Náuèný chodníkSásovská dolina

Textový sprievodcaTextual guide

Tento textový sprievodca vyšiel s finanènou podporou Komunitnej nadácie Zdravé mesto a Správy Národného parku Nízke Tatry. NEPREDAJNÉ

Tento textový sprievodca vás prevedie po 13 preh¾adne spracovaných zastávkach. Poèas prechodu trasou spoznáte

zaujímavosti z oblasti flóry, fauny, Sásovského krasu, vplyvu èloveka na prírodu a i.

Autor: Peter Sutóris

1

Slovo úvodomMilí návštevníci,

práve držíte v rukách textového sprievodcu k Náuènému chodníku Sásovská dolina. Za jeho prípravou, ako aj za prípravou celej náuènej trasy stojí mnoho

namáhavej práce nás, autorov. Prosíme vás preto, vážte si náš výtvor, abyslúžil nielen vám, ale tiež iným ¾uïom z bližšieho i širšieho okolia. Želáme

vám, aby náuèný chodník bol pre vás osožný, aby ste pomocou nehospoznali všetky krásy a zaujímavosti, ktoré ponúka príroda okolia Sásoveja aby ste v neposlednom rade obohatili svoje vedomosti a nauèili sa opä•

nieèo nové.

tím autorov a spolupracovníkov

- 1 - Úvodná èas•NCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Ako používa• sprievodcuTextový sprievodca je podobne ako celý náuèný chodník èlenený do nieko¾kýchèastí. Jednotlivé èasti sa skladajú z nieko¾kých zastávok, ktoré nenasledujúpriamo za sebou, ale ich umiestnenie je prispôsobené podmienkam terénu.Ide o nasledovné èasti:- navigaèné zastávky (zastávky, na ktorých sú inštalované informaèné panely)- zastávky o flóre a faune Sásovskej doliny- zastávky s všeobecnými informáciami o Sásovskej doline, informáciami o vplyveèloveka v Sásovskej doline, zaujímavos•ami okolia doliny- zastávky venované Sásovskému krasu- zastávky venované lesnému ekosystémuTematická náplò chodníka je rozdelená do 13 zastávok, ktoré sú rovnomernerozmiestnené na trase. Súèas•ou sú tri navigaèné informaèné panely. Znaèenieje zabezpeèené štandardnými znaèkami náuèného chodníka (obr. 1).

Obr. 1

Súèas•ou textového sprievodcu je aj slovníèek pojmov (nachádzajú sav òom pojmy v texte oznaèené kurzívou). Na konci sprievodcu nájdete aj preh¾ad literatúry, v ktorej sa nachádzajú bližšie informácie súvisejúce s tematickým zameraním chodníka. Struènývýber informácií obsiahnutých v sprievodcovi je na konci brožúryk dispozícii aj v anglickej verzii.

IP

1

Zastávka s inštalovaným informaèným panelom V Zastávka s

vyhliadkou

Z

Oznaèenie umiestnenia zastávky na trase - Z západný svah Sásovskej doliny,V východný svah Sásovskej doliny, VD - Vlèia dolina a jej svahy, D - dnoSásovskej doliny, L - lúky nad Sásovskou dolinou. Ak je zastávka bez oznaèenia, nachádza sa mimo ochranného pásma NAPANTu.

500 Nadmorská výška

ZNAÈKY POUŽITÉ V SPRIEVODCOVI

- 2 - Navigaèné zastávkyNCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 1Zaèiatok náuènej trasy

IP

2

411

Milí návštevníci,vítame vás na trase Náuèného chodníka Sásovská dolina. Tento textový sprievodcavás prevedie 13 zastávkami umiestnenými na približne 5 km dlhej trase. Ichobsahom sú informácie o Sásovskej doline a jej okolí z oblasti flóry, fauny,geografického umiestnenia, vplyvu èloveka a prírodných zaujímavostí. V prípadezáujmu o ïalšie, podrobnejšie informácie vám môže poslúži• zoznam literatúryna konci textového sprievodcu. Ïalšie, pravidelne aktualizované zaujímavostinájdete na www stránke Náuèného chodníka Sásovská dolina a na www stránkach Sásovskej doliny (viï. kapitola NCH v elektronickej forme). K trase je poskytované aj bezplatné sprievodcovstvo (viï. kapitola Odborný výklad k trase).

Na trase Náuèného chodníka prejdete cez Sásovský potok. Vzh¾adom k tomu, že vodu z tohto potoka ¾udia èasto využívajú ako zdroj pitnej vody, v spolupráci so združením Slatinka sme urobili chemický rozbor vody z miesta,kde sa križuje s trasou náuèného chodníka. Pod¾a výsledkov rozboru voda z tohto vodného toku patrí k vodám tretej kategórie, t.j. k úžitkovým vodám. Z tohto dôvodu vámnedoporuèujeme pi• túto vodu.

UPOZORNENIE

Vzh¾adom na nároèné podmienky na trase odporúèame pri prechode trasoupouži• športovú, prípadne trekkingovú obuv.

Celá trasa Náuèného chodníka Sásovská dolinaje pokrytá signálom GSM oboch slovenských

mobilných operátorov.

pH 7,5

Fosforeènany PO4 0 mg/l

Amoniak NH4 0,2 mg/l

Dusitany NO2 0 mg/l

Dusiènany NO3 8 mg/l

Kyslík O2 7,6 mg/l

Tvrdos• - karbonátová 12,2 °dH

Tvrdos• – celková 17,4 °dH

VÝSLEDKY CHEMICKÉHO ROZBORUSÁSOVSKÝ POTOK

AKO SA SPRÁVA• V PRÍPADE STRETNUTIA S MEDVEÏOMV Sásovskej doline sú viac pravdepodobné nedospelé, osamostatòujúce sa jedince, než dospeléa vodiace medvedice. Tie prvé sú skôr zvedavé, než útoèné, no aj napriek tomu ich správaniea reakcie nie sú predvídate¾né, záleží na momente prekvapenia a spôsobe vyrušenia. Akoprevencia priameho stretu je vhodný zvukový signál - pískajte si, rozprávajte sa, pustite sipolohlasne rádio. V prípade útoku sa doporuèuje napodobni• màtvolu s tvárou dolu a rukami sichráni• hlavu. Bezprostredne sa osvedèili aj osobné ochranné prostriedky - bombièka so slzotvorným plynom a baterkový paralizér. Stretnutie s medveïom však na trase nie je pravdepodobné.

