Uebné osnovy Dejepis - zszlateklasy.netzszlateklasy.net/doc/dok_dejepis_5._-_9._roc..pdfgeografie – práca s mapou slovenského jazyka a literatúry – čítanie s porozumením,

Učebné

osnovy

Dejepis

5. ročník

1 hodina týţdenne, 33 hodín ročne

Názov predmetu DEJEPIS

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť

Časový rozsah výučby 1 hodina týţdenne

Ročník 5. ročník

Škola Základná škola, Zlaté Klasy, Hlavná 787/25

Názov ŠkVP Učíme sa pre ţivot, múdrosť robí človeka slobodným

Názov ŠVP Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ v SR

Stupeň vzdelania ISCED 2

Dĺžka štúdia 5 rokov

Forma štúdia Denná

Vyučovací jazyk slovenský

Školský rok 2013/2014

Charakteristika predmetu v 5. ročníku

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka ako celistvej

osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej

skúsenosti, či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej

perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých

historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom

ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom

kladie dôraz na dejiny, v ktorých môţeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských

javov i problémov.

Takto vedie ţiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti

kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám,

rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín

a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej

spoločnosti. Rovnako dôleţitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

Ciele vyučovacieho predmetu v prepojení na kľúčové kompetencie

V dejepisnom vyučovaní je potrebné dodržať tieto ciele :

- postupne objasňovať ţiakom jednotlivé konkrétne fakty z vývoja ľudskej spoločnosti - uplatňovať najnovšie výsledky bádania historickej vedy

- naučiť ţiakov chápať zákonitosti historického vývoja

- učiť ţiakov osvojiť si metódy získavania vedomosti o historickom vývoji ľudstva, pracovať

s týmito poznatkami a vyuţívať ich k zaujatiu spoločenského postoja

- neustále podávať ţiakom dôkazy o pravdivosti vysvetľovaných historických javov

a o správnom historickom hodnotení

- na základe historických javov viesť ţiakov k pochopeniu významu a poučenia, ktoré dejiny

prinášajú pre budúcnosť.

Dôleţitou cieľovou kategóriou výučby dejepisu je tvorba študijných predmetových,

medzipredmetových kompetencií – teda spôsobilostí a schopností vyuţívať kvalitu získaných

znalostí v rôznych situáciách. Takto získané spôsobilosti a schopnosti umoţnia ţiakom aby

nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti. Aby sa naučili klásť si rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prítomnosť pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne

vlastný názor.

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických

prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa povaţuje za integrálnu súčasť

didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.

Závaţným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je

prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v

hotovej podobe prevaţne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom

frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na

proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej

činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spoluţiakmi v kooperatívnom učení.

Kľúčové kompetencie

vie aktívne počúvať a spätne reagovať

zaujíma sa o veci verejné

zapája sa do občianskeho ţivota

rešpektuje ľudské práva

je zodpovedný vo svojom konaní

pozná a akceptuje kultúrnu rôznorodosť, národné, národnostné a etnické odlišnosti

vníma kultúrnu tradíciu svojho národa

spolupracuje druhými na riešení spoločných úloh

je tolerantný k názorom a konaniu iných

oceňuje schopnosti druhých ľudí

chápe význam historických hodnôt a pamiatok pre budúce generácie

vie pracovať s textom, s rôznymi zdrojmi informácií

vie ich porovnávať a overovať

pouţívať IKT

Témy.

Obsah

vzdelávania:

Priestor a čas

Pamiatky v priestore a čase

Priestor na mape

Človek v pohybe

Ako si človek zmenšoval svet

Spôsob obţivy človeka

Práca detí v minulosti aj prítomnosti

Človek – vládca prírody?

Pamäť ľudstva

Duchovný ţivot človeka

Keď zlyhá komunikácia

Prehľad tematických celkov a stanovený počet hodín

(1 hodina týţdenne, 33 hodín ročne)

P.č.

Tematický celok Počet hodín

ŠVP ŠkVP

1.

Od blízkeho k vzdialenému

12

0

2.

Človek v premenách priestoru a času

11

0

3.

Človek a komunikácia

10

0

OBSAHOVÝ A VÝKONOVÝ ŠTANDARD

Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard

Téma Pojmy Spôsobilosti

Od blízkeho

k vzdialenému

Priestor a čas

Pamiatky v

priestore a čase

Minulosť našej

školy

dom, byt, sídlisko,

dedina, mesto, vyšší

územný celok,

Slovensko,

Európska únia

prírodný a historický

čas

kategórie

historického času -

meniny, narodeniny,

dátum, letopočet,

sviatky

fotografia-obrazová

spomienka, rodinný

album, rodostrom

historické pramene

(písomné, obrazové,

hmotné) múzeum,

kniţnica, archív,

školská kronika

dejepisná mapa

glóbus

Ţiaci:

- vymenujú zmeny v mieste bydliska, ktoré sa udiali počas ich ţivota,

- rozpoznajú, čo sa zmenilo a čo sa nezmenilo v

mieste ich bydliska,

- identifikujú rozdiel medzi prírodným a

historickým časom,

- zostavia tabuľku dátumov štátnych, cirkevných sviatkov a pamätných dní,

- zaradia letopočty do príslušného storočia,

z ľubovoľného storočia vyberú správny letopočet,

- rozlíšia dátum a letopočet,

- zakreslia do časového diagramu významné

údaje zo ţivota svojej rodiny, - rozpoznajú pojmy pred Kr. a po Kristovi /pred

naším letopočtom a po našom letopočte,

- zostavia rodostrom svojej rodiny,

- napíšu krátky príbeh zo ţivota svojej rodiny,

- poloţia adekvátne otázky fotografii ako zdroju

historických informácií,

- zaznamenajú rozprávanie starých rodičov,

rodičov o minulosti svojho rodiska.

- pochopia pojem generácia v rodinnom

kontexte na príklade starých rodičov a rodičov,

- poznajú historickú udalosť, osobnosť, ktorú

pripomína pomník, pamätník, pamätná tabuľa

v mieste, kde ţijú,

- identifikujú najstarší hrob na cintoríne,

- rozpoznajú na obrázkoch jednotlivé druhy

historických prameňov,

- rozpoznajú rozdiel medzi múzeom a archívom,

- usporiadajú širšiu škálu historických

obrázkov a objektov,

- vymenujú hlavné body z jedného prameňa na

základe otázok učiteľa,

- pouţívajú rozširujúcu sa škálu pojmov v

závislosti od témy,

- zhodnotia význam rodinného albumu pre ţivot

rodiny,

- zaznamenajú rozprávanie starých rodičov o škole z čias ich mladosti.

- pátrajú po starých školských zošitoch a

učebniciach. - získajú informácie o minulosti vlastnej školy,

Človek

v premenách

priestoru a času

Priestor na

mape

Ako si človek

zmenšoval svet

Človek

v pohybe

Spôsoby

obţivy človeka

Práca detí

v minulosti

i prítomnosti

Človek vládca

prírody?

Pamäť ľudstva

sťahovanie národov

stretávanie kultúr

kolonizácia

vysťahovalectvo

od kolesa k lietadlu

roľník

remeselník

detská práca

prírodná energia

umelá energia

jazyk, písmo

rukopis, kniha

noviny,

rozhlas, televízia

internet

e-mail

náboţenstvo,

legendy,

mýty,

- získajú historické informácie z dejepisnej

mapy, - rozpoznajú rozdiel medzi zemepisnou a

dejepisnou mapou, mapou a glóbusom,

- analyzujú príčiny sťahovania ľudí v minulosti

i prítomnosti,

- zdokumentujú príklad sťahovania ľudí v

prítomnosti,

- zostavia tabuľku najdôleţitejších dopravných

prostriedkov v chronologickej postupnosti,

- porovnajú spôsoby dopravy v minulosti i

prítomnosti,

- rozpoznajú vplyv dopravných prostriedkov na

ţivotné prostredie svojho regiónu,

- rekonštruujú ţivot roľníkov v minulosti,

- vysvetlia príčiny oddelenia remeselníkov od

roľníkov,

- zhodnotia význam špecializácie remeselnej

výroby,

- nakreslia znak, ktorý výstiţne charakterizuje

zamestnanie remeselníka,

- nájdu rozdiely medzi výmenným a peňaţným

obchodom,

- zistia najčastejšie druhy detskej práce v

minulosti,

- zaujmú stanovisko k problému detskej práce,

- zaujmú postoj k tvrdeniu, ţe dospelí v

niektorých krajinách zneuţívali a i naďalej

zneuţívajú prácu detí vo svoj prospech.

- vystihnú rozdiely medzi prírodnou a umelou

energiou,

- nájdu príklady vyuţívania prírody v prospech

človeka,

-zdôvodnia príčiny neustáleho hľadania nových

zdrojov energie.

-zistia vynálezy, ktoré pomohli človeku vyuţiť energiu vo svoj prospech.

-nájdu príklady zneuţívania prírody človekom

- identifikujú na obrázkoch najstaršie druhy

slovanského písma,

- vypátrajú druhy písem z minulosti,

- zhodnotia význam vynálezu písma,

- rozpoznajú druhy moderných,

masovokomunikačných prostriedkov,

- identifikujú rozdiely medzi rukopisom

a tlačenou knihou,

- zhodnotia význam vynálezu kníhtlače,

Človek

a komunikácia

Duchovný ţivot

človeka

Keď zlyhá

komunikácia

povesti ( región )

vojna

mier

víťazi – porazení

- rozpoznajú príbeh z minulosti svojho regiónu

z povesti, legendy, - vypátrajú v mieste bydliska sochy svätých,

- identifikujú dôsledky vojen pre človeka a

prostredie, v ktorom ţije,

- zdôvodnia stálu prítomnosť vojen v minulosti i

prítomnosti,

- zostavia správu o vojenskom konflikte v

súčasnosti.

