asa n i v e r z i t a

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y

B R A T I S L A V A

SEPTEMBER 1984

ROČNfK XXXI. CISLO 1 1984/1985

Univerzita Komenského a Slovenské národné povstanie Univerzita Komenského — škola, n a k t o r e j

som vyštudoval a dosiaľ r á d učím — m á na­o z a j p lné právo hlásiť s a k u Slovenskému ná­rodnému povstaniu, na jvýznamnejš iemu t o či­nu s lovenského národa v n o v š e j histórii. Na­priek of iciálne podporovanému čechoslovakiz­mu za buržoáznej 1. Čs. republ iky i separatiz­mu, ľudáctva za k lérofaš i s t ického štátu, odcho­vala s a v n e j h lavná časť p r v e j vysokoškolsky vzdelane j s l o v e n s k e j inteligencie (učitafciv právnikov, lekárov, vedcov, početní predstavitel ia s a z a p o j i l 9 < 4 l w * i o t ického proti faš is t ického hnutia a do v y v r lenia tohto hnutia v s lávnom Slovenskom rodnom povstaní. Už na sklonkí publiky v nesmierne zložitýc triednych a národnostných boj" proti fašist ický demokratický b s lovenského studentstva, ktorý. p r e j a v i l pr i n a r a s t a j ú c e j hrozbe v mu, v boj i z a zachovanie česko-s lovenš mostatnosti a štátnosti. V tomto bloku, do rého s a hlási l i pokrokoví, demokraticky z; l a j ú c i študenti z rozličných poli t ický^ hral i iniciatívnu rolu ľavicovo, orientovaní študenti UK, ktorí s a s i l i k u politike Komunistickej s t venska a vedome nadväzoval i n š ích davistov. Skupina ľavicovo študentov UK, združená v Spolku socialistic-kých akademikov a okolo časopisu Šíp s a pod­statne zaslúžila o rozvo j pokrokového, antifa­šist ického š tudentského a vôbec celého mlá­dežníckeho hnutia za p r v e j Čs. republiky. V tomto hnutí preukázal po prvý r a z s v o j veľ-

cinnost

k ý politický talent súdruh Gustáv Husák, vte­dy študent a obsolvent t e j t o univerzity, t e r a z prezident ČSSR a generá lny ta jomník ÚV KSČ. Protifašisticky, marxisticko-leninsky zoriento­v a n á generácia p r v e j vysokoškolsky vzdelane j inteligencie pomáhala významne v rozví janí činnosti i l e g á l n e j Komunistickej s t rany Slo­venska a pri pr ípravách celonárodného povsta­nia v roku 1944. Ona prispela významne k to­mu, a b y s a v programe robotníckeho, komunis-

hj iutia na Slovensku spolu, vedno s o a tvorivým rozpracúvaním sociál-

(triednych, robotníckych problémov hlb-5žpracovala a j otázka nacionálna (o svoj-

ovenskom národe a rovnoprávnom tohto národa v Čs. republ ike), a tiež,

a j roľnícka problematika. Práve skupiny vyras ta la v ďalšom proti-

národnooslobodzovacom zápase t n á povsta lecká garni túra s l o v e n s k e j

eiigeňCie, k torá zohrala významnú úlohu a j 5 oslobodení, v boj i proti p r e d f e b r u á r o v e j re-ccii, pri prerastaní národnej a demokrat ickej

na Slovensku a v Československu k u lúc i fYocia l i s t icke j . Táto inteligencia, kto-

t a V i á časť absolvovala Univerzitu Ko-o m á h a l a obetavo pri budovaní zá-

alizmu a pomáha dosiaľ a j pri bu-£a£ í , j )^vinutého socializmu v n a š e j k r a j i n e .

Ku n e j s a pr idružuje, v j e j politickom odkaze od oslobodenia pokraču je a j čoraz väčš ia ma­s a študentov a absolventov Univerzity Komen­s k é h o i ďalších, nových s lovenských v y s o k ý c h škôl .

A k a d e m i k Ondre j Pavlík

S N P a rozvoj školstva Prechod z prázdnin do š k o l s k é h o r o k u pred štyridsia­

timi rokmi na strednom Slovensku bol rušný. Postrá­dal charakter i s t ickú a t m o s f é r u očakávania návratu me­dzi š k o l s k é s teny, ktorému s a neubráni v a r t ani Jeden študent a učitel, čo a k o pekne spomína n a prázdninové dni. Roku 1944 totiž túto a t m o s f é r u p r e k r y l a osobitná a tmos féra života n a povstaleckom území, poznačeného v rovnaké] m i e r e vierou v nové, čo s a s táva lo skutkom vo vere jnom a politickom dianí na s lobodnej časti) Slo­

venska, a l e a j obavami, tieňom nebezpečenstva a tra­g i k y , spo jeným s nevyhnutnosťou bráJiiť toto nové s o zbraňou v ruke .

Rytmus každodenného života v o vojnových podmien­kach neúprosne uprednos tňu je na jpá lč ive j š ie , existenčné otázky dneška pred akokoľvek zásadnými a koncepčný­mi problémami z a j t r a j š k a . Situácia na povstaleckých frontoch bola prvoradým a určujúcim momentom. Avšak

(Pokračovanie na str . 8.1

DRUŽBA UNIVERZIT

Univerzita K o m e n s k é h o rozv í ja spo luprácu s m n o h ý m i v y s o k ý m i š k o l a m i v zahraničí, j e d ­nou z n i c h je a j Univerzita v Novom Sade v So­cia l i s t icke j f e d e r a t í v n e j r e p u b l i k e Juhoslávie.

Na z á k l a d e kul túrne] dohody o spolupráci privítal j e j popredných predstaviteľov prorek­tora Prof. Dr. Slavka Cariča, Prof. Dr. Jana Kmeta a Prof. Dr. A l e k s a n d r a Rojiča na p ô d e univerzity rektor UK Prof. PhDr. Ján Kvasnič-ka, DrSc., č len k o r e š p o n d e n t SAV. Vzájomne s a informovali o úlohách, k toré plnia obe uni­verzity v o výchovno-vzdelávacom a vedecko­výskumnom procese. Spoločne prerokovali ob­lasti spolupráce v najbl ižšom období. Záujem hostí s a sústredi l n a j m ä na oblasť f i lozofie, práva, telovýchovy a lekárstva. —Sur—

• • • Prínos k rozvoju ŠVOČ • • • Tohtoročná celoštátna sútaž o naj lepšiu študentskú

vedeckú prácu v odbore lekárstvo sa konala začiatkom júla na Lekárskej fakul te UK v Martine. Konferencia bola venovaná 40. výročiu Slovenského národného po­vstania a 700. výročiu založenia mesta Martin.

Pri slávnostnom otvorení konferencie v reprezentač­n e j sá le novej budovy Matice slovenskej, za účasti aka­demických funkcionárov Lekárskej fakulty UK v Mar­tine, delegátov ČSĹ'V SZM a funkcionárov mesta Mar­tin odznela prednáška člena predsedníctva Českoslo­venského mierového výboru Prof. MUDr. Š. Sršňa, DrSc., na tému: „Študenti lekárskych fakúl t a hnutie lekárov za odvrátenie nukleárnej vojny a za odzbrojenie".

V 6 sekciách odznelo 105 prác z rôznych medicínskych odborov zo všetkých 10 lekárskych fakú l t v ČSSR a z Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave. Študenti- — reprezentanti jednotlivých fakúl t preukázali v o väčši­ne prípadov výbornú znalosť riešených problémov i dob­ré interpretačné schopnosti, vrátane úrovne dokumen­tácie.

V sekclii predklinickej a preventívnej medicíny vy­hrala I. miesto práca študentov B. Vacvala a M. Zibo-

lena: „Štúdium imunologických ukazovateľov po Intra pulmonálnej aplikácii Pseudomonas aeruginosa ľ. lliki.r (LF UK Martiin). Vo fyziologicko patofyziologie' к cii zvíťazila taktiež práca z I.F Ľ K Martin autor •• V. Gamana. J. Ivana. E. Tvrdíku „Ovplyvni ч v medzi silou explračného ref lexu a vrľkosfou pľúcn ho inflačného tlaku vdychovaním SO • u králi v<

Počtom získaných bodov za 1. V. mli- to л-kalt 1 kárske fakulty Univerzity Komen .Kého ľ »pre Iné umtesr nenia medzi 11 fakultami. Lekárska Га лИа l'K v Mi. tine obsadila 2. miesto a Lekárska fakulta UK v Br.t t is lave 4. miesto.

