Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
Vedecká rada Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
Ing. Viera KAŽIMÍROVÁ
Technické aspekty výroby pšeničnej múky
Nitra 2006
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
MECHANIZAČNÁ FAKULTA
Katedra mechanizácie živočíšnej a potravinárskej výroby
Technické aspekty výroby pšeničnej múky
Autoreferát dizertačnej prácena získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor
vo vednom odbore: 41-15-9Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby
Ing. Viera Kažimírová
Nitra, 2006
Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia na Katedremechanizácie živočíšnej a potravinárskej výroby Slovenskej poľnohospodárskej univerzityv Nitre.
Doktorand: Ing. Viera KažimírováKatedra mechanizácie živočíšnej a potravinárskej výrobySlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Vedúci dizertačnej práce: doc. Ing. Rudolf Opáth, CSc.Katedra mechanizácie živočíšnej a potravinárskej výroby
Oponenti: prof. Ing. Jan Mareček, DrSc.Ústav zemědělské, potravinářské a enviromentální technikyAgronomická fakultaMendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně
prof. Ing. Emil Ragan, CSc.Katedra prevádzky technologických systémovFakulta výrobných technológiíTU v Košiciach so sídlom v Prešove
prof. Ing. Štefan Kováč, CSc.Katedra mechanizácie živočíšnej a potravinárskej výrobyMechanizačná fakultaSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Autoreferát bol rozoslaný dňa ....................Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra mechanizácie živočíšnej a potravinárskej
výroby MF SPU v Nitre.Obhajoba doktorandskej práce sa koná dňa .................... o ........ hodine pred komisiou
pre obhajobu dizertačných prác vedného odboru 41 – 15 – 9 Technika a mechanizáciapoľnohospodárskej a lesníckej výroby na Mechanizačnej fakulte SPU v Nitre.
Miesto konania: .............................................................Mechanizačná fakultaSlovenská poľnohospodárska univerzitaTr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte Mechanizačnej fakulty SPUv Nitre.
Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore 41 – 15 – 9
prof. Ing. Jozef Hrubec, CSc.Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
ABSTRAKTPráca sa zaoberá procesom mletia pšenice valcovými mlecími stolicami vo vybranom
mlyne. Experimentálne merania boli zamerané na určenie skutočnej výkonnosti mlyna,
spotrebu elektrickej energie v mlecom procese, hlučnosť pracovného prostredia a na
podrobnú analýzu rozrušovania meliva na všetkých mlecích pasážach sledovaného mlyna.
Tejto analýze predchádza definovanie technologického postupu mletia a technických
parametrov mlecích strojov.
Na určenie skutočnej výkonnosti valcových mlecích stolíc boli odoberané vzorky
meliva počas rovnakých časových intervalov. Čas odberu vzoriek bol 10 s. Z priemerných
hmotností odobratých vzoriek meliva a času odberu sa vypočítala skutočná výkonnosť
jednotlivých mlecích pasáží skúmaného mlyna. Z výsledkov meraní vyplýva, že práca
valcových mlecích stolíc je rovnomerná, hmotnosť odoberaných vzoriek počas rovnakého
časového intervalu vykazuje len minimálne rozdiely. Najvyššia skutočná výkonnosť bola
dosiahnutá na prvej šrotovej pasáži, a to 5600 kg.h-1 a najnižšia výkonnosť bola zistená na
šiestej vymieľacej pasáži. Jej hodnota bola 576 kg.h-1.
Pri určovaní mernej spotreby energie na mletie pšenice bola zisťovaná veľkosť prúdu
odoberaného elektromotormi. Merania boli vykonávané samostatne na jednotlivých mlecích
pasážach, lebo každá mlecia pasáž má individuálny pohon. Z nameraných hodnôt
odoberaného elektrického prúdu boli vypočítané podľa vzťahov uvedených v metodike
hodnoty skutočných výkonov hnacích elektromotorov, veľkosť elektrickej práce a merná
spotreba elektrickej energie na jednu tonu spracovanej pšenice. Pri daných podmienkach
mlecieho procesu merná spotreba energie na jednotlivých mlecích pasážach sa pohybuje
v rozmedzí od 3,31 do 8,17 kWh.t-1 meliva.
Hlučnosť pracovného prostredia bola zisťovaná na štyroch miestach, ktoré boli
pravdepodobnými miestami s najvyššou expozíciou hluku. Z nameraných hodnôt
ekvivalentnej hladiny hluku a z doby zdržiavania sa pracovníka v určitých hlukových poliach
boli vypočítané celozmenové hlukové záťaže jednotlivého pracovníka počas pracovnej
zmeny.
Stupeň rozrušovania meliva je jedným zo základných kvalitatívnych parametrov práce
mlecích strojov a bol zisťovaný na základe porovnania granulometrického zloženia vzoriek
meliva, ktoré boli odobraté pred a po zomletí príslušnou valcovou mlecou stolicou. Získané
vzorky meliva boli triedené podľa ekvivalentného priemeru drvených častíc na laboratórnom
osievači. Údaje boli spracované podľa postupov uvedených v metodike. Stupeň rozrušenia
meliva sa pohyboval v rozmedzí od 0,13 do 1,07.
ABSTRACTThis work is dedicated to process of milling the wheat in surveyed flouring mill.
Experimental measurements were oriented on real performance of mill, noisiness of working
area and degree of grist disintegration in all mill passages in surveyed flouring mill. Before
this analysis is a definition of technical method of milling and technical parameters of milling
machines.
Samples of grist were taken in same time periods 10 s in order to get real values
of performance of milling machines. From average weight of these samples and lengths
of time period the real performance of milling machines was calculated. From these we can
see that work of milling machines is balanced and there are only small differences in the
weight of taken samples. Highest performance is performance of first passage 5600 kg.h-1 and
lowest was performance of sixth passage 576 kg.h-1.
Amount of electric flow used by electromotor was determined while establishing
measuring energy consumption of milling machine. Determinations were done individually
on each milling passage because each passage has its own motor element. From determined
amounts of energy consumption were calculated amount of electric energy and measuring
energy consumption for one ton of processed grist according to relations in methodology
of values of real performance of electromotor. In these conditions measuring energy
consumption in each passage is fluctuating in interval of 3,31 - 8.17 kWh.t-1 of grist.
Noisiness of working area was determined in four places, which were probably most
noisy places. From measured amounts of equivalent sound level and time of presence
of worker in certain noise areas absolute sound stress of each worker were calculated.
