Gymnázium Nitra, Golianova68

Golianova 68, 949 01 Nitra

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

č. odboru: 17 – Pedagogika, psychológia, sociológia

PROBLEMATIKA NADANÝCH DETÍ

riešiteľ

2011 Elena Hasprová

Nitra ročník štúdia: druhý

Gymnázium Nitra, Golianova68

Golianova 68, 949 01 Nitra

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

č. odboru: 17 – Pedagogika, psychológia, sociológia

PROBLEMATIKA NADANÝCH DETÍ

riešiteľ

2011 Elena Hasprová

Nitra ročník štúdia: druhý

konzultant

PhDr. Vlasta Zelenková

Čestné vyhlásenie

Ja, Elena Hasprová, narodená 3.1.1995 čestne vyhlasujem, ţe som pri vypracovaní

mojej práce pracovala samostatne, v súlade s etickými normami a všetky materiály, ktoré som

pouţila pri vypracovaní práce sú uvedené v kapitole Zoznam pouţitej literatúry.

Nitra 26. 2. 2011 _____________________

podpis

Poďakovanie

Za odbornú pomoc ďakujem mojej konzultantke PhDr. Vlaste Zelenkovej.

Za inšpiráciu ďakujeme nadaným deťom a pedagógom zo ZŠ J.C. Hronského v Šali a našim

spoluţiakom Zuzane Sedláčkovej a Jánovi Ďurkáčovi. Za vnuknutie nápadu tejto práce

ďakujem Matúšovi Baloghovi.

Obsah 1 Nadanie ............................................................................................................................ 6

1.1 Ako sa prejavuje nadanie v predškolských rokoch ....................................................... 8

1.2 Charakteristika nadaných ............................................................................................. 9

2 Využívanie nadania ........................................................................................................ 11

3 Typy nadaných teenagerov ............................................................................................ 12

4 Školy a rodičia ................................................................................................................ 14

5 Poruchy správania a pozornosti, špecifické vývinové poruchy učenia .......................... 16

6 Prieskum žiackej mienky o nadaných žiakoch ............................................................... 18

6.1 Ciele a úlohy ................................................................................................................ 18

6.2 Metodika ..................................................................................................................... 19

6.3 Výsledky prieskumu .................................................................................................... 19

7 Záver ............................................................................................................................... 21

8 Resumé ........................................................................................................................... 22

9 Zoznam použitej literatúry ............................................................................................. 23

Zoznam príloh:

Príloha A.1

Príloha A.2

Príloha B.1

Príloha B.2

Príloha B.3

Príloha B.1

Príloha B.4

Príloha C

Príloha C.1

5

0 Úvod

Tému SOČ o nadaných deťoch som si vybrala z dôvodu môjho osobného záujmu o danú

oblasť. Aj ja som klasifikovaná ako nadaný ţiak, a preto si ukladám za povinnosť informovať

verejnosť o správaní takýchto detí. Nakoľko je mi táto téma veľmi blízka a osobne sa ma

dotýka, chcela som sa o nej dozvedela oveľa viac. Z vlastnej skúsenosti poznám niektoré

postoje okolia na nadané deti a väčšinou sa stretávam s negatívnym ohlasom. Je pravda, ţe

medzi nami sa nájdu aj príliš svojské osobnosti, ktoré pôsobia povýšenecky a ťaţko sa

prispôsobujú pravidlám a disciplíne. Lenţe celú problematiku nemoţno posudzovať podľa

jedného človeka či ojedinelých jednotlivcov.

Cieľom mojej práce je objektívne vysvetliť čo najviac informácií súvisiacich s nadanými

deťmi a poskytnúť informačný materiál, ktorý by slúţil ako pomôcka pre učiteľov, ktorí

pracujú s nadanými deťmi. Motivovali ma k tomu nepríjemné skúsenostiam a negatívne

názory okolia, ktoré si často mylne vysvetľujú určité správanie nadaného dieťaťa. Mnohé

reakcie povaţujú za negatívne- drzé, nevychované, pričom môţu byť len znakom

hyperaktivity či nesústredenia.

V praxi je vyuţiteľná a utilitárna kapitola, ktorá sa zaoberá poruchami správania a

pozornosti. Pútavé a poučné sú i informácie o poruchách učenia a riešení takýchto

problémov. Avšak veľmi pútavý je aj úsek o nadaných adolescentoch, ktorý bol orientovaný

hlavne na vysvetlenie, prečo sa tieto osoby vzdali svojho nadania či talentu.

Poznáme veľa nadaných ţiakov i dospelých a okrem svojho nadania sa (aj napriek

niektorým odmietavým postojom) môţu plnohodnotne zaradiť do spoločnosti.

6

1 Nadanie

Pod slovom nadanie, nadaný človek si predstavujeme človeka, ktorý všetko vie a pozná.

Nadaný anglicky znamená „gifted“- obdarovaný.

Nadaná osoba ale môţe oplývať istým talentom, o ktorom moţno ani sama nevie. Talent je

„súbor mimoriadnych schopností potrebných na určitú činnosť“ 1

No pojem nadanie označuje súbor dedičných vlastností, teda vlôh, ktoré umoţňujú rozvoj

nadpriemerných a mimoriadnych schopností jedinca. (Príloha A.1) Kaţdé nadanie je potrebné

rozvíjať, pretoţe ak by neboli tieto predispozície rozvinuté, my všetci by sme prišli o cennú

osobu, ktorá má moţnosti byť úspešnou a napr. vymyslieť čosi prevratné. Ako ich správne

viesť, podporovať a rozvíjať ich talent je ešte stále predmetom skúmania a získavania

skúseností. Odborníci sa otázkami nadania zaoberajú uţ vyše 100 rokov. Vznikli desiatky

rôznych definícií nadania, no nedá sa určiť tú najpresnejšiu, nakoľko skupina nadaných detí

je veľmi rôznorodá. Odhaduje sa, ţe intelektovo nadaných jedincov sa v populácii nachádza

asi len 2,5%, ale kaţdý jedinec je jedinečný.