- 3 - Navigaèné zastávkyNCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 2Vstup do ochranného pásma NAPANTu

IP

3

440

Práve ste vstúpili na územie ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry.Národný park Nízke Tatry je národným parkom s najväèším ocrh. pásmom naSlovensku - 129 990 ha (celková rozloha NP - 205 085). Tento národný park bol vyhlásený roku 1978.Nízke Tatry sa tiahnu v smere východ-západ v dåžke takmer 100 km, prièom najväèšiu nadmorskú výšku dosahujú na Ïumbieri (2043 m n.m.) a najnižšiu pri Banskej Bystrici (necelých 400 m n.m.). Toto územie je zaujímavé predovšetkým výskytom mnohých vzácnych endemitických a reliktných druhov flóry a fauny, hodnotnými krasovými útvarmi, rozmanitos•ou fyzicko-geografických pomerov amnohými inými prírodnými zaujímavos•ami. Na území národného parku je v súèasnosti v prevádzke šes• naúèných chodníkov. Ochranné pásmo národného parku je územím s druhostupòovou ochranou, z èoho vyplýva, že v tunajšej prírode:

Môžete (je dovolené) Nemôžete (je trestné)

- stanova•, kempova•- opeka•, girlova• (s použitím vlastnéhodreva alebo iného paliva)- prechádza• sa po už vytvorenýchspevnených, prípadne aj nespevnenýchcestách a chodníkoch- používa• motorové vozidlá mimociest oznaèených zákazom vjazdu alebozávorou

- trha•, nièi• alebo inak požkodzova•chránené druhy rastlín- parkova• motorovým vozidlom na lúke- vyrubova• stromy v lesoch, olamova•konáre stromov- zanecháva• v teréne odpad- zabíja• alebo inak poškodzova• živ.prostredie chránených živoèíchov

SÚHRNNÉ INFORMÁCIE O NÁUÈNOM CHODNÍKU SÁSOVSKÁ DOLINA

OKRES: Banská Bystrica CHRÁNENÉ ÚZEMIE: NP Nízke Tatry - ochranné pásmoVÝCHODISKO: Banská Bystrica - SásováTRASA: Banská Bystrica - Sásová - Buèièie - Sásovská dolina - Vlèia dolinaDÅŽKA: 5 km PREVÝŠENIE: 300 mÈAS PRECHODU: 2 HOD. POÈET ZASTÁVOK: 13NÁROÈNOS• TERÉNU: stredne nároèný ROK OTVORENIA: 2003PRÍSTUP K NCH: MHD Banská Bystrica - linky è. 22, 90, 24, 25, 80, 10, pešoNÁVÄZNOS• NA INÉ TRASY: turistická trasa Panský diel - Sásová (modro znaèená), NCH (Donovaly - ) Šachtièka - Sásová, NCH Jakub

Obr. 2: logo NAPANT

- 4 - NCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 3Zaujímavé dreviny Sásovskej doliny

Flóra a fauna

4

471L

Bresty - Ulmus sp.Z nieko¾kých európskych druhov sa v Banskej Bystricia okolí vyskytujú tri, a to horský, hrabolistý a lužný(=väz). Prvý z nich (Ulmus glabra) rastie rozstrúsenev zmiešaných lesoch aj na trase náuèného chodníka. Brestyspolu s javormi, jaseòmi, lipami a èerešòami sú v buèináchsprievodné “cenné listnáèe,” doplòujúce rozmanitos•,úživnos•, stabilitu i fukncie ekosystémov. Aj ich drevoje cenné pre spracovate¾ov farbou, štruktúrou,kresbou, leskom, pružnos•ou a rezonanciou.

Všetky bresty však celoplošne ohrozuje zo Severnej Ameriky surovým drevom a hmyzom zavleèenáhubová (Ceratocystis ulmi) nákaza prenášaná chrobákmi podkôrnikmi (Scolytus sp.) v jari naèerstvé výhonky stromov. Hýfy huby stadia¾ nieko¾ko rokov prerastajú cez vodivé pletivá tenšíchaj hrubších konárov až do kmeòov, tie schnú, lúpe sa z nich kôra, v ktorej sa vyvinuli ïalšiegenerácie podkôrnikov, aby tracheomykózu preniesli na iné, ešte živé bresty.

Jed¾a biela - Abies albaJeden z mnohých na severnej pologuli rastúcich druhovrodu Abies. Náš druh tvorí prirodzenú, miestami eštehojnú ihliènatú súèas• karpatských zmiešaných pralesova poloprírodných lesov v stredných horských poloháchod 500 do 1500 metrov nad morom.

Na trase náuèného chodníka rastú jedle od drobných semenáèikov až po dospelé vitálne a odumierajúce jedince. Pod žiadnymi však nie je možné nájs• šišky, pretože tie sa rozpadnú ešte na horných konároch a semená z nich odnáša vietor. Jedliam ve¾mi škodia emisie, prašnos•, horúce a suché letá, invázie imela, húb a hmyzích škodcov. Mladším jedincom v zime hojne ohrýza ihlièie aj kôru jelenia zver. Jedle sa ve¾mi èasto vyrubujú ako vianoèné stromèeky.

Obr. 3: List brestu

Obr. 4: Jed¾a biela

Plamienok plotný - Clematis vitalbaDrevnatá liana, dlhá až 10 m, s priemerom až do5 cm. Tento druh je prirodzene rozšírený v južnej Európe, severnej Afrike, Èiernomorí a na Kaukaze.

Plamienok je indikátorom pôd s obsahom dusíka. Je to jedenz druhov charakteristických pre Sásovskú dolinu. Pod¾aniektorých vedeckých názorov ide o reliktný druh, ktorýje pozostatkom tre•ohôr.

