VYCHÁDZAJÚ PRI PRÍLEŽITOSTI MEDZINÁRODNÉHO DŇA MÚZEÍ HUMENNÉ, MÁJ 2014

V krátkom časovom hori-zonte si Vihorlatské mú-zeum pripomína trid-

sať rokov existencie skanzenu,nedávne štvrťstoročie trvaniaosláv Medzinárodného dňamúzeí, dvadsaťročnú tradíciuKarpatskej kraslice, desiatyjubilejný ročník cyklu vianoč-ných popdujatí Vianoce v mú-zeu. V celospoločenskom me-radle participuje múzeum naprípravách múzejnej širokos-pektrálnej výstavy k spomien-kovému výročiu storočnice vy-puknutia prvej svetovej vojnyv Európe a priamych bojovv našom regióne. Týchto niekoľko významných

míľnikov v regionálnej históriii našej múzejnej činnosti nás opä-tovne zaväzuje k aktívnemuvstupovaniu do vlastných dejín– vedecky, s historickou pamä-ťou a spoločenskou zodpoved-nosťou. Vo svojej činnosti sis plnou vážnosťou uvedomuje-me, že v žiadnom historickom ob-dobí, akokoľvek pre ľudstvo prí-nosnom alebo tragickom, ne-nastáva „koniec dejín“. Dejinypokračujú stále a úlohou múzeía histórie ostáva dôstojne sa vy-sporiadať s akoukoľvek účasťouv aktuálnom živote svojej doby. Podstata múzejnej práce vy-chádza z múzejných zbierok – ichautenticity a preto aj potreby ichzhromažďovania a vedeckéhospracovávania. Našou úlohou nieje určovanie správnosti dejov anihľadanie objektívnej pravdy –úloha múzeí nespočíva len v po-znávaní veľkých dejinných po-hybov, ale aj „každodennosti“historickej doby – malých prí-behov obyčajných ľudí a všed-ných vecí.

Múzejné zbierky sú nenahra-diteľnými originálmi a vnášajúdo múzeí život. Ich významspočíva v tom, že samotná pamäťmúzejnej pamiatky je v určitomzmysle živá, a teda mocensky ne-manipulovateľná. To je dôvod,prečo potrebujeme uchrániťslovesné tradície, staré remeslá,prečo opatrujeme skanzen akopamäť historickej doby, prečo pá-trame v zabudnutých dejinách„starých“ vojen po hrdinskýchi obyčajných osudoch našichotcov a dedov... Máme zodpo-vednosť za uchovávanie pamä-ti a zachovávanie zmyslu pre pre-žívanie reality – a to vôbec nieje málo.

D ňa 1. mája 1984 bola ve-rejnosti sprístupnenáExpozícia ľudovej archi-

tektúry a bývania (skanzen)v Humennom. V priebehu pos -ledných piatich rokov navštívi-lo skanzen takmer štyridsať ti-síc domácich a zahraničných ná-vštevníkov. Autentické prostre-die skanzenu sa odtohto dňa stalo syno-nymom uchovávania aprezentácie hmotnýchi duchovných pamäti-hodností ľudovej kul-túry regiónu. Areál expozície sa

nachádza v centrálnejčasti mesta Humennéna ploche lesoparku vtesnej blízkosti rene-sančného kaštieľa.Členitý terén lesopar-ku vystihuje charakter krajinyHorného Zemplína, ktorého ľu-dovú architektúru i ďalšie pr-vky ľudovej slovesnosti expo-zícia prezentuje. Samotná ex-pozícia sa rozprestiera na plo-che necelých dvoch hektárov.Po takmer ôsmich rokoch bu-dovania skanzenu je tu sú-stredených sedemnásť najty-pickejších stavieb z regiónov se-verovýchodného Slovenska.Objekty v sebe nesú charakte-ristiku staviteľstva východo-

karpatskej oblasti, kde hlavný-mi stavebnými materiálmi bolidrevo, hlina, kameň a slama.Najstarší obytný dom pochá-

dza z konca 19. storočia pôvodnez Klenovej. Príkladom úzkehospojenia obydlia so živnosťou jenapríklad vodný mlyn z VyšnejJablonky z obdobia začiatku mi-

nulého storočia. Jednotlivé obyt-né domy dopĺňajú sýpky, stud-ňa, pivnica, oboroh, funkčná ko-váčska dielňa a ďalšie technic-ko-hospodárske zariadenia. In-teriér domov s drevenou dláž-kou a malými oknami bol veľ-mi skromný, ale účelný. Inšta-lované obytné domy sú zaria-dené dobovým nábytkom sukážkami náradia jednotlivých ľu-dových remesiel – hrnčiarstva, ko-tlárstva, metlárstva, tkáčstva aďalších, ktoré predstavovali v ži-

vote roľníka významné miesto.Nerozlučne spätá s obytným

a hospodárskym staviteľstvombola sakrálna architektúra. V ex-pozícii je zastúpená drevenýmkostolíkom svätého Michalaarchanjela z roku 1764. Kostolíkpochádza z Novej Sedlice, pô-vodne bol vystavený bez jedi-

ného klinca. V jeho in-teriéri sa nachádza ba-rokový etážový ikonostasz polovice 18. storočia.Kostolík má trojpriesto-rovú dispozíciu – poly-gonálne presbytérium,štvorcovú loď a takzva-ný „babinec“. Patrí me-dzi národné kultúrnepamiatky Slovenska. Do-dnes sa v ňom príleži-tostne konajú boho-služby.

