Vychodí mimo pondelku a pia­tku každý deň, vpredvečer da­tumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, Vlil., Mária ul. č. 15.

Teleti

P«-edplatnt j na rok . K 20'— na pol roka K 10"— naitvrfrokaK5 - — na mesiac . K 1 75

Do Nemecka 1 Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. = .

Ročník V. Číslo 200 BUDAPEŠŤ, vo štvrtok, 19. novembra 1914 Jednot l ivé č í s l a po 6 h » l .

Z a b u d n u t í . . . Brno, dňa 13. nov.

Posledný úkaz ministerstva spravodlivosti 0 amnestii politických posúdencov a väzňov, hlavne posúdených pre urážku kráľa a pod­necovanie proti národnosti, urobil v Rakú­sku značný rozruch. Možno, že sa tu ľudia viacej zaujímajú o tento humánny výkon ministerstva než v samom Uhorsku, lebo podobného niečo sa ešte v Rakúsku nestalo. 1 tu kvitne denuncianstvo a udavačstvo naj­hnusnejšieho druhu. Noviny prinášajú den­ne obšírne a početné zprávy o tom, ako zamilované ženské sa pomstia na svojich neverných milencoch, ba mužoch, ako obchodníci zo zášti udávajú svojich konkurentov, ako zlí ľudia z osobnej zášti a národnostne predpojatí ľudia z obmedze­nosti a hlúposti alebo zle pochopeného pa­triotizmu udávajú nevinných ľudí, ktorí musia potom po celé týždne v najväčších úzkostiach sedeť vo vyšetrovacom väzení. Shováral som sa so štátnym návladným (fiškusom) brnen­ským, ktorý sa s hnusom vyslovil o uda-vaČskej mánii tunajších ľudí. Zfázoval sa, koľko zbytočnej práce majú na policii a pri súdoch a jak ťažko je takého udavača potre­stať, lebo udávania sú obyčajne bezmenné a polícia nemá času, ani dosť úradnictva, aby mohla každý prípad náležité vyšetriť. Uda­vač je inak všade opovržený človek a ne­mecké príslovie dobre vraví: der grôsste Lump im ganzen Land íst der Denunciant (najväčší lump v celej krajine je udavač), ale vzdor tomu nevymrú podobné kreatúry a strpčujú život jednotlivcom a úradom, ba ce­lým národom.

Gróf Tisza vyšiel zo stanoviska, že keby v Uhorsku skutočne bola zrada udomácnená, žeby sa to muselo javiť menovite na bitev-nom poli, kde má vojak príležitosti storakej stať sa zradcom. Po trojmesačnej vojne uká­zalo sa však — čo sme my konečne hneď na začiatku tvrdili - že nemaďarské národ­nosti vykonajú svedomité svoju povinnosť voči kráľovi a štátu. Zbytočné je preto a priamo škodlivé i pre štát a pre úrady ňuchať zradu, kde jej neni a vážiť každé slovo, ktoré sa povie, na vážkach na zlato. Žiadúcno by bolo preto, aby sme sa ujímali nevinne podozrievaných a väznených spolu­občanov a neuťahovali sa zo strachu pred každou obranou tých biednych zabudnutých. Vojenské súdy i civilne ovšem nesadnú hneď na lep každej denunciácii. Ale pre­dsa sa stávajú také prípady, ako s dr. Serncem, známym slovinským národovcom, ktorý bol od konca augusta väznený a ko­nečne ako úplne nevinný oslobodený. Martin Albiny sedel 6 týždňov nevinne vo väzení a bol potom košickým vojenským sú­dom oslobodený. A koľko je podobných prí­padov na Slovensku.

Proti denunciantom sa musí spoločnosť zubami nechtami brániť. Každého udavača ktorý osočuje nášho človeka z vlastizrady atď. treba súdobne nemilosrdne stíhať. Radšej kmína a otcovraha pardonovať ale osočova-teľa a udavača nie.

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva. Vydaná 16. nov. večer. Na severnom bojišti začaly sa včera boje na jednotlivých bodoch našej fronty.

Generálmajor Hôjet v. r.

Nemecká úradná zpráva. 17. nov. Veľký hlavný stán oznamuje: Na východnom bo­jišti válečné operácie i ďalej prajné napre­dujú. Podrobných zpráv ešte nemáme.

Hlavné vodcovstvo Berlín, 17. nov. (Wolf f ova ag.) V bojoch

pri Kutne zajali Nemci aj generála Korffa guvernéra varšavského vojenského okresu aj s celým jeho štábom.

Ruské úradné zprávy 17. nov. (Cez Rím.) Ruský hlavný stán vydal 13. nov. túto zprá­vu : Vo Východnom Prusku sa akcia rozší­rila na fronte medzi Stallupänenom a Krugl-jarnkenom a na okolí Soldavy. Dolu u Visly udaly sa srážky druhotriedneho významu na okolí Kališa a Hercavy, kde nepriateľské predstráže pokúsili sa postúpiť. V Karpatoch rakúsko-uhorské zadné voje, ktoré sa pri hornom toku Sanu a okolo Sanoka držia, boly naším ^vojskom napadnuté. Blokáda Przemyslu, ktorú sme na čas přetrhly pre rakúsku a nemeckú ofenzívu, teraz je už zas úplná. —. Tiež 13. nov. večer vydal ruský hl. stán takúto zprávu : Vo Východnom Prusku na okolí Stallupônena o východnú časť Mazurských jazier boje trvajú. Pri Sol-dave sa ešte bojuje. Zadržali sme nemecký útok, vyšlý od Thornu. Boje odohraly sa na oboch brehoch Visly a nápad naměřený bol proti Rtippenu a Wlodslawsku a na naše pozície od týchto na západ. Tu sústrednil nepriateľ jednu časť svojich lyckých vojov. V okrese čenstochovskom Nemci postupne uťahujú sa do pozícií prichystaných pri hranici. V Ha­liči a proti Dunajcu naša ofenzíva nenara­zila na odpor. Naše voje zaujaly Krosno. (Pol. Hfc)

Stockholm, 17. nov „Dagblad" oznamuje, že pri Krakove začala sa rozhodujúca bitva. Nemci pozdĺž celej rusko-nemeckej hranice vykopali zákopy, ktoré opatrili drôtovými ohradami a inými prekážkami, avíak nie tu na hranici, lež na čiare Krafovec—Lôtren — Grandenz — Bromberg — Poznaň Golgan— Vratislava Neisse chcú Nemci donútiť Ru­sov k rozhodnej bitve.