Slávnostného vyhlásenia výsledkov sa zúčastnil v za­stúpení rektora Univerzity Komenského prorektor Prof. RNDr. L. Melioris, DrSc.

Výsledky vyhlási l predseda h lavne j poroty Prof. ML'Dr. Z. Tomori, DrSc., a ceny víťazom odovzdali dekan LF UK v Martine Prof. MUDr. V. Mézeš, CSc., a delegát CsúV SZM — predseda komisie ŠVOČ dr. V. Lelek.

Doc. MUDr. K. Javorka. CSc., tajomník organizačného výboru XXVII. CŠVK

Anorganici stredoškolákom Už niekoľko rokov vysokoškolskí pedagógovia Príro­

dovedeckej fakulty UK venujú k u s zo svojho času a j nadaným a talentovaným študentom bratislavských gym­názií a priemysloviek. V chemických laboratóriách prí­rodovedeckej fakulty zasväcujú stredoškolákov do ta-jov samostatnej vedeckej práce.

Vytrvalí a úspešní autori prác Stredoškolskej odbor­n e j činnostii sa po prebojovaní cez školské kolá stre­táva jú v Mestskom kole súťaže SOČ. Tohtoročné sa uskutočnilo 11. mája v moderných priestoroch Stred n e j priemyselnej školy elektrotechnickej v Dúbravke. Bratislavskí stredoškoláci tu súťažili v 20-tich odbor ných sekciách.

Pre učiteľov n a š e j katedry je potešiteľné, že v sekcii

..Chémia" predniesol pozoruhodnú súťažnú prácu stu dent gymnázia L. Sáru J. Kriško, ktorého SkollteTkOU bola Doc. RNDr. H. Slosiariková, CSc. V sekcií „O: t a t n ť; prírodovedné odbory" upútal suverenitou prednesú Stu dent Strednej priemyselnej školy chemickej M. Bilačič (školiteľ RNDr. V. Fajnor). V minulom škol 'kom roku sa podarilo tomuto študentovi postúpiť so svojou pr.'i сои o čistení odpadových vôd až do Celoštátneho kola. Takéto Investície do stredoškolákov sa iste budú ch' mickým katedrám vracať v dalš.ch rokoch, ketľ sa t e ra j š í stredoškoláci stanú posilu háčtnl Prírodovedeckej fakulty UK.

RNDr. Vladimír Fajnor. CSc., Katedra anorganickej chéinl« PF UK

2

Pre vyšš iu kvalitu výučby

V dňoch 30. a 31. má ja tohto roku s a konal v Doškoľovacom stredisku Zväzu výrobných družstiev v Mojmírovciach pracovný seminár riešiteľov hlavnej úlohy rezortu školstva RŠ-V-07 „Ciele, obsah, formy a metódy výchov-no-vzdelávacieho procesu na vysoke j škole", ktore j koordinátorom je Prof. PhDr. Rudolf Štepanovič, CSc., dekan Filozofickej fakulty UK.

Na seminári s a zúčastnilo 62 rie­šiteľov tém Čiastkových úloh z vy­sokých škôl SSR a Univerzity Palac­kého v Olomouci a t r a j a zahraniční hostia, predstavitelia vysokých škôl z Kuby a Bulharska. Seminár otvoril a viedol koordinátor h lavne j úlohy. Referát a diskusné príspevky boli zo­skupené do troch základných terna tických okruhov.

Prvý tematický okruh „Moderné metódy a prostriedky vo výchovno vzdelávacom procese na v y s o k e j ško l e " bol zameraný na jmä na automa­tizované systémy výučby (zodpoved­ný riešiteľ čiastkovej úlohy RNDr. Ing. F. Turnovec, VŠE] a modernizá­ciu a racionalizáciu výchovno-vzde-lávacieho procesu na vysoke j škole (zodpovedný riešiteľ čiastkovej úlo­hy Doc. PhDr. A. Karczub, CSc., Fi­lozofická fakul ta UK).

Najpočetnejšie bol zastúpený dru­hý tematický okruh „Teoretické problémy pedagogiky vysokých škôl", do ktorého bola zaradená problema­tika funkcie jednotlivých foriem vy­sokoškolskej výučby z aspektov Pro­jektu (zodpovedný riešiteľ CO Doc. PhDr. Ing. M. Gnoth, CSc., Filozofic­

ká fakulta UK) a didaktické problé­my výchovno-vzdelávacieho procesu na Vysoke j škole poľnohospodárskej v Nitre (zodp. r iešitel čiastkovej úlo­hy Doc. Ing. }. Bakša, CSc.).

Tretí tematický okruh „Problémy výchovno-vzdelávacieho procesu a inovácie jeho obsahu" zahŕňal otáz­k y racionalizácie výučby cudzích ja­zykov na vysokých školách nefilolo­gického zamerania (v zastúpení zod­povedného riešiteľa CO PhDr. J. Leo ghardtová, VŠE), problémy Iiterárno-vedného obsahu prípravy nemčinárov (zodpovedný riešiteľ CO Prof. PhDr. E. Terray, CSc., Filozofická fakulta UK), zastúpenie otázok slovenských dejín v českých učebniciach (PhDr. K. Ditrichová, CSc., Filozofická fakul­ta PU Olomouc), otázky rozvíjania tvorivého myslenia študentov chémie (zodpovedný riešiteľ CO Doc. Ing. T. Lipthay, CSc., Prírodovedecká fakul­ta UK) a pedagogické problémy vý­chovno-vzdelávacieho procesu na Slo­venske j vysoke j škole technickej (zodpovedný riešiteľ CO Doc. Ing. D. Driensky, CSc.).

Na seminári vystúpilo 34 riešite­ľov tém čiastkových úloh a ako hosť Doc. M. P. Luľušev. dekan Pedagogic­k e j fakulty vo Veľkom Trnove (BĽR). Seminár poskytol riešiteľom možnosť vzájomnej konfrontácie dosiahnutých výsledkov, nadviazania užších pra­covných kontaktov pri riešení úloh, prepojenia výstupov a kooTůto&cte pri príprave plánov výskumu na bu­dúcu päťročnicu.

PhDr. R. Čornaničová. Katedra vysokoškolskej pedagogiky. Filozofická fakulta UK

3

MATEJ BEL - veľký Slovák

Pri príležitosti 300. výročia narodenia významného geogra fa a historika Mateja Bela sa uskutočnila dňa 14. júna 1984 v aule Univerzity Komenského slávnosť, ktorú usporiadali: Slovenská akadémia vied, Univerzita Komenského, Slovenská geograf ická spoločnosť pri SAV, Slovenská historická spoločnosť pri SAV a Slovenská spoločnosť p r e dejiny vied a techniky pri SAV. Slávnosť otvoril akademik Viliam Plevza. So slávnostnými pre­javmi vystíipili za SAV akademik E. Mazúr, člen Pred­sedníctva SAV a za Univerzitu Komenského j e j rektor Prof. PhDr. J. Kvasnička. DrSc., člen korešpondent SAV.

Matej Bel patril k priekopníkom pedagogického ra­cionalizmu v Uhorsku. Kládol dôraz na prírodné vedy a na bratislavskom lýceu sám vyučoval fyziku. Ťažisko

jeho činnosti bolo vo vedeckej práci, v organizovaní ve­deckého života a výskumu v Uhorsku. Od začiiatku 20. rokov 18. storočia robil systematický výskum jednotli­vých uhorských stolíc, cestoval a zbieral materiál. Vý­sledkom jeho celoživotnej vlast ivednej práce sú mno-hozväzkové Notitia Hungariae novae historico-geogra-phica. V Notitiácii i v ostatných dielach vyzdvihoval kladné vlastnosti slovenského ľudu, najmä pracovitosť a podnikavosť, obhajoval starobylosť slovanského ná roda v dobovom poňatí. Matej Bel sa stal na jznámej ším uhorským vedcom v Európe. Zvolili ho za členu korešpondenta londýnskej Royal Society, ber l ínskej Akademie der Wissenschaften a Iných učených spoloč­ností. —Pol—

ŠVOČ — previerka sil a vedomostí

Na Univerzite Komenského s a študenti už veľa rokov venujú odbornej a vedeckej činnosti s cieľom prispieť svojimi názormi a myšlienkami spoločnosti a seba obo­hatiť o nové poznatky a skúsenosti. Jednou z nich je a j Renáta Balangová, študentka 4. ročníka odboru Peda­gogika — psychológia na Filozofickej fakul te UK, ktorá získala 1. cenu vo fakultnom i celoštátnom kole ŠVOČ s prácou „Učitelia v protifašistickom odboji a SNP v ži­linskom okrese". Študentky žurnalistiky Veronka Ha­lušková a Zuzana Labíková sa v rozhovore s Renátou podelia s vami o j e j skúsenosti v účasti na ŠVOČ.

