Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku

311

Tradin spsoby pestovania ponohospodrskych plodn

S prpravou obilnho zrna na siatie svis aj prava ozimnho semena na pouitie v jarnej sej-be. Takto prava osiva sa vyskytovala v horskch lokalitch s chladnm podnebm v oblastiachSpia, hornho Zemplna, Turca, Malohontu a inde kde sa z obilnn pestovali vinou iba jariny(ovos a jame). Ak sa ronci v takchto lokalitch usilovali pestova aj ozimn obilie (predo-vetkm ra), podstupovali riziko, e oziminy im cez zimu vyhyn. Aby predili strate na rode,pripravili si cez zimu ran semeno, ktorm by na jar osiali plochy po vyhynutch oziminch. Na-sledujci opis takejto pravy osiva pochdza z Klenovca (na zklade autorovho vskumu z roku1987). V obdob skromnho hospodrenia pestovali v tejto obci z obilnn v prvom rade jamea ovos. Ozimn obilie (najm ra a v menej miere penica) siali poda monosti iba na takchmiestach v chotri, ktor boli orientovan na jun stranu (sln). Ak zasiali oziminu aj na poliachorientovanch na sever (zapae), stvalo sa takmer pravidlom, e ozimina im cez zimu na niekto-rch miestach vyhynula. Pre takto prpady si gazdovia pripravovali na jarn dosejbu vymrznutchplch nov semeno rai. Na jese pred prchodom mrazov gazda vykopal na suchom mieste v z-hrade jamu (o hbke asi 60 cm a rke 50x60 cm), nasypal do nej vrece ranho semena (bez akej-kovek izolcie od stien jamy), vrch prikryl vrstvou pazderia (pazer z anu alebo konop) alebo sla-my a kopcom hliny. Okolo jamy vykopal jarok na odvod povrchovej vody. Na jar po zden snehugazda zisoval, kde na zapaiach vyhynula ozimina rai, aby tie miesta mohol osia prezimovanmsemenom z jamy. Hoci ran zrno pri vyberan z jamy ete nemalo klky, po zasiat rchlo vykl-ilo a oskoro vyrstla jarn ra do takej vky ako t jesenn. Poda sksenost niektorch hos-podrov, o vzilo na jar, bvalo asto lepie ako ozimina z jesene. Ak by niekto zasial na jar semenorai, ktor neprezimovalo v jame, rody by sa dokal a v nasledujcom roku. Klenovsk gazdoviatvrdili, e vymrznut ran oziminy nahrdzali sejbou takto prezimovanho semena u od nepam-ti. Opsan spsob pravy (zmeny) ozimnho zrna na jarinu a jeho pouitia v jarnej sejbe rai slo-vensk ronci praktizovali nezvisle od vedeckch poznatkov, poda ktorch sa takto prava plo-dn nazva jarovizcia.69

Zavenm cyklu prc svisiacich s prpravou pdy bola sejba obilia, ktor sa delila na jesenna jarn as. Koncom leta a zaiatkom jesene sa siali ozimn obilniny (penica a ra), na jar sa sialijarn obilniny (jame, ovos a z novch obilnn kukurica). Na tradin termny sejby poukazujmnoh kalendrne rady a odporania, ako aj udov pranostiky, ktor vak mu ma iba ve-obecne orientan platnos, pretoe v kadom regine sa pon prce zanali v zvislosti od poa-sia. Na celom zem sa vak uznvala zsada, e m skr sa zaseje, tm lepia je roda. Z toho saodvodila aj rada ronkom: V koeli sej oziminu a v kouchu jarinu!70 V svislosti s termnom je-sennej sejby sa medzi ronkmi tradine hovorilo, e tto prcu konaj okolo Michala (29. sep-tembra), v skutonosti sa vak jesenn sejba niekde zanala dva tri tdne pred tmto termnom,inde mesiac po tomto termne. Pri jesennej sejbe tak v junch ako i severnch oblastiach lopredovetkm o to, aby zasiate zrno mohlo vykli ete pred jesennmi mrazmi, ba aby vyrstla ajozimina, ktor by mohla poskytn pastvu pre hospodrske zvierat. V takomto zmysle sa jesen-n sejba konala pribline v ase od konca augusta do Vechsvtch. Aj termn jarnej sejby obiliasa ronkmi vo viacerch reginoch (podnebm dos odlinch) uroval obdobm okolo Jozefa(19. marca). V skutonosti vak tento termn znamenal aj tde pred Jozefom, ale aj mesiac po

69 V ponohospodrskych vedch sa pod jarovizciou rozumie prava dvojronch plodn na jednoron a vo vzahu k obilninmsa rozumie prava (v skutonosti zmena) ozimnho obilia na jarinu.

