The impact of social media on position of web site in search engine

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU

VPLYV SOCIÁLNYCH SIETÍ NA POZÍCIU WEB STRÁNKY VO VYHĽADÁVANÍ

BAKALÁRSKA PRÁCA

2014 Jakub Slámka

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU

VPLYV SOCIÁLNYCH SIETÍ NA POZÍCIU WEB STRÁNKY VO VYHĽADÁVANÍ

Bakalárska práca

Študijný program: Manažérska informatika

Študijný odbor: 9.2.10 hospodárska informatika

Školiace pracovisko: Katedra informačných systémov

Vedúci práce: Mgr. Jakub Žilinčan

2014 Jakub Slámka

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že bakalársku prácu som vypracoval samostatne a uviedol som všetku

použitú literatúru.

...........................................................

Jakub Slámka

Poďakovanie

Ďakujem vedúcemu práce Mgr. Jakubovi Žilinčanovi, za poskytnutie hlbšieho

prieniku do problematiky, usmernenie počas vypracovávania jednotlivých častí

bakalárskej práce, flexibilnosť, ochotu, prístupnosť a všeobecnú podporu počas

písania mojej bakalárskej práce. Ďakujem tiež profesorovi RNDr. Michalovi

Gregušovi, PhD. za ústretovosť počas diskusii ohľadom môjho výskumu.

ABSTRAKT

SLÁMKA, Jakub: Vplyv sociálnych sietí na pozíciu web stránky vo vyhľadávaní

[Bakalárska práca]. – Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta managementu;

Katedra informačných systémov.

Vedúci práce: Mgr. Jakub Žilinčan – Bratislava: FMUK, 2014. – 53 s.

Bakalárska práca sa zaoberá skúmaním vzťahu medzi aktivitou web stránok na

sociálnych sieťach a ich pozíciou vo vyhľadávaní. Cieľom bakalárskej práce je

dokázať existenciu vzťahu medzi počtom signálov zo sociálnych sietí a pozíciou

skúmanej web stránky vo vyhľadávaní. V práci boli tiež stanovené sekundárne ciele,

definovať najpoužívanejšie sociálne siete a možnosti ich využitia, analyzovať sociálne

siete a zmerať mieru ich individuálneho aj kombinovaného vplyvu na pozíciu

meraných stránok vo vyhľadávaní a poskytnúť odporúčania na zvýšenie efektivity

využívania sociálnych sietí.

Prvá časť analyzuje súčasný stav problematiky doma i v zahraničí, definuje

najpoužívanejšie sociálne siete a možnosti ich využitia na propagáciu web stránky, za

účelom zlepšenia pozície web stránky vo vyhľadávaní.

Druhá časť analyzuje a interpretuje vykonaný výskum za účelom dokázania, či

medzi počtom signálov zo sociálnych sietí a pozíciou web stránky vo vyhľadávaní

existuje alebo neexistuje vzťah. Taktiež sa v nej analyzuje individuálny vplyv

jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu web stránok vo vyhľadávaní.

Posledná časť poskytuje sadu odporúčaní na efektívnejšie využívanie

sociálnych sietí.

Kľúčové slova: sociálna sieť, Google, SEO, vyhľadávanie, optimalizácia pre

vyhľadávače, PageRank, Facebook, Twitter, Google+, Instagram, YouTube, LinkedIn

ABSTRACT

SLÁMKA, Jakub: Impact of Social Media on Website’s PageRank [Bachelor’s

thesis]. – Comenius University in Bratislava. Faculty of Management; Department of

Information Systems.

Supervisor: Mgr. Jakub Žilinčan – Bratislava: FMUK, 2014. – 53 pages.

This bachelor’s thesis deals examines relationship between website’s activities

on social media and it’s PageRank. Main objective of this thesis is to prove

a relationship between the amount of social media signals and PageRank of examined

website. Thesis also has secondary objectives, to define most used social media and

possible ways how to utilize them, to analyze social media and measure how strongly

are they individualy and combined influencing the PageRank of the examined

websites and to provide reccommendations n order to increase efficiency of social

media usage.

First part analyzes current state of the topic locally and globally and defines

most used social media and possible ways of utilizng them in order to increase the

PageRank position.

Second part provides analysis and interpretation of a research conducted to

prove wether there is a relationship between the amount of social media signals and

website’s PageRank. Research also examines individual contribution of each social

media towards the PageRank of a website.

Last part provides a set of reccommendations for more efficient social media

usage.

Key Words: social media, Google, SEO, search, search engine optimization,

PageRank, Facebook, Twitter, Google+, Instagram, YouTube, LinkedIn

OBSAH

ÚVOD .......................................................................................................................... 12

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ13

1.1 VÝZNAM ONLINE MARKETINGU ........................................................................ 13 1.2 INBOUND (PRICHÁDZAJÚCI) MARKETING ..................................................... 16 1.3 VÝZNAM VYHĽADÁVANIA A SEO ....................................................................... 18 1.4 VYUŽITIE SOCIÁLNYCH SIETÍ ............................................................................ 22

1.4.1 Facebook ................................................................................................................. 23 1.4.2 Twitter ..................................................................................................................... 25 1.4.3 LinkedIn .................................................................................................................. 26 1.4.4 Google+ .................................................................................................................. 27 1.4.5 Instagram ................................................................................................................. 27 1.4.6 YouTube ................................................................................................................. 28

2 CIEĽ PRÁCE .......................................................................................................... 29

3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA ............................................... 30

3.1 CHARAKTERISTIKA OBJEKTU SKÚMANIA ..................................................... 30 3.2 PRACOVNÉ POSTUPY .............................................................................................. 31 3.3 SPÔSOB ZÍSKAVANIA ÚDAJOV A ICH ZDROJE .............................................. 32 3.4 POUŽITÉ METÓDY VYHODNOTENIA A INTERPRETÁCA VÝSLEDKOV . 34

3.4.1 Hlavná hypotéza ...................................................................................................... 34 3.4.2 Podhypotézy ............................................................................................................ 36 3.4.3 Podhypotéza Facebook ........................................................................................... 37 3.4.4 Podhypotéza Twitter ............................................................................................... 38 3.4.5 Podhypotéza Google+ ............................................................................................. 40 3.4.6 Podhypotézy Instagram, YouTube a LinkedIn ....................................................... 41 3.4.7 Interpretácia ............................................................................................................ 42

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA ..................................................................... 43

4.1 Odporúčania: Facebook ............................................................................................. 45 4.2 Odporúčania: Google+ ............................................................................................... 46 4.3 Odporúčania: Twitter ................................................................................................. 46 4.4 Odporúčania: YouTube .............................................................................................. 47 4.4 Odporúčania: Instagram ............................................................................................. 47 4.5 Odporúčania: LinkedIn .............................................................................................. 47

ZÁVER ........................................................................................................................ 48

ZOZNAM LITERATÚRY ........................................................................................ 51

PRÍLOHY ................................................................................................................... 54

ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK

Graf 1 - Vzťah medzi kombinovaným počtom signálov zo všetkých sociálnych sietí a

pozíciou web stránok vo vyhľadávaní ................................................................. 35

Graf 2 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Facebook a pozíciou web

stránok vo vyhľadávaní ........................................................................................ 37

Graf 3 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Twitter a pozíciou web


Graf 4 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Google+ a pozíciou web


Graf 5 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Instagram a pozíciou web


Graf 6 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete YouTube a pozíciou web


Graf 7 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete LinkedIn a pozíciou web


Tabuľka 1 - Rozdiely medzi inbound marketingom a tradičnými marketingovými

metódami .............................................................................................................. 23

Tabuľka 2 - Prehľad analyzovaných signálov pre jednotlivé sociálne siete ................ 33

Tabuľka 3 - Prehľad miery využívania sociálnych sietí web stránkami v jednotlivých

skúmaných oblastiach .......................................................................................... 34

Tabuľka 4 – tabuľka hodnôt pre Graf 1 ....................................................................... 36

Tabuľka 5 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Facebook web stránkami v

jednotlivých skúmaných oblastiach ..................................................................... 38

Tabuľka 6 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Twitter web stránkami v


Tabuľka 7 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Google+ web stránkami v


Tabuľka 8 - Prehľad vplyvu jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu web stránok vo

vyhľadávaní s vyčíslenou hodnotou R2 ................................................................ 44

Tabuľka 9 - Prehľad vplyvu jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu stránok vo

vyhľadávaní .......................................................................................................... 49

Tabuľka 10 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Instagram web stránkami v


Tabuľka 11 - Prehľad miery využívania sociálnej siete YouTube web stránkami v


Tabuľka 12 - Prehľad miery využívania sociálnej siete LinkedIn web stránkami v


12

ÚVOD

Témou bakalárskej práce je skúmanie vzťahu, medzi aktivitami stránok na

sociálnych sieťach (Facebook, Twitter, Google+...) a ich pozíciou vo vyhľadávaní.

Význam má táto tematika predovšetkým pre SEO, ktoré je dnes stále populárnejším

riešením pre marketing vzhľadom k jeho nízkej cenovej náročnosti.

Sociálne siete dnes patria k bežnej súčasti života väčšiny ľudí naprieč rôznymi

generáciami. Ich množstvo a využiteľnosť neustále narastá a aj vo firemnej sfére sa

im prikladá stále vyššia dôležitosť. Z tohto dôvodu je nutné vedieť ako využiť ktorú

sociálnu sieť a akým spôsobom môže prispieť k naplneniu našich cieľov (v tomto

prípade zlepšiť pozíciu stránky vo vyhľadávaní).

V úvode je zahrnutá aktuálna situácia doma i v zahraničí. V tejto časti

definujeme najpoužívanejšie sociálne siete a možnosti ich využitia na propagáciu web

stránky za účelom zlepšenia pozície web stránky vo vyhľadávaní.

V ďalšej časti interpretujeme nami vykonaný výskum na 100 web stránkach

a ich aktivitách na sociálnych sieťach. V tejto časti dokazujeme, či medzi počtom

signálov zo sociálnych sietí a pozíciou web stránky vo vyhľadávaní existuje alebo

neexistuje vzťah. Taktiež tu analyzujeme individuálny vplyv jednotlivých sociálnych

sietí na pozíciu web stránok vo vyhľadávaní.

