Televíziav našich rukách

E D Í C I A V I E R A D O V R E C K A 3

Televíziav našich rukách

Praktická príručka pre každého kresťanacena: 1,50 EUR; cena pre predplatiteľov: 1,00 EUR

TELEVÍZIA JE PRE NÁS MAMOU, OTCOM,OPATROVATEĽKOU, SPOLOČNÍČKOU, SEDA TÍ �VOM PRE NEPOKOJNÉ DETI, TERAPEUTOMPRE CHORÝCH A STARÝCH. MÁ VÝCHOVNÚÚLOHU ALEBO NÁS PREDÁVA REKLAME? JETE LEVÍZIA LEN NEGATÍVOM DNEŠNEJ DOBY?

A n t o n i o M a z z i

db

TELEVÍZIA V NAŠICH RUKÁCH

Dnes asi už nikto nepochybuje o význame a vplyve te-levízie a masmédií všeobecne. Máme za sebou obdobie,keď bola bezvýhradne zvelebovaná, no je najvyšší čas de-finitívne prekonať aj postoj, ktorý ju absolútne odmietaa zatracuje. Známy taliansky publicista, katolícky kňazAntonio Mazzi na nasledujúcich stránkach predstavujesvoj pohľad na fenomén televízie. Vychádza pri tomz vlastných mediálnych skúseností aj z dlhoročnej peda-gogickej praxe. Získané poznatky ilustruje množstvomobrazných príbehov i postrehov zo všedného života a po-kúša sa načrtnúť dôvody, prečo nemať televíziu v nená-visti. Veríme, že inšpirujú a povzbudia aj vás.

Chrípka alebo AIDS

Musíme sa rozhodnúť, či budeme televíziu považovaťza vážnu a zhubnú chorobu, ako je napríklad AIDS, ale-bo za bežnú chorobu, akou je chrípka. Keďže AIDS má,našťastie, málo ľudí a chrípku mnohí, na AIDS sa umie-ra, ale chrípku obyčajne človek prežije, rozhodol som sapristupovať k televízii ako k chrípke. Možno je toto mo-je prirovnanie príliš povrchné a naivné, ale možno námpomôže čeliť tejto televíznej „chrípke“, ktorá nám každýdeň zvyšuje horúčku.

Ako starší človek vám porozprávam, ako kedysi liečilchoroby pán Tovini, lekár nášho internátu: Zlomil som si

�

zápästie a najprv mi predpísal preháňadlo. Mal somhnačku po ázijskom jedle, a napriek tomu mi predpísalpreháňadlo. Udrel som sa do nosa a na zlomenú nosovúpriehradku mi predpísal znova preháňadlo (musím do-dať, že potom robil všetko, čo každý dobrý lekár – sad-ra, rehabilitácia, lieky…). Keď som sa ho pýtal, prečopreháňadlo, povedal mi: „Najskôr treba prečistiť črevá,aby bola liečba účinná.“ Neviem, či mal vtedy pravdu. Alednes by som tým miliónom ľudí závislých od televízieodporučil práve recept doktora Toviniho.

To znamená raz týždenne o šiestej večer absolvovať„očistnú kúru“. Dávkovanie: vypnúť televízor, prečítať siknihu alebo zaspievať gregoriánsky chorál, zasadiť šalát,prejsť štyridsať kilometrov na bicykli s celou rodinou,zahrať si Osadníkov, poskladať puzzle z päťtisíc dielov čihodinu cvičiť. Nasledujúci deň sa pokojne vrátiť ku kaž-dodenným činnostiam, medzitým pol hodiny sledovaniatelevízie.

V tomto duchu som pre seba a pre vás napísal o tej-to zákernej chorobe, niekedy prehnane zavrhovanej, ino-kedy bagatelizovanej.

