Tlmočenie v štátnej správe:preskriptívne a deskriptívne

prístupy

Katedra maďarského jazyka a literatúry FFUK

Mgr. Helena Tužinská, PhD., 10.10. 2014

Štruktúra prezentácie

● Opis interakcií: tlmočenie v štátnej správe● Orientácia na pravidlá alebo na vzťahy● Zodpovednosť a zodpovedateľnosť● Zápisne a procesne orientovaný rozhodovateľ● Písané a hovorené● Monologické a dialogické tlmočenie

Zámer pozorovaní

● okolnosti, čas, priestor a kontext rozhovoru● konanie aktérov: žiadateľ (cudzinec),

zastúpenie inštitúcie (policajt, úradník, sudca),tlmočník (súdny, neprísažný, náhodný), právnika pozorovateľ

● ne/prítomnosť a správanie ne/kvalifikovanéhotlmočníka

● štandardy tlmočenia v danej inštitúcii

Zámer pozorovaní

● komunikačné a medzikultúrne zručnostitlmočníka

● jazykové znalosti v právnických výrazochtlmočníka

● právne dôsledky nepresného tlmočenia precudzinca a pre tlmočníka

● inštitucionálne praktiky a vplyv vedeniainterview na priebeh tlmočenia

Kardinálne nedostatky vo V4

● nepresnosť určenia jazykov tlmočenia● nezrozumiteľnosť úradných postupov● absencia kvalitného kvalitatívneho interview so

žiadateľom● tvorba nekvalitných zápisníc ● nedostupnosť, nedostatok a neetickosť

tlmočenia● inštitucionálne prekážky kvalitného tlmočenia

Ukážka komunikácie

● Úradník 1: "Treba ísť do dôsledkov, a všetky detaily sú dôležité. My vieme, že najpravdivejšieúdaje dostaneme v tom prvom rozhovore. Potom sú už pod vaším vplyvom, a poviete im, čomajú hovoriť."

● Advokátka: "Ja som nikdy nehovorila klientom, čo majú hovoriť, veď by si to ani nepamätali, akby nehovorili pravdu."

● Úradník 2: Ale prosím vás, čo mi tu rozprávate. Pred nami sa nemajú čo obávať, my nie smepolicajti."

● Úradník 1: "Podstatná časť sa snaží klamať. To nie je malé pochybenie, a na blbé chyby sadopláca. Bohužiaľ, nás spisový materiál nepustí. Ten plevel, ktorý chce zneužiť ten systém, tenmusí ísť von!"

● Etnologička: "Tento žiadateľ neklamal, ale zamlčal údaje v prvom interview preto, že sa jednaloz jeho strany o kultúrne tabu."

● Úradník 2: "Vy máte srandovné hlášky, že kultúrne tabu! Napíšte si to, že máte srandovnéhlášky, napíšte! To sú kultúrne fabulácie, veď normálne z ľudí z Afriky robíte nejaké zaostalétvory, veď oni tam majú normálne techniku."

● Etnologička: "Technická vyspelosť sa s presvedčeniami o iracionálnych veciach nevylučuje anina Slovensku. Prosíme o podporu dôveryhodnosti tohto žiadateľa. V druhom aj treťom interviewuž nič nezamlčal."

● Úradník 2: "Mňa to nezaujíma, pre mňa to nič neznamená, že on to neuviedol. Ja som chladnýúradník, každý u nás má zodpovednosť. Nikto po mne nemôže chcieť, aby som zmenilrozhodnutie! "

Obec Polhora 22 rokov bez Židov

Inštitúcia sťažuje komunikáciu

● nevysvetlením postupu celého konaniacudzincovi,

● nepripravenosťou na interview,● preukazovaným odporom voči inakosti,● nedôverou voči cudzincom,● neúctivou komunikáciou,● nepozorným vnímaním,● rýchlym vedením interview,

Inštitúcia sťažuje komunikáciu

● kladením zatvorených otázok,● častým prerušovaním odpovedí,● vlastným preformulovaním výpovede do

nedoslovného zápisu,● neprítomnosťou audiozáznamu,● nevydaním kopie zápisnice cudzincom,● nedodržiavaním profesných štandardov a

zákonných postupov,● neverbálnymi a verbálnymi prejavmi osobného

a inštitucionálneho postoja voči cudzincom.