Berlin, 17. nov. Rakúsko-uhorské voje na sever od Černoviec přešly cez Prut a neoča­kávane od boku napadly Rusov, ktorých po­darilo sa im zatlačiť.

Úradná zpráva. Došla 17. nov. večer o 7. hod. Z okolia Krakova napredujúce naše voje zaujaly na sever od haličskej hranice prvé obranné čiary nepriateľa. Na území v okolí Volbromu a Pilice prišli Rusi najviac do diaľky dostrelu z dela, kde urobila na nás ich pechota nápad, ten sme odrazili. Jeden náš regiment zajal 500 Rusov a uko­ristil 2 baterie strojových pušiek. Nemcami vydobyté víťazstvo pri meste Kutno začína mať už teraz vliv na celý stav.

Generálmajor Hôfer v. r. Južné bojiště.

Úradná zpráva (Uh. t. k.) 16. nov. večer. Na južnom bojišti naše vojsko húževnaté prenasledovalo nepriateľa a nedalo mu času, aby sa rozložil a k vážnemu od­poru schystal v silných a už pred ro-kami pri Valjeve zhotovených pozíciách. Preto aj včera pri Valjeve mali sme boje len so zadným vojom srbským, tento však po krátkom odpore bol porazený a nechal nám zajatých. Naše voje dosiahly rieku Ko-lubaru a zaujaly Valjevo a Obrenovac. Vo Valjeve bolo vítanie charakterické: najprv kvety, ale len aby nás zaviedli, potom hneď na to následovaly bomby a palba z pušiek.

Úradne oznamujú: Poľný zbrojmajster Potlorek, hlavný veliteľ balkánskych ozbro­jených našich síl, vydal toto vyzvanie svoj­mu vojsku:

Po deväfdňových bojoch, ktoré sme bojo­vali so zanovitým nepriateľom, brániacim sa v takmer v nedobytne opevnených pozíciách, po deväťdňových pochodoch po horách a močiaroch, v daždi, v snahu i v mrazoch dosiahly voje piatej a šiestej armády Kolu-baru a donutily nepriateľa zutekať. V týchto bojoch zajali sme viac než 8000 Srbov a ukoristili sme 42 diel, 31 strojových pušiek a mnoho válečného materiálu. Vlasť týmto výkonom neodopre svoju vďaku a obdiv. Za po­vinnosť si považujem, aby som v úplnej miere uznal výtečné chovanie sa vojov a aby som menom najvyššej služby poďako­val sa každému dôstojníkovi a vojakovi pia­tej a šiestej armády. Vzdor ťažkým obetiam a úspechom, vydobitým mohutným napnu­tím síl, ešte nemôžeme si odpočinúť. Ale výtečný duch mojich čiat ubezpečuje ma, že vytknutú úlohu víťazne riešime k spokojnosti nášho najvyššieho pána, k sláve armády a k dobru vlasti.

Poľný zbrojmajster Potlorek v. r. Toto vyzvanie, ktoré treba hneď vyhlásiť,

zaiste nájde všade oduševnenú ozvenu. Me­nom všetkých mne podrobených válečných síl prial som mnoho šťastia chrabrému bal­kánskemu vojsku a jeho víťazným vodcom ku dosaženým skvelým úspechom, ktorými začala sa záhuba húževnatého nepriateľa.

Arctknleža Fridrich v. r. Sarajevo, 17. nov. Včera došiel do hlav­

ného stanu generálmajor Marterer, námestný šéf kráľovskej vojenskej kabinetnej kancelá­rie, aby oddal Potiorkovi vojenský záslužný kríž I. triedy s válečnou ozdobou, ktorým ho kráľ vyznačil.

Softa, 17. nov. (Bud. Tud.) Srbi ustupujú z naloženia hlavného vodcovstva po Ta-kovo, ležiace na čiare Valjevo - Kragujevac.

Berlin, 17. nov. „Deutsches Tageszeitung" oznamuje z Braily, že kráľ Peter je veľmi chorý a dlho už nepotiahne. Kráľ je interno­vaný v kláštore pri Vranji, lebo chce uza-vreť pokoj, kdežto Pašič a válečná strana nechce upustiť. Chorý je aj Pašič, trpí na nervový neduh, veľmi sa zmenil, zoslabnul a nemôže spávať.

Bud. Tud. oznamuje 17. nov. večer: Dľa úradnej zprávy naše vojsko napredovalo po Kolubaru, cez ktorú jedna čiastka už aj pre­šla, ač nepriateľ všetky mosty porúčal za sebou. Vo Valjeve, kam došlo už aj vyššie veliteľstvo, chytro zaviedli pokoj a poriadok. Mesto mnoho trpelo od srbských vojov. Je-don menší jazdecký oddiel zajal 300 Srbov. Srbi utiahli sa na desať kilometrov od Val-jeva smerom ku Kragujevcu. V novej po­zícií sú už boje.

Zemún, 17. nov. večer. (Bud. Tud.) Bom­bardovanie belehradskej pevnosti trvá od ne­dele. Popoludní o 6. hod. naši pioníri vystavili pri Surčíne (asi na 8 kilometrov od Zemúna) most a súčasne prichytili sa oprávať našim vojskom zkazenú železnicu. Práce tieto šly rýchlo pod ochranou nášho delostrelectva. Nepriateľ stále strieľal, ale zle a nebol vstave zahatiť prácu. Keď bol sur-čínsky most z pontonov hotový, naše voje přešly na srbský breh večer o 10. hodine. Vtedy na zemúnskej strane Dunaja zjavil sa najväčší a najnovší náš monitor „Enns" a ostatné monitory rozostavily sa pri tak zv.