Nadané deti majú spoločné:

I. nadpriemerné IQ

II. sú psychicky vyvinutejší ako ich vrstovníci (2-3 roky)

III. idú vo všetkom rýchlejšie dopredu

Napriek tomu nadané deti nie sú rovnaké. Existujú viac aj menej nadaní ľudia.

Hranice nadania závisia od výšky inteligenčného kvocientu. (Príloha A.2) Aj nadaní ľudia sa

teda od seba odlišujú napr. v štýle práce či výkonoch.

„Kaţdý nadaný jedinec je svojím spôsobom unikátny, neopakovateľný. Preto treba, aby sa

táto jedinečnosť, výnimočnosť podporovala a rozvíjala uţ od narodenia. Tak v rodine, ako i v

škole.“ (Laznibatová)

1 http://sk.wikipedia.org/wiki/Nadanie

Kaţdé nadané dieťa prejavuje úspech alebo potenciálne schopnosti aspoň v jednej či

viacerých z nasledujúcich oblastí:

všeobecná intelektová schopnosť

špecifické akademické schopnosti

7

tvorivé alebo produktívne myslenie

vodcovské schopnosti

umelecké schopnosti

psychomotorické schopnosti

Je dokázané, ţe všetky deti, ktoré sú označované ako „nadané“, majú mimoriadne

vyvinutý zmysel pre tvorivosť. Tvorivosť je pojem, ktorý označuje ľudskú vlastnosť vidieť

veci reálne, avšak pritom poznať súvislosti s dôvodmi. Je to vlastne proces, pri ktorom osoba

vytvára nové, hodnotné myšlienky, nápady a riešenia problémov či konfliktov.

Medzi nadané deti zaraďujeme jedincov s vyššou či nadpriemernou tvorivosťou. Deti,

ktorých skryté nadanie nie je spoznané nemôţu rozvíjať svoju schopnosť tvorivosti, a preto

majú zvyčajne túto schopnosť vyvinutú na najniţšej úrovni (Samozrejme, v súvislosti

s nadanou skupinou populácie).

a) najniţší stupeň (subjektívna tvorivosť) - tvorivosť, ktorá je nová a uţitočná len pre

samotného jedinca

b) vyššia tvorivosť - nápad, riešenie, myšlienku uznáva určitá skupina ľudí

c) ešte vyššia tvorivosť - je uţitočná a uznaná národom, krajinou

d) najvyššia tvorivosť – myšlienky, nápady uznané na celom svete a celým ľudstvom

Nadaných môţeme identifikovať hlavne pomocou výšky IQ, nakoľko mentálny vek

týchto detí je o tri-štyri roky vyšší ako ich rovesníkov. Inteligenčný kvocient je jediným

prostriedkom ako môţeme merať výšku nadania. Za hranicu nadania sa povaţuje IQ 130

a vyššie. Avšak existujú aj iné metódy.

Dieťa môţe byť po súhlase rodičov podrobené psychologickým testom jeho

tvorivosti, jeho činnosti by boli dopodrobna preskúmané, dieťa by bolo dlhšiu dobu

sledované špeciálnym pedagógom, táto osoba by sa o dieťati porozprávala s rodičmi a rodičia

aj dieťa by vyplnili dotazník zameraný na zistenie nadania.

Zistenie nadania má zmysel vtedy, ak chceme dieťaťu poskytnúť vzdelávaciu

inštitúciu, kde by sa naplno a efektívne rozvíjalo nielen jeho nadanie a abnormálna tvorivosť,

ale aj jeho osobnosť.

8

1.1 Ako sa prejavuje nadanie v predškolských rokoch

Nadané deti sa prejavujú uţ v útlom detstve (tzn. od troch rokov), a preto potrebujú

podporu rodičov a neskôr učiteľov. Kaţdé dieťa, ktoré je nadané, má túţbu nadobúdať nové

informácie, je mimoriadne všímavé, vie dobre počúvať a učí sa rýchlejšie a efektívnejšie ako

normálne deti. Nadané deti sú zväčša samostatné, no iniciatívne – sú rodení vodcovia. Tieto

deti sa ťaţšie prispôsobujú ako ich vrstovníci, pretoţe sú odlišné v spoločenskej a citovej

oblasti. Problémy môţu prameniť z ich zvýšenej senzivity, pod ktorými rozumieme snahu

nájsť si svoje miesto v kolektíve, nepochopenie kritiky u detí, alebo sklony k perfekcionizmu.

Nadané dieťa v škôlke je nevyspytateľné. Nedá sa s ním nájsť rozumnú reč, pretoţe

„detské“ hry ho nebavia, nudia. Najlepším vyriešením tohto problému je nechať dieťa čítať,

alebo dať dieťaťu väčšiu slobodu pri rozhodovaní ako sa bude zabávať. Veľa nadaných detí si

uţ v predškolských zariadeniach nevie nájsť kamarátov. Deti s takýmto problémom túţia po

spoločnosti dospelých, najmä pedagógov, s ktorými si skôr nájdu spoločnú reč ako

s rovesníkmi. Preto ich nikdy neodbíjajte, ich ego tým veľmi trpí. Takéto deti sú hrdé a veta

„Prepáč, XY, nemám čas.“ by ich mimoriadne urazila.

Keďţe výchovné problémy nadaných detí sa minimálne odlišujú od problémových detí,

môţe sa stať, ţe ich nadanie nebude spoznané. Preto je dôleţité rozpoznať nadanie detí čo

najskôr, aby sme mohli vzdelávať a vychovávať tieto deti smerom k upevňovaniu a

rozvíjaniu ich nadania. Nadané deti majú špeciálne potreby, sú psychicky vyvinutejšie, avšak

často citovo zaostalejšie oproti normálnym deťom. Vekom sa tento rozdiel zmenšuje.