Level of grist disintegration is one of basic qualitative parameters of work of machines
and was determined on the basics of granulometric composition of grist samples, which were
taken before and after being milled by pertinent milling machine. Acquired samples were
sorted by equivalent diameter of crushed particles. Informations were processed according to
procedures in methodology. Level of grist disintegration is fluctuating in interval of 0,13-
0,07.
POUŽITÉ OZNAČENIE
a – f označenie sít laboratórneho osievača
f súčiniteľ trenia medzi melivom a sitom -
k1, k2 krivky rozsevu
m priemerná hmotnosť odobratej vzorky meliva kg
mp hmotnosť prechodov sít g
mx hmotnosť prepadov sít g
ms hmotnosť meliva zomletého v čase t t
nkr kritické otáčky min-1
nr otáčky rýchlobežného valca min-1
np pracovné otáčky min-1
p predstih mlecích valcov -
pa - pf prechody sít a – f laboratórneho osievača
r polomer oscilačnej kružnice m
ra - rf veľkosť otvorov sít a – f laboratórneho osievača µm
s šírka mlecej škáry mm
t priemerný čas odberu meliva s
t čas práce mlecej valcovej stolice h
xa - xf prepad sít a –f laboratórneho osievača
x vážený priemer veľkosti častíc meliva µm
A elektrická práca valcovej mlecej stolice kWh
Am merná spotreba elektrickej energie kWh.t-1
I elektrický prúd A
L luštiaca mlecia pasáž
LAeq,T ekvivalentná hladina A zvuku dB(A)
LAmax,T maximálna hladina A zvuku dB(A)
LAmin,T minimálna hladina A zvuku dB(A)
LEX,Ti normalizovaná hladina hlukovej expozície pre časový
interval Ti pôsobenia hluku dB(A)
P prechodová mlecia pasáž
P skutočný výkon elektromotora kW
Pi inštalovaný výkon elektromotora kW
Pa - Pf percentuálny podiel prepadu meliva %
Qs skutočná výkonnosť valcovej mlecej stolice kg.h-1
Qt teoretická výkonnosť valcovej mlecej stolice kg.h-1
S šrotová mlecia pasáž
S stupeň rozrušenia meliva -
T trvanie merania hladiny zvuku s
Ti časový interval pôsobenia hluku s
Us napätie medzi krajnými vodičmi trojfázovej el. sústavy V
V vymieľacia pasáž
ρ hustota meliva kg.m-3
cos φ elektrický účinník -
ÚVODMlynársky priemysel patrí z technologického a technického hľadiska k najlepšie
zvládnutým odborom potravinárskeho priemyslu. Spracovanie obilia v mlynoch je komplexne
mechanizované a hlavné operácie sú automatizované.
Do prevádzky sa zaviedli nové čistiarenské a mlecie stroje s vysokou výkonnosťou.
Doprava medziproduktov sa celkom zmechanizovala a v mnohých mlynoch mechanickú
dopravu nahradila pneumatická doprava. Komplexná mechanizácia sa uplatnila aj pri
skladovaní, balení a preprave mlynárskych výrobkov.
Aj v súčasnosti je rozvoj techniky v mlynoch dynamický. V nových
a rekonštruovaných mlynoch sa zavádza 24-hodinový nepretržitý výrobný proces a s ním
súvisiaca modernizácia strojového zariadenia. Obdobie, kedy sa používalo veľké množstvo
rozmanitých strojov a zariadení na spracovanie obilia, je už prekonané. Mlynské stroje prešli
prudkým vývojom, ktorého výsledkom je ich technické zdokonalenie vedúce
k zjednodušovaniu technologických procesov, následkom čoho dochádza k vynechaniu
niektorých strojov používaných v klasických mlynárskych linkách strojov, používaných na
začiatku druhej polovice minulého storočia.
CIEĽ PRÁCECieľom práce je zistenie technických a kvalitatívnych parametrov valcových mlecích
stolíc v pšeničnom mlyne.
Práca je orientovaná na podrobnú analýzu rozrušovania meliva v procese výroby
krupíc a múk na všetkých pasážach sledovaného mlyna. Cieľom práce je určenie stupňa
rozrušenia meliva jednotlivými mlecími strojmi, a to na základe porovnania
granulometrického zloženia vzoriek meliva, ktoré boli odobraté pred a po zomletí príslušnou
valcovou mlecou stolicou. Stupeň rozrušovania meliva je jedným zo základných
kvalitatívnych parametrov práce mlecích strojov.
Práca sa ďalej zaoberá výkonnosťou a spotrebou elektrickej energie v procese mletia
pšenice valcovými mlecími stolicami na jednotlivých mlecích pasážach.
V rámci skúmaných exploatačných parametrov je sledovaná aj hlučnosť pracovného
prostredia v priestoroch, v ktorých je hladina hluku najexponovanejšia a to sú priestory
s mlecími strojmi a osievačmi.
Tejto analýze predchádza definovanie technologického postupu mletia a technických
parametrov mlecích strojov.
Výsledky práce sú čiastkovými výsledkami riešenia projektu VEGA č.1/3479/06
s názvom Kvalita a výťažnosť pšeničných mlynárskych produktov v procese ich výroby
v závislosti od drviaceho účinku valcových mlecích stolíc s minimalizáciou spotreby energie
na mletie.
MATERIÁL A METÓDY
Určenie skutočnej výkonnosti valcových mlecích stolíc
Merania sa uskutočnia na všetkých valcových stoliciach, pri prevádzkovom zaťažení
daných strojov.
Použité prístroje:
- laboratórne váhy s presnosťou ± 0,01 g,
- stopky.
Postup merania:
1. Cez otváracie bočné kryty skrine valcovej mlecej stolice sa pod mlecie valce vloží
podložka na zachytenie meliva. Dĺžka podložky je zhodná s dĺžkou mlecích valcov.
2. Zmeria sa čas odberu meliva.
3. Zistí sa hmotnosť odobratého meliva.
4. Merania sa uskutočnia v pätnástich opakovaniach.
Spracovanie nameraných hodnôt:
Z nameraných hodnôt hmotností a časov odberu meliva sa vypočíta skutočná
výkonnosť mlecej valcovej stolice pre každú mleciu pasáž podľa vzťahu:
3600tmQs ⋅= , kg . h-1 (1)
kde: m – priemerná hodnota hmotnosti odobratého meliva, kg,
t – priemerný čas odberu meliva, s.
Určenie mernej spotreby elektrickej energie valcovými mlecími stolicami
Postup merania:
Pri určovaní mernej spotreby energie linky na mletie obilia sa odmeria veľkosť prúdu
odoberaného elektromotorom. Merania sú realizované samostatne na jednotlivých mlecích
pasážach v pätnástich opakovaniach, lebo každá mlecia. Merania sa zaznamenávajú do
tabuľky. Na meranie sa používa magnetoelektrický kliešťový voltampérmeter PK 210
s meracím rozsahom 0-1000 A, 0-6000 V.
