SLOVENS NAKOD ' POVST

Riaditer Mtizea Slovenskeho nArodneho povstania

v Banskej Bystrici. Stanislav Mitev

Mizeum SI~nalteho Iluodneho ~&ni. Kapitulskct 23, 915 59 Banska Bystrica Slovensk! republika

tel.: +421-48-412-32-58; +421-48-2451-124 ra.z: +421-48-412-37-16 Mobil: +421-918-699-430

muzeumsnp@muzeumsnp.sk www.muzeumsllp .• k

STANISLAY MICEY A KOL.

SLOVENSKE NARODNE POVSTANIE

1944

2009

Autorl pavodny.h ihidii:

PhDr. Robert Arpas PhD. Slovenska republika 1939-1945

PhDT. Michal Schva rc PhD. Pod "ochranou" tretej TBe. Nemci a Slovensko v rokoch 1939-1945(0)'

Prof. PhOT. Pavel PetrufDrSc. Medzimirodne aspekty vyvoja Slovenska 1939-1945

PhOT. [udevit Hallon esc. - MgT. Miroslav Sabol PhD. Hospodarstvo Siovenska 1939-1945

PhOT. Pavol Parenicka esc. - PhDT. Stanislav Micev Slovenska kultura 1939-1945

Prof. PhOT. Karol Fremal esc. Protifasisticky odboj na Siovensku do zaciatku SNP

PaedDr. Jan Stanislav esc. Vojenske projekty Poystania a sovietske postoje k nim

PhOT. FrantiSek Csefalvay esc. - PhDr. Marian Uhrin PhD. Partizanske hnutie na Siovensku 1944-1945

PhDr. Franti!ek Csefalvay CSc. Vojensky priebeh povsta nia

PhDr. Marek Syrny PhD. Politicky vyvoj v povstanf

PhOr. Pavol Pa renicka e s c. - PhOr. Stanislav Micev Povsta lecka ku ltura

PhOr. Stanislav Micev Fasisticke represa lie

Mgr. Alex Maska lik Oslobodenie Siovenska

Recenzie:

Doc. PhDr. )ozer Bystricky CSc. Prof. PaedD r. Voj tech Korim esc.

Vyber fotografickeho materi.ilu: Maria Cemanova

Vyber dokumentacneho materia lu: Maria Schvarcova

Navrh obalky: Mgr. Ivan Kocak Graficke spracovan ie: Dalibor Gresko

ISBN 978-80-970238-3-6

• • Prispevok vznikot v ramci projektu VEGA c. 217175/27 (Dokumenty zahra nicnej potitiky s tovenskej republiky 1939- 1945).

UvocI

Slovenske narodne povstanie 1944 je jednym z najvyznamnejsich politickovojenskych vystu­

peni slovenskeho mi.reda v jeho modernych dejimk h. Strategicky zaujimave uzemie Slovenska sa

v davnej i blfzkej minulosti stavalo stredobodom zaujrnu r6znych mocnosti. Obrana tohto nasho

narodneho uzemia pred agresormi a okupantmi nebola vidy mozna a reaina. Na konci leta 1944

vsak bola nevyhn ut na, co pochopili vyznamni politicki aj vojensk i predstavitelia. Armada sa za

podpory civi lneho obyvatel'stva razantne postavila prot i okupacii Siovenska cudzou rnocnostou.

Jednoznac nym polit ickym vychod iskom v tomte boj i bolo prihhisenie sa k legitimnej ceskosloven­

skej statnosti uznanej vsetkymi relevatnymi protihitlerovskymi mocnost'ami.

Muzeum Slovenskeho mirodneho povstania v Banskej Bystrici touto publikaciou splaca dlho­

rocny dlh voci Utastnikom Povstania i sirokej verejnosti. Pri jej reali zaci i sme oslovili historikov

z najvyzna mnejsich slovenskych institucii zaobe rajucich sa siovenskym i dejinami v rokoch 1939-

1945. Spolocne s historikmi Muzea SNP sa na realizacii pubJikacie podieJ'ali histor ici Vojenskeho

historickeho ustavu Bratislava. Historickeho ustavu Siovenskej akademievied Brat islava, Siovenskej

mirodnej knifnice Martin a Univerzity Mateja Bella Banska Bystrica. Snahou autorov publi kacie

bolo vo svetle naj novsich vedeckych poznatkov a bez ideologickych nanosov podat' objektivny

pohfad na slovensku spolocnost' v rokoch 1939-1945 so zameranim na vyvrcholenie protifasistic­

keho hnuti a v Siovenskom narodnom povstani. Robime tak s presvedcenim, fe publ ikacia pomoze

hlavne laickej verejnosti pochopit' dejinne suvislost i veduce k tomuto vyznamnemu historickemu

vystupeniu slovenskeho naroda a stane sa vhod nou pomockou pre utitefov dejepisu pri vyklade

slovenskych dejin 20. storotia.

V Banskej Byst rici 29. augusta 2009

Za autorov

Stanislav Micev

riaditel' Muzea SNP

Banska Bystrica

1 9 3 a -1 9 4 5

OBSAH {lvod ... . ............ .. .. 3

5Io¥enoko v rokoch 1938·1945

I. Vnutropoliticky vyvoj .............................................................................. 7

2. Pod "ochranou" Tretej rise .................................................................... 18

3. Medzinarodne aspekty vyvoja ............................................................... 25

4. Hospodarstvo ......................................................................................... 33

5. Kultura.. . ...................... ....... .............................................................. 47

Pri~ a priebeh PoYstania

1. Protifasist icky odboj na Siovensku do zat iatku SNP ........................... 59

2. Vojenske pripravy .. . .................................................................. 76

3. Partizanske hnutie pred SNP ... . .... .................. 89

4. Vojensky priebeh povstania ................................................................... 92

5. Partizanske hnulie pocas SNP.. . ..................... 117

6. Hospodarstvo a zasobovanie .. . .... .. ..... ... ............ 121

7. Politicky vyvoj .. . ....................... 123

8. Povstalecka kul tura a umenie ............................................................... 132

9. Partizanske hnutie po poniZke SNP ..

lD. Fasisticke represa lie ..

. ....................... 142

. .................. 153

11 . Oslobodzovanie Siovenska ................................................................ 164

Roky 1938- 1945 .. . ......... ... ....... ... ............... 182

~na literotUra

Publikovane doku menty: .. . . ... ............ 196

Monografie: . . ... ... .... ............... 196

EncykJopedie a kroni ky: ........................................................................... 199

Spomienky: ............................................................................ .................. 199

Zbomiky:. . ......................... ....... 200

Studie: ...................................................................................................... 201

~ .... I.ter

A-Z ........................................................................................................ 204

J

SlOVENSKO V ROKOCH 1938-1945 1. Vnutropoliticky vyvoi

Koneom t ridsiat yeh rokoy dvadsiateho storoeia sa pod vplyyom zahranicnopolitiekej situaeie dostala Ceskoslovenska republika (d'a­lej CSR) do bezvyehodiskoveho postavenia. Mnichovska dohoda z 30. septembra 1938 znamenala jej uzemne, ale i moeensko-politicke zmrzacenie. Knilko pred jej definitivnym zanikom sa Hlinkovej slo­venske; rudovej strane podarilo 6. okt6bra 1938 v Ziline uspdne zavrsit' dlhorocne politieke usilie - dosiahnutie auton6mie Siovenska. Aj ked' sa \' 2ilinskej dohode hovorilo 0 auton6mii ako 0 definitfynej podobe rie­Senia statopravneho postavenia Siovenska v republike, radikalne kridlo Tudakov sa s takymlo stavom neeheelo zmierit'. V predsednictve strany sa im podarilo presadit' uznesenie, ie konecnym politickym ciefom ma by!' dosiahnulie statnej nezavislosti. Malo sa tak sta( v horizonte jedne­ho af troch rokov. Udalosti na konei roku 1938 a na zaciatku roku 1939 \'sak nabrali uplne inu dimenziu, nef si vedeli politici predstavi(. 1ch hlavnym katalyzatorom boli naeistieke geopoliticke zaujmy. Siovensko sacasto dostavalo len do ulohy statistu a bolo n:istrojom tyehto zaujmov. Na zaklade Viedenskej arbitraie z 2. novembra 1938 muselo Siovensko, ktore bolo v tom case auton6mnou sucas(ou Ceskoslovenska, odstupi( Madarsku prihranicny pas uzemia 0 rozlohe 10390 km2, na ktorom filo takmer 860 000 obyvalefov. Pribliine v tom islom case bolo Siovensko nutene odstupif porsku uzemie 0 rozlohe 226 km2, na ktorom iilo 4280 obyvaterav, a Nemeeku uzemie (Petrialku a Devin) 0 rozlohe 43 km2, Vyhlasenie aulonomie Siovenska 6. 10. 1938 v :tiline na ktorom fila 15566 obyvatdov. Decembrove volby do krajanskeho

Prichod Miklosa Horthyho do Kosic II. II. 1938

Verdlkt

Na zaklade tiadasti s ktarau sa madarska krMavska a teskaslavenska vlada abrll.tili na nemecku a na taliansku krarovsku vladu, aby arbitra!ou urovnali nevyrie!enu otazku uzemia, ktor~ sa ma odstupif Madarsku aka aj na zaklade n6t, ktorU si zu~astnen~ vlady na 10 vymenili 30. okt6bra 1938 sa

nemeckY rl!sky minister zahrani~ia pan Joachim von Ribbentrop

a

minister zahrani~ia jeho milosti talianskeho krara a etiopskeho cisara.

gr6f Galeazzo Ciano

zisli dnes vo Viedni a po rokovanf s madarskym krarovskym mini strom zahrani~ia panom Kolomanom von Kanyom a s ~~skoslovenskym ministrom zahrani~ia panom Dr. Franli~kom ChvalkovskYm vyniesli nasledujuci verdikt:

1. Oblasti, ktore ma Ceskoslovensko odstupif Madarsku su zaznamenan~ na prilo!enej mape. Ur~enie hranrc priamo na mieste sa prenechava madarsko-~eskoslovenskej komisii.

2. Vyprazdnenie oblastf, ktore sa maju odstupif zo strany Ceskoslovenska a ich obsadenie Madarskom sa z_a~fna 5. novembra a ma sa previesf do 10. novembra 1938. Jednotlive etapy vyprazdnenia a obsadenia, takisto aka aj ostatne modality rna bezodkladne dohodnuf madarsko-~eskoslovenska komisia.

3. Ceskaslavenska vlada sa rna paslaraf a la, aby sa ablasli, ktar6 sa maju vyprazdnif p'onechali v stave uplneho poriadku.

4. Oal§ie olazky, ktor6 vzniknu po odslupenf uzemia, najma alazky §Ialnej prfslu§nasli a optovania rna vyrie~if madarsko-eeskoslovenska komisia.

5. Takisto rna madarsko-~eskoslovenska komisia dohodnuf bligie opatrenia na ochranu osob madarskej narodnej prfslu~nosti, ktore ostanu na uzemf Ceskoslovenska ako aj 050b nemadarskej narodnej prfslu~nosti, ktore sa nachadzaju na odstupenom uzemL Tenlo yYbor sa postara najma 0 to, aby madarska narodna skupina v Bratislave zrskala rovnake postavenie ako ostatne tamoj~ie narodne skupiny.

6. pokiar by z odslupenia uzemia Madarsku vznikli nevyhody a fa!kosti hospodarskeho ~i dopravno lechnickaho charakteru na uzemf, ktor& oslalo v Ceskoslovensku, urobf madarska krarovska vlada ~o buds v jej mo!nostiach, aby tieto neyYhody a fatkos~t i v spolupraci s ~eskoslovenskou vladou odstranila.

7. Ak by pri uskulatnenf lohlo verdiklu naslali fatkosli ti pochybnasli dahavaria sa a 10m ~eskoslovenska a mad'arska krarovska vlada bezprostredne medzi sebou. Ak by sa pritom a niektorej otAzke nevedeli dohodnuf, predostrU tuto otazku nemeckej a talianskej krltrovskej vlade na kone~ne rozhodnutie.

Vieden, 2. novembra 1938

Viedenska arbitrH 2. II. 1938

snemu s jednotnou kandidatkou boli v t0l1110 pol itiekol1l su­koli len malou epiz6doll . Hitler vyuZlval polit iekll nec innost' zapadnyeh spojeneov okl iestencho Ceskoslovenska a vnlltornc rozporyv jej vn lilri. Pod nacistickym vplyvoll1 sa radikalizovala polil ieka secna hlavne na Slovensku. Ccnlralna vlada nakoniee siahla k posledncmu zUfa lcl1lu kroku, ked' v Izv. J-!omolovom puci 9. a 10. l1l area 1939 zav iedla na Siovensku stanne pravo. Predseda auton6mnej "lady J. Tiso bol zosadcny a nahradeny K. Sidorom. Po nacisliekom natlaku tovsak nakoniee hoi prave

podp. Joachim von Ribbentrop podp. Galeazzo Ciano

J. Tiso, klory neehal 14. marea 1939 odhlasovat' v sncme vznik Slovcnskcho Slatu. (")

•• Siovensky ~Iat piSellle s veneym pismenom "S" vledy, ak sa lento nazov vZl'ahuje na obdobie od 14. marea 1939 do prijalia USlavy Slovenskej republiky 21. jula 1939, klorou sa oficialny nazov ~I a·

tu zmenil na Slovenska republika. Od 21. jula 1939 do faklickeho zaniku sa mostatneho Slovenska 8. maja 1945 pouzivame nazov Slovenska republika, pod klorym sa mysli v:idy Siovenska republi· ka z rokov 1939 - 1945.

Slo\·cnska krajinska vlada vymcnovana I. 12. 1938. Zfava: Milo~ Vanco, Matlis Cernak, JozefTiso. Ferdinand Durcansky, Karol Sidor. Pal'ol Tcplansky

Republikansku formu statu deklarovala ustava prijata museli povinne zdruzif vsetky slovenske politicke strany. 21. ;ula 1939. Na je; zaklade zvolil Snem Siovenske; republi. ak medzitym neboli zakazane alebo sa sami nerozpustili. ky (d'ale; SR) 26. okt6bra 1939 za prezidenta dovteda;~ieho Pod mierne upravenym nazvom sa tak Hlinkova sloven· ministerskeho predsedu, predstavitda konzervativneho ska I'udova strana - Strana slovenskej mirodnej jednoty kridla Hlinkovej slovenskej fudove; strany (d'alej HS[S) stala jedinou povolenou slovenskou politickou stranou. Dr. J. Tisu. Na poste premiera ho nahradil privrienec na· S prerastanim slranickeho a ~tatneho aparatu nadobudla rodnosodalistickej linie Dr. V. Tuka. Zakonodarnou pra· postavenie statostrany, co bolo zakotvene v zakone z roku vomocou disponoval Snem Slovenske; 1942, ktory ju deklaroval ako sta-republiky, ktory bol zvoleny este pocas tostranu a zaroveil zaviedol vodcovsky auton6mie 18. decembra 1938. Hod princip. Okrem HSr.S mali svoje poli· jeho funkene obdobie malo byt' 5·roc· ticke strany aj narodnostne mensiny: ne. v roku 1943 bolo predfzene do nemecka - Deutsche Partei (oalej DP) roku 1946. Zaujimavym fenomenom na cele s F. Karmasinom, a mad'arska sa stala 5tatna rada, v ktorej zasadli - Mad'arska strana na Slovensku ve-na;vysSi zaslupcovia ~tatnych organov: dena J. Eszterhazym. SR pozostavala HSr.S. Hlinkovej gardy (dale; HG). zo ~iestich hlp. Na jej uzemi zilo nie-narodnostnych menSiIl a predstavite· co vy~e 2,65 mil. obyvatefov. z toho lia dvoch krest'anskych cirkvi. Vplyv asi 130 000 Nemcov, 89 000 Zidov, Statne; rady bol ale minimalny, ked'ze 80000 Cechov, 79 000 Rusinov, 67 000 ;e; rozhodnutia mali iba podobu neza- Mad'arov a 30 000 Ciganov. Hlavnym vazneho odporucenia. mestOI11 bola Bratislava.

Postoj Siovakov k novemu statu bol SR nevznikla ako vysledok slo-ovplyvneny okolnost'ami jeho vzniku bodne prejavenej v61e slovenskeho aj jeho politicky system. Ui po vyhla- obyvaterstva, resp. jeho zvolenych seni autonomie toliz politicky iivot na Franz Karmasin, vodca nemeckcj mcn~iny. zeistupcov. Vorby do snemu slovenskej Slovensku ovleidla HSr.S, do ktorej sa predseda Dcutsche Partei krajiny nem6zeme povazovat' za slo·

-----

,ozefTiso kratko po zvoleni za prezidenta Siovenskej republ iky 26. 10. 1939

bodne, CO samo 0 sebe spochybilOvalo opravnenosf poslaneckych mandatav, ktore z nich vzisli . Z toho plynie 10-gicky zaver, ie zloienie snemu ne­reprezentovala skutocne zmySfan ie obyvatdstva Siovenska. Napriek tomu sa vacsina jeho clenov snaii la pracovat' v jeho prospech a v prospech sloven­skeho miroda. Platilo to aj pri ich roz­hodovani 14. marca 1939. Pod tvrdym nemeckym natlakom a za asistencie akulnej mad'arskej hrozby sa podvoli li poZiadavke Berlina a vyhhisi li stMnu samostatnost' Siovenska. Ochdnili ho tym pred priamou okupaciou Nemeckom, alebo parcelaciou medzi susedov, avsak za cenu absolutnej zavislosti na Nemecku. lej ofic ialnym vyjadrenim bola ochranna zm lu va Schutzvertrag. podpisana 23. marca 1939 v Berline. Zmluva vyrazne ob­medzovala sloven sku suvereni tu. Na zaklade nej ziskalo Nemecko pravo na

Spojenecka diplomacia akreditovan:i. na Slovensku. zrava: juhoslovansky vyslancc Stano; Simic, rumunsky charge d 'a ffaires Oinu Hiott, mad'arsky vyslanec Jura; de Szcntmikl6s SUlb6 a nemecky vyslanec Hans Bernard

zapadnorn Siovensku po Bielea Male Karpatya po lavorniky budovaf vojenske objekty a mat' umiestnene vojenske jed­notky. Tieto a ich civi lni risski zamestna nci boli vynate zo slovenskejjurisd ikc ie. Berlin si tymto sposobom zabezpecil s,'oje zaujrny v oblasti a dodatoc ne lega li zoval pritomnost' syojej armady, ktod prj obsadzovani Protektoratu prenikla ai na uvedene uzemie. Toto riesenie v Berline uprednost­nili pred koncepciou priamej anexie zapadneho Siovenska a vytvorenia protek toratu nad jeho zvyskom.

Ochranna zmluva podriadovala nemeckym potre­bam aj slovensku ekonomiku. Politicke a ekonomicke podriadenie sa Siovenska nemeckym poiiadavkam malo byt' Berlinom odmenene garanciou nedotknutel'nosti slovenskeho uzemia. Nemecko vsak k tomuto zavazku pristupovalo znacne flexibilne. To sa prejavilo uz v prvych diioch ex istencie novcho statu, ked' Mad'arsko v tzv. Malej ,"ojne obsadilo cast' vychodoslovenskeho uzemia. Namiesto pomoei, 0 ktoni. Bratislava na zaklade zmluvy poiiadala Berlin, Nemecko zaujalo iba ulohu sprost redkovatefa. leho postoj znarnenal pre Slovensko tizemne straty 1697 km2

s takmer 70 000 obyvatefmi, a tym aj zvysenie napatia vo vzt'ahoch k Mad'arsku, ktore nepovaiovalo svoje zisky za dostatocne. Berlin si tymto sp6sobom zabezpecil oddanosf oboch superov. Ked'ie BudapeSt' i Bratislava si boli vedome, ie naplnenie ich ambicii je moine iba so stihlasom Berlina, slali sa z nich zasad ni konkurenti v stiboji 0 priazen RiSe. V slovensko-rnad'arskom supereni vsak bola Bratislava znacne znevYhodnena. Aj ked' aktualne poslavenie eeskeho a slovenskeho naroda bolo takmer neporovnatel'ne, z dlho­dobeho hfadiska v Nemecku nerobili medzi nimi rozdiely. Rovnako ako cesky, tak i slovensky narod bol v nemeckych pJanoch odsudeny na Iikvidciciu. Tci cast', ktora by nebola uznana za schopnu na asimilaciu, by bola vysid lena alebo ,·yhubena. Min imalne do vypuk nutia Slovenskeho narod-

neho povstania (d'alej SNP) vsak bola situacia oboch zloiiek niekdajsieho "statneho naroda ceskoslovenskeho" diamet­ralne odliSna.

Na rozd iel od eeskej easti niekdajsieho spolocneho statu bolo Siovensko samostatnym statom. To sa prejavilo aj na postoji obyvatefstva, ktore voci nemu zauja lo podstatne difereneovanejsie stanovisko nei Cesi voci Protektoratu. V porovnani s ceskym obyvatefstvom nebula voe i nemu lak jednoznacne od mietave. Ureita cast' Slovakov, predovsetkym priaznivcov HSJ.:S, povazovala vznik SR za zavrsenie sloven­skych narodnoemancipacnyeh snah, k comu vyrazne pri ­spieva la aj eielena stat na propaganda. Aj ked'si uvedolllova ia jej nedostatky a statopravne Iimity, dUfala, ie sa ich Casom podari prekonat'. Ale i skupina, ktora mala voei existencii a podobe slovenskeho statu vyhrady, takmer bez vyn imky prijala myslienku slovenskej narodnej osobitosti. Napriek vsetkym nedostatkom narodny stat objektivne prispel k de­finit ivnemu narodnopolit ickemu doprofilovaniu slovenske­ho naroda. Bolo preto logicke, ie urcita, proreiimisticky orientovana cast' slovenskej politickej sceny vaine uvaiovala o jeho zachovani aj po vojne a intenzivne pracovala na do­siahnuti tohto ciera. Nepostupovala vsak jednotne. Tukova, ale i Tisova skupina spajala buducnost' Siovenska s ncmee­kym vifazstvolll. a preto sa tesne primkla k Berlinu. Snahy o nezavislejsiu zah ranicnu POliliku, ktoru presadzoval mi­nister zahranic ia F. Durcansky, boli uz v zarodku zlikvido­vane a Durcansky boI na nemeeky zakrok v lete 1940 z vlady odstnlneny, Neuspeli an i aktivity umiernenych I'udackych politikov M. Sokola, P. Carnogurskeho a z aktivnej politiky odstraneneho K. Sidora.

Proceskoslovensky orientovana cast slovenskyeh obca· nov nepokladala SR za svoj stat. Preto pracovala v prospeeh obnovy Ceskoslovenskej republiky. Politicky vyvoj vsak pr inutil tuto skupinu prehodnotif svoj pomer k niekdajsej

Trojclenny TO; ictky 45 sa vracia Z operacneho ielu nad porskom na letisko Spibka Nova Yes 10.9. 1939

predmnichovskej republike a jej statopnivnemu usporia­daniu. Vacsina sa doiadovala razantnych statopravnych zmien a posilnenia posta venia Slovenska v obnovenej re­publike. Paradoxne sa jej programom stali aj niektore zme­ny presadene I'udakmi v tiline. Vi pri vzniku SR sa proti nej postavili traja vyznamni slovenski diplomati. S. Osusky v Padii, J. Slavik vo Varsave a V. Hurban vo Washingtone odmietli prejst' do sluiieb noveho statu. Nielenie nevydali vyslanectva, ale navyse proklamovali vernost' CSR. Svojim postojom objektivne st'aiili snahu SR 0 sirsie diplomaticke uznanie. Okrem toho, ie sa ich urady stali akymisi symbol­mi kontinuity ceskoslovenskeho statu, formovali sa okolo nich centra odbojovej akcie, ktore; ciel'om bolo obnovenie CSR. Najma Osusky mal na je; zaciatku silne postavenie, ktore si hodlal zabezpetit' tzv. diplomatickou te6riou.

Napriek limitovanej suverenite sa SR re1ativne uspdne etablovala na medzimirodne; politickej scene. ESte do vy­puknutia vojny sa je; podarilo ziskaI' uznanie de iure alebo de facto od 18 stalov. Ked'ie vznik nezavisleho slovenskeho statu a vytvorenie protektonitu z ceskych krajin bolo po­rusenim mnichovskej dohody, vermoci povodne zmeny z toho vyplyvajuce odmietali uznal'. Vo Francuzsku, VeI'kej Brilanii, USA a ZSSR zostali ceskoslovenske diplomaticke misie. klore reprezentovali pravnu kontinuitu CSR. Postoj vefmod sa vsak zatal men it'. Ahy zachovali svoje konzuhi­ty v Bratislave, uznali de facto Slovel1sku repuhliku Vefb Britania a Francuzsko. Na rozdie! od l1ich vsak bratislav-

sku vladu neuznali Spojene staty americke (dalej USA). Specificky bol posloj Zvazu sovietskych socialistickych republik (dalej ZSSR). Rozbitie CSR Moskva oficialne ne­uZl1ala, preto mohol teskoslovensky vyslanec Z. Fierlinger zostat' na svojom micste. Dostal sa vsak do pozkie trpeneho sukroml1ika, kedie napriek oficialnym vyhlaseniam ZSSR likvidaciu CSR fakticky akceptoval. Snahy Bratislavy do­siahnut' uznanie Moskvy vsak zatiar neboli uspesne. Sitmicia sa zmel1i1a ai po podpise nemecko-sovietskeho paktu a 113-

padnuti porska. Ui v polovici septembra 1939 ZSSR uznal SR de iure. Naopak, Vdka Britania a Francuzsko odvolali svojich konzulov z Bratislavy. Zavislost' Siovenska na jeho "ochrancovi" sa naplno prejavila hnedpo vypuknuli vojno­vych udalosti. Siovenska rcpublika sa ako jediny nemecky spojenec uz I. septembra 1939 pripojila k jeho t'azeniu proti porsku. Odmenou hoi navrat uzemi. ktore od roku 1918 Pofsko ziskalo od Siovenska. Od 24. juna 1941 sa slovenska armada priamo podiefala l1a vojenskych operaci<kh proti ZSSR a okupacii dobytych uzemi. co znamenalo preruse­nie diplomatickych stykov mcdzi Moskvou a Bratislavou a prispelo k zmene postoja Moskvy k ceskoslovenskej exi­lovej vlade. Dna 12. decem bra 1941 vypovedala Siovenska republika vojnu Verkej Britanii i USA.

V dom3cej politike sa najma Tukovo krfdlo snaiilo o d6sledne sledovanie nemeckeho vzoru. Jeho pokusy 0 pre­sadenie narodnosocialistickych principov vsak narazali na krest'ansko-konzervativne orienlovanom Siovensku na

Spojtnci pred bojom prOI i porsku

odpor. Uspesnejsie bolo pri presadzovanf protiiidovskeho zakonodarstva, k eomu vyuiivalo latentny antisemitizmus obyvatefstva. K perzekucii iidovskych obeanov dochadzalo uz po vyhhisenf slovenskej auton6mie. Spoeiatku konfesio ­nalny prist up k rieseniu iidovskej otazky sa po nadstickom natlaku zmenil na rasovy. Proces rasoveho prenasledovania \'yncholil v septembri 1941 prijatim tzv. Zidovskeho k6de­xu. Legislativne zakotveny rasovy princip z neho robil jeden z najkrutejsich antisemitskych zakonov v Europe. Zidia boli segregovani a poni i.ovani vo vsetkych oblastiach. Povinne museli nosit' iltu sest'cipu hviezdu ako oznaeenie svojej ra­so\'ej prislusnosti. Okradnuti 0 majetok v procese arizade sa stali pre stat ekonomickym i socialnym problemom. Radikali preto iniciovali vyst'ahovanie Zidov mimo uzemia Sloyenska. Berlin s tymto riesenim suhlasil s podmien­kou zaplatenia tzv. osidfovadeho poplatku 500 risskych mariek na osobu a nepriameho zavazku. ie Zidia sa ui. na Siovensko nikdy nevratia. Napriek ofidalnym protestom Vatikanu bolo od marca 1942 do oktobra 1942 zo Siovenska odtransportovanych takmer 58 000 Zidov, z ktorych drviva \'acsina zahynula v koncentraenych taboroch. Transporty boli Snemom SR legalizovane ai. dodatotne - v maji 1942. ked' hoi prijaty zakon 0 vysfahovani zidovskeho obyvatef­Siva, a zaroven strate slovenskeho statneho obeianstva.

Tvrde protiiidovskc zakonodarstvo a ueasf sloven­sk)'ch vojakov v bojoch na vychodnom fronte nahravala

opozicnym zoskupeniam, ktore sa tvorili ui. od prvych dnl existencie slovenskeho statu. Ich tinnosf sa spociatku obmedzovala na pomoc utecencom a spravodajstvo pre za­hranicny odboj. Snahy 0 vytvorenie koordinacnf!ho centra vsak zatial' narazali na vzajomnu ned6veru, ale ani oby­vaterslvo spoeiatku neprejavovalo vyraznejsi odpor proli vlade. V porovnani s okolitymi statmi Slovensko skutocne vyznievalo ako vJadou prezentovana oaza pokoja a relativ­neho blahobytu a reiirnorn propagovane heslo "usrnievave Slovensko" nachadza lo urcitu odozvu. Situacia sa zrnenila ai pod dojmom vojenskych uspechov antifasistickej koali­de. Ako najagilnejsie sa prejavili dva hlavne odbojove prudy - komunisti a Izv. obciansky odboj vedeny najrna niekdaj ­simi agnirnikmi. Pri vytvarani ich spolocneho programu museli s ohradom na svoju politicku rozdielnost' pristupit' na komprornis. Komunisti sa rnuseli vzdaf predstavy zo­statnenia hospodarstva a akceptovaf rnet6du sodalnych reforiem. V nahfade na slovensku otazku sa obe skupiny prakticky zhodovali. Celkom prirodzene akceptovali ob­novu L:eskoslovenska. ktore bolo vit'aziacimi mocnost'ami rnedzinarodne uznane. Voei navratu Slovenska do republi ­ky leda nebolo alternativy. Jedinym sp6soborn. ako zabez· peeit' slovensku narodnu osobilost' a pO!ilicku sarnospravu v reSlaurovanorn ceskoslovenskom stale. bola nova uprava cesko-slovenskcho vzt'ahu. Pretoi.e londynska vlada sa ostro stavala proti polilickej auton6mii Slovenska a domaci odboj

043

Siovensky zeikon n ik Ciastka 51. Vydani dna 10. septembr. 1941. Rocnik 1941

OBSAH: 198. N:uiadernic 0 pravnom postaveni L.dov.

198. Nariadenie

zo dna 9. septembra 1941 o pr&Ynom postaveni 2idov.

Vlcida Slovenskej rElp ubliky podra liikona c. 210 1940 Si. z. nariad'uie:

VSEOBECNI': USTANOVENIA.

Vymedzenie pojmu.

§ 1.

(1f: Za lid? podra tohto nariadenia .sa bez..-ohIa,du na pohlavie pokl-ada:

a) kto pochadza najmen£j -G·d trach p-o­dra rasy 'iidovskych starych rodicov;

b) iidovsky miesrunec, ktory pachadza ad dvoch podfa rasy iidovekych starych rodi':ov [§ a, pismo a)l. .k

1. dna 20 .• pril. 1939 bo,1 .Iebo po tom-10 dni ~a slal pri!.tuSniko'm ixraelits1ke.ho (zidovske:ho) vyznania,

2. po 20. apriii 1939 vslupil do mln­ielstva so 2idom [pi.sm. aJl,

3. pochadza z manie.!,s lva so 2idom [pismo .)1, uz.vreleho po 20. aprili 1939,

4. pochadza z nem.:tniel-skeho styku so Zidom [p ismo a ll a na.rodil .sa ako neman· zti'ske die!. 1'0 20. fe:bruari 1940.

(2) Za iidovske.ho slareho rodica p.O'dfa rasy v smysle ustanoveni tohlo nari.adenia ma sa pO'klada( len, kto pa·lril k izrae~H · skemu (i i,dovskemu) vyznaniu.

§ 2.

Za iidav-skeho miesanca podfa tahlo nariade-nia sa pokla-da:

a) kto pochaciza od dvo'Ch podfa rasy zidovskych .t.rych .0diiOov (§ I , ods. 2), ak sa podfa § I , :pismo b) nep-o klada za Zid.,

b) kto poohadz. "d jedneho p odfa r.sy zidovSlkeho st~l'eho rodica (§ 1, ods. 2).

§ 3.

(') Pokracutuce, -pofaine na p olkraco· vanie prislusne uracly, sudy a organy ve·

Cena Ks 8.40.

Ittno,pniv.nych konponicii a uslanovizni Ill'lju v pripado&t, 'V ki.oqich je to pre ich rozhodnulie (opatrenie a ¥<Jd.) nevyhnutne ¥,o lrebne, ;,hada( od tSlrany potv~denie o 10'm, i<. nie ie Zid, p-o faine iidovoSky miesanec.

(' ) Or.dy, '~udy • orginy (ods. 1), ne­maju iiadaf pOhrdenie podra ods. 1 v pri· pade, 0_:< je im z pred!oienych d'okladov a lebo inac zname, ie slrana nie ie Zid, I=0(aine iidov:sky miehnec.

n Polvrclenia podfa ods. 1 vydavaju obec ne (obvodne) no·1anske urady - v Bralisla'ie Stalny ma-lTie-ny urad - pri· slu!ne podf. bydli.k •.

(I) Pre osoby, k10re nemaru na uzemi S!cvenlske j republLky bydlisko, vyclava !po­t-vrd!!·nie (ods. 1) Sta:lny rr.atri-cny urad v Bra1i:.:.!ave.

(L) V p:)chrJnych .prj.padoch, Ci je nie· klo lid, iidovsky miesanec, ale"bo nie, roz-hoduie Ministerstvo vnutra. 0 t'ollhod· nulie moie iiadaf talk tSt-rana, ako aj urad, sud aleltJ organ verejnopra'v_ne.j korpo.d· cie, po(ail\e u9lanO'vizne. .

(8) M!l.tricne vyfanv potrebne pre vy­danie potvrdG'Ilia podfa ods. 1, vYlS lovne na len cief vydane a ako take oznacenc, nepodliehaju kcJkom ani poplatk-om. Vys' ku odmeny, ktoru su o'pra.vneni vyberaf cirkevni ma1ri,kari za tieto vyfahy, urci rrintsler vnutra vyhlaskou.

§ 4.

Za iidovske sdruienie oodfa tohto na' r ildenia treba povaiovaf: .

a) verePlu obchodnu tSpo,lo-eno03(, ak aspon polovica spoloc.nikov su Zidia (ii· do-vs:ke sdruienia) a ®ucasne ak alSpoii po' lovica ucas:.ti na -zisku '~ Ipolocnosti p.alri :lidom (iidovskym lS,druzeniam),

b) komandilnu spolocnos(, ak aspon polovica komandil~tov a asp,oil polovica verejnych spolocnikov su Zidia (iido-vskc &druienia)' a1leho ak as!pon polo-v"ica uea· &li na zisku ISpo iocnos1i patri lidom (ii ­dovskym sdruieniam),

Siovensky za konnik z 10. septembra 1941 . nariadcnic 0 pr.ivnom postaveni Zidov

Suslred'ovanie iidovskeho obyvalelslva v Spi!skej Novej Vsi

tiei uznaval, ie 0 podobe ceskoslovenskej statnosti sa rna rozhodnut' ai na zaklade slobodnych volieb, nebolo moine buducu podobu eesko-slovenskeho pomeru dopredu pre­judikovat. Preto bolo prijate vseobecne heslo "rovlIY s rov­"ym", podra ktoreho mala byf nova CSR budovana. Okrem akceptovania existeneie slovenskeho naroda ceskou stra­nou, s Cim eXilovy prezident E. Benes zasadne nesuhlasiJ, by to znamenalo minimalne federativne lIsporiadanie statu. Vytvorenim spolocneho programu, ktory bol podpisany na konci roku 1943 a je znamy pod nazvom Vianoena dohoda, a ustredneho organll domaceho odboja - ilegalnej Siovenskej narodne; rady (d'ale; SNR) - doslo k spojeniu obcianske­ho toibora a komunistov. V SNR mali paritne zastupenie, popri troch komunistoch - G. Husakovi, K. Smidkem a L. Novomeskom, tu boli traja zastllpcovia obcianskeho bloku - J. Lettrich, J. Ursiny a M. Josko. Vo Vianocnej dohode sa SNR oznacovala za "jedineho reprezentanta politickej vole slovenskeho naroda doma", Londynsku vladu sice na me­dzinarodnom a vojenskom poli uznavala a podporovala ju, ale na rozdicl od nej poeitala, ie po oslobodeni Slovenska preberie moc SNR a odovzda ju ai po riadnych volbach. S prechodom moei na exilovu ceskoslovensku vladu, co po­iadoval Bend, teda nepoCitala.

Cidom SNR bola priprava ozbrojeneho povstania, ktore by bolo koordinovane s vojnovymi operaciami Cervenej ar­mady (dale; CA). Jeho vhodne nacasovanie malo sovietskym vojsk<im umoinif rychly postup cez slovenske uzemie. Plan povstania vypracovalo Vojenske ustredie vedene podplu-

kovnikom J. Golia nom, ktory bol teskoslovenskou exilovou vhidou aj SNR povereny vedenim vojenskeho odboja. Tento optimalnyvariant vsak nebol realizovany hlavne pre situaciu na vychodnom fronte, nedostatky vo vojensko - odbornych pripravach Povstania zo strany Vojenskeho ustredia, ako aj vo zvjsenej aktivite partizanskych skupin, ktOre od leta 1944 stupriovali diverzne akeie a od druhej polovice augusta zatali s obsadzovanim niektorych obci i miest. Po suhlase bratislavskej vlady a prezidenta J. Tisa nacisticke Nemecko zacalo v rannych hodinach 29. augusta 1944 okupovat' Slovensko. Okupaeia Siovenska nemeckymi jedllotkami znamenala zaroven obnovenie transportov zidovskeho oby­vatdstva do koncentratnych taborov.

Vecer 29. augusta vyhhisenim hesla "Zacnite s vysfaho­vanim" Vojenske tlstredie na eele s Janom Golianom vydalo rozkaz na zaciatok ozbrojeneho odporu. Dna 1. septembra SNR vyslupila z ilegality a vydala manifest formulovany podra zasad Vianocnej dohody. V nom oznamila prevzatie zakonodarnej a vykonnej moci na Siovensku. Vytvorila predsednictvo a v)astne vykonne organy - poverenictva. Po jej rozsireni kooptaciami na 50 C1enov sa z nej fakticky stal parlament. Predsednictvo plnilo funkciu kolektivnej hlavy statu, poverenictva zastavali ulohu ministerstiev, Na povstaleckom uzemi tak, v podstate, vznikol samostatny stat, ktoremu chybalo iba medzinarodne lIznanie, 0 jeho dosiahnutie sa vsak neusiloval, i ked' predsednictvo SNR zriadilo oddelenie pre medzinarodne vzfahy. To vsak "last­ne aktivity nevyvijalo, kedie SNR uznavalo ceskoslovensku

Postup jednotiek Wehrmachtu S obrnenym transporterom SdKf1..251/1 Ausfku Banskej Bystrici

Zl'ava; Stefan Tiso, Tido J. GaJpar a Gejza Medricky

ex ilovu vladu ako medzinarod neho predstavitefa ceskoslovenskeho od­boja. Okolnost', ze domaci odboj bol udalost'ami dotlaceny k vyhhisen iu povstania V case, ked' nebolo este dostatocne pripravene, negativne ovplyvnili jeho priebeh. Aj ked' doka­za lo v lyle nepriatefa vzdorovat' dva mesiace, nemecka prevaha sa nakoniec prejavila. 27. okt6bra 1944 nemecke jedllotky obsad ili povstalcami opus­tenu Bansku Bystricu. Povstanie bolo slee vojensky porazene, nedos lo vsak k formalnej kapituhkii a cast' jed no­tiek pokracovala v partizanskej forme boja. Vojenska porai.ka SNP sa, samo­zrejme, prejavila aj v politickej oblasti. Zioz ite pOlllcry znellloznili , aby SNR mohla i nad'ale; existovat' vo svojej dovtedajsej podobe a plnit' stanovene ulohy. Musela sa zacaf pripravovaf na pnku v podmienkach ilegality. Aby si zaist ila pravnu kontinuitu prc povoj­nove obdobie, SNR na svojom posled­nom plenarnom zasad nutf 23. okt6bra 1944 preniesla pd.vomoci na predsed-

NaSlupna audiencia siovenskej vlady 5. 9. 1944. zrava: I:udovlt Lednar, Aladar KoCi~, Mikula~ Pruiinsky, Stefan Tiso, JozefTiso. Alexander Mach, Gejza Medricky, Stefan Hamk, Tido Gdpa r

nklvo. To ich obdobnym sp6sobom delegovalo na jed not­livyeh clenov. Po tom. co sovielske a ceskoslovenske vojska oslobodili prve uzemia na vychodnom Siovensku, vytvorili niekdajSi clenovia SNR novy moeensky organ - Delegaeiu SNR pre oslobodene uzemia - klOn! 21. januara 1945 v Tre­biSove ofic ialne prevzala moc.

Hod bolo Povstanie vojensky porazene. od vychodu bo­Ii nemecke jednotky poslupne vyt lacane z celeho Slovenska. Za tejto situacie sa prezident Tiso a slovenska vlada rozhodli zaCiatkom april a 1945 emigrovaf do Rakuska. Priblizne v tom iSlom case priSiei z Moskvy do KoSie exilovy cesko­sloven sky prezident Benes. Po demisii exilovej vlady mimo slovenskeho uzemia ju 4. apr ila 1945 vymenoval ako novu ceskoslovensku viadu. H ned' v nasledujuci den vlada pri­jala Kosieky vladny program, ktory Siovensku garantoval samospravu. Ceskoslovensky prezidenl, ceskoslovenska vhida i SNR sa zaciatkom maja premiestnili do oslobodenej Bratislavy. v ktorej ich zastihol koniec vojny. Siovensko sa opat stalo sucast'ou ceskoslovenskeho statu. v ktorom vsak ocakavalo rovnopnlvnejsie postavenie, !leZ IllU zarucovala p6vodna ustava z roku 1920.

Bratislavska vIada bola vyhlasenim SNP neprijemne prekvapemi a spontannou reakciou obyvatdstva sokovaml. Priamo pred jej ocami sa rozpadol cely mocensky aparat a d'alSia existenda statu bola mozna len pod nacistickym dohfadom a za asistencie nacistickych mocenskych struk-

tur. Met6dy, ktore nacisti pouzivali rna pacifikaciu obsa­deneho uzemia najviac postihovali civilne obyvatdstvo. Rekonstrukcioll vhidy na zaciatku septembra sa sustredila represfvnu moc do ruk radikalov, ktori uzko spolupracovali s okupacnymi silami. Okrem toho sa zacali aktivizovat'mla­dofudaci, ktori sice pine reSpektovali osobnost' J. Tisu v cele HS[S aj statu. ale mali zasadne vyhrady k politike strany. Fanaticky zastavali myslienku samostatneho slovenskeho statu, co sa odzrkadfovali vo vsetkych ich dokumentoch, ktorymi sa obraeali pr iamo na J. Tisa. Rozpadnutemu re­zimu sa ani za aktivnej asistencie okupacnych sf! nedarilo obnovif armadne a bezpecnostne zloiky. mobilizacie do Domobrany sa stret li s neuspechom. Jedinou oporou sa tak stali oddiely HG.

Od vychodu sa postupom oslobodzovadch vojsk zmen­savala uzemie ovladane nacistami a prorezimistickymi silami. Napriek tymto skutocnostiam oficialna propaganda neustale ubezpecovala verejnost' 0 neochvejnej spolupdci s nacistickym Nemeckom a 0 buducnosti samostatneho Siovenska. Medzinarodnopolit icka situacia SR sa kazdym dnom zhorsovala, no l'udacke vladne kruhy az do konea zotrvavali na prekonanych polit ickych koncepciach z rokov 1939 - 1945. Politicka naivita I'udakov sa naplno prejavila 14. marea 1945, ked' sa uskutocnili pompezne oslavy vzniku SR. Bolo to v case, ked' uz mnohi politicki predstaviteJia re­iimu hradali utoCiste v zahranici, alebo mali doma zbalene

kufre. Koncom marca opustila Bratislavu vacsina vl<idnych predstavitdov, vratane prezidenta.

2. Pod "ochranou" Tretei rise

Vdahy Siovenskej republiky k nacistickemu Nemecku zohnivali v rokoch 1939-1945 v zahranitnej politike Bratislavy kfUtovu ulohu. Orientacia na Berlin mala svo­je logicke opodstatnenie. Novy statny utvar na politickej mape Eur6py tolii vznikol ako vedrajsi produkt nacistickej zahranicnej politiky. Do konca leta 1938 bol A. Hitler pre­svedteny, ie Siovensko prenecha Mad'arsku. Po Mnichove sa zaujem Nemecka 0 Slovensko vyrazne zintenzivnil. A. Hitler v prisnej tajnosti prikazal veleniu Wehrmachtu pripravii operatny plan na Iikvidaciu Ceskoslovenska. Slovenska nezavislost' mu poskytovala zamienku inter pre­lovat' rozbitie CSR ako proces sp6sobeny vnutropolitickymi faktormi. Nasledny vojensky zasah mohol prezenlovat' ako akciu podporujucu .. zachovaflie mieru v stredtlej Europe". A. Hitler takal na vhodny okamih. Ten naslal po vojenskom zakroku ustrednej tesko-slovenskej vlady na Sloven sku vo veternych hodinach 9. marca 1939. Siovenskym politickym tinildom pod tlakom Berlina nezostalo nit ine ako 14. marca vyhlasit' samostatnost', hoci v danom momenle 0 nej, 5 vynimkou skupiny radikalov, nikto nahlas neuvaioval. Siovensko sa lak slalo hratkou v ruk<kh silneho suseda, od ktof/i!ho zavisei jeho d'alSi osud.

Formovanie a vyvoj nemecko-slovenskych vzt'ahov moino rozdelit'do styroch etap: I. elapu Ivorilo obdobie od marca do seplembra 1939, 2. elapu obdobie od seplembra 1939 do augusta 1940, 3. elapu obdobie od augusta 1940 do septembra 1944 a 4. elapu obdobie od septembra 1944 do zaniku SR vaprili

1945. V prvej faze Nemecko stale kokelovalo s myslienkou

vyuiit' Slovensko ako vyhodny artikel v ramci polilickych rokovani so susednymi statmi, najma s Porskom a Mad'ar­skom. V druhom obdobi Siovensko plnilo ulohu vzoroveho statu. v d'alSom uvedenom tasovom useku sa Nemecko usilovalo 0 to najtesnejsie priputanie Siovenska v nimci svojej oblasti zaujmu a jeho zatlenenie do hospodarskeho vefkopriestoru. V tychto dvoch fazach nemeckeho ovIada­nia Slovenska si hlavny vplyv na formovanie vzajomnych vzt'ahov udriiavalo risske ministerstvo zahranitnych veci - Zahranicny urad. Stvrtu elapu po vypuknuli SNP moino oznatit'za fakticku okupaciu. Na Siovensku boli v 10m tase popri jednolkach Wehrmachlu a Waffen-SS dislokovane aj oddiely Pohotovostnej skupiny H Bezpetnostnej policie (Sipo) a Bezpetnostnej sluiby (SD) a rozhodujuce slovo ui nepatrilo vyslanectvu, ale nemeckemu velilefovi na Siovensku.

Nemecko-slovenske vzt'ahy v Tokoch 1939-1945 urto­vala Oehranna zmluvaJSchutzvertrag) uzatvorena medzi predstavitefmi oboch stalov 18., resp. 23. marca 1939.

,ozefTiso na navUeve u Adolfa Hitlera v Berline 13. 3. 1939 prija l ult imativnu potiadavku vyhl3si( samostatny Slon~llsk)' ~tat

Hare srdcia, hare hlavy,

bratia v barach, ravine,

svita novy iivot slivy

v podtatranskej rodine.

Trhali nam kusy tela,

narod sa vAak neraka,

eiite pride doha akvela,

dupne noha S1ovaka.

Hore hlavy, do po hodu

za cest na~ich rod ych hru

za naTod a za slobodu.

k umne praci, i za rud.

Hore srdcia, smelym krokom

napred v harach, ravme

Boh nad nami strul okom

niLrod nikdy nezhyn e!

- . -.. ,.tU.15

DI ... rV.rtr'gtrtttlofort,ltd.r

U,hrulthaung I" Kraft und gilt fllr .Int l.1t

'10125 JIlin". 011 b,ta'1II R.ghl'll .. g ..... rdn

Ilch 'lor Ablaut dl.lI .. frill ... c!\tullig ubt ..

,tn. Vlr1jng.rungdu V.r trag .. " r,Un dlg . ft.

III Urkund d .... n hah"l die b.14" .. ltl9en 8 .. 011 .

l)ichtlgttn dlU,n V,rlug In clapp.ltl .. .lushI'll ..

gung unill'lI',"n.t.

"'D d,nl'M1rl 1939 "rlln, d. 2], liar! 1139,

rUr 1111 Duhc". fur die SlGlakhch.

Dtt O.uhch ... ,"rung

uo, DIiSloukhch.l.ghrung.

lind, ,iathd .. Ileh 11,1' SI".kl"h St .. t

unhl' den Seh uti: d .. a. ultellen •• lch .. ,.tt . llt

h.t, Ubenhgd o ... n. dll sl ell . lIraul .rg.hnllen

Fo l ge~ durch Iintn Vir trag I II rlgth, lY di u ..

Zilch habln dll unlerlllt hn.hn Inoll.',h ll glln

d,r beldu Jlegftrungu foll.nll.lllttlnng ... nr ..

flfthrt :

Artlb! 1

Das a.ulleh ••• Ich Ubtl'nl .. t d,n

Schutz d'r pollthch, .. Un.bUnglgk.1t du

Slonkhchen stut .. un' d.r Inhgrltlt IIln ..

G. bletu .

.,1111112

Zmluva 0 Ochranno m po mere med zi Nemeckom a Siovenskym ~I<itom z 18.3. 1939 - (nemecka verzia s podpismi)

Predstavitelia noveho statu boli prvyk rat tvrdo ko nfro n­tovani s agresivnost'ou nacistickej zah ranicnej pol itiky. Nacistom vsak nie nebra nilo v tom, aby pred zahran icfm prezentoval i Slovensko ako .. uplne nezavislystat nachadza­juci sa pod nemeckou ochrmlOu", pricom vzt'ah medzi nim a Nemeckom interpretovali ako .. ochranne priatefstvo". Ak sa aj sloven ski po!itici nazdavali, ie sa im v nastavajucich rokovaniach 0 nemecko-slovenskej zmluve podari zameni f ochranu za pojem garancia, muse li si na svoje konto pripisat' d'alSi neuspech. Po miroenych rozhovoroch sloven­ski ministri, a napokon aj premier, zmluvu podpfsal i. Nemecky ministe r zahran icia Joachim von Ribbentrop vsak podpis "och ra nnej zmluvy" podm ieni l uzatvorenim hospoda rskej zmluvy. Preto k jeho podpisu doslo ai 23. marca 1939.

va skutocnu hodnotu, dokazova l postoj Berl ina k mad'ar­skej vojenskej akci i na vychodnom Slovensku 23. marca, na ktoru dal ui vopred suhlas. Zauj imavosfou je fakt, ie text zmluvy bol uverejneny v Siovenskom zakonniku ai v septembri 1940, teda 18 (!) rnesiacov po Ribbe ntropovom podpfsa ni. Sucasne so zmluvou zastupcovia oboch statov podpisal i aj tajny dod atok ,,0 hospodarskej a financnej spo­lupraci". Ten bol dokonca 0 nieco obSfrnejs i ako samotna

Chinok I zmluvy uzatvorenej na 25 rokov konstatoval, ie "Nemccka r;Sa prevezme ochranu nad politickou nezavislost'ou slovenskeho Statu a flad integritoLl jeho llzemia". DalSie body zm luvy sa tykali ochra nnej z6ny, bu­dovania slovenskej armady "v uzkej dO/lOde s nemeckou brannoll mocoll" a li nie slovenskej zahranienej politi ky, ktora mala by! vedena "vidy v zhode s ncmeckou vladou". To, aku ma zmlu-

Berlin 24. 11. 1940, slovensky minister za hrani i:: nych veci a predseda vlady Voj lech Tuka a nemecky minister zahra ni i:: ia Joachim von Ribbentrop pri prHeiitosti podpisa nia paktu pristupenia Siovenskej republiky k trojspolku

zmluva, hoci pozostavallen zo styroch C1ankov. Chinky tajneho dodatku len zvyraznili zavislosf slovenskeho statu na svojom "ochrancovi".

Ochranna zmluva spolu s tajnym dodatkom tvorila zaklad nemecko­slovenskych vdahov, od ktoreho sa odvijali d'alsie zmluvy. Z nej vycha­dzala zmluva 0 ochrannom pasme. podpisana 12. augusta 1939. ktora Nemecku umoinovala vyuiif toto uzemie ako mistupnr priestor vo vojne proti porsku. Podpisu zmluvy pred­chadzali zdfhave rokovania. Podobml siluacia nastala aj pocas rozhovorov tykajucich sa zmluvy 0 vyuiiti pod-

nikov vojnoveho hospodarstva na Nemeckyvyslanec v Bratisla\'e Hans Bernard 30.1.1940 Siovensku pre utely Wehrmachtu. K podpisu zmluvy doslo 30. januara 1940. Berlin tak zis­kal pravo kontroly nad 21 slovenskymi podnikmi. Medzi vyznamne zmluvy patrila, okrem ineho, aj obchodna zmluva uzatvorena 29. juna 1939. Z d'alsfch moino uviest' zmluvu 0 vyslani nemeckej vojenskej misie na Slovensko z 9. okt6bra 1939, Ci zmluvu 0 vyuiivani slovenskych pracovnych sil v Nemecku. Zo slovenskeho hfadiska mali vyznam zmluvy sl'ivisiace so zanikom Ceskoslovenskej republiky. Znenim Ochrannej zmluvy sa casto od6vodilO­vaH aj nieklore nemecke kroky na Siovensku. Medzi azda najznamejsie palri pritomnost' nemeckych vojsk na nasom uzemi v nlmci priprav vojny proti porsku. Podobne sa 10

zopakovalo aj na jesen 1944 pri nemeckom zasahu proti SNP - tento raz, pravda. v uplne inom kontexte. V tomto pripade "Schutzvertrag" okupaciu nielen ospravedli'loval. ale fakticky legalizoval.

Ochranna zmluva neznamenala taku iSlotu. ako to in­terpretovala slovenska. Ilac. Naopak, medzinarodne posta­venie Siovenska zostavalo aj nad'alej neisle a veJ'mi vratke. Zakotvenie Slovenska v ramci nemeckej sfery vplyvu defi­nitivne potvrdila ai uCast' slovenskej armady na porskom faieni po boku Wehrmachlu, Na druhej strane, to vsak znamenalo nastupenie cesty uplnej kolaboracie s naciSlic­kym Nemeckom.

Prichod Jozefa Tisa na rokovania s Adolfom Hitlcrom v Salzburgu 28. 7. 1940

Prilisne zovretie "oehraneu" sa vhidna reprezentaeia, hlavne minister zahranicia F. Durcansky, usilovala kom­penzovat'hl'adanim protivahy. Bratislava preto uvitala pod­pisanie nemeeko-sovietskeho paktu 0 neutoceni a upierala svoje nadeje smerom na Moskvu. Tie sa vsak nesk6r ub­zali ako cira i1uzia. Durcanskeho neobratne vyjadrenia a snahy po samostatnej zahranicnej politike nevyhnutne viedli k jeho padu. Jeho nahradenie podlizavym V. Tukom v Salzburgu koneom jula 1940 bolo pre Berlin dostatotnou zarukou, ze nit podobne sa uz nebude viae opakovat'.

Nemeeko-slovenske vzt'ahy, z pohl'adu Tretej rise, mali v rokoeh 1939-1945 dye podoby: ofieialnu a neofieiiilnu. Oficialnu Hniu Berlina reprezentovalo v prvom rade risske ministerstvo zahranicnyeh ved. Jeho zaujmy na Slovcnsku zastupovalo nemeeke vyslaneetvo v Bratislave. Nemecky konzulat v slovenskej metropole pracoval uz od marea 1922. Vo februari 1939 bol povyseny na genenilny konzulat a od 1. aprHa 1939 na vyslaneetvo. Post vyslanca zostaval do juna 1939 neobsadeny, CO do istej miery vy­vohivalo nervozitu Tisovho kabinetu. Docasne ho viedol vtedajsi konzul E. von Druffel, p6sobiaci v Bratislave od augusta 1932. Prvy nemeeky vyslanee bol risskou vhidou menovany az koncom juna 1939 a stal sa nim karierny dip­lomat H. Bernard. Pocas existencie SR sa v Bratislave vy­striedali traja vyslanci. Po H. Bernardovi nastupil koncom jula 1940 M. von Killinger. V januari 1941 ho vystriedal

H. E. Ludin, ktory na vyslaneekom poste zotrval az do konea existeneie SR.

Neoficialnu liniu predstavoval najma HimmJerov "cier­ny rad" - SS, resp. ieh spravodajska sluzba - Sicherheitsdienst (d'alej SD). Aktivity Bezpecnostnej sluiby risskeho vodeu SS, ako sa SD oficialne oznacovala, na Slovensku spadaju uz do jesene 1938. Nazory tyehto dvoeh zloiiek nacistiekeho aparatu sa viae rozehadzali ako pribliiovali. Zahranicny urad, respektive bratislavske vyslaneetvo sa priklanaJi sk6r k umiernenejsiemu pristupu. Okrem vnutornej po­Iitiky mala vlada SR urCity manevrovad priestor aj v ob­lasti zahranicnej politiky, co vsak bolo len otazkou casu. K tomu sa pridruiili d'alsie preiil'apy vo vnutornej politike. Zahranicny urad prehodnoeoval svoje koneepeie. Jasnym signalom zmeny nemeckeho kurzu voti Sloven sku boli ro­kovania v Salzburgu 28. jula 1940. Prezident J. Tiso pod natlakom J. von Ribbentropa suhlasil so zmenami vo vlade. Durcanskeho rezorty zahraniCia a vnutra musel prepustit' germanofilom V. Tukovi a A. Maehovi. Obrat v Slowakei­Politik vyjadrovala aj vymena na poste vyslanca. Viae-menej uhladeneho diplomata H. Bernarda nahradil nevyberavy M. von Killinger. S jeho menom je spojeny prfchod poradcov, ktori boli pridel'ovani k jednotlivym ministerstv:im, d'alSim ustrednym statnYI11 organol11, ako aj organizaeiam (HSI.:S, HG, Hlinkova I11ladei - HM, Siovensk:i praeovna sluzba -SPS). Mali teda na starosti viaeere d61eiite otazky politickej

a hospodarskej sfery. Hlavnym pod­porovatefom tohlo zameru bol na slo­venskej strane predseda vlady V. Tuka. Prichod .. benilerov'" sa usiloval vyuii ~

na upevnenie svojej pozieie. Jeho pro­tip61- prezident J. Tiso - so zavedenim noveho nastroja nemeckej politiky su­hlasillen nerad. Novy vel'vyslanec jed­noznacne podporoval snahy radikalov. Pokus radikalov 0 absolutne prevzatie moei prostrednictvom gardi stickeho pucu vsak nevysiel. Prilisna zasahova­nie M. von Killingeradovnutrostranic­keho boja ho napokon stala vys lanecky post v Bratislave. Zaeiatkom roku 1941 urad prevzal H. E. Ludin, klory presadzoval "politiku uzmierenia". Ta mala prispief k vytvoren iu rovnovahy medzi oboma kridlami rudovej strany, ale tak, aby to vyhovovalo zaujmom Berlina. Ai vypuknutie SNP prinutilo H. E. Ludina zrev idova~ svoje slanovis­ko do tej miery, ie napokon aj on sam pripuslil potrebu vaesieho ok lieStenia suverenity SR.

Pokial' isla 0 vztah Siovenska k Nemecku, 0 vnutropolit icky vy­voj a 0 charakter reiimu, bo­Ii Himmlerovi spravodajcovia inej mienky. Presadzovali priame zasahy do vnulropolitickych za leiitosti SR. SO sa okrem toho usilovala 0 ideolo­gicke ovplyvnenie mhideie a inteli­gencie v nemeckom duchu. Ludinova koncepcia minimalnych zasahov do vnutornych slovenskych zaleiitosti sa stala tereom kritiky SO. Po vypuknu­ti Povstania si narokovala na to. aby sa 5S staB krucovym faktorom risskej Siowakei-Politik . Zahranicny urad, respektive vyslanectvo mali byf z roz­hodovania vylUten alebo sa ich vplyv

Pre1.identskY pahie 8. 8. 1940, no,'y nemeckj vyslanec Manfred "on Killinger u prc1.identa SR loufa Tisa

mal minimalizovat. Pohotovostna Zfava: Franz Karmasin SS-Obergruppenfuhrer Werner Lorenz, Alexander Mach a ncmccky

skupina H Sipo a SO sa na jesen 1944 vyslanec v Bratislave Hans E. Ludin 18. 1. 1943

stala d61d itou zloikou nemeckeho okupaeneho reiimu s vlast nym i politickymi ambieiam i. Ako oporu pri presadzova ni svojich ciefov vyuiiva la naj­rna nemeckeho velitefa, pod pnivomoc ktoreho oficialne spadala.

061eiitym faktorom ovplyvnovania slovenskej politiky bola aj politicka organizaeia nemeckej men~iny - OP, vede­na ctiiiadostivym F. Karmasinom. leho prehnane aspiracie vsak vied li ku konfliktom s vyslanectvom. poradcami a tiei s SO. DalSi vhodny prostriedok predstavovala podpora ra­dikalnych pronemecky orientovanych os6b, najma V. Tuku a A. Macha. Predseda vhidy a minister vnutra vsak nemali doslatocne politicke zazemie. BerHnu vyhovovala dana

politicka konstelaeia . Tisovo kridlo na druhej strane bolo nutene podnikat' take opat renia, aby si jeho priazen udriala. Prejavilo sa to najmii v postoji k iidovskej komunite. ked' ,. Tiso akceptova l Tukovu iniciativu v orazke deportaciL Konanie vhidnej garnitury pripulavalo SR pevne k jej "ochrancovi" Coraz viac bolo jasne, ze d'alSia existencia ~Ialu je spojena s vit'azstvom Werhmachtu. V sllvislosti s obratom vo vojne sa zachovanie slovenskej sI<ltnosti v po­vojnovej Eur6pe javilo ako cira i1uzia. Hoei si 10 viaceri vyznamni einitelia SR uvedomovali, nedokazali prekroCit' svoj vlastny lien.

Mad'arsky v),slanec E. Kuhl do 86rs6shat - prehliadka cestneho oddielu prezidenta SR po prichode a odovzdani poverovaclch list in \ Bratislave

3. Medzinarodne aspe kty vyvoja ("'J

Siovensko vstupilo na medzimirodnu seenu 14. marea 1939, ked' jeho politicka reprezentacia vyhlasi la na pode snemu Siovenskej kraj inyv Bratislave samostatny Siovensky stat. Vyh lasen ie Siovenskeho statu bolo na jednej strane zavfSenim predstav 0 prirodzenom kolektivnom pnlve slovenskeho naroda na suverenitu na uzemi, ktore obyva. Na druhej strane bol uvedeny akt vysledkom vyvoja, v po­zadi ktoreho stalo nacistieke Nemeeko uSilujuce sa rozbi­tim Ceskoslovenskej republiky zlcps it' svoje vyhliadky v preb iehajucom zipase 0 ziskanie nadvlady v Eur6pe.

Vstup Siovenska na medzimirodnu seenu poznamenali hlavne dye skutocnosti:

I. uzemne straty v prospeeh Mad'arska, PoTska a Ne­meeka, ku ktorym doslo z vacsej casti na sklonku roku 1938 a v mensej miere kratko po vzniku Siovenskeho statu (Viedenska arbitraz a Mala vojna);

2. postupny priklon slovenskyeh politickych predstavi­leTov k Nemeeku ako k vtedajsiemu dominantnemu eur6p­skemu vefmocenskemu ciniteTovi a potencia lnemu garan­lovi slovenskej uzemnej eeli stvosti a stat nej samostatnost i.

... Pod pojmom ~medlillarodne aspekty vyvoja Slovenska v rokoch 1939·1945

K treba v tomto texte rozumid jednak tie medzinarodne faktory, ktore hrali krucovu ulohu pri vzniku Siovenskeho ~t;'itu

a orientacii jeho zahranicnej politiky, a jednak tie skutocnosti a akty, ktorymi sa Slovensko ako samost3tny ~tat spolupodieralo - primcrane svojmu silovemu potcncialu - na vyvine v slredocu · r6pskorn priestore v uvcdcnom obdobi.

Ozemne straty. ktore Siovensko utrpelo v prospeeh troeh okolityeh statov. znamenali nielen citerne zmensenie jeho uzemia a zni:ien ie pottu jeho obyvaterstva. a le vyvolali i obavy 0 sa motnu buducnosf Siovenska a slovenskeho na­roda. Politickym predstaviteTom statu z vyvinu siluaeie vy­plynulo, :ie rozhodujucim moeenskym ciniterom v Eur6pe sa stalo Nemecko. Hfadanie pOllloci v Berlfne a spolupraca s Nemeekom sa lak stali dominantnym znakom postupu Siovenska na medzinarodnej scene. Po navsteve predsedu HS[S J. Tisu v Berlfne - 13. marea 1939 a jeho stretnuti s mi­nistrom zahran icnych ved J. von Ribbent ropom a skaneela­rom A. Hitlerom sa Tiso vratil do Bratislavy, aby poslancov slovenskeho snemu infonnoval 0 obsahu berHnskyeh ro­kovan!. Zakonodarcovia nevahali a v sulade 5 Hitlerovym :ielanim 14. marca 1939 slavnostne odhlasovali nezavislosf Siovenska. Siovenskf predstavitelia sa 13. a 14. marea 1939 rozhodovali pod tlakom Nemeeka. Zoci-voci tejlo vermo­ci nemohli pocitat' s nijakou P0t110COU zvonku. Slovensky politicky i ivot sa jednoznacne prisposoboval impulzom vychadzajucim od novej dominantnej kontinentalnej moe­nosti. Zahranicna politika Siovenskeho statu sa koncen­trovala predovsetkym na usporiadanie vzt'ahov Siovenska s Mad'arskoll1. s porskom a osobitne s Nemeekom. Kym to medzinarodna situaeia ul11oz tiova la , pripisovala znacny vyznam aj rozvoju vzt'ahov so zapadnym i vel'mocami. ale aj s d'alSirni eur6pskymi statmi. Po porai.ke porska. ktora Siovensko od zapadnych veJ'mod, sa usilovala 0 zbli:ienie so Sovietskyrn zv3zom. Tato moinos!' sa po rokovaniaeh v Salzburgu v juli 1940 nedala realizovat' a rozpulanie ne­meeko-sovietskej vojny v juni 1941 s ilOU definitivnc skon-

r

Rumunskyvyslanec Georges Elefterescu - nastupna audiencia v Bratislave )0.4. 1941

Pristupenie zastupcov vlad k paktu proti Komintcrne. Zl'ava: 2. Suner (Spanielsko), Bardossy (Madarsko), Ciano (Taliansko), stojaci pri pre­jave Ribbenlrop. Oshima (Japonsko), Lil-Ven (Mandtusko), V. Tub (Slovensko) a Popov (Bu lharsko)

covalo. Od taho casu zacata zuhranicml. politika Siovenskej republiky sluzif vylucne zaujrnom Nemeckej rise.

Pokiar isle 0 otazku d iplomatickeho uzna nia Sloven­ska, ktorej novy stat pripisoval osobitny vyznam, vyvijala

sa vcelku priaznivo. Prvym statom, ktory uznal Slovensko. bolo Mad'arsko (IS. marca 1939), po nom nasledovalo porsko (16. marca 1939) a Nemecko (16. marca 1939). V priebehu nece1ych siestich tyidiiov po uznan! uvedenymi susednymi

Slovcnski delostrclci pod Vysokymi Tatrami - scptember 1939

statmi Siovensko postupne uznala Svata stoliea, Taliansko. Svajciarsko a Spanielsko. Z mocnosti stojacieh mimo tabora nOsi" uznala Siovensky stat ako prva VeI'ka Britania; prav­daze, de facto. Ciefom uznania zo 4. maja 1939 bolo zame­dzit' prilis jednoslrannej orientacii Siovenska na Nemecko. V priebehu mesiaca po uznani Siovenska Vel'kou Britaniou ho uznalo ~es( d'alSich statov - Liberia, Ekvador, Koslarika, Japonsko. Mandzusko a Juhoshivia. Nasledne doslo k dip­lomatickemu uznaniu de facto Francuzskom. Belgiekom, Svedskom a poslednym slatom. klory slovensku vladu umal pred vypuknutim nemecko-porskej vojny, ktora postupne prerastla do druhej svetovej vojny, bolo Rumun­sko. Pred zaciatkom druhej svetovej vojny slovensku vladu uznalo eelkove osemnast' statov. medzi ktorymi bolo pat' vdmoci; z moenosti ehybalo len uznanie Spojenyeh statov americkych a ZSSR. Po utoku Nemeeka proti Pofsku, kto­rrho sa na strane agresora zucastnilo aj Slovensko, VeI'ka Britania a Franeuzsko vypovedali 3. septembra Nemecku vojnu a vsetky tri staty prerusili diplomaticke vzt'ahy so Siovenskom. Tym padol povodny predpoklad slovenskyeh politickych predstavitel'ov. ze styky s tymito statmi pomozu Siovensku neutralizovat' ocakavany narastajuci nemecky vplyv. Litva, Bulharsko a ZSSR, ktore v tom Case diploma­ticky uznali SR ich v tomto smere nemohli nahradif. Po po­raike porska sa proees diplomatickeho uznania Slovenska doeasne utlmil a opat' sa oiivi! az roku 1940, ked'Slovensku republiku uZllalo Est6nsko, Lotyssko, Holalldsko, Cina. Chorvatsko a Finsko. Pred pozvanim slovenskyeh pred­stavitefov do Salzburgu, kde sa rozhodlo 0 nahradeni F. Durcanskeho na poste ministra zahranicnyeh ved

V. Tukom. bolo Siovensko diplomatieky uznane dvadsiatimi siedmim i statmi. Tesne po Salzburgu. ho uZllalo Dansko, ktore od svojej kapitulacie 9. aprila 1940 :Wo pod "ozbro­jenou oehranou" Nemeckej rise. Polom nastala v procese nadvazovania diplomatickych slykov so zahraniCim pre­stavka ai do jari 1941, ked' sa slovenska diplomaeia pokusila o uznanie Francllzskym slatom. Viehyslicke ministerstvo zahranicnych ved vsak uznalo Siovensko az v 1942 roku. V roku 1943 bolo Siovensko diplomat icky uznane e~te dvo­l11a statmi - Thajskol11 a Sarmou. Spojene stiHy americke Siovensko diplomaticky nikdy neuznali. Najzavaznejsou pricinou bolo pravdepodobne to. ze Siovensko sa ako jediny stat zucastnilo vojny proti porsku. Vllida USA sa cez vojnu hlasila k niekdaj~iemu Ceskoslovensku a jed noznacne pod­porovala ceskoslovensku exilovu vladu v Londyne v jej usiJi o obllovenie predmnfchovskej republiky.

V ramei ridenia stredoeuropskych regionalnych prob­lemov, zhfadiska narodno-slatnyeh zaujmovSlovenska bolo pre jeho diplomaciu prioritne usporiadanie vzt'ahov s Pof­skom. hlavne vsak s Mad'arskom. Macfarska vlada IS, marea ako vobee prva uznala Sloven sky stat. ale napatie v slo­vensko-mad'arskyeh vzt'ahov sa tym neodstranilo. Mad'ari vsak pokladali stay vytvoreny Viedenskou arbitraiou za prechodny. Z nemeckeho hfadiska bolo priclenenie eeleho uzemia Slovenska k Mad'arsku uz nerealne, ale nasi lim vynutene odtrhnutie d'alsej jeho casti v prospech Mad'arska sa stalo faktom uz niekofko dni po dipiomatickom uznan! Siovenska Mad'arskom. Slovenska vhida sice prolestovala proti vpadu mad'arskyeh vojsk na slovenske uzemie 23. marea 1939 (Mala vojna). ale mad'arska vlada protest vza-

Mimoriadnyvyslanec ZSSR Grigorij M. Pu~kin a prezident JozefTiso 13. 2.1940

pati odmietla. Siovenska vJada tak videla rdlne vyehodis­ko zo situaeie jedine V podpisanf "Ochrannej zmluvy" s Nemeekom. S odvolanim sa na obsah zmluvy sa Bratislava obnitila na risske vedenie so iiadosfou 0 pomoe. Pod tlakom tyehlo okolnost i prejavila mad'arska vlada 25. marea ochotu rokovaf so slovenskou stranou 0 urovnani sporu, pricom predloZiia poZiadavku na pribliine 1700 km2 slovenskeho uzemia. Nemecko proti novemu uzemnemu naroku nepro­testovalo a bratislavsk:i vhida 4. aprHa odstupi la Mad'arsku d'alSich 1670 km2 slovenskeho uzemia, na ktorom iilo asi 40000 rud£. Slovensko udriiavalo s Mad'arskom diploma­ticke styky takmer ai do skoncenia vojny v Europe, ale boli nad'alej vefmi komplikovane.

Slovensko-pofske vzt'ahy boli menej konfliktne. Dna 16. marea 1939 porsko uznalo Siovensko, crm eheelo po­silnit' svoje juine hranice a st'aiit' prenikanie nemeckeho vplyvu oa Siovensko. Siovenska vhida pokladala promptne diplomaticke uznanie Porskom za priaterske gesto. Napriek urCitym konkretnym pokusom slovenskych predstaviterov o zinlenzivnenie vzt'ahov so severnym susedom vsak k vza­jomnemu zbliieniu nedoslo. Naopak, 0 neeelych sest' me­siaeov sa oba staty oci tli vo vojnovom stave, ked'Slovensko bojovalo s Nemeekom proti Pol'sku ako jediny spojenec.

Na rozd ie! od zapadnych vermod, vz.t'ahy Siovenska so ZSSR sa v urcitej ehvili znacne zlepsili. Zaviseli pre­dovsetkvm ad Dodoby vtedajsich nemeeko-sovietskych

vzt'ahov. Pocas jari a v lete 1939 sa sovietski predstavitelia rozhodli pre spolupracu s Nemeckom. Ai ked'sa sovietske vedenie rozhodlo podpisat' s Nemeckom 23. augusta 1939 pakt 0 neutoceni, zmenil sa aj postoj ZSSR k Siove nsku. Siavenska vl<ida zmenu privita la.lebo v nej videla aj nastroj. ktory teore tieky mohol pom6cf neutralizovat' jednost ranny vplyv Nemeeka na Siovensku. Na zaklade iniciativy sloven­skej st rany rudovy komisar zahranicnych ved ZSSR V. M. Molotov vyjadr il v polovici septembra 1939 suhlas s uzna­nim Siovenska. Po nadviaza ni diplomatickych vzt'ahov so Siovenskom ZSSR prerusil diplomaticke styky s vedenim ceskoslovenskeho zahranicneho odboja. Po nadviazani diplomatickych stykov so Siovenskom Moskva vermi sko­ro zaevidova la existenciu protinemeckych naiad v casti vladnych kruhov aj pretrvavajuce napatie v slovensko-ma­darskych vzfahoch. Durcansky sa 0 tom zmienil ui pri nastupnej audiencii sovietskeha diplomatiekeho zastupcu v Bratislave G. M. Puskina na slovenskom ministerstve zahranicnych ved 5. febuara 1940. Poukazal na slovenske uzemne straty v prospech Mad'arska, ale zaroven vyjad ril nadej. ie Siovensku sa podari odstupene uzemie opatovne ziskat'o Kriticky sa vyslov il aj 0 Nemcoch, ktorym vyCita l, ie Siovensku nepomohli v jeho spore s Mad'arskom. Prezident Tiso pri nastupnej audiencii Puskina 14. februara hovoril o sympati<kh, ktore Siovaci pocit'uju k Rusku. Zmienil sa aj 0 napat! v slovensko-mad'arskych vzt'ahoch. co sa dalo

Manifest~icia pri prilefitosti vyhlasenia vojno\'eho stavu medzi ZSSR a Nemeckom v Bratislave 22. 6. 1941

chapat" ako signal, ie slovenska vlada vidi v ZSSR potencial­neho spojenea v jej spore s Mad'arskom. V tomto smere vsak slovenski predstavitelia ocakavali od Moskvy ovefa viae. nef bola oehotna poskytnut'. Sovieti uznavali. ie Slovensko je sucasfou nemeekej zaujmovej sfery a ie prilis napadne rozvijanie kontaktov s nim by mohlo negativne ovplyvnit' sovietsko-nemeeke vzt'ahy. Tomu sa sovietska diplomacia usilovala vyhnM aj preto, ie ZSSR viedol na prelome rokov 1939-1940 vojnu s Finskom. Pomerne sfubne sa rozvijaju­cim vzt'ahom medzi Slovenskom a ZSSR urobili koniee julove rozhovory v Salzburgu. po ktoryeh politicke vzfahy medzi Bratislavou a Moskvou citefne oehladli. Oehladnutie vzt'ahov bolo vysledkom tlaku nemeekeho vedenia, ktore nehodlalo necinne sa prizerat' rastu rusofilskyeh naiad na Siovensku. Slovensko-sovietskym dipJomatickym stykom urohil definitivny koniec utok Nemecka proti ZSSR, kto­reho sa na strane Nemecka zucastnila aj slovenska arma­da. Vstup Siovenska do vojny proti ZSSR mal z hradiska buducnosti zavaine medzimirodne d6sledky. Dna 18. jula 1941 Sovietsky zvaz uznal ceskoslovensku exilovu vhi.du, podpisal s nou dohovor 0 vzajomnej pomoci vo vojne proti "hitlerovskemu Nemecku" a vyslovil suhlas s vytvorenim ceskoslovenskyeh vojenskyeh jednotiek na uzemi ZSSR. V ten isty den aj britska vlada definitivne uznala docasnu ceskoslovensku exilovu vladu "loa reprezentanta teskeho

a slovenskeho miroda" v zahranici. Nasledovali USA (31. jula) a d'alsie mocnosti, ktoryeh postoj spetatil osud SR v prfpade porazky Nemeeka. Uznanie ceskoslovenskej exilovej vIady st'aiilo poziciu slovenskej diplomaeie, lebo ju vo vzt'ahu k zapadnym mocnostiam uvrhlo prakticky do neprekonatefnej izoJaeie. Medzinarodnopravna existencia SR sa stala zavislou vylucne od vyvoja vojnoveho konfliktu, ktory Siovensko nemohlo ovplyvnit' ani v najmensej miere.

Po utoku japonskeho leteetva proti amcriekej namornej zakladni Pearl Harbor 7. deeembra 1941 Slovensko naslc­dovalo Nemeeko a 12. decembra 1941 vyhlasilo vojnu USA a Verkej Britanii. V diplomatiekej rovine bola pre Siovensko onedlho nato varovnym signalom dsadna zmena postoja zapadnych mocnosti k Mnichovu, ktory svojho casu olvo­ril eestu k slovenskej statnosti. Dna 5. 8. 1942 Vefka Britania oznamila, ie sa nad'alej neelti viazana Mnichovskou doho­dou ani z nej vyplyvajucimi d6sledkami a podobne stano­visko zaujalo 29. septembra 1942 i Slobodne Francuzsko vedene geneni.lom eh. de Gaulleom. USA Mnichovsku dohodu nikdy neuznali a ZSSR, ktoreho zastupcovia neboli do Mnichova pozvani, sa za obnovenie predmnichovskej republiky vyslovil ui v lete 1941. Pred ceskoslovcnskou exi­lovou vladou vyvstala z medzinarodneho hfadiska srubna politicka buducnost'. Jej bratislavsky naprotivok sa musel zmierit's vyhliadkou. fe v pripade poraiky Nemecka mu

vit'azne vermoci neposkylnu nijaku medzinarodnu podporu. Moinosf vi­t'azstva Spojencov nad moenost'ami Osi zacala nadobudaf konkretne obrysy po vylodeni americkych a britskych vojsk v severnej Afrike v novembri 1942. Po bilke pri Stalingrade a Kursku sa stala fakticky nezvratnou. Vojenske uspe­chy zapadnych vefmoci sa odrazili na politiekyeh rozhodnutiaeh ich vodcov: na konfereneii v Casablanke v janu­ari 1943 sa Roosevelt s Churehillom dohodli na zasade bezpodmienecnej kapilulacie Nemeeka. Tato zasada bola pre Siovensko zlou predzvesfou, lebo ;ednak predliovala vojnu, a jednak vylucila moinos!' hl'adaf kompromisny mier na zaklade vyjednavania.

do uvahy, ie by sa ho l11ohlo podarit' eliminovat' silovYl11i prostriedkami, ktorymi disponovali stredoeuropske satelitne staty leiiaee v epieentre ne­meckej moci. Paleta moinosti, ako sa odputaf od Osi a pokusit' sa najst' eestu k vifaziacim Spojencom, sa pritom ryehlo zmensovala a vzhradom na ne­priatefsky posto; spojeneckych vefmod k Slovenskej republike sa uf roku 1943 zredukovala, v pods tate, na dye - i to vel'mi neisle: • podpora stredoeur6pskych federali­zacnyeh phi nov, ktorych v case vojny nebol nedostatok a ktore teoreticky poskytovali aku taku iluziu zachova­nia sal11ostatnt!ho Slovenska, • pokusif sa mijst' modus vivefldi s ces-

Nepravdepodobnost' preiitia Siovenska ako samostatneho statu

Karol Sidor. slovenskY vyslanec vo Valikane koslovenskou exilovou vladou V Lon-dyne a prostrednictvom nej hradaf

naznacovali i spravy priehadzajuee zo slovenskych zastupitefskych uradov v zahranicl. Napriklad slovensky charge d' affaires v Berne 1. Kirschbaum poslal koncom jula 1943. bezprostredne po pade Mussoliniho vlady, ktory bol d'alSim signalom bliiiaeeho sa konea Osi, Bratislave avizo, ie eudzi diplomati ui, v podstate, neveria v zachovanie samostatnej Slovenskej republiky. V case, ked'sa ui nedalo poehybovat' 0 tom, "ie 0 osude Siovenska nebudu rozhodovat' len politieke subjekty na domacej scene, ale predovsetkym vit'azne vefmoci", nemala vsak slovenska vlada nijaku predstavu 0 sp6sobe. ako uniknUt' osudu porazeneho statu. Nemala ju preto, lebo sa spolie­hala, ze Nemeeku sa nakoniee nejakym zazrakom podari zvratit' priebeh vojnoveho konfliktu. Bolo to tak aj preto. lebo Nemeeko napriek poraikam na vyehodnom fronte a t'aikostiam v Taliansku ostavalo bezkonkurencnym mo­censkym faktorom v strednej Europe. Neprichadzalo v6bee

Bilka pri Kursku priniesla l.asadny prelol1l v pricbehu 2. svelovej vojny

cestu k spojeneckym vefmociam a ich podpore po skonceni vojny.

Pokial' isla 0 prvu moinost'. prezident Tiso a slovenska vlada - alebo aspon casf jej Clenov. ktora bola oboznamena s uvahami niektoryeh diplomatov 0 federalizacnych pM­noch - im, zda sa, ponechali vornu ruku. Spomedzi clenov slovenskeho diplomatickeho zboru si v tejto veci pravde­podobne najkoncepcnej~ie pocinal slovensky vyslanec vo Vatikane K. Sidor. ktory sa ui od leta 1941 zaoberal ideou "vefkyeh federacH statov", lebo ju pokladal za jedinu moi­nost' "ako udriaf Siovensky stat". Na pozadi vyvoja vojnove­ho konfliktu Sidor postupne konkretizoval svoje predstavy o federacii a v juni 1943 vypracoval memorandum s na­zvom La question slovaque (Slovenska otazka). Dokument bol doruceny 5tatnemu departmentu, porskej eXilovej vlade v Londyne a kardinalom L. Maglionemu a E. Tisserantovi. Obnovenie Ceskoslovenskeho statu v podobe, aku mal od

svojho vzniku 28. okt6bra 1918 do 14. marea 1939, Sidor odmieto!. Sidorove predstavy sa vsak nemohli uskutocnit'. Co sa Iyka druhej moinosti - najst' eestu k Spojeneom prostrednictvom dial6gu s londynskou exilovou vla­dou - bola tid neuspdna. Veduce osobnosti exilu na cele s E. Benesom kategoricky odmietli akykofvek dialog s politikmi v sluibach SR. BeneS ostal vernysvojmu politickemu presvedceniu z predmnichovskyeh Cias. Predstavy ceskych a slovenskych politickyeh predstavitel'ov 0 eventualnej budueej koexistencii boli teda nezmieritel'ne. Najd61eiitejSim retarderom akykol'vek snah vsak bol nepopieratefny fakt, ie ui od polovice roku 1941 nemala vte­dajSia slovenska vhidna moe realneho polilickeho partnera na vyjednavanie.

~ SPOJlNlm SMlUU ,..... o vzajomnej po mod a povojnovej spoluprad Svazu SovjetskYch Socialistickych Republik

a (eskoslovenskou Republikou.

"...WI_'·I·' .... 'II ... 'I·' .. " .. lolo'j.'s..IaIItIltI,..' .. ,..ut. ...... ,w. .. tnli_" .... I .. ,.Wi~',t.Iol .. II ..... 1I' • ..,..,11·5aI ... ·".t.Jo-.. I_I_~.I., ..... IlSR.t .. h.Iow.o ..... ,..W,ko ... ..... ,w.. •• rr. ... ". 1""')0 IUi.,." .. W,.u. ..... '_'_ ... I.". "".'1""'1010.11.' ""'1a1o.1I"'I,I 1I".1Im .,1U<.ott ('N ___ bl .. ,.WI., • .,.. ..... I .... I .. ,..II',_ ..... pooI ....... ' .... I8.IOU01HI ·~) ... , .. IoI ...... • ..... .,..t.,.._.,· .............. Ir ...... u . ... 1 ".""'1 ......... _, '_h . ~ .. u.""" .. ' .. 10_ ... . _ ................... Irri. .. ItotII, ..... n\ol'_ ....... riI'.lo ... JI<.~_.

I'n''''I1_ 'oJ1J"'1 _, ...... "'1 101<1" s..._lIdj.I ........ 'Jaboia,. JUoMJIMI6o _" 1'_, ... '-Wto ......... , •• ....t_ "..'_.l' __ bj ...... ikJoUitlUnootI_ •• ,-Cool .. • ..... 1 .... I0I0.' .... ,. ... _ ....... .

• ...... • .. ~,.. .......... IIooI.~ • .,.....,..w,. ·041<"'1_ . _.10.10

C.6nok I. ,,..U ........ ,_, ...... 1' ..... ,,,,,,, ... jPoI~'" ,..ill' ... .".~

... ~-.... """I' ....... ~I .... ~ .. I.,... ...... ,--iI ... lIoj' .,.."y .. ' ..... tln ... l .. io-I •• ""_.,.. ..... ~J ..... """"-h· ... l.I.t .. "'_.I""' ....... '...e.j .. dtllr •. E._.,.jooot.

', .... IS-I .... I ...... ' .. ·".I· .... _·.~I"')oJ ... .w"'· .. 1Jjo<I ......... KIt .. " . .. . 1_ ....... d .. kol' .. ~ .I.wo ... _1 .... ,- .. Y1*- ... "'" .toIltd ____ •• , •• ""1'0<. "'.,.IttIa'II'· • ..... .no.' ... ~I ..... , ,,-..... ............. _I .... )i_to. oIr ... ..... t.h.· ... lot • ... _. Ih; ,. , .... to""" _iNt • · .... t·· .. ·I .. I

CI400k a. ......... • ................... ,. ... ~-... ..... ~I-'-

"""",_,., ........ 1' rratoo ... 1 .. .tjo .... ',-'I10.1 ..... _, ....... o,Jt, ... "",*, ~.~ jMIo ...... ,. ...... ..;.. ... J.6eLI, .... .....,., • .1.1 • ,_,_ ._ ~ _ ..... ,.a; ..... Douc _, .............. U .. t_h.' ... -Po ,",_. U_, "" .... I~ ,

~ ...... h. ",n.- ..... , karl I ............ j ..... 1 .... , .• , ,',_, 1to1 ... 'a ...... IoI ..... " ........... ,...· ... , ............. ·Io ..... ,......

_.1 ..... ''"-.1-

CI4nok -t.

",_,',:u.. "'.!.7 ::~ .• ~ .. ~',:.:;':::-::.:.~I.: ~ - .......... , ... , _,..1 ..... _ ........ i1, ... _.'oo ... ..,_t •• _ """ ... " .... -.. .. ~ ..... ~.a4iI .......... ... ....... ""\7 · ~.· .. "" ........ ~ ........... _.

CI4nok 5. ...... " ' ... , ..... 10 .. ' •• __ •• , ............ _. "'Ito"

-~ .... ~' .... ""'w ""'" ..... 1.' ..... 1 _ .... 1_

66nok 6 • Tu..!Iott' .............. IOoo.i_·,.,.. ..... , .... ,.· ..... ...

1II ... II.loo .. I ........ I_'·f_ .... tI!lWo' •• IloI ..... " ... t- •• j&I." ....... -Ta"""I ... ,. ... '"' , ..... ,. ",to, ...... " ......... Lt. .. ,

... , ... ,Il .. ,·.ljIot"'.·,. ........... " ••• , ... ' ...... I· .. t··Slri ... It __ ...... ,' .. #010100 ...... "...n..1 10-'''1 "",..1olW. *' ..... ... ,".11' II ... 1 •• ), •• d 4"1o~ oj It. 1.0. f,ooli.' S .. I ... t.I _ ............... 101 ..... 11_.,..., .... ..",.1-""· ..... "·1 ...... ' ...... , ... , ...... ;.11' .... _· ... 1 • .,.

... 1o .... Ia,.., ..... ' ........ I.,..t ...... 1 ' ............... , T ... ItoI ..... I. _)1 ... , .... , __ .... ,..,...., 10.)" ..... ,_

..... ___ OWl •• Io-., ..... ,." .... ",,_·

' ....... ,(h.I._ .... '''L ' ..... _,..,.,w\Oli.I'1' ... J""'I ••

II. Molotov •

Z . Fle,.tlnge,..

ZAPISNICA It .JtO' • ...cIil.' ..... Iu ..... o vz.,om"_l pomocl a po",ol"ov'l . polupr.cJ 8 ......... 8ov,_t.liI,ch 8ocl.lI.tlclil,Ch

lI.publUl • e •• ko.lo ... e " . kou R_ publlkou, .. za vr. t . , dna 12, d ec=_m b ra 1943 .

,.,. ...... III,. ... _I.lhol .. , . ·~I_I.,. ... J-t.j ..... .,_ ...... , ........ ,.,"' ............ , .... , .. , ... -• ,... ...... <1 _II ............ lo.I/d Ilot ... t.."'j •• N ..... ". ~ ... ...

............... _ O~ ..... ., •• It ...... U .... _ •

I ................ I ... ' .. I ..... &looa .......... ".IIt.""',...., •. "t .. jIo ~ml ....... 10 .... 1 ... '· .......... ,_1 •• , ........... 5,,,,,. 1Il!1l ......

,·(· .. , .. Io ..... I .. N ... WI .......... "" ... I,._ ... _t1 •• ''''''~·· .. ly

, ...... ,I6.,I._ ..... 'M1 ' .... 1_''''''.''10 ~.I.I .. 'IloII!ISIj.

II. Molotov. Il '"1M ... J .. 1to"1 ..... t ..... ~ ... _t> ..... ,.~" .. ,' "" 1.1 ... , ...... 'dlo_""' ..... ·"""Iri .. t1l ..... '_I .. , ......... IW_.o.IIlo .. "U)

•••• , .......... J' '" Z . Fle,.tlnge,..

~~. ~.~~. ~~~.~"~'.~~~~~~~.~~---~~~~~~~~~~~~~~~~ Spojenecka zm luva 0 vzajomne; pomoci a povojnovej spolupnici Zviizu sovielskych socialistick}'ch republik s Ceskoslovenskou republi­kou podpisana 12. 12. 1943 v Moshe Viaceslavom Molotovom a Zdenkom Fierlingerom

,ozefTiso a byvali clenovia jeho vlady 29. 10. 1945 - prilet eskortovanych z Kremsmunsteru (Rakusko) do Bratislavy

Vi podpisaoie Zmluvy ° priateTstve, spolupraci a vzajom­oej pomoci medzi ZSSR a Ceskoslovenskom 12. decembra 1943 definitiyne skoncovalo s nadcjou oa politicke preiitie Siovenska ako samostatnej politickej jednotky. S takouto eventualilou sa coraz menej ratalo aj v tych krajinach, ktore mu boli dovledy priateTsky naklonene. Katastrofa pre nacis­ticke Nemecko znamenala automat icky katastrofu aj pre SR. Signalizoyalo ju napr. ito, ie ui 8. maja 1944 bola v Moskve uzayreta Dohoda 0 vzt'alw medzi teskoslovenskou spravou a sovietskym hlavrzjm velitel'om po vstupe vojsk Cerve1lej armady 11(1 ceskosloveflske Ilzemie. UZ z nazyu dokumeotu yyplyvalo, ie jeho signatari pokladali Slovensko za integral­nu sucast' buduceho obnoveneho Ceskoslovenska. Z textu dohody vyplyvalo, ie ystup Cervenej armady (dalej CA) na uzemie Siovenska bude mat' automat icky za d6sledok obnoyenie zvrchovanosti Ceskoslovenska. Ked'sa situacia na Siovensku v druhej polovici roka 1944 dte zdramatizovala, vedenie statu fakticky stratilo kontrolu nad vyvojom v kra­jine. Vymkla sa mu z ruk aj preto, i.e i organy vnutorneho

odboja, ktorych aktivita narastala umerne s postupom CA, zaujali k SR odmietavy postoj. Od SR, ktoni nemala nijaku oporu vo vit'aziacich Spojencoch, sa tak odvnitiJa i politicky aktivna cast' slovenskej verejnosti, v d6sledku coho sa po vypuknuti Povstania na konci augusta 1944 zacal ~t<it vnut­ropoliticky rozkladat' a jeho zanik sa stallen otazkou casu.

Siovenska zahranicna politika bola, podobne ako vnutorna politika, v tomto obdobi ui do znacnej miery paralyzovana a SR v tichosti, ale neodvratne mizla z po­litickej mapy sveta. Na sklonku zimy 1945 SR diploma­ticky uznavalo z vefmoci ui len do ag6nie sa ponarajuce Nemecko, ktoreho vodca tnivil cas vpodzemnych krytoch ri~skeho kancehirstva, a niekol'ko d'alsich statov. S bli­iiacim sa koncom vojny sa pocet statov udriiavajucich so Siovenskom diplomaticke slyky neustale zniioval. Vo februari s nim prerusilo diplomaticke slyky Svajciarsko, ktore kratko nato uznalo de iure Ceskoslovensku repub­liku. Kratko po Svajciarsku preruWo diplomaticke styky so Siovenskom Svedsko, ktore tiei obnovilo di lomaticke

vzt'ahy s pozvol'na obnovovanou Ceskoslovenskou repub­likou. 0 den nesk6r vstlipila do Bratislavy CA a prezident Tiso, clenovia vl;idy a inych centnilnych uradov, veduce osobnosti snemu, poslanci atd'. sa v tom case nachadzali uz v exile v Rakusku. Pod tlakom vojnovych udalosti za­niklo slovenske vyslanectvo v BudapeSti, ked' tamojsieho vyslanca ]. Spisiaka zajala CA a odviezla ho do Moskvy. Dna 18. aprHa 1945 i spanielska vlada oznamila, ie diplomaticke styky medzi ohoma krajinami poklada za skoncene. Siovenski diplomati zdriiavajuci sa na uzemi neutralnych statov sa stali sukromnymi osobami.

Zanik pribliine sest' rokov eXistujuceho samostatneho Siovenska zaviSilo vzdanie sa slovenskej vlady, ktora sa na­chadzala v Kremsmiinsteri v Rakusku 8. maja, v den pod­pisania bezpodmienecnej kapitulacie Nemecka, veliacemu generalovi xx. zboru III. americkej

zlepsenie sOcialnych pomeroy verkej casti obyvatefstva. Bol vsak spojeny s deformaciami vojnovej ekonomiky, s kontro­verznym hospodarsko-politickym pozadim, a hlavne s pre­nikanim hospodarskeho vplyvu nacistickeho Nemecka. Slovenska republika sa uz pri svojom vzniku stala hospo­darskym vazalom Nemecka. Tenlo vzt'ah bol kodifikovany rnedzistatnymi dohodami. Hospodarske podrucie sa na pozadi vojnoveho konfliktu postupne prehlbovalo a jadro ekonornickeho potencialll ovladol rfssko-nemecky kapital. Pochmurnoll strankou hospodarskeho vyvoja Slovenskej republiky bolo vyvlastnenie majetku iidovskej komuni­ty, ciie arizacia, na podklade vlastnej rasovej legislativy. Drancovanie hospodarstva nacistickym Nemeckom, d6-sledky arizacie a d'alsie negativne javy hospodarskeho iivota prehlbovali nespokojnost' sirsich vrstiev obyvatel'stva s tota-

armady W. Walkerovi. Akt podpisal v mene slovenskej vlady jej predseda Dr. S. Tiso, minister financii Dr. M. Pruzinsky, minister hospodarstva Dr. G. Medricky, minister skolstva Dr. A. KociS, vyslanec T. J. Gaspar a riaditef Siovenskej narodnej banky R. Kubis. Za americku straml podpisal tento dokument brigadny general W. A. Coilier, plukovnik generalneho stabu T. O. Curtis a kapitan pechoty D. W. Allard. Na vedomie ho vzal i Vatikan, klory Slovensko uznaval do sameho konca a diplomaticke styky s nim pre­rusi! ako posledny stat ai po pod pisani uvedeneho dokumentu 8. maja 1945, znamenajuceho fakticky zanik SR ako medzinarodnopravneho subjektu.

Wtr bauan die neue Slowakei F'.diBcbkano 10: nuOTQ SlOTaochia

4. Hospodarstvo

Slovenska republika rokov 1939-1945 mala vsetky atributy samostatne­ho hospodarskeho ce!ku: samostatne colne uzemie, vlastnu menu, emisnu banku, financnu sustavu, hospodarske ministerstva, danovy system, ako aj statny rozpocet. Nadviazala obchod­Ile vztahy s viacerymi krajinami. V prvom obdobi jej existencie, najma v rokoch 1940-1943, nastalo hospo­darske oZivenie nasledkom p6sobenia viacerych priaznivych faktorov, z kto­rych najvyznamnejSim bola vojnova hospodarska konjunktura. Najvacsi rozmach zaznamenala vystavba in­frastruktury a priemyselna vyroba. Pol'nohospodarstvo stagnovalo, najma vplyvom straty juinych urodnych oblasti, ktore pripadli Mad'arsku. Ekonomicky rast priniesol docasne

lZfJ lInl",,; ",it'HJ,JII,. " -X""",,,;,.; .. I [[oj D(J faze,,'. ~ov.nlkYch pelion

predstavoval kl'llCOVY mistroj exploato­vania ekonomiky Siovenska. Platobna dohoda stanovila aj oficialny vymenny kurz nemeckej marky (RM) a nove; meny Slovenskeho statu - slovenskej koruny (Ks) - v pomere I RM:1I,6 Ks. Vymenny kurz bol nadhodnoteny v prospech nemeckej meny. Dalsie dohody urcovali Sloven sku ulohu spo­l'ahliveho stabilneho zdroja surovin a pofnohospodarskych vyrobkov pre vojnove potreby Nemecka. Slovensko malo intenzifikovat' rastlinnu, a najma zivoCisnu vyrobu, rozsirit' geologicky prieskum a zvysit' produkciu banictva, predovsetkym ropy a rud. Sucast'ou uloh bolo urychlenie rozvoja vsetkych oblasti infrastruktury. V priemysle Nemecko pozadovalo prednostne bu­dovanie drevarstva, hutnictva a oso­bitne strojarstva, zatiar co odvetvia konkurujuce nemeckemu priemyslu sa mali utlmif. Vyznamnou sucast'ou doh6d boli met6dy priamej kontroly hospodarstva Nemeckom. Slovensko muselo prijat' nemeckeho zastupcu

Slo\'enski narodohospodari (dava sediaci): Ing. Branislav Chrappo, Dr. Ing. Peter Zat'ko, do emisnej banky, ako aj do vladnych Dr. Imrich Karva!, Dr. JozefStetina. Stojaci: Ing M. Gasparec, Dr. JozefFundarek organov, pri zostavovani rozpoctu

litnym rezimom a napomohli formovaniu protifasistickeho hnutia, ktore vyustilo do SNP. V jeho ramci sa uz objavili viacere nove crty hospodarskeho vyvoja, charakteristicke pre ekonomiku Siovenska po roku 1945.

Vznikom samostatneho statneho ulvaru na uzemi Slovenska v marci 1939 sa jeho ekonomika dostala do kvalitativne novej situacie. Hospodarske podmienky sa­mostatneho statu vsak uz boli do znacne; miery predurcene predchadzajucim vyvojom od okt6bra 1938. Osobitne to platilo pre sferu zahranicno-obchodnych vzfahov. Novy ekonomicky priestor Slovenskej republiky sa totii vzapati po svojom V'lniku stal, aj ked nepriamo, sucast'ou tzv. vel'kopriestorovej ekonomiky nacistickeho Nemecka. Zakladny kamen d'alsieho vyvoja hospodarstva na Slovensku ai do roku 1945 po­lozili slovensko-nemecke dohody 0

hospodarskej spolupraci, obsiahnute v tajnom protokole ochrannej zmlu­vy z 23. marca 1939. Tajny protokol v skutocnosti kodifikoval hospodar­sku zavislost' Siovenska na Nemecku.

a schvafovani uverov. System priamej kontroly Nemecko neskor rozsirilo 0 tzv. beraterov (porad­COY) dosadzovanych priamo do strategickych podnikov. Nemecka armada obsadila pohranicne uzemie na zapade Siovenska, kde vytvorila tzv. ochranne pasmo. Pnive tu sa nachadzali nove zbrojarske podniky, ako aj d'alSie vy­znamne zavody a husta siet' infrastruktury. Siovenska vlada dodatocne suhlasila s kontrolou nemeckej brannej moci nad zbro;ovkami. Pocet strategickych podnikov s nemec­

kym dozorom sa slovensko-nemeckou zmluvou 0 vojensko-hospodarskych podnikoch z januara 1940 rozsiril ai na 25.