Inštitúcia podporuje komunikáciu

● miera vysvetlenia postupu celého konaniacudzincovi,

● miera pripravenosti na interview, postoj vočiinakosti,

● miera dôvery medzi komunikujúcimi, mieravzájomného rešpektovania, miera pozornostipočas počúvania, rýchlosť vedenia interview,

Inštitúcia podporuje komunikáciu

● kvalita kladených otázok, ● frekvencia prerušovania odpovedí, ● presnosť a vernosť zápisu, ● prítomnosť audiozáznamu, ● obdržanie kopie zápisnice cudzincom, ● miera dodržiavania profesných štandardov,● neverbálne a verbálne prejavy osobného a

inštitucionálneho postoja voči cudzincom.

Heterogenita myslenia

Jazykové registre

● jazyk cudzinca – osobný j. – j. inštitúcie:● „refugee“ - „čorny“ - „narušiteľ“ ● „podnikateľ“ - „vietnamec“ - „ek. migrant“● „sedliak“ - „sedlák“ - „roľník“● „brat“ - „bratranec“ - „bratranec“● „dokumenty“ - „papiere“ - „doklady“● „česká komédia“ - „guláš“ - „španielska dedina“

Emic a etic pomenovania

● iné členenie a pomenovanie príbuzenstva ● bez privlastňovacích zámen● nerozlíšenie zámen podľa rodu● rôzne pomenovania druhu partnerstva● tabuizované informácie o nenarodených a

mŕtvych● zamlčiavanie informácií o zdravotnom stave● rozličnosť v pomenovaniach častí tela ● inakosť v opisoch vnemov ako aj pocitov

Emic a etic pomenovania

● iné typy zaznamenaní poštových adries● nečíselné opisy zaznamenania času● desiatky rôznych kalendárnych systémov● rôznosť v náležitosti k sociálnej skupine, k rodu,

k „rase“, k etniku● politická príslušnosť, náboženstvo, vzdelanie,

zamestnanie, majetkové pomery, sociálnatrieda sú nálepky, ktoré majú v každom regioneinú kategorizáciu a z nej vyplývajúce dôsledkypre ich nositeľov

Pýtanie sa ako umenie

Zámer otázok

● aký je spôsob pýtania sa● aké sú východiská zisťovania● aký je typ odpovede● podľa koho sa riadi rozhovor● nakoľko vyžaduje sústredenie● komu dáva možnosť vyjadriť pointu● koho sled myšlienok sa uprednostní● akú motiváciu vyvolávajú● akú dĺžku odpovedí poskytujú

Zámer zatvorenej otázky

● je obvykle kladená rýchlo● vychádza z predpokladov● dáva čiastkovú odpoveď● riadi sa podľa schémy● je často mechanická● odpoveď vypĺňa kolonky● kopíruje logický sled dotazníka● ľudia na ňu odpovedajú z povinnosti● poskytuje zatvorenú odpoveď (áno, nie)

Zámer otvorenej otázky● je obvykle kladená pomaly● vychádza zo záujmu zistiť niečo nové● umožňuje celistvú odpoveď● riadi sa podľa rozprávajúceho● vyžaduje sústredenie● odpoveď smeruje „k veci“● kopíruje spomínanie hovoriaceho „na

preskačku“● ľudia na ňu odpovedajú ochotnejšie● poskytuje otvorené odpovede (rozvité vety)

Otázky z dotazníka zo zákona

● Uveďte krajinu, v ktorej sa začala vaša cesta(krajina pôvodu alebo pobytu, kedy): ; Trasa zkrajiny, kde sa začala cesta, po miesto vstupuna územie Slovenskej republiky: ; Dátumy ačasy cesty: ; Prechod hranice dňa: ; Nahraničnom priechode: ; alebo Mimo hraničnejkontroly (nelegálny vstup):; Použité dopravnéprostriedky: Verejná doprava (akou formou?),Vlastné vozidlo, Iné prostriedky (aké?) ; Aká jecieľová krajina vašej cesty? ;

Etnografické otázky

● Spomenuli ste, že ste museli odísť. Mohli by stemi, prosím, povedať viac o období, keď ste sarozhodovali, či odídete?

● Povedzte mi prosím viac o tom, ako bolazorganizovaná vaša cesta.

● Mohli by ste, prosím, podrobne opísať priebehcesty?

Otázky z dotazníka zo zákona

● Akými finančnými prostriedkami v súčasnostidisponujete? ;

● Aký hnuteľný a nehnuteľný majetok vlastníte?Dostávate finančnú alebo materiálnu pomoc odfyzickej osoby alebo

● právnickej osoby? ;

Etnografické otázky

● Mohli by ste povedať viac o vašej majetkovejsituácii, keď ste boli doma?