P očas tridsiatich rokovpredstavuje skanzenpriestor pre dokumentá-

ciu kultúrno-historického de-dičstva, zážitkové vzdelávaniei oddych. Každoročne sa stávatradičným dejiskom kultúrnychpodujatí. Predmety z minulos-ti sa vďaka záujmu návštevní-kov skanzenu stávajú oživenouhistóriou – žijúcim prameňompre regionalistiku i regionálnuspolupatričnosť.

Mgr. Vasil Fedičriaditeľ múzea

Tridsať rokov skanzenu v Humennom

2 MÁJ 2014

P očas prvej svetovej vojny bola seve-rovýchodná časť Slovenska (v rámciterajšieho územia Slovenska) jediným

územím, ktorým prechádzal front a kde sabezprostredne bojovalo. Ostatné územia Slo-venska boli od priamych vojnových bojov uše-trené.

Boje v Karpatoch prebiehali od jesene 1914do jari 1915. Táto unikátna vojenská ope-rácia prvej svetovej vojny s veľkými vojen-skými zoskupeniami v náročnom teréne Kar-pát nielenže zasadne ovplyvnila vývoj na vý-chodnom fronte, ale aj výrazne determino-vala ďalší politický a spoločenský vývoj v ce-loeurópskom kontexte. O tom, že sa boje pre-sunú cez karpatské hrebene a zasiahnu ajnáš región, sav podstate roz-hodovalo v tzv.Haličskej bitke.Ruské vojskáv tom čase zatlačili rakúsko-uhorskú armá-du za rieky Vislu a Dunajec. Dňa 15. sep-tembra 1914 obkľúčili pevnosť Przemyśl apostupovali ku Karpatom. Severovýchodnéoblasti Slovenska sa stali dôležitým tylovýmúzemím, ktorým viedlo zásobovanie rakús-ko-uhorskej armády a spätný odsun ranených.

Koncom novembra 1914 došlo pre civilnéobyvateľstvo v našom regióne k dramatic-kej zmene. Generál Alexej Alexejevič Brusi-lov so svojou 8. armádou zaútočil na Užoc-ký a Lupkovský priesmyk a na prechod prihaličskej obci Cisna. Dňa 20. novembra 1914prekročili v oblasti Lupkovského priesmykuruské vojska Karpaty a ako prvé na sloven-skom území obsadili obce Ruské a Zvala.O deň neskôr aj obce Starina a Osadné. Poťažkých bojoch za použitia delostrelectva vStakčíne, začala ruská armáda údolím Ciro-chy smerovať na Humenné. Dňa 22.novembra ovládla Sninu. Poslednýpokus o zastavenie ruského útokusmerom na Humenné sa odohral22. novembra 1914 v Kamenici nadCirochou. Po niekoľkohodinovomkrvavom boji však museli rakúsko-uhorské vojská nakoniec ustúpiť.Najväčšie obete si vyžiadal útok „nabodáky“ v priestore terajšieho le-tiska. Po obsadení Humenného dňa23. novembra 1914 bol ruský útokzastavený pred Brekovom. Po na-sledujúcich protiútokoch rakúsko-uhorskej armády bola 48. divíziagenerála Kornilova prakticky ob-kľúčená a po ťažkých ústupovýchbojoch sa L. Kornilov 2. decemb-ra 1914 vrátil k svojím.

Druhýkrát sa frontová línia presúvala úze-mím nášho regiónu v zime 1915, keď sa po-hol celý karpatský front. Po ruskom obsadeníČertižného a Habury dňa 5. februára 1915ustúpili rakúsko-uhorské vojská aj z Medzi-

laboriec. Za neustálych bojov sa front v na-šom regióne stabilizoval na čiare Krásny Brod,Čabalovce a Výrava.

Kapitulácia pevnosti Přemysl dňa 22. mar-ca 1914 umožnila generálovi Brusilovovi no-vú ruskú ofenzívu v Karpatoch. Na východod údolia Laborca sa začalo bojovať 24. mar-ca 1915. Priestor medzi Výravou a Svetli-ciami mal byť využitý na prelomenie rakúsko-uhorského frontu. Zima roku 1915 bola vKarpatoch dlhá a neobyčajné chladná. V po-lovici marca ešte mrzlo. Svedectvo o tom,aké ťažké a krvavé boje sa odohrávali v ka-tastri týchto obcí prinášajú dodnes údajeo troch vojenských cintorínoch, kde je po-chovaných 2 804 rakúsko-uhorských, ruskýcha nemeckých vojakov. Bezmála 10 000 vo-

jakov bolo ranených alebo zajatých. Bol totragický dôsledok takmer nepretržitej bo-jovej ofenzívy, keď útok striedal útok, pri-čom väčšina útokov končila bojom na bo-dáky.

V spomienkach ruský generál Denikin bo-je v Karpatoch popisuje takto: „Nikdy neza-budnem na toto hrozné bojové pole. Počascelého pochodu mojich streleckých jednotiek,sme na každom kroku videli zo snehu vy-čnievajúce nehybné ľudské tela. V rukách eš-te zvierali zbrane. Stuhli v pózach,, v akýchich zastihla nepriateľská guľka. A medzi ni-mi, zabárajúc sa v snehu, potkýnajúc sao mŕtvych, skrývajúc sa za ich telá, predie-rali sa živí v ústrety smrti...“.