70 SOCH 1930, s. 33.

312

Jn Podolk Tradin ponohospodrstvo na Slovensku

dni tohoto svtca.71 Vznamnm medznkom v jarnom obdob bol aj de sv. Juraja (na ura, 24.aprla). Niekde sa do tohto da mala sejba obilia skoni (napr. v okol iliny), inde sa na ura jarnprce iba zanali.72 Veobecne vak termny jarnej sejby zviseli od toho, ako sa v prslunch cho-troch roztpal sneh, ako sa vysuovala pda a ako sa prebdzala prroda.73 Okrem toho sa v ka-dej obci vychdzalo zo sksenost starch ronkov, ktor aj v tomto predstavovali miestne autority.Von vber termnov sejby nebol vak mon v dedinch, kde sa obrbali polia systmom kolek-tvneho trojponho hospodrenia. Tam zviseli termny jesennej i jarnej sejby od kolektvnehorozhodnutia obce.

71 De sv. Jozefa ako hlavn termn zaiatku jarnej sejby uvdzali ronci v ase autorovch vskumov na vine slovenskho ze-mia, konkrtne na Zhor (Kty), na okol Trnavy (Ruindol, Bolerz), na Pova (Doln Sa, Predmier), okolie iliny (Turie),v Turci (Necpaly), Liptove (Liptovsk Trnovec), na Spii (Bijacovce), v arii (Kendice), dolnom Zemplne (Cejkov), Novohrade(Hali), na okol Nitry (Doln Krkany) at.

72 V podhorskch dedinch na okol Kremnice (Nevon, Ihr, Jastrab, Bartoova Lehtka) sa jarn sejba v rokoch dlhej zimyzanala okolo ura a trvala a do polovice mja. Aj na Zamagur (Haligovce, Vek Lesn, Zlesie) sa jarn sejba konilav niektorch rokoch a pred Urbanom (25. mja).

73 Gazdovia v Necpaloch a Belej zvykli hovorieva: Trnky kvitn, ideme jame sia.74 SOCH 1930, s. 16 17.

132 Posviacka vody na de Troch krov (Jordan voda) vrmci duchovnejprpravy na jarn prce. Vek Lipnk. Foto: J. Podolk 1968.

Sejba obilia, vykonvan i uv jesennom alebo jarnom obdob,predstavovala na kadom ronckomhospodrstve vznamn medznkv roku. Kee sejba v jesennom ter-mne bola iba pokraovanm ponchprc v rmci hospodrskeho roka,nevenovala sa ani jej prpravm anipriebehu tak pozornos ako sejbev jarnom obdob, ke sa termn tejtoprvej ponej prce prekrval s preb-dzanm prrody k novmu ivotu.Jarn sejbu a s ou spojen ostatnpracovn kony chpal ronk akoobrad, ktor sa dvnejie vykonvaldstojne a zodpovedne. Prprava do-bytieho zprahu, odchdzanie z dvo-ra, prchod na rou, vyorvanie prvejbrzdy, rozhodenie prvej hrste seme-na a ukonenie pravy osiatej role to vetko malo tradciou ustlenpostup, ktor bolo treba zachova.V tento de sa gazda or obliekoldo istho pracovnho atstva, aby

aj budce obilie bolo ist, aby bolo bez sneti a buriny. Gazdin kropila ora trojkrovou svte-nou vodou a odriekala elanie, aby Boh chrnil ora pri prci a aby poehnal bohat rodu. Namnohch miestach sa vykonvali s rovnakm cieom aj in zvykoslovn kony, z ktorch niektormali predkresansk pvod.74 Pracovn nradie a osivo sa dopravovalo do poa viacermi spsob-

313


mi. Na vine slovenskho zemia sa pouvala na tento cie plachta tvorcovho tvaru, zhotovenz doma utkanho pltna, so tyrmi naitmi trakmi. Plachta na rozsievanie osiva mala viacer re-gionlne nzvy, ako napr. rozsievka (Liptovsk Osada, Necpaly, Komjatn), nsevka (Klenovec), plach-ta s trakmi (Star Lehota, Star Tur), rohov plachta (Brestovany, Doln Sa), plachtka (Rejdov),popolica (urany), partok (Vyn Ladikovce) ap. Na vzornejch gazdovstvch sa tto plachta po-uvala iba na sejbu. V niektorch dedinch pouvali pri sejbe obrus (Vaec). V Murnskej Zdycha-ve sa pouval pri sejbe ten ist obrus, ktorm bol prestren tedroveern stl a na ktor poastedrej veere kldli po niekoko zrniek z kadho druhu siatin. Po vianonom pouit sa tentoobrus nepral, gazdin ho oprala a po skonen sejby. V niektorch oblastiach pouvali pri sejbevrece (trba, Dara, migovec). Ke sa osieval iba men ksok role (napr. na zhumenici), pou-vali sa namiesto rozsievky aj menie ndoby (mal vedro, slamenica, dreven kortko ap.). Pri ru-nej sejbe prosa alebo atelinovho semena rozsieva nosil semeno v pltenej kapse, ktor mal za-vesen na krku75.