V poslednej časti na základe nami získaných poznatkov počas vykonávania

výskumu poskytujeme vlastníkom sadu odporúčaní ako efektívnejšie využívať

sociálne siete na propagáciu svojej web stránky za účelom zlepšenia jej pozície vo

vyhľadávaní.

13

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA

A V ZAHRANIČÍ

1.1 VÝZNAM ONLINE MARKETINGU

Počiatok dnešného internetu môžeme datovať do šesťdesiatych rokov

minulého storočia k americkej sieti ARPANET1, komerčne rozšíreným sa však stal až

počiatkom deväťdesiatych rokov. V tomto období bol internet využívaný prevažne na

zjednodušenie rutinných každodenných aktivít ako pošta, či bankové transakcie.

Napriek tomu, že v tejto dobe už vznikali veľké internetové spoločnosti ako Amazon,

Google a eBay, väčšina spoločností sa vo svojich marketingových plánoch naďalej

zameriavali na tradičný offline marketing2.

Pod pojmami tradičný marketing, alebo aj offline marketing zvyčajne

rozumieme využívanie jedného alebo viacerých z kanálov tlač, televízia a rádio.

Marketing v tlači zahŕňa aktivity ako inzercia v novinách, časopisoch či zoznamoch

ako Zlaté stránky. Taktiež sem zaraďujeme reklamu pomocou plagátov, billboardov

a priamej pošty. Marketing v televízii a v rádiu pozostáva z reklamných spotov.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo metódy tradičného marketingu už v dnešnej

dobe internetu nie sú tak efektívne ako kedysi. V prvom rade marketingová

komunikácia už dávno nie je „jednosmerka“ ako tomu kedysi bolo. V dnešnej dobe je

po videní televíznej reklamy úplne bežnou reakciou navštíviť stránku firmy, či

prezrieť si komentáre iných užívateľov na ich firemných profiloch na sociálnych

sieťach. Druhým dôvodom je oveľa vyššia miera diverzifikácie dnešnej spoločnosti.

Kým v minulosti bola definícia zákazníka „žena v tridsiatke“, dnes je takáto definícia

až neprijateľne všeobecná a neposkytuje nám dostatok informácii na zacielenie

a zvolenie správneho komunikačného kanálu. Tretím dôvodom je stále narastajúci

1 HAFNER, K. – LYON,M. 1998. Where Wizards Stay Up Lare: The Origins Of The Internet. New York: Touchstone, 1998. s 9. ISBN: 0-684-87216-1

2 ADAMSON, A.P. 2011. Digitálna značka. Bratislava: Eastone books. 2011. s XX-XXIV. ISBN: 978-80-8109-192-6

14

objem konzumovanej reklamy. Dnešný zákazníci už nie sú takí dôverčiví ako kedysi

a na nákup produktu im už nestačí len prísľub pani, ktorá vyzerá ako naša babička.

Dnešní zákazníci čítajú recenzie, komentujú, zdieľajú. To samozrejme neznamená, že

tradičné metódy marketingu už pre nás nemajú význam, no pre zabezpečenie ich

úspešnosti je nutná integrácia s online stratégiami. Kedy ste napríklad naposledy

dostali do poštovej schránky leták, ktorý by na sebe nemal napísanú adresu nejakej

web stránky na ktorú by odkazoval?3

Význam online marketingu nemožno ignorovať ani z hľadiska čísel. Od roku

1995 sa podiel populácie používajúcej internet vyšplhal z 0,4% až na 40,7%. V praxi

toto číslo predstavuje takmer tri miliardy ľudí. Od roku 1995 do roku 2014 tak počet

užívateľov internetu vzrástol až o 18356%. Veľkou časťou tohto percentuálneho

vyjadrenia rastu tvorí prvotný ošiaľ z druhej polovice deväťdesiatych rokov, no aj

napriek tomu internet stále napreduje úctyhodným tempom. Za posledných 10 rokov

jeho užívateľská základňa vzrástla o 483% a za posledných 5 rokov bol zaznamenaný

rast 184%4. Od roku 1998 Google zindexoval viac ako 40 miliárd (k roku 2010)

unikátnych stránok. Pod pojmom „unikátna stránka“ rozumieme unikátne meno

domény, nie jej jednotlivé podstránky. V prípade, že sa pokúsime zrátať celkový

počet stránok vrátane ich podstránok, číslo prekročí hranicu 1 triliónu. Jedná sa

o výsledky prieskumu, ktoré spoločnosť Google zverejnila v roku 2008, takže sa dá

predpokladať, že tieto čísla budú v súčasnosti s najvyššou pravdepodobnosťou ešte

vyššie5.

Internet sa v dnešnej dobe stáva pre mnoho spoločností hlavným nástrojom

prezentácie. Podľa výskumov zo susednej Českej Republiky internet na prezentáciu

svojej spoločnosti pomocou vlastnej webovej stránky v súčasnosti využíva 90%

3 KABANI, S. 2012. The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to Build Credibility, Generate Buzz, and Increase Revenue. Dallas: BenBella Books, Inc. 2012. S 32-35. ISBN: 978-1-937856-15-1

4 MINIWATTS MARKETING GROUP. Internet Growth Statistics. Internet World Stats [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.internetworldstats.com/emarketing.htm

5 NEZNÁMY AUTOR. Just How Massive is Google Anyway. Computer school [online]. 2010. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://computerschool.org/computers/google/

15

firiem s viac ako desiatimi zamestnancami a 77% menších podnikateľov

a živnostníkov. 6

6 VESECKÝ, Z. Většina firem a žvnostníků má vlastní webové stránky. Mají vúbec smysl?. Podnikatel [online]. 2013. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.podnikatel.cz/clanky/vetsina-firem-a-zivnostniku-ma-vlastni-webove-stranky-maji-vubec-smysl/

16

1.2 INBOUND (PRICHÁDZAJÚCI) MARKETING

Inbound (prichádzajúci) marketing je nový prístup k marketingu, ktorý sa

odkláňa od tradičných metód, ktorých cieľom je zasiahnuť čo najširšiu skupinu ľudí

čo najväčším množstvom reklamy. Na rozdiel od tradičného prístupu sa inbound

marketing opiera o konkurencieschopnosť na internete pomocou možnosti byť čo

najľahšie a najrýchlejšie nájdený. Týmto myslíme, byť čo najrelevantnejším

výsledkom pri použití internetových vyhľadávačov, ako aj zaujímať relevantné

postavenia na stránkach ako Facebook či YouTube. Namiesto nákladných reklamných

kampaní, investujeme do vytvárania a publikovania relevantného a informatívneho

obsahu, ktorý zákazníkov na základe ich vlastnej voľby dovedie na našu stránku.

Vďaka informáciám, ktoré im sprístupníme sa následne zákazníci sami rozhodnú, či

produkt kúpiť, alebo nie.7

Relevancia tohto prístupu k marketingu sa stále zvyšuje. Podľa výskumov

spoločnosti HubSpot z roku 2011 až 78% používateľov internetu pred kúpou skúma

produkty online. Výskum ďalej ukazuje, že 24% dospelých poskytlo komentár na

stránku výrobcu produktu, ktorý zakúpili, alebo napísali recenziu. Medzi ďalšie

relevantné informácie patrí fakt, že 64% používateľov sociálnej siete Facebook sú

„fanúšikmi“ aspoň 1 značky, alebo pozorovanie, že 70% internetových prepojení, na

ktoré používatelia klikajú sú výsledkami organického vyhľadávania (ich pozícia vo

vyhľadávaní nebola upravená platenou reklamou).8

Výskum inbound marketingu zverejnený spoločnosťou HubSpot v roku 2013

(výskum bol vykonaný vo firmách v USA) hovorí: „Napriek tomu, že inbound

marketing je na trhu relatívne novým odvetvím, podiel na trhu a rozpočty naň

alokované ukazujú pôsobivý rast.

7 HALLIGAN, B. – SHAH, D. 2010. Inbound Marketing – Get Found Using Google, Social media, and Blogs. New Jersey, Hoboken: John Wiley & Sons, Inc. 2010. s XIV. ISBN: 978-0-470-49931-3

8 HUBSPOT. Transform Your Marketing. Slideshare [online]. 2011. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.slideshare.net/HubSpot/its-time-to-transform-your-marketing

17

• Šesťdesiat percent firiem plánuje vykonávať stratégie inbound marketingu

v roku 2013.

• Marketéri alokujú 34% svojho celkového rozpočtu na aktivity spojené

s inbound marketingom – to je o 11% viac, než venujú tradičným aktivitám

ako bannery, priama pošta a iné.

• Počas tohto roka 48% marketérov plánuje zvýšiť svoje náklady na inbound

marketing – už tretí rok po sebe tak zvyšujú svoje rozpočty na tieto aktivity

tempom 50% ročne.“9

Jedná sa teda o narastajúci trend, ktorého dôležitosť si už marketéri začínajú

uvedomovať.