Platobna dohoda stanovila prindpy zUCtovania slovensko-nemcckej ob­chodnej vymeny na podklade c1ea­ringu. Tento v nasledujucich rokoch zrava: Karol Murga~a beroiter Viktor Nageler

v Banskej Byslrici

Hospodarstvo Slovenskej repub­liky zaznamenalo v objemovych uka­zovatefoch znacny rozvoj, lebo sa pren otvoril obrovsky ekonomicky priestor Vefkonemeckej rise. Vojnova konjunk­tura vyridila jednu z krucovych otazok hospodarskeho zaostavania Siovenska - problem odbytu. Vykorisfovanie ekonomiky noveho statu Nemeckom malo spotiatku prevaine skryte formy. Vlada SR sa preto mohla prezentovat' uspesnymi hospodarskymi vysledka­mi. Zaklady ekonomickeho rozvoja vsak pochadzali ui z posledneho ob­dobia exislencie medzivojnovej CSR. V 30. rokoch sa podarilo uskutocnit'

dlhodobe pJany rozvoja infrastruktu­ry. menovile zeleznic, ciest, elektrin­kacie a vodnej dopravy. V almosfere ohrozenia statu napredovala vystavba zbrojarskych. a le aj chemickych. ko­iiarskych a inych vefkopodnikov. Vo vychodnej casti CSR vlada sustredila \ , vojnove zasoby surovin a rnaterialov. Novy stat nadviazal na tento rozvoj. Pocas jeho existencie sa objavili nove pozitivne faktory. Vojnove potreby zabezpecili odbyt aj technicky zaosta-Iym zavodom. V priemysle prevazovali odvetvia potrebne pre vojnovu vyrobu a do polovice roku 1944 bolo Slovensko usetrene naletov. Podhodnoteny vy­menny kurz slovenskej koruny voti risskej marke vytva ral iluziu vysokych ziskov a motivoval k rozsirovaniu vyroby.

.

SR vystupovala na medzinarodnej scene ako suverenny stat. nezavisle budujuci vlastnu ekonorn iku. Okrern Nemecka a jeho satelitov udriiavala obchodnestykys viacerymi neutral ny­mi statmi. Hospodarske ministerstva - pre nnancie, hospodarstvo. dopravu a \,erejne prace - vznik li ui v obdobi aulon6mie. K 4. aprilu 1939 sa usku­totnila rnenova odluka a za jednotku meny stanovi li Slovensku koru nu (Ks). Vladnym nariadenim s mocou zakona t. 44 bola zriadena Siovenska narodmi banka (SNB). jej akciovy kapital sta­novi]i na 100 rni1i6nov Ks. Vi na jeseii 1938 vytvor ili aj samostatnu Postovu sporitel'iiu. 0 rok nato vznikla prva peiiaina burza na Siovensku vycle­nenim z plodinovej burzy. Ziutenim bratislavskych pobotiek Zemskej

Otvorenie fe leznice na Irati Bansk.i Bystrica - Dolna Stubna 19. 12. 1940

bankya Hypotetnej banky sa vytvori l verejnopravny ustav pre dlhodobe uvery s nizkym zurocenim - Slovenska hy­potcena a komu nalna banka. VIada podnikla pragmat icky krok a prizvala k spolupraci skusenych narodohospodarov medzivojnoveho obdobia Prof. I. Karvasa, Dr. lng. P. Zat'ka. Prof. J. Fundarka a inych. Tho nemalym dielom prispeli k priaznivym vysledkom hospodarskej polit iky. Najvyssim organom riadenia ekonomiky sa stal komitet hospodar­skych ministrov a guvernera Slovenskej narodnej banky. Do jeho tela bol menovany prave I. Karvas. Politicke zmeny vyniesli do popredia aj nove osobnosti narodohospoda­ro\' z politickeho t<ibora t lenov a exponenlov HSr.S. Boli medzi nimi najma hospodarski ministri G. MedrickY. M. PruzinskY. j. Stano. aalej A. Mederly. S. Polyak. R. Kubis. T. Tureek a inL Vytvorili sa priaznive legislativne podmien­ky na oiivenie industrializacie. najma zakonmi c. 299 a 307 z roka 19400 podpore priemyslu a danovych uravach.

Zakony poskytovali zfavy na ieleznici. col ne zfavy. statne dotacie 113 krylie urokov pri investicnych poiitkach a inc vYhody.

Bezprostredne po 14. marci 1939 bolo Siovensko vyhla­sene za samostatne colne uzemie. Vlada pritom zachovala kont inuitu zahran icnych obchod nyc h zmluv byvalej CSR, ako aj dovtedajsi system colnych tarif. Pocas roka 1939 uzatvorila nove obchodne zm luvy s Pofskom, Mad'arskom. Rumunskom. Juhosiaviou, Bulharskom, Svajciarskom as d'alSfmi krajinami. Ozke hospodarske vazby si vynutili zachovanie colnej unie s Protektoratom Cechy a Morava. Roku 1940 nadviazalo Siovensko obchodne vzt'ahy s Fin­skom a so Sovietskym zviizom. Vyznam nym obchod­nym partnerom bolo fasisticke Tal iansko. Do roku 1941 Siovensko obchodovalo aj s niekorkymi zamorskymi stat­mi. Hospodarske slyky so zapadoeur6pskymi demokratic­kymi krajinami sa nadvazovali faiSie. Zahran icny obchod

Rekreacne zariadenie Skalka pri Krcmnici

bol statist icky zachyteny za roky 1939 ai 1943. V tomto obdobi vzrastla hodnota dovozu z 1.6 mid. na 5,2 mid. Ks a hod nota vyvozu sa zvysi la z 2.2 mid. na 5,8 mid. Ks. V rokoch 1939. 1940 a 1943 malo Siovensko aktivnu za­hranitno-obchodnu bilanciu. zatiar co v rokoch 1941 a 1942 bola pasivna. Rast zahrallicneho obchodu vsak znac­ne skresfovala inflacia a hodnotove vziahy voti nemee­kej marke. Hlavnym obchodnym partnerom Siovenska totii ostavalo eele obdobie nacisticke Nemecko. Podiel Vefkonemeckej rise vratane priCienenych uzem! na obrate zahranicneho obchodu slovenskeho statu dosahova l v ro­koch 1939-1943 pribliine 70 % at 85 %.

Uspesnu stranku hospodarskeho vyvoja predstavovalo budovanie infrastruktury a rast priemyselnej vyroby.

Pocet elektrifikovanych obci

"00 '400

'200

' 000

! BOO

D.D 600

"JO

200 , "38 '939 ,9<, ,9<, ,9<, ,9<, ,9« ,9<,

Roky

Graf - vyvoj clektrifikacie micst a obd 113 uzemi Siovenska v rokoch 1938- 1945

Vystavbu infrastruktury ovplyvnovali zaujmy nemeckej brannej moci, ktoni Siovensko premienala na predmostie pre iaienie na vychod. V zeleznicnej doprave novy stat dokontil medzivojnove projekty dobudovanim technicky vefmi na­rocneho useku Martin - Banska Bystrica. Pomerne ryehlo sa odstninili aj problemy v ieleznicnej doprave. sp6sobene odstupenim juinych uzemi Mad"arsku. Novou Iraioll bol usek PreSov - St raiske. Siovensky stal postavil celkom 83 km novych ieleznit nych tratL Naklady spo!u s rekonstruk­ciami dosiahli do roku 1943 I,S mId. Ks. Rozvoj cestnej siete napredova l vystavbou kvalit nych statnych ciest. Za roky 1939-1943 pribudlo 280 km statnych ciesl, to si vyiiadalo naklady 0,8 mid. Ks. Podiel vozoviek s pevnym povrchom vznisto! za llvedene obdobie z 13 % na 28 %. Pozitivnym ;a­Yom bolo urych!enie vyvoja autobllsovych lin iek. Napriklad v roku 1942 autobusy dopravili 8,3 mil. eestujucich na li n­k<ich v dfike 1 829 kill. Znacne postupil vyvoj energetiky. Startovacia plocha lu bola mimoriadne priazniva. Zavainy problem vsak predstavovali st raty zdrojov a sieti na odstupe­nych uzemiach. Viditefnym vysledkom bolo predovsetkym pokracovanie vystavby vaiskej kaskady dvoma stupnami hydroeentral pri Ilave a Dubnici na Vahom. Sutasne zatali praee na Oravskej priehrade. Naklady na vodne stavby a re­gulacia hlavnych tokov dosiahli do roku 1943 hodnotu 0,5 mid. Ks. Elektrifikacia presla od regiomilnej k celostatnej faze vyvoja po zlucen[ piatich oblastnych elektrarenskych spoiocnosti do jednotneho podniku Slovenske elektrarne, a. s. roku 1942. Islo 0 jeden z prvych celostatnych elektrifi­katnyeh podnikov na svete. Elekt ri fikac ia obd nadviazala na uspesny rozmach v druhej polovici 30. rokov. Vyroba elektrickej energie na celom Slovensku vzrastla v obdobi 1938-1943071 %.

Priemysel mal na pozadi viaceryeh priaznivych fak­torov otvorenu cestu k rychlemu zvysova niu objemovyeh ukazovatel'ov. Specifika vojnovej ekonomiky - ako bol vaza lsky vzt'ah k Nemecku, nedostatok surovin, strata zamorskych trhov, usmernovanie ekonomiky statom. a napokon a; vplyv bojovych openkii - vsak postupne znehodnocovali dosiahnute uspeehy. Priemysel celeho Siovenska, vratane juinych regi6nov, dosiahol potas rokov 1937-1943 zvysenie objemu vyroby asi 0 63 % a v potte ti llnyeh os6b zaznamenal mirast okolo SI %. Rast pro­dukcie vsak bol vo viits ine priemyselnych odvetvi najmii

Pre nOkup pleteneho, tkaneho a m6dneho tovaru kazdeho druhu odporucame predaine "Sloo-a,ka" Fredcrjne vo vsetkych vacsich mestach ncr Sloven s kt.

vysledkom maximalneho vyuiitia, pripadne rozsfrenia uz ranceh. Najdynamickejsi rast zaznamenal kovospracujuci, exislujllcich podnikov. Nove iivnostenskeopnlvncnia v 10- strojarsky, chcmicky a koiiarsky priemysel. Novy impulz varenskom priemysle, v pocte asi 170 za sledovane roky. sa dostala odvctvie spracovania dreva. Uvedene oblasti prie­tykali prevazne mensich alcbo stredne vel'kych prevadzok. myslu zvysili objem vyroby za roky 1937-1943 v rozmcdzf Medzi nove z<l.vody kl'ucoveho vyznamu patril podnik od 70 % ai do 250 %. Nosnym odvetvim bolo slrojarslvo, syntelickych v!.ikien Vistra v Bratisiave, farmaceuticky klore zamestmivalo asi 30 % tinnych os6b v priemyslc. podnik Siovenske alkaloidy v Hlohovci, odevne zavody Strojarske zavody sa vsak orientovali prevaine na zbro­firmy Nehera v Trencine, obuvnicky zavod v Bat'ovanoch jarsku vyrobu a vatsina produkcie pripadala na zbrojovky (Partizanske) alebo vefkozavod na drevene baraky v Tu- v Dubnici nad Vahom a v Povaiskej Bystrici. Tieto roku

Rafineria Apollo v Bralislave. FOlografia bola lajne l.holovena pre slab americkeho st rategickeho leleclva pred 16. junom 1944

tasf feleziarskeho zavodu v Podbrezovej

1943 zamest naval i okolo 25 tisle osob. V chemickom prie­mysle malo najvacsf vyznam obnovenie vy roby vybusnfn v bratislavskom podniku Dynamit-Nobel. Ex istova li aj oblasti priemyslu s vyraznymi stagnacnymi tendencia­mi. Diktat nemeckych kartelov napriklad obmedzoval produkciu cementarn i. Nedostatok surovfn , strata za.-

Yah spok ojnost' - nas uspech! ,~, r " ,

On"" BRATI SLAVA

Priemyselne podniky v Bral isla\'e

morskych trhov a ine priciny Ii mitoval i vy robu celu l6zok a papierni, tex tili ek, potravinarstva a skMrnL

Remeselna vyroba a iivnosti museli v podmienkach vojnoveho hospoda rstva eel it' silnejucemu tl aku verkovyro­by a podliehali struktura lnym zmenam. Zni ioval sa poeel remeselnych zavodov a malych rodinnych f ivnosti. K tomu

U,",h,,,.k, ''''COB'URG q;) ~Dlllk •• h.t,,~k. u.,.d,

II.A1'ISLAVA DClIIClI .... k.ho 21

f' ...... .... M •• , •• V .... , ..

.,lo""., •• ,"'., ....... ' ... ~H_ '-- -"'_. ~ ... , " . ..,. ......... _ .... "-,

.... - ............ ,. pI"'.~ • • , ......... , .... Po: :::::,: ::::;', ':'~'::::-" g'" • 'M ,,, ........ ..

DII'''''' •• It •• ,Iu ..... _.j'., .. kadol • ..... __ I1 ........ h' ..... _ •

............ 1 ............... ..,

DT-O .. '""."",,_._. , ........... _ .... -, .............. '""""" .::< ..... , ... _,,. •• "'.40 ...... V ...... <~, ...... "."'''' "UlI.n

0... .. __ , ..... _ -.... -~ . ..., -.- ....... -_ . ......-00_ •• _ ••• _._ ro· ....... __

~I>y .. -,.- . -,- ... -"._ .. .., - ....., DQI.I,.._,-.- ._­___ "I'DT. ~_.,--, _.----"'*----.... _--

prispela likvidaeia stoviek drobnyeh iidovskyeh podnikov. Nastal vsak rozvoj hotelovyeh, rekreacnyeh, sportovyeh, dopravnyeh a inyeh perspektivnyeh iivnosti a sluiieb. Maly slovensky remeselnik a iivnostnik mal moinost vyuZit hos­podarsky boom, najma ked'sa urcitym sposobom podiel'al na vyrobe pre armadu alebo na je; zasobovanf. V pripade, ie neOla I monilne zabrany, mohol sa zucastnit' arizacie a lebo spekulacii na ciernom trhu.

Pol'nohospodarstvo sa po roku 1938 zbavilo odbyto­veho problemu. Nove podmienky vsak generova li viaeero predtjm neznamyeh prekazok. Problemy s odbytom vy­striedaI beznadejny boj s permanentnym nedostatkom pofnohospodarskyeh vyrobkov. Statno-monopoli stieke opatrenia, prijate v 30. rokoeh, sa este rozsirili. Siovensky stat muse! zabezpeCif zasobovanie domaeeho trhu a zaroven plnit' zavazky voci Nemeeku. Mal pritom k dispozfcii za­ostalu zakladilu pofnohospodarstva, ktoni bola este na jesen 1938 oehudobnena 0 najurodnejsie, najproduktivnejsie a teehnieky najvyspelejsie casti. Pre!om v pornohospodarstve mala podra predstav vladnyeh hospodarskyeh kruhov pri­niest nova faza pozemkovej reformy. VJada prisla s planom revizie a dokoncenia pozemkovej reformy z medzivo;nove­ho obdobia, co znamenalo dokoncenie paree!acie latifundii byvalej uhorskej Uaehty, a tief delenie zvyskovyeh verko­statkov a hospodarstiev v ruk:ich prominentov medzivoj­noveho refimu. Novou kapitolou reformy bola paree!:icia iidovskej p6dy. Zakon 0 pozemkovej reforme c. 46 z febru­ara 1940 daval statu pravo na vykup p6dy od vlastnfkov s hospodarstvami nad SO ha, ale iba s ieh suhlasom. Nuteny vykup bol moiny v pripade hospodarstiev Zidov a politie­kyeh predstavitefov byvalej CSR. Osnovatelia reformy si boli vedomi, ie hromadne delenie vefkostatkov by mohlo zniiit produktivitu pofnohospodarstva. PoCitali s vytvara­nim moderne vybavenyeh fariem s vymerou do 30 ha. Stat ponukol na predaj ee!kom 1 619 tis. ha p6dy, z coho 39 %

pripadalo na pol'nohospodarsku a zvysok na lesnu p6du. Vagne formulovane podmienky vykupu hospodarstiev nad 50 ha vsak zamedzili ueinnosti reformy vo vztahu k vel'kym p6dnym vlastnikom. Reforma sa v konecnom d6sledku zu­fila na p6du v majetku Zidov. Je; rozloha dosahovala 44,4 tis. ha pofnohospodarskej a 57 tis. ha lesnej p6dy. Rofnici ju mohli ziskat' nutenym. ako aj dobrovofnym vYkupom. Radikalizaeiou protiiidovskyeh opatreni vsak pozemkova reforma vo vzt'ahu k majetku Zidov nadobudla povahu arizacie. Zidovsku p6du prevzal stat a na pareehieiu realne poskytol 45,4 tis. ha iidovskej a konfiskovanej p6dy. Na jej deleni participovalo asi 22,S tis. rol'nikov a vel'kostalkarov. Vacsina pridelov mala ploehu asi 1 ha. Predstavy 0 moder­nyeh farm:ich spInalo do urcitej miery len okolo 680 no­vyeh majetkov s vymerou 8 az 20 ha. Nadeje na vytvorenie vyspe!ej vrstvy farmarov zlyhaJi, preto narodohospodari hradali ine eesty rozvoja pol'nohospodarstva. Pocitali s roz­sirovanim ploehy obrabanej padya s intenzifikaeiou. najma zvysovanil1l leehnickej urovne hospodarstiev, vyuiitil1l novyeh odrad a plel1lien. ako aj novyeh agroteehnickyeh postupov. V zaujme rozsirenia ploehy obnlbanej pady stat prijaJ uCinne legislativne opatrenia. Syslemove zmeny do

vyvoja intenzifikacie mal priniest' zakon c. 49 z marea 1942. Na jeho podklade stat uvol'nil investicie v hodnote 100 mil. Ks, ucelovo zamerane na podporu intenzifikacnyeh cinite­fov. Stat zaroveil v pofnohospodarstve rozsiroval jed not live met6dy usmernovanej vojnovej ekonomiky. Podporne akcie napol1lohli zabezpeceniu vyiivy obyvatefslva po strate jui­nyeh produktivnyeh oblasti. Vynalozene usilie vsak malo iba ciastocny efekt. Adl1linistrativny tlak na zvysovanie vy roby proslrednfctvom statno-monopo!istickyeh opatren! mal casto kontraproduktivny dopad. Rol'nici zatajovali cast' urody pre vlastne potreby alebo pre cierny trh. Objemove aj kvalitativne ukazovate!e rast linnej a iivociSnej produkcie stagnovali alebo klesali. Hektarove vynosy klesli u vsetkyeh hlavnyeh druhov obilnin a okopan!n. Stavy hospodarskyeh zvierat sa zvysi li iba v pripade oSipanyeh. Celkova hodnota pofnohospodarskej produkcie v stalyeh eenach zazname­nala ui v rokoeh 1939-194 1 pokles 0 viae ako 20 %. Vlada rieSiia naroene ulohy zasobovania vlastneho trhu, ako aj Vel'konemeekej rise, dovozom niektoryeh pofnohospodar­skyeh vyrobkov z juhovyehodnej Eur6py a z neutralnyeh statov. Tento obehod patril k najuspdnejsil1l hospodarskym aktivital1l Siovenskej republiky. Najvacsi podiel na nom mali spolocnosti ako Frutex, Transdanubia. Dovozna a vyvozna spolocnost' a ine.

Yerke ulohy v planoeh hospodarskeho rozvoja pripi­soval vladny reiim narodne slovenskym bankam. Tieto

o prevode polnohospodArskych nehnu­telnosti a inventara !ivnostenslcYch a inych podnikov a lekArnf ako aj 0 obmedzeniach pri dispoziciAch t}'mito majetkami pisali sme na prlslu!nom mieste.

Obmedzenia, tykajuce sa nakIadania so ~idov8kIim majetkom vo vJeobecno8ti, vy­!ly a! roku 1940.

Zakon fulo 113/1940 51. z. vyslovil eite pred supisom ZidovskMto majetku, !e Zidia a !idovske sdru.Zenia m6!u nehnutelnosti scudzit, zataZit a prenajat len B povolenfm Ministerstva hospodfirstva.

Ale zAklad u.stavnl!mu prevodu !idovske­ho majetku do Arijslcych rUk bol polo!eny dna 2. IX. 1940 vydanim nariadenia s mo­cou zakona ~islo 203/1940 SI. z. 0 supise !idovskeho majetku.

PodIa tohto nanadema boli Zidia a ti­dovske sdrufema povinni presne vykazat vsetok svoj majetok - Zidia slovenski statni ob~ania aj majetok v cudzine _ p0-

dIa stavu leu di'lu 2. IX. 1940 s udanim hodnoty podIa beznej ceny.

tlalej je v tomte nariadeni ulo!ena. Zi­dem povinnost blasit do 15 dni ka1du zme­nu majetku, ktort presahuje rAmec riadne­ho hospodarenia alebo pravidelneho ob­chodneho styku. .

Na poruJenie tychto ustanoveof boly sta-

63

Supis tidovskeho majetku (Dr. A. Va!ek Protitidovske zakonodar­stvo na Siovensku, Bratislava 1942)

novene prune tresty (!aUr do :; rokov) a prepadnutie majetku.

Ustanovenia tohOO nariadenia prevzal aj k6dex.

Po vykonanI stipisu priltrOC:ilo sa k za­isteniu sp1sa.n~ho majetku, ~o bolo wno!­nenl! najmi splnomocnenfm. vl.idy wtav­njm zAkonom ~£Slo 210/1940 S1. z. a zria­denim Ostredneho hospodtrskeho frradu nadadenim ~Islo 222/1940 81. z.

Di\a 5. X. 1940 nadobudlo u~ost na­riadenie ~Islo 243, ktorym sa obmedzuje vornosC nakladaC s majetkom Zidov a !i­dovskYch sdru!enf.

Olnllene.ua podra tohto nariaden1a je pre piatnosC v aaklaclaal prAvnych likonev, ktorych predmetom je • maJetltom.. prevod, zAnik, zmena alebo obmedzenie

vlastnIckeho alebo ineho vecneho prava Zidov alebo !idovsIcych s.dru1eni na hnu­terne aIebo nehnuterne veci, ktorych obec­nat hOOneta prevyiuje Ks 500.-, potrebne pisomne povolenie Ostredneho hospodar­skeho liradu. Vynimku tvoria prevody to­varu obchodnlkov, livnostnikov a porno­hospodarov prl riadnej !ivnostenskej ~in­nosti.

Dfla 7. XII. 1940 bolo toto nariadenie no­velizovan~ v tom smysle, fe povolenie je potrebne na dispoziciu hoci;akym pd.vom (nariadenie &10 304/1940 81. z.). I tieto predpIsy boly s meniim.i zmenami craIej

64

mali plni( ulohu predvoja expanzie slovenskeho kapita lu. Predpokladom uskutoenenia uvedenych zamerov bolo po­silnenie pozicH narodne slovenskeho bankovnictva cestou koncentracie peiiainictva a ovhidnutim riadenia kapita­lovych tokov exponentmi rei imu. Hlavnym nast rojom koncentnicie penainictva sa stal zakon e. I II z maja 1939. Splnomocnoval ministerstvo financii nar iadi( banke fuziu s inym ustavom v pripade, ie to .,vyiadoval obecny zaujem". Hegern6nom zlueovania 32 samostatnych bank a pobotiek zahranicnych, najma ceskych, ustavov do niekorkych ka· pitaIovych centier sa po vnutornych zapasoch natlakovych skupin reiirnu stala Tatra banka a novy penainy ustav vlad­neho agrarneho kapitalu Sedliacka banka. Narodne sloven­ske bankovnictvo dostalo k dispozicii kapitalove hodnoty v celkovej surne I 225 mil. Ks. Urcity podiel na koncentracii si vyrnohli aj banky zastupujuce rfssko-nemecky kapital. Vysledkorn koncentracie bolo zniienie pottu samostat­n}'ch bank z 32 na II, z ktorych Ses( bolo slovenskych, tr i nemecke a dye macfarske. VJadne kruhy stupiiovali tlak na banky, aby spustili planovanu expanziu do inomirodnych akciovych podnikov. Objavilo sa niekol'ko projektov nacio­nalizacie, ako tzv. repatriacia ucastin slovenskych podnikov z Nemecka. Konkretne vysledky vsak boli mizive. Ciastocne uspechy priniesli iba individualne kapitalove transakcie bank, spadajuce do obdobia 1939-1942. Banky dosahovali uspech najrna pri obsadzovani oslabenych pozicii iidovske­ho kapitalu. Medzi ovladnutymi podnikmi jednoznacne prevazovali subjekty potravinarskeho a drevarskeho prie· myslu. Hodnota akcioveho kapitalu narodne slovenskeho

novelizovane (nariadenie &10 186/1941 51. z.) a konetne prevute k.6dexom.

Podla vletkYch tYchto predpisov vy­bert Ostred.ny hospodarsky Urad za povo­lema privneho Ukonu d6.vku vo .rylke 20'/. obecnej hodnoty predmetu v prospech Fon­du pre podporu vysCahovaIectva Zidov. D6.vku piaU fidovska strana.

Nariadeniaml tis. 271 a 272 z roku 1940 Vlaua' bolo stanoven~, !e V§etky platby v pro- dl:ly. spech 2idov a !idovsky-ch sdru!eni mo!no konat len na viazany u~et prij[matera u niektor~ho oprivneneho pei\ameho usta-vu. Vynimku tvoda len penzie, platby za tovar a za .rykony pd prevAdzke podniku aIebo pd rykone povolania, ak je pri nich platenie v hotoV06U obvykle. 8u~asne bolo narladene, Ie Zidia a fidovske sdru!enia su povinnI ozn{un.it: peflalnemu ustavu, fe ich utet je viazany. V~etky u~ty kaldeho druhu, ako aj uf jestvujuce alebo zriadiC sa majuce vkladne knifky Zidov alebo li­dovskjch sdrufenf holy vyhlasen~ za via-zan~.

OaIej bolo nariaden~, !e majitelia u~tov ObmtduM a vkladov mOtu na vydrl.iavanie seba a Yjbery. svojich rodinnych prislu!nikov vyberat tjfdenne len presne obmedzenu pei\a!nCl sumu, ktorA ~inila zpoeiatku Ks 1.000.-tyidenne a bola postupne vyhlUkami Ostredneho bospodarskebo tiradu sni!ova-

65

bankovnictva v pod nikovej sfere vzrastla v rokoch 1939-1944 z 52 mil. na 201 mil. Ks, co vsak predstavovalo len asi I I % celkovej hodnoty kapita lu akciovych spoloenosti. Spolu s d'alSimi subjektrni narodne slovenskeho kapitalu zvysili banky do roka 1944 podiel v podnikovej sfere pribliine na 18 %. Charakter obchodnej Cinnost i komercnych bank presiel po roku 1938 zasadnymi zmenami. Celne banky zacali financovat' vefkopr iemysel, zbrojarsku konjunkturu a zahranicny obchod. Silanena hod nota bankovnictva na Siovensku zaznamenala od konca roku 1938 do decembra 1944 narast z 2 970 mil. Ke na 5 685 mil. Ks. Podiel mirod· ne slovenskych bank na uvedenych hodnotach sa zvysil zo 44%na72%.

Vd'aka hospodarskemu rast u sa vladnemu reiimu darilo plnit' zamery v socia lnej oblasti. Medzi konkretne vysled­ky patrilo najma odstranenie chronickej nezamestnanosti. Nove moinosti uplatnenia sa vytvorili pre vsetky vrstvy obyvatdstva. Vojnova konjunktura zvysila zamestnanost' v priemysle pribliine 0 50 %. Dalsie pracovne prileiitosti poskytovalo Nemecko, kde sa dobrovorne vystriedali osoby zo Siovenska v poete asi 140 tisic na podklade doh6d z de­cembra 1939. Nutene vysid lene osoby eeskej narodnosti uvoi'nili takmer 20 tisic pracovnych miest pre statnych zamestnancov, uradnikov a prislusnikov intcligencie. Sloyenski rornici mohli vyuiit' lepsie odbytove moinosti. Zvysovanie odbytu podtili aj slovenski iivnostllici, ktor)·ch rady sa rozsirili cestou arizacic. Vojnova konjunktura pri· niesla aj zvysovanie nOlllinalnych rniezd. podra sudob)'ch statistickych udajov vZf<lstla priemerna mesacna rnzda

Supi. majetku Z;dov k 2.9.1940 podfa UZ a Statneho statistickeho uradu

5000000 .,,------.,

4 000 000

3000000

2000000

1000000

II Hruby majetok 1/

tis. Ks

• Zadl:!enie II tis. Ks

Ustredr'la Statny £:ido.... §talislicky

urad

C Cisty majetok II tis. Ks

Zosla\'em! podra spnivy Augustina Morivka 0 tiono!!i OHU za rok 1941.

2000 1600 1600 1400 1200 1000

600 600 400 200

Rovnake udaje 511 u\'edent' v Kamenec.,I.: Po slopach tragMie. Archa Bratislava 1991 5. 106 a 112

Pocet arizovanych iidovskych podnikov stay k marcu 1942 - podfa iup

I-Ia..!!!l!!l ...... ...!!!!!= Arizovane podriky

• ~ari§sko - zemplinska

• Bratislavska

o Nilrianska

a Treneianska

• Tatranska

• PotYOnska . Spolu

Ukvidovane zldollske podniky k marcu 1942 podra zup

• $an§sko - zemplilska

. Sratislavska

o Nitrianska

o Treotianska

• Tatranska

. Pohronskil

. SpoIu

v hospodarstve a terciarnej sfere za roky 1938-t944 priblii.­ne 0 97 %. Sucasne vsak prudko stupali iivotne naklady a postupovala inflacia. Zvysenie realnych miezd oproti predvojnovemu stavu preto nastalo iba v rokoch 1941-1942 04 % az 9 %. K popularite novcho rdimu prispeli jed nora­zove, ako aj niektore systemove, socialne opatrenia. Medzi najvyznamnejsie patrilo od roku 1940 zavedenie rodinnych pridavkov na nezaopatrene deti. Predpokladom ziskania rodinnych pridavkov bolo clenstvo v niektorej sOcialnej po­ist'ovni. Opatrenie zasiahlo aj sirsie vrstvy robot n ickych po­istencov. Tho mali po odpracovani najmenej 60 pracovnych zmien mirok na mesacny prispevok v hod note 10 Ks ai 40 Ks na jedno diet'a. Zamestnanci vyznamnejsich podnikov, bank alebo institucii mohli v ramci socialneho pripoistenia v penzijnych fondoch poberaf na svoje deti aj podstatne vys­sie pridavky. Napriklad penzijny fond Tatra banky vyplacal pridavky 200 Ks ai 300 Ks na diet'a zamestnanca. Beinoll sucast'ou zivota sa stali rodin ne rekreacie s prispevkami odborovych organizacil a zamestnavatefov. Uvedene akcie spravidla tvorili sUtasf propagandistickych kampani, ako .,Usmievave Siovensko" alebo "Radost' z prace". Medzi dal­sie opatrenia rezimu moino zaradit' predfienie platenych dovoleniek. Pocet dnl dovolenky mohol v zavislosti od profesijneho postavenia a odpracovanych rokov dosiahnut' yerke rozpatie. Napriklad uradnici mohli cerpat' od 10 ai do 42 dni dovolenky rocne. Pozitlvny vplyv mali tid niektore jednorazove socialne akcie rdimu, ako bol projekt vystavby rodinnych domov pre robotnictvo za pomoci statu. Vladne organy bezplatne rozdali aj 5 tisk kojeneckych vybaviCiek robotnkkym rodinam a uhradili rekreacie niekofkym desiatkam detl zo socialne najslabSkh rodin. Tieto kroky napomohli zlepseniu socialneho postavenia casti obyva­tefstva a udrfali sa aj po zaniku SR. Po roku 1938 nastali zmeny v celkovom systeme socialneho, ciie penzijneho, ne­mocenskeho a urazovcho poistenia. leho system nadviazal na uspesne vysledky medzivojnoveho obdobia. Krajinske pobocky dvoch najvacskh uslavov socialneho poislenia v byvalej CSR - Ostrednej socialnej poist'ovne a Vseobecneho penzijneho ustavu v Bratislave - sa administrativne vycle­nili aj so svojim i pOistencami ako samostat ne institucie pre uzemie slovenskeho statu a dalej pracovali bez vaznejskh problemov.

Hospodarstvo Siovenska mohlo uchranit'svoju relativnu prosperitu len po urCilu dobu, kym vplyvy svetoveho voj­noveho konfliktu nezacali poslupne deiitruovat' dosiahnute ekonomicke vysledky. Vhidne kruhy museli krok za krokom pristupit' k budovaniu riadeneho vojnoveho hospodarstva podra vzoru nacistickeho Nemecka. Nastrojom kontrolyeko­nomiky boli statnomonopolisticke korporacie z 30. rokov, ako aj novozakladane institucie. Statna regu lacia prenikla do sfery cenotvorby, zamestnaneckej a mzdovej politiky, do obchodll, pol'nohospodarstva aj priemyslu. V rokoch 1940-1942 stat preSiel od Ciastocnych zasahov k zloiitemu syste­mu usmeni.ovania cele; ekonomiky. Vznikli institucie ako Cenovy urad, Ostredny urad prace a v pofnohospodarstve k starsej Obilnej spolocnosli pribudli nove stalnomonopolis­ticke centraly Slovpol, dye llslredne pre kontrolu rastlinnej

a iivocisnej vyroby a d'alSie korponicie. Institucionalny vyvoj centralneho usmernovania hospodarstva vyvrcho­Iii v roku 1942 zaloienim Najvyssieho uradu pre zasobovanie, ktory spojil Cenovy urad a ustredne pre kontrolu pornohospodarskej vyroby.

Stat rozdelil ceny jednotlivych to­varoY na lIsmenl0vane a vol'ne, zavie­dol vseobecnll pracovnu povinnost pre oheanov od 18 do 60 rokov. Stanovil maximalne mzdy, kontrolu obchodu a priame zasahy do rastlinnej a iivotiS­ne; vyroby. V priemysle statne organy usmeniovali predovsetkym sferu dis­trihucie a vyuzitia surovin, nesk6r vsak zasahovali aj priamo do vyrobnych programov. Ruka statu napokon za­siahla aj do kaidodenneho zivota oby­vatdstva. Kym spociatku vladny reiim Augustin Moravek, prcdseda Ustredneho daval, neskor bol donuteny uberat'. Aby hospodarskeho uradu od 19.9.1940

ny zakon" predpokladal vstup majorit­neho "kresfanskeho" spoluvlastnika do zidovskeho podniku cestou nuteneho vYkupu. Tento zakon vsak mal na majetkove presuny iba okrajovy vplyv. Proces arizacie sa urychlil po mocen­skych zmenach v lete 1940. Radikalne narodno-socialisticke kridlo vladnej garniturypresadi lo tzv. revolucm.i cestu riesenia "iidovskej otazky" podra vzoru nacislickeho Nemecka. Predpokladom urychlenia arizacie bol komplexny supis iidovskeho majetku. Vskutocnil sa k 2. septembru 1940. Podra jeho vysledkov predstavoval majetok Zidov celkovu hodnotu 4,4 mid. Ks vnitane pohl'adavok. V supise vsak uz neboli zahrnute kl'ucove zidovske podniky prevzate v predchadzajucom obdobi domacim a nemeckym kapitalom ani majetok transferovany do 7..ahranicia. Arizatny proces kulminoval pribliine sa vyhol nepopularnemu Hstkovemu

systemu, zavadzal od roku 1940 tzv. odberne kniiky na vybrane druhy nedostatkovych tovarov. lch zoznam bol stale dlhsi a rozSfrii sa na vel'ku cast' zakladnych iivotnych potrieb. S postuPlljucou inflacioll zaroven nistli ceny, najma dovazanych tovarov. Obcania zist'ovali, ie ich nllda rastie pomalsie nei ceny v obchodoch. nehovoriac ui 0 ciernom Irhu. latiar co mzdovy index zaznamenal od roku 1939 do jari 1944 rast pribliine 80 %. iivotne naklady robotnickej rodiny sa zvysili 0 118 %. Zhorsovanie socialnych pomeroy nahlodavalo doveru k vhidnej garniture a medzi fuomi sa Mrila nespokojnost'.

Vladne hospodarske kruhy coskoro po uchopen! moci pochopili, ie optimisticke hospodarske programy vytycene este v obdobf auton6mie sa vzhl'adom na kapitalovy a ekono­micky potencial noveho statu dali uskutocnit' ekonomickymi nastrojmi len ciastocne. Preto pristupili k mimoekonomic­kym opatreniam. Viacere z nich mali kontroverznu pova­hu. Do krajnej polohy sa dostali v programe arizacie, cize vyvlastnenia majetku iidovskej komunity. Arizacia bola vysledkom niekol'kych vyvojovych etap. Prva zacala ui na jesen 1938 uvahami 0 iitatnej kontrole iidovskych podnikov a ich kapitalovom ovladnuti. Objavili sa aj prve mivrhy na supis iidovskcho majetku. Plany arizacie nadobudli realne kontury po vzniku slovenskeho statu. Od marca 1939 do septembra 1940 sa formovala faza tzv. evolucnej arizacie. Jej myslienku presadzovali umierneni predstavitelia reii­mu a narodohospodari. Pocitala 5 dotasnou koexistenciou Zidovskeho a tzv. krest'anskeho kapitalu. Medzi hlavne m\­stroje protizidovskeho tlaku v sledovanej faze patrili reyizie iivnostenskych opravneni. dosadzovanie zastupcov statu do vacskh iidovskych podnikov alebo supis iidovskej p6dy. "Evolucna" faza arizacie vyvrcholila prijatim zakona 0 po­zemkovej reforme c. 46 z februara 1940 a tzv. prveho ari­zacneho zakona c. 113 z aprila 1940. Sucast'ou pozemkovej reformy mal byt' nutenyvykup Zidovskej p6dy. Prvy "arizac-

v obdobi od septembra 1940 do septembra 1942. Vrcholnu "revolucnu" fazu arizacie spusti l ustavny zakon c. 210 zo septembra 1940. Tymto dali poslanci Snemu vlade na dobu jedneho roka plnu moe vo veci "riesenia iidoyskej otazky" prostrednktvom vladnych nariadeni. Sustava protiiidov­skych legislativnych aktov vyvrcholila vladnym nariadenim c. 198 zo septembra 1941, znamyrn ako "zidovsky k6dex". Arizaciu riadila osobitna institucia - Ostredny hospodarsky urad. Na jej cele stal karierista A. Moravek. Vladne nariade­nia z jesene 1940 odnali osobam iidovskeho povodu peavo vorne nakladaf s vlastnym majetkom. Cennosti, penaine prostriedky a cenne papiere museJi deponovat' v pcnainych ustavoch. Vloiene hodnoty n<isledne odcerpaval stat. ktory bol v skutocnosti hlavnym arizatorom. Charakter postat­novacej akcie mali aj dosledky tvz. "druheho arizacneho zoikona" t. 303 z novembra 1940. Tento ui nepocital s nu­tenym vykupom, ale s postatnenfm iidovskeho podniku. Stat vystupoval v ulohe veritefa. ktoremu arizator splatil za prevzatypodnik tzv.likvidacnu hodnotu. Z celkoveho poctu okolo 12 300 iidovskych podnikov sa predmetom arizacie stalo pribliine 2 200 podnikov, zatiar co ostatne stat likvi­doval. aby neprekazali "krest'anskej konkurencii", Arizacia bola spojena s vlnou korupcie, defraudacii a dilctantskeho znehodnocovania pod nikov. V maji 1941 bolo postatnene aj iidovske p6dne vlastnktvo, v septembri 1941 domovy majetok a v maji 1942 iidovske hnutefnosti. Vladne hos­podarske institucie potom vyvlastneny iidovsky majctok roznymi formami odpredavali. Nadeje vladnych kruhov. ie ariz3cia bude vydatnYI11 zdrojom financovania hospodar­skych programov. sa vsak rychlo zrutili. Stat odcerpal zo iidovskeho majetku okolo 1,1 mId. Ks, ale naklady na de­portacie, povestne "osidfovacie" poplatky za vyvezene osoby a dalSie protiiidovske akcie si vyiiadali pribliine 0,950 mid. Ks. Arizacia v konecnom dosledku priniesla hospodarstvu d'alekosiahle skody.

Imrich Karvd. guverner Siovenskej narodnej banky v Bratislave. od juna 1942 prednosta Najvy'uieho uradu pre zasobovanie

NajiaHie d6sledky pre slovenske hospodarstvo vsak mala nerovnopravna ekonomicka spolupraca s nacistic­kym Nemeckom. Po schvaleni tajnych dodatkov ochrannej zmluvy z marca 1939 zacal na Slovensko r6znymi kanalmi prenikai nemecky kapital. Kl'ueove podniky ostali v rukach poprednych koncernov a kapitalovych centra l so sid 10m na uzemi ceskych krajin. Podstatna zmena vsak nastala v personalnom zloieni spr<lvnych organov jednot li vych spolocnosti. ktore ovladli z3stupcovia nemeckych bank a koncernov. Pozicie eelnych ballskych a hutnickych spo­loenosti ceskych krajin na Siovensku prevzali najvaesie risske banky a monopolne zoskupenia. Blo predovselkym o Dresdner Bank, Deutsche Bank. A. G. Reichswerke Herrman Goring, Preussische Bergwerke und Hlitten A. G. Berlin, Weitscher Magnesitwerke a d'alsie. Slovensky stat na podklade doh6d s Nemeckom postupil prava na I'aibu ropy spolocnosti Deutsche Erdol A. G. Koncern H. Goringa ovladol aj nove zbrojovky na Povaii a od statu odkupil zeleziarsky komplex na Pohroni. Vlada v skutoc­nosti ze!eziarne predala na symbolicku cenu a kazdorocne prispievala na dopravne naklady podniku subvenciami zo statnej roZpoctli. Najvatsie chemicke podniky Siovenska Dynamit-Nobel a rafineria Apollo v Bratislave sa dostali do ruk najmocnejsieho nemeckeho chemickeho koncernu I. G. Farbenindustrie. Vyznamne drevarske podniky boli zaradene do jedneho z regionalnych subjek tov vefkoplosnej ekonomiky Nemecka pre stredmi a juhovychodnu Ellr6pu Slid - Ost - Holz Berlin. Podie! nemeckeho kapitalu v pod-

nikovej sfere Siovenska vzrastol v kratkom obdobi rokov 1938-1942 zo 4 % na 51,6 %.

Suverenita vladnych hospodarskych organov, meny, zahranicneho obchodu a hospodarskej politiky Slovenskej republiky ostala oficialne zachovana. Vplyv hospodarskych spieiek nacistickeho Nemecka prostrednictvom kapitalo­vych vazieb, dosadenych poradcov, medzistatnych vladnych vyborov a komisii na sloven sku ekonomiku sa vsak neustale prehlbova l. Vyhlasenim totalnej vojny nacisti zaroven tota­li zova li riadenie hospodarstva v celom priestore ovladanom Vel'konemeckou risou. Hlavny koridor bezuzdneho dranco­vania slovenskeho hospodarstva Nemeckom predstavovala vzajomna obchodna vymena formou clearingu. Tenlo skry­va l zlozity a d6myseJny mechanizmus rozlicnych for iem vykorist'ovania ekonomiky Slovenska~ Jednu z hlavnych met6d exploatacie tvoril nevyhodny vymenny kurz meny. pevne stanoveny v pomere I RM:ll, 6 Ks. Rdlna hod­nota marky dosahovala priblizne 7 Ks az 8 Ks. Vymenny kurz skresfoval skutocne proporcie vzajomnej obchodnej vymeny a umoinoval lacny vykup Siovenska nadhodno­tenou nemeckou markou. Zaroven motivoval slovenskych exporterov k zvysovaniu objemu vyvozu do Nemecka, ako aj do priestoru ceJej Vel'konemeckej rise. D6sledkom bol narast clearingovej spicky v rissko-slovenskom zahra nic­nom obchode v prospech Siovenska. Nemecko uh radzalo previs slovenskeho exportu formou bezcennych dobropi­soy. DalSim nastrojom vysavan ia hospodarskych zd rojov Slovenska bol komplikovany system clearingovych uctov a poduttov. kh ulohou bolo maskovat' zamrznute pohfa­davky. Hodnota zamrznutych pohfadavok Siovenska voti Nemecku dosiahla 7,077 mId. Ks. Pre Siovensko vyplyva Ji nevyhody aj zo struktury vzajomnej obchodnej vymeny. Siovensko vyvazalo predovsetkym suroviny a polotovary a dovazalo hotove vyrobky, naj ma r6zne druhy strojov. za neumerne ceny. Siovenska viada museJa tiei hradit' mzdy slovenskych robotnikov v Nemecku. ako aj robotnikov v slovenskych zbrojovkach ovhldanych nemeckym kapi­talom. Preplacala rekreacie nemeckych deti na Slovensku a viacere ine dodavky a sluiby.

Vladne hospodarske kruhy si vdmi dobre uvedomovali kolonialny charakter ekonomickych vzt'ahov s Nemeckom. PredstaviteJi a vladnych fina ncnych institucii sa preto poku­sali obmedzit' objem tovarovej vymeny s Vefkonemeckou risou. Vyuiival i k tomu specialne nast roje, ako boli tzv. skladacky. Tieto vyjadrovali zaruku exportera, ie hodnota nim vyvezeneho tovaru bude nahradena dovozom v rov­nakej hod note. Zaciatkom roku 1944 pristupili k zakazu financovania nemeckeho clearingu komercnymi bankami. Nasledne vsak museli zakaz odvolat' na natlak Nemecka. Straty obchodu s Nemeckom Siovensko eiastocne nahra­dzalo pomerne vyhodnymi hospodarskymi vzl'ahmi s d'al­sim spojencami a satelitmi Nemecka, najma s Talianskom, Mad'arskom, Rumunskom. Bulharskom, ktore tiez prebie­hali na principe clearingu. Znaene problemy Slovensku sp6sobilo odpadnulie ta lianskeho zahranicneho obchodu po vylodenf spojencov v lete 1943. Standardne obchodne vz t'ahy Siovensko udriovalo s niektorymi neutralnymi

Hanska Bystrica po bombardoyani - polas SNP

statmi, menovite so Svajciarskom a Svedskom. Tieto boli jednym z mala vydatnejsich pramenov deviz.

Obsadenie Siovenska jednotkami nemeekej armadyvie­dlo k otvorenej hospodarskej exploatacii. Financovanie pobytu okupacnyeh vojsk musela totiz prevziaf slovenska vlada na podklade medzistatnej dohody z 9. okt6bra 1944. znamej ako Militarvertrag. Naklady si vyziadali priblizne 0,5 mid. Ks mesacne. Skryte for my vazalskeho vzt"ahu sa zmenili na bezprostredne draneovanie vsetkyeh dostup­nyeh zdrojov ekonomiky. Siovenska vladna moe a jej hos­podarske organy museli podra uvedenej dohody. ktora mala spatnu pJatnosl od I. septembra 1944, poskytnut' nemeekym jednotkam vsetko materialne zabezpecenie, ako aj zfavy a vyhody udefovane vlastnej armade. Nemeeke velen ie dostalo tiez moznost' priamo nakupovaf zasoby a material proslrednictvom poukazok prephkanyeh financnymi insti-

tueiami slovenskeho statu. Ui od jesene 1944 zacali nemee­ke jednotky demontovaf a odvazaf zariadenia vyznamnyeh podnikov. Napriek odmietavemu postoju hospodarskyeh predstavitefov Slovenska nemeeka branna moe dosiahla, aby demontaz, odvoz a likvidacia teehnickej zakladne strategickyeh podnikov a infrastruktury dostali pravny zaklad v podobe medzistatnej dohody z I. februara 1945. Nasledne mali nemeeke jednotky uplne uvofnene ruky na systematieku destrukeiu hospodarskej zakladne Siovenska. Bojove operacie, hospodarsky rozvrat a okupacia Siovenska nemeekou armadou od jesene 1944 dali impulz k spusteniu dovtedy tlmenej inflacnej spira ly. K najvyznamnejsim faktorom prehlbovania infhkie a k pritinam vnutorneho zadlzovania krajiny patrili miliardove skody plymiee z hos­podarskyeh vzt'ahov s Nemeekom. minusovy zaverecny ucet z arizacneho procesu, investicie do infrastruktury, dotacie

Navsteva bulharskeho ministra osvety Borisa Jocova na Slovensku 8. 6. 1943. Pred hlavnou stanicou v Bratislave ho zrava sprevadza minister ~kolstva 'ozefSivak

do hospodarskej sfery a vydavky na rozvojove programy. Ani rastuce prijmy z pomerne uspesnej vojnovej konjunktury nestacili kryf obrov­ske vydavky statu. Vlada spoCiatku riesila problem shitnymi p6Zickami. lch pramenom boli predovsetkym rezervy komercnych bank. Tieto sa vsak ryehlo vycerpali. Vladne financne institucie preto postupne rozsirovali objem penazi v obehu. Do leta 1944 bol nepriaznivy proces do urcitej miery pod kontrolou.

asledny vojensko-politicky vjvoj vsak dal inflacii vorny priebeh. Ministerstvo financii vydavalo na krytie vojnovych potrieb zmenky. kiore Siovenska narodna banka preplacala. Ked'ie zdroje vofnych penaznyeh prostriedkov sa bezna­dejne minuli. zmenky museli byt' uhnidzane emisiou novych penaz!. lch hod nota stale prudsie klesala.

Zatiar co v obdobi od marca 1939 do Pohreb spisovatefa lozefa Gregora Tajovskeho na Ondrejskom cintorine v Bratislave 23. 5. 1940 decembra 1943 vzrastlo mnoistvo obeiiva z 1 600 mil. na 3 823 mil. Ks, od januara 1944 do marca 1945 sajeho objem zvysil na II 649 mil. Ks. Vnutorne zad!zenie slovenskeho statu vznistlo od marca 1939 do mar­ca 1945 z 32 mil. na 14432 mil. Ks.

V podmienkach Siovenskej republiky 1939-1945 nastalo hospodarske ozivenie ako d6sledok p6sobenia viacerych priaznivych faktorov, predovsetkym v d6sledku vojnovej hospodarskej konjunktury. Ekonomicky rast priniesol do­casne zlepsenie socialnych pomeroy vel'kej casti obyvatef­stva. Bol vsak spojeny s deformaciami vojnovej ekonomiky, s kontroverznym hospodarsko-polilickym pozadim a s pre­nikanim hospodarskeho vplyvu nacistickeho Nemecka. Pochmurnou strankou hospodarskeho vyvoja bolo vy­vlastnenie majetku iidovskej komunity. Drancovanie hospodarstva nacistickym Nemeckom, d6sledky arizacie a <falSie negativne javy hospodarskeho iivota prehlbovali nespokojnosf sirsich vrstiev obyvatel'stva s totalitnym re­zimom a napomohli formovaniu protifasistickeho hnulia. ktore vyustilo do SNP. V jeho nimci sa uz objavili viacere nove crty hospodarskeho vyvoja, charakteristicke pre eko­nomiku Siovenska po roku 1945.

S.Kulhira

Pocas existencie SR. i ked' polilicky a ideologicky limi­tovana, zaznamenala narodmi kuitura, veda a umenie ako celok znacny rozvoj, a to ai do leta 1944. ked'po vypuknllti SNP na jeho uzemi vznika specifieky fenomen povstalec­kej kuhury. Od jesene 1944 do jarnych mesiacov 1945 v suvislosti s vojenskymi udalosfami a prechodom frontov sa kulturny iivot na Sloven sku uplne ochromil a zastavil. Isle net reba zabudaf ani na tll skutocnosf. ie popri ofici-

a lnej kulture l'udackeho rdimu vo vojnovolll obdobi pa­ralelne existoval demokraticky kulturny prud a rozvijala sa aj neoficialna protirezimisticka kultura obcianskych a I'avicovych sil, klorej predstavitelia prevazne spoClvali na principe tradicnej pasivnej rezistencie. mene; na formach aktivneho otvoreneho odbojoveho hnutia.

Vi od okt6bra 1938 v d6sledku nacionalistickej politiky bratislavskej vlady odchadzali a po marci 1939 sa museli zo Siovenska nutene vyst'ahovaf tisfcky ucitel'ov. stovky stredo­skolskych a desiatky vysokoskolskych profesorov. kultur­nych. osvetovyeh a vedeckych pracovnikov i umekov ceskej narodnosti. ktor! sa stali nepohodlnymi pre I'udaeky reiim. Len niektorym sa podarilo zfskat'vynimky a nemuseJi odisf do Protektoratu Cechy a Morava, elm sa zachranili pred priamou perzekuciou nemeckeho okupacneho rei.imu. Z rasovych d6vodov boli zo slovenskeho kulturneho zivota postupne a system at icky vytlaceni viaeeri jeho predstavi­telia iidovskeho p6vodu. Ui pred vyhlasenim Siovenskeho statu emigroval spisovatef G. Vamos a maliar I. Weiner­Kraf. pocas jeho existencie bola prenasledovana fotografka 1. Bliihova, maliar A. Frankl, herec M. Gregor p6vodne Guttman, dramatik P. Karvas, maliar F. Reichental, ka­rikaturista A. Richter, arehitekti H. Kvasnica (p6vodne Weinberger), A. SkuteckY. A. SlatinskY-Szalatnay. I. Vecsei (p6vodne Weisz) a P. Weisz, Clenovia knihkupeckej rodiny Steinerovcov, maliar A. Weisz-Kubinean.

DalSiu I'udackemu rezimu nepohodlnu skllpinu tvorili jeho domaci odporeovia, klor! boli bud' predcasne penzi­onovani, alebo sa vzdali ucinkovania v statnyeh sluibach, ei ich prelozili do odfahlych miest na vidieeku periferiu. Mnohi emigrovali do zahranicia, kde sa zapojili do druheho ceskoslovenskeho zahranicneho odboja. Osobitnu kapitolu

Clenovia SND v Bratislave - zl'ava: Maria Bancikova, Andrej Sagar a Jozef Budsky r. 1943

v tomto smere predstavoval fudacky politik, publicista a spisovatef K. Sidor, ktoreho na natlak nemeckej strany od­sunuli z najvyssich vladnych miest do diplomatickych sluzieb vo Vatikane, ale na Siovensku zostalo vefa jeho stupencov z kulturneho a umeleckeho prost redia, ktori sa zaradili do skupiny tZY. umiernenych rudakov a postupne zaujimali protireiimisticke pozicie, ,i dokonca spolupracovali s druhym ceskoslovenskym odbojom.

Sloven sku kulturu a umenie ochu­dobnila aj prirodzena mortal ita, ked' v obdobi r. 1939-1945 zomrelo viacero jej vyraznych reprezentantov: bansko­bystricky biskup M. Blaha, predseda Matice slovenskej a Spolku sloven­skych umelcov, hudobny skladatel' M. Moyzes, spisovatelia L. Nadasi-Jege, J. Gregor-Tajovsky, T. Vansova a inL Aj napriek tymto negativnym skutoc­nostiam vsak slovensky kulturny zivot celkom prirodzene napredoval, co sa prejavilo najma voblasti profesionalne­ho divadelnictva, hudby, muzejnictva, rozhlasu, vysokeho skolstva, vytvar­nictva, ale najma vedy a osvety, 0 co sa tradicne zasluiila predovsetkym Matica slovenska a od roku 1942 aj no­vokonstituovaml. Siovenska akademia vied a umen!.

Pre rozvoj kultury, vedy a umenia sa fudacky rezim usiloval vytvorit'

legislativne podmienky prost red­nktvom Siovenskeho snemu, kde na tvorbe novych zakonov v tejto oblasti participoval jeho snemovy kulturny vybor, v ktorom sa angazovali viacerf rozhl'adeni intelektuali. Predsedom bol publicista P. Carnogursky. K tejto skupine patril aj politik, publicista, kulturny a osvetovy pracovnik, pe­dagog J. Sivak, ktory stal od marca 1939 ai do septembra 1944 na cele Ministerstva skolstva a mirodnej osve­ty. Funkciu prednostu prveho odboru vykonaval P. Carnogursky, prednostu kulturno-osvetoveho oddelenia jazy­kovedec J. Stoic a pracovali tu napr. i literarny vedec I. Kotvan a polonista M. Stano. Minister Sivak ako kulturne zalozeny Clovek bol predsedom Spolku slovenskych umelcov, clenom vyboru Matice slovenskej i Spolku sv. Vojtecha. Poslupne jeho umiernene I'udactvo prerastlo, napriek clenstvu vo vlade, do kontaktov s obcianskou zloikou druheho ceskoslovenskeho odboja. V roku 1945 J. Sivak ako jediny z pro­minentov SR a byvalych ministrov vla­dy neemigroval. Narodny sud po vojne ho odsudjl iba na tri roky.

Vefmi d6leiite postavenie ziska I Orad propagandy, ktory fungoval v po­zicii zvlastneho odboru predsednktva vlady. Na jeho cele stali politici, spiso­vatelia a publicisti - A. Maeh (1938-39), K. Murgas (1939-41) a T. j. Gaspar (1941-45). Vo vysokych funkciach na Orade propagandy priebeine pracoval aj reziser a dramaturg F. Hoffmann, od roku 1941 sef kulturneho oddelenia, dale; novinar a spisovate1' K. Culen, li ­terarny vedee J. Ambrus, umenovedee V. Tilkovsky a spisovatel' 1. Kruiliak. Orad propagandy podfa nacistickeho vzoru forsiroval domacu narodno-so­cialisticku politiku a ideologiu l'udacke­ho reiimu v oblasti duchovneho iivota spolocnosti. Kontroloval kulturny, umelecky a literarny fivot, ako aj l11a­sovokomunikacne prostriedky - tlac a rozhlas. SHorn Oradu propagandy radili dosadeni nemecki poradcovia, ktori dohliadali na denne smerniee so zameranim na propagovanie l'udackej politikya ideologie. 0 tyehto otazkach sa casto rokovalo aj na uHom i sirsom predsednictve a vybore Hlinkovej slo­venskej I'udovej strany, kde sa v ramci

z. Hudcova-Frdova a Frallti~ek Kri~lof

Vesely v Duslkovej operete Pod cudzou vJajkou

jej genenilneho sekretariatu toulo problematikou zaoberalo kullurne oddelenie.

Medzinarodne nadstandardne kulturne a umeleckevzt'a­hy sa rozvijali medzi Slovenskom, acislickym Nemeckom, ale aj uSlasovskym Chorvatskom a fasistickym Talianskol11. Vynimocne postavenie pritol11 mala Slovensko-nernecka spolocnosf a Siovensko-chorvatska spolocnost'. Osobilne po­slavenie v politickom systeme SR zaujala Slatna rada, kde ako C1enovia p6sobili i basnici J. Kovalik-Usliansky, A. Zarnov (F. Subik). publicista a prelat A. Marsina, kulturny historik a spravca Spolku sv. Vojtecha J. Postenyi, literarny vedec J. Skultety a ako podpredseda spilsky biskup J. Vojta!!ak. Mnoistvo intelektualov, ume1cov a vedcov najrna z radov katolkkej inteligencie, vratane mladej generacie nastupu­jucej do praktickeho iivota, sympatizovalo so slovenskou statnost'ou a jej novovytvorenymi inslituciami. Vstupili pre­to do ~tatnych sluiieb vo viacerych najvyssich uradoch SR. Hadam najvyraznejsie sa tento fakt prejavil na Ministerstve zahranicnych veci, kde v uradnickom a diplomatickom zbore na rozlicnych postoch p6sobili spisovalelia, publicisti, novi­nari a literati. Na d'alSich rninislerstvach slovenskej vlady len sporadicky pracovali vyznamni predslavitelia nasej kulttiry, literatury, umenia a vedy - napdklad na ministerstve vnut­ra pracoval ako prednosta osobneho sekretariatu ministra Macha basnik V. Beniak.

Prirodzenym strediskom kultury, vedy, urnenia a vysokeho skolstva bola, ako hlavne mesto. Bratislava. Nachadzali sa tu celonarodne kulturne a skolske institucie

ako Hudobna a dramaticka akademia pre Siovensko, Siovenske mirodne divadlo, filmove spolocnosti Nastup a Skolfilm, Siovenska akademia vied a umen!, Siovenska katoHcka akade­mia, Siovenska Iiga, Siovenska univer­zita s viacerymi fakultami, Siovenska vysoka skola technicka, Siovenska tla­cova kancei<iria, Siovenske muzeum, Siovensky rozhlas, Univerzitna knii­nica, Vedecky ustav pre zahranicnych Siovakov a Vysoka skola obchodna. Niektore fungovali priamo na baze statnej intendancie, ine ako ucastin­ne a akciove spolocnosti, aalSie na druzstevnom zaklade. Najma s tymito vrcholnymi ustanoviznami v Brati­slave suviseli iivotne osudy a tvorive aktivity viacerych poprednych repre­zentantov slovenskej kuhury, vedy a umenia. Niektore z tychto osobnosti stali v sluibach reiimu vojnovej SR, vacsina sa politicky a obciansky nepre­javovala, aalSi sa zapojili do druheho ceskoslovenskeho odboja, a napokon roku 1944 aj do Povstania, pricom sa stali organickou sucast'ou povstaleckej kultury.

Druhym, tradicnym centrom slovenskej kultury. vedy a umenia zostaval Turciansky Sv. Martin, kde sid lila Malica slovenska, Siovenske narod­ne muzeum, Muzealna slovenska spolocnost', Siovenska narodna kniinica, Siovenska bibliograficka spolocnost', Knihtlaciarsky ucastinarsky spolok, Slovensky spevokol, respektive Slovenske komorne divadlo, Statny archeologic­ky ustav, Ostredie slovenskych ochotnickych divadiel a Zi­vena. V Matici slovenskej sa v roku 1940 stal po ,. Skultetym spravcom spisovatef J. Ciger-Hronsky, klory mal - aj ako vytvarnik a kulturny manaier - v plane vytvorif z Martina moderne kuhurne a archilektonicke stredisko Siovenska. V ramci neho sa vybudoval prvy slovensky pdrodnyamfite­ater, ako aj polygraficky podnik svetovej urovne Neografia. S Turcianskym Sv. Martinom, a najma maticnym hnutim pobs vojnovej Siovenskej republiky okrem Hronskeho a Skultetyho spojili svoje osudy a dielo mnohi vyznamni kulturnici. Aj niektod kulturni pracovnici z martinsko­malicneho prostredia palrili k exponenlom radikalneho i umierneneho rudactva, ale prevaina vacsina Martincanov Sa zapojila do druheho ceskoslovenskeho odboja a v roku 1944 aj do Povstania.

K d'alsim strediskam slovenskej kultury patrila na zapad­nom Siovensku Nit ra a Trnava, najma so svojim Spolkom sv. Vojtecha s predsedom J. Carskym a tlacovymi organmi Katolicke noviny a Putnik svatovojteSskY. Neodmyslitefnou postavou bol hudobny skladatef M. Schneider-Trnavsky a sochar J. Koniarek. Na strednom Siovensku sa kuhurny iivol sustreaoval aj do Ziliny, kde od roku 1940 sidli la re-

Vfznamnt! osobnosti kulturneho zivota na S)ovensku - zfava: Jan Jamnicky, Jan Borodac. Pavol Bielik a Miku la~ Huba

dakeia dennika Gardista SO sefredaktorom M. Urbanom, do Liptovskeho Sv. Mikuhisa so spolkom Tranoseius s tla­covym i organmi Cirkevne listy a Evanje1ieky posol zpod Tatier a do Banskej Bystriee. ktoni sa po vypuknuti SNP od augusta do konea okt6bra 1944 stala eentrom povstaleekej kultury. Na vyehodnom Siovensku sa ku ltura koneentrovala do Presova. kde posobila pobocka Slovenskeho rozhlasu a v roku 1944 vzni klo profesional ne Slovenske divadlo. pricom ustrednou osobnost'ou tyehto oboeh institueii bola postava spisovatefa A. Pridavka. Viaeerf PreSovcania sa zapojili do druheho ceskoslovenskeho odboja a Povstania.

V roku 1938, po zruseni ceskej cinohry a postatneni Slovenskeho narodneho d ivadla v Sratislave. sa zacala nova etapa v jeho rozvoji. V cinohernej oblasti popri strednej he­reekej generaeH vstupuje na prelome 30. a 40. rokov mlada silna generacia, ktora sa tu etablovala a vytvorila zaklady vynikajueej slovenskej hereekej skoly. Reiiserstvu sa popri J. Sorodatovi venoval A. Sagar, J. BudskY. F. Hoffmann. J. Jamnicky a D. Janda. dramaturgii J. Sedhik a seenografii L Fulla, J. Ladvenica a J. Veesei. Divadlo uvadzalo predo­vsetkym hry suvekyeh slovenskyeh autorov. Statna inten­dancia na cele so statnym intendantom L Brezinskym vsak neraz negativne zasahovala do personalneho obsadenia i eenzorsky do dramaturgiekeho planu, co malo za nasledok odehod viaeeryeh tinohernyeh hercov. Z osobnyeh dovodov prestala hrat' H. Melitkova, z rasovyeh M. Gregor, z narod-

nostnyeh M. Zelenska, pre politicke postoje musel odist' A. Bagar. do fil mu prestupil P. Bielik. Obaja, Bagar i Bielik sa napokon zucastnili Povstania, kde sa k nilll pripojil F. Zvarik. Popri tinohernom subore Slovenskeho narodneho divad la vysoku umeleeku uroven dosiahla i jeho opermi zloika. pritom sa podobne sformovala si lna stredna a mla­da generacia opernyeh s6listov. V Slovenskom n;irodnom divadle sa zdarne rozvija la na zaklade ruskej skoly pod ve­denim M. Fromana jeho baletna zloika, ust rednou postavou operety sa stal spevak F. Kristof-Vesely a skladatefG. Dusik. Na rozvoji a nastupe mladej hereekej i opernej generaeie sa podiefala predovsetkym Hudobna a dramaticka akademia pre Slovensko v Bratislave. ktoru po postatneni v roku 1941 premenovali na Statne konzervat6rium. Na tejto skole v pe­dagogickom zbore p6sobi li ako profesori najvyznamnejSi predstavitelia slovenskej hudobnej moderny. ESte v roku 1939 zaloiil F. Devinsky v Bratislave sukromne operetno­cinoherne Siovenske fudove divadlo, ktore sa presfahovalo do Presova a v roku 1941 naslo svoju stcilu domovsku scenu v Nitre, kde sa pine profesionalizovalo. Centrum sloven­skeho ochotnickeho divadla sa nachcidzalo v Martine, kde pri Matici slovenskej nad'alej p6sobilo Ostredie slovenskyeh ochotnickych divadiel (OSOO) s casopisom Nase diva­dlo. V roku 1944 pri nom vzniklo i Ostredie babkarskych ochotnickych divadiel (OSOS). Vynikajuci ochotnicky herecko-operetny martinsky Siovensky spevokol sa po pri-

chode A. Bagara profesionalizoval a v roku 1944 vzniklo na druzstevnej baze Siovenske komorne divadlo. Podobne na druzslevnom zaklade sa sucasne s martinskym konstituuje d'aBie profesionalne Siovenske divadlo v Presove, prieom o jeho zaloienie sa zasluiil A. Pridavok a F. Rell . Osobilnu kapitolu a vyznamnu sueast' povsta leckej kultury predsta. vuje Frontove divadlo, vytvorene z iniciativy A. Bagara, ktory ho i viedol , so silnou hereckou zloikou.

Dokllmentarny, najmaspravodajskyfilm nezaznamenal na Siovensku vy raznejsie uspechy, preloie bol ideologicky ovplyvilOva nya hrany prakticky neexisloval. Za obdobie SR sa nepodarilo natocit'ani jeden slovensky hrany celoveeerny film. To platilo napriek tomu. ie filmova niu sa od roku 1942 profesionalne venova la zak ladatdska osobnost' slovenskej kinemalografie P. Bielik. Vi roku 1939 vznikla ueastinna spolocnost' Nastllp v Bratislave. klora sa mala venovat' vy­robe, dOVOZll, vyvozu a di striblkii filmov. Na jej cele stal P. Cambala. Nastup predovsetkym dovazal nacisticke filmo ­ve tyidenniky s propagandistickou a vojnovou tematikou a nemecke fi lmy podobneho za merania. Vlastnu vyrobu zameriaval na produkciu dokumentarnych spravodajskych filmov, ako aj celoveeernych. Boli realizovane v duchll fu· dackej kulturnej politiky s vojnovou a propagandistickou lematikou. Inou cestou siel P. Bielik, ktory sa orienloval na tvorbu dokumentarnych poplilarno· nallenych filmov s prirodopisnoll a socia lnou or ienlaciou. Dalsia spoloc· nost' nazva",l. Ostav pre skolsky a osvetovy film (Skolfi lm), zaloieml roku 1939, vyniba la len kralkomelniine filmy s didaktickym zameranim. V roku 1942 vsak jej pracovnik V. Kubal natoeil prvy slovensky kresleny film Studna lasky. Rokll 1943 sa reiiser M. Holly sl. pokusil 0 za loienie spo· locnosti Siovensky film, ale napokon prestupil do Nas lupu. V lete 1944 nataeal v okoli Brezna folkl6rny film Hanka sa vydava. Jeho reziu po Hollom prevzal P. Bielik, klory po vypuknut i SN P presiel spoloene s celYIll filmovym stabom na povstaleckll stranu, kde vy raba l aulent icke dokumenty o mobili zaci i, armadnyc h i partiza nskych bojovych opera· ciach, z klorych sa vsak zachovalo iba torzo.

Zaklady slovenskej fotograficke; tvorby v medzivojno­vom obdobi poloiil P. Socha n a K. Plieka, ktory odbor fi lm a fotog rafovanie do roku 1939 vyueoval na Skole umeleckych remesiel v Bratislave. Tu vychoval viace ro umeleckych ire· portazno-dokumentacnych profesionalnych fotografov. Na Siovensku sa vsak darilo i amaterskej fotografii. Hudobne umenie na poli vainych. popuJarnych i fudovyeh iamov zaznamenalo nebyvaly rozmach, prieom predovselkym v Siovenskom narodnom divadle v Brat islave existovala silna opermi, ciastocne baletna a operet na zloika. Podobne, s hu­dobnou redakciou a vysielanfm Siovenskeho rozhlasll boli spat I popredni predstavitelia hudobnej hdtllry. Skoleni hu­dobnici vychadza li z Hudobnej a dramatickej akademie pre Siovensko (od roku 1941 Statneho konzervat6 ria) v Bratisla­ve, kde pedagogicky uspd ne posobili najvyraznejSi predsta­vitelia slovell skej hudobnej moderny . J. Cikker, E. SuchOli a A. Moyzes, ktorych skladatdske dida dosiahli eur6psku a svetovu uroveii. Podobne vysoke majstrovstvo predsta. vova lo i operetne umenie najma na doskach Siovenskeho

narodneho divad la, ktore skladateJ'sky povodnou tvorbou reprezentoval G. Dusik, K. Elber t, J. Elen. O. Kausitz 3 T. Sebo·MartinskY, spevaci F. Kristof Vesely a J. Kfepela. ktod vy razne ovplyvnili aj vyvoj slovenskej popularnej hudby. Okrem Bratislavy sa hudobnemll iivOlu na Siovensku ve­nova l i hlldobnyodbor Malice slovenskej v Turcianskom Sv. Martine. V mestach i na vidieku sa pokracovalo v tradicii J'udovej muziky, z ktorej vynikla myjavska J'udova hudba S. Dudika. Z predstavitel'ov hudobncho iivOl3 sa v roku 1944

ako rodeny Banskobystrica n do SNP zapoj il J. Cikker, klo ­ry povstaleckej kulture obetoval vsetk y svoje organ izaene a vynimoene umelecke schopnost i, dokonca do Povstania zaangaioval aj svojich f iakov z konzervat6ria , najma do hu· dob nej zloiky vysida nia Siobod neho slovenskeho vysielaea v Banskej Byst rici .

Najvyzna mnejsou kuhurnou, vedeckou a osvelovOll in­stituciou na Siovensku pocas ex islencie SR bola bez dosahll staln ych organov na spolkovom zaklade uspeSne fu ngujuca Matica slovenska v Turcianskom Sv. Martine. Za mestnavala vyse sto profesion:ilnych pracovnfkov. Od rokll 1940 bol jej spravcom vynikajllC i kuhllrny manaiera spisovatefJ. Ciger­HronskY. Vedecku Cinnost' orga nizoval tajom nik malienych vedeckych odborov histor ik F. HrusovskY. TalO pozoslavaia z t'aziskovych literarnohistorickych vyskumnych i organ i· zaenyc h aktivil pod vedenim S. MeCiara, ktory redigoval aj casopis SlovenskC pohl'ady. Vyrazne vedecke vysledky dosahoval i jazykovedny odbor s casopisom Slovenska ree, sociologicky, 1IllleleckY. hudobny odbor a d'alSie. Ich vysled· ky boli publikovane naj ma v ustav nom Sborniku Malice slove nskej. Matiene vydavalefstvo s veduc im S. Grafom okrem spomenutych per iodik vydavalo aj popularny ca­sopis Siovensko a det sky easopis Slnieeko. Vydavalo tiei mnozstvo kni inych edic ii rozlieneho zamerania, na co jm

zata la siMiI' nova modern a tlaeiaren, martinska Neografie, akciova spoloenost'. Ako redaktori Ci editori v nich pracovali vyznamni spisovateli a. V oblast i matieneho knihovnic lva, liteni rneho muzejnictva a a rchivist iky sa angaiova l vedud Biblioteky Mal ice slovenskej A. A. Banik. Pnl.ve on sa v roku 1941 podiefal na za lozeni Siovenskej narodnej kni i nice a Slovenskej bibliograficke; spoloenosti. Prostrednictvom vyse pat'sto miestnych odborov a USOD-u sa do kultllrnych, eil atel'skych, osvelovych a divadelnych aktivil zaangazovali desat'tisice matienych Clenov.

V Martine, v l110dern ej budove, sidlilo Siovenske na­rodne muzeum (SNM) so spravcom J. Gerykom, ktore sa orientova lo na historiekC a elnograficke zbierky a expozide. Orga nizaene i odborne ieh budovali vyznamni hi storici a et nografi. Z iniciativy Slovenskeho na rodneho IllllZea vzn ikol v Martine roku 1939 Stat ny archeologicky a kon· ze rvalorsky ustav (SAKO), ktory v roku 1942 zreorgan izo· vali nJ Statny archeologicky llstav pod vedenim archeol6ga V. BudinskCho· Krieku. Bol za merany na prehistoricku, pro­tohistoricku a historicku a rcheologiu. Martinske narodne muzeum podporova lo aj einnosl' tu sidliacej Muzealnej slovenskej spoloenost i (MSS) na eele s J. Skultetym, pricom jej odborne C1enstvo publikovalo svoje prispevky v Casopise MSS a Sborniku MSS. V TurCianskom Sv. Martine mal svoje

Slavnostne promovanie Vojtecha Tuku za cestncho doktora prav 30.5.1943 v Bratislavc

uSlredie i spolok slovenskych fien :livena s bohatymi osve­lovymi aj vydavatefskymi aklivilami.

V roku 1939 namiesto zrusenej Ucenej spolocnosli Safarikovej v Bratislave vznik la Siovenska lIcena spolocnosi s predsedom, chemikom F. Valenlinom, ktora sa pod jeho predsednictvom roku 1942 pretransformovala naSlovensku akademiu vied a umeni (SAVU). Tato institucia mala al11-biciu stat' sa najvyssou vedeckou a kulttirnou ustanoviznou na Siovensku a sucasne zabezpecovaf rozvoj vedy a umenia. Generalnym tajomnikom SAVU bol jazykovedec L Novak, vedticim vedeckych ustavov E. Pauli ny, riaditefom Kniinice SAVU literarny vedec 1. Misianik. V SAV U pracovalo okolo 30 internych vedeckych pracovnikov, najvysSim organom bolo valne zhromafdenie a predsednictvo. Vydavala ve­decke casopisy a encyklopedicke dielo Siovenska vlasliveda prostrednktvom vlastnej tlacia rne. V roku 1940 vzniklo na spolkovom zaklade zlucenim Siovenskeho vlast ivedneho, Zemedelskeho a Lesnickeho muzea Siovenske muzeum v Bratislave. Takisto roku 1940 bola v Bratislave konstituo­vana Slovenska akademia katolicka (SAK). V nej sa v spol­kovej forme zdrufilo okolo 120 katolickych intelektualov venujucich sa viacerym vedeckym disciplinam, aka aj vy­davatdskej cinnosli. Najvyznamnejsou osvetovou organi­z,k ioll 5 uSlrednou spravou v Bratislave bola Slovenska liga, ktora za pomod svojich miestnych zborov p6sobila najrna na narodnostne zmie.sanych uzemiach v rozlitnych oblas­tiach. 0 slovenske diasp6ry sa mal slaraf aj Vedecky ustav

pre zahranicnych Siovakov v Bratislave, za spr.ivcu ktoreho vymenovali jazykovedca H. Barteka. D61eiilou sUtasfou siete bratislavskych kultllrnych, vedeckych a osvetovych zar iadeni bola Unive rzitna kniinica.

Z rn irnomar ti nskych a mimobratislavskych spolkov vo svojich cinnosliach pokracovali kulturno-naboienske spolky - Spolok sv. Vojtecha v Trnave a Tranosdus v Liptov­skorn Sv. MikuhiSi. V roku 1943, po fuzii rnedzi Banickym a Mestskym muzeom, vzniklo Siovenske banske rnuzeum v Banskej Sti av nici. Taktiei d te roku 1943 bolo zaloiene Statne observat6rium na Skalnatom Plese, kde pracovali vynikajtici astron6movia A. Becvar a L Pajdusakova.

Siovenska poprevratova, resp. medzivojnova literatura. zaznamenala prudky rozmach, ktory doznieval aj po marci 1939. i ked' aj literarny i ivol na Slovensku sa polarizoval. Na jed nej strane vlad nuci rdim podporovali viaceri, najma katolicki, spisovatelia a literati. Bol medzi nimi V. Beniak - predseda Spolku slovenskych spisovatefov, R. Dilong, M. Gacek - podpredseda Spolku slovenskych spisovatel'ov, T. 1. Gaspar. A. Mach, S. Meciar, M. Urba n, A. Zarnov, E. :latko-Bor a ini. Mnohi presli do pozicie pasivnej rezislencie a prezentovali sa Izv. priecnikovoll tvorbou. vefka skupina sa vsak zapojila aj do druheho ceskoslovenskeho odboja. V oblasti poezie sa do popredia dostavali rnladsi i slarsi autori katolickej rnoderny a katolicki basnici duchovno-na­rodnej orien tacie. Popri tejto, vtedy spolocensky preferova­nej skupine paralelne existovali, ale umelecky sa odmlcal i

starS! predstavitelia Siovenskej moder­ny. Stredmi gener:kia modernych sme­roy sa sice zueastnovala liter:irneho zivota, ale k existujucim pomerom zaujimala rozdielny postoj, co moino dokumentovat' na politicky angaio­vanom symbolistovi E. B. lukacovi, redaktorovi Tvorby, a opozicnom vitalistovi J. Smrekovi, redaktoro­vi Elanu, ci na pripade poetky M. Haramovej. Na periferiu boli vytlaeani nadrealisti. Reiim sa sllstredil hlavne na kontrolu soeialistickych autorov - F. KniT, D. Ok.li, L. Novomesky, ). R. Ponican. 0 slovo sa hlasila aj naj­mladsia skupina basnikov. V pr6ze sa presadzovali autori realistickej skoly Emil Boleslav LukAt S modernistickymi prvkami, ale na vysoku umelecku IJroven sa svojimi klasickymi dielami dostali predstavitelia naturizmu. Verkej titatdskej obfube sa tesili spisovatelia dobrodruznych zanrov a hUllloristickej pr6zy. Realisticki kJasiei starsej generacie sa uz na tvorivej praei nezucastnovali . Aj slovenska drama priSla 0 svojho klasika a radikalneho odporcu fudackeho reiimu J. Gregora­Tajovskeho (zomrel v roku 1940), ale v jeho tvorivej Hnii po­kracoval I. Stodola. Nove modernisticke smery dramatickej !Yorby reprezentoval J. Bare-Ivan, P. Zvon a M. Razusova­Martakova, ktor:i bola, spoloene 5 I.:. Podjavorinskou, i jed­nou z hlavnych autoriek detskej literatury. Najvyraznejsie sa polarizaeia slovenskej literatury prejavila v oblasti literarnej vedy, kritiky a publicistiky. Na jednej str:ine stali radikalni obhajcovia slovenskej statnosti, krest'anskeho a narodneho soeializmu, na druhej odporcovia reiimu. Osobitne posta­venie v Iiterarnom iivote na vojnovom Siovensku mali by­vaH funkcionari Matice slovenskej a zakladatelia modernej slovenskej literarnej vedy J. Skultety a S. Kremery, prieom najma staruckeho bat'ka Skulletyho predstavitelia fudacke­ho reiimu zneuiivali na svoje propagandisticke eiele (eestny veiiter HG, C1en Statnej rady ald'.).

Poeas existeneie SR vychadzalo okolo 250 slovenskych. 50 mad'arskych a 30 nemeckych periodik. co sa na prvy pohfad mMe zdat' dost', no proti predvo;novym pomerom 10

bol podstatny ubytok. Ludacky reiim po nastupe k moei za­kazal vydavanie J'avicovych, ako aj iidovskych periodik a za­stavil sa import eeskych novin a easopisov. Najrozsirenejsim dennikom sa stal tlacovy organ HSI.:S Slovak s redakciou v Bratislave, ktoreho sefredaktorom bol A. KoCis, po nom J. Paueo. DalSim d61eiitym periodikom, ktore stalo v sluz­bach reiimu a najviacsa s nim skompromitovalo, hoI od roku 1940 dennik Gardista s redakeiou v 2iline a sefredaktorom, spisovatefom M. Urbanom. K mienkotvornym novinam bratislavskej vJ3dy patrila aj Slovenska pravda v Bratislave so sefredaktorom J. Zavarskym, Siovenskli politika v 2iline som sefredaktorom J. Hrusovskym a Siovenska sloboda v Presove s hlavnym redaktorom M. Malatinom. Do opozi­eie voti reiimu sa postupne dostavali martinske Narodnie noviny, byvaly tlaeovy organ zakazane; Slovenskej narod-

ne; strany, ktorych redakeia na eele s J. Bareom-Ivanom a F. Jesenskym sa zapojila do druheho ceskoslovenskeho odboja a v roku 1944 po vypuknuti SNP cehi kompletne presla na po­vstalecku stranu. Len cast' redaktorov slovenskej periodickej tlaee (asi sto) bola profesijne zdruiena vo Zvlize no­vinarov na Siovensku, zaloienom roku 1940. V Bratislave p6sobila i Siovenska tlaeova kancelaria (STK) s riaditdom E. Bohunom a M. Hankom, kde pra­covalo 21 redaktorov. Noviny, Caso­pisy a STK kontroloval a podliehali cenzure zo strany vladneho Oradu propagandy.

Popri tlaei d'alSim d61eiitym ma-sovokomunikaenym prostriedkom bol

Slovenskj rozhlas v Bratislave, spolotnost' s rueenirn obme­dzenym. Na jeho tele stal ako riaditd rozhlasovy dramatik E. Rusko, funkeiu zastupcu riaditda, veduceho slovesneho vysielania a dramaturga vykonaval L Zubek, sHredakto­rom sa stal po odchode zo SND A. Bagar, vedueim techniky a kratkovlnneho vysielania bol D. Chrobak, za literarnu redakciu zodpovedal G. Rapos a pracovala tu i popular­na V. Balinthova. Silna bola hudobna redakeia s vedueirn a reiiserom A. Moyzesom, prieom v nej p6sobili viaceri vyznamni hudobniei. Zahraniene oddelenie mal na starosti V. Tilkovsky, medzi najznamejsich hlasatdov patril J. Balad'a, V. Horvath a G. VaJach. Napriek kontrole a cenzure zo strany Oradu propagandy sa v bratislavskom rozhlase sformovala odbojova skupina na eele s G. Raposom a J. Vrabecom, ktora v rokoch 1943-1944 na verejnosti protireiimistid,'Y vyraz­ne vystupila prostrednfctvom relaeii rozhlasoveho studia s literarnou redakeiou v Matiei slovenskej v TurCianskom Sv. Martine. Ostrednou osobnost'ou poboeky Slovenskeho rozhlasu v Presove, presidleneho roku 1938 z Kosic, sa stal A. Pridavok, v hudobnej redakcii p6sobil D. Kardos a F. Prasil, v literarnej J. Kostra. Prave A. Pridavok sa po vypuknuti SNP technicky a G. Rapos organizatne zasluiili o vznik Siobodneho slovenskeho vysielaca v Banskej Bystriei, ktory zohral jednu z najd61eiitejsich uloh pri utvarani a pre­zentovani povstaleckej kultury a umenia.

Ui v roku 1938 premenovali nasu jedinu univerzitu na Siovensku so sidlol11 v Bratislave z Univerzity Komenskeho na Slovensku univerzitu (SU). Popri Filozofickej, lekarskej a Pravnickej fakulte bola v roku 1939 do jej nimca vcienena Katolicka bohoslovecka fakulta a v roku 1940 novozalozena Prirodovedecka fakulta. Politicko-spoloeenske zmeny po marei 1939 sa odrazili vo vedeni univerzity. ked' funkeiu rektora prevzal V. Tuka, od rokl! 1940 na Pravnickej fakulte p6sobil F. Dureansky, na Katolickej bohosloveckej fakul­te S. Faith a S. Polakovie a na lekarskej fakulte F. Subik (A. 2arnov), ktori patrili k najvyraznejsim prominentol11 radik:ilneho fudactva narodno-soeialistickej orientaeie. Napriek tomu si na Filozofickej fakuJte vysoku vedecku uroven zachovali odbory slovenskeho jazyka, Iiteratury

VATEr HOSPODARSKY TYiDENNiK Rot:nfk V .• Cislo 2 Bral islovo, 8. janu6ro 19.0 Cena K.1'SO

Smer a dele nasej hospodarskej poliliky UodlOlor s mlllsirom bospoll4rsha Mr. Gejzem I\trdrick)lll

K Ih .. I. ' .. . .. '._ ... __ .. lk<>< __ .. kl' ........ t.k4G<InI-.....,.II_ ,.. y .... r.- __ ... ~ ........ t~_ .. -......n.HJ ... ,~ •• _ f'-;"" 1 ........ . ...,. .... "......... _ ....... .-...

~,.4 ...... .. - .. _,." ..... ". ",,,~'"t " YY

.\II-".~" llCoo ftI ...... ~

~:"".wl~ ':"Jf ::::"~-_ ..... /IIlT,_ ..... Ij< _ _ I~~j _", Orad _ ,--hr.",

:'=::,~~,~,,;,.; :, :;.::~:~';~".::,~,;: v!~~, .>d. ,.,.t. __ '."'."~n'.'" "',." . ,... .. "_~/oIJ.' . '''''''O'' '" ..... , I\'~~,t """'""

• -..l'lftOn ... l..t.oota ...... ' 'T<~' 1 ~1I-pn<I "',­" .,.. ._-

OJ_ wlM'"I.h., po;,~. m. <1":" .. k'0d7 R"rn, ·k., ~om.,.,. • _po; om_

Ibd_ ... ~..,<I,""''''P''"·_ I .. "", ._od.Nby .... donnol,..,· • ...,""d!~,.cd,..,., .. do;,""_,. , :"!..dI. ~~~I ..• .":!;~,:;.:;;<l~:"~

,,_ ........ --"",.,. .......... .--......rIrii._ ,.,....1....,.~~_

........ ,. I~ ... «JbIJoIl_ ...... 1Io

.p.;.oY ...... -">coYl4loojaI1doto~ "'~ ___ n!40w·".,

"'" L~n 10 I~ '" aJ yrt.,.,.

!~ M,ni,· ..

.Ito ... " •

b'U."" .... lV· ,ym v_ ,....1 ..........

It~_:=~~

('0'1 _._,'oO' , - • ,~,

KtiUb I .. , ",,,t· 1'ln.aDl"i ,I.", ••

,- ,0 ,~=~'~~:::>r.~ 1'" .. U.s .... U :"IU", I " 1:l-JlY " ~

lJ<>1 "' . oblho Il0<l1 • • ""'~t.,. v ..... ,f~.-.Jt~ I'n<",."""

.. <><10k....., ""fo>oboot><>ti ...... 1"r<> kl. roft.!ot ... (1or""

~~JJ.§uti14 lotnlk XXI. 11 ..... y pillok 10. declmlnl 1910 ( Ido 191

Slavnoslne olvorenie novei zeleznice B. Byslrica-Diviaky

Nielen slovami, ale skutkami I starame sa 0 lepsiu existenciu

slovenskeho cloveka a statu Sloven'lkY narod je pysny na tuto nasu viziiku - Budu nasledovaf aj

dalsie yerke diela v duchu narodnesocialistickeho tempa Iv I 51."D'_~ vi"' •• q,,'01 .... vocllo' I ~~I. 010.' ..... 1 tIe_

t ... loI. Ie ................... ~ I<I ••• 1 ••• 1 •. t.n~ ....... eJ .. .III. ~I'd.<_f. nl ... ""I ........... a.. tloo • • k ....... 1.1 ........ lUI .. ",011. ... 11 _ 100 .1 --.t. v_I. ""'0.1100 "'_i ... ,,_, .. ==.,~ ~:-:=,;oriln~ ::"aIo~;:.:' M: :,:,-:"=k,~::~ :::: ~~":~I>o,,"!: •• :I~= .. _, __ Maj "'_ .. --'alloLk ___ ...... _. eM."". tI __ lt._ ..... _ ....... __ oleJ.r_ .... -

_1"' __ , Ond'Iao~ ...... _ 'o1M _TO,Io_1too.I b.,.Jo ......

Ret minisffa Sfanu

Naiim cilal.rom Z li.t. tKhnid._hh p .. ~IB

""mohl. , ·y,.( ,h.rid .Slo­n n.U pOlllill .. It n na 4 .lrani.h. p , ... hntpTtl. n •• Mlilat.r.,,'o, alov dm to •• lKhDi"k~ o ........ nle ".Ita,'. prtpUjlo.