Po prchode gazdu na rou nasledovali alie kony poda toho, i roa bola pripraven pod osevu skr, alebo sa niektor prce mali dokoni a v de sejby. Poslednou prpravnou prcou predsejbou bola obyajne hlbok orba. Ak sa tto prca uskutonila u dvnejie a nebolo ju treba zo-

133 Zaiatok jarnch ponch prc. Liptovsk Teplika. Foto: N. Tomanov 1971.

75 V Smolnku (na hornom Zemplne), kde ili Rusni, gazda odchdzal do poa s takouto vstrojou: na hnojn voz (vuz) naloilpluh s plencami, dve brny (boroni), mech (mich) so semenom, v plachte (rapanka) seno pre zprah, kapsu s obrokom prekone (vobroanka), plten kapsu (tabika) so suchou stravou pre ora, motyku, sekeru a vrece na rozsievanie (mich na sijaa).

314


pakova, gazda rou iba pobrnil (aby povrchpdy naruil pod semeno). Vie hrudy napovrchu pdy sa roztkali motykami. A po po-slednej prave pdy sa zaala vlastn sejba.Gazda (rozsieva) si pripevnil rozsievku na krktm spsobom, e dva susedn rohy na plachtetuho zviazal, prevliekol si ich cez hlavu na pra-v plece a pod av pazuchu a von dva rohyplachty si napevno omotal okolo avej pstea predlaktia spredu (Brestovany).76 Potom sirozsieva odsypal semeno z vreca do rozsievky(asi za jednu tvrtku, t. j. 10 12 kg) a zaalsia. Prv dve hrste semena rozhodil pred sebana kr a povedal: Tak nm Pn Boh poma-haj. Ak sa pri sejbe pouilo vrece, dva koncevreca sa spojili pevnm uzlom, vrece sa zavesi-lo na av plece a pod pazuchou sa pridaloavm lakom, obrten otvorom dopredu. Prirunom rozsievan sa zachovval tento postup:Rozsieva kral pomalm rovnomernm kro-kom (ak bola roa na svahu, kral smeromzdola nahor), naberal do hrste semeno a roz-hodil ho po kadom kroku, priom raz ho roz-

134 Rozsieva. Doln Sa. Foto: J. Podolk 1962.

hodil poloblkom vpravo a raz vavo. Ak bola roa zka, rozsieva rozhadzoval semeno iba predseba, a to po kadom druhom kroku (obyajne pri vykroen avej nohy nabral pravou rukouz plachty semeno a pri vykroen pravej nohy rozhodil semeno pred seba v poloblku smerom odprava do ava).77 Ke rozsieva vysial z plachty vetko semeno, zastavil sa, poloenm klobka nazem alebo zapichnutm chvojky si oznail, pokia je pda osiata, podiiel k vrecu s osivom, odsy-pal si z neho do rozsievky, vrtil sa na miesto ku klobku (k chvojke) a pokraoval v sejbe. Ak malstar rozsieva slab zrak a nedovidel, pokia dopad na bokoch rozhoden zrno, poiadal pomoc-nka, aby pri sejbe kral pred rozsievaom po okraji osiatej plochy (aby kral po semene StarTur). Takto mal rozsieva istotu, e niektor miesto na roli sa neosialo dvakrt alebo ani raz.78 Akbol gazda pri sejbe bez pomocnka a nedovidel na okraje osiatej plochy, oznail si ich aspo nakoncoch role vetvikami. Ke sa sialo do nepobrnenho oraniska, rozsieva sa riadil pri zachov-van rky osiatej plochy brzdami ornice. Na koncoch role sa rozsieva snail poddupova sejbu tm,e osial pdu dvakrt. Rovnako podosieval aj okraje role pri medzi, aby tam nezostali neosiate plo-chy zeme (Komjatn).

Opsan spsob runej sejby rozsievanie semena z hrste po kadom kroku alebo na zkej rolipo kadom druhom kroku bol na celom zem Slovenska rovnak, rozdiely sa vyskytovali ibav nzvoch. Na okol Nitry, Novch Zmkov a Trnavy bolo rozren pomenovanie sejba na jednu

76 NINANSK 1960, s. 134.77 PODOLK 1969 A, s. 55.78 V Rejdovej za sejom krala ena a zapichovala po okraji osiatej plochy chvojki, aby rozsieva vedel, pokia padalo zrno.