Primárnymi nástrojmi inbound marketingu sú10:

• SEO

• Sociálne siete

• Blogy

9 HUBSPOT. 2013 State of Inbound Marketing. HUBSPOT [online]. 2013. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://cdn2.hubspot.net/hub/53/file-30889984-pdf/2013_StateofInboundMarketing_FullReport.pdf?t=1366805568000

10 HALLIGAN, B. – SHAH, D. 2010. Inbound Marketing – Get Found Using Google, Social media, and Blogs. New Jersey, Hoboken: John Wiley & Sons, Inc. 2010. s 6-7. ISBN: 978-0-470-49931-3

18

1.3 VÝZNAM VYHĽADÁVANIA A SEO

Pokiaľ sa rozprávame o inbound marketingu, môžeme za jeho centrálnu časť

označiť práve proces vyhľadávania informácií na internete. Vďaka internetu sa

vyhľadávanie informácii stalo jednoduchším a dokonalejším ako kedykoľvek

predtým.11 Marketingová expertka z firmy Catalyst, Heather Frahm sa k významu

vyhľadávania vyjadrila nasledovne: „Dnes je vyhľadávanie jedným z najčastejších

spôsobov akým spotrebitelia vstupujú do všetkých fáz nákupného cyklu. 40 percent

všetkého vyhľadávania na internete v zásade súvisí s tým, že niekto uvidel nejakú

reklamu alebo nejakú formu podpory predaja, článok alebo správy o novom produkte

a chce získať viac informácii. Ľudia automaticky reagujú tým, že zapnú internet,

otvoria vyhľadávač a očakávajú odpovede. Správne odpovede. Vyhľadávanie je

úžasný nástroj a múdri marketéri ho presne tak aj používajú. Na začiatku projektu, nie

až dodatočne. Nemá zmysel povedať tímu, aby začal pracovať na kreatívnej stratégii

bez toho, aby zobrali vyhľadávanie do úvahy.“12

Čo sa týka kvantitatívneho významu vyhľadávania, za rok 2013 bolo cez

Google vykonaných viac ako 2 trilióny (2 161 530 000 000) vyhľadávaní. Priemerný

počet vyhľadávaní za deň bol takmer 6 miliárd (5 922 000 000).13

V predchádzajúcich kapitolách sme ustanovili, že je v dnešnej dobe

nevyhnutné prezentovať aktivity svojej spoločnosti na internete a zabezpečiť svoju

konkurencieschopnosť. Jeden z najzákladnejších spôsobov ako svoju

konkurencieschopnosť zvýšiť je zabezpečiť, aby sa naša stránka vracala vo

11 ADAMSON, A.P. 2011. Digitálna značka. Bratislava: Eastone books. 2011. s 5. ISBN: 978-80-8109-192-6

12 ADAMSON, A.P. 2011. Digitálna značka. Bratislava: Eastone books. 2011. s 6. ISBN: 978-80-8109-192-6

13 STATISTIC BRAIN. Google Annual Search Statistics. Statistic Brain [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.statisticbrain.com/google-searches/

19

výsledkoch vyhľadávania na čo najvyšších pozíciách. Prvé tri výsledky vyhľadávania

získavajú až 65% všetkých kliknutí na vyhľadávačoch.14

Optimalizáciu webovej stránky za účelom zlepšenia jej pozície vo

vyhľadávaní nazývame SEO (Search Engine Optimization). Základom je

optimalizácia stránky pre kľúčové slová pri vyhľadaní ktorých, sa má stránka zobraziť

vo výsledkoch vyhľadávania.15 Optimalizáciu je možné vykonávať v dvoch rovinách.

On-page (na stránke) a Off-page (mimo stránky).

Pri optimalizovaní v rovine On-page sa jedná o všetok obsah ktorý sa nachádza

priamo na našej stránke. To znamená:

• Meno domény a URL

• Obsah stránky

• Štruktúra prepojení

• Štruktúra stránky

• Meta tagy

• Doba načítania stránky (čím kratšia, tým lepšie)

Na základe týchto bodov potom vyhľadávacie algoritmy udelia stránke jej váhu.

Nestačí len samotná prítomnosť kľúčových slov, ale aj ich počet na stránke, počet

slov súvisiacich s kľúčovým slovom a ich vzájomná vzdialenosť od seba.

Vyhľadávací algoritmus toto všetko vyhodnocuje aby určil, či sa stránka skutočne

zaoberá tým, čo tvrdia jej kľúčové slová.16 Napriek tomu, že On-page optimalizácia

sama o sebe nezvyšuje traffic, pomáha vyhľadávacím algoritmom ľahšie a rýchlejšie

nájsť stránku a zvýšený počet návštevníkov je potom nepriamym výsledkom tejto

optimalizácie.

14 FLEISCHNER, M.H. 2011. SEO Made Simple: Strategies for Dominating the World’s Largest Search Engine. United States of America: CreateSpace Independent Publishing Platform. 2011. s 12. ISBN: 978-1460908518

15 FLEISCHNER, M.H. 2011. SEO Made Simple: Strategies for Dominating the World’s Largest Search Engine. United States of America: CreateSpace Independent Publishing Platform. 2011. s 13. ISBN: 978-1460908518

16 LEDFORD, J.L. 2009. Search Engine Optimization Bible, Second Edition. Indianapolis: Wiley Publishing Inc. 2009. s 10-12. ISBN: 978-0-470-45264-6

20

Off-page (mimo stránky) rovina optimalizácie sa zaoberá „zviditeľnením“

stránky na ďalších stránkach. Základnou vecou ktoré vyhľadávací algoritmus

vyhodnocuje je počet prepojení odkazujúcich na danú stránku. Medzi ďalšie techniky

patrí zaraďovanie stránky do rôznych online zoznamov, či využívanie sociálnych

sietí. 17 Presný postup a kritéria algoritmu na zoraďovanie výsledkov vyhľadávania

v dnešnej dobe vedia asi len Larry Page a Sergey Brin (zakladatelia Google), tí však

tento „PageRank“ opísali nasledovne: „PageRank sa spolieha na unikátne

demokratickú povahu Webu a používa obrovskú štruktúru prepojení ako indikátor

hodnoty jednotlivej stránky. V podstate Google interpretuje prepojenie zo stránky

A na stránku B ako hlas od stránky A v prospech stránky B. Google sa ale pozerá na

viac, než len na hrubé množstvo hlasov, alebo prepojení odkazujúcich na danú

stránku; taktiež analyzuje stránku ktorá hlasuje. Hlasy odoslané „dôležitými“

stránkami majú potom väčšiu váhu a pomáhajú ďalším stránkam stať sa

„dôležitými“.18 Štyri hlavné faktory ovplyvňujúce hodnotu takéhoto prepojenia sú19:

• Hodnota odkazujúcej stránky (Čím vyššiu hodnotu odkazujúca stránka má,

tým viac jej dáva odkazovanej stránke.).

• Fakt, či je prepojenie Follow alebo No-Follow (No-follow prepojenia

odkazovanej stránke negenerujú žiadnu SEO hodnotu. Väčšina prepojení

pridaných verejnosťou a nie administrátorom (napr. vo forme komentáru) je

automaticky označená ako No-Follow.)

• Počet prepojení na odkazujúcej stránke (čím viac prepojení, tým menšiu

individuálnu hodnotu nesú).

• Text prepojení, ktorý sa zobrazuje na stránke (optimálne chceme text

obsahujúci kľúčové slová odkazovanej stránky).

17 ELMANSY, R. 2013. Teach Yourself VISUALLY™ Search Engine Optimization. Indianapolis: John Wiley & Sons, Inc. 2013. s 6. ISBN: 978-1-118-47066-4

18 LEDFORD, J.L. 2009. Search Engine Optimization Bible, Second Edition. Indianapolis: Wiley Publishing Inc. 2009. s 9-10. ISBN: 978-0-470-45264-6

19 HALLIGAN, B. – SHAH, D. 2010. Inbound Marketing – Get Found Using Google, Social media, and Blogs. New Jersey, Hoboken: John Wiley & Sons, Inc. 2010. s 74-76. ISBN: 978-0-470-49931-3

21

Napriek neustále sa meniacej a vyvíjajúcej sa povahe daných algoritmov sú vyššie

popísané metódy základmi, ktorých sa treba držať. Napriek tomu, že nie každá akcia

priamo ovplyvňuje PageRank samotný, čo nespôsobuje priamu kauzalitu môže stále

spôsobovať koreláciu a nepriamo ovplyvňovať pozíciu stránky vo vyhľadávaní.

22

1.4 VYUŽITIE SOCIÁLNYCH SIETÍ

Využívanie sociálnych sietí sa v posledných rokoch stalo súčasťou bežného

života pre väčšinu užívateľov internetu. Až 72 percent užívateľov dnes využíva jednu,

či viac sociálnych sietí. Za posledných 5 rokov je to nárast o 43%. 20 Medzi

najznámejšie príklady sociálnych sietí patria Facebook, Twitter, LinkedIn, Google+

a YouTube. Práve obrovská používateľská základňa sociálnych sietí poskytuje

spoločnostiam možnosť zväčšiť svoj dosah a zvýšiť tiež návštevnosť svojej vlastnej

stránky. Autorka knihy The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to Build

Credibility, Generate Buzz, and Increase Revenue, Shama Hyder Kabani, prirovnáva

možnosť prezentovať spoločnosť na sociálnych sieťach k možnosti zadarmo získať

stánok na výstave, na ktorej sa zúčastní 750 miliónov ľudí. Správne využitie

sociálnych sietí musí byť však vykonané v súlade s filozofiou inbound marketingu, čo

znamená odlišnosti od tradičných metód marketingu. 21

Tradičný marketing Marketing na sociálnych médiách

Snaha dominovať trhu Snaha vytvoriť v rámci trhu komunitu

Čo najhlasnejšie zakričať Počúvať, až potom rozprávať

Ja, ja, ja My, My, My

20 SOCIALLY STACKED. The Growth of Social Media in 2014: 40+ Surprising Stats [Infographic]. Socially Stacked [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.sociallystacked.com/2014/01/the-growth-of-social-media-in-2014-40-surprising-stats-infographic/#sthash.ZNRaJTju.dpbs

21 KABANI, S. 2012. The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to Build Credibility, Generate Buzz, and Increase Revenue. Dallas: BenBella Books, Inc. 2012. s 125-129. ISBN: 978-1-937856-15-1.

23

Snaha pretlačiť produkt alebo službu Snaha zaujať ľudí svojou

myšlienkou/príbehom

Reklama Správa šírená ľuďmi

Kontrola Voľnosť

Snaha získať čo najviac zákazníkov Snaha o vybudovanie čo najlepších

vzťahov

Tabuľka 1 - Rozdiely medzi inbound marketingom a tradičnými marketingovými metódami

V ďalších podkapitolách si podrobnejšie priblížime jednotlivé sociálne siete

a možnosti ich využitia pre spoločnosti.