Zilkladiltef II VodCil t Andrei Hlinkil

Posolsfvo

Rocnik XXIII PredpI.tIlf,yBrsUaI& .. • _ .. ........,.,Ka 1. __ ._K.:ro,~ SIon .. ko.J_ ... . _,*,,"""'_ 1<0

~~~~ CIlID II

Vodcu a prezidenta Republiky Dr. Jozefa Tisu

ZA 14 FILlIEROV BuiTllpdr, n ,r'{o1i, 17. fe6nnira 19f1.

US TREDNY ORGANSTRANY SLOVENSKEJ NAROONEJ JEDNOTY

I.' •••• ,. , .. , . ~ " " •• j 1'1.' • •• , •• • I. ,: JOZEF KELEMEN

ROlkt Oak Da okolf Narvy a prj Vlteb.ku

MIEROVE SNAHY FINSKA Zvlaistne poslanle Paaslklvlho? - Zasadnutle fiDskeho parJamentu

Postol WllhelmstrasS.,

Tureeko sa nehoii hoia - pfse ,ureeky pns/anee Sadak Mikolajczyk nepocestuJe do Washlngtonu - Pred uskuto~nenfm

Arabsli.,l unle?

V dnejnoJn C181e podrobn6. Jnapa frontu

Y dne!nom flsle B,aH.lava •• "'da 25. jllntz 1941 Rolnik V 1. Ci.la 143 Y dne!nom flsle

0.,,,,,,, "'11O~.I."cI, MlnIOlO' Mull ..... "".oko' I~.I •.

.. rlt,...II ........ Jow ..

'-1 ..... • .... ..,.,,(>11 .... _ .... ..".. " Nazpft 0M1a -ali -~ .. '-t" _ II " Sind 1iI1 .... 1 ... ,

Bf:~~~~~~~~ I t~~~~~,,·~~ .. 1 §~~~~-~-%~

nemti ysade na pustupe ZnBl:nS' Clzemot zlsk Demeckfch oddlelov -IJlOk De z:6kladfiu sovle'skycb ponorlek .. Posfop v Besar6bll Turecko vybl6sUo neWruUfu - Vzdu5qA f lare rroa.u merle 2400 km • Ofak6v8 sa poutille velkycb

m6s vo,Ska 08 obocb straD6ch

Roenik IV" Cislo 116

MILO URBAN

l"otnJoo", r a , .... J ob oU,iM Y)1'ltnJ1l­"p"I....va, ... r,lIO'<Io\IlHIDoet,otr.dlarakl*-JiI\kk;-..l .. ILmI ......... jcIlDdicIl hull. N, ..... t.. 4oIa, aM I .... d61oo.bl,i'c1l ...... a*h.ltIriIt. ~ 11M Hdoriell(, pocIoDpient.f, p~qr.dr6t4'nt"t.riyed.ajked'lIl,,"to­J.IAopr:a'lI.10011 Itftoba DllllO'·~, I>I~ 'ak6, la" t~MboI".

N, " hd' III uk "Nm~m~ od Ir.raja. 1;':11 """~h,*,IQn.'''lkdyneboln~r •. Ado­... ",,!ch '-"roy mh. .. ~ l.ok ",'10, U .. I< ....... nt1llln~.-e~ .... l<lIIkhn"'·)-potl_ hUIIP ~hllutM .. utopim~voIVOJo-JprI. __ n, vo..",jDm k~ ... t'~. Nul .Ie totopr:'i .. ",,..,~i uJll"lIdLa.~ .. '"" po­<lIetoIt Ilaj •• ....w ..... ")Wj<W, ........... , hodIU .. "",,~r.Kt5""htop ......... "'" • Y)"II:I;IPIiI~. obDonje .. IIbooIIt 1:I"ot ~!IOl1 OI/lu~.OnIJoo .. tdpom­:-... Pp'.t .. ti-r!u.f. ,· .. ,tto'cd ... u., Io_oWtor .... v\alIbi<nflllcl!illlllnlll . )" .~dI;~1I ""loY,. 1<ed" ..... I<.u.h .... 1. 1tt!U.n"f •• i<ft.u ... .,.,.podoli!rpku.zpod: mIIU1'III"".r1rt!a.~~(UdydUd"p ... Jck.

T.touA:..U>6l\··lI<Y .... J....-eJ"'ell.

32 slrin ZI Ks 1.20

Turice 19'2

Sochar Vojtech Ihrisky modeluje bustu prezidenta Jozefa Tisa

a hist6rie, kde pred nasa li osobnosti, ktore nepodl'ahli naci­onalistickym tendenciam a vplyvu I'ud<kkej politiky. Tej sa uplne nevyhli, napriek svojej nepoehybnej erud icii, v rokoch 1944-45 novovymenovani univerzitni profesori H. Bartek, ,. G. Cincik, F. Hrusovsky, S. Meciar a E. Latko-Bor ako ak­tivni Clenovia radikalneho ci umierneneho politieky anga­iovaneho I'udaetva. Popri teol6gii a filozofii sa literarna veda, orientalistika i kulturol6gia pestovala aj na Siovenskej teolo­gickej evanjeliekej fakulte v Bratislave. V roku 1937 vznikla v Kosiciaeh Siovenska vysoka skola teehnicka (SV5T), ale tu po Viedenskej arbitraii prest'ahovali do Turcianskeho Sv. Martina, aby napokon definitivne zakotvila v Bratislave. Kym fla Siovenskej univerzite sa hlavna pozornost' sust red'o­vala na spolocenskovedne a ciastocne prirodovedne odbory. Na Siovenskej vysokej skole teehniekej, kde sa prvym rek­torom sta l matematik a pedag6g J. Hronee, sa vo viaeerych oddelen iaeh studovala aj a rchitektura, ale najvacSi rozmaeh tu zaznamenalo oddelenie kreslenia a marovania, kde peda­gogieky posobili najvyzna mnejsi predstavitelia moderneho slovenskeho maliarstva. V roku 1940 rozSfri la siet'brati slav­skeho vysokeho skolstva i Vysoka skola obehod na.

Arehitektura, socharstvo a zvlast maliarstvo za­znamenalo v obdobi rokov 1939- 1945 znacny rozvoj, a to nielen po stranke individua lnej, ale aj instituciolliilnej, v com zohral pozitivnu ulohu Spolok slovenskych umekov a Umelecky odbor Malice slovenskej. V oboeh inst ituci<ich sa vyrazne angaioval maliar J. Hanula. Podstatny vyznam vsak mali novovytvorene vytvarne oddelenia na Slovenskej

vysokej skole technicke; v Bratislave. V tradicnyeh kultur­nych centra.eh v Brat islave a v Turcianskom Sv. Mart ine, ale i na slovenskol11 vidieku :liIi a tvorili desiatky starsich i mladsich vytvarnyeh umekov, ako aj vytvarnikov stred­ne; genenicie. Mnohi sa vyrazne zapisa li do dejin vytvar­neho umenia, castokrat aj v pozicii genia lnyeh hfadacov narodneho slohu svetoveho formatu (E. Bellus, M. Benka, M. A. BazovskY. L Fulia, M. M. Harmine, D. S. Jurkovie, J. Koniarek. F. Stefunko). V suvislosti s tym sa pozitivne rozvijala i oblast' kulturnej historie, umenovedy a oehrany umeleckych pamiatok. Napriek tomu nemozno zabudnut' na skutoenost'. ie z vytvarneho iivota na Siovensku boli vY­luceni umeJci ceskej a zidovskej narodnosti. Do odbojoveho hnutia a Povstania sa zapoji lo viaee ro vytvarnych umekov stred nej a mladsej genenkie.

Siovenska kultu ra, veda a umenie zaznamenala pocas t'aikeho vojnoveho obdobia rokov 1939-1944 zdanlivo para­doxne prudky rOZlllach a v mnohych t'aziskovych oblastiach sa zavrsi! aj proees jej systemat iz<k ie a institueionalizovania. Jednoznacne mozno konstatovaf, ie napriek panujueemu totalitncmu fasistiekemll reiimu a vojnovym udalosliam sa prave v tomto Case zdarne rozvijali starsie a konstituova li nove narodno-kulturne ustanovizne, ale sucasne vznikli aj pozoruhodne diela nasich popred nych spisovatel'ov, hlldob­nikov a vytvarnikov, ktore sa sta li trvalou a smerodajnou sucast'ou nasho kulturneho dedicstva. Jeho organicku zloi­ku predstavoval aj zvlast ny fenomen povstaleckej kuhury (august - okt6ber 1944).

PRiPRAVY A PRIEBEH POVSTANIA 1. Protifai isticky odboi no Siove nsku do zaciatku SNP

Vsclci sloven ski obeania neprija li vyhhisenie auton6mie 6. okt6bra 1938 a samostatneho Siovenskeho statu 14. mar­ea 1939 s radasiou a nad senfm. Vi vtedy mali mnahi z nieh vaine clovody na nesuhlas. Znepokojovalo ieh vytvaranie systemu vhidy jednej politickej strany. s tim bolo spojene zastavenie cinnosti a potom rozpustenie politickych slnin ohern HSL:S. Subefne bola zakazami ich t lat. rozpustene spolky, odborove zvazy a rozne organizacie. Nasledne do­chadzalo k vytvarani u jednotnych kresfa nskych odborov, jednotnej organizacie mhideie - HM. lega li zova li sa po­lovojenske fo rmacie HG, ktore sa stali silnou nat lakovou skupinou. StupilOvala sa protiteska a antisem itska kampan. prehlbovala sa orientacia na fasisticke

vej vojny sa usilova li 0 rozdiel ne parc ialneciele. Programom ko munistickeho odboja ai do konca roku 1943 bolo vy tvo­renie sovietskeho Slovenska s pripojenim k Sovietskemu zvazu. Pre nekomunisticky odboj na Siovensku je po cely cas ilega lity charakterist ieky program boja za obnovenie tes­koslovel1 skej vzajoml1osti a statnosti. Komunisticky odboj musel prejsfzloiitymi peripetiami. Suviselo to hlavne 5 jeho hlavnou politickou !iniou v rokoch 1939-1943, ktoru vyjad­rovalo heslo a program boja "Za sovietske Siovensko". Bol to program od sameho zaciatku chybny a skodlivy najma pre spoloc l1e akcie a zjednotenie vsetkych zloiiek slovenskeho hnutia odporu ako aj pre usilie a spolocny boj za obnoven ie

staty. si lnela politicka. vojenska a hos­podarska zavislosf od nacistickeho Nemecka. To boli hlavne faktory. klore znepokojovali slovenskych ob­canoy ineho politickeho zmysrania. presvedcen ia a inych nazorov na da is! vyvo; Slovenska. Boli to hlavne l'udia s ceskoslovenskou statnou koncepciou. vseslovansky orien tovani jednot livci. demokratickya protitota litne mysliaci obcania. :l:ivnou podou pre opoziciu a odboj proti novym pomerom na Slovensku boli rozne nazorove prudy v slovenskej spolocnosti. osobitne me-dzi funkciona rmi a clenmi byvalych polilickych st ran - komunistickej. soeialnodemokratickej, agrarnej a na­rodnej a medzi prfslusnikmi byvalych spoloeenskyeh, odbororych. 01 la­deinickyeh, osvetovych, kulturnych a inyeh spolkov, organizacii a inst ilu­cif. Okrem nich to boli najma predsta­vitel ia a prfslusnici evanjelickej ci rkvi, demokratiekym i tradiciami prvej Ceskoslovenskej republiky odchovana znacna casf slovenskej intel igencie, studujuea a robot nicka mladei a v ne­poslednom rade vojaci a dostoj l1 ici slovenskej armady.

Od roku 1939 v odboji l1 a Slo­vensku p6sobil i tri hlavne smery - komunistiekY. socia lnodemokra­ticky a obciansky. resp. obciansko­demokrat icky, Zakladnym eidom vsetkych tychlo skupin bola poniika fasistickeho reiimu. no do rozhoduju-eeho obratu na frontoch druhej sveto-

~unl. e.e.14X' . 4ro.l"It"'"1 :"Obot­nickel . u.un l lt 1.:11_: ,tn.W ~.otcD­IIIO'W'llneka I l r"UO' o.uwc.~G 10::.1&11»­"olc"H hc::~. J.rM1 ter"l*,rtt' l, t t dDvak'J . t rw1\)' a t' jOanoton. , !loclllJlatlCeD li to­nlJtJ ekeJ atl'.1J' robotnlekeJ " SlO"fC1-w J kn J1M.

\"lAda 5lov.r\anJ knlltIJ 1.&&lNla ... -.....uti konIlr.m c.ru. ~. J!.nu6", l»!'. 'A rccp.lt la y ~J1M 8lO'te­ole., roll ::4kl ... c. t 6. T14an" r.a rLaOon la el , .S&SJUeie " .. .­nl ,,14.lnClto nerl.llOnla e:lo: .40/lSiOO Sb. '-• • n. tc..&nte'tldN

I'Itf'!\."':u "'~cm!f'J'"1ta /sekclu ItcI:am l atleteJ 1at . maeloU.l.7l ~ •• oc .occ, ctnL"!U rotc 1)ru, atrww o.u~ eoctalo.o­krt,'!echo Art'oHotT'4rtet , ~t~OY!kU ~tl"O.nu • a Jednot .ru ~ C: l &ltattdco 111e-: ,_ :C'):~ Hl'l.-:J ."Obotn i ('bI , r.&)(o:ko ew.ori ttchto o l r4n Ohra!O\'Il}a. 1"Ot"OJl'I1 duJ ~p.:wIte l . n&4O­

hu!lro pa'noa{ ~a: \'l'~l~!lOI\ta v '\re.a."cc 1111to Ro'PU'C HII;;J

o..,t..renl0. ab, \yh.l40ka 0 tOQ bola I..YU'CIJ.c-.44 ., n.a.Jbl1t&ca

t Sts}o "l'm~o Ih~u P~l1lo' CeU'o-.SlOWMkoJ a .J yO-r&Wch n.O'Tlr.Jeh ": S;-.Uol&:",

rod7'1l r, 1l . vl.4U..eno r..arlalk:n..1. ¢!s. 3l»IlW 'f

ltl1cit:'. c:t:"Q."\A r"!:r"'-ller.t r11il~!a ueW.o".o, l, :.rotcJ e&!: tl

UICOnA =0 ~ o;;!).dt¢t-ro 1-&, ~. n. , 0 1:IU't&­

T'OVWtt e: l nr.oDtl " ro::~fa.:l1 r<>l1t1cliCteb ou-tr. , v :Cell u ­kOM :c ola :";0. 00(' b~ 11'-34 e:If; . 3!l~ !t> . ~ . a r.., ;or! eQC:

.I.

Za kaz politickych stra n na Slovensku z 27. I. 1939

ceskoslovenskej slalnosli. Talo linia nevyjadrovala vaTu a zaujmy prevainej vacsiny slovenskeho naroda. Treba vsak povedaf, ie slovenski komunisti, ich privrZenci a mnohi veduci Cinitelia poriadne nepoznali pomery v ZSSR. Vabec nit nevedeli alebo nechceli ve­diet' 0 slalinizme. Idealizovali si obraz o tejto krajine najma pod vplyvol11 jeho ulohy v boji proti nacizmu. Sovietsky zvaz so svojim totalitnym systemom tatii nikdy predtym a ani potom ne­mal vo svete taTko privriencov, taku popularitu a laky vplyv na fudi aka v rokoch druhej svetovej vojny.

Moino konstatovaf, ie v sloven­skom hnutf odporu do vypuknutia SNP dominovali tri hlavne myslienky Daniel Ert! - idey: socialisticka, ceskoslovenska -myslienka ceskoslovenskej vzajomnos­ti a statnosti a slovanska - myslienka priatei'stva, spoluprace, vzajomnosti, ale aj statnosti (federacie) vsetkych slovanskych narodov. PokiaT vybu­dovanie socialistickeho (sovietskeha) Siovenska prebojovavali prislusnici ilegalnej KSS a niektori byvaH clenovia socialnodemokratickej strany a inych sOcialistickych stran (najma Tavicovl). tak za obnovenie ceskoslovenskej stat­nosH boli clenovia t3kmer vsetkych odbojovych smerov a sku pin. vnitane komunistov po roku 1943. Podobne sa vacsina odbojarov na Sloven sku v ro ­koch druhej svetovej vojny stotoinila s myslienkou slovanskej vz:ijomnosti.

Hned' po vzniku Siovenskeho Michal Zibdn statu sa do opozicie a odboja proti novym pomerom na Slovensku zapojili a vstupili byvaH Clenovia politickych stnln. najma komunisti. socialni de­mokrali. agrarnici, narodniari. narodni socialisti. t1enovia ich odborovych. spolotenskych. kulturnych a sportovych organizacii a spolkov, legionari, Sokoli, skauti, proceskoslo­vensky, demokraticky a vseslovansky orientovani jed not liv­ci a skupiny.

Vel'mi dobre boli organizovani sochHni demokrati. Pocas ilegality ich cinnost' riadil Ostredny vykonny vybor SOcialnodemokratickej strany (d'alej SOS) v Bratislave postupne na ceie s J. Pociskom, F. Zimakom a od roku 1943 D. Ertlom. Tento vybor pracoval od roku 1939 ai do vypuknutia SNP. Jeho tlenmi bol die A. BahurinskY. V. Polak, 1. Kapinaj. J. Cech a P. Viboch. kton!ho poveri ­Ii vybudovanim organizacnej siete. V rokoch 1939-1943 pracovali byvaH funkcionari a clenovia SOS v slovenskom hnuti odporu v troch zakladnych zloikach. a to v ramci komunistickeho odboja. v iJegalnych skupinach obcian­skeho odboja a v samostatnych odbojovych skupin:ich

a organizaciach SOS. Otast'socialnych demokratov v komunistickom a neko­rnunistickom odboji slu i ila k ich orga­nizacnemu a kadrovemu posilneniu. k vacsiemu dosahu a vplyvu a k ich zvysenej aktivite. Objektivne napoma­hala k uspechorn celeho slovenskeho odboja a vtlatila mu specificke cha­rakteristicke trty. Z tohto aspektu je, napriklad. moine deJenie socialnej de­mokracie v odboji na rave krfdlo, spo­lupracujuce s komunistickou stranou, a na prave krfdlo, ktore sa orientovalo l1a spolupracu s obciansko-demokra­tickym odbojom. K najvyznamnejsim predstavitdom ravicovych sOcialnych demokratov patril O. Ert!, J. Soltesz, F. Komzala. J. Cech. A. Rasia, I. Horvath. Pravicu v SOS v i1egalite reprezentoval J. Kapinaj, A. Bahurinsky, V. Polak. M. Korman. P. Viboch a inl.

Ui: v roku 1938 sa sformovali a v roku 1939 zataH ilegalne pracovat' skupiny SOS - skupina S. Maresa v Bratislave, v ramci ktorej vznikla aj skupina R. Mordiu. Angaiovali sa v nich viacerf socialni demokrati z Bratislavy a zo zapadneho Slovenska. lIegalne organizacie a skupiny SOS vznikli a pracovali l1acelom Slovensku, najma vsak na strednorn, kde ich ile­galna organizacna struktura a siet' iSla do okresov, do vacsich miest a obci a do niektorych zavodov a podnikov. K najvacsfm antifasistickym skupi­nam v ramci SOS patrila organizacia O. Ertla s cent rom tinnosti vo Zvolene a celoslovenska skupina M. Jurasa so

zakladilOli odboja v Tomasovciach a vo Zvolene. Tlacovym organom SDS v ilegaHte bol casopis Hlas naroda. ktory vy­chadzal vo Zvolene a v Tomasovciach. V rokoch 1939-1943

sa zataH aktivizovat' mnohi clenova byvalej SOS. V tomto tase bola organizacne dobudovana organizacia O. Ertla. pod ktoru patrili skupiny SOS v Banskej Bystrici. Banskej 5tiavnici, Kremnici, TisQvci, Revucej, Lovinobani a Podbre­zovej. V odbojovej pr:ici pokracovala aj skupina M. Jurasa vo Zvolel1e a v Tomasovciach s organizatnou siet'ou v Bratisla­ve, Trentine, liline, Ruiomberku. Banskej Bystrici. Presove. Poprade. na Sliaci, v Liptove. Novohrade a na Horehroni. Na strednom Siovensku bola organizacna siet' SOS vybudovana v okresoch, mestach, obciach, ale aj v zavodoch - v Podbre­zovskych i:eiezianiach, vo vyrobnych podnikoch v Hronci ana Piesku, vo Vapenke v Tisovci, v zbrojovkach v Oubnici a Povazskej Bystrici. v Typografii v Martine alebo v :?:elez­nicnych dieJiiach vo Zvolene a Vrutkach.

Odbojova cjnnost' v prvych rokoch existencie SR sa za­meriavala na vybudovanie ilegalnej organizacnej siete, l1a

Ilacenie, rozmnoiovanie a rozsirova~

nie ilegalnej Ilace a lelakov, na male~ rialnu a financnu pomoc postihnutym odbojarom a ich rodinam, na spravo~ dajsku Cinnost' v prospech domaceho a zahranicneho odboja, na agitacnu a propagacnu pracu proti reiimu a na~ ciZIllU. Vyznamnym faktorom bolo zabezpecovanie ilegalnych prechodov do zahranicia vlastencom, vojakom, d6stojnikom, letcom, studentom, od~ bOjarom, rasovo prenasledovanym ob ~

canom, najma vsak Cechom, Poliakom a Zidom. Po prepadnuti ZSSR nacis~ tickym Nemeckorn a po vft'azstvach CA pod Moskvou, v Stalingrade a na Kurskom obluku isieJ vyvoj v byvalej 50S prudko dofava. Najma IV. ile- Karel Koch galnemu ustrednernu vedeniu KSS sa podarilo ziskat' aktivnu cast' favoo­rientovanej 5DS do d6leiilych funkcii v regionalnych organoch ilegalnej KSS. Viod roku 1939 v ilegalnom komunis~

tickom hnuti pracovali byvali clenovia 50S - P. Stahl a V. Cerny z Ruiomber~ ka, K. Dolinsky z Novej Bane, G. Cii z Handlovej, viacerf clenovia SDS na celom Horehroni. V okresoch Zvolen, Bremo, Banska Bystrica. Banska Stiavnica, Zilina. Prievidza, Sabinov. v mestach Bratislava, Ruiomberok. Povaiska Byslrica, HnuSt'a, Tisovec. Brezno, Nitra. Trnava, Trencin, Presov. Kremnica sa clenovia byvalej SDS priamo zucastnovali akcii komunislic~ keho odboja. Za obdobie i1egalily boli skoncipovane ceJkovo styri programo~ ,an Lichner vi! dokumenty SDS. Dva z nich. a to Vyhlcisel1ie byvalych anile/bv SOS v Zifi'le z februara 1940 a Rezolucia z porady tillite/bv SOS Ita stred'lOm SloveflSku v Banskej Bystrici z ju la 1943. priamo vyslovili poiiadavku opatovneho zjednotenia slovenskeho robotnickeho hnutia.

Okrem viacerych socialnych a politicko~spolocenskych zmien, v programe SOS pocas i1egality dominovala poiia­davka obnovenia eeskoslovenskej stalnosti a republiky, jej uzemnej celi stvosti, nezavislosti a suverenity. 06kazom, okrem ineho, je aj mipln vsetkych cisel ilegalneho casopi­su Hlas naroda, spominane dokumenty, ale najma d'alSi programovy dokumenl sOcialnodemokratickych kruhov pod nazvom Mal1ifest slove1lSkeho miroda z 28. okt6bra 1943. Manifest podpisalo vyse 100 odbojarov zo Siovenska, vacsinou C1enov a funkcionarov byvalej SOS. Uverejnili ho v mimoriadnom a slavnostnom eisle Hlasu naroda z okl6bra 1943. Zostavili ho pri prileiitosti 25. vyrocia vzn iku Ceskoslovenskej republiky. Vyjadroval vernost' k jej demokratickym tradiciam, prcsvedcenie a vieru v jej obno~ vcnie, neuznaval Mnichovsky diktat a exislenciu SR. Byvali

C1enovia a funkcionari SDS podporili okrem komunistickeho odboja vefkou mierou aj ine jeho zlozky a skupiny v rokoch 1939~1943. Mnohi z nich mali svojimi politickymi nazormi, programom, ale aj socialnou prislus~ nost'ou blizko k obciansko~demokra~ tickym kruhom. Bolo pravidlom, ie takmer vo vsetkych vacsich skupimich nekomunistickeho odboja pracovali socialni demokrati a zastavali v nich popredne miesta a funkcie. V znamej odbojovej sku pine Fl6ra (K. Viestova) patril k veducim ciniterom J. Kapinaj. A. Bahurinsky a V. Polak. Najviac byvalych socialnych demokralov pracovalo v odbojovych skupinach S. Marda, J. OHmala (Obrana miroda na Siovensku) a M. Zibrina, neskor­sie V. Veleckeho (skupina Demec). 50cialni demokrati pracovali aj v re~ gionalnych odbojovych obCianskych skupinach, napr. v skupine P. Neckara v Prdove a J. St'astneho v Martine. Popredni predstavitelia nekomunis­tickeho odboja priamo hl'adali cesty spojenia a spoluprace so socialnou demokraciou. Skupina J. Lichnera, cinmi v rokoch 1939-1940, sa snaiila prostrednictvom A. Bahurinskeho nadviazat' spojenie s inymi soda l­nymi demokratmi. Spojkou medzi nimi a J. Lichnerom sa stal na navrh A. Bahurinskeho J. Soltesz, ktory lulo funkciu vykonaval do januara 1940.

V lete 1943 v Banskej Byslrici na porade clenov SOS zo stredneho Slovenska zvolili Ilegd/flY vybor SOS pre

stredne Slovemko. Za predsedu delegati zvolili L Bohuna, za uradujuceho predsedu D. Ertla. V intenciach pokynov tohlo organu vznikali od konca roku 1943 vybory SDS v jednolli­vych mestach a okresoch. napr. v Banskej Bystrici, Banskej Stiavnici. Martine. Ziline. vo Zvolene. v Tisovci. Revucej a Lovinobani. Hlavnymi ulohami tychlo vyborov bolo vy~ budovanie ilegalnej siete v okresoch. nadviazanie spolupra~ ce s inymi zloikami odboja a nasledne v spolupraci s nimi organizovanie a zakladanie narodnych vyborov a pomoc partizanskemu hnutiu na Siovensku. Socialni demokrati stali pri zrode vacsiny revoluenych narodnych vyborov (cfa~ lej RNV) na Siovensku.

V ilegalite pracovali do vypuknutia SNP desiatky odbojovych skupin bfvalej agrarnej, narodnej a narodne~ socialistickej slrany. K najvacsim skupinam celosloven­skeho charakteru patrili skupiny ]. Lichnera, V. Srobara. J. Sevefka. J. Ursfnyho, J. Lettricha a P. Neckara. Najviac ,lellov mali ceskoslovensky a vseslovansky orienlovane skupiny a spravodajske skupiny. K najznamejsim celoslo-

venskym skupinam patrila skupina FI6ra - K. Viestova, Justicia - K. Koch, Oemee - M. Zibrin a V. Velecky, Obrana naroda na Sloven sku - mjr. J. Or-lmal, Vseslovanska revolucna or­ganizaeia - J. Zelinka-Winter a mnohc inc. Antifasistieki vojaei a dostojnici casto pracovali v .. civilnyeh" odbojo­vyeh skupinaeh, ale v priebehu odboja vznikli aj cisto vojenskc skupiny, napr. skupina "Victoire", neskorsie skupiny pplk. M. Vesela, pplk. F. Urbana, pplk. J. Goliana a ine. Ustrednou osobnos­t'ou pri koliske oblianskeho odboja na Sloven sku bol J. Lichner. Zoskupoval v rokoch 1939-1940 demokraticky orientovanych I'ud! od byvalych ag­nirnikov ai po sochilnych demokra­tOY. Prostrednictvom kurierov mal spojenie s es. zahranienym odbojom, ale aj s odbojovymi kruhmi v ceskych krajinaeh. Po odehode J. Liehnera do zahranicneho odboja v maji 1940 a po zatknuti niektorych C1enov jeho skupiny 0. Kujana a mjr. J. Kristina) stafetu obcansko-demokratickeho odboja na Sloven sku prevzali skupiny Fl6ra, Justicia, Demec a od roku 1943 aj skupina V. Srobara.

K najznamejsim celoslovenskym obcianskodemokratickym odbojovym skupinam patrila v rokoch 1940-1944

skupina Fl6ra. Veducou skupiny bola K. Viestova, svagrina gen. R. Viesta, s krycim menom pani "Flora". Spolu­pracovala so skupinou Justicia, Demec, a potom aj so skupinou V. Srobara. Boli v nej desiatky odbojovych praeovni­koy z celcho Siovenska. Clenovia Fl6ry vynikli najma pri podpore vaznenych odbojarova ich rodin, v spravodajskej cinnosti v prospech zah ranieneho odboja, v materialnej a financnej pomoci partizanskemu hnutiu, kon­kn!tne partizanskym skupinam npor. L. Kukorelliho Capajev na vychodnom Siovensku a skupine V. L:ingora v Tur­ci. To iste plati aj v pripade podpory sovietskym, juhoslovanskym, ceskym, pofskym a franeuzskym uteceneom v rokoch 1943-1944 pri ich prichode a pobyte na Siovensku. FI6ra a jej veduci predstavitelia striktne vyzna­vali ideu existencie eeskoslovenskeho naroda, popierali samobytnost' slo­venskeho naroda, horlili za obnovenie Ceskoslovenskej republiky v pred-

Kvetoslava Viestova

Kpt. Milan Murtin, elen ileg. vojenskej od· bojovej skupiny Vicioire (na (oto pOfutik)

mnichovskej podobe a pomeroch, ostentativne popierali pnivo Siovenska na auton6miu, federaciu a stat nost'. V tomto duchu vypracovali zname Memorandum z 10. februara 1943 a z tychlo d6vodov ich akcia na zjed­notenie odbojovych sil stroskotala. Boli aj hlavnou priCinou ich vylueenia z neskorsieho zjednocovaeieho usilia pod vedenirn ilegalnej SNR koncom roku 1943.

V odbojovej protifasistickej sku­pine Justicia pracovalo vera Cechoy iijucich na Siovensku, pod vedenim profesora K. Kocha. Skupina bola Cinna od roku 1939 ai do roku 1945. Vyznamnu ulohu zohrala v podpore partizanskeho hnutia a v organiza­cii prepravy francuzskych zajatcov z Mad'arska na Siovensko v roku 1944, z ktorych vznikol zmimy oddiel fran­cuzskych partizanov pod velenim kpt. G. de Lannuriena.

V rokoch 1940-1941 sa najagil­nejsou skupinou obcianko-demokra­tickeho odboja na Slovensku stala skupina Oemee, pomenovana podfa krycieho mena jej prveho veduceho M. Zibrina z Brezna. Po jeho odchode do zahranicneho odboja sa veducim sku­piny stal V. Velecky z Nitry. Cent rom Cinnosti skupiny Demec sa stalo za­padne a ciastocne stredne Siovensko. Skupiny a bunky pracovali v Brati­slave, Topofeanoch, Trnave, Nitre, Pidfanoch, Zvolene, Tomasovciach a v Brezne. V odbojovej praci sa tle­novia skupiny a jej spolupraeoynfci najviac angazovali v zabezpecovanf ilegalnych prechodov do zahranicia (do Mad'arska a odtiaf do Juhoslavie) a v ziskani spray politickeho, hospo­darskeho a vojenskeho charakteru v prospech es. zahranicneho odboja. V lete 1941 skupinu Demec rozbili a vacsinu jej clenov zatkli a uvaznili bezpecnostne organy Slovcnskeho statu, a to Policajny urad vo Zvolene a USB v Bratislave.

V. Srobar iii ako penzista v Tren­Cianskych Teplieiach alebo v Dolnej Krupej, kde sa staral 0 svoj zbytkovy vefkostatok. Navstevovali ho jeho znami, priatelia, byvali a sueasni po­litick, cinitelia. Debatovali 0 politickej a vojenskej situacii, zucastnovali sa pol'ovaciek a inych spolocenskych

I' ____ _ "" 10 V"Hl 'r

lClv 1 -I\,o::t nne:'H 01 ,trll. ~!~~_!!:=~~l:.~~~ !._ .

..... ,,_ . 'FT' .;.." .. ............ ... ....... - .... ~ .. ; ... ;.;. ;!~:; .... ~!; ..................... ........ , ....... ~! .... ';";"""'0'" I ... V f T A IE .

~ )O!lor::. --~:\1'-;t;-ri=.:·H;; ob:9.t1n , v~t& :aet ver h. .:;'lOV a.j;:o hrJ.lnll'C;Yc1'l Tt ~ ., _ h ~f',( ... :~;~ 9:;10!.Ut~~ ·.,i ¢ _ tlj

;~ V.;! .C' ~a';.'1.J.,~~I!:e. e.o:loJy,t: r.1 11: or, 1 -o).;-·-:je;: slov ':, ~

1 w ,o~,:;'a::o:::h:- .... ..it ", J .'A!je

'1 .';- PO. ~ Cec:1ot: v,,';. it y I'O"'~;:'ll' rr t II. :-·};o "'c.,.. he."~ . ·.·j:·n ... lip 'ch

te. VI

.::1;" ~ j, ,,-

v c ~ de:r.o.( +lc!:.on a .;it lCr. ,,0

e. t,!"co-... f.. c naco 4 0- 10 .. x _e

_l :IlO~.:_ !1I .. o~n~ do': Zl"'~{ , e, • i e1l !S j loc1.,.11, \ 3 1 nit! n ruv l

11~1 1 ilJ

,. >., r~, "'~~~. r.1'< - .:C J U~io.~~tl .c~.t: .. ,,':' ~ce . 0 ':J.~'( ·'~~ti:·~.:~.~t~~z':~> ·~.1~1 l~Vl'r~~ Il~ov;i~:~~~~~!. ,:~~·::~o~ ~ ~~~ )~~:~ ~!~l\ p:a~o~i~!l l"'". J. ::,.: 1!:4 ~~ 11 t.b ,t!.'!;d ·'r:.: '1:

r .~- he).~. !:l..

;~;~~~~:;:~ ~ ;~~c~;-:~ .~.'. ·c~. Bt vo·:o:o. :""lene . :oj • T In 1: ,','.:1 I!lct.!l::u tl.l!e .\; ~, I!:'O'lO,J' ~u.d· ie ). ''',~a v",;'~·' l o~,"<",!1

~~ j " _ ;~!~ ' ~: ~;~~~'Ij ~ ~~ , ::vv!e~~~~,:o~t~ 1 .. ,. '{ ~i~l~~~t~~;B" O-It l~;; i;~!! :;).u':l':;' ..... !I· .. ·.O !'Ilt '''1 t~·; ·G.o,,·;i : ~' " ~.:£;

,,\"oj~o . 9.~:e :leba a&ne;,o , -

a kulturnych podujati. V. Srobar sa tid Casto zdriiaval v Bratislave. Postupne vznikla celoslovenska odbojova sku­pina, ktora v slovenskej historickej spisbe 0 odboji a SNP vystupovala a vystupuje ako skupina V. Sroba ra. V rokoch 1943-1944 boli jej clenmi alebo blizkymi spolupracovnik­mi desiatky odbojovych pracovnikov z celeho Siovenska. Mimoriadne doleiite boli styky a spojenia 5 prislusnikmi ozbrojenych zloi iek. $0 skupinou V. Srobara spolupraco­vali dostojnici slovenskej armady, medzi nimi aj velitd Vojenskeho ustredia (VO) pplk. J. Golian so svojimi dos­tojnikmi. Prislusnici z OSB (F. Jureo, O. Maxian) kryli od­bojovu einnost' a vystdhali V. Srobara a jeho priatel'ov pred zatknlltim. Skllpina V. Srobara uzko spolupracovala s od­bojovymi skupinami Flora. Justicia a so spravodajskymi skupinami Hela. Zeta a mala pomocou tajnych vysielat iek vplyvaj na radiave spojen ie s ts. politickymi a vojenskymi kruhmi v Londyne. V. Srobar mal spojenie a styky so sp ra-

_ _ vodajskymi dostojnikmi a kurh~:rmi - s kpt. J. Kratkym, J.

pohradnice odbojovej skupiny Vicloire

Spatom, A. Stvanolll, D. Bukovinskym a R. Frastackym. V. Srobar nadviazal aj spojenie s ceskym odbojol11 (gen. V. Luia). Jeho spolupracovnici sa podiefali na presune francuzskych zajatcov, buducich partizanov, z Mad'arska na Slovensko. V. Srobar v rokoch 1943-1944 inicioval niekor­ko vyznarnnych odbojovych udalosti. najma vsak poradu v Bytei zaciatkom augusta 1943. na ktorej sa okrem neho zutastnil M. Micura. P. Zat'ko, I. Karvas a M. Sokol. Z tejto porady vzisiel dokument oznaeeny ako "Memorandum piatich bfvalfch ministrov" aJebo "Srobtirovo memoran­dum". V strucnosti povedanc, obsahuje predstavy a nazory autorav a ich stupencov 0 postupe a sp6sobe obnovenia teskoslovenskej statnosti , Ceskaslavenskej republiky, a jej charaktere, reiime, usporiadani, a postaveni Siovellska a slovenskeho naroda v nej. Jedna z najvyznamnejsich pa­sail "Memoranda'" v tom to zmysle hovod: ,,2iadame si len upllHI rovnast's bralmi Cechmi a nit viacej."

Evanjelicka cirkev na Siovensku a mnoho jej prislu ~ nikov sa nikdy nestotoin ili s fudackym reiimom v Siovenskej republike. Nezmierili sa s jej existenciou a so zanikol11 Ceskoslovenskej republiky. Celou svojou minulostou boli primknuti k myslienke tesko-slovenskej vzajom­nosti, spolupatricnosti a ~tatnosti. Mali vyhrady k politickemu zneuiivaniu katolicizl11u. Obtania ev. a. v. cirkvi, okrem malych vynimiek, nevstupili do HSts a ani do HG. Evanjelicka mladei sa organizovala vo Zvaze evanjelickej mladeie (SEM) a nevstupovala do organizacie HM. Opozicia a odboj evanjelickej cirkvi, jej duchovnych a prislusnikov proti novym pomerom na Slovensku sa stali doleiitou sucastou v~etkych odbojovych smerov v sloven­skom hnut! odporu. K organizovanym prejavom nesuhlasu prislusnikov ev. a.v. cirkvi patrili pute na Bradlo pri prfieiitosti tragickej smrti gen. M. R. Stefanika, ktorych sa zucastnovali ti ­ske obeanov. Jch ucastnici nesuhlasili s l'udackym hodnotenim cinnosti gen. M. R. Stefanika a pute boli vidy orien­tovane proceskoslovensky. Podobny charakter mali aj prve zjazdy Zvazu evanjelickej mhideie v Banskej Bystrici (1939) a v Liptovskom Sv. MikuhiSi (1940). DalSie zjazdy SEM-u organy Siovenskcho statu zakazali a z toho isteho dovodu zrusil i aj niektore letne tabory evanjelickej mlfldeie (Brezova pod Bradlom). Vydavanie evanjelicke­ho casopisu Cirkevne listy, ktory casto uverejnoval opozitne protHudacke Clanky, bolo niekol'kokrat zastavene (napr. v okt6bri 1939), Casopis bol cenzurovany a napokon od IS. janu­ara 1940 uplne zruseny. Za vydavanie a rozsirovanie ilegalnych letakov pri prileiitosti 25. vyroeia vzniku CSR

J U 1 , 1944 . SlaTian'ky

Roz.tiruj nalle pi'llne [ ~ 1:("Ite. Volhy. - P 1 e II e n

hi a , . Dajte ilalej SlsTlanoY"l, nh :I_cOT1.lllli dOT . Se,tapoTll

1 nT' z i i •

U1 nutala 1nTazia , prebijot ~a narod ma, 2obcan8ny ra.U-Zm\111 plat:e,f.e j. bity cd Sta.l.lna . Prolc Ro.o&cnlt aj a Chu:chiloc u Stalirw ~adU mA, jald!.o Stnl1n Ja tak allny a f,,1l1ZJ~u. ,po.:.e.blJD. . Preto je tu u1 ta do.ba Ii na,tala 11'''(1.;;1" . • a ten Hitler 1 a fo.U:r.mom,.,!.tky ze.108 opUAta. r ret o po.ntl'iI 7y r.a.rode k p ... rt~zAnOCl :,r1daj 88 , a o.elo.bM Ty 6W:! ceb" od hro.zneho Hitlerll . !fitler Htdi J:QlJYsleny a po.ur! ns t~n :.IV~t, 1e o.n "trUeD. ,.~otkY ute a jtlk lIilne. lnT8z1a jut. AngHtanis POlltup~U z Aner1ko.u po. ze[11,. Hitlcrovel utekl'ju a to. v.!ietoi bez 2obranl, :'ccei idu ako. eTce baz :?aaticr~T, • a 1ch,tyehto d"ato.j,}icl , utekaJu lIko zhel!'i~tnl . JJco zb<l~neni utekaju a na 'abe ci.,11 Cl!.ju, Jebo. <-,n! sa eUdu boja,ako. ruJea. Hillere.. :!itJ ,r .("rhl.,eho.i! bo.joTat Il zl\bijoj kaldeho., ... by :'"ud.i .... nyeb '1"1 . .11., nebolo,len 2001:1 T:;otko. p r e naho. n noll!a.:;al Invuzlu , to nQ.~tane ttJ< al:oro ,

1_ ho. "'utelQ. tak proleiiu z~ to joho "bar"ba.l"lIlvo.

~~~~r jJ2~~e~~ lI:uj~e e~:~h~u~~~~Tj!~l, :"n ",i.t vodel' Strlln,i!o 51801'1(1.110.1" nllujo, -..u. .... o I!",.J.OU .P:1.u.1i,~o n&.M n6.r<ld lIul.ll.1e, "'rod hude ,ujit: T'-I .. t:"::/ch ,f (l !Utlt<ro. br,..n1l1 ,

T.;ctkYeh tych doi!ineo.Y,i!c n:"~ n:rod lJu.~n1. Porod nj,j je WJu~lIny, . skrvtlTany" )rC"=Y"! cko.'I)', dne, u~ pr1lilo. tato 4obn,o.Globodlt I,·. v 1nvlIzi1.

Kec1 lit!. v;i.o to rYuuje,l:.do n'lI p,'zno., n.:;eh rw.iu !lJ'acu pod!)oruJe.

bola zastavena einnost evanjelickeho spolku a vydavatefstva Tranoscius v Liptovskom Sv. Mikulasi. Otvorene a organizo­vane prejavy nesuhlasu evanjelickych duchovnych suviseli s protestmi proti vycinom HG (Pamatny spis Spolku evan­jelickych knazov z 21. novembra 1939) a prot i prenasledo­vaniu a deportaciam i idovskeho obyvatefstva (Stanovisko evanjelickych biskupov a knazov z maja 1942). Do odboja a potom do SNP sa zapojili desiatky evanjelickych knazov. Mnohi slovenski obcania eva njelickeho vierovyznania po­sobili vodboj i ako veduci cinitelia nekomunistickeho srneru. Iste nie nahodou sa na strednom Siovensku do SNP aktivne zapojil naj ma Turiec. horny Liptov. Gerner. Novohrad, dol-

na Orava, rnesta Banska Bystrica, Zvolen. Brezno, Martin, Liptovsky Sv. MikuhiS, na zapad nom Slovensku Brezova pod Bradlom. okolie Myjavy, Turej Luky. Podjavorie a Uhrovec­kci dolina, kde i il i suvisle a pocetne enklavy evanjelickeho obyvatefstva. Evanjelicka cirkev a jej prislu~nici sa v rokoch 1939-1945 sta li najd6slednejsimi a zaroven najpocetnejSimi nositefm i myslienky obnoven ia teskoslovenskej statnosti.

Myslienka slovanske; vdjomnosti, priatdstva a spo­luprace vsetkych slovanskych narodov v rokoch 1939-1945 nesporne zohrala vyznamnu ulohu. Pornohla zapojit' do odboja a SNP tiske slovenskych vlastencov. Vseslovanske hnut ie. tak ako sa vytvaraJo potas druhej svetovej vojny

Dto..jte dalej ! ! I

I"ar;a piosen po ryhnani j'euCOT ::; FIlla!!:!!..

Sptevajte lidll!ky , tie n«!Ie ,~~esnit:ky , ako sa budu stavat' bibenit:\:y, pre hitlerovskjch plOT, a :!itler,ter. ako pin, tell naJ.)rv p6jc.e Il&u II. potO;J ini vorni jeho cluny.

Pan Bioha je prezld.nt, ten ptljde vymetllt' :>eo. ,oravec jeno sluha, ten S:loll pOjde za :~ltlera. PlI.n :'!ruby je bohetj, za teelcjch Judi sbiera oe.rky, A p';"; :!e1n6.rich to povie , ja pit flaec , Ja to triClat at ku lecnec.

T150,!ad.r verny e1uhll, leroJ.,it bude liibenice. Ma,dna!! je exelenc, "ten bud. nOI11:: za nich cHerny veniee. &.no ; ach , je oby~ajny ty;>ograt, ten 06. u~ Hbenl~nj ~aragra:r .

. y soe chlapci ::; pod Tatier, ntis uf. ,o::;no. leaf.dj, '!'iso . Tuka,Sano i:aoh ,

eQUol) generAl, ten Elov.ikov nacisto &&"')redal. PUn ; edrlcley ul vopred bude uytto! od ntlteho J'etre. do neba li st.Jcy .

~-:~:e~~p~~~ "ovooat',

pride Sttllll1, vrietko ~rovnnt, on .Gat i<tutku novu,kypl etrry a vilitlcy :!1tlorov1 funkelonari !"uJtelJe UI oaHar1.

Za o!!rky on u! nil! nekupl, bo :;u skrachovr.r.e, a iny mu nie neda,

toJ 1>U ::;radoi n«?il, a llatlol do boja mil vedle T :':aNty, prep;ic!te /lJQ rodi~1a.nik sa z na"i! neVI·aU .

lebo je ve1't11 ~lllbY.

7.bra.ne bcrie ul poe1edr:e, do frontu lch dD.vo.,

Do boja n8.8 ')06101& , ten #a~ jWin~ ~atlo!, by ,.,me iiil1 dobijnt',l!o u~ !Utler ctrlltil.

:-:ttler u.! jo dnes ~laby, str6.ce. on aj hlaYU, ~e ho aus1 prehnall,"';:' od Stallf16rndu .