Strana 2

Cigánskom ostrove a s našim delostrelectvom naraz začaly strieľať na Belehrad. Bomby len tak padaly. Srbské delostrelectvo stálo na 206 m. vysokom vrchu Banovo, na 5 km. od Belehradu. Súboj delostrelectva odtedy neprestajne trvá. O výsledku možno teraz len toľko uverejniť, že je veľmi prajný. Naše voje pod ochranou našich diel sú na pocho­de od Obrenovca na Belehrad.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva. 17. nov. Veľký \

hlavný stán oznamuje: Na západnom bojišti j bol aj včera vo všeobecnosti pokoj. Južne j od Verduna a severovýchodne od Cirey j Francúzi útočili bezúspešne.

Hlavně vodcovstvo, f i

Haag, 17. nov. Ypern spojenci vyprázdnili, j čo Nemcom veľmi obľahčuje postup ku mor­skému pobrežiu a po obsadení Ypernu hneď j zaujali aj obec Langemark. Ypern je do po- j lovice rozrumený od nemeckých diel.

Berlí •, 17. nov. „Deutsche Tagesztg" \ píše: Odkedy je vojna, najvýznamnejšou ope- \ ráciou nemeckej armády bol postup ku Dix- ] muidenu a Ypernu. Tu bojovaly obrovské j vojská. Nemeckí aviatici bombami zničili v j Yperne chrám a mestský dom. Qenfské te- j legramy oznamovaly, že Ypres Nemci už * zaujali. Je to síce pravda, len že o štyri ho- j diny pozdejšie Francúzi toto mesto zpätvy- j dobyli od Nemcov. Tu sú veľmi krvavé boje. í

Berlín, 17. nov. „Lokalanzeiger" píše, že i belgická armáda utratila dosiaľ 18.000 mu- i žov, z toho 600 dôstojníkov. Asi 2000 vo- ] jakov oblieklo si občiansky odev a tak ušlo j do Holandska. Belgicku zostalo iba 23.000 I mužov, aj to na smrť vyčerpaných. Mnohí j belgickí vojaci v noci vyliezli zo zákopov a i poddali sa Nemcom.

Amsterdam, 17. nov. Na posilnenie fran- j aúzskej fronty doviezli nové francúzske voje. j Časť belgického vojska odvezú do Paríža a j parížsku posádku pošlú do ohňa.

Rím, 17. nov. Londýnska „Westminster j Gazette" píše, že povinnosťou Anglie je na- j koľko len možno skrátiť vojnu, je to jej po- ; vinnosťou nielen voči sebe, lež aj voči svo- j jím spojencom, ktorí sú najväčšmi vystavení | nepriateľským útokom.

Poloúradná francúzska zpráva o položení :

na bojišti hovorí: Čo sa dosiaľ stalo na bo­jišti, nie je pre jednu stranu víťazstvom ani j pre druhú porážkou. Jestli by sa to podarí- j lo, čo chcú docieliť Nemci svojimi húževna- '

BESEDNICA. Román na letnom byte.

Napísal: M. Mužjel. (Dokončenie.)

II. Ráno Sokolova pri rozdávaní listov ne­

bolo. Dievča naň čakalo — on neprichádzal. Chcela sa vrátiť domov, ale tak unavujúce bolo sedeť na protivnej stanici, tak teskno bolo chodiť po známom, smutnom ohrade­nom mieste, že zostala na stanici. O druhej s vlakom mohla prijsť matka — mohla sa s ňou sísť. Chodila po plošine nízko sve-siac hlavu a myslela:

— To je jasné, on sa nemôže vysloviť prvý . . . Veď vidím, všetkému „rozumiem" — a on je taký zdržanlivý, prichádza do rozpakov, preňho je to ťažko . . . Ako to nadhadzoval, že je už starý, že všetko má za sebou a budúcnosť že je syrá a neute­šená . . . Milý, aký je skromný! Boji sa, že som práve ukončila gymnázium a teraz vstupujem na kurzy, že mi je všeho všudy devätnásť rokov . . . Koľko má on? Tridsať­osem, šesť . . . Ach, a či je to nie všetko jedno, všetko jedno . . . Ja milujem - áno, ja milujem. Ja viem, že milujem, a on je taký zdržanlivý, vážny. Žartuje, sám majúc smutné oči a tak mnoho smútku je v jeho žartoch . . . Ale ja milujem . . . Milujem? A som to ja?

Zastavila sa, pozrela pred seba — a úzkostlivý

S L O V E N S K Y D E N N Í K

tými útokami v Belgicku a na okolí Armen-tieresu, taktiež okolo Arrasu, to by bolo už opravdovým víťazstvom pre nášho nepriateľa, lebo takto by zatlačili celé naše ľavé krídlo a vynútili by, aby francúzska armáda zasta­vila boj a znova sa sriadila, že by svoje ztráty nahradila. V tomto prípade mohli by si Nemci dovoliť, aby len malé zlomky svo­jich síl nechali na poviazanie porazeného ľa­vého krídla a všetky svoje ostatné voje ho­dili na východné bojiště, že by tam vynútili si rozhodujúce víťazstvo. O tom nemôže byť ani reči, aby Nemci odvolali svoje vojská z Belgicka.

Rím, 17. nov. „Times" píše, že pri Lille očakáva sa veľká bitva, lebo dľa všetkých znakov, Nemci tu chcú preraziť francúzsku frontu. Lille už mnoho utrpela od nemecké­ho delostrelectva. Nemeckí aviatici ustavične lietajú nad pozíciami spojencov.