Katastrofu pre ruskú armádu znamenalatzv. gorilkotarnovská bitka (1. mája 1915),ktorou sa začala ofenzíva rakúsko-uhorskeja nemeckej armády. Aby sa ruská armádavyhla obliehaniu, musela okamžite ustúpiť

zo svojich pozíciiv Karpatoch, kto-ré v zime tak dlhoa ťažko získavala.Takto sa vo svo-

jich spomienkach k tejto udalosti vrátil ge-nerál Denikin:

„Krv tuhne v žilách pri pomyslení na to, žetieto výšiny, ktoré nás stali potoky krvi, bu-deme dobýjať opätovne“.

Ruská armáda svoje pozície už nezískala.Jej ústupom začiatkom mája 1915 sa pria-me boje prvej svetovej vojny v našom re-gióne skončili. Vojna však zanechala hrozi-vé stopy. Vojnové následky boli katastrofál-ne a dlhotrvajúce. Zničené mestá a obce, spus-tošená krajina zaplnená tisíckami vojnovýchhrobov, masových i jednotlivých. Ľudia žili zveľmi skromných zásob a v zničených obyd-liach. Rýchlo sa tu šírili rôzne infekčné cho-roby.

U rputné boje prvej svetovej vojnyv úzkych priesmykoch Karpát priniesliobrovské straty pre bojujúce zne-

priatelené armády. Padlých veľmičasto nestihli ani pochovať, a keď,tak len provizórne v plytkých hro-boch rovno na miestach ich sko-nu. Neskôr na základe rozhodnu-tia velenia rakúsko-uhorskej ar-mády sa po ústupe ruských vojskz Karpát a západnej Haliče v má-ji 1915 začali zriaďovať spoločnévojenské cintoríny. V našom re-gióne padlých začali vyhľadávať,exhumovať a sústreďovať na vo-pred určenom mieste až v roku1916. Rôzne pramene uvádzajú,že v okrese Humenné, Snina a Me-dzilaborce je viac než 3 500 hro-bov padlých v prvej svetovej voj-ne. Ide o jednotlivé i spoločné hro-by a kryptu pod chrámom v obci

Osadné. Bez rozdielu národností i viero-vyznania našlo celkovo na našom území mies-to posledného odpočinku takmer 22 000 voj-nových obetí.

Mgr. Vasil Fedič

Pred 100 rokmi vypukla prvá svetová vojna

Vojna vtrhla priamo do dedín

Boje v okresoch Snina, Humenné a Medzilaborce

3 MÁJ 2014

B rekov je akohradná zrú-canina vý-

znamnou pamiatkou fortifi-kačnej architektúry gotické-ho a renesančného obdobia.Stojí na mieste slovanskéhohradiska z veľkomoravskéhoobdobia. Na tomto miestepravdepodobne v druhej po-lovici 13. storočia postavili ka-menný hrad. Hrad chránil dô-ležitú cestu z juhu na severdo Poľska. Jeho zánik je spo-jený s povstaním Juraja Rá-kocziho v roku 1644.

Hrad Jasenov sa v písom-ných prameňoch prvýkrátuvádza v roku 1328 ako "ca-strum Jezenew". Napriek dob-rému opevneniu a výhodnejpolohe nikdy nemal veľký stra-tegický význam. V roku 1644

ho dobyli a zničili vojská Ju-raja I. Rákocziho. Na podnetGejzu Andrássyho bolo na za-čiatku 20. storočia niekoľkoobjektov zastrešených a hra-dobné múry boli zakonzervo-

vané. Úplné dokončenie týchtoprác znemožnila prvá sveto-vá vojna.Archeologické práce na

oboch objektoch prebiehaliformou cielenej sondáže vnadväznosti na pripravovanú

obnovu hradov. Počas výsku-mov bol na hradoch získanýpozoruhodný nálezový mate-riál vypovedajúci o živote je-ho obyvateľov v stredoveku.Najpočetnejšie sú zastúpenéfragmenty úžitkovej kerami-ky – hlinených hrncov rôznychtvarov a veľkostí, džbánov, po-krievok, trojnožiek, pohárov,ale aj železné predmety (hlav-ne klince a stavebné kovania,pracky z opaskov), zlomkyokenného tabuľového skla,kostené ihly, kamenná delo-vá guľa a podobne. Z Brekova pochádzajú aj

nálezy dobových strie-borných a mede-ných mincí. Zaunikátnu pova-žuje múzeumjedinečnú aucelenú kolek-ciu komorovýchkachlíc od gotikyaž po neskorú re-nesanciu. Čelné ste-ny kachlíc sú zdobené po-stavami šľachticov v dobo-vých odevoch, erbom mes-ta Košíc i rôznymi variácia-mi rastlinných a geometric-

kých motívov. Zvyškyobjavených murívv ďalších sondách

prinášajú nové poznatkyo tom, aká bola pôvodná po-doba hradu i ako bol po-stupne prestavovaný. V su-tinových zásypoch na Bre-kove boli objavené frag-

menty ozdobných architek-tonických prvkov, rene-

sančné kamenné osteniedverí, zlomok ka-

menného reliéfunesúceho prav-depodobne erbrodu Sečiansky(v rokoch 1624– 1625 kapitánhradu), okenný

preklad s textomSI DEUS PRO NO-

BIS QUIS CONTRANOS (Ak je Boh s nami, ktoje proti nám?), ktorý náj-deme v erbe Rákocziovcov.