a na Rueov s&.! krll!i , I.e lch je u! Illava.

~~~~a'i~n~o~til~i~~' =era nas kaf!deho , ako il:l je traba.

:ren'ieh poleny St"allngrad, to jo kr6.sne ciesto I Str1eYaju on1 z gu)'onetov prlldetavto r.1 lU'.l1clcy,~o tau padlo j;eccov . Iltr1eJaju aj z dele. , ' _ • • •• a J:Qjviecej z Ii.tadiel, .r'adlo ich na I Qluaze,"ladlo vo Vel'kjch ~ach'kde je :atlerova &Serb!'_ pOOlo ich najvlnc na 1,riQu, led. bol aj .811 !'uka.

, Preto s 30holJ vtn rodl l! t a ,

=~~~ ~~i :C~~~~l~~~~~ ~~h\~:~~OCh , ~6;e~ ~!::~'nikdY via' J, uf sa nevratillle .

;{1tler bere v!.tko eaa ,kde cO IIIU je treba , lebo on u! ni~ nec.ti a d ruhj IIlU Ilooe..

Sla\'ianskyhlas

po boku hitlerovskeho Nemecka sp6-sobila permanentnu krfzu SR a v ko­necnom d6sledku viedla k rozkladu jej najd6leiitejsej mocenskej opory - slo-venskej armady. Obcania a vojaci tuto uCast chapali ako boj proti slovanskym narodom - ruskemu, ukrajinskemu a bieloruskemu.

V rokoch 1938-1945 vznikli a p6-sobili na Sloven sku i1egalne odbo;ove slova nske skupi ny, ktorych programom nebolo len obnovenie Ceskoslovenskej republiky, ale aj povojnova spolupni­ca, priatefstvo a zjednotenie vsetkych slovanskych narodov. Bola to napr. celoslovenska Vseslovanska revolucmi organizacia (VRO), Ceskoslovensky narodny protiboj (Zahorie), Priatef Siovanov (Bratislava), Strana slovan­skeho zjednotenia (Presov, Humenne, Medzilaborce), Zvaz vseslovanskej jed­noty, (vychodne Siovensko), Adamov znacka OSipenko (Brezno, HnuSfa), spolok "Mor ho!" (Banska Bystrica, Zvolen, Radvan, Harmanec) a ine. Okrem vyss ie uvedenych faktov sa da p6sobnosf vseslovanskej myslienky dokumentovat' aj pri inych prejavoch a fo rmach odboja na Siovensku - napr. politicke, vojenske a hospodarske spra­vodajstvo jednotlivcov a skupin v pro­spech Pol'ska pred jeho prepadnutim, pomoc ceskym, pofskym, juhoslovan­skym, ruskym, bieloruskym a ukrajin­skym utecencom a zajatcom. Vytlacene boli desiatky druhov slovansky zame-ranych ilegalnych letakov. Ilegal ne vychadza li casopisy Siaviansky hlas, Slovan, ako aj takto zamerane clanky v inych ilegalnych casopisoch - Hlas naroda, Janosik, Otok Tuto myslien­ku dokumentuju aj nazvy partizan­skych jednotiek - brigada Za slobodu Slovanov (pouiiva sa aj nazov Za oslo-

vo vsetkych slovanskych krajincich, bolo aktom obrany proti hitlerovskemu Nemecku a jeho satelitom, t. j. aj proti horthyovskemu Mad'arsku. Solidarita slovanskych narodov bola prirodzenou reakciou na agresivne plany nacizmu, klory chystal postupnu likvidadu a zotrocenie slovanskych Il<lrodov. S p6sobenlm mySlienky slovanskej vz<ijomnosti boli priamo alebo nepriamo spojene viacere vyznamne akcie hnutia odporu na Siovensku. Vzbury a nepokoje slo­venskych vojakov v Kremnici, Banskej Stiavnici, Brezne, Liplovskom Sv. Mikulasi, Levoci, Kezmarku, vo Zvolene proti ucasti Slovenska vo vojne proti slovanskemu Pofsku v septembri 1939 znamenali prvy vaznejsi ot ras rudackeho rehmu. Ocas~ Slovenska vo vojne proti Sovietskemu zvazu

bodenie Siovanov), niekol'ko partizanskych oddielov Slovan atd'. Zo slovanskych tradici i vychadzala i1egalna literarna tvorba. Vo vsetkych hlavnych programovych dokumentoch slovenskeho odboja najdeme zd6raznenie myslienky pria­teTstva a spoluprace so slovanskymi narodm i.

Siovenska antifasisticka mladei (pracujuca i studuju­cal sa organizovala v desiatkach ceskoslovenskych, slovan­skych a sokolskych skupinach. Jej programom bol boj za obnovenie ceskoslovenskej statnosti a nezavislosti. Viicsinu odbojovej ml<ideie tvorili stredoskolski a vysokoskolski studenti, byvali Sokoli , skauti , cienovia mhidein ickych organizacii predmnichovskych politickych st ran, ucni, mladf robotnld a clenovia Zvtizu evanjelickej mladeie.

Vi v roku 1938 vznikli dye najvacsie odbojove organizacie slovenskej mladeie • Revolucna mladei Siovenska (d'alej RMS) a Vseslovanska revolucna organizacia (d'alej VRO) s organizacnou siet'ou po celom Slovensku. RMS sice pra· covala pod vplyvom ilegalnej KSS, ale jej jadro tvorili stu· denti, ucni a mladi robotnfci bez stranickej prislusnosti. RMS sa organizacne delila na styri oblasti· bratislavsku so sid lorn v Trnave, iilinskti so sid 10m v Ziline, prdov. sku so sid 10m v Presove a pohronsku so sid 10m v Banskej Bystrici. Najaktivnejsie pracovali bunky RMS na stred· nom Sloven sku. V Turanoch, v tajnej tlaCiarni RMS vy· chadzal ilegalny casopis Pravda slovenskej mtadeie (1939) a "Mesacne spravy". Skupina vydala a rozsirila rozne pro· tifasisticke a protil'udacke letaky, plagaty a vyzvy, pisali a mal'ovali sa hesIa, napisy, symboly a znaky. Na zaklade sirokej propagacnej a agitacnej prace skupinu RMS roz· bili a jej clenov zatkli bezpeenostne organy Siovenskeho statu ui v lete 1939. V nasledujucich rokoch v jej stopach pokracovali mhideinicke i1egalne skupiny v Ruiomberku, v Liptovskom Sv. MikuJasi a v Dolnom Kubine. VRO bola najvacsou a najvyznamnejsou slovanskou protifasistickou skupinou na Sloven sku. Pracovala v rokoch 1938-1944. Na Sloven sku mala 12 skupin - odbociek, z ktorych najviac vzniklo v Bratislave a na zapadnom Siovensku. Na jesen 1942 prislusnici aSB zatkli a uvaznili niektorych Clenov organizacie. VRO patrila k najpocetnejsim ilegalnym organizaciam na Sloven sku. Pocet clenov presahoval dye stovky, z ktorych mnohi sa aktivne zapojili do SNP, viaceri boli vaznen! a 10 clenov padlo v bOji alebo zahynuli v ne­meckych koncentracnych a zajateckych taboroch.

VZ od roku 1939 sa do ilegalnej cinnosti zapojili by­vali Clenovia Sokola. Sokolske odbojove skupiny vznikli v Martine, v Prievidzi a Handlovej, v Kremnici a vo Zvolene. Bolo v nich vera studentov a byvalych skautov. V rokoch 1943 -1944 skoro v kaidom okrese alebo vacsom meste pracovala nejaka ilegalna skupina mladeze. Napr. v Banskej Stiavnici skupina stredoskolskych studentov pod vedenim S. Haverlika vydala dye Cisla ilegalneho casopisu Slovan, v Kremnici skupina studentov okolo bra­tOY M. a N. Herzovcov a J. Horvatha vydavala satiricky casopis "No nie?", v Tisovci to bola "Skupina mladych" pod vedenim studenta D. Hermanka, v L:iline viedol skupinu mladych fudi R. Pravdik mI., v Rajd K. Stranai atd'. D61ei.itu ulohu v podchyteni mla­dych rudi pre odboj zohrala skupina ]. Chovana v Bratislave a TrenCine. ktora v jednotlivych slovenskych mestach a obciach organizovala ile­galne mladeznicke skupiny. Clenovia tyehto skupin uskutocnovali vojensky vycvik, zhromaid'ovali zbrane a vy­busniny, pomahali existujucim par­tizanskym skupinam (Sit no, Vtaenik, Zingor) a pod. Poeas SNP sa stall

elenmi partizanskych jednotiek alebo prislusnikmi Vysokoskolskeho straineho oddielu (VSO).

Siovenska armada, co je paradox, sa nestala spofah­livym nastrojom a mocenskou oporou fudaekeho rdimu v rokoch 1939-1945. Dokazuje to cely rad faktov a skutoc­nosti 0 postojoch a vystupeniach vojakov a dostojnikov proti domacemu rdimu a nemeckemu nacizmu, ktore vy­vrcholili ich ucast'ou v otvorenom bOji pocas SNP. Takmer vsetci aktfvni dostojnici slovenske; armady studovali na vojenskej akademii v Hraniciach na Morave, sluiili vees­kych posadkach. Charakteristickou crtou slovenskych vojakov a dostojnfkov bol negativny posto; k prislusnikom HG. Proceskoslovenske a protinacisticke zmysl'anie sa naj ­vypuklejsie prejavilo u prislusnikov letectva. Z;avny odpor, nesuhlas a nespokojnost' s novymi pomermi na Siovensku viedli uz v roku 1939, dte pred vypuknutim druhej svetovej vojny, k viacerym preletom slovenskych letcov a leteckeho personalu do Pol'ska. Na;znamejsie su prelety 7. juna 1939 z Piesfan a 27. juna 1939 z Nitry.

V septembri 1939 dostal I'udacky r€lim od armady prvu vystrahu. Po nastupeni zmobilizovanych zaloznikov do vojenskych posadok v mnohych slovenskych mestach vypukli nepokoje a v Kremnici dokonca vojenska vzbu­ra. Vojaci v posadkach vo Zvolene, Banskej Stiavnici, Liptovskom Mikulasi, Brezne, Banovciach nad Bebravou, Keimarku, LevoCi, a najma v Kremnici jasne prejavili svoj odpor zu.castnif sa vojny. Odpor a protesty proti lleasti vo vojne proti Sovietskemu zvazu sa u slovenskych vojakov a dostojnikov prejavovali roznymi formami. Pomahali ci­vilnemu obyvatel'stvu, prejavovali nechut' aktivne bojovat', odmietali plnit'rozkazy a prechadzali na stranu sovietskych jednotiek a partizanov. K najznamejsim prechodom patril prechod kpt. ]. Nalepku so svojimi spolubojovnikmi k par­tizanskemu zvazku gen. Saburova. Slovenski vojaci sa na stranu Cervenej armady dostavali roznymi sp6sobmi - boli zajati pocas bojovej Cinnosti, uskutocnili sa prechody bez kladenia odporu a boli aj umyselne planovane prechody. Najznamejsie su zajatia, alebo prechody slovenskyeh vo­jakov na stranu CA pri Lipovci (cata por. Hirnera 22. jula

Ilega lneletaky

Siol. Jan Na lepka s prislusnlkmi pa rl iz. zV3zku gen. Saburova po prechode so svojou ilegalnou skupinou zo 14. na 15.5. 1943 do dcd iny Remezy v ZSSR

1941), na Kaukaze (rota npor. Marcelyho 27. januara 1943) a pri Melitopoli ( 2 800 vojakov a dostojnikov 30. okt6bra 1943). Spoloenou ertou bola nakoniec u vsetkych aktivna ucast' v boji proti nacizrnu.

V rokoch 1939-1944 v slovenskej arrnade pracovalo via­cero odbojovych protifasistickych skupfn. lednou z prvych bola skupina Victoire. Skupina vznikla kratko po zaeati vojny prot i Sovietskernu zvazu koncorn juna 194 1. Cent rorn jej cinnosti sa stalo Velitefstvo pozemneho vojska (VPV) v Banskej Byst rici. Na cele stal pplk. 1. HluchY. Okrern neho sa do ilega lnej prace v skupine zapojil pplk. ]. T lach, mjr. A. Korda, npor. S. Hanus a npor. M. Mu rti n. Ich progra rnorn bolo obno­venie Ceskoslovenskej republiky, pri a­teTstvo a jed nota vsetkych slovanskych narodov. V rokoch 1941-1943 clenovia skupiny uskutocni li siroku uvedorno­vaciu kampail v radoch slovenskych vojakov i dostojnikov doma i bojuju­cich na vychodnom fronte. Skupina Victoire ilegalne pracovala od ju na 194 1 do konca roku 1943 ako celok, po roku 1943 sa jednotlivi jej elenovia na­pojil i na vO a do vojenskych priprav SNP. Npor. t. Kukorell i zorganizoval v roku 1943 partizansku skupinu na vychodnom Siovensku, z ktorej nesk6r vzn ikla pa rtizanska brigada l:apajev. D61ei itou skutocnost'ou pre SNP bol I:udovft Kukorelli

vznik skupiny antifasistickych dostojnikov na cele s pplk. J. Golianom. Okrem neho v nej boli da lsi dostojnfci - pplk. Mirko Vesel, pplk. M. Ferjencik, pplk D. KiSs-Kalina (spolu s Golianom tzv. skupina styroch podplukovnikov), ale aj I11jr. ]. Nosko, mjr. M. Marko, pplk. A. Ciprich a inf, z kto­rych sa v roku 1944 sformovalo i1egalne vO.

V odbojovej ilega lnej cinnosti predstavitel'ov. skupin a cJenov nekomunistickeho odboja v rokoch 1939-1943 prevaiovala organ izacna cinnost'. praca na vydavani a roz­sirovani i1egalnej tlace. Ietakov. VyuZivali r6zne formy agitacie a propagandy proti fas izmu a domacemu tota lit­

nemu reiimu, fina ncne a materia lne pomahali odbojovym skupi nam a viiz­nenym odbojarom a ich rodi nam. Organizovanie a zabezpecovanie ilegalnych prechodov do zahranicia patTi k vyznamnym kapitoJam slo­venskeho protifasistickeho hnutia. Vynika la v tom Obrana naroda na Siovensku s cent rom cinnosti v Bra­ti slave, skupina Demec, skupina ev. knaza J. Chochora v Tomasovciach

.... a Lov inobani, Skupina pre od­t ransporlovanie perzekuovanych os6b v HnuSH. Hrachove a HostiSovciach. Vsetky vyssie uvedene skupiny mali konlakty na skupinu J. l:i haka, urad­nika Legiobanky v Bralislave. ktora bola hlavnym cen t rom zabezpecovania

HLAS L:UDU vytvorili pre utecencov prechodne sta­nice, kde ieh odbojovi pracovnici vy­strojili prislusnymi dokladmi. mapami. finaneiami , instrukciami a dopravili ich na pohranicne vychodiskove body. Ilegaine odchody do zahraniCia mali vel'ky vyznam pre kadrove posilnenie a vybudovanie ceskoslovenskych vo­jenskych zahranicnyeh jednotiek. eez Slovensko ilegaJne preslo do zahranicia 3 500 ceskyeh vlastencov, letcov, voja­kov, dostojnikov, studentov, politikov • z ktorych mnohi bojovali so zbranou v ruke proti fasizmu. eez Slovensko preSii vyznamne osobnosti ceskoslo­venskeho politickeho a vojenskeho odboja, napr. L. Feierabend, P. Drtina, clenovia cs. zahranicnej vlady v Lon­dyne alebo gen. K. Klapalek, ktory sa 3. aprila 1945 stal velitel'om l. cs. anmtdneho zboru. Podobne sa zachra· nili stovky rasovo prenasledovanych os6b, ich rodinni prislusnici, poIski vlastenei a utecenei. Cenne skusenosti a poznatky nadobudnute pri zabezpe­covani iJegaJnych prechodov do zahra­niCia odbojari vyuiili pri poskytovani pomoci sovietskym, juhoslovanskym,

•• ,J ORGA ..... KOMUNI5TICKEJ 5T A.NV 5LOVr.', 5KA.

VVZ\',\ ";)\\U~ISnCKI!J ST RA HV 5LO" I!'4S

~;;-7A~

~'~Id. pr~(~i"(1 IIIIIIigtM"'! •. K ....... "",,; ~.; 1I,,!u Sol" ........ obrada II k Vi ..

I -,h'~u ~~~ a v ~()( lIlo ~'Iv_' ttom ,dllN,,,. .. '~h'O(".1 ... "II .. ll(te I. H.Jj.L

T" .... ,OO: ••• ", .. II"'I",! I. "'"I' bud. t~}ov'f" ", "0;1, ~'6(uj'c"", "''' ~.o" ,m lllr..w"·<~. m ,ro· 90 , .... ,,.. "'''In,. 11111,1 Ii ","1 , . ..... ktml ~, ..... m a· .. . r. I. ~.U" ~ ". ,""I",· _Ikll 1O,~o".lM· ... , .>1, ,w" "" b"lo-" d'<hI~~ lft leoolliCiI ..... I~'_ Len .... r.< i'~ ,<)In6 VI'II~petlM p.~~ I'ClClio ~.I·"o ...... ~;~.><,.'R,tllodll'OO~ kl'''''''''' "_I , .. ,I(».j

T "It",o~"" ... ""'"'".... 1. 11'10 nd, pr.' Lad~ou Ioo.>ro"',~ ,II ,,"clji!drh ",'I ,rnri ... ",u~u, (fm~ h · "I~' ..... ,.1 b,t prl'O IIdMlIII'. U.llulll .1 vladl I' lit,,,., .. "k""OIII ... ,,,II..-ovI ' ."., ~ • " .. ,'~C'Io'1II •

• • .t'!:'.t,,' p'·fu!4<1~Z ....... mll.p;.","d· lie 1·1,'~',"0 Rep""elo. "~I . praOlI~rI ho~ - 'Ol~';'

TOI\;>I'''':''' .,"\t.JlJd. '. ~U!. hude ~"tl.r~)'~ ,"' .... "" bolO .... ~1ellil ",luJ D"" d III m" .: .. kJ a ,.poG'fch pc • .o.I, cll(tll'~ tiny. 2;.,1111", Ib, al!)' bel. IvfMIIi ""ollta. ukil""" vu.JlI, cln, Ii ,o,~t,. ~Oln".

P,.. .. ritkl.te ,",he oiI,l!ob ... , "" , "' -,:.~" "lie "~pd""". nlk<l~ •• by IUIO ~A· ... I Ioul OS a' -. Id'_ lit l'O!torotII 'mom .... '" bel ft~., ""'I'- __ 'r1l_ vlIl',

'\~i. bu;teme deUlOl/nl'fIf. Proti::o! ..... Utn"".

P",1l ''''lb- • u .:1' .... ,. ",I •• d pm';ij!flh~

:~~M."~!i':;'k:, ~ '::":;.2; '''€f '1.ch fIle ·,ul. dr. prolt~""'~j "'OIJ ' "'«.l""KomyJi lollc"' ""'!USI~M)" :'i,~ !,jl Kom.nl.d<k.lnl.m'Clo.". 1 " <~ ,,," SSSR!

I ... H. "- 1,111 "'1 podJoO,aM 1*'" "1'Od.~ ..... cty t .... lbo.'T04 • . ", iIe4f,olO. _",bJlSlid •• M "~"¥tr .. "" lIIdui'cw-..tJI.,.. .. prods...

:: :O:~~:~'30~~~~:"'':'=':~ ~~= ... dU.,M.,>fhtIo .. r •• ..., ... ' .... " ..... ,n"._­M'I'II .. perl .. ltlOnI,T •• bo'( .. k, .. 4po ....til.,. "u... t .. • j !h..INde I" oItpnf • "no~-~ 110· bod~' poJ,oIMftt b.rtN ..... -t irr6'09Itd ..

¥¥~i~ ,(:..~~~~~ ,,~o .r~~ ":J"l.IlI!' ~:!~,:: II Vtrdu ~u. ¥ O.lleil, "' Pil_ II krvf a I~'", .jk ... pov, .r~1I. MO~ 0111 Ik6, •• _ ...... Rf""'~~ u,l,.. ."'h"utf.'fl ...... ldorfu....t.ol rood_40 h~wr1l6 ... nUt .. ,i • . T.d, ., .. ,1 Ii • d.loJIIrHII wlloyd\ p. "" • n~ulo(nlr ... ct..I1 ....... l.,.oIu",",n /u lu "" h."".lIlIe>v I .ll lktrov Illeh .... kllttl.1o ''Urody l't .... ch. R.h".h. t ... ko.5IownJoUllv,vo:tl. I drl",.pI..lIft,c~Ikftr,,"1I PO"'U~~

ZIlUIOctrl ....... bllf'O'ula .... 1"' ...... ,

ki •• 100(". ", ,", ..... ..,.,./00 .).0110 ""1° ".~"'''. ~:~~::h:!~d~.~;t7kbo~,~:~";~I:Ja ... 'mJ:,

v PtOlLloI.d~ ~ ft •• e<k~ •• hooP"loh .... j. R<' U robolnkk. lri.d. P" . piftf • tlOb6.iM pr.1rO ... b ..... t .. roi. Klk~hnov, ~«ho~. 5J~v' ..... Po i.1oc. Ko""u,,,1i $.I ,n,," 10 vMtktdlli1 .b, <HIob, .,.. v.dl>ol ne_ltoi..bollllckoitrlld,IPnlf/l I

I ;:a:'~~~t~::' wa.o.!:::'o'ii::iu ~I:,:~:"~. h, ....

Im~rhl"",u P"d ~ .... tcho·r.~ti,kot~k"'"" ,.ou I po',k,," ,,,col"i,.,,,, l,i .. Joll Ole h-~,,,, , ulolto Ib, okola Mb. "'''Iil, 11r011 ~.~_'Jy. ~'UI, kh.lO b~j.a I J;).ltdnt ... , .... " ... ".ly."'kolHk • .. ~, l .. p .... II~I"""" ~ ..... 'v ..... ";. • ·.~t .. !b:~~ ':I:,ov~:a.""c:~~~~ 1r1~d~ ... N';'~' <>n •• :.k • dh. " 10.1<) b"I' I"~I~ '" " 1,-. ~ , ijllCku • "0 r"'-,'Yl k ~ _, -,,"" ~ v 110 jmo •• ;.IIs1ov,'leob.",;--.. -;-~~l

::~EBi~,:t~;:"~"Y"'~~"~~C:~~r~~: , I •

,.,k ..... ,!oiIP •• Cbl. uhlJ, k' .. """"' .... 61"ntI jld IlO1~. •• "U,' p. - ",,, •• b .... ~.

j;;:===:;::::--::==::::~~!!!'I~I;· .• ~1~n;;,,~i::,,~'~ 1II ':;~I~n':" ::=::-t 'IL

Hla\'nym tlacovym organom komunistov v odboji bol ilegalny casopis Hlas J"udu.

ilegalnyeh preehodov do Mad'arska. Dalej to bola skupina r:. Maeha v Handlovej , PovaZskej Bystrici, Rajci, Ruiomberku, Konskej a Kremnici, skupina M. Ursinyho v Raksi, skupina A. Pokorneho v Ruzomberku, skupina antifasistickej inteligencie z Orav­skeho Veseleho, Mutneho a Names· tova, skupina ev. knaza F. Ruppeldta v Ziline. Na zapadnom Siovensku sa prechadzalo do Mad'arska pri Pustych Oranoeh, Podunajskych Biskupiciaeh, Miloslavove, Senci, Likieri, Malych Chyndiciach, na strednom Siovensku pri Dudinciach, Tomasovciach, Hra­chove, Hostisovciach, Verkyeh Teria­kovciaeh,Cerencanoeh, Vidinej, Verkej Vsi, na vychodnom Siovensku pri Michalovciach. Na uzemi Slovenska sa

1110 ... d uVllovm' ~a b .. ~.J - .... ...-oti ,,'" ,u"uiOrldl ""'" " ,,~ ...... , ... to

...... kf<;hpO'llIck'h .¥hv " 1110 lll1d'l~borov 11""'.- ",u~e!,," ... ,ro_ lIN I II Oph!" ""oaf .... ~. otovlde t ..... , ~IO\I'kO'" RI~_ ~:N • 1"" .. ~" r"!w

",01'~01 ~'"Oll''''' 1"'0'1; r""_ II

:~. ~:~:;~;I !:\~~ ;::';J;! ~!':,.~i~; ,;

KOIII •• III""'l'IIIeck. Ko ........ ". RaUl> '

o H l ~ S

Knllluni--"ickej slrany Siovenska k siovenske.1U naT"U

100 PROTIUTOKU . I '.a narodnc a socialne O'ilobodenie Siollen$ka.

.......... . 11

// ...: t

(

Rouirovami i1egalna tlac a lctaky

...... f.

• • a.. .......

Iv pofskym utecencom z nemeckych koncentracnych a zajateckych taborov. zaja­tym francuzskym vojakom a d6stojnikom z Mad'arska a zo zbrojoviek v Dubnici a Povaiskej Bystrici. ako aj nad Siovenskom zostrelenym spojeneckym letcom v rokoch 1942-1945.

D6leiitou a vermi nebezpecnou formouodbojovej ci nnosti nekomunistickych skuptn bolo aj politicke, hospodarske a vojenske spravodajstvo v prospech cs. zahranicnych politickych a vojenskfch organov. ako aj udriiavanie pravidelne­hoosobneho. ale aj radiotelegraflckeho spojenia s nimi. Pomocou zamestnancov firiem a podnikov Dunajplavba - D. Caplovic. Dovus - L. G. Krno, V. Moravctk. D. BukovinskY. J. Kirsteuer, Kotva, Bafove podniky na Slovensku - A. Stvan, J. Spata a jeho spravodajska skllpina Hela. Cukrospol - R. Fra~tacky. pracovnikov Ministerstva zahranicnych veci - J. Orszagh, O. Rehakova. Omnipol - J. DoleZal existovalo pravidelne spojenie s cs. zahranicnymi spravodajskymi cent rami. Spojenie s odbojom na Siovensku a v zahraniCi sa ufahcilo na jar 1944 nadviaza­nim obojstranneho radioveho spojenia s Londynom.

Tlaeovymi organmi nekomunistickeho odboja, okrem ui spominaneho Hlasu miroda, boli celoslovenske i1egalne noviny a easopisy - Otok. Ohlas. Nas

boj a niektore d'aISie easopisy regi­onalneho charakteru. V porovnani s komunistickjm odbojom obeian­sko-demokraticke sily a skupiny ne­organizovali strajky, hladove pochody. demonstracie a ine podobne formycin­nosti proti reiimu. nepodnikali a ani nepodporovali diverzne a sabotaine akcie na komunikaciach a v zavodoch. Do leta 1944 ich aj i1egalni pracovnki KSS zorganizovali a zrealizovali vermi m.ilo. K vaesim sabotainym akciam komunistov patri!o vyradenie lanov­ky na dovoz ieleznej rudy zo Sirku-2eleznika do vysokej pece v Tisovci a vybuch martinskej pece v ieleziar­nach v Podbrezovej v roku 1941.

Komunistickf odbo; tvoril jednu z najvyznamnejsich odbojovych zlo­iiek na Siovensku v rokoch 1938-1945. Predstavoval najorganizovanej~iu

a represivnoll einnosfou policajnych a bezpeenostnych organov SR najviac postihovanu zloiku odboja. Jednym z prvych opatreni auton6mnej vlady po 6.okt6bri 1938 bolo zastavenie cinnos­ti komunistickej strany na Siovensku. Vsetky okresne urady 9. okt6bra 1938 a v nasledlljucich dnoch vydali vy­mery, ktorymi sa zastavovala cinnost' organov a organizacii KSC. Sucasne sa uskutoenili domove prehliadky v uradnych miestnostiach KSC. ako aj v sukromnych bytoch funkcionarov st rany. Prezidium Krajinskeho uradu v Brat islave nariadilo 15. okt6bra 1938 rozpustii aj odborove. spolocenske a i ne organizacie, kluby, spolky, zvazy a in­~titucie. ktore pracovali pod priamym alebo nepriamym vplyvom komunis­tickej strany. Strana tak chtiac-nechtiac presla do ilegality. 0 niekofko tyidnov neskor zastavili cinnosf aj socialistic­kym stranam (socialnodemokratickej a narodno-socialistickej strane). Ku definitivnemu zakazu einnosti a roz­pusteniu vsetkych politickych stnin doMo vo februari 1939. Zaroven boli rozpustene ich odborove zvazy, spolo­censke organizacie a spolky a prestali vychadzai ich tlaeove organy. Podobne ako komunisti, aj socialn i demokrati, !larodn! socialisti, cast' (Ienov agrarnej a Slovenskej narodnej strany. ktori nesuhlasili so spojenim s HS[S, boli donuteni opustit' vsetky svoje pozicie v statnych. miestnych a verejnych za-

• ' .. lor. 0 't>, ,j hl)'lint' popo!'Jrt.'li zal!l'Il !t\ 1n1'11lf" t tr j bar:;':o .an~:"'7tJ , ;,,·ter4.toch thl'~ a roz~~lftsu bO~I. ( t, '~~.1' ,'""rl<.l~ .. r..ah,yorcnA c~V ~rba v~.J;Jotr\fle !Ii 0d"oruJ"c r

: ~~c~~ ~~8air:h!l~ t\rl~=j~~,:e It ~i~~c y~~~rO~~~j!~ ~~;~t~~~Xi~t I "r~h~~~i~~t~ •. ~!O~;~~I! n ~ "O~~~~~~j'ti~~~{~~;'~~~~~:1l!(.;:;_

1:4 'k~:tq ~~~~t!l'~ 'fl"l :~!:~~ ; ~,~~:t~:~\bSUrdnost Mali "~Il\' '- .

S!DJ~'J - ;e~ dalce 'J( io.:ryf r,:l glC'vrnsk(n roPCltnidvol". Je( 11\

I - r'l\-.i!:~;~~~~t~~ ;;~~~~:.~~L~ ___ : ,!~:!~ ~!~!_:~ ~r~~ ~A.!~r!!~H~!~ ~i,.'1~-r~':~.f!:~~:~::::, _~g~:::!''E_j~_~~_~~!'::~!i~ _ ~!~!!!!!~! __ ~!:~!

.1'-1; }.~l:t '1.1,\'6 -rr ,. M!.t'Vl'j pred !ltrllj' Or1'?D!oi hrr ,!!lft ~,~ re.'ovn@~ ~"!'uvy.'z'LVr"t8~ r'if 1.'1. r . ,R.slo"odnl be.n{ci v pr"-ro~n"c :en eh l"rcbHi dt'rc!le 'r - ",) ,- ~ ~ r.·~tt :!, -2' J.:!I . ~tarH ro"otnic' !I

'!l.C • (1 rQ~"H'U p:,"X" ' .,' - .' _ "'I •. ievl!Flt \ 1· - rol'n~ ['Iron i ly ','''!'I'r 1 .'1 .,' "':~. 14-1 ·:s. h!l!'l~lr"'d, s!'I(''lfH, bola nzdll. 0 1- 4 "s vy~~'~ .

. ~! ~~_ :~~:!?L~!?!Y _ ~~ _~!~~~~~~~j _~l~~.12~~'~~_E!!!~!':t:'!. !'!!~:!.~ !' l: ~~~~_r:!'~~~!'r:~_l.!~ _1~_ ~! _!~_! ' _

,'! Irt'tl) S31"0~r(l·n:·"::l.~e b'l.n{ci rri st6.1e vzrfl:lt~jueej ~r,'h(>t~ ''''v"li ~ tt'li nu, 'll-ojf\f :.eh..a·1ia" \'l'.I\.~ na vwrllsla~u(,ll biedu 1.011

:~ .'.y ;~r~!l ~. ~ ~;o._~ ''1.1 ~~.~~~~~ 1 lH~~~~k! i v~~~~t~:i~r~ .i~~~,r~:~,7:_1 ba,-Skov Zll'" ~+'~~"'t fJ.t~~lic· so -'lhllni V o~iach prr~l '1

., J ,j' ~Yi1" t," v', 11'\ f) -reln(",o ~Il. v!\lk nodoJedn'l.lo.

ht

S rr''''1':,! ·It 'II'!,. T· r II t.n. r '0'" nen'.l.;ia , ll'''o ~"I"~'va I -Ii <6 ". 'ell rtf' I, ,YI!'1 "t J ~ lrlr'\(," U,' :>I\lft!\ rohot· '\ ,",,'

r' l~n sh k st 'I. J~ •

• aJ .. t 1 , ''''''or h"n i 'o$f - i1:"rmj drnh{l t n,j .... 1"-~1V 0 • Ifl ~ ... 't \:'1. hi'll Hov!,',"r.h banf r.Lr",ho\·~l .• to .

,7 '\~'~J.~~'~;'\ ~d'~·~/:~:~~~~u~r~dr~~b~~~)~!~, .-t r '1 f"lf'''' " ""~l'~'~ r~kll. ,jro~no~{ b&nI lIlV(>1f.

b. na b.nndlov;' .. • .. h "!I.'lil YS" 'rh ba' '.al'; \. 1

v :- 1V', ~,'" v I-oby "0 r tC'on n.'I. "la~tn~ ~·,()t rl'l' l. ~ ­

u'l'll'nA.h flrl er-nr 1:' ta v .: ___ ~; _!~._~ ~~~!:~~ ____ ~~~£~£y _~ ____ __ ..

Jan Osoha

]. Lietavee a S. Dubcek (rnaj 1939-j61 1942). Tychto funkcionarov zatkli

bezpecnostne organy SR oa tele USB a jej protikomunistickym oddelenim. V auguste 1942 vzniklo IV, ilegalne ustredne vedenie KSS. ktoreho clenmi boli S, BaSfovansky a M. HrusovskY . Obaeh zatkla OSB v rnaji 1943.

Spociatku odbojova Cinnost' komu­nistov pozostavala z budovania orga­nizacnej siete, z propagandy a agit<icie proti fasizmu a domacemu fdimu, z rozsirovania ilegalnej tlace a leta­keY, materialnej a financnej podpory zatknutym odbojaro111 a ich rodinal11 a zo ziskavania fudi do odbojovej pni­ceo Hlavnym tlacovym organom ko­munistov v odboji bol i1egalny casopis

stupitel'skych organoch, Viaceri z nich Ul v tomto obdobi zacali opozicnu cinnos( a odboj proti vznikajucemu totalit­nemu rezimu.

Vi v druhej polovici okt6bra 1938 sa vytvorilo ile­galne Krajinske vedenie KSC na Sloven sku - J. Duris, K. Bacilek a K. Moskovic· a vznikli styri oblasti ilegalnej KSS - bratislavska - J. Osoha, banskobystricka - K. Cernocky, zilinska - 1. Benada a prdovska - p, Tonhauser. Nesk6r pri­budla aj trencianska stranicka oblasf na cele s J. Svitekom. Oblasti ilegalnej KSS pozostava li zo stranfckych okresov a tieto z miestnych a zavodnych organizacii. Najmensou jednotkou ilegalnej struktury KSS bola st ranfcka hunka, ktora sa skladala z 3-7 (lenov. Najvyssfm organom ile­galnej KSS bolo ustredne vedenie. V rokoch 1939-1943 sa na cele ilegalnej Cinnosti KSS vystriedalo pa( i1egalnych ustrednych vedeni. Hlavnou postavou v prvych troch vede­niach KSS bol J. Osoha. Okrem neho Cienmi prvych troch OV KSS bali ]. Duris, L Benada, o. Krajnak, V. Skrabala,

Hlas rudu. Vychadzali aj regionalne komunisticke novioy a casopisy, ako napr. Iskra, Kladivo a jeho nemecka verzia Der Hammer, Spdvy KTK, Bol'sevickazastava, Hlas dediny, Povaiske zvesti a niektore d'alsie, Organizovali aj vystupe­nia za zlepsenie socialneho posta venia pracujucich. Strajk slovenskych a nemeckyeh banikov v Handlovej v oktobri 1940 prerastol do politickej demonstdcie proti l'udackemu reiimu a mal ohlas na celom Slovensku.

Po napadnuti Sovietskeho zvazu hitlerovskym Nemec­korn sa komunistieky protifasisticky odboj na Slovensku este viae zaktivizoval. V rokoch 1942-1943 odbojove srnery na Slovensku, najma KSS, pristupili k organizovaniu a rea­lizacii uCinnejsich 'a ostrejsich foriem protifasistickeho boja. Patrili sem diverzie, sabotaie a zakladanie partizanskych skupfn. Prve pokusy 0 vznik partizanskyeh sku pin sa realizovali na zapadnom Sloven sku (skupina J, KraJ'a), na strednom Slovensku (skupiny Sitno a Vtacnik), na vychod­nom Siovensku (skupina P. Borosa), nesk6r v Turci (npor.

V. Zingor) a v Shinskych vrchoch (npor. l:. Kukorelli). Ich clenmi boli odbojovi pracovnici, politicky a rasovo prenasle­dovanf obcania, dezerh~ri zo slovenskej armadya sovietski ohcania - utecend z nemeckych zajateckych a koncen­tracnych taborova z nutenych

nia novej (:eskoslovenskej republiky s rovnopnivnym postavenim sloven­skeho naroda. K zmene politickej linie slovenskych komunistov vo verkej miere prispelo podpisanie Zmluvy o priatelstve, vzajonmej pomoci a po­vojnovej spolupraci medzi ZSSR a cs. exilovou vladou na cele s E. BeneSom 12. decem bra 1943 v Moskve.

V rokoch 1943 a 1944 sa uskutoe­nili prevratne politicke a vojenske udalosti - Stalingrad, El Alamein, Kursk, pad fasizmu v Taliansku, Tehenin, vylodenie spojencov v Ta­liansku. rastuci protifasisticky odboj v Juhoslavii, v Pol'sku, vo Francuzsku. Nasledovalo vylodenie spojencov v za­padnej Eur6pe, post up CA k predho­

V rokoch 1942-1943 vznikli z ini­ciativy i1egaJnej KSS aj prve pokusy o zjednotenie hlavnych odbojovych zloziek a 0 vytvorenie spoiocneho vr­cholnehoorganu. V mard 1942 vznikol v Bratislave Ostredny revoluclIY flarod­ny vybor (0 RNV), ktoreho clenmi boli komunisti P. Stahl, M. Hrusovsky, spisovatef F. Krar a byvaly agrarnik M. Polak. Jeho clenov coskoro zatkla OSB. Na jesen 1942 tento organ ob­novil svoju cinnosf s novymi clenmi - M. Falfanom a J. Pullom za KSS,

Viliam Zingor organizalor partizanskeho riu Karpat, vybuchy antifasistickych hnutia v Turd povstani a prevratov vo Varsave, a Pa­

F. Komzalom za socialnu demokradu a I. Daxnerom za obciahsky odboj. 0 RNV vydal Ohlas k slo· venskemll narodu a Smernice pre organizaciu narodfle-revo­II/bIrch vYborov. Vysledkom bol vznik prrych revolucnych narodnych ryborov (RNV) na Siovensku, napr. vo Zvolene. Bratislave, 2.iline, Priekope, (:iernom Balogu, Liptovskej Porubke atef. Sfubnu cinnost'O RNV v zjednocovanf odboja a vytvarani RNV prerusilo zatknutie jeho clenov v aprili 1943. V roku 1942 na spolupracu s komunistami dte ne· pristupili viaceri popredni predstavitelia nekomunistickeho odboja na Siovensku. lIegalna KSS v tomto obdobi dte stale uprednostnovala program sovietizacie Siovenska. Kladla neprijatel'ne podmienky, napr. uznanie svojej veducej ulohy vo vrcholnom spolocnom organe a v odbojovom hnuti, pro­pagovala sabotM;e v priemyselnych podnikoch a diverzne akcie na nicenie cestnych a ieleznicnych komunikacii a zariadeni. S tym nesuhlasili potencionalni nekomunis­tick! odbojovi partneri. Tid sa obavali nedodriiavania konspiracnych pravidieJ komunistickymi pracovnikmi a prezradenia a zatknutia v pripade spoluprace s nimi. Prave nedodriiavanie konspiraenych pravidiel najcastejsie viedlo k prezradeniu a zatknutiu ich akterov policajnymi a bez­pecnostnymi organmi rudackeho rdimu. Zia konspirada bola neraz hlavnou prfCinou odhalenia celych organizadi, skupin, buniek, organov a organizacnej struktury ilegalnej KSS. Aj z tychto prfCin sa komunisticka strana stala najviac a najcastejsie postihovanou zlozkou odboja represivnou cinnost'ou bezpecnostnych zloiiek SR. Preto clenovia V. i1egalneho Ov KSS v rokoch 1943-1944 neodporucali le­takove akcie, prestali s vydavanim ilegalnej tlace, upustili od propagandistickych a agitacnych foriem prace. zakazali konanie hromadnych porad, sch6dzi. zhromaideni. za­viedli system stranickych instruktorov a upustili od hesla sovietskeho Siovenska. V ilegalne Ov KSS vzniklo v au­guste 1943 v zloieni K. Smidke, G. Husak a l. NovomeskY. llegalnu cinnost' KSS orientovalo na zjednotenie a spolupra­cu s ostatnymi odbojovymi silami s programom vylvore-

dii a nakoniec odstupenie Rumunska a Ffnska od hitlerovskeho Nemecka ovplyvnili vsetky vrstvy obyvaterstva na Siovensku. Znaena cast' slovenskej spoloe­nosti jasne pochopila ui v roku 1943, ale najma v roku 1944, ze nadsticke Nemecko vojnu prehralo a s jeho padom za­nikne aj SR. Pre odboj a pdpravy ozbrojeneho vystupenia sa vytvorila priazniva atmosfera. Protinemecke a protirudacke postoje v tomto obdobi sa stali vseobecnym javom. Spojenie s odbojom hfadali mnohi statni zamestnanci, prislusnici poHde, iandarstva a armady. Ini sa st'ahovali z verejneho iivota. d'alsi pasivne vyckavali, ako sa vyvinie situacia. Zatal sa rozklad statnej moci, spravy. mocenskych struk­tur a legislatfvy. Znacml cast' predstavitel'ov rezimu a moei dospela do stadia roznych foriem alibizmu. Je Jogicke. ze od roku 1943 cast' slovenskych d6stojnikov uznavalo za svojich najvyssich velitel'ov E. Benda a gen. S. Ingra. veo vacsina z nich cheela sluiit' v ceskoslovenske; armade aj po skoneeni vOjny. Svoje sluzby mienili ponuknuf aj prislusnici policie. iandarstva. bezpecnostnych zloiiek, statni zamestnand, pracovnici spravy. sudnictva, legislatfvy, vykonnej a sprav­ne; moci, cornu nasvedeuje rozklad a zlyhanie statneho aparatu v letnych mesiacoch 1944, ked' ho rudacky rdim najviac potreboval. Vykonna a spravna moc sa prakticky zrutila, veJ'ka cast' armady, policajnych zloiiek a statneho llradnictva sa dala k dispozicii ozbrojenemu povstaniu proti reZimu a nadzmu.

Zasadnou a kfucovou otazkou. od vyriesenia ktorej zavisel d'alSi rozmach protifasistickeho odboja, bolo do­siahnutie jednoty vsetkych smerov a hlavnych skupin slovenskeho hnutia odporu pod vedenim centralneho od­bojoveho organu. Tuto skutocnosf si uvedomovali vselci predstavitelia odbojoveho hnutia na Siovensku. Za zjedno­covade usilie v slovenskom hnutf odporu v rokoch druhej svetovej vojny mozno povaiovat' aj memorandove akcie z iniciativy vyznamnych obciansko-demokratickych sku­pfn FI6ra vo februari 1943 a skupiny V. Srobara vauguste 1943. Zakladnou chybou obidvoch zjednocovacich snah

bola skulocnosf, ie programovo vychadzali z myslienky teskoslovenskej narodnej jednoty pri obnove ceskosloven· skej slalnosti a z rokova ni vylucili komunislicky odboj a je­ho predstaviterov. Skutocne zjednolenie odboja vsak bolo nemyslitefne bez komunistov. V druhej polovid rokl! 1943 nasla la priaznivejsia situacia na zjed notenie slovenskeho odboja a vytvorenie jeho vrcholneho organu. Poprednl ci­nitelia cast i obcianskeho odboja v lete 1943 hfadali sposob, ako nadviazat' kontakty s predstavitefl11i komunistickeho odboja. J. Ursiny prostrednictvol11 J. Viktoryho, pracovni­ka Statneho zastupiteJ'slva v Bratislave, nadviazal kontakt s V. Sirokym a J. Durisom, ktori boli vaznen!' Poziadal ich, aby mu odporucili veduceho KSS na slobode pre nadviazanie spolupnice. V. Siroky mu odporucil L. Novomeskeho. ZataH sa niekofko mesiacov trvajuce rozhovory. Na ich konci bolo vytvorenie ilegalnej SNR ako vrchol l1eho celonarodneho odbojoveho centra. I1ega lna SNR sa konstituovala prijatfm programoveho dokumentu Viallobltf dolwda v decembri 1943. Tvorili ju traja komul1isti K. Smidke, G. Husak a L. Novomesky, dvaja byvali agrarnici J. Ursiny a J. Lettrich a jeden byvaly narodny socialista M. Josko. V januari sa jej Clenmi stal byvaly socia lny demokrat J. Horvath a mi rodo­hopodar P. Zat'ko. Na porade ilegalnej SNR s C1enmi vO 27. jula 1944 v Zarnovickej doline pri Cremosnom sa dohodlo, ze SNR sa rozsfri 0 d'alsich dvoch Clenov • J. Styka, byvale­ho elena agrarnej strany. a J. Sohesza, byvaleho socialneho demokrata. Za najvaes i nedostatok ilegalnej SNR v jej zlo­zeni sa dnes povazuje skulocnosf, i.e z priprav ozbrojeneho antifasistickeho povstania na Siovensku vyilieili V. Srobara a jeho skupinu. Tymto aktom si SNR skomplikovala vzt'a­hy k zahranicnemu vedeniu eesko-slovenskeho odboja v Londyne, sposohi la dvojkorajnost' v zakladanf a ein­nosH i1egalnych narodnych vyborov a zhorsenie vzt'ahov medzi komunistickym a nekomunistickym odbojom na Slovensku. Nekomunisticky odboj sa prakticky rozdelil na dva smery. Jeden, ktory podporoval SNR, a druhy, ktory uznaval V. Srobara za hlavneho predstavitel'a celeho odboja na Slovcnsku. V i1egalnej SNR chybali aj ini predstaviteHa nekol1lunistickeho odboja na Siovensku. Po vytvoreni vO pre lepsiu koordin<lcill priprav ozbrojeneho povslania Illal by!' clenom ilegalnej SNR niektory z jeho poprednych d6s ­lojnikov. Vsetky tieto nedostatky, chyby a skutoenosti okolo vzniku i1egalnej SNR koncolll roku 1943 zhrnlll historik J. Jablonicky do styroch bodov : . obciansky odhoj v SNR zastupovala len jedna skupina

rcprezentujuca cast' byvalych agrarnikov, • pri zaloienl SNR neboli zastupcovia socialnej

demokracie, • mimo SNR lOstali obcianske odbojove skupiny, ktore ne·

bolo Illozne len tak fahko odpisat'z hnutia odporu. Platf to najma 0 Srobarovej skupine a 0 Fl6re,

• SNR v case svojho vzniku nemala spojenie s radmi odbo­jovych dostojnikov slovenskej armady.

Napriek tomu pre odboj a jeho zjednotenie vsak bolo doleiite, ze takyto vrcholny organ vobec vznikol. lnymi slovami, koncom roka 1943 sa niektore hlav ne sily a zlozky odboja dokazali zjednotit' a vytvorif vrcholny organ - ile-

galnu SNit parilne zlozenu z komunistov a demokratov. Vytvorenim ilegalnej SNR sa neuskutoenilo zjednotenie vSetkych antifasistickych sil na Sloven sku. PoioW sa vsak zakladny kamei .. k ich zjednoteniu. Prijali programovy do­kument - Viallocml dohodu, ktora proklamovala obnovenie Ceskoslovenskej republik y na demokratickych prindpoeh S rovnopravnym postavenim slovenskeho naroda.

V. Srobar a jeho najbl ii.Si spolupracovnici sa nevzdavali usi lia vytvorifveduci odbojovy organ v podobe Ustrednelto alebo Krajiflskeho fUlrodl1eJlO vYboru. v ktorom by boli za­stupene vsetky vyznamnejsie smery. zlozky a skupiny slo­venskeho protifasistickeho hnlltia. Tuto aktivitu podporil aj spravodajsky dostojnik z Londyna - skpt. J. Kratky. Proti pripravovanej akcii a porade ostro v)'stupi li komunisti, naj. ma G. Husak. Od V. Srobara sa distancovali aj nekomunis­ticki Clenovia ilegalne; SNR a I'avicovi sochl lni demokrati. Vel iter Vojenskeho ustredia pplk. J. Golian sa priklonil na stranu SNR, i ked' aj nad'alej udrziaval styky s V. Srobarom. Popredni elenovia Fl6ry mali vyhrady k zloieniu krajin ­skeho (ustredneho) NV, ako ho navrhoval V. Srobar a jeho najbliHi spolupracovnfci. Soj 0 hegem6na alebo 0 poziciu veduceho organu v pripravach ozbrojeneho vystupenia na Siovensku V. Srobar prehral. Nijaka porada 0 vytvoreni kra­jinskeho, resp. ustredneho narodneho vyboru sa nekonala. SNR si upevnila svoje pozicie.

V pripravach ozbrojeneho vystupenia mali mimoriadne d6lezitu ulohu ilegalne RNV. Sta li sa symbolol11 zjednote­nia vsetkych antifasist ickych sf! a skupin. Najhustejsia sid RNV vznikla l1a strednom Sloven sku. Viicsinu NV na seve­rozapadnoll1 Siovensku lOrgan ilOva l Oblastny NV v Ziline. ktory pracoval pod vplyvom V. Srobara. Okrem Oblastneho narodneho vyboru v Zi line vznikol aj Zupny narodny vybor v Pre.sove na eele s P. Neckarom. Sid ilegalnych RNV a NV na vychodnom Slovensku bola najredsia a pred SNP vzn ikli len v okresnych mestkh na Spisi a v niektorych dedinkh. Vaes ina RNV na Siovensku vznik la v rokoch 1943-1944. Ich zakladanie isla po dvoch liniach. Okre l11 skupiny V. Srobara riadila proces ich vzn iku ilegalna SNR. a st red­nom Siovensku sa vytvoril organ, klary v inlenci<ich poky­nov SNR organ izoval vznik a cinnost' i1egal nyc h okresnyeh (0 RNV) a miestnych narodnych vYborov. Vz nikol uz vok­t6bri 1943 vo Zvolene a jeho elenom za KSS bol R. BlazovskY. za socialnu demokraciu D. Ert l a za obeiansko-demokra­ticky odboj V. Wittmann. Zakladal RNV a usmernoval ich cinnos!'vokresoch Zvolen, Krupina, Modry KamCl'l. Banska $tiavnica , Kremnica, Nova Bana, Lovinobaiia a Brezno. Vo vaesine z nich boli paritne zastupeni kO l1lunisti, socialni demokrali, obeianski odbojari a antifasisli bez stranickej prislusnost i. Sid ileganych RNV a NV umoinovala v okre­soch zjednotif protifasisticke sily a organizovaf prakticke pripravy na ozbrojene vysllipenie. Jednou z ieh hlavnych uloh bolo vsetkymi si lami a prostriedkami pomahat' roz­vijajucemu sa partizanskemu hnutiu. Najrozsiahlejsia akcia pOl11oci a zasobovania part izanskych jednoliek sa viazala na oblast' Turca. do ktorej sa zapojili vselky tamojsie odbojove skupi nya ilegalne RNV. Olohy ilegalnych RNV v pomoci partiz<inskel1111 hnutiu sa nepol1lerne znasobi li po prichode

"Idco\'c !'; mcry nn Slo\'cnsku. ktorc i po 6. okt6hri 1938 zotrvaly nn zasad:ieh protirasi~tiekcj dcmokracie a viedly d()..o dues aktivny odpor proti politiekcmu, hospod:irskemu a kultur­nemu znasillio"'3niu slo\'cnskcho Cudu a kton!" dnes reprezen­tuju skutocnc smHCanic vselkych vrsticv slovenskeho rudu, do. hodly sa n3 v)·t\'oreni spoiocncho politickcho vedeoia , ktoryro hude SloVCDsko. n:irodn:i rada ako jcdiny reprezentaot politic· kej vole slovemk('ho n:iroda domn,

Olohou a cicTom Siovenskcj narodnej rady je: Jednotne a cent-rnlne vies! hoj sloveoskeho naroda za od.

strancnie nacisticko.ncmcckcho diktatu, vykon3vanebo i doma­cimi uzurpatormi politickej mod.

V prvej prihodnej chvili prevziaC v!etku politicku moe Da Sloven sku a vykonavyt ju podla vole fudu aZ do tej doby, kym slobodne zvoleni zastupcovia fudu nebudu moct vsetku moe prevziat.

Po prevzati mod. len co to bude moine, Slovenska narod­na rada sa postara, aby slov'ensky fud si vorne a slobodne ur~i1 svojich zastupcov, ktodrm SNR vsetku moe odovzda.

SNR bude vo svojej ~innosti postupovaC v dorozumeni s ~e...

skoslovenskou vl6dou • celyrn z.hrani~nym odbojom, ktorycb ' prflcu nu mcd7.in:'al'f)ttn.>n1 ,I \'fljcnskom poli uznavn " jt! pod-JXIll1jt·, .

Tu scw-u7.cn,'· !'imer,\' a slnik:: sa dohodly n" t~'dlln z:'..,ad:'lch: 7.CI:'UTll' !'i. 'Ih." slnvC'n"li;V nflrod a C:e!'kY. ako najp r ihuzncj.

~ic slo"anslu: n.irndy, ut"(lral>-' (falsie svuje nsud)o' v CSIt. v !';po~ loenom to st:'ltl' Slov;',lwv n eel'hov a na podkl.,de principu rov-

Z,·hime !'i t!zku !-- )ll)il~pr ;'lcll sn \'~ctk.\· rni !'lovrm!'kYlni sl:itmi " r.;'\l'ot!mi, lI~l·r.:,vih· Sf) ~S~!~. v ktnrur;l \+limc 7.fl~titu ~Inhod_ 1It··ho -j;\'otn 11 ,,~~,!,,'t rllnll('ho r()'J:mn ~' hl1 mnlj'ch narodn\' vflhcc a Ofh"'ans!d"('h 7..:I;'t~L

Burl~'lCu ('SIt ",:'1 "ies( !'\'ujll :",:lhra~li~ntl p(;litilw '" duchu t:i'ellto 7.:l!'ntl n pl'eto sa rna na pnli 7.nhrnnicnc_polit iekom a vo­jen!';Iw-politickom ,opicrfl t 0 SSSR.

Vnt'!lorn(' usporinclanic blHIt'ln'j CSH m:'1 h:..r dcmQl( rfltickc. majt' !'It v.;;al( vykorenif "'i'ictk~' tl'ndcndc ra~i!'tiekc , rnsistickc, In"llitm~ a IOlk'-" ktorc hudt, v :07:pnrc s t~' 01itO :r.:lsfldnmi. V tom-10 dm'hu Ina b~' f "'ntltorn,,' ro1itic1\;(' rd:im pc' ... nc ' ... cd('nj', pritom

I \'~nk (iemokratickS·. Jc p()lrchn~ ,'ystrihat sa orn.\·lov a chyb minulo:!'ti.

i\!.,·iilicnku dcmcluudc treha prcnic!--t' n pl'(~hJhi ( i nn pole hU!')loc! lir~kc a ~ocifllnc tuk, ah.\' r07.(ic'lcnic naroclnl'·ho duchodku mcdzi vsctl(O o'hyvaterstvo holo (-0 nnjrovnomcrnejsie a ahy ii. vot kazdcho oheana bot Cudsk'j· a di1o;tojn~·. '

Ku1t(lrn, skoblvO 0 v.' ·chova majil by( ",cccnc spomenutS·· mi zasadami. Zo('hovar.a rna h~'( slflhod:t nnho7.cnskYch vyznani. vyluccny mn vliak b~·t "'pl.Y'" cirk",j ua !'ilUcr Q vcdcnic statu.

o deCinitivncj upravc t,{'('hto olazok rozhodn(( - Q to me­Dovite 0 ustuvnopravncj (Ipra\'(t pomcnl slovenskcho naroda k narodu l::cskcmu - 50 !'ilovcnst{cj s'trany vylucnc slobodne zvol~ni (urecni) z:isturci slovcnsltcho narodll,

Bratislava, Villnoee 1943

Vianoemi dohoda

aleho vysadeni partizanskyeh orga­nizatorskyeh skupin zo ZSSR. PoTska a Ukrajiny v lete 1944. Najma na strednom Siovensku - v Turci. Liptave a na Harehroni - im RNV zabezpecili vsestrannu pomoc. RNV v spolupdci s odbojovymi ozbrojenymi zlozkami poskytli partizanskym skupinam nielen materialnu, financnu, potravi­novu pomoe. ale aj vojensku vyzbroj a vystroj. Napriklad na vyzvu miest­nyeh RNV obyvateTstvo Slovenskej l'.upce, Lucatina, Seniee, Podkonic, Mosteniee, Pohronskeho Bukovea. HiadTa, Medzibrodu. l'.ubielovej. Povraznika, St reln ik po 20. auguste 1944 zaca lo vynMiaf zbrane a muni­eiu z vojenskyeh skladov v Banskej Bystriei, Zvolena a Brezna do parlizan­skyeh vyev ikovych laborov v Nizkyeh Tatnich. Formujucim sa partizanskym jednolkam bolo 25. augusta 1944 odovzdanyeh 100 pistoli. I 300 pusiek. 240 gufometov. 32 000 nabojov a 6 SOD granatov.

Hospodarske pod rucie Slovenska voei Nemecku. ekonomieke dopady a ri zacie, ucas( Slovenska vo vojne a jej hospod<lrske suvislost i, in tlacia, aka aj postupne zhorsovan ie zasobovadeh pomeroy vied li k sireniu nespokojnos­ti do sta le d'a lsich vrstiev spolocnosti, Pribli i ne od roku 1942 zataH negativ­ne stninky hospodarsko-politickeho vyvoja kriticky vnimat' aj mnohi stu · penei vJadneho reiimu, K zasadnym odporcom politickeho systemu sa pridavali povodne loja lni obcania. Vyznamne bunky politickej rezisten­de vznikli aj na pode hospodarskyeh institucii a korponicii, kde posobili viaceri medzivojnovf narodohospo­dari a predstaviteli a politickeho i ivola predvojnovej CSR. Pnl.ve mirodohos­podari najlepsie poznali zakulisie ne­mecko-slovenskych hospodarskyeh vziahov a odvratenu siran u uspechov slovenskej ekonol11i ky, Praeovnlci hospodarskyeh inslitueii nadvazo­vaH konlakty so skupinami odboja, ako bola Fl6ra, Srobarova skupina alebo skupina J. Ursiny - J, Lettrich, ak aj s komunistickym odbojom. Nespokojnost' s poHtickymi a na­sledne aj s hospoda rskymi pomermi sa pretavila do podoby konkretnych akcii na pozadi formovania myslienky

Organidtorska skupina parlizanov pred odlelom na SIO\'ensko 'l. Ky;eva 8. 8. 1944 - 'l.fava: M. Secansky velild, npor. Chimic nacelnik ~tabu, A. Sagat komisar. kpl. Rudenko lekar, Goncarova-Kopilova radislka, por. Fornin radisla, Kondor in~lruklor pre diveniu, Onofre; in~truktor pre prieskum

ozbrojeneho povstania. Hlavnou ulohou odbojovych bu­nick v hospodarskych organoch a instituciach bolo zabez­pecenie matericilneho a financneho zazemia Povstania. V pripravnej faze isla predovsetkym 0 presuny materialov. surovin. potravin a financnych prostriedkov na predpo­kladane uzemie ozbrojeneho vystupenia proti reiimu, ktorym malo byt' stredne a vychodne Siovensko. Odbojovo aktivnym narodohospodarom hralo do karat budovanie vojnovej ekonomiky. Centralizacia statneho usmeniovania hospodarstva v rukach monopolnych korporacii napomoh­la centnilnemu riadeniu presunov l11aterialnych zdrojov na uzemie zamysraneho povstania. Na cele predmetnych organova institucii steili prave najvyznal11nejsie osobnosti rezistencie proti reiil11u v hospodarskej sfere - I. Karvas a P. Zat'ko, ako aj cehi plejada predstavitcTov hospodarske­ho fivota. ktori postupne prechadzali na stranu odboja, napriklad J. Stanek. R. Frastacky, J. Mrazek, K. Orszag, F. Vasecka, M. Falt'an, D. M. Krno.l. Klinovsky, M. Palka. Kl'llCOVll ulohu v materialnol11 zabezpeceni Povstaniazohral Najvyssi urad pre zasobovanie a Siovenska narodna banka. Obe menovane institucie viedoll. Karvas. Spolupracu s od­bojom nadviazali aj viacere sukromne podniky a komen:ne banky. medzi nimi najma Siovenska banka, Stredoslovenska banka, ale aj cast' pracovnikov reiimistickej Sedliackej ban­ky a Tatra banky. Narodohospodari opat' vyuzili momen-

talny vOjensko-politicky vyvoj. Pod zamienkou ochrany pred Ilaletmi spojeneckeho letectva sfahovali materialne a financne zdroje z Bratislavy a juhozapadneho Siovenska na stredne Siovensko. Presadili aj budovanie modernych skladov v regi6noch Povstania. I. Karvas zabezpeeil, aby sa v banskobystrickej pobocke Siovenskej narodnej banky su­stredilo 3.541 mId. Ks, co predstavovalo dye tretiny vornych penainych prostriedkov. Sucasne zariadil presun drahych kovov v objeme 953 kg na stredne Slovensko, odkiaf boli poeas Povstania prevezene do Moskvy. Dalsiu cast' rezerv drahych kovov nechal zablokovafvo svajciarskych bankach, eim rezervy zachranil pred ulupenim nemeckou armadou.

K realizacii hospodarskeho zabezpecenia celonarod­neho ozbrojeneho povstania sa prikroCilo uz koncom roku 1943. ale najma v prvej polovici roku 1944, bezprostredne po vytvoreni vO Ila eele s pplk. J. Golianom. Tieto pripravy zabezpecovali a realizovali prcdstavitelia nekomunistic­keho odboja na cele s P. Zat'kolTI, I. KarvasolTI, D. Krnom. J. Klinovskym, J. Stanekom, pplk. H. Makonom v spolupra­ci s miestnymi odbojovymi silami a i1egalnymi RsNV. ESte pred vypuknutim Povstania sa im podarilo pod rozlienymi zamienkami presunUf na stredne Siovensko do vojenskych a civilnych skladov, do vyrobnych podnikov yerke mnoz­stva potravin. vojenskeho vystroja, pohonnych hmot, zbra­ni a municie. stavebneho materialu a pracovneho naradia.

Vyn:iSaniezbrani

Prisaha fandarov v Stubnianskych Tcpliciach 31. 8. 1944 - sprava; Gustav Husak, Karol Smidke

drevo, lieky, zdravotnfcky material atd'. Hospodarskym pracovnikom odboja sa podarilo presadif v lete 1944 vyda­nie dvojmesacnych potravinovych davok pre obyvatefstvo Slovenska tesne pred vypuknutim Povstania. Vyznam t)'chto opatreni bol eVidentny. Vd'aka nim sa povstalecke uzemie neocitlo hned'v prvych dflOCh v fazkej ekonomickej, financnej a zasobovacej krize.

Posledne augustove dni roku 1944 boli pre protifasis­ticke hnutie najma na strednom Slovensku charakteristic­ke bezprostrednou pripravou na otvorene vystupenie proti nacizmu a domacemu i'udcickemu rdimu. V oblastiach, okresoch, mestach a obciach sa zisli odbojovi pracovnfci

a clenovia RNV, casto za ucasti ozbrojenych zloziek SR a partizanov, s ktorymi dohodli postup pri prevzati moci. Pripravili vyhlasenia k obyvatel'stvu, mobilizaciu dobro­vol'nlkov, ich vyzbrojenie, ZIldkodnenie fasistickych or­ganov a neutralizaciu exponentov reiimu. Casto spolocne postupovali s vojenskymi predstavitel'mi, dostojnikmi a vojakmi slovenskej armady, prislusnikmi zandarstva a financnej straze, ako aj s partizanskymi velitel'mi. Boli to prave ilegalne RNV a NV na strednom Sloven sku v ob­ciach, mestach a okresoch, ktore spolu s vojakmi a part i­zanmi zohrali kfucovu ulohu v prvych dnoch SNP.

2. Vojenske pripravy

V 2. polovici roku 1943 si situacia na Siovensku v d6-sledku medzinarodnych vojenskopolitickych udalosti i samotneho vyvinu protifasistickeho odboja na Siovensku vyiadovala definitivne zjednotif vsetky demokraticke sHy a pripravit' podmienky na zorganizovanie celonarodneho ozbrojeneho povstania. J. Golian, ktory od navratu zo sovielsko-nemeckeho frontu az do konca roku 1943 slu:ii! na Velitefstve divizne; oblasti I v Trentine, nevedel 0 exis­tencii ilegalnej SNR ako vrcholneho politickeho organu odboja. Do priprav ozbrojeneho vystupenia proti fasizmu sa zapoj il zaciatkol1l roku 1944. Medzitym v jeho iivote doslo k vyznamnej zmene: na rozkaz ministra narodnej obrany (NO) gen. F. Catlosa bol 19. decembra 1943 pplk. gst. J. Golian ustanoveny za nacelnika stabu Velitefstva pozemneho vojska (d'alej VPV), Do lejlo funkcie ho presa­dil i proli v61i gen, Cal losa novovymenovany velitef VPV gen. J, Turanec. Treba povedat', ie Golian nebol vhodny ani nemeckej vojenskej misii. Golian bol teda od januara 1944 sl uzobne viazany na Bansku Byslricu, to mu otvara-10 moinosti budovat' konspiralivnu sid vo vojenskych po­sadkach. Golianova vojenska skupina sformovana uz roku 1943, este pred vznikom ilegalnej SNR, pine vyuz ila lulO

prileiitost' najskor na pode VPV. Do svojich radDv pribrala cely rad antifasistickych dostojnikov.

V prvych mesiacoch roku 1944 rozprudila ilegalna SNR tajne rokova nie s Golianovou vojenskou skupinou a s vo- Gen. Jan Golian

VOJE'NSKY ~ AN SNP

I ............ . f

LEGEND'" .. • . ~ ........ ..,.,... .••..... • PuNr:II''''",,*'''Y . ~ .. ~....., ..... o ou..... ......... .......,"". O ~~·a.le

... ~~cto'.,.,.-.-.. ......... _

...,..- ponrmIfIO .....

W11J ... ~y~ltIf _

____ ..... lJilllllfllWONlI"II!JtlI-.

JWI_~~-' vOC' V....,_~~2

ltJr_posadoII v.aw_~ .. ~ _ ~. __ HVZ ___ """.-.0 bnCartfW -- p ' ;JHoe hi_ .... Ih.z .. ...-Id-.1l.lnOotIre

-J"'\- Ht.-w;e.....,."...,,,.....

Pplk. MikulU Ferjen~'k Mjr. g~t. Julius Nosko

jenskou skupinou plk. V. Talskeho a plk. J. Imra s eieJ'om ziskat'vplyvnyeh vlasleneekyeh dostojnikov pre spolupraeu. Pozornost' ilegalnej SNR na Goliana pomohol upriamit' aj slot. M. PoJak. D61eiile bolo, koho z vytipovanyeh d6slojni­kov urcit' za ilegalneho vojenskeho velitefa. V priebehu ro­kovani s Golianom prisli na Siovensko koneom marea alebo zaCiatkom aprHa 1944 smerniee cs. vlady v Londyne, ktore poslal v mene prezidenta minister NO gen. S. lngr. Smerniee z23. marea urcovali Gol iana za docasneho vel itda vojenskej organizacie na Siovensku, povereneho viest' vojenske akeie. Na lomlo zaklade pozvali Goliana 27. aprHa 1944 na tajnu poradu do Bratislavy, l1 a ktorej ho obozmimili s programom a zlozenim ilegalnej SNR, s perspektivami ozbrojeneho povstania a poziada li ho, aby prevzal funkeiu vojenskeho velitel'a. Sucasne mu oznam ili , ie take iste poverenie ma aj od prezidenta dr. E. Benda. SNR poverila Coliana spracovat' \'ojensky plan Povstania a jcho vojenske pripravy. V ramci zjednotenia odbojovych sil v slovenskej armade a jej pdpra­vy na ozbrojene povstanie bolo potrebne vytvorit' vO na cele s Golianom, podriadene SNR, s tym, ze Golian bude mat' dvoch zastupcov - V. Ta lskeho a]. Imru. SNR nariadiJa Golianovi vybudovat' odbojovu siet' v jednollivyeh vojenskych utvaroeh a posadkach, urcit' v nich zodpoved­nyeh velitdov a podriadit' ich jednot­nemu veleniu. SNR sucasne Goliana ubezpecila, ie svojim vplyvom bude podporovat' dopfnanie a sustred'ovanie jednotiek, zabezpecovaf zasoby mate­rialu, financne prostriedky. Vyslovene vsak zd6razn ila, ie pripravy sa musia uskutocnovat' v sulade s pl;inom SNR na celonarodne ozbrojene povstanie. SNR d'ale; uloiila Golianovi nadviazat' styky s ui existujucimi partizanskymi jednotkami na strednom a vyehodnom Slovensku a vsestranne ieh podporo- Mjr. g~t. AnIon Ciprich

Mjr. Jozef Marko, na folo poruCik

vat'. Golianovi sa doslali i naleiite informacie 0 vytvarani ilegalnych NV a 0 nevyhnutnosti spolupracovaf s nimi v miestnom meradle. Vojensky plan Povstania mal Golian spracovat' v su lade so situaciou na sovietsko-nemeekom fronle lak, aby Povslanie bolo koordinovane s vojellskymi operaeiami CA. Mal liei informovat' politicke a vojenske or­gany ZSSR 0 pripravovanom ozbrojenom povstani, poradit' sa s nimi a poiiadat' ich 0 zaclenenie akcie do pMnov CA. To vsak nebolo v pnivomoci ilegalnej SNR ani Goliana, ale E. Benda a exilovej vhidy v Londyne. Napriek tomu, ie Golian v zasadnyeh veciach respektoval kompetencie exilovej vhidy, najma jej MNO v Londyne, a aj slovenske domaee odbojove organy, nebranilo IllU to, aby sa nepokusal v nimci svojich moinosti vybojovat' si isle auton6mne postavenie, kiore IllU

dovol'ovalo samostatne a iniciativne konaf v prospech pri­pravovaneho povstania.

L:oskoro sa ukazalo, ze Talsky a Imro sa podriadili Golianovi formalne. NeprekroCi li prah subord inacie v hod­nosti. Skutocnymi Golianovymi zastupcami sa stali: pplk.

M. Ferjencik, ktory prevzal na seba otazky zapojenia dostojnikov sloven­skej armady do odboja a obhospoda­roval spravodajsky a vseobeeny sektor; stot. M. Polak riesil problematiku vyzvedneho referaru, zapojenia civil­neho sektora, organizaeie krajskyeh bodov odporu, viedol spravodajske oddelenie a finar'lcne veei; duehovnym otcom - hybatefom vojenskyeh priprav Povstania sa stal mjr. gst. J. Nosko, na­ce!n ik stabu vojenskeho vedenia. Veci

spojenia mal na slarosti mjr.}. Marko. Partizanskya materialny referat palril do kompeteneie mjr. gst. A. Cipricha. vO si po tajnej porade Goliana s clenmi SNR, konanej 27. aprila 1944 v Bralislave musclo pri vypraeovani najvhodnejsej formy vojenskeho phinu

Gen. ,an Golian a kpl. Milan Polak na Veliterstve 1. CSA v Banskej Bystrici

ujasnit' vlastne moznosti a prostriedky slovenskej armady v tyle nepriatefa a tie premietnut' do vojenskcho phinu prot i­nemeckeho vystupenia. Nevyhnutnost' vojenskej sucinnosti s CA umocriovala aj skutocnost', ze z uzemia Mad'arska, kto­re obsadili nemecke jednotky 19. marca 1944, hrozil mozny nemecky zasah proti Siovensku. Zakladnymi ulohami vO sa sta10 nasledovne: • vypracovaf optimalny vojensky plan Povstania, • vybudovat' pevnu i1egalnu odbojovu siet' v slovenskej

armade, • zavrsit' v co najkratsej dobe vojensko - odbornu a materi­

alno-technicku pripravu Povstania, • urychlit' pokusy 0 koordinaciu povstaleckej ozbrojenej

akcie s openiciami CA. Vsetky tieto cinnosti prebiehali vzhl'adol11 na vnutornu

previazanost' takmer synchr6nne od konca april a 1944. Vojensky plan Povstania vO predlozilo 29. juna 1944 SNR

na schvalenie. Tento plan, ktory Golian s najvacsou prav­depodobnost'ou poslal radiogramom cs. eXilovej vlade do Londyna uf 28. juna 1944, pocital s tym, ie vychodoslo­venska armada ako rozhodujuci chinok planu v suCinnosti s jednotkami CA uvorni karpatske priesmyky a prepusli jednotky CA na 'Jzemie Siovenska. Zapofna armada v potte asi JO 000 muiov sa mala sustredit' na strednom Slovensku a vojensky zabezpecit'tento priest or. Po doplnen' svojho po­celneho stavu zaloinikmi v nimci pJanovanej mobilizacie mala pomoct' vychodoslovenskej armade, spojit' sa s riOll a dokonCit'v sucinnosti s CA poraiku nemeckych jednotiek. lej ulohou zaroven bolo v mierovych posadkach zanechat' mensie jednotky na' zabezpecenie mobilizacie a zachova­nie pokoja v tyle a vytvaraf partizanske oddiely. Plan sta­novoval za t'aiisko bojovej cinnosti pre I. diviziu priestor Bardejov, pre 2. diviziu priestor Medzilaborce a pre zapofnu armadu strategicky trojuholnfk Zvolen-Banska Bystrica-

Plk. Augustin Malar Mjr. let. Julius Trnka

Brezno. Subeine 5 oznamovanim planu vO iiadalo, aby Vefka Britania a USA nebombardovali rafineriu Dubova a ieleziarne v Podbrezovej, pretoie sa s nimi pocita pre potreby ozbrojeneho povstania.

Takmcrparalelnea nezavisle od usilia vO vypraeovat'vojensky plan Povstania sa zrodil umysel ministra slovenskej NO F. Catlosa sformovat' vyehodoslovensku armadu a zasadit' ju v predstihu do obrannyeh postaveni v Karpatoeh. Cheel tak predist' tomu, aby obranu Karpat na slovenskej strane nedriali mad'arske, ci nemeeke jednotky. Cat los siahol aj po argumentaeii, ie treba paeifikovat' rozma­hajucu sa partizansku cinnost' v Sarissko-zemplinskej iupe. Prosbe Catlosa pred­beznevyhovel sam nacelnik Hlavneho velitel'stva brannej moei (Oberkommando der Wehrmaeht - d'alej OKW) marsal W. Keitel. K 15. marcu 1944 dosahoval pocetny stay slovenskej armady dislokovanej na uzemi Siovenska 45 400 vojakov a dostojnikov. Z tohto poctu tvorila zapol'na armada 28 000 muiov a 7 sao mu­iov mal Praeovny zbor. Zvysok, 9 900 os6b, patri! utvarom a jednotkam vzdus­nych zbrani, t. j.leteetvu, protilietadlovemu delostreleetvu a patricnym leteekym sluibam. Zapofna armada spadala bezprostredne do vojenskej kompetencie VPV v Banskej Bystriei, jednotky a utvary vzdusnyeh zbrani podliehali Velitefstvu vzdusnyeh zbrani (d'alej VVZ) v Trencine. Obe tieto velitefstva priamo podliehali Hlavnemu vojenskemu velitefstvu MNO v Bratislave.

Na zaklade vysledkov rekognoskacie severovyehodnyeh Karpat, ktore uskutocnilo na rozkaz gen. Catlosa velitefstvo opevnovacieh prae koneom marca a zaciatkom aprila 1944, sa stanovili obranne postavenia vyehodoslo­venskej armady. Operacny rozkaz C. I z 28. aprHa 1944 pre 1. a 2. pesiu divfziu vychodoslovenskej armady prikazoval jednotkam zaujat' l. obranne pasmo s tym, ie t'aiisko obrany sa urcilo do priestoru Lupkovskeho a Dukelskeho priesmyku. Pozemnu cinnost' mala podporovat' vlastna leteeka zloika z let is­ka ISla pri Presove, mama po svojom sformovani koneom jula a zaciatkom augusta 1944 ako Skupina vzdusnyeh zbrani (d'alej SVZ) pod velenim mjr. let. J. Trnku. Gen. Cat los si do 18. l11aja 1944, ked' sa v Prdove utvorilo armadne velitefstvo, resp. velitel'stvo vyehodoslovenskej armady, vyhradil pnivo osobnej dispozicie s obidvoma diviziami. Uvol'ncnie gen. I!. triedy A. Malara z funkcie vojenskeho at aM v Berline pre potrebyobranyv Karpatoeh vymohol gen. Cat los priamo od marsala Keitla. Gen. Malar prevzal velenie nad vyehodoslovenskou armadou s najvacsou pravdepodobnost'ou ai 10. juna 1944. Obranne boje vy­chodoslovenskej armady v je; postaveniach na vyehodnom Slovensku proti CA

mal okrem slovenskej leteekej zlozky podporovat' aj VIII. nemecky letecky zbor zo 4. leteekej armady, ktory tvo­ril organicku sucast' skupiny armad Severna Ukrajina. Tuto leteeku sucin­nost' zavazne dohodli stabni dostojnici VIII.leteekeho zboru s predstavitdmi slovenskej SVZ 1. augusta 1944.

V case od 13. juna 1944 vojska CA uspesne rozvijali utok na smere [vov-Sandomierz, Cim hrozil prienik nepriatda aj eez Lupkovsky a Dukel­sky priesmyk. Preto sa hlavne velenie skupiny armad Severna Ukrajina 27. jlllla rozhodlo navrhnUt' svojmu nad­riadenemu operacnemu oddeleniu generalneho stabu OKW prijatie kom­plexu opatreni, ktore smerovali k to­mu, aby sa severovyehodne obranne postavenie vyehodoslovenskej armady napevno zaclenilo do obranneho syste­I11U skupiny armad Severna Ukrajina. Konkretne navrhlo: . okamiite podriadit' vyehodosloven­

sku armadu sku pine armad Severna Ukrajina;

• vyhJasit' Sarissko-zemplinsku iupu a znacnu cast' Tatranskej iupy za operacne pasmo skupiny armad Severna Ukrajina s tym, ie by za­padnu hranicu operacneho pasma tvorila ciara: rozhranie Pohronskej a Tatranskej iupy od juinyeh hranic az po Krafovu hol'u a odtial' rozhra­nie pol itiekyeh okresov Liptovsky Sv. Mikuhg a Poprad;

• prisunUt' nemeeky uzatvaraci utvar najmenej v sile pluku (peehota so silnou protitankovou obranou) ako spojovaci a kontrolny chinok ma­d'arskyeh a slovenskych jednotiek na hranici v Karpatoeh a na posilnenie slovenskyeh jednotiek v Lupkovskom a DukeJskom priesmyku;

• dosadit' do vychodoslovenskej arma­dy tzv. nemeeke stycne veJitefstvo; zosilnit' sid zasobovacich zariadeni nemeekej brannej moei aj na mimo­operacnom uzemi Slovenska,

• rozsirit' moinosti preehodov nemec­kych transportov Siovenskom a ich vykladanie na tomto uzemi.

Z uvedeneho vyplyva, ie ulohou vyehodoslovenskej armady, z ne­meekeho pohfadu, bolo vybudovat' obranu na hranicnyeh postaveniaeh ako zadnu zastitu nemeekeho frontu

v Generalnom gubernate. Preto stab OKW poveril v dnoch 27.-28. jula 1944 nemeckeho generala pri slovenskom MNO - gen. por. F. Schliepera, aby okamiite presadil vsetky vojenske poiiadavky velenia skupiny anmid Severna Ukraji na voei slovenskej vlade diplomat ickou a vojenskou cestou, co sa i stalo. K oficialnemu podriadeniu vychodoslovenskej armady sku pine armad Severna Ukrajina s okamiitou platnosfou doslo 3. augusta, 0 com Malara informoval Catlos. Nasledne 4. augusta 1944 osobne aj sam velitef skupiny armad Severna Ukrajina - gen. plk. J. Harpe - prizval gen. A. Malara do Krakova na situaeny rozhovor. Stab Cal lo~ovo memorandum

armadnej skupiny Severna Ukraj ina zaclenil vychodoslovensku armadu do zvazku armadnej skupiny Heinrici, eim vlastne zacleni l do operaeneho pasma lejlo armady aj cele vychodne Slovensko. Schlieper ui 31. marca 1944 predloiil nacelnikovi OKW rozsiahlu analyzu problemov slovenskej armady. Slovensku arm a­du ako celok oznacil za nesporahlivu a neschopnu branif Karpaty. Navrhol, ie najprimeranejsi sp6sob. ako ju vyuiit', bude nasadit' ju na opevnovacie prace a na zabezpeeenie tylu nemeckych jed notiek. Va roval slaby OKW, ie pri pria­mom styku s CA slovenske jednolky opat' zlyhaju a ie hrozi nebezpecenslvo ich prechodu k Sovietom. Tento postoj gen. Schlieper Ivrdo obhajoval aj 12. maja 1944 na rokovani slovenskej delegacie v Klessheime pri Salzburgu. Na jeho priamy popud poiadoval mar.sal Keitel od gen. Cal losa. aby sformoval a nasad il1 2 slovenskych pracovnych praporov na opevnovacie prace na Sane. Okrem toho iiadal, aby doplnil stav obidvoch technickych divizii, klore boli vtedy nasade­ne v Taliansku a v Rumunsku, na 6 000 muiov. Catlosovi

sa nepodarilo presvedcit' nemecku stranu. aby suhlasila so sliahnulim slovenskych technickych divizii na Slovensko a s ich zaradenim ako vystuie pri obrane Karpal na sloven­skej slrane.

Vo vojenskom plane Povstania vO a nezavisle od neho aj v Catlosovom pIane sa poeitalo s ti'm, ie vychodoslo­venska armada nadviaie kontakt s jednotkami CA. umoinl illl rych le prekroCif Karpaty a oslobodit' Siovensko. Callos nariadi l koncom jula 1944 proslrednictvom MNO posilnit' a doplnif vyzbroj vychodoslovenskej armady 0 letectvo. Z troch leteckych utvarov. ktore sa postupne v lete 1944 sustred iH na vychodnom Sloven sku. sa vytvorila Skupina vzdusnych zbrani (SVZ). Vel il jej mjr. Trnka, ktory na vlastnu iiadost' od isiel na vychodne Siovensko koncom jula 1944. SVZ disponovala prakticky vsetkymi bojaschopnymi lietadlami slovenskeho vojenskeho ietectva i pat ricnym personaiom, preloie naj lepsia bojova lechnika aj iiva sila bola v prospech tohto noveho zoskupenia vyClenena z oslat-

nych zapornych (mierovjch) utvarov. SYZ so svojim i tromi kompletnymi pofnymi letkami predstavovala v lete 1944 jediny kompletny bojaschopny leteeky utvar, ktory tvoril hlavnu si lu slovenskeho leteetva. Bojove nasadenie letiek sa vykonavalo zabezpetovadm i technickymi letkami a kombinovanou rotou zo spojovaeieho praporu vzdus­nt~ho spravodajstva. SYZ disponovala 42 lietadlami a 8 bateriami protilie­tadloveho delostrelectva. Pluk utotnej vozby (POV) disponoval 56 tankami. 16 samohybnymi delami a 12 kan6n­mi proti utocnej vozbe. Celkov)r potet vychodoslovenskej armady dosaho­val stay asi 40 000 muiov a spolu so zbrojnym a teehniekym materialom prezentoval to najlepsie, co slovenska armada mala. Gen. Heliodor Pika. n<iteJnik Cs. vojenskej misie v ZSSR (vpravo) so synom Milanom

Vojensky pIan Povstania yO a prevratovy phin Catlosa, v podstate, ratali s vyuZitfm vy­chodoslovenskej arm oldy na otvorenie hranice v Karpatoch a prepustenie jednotiek CA na uzemie Siovenska. Vojensky plan Povstania vO bol od ju la 1944 predmetom pretrvava­jucej pozornosti a odbornej oponentury ts. MNO v Lon­dyne. Prevratovy plan gen. Catlosa. bol znamy do konca jula 1944 iba uzkemu okruhu zasvatencov. Vojensky plan Povstania, vypracovany vO koncom jlina 1944. potvrdzo­val, ie sa do leta 1944 Golianovi podarilo roztoeil' kolesa vojenskych prfprav. Ziskanie slovenskej armady pre rozho­dujuce vojenske vystupenie formou ozbrojeneho Povstania pokrocilo do realne; podoby. Pri vojenskych prfpravach Povstania odviedol kus zasluinej prace aj spravodajsky odbor cs. MNO v Londyne. Yd'aka nemu udriiaval Golian radiotelegraficke spojenie s cs. MNO prostrednictvom tajnyeh vysieiaCiek Oto, Leo a Vito ktore boli v spofahlivej funktnej prevadzke od konea aprf la. resp. zatiatku maja 1944. Vzniku vojenskeho phinu Povstania predehadzala cula radiokorespondeneia vO s es. MNO v Londyne. lej obsahom boli aj lngrove poiiadavky, okrem ineho aj to, aby Golian pripravil vhodne podmienky vo vychodoslo­venskej anmide na jej prechod k CA. Golian mal v umysle pomoel' oslobodif Siovensko aj s prispenfm vlastnyeh si!. lngr konstatovai, ie k uznaniu slovenskej armady (ako su­casti cs. armady) za spojeneeku armadu moie z hradiska medzinarodnej vojenskopolitiekej situaeie dojsl' prost red ­nictvom rokovania s ktoroukofvek vefmocou len vtedy. ked' slovenska armada vystupi ako samostatna ozbrojena sila v tyle nemeekych a macfarskyeh brannyeh sf! ako sutast' ts. brannej moci. SUl:asne poiiadal Goliana 0 zaslanie planov na taketo vyslupenie a informacie 0 stave prfprav. Y depesi lngr jednoznacne upozornil Goliana na to, ie yO musi by!' pripravene na prechod slovenskej armady k CA i na moinosl' preehodu CA eez Karpaty na uzemie Siovenska.

Vo vojenskom plane Povstania, ktory po viacerych urgenciaeh gen. lngra napokon vO poslalo koncom juna

1944 cs. MNO do Londyna, absentuje alternatfva prechodu celej povstaleckej armady na partizansky sp6sob boja do hor. V tomto plane sa nenitalo ani s preehodom stredoslo­venskyeh vojenskych posadok ako organickeho celku na partizansku vojnu za predpokladu. ze neudriia obranne uzemie v trojuholniku Zvolen-Banska Bystrica-Brezno. Iba so slabSfmi jednotkami zapornej armady sa v plane poti­talo. ie budu mod viesl' partizansku vojnu. Plan nedocenil rdlne nebezpeeenstvo aktivovania nemeckej mensiny na uzemi Siovenska (128 000 osob) ako potencialnej ozbroje­nej zalohy jednotiek wehrmachtu, zbrani SS ci gestapa. Z easoveho hfadiska malo Povstanie podfa planu vypuknUt' v den, ked'jednotky CA dobyju a ovladnu priestor Krakova. co Golian realne odhadoval az na 20. januara 1945. Je zauji­mave. ie tento termin, v podstate. koresponduje s casovym udajom Catlosovho prevratoveho planu. lngr toskoro po prestudovani vojenskeho planu Povstania takmer obratom poslal obsah planu IO.jula 1944 H. Pikovi do Moskvy. abyo nom ihned' informoval najvyssie sovietske vojenske velenie a prerokoval s nim pravdepodobny termin. Ingr sucasne upovedomil Piku, ie sovietsky vojensky atase a predstavitef NKVD vo Yefkej Britanii dostali plan v rovnakom zneni priamo v Londyne.

Najvyssie sovietske vojenske velenie sa spravalo rezervo­vane. Ceskoslovensku ziadosf 0 uvedenie casoveho termfnu zaradenia povstaleckej akcie do operatneho planu CA si so­vietske velenie moh 10 vykladaf ako vyzvedan ie st rategickych zamerov velenia CA. Yojenska situacia na sovielsko-nemec­kom fronte nebola. podfa mienky velenia CA. priaznivo na­klonena na uskutotnenie tohto povstaleckeho planu. Pevna nemecka obrana so silnymi tankovymi zoskupeniami ne­vytvarala realny predpoklad na uspdne prekonanie Karpat. Oficialna sovietska odpoved'bola tlmoeena Ceskoslovenskej vojenskej misii (d'alej CSYM) v Moskve gen. G. S. Zukovom 24. jula 1944. Yyzdvihla potrebu dosiahnutia pohotovosti vychodoslovenskych divizif na ozbrojene vystupenie ako aj

nemeckych jednotiek v Karpatoch, a sucasne si zabezpecit' vlastne tylo proti nepriatefskemu zasahu. Faktom zostava, ie v podstate existovali len dye moinosti, ako vytvorii spofahlivu iJegalnu odbojovu siet' vo vychodo­slovenskej armade. Bud' pritiahnut' k spolupraci Malara a vylucne sa nan spol'ahnut', alebo vytvorit' zo spofahli­vych veliacich dostojnikovvychodoslo­venskej armady akesi tiei10ve velitefske struktury. ktore by v pripade zlyhania Malara same vybudovali odbojovu sid a dokazali zrealizovat' cast' vojenskeho pMnu Povstania v Karpatoch. Golian sa vsak priliS spofahol na Malara, co sa nesk6r ukazalo ako vaina takticka chyba.

Gen. Sergej Ingr, minister narodnej obrany cs. exilovej yloidy v Londyne (yrayo). a div. gen. Rudolf Viest, ~tatny minister a zastupca ministra NO, od 20. 6. 1944 zastupca cs. yladnej delegacie pre oslobOOene uzemie

ESte sk6r. ako gen. S. Ingr v de­pesi z 21. jula 1944 podrobil vojen­sky plan Povstania vecne; kritike. nechal sa poeut' v diplomatickych kuJoaroch aj es. vefvyslanec v Moskve

potrebnu casovu synehronizaciu SO Slrategiekou situaciou na sovietsko-nemeckom fronte.

V juli 1944 sa uz naplno rozbehlo vyhl'adavanie a me­novanie velitdov posadok pre ozbrojene povstanie. Znaene nedostatky vo vojenskych pripravaeh. konspiracii. v spojeni i vo vybere vhodnych osob nastali najma v posadkach na zapadnom a vychodnorn Siovensku. V slredoslovenskych posadkach, kde bol dosah VPV bezprostredny. prfpravy pokroeili do zelatefneho stavu. Nejednoznacny bol postoj ilegalnej SNR v urteni povstaleekeho velitel'a vyehodoslo­venskej armady. Pretrvavajuce vahanie koho urei!, z dvojice Malar - Talsky bolo vo vel'kej miere zavinene aj cs. MNO v Londyne aj vahavost'ou yo. Tento stay pretrvaval ai do augusta 1944, co sa muselo negativne premietnu(do priprav vychodoslovenskej armady. Navyse. medzi Golianom a Ma­hirom nikdy nedoslo k priamemu rokovaniu. Malar nikdy neprevzal iiadne poverenie od vO. Naopak, spolupracoval s Call050m a bol zasvateny do jeho phinu protinemeekej prevratovej akcie. Predpokladal, ie vyehodoslovenska ar­mada sa bude riadi!, len jeho rozkazmi. Catlos do ne; uz 28. jula 1944 okrem Malara zaangaioval aj Talskeho a Staneka. Tajna porada ilegalnej SNR a vO z 20. jula 1944, uskutoc­nena pri Cremosnom, d6razne pripomenula Golianovi, aby sa sustredil na;ma na dye vyehodoslovenske divizie vzhTa­dom na ich silu a krueovu poziciu pri otvoreni karpat-skych priesmykov CA v prospeeh SNP. Tuto ulohu sa vsak do zaCiatku Povstania nepodarilo realizovat'. Vojensky phin Povstania bolo potrebne rozpracovat' do operacno-taktic­kych dokumentov nielen pre zapornu armadu, ale aj pre vr­ehodoslovensku armadu, co vsak vO neurobilo. Konkretne bolo potrebne ureit' predovsetkym varianty pouiitia vyeho­doslovenskej armady v protincmeckom vystupeni. ureit' smer hlavneho uderu vyehodoslovenskej armady do tyla

Z. Fierlinger. Dna 20. jula v rozhovore s veducim IV. eur6pskeho odboru I'udoveho komisariatu zahranicnych vecf ZSSR V. Zorinom vyslovil pochybnosti o skutocnych zameroch veliacich dostojnikov vychodo­slovenskej armady. Gen. S. Ingrovi nemohlo pri studiu Golianovho vojenskeho planu Povstania ujst', ie uvornenie karpatskych priesmykov bolo kardinalnou otazkou. Preto d6razne naliehal na Goliana, aby mu oznamiI. ako si to prakticky predstavuje. Odpoved'Goliana, v podstate, tlmo­cila predstavu vO 0 pasivnej, skor sprievodcovskej ulohe vychodoslovenskej armady. Na tuto Golianovu odpoved' zareagoval Ingr dost' neskoro radiogramom z 13. augusta 1944. kde jeho plan oznacil za pasivny. Radiogram vyslo­vene uviedol. ie sa zrealizuje ten plan, ktory bude akcep­toval' aktualnu vojensku situaciu na sovietsko-nerneckorn fronte a reSpektovat' dohovor so sovietskym velenim. Tieto instrukcie mal k dispozicii ui 12. augusta 1944 aj nacelnik CSVM v Moskve - gen. Pika.

Vsetky konstruktivne navrhy gen. Ingra uz pplk. Golian z casoveho dovodu nemohol zakomponovat' do pisomnej podoby vo;enskeho phinu Povstania, ktory na jeho pokyn priviezol2. augusta 1944 do ZSSR styeny dostojnik vO npor. J. Koreckya 0 dva dni neskor aj deJegacia SNR a yO. Do prichodu tychto vyslancov dostavali sovietske kompetentne miesta vsetky informacie 0 zameroeh a ciefoeh slovenske­ho odboja z Londyna prostrednictvom CSVM v Moskve. Golian eheel vyslat' do ZSSR delegaciu v zloien! K. Smidke, gen. Jurech a npor. S. Hanus a preklenUf tak absenciu priameho radiospojenia s Moskvou. Pokus v noci z 8. na 9. jula 1944 vsak zlyhal. Stalo sa tak z vel'mi prozaickeho dovodu: stot. r.. Koza ako pilot lietadla neabsolvoval kurz nocneho Iietania. Toto zlyhanie ciastoene napravil uz nie ako pilot, ale ako veliteflietadla Heinkel He Ill, ktore malo, prakticky. na druhy pokus odvies!' delegaciu SNR a vO

do ZSSR. Koza vsak nedodrial zasa­dy prisnej konspiracie, ked' do odletu zainteresoval vatS! pocel rudf, nef bolo treba. 0 chystanom odlete delegacie SNR a yO, organizovanom Golianom, sa dozvedel aj Catlos, pretote 1. au­gusta telefonoval, aby s odletom die pockalL Samostalne planovany odlet Catlosovho kuriera Golian zo svojich vojenskych pnivomod nijako nemohol prekazif. Preto sa rozhodol zmenii term in odletu delegacie v noci z 2. na 1 augusta a posunU( ho na poludnie 2. augusta 1944. Tymto rozhodnutim sa Golian usiloval dosiahnui casovy predstih pred Catlosovym kur ierom. o Catlosovom memorande, kton~ mal do ZSSR prepravii mjr. Lisicky 4. augusta 1944, sa Golian dozvedel od prednostu spravodajskeho oddelenia svojho VPV, npor. Koreckeho. Golian I. augusta upovedomil radiodepe5ou Ingra, ze Catlos vysiela vojensku dele­gaciu, ktorej veducim a sUCasne i pilo­tom v jednej osobe je mjr. LisickY. Na palube Iieladla He Ill, ktore skutocne odletelo 2. 8. 1944 0 13.00 hod. z le­tiska Tri Duby, vsak nebola delegacia SNR a yO. Stalo sa tak zhodou nahod, nedorozumenim a casovou nekoor­dinovanost'ou osob zai nteresovanych na odlete. Svojfm podielom sa na tom podpisala aj nervozita clenov posadky lietadla a jej ciernych pasazierov. ktori tiei prispeli k nedodrfaniu casoveho harmonogramu odletu. Dna 2. 8. 1944 Golian poveril npor. Koreckeho pine­nim ulohy stytneho dostojnika pri CSVM v Moskve. Splnomocnil ho. aby informoval CSYM i sovietske velenie o vojenskej situacii na Sloven sku z tak­tickej, materialnej, personalnej a mo­ralnej stranky. Mal vysvetlif vojensky plan Povstania. a vlastne slovenske moinosti a poziadat sovietske velenie o letecku materialnu pomoc Povstaniu. Jeho ulohou bolo zabezpetii po skon­eeni rozhovorov radiotelegraficky styk so Slovenskom. Npor. S. Hanus sa mal vrati[, aby referoval 0 vysledku roko-

V kabine He 111 H - JO dav3: mjr. Miku lU Lisicki', rot. Frant i~ek Pociatok 3 por. Viliam Grilll -leto 1943

Rot. F. Pociatok (I. zfava), palubny mechanik Fw 58 mjr. Lisickeho, po prilele deleg.kie SNR a vO do ZSSR s prislu~nikmi sovietske­ho leteckeho persomilu 4. 8. 1944

vani. Odlet, v pod-;;st~at:e,-;:;re:;-sp;:e:Ck-;;to:v;alliiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiior:;.---.. informaeii 0 pomeroch v slovenskej armadc. Grun priviezol pre Sovietov 47 kusov specialnych map Siovenska v mierke 1:75 000. Sovietske vojenske miesta po vyhodnoteni pisomnyeh materialov vO a spravodajskych vysluchov umoinili Koreckemu stret­nUt' sa s Pikom osamote. Naceinik CSVM na zaklade studia Golianovych materialov a ziskanych vojenskych informacii od Koreekeho vypracoval spra.vu 0 moinosti vyuiitia pripra­vovaneho vystupenia slovenskej ar­moldy na rychly prienik CA. Sprava obsahovala aj nacrt podmienok vzajomnej koordinacie jednotiek CA so slovenskou armadou. Odovzdal jll predstavitefom sovietskeho veienia 10. augusta 1944. Obsadenie Siovenska sa

dohovor vO s ilegalnou SNR. Golian odovzdal Koreckemu aj d61eiite pi­somne materialy: • podrobnu tabufku s prehfadom

zbranf a munfcie slovenskej armady na uzemi Siovenska,

• oleaty rozmiestnenia utvarov a jed­notiek slovenskej armady s pocetnym stavom d6stojnikov a mllzstva,

• prehrad pozadovanej materialnej pomoci k 10. julu 1944,

• oleat schemy vojenskeho planu • Povstania,

• ~tyri specialne mapy s vyznacenymi miestami na zhodenie zbrani,

• informacie 0 madarskych jednotkach a popis Arpadovej linie v Karpatoch k 15. julu 1944, Npor. Jan Korecky

• pisomne potvrdenie 0 tom, ie Koza a Hanus su clenmi deiegacie slovenskej armady k CSVM v ZSSR.

Uvedene materialy hovoria presvedcivou recou. Potvrdzuju, ze Golian splnol11ocnil Koreckeho plnymi prava­mi odovzdat' CSVM a sovietskemu veieniu suhrnne krucove informacie charakterizujuce vyllicne vojensku situaciu na Siovensku. Skutocnu poscidku lietadla He III vsak nako­niec tvoriH: pilot cat. J. Mikus, stycny dostojnik vO npor. J. Koreeky, ve!itel' iieladla stot. L Koza, pozorovatel' por. B. Rohar, palubny mechanikdes. R. Vesperfn a "civilisti" -Ing. V. Fejka, por. v zalohe V. Balaz a veduci spravodajskej skupiny Nina-Maria rtm. K. Griin. Ocasf Gruna na odlete oznaci! GoHan za zbehnutie, Balaza a Fejku za ciernych pasaiierov.

Smidke a Husak sa nasledne prostrednictvom Staneka rozhodli pouiit' Catlosovo lietadlo na prevoz delegacie SNR a vO do ZSSR. Konzuhaciami s Golianom sa rozpory o novom odlete delegacie napokon obrusili a doslo k zbli­ieniu stanovisk, ktore vyustili do dohody. V Catlo~ovom Hetadle mal4. augusta letiet' ako clen delegacie SNR za vO s K. Smidkem aj pplk. MVDr. M. Ferjenclk. Tymto roz­hodnutim Golian, prakticky, v rozpati troch dnl od I. do 4. augusta modifikoval svoj pevodne odmietavy a varov­ny postoj k Catlosovi a suhlasil s vyuiitim jeho lietadla. o pristati Kozovho lietadla He III na letisku v Kunci pri Vinici sovietske organy upovedomili gen. Piku. Po presu­nuti posadky lietadla do Serebrianeho Boru pri Moskve nerokovali sovietske spravodajske organy v noci z 5. na 6. augusta 1944 s Koreckym ako s parlamentarom. ale ako so zajatcom. Stalo sa lak za pritomnosti gen. Piku, s kto­rym mu nedovolili prehovorif osamote. Korecky odovzdal sovietskym organom vsetky pisomne materialy i povero­vaeiu listinu. Pika preStudoval privezeny vojensky projekt Povstania a oleaty ai nesker, ked' ich dostal od Sovietov. Ihned' sa rozhodol vypracovat' pre velenie CA suhrnnu spravu 0 situacii na Slovensku. Nezavisle od Koreckeho vypocuvali Sovieti aj daWch clenov posadky. najma rtm. Gruna. Od neho ziskali eely rad pravdivych i skreslenych

malo podfa predstav vO uskutocnit' vo chvili, ked' jednotky CA ohsadia Krakov, Pika. v pod­state, od velenia CA iiadal, aby prijalo a vyuzilo nukajueu sa moznost' bleskoveho preniknutia na Siovensko, aby so­vietske velenie zvazilo, ake su moinosti otvoreneho boja slovenskych posadok proti moinemu preniknlltiu Nemcov od zapadu do prichodu jednotiek CA. Okrem toho iiadal, aby do operacie zasiahol aj 1. cs. armadny zbor, aby ve!enie CA poslalo pokyny na ozbrojene akcie zapofnej armady na strednom a zapadnol11 Siovenskli a aby pre nu dodalo patricne zbrane.

Pikova sprava osituacii na Siovensku a jeho navrh na pre­chod CA cez Karpaty na uzemie Siovenska sa u sovietskeho najvyssieho velenia stretli s ned6verou. Sovietska strana po­kladala prechod za nerealny. Navrh za jednu noc vojensky obsadit' Slovcnsko sa liZ z technickeho d6vodu kvalifikoval ako nemoiny. Nebral do uvahy pocetnost' (600 000 muiov) a bojovu techniku skupiny armad Severna Ukrajina (900 tankova samohybnych diel, okolo 6 300 die! remeho kalib­rll a 700 lietadiel). Jej jednotky boli v lete 1944 dislokovane za hranicami Slovenska vseobeene na ciare jllhozapadne od Cernovici-Krosno - zapadne Sandomierz. Tato skutocnost' bola 0 to zavainejsia. ie v tesnej. nebezpecnej blizkosti pred obrannymi postaveniami jednotiek vychodoslovenskej armady boli rozmiestnene silne jednotky I. nemeekej ar­mady z armadnej skupiny Heinrici, ktonl patrila do zostavy skupiny armad Severna Ukrajina. Aj v priestore Kosice­Miskovec boli k dispozicii silne nemecke a mad'arske zvazy. V priestore severovychodne od Uzhorodu cakala samostat­na armadna skupina Heinrici, pripravena zasiahnut' podra potreby. Vojensky projekt Povstania, vypraeovany vO, a jeho modifikovana podoba obsiahnuta v Pikovej sprave a navrhu iiadali instrukcie. pokyny. vyjadrovali ochotu prisp6sobovat'sa vojenskym operacnym moznostiam CA. V podstate cakali. ie sovietska strana UTobi patricne korek­tury. Plan uvofnenia karpatskych priesmykov jednotkami vyehodoslovenskej armady pokladalo sovietske velenie za pasivny. Aj fakt, ie plan neobsahoval takticko-operacne

rozpracovanie prechodu, utvrdzoval sovietske vojenske miesta v presved­celli, ie vychodoslovenska armada nedosiahla stay skutocnej pohotovosti na ozbrojene vystupenie.

Na zasah cs. MNO v Londyne sa podllikli diplomaticke kroky na pacifi­k<iciu "Catlosovych emisarov". Ich od­let po organizacnej stranke na prikaz Catlosa zabezpecoval kpt. J. Stanek. Nielenie vyuiil Catlosovo lietadlo na prelet delegkie SNR, ale pred odletom bez vedomia Catlosa odovzdal jeho me­morandum najskor Golianovi a potom Smidkemu. Odlet lietadla Focke Wulf Fw 58 mjr. Lisickeho nebol bezprob­lemovy. Po odlete Kozovho Heinkla III do ZSSR 2. augusta totii veliter vzdusnych zbrani v TrenCine plk. gst. A. Ballay vydal zakaz lietat bez vyslov­neho povolenia VVZ. Samotny start lietadla na kamuflovany fotolet z letis­ka Poprad do Hnii vychodoslovenskej armady povolil Ballay ai po tvrdom telefonate gen. Malara. Lietadlo pri­stalo 4. augusta 1944 0 11.40 hod. na letisku Mokrad', aby vzalo na palubu Smidkeho a namiesto nepritomneho gen. Jurecha pplk. FerjenCika, ktore­mu predtym Golian odovzdal v bu­dove VPV v Banskej Bystrici k6piu

Catlosovho memoranda s tym, aby Cervemi Skala, kpt. Jan Stanek v rozhovore s dOSlojlllkmi. Pred stabom lekarka Manicova ho osobne odovzdal gen. Pikovi ale- a fOlograflvan Szekely september 1944

bo ho aspOl'! ustne vyrozumel s jeho obsahom. Posadku Iietadla teda tvorili: vykonny letee pre dial'kove prieskumne lety, stycny d6stojnik gen. Malara, ve­liter lietadla a pilot v jednej osobe - mjr. M. Lisicky, ktoreho gen. Catlos poveril v kaneelarii MNO v Bratislave funkeiou osobneho kuriera; navigator npor. Gabris a palubny me­chanik rot. F. PoCiatok. P6vodne miesto, kde malo podra gen. Catlosa lietadlo pristci(, bolo letisko vo [vove. Smidke zmenilletovy kurz na Vinicu. Po styriapolhodinovom lete lietadlo pristalo v Cortkove, asi 60 km od Vi nice. Sovietske vojenske organy prepravili slovenskll delegaciu do Moskvy. Zatiaf co sovietsk~ vojenske a spravodajske kompetentne miesta umoinili Koreekeho skupine kontaktovat sa s gen. Pikom coskoro po ich prfiete do ZSSR, delegaciu SNR a vO vyse troch tyidilOv d6sledne utajovali pred cs. zastupitel'­skym uradom i CSVM z bliiSie neurcenych pricin.

Catlosovo memorandum bolo navrhom na protinemee­ky vojensky prevrat a na zriadenie prosovietskej vojenskej diktatury na Sloven sku. Vojenska cast tohto memoranda, podobne ako plan povstania yO, ponukala Sovietom otvo­rit' silami vyehodoslovenskej armady karpatske priesmyky a prepustit jednotky CA eez svoj usek v case, ked' CA ovlad­ne okolie Krakova. TlitO operaciu mala z tylu zabezpecovaf slovenska zapoi'na armada. Oviadnutie Krakova malo byf

aj signalom pre nastup slovenskyeh jednotiek do operacii proti nemeekym i mad'arskym jednotkam z juznych a za­padnyeh hranfc Slovenska. Catlos poiadoval od sovietskej strany zaehovaf uplnu tajnost' dohody. Skutocnym zmyslom Catlosovho memoranda bolo v rozhodujucej ehvili urobit' statny prevrat. Ten by odstranil nei:iaduee osoby z vedenia slovenskeho statu, zrusil organizacie l'udaekeho reiimu a nastoHI sloven sku vojensku diktaturu. Nasledovalo by zrusenie vypovedania vojny ZSSR a jeho spojencom a znes­kodnenie nemeekych vojenskyeh a civilnych zariadeni na Slovensku. Slovenske branne sily by boli k dispozicii CA, aby mohli koordinovaf svoju cinnosf na zaklade vzajomnej nezavislosti s cs. jednotkami sformovanymi na uzemi ZSSR. Catlosov navrh nastolit' slovensku vojensku diktaturu, ktora by odstranila I'udacky rei:im vsak svojim obsahom narusal uz fixovane ceskoslovensko-sovietske vzt'ahy v zmysle spojeneckej zmluvy z decembra 1943 a d'alSich naslednych vojenskyeh doh6d.

Otazka vyuiitia Catlosa sa stala naliehavou, ked' sa ilegalna SNR rozhodla prostrednictvom Smidkeho obratif sa priamo na sovietskych politiekyeh a vojenskych pred­stavitefova pytaf si od nieh radu. Cs. exilova vlada v Lon­dyne z principialnyeh politiekyeh i modlnych dovodov

kategoricky nesuhlasila s vyuzitim Catlosa. Podozrenie cs. exilovej vIady, ze Ferjencik hra dvojaku hru, znacne opadlo uz po nepl<inovanom stretnuti Lisiekeho a Gabrisa s plk. Tomanom-Maresom vo Vefkom divadle v Moskve 17. au­gusta, pretoze ho obidvaja informovali 0 svojom skutocnom poslani. Podozrenie sa eelkom rozplynulo az pocas tajnej navstevy sidla CSVM v Moskve, ktoru uskutocnil FerjenCik, Lisicky a Gabris bez vedomia nasadeneho sovietskeho sprievodu 18. augusta. FerjenCik potvrdil, ze Koreekeho skupinu i skupinu Smidke-FerjenCik vyslal Golian a SNR. Sucasne odovzdal Pikovi kopiu Catlosovho memoranda. Text tohto memoranda postupila CSVM (5. exi lovej vlade do Londyna. Ta ho mala k dispozicii 23. augusta. BeneSova vlada uz 12. augusta 1944 vedela 0 rozhodnuti Nemecka obsadil Slovensko i 0 rozhodnuti vO postavit' sa nemeckej okupacii na branny odpor. Bend dal (s. vhidnej delegacii, moskovskemu vedeniu KSC a Golianovmu vO na vedomie, i.e on sam si je dobre vedomy skutocnost i, i.e vojenske velenie CA nemMe mend strategicke plany kvoli pripravovanemu ozbrojenemu povstaniu na Siovensku. Vlada v Londyne od­porucala postavit' sa na odpor okupacii Siovenska naeistami a to v kaidom pripade "at' jiz pfijde v uvahu eventualita utocna nebo obranna."

V tejto suvislosti treba konstatovat', ie Sovieti zaevido­vaH dvakrat prineseny vojensky plan Povstania. Delegacia SNR a vO vsak navyse previezla dva nove dokumenty, a to Catlosovo memorandum a dokument 0 vyvoji a situaeii na Siovensku k 7. ju lu 1944, ktore svojim obsahom funda­mentiilne porusovali povodnu dohodu odbojovych zloiiek ilegalnej SNR a Golianovho vO. Dokument 0 vyvoji a si ­tuacH na Slovensku, ktory priniesol i odovzdal sovietskym kornpetentnym organom Smidke, upozornoval, okrern ine­ho, na silne nalady za pripojenie sa Slovenska k ZSSR. Tento dokllment 5. ilegalneho ustredneho vedenia KSS, ktory 50 -

vietska strana prezieravo utajila pred cs. vojenskymi a dip ­lomatickymi zastup itel'skymi organmi, chcel dat' Slovensko politicky k dispozicii ZSSR. Cat losovo memorandum ho zas ponukalo predovsetkym vojensky. Catlosovo memoran­dum sa dokonca davalo v dosledku Smidkeho informacii, poskytnutych sovietskym organom i moskovskemu vedeniu KSC, do SUViSll s Tisom. Smidke uviedol ako povodny zdroj informacii prednostu spravodajskeho oddelenia sloven­skeho MNO stot. J. Staneka. Je preto dost' pochopitel'ne, ie Smidkeho informacie 0 pripravach slovenskeho Povstania i mivrhy koordinovat' povstalecke ozbrojene akcie s jed not­kami CA prijimali sovietske vojenske i politicke miesta so znacnou nedoveroll a rezervovanost'oll. Najvyssie sovietske vojenske i politicke organy mali vsak zrejme i d'alsie dovody neponahl'at' sa s odpoved'ou, hoci vysledky "rokovania" gen. mjr. N. V. Slavina s K. Smidkem zo 7.-8. augusta 1944 ten to dostojnik generalneho stabu CA ui 9. augusta postupil ar­madnemu generalovi A. 1. Antonovovi, zastupcovi nacelni­ka generalneho stabu CA. Ten 10. augusta 0 celej zaleiitosti osobne informoval J. V. Stalina.Sovietska strana v rozhodu­jucich augustovych dnoch rokll 1944 zaujala k vojenskemu pIanu Povstania zdrianlivy postoj. Stalo sa tak v obdobi, ked' malo najvyssie sovietske vojenske velenie k dispozicii

kriticke stanovisko generalneho stabu CA k vojenskernu phi nll Povstania v O. Ako vyplyva z neskor publikovanych pamati gen. Stemenka a gen. Grecka, generalny stab CA po­vazoval vojensky phin Povstania za nerealny. Kritizoval ho za to, ie nebral do uvahy moznosti bleskovych nemeckych vojenskych protiopatreni a ze nezohl'adnil znacne silnu ne­priatel'sku obranu pristupov ku Ka rpatom. Nedoveru vzbu­dzoval tid fakt, ie plan spochyblloval moinosi udriai dlhsf cas suvislu obranu na stred nom Siovensku silami zapol'nej armady. Sucasne vsak generalny stab CA teoreticky pripus­t'al, ie i napriek nevhodnym frontovym podmienkam m6Ze prevaiit' politicke hfadisko a ze CA m6Ze dostat' rozkaz is( na pomoc povstaleckemll Slovenskll.

Realna vojenska situacia koncom augusta 1944, ked' uz sovietske vojska 2. a 3. UF bojovali na uzemi Rumunska, vytvarala strategicku perspektivu obchvatu Karpat z ju­hu. Tento trend posilnila i skutocnost', ie jednotky 1. UF po vycerpavajucich bojoeh postupne prechadzali posledny augustovy tyiden roku 1944 do obrallY v priestore Krosno na pol'skom uzemi asi 50 km od severovyehodnych hranic slovenskeho uzemia, Boje tu fakticky skonCili 29, augusta 1944, teda v den vypuknutia SNP. Sovietske vojenske a po­liticke miesta sa rozhodli realizovat' svoje ciele v Rumunsku a Bulharsku, kde sa otvarala moznost' uspe.snyeh vojenskych fazenL To prakticky znamenalo obist' Karpaty, neprenikat' do Podunajskej niiiny a k Viedni slovenskym uzemim. Vylucovalo to moinost', ie by jednotky CA viedli svoj utok eez karpatske priesmyky. Pre najvyssfch sovietskych vojen­skych i politickych cinitel'ov zostal teda projekt Povstania vO, v podstate, do vypuknutia SNP viac-menej nerealistic­kym. Po zaCiatku Povstania uz sovietska strana bola nutena reagovat'.

Vytrvalc usilie vO zabezpecit' si co moino najvacsiu spojenecku materialnu pomoc pre pripravovane povstanie bolo bezpochyby opodstatnene. Naliehanie cs. MNO v Lon­dyne, CSVM v Moskve i slovenskeho vO, aby sa zasoby zbrani, streliva, municie a d'alSieho vojenskcho materialu prepravili zo sovietskych ci britskych leteckych zakladni do tyla nemeckej anmidy na uzemie Slovenska ui do 10. augus­ta 1944, boli nerdlne. Nerespektovalo viacere vojenske ani politicke skutocnosti. Tieto naliehania boli toliz vznesene v case, ked' sa vojenske pripravy vo vychodoslovenskej arma­de na ozbrojene vystupenie vobec nedotiahli do stavu poho­tovosti. Navyse, tato armada bola s platnost'ou od 3. augusta 1944 podriadena skupine anmid Severna Ukrajina a cast' vychodneho Siovenska (Sarissko-zemplinska iupa) bola vy­hlasena za vojnove uzemie. Cs. vojenske organy vystupno­vali svoje poZiadavky v case, ked' na Slovensku vobec neboli vytvorene podmienky na to, aby uz v auguste 1944 mohla na uzemie Siovenska v predstihu beztrestne prudit' spojenecka materialna pomoc. UrCite by to vyvolalo nemeeke vojenske protiopatrenie alebo priamu okupaciu Casti Slovenska. vO pritom povodne predvidalo spojeneckll leteeku pomoc az pri vyhlaseni povstaleckej akcie.

Pripravy Povstania sa teoret icky mali ukoncif k 15. augustu 1944. vO sa skutocne usilovalo zohl'adnit' kritickc pripomienky gen. Ingra k pasivnej ulohe vychodoslovenskej

armady pri uvofii.ovani karpatskyeh preehodov. V dopraeovanom dvoj· variant nom plane poCitalo s tym, ie po uvofneni karpatskyeh preehodov ustupia jednotky vyehodoslovenskej armady ai na ciaru Prdov·Kosice, kde prejdu k CA. Druhy variant pacital s tym, ie Povstanie maze vypuknM skar, ako sa Mahirova armada dostane do styku s CA. V tom pripade sa mala vychodoslovenska armada utokom do tyla nemeckyeh jednotiek v Karpatoeh prebit' k CA a aktivne tak prispiei k uvofneniu karpatskyeh preehodov pre CA. Pri abseneii priameho prepoje· nia yO s velitdom vyehodoslovenskej armady na stabnej urovni zostal plan len casovo oneskorenym platoniekym pokusom yO. Niet ani najmensieho dakazu 0 tom, ie by bol gen. Malar Alfred von Hubicki

dostal takto modifikovany plan. ZSSR sa sice zo strategieko·taktiekyeh davodov vojensky anga· ioval v auguste 1944 predovsetkym na Balkane. no pokiaf ide 0 rozvoj partizanskeho hnutia na uzemi Slovenska. ncopustil stanovenu !iniu. Cheel i nad'alej llehovat' moznosi uskutocnii svoje vojenskopoliticke zamery v stredoeur6p· skorn priestore. Pika v snahe reSpektovai projekt Povstania vO sa na stretnutf s predstavitefmi moskovskeho vedenia KSC 13. augusta 1944 usiloval presvedcit' K. Gottwalda, aby zaslal zavazne instrukeie R. Slanskemu, cs. zastupeovi na USPH vo Sviatosine pri Kyjeve. Cheel dosiahnui to. aby sa vsetky partizanske organizatorske skupiny po vysadenf na uzerni Siovenska a po preformovani na partizanske oddiely bezpodmienecne podriadili v case vypuknutia Povstania vojenskemu veleniu. Tuto iiadosr moskovske vedenie KSC, ani poslanee Siansky nepostupili dalej. Preto nemohli priSt vauguste 1944 z USPH instrukeie velitefom partizanskyeh oddie!ov, aby podriadili svoje jednotky vojenskemu veleniu. Golianovo yO si yeas uYedomilo, ie nemoze same presa· dit' podriadenost' partizanskyeh skupfn svojmu veieniu ani utlrnit' partizanske akcie poeas augusta 1944. USPH na uzemie Slovenska vysadil eelkom 448 organizitorov parti­zanskeho hnutia v 26 desantnyeh skupinaeh.

Po vypuknuti protinemeckeho povstania v Rumuosku (23. augusta) malo yO sarno predpokladat' iste nemecke vojenske opatrenia aj v operacnom pasme na vychodnom Slovcnsku. Tie negativne poznacili podmienky na ozbroje­ne vystupenie na Slovensku. Hlavne veiitcfstvo skupiny ar· mad Severna Ukrajina ui 24. augusta zaslalo dalekopisom prikaz armadnej skupine Heinrici i nadalej bran if Karpaty a kryf spojenie ku skupine armad Juina Ukrajina v pripade, ie by ieh I. krafovska madarska armada prestala ciastocne li uplne branit'. Dalsim doplilujucim d'alekopisnym pri­kazom z toho isteho dna operacny stab nariadil armadnej skupine Heinriei urobit naleiite bezpeenostne opatrenia na obranu vlastnych stabov, vojenskych casti, letisk, zasobova­cich a spojovadch zariadeni a najdaleiitejsich zeleznicnych

komunikacii. Nacisti sa 24. augusta zacali zaoberaf moinosfami, ako v ramci preventivnej akcie odzbro· jit vychodoslovenskll armadu, hoci nemali iiadne konkretne informacie o pripravovanom Povstani na uzerni Slovenska. V dii.och 25. - 27. augusta 1944 dozreli uvahy na stabe skupiny armad Severna Ukrajina do kon· kretneho planu. Rozkazom hlavneho velitdstva skupiny armad Severna Ukrajina 27. augusta sa stanovilo ar­madnej sku pine Heinrici neodkladne pripravif odzbrojenie slovenskej ar­mady na vychodnom Slovensku. Heslo Kartoffelernte (Zber zemiakov) malo dye alternativy: prva predpokladala odzbrojenie vychodoslovenskej arma· dy bez internovania (Kartoffelernte ohne Pramie), druha predpokladala, ie po odzbrajeni vychodoslovenskej

armady budu jej prfslusnici internovanf v zajateckych tabo­roch (Kartoffelernte mit Pramie). Za realizaciu odzbrojenia jednotiek slovenskej zapornej armady na strednom a zapad­nom Slavensku bol priamo zodpovedny nemecky general pri slovenskom MNO dr. A. von Hubicki.

vO sa uz 25. augusta dozvedelo 0 sustredovani nemec· kych jednotiek pri hraniciach v priestore Hodonin. udajne urcenych do Madarska a Rumunska, ktore mali len precha­dzaruzemim zapadneho Slovenska. Golian vsak, pre istotu, vydal rozkaz velitelom odbojovych jednotiek slovenskej ar­madyzaujafureene priestory 26. augusta 1944 do 20.00 hod.; zvysir bojovu pohotovosf, spravodajsku cinnost, budovat' obranne postavenie a nieit nemecke transporty smerujuce na Siovensko. Kedze k nemeckej okupacii Slovenska v pred­pokladanom termine nedoslo, stiahol jednotky do kasarni. Tajnym rozkazom na obranu posadokz 28. augusta sa usiloval i nadalej udrziavat' bojovu pohotovosr posadok. Alarmujuce informacie 0 realne hroziacom zaciatku okupacie Slovenska nemeckymi i madarskymi jednotkami, pocinajuc dnom 27. augusta. dostalo cs. MNO v Londyne radiotelegraficky od Goliana uz Y noci z 25. na 26. augusta. Golian :liadal od cs. MNO radu, ci ma slovenska armada uskutocnit' obranu oa mieste s faziskom na strednom Siovensku alebo sa rna prebojovat k CA. Sueasne iiadal presunUt' jednu parabri· gadu na letisko Tri Duby a druhu na letisko Mokrad' pri Liptovskom Sv. Petre. Okrem toho poiadoval ochranu slo­venskeho uzemia spojeneckym stihadm letectvom, zasahy jeho bombardovacieho letectva na predpokladane presuny okupaenych jednotiek komunikaciami v priestore Kosiee· Uzhorod. Lucenec-Levice, Petrialka·Devin, Kuty.vIara. Na Golianovu situaenu spravu z 25. augusta zareagoval gen. lngr 27. augusta 1944. Potvrdil nevyhnutnost' ozbrojeneho vystupenia slovenskej armady, avsak na otazku, ci sa rna slovenska armada prebojovar k CA alebo volir obranu na mieste s t'aziskom na strednom Siovensku, nevedel jed no­znacne odpovedaf a kompetentne rozhodnUf. Yzhradom

na to. ie nepoznal presnu situaciu na sovietsko· nemeckom fronte, navrhol riesit' vzniknutu situadu alternativne podra vyhliadky na uspech.

Dna 27. augusta Pfka postupil Ingrov prfpis s informaciami 0 yo· jenskej sitmicii na Sloven sku a jeho prfkazy Golianovi so iiadost'ou 0 ozna· menie sovietskeho stanoviska zastup· covi splnomocnenca sovietskej vhidy a hlavneho velenia CA pre zahranicne vojenske formacie v ZSSR . gen. I11jr. Davydovovi. Cs. strana v prfpise prosi· la Davydova, aby od sovietskeho hlav· neho velenia vyiiadal bud' konkretne ulohy pre vychodoslovensku armadu na karpatskych priesmykoch a pre zapol'nu armadu na strednom a zapad· Gen. JozefTuranec nom Siovensku, alebo aspon zasadne smernice na organizovanie boja proti okupacnym jednot· kam, ktore by boli v sulade s planovanymi operaciami CA, aby mohol gen. I ngr vydat' patricne rozkazy na Siovensko. Ani gen. Pika vsak neiiadal vysadit' parabrigadu v prospech vychodoslovenskej armady, kloni mala, podra neho. ddat' prechody v Karpatoch do prichodu CA, aby ich neobsadili nemecke jednotky. Sucasne navrhoval ako druhu alternat IVU

menS1mi silami branit'karpatske prechody, hlavnymi silami vychodoslovenskej armady vpadnut' do tyla nemeckych jed. notiek juine od Sanoku. pom6ct' tak zlomit' odpor pred CA v lomio priestore a uf)lchlit' prechod CA na slovenske uze· mie. Dalej Pika pripomenul, ie na letisku v Malackach sa nacMdza znacne mnoi stvo nemeckych lietadiel, no neiia· dal, aby zasiahlo sovietske bombardovacie letectvo. Vpripise sa predovsetkym nastol'ovala otazka koordinacie povstalec· kej akcie s operaciami CA. Na tuto naliehavu prosbu vsak sovietska strana neodpovedala do vypuknutia SNP. cim len potvrdila, ie jej politicke a vojenske miesta pokracovali v skumani pripravovaneho povstania na Siovensku. V ten isty den 27. augusta sa uskutocnila porada clenov cs. vladnej delegacie. CSVM, predstavitel'ov moskovskeho vedenia KSC so zastupcom ilegalnej SNR 0 situacii na Siovensku. Konala sa na (s. vefvyslanectve v Moskve za prftomnosti vel'vy. slanca Z. Fierlingera, ministra F. Nemca. dr. P. Drtinu, gen. H. Piku,gen. R. Viesta,gen. A. Hasala· Niiborskeho. F. Halu. F. Uhlifa, J. Valu. B. Lausmana, K. Gottwalda, ]. Svermu. V. Kopeckeho, dr. B. Vrbenskeho a K. Smidkeho. Na porade v Moskve akreditovani zastupcovia cs. exilovej vlady. eleno· via vladnej delegacie pre spravu oslobodeneho uzemia a cs. komunisti reagovali na depesu pplk. J. Goliana z 25. augusta 19440 hroziacej okllpadi Siovenska nemeckymi a mad'ar· skymi jednotkami. Zakladne informacie podal zastupca ilegalnej SNR K. Smidke. Zd6raznil nevyhnutnosfzabezpe· cit' koordinaciu povstaleckej akcie s operaciami CA, ako aj opodstatnenost' presul1u parabrigady l1a Siovensko. Presun I. (s. brigady I. cs. armadneho zboru na stredne Siovensko povazoval sice za iiaduci, no z technicko·leteckych d6vodov za nerealny. Pocas tejto porady dostal Fierlinger depesu cs.

