NRSR

Co je to uzatvaracia klauzula?

Volebné kvórum alebo (volebná) klauzula (uzatváracia klauzula alebo prirodzená klauzula) je minimálny počet hlasov, ktorý musí politická strana získať vo voľbách, aby sa dostala do parlamentu resp. obdobného orgánu.Napríklad na Slovensku je to 5% pre jednu stranu, u koalície zloženej z dvoch alebo troch politických strán je to 7 %, u koalície zloženej zo 4 a viac politických strán je to 10 %. V prípade, že ani jeden politický subjekt túto hranicu nedosiahol, zníži sa hranica z 5 % na 4 %, zo 7 % na 6 % a z 10 % na 9. V Českej republike je to 5% pre stranu, v koalícii sa tento počet násobí, čo vedie k absencii koalícií.

Co obsahuje kandidatna listina (podla § 18 ods. 3 zakona č. 333/2004 Z.z.) (3) Kandidátna listina obsahuje

a) neskrátený názov politickej strany alebo názov koalície,

b) zoznam kandidátov, ktorý obsahuje meno, priezvisko, akademický titul, dátum narodenia,

zamestnanie, adresu trvalého pobytu kandidáta a poradie na kandidátnej listine vyjadrené

arabským číslom pri všetkých kandidátoch,

c) podpis štatutárneho orgánu politickej strany a odtlačok jej pečiatky; na kandidátnej listine

koalície sa uvedie podpis štatutárneho orgánu každej politickej strany tvoriacej koalíciu a

odtlačky ich pečiatok.

Negativne vymedzenie posobnosti Parlamentnej rady

(1) Zriaďuje sa Parlamentná rada Slovenskej republiky (ďalej len "Parlamentná rada").

(2) Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť národnej rady,

vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Parlamentná rada s výnimkou

a) uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických

stranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda,

b) vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou,

c) uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie referenda,

d) podania obžaloby na prezidenta.

Co viete o dovodovej sprave?(1) Návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie

a dôvodovú správu.

(2) Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné

a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.

(3) Dôvodová správa musí obsahovať zhodnotenie

súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej

a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej

zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskeho

a finančného dosahu, najmä vplyvu na štátny

rozpočet,54) nároku na pracovné sily a organizačné

zabezpečenie, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutný

na všestranné posúdenie návrhu zákona. V dôvodovej

správe sa musí uviesť súlad návrhu zákona

s ústavou, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými

zmluvami a súlad návrhu zákona s právom Európskej

únie vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti

tohto návrhu s právom Európskej únie. Dôvodová

správa obsahuje okrem všeobecnej časti aj odôvodnenie

jednotlivých ustanovení návrhu zákona.

Kto sa môže zúčastňovať na schôdzách NRSR okrem poslancov?Ktorí ústavní činitelia ešte ,okrem poslancov, majú právo účasti na schôdzach NR.(1) Schôdze národnej rady sú verejné.27) Účasť verejnostina schôdzach národnej rady sa umožňuje donaplnenia kapacity miest určených pre verejnosť.

(1) Prezident republiky, predseda vlády a ostatníčlenovia vlády, predseda Ústavného súdu Slovenskejrepubliky (ďalej len „predseda ústavného súdu“), predsedaNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len„predseda najvyššieho súdu“), predseda Najvyššiehokontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len„predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a generálnyprokurátor majú právo byť prítomní na schôdzachnárodnej rady a nemožno ich zo schôdzí národnej radyvylúčiť.(2) Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na guvernéraNárodnej banky Slovenska.(3) Na požiadanie národnej rady sa člen vlády alebovedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť najej schôdzi.31) Na schôdzi národnej rady môže členavlády zastupovať len iný člen vlády.(4) Na rokovaní schôdze národnej rady sa so súhlasomnárodnej rady môžu zúčastniť aj iné osoby.

Napiste vsetko co viete k navrhu zakonaN á v rh z á k o n a§ 67(1) Návrh zákona môžu podávať výbory, poslanci