1.4.1 Facebook

Facebook spustený vo Februári 200422, je so svojou 1 miliardou užívateľov

a objemom 2,5 miliardy zdieľaných príspevkov denne jednoznačne najväčšou a

najpoužívanejšou sociálnou sieťou na svete.23

Základnou vecou, ktorú môžu všetky spoločnosti urobiť, je založiť si

stránkualebo aj „fan page“. Po vytvorení môže byť takáto fan page doplnená logom

spoločnosti a bude slúžiť na komunikáciu s používateľmi siete Facebook.24 Slovami

22 PHILLIPS, S. A brief history of Facebook. The Guardian [online]. 2007. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.theguardian.com/technology/2007/jul/25/media.newmedia

23 MEDIABISTRO. Pinterest, Twitter, Facebook, Instagram, Google+, LinkedIn – Scial Media Stats 2014 [INFOGRAPHICS]. Mediabistro [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.mediabistro.com/alltwitter/social-media-stats-2014_b54243

24 HALLIGAN, B. – SHAH, D. 2010. Inbound Marketing – Get Found Using Google, Social media, and Blogs. New Jersey, Hoboken: John Wiley & Sons, Inc. 2010. s XIV. ISBN: 978-0-470-49931-3

24

autorky knihy The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to Build

Credibility, Generate Buzz, and Increase Revenue, Shamy Hyder Kabani, všetko od

Oreo keksíkov až po rockové skupiny môže mať stránku na Facebooku.25 Stránky na

Facebooku sú taktiež indexované cez Google a zobrazujú sa vo výsledkoch

vyhľadávania. Komunikácia zo strany spoločnosti väčšinou prebieha pomocou

statusov, ktoré by ale mali byť používané strategicky, s cieľom rozprúdiť diskusiu.

Ďalšou možnosťou využitia Facebooku pre spoločnosti sú skupiny. Slúžia na

zhromažďovanie ľudí ktorí majú väčšinou niečo spoločné (organizačný výbor na

oslavu). Ako priamy nástroj na marketing produktov však veľmi nefungujú a pre tento

typ komunikácie sa odporúča skôr použiť stránky.

Veľmi populárnou možnosťou využitia sú aj udalosti. Slúžia na vyzdvihnutie

nejakej udalosti alebo míľnika s možnosťou priamo pozvať účastníkov. Takéto

udalosti následne slúžia aj na priamu komunikáciu s účastníkmi danej udalosti.

Udalosť nemusí byť fyzického charakteru a môže sa jednať o stretnutie virtuálne,

napríklad webinár. V prípade, že nastavíme udalosť ako prístupnú pre verejnosť,

Facebook povoľuje aby ju Google indexoval, čo nám opäť prináša SEO benefity.

Ďalšou z možností sú aj aplikácie. Jedná sa o možnosť pridať na svoju stránku

aplikáciu, ktorú môžu následne používatelia využívať. Aplikácie môžu byť od

komplikovanejších hier až po jednoduché kvízy.

Facebook taktiež poskytuje možnosť platenej reklamy, ktorá zadefinovanej

cieľovej skupine zobrazí nami vybranú správu.26

25 KABANI, S. 2012. The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to Build Credibility, Generate Buzz, and Increase Revenue. Dallas: BenBella Books, Inc. 2012. s 160. ISBN: 978-1-937856-15-1.


25

1.4.2 Twitter

„Twitter je online služba na socializáciu a mikroblogovanie, ktorá svojim

používateľom umožňuje posielať a čítať textové príspevky v dĺžke do 140 znakov.

Týmto príspevkom sa hovorí „tweety“.“27

So svojou používateľskou základňou pozostávajúcou z 560-tich miliónov

používateľov sa jedná o globálne druhú najväčšiu sociálnu sieť na internete. Twitter

má v súčasnosti najväčšiu penetráciu trhu v Spojených Štátoch Amerických, no

postupne sa rozširuje aj do ďalších končín sveta. Podľa súčasných štatistík „tweety“

pribúdajú na Twitter tempom 5 700 tweetov za sekundu.28

Twitter poskytuje spoločnostiam možnosť nadviazať priamy dialóg so svojimi

súčasnými, či potenciálnymi zákazníkmi. Základnou jednotkou komunikácie sú

tweety, maximálne 140 znakové textové príspevky ktoré sa zobrazujú našim

„followerom“ – ľuďom, ktorí si zvolili odoberať obsah ktorý publikujeme. Na

obsahovú organizáciu tweetov slúžia takzvané „hashtagy“, ktoré sú dnes veľmi

populárne počas rôznych udalostí, ako napríklad konferencie, či semináre alebo aj

olympijské hry. Spoločnostiam odporúčame urobiť prieskum zameraný na

identifikáciu kľúčových „hashtagov“ pre ich oblasť pôsobenia a týmito následne

označovať svoje tweety.

Na rozdiel od Facebooku, mechanika osobných a firemných profilov sa na

Twitteri nelíši. Taktiež mechanizmus „followovania“ sa líši od priateľstiev na sieti

Facebook. Kým priateľstvá na Facebooku sú obojstranné, ľudia ktorých na Twitteri

followujeme nemusia nutne followovať nás. Pokiaľ však chceme svojim tweetom

priamo upútať niekoho pozornosť (pokojne aj mimo skupiny našich followerov)

môžeme k tweetu pripojiť „@“ a meno človeka ktorého pozornosť sa snažíme zaujať.



26

Takýto tweet sa mu zobrazí priamo na jeho stránke. Tento symbol taktiež môžeme

používať ako odpoveď na tweety iných ľudí.

Mimo tweety Twitter tiež poskytuje možnosť priamych správ, ktoré sa však

nezobrazujú nikomu inému okrem odosielateľa a adresáta.

Tweety spoločnosti by mali byť publikované s úmyslom rozprúdiť diskusiu

a zapojiť svojich potenciálnych aj súčasných zákazníkov a tak nimi často bývajú

otázky, či rôzne krátke prieskumy. Rovnako ako statusy na Facebooku, aj tweety

treba využívať strategicky.29

1.4.3 LinkedIn

„LinkedIn je biznisovo orientovaná sociálna sieť založená v Decembri v roku

2002. Využíva sa prevažne na profesionálny networking.“30

LinkedIn v súčasnosti disponuje používateľskou základňou čítajúcou 240

miliónov používateľov. Podľa posledných výskumov je 79% týchto používateľov vo

veku 35 a viac rokov.31

Podobne ako pri Facebooku, základom LinkedInu je profilová stránka slúžiaca

ako krátke resumé osoby / spoločnosti. V prípade, že svoj profil označíme ako

verejný, bude sa zvyčajne umiestňovať na vysokých priečkach vo vyhľadávaní vďaka

tomu, že Google indexuje profily z LinkedIn. Toto nám opäť dáva ďalšiu pridanú

SEO hodnotu. LinkedIn možno používať vo verzii platenej alebo vo verzii zadarmo.

Hlavným rozdielom medzi platenou a neplatenou verziou je, že verzia platená

umožňuje posielanie priamych správ neznámym ľuďom.




27

Ďalšou možnosťou ako využiť LinkedIn sú skupiny, v ktorých podobne ako na

Facebooku možno zhromažďovať ľudí so spoločným cieľom alebo záujmom.

Unikátnym prínosom skupín je to, že pokiaľ s niekým zdieľame skupinu, môžeme mu

poslať priamu správu bez nutnosti priameho prepojenia medzi našimi profilmi.32

1.4.4 Google+

Google+ je sociálna sieť vytvorená spoločnosťou Google, ktorá umožňuje

svojím používateľom zhromažďovať sa do takzvaných „kruhov“. S užívateľskou

základňou 400 miliónov používateľov sa v súčasnosti jedná o tretiu najväčšiu sociálnu

sieť a podľa štatistík z minulého roka je to sieť s najrýchlejšie rastúcim počtom

používateľov.33 Objem obsahu dosahuje až 1 miliardu príspevkov denne. Medzi

používateľov Google+ patria aj poprední zástupcovia významných spoločností ako

Google, Apple, Microsoft, IBM, Infosys a veľa ďalších.34

Rovnako ako Facebook, základom Google+ je taktiež profilová stránka, ktorá

môže byť osobná, alebo firemná. Unikátna hodnota ktorú však Google+ poskytuje

oproti iným sociálny sieťam je jeho priama integrácia s vyhľadávacími algoritmami

Google, čo predstavuje obrovský SEO potenciál na zvýšenie hodnotenia vašej

stránky.35

1.4.5 Instagram

Instagram je sociálna sieť na zdieľanie obrázkov. V súčasnosti túto službu

využíva celosvetovo až 150 miliónov používateľov. Veľké množstvo spoločností sa





28

zapája do aktivít tejto sociálnej siete posielaním obrázkov označených hashtagmi,

ktorými sa spoločnosti snažia nadviazať bližší vzťah so svojimi zákazníkmi. Značka

s najsilnejšou pozíciou na tejto sociálnej sieti je v súčasnosti MTV.36

1.4.6 YouTube

Napriek tomu, že YouTube začal ako jednoduchá služba na zdieľanie videa,

táto služba prerástla do masívnych rozmerov. Súčasná používateľská základňa sa

skladá z 1 miliardy používateľov, čím YouTube konkuruje aj Facebooku. Každú

minútu na YouTube pribudne 100 hodín videa, a mesačne sa na ňom prehrá až 6

miliárd hodín videa. Jedná sa o stránku pravidelne navštevovanú veľkým množstvom

príslušníkov všetkých generácii, od seniorov až po generáciu Z. 37

YouTube poskytuje spoločnostiam možnosť osloviť svojim videom obrovské

množstvo ľudí, no nemalo by sa jednať o primárnu metódu propagácie. Štatisticky 53

percent videí na YouTube dosiahnu menej ako 500 pozretí a 30 percent dosiahne

menej ako 100 pozretí. Z hľadiska SEO a pokusov o zvyšovanie počtu prístupov na

stránku sa taktiež nejdená o najefektívnejšiu metódu, keďže pre vyhľadávače je obsah

videa úplne neviditeľný a jediné čo dokážu prečítať je jeho textový popis. 38


37 SMITH, C. By the Numbers: 32 Amazing YouTube Statistics. Expanded Ramblings [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://expandedramblings.com/index.php/youtube-statistics/#.U06kN62SxyE


29

2 CIEĽ PRÁCE

Téma bakalárskej práce sa opiera o SEO ako základný nástroj inbound

marketingu. SEO možno rozdeliť na 2 typy:

• On-page (aktivity na web stránke samotnej)

• Off-page (aktivity na iných stránkach, prepojenia medzi stránkami, sociálne

siete)

Táto práca sa zaoberá druhým typom SEO, teda Off-page optimalizáciou,

konkrétne sociálnymi sieťami. Práca skúma a opisuje vzťah medzi aktivitou web

stránok na profiloch sociálnych sietí a ich pozíciou vo vyhľadávaní.