Nadané dieťa by malo byť umiestnené do triedy pre nadané deti, nakoľko tieto školy

dávajú deťom to, čo skutočne potrebujú. Individuálny prístup pedagóga je veľmi dôleţitý. No

nie kaţdý nadaný jedinec sa dostane do triedy so špeciálnym zameraním na upevňovanie

a uplatňovanie jeho nadania.

Pedagóg v „normálnej“ triede nemá priestor na individuálnu prácu s deťmi. Je preto

potrebné, aby boli učitelia v školách informovaní o moţnosti, ţe práve ich ţiaci sú tí nadaní,

ktorým sa treba viac venovať. Myslíme, ţe je lepšie, ak sa na deti v materských školách

ukladajú vyššie nároky a je zaujaté úlohami či hrami, kde nadobudne mnoţstvo nových

informácii. Takisto je vhodné, aby tieto hry boli na vyššom stupni obtiaţnosti.

Tieto deti teda potrebujú pre svoje rozvíjanie vzdelávací program, ktorý nie je beţne

poskytovaný regulárnymi školami.

9

1.2 Charakteristika nadaných

Neexistujú dvaja nadaní ľudia, ktorí sú rovnakí. Typické prejavy nadaných detí sú najmä

odrazom ich kvalitatívne či kvantitatívne odlišných poznávacích schopností. Najčastejšie

charakteristiky nadaných detí sú:

netypické záujmy v ranom veku, napr. vesmír, biológia, ţivočíchy

čítanie, písanie, počítanie v predškolskom veku – samostatná iniciatíva

otázky nútiace vyhľadať obšírny zdroj informácii (internet, encyklopédia)

vysoká aktivita aţ hyperaktivita

bohatá slovná zásoba

pouţívanie abstraktných a cudzích slov, slovných spojení nezvyklých na svoj vek

potreba diskutovať a argumentovať

zaoberanie sa otázkami morálky, etiky a svetových problémov, poprípade snaha

o riešenie – pokusy uplatniť svoje nadanie (adolescenti)

vyhľadávanie spoločnosti ľudí starších ako jedinec

potreba vysvetľovania dôvodov príkazov a poţiadaviek

neochota stať sa niekomu podriadeným

ťaţkosti s uznaním autorít, odmietanie rád

urýchlený rečový vývin (vedia skôr rozprávať ako ich vrstovníci)

výborná alebo veľmi zlá pamäť

vysoký stupeň motivácie a ctiţiadosti

túţba poznávať, objavovať, zisťovať

ţivá predstavivosť, fantázia, kreativita

kritické myslenie

zmysel pre detaily

pátranie po podstate vecí

presné vyjadrovanie

„chytanie za slovíčka“

ťaţkosti s uznaním prehry

nesynchrónny vývin (poznávací vývin predbieha telesný vývin)

netrpezlivosť pri pomalšom tempe činnosti

odmietanie zauţívaných spôsobov

nadaný jedinec očakáva, ţe všetci sú rovnakí ako on

10

pôţitok z riešenia problémov

odmietanie nácviku

súhlasný postoj k pravde, empatia

sklon organizovať chaos do pravidelných štruktúr a poradia

obľuba zloţitých pravidiel a systémov

„Vševedko“ - všestrannosť

výborný pozorovateľ s bystrým okom

videný ako odlišný od rovesníkov

pri dialógu vysoké sústredenie pozornosti mimo rozhovor

túţba po rovnosti s vrstovníkmi

potreba uznania úspechu

niţšia potreba spánku, vysoký stupeň energie

problémy s málo aktívnymi činnosťami

uprednostňovanie samostatnosti, túţba spoľahnúť sa sám na seba

moţnosť karikatúry samého seba na upútanie pozornosti

vysoké nároky sám na seba

Avšak je moţné, ţe na jedného nadaného by sedelo asi osem týchto prejavov a na

iného zas dvanásť. Isté však je, ţe tieto znaky sa u nadaných detí naozaj vyskytujú.

Odpozorovali sme niektoré aj sami na sebe. Podaktoré z týchto prejavov sedia aj na

našich známych, ktorí sú tieţ nadaní a vystihujú ich.

11

2 Využívanie nadania

Nadaní ľudia, ktorí poznajú na čo majú talent vedia, ako príjemne sa cítia pri činnosti,

ktorá vyuţíva ich talent. Čas aj problémy sú preč a vy sa venujete len tej svojej činnosti. Vaše

telo a duch sú jedno, uţ sa ustavične nehádajú o vládu nad vami. Ducha vám naplní

nevýslovný pocit radosti a šťastia a telo vám vylúči do krvného obehu hormóny endorfíny -

hormóny šťastia.

Avšak nie kaţdé dieťa svoj skrytý talent, to nadanie nájde. Veľmi málo ľudí svoje

nadanie v istej antropologickej činnosti vyuţíva ku šťastiu a úspechu. Radšej sa primerane

asimilujú k očakávaniam okolia, alebo sa pripoja k rodinnému podnikaniu, či napĺňajú sny

svojich rodičov. Na to, aby sme mohli vyuţívať naše nadanie najprv musíme vedieť v čom

spočíva. Určite kaţdý z nás uţ hľadal svoj talent. A ak sme ho nenašli, je tu istá moţnosť, ţe

ten talent bol ten skrytý, ten „daný od Boha“.

A v takomto prípade sa nám určite stala aspoň jedna z týchto vecí:

1. Spravili sme chybu. Chyby znamenajú sklamanie alebo trapas. Naším záverom je, ţe

nemáme nadanie a toto uistenie nás chráni pred iným sklamaním.

2. Čelili sme kritike. Niekto sa nám snaţí pomôcť, alebo odradiť. Ale to môţe byť jedno,

pretoţe kritika znamená pocit depresie. Aby sme sa vyhli duševným mukám,

prestávame s činnosťou, ktorá bola skritizovaná.