A ešte čosi patrí k mentalite, s ktorou treba „očistnúkúru“ užívať: Ak budete optimisti, dokážete premeniťkaždú pohromu na príležitosť poučiť sa, ak budete pesi-misti, premeníte každú príležitosť na pohromu a očistnákúra vám nepomôže, len vás oslabí.

2

ADAMOVO JABLKO

Neviem, či mám rád televíziu, alebo ju nenávidím.Ale je pravda, že je pre mňa čím ďalej tým ťažšie niečonenávidieť. Premáha ma staroba alebo mojimi žilami az-da prechádza nejaký záblesk múdrosti? Nech je to ako-koľvek, ponúkam vám niekoľko svojich úvah o povahemediálneho šialenstva. Vychádzajú z faktu, že práve slo-vá, komunikácia a vzťahy medzi ľuďmi boli skutočnýmdôvodom, prečo sa menili dejiny. Aj najväčšia a najme-nej násilná revolúcia v dejinách sa začala Slovom, ktorésa stalo telom, a pokračovala šírením Dobrej zvesti.

Poznáme negatívny výklad dedičného hriechu, ale exis -tuje aj iný, silne pozitívny. Podľa logiky napoly plnéhopohára sa z pozemského raja zrodila láska aj bolesť, smrťaj život, námaha aj putovanie do zasľúbenej zeme. Nie-len Kain putoval po svete a nielen Adam jedol jablko zozakázaného stromu. My všetci máme Adamovo jablkov žalúdku. Niekto ho cíti viac, niekto menej. A niektorínamyslenci tvrdia, že necítia nič. Podobne je to aj sovzťahom k televízii a k ostatným pokušeniam, ktoré mô-žeme prirovnať k spomínanému jablku v raji. Rozlišuje-me tri skupiny jedákov jabĺk.

Urobil som chybu, Pane

Do prvej skupiny patria všetci tí, ktorí zjedli jablkoa, uvedomujúc si, že urobili niečo nesprávne, zodvihli

3

�

ruku červenajúc sa od hanby. „Urobil som chybu, Pane.Používal som známosti nie pre vznešené záujmy, ale, no,vieš, ako to chodí, aby som oslobodil svojho syna od vo-jenskej služby, odobral z fondov neziskových organizácií,vyhral konkurz na primára v nemocnici, aby som zís kal zľa-vu na benzín, rýchlejšie vybavil invalidný dôchodok, bol pri-jatý do domova dôchodcov a tak ďalej.“ Všetci občas ro-bíme takéto drobné hriechy. Nie sú veľké, ale prenikácez ne do nás predstava, že politika musí ísť v ústretynajmä našim záujmom a až potom, ak jej zvýši čas, zá-ujmom druhých. Ďakujme Adamovi. Vďaka jeho omylusme sa naučili zdvihnúť ruku skôr, ako nás prichytia.Nie je to veľa, ale nie je to ani málo. Zákon nie vždy od-púšťa. Ani Boh neodpúšťa vždy na prvýkrát. Vyhnal nász raja pracovať.

Koľko jabĺk si zjedol?

Do druhej skupiny patria tí, ktorí sa nechali prichy-tiť a neprihlásili sa k tomu hneď. Nie je ich veľa, ale stá-le dosť. „Zjedol si jablko?“ zaznieva hlas. Alebo skôr:„Koľko jabĺk si zjedol?“ A za celé tie roky sa jablkáuchmatnuté chudobným počítajú na miliardy. Prišiel časpýtať sa, prečo miliarda ľudí môže zjesť všetky jablkáa nechať hladovať zvyšných päť miliárd. Od 11. sep-tembra 2001 je tu veľký pohyb anjelov smrti, krik novi-nárov, zmätok v televíznom vysielaní, celosvetové zdese-nie. Jediné, čo nevidím, je zmena rovnováhy – chudobnísú stále chudobnejšími a hlúpi stále hlúpejšími. Hneva-jú ma hladní i prejedení. Nemôžu si prejedení uvedomiť,že diabol prichádza cez plné brucho? A nemohlo by hlad-ným napadnúť, že oko za oko platí len nakrátko a aj to

4

zle? A hnevajú ma aj médiá. Tvária sa ako ochrancoviaspravodlivosti, ale misky ich váh klamú.