Renáta, čo ťa priviedlo k myšlienke zúčastniť sa sú­ťaže ŠVOČ?

Už v prvom ročníku som sa zúčastnila fakultného kola súťaže ŠVOČ. Obstála som dobre. To spôsobilo, že bez väčšieho váhania som pri jala návrh Phl>r. Jozeía Pšenáka, CSc., aby som sa zúčastnila ŠVOČ a j v nasle­dujúcom roku. On mi navrhol a j danú tému.

Ce ti Ďčast na ŠVOČ dala? Získala som poznatky, ktoré neboli doteraz zverejne

n é v žiadnom zborníku, venovanom te j to téme. Naučila som s a pracovať s archívnym materiálom, osvojila som

sil i celkovú metodiku spracovania študentskej vedeckej práce.

Chcela by si a j v budúcnosti pracoval s témou, ktorú si si vybra la?

Môj záujem o danú problematiku Je neustále stimu lovaný novými poznatkami, ktoré by som v budúcnosti chcela začleniť do pôvodnej práce.

Odkiaľ si získavala materiály? Príl písaní práce som sa opierala najmä o archívny

materiál a autentické zážitky žijúcich učiteľov, Ich ro dinných príslušníkov, či spomienky dalších súdruhov, zúčastnených v SNP. Veľmi mi pomohli a j knifiy môjho vedúceho Prof. PhDr. Jozefa Máteja, DrSc.

S akými problémami si sa stretla pri práni? Niektoré fondy neboli pre bádateľov sprístupnené. Nití

zriedka chýbali kompletné spisy učiteľov, vôbec sa n e zachoval zoznam mien učiteľov, pôsobiacich v tomto období v žilinskom okrese. Zistiť ich adresy bolo veľ­mi obtiažne.

Kto ti pri práci na jv iac pomohol? Som zaviazaná úprimnou vcľakou Prüf. PhOr. J. Má

tejovi, DrSc., PhDr. J. Pgenákovi, CSc., 1пц V. Po?, oni mu

i

Spoločne riešime V dňoch 21.—25. mája 1984 sa konala V. pracovná

konferencia z oblasti „Experimentálna kardiológia" členských štátov RVHP v ŠD UK Družba. Konferencie sa zúčastnili vedeckovýskumní a klinickí pracovníci zo ZSSR, PĽR a ČSSR, ktorí sa zúčastňujú na riešení spo­ločnej výskumnej úlohy v rámci RVHP.

Konferenciu otvoril dekan LF UK Prof. MUDr. G. Ča­tár, DrSc., ölen korešpondent SAV. Konferenciu organi­začne pripravil prednosta III. internej kliniky LF UK v Bratislave Prof. MUDr. J. Gvozdják, DrSc., Ostav expe­rimentálne] medicíny UK — Kardiologická skupina Far-makobiochemického oddelenia (riaditeľ Doc. MUDr. J. Horecký, DrSc.) a Ustav patologickej fyziológie LF UK (prednosta Prof. MUDr. A. Fízel1, DrSc.). Jednacou re­čou bol ruský jazyk.

Priebeh konferencie viedli: Prof. Rozenštrauch (Mos­kva — Všezväzové kardiologické centrum) a Dr. Soko­lova (Moskva — Koordinačné stredisko Všezväzového kardiologického centra) spolu s vedúcimi delegácií Jed­notlivých štátov. Rokovalo sa v troch odborných úse­koch.

I. téma bola zameraná na poruchy metabolizmu myo­

kardu pri rôznych patologických situáciách a na ich regulácie. Koordinátori s a zamerali na jmä na význam vápenatých iónov pre myokardiálnu bunku, vz fah fa jče­nia k metabolickým procesom myokardiálne] bunky na subcelulŕirnej úrovni, atcf.

II. téma bola zameraná na koronárne riečíšte a na reguláciu koronárneho prietoku pri rôznych patologic­kých stavoch. Vedúci čiastkových úloh zhodnotili vý­sledky v oblastí účinku rôznych farmakologických pre­parátov na reakciu steny koronárnych artérií a účinok kyseliny glutamovej na ischemický myokard.

III. téma bola zameraná na imobilizované enzýmy. Autori poukázali na ich praktický význam pri akútnom infarkte myokardu. Celkove v 10 prednáškach boli zhr­nuté výsledky jednotlivých pracovísk z oblasti expe­rimentálnej kardiológie.

V záverečnej časti V. pracovnej konferencie RVHP boli zhodnotené dosiahnuté výsledky jednotlivých pra­covných skupín za uplynulé dvojročné obdobie a schvá­lený dalš í plán spolupráce v rámci výskumnej úlohy číslo 2.4. na roky 1986—1990.

RNDr. A. Gvozdjáková, CSc.

Zenit - Virológia Pod týmto názvom usporiadal Virologický ústav SAV

v Bratislave spolu s Katedrou virológie a mikrobiológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bra­tis lave tohto roku v Domove vedeckých pracovníkov

v Smoleniciach IV. celoštátnu konferenciu mladých ve­deckých pracovníkov-virológov.

Na konferencia môžu odznieť len pôvodné vedecké práce. Súťažiť môžu len tí, ktorých v e k v čase podania práce nepresiahol 32 rokov a ktorí neobhájili hodnosť kandidáta vied. Práce z oblasti genetiky vírusov a fá-gov, molekulárnej biológie vírusového množenia, imu­nológie vírusov, diagnostiky vírusových ochorení pred­nieslo 24 súťažiacich. Väčšina prác bola na vysoke j odbornej úrovni. Medzi odmenenými bola i práca „De-fektnosť glykoproteínu C syncýciálneho kmeňa HSZP vírusu herpes simplex typ 1, ktore j autorom bol R\Dr. Juraj Raučina z Katedry virológie a mikrobiológie Prí­rodovedeckej fakulty UK.

Myšlienka usporadúvať konferencie mladých virolô-g o v vznikla v roku 1975 a k o jedna z foriem mládežníc­keho hnutia ZENIT v podmienkach výskumných ústa­vov a vysokých škôl. Usporadúvajú sa každé tri roky. ] e dobrým zvykom, že s a na konferenciách zúčastňujú a j študenti, spravidla so svojimi diplomovými prácami.

RNDr. Daniela Hučková, Katedra virológie a mikrobiológie Prír. F UK

• »

SNP trvalým a vždy aktuálnym kritériom hodnôt

Celá naša vlasť dôs to jne o s l a v u j e Slovenské n á r o d n é povstanie, v e ľ k é h istor ické udalost i s p r e d štyridsiat ich rokov, s l á v n u kapi to lu n a š i c h d e j í n . O SNP sa v súčasnost i zoširoka d i skutu je , pred náša, p í še n a m n o h ý c h miestach a ú s e k o c h ž i vota n a š e j spoločnosti, a to z n a j r ô z n e j š í c h hľadísk, v č iastkových otázkach i v š i rš ích súvis lost iach. Právom, pretože Povstanie m á k a ž d é m u z n á s čo povedať, k a ž d é m u m ô ž e byť z d r o j o m podnetov , p o u č e n í a t v o r i v e j energie . A j m y n a strán­k a c h Naše j un iverz i ty o tvárame cyklus, v k t o r o m d á m e s l o v o uči teľom a p r a c o v n í k o m Univerzi­ty Komenského — účas tn íkom Slovenského n á r o d n é h o povstania a národnoos lobodzovac ieho zá­pasu.

Prof. RNDr. PhMr. Milan Mandák, DrSc., dekan Far­maceutickej fakulty UK

Keď toto obdobie histórie slovenského národa vzbu­dzuje dnes všeobecne taký v e l k ý záujem n a š e j spoloč­nosti, j e to nezvratným dôkazom ako úzko sa s p á j a spoločenské vedomie súčasného pokolenia s ozajstnými tradíciami povstania, akú obrovskú morálnu, tvorivú a prítomnostnú s i lu predstavuje jeho odkaz. V te j to sú­vislosti j e velmi dôležitý správny pohlad na SNP na jmä mladých ľudí, ich vedomie a vzťah k týmto udalostiam. A ten, zdá sa, nie j e vždy taký, aký by mal byť. Na­príklad a j u vysokoškolákov s a stretávame niekedy len s akýmsi učebnicovým pohľadom, alebo súčasťou učebnej látky či skúšky, bez väčšieho vlastného z á u j mu, hlbšieho precítenia a vedomia a to j e málo, to nestačí. Tu j e nutné a j z n a š e j strany robiť rozhodne viac, na jmä ako učitelia sme za to priamo spoluzod­povední a pravda, ako účastníci Povstania, môžeme to­muto uvedomovaciemu procesu účinne napomáhať.