3. Porovnali sme svoje výsledky s inými a tie iné sú lepšie. Ostatní sú moţno skúsenejší

ako my a preto sme znechutení. Dospejeme k záveru, ţe nijaké nadanie nemáme.

4. Stretli sme sa s negatívnym postojom. Niekto našu činnosť posúdil ako napr.

neprospešnú a predpovedal neúspech. Zistíme, ţe v podstate mal pravdu, teda radšej

uveríme mienke iného človeka ako sebe, a znova skonštatujeme, ţe nadanie u nás pri

tejto činnosti neexistuje.

5. Veľmi pomaly sa posúvame k šťastiu a úspechu v istej činnosti. Nie sme najlepší,

a preto v sebe vzbudíme pocit, ţe sa nám nedarí. Vyvodíme si z toho záver, ţe sme

neuspeli a pritom len nemáme nedostatok trpezlivosti.

No nezabúdajme na to, ţe ak chceme svoje nadanie naplno vyuţívať a byť šťastnými,

musíme hlavne zapracovať sami na sebe. Lebo nadanie súvisí s osobnosťou človeka – to

preto na svete nenájdete dvoch zhodných nadaných ľudí.

12

3 Typy nadaných teenagerov

Kaţdému dieťaťu sa do obdobia puberty formuje jeho osobnosť. Niektoré jeho

prejavy nadania sa časom prehlbujú, iné postupne zanikajú. To, ako sa bude dieťa vyvíjať

závisí od prostredia, v akom vyrastá (výchova, vplyv dospelých, vzdelávanie) a od jeho

motivácie a sebakontroly. V období puberty sa dajú nadaní jedinci s určitou

pravdepodobnosťou zaradiť k jednej z týchto skupín:

1. úspešný nadaný Úspešní nadaní tvoria najväčšiu skupinu medzi nadanými (aţ 90%).

Dobre sa učia a správajú. Túţia po ocenení okolím. V škole sa nudia a učia sa s čo

najmenším vynaloţením námahy. Prispôsobia sa školskému systému na úkor

napĺňania vlastných záujmov. Sú závislí od rodičov a učiteľov. Nerozvíjajú si

vlastnosti, potrebné na získanie samostatnosti. Stretávajú s častou chválou za svoje

výkony. U svojej vekovej kategórie sú obľúbení. Väčšina prípadov nerozvinie svoje

nadanie naplno. Stávajú sa z nich mladí nadaní dospelí, ktorí sú podvýkonoví. Vedia

sa prispôsobiť spoločnosti, ale nezvládajú kaţdodenné zmeny v ţivote.

Črty: perfekcionizmus, vysoký výkon, túţba po prijatí u učiteľov, vyhýbanie sa

riskovaniu, pohodlnosť, závislosť na dospelých

2. vyzývavý nadaný Vyzývaví nadaní sú obdarení veľkou dávkou tvorivosti.. Často

zostávajú neidentifikovaní. Zdajú sa byť tvrdohlaví, netaktní a sarkastickí. Provokujú

učiteľa pred celou triedou. Sú málokedy oceňovaní. Podľa nich školský systém

nedoceňuje ich talent a schopnosti. Nebývajú obľúbení, dostávajú sa do konfliktov s

vrstovníkmi. Majú zmysel pre humor a tvorivosť, ktoré spoluţiakov oslovujú. Ich

spontánnosť môţe vyrušovať triedu. Ich správanie často smeruje ku drogovým

závislostiam alebo delikventnému správaniu.

Črty: tvorivosť, nízka sebakontrola, tvrdohlavosť, obchádzanie pravidiel, opravovanie

učiteľa, úprimnosť, súťaţivosť, kolísavé školské výkony

3. skrytý nadaný Najčastejšie ide o dievčatá na strednej škole. Začnú odmietať svoj

talent, aby sa stali súčasťou kolektívu. Často pociťujú úzkosť. Ich potreby sú v

konflikte s očakávaniami od učiteľov a rodičov. Dospelí ich nútia do predošlých

výkonov.

Črty: odmietanie vlastného nadania, odmietanie ponuky rozširujúcich aktivít na

vyučovaní, zníţenie školského výkonu, striedanie priateľov, úporná snaha začleniť sa

13

4. stratený nadaný Sú ku kaţdému zlostní , cítia sa byť odmietaní systémom. Nedostáva

sa im porozumenia a podpory ich talentu. Škola pre nich nie je podstatná. Potrebujú

dospelého, ktorému môţu dôverovať. Individuálne poradenstvo s psychológom je

odporúčané.

Črty: vyhýbanie sa školskej dochádzke, nedokončovanie úloh, kreativita, izolovanosť,

hyperkritika k sebe i k okoliu, nevyrovnaný výkon alebo podvýkon, vyrušovanie,

defenzívnosť

5. nadaný s dvojitou nálepkou Ide o nadaných s nejakou poruchou (napr. porucha učenia,

zmyslový alebo telesný hendikep). Často bývajú neidentifikovaní. Môţu mať škaredé

písmo a rušivé správanie. Sú neschopní prospievať v škole, ich výkony sú pod úrovňou

ich očakávaní. Sú presvedčení, ţe úlohy sú nudné, príliš ľahké a stupídne. Sú

odmietaví ku kritike.

Črty: kolísavý školský výkon alebo podvýkon, rušivé správanie

6. autonómny nadaný Dokáţu efektívne pracovať v školskom systéme. Vyuţívajú

systém v prospech svojho rozvíjania. Majú silné, pozitívne sebaponímanie, sú úspešní,

dostáva sa im pozornosti i podpory pre ich výkony a správanie. Sú rešpektovaní, často

bývajú lídrami. Sú nezávislí a majú vlastné ciele. Dokáţu riskovať. Podmienky si

vytvárajú sami.