ministra zahranicia J. Masaryka z 26. augusta 1944 so stanoviskom preziden· ta Benesa a ministra Masaryka k Cat­losovmu memorandu a jeho pokllsom a nadviazanie stykov so sovietskymi organmi. Depesa nabita vyhradami a obavami z Catlosovho pokusu usku­toenif protinemecky prevrat za vojen­skej spoluprace ZSSR priamo uloiila cs. vel'vyslancovi, aby taktne a opatrne upozornil sovietsku vladu. iev pripade rokovania sovietskych kompetentnych rniest so slovenskymi quslingovcami bude cs. slrana pokladat' tento akt za porusenie spojeneckej zmluvy z de· cembra 1943 a dohody z maja 1944. Touto depesou zavrsila cs. exilova vlada v Londyne svoje auguslove usi· lie znemoinit' vsetkymi dostupnymi

prostriedkami Catlosov pokus 0 protinemecky prevrat na Siovensku. Sucasne sa nou usilovala definitivne vylucit' akukofvek Catlosovu osobnu Mast' na povstaleckej akcii v6bec. V suvislosti so zaveretnym usilim cs. exilovej vlady uplne vypojit' Callosa z hry sa tato viada 28. augusta 1944, den pred vypuknutim SNP. dozvedela priamo z Golianove; depde, ie velitdVO rna s Catlosom nepriamy styk. Na tuto prekvapivo neprijemnu spravu obratom zareagoval v ten isty den prezident Bend striktnym politickym odkazam, v ktarorn prikazoval Golianovi okamiile spretrhaf akekol'· vek vazby s Catlosom. S najvatsou pravdepodobnosfou je v tomto politickom odkaze Benesa Skryt3 skutocna priCina, preco si Golian nedovolil vojensky vyuiit' Catlosa po jeho uteku z bratislavskej internacie na povstalecke uzemie a nenechai ho vystupif v banskobystrickol11 povstaleckom rozhlase. Cat los mohol do iSle; l11iery anulovat' negativny dopad svojho bratislavskeho rozhlasoveho prejavu z 29. augusta 1944, v ktorom medzi 19.05 - 19.19 hodinou po· tvrdil prichod nemeckych jednotiek na Siovensko a vyzval slovensku armadu a obyvaterstvo, aby vsestranne pod pori Ii nemecke jednotky. Dezorientoval tym najma slovenske vojenske posadky na vychodnom a zapadnom Slovensku, zvacsa ovladane vahavjmi d6stojnikmi.

Po prejave Catlosa doslo z hfadiska vojenskej pravnej hierarchie ku kurioznemll javu. Na striktny uSlny prikaz dr. ]. Tisu vydal neskoro v nod 29. augusta 1944 0 22.00 h generalny inspektor gen. A. Pulanich vojensky rozkaz vo forme obeinika . vynosu slovenskeho MNO. Osobne ho podpisal. zastiliac sa nakJepanym rnenom gen. Catlosa a je· ho funkciou ministra NO. Rozkaz nariadoval slovenskym jednotkam, aby prfchod nemeckych jednotiek nepovazovali za obsadenie Siovenska, aby nekhidli odpor a boli napo· mocni pri nemeckom usili zlikvidovat' partizanov. Rozkaz mal z titulu hlavneho vojenskeho velitda slovenskej armady podpisat' gen. ,. Turanec. Ten vsak tak uz nemohal urobit'. pretoie ho v len den nechal Golian zaistit' po prilete na Ie· tisko Tri Duby a dopravif na partizansky stab kpt. Jegorova. V nepritamnosti Turanca mal tento rozkaz podpisaf aka

najvysSi velitel' slovenskej armady prezident Tiso - 0 to viae. ie namiesto nezvestneho Turanea nemenoval jeho nastup­eu. Catlos neprichadzal do uvahy. ked'ie Tiso ho ui pred­tylll pozbavil funkcie hlavneho vel iteJ'a slovenskej armady a dria l ho v tom case v cestnej vazbe.

Velitdstvo skupiny armad Severna Ukrajina zvysi lo svoju ostraiitos( voci Slovensku v auguste 1944 nielen preto, ie jeho vyehodna cas( tvor il a sUtas( nemeekeho operacne­ho pasma. ale najma kvoli pacifikacii priestoru Slovenska. Obavy z vyvoja na Slovensku neboli z nemeekej strany ne­opodstatnene. V poslednej augustovej dekade obsadili par­tizani, ktor! sa spajali s vojakmi v posadkaeh a s ilega lnymi revolucnymi Illi rodnymi vybormi, viaeere stredoslovenske mesta a obee. Po protinemeckych a protifudackych vystu­peniach slovenskych vojakov a partizanov v Ruiomberku. Martine, vo Vrutkaeh, v Brezne a obsadeni Liptovskeho Sv. MikuhiSa bol protifasisticky odboj privedeny na sa my prah celonarodneho povstania. Ked'Ze situacia na Siovensku sa sta la pre rudacky rdim neovladatefna. prezident Tiso suhlasil s prichodom nemeck)rch okupacnych jednotiek na Slovensko, pocinajuc d'lom 29. augusta 1944 s tym, aby zlikvidova li partizanov a odzbrojili aj nespoiahlivu slovensku a rmadu ako celok. Na zaklade overenych spray o prichode nemeckych jednotiek zo zapadu vydal 29. au­gusta 0 15.15 hodine pplk. Golian rozkaz na najprisnejsiu bojovu pohotovosf, okamiite aktivizovanie obrany a zacatie opevnovacich pnic v jednotlivych vojenskych posadkach. Po rozhlasovom prejave Catlosa po 19.00 hodine doslo

Dom SamCiko\'cov v Sklabini, sidlo ~tabu I. par. brig. M. R. Stefanik

v budove VPV v Banskej Bystrici k prot ifasistickemu prevra­tu. Pocas neho zlikvidovali povstalecki dostojnici a vojaci odpor proreiimisticky orientovanych plukovnikov Zverinu a Kanaka. Golian telefonicky vydal rozkaz Ita branny od­por a rmady: "Heslo "Zacnite s vyst'ahovanim" plati od 20. hoditly dtleSmUIO d,ia!" Rozkaz odtelefonovali posadkovym veliterstvam a poslali ho i na velitefstvo vychodoslovenskej armady do Presova. V nod z 29. na 30. augusta sa Golian dohodol s komisarmi partizanskych oddielov Jegorova, Bielika a Secanskeho. ie partizani vstupia do Banskej Bystrice, ktoru v nocnych hodinach, v podstate, uz ovladli povstalecki vojaci. V budove VPV sa 30. augusta 194409.00 hodine zislo zhromaidenie povstaleckych dostojnikov. kto­re prisahalo vernosf Ceskoslovenskej republike. Nacelnik stabu Ceskoslovenskej armady na Sloven sku, pplk. gst. J. Golian. v ten den vydal povstaleckym jed notkam rozkaz, ktorym potvrdil vsetky predchadzajuce telefonicky vydanc rozkazy 0 zacati branneho odporu proti nemeckym oku­pacnym jednotkam.

3. Partizanske hnutie pred SNP

Na zaCiatku roku 1944 po vytvoreni ilegalnej SNR ui v horach stredneho a vychodneho Slovenska existova­Ii alebo vznikali niektore miestne partizanske skupiny, pripravovali sa partizanske lesne tabory, zhromazd'ovali sa zasoby. Clenmi skupin boli i1egalne iijuci komunisti, vojenski zbehovia zo slovenskej armady a niekol'ko rasovo

II . <;:: II ~

Ivan Kononovic Barula, veliter part. brig. Capajev

nyaj zasah do riadenia partizanskych skupin. Podfa smernic K. Smidkeho nadviazalo vedcnie preSovskej oblasti KSS kontakty s partizanskymi skupi­nami a chcelo ich zjednoti( okolo hanu­sovskej skupiny. Usilie 0 centralizaeiu partizanskeho hnutia a jeho ovladanie v zaujme priprav Povstania narazilo na neposlusnost' partizanskych ve1itdov.

Vnutorny iivot v partizanskych jednotkach nebol bez tragedii. Dna 9. aprHa 1944 boli, napriklad, pocas spanku vlastnymi prislusnikmi zahiti dovtedajsi velitelia skupiny (neskorsej skupiny Capajev) Kost'a a Dimitrij. Ich zastreleniu predchadzal brutalny trest smrti vykonany osobne velitdom Kost'om na istom mladom 18-rot­nom partizanovi, ktory udajne zaspal v straii. Po ich likvidacii sa velitdom skupiny stal Ivan Kononovie Bafuta.

Na zaeiatku leta 1944 bolo sice partizanske hnutie na Siovensku ma­lopocetne, ale ui vtedy sa aktivizovali partizani na vychode Slovenska. Stay partizanskeho hnutia pozorne sledo­vali aj vojenske a bezpecnostne organy na Siovensku. Nasledujuca pasH zo situacnej spravy vojenskych jednotiek vzdusnych zbrall! slovenskej armady za mesiac jun bola presnou progn6zou d'alsieho vyvoja: ''Aktivita partizanov na vjehode statu vzrasta a pri prfpad­'1 jell novyeh vaeSfeh bojoeh fW juzflom tlseku vyehodru!ho frorrtu sa da predpo­kladat' zintenzivnel1ie ieh cimTOsti."

prenasledovanyeh obeanov z Protek­tonitu, no najvacsiu cast' prislusnikov predstavovali sovietski obcania uteka­jud z nemeckych zajateckych a kon­centracnyeh taborov. Tieto prevaine vojenske osoby sa snaWi odbojovi ci­nitel ia zapoji( do part izanskeho h nutia. Takmer vsetky skupiny boli pod sil­nym vplyvom ilegalnej KSS. V mard 1943 priSiei na vychodne Siovensko byvaly dostojnik slovenskej armady, ktory v partizanskom hnuti pouZival kapitansku hodnost' - t. Kukorelli. Vtedy sa ui pri Matiaske sustredila asi desat'clenna skupina ilegalne zijucich fudi, ktori tam pracovali ako drevo­rubaci. Zasluhou Kukorelliho sa od jesene 1943 budovala tato skupina ako partizanska a bola zarodkom neskorsej partizanskej jednotky Capajev. Vd'aka ilegalnym kontaktom t. Kukorelliho a pomocou celoslovenskej ilegalnej odbojovej siete sa rozsirila podpora prechodu sovietskyeh uteceneov na vychodne Siovensko. Dalsim clankom partizanskeho hnutia na vyehodnom Siovensku bola skupina (neskorsia sku­pina Pugacov), ktora vznikla sllstre­denim sovietskyeh zajatcov Z okresov Humenne, Medzilaborce a Michalov­ceo V januari 1944 sa velitefom stal A. G. Jemeljanov. Z d'alsfch utecencov sa najar 1944 sformovala skupina Puckov v okrese Vranov a skupina N. Litvina­Rokosovskeho v bardejovskom okrese. Poeas vzniku uvedenyeh skupin na vychodnom Siovensku sa zacali rodit' predpoklady neskodfch partizanskych jednotiek aj v Turd. Znacnu iniciativu tu vyvijal V. Zing~r, ktory v lete roku

Doleiitym medznikom vo vyvoji Peter Alexejevil Velilko,sov. pari. velitef _ I. odboja roku 1944 bol prichod vj­part. brig. M. R. Stefanik sadkovjch partizanskych skupin.

1943 odmietol nastupit' do vojenskej sluiby v armade a skry­val sa v lesoeh. Po zriadeni tabora pre evakuantov z Ukra­jiny, ktori na Oravu prisli v jeseni 1943. sa zasluhou prof. V. Jersova podarilo sustredif sovietskych zajatcov v lesnyeh taboroch v dolinach Male; Fatryokolo V. Zingora. V polovi­ci marca v L:ingorovej skupine bolo uf IS fudi, nedostatocne vyzbrojenych a vojensky neorganizovanych. ktori taborili v Malej Fatre.

S narastanim partizallskych sil na vychodnom Slovensku vznikli aj problemy so zasobovanim a vyzbro­jovanim. V hanusovskej skupine sa zasobovacie t'aikosti podarilo prckonat' predovsetkym zasluhou L Kukorelliho a vd'aka jeho kontaktol11 s roznymi odbojovymi skupinami. Podporu zo zapadncho, stredneho a vyehodneho Siovenska dostavali aj d'alsie partizanske skupiny na vychodnom Siovensku. Existovali vsak aj d'alSie vnutorne problemy par­tizanskeho hnutia. V marci 1944 sa ukazalo, ie je nevyhnut-

Organizovanim a vysielanim part i­zanskych organizatorskych skupin bol povereny U$PH v Kyjeve. Okrem pripravy desantov sa v USPH pripravovali aj rozne varianty zasadenia partizanov. Predpokladalo sa napriklad aj vybudovanie partizanskych centier na vychod­nom Sloven sku a Karpatskej Ukrajine, kde sa mali niektore organizatorske skupiny desantovat' a d'alSie sa mali presu­nUt' na Slovensko zo zapadnej Ukrajiny a z Pofska. Preehod partizanskych skupin zo zapadnej Ukrajiny eez Karpaty naraial na yerke t'aikosti, pretoie Karpatska Ukrajina hoi a preplnena nemeckymi jednotkami. V tom case sa USPH rozhodol - napriek nedostatku informacii 0 situacii na Slovensku a bez moinosti nadviazania kontaktu so sloven· skym odbojom - vyslat'jednu skupinu priamo na Siovensko. V nod z 25. na 26.jula 1944 pri Liptovskej Osade pristala 11-Clenna vysadkova organizatorska skupina pod velenim P. A. Velicka. Kvoli priaznivym podmienkam, 0 ktorych Velicko poslal hlasenie do Kyjeva, sa USPH rozhodol vysadzovat'

Ernest Bielik, veiiteJ'parl. brig. Jano§f k Ladislav Kalina , velitcl'part. brig. Za slobodu Atexej Se mionovit Jegorov, vclitd 1. part. Slovanov brig. J. V. Sta lin

d'alSie desantne skupiny na strednom Siovensku. Pomocou ilega lnych pracovnikov sa Velickovej skupine podarilo vy­tvori( partizansku zakJadim na Prasivej pre prijatie d'alSich skup!n. Do leta 1944 bola najpocetnejsou a najsilnejsou partizanskou jednotkou na vychodnom Sloven sku jednotka Capajev pod velenfm 1. K. Barutu. Rastla prfchodom novych l'ud! aj vojakov slovenskej armady, ale aj misilnym priCiene­nlm mensich partizanskych jednot iek. Tragicky osud posti­hoi N. Litvina-Rokosovskeho ktory, nesuhlasil s pripojenfm sajeho skupiny k capajevovcom. bo112. jula 1944 zastreleny. Okrem tragedi i vo vnutri partizanskych jednotiek partiza­ni pouZi Ii ozbrojene nasilie aj voci civilnemu obyvatefstvu. Tielo ciny moino fazko kvantifikovat', odhaduje sa vsak, ie partizanskym ozbrojencom uz v auguste 1944 padla za obef viae ako stovka os6b len v Turci.

V case, ked'desantne skupiny na strednom Slovensku este iba nadvazovali spojenia s domacim odbojom, na vy­ehodnom Siovensku sa partizani neobycajne aktivizovali a uskutocnili mnohe diverzne i prepadove akcie. Presvedcit' partizanov 0 nespravnosti ich konania sa najprv usilovali d6slojnid jednotiek podliehajucich Armadnemu velitefstvu v Presove, no bezvysledne. Od augusta 1944 sa t'aiisko par­tilanskej a odbojovej aktivity postupne presuvalo na stredne Slovensko. Svedcili 0 tom mnohe skutocnosti, vea.tane kon­kretnyeh ake ii pa rti zanov. Jednu z akcii uskutocnila parti­zanska skupina I. Kemku z oddielu N. Kalicenka 8. augusta. Partizani obkrucili ubytovad priestor vojenskej praeovnej jednotky v Demanovskej doline, muzstvo odzbrojili a ziska Ii 50 pusiek. Cudacka vIada si zacala uvedomovaf, ie partizan­ske hnutie zaCi na vaine ohrozovat' jej moe. Predpokladala v~ak, ie nasadenim vojska sa situacia este bude dat' zvlad­nut'. V oblasti Nizkyeh Tatier a Vel'kej Fatry sa 10. augusta zacala trestna vyprava proti partizanom. Na zaklade vcas­nyeh varovani, ktore partizani obdriali z viaceryeh zdrojov, sa presunuli do priestorov. ktore "precesavaeia" akcia vojska nezahfilala. DalSim represivnym opatrenim rudackeho reiimu bolo vyhlasenie stataria pre eele uzemie Slovenska,

a to 11. augusta 1944. Ani tento krok vsak nepr in iesol pre fudacku moe ocakavany vysledok.

V case protipartizanskej vypravy 12. augusta sa P. A. Velicko so svojou skupinou presunul do Kantorskej doliny v Turd, kde sa ui aj tak silne miestne partizanske hnutie pod jeho vplyvom nesmierne aktivizovalo. Dna 21. augus­ta 1944 partizani z Kantorskej doliny obsadili Sklabinu a v obd vyhtasili Ceskoslovensku republiku. Sklabiil a bola prvou obeou l1a Siovensku, v ktorej vsetku moe prevzal revolueny narod ny vYbor. Uda lost i v Sklabini , a v sirsom poMade v Turd, mali vel'ky vyznam, ale za roven predsta­vovali potendalne nebezpecenstvo zakroku rudackej mod, a tym aj narusenie zavrSujudeh sa priprav Povstania. V ten isty dei'l prisiel za Veli ckom clen ustredneho veden ia KSS, G. Husak, aby ho presvedcil 0 potrebe zosuladenia cinl10sti partizanov zaujmom priprav Povstania, ale ako neskorsi vyvoj ukazal, bez vysledku. V poslednej dekade augusta 1944 jednotka P. A. Velicku zacala vytva rat' parlizansku oblast'v Turd. V nod z 23. na 24. augusta pa rti zani zatara­si li tunely pri St recne a Krarovanoch, 24. augusta tune! na trati Horna Stubna-Handlova a 25. augusta Horna Stubna­Kremnica. Tymito akc iami narusili ielezniene spojenie Turea s ostatnymi cast'ami Slovenska. Dna 24. augusta skupina partizanov pod velenim A. K. I.:acha a K. K. Popova z I. partizanskej brigady M. R. Stefanika prepadla pilu v Tu­ranoeh. Pri akcii partizani zast re!ili K. Aehtberga, velitefa zavodnej oehrany. Aktiv ita Spojenyeh oddie!ov slovenskyeh partizanov sa postupne zaca la upriamovat' na obsadzovanie miest a dedin. Predohrou obsadenia Ruiomberka bolo oslo­bodenie politiekyeh v3zilov v meste, a to 26. augusta 1944. Napriek tomu, ie tato akeia nebola dohovoremi s velitefom miestnej posadky mjr. Milosom VeseJom, vykonali ju aj s pomocou d6stojnikov, ktori spolu so skupinou partizanov a pod velenfm nacelnika stabu jednotky E. Bielika, 1. D. Jermakova oslobodili politiekyeh vazilov. Na noe sa stiahli do Liptovskej Luinej a 27. augusta spolu s vojenskou posad­kou obsadili mesto a zabezpec ili prevzatie moei revolucne-

VYHLASKA vJady Siovenskej repuhJiky

o stannom prave (itatariume).

..- Slo •• nlkeJ ................... a. L -.1.111/1922 lb. L ..... '-.1.20_ Sb.L .... __ 0 a..-. COI3l1_II.L. ____ _ ...-t. •. S_LM. .. ___ ,_ ",,-_12. __

staDDe pravo 111 •• 6,1 •• 1

ne .... _ .................... __ ...

O) .. IIoIIII_ ..... III-.... Il .. ~_ ..... 1n").

1I ............ UIlITIIJ, ___ IIIIlI •• 1IIJ,_ml44 oIJ41l1-1L_I1tGl-OIIII.I. .. ___ _ ......... -.-.----_.--.... ..... - ....... ,.. •• II ... l.,. .. u&l ................. ._-...... ,..

KaNt .. Yyqva,.a1t7 .. ell ....... PCha .. 1a t .... t-life .. Maov. _ .......... vsfaIt..,. ....... prAYo.

........... pod ........... oWIanek_.u tre.'M ... .. ...... lelva, llt0r6 po ." ........ eta._ ... prAy. ... 6ac ... . ... ve ....... nptIbHII." ep6ella .... ktort • uvedenteh treat. IIteb Mnov, ...... p_ta ...... pred .ta .. n, .6d • potraec. ............. rtL

'_11 .. -,-_ A1exaDder Mach,

Sianne pnivo - Slatarium

-...." .. ..,. ............... ,. ... ,

ho n<lrodneho vYboru. Dna 28. augusta partizani z jednotiek L. Kalinu a A. S. Jegorova obsadili Liptovsky Mikulas.

Obsadzovanie miest, ktore sprevadzalo aj pouzitie nasilia proti exponova­nym i'udakom a prislusnikom Freiwillige Schutzstatfel (FS) znamenalo ui nielen vzdanie sa i1egality, ale mnohoknit prenlstlo do miestnych povstani. Taketo Cormy aktivity, ktore neboli v sulade s povstaleckou koncepciou ilegalnej SNR, sa mohli realizovat preto, ie I'udacky reiim uz davno nebol schopny uskutoc­nit ucinne protiopatrenia. V rovnakom obdobi sa odohrali zavaine udalosti aj v Martine, kde doslo k Iikvidacii skupiny nemeckych vojakov. V Brezne boli zaisteni I'udacki funkcionari a jeden nemecky d6stojnik, pricom pocas presunu boli niektor! z nich zastreleni. Tieto udalosti neobycajne vplyva'ii na narasta­nie povstaleckej vlny najma na strednom Slovensku, ktod. sa zacala vymykat z usmernujuceho vplyvu organov priprav Povstania. Upozornenia na nebezpe­censtvo nemeckeho zasahu pod vplyvom neuvazenych akcii boli opodstatnene. Dna 29. augusta nemecke vojski na poiiadanie slovenskej vhidy a prezidenta Tisll zacaH llsklltocnovat okllpacill Slovenska, ktora bola signalom k vyhhiseniu branneho odporu armady velitei'om Vojenskeho ustredia pplk. gst. J. Golianom.

Zacalo ozbrojene Povstanie, ktore po roku 1945 dostalo pomenovanie Slovenske narodne povstanie.

4. Vojensky priebeh povstania

SN P sa zacalo ako odpoved' na vstup nemeckych okupacnych jednotiek na uzemie Slovenska za podmienok, ked' nebola zabezpecena koordinicia so sovietskou CA. Prave vzhfadom na tento sp6sob zacatia Povstania ani stay pripravenosti vojenskych posadok na ozbrojene vystupenie nebol vsade na poiadovanej urovni. Dila 29. augusta 1944 predpoludnfm vO vydalo rozkaz k najprisnejsej bojovej pohotovosti vojenskych posadok a vecer, po roz­hlasovom prejave gen. I. tr. Ferdinanda Catlosa, oznarnujucom prfchod ne­meckych vojsk, rozkaz k ozbrojenemu odporu proti nastupujucim nemeckym okupacnym jednotkam. Povstanie sa vei'mi rychlo rozSirilo na vyse tridsat vtedajsich okresov s rozloholl as! 20 000 km 2 s pribliine 1,7 mil. obyva­terova siahalo na vychode po Levocu, SpiSsku Novu Yes a Dobsinu, na zapa­de ai po Zilinu, Banovce nad Bebravou a TopoJ'cany. Na severe a na juhu sa po­vstalecke uzemie dotykalo ai statnych hranic. Politicku moc na tomto uzemi prevzali revolucne narodne vybory za pomoci povstaleckych jednotiek a partizanov.

Zaciatok Povstania za nevjhod­nych podmienok pre povstalcov v mnohom urci! aj situaciu ozbroje­nych sf! Povstania. Nedokoncene pripravy na ozbrojene protifasisticke vystupenie, ako aj ine prlciny, sp6-sobili zlyhanie viacerych vojenskych posadok. Svoj podiel na tom malo aj povstalecke vojenske centrum. Neexistovali systematicke kontakty a spojenia, tiie v povstaleckom veleni bol nedostatok spol'ahHvych informa­cif 0 situacii na zaciatku Povstania na zapade a na v)rchode Siovenska a v d6sledku toho aj nedostatok ener­gickeho zasahu tam, kde predurceni povstalecki velitelia zakoHsali, ba aj zlyhali. Hlavne na zapadnom a vy­chodnom Siovensku znamenali ve\'ke straty a zhorS iH vychodiskovu situaciu Povstania. Najvacsiu stratu zname­nalo odzbrojenie Vychodoslovenskej

Pplk. Mirko Vesel pri cltani Proklamacie vojenskeho revolucneho \'edenia

armady. CO znemoinilo rozhodujuci predpoklad uspesneho priebehu a vyustenia Povstania: ryehle spojenie s akciami CA. Priciny mnohych neuspechov siahali svojimi korenmi do ob­dobia priprav Povstania a svoj podiel na nich malo vO a tak islo jednotlivi predurceni povstalecki velitelia. Plati to 0 vyeho-

Prve dni Po\'stania v Banskej Bystrici

doslovenskyeh divizhkh. ciastocne 0 niektorych posad­kach na SpiSi a Liptove. ako aj na zapadnol11 Sloven sku. vnitane Bratislavy. Za tyehlo podmienok zacali a pre­biehali vojenske operacie SNP. Dane podmienky za­ciatku povstaleckyeh bojov postavili pred ozbrojene sUy Povstania take ulohy. riesenie ktorych sa muselo opieraf. len 0 pocetnu prevahu a vlastenecku obetavosf bojovnf­kov. Potreby obrany povstaleckeho uzemia vyiadovali vyuiitie vsetkych existujucich sf! a prostriedkov. preto bolo zaradenie partizanskych jednotiek do povstaleckej obrany nevyhnutne. Frontove boje na roznych usekoch obrany kladli nove poiiadavky na partizanske hnulie. pretoie partizanske oddiely. ktore sa formovali pred Povstanim. boli pripravovane na boj v tyle nepriatda.

Predpoklady pre obranu suvisleho povstaleckeho uzemia v podmienkach obkfucenia neboli priaznive. Okrem odzbrojenia Vychodoslovenskej anmidy sa pre Povstanie nepriaznivo vyvinula i sitU<lcia na zapadnom Sloven sku. Do Povstania sa nezapojila kl'ucova posadka v Bratislave. posadky v Seredi. Hlohovci. Trencine a No­yom Mesle nad Vahol11. Velitd nitrianskej posadky. mjr. J. SmigovskY. dokonca prehlasil vernost'fud,kkemu reiimu. Zo zapadneho Siovenska presla na povstalec­ke uzemie len trnavska posadka a ako motorizovana jednotka i letci z PieSt'an. Do obrany Hornej Nitry sa aktfvne zapojila i topol'cianska posadka. Boje v obkl'u­ceni od zaCiatku Povstania kladli vysoke poiiadavky na pripravenosf dostojnickeho zboru. na prevedenie svojich znalosti vojenskeho umenia do praxe. vnitane vojensko-zemepisnych znalosti 0 Siovensku. potreb­nych na vojensko-technicke a ienijne zabezpecenie a pokrytie doleiityeh pristupovych smerov veducich do strategickeho trojuholnika. Obratenie zbrani proti dovtedajsej spojeneckej armade zacalo na slrednom Siovensku vo vojskach Zapofnej armady. Ako udalosti prvyeh dni potom ukazali. lu bola najlepsievybudovana

Prichod okupatnych jednotiek do Nitry sid v armade, hod aj tu boli problemy s nedostatoenou hfbkou.

Nemecki okupanti zaea li napor na povstalecke uzemie z viacerych sme­roy. Dna 29. augusta 1944 prekroeili slovenske hranice a pri Ziline zauto­eili oa jednotky povstaleckej armady. Otok zaeali bojove skupiny plk. von Ohlena a plk. Juncka, nesk6r spojene do divizie Tatra. Z juhozapadu, z Bra­tislavy eez Trnavu do Ponitria, pre­nikla bojova skupina SS Schill. Nesk6r sa nadsti aktivizovali aj na ostatnych smeroch, ich najvaeSf napor sa vsak sustredil na ovIadnutie Povazia. Tu chceli ovladnui trai Zilina-Kosice a obsadii Ruzomberok, kde bola vy­roba vojenskeho materialu. r ked' ne­meeke jednotky na zaCiatku Povstania pOCtom neprevysili povstalcov, mali prevahu v iaikyeh zbraniach, ktorych povstalci nemali dostatok. Pri Ziline povstaleckym vojakom vyznamnu

Prepad prislusnikov bojovej skupiny SS Schill pri TopofCiankach slovenskymi vojakmi z pomoc poskytli aj partizani z francuz­pidt'anskej posadky skeho oddielu 1. partizanskej brigady

Proklamacia predsednictva ustredneho nar. vtboru

Prffl""),,i~IVO C..I"","~bo .. 'rod .. ~ho vjooru_ vy:r.tn vj.etl.y Oirodll~ vjbory' ,aby CeiOD .dou podp<>rov.Jy vt •• " '-em/: .Loven­~H vojlk .. " boll I'rot; "un'l'uj6~"mu voj.ku .. e",,,,,kfmu • prOf; ,en dom'eim ~rldo~1Jl pom,bafum. Vyr.i ... m~ vktktch ,,'torch. ooonch . _ 16k«n"rotch "radn[kov, aby WIIIIII .". ,,·oJien miettaeb.

r:rK~d:.,~r;!h·~),t~cb~~~i':'i~·:· k:"~b~el~io~lt ~Lr;:; jd,o ".priDf hoj.

Vyzy"ame Vas. Ib) tie napomih.li ok.miil~mu o&rulovaniu tilolD~bo yoj ......

pomaJaajle pri acbobowaal wolska a parlblli.o ....

~it;·~I:=:!h.: !'i:!n:~i.~eir~~ ~~~:. "P~:t.:;le ~!'ld~~~ bojujucemu vojlko.

luum~,r:~fchijec:h~~~!evkh.~!;~.:~~:~:;=:ej do;; ,,"jviaie po-

~i:~;:~~:t~ ~£:S:(:f~r.;i~nF?J::~~1~~~~~~ Cbri .yalit au .en pe6Gf _ad" a ababalostL

~~;g:;§~t~0§tig~~~~~;~~~~~ff~~ VOl chvUi,ked'nde .. "j.l<()jeodhodlanebojo~aru.n.;u...,.r,

:~~J~:~~T:i~:~~~~~~I~::r:~:l:~~;ri;~!i:~;~!;('~'~ Med'i. te~u n~bud~me (rVier kolabora .. tov a waJx.J..-ov, ktorl

'" %!,kuthtovotu a WaheJooti l><.><lkop.injCl budClen .... r .. .iroda a ani ,- ct)covilnej d"l>e ..eprifl'Oj ... k .. "ruu hoju.

V.~meli C.c ai, U .. a ~ktkyeh fronc""h ,6 Nemti bi,l..kladaj6

:~i::~':,~ ;;::~:)c~"N;!!~~(!kti:.r~;ov~jali •. t\t'<:h«m~ hVI

r;~~'::~~~d~Mt:~etl;~~~::;}t:i~~i:5!:~:"j;~{~~~~~ . loven.U ...,puhhka ube.pe-&:ni oa nojej pre.h"jnovej vdlo.li.

Sme cedy .1' .... jencami velkf<:h a ,-Iwnrth nirodov. Mu.ime _tol vernl ovoJ ' ''' Ipojelloom, ' .. ojej cti a I~pkj bud"cnooli.

mocSc~)~::"j~~v": :;::tj~h n!f!b:lY~~il:~;~,al~r,%,.:v p;!i:h:

:~:i ~~(:'°u.~p~~=;~j,e" i~1~';'~on::Oji::re. dN~:::!:'~:~ UN

r.d .. ~je~~j: s~~:.":Si:~;:h=~:iiot7ctf~tkreS~b:~~I_:::I~ ka. A",eriky, Cloy a .... la. nycb lpojelleo:kjeh n' rodov a .... he:zpe­cujen'rnrad081"" bud"cn .... fvlluov.

Za Daie ... Uazshro do praae a do bolat

Pracovnki Zpravoda;ske; agentury Siovenska (ZAS)

Informocna sluiba revolucneho Narodneho vyboru

0- .upclll<bri. "Y*J r~ ... ""'" <1U".. Pj"", It ~. "" ....... SI-u... $loW "i 1Huu/u;b;Jltrid'j .... VIla. "'dinl Pjftll /'6 ~ _14.04"" ,,.., , ....... Jty.o ~. ",..u.- bolioU c{icilJby vyItJ~mj.

Vpntj<A.prltwJo.pr;Jk"",.J,J,,>t/ .. ~,

Onu v Jopol udll"j Ud> hodln~ch po'tnily sa nde odd,cly arml.dy a partld­

nov na odpor protl n • ......,kfm okupantom. Obl!lan't-6I .j • .-mida prljalo vj:rvu

,nadlenlm. Akci. p.-..;h 'dzajli ,,'peine. V nalld> ntk.ich J. lIan,kobystricko,

I'ohronl .. , Oran, Sp;I, Turiec a Lipto¥, Na I'oval r, kdt j. Iltu'd. (aUi. kl ....

nu. oddiely t uh; ocIpor, V flllne "'" N4TocInf "';bor aituiciu v "ikid!,

Siovaci, bratla a sestryl

fold'ci k .......... ho Fuhrera v:r:tiahli ruku aj na nUt, drah li domoyJnll . Sioven,k' ar_ m'" :I ,Ioven,kf rud povedal june a Jednoznal!lle Ivoj. Ilovo. N.bud_ ... h,..lf, otroClf, pom",,,t p, ... fllt aj tak It,..,t ..... voJnu.

arinim. aktlv"e naJu d ... h" >;em. Chccme leba. ndid> d ... hfch och,",nlt OAIdu vletkjch porobenych nbodo¥.

Miestne Narodn e vybory preberoj6 tymto okomihom spravnu moe no kozdom mieste. Nasa vee je v d6bryeh ruk6eh. Zaehovojte poriodok, pokoj a proeovnu diseiplinu . Pomahojte sebe novz6jom, pom6hojle bojujucim brotom. Drile so prikozov zodpovednyeh tiniterov obCion­skyeh a vojenskyeh. Zoehov6vojte predpis)' protileteckej ochrany

Nepomahajt. nepriaterovi zmatkom a neposluinosfou l Slov6c1, br.tla, kaidy na svoje mlestol

........ , .. """ .... , .. " .. " ,., I":::-'::::'::.:;'·~-:""':·::'·~ I PRAVDA :::2=:;:::::::::-=:.;;:-::.;';; , ................ c ...... _,""' __ , •

• .n..j_ .. _ ........ .

............. 00 ••• " ............ "....... • .............. ' ... 0 ..... 0 .. 1

T9zdennlk pre poliliku, kulluru a hospodarstvo

NOVE SLOVO Ro6nlk I • Cislo 1 • 24. septembra 19 44 • Po 2 Ks

Hove slovo . <1usl.tv Husak

=;-~~~::;~'!..!i:::£; ......... , •• t.... .... ft ... ,._=

~ ... ':':" .. :. ... ~,;:'.:?E -..:=.'7;.:.:.;:., ......... Ml • ....-.

"0""0.0 Go .... I"I.IO,I.

:"',:;::&";': .. ;~.::::.'~":~::;'.':~ .~tod.u. ... ............. , .. '*""""

, ........ ~".z_ .. oj, ...... oj--..,. •• p.-,-;'Id> ... ;!o .... 1Uj6odriino .... ·

:~EFE.:~~?I==':= ...... " ....... _R ................. proIl.1oo-

~E~~~§·;§ ~:.. .. ~:'t:.::.r .. V-:,~·' ...........

n.rodnt jednola, j&dnolaboJo.nl

.... I:::::j":",'onll ........ Zjed ..... u ... ;. t"'#''ee _. ","""'" ,..,.., .. • , ... -

HGBOBRIB ROUIH9 Manifest

s!ovenskeho narodneho vyboru Sit",,"; II SloH'lIk~ l :I..;, ...... bod,.iondoj ... _ ....... ' .... up, 1 ..... all •••• 'OlItJ .... ,on ... u ..... r"'k.'.I_,'".~.'InI; •• '.It.~o>ib .. 'io .. nII .. "itia. .... '

:;~: .. \:..~It';O .. ~;.~;::!I:.~=~..:.::.::;;:::~:Od"t~·::.:: -:."::;:~= 0;0 r"~, ..... """'. 1IIiOf".r ... ~ _10 E .......... , .............. "",,·d •• "":rt,r ... r. ".iII,_.m .reIO.«Lk .. _.'.-k.oIItk •• or\oIcl •••

Ld.., ..... ho1 ...... .-t •• , .,.......t I ...... " kcb7.N ......... ,.1>01, bTw.. .......... ~ • .,. dd~ .... ""_nl<h. ...... .oJ< ............. 'r .. ..-.J<h ... Io<.t .... r.T ... _ ..... r ..... )Ii .... _.

<'Or 0. P'.:'k;az;f. Soll~_f_"" r 1 ..... 1.<1,. iroftkl ........ d op"'" . fu_ • ."

ILAS GEIER A Madarsko Zpravn Cs1. brannej moe; t. 36

pred kapitu\adou

Zprava Cs' brllnnej moe; r. 37

Z.,rlH)' l- frontov (e fl\Io InI'i<ll. prt<!m.-.(a,h Btl.hra~u

BOJOVNiK Ol/OAN CESKOSLOVENSKE) ARMADY

Cas

HLASNARODA ImperaU. b"d(LtnOllti C" ••••• "",,j •• pDI •• T,i.,.'m'.,'j'\ .... ,

rychle oslobodzuiu Juhoslilviu

)Or v7_du~n}·ch or Slajchart • pral Slot. ::'tiline r. 1943 7.branl

Uzemiepovstaleckeho Siovenska k 29. 8.1944 (resp. k 8. 9.1944)

M. R. Stefanika (velitel' P. A. Velicko), ktori spolu s jed not­kou zilinskej posadky V udoli potoka Stninavy zniCili asi sO-Cienny prieskumny oddiel nepriatel'a. Touto bojovou akciou sa zacala historia spolocneho boja povstaleckych vojakova partizanov v SNP. Po ustupe iilinskej posadky na ciaru Strecno-Varin sa 30. augusta rozputal boj v Strec­nianskej tiesnave, kde povstalci pat' dni odolavali nacis­tickym utokom podporovanym tankami. Z partizanov tu zvlast' vynikli a vyznamenali sa francuzski partizani pod ve\enim kpt. G. de Lannuriena. Napriek hrdinstvu a statoc­nosti povstalcov sa vyskytli i ned6slednosti v organizovani obrany. Dna 4. septembra museli povstalci ustupif a nacisti obsadili Vrutky. S vypatim vsetkych sil a prisunom novych posil sa podarilo spomalit' postup okupantov. Po ustupe zo Strecna sa na povstaleckej obrane v Turci podiefali - okrem uz uvedenych jednotiek - aj I. cs. partizanska brigada J. V. Stalina, ktora sa sem postupne presunula, ako aj niektore oddiely partizanskej brigady Janosik. Tieto jednotky sa zu­castnili aj na povstaleckych protiutokoch 7. a 9. septembra, ktorymi sa sice nepodarilo zatlacit' nepriatel'a spat', ale treba hodnotit' aka klad, ie pod vplyvom aktivity vlasteneckych vojakov a partizanov sa front pred Martinom na isty cas slabilizoval.

Priebeh bojov na juhozapadnom useku povstaleckeho uzemia bol ovplyvneny okolnost'ami vypuknutia Povstania. V d6sledku zlyhania vacsiny vojenskych posadok na zapad­nom Slovensku bol post up hitlerovcov v lomto smere po­merne rychly. Pri formovani obrany na Ponitri bola pomoc partizanov tiez pOlrebmi, pretoi.e povstalecke vojsko na eele s ve\itefom tohlo useku kpt. A. Weinholdom nestaeilo na vy­budovanie suvislej obrany. Prve vacsie stretnutie medzi po­vstalcami a bojovou skupinou Schill sa odohralo pri Mytnej Novej Vsi (dnes cast' Ludanic) 3. septembra predpoludnim. V urputnych bojoch v nasledujucich dnoch sa prejavilo osobne hrdinstvo, ale aj bojova neskusenost' obrancov. Vo

c:::;:::J _._ ....... \IOO ,l{21 __ -'......,' ... Vlt:M __ , ___ .. _

"'" ----~ T X

t =-:~-<5 =--:::..::=--

Nakladanie automobilu Willis do lietadla C·47

vyeerpavajucich bojoch vysileni povstaici, ktorym chybali zbrane aj cerstve jednotky, nakoniec museli ustupit'a 9. sep­tembra padli Bafovany. V prvych dilOCh Povstania museli povstalci ustupovat' aj na ostatnych usekoch. Na severovy­chode povstaleckeho uzemia museli vojenske jednotky, ale i jednotky partizanskej brigady Za slobodu Siovanov, bojo­vat' najprv proti ozbrojenym formaciam miestnych Nemcov. Po prichode okupantov aj tu nastal rychly a negativny zvra!. Dna 31. augusta zaeala akcia "Kartoffelernte mit Pramie", uz spomenute odzbrojenie Vychodoslovenskej armady.

Na palubu Li-2 ,,(ervena 13" od 336. bombardovacieho letcckeho pluku putuje na povstalecke Slovensko protitankovy kan6n PTR 45

Masko\'anie delostreleckej techniky 2. (s. paradesantnej brigady na pornom Ictisku pri l:vove pred jej odsunom na Icti sko Krosno a odtiaf na letisko Tri Duby

.....

/

/

I

/

.-'

/

'I

~

.,

Z\a'eMofaY«l

-t ,/

/ or.

/

;.

/ o " - "\. ,

, .

) ~

./' "', ·t " ,

l~ +_~ 1 ~

"\. ,

1 ,.~ "\.

" LEGENDA

lbrr-.nepo''''d._,;KNf..; ...

{ ; I lbrannr PO'.t""'"rna ~ :

~\ "\. 1 --·_· ~"'

\ . n VSTALECKEHO UZEMIA VOJENSKYMI TAKTICKYMI

.... ,A~A A PApTI.! ANSKYMI JrONOTKAMI 00 99 1944 DO KONCA SEPTEMBRA 1944

V ramci tejto akeie zautocil uderny pluk I. tankovej anmidy, podriadeny generalmajorovi von RinleJenovi, s ulohou preniknuf od Keimarku eez Poprad a pa­cifikovat' zapadnu hranicu ope­racneho uzemia Heeresgruppe Nordukraine. Zasluhou neroz­hodneho postoja posadok na Spisi a spoluprace tamojsieho nemeekeho obyvatefstva sa oku­panti rychlozmocnili Keimarku, Levoce a Popradu. Povstalci ustupili na juinom aj zapadnom smere od Popradu Bojova skupi­na Sturmbannfilhrera Schafera, v podstate, prepochodovala Liptovom a 5. septembra sa zmocnila Ruiomberka. Hrozilo nebezpecenstvo, ie neprialei' ohrozi Bansku Byslricu zo severu. Rychlo zorganizovami povstalecka obrana juine od Ruzomberka illl v tom zabrani­la. Nemecky post up od Popradu na juh bol zastaveny pri TeJgarte. Povslaleckeho protiutoku 5. septembra, kloremu velil kpt. J. Stanek, sa tu zucastnili aj partizani z brigady J. V. Stalina, brigady Janosik a Za slobodu Siovanov.

Prva etapa povstaleckych bojov skoncila vel'kymi uzemny­mi stratami povstalcov. Nepriatef sa dostal k pristupovym ceslam do centra povstaJeckeho uzemia, ale svoj cie( - uvofnit' trat' 2ilina­Kosice a zlikvidovat' Povstanie - nedosiahol. Povstalecke jed­

notky odrazali jeho postup na SlihaCi 1. cs. leteckeho pluku v ZSSR, dava: I. ~kpl.l. Klan, 2. ~kpt. F. Fajtl, 3. Tocauer s cigaretou, vsetkych smeroch a stabilizovali 4. ppor. T. Motycka, 5. npor. F. Chabera, 6. ~rlm. A. Malu~ck obranu. Tomu napomahal aj vefmi d6Jezity vonkajsi cinitef: 8. septembra 1944 sa zaca­la Karpatsko-dukelska operacia. V ramci 1. ukrajinskeho frontu lu hrdinsky bojoval aj 1. 's. armadny zbor v ZSSR. Vplyv operacie na povstalecke boje sa prejavil v tom, ze na­cisticke velenie muselo stiahnuf z vychodnej casti Siovenska a zo severovychodneho useku povstaleckeho frontu uder­ne jednotky. elm sa znizil nemecky tlak na povstaleckych frontoch. Povstaleckej obrane nesk6r vyznamne pomohla aj sovietska materia Ina pomoc a presun 2. 's. paradesantnej brigady v ZSSR a 1. cs. stihacieho leteckeho pluku v ZSSR na povstalecke Slovensko. V druhej seplembrovej dekade sa povstalecka obrana upevnila. k tomu prispeli aj niektore opatrenia na zlepsenie organizacie povstaleckej obrany, na koordinaciu bojovej Cinnosti armadnych a partizanskych

jednotiek a na zosuladenie cinnosti partizanskych jed no­liek. VznikJi takticke skupiny (d'alej TS), Rada na obranu Slovenska (d'alej RNOS) a Hlavnr stab partizanskych oddielov (dalej HSPO) na Slovensku. SNP je vyznamnou etapou a medznikolll, aj pokiaf ide 0 proces zrodu novych ozbrojenych sfl na uzemf Slovenska. Antifasisticke prostre­die Povstania, Illocensko-politicke kroky proti nacizmu a fud<ickemu reiimu na povstaleckom uzemi vyrazne vply­vaH aj na uvedomovad proees vo vojsku, kde sa prehlboval narodnooslobodzovad charakter. Hoci ozbrojene sily na povstaleckom uzemi neboli jednotne, spaja lo ich vedomie spolupatricnosti v boji proti fasizmu. Kym v armade bol jednoznacny vplyv obeianskej politickej reprezentacie, lak partizanske hnutie sa budovalo pod vplyvom komunistic-

Cesld eelnici v Crcmosnoll1 • v popredi ich velitdpor. ect. Karel Holas

kej strany. Odlisna politieka orientacia vyvolala obcas zavazne spory a rozpory na plene SNR. V hodnotenf armadyalebo pri rozhodovani 0 presunuti partizan­sk),ch oddielov z povstaleckeho uzemia do tyla okupantov ci pri neakeeptovani podriadenia partizanov na povstaleckom uzemi armadnemu veleniu neboli vzdy pricinou politiekc spory, ale skorvojenska neodbornosfpolitikov. Sllcasfou ozbrojenyeh sil boli aj jednotky zandarstva a financnej straze, dislokovane na oslobodenol11 uzemi. vra.tane velitefstva iandarstva na Siovensku v Turcian­skych Tepliciaeh. Prislusnici iandarstva a financnej strafe plnili rozlicne ulohy. Okrem vykonu stnifnej a prieskumnej sluiby bojovali aj na frontovyeh usekoch ako pofne iandarske bojove jednotky a pomahali aj pri plneni uloh vojenskej justicnej sluzby ako pofni fandari.

Po skusenostiaeh z prvych spoloenyeh bojov vojakov a partizanov na po­vstaleckych frontoch, kde sa ukazala nedostatoena koordinacia einnost i tyehlo ozbrojenych zloiiek. bolo riesenie otazky jed notneho velenia ozbrojenyeh sil vermi naliehave. Z iniciativy KSS bola 12. septembra 1944 utvorena RNOS. lej predsedom sa stal velitef povstaleekej armady gen. J. Golian (neskor gen. R. Viest) a clenmi traja l1im menovani zastupcovia armady, dvaja zastupeovia SNR a dvaja zastupcovia H5PO. Od einnosti tohlo organu sa predovsetkym ocakavalo, ie sa dosiahne potrebna suhra medzi velenim annady a partizanov. Rozhodnulia rady mali byf zavazne pre vSetky vojenske a partizanske velitefstva. Utvorenim RNOS sa nemohli naraz vyriesj( otazky jednotneho velenia 1. ceskoslovenskej armady a partizanov. Spolupnka medzi vojakmi a partizanmi sa vyvijala viae dolu. pria­mo v bojovych akciach, nei hore. medzi predstavitefmi vojenskeho a partizanske­ho velenia. Hoci rozpory medzi vojenskym a partizanskym velenim trvali po cely cas SNP, partizanov i vojakov spajalo vedomie nevyhnutnosti bOjovaf za poraiku domaceho i svetoveho fasizmu, a tym aj za narodne a sociaine oslobodenie. Okrem zlepSenia koordinacie einnosti armady a partizanskych jednotiek sa ukazaia na­liehava pot reba operativneho riadenia partizanskych akeii na SJovensku z doma­ccho centra. Dlia 16. septembra sa ustanovil HSPO na Slovensku. Velitefom sa sia l K. 5midke, prvym zastupcom velitefa pplk. B. Manica. druhym zastupcom mjr. V. Daxner. Olohou H5PO na 510vensku bolo riadi!' partizanske hnutie podra potrieb povstaleckeho frontu, stara( sa 0 politicku pripravenosf partizanov. Dalej

koordinovat' bojove akeie medzi jed­notlivymi partizanskymi jednolkami, urcovaf useky posobenia a presuny parlizanskyeh jednotiek, zastupovat' partizanov voei ostatnym povsta lec­kym zloikam a posilnif partizanske hnutie v tyle nepriatefa na Siovensku. v Ceehaeh a na Morave vyslanim par­tizanskych jed notiek z povstaleckeho uzemia. Avsak aj pri vzniku HSPO na Siovensku existovala roznoroda ope­racna podriadenost' partizanskych jed­notiek vyslanyeh zo Sovietskeho zvazu, co vyplyvalo aj z toho. ie partizanske jednotky na Siovensku plnili d61eiite ulohy pre postupujueu CA. Okrem USPH partizanske skupiny na uzemie SJovenska vyslali aj staby partizanskeho hnutia pri 1. a 4. ukrajinskom fronte.

Stabilidcia povstaleckej obra­ny, samozrejme. neznamenala, ie by nepriatef pofavil v usili zlikvidova( Povstanie. Z Protektoratu, z roznych vycvikovych priestorov v Nemecku prudi li posily. hoci nie yerke, ale ne­ustale posilnovali rady utoenikov. Gen. Goliana a jeho stab najviac znepokojoval vyvin situacie v Poni!­rf. Bojovej skupine 55 Schill sice 10 dni trva lo dostaf sa z Topofeian po Novaky, 14. septembra vsak dobyla Prievidzu a ohrozila obrancov Turea z jllhll. Napriek hrdinskym bojom a urCitym eiastocnym uspeehol11 povstalcov, postavenie jednotiek 4. taktickej skupiny a partizanov nebolo

udriatel'ne. Divizia Tatra, ktora bola v dnoch 16.-18. septembra posilnena dvomi prapormi, mala ufahcenu situ­aciu. ked'ie bojova skupina SS Schill sa dostala k branam Turca z juhu, povsta lecke armadne velenie - po dlhom vahani - 21. septembra roz­hodlo vyprazd nit' Turiec. Povstalecka obrana sa stiahla na zapadne svahy VeI'kej Fatry, ktore bd.nila partizanska brigady A. S. Jegorova. Ostupom po­vstalcov z Turca sa novemu velitefovi nemeckych okupacnych vojsk, gen. H. Hoflemu. podarilo spojit' diviziu Tatra s bojovou skupinou SS Schill. Moinost' manevrovat' na este vacsom priest ore a striedavo vyvijaf tlak na povstalec­ku obranu mu priniesla len ciastkove uspechy, preto sa zac iatkom okt6bra Presun trnavskej posadky 30. S. 1944 na povstalecke uzemie

rozhodol naraz zautoc it' na hlavne sHy povsta1cov - na I.. III. , IV. a VI. T5. Situacia i iadnej taktickej skupiny nebola ra hka. III. TS, ktora branila pristupy do strategickeho trojuholnika Brezno-Banska Bystrica-Zvolen z ju­hozapadu a eiastocne z juhu, koncom septembra ui mala za sebou prve t'aike ozbrojene st retnut ie s plukom Schill. Po neuspesnom povstaleckom utoku na Janovu Lehotu a faikych st ratach (dva prapory boli vyradene z boja) po­vstalci ustupili a st ratili Janovu Lehotu a 27. septembra aj Zarnovicu. III. TS musela vyp razdnit' cely priestor medzi Zarnovicou a Hronskym Benadikom. Dna 3. okt6bra sa nepriatef zmocnil aj 5viiteho Kriia nad Hronom a po-

Odsun raneneho z vy'iny Ostro, situovanej jutne od Ruiomberka

vstaleckym jednotkam medzi Zarnovicou a Svatym Krfiom odrezal ustupovu cestu cez Sv. Krii. preto sa povsta1ci presunuH cez Vyhne do Banskej Stiavnice. I. takticka skupina mala po ustupe V. takt ickej skupiny z Turca prehradif smery nepriatefskeho utoku cez Maly Sturec na Bansku Bystricu. K jej bojovemu do­tyku s protivnikom doslo 25. septembra, ked' jeden prapor divlzie Tatra obsadil obce Raksa, Turciansky Michal a Turcianske Teplice. IV. TS vycerpana v obra­ne Hornej Nitry sa po uStupe presunula do pr iestoru v-ychodne od Handlovej. taiisko obrany bolo sust redene do priestoru Sklene-zeleznicna stanica Horna Stubna. Hlavne si ly IV. T5 sa na zaeiatku okt6bra 1944 branHi medzi Handlovou a Kremnicou a medzi 5klenym a Hornou Stubnou. VI. TS sa napriek sustavnemu tlaku a zurivym utokom nepriatel'a podarilo do zaeiatku okt6bra odrazat'vsetky protisece nepriatel'a, ktory sa vehementne usiloval predovsetkym 0 ovlad nutie vysiny Ostro. Proti tymto styrom taktickym skupinam, kton! boli uz znacne vyterpane. nemali takmer i iadne cerstve za lohy, a u niektorych z nich chyba li aj bojove skusenosti. zautotili nemecki okupant i zaciatkom okt6bra 1944. Dna

SS-Obergruppenfuhrer a general pollcie 4. okt6bra zautoeila cast' divizie Tatra na prapor kpt. Stubniaka O. T5). Prapor ~ee:a7~;~I~v~~:k:' \4.9.1944 nemecky ge- ustupoval do udolia potoka C:remosne. eim sa ohrozilo postavenie cfalsich pra-

Zamaskovany pancicrovy vlak Hurban v Homom Harmanci

porov. Prapor kpt. Vitalaya, ohrozeny obchvatom od Cremosneho, ustupil v}'chodne od Hornej Stubne. Tym sa nemeckej jednotke otvori! smer na Kremnicu. DalSiemu nemeckemu po­stupu zabranili povstalecke zalohy na vysimich Maleho Sturca (prapor kpt. Haluzickeho) a pred zeleznicnou stani­cou Cremosne (rota leteckej skoly pod velenim npor. Petrovskeho). Zasade­nfm pancieroveho vlaku "Hurban" pod \'elenim kpt. M. Durisa-Rubanskeho a spominanych leteckych jednotiek sa podarilo odvratif nepriatefsky utok na tomto smere. V ten isty den divfzia Tatra zautocila aj na obranu IV. TS na smere Sklene-Dolny Turcek. Pnipor kpt. Davida a pnipor kpt. Surovcfka museli ustupit'. Dalsi nemecky postup zastavili te1gartski hrdinovia, rota Radisti IV. taktickej skupiny pri vysielani

npor. M. Minku. Potom sa tato rota vyznamenala dobytim Dolneho Tureeka, eim sa umoinil organizovany ustup IV. TS. 6. okt6bra sa nepriatel' zmocnil Kremnice a IV. TS zaujala obranu v Kremnickych vrchoch, kde az do konca okt6bra branila pristupy k Banskej Bystrici. Dna 4. okt6bra spustil pluk Schill utok na III. TS, ktorej jednotky boli nutene ustupi!' ai k Jalnej a 7. okt6bra ai na Ciaru Zelezna Breznica-Hronska Dubrava. Pozitivny obrat vo vyville situacie sa podarilo dosiahnu!' ai nasadenim niektorych jednotiek 2. cs. paradesantnej brigady, ktore s pomocou d'alSkh povstaleckych jednotiek uskutocnili protiutok a donulili nepriateTa k USIUpU. General 55 H. Holle sa v lomto case pokusi! aj o zdolanie obrany VI. TS. Nemecke uderne zoskupenia vsak v dilOCh 4. a 7. ok­t6bra nedosiahli iiadny uspech. Slatocni obrancovia pri Bielom Poloku - hoci lItrpeli znacne straty - nad'alej odrazali vsetky nepriatel'ske utoky. Dna 6. okt6b­ra 1944 prieletel na povstalecke uzemie gen. Rudolf Viest, ktory prevzal od gen. J. Goliana velenie I. 's. armady na Siovensku a sial sa aj predsedom RNOS.

V case obrovskych ncmeckych slrat a ustupov na Balkane a v Mad'arsku nadobudalo uzemie Siovenska vefky vyznam. General SS H. Holle nesker pred Narodnym sudom vypovedal, ie v tom Case sa Nemci vazne obavali, aby sa v pripade postupu CA v Karpaloch a pri vhodnom posilneni povstaleckej arma­dy zo vzduchu. nestala z nej paradesantna armada. t. j. silna armada v ich lyle. Toto by malo. podfa jeho slov. najl'aBie nasledky na mad'arskom fronte alebo na juinom kridle annadnej skupiny SIred. Prinajmenej by vsak povstalecka armada sp6sobila, ie Siovensko by sa nedalo vyuiit' ako hospodarsky faktor pre nemecky vojnovy priemysel. Existencia povstaleckej armady vsak podstat­ne narusila zasobovanie frontll. Preto hlavnou ulohou bolo, povedane slovami Hofieho. vyradif Viestovu povstalecku arm:idu, a tym nebezpecenstvo, ktore hrozilo z jej existencie. V okt6bri 1944 nastalo aj iSle vystriedanie a vyrazne

Budovanie zalarasov pri Hrollskej Dubrave

Michal Minka pocas SNP vetil pdej role vy­Ivorenej z absol"enlov 2. a scasli aj I. rolnika SLD, Z oddelenia piiolOV, paiubnych mecha­nikova r:i.dioleiegrafislov

zosilnenie okupacnych jednotiek. Od konca septembra sa zacala na Siovensko z Genenilneho guberna­lu (Porsko) presuvat' 14. SS divizia. Jednym praporom uz 28. septembra posilnila pluk Schill a 8. okt6bra ui bola suslredena v priestore Ziliny. Sucasne sa zacal prisun 18. d ivizie SS. Prapor SS Schafer stiahli od styku so VI. TS a namiesto neho sa utvorila bojova skupina z I. prciporu divizie TaIra, z I. praporu frekventantov skoly leleckych pozorovaterov a z I. delostre ­leckej baterie 18. SS divizie. Dna 16. okt6bra sa vykladala SS Sturmbrigade Dirlewanger v Diviakoch. Do polo­vice okt6bra 14. SS divizia obsadila priestor Ruiomberok-Zi lina-Povaiska Bystrica. Z nej vyclenena bojova sku- Oskar Dirlewanger,

pina S5 Witten meyer bola pripravena Oirlewanger

zautocit' na podskupinu Kosatec kpt. M. Kuceru a bojova skupina Hoppe zo skupiny armad "Au mala zasiahnuf z Popradu juhozapadnym smerom. Hoci vypotet nie je uplny, nacisti ziskali materialnu prevahu na rozhodujucich smeroch. Navyse, po nemeckom vojenskom zasahu v Mad'arsku po 15. okt6bri 18. SS divizia sa nepre­miestnila na Slovensko, a le zo severneho Mad'arska mohla spustif utok na povstalecke uzemie.

Prlslusnici I. CSAZ na presunc v t'aikom horskom tcn!ne Karpal

Ak do polovice okt6bra nemecki okupanti nezaznamenali vyrazne;si uspech, po ziskani posil sa zaca l od 16. okt6bra okolo povstaleckeho uzemia st'ahovat' zelezny kruh. Gen. H. H6fle ho planoval zovriet' zo vselkych stdn, aby povstaJcom nenechal nijaku moi­nost' uniku. Na zapade pri Kremnici a Liari nad Hronom stala pripravena divizia SS TaIra, na severe pri Bielom Poloku a Diviakoch treslanecka. bri­gada SS Dirlewanger, kloni v tom case vystriedala bojovu skupinu 55 Schafer. Brigada v sHe okolo 4000 muiov prisla z Varsavy, kde sa brut:ilnym sposobom zucastn ila na potlaten! Povstania. Zo severovychodu od Liptovskeho Hradku nasadili bojovu skupinu S5

veiild 55 brigady Witten meyer, zloienu z troch zosilne-nych praporov 14. Waffen-Grenadier­Division SS. Jej ulohou bolo zautocif

cez Krcifovu Lehotu a Malu iinu na Brezno a nadviazaf styk s jednotkami Wehrmachtu. Tazisko uloku s vyuiitim mo­mentu prekvapenia bolo poloiene na juhovychod, kde mala od Lucenca po Plesivec zautoCif 18. 5S divizia Horst Wessel. Jej ravym susedom pri Krupine bol pluk 55 Schill. Rozhodujucim cinitefom pre priebeh bojov na povstaleckych frontoch v polovici okt6bra 1944 bol nepriatefsky nastup

POVSTALECKE UZEMIE KU GENERAlNEJ OFENZIvY NEMECKYCH VOJSK

--.. ----::- -------.-------_ .... -- ----.-..... -1.aA.&.&.1W _ ...... _-.. - .. ---- -----

Nemecky genenUny utok

Z juineho Smefll, ktory sa zaeal po udalostiach v Mad'arsku, kde Sa vladnuca garnitura po dlhom v:ihani rozhodla rokovaf o primed so Sovietskym zvazom. Bez urobenia potrebnych krokov (hlavne v ozbrojenych zlozkach) oa zabe-Lpecenie uspechu tohto zameru, kn1tko po rozhlasovom prejave M. Horthyho 15. okt6bra, v ktorom ozmimil rozhodnutie na vystupenie Mad'arska z vojny a vyzval armadu, aby prestala bojovat', nemecke vojska bleskurychlym zasahom odzbrojili

jednotky verne Horthymu a uskutocnili prevrat. K moei sa dostala mad'arska fasisticka slrana Sipovych krizov pod ve­denim F. Sz;iJasiho. Pricinou nemeekeho zasahu v Mad'arsku

bola neustale sa zhorsujuca sitmicia nemeekych vojsk na frontoch, predovsetkym na vychodnom fronte. Postup CA ryehlo zmen il situaciu v Eur6pe a zaprieinil zakolisanie, ba v niektoryeh pripadoch aj odpadnutie nieklorych nemeckych vazalov. Dna 6. septembra 1944 sovietske vojska dosiahli

juhoslovanske hranice, 9. septembra Bulharsko skoncova lo so spojenectvol11 s Nemeekom a poziadalo 0 primeric, 10. septembra sa podpisalo primcrie s Finskoill. Na.slcdne 17. septembra sa zaeala sovielska ofenziva na est6nskom fronte, 23. septembra vojsH 2. ukrajinskeho fronlu CA prckroeili rumunsko-macfarske hranice pri Arade a I. okt6bra vstu­pili na uzemie Juhoslavie. Zaealo sa ryehle oslobodzovanie

Juhoslavie pomocou juhoslovanskej narodno-oslobodzova­cej armady. Dna 6. ok16bra aj jednotky 1. es. armadneho zboru vstupili na eeskoslovenske uzemie, II. okt6bra CA obsadila Szeged v juznom Mad'arsku. Tieto fakty svedeia

o t'aikych nemeckyeh porazkach a 0 neuspechu nemeckych planov na obranu. Za tychto podmienok vojensky vyznam

~-~-------udriania Mad'arska vzrastol a Nemecko si nemohlo dovolif zakolisanie a vystupenie Mad'arska z vojny.

Dlia 18. 10. 1944 sa zaeal nemeckjr genera lny ulok na likvidaciu povslaleckeho uzemia. Predzvest'ou generalneho

utoku bolo zosilnene bombardovanie Banskej Bystrice, Liptovskej Osady, letiska Tri Duby a nicktorych d'alSich miest a priestorov. V severnej oblasti povstaleckeho uzemia zautoe il pluk brigady SS Dirlewangcr za podpory leteclva na obrancov k6ty Ostra pri BieJom Potoku. Po t'aikom boji zbtizka vsak musel ustupit'. Na juhozapade nastupil do utoku na Zibr itov a Krupinu pluk SS Schi ll z Anlola. S uderom od Banskej Stiavnice v smere na Zvolcn velenie 1. es. armady na

Siovensku ratalo a urobilo tu spolu 5 HSPO potrebne opat­renia. Vyznamne miesto v nich pripadlo najma partizan­skym jednotkam I. partizanskej brigady M. R. Stefanika, brigade Za slobodu Siovanov, brigade JanoMk a zviizku V. A. Karasiova-Stcpanova. Partizanom a vojakom sa vsak

nepodarilo postup Schillu zastavit'. Nepr iatef po tazkych bojoeh proti francuzskym a d'alsim partizanom z Vclicko­vej brigady, oddieJom zviizku Karasiova-Stepanova a rote

povstaleckych vojakov dobyl L:ibr itov a Krupinu. Povstalci ustupili jednak l1a sever, na Babinu a Dobru Nivu, jednak na severovychod - na Senohrad, kde bol sllstredeny 5. oddiel l. es. partizanskej brigady M. R. Stefanika. Dila 19. okt6bra

v rannych hodinach nepriatefska jednotka podnikla proti I. es. partizanskej brigade M. R. Stefa nika a zvazku V. A. Karasiova-Slepanova l1ahly lltok a partizani tu utrpeJi ci­tefne strat y. Velenie armady postupne organizovalo obranu Zvolena z juhu. Avsak obrana sa sformovala len proti pluku

Schill, pricom velenie povstaJcov ne­malo ani tusenie 0 nebezpeeenstve, ktore sa ukazalo ui na druhy den. Dna 19. okt6bra vyrazila do lltoku 18. SS divizia Horst Wesse l. lej ulohou bolo zautoeif z troch smerov. Operacnym ciefom praveho (hlavneho) prudu bolo dobyf Munin a pot om postllpovaf na zapad na Tisovee a na severovyehod na Cervenu Ska lu . Stred ny prud mal zautoeit' z Rimavskej Soboty eez Rimavsku Banu na Tisovee a tam sa spojif s hlavnym prudom. Cavy prud divizie mal vyekaf, kym ostatne dva neuputaju sily povslaJcov, a potom podniknut'prekvapivy utok na pr iestor Podkrivan-Detva. V ten isty den prave kridlo divizie obsad ilo dedinu Chyine a slredny prud postupil k Rimavskej Bani. Tenlo den bol uspesny aj pre pluk SS Schill , ktoremu sa podarilo postupit' a obsadif Babinu juine od Zvolena. Lavy prud 18.55 divizie Horst Wessel v tom case este stal vo svojol11 vyeho­diskovom postaveni. Vo vecernom hlaseni Hofleho z 19. okt6bra este nie je uvedeny ani vysledok titoku prave­ho hlavneho prudu poslupujuceho na Munin. Zrejme preto v spominanom hiaseni napisal, ie nastup rave; plu-

So\'ietski a leskoslovcnsk i Iclci na Ictisk u Tri Duby

La\'olky La-SFN zaparkovane v hangari na letisk u Tri Duby

kove; skupiny sa riadi podra loho, ako posltipi utok pravej plukovej skupiny, a uskutocni sa az na osobilny prikaz, aby vsetky operacie boli v stilade. Dalej sa uvadzaio, ie brigada 5S Dirlewanger nasltipi 21. okt6bra do utokll na RevllCu, jui ne od Ruiomberka. Prvy pluk mal po prichode do Ruiomberka ulocif na juh a druhy pluk z TurCianskej Blalnice vychodnym smerom oa Revticu. Na druhy den. 20. okt6bra 1944 sa na ju hozapade. vd'aka nasadeniu 2. cs. paradesantnej

Letisko Tri Duby, tankovanie lietadla La-SFN z cisternoveho aula Taira 85

brigady. pa ncieroveho vlaku Stefa nik, partizanskych odd ielov brigady kpt. j. Nalepku, 2. a 3. pr'poru brig'dy Za slobodu Slovanov a partizanov briga­dy Pavel spolu s jednotkami III. TS podarilo stabilizovat' obrannu Iiniu na ciare Dobra Niva-Sasa-Plidovce. Pluk 55 Schil l bol nuteny prejsf na sever od Babinej do obrany, ale jednemu z jeho praporovsa podarilo obsadit'Senohrad, vychodne od Krupi ny. D61eiita zmena vsak nastala v postupe 18. SS divizie Horst Wessel. Jej prava utocna skupina obsadila v popoludnajsich hodinach Revucu a v nocnych hodinach dobyla Muran. DaIs! den mala zautocit' na Telgart. Zmena pomeru sil v prospech okupantova hlavne rychly utok z juhu pre nepripravenost' a nedostatok pov­staleckych 511 znamenali podstatnc zmen~ovanie sa povstaleckeho uzem ia. Hlavneozbrojene si ly Povstania - vojaci a partizani - sa pokusili postavit' sa na odpor v~ade postupujucemu nepriate­fovi. Podiel partizanov v rychto bojoch sa prejavil v usili spomalit' nemecky po­stup. Na zapade povstaleckeho uzemia v dolinach Verkej Fatry kl<idla odpor I. cs. partizanska brigada J. V.5talina, klora lu mala sustredene vsetky svoje prapory. OSlatnc partizanske jednotky na frontoch 5NP sa sustredili vacsinou v obrane III. a II. TS. Povstalecke sHy­i ked'boli doshnacne - boli sustredene na malom priestore a podmienky boja v obkfuceni proti nemeckej technickej prevahe neumoinil i manevTovanie. Clenovia partidnskej brigady JanoMk

Povstalecky tank LT-38 II. TS npor. lana Achimskcho pri Telgarte

Povstalecku obranu coraz viae eharakterizovala improvizaeia, caste boli pre­skupovania jednotick podra okamiityeh potrieb, ale pre ncdostatok casu nebo-10 moine budovaf obranu ani pevne ohniska odporu. Nepomohlo ani bojove odhodlanie a hrdinske bojc casti povstalcov. V d6sledku chaosu a objavujucich sa panickych utekov naslcdovali t'aike ustupy, q1chle a yerke uzcmne straty aj straty na iivotoeh. Preto sa v zaverecnej ctape povstaleckych frontovych bojov nepodarilo ubranif kompaktne povstaleeke l.lzcmie. Pred diviziou SS Tatra na severozapade a na severe, pred brigadou SS Dirlewanger a bojovou skupinou SS Witten meyer sa povstalcom podarilo uddat' si obranne postavenia. Rovnako uspesne si poCinala podskupina II. TS pod ve!enirn kpt. J. Staneka na juh od Hranovnice. Odrazila vsetky utoky jednotky vyclenenej z armadnej skupiny Heinrici, utociacej z Popradu na juh. V postupe pluku 18.55 divfzie do priestoru Munina branili jednotky kpt. Nad'a a partizani. Tlaku utocnikov vsak neodolali,

CO znamenalo, ie Nemei vpadli do tyla II. TS, resp. podskupiny kpt. gst. J. Staneka, ktora v tom case bojovala pri Vernari a Pustorn Poli, obratena na vychod. Po juhozapadc vznikla nova, vaina kriza na juhovychode. Dna 21. oktobra prava utoena skupina 18. 55 divizie Horst Wessel po prekonani dobre chranenych cestnyeh zatarasov a po boji proti pancierovemu vla­ku Masaryk dobyla Cervenu Skalu a Telgart. Prieskumny oddie! divizie, tvoriaci, v podstate, stred jej utoenej zostavy. d'alej bojoval proti praporu kpt. 1:. Susku pri Rirnavskej Bani. Lave kridlo divfzie este stalo na mieste. Postupne nasadzovanie okupaenych sil vnueovalo povstalcom stale nove t'aiis­ka utocnej Cinnosti. Pri nedostatku sil a prostriedkov praktieky nemohli na tieto meniace sa situacie yeaS a naleii­te reagovat'. Na zapade, pred diviziou Tatra, povstalci pevne driali v rukach svoje obranne pozicie. Necpalskou dolinou na juhovychod od Martina, len krok za krokom postupoval pluk brigady 5S Dirlewanger proti huiev­natemu odporu 1. cs. partizanskej brigady J. v. 5talina. Na juh od Bieleho Potoka stroskotal d'alSi pluk brigady 55 Dirlcwanger na pevnej obrane pri­slusnikov VI. T5. Ani bojova skupina 55 Witten meier pri KraI'ovej Lehote nedosiahla predpokladany uspech.

Kym zapadne a severne frontove useky odoJavali, na vyehode a na juhu sa nemeeky postup len spomal'oval, ale nedarilo sa ho zastavif. Situacia povstalcov nebola v6bee jednodueha. Bolo potrebne zabezpeCit' eely juiny, vyse 100 kilometrov dlhy usek frontu, ale neboloCirn. Vojska sice bolo dost', ale ehybali zbrane. Vseobecnym listupom povstalcov vyvstal problem preehodu do h6r. Vo vrcholnych politiekych a vojenskych organoch Povstania sa 0

tom uvaiovalo uz od zaciatku okt6bra 1944. Prijate opatrenia smerovali na zabezpecenie tohto zameru, no ich re­alizacia nebola na dostacujueej urovni. Konkn!tne kroky sa robili ai v druhcj polovici okt6bra. Dna 22. okt6bra na zasadani RN05 sa rozhodlo utvorit' horsh obranne oblasti takto: • I. a I I. T5 (bez jednotiek v pricstore

Lom nad Rimavicou-Kokava), IV., V. a VI. takticka skupina mali zau-

jat' obranne na svahoch Nlzkych Tatier a VeJ'kej Fatry,

• III. a gro leteckej skupiny mali zaujaf pohyblivu obranu juine od Hrona, v pohorf Pofana-Vepor-Slovenske Rudohorie,

. 2. es. paradesantna brigada mala utvorit' pohyblivu za lohu velitefa armady v priestore Stare Hory­Motyeky. SV velitefa a nmidy malo byf na Donovaloeh.

Rozkaz HSPO z 25. okt6bra ureil priestory einnosti pre partizanske jednotky operujuee dov tedy na oslo­bodenol11 uzel11i: pre I. partizansku brigadu M. R. Stefanika, pre I. es. par­tizansku brigadu J. V. Stalina, pre par­tizanske brigady Jano~ik, Za slobodu Slovanova kpt. 1. Na lepku a dmeovo vYl11edzova l aj bojove zameranie pre partizansku brigadu Gottwald. Kazdej partizanskej jednotke sa ureova li dye obdobia Cinnosti. Podl'a rozkazu sa prve obdobie urCiio "do prfchodu CA tla lit/iu Prdov, Kosice, MiSkolc, Lucetlec, Salty; potom sa zalffla druhe obdobie, t. j. odcltod vsetkych na zapad do priestoru Bratis[avy, Bma a d'alej do Ciech". Podl'a toho I. es. partizanska brigada M. R. Stefanika mala v pr­yom obdobl ureeny priestor zakladne v honkh 20-25 km severovychodne ad Liptovskeho Mikulasa, I. es. par­ti zanska brigada J. v. Stalina v horach 18-25 km severozapadne od Banskej Bystrice, brigada kpt. J. Nalepku v ho­reich 12- 15 km juhozapadne od Banskej Bystrice, partizanska brigada 1 ano~ ik

v horach 15-20 km severovychodne od Brezna, partizanska brigada Za slobodu Siovanov 30 km zapadne od Banskej Stiavnice. Partizanska brigada Gottwald mala posobit' proti komu­nikaciam Poprad-SpiSska Nova Ves­Kosice so ~tabom pri brigade lano~ik. Rozkaz vychadzal z toho, ze armada udrif oslobodene uzem ieokolo Zvolena a Banskej Bystrice do 29. okt6bra.

V 6smy dei'l. nemeekeho gene­ralneho utoku proti povstaleckemu uzemiu vysiel rozkaz velenia armady o obrane centra Povstania - Banskej Bystrice, ktory podpisal naeelnlk stabu 1. cs armady na Slovensku, mjr. gst. J. Nosko. Po odchode velitefstva I. TS. mal podra toho rozkazu obranu

Gen. Rudolf Viest, druhy \'elitcr povstalcckcj armady. Bansku. Bystricu nariadil opustif do nina 27. 10. 1944

Civi lne obyvatel'stvo v Banskej Bystrici pri Ma lcj stanici

Banskej Bystrice prevziat' velitel' posadky a na plnenie ulohy mu boli pridelene jednotky, ktore boli k di spozlcii. Dna 25. okt6bra uz nepriateJ'ska delostrelecka palba ohrozovala letisko Tri Duby. Preto na rozkaz gen. R. Viesta ihned' odle­telL cs stihad letecky pluk v troeh skupinach na uzemia . ktore uz kontrolovala CA. Nepriatef znova pine ovladol vzdusny priestor nad povstaleckym uzemim.

Ostup povstaleckych jednotiek Starohorskou dol inou

Ncmccki okupanti po potlaccni povstania v Banskcj Bystrici 30. 10. 1944

5. porna rota HG sa zorad'uje na shivnost nu prchliadku (po potlacenl SNP) v Banskej Byslrici 30. 10. 1944

Nastupene okupacne nacisticke jcdnotky a 5. rota HG v Banskej Bystrici 30. 10. 1944

Prezident ' ozefTiso vyznamenava nacistickych okupantov v Ba nskej Bystr ici 30. 10. 1944

Ostup povstaleckych jednotiek cez Stare Hory 29. okt6bra 1944

Na druhy den, 26. okt6bra 1944, nemecke vojska bez boja obsadili Zvolen, ktory povstalci predtym vyprazdnili, a hned' rozvinuli utok v smere na Bansku Bystricu, kam sa d'alSie nemecke jednotky nezadriatel'ne priblizovali od Brezna. Dna 26. okt6bra 1944 sa Veliterstvo I. es. armady na Slovensku presunulo na Donovaly, kam uz predtym prisli aj politicke organy Povstania. Odtial' gen. R. Viest nariadil opust;t' Bansku Bystricu do nina 27. okt6bra. Ostup statocne kryli jednotky 2. cs. samostatnej paradesantnej brigady. Po obsadeni Banskej Bystrice nemeckymi okupaenymi silami sa, fakticky, skontil odpor I. es. armady na Siovensku ako organizovaneho celku a ucas( partizanov na povstaleckom fronte. Slovenske narodne povstanie utrpelo ponizku.

V lejto situacii, pre SNR od vypuknutia Povstania naj­zlozitejscj, sa 27. okt6bra 1944 zisla na Donovaloch RNOS, aby riesila otazky narodnooslobodzovaeieho boja sloven­skeho I'udu vo vznikajucej, celkom novej situacii. Prijalo sa rozhodnutie 0 prechode l. es. armady na Sloven sku na partizansky sposoh hoja a 0 pokracovani vaktivnom ozbrojenom zapase ai do spojenia sa s CA. Vysledkom rokovani politikov s predstavitefmi armady bol rozkaz div. gen. R. Viesta, vydany v noei na 28. okt6bra, podfa kto­rcho sa v armade mali vytvarat' lOO-200-clenne partizan­ske skupiny, ktore by v noei z 28. na 29. okt6bra prdli na partizansky sposob boja. V case vydania rozkazu vsak uz velenie armady nemalo kontakt s vacsinou jednotiek a ani dostatocny prehrad 0 situacii, co bolo sp6sobene najma tym, ie sa preruSilo spojenie. Preto rozkaz mnoh! veliteiia

nedostali, navyse v tom case bola ui vacsina jednotiek roz­lozena. Prechod vojakov na partizansky sp6sob boja sa stal vecou jednotlivych veliteTov i radovych pdslusnikov armady a kontaktov s existujucimi partizanskymi jednotkami.

SNP bolo kulminovanim domaceho ozbrojeneho odboja a zaroven obranou vlastneho uzemia proti okupaeii cudzou mocnost'ou. Prejavilosa v nom skutoenezmysranie vel'kej casti slovenskeho naroda, ktory sa vzoprel na obranu svojej krajiny za cenu nesmiernych ohetL Jeho vojensky vyznam spoCival v ovladani d61diteho l'izemia s vyznamnymi komunikacny­mi uzlami, ktore spajali severne kridlo nemeckej obrany pred CA s juinym. Znemoinovali nemeckym vojskam pine vyu­zivat' slovenske komunikacie na prepravu vojsk a materialu na vychodny front a sposobili im straty na iivej sile a ma­teriali. Ozbrojenym vystupenim sa povstalecke Siovensko prihiasilo k eiefom protihitlerovskej koalicie a SNP sa staJo jednym z najvyznamnejsich ozbrojenych vystupeni europ­ske; protifasistickej rezistencie. To, ie narodne povstanie na Siovensku koncol11 okt6bra utrpelo vojensku poraiku, v6bec neznamena, ie by sme bojove vypatie vsetkych povstalcov aj zastoj povstaleckeho zazemia nemali vysoko hodnotit'. Dvojmesacne udrianie povstaleckeho uzemia v tyle soviet­sko-nemeckeho frontu, r07..sah, dfika a vojensky vyznam Povstania ho zaradhje k najvyraznejsim antifasistickym vystupeniam. Bol to slovensky prispevok k poraike fasizmu. Hlboka ucta a uznanie patd vsetkym ueastnikom Povstania, ktorf statocne bojovali za demokraciu a bdnili suverenitu Slovenska proti nemeckym votrelcom.

5. Partizanske hnutie pocas SNP

Partizanske jednotky, ktore sa na zaciatku Povstania nachadzali na uzemi ovladal1om povstaleckymi vojakmi, sa vaBinou zapojili do povstaleckej obrany. Ich ucast' na fron­tovych bojoch bola d61eZita najma na zaciatku SNP, pretoze vojaci vtedy nedokazali pokryt' obranu celeho povstalec­keho uzemia. Takto sa partizani zapajali do pociatocnych frontovych bojov na severozapadnom useku pri Strecne (oddiely I. cs. parti­zanskej brigady M. R. Stefanika, I. cs. partizanskej brigady J. V. Stalina) a pri Turcianskom Sv. Martine (ok rem spo­menutych aj oddiely brigady Janosik). na juhozapadnom useku na Ponitri (partizanske oddiely Pavel a Vtacnik, ktore sa nesker rozrastli na partizanske brigady) a na scverovychodnom a vy­chodnom useku povstaleckeho frontu (partizanska brigada Janosik, cast' neskorsej brigady Za slobodu Slovanov atd'.). Charakter ich bojovej Cinnosti sa podobal pesim jednotkam povsta­

z pripadu na pripad medzi vojenskym a partizanskym \'e­litel'om. Ked'ie neexisloval iiadny domaci organ, ktory by partizani, riaden! z reznych stabov zo ZSSR, museU respek­tovat', bol to jediny moinr sp6sob ich riadenia. Vacsinou tento system fungoval, no jcdnou z pricin vel'kych fudskych i materialnych stral bola ncdostatocmi koordinacia Cinnosti armadnych jednotiek a partizanov. Na stabilizacii obrany povstaleckeho uzemia v Turci (do 21. seplembra 1944 sa na

nom podidala I. (s. partizanska briga­da M. R. Stefanika) sa osobitne vyzna­menal jej francuzsky oddiel kpt. G. de Lannuriena. I. cs. partizanska brigada J. V. Stalina (veliter: kpt. A. s. Jegorov) a cast' partizanskej brigady JanoSik, Rajecku dolinu branila II. slovenska partizanska brigada M. R. Stefanika (velitel': V. Zingor). Na zastaveni poslu­pu okupantov pri Telgarte sa podiefali partizani z brigady J. V. Stalina. briga­dy Janosik a Za slobodu Slovanov.

leckej armady. Koordinacia cinnosti Plk. Alexej Nikitic Asmolov

s armadnymi jednotkami sa dohodla

Na zosuladenie partizanskej tin­nosti s potrebami obrany povstalecke­ho uzemia vznikol 16. septembra 1944 HSPO na Sloven sku. Velitefom sa stal K. Smidke. Praca stabu sa zlepsila po

Najvysunutejsia hliadka pri viadukte Hronska Dubrava

RODUVERNi SLOVACI! Sl.OVENSKI MUll A ZEN V,

BRATIA It SESTRV!

Ntmd a MadarJ. ktori pred S rokmi u pomod bratl51a\rSkyth n_to\, okyptili. zolrotili 510vtosllo. slojl let&:!: pred Iltodvral,nou katutr6fou.

fk\i [NA ARMADA, KrORA lE~ll 1I;[!~\r: (.Kf.. A MAL teE HOIWV , OO"lA K 1!1A.f\.ICIA." ce<'I(USlOH.NSI

"'RPArSKU UKR"JINE A '< VY C flODN ( ~U ~LOVL PO BOJ(U CU\IE/\;EJ ARMADV PRICHAOZA. K I\A'II. Z n e HO­OU I CESKDSlOYENSt\Y MU'AD"V sao". v .AOOCH KYO­RinD BUJUJE M:'IOOHO SlOVAKOV, KTOIII PRESLI K CEil' ~EJ ""MADf A I( SDVIU"KYM PARHlA.o.,;OM A \ 'STt PUJ POT OM DO CESKOSlOVE!IlSKf-HO VOJSti,A. (fRVESA AU lA DAo K NA'\\ PJOrHA.DZA. AI(O U"LOBODlTEl:KA. ADY NA." PO.\\OHLA VVH~A'" CUDlleH VDTREteDv A IRA-DCOV A U,~OlNILA NAM BUDOVA.NIE NDVt.HO NARODNEHO 11..£ 4.r NeflO zrVOTA, 2IVOT..t SLOBODNEHO A OE.\\OKRATICII ONI Nf",rCII.£HO It 'II."OAII<;KfI10 PAN!-.TVA ZRATA

JDLRII A HOI INA LOJ. !t. 1.4. A IC!O,," ... 1.10..

Slojime ,red O$lobodenim Sioventka t nemtc"ej nldvlidy I pr«l avrhnulim rdimu tradeov, ktori Slovtnao hanebne upredall Ntnlcom a "' ... l1om.

SloJlme pred oslobocknim .lov~'UIlo 6nmla, "'ore '!'olo ~ ~ ..... venY' odlrhn.te, 'ftel osloklctemm I(olle, Luteoca, SUrlan, I'riov)'eh limby, Pdrialky a Devina, pUll znoVllljednotenim 90vena:-.

Stojme ,red oslobodenim a lnovuulKtnlrn demokralkhJ CH"o­aIovtmteJ republ'''y 50 5Iobodnyrn • rovno,rhnym Slovtns .. om

\1\ . RJDl,. )il It " 1 1llJ ." ..,ARUIL ,!i.(tll) \ "''''''IA "'[ ,f'

I·R£I. ... i:.DCE/liIIJ . IF I PRI-_ ,I O\l 'Ii'''"Y IAROL "Au. L TEIlAl (IIVI,:A, ABY POVSTAL AKO JU>PI MUZ A '1

lBPANOU V RUKE IJDFRtL PROTI C.UDZI .'" VOIREL A I( II ZRAONYM POMAliAC.O\1 Z HAOOV bRATI!)LAV VLADV.

Oall smt u prtlo do "o,y. vytvorill sme parUdnsb oddltly. opalrlU si t wane a vyill do h6r a Itsov, od"W "tellerne proll NeltM:om. M~a­rom a taprtciancorn IItUprosny boj. Konjme ta.. podra prltladu t~h sao","o" ... tori na IOvletskej U"rajlne. v Blelor_u a na Kryme prrill .. IOvletstym partldnom, SfI'Olu a niml WII Nemcov a Macb.rov a vracaJU ... ttrn domov a"o vUni v rKoch tukoslovtnHeho vojHa. A povaiu­jeme u nroje privo a pov!nnesf vYlYll vlel"jc.h roduvernjc.h 510",­toy, "kl"yeb ollplnjc.b alovtnskjc.h n.rodoveov, .by "onall alo my,.

,LOV£NSI{I VOJACI A DOSTOJNI CL SLO ViENSI{A MLAOE.I

1ratWiI .... U ytw.. ,..tulia .... "..... armWu fIIl1C' .. &lutl(" lteako". o..f . f w]to "'''),1 Predtilllujte "'r'nQo~alM a M •• 10 ....

... ruke t sIonnA.)_ ,.rtldltOflt. TVOiI:TE SAMI NOVE "AltTllAN· SI{E OODIELY A O .. ltOJEN[ Dl:U.INY A ZAOPAnn[ pII;e NIC" V\,STROl A Vn'ltOJ ! VOJENSKYCH SKLAOOV. NchbJlc. d "'.II HeMd ocltkoja a laraliia 40 prKnn)ch a Ireslnjch ooWif.lof Write pro" niIn IIml a nltte vkmolne rlfm« .... vo),,,." ~ll"nu.

SLDVENSKI S TATN' A V£II;£JN' ZAMESTNA NCI'

BralisianU v"e" eke Ncmcom "'#d sto"cnlh .... ,Inrmu \), ..... nniu • 'PUlloknill. Vd .. njrocfni JtO'~( vim \rll. a .. ), .'C ... proll lomu 1:0 vtet"ich &II ,."tnD •. Ncpob;rujtc rozkuy Nemc:o. ....... , ... "' ....... ej ,,'aoy! VVI(ONAVAJT£ .OZI{AZV A POU NV NARODNVCH VtlGROVI P __ ... jle "'n .. kmu DIry ... lc rlhu " jcbo !roil ,roll detkf ... "ojcnUj m opal"' ....... Ne ..... I ","ovl Vlct")"" ,rOllr~ bini pedporujt,e "-ve .... i ninrdne~vacie knltllc a ""VM ..,.I~ UOQ,ti..wItf)'.

S L OV[NSKI 1t010TNICI, 1:0l!NICL ItVNOSTNICI A PI:ISLUSNICI INT£LI GENCIE!

V)'flr)ple ""ele" Jotdnolno,.. li ,odnom IrOnic UI .... r. 0 denle $lonna .... OltGANIIUJl£ A PODPOltUniE VSAOE PAItn. ZA.HSKE OOOIfLV A OI BROJ[I'<£ OIl.UZI~V! TYOltn V N;A'::O£J OeCl, V KAZooM ,Iot€STE A V KAZooM OKlI.t"" N1JOONE VV801tV. AKO JEO'liUTNE VEDVCf OR(lA","V ~A · RODNEHO "OJA PROTI OI(UP"'ITOM A IItADCO .... , STRAJ­KAMI. SA80TAtOU. OIVERlNV"" A OIBItUJENYM, AKOA .... 1 OCHROMTr: CHOO hEMECKtHO VOmOV£HO APAItATU "'A SLOVEHSKOM (IZEMII

•• OUV£I:NI SLOVACL MUll A .!NV. IRAnA A SiESTIYI

UOEIt ILA HOOI~A .. IJ >l.. '0 OSLOIOOENliE N \C,[J ORAIf I L J Ail V011l£LCOV A lAPR;EOAN(O' , LOVEN~KV I L 0 I k l[ %E V TUMTO .OJI Cl;.~T"'E. ORSTOJI PO BOk U BIIA Cf.CHOV A I(ARPATSI(V(II "JKIt \J !'liCOV_ <;LO \- ~"''I' SVOJlM BOl OM OOKAlE. 2 . HOOU; OR[lI. opr JEHO OSLD8UOEN .t PR;I~A~ ,\ \" N" CtP\I[NA

SLOYACI, HOI:' $A DO IOJAI

Francuzski partizani dava: Rene Picard, Georges de Lannurien a Albert Acheray

prichode partizanskych odbornikov na cele 5 plk. A. N. Asmolovom koncom septembra 1944. Na povstaleckom uzemi aj po stabilizac ii obrany zos tali tisice partizanov. Hoci logickej sie by bolo, keby sa postupne presllvali do tyla mimo povstaleckeho uzem ia na vyvijanie klasickej partizanskej cinnost!, tento umysel vojenskych a politickych cinitdov sa nepodarilo rea lizovaf Aj od druhej polo­vice septembra sa niektore partizanske formacie vyznamnc podidali na obrane. Ostup povstalcov z Turca 21. septembra kryla I. cs. partizanska brigada J. V. Staiina, ktoni potom prevzala obranu zapadnych svahov Verkej Fairy. DalSim pripadom pozitlvnej bojovej ak tivity bola ucast' partizanskej brigady kpt. lana Na lepku na povstaleckom protiutoku prj Jaloe;, pri ktorej spolu s povsta lecky­mi vojakmi a s dvoma rotami 2. cs. paradesantnej brigady zatlacili okupantov 06 km na zapad a zmocnili sa Hrooskej Dubravy a Jalnej.

Okrem pozitiv sa treba zmienit' aj 0 negativach partizanskej tinnosti na po­vstaleckom uzemi, 0 ozbrojenom nasili voe i civ ilnemu obyvateTstvu. ktore bolo spricvodnym javom cinnos! i povsta1cov. Hod taketo javy sa prejavili aj u voja­kaY, najma na zaciatku Povstania. predsa len sa v histarickej pamal i zachovalo

Traja pseudopartiza ni, dava v. Golz.ba r, S. Havrila a F. Molinek, pred popra\'ou za vrafdu a okradnulie II civilov na moste Rybare-Hajniky (teraz. Slia~)

viae pripadov partizanskych zlocinov, pricom nicktore z nich napfnaju po­jem zlocinov proti Tudskosti. Mnohe z nich sa nepodarilo a moino ui nikdy nebude moine odhalit'. NajZl1amejsim pripadom partizanskej zlovole je pd­pad v Hajnikoch, pretoie tento pripad bol povsta lcekymi organmi este "za ccrstva" presetreny. Dna 17. septembra medzi osadami Hajniky a Rybare (pri Zvolene) partizani z I. (5. partizanskej brigady M. R. Stefa nika zavraidili II Tudi, medzi nimi aj katolickeho kliaza A. Salata. Povsta lecke organy energic­ky zakroti li: dvaja partizani a jeden C1en miestnej mil ic ie boli po presetreni pripadu popraveni. Najzavainejsi pri­pad sa stal v Sklenom. Partizani z 9. oddielu v blizkosti posobiacej I. cs. partizanskej brigady J. V. Stalina po sustredeni miestnych muiov vo veku od IS do 59 rokov na zakopove pr:ice a ich odsune za dedinu zastreli li 187 z nich. Sta lo sa to 21. septembra 1944 a tento pripad sa pocas SNP iba zatal vysetrovat', vinnki vsak dodnes neboli potresta ni.

Pocas SNP bola vyznamna parti~

zanska tinnos!' aj v tyle nemeckych okupacnych vojsk. Nemeckym uta­kom zo zapadu, z juhozapadll a z vy~ chodll proti povstalcom na slrednom Siovensku a odzbrojenim vychodoslo­venskych divizii uf v prvych dlioch septembra bolo zapadne a vychodne Siovensko odrezane od povstaleckeho uzemia. Na tom to priestore sa rozvinul ozbrojeny boj podTa zasad klasickeho

partizanskeho boja. Na vychodnom Siovensku, v Cergove, Shinskom po­hod, v Nizkych Beskydach na zaciatku septembra vznikli rozsiahlejsie pati­zanske zakladne posilnene aj pociatoc­nym prilevom vOjakov z odzbrojenych jednotiek slovenskej armady. Po odra­zeni nemeckych pokusov 0 Iikvidaciu partizanskeho hnutia sa partizansky zvazok Alexander Nevsky(velitd: pplk. V. A. Karasjov-Stepanov) presunul l1a povstalecke uzemie, kam dorazil v po­lovici septembra. Z Cergova sa podari-10 uniknUt' aj asi IS0-Clennej skupine vojakov pod velenim byvaleho veliteTa l. pesej divfzie, plk. M. Markusa. Zo Sianskych vrchov po l1iekol'kodnovom manevrovanf 10. septembra sa parti­zanskemu zvazku Capajev podarilo vyhnM obkruceniu a presunUt' sa seve­rovychodnym smerom do trojuholni­ka Stropkov-Humenne-Medzilaborce. Vo vychodnej casti Nizkych Beskyd, v Laboreckych vrchoch, v septembri p6sobila vojensko-partizanska jed­notka (neskorsia brigada Krivan) pod velenim byvaleho veliteTa pluku pplk. del. J. Vogla-Sokolovskeho a partizan­ska brigada Sergej pod velenim pplk. N. A. Prokopiuka, ktore tvorili jeden rozsiahly partizansky tabor. Tieto dye formacie spolocne kontrolovali cesty HumenIH~-Stakl:in, Snina-Humene a Humenne-Medzilaborce. Vacsinu partizanskych akcii uskutocnovali uvedene brigady spotu, a to vytvara­l1im spolocnych rniesanych skupin,

Pplk. del. JozefVogel-Sokolovsk-y

ktore nicili dopravne spoje a prepadavali nernecke jednotky, pdpadne zist'ovali ich pohyby a rozrniestnenie. V druhej polovici septernbra 1944 vznikol v troj­uholniku Stropkov-Medzilaborce-Hurnenne partizansky priestor, kde sa ku zvazku Capajev presunuli oddiely Za vlast' (velitel': R. S. Kurov-Strefcov), Majorov a Poiarskij, ktore ai do spojenia sa s CA koordinovali svoju Cinnost' v zabez­peceni obrany partizanskej oblasti. Okrern toho narusali dopravu po kornuni ­kaci<ich veducich na sever k Lupkovskemu priesmyku. Partizani kontrolovali cesty v srnere Vranov-Stropkov-Svidnik-Dukelsky priesmyk a cesty smerom na Humenne-Michalovce-Seeovce.

Na zapadnom Siovensku sa partizanske hnutie zacalo dynamickejsie rozvijat' po prichode partizanskych jednotiek, ktore sa formovali z desantnych skup!n T. Polu a I. D. Dibrovu. V Stniiovskych horach rozvinula cinost' skupina T. Polu, ktora od polovice septembra p6sobila v priestore Banovce nad Bebravou-Ilava­Dubnica-Valaska Bela a v Rudnianskej doline. V tom Case jednotlive roty prepa­davali nevel'ke okupacne jednotky, iandarske stanke a uskutocnovali aj diverzne akcie. DalSim clankom v aktivizacii protifasistickeho odboja a v rozvinuti jeho ozbrojenych fori em bola jednotka I. D. Dibrovu, z ktorej zaciatkom okt6bra 1944 vznikla 2. cs. partizanska brigada J. V. Stalil1a. Z partizanskych akcii uskutoc-

VOl ineev, 9. liptovskeho oddielu a za prispenia delostreleelva obranneho useku Kosatec v polovici okt6bra 1944 prepadli letisko Liptovsky Peter. Akcia bola uspeiina: boli zapalene hangare a dye pozorovacie lieladl:i.

Jan UJiak Konslanlin Karpovil': Popov

Po uSlupe povstalcov z Turea po 21. septembri 1944 sa aj tato cast' Siovenska sta la okupovanym uzemim. Okupanti po ovJadnulf lohto priesto­ru ihned' zautocili proti partizanom. Ich prvy napor smeroval proti II. slovenskej partizanskej brigade M. R. Stefanika. Dna 24. septembra nernee­ke jednotky zautolili od Povaiskej Bystriee a v dalsi den spustili ofenzivu z Hornej Nit ry na Falkov do Rajeekej doliny. Partizani museli prcd vefkou presilou ustupii. Cast' oddielov sa rol -

novanych koneom seplembra-zaciatkom okt6bra vynika parlizansky prepad nemeekej jednotky v Starej Turej v noci na 12. okt6bra, ked' oddiely Dibrovovej brigady zautocili na nemeeku jednotku ubytovanu v miestnej skole a sp6so­bili jej citefne straty na iivej sileo Po akeii pocas presunu po Javorine brigada utrpela vefku stratu 13. okl6bra, ked' narazila na nemeeku jednotku a v prestrelke za dodnes eelkom neujasnenyeh okolnosti zahyn ul velitefbrigady I. D. Dihrova - inak najstarSi partizansky velitel' na Sloven sku. Pocas povstaleekych bojov na slrednom Siovensku p6sobila oa moravsko-slovenskom pohranici jednotka }. Usiaka a na zapad od povstaleekeho uzemia p6sobili aj dalSie oddiely, ktore sa pripravovali na prechod na Moravu. V septembri­okt6bri zaca l I. ukrajinsky front vysadzovai skupiny, ktore mali za ulohu prejst' na Moravu a rozvinUt' tam partizansky hoj. Zo znamejsich desantov 10 bola koncom septembra sku­pina M. '. Saveljeva a v okt6bri 1944 skupina Bielavskeho­Niscimenka. Prvej sa prechod na Moravu nepodaril, preto sa rozhodla pesobit' na severozapad nom Siovensku, desant Bielavskeho-Nisc imenka preiiiel na uzcmie Moravy a do konea okt6bra 1944 sa ui na uzemie Siovenska nevratiJ. Na zapad od povstaleckeho uzemia vyvijal od polovice septembra 1944 aktivnu, predovsetkym diverznu cinnost' oddiet Vtacnik. Jeho prislusnici dvakrat znicili ieleznicny most na trati Novaky-Zemianske Kostofany a vyhodil i do povelria dreveny most na eeste medzi Novakmi a Hornymi Leloveami. V druhej polovici okl6bra partizani podmi­novali a znicili niekton! useky ielenicnej trate Handlova­Prievidza, ieleznicny most medzi Zemianskymi Kostofanmi a 21. okt6bra bol zniceny most na eesle medzi Zemianskymi Kostofanmi a Novakm i. Partizani vyvijali vyznamnu cionos!' aj v okupova nych cast iaeh stredneho Slovenska. Povstalci v Liptove po ustupoch na zaciatku septembra 1944 postupne skonsolidovali svoje rady a utvorili viaeere parli­zanske oddiety. Liptovske partizanske oddiely uskutocnili rad uspesnyeh bojovyeh alebo diverznyeh akcii. Vd'aka dob­rej spolupraci s vojenskymi jednotkami part izao i z oddielu

pad la, cast bola roztrusena v dolinach od Surova-Hradnej eez Havraniu horu, Str:iZov a Malu Fatru, z ktorej sa partizani pr idava li k inym oddielom alebo sa po S. oktobri 1944 sust red'ovali pod velen im K. K. Popova, ktory formoval2. slovcnsku narod nu partizansku brigadu. Medzitym sa II. slovenska pa rt iza nska brigada M. R. Stefa ni ka po vypa leni Kuneradskeho zamku okupantmi presunula do priestoru Surovskyeh skal. Domaniie a do lesov Ma le; Fatry, od 28. septembra do 6. okt6bra odnizala naporokupantov. potom sa premiestnila do novyeh priesto­roy, pripravovala lesne tabory, organizovala zasobovanie Z obd a zist'ovala pohyby nepriatda. 2. slovenska narodna partizanska brigada, ktorej zak lad tvorila 60-elenna sku­pina na eele s K. K. Popovom, sa S. okt6bra presunula do t<ibora v Trcbostovskej doline a nesker do Va lciaoskej do­liny. V:iinejsie bojove st retnut ie mala brigada 21. okt6bra, ked' musela odrazat' nepriatefske utoky z Turea a z Rajeekej doliny. Hlavnym sihim brigady sa podarilo uniknUt' a pre­sunu la sa do Gaderskej doliny vo Vefkej Fatre. Partizanske hnutie v tyle nemeckyeh okupantov predstavovalo jedinu ozbrojenu zloiku protifasistickeho odboja na okupova­nom uzemf Siovenska. Viazanim okupacnyeh sil, ohrozo­vanim prisunovyeh komunikacii nepriatel'a a diverznymi a bojovymi akeiami prispelo k dvojmesaenemu uddaniu povstaleekeho uzemia oa strednom Slovensku.

6 . HOl podarstvo a zasobovanie

Po vyhJaseni SNP vznikli na jeho uzemi nove zakono­darne, vladne a vykonne organy, vratane hospodarskyeh, vIadnyeh institucii, ktore boli predobrazom polit ickeho a statopnivneho usporiadania po zaniku SR. Hospodarsku legislativu sehva l'ovala SNR. Olohu hospodarskyeh minis­tersliev prevzali tri povercnictva, konkretne Poverenictvo SNR pre financie. vedene V. Paulinym a K. Markovicom, Poverenictvo SNR pre veei hospodarske a zasobovacie, na cele kton~ho sial J. Pull a }. Ursiny, a Povercnictvo SNR pre verejne praee na cele s J. Stykom. Na povsta leckom

Viliam Pauliny

uzemi p6sobila samostatna. Siovenska. narodna banka s riaditeTom K. Markovicom, vytvorena z pobocky centralnej banky v Banskej Bystrici, ako aj samostatna POSIOV3 spori~

terna. Povstalecka Narodna banka mala k dispozicii vlastnu tlaCiaren eenin ~ Neografiu v Martine. ako aj Stalnu mineovnu v Kremnici. Papier na ceniny dodavala Harmaneeka papieren. Do Rajeckyeh Teplie uf v ramci priprav Povstania sustredili potrebnu administrativnu teehniku, najma zuctovaeie a pocitacie stroje. Finaneovanie vojenskyeh jednotiek podriadenyeh SNR sa uskutoc.iovalo na podklade zmeniek. Ich hod nota vzrastla pocas septembra a okt6bra 1944 ai na 876,3 mil. Ks. Platby pre civilny sektor a statnu spravll realizo~ vaH eez Ostredny statny sekovy litet Postovej sporitefne v Banskej Bystrici. Menovou jednotkou ostavala sloven~ ska koruna.

Zasobovanie povstaleckej armady a obyvateTstva zabezpeeovali vsetky vyznamnejsie podniky oslobodeneho uzemia, ako aj druistevne centra.ly. vel'kostatky. Na kryti financnych potricb sa podiefali tllnajsie poboc~ ky komercnych bank. Organizatori Povstania dIe pred jeho vypllknu~ tim presllnllii na stredne Siovensko vacsie zasoby nafty. benzinu. olejov a pneumatik. yerke nadeje vkladali do Statnej rafinerie v Dlibovej, ktora sa mala stat' hlavnym dodavatefom

Improvizovany pancicrovy vtak Stefanik

Improvizovany pancierovy vlak Masaryk

pohonnych hmot pre povsta lecku armadu a pre hospo­darstvo na povstaleckom uzemi. Uvedene plany vsak narusil utok spojeneckeho letectva na rafineriu v Dubo­vej 20. augusta 1944. V spolupraci s riaditefom Baiovych zavodov v Baiovanoch (Partizanske). J. [uptakom, tajne zabezpecili 20 tis. parov vojenskej obuvi a garbiarsky podnikatef A. Zutfa z Liptovskeho MikuhBa dodal ma­terial na d'alsiu vyrobu. Kl'ucovu ulohu v ieieziarstve a strojarstve plnili ieieziarne v Podbrezovej a ieleznicnc opravovne vo Zvolene. kde v kratkom case vyrobili pre po­vstalecku armadu tri pancierove vlaky Hurban. 5tefanik a Masaryk. Zbrojarsku vyrobu zabezpel:ova li , napriklad. aj zavody v Dolnych Hamroch. Vyhniach, Zemianskych Kostofanoch a lebo v Pohoreiej Masi na Horehroni. Drevo dodava li pocet ne piliarske zavody v tunajsich horskych oblast iach. Existencnu otazku predstavova lo zasobovanie armady a obyvatefstva na povsta leckom uzemi potra­vinami. V danej oblasti plnili vyznamnu ulohu najrna presuny potravin na stredne Siovensko pred Povstanim z prikazu riaditefa Siovenskej obil nej spolocnosti D. M. Krna. Dislokaciu priemyselneho tovaru na predpokla­dane povstaleckc uzemie orga nizoval Najvyss i urad pre zasobovanie z prikazu J. Staneka. Hospodarske kapacity a infraSt ruktura na povstaleckom uzemi nemohli byf po­cas dvoch mesiacoch vyuiite pre vojenske a hospodarske potreby Nemecka. Mnohi predstavitelia hospodarskeho zivota sa vsak staH obeiam i prenasledovan ia za Mast' na pripravach a organizovan i Povstan ia. Poverenika finaneii V. Paulinyho popravi li a P. Zat'ka odsudil i v neprftomnost i na smrC I. Karvas bol d lhodobo vazneny Gestapom.

Ked' 29. augusta 1944 zaca lo Povstanie, zastihlo pred­stavitel'ov ilegalnej SNR i vaesinu ostatnych odbojarov nepripravenych. Ale zhodou okolnosti sa blizko centra vojenskeho odporu v Banskej Bystrici, v ned'a lekych Dono­valoch, nachadza l V. 5robar. V noci z 29. na 30. augusta ho preto navstivili povsta lecki d6stojnic i M. Vesel a J. Marko, aby pripravil politicku vyzvu k Povstaniu, ktora by sa na druhy den rano preCitala v rozhlase. Tak V. 5robar skon­cipoval Proklamaeiu Ostredneho revolucneho narodneho vyboru (d'a lej ORNV), ktory ako vrcholny riad iaci organ Povstania spominal uz vo svojom memorande E. Benesovi z leta 1943, ale v skutocnosti neexistoval. 5robar dokonca s pomocou svojich zn<imych a spolupracovnikov v odboji zvolal na I. septembra 1944 zakladajucu sch6dzu URNV. V tom case vsak ui zaeali do Banskej Bystrice prichadzat' aj viacere d'alSie odbojove osobnosti, medzi nimi i Clenovia SNR. Ti sa slee dostavili na zakladajucu sch6dzu 5roba rovho ORNV, ale iba preto, aby tl.'ito jeho aktivitu negovali a pre­sadi li svoju koncepeiu a politicku platformu. Vzhl'adom na vyraznejsi vplyv SNR a jednoznacny nesuhlas rad ika l­nejsich komunistov V. 5robar ustupil zo svojej koncepeie ORNV a on i jeho spolupracovnici sa staU rovnocennymi clenmi povsta leckej SNR. Po odst ranen i potencialneho mo­censkeho konkurenta usporiadala SNR 1. septembra 1944

svoju prvu verejnu sch6dzu, ktorou vystupila z ilegality. Na nej bola prijata deklaracia, ktorou sa SNR vyhlasila za zdroj celej zakonodarnej a vykonnej moei na Siovensku. Na povstaleckom uzemi bola rozpustena nemecka a mad'arska politicka strana aj reiimna HS[S, vratane ich pridruzenych organizaeii. K oslabeniu fudackeho, nemeckeho a mad'ar­skeho vplyvu v skolskej sfe re smerova li skolske zakony, ktore postatnovali skolstvo na Siovensku a upravova li prava narodnostnych menSin v tejto oblast i. Rovnaky ciel' sledova-10 v hospodarskej oblasti na riadenie 0 zaisteni nemeckych a arizovanych podnikov.

Od vzniku SN R I. septembra 1944 ju do 4. septembra tvorilo sedem zastupcov za obeiansky a sest' za socialis­ticky blok. Nachadzali sa v nej reprezentanti vsetkych styroch hlavnych politickych sku pin, ktore stali pri zrode povstaleckej SNR: komuil isti. socialni demokrati, zastanci dobovo prisp6sobenych politickych ide! M. Hodzu (Ursiny­Lett rich) a 5robarova skupina, najviac inklinuca k ex ilave­mu prezidentovi BeneSovi a jeho londynskemu okoliu. Dna S. septembra 1944 doslo na prvom riadnom zasadnuti SNR k jej doplneniu odbojovymi osobnosfami. ktore dovtedy prisli do Banskej Bystrice. Pocet clenov rady sa zaokruhliI na 40. pri dodriani parit neho zastupenia oboch politickych sku pin. 41. C1enom SNR sa stal J. Golian, ktory ako velitef povstaleckej armady zastupoval v SNR vojsko. V prvej po­loviei okt6bra boli do SNR pribrate eiite d'alSie osobnosti, ktore medzitym prisli do centra Povstania. eim sa pamer medzi neJ'avicovym a rav icovym blokom zmenil na 25:23 clenom. Spolu s povstaleckymi genera lmi Golianom a Vies­tom ako nepolit ickymi reprezentantmi sa pocet C1enov rady zaokruhlil na 50. V prvych piat ich dnoch stalo l1a cele SNR kolektivne predsednictvo, v ktorom mali vsetky d61eiite prudy odboja svoje zastupenie. Za favicovy blok bol v nom kom un ista G. Husak a sOeia lny demokrat D. Ert l, obban· sky reprezentoval popr i Hodiovom stupencovi J. Ursinym i probeneSovsky V. 5robar. Od 5. septembra 1944 aido padu Povstania boli spolupredsedami SNR K. 5m idke a V. Srobar, miesto ktoreho v predsed nictve rady obsadil J. Lett rich. Dna 19. septembra 1944. po prichode L. Novomeskeho do povstaleckej Banskej Bystrice, sa jeho kooptova nim za ravi­covya pribrat im J. Styka za obciansky blok uzavrel pocet elenov predsednictva na osem veducich politickych osob­nosti Povstania. Ui na druhej riadnej sch6dzi SNR 6. sep­tembra 1944 referoval G. Husak 0 dohade soeia li stickeho a obeianskeho bloku 0 personal nom zloieni poverenictiev SNR, ktore mali by I' rovnako ako predsednictvo rady vyko· llavateJ'm i vladnej moci na povsta leckom uzemi. Z celkovo 11 poverenictiev mal podl'a zasady parity obCiansky blok 5 a socialisticky taktiei. 5 poverenikov. Poverenik narodnej obrany M. FerjenCik nezastupoval ani jeden blok, oficia lne vystupova l ako nestra nik, hoei ink li nova l k nekomunistic­kemu odboju .

Obcianski demokrati viedli v Povstani sty ri hospodar­ske rezorty (hospodarstvo. fi naneie, posty, verejne prace) z piatich, jeden kulturny (skolstvo) a mali dominantny vplyv na silovy rezor t mirodnej obrany. Social isticka sku­pilla ziskala dva politicke (vl1ut ro, pravosudie). dva soci:ilne

Deklaracia Slovenskel Narodnel Rady.

V~lky demokraticke a pokrokove slo!ky a smery slovenskehu mlroda, klon! viedly neushlly boj proti doteraj~iemu fa~istickemu re!imu na Siovensku a proti jeho nacistickym nemeckym spojencom, utvorily dne~neho dna Siovensku Narodnu Radu ako vrcholny organ domaceho slovenskeho odboja. .

Preto Siovenska Narodna Rada, ako jedine opravnena hovori! v mene slo­venskeho naroda prebera dne~nym dilom na celom Siovensku zakonQdarnu a vykonnu moe, ako i obranu Siovenska a luto moc bode vYkonava! do tYch ~ias, kym si slo­venskj narod demokralickym spOsobom neur~l legitlmnych zaslupcov.

Na~ domaci odboj lak, ako bol dosiaf vedeny v uplnej shode s ~eskoslovenskym zahrani~nym odbojom, chce i nad.lej v jednole a spolupraci privies! na~ boj k vl!azstvu.

Sme za bralske spolu!iti .. s ~eskym mirodom v novej Ceskoslovenskej re­publike. Ostavopravne, socialne, hospodarske a kulturne otazky republiky budu nIIjomnou dohodou definitlvne usporiadane zvolenymi zaslupcami slovenskehu a Usk~o fudu v duchu demokralickych zasad, pokroku a socialnej spravodlivosli.

Popri politickom oslobodeni, na~im ciefom je zaisli! krai~1 a ~taslny !ivol socialne slabym vrstvam naroda, menovile slovenskemu robotnlkovi a rofnfkovi. V zaujme zvy~enia !ivolnej urovne naroda sme za spravodlive rozdelenie narodneho dOchodku, za novu itpravu vlaslnfctva a dr!by pOdy na prospech malych rofnfkov. Robolnfk nech rna mzdu, primeranu zvY~nej itrovni a podiel na vysledku svojej pnice.

Co najrozhodnej~ie odmielame a odsudzujeme prolidemokraticke a nasilnicke vy~iny a nazory fudackeho re!imu u nas. Slovensky narod nemal ni~ spolo~neho so spojenectvom s hitlerovskym Nemeckom. Naopak celym svojim smy~fanfm a pre­sved~enlm bol v!dy na strane spojencov, ~o pri katdej vhodnej prfle!ilosli doma I na fronle potvrdil skutkami. S\flVensky narod v sulade 5 na~imi narodnymi Iradf­dami rozhor~ene odmielol lisovsko-Iukovsku zradu na slovanstve, klorou fudacky re!im hnal slovensky narod do boja proti bralskemu narodu ruskemu a oslalnym slovansleYm narodom.

Dne~nym dilom sloven sky mlrod manifesla~ne pripojuje sa k spojeneckym na­rodom, klore svojlm bojom a vefkymi obe!ami zabezpe~uju slobodnya demokraticky !ivai nModom celeho svela a lak i nMmu malemu narodu. V~elkymi silami chceme prispief k rychlemu skon~eniu tohoto zapasu 0 slobodu.

V Iychto dejinnych chvifach poskylneme ka!du mravnil a hmotnu pomoc nMej slovenskej bojujucej armade a partizanom. Volame cely narod do zbrane a do boja prot! na~im odvekym nepriatefom a ich tunaj~im prisluhova~om, aby v~elci Siovaci mohll si v slobodnej Ceskoslovenskej republike zariadi! !ivot podfa svojej vOle.

N .... II, •• a" spraTodUTi T.e I SliTa e..Jto.IOTeaske' .... abUk.1 Banska Bystrica dila I. seplembra 1944.

Slovenska Narodna Rada.

Predsednict\·o SNR od 19. septembra 1944:

Daniel Ertl Gustav Husak J07.efLellrich Ladislav Novomesky Un Styk Karol Smidke Vavro Srobar Jan Ursiny

(zdravot nfc tvo, socia Ina starost li vosO a jeden hospodarsky rezort (ieleznice). Z rozdelenia poverenickych postov vidief odbornu zameranost' a zaujem obcianskych demokratov (v tomto pripade vylucne agnirnikov) 0 hospodarsku sfe­ru spravovania statu. Naproti tomu zaujem socialistickej skupiny sa sustredil hlavne na ziskanie polit ickych (vnut ro, pravosudie) a socialnych rezortov, ktorych problemy zabe­rali prevaznu vacsinu politickej agendy socialistov a komu­oistov uz pred vojnol!. Pokial' ide 0 samotne rokovania SNR, prebiehali vacsinou hladko a bez di skusii. Vacsina vsetkych nariadeni SN R bola hned' po prec ilani referujucimi jed­nomysel'ne prijata. Odborne zna lost i, predosle posobenie v predmnichovskej a ciastocne i v rudackej statnej sprave ci celkovy prist up k ridenym problemom vravel v prospech pozicie obcianskych demokratov v SNR. Po uvodnyeh hlavnych organizacnych nariadeniach SNR mali d te veJ'mi dlho legislativnu iniciativu v rade najma oni. Len malokedy boli pozicie pri rokovaniach vy rovna ne. Vacsinu diskusi o nastolenych odbornych problemoch vied Ii iba demokrat i medzi sebou, pricom najvyraznejsie posobil J. Lettrich. Ale postupne sa aj z clenov komunistickej strany stava znaene aktivnym najma G. Husak. Komunisti sa zapajali do di sku­sii najma pr i prerokovavani socia lnych problemov a opat­ren l alebo pri krit ike armadneho velenia. Jedinou vai.nejsie rozpornou agendou rokovani povsta leckej SNR vo vzt'ahoch demokratova komunistov bola kr itika ozbrojenych zloiiek Povstania - armady a parti zanov. A to podl'a toho, ktora politicka skupi na mala v tej-ktorej bojujucej zlozke svoj dom inantny vplyv. Komunisti krit izova li armadu za vojen­ske neuspechy, obvii1ujuc vedenie a dostojnikov armady zo zleho velenia. 20 "slabej" odhodlanost i vojakov bOjovaf za vee Povstania vyvodzovali potrebu maximalnej aktiv izaeie polit ickej osvety v armade. Najext remnejSi nazor proti ar­madnemu veleniu predniesol J. Mazur, ktory sa dozadoval vymeny slovenskych vojenskych velitel'ov za sovietskych, ktori boli pod l'a neho lepsi, a najma odhodlanejsi. Proti tymto vypadom voe i povstaleckemu armadnemu veleniu stavali obcianski demokrat i kritiku partizanov za ich svoj­voru pri podriad'ovani sa vojenskym akeiam. Poukazovali tiei na nasilie voei civilnemu, najma nemeckemu obyvatel'­stvu a nezakonne zaberanie majetku, ktoreho sa dopuSfali niektori parti zanski velitelia alebo skupiny. Najdoraznejsim protestom boli komunisti vystaveni po tzv. Sliaeskych vrai­dach , ked' skupinka demora li zovanych part izanov zavrai­clUa v lokalite Hajniky pri Zvolene, okrem inych, i predsedu Obilnej spoloenosti pre Siovensko J. Klinovskeho, ktory prinasal do povsta leckej Banskej Byst rice vaesi obnos pe­nazi urcenyc h pre odboj. 2 kril iky part izanov vyvstava la potom opnivnena snaha demokratov podriad it' pa rti zanov armade, co sa napokon aj zriadenim RNOS 12. septembra fo rmalne podari lo. Napriek uvedenym rozporom vsak oba politicke tabory dokazali svoje vyhranene stanoviska k jednotlivym ozbrojenym zloika l11 Povstan ia zatlacit' do uzad ia . Pokial' slo 0 zasadnu podporu vo veciach armady ci pa rtizanov, vidy sa dokazali dohodnUt' v snahe zefektivne­nia boja proti spolocnemu nepriatefovi. Celkova spolupraca obCianskej a soeialistickej casti SNR ci inych povstaleckych

organov bola viac-menej vidy bezproblemova a k vainym politickym sporom vlastne ani nedoslo.

Paradoxne, najvacsi l11i politickYl11i problemami v Povstani neprechadzali ani tak I'avicovo-prav icove vzfahy komunistov a obcianskych demokratov, ale pomer medzi SNR a exilovjm ceskoslovenskym prezidentom a vladou v Londyne. Ked' SNR vyh lasova la I. septembra 1944 svoju deklaraciu, klorou preberala na nou ovladanom uzemi vsetku zakonodarnu a vykonnu moe, nemyslela tym iba take docasne prebratie moci v revolucnom obdobi, ako si to predstavovallondynsky exil ci V. Srobar. SNR nemienila viest' Povstanie a pol it icky vystupovat' iba ako neplnopravny a nerovnocenny revolucny organ pine podriadeny londyn­skej eeskoslovenskej vlade. Veduci predstavitel ia SNR cheel i vykonat' politicky prevrat vlastnymi silami, bez vyraznej­sej pomoei zahranicnych predstavitefov odboja v Londyne ei Moskve, ako akt domaceho odboja. Chceli sebe a Slevensku zabezpecif rdpektovanie a plnohodnotne mieslo v povojoe­yom Ceskoslovensku. To sa im z verkej casti aj podarilo. SNR ziska la v povstani politicku moe, ktorej sa uz nebola ochot­na vzdaf a prebrat' ulohu podriadeneho organu londynske; vlady. Vzhl'adom na svoju dominaneiu na povstaleckom Siovensku Ci, naopak, podriadenost' v zahraniei tak v slo­venskej otazke celkovo vystupova la ako rovnocen ny partner Benesovrnu politickemu okoliu. S istou davkou nadsaden ia by sa dalo poveda!', ze to, co sa nepodarilo M. Hodiovi 5 pa­riiskou SNR v rokoch 1939-1940 - teda donutit' E. Benesa a jeho spolupracovn ikov k diskusii a rdpektovaniu vaesino­vych nazorov slovenskeho odboja na eesko-slovensky pamer - sa podarilo v Povstani cez povstalecku SNR Husakovi, Ursinyrnu a ich politickemu okoliu. UZ v obdobi priprav SN P vystupovala do popredia otazka vzajorn neho pomeru SN R a ceskoslovenskej exi lovej vladyv Londyne, ich kompe­lencii a delby moei, hlavne vo vdahu k sprave oslobodeneho uzemia. Dna 8. maja 1944 bola v Londyne podpisana cesko­slovensko-sovietska Do/lOda 0 vzt'ahu medzi leskoslovefl skou spravoll a sovietskym h1avnym velitelom po vstupe sovietskych vojsk na ceskosloveflske llzemie. Tato dohoda bola mama aj predstavitefom ilegalnej SNR, ktora sa k tejto problema­tike vyjadrila este koncom ju la 1944 v odpovedi na odkazy exiloveho prezidenta Benda na Slovensko. V lejto odpovedi vyst rihala E. Benesa, ie pokial' sa ma predisf chladnemu prijatiu obnovenej CSR na Siovensku, je potrebna hned' na zaciatku zavazna proklamacia, ie verejny i ivot na Siovensku si budu spravovaf len voleni predstavitelia slovenskeho naro­da prostrednictvom svojich demokratickych inslitucii.

Prve realne kompelencne problemy vznikli vsak ai vtedy, ked' chcela ceskoslovenska vIada na zaklade tejto do~ hody so ZSSR preberat' civilnu spravu oslobodenych uzemi, teda i povstaleekeho uzemia riadeneho SNR. Povsta lecke vedenie to razne odmiello. SNR dala londynskemu exi lu jasne najavo, ie jej nejde iba 0 revolucnu nutnos!' riadenia odboja bliiSim a kompetentnejsim organom odboja, ale o zasad ny princip zachovania politickej samostatnosti Siovenska v obnovenej CSR. Vzhl'adom na odbojovo-exilo­vu situaciu vlast ne zachovavala istu fo rmu ucelovej autono­mie, kton} vsak od predoslej fudackej autonom ie nebola jej

Odlet dclegacie SNR z letiska Tri Duby na polilicke rozhovory do Londyna. zrava: J. Lett rich, J. KnHky, M. Ve~l, A. Slvan, J. Golian. J. T61h

ciefom (tym bola fedenkia), ale iba momentalnym nutnym prostriedkom efektivnejsieho riadenia Povstania. Bendovo polilickeokolie si vel'mi rychlo uvedomi lo. ie politicky cha­rakter prevratu na Siovensku sa neodohrava v sulade s jeho planmi a intenciami. Viackrat sa snaiilo ovplyvniivyvoj na povstaleckom uzemi pod fa svojich zelanf. Povstalecka SNR sa preto snazila. pokial' moino taktne. ale razne odpovedai Londynu, ie spolupnica a zhoda dornaceho a zahraniencho exilu je. najma voei zahranieiu, vefmi ielatefna. Nedovoli vsak londynskemu exilu zasahovaf do jej zvrchovanosti na povstaleckom uzemi. Vnimanie optimalnosti spnivy oslobodeneho uzemia podfa londynskeho exilu najlepsie charakterizoval radiotelegram z LondYlla z 24. sept em bra 1944. Niesol sa v tom zmysle. ie vbidny delegat povereny spravou oslobodeneho uzemia zastupuje eeskoslovensku vhidu oa oslobodenom uzemi a narodoe vybory na oslo­bodenom uzemi su podriadene vlade. Narodne vybory mali byt' napomocnymi organmi vlady pri spnive uzemia. co malo platit' aj pre SNR, ktora bola exilovou vladou vni-