Prierezové témy

osobnostný a sociálny rozvoj - zodpovednosť

- deliť si prácu a úlohy - vie diskutovať

- vie sa začleniť do spoločnosti

- uvedomuje si vlastnú identitu

- vie odhadnúť dôsledky svojich činov

- kladie otázky a zisťuje odpovede

- zaujíma sa o nové veci

environmentálna výchova - ochrana ţivotného prostredia - má pozitívny vzťah k historickým a kultúrnym- chápe význam ich zachovania pre budúce

generácie

- uvedomuje si význam hľadania nových zdrojov

energie na Zemi ochrana života a zdravia - zodpovednosť za správanie voči okoliu a prírode

- vie odhadnúť dôsledky svojich činov

pozitívnych a negatívnych - uvedomuje si kontinuitu prírodného dedičstva

tvorba projektu a jeho prezentácia – Rozprávanie starých rodičov

Medzipredmetové vzťahy

Na hodine dejepisu moţno vyuţiť poznatky aj z iných predmetov najmä :

občianskej náuky – etické kategórie, prelínajúca sa terminológia

geografie – práca s mapou

slovenského jazyka a literatúry – čítanie s porozumením, spracovanie

textu, koncept, výťah, výstriţky, hodnota literatúry ako prameňa

náboţenskej výchovy – kresťanské kategórie vo vedomí Európana,

dejiny cirkvi

informatiky – práca s internetom,

výtvarnej výchovy – historické slohy, maľba, architektúra

Požadovaný výstup žiakov z dejepisu v 5. ročníku

- ţiaci vedia vymenovať zmeny v mieste bydliska, ktoré sa udiali počas ich ţivota

- pochopiť význam sviatkov

- vedieť zaradiť letopočty do príslušného storočia - rozpoznať pojmy pred Kristom a po Kristovi

- vytvoriť rodostrom svojej rodiny

- poznať významné osobnosti svojho okolia - orientovať sa a čítať dejepisnú mapu

- uviesť príčiny sťahovania - charakterizovať ţivot roľníkov v minulosti

- vymenovať vynálezy - zaujať stanovisko k detskej práci

- vymenovať najstaršie druhy slovanských písmen

- poznať históriu vlastnej rodiny

Stratégia vyučovania

Metódy, formy a prostriedky vyučovania dejepisu majú stimulovať rozvoj poznávacích

schopností ţiakov, podporovať ich cieľavedomosť, samostatnosť a tvorivosť.

Uprednostňujeme také stratégie vyučovania, pri ktorých ţiak ako aktívny subjekt v procese

výučby má moţnosť spolurozhodovať a spolupracovať, učiteľ zase má povinnosť motivovať,

povzbudzovať a viesť ţiaka k čo najlepším výkonom, podporovať jeho aktivity všeobecne, ale

aj v oblasti zvýšeného záujmu v rámci študijného odboru.

Metód y: informačnoreceptívna (výklad), reproduktívna (rozhovor), heuristická

(riešenie úloh), didaktické hry.

Formy: frontálna výučba, individuálna a skupinová práca, práca so zdrojmi (učebnicou,

knihami, encyklopédiu, odbornou literatúrou, vyhľadávanie informácií na internete), vyuţitie

IKT pri tvorbe projektov, brainstorming, exkurzie, vychádzky (návšteva kniţnice, múzea,

galérie a pod.).

Učebné zdroje

Miháliková M.,Tonková M..: Dejepis pre 5. ročník základných škôl.

SPN Bratislava 2009

Kratochvíl, V., Daniš, M.: Dejepisná čítanka . Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana

Kratochvíl, V., Daniš, M.: Pracovný zošit. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana

historické pramene

dejepisné mapy

počítač a webové stránky

noviny, časopisy

populárno-vedecká literatúra a historická beletria

múzeá, archívy, hrady, zámky, historické budovy

Demonštračné pomôcky a didaktická technika ( IKT ) budú vyuţívané podľa moţností školy.

Hodnotenie žiakov

Hodnotenie ţiaka sa vykonáva klasifikáciou podľa Metodického pokynu č.22/2011 na

hodnotenie žiakov základnej školy. Výsledky klasifikácie sa vyjadria piatimi stupňami: 1 –

výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 - nedostatočný.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie:

priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových

výsledkov a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný

charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliadať na

jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

celkové hodnotenie ţiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka

a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho

vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči

ţiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči ţiakovi. Predmetom hodnotenia

budú najmä učebné výsledky ţiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s poţiadavkami

vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť,

osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie ţiaka podľa

školského poriadku.

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ

najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

sústavné sledovanie výkonu ţiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy,

analýza výsledkov rôznych činností ţiaka,

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú:

známka za ústnu odpoveď,

známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy

posúdenie prejavov ţiaka.

Hodnotenie testov: 100 – 90 % - 1

89 – 75 % - 2

74 – 60 % - 3

59 – 30 % - 4

29 – 0 % - 5

Učebné osnovy z

dejepisu

pre 6.ročník

ZŠ

(spracované v súlade so ŠVP Dejepis ISCED 2 –

príloha)

Dejepis

2 hodiny týţdenne 66 hodín ročne



Časový rozsah výučby 2 hodiny týţdenne










Charakteristika predmetu v 6. ročníku

Dejepis je samostatným predmetom a spolu s geografiou a občianskou výchovou tvorí

vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Spolu s nimi predstavuje jeden z významných

prostriedkov humanizácie ţiakov. Pomocou vyučovania dejepisu sa ţiaci oboznamujú s

vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb či skupín ľudí a tieţ

prostredníctvom pohľadov na dôleţité formy ţ ivota spoločnosti v jednotlivých historických

obdobiach. Postupne si osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho

konania.

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka a uchovanie kontinuity

historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či uţ z miestnej, regionálnej,

celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Ide predovšetkým o postupné poznávanie takých

historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili

vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Dejepis na základnej škole

kladie dôraz najmä na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môţme nájsť z väčšej časti korene

súčasných spoločenských javov i problémov.

Vyučovanie dejepisu vedie ţ iakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako

súčasti kultivovania ich historického vedomia. Pritom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám,

rovnako tak rešpektuje kultúrne a iné odlišnosti ľudí, rôznych skupín a spoločenstiev. Prispieva tak

k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôleţitosť pripisuje aj

demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

Ciele vyučovacieho predmetu v prepojení na kľúčové kompetencie

V dejepisnom vyučovaní je potrebné dodržať tieto ciele :

rozvíjať chuť učiť sa, rozvíjať schopnosť klásť si rôznorodé otázky na osi minulosť - prítomnosť – budúcnosť

a vytvárať si tak vlastný názor,

všímať si priestor, v ktorom ţijeme a jeho zmeny,

pestovať u ţiakov lásku k svojmu národu a viesť ţiakov k spoznávaniu jeho histórie,

pochopiť a pracovať s historickým časom a historickým priestorom,

zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky i synchrónne,

rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja,

vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti,

rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor,

zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo,

rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom ţivota a obţivy

človeka, spoločnosti,

pracovať s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a s ich hodnotiacim

posudzovaním,

rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti,

skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho,

určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov,

vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov,

rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období,

rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj,

poznať vplyv a dôsledky konania ľudí a poučiť sa z nich,

vyhľadávať relevantné informácie z rôznych zdrojov (textov verbálnych, obrazových,

grafických, z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov,

novín, časopisov, webových stránok, z populárno-vedeckej literatúry a historickej

beletrie),

klásť dôraz na literatúru ako zdroj, nielen učebnice, ale aj odborné a populárno-vedecké

časopisy,

podporovať potrebu čítania u ţiakov a správneho porozumenia prečítaného,

vyuţívať získané informácie a verifikovať ich hodnoty,

štruktúrovať výsledky v tvorbe súboru vlastných prác,

diskutovať o problémoch a návrhoch ich riešení,

podporovať individualitu ţ iaka v zmysle rozvíjania schopnosti vyjadriť vlastný názor,

argumentovať a dokázať ho obhájiť,

rozvíjať etické cítenie ţiakov zaloţené na empatii a asertivite, viesť ich k prosociálnemu

správaniu.

Dôleţitou cieľovou kategóriou výučby dejepisu je tvorba študijných predmetových,

medzipredmetových kompetencií – teda spôsobilostí a schopností vyuţívať kvalitu získaných

znalostí v rôznych situáciách. Takto získané spôsobilosti a schopnosti umoţnia ţiakom aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti. Aby sa naučili klásť si rôznorodé

otázky, pomocou ktorých sa cez prítomnosť pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne

vlastný názor.

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických

prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa povaţuje za integrálnu súčasť

didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.

Závaţným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je

prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v

hotovej podobe prevaţne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom

frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na

proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej

činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spoluţiakmi v kooperatívnom učení.

Obsah a témy vzdelávania

Predmet dejepis svojím obsahom nadväzuje na učivo piateho ročníka základnej školy,

rozvíja, rozširuje a prehlbuje ho. Jeho obsah je štruktúrovaný do tematických celkov (téma

a podtémy). Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka ako

celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania

historickej skúsenosti či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej



ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Dejepis

ako vyučovací predmet má pri výchove ţiaka ako budúceho občana nezastupiteľné miesto.

Umoţňuje formovanie historického a národného povedomia, zdravého vlastenectva, vedie

k porozumeniu medzi národmi, sprístupňuje ţ iakom všeľudské hodnoty v duchu princípov

tolerancie a demokracie.

Delenie dejepisu a vývoj človeka

Od lovca k roľníkovi a remeselníkovi

Riečne civilizácie a ich dedičstvo

Staroveké Grécko

Rímska republika

Limes Romanus

Ľudia a ich kaţdodenný ţivot

Kresťanstvo a Islam

Tri ríše raného stredoveku

Prepoţičiavanie pôdy a kaţdodenný ţivot


Schopnosť tvorivo riešiť problémy

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k riešeniu problémov sú vyuţívané

stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť:

rozvoj kritického myslenia a logického uvaţovania

vytváranie vlastných názorov na problémové situácie

hľadanie variantov riešenia problémov a overovanie správnosti riešenia

pri riešení problémov objavovať paralely v histórii

vyhľadávať informácie vhodné k riešeniu problému, hľadať ich zhodné, podobné a

odlišné znaky

samostatne riešiť problémy, voliť vhodné spôsoby riešenia

obhajobu vlastných postojov a rozhodnutí.

Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k učeniu sú vyuţívané stratégie, ktoré

majú ţiakom umoţniť:

vyhľadávať a kombinovať informácie z rôznych zdrojov (verbálnych, obrazových,

grafických; učebníc, slovníkov, kníh, atlasov, novín, webových stránok...)

poznávať a postupne operovať so všeobecne pouţívanými pojmami, termínmi,

znakmi a symbolmi v oblasti dejepisu

vyuţívať poznatky z rôznych predmetov

zamýšľať sa nad problémy a formulovať vlastné názory a postoje

hodnotiť vlastnú prácu

vyhľadávať a triediť informácie podľa zadaných kritérií a efektívne ich vyuţívať v

procese učenia, tvorivých činnostiach a v praktickom ţivote

plánovať, organizovať a riadiť svoje učenie, posudzovať pokrok a formulovať príčiny

neúspechov

Komunikatívne a sociálno interakčné spôsobilosti

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej komunikačnej kompetencie sú vyuţívané stratégie,

ktoré majú ţiakom umoţniť

diskutovať o probléme, vyjadriť svoj názor

vecne argumentovať

pracovať s rôznymi typmi textov, posudzovať ich vecnú úroveň

vyuţívať informačné a komunikačné prostriedky

spoluúčasť pri zostavovaní pravidiel pre prácu

pracovať v atmosfére úcty a tolerancie

posilňovať svoju samostatnosť, sebadôveru a sebaúctu

pracovať v skupine a hľadať v nej svoju rolu

Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)

Ţiaci sa naučia pochopiť a pracovať :

s historickým časom

zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky

zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne

rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja

vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti.

s historickým priestorom

rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor

zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo


človeka, spoločnosti.

s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním

vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť

popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich

znakov

rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti

skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho

určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov

vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov

rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období

rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj

Tematický

CELOK

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

VÝKONOVÝ ŠTANDARD

Obrazy pravekého sveta

pravek, Christian Thomsen, doba kamenná, medená,

bronzová a ţelezná

teória, človek zručný,

vzpriamený, rozumný,

dnešného typu

zberač, lovec, korisť, pästný

klin

doba ľadová, kostrový nález,

ľadovec, neandertálec

doba kamenná, obilné zrnko,

roľníci, územie „úrodného

polmesiaca“, obydlie roľníka,

drevený pluh, prvé dediny,

chov zvierat, keramika

kostrový a ţiarový spôsob

pochovávania, mohyly

meď, zlato, zliatina - bronz,

ţelezo, lovec doby medenej,

šperky, zbrane a nástroje,

hradisko

megalit, Stonehenge, slnovrat

venuše, maľby zvierat,

jaskynné galérie

poznať pojmy: pravek, doba kamenná, medená, bronzová

a ţelezná, neandertálec, doba

ľadová

charakterizovať najstaršiu etapu

ľudskej spoločnosti

zakresliť na časovej priamke

jednotlivé obdobia praveku

poznať postupnosť vo vývoji

človeka

charakterizovať spôsoby získavania

potravy lovcov a zberačov

i neandertálcov

poznať pracovné nástroje vyrobené

z kameňa

určiť lokality vo svete a na

Slovensku, kde sa našli pozostatky

pravekých ľudí

vysvetliť rozdiel v spôsobe ţivota

pravekých lovcov a roľníkoch

poznať spôsob ţivota a pracovné

nástroje pravekých roľníkov

poznať rôzne spôsoby

pochovávania mŕtvych

poznať členenie spoločnosti podľa

hrobových nálezov

charakterizovať prejavy viery

v záhrobný ţivot

porovnať kamenné pracovné

nástroje s medenými a bronzovými

identifikovať pracovné nástroje a

zbrane človeka medenej doby

mať vedomosti o výrobe bronzu, o

novej dobe a o revolúcii vojenstva

vedieť opísať umelecké prejavy

našich predkov

vysvetliť význam umenia pre

poznanie histórie

poznať a vysvetliť, čo znázorňovali

jaskynné maľby, na čo slúţili

náboţenské obrady a čo

predchádzalo úspešnému lovu

Obrazy

starovekého sveta

riečna civilizácia, úrodné bahno, obilniny, ryţa, roţný

statok

mestské štáty (Ur, Uruk,

Lagaš, Babylon)

teritoriálne štáty (Egypt,

Akkad,)

Babylon, zákonník,

Chammurapi

Níl, hieroglyfy, faraón,

múmia, sarkofág, pyramída,

mumifikácia

kasty, vynález papiera,

hodváb, Jordán

klinové písmo, hieroglyfy,

cyrilika, hlaholika, azbuka,

latinka

Grécko, Kréta, Mykény,

Homér, Schliemann

polis, Sparta, Atény, Korint,

Delfy

peniaze, obchod, kolonizácia

demokracia, volený systém,

tyran, ľudové zhromaţdenie,

bohatí – chudobní

Perzská ríša, bitka pri

Maratóne, bitka pri

Termopylách

hodnotiť objav písma ako medzníka vo vývoji ľudskej spoločnosti:

koniec praveku, začiatok staroveku

poznať podmienky vzniku

starovekých civilizácii

vysvetliť vzťah medzi

podmienkami pri riekach Eufrat,

Tigris, Níl, Indus, Ganga, Ţltá

a Dlhá rieka a osídľovaním tohto

územia

poznať význam riek ako zdroja

vody pre ľudí a zvieratá

identifikovať znaky zavlaţovacieho

poľnohospodárstva

poznať vnútorné členenie

spoločnosti v mestskom štáte

vysvetliť potreby štátu: zavlaţovať,

nakŕmiť, chrániť

poznať príčinu vzniku

teritoriálnych štátov

vysvetliť pojem zákonník a poznať

najstarší zachovaný zákonník

vedieť vysvetliť základné pojmy

týkajúce sa Starovekého Egypta:

Níl, záplavy, papyrus, mumifikácia,

hieroglyfy, faraón

vymenovať vedy, v ktorých

vynikali Egypťania

vymenovať, ktoré poznatky

Sparta, aristokracia, sparťanská výchova, loďstvo,

ťaţkoodenci

Filip, maják, Alexander

Veľký, dobyvateľ

Olympia, víťaz, olympijské

kruhy

grécky bohovia, Zeus, Héra,

Herakles, Afrodita, Aténa

Italikovia, Latini, Etruskovia

patricijovia – plebejci, senát,

konzul, tribún ľudu, právo

veta, imperátor

provincia, triumviráty,

ţoldnieri, Cézar

Oktaviánus Augustus,

Hadrián, Limes Romanus

Germáni, Huni, rozdelenie

ríše

stĺpy, filozofia, literatúra,

divadlo

Laugarício – Trenčín,

Gerulata, Iţa, Carnutum,

Markus Aurelius

kolos, mauzóleum, visuté

záhrady, maják

Kelti a oppidá

Sťahovanie národov, Huni,

Vandali, Slovania

Egypťanov nám slúţia dodnes

vysvetliť základné pojmy

o Starovekej Indii, Číne a Palestíne

– krajine Biblie

poznať a vedieť rozlíšiť vybrané

písma, ktorými sa v minulosti

písalo

vymenovať a charakterizovať druhy

materiálov, ktoré sa pouţívali na

písanie

za pomoci počítačov a internetu

zostaviť obrazový materiál

o kultúrnych pamiatkach najstarších

štátov

vysvetliť pojem polis

popísať sociálnu štruktúru a spôsob

ţivota v mestských štátoch

charakterizovať aténsku

demokraciu

poznať rozdiel vo vládnutí tyrana,

demokrata a ľudového

zhromaţdenia

charakterizovať spôsob ţivota a

formu vlády v Aténach za Perikla

vysvetliť rozdiel medzi Aténami

a Spartou

rozlíšiť formy vlády v Aténach

a Sparte

poznať osobnosť Alexandra

Veľkého, jeho význam, vízie

a vojenské schopnosti

zdôvodniť významné postavenie

telesnej výchovy v mestských

štátoch

vymedziť olympijské disciplíny,

v ktorých sa dodnes súťaţí

zhodnotiť význam olympijských myšlienok v minulosti i prítomnosti

poznať najznámejšie príbehy

gréckej mytológie

vymedziť územie Apeninského

polostrova

vysvetliť vznik a zaloţenie Ríma

charakterizovať formu vlády v

rímskej republike

opísať spôsob obţivy a ţivota

v Ríme

vysvetliť krízu republiky a jej

premenu na cisárstvo

vysvetliť, prečo v 1. st. pred Kr.

otriasali Rímskou ríšou povstania

otrokov a občianske vojny

charakterizovať spôsob vlády

a prínos Oktaviána Augusta

vysvetliť príčiny budovania rímskej

hranice pozdĺţ stredného Dunaja

zdôvodniť rozdelenie rímskej ríše

v r. 395 na dve časti s dvoma

hlavnými mestami

vysvetliť zánik Západorímskej ríše

v r. 476 a vedieť popísať, kto to

boli ,,barbari“

poznať dôleţitosť gréckej a rímskej

kultúry pre vytvorenie európskej

kultúry

vysvetliť príčiny prenikania

Rimanov na Slovensko (príklady)

zostaviť stručný informačný

materiál o ţivote v rímskych

táboroch na našom území

prostredníctvom internetu zostaviť

obrazový materiál o divoch

starovekého sveta

zdokumentovať, kde sa nachádzali

najväčšie keltské hradiská na

Slovensku a aké národy tu ţili pred

príchodom Slovanov

vysvetliť, prečo sa neudrţala

Rímska ríša

klasifikovať r. 476 – zánik

Západorímskej ríše ako medzník

v dejinách: koniec staroveku,

začiatok stredoveku

poznať a vysvetliť príčiny

a dôsledky veľkého sťahovania

národov v Európe

Svetové

náboženstvá

Starý a Nový zákon

r.0-33 Jeţiš Kristus

r. 313 Milánsky edikt

Mohamed, Korán, Mekka,

púť

vysvetliť príčiny prenasledovania kresťanov v rímskej ríši

poznať korene kresťanského

náboţenstva

identifikovať hlavné rozdiely medzi

Starým a Novým zákonom

poznať význam a odkaz kresťanstva

pre európsku kultúru

charakterizovať okolnosti vzniku

islamu

zdôvodniť príčiny rýchleho

rozširovania islamu

identifikovať odkaz arabskej

kultúry pre európsku kultúru

Obrazy stredovekého

sveta

Stredovek

Byzantská ríša

Franská ríša

Arabská ríša (kalifát)

mesto, dedina, hrad, léno,

vazal, poddaný

kláštor, pisár, univerzita

poznať a vysvetliť ciele expanzívnej politiky Justiniána,

Karola Veľkého a arabských

kalifov

charakterizovať kaţdodenný ţ ivot v

stredovekej spoločnosti

opísať ţivot ľudí na feudálnom

majetku a v meste

vysvetliť lénny vzťah

charakterizovať príčiny oddelenia remesla od roľníctva

zdôvodniť, prečo sa kláštory stali

postupne hospodárskymi a kultúrnymi

centrami

zhodnotiť význam stredovekých

univerzít.