a vláda53) (ďalej len „navrhovateľ zákona“).(2) Návrh zákona sa podáva predsedovi národnejrady písomne v potrebnom počte výtlačkov a v elektronickejforme.(3) Ak návrh podáva výbor alebo poslanec, potrebnýpočet výtlačkov a elektronickú formu zabezpečujekancelária.§ 68(1) Návrh zákona obsahuje jeho paragrafové zneniea dôvodovú správu.(2) Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľnéa musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.(3) Dôvodová správa musí obsahovať zhodnoteniesúčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickeja právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novejzákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskehoa finančného dosahu, najmä vplyvu na štátnyrozpočet,54) nároku na pracovné sily a organizačnézabezpečenie, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutnýna všestranné posúdenie návrhu zákona. V dôvodovejspráve sa musí uviesť súlad návrhu zákonas ústavou, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnýmizmluvami a súlad návrhu zákona s právom Európskejúnie vypracovaný formou doložky zlučiteľnostitohto návrhu s právom Európskej únie. Dôvodováspráva obsahuje okrem všeobecnej časti aj odôvodneniejednotlivých ustanovení návrhu zákona.(4) Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis,predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľazákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisupredloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávacípredpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom,podľa ktorého má byť vydaný.(5) Ak podaniu návrhu zákona predchádzala verejnádiskusia, navrhovateľ zákona predloží jej zhodnotenie.§ 69(1) Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupepri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ichforme upravia legislatívne pravidlá, ktoré schváli národnárada uznesením.(2) Legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákonazáväzné.§ 70(1) Ak návrh zákona nespĺňa náležitosti podľa tohtozákona alebo podľa legislatívnych pravidiel (§ 69),predseda národnej rady odporučí navrhovateľovi zákona,aby nedostatky odstránil. Ak navrhovateľ zákona

s odporúčaním nesúhlasí, predloží predseda národnejrady svoje odporúčanie spolu so stanoviskom navrhovateľazákona na najbližšiu schôdzu národnej rady,ktorá o nich rozhodne bez rozpravy.(2) Ak návrh zákona podajú výbory alebo poslaneca ak návrh zákona spĺňa ustanovené náležitosti, predsedanárodnej rady doručí návrh zákona vláde a požiadaju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní. Vládazašle stanovisko predsedovi národnej rady. Ak vládav 30-dňovej lehote nezaujme stanovisko, rokuje sao návrhu zákona aj bez tohto stanoviska. Ak vládadoručí stanovisko dodatočne, možno ho zohľadniť.

Napiste vsetko co viete o hodine otazokHodina otázok(1) Do programu schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 1 sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, ktoré písomne položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu.(2) Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme.(3) Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.(4) Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní.(5) Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty.(6) Pri udeľovaní slova sa postupuje primerane podľa § 27. (7) Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.(8) Na hodine otázok nemožno prijímať konkrétne návrhy ani podávať procedurálne návrhy.

Napiste vsetko o Parlamentnej rade.(1) Zriaďuje sa Parlamentná rada Slovenskej republiky (ďalej len "Parlamentná rada").(2) Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť národnej rady,vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Parlamentná rada s výnimkoua) uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politickýchstranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda,b) vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou,

c) uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie referenda,d) podania obžaloby na prezidenta.(3) Predsedom Parlamentnej rady je predseda národnej rady; ďalšími členmi Parlamentnej rady súpodpredsedovia národnej rady, predsedovia a podpredsedovia výborov národnej rady a predsedoviaposlaneckých klubov.(4) Parlamentná rada zodpovedá za svoju činnosť národnej rade.(5) Parlamentná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnejväčšiny jej členov

Uveďte všetko, čo viete o neverejných schôdzach NR SR.(2) Neverejné schôdze národnej rady alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho tajomstva, služobného tajomstva, obchodného tajomstva,28) alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Národná rada sa môže uzniesť trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov na konaní neverejnej schôdze alebo neverejnej časti schôdze národnej rady aj (3) Schôdze národnej rady alebo ich častí, na ktorých sa prerokúvajú správy osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti služieb vykonávaných podľa osobitných predpisov,30) sú neverejné. (4) Schôdze národnej rady, na ktorých sa prerokúvajú návrhy týkajúce sa štátneho rozpočtu, daňových vecí a poplatkov, sú vždy verejné.§ 19 Zverejnenie vystúpenia poslanca na verejnej schôdzi národnej rady nemožno obmedziť.

Za akých okolností prichádza podľa rokovacieho poriadku NR SR k skrátenému rokovaciemu konaniu?Skrátené legislatívne konanie(1) Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsťk ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebobezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárskeškody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesťna skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.(2) O skrátenom legislatívnom konaní môže národnárada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnostiOrganizácie Spojených národov o akciách nazabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnostivydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojenýchnárodov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.