Sliediči za kríčkami

Tretia skupina pojedačov jabĺk nie je veľmi známaa v Biblii sa nespomína. Mohla by sa nazvať skupinousliedičov. Sú to predchodcovia užívateľov televízie, realityshow a červených svetiel. Slintajú ukrytí za kríčkami po-zemského raja a túžobne hľadia na nového Adama a no-vú Evu s nádejou, že nie sú až takí hladní, aby objedli ce-lý strom. Ľudia, čo sa nechtiac ocitli pod zakázanýmstromom a musia sa uspokojiť s úlohou sliedičov, sú ne-bezpeční. Nahlas vzdychajú, pobúrene okrikujú tých, čojedia jablká, tvrdia, že sú pre nich nestráviteľné, akože sarozčuľujú a pohoršujú. V hĺbke svojej skorumpovanej mys-le dúfajú, že ostatní pojedači budú spod stromu vyhnanía uvoľnia miesto im, ich dcéram, neteriam, švagrinám…

Vidím tam za kríčkami učupené mnohé známe i me-nej známe osobnosti: umiernených voľnomyšlienkárov,milých súdruhov, kajúcnych „katokomunistov“, podve-dených priekupníkov, skrachovaných politikov, neúspeš-ných spisovateľov, falošných spevákov, polovičatýchumelcov, zabudnutých missiek. Počujem ich lapať po dy-chu. Hlad je veľký, premúdrenosť alternatívnych nápadovprovokačná, zvedavosť bezhraničná.

Ak sa však chceme vyliečiť z dedičného hriechu, tre-ba robiť niečo iné. Zmeniť sa navonok je ľahké. Ale zme-niť sa vnútorne je už oveľa ťažšie. Adam zakryl svoju na-hotu raz-dva, no následky jablka stále nevymizli. Aj dnesexistujú zlaté teľatá, rieky, ktoré treba prebrodiť, hory,rozbité tabule so zákonmi, mladí, ktorí sa strácajú, mla-

5

dí, ktorí sa nachádzajú, národy, ktoré spoznáš príliš sko-ro, národy, ktoré spoznáš príliš neskoro… Všetkých trá-pia zle strávené jablká.

Televízia – ten prekliaty/požehnaný úskok je novýmstromom poznania dobra a zla. Svojím spôsobom usta-vične opakuje pokušenia Kaina, Herodiady, Judáša, Pe-nelopy, Epikura. Udiera uprostred ľudí v Babylone svetav každej chvíli. Hrá sa na všemohúceho, na čarodejníka,na šaša, na klebetníka, na opatrovateľku, na pápeža…

Býval som na farme s chlapcami v jednej malej izbe.Keď som ich nevidel, nepoprial im dobrú chuť a každé-ho z nich aspoň dvakrát priateľsky nepotľapkal po pleci,nemal som dobrý deň. Chcem však tiež vedieť, ako samajú africké deti, brazílske ženy, americkí vojaci aj pápežvo Vatikáne. Ráno, hneď keď sa zobudím, pomodlím saa pozriem si ranné vysielanie „mojej“ televízie či inter-netové vydanie „mojich“ novín. Už viem, kto zomrel, ktosa má dobre, kto sa má zle, kto rozkazuje, kto sa viac mý-li, čo sa stalo na viacerých miestach sveta. Nevedel bysom bez toho žiť. Pritom ako sedliak v rokoch druhejsvetovej vojny som sa musel uspokojiť so správami, kto-ré som počul v nedeľu na dedinskom námestí, a ak somsa chcel dostať do Verony, musel som počkať bohatéhostrýka, ktorý jediný mal auto. Dnes nevidím nijaký roz-diel medzi stovkami chlapcov a dievčat, ktoré vídama objímam v komunite, a miliónmi mladých, ktorýchmám rád a objímam inak, ale nie menej.