Prierezové témy

Ako integrované súčasti vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania boli do dejepisu 6. ročníka

zaradené nasledujúce prierezové tematiky:

Multikultúrna výchova - rešpekt k človeku, rešpektu k jeho citovému svetu, túţbam,

potrebám, k jeho osobným záujmom, kultúrna výmena ako vzájomné medzikultúrne

odovzdávanie si významov, znakov, hodnôt či kultúrnych artefaktov)

Mediálna výchova –pracuje s médiami, všíma si udalosti závaţného významu, sleduje

televíziu a internet, rozširuje si poznanie

Osobnostný a sociálny rozvoj (dôraz na schopnosť porozumieť sebe a rozumieť iným

ľuďom)

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – vypracuje miniprojekt podľa zadania, navrhne vlastnú tému na miniprojekt podľa oblasti záujmu

Práca s informáciami a komunikácia – vie diskutovať o poznanom, uvádza argumenty a protiargumenty

Regionálna výchova – pozná históriu svojej obce a pamiatky





slovenského jazyka a literatúry – čítanie s porozumením, spracovanie textu,

koncept, výťah, výstriţky, hodnota literatúry a ko prameňa

náboţenskej výchovy – kresťanské kategórie vo vedomí Európana, dejiny

cirkvi




- rozpoznať rozdiely v spôsobe obţivy a ţivota pravekých zberačov, lovcov a roľníkov

- analyzovať pracovné nástroje pravekých ľudí

- zhodnotiť význam najdlhšie pouţívaného pracovného materiálu – kameňa

- porovnať kamenné pracovné nástroje s medenými a bronzovými nástrojmi

- identifikovať nástroje a zbrane človeka medenej doby

- zovšeobecniť spôsob obţivy a ţivota ľudí v medenej dobe napríklad na príbehu Ötziho

- zostaviť správu zo skúmania spôsobu obţivy a ţivota pravekých ľudí

- odhaliť postupne stav a premeny ţivotného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti

- poznať základné skutočnosti o Rímskej republike

- vedieť niečo o Limes Romanus

- spoznať kaţdodenný ţ ivot Rimanov

- poznať Divy starovekého sveta

- odhaliť príčiny prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši

- rozpoznať korene kresťanského náboţenstva

- identifikovať hlavné rozdiely medzi Starým a Novým zákonom

- zhodnotiť význam a odkaz kresťanstva pre európsku kultúru

- odhaliť okolnosti vzniku islamu

- zdôvodniť príčiny rýchleho rozširovania islamu

- identifikovať odkaz arabskej kultúry pre európsku kultúru

- zovšeobecniť príčiny zániku Západorímskej ríše

- odhaliť ciele expanzívnej politiky Justiniána, Karola Veľkého a arabských kalifov

- zhodnotiť kultúrny odkaz Byzantskej a Franskej ríše

- odhaliť nový vzťah medzi ľuďmi vyšších spoločenských vrstiev formujúcej sa stredovekej

spoločnosti

- identifikovať spôsob ţivota a obţivy jednotlivých sociálnych vrstiev stredovekej spoločnosti

- zdôvodniť príčiny oddelenia remeselníkov od roľníkov

- opísať ţivot ľudí na feudálnom majetku a v meste

- zdôvodniť, prečo sa kláštory stali postupne hospodárskymi a kultúrnymi centrami

- zhodnotiť význam stredovekých univerzít


Výchovné a vzdelávacie stratégie

Ţiaci si kladú otázky:

- pouţijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií:

• s historickým časom

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne

- rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja

- vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti

• s historickým priestorom

- rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo

- rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom ţivota a obţivy

človeka, spoločnosti

• s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním

- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť

- popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov

- rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti

- skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho

- určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov

- vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov

- rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období

- rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj

- aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri

vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných

prameňoch - stopách po minulosti

- pri vymedzovaní predmetu skúmania

• pri vyhľadávaní relevantných informácií

- z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných

- z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov,

webových stránok

- z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie

• pri vyuţívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty

- vyberaní informácií

- organizovaní informácií

- porovnávaní informácií

- rozlišovaní informácií

- zaraďovaní informácií.

- kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií

• pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu zoradení výsledkov

- rozpoznaní podstatného od nepodstatného

- integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca

- vyhodnocovaní správnosti postupu

- tvorbe súboru vlastných prác

Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje,

konkretizuje v učebných poţiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu

v podobe systematizovaného výkonového štandardu.

Stratégie vyučovania

a) metódy:

slovné (výklad, vysvetľovanie, písomná práca, práca s textom)

kognitívne

metóda pokus – omyl

motivačné

fixačné

diagnostické

metóda analyticko – syntetická

názornosť učiva

b) formy:

frontálne

skupinové

práca vo dvojiciach

individuálne

Učebné zdroje

Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia ţiakov sa vyuţijú nasledovné učebné zdroje:

Učebnica:

Krasnovodský B., Miháliková M.,Tonková M. Dejepis pre 6. ročník základnej školy.

Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2011

Odborné časopisy: História, Historická revue

Encyklopédie

Výučbové CD

Prezentácie v MS Powerpointe (vytvorené vyučujúcim alebo získané z webových

stránok www.modernyucitel.net, www.zborovna.sk )

Internet

Hodnotenie žiakov

Hodnotenie ţiaka sa vykonáva klasifikáciou podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie

žiakov základnej školy. Výsledky klasifikácie sa vyjadria piatimi stupňami: 1 – výborný, 2 –

chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 - nedostatočný.


http://www.modernyucitel.net,/

http://www.zborovna.sk/

priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov

a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude

zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú

i fyzickú disponovanosť,

celkové hodnotenie ţiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého

polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a

návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči ţiakovi,

rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči ţiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä

učebné výsledky ţiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s poţiadavkami vymedzenými v učebných

osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv

iných osôb, ochota spolupracovať a správanie ţiaka podľa školského poriadku.

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä

týmito metódami, formami a prostriedkami:









89 – 75 % - 2

74 – 60 % - 3

59 – 30 % - 4

29 – 0 % - 5

U

č

e

b

n

é

o

s

n

o

v

y

z

d

e

j

e

p

i

s

u

P

Učebné osnovy z dejepisu

pre 7.ročník ZŠ

(spracované v súlade so ŠVP Dejepis ISCED 2 – príloha)

Dejepis














Charakteristika predmetu:

Dejepis je samostatným predmetom a spolu s humánnou zloţkou zemepisu a občianskou

výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Spolu s nimi predstavuje

jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie ţiakov. Pomocou vyučovania dejepisu

sa ţiaci oboznamujú s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb,

či skupín ľudí a tieţ prostredníctvom pohľadov na dôleţité formy ţivota spoločnosti v

jednotlivých historických obdobiach. Postupne si osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a

demokratické spôsoby svojho konania

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka a uchovanie

kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či uţ z miestnej,

regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Ide predovšetkým o postupné

poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré

zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej

prítomnosti. Dejepis na základnej škole kladie dôraz najmä na dejiny 19. a 20. storočia,

v ktorých môţeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov.

Vyučovanie dejepisu, vedie ţiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako

súčasti kultivovania ich historického vedomia. Pritom rezonuje i úcta k iným národom a

etnikám, rovnako tak rešpektuje kultúrne a iné odlišnosti ľudí rôznych skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôleţitosť

pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

Ciele predmetu:

Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu povaţujeme tvorbu študijných

predmetových, medzipredmetových kompetencií - spôsobilostí, schopností vyuţívať kvalitu

získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umoţnia ţ iakom,

aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály

kompetencií /spôsobilostí/ klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou

ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný

názor.

Významným prostriedkom k tomu je súbor prameňov (aj exemplárne mnohostranných),

ktorý sa povaţuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných

učebníc na základnej škole. Závaţným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených

cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je

odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevaţne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami

a prostredníctvom frontálnej výučby, v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na

aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na

základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spoluţiakmi v kooperatívnom

učení.


Schopnosť tvorivo riešiť problémy

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k riešeniu problémov sú vyuţívané

stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť:

rozvoj kritického myslenia a logického uvaţovania

vytváranie vlastných názorov na problémové situácie

hľadanie variantov riešenia problémov a overovanie správnosti riešenia

pri riešení problémov objavovať paralely v histórii

vyhľadávať informácie vhodné k riešeniu problému, hľadať ich zhodné, podobné a

odlišné znaky

samostatne riešiť problémy, voliť vhodné spôsoby riešenia

obhajobu vlastných postojov a rozhodnutí.

Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k učeniu sú vyuţívané stratégie, ktoré

majú ţiakom umoţniť:

vyhľadávať a kombinovať informácie z rôznych zdrojov (verbálnych, obrazových

grafických; učebníc, slovníkov, kníh, atlasov, novín, webových stránok...)

poznávať a postupne operovať so všeobecne pouţívanými pojmami, termínmi,

znakmi a symbolmi v oblasti dejepisu

vyuţívať poznatky z rôznych predmetov

zamýšľať sa nad problémy a formulovať vlastné názory a postoje

hodnotiť vlastnú prácu

vyhľadávať a triediť informácie podľa zadaných kritérií a efektívne ich vyuţívať v

procese učenia, tvorivých činnostiach a v praktickom ţivote

plánovať, organizovať a riadiť svoje učenie, posudzovať pokrok a formulovať príčiny

neúspechov

Komunikatívne a sociálno interakčné spôsobilosti

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej komunikačnej kompetencie sú vyuţívané stratégie,

ktoré majú ţiakom umoţniť

diskutovať o probléme, vyjadriť svoj názor

vecne argumentovať

pracovať s rôznymi typmi textov, posudzovať ich vecnú úroveň

vyuţívať informačné a komunikačné prostriedky

spoluúčasť pri zostavovaní pravidiel pre prácu

pracovať v atmosfére úcty a tolerancie

posilňovať svoju samostatnosť, sebadôveru a sebaúctu

pracovať v skupine a hľadať v nej svoju rolu

Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)

Ţiaci sa naučia pochopiť a pracovať :

s historickým časom

zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky

zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne

rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja

vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti.

s historickým priestorom

rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor

zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo


človeka, spoločnosti.


vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť

popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich

znakov

rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti

skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho

určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov

vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov

rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období

rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj

Obsah. Témy :

I. Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline ( 10 h ) II. Slováci v Uhorskom kráľovstve ( 11 h ) III. Európska novoveká spoločnosť ( 20 h )

IV. Habsburská monarchia v novoveku ( 26 )

Téma

Obsahový štandard

Výkonový štandard

Predkovia

Slovákov v Karpatskej kotline

Slováci v Uhorskom

kráľovstve

Príchod Slovanov, pravlasť,

migrácia, Samo Vznik Veľkej Moravy kresťanské misie Cyril a Metod

Pribina a Rastislav

Svätopluk Kultúra a vzdelanosť vo Veľkej

Morave

Starí Maďari,

vznik uhorského štátu, Štefan I.