Obr. 5: Plamienok plotný

- 5 -Sásovská dolina

a jej okolieNCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 4Horský masív Panského dielu

5

537VV

Na mieste, kde práve stojíte, máte výborný poh¾ad na celý horský masív Panskéhodielu zo strany Banskej Bystrice. Tento masív je zložený z vrchov Panský diel (1 100 m n.m.), Horný diel zaužívaný skôr ako Baranovo (1 000 m n.m.) a lesnatého výbežku Panského dielu - Baranova. Súèas•ou masívu sú okremvrchov aj doliny - Sásovská dolina, Vlèia dolina, zo severozápadu Banská dolina,z východu Nemèianska dolina a z juhozápadu dolina rieky Bystrica.

Tento masív je súèas•ou Starohorských vrchov, ktoré tvoria prirodzené rozhraniemedzi pohoriami Ve¾ká Fatra, Kremnické vrchy a Nízke Tatry. Súèas•ou masívusú tiež chránené územia - prírodná rezervácia Baranovo a prírodná rezerváciaPancierovo. Okrem toho je celé územie masívu zaradené do ochranného pásmaNárodného parku Nízke Tatry (nachádzate sa v òom aj v tejto chvíli). V blízkostimasívu sa nachádza aj ve¾mi zaujímavá geologická lokalita a horská obec Španiadolina.

Špania dolina je ve¾mi významnou geologickou lokalitou - bol tu zistený výskytmnohých aj zriedkavých minerálov, v minulosti bola Špania dolina ve¾mivýznamným ložiskom medenej rudy. Minerálom s asi najpozoruhodnejšouhistóriou je herrengrundit (resp. devilín, úrv

úrv

ölgyit).

Devilín je sekundárny nerast, ktorý vznikol zvetrávaním primárnych medených rúd a našiel sav starých banských chodbách Španej doliny. Jeho opis bol prvýkrát zverejnený pod názvom herrengrundit v roku 1897 profesorom viedenskej univerzity A. Brezinom. Súbežne ho spracúval aj J. Szabó a verejnosti ho prezentoval tiež v roku 1897, pod názvom ölgyit. Až v roku 1940sa zistilo, že oba minerály sú identické. Hlavným názvom je devilín, pretože jeho nález bolpublikovaný skôr (v roku 1864, F. Pisani). V názve bola vzdaná úcta významnému francúzskemuchemikovi H.E. Saint-Claire Deville. Pôvodným náleziskom devilínu bolo ložisko medených rúdv Cornwalle (Anglicko), neskôr sa našiel na Uspenskom ložisku (Kazachstan), ložisku Acton vPensylvánii (USA) a i. Napriek tomu ide o ve¾mi zriedkavý minerál.

Panský diel HrádokHorný diel(Baranovo)

Buèièie

Špania dolinaPR Baranovo

PR Pancierovo

1100,2 m995,7 m

838,5 m 628,7 mSásovskádolina

Obr. 6: Schéma horského masívu Panského dielu

- 6 -Sásovská dolina

a jej okolieNCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 5Sásovská dolina

6

528VV

Ako ste sa už mohli doèíta• na predchádzajúcej zastávke, Sásovská dolina je jednou z dolín, ktoré zasahujú do horského masívu Panského dielu. Jej poloha jeo to zaujímavejšia, že prechádza celým prírodným spektrom tohto masívu, odjeho najnižších èastí plynule prechádzajúcich do mestských štvrtí Banskej Bystrice až po vysoko položené územia horského charakteru. Okrem geografických faktorov ovplyvòujú vzh¾ad krajiny v Sásovskej doline aj inéfaktory - najvýznamnejším z nich je vplyv èloveka, ktorý miestnu krajinuovplyvòoval v minulosti, dos• výrazne ju ovplyvòuje dnes a s vysokou pravdepodobnos•ou môžeme tvrdi•, že ju bude ovplyvòova• aj v budúcnosti.

Z h¾adiska geografickej polohy Sásovská dolina spadá do pohoria Starohorskýchvrchov (Fatransko-tatranská oblas•, subprovincia Malá dunajská kotlina, provinciaZápadné Karpaty, podsústava Karpaty). Nadmorská výška doliny sa pohybuje približne medzi 400 a 950 m n.m. Západný svah doliny tvorípredovšetkým Horný diel, východnýje tvorený Panským dielom, Hrádkom a Buèièím (na ktorom sa práve nachádzate). Dolinou preteká Sásovský potok, ktorý dosahuje dåžku približne 5 km a pramení pod Panským dielom. Vlieva sa do rieky Bystrica.

Flóra a fauna v Sásovskej doline je pomerne rôznorodá. Prevažnú èas• územiazapåòajú lesy (prevažne listnaté a zmiešané), môžeme tu však objavi• aj prevažne antropogénne pasienky a mezofilné lúky (Franc, 2001). Vodný ekosystém je tu zastúpený menej - zástupcom teèúcich vôd je Sásovský potok, lokálne sa vyskytujú aj prameniská a podmáèané plochy.

Asi najväèšou prírodnou zaujímavos•ou Sásovskej doliny sú jaskyne Sásovskéhokrasu a s nimi súvisiace archeologické a antropologické nálezy. Môžeme tu nájs•spolu tri jaskyne a jednu priepas•. O týchto krasových javoch sa môžete viacdozvedie• na zastávkach venovaných tejto problematike.

Ïalšie, pravidelne aktualizované informácie o Sásovskej doline, nájdete naWWW stránke Sásovskej doliny na http://www.sasdol.szm.sk.

Obr. 7: Panský diel zo strany Sásovskej doliny

- 7 - Lesný ekosystémNCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 6Výrub lesného porastu, štádiá lesa

7

525V

Les, alebo presnejšie lesný ekosystém, je najzložitejším, ale zároveò ajnajprospešnejším prírodným spoloèenstvom. Èlovekovi oddávna poskytuje drevoa jedlo v podobe lesnej zveriny a rozlièných plodov a rastlín, z ktorých mnohémajú lieèivé úèinky. Význam lesa pre èloveka bol zdanlivo najväèší na zaèiatku ¾udských dejín, kedy slúžil predovšetkým ako zdroj potravy. Postupne sa však s rozvojom po¾nohospodárstva a priemyslu stával prekážkou a vyžadoval si èorazväèšiu a intenzívnejšiu ochranu.