PhDr. Ivana Strakošová

Na území Slovenska prebieha v súčasnosti lokalizáciatrosiek lietadiel z čias druhej svetovej vojny a identifi-kácia letcov, ktorí vo vojnovom konflikte položili na na-šom území svoje životy. Vihorlatské múzeum vo svojejzbernej oblasti (okresov Humenné, Snina a Medzilabor-ce) k výsledkom ce-loslovenského bá-dania pripojí svojedoterajšie poznatky.

Už v čase svojho vzniku sa Vihorlatskému múzeu po-darilo získať list vrtule zostreleného sovietskeho lie-tadla v okolí Medzilaboriec, letecký kanón nájdený vlokalite obce Ruské a neskôr pri obhliadke zistenýchmiest havárií boli nájdené aj trosky samotných lieta-diel. Tieto, väčšinou už len malé úlomky, však obsahu-jú hliníkové štítky s presnými výrobnými číslami, na zá-klade ktorých môžeme aj po rokoch, hľadaním vo vo-jenských archívoch, identifikovať posádku. Doterajšievedomosti potvrdzujú existenciu niekoľkých sovietskychlietadiel, zostrelených na našom území počas oslobo-dzovacích bojov.

Doložená je havária bojového lietadla Il-2 (Šturmovik)a stíhačky La-7 v Palote, kolízia lietadla Il-2 a ľahkéhobombardéra Pe-2 v Ruskom a prieskumného lietadlaPo-2 (Kukuruznik )v Zubnom. Posádku stíhačky La-7 tvo-ril iba jeden pilot, posádku Il-2 už pilot a zadný strelec,

avšak bombardérPe-2 mal okrempilota a zadnéhostrelca ešte tre-

tieho člena posádky – dolného strelca. Aj posádku lie-tadla Po-2 tvorili dvaja ľudia – pilot a zadný strelec.

Otázka bojových lietadiel je pritom veľmi zaujímavá,pretože táto „zbraň“ predstavovala značnú údernú si-lu, ktorá nepriateľovi ničila vojenskú techniku, letiská,lietadlá, železničné a cestné uzly, pechotu a pod. Do-dnes však nepoznáme mená posádok lietadiel, ktorév konkrétnych lokalitách havarovali. Podrobne je pod-chytená iba havária sovietskeho dopravného zásobo-vacieho lietadla pri obci Závada, kde zahynul kapitánV. M. Michalevič.

Ing. Vladimír Thomka

V rokoch 2012 a 2013 prebiehal v rámci projektuna záchranu hradov Brekov a Jasenov na oboch hrad-ných komplexoch archeologický výskum. Archeolo-gické práce vykonávalo Vihorlatské múzeum v Hu-mennom. Výsledky výskumu a nájdený zberný ma-teriál múzeum spracúva a pripravuje k prezentácii.

Hrad Brekov

Fragment kachlice nájdenejna hrade Brekov

Artefakty – okno do minulosti

(Ne)známi ľudia našej histórie

4 MÁJ 2014

D oc. Pavol Markovič sa narodil 19. no-vembra 1924 v Čertižnom. V rokoch1945 až 1949 študoval na Gymnáziu

v Humennom. V roku 1953 ukončil štúdiumna Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzityv Bratislave, odbor výtvarná výchova a ru-ský jazyk pod pedagogickým vedenímG. Mallého, E. Lehotského, D. Milliho, B. Hoff-

städtera, A. Günterovej-Majerovej a ďalších. Po ukončení vysokoškolských štúdií pôsobil ako pedagóg na Pe-

dagogickej škole v Prešove a zároveň externe prednášal úžitkovéumenie na Vyššej pedagogickej škole v Prešove. V šesťdesiatych ro-koch a začiatkom sedemdesiatych rokov pôsobil ako odborný asis-tent na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UPJŠ v Pre-šove. V roku 1974 bol ocenený titulom „Zaslúžilý učiteľ“. Od roku1975 sa stal vedúcim katedry, kde v roku 1989 získal docentúru.Zomrel 6. novembra 2006 v Prešove.

Prevažnú časť svojej tvorby venoval Pavol Markovič krajinomaľbe.Vo svojich dielach zachytával nielen civilizačné premeny východnéhoSlovenska, ale aj etnograficky významnú architektúru, ktorá v časejeho tvorby pomaly zanikala. Silný vplyv ľudového rusínskeho ume-nia sa prejavoval v námetoch, ako aj vo farebnosti jeho diel, najmäv tempere. Jasné plné tóny žltej, modrej a fialovej v kontraste s čier-nymi linkami dodávali Markovičovym krajinám expresívny ráz. Kraji-ny maľované pastelom ponímal dekoratívne. V jeho tvorbe bolo ba-dať aj pointistické snaženia (obraz zložený z farebných bodov).