SNP. jeho priebeh a výsledky, treba hodnotiť ako radikálne zúčtovanie slovenského ľudu s domácim a za­hraničným fašizmom, a le zároveň a j ako nástup k usku točneniu sociálno-ekonomických, politických a kultúr nych premien, ktoré vyústil i do socialistickej revolú­cie, ako začiatok národnej a demokratickej revolúcie v Československu, revolučného procesu, ktorý zmenil spoločenskú štruktúru n a š e j vlasti a určil j e j miesto v medzinárodných vzťahoch.

Preto a j p r i úvahách o našom socialistickom dnešku a perspektívach s i musíme uvedomovať, aké je v lastne to politikum, podstata a princípy, z ktorých vyplýva naša funkcia, poslanie, súčasnosť i budúcnosť. Rozhod­n e t u musíme vidieť súvislosti t iež s oslobodením a s nasledujúcimi revolučnými premenami v n a š e j vlasti, od úlohy KSC ako vedúcej s i ly spoločnosti, počnúc do­mácim protifašistickým bojom, a od historického víťaz­s tva Sovietskeho zväzu nad fašizmom, cez Február 1948 až po socializmus. Tam všade s ú základy a korene náš­h o bohatého dneška, nášho veľkého všestranného roz­voja a podmienok pre užitočnú, plodnú činnosť. Je to prirodzené a zákonité.

Veľmi dobrým a názorným príkladom takéhotu vý­v o j a a spomínaných aspektov je môj vlastný odbor, pretože celá československá farmácia prešla v pt : ných desaťročiach takým prudkým vývojom ako máli) ktorý iný. Na báze socialistickej koncept !:' i vynui-nila z úzkych tradičných kapitalistických Koľaji a za­radila sa na dôležité miesto v rámci : > lnoteného zdra­votníctva.

Prirodzene, v úzke] súvislosti s tým, prešlo a j farm.i ceutické vysoké školstvo zásadnými zmenami, zmenilo sa v mnohom kvalitatívne 1 kvantitatívne. Pôvodne ne­úplné štúdium sa zmenilo na plne rovnocenné ostatným odborom, umožňujúce výchovu všestranných odborník v v oblasti liečiv a liekov. Cesta k modernému štúdiu la zložitá, postupne sa prepracovával Jeho usah. : o/.\. jali sa a novoformovall Jednotlivé vedné idborv a vy učovacie predmety 1 vznikali nové v súlad«' s p >u ы I a narastaním úloh.

A l e prevratné zmeny sú charakteristické a pre ostnt né úseky farmácie. Rozvinula sa na vysok- úrovni a š iroko farmaceutická výroba i kontrola, lekArenMvo, vybudovala sa výskumná základňa a iné. Najmá na Slovensku Je tento v ý v o j veľmi výrazný. Pravda, t o všetko nepriš lo samo sebou, 1st»- pr ič inením a üsülm mnohých ľudí, rôznych odborníkov a prai vnlkov, a!o a to treba zdôrazniť. Je to tiež dôsledkom podml> u . a reality socializmu v naše j vlastí a v tých výdobyt­koch je bezpochyby a j odkaz Povstania.

Ked s i v naznačených súvislostiach položím naprí­klad otázku ako sa naplnili moje predstavy z povsta­nia o budúcnosti, vychádza jednoznačná odpoveď. A a j ked t u zvlášť nezdôrazňujem všeobecne politické, so­ciálne a národné aspekty, kde je naplnenie predstáv úplné, tak tieto predstavy sa vrchovaté naplnili t iež v celom spomínanom vlastnom odbore, i ked sú tu a j rôzne problémy a všetko nejde tak, ako by mohlo alebo malo.

Ako dokazuje história, veľké činy a pokrokové myš­lienky vyžarujú do budúcnosti svojou inšpirujúcou silou a s t á v a j ú s a ideovým, morálnym a politickým dedič­stvom t rva le j platnosti. Platí to v plnej miere a j o SNP.

Odchod jednotky Čs. povstaleckej armády na bojisko. 9 Sídlo ÜV KSS v Banskej Bystrici.

6

Jeho ciele a odkaz s ú n e u s ' á l e ž ivé a aktuálne. Veď z jeho princípov a programových zásad s a rozvinula nadväznosť n a n a š u súčasnosť i budúcnosť.

Aktuálnosť a životnosť SNP vidíme i v tom, ž e mnohí jeho aktívni účastníci pre jav i l i s v o j u pevnosť, zakale-nosť a vernosť ideám SNP v rokoch p o oslobodení a a j v krízovom období nášho v ý v o j a a sú zárukou kon­tinuity Povstanie s úlohami budovania rozvinutého so­cializmu. Tak SNP j e a j mojím t rva lým ideovým záze­mím a oporou n a j m ä v ťažších a zložitejš ích situáciách. Pre mňa SNP n i e j e n e j a k á životná epizóda, k t o r á par t í minulosti, a l e celoživotná kontinuita.

Ešte a k o študent n a gymnáziu som s a zapoj i l d o ile­g á l n e j pol i t ickej činnosti proti tzv. s lovenskému štátu, za čo som bol v r o k u 1943 väznený a súdený, so zbra­ňou v r u k e som s a zúčastni l prot i faš i s t ického b o j a v SNP ako vojak-dobrovoľník a potom a k o par t izán až do oslobodenia. Čiže som jedným z mnohých, p r e kto­rých Povstaním vyús t i la už predchádza júca činnosť. A SNP vyvrchol i l tento z á p a s s lovenského ľudu proti faš izmu, za nové Slovensko v novom Československu.

Do Povstania iíšli mladí ľudia, a l e í s ta r š í a e š t e star­ší, mnohí od rodín, o d detí a pod., iš l i dobrovoľne, spontánne, s nadšením, plní odhodlania. Rozhodujúce vtedy bolo nie len rovnako zmýšlať, bolo treba chcieť, a l e h l a v n e ísť a konať — bojovať i pr inášať obete. Taký bol duch Povstania.

Spomínam to preto, ž e i d n e s v celom našom živote, p r i plnení náročných úloh by s a nám zišlo tiež č o n a j ­v iac onoho nezabudnuteľného povstaleckého revolučné­h o zanietenia, a b y s m e všetci boli na v ý š k e úloh a po­t r ieb doby, aby s m e vedeli úspešne riešiť otázky zvy­šovania e fekt ívnost i a kval i ty práce, a b y s m e vedeli využívať prednosti n á š h o spoločenského zriadenia, a b y s m e boli vyna l iezave j š í a tvoř ivě j š í pri uplatňovaní vý­s ledkov vedeckého bádania, a b y s m e s a s úlohami doby vyrovnal i t ak čestne, ako sa vyrovnala so svoj imi úlo hami povstalecká generác ia .

Dor. PhDr. Ján Svetlík, CSc.. Katedra ruského jazyka a l i teratúry Fi lozof ickej f a k u l t y UK.

A k o účastník SNP, člen Národnej milície a part izán, ktorý naš ie l s v o j e miesto v bo j i prot i f a š i z m u v o v e k u 17 rokov, a p o k r a č u j e v tomto b o j i až podnes svo jou politickou a pedagogickou prácou pokúsim s a vypove­dať len niekoľko myšl ienok pr i 40. výročí tých neza­budnuteľných dní.

Keď s m e n a v ý z v u komunis t icke j s t r a n y a S l o v e n s k e j n á r o d n e j r a d y bra l i do r ú k zbrane, my, v tedy 17-roční a s t a r š í ( a l e a j oveľa mladší) , robil i s m e tak preto, a b y s m e po b o k u sovietskeho ľudu a ostatných náro­dov Európy bojoval i za odstránenie a zničenie f a š i z m u a z a obnovenie Českos lovenske j republ iky, v presved­čení, ž e j e to n a š a Judská povinnosť.