315


ruku (ak sa semeno rozhodilo po kadom druhom kroku) a sejba na dve ruky (ak sa semenorozhodilo po kadom rozsievaovom kroku). V uranoch a na okol sa toto pomenovanie preniesloaj na mieru rky role. Ronci tam zvykli hovori: Roa je irok na jednu ruku, na dve ruky, na tyriruky ap. V svislosti s runou sejbou sa vyskytovali aj prpady, e na jednej roli sa zasiali v pozd-nych pruhoch veda seba dva druhy obilia. Vtedy sa hranica medzi tmito rozdielnymi plodinamineoznaovala vyoranm brzdy, ale iba iarou, ktor sa vyhbila motykou.

Sejba obilnho zrna do orbou pri-pravenej pdy sa konila brnenm.Km pred sejbou bolo brnenie s-asou prpravy pdy pod osev leboelom tejto innosti bolo rozdrvihrudy a zarovna povrch oraniska, oronk nepovaoval vdy za nutn po zasiat zrna bolo brnenie nevy-hnutnm konom zakonujcim sej-bu, lebo jeho elom bolo zahrnutiesemena do zeme. Tm si vysvetuje-me, preo mnoh ronci pred sejbounebrnili niektor polia vbec, alesiali semeno do erstvho oraniska,zatia o po zasiat semena muselirou pobrni najmenej raz, alebopoda potreby i viackrt. Na brneniesa pouvala brna alebo smyk. Akby hrboat povrch osiatej pdy malpreka pri budcej kosbe obilia, za-rovnali ho valcovanm. Ke sa pesto-valo proso, zasiate zrno sa zahalodo pdy nie brnami, ale ahkmsmykom.

Okrem sejby zrna do orbou pripra-venej pdy sa na Slovensku zachovalaj prastar spsob zakopvania zrna.Tento spsob sejby pretrvval a dopolovice 20. storoia najm v dedi-nch, odkia mui odchdzali na pr-ce mimo svojho trvalho bydliskaa obrbaniu pdy sa venovali eny.Postupovalo sa tak pri sejbe ozimnej

135 Brnenie eleznmi brnami. Doln Sa. Foto: J. Podolk 1962.

136 Zakopvanie zasiateho zrna. Klokoov. Foto: J. Boa 1961.

rai, ale len ak sa semeno tejto obilniny sialo do zemianiska. Obyajne pri jesennom vykopvanzemiakov eny brali so sebou do poa aj ran osivo, ktor rno pred zaatm prce zasiali do ze-miakovho poa na ploche, kde chceli v ten de vykopa zemiaky. Pri vykopvan zemiakov sa s-asne zakopvalo do zeme zasiate zrno. Po odvezen zemiakov z role sa takto zasiate pole zavli-lo smykom a pohrabalo sa hrabami. Takto prava povrchu poa vak nemala za cie zaha do

316


zeme osivo (ktor u bolo zakopa-n), ale iba zarovna povrch rolea oisti ho od suchho zemiakovhoblia. Zakopvanie semena ozimnejrai do zemianiska bolo najviacrozren v niektorch dedinch Ho-rehronia 79, Liptove, na Orave, na Ky-suciach, na hornom Pova, na Za-magur a inde.

V horskch oblastiach Slovenskas rozvinutm salanctvom sa zacho-val aj al archaick spsob sejbyobilia. Bezmajetn pastieri oviec (va-lasi) dostvali od salanho spolkualebo od urbrskej obce do prenjmu

pozemok, ktor si pohnojili koarovanm ovieho stda. Takto pohnojen pdu eny pastierov pre-kopali motykami a zasiali do nej zrno. Pastieri prehnali cez osiatu rou stdo oviec, ktor svojimipaprkami nielene rozdrobili hrudy a urovnali povrch prekopanej pdy, ale aj zatlaili do zeme zrnoa nebolo treba pdu brni. V prpade potreby zavlili rou smykom. Na Horehron sa zachoval ta-kto postup pri sejbe (bez orby a bez brnenia) a do 50. rokov 20. storoia, avak iba v chudob-nch pastierskych rodinch, ktor nevlastnili dobyt zprah.