Črty: sociálne zručnosti, nezávislosť, vnútorná motivácia, tvorivosť, zásadovosť,

oblasť silného záujmu, ochota riskovať

14

4 Školy a rodičia

Rodičia nadaných detí, ktoré navštevujú beţné školy, často ţiadajú školy, aby sa

prispôsobili potrebám ich detí, ktoré si vyţadujú špeciálnu starostlivosť. Ţiadajú, aby sa

rešpektovali potreby týchto detí a v škole sa uplatňoval individuálny a tolerantný prístup.

V škole sa deti stretávajú so spoluţiakmi, ktorí ich moţno nechápu. Predsudky, ktoré

vyplývajú z tejto neznalosti, týmto deťom nesmierne sťaţujú a komplikujú ich uplatnenie sa

v škole. Ak niekoho označíme ako defektného a prisúdime mu vlastnosti, ktoré zniţujú jeho

hodnotu, hovoríme o stigme. Stigma prináša pocit hanby a zneváţenia a spoločnosť ho

vylučuje zo svojho stredu. Nadané deti sa s týmto problémom často stretávajú a z normálnych

detí sa stávajú deti s „nálepkou“.

V škole môţu byť deti veľmi nešťastné, pretoţe nie sú schopné naučiť sa čítať, písať

a rátať pomocou beţných výukových metód. Všetci vidia na týchto deťoch chyby

a nedostatky, no mali by upustiť od poukazovania na to, čo všetko dieťa nevie a čo mu nejde.

Väčšinou beţné školy nepouţívajú viac spôsobov výuky, individuálne potreby ţiaka

nezohľadňujú. Pedagógovia majú často nedostatočné vedomosti o problematike špecifických

porúch učenia a správania a problémy nadaných detí jednoducho ignorujú.

V takomto prípade je potrebné pochopiť problémy detí s poruchami vnímania. Pre

deti „nabité energiou“, môţe byť problematické vyberať si z vonkajších podnetov len tie,

ktoré sú podstatné a zamerať sa na určitú činnosť. Dieťa je treba ukľudniť. Potrebný je

ústretový prístup k dieťaťu. Malo by mať posilňované sebavedomie a dôveru vo svoje

schopnosti. Dieťa taktieţ potrebuje aj určenie hraníc a šancu začať znova.

Existujú školy, ktoré sa venujú výlučne nadaným deťom. Uvádzame nasledovné školy:

ZŠ J.C. Hronského v Šali (Príloha B.1) - Budova školy sa nachádza v tichom prostredí

plnom zelene. Na podnet nadaných ţiakov sa buduje učebňa v prírode a klasické

zvonenie je nahradené príjemnou hudbou. Uţ deviaty školský rok sa v samostatných

triedach venujú vzdelávaniu ţiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorých sa

v škole nachádza 134. V škole pracuje psychologička pre nadaných ţiakov.

ZŠ Tribečská v Topoľčanoch (Príloha B.2) - Od 1. 9. 1999 realizujú Projekt

starostlivosti o nadané deti, ktoré uprednostňujú riešenie rozmanitých a originálnych

úloh. V súčasnosti sa v tomto projekte v škole vzdeláva 94 nadaných detí. Na podnet

nadaných ţiakov je v škole je vybudovaná školská kniţnica a jazykové laboratórium.

15

Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v Bratislave -

Nachádza sa v dvoch budovách. Na Teplickej ulici = prvý stupeň (Príloha B.3.1)

a Skalickej ceste = osemročné gymnázium (Príloha B.3.2). Bola to prvá škola na

Slovensku, ktorá sa špecializovala na vzdelávanie nadaných detí. Jej riaditeľkou je od

jej vzniku PhDr. Jolana Laznibatová CSc..

ZŠ Benkova v Nitre (Príloha B.4) - Škola sídli v dvoch budovách, ktoré majú

spoločný areál. V bloku B sa nachádzajú triedy pre vzdelávanie ţiakov so

všeobecným intelektovým nadaním. Prvý stupeň nadaných ţiakov bol overovaný od

roku 1996. Od 1.9.2001 projekt pokračoval overovaním druhého stupňa.

16

5 Poruchy správania a pozornosti, špecifické vývinové poruchy učenia

Nadanie zasahuje celú osobnosť jedinca. Vývin jedinca si vyţaduje poznanie

a špeciálne pedagogicko-psychologické prístupy. Nadanie je často sprevádzané prejavmi

vývinových a iných porúch správania. Jedinci vtedy majú akoby „dvojnásobnú diagnózu“.

Ide o zloţité zlúčenie, v ktorom sa porucha správania a nadanie navzájom ovplyvňujú.

Špecifické vývinové poruchy učenia bývajú sprevádzané s poruchami správania

a pozornosti (ADD a ADHD) a naopak poruchy pozornosti môţu sekundárne navodiť

poruchy v učení.

I. Poruchy správania a pozornosti

U nadaných detí sa vyskytujú najmä na dva hlavné podtypy - ADD a ADHD.

ADD - porucha pozornosti (Attention Deficit Disorder)

Neliečené deti s ADD sú náchylné na kriminálne správanie. Majú sklon ku vzniku závislostí.

ADHD - porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity

Disorder)

Mnohé nadané deti sú hyperaktívne, no nie všetky majú zároveň túto poruchu.

ADHD je definovateľné súborom príznakov:

• nesústredenosť, slabá výdrţ, nedbalosť, zábudlivosť,

• impulzívnosť, netrpezlivosť,

• neposednosť, hlučné správanie, nadmerná výrečnosť,

• dysgrafia, dyslexia, dysortografia, dyskalkúlia, poruchy motoriky,

• vývinové chyby reči.

Porucha pozornosti a hyperaktivita je spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych

príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé činitele.