Po v íťazs tve n a d faš izmom s m e celú s v o j u činnosť venoval i mierove j práci, bo ju za naplnenie odkazu

SNP, svoj ich padlých spolubojovníkov a odkazu bojo­v é h o brat s tva s o sovietskymi bojovníkmi n a všetkých f rontoch d r u h e j sve tove j vojny, za ľudovú demokraciu, za social izmus a za t rva lý mier.

Pre mňa s a odkaz SNP naplni l mojou profes iou ru-sistu-učiteľa rušt iny, vedeckovýskumného pracovníka a politickou činnosťou komunistu. Ako paTtizán, pr í s luš­ník zmiešaného part izánskeho oddielu československo-sovietskeho, boli v ňom a j Maďari, Poliaci, Juhoslova­nia a Nemci, som s i osvoj i l niekoľko r u s k ý c h s l o v a viet, potrebných pr i b o j o v e j činnosti. V „otr iade" som sa naučil a j par t izánsku pieseň „Po dolinám i p o vzgo-r j a m šl i divizi j i v p e r i o d . . . " , ktorá bola našou hym­nou. Čo-to som po r u s k y vedel od s tarš ieho brata Mar­tina, k torý s a v sept ime a oktáve učil ruš t inu. A p o oslobodení v Národnej milícii som bol v dennom s t y k u s „komandantom" vo Zvolenskej Slatine a s j eho vo­jakmi. Hoci s m e s i n a v z á j o m rozumeli, v tedy som zá­roveň pochopil potrebu ovládať rušt inu nielen p r e seba, a l e p r e celý n á š národ, a b y brat s tvo v zbraní sa mohlo úspešne ď a l e j rozví jať v mierove j spolupráci s naš ím osloboditeľom Sovietskym zväzom a s jeho ľudom. Tak s a stalo, ž e po matur i te roku 1946 som s a zapísal na ruš t inu na n a š e j f i l o z o f i c k e j f aku l te . Ruština mi od samého začiatku učarovala, hoci som mal pr i j e j osvo­jovaní problémov cez h l a v u . Keď som s a a k o študent-rus i s ta presvedčil , ž e blízkosť ruš t iny a s lovenčiny s íce pomáha, a l e . . . a l e j e a j veľkou prekážkou p r i doko­nalom zvládnutí rušt iny, priš iel som k záveru, ž e p r e mňa i p r e každého, čo s a učí rušt inu, Je na jdô lež i te j š ie pochopiť, odhaliť, v čom spočíva blízkosť a zároveň rozdielnosť oboch jazykov. A tak som s a upísal n a celý život konfrontačnému výskumu rušt iny a s lovenčiny a pedagogickému pôsobeniu v tomto smere . Pravdaže n i e j e t o v ý s k u m p r e výskum, a l e práca zameraná na neus tá le rozv í jan ie a skva l i tňovanie vyučovania rušti­ny v naš ich školách, na vše tkých stupňoch, a j v mimo­školskom vyučovaní v ZČSSP, n a j p r v v ĽKR, v r o z h l a s e a v televízii, a teraz v rôznych formách zvyšovania k v a l i f i k á c i e učiteľov rušt iny, a l e a j v intenzívnych Kur­zoch rušt iny p r e odborníkov-neruštínárov — s dvoj-jediným cieľom:

1. Neustále zvyšovanie úrovne znalosti rušt iny všet­kých žiakov i dospelých t a k , a b y im rušt ina bola ná­s t ro jom pri každodennej práci, p r i z í skavaní poznat­kov a ich uplatňovaní v o svo jom pracovnom odbore — vede, výskume, v technike, k u l t ú r e i pol i t ike a ekono­m i k e — všade, a b y bola ruš t ina p r e nich nás t ro jom dorozumievania s a s o všetkými, č o hovoria p o r u s k y , a predovšetkým s o sovietskymi ľuďmi, keď budú mať t o šťast ie pr ísť s nimi do pracovných a pr ia teľských kontaktov.

2. Cez ruš t inu — j e j ovládanie každodenné rozví ja­n i e a upevňovanie pr iateľs tva a bra t s tva s o Sovietskym zväzom, s j e h o národmi — v bo j i za social izmus a ko­munizmus, v bo j i za mier v o svete, proti nebezpečen­s t v u nového faš i s t ického moru, proti a tómove j s k a z e ľudstva, ktorou s a svetu v y h r á ž a amer ický imperializ­m u s .

Som h r d ý n a to, ž e od začiatku pôsobenia na Filo­z o f i c k e j f a k u l t e UK, n a Katedre r u s k é h o jazyka a li­teratúry, od roku 1946 a k o študent, neskôr a k o učiteľ až dosiaľ som spoluúčastníkom p r i výchove tisícok ruš­t inárov — učiteľov s t redoškolských i vysokoškolskvch, prekladateľov s o v i e t s k e j k r á s n e j a j o d b o r n e j l i teratúry a tlmočníkov, kultúrno-politických pracovníkov i spi­sovateľov, a j vedeckých pracovníkov v rus i s t ike a j slo­vakis t ike . Oni n e s ú ď a l e j sve t lo zapá lené Slovenskvm národným povstaním pred 40 rokmi, sve t lo slobociy a socia l i s t icke j revolúcie, internacionálne j družby a spo­lupráce s o Sovietskym zväzom a všetkými ľuďmi d o b r e j v ô l e — v mene mieru a šťast ia ľudí n a t e j t o zemí.

Som rád, ž e s á m osobne, s mnohými mojimi žiakmi som prispel konfrontačným výskumom rušt iny a slo­venčiny nielen k zdokonaľovaniu vyučovania rušt inv na Slovensku, a l e a j k rozvoju v ý s k u m u m o j e j materin~ke reči — slovenčiny. V tomto j a v idím napĺňanie odkazu SNP osobne, a želám si, a b y tak to chápal ; odkaz SNP moj i bývali i t e r a j š í žiaci, a l e a j všetci ti, čo sa učia a budú učiť ruš t inu — jazyk pokroku, socializmu a mieru.

SNP a rozvoj školstva (Dokončenie zo str. l .J

práve schopnosť nestrácať ani za takýchto okolností zo zreteľa zásadné spoločenské a politické otázky bola zárukou, že obete, preliata k r v a hrdinstvo nevy jde nazmar, že odhodlanie národa postaviť s a proti faš izmu a jeho domácim pomáhačom prerastie v odhodlanie usporiadať celý politický, spoločenský, hospodársky a j kultúrny život po novom.

Povstalecká politická reprezentácia takúto schopnosť mala, a to predovšetkým zásluhou slovenských komu­nistov. To j e neodškriepiteľný fakt . Komunisti tvorili j e j najaktívnejš ie, najcielavedomejšie jadro. V ich čin­nosti na všetkých úsekoch, v bojujúcich jednotkách a j v zázemí, v aktivite Slovenskej národnej rady a re­volučných orgánov ľudovej moci národných výborov, s a formovali východiská revolučných premien v naj­bl ižše j budúcnosti. Východiská politické, právne, a le a j psychologické.

Toto konštatovanie j e dobré pripomenúť si a j v okru­hu nám blízkej školske j problematiky, pretože práve v týchto dňoch hovoríme o výročí významných opatre­ní povstaleckej Slovenskej národnej rady na školskom úseku. Popredný účastník oných udalostí akademik On­d r e j Pavlík v te j to súvislosti napísal: „Napriek pomer­ne krátke j legálnej existencii najvyšších politických povstaleckých orgánov, napriek maximálnemu zane prázdneniu týchto orgánov neodkladnými otázkami obrannými a politickými, stihli s a a j v oblasti školstva urobiť významné rozhodnutia, ktoré, účtujúc s kléro fašistickou prítomnosťou, vytýčili úplne nový smer školske j politiky na Slovensku. Patria sem predovšet­kým tri nariadenia — zákony Slovenskej národnej ra­dy, odhlasované už 6. septembra 1944 v Banskej Bystri­ci: nariadenie o poštátnení škôl, nariadenie o spoločnom vyučovaní chlapcov a dievčat (o koedukácii) a naria­denie o širšom uplatnení slovenčiny v škole i kostole".