S tradinou runou sejbou obilia svis otzka, ak bola hustota vsevu. Medzi ronkmi v hor-skch oblastiach prevldal nzor, e vyie poloen polia treba osieva hustejie, lebo in by ne-

vydali oakvan rodu (Horehro-nie).80 Postupne sa vak tento nzoraj u ronkov zaal meni. Ronci za-ali hustejie sia na ninnch po-liach, kde mali viu istotu, e imhustej vsev prinesie niekokon-sobn rodu.81 Niekde bolo zvykommera hustotu vysiateho zrna prilo-enm roztvorenej dlane na osiatuzem, ke sa dlaou prikrylo na zemiaspo dev zrniek osiva, hustotavsevu sa povaovala za sprvnu(Brestovany).82

Nepravideln hustota vsevu obi-lia prestala by problmom po roz-

137 Vakovaie poa. Sklabia. Foto: J. Drer 1959.

79 PODOLK 1969 A, s. 55.80 Pri prieskume v rmci prpravy terezinskeho urbra sa horehronsk poddan saovali, e ten oves, kter seju, duplem husteji

museju siat jak v inich mestach. PODOLK 1968 A, s. 159.81 HORVTH 1963, s. 85.82 NINANSK 1960, s. 134.

138 Strojov sejaka sdobytm zprahom. Rudno. Foto: J. Drer 1958.

317


ren sejacch strojov. V ninnch oblastiach sa zaali prv sejaky pouva na vekostatkoch poiat-kom 20. storoia. Z vekostatkov sa rili obiln sejaky na konsk zprah aj na roncke gazdovstv.Do 30. rokov boli vlastnkmi sejaiek v dedine iba 2 3 bohat gazdovia, ktor ich poiiavali ostat-nm ronkom. V horskch oblastiach sa mohli tieto stroje pouva iba na dolnch pozemkoch.Preto v obciach so svahovitmi chotrmi pretrvvala run sejba obilia a do zniku individulnehoskromnho hospodrenia.83

3 atva obilnn

Po zasiat obilnho semena nastalo pre ronkov obdobie sstredenej ochrany oakvanej rody.Chrnenie osiatych pol bolo nutn, pretoe budcej rode v kadom ronom obdob hrozilo poko-denie zo strany ud, hospodrskych zvierat, lesnej zveri a prrodnch ivlov. Hoci medzi tradinmispsobmi ochrany rody v jednotlivch reginoch sa vyskytovali niektor rozdiely, vyplvajcez rozdielnych prrodnch a spoloenskch podmienok, v jednom ohade bola tto ochrana vo vetkchreginoch a vo vetkch ronch obdobiach rovnak. Bol to zujem celho dedinskho spoloenstvana ochrane ponej rody v chotri, a to od chvle, ke bolo semeno zasiate do zeme, a po spe-n atvu. Spolon zujem o ochranu rody sa prejavoval predovetkm v repektovan prslunchprvnych zvyklost, a to nielen samotnmi ronkmi, ale i neronckym obyvatestvom obce.

Ochrana ozimn sa zanala u od ich sejby a na jese trvala do prchodu mrazov. Osiate poliapatrili medzi zahjen asti chotra. Na oziminy sa nesmel pa dobytok, nesmelo sa cez ne pre-chdza s povozmi, ani vytvra nov peie chodnky. Po prchode mrazov bolo dovolen vyhana oziminy ovce. Gazdovia si poas pasenia na oziminch svoje ovce strili. Boli vak oblasti, kdesa ovce psli na oziminch bez pastiera formou samopae. Takto spsob pasenia na oziminch sazachovval napr. v dedinch strednho a hornho Povaia, Turca, Liptova, Horehronia i na vchod-nom Slovensku.84 V niektorch oblastiach bolo zvykom bujne rastce oziminy vyna koskoma vyuva ich ako zelen krmivo pre dobytok. Po napadnut snehu sa ochrana ozimn preruilaa obnovila sa a na predjar, ke sa sneh zaal roztpa. Vtedy gazdovia vychdzali do pol, aby zis-ovali stav ozimn. Kde oziminy vihinuli (vimrzli), tam sa gazda musel pripravi na zaoranie vy-hynutej rody a jej nahradenie jarnm osivom. Ak polia osiate oziminami leali prli dlho podsilnou snehovou pokrvkou, mohlo to oziminm pokodi aj tm, e zostali vilean (prelean)a bolo ich treba po vyschnut pdy podosieva jarinami (Brestovany).85 Oziminm na dolncha rovinatch poliach mohlo ukodi aj prudk jarn oteplenie. Ak voda z topiaceho sa snehu nesta-ila cez de odtiec a cez noc zamrzla, utvorila sa na povrchu role zamrznut kra, ktor bolo trebanarui a tak ovzduni oziminu. Niektor gazdovia robili otvory do zamrznutho snehu zapicate-

83 K zavdzaniu modernejch strojov do ponohospodrstva na Slovensku dochdzalo najm po raksko-uhorskom vyrovnan.Od roku 1870 do roku 1895 sa zvil poet sejaiek z 1230 na 7938. Modernizcia postupov pri sejbe nebola vak na celomslovenskom zem rovnomern. V severnch slovenskch upch (Oravskej, Liptovskej, Zvolenskej a Spiskej) pripadalo z tohopotu sejaiek iba okolo 7 % (MSRO a kol.: Dejiny Slovenska II, Od roku 1848 do roku 1900. Bratislava 1968, s. 337).