● Aké ste mali postavenie vo svojom okolí? ● Povedzte mi prosím viac o tom, kto vo vašej

rodine rozhodoval o majetku. ● O aký majetok sa jednalo? ● Kto o vašom majetku rozhoduje v súčasnosti?

Etn. otázky: všeob., typické

● Čo sa zvykne diať potom, keď sa niekto stanečlenom X?

● Mohli by ste mi, prosím, opísať, čo všetko robíbežný člen ochranky?

● Čo sa bežne očakáva od ženy v Afganistane?● Aké rôzne etnické skupiny žijú vo vašej obci?

(...) Čo je pre nich typické? ● Aké typy usadlostí sú v Ekangte bežné? ● Ako vyzeral váš typický deň v Bagdade?

Etn. otázky: jednotlivé, špecif.

● Čo sa stalo potom, ako ste podpísali dohodu ospolupráci s X?

● Čo ste robili ako člen ochranky v deň útoku? ● Spomenuli ste, že pochádzate zo strednej

vrstvy, ale napriek tomu ste sa museli vydať.Aké pravidlá ste museli dodržiavať konkrétnevy? (…) Čo sa stalo, ak ste ich nedodržali?

Etn. otázky: jednotlivé, špecif.

● Aké etnické skupiny ste poznali vo vašomnajbližšom okolí? (…) Čo konkrétne ste s nimizažili vy?

● Ako vyzerala vaša usadlosť v Ekangte?● Mohli by ste, prosím, podrobne opísať, ako

vyzeral váš deň v Bagdade jeden deň predvaším odchodom? Prosím, opíšte aj miesta anázvy ulíc, na ktorých ste sa nachádzali.

Prepojenie všeobecného ajednotlivého

● Akým spôsobom sú vo vašej krajine evidovaníobčania a ich miesto pobytu?

a● Ako to bolo vo vašom prípade?

Podporné otázky

● Čo ste mali na mysli, keď ste opisovali tentopríbeh?

● Ako táto udalosť súvisí s vašim súčasnýmpostavením?

● Podrobne ste opísali váš zážitok. Mohli by steprosím priblížiť, ako to súvisí s vašímprenasledovaním?

Kontrolné otázky a dôvera

● Hovoríte, že nepoznáte okolitú krajinu, lebo stesa do tej oblasti prisťahovali len nedávno. Mohliby ste mi opísať miesto, kde ste žili pred tým?

● Spomínali ste, že ste boli šoférom. Na akýchtrasách ste sa pohybovali najčastejšie?

● Hovorili ste, že ste mali autodielňu/obchodnúspoločnosť. Z akých regionov ste malizákazníkov?

Jazyk práva a jazyk antropológie

Orientácia na pravidlá vs na vzťahy

● princípy, ktorými sa riadi jazyk antropologiea jazyk práva:

„právo je preskriptívne, kým antropologia jedeskriptívna. V rámci tejto interpretácie súprávnici orientovaní na pravidlá (rule-oriented),kým antropologovia sú priam zaviazaní, abyboli orientovaní na vzťahy (relationally-oriented)“ (Good 2007:30)

Právnici vs antropológovia (Good 2007: 29-31)

● pripísanie viny● činy normatívne● abstraktné princípy

pre špecifické prípady● individuálna

zodpovednosť● „fakty“ a „pravda“● atemporalita zákonov

● soc.-kult. vysvetlenie● etic, epist relativizmus● špecifické prípady pre

abstraktné modely● viacnás. kauzalita a

systémové príčiny● „fakty“ a „pravda“● temporalita kontextu

Re-action vs Re-sponse

● „v mene zákona“ - reakcia (re-action)● „v mene kontextu“ - odpoveď (re-sponse)● V rozhovoroch na hraniciach, úradoch či

súdoch je rozdiel medzi reaktívnym aresponzívnym správaním viditeľný napríklad vkladení zatvorených a otvorených otázok. Prvévedú skôr k vyplneniu zákonného dotazníka,druhé skôr k opisu situácie.

Re-action vs Re-sponse

● Ak miesto akcie príde otázka, miesto reakciepríde odpoveď.

● Re – sponse – ability● Predpokladám preto, že so zodpovedaním tak

súvisí nielen zodpovednosť, ale ajzodpovedateľnosť, teda vytvorenie kontextu,ktorý odpoveď vôbec umožňuje.