Nitrianske vojvodstvo

Hradiská a hrady

Tatári

Vie opísať pravlasť Slovanov,- uviesť dôvody sťahovania, na histor. mape ukázať územia na ktoré sa Slovania nasťahovali, identifikovať vzťahy medzi Slovanmi a Avarmi, uviesť príčiny vzniku a význam Samovej ríše Vie uviesť dôvody na vznik Veľkomorav. Ríše, opísať vznik

Nitrianskeho knieţatstva , vysvetliť

význam Veľkomor. ríše, zhodnotiť

prínos Cyrila a Metoda pre rozvoj

našej kultúry a štátnosti Vie opísať Veľkomor. ríšu počas panovania Svätopluka

Vie opísať kultúru, vzdelanosť ,

ukázať na histor. mape rozmach

Nakresliť obydlie z doby Veľkomor.

ríše Dokáţ charakterizovať spôsob Ţivota

Prínos predkov

Slovákov pri

vzniku Uhorského kráľovstva

Rozpory medzi panovníkmi a

vysokou šľachtou Anjouovci na uh.tróne Banské mestá Matej Korvín Ţigmund Luxemburský Zakladanie kláštorov, strediská

vzdelanosti Ţivot v stredov. meste, zakladanie cechov Románsky a gotický sloh

zhodnotiť vládu Štefana I. Vie zhodnotiť význam Nitrianskeho vojvodstva

Vie vysvetliť pojmy ţupan

Ţupné

hrady,bula, identifikovať rozdiely

medzi hradom a hradiskom Vie analyzovať Zlatú bulu Ondreja II.

Ţiaci sa zoznámia s dôsledkami

vpádu Tatárov Ţiaci si osvoja dôvody vzniku prvých kláštorov,oboznámia sa so

ţivotom mníchov Oboznámi sa s mestskými

výsadami,pochopí úlohu cechov Ţiaci vedia identifikovať

jednotlivé znaky román..a got.slohu

Európska novoveká

spoločnosť

Habsburská

monarchia v

novoveku

Kríza stredoveku

Humanizmus, renesancia Mikuláš Kopernik, Leonardo da Vinci Kníhtlač

Johann Gutenberg Objavitelia a dobyvatelia - karavela, objavenie Ameriky

( K.Kolumbus ),oboplávanie Zeme, ( F. Magalhaes), kolonializmus Hospodárske zmeny

- od cechu k manufaktúre, mešťan, zámorský obchod Reformácia a proti - reformácia

- Martin Luther, Ignác z Loyoly Bitka pri Moháči Bratislava – centrum uhorského

Kráľovstva Proti habsburské povstania Mária Terézia Jozef II. Matej Bell Adam F. Kollár

reformy

Vie uviesť podstatné znaky úpadku stredovekej spoločnosti, humanizmus , vysvetliť podstatu renesancie Vie zhodnotiť význam kníhtlače Vie rozlíšiť pojmy objavitelia a dobyvatelia, uviesť príčiny zámorských objavov , posúdiť ich dôsledky , zhodnotiť význam obchodu, zakresliť do obrysovej mapy Vie zdôvodniť príčiny hospodár.

zmien v novoveku, porovnať prácu remeselníka v cechu a v manufaktúre , Vie opísať príčiny vzniku reformácie , analyzovať písomný prameň s problematikou reformácie,

vysvetliť dôvody protireformácie Vie vysvetliť príčinu, priebeh a dôsledok bitky pre Uhorsko Vie charakterizovať postavenie

Slovenska v susedstve Osmanskej ríše

Pozná vplyv turec.pôsobenia

v našej ľud.kultúre Vie uviesť príčiny a dôsledky protihabsburských povstaní

v Uhorsku

Vie zhodnotiť význam reforiem

Márie Terézie a Jozefa II. , charakterizovať osvietenský absolutizmus, zhodnotiť význam osobností - Slovákov

Prierezové témy

Sú nevyhnutnou súčasťou vzdelávania, zabezpečujú komplexnosť vzdelávania, vyuţívanie

aplikačných súvislostí a riešenia problémov, situácií a javov v logickom celku. Dôsledné poznanie

štruktúry učiva je jedným z prvých krokov, ktoré vedú k ich uplatňovaniu.

Osobnostný a sociálny rozvoj

pozerať sa na udalosti, javy a problémy ľudí a ich riešenia v súčasnosti aj minulosti z rôznych

pohľadov

váţiť si kaţdého človeka

rovnoprávnosť pohlaví

rozvíjanie spolupráce medzi ţiakmi

poznať dejiny vzdelávania

Multikultúrna výchova

vychovávať empatických jedincov, ktorí pochopia a akceptujú kultúrnu rôznorodosť

rozvíjať medziľudskú toleranciu

poznať históriu, zvyky, tradície iných kultúr

boj proti neznášanlivosti, rasizmu, xenofóbia

chápať vzťahy vlastnej kultúry s inými kultúrami, schopnosť vidieť ich vzájomné

ovplyvňovanie sa v histórii a snaha prijať toto ovplyvňovanie ako samozrejmosť

Environmentálna výchova

schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho ţivotným

prostredím základe poznania zákonov , ktorými sa riadi od dávnych čias ţivot na Zemi

poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v

rôznych oblastiach sveta

viesť ţiakov ochrane prírodného prostredia, v ktorom sa nachádzajú kultúrno-hist. pamiatky

naučiť ţiakov chrániť a zveľaďovať kultúrne a historické dedičstvo

schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu

Mediálna výchova

viesť ţ i ako v tomu, aby poznali význam podávania informácií o dejinách a tradíciách slov.

národa a o kult.-historických pamätihodnostiach Slovenska

viesť k tomu, aby vedeli zmysluplne vyuţívať médiá

rozvíjať schopnosť vytvoriť si vlastný názor na média na základe prijímaných informácií

učiť sa kriticky hodnotiť mediálne spracované udalosti, javy, konflikty

Tvorba projektu a prezentačných zručností

schopnosť komunikovať, argumentovať

pouţívanie informácií a práca s nimi

riešenie problémov

spolupráca v skupine

prezentácia samého seba

vypracovanie harmonogramu svojich prác

Ochrana života a zdravia

ochrana dieťaťa

nebezpečenstvo vojen





slovenského jazyka a literatúry – čítanie s porozumením, spracovanie

textu, koncept, výťah, výstriţky, hodnota literatúry a ko prameňa

náboţenskej výchovy – kresťanské kategórie vo vedomí Európana,

dejiny cirkvi




- rozpoznať rozdiely v spôsobe obţivy a ţivota starých Slovanov

- analyzovať Samovu ríšu

- zhodnotiť význam misie Konštantína a Metoda

- porovnať Svätopluka s knieţatami

- zovšeobecniť poznatky o Veľkej Morave

- zostaviť správu zo skúmania kultúrneho prínosu Veľkej Moravy

- odhaliť postupne stav a premeny ţivotného Uhorského kráľovstva

- poznať základné osobnosti Uhorska

- vedieť niečo o Tatároch

- spoznať kaţdodenný ţ ivot v renesancii

- poznať zámorských objaviteľov

- odhaliť príčiny reformácie a protireformácie

- rozpoznať korene rekatolizácie

- identifikovať hlavné rozdiely medzi Starým a Novým svetom

- zhodnotiť význam zámorských objavov

- odhaliť okolnosti vzniku osvietenského absolutizmu

- zdôvodniť príčiny rýchleho rozširovania svetového hospodárstva

- zovšeobecniť príčiny kolonializmu

- odhaliť ciele expanzívnej politiky Turecka

- odhaliť nový vzťah medzi ľuďmi vyšších spoločenských vrstiev formujúcej sa novovekej

spoločnosti

- zhodnotiť význam reforiem habsburských panovníkov

- poznať najdôleţitejšie osobnosti kultúrneho ţivota – Slovákov v 18. storočí


Metódy, formy a prostriedky vyučovania dejepisu majú stimulovať rozvoj poznávacích schopností ţ i a k o v podporovať ich cieľavedomosť, samostatnosť a tvorivosť.

Uprednostňujeme také stratégie vyučovania, pri ktorých ţiak ako aktívny subjekt v procese

výučby má moţnosť spolurozhodovať a spolupracovať, učiteľ zase má povinnosť motivovať,

povzbudzovať a viesť ţiaka čo najlepším výkonom, podporovať jeho aktivity všeobecne,

ale aj v oblasti zvýšeného záujmu v rámci študijného odboru.

Stimulovať poznávacie činnosti ţiaka uplatňovať vo vyučovaní predmetu dejepis

proporcionálne zastúpenie a prepojenie empirického a teoretického poznávania.

Výchovné a vzdelávacie stratégie napomôţu rozvoju a upevňovaniu kľúčových kompetencií

ţiaka V tomto predmete budeme rozvíjať a skvalitňovať kľúčové kompetencie komunikatívne a

sociálno interakčné, interpersonálne a intrapersonálne, spôsobilosti tvorivo riešiť

problémy, spôsobilosti vyuţívať informačné technológie a spôsobilosti byť demokratickým

občanom.

Preto je dôleţitou súčasťou teoretického poznávania a zároveň prostriedkom

precvičovania, upevňovania, prehlbovania a systematizácie poznatkov okrem iného aj riešenie

kvantitatívnych a kvalitatívnych úloh z učiva jednotlivých tematických celkov, úloh

komplexného charakteru, ktoré umoţňujú spájať a vyuţívať poznatky z viacerých častí učiva

v rámci medzipredmetových vzťahov. Predmet dejepis je veľmi úzko previazaný s

predmetom slovenský jazyk a občianska náuka.

a) metódy:

slovné (výklad, vysvetľovanie, písomná práca, práca s textom)

kognitívne

metóda pokus – omyl

motivačné

fixačné

metóda analyticko – syntetická

názornosť učiva

b) formy:

frontálne

skupinové

práca vo dvojiciach

individuálne

Učebné zdroje Lukačka J., Tonková M., Kačírek Ľ., Hanová S.: Dejepis pre 7. ročník základných škôl

Dejepisný atlas,

dejepisné mapy

Matúš Kučera: Slovensko

dobách stredovekých

Matúš Kučera: Slovensko okolo

roku 1000

Historická revue Odborná literatúra, CD, DVD

Internet

Hodnotenie






výsledkov a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter;

učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliadať na jeho

momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

celkové hodnotenie ţiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka

a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho


















89 – 75 % - 2

74 – 60 % - 3

59 – 30 % - 4

29 – 0 % - 5

Názov predmetu Dejepis



Ročník VIII.