84 Ovce z jednotlivch gazdovstiev sa vyhali na oziminy po ukonen salanej sezny. Termny rozdelenia spolonho salaapripadali na obdobie od konca septembra do zaiatku novembra. Tradinmi termnmi rozdelenia salaa boli dni na Micha-la (29. septembra), niekde na Gla (16. oktbra), na Mitra (26. oktbra), a ke bola mimoriadne tepl jese a na Mar-tina (11. novembra). Zaiatok vyhania oviec na oziminy vak zvisel a od prchodu mrazov. PODOLK 1982 A, s. 165.

85 NINANSK 1958, s. 240.

336


severozpadnom Slovensku(na Kysuciach, hornom Povaa v oblasti Rajca) sa v dadi-vom poas skosen jarn obi-lie nekldlo na hrste, ale bralosa z riadkov a robili sa taki (ta-alo sa, v Terchovej sa takova-lo). Pri takovan sa postupova-lo takto: odberaka si z riadkanabrala ihne po skosen n-ru obilia, zarovnala rovie,v hornej asti pod klasmi zvia-zala povrieslom, postavila horeklasmi na kuelovito rozloenrovie a takto upraven takinechala na strnisku sui (Lysi-ca, Terchov, Lietavsk Zvad-ka).135 Ke boli taky usuen,v dolnej asti rovia ich uvia-zali ete jednm povrieslom domalho snopka. Takto zhoto-ven snopky buto odvaliz role do stodoly, alebo zried-

154 Viazanie hrst do taiek. Terchov. Foto: J. Podolk 1957.

kavo napichli na ostrvy, kde ich nechvali do skonenia atvy. V spsoboch dosania skosenhoobilia (i u na hrstiach, na riadkoch alebo v takch) a v ich nzvoch sa zachovalo na Slovenskumnostvo variantov,136 ktor s vsledkom psobenia nielen rozdielnych miestnych prrodnch pod-mienok, ale aj vplyvov z inch reginov (sprostredkovanch najm atevnmi robotnkmi).

Na viazanie skosenho obilia do snopov sa na celom Slovensku pouvali predovetkm povriesla(povriesla, proviesla, poveresla), zhotoven z ranej cepami omltenej slamy. Na vzornch gazdov-stvch sa povriesla pripravovali pred atvou (niekde u v zime). Na tento cie si odkladali ranslamu z minuloronej rody. Kto nemal dostatok starej cepami omltenej slamy, musel poui sla-mu z novej rody rai. V takom prpade na zaiatku atvy pokosil najprv ra (aspo na ksku poa),niekoko snopov z tejto rody omltil cepami a z takto pripravenej slamy zhotovil povriesla aspona viazanie jamea a ovsa (Klenovec, Spisk Bystr, Vikartovce). Pri vrobe povriesel doma nagazdovstvch sa postupovalo viacermi spsobmi, najastejie sa povriesla robili na uzol. Dohrste sa vzalo potrebn mnostvo ranej, rovnej (cepami omltenej), oistenej a navlhenej slamy,

135 Pracovn postup pri dosan obilia v takch sa odlioval aj v rei ronkov: do snopov sa obilie viazalo,do taiek sa taaloalebo takovalo (Terchov).

136 Pestr s napr. nzvy hrst skosenho obilia. Na zpadnom Slovensku je veobecne rozren nzov hrs (hrst, hrsc), a to naj-m na okol Trnavy, na Myjave, v oblasti Bielych Karpt (Horn Sa, Moravsk Lieskov, Zubk), ale i na hornom Pova(Hriov), v Turci (Bel) a v dolnom Liptove (Liptovsk Sliae). Na Horehron s v rovnakom vzname rozren nzvy kura(Brezno, ierny Balog), koa (Polomka), v Gemeri kozl (Kobeliarovo), na Spii hue, huatko (akarovce), kopka (SpiskBystr), v hornom arii hue (Sverov), kupka (Frika), v hornom Zemplne pomi (Parihuzovce, Dara) a pod.