Očakávania účastníkov

● môcť sa pýtať● môcť odpovedať● môcť dopovedať● môcť byť ticho● vypočuť a byť vypočutý● porozumieť a byť porozumený● byť v úcte● byť v práve

Analytické prístupy

Formalistické vs kontextuálne

● text a zápis● legalistické ● mechanic, one-way● monologizmus● pravidlá ● predpisujúce● preskriptivita

● kontext a proces● kontextuálne● interakcionistické● dialogizmus● vzťahy ● opisujúce● deskriptivita

Preskriptívne interpretácie

● Zápisne orientovaní sudcovia (Philips 1998)● Premeditated talk● Pred-písaný prejav● Pred-vyplnený dotazník● Štandardizácia postupu● Dôkladné dodržanie litery zákona

Deskriptívne interpretácie

● Procesne orientovaní sudcovia (Philips 1998)● Individualizácia prípadov● Overovanie práv a faktov● Otvorené otázky, pružnosť perspektív● Detailnejšie záznamy a rozsudky● Menej formalít, menej kontroly

Presnosť zásahov – koho a kam?

Presnosť a vágnosť

● „Vedci diskutujú o presných záležitostiachvoľne; sudcovia diskutujú o vágnychzáležitostiach presne“. (Latour 2004:107)

● Dekontextualizovaný, formálny, špecializovanýa mocou zaťažený jazyk legálneho systému

● vs každodenný konverzačný jazyk, neformálny,nešpecializovaný, s malými mocenskýmirozdielmi (Gibbons 2003:128).

„Chyby podania“

● Nedvojznačnosť pre rozhodovateľa● Neosobnosť pre žiadateľa● Rozhodovatelia musia stlačiť do inej formy

presne to, čo žiadatelia podali voľne v inomkontexte.

● V zápisoch sú chyby štátneho úradníkaopravované, kým žiadateľove chyby súzaznamenávané, ba až podčiarkované.

Dôsledok preskriptivity

● Spôsoby vedenia interview (polícia, úrady,súdy) prevažne preskriptívne a stručnené

● Migranti: strata dôstojnosti, času a sebaúcty,zdĺhavé dokazovanie.

● Chýbajúci rešpekt voči rôznym kultúrnymidentitám navodzuje otázku, či je „úplná rovnosťpred zákonom prakticky dosiahnuteľná a teda,či je politika slepá k odlišnostiam (kultúrneneutrálna) vôbec možná.“ (Gallová Kriglerová,Kadlečíková 2009:20)

Vážime (si) jazyky

Monologické a dialogické

● Prínos prekladov medzi dialektami,sociolektami a registrami ostávarozhodovateľmi nerozpoznaný.

● Wadensjö (1998) upozorňuje, že normytlmočenia sa berú ako samozrejmosť miestotoho, aby boli problematizované, lebonormatívne myslenie je monologické.

Tlmočenie ako kontrola/služba● Tzv. právna fikcia: tlmočníci ako odtelesnené

mechanické prostriedky, pričom ich výroky sútak platné, ako keby to boli výroky z prvej ruky(Barsky 2000).

● Paradox: jazykovanie (languaging), ktoré jeesenciou práva, je očakávané od prekladateľov,ale nie je dovolené tlmočníkom.

● "Právna zodpovednosť tlmočníkov predpokladátextový model reči. Súdni prekladatelia majú lendoslovne prekladať a neinterpretovať. Tátopredstava je v rozpore so súčasnýmipoznatkami o jazyku a komunikácii." (Wadensjö1998:45)

Strata autorstva žiadateľa

● Reč žiadateľov dekontextualizujú a v zápätírekontextualizujú v novej podobe dôkazu.

● Štátna správa príbehy "prebalí, prerozpráva azhodnotí" Maryns (2006), Gibbons (2003),Eades (2008)

● Zápis z interview je zmesou toho, čo žiadateľpovedal, tlmočník pretlmočil a rozhodovateľzosumarizoval. Rozhodovatelia si nárokujú najazykovú flexibilitu, ktorú však odopierajútlmočníkom aj žiadateľom.

Interpreting, Inter-pretation

● Ttlmočenie je aj výklad, inter – medzi● Interpretácia, ktorá je mentálnou reprezentáciou

významu, poslucháčovi obsah približuje akomost, ktorý je medzi dvoma brehmi.

● Z pohľadu preskriptívnej interpretácie tlmočníktlmočí doslovne, a nič nedokladá.

● Deskriptívna interpretácia dovoľuje opisnosťouvysvetliť rozdielnosti, ktoré potrebujúmedzikultúrne objasnenie: tak v tlmočení, akovo vedení interview ako aj v uplatnení práva.

Literatúra

● BARSKY, Robert F. Arguing and Jutifying. 1st ed. Aldershot: Ashgate, 2000.