mana iba ako Krajinskf lI{zrod"f vfhor pre Slovemko. ktory zariad'uje vsetko potrebne v duchu platnej ceskoslovenskej ustavy. Naproti tejto interpretacii kompetencii londynskej vhidy a jej delegata na oslobodenom uzemi prijalo 29, sep­tembra 1944 povstalecke politicke vedenie Uztlesetlie SNR o vzajof1Tflom pomere domaceho a zalmmicneho odboja. Bolo v !lom konstatovane prekonanie mnohych principov ustavy z roku 1920 faktickym stavom veci. Z toho sa POtoOl vyvodzovalo. ie ustava nem6ze byf podkladom pre vnut­ropoliticku upravu pomeroy CSR. Takisto sa v uzneseni hovorilo, ie institut vladneho delegata na Siovensku pova­zUje SNR skutoenym stavom veci a Povstanim za prekona­ny. Jeho absolutna nadradenost' nad domacimi spravnymi organmi sa prieei principu demokracie a znehodnocuje domaci odboj, Na zaver. kv61i stlmeniu radikalnosti tejto odpovede. sa este uvadzalo, ie v"idneho delegata SNR vita v zaujme dobrej spoluprace domaceho a zahranieneho odboja. Tymto vlastne SNR odsunula vladneho delegata iba do ulohy prostrednika medzi SNR a ceskoslovenskym

eXi lovym vedenim v Londyne a tak to, fakticky, neuznava­la eeskoslovensku ex ilovu moe na Siovensku. Vladnemu delegatovi a samotnemu londynskemu exi lu napokon neostava lo nie inc. iba luto inte rpretaciu SNR prijat, lebo fak ticka moe na povsta leckom uzemi patrila SNR a nie londynskej reprezentacii. Ex ilovy prezident BeneS, priro­dzene, nebol spokojny s kompetenciami SNR, ktorc podra neho mali vykonavat ceskoslovenske ex ilove organy. Preto i iadal 0 vyslanie delegacie SNR na politicke rozhovory do Londyna. Ale an i londynske ex ilove prost redie nespo­sohilo u reprezentantov SNR akeeptovanie takeho riesenia slovenskej problematiky, ako si ielalo Benesovo okolie. Prave naopak. Oelegacia SN R opat' potv rdila snahu po­vstaleckeho Siovenska po uznani narodnej svojby tnosti Slovakov a po jej vyjad renf v samosprave Siovenska v po­vojnovom Ceskoslovensku. Akceptovanie zv rehova nosti SN R nad oslobodenym Siovenskom naslo napokon svoje vyjadrenie aj vo vyslani zastupcov SN R s vladnym dele­galom do ZSSR, aby prebera li spnivu uzemia Slovenska oslobodzova neho CA. Vladny delegat, minister F. Nemec, lu opat zohrava l vo vztahu k SN R iba ulohu prostrednika , tento raz medzi SNR a sovietskymi organmi , aj ked' ui ako plnohodnotny reprezentant eeskoslovenskej exilovej vhldy vo vztahu k zahraniciu.

Po vystupeni SNR z ilegality uznali ex istujuce na rodne vybory jej veduee postavenie, pricom instancne podliehali Poverenictvu vnutra. Narod ne vybory plnili na miest­nej urovni ulohu politickeho aj samospravneho aparatu. Prenasali a uskutocilOvali na riadenia SN R a smern ice ostat­nych centralnych povstaleckych organov. Zabezpecovali samotny politicky prevrat a neskor najma spravne a hospo­da rske fungova nie im zodpovedajueeho uzemia. Niektore narodne vybory, ktore vznikli ui v ilega lite pred Povstanim, boli pol it icky zloiene podra intencii ilegalnej SN R, teda zaehovava li par itu jej l'avicoveho a nel'avicoveho spektra. Cast' vznikla podfa odporueani V. Srobara a jeho spolupra­eovnikov v rovnomernom zloieni z komunistov, socia listov a obeianskych demokratov. Vaesina ieh vsak vznikla na za­klade aktivity jednotli veov a podra miestnych odbojovyeh pomeroy bez akychkol'vek presnyeh planov na jej politicke rozvrstvenie, prieom sa v nich angazovali aj predtym nija­ko polit icky neo rganizovani odbojari. Toto vorne politicke rozvrstvenie narodnyeh vyborov sa Ciastoene zmenilo ai na zaklade instrukeii vydanych uf povstaleckou SNR respek­live Poverenic tvom vnutra, ked' sa novovznikajuce narodne vybory snafi li zachovavaf prind p parity socialist ickej a ob­ciansko-demokratickej zlozky. Nie vsade na povstaleckom uzem! vznikli narodne vybory uf pred Povstanim t i v jeho prvyeh dilOCh. Takt ief ich zlofenie nezodpovedalo vidy mirokom kladenym na takylo organ. Odrazalo rozloienie miestnych odbojovyeh sil , ktore neboli vzdy odborne pri­pravene na prevzatie riadenia miestneho spolocenskeho iivota. Kv6li ich slabsej uradnickej kompetentnosti preto, po predbeinej polit ickej oc iste a pod dozorom vyssie posta­venych narodnyeh vyborov, zostava li posobit na viaceryeh miestaeh aj predosle spravne organy - notariaty, okresni na­cel nici, okresne ei oheene urady a pod . Ich uradnicky apa rat

bol priamo priCieneny k narodnym vYborom. Symbi6zou ohoeh tyehto zloiiek sa, vzhfadom na bojove pomery. do­siahlo relat ivne hladke spravovanie povstaleekych miest a dedin . Aj ked' nie vidy sa podar ilo udriaf pravnosf a bezpecnosf obyvatel'stva, ktora v prvom rade zavisela od disc iplinovanost i ozhrojenych zloi iek odboja alebo od fak­tickej nemofnost i narodnych vyborov okamzite zakrocit' proti nasiliu. Narodne vybory vo vel'kej miere spln ili ocaka­vania povstaleekeho vedenia. Nielenie uskutocnili lokalny prevrat a orga nizova li reali zac iu politickych. hospodar­skych i kuhurnych instrukc ii cent ra lnych povstaleckyeh organov, ale s mnohymi Povstaniu prospdnymi aktivitami prisli iniciativne sami. Islo napriklad 0 mobilizovanie dob­rovol'nikov do povstaleekej armady, pomoe pri zasobovani armadya partizanov ei 0 organizovanie roznych sOcia lnych podpornych akcii pre bojujucich vojakov alebo utekajucieh eivilistov, ktor i sa vd'aka vojne a povstaleckym bojom dosta­Ii do existent nyeh problemov.

Na povstaleckom uzemi sa ako prva politicka strana etablovala Komunisticka strana Slovenska (KSS), klora ui 2. septembra publikova la vlastne prevolanie k slovenske­mu rudu. Komunisti tak vyuf ivali organizaeny a polit icky naskok, ktory si st ranickou pracou vytvoril i este v obdobi ilegality. Zaroven pokraeova li v snahach prezentovaf sa ako jediny predstavitef favice. Tymto aktivitam nahdval pret r­vavajuci zaujem vacsinoveho I'avicoveho kridla soeialnej de­mokracie 0 opatovne spojenie marx istickych strano Zvysena polit icka akt ivita komunistova nevyraznyodpor pravicovej­sej Casti sOcialnyeh demokratov v zmysle zlucovan ia oboch stnl ll vyustili 17. septembra 1944 do ich Zjednocovacicho zjazdu, ktory sa konal v Narodnom dome v Banskej Bystrici. Zueastnilo sa ho asi 700 delegatov (prevaine komunistov) zo 46 okresov Siovenska, z desiatok zavodov a z 12 partizan­skyeh oddielov. Ako hostia boli prftomni aj nel'avicovi politici, verejni Cinitelia a predstavitelia armady. Zjazd orga nizoval pripravny vybor rovnomerne zloieny z komunistov i social­nyeh demokratov. Ked'byvali predstavitelia narodnych socia­listov v Povstani, reprezentovani najma J. Zimom, videli, ie sa chysta zjednocovanie l'avice, vyjadrili snahu taktiei sa na tom podiel'at'. Zjednotenie si vsak predstavovali na voJ'nej.sej baze spoluprace, lebo pri fuz ii s komunistami si uvedomo­vali nevyhnutnosf zaniku akejkorvek vlastnej, nemarxislickej politiky. Na taketo proklamativne zjednotenie vsak neholi komunisti ocholni pristupif. Den pred zjazdom sa uskutoc­nila schOdza asi 150 predstavitefov socialno-demokral ickej strany, ktori odobrili snahy svojich veducich povstaleckych reprezentantov 0 zlucenie sa s komunistami. Na zlueovacom zjazde boli hlavnymi recnikmi K. Smidke za KSS a D. Ert! za socialnych demokratov. Obaja za svoje strany privitali zluce­nie svojich robotn iekyeh strano Zd6raznovali prioritu docie­lenia vifazstva Povstania a poraiky reiimu a okupacnyeh si!, co bolo predpokladom vytvorenia narodne a socialne spra­vodlivejsieho Ceskoslovenska. V tejto suvislosti sa na zjazde poiadovalo presadenie klasickej ravieovej agendy komunistov a soeialnych demokratov - t. j. postatnenie podnikov a bank, rozsiahla pozemkova reforma a pod. - ui v Povstani. Po or­ganizaenej stran ke prijal zjazd viaeere smern ice, ktore mali

Dna 17. septembra 1944 sa v Narodnom dome v Banskej Bystrici konal Zjednocovad zjazd

51ednocovaci slazd It __ ... _ •• _._ .. ___ to _ ......... _.r_ ... _1 V dftoch ked ecla pracujuca trieda stojl jednolne so zbraAou v cuke

v boJi proli besnemu svojmu neprialdoyi - faAiz!'Iu, ked' eely n'rod chape sHu jednoty pre boj za naTOOne oslobodenie, kone~ne··pftbQ~oril. otvorene aj davna lu!ba pracujucich po sjednoten! oboch marxistickych stran v stranu jednotne organizovanu.

Na! lerajll spontanne spotatny boj, ktorj my doma v jednote a za podpory socialistickeho !Ialu SSSR vifazne dobojujeme, bol najprelvedtivej­!Im argumcnlom pre sjedno!enie na~ich sll oa dal!l boj za spolotny oa! cier: spravodlivei!l socialny poriadok pre pracujuce masy

Tenlo vysoky spolocny na! ciel stavia sa nam na dosah v dndnej historickej dobe, ak sme v stave verkoryse a razne odslranit kafdu preka!ku, ktora by subelne hatila dosiahnutie ciela.

Ked pred rokom sl!1i sa zastupcovia oboch sociallstickych slr.in, aby sa dohOt.lIi na sjednoteni, bolo to preto, aby vyhoveli !elaniu !irokyeh fudovych mas, ktore ul skoc!ic v krvavorn krsle voiny a pod tym istym tHlakorn vlad­neho re!imu, prestaly citif stranlcky a cltily jednotne - socialisticky.

Bolo to Ielanie, klore spuntanne vyvrelo z duAe fudu, ktoreho politicka sloboda bola IJsovskym relimu1I1 potla~ovana, ktoreho vodcovia i ~Jenovia boll pre svoje presvedtenie !alarovanl a mu~eni

Z utrpenia fudu, z jeho nadeje v lep!iu buducnosf a ~fastl1vejll !ivot v novorn slobodnom socialistickom !tate, vyrastla tuha po sjednotenl socia­listickych slran, aby bola urutena Jednotna IInia v borbe z.a jeho prava a v novorn !tate tak~ zastupenie ake mu patrl.

Sjednotenie socialistickych stran slovenskych Je nielen prfkazom doby, je vyjadrcnfm skuto~neho stavu smy~rania robotnlckeJ triedy a pracujucej inteligencie a jedinym nutnym dOsledkom vyspelej politickej urovne rtJdu.

Ihned v prvych dnoch poprevratovych bola na kQnferencii v Banskej Bystrici potvrdena skor~ia dohoda 0 sjednolenl, ktoreho vereinym mani­festatnym preJavom bude sJazd, IlIert •• bude k • •• t" d6a ., • .... __ bra ........ BaIUll" .~1ItrIcL Na tomlo sJazde manifesta~ne

zrodl sa jedina socialisticka strana slovensk.i, ktora nadalej podla spolotneJ dohlX1y z<i.stupcov oboch soc. stran ponesie meno

Komunistlcka\ drana alov.naka\

organizovat' zjednotenu stranu. Patrili sem siroko ponimane podmicnky vstu­pu do strany, ktora mala ambiciu staf sa najmasovejSou, aj mechanizmy obsa­dzovania veducich pozidi, aby zostala zachovana formalna rovnocennost' 50-

cialnych demokratov v slrane. V novom vedeni KSS bol za prcdsedu zvoleny K. Smidke, za podpredsedov G. Husak a J. Cech. Okrern nich tvorili Ostredny vybor strany este K. Badlek, J. Balko, R. BlazovskY. F. cap. K. Dolinsky. D. Ertl. 0. Jelen, F. Kubac, J. Lietavec, J. Mazur, J. PUll. M. Smida. J. Szucs. J. Soltesz a R. Viktorin, nesk6r aj L. NovomeskY. DalMch IS miest zostalo vornych pre tych predstaviterov strany, ktori sa este nenachadzali na povstaleckom .(lzcmi.

Na zjazde sa prijal aj navrh na zakladanie jednotnych odborovych organizadi (zlucenie komunistick)'eh a socialno-demokratickych) a rozhodlo sa 0 utvoreni jednotneho odboroveho hnutia na Sloven sku. To bolo urahcene ui tym, ie obe strany este pred vojnou ovladali dominantnu cast' odborov.

V nasledujueich tyidnoch sa konali zavodne, miestne a okresne sch6dze a konferencie komunistov a sodalnyeh demokratov, na ktoryeh sa dokoncoval zlucovaci proces na regionalnej urovni. Zjednoeovaci zjazd zavrsil predosly vy­voj v soeialno-demokraliekom odboji, kde zacala znacna cast', najma mladsich socialistov, inklinovat' k bliiSej spolu­pnki s komunistarni. Tento proces iba zvyraznili zvysujuee sa mocenske pozi­de KSS v SNR a eelkovo v povstaleck)'ch slrukturaeh moci - a naopak, odrazal mensiu aktivitu a vplyv socialno-de­mokratiekyeh predstavildov. Zlucenim socialnyeh demokratov 5 komunistami v septembTi 1944 na baze KSS dosla fakticky k zaniku socialnej demokracie ako vyznamneho politickeho prudu slovenskej politiky. NeskorSie snahy 0 jej obnovu eez povojnovu Stranu praee ci po pade komunistiekeho reiimu mali iba margimilny vjznam.

Vizia vytvorenia silnej zjednotcnej favice vyvolala v obciansko-demakra­tickom tftbore strach z hrozby priliSne­ho politickeho vplyvu KSS v Povstani ci po vojne. 'eho vedud predstavitelia na cele s J. Ursinym sa preto rozhodli postavit'proti tejto politickej sile ro\'na­ko silne ndavicove zoskupenie. Zacala

sa premena obCianskeho bloku na Demokraticku stranu (OS). Robili sa hekticke pdpravy na vydavanie vlast­m~ho politickeho dennika ako protiva­hy komunistickej Pravdy. aby sa nova strana i s jej politickym programom a ideami dostala do povedomia sirokej verejnosti. Spominany stranicky den­nik vysiel prvy-krat pnive v den zluce­nia socia lnych demokratov s KSS 17. septembra 1944. Dostal pomenovanie Cas podra rovnomenneho casopisu, ktory vydavali blizki spolupracovnfci T. G. Masaryka v prvych rokoch po prvej svetovej vojne. Prvym verejnym deklarovanim sa novej strany na poli­tickej scene bolo vystupenie zastupcu DS na Zjed noeovaeom zjazde sloven­skej socialnej demokracie a KSS. Medzi Jan Sverma prve skutocne starosti novovzniknutej strany patrila nutnost' vypraeovania stranickeho programu. keaie malo 1St 0 stranu novu nielen proklamaciami. ale i programom. Vypraeovanie pdfailiveho programu strany a jeho prezentacia na verejnosti boli zaroven hlavnymi pred­pokladmi masovejsieho uspeehu strany. Program strany sa vsak nerodil rahko.lebo musel v sebe skfbit' zaujmy roznyeh obeiansko-demokratiekyeh skupfn. Napdklad pri proble­matike slovenskej otazky tu boli byvali narodniari, ktod si povojnovu CSR prevaine predstavovali ako konfederaciu. Na druhej strane voti nim stali pdvrienci zachovania uni­tarneho Ceskoslovenska, akeeptujuci iba mensie zasahy do pravomoei eentralnyeh praiskyeh organov. Podobne tomu bolo tiei pri otazke socializacie povojnovej republiky. kde sa vsak skor ukazala snaha pribliiir sa Ciastotne aj favicovym poiiadavkam. aby sa podehytili aj socialni demokrati nesu­hlasiaci so zlueenfm svojej strany s komunistami. Vysledny povstaleeky program DS bol teda kompromisom medzi tymito umiernenymi a radikalnejSimi poiiadavkami. Vo vseobeenosti sa zakladal na principoch masarykovskej de­mokracie. agra ri zmu a socia lneho reformizmu. Na jednej strane zdorazrlOval potrebu absolutnej oehrany osobnej. nazorovej, naboienskej a majetkovej slobody; na druhej strane vsak uznaval potrebu obmedzovania vefkeho kapitalu a nutnost' regulovat' trh a predehadzat' prilisnyrn soeialnyrn vykyvom statnyrni intervenciam i do hospodarstva. Za vzor ci akusi najlepsiu strednu eestu medzi socializmom a kapi­talizmom - ktore demokrati v ich klasickej podobe odmie­tali - povaioval druistevne podnikanie. Tieto ekonornieke tendencie by sa dali zjednodusene nazvat' soeializujucim ka­pitali zrnorn. V suboji nazorov na riesenie slovenskej otazky nakonee zvit'azilo stanovisko deklarujuce fakticky snahu 0

federalizaeiu povojnoveho Ceskoslovenska: vylutna sloven­sk<i samospniva v prevainej vacsine oblasti spolotenskeho zivota a primerana slovenska ucast' na riaden! ee!ostatnyeh sfer aj v medzinarodnych vzt'ahoch. Zahranieno-politicka orientacia strany bola podmienena traditnou inklinaciou k zapadnym demokraciam, ale respektovala realny vefmo-

eensky vplyv Sovietskeho zvazu v slre­dovy-chod nej Eu r6pe.

Ako ui bolo konstatovane v rezo­luciach prijatyeh na Zjednoeovaeom zjazde. po zlueeni kornunistov a social­nyeh demokratov v jednotnej KSS malo dost' k obdobnej akcii aj medzi ich odborovjmi organizaciami a ma­li sa tak vytvorit' jednotne odbory pre eele povstaleeke Siovensko. Tato zjednoeovacia odborova konferen­cia sa uskutocnila 15. okt6bra 1944 v Podbrezovej, najma vzhfadom na mnoistvo robotnfctva. ktore bolo za­mestnane v miestnyeh ieleziarnaeh. Konferenciu pripravovala Komisia pre odborove organiz,icie, ktora vznik­la na Zjednocovacom zjazde a bola riademi sekretariatom vedenia KSS. Reprezentovala akesi docasne vedenie

odborov. Konfereneie sa zucast nilo asi 200 delegatov z viae ako 130 zavodov a pribliine rovnaky pocet hosti. 5 hlavnymi politickymi refenitmi vystupil G. Husak a J. Sverma, ktory prUete! na Siovensko z Moskvy. aby v intenehkh exiloveho vedenia ceskoslovenskyeh kornunistov usmernoval politic­H aktivity povstaleekej KSS. Viaeere instrukcie, ktore sa J. Sverma a vedenie KSS snazili presadit', sa vzhfadom na od­por demokratov ti kratkost' Povstania ui nestihli realizovat'. Zaveretne rezolucie zo zjednoeujueej konfereneie odborov poiadovali postavenie svojich zamestnaneekyeh podniko­vyeh rad a zavodnyeh vyborov na uroven vedeni podnikov. KSS tym na jednej st rane sledovala proklamovanu snahu o zamedzenie svojvorneho rozhodovania vedenia podnikov ohrozujucieh socialne postavenie svojich zamestnancov; na druhej strane tym sledovala ciel' politicky sa zmocnif podnikov a znieit' klasieke politieke zazemie neravicovjch stran v hospodarskych institllciach a ekonomickej sfere. Delegati poiadovali tiei v zmysle prirodzenej favicovej agendy znarodnenie. V tomto pdpade vsak - s ohradom na nefavicovyeh partnerov v Povstani a vacsinove odmietanie radikalneho vseobeeneho znarodnovania slovenskou spo­loenos(ou - malo znarodnenie postihnUt' iba majetok I'udac­kyeh kolaborantov a "nepriaterov statu", t. j. Nemeov.

Povstanie patr! nepoehybne medzi najvjznamnejsie udalosti v modernych slovenskych dejinaeh. Pre Siovensko 20. storocia ma jehovyznam minirnalne dye dimenzie, prvou je zlomova uloha, ktoru zohralo pre slovensky narod v dobe svojho trvania, a druhou je vplyv, ktory malo na povojnovy vyvoj. Prioritnym politickym cidom Povstania bolo prispiet' maximalnou moinou mierou vlastneho prieinenia k po­dike Nemecka a s l1im kolaborujueeho I'udaekeho rdimu. Od sirky a uspdnosti vlastneho oslobodenia potom zavisei povojnovy vplyv, respekt a moinosti slobodnej vofby povoj­novej slovenskej politiky. Udri odboja a Povstania si pine uvedomovali, ie povojnovu politicku seenu na Slovensku ovIadne ten, kto najvyraznejsie zasiahne do ukoncenia vojny a nastupu povojnoveho reiimu. Povsta leeke vedenie

....... ~.~ .. IIUla' .. ...-,1I.-­,....." .u _ .... , .la ..... ~ tonIe .. ~_.,.la ~ ....... ~I

"s ,..,,, Dtldo,.,.·-....., • '* ... ".,.... .,. ........ ~u ..... S"'S .... ~··-... ~ .. ~ ",ta. 81111 ..... ,..s. ........ 11 ..... JU1,1tal .J, •• ..., SIM _~ - -S'* .. ~_ u_~ ... --.t. ~ _ ,. .....

'-'- .... ~ ~C' ... ."at' 6Ibe.a.tqo ell.r ........ ......... ftW~ ~ .......... ~ ......... ~1"

....... hila _l_tuor sa .la ... . • y t.~~ clrril1 _-'- ., ............. :...,.

y .. ~ *rill _n1tI ., .. "_tldolta tn. ...... ~ ,. ~ _21a1 ~ 'fJ'W'ft:Uo'" .... 'J',:a~ ..... Jed"" tI'1alJ lea ~'h ...,.:udII~_2. c:..­_ •• ~~ ... la. ..... ftBJa • pr04Q:1OCtl -2'S ..... ... 0 ~.tneDeoh. ktorPJ, ..... ~. I'N~ ........ -' ........,. 'r."---."...a'" .... e-•• "''ftlU.ldI. r."10",*

I. ,~ • ..a. UIIO ... I •• a. II ,. .a.1 0 ,'YQQlIIl • ~. ftIIIMII e. l44 • nJIaI 1920 ••• I •• ~. M~ ,... ....... !M.

:1--' ........ 1 ~ ..." ..... 0 MTo.-...,....... ~ ....... .,. "1~'" .. _pi.....,. ..... ,.. • .......a..t ........ _--' pzt ....... 1_11»-............. l11li&1\#* ~ ... tI\III~I" .1 .,..~ ~ ....... __ ,. ... 'I:.dka JdS'-'- I "-~I -___ ow ...... ...wrt-" .... ~1a~ • ,"ooTDtllL J4II. . ..-•• tI_ .......... ':"'_Ia ."... ••• ttua _ .... , ...., ~ •• ~."'_ Ulal1'" ow.:.:::r.

,... ..... u..a.wk .. ~ De JlikJ-a._ ~ ........ 'II' 'hIW .... u.,.. I 1r.'-f:d .,.,... " .. ~ ....... ,.u. ......... .,.. "Ot-I tal 1I'1t.

chcelo Povstan!m zabezpeci( Slovensku rovnocenne miesto v povojnovom Ceskoslovensku a strednej Eur6pe. Nechcelo sa spolieha( iba na to. co vybavi pre povojnovu republiku exilovy prezident BeneS a vhida. Uvedomovali si, ze exilova reprezentacia vnimala Siovakov najma eez prizmu odtrnulia sa Siovenska od Ceskoslovenska. kolabonicie s nenavidenym Nemeckom a .. vyh rievania sa" v jeho priazni ci prosperovania z vojnovej konjuktury. Na druhej strane ale nechceli. najma nekomunisti, aby oslobodenie prislo iba automat icky z vj­chodu s prichodom CA. Komunisti aj obcianski demokrati si uvedomovali nutnos( akeie, ktora by zmazala predosly vermi zly dojem, ktory vyvolal fudacky podief na nemec­kej vojne voci Spojencom. Potrebovali zmeni( znamienko posudzovania Slovakov antihitlerovskymi vel'moeami z ne­priatdskeho naroda na spojeneckY. A ked'ze takato zmena neprichadzala od oficialnej reprezentacie slovenskeho statu. musel ju zrealizovat' odboj. Pritom jedinym dostatocne ma­nifestacnym sposobom. ako to uskutocnit', bolo sirokospek­tralne Povstanie. Dba politicke prudy Povstania vsak, okrem toho. mali aj svoje vlastne. specifieke politicke ciele. Nekomunisti sa pasivityv zaverecnej faze vojny obavali naj ­ma preto.lebo si boli vedomf toho, ze ten kto oslobodzuje. si na dobytom uzemJ urcuje aj svoj politicky re:iim. Neeheeli iba zo zalozenymi rukami vyckavat'. pokiarrudacku lotalitu vystrieda nova - komunistieka. Aj slovenske komunistieke vedenie sa. k celonarodnemu Povstaniu stavalo kladne. aj ked'z inych pricin. Od napadnutia ZSSR. ba eSte i sk6r. boli slovenski komunisti z Moskvy vefakrat vyzyvani a instru-

-. -• 4-a..~ *'....- .1':1 ..,."tn.1 .~ M&l!1u ~ "I~a lOilMM. alr. .... · .. 1 .-::'I.'YI:I"I'II!;~:' ':U:. IkI 'II ~ ,fIr.,..- ..... .,..,. • •. -,t .. rA .:11 21 Wnl ~ • ...,.... ... ~ .....

Ii.f.'ft;:in.:e.i:. ~C)Z'O •• tUol .... " 'lc:h ~ r.a...'"1.a ..... Slo,-cnoIklj :lL....., •• ~ r..4::- • ., 1r;t:org,'. bJ' :J01; ~1" •• ~: <10·-:':31 rte5ed •

lJeaM.'I1.&.1 ou.am 'I'1t.etn1.,t'7Lo P?".h.~._·"" A ~o"t:r,,~'. 1Ib7.bolJ' poIJUt:er.( I'Oc1k; • ~.':oIl t'''~ 1C!1 .• ,.,utUu llI __ obI;; I ;:oI.?~"",,,;=. ~.tIJI:. t'l'UUoIII.

... eollc1o :u.'".:..~~ 1 o!oUoI.I.; llilprS.L.WZa ......

I'e" IaIU .... r • ~~.J.j-lot

..... J:la&4 ~~ 'I"".r. _D!.::;' ..... r

• odor Je l!l€nom ti­V :':l4brczovej •

ovani k ozbrojenemu boju proti kolaborantskemu rezimu bojujl.icemu proti Sovietom. Pokial'sa vsak spoliehali iba na svoje sily. boli ieh uspeehy s partizanskym hnutim ci sabo­tazami minimalne. V spojeni s obcianskymi demokratmi sa im vsak nukala nesmierna sanea skutocne pred Moskvou ukazat'. aky odpor dokazu zorganizovaf a ako vedia zlomif snahu SR nad'alej sa podiefat' na protisoviestkom bojL Crt ala sa im prHe:iitos( vydobit" si za takuto vel'ku odbojovu akciu respekt niden svojich exilovyeh predstavitel'ov z vedenia KSC v Moskve. ale aj medzi samotnymi najvysSimi soviet­skymi predstavitefmi.

Vojenska pora.zka Povstania vsak sposobila. ie politicke ocakavania vedueieh povstaleekych politikov sa splnili iba ciastocne. Uskutocnenim Povstania sice ocistili Siovensko od bifagu predoslej pronacistickej kolaborcicie, vydobili si znacny vplyv a ich politicke nazory museli braf v Londyne i v Moskve do uvahy. Napriek tomu boli pri oslobodzovani uplne zavisH na vonkajsich ozbrojenyeh silaeh. Tento hen­dikep znacne znizoval ich politicky kredit pre povojnove obdobie. Na oslobodzovanom uzemi Siovenska. postupne predavanom CA eivilnej sprave, si SNR fakticky este doka­zala podria( monopol moci. Reprezentanti SNR na cele s V. Srobarom a J. Pullom, urcen! jej vedenim pre spnlvu oslo­bodzovaneho vyehodneho Siovenska. svoje ulohy zvladli.

OdleteJi sice 23. okt6bra 1944 z Banskej Bystrice iba v nimci deJegacie minist ra Nemca, ktory mal za sebou autoritu lon­dynskeho ex ilu. ale dokazali sa na oslobodzovanom uzemi presadit'. Ai po plnom etablovani sa novej ceskoslovenskej vlady v Prahe doslo vsak v rokoch 1945 ai 1948. respek­tive 1960, k postupnemll odburanill vsetkych prvkov mi­rodno-politickej samospravy, ktoru si Siovaci voci ceskej polil ike vd'aka Povstaniu vydobili. Vlastne politicke ciele obcianskych demokratov a komunislov v Povstani nenasli v povojnovom obdobi svoje zohfadnenie. Demokratom sa podarilo uchninit Slovensko od komunistickeho rezimu iba do februara 1948. Omnoho lepsie nepochodili ani povsta­lecki komunisti , z ktorych sa vacsina v ramci vnutrost ranic­kych cist iek dostala v 50. rokoch do komunistickych vaznic. Napriek tymto nezdarol11 s uplalnenim sa povsta leckych politickych cidov v povojnovej realite rudovo-demokralic­kebo a kom unistickeho Ceskoslovenska, Povstanie - svoji­mi motivm i boja za politicku slobodu a narodno-politicku samospravu - dalo Sloven sku idealy, ku ktorym sa po roku 1989 hrdo prihhisilo a stale hhisi.

8. POYltaleckil kultura a umenie

Poverenictvo SNR pre skolstvo a narodnu osvetu, pod spravu ktoreho patri la aj oblast kuhury a Ielesnej vychovy. viedli od I. septembra 1944 ako spolupoverenici]. Lettr ich a A. Bahu rinsky, od 5. septembra do 23. okt6bra 1944 funkciu poverenika vykonaval Lettrich, zaroven bol aj clenom predsednictva SNR a podpredsedom fo rmujucej sa Demokratickej st rany. Jeho zaslupcom za I'aviciarov sa sial O. Pavlik, po nom od 15. okt6bra 1944 L. Simovic. Treba poznamenat, ie poverenikovi Lettrichovi sa vo svojom urade podarilo zamestna( mnoistvo vyznamnych kultur­nych, umeleckych a vedeckych pracovnikov, neraz sucasne vyznamnych Iiteratov.

Takmer sesfdesiat dnl Povstania nemalo iba svoj vojen­sky a poli ticky rozmer, ale pocas tohto obdobia sa na po­vSlaleckom uzemi formova l aj kulturny a umelecky front. Jeho nositel'mi boli vyzna mni, menej znami a vtedy este aj celkom neznami neskorsi slovenski novi nari, publicisti. spisovatelia , rozhlasovi pracovnic i, divadelnici, filmari , fotografi, vytvarnici , hudobnici, osvetari a zamest nanci skolskych i kulturnych za riadeni. Do tej to skupiny moie­me zaradif aj predstavitefov mibozenskeho zivota, predo­vsetkym evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku , klori ui pred augustom 1944 vyrazne participovali na odbojovom hnut i a nick tori i priamo ucast'ou v Povstani. Vsetci sa podiel'ali na vytva rani fenomenu autent ickej povstaleckej kultury a umenia svojimi aktivitami v rozlienych profesiach a posta­veniach, pricom vlastne intelektllalske schopnosti vyuzivali vprospcch Povstania. Po jeho potlaceni mnoh; odiSli do he r a pokraeovali v odboji, d'alS! sa rozi sli medzi obyvatel'stvo, kde ziJi a p6sobili v ilegalite. NajneUast nejsi padli do ruk nepriatefa, boli mueeni a vazneni, neraz aj popraveni.

Mimoriadne vyznamnu ulohu na poli informacii i ku l­tury pocas SNP zohra la povstalecka periodicka tlae, novi ­ny a casopisy, ako aj Zpravodajska agentura Slovenska (d'a lej

ZAS). Len ojedine!e niekton! periodika, ktore preSli na stra­nu povstalcov, vychadzali do augusta 1944 legalne. VaNina sa ako sucasf odbojoveho hnutia vydavala ilega lne a ( innosf redakcii tychto periodik sa legal izovala az na povstaleckom uzemi. Novinami sa prezentova li politicke zoskupenia, or­gany novej slat nej moci a spravy od SNR, poverel1lctiev, cez okresne ai po miestne narodne vybory, vojenske velitel'stva i partizanske jednotky. Na povstaleckom uzemi v tomto obdobi vychadzalo okolo tridsat' novin a Casopisov, pricom niektore mali dobre vybudovane a fungujuce redakcie, tlacili ich v mnohotislcovych nakladoch ako denniky l1a viacerych stramich. Z inych vyslo len nepravidelne niekofko eise! na jednej strane a viae ako noviny pripominali leta­kovu agitaciu. Okrem svojich politickych a informaenych zamerov predstavovalo najdeleiitejsiu i najsledovanejsiu su­cast' kai deho periodika aktualne spravodajslvo z povsta lec­kych i zahranicnych frontov, detai lne pribliienie vojenskej situacie, 0 co Citatelia prejavovali najvaes iu pozornost'. Aby boli fieto informacie rychle, presne a pohotove, 0 to sa mala posta raf ZAS. Tato institucia sa pod vedenim 1. Trochtu konstituovala 6. septembra 1944 v Banskej Bystrici ako treti spravodajsky odbor uradu predsednictva SNR. teda, v pod­state, islo 0 jej tlaeovu kancehhiu. V ramci ZAS-u vzn ikli dye redakc ie, a to zahranicnopoliticka a vnutropoliticka. V prvej sa prebera li predovsetkym spravy z vysielania mos­kovskeho, londynskeho, a neskor i pariiskeho rozhlasu. ktore sa spracovavali do agenturneho spravodajslva. Druha redakcia. zaoberajuca sa dom.kimi udalost'ami, uzko spo­lupracovala s povstaleckymi politickymi a vojenskymi or­ganmi , rozhlasom a periodickou tlaeou, najma frontovymi dopisovatefmi a spravodajcami. Denne pr ipravila pafdesiat ai sest'des iat stnin spravodajskeho malerialu . klory sa tymto instituciam Ilasledne spalne poskytoval pre ich interne po­treby i na vseobecne zverejnenie a publikovanie. V oktobri 1944 Trochtu vo funkcii veduceho redaklora ZAS-u vy­striedal E. Sykora.

Od 9. septembra do 25. okt6bra 1944 vychadza li v Ban­skej Byslrici najrozsirenejsie povstalecke politicke noviny, dennik Pravda (osemnast't isic vytlaekov, spolu styridsaf Cisel) aka ustredny t laeovy orga n KSS. Ich se£redaktorom bol M. Hysko, od 17. seplembra 1944 J. Sefranek. KSS od 24. septembra do 22. okl6bra 1944 v Banskej Bystrici v na­klade pat'tisic exemplarov na seslnastich st ranach vydavala aj casopis - tyidennik pre polit iku, kulturu a hospodar­stvo Nove slovo. Jeho spoluzakladatefom a zodpovednym redaktorom bol G. Husak, graficku upravu robi! D. Sule, s redakciou uzko spolupracova li a v redakcnom kruhu p6-sobili favicovi intelektuali L. Novomesky, A. Matuska, dalej o. Pavlik, herec A. Bagar a vytvarnik S. Bednar. Nove slovo malo ambiciu v povslaleckych podmienkach pokraeovat' v trad icii i'av icoveho casopisu DAV, pricom sa prednostne zameriavalo na vnutropoliticku a kulturnu problematiku.

Narodnie noviny vychadzajuce v poete asi lisle vytlac­kov v Martine sa, ako byvaly t lacovy organ Siovenskej na­rodnej slrany, uz pred augusto l11 1944 dostava li do opozicie voci bratislavskej vlade a fudackemu reiimu. Po vypuknuti SNP ich redakc ia presla na stranu povstaJcov pod vedenim

Skupina armadneho filmu pod vedenlm PaTa Bie1ika pri praci pocas SNP

~

BOJOVNiK OIlOAN tESKOSLOYHNSIH!1 AIIMAoy

Hotsa,."ae t Proi rancfli

prichcid:.ajti

aranim. sa a ubninime, boJuJeme a .r. ... rra.r.im.1 z,rioa".li ........ Iw-..j_J1.VIIL .. 17._._ ,.'s • .- .... lu· .. IMnod<,~ • ........,.,....I ............ I •• .r ..... Hoo' H .. to ft, V. '" • _. T~, -"-" .wI .. oo/I~_ • po .. lu.. ... ' .. p .. ,.._ ... "_u. h. -"'k~.l .... IIM. uf<'*" ,.., ....... ftd<cII NIt""'. H_I .... .l I' ~I ....... -':1 H--=I.ol ..... 1.

Z ..-.,_. p •• I .... ' ....... ",.hU tn ,,--",,, j;.u4li. , ... n • .,ri. po""., bolo .., pori,... .... n oIIolllch .... ""' ..... ~ ... ltj.""~ ._

.\',1 nuUjl'{nf" ,' ••. .100,. __ .... ",'.

:::"::.i:::::1-...... .... _-.-I"' __ t;tooi

~5ga :. ..,.-...-..... _-.-,.._. __ ...... ..,,_. _ ._ ...... , .. _ ... -=' -,. !IO~. 0-

Situada na frontoch

Y., .... fWtj.,,...,,.-.,.,,-... .... _­_.,. __ .'""',.,. .... ~._<oI" _~..,."."_ ... ......,,...,.t"joI .. _,.'u 0 i00i)" ... .,. ... 11 .... _,,_

04~IIjOOO/<'u;""""",,,,,,,Io,",, ",_.-.....ll1D1X1-...Y".-.<t><-"",."" tfoo.i<J,..,.. _ ..... t<JI nil "'_ J' __ _1 .... _.,~J".,..,..._··r . ..,,.. POVSTANIE

.... 1 ); 0 7 ~ ! II Z" ~ .I .. r ~ DO"" C ;; H 0 j I 0 • 'I' tI

P .. t " 01. I ~ ... r. " ... 1 • 01. ... l .. , ..... ",:. I

,olnl~ prY; /1,10 '''''0 "'0 ..... 5 ...... _ ......

I"nk .... tiI ... j_ .~clriafl Viotlc, •• I~ n .. ob'''"UI

Sla ... a hrdlnom ad St •• ena a ostatnych bojovych Us.ka ... '

RLAS GEIER! t'>akujeme Sovietom fiuual Ilul na §Ionnlkl

maticneho pracovnika a dramatika J. Barca-Ivana, pricom sa slali tlacovym organom ONV v Martine. V suvislosti s moznosfou obsadenia Martina 8. septembra 1944 presla zavedemi a skusena redakcia Narod nych novin z tohto mesla do Banskej Bystrice, kde sa zaradila medzi ustredne periodi­ka formujuceho sa demokratickeho hloku. V ich povslalecke; banskobys­Iricke; redakcii pracoval prekladatef, a zaroven sefredaktor F. Jesensky, slo­venski literati I. Kruiliak. A. VrbackY. Funkciu ustredneho tlacoveho organu vznikajucej Demokratickej strany vsak od 17. septembra do 25. okt6bra 1944 v Banske; Bystrici plnil dennik Cas s nakladom pat'tisfc exemplarov. Jeho sCfredaktorom bol I. Thurzo. ad 12. septembra do 14. ok16bra 1944 kat­dusobotu vydava lo predsednfctvo SNR v Banskej Bystrici tyzdennik Oradny vestnik, prinasajuci nove pravne pred­pisy. vyhlJ.Sky, obeiniky, opatrenia, rozhodnut ia, oznamy a uznesenia tohto vrcholneho politickeho organu. ktore plalili pre povstalecke uzemie. Casopis pre narodnu vychovu Hlas fudu (sedem Cisel, redaktor L. Sara) v septembri a okt6bri 1944 v Banske; Bystrici v naklade tisfcpat'sto vytlac­kov pripravovalo Poverenfctvo SNR pre skolstvo a narodnu osvetu. Vlastne noviny mali aj niH ie urady statnej spravy, ked' okresne narodne vybory vydava li tieto periodika: v Martine uf spominane Narodnie noviny, v Prievi­dzi Povstanie (redaktorka: prozaicka K. Lazarova). v Modrom Kameni Zvesti, v Ruiomberku, resp. Liptovskej Osade Vpred, v Liptovskom Mikulasi Olok. v Revucej Nase spravy (redaktor: bas­nik J. Brocko), v Hnusli Hlas Gemera. \'0 Zvolene Hlas naroda (redaklorka: H. Gottliebova-Nova), v Dobsinej NilS bo;; narodny vybor v Klenovci vydaval povstalecky casopis Napred. Politicko-propagacne oddelenie veli­teTstva Prvej ceskoslovenskej armady na Sloven sku vydavalo povstalecky dennik Bojovnik od 6. seplembra do 25. 10. 1944 (styridsat'dva Cisel) v na­klade at dvadsat'piit'tisfc vyt lackov na dvoch strankh v Banske; Bystrici. informujuci 0 aktualne; situacii na po­vstaleckych fronloch. ad l. septembra d09.okt6bra 1944 sa v Harmanci tlacil

Vladimir Clement is MarekCulen

vo forme agitacnych letakov v naklade az pat'desiattisfc exemplarov povstalecky casopis Otok. kde funkciu sefredaklora zastaval F. Holdos. prieom tolo letakove periodikum pinHo agitacne ulohy a za tymto uee!om bolo zhadzovane z lieta­die!. Z ozbrojenych zloziek SNP aj viacere partizanske jednotky prostrednic­tvom svojich pracovnikov agitacie a propagandy pripravovali a vydavali vlaslne casopisy a lelaky. Ceskoslovenskeho partizana v septembri a okt6bri 1944 na Starych Horach vydavala Prva ceskoslovenska partizanska brigada J. V. Stalina, casopis Partizan Prva ceskoslovenska partizanska brigada J. Ziiku na hornej Nitre, sueasne niekol'ko cise! rovnomenneho casopisu nepravide!ne pripravila II. slovenska partizanska brigada generala M. R. Stefanika v Kunerade a Par­tizanska brigada JanoSik, Slovensky partizan vychadza l v gescii brigady kpt. J. Nalepku. Povstalecka Ilac a zurnalist ika v septembri a okt6bri 1944 vyraznou mierou prispela aj k rozvoju kultllry, ked'sa popri vojenskych, politickych, hos­podarskych a inych olazkach venovala i rozvoju duchovnej nadstavby vteda;sej spolocnosti. Pocetne; citatel'skej obci prostrednictvom kulturnych rubrik casto prinasala i poeziu, najma povstalecke verse klasikov aj sueasnych autorov. V SNP sa formovali a vyprofilovali d61eiile mienkotvorne noviny i Casopisy. v redakci­kh ktorych p6sobili ako novinari a publicisti aj popredni predstavitelia sloven­skej kultury, literatury a umenia.

Popri periodicke; tlaci d'alSim vyznamnym masovokomunikaenym pros­triedkom, ktory sa stal i neodmysliternou sucast'ou povstaleckej kultury a ume­nia, bolo rozhlasove vysielanie. Ui pred augustom 1944 v tomto smere domacemu odboju napomahali rozhlasove vysielania spate s druhym eeskoslovenskym za­hranicnym odbojom v Londyne a v Moskve. i ked'za ich pocuvanie hrozili doma­cemu obyvatefstvu rozlicne represalie zo strany vladneho rudackeho retimu. Aj doma, v Slovenskom rozhlase v Sratislave, sa pod vedenimliterarneho tajomnika a dramaturga G. Raposa a sportoveho reportera J. Baladu sformovala odbojova skupina. Najvypuklejsie sa 10 pre;avilo, ked' pod vedenim Raposa vzniklo oa p6de Malice slovenske; v Martine rozhlasove studio s Iiterarno-dramatickym oddelenim. ktoreho relacie boli kriticky namierene proti panujucim pomerom. Aj v pobocke Siovenskeho rozhlasu v PreSove p6sobili odbojari zoskupeni oko-10 redaktora, publicistu, Iiterata a basnika A. Pridavka. D61eiite bolo liez 10, ie z Martina, a najmii z PreSova sa pred vypuknutlm SNP cast' technickeho rozhla­soveho zariadenia premiestnila do Banske; Bystrice. Pocas Povstania pokracoval vo vysie!ani britsky rozhlas (BBC) pre Ceskoslovensko v ceStine a slovenCine ako sucast' vysielania pre Eur6pu, ktore svoju cinnos!' zacalo uz 8. seplembra 1939. V auguste 1944 sa v ramci redakcie Hlas slobodnej republiky ako oddelenia

informatneho odboru zahranicnych veci ceskoslovenskej exi~ lovej vhidy v Londyne vysielali osem­krat denne spravy a komentare i d'alSie reiacie, v ktorych, samozrejme. dosta­vali priestor najvyssi politicki pred­stavitelia. Zo Slovakov v londynskom rozhlase sa na Siovensko pravidelne prihovaral politik. diplomat a basnik J. Slavik, politik}. Pauliny-T6th, publici'­ta V. Clement is ako veduci vysie!ania, literati. publicisti a basnici T. Herker Florin, E. GoldstOcker. H. Kracko a J. Caplovic. hlasatel'kou bola R. Hajkova. Tuto kornunitu nesk6r v okt6bri 1944 posilnil L. NovomeskY. Tito i d'alSf prispievaJi i do exiloveho odbojoveho Casopisu Nove Ceskoslovensko v Lon­dyne. ktory venoval osobitnu pozor­nosf odbojovemu hnutiu na Siovensku a nesk6r Povstaniu. Po jeho vypuknuti sa cinnost' londynskeho vysielania orientovala na tuto udalosf, napr. za­sadny postoj k nej 8. septembra 1944 zaujal vo svojom rozhlasovom prejave exilovj ceskoslovensky prezident Benes. Pocas Povstania pokraeoval vo vysie!anf i moskovsky rozhlas pre Ceskoslovensko v eestine. nemcine a slovencine, prieom jeho cinnos! organizovalo moskovske vedenie Komunistickej strany Ceskoslovenska. Na eele slovenskej redakcie Za slo­vensku slobodu. ktora ses!-sedemkrat denne pripravovala spnlvy. komentare a relacie, stal cesky komunisticky politik V. Kopecky, zo slovenskych p6-sobili ako rozhlasovi redaktori E. Fris, S. Major a M. Culen. ktory bol po pri­chode na Siovensko od 28. septembra 1944 ucastnikorn Povstania a clenom plena povstaleckej SNR.

Najvyznamnejsiu ulohu v tom­to smere vsak nepochybne zohral Siobodny slovensky vysielal v Ban­skej Bystrici. Svoju cinnos( zatal 30. augusta 1944 ako jeden z hlavnych mo­bilizaenych, organizaenych, spravo­dajskych, informaenych. osvetovych, kuhurnych i litenirnych prostriedkov povstaleckych si!. Hned' od zaCiat· ku sa v nom z oblasti praktickeho pisomnictva zverejnovali politicke manifesty, proklamacie a deklaracie, d'ule; podrobne spravodajstvo 0 situa­cii na bOjiskach. pravidelne sa vysie!ali spravy a rozJicne reiacie, pripravovaJi

Gen. RudolfViest a Ctibor Kova~ v rozhlasovom ~tudiu SSV

sa literarne a dramaticke pasma, recitovalo sa najrna z klasickej romantickej domacej a ruskej poezie. ale aj verse sucasnikov. dom.lcich ulastnikov odboja. Tento fak! si uvedomoval tiei nepriatef. preto uz 2. septembra 1944 podnikolle­tecky nalet a znicil budovu i studio Slobodneho slovenskeho vysie!aca v Banskej Bystrici. Neznamenalo to vsak koniec vysielania. Technickemu zabezpeceniu povstaleckeho rozhlasu, vedenemu]. Vrabcom, sa podarilo sfunkcnif nahradny mobilny improvizovany vysielac. ktory niekedy sice nemal dosah ani na ce!e povstalecke uzemie. ale zdarne pokracoval vo vysielani . z bezpecnostnych dovodov na rozlicnych miestach. Dokonca od 20. septembra do 27. okt6bra 1944 v celodennom programe. Veducim Siobodneho slovenskeho vysielaca bol skuseny rozhlasovy pracovnik a literat G. Rapos. jeho zastupcom rozhlasovy spolupracovnik a vytvarnik A. Holly. administrativnym veducim sa stal byva· Iy rozhlasovy pracovnik z Bratislavy a sportovy hlasatef J. Balada. Vo funkeii rozhlasovych rei.iserov posobili C. Kovac, literarne cinny I. Teren a p6vodne herec M. Dudas. Hovorene vysielanie pripravovali popri Dudasovi spisovate· lia C. Stitnicky a P. Karvas. Hlasatefmi. okrem agilnych Dudasa a Terena. boli

Slobodny slovenskyvysiela~ (SSV) v Banskej Byslrici

Gabriel Rapo~ Ladislav Sara

L. Sara, F. Oktavec, N. Hejna a V. Markovicova, hlldobnym redaktorom sa stal J. Hadraba. Ako alltori, spolutvorcovia a ucinkujud v reladach Slobodneho slovenskeho vysielaca v septembri a oktobri 1944 vystupovali viaced sloven­ski hudobnki. herd, spisovatelia a vytvarnici. Autorom zvucky bol ,. Cikker. Vacsina pracovnikov a spolupracovnikov Siobodneho slovenskeho vysielaca, ktory sa naposledy prihlasil 27. oktobra 1944 zo Sporthotela Donovaly. d'ale; pokracovala v odboji a partizanskom hnutf.

S novinarskou. redaktorskou, publidstickou a d'alsou povodnou Iitenirnou pracou v povstaleckej periodickej tlaci i v rozhlasovom vysielani pocas SNP suvisela vacsina aktivit slovenskych spisovatefov - povstalcov. mladi zacinaj­ud autori sa zasa zucastnili tejto udalosli, aby demonstrovali svoj obciansky postoj. Povodna liten\ rna tvorba pocas Povstania sa najviac pestovala v ob­lasti poezie, esejistiky a puhlicistiky, len okrajovo sa tykala pr6zy. V d6s ledku ohranicenych casovych okolnosti mohli vzniknut len kratke prozaicke utvary, ktan! sa dali zverejnit' v pavstaleckej tlaci alebo rozh lase. Prozaicki spisovatelia si vsak pocas Povstania rohili poznamky, na zaklade ktorych boJi v povojnovom obdobi napisane rozsiahle romany i cele romanove epopeje. V poezii - popri velikanovi L. Novomeskom - bali z priamych uCastnikov Povstania znamejsimi

poetmi K. Bezek (pacas SN P predseda Okresneho narodneho vyboru v 001-nom Kuhine), A. Plavka, A. Pridavok a E. RiecanskY. Inl Jen vstupovali do literarneho diania aleho este tvorili iba pre seba. Osobitnu skupinu vsak predstavovali mladi povstalecki basni­d, ktod pisali obciansky motivovane burcujuce verse, zvycajne publikovane v regionalnej odbojovej tlati. Tito basnici, suborne oznacovani ako .,ge­neracia 1944", nebojovali len perom a poeziau, ale priamo aj so zbranou na povstaleckych frontoch, kde vyhasli ich iivoty a predcasne sa skoncila nadejna basnicka cesta - J. Bocko, L. Dzuranyi-Orlov, O. Frank, M. Herz, B. Kocur, V. Kopecny, S. Marach­Petrovsky, M. Marecek. Co sa Iyblo prozaikov, medzi nich treba zaradit' i jedneho z dvoch predsedov SNR a ve­ducich osobnosti odboja - V. Srobara. Do SNP sa aktivne zapojili aj mnohi ini. Z dramatickych spisovatdov v prospech Povstania a jeho masovoko­l11unikacnych prostriedkov pracovali J. Bare-Ivan, M. Razusova-Martakova, v. Markovicova-Z<iturecka, a najma P. Karvas, ktory aj v povojnovej dra­matickej tvorbe cerpal z povstaleckej tematiky, podobne ako dais! ucast­niei Povstania, vyznamny sJovensky dramatik L. Lahola a dramatizator J. DohilanskY. Paradoxne, z Iitercirnych tvorcov moino najpocctnejsie a najre­prezentacnejsie zastupenie v SNP mali literarni vedci, publicisti a esejisti, ktod v povstaleckej tlaci i rozhlase

n, ~~b.~.

e:~I:I: : \: :!t~: I 1 .£.ttJ,,, /

Znelka Siobodneho slovenskeho vysie1aca od lana Cikkera

nasli yerke pole na uplatnenie svojho litenirneho talentu a publikovanie obcianskych i politickych postojov. Neraz p6sobili i ako uradnfcky apa­nit v povstaleckej administrative. Osobitne postavenie zaujima v tomto smere litenirna vedkyna, spisovatel'ka a stredoskolska ucitel'ka A. G61lnerova­Gwerkova. ktora sa zapojila do odboja, pocas SNP bola clenkou Okresneho narodneho vyboru v Banskej Stiavnici a po jeho potlaceni ju 18. decem bra 1944 popravili pri Kremnicke.

Z iniciativy herca, reiisera a di­vadelneho organizatora A. Bagara, predtym C1ena Siovenskeho narod­neho divadla, potom sefredaktora Siovenskeho rozhlasu v Bratislave, napokon roku 1944 spoluzakladatel'a a umeleckeho sefa Slovenskeho komor­neho divadla v Martine, vzniklo pocas SNP 12. septembra 1944 Frontove divadlo v Banskej Bystrici, ktore bolo od 25. septembra 1944 zaCienene ako samostatna jednotka do Zboru osve­tovych d6stojnikov Prvej ceskosloven­skej armady na Slovensku. Malo svoju herecku, hudobnu a tanecnu zloiku, dokonca aj iluzionistu. Frontove di-

Alibeta Gollnerova-Gwerkova

vadlo nastudovalo a inscenacne obmienalo zhruba dvojhodinovy umelecky program zahrnujuci prihovory, hudobne koncertne (isla, recitacie, t'aiiskove politicko-agitacne i zabavne scenky a skeee, piesne a tance. Toto zajazdove ume­lecke teleso pod Bagarovym vedenim po prvykrat uCinkovalo 15. septembra a do 25. okt6bra 1944 realizovalo na povstaleckom uzemi okolo pat'desiat pred­staveni, niekedy aj dve-tri denne. Frontove divadlo sidlilo v Banskej Bystrici, ale ako zajazdovy sub~r vystupilo vo viacerych slovenskych mestach a obciach i pol'nych vojenskych a partizanskych taboroch. Z personalneho hradiska bol

Clenovia Frontoveho divadla, 2. zrava Frantisek Zvarik

uSlrednou osobnosfou Frontoveho divadla jeho zakladateJ', veduci, re­iiser a herec A. Bagar, ktory okrem organizacnych pnk pocas predstaveni po uvodnych prihovoroch popri reiij­nom vedeni vyslupoval v najsilnejse; hereckej zloike suboru. Tu Ivorili aj d'alSi profesiomilni herd: E, Medek zo Siovenskeho komorneho divadla v Martine, F. Zvarik zo Siovenskeho narodneho divadla v Bratislave, A. Cvekova-8asislova a A. VandHk, obaja zo Siovenskeho divadla v Presove. Okrem Fronloveho divadla majstrov­sivo tychto umeleov, najma ako her­cova redtatorov, vyuZival i Siobodny slovensky vysielac. V povstaleckom rozhlase p6sobil ako redaktor hovore- Andrej Sagar m!ho vysielania a hhisatd d'alSi byvaly lien Slovenskeho divadla v Presove - M. Dudas, Jeho kolegyilami, h13satel'kami Siobodneho slovenskeho vysielaea v Banskej Bystrid boli aj N. Hejna, t1enka Slovenskeho komorneho divadla v Martine, aM. Markovicova, po vojne profesionalna herecka zvolen­skeho divadla,

V auguste 1944 zatal Martin Holly st., reiiser filmovej spolocnosti Nastup v Bratislave. naknicaf v okoli Banskej Bystrice a Brezna folkl6rny film Hanka sa vydava. Ked' 29. augusta 1944 vypuklo SNP, filmovy stab prace na tej-10 snimke prerusil a nasledne sa daJ do sluiieb velitdstva Pr"ej ceskoslovenskej armady na Slovcnsku. Napokon lento filmovy stab zaradili pod referat pre veci filmove pri Po"erenictve SNR pre veci vnutorne. kde bol prednostom odborll J. Svikrllha. ktory, okrem ineho. na povstaleckom uzemi organizoval i distribudu a premietanie hranych aj dokumentarnych filmov. Vedenia povstaleekeho filmove­ho stabu sa ujal d'alSi reiiser spolocnosti Nastup, ui vtedy znamya mimoriadne popularny heree P. Bielik. Stab dale; tvoril kameraman K. Krska. asistent kamery V. Richter. zvu­kovy majster J. Plavec a asistent produkcie A. Sekula. Tenlo stab pod Bielikovym reiijnym vedenim nakrucal autentic­ke zabery z povstaleckej mobilizacie, nasledne pravidelne dokumenty z bojovych akcii "ojakov i partizanov. a to ai takmer do konca okt6bra 1944. Pri prechode do h6r ukryli vzacny nafilmovany material na cintorine v Ponikach, kde vsak vacsia cast' z neho podl'ahla zlym poveternostnym pod­mienkam pobs zimy 1944-1945 a zachovalo sa len torza. Aj zlomky z tohto materialu v povojnovom obdobi vyuiili tvorcovia slovenskeho hraneho i dokumentarneho filmu, osobitne P. Bielik, V oblasti filmoveho dokumentu vynikol i sovietsky kameraman M, Mojsejevic Glider, ktory bol na povstalecke uzemie zosadeny 26, septembra 1944 v pozicii pridelenca Druhej eeskoslovenskej paradesantnej brigady v ZSSR, Glider mal bohatc skusenosti, lebo ako pracovnik filmoveho iurnalu ZSSR p6sobiJ v ulohe kameramana vo viaceryeh partizanskych zvazkoch na Ukrajine. Na Sloven sku nakrucal dokumentarne zabery z povstaleckych

frontov a v tejto cinnosti pokraeoval aj po potlaceni Povstania, pretoie tll p6sobil ai do spojenia s jednotkami Cervenej armady 12. februara 1945.

Zo slovenskych fotografov sa do odbojoveho hnutia zapojila I. B1Ghova (kr, m, Elena Fischerova), ktora patrila medzi poprednc predstavitel'ky sod­alnej fotografie na Siovensku, doku­mentarnej tvorbe sa venovala menej, V komunistickom odboji pracoval D. llIek, zaoberajuci sa organizovane fOlografovanfm, klory sa pocas SNP stal spravodajskym pracovnikom SNR. V ramci plneni svojich propagandistic­kych uloh ako fotograf vytvoril subory fotografickych dokumentov a repor­tali 0 povstaleckych udalostiach. IIlek v tejto dokumentarnej cinnosti pokra­coval aj po potlaceni Povstania ako

prislusnik Stvrtej partizanskej brigady, pricom vytvoril okolo ses(sto dokumentarnych fotografii. Vyraznym pred­stavitdom povstaleckej fotografie bol K. Skfipsky, ktory od roku 1942 iii v i1egalite a v auguste 1944 sa prihlasil do Povstania, napokon bojoval ako partizan" skupine F. Mizeru vo Verkej Fatre. V povojnovom obdobi sa popri fotografii K. Skfipsky stal i vyramym reprezentantom 510-venskej filmovej tvorby. S partizanskym hnutim na hornej Nitre. a osobitne s partizanskou brigadou Janosik v rokoch 1944-1945 spolupracoval fotografL Jarusek.

20 slovenskych akademickych rytvarnikov medzi najvyznamnejsich odbojarov a ucastnikov Povstania palril S, Bednar, vynikajuci maliar. kresliar, grafik a iluslrator, ale aj publicista. Poeas SNP p6sobil Bednar v Banskej Bystrici, kde sa venoval politickej pnici, letakovej t"orbe a novino­vej kresbe, clankami prispieval do povstaleckej tlace. 20 socharova medailerov bol jednym z najvyznamnejsich na Siovensku uz v tom Case F. Stefunko. ktory ako slobodny umelee p6sobil v Martine. Po vypuknuti SNP sa prihlasil do Prvej ceskoslovenskej armady na Siovensku a ako jej prislusnik so zbranou v ruke bojoval na najt'aiSich povsla­leckych frontoch. Povstania sa zucastnili i d'alSf martinskf vytvarnici, bratia D. a I. Simkovci, overa znamejSim pre tragicky pribeh sa stal osud Martincana. mladeho malia­ra a grafika, partizana ]. Novaka, Predcasne v Povstani zahynul i maliar, grafik a ilustrator A. Weisz-Kubincan, po zajati za povstalecke aktivity bol umueeny aj maliar L Varga; odboj, Povstanie a utrapy koncentracnych laborov zazil karikaturista A. Richter. V komunistickej zloike druheho odboja a pri pripravach Povstania sa angazoval aj banskostiavnicky maliar E. Gwerk spolotne so svojou man­ielkou A. Gollnerovou-Gwerko"ou, ktora po potlaceni SNP tragicky zahynula. Vojnove pomery. odbojova cinnost'a po­vstalecke udalosti vyrame zasiahli i do iivota vyznamneho maliara a ilustratora K. Ondreicku. Z rasovych d6vodov bola pocas existencie SR prenasledovana a perzekvovana aj rodina skveleho maliara D, Skuteckeho. Jeho dcera - ma-

Iiarka K. ' iijuea v Banskej Bystrici, bola popravemi vo vapenke v Nemeekej. Jej brat , arehitekt A. Skuteeky, sa roku 1944 aktivne zucastnil bojov v SNP, kde ho zajali a zastrelili.

Najvyznamnejsou a najdoleii­tejsou osobnost'ou slovenskej hud­by v SNP bol hudobny skladater a pedagog Statneho konzervat6ria v Bralislave J. Cikker, klory sueasne posobil ako dramaturg bratislavskej opery Slovenskeho l1arodneho divadla. Povypuknuti Povslal1ia vauguste 1944 priSiel do Banskej Bystrice, kde sa sial vedueim vysokoskolskeho odboru l1a Poverenictve SNR pre skolslvo a na­rodnll osvetu. Cikker palril i medzi ex­ternyeh spolupraeovnikov Siobodneho

slovenskeho vysielaea a zlofil jeho Michail Mojsejevic Glider zvueku, v polovici oktobra skompo-

J. Geryk, spnivea Siovenskcho narod· neho muzea a tajomnik Muzealnej slovenskej spoloenosti. Z praeovnikov martinskeho muzea sa v odboji an · gaiovala i historicka a arehivarka M. Opoeenska-Jersova, ktora najvzae­nejsie fondy Siovenskeho narodneho muzea v septembri 1944 evakuovala z frontol11 ohrozeneho Martina do Banskej Bystriee. K priamym ueastni­kom Povstania r. 1944 patril i kust6d muzealnyeh narodopisnyeh zbierok A. Polonee, sueasne stredoskolsky ueitel'v Martine, a historik, pedag6g a kust6d muzealnyeh numizmatiekyeh zbierok J. S. Sikura, v auguste-septem­bri 1944 elen Okresneho narodneho vyboru v Martine. Medzi maticnych praeovnikov patril i J. Stefanik, kto­ry sa angaioval v odbojovom hnuti, roku 1944 sa stal elenom Okresneho

noval Povstaleeky poehod. K tematike SNP sa po vojne vnitil aj v d'alSich svojich hudobnyeh die­laeh. Vo Frontovom divadle mal hudobnu zloiku na sla­rosti K. Moii, predtym profesiomilny hudobnik vojenskej posadkovej hudby v Banskej Bystrici, klory vynikal v hre na harmoniku. Vo Frontovom divadle malo vysoku ume­leeku uroven i interpretacne hudobne umenie vainej alebo fudovej hudby, ktore svojim spevom reprezentoval F. Zvarik a A. Cvekova-Basistova. Cikker, Moii, Zvarik i Cvekova sa stali aj spolupraeovnikmi a lleinkujucimi Slobodneho slo­venskeho vysielaea v Banskej Bystrici, kde bol hudobnym referentom Cikkerov student z bratislavskeho konzervat6ria J. Hadraba, nesk6r operny spevak. Hadraba do rozhlasove­ho vysielania zarad'ovall'udove, vojenske a partizanske pies­ne, eastusky, klasicke diela vainej hudby, ale i popularnu a diezovu hudbu. V tomto smere spolupraeoval s Bansko­bystrickym sal6nnym suhorom a Banskobystriekym jazzo­vym suborom, ktore svojou produkeiou dOlvarali hudobny koloril povstaleekeho centra.

Po vypuknuti SNP sa sidlo nasej najd61eiitejsej kultur­nej, vedeekej a osvetovej institucie Malice slovenskej sice naehadzalo na povstaleekol11llzemi v Martine, ale ten sa ui v prvyeh septembrovyeh di10eh stal mestom v bezproslred­nej blizkosti frontovej Iinie, preto neostal cas, aby sa Matica slovenska ako eelok vyraZl1ejsie zapojila do odbojovyeh kulturno-osvelovyeh aktivit. Viaeeri matieni praeovnici sa vsak prihlasili do Povstania, kde p6sobili na rozlienyeh usekoeh, prieom boli spojeni s povstaleekou kulturou, ume­nlm a osvetou. Z maticiarov sa Povstania priamo zueastnil dramatik J. Bare-Ivan, prozaik J. Bodenek, sociol6g a filo­zof A. Hirner, ktoreho bratia Anton a Teodor Jozef p6sobili ako dostojnici v povstaleekej armade, Iiterarny vedee a di­vadelny praeovnik J. Martak a jeho manzelka, spisovaterka a redaktorka M. Razusova·Martakova, knihovnik, neskor diplomat I. V. Roy. Z d'alSich institueii v Martine sa do ob­cianskeho odboja a r. 1944 aj do Povstania zapojil muzejnik

narodneho vyboru v Martine. Po prkhode do Banskej Bystrice bol Stefanik redaktorom ar­madneho dennika Bojovnik a externym spolupraeovnikom Siobodneho slovenskeho vysielaea. Ked'sa 13. septembra 1944 zaeala pri velitel'stve Prvej eeskoslovenskej armady na Slovensku v Banskej Bystriei formovaf institueia nazvami Zhor osvetoryeh dostojnikov, za jej hlavneho organizato­ra a velitera hoI vymenovany pnive npor. J. Stefanik, prieom ho kooptovali aj za elena hlavneho stahu povstaleekej ar­mady. Zarovei1 v tejto suvislosti vypraeoval a 22. septem· bra 1944 predloiil programovy dokument nazvany Nacrt einnosti osvetovyeh dostojnikov. V tejto nesystemizovanej jednotke, ktoni mala napokon az sto prislusnikov, najma z radov ueitel'ov, pod Stefanikove velenie spadali Clenovia Frontoveho divadla, z d'alSich d61eiitejsich osobnosti v nej posobili L Bortel, J. Hrozieneik, L. Sara, J. Telueh (kr. m. Dubee), L. Vesely a inL Zbor osvetovyeh d6stojnikov medzi jednotkami Prvej eeskoslovenskej armady na Siovensku vykonal mnoi.stvo zasluinej politieko-vyehovnej i organi. zaenej pnke.

Okrem duehovnyeh bohate kulturne a osvelove aktivity na Slovensku Iradiene vyvfjala katolieka i evanjeiieka cir­key, co malo u hlboko religi6zne zaloieneho slovenskeho naroda vefky vyznam. Poeas exisleneie vojnovej SR vacsina hodnostarov i predstavitel'ov katoliekej eirkvi, ki1azov are· hol'nikov zaujala lojalny postoj k novej statnosti a jej I'udaeke­mu reiimu, ba viaeeri dokonea praeovali v jeho politickyeh strukturaeh, a to aj na najvyssich vladnyeh a zakonodar­nyeh miestaeh. Po vypuknuti SNP vauguste 1944 sa mnoho z tyehlo katolickyeh knazov fyzicky naehadzalo vo svojich farnostiaeh na povstaleekom uzemi, preto boli oznaceni za nepriaterov obnovenej Ceskoslovenskej repuhliky a perzek­vova nl, niektori aj popraveni, ako napr. poslanee Slovenskeho snemu A. SalM, katolicky farar na Sliaei-Hajnikoeh, ktory zahynul 17. septembra 1944. Katolieki knazi sa len v oje· dinelyeh pripadoeh zapojili do obCianskeho odbojoveho

Ludovil Vesely administrator rim-kat. fary \'0 Zvolenskej Slatine. osvetovy doslojnik povslaleckej armady

Farar a liptovsky senior rudovil Sen§eI Pavol Hronee evanjelicky farar v Hronseku

hnutia a v auguste 1944 sa pridali na stranu povstalcov, co dokumentuju pripady t. Veseicho, administratora fary vo Zvolenskej Slatine, neskor osvetovcho dostojnika povstaleckej ar­m<idy, J. Lukacovica, katolickeho fadra v Kuklove, odbojara a spoluzakladatel'a Oemokratickej strany, bratislavskeho fadra a dekana A. Pozdecha, katolicke­ho farara vo Valasskej J. Straku, ucast­nika odboja i Povstania, ale najma A. Cvinceka, fadra a kanonika v Knlsne nad Kysucou, ktoreho roku 1944 za zasluhy v odbojovom hnuti koopto­vali za nahradneho Clena povstaleckej SNR. Z greckokatolfckych kiiazov s partizanskym hnutim spolupracoval E. Zorvan, fanir v Sarisskom Ciernom. Napriek tomu, ie pri veliterstve Prvej ceskoslovenskej armady na Slovensku i v kazdej z taktickych skupin posobila

a jeho l'icasti v SNP zabranilo len to, ie ho internovali. Podobne bol za mreiami odbojar, evanjelicky fanir v Adamovskych Kochanovciach I. Ko­lesar. Pocas SR zavreli aj filozofa, kulturneho historika, teologa a peda­g6ga, biskupa S. S. Osuskeho, ktory sa zaradil medzi kritikov a odporcov I'udackeho refimu. Z d'alsfch hod nos­tarov evanjelickej cirkvi sa v odboji a Povstani angazoval faniT a Iiptovsky senior L Sensei, pocas SNP predse­da Narodneho vyboru v Liptovskej Porubke a Okresncho narodneho vyboru pre horny Liptov, sucasne clen povstaleckej SNR. Trenciansky senior a fanir v TrenCine J. Zeman bol jed­nym z vedlkich cinitel'ov obCianskeho odboja na Povai! a organizatorom spolupnice s ceskymi odbojarmi, najma tesne pred i po vypuknuti SNP.

'an Bakoss banskobystricky evanjelic­ky farar a zvolensky senior, naboiensky spisovatcl'

Viaceri evanjelicki knazi ui pred vy­puknutim Povstania udriiavali kontakty a angaiovali sa v druhom ceskoslovenskom odboji. Funkciu prezidialneho sera na Poverenictve SNR pre skolstvo a narodnu osvetu v Banskej Bystrici vykonaval evanjelicky farar z Hronseku P. Hronec. Odbojarom a pocas SNP clenom Okresneho na­rodncho vyboru v Banskej Bystrici bol miestny evanjelicky farar J. HolCik, ale aj predcasne penzionovany banskobys­tricky farar a katecheta P. Styk, v odboji pracoval i puchov­sky farar P. Skodacek, v auguste 1944 predseda Okresncho narodncho vyboru v puchove. Po potlaceni Povstania Bortel i Hronec pokracovali v odboji ako partizani, d'aBi tili v i1egalite. Najviac evanjelickych krlazov vsak pocas Povstania vykonavalo misijnu Cinnos!' v dmci duchovnej spravy Prvej ceskoslovenskej armady na Siovensku. Medzi najznamejsfch ucastnikov Povstania patri! banskobystric-

duchovna sluiba, jej prednosta za katolfcke duchovenstvo mjr. A. Svieieny mal v nej problemy personalneho charak­teru suvisiace s nedostatkom rfmskokatolickych kitazov.

Oiametralne odliSna bola situacia v evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, klora sa nestotoznila s l'udackym re­zimom a zaujala k nemu negativny postoj, vratane svojich najvyssich predstaviteJ'ov. Do obcianskej zloiky druhe­ho ceskoslovenskeho odboja sa zapojil genenllny biskup V. P. Cobrda, ktoreho v okt6bri 1944 uvaznili v Presove. Vo viizeni sa tiei nachadzal M. Madera, evanjelicky farar a ad­ministni.tor vychodncho distriktu v Liptovskom Mikulasi, pracujuci v odboji a pomahajuci rasovo prenasledovanym. vera skusenosti s I'udackym kriminalom mal aj iilinsky cvanjelicky fanir, spisovatel' a publicista F. F. Ruppeldt, pri­com patril medzi najbliBich spolupracovnikov V. Srobara

ky evanjeJieky fadr a zvolensky seni­or, miboiensky spisovatel' J. Bakoss. Pocas SNP sa stal elenom Okresneho narodneho vyboru v Banskej Bystrici, po jej pade iii v i1egalite, napokon ho ehytili a v janmiri 1945 umueili. Podobny osud mal aj evanjelieky fanir v JeBave L. Remete, ktory sa zapojil do odboja a partizanskeho hnutia, ale taktiei po uvazneni tragicky zahynul. K najvyznamnejsim lleastnikom ob­Cianskeho odboja v Turci sa zaradil evanjelicky fadr v Martine J. Bucko, poeas povstania C1en martinskeho Miestneho i Okresneho narodneho vyboru, nesk6r duehovny v Banskej Bystrici, ktory zahynul 6. l11aja 1945 v koneentraenom tabore Ebensee.

Z knazov reformovanej eirkvi sa do druheho domaeeho eeskoslovenskeho odboja a jeho obeianskej zloiky zapojil A. Matasik, kalvinsky fararv Luekaeh, ako aj bratislavsky kalvinsky knaz S. Stunda, C1en odbojovej skupiny FI6ra a ilegalneho Narodneho vyboru v Bralislave, ktory zahynul roku 1945 v koneeniraenom tabore Mauthausen. V obeianskom odboji sa angaioval i reformovany knaz v Banoveiaeh nad Ondavou J. Tomasura, spoluzakladatef Demokratiekej strany.

Fenomen autentiekej povstalee­kej kuhury a umenia moino z nasho pohfadu demonstrovat' iba na tyeh osobnostiaeh, ktore sa zapojili do druheho eeskoslovenskeho odboja, a predovsetkym od augusta do ok­t6bra 1944 aktivne zasahovali do povstaleekyeh udalosti. K nositefom autcntickej povstaleekej literatury sme z vyznamnejsich beJetristiekyeh autorov zaradili tyehto: J. Bare-Ivan, A. Bednar, J. Bodenek, P. Karvas, L. Lahola, V. Markovieova-Zatureeka, L. Novomesky, L Ondrejov, A. Phivka, A. Pridavok, M. Razusova-Martakova, S. Rysul'a, P. Suehansky a D. Tatarka. Tito poeti, prozaiei a dramatiei sa ako tvoreovia alebo aspon priami bojovni­ci zapojili do sluZieb SNP. V suvislosti s literarnym iivotom nemoino oblsf ani vklad Iiterarnyeh vedeov a publi­cistov do rozvoja povstaleekej kultury, najma periodickej tlaee a rozhlasove­ho vysielania, ale mnohi praeovali aj v rozlicnyeh povstaleekyeh uradoeh: R. Brtan, J. Felix, M. Chorvath,

I. Kruiliak, J. Martak, A. Matuska, F. Oktavee, M. Pisul a M. Povaian. Bokom neostali ani viaeeri umelci, herei A. Sagar, M. Dudas, N. Hejna, V. Markovieova, E. Medek a F. Zvarik, filmari P. Bielik a K. Krska, fotografi D. Iliek a K. SkTipsky, vytvarnfci S. Bednar, V. Chme!, J. Novak, R. Pribis, F. Stefunko a A. Weisz­Kubinean, hudobnfci J. Cikker a J. Hadraba. Individualne osudy tyehto vyse styridsiatieh poprednyeh a reprezentaenyeh osobnosti, ktore popri svojom ume!eekom majstrovstve preukazali ueasfou v SNP i obrovsku obeiansku sta­toenost, su nerozluene spate s povstaleekymi kulturnymi a politiekymi insti­tueiami. Tie sa stali kolektivnymi nositefmi povstaleekej kultury, umenia a aj politiky: Slobodny slovensky vysie!ac, Frontove divadlo, Zpravodajska agentura Siovenska, redakeie povstaleekyeh periodik - Pravda, Nove slovo, Cas, Narodnie noviny, Hlas i'udu, Bojovnik. Otok, Zbor osvetovyeh d6stojnikov. Zaroven musi­me vyzdvihnut' organizacnu a legislativnu pracu Povercnictva SNR pre skolstvo a narodnu osvetu na cele s poverenikom J. Lettriehom. Tieto institueie a osob­nosti skutocne zohrali vyznamnu a vo vacsine vysoko pozitivnu rolu nielen roku 1944, ale v eelyeh dejinach slovenskej kultury a umcnia 20. storocia a bez nieh si ju jednodueho neviel11e ani predstavit'.

9. Partizanl ke hnutie po poraike SNP

Najkompaktnejsou vojenskou jednolkou, ktora prdla na partizansky sp6sob boja, bola 2. cs. paradesantna brigada pod velenim plk. V. PHkryla. Jednotky brigady sa koneom okt6bra 1944 sustredili pod Prasivou, kde sa spojili s cast'ou partizanskych sll podliehajueich Hlavnemu stabu partizanskeho hnutia (HSPH) v Ceskoslovensku a presli na partizansky sp6sob boja. V ramci poehodoveho prudu HSPH sa brigada do 3. novembra presunula na severne svahy Chabenea a rozmiestnila sa v KfaCianskej doline a na Soliskaeh. Po t'azkostiaeh so zasobo­vanim sa HSPH rozhodol obsadit' podhorske obee na Liptove. V jednotlivyeh dolinaeh vsak partizani narazili na nemeeke jednotky, preto HSPH videl rie­senie v preehode na pohronsku stranu Nizkyeh Tatier. Ostatna cast' brigady sa zucastnila dramatickeho preehodu eez Chabenee a zostupu do Lomnistej doliny. Partizanske sily po ustupe do h6r posilnili a; vOjaci, ktori sa koneom okt6bra -zaCiatkom novembra zdriiavali na liptovskej strane Nizkyeh Tatier. Soli to vojaci byvalej VI. taktickej skupiny a 2. cs. paradesantnej brigady v priestore medzi

2. (s. paradesantn:l. brig:l.da, prechod cez Chabenec a l.ostup do Lomniste; doliny

Plk. Vladimir Pfikryl. Skpt. Martin Kucera

Liptovskou Luinou, Zeleznym, Magurkou, Kfacianskou a Janskou dolinou, ktori strati li spojenie so svojimi jed not­kami. Po ustupe do hor potty partizanov rozsirili aj vojaci II. taktickej skupiny. Nemecky poSlup pocas generalnej ofenzivy najviac rozlrusil sily lejto taktickej skupiny, no niekofko sto z jej prislusnikov si naSlo cestu k partizanskym oddielom aleho z vlastnych sil vytvori li partizanske jednot­kyo Z partizanskych jednotiek vzniknutych na baze byva­Iych vojakov moino spomenM pomerne pocelnu formaciu skpt. M. Kueeru, klora sa sformovala Z vojakov obranneho useku "Kosatec", zo zvyskov praporov npor. J. Hudeca a kpt. t. Krampla a zvysku stabu obranneho useku. Postupne sa k nim pripojilo este asi 50 vojakov a dostojnikov z inych jednotiek povodnej taktickej skupiny. Tym sa podarilo zachovaf celistvu a bojaschopnu jednotku, ktora tvorila jadro neskorscj brigady Stalin. Ta vznikla v decembri 1944 po spojeni sa asi 300-elennej jednotky M. Kueeru a asi 80-Clennou skupinou kpt. G. M. Losakova, ktora sa vyclenila z 2. es. partizanskej brigady J. v. Stalina. Velitefom brigady Stalin sa sial kpt. G. M. Losakov a skpt. M. Kucera komi­sarom. Aj mnohi d'alSi prislusnki II. taktickej skupiny sa pripojili k partizanom. Najviac vojakov bolo roztrusenych v Gemeri. Stmefovali ich tamojsie partizanske jednotky, napr. brigada Rakosi, jednolka A. M. Sadilenka, cast' bri­gady Janosik a aalSie. Kpt. L. Suska a kpt. F. Vitkovsky so skupinami vojakov sa pridali k brigade Rakosi, kde sa kpt. L Suska stal velitefom prieskumnej caty v oddieli Za vlast'. Ku zvazku Stalin sa pripojil partizansky oddie! pod velenim J. Nosku, ktory sa formoval zo zvyskov praporu Prvosienka. Mnohym vojakom II. taktickej skupiny v preehode do h~r pomahaIa casf 6. oddielu partizanskej brigady Janosik, kto­ry sa aktivne zucastnil na obra nnych bojoch pri Rimavskej Bani, ustupil po prelomeni obranneho postavenia do klenov­skych lesov spolu s vojakmi II. taktickej skupiny. V lesoeh ned'aleko Stolice na zaeiatku novembra 1944 sa nachadzalo mnoho vojakov z rozpadnutych praporov Chryzanlema a Astra, ktori sa pridavali k d'alSim partizanskym skupinam. Zvysky inych jednotiek II. taktickej skupiny sa priCienili

Teodor Pola, velitel' brigady Jan litka

k roztrusenym partizanskym oddie!om okolo osady Lom - Krpaeova, tim sa poloiili zaklady I. partizanskeho pluku, ktory sa sformoval z podnetu HSPH 20. novembra 1944. Ustup III. taktickej skupiny sa predpokladal do masivu Pofany. Zaeiatkom novembra sa lu rozmiestnili jej zvysky aj so stabom plk. M. Markusa. S tu posobiacimi partizanmi sa vOjaci dohodli na rozdeleni uloh v obrane Pofany. Vojaci mali prevziat' obranu Prednej Pofany, od Detvy a HriilOvej. Na druhej strane porany boli rozmiestneni partizani z brio gady Za slobodu Siovanov, jednotky zo zvazku Alexander Nevskya cast' 2. es. paradesantnej brigady pod velenim plk. V. Liehnera.

Koncom okt6bra . zaCiatkom novembra, ked'sustrede­oy napor nemeekyeh okupantov smeroval proti zvyskom povstaleckyeh si l na slrednom Sloven sku, po postupnom ovladnuti vojensky doleiitych komunikacii a objektov sa nemecka aktivita postupne mohla scasti preorientovat' aj proti partizanom na zapadnom Sloven sku. Okupacny reZim na zapad nom Sloven sku, nastoleny este na zaeiatku sep­tembra 1944, sa posilnil d'alSim i oddielmi SO a SIPO, ktore chceli brutalnym terorom znemoinit' akukofvek odbojovu aktivitu. Mnohyeh prislusnikov antifasistickeho odboja ve­rejne popravili napr. v Ziatych Moravciach, Toportiankach, Valaskej Belej a inde. Prislusnici Pohotovostneho oddielu 13 popravili A. Chorvata a S. Hluboekeho zo Starej Turej. Najvatsie partizanske sily na zapadnom Siovensku boli v novembri 1944 sustredene v Straiovskyeh horach a Po­vaiskom Inovci. V tyehto priestoroeh bola rozmiestnena brigada Jan Ziika pod velenim T. Polu, posilnena styrmi oddielmi z I. es. partizanskej brigady J. V. Stalina. V novem­bri prisiel do Strazovskych vrchov aj oddiel Stalin pod ve­lenim Martynova spolu s oddie!om nemeckyeh antifasistov z Gclnickeho okresu pod velenim V. Miillera, oddie! Vpred J. Hceku-Horu a oddie! Vorosilov K. G. Ivanova. Vselky formacie mali za cid prechod na Moravu. Podmienky na preehod vsak boli komplikovane. V polovici novembra totii okupanli zacali mohutnu protipartizansku akciu. Navyse sloveoska sirana pod Javornikmi bola obsadena oddielmi

PARTIZANSKE- JEDNOTKY POSOBIACf NA SLOVENSKU PO PRECHODE POVSTALCOV DO HOR

• .... I • :

I I ............ f . ... I •••••••

I : :::====-w-.. It........ : :::::::-u..:~=~c: ........... d

: ••••••• ~ : :::::=: =: ..... : : ~::;=~::..~ : ==:::::::=-

•••••••••••••••• : !~ ...... = .... a..... : :==::::.~ :~ • ~""""Ilr9I<MRIO.o6o • "-"_VpftoG ... tioI.~

.. p ... ~. , .. ~,poo. • " PJorbl--,_SOOr .... l~ . ~~t>ngaQII

" PoYat.-~ ...... ~""rt""" I;JI __ ~H~I • """'~ ...... 1Ml1OO.-...-~Y lit ~~bngIdII "'p(IIo.~ • "arw ......... b .. "'.loIbisIoCIOduSlo<!_ . P..w_~~~ .. l'ha~,*",""""'~Jvsu... . 1>unII~_II<lgMISWN • P_V_l..... p..., ........ ..,...,...,.""-I .... a..-. • """"-.,_S9WI • ~_y_b_ ... ~ • p-,,-,._VI><'" ... ppI.'-".""" • _---.a--..~~_l'o2to.I . ,..,,,.,_,_s..tonYfOl,..,,,.,...,.,.

zastupca veli tera 2. cs. paradesantnej brigady plk. Vilia m lichner (v slrede)

Partizan sky zvazok Capajev

14. SS-divizie Galizicn, 154. divfzie a Pohotovostnymi od­dielmi HG (POHG). Okrem uz uvedenych partizanskych jednotiek tu boli rozmiestnene aj oddiely Jermak, kpt. A. ldanova. skupina A. A. Sneiinskeho, oddie! Stur. cas~ oddielu Raws z 2. cs. partizanskej brigady J. V. 5talina a zvysky II. slovenskej partizanskej brigady M. R. 5tefanika. Prolipartizanskym akci3m okupantov museli eelit' aj par­tizani v pohod Vtacnik, kde mal zakladriu oddieJ Vtaenik pod velenim F. Hagaru a stab brigady kpt. Jana Nalepku s cast'ou sil brigady. Oddiel Vtaenik sa vytrvalo usiloval o podchylenie roztrusenych skupfn povstalcov a 0 vytvo­renie bojaschopnych oddielov. Partizani uskutocilovali bojove akcie, z ktorych najvacSi ohlas vyvolal prepad Novak 10. novembra pod veienim F. Hagaru. Pocetne diverzne a bojove akcie na Horncj Nitre i na Pohronf urobila bri­gada kpt. Nalepku. Na partizansku aktivitu odpovedali okupanti zasahom spechilnej protipartizanskej jednolky EdelweiB pod ve!enim majora 55 E. lhUna spolu s brigadou

V decembri sa pripojil k oddielu skpt. M. Kueeru v Malu­zinej. Ostatna cast 2. es. partizanskej brigady Stalin pod veienim J. Brunovskeho sa vratila do povodnych priestorov cinnosti brigady v Malych a Bielych Karpatoch, kde vyvijala aktfvnu cinnosf. Dna 2. decelllbra napr. Uhrovi partizani napadli pri Moravskom Lieskovom a eetune gardistov, kto­d iSli zatykaf obeanov pOlllahajucich partizanolll.

Obdobie november - december 1944 je obdobim vyvr­cholenia partizanskej Cinnosti na vychodnom 5lovensku, ked' sa najvacsie a k frontu najblizsie partizanske forma­de spajali s prichadzajucou CA. Najzmimejsim bojovym prechodom partizanov k sovietskym vojskam na uzemi 510venskaje spojenie partizanskeho zvazku Capajev a k ne­mu pripojenych jednotiek v novembri 1944. Sustredenie vefkej masy fudi pomerne rychlo uputalo pozornos( nacis­tOY. ktod minometmi oSlrefovali postavenia partizanov. Dna 20. novembra vselky oddiely zacali pochod smerom na sever k fronlu. V noci na 24. novembra sa uskutoc­

nil prclom nemeckych postaveni. Partizani pri prechode ulrpeli yerke slraty. Odhaduje sa, ie mali vyse 400 mrtvych; medzi nimi bol aj nace!nik stabu zvazku Capajev, L. Kukorelli.

55 Dirlewanger. Dlia 28. novembra tielo jednotky prepadli oddie! Vtacnik v Baskovej doline a precesavali okolite lesy. Zlozitym vyvojom presli v novem­bri - decembri aj partizanske jednotky na pravej strane Vahu pod Javornikmi a v Malych a BieJych Karpatoch. naj ­ma 2. cs. partizanska brigada J. V. Stalina. ktora bola po t'aikych bojoch pri Bosad koncom okt6bra rozdelena. Stab brigady p6sobil na Kysuciach, oddiel M. Uhera bol pod Javorinou. Koncom novembra doslo v stabe k ne­zhodam a k roztdke. Naceinik stabu G. M. Losakov sa odmietol vratit' do okolia Myjavy a s castou brigady i s ra­diostanicou odisiel smerom na vychod. Major SS Er ..... cin Thun von Hohenstein

Z hl'adiska d'alsieho vyvoja par­tizanskeho hnutia a zamerania jeho aktivity znamenal priebeh oslobode­nia krajiny nove ulohy pre partizanske jednotky na strednom Siovensku. ktore od konca okt6bra 1944 presli zlozitym vyvojom. Bolo 10 najlazsie obdobie hnutia, ked· bojovalo 0 samolnu exis­tenciu. V zloiitych podmienkach po strate oslobodeneho uzemia, za akul­neho nedostatku vystroja, vyzbroje a v neposlednom rade za enorm-

nych (aikosti so zasobovanim bolo vefkym uspechom, ie v novembri - decembri sa podarilo partizanske hnutie skonsolidovaf a uchova( bojovu silu partizanov na nadeha­dzajuee obdobie. Predpoklady aktivizacie hnutia sa vytva­rali organiz<itorskou praeou HSPH a stabov partizanskyeh jednotiek, Cinnos(ou ilegalnej KSS, revolucnyeh narodnyeh vyborov a obetavou podporou obyvatefstva. Vysledkom tyehto usili bolo, ie na zaciatku roka 1945 sa partizanske zakladne naehadzali vo vsetkych horskyeh oblastiach vtedy este okupovaneho Siovenska.

Tak ako pokracovalo oslobodzovanie Siovenska, me­nila sa aj situacia partizanskych jednotiek. Postup frontu pre niekton! znamenal koniec ich cinnosti, pre d'alSie nove narocne ulohy v tyle nemeckej armady na Siovensku a na Morave. K 2l. januaru 1945 frontova Hnia na Siovensku pre­biehala udoHm rieky Poprad, napriec Levocskymi vrchmi, fla juh do Siovenskeho Rudohoria, kde sa stacala na zapad. V priestore Tisovea smerovala d'alej na juhozapad k Lucen­ell pozd[i hranice 5 Mad'arskom a eez Cerovu vrehovinu k Leviciam, kde sa opM menila smer na juh a prebiehala udoHm Hrona ai po jeho ustie do Dunaja. Podstatna casf Siovenska tak bola este stale okupovana a partizanske jed­!lotky operovali v bezprostrednom tyle nemeckej armady. Zima 1944-1945 znamenala pre partizanske jednotky na Siovensku prelomove obdobie. Po ponlike Povstania do­slo k podstatnej redukcii pocetneho stavu jednotiek, ich vyzbroje a zasobovania. V tom to obdobf islo, v podstate, a preiitie. Tak, ako sa posuval front, zintenziviiovala sa aj cinnos( partizanskyeh jednotiek. Ich pocetne stavy naras­tali aj 0 byvalyeh clenov, ktori sa vraeali, a !'udi. ktori sa

odmietali mobilizovat' do Domobrany a POHG. V lesoeh sa zacalo ukryvat' pred frontovymi udalost'ami aj mnoi.­stvo civilneho obyvatefstva. Tu je potrebne pripornenUt', ie sposob partizanskeho boja. tak, ako sa realizoval na uzemi ZSSR. sa na Siovensku neosvedcil. Sovietski partizanski velitelia casto neehapali miestne podmienky. nebrali ohl'ad. v porovnan! so ZSSR, na hustotu ieleznicnej siete a jej za­riadenf, hradali kontakt na miestnyeh (Casto neexistujucieh) komunistova podobne. Aj toto boli problemy, ktore casto komplikovali spolupracu s partizanmi. V tomto obdobi podliehali partizanske jednotky na Siovensku, prostrednic­tvom HSPH, partizanskemu stabu 4. ukrajinskeho frontu (4. UF). Nie v!etky brigady mali spojenie s HSPH alebo 4. UF. MnoM operovali samostatne a len postupne sa niekto­rym podarilo nadviazat' spojenie s nadriadenymi organmi. ZvlaSt' mensie oddiely posobili bez nadriadenych velitdstiev na zaklade vlastnej iniciativy. S postupom frontu boli po­vacsine pohltene silnejSfmi partizanskymi jednotkami, ktore si ich podriad'ovali. Niekton! jednotky mali zvlastne spravodajske a diverzne ulohy, pricom podliehaJi vyssim sovietskym veliteCstvam l. UF, 4. UF ci NKVD. Partizanske zvazky, brigady, respektfve ich oddiely p6sobili v pomerne vel'kyeh priestoroeh, pricom spojenie medzi nimi bolo casto minimalne. Existovali dokonca oddiely ktore s materskou brigadou nemali kontakt aj niekorko mesiacov a posobili uplne samostatne.

Samotna organizacna struktura partizanskyeh jedno­tiek bola, v podstate. rovnaka ako v roku 1944, avsak na~1i by sme niekol'ko vynimiek. Ked'Ze rozhodovanie v tomto smere bolo na stabe brigady ci zvazku, naeh:idzame me-

Prisaha 2. partizanskej brigady Za slobodu Siovanov na nadvorf zvolenskcho zamku

dzi jednolkami mnoistvo rozdielov. v zasade sa parlizanska brigada cleni­la na oddiely a tie na caty a druistva. Avsak naprfkIad partizansky zvazok Jan Zilka sa ,Ienil na pnipory a II. slo­\'ensk<i partizanska brigada gen. M. R. Siefanika na lakzvane oblasti s nie­kol'kymi oddielmi. Pocet partizanov zaradenych do ich zostavy sa znacne !isil, nieklora brigada mala 60 ina 350 partizanov. Znacnym problemom par­tizanskych jednotiek bolo materiaine zabezpecenie. Pretrvaval nedostatok akehokorvek materialu. V snahe pre­Zit to viedlo u niektorych jednotiek ku kr<ideiiam potravin a oblecenia u civilneho obyvatel'stva. Tam, kde bola moralka parlizanov na potrebnej urovni, sa tieto komodity nakupovali. Najeaslejsie boli vd'aka ochole oby­

vatefstva a organizacii odbojovych Oddiel Una Replu pOsobiaci v Ma1id Karpaloch skupin poskytovane bezplatne. Otazka vyzbroje bola rovnako problematicka. Vacsina vyzbroje tr­pela opotrebovanim po takmer pol roc nom pouZivani, mu­nfcia bola casto znehodnotena nespravnym skladovanlm. Letecke dodavky zo Sovietskeho zvazu sa zd'aleka netykali vacsiny partizanskych jednotiek. Moinost' koristi nebola verka, napriek tomu tvorila hlavny zdroj tohlo materi:ilu pre partizanov. Zvlast' mad'arske jednotky sa dali pomerne fahko odzbrojit. Za tychlo podmienok partizanske jednotky casto bojovali 0 preiitie a na bojovu Cinnost' neostavali ani fyzicke a psychicke sily. Prejst' vo vysokom snehu len nie­kofko malo kilometrov trvalo mnoistvo hod!n pochodu, na konci ktoreho ui bol malokto schopny bojoveho nasadenia. Preto sa kaida diverzna akcia musela phinovaf s prihliad­nutirn na vyssie uvedene faklory.

Revolucne udalosti, akymi partizanska vojna v zime 1944-1945 bola, prinasaju so sebou aj einy, ktore odporuju morilnym zasadalll v beinolll lllierovOlll iivote. Vojna a jej dosledky vyplavuju na povrch nevraiivost'. vybavovanie si osobnych Uelov, politicke cide dosahovane roznymi spo­sobmi. Na veduce sily lakychto pohybov sa napajali aj iivly. ktore sledovali len svoj osobny prospech, a tak dochadzalo k pomste, kr<ideiiam a vraidam. Partizanske jednotky neboli v tomto vynimkou. Aj do ich oddielov sa, okrem in}Th. hJasili rudia, ktorych charakter rnoieme oznaeit' za pochybny, ak nie priamo zlocinny. Je pravdou, ie v roku 1945 nedochadzalo k takymto cinom v takom rozsahu ako v predchadzajucom obdobi, no predsa len su zname. Tyka sa to obzvhiSt' regi6nu Oravy, Kysuc ei Rajca, kde rabovanie, lupeie a vraidy boli sprievodnym javom niektorych parti­zanskych operacii. V tejtosuvislosti moine spomenModdiel Za viasI' pod ve!enim M. J. Saveljeva. Rovnako su podobne ojedinele pripady zname na Zahori a u partizanskej brigady Boienko v Povaiskom Inovci. Je potrebne zd6raznit', ie nie kaidY. kto sa za partizana vydaval, nlm aj v skutoenosti bol. Existovali rozne lupeinc bandyci partizanske skupiny, ktore

nebrali ohrad na civilnc obyvatefstvo. Niektore taketo sku­piny zlikvidovali dokonca partizani samotni, ako napriklad v Gerneri. Moino povedat', i.e situacia bola najpokojnejsia tam, kde partizanska skupina mala blizke ci osobne vazby na miestne obyvaterstvo. napriklad v Turd. Tam, kde tomu tak nebolo, dochadzalo aj k spomenutym Cinom.

V priebehu prvych mesiacov roku 1945 posobilo na uzemi Siovenska niekol'ko desiatok partizanskych od­diclov, brigad a zvazkov. Na severe Siovenska posobil v priestore Chocskych vrchov samostatny partizansky oddie! pod velenim P. Tichonova, samostatny partizansky oddie! V. P. Jaromova a d'alej na vychod k Vysokym Tat ram I. partizanska brigada gen. M. R. ~tefanika (P. A. Ve!icko) a 2. parlizanska brigada Za slobodu Siovanov 0. Vol'anskij}. Parlizanska brigada ~cors (V. S. Macnev-Potemkin) sa uz koncom janmira 1945 presunula zo Ziarskej doliny na porske uzemie k Zakopanemu. Pozdfi toku Vahu a hranic s Pro­tektoratom Cechy a Morava boli v Javornikoch casti zvazku Jan Ziika, v Bielych Karpatoch 2. partizanska brigada J. Y. Stalina 0. Brunovsky} a v Malych Karpatoch oddielJ. Reptu. V masive Malej Fatry a Povaiskeho Inovca bola pomerne silna koncentracia partizanskych jednotiek. Konkretne islo o II. slovensku partizansku brigadu gen. M. R. ~tefanika (V. Zingor), 2. slovensku narodnu partizansku brigadu (K. K. Popov), partizansky zvazok Jan Ziika (T. Pola) a partizan­sku brigadu Boienko (A. A. Sneiinskij). Na dol nom Pohroni a Hornej Nitre v pohoriach Tribec a Vtacnik boli na pomer­ne malej pioche tri partizanske jednotky: Hornonitrianska partizanska brigada (F. Hagara), partizanska brigada kpt. lana Nalepku (M. Secansky) a casti partizanskeho zvazku Alexander Nevsky (Y. Karasiov-Stepanov).

Prirodzenym priestorom, kde sa nachadzalo najviac partizanskych jednotiek, boli Nizke Tatry a Siovenske Rudohorie. Koncentracia partizanov - partizansky oddie! POlllstilef (S. Morozov), samostatny partizansky oddie!

Partizani z brigady kpt. J. NaJepka v obci Kfak v januari 1945

Vpred (M. Osipov-Morskoj), samostatny partizansky oddiel Pobeda (A. Makarenko), partizanska brigada Smrr Fasizmu (N. Volkov) a I. partizanska brigada J. V. Stalina (A. S. Jegorov) - v priestore na sever a na vychod od Banskej Bystrice dala vzniknUt' takzvanej partizanskej republike. Partizanske jednotky tu vytvorili spolocne ve­lenie Spojenych partizanskych brigad, pricom vsak kazda partizanska jednotka ostala samostatnou. Partizani tu na isty cas ovladli niekol'ko horskych obef a p6sobil tu aj HSPH na cele s A. N. Asmolovom. Dalej na vychod v Nizkych Tatrach operovala partizanska brigada Stalin (M. Kucera - G. M. Losakov), 2. (s. partizanska brigada 0. Pfikryl), 4. partizanska brigada (A. Ciprich), ktore boli zostavene z by­valych prfslusnikov 2. cs. paradesantnej brigady, a partizan­ska brigada JanoSik (E. Bielik), partizansky zvazok Stalin (M. Sukajev) a Osobitna partizanska brigada K. Gottwald (V. Kvitinskij). Jej operacny priestor zasahoval aj do Siovenskeho Rudohoria, kde p6sobil uz aj sporninany partizansky zvazok Stalin, partizansky zvazok Alexander Nevsky, partizansky zvazok ChruStov (A. Sadilenko), 2. partizanska brigada Za slobodu Slovanov 0. Vol'anskij) a mnohonarodna partizanska brigada Matyas Rakosi (Y. M. Kozlov), svojou cinnost'ou zasahujuca aj na uzernie Mad'arska.

a Schneewitchen, ale aj rozne zaist'o~ vade a frontove jednotky dislokovane v tyle, vacsinou za spoluucasti bezpec­nostnych jednotiek SO. Casto sa tychto protipartizanskych akdf zucastilOvali POHG, mene; prislusnid Oomobrany. Opine okrajove je v tomto smere posobenie Pohotovostnych oddielov zandarstva, vytvorenych na tieto ucely ich hlavnym velitel'stvom v Bratisla­ve, TrenCine a Hlohovd. Zaujimavou skutocnost'ou je vznik miestnych POHG v niektorych obdach na Orave a Kysuciach, kde partizanske skupiny a lupeine bandy prenikajuce z uzemia Pol'ska v obciach neumerne rabovali. Mieste obyvatel'stvo na situaciu rea­govalo vytvorenim dobrovol'nickych domobran spadajudch pod POHG.

V priebehu januara a febrmira 1945 podnikli partizanske jednotky na za­klade nariadeni nadriadenych velitel'-stiev niekofko vacsich operacif v snahe

zabranit' ustupu nemeckyeh jednotiek a ul'ahcit' sovietskym jednotkam ich obkfucenie a znicenie. Takto podnikli 26. ja­nuara 1945 oddiely 1. partizanskej brigady M. R. Stefanika spolu s oddielom Jaromov obsadenie Liptovske; Kokavy a Pribiliny. Napriek nemeckym utokom sa im podarilo obec Pribylina udriat' do prichodu frontu. Podobna akda bola uskutocnemi aj 29. januara 1945. Velickova brigada sa spo­lu s jednotkami zviizku Stalin pokusila obsadit' Liptovsky Peter a Liptovsky Hradok. Boje so striedavym uspechom pokracovali az do I. februara 1945, ked' do mesta vstupili jednotky 1. cs. armadneho zboru v ZSSR. V tych istych dnoch partizansky zvazok Chruscov zabranil ustupu 309. gramitnickeho pluku 208. pdej divizie eez Cierny Balog. Partizani vyuzili vopred vybudovane postavenia a nemee­ku jednotku zablokovali. Dna 29. januara 1945 bola obee za

Od januara 1945 nemecke jednotky podnikali pocetne akcie na zlikvidova­nie partizanskych jednotiek Ci aspon obrnedzenie ieh (innosti. Tychto akdi sa zucastnovali hlavne specialne proti­partizanske jednotky Edelweiss, Josef Michail Petrovic Osipov-Morskoj

pomoci rumunskych jednotiek oslobo­dena a nemecka jednotka rozohnana. V d'alSich dnoch sa partizani zvazku Chruscov podiefali aj na oslobodzo­vani Brezna. Podobne akcie prebiehali aj v tzv. partizanskej republike v okolf Banskej Bystrice. Partizanske oddiely ovladali cestnu komunikaciu z Ho­rehronia na Liptov a do Turca. Zvlast po strate horskeho sedla Certovica ostala tato komunikaeia jedimi pre ustup nemeckych jednotiek. Preto sa nemecke veJenie snazilo tieto oblasti s postupom frontu pacifikovat'. ZvlaSt' ked' bol 14. marca 1945 oslobodeny Zvolen, ostala nemeckym jednotkam jedina ustupova trasa eez Maly Sturec. Dna 18. marca 1945 nemecke jednotky vypalili obee Kaliste, nasledujud den

Osobitna parli za nska brigada K. Gottwald, prvy dava - "elilefV;a~eslav Anlonovi~ Kvilinskij

aj Bahize, pricom zavraid ili niekol'ko obcanoy. Pod tlakom sovietskyeh a rumunskych jednotiek bola nakoniec Banska Bystrica 26. marca 1945 oslobodena.

S postupom frontu sta le viae na zapad sa partizanske jednotkyv jeho dosahu snazili prekro­cit'front a spo;i!' sa s oslobodzovacimi jednotkami. Pocas oslobodzovania Liptova sa s oslobodzovacimi jed not­kami spojili brigady P. A. Velicku, M. Kuceru, oddiely Jaromova a casti partizanskeho zvazku M. I. Sukajeva. V pribliine rovnakom case prebehli podobne spojenia na Horehroni, kde bola na prelome januara a februara 1945 rozpustena brigada V. A. Kvitinskeho, E. Bielika, casti 2. cs. partizanskej brigady a partizansky zvazok A. M. Sadilenka. Dna 19. februara sa pri Brezne spojil s oslobodzovacimi jed­notkami aj HSPH v Ceskoslovensku. Partizanske jednotky boli po prechode frontu rozpustene. Obcania sovietske­ho zvazu boli zarad'ovani do CA, ob­cania Ceskoslovenska do armadneho

ulohu milieii, d'alsia cast' sa jednodueho rozisla do svojich dOll1ovov. Da le; na zapad Slovenska vsak pokracovala par­tizanska vojna. V oblasti Pohronskeho Bukovca, Tribeca, Vtacnika a Stniiovskyeh vrehov existovalo silne zoskupenie

zboru. Cast' partizanov ostavala plnit' Prechod cez front v Liptovske; Liline;, koncom marca 1945

Rumunski vojad po oslobodcni obce Hronsck pri Banskcj Bystrid

viacerych partizanskych jednotiek. Blizkosl' frontu, ktory bol od polovice januara 1945 v okoli Levie, kde prebiehali liZ od polovice decembra 1944 faike boje. nutila nemecke bezpecnostne jednotky zasiahnllf proti partizanom pre ich diverznu cinnosl' a potencial pomod frontovym jednotkam pri prelomeni nemeckej obrannej linie. Dim 15. januara 1945 zacala rozsiahla akcia loa ucasti jednotiek SS brigady Dirlewanger, protipartiloanskej jednotky Edelweiss a utva­roy Einsatzgruppe H - Sipo a SD. Postupne vytlacali par­tizanske jednotky z podhorskych obd, pricom sa dopustili aj bestialnych zlocinov. Na obce Kl'ak a Ostry Grun, kde sa zdriiavali casti zvazku lana Ziiku a d'alsie partizanske jednotky, zautocili jednotky SD z Kremnice spolu s jed­notkou Edelweiss. Uvedene obce vypalili a loavraidili 148 ich obyvatdov, z toho 56 iien a 38 deti. Po tejto akcii sa partizani zvazku lana Ziiku stiahli do Straiovskych vr­chov. Nitrianska partizanska brigada vo VeJ'kom Inovci tak ostala takmer priamo vo frontovom pasme, len 10-15 km od postaveni sovietskych jednotiek pri Tekovskej Breznici. Jednotky parlizanskeho zvazku Alexander Nevsky sa po priprave rozhodli prebrodif Hroo a prejst' frontovu ciaru. V noci z 13. na 14. februara 1945 partiloanske oddiely za po-

rnoci sovietskej 1. gardovej vysadkovej diviloie presti front za znacnych stmt sp6sobenych rozvodnenyrn Hronom a nepriatel'skou aktivitou.

Dalsou oblast'ou s koncentm~ ciou partizanskych jednotiek boli Strazovske vrchy. Tu p6sobiaci par~

tiloansky zvazok "ina Ziiku dostal za ulohu preniknUf na Moravu. Na luta narocnu ulohu sa velenie neeitilo. preto doslo po nezhodach k rozdeleniu jed~ notky. Zaslupca velitera D. M. Rezuto v snahe splnit' rozkaz vytvoril novu partizansku brigadu Suvorov. Zvysok zvazku pod vedenim T. Polu sa pre­sunul zaCiatkom marca do Necpalskej doliny v Turci s ciel'om prejsf va vhod~ ne; chvili front. Brigada Suvorov sa pokusila prejst' na Moravu. a to prave v case. ked' prebehla jedna z najvacsich protipartizanskych akcii. V marei 1945 ju v priestore Povaiskeho Inovca a Straiovskych vrchov zorganizovalo Einsatzkommando 13 z Trencina. V rovnakom obdobi uzatvarali priestor z vychodu jednotky skupiny Edelweiss. nasadene do masivu Malej Fatry. V tomto pomerne malom priestore bolo sustrcdenych niekorko partizan­skych brigad ~ II. slovcnska partizanska brigada gen. M. R. Stefanika, brigada Suvorov, 2. slovenska narodmi part i­zanska brigada ateI'. Niektore z nich sa pokusali presunUf cez Povaiie na Moravu. Napriek pomerne veJ'kemu

uspechu nemeckych jednotiek, ktore znicili viacero parti­zanskych taborov, zabili a zajali desiatky partizanov, sa im nepodarilo ani jednu z brigad zniCif. Naopak, dye pomerne silne partizanske jednotky sa pokusili prcjst' hranicu n<\­Moravu. Brigada Suvorov bola v druhej polovici marca 1945 na presune. no pod tlakom nemeckych jednotiek sa dostala do Rajeckej doliny. Ai 6. aprHa 1945 sa je; podarilo prekro­cil' Yah a utaborif sa v lesoch nad Stiavnikom. Hranice sa jej prekroCit' nepodarilo a zaciatkom maja sa spojila s po­stupujucimi sovietskymi jednotkami. Podobne skoncili aj oddiely J. Hecka-Horu a A. Bchalu, ktore napokon skoncili v Malej Fatrc. Aj 2. slovenska narodna partizanska brigada dostala 29. marca 1945 rozkalo k presunu na Moravu. Zacal sa po pripravach 5. aprila 1945.0 pat' dni sa brigade podari-10 odlobrojifvo Vrchteplej cast' POHG Kremnica a 12. aprHa podnikla prvy pokus 0 prechod Vahu, ktory sa nepodaril. Yah brigada prekrocila na druhy pokus 0 dva dni nesk6r, 17. aprHa 1945 prekrocila hranicu a napokon skoncila v Radhosti.

V faikej pozieii boli aj partizanske jednotky v Malych a Bielych Karpatoch. Z nich najsilnejsia bola 2. partizan­ska brigada l. V. Stalina pod velenim l. Brunovskeho. Bola

rozmiestnena od Bratislavy ai po puchov. lej jednotlive oddiely vsak operovali, v podstate. samostatne. Aj tu proti partizanom zasahovali nemeeke bezpecnostne jednotky, Einsatzkommando 13 a Sonderkom­mando 7a, ktore spolu s protipartizan­skou jednotkou Edelweiss prepadli 27. februara 1945 obee Celuna. V nej sa zdriiaval oddie! Hurban 2. Stalinovej brigady. V bOji zahynul veHtel' oddielu M. Uher. V priebehu marea postu­pil front aj smcrom na zapad. Dna l. aprHa 1945 bola oslohodena Trnava a 4. aprila aj Bratislava. To podnietilo intenzivnejsiu cinnost' partizanov v regi6ne. Partizanske jednotky pod- Milo~ Uher nikali diverzne akcie a pornahali pri oslobodzovani Hornej Nitry a Povaiia. Hornonitrianska partizanska brigada obsadila Dolne Vestenice a udriali ju do prichodu Sovietov. Casti zV3zku Jan Ziika pomahali pri oslobodzovani Ksinnej a dalSich obd. Pocas tohto obdo­bia sa s CA spojili oddiely partizanskej brigady kpt. lana Nalepku, partizanska brigada Bofenko a partizanskeho zvazku lana Ziiku.

Pocas oslobodzovadeh bojov v Liptove. ktore trvali dva mesiaee. sa partizanske jednolky snaiili narusat' nemee­ke tylo. Oddiel Pobeda A. I. Makarenka a 4. partizanska brigada (A. Ciprich) p6sobili v oblasti Liptovskej osady a Liptovskej Luinej. Esle pred prkhodom frontu bojolll

Ruiny obce Ostry Grllll

Mjr. Anton Ciprich

s nemeekymi vojakmi SS a s POHG obsadili 25. marea 1945 okolie Liptovskej Osady a 3. april a 1945 ju obsadili spo­locne so sovietskymi a rUl11unskymi vojakmi. Pocas bojov o Liptovsky Mikulas vo februari 1945 mala 4. partizanska brigada podniknUt' utok l1a obee v tyle nemeekej obrany. Vyvoj sitmlcie vsak openicii zabranil. Dtoky podfa novyeh rozkazov opakovala 3. marea, ked' ohsadila ohee Vlaehy. BeseilOVa a Krme.s s d6leiitymi mostami eez Yah. 0 tTi dni sa vsak pod nepriatel'skym naPOTOm musela rozdelemi na dye casti stiahnut' do pricstoru MaguTka. Jedna cast' sa spo­jila z Cervenou armadou 25. marea a druha 6. aprHa 1945. Vo Vefkej Fatre v Neepalskcj a Kantorskej doline pOsohil

JozefTrojan

10. pnipor partizanskeho zvazku Jan Zizka a v Gaderskej doline oddiel Sarno z II. slovenskej partizanskej bri­gady gen. M. R. Stefanika. Na zapadnej strane Turca v Male; Fatre bola hlavna oblast' p6sobnosti II. Stefanikovej bri­gady. V priebehu marca a april a 1945 znacne zintenzivnila svoju diverznu cinnost' na ze!eznicnych a cestnych komunikaciach. Okrem toho pomerne uspesne zasahovala proti nemeckym frontovym jednotkam ustupujucim od Ruzomberka a Banskej Bystrice. Po odchode 2. slovenskej narodnej partizanskej brigady na Moravu si podriadila jej oddiely, ktore ostali na mieste. Tym sa stala najsilnejSim par­tizanskym zoskupenfm v regi6ne. Po prkhode skupiny hfbkoveho priesku­mu l. cs. armadneho zboru 8. aprHa 1945 bol dokonea vypracovany pIan na oslobodenia Turcianskeho Svateho Martina v sucinnosti oboeh jedno­tiek. Martin napokol1 oslobodili II. aprHa 1945 z juhu rumunske jednotky a II. partizanska brigada gen. M. R. Stefanika sa do 12. aprHa podiel'ala spolu s ceskoslovenskym armadnym zborom na bojoch v priestore Dubnej Skaly. Nasledne bola brigada v Marti­ne rozpustena.

Poslednou oblast'ou obsadenou nemeckymi jednotkami tak ostali Kysuce. Tu v pohori Javorniky opero­val oddie! Rodina CA. Garnicky), vysa­deny v noei z 21. na 22. januara 1945 v katastri obee Makov. Uskutocnil nie­kol'ko diverznych akcii na ie!eznicnych

~------------------~=

Viliam Zingor

Iratiach a pokusil sa doslat' na Moravu. Preehod skoncil neuspesne, a tak oddie! v prieslore obee Papradno ostal ai do priehodu frontu. V priestore L:adce ope· roval aj oddiel kpt. A. J. Niscimenka-Bie!avskeho. Islo 0 spravodajsku skupinu I. ukrajinskcho frontu, ktod sa postupne roznistla na partizansky oddiel. Koncom marea sa do priestoru Olheho Pofa vratil oddiel Za viasI' M. J. Saveljeva, no po kratkej dobe zaeiatkom april a 1945 prdiel na Moravu k Vsetinu. Je potrebne spomenUt' aj partizansku skupinu Branislav pod velenim plk. V. B. Bodickeho, zloienu z byvalych prislusnikov povstaleckeho eetnictva. Cenne spravodajske informacie, na zber ktorych sa specializovala, boli poskytnute vsetkym parti ­zanskym jednotkam, s ktorymi bola v kontakte.

Napriek mnohym problemom, ktore sprevadzali partizanske jednotky v roku 1945, a vzhfadom na koncepciu partizanskeho boja a podmienky sa po­darilo uskutocnif dostatoene mnoistvo uspeSnych bojovych akcii. V tyehto in­tenciach m6ieme ich bojovu cinnost' v roku 1945 oznacif ako pomerne uspdnu. Zaciatkom maja 1945 boli na Kysuciach oslobodene posledne tri slovenske obce. Pre obyvatefov to znamenalo koniee vojnoveho utrpenia a strachu 0 iivoty ci majetky. Zaroven vsak zacal povojnovy zapas 0 moe v state, v ktorom vyznamnll ulohu zohrali byvali partizani orientovani prevaine na komunisticku stranu. Ta v mocenskom zapase vyuiivala partizanov na rozne natlakove akcie voci svojim politickym oponentom. Vi od roku 1948 vsak boli nieklor! partizanski velitelia zo strany komunistickeho reiimu postihovani, najma ak sa obratili proti nemu. Osud obetl politickych procesov tak postihol vsetkych slovenskych velitelov partizanskych brigad, pricom V. Zing~r a K. Trojan boli popraveni, desiatky pd­slusnikov ich jednotiek boli odsudene na dlhorocne tresty. Ai v priebehu 60-tyeh rokov boli tito prislusnici postupne prepuSiani na slobodu a rehabilitovani.

10. Fai isticlce re presalie

Siovenske narodne povstanie dovrsilo politick)' a monHny kolaps fudackeho reiimu. Poslednou nadejou sa pre fudakov stal suhlass okupaciou vlastneho statu nacistickym Nemeekom. Znamenalo to oprie!' sa 0 nacisticky mocensky aparat reprezentovany na Siovensku diviziami wehrmachtu, vojskami 5S, zloikami

Nastup HG v Krupine

gestapa, jednotkami bezpecnostnej polkie SiPo, bezpecnostnej sluiby SO a specialnymi protipartizanskymijed­notkami. Okupanti boli hned' v prvych dilOeh Povstania zaskoceni existen­ciou suvisleho povstalcckeho frontu. Rychle zuctovanie s hrstkou "bandi­tov" sa zmenilo na vojnu s reguJarnou povstaleckou armadou a pocetnymi partizanskymi skupinami a hlavnym ciefom sa tak stalo vojenske potlacenie SNP. Priamu okupaciu Siovenska vyko­Illivali jednotky wehrmachtu a zbrani SS. Pacifikaciu oslobodeneho uzemia

SS-oberSlurmbannflihrer dr. J. Witiska

mali na starosti utvary Pohotovostnej skupiny H SiPo a SO. lej jadro tvoriJi Einsatzkommando 13 a 14. zriadene v Brne v diloeh 30.-31. augusta 1944 na cele s SS-oberstur­mbannfUhrerom dr. J. Witiskom. Do masinerie krvaveho potl<icania akehokofvek odporu a pacifikacie civilneho oby­vatefstva podporujueeho povstaleeke sily sa popri nacistie­kyeh jednotkach so suhlasom najvyssich predstavitefov SR zapojili aj POHG a jednotky Heimatsehutzu. Tieto jednotky plniJi. v konecnom d6sledku. ulohu rozpadnuteho iandar­stva a Ostredne statnej bezpecnosti pri zabezpeCovan i fasis­tiekyeh bezpecnostnyeh opatreni. Hlavnou ulohou tyehto zloiiek bolo vykonavat' perzekucie. vraidy, teror a masovu likvidaciu ucastnikov Povstania a ostatnyeh antifasistov a jednou z prioritnyeh uloh bolo aj konecne ridenie ii­dovskej otazky. Svoje ulohy zabezpecovali formou masovej likvidacie ucastnfkov Povstania a deportaciou antifasislov do koneentracnyeh taborov. Pohotovostml skupina H SiPo a SD, ako nastroj Hlavneho risskeho uradu pre bezpecnost' (RSHA) na Siovensku, mala v kompetencii riadenie a kon­Irolu eelej polieajnej a bezpecnost nej sluzby po svojom prichode na Siovensko. Pohotovostna skupina H ovplyv­nova la velitera nemeckych okupacnych vojsk v zasadnych otazkach rea li zacie policajnych uloh na uzemi Slovenska ui v septembri a okt6bri 1944, najma vsak od 14. novembra 1944. Vtedy bol SS-obersturmbannfUhrer J. Witiska i ofi ­chilne vymenovany za velitera bezpecnostnej policie a bez­pecnostnej slu iby na Sloven sku, a sucasne i za politickeho referenta velitera nemeck)ich okupacnych vojsk. Tym Sa sluzobne v styku 5 RSHA osamostatnil. Mohol sa pritom spoliehat' na silu piatich pohotovostnych oddielov (kazdy po 500 mufov) bezpecnostnej polfcie a bezpecnostnej sluz­by. Na postupne okupovanom uzem( Siovenska vznika li uradovne Pohotovostnej skupiny H bezpecnostnej policie SiPo a bezpecnostnej sluzby SD, a to v Bratislave, Nitre,

Trencine, Ruzomberku a koncom okt6bra 1944 aj v Banskej Bystrici. V d'alSich mestach boli zriadene tzv. oporne body (stGtzpunkty) a vedfajsie sluzobne uradovne. Ich pocet sa menil a pr isposoboval na meniacu sa situaciu na uzemf Slovenska.

[udacky rdim zabezpecoval zasobovanie nemeckych okupacnych jednotiek zo slovenskych zdrojov. Zaroven uz v septembri 1944 zabezpec il formovanie a nasadenie POHG a v sucinnosti s nemeckymi jednotkami bezpecnostnej sluzby do protipartizanskych a teroristickych akcii proti obyvatel'stvu, ako aj represif proti rasovo prenasledovanym osobam. Okrem toho sa I'udaci snazili nahradit" aj rozpad­nutu slovensku armadu, ktora, bud' bola sucast"ou Prvej ceskoslovenskej armady na Siovensku alebo jej vacsia cast' bola nacistami odzbrojena. Nahradou sa mala stat' Tisova Domobrana, ktora sa formovala z totalne zmobilizovanych desiatich rocnfkov (4 1 533 osob), no pre nespol'ahlivost' a nedoveru zo st rany nemeckeho velenia vyzbrojili iba cast' a ostatnych nasadili na opevnovacie prace. OspesnejSi bol pri for movani kontingentov HG, ktore mali v janu<lri 1945 37 pohotovostnych oddielov a 6 pofnych rot 5 celkovou silou okolo 5 000 muzov. Z chabych zvyskov iandarstva, kto re zostalo po vypuknut i SNP verne fudackemu reii­mu, zo rganizoval vrchny velitel' T. ISt6k tri pohotovoslne oddiely v Bratislave, Banskej Bystrici (od novembra 1944) a Trencine. ktore spolupracovali s POHG, SiPo a SO.

V pasme ochrannej z6ny uz existovali vycvikove ta­bory Slovenskej pracovnej sluzby (SPS). Blo, v podstate, o predvojensku pracovnu vychovu pre mladych chlapcov, ktora fungovala na zaklade zakona c. 36. z 12. marea 1942. Na cele SPS stal hlavny velitef, ktoreho menoval prezident a funkcne podliehal ministrovi vnut ra. V ramci SPS sa­mostatne existovala osobitna pracovna skupina "Deutsche Arbeitsdienstgruppe", ktoru tvorili prfslusnfci nemeckej