Spoèiatku bol výrub lesa najväèším nebezpeèenstvom pre lesný ekosystém. Vsúèasnosti je už ohrozovaný mnohými ïalšími nepriaznivými, najmä chemickýmivplyvmi (napr. globálne otep¾ovanie, kyslé dažde...). Všetky tieto hrozby vážneohrozujú funkcie lesa, ktoré sú pre èloveka životne nevyhnutné a nenahradite¾né.

Popri výrobe kyslíka nevyhnutného pre život na Zemi, má les aj mnoho inýchfunkcií. K tým najdôležitejším patrí napríklad odmedzovanie zneèistenia ovzdušiaa vôd (1 ha bukového lesa zachytí až 68 t prachu, 1 ha smrekového lesa 32 t),tlmenie hluku (pás lesa široký 100 m zoslabuje hluk o 16 dB), priaznivé pôsobenie proti vodnej a veternej erózií, pôdnym zosuvom, snehovým lavínam, rozširovaniu brehov vodných tokov a mnohé iné.

Podobne ako všetky živé organizmy, aj les prechádzasvojím vývojom. Vývoj lesa bez výraznejšieho zásahu èloveka je prirodzený - les sa zrodí, dospieva a hynie.Mnohokrát však dochádza k už spomínanému výrubuporastu, ktorý èasto ve¾mi výrazne tento vývoj ovplyvní. V mnohých prípadoch dochádza k narušeniu pôdneho fondu, erózií a inými negatívnym dôsledkom. ¼udia èasto na rúbaniská vysádzajú nové dreviny, no èasto ide o lesné monokultúry, ktoré sú omnoho náchylnejšie na napadnutie parazitmi, lesné požiare a vývraty. Ak sana rúbanisko nevysadia nové dreviny, môže sa sta•,že z pôvodného kmeòa zaène vyrasta• nová stonka, vplyvom èoho vzniká tzv. výmladkový les. Jedným ztakýchto spoloèenstiev je aj les, v ktorom sa práve nachádzate.

Ak by ste mali záujem dozvedie• sa viac o význame lesa, môžu vám poslúži• zdroje informácií uvedené na konci tohto sprievodcu.

Obr. 8: Vznik výmladkovéholesa

- 8 - Sásovský krasNCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 7Jaskyne Sásovského krasu

8

513D

Ako sme už spomenuli na piatej zastávke, asi najväèšou prírodnou zaujímavos•ouSásovskej doliny sú jaskyne, ktoré sú v odbornej literatúre oznoèované ako tzv.Sásovský kras. V òom boli zatia¾ objavené tri jaskyne (Netopierska jaskyòa,Kaplnka, Malá jaskyòa) a priepas• Žajdlíkov hostinec. Netopierska jaskyòa aKaplnka sú oddávna známymi archeologickými náleziskami (viï. ôsma zastávka).Obe jaskyne sú situované na ¾avom brehu Sásovskej doliny, na západnom svahuvrchu Hrádok (836 m n.m.). Obe sa nachádzajú v približne rovnakej nadmorskejvýške 695 m, èo je približne 60 m od dna Sásovskej doliny.

NETOPIERSKA JASKYÒAPortál Netopierskej jaskyne je vysoký 1,8 m a široký približne 6 m. Za vstupom sa jaskyòa mierne rozširuje do Vstupnej chodby a po malom zúžení vyus•uje do Netopierskeho dómu, najväèšej èasti tejto jaskyne. Tu sa odde¾uje 13 m dlhá Partizánska sieò s malým jazierkom. Za Netopoierskym dómom sanachádza skalná bariéra, kdejaskyòa dosahuje najväèšiu výšku,asi 5 m. Za òou je ešte poslednáèas• jaskyne nazvaná Kancel.Za koniec jaskyne sa považuje výklenok Kancla, tzv. Galéria. Tu sa jaskyòa konèí po 43 m priamoèiarej dåžky od vchodu. Po pripoèítaní dåžky Partizánskej siene má teda Netopierska jaskyòa dåžku približne 57 m.

KAPLNKAPortál Kaplnky je vysoký 2,7 m a 3 m široký. Nachádza sa tu tieždruhý otvor, ktorý osvet¾uje vnútro jaskyne. Za vstupným otvoromsa smerom na sever otvára priestranná sieò dlhá približne 15 m,ktorá je jedinou èas•ou Kaplnky. Táto jaskyòa svoj názovdostala pod¾a kultového miesta, nako¾ko v nej boliobjavené zámerne (kultovo) poškodené ¾udské kosti.

Malá jaskyòa je dlhá asi 6,5 m a nevyznaèuje sa žiadnou zaujímavos•ou. 34 metrov hlboká priepas• Žajdlíkov hostinec pod Baranovom bola objavená len v roku 1973 a ešte len èaká na bližšie preskúmanie.

Obr. 9: Plán Netopierskej jaskyne

Obr. 10: plánKaplnky

- 9 - Sásovský krasNCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 8Archeologické nálezy Sásovskej doliny

9

584Z

Jedným z dôvodov zaradenia Sásovskej doliny do ochranného pásma Národnéhoparku Nízke Tatry je výskyt krasových javov - jaskýò a jednej priepasti. K týmtojaskyniam (Netopierska a Kaplnka) sa viažu aj archeologické a antropologické nálezy. Novodobé výskumy oboch archeologických lokalít sa datujú od roku 1926,kedy tu podnikol výskum amatérsky zberate¾ J. Miklósi. Ïalší, omnoho podrobnejší výskum sa uskutoènil takmer o 30 rokov neskôr, v roku 1951,pod vedením J. Bártu. Súèas•ou výskumu bolo aj preskúmanie speleofauny,speleoflóry, klímy a vyhotovenie prvých jaskynných plánov. Potom nasledovalaséria revíznych a záchranných výskumov, ktorých cie¾om bolo zamedzeniepoškodzovania kultúrnych vrstiev jaskýò.