Názov ŠkVP

Učíme sa pre ţivot, múdrosť robí človeka

slobodným




Forma štúdia denná


Vypracovala Mgr. Etela Farkašová


Vypracované dňa 30.08.2013.

Vypracovala:Mgr.Farkašová --------------------------------

Schválila vedúca PK- SJL,dejepis+výchovné predmety: ............................. 1. Charakteristika predmetu

Dejepis spolu s humánnou zloţkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie ţiakov. V jeho priebehu si ţiaci postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí a tieţ prostredníctvom pohľadov na dôleţité formy ţivota spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach.

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môţeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov.

Takto vedie ţiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôleţitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

2. Ciele predmetu Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu povaţujeme tvorbu štúdijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností vyuţívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umoţnia ţiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor.

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa povaţuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.

Závaţným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevaţne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spoluţiakmi v kooperatívnom učení.

3. Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti) Ţiaci si kladú otázky: - pouţijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií:

s historickým časom - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne - rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja - vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti

s historickým priestorom - rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo - rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom ţivota a obţivy človeka,

spoločnosti


- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť - popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov - rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti - skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho - určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov - vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov - rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období - rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj

- aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch - stopách po minulosti

- pri vymedzovaní predmetu skúmania Žiaci vymedzia, čo môžu skúmať pri priamom pozorovaní pästného klinu.

- pri vytvorení plánu skúmania Žiaci zostavia plán skúmania pästného klinu.

- pri komunikácii v tíme o výsledkoch skúmania Žiaci v pracovnom tíme zhrnú výsledky svojho skúmania pästného klinu ako najstaršieho pracovného nástroja - pri vytvorení záznamu zo skúmania

Žiaci v pracovnom tíme urobia záznam o skúmaní pästného klinu

pri vyhľadávaní relevantných informácií

- z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných - z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov,

webových stránok - z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie

pri vyuţívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty

- vyberaní informácií - organizovaní informácií - porovnávaní informácií - rozlišovaní informácií - zaraďovaní informácií.

- kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií

pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu zoradení výsledkov

- rozpoznaní podstatného od nepodstatného - integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca

- vyhodnocovaní správnosti postupu - tvorbe súboru vlastných prác

Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje, konkretizuje v učebných poţiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného výkonového štandardu.

***/ čerpané zo ŠvP


Téma: Pojmy

Európa na ceste k

moderným

národom

Tematický celok

Téma:

Moderný slovenský

národ

Vek rozumu Zrod modernej doby

Modernizácia

Nacionalizmus

Obsahový štandard

Slovenské národné hnutie Slováci v Uhorsku

Kaţdodennosť

encyklopédia občan, revolúcia

Napoleon,

národný štát

( Nemecko, Taliansko ) priemyselná revolúcia,

továreň,

robotník, podnikateľ

Pojmy národné hnutia

spisovný jazyk, politické programy

tri generácie vzdelancov

Ţiaci sú schopní: - na časovej osi vyznačiť

obdobie

18. aţ 20. storočia a zapísať

najvýznamnejšie udalosti - prečítať a kriticky

zhodnotiť historický

prameň z uvedeného obdobia

- analyzovať myšlienkový

smer

vyzdvihujúci rozum - kriticky zhodnotiť

dovtedajšie ľudské

poznanie - zdôvodniť úlohu občana

na politickej

scéne - na základe obrázkov a

fotografií z

učebnice, odbornnej

literatúry a pod. / nakresliť pevnosť Bastilu,

francúzskeho

vojaka, mešťana, mestský dom, a pod.

- vysvetliť význam

Občianskeho zákonníka

- kriticky posúdiť príčiny a

dôsledky

francúzskej revolúcie - analyzovať príčiny a

dôsledky vzniku

cisárstva vo Francúzsku - napísať krátku prácu na

tému

francúzski encyklopedisti

alebo Napoleon a pod.

- vyhľadať údaje o

bratislavskom mieri a prezentovať ich v krátkej

informácii

- na historickej mape vyhľadať a opísať

politickú mapu Európy po

Viedenskom

kongrese - analyzovať príčiny a

zdôvodniť význam

zjednotenia Talianska a Nemecka

- pochopiť proces

Výkonový štandard

formovania moderných národov

- vymenovať znaky

Rakúsko – Uhorsko

Prvá svetová vojna

Rozdelená Európa Zákopová vojna

Odboj Slovákov a Čechov

Zmeny na mape Európy

( A. Bernolák, J. Kollár, Ľ. Štúr ),

revolučný rok 1848/49,

SNR,

dobrovoľnícke výpravy

dualizmus,

modernizácia, industrializácia,

maďarizácia,

slovenská otázka vysťahovalectvo,

mesto a vidiek

dohoda,

trojspolok front a zázemie

M. R. Štefánik

T. G. Masaryk nástupnícke štáty

vznik ČSR

moderného národa - identifikovať znaky

priemyselnej

revolúcie a jej vplyv na

modernizáciu a vznik nových tried

- porovnať výrobu tovaru v

manufaktúre a v továrni

- opísať prácu v továrni s

prízvukom na

prácu detí a ţien - porovnať dopravné

prostriedky parník a

moderné lode ,konský záprah a ţeleznice

a automobil

- v krátkej práci opísať a vysvetliť

postavenie menších národv v Uhorsku (

Rumunov, Chorvatov,

Slovákov ) a ich boj za národnú slobodu.

Ţiaci sú schopní:

- kriticky posúdiť a

zhodnotiť činnosť slovenských národných

vzdelancov

- analyzovať a zhodnotiť revolučný rok

1848/49

5. Prierezové témy - dejepis 8. ročník

DOV – dopravná výchova – Rozvoj priemyslu a ţelezníc v 19. st.

ENV – environmentálna výchova - Anglicko a Francúzsko v 17. st. – rozvoj hospodárstva,

Americká vojna za nezávislosť, Cholerové povstanie, Moderný ţivotný štýl na zač.

20.st., 1. svetová vojna – fronty, ponorková vojna, znečisťovanie ţivotného prostredia,

cemické zbrane

MDV – mediálna výchova – videofilmy – Napoleon Bonaparte, Peter Veľký, Ľudovit Štúr,

Revolučný rok 1848, Milan Rastislav Štefánik, 1. svetová vojna, informácie na internete –

referáty, sledovanie historických dokumentov i hraných filmov, informácie v novinách

i časopisoch, práca s informáciami

MUV – multikultúrna výchova – ţivot, kultúra, história eur. národov, USA, balkánske národy,

zjednotenie Nemecka, Talianska, sťahovanie Slovákov v 19. st., 1. svetová vojna, vstup

USA do vojny, Slováci v Rakúsko – Uhorsku, nová politická mapa Európy po vojne,

Paríţska mierová konferencia/ svetové dejiny, národné dejiny,

priebeţne

OŢZ – ochrana ţivota a zdravia – revolúcie a vojny, Krvavé udalosti v Černovej, Cholerové

povstanie – ohrozenie ţivota, záchrana ţivota, zaloţenie Červeného kríţa

OSR – osobnostný a sociálny rozvoj – vzory v našom ţivote, kladné črty a činy historických

osobností, tolerancia a komunikácia ako moţnosti zabránenia vojnového konfliktu,

význam spolkov, trávenie voľného času v 19. st. a dnes, snaha o demokratizáciu

spoločnosti na konci 19.st, boj národov za národné a sociálne práva, všeobecné volebné

právo

REG.V - regionálna výchova – boj Slovákov za svoje národné práva, Matica slovenská,

historické pamiatky a múzeá v okolí, historické pramene z regiónu

TVP – tvorba projektov a prezentačné zručnosti – opakovanie tematických celkov, Umelci 19.-

20. Storočia- prezentácia v Power Pointe,1. svetová vojna, Zabudnutí hrdinovia 1.

svetovej vojny, Vojny v dejinách, referáty na kaţdú vyučovaciu hodinu, ich prezentácia,

prezentácia v Power Pointe na vybranú tému, prezentácia skupinovej práce, historické

rozcvičky

6. Medzipredmetové vzťahy Na hodine dejepisu moţno vyuţiť poznatky aj z iných predmetov najmä :

občianskej výchovy

zemepisu

slovenského jazyka a literatúry

náboţenskej výchovy

informatiky

výtvarnej výchovy

7. Stratégia vyučovania / metódy a formy práce /

Pri vyučovaní sa budú vyuţívať nasledovné metódy a formy vyučovania:

Názov tematického celku Stratégia vyučovania

Metódy Formy práce

Na ceste k moderným národom ( 18 hodín)

Informačnoreceptívna – výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Expozičná - projekt

Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca, Exkurzia – vykopávky, Šarišské Michaľany Diskusia Beseda

Moderný slovenský národ ( 18 hodín)

Informačnoreceptívna- výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna- riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Expozičná - projekt

Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca Diskusia Beseda

Rakúsko - Uhorsko ( 10 hodín)


Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda

Prvá svetová vojna ( 20 hodín)


Práca s učebnicou videolfilm Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda

8. Učebné zdroje

Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia ţiakov sa vyuţijú nasledovné učebné zdroje:

Názov tematického celku

Odborná literatúra Didaktická technika

Materiálne výučbové prostriedky

Ďalšie zdroje (internet, kniţnica, ...

Na ceste k moderným národom

B. Krasnovský, M. Bednárová, B. Ulrichová: Dejepis pre 8. Ročník základnej školy, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2011.

Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika (Videofilm – Napoleon)

denná tlač, časopisy Historická revue, pracovné listy

Internet CD Kniţnica

Moderný slovenský národ


Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika

denná tlač, časopisy, pracovné listy


Rakúsko - Uhorsko





Prvý svetová vojna


Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika (Videofilm – I. svetová vojna)

časopisy, pracovné listy


9. Hodnotenie predmetu

Hodnotenie ţiaka sa vykonáva klasifikáciou podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie ţiakov základnej školy. Výsledky klasifikácie sa vyjadria piatimi stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 - nedostatočný.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebeţné a celkové hodnotenie:

priebeţné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

celkové hodnotenie ţiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči ţiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči ţiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky ţiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s poţiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie ţiaka podľa školského poriadku.