Spracovanie nameraných hodnôt:
Hodnota okamžitého skutočného výkonu elektromotora sa určí zo vzťahu:
1000cosIU3
P s ϕ⋅⋅⋅= , kW (2)
kde: Us – napätie medzi krajnými vodičmi trojfázovej siete, V,
I – odoberaný elektrický prúd, A,
cos φ – účinník elektrického prúdu, -.
Elektrická práca mlecích valcových stolíc sa určí zo vzťahu:
tPA ⋅= , kWh (3)
kde: P – okamžitý výkon elektromotora, kW,
t – čas práce mlecej valcovej stolice, h.
Merná spotreba elektrickej energie mlecích valcových stolíc je:
sm m
AA = , kWh .t-1 (4)
kde: A – elektrická práca mlecej valcovej stolice, kWh,
ms – hmotnosť meliva zomletého v čase t, t,
pričom:
1000tQ
m ss
⋅= , t (5)
kde: Qs – skutočná výkonnosť mlecej valcovej stolice, kg.h-1,
t – čas práce mlecej valcovej stolice, h.
Určenie hlučnosti
Hlučnosť sa meria a vyhodnocuje podľa STN ISO 1996 – 1,2,3 Popis a meranie hluku
prostredia a STN ISO 9612 Pokyny na meranie a hodnotenie hlukovej expozície v pracovnom
prostredí a v zmysle § 13 n ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.
z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 514/2001 Z. z. a v rozsahu požiadaviek NV č. 40
zo dňa 16. januára 2002 o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami.
Postup merania:
1. Kontrola meracích prístrojov pred samotným meraním podľa pokynov výrobcu
prístrojov.
2. Mikrofón zvukomeru sa nastaví do smeru najintenzívnejšieho zdroja hluku.
3. Odmeria sa výška ekvivalentnej hladiny hluku.
Na meranie hlučnosti sa použijú nasledovné prístroje:
- zvukomer NORSONIC 116,
- mikrofón NORSONIC 1220,
- váhový filter A.
Spracovanie nameraných hodnôt:
Z nameraných hodnôt ekvivalentnej hladiny hluku a z doby zdržiavania sa pracovníka
v určitých hlukových poliach vypočítame celozmenové hlukové záťaže jednotlivého
pracovníka za pracovnú zmenu.
AeqiL1,0i
n
1in
1i
Aeqt 10t1log10L ⋅⋅= ∑∑ =
=
, dB(A) (6 )
kde: LAeqt - celozmenová hluková záťaž pracovníka, dB(A),
ti - doba zdržiavania sa pracovníka v príslušnom hlukovom poli pracovného miesta, h,
LAeqi - ekvivalentná hladina hluku na príslušnom pracovnom mieste, dB(A).
Základná hodnota najvyššej prípustnej ekvivalentnej hladiny hluku pre osemhodinovú
pracovnú zmenu je zvýšená o korekciu na druh vykonávanej činnosti:
- pracovné miesta: LAeqp,8h = 85 dB(A) + 0 dB(A) = 85 dB(A)
- velín: LAeqp,8h = 85 dB(A) – 15 dB(A) = 70 dB(A)
Určenie stupňa rozrušenia meliva
Stupeň rozrušenia meliva je zisťovaný na všetkých pätnástich mlecích pasážach
mlyna. Na každej pasáži sa vykoná pätnásť opakovaných meraní.
Postup merania:
1. Otvorí sa vrchný aj spodný kryt valcovej mlecej stolice a odoberie sa vzorka
meliva z meracieho miesta nad a pod mlecími valcami.
2. Hmotnosť každej vzorky má byť 50g.
3. Všetky vzorky sa preosejú na laboratórnom osievači s veľkosťou otvorov sít
850,500, 355, 250, 160, 125 µm.
4. Jednotlivé prechody sít sa odvážia a hodnoty sa zaznamenajú do tabuliek.
a
b
c
d
e
f
x
pa
pb
pc
pd
pe
pf
f
Obr.1 Schéma laboratórneho osievača
a – f – sitá, pa - f – prechody sít, xf – prepad sita f
Spracovanie nameraných hodnôt:
Namerané hodnoty sa použijú na výpočet stupňa rozrušenia meliva jednotlivými
valcovými mlecími stolicami.
Výpočet prepadov
Hmotnosť prepadov jednotlivých sít sa vypočíta podľa nasledovných vzťahov:
prepad sita f mxf (odváži sa, alebo dopočíta do 100 %)
prepad sita e mxe =mxf + mpf (7a)
prepad sita d mxd = mxe + mpe (7b)
prepad sita c mxc =mxd +mpd (7c)
prepad sita b mxb =mxc + mpc (7d)
prepad sita a mxa =mxb +mpb (7f)
Prepady jednotlivých sít sa vyjadria v percentách, t.j. vypočítané hodnoty sa vynásobia
dvoma. Podľa obr. 2 sa zostrojí graf, kde na os y sa vynesú hodnoty podielov prepadov
v percentách, v rozmedzí 0 až 100 %, a na osi x sa vyznačia veľkosti otvorov sít v µm,
v rozmedzí zrnitosti preosievaného materiálu. V týchto bodoch, označujúcich veľkosť otvorov
sít, boli naznačené kolmice na os x.
Body, ktoré znázorňujú prepady jednotlivých sít, vyznačené na kolmiciach sa spoja
plynulou krivkou k1. Krivka k1 charakterizuje zloženie meliva pred vstupom do valcovej
mlecej stolice. Tým istým spôsobom sa postupuje pri osievaní vzorky 2, odoberanej pod
mlecími valcami. Vypočítané prepady vyjadrené v percentách sa nanesú do toho istého grafu
ako pri vzorke 1 . Jednotlivé body sa spoja plynulou krivkou k2 , ktorá charakterizuje
zloženie zmesi (zrnitosť meliva) po prechode valcovou mlecou stolicou.
Obr.2 Krivky rozsevu
a – f – kolmice označujúce veľkosť otvorov sít, k1, k2 – krivky rozsevu
Vyhodnotenie grafu
Vzdialenosť medzi krivkami k1 a k2 vyjadruje účinok valcovej mlecej stolice na
melivo. Väčší stupeň rozomletia zodpovedá väčšej vzdialenosti kriviek k1 a k2.