Boli to naozaj opatrenia, ktoré by sa na prvý pohľad

mohli zdať vari a j predčasné v pomeroch, ktoré cha­rakterizovali život na slobodnom kúsku Československa, obkľúčenom nepriateľom. A predsa prišli v pravý čas a mali rozsiahly a trvalý význam. Najmä poštátnenie školstva bolo v slovenských reláciách závažným roz­hodnutím, mnohostranne ovplyvňujúcim dal SI vývo j školstva. V najš irš ích súvislostiach prispelo, ako zdô­r a z ň u j e akademik Pavlík, k formovaniu jednoty celého národa, oslabujúc tradičné a tradične zneužívané kon fesionálne třenice, ktoré v školske j s f é r e napáchali osobitne vážne škody. Poštátnenie školstva zapôsobilo zároveň ako nedocenitelný aktivizačný činiteľ v slo­venske j učiteľskej verejnosti . Zvýšilo záujem učiteľov o politické dianie na povstaleckom území, podporovalo ich rozhodnutia prispieť k obrane všetkými prostried­kami. a le aktivizovalo ich a j v zápase o štátnu a jed­notnú školu v povojnovom období. Pomohlo lim uvedo­miť si súvislosti medzí opatreniami v školstve a cel­kovým úsilím komunistickej strany o presadenie ľudo­vodemokratických revolučných premien. A napokon vy s tupuje do popredia význam poštátnenia škôl ako /.á kladu, východiska boja za jednotnú školu a za demo kratizáciu vzdelania v cele) šírke. Toto povsitilecké opatrenie bolo totiž vybojovanou pozíciou, z kturej sa v povojnových zápasoch medzi pokrokom a reakciou nedalo ustúpiť bez toho, aby sa narušilo samo iadro odkazu Povstania, a l e z ktorej sa mohla začať ofi-nzlva za revolučné premeny nielen v skolsive .1 nielen na Slovensku.

Takýto je, ak si vec všímame zo školských u učiteľ ských hľadísk, obsah významného postulátu či'^koslo venske j marxistické) historiografie, Slovenské nárrxl né povstanie bolo začiatkom národne) a demokratiek* revolúcie v celom Československu. Odkaz ktorého treba vychádzať pri všelkých našich úsiliach o t f a ľ •• zdokonalenie výchovne) a vzdelávací lohv • : -b k e j školy u nás.

Irena Roháfcová

* Po stopách SNP * Zamestnanci Lekárskej fakulty UK v Bratislave usku­

točnili v júni tohto roku zá jazd po stopách SNP. Pamiatku umučených hrdinov v SNP si uctili pri pamätníku v Kremničke, k d e položili kyticu kvetov.

Na spiatočnej ceste sa zastavili v Kováčovej, kde zo hrali priateľské stretnutie s mužstvom Kúpele Kováčova. Zápas sa skončil víťazstvom zames 11: ncov LF UK.

MUDr. Jozef Mentel, CSc., Katedra anatómie LF UK

8

Ocenenie aktivity

28-člennému kolektívu Katedry molekulárnej biológie a genetiky Prírodovedeckej fakulty UK — Prof. Ing. Ján Dubovský, CSc., vedúci katedry, Doc. RNDr. Vladi­mír Sekerka, CSc., Doc. RNDr. Daniel Vlček, CSc., Doc. RNDr. Blanka Bôhmová, CSc., RNDr. Eva Čižmárová, RNDr. Viola Dúhová, CSc., Ing. Ján Groemus, CSc., Má­ria Hanousková, Mária Hervayová, RNDr. Aurélia Hlás-niková, CSc., Zlatica JanovíĚková, RNDr. Viera Kňazská, RNDr. Vlasta Kováčová, CSc., RNDr. Eduard Krippel, RNDr. Emil Letko, CSc., RNDr. Eva Miadoková, CSc., RNDr. Marta Miklovičová, CSc., Eva Petrovičová, RNDr. Svetozár Plesník, RNDr. Svetlana Podstávková, CSc., RNDr. Eva Spevárová, CSc., RNDr. Edita Štefáková, RNDr. Miroslav Švec, RNDr. Milan Sýkora, RNDr. Mária Trebatická, CSc., Marta Urminská, RNDr. Viera Vlčková, CSc., Mária Zemanová — udelila vláda ČSSR a Ústred­ná rada odborov Diplom za rozvoj pracovnej iniciatívy a socialistického súťaženia v roku 1983. Zástupcom ko­lektívu odovzdal Diplom rektor UK Prof. PhDr. Ján Kvasnička, DrSc., člen korešpondent SAV dňa 25. júna 1984 na zasadnutí Vedeckej rady UK.

Kolektívu patrí prvenstvo v socialistickej súťaži pe­dagogických pracovísk na Univerzite Komenského. Ge­netika — veda o dedičnosti, patrí k najdynamickejš ie sa rozví jajúcim vedným odborom. Prvoradou úlohou ka­tedry je výchova kvalif ikovaných odborníkov v gene­tike, s dôrazom na taký profil absolventa, ktorý zod­povedá súčasným požiadavkám praxe. A tieto musia byť premietnuté už v učebných plánoch. V uplynulom období ich obohatili o nové vedné disciplíny — bio-techniku, genetické inžinierstvo a f i lozofické aspekty molekulárnej biológie a genetiky. Katedra venu je zvý­šenú pozornosť výchove nadaných a talentovaných štu­dentov. V súťažiach ŠVOČ s a študenti vedení učiteľmi te j to katedry už tradične umiestňujú na prvých mies­tach. Kolektív rieši 4 úlohy štátneho plánu základného výskumu a 1 úlohu z genetických aspektov ochrany prírodného prostredia. Kolektív spolupracuje s 15 pra­coviskami základného a aplikovaného výskumu. Kolek­tív má na svojom konte niekoľko patentov a raciona­lizačných opatrení. V aplikovanom výskume dosiahli pozoruhodné výsledky v šľachtení poľnohospodárskych plodín. Súčasné experimentálne poznatky z molekulár­n e j genetiky perspektívne umožňujú usmerňovať me­chanizmus dedičnosti v chove hospodárskych zvierat. Veľmi bohatá je i popularizačná aktivita kolektívu. Vlani publikovali 66 vedeckých prác a niekoľko desia­tok vedeckopopulárnych článkov. Rozvoj pracovnej ini­ciatívy kolektívu sa sús t reďuje do týchto ťažiskových oblastí práce katedry, a l e nie je im cudzia ani verejno­prospešná činnosť. Vlani odpracovali 570 brigádnických hodín, z toho 410 na skrášľovaní životného prostredí«. Zberným surovinám odovzdali 50 k g šrotu, 30 k g skla a 100 kg papiera. Aktívne pracujú v ROH, Zväzarme. v Socialistickej akadémii, v ZČSSP.

Na zasadnutí Vedeckej rady UK odovzdal rektor UK Prof. PhDr. Ján Kvasnička, DrSe., člen korešpondent SAV, Cestné uznanie za vynikajúce výsledky rozvoja

pracovnej iniciatívy za rok 1983 k 35. výročiu Vítazné-ho Februára udelené vládou ČSSR a ÜRO a j RNDr. Ľudo­vítovi Ondrišovi, CSc., odbornému asistentovi Katedry fyziológie rastlín Prírodovedeckej fakulty UK.

Vyše 30 rokov j e život súdruha Ondriéa spätý s pô­sobením na prírodovedeckej fakulte. Patrí medzi naj­aktívnejších zlepšovateľov na fakulte. Podal viacero zlepšovacích návrhov, niektoré z nich realizoval v spo­lupráci s výrobnými podnikmi, iné našli uplatnenie v pedagogickom procese. Jeden z nich „Stimuláciu klí čenia pomocou vody ozvučenej ultrazvukom" bol vysta­vený medzi exponátmi na Medzinárodnej výs tave pa­tentov a vynálezov INVEX 83 v Brne. Poloautomatický počítač kolónií mikroorganizmov využívali viac ako 5 rokov na katedre geobotaniky a zariadenie pre sníma­nie mikroskopického obrazu s a dva roky využíva v o výučbe na katedre fyziológie rastlín. Od roku 1979 vy­konáva funkciu predsedu komisie pre zlepšovacie ná­vrhy a vynálezcovskú činnosť na fakul te a od roku 1970 je členom predsedníctva federálneho výboru Zväz-armu.

# Pamätník a múzeum SKP u Banskej Bystrici.

ľmmsm

» • •

9

Z akademických majstrovstiev

Posledný májový týždeň sa konali v Banskej Bystrici Akademické majstrovstvá Slovenska. Zúčastnili s a ich a j moderné gymnastky — študentky Fakulty te lesnej výchovy a športu UK, členky Telovýchovnej jednoty Slávie UK, ktoré pod vedením odbornej asistentky Emí­lie Fialovej a PhDr. Eugena Keszöczeho dobre repre­zentovali našu univerzitu. V kategórii pódiových skla­dieb získali prvenstvo pretekárky z FTVŠ UK (skladbou s o švihadlami), na druhom mieste s a umiestnili prete­kárky z Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a na tre­ťom mieste pretekárky z Vysoke j školy ekonomickej v Bratislave.