Turecká vojna. Turecká úradná zpráva. 17. nov. Hlavný

stán oznamuje: Naše voje včera vo Fas na­padli Angličanov. Počet padlých nepriateľov udávajú na tisíc. Kurd Abdurrezak Beder-chani, ktorým muzulmanský svet už dávno opovrhuje pre jeho revolučné prechmaty, pri Maku prešiel s 300 svojimi ľuďmi cez hra­nicu, aby sa spojil s Rusmi, ale naše voje ho zahnaly. Z jeho ľudí mnohí padli. Naši vojaci sobrali ruskú zástavu, ktorá vyvesená bola v dedine.

Miláno, 17. nov. Poneváč Rusko nechce z Perzie odvolať svoje vojsko, Perzia úradne dovolila, aby turecké voje mohly prechádzať cez krajinu a aby sa mohly v Perzii utvoriť dobrovoľné čaty.

Carihrad, 17. nôv. Turecké voje rýchlo napredujú v Egypte, kde ich muzuhnanské obyvateľstvo víta s veľkou radosťou a hro­madne stáva si do radov vojenských ozbro-jac sa z tajných skladov na zbraň. V Egypte je rozhodne neprajná nálada pre Angliu.

Rím, 17. nov. Na žiadosť spojencov po­slalo Japonsko do Egypta 40 000 mužov svojho vojska, ktoré dosiaľ bojovalo pri Čing-tau. „Corriera delia Sera" poznamenáva, že zprávu túto Itália neprijíma s nejakou veľkou sympatiou. — Do Čingtau vtiahlo anglické vojsko.

Carihrad, 17. nov. Cisár Vilhelm pozdravil veľmi vrelým telegramom tureckého sul­tána z tej príležitosti, že ho v hlavnom stane

pocit podivnej novosti toho, čo nosila v sebe, zmenilo okolie. Since nesvietilo už tak, pria­me biele paprsky jeho pozorne čakaly, prí­sny a vyčkávajúci stál ďaleký les a i koľaj­nice, v prúde tvrdošijne ubiehajúce a záro­veň nehybné, boly nové . . .

— Kedy přijde . . . On přijde . . . Ja viem, ja to cítim, že přijde . . . Až přijde, pristúpim k nemu a poviem mu . . .

Zadychčala sa pri púhej myšlienke na to, čo musí riecť, ale premohla sa a pokračo­vala v myšlienkach:

— Poviem mu, áno, poviem! . . . Po­viem, poviem, poviem . . . — tvrdila si cí­tiac, ako nervózne mrazenie prebehuje jej telom, bez ohľadu na since a na teplý vie­tor, nesúci sa od voľakiaľ z ďaleká, kam už odišlo veselé v leto. — Ja poviem, poviem, poviem . . . Čo poviem?

Chodila jako vo sne, tu nepozorujúc oko­lia, tu naraz s neobyčajnou jasnosťou cítiac since, i pustú stanicu, i telegrafistu, vytĺka­júceho čosi v otvorenom okne, i starca-stráž­nika, pomaly sa klátiaceho v diaľke.

Chvíľu sa jej zdalo, že sa čas zastavil, a nekonečné minúty vo svojej pomalosti tečú bez sľutovania a mučivé; obzrúc sa časom, s prekvapením videla, že minula hodina a že jtoho ani nezpozorovala . . .

Časom stanica obživla, přišly nejaké dá­my v klobúčkach s perami a s nimi deti.

Zase tam na poli zabudnutý pocit, v kto­rým chodila dve hodiny po plošine, zachvá­til ju. Zmizol čas a prišlo len mučivé mra­zenie, ktorým sa triaslo celé telo.

íslo 200

; navštívili traja princi z tureckej cisárskej ro-! diny. Sultán Mohamed V. ďakoval dlhým | telegramom za priateľstvo a pochválil sa s j víťazstvami svojich vojsk nad Rusmi, j Benghazi (Talianske Tripolsko), 17. nov. I Domorodí sa vzbúrili a opatrení delami na-| padli v noci taliansku posádku v Sionti, I ktorá však vzburu potlačila. Domorodí mali S veľké ztráty. Vzbura bola rázu panizlamisti-' ckého.

Neutrálne štáty. Petrohrad, 17. nov. (Cez Sofiu.) Dľa pe-

j trohradskej „Rječi" dozvedá sa ruská vláda, | ze Bulharsko na žiaden pád neposkytne Tu-í recku vojenskú pomoc, a ani proti Srbsku ; nezačne vojenskú akciu. Po tomto vyhlásila | ruská vláda bulharskej, že ani nežiada žia-| dnej akcie proti Turecku a uspokojí sa s j prísnou neutralitou Bulharska. (Pol. Hir.)

Petrohrad, 17. nov. „Novoje Vremja" pri-S naša rozhovor s dr. Maďarovom, bulharským j vyslancom v Petrohrade. Vyslanec vyhlásil, j že Sasonov, ruský minister zahraničia vy-': slovil pred ním, že bukareštskú smluvu drží j za nespravodlivosť a za poníženie Bulharska. \ Vyslanec potom povedal, že bulharskí libe-j rálni politikovia v tejto výpovedi nevidia ! iné, ako uznanie bulharských záujmov a i uskutočnenie myšlienky spojenia všetkých í Bulharov. Bulharsko spojí sa i s čertom, len i aby dosiahlo cieľu. Prirodzené je, že z nu-I tnosti budú bojovať i proti Rusku, jestli toto : bude stáť v ceste spojenia všetkých Bulha-I rov v jednej vlasti. (Pol. Hir.) j Sofia 17. nov. (Pol. Hir.): Srbský „Malý : Journal" píše na úvodnom mieste: Pomer j Srbska k Bulharsku je napnutý, a dohovor j medzi týmito štátmi jé dôležitejší, nežli ruská

pomoc. Vláda je na príčine, že pomer medzi Bulharmi a Srbmi neni dobrý. Opo­zícia vždy usilovala o to, aby tieto dva ná­rody žily v dobrom pomere. Svätým úkolom vlády je nájsť modus vivendi. Srbsko môže uskutočniť svoje ideály len v súhlase s Bul­harskom. S radosťou vidíme, že je medzi týmito štátmi vyjednávanie, a ak Bulhari len to požadujú, čo im právom prichodí, tak im to musíme dať, zlý obchod však nemusíme urobiť, totiž nemusíme dať na úver to, čo je už naše, bez toho, žeby sme obdržali proti­hodnotu. Vďačne vyhovieme Bulharsku, žia-dúcné je však, aby sme po vojne i my boli spokojnými.