Z percentuálnych hodnôt prepadov alebo z hodnôt hmotností prepadov jednotlivých
sít laboratórneho osievača sa vypočíta vážený priemer x veľkosti častíc meliva:
fedcba
ffeeddccbbaa
PPPPPPrPrPrPrPrPrP
x+++++
⋅+⋅+⋅+⋅+⋅+⋅= , µm (8a)
alebo:
xfxexdxcxbxa
fxfexedxdcxcbxbaxa
mmmmmmrmrmrmrmrmrm
x+++++
⋅+⋅+⋅+⋅+⋅+⋅= , µm (8b)
f e d c b a
k
k
podi
el p
repa
dov,
%
veľkosť otvorov na sitách, m
2
1
kde: Pi – percentuálny podiel prepadu, %,
mxi – hmotnosť prepadu, g,
ri – rozmer otvoru sita, µm.
Ak dáme do pomeru Px vzorky odoberanej pod valcovou stolicou a Nx vzorky
odoberanej nad valcovou stolicou, dostávame stupeň rozomletia meliva príslušnou valcovou
stolicou ako bezrozmerné číslo:
N
P
xxS = , - (9)
SÚHRN VÝSLEDKOV DIZERTAČNEJ PRÁCE Mlyn je svojim technickým vybavením určený na spracovanie pšenice. Strojné
vybavenie bolo vyrobené firmou Bűhler v roku 1996. V mlecej časti mlyna pracuje sedem
dvojpárových valcových mlecích stolíc rozdelených na pätnásť mlecích pasáží, dva rovinné
osievače, tri čističky krupíc, tri vytĺkacie stroje na spracovanie otrúb a jeden múčny vytĺkací
stroj. Doprava meliva je zabezpečená pneumatickým dopravným systémom. Valcové mlecie
stolice sú rozdelené na päť šrotových, sedem vymieľacích a dve lúštiace (rozomieľacie)
pasáže. Všetky zariadenia sú napojené na centrálnu aspiráciu, odsávaný vzduch je čistený
filtrami.
Strojová linka na mletie pšenice sledovaného mlyna pozostáva zo strojov a zariadení
uvedených v tabuľke 1.
Tab.1 Stroje a zariadenia linky na mletie pšenice
druh počet, ks označenie
valcová mlecia stolica 4 MDDK – 1000 / 250valcová mlecia stolica 3 MDDK – 800 / 250
rovinný osievač 2 MPAG – 628 24 R H 5nárazový rozmelňovač 2 MJZE – 43 – 4bubnový roztierací stroj 4 MDLA – 300vibračná vytĺkačka múk 1 MKVA – 3610 Mvibračná vytĺkačka otrúb 3 MKVA – 3610 K
čistička krupíc 3 MQRF – 46 / 200
Určenie skutočnej výkonnosti valcových mlecích stolíc
Zo vyhodnotenia nameraných hodnôt vyplýva, že práca valcových mlecích stolíc je
rovnomerná, hmotnosť odoberaných vzoriek počas rovnakého časového intervalu vykazuje len
minimálne rozdiely.
Z priemerných hmotností vzoriek meliva bola vypočítaná podľa vzťahu 1, uvedeného
v metodike, skutočná výkonnosť jednotlivých mlecích pasáží valcových mlecích stolíc. Jej
hodnoty sú uvedené v tab. 2.
Skutočnú výkonnosť valcových mlecích stolíc ovplyvňuje šírka mlecej škáry, otáčky
mlecích valcov a taktiež granulácia spracovávaného meliva. Z toho vyplýva, že výkonnosť
šrotových mlecích pasáží je vyššia ako výkonnosť ostatných mlecích pasáží, čo potvrdili aj
výsledky meraní.
Tab.2 Hodnoty skutočnej výkonnosti valcovej mlecej stolice
pasáž Qs, kg . h-1 pasáž Qs, kg . h-1
1S 5600 1V 13972S 5098 2V 13753S 4795 3V 10014S 2203 4V 9725S 2002 5V 6011L 2297 6V 5762L 2002 7V 806
Určenie mernej spotreby elektrickej energie valcovými mlecími stolicami
Tab.3 Hodnoty elektrických veličín
pasáž 1S 2S 3S 4S 5S 1L 2L
I, A 52,6 33,6 32,3 19,8 13,6 25,3 30,1P, kW 21,51 16,97 15,91 9,87 6,61 12,78 16,33cos φ 0,72 0,77 0,75 0,76 0,74 0,77 0,82
A, kWh 21,51 16,97 15,91 9,87 6,61 12,78 16,33Am, kWh.t-1 3,84 3,33 3,31 4,49 3,31 5,56 8,17
pasáž 1V P 2V 3V 4V 5V/6V 7V
I, A 18,7 10,7 10,2 12,4 12,6 17,5 10,3P, kW 9,21 6,94 6,36 6,03 6,15 8,72 4,99cos φ 0,75 0,98 0,95 0,74 0,74 0,76 0,74
A, kWh 9,21 6,94 6,36 6,03 6,15 8,72 4,99Am, kWh.t-1 6,58 5,17 4,54 6,03 6,15 7,27 6,24
Z nameraných hodnôt odoberaného elektrického prúdu vyplýva, že odber elektrickej
energie spotrebovanej v procese mletia pšenice je veľmi vyrovnaný, bez väčších výkyvov, čo
potvrdzujú aj štatistické výsledky vyhodnotenia nameraných údajov. Na rovnomernosť odberu
elektrického prúdu má vplyv taktiež plynulosť a rovnomernosť toku spracovávaného materiálu
jednotlivými mlecími pasážami.
Pri daných podmienkach mlecieho procesu môžeme konštatovať, že merná spotreba
energie na jednotlivých mlecích pasážach sa pohybuje v rozmedzí od 3,31 do 8,17 kWh.t-1
meliva.
0
5
10
15
20
25
30
35
40
1S 2S 3S 4S 5S 1L 2L P 1V 2V 3V 4V 5V 6V 7V
mlecia pasáž
kW
inštalovaný výkonskutočný výkon
Graf 1 Hodnoty inštalovaného a skutočného výkonu hnacích elektromotorov
0
20
40
60
80
100
120
140
1S 2S 3S 4S 5S 1L 2L P 1V 2V 3V 4V 5V 6V 7V
mlecia pasáž
%
Graf 2 Percentuálne využitie inštalovaných výkonov elektromotorov
Merania ďalej ukázali, že použitý motor s inštalovaným výkonom 37 kW na prvej
šrotovej pasáži je zbytočne predimenzovaný. Naopak, elektromotory používané na prvej
a druhej lúštiacej pasáži sú trvalo preťažované.