6

Televízia – ten prekliaty/požehnanýúskok je novým stromom poznania

dobra a zla.

Je pravda, že televízia ma kŕmi aj rôznym odpadoma hlúposťami, ale dá sa z toho usudzovať, že bez televí-zie by sme boli lepší? Lepší budeme len keď nájdemeniečo, čo zaplní nedostatok skutočného poznania. Aleplnosť neprichádza zvonku.

Veľká výzva antén

Vďaka televízii môžeme byť pokojne svedkami uda-lostí, ktoré sa práve dejú na opačnom konci sveta. Tátovýhoda je taká silná, že nijaký Big Brother, SuperStar čiiná reality šou nemôže narušiť jej význam a užitočnosť.Priame prenosy o smrti pápeža Jána Pavla II., pohrebMatky Terezy, prvé pristátie na Mesiaci, Dvojičky v NewYorku, finále Taliansko – Francúzsko, nahé vietnamskédievčatko, ktoré sa počas vojny stratilo na prašnej ceste,hodíme to všetko za hlavu?

Abbé Pierre, svetoznámy katolícky kňaz, rozprávao jednom z obrovského množstva svojich zážitkov,o stretnutí s Albertom Einsteinom: Asi dva mesiace povojne som musel ísť do Minneapolisu v Spojených štá-toch na významný medzinárodný kongres. Krátko predjeho záverom sa ma môj sused, istý Stringfelow Barr,spýtal: „Chcel by si sa stretnúť s mojím priateľom Alber-tom Einsteinom?“ „Samozrejme!“ okamžite som odvetil.Keď sme sa stretli zoči-voči, hneď som sa ho opýtal, akénásledky by mohol mať pre ľudstvo objav energie uvoľ-nenej pri rozpade atómu. Povedal mi, že najskôr od-mietol pokračovať vo výskumoch, ktoré by mohli viesťk skonštruovaniu atómovej bomby, ale keď sa presved-čil, že nacisti vyvíjajú, hoci iným spôsobom, rovnakúzbraň, usiloval sa zo všetkých síl, aby ju Američania do-

7

8

končili skôr. Na môj veľký úžas dodal: „Explózia atómuje najmenšia z troch explózií, ktorým bude musieť ľudstvonevyhnutne čeliť. S rozvojom medicíny sa ľudstvo čoskorodočká demografickej explózie, ktorá prinesie väčšie pre-vraty, ako sú tie hmotné. No najhoršie následky pre ľudstvobude mať informačná explózia. Onedlho sa vďaka technic-kému pokroku aj tí najchudobnejší a najbiednejší ľudia doz -vedia, že ľudstvo je schopné vytvoriť prostriedky, ktoré byich mohli vyviesť z biedy a úzkosti. Prvý raz v dejinách člo-vek kdekoľvek na planéte spozná absurditu utrpenia a bu-de trpieť vedomím, že trpí. Ľudstvo bude nútené bez mož-nosti úniku hľadať nové formy spoluúčasti.“

Kritizujeme, nadávame a preklíname masmédiá a te-levíziu osobitne. Ako to neraz býva, spoločenstvo veria-cich repce a hundre bez toho, aby navrhlo možnosti, akoúčinne zasiahnuť.

Televíziu zničiť, zrušiť, vypnúť – to sa dá použiť akosúčasť výchovy alebo terapeutický prvok. Televízia jevšak jedným z najprevratnejších vynálezov. Dejiny a civi-lizácia necúvnu len preto, že niekto hundre. Veľkí svät-ci zmenili svet, ale nie tak, že by jeho vývoj vrátili nazad,oni ho chápali a zušľachťovali. Azda nikoho nepobúrim,ak poviem, že svätý Pavol alebo don Bosco by radšejosedlali „draka“, než by unúvali Krista.