Cieľom tejto práce je dokázať prítomnosť vzťahu, medzi sociálnou aktivitou

web stránky na sociálnych sieťach a jej pozíciou vo vyhľadávaní. Pri skúmaní tohto

javu sa tiež pokúsime vyhodnotiť mieru akou vyhľadávanie ovplyvňujú jednotlivé

sociálne siete a pokúsime sa navrhnúť riešenia alebo odporúčania, ktoré by majiteľom

stránok mohli pomôcť zvýšiť počet ich sociálnych signálov na sociálnych sieťach

a možno tak aj ich pozíciu vo vyhľadávaní.

Čiastkové ciele sú teda:

1. Definovať jednotlivé najpoužívanejšie sociálne sietí a poskytnutie

pohľadu na ich možné využitie z hľadiska propagácie web stránky.

2. Analýza jednotlivých najpoužívanejších sociálnych sietí a poskytnutie

pohľadu na ich kombinovaný aj individuálny vplyv na pozíciu stránky

vo vyhľadávaní.

3. Analýza súčasného stavu využitia sociálnych sietí za účelom

propagácie web stránky a zvýšenia jej pozície vo vyhľadávaní na

Slovensku a poskytnutie odporúčaní na zvýšenie efektivity.

30

3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA

3.1 CHARAKTERISTIKA OBJEKTU SKÚMANIA

Objektom skúmania tejto práce, je dokázať vzťah, medzi počtom sociálnych

signálov (napríklad počet likeov na sociálnej sieti Facebook, počet followerov na

mikroblogovej sociálne sieti Twitter, počet followerov na stránke na sociálnej sieti

Google+ a podobne…) a pozíciou web stránky vo vyhľadávaní.

Základnou hypotézou, ktorú budeme overovať, je tvrdenie, že čím väčší počet

signálov zo sociálnych sietí daná web stránka má, tým lepšia bude jej pozícia vo

vyhľadávaní. Podhypotézami budeme skúmať vplyv jednotlivých sociálnych sietí a

teda podhypotézy tvrdiace:

• Čím viac likeov má stránka na sociálnej sieti Facebook, tým lepšia bude

pozícia web stránky vo vyhľadávaní.

• Čím viac followerov má profil na sociálnej sieti Twitter, tým lepšia bude


• Čím viac followerov má profil na sociálnej sieti Google+, tým lepšia bude


• Čím viac followerov má stránka na sociálnej sieti Instagram, tým lepšia bude


• Čím viac pozretí má stránka na svojom kanály na sociálnej sieti YouTube, tým

lepšia pozícia vo vyhľadávaní.

• Čím viac spojení má stránka na sociálnej sieti LinkedIn, tým lepšia bude


Pri hlavnej hypotéze aj pri všetkých podhypotézach predpokladáme, že zistená

závislosť bude lineárna.

31

3.2 PRACOVNÉ POSTUPY

Pre účely tejto bakalárskej práce bol realizovaný výskum, ktorý zobrazuje

vzťah medzi signálmi zo sociálnych sietí a pozíciou web stránok vo vyhľadávaní.

Analyzovaných bolo 100 slovenských web stránok a ich jednotlivá aktivita na

sociálnych sieťach Facebook (počet likeov na stránke), Twitter (počet followerov),

Google+ (počet followerov na profile), Instagram (počet followerov na profile),

YouTube (počet pozretí na kanáli) a LinkedIn (počet spojení na profile).

Pri výskume sme používali kombináciu internetového vyhľadávača Google a

internetového prehliadača Google Chrome spusteného v “Incognito” móde.

Vychádzali sme z predpokladu, že “Incognito” mód odfiltruje negatívne externé

vplyvy (Google by inak mohol niektoré stránky špeciálne pre naše vyhľadávanie

posunúť vyššie napriek organickým výsledkom vyhľadávania na základe toho, že sme

už danú stránku v minulosti navštívili, alebo bola navštívená kontaktmi z našich

profilov na sociálnych sieťach.). Týmto sme sa snažili zminimalizovať možnú

odchýlku výsledkov výskumu.

32

3.3 SPÔSOB ZÍSKAVANIA ÚDAJOV A ICH ZDROJE

Primárnym zdrojom údajov boli stránky analyzovaných spoločností a ich profily

na sociálnych sieťach. Na zabezpečenie diverzifikácie vstupov sme analyzovali 100

spoločností v piatich rôznych odvetviach. Na výskum sme použili dáta zozbierané z

prvých dvadsiatich výsledkov pre vyhľadávanie nasledujúcich textových reťazcov:

• zľavy Bratislava

• stavebné firmy Slovensko

• lekáreň

• obchod s elektronikou Slovensko

• hotel Bratislava

Následne sme vyčíslili počet sociálnych signálov z jednotlivých sociálnych sietí pre

dané stránky. Analyzovaná bola aktivita na 6 najpopulárnejších a najpoužívanejších

sociálnych sieťach:

Sociálna sieť Analyzované signály

Facebook Počet likeov na stránke.

Twitter Počet followerov na profile.

Google+ Počet followerov na profile.

Instagram Počet followerov na profile.

YouTube Počet pozretí na kanáli.

33

LinkedIn Počet spojení na profile.

Tabuľka 2 - Prehľad analyzovaných signálov pre jednotlivé sociálne siete

34

3.4 POUŽITÉ METÓDY VYHODNOTENIA A INTERPRETÁCIA

VÝSLEDKOV

Analýzou a syntézou výsledkov skúmaní jednotlivých firiem sme zistili, že

87% nami skúmaných spoločností využíva jednu alebo viac foriem propagácie

svojich aktivít na sociálnych sieťach. Z nami analyzovaných oblastí pôsobenia sú

sociálne siete najčastejšie využívané v oblastiach zľavových portálov a hotelov. V

oboch oblastiach ich využívalo až 90% analyzovaných spoločností. Najmenej

využívané boli sociálne siete naopak v oblasti stavebných firiem, kde ich využívalo

len 50% analyzovaných spoločností.

Oblasť pôsobenia Miera využívania sociálnych sietí

Zľavové portály 90%

Stavebné firmy 50%

Lekárne 70%

Obchody s elektronikou 85%

Hotely 90%

Tabuľka 3 - Prehľad miery využívania sociálnych sietí web stránkami v jednotlivých skúmaných oblastiach

3.4.1 Hlavná hypotéza

Základnou hypotézou nášho výskumu bolo, že čím väčší počet signálov zo

sociálnych sietí daná stránka má, tým lepšia bude jej pozícia vo vyhľadávaní.

Sledovali sme teda závislosť medzi počtom signálov zo sociálnych sietí a pozíciou

stránky vo vyhľadávaní. Za cieľ sme si stanovili dokázať aspoň slabú negatívnu

lineárnu závislosť. Minimálnu hodnotu R2 v korelačnom diagrame potrebnú pre

35

potvrdenie hypotézy sme stanovili na 0,1. Negatívnu závislosť sme za cieľ zvolili

kvôli tomu, že predpokladáme, že s narastajúcou hodnotou počtu sociálnych signálov

sa bude zlepšovať pozícia web stránky (napríklad stránka A má 10 sociálnych

signalov a vo vyhľadávaní je 5. v poredí zatiaľčo stránka B má sociálnych signálov 20

a vo vyhľadávaní je 2. v poradí.).

Pre potvrdenie našej hlavnej hypotézy sme zozbierali dáta zo 100 analyzovaných

stránok a spočítali sme počet signálov zo všetkých sociálnych sietí (Facebook,

Twitter, Google+, Instagram, YouTube, LinkedIn) na jednotlivých pozíciach vo

vyhľadávaní (1 až 20). Následne sme počty signálov zo sociálnych sietí priradili k

pozíciam a vytvorili sme korelačný diagram (bodový graf).

Graf 1 - Vzťah medzi kombinovaným počtom signálov zo všetkých sociálnych sietí a pozíciou web stránok vo vyhľadávaní

Ako možno vidieť z grafu, pre našu hlavnú hypotézu obsahujúcu

kombinované signály zo všetkých sociálnych sietí sa nám podarilo dokázať lineárnu

negatívnu závislosť medzi signálmi zo sociálnych sietí a pozíciou stránky vo

vyhľadávaní. Hodnota R2 dosahuje v korelačnom diagrame hodnotu 0.22435, čím

spĺňa podmienky nami stanoveného minima pre dokázanie závislosti, R2>0.1. Podľa

tohto výskumu je teda bezpečné predpokladať, že existuje vzťah medzi sociálnymi

sieťami a pozíciou stránky vo vyhľadávaní. Extrémne vysoká hodnota signálov zo

sociálnych sietí na prvej pozícii v porovnaní s počtami na pozíciách nižších je

y = -‐207001x + 3E+06 R² = 0.22435

-‐2000000

0

2000000

4000000

6000000

8000000

10000000

12000000

14000000

0 5 10 15 20 25

36

dôsledkom rozsiahlych video kampaní stránky Alza.sk, ktorej kanál na YouTube má

cez 11 miliónov pozretí. Pre sprehľadnenie tohoto grafu sme priložili tiež jeho

tabuľku hodnôt.