Porovnanie inštalovaných výkonov hnacích elektromotorov valcových mlecích stolíc
a ich skutočných okamžitých výkonov je zobrazená v grafe 1. Percentuálne využitie
inštalovaných výkonov elektromotorov je zobrazené v grafe 2.
Určenie hlučnosti
Hlučnosť pracovného prostredia bola zisťovaná na štyroch miestach, ktoré boli
vybraté ako pravdepodobné miesta s najvyššou expozíciou hluku. Ide o pracovné miesta
v nachádzajúce sa v priestore valcových mlecích stolíc, rovinných osievačov, čističky krupíc
a vo velíne obsluhy.
Tab. 4 Hodnoty veličín potrebných na určenie hlučnosti pracovného miesta
pracovné miesto LAeq,T,dB LAmax,T,dB LAmin,T,dB LEX,Ti,dB T, s Ti, s
mlecie stolice 90,6 94,8 87,2 84,6 600 7 200rovinné osievače 83,4 92,4 78,9 71,4 600 1 800čistička krupíc 92,4 97,8 89,1 80,4 600 1 800velín obsluhy 65,4 66,7 64,1 56,4 300 3 600
Z nameraných hodnôt ekvivalentnej hladiny hluku a z doby zdržiavania sa pracovníka
v určitých hlukových poliach boli vypočítané celozmenové hlukové záťaže jednotlivého
pracovníka počas pracovnej zmeny. Tieto hodnoty sú uvedené v tab. 4.
Z výsledkov experimentov vyplýva, že najvyššie hodnoty hlučnosti pracovného
prostredia boli zistené v blízkosti valcových mlecích stolíc a čističky krupíc. Na týchto
pracovných miestach ekvivalentná hladina hlukovej záťaže prekračuje hodnoty hodnotiacej
hladiny hlukovej expozície a taktiež hodnoty normalizovanej hladiny hlukovej expozície pre
časový interval Ti pôsobenia hluku na pracovníka.
Určenie stupňa rozrušenia meliva
Z výsledkov pokusov vyplýva, že na prvej šrotovej pasáži dosiahol stupeň rozrušenia
meliva najmenšiu hodnotu, a to 0,129. To znamená, že táto mlecia pasáž mala najväčší mlecí
účinok, pretože tu bolo spracovávané celé zrno. Na ostatných šrotových pasážach sa hodnota
stupňa rozrušenia meliva pohybovala od 0,819 do 0,878.
Hodnoty stupňa rozrušenia meliva na lúštiacich pasážach a prechodovej pasáži boli
v rozmedzí 0,806 až 0,903.
Na vymieľacích pasážach boli zistené hodnoty stupňa rozrušenia meliva vyššie ako na
pasážach šrotových a lúštiacich. Na piatej a šiestej vymieľacej pasáži boli dokonca väčšie ako
1, čo bolo spôsobené zvláštnosťou použitej technológie mletia. Ich hodnoty sa pohybovali od
0,923 do 1,066.
Granuláciu meliva na vstupe a na výstupe valcových mlecích stolíc znázorňujú krivky
rozsevu v grafoch uvedených v dizertačnej práci.
Tab. 5 Hodnoty váženého priemeru prepadov a stupňa rozrušenia meliva
pasáž Nx , µm Px , µm S
1S 4750 614 0,1292S 664 544 0,8193S 576 504 0,8764S 694 610 0,8785S 703 606 0,8621L 730 589 0,8072L 568 488 0,859P 627 566 0,903
1V 493 455 0,9232V 477 467 0,9783V 471 306 0,6494V 478 470 0,9835V 479 482 1,0066V 457 487 1,0667V 528 499 0,945
Z výsledkov práce vyplýva, že pri porovnateľnej hodnote stupňa rozrušenia meliva na
viacerých mlecích pasážach, šrotových aj lúštiacich, nie je spotreba elektrickej energie na
týchto pasážach rovnaká. Mlecie pasáže s ryhovanými valcami (druhá až piata šrotová pasáž
a prvá lúštiaca pasáž) vykazujú menšiu spotrebu elektrickej energie na rozdrvenie meliva ako
mlecie pasáže pracujúce s hladkými valcami (druhá lúštiaca pasáž).
Ďalej je možné konštatovať, že rozdiel v spotrebe elektrickej energie bol aj medzi
pasážami s ryhovanými valcami. Šrotové mlecie pasáže mali v procese drvenia meliva nižšiu
spotrebu elektrickej energie ako prvá lúštiaca pasáž. Tento rozdiel bol spôsobený rozdielnymi
fyzikálno-mechanickými vlastnosťami meliva privádzaného na spracovanie danou mlecou
pasážou. Na šrotových pasážach dochádza k rozrušovaniu meliva aj s obalovými vrstvami
a prevláda tu pôsobenie strihovej sily, najmä na predných šrotoch. Na lúštiacej pasáži sa
rozomieľajú častice čistého endospermu z jadra obilky, ktorý je húževnatejší.
Na prvej, druhej, štvrtej a siedmej vymieľacej pasáži bol približne rovnaký stupeň
rozrušenia meliva, spotreba elektrickej energie bola na týchto vymieľacích pasážach
v priemere vyššia ako na predchádzajúcich pasážach, okrem druhej lúštiacej pasáže. Tieto
pasáže, okrem siedmej vymieľacej, pracujú s hladkými valcami a na melivo pôsobia sila
šmyková a tlaková. Na piatej a šiestej vymieľacej pasáži je pôsobenie týchto síl také výrazné,
že dochádza k zväčšeniu ekvivalentného priemeru drvených častíc a stupeň rozrušenia meliva
je väčší ako 1. Toto zaťaženie meliva sa prejavilo aj zvýšenou spotrebou elektrickej energie
na týchto mlecích pasážach. Na tretej vymieľacej pasáži dosiahol stupeň rozrušenia meliva
hodnotu 0,649, ale spotreba elektrickej energie je porovnateľná napr. so štvrtou vymieľacou
pasážou, čo je spôsobené inou granuláciou vstupujúceho meliva ako na ostatných
vymieľacích pasážach a taktiež vyšším stupňom zaplnenia mlecej škáry.
NÁVRH NA VYUŽITIE ZÍSKANÝCH POZNATKOV Jedným z hodnotiacich kritérií kvality práce valcových mlecích stolíc, okrem stupňa
rozrušenia meliva a výťažnosti mlecieho procesu, je aj spotreba elektrickej energie v procese
mletia pšenice. Jej veľkosť ovplyvňuje kvalita spracovávaného produktu, najmä jeho
fyzikálno-mechanické vlastnosti, použitá technológia mletia a taktiež technický stav
strojového vybavenia mlyna. Vlastnosti spracovávaného obilia a technológiu používanú
v danom mlyne nie je prakticky možné v procese mletia meniť, z toho vyplýva, že spotrebu
elektrickej energie na mletie ovplyvňuje v tomto prípade technický stav mlecích valcov, a to
predovšetkým miera opotrebenia ryhovaných mlecích valcov.