137 SLAVKOVSK 1975, s. 423.

337


ktor sa rozdelila na dve polovice. Z tench koncov ste-biel sa spravil spolon uzol. Jednu polovicu rovnch ste-biel ronk vloil pod pazuchu a druh polovicu vpredupred sebou ukril. Potom dal pod pazuchu ukrten po-lovicu a v rukch ukrtil zvyujcu polovicu rovnej slamy(Doln Sa, Brestovany). Odlin spsob predstavujerobenie hladkch povrsel (napr. na Zhor). Rozdelenhrs obilia sa priloila klsovm proti sebe a zakrtila sa naobidvoch koncoch.137 V oblastiach s nedostatkom rai ro-bia povriesla z ranej slamy iba na viazanie ovsench a ja-mennch snopov. Ozimn obilie viau do stebiel obilia,ktor sa prve viae (Liptovsk Sliae). V Belej (Turiec)mal snopky viazali eny obilm, ktor sa prve kosiloa len vek snopy sa viazali povrieslami z ranej slamy.Okrem krtkych povriesel pouvanch iba na viazaniejednho snopa, bola znma aj vroba dlhch povriesel,ktor sa pred pouitm posekali na potrebn kratie kusy.Na ich zhotovenie sa pouili rozlin kolovrtky (v Kom-jatnej bol znmy tzv. toeec). Okrem slamy sa povrieslazhotovovali aj z rozlinch druhov dlhej trvy a na Ho-rehron najm zo achoria. V minulosti bolo na celom Slo-vensku znme viazanie obilia do hiev (hev, hva,hevka), zhotovovanch najm z vbovho prtia a z bre-zovch vetiev. V 18. storo sa na tento el spotrebova-

155 156 Hotovenie proviesel. Doln Sa.Foto: M. Rnyi 1951.

157 Krteie povriesel. Komjatn. Foto: J. Hyko 1969.

338


lo tak mnostvo prtia, e feudlna vrchnosrbanie tchto drevn v panskch lesoch zaka-zovala.138 Do polovice 20. storoia sa pouvaliprten a brezov hvy iba v oblastiach, kdesa nepestovalo ozimn obilie (Horehronie, Ky-suce, severn ari, horn Zempln ap.)139 Od30. rokov 20. storoia sa slamen povriesla za-ali nahrdza motzmi (pagtmi), ktor sa knm rili z eskch a rakskych vekostatkovprostrednctvom atevnch robotnkov. Nev-hodou pri pouvan motzov bolo, e do nichsa viazali a o polovicu menie snopy ako dopovriesel z ranej slamy. Naopak, za vhodutohto spsobu viazania sa povaovalo urchle-nie tejto prce.

Pri viazan obilia do snopov sa postupovalohlavne dvomi tradinmi spsobmi. Poda jed-

158 Prprava povriesel. Hrutn. Foto: J. Drer 1959.

nho spsobu, ktor bol na Slovenku rozrenej, sa povrieslo prestrelo na strnisko a poloil sa napotrebn poet hrst. Do malch snopkov, ktor viazala hne za koncom ena, sa dvali obyajne

159 Viazanie obilia do snopov. Prnica. Foto: J. Podolk 1967.

138 Poda Lesnho poriadku z 22. dec. 1769 (o pestovan drevn, lesov a ich udrovan) sa nedovoovalo rba prtie na viaza-nie obilia. REBRO 1959, s. 283.

139 PODOLK 1969 A, s. 60 a 1985, s. 178.

339


dve hrste. Do vekch snopov,ktor viazali mui, sa dvali tri tyri hrste. V Gemeri, kdebolo zvykom robi iba malhrste (kozlt), viazali do sno-pa p es hrst. Vekossnopov zvisela aj od toho, iich ukladali na strnisku do kr-ov, alebo ich napichovali navysok kvol (okolie Lietavy).Hrste, poloen krom naprestret povrieslo, viazakolenom stlail, jeden koniecpovriesla zakrtil, druh ko-niec mu u zakrten podalaena, viaza spojil obidva kon-ce, stoil ich do pevnho uzlaa zastril pod povrieslo. Pri

druhom spsobe viazania obilia do snopov sa postupovalo tak, e dve tri hrste sa poloili nakpku na strnisko, na ne sa zvrchu krom priloilo povrieslo, potom sa povrieslo jednm koncompodvlieklo pod snop, ktor sa pritom prevrtil spodnou asou navrch. Napokon sa konce povrieslaspojili, skrtili do uzla a podstrili pod pevne uviazan povrieslo. Tento spsob viazania snopov bolrozren najm na Orave. Kee povriesla sa pred viazanm namali vo vode (alebo s aspo po-kropili), po zaviazan sa snop uzlom povriesla obrtil dole, aby sa uzol na slnku nesuil a aby sapovrieslo pri alom prekladan snopa netrhalo. Kee najm viazanie vekch snopov do povrie-sel bola i pre muov namhav prca, niektor ronci pouvali na pevnejie zviazanie uzla na po-vriesla dreven viazac kolk, znmy pod nzvom knutel (Zhorie), kruntel (okolie Trnavy), krutel apod. Po zaviazan sa snop na strnisku ete obral o triace stebl, aby bol pekne sformovan a abyv om vynikli dve hlavn asti: odkosen doln as stebiel zvan rovie (v arii huer, v Zempl-ne huder) a horn as s klasmi klsovie (na Orave i klsie). Viazanie obilia do snopov sa povao-valo predovetkm za prcu muov. Prestieranie povriesel, kladenie hrst na povriesla a ostatn ah-ie prce pri viazan vykonvali eny a odrasten deti. Kee pri viazan vieho potu obiliadochdzalo k poraneniu pokoky na viazaovch rukch, niektor si chrnili ruky obvzovanmzpstia alebo navliekanm rukvov odstrihnutch zo starho atstva.