Okrem hlavných techník pastelu a tempery experimentoval autoraj v oblasti grafiky a intarzie. Okrajovo sa venoval olejomaľbe, kdevyužíval tlmenejšie a zemitejšie farby ako pri tempere. Z publikačnejčinnosti Pavla Markoviča vynikajú etnografické monografie a sna-ha o vydávanie Národného kalendára pre rusínske etnikum.

Železničná spo-ločnosť Slovens-ko, a.s. (ZSSK)ponúka pros -

tred níctvom zmluvného partnera –Vihorlatského múzea v Humennomcestovanie vlakom spolu so zľav-neným vstupným 15 % do expozí-cii múzea a skanzenu. Zľavnené vstupné získavajú ško-

ly na základe zakúpenia produktuZSSK – Skupina. Podmienkou je mi-nimálny počet šiestich osôb. Ak si

škola zakúpi tento produkt a cie-ľovou stanicou je Železničná stanicaHumenné alebo Humenné mesto, popredložení cestovných dokladov vmúzeu alebo v skanzene, získava

škola vyššie uvedenúzľavu na vstupom. Zároveň je na zá-

klade týchto dokladovposkytnutá zľava na vstupnom nakryté a letné kúpalisko v Humen-nom a navyše je poskytovaná aj zľa-va na konzumáciu jedál a nápojovv reštaurácii Embassy na Železničnejstanici v Humennom. Pri návšteve Vihorlatského múzea

je možné využiť aj kultúrnepoukazy.

T vorca koláží PhDr. Emil Semancosa narodil 6. júla 1953 v Čertižnom.Vysokoškolské štúdia ukončil v od-

bore výtvarná výchova, slovenský jazyka literatúra na Filozofickej fakulte UPJŠv Prešove. V roku 1986 získal doktorátz dejín umenia.

Pracoval ako redaktor a riadiaci pracovníkvo viacerých denníkoch a časopisoch. V Slovenskej televízii pô-sobil na poste šéfredaktora spravodajstva. Od roku 1995 je čle-nom Umeleckej besedy Slovenska, takmer desaťročie vo ve-dúcej funkcii starostu. V súčasnosti pôsobí ako kurátor výstav,predseda medzinárodných festivalov a organizátor výtvarnýchsympózií. Zaoberá sa výtvarnou teóriou, úžitkovou grafikou aknižnou ilustráciou. Venuje sa aj publikačnej činnosti. Za ob-razovo-dokumentárnu publikáciu Najkrajší kút získal Emil Se-manco cenu Egona Erwina Kischa.

Spojenie umenia a literatúry objavil autor v technike koláží.Vo svojich dielach prináša divákom surrealistické až fantazij-né príbehy. Často v nich parafrázuje mytológiu, či známe vý-tvarné diela. Autor pútavo kombinuje maľované pozadie so sta-rostlivo vyberanými výstrižkami. Jeho práce sa vyznačujú pre-cíznosťou a premysleným postupom. Materiál potrebný na vy-tvorenie koláže autor pripravuje aj niekoľko mesiacov.

Námety koláží čerpajú z vnútorného sveta človeka, z medzi-ľudských vzťahov a pocitov, ktoré autor pretavuje do svojej vlast-nej duchovnej výpovede. Svojou tvorbou nadväzuje na avant-gardné smery, ale aj na kultúrne tradície Slovenska.

Mgr. Alžbeta Haľková

Návraty rodákov vo Vihorlatskom múzeu v HumennomPAVOL MARKOVIČ EMIL SEMANCO

VLAKOM DO

MÚZEA

5 MÁJ 2014

V rokoch 1973 – 1974 pre-biehal po rozobratí kostolíkajeho presun a vystavanie v Hu-mennom. Kostolík bol prvýmobjektom novovznikajúcej ex-pozície ľudovej architektúry abývania (skanzenu). O jejvzniku bolo rozhodnuté 11.októbra 1974. Rada ONV v Hu-mennom schválila rozšíreniedovtedy vyčleneného pozem-ku pre výstavbu drevenéhokostolíka o celú záhradu a bý-valé skleníky grófa Andrassy-ho z dôvodu ďalšej výstavbyexpozície. Organizačne vý-stavbu riadila Okresná pa-miatková správa v Humennom.Práce vykonávala Pridruženávýroba Jednotného roľnícke-ho družstva vo Výrave a v Hos-toviciach. Spolu bolo v tomtočase postavených 14 objektov.

Obytno-hospodársky dom zKalnej Roztoky a obytný domz Klenovej boli prvými vykú-penými objektmi (v roku1974), ktoré boli následne pre-miestnené a postavené v ex-pozícii v Humennom (v rokoch1975 – 1976). Posledným ob-jektom, ktorý bol premiestnenýdo areálu v roku 1980 je obyt-no-hospodársky dom zo Zem-plínskych Hámrov.

Múzeum prebralo stavebnépráce pri výstavbe expozíciedňa 9. septembra 1982. Počasvýstavby boli pracovníkmi mú-zea zhromažďované exponá-ty pre interiérové vybavenieobjektov. Expozícia bola ve-rejnosti sprístupnená dňa1. mája 1984. O dva roky ne-skôr sa v areáli skanzenu a ka-štieľa konali oslavy Medziná-rodného dňa múzeí. Podujatiev atraktívnom prostredí s kul-túrnym programom a ukážka-mi starých remesiel navštívi-lo počas jediného dňa vyšedvetisíc návštevníkov.