Spotreba elektrickej energie by mala byť sledovaná počas celého pracovného cyklu
mlecích valcov, od ich osadenia do valcových mlecích stolíc po obnove ryhovania,
v pravidelných časových intervaloch, až po ich kritické opotrebenie. Výsledné hodnoty
spotreby elektrickej energie na mletie na začiatku cyklu by boli, podľa praktických skúseností
mlynov, na mlecích pasážach s ryhovanými valcami menšie približne o 10 % ako na konci
pracovného cyklu, čo sme ale exaktnými meraniami v tejto práci neoverovali. Analýza tohto
problému a určenie vhodného intervalu brúsenia rýh je námetom pre ďalší výskum. Pri
opotrebovaných ryhách valcov je nutné použiť väčšie prítlaky na šrotových pasážach mlyna,
čím sa zvyšuje spotreba energie a taktiež sa zväčšuje podiel múčnych častí meliva na
pasážach, ktoré sú určené na získavanie krupíc.
Pre optimalizáciu práce valcových mlecích stolíc by bolo vhodné sledovať spotrebu
elektrickej energie na mletie obilia a zo získaných poznatkov vychádzať pri návrhoch hnacích
jednotiek. Tým by sa predchádzalo poddimenzovaniu alebo naopak predimenzovaniu ich
inštalovaného výkonu.
Ďalej merania poukázali na vysokú hlučnosť pracovného prostredia v mlyne. Na
ovplyvnenie úrovne hladiny hlučnosti pracovného prostredia je potrebné udržiavať v dobrom
technickom stave ložiská mlecích valcov a zabezpečiť ich priebežnú kontrolu a mazanie
v predpísaných časových intervaloch. Taktiež je nutné sledovať uloženie mlecích valcov, to
znamená kontrolovať správnu činnosť skladacieho zariadenia valcových stolíc.
Experimenty ukázali, že použitá metodika nedáva možnosť vo všetkých prípadoch
zistiť skutočný stupeň rozrušenia meliva prichádzajúceho na triedenie. Na dosiahnutie
rozpadu meliva spracovaného v procese mletia na vymieľacích pasážach, ktorého
ekvivalentný priemer niektorých frakcií je zväčšený taktiež aj vplyvom veľkého tlaku, je po
hladkých valcoch týchto mlecích pasáží, okrem prvého vymieľania, zaradený doplnkový
mlecí stroj, a to bubnový roztierací stroj a nárazový rozmelňovač, ktorý ovplyvňuje
granuláciu meliva vstupujúceho do rovinného osievača.
Pre určenie skutočného stupňa rozrušenia meliva je potrebné v budúcnosti do
metodiky zaradiť ďalšiu sériu meraní, ktorá bude uskutočnená v tých prípadoch, keď
granulácia niektorých frakcií vzorky na výstupe mlecej pasáže bude väčšia ako na vstupe
danej pasáže.
Meraniami boli získané poznatky dopĺňajúce doteraz známe skutočnosti o procesoch
mletia v obilných mlynoch, týkajúce sa hlavne analýzy vplyvu technických parametrov
valcových stolíc na melivo a spotreby energie na drvenie obilia, ktorým sa nám známi autori
vedeckých textov doteraz venovali v menšom rozsahu. Získané poznatky o účinkoch mlecích
stolíc na melivo sú v rámci riešenia projektu VEGA podkladom pre technológov pre
optimalizáciu veľkosti otvorov sít na osievačoch, čo umožní lepšie oddeľovanie hotových
produktov na jednotlivých pasážach mlyna, čo by sa následne prejavilo úsporami energie.
ZÁVERCieľom predkladanej práce bolo zistiť výkonnosť a spotrebu elektrickej energie
v mlecom procese, hlučnosť pracovného prostredia a stupeň rozrušenia meliva na
jednotlivých valcových mlecích stoliciach sledovaného mlyna.
Z výsledkov meraní vyplýva, že práca valcových mlecích stolíc je rovnomerná.
Hmotnosť odoberaných vzoriek počas rovnakého časového intervalu vykazuje len minimálne
rozdiely, čo potvrdzuje aj štatistické vyhodnotenie nameraných údajov.
Výkonnosť jednotlivých mlecích pasáží valcových mlecích stolíc sa pohybovala od
576 do 5600 kg.h-1. Skutočnú výkonnosť valcových mlecích stolíc ovplyvňuje šírka mlecej
škáry, otáčky mlecích valcov a taktiež granulácia spracovávaného meliva. Z toho vyplýva, že
výkonnosť šrotových mlecích pasáží je vyššia ako výkonnosť ostatných mlecích pasáží, čo
potvrdili aj výsledky meraní.
Z nameraných hodnôt odoberaného elektrického prúdu vyplýva, že odber elektrickej
energie spotrebovanej v procese mletia pšenice je veľmi vyrovnaný. Na rovnomernosť
odberu elektrického prúdu má vplyv taktiež plynulosť a rovnomernosť toku spracovávaného
materiálu jednotlivými mlecími pasážami. Merná spotreba energie na jednotlivých mlecích
pasážach sa pohybovala od 3,31 do 8,17 kWh.t-1 meliva.
Merania ďalej ukázali, že použitý motor s inštalovaným výkonom 37 kW na prvej
šrotovej pasáži je zbytočne predimenzovaný. Naopak, elektromotory používané na prvej
a druhej lúštiacej pasáži sú trvalo preťažované.
Najvyššie hodnoty hlučnosti pracovného prostredia boli zistené v blízkosti valcových
mlecích stolíc a čističky krupíc. Na týchto pracovných miestach ekvivalentná hladina
hlukovej záťaže prekračuje hodnoty hodnotiacej hladiny hlukovej expozície a taktiež hodnoty
normalizovanej hladiny hlukovej expozície pre časový interval Ti pôsobenia hluku na
pracovníka.
Na ovplyvnenie úrovne hladiny hlučnosti pracovného prostredia je potrebné udržiavať
v dobrom technickom stave ložiská mlecích valcov a zabezpečiť ich priebežnú kontrolu
a mazanie v predpísaných časových intervaloch. Taktiež je nutné sledovať uloženie mlecích
valcov, to znamená kontrolovať správnu činnosť skladacieho zariadenia.