disciplinarna pravomoc kto kreuje, aky organ ma taku pravomoc

vladaCo viete o Bezpecnostnej rade?Zriaďuje sa Bezpečnostná rada Slovenskej republiky ( ďalej len "Bezpečnostná rada").(2) Bezpečnostná rada v mieri sa ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostnéhosystému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete; pripravuje pre vládu návrhy opatrení nazachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhyna riešenie vzniknutej krízovej situácie; podrobnosti jej fungovania v čase mieru ustanoví osobitnýzákon.) Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť vlády,vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Bezpečnostná rada s výnimkourozhodovania o programe vlády a jeho plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení amnestievo veciach priestupkov.(4) Bezpečnostná rada má deväť členov. Predsedom Bezpečnostnej rady je predseda vlády.Podpredsedom Bezpečnostnej rady je podpredseda vlády poverený predsedom Bezpečnostnej rady;ďalšími členmi Bezpečnostnej rady sú minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútraSlovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky, minister zahraničných vecí Slovenskejrepubliky. Ďalších členov Bezpečnostnej rady vymenúva a odvoláva prezident na návrh predseduvlády najneskôr do 48 hodín. Členovia Bezpečnostnej rady sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.(5) Bezpečnostná rada na prípravu a plnenie svojich úloh zriaďuje najmä tieto výbory:a) výbor pre zahraničnú politiku,b) výbor pre obranné plánovanie,c) výbor pre civilné núdzové plánovanie,d) výbor pre koordináciu spravodajských služieb.(6) Bezpečnostná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnejväčšiny všetkých jej členov.(7) Úlohy spojené s činnosťou Bezpečnostnej rady zabezpečuje kancelária, ktorá je súčasťouorganizačnej štruktúry Úradu vlády Slovenskej republiky. Riaditeľa kancelárie vymenúva a odvolávapredseda Bezpečnostnej rady.(8) Štatút Bezpečnostnej rady, úlohy jej kancelárie a rokovacie poriadky výborov schvaľuje vláda.(9) Prezident má právoa) navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach; ak prezident navrhne

zvolanie Bezpečnostnej rady, predseda Bezpečnostnej rady zvolá Bezpečnostnú radu tak, aby sa jejzasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel,b) vyžadovať od predsedu Bezpečnostnej rady a ďalších jej členov informácie potrebné na plneniesvojich úloh,c) predkladať Bezpečnostnej rade návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu.(10) Ak vláda opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po obnovení činnosti schválialebo zruší uznesenie Bezpečnostnej rady. Ak vláda uznesenie neschváli alebo ak zruší uznesenieprijaté Bezpečnostnou radou, takéto uznesenie stráca platnosť.

Napíšte správne aspoň 9 oblastí právnej úpravy, ktoré môžu byť predmetom aproximačného nariadenia vlády.colneho pravabankoveho pravavedenia účtov a daní obchodných spoločnostidusevneho vlastnictvaochrany pracovníkov na pracovisku,finančných služieb,pravidiel hospodárskej súťaže,ochrany zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín,ochrany spotrebiteľa,technických predpisov a noriem,využitia jadrovej energie,dopravy,životného prostredia.

V ktorych oblastiach vydava vlada nariadenie?na vykonanie zakona a v jeho medziachaproximacne nariadenia

Vymenujte najmenej deväť prípadov kedy vláda rozhoduje v zbore, článok 119 Ústavy SRo navrhoch zakonovo nariadeniach vladyo programe a jeho plnenio zasadnych opatreniach na zabezpecenie hospodarskej a socialnej politiky sro navrhoch statneho rozpoctu a statneho zaverecneho dlhuo tom ze poziada o vyslovenie doveryo udeleni amnestie vo veciach priestupkovo suhlase s prenesenim dojednavania medzinarodnych zmluv na jednotlivych clenov vladyo zasadnych otazkach vnutornej a zahranicnej politiky

Vymenujte ostatne ustredne organy statnej spravyÚrad vlády Slovenskej republiky

Protimonopolný úradŠtatistický úrad Slovenskej republikyÚrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republikyÚrad jadrového dozoruÚrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republikyÚrad pre verejné obstarávanieÚrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republikySpráva štátnych hmotných rezervNárodný bezpečnostný úrad

Vymenujte výbory Bezpečnostnej radyVybor pre zahranicnu politikuVýbor pre obranné plánovanieVýbor pre civilné núdzové plánovanieVýbor pre koordináciu spravodajských služieb

sudna moc

Ake druhy sudov poznate v SR?okresne sudykrajske sudynajvyssi sudspecializovany trestny sud

Co viete o navrhu zacatia konania pred Ustavnym sudom SR?Ústavný súd začne konanie, ak návrh podáa) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,b) prezident Slovenskej republiky,c) vláda Slovenskej republiky,d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,f) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ichďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva azákladné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republikaratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,g) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127aÚstavy.(2) Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu.Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať,akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sanavrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísaťnavrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.(2) Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd napredbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa nataké nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.(3) Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý savymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.§ 26Pri prerokúvaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec,ktorej sa niektorý návrh týka, považuje za naliehavú.

Co viete o prisediacich na sudoch?(6) Súdnictvo vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach spolu so sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len prísediaci ). Pri výkone súdnictva majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia okrem oprávnenia predsedať senátu.Senát okresného súdu sa skladá z predsedu senátu a dvoch prísediacich. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.prisediacich navrhuje starosta obce alebo primator

Kto je zákonný sudca podľa zákona 757/2004 Z.z. o súdoch?(3) Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Kto môže podať NRSR relevantný návrh kandidátov pre voľbu sudcov Ústavného súdu?(1) Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov môžu podať Národnej rade Slovenskej republikya) poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,b) vláda Slovenskej republiky,c) predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky,d) predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,f) záujmové organizácie právnikov,g) vedecké inštitúcie.

Vymenujte aspon 6 druhov konani, v ktorych US rozhoduje v plene.vyhlasi uvolnenie funkcie prezidenta ak prezident nemoze funkciu vykonavat dlhsie ako 6 mesiacovstihanie prezidenta za umyselne porusenie ustavy alebo za vlastizraduo sulade zakonov s ustavou...o sulade nariadeni vlady, vzpp ministerstiev a ost. ustrednych organov statnej spravy s ustavou...o sulade dojednanych medzinarodnych zmluv na ktore je suhlas narodnej rady s ustavou...vyklad ustavy alebo ustavneho zakonao staznosti proti overeniu alebo neovereniu mandatu poslancao staznostiach proti vysledku referenda

Vymenujte druhy konani pred Ustavnym sudomKonanie o súlade právnych predpisovKonanie o súlade medzinárodných zmlúvKonanie o predmete referendaVýklad ústavných zákonovKonanie o sťažnostiachKonanie o sťažnostiachorgánov územnej samosprávyKonanie o obžalobe na prezidenta republiky

Čo viete o sudcovských radách(1) Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, najvyššom súde a Specializovanom trestnom sude. Na okresných súdoch s počtom sudcov menším ako 15 pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum.

(2) Sudcovská rada má najmenej troch členov a najviac 15 členov. Členov sudcovskej rady volí plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady. Ak pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum, predseda súdu a podpredseda súdu nemajú hlasovacie právo pri rozhodovaní pléna vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti sudcovskej rady.

§25 zakona o Ustavnom sude§ 25(1) Ústavný súd každý návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.(2) Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nieje Ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, môžeÚstavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ak Ústavný súdnavrhovateľa na takéto vady návrhu upozornil, uzneseniesa nemusí odôvodniť.(3) Ak návrh nebol odmietnutý, je prijatý na ďalšiekonanie.

clanok 127 Ustavy SRČl. 127(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzickýchosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudskýchpráv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala

a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrenímalebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobodypodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôdpodľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súdmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vecvrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovanízákladných práv a slobôd alebo ľudských práva základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo akje to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva aleboslobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobodypodľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie jerozhodnutím ústavného súdu dotknutá.Čl. 127a(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánovúzemnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnémurozhodnutiu alebo inému neústavnému alebonezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy,ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnejsamosprávy, vysloví, v čom spočíva neústavné alebonezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonnýzásah do veci územnej samosprávy, akýústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutímalebo zásahom toto porušenie nastalo.Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo akporušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je rozhodnutie,zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže,ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.

pravomoci najvyssieho sudukedy moze ustavny sud vratit navrh na prerokovanie?

prokuratura

Co viete o prokurature?Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná

jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnymprokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vovzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.(1) Prokuratúra chráni práva a zákonom chránenézáujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.(2) Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinnávo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanieporušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenieporušenia zákonnosti, na obnovu porušenýchpráv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Privýkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívaťvšetky zákonné prostriedky tak, aby sa bezakýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinnáa rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmovfyzických osôb, právnických osôb a štátu.(1) Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátoria) trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchaniatrestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnostiv prípravnom konaní,b) dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach,kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobodyalebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzenána základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávnenéhoštátneho orgánu,c) uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,d) zastupovaním štátu v konaní pred súdmi, ak takustanovuje osobitný zákon,e) dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmiverejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,f) podieľaním sa na príprave a realizácii preventívnychopatrení zameraných na predchádzanie porušovaniuzákonov a ostatných všeobecne záväznýchprávnych predpisov,g) podieľaním sa na odstraňovaní príčin a podmienoktrestnej činnosti, na prevencii a na potláčaní kriminality,h) podieľaním sa na tvorbe právnych predpisov,i) plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitnýzákon alebo medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom.(2) Prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnympredpisom iným orgánom ani iným právnickýmosobám alebo fyzickým osobám.§ 5Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákonaa prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plneníúloh je prokurátor povinnýa) podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať

Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony,medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobomustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväznéprávne predpisy,b) rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základnéľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvekdiskriminácie,c) chrániť verejný záujem,d) postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestrannea bez prieťahov.