Prvé výskumy jaskýò pod vedením J. Miklósiho a J. Bártu dosiahli nález množstvacenných archeologických a antropologických nálezov. Tieto nálezy sa datujú doobdobia mladšej doby rímskej. Až v roku 1987 sa v odbornej literatúre objavuje zmienka o osídlení jaskýò aj v iných obdobiach. Išlo o eneolit, dobu bronzovú, mladšiu dobu rímsku, a vrcholný stredovek. Medzi najvýznamnejšie objavy patrí nález bronzovej sekerky (obr. 11) v Netopierskej jaskyni, ktorý poukázal na zložitejšie sídliskové okolnosti, než pôvodne predpokladal J. Bárta (Mácelová, 1987), ïalej nález striebornej jednodielnej oblúkovitej spony (obr. 13) s predåženou úzkou nôžkou, nález striebornej kruhovej (obr. 13) spony a nepoškodeného tmavosivého èrpáka lužickej kultúry (obr. 12). Obe spony spolu s ïalšímidvoma sponami sú uložené v Klenotnici na Bratislavskom hrade. Ïalšie nálezy sú uložené v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici a vïaka prièineniu amatérskych “h¾adaèov pokladov” v rôznych iných múzeách po celom Slovensku.

Obr. 11: Bronzová sekerkas tu¾ajkou

Obr. 12: tmavošedý èrpákneskorá doba bronzová

Obr. 13: spony, doba s•ahovanianárodov

- 10 - NCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 9Vplyv èloveka v Sásovskej doline

Sásovská dolinaa jej okolie

10

611VL

Vplyv èloveka v Sásovskej doline sa prejavoval v minulosti, prejavuje sa teraza s vysokou pravdepodobnos•ou môžeme tvrdi•, že sa bude prejavova• ajv budúcnosti. V minulosti išlo hlavne o pasenie dobytka. Stopy po pasení môžeme objavi• na dne Sásovskej doliny, na svahoch Buèièia a na tzv. Študijnejploche Jakub. Súèasný vplyv je omnoho výraznejší a do dos• vysokej mierynegatívny. V prvom rade ide o vysoký stupeò zneèistenia a kontaminácie terénu,ktorý je spôsobený hlavne turistami navštevujúcimi Sásovskú dolinu. Èasténávštevy turistov zanechávajú v teréne aj iné stopy - mnohokrát vstupujú do lesov, rušia lesnú zver a vytvárajú nové chodníky. Toto sú len niektoré zo súèasných negatívnych vplyvov (medzi ïalšie patria napríklad zneèis•ovanie Sásovského potoka èi h¾adanie “pokladov” v jaskyniach Sásovského krasu). Mnohé z nich samy osebe netvoria nebezpeèenstvo pre prírodné spoloèenstvo v Sásovskej doline. Je len dobré, že ¾udia využívajú prírodu na oddych a rekreáciu. Obèas sa však treba zamyslie• nad spôsobom a dôsledkami nešetrnéhosprávania sa.

V Sásovskej doline sa všakprejavujú aj iné vplyvy èloveka,ktoré ešte neboli spomenuté. Medzine patrí napríklad •ažba dreva,ktorá nie je negatívnym zásahom, pokia¾ je vykonaná adekvátne a vsúlade s predpismi a normami. Nekontrolovaná individuálna •ažba dreva (napríklad výrub vianoèných stromèekov pred Vianocami) je však vážnym negatívnym zásahom do života lesa ako celku, no v neposlednom rade je tiež trestným èinom. Ïalším zo súèasných vplyvov je napríklad aj odvádzanie èasti vody Sásovského potoka do vodovodného systému Banskej Bystrice, ktoré èiastoène oberá o vodu najnižšiu èas• Sásovskej doliny.

Ve¾mi zaujímavá je história železniènej trate Banská Bystrica - Horná Štubòa ( - Diviaky). Tátoželeznica bola postavená v medzivojnovom období a patrí medzi technicky najvyspelejšieúseky na Slovensku. Náklady na jej vybudovanie presiahli 445 mil. Kè (asi 11,2 mil. Kè na 1 km).Z celkovej dåžky 41 km je 12 211 m vedených v tuneloch (30% trate). Tra• bola po 2. svetovejvojne ve¾mi výrazne poškodená. Úplne znièený bol aj Kostiviarsky viadukt (viï. obr. 14) scelkovou hmotnos•ou 214 t. Konštrukciu pre tento viadukt dodala firma

Královopolská strojáreò, Brno. Tento 100 m dlhý železnièný nadjazd je považovaný za zaèiatok Sásovskej doliny.

Obr. 14: Kostiviarsky viadukt

- 11 - NCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 10Zaujímavé živoèíchy Sásovskej doliny

Flóra a fauna

11

610L

Medveï hnedý - Ursus ArctosJe to donedávna zriedkavá, preto chránená a vsúèasnosti už èoraz hojnejšia, populárna a najväèšiavšežravá šelma eurosibírskej oblasti. V poslednomèase pripúdajú správy o pobytových znakoch (trus)i o stretnutiach ¾udí s medveïmi v okolitej prímestskejprírode Banskej Bystrice. Ako sa správa• v prípadestretnutia medveïa, prípadne ako stretnutiu predís•,sa môžete doèíta• na prvej zastávke.

Modlivka zelená - Mantis religiosaÈoraz známejší, chránený, teplomilný, ve¾midravý druh hmyzu s •ažiskom výskytu v oblastiStredomoria a poèetným príbuzenstvom vsubtrópoch a trópoch. Ešte pred 10 rokmi sa ovýskyte našej modlivky v B. Bystrici a okolí pochybovalo, možný výskyt bol na krovinatom úboèí Vartovky. Keïže okrídlené dospelé jedince lietajú, je možné pozorova• ich výskyt od augusta až do prvých mrazov aj v intraviláne mesta a severnejšie na stráòach až po okraj súvislého lesa.