17

II. Špecifické vývinové poruchy učenia

Najčastejšie vyskytujúce sa poruchy učenia u nadaných detí v školskej praxi:

1. vývinová porucha čítania – dyslexia

2. vývinová porucha písania - dysgrafia

3. vývinová porucha pravopisu – dysortografia

4. vývinová porucha počítania – dyskalkúlia

Najčastejšie sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii.

Deti s poruchami učenia si ťaţko osvojujú učivo beţnými výučbovými metódami.

Poruchy vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy.

Mnohé nadané deti majú škaredé písmo, ale neznamená to, ţe sú všetci dysgrafici.

Nepekné písmo totiţ býva skôr dôsledkom toho, ţe rýchlo plynúce myšlienky nadané dieťa

nedokáţe rovnako rýchlo a pritom pekne zapisovať.

18

6 Prieskum žiackej mienky o nadaných žiakoch

Vedci skúmajú nadanie uţ vyše 100 rokov. Snaţia sa objektívne popísať vzťahy medzi

nadanými jedincami a spoločnosťou, dôvody, prečo nadaní vôbec existujú a v tomto duchu sa

nesie aj náš výskum. Bol venovaný predovšetkým ţiakom 8. a 9. ročníka základných škôl a

1., 2. a 3. ročníka stredných škôl. Pri druhej a štvrtej otázke bola moţnosť viacerých

odpovedí. Predkladaný prieskum má opisný charakter, odráţa verejnú mienku ţiakov v SR

a aj jeho ciele sú informačné a orientačné.

6.1 Ciele a úlohy

Predmetom nášho prieskumu bolo zistiť názory ľudí, ktoré sa týkajú nadaných ţiakov.

Oslovení boli predovšetkým naši rovesníci, pretoţe hlavne našej vekovej kategórie sa táto

problematika dotýka. Overenie si vlastných názorov o nadaných sme si taktieţ určili za jeden

z hlavných cieľov.

Zadali sme si niekoľko úloh:

1. zistiť, či sa subjekty stýkajú s nadanými ţiakmi vo svojich triedach

2. pochopiť, ako vidia iné deti prácu a aktivitu nadaných detí na hodinách

3. vyriešiť otázku, či je (podľa ţiackej mienky) IQ postačujúcim faktorom na uznanie

statusu nadaného

4. zistiť ţiacke dojmy z komunikácie s nadanými ţiakmi

5. dokázať, ţe teória o nadaných tvrdí pravdu – ţe nadaní ţiaci sú duševne vyspelejší

ako ich rovesníci

6. zamerať sa na názor ţiakov, či by sa mali deti v triedach deliť na nadaných a

„nenadaných“

19

6.2 Metodika

Prvou fázou práce bolo stanovenie témy, cieľa a úloh. Druhá fáza si vyţadovala

vyhľadávanie materiálu a vyčlenenie nevhodného či nepotrebného materiálu. Tretia fáza

patrila analýze a neskôr syntéze daného materiálu.

Pri práci sme pouţili hlavne pozorovanie a dotazníkovú metódu. Anketový lístok bol

anonymný (príloha C.1). Subjekty mali odpovedať na 6 otázok. V kaţdej otázke si mali

vybrať jednu z viacerých moţností, len v druhej a štvrtej otázke mali na výber viac odpovedí

ako jednu.

Časový interval: začiatok: január 2011

koniec: február 2011

Miestom prieskumu boli: Gymnázium na Golianovej ulici č. 68 v Nitre,

Základná škola J. C. Hronského na Krátkej ulici č. 2 v Šali.

Tieto miesta nám poskytli respondentov na prieskum.

Charakteristika prieskumného súboru: Súbor tvorilo 50 subjektov. Všetky subjekty

boli vo veku 14 – 17 rokov.

Za prioritu sme si určili preskúmať názory mladých ľudí na problematiku nadaných detí.

6.3 Výsledky prieskumu

Prieskumom názorov a postojov ľudí k problematike nadaných detí sme dokázali, ţe

táto téma je stále aktuálna a a dôleţitá, pretoţe nadané deti sú všade okolo nás a je dokázané,

ţe naozaj môţu byť prospešné celej spoločnosti. Napriek tomu, aţ 16 % z oslovených

subjektov netuší, čo znamená, ak je niekto nadaný. Pretoţe byť nadaným nie je len o tom mať

vysoký inteligenčný kvocient, ako si myslí aj 54 % respondentov. Nadanie je dar, ktorý by sa

mal vyuţiť čo najlepšie, teda zistiť svoje nadanie a vyuţívať ho v prospech všetkých.

30 % respondentov si myslí, ţe IQ stačí na to, aby bol jedinec uznaný ako nadaný.

22 % z oslovených nemá vo svojej triede ani jedného nadaného ţiaka. Viac ako tretina

subjektov (36 %) sa denne v triede stretáva s minimálne piatimi, alebo viacerými nadanými

ţiakmi a aţ 26 % respondentov má v ich triede 1 – 4 nadaných ţiakov.

7,46 % z oslovených si nevšíma prejavy nadania u ich spoluţiakov. Najviac odpovedí

(34,32 %) sme zaznamenali na výrok, ţe nadaní jedinci sú „ţivší, aktívnejší v učení a viac sa

zapájajú do vyučovacieho procesu ako ostatní. 17,93 % oslovených má dojem, ţe nadaní

20

ţiaci v ich okolí sa do školských aktivít nezapájajú a na hodinách sú pasívni. Aţ 28,35 %

respondentov si myslí, ţe nadaní nevedia uznávať autoritu pedagóga, ţe neustále vyrušujú

a správajú sa horšie ako ich vrstovníci.