Vo svojich počiatkoch sanová expozícia stala pýchou

múzea a lákadlom pre ná-vštevníkov. Expozícia ako je-diná svojho druhu v regiónesa stala dejiskom folklórnychpodujatí, školských výuko-vých exkurzií a miestom od-dychu i poznávania.

D revený kostolík sv. Mi-chala archanjela z No-vej Sedlice zastupuje v

Expozícii ľudovej architektú-ry a bývania Vihorlatského mú-zea v Humennom tradičnú sa-králnu architektúru. V pô-vodnej lokalite bol postavenýpred 250 rokmi v čase pano-vania Márie Terézie. V obci No-vá Sedlica bol kostolík situo-vaný na vyvýšenine v blízkostiterajšieho cintorína.

Na prelome šesťdesiatych asedemdesiatych rokov 20.storočia bol kostolík vo veľ-mi zlom technickom stave.Uchovanie pôvodnej drevenejsakrálnej stavby bolo riešenépremiestnením do pripravo-vaného skanzenu v Humen-nom v rokoch 1972 – 1974.Pôvodne gréckokatolíckychrám je v súlade s cirkevnýmkánonom aj dnes orientova-ný pozdĺžnou osou v smere vý-

chod – západ, pri-čom oltárna časť(svätyňa) je na vý-chodnej strane. Potransfere do Hu-menného sa v kos-tolíku v rokoch 1990– 1998 konali pra-videlné obrady pra-voslávnej cirkevnej obce. Prí-ležitostné obrady sa konajúniekoľkokrát v roku pri po-dujatiach Vihorlatského mú-zea. Kostolík je národnoukultúrnou pamiatkou.

Z architektonického hľadis-ka ide o zrubovú stavbu na ka-mennej podmurovke s dreve-nou šindľovou strechou. Hlav-ným stavebným materiálomzrubu je jedľové drevo. Krova strešné šindle sú zo smre-kového dreva, pričom všetkykonštrukčné prvky boli pô-vodne spájané iba drevenýmiklinmi. Nad každým z trojice

vnútorných priestorov je ve-ža ukončená železným krížom.Najvyššia veža sa nachádzanad vstupnou časťou, ľudovonazývanou babinec. Nad nímje situované medzipodlažie,tzv. chórus, z ktorého jemožné po rebríku vystúpiť dozvonice. Najväčším priestorompre laikov je centrálne umiest-nená chrámová loď. Priestor

pre kňaza, svätyňa, je odostatných častí oddelený pô-vodným barokovým ikono-stasom. Podstatnú časť svä-tyne chrámu zaberá originál-ny oltár, tiež nazývaný prestol.Ikonostas predstavuje najvý-raznejšie architektonicky avýtvarne zdobený prvok inte-riéru. Precízna polychrómo-vaná drevorezba okolo jed-notlivých ikon znásobuje cel-kový estetický výraz ikono-stasu. Ikony sú usporiadanédo piatich významovo nadvä-zujúcich, nad sebou usporia-daných radov. (Pokračovanie na str. 6, 7)

Desaťročie výstavby

Drevený kostolík sv. Michala archanjela v skanzene si pripomína 250. výročie postavenia

P R Í B E H S K A N Z E N U

Príbeh skanzenu v Humennom sa začal písať 16. jú-na 1970, keď Rada Okresného národného výboruv Humennom svojím uznesením rozhodla o pre-miestnení dreveného kostolíka z Novej Sedlice do Hu-menného. Kúpna zmluva o predaji kostolíka medziOkresným vlastivedným múzeom v Humennom a Pra-voslávnou cirkevnou obcou v Novej Sedlici bola pod-písaná 29. novembra 1970.

Rozoberanie kostolíka v Novej Sedlici

V priebehu deväťdesiatych rokov 20. storočia v skan-zene došlo k rapídnej devastácií jednotlivých objektov,vystavovaných zariadení a zbierkových predmetov.

Celý areál pôsobil spustnutým dojmom. Na plochesa nachádzalo množstvo rôznorodých divokých sklá-dok. Drevené oplotenia a lavičky boli polorozpadnu-té a zhnité, rovnako mlynské koleso a náhon, oboroh,úle a drevené časti mláťačky i vagónikov lesnej že-

lezničky. Kovové časti exponátov boli silno skorodo-vané. Väčšina vonkajších omietok bola poškodená,z niektorých stien opadali celé časti. V havarijnom sta-ve sa nachádzala väčšina slamených striech. Všetkyvydláždené chodníky zarástli pažiťou. Kvôli bezpeč-nosti návštevníkov sa uvažovalo o rozberaní jedno-tlivých objektov, prípadne aj úplnom uzavretí skan-zenu pre verejnosť.

6 MÁJ 2014

PRÍBEH

M yšlienka názornej prezentácie niekdajšieho ži-vota obyvateľstva regiónu prostredníctvomexponátov v skanzene, však rokmi dosiahla hod-

noty vyššie, než len očakávanie záujmu o atrakciu. Prí-beh skanzenu so svojou minulosťou a prítomnosťou sym-bolizuje „príbeh miesta”, jeho vstup do tvorby verejnéhoživota a ovplyvňovania budúcnosti vo vzťahu k proce-som v spoločnosti. Skanzen sa stal autentickým prameňregionálnej histórie, ktorý rozhodujúcou mierou zakla-dá i jeho súčasnú identitu.