Ich pozvo¾ný postup na sever priamo súvisí s globálnym otep¾ovaním a hojnejší výskyt umožòuje obmedzenie jarného vypa¾ovania trávnikov a strání. S trochou š•astia a pozornosti môžete modlivku uvidie• na rastlinách èíha• na potravu. Samèeky sú zvyèajne štíhle a samièky mohutnejšie -pravidelne svetlozeleno, miestami aj sivo, žlto a hnedozelene sfarbené (závisí od charakterustanoviš•a). Ich najèastejšiu koris• tvoria lúène koníky, ale tiež èoko¾vek èo ulovia a zvládnu(larvy, muchy, vèely, osy, pavúky,...).

Krkavec èierny - Corvus coraxKrkavec èierny je najväèší reprezentant èe¾ade, ktoráje po òom pomenovaná. Vyskytuje sa predovšetkým voVysokých Tatrách, ale je aj jedným z druhov charakteristických pre Sásovskú dolinu a okolie. Krkavecvyniká svojím letom, ktorý sa podobá skôr na let dravcovako ostatných zástupcov èe¾ade krkavcovitých. Vo vzduchusa dokáže pohybova• znaènou rýchlos•ou. Je typickýmvšežravcom - hoci má rád mäso, nepohrdne ani zrnom,ovocím a inou rastlinnou potravou. Hniezda stavia na starýchvysokých stromoch, v skalných stenách a v opustených stavbách.

Obr. 15: Medvedie stopy a trus

Obr. 17: Krkavecèierny

Obr. 16: Modlivka zelená

- 12 - NCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 11Zaujímavé byliny Sásovskej doliny

Flóra a fauna

12

547L

Mäta dlholistá - Mentha longifoliaSásovská dolina je jednou z mnohých, kde sa popripotoku hlavne mimo lesa vyskytujú bujné porasty mätydlholistej a ïalších vysokých vlhkomilných bylín. Zasparných letných dní sa tu vzduchom nesie zmes ichvôní aj bzuèivý zvuk množstva okrídleného hmyzu.

Ve¾mi èasto môžeme v blízkosti porastov mäty vidie• skvostné zlatozlené až oce¾ovo modré 5-10 mm ve¾ké chrobáky - liskavky.Úèinnou zložkou všetkých druhov mäty je silica, v ktorej je približne 50 % mentolu. Mentol je nevyhnutnou surovinou pre výrobu zubných pást, ústnych vôd, ple•ových masiek, krémov, želé a pod. Spotreba mentolu vo svete je taká ve¾ká, že ju prirodzené suroviny nestaèia pokry•, preto sa vyrába aj synteticky. Kvôli vysokej spotrebe mentolu bol vyš¾achtený druh Mäta pieporná (Mentha piperita), ktorá je pestovaná na Slovensku (nemôžete ju nájs• vo¾ne v prírode). Tento druh obsahuje cca. 1 - 2 % mentolovej silice.

Jesienka obyèajná - Colchicum autumnaleJeden z dominantných druhov Sásovskej doliny. Rastie len v Európe, je rozšírený v nížinách aj v horských pásmach na vlhkých lúkach, pastvinách a slatinách. Jeto ve¾mi nebezpeèný a jedovatý druh (kolchicín a i.), jedovaté sú všetky èasti rastliny.

Alkaloid kolchicín sa používa ako úèinný prostriedok vyvolávajúci umelé mutácie, a tým aj zmeny dediènosti u rastlín, èo sa používa najmä v genetike na š¾achtenie nových odrôd rastlín. Listy jesienky sa na jar èasto mýlia s listami nejedovatých vstavaèov (Orchis sp.).

Šafran siaty - Crocus sativusŠafran je bylina vzh¾adom ve¾mi podobná jesienke. V Sásovskej doline ju môžete objavi• hlavne na lúkach Baranova, pri okraji súvislého lesa.

Šafran je ve¾mi starou kultúrnou rastlinou. Pochádza pravdepodobne z Malej Ázie, Iraku a Kašmíru, ale už pred tisícroèiami bol rozšírený po celom Oriente, v Indii a v Èíne. Do strednej a západnej Európy ho priniesli v 11. storoèí križiaci, vracajúci sa z vojenských výprav do Palestíny. Šafran sa využíva hlavne na zisk rovnomenného korenia, ktoré bolo v minulosti ve¾mi vzácne (pre šafran sa dokonca viedli vojny), pretože proces zberu je ve¾mi prácny. Kvety sa zberajú tri roky, na jeseò v skorých ranných hodinách. Potom sa z nich vytrháva blizna s èas•ou ènelky a suší sa na slnku. Na 1 kg suchého šafranu pripadá asi 80 000 - 100 000 kvetov.

Obr. 18: Mäta pieporná

Obr. 19: Jesienkaobyèajná

Obr. 20: Šafran siaty

- 13 - NCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 12Vz•ahy medzi organizmami lesnéhoekosystému

Lesný ekosystém

13

489VD

Lesný ekosystém je najzložitejším a najvyspelejším typom prírodného spoloèenstva. Keïže organizmy lesného ekosystému žijú v spoloèenstve, súmedzi nimi vytvorené rôzne vz•ahy a súvislosti. Každý organizmus zapadá docelku, ktorý sa skladá okrem zložiek živej (organickej) prírody aj zo zložiekneživej (anorganickej) prírody. Na tejto zastávke si vysvetlíme nieko¾kozákladných pojmov týkajúcich sa vz•ahov medzi organizmami lesnéhoekosystému.

Z h¾adiska získavania energie potrebnej pre život sú organizmy zaradené dodvoch základných skupín - autotrofné (tie, ktoré získavajú energiu samostatne)a heterotrofné (tie, ktoré sú závislé na iných organizmoch). Heterotrofnéorganizmy môžu získava• energiu tromi základnými spôsobmi:Parazitizmus - získavanie živín a energie na úkor iného žijúceho organizmu(parazitickým druhom je napríklad komár pisk¾avý)Saprofytizmus - organizmus získava energiu z iného už nežijúceho organizmu(väèšinou reducenty - viï. nasledujúci odstavec), napr. saprofytické hubySimbióza - väèšinou rovnocenný vz•ah medzi dvomi organizmami, ktorý je“výhodný” pre oba jedince (napr. hríb dubový a dub)