Skoro tretina (29,68 %) subjektov má z nadaných ţiakov dojem, ţe sú to priateľskí,

slušní a milí ľudia a patria medzi ich priateľov. 10,93 % z oslovených zaujalo demokratický

postoj, ţe nemôţu posudzovať celú skupinu.15,9 % subjektov si myslí, ţe nadaní ţiaci sú

tichí a uzavretí. Len 5,97% sa s nadanými deťmi nerozpráva, čo povaţujeme za pozitívnu

reakciu. Avšak aţ 25 % oslovených tvrdí, ţe nadaní ţiaci sú arogantní a správajú sa

povýšenecky.

Na otázku, či sú nadaní vyspelejší ako ich rovesníci subjekty odpovedali rôzne. Aţ 32

% respondentov si toto duševné napredovanie všimlo. 26 % si to všíma len občas a 10 %

z oslovených odpoveď nezaujíma. 16 % subjektov si myslí, ţe ak je niekto nadaný, nie je

vyspelejší ako ostatní.

Skoro tretina (30 %) z oslovených má dojem, ţe je správne rozdeľovať deti na nadané

a „nenadané“, pretoţe nadaní potrebujú iné podmienky na vzdelávanie. Pribliţne rovnako

veľa (28 %) respondentov sa drţalo teórie o rovnosti všetkých ľudí, a preto túto myšlienku

o rozdeľovaní ţiakov zavrhlo. 22 % tieţ nesúhlasilo, lebo si myslia, ţe aj „nenadaní“ môţu

byť nadanými.

Môţeme skonštatovať, ţe kaţdá úloha prieskumu bola splnená. Výsledky majú

teoretický význam a slúţia k všeobecnému prehľadu problematiky nadaných v terajšej dobe.

Konkrétna podoba prieskumu / ankety/ s konkrétnymi otázkami a odpoveďami sa nachádza

v prílohe C.1 a C.2.

21

7 Záver

Kaţdý je iný, nenájdeme na svete dvoch rovnakých ľudí. A tak je to aj s nami, nadanými

ţiakmi. Máme dar, ktorý by sme mali vyuţiť v prospech všetkých. Stačí len načrieť hlboko

do svojho vnútra a zistiť, v čom sme dobrí, v čom vynikáme. Nemali by sme sa vzdávať

svojho nadania, pretoţe práve ono nás robí výnimočnými, odlišnými od ostatných. Od nás sa

očakáva viac, a to nás zaväzuje aj daný talent preukazovať. .

Nadanie neznamená poruchy správania či učenia, je to akási vnútorná sila, ktorá nám dáva

energiu robiť to, čo nám ide najlepšie. Vďaka danej práci som prišla na mnoho skvelých

myšlienok, o ktorých som ani netušila, ţe sú súčasťou môjho ja. Táto SOČ pre mňa mala

osobité čaro, duchovne i vedomostne ma obohatila. Dozvedela som sa totiţ o sebe i také

poznatky, ktoré som doposiaľ nevnímala a neuvedomovala si ich. Teoretická analýza

nadaných detí mi pomohla pochopiť samú seba. A to je úlohou aj tejto práce, aby pomohla

ostatným nadaným deťom odhaľovať svoje ja, aby dokázali zanalyzovať svoju psychiku i

správanie, odstrániť či stlmiť negatíva svojej osobnosti.

Ja osobne som sa narodila rodičom, ktorí neboli nadaní ani geniálni, no venovali mi veľa

lásky a porozumenia a práve im vďačím za to, ţe nie sme arogantná ako iné nadané deti.

I napriek danému štúdiu problematiky nadaných detí nemôţeme objektívne vysvetliť,

prečo práve ja som nadaná a prečo takýto jav – nadanie – existuje. Ale jedno vieme iste,

nadanie je potrebné hľadať a rozvíjať.

Myslím si, ţe práve vďaka tejto práci budem hľadať a rozvíjať svoje nadanie ešte

intenzívnejšie. A budem sa tieţ snaţiť pomôcť ho nájsť ostatným nadaným študentom. Táto

práca je prvým krokom.

Môzem skonštatovať, ţe cieľ mojej SOČ sa dosiahol. Daná práca môţe byť vyuţitá ako

informačný materiál pre ostatných šudentov i učiteľov, ktorí sa zaujímajú o problematiku

nadaných detí. Práca obsahuje informácie, ktoré môţu prispieť k lepšiemu pochopeniu

osobnosti nadaných študentov, a tým prispieť k skvalitneniu medziľudských vzťahov.

22

8 Resumé

Our project has reached us much new information. We found out, that many people don´t

know enough about gifted children. We learned why we are supposed to develop our gift.

Also, we relate a connection between disorders of attention and disorders of learning. We

detected that all gifted pupils are seen in worse light, because of some bad ones. We

investigated that people know that only IQ isn´t enough to accept pupil as gifted pupil. We

understood that person´s gift is usually visible, but there are some exceptions. Even though

we don´t know why we are gifted.

23

9 Zoznam použitej literatúry

Dell, N.E. - Cook, P. A.: Neposedné dítě – Jak pomoci hyperaktívním dětem, Grada

Publishing 2000.

Riefová, F.: Nesoustředěné dítě ve škole

Selikowitz, M. : Dyslexie a jiné poruchy učení, Grada Publishing, Praha 2000.

Šebek, M.: Neklidné děti a jejich výchova . SPN, Praha 1990.

Train, A.: Specifické poruchy chování a pozornosti. Portál, Praha, 1997.