Rím, 17. nov. O grécko-bulharskom inci­dente povedal Rizov, bulharský vyslanec v

— Prechladla som — mrmlala chvejúcimi sa rtami, - prechladla som, keď som šla včera ta . . . Prechladla som a mám horú­čku. - Celkom neočakávane a akoby ne-zvučne vyrástla náhle pred ňou lokomotíva tak blízko, že sa uhnula zpät.

— Dajte pozor, s lečna. . . — vyhŕkol mimoidúci zástupca prednostov a skričal hlasne komusi:

— Ide spojovací? — Ano . . . — odpovedali mu z dialky. Inna potácajúc sa odišla dolu k vagónom.

A odrazu uvidela práve tak neočakávane, ako minútu pred tým lokomotívu, svetlú rubašku Sokolovu, jeho rozčúlenú tvár, sme­júcu sa a súčasne div neplačúcu. Bežal po­pri modrom voze, blýskajúcom sa novým náterom, a na kohosi volal, ku komusi na­ťahoval ruky a ešte než sa vlak zastavil, vyskočil na schodík a šklbal dveřmi.

A priamo jemu do rúk dve ženské ruky podaly štyriročného chlapčeka v modrých Šatočkách a v širokom panama, a hneď za ním z vagónu, podopieraná prievodčím vla­ku, vyšla vysoká, mladá dáma a za ňou druhá, patrne bonna alebo guvernantka.

Sokolov postavil dieťa na nohy, vrhol sa k dáme, stisol jej ruky a ona sa smiala ti­chým, záhadným smiechom, a jej veľké šedé oči žmurkaíy pod modrým závojom.

Sokolov jej poľúbil ruky, potom priamo cez závoj poľúbil ju na tvár, potom sase vrhol sa

j k decku, a uchvátil ho do náručia, potom i kríkol čosi nosičovi, ktorý čulé behal okolo a

Čfslo 200 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

Ríme spolupracovníkovi „Giornale ďlta-lia", že nebude mať žiadneho následku, po-neváč sa jedná len o nepatrné pohraničné incidenty, ktoré zapríčinil nešťastný tempera­ment pohračničných stráží Pomer medzi Gré­ckom a Bulharskom je dobrý a incident bu­de vybavený vzájemným vysvetlením, prí­padne potrestaním hriešnikov.

Praha, 17. nov. „Prager Tagblattu" tele-grafujú z Carihradu : Tu sa rozniesla zpráva, že Rusko podalo Rumunsku a Bulharsku ul­timát, lebo tieto štáty odoprely prevoz ruských vojsk a válečného materiálu cez svoje územie.

Bukarešt, 17. nov. „Diminatea" sdeľuje zo Sofie: Váš zprávodajca môže vám z prame­ňa docela hodnoverného sdelif, že sa troj-dohode nepodařily pokusy na zmenenie mienky bulharskej verejnosti. Bulharské úra­dné kruhy zamietly tú žiadosť, aby sa Bul­harsko postavilo proti Turecku, ačpráve na tento prípad sľúbila trojdohoda Bulharsku Thráciu a Drinopol. Toto je najjasnejším dô­kazom toho, že Bulharsko úplne súhlasí s Tureckom a že pôjde s ním.

Rím 17. nov. Svätý otec upravil na vše­tkých biskupov encykliku, v ktorej prosí pa­novníkov, aby urobili koniec bratovražednej vojne. Ďalej napáda slobodomyseľný názor na život a stavia sa proti tomu, aby bol ka­techizmus zo škôl vylúčený.

Budapešť, 18. novembra. — Pomník kráľovi Karolovi v Jassoch. Z

Bukareštu sa telegrafuje: Magistrát mesta Jassy usniesol sa jednohlasne, aby zomrelé­mu kráľovi Karolovi bol postavený pomník. Súčasne bolo usnesené zbudovať muzeum, v ktorom by boly uschované pamiatky upo­mínajúce na dobu panovania kráľa.

— Najnovší vynález Edisona. Dľa americ­kých listov vynašiel Edison taký stroj, po­mocou ktorého môžu sa podmorské člny celý mesiac pod vodou udržať. Stroj vraj vyrába, na spôsob pľútvi rýb, oxigén z morskej vody.

— Raněni a chorí dôstojníci sa musia hlá 8if u miestnej posádky. Dľa rozkazu ministra vojny musia sa dôstojníci, poddôstojníci a vojenskí úradnici, keď sa vrátili ranení alebo chorí z bojišťa bez ohľadu na to, že kde slúžili a bez ohľadu na to, kde sa liečia, medzi 20. a 25. novembrom ráno o 9 hod. u patričnej miestnej posádky hlásiť. Ti, ktorým

je osobné dostavenie sa pre povážlivý stav nemožné, povinní sú hlásiť sa listovné alebo pomocou posla v sprievode lekárskeho vy­svedčenia.

— Cena zničených válečných lodí anglic­kých. Dľa udania „Naval Annal" obnáša ce­na anglických válečných lodí, ktoré boly po­siaľ vo vojne zničené viac než 111 mil. kor. nepočítajúc v fo dva podmorské člny „D 5" a „E 3", ktorých cena nie je udaná. Ceny zničených lodí sú tieto: Abukir 15,022.360 korún, Amphion 5,506.140 korún, Gressy 14,986.480 kor., Good Hope 19,815.180 kor., Hawke 8,014.040 kor., Hermes 5,035.520 kor., Hogue 14,996.180 kor., Monmouth 19,591.820 kor., Pathfinder 5,462.920 kor. a Pegasus 2,698. kor.