Pozícia Sociálne signály 1 11545472 2 192580 3 1305445 4 2303857 5 2521 6 259360 7 304985 8 2365 9 254393 10 1083 11 19023 12 83794 13 63314 14 27080 15 53079 16 10826 17 23351 18 2103 19 20876 20 3594 Tabuľka 4 – tabuľka hodnôt pre Graf 1

3.4.2Podhypotézy

Ako podhypotézy sme sa rozhodli potvrdiť, či vzniká závislosť medzi

signálmi z jednotlivých sociálnych sietí (Facebook, Twitter, Google+, Instagram,

YouTube, LinkedIn) a pozíciami analyzovaných stránok. Metóda vyhodnotenia dát

bola pri jednotlivých podhypotézach zhodná s metódou využitou pre potvrdenie

hlavnej hypotézy. Opäť sme spočítali jednotlivé množstvá signálov zo sociálnych

sietí, tento krát však vždy len z jednej, v danom momente skúmanej sociálnej siete.

Taktiež sme opäť zostrojili korelačné diagramy pre každú skúmanú sociálnu sieť s

predpokladom lineárnej negatívnej závislosti a s R2 dosahujúcim v korelačnom

diagrame hodnotu vyššiu ako 0.1. Výsledkom sú jednotlivé miery závislosti pre každú

zo skúmaných sociálnych sietí zvlášť.

37

3.4.3 Podhypotéza Facebook

Graf 2 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Facebook a pozíciou web stránok vo vyhľadávaní

Ako možno vidieť z grafu, pri sociálnej sieti Facebook dokážeme pozorovať

lineárnu negatívnu závislosť, medzi počtom signálov zo siete Facebook (počet likeov

na stránke) a pozíciou stránky vo vyhľadávaní. Hodnota R2 tu dosahuje hodnoty až

0.34163, čo je podstatne vyššie ako nami stanovené minimum pre dokázanie

závislosti, R2>0.1.

Sociálnu sieť Facebook využívalo na propagáciu až 76% nami skúmaných

stránok. Jedná sa momentálne o najpoužívanejšiu sociálnu sieť na svete a podľa

nášho výskumu tomu nie je inak ani na Slovensku. Najviac využívaná bola stránkami

v oblasti zľavových portálov a hotelov (90%). Najmenej využívaná bola stránkami

v oblasti stavebných firiem (50%). Viac informácii v tabuľke:

Oblasť pôsobenia Miera využívania siete Facebook


Stavebné firmy 50%

y = -‐3894.1x + 81600 R² = 0.34163

0

20000

40000

60000

80000

100000

120000

140000

0 5 10 15 20 25

38

Lekárne 70%


Hotely 90%

Tabuľka 5 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Facebook web stránkami v jednotlivých skúmaných oblastiach

3.4.4 Podhypotéza Twitter

Graf 3 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Twitter a pozíciou web stránok vo vyhľadávaní

Ako možno vidieť z grafu, pri sociálnej sieti Twitter dokážeme pozorovať

lineárnu negatívnu závislosť, medzi počtom signálov zo siete Twitter (počet

followerov na profile) a pozíciou stránky vo vyhľadávaní. Hodnota R2 dosahuje

hodnotu 0.27346, čo spĺňa podmienky nami stanoveného minima pre dokázanie

závislosti, R2=-0.1.

Sociálnu sieť Twitter využívalo na propagáciu však len 28% nami skúmaných

stránok. Napriek faktu, že celosvetovo sa jedná o jednu z najúspešnejších

a najpoužívanejších sociálnych sietí, náš výskum ukazuje, že využívanie tejto siete je

y = -‐42.036x + 722.18 R² = 0.27346

-‐400

-‐200

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1800

0 5 10 15 20 25

39

na Slovensku stále skôr v začiatkoch. Najviac využívaná bola stránkami v oblasti

zľavových portálov (55%). Najmenej využívaná bola stránkami v oblasti stavebných

firiem (5%). Viac informácii v tabuľke:

Oblasť pôsobenia Miera využívania siete Twitter


Stavebné firmy 5%

Lekárne 10%


Hotely 35%

Tabuľka 6 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Twitter web stránkami v jednotlivých skúmaných oblastiach

40

3.4.5 Podhypotéza Google+

Graf 4 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Google+ a pozíciou web stránok vo vyhľadávaní

Ako možno vidieť z grafu, pri sociálnej sieti Google+ dokážeme pozorovať

lineárnu negatívnu závislosť, medzi počtom signálov zo siete Google+ (počet

followerov na profile) a pozíciou stránky vo vyhľadávaní. Hodnota R2 dosahuje

hodnotu 0.2861, čo spĺňa podmienky nami stanoveného minima pre dokázanie

závislosti, R2>0.1.

Sociálnu sieť Google+ využívalo na propagáciu však len 28% nami

skúmaných stránok. Napriek tomu, že vo svete je Google+ jedna z najrýchlejšie

rastúcich sociálnych sietí, jej používanie na Slovensku ešte nie je bežnou praktikou.

Najviac využívaná bola stránkami v oblasti hotelov (45%). Najmenej využívaná bola

stránkami v oblasti stavebných firiem (10%). Viac informácii v tabuľke:

Oblasť pôsobenia Miera využívania siete Google+


y = -‐19.114x + 308.24 R² = 0.2861

-‐200

0

200

400

600

800

1000

0 5 10 15 20 25

41

Stavebné firmy 10%

Lekárne 25%


Hotely 45%

Tabuľka 7 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Google+ web stránkami v jednotlivých skúmaných oblastiach

3.4.6 Podhypotézy Instagram, YouTube a LinkedIn

Pre sociálnu sieť YouTube sa nám výskumom podarilo potvrdiť lineárnu

negatívnu závislosť medzi signálmi zo siete YouTube (počet pozretí na kanály)

a pozíciou stránky vo vyhľadávaní. R2 pri meraní dosiahlo hodnotu 0.21837, čo spĺňa

nami zadanú podmienku minima pre dokázanie závislosti, R2>0.1. Sociálnu sieť

YouTube však z nami skúmaných stránok využívalo len 16%, čo spochybňuje

výpovednú hodnotu získaných výsledkov. V prípade záujmu je možné prezrieť si

grafy priložené v prílohe.

Pre sociálnu sieť LinkedIn sa nám výskumom podarilo potvrdiť lineárnu

negatívnu závislosť medzi signálmi zo siete LinkedIn (počet spojení) a pozíciou

stránky vo vyhľadávaní. R2 pri meraní dosiahlo hodnotu 0.11512, čo len tesne spĺňa

nami zadanú podmienku minima pre dokázanie závislosti, R2>0.1. Sociálnu sieť

LinkedIn však z s nami skúmaných stránok využívalo len 5%, čo v absolútnom

vyjadrení znamená 5 stránok, čo značí nedostatočnú vzorku na poskytnutie

smerodajných dát. V prípade záujmu je možné prezrieť si grafy priložené v prílohe.

Pre sociálnu sieť Instagram sa nám výskumom lineárnu negatívnu závislosť

medzi signálmi zo siete Instagram (počet followerov na profile) a pozíciou stránky vo

vyhľadávaní potvrdiť nepodarilo. R2 pri meraní dosiahlo hodnotu 0.00147, čo je

hodnota desaťnásobne nižšia než hodnota nami stanoveného minima pre dokázanie

závislosti, R2>0.1. Sociálnu sieť Instagram využili len 2% nami skúmaných stránok,

42

čo v absolútnom vyjadrení znamená 2 stránky, čo značí nedostatočnú vzorku na

poskytnutie smerodajných dát. V prípade záujmu je možné prezrieť si grafy priložené

v prílohe.

3.4.7 Interpretácia

Analýzou a syntézou dát získaných za účelom overovania hlavnej hypotézy a šiestich

podhypotéz je možné interpretovať nasledujúce výsledky:

• Väčšina Slovenských stránok sa už na sociálnych sieťach propagujú no

limitujú sa prevažne na Facebook.

• Z hľadiska diverzity využívaných sociálnych sietí dochádza k veľkým

rozdielom medzi stránkami rôznych zameraní.

• Sociálne siete Twitter a Google+ sa pomaly tiež stávajú štandardom na

propagáciu, na Slovensku však stále výrazne dominuje Facebook.

• Menšie sociálne siete ako Instagram sú na Slovensku takmer

nevyužívané.

43

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

Ako sme už interpretovali v predchádzajúcej kapitole, z výsledkov nášho

výskumu sa nám podarilo dokázať existenciu lineárnej negatívnej závislosti medzi

počtom signálov zo sociálnych sietí a pozíciou skúmanej stránky vo vyhľadávaní.

Týmto sa nám podarilo potvrdiť našu hlavnú hypotézu „čím väčší počet signálov zo

sociálnych sietí daná stránka má, tým lepšia bude jej pozícia vo vyhľadávaní.”

Taktiež sa nám podarilo potvrdiť väčšinu z nasledujúcich podhypotéz:

• Čím viac likeov má stránka na sociálnej sieti Facebook, tým lepšia bude


• Čím viac followerov má profil na sociálnej sieti Twitter, tým lepšia bude


• Čím viac followerov má profil na sociálnej sieti Google+, tým lepšia bude


• Čím viac followerov má stránka na sociálnej sieti Instagram, tým lepšia bude


• Čím viac pozretí má stránka na svojom kanály na sociálnej sieti YouTube, tým

lepšia bude pozícia web stránky vo vyhľadávaní.

• Čím viac spojení má stránka na sociálnej sieti LinkedIn, tým lepšia bude


Jedinou výnimkou, pri ktorej sa lineárnu negatívnu závislosť (spĺňajúcu nami

stanovené minimum R2>0.1) potvrdiť nepodarilo, bola sociálna sieť Instagram, ktorú

však z nami skúmaných 100 web stránok využívali len 2 stránky a tak sa jednalo o

príliš malú vzorku na vyvodenie skutočne opodstatnených záverov. Nízkou mierou

využitia môžu byť ovplyvňené aj samostatné výsledky pozorovaní pri sociálnych

sieťach YouTube a LinkedIn.