Sprava: nMel nik HG Olomar Kubala a poverenec POHG pre Pohronskt't f upu Imrich Ko!ovsky, klory podfa zasluh vyptacal vrahom v Nemeckej odmenu 400-600 korun

narodnostnej skupiny na Sloven sku. Na jej cele stal velitef nemeckej narod­nosti, kto ry bol priamo podriadeny hlavnemu velitefovi SPS. Pracovna sluiba mohla byi vykonavana od 18. do 25. roku zivota v trvani maximal­ne 6 mesiacov, a to vzdy pred nastu­penim prezencnej vojenskej sluzby. Usta novenim SPS doslo na Siovensku k d'alsej militarizaci i, ked' okrem pre­zencnej sluzby museli vojaci nastupit' na predvojensku pracovnu sluibu. SPS sa po septembri 1944 dostala do podrucia Hlinkovej mladei:e (HM) a HG. Z tohto dovodu sa stala jed­nym z hlavnych zdrojov na doplnenie POHG a na verbovanie do specia lnych jednotiek, ktore vznikali na Sloven sku na potlacenie partizanskeho hnutia. V suvislosti so zmenami vo vlade a v bezpecnostnom a vojenskom aparate po vypuknuti SNP dochadza k sustredeniu moci do ruk triumviratu

Vycvik Hlinkovej miadeie (HM)

s. Hassik- O. Kubala - A. Macek. O. Kubala hal uz 7. septem- HM Macek a ideol6g slovenskeho fasizmu S. Polakovit. bra 1944 na popud velitefa nemeckych okupacnych vojsk na Takto ideologicky pripraveni velitelia potom prednasali 5lovensku, genedla 55 G. Bergera, menovany micelnikom prislusnfkom SPS a popritol11 ich vojenski instruktori utili HG, a zaroven sHorn bezpetnostnych zloZiek - Ostredne zaobchadzaf s pechotnymi zbranami. SP5 bola kombina­statnej bezpetnosti, zandarslva a policie. Ako miCeinik HG ciou t'azkej fyzickej pnice. vojenskeho drilu a vstepovania ziska I moe nad Hlavnym velildstvom Hlinkovej mladeze I'udackej ideol6gie. [udaci lakto spracovavali 18-19-rotnych (HV HM). a teda aj nad jednolkami SPS. Sitmicia v l11ocen- chlapcov pre front a vojensku sluzbu a vobdobi vypuknutia skorn aparate sa vykrystalizovala, ked' nariadenim (MNO) SNP die zvysili ideologicke p6sobenie v jednotkach 5P5, z 24. okt6bra 1944 bola pod MNO okrem Domobrany zatle- zintenzivnili predvojensku pripravu. pretoze vaine zatali nena aj policia. iandarstvo, financna ••• ,.. uvaiovat' 0 vyuiiti prislusnikov SPS straz aj HM. SPS bola v tejto konstela- na protipartizanskyboj. Hlavny velitef cii vedena ako predvojenska priprava HM Macek priSiei medzi prislusnikov HM. System pdce SPS bol podobny SPS kratko po vypuknuti SNP. Svoje ako v Technickom zbore Domobrany. prejavy zameriaval protipovstalecky Slraine oddiely SPS boli v Jakubove, a vyzyval do ozbrojeneho boja proti Sekuliach a pracovne v Teplitke nad SNP. Onedlho bolo do Bratislavy zvo-Vahom, Straniku pri Ziline. Banovej, Jane skolenie velitefov SPS, ktore bolo Ziline, Bratislave a Vajnoroch a mali cele zamerane na propagaciu boja pro-eelkorn okolo 2 000 mulov. Nie na- Ii Povstaniu. Tu sa velitelia dozvedeli, hodou sa slovenske oddiely v special- ie je pripravovana reorganizeicia Casti nyeh protipartizanskych jednotkach jednotiek SPS. Jednotky boli pridelene formovali z prislusnikov SPS. dislo- na prace pre armadu a boli vyzbrojene. kovanych v Jakubove a Sekuliach. tiie V zmysle zakona c. 5011944 oochrane v oehranncj z6ne. VeliteJ'sky zbor SPS osobnej slobody, domoveho pokoja, bol pravidelne skolenyv kurzoch v Ne- ich dOCasnom obmedzeni, ako aj oob-meeku alebo Rakusku. ktore boli za- medzeni inych pray a slob6d (§ 28) merane na sirenie ideol6gie nacizmu. Na Sloven sku viedol politicke kurzy General SS Gottlob Berger, prvy \'elild ne­velitdskych kadrov SPS hlavny veliteT meck}'ch okupalnych vojsk na Sio\'ensku

bola povolana SPS ako organizacna jednotka na vykon sluiby na udriia­vanie verejnej bezpecnosli, poriadku

Vobdobi od 5. novembra do 5. marca 19451.avrai.dili v Kremnicke 747 rudi

srr~st IItL- r: C ~:~a."l

------: -:.' ~~~:~~~~~::--~--~~~~-~

I. , ,

Situacne hlasenie 0 cinnosti POHG v Krupine od 27. 10. 1944 - II. 11. 1944

• 1 ~

t, '., 11

a pokoja. SPS vykoml.vala tuto sluibu uz od 1. septembra 1944. V suvislosti sa touto skutoenost'ou doslo k rozSfre­niu poltu oddielov na 6 na zaklade dohody velitefa HG O. Kubalu a velitel'a specialnej SPS s hassfkovskym MNO SR zo dna 28. septembra 19440 prevode 200 prfslusnfkov SPS do armady. Touto dohodou sa vytvorili podmienky na sformovanie jadra protipartizanskej jednotky Edelweiss z roty Siovakov. Tato jednotka sa aktivne podiefala na pro­tipartizanskych akciach, vyvrazd'ovani civilneho obyvatd­stva, zatykani a vrazdenf rasovo prenasledovanych os6b.

V septembri 1944 bola USB vyclenena z kompetencie Ministerstva vnutra slovenskej vlady a podriadena priamo MNO, tfm sa utui.i1a spolupraca agentov USB s nacistic­kymi bezpecnostnymi organmi, ktore prfkladne vyuZivali ich znalosf miestnych pomeroy, najma pri organizovani represivnych opatren!. Rozkazom velitefa nemeckych oku­pacnych vojsk z 2. septembra 1944 sa zriadila Domobrana nemeckej mensiny na Siovensku (Heimatschutz), eim sa dokoneil proces jej formovania z 24. jula 1944 (vtedy za­clenene do ramca FS) do podoby ozbrojenych oddieiov, ktore bojovali proti povstalcom na viacerych miestach Siovenska.

Ceikovy pocet nemeckych vojenskych okupacnych sil na uzemi Siovenska vo faze generalnej ofenzivy predstavoval 48 000-50 000 vojakov a dostojnikov. Jch pritomnosf v praxi potvrdila vyvrcholenie prindpov nacistickej politiky Nemecka voci Siovensku. Nacisti presli do otvorenej surovej fonny nasilia, ktoni bola najvlastnejsou met6dou ich postupov v okupovanej kra­jine. Pohotovostna skupina H SiPo a SD, operujuca v lyle okupacnych jednotiek, obsahovala vo svojej organizatnej strukture: 50nderkommando 7a, Einsatzkommando 13, Sonderkommando ZbV IS, ZvlcBtne komando ZbV 29, Einsatzkommando 14 a od konca januara 1945 aj Zvlastne komando ZbV 27, ktore dovtedy p6sobilo na vychod nom Siovensku. Okrem spomenutych jednotiek boli pod jed­notnym velenim Pohotovostnej skupiny H nasadene do protipartizanskych a teroristickych akcii voCi civilnemu obyvalefstvu aj jednotky POHG, Heimatschutzu a d'ame specialne teroristicke a diverzne protipartizanske utvary, ako napriklad Stihaci zviiz Siovenska, jed notka Edelweiss, na juinom Sloven sku pohotovostne komanda SD, vy­tvorene z prfslusnikov fasistickej nyilasovskej strany, specialne jednotky z SS bojovej skupiny Schill, z SS bri­gady Dirlewanger. z 18. 55 divizie Horst Wessel, z utva­roy expozitury USB a ine jednotky. Tisova vlada, ktora suhlasila s prichodom nemeckych okupacnych jednotiek na Slovensko, vytvorila vhodne podmienky na zavedenie systemu teroru. Kolaboracia sa prejavila aj tym, ie sucasne zabezpetovala potrebnu spravnu a hospodarsku koordi­naeiu, clm okupantom uvol'nila ruky na represivnu cin­nost' proti ucastnikom Povstania, civilnemu obyvatefstvu a rasovo prenasledovanym. Slovenska vlada na zaklade dohody z 9. okt6bra 1944 financovala okupaciu Slovenska nacistickymi jednotkami, tim hitlerovskemu Nemecku umoinila opaf pokracovat' v drancovani hospodarskych zdrojov Slovenska. nasilne vyui ivaf praeovne si ly l1 a stavbu

opevneni na Sloven sku a v Nemeeku, evakuovat' vyrobne zariadenia z mnohych zavodov. Aktivne sa zucastnovala aj na masovej likvidacii povstalcov, respektive na ich depor­tacii do zajateckych a koncentracnych taborov.

Po 29. auguste 1944 sa na Slovensku rozputala vlna na­cistickeho teroru a represalii. Pohotovostna skupina H SIPO a SO na Siovensku mala 6 komand s 24 opornymi bodmi. NajaktivnejSim bolo Einsatzkommando 14, veliterom ktoreho bol SS-hauptsturmfUhrer dr. G. Heuser. Vraiedna masineria EK-14 zasiahla Siroky priestor stredneho a zapad­neho Siovenska, najkrvavejsi teror vsak rozputala v okoli Banskej Bystrice. VeHlel' oporneho bodu v Banskej Bystriei - SS-obersturmfiihrer G. H. Deffner - nesie zodpovednost' najma za vyvraidovanie ueastnikov SNP, ilegalnych pra­covnikov, antifasistov, ale aj deti v Nemeckej a Kremnicke. Pee vapenky v Nemeckej v diioch 4. ai. II. januara 1945 pohltila okolo 900 ludi. Deffner, sam exekutor vraid. zavia­zal vsetkych ucastnikov vrai.denia mlcanim. Ai. po rokoch vyslo najavo. ie na popravach v Nemeekej sa zutastnila aj ISO-clenna rota POHG z Povai.skej Bystrice pod vedenim nadzbrojnika V. Horu. Vaznov sustred'ovali v Krajskej vaz­niei v Banskej Bystrici, po transporte k vapenke ich najskor olupili a potom striel'ali ranou do tyla. Horiaca pecdokonala dieio skazy, plamene zmazali stopy po vraidenL Gardisti sa pri vraideni osvedCili, za co im osobne pod'akoval povere­nee POHG pre Pohronsku i.upu - kpt. HG Kosovsky-.

Vaziiov z Banskej Bystrice vraidili fasisti brutalnym sposobom v Kremnicke, kde v obdobi od S. novembra do 5. marca 1945 zavraidili 7471'udL Striel'aH ich ranou do tyla lak, aby tela vlastnou vahou padaH na dno protitankovej priekopy. V prvej faze vraidenia sa na nom aktivne podie­rala 5. porna rota HG nadzbrojnika J. Nemsilu, ktora potom odiSla do Krupiny. Vrai.denie kulminovalo 12. deeembra 1944, ked' naraz popravili 300 obetL Spolu s rotou POHG bola na popravy vyClcnena cast' roty Winter pod velenim SS­untersturmfilhrera Wintera. Vrahovia sa nezastavili pred nitim, a tak medzi obefami v Kremnicke bolo 211 iien a 58 deti. Prislusnki EK-14 z oporneho bodu v Banskej Bystriei spolu so svojimi sukmeiiovcami z poboeky v Brezne, kde bol veiitel'om SS-sturmscharfiihrer H. Wein, zasiahli svo­jim terorom aj oblasf Horehronia. Silne partizanske hnu­tie podporovane obyvatdstvom obci a osad vyvolavalo odvetne teroristicke akcie podporovane jednotkami S5, POHG, specialnou protipartizanskou jednotkou Edelweiss a jednotkami pravideinej armady. Pri tychto akciach fasisti vyuiivali slui.by konfidentov a zradcov. Vi. 3. novembra 1944 sa im tak podarilo zajat'veliteiov Povstania - generalov J. Goliana a R. Viesta - v Pohronskom Bukovci a na Vianoce 1944 na Vefkom Boku cast' anglo-americkej vojenskej misie. Tychto prol11inentnych zajatcov neskor zlikvidovali v kon­centracnych taboroeh. Bodku za svojimi teroristickymi akciami v lejto oblasti dali prislusnici EK-14 18. a 20. marea 1945 vrai.denim. drancovanim a vyparovanim na Kalisti a Balai.och. Aktivnymi ucastnikmi fasistickeho leroru boli aj prislusnki EK-14 Z oporneho bodu vo Zvolene, kde velil SS-obersturmfUrer J. Hossbach a od deeembra 1944 55-sturmscharfuhrer W. Kroger. Prislusnici komanda od

GenenUi Jan Golian a RudolfViest cestou na vysluch na EK 14 v Banskej Bystrici

novembra 1944 do januara 1945 na fidovskom cintorine \'0 Zvolene zavrafdili 128 obetl. z ktorych bolo 36 fien a 6 deti. Popravy vykonavala popravcia tata pod velenfm zvolenskeho kata - SS-unterscharfUhrera R. Wicha. ktory bol znamy mimoriadnou krutos(ou. brutalitou a sadiz­mom. Prislusnici oporneho bodu vo Zvolene za asistencie zvolenskeho POHG a prislusnikov nemeckej narodnostnej mensiny, najma z okolia Handlovej. vraidili od decem bra 1944 do marca 1945 aj v lese Boriny ned'aleko Kovatovej. Pri exhumaciach sa tu v 6smich masovych hroboch naslo lOS obeti fasistickeho teroru. EK-14, najkrvavejsie fasisticke komando na Siovensku. zanechalo 66 masovych hrobov, v ktorych bolo 2876 zavraidenych, vypalilo desiatky obd a osad a na odtransportovanie do koncentratnych a zajatec­kych tahorov odovzdalo stovky vlastencov a rasovo prena­sledovanych os6b.

Na strednom a zapadnom Slovensku p6sobilo aj Einsatzkommando 13 so sid lorn v Trencine. Na cele tohlo komanda bol postupneSS-sturmbannfUrerdr. H. Jaskulski, kriminalny radca Kozlowski a SS-sturmbannfUhrer K. Sehnitz. Pri vykonavani vraid bola aktivna najma rota Streit pod vedenim SS-haliptstlirmfUhrera P. Streita. Ui kratko po obsadeni ZHiny velitel' tu umiestneneho oporneho bodu - SS-hauptsturmfiihrer W. Schonemann - rozputal krvavy teror. Prislusnici jeho jednotiek od sep­tembra 1944 do januara v lese Chrastie ned'aleko mesta zavraidili 32 antifasistov. Nesmiernou krutosfou bolo poznamenane zavraidenie 10 I'udi v decembri 1944 pod

Dubnikom. Obete boli tak zohavene, ie ich nebolo moine identifikovat'. Zo Ziliny a okolia fasisti odvliekli 896 rasovo prenasledovanyeh os6b, z ktoryeh viae ako 700 zahynulo. Prislusnici komanda za spoluprace s jednotkoll Edelweiss a POHG z Povaiskej Bystrice vykonali IS. novembra 1944 porravu A. Sedhicka. ktorej sa musela povinne zucastnit' aj skolsH mladei. Vraiedn:i masineria EK-13 sa zo Ziliny rozsirila do priestoru Martina, kde bol veliterom oporneho bodu SS-obersturmfiihrer H. Harms. Prislusnikov tohto oporneho bodu znepokojovalo najma sHne partizanske hnutie na Martinskyeh Holiaeh, v Necpalskej a Kantorskej doline. kam boli zamerane hlavne protipartizanske zasa­hy. Zajatcov zhromaid'ovali v martinskej viiznici a 3. ok­t6bra 1944 z nieh 48 popravili na Bukovinach. Vrazdenia sa zucastnovali aj prislusnici stabu EK-13. V obdobi od konca okt6bra 1944 do zaeiatku aprHa 1945 vrafdila v lese Brezina pri TrenCine Streitova popraveia jednotka. Na likvidkii 69 obeti sa osobne podiel'ali aj stabni d6s­tOjnici, najma SS-seharfiihrer M. Bayer a SS-scharfilhrer J. Drabner a za celu akciu bol osobne zodpovedny sH ges­tapa SS-unterstunnfiihrer J. Juritsch. Likvidovanie anti­fasistova rasovo prenasledovanych obeanov prislusnikmi EK-13 pokracovalo na zapadnom Sloven sku aj od polovice februara do zaciatku aprHa 1945. Zanechali masovy hrob v lese Salastek pri Banoveiach nad Bebravou a zavrai­dili aj 27 os6b na iidovskom cintorine v Novom Meste nad V:ihom. Devatnast' obetl ubili paibami pusiek. Len na uzemi zapadneho Slovenska EK-13 zanechalo po sebe

20 masovych hrobov so 153 obet'ami. Na strednom Sloven sku to bolo d'alSich 9 masovych hrobov a 251 obetl.

Sid 10m stabu Sonderkommanda 7a bol Ruiomberok, Na cele lohto komanda st31 SS-sturmbannftihrer a vJadny rad­ca dr. G. Bast. Prislusnfci jednotiek Sk-7a v lese Komarisko pri Likavke v januari 1945 zavraidili 11 povstalcov a kon­com toho isteho mesiaca v lese Medzihnidky pri te; iste; obci postriefali d'alSich 23 vlastencov. Hlavnou ulohou Sk-7a bolo vycistif horske oblast i od partizanov, a prelo sa caslo uskutoCliovali precesavacie akcie. Pri tychto akchich v ka­tastri obce Lucky v lese Siare zlikvidovali 13 vazilov, ktorych priviezli autom z ruiomberskej vaznice. Zavraidenia 16 vaznov z mimestovskej vaznice v doline H6rka pri Tvrdosine sa aktivne zucastnil velitef oporneho bodu v Namestove - SS-sturmscharfiihrer E. Kremnitz - spolu s pdslusnikmi svojich jednotiek. Pdslusnici Sk-7a sa s jednolkami EK·13 podiefali na zavraideni 65 vlastencov v lokalite Bukoviny v Martine a 21 obetf v lokalite Pod Stnliiami. Spolu s EK-13 a EK-14 sa zucastnili likvidacie 182 vazilov z kremnickej vaznice na rozhrani chotarov obef Dolny Turcek a Sklenne. Celkovo prislusnici Sk-7a zavraidili 202 fudf, tela ktorych sa nesker nasH v 13 masovych hroboch.

Olohou Sonderkoffimanda ZbV 15 bolo pacifikovanie severnej casti zapadneho Siovenska, najma v oblasti Stniiovskych vrchov. Sidlom stabu Sk-ZbV 15 bola Nitra a na cele komanda stal SS-sturmbannftihrer W. Hersmann. Komandu pridelili popravCiu jednotku "Kampfgruppe Theimer' pod velenim nadporucika O. Theimera. Jej prislus­niei podnikJi do podhoria Straiovskych vrchov niekoi'ko trestnych vyprav, ktore boli zamerane proti partizanskemu hnutiu a na likvidovanie rasovo prenasledovanych oby­vatefov, ktori sa tu ukryvali. Pri tyehto akciaeh zadria li niekol'ko desiatok obyvatefov podhorskyeh obci, ktoryeh

Prislu~nfci EK-13, EK-14 a Sk-7a na rozhran i obci Dolny Turcek a Sklcnne zavraZdili 182 vaznov z krcmnickej vaznice

vaznili v Sanovciaeh nad Bebravou. Dna 28. novembra 1944 30 vazrlOv popravili v lese Cibislavka. Na tom istom mieste

'.

Brati slavsky Nemec G. Hauskrecht

------o;;to ~l .. uk .. 1 l ev . .. dl b4 . nhjl ll pl ... /,,1I " U4U , IM .. llo'dl, \'O WO J I Mkjl1l ftObad,,~ah II p14u .. '; . 11 11>041<<("", . 'lpr nol . .. 4 .... llolw.(.: ....... t .aulloh ... l. JI .... "'l'd· .!III . J ar !' .w" l.iu .... ud ... !. do Ula . !to""'" Nt' .... hteA"'.

w-t,ol .. li{do14 •

.. ':1.101_ ... ;;-~~~j~~IIO .. 'u.DC,.ej d~.o ... , • .,04-

!~a~,.~~!~~i~::!r ,::t~~~~t;o &!~t::~~ "~":~1_1~1:1:1~~ .... :-u:~:~~ ;;:~!tI:~.~:~ . ;"0 IUnll-JIJar" ""~,",,l.- h-

-----" rt rca I llb Id 171.,," 4 1h" . ta..o""'tallo.j,,~ .l .... " •• col.-

::~:!!r~:~d~:t, ~;:~!;lb~: · ~:!~!~.J:-:::~~'-: ~~;!"1 r l • ..!~~!:,,;:,,~~::Ir.!~~ II!Ilf:!{~!liz:. t;~:·!t~~: ".J .9..-t' .... ~~~_~~~!.~ do ",la ,

f!~"~.l:~:::!:~~~;::~:;~~~~~:~:".:!~-~~·::;:o ill. "S'!. IIcluh. Pll<.Pt7.\!~d Ittor,.1 _1 .. trlto&o" lPOdk" .,.O~,.-

i~:;.t~::~:~n(~: ~;t:?·r:t".~!II~i~~~l:--lti' t , ol .. IIhle 17 .

Eh ,oll .:~:;-;i~:;to .. ~ ... ~elLU'o;:1I U'nU~'l-

E~;r~:~~)~:,:~i:Ih:~:~!:~:d~~F~::F.:~0::::~: ~ul . "';t~h t h le 18.

ne "1'1>0- U:h;t:-;-;;-;;U.Ilt.n. t ~ Jt u tnu .I.' 11\.1 .. 41Ill. P04:r.. o-o bA/tlt. 4o:; &la do. lI" j'tala~ • n" . oa u nlta 11,.0-

:!~: :J~:!j ~ .4:=..!~,,:,~:!W~~!.:.'" t-y::Ui :~D.t~t •. 1'0 • h.ob;;"~o 1~7V.i"'t' "".-.1 ~.tr.-

It.i t&ob Udo 19 .

l.';tfOl,,-:t:-::1i1;-;;4U;;:;111l'~':"j po_\.>,:.t .. ,lo)_ v:..t-

;:ii!:bl~!F:j~E~~~::?~!:ia~r~'it;:'~~~~~~~: :!:;.nt~·!~. :";:l::i!t .~'L'1!: bU bln.&, olo,r" &0 i 1tIl'IJl~"'~

4 h oa U.l<> ~IJ •

.;t.Ol ...... ~4u:~ .. 1.~'b.opo.b.la . 1M.a.l.Q. .. t.""'_ ::~,:rl{~~~~J ~::i~~r:~ii:~!!1::!II!D:::~!:~1!6 I'O~,,4!h ~~~~ .. ~.: 21 . ... •• ltd.40 \:Ia.

If7 t vo).a .I;;:-~:;;:lI#~. ~4Unr>'S'" ,1;0", •• U •• "~

Dna 28. novembra 1944 popravili v lese Cibislavka 30 v3ziiov

popravili v polovici decernbra d'alSich 6 vazrlOv. Niekol'ko desiatok rasovo prenasledovanych prislusnici Sk·ZbV 15 zavraidili v lese Uhliarka pri Ksinnej, ako aj v priestore Pavle Haj pri tej istej obcL Vraidilo sa aj v priestoroch pri osade Jarok a pri Solnisku.

Najjuinejsiu oblasf zapadneho Siovenska spolu s Bra· tislavou malo na starosti Einsatzkomando ZbV 29. Za velitefa komanda vymenovali SS-sturmbannfUhrera dr. Glasera. Prislusnici komanda mali k dispozicii Cast vaznice Krajskeho sudu v Bratislave, kde sustred'ovali politickych vazilOv z ceieho Siovenska. VazilOv potom v dvoch transpor­toch previezli do koncentracneho tabora v Mauthausene. Z 379 vazilOv vacsina zahynula pobs transportu alebo ne­sk6r v koncentracnom tabore. Boli medzi nimi vyznamni predstavitelia komunistickeho aj obCianskeho odboja na Sloven sku. Druhou vyznamnou ulohou komanda bolo ko ­necne vyridenie iidovskej otazky, ktoru dostala na starosf uradovita na byvalej Edlavej ulici v Bratislave. Na jej ceie stal bratislavsky Nemec G. Hauskrecht. Vi koncom septembra sustredili priblizne 3 000 rasovo prenasledovanych obcanov a odovzdali ich SS-hauptsturmftihrerovi A. Brunnerovi, velitel'ovi sustred'ovacieho tabora v Seredi. Z tohto tabara od konca septembra 1944 do konca marca 1945 odtranspor·

.' .. I ... Of ... 1 ... '*" !I<I1o",

Ef;::;;;;:-,;ii:-.;··----- .. ·-.. ·-;;;;t;;;;;;;i;-;;. .... 1 . _ _

101. 1I. ..... _II ... Io. l~ D_'.

I . Di ....

~ ... .... 4 .... 1I. •• · , .IF'hl!t'> .. ""1ID' ......... l .. t_ Il;I ... &D ... J 1 ~"~II. b .. " ...... . . I!;t .... '.b bolD 1aI<GP"" eeh_ ..,,, poU_h"'.1I. _~ ~.h_. ho ...... 9'9. h_ •• ro ... ,_

' .. 1 1 .... '. !fro1lJ' .... 11 .. "' __ .. _alo ......... ~h "" ...... w ............. .. flo- .

:rll ... I_h_. ,", ~ ,. ._roe Ijr'o) ... prn-.u "'~IIO "~J .... d""

.. UMa • • h ~ ... h .. t.,I U_ .lD'_ '"UJnU. lGaII1ao.J .... sf. •

• t",.. .. ppoo ... IY ....... ~pJo'H. 1io01DvJn • • -'."'po~ Qr •• DlIl.O .......... _ " .. .-tk~ ... holoao Dr.,...r. , ... D.". " .. 1. 1.1 ..... . .......... ..

1 ... liu-Ulhu. pr04 •• <I. .. .s .. , ... Io<> ............ Ioo"l"'"u ....... "".J "-1"011.1 ..... "". J. '" ,.hhpo~ I .... UPb .... ' .. otupoo,,/ Ut ...... _..... _

...... m.or ........... J:lo' .. &l.I<''' ... '''.' ... _.hll.1e. _ "c. 1."" ~nri ... l' ... t'OC"UIQo • . . ...... J .... l'tAIw>roW".

_ ....... 4.,.'''''' 0.001>;ooUrlol ... ' ... lKIl.;lll111.,tl.lI< .....

duJ~". 0.0"" .

jjll~lillii~L

T~t.I_1.O~""""l.; "" 11>1.' _ ... ~1 .. .....r_....s. a .... ......!: .. t'<>k>I1_ .... ~_--'"...;., .. ,,,. , .. ~ _ _

"\.>d. _1.0 ...... ,., • aIOJ".'c~ l' VI;..~., oN ,.. 3.

~ .' '_1-". J~'~.'~ ~l" \.:;. ........ .-k-g~ ! .1. 0-. . ....,,, h •• /ll_~· .

0:n.4 '.'" • 1"",* 'h •• ,1.. iU •

......,.. f • • /ll...., • •. """, ,_. .. L~." • ..o'!> t . ,, 1 _4~.

Ml~t;Q _,:, ""I.<. ~ .~ 1

,. •• d ...... ".. ...... \".,l. ·"~1 l~ "J..a"",,>_ .,.., :~\ . t.! ~~H 1.2"10:11 ,....~ It· __ "",n ·11..,

Povojnova cxhumacia masoveho hrobu v Kovacovej

Cast' s)ovenskeho oddie!u protipartizanskej jednotky Edelweiss v januari 1945

toyaH do koncentracnych taborov vyse 11 000 rasovo pre· nasledovanyeh osob. Prislusnfci komanda z uradovne na Edlovej ulici sa vyznacovali mimoriadnou krutostou pri vypocuvani vaznov. V samotnej uradovni na nasledky mu· cenia zomrelo najmenej 9 fudi. Do terit6ria Bratislavy patril aj proviz6rny koncentracny tabor v Petrialke, kde vaznili vyse 1600 zvacsa rasovo prenasledovanych os6b. Pri evaku· a.cii tohto tabora 29. marea 1945 na eeste do Mauthausenu bolo zavraidenyeh alebo vycerpanfm zahynulo viae ako 460 v3.znov. Zodpovednost' za vraidenie niesli prislusnici SA aSS, ktori transport sprevadzali. Na evakuaciu osobne dozeral velitef petrialskeho gestapa A. Hartgasser a sam sa aktivne zapajal do vraidenia vtiznov.

Na uzemi vyehodneho Siovenska posobilo Einsatz· kommando ZbV 27, ktore rna na svedomi iivoty najmenej 159 fudi a vyse 110 ich odtransportovalo do koneentracnyeh taborov. Ui od septembra do novembra 1944 zaistili v lesoeh v okol i M iehaloviec vacsi pocet osob. Dna 15. novembra 1944 odviezli 25 vtiznov do lesika Biela Hora, kde ieh zavraidili. Mimoriadne kruto postupovali prislusnici komanda proti obyvatefom Vinneho, kde zastrelili sest' fud!. V Porube pod Vihorlatom zastrelili 10 obyvatefov, v Hailfne 7 rudi, v Tokajiku 32 muiov. Vsetky obee aj vypalili. V obdobi od septembra do deeembra 1944 vyuiivali prislusnici ko· manda na vtiznenie a likvidovanie vazilov priestory hradu v Starej tubovni.Jednotky wehrmaehtu v obdobf od 19. do 28. okt6bra v ramci vyprav proti partizanskym jednotkam na vyehodnom Sloven sku vysfahovali obyvatel'ov 31 obd a osad a tie potom vypalili.

Osobitu ulohu pri pothlcani partizanskeho hnutia mali speeialne protipartizanske jednotky. Na Siovensku to boli

Abwehrgruppe 218 • Edelweiss a Stfhad ZV3.Z Juhovyehod, stihacia skupina Siovensko . Jozef a Sehneewitchen. Hlavnou ulohou tychto jednotiek bola priprava prislusni· kov na boj v tyle postupujueej CA a na diverzite na oslo· bodenom uzeml. Ryehlo postupujuei front vsak realizaeiu tyehto zamerov znemoinil. V ramci vyeviku sa vsak obidve jednotky zucastnili na represaliach proti eivilnemu obyva· tel'stvu. Jednotka Edelweiss. ktorej velil major SS E. Thun,je znama najma akciami v Proehotskej a Kl'acianskej doline. Pocas tyehto akcii prislusnici jednotky, podporovani jed· notkou SS a jednotkami Heimatsehutzu z ned'alekyeh obel Vefke Pole a Pila. 21. januara 1945 uplne vypalili obee Kfak a Ostry Grun a zavrazdili 146 obyvatefov, medzi ktorymi bolo 56 iien a 38 deti. Celkovo jednotka Edelweiss zavraz­dila vyse 300 l'udi a d'alsich 600 odovzdala prislusnikom SO. Edelweiss mal tri vel'ke oddiely. z ktoryeh najva.csi bol slovenskY. Tvorilo ho 131 prislusnikov SPS a velil mu kapitan L. NiznanskY. Viae ako 80 prislusnikov slovenskej narodnosti mala aj jednotka Jozef, ktora sa formovala od zaciatku septembra 1944 pod velenfm SS·obersturmflihre· ra dr. W. Pawlowskeho.Jednotka 7. novembra 1944 v obci Sipkov zavraidila 21 fudi, z ktoryeh styroeh upalila zaiiva. Vraidila aj v Nemeckaeh. Ziatnikoeh a mimoriadne kruto na Pustom hrade pri Zvolene. ked'obetiam na krk priviazala naloze, ktore im po odpaleni odtrhli hlavy.

K eelkovemu sumaru fasistiekeho vraidenia na Slovensku pat ria aj vyciny na juinyeh uzemiaeh. ktore pat· rili horthyovskemu Mad'arsku. V Slatine v okrese Levice zavraidili 56 obeanov r6mskeho povodu, v Trhovom Myte nyilassovci postriel'ali 53 Romov, podiefali sa aj na zavrai· den! 60 zajatyeh sovietskyeh vojakov v Pribete. popraviJi

70 partizanov a ant ifasistov na vrchu $oroska pri Ro:biave. V Kosiciach sa naslo niekol'ko masovych hrobov. V lese na Chva labohu bolo popravenych 15 antifasistov, v Crmefskom udoli 36, pri rieke Hormid na r6znych miestach celkom 40, na smetisku pri Hornade 14 os6b. pri Gajdosovych kupe· roch 16. pri zelezn it iarskych blokoch 28 fudi. pri ka lva rii 8 legalnych pracovnikov a d'alsich 5 v Petrovom sade. Dna 5.januara 1945 verejne obesi li 12 os6b a 17 ilegalnych pra­eovnfkov zav razdili pri tahanovskom tunelL

Sumar nacistickeho vraidenia a teroru proti civi lnemu obyvatefstvu je od septembra 1944 do konca aprHa 1945 vysokY. V celkom 211 masovych hroboeh bolo zavrazde­nyeh 5 305 obeti. Boli to najma fudia zavrazdeni z rasovych

d6vodov, utastnfci protifasistickeho odboja a ti, ktori im poskytova li pomoc. Mnohokrat vsak boli obet'ami absolu· tene nezainteresovani ('udia, feny a male deti. Katastrofalne nasledky malo nacisticke vytinan ie pre obyvatdov 102 upl· ne alebo t iastotne vypalenych obef a osad. Naeisti pritom pristupili k takejto exekucii len par dni pred prichodom osloboditefskych vojsk. Ani zo strategickeho, ani z nijakeho ineho dovodu uz tieto akcie nemali vyznam. ISlo len 0 zby­tot nu demonstraciu ustupujucej okupatnej sHy a 0 pomstu civilnemu obyvatel'stvu za pomoc parti zanskemu hnutiu a odboju.

11. Oslobodzovanie Siove nska

Podmienky k oslobodeniu strednej Eur6py si sovietska armada vytvorila svojou bojovou Ci nnost'ou z leta 1944. ktorou vytlacila fasislicke vojska z vacsiny svojho uzemia a zacala osloboditel'sku misiu. Rychly post up priviedol CA do vychodnych oblasti Pol'ska. strednej casti Rumunska a pred brany vychodnt!ho Pruska. Bulharska. ]uhosJavie a Slovenska. Po uskutocneni serie rozhodnych a rozsiahlych utocnych operacii tak zaujimali sovietske ozbrojene sily na prelome leta a jesene vyhodne postaven ie, kto re illl umoi-

novalo nad'alej podnikaf aktivne utocne akcie a zasadzovaf nacislickej Tretej rBi udery na oboch hlavnych stredoeu· ropskych strategickych smeroch , 1. j. severnom na smere MinskNarsava-Berlfn, tiahnucom sa rovinatym uzemfm porska do severneho Nemecka a juznom v smere BukureSt'­Vieden-Mnichov, veducol1l po prekonani horskych masivov Karpat eez rovinate uzemie Mad'arska a severovychodm!ho Rakuska do jui.neho Nemecka. Nacisticke velenie sa po zdrvujucich letnych ponizkach zacalo celkom jednoznacne pridriiavat' kurzu pret"ahovania konfliklu opotrebovava­nim nenavideneho protivnika v snahe ziskat' cas potrebny

\ ~ __ Fr"" .. !_

~ 'r--:: "" . _ _ , .. _". __ . I" ~\' R._, 'J~r-...... :t-O " := :=:::::::::~::: s.-..... )ty,«,,-~ '"........... OO/'n - .. C.-.-! 0.-,,,,,,_,,, 1101.,. (S'~ ,,=:~~:::."--

I UKRI~~Y fRON 'i K,J.. ; ~ !Will ~:;::"Z;;;:;,:' 4h" c --- ~ '( /'" ..... _..:~w 0 ~~ ~":!~.-t.< ........ lid

~- l.._ ~""''''''''Vi

> (~I " (c.".. ? ,--, t

/ 1_

\.,: ~) /..,~ $IISMlWl£C ~u

Oslobodenie C:eskoslovenska januar - rnaj 1945

na konsolidaeiu svojieh deeimovanyeh ozbrojenyeh zloziek i kolabujueeho hospodarstva. Hitlerov hlavny sta n vychadzal z mylneho, i ked' nie celkom nerealneho predpokladu moeenskej konfrontacie medzi statm i protifasis­tickej koalicie a demot ivovan ia Moskvy nicenim jej zivej sily.

Politicky, ekonomickya strategicky vyznam uzemia Ceskoslovenska a Slo­venska predovsetkym vzrasta l umerne s pribliiujucim sa frontom. Vyznamna strategick:i poloha a ekonomicky potencial z neho sice v zaverecnych mesiaeoeh voj ny v Eur6pe vytvo rili opcracny priestor, ktory si nemohla dovolit' ignorovat' ziadna z bojujucich

Slanske pohorie, Cergov, VeJ'ka a Mala Fatra, Kremnicke a Stiavnicke vrehy Ci Povaisky lnovee, StniiovskC vrchy, Male a Biele Karpaty i Javorniky totii rozCleIiovali karpatsko-praisky smer priecne od severu na ;uh a Vyehodne Karpaty, Nizke Beskydy, Levocske vr­ehy, Vysoke a Nizke Tatry ti Slovenske Rudohor ie ho zasa C1enili vodorovne od vychodu na zapad. V podmienkaeh Clen iteho, husto zalesneneho a ne­sehodneho terenu so znacnym poctom riek tak mali vsetky tromfy vo svojich rukach obraneovia, ktori mohli viesf upornu obranu pri minimal nom nasa­deni sil a prostriedkov.

strano Situovanie uzemia Siovenska Gen. plk. Kirion Scmionovic Moskalcnko Pocas oslobodzovania uskutoc­

nili sovietske vojska rad naslednyeh i sucasnyeh utocnyeh openicii. Prvou

z nieh bola Vychodokarpatska openicia realizovana v case od 8. septembra do 28. ok t6bra 1944. Jej umysel predpo­klada l viest' hlavny uder na styku 1. ukrajinskeho frontu marsala ZSSR I. S. Koneva a novovytvoreneho 4. ukrajin­skeho frontu generala I. J. Petrova s deCom prelomit' silnu obranu nemeekyeh a mad'arskych armad vo vyehodn}'ch Karpatoeh od severu i z vychodu, preniknU( na Siovensko a spojit' sa s povstaleekymi silami . Podmienkou uspeehu bol prvok prekvapenia a vysoke tempo utoku. Rychly prieJom epevneneho karpatskeho masivu mal uTahcit' ustretovy uder dvoeh slovenskyeh divizii z priesteru vyehodneho Slovenska do nemeekeho tyla a aktivna Cinnost' partizanov, ktora mala viazafsily protivnika a komplikovafpresunyjeho sil k pasmam prie!omu. 0 uskutocneni operacie sovietske veienie rozhod lo v situacii, ked' vojska oboch fron tov do­siahli pred horie Karpat vo vzd ialenosti asi 40 km od hranic Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Snaha pripravif utok v to najkratsom termine vsak isla na ukor viaeeryeh kfucovych faktorov, klorym nebol venovany dostatok pozornosti. Ccla operaeia pozostavala z dvoeh sucasnyeh operacii a vojska realizujuee obe sucasti mali cel kovu hodnotu takmer 35 divizH. Prot i nim stali sily armadnej skupiny "Heinrici", zlozenej z nemeekej I. tankovej a rmady a mad'arskej I. ar­mady. lej veiitei', general G. Heinriei, mal k dispozicii 10 ne­meekych a 8 mad'a rskyeh divizii, 2 mad'arske horske brigady a rad samostat nych jed notiek. Skupina p6sobila na pravorn kridle obrany vojsk Skupiny armad .. Severna Ukrajina" ge­nerala J. Harpeho, ktora bola v priebehu openl.cie premeno­vana na Skupinu armad "Au. Oehranu vzdusneho priesteru zaist'ovali eskadry 4. leteekej flotily pod veienim gellerala A. Holleho, koncom septembra nahradeneho generalom O. Demoehom. Dna 8. septembra 1944 ako prve zautocili zvazky Konevovho ukrajinskeho front u, konkretne zosil­nena 38. armada geneni la K. S. Moskalenka, p6sobiaca aj s I. es. annadnym zborom generaia J. Kratoehvila, na Tavorn krid le frontu. Armada bola posilnemi 0 tankovy a jazdecky zbor a podporovat' ho mali lietadla 2. leteckej armady ge­nerala S. A. Krasovskeho aj s leteetvom diaTkovej t innosti.

mimo hlavnych strategickych smerov sovietskyeh arm ad, ktore bolo determinovane znicenim hlavnyeh vojenskyeh zoskupeni protivnika, ho predurcova­Ii do ulohy vedTajsieho dejiska. Pre sovietske velcnie sa na jeseil1944 vytvorili podmienky k obojstrannemu obehvatu hitlerovskyeh vojsk rozmiestnenyeh v hornatyeh oblastiaeh Podkarpatskej Rusi a Siovenska. Na podunajskom smere sa totii Sovietom podarilo v Rumunsku obkIucit' yerke zoskupenia vojsk a zaca!' ryehly postup do Mad'arska, cim sa vytvara la realna sanea obisI' Karpaty z juhu. Ocakavana sovietska zimna ofenziva v oblasti eentralneho porska mohla karpatsky priestor paralelne vyblokovat' od severu. Wehrmaeht by lak bol donuteny zvaiovaf takto vzn iknu­III situaciu vratane moinosti ustupu z uzemia Slovenska. K alternative skoneovat' so "zakopanym" nepriatefom v pria­mom strete sa nakoniee sovietske velen ie uehylilo az po dramatickyeh udalosliaeh, ku ktoryrn doslo na Slovensku. Vypuknutie SNP lolii znamcnalo zat lacenie vojenskyeh hradisk do uzad ia a prioritnym sa stali politieke mot ivy, ktore vied li k rozhodnutiu poskytnuf povstalcom rychlu a ucinnu pomoe.

VzhTadom na priebeh udalost! na fronte kladla na udrianie SJovenska mimoriadny d6raz nemeek:i strana, ktora si jeho d61ei.itu ulohu uvedomovala nielen z hTad is­ka zabezpecenia potrieb svojho vojnoveho priemyslu, ale najma vo vzt'ahu k bojovej cinnosti vlastnyeh ozbrojenyeh sil v tejto oblasti. Siovenske uzemie, leiiaee uprostred eu­r6pskeho priestoru vojnovej cinnosti a vytvarajuce svojim pretiahnutym tvarom pr irodzene rozhran ie medzi jeho hlavnymi postupovym i osarn i, totii predstavovalo spojova­d chlnok medzi nemeekymi vojskami operujucimi severne a juine od Karpal. V d.mei obrany navyse umoiliovalo vclen iu Wehrmaehtu manevrovat' sHami a prostriedkami a zasadzovat' ildery kridlam nepriateJ'skyeh zoskupeni po­stupujucich na varsavsko-berlinskom i budapd tiansko­viedenskom smere. Jeho osobite geografieke usporiadanie sarno 0 sebe predurcovalo, ie oslobodzovaci proees sa mu­sel uskutocnit' za narocnej a zloiitej bojovej (innosti a z niekol'kyeh operacnyeh smerov. Horske a zalesnene masivy

Qd gen. J. Kratochvila prevzal velenie I. cs. armadneho zOOru (CSAZ) gen. Ludvik Svoboda (vravo)

Hlavny uder viedla z priestoru Krosna v smere Dukla­PreSov v spolupnici s pravokridelnymi diviziami 1. gardovej armady generala A. A. Grecka zo zostavy 4. ukrajinskCho frontu ulokom v smere Sanok-Medzilaborce. Bojova cin­nosl' oboch operacnych ZV3ZOV sa rozvijala za situacie, ked' padla moinosl' koordimicie akcii so slovenskou arma­dou v dosledku odzbrojenia vychodoslovenskej armady. Ulociace jednotky pechoty a tankov. vydatne podporovane pafbou delostrelectva a udermi letectva, sice bezprostredne po zaCiatku ofenzivy prelomili predny okraj nepriatefskej obrany a zatali rozvijat' utok do hfbky. avsak stalo sa tak len v uzkom useku. Nepodarilo sa obsadit' ani krosniansky komunikacny uzol. co predznamenalo priebeh openicie i charakter d'alsich bojov. Z tohto dovodu sa nedali vyuiif manevrovacie moinosti jazdeckych a tankovych vojsk pre zvysenie udernej sily postupujucich jednotiek. ktore naviac nemali priaznive podmienky na svoje rozvinlltie. Vysledkom bol zmatok a zdrianie. V druhej polovici dna zasiahol do bojov aj (s. armadny zbor. ktory po celonocnom presune a bez zaistenia prieskumu absolvoval nasledujuce nino v priestore Wrocanky a Machn6wky neuspesny boj. Sovieti neuspech analyzovali a do velenia armadneho zboru menovali generala L. Svobodu. Dna 9. septembra preSla do utoku aj casl' sil 1. gardovej armady. operujucich na pravom kridle Petrovovho frontu. Bojova cinnosf zvazkov oboch armad vosla do dejin ako karpatsko-duklianska openicia a stala sa na nasom uzemi jednou z najt'azsich a najkrva­vejsich. Mimoriadne rychla a razantna nemecka reakcia pr-

Presun delostrelcov I. CSAZ po cestach vychodneho Siovenska

vOlny moment prekvapenia minimalizovala a po sustredeni svojich zaloh odpor obrancov na smeroch vedlkich k Du­kelskemu a Lupkovskemu priesmyku zosilnel. Nevyhodny pomer sa s pribudajucim casom neustale zhorsoval a do 14. septembra Nemci statili k prielomom prisunut' viae ako B diviziL Nepriatd sa zurivo branil, pri organizovani odpo­ru vermi ucinne vyuzival terenne podmienky a pripravene obranne ciary. uporne drial kaidy kopec, kaidu obec. Po rllke mu isle aj daidive pocasie a huShi hmla, ktore st'aZili pohyblivosf utocnikov a znemoinili nasadenie lelectva. Ofenziva sa lak postupne menila na zdfhavy boj 0 ovladnutie horskych hrebenov. Za sedem vycerpavajucich dnl utoeiace vojska postupili len 0 23 km a nedosiahli ani jednu z vyty­cenych uloh. Rychly uspech neprinieslo ani preskupenie sil, ani zmenyv prekladani smerov hlavneho uderu. v d6sledku coho nastala v dukJianskom sektore patova siluacia.

Od 13. septembra zatali utocd aj hlavne sily 4. ukrajin­skeho frontu. ktore paralelne s akciami na severovychode Slovenska uskutocnili karpatsko-uihorodsku operaciu. V jej ramci utocil zvysok 1. gardovej armady. ktoni zfava podporovali zvazky lB. armady generala 1. P. Zuravrova a gardoveho streleckeho zboru. Letecke krytie zabezpeco­vale letectvo B. leteckej armady generala V. N. 2danova. Planovana samostatna operacia mala utokom na podstatne ~irSom [ronte, nei na akoll1 prebiehala duklianska opera­cia, znemoinifNemcom slobodu manevrovania a podporit' utoky 3B. armady. Vo vz3.jomnej sucinnosti utocili hlavnc Petrovove zoskupenia vsmere Humenne-Michalovcea pod

Vojaci I. CSAZ po prekroceni Dukelskeho priesmyku 6. okt6bra 1944

ich udermi bol nepriatd donuteny k ustupu na hlavny kar­patsky hreben prechadzajuci pozdlz hranic Siovenska.}eho odhodlany odpor bol zlomeny az koncom septembra, tim zacalo bezprostredne oslobodzovanie Siovenska. Ako prve sa na nase uzemie prebojovali Greckovove jednotky, ktore 21. septembra oslobodili prvu slovensku obec - Kalinov. Styri dni na to sa na severovychodne Slovensko prebojovali aj jednotky praveho kridla 18. armady. Po preskupeni sil sa o slovo opMprihhisilo aj rave kridlo 1. ukrajinskeho frontu. Vojskam 38. armady sa vsak podarilo prebit' k Dukelske­mll priesmyku az koncom septembra. pricom zaeiatkom okt6bra prekrocili hranice aj jeho pravokridelne zvazky. Dna 6. okt6bra sa medzi osloboditefov zaradili i vojaci cs. armadneho zboru, ktori ovladli samotny priesmyk. Po prechode karpatskeho hreberia museli sovietske a cs. vo;ska viest' nemenej t'azke boje 0 vychody z Vychodnych Karpat, a tak Moskalenkove a Svobodove vojska postupili za necele tri tyidne len 0 20 km juhozapadne od prie­smyku. kde sa ich post up definitivne zastavil. V useku 4. ukrajinskeho frontu bola hlavna bojova einnost' opatovne obnovena zaciatkom okt6bra. Smer postupu jeho zvazov bol posunuty na stycne kridla 1. gardovej a 18. armady, a teda na centrum nepriaterskej obrany, ktory Nemci osla­bili presunutim sil do pasma cinnosti 38. armadya praveho kridla 1. gardovej armady. Sovieti tak postupne vytlacali

nemecke a mad'arske vojska z medzirahlych postaveni a zaciatkom druhej polovice okt6bra dobyli Rusky, Uzocky a Verecky priesmyk. Cinnost'vojsk frontu na uihorodskom a mukacevskom smere podporil2. ukrajinsky front svojou mohutnou ofenzivou, ktora ohrozila komunikacie a tylo mad'arskej 1. armady a viedla, v konecnom d6sfedku, aj k dezercii jej veiitefa - genenila B. Mikl6sa. Vsetky nemec­ke pokusy 0 protiutok skonCiIi neuspdne. Po oslobodeni Uzhorodu bolo hlavne usilie vojsk 18. armady zamerane na rozvijanie uderu v smere na Presov a Kosice. Po pre­niknuti na cs. uzemie bol vsak soviet sky post up zastaveny na pristupoch k udoliu rieky Ondava. I tak stihli vojska oboch ukrajinskych frontov do konca okt6bra 1944 postu­pit' na ciaru Dukla-Habura-Ruske-Sobrance-Cop, pricom oslobodili Podkarpatsku Rus a vychodne okraje Siovenska v celkovej rozlohe 1000 km 2

• Prvykrat vo vojenskej hist6-rii bol v bojoch na sirokom fronte prekroceny mohutny a silno braneny horsky masiv, zdolanim kton!ho sa otvoril karpatsko-prazsky strategicky smer. Bilancia: 21 000 mrt­vych a asi 89 000 ranenych sovietskych vojakov, vyse 800 padlych a vyse 4 000 ranenych prislusnikov l. cs. armad­neho zboru.

Po skoneen! vychodokarpatskej operacie doslo v zlozeni vojsk bojujucich na uzemi vychodneho Siovenska k organi­zacnym zmenam. Na fronte zostal p6sobiflen 4. ukrajinsky

Sovietske lanky smerujti k Vranovu nad Topfou v ramci Vychodoslovenskej operacie 2. a 4. UF

front, ktoreho velitef Petrov bol koncom okt6bra povyseny na arnuidneho generala. V jeho zostave bola v polovici no­vembra I. gardova a 18. armada, utocna sUa frontu sa vsak mala v priebehu operaeie zvysit' zo 16 streleekych divizii az na 26. K zmene doslo aj vo veleni 18. armady, kde genenila Zuravfova vystrieda l general A. J. Gastilovic. V sevemom sektore stali proti silam frontu vojska Heinriciho I. tan­kovej armady operujucej po zruseni armadnej skupiny "Heinrici" v sUe takmer 9 divizii samostatne v zostave Harpeho Skupiny armad "AU.. V juine; casti frontoveho pasma sa bninila skupina "Woh ler". tvoriaca faye kridlo obrany Skupiny armad "Juh" generala ]. FrieBnera. le; jadrom bola nemecka 8. armada generala O. Wohlera, ktore; operacne podliehala aj mad'arska 1. armada s novym velite­Tom, ktorym sa stal general D. Laszl6. V priestore juhovy­chodneho Siovenska bola tato armadna skupina zastupena silou 4 divizii, zvysok posobil na uzemi Mad'arska. Vzdusne sHy nemeekej Luftwaffe i nad'alej sustred'ovala DeBioehova 4. letecka flotila. Vychodoslovenska openicia nadvazovala na vysledky vychodokarpatskej a bola uskutocnena v case ad 20. novembra do 31. decembra 1944. Zacala po trojtyi­dilOvej operacnej prestavke a pri jej vedeni mali byt' akcie co najviac koordinovane s postupom vojsk 2. ukrajinskeho frontu marsala ZSSR R. J. Malinovskeho, postupujucieh uzemim Mad'arska v smere v blizkosti juinych hranic Siovenska. Na naplanovanie sucinnosti zucastnenych fron­tOY mali velitdske staby podstatne viae casu, nef tomu bolo v pripade karpatsko - dukelskej operacie. co sa prejavilo aj

v zohTadneni viacerych problemovych aspektov. Sovietske najvyssie velenie venovalo zvysenu pozomost' najma aktivi­zacii Malinovskeho praveho kridla rozvijajuceho ofenzivu na budapestianskom smere. Jeho zaangaiovanie do oslobo­dzovacieh bojov na Siovensku by totii umoinilo prefat' ob­ranne pasmo Sku piny arnuid "Juh", obkl'ucit' hlavne mesto Mad'arska od severu a ohrozit' aj tylo nepriatdskych zosku­peni zasadenych na Siovensku pred vojskami 4. ukrajinske­ho (rontu. Akcie v juhovyehodnych okresoch Slovenska sa tak mali realizovaf v uzkej operacno-strategickej spatosti s budapestianskou operaciou. Petrovovym zvazkom bola, de facto, pridelena len pomocna uloha podporit' uderom na Presova Kosice Malinovskeho hlavnu ofenzivu.

Operacii predchadzala ofenz!va praveho kridla 2. ukrajinskeho frontu. ktora zacala 7. novembra, pripra­vy 4. ukrajinskeho frontu sa pretiahli 0 dva tYidne. Cast' Malinovskeho sil na pravolll kridle mala prienikom k rie­ke Lagyva vytvorit' podmienky k nastupu na BudapeSt' zo severu aj do juinych oblasti Siovenska. Dtok Petrovovych vojsk na uzemi Siovenska zacal 20. novembra 1944 a roz­vijal sa postupne. Bojovu cinnost' zacala najprv 18. armada postupujuca na Kosice, tri dni na to sa k utoku pripojili aj utvary I. gardovej armady, postupujuce na Michalovce, Humenne a Vranov. Narocne ten!nne podmienky nedovo­TovaH rozvinut rychly utok a vsetko dte viae komplikoval dafd'. v d6sledku ktoreho boli stihacie a bombardovacie zvazky generala Ldanova odstavene na letiskach. Po prelo­men! obrany nepriatda medzi Uihorodom a riekou Tisou

Rumunske jednolky pocas presunu lIa priSIUPOVC cesly k Banskej Byslrici

sa vsak priebeh operacii zdynamizova l. Prekonavajucodpor Heinriciho jednotiek postupovali utociace zvazky na juh, vyuzivajuc schodne doliny horskej rieky Laborec, a pornaly ohybali front zapadnym smerom. Pocas postupu boli voj· ska nutene prekonavat hory i vodne prekaiky, avsak ui 26. novembra oslobodili Humenne a Michalovce. Z tejto Ciary zacali jednotky Greckovej a Gasti lov icovej armady rozvijat' utok na Presov·Kosice a do 30. novembra prenikli ai k rie· ke Ondava. Stupnujuc silu svojich uderov nadalej uspesne postupovali na zapad a 1. decem bra os lobodili Trebisov. Po prekrocenf vodnych tokov Vychodoslovenskej niiiny nako· niec dosiahli v zacinajucej sa zime Shinske pohorie a udolie Hormidu juzne od KoSic, kde Nemci po vybudovani silneho obranneho pasma so sirokou sietou palebnych prostriedkov a ieoijnych zatarasov postup zastavili. Odpor nemecko·ma· cfarskych vojsk pokracoval ai do konca decem bra. Obzvlast t'azke boje boli zvedene 0 Dargovsky priesmyk. Ospesny postup hlav nych sf! frontu sa usi lovali okamiite vyuiit' I'a· vokridelne divizie 38. armady, koncom novembra definitiv· oe vyclenene zo zostavy Konevovho I. ukrajinskeho frontu k frontu generala Petrova. V sucinnosti s cs. armadnym zborom na jeho pravom krid le sa irn uspdne darilo pre· nikaf v smere na Bardejov a dosiahnut' horny 10k Ondavy. V suvislosti s pripravami na novu ofenzivu nasledne preSiei cely 4. ukrajinsky front docasne do obrany.

Pred koncom roka zaca li do bojov na uzemi Slovenska zasahovat' aj armady 2. uk rajinskeho frontu, podporova· ne cast'ou leteckych sf! 5. leteckej armady generala S. K. Goriunova. Ich aktivita vy razne narusala zamery veienia nemeckej Skupiny armad "Juh" zdri iavat' sov ietsky postup z vychodnych Karpat. Z Malinovskeho vojsk ako prve na slovenske uzemie vstupi li zvazky 40. armady genera la

F. F. Zmaeenka na pravom kridle, ktore 26. novembra 1944 oslobodili Krafovsky Chlmec. V jej operacnej podriade· nosti posobila 4. rumunska armada. 0 nieco nesk6r vstu· pili na uzemie Siovenska aj utvary 27. armady genercila S. G. Trofimenka, avsak najva.csi uspech dosiah lo uderne zoskupenie frontu v zloien! 6. gardova tankova armada generala A. G. Kravcenka, 1. jazdecko·mechanizovana skupina generala I. A. Plijeva, 7. gardova armada generala M. S. Sumilova a 53. a rmada geneni la I. M. Managarova. Pocas obkJ'ucovania nepriatefskych vojsk v Budapesti zacalo toto silne zoskupenie uderom severne od Hatvanu of pred koncorn prvej polovice decembra 1944 prenikat' na Sahy a Levice a v polovici decembra sa mu podarilo vytvorif predmostie na rieke Ipef. Do konca roka boli oslobodene rozsiahle uzernia juinej casti Siovenska od dolneho toku rieky Hron na vychod 0 vel'kosti asi 3000 kml driiac cia­ru Tuni.a nad Bodvou·Rimavska Sobota-Lucenec-Sturovo. Vojska 4. ukrajinskeho frontu paralelne oslobodili juho­vychodne casti Slovenska v celkovej rozlohe 5 000 km2

•

V pr iebehu novembrovych a decembrovych bojov padlo do zajatia takmer 70 000 nemeckych, prevaine vsak mad'ar­skych vojakov, straty spojeneckych vojsk boli okolo 15 000 zabitych a viac ako 55 000 ranenych sovietskych, rumun­skych a es. vojakov. Rychly postup CA a rozvrat nemeckej obrany v priestore slovensko·mad'arskych hranic si opat vynut il reorganizaciu nemeckych vojsk. Na konci druhej dekady decembra 1944 t3k bola mad'arska 1. armada opat operacne podriadena nerneckej I. tankovej armade a spolu zasa vytvarali armadnu skupinu "Heinrici". Pred koncom decembra doslo aj k zmene vo veleni Skupiny armad "juh". Generala FrieBnera vystrieda l general Wohler, ktoreho 8. armadu prevzal general H. Kreysing.

V prvych mesiacoch rokll 1945 sa sucast'ou slrategickeho utoku CA od Bahu po Dunaj stala aj priestorovo najrozsiahlejsia operacia pri oslobo­dzovani Siovenska - zapadokarpatska operacia - ktoru vtesnej sucinnosti vy­konali vojska 2. a 4. llkrajinskeho fron -lu. V porovnani s predchadzajllcimi operaciami nebola uskutocnena izolo­vane, ale bola spojena s likvidaciou ob­kfucenych nemeckych vojsk v priestore Budapesti. Najzlozitejsia situacia sa vy­tvorila v pasme cinnosti Malinovskeho fronlu. klory mal sucasne odraiat' nemecke protiudery vedene s ciefom uvornit' sily zovrete v hlavnom mesle Madarska a pokracovat' v oslobodzo- f

vani Siovenska. Vsetky styri vsevoj­skove armady frontu III boli zasadene Gen. Nicolae Dascalescu. velitef armadneho

spolocne s Plijevovou jazdecko-me- ~~::~I:~~~:~;~~e~s~:~~::;r~~ora oslobo-

Gen. por. Filip F. Zmacenko, velitef 40. ar­moldy 2. UFo ktoreho jednotky oslobodih Banskil Bystricu 26. J. 1945

chanizovanou skupinou v dlhom useku od Parkanu az po Kosice, pri-com k boju boli pripravene aj rurnunske zvazky, vo veleni klorych sa v priebehu bojov vystriedali genenili N. Madd a V. Atanasiu, resp. G. Abramescu a N. Dascalescu. Vojska praveho kridla mali utoCif smerom na sever a severozapad. zaliarco stredove formacie frontu mali postupovat'na zapad. Uvedeny priestor mali branit' zdecimovane. avsak taklicky

Oslobodene Ko~ice

stale vyspele a dobre vyzbrojene vojska. Na L:itnom ostrove v useku po Sahy sa branila cast'6. armadygenerala H. Balcka zo zostavy armadnej skupiny "Fretter-Pico". Osek Sahy­Rimavska Sobota zabezpecovali zvazky 8. armady a obe podliehali Skupine armad "Juh". Od Rimavskej Soboty po Kosice st<ili vojska I. tankovej armady armadnej skupiny

Bansku Bystricu oslobodili 26. marca 1945 vojaci sovietskej a rumunskej armady

"Heinriei U zo Sku piny armad "Au. Na slovenskom useku frontu tak malo nemeeke velenie v tejto dobe k dispozicii 33 nemeekych a mad'arskych divizii a dye brigady. Zaciatkorn roka 1945 vyprovokoval obmedzeny nemeckj utok pozdlz juzneho brehu Dunaja sovietske odvetne opatrenie. Po pade Ostrihomu sa Malinovskij rozhodol este pred zapojenim sa do zapadokarpatskej operacie sustredit' Cast' sil na komar­ilanskom smere a realizovat' kornarniansku openiciu. Ta prebiehala v case od 6. januara az 24. februara 1945 a mala utocnu a obrannu fazu. Ode rom na Komarno sa mali dobyt' tamojsie prepraviska eez Dunaj. eim sa malo preniknM do tyla nepriatel'skeho zoskupenia utoeiaeeho z tohto priestoru na BudapeSt'. Za Goriunovovej vzdusnej podpory ako prve vyrazili do utoku medzi Vozokanmi a sutokom Hrona a Du­naja pdie zvazky 7. gardovej armady, za ktorymi v tesnom zavese postupovali tanky 6. gardovej tankovej armady. Do konea prvej dekady januara sa utoenikom podarilo postupit' az ku Komarnu a Novy-m Zamkom, avsak ich d'alsi post up bol zastaveny pruznou nemeekou obranou. Dderna past' frontu v podobe tankovyeh zvazkov bola nasledne z hron­skeho predmostia odsunuta do tyla a jeho udrianim boli poverene streieeke gardove jednotky. Medzitym sa plynulo rozbehla aj samotna zapadokarpatska operaeia. ktora sa rozvijala postupne od 12. januara 1945 formou viaeeryeh

uderov vedenych s ciefom preiomif obranu protivnika na sirokom fronte a rozvijat' utok na smeroeh podJ'a eharakteru terenu. Hlavnu ulohu v nej plnili vojska Petrovovho frontu v eelkovej hodnote asi 28 divizii a proti nim mali posohit' v useku od Jasiei po Tun;u n/Bodvou utvary a jednotky 14 nemeekyeh a mad'arskyeh divizii nemeekej 17. armady generala F. Sehulza a Heinriciho armadnej skupiny. Obe zo­skupenia bojovali v zostave Skupiny armad "AU, do velenia ktorej bol po sovietskej zimnej ofenzfve v porsku uryehlene menovany fanaticky po!'ny madial F. Sehorner. Kratko po jeho prichode doslo aj k premenovaniu skupiny na Skupinu armad .. Stred u

• 38. armada utocila na porskom uzemi. l. gardova armada s cs. armadnym zborom postupovala na PreSov, Stan', Lubovilu a Nowy Targ. zatial' Co jednotky 18. armady o.toCili v smere na Kosiee. Spissku NovO. Yes a Lip­tovsky Mikulas. Na ieh postup reagoval protivnik stiahnu­tim vsetkyeh zaloh, avsak ryehly postup frontu v juznom porsku a severnom Mad'arsku donutil generala Heinrieiho stiahnut' sa z postaveni na rieke Ondave. kde jej hrozilo obkfucenie. To umoinilo 18. armade a I. gardovej armade postupovat' vpred a ty.zdeii od zaciatku operacie oslobodit' Kosice i Presov. Greckovove vojska sa nasledne obdtili na Staru [ubovilu. pocas bojov postupne vysli zo Siovenska na pol'ske terit6rium. a tak na Siovensku zostavala len 18. arma-

Rozkaz Najvyssieho velitela Komandantovi 2-ej Ukrajinskej !ronty marSalovi Sovjetskych Socialistickych Republik MALINOVSKEMU

Nacelnikovi generalneho iitabu !ronty general-plukovnikovi ZACHAROVI.

Vojska 2·ej Ukraiinske; fronty pei postupe za fa:i.kych pod­mienok lesnaleho a hornateho ten!nu v Karpatskej oblasti, dobBy v Ceskoslovensku mesta Banskti Byslricu, d61ezih,i kriiovatku ciest a silny oparny bod obrany Nemcov.

V bojoch 0 dobitie Banskej Bystrice vyznamenaly sa vojska genera.l.leutnanta Zmacenko, generala rumunskeho armadneho sharu Deskelesku, general-majora Rumianceva, genenil-majora Uman­skeho, plukovnika Pigina, plukovnika PeTzncra, plukovnika Boe­kova, plukovnika ealai, plukovnika Karnaceva, majora Alexandrova, majora Kozliakovskeho, majora Tokareva, majora Obeckina, kapi­tana Dolienko; delostrelci general-majora Koreckeho, plukovnika Novgorodskeho, podplukovnika Smirnova, podplukovnika Litvi­neuo, podplukovnika Vasilevskeho, podplukovnika Gubenko, pod­plukovnika Jargina, majora Gluscenko, majora Scerbina, pancier­nici plukovnika Tokareva j letci genen'i.l-majora Kamanina, plukov­nika Saprikina, plukovnika Semenova, plukovnika Semenko j ienisti general-majora technickych vojsk Petrova, plukovnika Budarina j spojky plukovnika Gorelkina, podplukovruka Liapina.

Tie vojenske IHvary, ktore sa najviac zasluiily v bojoch za Bansku Bystrieu - treba predostreC na vyznamenanie.

Ones, dlia 26. marea 0 21. hodine hlavne mesto nasej rodnl'j zeme Moskva v mene nasej Vlasti vzda hold vifaznemu vojsku 2. Ukrajinskej fronly i sborom rumunskeho armadneho telcsneho generala Deskeleskeho, ktore dobily Bansku Bystricu - 12 s::Il­varni delostreledva pozoslavajuceho zo 124 diel.

Za tuto shivnu bojovu cinnosf prcjavujem svoje uznanie vasim vojakom, ktori sa sucastnili bojov za oslobUdenie Banskej Bystrice.

Vecna slava hrdinom padlym v bojochproti nerneekym votrelcom! Smrf nerneekym votrelcom!

Najvyssi veHte! marSal Sovjetskeho Sviizu - I. STALIN. 26. marea 1945. C. 310.

da. Ked'ie postup Svobodovho zboru ustil taktiei do Pofska nyeh priestorov. a tak nepriamo vythieali protivnika z jeho bol zaradeny do zostavy 18. armady, aby mohol pokraeo- postaveni. Vojaci 27. armady ul 14. januara 1945 oslobodili vat' v oslobodzovanf svojej vlasti. Zvazky spolocne zdolali Lucenec, v druhej polovici januara v useku Zmacenkovych obranu Nemcov takmer v celej oblasti Zapadnych Karpat sfl padla Jelsava i Roznava. Odlisna situacia panovala na a oslobodili SpiSsku Novu Yes i Poprad. V polovici februara fronte 53. armady a Plijevovej skupiny, kde protivnik v oba-1945 vsak nemecke vojska svoj ustup ukoncili. opevnili sa ve z ohrozenia tyla svojich vojsk na Slovensku sustredil po­pred Liptovskym MikuJasom a postup protivnika zastavili. cetne rezervy a uspesne zdriiaval soviet sky postup. Boj sa tu

Podstatne narocnejsiu ulohu pri priprave ofenzivy malo rozpadal do radu tvrdych stretov 0 jednotlive uzly odporu. veJitefstvo 2. ukrajinskeho frontu, ktoreho vojska mali zor- V suvislosti s Iikvidaciou budapdtianskeho kotla doslo ganizovat' a pripravit' akcie v skratenom termine. Jednotlive nasledne k viacerym zmenam v zostave utociacich zvazkov, armadne zvazy uskutocnili proti dezorganizovanym fasis- ked' bola z frontu stiahnuta tankova armada s jazdecko-me­tickym vojskam rad ciastkovych a relativne samostatnych chanizovanou skupinou. Trofimenkov zvaz bol presunuty armadnych operacii. Zvazky 40. armady s jednotkami na faye kridlo frontu do Mad'arska, co si vyiiadalo zvacsit' 4. rumunskej armady prelamovali obranu na juhovychod pasmacinnostiarmadzasadenYchnaSlovensku.Svynimkou od Pldivca a rozvijali utok celkovym smerom na DobSinu, pasivnej obrany 7. gardovej armady na hronskom predmosti eim pomohli 18. armade Petrovovho frontu postupne roz- utocil Malinovskeho front iba silami dvoch vsevojskovych drvif kosicke zoskupenie nepriateJ'a. 27. armada s operacne armad a im podriadenych rumunskych jednotiek len na podriadenym rumunskym zborom mala atakovat' fasistic- dvoch smeroch a po zdolani Slovenskeho Rudohoria sa ku obranu v priestore Lucenca a rozvijat' utok na Bansku zvazky v polovici febrmira 1945 absolutne vycerpane pre­Bystricu. Vojska 53. armady, v operacnej podriadenosti kto- bili k rieke Hron. K protiuderu sa Nemci odhodlali v centre rej sa nachadzali aj sily rumunskej I. armady, postupovali 2. ukrajinskebo frontu proti Sumilovovmu predmosliu. svojim pravym kridlom na Zvolen a I. jazdecka mechanizo- Velenie Skupiny arma.d .. Jub" proti nemu sustredilo znacne vana skupina na Bansku Stiavnicu. V prvej polovici januara silya 17. februara 1945 lu utocili jednotky elitnej 6. tankovej 1945 tak mali vojska hlavnych sil frontu k dispozicii celkom armady SS J. Dietricha. V priebehu 8 dni nepretriitych bo-30 divizif, z tobo 11 rumunskych. Otociace jednotky postu- JOY sa nemeckym vojskam za cenu znacnych strat podarilo povali aj napriek horskemu a zalesnem!mu terenu, pricom vytlaCit' sovietske divizie spat' za Hron a po dlhej dobe za­najuspesnejsie si pocinali zvazky praveho kridla frontu. Tie znamenat' prve vifazstvo. hoci len na taktickej urovni a len predvidavo obchadzali ohniska odporu na styku opevne- v lokalnom merftku. Obranne boje na hronskom predmosti

Armadny general A. I. Jeremenko

Rozk z najvyiiiehc velitel'a mariala Stalina

,,,Iilerovi II. Ukrajonskeho frontu marialoyi Soyietskeho svazu

Malinoyskemu, nacelnikoyi itabu 'rontu gen .. pluk. Zacharoyoyi

V01"ka H·ho Ukrajinskebo froutu dnes, ~. ilprila) litokolll sa zmoclli ly dolditcho pl"iemysel­/H,;bo st,'{"disku a Idavneho ruesta 5 J 0 \' ens k tI Bratislavy. ktol'll je dOlezitym komullikacnym IIzlom a hola ... iluym opornyrn bod om oemeckej o]mJllY n1l OUtwii

\ bojoe-h u Bratislavu vvznamemdy sa vo;sk<i J{cn. pluk Slimilovu, gen. majo/'u Lukyml, gen. Iwl;. O~tiJscllkll gCI!. I1wj. GrigOl'ovicll, geD. maj. h"uza, ~('Il. mi.lj Alechyna, pili!'. OvsjanikoVil, pluk. Ondrju!'t'llku gen. maj. ZUl'ilvljcvil, gen ma;. BUI'ellilw. gen. Inuj. GreC,;]110Vil, pluk. Pauova, pluk. Salieev", gen. maio GorbacevH, pluk. Pere­InUIlOV;-I, ~en. rna;. Smirnovl:l, p!uk. Ol'lova, gen. maj. Lo ... ev[l, gen. maj. Moloziljcvn. gel) rnaj Karpllchyna, plllk, Mar-olu, pluk. jeremiml.

Na bojoch .<ou zt'icdstnilo okrenl tollo jaz­dectvo gen. POI'. Plijcva, gen. maj. Picugyna, l!(' 11. /llill Golov~kt'ho. gt'll por'. Sokolova, gen. lIlilj Ch lebt(}vo;keho, gen. IIwj. Kyrillova, gen. maio Cll1'lI.,tl1 levlI, geu llIilj. Pavlova, gen. milj. l{riclIlo;ov<J, f!;CII. mnj. Smniiiovil. piuk. Gag'll<J, pluk. Hl'Vil.

Do bOJuv uspe~ne zasiahly lednotky DUJ13jskej floty kontr. adm. Choiostjakova, kapit. I rangu Sverglova. kapit. II. ra:lgu D..'rzavina, kaoit. II. rangu Ad:dvkyna, mJ). Pasmurov,J. dalej delostrelectvo gen. pluk. del. Fomina, gen. par. deL DereSl, gen. POf. del. III trova, gen. fl1.lj del. Pribujccnka. plUk. Mar~ Cenka, nlul<. Popolzuchyna pluk JutkiJ, Dluk. Maro­nova, pink. Stro'HI, pluk. AdlmCi.<a, pJuk. BJruse­viea, p1uk. Palflika. pluk. I(ozar<..!nku, piuk, Mlkaruva plu <. Sejnlna, pluK. Jerernenku, inz, pluk. Bruvar·

4. aprila 1945.

nika, pod pI. P"piyka, piuk. leollna, podol. Troneva podpl. Deuise kava. pluk Sameeuku, maj. Ro!ma­nova, ako aj tankove jednotKy ge'l. oluk. tankovych voj~k Kurkyna, gen. maj. tanKovych vojsk Bogd'l­nova. plu\( Bruzllleva. pluk. Zentranu. maio Zachar­cenku, pod pl. Gagonenku, ppluk. Belonsova, ppluk. Podlesneho, pplk. ::,alku, pplk. Morola, maj. Semeca, maj. Sevrjunkova.

S uspechom zasiahly ietecke vojskA gen. pluk. Gorjunova, gen_ por. let. Podhorneho, gen. major Pro<;toserdova, pI. Trusina, PI. Sutejeva, pI. Cizikova, pluk. Hejbu, plu < Campalova, pluk. Rubbe, oluk. Tara­nenku, dalej zenisti gen. POf. inziniernych vojsk Cyrlina, gen. malar tech. vojsk Kosenka, ppluk. Badajeva, ptuk Nasonova, pluk. M[asnikova, mij. Slepeenka, d'alej telefonisti gen. par. soojovac~j slutby Leonova, pluk. Bory"enka, pluk Davidova, maio Siselova, maj. Sokotova, pJuk. stat. bezp .. Karpova.

V warnenl v j fa z s t v a SV3ZY a cast! vojsk, ktore sa v1zIlamenaly v boj'lch pri dobytl me~ta Bratisla vy. navrhujem, aby do.,taly primenie .,Brati­slavske" a boly vyznamenane radmi,

Ones 4. aprfla 0 22. lodme hlavne mestu nasej vla<;ti, Moskva, pozdra\lj v mene vlasti vif,.fzne vojska II. Ukrajinskeho f,-ontu, ktore dobyly mesto Bratislavu, 20delostreleckymi lOal­vami z 224 dieI.

Za skvele bojove vykony vyslovuiem vd'aku Vami vedenym vojska,'ll, ktore sa zucastnily oslobodzo­vacich boiov 0 Brdt l..,lavu

Vecna sl<l.va hrdinom, paJlym v bojoch za slobodu a nezavislosf nasej vlasti.

Smrf nt:meckym votrelcom!

Najyyiii vel iter marial SOY. syiizu

J. Stalin

Sa v ramci vlastnej ofenzivy v Sliczsku pribliiil k hraniciam Ceskoslovenska na vzd ialenost' 50 km. Priebeh openicie bol vyrazne ovplyvneny skutocnost'ou. ie [asisti mali v ostravskom priesto­re rad silne opevnenyeh obrannyeh pasiem. ktory dotvaral prepraeovany system cs. predvojnovych pohra­nienych opevneni kryjueich okolie Moravskej Ostravy z vyehodu a se­veru. Otok, ktoreho sa ueastnilo cea 40 divizif, zatal to. marea z vyehodu a keaie nepriatd mal vel'ku hustotu vojsk v obrane. tempo postupu bolo po male a st raty na rudskyeh Zivotoeh vysoke. Sovietske hlavne velenie po prvykdt v priebehu oslobodzova­nia Ceskoslovenska prejavilo vcl'ku

sa zaradili medzi jednu z najdramatie­kejsich epiz6d pocas oslobodzovania Siovenska. ]anuarova a februarova ofenziva priniesla slobodu vel'kej casti vyehodneho a stredneho Siovenska. Do ukoncenia operacie 28. februara 1945 dosiahli vojska zucastnenyeh frontov ciaru Liptovsky Mikulas-Brezno nl Hronom-Detva-Levice. Malinovskeho pravokridelne sHy potom dte v marei v nimei tzv. stredoslovenskej opera­eie stih li oslobodit' Bansku Bystrieu, Zvolen a Bansku Stiavnicu. Pocas vyse dvojmesacnyeh bojov tak bolo oslo­bodene uzemie 0 rozlohe 17 000 km 2

,

pricom straty predstavovali 70 000 vo­jakov. z toho okolo 16000 zabityeh. Cs. zbor mal viae nei 200 mftvyeh a 800 ranenyeh. Nepriatel' prisiel 0 skoro 140000 len zajatyeh vojakov.

General Karel Klapalck, ve1itd I. (;SAZ povy- nespokojnosf a tak generala Petrova menovani L. Svobodu za cs. minislra obrany vo [unkeii velitda frontu vystriedal

Po sovietskyeh ofenzivach zo za­ciatku roku 1945 sa situacia hitlerov-skych vojsk v strednej Europe stala katastrofalnou, a lak Nemei v snahe stabilizovat' frontovu Hniu svoje pozicie v lomlo sektore nadalej posihiovali. V jarnyeh mesiacoeh roku 1945 vsak CA v uskutocnovani mamutfch l'Itocnyeh operacii na varsavsko-bedinskoll1 smere mienila pokracovat' d'alej. V zaujme vytvorenia co najpriaznivejsich podmienok pre dalSi postup na severnej hlavnej st rategiekej osi k Bedi­nu velenie sovietskej armady pristupilo k vyCisteniu eeleho juineho kridla ohrozujueeho pristupy k hlavnemu mestu Tretej rise, Pokyny k pripravam obdrfali i velitelia 2., 3. a 4. ukrajinskeho frontu. Ozemia Slovenska sa ciastocne tykala aj ostravska operacia vojsk 4. ukrajinskeho frontu, po vac­si ne casu prebiehajuea sucasne s bratislavsko-brnianskou operaciou vykonavanou vojskami 2. ukrajinskeho frontu. oerom operacie bolo znicenie hlavnych sil nemeekej armad­nej sku piny "Heinrici", spadajueej pod velenie Seh6rnerovej Skupiny armad "Stred", oslobodenie ostravskej priemyselnej panvya vytvorenie podmienok pre vedenie d'alsieho utoku v smere na Prahu. Bojova cinnost'bola planovaml ako hlboky celny uder vedeny vnutornym kridlami Moskalenkovej 38. a Greckovej I. gardovej armady od Ratibofe a Strumiena na Olomoue a Novy Jitin. Otok oboeh Petrovovyeh zvazov na zbiehavyeh smeroch mal obehvatnym manevrol11 obkl'ucit' vojska nemeekej 1. tankovej armady v Moravskej Ost rave. Pomoenu ulohu plnila 18. armada s 1. cs. armadnym zbo­rom na ravom kridle frontu utokom od Czarneho Dunajea eez Zi linu na Kromerii. Leteeku podporu zaisfovali zvazky bitevneho letectva Zdanovovej armady. General Heinrici, ktoreho vo veleni l. tankovej armady v priebehu operacie vystrieda l general W. Nehring a zac iatkom aprHa aj general W. Hasse. disponoval v predpokladanom pasme sovietskeho utoku silou 20 divizii, vratane horskych a tankovyeh. avsak nemohol sa pine spoliehaf na vzdusnu podporu oslabenej 4. leteekej flotily. Ofenziva mala prebiehat'v bezprostrednej sucinnosti s 1. ukrajinskym [rontom marsala Koneva. ktory

koncom marea 1945 armadny general A. I. Jeremenko. Ten sa rozhodol viest'

hlavny uder svojim pravym kridlom. v nimei kton!ho bojovali aj jednotky I. es. tankovej brigady. so zamerom obisf opevnenia nepriatel'a pred Ostravou zo severu a se­verozapadu a vpadnUf obraneom do tyla od zapadno Boje sice vyrazne prispeJi k rozpadu a nakoniee aj k rozpusteniu Heinrieiho armadnej skupiny, sovietskym vojskam sa vsak ani napriek vytrvalost i nedarilo zdolat' obranne Ifnie. Stalo sa tak az po prideleni posilovyeh prostriedkov vo forme 60. armady generala P. A. Kurockina, pricom koneom mesiaca doslo k oslobodeniu Ostravy. Sucast'ou moravsko-ostravskej operacie na uzemi Siovenska boli aj boje 18. armady, v zo­stave ktorej bojoval tid I. es. armadny zbor. Gasti lovicove zvazky mali uskutoenit' len vedl'ajSi manever s eiel'om viazat' sily protivnika, a tym zabranit' v ieh redislokaeii do priesto­ru hlavneho uderu Jeremenkovyeh vojsk. Otoeit' mali udo­lim Vahu hornatym terenom severovyehodneho Siovenska v smere na Ruzomberok ai k hraniciam Moravy. Paralelne s rozvijajucimi sa bojmi 0 Ostravu sa na uzemi Siovenska ai do konea marea 1945 vied li miestne boje pri Liptovskom Mikulasi a na porsko-slovenskom pomedzi na hornej Orave. Proti nim p6sobili tri nemeeke a jedna mad'arska divizia. 18. marea 1945 pre.sJi do utoku na oravsko-kysuckolll smere sily gardoveho st releekeho zboru a 30. marea obnovil utocnu Cinnost' aj I. cs. armadny zbor. V jeho veleni doslo kralko na to k zmene, ked' po Svobodovom vymenovani za cs. ministra obrany prevzal velenie zboru general K. Klapalek. Po huzevnatyeh bojoeh sa cs. a sovietskym silam podarilo zallac it' obraneov od Mikulasa na zapad do Ruiomberka a mesto 4. aprila oslobodit'. Okamiite prenasledovanie nasledne znemoznilo nemeckym jednotkam zaehytit' sa na d'alSej obrannej ciare. Po dobyti Ruiomberka smeroval d'alSi postup nasich jedllot iek udolirn Va hu na Zilinu, muse! sa vsak uskutocnit' eez t'aiko sehodne pohoria Verkej a Malej Fatry. kde Nemci vybudovali novu obranu. Po obehvatnom manevri na sirokom [ronte sa vsak 8. aprila podarilo preko-

Defil~ Tolbuchinovej armady v Bralislave 20. 6. 1945

nat Vefku Fatru a donutil' protivnika k ustupu v eelej Sirke maja 1945 na l.'izemi juhozapadneho Siovenska a juinej obrany. Do Turea sa medzitym od juhovyehodu prebojovali Moravy bratislavsko-brniansku operaciu. V zostave jeho aj jednotky rumunskej 4. a rm <idy. ktoryeh postup umoinil vojsk bolo na zac iatku operaeie 42 divizii z toho 14 rumun­II. apri la oslobodit' Turciansky Svaty Martin. Ofenziva vy- skyeh. O perae ia prebiehala vdvoeh etapaeh a uskutocnila sa vrchoH la 30. aprHa 1945 padom 2i1iny a pokratovala dalej na mensom priestore ako ta paralelna pred Ostravou. lej cie­vo vseobecnom smere na Vsetin. Na prelome 2. a 3. maja sa jednotky zboru dostali eez Javorniky af na Moravu. Do 3. maja 1945 vojska 18. armady v uzkej sucinnosti 5 cast'ou severneho krid la 2. UF oslobodili uzemie severoza­padneho Siovenska v eelkovej rozlohe asi 7 000 kml. Oslobodeneeke vojska mali okolo 39 000 padlych a viae ako 140 000 ranenyeh spojeneckych voja­kov, boje si na strane I. cs. armadneho zboru vyiiadali takmer 700 mitvych a vyse 3 000 ranenych.

V rovnakom obdobi ako orenziva sovietskych vojsk v Sliezsku prebie­haH l'itoCl1e operacie aj na juil10m stralegickom smere. na ktorom ar­mady 2. a 3. UF od 16. marea 1945 uskutocnovali viedensku operaeiu. Na zabezpetenie utoku l1a hlavl1e mesto Rakuska realizovalo prave kridlo 2. UF v diloch 25. marea ai 5. Smerove labule v oslobodenej 8ratislave

zrava: Zdenck Fierlingcr, pani Hana Bcndova a prczidcnt Ceskoslovenskcj rcpubliky Edvard Bcnd v oslobodcncj Bratislavc

fom bolo znicenie hlavnych nemeckych sil v sektore severne od Viedne, oslobodenie juhozapadnych uzemi Siovenska a juznej casti Moravy a ovladnutie priemyselnych oblasti Bratislavy a Brna. Zo slralegickeho hfadiska mala ofenzi­va pom6d 4. ukrajinskemu fronlu dostaf nemecke vojska bojujuce v ostravskej oblasti do kliesti. Hlavny uder bol vedeny z priestoru Levie v smere Bratislava-Malacky­Brno. vedrajsi uder z priesloru Zvolena v smere Prievidza-Trencin-Kromerii. Malinovskij mal medzitym sucasne utokom svojho faveho kridlo fron­tu pozdfz Dunaja v sucinnosti s 3. ukrajinskym frontom marsala ZSSR F. I. Tolbuchina atakovat' Vieden. Operacny sektor predpokladanej bojo­vej Cinnosti poskytoval vyhodne pod­mienky pre vedenie obrany. Sovietske vojska museli prekonaf severne pritoky Dunaja a horske pasrna Malych a Bie­lych Karpat. Pozdfz zapadneho brehu Hrona vytvorili Nemci hlavne obran­

Priprava prebiehala v obdobi daid'ov a za takehoto pocasia sa mala odvijaf aj sarnotna ofenziva. Vsetky vel'ke mesta boli pripravene na poulicne boje, kl'ucovy komunikacny uzol Bratislava ako predsunuta sucasf obrany Viedne a tzv. alpskej pevnosti bol uz v decembri 1944 nemeckym velenim

ne pasrno, viacero tylovych Ciar sa Admiral G. N. Cholos(akov, velitef Dunaj­tiahlo pozdfz d'alsich vodnych tokov. skej vojnovcj flotily

oznaceny za pevnost'. ktora mala by!' branena s rovnakou rozhodnost'ou ako ktonlkofvek ina "festung" na uzemi Rise. Na zaciatku aprHa sa pred vojska­rni frontu nad'alej branila nemecka 8. armada generala Kreysinga zo Skupiny armad "Juh" generala Wc3hlera, pre­menovanej 1. maja 1945 na Skupinu armad "Rakusko", pricom do ulocne­ho pasma frontu zasahovala aj mala cast' s1l nemeckej 1. tankovej armady patriacej do zostavy Skupiny armad "Sired". Na uzemi Siovenska proti vojskam Malinovskcho fronlu v lejlo dobe p6sobilo 13 peSich divizif - z toho 3 mad'arske, 1 tankova divizia, horska brigada a rad samostatnych utvarov a jednotiek. Bratislavsko-brnianska operacia zacala nasilnym prechodom

rozlialeho Hrona zvazkami 7. gardovej armady generala Sumilova a Managa­rovovej 53. armady. V d6sledku ula­jenych priprav bol ich ulok neeakany, a lak bolo hlavne obranne pasmo ne­prialefa prelomene hned' v niekofkych usekoch. Na zrychlenie uloku, ktory sa od zaciatku zacal rozvijaf do hfbky i do Sirky, bola v Ireti den Irvania ope­racie ako rychla frontova skupina za­sadena do prielomov Plijevova gradova jazdecko - mechanizovana skupina, esle po predchadzajucej operacii vy­znamenana cestnym titulom gardova. Yeasne prisuny ienijnych prostriedkov umoznili rychlo prekonavat' rieky, na ktorych bola obrana nepriatefa zdola­vana za chodu. Nemecke protiutoky na prehradenie prielomu kontili ne­uspdne a uSlupujuce hitlerovske voj­ska sa nedokazali zachytit' ani na rieke Nitra. Hlavny uder viedol v uvodnej faze operacie pozd[z severneho bre­hu Dunaja v smere na hlavne meslo Siovenska Sumilov za podpory vac­sillY frontoveho letectva. Pocas bojov o priestory Sturova, Komarna i Brati­slavy mu, okrem toho, mala poskytnut' uCinnu podporu Dunajska vojnova f10tila admirala G. N. Cholost'akova. Yelenie 8. armady malo v umysle za­driat' ofenzfvu sovietskych vojsk na rozliatom Yahu, avsak bleskovy po­stup Malinovskeho zvazkov zabranil nepriatel'ovi yeas organizovat' novu obranu. V noci na 30. marca Plijevove jazdecko-mechanizovane jednotky zdolali vodnu prekaiku v priestore Regulovanie doprav)' voslobodenej Bratislave

Sale a takmer sucasne k rieke prenikli aj zvazky po ich oboch kridlach. K pristupom k Bratislave sa sovietske vojska nasledne prebojovavali Podunajskou niiinou, pricom postupovali priemernym dennym tem­porn cca 20 km, teda najrychlejsie v celom dovtedajsom priebehu oslobodzovania. Severne kridlo frontu, veduce pomocny uder, vsak zaostavalo za postupom juineho. Pricinou bola nedostatoene rozvinuta siet' zjazdnych ciest, ktora vyrazne st'aiovala iivot vojakom 40. armady operu­jucejs jednolkami rumunskej 4. armadyod poslednej akcie takmer bez prestania. Najl'aisie boje vojsk 2. ukrajinskeho frontu sa vsak zatiatkom aprila 1945 rozhoreli v priest are Bratislavy. Y mesle i jeho najblizsom okoli vykonavali nemecke vojska rozsiahle ienijne upravy v snahe spevnit' a zefektivnit' obranu, nakol'ko udrianie niiiny v povodf Dunaja v trojuholniku BudapeSf-Bratislava-Viedeii malo pre juine kridlo Wehrmachtu zasadny vyznam ako kriio­vatky iivotne d61eiitych cestnych a ieleznicnych kornuni­kacii i strategickeho predmostia k rozvijaniu pripadnych

operacii do Rakuska a eeskych krajin. Marsal MaJinovskij sa v snahe zabezpecit' rychlu porazku nepriatera opevne­neho v meste a zachranit' stare centrum s jej historickymi pamiatkami pred znicenim usiloval mesto obis!', (Ipornym poulicnym bojom sa vsak mesto nevyhlo. Bojovalo sa o kaidu stvrf, 0 jednotlive ulice i domy, pritom do niti­vych bojov zasiahli aj vojnove plavidla Dunajskej rieenej flotily nepretriitou raketometnou a delostreleckou pafbou a potetnymi vysadkami namornej pechoty. Meslo bolo nakoniec oslobodene 4. aprila bleskovym obchvatnym ma­nevrom utvarov 7. gardovej armady a Plijevovych jednotiek zo severu a vojsk 46. an11<ldy generala A. V. Petrusevskeho z juhu, ktore v kombinacii s telnymi udermi viedli k mini­malnym stratam utotnikov. V rovnakom case vybojovali sovietske jednotky predmoslia na pravom brehu Moravy pri Lanihote a Hodonine. V obave z obkfutenia nariadil general Kreysing opustil' uzemie Siovenska a ustupi!, za rieku Moravu.

Program

. \ I~dy Narodneho fronfu

Cechov a Slovilkov

\:eri vo ~elk~ h/ctCje SCbopnosti 12'~O fudu. bllde robit ~etko. aby tieta IvorlicscbOpDosti rozptitalaa rozvf­jata 19m. l!e bude otr,llliZOVllf a podpOfllv:af demokra­tkkou cestOIl ~ast n4i~r~ich vrstJ.ev na~ich lI.1.roOOv na kaldocleofl(lm polilkkom, hospod~rskom. $oci.Unom a kl1Jhirnom ftvole, aby ~ tak sIal:) sklltkom. ie rud ~ ozaj Jed!l1fm ~drotom ~tl\tneJ mod

PrIJal6 pa pryel scb6dzke milt. tad)' v 1(.llcll dia5.aprilal9-C5.

Jo~a.:~:.. .~ KI~=t!c:lt:!~d,

ViI:~"L~=j:...,. Or. Jdn Sramek, .. ~ ................ -, Jein Urslny.

.................... "u, Jein Mosoryk,

ge::. :~:~ .. ~",obOda,

Dr:..~!~~r1""J~ipko, Vada.., Nosek,

Dr;.~::~ Stobdr.

Dr:...Z;=..?e.k. ~ejedli.

Or:;a;?!~Y Stransky,

Kosickyvh~dny program

Vci~o~~eCkj,

Bo1u::!";au~mon ,

Jul~$~!:.::, Dr. hon Pietor,

gen. Anton Hosol, .... .Ioon,., .•

Frantiiek Halo, -.~

Dr. Jozef $01t6s, -... -...... -_ .. Dr~~~rochcizka,

Vci~~~Hajer,

Dr., ~.a Clementis,

Dr~. ~.Idi Ferjencfk,

Jci~,~~ner,

Po pade Bratislavy sa zacaH vojska 2. ukrajinskeho frontu pripravovaf na oslobodzovanie Moravy. Po presku­peni a posilneni sit frontu 0 zvazky gardovej tankovej ar­mady post up pokracoval a druha faza operacie vyvrcholila oslobodenim 8rna 26. aprHa. Vojska nasledne pokracovali v rozvfjani uderu smerom na Olomouc v ustrety vojskam 4. ukrajinskeho frontu generala Jeremenka, zavrsujucim v tom case ostravsku utocnu operaciu. Bratislavsko-br­nianska operacia bola jedinou operaciou na l'izemi byva­leho Ceskoslovenska, v ktorej bojovali v uzkej sucinnosti jednotky sovietskeho pozemneho vojska, letectva a namor­nictva. Pocas nej sovietske a rumunske vojska oslobodili asi 15 000 km2 uzemia Siovenska a 5 000 km2 uzemia ju­hovyehodnej Moravy. Utocne operacie 4. a 2. ukrajinske­ho frontu v marci a aprili mali veJ'ky operacno-strategicky vyznam, nakol'ko ustedrili Tretej risi poraiku jej celeho juineho kridla. 300 000 nepriatefskych vojakov bolo mit­vych a ranenych, pribliine 127 000 ich padlo do zajatia. Na sovietskej strane boli straty eez 38 000 zabitych a asi 140 000 ranenych vojakov, Klapalkov 1. cs. armadny zbor mal skoro 800 mrtvych a cez 3 700 ranenych vojakov.

Boje na Siovensku trvali celkom 226 doi a vyznaco­vali sa znacnym stupnom urputnosti. Pre toto uzemie bola charakteristicka bojova cinnosf vedena z vacsej casti v horskom prostredf, pozd[i komunikacnyeh spojen! a aj na izolovanyeh smeroeh, za zhorsenych klimatickych podmienok, s maximalnym vyuzivanim obchvatov pri dobyjani dolezitych uzlov obrany. Bojova cionosf oslo­bodzovacich vojsk na nasom uzemi zacala 20. septembra 1944 prekrocenim slovensko-pol'skyeh hrank v priestore severne od Medzilaboriec a skoncila 3. maja 1945 oslobo­denim poslednych slovenskych obci - Makova a Klokbco­va. Po celu dobu sa jej zucastnovali sovietske vojska. Od 6. okt6bra 1944 oa nasom uzemi bojovali aj jednotky l.

cs. armadneho zboru a od 18. deeembra 1944 postupne aj zviizky rumunskych armad. Do bojovej Cinnosti pri oslobodzovani slovenskeho uzemia zasiahli sily troch so­vietskych frontov - zatial' co v septembri a okt6bri 1944 posobili v bojoch za oslobodenie Slovenska tri vsevojskove armady v hod note pribliine 35 divizii a dye letecke arma­dy, v obdobi januara ai marea 1945 operovaJi na uzemi pod vzdusnym zabezpecenfm dvoch leteckych armad vojska siedmich vsevojskovych arm ad, tankovej arnl<i.dy a jazdeckej mechanizovanej skupiny v celkovej hodnote 55 az 82 divfzii, i ked' z hfadiska naplnenosti neSto 0 pi no­hodnotne zvazky. Bojovych operacii sa zucastnito takmer 2,5 miliona vojakov CA, takmer 60 000 prislusnikov I. cs. armadneho zboru, skoro 250 000 Rumunov a asi 70 000 Poliakov. Oslobodzovanie Slovenska, charakteristicke takmer nepretrzitou bojovou Cinnosfou v faikych teren­nych i poveternostnych podmienkach, si vsak vyiiadalo aj nemale obete, ked' padlo vyse 60 000 sovietskych a vyse 10 000 rumunskych vojakov, zahynulo tiei cez I 700 pri­slusnikov l. cs. armadneho zboru. Cervena armada mala 350 000 a ceskoslovenske jednotky okolo 9 000 ranenych.

Bratislava bola oslobodena 4. aprila 1945 utvarmi 7. gardovej arm:idy a Plijevovych jcdnotiek zo sevcru a vojskami 46. arm:idy genenila A. V. Pctrusevskeho z juhu

CHRONOlOGIA 1938

September

29. - 30. - Na konferencii styroch vel'mod Nemecka. \7Talianska, Francuzska a Vel'kej Britanie bola prijata

Mnichovska dohoda, ktora hovorila 0 odstupeni ceskoslovenskeho pohranicia obyvaneho nemeckou mensinou v prospech Nemecka

Okt6ber

5. - zo svojej funkcie odstupil teskoslovensky prezident Edvard BeneS

6. - zastupcovia pravicovych politickych stran na cdc s Hlinkovou slovenskou fudovou stranou podpisali Zilinsku dohodu, v ktorej sa zhod li na vyhhiseni auto­n6m ie Siovenska

7. - bola vytvorena prva slovenska auton6mna vhida na cele s Jozefom Tisom

9. - na uzemf Siovenska bola zastavena cinnosf komu­nistickej strany

November

2. - zastupcovia Nemecka a Talianska prijali Viedensku arbitnii, ktoni rozhodla 0 odstupen f ju i neho Slovenska v prospech Mad'arska

22. - bol prijaty zakon 0 autonomii Slovenska

30. - prezidentom okliestenej CSR sa stal Em il Hacha

\l December

18. - na Slovensku sa uskutocnili volby do auton6mneho Snemu Siovenskej k raj iny. Vorby sa konali s jednot­nou kandidatkou HSr.S - Strany slovenskej narodnej jednoty

30. II. 1938

1939

Januar

18. - uskutocnilo sa prve zasadnutie Snemu Siovenskej krajiny. Predsedom sa stal Martin Sokol

Marec

9. - 10. - Siovensko obsadili oddieJy (s. armady a cetnk­tva, celkom 253 najradikalnejsich zastancov osamo­statnenia Slovenska bolo internovanych. AUlon6mna vhida bola zbavemi uradu

13. - predseda HSr.S JozefTiso rokoval v Berlfne spolu s F. Durcanskym, nemeckyrn ministrorn zahranicnych ved ]. von Ribbentropom a kancehirom A. Hitlerom o vyhlaseni samostatnosti Slovenska

14. - Snem slovenskej krajiny vyhl<isil vznik Siovenskeho statu

14. - memorandum byvalych cs. legioOiirov (gen. R. yViest, pplk. A. Malar, skpt. J. M. Kristin, J. Orszagh,

A. Granatier, spisovatelia]. Jesensky, J. G. Tajovsky a ini), v ktorom vyzyvali poslancov snemu, aby nevy­hIasili samostatnost Siovenska

15. - vstup jednotiek Wehrmachtu na zapadne Slovensko a obsadenie pohranicneho uzemia, ktore dostalo oznacen ie "ochranne pasmo"

16. - kladna odpoved' Berlina na ziadost slovenskej vlady (15. marca) 0 nemecku ochranu

18. a 23. - podpis Zmluvy 0 ochrannom pomere ("Och­ranna zm luva") medzi Nemeckou r1S0U a Siovenskym statom a tajneho dodatku 0 hospodarskej spolupraci vo Viedni a v Berline

5Ih .. , ... em slouuhl kr.jI_,. pl .. 1 p, .. I."el! Ak mil, dnn .o~"uJntr. ~I '~IOD .... d Slcu .... ko bud. d~inl-

:~'Ykl~.~~!n~!s:;:~~ .. 'I;,';'~:k:~m'l'~.~~.,I''''''''llIt .. Ulto", "" boku

t.,laloe,,; 11""D,kl n .... 'd".ti I'.jnan I u",le •• n 11"'1" IC""h­",I .. a,!obah .. l, .I" .. n.k.~o ,,;inda

pamll_jta. Ie C •• I In bUll. klD.i .. 4m Sl".:3k" ... pomj~al\ ... II "".lie!> u ... d ... tcb eh·'.~h • t~ .. ~~n,o. e ... dtlcs • due It ........... i ma :~~:":e.~~~ad. "'j ..... d"e'e'lli ~m. u uplynul~c~ 20 .... k". 0 po

K'd' ..... Im u "d.e. alt, tie ne10n"NIIi .' .... uk .... ''''~n~ east. pam·atka "d,ell ",.nyth dr~ho •• eal, I a ..... ~ln'" " II. ~lclilllk3'"

Cn,," 01. I ... 'Id. Db, 'p,lu • nalD; .tatd "I~ tilll,l .I .... n .kl "~ioaA.i a d .. b",",r .. lcl .iq, lola pr.pom • .,ull .• 1, b".";,,,,, ~~.~::a io', dalktch I lid 00 srd,,~ p.n.ilnej ... U,", _Iounlk.:' ..

'.n .• ·.doU\ll .. I •.• pplk. ,It. Au,,,""1 M." •• r. Ikpl.]. !II Krlilia •.• !II M.nOt; I .• laulln ...... ,.,. , .. ,, KI'uMa. r

14. 3. 1939

""'"neran .. l.,f.' ..~h I~'" Tu,ol.k , .• I~" I ... nkt I .• I,,~.r e .... "o. T.joukt •. t. [dUI.dK.Alie.kf .•

23. - mad'arske vojenske jednotky zautocili na vychodnu hranicu Slovenskeho statu a vnikli na jeho uzemie (tzv. Mala vojna)

April

4. - pod tlakom okolnostf Slovensko Odstllpilo Mad'arsku d'alsiu cast svojho uzemia

4. - vladnym nariadenim s mocou zakona bola zriadena Slovenska narodmi banka. Funkciu guvernera vyko­naval!. Karvas a viceguvernera J. Fundarek

4. - v Bratislave vznikli nekomunisticke odbojove skupi­ny Justicia (veduci K. Koch) a Obrana naroda (veduci J. Diimal)

Maj

- vytvorenie 1. ilegalneho vedenia Komunistickej strany Slovenska (KSS) v zlozeni J. Duris, J. Osoha a L Benada

21. - konala sa narodna put na Bradlo na pocesf M. R. VStefanika, ktora sa stala prevazne evanjelickou mani­

festaciou s vyraznym protil'udackym a proceskoslo­venskym charakterom

21. 5. 1939

Jim 4. - po konflikte vojakov s prislusnikmi Hlinkovej gardy

v Ruzomberku vypukla vzbura ruzomberskej vojen­skej posadky

17. - bezpecnostne organy Siovenskeho statu odhalili tajnt. tlaciareil. Revolucnej mladeze Siovenska v Tu­ranoch, po ktorej nasledovalo sprisnenie politickej perzekucie a rozbitie organizacie

29. - pod pis nemecko-slovenskej obchodnej zmluvy

jul

21. - Snem Slovenskej republiky prijal Ostavu Siovenskej republiky

jul-august - nemecky koncern IG Farbenindustrie ovla­dol bratislavske chemicke podniky Dynamit - Nobel a rafinerku Apollo

August

12. - podpis dohody 0 "ochrannom pasme" medzi Siovenskou republikou a Nemeckou risou. Na jej zaklade nacisticke Nemecko dostalo k dispozkii infrastrukturu a zbrojarske zavody v blizkosti zapad­nych hranic s protektoratnou Moravou

September

- ucas( slovenskej armady na nemeckom pol'skom (aienf

3. - do exilu odisiel generalny inspektor slovenskej ar­V mady gen. R. Viest a veliter slovenskeho letectva pplk.

j.Ambru!

15. - vzbura slovenskych vojakov v Kremnici proti ich ucasti na vojne proti Pol'sku

28. - prijatie zakona c. 245/1939 zavadzajuceho veducu ulohu HStS v slovenskej spolocnosti

3.9.1939

r;~ A-&,!,/_~' ~~­~ _" ",,'t~t;,.. ~. ""i'-~­~'-r~"""';"","':"'7~ ~1·~f""9/(..a." ~-~.~

~"'~~ /;&- ~. ~~, .w... ~ __ _

~~'~~~",,-~ ~--,,~,---.:.,..~ ~-- ~~.

~~-::'--~r""-~~ ~,'kv ~ r~ ~.' /G...~.:t.-... ~ •. he,. ,t.,.,..../_. ~...4- ........ 1VI7'r~ J~_ ":'::}t...- l~~~ r~ "'..:=....;. ~ /I ~~J~ "....;..,:. /V11'.)?t..--~ .... ~ k.k ~ .' .. '. ,,/ .

z:' ........ 7 ~ ~~,<./~~J. ,....t~. ~¥ .... J-iZ.vr.- .. ..........-c-'-"""',m

1h-"eA":"~,- .-.... :~. ~-?r7'd J.i~ ?:;....>-~-M't"",:"<~,4 l..-"~,,/

~"y ___ ' h_ ~,'Vt.. ~~..,£'~ .... ..4.- ;J....,j

3.9. 1939

Oktober

- odhalenie prvej veJ'kej odbojovej skupiny S. Marda, zlo­zenej prevazne so socialnych demokratov

9. - podpis dohody 0 vyslani nemeckej vojenskej misie na Slovensko

22. - uzavretie dohody 0 inkorporovanf byvah,!ho porske­ho uzemia zabrateho pri porskom fazeni, na ktore si Siovensko robilo naroky

26. - Snem zvolil ]. Tisa za prezidenta Slovenskej republiky

27. - prezident J. Tiso vymenoval novu vladu vedemi V. Tukom

November

- pod nazvom Nastup zaca la cinnosf statna slovenska filmova akciova spolocnosf

22. - vhida zriadila Komitet hospodarskych ministrov na podporu statnej spravy. Tvorili ho traja hospodarski ministri, guverner SNB a zastupcovia niektorych d'a l­sich organov

December

4. - 8. - podpis tajnej ncmecko-slovenskej dohody o industriali zac ii Slovcnska. S materialnou pomocou Nemecka sa poCitalo iba v odvetviach d61eiit ych pre vedenie vojny

8. - Nemccka risa a Siovenska republika podpisali dohodu 0 poskytovani pracovnych sil pre nemecke hospodarstvo

30. - vznik Ostredne statnej bezpecnosti (s platnosfou od I. januara 1940)

1940

JanUilr

- vyslo prve cislo i1egalneho casopisu Hlas J'udu, tlacoveho organu KSS v ilegalite

15. - Ministerstvo vnutra zastavilo vychadzanie opozicne Vladeneho evanjelickeho casopisu Cirkevne listy

30. - pod pis nemecko-slovenskej zmluvy 0 vojnovom hospodarstve. Strategicke podniky slovenskeho prie­myslu presli pod kontrolu nacistickeho Ncmecka

Februar

22. - Snem Slovenskej repuhliky prijal zakon 0 pozem­kovej reforme, ktoru organizoval Statny pozemkovy urad

April

25. - Snem Slovenskej republiky prijal tzv. prvy arizacny zakon. Umoziioval nuteny vykup podnikov od zidov­skych vlastnikov a pocital aj s dobrovol'nou arizaciou pri zachovanf 49 % podieJu :iidovskeho vlastnika

5. J ........ 1940.

CIRKEVNE LlSTV _ .......... t-_I- ...... 'hl ..........

v ....... • ...... UIoI1 ... ~t.,_.RO<Iok_ .... 1oth2d.l,. .. ., ...... ~ .... __ .k,,.-......., ...................... _ .... P ........ ",.lJtoI. _,.M.., .................. IoO_ ...... .-SpoH..T .. _.IJpt.S,.Ioln...1Yl

IS. I. 1940

Piesen. T1S"Ioto.onoj.l4o.k •• .... odu_<Mt<oc ... _ .loby.l .. o ....... Il.r'sl •. kl,".dltluf>Okoi.,,~

M"u;.mlo._ .. ~ ..,.,... ..... -..."'110 ...... MojouI.l.kou~1

Sol.""j.Mlloymo/tlf'l""

,...",..., ...... h .... ...-... .,,1 ... tIoch """"jI, 01 .. ..,.

:,:\.1:, ~ ::' .!om,. SItlm ........ V~i>' ... roob4okpocle._kl;l .. S.dc<o .. J..,kloob4o .......

"'0"'0 .. """",,""""" k M ..

lIi.fuj ... , t. s; ... ...--, kuywy..ldomilolh .. 1 Ned! ....... l4oslou~ ... vM+Io.OI1OT;ku,odoI',1

Vldy To b.-.. Madel pIlrMo, tlm .... bo.o:Iom.beo:lK..,y Mojoodltl.klobeptllnle. D.oijej ......... .a..jcer>yl

Maj

18. - odchod J. Lichnera, vedticeho obCiansko- dernokra­tickej ilegalnej skupiny, do (s. zahranicneho odboja

JOn

- sformovanie obciansko- demokratickej odbojovej sku­piny Dernec na cele s M. Zibrfnom. Po jeho odchode do zahraniCia (okt6ber 1940), prevzal vedenie skupiny V. Velecky

5. - prijatie z<ikona (.185/1940 0 Statnej fade

/til

4. - 7. - v Liptovskom Sv. Mikuhisi sa konal zjazd ZV3ZU "\jevanjelickej mladeZe (SEM), ktory sa niesol v proces­

koslovenskom a protifudackom duchu. DalSie zjazdy fudaci zakazali

27. - 28. - nemecko- slovenske rokovania v Salzburgu. Minister zahranicnych ved a vnutra F. Durcansky bol z vlady odstaveny a boli posilnene pozicie radik:ilov, V. Tuku (novy minister zahraniCia) a A. Macha (novy minister vnutra)

August

august-september - prichod nemeckych poradcov (bera­terov) na Slovensko

September

12. - odsudenie Zilinskeho evanjelickeho kiiaza F. '\l Ruppeldta za odbojove aktivity na 18 mesiacov

vazenia

16. - zriadenie Ostredneho hospodarskeho uradu. ktore­ho tilohou bolo riadit' arizaciu

4. - 7. 7. 1940

17. - podpis nemecko-slovenskej zmluvy 0 obchodnych a platobnych vzfahoch

Okt6ber

4. - v Bratislave vznikla Vysoka obchodna skola

21. - Spolok evanjelickych kiiazov odovzdal J. Tisovi. snemu a vlade Pamatny spis, v ktorom protestovali proti vyCinom Hlinkovej gardy a povinnemu Clenstvu v garde a Hlinkovej mladeii

30. - v podniku Handlovskych hnedouhol'nych bani vypukol najvacsi strajk pocas existencie Slovenskej republiky, ktoreho sa zucastnilo pribliine 3 tisic ba­nikov. Trval ai do 4. novembra, kedy bol potlaceny ozbrojenymi bezpecnostnymi a vojenskymi oddielmi

November

19. - Snem Siovenskej republiky prijal zakon 0 sloven­skych zaujmovych organizaciach. Na jeho podklade HSLS zaloiila Slovenske krest'ansko- socialne odboro­ve zdruienie, ktore bolo jedinou povolenou odboro­YOU organizaciou

24. - pristupenie Slovenska k Paktu troch mocnosti v Berline

30. - prijatie zakona 0 iidovskych podnikoch, tzv. "druhy arizacny zakon". Umoiiioval uplnu arizaciu iidov­skyeh podnikov bez naroku na financnu nahradu p6-vodnym majitel'om. Znamenal postatnenie iidovskyeh podnikova ieh odpredaj arizatorom za tzv.likvidacnu hodnotu

December - zaCiatok cinnosti odbojovej skupiny Fl6ra (na cele K.

Viestova)

Fedor RuppcJdl

1941

Marec

28. - Siovenska vl<i.da schvalila odpredaj zeleziarskych zavodov v Podbrezovej, Hrond a banskych zavodov v Tisovci koncernu Reiswerke Aktiengesellschaft fUr Watfen und Maschinenbau Hermann Goring Werke v Berline za symbolicku ceou

April

24. - oa rieke Orava oficialne zacala vystavba dovte­dy najvacsieho vodneho diela s hydrocentralou na Sloven sku

30. - bola podpisana dohoda 0 prechode a pobyte nemec­kych vojsk oa Slovensku

lUll

21. - v suvislosti s napadnutim Sovietskeho zvazu bez­pecnostne organy na prfkaz ministra vnutra A. Macha preventivne zatkli okolo 700 najzmimejsfch byvalych komunistova na knitko ich zaistili v IIave

23. - Slovenska republika vstupila do vojny proti ZSSR

\1 ~ - v Banskej Bystrici vznikla vojenska protifasisticka V skupina "Victoire" pod vedenim pplk.]. Hlucheho

J. Tiso a T. Gaspar na Ukrajine

luI

18. - ZSSR a Vel'ka Britania diplomaticky uznali cesko­slovensku exilovu vladu v Londyne

September

9. - vlada vydala nariadenie (:.198/1941 (tzv. Zidovsky k6dex), ktore sumarizovalo vsetky protiZidovske opatrenia a stal sa podkladom pre ridenie iidovskej otazky na zaklade rasoveho prindpu

september - vytvorilo sa II. ilegalne OV KSS v zlozeni J. Osoha, 0. Krajnak a V. Skrabala

November

25. - Slovenska republika pristupila k Paktu proti Kominterne

December 12. - Slovenska republika vyhlasila vojnu V. Britanii

a USA

1941142 - rokovania s Nemeckom 0 moznostiach depor­tadi Lidov do koncentracnych taborov na by-valom poJ'skom uzemi

Pplk. Jakub Hluchy pocas SNP pred pancierovym vlakom Stefanik - ukazuje na hlaven

1942

Marec

- vznikol Ostredny narodoo- revelueny vyhor, ktoreho Cleorni boli komunisti P. Stahl a M. Hrusovsky, spiso­vateT F. Knil' a by-val r agninik M. Polak

- na vychodnom Siovensku sa v blfzkosti ohee Vinne pokusi! P. Boros 0 vytvorenie prvej partizanskej sku­piny, ktora sa po zasahu i andarskej hliadky 7. aprHa rozpadla

25. - z Popradu odisiel prvy zeleznicny transport sloven­V skych Zidov na uzemie porska

Maj

- vytvorilo sa III. ilegalne vedenie KSS v zloi en! J. Osoha, ]. Lietavec a S. Dubcek

5. - Snem schvalil zakon 0 Najvyssom urade pre za­sobovanie (NUZ). leho vznikom vyvrcholil proces budovania organoY, korponicii a institucii stat no­monopolitickeho riadenia ekonorniky a vojnoveho hospodarstva, predsedom sa stall. Karvas

I . H ... :><>r\ • roprod~ )-J..' "I . ~h . - - - - - - - - W\:.-. ;ainu .. ra~ • .o:1 . ------------------------------------------------------- -

12. U\l:AO. ... '" -.!lW 3 .

j, ... ,... ..... "' ... u.d:. S.

;;: :::::'" ~::: l h-..... ... ...t t o..,.~.

17. II1ldoro...t ""~.1 8.

~:: ::~~~::::;~S( 110. IIlIlhro""-II.,;laoS.

In. ~rtt-.ld.'" 11.. s.::,. 112 . ' ........ b. _YIli.g. 3 .

11, . I'nodIuo ... ""lIoI.ri. 's .

J~~ . Illtd.rod "'no e .

:rri_ .... "'-u .at.s . 117. t ..... n..,..-.~ Gt • • 9 .

'20 .

%"" . .. b ....... ~ Ml.3 ' 1O . n I. 190' lbora"

16 . ' . 1920 "'''t'<Ilun

1Il . III . 19~' "ural""

~.lIIfi., . ,/ do_., . V­

d.~c . V

d.""ooY

de"""o l/"

k.J~ . v'

hlllfic. ,.,

::::~ dO ,",O./

.so_" • ..........­dO"_V dO_"o,/' 4o .. aa ,/ do ..... lOY'

do~.V

d."""'. /' h,""". ~

30. - V Malych Karpatoch vznikla partizanska skupina Janka Krafa pod velenim J. Hlinenskeho, ktorej Cleno­via boli uz 17. jula zatknuti zandarskou hliadkou

luI

2. - vznikla Siovenska akademia vied a umen! (SAVU)

August

- vzniklo IV. i1egalne vedenie KSS na cele so S. BaSfovanskym a M. Hrusovskym. Nesk6r bol pribra­ty i S. Handera , ktory ako konfident Ostredne statnej bezpecnosti prispel k zatknutiu mnohych komunistic­kych funkcionarov v odboji

September

- vytvoril sa novy Ostredny mirodne- revolucny vy­bor v zlozeni M. Falt'an a J. Pull za ilegalnu KSS, F. Kornzala za socialnych demokratov a L Daxner za obciansky odboj

Oktober

22. - bol prijaty zakon 0 HSLS, ktory zaviedol v strane a V spolocnosti vodcovsky princip

tIaak. to.

z .. ~ zod .... ~I942

o WI ...... uiol6u ... lr.cj T ...... uj .tt ......

n. ::.~<> ~~~::k.j , ..... bl;k, ..... ....,1

.' ('I Sionnokt .... rod 1 .. ta" ~uie .. oa JIUnoj ",oel p , o,'ndnicholll Ilhnkoui .I"v.n.k.j r~doY .. i" .. o" (v daliom lui. j;~~:"a"J, o •• an,w""'i po<ITa loblo .a·

('J Ot .. iou D' 'l.t"~i moe; y .... y.l. 00._ I ,a ro",-mi. ~~ .. f .... od .. ,,, •• p.i .

lotn" U.n.

", 'Ulu poena ~.'""0'<R1 lohlo .Oko,..

I• "'l'<hp'hny<h prodpi"'''

"

" "~J ~·:Io~!:~:j m::::~:.;::t .t'il;~ "I"'~ 18,otn1 • ni. ~ lidom .Iebo .; d" .. kl'''' mi.b.ocom.

DOiii~)~iEt:~ ~:h~~~':~::: mO'no d" _1~ dRI_1'" ioh~ d., .... (.nl podd

~;~~i:~~:~ES:~~:~:B~i~i::!_iE (.[ 0 tl .... k.i p,ihlUk. ooohy. klo,'

b<ola 10 Slraoy .yl~ ........ ",oJ .... roLbocI·

~!~~i:·~I~~:u:~i·~~~a:i;~~: .. Slk::~

6 ~:.:d~'~·~r.~~ ~':'::i:":;;boOO~~~ dw"iot\'ohlopoyjnno,U.ko.!,tra""l<· hjdiKiph. , trow .,iWf diociplw . ...

1943

Februar 10. - odbojova skupina FI6ra vypracovala Memorandum

so svojim politickym programom a odoslala ho do Londyna cs. ex ilovemu prezidentovi E. Bendovi a vlade

Marec

- Vo Zvolene zacal vychadzat' ilegalny casopis Hlas naroda ako tlacovy organ ilegalnej sochilno- demokratickej strany

April

aprll-maj - Zatknutie clenov IV. i1egalneho vedenia KSS S. BaSfovanskeho a M. Hrusovskeho a ich spolupracovnikov

Maj

15. - kpt. ]. Nalepka uskutocnil pry}' vyznamnejSi pre­chod skupiny slovenskych vojakov a dostojnikov k sovietskym partizanom v Bielorusku

Jun

13.-14. - strajk zamestnancov textilnych tovarnf v Ziline a Rajci za vyplatenie drahotnych pridavkov, ktory bezpecnostne organy statu potlacili

.. "Il1....,~1 • • ~ ... \ 1>01.. ""

U '. ,. ... . ........... '

:.~. l"'I_51~..;".,.t:..1.:aQ · ftltJ::-r. 11:..7.~~" ·J.lII>U ... ~_lt'M,;

"" ...... .aI:.j ... 11-=7~J~".~"1a.t.::£.:.o '"'t , ~ \>oj .t. '0:,1 ••• -5,1& III U'/ ha ....... .z •

• • t.ol .. n--_ __ ft.~r , .. .11 .. -or

lIIII ~ h:.t.L~ • bDo;- ::y """"J I .Uft~ I" .. "'KeU -I:"J .. .. It •• l .... . . II:., ,.. _ . n"YJ'o~"'". ~ t· ... 1), • ~ .~ as ."'-": :!I ~ poI4.f. ... =~ n ...... .

~. ""'- • U ...... ". An-.II.,;'" t!1~"-t' t. ~ ~ ~·~::.M&.:.'t.t.o ... =t .. I51 .... ~b;t.1 .... :J.>1.oIalJ. ..

~<,"~"j H 'u!>l..L;--. ..... a;: ... ~ ..... ·t

1~ ... ~_'"'"Lt. .. 4ia, .• ~·' .... 1~}l . '. ~ • ..... _.11 ~"1' b"'~ a..... al .... ~7 ~ .... p-l .. 1.ah t. t 1.r..JUt::>. __ o1 • • l'~JJ.tM. ,

iO<l.!a.J6e-*".o.o.l,....~": U ... ~r:l l ..... -1 ",'alpo..,.:,~ . Ice<!)04k=~t:r.>"".J-...t;Yl . · 1""

reo&. YL.a.:0e1 ,"''1.0 6e • .;o;;.lo .. K.1I .. , ! .. ~~ ' . aL .oJ. - v-e ..... ~ •• :. :1"11'~ :.~ ...... ~J __ "'Ut:l"b. rt ."",, t,,- .~.,., ...... "'t . ,.It!

ru.1U Joe ~~.~. 'I~ ~t"''''r.11

U;;i~ Muul.o7 .. uma.Pl. at: ~! ..,

Jul

- v Banskej Bystrici sa vytvoril llegalny vybor social no­demokratickej strany pre stredne Siovensko na cele s I. Bohunom a D. Ertlom

August

- V. Srobar inicioval porady v Bytci, ktorych sa zucastnili Vopozicne orientovanf predstavitelia statu: P. Zat'ko,

I. Karvas, M. Sokol a M. Micura. Ich vysledkom bolo tzv ... Srobarovo memorandum"

- vytvorilo sa V. ilegalne veden ie KSS v zlozenf K. Smidke, G. Husak a L. Novomesky

September - v Bratislave sa zatali rokovania G. Husaka a L.

Novomeskeho s predstavitel'mi casti obCianskeho odboja J. Ursfnym, J. Lettrichom a M. Joskom 0 vy~

tvorenf ustredneho odbojoveho organu na Sloven sku a 0 programe slovenskeho hnutia

December

12. - v Moskve bola podpfsana Zmluva 0 priatef­stye, spolupraci a vzajomnej pomoci medzi ZSSR a Ceskoslovenskom

koniec decembra - vytvorenie zjednoteneho odbojoveho organu Slovenskej narodnej rady (SNR) a sformulova­nie jej programu v tzv. Vianocnej dohode

. ~ _~.' .. ,~;:..." -",'--".--_ ... • __ ....... '-'4. _p£.. ... ,-. ... ___ •• c. _ .. -..._ .. _oU>o_

•• 1 ••• " •• oJ ._1_" ...... _____ -..~,_--'O ........ _

=~-:::::: =.;=-;:~ ~-

1944

Januar

- gen. ]. Turanec hoi vymenovany za velitefa pozern­neho vojska v Banskej Bystrici a pplk. gst.}. Golian za miceln ika stabu

Marec

23. - prezident dr. Edvard BeneS poveril pplk. gst. J. Goliana docasnym vedenim priprav povstania v ar­made na Sloven sku

April

27. - bolo vytvorene Vojenske ustredie SN R. ktore malo pripravif slovensku armadu na ucast v celona rod nom povstani a malo podporovaf aj kontakty s partizan­skymi skupinami

28. - v byte Rudolfa Frastackeho sa na spojeni so zahrani ­tim dohovorili pplk. gst. Jan Golian, mjr. IDzef Marko a spravodajsky dostojnfk skpt. Jaroslav Kratky

Maj

8. - v Moskve bola podpisana Dohoda 0 vztahu medzi ceskoslovenskou spnivou a sovietskym hlavnym veli­tdom po vstupe vojsk Cervenej a rmady na teskoslo­venske uzemie

14. - prezident dr. E. Benes vymenoval za ve1 itefa Vojenskeho ustredia pplk. gst. l . Goliana

Jim

7. - pod pis zmluvy 0 vykonavani vojenskej sluzby slo­venskych Nemcov vo Waffen-SS

16. - americke letectvo pod niklo nit ivy utok na brat islav­\7 sku rafi neri u Apollo, pri ktorom zahynulo okolo 200

obyvatel'ov Bratislavy

29. - v Bratislave sa konala porada ilegalnej SNR a Vojen­skeho ust redia, na ktorej bol schvaleny vojensky plan ozbrojeneho povstania na Slovensku

lui

25. na 26. v noci - v priestore Liptovskej Osady bola vysa­dena prva partizanska organizatorska skupina npor. P. A. Velicku

27. - posled ne st retnutie ilegalnej SN Rstlen mi Vojenskeho ustredia v Zarnovickej doline pri Cremosnom pred vypuknut im povstania

Partizanske organizatorske skupiny pred odletom z Kyjeva na Slovensko

skupina jana m iaka

August

- vlada vydala nariadenie s mocou zakona 0 pracovnej povinnosti

5. - pplk. gst. J. Golian vydal osobitny rozkaz pre sustre­denie a obranu priestorov strategickeho trojuholnika Banska Bystrica-Brezno-Zvolen

II. - vlada SR vyhlasila na uzemi Slovenska stanne peavo s platnost'ou od nasledu;uceho dila

20. - objekty Statne; rafinerie mineealnych olejov v Du­bovej bombardovaH lietadla 15. americkej letecke; armady zo zakladne v juinom Taliansku

23. -25. - na niekofkych ie1eznicnych usekoch bola ochro­mena doprava. Partizani z l. part. brig, M. R. Stefanik (Velicko) zatarasili ie1eznicne tunely na Kosicko-bo­humfnskej trati pri Strecne a Krafovanoch, ako aj tunely na trati Horna Stubiia-Handlova a Horna Stubna-Kremnica

25. - pplk. J. Golian vydal 'lelite1'om posadok "osobitnu tajnu instrukciu" pre pripad okupacie Slovenska nacistickymi vojskami

28. - prezident J. Tiso odsuhlasil obsadenie uzemia Slovenskej republiky nemeckym vojskom

29. - vstup nemeckych vojsk na uzemie Slovenska

29. - heslom "Zacnite s vyst'ahovanim", vydal velitel' Vojenskeho ustredia pplk. gst. J. GoHan oficialny pokyn k ozbrojenemu odporu voti nemeckej armade a k povstaniu

30. - povstalecky rozhlas odvysie1al pry€: povstalecke proklamacie k vojakom a civilnemu obyvatel'stvu, ktore skoncipoval V. Srobar na Donovaloch

September

1. - zjazd revolucnych narodnych vyborov v Banskej \7Bystrici zvolany V. Srobarom a jeho spolupracov­

nikmi. Ostredny revolucny narodny vybor mal byt' ustanoveny ako najvyssi povstalecky organ. Napokon sa nim stala SNR zloiena z {lenov p6vodnej ilegalnej SNR, Srobarovej skupiny a predstavitel'ov miestneho a regionalneho odboja v Banskej Bystrici

I. - prijatie Deklaracie Slovenskej narodnej rady. Povstalecka SNR prevzala zakonodarnu, vlidnu a vy­konnu moe a potvrdila predosle dele z Vianocnej do­hody - obnovenie Ceskoslovenska, zahranicnopoliticku spolupnicu so Sovietskym zviizom, sirsiu decentralizaciu a sociaine zreformovanie povojnoveho Ceskoslovenska

Mobiizama vvhlaska Velilersl\TO Cesko-slovenskel armidy lUI Siovenpu nariadUo podf. § 2J

b ... nn'ho LikolUl mobUb.6du hsko-slovenuej brannel mod n. Siovensku.

POllolallanla osob.