V súíaži jednotlivcov získala zlatú medailu študentka prvého ročníka FTVŠ Dana Slovikovská a bronzovú me­dailu získala študentka piateho ročníka Oľga Holdošová.

PLNÍME ú l o h y p r e p r a x

V rámci týchto úloh sme vyvinuli viacero metodu kých postupov a prístrojov na selektívne slanovenli rádlonuklidov v atmosfére, vodách a cfalMch zložkách životného prostredia, ktoré postupne odovzdávame uží­vateľom. Sú nimi predovšetkým Atómové elektrárne, k. p. Jaslovské Bohunice a Výskumný ústav jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach. Využívajú sa v prevádzke jadrovej e lektrárne a pri sledovaní obsahu rádionuklidov v životnom prostredí. Jedným z prístro jov j e monitor trícia a vzácnych plynov, využívajúci scintilačný detektor zložený z plastových sclntilátorov (na obr.). Spôsob selektívneho stanovenia plynných rá­dionuklidov j e predmetom vynálezu pracovníkov kated­r y a Ústavu fyz iky a biofyziky UK, ktorý bol pri jatý i v zahraničí.

Olohy, ktoré riešime pre iné rezorty, sú zamerané na využitie rádionuklidov pri datovaní archeologických nálezov a podzemných vôd, automatizáciu experimentov a spracovanie údajov v spektrometrii jadrového žiare­nia.

Prínos spolupráce je obojstranný. Prax získava apli­káciou moderných detekčných metód poznatky, často inak nedostupné. Takou j e napríklad Informácia o kon­centrácii jednotlivých rádionuklidov na dostatočne níz­k e j úrovni namiesto celkovej aktivity alebo informácia o neutrónových tokoch, nemerateľných doteraz použí­vanými metódami. V porovnaní s týmito metódami je metóda merania neutrónových tokov vyvinutá u nás v iac ako 600-krát cit l ivejšia.

Naše pracovisku čerpá zo spolupráce s praxou pod­nety nielen pre orientáciu výskumu, a le tiež pre profi­lovanie absolventov špecializácie jadrová fyzika a post­graduálneho štúdia v odbore jadrová energia a životné prostredie, ktoré sme na naše j fakul te zriadili pred štyrmi rokmi.

RNDr. Martin Chudý. CSc.

10

Riešenie úloh, zadávaných praxou má na Katedre jadrovej fyz iky Matematicko-fyzikálnej fakulty UK viac ako pätnásťročnú históriu. Cieľom spolupráce j e rých­le j š ie využitie výsledkov výskumu v oblasti merania nízkych aktivít rádionuklidov pri riešení problémov do­zimetrie v jadrovej energetike, dozimetrie životného prostredia a aplikácie rádionuklidov v iných vedných odboroch. Dnes s a na plnení týchto úloh významnou mierou podieľa Ústav f y z i k y a biofyziky UK.

K najvýznamnejším úlohám, riešeným p r e potreby jadrovej energetiky na našom pracovisku v posledných rokoch patria: — monitorovanie trícia a rádioaktívnych vzácnych ply­

nov v prevádzke jadrove j elektrárne, — selektívne sledovanie obsahu trícia, rádiouhlíka,

8 5 Kr, 1 3 3Xe, transuránov a gama žiaričov v okolí jad­rove j elektrárne,

— meranie neutrónových tokov v prevádzke a okolí jadrovej elektrárne.

Srdečne blahoželáme všetkým učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenské­ho, ktorí s a v mesiacoch júl a august 1984 dožili vý­znamných životných jubileí:

ф Rektorát UK a celouniverzitné ústavy — Ing. Rudolf Nemec, CSc., František Lehký, Kurt Hahn, Elena Ciinegová, Ľudmila Hodeková, Eva Babčanová, Ondrej Adamík, Ernestine Galbavá, Gustáv Benko, Ramzes Baláž, Alena Stefancová, Mira Radova, Ján Nižňan-ský, Margita Leskovská, Magdaléna Pinková, Štefan Zužič, Božena Tekušová, Mikuláš Grajcar, Aurélia Botlová, Emília Ďurišová, Michal Stašo, Veronika Vi-cenová, Eduard Tokár, Alojz Rác, Ján Birovčák, Anna Ľuptáková,

ф Fakulta telesnej výchovy a športu UK — Marta Ho-dálová, Anna Dobrovičová,

• Farmaceutická fakulta UK — Doc. RNDr. PhMr. Jar­mila Vlčková, CSc., Cvetana Bekirová, Anna Križan-kovičová, Zdenka Pospíšilová,

• Filozofická fakulta UK — Prof. PhDr. Emilian Stav-rovský, CSc., Prof. PhDr. Ernest Sýkora, CSc., Doc. PhDr. Miloslav Darovec, CSc., Doc. PhDr. Jozef Ste-fanovič, CSc., JUDr. Ľuboš Šefčák, CSc.,

• Lekárska fakulta UK Bratislava — Doc. PhDr. Milo­s lav Tichý, CSc., Magdaléna Molnošiová, Anna Roh-líčková, Magdaléna Nemečkayová, Prof. MUDr. Ja­roslava Michaličková, DrSc., Prof. MUDr. Daniel Bart-ko, DrSc., Prof. MUDr. Jozef Kukura, Doc. MUDr. Pa­vol Kolesár, CSc., MUDr. Milan Bača, CSc., MUDr. Ti­bor Klačanský, CSc., Mária Bedroňová, Helena Šan-dorová,

O Lekárska fakulta UK Martin — Prof. MUDr. Arnošt Lányi, CSc., Prof. MUDr. Jozef Holan, CSc., Doc. MUDr. Milan Sámel, CSc., Doc. MUDr. Eduard Kai­man, CSc., Doc. MUDr. Elena Chalupová, CSc.,

• Pedagogická fakulta UK Trnava Mária Mesárošo-vá, Ján Prlbula, Rozália Kubíčková,

O Právnická fakulta UK — Prof. JUDr. ján Lazar, DrSc., Doc. JUDr. Vladimír Čarvaga, CSc.,

ф Prírodovedecká fakulta UK — Prof. RNDr. Augustín Gorek, CSc., Doc. RNDr. Ján Jarkovský, DrSc., Doc. RNDr. Vojtech Peciar. CSc., RNDr. Matej Hanulík, CSc., Prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc., Doc. RNDr. Vlasta Madajová, CSc., Doc. RNDr. Ján Paulov, CSc., RNDr. Aurélia Hlásniková, CSc.,

Ф Matematicko fyzikálna fakulta UK — Prof. RNDr. Tibor Neubrunn, DrSc.

Dňa 12. augusta 1984 sa dožila významného životné ho jubilea Prof. MUDr. Jaroslava Michaličková, DrSc., členka korešpondentka SAV, prednosta II. detske j kli­niky DFN, profesorka-konzultantka LF UK v Bratislave.

Profesorka Michaličková je zakladateľkou pediatric­kého študijného smeru na Lekárskej fakul te UK v Bra­tislave, na ktorom doteraz vyštudovalo 1794 detských lekárov. Je známa svojimi starostlivo pripravenými pred­náškami, ktoré vychádzajú z hlbokých teoretických ve­domostí, z mnohoročných praktických skúseností. Vo vedeckovýskumnej práci sa venuje naliehavým otázkam výživy a ochorení u dojčiat a štúdiu fyziológie dýcha­cích orgánov.

Prof. Michaličková Je dlhoročnou členkou KSČ. Bola prodekankou Lekárskej fakulty UK, poslankyňou SNR. V súčasnosti j e predsedníčkou výboru Slovenskej pe­diatrickej spoločnosti a členkou predsedníctva Vedec­k e j rady Ministerstva zdravotníctva SSR.

Za odbornú, politickú a spoločenskú prácu profesor ka Michaličková obdržala viaceré vysoké štátne vyzna­menania.

Prezident ČSSR udelil Rad Víťazného februára profeso­rovi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bra­tislave Prof. PhDr. Ernestovi Sýkorovi, CSc., pri príleži­tosti jeho 70. narodenín, ktoré oslávil 2. augusta 1984. Vysoké štátne vyznamenanie, ktoré je ocenením celo­životnej vysoko angažovanej politickej, vedeckopedago-g i c k e j a organizátorskej činnosti pri rozvoji socialistic­kého školstva a výchove mladej socialistickej generá­cie, odovzdal jubilantovi v Bratislave člen Predsedníctva a tajomník ÜV KSS Ľudovít Pezlár.