● BERK-SELIGSON, Susan. The Bilingual Courtroom. Court Interpreters in the Judicial Process. 2nd ed. Chicago: The Universityof Chicago Press, 2002.

● EADES, Diana. A Case of communicative clash: Aboriginal English and the legal system. In Gibbons, John (ed.). Language andthe Law. 1st ed. London: Longman, 1994.

● EADES, Diana. Courtroom Talk and Neocolonial Control. 1st ed. Berlin: Walter de Gruyter, 2008.

● EADES, Diana. Sociolinguistics and the Legal Process. 1st ed. Bristol: Multilingual Matters, 2010.

● GALLOVÁ KRIGLEROVÁ Elena, Jana KADLEČÍKOVÁ a Jarmila LAJČÁKOVÁ. Migranti. Nový pohľad staré problémy.Multikulturalizmus a kultúrna integrácia migrantov na Slovensku. 1. vyd. Bratislava: Centrum pre výskum etnicity a kultúry, 2009.

● GIBBONS, John. Forensic Linguistics. An introduction to language in the justice system. 1st ed. Oxford: Blackwell Publishing,2003.

● GOOD, Anthony. Anthropology and Expertise in the Asylum Courts. 1st ed. New York: Routledge-Cavendish, 2007.

● KADLEČÍKOVÁ Jana, Elena GALLOVÁ KRIGLEROVÁ a Tina GAŽOVIČOVÁ. Integrácia migrantov na lokálnej úrovni.Výskumné zistenia a odporúčania. 1. vyd. Bratislava: Centrum pre výskum etnicity a kultúry, 2011.

● LATOUR, Bruno. The Making of Law. 1st ed. Cambridge: Polity Press, 2010.

● MARYNS, Katrijn. The Asylum Speaker: Language in the Belgian Asylum Procedure. 1st ed. Manchester : St. JeromePublishing, 2006.

Literatúra

● PHILIPS, Susan U. Ideology in the Language of Judges. How Judges Practise law, politics, and Courtroom Control. 1st ed. NewYork: Oxford University Press, 1998.

● TUŽINSKÁ, Helena. Communication in the asylum courts: limits od inquiry. In Slovenský národopis 2009 a, r.57, č.5, s. 560 –578. [cit.8.5.2014]. Dostupné z: http://www.uet.sav.sk/files/sn_2009-5.pdf

● TUŽINSKÁ, Helena. Kultúrna citlivosť. In MITTELMANNOVÁ, Miroslava, Miroslava VOLANSKÁ a Helena TUŽINSKÁ. Vybranépráva cudzincov na území SR a kultúrna rozmanitosť. Princíp nenavrátenia, zlúčenie rodiny a kultúrna citlivosť. 1. vyd.Bratislava: Stimul, 2009b, 79-108. [cit.8.5.2014]. Dostupné z: http://www.hrl.sk/publikacie

● TUŽINSKÁ, Helena. Otázky opisu a prekladu. Využitie poznatkov antropologie a etnografie vo vedení a tlmočení interview scudzincami. 1. vyd. Bratislava: Stimul, 2010. . [cit.8.5.2014]. Dostupné z: http://www.hrl.sk/publikacie

● TUŽINSKÁ, Helena. Questions of Description and Translation. Using Data from Anthropology and Ethnology in the Conduct andInterpretation of Interviews with Immigrants. 2nd exp. ed. Bratislava: Stimul, 2011b. [cit.8.5.2014]. Dostupné z:http://stella.uniba.sk/texty/HT_questions.pdf

● TUŽINSKÁ, Helena. Komunikácia s cudzincami: právne dôsledky tlmočenia. Porovnanie praktík v krajinách V4: v Poľsku, vMaďarsku, v Česku, na Slovensku a na Ukrajine. 1. vyd. Bratislava: Liga za ľudské práva, 2011a, [cit.8.5.2014]. Dostupné z:http://www.hrl.sk/publikacie

● TUŽINSKÁ, Helena. Výskum právnych dôsledkov tlmočenia cudzincom: rôznosť jazykov práva a antropologie. In MASARYKRadomír, Magda PETRJÁNOŠOVÁ a Barbara LÁŠTICOVÁ, (eds.). Diverzita v spoločenských vedách.1. vyd. Bratislava: Ústavvýskumu sociálnej komunikácie SAV, 2012, s. 61-66.

● WADENSJÖ, Cecilia. Interpreting as Interaction. 1st ed. London: Longman, 1998.

Ďakujem za pozornosť!