S Haličou je zastavená poštová pre­mávka. Utorkový úradný časopis sděluje na­riadenie poštovej direkcie, že je doprava sú­kromných balíkov do celej Haliče na neur­čitý čas zastavená.

— Cenzúra v Japonsku. V Japonsku je zavedená počas války prísna cenzúra. Je charakteristické čítať takúto cenzurovanú zprá­vu. Jeden japonský časopis píše: „Minule napadla jednu japonskú flotu na určitom mieste flota jednej mocnosti. Flota jednej druhej mocnosti nám pomáha."

— Život v šiancoch. „Coriera delia Sera" prináša z Paríža zábavnú históriu zo života vo francúzskych zákopoch. Jeden dôstojník píše, že si vojaci zariadili v šiancoch sku­točnú kúpeľňu so všetkým zariadením a mo­derným komfortom. Každá stotina môže „užiť" ráno jednu sprchu studenej vody. „Všetci generáli píše — prišli obdivovať naše pohodlie. MánTe tu holičský sklad i malé varietné divadlo. Jeden z nás je artista z varietu a predstavuje zábavné kúsky s vy­cvičeným psičkom. Medzi opevneným ne priateľom a našimi šiancami prihodila sa táto veselá historka. Kde sa vzal, tu sa vzal, zabehol ta — • zajac. Z oboch strán, Fran­cúzi i Nemci zahájili naň paľbu. Zajac pa­dnul, a z oboch strán malo dôjsť k zápasu oň. Ale v tom sa ozvaly z nemeckých šian-cov hlasy: „Dohán, dohán!" Střelbu zastavia a už je tu francúzsky vojak, ktorý ide pre zastreleného zajaca. Boh vie koľko má v sebe gúľ, je nimi prevŕtaný ako sito. j Na miesto, kde vzal zajaca, položil vojak kúpnu cenu — baljjk dohánu, ktorý ne­mecký vojak spokojne zdvihnul a odniesol, tešiac sa „dobrému obchodu". Za oka_

skladal z vagónu akési škatule, akési balíky, a zase sa rozhovoril s dámou — a v tom — hľa, pozdravil sa s bonnou. A celý stále kamsi sa ponáhľal, chvel sa radostnými náhlymi slzami a úsmevom sa triasol a usi­loval čosi robiť, kamsi bežať a dáma sa usmievala tichým, láskavým úsmevom a vra­vela:

— Počkaj, počkaj, všetko urobia, neroz-čulujte sa tak . . . No, čo, avšak, Gljeb na­rástol ? Veď už dva roky . . .

Keď vlak odišiel a Sokolov súčasne s dá­mami, dieťaťom a s predchádzajúcim nosi­čom Pudom, ovešaným škatulami a balíkmi, šiel zo stanice, uvidel Innu. Šetrno na ňu pozrel, "poklonil sa a zase sa obrátil k dá­me, usmievajúc sa tým istým trochu roztrži­tým a rozpačitým úsmevom, opytujúcím sa ho:

— No, a čože, čože vy ? . — To je, iste . . . to je teraz celkom . . . 0, jak som rád, jak som rád.

Dievča stálo na plošine — a koľajnice ubehajúce do diaľky divne sa chvěly, dvíha­júc sa a klesajúc, ako by tiekly rovnomer­nými, húpajúcimi sa vlnami.

S neuveriteľným úsilím vykročila ku predu, vpotácala sa, ale vzchopila sa, znovu vy­kročila a šla mäkko, jak by odměřovala ka­ždý krok, ako chodí natiahnutý automat.

Šla a zdalo sa jej, že hlava jej je prázdna a ohromná a taktiež prázdne a veliké že je celé telo. A tam v tejto prázdnotě divne, hlucho a bolestne tlčie veliké, opustené srdce. Zdalo sa jej, že nemyslí na nič, že

všetky myšlienky sa roztopily a zmizly a že jedine veliká a stenajúca prázdnota zostala, ale kdesi v samotnej hĺbke jej bytosti jako ranený vták bila myšlienka. A tak bola hor­ká a tak strašná, že sa chcelo plakať, kri­čať, padnúť na zem a vyť, ako umierajúce zviera - ale ona šla kolísajúcimi sa krok­mi, haliac sa do svetlého plédu, a krčila sa mrazením . . .

A len keď sišla s násypu a keď dookola ju obstúpily husté olšové kre a tišina na­klonila sa nad ňu mäkko a láskavé — sadla si na kopec, pohodila hlavou a hľadiac ši­roko rozovrenými, uprenými očami v bledé podzimné nebo, spýtala sa:

— Ako to? Ako je to len možné? A celá horkosť oklamanej lásky, celá bo­

lesť hrdúsiacej mýlky slialy sa v pocite ne-vyhladiteľnej urážky. A ten, ktorý hodinu predtým sa zjavil tak svetlým, žiadúcim, teraz sa zdal tak strašným.

— Ako je to možné ? Milovala, verila som — ale . . . veď to je jeho žena, veď on mi­loval ju to znamená, že som sa mýlila? Tedy on lhal, lhal? On miloval ju a mne to vravel? Ako že, ako je to len možné? Ci snáď on môže . . . Či snáď. . . Ó-o-o-o, jak je to hanebné, jak je to strašné.. . Jak to b o l í ! . . .

Sklonila hlavu, uchvátila ju rukami a chcela zaplakať. Ale nemala sĺz — len sucho a boľastne hořely rozpálené oči a tajomne sa triasol pred nimi dýmok posledného pod-zimného tepla.

mih však nesmel už nikdo vystrčiť zo šian-cov hlavu. Niekedy pre zábavu strielajú dó cieľa s Nemcami. Francúzky vojak vystrčí na bajonet čiapku a nemeckí vojaci cielia. Ak je „treffer", oznamujú Francúzi kývnutím. Pred nočným přepadením chránia sa vojaci tým, že terén pred šiancami pokryjú práz­dnymi škatulkami z konzervov, ktoré svojím cenganím prezrádzajú bliženie sa nepriateľa."