Prof. RNDr. Ladislav Me­lioris. DrSc.. prorektor pre vedeckovýskumnú činnost Univerzity Komenského oslávil dňa 2Ü. augusta 1984 päťdesiatiny.

Veda o podzemnej vode j e mladá a mladý je i j e j prvý profesor hydrológie Prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc., popredný hydrogeológ a učiteľ hydrogeológie v ČSSR. Založil a cľalej buduje Katedru hydrogeológie na Prírodovedeckej fakul te Univerzity Komenského, kto­r e j význam prerástol doslova daleko za hranice ČSSR. Pracovisko pod jeho vedením sa podieľa na riešení významných výskumných úloh štátneho plánu základ­ného výskumu, praktických úloh pre naše národné hos­podárstvo i úloh pre rozvojové kraj iny. Profesor Melio­r i s študoval ako interný ašpirant na Katedre hydro­geológie Moskovského geologicko-prieskumného Inšti­tútu pod vedením prof. Ovčinnikova, zakladateľa n a š e j hydrogeológie a hosťujúceho profesora na Univerzite Komenského. V roku 1966 pracoval ako expert — peda­góg na Kube. Po návrate sa venoval hlavne práci na hydrogeologických problémoch puklinových masívov Zá­padných Karpát, minerálnym vodám, hydrogeochémii. Napísal mnoho odborných prác, viacero skript, učeb­nicu ..Metódy hydrogeologického výskumu a priesku­mu", ktorá vznikla pod jeho vedením.

Prof. Melioris veľmi aktívne pracuje i na úseku po-litickoorganizačnom. Významne sa podieľal na budo­vaní prírodovedeckej fakulty ako v straníckych, tak i v akademických funkciách. Zastával funkciu prode­kana a neskôr dekana fakulty. Pracuje ako angažovanv predstaviteľ hydrogeológie v rôznych vládnych, reror-ných a akademických komisiách a radách.

Želáme nášmu profesorovi, jubilantovi, kolpgov: a priateľovi, aby sa jeho dielo d a l e j úspešne rozvíjalo v prospech cele j naše j spoločnosti, v prospech naše hydrogeologicko i školy.

Kolektív katedry hydrogeolegie

11

Čo si předplatíte?

V týchto dňoch sme si pripomenuli Deň tlače, roz­hlasu a televízie. Práca s tlačou je neoddeliteľnou sú­časťou ideologickej a masovopolitickej práce strany. Vý­znamne napomáha v zápase o vysokú efektívnosť a kva­litu všetkej práce, tvorí dôležitú súčasť výchovy socia­listicky mysliaceho a konajúceho človeka. Komunistická tlač môže plniť svo je úlohy a poslanie len vtedy, keď sa vynaložia všetky sily na j e j systematické a pravidel­né rozširovanie a využívanie každým z nás. Preto pra­videlný odber s traníckej tlače j e jedným z dôležitých predpokladov účinnosti j e j pôsobenia. Najmä v komu­nistickej tlači sa nachádzajú dôležité stranícke a vlád­ne dokumenty, analýzy, výhladové plány, týka júce s a bezprostredne nášho politického a hospodárskeho žii-vota. Osobitne chceme upriamiť vašu pozornosť na odber Pravdy, Rudého práva, Nového slova, Života stra­ny. Novej mysle a Týždenníka aktualít. V nich vždy nájdete najpotrebnejš ie materiály, aktuality, ktoré treba pravidelne sledovať, študovať, archivovať si najdôleži­te jš ie z nich, aby sa dali podľa potreby využiť a j ne­skôr. V stánku PNS, často pre veľký záujem nedosta­nete vždy kúpiť, práve ten výtlačok, ktorý je pre vašu prácu, štúdium, nevyhnutný.

Z týchto dôvodov sa zriadili na jednotlivých študent­ských domovoch Univerzity Komenského predplatiteľ-s k é strediská, ktoré sprostredkovávajú každému štu­dentovi, každému záujemcovi odber požadovaných titu­lov. Veríme, že využi jete ich služby.

—AS—

P E D A G O G I C K Á A U D I O L Ó G I A

Zásluhu na význačných úspechoch v boji so slucho­vými poruchami má rozvoj audiológie, vedného odboru, ktorý s a zaoberá skúmaním sluchu za normálnych okol­ností i pri zmenách a poruchách sluchu.

Hlavnou úlohou pedagogickej audiológie je zachytiť čo možno všetky deti s poruchami a chybami sluchu a zaviesť u nich včasnú sluchovú výchovu. Dá sa to realiezovať iba n a podklade presných auidiologických diagnostických metód, preto audiologický odbor úzko súvisí s pedagogickým odborom.

Do š i roke j pôsobnosti pedagogickej audiológie patrí preventívna, diagnostická, diferenciačná, triediaca, pro­tetická činnosť, ako a j sluchová výchova, reedukácia sluchu a rehabilitácia sluchovo postihnutých.

Týmito problémami sa zaoberá a j kniha Doc. MĽDr. Silvestra Mašuru, CSc., PEDAGOGICKÁ AUDIOLÓGIA. ktorú p r á v e vydala Univerzita Komenského v edicli v e deckých monografií. Má sedem častí — 1. Anatómia a fyziológia sluchového analyzátore, 2. Základy akus tiky, 3. Fyziologická akustika, 4. Audiometria, 5. Ototi-ka, 6. Sluchová výchova a reedukácia sluchu, 7. Klasi­f ikácia sluchových chýb a zaracTovanie detí s chybami sluchu do školy.

Určená j e pre učiteľov špeclálnef a l iečebnej peda­gogiky, študentov tohto odboru I pre rodičov takto po­stihnutých detí.

Má 340 strán a viazaná stojí 37 Kčs.

IIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIHIIIIIIIIIIIIIIHIUIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIlllllllllllllllllllllllllllllllllllllllinilllllllllllllllll 11Ш111Ш1М1ШШ1ШШ1М1ШШШ11Ш1Ш

Publikácie vydané Univerzitou Komenského v juni 1984

SKRIPTA

Lekárska fakulta v Bratislave Molčan, J.—Kolíbáš, E.: Základy psychiatrie 11,—

Lekárska fakulta v Martine Režňák, I. a kol.: Nukleárna medicína. Pomôcka na praktické cvičenia 3,90

Farmaceutická fakulta Kopecký, F. a kol.: Praktické cvičenia z fyzi­ká lne j chémie pre poslucháčov farmácie Kopecký, F.: Prehľad f y z i k y pre farmaceutov 11,—

Právnická fakulta Cúth, J. a kol.: Dokumenty na seminárne cviče­nia z medzinárodného súkromného a obchod­ného práva I. 11,—

Filozofická fakulta Bohmerová, A.: Štylistika angličtiny. Seminárne cvičenia 3,50 Virčík, J.: Sociológia prostriedkov masovej in­formácie a propagandy 7,— Trebatická, H.: Gramatické cvičenia z angličtiny 6,50

Prírodovedecká fakulta

Jedlička, L.: Biologická štatistika 9,50 Matematicko-fyzikálna fakulta

Tirpák, A.: Olohy z elektriny a magnetizmu 'I,— Huťa, A.—Lamoš, F.: Pravdepodobnosť a š tat is tika pre numerikov

Katedra jazykov

Kouřilová. M.: Angličtina pre študentov lekár skych fakúl t 10,—

Pedagogická fakulta Lechtá, V.—Škot, J.: Diplomový seminár 6,—

ZBORNÍKY

Geographica XXIII Vedecký komunizmus III — IV

MONOGRAFIE

Mašura, S.: Pedagogická audiológía 37.—

NAŠA UNIVERZITA, spravodaj Univerzity Komenského v Bratislave, noslteľky Radu republiky # Vydáva: Rektorát UK a CŠV KSS UK • Adresa: Šafárikovo nám. č. 8, 818 0в Bratislava # Telefón: 535 01, 580 41, klapka 325 ф Pred­sedníčka redakčnej rady: Prof. RNDr. Oľga Štepanovlčová, CSc., prorektorka UK # Vedúca redaktorka: Ing. Adrian* Suroviaková ф Grafická úprava: Darina Fôldešoivá, Marta Ludvlgová # Tlač: Stredné odborné učIUSte polygrafické, Bratlslava-Rača, Račianska 90 # Uzávierka 25. každého mesiaca.

12