Z h¾adiska významu pre ostatné zložky daného prírodného spoloèenstva delímeorganizmy do troch základných skupín:Producent - autotofné organizmy (rasliny), ktoré sú sebestaèné vo výžive adodávajú energiu (kyslík) aj ostatným zložkám ekosystému (napr. stromy)Konzument - organizmy, ktoré sú závislé na ostatných zložkách spoloèenstvaReducent - organizmus, ktorý rozkladá iné väèšinou už odumreté organizmy(napr. baktérie, plesne, huby, mravce...) Predátor - organizmus, ktorý sa živí inými organizmami (väèšinou živoèích), napr. modlivka zelená

Zložité vz•ahy medzi jednotlivými zložkami prírodného spoloèenstva sa neprejavujú len v lesnom ekosystéme, ale v celej prírode. Každý druh spoloèenstva, resp. ekosystému sa vyznaèuje zložitou mozaikou zloženou zo vz•ahov a súvislostí.Ak je táto mozaika akýmko¾vek spôsobom narušená, ohrozené je celé spoloèenstvo. Takého negatívne zásahy väèšinou pochádzajú od èloveka a sú ve¾kým nebezpeèenstvom pre každú zložku ekosystému.

Obr. 21: Vz•ahy v lesnom ekosystéme

- 14 - NCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zastávka èíslo 13Záver NCH Sásovská dolina

IP

Navigaèné zastávky

14

421D

Práve ste ukonèili prechod trasou Náuèného chodníka Sásovská dolina. Okremtoho, že ste spoznali mnohé prírodné zaujímavosti prírody na sever od BanskejBystrice, urobili ste nasledovné pre svoje zdravie:

Ak by ste mali záujem pokraèova• v prechádzke, môžete sa napoji• na NCHJakub, prípadne sa vráti• na Buèièie a pokraèova• na NCH Šachtièka - Sásová,prípadne NCH Donovaly - Šachtièka(viï. mapa na obálke sprievodcu).

Dúfame, že sa k nášmu náuènémuchodníku ešte niekedy vrátite aopätovne si prejdete jeho trasu,pretože chvíle strávené v prírodénie sú len zmysluplné, ale náuèné chodníky sú dôkazom toho, že môžu by• aj pouèné.

IPIPProsím, nepoškodzujte

informaèné panely!Nie sú tu len pre vás,

ale aj pre iných návštevníkov.

Otestujte saViete si spomenú• na obsah jednotlivých zastávok chodníka? Ak áno, skústeodpoveda• na nasledujúce otázky, v ktorých sa pýtame na fakty neuvedené v sprievodcovi.

1. Pred ko¾kými rokmi bol vyhlásený Národný park Nízke Tatry?2. Šišky jedle bielej sa rozpadnú ešte na strome. Šišky ktorých ihliènanov môžeme nájs•spadnuté na zemi?3. Nachádzate sa v tejto chvíli, t.j. na poslednej zastávke NCH, v ochrannom pásme NAPANTu?4. Tvar ktorého písmena má horský masív Panského dielu?5. S ktorým typom lesa ste sa stretli na trase NCH (zmiešaný / listnatý / ihliènatý)?6. Pod¾a èoho bola nazvaná Netopierska jaskyòa?7. Kde v Sásovskej doline, resp. v jej okolí môžeme nájs• stopy po pasení dobytka v minulosti?

Odpovede nájdete na strane 21.

- 15 - NCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Slovníèek pojmov

Slovníèek pojmov

15

úžitkové vody - vody tretej kategórie, ktoré sa nemôžu využíva• ako pitnévody. Využívajú sa v po¾nohospodárstve na zavlažovanie pôd a pod.

endemitický - endemitické druhy organizmov (rastlín aj živoèíchov) sa viažuvýskytom len na jednu danú oblas•, napr. slizniak karpatský sa prirodzene vyskytuje prirodzene len v Karpatoch.

reliktný - reliktné druhy organizmov (relikty) sú pozostatkami zo staršíchdôb, napr. glacionálne relikty sú chladnomilné a vysokohorské druhy, ktoré sa udržali v z obdobia ¾adových dôb pri vertikálnych posunoch (napr. kosatecsibírsky, plesnivec alpínsky...).

tracheomykóza - druh plesòovej choroby rastlín.

tre•ohory - geologické obdobie, ktoré sa zaèalo pred 65 miliónmi rokov a trvalo63 miliónov rokov. Delia sa na staršie (paleogén) a mladšie (neogén). V tre•ohorách pokraèovalo Alpínske vrásnenie, ktoré zaèalo v druhohorách apokraèuje dodnes. Horotvorné èinnosti boli sprevádzané vulkanickou èinnos•oua vznikom sopeèných pohorí.

prírodná rezervácia - maloplošné chránené územie, ktoré podlieha piatemustupòu ochrany. K 1.1.2000 bolo na Slovensku 363 prírodných rezervácií.

mezofilné lúky - lúky so strednou vlhkos•ou (vzduchu, pôdy)

Sásovský kras - izolovaný tektonický ostrov tmavošedých vápencov a svetlejších dolomitov stredného triasu, ktoré pod¾ahli krasovým procesom orozlohe 0,6 km . Zatia¾ sú v òom známe tri jaskyne a jedna priepas•.

speleofauna - fauna (živoèíšstvo) vyskytujúca sa v jaskyniach a priepastiach,napr. Netopiere, èlánkonožce a i. Speleofauna sa vyznaèuje svetlým sfarbením,pretože živoèíchy žijúce v jaskyniach èasto neprichádzajú do styku so slneènýmžiarením, a preto v nich nevzniká pigment.

speleoflóra - flóra (rastlinstvo), ktorá sa vyskytuje v jaskyniach a priepastiach.Keïže speleoflóra žije väèšinou v tme, rastliny nefotosyntetizujú, resp. fotosyntetizujú len minimálne. Väèšinou ide o plesne a podobné druhy.

Študijná plocha Jakub - polosekundárne lesostepné spoloèenstvo, ktoré savytvorilo na juž. výbežku nad Jakubom v dôsledku extenzívneho pasenia.