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania ţiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

sústavné diagnostické pozorovanie ţiaka,




konzultácie s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Ţiak bude z predmetu skúšaný ústne najmenej dva razy v polročnom hodnotiacom období a písomne najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období. Ţiak vytvorí minimálne tri projekty za polročné hodnotiace obdobie a dve

prezentácie v Power Pointe. Učiteľ oznámi ţiakovi výsledok kaţdého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi ţiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných činností oznámi ţiakovi a predloţí k nahliadnutiu najneskôr do 5 dní. Druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok, aby zabránil preťaţovaniu ţiaka.



známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy, projekt


Hodnotenie : didaktické testy, previerky

100%- - 90% 1

89 -% - 75% 2

74% - 60% 3

59% - 40% 4

39% 5

Učebné osnovy z

dejepisu

pre 9.ročník

ZŠ










Dĺţka štúdia 5 rokov




Charakteristika predmetu v 9. ročníku Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka ako celistvej

osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej

skúsenosti, či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej



ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie

dôraz na dejiny 20. storočia, v ktorých môţeme nájsť z väčšej časti korene súčasných

spoločenských javov i problémov.

Takto vedie ţiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôleţitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

Ciele

Cieľom dejepisného vyučovania v 9. ročníku je vytvárať a formovať kritické historické vedomie ţiakov, na základe ktorého by boli ţiaci schopní pochopiť minulosť a prítomnosť krajiny, v ktorej ţijú, situáciu Slovenskej republiky, ako aj jej postavenie v Európe a zároveň si uvedomovať potrebu mierového spolunaţívania všetkých národov.

Tento všeobecný cieľ sa ďalej špecifikuje v štruktúre cieľov, ktoré chápeme v

širšom kontexte, vo vzťahoch nadradenosti a podradenosti, v istej hierarchii, v ktorej

by dosiahnutie jedného cieľa bolo základom pre dosiahnutie cieľa ďalšieho.

Z hľadiska perspektívy dosiahnutia vzdelávacích cieľov, ktoré sa realizujú v dlhšom časovom horizonte, vystupujú ako prvé tie ciele, ktoré súvisia s rozvojom intelektuálnych schopností, rozvíjaním porozumenia a poznávacích potrieb ţiakov, so schopnosťou vecnej a kritickej analýzy a zovšeobecnenia historických poznatkov vyúsťujúcej do schopností logického myslenia vo vzťahoch a súvislostiach. Tieto ciele vytvárajú tzv. poznávaciu oblasť, ktorú na základnej škole tvoria nasledovné poznatkové kategórie. V poznávacej oblasti si majú ţiaci osvojiť:

1. Základné vedomosti z oblasti historických faktov

- historické fakty o čase, priestore, udalostiach, osobnostiach, dejoch a javoch - historické pojmy - poznanie, ţe historik môţe interpretovať historické udalosti len vtedy, ak má k

dispozícii historické pramene

2. Základné schopnosti a zručnosti poznávať historický materiál

- pracovať s učebnicou čítať súvislý text a snaţiť sa mu porozumieť - vyuţívať názorný materiál, "čítať obrázky", časové priamky - nakresliť jednoduchú časovú priamku podľa vzoru - pracovať so zošitom, robiť si za pomoci učiteľa poznámky, zápis, osnovu, postup svojej

odpovede - pracovať s historickou mapou, čítať značky z jej legendy - zaraďovať historické fakty chronologicky a synchrónne - uvedomiť si nerovnomernosť historického vývoja - schopnosť porovnávania - pochopiť príčiny a následky historických udalostí, kontinuitu, diskontinuitu - analyzovať, spracovať, klasifikovať historický materiál, prehľadne ho

usporiadať a súvislým spôsobom ho prezentovať - schopnosť a zručnosť ústneho a písomného vyjadrovania o historických faktoch

(rozprávanie, popis) - samostatne si urobiť poznámky, zápis, osnovu, postup svojho rozprávania - samostatne vystúpiť pred triedou so svojím rozprávaním, popisom

Z hľadiska perspektívy vystupujú v štruktúre cieľov ako druhé tie ciele, ktoré súvisia

s hodnotovou orientáciou a konaním ţiakov a zároveň vytvárajú istú stratégiu

vyučovacích postupov pre učiteľov.

Ide o tieto cieľové kategórie:

- Dejiny majú poskytovať prehľad Učiteľ má poskytovať ţiakom ucelené a prehľadne usporiadané vedomosti, vypracúva pre ţiakov rôzne prehľady, schémy, tabuľky, mnoţinové zápisy, ktorými sa snaţí vystihovať podstatné a hlavné znaky problému. Skvalitnenie prehľadu a systemizácie vedomostí moţno dosiahnuť pestrejším výberom metód a foriem opakovania.

- Dejiny majú učiť premýšľať o dobre a zle História poskytuje veľa situácií, v ktorých ľudia svojím správnym alebo nesprávnym rozhodnutím môţu ovplyvniť v dobrom alebo zlom svoje prostredie. Konfrontáciou takýchto situácií môţu ţiaci získať zmysel pre dobro a zlo.

- Dejiny majú inšpirovať Učiteľ objasňuje konkrétne ţivotné situácie, do ktorých sa jednotlivé osobnosti dostávajú, pribliţuje ich ţivotné príbehy, osudy dramatické konflikty, boje. Tie sa môţu stať pre ţiakov pozitívnym alebo negatívnym príkladom. Práve v tejto oblasti má učiteľ výbornú moţnosť vzbudiť záujem o históriu, pretoţe táto rovina výučby prináša veľké mnoţstvo výchovno-vzdelávacích hodnôt.

- Dejiny majú udrţiavať ţ ivé tradície Z histórie získavame informácie o tom, aké hodnoty nám zanechali minulé generácie. Ţiaci by mali pochopiť, ţe ľahkomyseľné zaobchádzanie s nimi môţe viesť k ich strate pre budúce generácie.

- Dejiny majú viesť k vytváraniu kritického stanoviska Táto cieľová kategória je v podstate v protiklade s predchádzajúcou. Ţiaci za pomoci učiteľa odhaľujú aj to, čo je negatívne v minulosti, celý rad predsudkov, stereotypov, ktoré často krát pretrvávajú aj v prítomnosti. Najlepším spôsobom vytvárania kritického stanoviska je porovnávanie súčasnosti so situáciou v minulosti.

- Dejiny majú politicky utvárať, uvedomovať Z histórie sa má ţiak naučiť, ţe je súčasťou určitej konkrétnej spoločnosti. Učí sa, ako táto spoločnosť vznikla, čo je pre ňu charakteristické. Vyučovanie dejepisu má viesť k tomu, aby ţiak ako budúci občan bol pripravený ţiť a orientovať sa v tejto spoločnosti. - Dejiny majú viesť k poznaniu seba samého

Prostredníctvom histórie sa ţiaci zoznamujú s konaním ľudí v rôznych

ţ ivotných situáciách. Z dejín je moţné získať veľa ţivotných skúseností. Učiteľ

vyberá konkrétne situácie, v ktorých je človek skutočne prítomný. Alebo môţe pouţiť

určité pramene, ktoré vypovedajú o osobných skúsenostiach človeka.

- Dejiny majú viesť k úvahám História nám poskytuje mnoţstvo otázok, ktoré nás vedú k uvaţovaniu, premýšľaniu. Sú to otázky, ktoré nemôţu byť zodpovedané okamţite. Dávajú príleţitosť hľadať vlastné odpovede, ktoré sa nemusia zhodovať s definitívne formulovaným názorom učiteľa.

ZÁKLADNÉ PREDMETOVÉ KOMPETENCIE (spôsobilosti) Ţiaci si kladú otázky a pouţijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia

s riešením základných operácií: s historickým časom

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky, - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne, - rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja, - vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti, s historickým priestorom - rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor, - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo,


- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť, - popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na

základe určujúcich znakov, - rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti, - skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho,

- určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov, - vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov, - rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období, - rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj,

Ţiaci aplikujú otázky v nových situáciách, v „skúmateľských“

postojoch a pracovných postupoch pri vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch - stopách po minulosti

- pri vymedzovaní predmetu skúmania, - pri vytvorení plánu skúmania, - pri komunikácii v tíme o výsledkoch skúmania, - pri vytvorení záznamu zo skúmania,

pri vyhľadávaní relevantných informácií

- z rôznych zdrojov–textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov

kombinovaných, - z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov,

atlasov, novín, časopisov, webových stránok, - z populárno-vedeckej literatúry a historickej beletrie,

pri vyuţívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty

- vyberaní informácií, - organizovaní informácií, - porovnávaní informácií, - rozlišovaní informácií, - zaraďovaní informácií, - kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií

pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu - zoradení výsledkov, - rozpoznaní podstatného od nepodstatného, - integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca, - vyhodnocovaní správnosti postupu, - tvorbe súboru vlastných prác.

Obsah. Témy

Obsah vyučovania dejepisu je zoradený chronologicky a pozostáva z národných

a svetových dejín. V učebných osnovách sa nachádza základné učivo, ktorého

realizáciu moţno dosiahnuť pouţitím didaktickej zásady od konkrétneho k

abstraktnému, od jednoduchšieho k zloţitejšiemu, rešpektovaním stupňa rozvoja

poznávacích schopností jednotlivých ţiakov.


Téma Pojmy Spôsobilosti

Európa v

medzivojnovom

období

Česko-

Slovensko v

medzivojno-

vom období

Demokracia vs. diktatúra

Zlaté

dvadsiate

roky ?

Politický

systém

Kaţdoden-

ný ţivot

Zánik ČSR

parlamentná demokracia, komunizmus (ZSSR),

fašizmus,

nacizmus (Nemecko)

kaţdodennosť

Česi,

Slováci,

menšiny

T. G. Masaryk,

M. Hodţa

A. Hlinka

kultúra, spolky

školstvo, rozhlas

Mníchovská dohoda

Viedenská arbitráţ

Ţiaci sú schopní: - uviesť zmeny, ktoré nastali

v Európe ako dôsledok povojnovej

krízy

- ukázať na historickej mape nové

štáty ktoré vznikli v Európe

- opísať situáciu v Rusku roku 1917

- rozlíšiť demokraciu od diktatúry

- charakterizovať stalinistickú

diktatúru - vysvetliť príčiny vzniku fašizmu

v Taliansku

- vysvetliť príčiny vzniku nacizmu

v Nemecku

- uviesť dôvody vzniku diktatúr

- opísať vplyv vedy a techniky na

zvyšovanie ţivotnej úrovne


- analyzovať postavenie Slovákov v

ČSR

- identifikovať národnostné menšiny v

ČSR

- zhodnotiť úlohu osobnosti: Masaryk,

Štefánik, Hlinka, Hodţa

- prezentovať významné slovenské

osobnosti napísaním krátkej práce

alebo power point

- zdôvodniť vplyv kultúry, spolkov,

škôl na kaţdodenný ţivot

- analyzovať historické pramene

- rozpoznať zmeny, ktoré nastali po

vzniku ČSR a ich vplyv na

kaţdodenný ţivot

- charakterizovať politický systém

ČSR, vznik strán a ich vplyv na

politickú scénu - zhodnotiť hospodársky rozmach ČSR - porovnať Slovensko a Česko

- opísať hospodárske a politické

postavenie Slovenska v ČSR

- vysvetliť úsilie slovenských strán o autonómiu v rámci ČSR

- uviesť príčiny, ktoré viedli

k okypteniu a zániku ČSR

- opísať mníchovskú dohodu, –

- opísať vyhlásenie autonómie

Slovenska

- analyzovať viedenskú arbitráţ

- kriticky zhodnotiť postoj západných

mocností voči ČSR.