Rekonštrukcia skanzenu predstavovala v prvých rokoch dru-hého tisícročia pre pracovníkov múzea prvoradú úlohu. V ro-koch 2003 – 2013 prebiehali v areáli skanzenu každoročneobnovovacie práce. V prvom rade boli vysušené, ošetrené azakonzervované ohrozené drevené zbierkové predmety. Tak-tiež boli ošetrené kovové časti exponátov a tkaniny. Celý areál

bol kompletne vyčistený, vrátane studne a chodníkov. Boli vy-tvorené oddychové zóny a skultivovaný priestor provizórne-ho amfiteátru. Odstránené boli napadnuté a poškodené stro-my a zamestnanci múzea svojpomocne vysadili desiatky no-vých drevín. Expozíciu oživili nové lavičky a časť oplotenia,opravená bola vstupná strážna jednotka.

Zrekonštruované boli vagóniky a výhybka lesnej železnič-ky, opravou prešlo mlynské koleso a náhon. Nevhodné be-tónové stožiare, ktoré v skanzene pôsobili mimoriadne ru-šivo, nahradilo moderné osvetlenie. Bol sprevádzkovaný pro-tipožiarny vodovod. Upravila sa plocha betónového kruhupre kultúrne podujatia, rozšírila sa ohrada pre zvieratá a bo-li osadené nové informačné tabule. Menej poškodené stre-chy na jednotlivých objektoch boli opravované svojpomoc-ne. Práce zahŕňali očistenie krytiny, výmenu poškodenýchšindľov a dvojnásobný ochranný náter. V obytno-hospo-dárskych domoch z Výravy, Oľšinkova a Zemplínskych Há-mrov a sýpkach z Výravy a Ruskej Volovej bola v rokoch 2012a 2013 vykonaná kompletná oprava vnútorných i vonkajšíchomietok vrátane výmaľby a náteru drevených konštrukcií.V spomínaných domoch boli reinštalované výstavy spraco-vania textilných vlákien, drevospracujúcich remesiel a hrnčiar-stva.

Medzi najnáročnejšie práce patrili veľkoplošné opravy omie-tok a rekonštrukcie striech objektov, ktoré sa podarilo usku-točniť vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slo-venskej republiky a Prešovského samosprávneho kraja. No-vé strechy boli zhotovené na ôsmich objektoch. Práce po-zostávali z výmeny strešnej krytiny, strešného latovania, po-škodených častí krovu a ochranného náteru. Mimoriadne ná-ročná bola rekonštrukcia slamenej strechy dobovou tech-nológiou na obytno-hospodárskom dome z Kalnej Roztokya komplexná oprava strechy kostolíka v roku 2013. Re-konštrukčné práce prebiehali aj na najvyššej veži vo výške18 m nad zemou.

Návrat k prameňom

Takmer zaniknutá pamäť

v dome zo Zemplínskych Há-mrov. V uplynulom roku sa vrámci podujatia Výrava a Oľ-šinkov v skanzene konala mi-moriadna slávnosť, keď vkruhu rodiny a rodákov si ob-čan z Oľšinkova priamo vskanzene – v rodnom dome,pripomenul významné životnéjubileum.

Podujatia vytvorili jedinečnýpriestor na stretnutia rodákova obyvateľov obcí. Kulisy tu tvo-rili historicky autentické objektyz ich rodiska, ktoré sa stali sú-časťou kultúrneho dedičstva.O obľube týchto podujatí sved-čia ohlasy účastníkov a prí-slušných samospráv, ktoré sapodieľali na ich prípravách.

V priebehu desiatich rokov intenzívneho záujmu múzeaa jeho zriaďovateľa o zachovanie a zveľaďovanie skan-zenu v Humennom, nachádzame dnes humenský

skanzen, ako jediný regionálny skanzen, zaradený do prezentácieprehliadača Googl-u.

Odpoveď na otázku – aká je v skutočnosti hodnota skan-zenu – z pohľadu prezentácie mesta či regiónu, z pohľadu vý-chovno-vzdelávacej funkcie, etnografického významu, kultúrnehoa osvetového, historického vnímania, či z pohľadu vynakla-dania finančných prostriedkov spoločnosti – nájdeme v samotnejpodstate pamiatky.

Hodnota pamiatky spočíva vo vzťahu medzi hodnotnou sku-točnosťou a tým, kto ju rozpoznáva, kto sa k nej hlási a jeschopný aktívne ju hájiť. Záleží na jednotlivcoch a spolo-čenstvách v konkrétnych lokalitách a regióne – či dokážemebohatstvo nášho spoločného kultúrneho dedičstva zodpoved-ne prevziať a uchovať.

Pripravili Vasil Fedič a Jozef Fundák

O krem každoročného programuosláv múzejníctva sa v skanzenepravidelne konajú podujatia za-

merané na podporu ľudovej kultúry v ob-lasti ľudovej slovesnosti prostredníctvomvystúpení folklórnych súborov, inte-raktívne výukové programy zacielené nauchovávanie tradičných ľudových re-mesiel, výtvarný plenér INSITA podpo-rujúci insitných umelcov, ako aj ďalšiepodujatia venované záujmovej ľudovejčinnosti – Medová nedeľa, Deň svätéhoHuberta a podobne.