2

16

- 16 - NCH Sásovská dolina - textual guide

Introduction

IntroductionNavigation stands

Stand 1

Stand 2

Stand 3

17

- 17 - NCH Sásovská dolina - textual guide Stands 3 - 5

Stand 4

Stand 5

Stand 6

Stand 7

18

- 18 - NCH Sásovská dolina - textual guide Stands 6- 8

Stand 8

Stand 9

Stand 10

19

- 19 - NCH Sásovská dolina - textual guide Stands 9- 13

Stand 11

Stand 12

Stand 13

20

- 20 - NCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Sponzori NCH Sásovská dolina

Sponzori

Odpovede na otázky zo str. 141. NAPANT bol vyhlásený v roku 1978, t.j. pred 25 rokmi (platí pre rok 2003).2. Medzi najznámejšie patrí napríklad smrek, smrekovec, borovica...3. Áno. 4. Písmena “U.” 5. Listnatý a zmiešaný.6. Pod¾a netopierov, resp. netopierieho guánu v zadných èastiach jaskyne.7. Na Buèièí (borievky), na dne Sásovskej doliny (porasty inváznych rastlín - bodliak,...),na Študijnej ploche Jakub (trávne spoloèenstvá)

1

2

3

21

- 21 - NCH Sásovská dolina - textový sprievodca

Zoznam literatúry

Zoznam literatúry

· Bárta J., 1955: Jaskyne Netopierska a Kaplnka v Nízkych Tatrách a ich rímske osídlenie s antropologickými nálezmi. Slovenská archeológia 3, Bratislava

LITERATÚRA K JASKYNIAM SÁSOVSKÉHO KRASU

· Droppa A., 1998: Výskumy Sásovských jaskýò. In: Spravodaj Slovenskej speleologickej spoloènosti 29, s. 14 - 15

· Bárta J., Pieta K., 1988: Netopierska jaskyòa v Sásovskom krase vo svetle nových sídliskových poznatkov. Slovenský kras XXVI, s. 33 - 47

· Bárta J., Mácelová M., Pieta K., 1986: Ïalší prieskum Netopierskej jaskyne v Sásovskom krase. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1987, Nitra, s. 29 - 30

· Mácelová M.: Nález bronzovej sekerky v Netopierskej jaskyni v Banskej Bystrici - Sásovej. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980. Nitra 1981, s. 172 - 173

· Belièka Š.: Nové archeologické nálezy v Sásovskom krase pri Banskej Bystrici. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoloènosti 11, 1980, è. 3, s. 5 - 6

LITERATÚRA K NÁUÈNÝM CHODNÍKOM· · Galvánek J., Huke¾ová E., Kizek T., Martincová E., Turisová I.: Banskobystricképrírodné chodníky, Banská Bystrica 1995

Bizubová M., Ružek I., Makýš O.: Náuèné chodníky Slovenska, Bratislava 1999

ÏALŠIA LITERATÚRA· Franc V.: Pozoruhodnejšie chrobáky (Coleoptera) masívu Panského dielu pri Banskej Bystrici. In: Ekologická diverzita modelového územia Banskobystrického regiónu 2001. Banská Bystrica 2001, s. 215 - 232· Kme• L., Ryšavý J.: Banská Bystrica - Dolná Štubòa 1940 - 2000, Košice 2000· Hlavná železnica Banská Bystrica - Dolná Štubòa, Ministerstvo dopravy a verejných prác, Bratislava 1940

ELEKTRONICKÉ ZDROJE INFORMÁCIÍ

· www.rail.sk - informácie o trati Banská Bystrica - Dolná Štubòa· www.fns.uniba.sk/zp/napant - www stránky Správy NAPANT· www.bbb.sk - www brána do Banskej Bystrice· www.seps.sk - Slovenská enviromentálna poèítaèová sie•

22

- 22 - NCH Sásovská dolina - textový sprievodca Záver

Realizátori projektu

Informácie o textovom sprievodcovi

Pramene ilustrácií

NCH Sásovská dolina - textový sprievodca. Táto publikácia vyšla s finanènýmprispením Komunitnej nadácie Zdravé mesto a Správy Národného parku NízkeTatry. Nepredajné. Vznikla v rámci práce SOÈ v odbore ekológia s názvom “Ekologická problematika lokality Sásovská dolina.” Vydanie prvé. Náklad 400 ks. Texty prešli jazykovou úpravou. ISBN XX - XXXXX - XX - X

Realizaèný tím Náuèného chodníka Sásovská dolina:Autor projektu NCH, textového sprievodcu a inf. panelov: Peter SutórisPredseda realizaèného tímu: Ing. Adalbert MezeiPrávny poradca: JUDr. Vladimír PirošíkKonzultanti: Mgr. A. Mojžišová, RNDr. Ján Kleinert, RNDr. J. Galvánek, Csc.,PaedDr. M. Mácelová, PaedDr. V. Franc, Csc.

Odborný výklad k traseV prípade záujmu väèšej skupiny ¾udí (aspoò 10) je možné prejs• si trasu aj sodborným výkladom tematickej náplne chodníka. Poskytovanie sprievodcovstvapo trase je bezplatné. Ak by ste mali záujem o odborný výklad, termín si môžetedohodnú• na e-mailovej adrese Náuèného chodníka Sásovská dolina: nchsasdol@szm.sk. Bližšie informácie nájdete na WWW stránke náuènéhochodníka (viï. kapitola “NCH v elektronickej podobe”).

NCH v elektronickej podobeNCH Sásovská dolina je k dispozícii aj v elektronickej forme na svojich WWWstránkach na adrese: http://www.nchsasdol.szm.sk. Na tejto stránke nájdeteelektronickú verziu tohto sprievodcu, ale aj iné pravidelne aktualizované,nemenej zaujímavé informácie. Stránka je v prevádzke od februára 2003.

Mgr. A. Mojžišová - obr. èíslo 3, 4, 5, 8, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21Správa Národného parku Nízke Tatry - obr. èíslo 2Peter Sutóris - obr. Èíslo 6, 7, 14, fotografia na obálkeJuraj Bárta - obr. èíslo 9, 10Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - obr. èíslo 11, 12, 13

Trasa

NCH

Sáso

vská d

olin

a

I S B N XX - XXXXX - XX - X

Mapa

Zoznam zastávok, legenda k mape