- uviesť príčiny vypuknutia 2. svetovej

vojny

- pochopiť význam vzniku

protihitlerovskej koalície

Druhá svetová

vojna

Slovenská

republika

( 1939 – 1945 )

Povojnový svet

Československo

za železnou

oponou

Priebeh vojny

Tragédia

Ţidov

Politický

systém

Slováci

v odboji

Ţivot na

Slovensku

Rozdelený

svet

Európa, ZSSR,

Tichomorie,

protihitlerovská koalícia,

protifašistický odboj,

ţivot v čase vojny

holokaust, šoa

Oswienčim

autoritatívny reţim

ţidovský kódex

deportácie

Slovenské národné

povstanie

Anglicko, ZSSR,

Severná Afrika

Hospodárstvo,

kultúra

studená vojna,

ţelezná opona,

politické bloky,

strach z atómovej vojny,

čiernobiely svet,

bohatstvo a chudoba,

februárový prevrat,

obete totality,

- rozpoznať nebezpečenstvo ideológii,

ktoré hlásajú rasovú neznášanlivosť

- opísať príčiny a priebeh 2. svetovej

vojny

- ukázať na historickej mape

najväčšie bitky

- v chronologickom poradí zoradiť

štáty napadnuté Nemeckom

- opísať protifašistický odboj

v čase vojny

- zhodnotiť holokaust


- uviesť príčiny vzniku Slovenskej

republiky( 1939 – 1945 )

- rozlíšiť autoritatívny reţim od

demokracie

- kriticky zhodnotiť postoj Nemecka

voči Slovenskej republike

- analyzovať dôsledky ţidovského

kódexu

- dokumentovať význam slovenského

národného povstania - charakterizovať Slovenskú republiku

- analyzovať politický systém SR

- analyzovať hospodárstvo SR

- zhodnotiť dôsledky holokaustu

- opísať domáci odboj

- uviesť význam SNP

- napísať krátku úvahu

o kaţdodennom ţivote

obyvateľstva v Slovenskej

republike


- pochopiť rozdelenie sveta na dva

tábory

- rozlíšiť ţivot za ţeleznou oponou

- rozpoznať zmeny v rozdelenom svete

- porovnať politické systémy a ich

vplyv na kaţdodenný ţivot

- opísať dôsledky 2. svetovej vojny

- uviesť príčiny vzniku dvoch

mocenských blokov

- dokumentovať proces sovietizácie strednej a východnej Európy

- charakterizovať studenú vojnu,

- opísať spoluprácu západoeurópskych

krajín a politikov, ktorí stáli na

začiatku integrácie Európy

- opísať prejavy odporu

východoeurópskych štátov proti

komunistickej diktatúre - vysvetliť hromadenie bohatstva

v rukách jednotlivcov

a medzinárodných korporácií

- zaujať stanovisko k procesu

dekolonizácie.


Slovenská

republika 1993

Súčasný svet

Ţivot

v rozdelenom

svete

Podoby

totality

Pokus

o reformu

Neţná

revolúcia

Doba premien

Koniec

rozdeleného

sveta

Fenomény

súčasnosti

odpor proti totalite,

praţská jar,

normalizácia

sviečková manifestácia,

návrat k parlamentnej

demokracii,

rozdelenie Českej

a Slovenskej republiky

vstup Slovenskej

republiky do NATO,

EU, Schengen, Euro

pád ţeleznej opony

EU, NATO,

globalizácia ,

terorizmus,

internet,

globálne otepľovanie.

- uviesť príčiny narastania vplyvu KSČ

- zhodnotiť februárový prevrat

- analyzovať 50-te roky a procesy

s burţoáznymi nacionalistami

- vysvetliť znaky socializmu

- zhodnotiť kolektivizáciu a

industrializáciu

- dokumentovať narastanie krízy a jej

vyvrcholenie v“ socializme s ľudskou tvárou“

- charakterizovať rok 1968

a osobnosť A. Dubčeka

-charakterizovať normalizáciu

a osobnosť G. Husáka - zdôvodniť príčiny nespokojnosti

a prejavy odporu voči reţimu

- zdôvodniť podstatu Charty 77

- opísať disent

- uviesť význam sviečkovej

manifestácie

- vysvetliť pád ţeleznej opony

a “ neţnú revolúciu“

- vymenovať pozitíva a negatíva

socializmu


- vymenovať príčiny rozdelenia

Českej a Slovenskej republiky

- opísať vznik Slovenskej republiky

- uviesť výhody a nevýhody vstupu

Slovenska do NATO a EÚ

- zhodnotiť prijatie eura


- uviesť rozdiely v hospodárskom

a politickom systéme súčasného sveta

- uviesť výhody a nevýhody

zjednocovania Európy

- hľadať dôvody vzniku terorizmu vo

svete

- zaujať stanovisko k teroristickým

útokom

- zistiť príčiny globálneho otepľovania

- rozlíšiť výhody a nevýhody internetu.

Prierezové témy

osobnostný a sociálny rozvoj - zodpovednosť - deliť si prácu a úlohy - vie diskutovať - vie sa začleniť do spoločnosti - uvedomuje si vlastnú identitu - vie odhadnúť dôsledky svojich činov - kladie otázky a zisťuje odpovede

- zaujíma sa o nové veci

environmentálna výchova - ochrana ţivotného prostredia - má pozitívny vzťah k historickým a kultúrnym pamiatkam - chápe význam ich zachovania pre budúce generácie - uvedomuje si význam hľadania nových zdrojov energie na Zemi

ochrana ţivota a zdravia - zodpovednosť za správanie voči okoliu

- vie odhadnúť dôsledky svojich činov pozitívnych a negatívnych

- uvedomuje si kontinuitu prírodného dedičstva

tvorba projektu a jeho prezentácia projekt Načo NATO?

projekt Veľké bitky II. svetovej vojny


Na hodine dejepisu moţno vyuţiť poznatky aj z iných predmetov najmä : občianskej náuky – etické kategórie, prelínajúca sa terminológia geografie – práca s mapou slovenského jazyka a literatúry – čítanie s porozumením, spracovanie textu, koncept, výťah, výstriţky, hodnota literatúry ako prameňa náboţenskej výchovy – kresťanské kategórie vo vedomí Európana, dejiny cirkvi informatiky – práca s internetom, výtvarnej výchovy – historické slohy, maľba, architektúra

Poţadovaný výstup ţiakov z dejepisu

v 9. ročníku

Ţiaci vedia: - ukázať na historickej mape nové štáty ktoré vznikli v Európe - opísať situáciu v Rusku roku 1917- charakterizovať stalinistickú diktatúru - vysvetliť príčiny vzniku fašizmu

v Taliansku a v Nemecku - opísať vplyv vedy a techniky na zvyšovanie ţivotnej úrovne - analyzovať postavenie Slovákov a národnostné menšiny v ČSR - zhodnotiť úlohu osobnosti: Masaryk, Štefánik, Hlinka, Hodţa - porovnať Slovensko a Česko - opísať mníchovskú dohodu, – - opísať vyhlásenie autonómie Slovenska - analyzovať viedenskú arbitráţ - uviesť príčiny vypuknutia 2. svetovej vojny - pochopiť význam vzniku protihitlerovskej koalície - zhodnotiť februárový prevrat - charakterizovať rok 1968 a osobnosť A. Dubčeka -charakterizovať normalizáciu a osobnosť G. Husáka - opísať disent - vysvetliť pád ţeleznej opony a “ neţnú revolúciu“ - vymenovať pozitíva a negatíva socializmu - vymenovať príčiny rozdelenia Českej a Slovenskej republiky - opísať vznik Slovenskej republiky - uviesť výhody a nevýhody vstupu Slovenska do NATO a EÚ - zhodnotiť prijatie eura


Pri vyučovaní sa budú vyuţívať nasledovné metódy a formy vyučovania:



Metódy Formy práce

Európa v medzivojnovom období (9 hodín)

Informačnoreceptívna – výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh


Československo v medzivojnovom období (10 hodín)

Informačnoreceptívna- výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna- riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh

Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca Diskusia Beseda

Informačnoreceptívna – Práca s učebnicou

Druhá svetová vojna

výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh

Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda

Slovenská republika (1939-1945)



Povojnový svet



Československo za ţeleznou oponou



Slovenská republika 1993



Súčasný svet



Učebné zdroje

Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia ţiakov sa vyuţijú nasledovné učebné zdroje: Kol.: Pátrame po minulosti 9 dejepis - učebnica


Odborná literatúra Didaktická technika

Materiálne výučbové prostriedky

Ďalšie zdroje (internet, kniţnica, ...

Európa v medzivojnovom období

H. Tkadlečková, V. Kratochvíl: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I. Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997.




Československo v medzivojnovom období





Druhá svetová vojna





Slovenská republika (1939-1945)

H. Tkadlečková, V. Kratochvíl: Svet v novom storočí,

Tabuľa Dataprojektor PC

časopisy, pracovné listy


Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I. Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997.

Videotechnika

Povojnový svet





Československo za ţeleznou oponou





Slovenská republika 1993





Súčasný svet

H. Tkadlečková, V. Kratochvíl: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I.




Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997.

Hodnotenie predmetu






výsledkov a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný

charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliadať na

jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

celkové hodnotenie ţiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho


















89 – 75 % - 2

74 – 60 % - 3

59 – 30 % - 4

29 – 0 % - 5

Documents

Uebné osnovy Dejepis - zszlateklasy.netzszlateklasy.net/doc/dok_dejepis_5._-_9._roc..pdfgeografie – práca s mapou slovenského jazyka a literatúry – čítanie s porozumením,