Z výsledkov meraní vyplýva, že v sledovanom mlyne najväčší stupeň rozrušenia
meliva bol zistený na prvej šrotovej pasáži, kde dosiahol hodnotu až 0,129. Rozmer
jednotlivých zŕn vytriedenej obilnej masy, ktorá bola vstupným melivom na tejto pasáži, bol
4,75mm. Táto hodnota bola použitá pri výpočte stupňa rozrušenia meliva na prvom šrotovaní.
Na druhej až piatej šrotovej pasáži dosahoval stupeň rozrušenia meliva hodnoty 0,819
až 0,878.
Na prvej lúštiacej pasáži bol dosiahnutý stupeň rozrušenia meliva 0,807. Pri mletí na
prvej lúštiacej pasáži vzniká veľké množstvo jemnej múky. Väčšie množstvo jemných
a stredných porušených obalových vrstiev získaných na prvej a druhej lúštiacej pasáži sa
spracováva na nasledujúcej mlecej pasáži, ktorou je prechodová pasáž, doplnená bubnovým
roztieracím strojom. Zaradením prechodovej mlecej pasáže do mlecieho procesu sa zvyšuje
výťažnosť jemných múk.
Pri druhom lúštení bol zistený stupeň rozrušenia meliva 0,859, ktorý je porovnateľný
so stupňom rozrušenia meliva zisteným pri piatom šrotovaní.
Pri vymieľaní, vrátene prechodovej pasáže, sa stupeň rozrušenia meliva, ak neberieme
do úvahy špecifický účinok mletia na piatom a šiestom vymieľaní, pohyboval v rozmedzí od
0,903 do 0,983. V tejto etape mletia vznikalo väčšie množstvo múk. Výnimku tvorila tretia
vymieľacia pasáž, kde stupeň rozrušenia meliva dosiahol hodnotu 0,649.
Na piatej a šiestej vymieľacej pasáži nastáva intenzívne vymieľanie na hladkých
valcoch. Z meliva prichádzajúceho na tieto pasáže sa získava jemná múka. Stupeň rozrušenia
meliva na piatej vymieľacej pasáži dosiahol hodnotu 1,006 a na šiestej vymieľacej pasáži
1,066. Tento stav bol spôsobený tým, že na týchto pasážach nedochádza ku klasickému
mletiu, ale v procese mletia prevládajú šmykové sily do takej miery, že častice meliva nie sú
rozdelené na menšie častice, ale sú iba roztierané. Tým sa ekvivalentný priemer drvenej
častice nezmenšuje, ale naopak zväčšuje. Preto po osievaní na sitách laboratórneho osievača
je stupeň rozrušenia meliva skreslený a vychádza väčší ako 1.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY1. DRÁBEK, Dušan - KLEPÁČ, Julian. 2000. Procesné strojníctvo II. Bratislava :
Vydavateľstvo STU, 2000, 120s., ISBN 80-227-1340-6
2. DRDÁK, Miroslav a kol. 1996. Základy potravinárskych technológií. Bratislava :
Malé centrum, 1996, 495s., ISBN 80-967064-1-1
3. DUDÁŠ, František. 1991. Skladování a zpracování rostlinných produktů. Praha :
1991, 383s.
4. FÁBRY, G. 1995. Élelmiszeripari eljárások és berendezések. Budapest : Mezógazda
kiadó, 1995, 636 s., ISBN 963 – 8439 – 42 - 4
5. HAMPL, J. 1985. Cereální chemie a technologie I. Praha : VŠCHT v čs. redakcii VN
MON, 1985, 300 s.
6. HEISS, Rudolf. 1990. Lebensmitteltechnologie. Berlin : Springer-Verlag Berlin
Heidelberg New York, 1990, 415 s., ISBN 3-540-51737-5
7. HOFFMAN, Pavel - FILKOVÁ, Iva. 1993. Výrobní linky potravinářské. Praha :
ČVUT, 1993, 225 s., ISBN 80-01-00985-8
8. KAŽIMÍROVÁ, Viera - OPÁTH, Rudolf. 2003. Analýza vplyvu nastavenia mlecej
škáry na proces mletia pšenice. In : Výživa a potraviny pre tretie tisícročie, „Funkčné
potraviny“. Nitra : SPU v Nitre, 2003, s. 251-254., ISBN 80-8069-174-6
9. KAŽIMÍROVÁ,Viera - OPÁTH, Rudolf. 2004. Technical aspects of the wheat´s
grinding. In: Technical Instruments and Technological Procedures of Processing
Primary Commodities for Food Industries and Rational Assessing of the Waste
Products. Praha : ČZU Praha, 2004, s. 34-38, ISBN 80-213-1177-0.
10. KAŽIMÍROVÁ, Viera - OPÁTH, Rudolf - TÓTH, Pavol. 2003. Analýza spotreby
elektrickej energie na výrobu pšeničnej múky. In: Progresívna technika v živočíšnej,
potravinárskej výrobe a v odpadovom hospodárstve. Nitra : SPU v Nitre, 2003,
s. 39-43., ISBN 80-8069-224-6
11. KEREKRÉTY, J. 2000. HACCP nástroj na zabezpečenie zdravotnej neškodnosti
požívatín. Bratislava : Potravinokonzult, 2000. 216 s.
12. Kolektív autorov 1989. Riadenie kvality potravinárskych surovín a výrobkov. Košice :
Dom techniky ČSTVS, 1989, 130 s.
13. LODES, Antonín - LANGFELDER, Ivan. 1988. Procesy a zariadenia 1. Bratislava :
ALFA, 1988, 688 s., ISBN 80-05-00150-9
14. MADLO, Viliam. 1994. Teoretické základy odboru. Bratislava : Vydavateľstvo STU,
1994, 313s., ISBN 80-227-0663-9
15. MALÉŘ, J. - KROUPA, P. 1991. Finalizácia, stroje a zariadenia k efektívnemu
spracovaniu poľnohospodárskej produkcie. Nitra : Dom techniky ZSVTS, 1991, 223 s.
16. MUCHOVÁ, Zdenka - FRANČÁKOVÁ, Helena - BOJŇANSKÁ, Tatiana. 1996.
Technológie spracovania cereálií. Nitra : VŠP, 1996, 131 s., ISBN 80-7137-269-2
17. MUCHOVÁ, Zdenka - FRANČÁKOVÁ, Helena. 2001. Hodnotenie a využitie
rastlinných produktov. Nitra : SPU, 2001, 164 s., ISBN 80-7137-887-9
18. MUCHOVÁ, Zdenka a kol. 1997. Výroba zdravotne neškodných potravín. Nitra :
VŠP, 1997.
19. MŰLLEROVÁ, M. - SKALICKÝ, Jozef. 1994. Spracúvanie múky. Bratislava :
ALFA, 1994.
20. OPÁTH, Rudolf a kol. 2002. Mechanizované výrobné systémy 2. Nitra : VES SPU,
2002, 197s.
21. OPÁTH, Rudolf - KAŽIMÍROVÁ, Viera - TÓTH, Pavol. 2004. Energetická
náročnosť procesu mletia pšenice. In : Acta technologica agriculturae. 2004, č. 4,
s. 106-108., ISSN 1335-2555.
22. OPÁTH, Rudolf – SOSNOWSKI, Stanislaw. 2005. Technika na spracovanie obilia.
In : Potravinárska technika. Prešov : Vydavateľstvo Vanek, 2005. s. 122 –174, ISBN
80-8073-410-0
23. PAVLIŠ, Miroslav. 1984. Mlynárstvo I. Bratislava : Alfa, 1984, 288 s.
24. PAVLIŠ, Miroslav - PLISKOVÁ, V. 1984. Technológia pre 3. ročník SPŠ
potravinárskej technológie. Praha : SNTL, 1984.
25. PAVLIŠ, Miroslav - PLISKOVÁ, V. 1989. Technológia pre 4. ročník študijného
odboru priemyselná výroba krmív a mlynárstvo. Bratislava : ALFA, 1989.
26. PLISKA ,Vilém. 1991. Strojníctvo. Bratislava : Alfa, 1991.
27. PŘÍHODA, J. a kol. 2003. Cereální chemie a technologie I. Cereální chemie, mlýnská
technologie, technologie výroby těstovin. Praha : VŠCHT, 2003, 202s. ISBN 80-7080-
530-7
28. SZABÓ, Z. - CSURY, I. - HIDEGKUTI, G. 1987. Élelmiszeripari műveletek és
gépek. Budapest : Mezőgazdasági Kiadó, 1987, 603 s.
29. SKALICKÝ, Josef - VÍTEK, Josef. 1987. Stroje zariadenia v mlynárskej výrobe.
Bratislava : ALFA, 1987, 280s.
30. SUCHÝ, J. - SKALIČKA, J. 1992. Některé problémy snižování energetické
náročnosti v potravinářském odvětví. In : Průmysl potravin, sv.43 č.1, 1992
31. ŠEPITKA, Andrej - ŠEPITKOVÁ, Judita. 1988. Energetika v technológiách
potravinárskeho priemyslu. Bratislava : Edícia ministerstva poľnohospodárstva
a výživy SR, 1988, 173s.
32. VAVRO, Karol - PECIAR, Marián. 1998. Procesné strojníctvo I. Bratislava :
Vydavateľstvo STU, 1998, 180s., ISBN 80-227-1030-X
33. VLČEK, J. - KUDRNA, V. - SKŘIVÁNEK, J. 1984. Procesy a energetika
potravinářského průmyslu. Praha : VŠCHT, 1984.
34. ZAJÍC, J. a kol. 1985. Pricipy potravinářských technologií a vody. Praha : VŠCHT,
1985.
35. ZVONÍČEK, Jan – JEČMEN, Jiří. 1982. Výrobní linky potravinářské. Praha : Ediční
středisko ČVUT, 1982, 109s.
36. Firemná literatúra - firma BŰHLER GmbH
ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC SÚVISIACICH
RIEŠENOU PROBLEMATIKOU1. OPÁTH, Rudolf - KAŽIMÍROVÁ, Viera. 1997. Vplyv mlecej špáry na exploatačné
parametre valcovej stolice. In: Zborník z vedeckého seminára SP VTS SPU. Nitra :
VES SPU, 1997, s.91-97.
2. OPÁTH, Rudolf - KAŽIMÍROVÁ, Viera. 1998. Analýza spotreby energie na mletie
pšenice. In : Acta technologica agriculturae, roč.1, 1998, č.1, s.24-27.
3. KAŽIMÍROVÁ, Viera. 1998. Úprava pšenice pred mletím. In : Sborník referátů
z mezinárodního vědeckého semináře Nové poznatky v technologických zařízeních
v zemědělských a potravinářských provozech. Praha : ČZU-TF, KTZS, 1998, s.20-23.
4. OPÁTH, Rudolf - KAŽIMÍROVÁ, Viera. 1998. Analýza čistiarenskej linky pšenice.
In : Medzinárodná konferencia Nové trendy v prevádzke výrobnej techniky. Košice :
Technická univerzita, 1998, s.240-243.
5. KAŽIMÍROVÁ, Viera - OPÁTH, Rudolf. 1999. Analýza čistiarenskej linky pšenice.
In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra: SPU, 1999, s.25-28.
6. KAŽIMÍROVÁ, Viera. 2003. Analýza spotreby elektrickej energie na výrobu pšeničnej
múky. In : Progresívna technika v živočíšnej, potravinárskej výrobe a v odpadovom
hospodárstve. Nitra: SPU, 2003, s. 39-43. ISBN 80-8069-224-6
7. KAŽIMÍROVÁ, Viera – OPÁTH, Rudolf. 2003. Analýza vplyvu nastavenia mlecej
škáry na proces mletia pšenice. In: Výživa a potraviny pre tretie tisícročie, „Funkčné
potraviny“. Nitra : SPU, 2003, s. 251-254. ISBN 80-8069-174-6
8. KAŽIMÍROVÁ, Viera. 2004. Hodnotenie práce valcovej mlecej stolice. In : Zborník
zo VI. medzinárodnej vedeckej konferencie mladých 2004. Nitra: SPU, MF, 2004,
s.103-108. ISBN 80-8069-422-2
9. OPÁTH, Rudolf - KAŽIMÍROVÁ, Viera - TÓTH, Pavol. 2004. Energetická
náročnosť procesu mletia pšenice. In : Acta technologica agriculturae. 2004, č. 4, s.
106-108., ISSN 1335-2555
10. KAŽIMÍROVÁ, Viera - OPÁTH, Rudolf. 2004. Technical Aspects of the Wheat´s
Grinding. In : Technical Instruments and Technological Procedures of Processing
Primary Commodities for Food Rational Assessing of the Waste Products. Prague :
Czech University of Agriculture Technical Faculty, 2004, s.34-38. ISBN 80-213-1177-
0
11. KAŽIMÍROVÁ, Viera. 2004. Energetická náročnosť výroby pšeničnej múky. In :
Zborník z vedeckej konferencie Aktuálne problémy riešené v agrokomplexe. Nitra :
SPU, 2004, s.250-254. ISBN 80-8069-488-6