Je mi smutno, keď vidím, ako sme my kresťania poza-du oproti spoločnosti, v ktorej žijeme. Naozaj len málo ľu-dí v tomto svete pochopilo a používalo komunikačné pro-striedky pre Božie kráľovstvo tak ako pápež Ján Pavol II.a kardinál Martini. V pastoračnom liste Obruba plášťakardinál vraví: „Prvým pokušením je, samozrejme, kritizo-vať, protestovať, hnevať sa na všetky tie zosilňovače a my-riady televíznych antén, ktoré sa týčia nad mestami, je ichcelý les! Sú také rozšírené, že vytvárajú akýsi pocit stiesne-

nosti, akoby medzi nami a nebom bol nejaký závoj, prekáž-ka, clona alebo sieť, ktorá chce človeka lapiť, ale nie zničiť.No sťažnosti a nárek nie sú dobrým stavebným materiálom.Posúvajú nás na nebezpečný terén nedôvery a rezignácie. Te-levízne antény predstavujú výzvu, oslovujú, kladú mnohootázok obzvlášť nám kresťanom: Ste schopní počúvať?A komunikovať? Aké spôsoby komunikácie používate? Akéslová? Aké posolstvá vysielate? Čo robíte preto, aby komu-nikácia bola možná a účinná? Isteže, kresťania môžu priniesťiniciatívu a konkrétne riešenia. Mnohé problémy si totiž vy-žadujú ďalšie riešenia. Nie je ľahké vyrovnať sa s otázkami,ktoré kladú antény. Žiadať od druhých môžeme len vtedy,keď sme sami schopní dávať.

Ak chceme hovoriť o médiách, o tom, aký vzťah si k nimmáme vytvoriť my kresťania, aký vzťah si máme vytvoriťk ľuďom, k televíznym pracovníkom, k podnikateľom, ktoríich zamestnávajú, a k politikom, ktorí určujú pravidlá, mys -lím, že sa musíme pozrieť najskôr do svojho vnútra, na nášživot v Cirkvi, na naše kresťanské spoločenstvo.

Opýtajme sa teda: veríme skutočne v komunikáciu? Pod-porujeme kolobeh ideí? Dialóg? Stretnutie? Prínos každéhojednotlivca? Máme v Cirkvi jasný postoj k mediálnej komu-nikácii? Podporujeme ju? Povzbudzujeme ju? Alebo sa bo-jíme komunikácie a jej následkov? Rozumovo chápeme jejprínos, ale inštinktívne sa azda bojíme rizík?“

Stačí trocha soli

Ján Pavol II. nás nielen viackrát vyzval, aby sme po-užívali masmédiá na šírenie pravdy, solidarity a Božie-ho kráľovstva, ale tiež nás chcel niekoľkokrát vyprovo-kovať. Pamätám si rockový koncert pri príležitosti

9

Eucharistického kongresu, na ktorom sa pápež zúčast-nil. Jeden známy taliansky spisovateľ bol priam pobú-rený. 30. novembra 1997 napísal do denníka La Rep-publica: „Ježiš sa môže narodiť, rásť a prebývať medzipostavičkami v jasličkách v Neapole alebo v poslednej af-rickej chatrči, ale nemôže vyjsť na pódium s takými pseu-doumelcami, ako je Adriano Celentano a Gianni Morandi.Katolícka viera v svojej prispôsobivosti prijme všetko. Mys -lím, že pápež musel veľmi trpieť tie hrozné pesničky, prí-šerné svetlá a konštrukcie, kríž, ktorý vyzeral ako obrov -ské znamenie skazy; hlúpe šialenstvo davu – to všetkomuselo byť urážkou pre človeka, ktorý čítal svätého Au-gustína a svätého Jána od Kríža… bolo tam 300 000 až400 000 ľudí. To ale nie je podstatné. Koľkí z tých ľudí ro-zumeli slovám ako milosť a vtelenie? Koľkí z nich poznali,čo to je svetlo? Všetci vraj hovorili o láske, lenže z lásky samôže stať obludné slovo, ktoré skrýva nenávisť, fanatiz-mus, duševnú tuposť, duchovnú prázdnotu.“