Obilie poviazan do snopov sa a do zvania rody ponechvalo v poli, kde bolo uloen via-cermi spsobmi. Tradin spsoby ukladania obilia v poli mono rozdeli do troch skupn. Jednuskupinu tvoria spsoby ukladania snopov do krov a kp v leatej polohe. Druh skupinu tvorskladanie snopov v stojatej polohe. Tretiu skupinu predstavuj spsoby, poda ktorch sa snopyklad na rozlin druhy ostrv a do zeme zasadench kolov. V ase od 18. do 20. storoia bolo naSlovensku najviac rozren ukladanie snopov v leatej polohe. Najznmejie boli tzv. kre, do kto-rch sa snopy ukladali lemo na kr. Podklad obilnho kra tvoril spodn snop, ktorho klasy sazalomili smerom hore, aby v prpade daa neleali na mokrej pde. Oproti prvmu snopu sa po-loil druh snop obrten klasmi do stredu na snop prv. K nim sa priloili dva krne snopy, ob-rten taktie klsovm do stredu a rovm von. Na spodn vrstvu do kra uloench tyroch

160 Viazanie obilia do snopov. Doln Sa. Foto: J. Podolk 1963.

340


161 Odchod do poa. Pohorel. Foto: J. Podolk (nedatovan).

162 Matka sdieaom poas ponej prce. Pohorel. Foto: J. Podolk (nedatovan).

/ColorImageDict > /JPEG2000ColorACSImageDict > /JPEG2000ColorImageDict > /AntiAliasGrayImages false /CropGrayImages true /GrayImageMinResolution 300 /GrayImageMinResolutionPolicy /OK /DownsampleGrayImages true /GrayImageDownsampleType /Bicubic /GrayImageResolution 300 /GrayImageDepth -1 /GrayImageMinDownsampleDepth 2 /GrayImageDownsampleThreshold 1.50000 /EncodeGrayImages true /GrayImageFilter /DCTEncode /AutoFilterGrayImages true /GrayImageAutoFilterStrategy /JPEG /GrayACSImageDict > /GrayImageDict > /JPEG2000GrayACSImageDict > /JPEG2000GrayImageDict > /AntiAliasMonoImages false /CropMonoImages true /MonoImageMinResolution 1200 /MonoImageMinResolutionPolicy /OK /DownsampleMonoImages true /MonoImageDownsampleType /Bicubic /MonoImageResolution 1200 /MonoImageDepth -1 /MonoImageDownsampleThreshold 1.50000 /EncodeMonoImages true /MonoImageFilter /CCITTFaxEncode /MonoImageDict > /AllowPSXObjects false /CheckCompliance [ /None ] /PDFX1aCheck false /PDFX3Check false /PDFXCompliantPDFOnly false /PDFXNoTrimBoxError true /PDFXTrimBoxToMediaBoxOffset [ 0.00000 0.00000 0.00000 0.00000 ] /PDFXSetBleedBoxToMediaBox true /PDFXBleedBoxToTrimBoxOffset [ 0.00000 0.00000 0.00000 0.00000 ] /PDFXOutputIntentProfile () /PDFXOutputConditionIdentifier () /PDFXOutputCondition () /PDFXRegistryName () /PDFXTrapped /False

/SyntheticBoldness 1.000000 /Description > /Namespace [ (Adobe) (Common) (1.0) ] /OtherNamespaces [ > /FormElements false /GenerateStructure false /IncludeBookmarks false /IncludeHyperlinks false /IncludeInteractive false /IncludeLayers false /IncludeProfiles false /MultimediaHandling /UseObjectSettings /Namespace [ (Adobe) (CreativeSuite) (2.0) ] /PDFXOutputIntentProfileSelector /DocumentCMYK /PreserveEditing true /UntaggedCMYKHandling /LeaveUntagged /UntaggedRGBHandling /UseDocumentProfile /UseDocumentBleed false >> ]>> setdistillerparams> setpagedevice

Documents

Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku