32
Úvod do Úvod do priestupkového priestupkového práva Slovenskej práva Slovenskej republiky republiky

Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

  • Upload
    chiko

  • View
    42

  • Download
    7

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky. Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“ alebo „ZoP“). Nadobudol účinnosť 1.októbra 1990 Odvtedy bol už vyše 60-krát novelizovaný - PowerPoint PPT Presentation

Citation preview

Page 1: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Úvod do priestupkového Úvod do priestupkového práva Slovenskej práva Slovenskej

republikyrepubliky

Page 2: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch (ďalej len „Zákon o

priestupkoch“ alebo „ZoP“)priestupkoch“ alebo „ZoP“) Nadobudol účinnosť 1.októbra 1990Nadobudol účinnosť 1.októbra 1990 Odvtedy bol už vyše 60-krát Odvtedy bol už vyše 60-krát

novelizovanýnovelizovaný Predstavuje čiastočnú kodifikáciu Predstavuje čiastočnú kodifikáciu

priestupkového práva a správnych priestupkového práva a správnych deliktov ako takýchdeliktov ako takých

Existujú desiatky ďalších osobitných Existujú desiatky ďalších osobitných zákonov zakotvujúcich skutkové zákonov zakotvujúcich skutkové podstaty priestupkov, ktoré naň odkazujúpodstaty priestupkov, ktoré naň odkazujú

Page 3: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Pojem priestupokPojem priestupok

§ 2 ods. 1 ZoP: § 2 ods. 1 ZoP: „Priestupkom je zavinené „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo nejde o trestný čin.“predpisov, alebo nejde o trestný čin.“

Táto legálna definícia vymedzuje materiálny Táto legálna definícia vymedzuje materiálny a formálny znak, ako aj pozitívny a a formálny znak, ako aj pozitívny a negatívny rozmer vymedzenia priestupkunegatívny rozmer vymedzenia priestupku

Page 4: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Všeobecné znaky priestupkuVšeobecné znaky priestupku

ŠkodlivosťŠkodlivosť – vyjadruje stupeň spoločenskej – vyjadruje stupeň spoločenskej nebezpečnosti protiprávneho konania (ide o nebezpečnosti protiprávneho konania (ide o nepatrný, resp. minimálny stupeň nepatrný, resp. minimálny stupeň spoločenskej nebezpečnosti pre spoločnosť, spoločenskej nebezpečnosti pre spoločnosť, na rozdiel od trestných činov, ktoré sa na rozdiel od trestných činov, ktoré sa aplikujú keď ide o závažnejšie protiprávne aplikujú keď ide o závažnejšie protiprávne konanie)konanie)

Protiprávnosť konaniaProtiprávnosť konania – rozumieme ňou – rozumieme ňou porušenie alebo nesplnenie si zákonnej porušenie alebo nesplnenie si zákonnej povinnosti (príp. povinnosti podľa iného povinnosti (príp. povinnosti podľa iného všeobecne záväzného právneho predpisu)všeobecne záväzného právneho predpisu)

Page 5: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

SankcionovateľnosťSankcionovateľnosť – vyjadruje najmä – vyjadruje najmä povinnosť priestupcu sankciu strpieť, ak mu povinnosť priestupcu sankciu strpieť, ak mu bola za priestupok príslušným správnym bola za priestupok príslušným správnym orgánov uložená. Nemá byť pritom vykladaná orgánov uložená. Nemá byť pritom vykladaná ako povinnosť správneho orgánu za skutok ako povinnosť správneho orgánu za skutok uložiť sankciu, pretože správny orgán má v uložiť sankciu, pretože správny orgán má v zmysle procesných pravidiel možnosť v zmysle procesných pravidiel možnosť v rozhodnutí upustiť od uloženia sankcie, ak rozhodnutí upustiť od uloženia sankcie, ak má za to, že k náprave páchateľa stačilo už má za to, že k náprave páchateľa stačilo už samotné prejednanie priestupku (§ 11 ods. 3 samotné prejednanie priestupku (§ 11 ods. 3 ZoP)ZoP)

Page 6: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Znaky skutkovej podstaty Znaky skutkovej podstaty priestupkupriestupku

ObjektObjekt – objektom chápeme právom – objektom chápeme právom chránený záujem, ktorý je priestupkom chránený záujem, ktorý je priestupkom porušený alebo ohrozený. Všeobecným porušený alebo ohrozený. Všeobecným (primárnym) objektom priestupkov je záujem (primárnym) objektom priestupkov je záujem na ochrane riadneho výkonu verejnej správy. na ochrane riadneho výkonu verejnej správy. Z hľadiska stupňa všeobecnosti ďalej Z hľadiska stupňa všeobecnosti ďalej rozlišujeme druhový a individuálny objekt.rozlišujeme druhový a individuálny objekt.

U niektorých priestupkov sa stretávame tiež s U niektorých priestupkov sa stretávame tiež s hmotným predmetom útokuhmotným predmetom útoku (napr. (napr. kultúrna pamiatka, dopravná značka, úradná kultúrna pamiatka, dopravná značka, úradná listina), ktorý však nemožno stotožňovať s listina), ktorý však nemožno stotožňovať s objektom.objektom.

Page 7: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Objektívna stránkaObjektívna stránka – je tvorená najmä – je tvorená najmä protiprávnym konaním alebo nekonaním protiprávnym konaním alebo nekonaním páchateľa priestupku, negatívnym páchateľa priestupku, negatívnym následkom tohto konania a kauzálnym následkom tohto konania a kauzálnym nexom (príčinnou súvislosťou) medzi nexom (príčinnou súvislosťou) medzi uvedenými zložkami.uvedenými zložkami.

Fakultatívnymi znakmi protiprávneho Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú konania sú miesto a čas konaniamiesto a čas konania (napr. (napr. rušenie nočného pokoja, znečistenie rušenie nočného pokoja, znečistenie vodného toku).vodného toku).

Page 8: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

SubjektSubjekt – subjektom priestupku je páchateľ, – subjektom priestupku je páchateľ, ktorým môže byť len fyzická osoba, ktorá má ktorým môže byť len fyzická osoba, ktorá má deliktuálnu spôsobilosť. Priestupku sa tak deliktuálnu spôsobilosť. Priestupku sa tak môže dopustiť len taká môže dopustiť len taká fyzická osoba, fyzická osoba, ktorá dovŕšila 15. rok svojho veku a ktorá dovŕšila 15. rok svojho veku a súčasne v čase spáchania priestupku súčasne v čase spáchania priestupku nebola nepríčetnánebola nepríčetná (§ 5 ZoP). Zodpovednosť (§ 5 ZoP). Zodpovednosť takejto osoby sa pritom ešte viaže na to, aby takejto osoby sa pritom ešte viaže na to, aby neexistovali okolnosti vylučujúce neexistovali okolnosti vylučujúce protiprávnosť jej konania (krajná núdza, protiprávnosť jej konania (krajná núdza, nutná obrana a i.).nutná obrana a i.).

Page 9: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Subjektívna stránkaSubjektívna stránka – vyjadruje vôľovú a – vyjadruje vôľovú a psychickú zložku páchateľa k zamýšľanému psychickú zložku páchateľa k zamýšľanému následku, inými slovami vyjadruje jeho následku, inými slovami vyjadruje jeho zavinenie.zavinenie.

§ 3 ZoP: § 3 ZoP: „Na zodpovednosť za priestupok „Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.“úmyselné zavinenie.“ Ide o odlišnosť od Ide o odlišnosť od trestného práva kde je potrebný úmysel trestného práva kde je potrebný úmysel okrem prípadov, keď podľa zákona okrem prípadov, keď podľa zákona postačuje aj nedbanlivosť.postačuje aj nedbanlivosť.

Page 10: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Podľa § 4 ZoP môže byť nedbanlivosť Podľa § 4 ZoP môže byť nedbanlivosť vedomá a nevedomávedomá a nevedomá, a úmysel zas , a úmysel zas priamy a nepriamypriamy a nepriamy..

Súčasťou subjektívnej stránky sú Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení aj fakultatívne znaky, popri zavinení aj fakultatívne znaky, ktorými sú ktorými sú pohnútkapohnútka (psychický (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) podnet ku spáchaniu priestupku) a a cieľcieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku).priestupku).

Page 11: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Okolnosti vylučujúce protiprávnosťOkolnosti vylučujúce protiprávnosť

Podľa § 2 ods. 2 ZoP: Podľa § 2 ods. 2 ZoP: „Priestupkom nie je „Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvraciakonanie, ktorým niekto odvracia

a) primeraným spôsobom priamo hroziaci a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom aleboútok na záujem chránený zákonom alebo

b) nebezpečenstvo priamo hroziace b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.“danej situácii odstrániť inak.“

Page 12: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

V prvom prípade, podľa písm. a) hovoríme o V prvom prípade, podľa písm. a) hovoríme o tzv. tzv. nutnej obranenutnej obrane. Môže sa realizovať . Môže sa realizovať pasívne, ale aj aktívne. Za pasívne, ale aj aktívne. Za priamo hroziaci priamo hroziaci útokútok považujeme útok, ktorého následky považujeme útok, ktorého následky majú bezprostredne nastať, ak by k majú bezprostredne nastať, ak by k uplatneniu nutnej obrany nedošlo, pričom uplatneniu nutnej obrany nedošlo, pričom Zákon o priestupkoch konkrétne neurčuje, Zákon o priestupkoch konkrétne neurčuje, vo vzťahu k akej osobe sa má nutná obrana vo vzťahu k akej osobe sa má nutná obrana realizovať, a ani nedeklaruje, o záujem realizovať, a ani nedeklaruje, o záujem chránený akým zákonom musí ísť.chránený akým zákonom musí ísť.

Page 13: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Krajná núdzaKrajná núdza podľa písm. b) je ďalšou podľa písm. b) je ďalšou okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť konania. Je pre ňu typické, že sa aplikuje v konania. Je pre ňu typické, že sa aplikuje v prípadoch, keď existuje okamžitý alebo prípadoch, keď existuje okamžitý alebo hroziaci konflikt dvoch záujmov.hroziaci konflikt dvoch záujmov.

Na rozdiel od nutnej obrany ide o inštitút Na rozdiel od nutnej obrany ide o inštitút aplikovateľný aj v prípadoch, keď ide o aplikovateľný aj v prípadoch, keď ide o hrozbu spôsobenú napr. vis maior (tzv. hrozbu spôsobenú napr. vis maior (tzv. „vyššia okolnosť“), príp. zvieraťom a pod.„vyššia okolnosť“), príp. zvieraťom a pod.

Aj v tomto prípade však hrozba musí Aj v tomto prípade však hrozba musí existovať bezprostredne.existovať bezprostredne.

Page 14: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Z definície taktiež vyplýva, že krajná núdza Z definície taktiež vyplýva, že krajná núdza je aplikovateľná len ako je aplikovateľná len ako subsidiárny subsidiárny nástrojnástroj, t. j. keď je možné hrozbu odvrátiť , t. j. keď je možné hrozbu odvrátiť aj inak, prednosť má tento iný, dajme tomu aj inak, prednosť má tento iný, dajme tomu menej radikálny spôsob odvracania hrozby menej radikálny spôsob odvracania hrozby (napr. útekom a pod.).(napr. útekom a pod.).

Použitie krajnej núdze je možné len v súlade Použitie krajnej núdze je možné len v súlade so so zásadou proporcionalityzásadou proporcionality, resp. , resp. primeranosti, čo je vyjadrené skúmaním primeranosti, čo je vyjadrené skúmaním pomeru následku a krajnej núdze ako pomeru následku a krajnej núdze ako odvracania hrozby.odvracania hrozby.

Page 15: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Pôsobnosť Zákona o priestupkochPôsobnosť Zákona o priestupkoch

Rozumieme ňou reálny alebo potenciálny okruh Rozumieme ňou reálny alebo potenciálny okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa príslušný právny spoločenských vzťahov, na ktoré sa príslušný právny predpis použije.predpis použije.

Rozlišujeme časovú, územnú a personálnu pôsobnosť.Rozlišujeme časovú, územnú a personálnu pôsobnosť. Časová pôsobnosťČasová pôsobnosť ZoP je vyjadrená v § 7 ods. 1, ktorý ZoP je vyjadrená v § 7 ods. 1, ktorý

hovorí, že: hovorí, že: „ Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje „ Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku.“podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku.“

Výnimku tvorí prípad, kedy by použitie neskoršej právnej Výnimku tvorí prípad, kedy by použitie neskoršej právnej úpravy bolo pre páchateľa priaznivejšie.úpravy bolo pre páchateľa priaznivejšie.

Vždy však platí, že o sankciách a ochranných opatreniach je Vždy však platí, že o sankciách a ochranných opatreniach je možné rozhodnúť len podľa zákona účinného v čase, keď sa možné rozhodnúť len podľa zákona účinného v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.o priestupku rozhoduje.

To sa vzťahuje len na druh sankcie a nie na jej výšku.To sa vzťahuje len na druh sankcie a nie na jej výšku.

Page 16: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Teritoriálna pôsobnosťTeritoriálna pôsobnosť vyjadruje územie, na ktorom vyjadruje územie, na ktorom sa postupuje podľa príslušného zákona, v tomto sa postupuje podľa príslušného zákona, v tomto prípade je to celé územie Slovenskej republiky. prípade je to celé územie Slovenskej republiky.

Zákon o priestupkoch má aj niektoré Zákon o priestupkoch má aj niektoré exteritoriálne exteritoriálne účinkyúčinky, avšak s väzbou na personálne aspekty (občan , avšak s väzbou na personálne aspekty (občan SR, cudzinec s trvalým pobytom).SR, cudzinec s trvalým pobytom).

Personálna pôsobnosťPersonálna pôsobnosť vymedzuje okruh subjektov, vymedzuje okruh subjektov, na ktoré sa zákon vťahuje. na ktoré sa zákon vťahuje.

Z pôsobnosti ZoP sú vyňaté osoby požívajúce výsady Z pôsobnosti ZoP sú vyňaté osoby požívajúce výsady a imunity podľa zákona a medzinárodného práva. a imunity podľa zákona a medzinárodného práva.

Osobitný režim platí napr. pre poslancov NR SR, Osobitný režim platí napr. pre poslancov NR SR, prezidenta republiky a pod.prezidenta republiky a pod.

Page 17: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Sankcie za priestupkySankcie za priestupky Sankcie plnia regulačnú funkciu zameranú na Sankcie plnia regulačnú funkciu zameranú na

potlačenie až odstránenie nevhodných prejavov, potlačenie až odstránenie nevhodných prejavov, ktoré sa vyskytujú v ľudskom správaní.ktoré sa vyskytujú v ľudskom správaní.

Hrozba sankcieHrozba sankcie teda patrí medzi podstatné teda patrí medzi podstatné elementy deliktuálneho práva, čo platí rovnako elementy deliktuálneho práva, čo platí rovnako pre trestné, ako aj priestupkové právo.pre trestné, ako aj priestupkové právo.

Medzi základné funkcie sankcií patrí: Medzi základné funkcie sankcií patrí: odplata, odplata, izolácia, odstrašenie a rehabilitáciaizolácia, odstrašenie a rehabilitácia (niektorí (niektorí autori uvádzajú aj reštitučnú a preventívnu autori uvádzajú aj reštitučnú a preventívnu funkciu).funkciu).

Správny orgán má z úradnej povinnosti (ex offo) Správny orgán má z úradnej povinnosti (ex offo) povinnosť zaoberať sa každým priestupkom, povinnosť zaoberať sa každým priestupkom, o ktorom sa dozvieo ktorom sa dozvie, s výnimkou priestupkov , s výnimkou priestupkov prejednávaných len na návrh (napr. niektoré prejednávaných len na návrh (napr. niektoré priestupky proti spoločenskému spolunažívaniu).priestupky proti spoločenskému spolunažívaniu).

Page 18: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Právnym následkom priestupku môže byť Právnym následkom priestupku môže byť sankciasankcia (trest) (trest) alebo aj alebo aj ochranné opatrenieochranné opatrenie..

Ako už bolo spomenuté, Ako už bolo spomenuté, sankcia nie je obligatórnym sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupkuprávnym následkom priestupku. Od uloženia sankcie . Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

Podľa § 11 ods. 1 ZoP možno za priestupok uložiť štyri Podľa § 11 ods. 1 ZoP možno za priestupok uložiť štyri sankcie, a to sankcie, a to pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti a pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti a prepadnutie veciprepadnutie veci..

Sankciu je možné uložiť samostatne (t. j. jednu sankciu) Sankciu je možné uložiť samostatne (t. j. jednu sankciu) alebo niekoľko sankcií súčasne. Platí však obmedzenie, že alebo niekoľko sankcií súčasne. Platí však obmedzenie, že pokarhanie nie je možné kumulovať s pokutoupokarhanie nie je možné kumulovať s pokutou..

Rovnako platí, že zákaz činnosti je možné uložiť len za tie Rovnako platí, že zákaz činnosti je možné uložiť len za tie priestupky, pri ktorých to Zákon o priestupkoch alebo priestupky, pri ktorých to Zákon o priestupkoch alebo osobitný predpis umožňuje.osobitný predpis umožňuje.

Page 19: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán Pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán prihliadne na niekoľko okolností, ktorými sú prihliadne na niekoľko okolností, ktorými sú závažnosť priestupkuzávažnosť priestupku, najmä na , najmä na spôsob jeho spôsob jeho spáchaniaspáchania a na jeho a na jeho následkynásledky, na , na okolnosti, okolnosti, za ktorých bol spáchanýza ktorých bol spáchaný, na , na mieru zavineniamieru zavinenia, , na na pohnútkypohnútky a na a na osobu páchateľaosobu páchateľa, ako aj na , ako aj na to, to, či a akým spôsobom bol za ten istý či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v disciplinárnom konanískutok postihnutý v disciplinárnom konaní..

Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zásady zákonnosti, primeranosti a individualizáciezákonnosti, primeranosti a individualizácie..

Neexistuje však žiadne kvantitatívne vyjadrenie, Neexistuje však žiadne kvantitatívne vyjadrenie, na ktoré je pri ukladaní sankcie za priestupok na ktoré je pri ukladaní sankcie za priestupok prihliadať (napr. ako pomer priťažujúcich a prihliadať (napr. ako pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti ako je tomu v trestnom poľahčujúcich okolnosti ako je tomu v trestnom práve).práve).

Page 20: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

PokutaPokuta je najčastejšou sankciou za priestupok. Jej výška sa je najčastejšou sankciou za priestupok. Jej výška sa ustanovuje v Zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri ustanovuje v Zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej hornej, ale v určitých prípadoch aj dolnej hranice (tzv. jej hornej, ale v určitých prípadoch aj dolnej hranice (tzv. pokutové pásma, napr. v stavebnom zákone).pokutové pásma, napr. v stavebnom zákone).

Horná hranica „základnej“ pokuty podľa Zákona o Horná hranica „základnej“ pokuty podľa Zákona o priestupkoch, ak tento zákon v osobitnej časti alebo iný priestupkoch, ak tento zákon v osobitnej časti alebo iný zákon neustanovuje vyššiu pokutu, je 33 eur.zákon neustanovuje vyššiu pokutu, je 33 eur.

Osobitným prípadom sú pokuty ukladané pri opakovaní Osobitným prípadom sú pokuty ukladané pri opakovaní priestupku. Zákony tu používajú rôzne modely, všeobecne priestupku. Zákony tu používajú rôzne modely, všeobecne však platí, že v prípade tzv. recidívy sa pokuta zvyšuje. však platí, že v prípade tzv. recidívy sa pokuta zvyšuje.

V V blokovom konaníblokovom konaní je možné podľa ZoP uložiť pokutu do 33 je možné podľa ZoP uložiť pokutu do 33 eur a v eur a v rozkaznom konanírozkaznom konaní do 250 eur (jedná sa o skrátené do 250 eur (jedná sa o skrátené formy konania).formy konania).

Horná hranica pokuty Horná hranica pokuty u mladistvýchu mladistvých (osôb, ktoré v čase (osôb, ktoré v čase spáchania skutku dovŕšili 15. rok, ale neprekročili 18. rok spáchania skutku dovŕšili 15. rok, ale neprekročili 18. rok svojho veku) sa znižuje na polovicu, nesmie byť pritom svojho veku) sa znižuje na polovicu, nesmie byť pritom vyššia ako 300 eur.vyššia ako 300 eur.

Page 21: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

PokarhaniePokarhanie je sankciou, ktorú Zákon o priestupkoch bližšie nedefinuje a je sankciou, ktorú Zákon o priestupkoch bližšie nedefinuje a neurčuje ani režim jej realizácie.neurčuje ani režim jej realizácie.

Pokarhanie je v laickej verejnosti často zamieňané s Pokarhanie je v laickej verejnosti často zamieňané s napomenutímnapomenutím, čo , čo však nie je sankciou, ale jedným zo spôsobov vybavenia veci v blokovom však nie je sankciou, ale jedným zo spôsobov vybavenia veci v blokovom konaní podľa § 84 ZoP.konaní podľa § 84 ZoP.

Zákaz činnostiZákaz činnosti je druhom sankcie, ktorú je možné uložiť len ak to zákon je druhom sankcie, ktorú je možné uložiť len ak to zákon explicitne (výslovne) umožňuje.explicitne (výslovne) umožňuje.

Je možné ho uložiť len na čas určený v osobitnom predpise, Je možné ho uložiť len na čas určený v osobitnom predpise, najdlhšie na 5 najdlhšie na 5 rokovrokov a nemožno ho predĺžiť na základe vlastnej úvahy správneho orgánu. a nemožno ho predĺžiť na základe vlastnej úvahy správneho orgánu.

Môže sa týkať činnosti, ktorú osoba vykonáva v pracovnom alebo Môže sa týkať činnosti, ktorú osoba vykonáva v pracovnom alebo obdobnom pomere alebo na ktorú je potrebné povolenie alebo súhlas obdobnom pomere alebo na ktorú je potrebné povolenie alebo súhlas štátneho orgánu.štátneho orgánu.

Zákaz činnosti Zákaz činnosti je možné uložiť len v prípade, ak bol priestupok je možné uložiť len v prípade, ak bol priestupok spáchaný touto činnosťou alebo v súvislosti s ňouspáchaný touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou..

Často sa uplatňuje napr. na úseku dopravy, resp. premávky na pozemných Často sa uplatňuje napr. na úseku dopravy, resp. premávky na pozemných komunikáciách (zákaz viesť motorové vozidlo).komunikáciách (zákaz viesť motorové vozidlo).

Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť po uplynutí polovice času Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie.výkonu tejto sankcie.

Page 22: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Prepadnutie veciPrepadnutie veci je ďalšou sankciu, je ďalšou sankciu, ktorú je možné uložiť za priestupok a to ktorú je možné uložiť za priestupok a to podľa § 15 ZoP v dvoch prípadoch:podľa § 15 ZoP v dvoch prípadoch:

a) ak bola použitá na spáchanie priestupku a) ak bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená, aleboalebo bola na to určená, alebo

b) bola priestupkom získaná alebo b) bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom.nadobudnutá za vec získanú priestupkom.

Platí pritom, že Platí pritom, že hodnota veci nemôže hodnota veci nemôže byť v nápadnom nepomere k povahe byť v nápadnom nepomere k povahe priestupkupriestupku..

Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.Slovenská republika.

Page 23: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Ochranné opatreniaOchranné opatrenia

Právnym následkom spáchania priestupku Právnym následkom spáchania priestupku môže byť aj uloženie môže byť aj uloženie ochranného ochranného opatrenieopatrenie, ktoré je potrebné odlišovať od , ktoré je potrebné odlišovať od sankcie (trestu).sankcie (trestu).

Zákon o priestupkoch explicitne umožňuje Zákon o priestupkoch explicitne umožňuje uložiť dva druhy ochranných opatrení, a to uložiť dva druhy ochranných opatrení, a to obmedzujúce opatreniaobmedzujúce opatrenia a a zhabanie zhabanie veciveci..

Aj napriek tomu, že sa nejedná o sankciu v Aj napriek tomu, že sa nejedná o sankciu v pravom zmysle slova, uložením ochranného pravom zmysle slova, uložením ochranného opatrenia dochádza k zásahu do niektorých opatrenia dochádza k zásahu do niektorých práv a slobôd osoby.práv a slobôd osoby.

Page 24: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Zánik zodpovednosti za priestupokZánik zodpovednosti za priestupok

Zákon o priestupkoch hovorí, že: Zákon o priestupkoch hovorí, že: „Priestupok nemožno prejednať, ak od „Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.“ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.“

V § 20 ZoP sa jedná sa o dvojročnú V § 20 ZoP sa jedná sa o dvojročnú prekluzívnu lehotu, na ktorú je správny prekluzívnu lehotu, na ktorú je správny orgán povinný prihliadať ex offo (z úradnej orgán povinný prihliadať ex offo (z úradnej povinnosti) a nie je možné ju nijakým povinnosti) a nie je možné ju nijakým spôsobom predĺžiť.spôsobom predĺžiť.

Amnestiu za priestupky udeľuje vláda Amnestiu za priestupky udeľuje vláda Slovenskej republiky.Slovenskej republiky.

Page 25: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Osobitná časť ZoPOsobitná časť ZoP

Z hľadiska štruktúry právneho Z hľadiska štruktúry právneho predpisu sa Zákon o priestupkoch predpisu sa Zákon o priestupkoch člení na tieto štyri časti:člení na tieto štyri časti:

I.I. Všeobecná časť,Všeobecná časť,

II.II. Osobitná časť,Osobitná časť,

III.III. Konanie o priestupkoch aKonanie o priestupkoch a

IV.IV. Spoločné, prechodné a záverečné Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.ustanovenia.

Page 26: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

V II. Osobitnej časti Zákona o priestupkoch V II. Osobitnej časti Zákona o priestupkoch nájdeme jednotlivé skutkové podstaty nájdeme jednotlivé skutkové podstaty priestupkov podľa tohto zákona, ktoré priestupkov podľa tohto zákona, ktoré zákonodarca zaradil do jednotlivých skupín zákonodarca zaradil do jednotlivých skupín na základe spoločného druhového objektu.na základe spoločného druhového objektu.

Na základe tohto zatriedenia v tejto časti Na základe tohto zatriedenia v tejto časti nájdeme napr. priestupky proti poriadku vo nájdeme napr. priestupky proti poriadku vo verejnej správe, priestupky proti verejnej správe, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti verejnému poriadku a priestupky proti verejnému poriadku a ďalšie. ďalšie.

Page 27: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Priestupky proti poriadku v správePriestupky proti poriadku v správe

Podľa § 21 ods. 1 písm. c) ZoP Podľa § 21 ods. 1 písm. c) ZoP priestupku sa dopustí ten, kto priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne neoprávnene užíva úmyselne neoprávnene užíva vedeckú alebo umeleckú hodnosť vedeckú alebo umeleckú hodnosť alebo titul absolventa vysokej školy.alebo titul absolventa vysokej školy.

Za tento priestupok možno uložiť Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 99 eur.pokutu do 99 eur.

Na naplnenie skutkovej podstaty sa Na naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje úmyselné zavinenie.vyžaduje úmyselné zavinenie.

Page 28: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Priestupky na úseku ochrany pred Priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými alkoholizmom a inými

toxikomániamitoxikomániami Priestupku podľa § 30 ods. 1 ZoP sa dopustí ten, Priestupku podľa § 30 ods. 1 ZoP sa dopustí ten,

kto predá, podá alebo inak umožní požitie kto predá, podá alebo inak umožní požitie alkoholických nápojov osobe zjavne ovplyvnenej alkoholických nápojov osobe zjavne ovplyvnenej alkoholickým nápojom alebo inou návykovou alkoholickým nápojom alebo inou návykovou látkou, osobe mladšej ako osemnásť rokov alebo látkou, osobe mladšej ako osemnásť rokov alebo osobe, o ktorej vie, že bude vykonávať osobe, o ktorej vie, že bude vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohla zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok.ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok.

V prípade sústavnosti takéhoto konania voči osobe V prípade sústavnosti takéhoto konania voči osobe mladšej ako 18 rokov alebo vo väčšom množstve mladšej ako 18 rokov alebo vo väčšom množstve by sa páchateľ dopustil trestného činu podávania by sa páchateľ dopustil trestného činu podávania alkoholických nápojov mládeži podľa § 175 alkoholických nápojov mládeži podľa § 175 Trestného zákona, za ktorý môže byť potrestaný Trestného zákona, za ktorý môže byť potrestaný trestom odňatia slobody až na tri roky.trestom odňatia slobody až na tri roky.

Pozor na prípitky na rodinný oslavách Pozor na prípitky na rodinný oslavách

Page 29: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Priestupky proti občianskemu Priestupky proti občianskemu spolunažívaniuspolunažívaniu

Tvoria frekventovane aplikovanú skupinu Tvoria frekventovane aplikovanú skupinu priestupkov.priestupkov.

Zákonodarca pojem občianske spolunažívanie Zákonodarca pojem občianske spolunažívanie explicitne nevymedzil.explicitne nevymedzil.

Opodstatnenosť existencie tejto skupiny Opodstatnenosť existencie tejto skupiny priestupkov je daná tým, že výsledkom priestupkov je daná tým, že výsledkom vzájomného spolužitia ľudí a ich vzájomnej vzájomného spolužitia ľudí a ich vzájomnej interakcie býva konflikt, ktorý veľmi často nie je interakcie býva konflikt, ktorý veľmi často nie je riešiteľný svojpomocne, t. j. bez zásahu správneho riešiteľný svojpomocne, t. j. bez zásahu správneho orgánu do narušených spoločenských vzťahov.orgánu do narušených spoločenských vzťahov.

Objektom uvedenej kategórie priestupkov je teda Objektom uvedenej kategórie priestupkov je teda pokojné spolužitie občanov s rôznymi názormi, pokojné spolužitie občanov s rôznymi názormi, záujmami a postojmi v rámci určitej komunity.záujmami a postojmi v rámci určitej komunity.

Page 30: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) ZoP sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí písm. a) ZoP sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.alebo vydá na posmech.

Za tento priestupok je možné uložiť sankciu do 33 eur.Za tento priestupok je možné uložiť sankciu do 33 eur. K tomu aby mohlo byť konanie priestupcu kvalifikované ako K tomu aby mohlo byť konanie priestupcu kvalifikované ako

protiprávne nestačí, že osoba sa subjektívne cíti byť dotknutá na protiprávne nestačí, že osoba sa subjektívne cíti byť dotknutá na cti.cti.

Podstatné je, aby takéto konanie bolo objektívne, t. j. podľa Podstatné je, aby takéto konanie bolo objektívne, t. j. podľa všeobecnej verejnej mienky spôsobilé vyvolať zákonom všeobecnej verejnej mienky spôsobilé vyvolať zákonom predpokladaný následok – urážku na cti.predpokladaný následok – urážku na cti.

Korešpondujúcim trestným činom tohto priestupku je trestný čin Korešpondujúcim trestným činom tohto priestupku je trestný čin ohovárania podľa § 373 Trestného zákona. Dopustí sa ho ten, kto o ohovárania podľa § 373 Trestného zákona. Dopustí sa ho ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Za tento trestný čin je možné uložiť trest s hornou hranicou ujmu. Za tento trestný čin je možné uložiť trest s hornou hranicou dva roky.dva roky.

V oboch prípadoch sa príslušná ochrana poskytuje výhradne V oboch prípadoch sa príslušná ochrana poskytuje výhradne jednotlivcovi, nechráni teda kolektív, právnické osoby, orgány ani jednotlivcovi, nechráni teda kolektív, právnické osoby, orgány ani rôzne úradyrôzne úrady

Page 31: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) ZoP sa dopustí ten, podľa § 49 ods. 1 písm. b) ZoP sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví.kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví.

Za tento priestupok možno uložiť do výšky 99 Za tento priestupok možno uložiť do výšky 99 eur.eur.

Tento priestupok môže byť spáchaný len z Tento priestupok môže byť spáchaný len z nedbanlivosti, pretože úmyselné ublíženie na nedbanlivosti, pretože úmyselné ublíženie na zdraví napĺňa znaky trestného činu ublíženia zdraví napĺňa znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona.na zdraví podľa § 156 Trestného zákona.

V prípade drobného ublíženia na zdraví napĺňa V prípade drobného ublíženia na zdraví napĺňa skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch.

Page 32: Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Priestupky proti majetkuPriestupky proti majetku Podľa § 50 ods. 1 ZoP sa priestupku dopustí ten, kto Podľa § 50 ods. 1 ZoP sa priestupku dopustí ten, kto

úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením vecí z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.vecí z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 331 eur.Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 331 eur. Na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty sa v Na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty sa v

tomto prípade vyžaduje úmyselné zavinenie a trestným sa tomto prípade vyžaduje úmyselné zavinenie a trestným sa takéto konanie stáva už vo vývinovom štádiu pokusu.takéto konanie stáva už vo vývinovom štádiu pokusu.

Škoda musí byť spôsobená na cudzom majetku.Škoda musí byť spôsobená na cudzom majetku. V prípade, že by škoda spôsobená takýmto konaním V prípade, že by škoda spôsobená takýmto konaním

presiahla výšku 266 eur bolo by takéto konanie možné presiahla výšku 266 eur bolo by takéto konanie možné postihnúť v režime trestného práva, napr. podľa § 245 ods. postihnúť v režime trestného práva, napr. podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona ako poškodzovanie cudzej veci, za 1 Trestného zákona ako poškodzovanie cudzej veci, za ktoré hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok.ktoré hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok.

Do úvahy prichádzajú aj trestné činy ako krádež, Do úvahy prichádzajú aj trestné činy ako krádež, sprenevera, podvod.sprenevera, podvod.