Ja si však myslím, že pápež sa z toho všetkého tešil:hudba, mladí, kríž, noc, oslava. Len proroci vedia spojiťnebo a zem, posvätné a svetské, včerajšok a zajtrajšok,gregoriánsky chorál a rock bez toho, aby sa to miešaloa mýlilo. Sme povolaní užívať dobrá tohto sveta, aby smesa mali lepšie a aby sme druhým pomohli mať sa lepšie.

Ako kňaz v pastorácii nemôžem žiť bez používanianástrojov, ktoré sa nachádzajú za bránou kostola. Pomá-ham tým sebe a ľuďom okolo seba nestratiť sa. Pritomsom si vedomý rizika! Ježiš hovorí v evanjeliu, že stačítrocha soli, aby sme dali zmysel veciam, a pritom ich ne-musíme vyhodiť alebo premeniť. Aj keď tou vecou je te-levízia. Žiaľ, my kresťania sme na soľ zabudli. Viac nászaujíma výber vody po holení.

10

OBSAH

TELEVÍZIA V NAŠICH RUKÁCH............................. 1Chrípka alebo AIDS................................................... 1ADAMOVO JABLKO..................................................3Urobil som chybu, Pane.............................................3Koľko jabĺk si zjedol?.................................................4Sliediči za kríčkami.................................................... 5Veľká výzva antén.......................................................7Stačí trocha soli..........................................................9Búranie múrov a budovanie mostov........................11MÔŽE ZA TO TELEVÍZIA?.....................................15Elektronická opatrovateľka......................................18Vulgarizmy a dvojzmyselnosť...................................20V službe divákom?....................................................21Prostriedok pastorácie..............................................22Banalita ako víťazstvo diabla...................................25Denné závislosti........................................................27Politické diskusie......................................................29Výzva pre rodičov..................................................... 30DEŇ MEDZI DVOMA NOCAMI............................. 32Potrebujeme médiá pre život?................................. 32Post scriptum............................................................35

Edícia Viera do vreckaKaždý mesiac jedna knižka za 1 euro.

Predplaťte si praktické príručkypre každého kresťana a ušetríte.

vieradovrecka@donbosco.sk02/555 722 26

ISBN 978-80-8074-135-8

ww

w.d

on

bo

sco

.sk

Antonio MazziAKO POKAZIŤ DIEŤA DESIATIMI ŤAHMIV knihe nájdete naruby obrátené zásady, akosi zle vychovať dieťa, ktoré trefne a pravdi-vo odhaľujú výchovné chyby. Ale nájdetev nej aj konkrétne rady pre dobrú výchovu.

K N I H Y P R E VÁ S

Mike AquilinaLÁSKA V MALIČKOSTIACHKniha, ktorá vás naučí, ako možno nájsť Naj-svätejšiu Trojicu v neporiadku a zmätkuúžasného spoločenstva, ktorým je rodina.Skvelé čítanie pre manželov aj snúbencov.

Ľuboš OnderčinKRÍŽOVÁ CESTA PRE MANŽELOVA RODIČOVNájdite inšpiráciu a objavte novú silu na pre-žívanie manželstva a posilnite v sebe aj rodi-čovskú lásku k vašim deťom.

Ak ste predplatiteľom edície Viera do vrecka,na www.donbosco.sk alebo telefónnom čísle

02/502 31 398 si môžete uplatniť 12 % zľavuna všetok tovar. Stačí uviesť vaše evidenčné číslo.