Na základe nášho výskumu má z hladiska vzťahu na pozíciu stránky vo

vyhľadávaní zo sociálnych sietí najväčší vplyv sociálna sieť Facebook. Samozrejme

nemôžeme tvrdiť, že Facebook má na pozíciu stránky vo vyhľadávaní najväčší vplyv,

alebo, že stránky na prvých pozícíach za svoju pozíciu vďačia práve sieti Facebook.

Výskm však dokázal, že v prípade siete Facebook je korelácia s pozíciou vo

44

vyhľadávaní najvyššia. Najnižší vplyv z nami skúmaných sociálnych sietí mala

naopak sociálna sieť Instagram. Podrobnejšie zoradenie môžeme vidieť v tabulke

nižšie.

Pozícia (v rámci vzťahu s

vyhľadávním)

Sociálna sieť R2

1. Facebook 0.34163

2. Google+ 0.2861

3. Twitter 0.27346

4. YouTube 0.21837

5. LinkedIn 0.11512

6. Instagram 0.00147

Tabuľka 8 - Prehľad vplyvu jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu web stránok vo vyhľadávaní s vyčíslenou hodnotou R2

Ako možno vidieť z tabuľky, R2 pre všetky sociálne siete, ako aj R2 pre

kombinovaný výpočet vzťahu všetkých sociálnych signálov sa v každom prípade

pohybuje pod hranicou R2=0.5, čo znamená, že všetky závislosti ktoré sme dokázali

sú len závislosti slabé (v prípade Instagramu až zanedbateľné). Výsledky našich

pozorovaní však dávajú zmysel vo svetle vyhlásenia Matta Cuttsa (popredného

zamestnanca Google a súčasného vedúceho ich webspam tímu) ktorý v Januári 2014

jasne vyhlásil, že sociálne signály zo sietí Facebook a Twitter nemajú vplyv na

vyhľadávacie algoritmy internetového vyhľadávača Google.39 Sociálne signály siete

39 SLEGG, J. Matt Cutts: Facebook, Twitter Social Signals Not Part of Google Search Ranking Algorithms. Search Engine Watch [online]. 2014. [citované 28.4.2014]. Dostupné na internete:

45

Google+ naopak vyhodnocované sú 40 , ich nižšia miera závislosti je však

pravdepodobne naviazaná na ich, na Slovensku, stále nízku mieru využívania. Čo sa

týka ďalších sociálnych sietí, nie všetky ich časti sú indexované a vyhodnocované.

Taktiež boli opäť ovplyvnené nízkou mierou využívania. Dokázali sme tak, že

napriek tomu, že počet signálov zo sociálnych sietí nie je priamou kauzalitou pre

pozíciu stránky vo vyhľadávaní, tieto dve hodnoty spolu aspoň korelujú a tak sa pri

budovaní stránky oplatí sústrediť aj na jej propagáciu pomocou sociálnych sietí. V

nasledujúcich podkapitolách poskytneme niekoľko odporúčaní, na ktoré sme prišli

počas výskumu, zamerané na zefektívnenie používania jednotlivých sociálnych sietí a

zvýšenie počtu sociálnych signálov z nich.

4.1 Odporúčania: Facebook

Trendom do ktorého je jednoznačne nutné sa zapojiť je strategické plánovanie

obsahu. Pri rozhodovaní, či používateľ dá alebo nedá like na stránku prezentujúcu

našu web stránku býva zvyčajne najdôležitejším faktorom užitočnosť obsahu. Stránky

s diverzifikovaným obsahom zahŕňajúcim články, videá, recenzie a ďalšie formáty

majú vo väčšine prípadov viac likeov ako stránky, ktoré využívajú Facebook len na

mechanické preposielanie aktuálnych ponúk zo svojej web stránky. Medzi najčastejšie

využívané formáty obsahu patria:

• Články o aktuálnom dianí v danej tematike na Slovensku

• Články o aktuálnom dianí v danej tematike vo svete

• Odpovede na často kladené otázky

• Fotografie nových či pripravovaných produktov

• Recenzie produktov

• Video recenzie produktov

http://searchenginewatch.com/article/2325343/Matt-Cutts-Facebook-Twitter-Social-Signals-Not-Part-of-Google-Search-Ranking-Algorithms#disqus_thread

40 DEMERS, J. SEO in 2014: How to Prepare for Google’s 2014 Algorithm Updates. Search Engine Watch [online]. 2013. [citované 28.4.2014]. Dostupné na internete: http://searchenginewatch.com/article/2308896/SEO-in-2014-How-to-Prepare-for-Googles-2014-Algorithm-Updates

46

Ideálnym riešením je vytvorenie vlastného blogu odkazujúceho na hlavnú web

stránku, na ktorom budú tieto články publikované. Tieto články môžeme potom

zdielať na sociálnu sieť Facebook, kde bude obsah generovať vyšší počet sociálnych

signálov, traffic na blogu a eventuálne aj traffic na hlavnej web stránke. Existencia

blogu má taktiež aj priamy vplyv na vyhľadávacie algoritmy, keďže obsahuje

prepojenie odkazujúce na hlavnú stránku rovnako ako aj veľké množstvo kľúčových

slov relevantných pre hlavnú stránku.

Dôležité je tento obsah dopredu plánovať a nevytvárať ho náhodne.

V súčasnosti je pri veľa spoločnostiach trendom využívať editorské kalendáre na

plánovanie vytvárania a zdieľania obsahu.

4.2 Odporúčania: Google+

Rovnako ako pri Facebooku, hlavným faktorom na Google+ je tiež užitočnosť

obsahu. Nevýhodou je ešte stále nízka rozšírenosť využívania sociálnej siete.

Odporúčame však určite dodržiavať rovnaké zásady plánovania a práce s obsahom

ako pri sociálnej sieti Facebook. Opät odporúčame vytvoriť blog (v prípade, že ešte

neexistuje) a obsah z neho zdielať na Google+. Pre tieto účely je zatiaľ možné

využívať rovnaký editorský kalendár ako pre Facebook, vzhľadom k podobnosti

funkcii daných sociálnych sietí.

Na Google+ sa napriek jeho nižšej miere využívania odporúčame sústrediť už

teraz, vzhľadom k jeho predikovanému zvyšujúcemu sa významu na poli SEO.

4.3 Odporúčania: Twitter

Z nastaveného trendu nevybočí ani sociálna sieť Twitter, kde užitočnosť

obsahu taktiež hrá poprednú úlohu pri rozhodovaní či dať na daný profil “follow”,

alebo nie. Základnou možnosťou využitia je zdieľať prepojenia na články z vašeho

blogu.Treba však dbať na to, aby toto nebol jediný obsah ktorý na sieti zdieľate.

Profily, ktoré iba zdieľajú obsah svojich stránok sú zvyčajne vnímané negatívne a

nedosahujú hodnoty sociálnych signálov profilov s diverzifikovaným obsahom.

Odporúčaním je vložiť do každého tweetu niečo užitočné. Ako príklad

uvedieme tweety zo súkromného života. Namiesto tweetu “Nakupujem so svojou

47

super kamarátkou”, ktorý nemá absolútne žiadnu pridanú hodnotu pre čitateľa

odporúčame tweetovať tak, aby tweety čitateľom prinášali nejakú pridanú hodnotu.

Tweet uvedený ako príklad by sa dal napríklad preformulovať do podoby

“Nakupujem so svojou super kamarátkou. V Auparku majú skvelé zľavy do 12.5.”. V

tejto podobe už tweet nesie pridanú hodnotu, ktorá v hypotetickej situácii v ktorej

tweetujúca osoba vedie stránku zaoberajúcu sa dámskou módou môže viesť ku

generácii sociálnych signálov, návštevnosti stránky a zvýšeniu jej hodnotenia.

4.4 Odporúčania: YouTube

Najjednoduchším spôsobom ako generovať signály na YouTube je vytváranie

promo videí na populárne produkty a videorecenzii populárnych produktov. Tieto

videá následne odporúčame šíriť cez ďalšie sociálne siete a blog. Nevýhodou je

náročnosť na vytvorenie naozaj reprezentatívneho videa. Z tohto dôvodu ako aj

z vyššie uvedených štatistík úspechu a neúspechu videí na sieti YouTube

neodporúčame YouTube ako primárnu sociálnu sieť, ktorá by mala zvýšiť pozíciu

našej stránky, ale skôr ako komplementárnu metódu komunikácie.

4.5 Odporúčania: Instagram

Počas výskumu sme narazili na viacero stránok, ktoré boli v hashtagoch

spomenuté aj na sociálnej sieti Instagram. Problémom bolo, že tieto stránky

nedisponovali žiadnym oficiálnym profilom ku ktorému by sa pri prezeraní obrázkov

pre daný hashtag dalo dostať a ktorý by potom následne mohol odkázať na hlavnú

web stránku. Ako odporúčanie teda odporúčame založiť a udržiavať profil na stránke

Instragram a pravidelne pridávať obsah, aby bolo profil pomocou daného hashtagu

ľahké nájsť.

4.6 Odporúčania: LinkedIn

Ako sociálna sieť je LinkedIn navrhnutý hlavne pre B2B (business to

business) sféru, no aj tu je možné do istej miery budovať pozíciu svojej stránky. Ako

najefektívnejšiu metódu okrem vytvorenia profilu samotného, odporúčame zapájať sa

do diskusií súvisiacich s oblasťou aktivít stránky. Týmto sa zvyšuje kredibilita web

stránky v očiach používateľov siete a otvára sa priestor na občasné odkazovanie

napríklad na blog stránky.

48

ZÁVER

V rámci čiastkových cieľov boli definované nasledujúce úlohy:

1. Definovať jednotlivé najpoužívanejšie sociálne siete a poskytnutie

pohľadu na ich možné využitie z hľadiska propagácie web stránky.

2. Analýza jednotlivých najpoužívanejších sociálnych sietí a poskytnutie

pohľadu na ich kombinovaný aj individuálny vplyv na pozíciu stránky

vo vyhľadávaní.