— Zprávy z Lvova. Krakovský „Glos Ná­rodu" sděluje, že v Petrohrade bol už vy­pracovaný plán občianskej správy tej čiastky Haliče, ktorá je dočasne obsadená ruským vojskom. Je vraj v úmysle túto čiastku roz­deliť na štyri gubernie, ktoré majú byť pod­riadené lvovskému generálnemu gubernáto­rovi, ktorým je nateraz generál-leutnant gróf Juraj Bobrinský. Za budúcich gubernátorov sú vraj vyhliadnutí: člen sovětu hosudar. M. Stachovič, kijevský vicegubernátor Suko-vkin, Melnikov a Čartvižský. Okrem toho dostane gr. Bobrinský pomocníka v osobe generála Polovcova.

— Vyhlásenia vysokoškolských procesorov v Nemecku. Profesori všetkých univerzít a vysokých škôl technických, roľníckych, zve­rolekárskych a obchodných, ako i lesnických a banských akademií atď. vydali a podpísali v brožúrke na 25 strán toto vyhlásenie: „My učitelia univerzít a vysokých škôl v Nemecku slúžime vede a konáme prácu mierovú. Avšak naplňuje nás razhorčením, že nepriatelia Nemecka, v čele ich Anglicko, vraj v náš prospech, usilujú sa vytvoriť rozpor medzi duchom nemeckej vedy a tým, čo nazývajú pruským militaizmom. V ne­meckom vojsku niet iného ducha, nežli v nemeckom národe, lebo ti oba sú jedným a my náležíme k ním. Naša armáda pe­stuje i vedu, ďakuje jej značnou mierou za svoje úspechy. Služba vo vojne robí našu mládež tiež zdatnou pre všetky výkony v pokoji, tiež pre vedu. Lebo ona vychová­va ju k vernému sebazapreniu a konaniu po­vinnosti dodajúc jej náležitého sebavedomia a hrdej čestnosti muža opravdu slobodného, ktorý seba ochotne podriaďuje celku. Tento duch žije nielen v Prusku, on je vo vše­tkých zemiach nemeckej ríše. On je ten istý vo vojne a pokoji. Teraz bojuje naše vojsko za slobodu Nemecka a tým tiež za všetko dobré vzdelanosti a pokoja nielen v Neme­cku. Našou vierou je, že s víťazstvom, ktoré nemecký „militarizmus" vybojuje, sú spojené zdar európskej kultúry, mužná solidarita, vernosť a obetavosť svorného, slobodného nemeckého národa."

— Maximálne ceny obilia v Nemecku Od 4. novembra sú zavedené v Nemecku úrad­né najvyššie ceny obilia. Žito 220, pšenica 260, jačmeň 205 mariek za 1000 kilogra­mov. Cena otrúb je ustanovená na 13 ma­riek za metrický cent. Tieto najvyššie ceny platia len pre domáce obilie. U nás k sta­noveniu maximálnych cien ešte nedošlo.

— Boj o fúzy. Nosenie „anglických" fú­zov vyhtásili viedenskí holičia za nevlaste-necké a doporučili pre starších pánov úpra­vu fúzov, aká je známa z vyobrazenia nášho kráľa; mladší páni majú nosiť fúzy ako cisár Vilhelm.

— Válečná pôžička Francúzska. Francúz­ska vláda podá návrh parlamentu o povole­nie pôžičky 911 miliónov frankov. Z tohoto obnosu je potrebné na válečné výdaje v me­siaci novembri 800 miliónov a 7 miliónov na podporu ľudí bez práce.

Majiteľ a vydavateľ: Slovenský Denník ú(. spol. Zodpovedný redaktor: Anton Síefánek.

MINDSZE1 moderný umelecko-fotograflcký atelier prvého rá­du odporúča svoje známe najlepšie fotografické práce v každom prevedenia veľkosti za mierne ceny

V 4121 PRESP oproti divadlu* W P W H W 9 T O V MM1S5MI

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Clslo 200

Emil Krutyil, zkús. zubár nebýva pod č. 94, ale Budapest, VIII., Úllói-út 64. rtMHtimfawiiiiiiiim i miim • •! i n n — B a a .

Vždy čerstvé cukrárske vý­robky má na sklade

Antonín Pantelič, Budapest, iv\, Liszf Ferenc-íér 10.

4Í 79 Nábytok Ján Árvay stolár v Žiline

na hlavnom rinku č. 9. sklad a obchod izbovým náradím, dobrá, so­lídna výroba pri veľmi miernych cenách. Zhotovuje nábytok tiež na objednávku v naj­kratšom čase. Prijmem dobrých stolárskych pomocníkov, práca je stála v zime v lete.

Nastúpiť možno hneď.

B H H M H H H B I I B H H H I I R t ! R m H W »

Založené roku 1891. Jediná tohoto druhu vyznačená firma vo vyučovaní strihu, ktorá si na tomto poli zadovážila listiny uznania a mnohé od­znaky. Vyznačená bola v Budapešti, v Prahe, v Drážďanoch, v Berlíne a v Paríži. Tento závod má viac ako 100.000 poďakovacích dopisov, medzi ktorými sú i od vlády listiny uznania. — Poďakovacie dopisy na žiadosť komukoľvek ukážeme v miestnostiach nášho obchodu. — V našej krajine je toto jedi ný strih vyučujúci ústav, v ktorom sa vše tkým moderným, anglickým a francúzskym

strihom vyučuje.

Prvý budapeštiansb; strih vyučujúci ústnu Majitei' Sámuel Hflehr, umelecký strihač, diplomovaný učitef a kraj­

čírsky ma! ster, 4 92

Budapešť, Vi!., Nagydióía ul. 27, i.pcsch.

Obchod na strihové vzorky n módny časopis. BUDAPEST, Vil., NAGYD1ÓFA UL. číslo 29.