Webb, J. T., Amend, E.R., Webb, N. E., Goerss J., Beljan P., Olenchak F. R.(2004).:

Misdiagnosis and Dual Diagnoses of Gifted Children and Adults: ADHD, bipolar,

OCD, Asperger's, depression, and other disorders. Scottsdale: Great Potential Press

http://referaty.atlas.sk odborne-humanitne/pedagogika/46901/nadanie-a-tvorivost

http://sk.wikipedia.org/wiki/Nadanie

http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/pedagogika/54747/pedagogika-nadanych-a-

talentovanych

http://www.alenaz.estranky.sk/stranka/nadanie

http://www.nadanie.sk

www.centrumnadania.sk

www.hoagiesgifted.com

www.gifteddevelopment.com

www.nadanedeti.cz

www.sengifted.com

www.davidsoninstitute.org

www.seriweb.com/gt.htm

http://www.displus.sk/news.php

http://www.radost.sk

Prílohy

Príloha A.1 – definícia nadania

Príloha A.2 – graf nadania

Príloha B.1 – ZŠ J.C. Hronského

Príloha B.2 – ZŠ Tribečská

Príloha B.3 – ZŠ na Teplickej ulici

Príloha B.3.1 – Gymnázium na Skalickej ceste

Príloha B.4 – ZŠ Benkova

Príloha C.1 – Anketa

1. Máte v triede nadaných ţiakov? Koľko?

a) áno, 5 a viac

b) áno, od 1 do 4

c) nie

d) pojem „nadaní ţiaci“ mi nič nehovorí

2. Ako sa na nich prejavuje nadanie?

(moţnosť výberu viacerých odpovedí)

a) sú ţivší, aktívnejší v učení a viac sa zapájajú do vyučovacieho procesu ako ostatní

b) vie sa o nich, ţe sú nadaní, no nezapájajú sa do vyučovacieho procesu, sú pasívni

c) neustále vyrušujú, nevedia uznať učiteľovu autoritu a správajú sa horšie ako ostatní

d) neviem posúdiť – nevšímam si to

e) čo je to nadanie?

3. Myslíte si, ţe vysoké IQ stačí na to, aby bol jedinec uznaný ako nadaný?

a) áno, veď je to jediná moţnosť ako zistiť výšku nadania

b) nie, IQ nestačí, mali by sa mu urobiť aj psychologické vyšetrenia

c) nie je mi jasné, čo znamená status nadaného

4. Aký máte pocit zo správania a komunikácie s nadanými ţiakmi?

(moţnosť výberu viacerých odpovedí)

a) sú to priateľskí, slušní a milí ľudia

b) sú tichí, plachí a uzavretí

c) správajú sa arogantne, povýšenecky

d) nemôţem posudzovať celú skupinu

e) nerozprávam sa s nimi

f) nepoznám nadaných ţiakov

5. Myslíte si, ţe nadaní ţiaci vo vašom okolí sú vyspelejší ako ich vrstovníci?

a) áno, je to hneď viditeľné

b) áno, no všímam si to len občas

c) nie, nezaujíma ma to

d) to, ţe sú nadaní neznamená, ţe sú vyspelejší ako ostatní

e) nepoznám nadaných ţiakov

6. Je správne, ţe ţiakov v školách delíme na nadaných a „nenadaných“?

a) áno, nadaní potrebujú pre svoje vzdelávanie iné podmienky ako na beţných školách

b) nie, pretoţe všetci sme ľudia a mali by sme si byť rovní

c) nie, pretoţe aj „nenadaní“ môţu byť nadaní

d) neviem posúdiť/nemám názor

Príloha C.2 – Výsledky ankety

1. Máte v triede nadaných ţiakov? Koľko?

Moţnosť

Odpoveď

Počet

respondentov

a) áno, 5 a viac 36 %

b) áno, od 1 do 4 26 %

c) nie 22 %

d) pojem „nadaní ţiaci“ mi nič nehovorí 16 %

2. Ako sa u nich prejavuje nadanie?

(moţnosť výberu viacerých odpovedí)

Moţnosť Odpoveď Počet respondentov

a)

sú ţivší, aktívnejší v učení a viac sa zapájajú do

vyučovacieho procesu ako ostatní

34,32 %

b)

vie sa o nich, ţe sú nadaní, no nezapájajú sa do

vyučovacieho procesu, sú pasívni

17,93 %

c)

neustále vyrušujú, nevedia uznať učiteľovu autoritu

a správajú sa horšie ako ostatní

28,35 %

d) neviem posúdiť – nevšímam si to 7,46 %

e) čo je to nadanie? 11,94 %

3. Myslíte si, ţe vysoké IQ stačí na to, aby bol jedinec uznaný ako nadaný?

Moţnosť Odpoveď Počet respondentov

a)

áno, veď je to jediná moţnosť ako

zistiť výšku nadania

30 %

b)

nie, IQ nestačí, mali by sa mu

urobiť aj psychologické vyšetrenia

54 %

c)

nie je mi jasné, čo znamená status

nadaného

16 %

4. Aký máte pocit zo správania a komunikácie s nadanými ţiakmi?

(moţnosť výberu viacerých odpovedí)

Moţnosť Odpoveď Počet respondentov

a) sú to priateľskí, slušní a milí ľudia 29,68 %

b) sú tichí, plachí a uzavretí 15,92 %

c) správajú sa arogantne, povýšenecky 25 %

d) nemôţem posudzovať celú skupinu 10,93 %

e) nerozprávam sa s nimi 5,97 %

f) nepoznám nadaných ţiakov 12,5 %

5. Myslíte si, ţe nadaní ţiaci vo vašom okolí sú vyspelejší ako ich vrstovníci?

Moţnosť Odpoveď Počet respondentov

a) áno, je to hneď viditeľné 32 %

b) áno, no všímam si to len občas 26 %

c) nie, nezaujíma ma to 10 %

d)

to, ţe sú nadaní neznamená, ţe sú

vyspelejší ako ostatní

16 %

e) nepoznám nadaných ţiakov 16 %

6. Je správne, ţe ţiakov v školách delíme na nadaných a „nenadaných“?

Moţnosť Odpoveď Počet respondentov

a)

áno, nadaní potrebujú pre svoje

vzdelávanie iné podmienky ako na

beţných školách

30 %

b)

nie, pretoţe všetci sme ľudia

a mali by sme si byť rovní

28 %

c)

nie, pretoţe aj „nenadaní“ môţu

byť nadaní

22 %

d) neviem posúdiť/nemám názor 20 %