Nové formy podujatí organi-zovaných v skanzene napĺňa-jú myšlienku regionálnehoukotvenia múzejných poduja-tí, a to spôsobom premoste-nia objektov umiestnených vexpozícii s pôvodnými lokali-tami a ich obyvateľmi. V rám-ci múzejného projektu Rodá-ci v skanzene po úspešnom po-dujatí „Nová Sedlica v skan-

zene“ (2011) boli v nasledu-júcich rokoch spracovanéprojekty „Zemplínske Hámrev skanzene“ (2012) a „Výra-va a Oľšinkov v skanzene“(2013). Projekty určené pri-márne rodákom a obyvateľomobcí, odkiaľ pochádzajú ob-jekty v skanzene, finančnepodporila Nadácia SPP. Medzijednotlivé aktivity projektov

patrilo vytvorenieinformačných pa-nelov o objektochv skanzene, kto-ré boli inštalova-né v príslušnýchobciach, ale ajumiestnenie in-formácií o pôvod-ných lokalitách naobjektoch v skan-zene. V roku2012 bola súčas-ťou projektu in-štalácia novej vý-stavy hrnčiarstva

7 MÁJ 2014

SKANZENU

Oživená história – múzeum pre ľudí

Hodnota pamiatky

Pozvanie na výstavy – MDM 2014 (18. máj – 30. jún 2014)

8 MÁJ 2014

MÚZEJNÉ NOVI NY − Vydalo VIHORLATSKÉ MÚZEUM V HUMENNOM pri príležitostiMedzinárodného dňa múzeí v máji 2014. Redakčná a grafická úprava: Mgr. Vasil Fedič, riaditeľ múzea.Sadzba: Erika Farkašová. NEPREDAJNÉ.

NÁVŠTEVNÉ HODINYPočas sezóny: od 1. mája do 31. októbraEXPOZÍCIE A VÝSTAVY V BUDOVE KAŠTIEĽA

Pondelok 09.00 - 16.00 hod.Utorok - Piatok 09.00 - 17.00 hod.Sobota - Nedeľa 14.00 - 18.00 hod.

EXPOZÍCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY A BÝVANIAPondelok - Nedeľa 09.00 - 18.00 hod.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -Mimo sezóny od 1. novembra do 30. apríla

VÝSTAVY V BUDOVE KAŠTIEĽAPondelok - Piatok 09.00 - 15.00 hod.Sobota - Nedeľa zatvorené

EXPOZÍCIE V BUDOVE KAŠTIEĽA A SKANZEN otvorené len pre vopred ohlásené návštevy (min. 5 osôb)

Program MDM 18. 5. 2014PROGRAM V KAŠTIELI

14.00 – 18.00 hod.Prehliadka expozícií a výstav:

Umelecko-historická expozíciaSakrálna expozícia

Prírodovedná expozíciaVýstavy:

Poľovnícka tabuľa (stolovanie šľachticov)Voda je život (interaktívna výstava)

Kamenný herbár (skameneliny rastlín)18.00 hod.

Skupina historického šermu VIKOMT zo Sniny

PROGRAM V SKANZENE14.00 – 18.00 hod.prehliadka expozície

ukážky tradičných remesieljazda na koňoch

14.30 hod.pravoslávna bohoslužba v kostolíku

sv. Michala Archanjela16.00 hod.

Folklórna skupina Ubľanka z Uble Mužská spevácka skupina Rusinija z Humenného

Celodenná vstupenka:Kaštieľ: dospelí 3 € / deti 1€Skanzen: dospelí 3 € / deti 1€

Tešíme sa na Vašu návštevu

VIHORLATSKÉ MÚZEUM V HUMENNOMNámestie slobody 1, 066 18 Humennétel.: 057 / 775 3176, tel./fax: 057 775 2240E−mail: sekretariat@muzeumhumenne.skwww.muzeumhumenne.sk

Putovná výstava „Kamenný herbár” Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi pre-zentuje skameneliny rastlín z obdobia stredných treťohôr. Viac než 140 ex-ponátov rastlín zalisovaných v kameni pochádza z obdobia spred 13 – 14 mi-liónov rokov. Výstava zároveň umožňuje názorné porovnávanie fosílií so sú-časnými zástupcami flóry. Prezentované exponáty obohatené o obrazovú re-konštrukciu treťohornej krajiny dopĺňajú zbierkové predmety z prírodoved-ných fondov Vihorlatského múzea.

Interaktívna výstava „Voda je život” Vodárenského múzea v Bratislave názornouformou približuje význam vody v prírode a spôsoby jej ochrany. Obsahovo je vý-stava rozdelená do šiestich tematických častí zameraných na vysvetlenie kolo-behu vody v prírode, ochranu vôd, význam vody pre rastliny a živočíchy, vplyvklimatických zmien, zdroje pitnej vody a problematiku znečisťovania vodných zdro-jov. Prostredníctvom názorných 3D pomôcok a ukážok predovšetkým detskí ná-vštevníci majú možnosť zábavnou formou a hrami získať množstvo informácii.

Výstava „Poľovnícka tabuľa” Slovenského národného múzea – Múzea Betliar pred-stavuje jedálenské a nápojové súpravy šľachtických rodov a spôsob úpravy poľov-níckej tabule z obdobia 19. storočia.