S

Kavu a caj poštou na dobierku alebo za vopred poslaný obnos. — V Budapešti zasielam :: vyclene a franko až do domu: ::

41/, kilo „Cuba* kávy K 22 — 47, , „Jáva* kávy K 22-— 7 4 „ miešaného cisárskeho čaju K 5 — 47, „ „Mocca" kávy K 22 — 47, , .Perlo" kávy . . . . . . . K 22— 7 4 „ Karlsbadského čaju . . . . K 580 7, » Hollandské cacao . . . . K 320

Čaj možno pribaliť ku káve.

ŠTEFAN BELÁK, Budapešť, VIL, Roťtenbiller-u.4.

3253

f v

ČUDOM BANKA DC. SPOL. VO FRAŠTflBO.

Platí od VKLADOV 4 n - B V o ¥ čistých.

Vybavuje bankové ob­chody každého druhu.

3957

Móric Klein, c h e m i c k ý č i s t i a c i ú s t a v , f a r b e n i e h o d v á b u a l á t o k 4>79

Budapeíf VIII., Mtkszáth Kálmán-tér 2.

I I C

I I S

Senzačný zpu prí­rody v XX. storočí. Zadarmo zdelírn každému, ako je možné vyliečiť dlho­ročný prsný záduh a ka­šeľ mojim od dávna osved­čeným domácim prostried­kom. Na odpoveď prosím priložiť poštovú známku.

J. II a s t í , Plzeň, Čechj. Poštová schránka č. 150

U 41S0

I Telf fonjóísef If—85 • Prvýpohraby zariaďujúci • pod-jkv AtžbeUn. meste | v Budapešti, VII. Dabán; u. too,

I rob IZibella ul a Sípjen lat­ter EUGEN P0DLD8SÁNYI.

I Usporiaduje jednodu-J ehe a skvostn pohra-I by, ako aj slávnostní J pobraby za najravre)-I siu cenu Staiy veŕký J sklad vencov z ume-1 Iých kvet..v. Prevádza ! d opravovanie mŕtvol. I Hovort slovensky. 4i86

O b c h o d n í p o m o c n í c i , oslobodení on vojenskej povinnosti, úplne zo h í v obore tovaru špecerajné-ho ;. železnéi o. uech za­dajú hneďofery s nárokom platu a udaním časun»stú-peuia Hrme F e d c r H o u -d * k , R u ž o m b e r o k . 4187

Pri objednávkach odvolávajte sa na

Siónský Dštím!!! A1TON KREIBICH, t o v á r n a na m a š u a údeniny S I « M « H / n n « > l # R i c h a r d u!. 6.10. r r e S p O r © K ) <Vo vlastnom dome), o b c h o d Š p i t á l s k á u l i c a 3D. má na stciade vždy čerstvé i údené Telefon mäso, klobásy, virštle, šunky attf. č. 7 9 9 .

O u s t a v R e i f f . tASBSrC^vS. Z h o t o v u j e m u m e l é z u b y i c e l é c h r u p y . S v e l k o u z b e h l o s ť o u p r e v á d z a m ť a h a n i a z t ' b o v a h o r e n o u , P r i u r o b e n i z u b o v b e s p o d n e b i a m o ž n o t i e t o h n « ď k h r y z u u p o ­t r e b i ť , p r i č o m o d s t r á n e n i e k o r e f t o u j e z b y t o č n é . Z h o t o v u j e m z l a t é m o s t k y a a-äs.té h o r e n é . 4166

Ehrenberger a Patsróch, Budapest, VIII., Rákóci-tér IOf

( v c h o d z a t r ž n i c o u ) . Sklad: s t a v e b n é h o s t o l á r s k e h o m a t e r i á l u , c e l é z a r i a d e n i a b y t o v , o b c h o d o v , i s k ú v a -n i a p o r t á l o v , e t p e c i á l n e x á t v o r y n a n á ­b y t o k , p á n t y , o z d o b n é o i a ú v o v i e a r ô z n e n á s t r o j e . 4180 T e l e f o n : 31—IS.

Č o k o l á d y smotanové, švajčiarske, d e s e r t n é b o n b o n y , vefmi jemné, Č o k o l á d y , k vareniu vermi jemné, í ? ú a n o é n é c u k r o v i n k y , b o í l b o s t y každého druhu

vyrába a ľavne dodáva

řlkc. továrna na cukrovinky a čokoládu ZORA" OLOMOUC, Morava.; >>

a: •lasna: TRNAVSKÁ A VIDIECKA U3OOVÄ BANKA ÚČ. SPOLOK V TRNAVE

(SVagyszombat). R á k ó c z i h o u l i c a č. 19. Z a l o ž e n á r. 1897. [ v o v l a s t n o m d o m e ) . Z a l o ž e n á r. 1897.

P l a t í o d v š e t k ý c h v k l a d o v p o l p i a t a p e r c e n t a (4!|2

0|0)y 4 k o r u n y 5 0 h a l i e ­r o v č i s t o , s d a ň o u 5°|0-ový ú r o k . s: Dáva pôžičky na zmenky, zaintabulované úpisy (obligator) a vybavuje všetky ban­kové obchody svedomité, lacno a rýchle.

3571

isisia; Ul! yt»Jt£Sl»í©imjtwj l=£AS»EJl»í l?

ospodárska baoka v Trnave.. Účasfinná istina K 400.000'—. Zásobná základina okrúhle K 90.000—. j

Filiálky, v Pezinku a v Modre, f GiB E x p o z i t ú r a i v S o p o r n i. 3 B

j M li vkladu p BI taitfjÉ ft Ijclpbi 1 f

I B

i] č i s tého ú r o k u , ktorý ráta od dňa po vložení až do dňa pred vybratím. i

| MI Vybavuje bankové obchody každého druhu, j

Tlaceu Budapeitianstrshe nakladatefekeho apolku účastinártkej spoločnosti, Budapest, VIII., Mária ulica Halo 15,