~~~~~~;~~ q 6 hodln

=---=~~~.;?;:=:-= ------..--~--- .... ~--------~-----,-------. --.. ---~- .. --- ::::~-=-..£.~~~-=::=

~~;§;~~~ . =-.: ==:.:::-=.:.":'""....:..-:-=-==:-...:. .. ~----------- .. ,_._------­. __ ._ ... _----­,_._-- .. _._­,-----<!:::."':".=-:".:::'===='=-=

6.9.1944

Revolucna vlada ceskoslovenska I na Slovensku nariadila

moblllzaclu.

6.9.1944

Radostn~ Ie dlvar 5-8 na na~e kas.1rnt, ktor~ sa plnia nad!tnymi brancamL Podhlajil sa br.1ni! ndu drahU otflnu. Velenie~eskoslovenskej arm'dyovl'da situ.1ciuuplneapracujtruhvrukesvelenirnna!ich statocnych ruskych a slovenskych partiz.1nov Kat­d~mu imponuje Vlorn.1disciplfna, udrtovan.1 vparti­dnskom vojsku odv.1fnyrni ruskymi velitermi.

Zradcovska vl.1da v Bratislave vydliva sice roz­kazy fandarstvu, vojsku, uradom a Soh vie komu, ale nikto ich neposlucha. Sil 10 zb.abelci, klorl ho­voria a pracuju proli svojmu vlastn~mu lep~iemu presvedfeniu. lch krokydil.tujestrachazbabelos(, kiorli 1m br.1ni poslavi! sa ta, kam patr! katdy po­vedomy SLmlk, 10 jest do radovteskoslovcnskej af­m.idy, klor.1 je dnes u! 5~tiaslkou vlfaznych spoje­neckychvojsk

Podlost, ziskuchtivosfa zb.abelosfje Irojhvlezdie, klOff sa Vln.1!a nad hlavami uadCQv a urtujesmer ichskutkov

Srovn.ivajle ich zpravy so skulocnos!ou a pozn~te v nich skrjvajucu sa 11ivosta pudlosfl

Hor sa tlo ~0]8 !a s~rayotlliye ~skoSIOycnSkO!

5. - bola vyhhisena prva mobilizacia do povstaleckej armady pre zaloinikov do 35 rokov

8. - zacala sa Vychodokarpatska operacia 1. a 4. ukrajin­skeho frontu.lej sucast"ou bola aj Karpatsko-duklian­ska operacia, ktoni mala vojensky pomoct' Povstaniu

12. - SNR zriadila Radu na obranu Slovenska, ktof<l. mala pod vedenim brig. gen. J. Goliana koordinovaf ozbro­jene akcie povsta leckej a rmady a partizanov

17. - Zjednocovaci zjazd slovenskych komunistov a soci­alnych demokratov, ktori sa zluci li do Komunistickej strany Slovenska (KSS)

17. - deklarativny vznik Oemokratickej strany, ktora re­prezentovala vsetky nekomunislicke polilicke skupiny v Povstani

17. - zo ZSSR priletel na letisko Zolna pri Zvolene 1. cs. stihaci leteeky pluk

ROl.deTovanie municie v Liptovskej Osadc

21. - po predchadzajucom ohrozeni povstaleekej obrany na Hornej Nitre, ustupili povstalci z Turca

25. - SNR nariadila vseobecnu praeovnu povinnos( na povstaleckom uzemi

26. - zac iatok druhej mobili zac iedo povstaleckej armady, tykajuca sa zaloinikov do 40 rokov

29. - Uznesenie SNR 0 pomere domaceho a zahranicne­ho odboja. ktore respektovalo postavenie exiloveho prezidenta E. Benda a londynskej vIady (reprezen­tanti Ceskoslovenska) voci zahraniciu, ale vnutorne riadenia Slovenska vyhradilo iba pre SNR

30. - obnovenie deportacii i idovskeho obyvate1'stva

PovSlalecke lelisko Tri Duby - preberanic l.brani prh·cl.cnych 10 SO\·ietskcho zval.U

Okt6ber

7. - z londynskeho exilu priletel eez Sovietsky zvaz na \7 povstalecke uzemie div. gen. R. Viest, ktory sa stal

novym velitel'om povstaleckej armady na Siovensku

8. - 12. - vyClenene jednotky III. taktickej skupiny po­vstaleckej a rmady a 2. (s. paradesantnej brigady (le­teeky dopravenej so ZSSR) odvrati li po iazkych bojoch

~~ -.all. _ l'IISv~.lllll "flo.O.;.II.A

..... ~~ .~ ... ......;n..., ... ~ .

..,. 1 . 011:,6.",.. 1 <44 "" ... ,,-1 .... _1 ... 10 a l . ~ ... ~ ool· .. -.._ ..... ~lo!ioll ... .llo .. ".Itu..

:?~ :"::.r ~l.:. ~':.'_ ... :~l: ~_:-. ~~~:: __ :: , ': ,,",Uhl _ 0" --10"_ da .,.: . _ .... ~ 1)}'j .. ,... ......

e • ..t . .. .. ~od ala .. MIoj ~ oM" • ..... alowr ..... .1 .... ~11&1. fUll .1 ...... ~,. ... "Qu..oh ... ~1l . ... or..!U .. 1 ... I<ll ........... ~.

n .... " ., ....... U . botio "1;, • .:au. •• "'.&1" , ah !>I'O ... ·o~ _~

.. . 4~J>wbol. .. ""1.Ori .. ·.<Ilt -... .orU _ . .. ,..." •. u y ..,,"" .... I Jh_l .... . 1&1< ol" " .I"

... ,1_ -"- so ......... ,d~1a ...... 1>0<>\\ d .. t, '- _01tO ... .1_

.............. _ • ...,;:.., Mot "~.hll 40 .. al_ .... .1 wl_l, T_ ... _I . (100.( ... 1< po .oj"" _<l" .. ~~o , ~ . ..

"' .. iota 'd, h .w ,.. .,..,11 ... o,tt .It..- ,..~'t ....... ".,. ..... """'1!,"".~ ......... '0,,0.10 .,t,..n., a" _n;J...-.aJ .. 11\>. ! ,:Ia ,.. • .1<50 .. , llr.td_ ~.3 ....... .-..1 .... a;.,! ... ;a-oooJ .1 .... _J ...,.."". II<U ..... It 1' ", ",,~..t >II P'""d .... ~, 1. alG oat»' 0111_

l oU v t,.. _u1Id, /lU1»'..t • • ~,"~'hl\~I.Jn""""· . al.,.r"","".~dW>h,

It, ..... ' '. "",,'l du ruI<y /lit....&, """",111 ... ,,,,, '._ .... u ... nob • 1I1d~. DIoJ0.4" _ I . ro .... .u •. -"'1< ·r.:t .... ~ .... !>d • ...nl~ 1 .... pl~ ....... "', .. """,,.. u ... _t! .

G~0<1 . 1II<ol_t t_~'- . .... ""'J .. \at, ! .... 110 1ll .. 1. Olll>-

1 ... 0-31 '''-'' • • ale .. ·lar>o11J<>AdYU1 ....... ,.j"" .. ..-." ... . t ..... h oi' ~d .. ';"';'1011 ',111~" ,,:"'1t , __ ! •• ,,,,.n.! o.1o~.

,-r.t~ _""10 .. ~jO' • .a ,.. 'u.:... '1 ..... .;.:. .. ,,_, .. r ... __

"'0010, wa 1."",. DI>41 ..... ". Ik"!p.m, ~"1_"'" .-­w, n<»"4 u,· ~o'''''''· -r111!.0.1' . ""'" .oia.lrl • g<a., oc1bo4l ......

'UJI ..." • .It • • "1"'_11_ • oel_nJ .s....-.1. b1 .. 1.rtL • • Al. __ ""-""Oil Oll. 1_ lell ..... ~.t OIol_IIo-·AII . .. •• d_ ~t -' ....

'r~1 __ <>0141>0 0.'- to . .... 181 e.IOklH.l_"" .... ' .... pIOlol U;J •

., , .. U "'oJ1 poo>6tu II. ~J"'" .~W . .. lIoJ~ob . ...... ..

....... 18 .. ~ ... UJ'._tol ... l ... 1._. '.J_1 I 1I1&ItJ .... hJ 1l1 .... U Ill ..... " ... ". _ ... _

. .. 11 _ ""'" ,rU.U".« 4<>IeUd ..... 1 ... h , .. _ ......t al ....... 7 ......... U llOd .... t _. n ....

u! _at ............. &.. .... ... .a.opou'-, .." _ . ",.,_ m:ll ...... _\,. "oI1.oo;r . ..... 1<111 ...... tlio&y, ........ U _ . lea;)' .... n , .t ..... ,..,. 14pU . ~. __ \aIt ar"",,",. _ ...... u .

• __ .·.jO'~t ...... '"<1<*rr ............. t\l,,""""'t...,.. '" &:1c-nd _ .... oll;l<tl ..... A~ 10011 ...... ,'"" r.4)r _ U U .. pIOo;. J,:. lI<>rU" • • ~ 10;' _\Pt. ",t~U __ '·.o>I!lt. I I ..... , ••

t. 'toll: jO' ... J1o;>l ... ur_ 01" -"l _to ... _ .... 1"'". ....... .... J. ~~ t ~pllt ..... u MI, .... & ~~ ... ~low ... Npe11.la ...... _1 tu ".Uoh ... n. _4~" ,.._ • POl<,.. ~_,.. oh .

Seat .... poOft.,' T"l'tl1I~. "" .... l1Ul, ale _tt 1.-. ...,.

",0.1."'! Ulaa ..... ln4 • ...n.o ,..,"1 .. -. .lh". .... ro.',,", ,,<III. 'r.'~ _ "~J I ., ........ 0411>1 "J I PI> , ........ I ... ...-1aIIa1 ..

.. 'Ia'~ "'0," ............. t tlet .... , .n7 • • ...,. _ 0.1. ..... _ _ • •• "" •• 'Oho.l .... ,..,.. .. , .... 0, .. ,._ ,.......10 __ 4a1a4-

"'.,- ....... I ~~_I ~ ~:, • ..-h .... ''''~_,.. h.~ ,u.,.t. "'.11 .... ,...,,,

na pristupoch k Zvolenu V priestore Jalmi-Hronska Breznica-Hronska Dubrava bezprostredne ohrozenie centra povstaleckeho uzemia

9. - pod pis slovensko- nemeckej dohody 0 zasobova­n1 jednotiek nemeckej brannej mod na Slovensku (MiliHirvertrag), na zaklade ktorej dostala nemecka armada k dispozldi vsetky financne. materialne a !'ud­ske zdroje Slovenskej republiky

15. - v Podbrezovej sa uskutocnila Konferencia zavod­nych vyborov a dovernickych rad, ktora zjednotila komunisticke a socia lnodemokraticke odbory

18. - 19. okt6ber - zacala sa genenilna ofenzlva nemec­kych okupacnych vojsk proti zvysku povstaleckeho uzemia

25. - nemecke jednotky obsadili Brezno; zacala sa evaku­ada Banskej Bystrice

27. - nemecke vojsko obsadilo centrum povstania Bansku Bystricu

30. - vifazne defile nemeckych jednotiek v Banskej vBystrid, prislusnikov ktorych ]. Tiso dekoroval 510-

venskymi vyznamenaniami

JozefTiso a gen. Herman Hofle v Banskej Bystrici 30. 10. 1944

31. - minister narodnej obrany S. Hassikvyhlasil vseobec- 1945 nu pracovnu povinnost obyvatdstva na opevnovadch pracach

November

20. - zacala Vychodoslovenska operacia, v ramci ktorej boll. decem bra oslobodeny Trebisov, ako prve vacsie slovenske mesto

December

- 2. ukrajinsky front Cervenej armady oslobodil juh stred­neho Slovenska zabraty v novembri 1938 Mad'arskom a postupne ho odovzdaval do spr<\vy ceskosloven­skych organov na Slovensku

Pochod vit'aznej Sovietskej armady v Bratislave

Janmlr

3. - justicne organy v Bratislave odsudili viacerych ucastnikov odboja k trestu smrti v nepritomnosti

6. - zacala Komarnianska operacia 2. ukrajinskeho frontu

12. - zacala Zapadokarpatska operacia 4. a 2. ukrajinske­ho frontu

19. - Cervena armada oslobodila Kosice a Presov

21. - v Trebisove obnovila Cinnosf delegacia SNR pre oslobodene uzemie

21. - vyh lasenie Bratislavy za nemecku pevnost

Februar

7. - americke letectvo podniklo utok na objekty Zimneho pristavu a na niektore mestske stvrte Bratislavy

17. - sJovenska viada daJa ofichHny suhlas k odsunu technickych zariadeni podnikov, pod nikovych zasob a hotovych tovarov z uzemia SJovenskej republiky do Nemecka

27. - predsednictvo SNR vydalo na oslobodenom uze­mi Slovenska nariadenie 0 konfi ska.cii a rozdelenf pol'nohospodarskeho majetku Nemcov, Mad'arov a kolaborantov

Marec

25. - zaca la sa Bratislavsko-brnianska operacia 2. ukra­jinskeho frontu

26. - bola oslobodena Banska Bystrica

26. - v Nitre a si rsom okoli zautocilo ietectvo Cervenej armady na viacere hospodarske aj nevyrobne objekty

April

3. - predstavitelia ceskoslovenskeho zahranicneho 00-boja a SNR pricestovali do KoSie

4. - v Kosiciach bola oficia lne ustanovena prva povoj­nova ceskoslovenska vlada na cele so socialnym de­mokra tom Z. Fierlingerom

4. - oslobodenie Bratis)avy Cervenou armadou

5. - prijatie v)adneho programu novej ceskoslovenskej viady (tzv. Kosicky vladny program)

M:lj

6. - teskoslovenske statne organy presidlili z Kosic do Bratislavy

8. - predseda s)ovenskej vhidy S. Tiso a d'aW jej t lenovia sa v rakuskom Kremsmiinsteri vzdali americkej ar­made, co znamenalo zanik Slovenskej republiky ako medzinarodnopravneho subjektu

I. vyrocie SNP v Banskej Bystrici

ODPORUCANA lITERATURA Publikovone dokumenty:

Aklen ::'1Ir deufschen ollswiirtigen Politik 1918 - 1945. Sericn D. E.

BYSTR ICKY, lozef - SUMICHRAST, Peter. Le/ka 13 v dokllmell(och a obra::.och. Bratislava: Magnet Press Slovakia, 2004.

Cesro ke Kw!tnll. Ed. M. KlimeS. Praha: Ccskoslovenska akadcmic ved, 1965.

CLEMENTIS, VladimIr. Odkazy z Londjma. Bratislava: Obroda, 1947.

Ceskoslovensko-polskajedmlni 0 konfederaci 1939 - 1944. Ed. I. ~t'ovicck, J. Valenta. Praha: Historicky ustav AV CR , 1994.

Dej;"Y SIOl'enskeho ntirodlU!ho pOliS Ionia 1944. 3. zvazok. Ed. V. Plevza. Bratislava: Pravda, 1984.

Doklllllenty a malerieily k dejinillll ceskos/Ol'ensko­sovelski'ch v::./aJui. 411. Ed. C. Amort. Praha: 1982.

Dakl/menly a malerMly k dejil10m ceskos/Ol'ensko­sove/skich v::.taJlli, 412. Ed. C. Amort. Praha: 1984.

Dokumenty Z historie ceskos/ol'ellske politiky 1939 - 1943. Ed. L. Otahalova. Praha: Academ ia, 1966.

Dokll/nenty z historie ceskos/Ol'enske po/itiky 1939 - 1943. Svazek 2. Ed. M. Cervinkova, L. Otahalova. Praha: Academ ia 1966.

Dotyky s bo/sevbl1om: Dokumel1lY spra\'odajstva slOl'enskej armady 1940 1941. Ed. M. Lacko. Bratislava: Ustav pam~ili Ilaroda, 2009.

DURCA SKY, Ferdinand. Biela kni17a: Pr(;\'o S/Ol'akov nosamostatl1ost' msvetledokumenlo\l. I. die!. Trencin: Ivan Steleer, 1991.

Jail Papanek ::a \'ojl/)' Edt'ardov; Bel1esovi: Dokllmenty 1939 - 1945. Ed. S. Michalek. Bratislava: Veda, 1997.

looe! Tiso: Prejavy a Clcinky. ov. 2 (1938 1944). Ed. M. Fabricius, K. Hradska. Bratislava: Historicky ustav SAV, 2007.

OSUSKY, Samuel Stefan. SllIiba narodllll. Liplovsky Sv. Mikulas: Tranoscius, 1947.

Proti Po/sku: Odra:: t'a=enia rokll 1939 v dennikoch a kronikaeh slovenskej armady. Zost. M. Lacko. Bratislava: UPN, 2007.

Sieherheilsdiellsl a S/m'ensko \I rokoeh 1938 - 1944 (od awonomie po PO\lsfanie): Slo\'enskj S1(;1 vo vybrall)"ch spravaeh SD od jesene /943 do septembra 1944. Zost. M. Schvarc. Bratislava: S M - Muzeum kultury karpatskych emcov, 2006.

SilllaCl1e h!t:;senia okresni'eh nate/nikov: Jal1ll(;r - august 1944. Zost. M. Lacko. Trnava: Katedra historie FF UCM, 2005.

S/ovel1ske lI(;rodlle organy v dokllmelllOeh. Ed. E. Rakos. Bratislava: Archivna spdva MV SSR, 1977.

S/ovenske narodne povstanie: Nemci a S/ovellsko. Ed. V. Preean. Bratislava: Epocha, 1971.

S/m'enske n(,rodne povstanie. Dokumenty. Ed. V. Preean. Bratislava: Vydavaterstvo politickej literatury, 1965.

Tretia risa a v::nik S/ovel1skeho statu: Dokumenty 1. Ed. M. Schvarc, M. Holak, O. Schriffi. Bratislava: Ustav pamfiti naroda, 2008.

Valik(;n 0 S/m'enska repllblika (/939 - 1945): Dokllmenty. Zost. I. Kamenec, V. Preean, S. Skorvanek. Bratislava: Slovak Academic Press, 1992.

Von Miinel/en bis Sal::burg 1938 - 1940. Doklimellle lind Essay. Buch 2. S/ovensko v jese"i 1944. Ed. L. Susko, Bratislava: Lue, 2008.

Monografie:

BAKA, Igor. S/ovenska republika a nocislickd agresia proti Po/skll. Bratislava: Vojensky hi storicky ustav, 2006.

BARTLovA, Alena. Andrej Hlinko. Bratislava: Obzor, 1991.

BLOCH, Michael. Ribbentrop. Praha: Nale vojsko, 1994.

BosA K, Pavel. Z bojov;"ch operacii no frome SNP. Bratislava: Pravda, 1979.

BRANDES, Det lcr. Exill' LOlld)'I1e 1939 - 1943: Velkci Brifanie a jeji spojenci Ceskoslovensko, Po/sko a JlIgos/avie medzi Mnichovem a Teheranem. Praha: Karolinum, 2003.

CAM BEL, Samllcl. Siovellskci dedino (1938 - 1944) Bratislava: Slovac Academic Press, 1996.

CSEFALVAY, Frantisek ct. a l. Vojel1skedejil1),SIOI'ensko V. Z\I., 1939 1945. Brat islava: Magnet Press, 2008.

CIERNA-LANTAYOvA, Dagmar. Pohlady na vychod: Posfoje k Rusku v slovenskej politike 1934 - 1944. Bratislava: VEDA, 2002.

GEBHART, Jan - SIMOVCEK, Jan. Partizani v Ceskoslovensku 1941 - 1945. Bratislava, Praha: Pravda, Nase vojsko, 1984.

DEAK, Ladislav. Hra 0 Siovensko v politike Madarska a Pol'ska v rokoch 1933 - 1939. Bratislava: Veda, 1991.

DEAK, Ladislav. Zapas 0 stredmi Europu 1933 - 1938: Politicko-diplomaticke vzr'ahy. Bratislava: Veda, 1986.

Dostojnici a staby povslaleckej armady: Organizacna struklilra I. ceskoslovenskej armady no Slovenskli. Banska Bystrica: Muzeum SNP, 1994.

DURCANSKY, Ferdinand. Pohl'ad no slovensktl politickll minulos{ Bratislava: Stala konferencia slovenskej inte ligencie Slovakia plus, 1996.

OURICA, Milan Stanislav. loze! Tiso (/887 - 1947): Zivoropisny profit. Bratislava: Luc, 2006.

DURICA, Milan, Stanislav. Dejiny Slovenska Q Slowikoll v

casave) ncislednosli Jaklov dvoch lis/croCi. Bratislava: Luc,2003.

FREMAL, Karol. Kapitoly z dejin protijasistickfiho odboja na Slovensku v rokoch 1938 - 1945. Banska Bystrica: Katcdra historie FHV UMB, 2000.

FR I EDL, Ji fi. Na jedm! frante: Vztahy ceskoslovenske a polske anncidy za druJui svelove wi/kyo Praha: Ustav pro soudobe dejiny, 2005.

GA BZOI LOVA-OLEJNiKOVA, Sona- OLEJNi K, Milan. Karpatski Nemei no Slovensku od druhej svetovej vojny do rokll 1953. Bratislava: Spolocenskovedny ustav SA V, 2004.

GEBHART, Jan - KOUTEK, Jaroslav - KUKLiK, Jan. Nafronl{ich fajne wi/kyo Praha: Panorama, 1989.

GEBHART, Jan - KUKLiK, Jan. Drllhil repllblika 1938 - 1939: Svor demokracie a totality. Praha: Paseka, 2004.

HALAJ, Dusan et al. Fasisticke represalie no Slovensku. Bratislava: Obzor, 1990.

HOENSCH, Jorg Konrad. Slovensko 0 Hitlerova vychodna politika. Hlinkova slovenska lildova strano medzi olltonomioll 0 seporatizmom 1938 - 1939. Bratislava: Veda, 2001.

JABLONICKY, lozef - PI VOVARCI, Jan. Siovenski! narodmi povstonie. Bratislava: Obzor, 1969.

JABLONICKY, Jozef. Povstanie bez legiend. Bratislava: Obzor, 1990.

JABLON ICKY, Jozcf. Somizdol 0 odboji 2. Bratislava: Kalligram, 2006.

JABLON ICKY, Jozef. Samizdat 0 odboji. Bratislava: Kalligram,2004.

JABLONICKY, Jozef. Z ilegolilydopovslonio. Bratislava: Epocha, 1969.

KAISER, Johann. Die Politik des Driflen Reiches gegeniiber der SlolVakei 1939 - 1945:£in Beitrag zu D:forschung der nationolsozialisfischen Salellitenpolilik in Siidosleuropa. Dizertacmi praca. Bochum: Ruhr-UniversiUit, 1969.

KAMENEC, Ivan. Po stopach fragedie. Bratislava: ARCHA,1991.

KAMENEC, Ivan. SlovenskYSlal. Praha: Anomal, 1992.

KAMENEC, Ivan. Slovenskjslatvobrazoch (1939 - 1945). Praha: Ottovo nakladatelstvi, 2008.

KAMENEC, Ivan. Trogedio politika, kiiaza 0 cloveka: Dr. JozejTiso 1887 - 1947. Bratislava: Archa, 1994.

KATUNINEC, Milan - KAzMEROvA, ~ubica. Dilemy Korola Sidora. Bratislava: Kalligram, 2006.

KERSHAW, Ian: Hitler 1936 - 1945: Nemesis. Praha: Argo, 2004.

KLUBERT, Tomas. Obrnemi jednotky v Slovenskom narodnom povsfoni. Nove Mesto nad Vahom: vlastny nak lad,2007.

KORCEK, Jan. Siovenska republika 1943 - 1945: K p6sobeniu mocensko-represivneho apare/tll a reiimll. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 1999.

KREJci , Oskar. Geopolitika stredoevropskeho prostorll: Horizonty zohranicni poliliky Ceske republiky a Slovenske republiky. Praha: Ekopress, 2000.

KROPI LA.K, Miroslav et al. DejinySlovenska. Zv. 5. (1938 - 1945). Bratislava: Veda 1985.

KROPILAK, Miroslav. Povslonie 0 revohicio. Bratislava: Obzor, 1984.

KUKLiK, Jan - NEMECEK, Jan. Proti Benesovi! Ceska o slovenska prolibene.fovska opozice v Londyni 1939 - 1945. Praha: Karolinum, 2004.

KUKLi K, Jan. Londynsky exil 0 obnovo ceskoslovensktfho statu 1938 - 1945. Praha: Karolinum, 1998.

LACKO, Mart in - T ESA REK. Pavel. I. viehodomoslimskJi plllk S5 na Siollenskll. Tranava: Katcdra hi stor ic UCM, 2006.

LACKO, Marti n. Dezercie {l =ajatia prisl/{slIikov Zaisrollaeej divizie II ZSSR. Bratislava; Ustav pamati naroda , 2007.

LACKO, Marti n. Slo venska repllblika 1939 - 1945. Bratislava: Pcrfck t, 2008.

LACKO, Martin. Siovellske narodl1e povstallie 1944. Brati slava: Siovart, 2008.

LETTR 1CI-I , Jozef. Dejiny nOliodob(illO 5lovenska. Brat islava: Archa, 1993.

LETTR IC I-I , Jozcf. 0 Slo\lellskej n(lrodnej rade. Brati slava: Poverenictvo SNR pre informacie, 1945.

UCKO, Miroslav. USA v Banskej Bys frici: Rok /944. Brati slava: NV K Internat ional , 1994.

L1 CKO, Roma n. Pod dohradom spravodajskych sllliieb: Americka vlada a slollensk(1 ofazka v USA II rokoeh 1939-/945. Banska Bystrica: Univcrzita Mateja Bela, 2008.

LI PSCH ER, Lad islav. Zidia v slovel1skom .~t(lfe /939 - 1945. Bratislava: Print-servis, 1992.

LIPTAK , L.:ubolllir. Slovensko v 20. sforo6. Bratislava; Vydavatel'stvo politickcj literatury, 1968.

M EDV ECK Y, Malcj. Spravodajske eso slovenskeho staw: Kouza Imrieh SuckY. Bratislava: Ustav pamati naroda, 2007.

MICIAN IK, Pavel. Slovenska armada v t'aleni proti Sovietskemll ZlIiizll (/941 - 1944) I. Banska Bystr ica: Dali-BB.2007.

MICIAN IK, Pavel. 510venska amulda v (aien; proti Sovielskemll zvow (1941 - 1944) II. Banska Byst rica: Dali -SB,2008.

MICHALEK, Siavomir. N(/deje a vyfrie:vellia: Ceskoslovensko-amerieke IlOspod(/rske lIzr'ahy II rokoch 1945 - 1951. Bratislava: Veda, 1995.

MILZA, Picrre. Les relations infernalionales de 1918 a /939. Paris: Armand Colin , 1995.

MLYNAR IK, Jan. Dejiny tidli na Slovenskll. Praha: Academia, 2005.

NEMECEK, Jan. ad spojeneetvi k roztrike: Vz tally ceskoslovenske a polske exilove emigrace 1939 - 1945. Praha: Academ ic, 2003.

ORCIVA L, Fra n~oi s d'. Le Danube etait 1I0ir. Evreux: Editions dc la Table ronde, 1968.

PAU Ll AK, Ervin. Cesta slobody k Bratislave. Bratislava: Obzor, 1980.

PAZUR , Stefan. Prorijasisticky odboj l1a vychodnolll Slovensku. Kosice: Vychodoslovenske vydavatel'stvo, 1974.

PETR EAS, Johan Oskar. Nova Eur6pa a Slovcnsko. Brati slava: Tatra, 1942.

POVAZSKY, Jozcf. Koniec legendyo misii genera/a PallIa von Offa. Martin: Novy f ivot Tu rca, 1996.

RAKOS, Elo - RUDO HRADSKY, Stefan. Sfovenske n(lrodne OIgany 1943 - /968. Bratislava: Siovenska archivna sprava, 1973.

R [CHTER, Karcl. PPes knl(lve I~eky: Cs. lIyehodlli odboj bez eenz/lry a legend. Praha: Nakladatcl stvi Ostrov, 2003.

SHI RER, Wi lliam Lawrence. Vzesfllp a pad TPeti Nse. Brno: L. Marek, 2004.

Spojenecke misie. Zost. Z. Zudova. Banska Bystrica: Datapress, 1991.

STAN ISLAV, Jan- KLAB iK, V il iam.Slovenskeletect"o 1944 - 1945. Bratislava: Magnet Press, 2003.

SUSKO, Ladislav. Fanny ovlcidania Slollemka IIQciZIllOIll 1939 - 1945. HabilitaclHi praca. Bratislava: 1976.

SYRNY, Marek a kolektiv: Koloboracia a odboj /10

Siovenskll a v kny·imich nemeckej sfelY \lpfyvlI v rokoeh 1939-1945. Banska Bystrica: Ml,zcum SNP, 2009,468 s.

SYRNY, Marek (cd.): Var.~avske povslanie a slovenske I/(irodne pOl'stanie - podobnosli a rozdiely. Zbornik z medzinarodnej vedeckcj konfcrcncic, Banska Bystrica, 14.- 15. oktobcr 2008. Banska Bystrica: Muzcum SN P, 2009, 433 s.

SOLC, Jaroslav. Slovensko v teskej polifike. Banska Bys" ica: M. O. ENTERPR ISE, 1993.

SOLe , Jid. Padciky /lad S/ovenskem. Praha: Arcs, 1997.

STEFA NS KY, Vaclav. Armada v Siollenskom IUll'odnom pOlis/ani. Bratislava: Pravda, 1984

ST EFANSKY, Vaclav. General FerdinGnd Cat/oJ. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 1998.

SUM ICHRAST, Pete r - KLABN iK, Viliam. Slol'enske lerec/vo 1939 - 1944. Zv. 2. Bratislava: Mag net-Press Slovak ia 2000. 157 s.

SUM ICHRAST, Peter. Siovenske letectvo 110 vychodni /ronte 1941 - 1943. Chcb: Svet kfidcl , 2006.

TAKAc, Ladislav et al. Neboli sme sami. Banska Bystrica: M. O. Enterprise, 1994.

TONSM EY ER, Tatjana. Das Dritte Reich lind die Siowakei 1939 - 1945: Politischer AI/tag zwischen Kooperatioll "lid Eigensinn. Paderborn: Sch6ning. 2003.

UHRI N. Marian a kol.: 11. slovenska partizanska brigada M. R. Stefanika. Banska Bystrica: Muzeum SNP, 2009, 182 s.

VNUK, Frantisek. Ma(svojstat znamellaiivof. Bratislava: Odkaz, 1991.

WEI N BERG, Gerhard Ludwig. A World at Arms: A Global History of World War 11. Cambr idge Uni vesity Press, 1994.

WILMOT, Chester. The Struggle for Europe. London: Coliins, 1965.

ZUDovA - LESKOvA, Z iatiea. Cesty k sebe. Cesi v ceskoslovenskom demokratickom s komllnistickom odboji 110 Slovensku v rokoch 1939 - 1943. Praha: Historicky ustav AV CR, 2009

Encyklopedie 0 kroniky:

DejillY S/ovenskeho m;rodneho povstania 1944. 5. zva:ok. Ed. V. Plevza. Bratislava: Pravda, 1984.

KOVAC, Dusan et al. Kronika Slovenska. lv. 2: Slovensko v dmdsiatom storoCi. Bratislava: Fortuna Print, 1999.

5TAIGL, Ja n cl. al. Gel1erali. S/ol'enska vojenska generalila 1918 - 2009. Bratislava: Magnet Press Slovakia, 2009.

Vojel1ske osobnosti ceskoslovenskellO odboje 1939 - 1945. Ed. J. Lanik. Praha: Vojcnsky historicky ustav, 2005.

Spomienky:

SA LKO, Jan: DesaI' rokov v slol'enskej polilike 2. Presov: Michal Valko, 2005.

BENES. Edvard. Pameri: Od Mllichova k nove I'(lIce a 1100'emll vitezstv;. Praha: Orbis, 1947.

BENES, Edvard. Sesl let exilu a druhe sW!love I'(ilky. Prah.: Orbis, 1946.

BYSTRICK Y, Valerian - LETZ, Robert - PODOLEC, Ondrej. Vznik Slovenskeho slaw: 14. marec 1939. Spomienky akterov hislorickych IIdalosri. I. diel. Brati slava: A EPress, 2007.

BYSTR ICK Y, Va lerian - LETZ, Robert - PODOLEC, Ondrej. Vznik Slovenskeho slalu: 14. marec 1939. Spomienky aklerov historickych lIda/osli. 2. diel. Bratislava: AEPress, 2008.

CA RNOGURSKY, Pavol. Svedok Cias. Bratislava: USPO, 1997.

FERJENCiK, MikuhiS. Spomienky na SNP. New Jersey: Un ivcrsum Sokol Publication (rok vyda nia

neuvedcnY)·

FRANCOIS- PONCET, Andre. Berlin 1931 - 1938: Vzpominky diplomato. Praha: Univc rsum, 1947.

FRIS, Edo. Povsranie : daleka i z blizka. Bratislava: Vydavatcl'stvo politickcj litcratury, 1964.

GOEBBELS, Joseph. Deniky 1938. Liberee: Dialog, 1992.

HAUNER. Milan. Formol/ani ceskoslovenskellO zahranicniho odboje v letech 1938 - 1939 ve sv€rle svedectvi Jona Opocenskeho. Praha: Archiv AV CR. 2000.

HusAK , Gustav. Sl'edeClvo 0 Slovenskom mirodnom povstalli. Bratislava: Pravda, 1974.

KARVAS, Imrich. Moje pamali: V pazl/rocll gestapa. Banska Bystrica: Muzcunl SN P, 1994.

MACH, Alexander. l d'alekych dest: Fragmenty z memoarov. Martin : Mat ica slovenskfl, 2008.

M EDR ICK Y, Gejza. Minisler spomina. Bratislava: Litera, 1993.

M I KULA, Jan ... Povslanie" s legendoll. Trentin: Ivan Steleer, 1997.

MIKUS, Jozef August. Pamati slovenskeho dip/omara. Martin: Mat ica slovcnska, 1998.

NOSKO, Julius. TokIo bojol'a/a povstaleckti armada. Bratislava: NVK Internationa l, 1994.

PRIKRYL, Vlad imir. PokraclIjle v horaeh: Svedectvi :ahronicniJIO voj(ika. Praha; Nase vojsko, 1947.

RASLA, Anton. Polni prokuraror vzpomilla. Praha: a~c vojsko, 1970.

RYCHli K, Jan. Z nezn{lInych pamati Jana Ursinyho. In His/oricky {osopis, 1992, ro~. 40,~. 2, s. 240-252.

RYCHLiK, Jan. Zapisky Hna Lichncra z viizenia. In HisIOrick)! casopis, 1998, roc. 46, c. I, s. 99-128.

RYSAVY, Vavro. tJlina a SNP. New York: Universum

Sokol Publications, 1981.

SIDOR, Karol. Sesl" rokov pri Vatikane. Scranton : Obrana

Press, 1947.

SIDOR, Karol. Takto vznikol Slovensk.y ."tat. Bratislava:

Odkaz, 1991.

sivAK, Jozef. Z l110jieh pamati. Martin: Matica slovensbl,

2003.

STANO, Julius. 141. zasadnutic snemu Siovenskcj republiky dna 4. X. 1944. In Dies ater: Ne."t'astl1)! dell 19. august 1944. Bratislava: Erbo, 1994, s. 139-15 1.

TEREN, Stefan. Narodohospodar Peter Zat"ko spomina. Liptovsky Mikulas: Tranoscius, 1994.

URsiNY, Jan. Spomienky l1a SNP. Liptovsky Mik uhis: Tranoscius, 1994.

l iK ES, Vlad imi r. Slovenske povstani bez 1I1)ltll a legend. Praha: Universum, 1990.

Zborniky:

Dies ateI': Nest"asll1)1 deli 19. august 1944. Zost. P. Biclik, B. Kune, P. Mulik. Bratislava: Erbo, 1994.

General Golian ajeho doba. Ed. D. Toth. Banska Byslrica:

Muzcum SN P, 2008.

Karpatsko-duklianska operacia - plany, realita, vysledky (1944 - 2004). Ed. M. Caplovic, M. Stanova. Bratislava,

Vojc nsky historicky ustav, 2005.

Mnichovska dO/lVda: Cesla k destrukci demokraeie v Evrope. Ed. J. Nemecek. Praha: Karolinum, 2004.

Nad Tatroll sa blyska: Siovenske narodni povslani. Ed. F. Oktavec. Praha: Nasc vojsko, 1946.

Nezodpovedane otazky: K spoehybllovanill odboja a SNP v /lasieli l1arodl1)leh dejin(leh. Zost. D. Haiaj , D. Toth.

Banska Byslrica: Mllzcll m SNP, 1996.

Od povsfania /944 na Slovel1sk/l po vY/lllanie karpatsk)!clt Nemcov v rokll /946. Ed. R. Ncvcrla. Bratislava:

Muzeum kllltliry karpalskych Ncmcov, 2005.

Perzeklicie lIa Slovel1skli v rokoch 1938 - 1945. Zost. P. Sokolovic. Bratislava: Ustav pamati Il aroda, 2008.

Pohl'ady nQ slovenskli politikll. Ed. M. Peknik. Bratislava:

Veda, 2000.

Poklls 0 po/ificky a osobn)i profil Joze/a Tisu. Ed. V. Byslricky, S. Fano. Bratislava: Slovak academic press,

1992.

Slovenskci repllblika 1939 - 1945 ocami mlad)!ch hisforikov (II.). Ed. M. Lacko. Trnava: Katedra historic FF UC M,

2003.

Slovenska repllblika 1939-1945 oeQmi mladycll lIistorikov (III.). Ed . M. Lacko. Trnava: Katcdra hi storic FF UCM,

2004.

Slovenska repllblika 1939-1945 ocami mladych historikov (IV.). Ed. P. MiCko, M. Sm ige l'. Banska Byst rica: Katcdra historie FHV UMB, 2005.

Siovenskel repllblika 1939 - 1945 ocami mladyell hislorikol' (V). Ed. M. Smigel', P. Micka, M. SyrnY. Banska Bystrica: Katcdra historie FHV UM B, 2006,

Slovenske narodne povstanie 1944 - Vstup Siovenska do demokrafickej Ellropy. Ed. D. Toth. Banska Bystrica:

Muzcurn SNP, 1999.

Slovenske IJ(lrodne pOl'stanie rokll 1944: Sbornik prispevkov z narodllooslobodzovacieho boja 1938 -/945. Rcd. rada. 1..:. Holotik , M. Kropi lak. Bratislava:

Vydavatc l'stvo SA V, 1965.

Siovenske !le/rodne povstanfe 1944. Ed. M. Pcknik. Bratislava: Veda, 2009.

Slovensko a drllha svetovcl vojna. Ed. F. Cscfa lvay, M.

pucik. Bratislava: Vojensky historick y ustav, 2000.

Slovensko l1a konci druhej svetovej vojl1Y (stav, vychodiskel a perspektivy). Ed. V. Bystricky, S. Fallo. Bratislava: Historicky ustav SAY, 1994.

Slovensko v rokoch 11. svelovej vojny. Ed. V. Bystric kY.

Bratislava: Predsed niclvo Slovenskcj mirodnej rady,

1991.

SNP 1944: vstup Slovel/ska do demokratickej Ellropy. Zost. D. Toth , K. Kovac ikova, Brno: Adadc, 1999.

SNP v pall/oli nelrodo. Ed. J. Liptak. Bratislava: NVK International, 1994.

.5tejim .illrech (/898 - 1945). Ed. M. Caplovic, M. Stanova. Bratislava: Vojellsky historieky ustav - Vclitcl'stvo

p0zernnych sil OS SR, 2008.

Ucost'krest{lnovvprot!I{lsisfickol1lodb~jivslredllejEllrupe v rokoch 1933 _ 1945 {Cast' II Posfoje eVGlU'elickycl! krest'anov kjasizacii a nacizacij spolocenskeJlO 1ivota v srrednej Ellrope v rokoch 1933 - 1945. Zost. D.

Baranov8, D. Toth. Liptovsk' Mikulas: Tranoscius,

2001.

Ucas!' krest'anov II profijasisfickom odboji v strednej Europe v rokoch 1933 - 1945 (Cast' 2.): Postoje katolickych a pravoslavnych krest'anov k jasizaeii spolocenskeho iivola v strednej Europe v rokoch /933 - 1945 a ekllmenizmlls v boji. Zost. D. Baranova, D. T6th. Liptovsky Mikulas: Tranoscius, 2004.

Vojcnske aspekty SlovenskellO mJrodneho povstania. Ed. J. Korcck. Bratislava: Vojensky histor icky ustav, 1994.

VYclwdos/ovenskaarmcidaaodboj. Zost. S. Pazur. 8anska Bystrica: Date i, 1992.

Vyvrcholenie narodnooslobodzovacieho bOja proti ja.fizl1Iu 110 sfrednom Slovenskll II rokoch 1944 - 1945. Ed. K. Fremal. Martin: Osvcta, 1989.

ZQI'crecnG /tiZQ drllhej svelovej vojny a oslobodcnie Slovcnska. Zost. V. StefanskY. Bratislava: Vojensky historicky ustav, 1996.

Zbomik k 50. v)!roCiuSNP. Ed. K. Fremal. Banska Byst ri ca: Katedra historic FJ-Ia PV UMB, 1994.

Zbornik /ivah a osobl1)lcli spomienok 0 Siovenskom

narodnom povstani. Ed. M. Kvetko, J. M. Licko. Toronto: Sta la kon ferencia slovensk yeh demok rat iek yeh exulantov, 1976.

tide v boji a odboji: Rezisfence ceskoslovenskych tidtl v letech druhe svetove vellky. Ed. Z. Zudova-Ldkova. Praha: Historicky ustav AV CR, 2007.

Ih;die:

BYSTRICKY, Jozef. Slovcnska armada v planoch ceskoslovenskeho ministerstva narodnej obrany v Londyne v rokoch 1943 - 1944. In PESEK, Jan et al. Kapitolami najnov.<;ich slovensk)lch dejin . Bratislava: Historicky ustav SAV, 2006, s. 18-32.

BYSTRICKY, Joze f. Vojensky prispevok Siovensko k vojllow:?mll/isilill nacistickeho Nemecka v poslednom

rokll druhej svetavej vajny. In: Koniec druhej svetovej vojny a problemy cirkevnej politi ky v nasledujueom obdobi. Ed. M. Barnovsky, D. Kodajova. Bratislava: AEP, 2006, s. 9 - 25.

BYSTRICKY, Jozef. tazel/ie slovenskej arm(idy na

vychodllomlrollte v r. 1941. In: Vojenska historia , roc. 2, c. 2/1998, s. 39 - 61.

BYSTR ICKY, Jozef. Rychla divizia na vychodnolll ji'ollte v mkll 1942. In: Vojenska historia, roc. 5, 2001, c. I, s. 40 - 65.

BYSTRICKY, Jozef. Rych/a (I. peSia) divizio 110 Klyme

o v bojoeh najl/h od Kachovky. In: Vojenska hist6ria , roc. 7, 2003, C. 3, s. 54 - 74.

BYSTR ICK Y, Jozef. I. peS:ia divizia po bojocll pri Kaellovke,jej reorganizacia a odzbrojenie I. teelIniekej divizie. In: Vojenska histor ia, roc. 8, 2004, c. 4, s. 66 - 84.

BYSTRICKY, Jozef. Zaistovacia divizia na okupovanolll /Izemi Ukrojil1y a Bie/oruska (september 1941 -november 1942). In: Vojenska historia, roc. 3, C. 411999, s.29 - 54.

BYSTRICKY, Jozef. Zaistovacia divizia no okupovQf/om

lfzemi Ukrajinya Bieloruska (november 1942 - okr6ber 1943). In : Vojenska histor ia, roc. 4, C. 3-4/2000, s. 35 - 52.

BYSTR ICKY, Jozef. Slovcnska I. technicka divizia na lizemi RlIIl1unska v rokll 1944. In: Historieke studie 45. Rocenka histori ckeho ustavu SAY. Bratislava: Veda 2007, s. 33 - 49.

BYSTR ICKY, Jozef Pomoc zapadnyeh spojencov Slovcl1skemll narodnemll povstonill. In: Miles semper honcstus. Zborn ik studii vydany pri prilezilostijubilea Vojtecha Dangla. Bratislava: Vojensky historieky ustav, 2007, s. 219 - 231.

BYSTR ICKY, Va lerian. Nacisticke Nemecko a vzni k slovenskeho statu. In Vojenska historia, 2001, roc. 5, C. 2, s. 41-61.

BYSTR ICKY, Valerian. Zahranicnopoli licke koneepcie politiekyeh stran na Slovensk u koneom tridsialyeh rokov 20. storoCia. In Historieky cosopis, 2000, roc. 48, C. 2, s. 257-282 .

BYSTR ICKY, Valer ian. Zasadnutie slovenskeho snemu 14. marea 1939. In Historiek)i cosopis, 1999, roc. 47, c. I, s. 105-114.

CSEFALVAY, Frantisek. Partizanske jednotky v bojoch na frontoeh SNP. In Zbornik Mllzeo SNP c. 9. Banska Bystrica: Muzcum SN P, 1984, s. 93-128.

CIERNA-LANTAYOVA, Dagmar. Politickc uvahy a suvislost i pri nadviazani diplomatickych stykov medzi Slovcnskom a Sovietskym zvazom v roku 1939. In His/orieke s//fdie, 1996, roc. 37, s. 69-87.

CIERNA-LANTAYOvA, Dagmar. Rusky faklor v geopolilickyeh llvahach 0 Slovensku (august 1939 - febru{u' 1941). In Siovensko 1'0 vOjn(ich 0 kOl/jlikloeh

v 20. SIOroCi. Ed. M. Stefansky, I. Purdek . Brat islava: Vojcnsky historicky llstav 2003, s. 157-1 71.

DEft. K, Ladislav. Agrcsia Mad'arska proti Sloven sku

v marci 1939. In MaIO vojna (vojensky konjfikt medzi Madarskom a Siovenskom v marci 1939). lost. L. Deak. Brat islava: Slovak Acadamic Press, 1993, s. 11-20.

DUHAJOVA, l uzana. Siovenska cast' vladneho vysielania z Londyna v rokoch druhej svctovcj vojny. In Zbornik FF UK - ZlIrnalistika, 1991, i;, 17 - 18, s. 43-58.

bUR ICA, Milan, Stan islav. Slovakia during World War II. The Slovak Republic . In Slovakia in the 19th and 20th Centuries. Ed. J. M. Kischbaum. Toronto: The Slovak World Congress, 1973.

bURICA, Milan, Stanislav. Thc Forcign Policy of the Slovak Republic. In Slovak Politics: Essays on Slovak History in honour of Joseph M. Kirschbaum. Ed. S. J. Kirschbaum. Cleveland; Rome: Slovak Institute, 1983, s.251-284.

IVAN ICKOVA, Edita. Slovensko a slovcnska otazka vo vojnovych planoch Ve l'kej Britanie 1939 - 1945. In Slovensko vo vojnach a konjfik/och v 20. storoCi. Ed. M. Stefansky, I. Purdck. Bratislava: Vojensky historicky ustav 2003, s. 172-181.

IVAN IC:KOVA, Ed ita. Zahranicnopol iticka orientac ia Slovcnska v dokumentoch britskej Foreign Officc (1939 - 1941). In His/oricky casopis, 1996, roc. 44, c. 2, s. 207-220.

KARPATY, Vojtech. Pohotovostne oddiely Hlinkovej gardy 1944 - 1945 (organizacia a akt ivity). In Vojenska historia, 2005, roc. 9, c. 4, s. 44-58.

KATUNINEC, Mi lan. Karol Sidor a americkf Slovaci. In Studia historica Tyrnaviensia IV, Ed. M. Dobrotkova. Trnava: 2004, s. 219-235.

KIRSCHBAUM, Stanislav J. The Revolt of 1944. In Slovak Politics: Essays on Slovak His/ory in honour 0/ Joseph M. Kirschbaum. Ed. S. J. Kirschbaum. Cleveland; Rome: Slovak Instit ute, 1983, s. 286-313.

LACKO, Martin. Pa rtiza nska bri gada podplukovnika Anatolija Snd: inskcho ajej Cinnost'v oblast i Povazskeho Inovca (1944 - 1945). In Historicky casopis, 2003 , roc. 51, c. I, s. 83-99.

LIPTAK, !..:ubomir. Geopoliticke postavenie Slovcnska v rokoch druhcj svetovej vojny. In Vojenskopolilicke a geopoliticke silvis lost; vyvoja Slovenska v rokoch 1918 - 1945. TrcnCin: Oddelenie socialneho riadcnia Vojenskeho veJ itel'stva Vychod, 1992, s. 77-91.

LIPTAK, L:ubom ir. Mad'arsko v poJitikc slovenskcho statu v rokoch 1939 - 1943. In His/oricky casopis, 1967, roc. 15, c. I, s. 1-35.

MAJ EWSKI, Stan islav. Karpatsko-duklianska operacia

Ccrvcnej armady a Slovenske narodne povstanie. In Acta historica Neosoliensia, tomus 3. Ed. K. Fremal, S. Matejkin. Banska Bystrica: FHV UMB, 2000, s. 140-147.

MICHALEK, Siavomir. Ceskoslovensky zahranicny odboj vo Francuzsku v rokoch 1939 - 1940. In Vojenska historia, r. 2003, c. 2, s. 31-47.

M ICHALEK, Siavomir. Hodia a Osusky, nazory a

poz icie v rokoch 1939 - 1941. In PEKNIK, Miroslav et al. Milan Hodia §tatnik a politik. Bratislava: Ustav polit ickych vied SAY, 2002, s. 301-3 17.

NARDINI, Lisa Guarda. The Political Programme of President Tiso. In Slovak Politics: Essays on Slovak History in honour o/Joseph M. Kirschbaum. Ed. S. 1. Kirschbaum. Cleveland; Rome: Slovak Institute, 1983, s.221-250.

NEMECEK, Jan. K fo rmovani zahran ieni sluiby slovenskeho statu. In Siovensko a druha sve/ova vojna. Ed. F. CsCfa lvay, M. pucik. Bratislava: Vojensky historicky ustav MO SR, 2000, s. 133-1 39.

NIZNANSKY, Eduard. Slovenska ueast' vo vojnc prot i Pol'sku 1939: Obean Siovenska v zajati propagandy vtedajsich vladnych predstavitel'ov: Uvahy a dok umenly. In Studia his/orica Ni/riensia VI. Ed. E. NiinanskY. Nitra: FF UKF, 1997, s. 169-2 16.

PETRUF, Pavol - SEGES, Dusan. Memorandum Karola Sidora a slovenska otazka z juna 1943. In Historicky casopis, 2005, roi; . 53, C. I, s. 123-150.

PETRUF, Pavol. Vzt'ahy mcdzi Slovcnskom a Francuzskom v rokoch 1939-1944. In Historickycasopis, 1993, roc. 41 , C. 5-6, s.

SCHVARC, Michal. Masova exekucia v Sklenom 21. septembra 1944 v sirsom dejinnom kontex te. In Pamd!' naroda, 2007, roc. 3, e. 3, s. 4- I 3.

SCHVARC, Michal. Pohl'ad z druhej strany - ucast' regi mentu "Schill" v bojoch SNP. In Acta historica Neosoliensia, tomlls 2. Ed. S. Matejkin, K. Fremal. Banska Bystrica: FHV UMB, 1999, s. 126-133.

SOKOLOV IC, Peter. Pohotovostne oddiely Hlinkovej gardy. In Pamdt' naroda, 2007, roc. 3, e. 4, s. 4-30,

STRASKA, Jana . Hospodarska spolupraca medzi SJovcnskom a Svajciarskom v rokoch 1939 - 1945. In Siovenska republika /939 - 1945 ocami mladych his/orikov. Ed. Martin Lacko. Trnava: Katedra hi storic FF UCM Trnava, 2002, s. 53-76.

SUSKO, Lad islav. Miestoauton6mneho Siovenska v politike Ncmcckcj rise (september 1938 - marec 1939). In

flis(orickycosopis. 1999, roc. 47, C. 3, s. 420-431.

STEFAN IKOvA, Antonia . Pol'ska olazka v slovenskej spoiocnosli v rokoch 1938 - 1940. In His/oricke sf/idie, 1997, roc. 38, s. 59-79.

SUTAJ, Stefan. Z lucovaci zjazd soc ialnej demokracie na Siovensku a KSS v povstani v roku 1944. In C/ovek a spo/OCIiOSf [onli ne], 1998, roc. I, C. 2. Dostupnc na internete: <http://www.saske.sk/cas/2-98/sulaj.htm l>

ZAVACKA, Mari na. Voj na slov- protiodbojov3 propaganda v Povstani a 0 Povstani. [n IVAN ICKOvA , Edita et al. Z dejin demokratickych a (otali(nych reiimov 110

Siovensklia vCeskoslovenskll v 20. s(or06 Brati slava: Historicky ustav SAY, 2008, s. 178-200.

ZU DOVA-LESKOVA, Ziatica. Ceskoslovensky dcmokratick y odboj na Siovensku od leta 1941 do decembra 1943. Odbojove skupiny Flora a Justic ia. In l1istorie a vojenstvi, 1995, roc. 44, C. 4, s. 51-77.

ZUDOVA-LESKOVA, Ziatica. Obrana naroda na Slovcnsku (Cesi v cs. dcmokrati ckom odboji na Slovcnsku v rokoch 1939 - 1941). In His(orie a ,'ojens/vi, 1993, roc. 42, C. 6, s. 77 - 131.

MENNY REGISTER

A

Abmmcscu G. 17 1 Acher.ty A. 119 AchimskYJ. I II Achlberg K. 9 1 Allard D. W. 33 Ambru~ J .. l iterarny vedec 49 Ambru~ J. ielec 184 Antonovov A. 1. 86 Asrnolov A. N. 11 7. 1[9.1 48 Atanasiu V. J7 1

B

Sadlek K. 70.1 29 Bagar A. 48.5 1. 52.54, 132, 138, 139, 142 Bahurinsky A. 60.6 1. 132 Bakoss J . 14 ), 142 Balad'a J. 54, 135. 136

Balaz V. 84 Balcko H. 171 8alko l 129 Ballay A. 85 Bal"ula 1. K. 90. 91 Banclkova M. 48 Banik A. 52 Bare-lvanJ. 54, 135.137, 140, 142 Bardossy L. 26 Banek H. 53,58 BasIG. 160 Basfovansky S. 70, 188. [89 Bayer M. 159 Bazovsky M. A. 58 Becv:if A. 53 Bcdnad . 132. 139. 142 BchalaA. 150 Bel1u~ E. 58 Benada J.:.. 70.183 Bend E. 15, 17.30,7 1. 77, 86. 88. 123.

126. 128. 131. 136, 178. 182. 189. 190. 192. 196. 197

BcnCSova H. 178 Benia\.; V. 50.53 Scnla M. 58 BergerG. 155 Bernard H. 11.2 1.22 Bezek K. 137 Bieiavsky-N isCi mcnko A. J . 121 Biclik E. 89.91. 133. 149. 190 Biel ik P. 5 1. 52. 91. 139. 142. 148.200 BlahaM.48 Bl azovsky R. 72. 129 BlUhova-Fischcrov5 1. 47. 139 Bodenek 1. 140. 142 Bodicky v. B. 153 Bohun E. 54. 189 Bohun I. 61 Borod5C1. 5 1 Boros P. 70, 188 Bonel L 140.141 Brezinskym L 5 1 Brocko J. 135. 137

Bnail R. 142 Bnmner A. 160. 161 Brunovsky J. 145. 147. 150 ButkoJ. 142 Budinsky- Kricka V. 52 Budsky J. 48.5 1 Buko\linsky D. 63,69

c Ciano G. 26 Ciger-H ronsky J. 50.52 Cikker 1. 52. [37, 140. 142 Cincfk 1. G. 58 CiprichA. 67.77 , 148. 15 1 C[cmentis V. 135.136 Collier W. A. 33 Cunis T. O. 33 C\leko\l5- Basisto\la A. 139. 140 C\lincekA. 14 1

Cambala P. 52 Cap F. 129 Cap1o\lic D. 69. 136 Carnogursky P. II. 49.199 CarskymJ .50 Catlos F. 76.79.80.8 1. 82. 83. 84. 85. 86.

88.89.92. 198 Cech J. 60. [29 Ccmak M. 9 Cernocky K. 70 Cerny V. 61 Cihak 1. 67 Cfi G.61 Cobrda V. P. 14[ Culen M . 49.135 .136

D

Dascalescu N. 17 1 Da\lid S. 105 Davydo\l gen. mjT. 88 Daxner l. 7 1 Daxner V. 103. 188 Deffncr G. H. 158 DeBloch O. 165 Devfnsky F. 5 1 Dibro\la L D. 120. 12 1 DietrichJ . 174 Oilong R. 53 Di rlewangerO. [07 Dobro\l{xlsky 1. 98 Dohnansky J. 137 Dolezal 1. 69 Dolinsky K. 61. 129 DrabnerJ. [59 mfmal J. 61. 62. 183 Dnina P. 68. 88 Druffcl E. 22 Duocek S. 70. 188 Dudas M. 136. 139.142 Dudika S. 52

Durcansky F. 9. II. 2 1, 22. 27, 28, 54. 183. 186

Duris J. 70.72. 183 DusikG.5 1.52 Dzuranyi-Orlo\l L. 137

E

Elbert K. 52 Elcftcrcscu G. 26 Elen 1. 52 Ertl D. 60.6 1.72. 123. [25. 128. 129. [89 Eszterhazy J. 9

F

Faith S. 54 Fajtl F. 102 Fal t"an M. 7 1. 74. 188 Fcicrabcnd L. 68 Fcj ka V. 84 Felix 1. 142 Ferjencik: M. 67.77.84.85.86. 123 FierlingerZ. 12.3 1. 82. 88. 178. 195 Fomin por. 74 Frankl A. 47 FrankO. 137 Fraslacky R. 63.69.74. 190 FrieBneraJ. 169.1 70 Fris E. 136 Froman M. 5 [ Fulla L S I. 58 FundarekJ. 34. 183

G

G5bri s npor. 85.86 Gacek M. 53 GarnickYA. 152 Gasparec 34 Gaspar T. J. 16. \7,33.49.53 Gastilo\lic A. J. 169 Gcryk J. 52. 140 Glaser 16 1 Glider M. M . 139. 140 GoldsHicker E. 136 Golian J . 15.62.63.67.72.74.76.77,78.

8 1,82.83.84.85.86.87.88.89.92. 103. 106, 123.127. 158. 159. 190. 191. 192

Gollnerova-Gwerkova A. 138. 139 Golzbar V. 119 Goncaro\la- Kopilo\la 74 Goriuno\la S. K. 170 Gottliebo\la-NO\la H. 135 Gottwald K. 87.88 GrMS . 52 GranatierA. [83 Grecko A. A. 86. 167 Gregor-Tajo\lsky J. 47.48,54, 183 Gregor M. (Guttman) 47.5 1 GrUn K. 84 GruilV.83 Gwcrk E. 139

H

H~cha E. 182 Hadrabal. 137. 140.142 Hagara F. 145.147 Htijkova R. 136 Hala F. 88 Hnramova M. 54 Haluzicky I. 105 Handcra5. 188 HankoM.54 Hanulal. 58 Hanus S 67.82.83.84 Harm incM.M.58 Harms H. [59 HarpeJ. 80, 165,169 Hartgasser A. 162 Hasal-Nifborsky A. 88 Hasse W.176 Ha~m. S. 17.155, 194 Hauskrccht O. 160, 16 1

HaverJfk S. 66 Havrila S t 19 Hc~ko-Hora J. 143.150 Hcinrici G. 165 Hejna N. 137.139. 142 Herker Florin T. 136 Hcrmanck D. 66

Hersmann W. 160 HcrzM. 137 HerL M. a N. 66 HcuserG. 158 Hiott D. I I Himer A. 66,140 HitlerA. 8, 18,22,25. 183 HlinenskY J. 188 Hlubocky S. 143 Hluchy 1. 67.187 Hodfa M. 123. 126 Hoffmann F. 49.51 HtWe H. 104, [06, 107. 109. 193 Holas K. 103

HolNk J. 141 Hotdo~ F. 135 Holle A. 165 Holly M. st . 52. 136. 139 Hora V. 158 Honhy M . 7, 108 Horvathl 66 Horvath V. 54,60,72 Hossbaeh J. 158 HroneeJ. 58.141 Hrozient fkJ. 140 Hrurovsky F. 52.58 Hruwvsky J.54 Hruwvsky M. 70,7 L 188, 189 Huba M. 51 Hubicki A. 87 Hudcova>Frdova Z. 50 Hudec J. 143 Hurban V. 12 Hus~k G. 15.71. 72, 75, 84. 9 1,123.125,

126, 129. 130. 132, 189 Hysko M. 132

Ch

Ch5bcra F. 102 Chim it P.J. 74 Chmd V. 142

Chochora J. 67 Cho1ost'akovG. N. 178.179 Chorvat A. 143 Chorvath M. 142 Chovan J. 66 Chrappo 34 Chrobak D, 54 Churchi ll W. 30

Ihrisky V. 58 111ck D. 139. 142 ImroJ. 77 IngrS. 71. 77, 8 1. 82, 83, 86, 87, 88 1 ~16k T. 154 Ivanov K. G. 143

Jablonieky J . 72 Jamnicky 1. 5 1 Janda D. 5 1 Jaromov V. P. 147, 149 Jaru!kkL 139 Jaskulski H. 159 Jegorov A. S. 88.89.91, 92. 104. 11 7, 148 Jelel'\O. 129 Jemeljanov A. G. 90 Jeremenko A. I. 174, 176. 180 Jennakov J. D. 9 1 JerwvV.90 Jescnsky F. 54. 135. 183 Jocova B. 46 Josko M. 15.72, 189 Junek 95 JurasM . 60 Julio F. 63 Jurech S. 82.85.200 Juri tsch J . 159 Jurkovic D. S. 58

K

KalitenkoN.91 Kali na L. 67.91 Kanaka V. 89 Kapinaj J . 60.61 Karasiov-Stepanov V. A. 108, 120, 147 Kardos D. 54 Karmasin F. 9,23 Karva~ I. 34.35,44,47, 63.74, 123, 136,

137.142. 183. 188. 189 KausitzO.52 Keitel W, 79.80 Kemka I. 91 Killinger M. von 22,23 Kirschbaum J. 30 Kirsleuer J. 69 Ki~s-Kalina D, 67 Kfacko H. 136 Klan 1. 102 Klapalek K, 68, 176 Klinovsky J. 74, 126 Koch K. 6 1, 62, 183 Kocis A. 17. 33, 54 Kocur B. 137 Kolesar I. 14 1 Komzala F, 60,7 1, 188 KondoI' 74 Konev I. S. 165, [76

Koniarek J. 50,58 Kopecky V. 88. 136 Kopecny V. 137 Korda A. 67 Korceky J . 82,83,84.85,86 Konnan M, 60 Kosovsky I. 154. 158 KostraJ. 54 Kotvan I. 49 Kovac C. 136. 199 Kovalik-Ustiansky J. 50 Koza L 82,83.84,85 Kozlov v. M. 148 Koz[owski 159 KrajM.k O. 70. 187 Krafa 1. 70. 188 Kr-af F. 47,54.7 1. 188 Krampl L 143 Krasovsky S. A. 165 Kr.itkY J. 63.72. 127. 190 Kralochvrt J. 165. 166 Kravccnko A. G. 170 Krc mery S. 54 Krcmnitz E. 160 Kfcpcla J . 52 Kreysing H. 170, 178, J 79 Kristfn J. M. 62. [83 Kristof Vesely F. 50.51.52 Krno D. M. 74, 123 Krno L. G. 69 Kroger W. 158 Kr~ka K. 139. 142 Kruzlillk I. 49. 135. 142 Kubac F. 129 Kubala O. 154. 155. 158 Kubal V. 52 Kubis 33,35 Kucera M. 107. 143. 145. 148. 149 Kuhl E. 25 Kujan 1. 62 Kukorelli 1.:.. 62 . 67.7 1. 90. 145 KurQlkin P. A. 176 Kurov-Strdcov R. S. 120 Kvasnica H. 47 Kvilinsky V. A. 148. 149

L

L:.ach A. K. 91 LadvcnicaJ. 51 Laho la L. 137. 142 Lannurien G . 62.98,99. J 17. 11 9 UiszJ6 D. 169 Lausm:lIl B. 88 Lazarov:! K. 135 Ledn:ir L 17 Lettrich J. 15.61. 72. 73. 123. 125. 126.

127. 132. 142. 189 Liehner J. 61. 62. 143. 144. 186 Lictavec J. 70. 129. 188 Lisicky M. 83.85.86 Litvin-Rokosovsky N. 90,91 Losakov G. M. 143. 145. 148 LU-Ven 26 Ludin H. E. 22.23 Luktic E. B. 54 LukacovicJ. 141 [upl:ik J. 123 Lu:la V. 63

M

Macek A. 155 MachA. 17,22,23,49,50,53, 186, 187 Mach L 68 MadeiN. 171 Macnev- Potcmkin V. S. 147 MadcraM.141 Maglione L. 30 Major S. 136.145 Makarenko A. J. 148. 15 1 Makor'i H. 74 MaJ'lIch-PetrovskYS. 137 MalarA. 79.80.82.85.87. 183 MalmfnM.54 MaJinovsky R. J . 169.170.171. 172 . 174.

176. 178. 179 Managarov I. M. 170. 179 Manica B. 103 Manicova lekarka 85

Marccly J. 67 MarelckM. 137 Mardi S. 60,61. 185 Marko M. 67.77. 123. 190 Markov ic K. 12 1. 122 Markovicova V. 137. 139. 142 MarkusM. 119. 120, 143 Marsi naA. 50 Martal 1. 140. 142 Martynov A. A. 143 Masar)'!.: T. G. 88, 130 Maiam A. 142 MatusckA. 102 Matu~ka A. 132. 142 MaxianO.63 Mazur J. 126. J 29 Mc6ar S. 52.53,58 Medel.: E. 139. 142 Mcdcrly A. 35 Mcdricky G. 16. 17. 33,35 Mclickova H. 5 1 Micura M. 63,189 Mikl6s B. 7. 168 Mikus J. 84 MinkaM. 106 Mi ~ianik 1. 53 Molinek F. 119 Molotov v. M. 28.3 1 Moravclk V. 69 MordvckA.43 Mordia R. 60 Morozov S. 147 Moskalenko K. S. 165 Moskovic K. 70 Motycka T. 102 Moyzes A. 48. 52. 54 MM i K. 140 MralckJ. 74 MilllerV. 143 Murgas K. 34.49 MurtinM.62.67 Mussolini B. 30 Myfnikov 118

N

Nadasi-Jege J. 48 Nageler V. 34 Nalepka J. 66.67 Neckar P. 6 1. 72

NehringW.176 Nemec F. 88. 128. 132 Ncmsila J. 158 NizI1allsky L. 162 Nosko J. 67.77. 11 2. 143 NovakJ. 139 Novak L 53. )42. 145 Novomesky L. 15.54.7 1.72, 123. 125. 129.

132. 136. 137. 142 . 189

o Ohle n plk. 95 Okali D. 54 Oktavec F. 137. 142 Ondrcicku K. 139 Ondrejov L 142 Onofrej 74 Opoeenska-Je..sova M. 140 Orszagh J. 69. 183 Orszag K. 74 Oshima 26 Osipov-Morskoj M. 148 Osoha J. 70. 183. 187. 188 Osusky S. 12. 14 1

p

Pajdu~kova L 53 palkaM.74 Pauco J. 54 Pau liny-T6th J. 136 Pau Hny V. 12 1, 122. 123 Pavlik O. 132 Pawlowski W. 162 Petrov I. J. 165. 167. 170. 172.174.176 PClrovsky lOS Petruscvsky A. V. [79. 18 1 Pic3rd R. 11 9 Pika H. 8 1.82.84.85.86.87.88 Pisut M. 142 PhlVCC 1. 139 PliivkaA. 137. 142 Plicka K. 52 Plijcv I. A. 170. 179. 181 Poeiatok F. 83. 85 Pocisk J. 60 PodjavorillsU L 54 Po korny A. 68 Po lakovic S. 54. 155 Po lak V. 60.6 1. 7 1. 77. 78. 188 Po la T. 120. 143. 147. ISO Po lollec A. 140 Polyak S. 35 Ponican R. 54 Popov (Bulharsko) 26 Popov K. K. 91. 12 1, 147 postcnyi J. 50 Povaian M. 142 Pozdech A. 141 Pr:Bil F. 54 Pravdfk R. m!. 66 Pribg R. 142 Pridavok A S I. 52. 54, 13S, 137, 142 Pfikry1 V. 142, 143, 148, 199 Prokopiuk N. A. 120 Pruzinsky M. 17,33.35 Pulanich A. 88 pullJ . 7 1. 12 1. 129. 13 1. 188 Puskin G. M. 28

R

Rapos G. 54.135.136. 137 RaslaA.60 Razusova-Martakova M . S4 . 137. 140, 142 Rehakova O. 69 Reichemal F. 47 ReB F. 52 Rcmclc L. 142 Repta J. 147 Rezuto D. M. )50 Ribbentrop J. 20,22.26. 183. 196 Rid ller A. 47. 139 Richter V. 139 Riecansky E. 137 RohaT B. 84 Roosevelt F. D. 30 Roy I. V. 140 Rubansky M. Duris IDS Rudenko kpl. 74 Ruppc1dt F. 68. 14 1. 186 Rusko E. 54 RysuTa S. 142

s S .. burov A. N. 66.67 S:ldilenko A. M. 143. 148, 149 Sara L. 13S. 137. 140 Suveljev M . J. 12 1, 147. 153 Schafer 102 Schlieper F. 80 Schneidcr-Tmavsky M. 50 Schnitl K. 159 Schi)nemannW.159 Sch6rncrF. 172 Sch ulz F. 172 See:ansky M . 74, 147 Sedlacek A. 159 Sedlak J. SI Sek ula A. 139 SidorK. 8.9.1 1. 30.48.197,202 Sivak J. 46.49 Skfipsky K. 139. 142 Skutecka-KarvaSova K. 140 Skutecky A. 47. 140 Skutecky D. 139 Slansky R. 87 Sialinsky-Szalatnay A. 47 Sl5vikJ. 12. 136 S la vin N. V. 86 Smida M. 129 Smrek J. 54 Sndinsky A. A . 145.147 Sochai'i P. 52 Sokol M. 63. 183. 189,199.200 Spisiak 1. 33 Stahl P. 6 1. 7 1, 188 Stalin J. V. 86 Stanek J. 74.82.84.85.86. 102. 111. 123 Stano J. 35.49 Stodola I. 54 Straka l 141 Stri'ii'iai K. 66 Streit P. 159 Styk J. 72. 121. 123, 125 . 141 Suchansky P. 142 Suchon E. S2 Suncr 26 Surovcfk kpl. 105

SvidenY A. 14 1 Svikruha J. [39 Svitek J. 70 Svoboda L. 166, 167, 176 Sykora E. [32 Szab6 J. 11 Szalasi F. 108 Szekely I. 85 SzUes J. 129

Sagat A. 74 Salat A.1[ 9.1 4O Sebo-Mani nsky T. 52 SefranekJ . 132 SenSeI L. 14[ SevCikJ . 61 Sikura J. S. 140 Si mic S. 11 Simkovei D. a J. 139 Simovic L. 132 Siroky V. 72 Skodacek P. 14 1 Skrabala V. 70. 187 Sku[tety J . 50, 52,54 SlajchartT. 98 Smidke K. 15,7 1,72, 75 , 82,84,85 , 86, 88,

90, 103, 117. 123. 125, [28. 129, 189 Smigovsky 1. 94 Soltesz J. 60,6 [.72. 129 Spata J. 63,69 SrobarV. 6 1, 62, 63,7 1. 72. 73, 123. [25,

126, 128,1 3 1. 137, [4[ , [89, 19 1 Siastny J. 6 1 StefanikJ. 140 Stefani k M. R. 64 Stefunk o F. 58. 139, 142 Stemenko S. M. 86 Steti na 1. 34 Stftnicky C. 136 StalcJ. 49 Stubni ak kpt. [04 Stunda S. 142 Stvan A. 63.69. 127 Subfk F. 50. 54 SUkajev M. I. 148. 149 Suk O.1 32 Sumi lov M. S. 170. 179 Suska L I [ 1, 143

Sverma 1. 88.1 30

T

Tajovsky J. Gregor 47 , 54 Talsky V. 77, 82 Tatarka D. 142 Tc1uchl 140 Tep[ansky P. 9 Teren I. 136 Theimer 0 , 160 ThUn von Hohenstei n E. 145, 162 Th urzo I. 135 Tichonov P. 147 Tilkovsky v. 49.54 Tiso 1. 8,9. 10,1 5, 17, 18,22,23, 25, 28,

30,32,33,58. 86, 88. 89, 92, 11 5. 182. 183, 185, 186,19 1. 193, 195

Ti s05 . 16,1 7 Tisserant E. 30

TlachJ . 67 Tocauer [02 Tol buchin F. I. 177, 178 TomasuJ"a 1. 142 Tonhauser P. 70 T6th J . 127 Trnka J. 79,80 T rochtaJ. 132 T rofimenko S. G. 170. J 74 T rojan J. 152. 153 Tub v. 9.20.22.23. 26,53,54, 186 Turanec 1. 76. 88, 190

u Uher M. 145, 15 1 Uhlir F. 88 Urban F. 62 UrbanM .50.5 1. 53.54 Ursfny J. 15, 61. 68. 72, 73, 12 1. 123, 125.

126, 129. [!N, 199 U~ i akJ . 12 1. 190

v Valach G. 54 Valentin F. 53 Valo 1. 88 Vamo~ G, 47 Vanco M. 9 Vandlfk A. 139 Vansova T. 48 Varga L. 139 Vasecka F. 74 vecsei I. 47 Vecsei J.51 Vc1ecky V. 6 1,62, 186 Velicko P. A. 90.91,99,147,149.190. 191 Vesel M. 62,67, 91. 94. 123. 127 VeselyL 50.5 1. 52.68, 140 , 14 1 Vesperfn R. 84 Viboch P. 60 VieslOva K. 61. 62, 186 Viest R. 62,82,88, 103, 106.1 12. 11 6, 123.

136, 158. 159.1 83,1 84, 193 Viktorfn R. 129 Viktory J. 72 Vftkovsky F. 143 Vogel-Soko lovsky J. 120 Vojta~s{ikJ. 50 Voranskij J. 147, 148 Vol kov N. 148 Vrabec 1. 54 Vrabec V. 136 Vrbacky A. 135 Vrbensky B. 88

w Walkcr W. 33 Weincr-Kn11" 47 Wei n H. 158 Wei nho ld A. 99 Weisz- Kubfncan 47. 139. 142 Wich R. 159 Winter 158 WitiskaJ. 153, 154 Wittmann V. 72 W6hk rO. 169,1 70. 178

z

Zat" ko P. 34,35, 63,72,74, 123, 189, 200 Z1Varsky J. 54 Zelinka-Wi nter J. 62 Zeman J. 14 1 Zibrfn M. 60.6 1,62, 186 Zima J. 128 Zimak F. 60 Zorin V, 82 Zorvan E. 141 Zlibek L 54 ZvanK F. 5 1, 138, 139. 140, 142 ZvcrinO. 89 Zvon P. 54

Zarnov A. 50, 53. 54 Zatko-Bor E. 53,58 Zdanov A. 145, 167, 169 ZelenskaM.51 Zingor V. 62.66, 7 1. 90.11 7,1 47,152, 153 Zmacenko F. F. 170,17 1 Zuffa A. 123 Zukov G. S. gen. 81 Zuravl"ov J. P. 167, 169

Muzeum Slovenskeho

Narodneho Povstania --_ ... -

MUSEUM OF SLOVAK NATIONAL UPRISING

~ TLACIAREN

Ibl PhDr. Stanislav M icev a kol., 2009

SLOVENSKE NARODNE POVSTANIE 1944

Recenzie: Doc. PhOr. Jozef Bystricky esc. Prof. PaedDr. Vojtcch Karim esc.

Vydavatcr: Muzeulll SNP v Banskcj Bystrici, www.muzeu msnp.sk

Vydallie: prve

Fotografi e a dok umenty: Archiv Muzea SNP v Banskej Byst rici

Vyber fo\og rafii: Maria Cemanova Vybcr dokumcntov: Maria Schvarcova Navrh obalky: Mgr. Iva n Kocak Grafi cke spracovanic a za lomenie: Dalibor Gresko Tlae: DA Ll -B B, s. r.o. www.daliprint. sk Vazba: KRUPA, spot. s r.O.

Rozsah: 208 slnl n Naklad: 2000 vytlackov

Pri nted in Slovakia

ISBN 978-80-970238-3-6

M1.izeum Siovenskeho nirodneho povstania )e

a medzinArodnjrn dosahom, ktora spravuje:

• hlavnll expo:dciu v budove Pamatnfka SNP • Narodnli kulilirnu pamiatku Kalii!e • Nlirodnll kultlirnu pamiatku Pamiitruk Nemeclui • expozfciu v 000 Tokajlk • Slovensku nirodnil. expozfciu v OsvienCime

PoIlanim Milzea SNP je:

ne spraeov&vaf, spravovaf a Airokej v.",jno," 'I'rl"u~ ilovaf hmotne pamiatky (muzejne zbierky), obrazove a zvukove zAznamy (areWvne zbierky

ostatnjrn m1.izeam na Slov.nsl,u, ,>O\t"rom d.j"p~u. "'I kern zAkladnych a strednych ikOl, 'rud'.nt<,m """'19 IikOI. Disponuje materiaJovou zakladflou pre a tvorbu expozicii a vjslav.

Muzeum SNP v ramci svojej fUo"ofi. Cinno'" o",ani~ cie ako .otvoreneho m1izea" a v ramci obsahu .z k narodnjrn dejinam" kafdoroCne pripravuje seriu tivit, ktorfmi oslovuje verejnosf. Do ramea tj"chto alttivit spada aj iiroka ik6.1a nych projektov a rozvijajuea sa spolupraca mi domacimi i zahranicnjmi m1.izejnjmi . sam08pr&vou a parmermi, walta ktorjm sa Siovenske nirodne povstanie a protifaAisticky doma a v zahranicl.

I

Autori prispevkov

R6bert Arpas (SJovenska akademia vied)

Michal Schvarc (Slovensta akademia vied)

Pavol Petruf (SJovensks akademia vied)

Ludovit Hallon (SJovenskA akademia vied)

Miroslav Sabol (Slovenska akademia vied)

Pavol Parenicka (SJovenskA narodmi knitnica)

Stanislav Micev (Mrizeum SNP)

Karol Fremal (Univerzita Mateja Bela)

Jan Stanislav (Mrizeum SNP)

Frantisek Csefalvay (VojenskY histon'ckj ristav)

Marian Uhrin (Mrizeum SNP)

Marek Syrny (Mrizeum SNP)

Alex Maskalik (Vojensky historicky ustav)