3. Analýza súčasného stavu využitia sociálnych sietí za účelom

propagácie web stránky a zvýšenia jej pozície vo vyhľadávaní na

Slovensku a poskytnutie odporúčaní na zvýšenie efektivity.

V prvej časti sme prezentovali v súčasnosti najpoužívanejšie sociálne siete

a možnosti ich využitia na propagáciu web stránky za účelom zvýšenia jej pozície vo

vyhľadávaní. Medzi najpoužívanejšie sociálne siete a ich metódy využitia môžeme

zaradiť:

• Facebook – Facebook stránka odkazujúca na hlavnú web stránku

• Twitter – profil odkazujúci sa na hlavnú web stránku

• Google+ - profil odkazujúci sa na hlavnú web stránku

• Instagram – profil odkazujúci sa na hlavnú web stránku

• YouTube – kanál prepojený s web stránkou, obsah zdieľaný na ďalších

sociálnych sieťach

• LinkedIn – profil odkazujúci na hlavná web stránku

Na základe prieskumu 100 stránok sme následne dokázali lineárnu negatívnu

závislosť medzi počtom signálov zo sociálnych sietí a pozíciou skúmanej stránky vo

vyhľadávaní, čím sme dokázali hypotézu „čím väčší počet signálov zo sociálnych

sietí daná stránka má, tým lepšia bude jej pozícia vo vyhľadávaní.”. Taktiež sa nám

podarilo vyhodnotiť vplyv jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu stránky vo

vyhľadávaní. Vďaka tomuto poznatku sme dokázali sociálne siete zoradiť do

nasledujúcej tabuľky demonštrujúcej mieru korelácie s pozíciou stránky vo

vyhľadávaní.

49

Pozícia (v rámci vzťahu s

vyhľadávním)

Sociálna sieť

1. Facebook

2. Google+

3. Twitter

4. YouTube

5. LinkedIn

6. Instagram

Tabuľka 9 - Prehľad vplyvu jednotlivých sociálnych sietí na pozíciu stránok vo vyhľadávaní

V ďalšej časti sme poskytli nasledujúce odporúčania pre vlastníkov stránok na

základe poznatkov získaných pri vykonávaní výskumu.

• Vytvorenie vlastného blogu a jeho obsah zdieľať na sociálnych sieťach.

• Plánovanie vytváranie a zdieľania obsahu pre blog, Facebook a Google+.

• Diverzifikácia formátov obsahu.

• Pridaná hodnota tweetov na sieti Twitter.

• Vytváranie promo videí a video recenzií na sieti YouTube a ich následné

zdieľanie cez blog a sociálne siete.

• Vytvorenie profilu na sociálnej sieti Instagram.

• Zúčastňovanie sa diskusií na sociálnej sieti LinkedIn.

Počas bakalárskej práce sa nám podarilo zadefinovať najpoužívanejšie

sociálne siete a možnosti ich využitia na propagáciu web stránky za účelom zlepšenia

jej pozície vo vyhľadávaní. Taktiež sa nám podarilo dokázať vzťah medzi sociálnymi

sieťami a pozíciou web stránky vo vyhľadávaní. Podarilo sa nám tiež poskytnúť sadu

odporúčaní, ktorých dodržanie by malo majiteľom stránok pomôcť zefektívniť svoje

50

pôsobenie na sociálnych sieťach a zlepšiť tým aj svoju pozíciu vo vyhľadávaní. Na

základe tohto je splnený cieľ bakalárskej práce.

51

ZOZNAM LITERATÚRY

Knihy

1) ADAMSON, A.P. 2011. Digitálna značka. Bratislava: Eastone books. 2011.

ISBN: 978-80-8109-192-6

2) ELMANSY, R. 2013. Teach Yourself VISUALLY™ Search Engine

Optimization. Indianapolis: John Wiley & Sons, Inc. 2013. ISBN: 978-1-118-

47066-4

3) FLEISCHNER, M.H. 2011. SEO Made Simple: Strategies for Dominating the

World’s Largest Search Engine. United States of America: CreateSpace

Independent Publishing Platform. 2011. ISBN: 978-1460908518

4) HAFNER, K. – LYON,M. 1998. Where Wizards Stay Up Lare: The Origins

Of The Internet. New York: Touchstone, 1998. ISBN: 0-684-87216-1

5) HALLIGAN, B. – SHAH, D. 2010. Inbound Marketing – Get Found Using

Google, Social media, and Blogs. New Jersey, Hoboken: John Wiley & Sons,

Inc. 2010. ISBN: 978-0-470-49931-3

6) KABANI, S. 2012. The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to

Build Credibility, Generate Buzz, and Increase Revenue. Dallas: BenBella

Books, Inc. 2012. ISBN: 978-1-937856-15-1

7) LEDFORD, J.L. 2009. Search Engine Optimization Bible, Second Edition.

Indianapolis: Wiley Publishing Inc. 2009. ISBN: 978-0-470-45264-6

Internet

1) DEMERS, J. SEO in 2014: How to Prepare for Google’s 2014 Algorithm

Updates. Search Engine Watch [online]. 2013. [citované 28.4.2014]. Dostupné

na internete: http://searchenginewatch.com/article/2308896/SEO-in-2014-

How-to-Prepare-for-Googles-2014-Algorithm-Updates

52

2) HUBSPOT. 2013 State of Inbound Marketing. HUBSPOT [online]. 2013.

[citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:

http://cdn2.hubspot.net/hub/53/file-30889984-

pdf/2013_StateofInboundMarketing_FullReport.pdf?t=1366805568000

3) HUBSPOT. Transform Your Marketing. Slideshare [online]. 2011. [citované

13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.slideshare.net/HubSpot/its-

time-to-transform-your-marketing

4) MEDIABISTRO. Pinterest, Twitter, Facebook, Instagram, Google+, LinkedIn

– Scial Media Stats 2014 [INFOGRAPHICS]. Mediabistro [online]. 2014.


http://www.mediabistro.com/alltwitter/social-media-stats-2014_b54243

5) MINIWATTS MARKETING GROUP. Internet Growth Statistics. Internet World Stats [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete: http://www.internetworldstats.com/emarketing.htm

6) NEZNÁMY AUTOR. Just How Massive is Google Anyway. Computer

school [online]. 2010. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:

http://computerschool.org/computers/google/

7) PHILLIPS, S. A brief history of Facebook. The Guardian [online]. 2007.


http://www.theguardian.com/technology/2007/jul/25/media.newmedia

8) SLEGG, J. Matt Cutts: Facebook, Twitter Social Signals Not Part of Google

Search Ranking Algorithms. Search Engine Watch [online]. 2014. [citované

28.4.2014]. Dostupné na internete:

http://searchenginewatch.com/article/2325343/Matt-Cutts-Facebook-Twitter-

Social-Signals-Not-Part-of-Google-Search-Ranking-

Algorithms#disqus_thread

9) SMITH, C. By the Numbers: 32 Amazing YouTube Statistics. Expanded

Ramblings [online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:

http://expandedramblings.com/index.php/youtube-statistics/#.U06kN62SxyE

10) SOCIALLY STACKED. The Growth of Social Media in 2014: 40+ Surprising

Stats [Infographic]. Socially Stacked [online]. 2014. [citované 13.4.2014].

Dostupné na internete: http://www.sociallystacked.com/2014/01/the-growth-

53

of-social-media-in-2014-40-surprising-stats-

infographic/#sthash.ZNRaJTju.dpbs

11) STATISTIC BRAIN. Google Annual Search Statistics. Statistic Brain

[online]. 2014. [citované 13.4.2014]. Dostupné na internete:

http://www.statisticbrain.com/google-searches/

12) VESECKÝ, Z. Většina firem a žvnostníků má vlastní webovée stránky. Mají

vúbec smysl?. Podnikatel [online]. 2013. [citované 13.4.2014]. Dostupné na

internete: http://www.podnikatel.cz/clanky/vetsina-firem-a-zivnostniku-ma-

vlastni-webove-stranky-maji-vubec-smysl/

PRÍLOHY

PRÍLOHY ................................................................................................................... 54

PRÍLOHA A - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ INSTAGRAM ...... 55 PRÍLOHA B - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ YOUTUBE ........... 56 PRÍLOHA C - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ LINKEDIN ........... 57

PRÍLOHA A - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ

INSTAGRAM

Graf 5 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete Instagram a pozíciou web stránok vo vyhľadávaní

Oblasť pôsobenia Miera využívania siete Instagram


Stavebné firmy 0%

Lekárne 0%


Hotely 10%

Tabuľka 10 - Prehľad miery využívania sociálnej siete Instagram web stránkami v jednotlivých skúmaných oblastiach

y = -‐0.0842x + 5.0842 R² = 0.00147

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

0 5 10 15 20 25

PRÍLOHA B - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ

YOUTUBE

Graf 6 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete YouTube a pozíciou web stránok vo vyhľadávaní

Oblasť pôsobenia Miera využívania siete YouTube


Stavebné firmy 0%

Lekárne 5%


Hotely 25%

Tabuľka 11 - Prehľad miery využívania sociálnej siete YouTube web stránkami v jednotlivých skúmaných oblastiach

y = -‐202859x + 3E+06 R² = 0.21837

-‐2000000

0

2000000

4000000

6000000

8000000

10000000

12000000

14000000

0 5 10 15 20 25

PRÍLOHA C - VÝSLEDKY ANALÝZY PRE SOCIÁLNU SIEŤ

LINKEDIN

Graf 7 - Vzťah medzi počtom signálov zo sociálnej siete LinkedIn a pozíciou web stránok vo vyhľadávaní

Oblasť pôsobenia Miera využívania siete LinkedIn


Stavebné firmy 0%

Lekárne 5%


Hotely 0%

Tabuľka 12 - Prehľad miery využívania sociálnej siete LinkedIn web stránkami v jednotlivých skúmaných oblastiach

y = -‐0.6805x + 10.995 R² = 0.11512

-‐10

0

10

20

30

40

50

60

0 5 10 15 20 25

Documents

The impact of social media on position of web site in search engine