Úvod do vizuálnej komunikácie

1. Komunikácia

2. Kultúra

3. Vizuálna kultúra

3.1 Vizualita

3.2 Videnie

3.3 Vizuálna gramotnosť

4. Zdroje pre ďalšie štúdium

1. Komunikácia

Komunikácia je proces výmeny informácií medzi dvomasystémami (zviera, človek, komunita, technologické riadenie).

•Komunikácia si vyžaduje najmenej dvoch partnerov: adresanta (vysielač) a adresáta (prijímač) a informačný kanál.

model komunikácie:

kanál (médium)adresant ----------------------------------------------------------------> adresát  

2. Kultúra • Tento termín je veľmi ťažké definovať, obmedzíme sa preto len na načrtnutie niektorých základných významov: 

• 1. „vysoká kultúra“ ako produkt elít západnej civilizácie, v protiklade k tzv. „nízkej kultúre“ alebo „masovej kultúre“

2. Antropológ by asi kultúru definoval ako komplexný celok zahŕňajúci jazyk, vieru, umenie, morálku, právo, zvyklosti, poznanie a ostatné schopnosti a zvyky dosiahnuté človekom ako členom spoločnosti.

• 4. Zaujímavá je aj definícia Karla R. Poppera.Kultúru definuje ako svet 3, ktorý sa líši od fyzického sveta 1 a sveta 2 duševných zážitkov. „To, čo nazývam svetom 3, je svet objektívnych výtvorov ľudského ducha, obsahuje veci ako knihy, symfónie, sochárske diela, topánky lietadlá, počítače; a nepochybne obsahuje aj hmotné veci, ktoré zároveň patria k svetu 1, ako napríklad hrnce na varenie a obušky.“ (Popper, 1995, s. 16) 

1. Kultúrne zmeny

Literárna kultúra

– organizácia: tlačený text

Vizuálna kultúra

– organizácia: technický obraz

Od kultúry textu

Od 15. storočia je dominantným médiom kníhtlač (Gutenberg). Tlačené slovo ako nástroj poznávania

a šírenia poznania radikálnym spôsobom zmenilo vtedajší svet.

k vizuálnej kultúre.

Od polovice 19. storočia sa dominancia tlačeného textu postupne oslabuje. Po fotografii nasleduje film, televízia, osobný počítač, internet, virtuálna realita. To všetko sú nové médiá založené obraze a pohyblivom obraze, ktoré do seba zahrnuli i texty.

3. Vizuálna kultúra

• Vizuálna kultúra: je nová oblasť skúmania alebo odbor. (tiež Vizuálne štúdie).

• Moderný život sa odohráva na obrazovke. (príklady)

• Gillian Rose (2003) vymedzuje 5 aspektov diskusie okolo vizuálnej kultúry:– 1. obrazy o sebe niečo spôsobujú - je im vlastný vizuálny efekt.

– 2. obrazy hrajú kľúčovú rolu v produkcii a reprodukcii videnia sociálnych rozdielov.

– 3. nie je dôležité len to, ako obrazy vyzerajú, ale aj to ako sa na ne nahliada - vklad diváka do obrazu.

– 4. obrazy a ich význam je hlboko prepletený s kultúrnym kontextom (vizuálnou kultúrou)

– 5. vizuálna kultúra - socio - historická oblasť interpretačných praktík.

Kultúrna zmena je výsledkom tendencie západnej kultúry k vizualizácii.Vizualizácia je zviditeľňovaním toho, čo samé o sebe nie je viditeľné za účelom dokumentácie, uchovania, komunikovania, poznávania, tvorby, presviedčania, riadenia, zábavy, atď.

Vizualizácia

Fotografia z Hubbleovho teleskopu

RTG ruky

Najpoužívanejším prostriedkom sprostredkovania sa stávajú multimédiá (PC).

Fotografia z rodinného albumu

PPC – audiovizuálne médium

Charakteristické špecifiká média:

Interaktivita

Vizualita

Multimedialita

V počiatkoch informačnej techniky sa informácie sprostredkovávali iba prostredníctvom textu. Až rozvojom technológie sa do popredia dostáva obraz, ktorý pohlcuje text. Vizualizácia komunikácie je tendenciou vo všetkých sférach spoločenského života (TV, telefon, posluch hudby, konferencie, škola?).

PC a internet je nástrojom vizualizácie kultúry.

3.1 Vizualita; 3.2 Videnie; 3.3 Vizuálna gramotnosť

3.1 Vizualita

Vizualita odkazuje, na rozdiel od videnia, na spôsoby akými je videnie konštruované (ako vidíme, ako môžeme vidieť, ako je nám umožnené vidieť, ako sa vyrába to, čo vidíme a ako sa pozeráme na toto videnie a nevidenie.(Rose, 2006, s. 6)

Mark Tansey:Action Painting II, (Akčná maľba II), 1984 olej na plátne,193 x 279.4 cm.

•3.2 VidenieVidenie je fyziologická schopnosť ľudského oka vidieť. To, čo sa vidí je vždy historicky premenlivé a čistého videnia niet.

Mark Tansey: The Inocent Eye Test (Test nevinného oka), olej na plátne, 1981

3.3 Vizuálna gramotnosťElizabeth Daley vo svojej eseji hovorí o novom druhu tzv. vizuálnej gramotnosti. Hlavné tézy jej argumentácie sú:

1. Multimediálny jazyk obrazovky sa stal súčasným rodným jazykom.

2. Multimediálny jazyk obrazovky má všetky vlastnosti nevyhnutné pre konštrukciu komplexných významov nezávislých na texte.

3. Multimediálny jazyk obrazovky umožňuje také módy myslenia, spôsoby komunikácie a vedenia výskumu a metód publikovania a učenia, ktoré sú esenciálne rozdielne od toho, čo umožňuje text.

4. skutočne gramotní ľudia dvadsiateho prvého storočia budú tí, ktorí sa naučili čítať a písať v multimediálnom jazyku obrazovky. (Daley, 2003, s.33 – 40..)

Roman Jacobson rozlišuje:

1. činitele rečovej komunikáciekontext

správa

adresant -------------------------------------------------------> adresát

kontakt

kód

2. funkcie rečovej komunikácie:

 

referenčná

poetická

emotívna -------------------------------------------------------> konatívna

fatická

metajazyková zdroj: Michalovič, P., Minár, P. 1997: Úvod do štrukturalizmu a postštrukturalizmu. Bratislava : Iris, 1997, s. 78 - 79.

späť

späť

4.Zdroje pre ďalšie štúdium:

• Mirzoeff, N. 2004: An Introduction to Visual Culture. London and New York : Routledge, 2004 (1999).

• Rose, G.2003: Visual Methodologies. An Introduction to the Interpretation of Visual Materials. London : Sage Publications, 2003 (2001).

• Lévy, P. 2000: Kyberkultura. Zpráva pro radu Evropy v rámci projeku Nové technológie : kulturní spolupráce a komunikace. Praha : Karolinum, 2000.

• Flusser, V. 2001: Komunikológia. Bratislava : Mediálny inštitút, 2001.• Rankov, P. 2002: Masová komunikácia. Levice : LCA, 2002• Smith, K a kol. (eds.) (2005):Handbook of Visual Communication. Theory,

Methods and Media. London: Lawrence Erlbaum Associates Publishers. • Daley, E. 2003: Expanding the concept of literacy. In: EDUCAUSE review,

marec/apríl 2003,s.33 – 40.• Herbert, J. D. 2004: Vizuálna kultúra / Vizuálne štúdiá. In: Nelson, R. S. - Shiff, R.

(eds): Kritické pojmy dejín umenia. Bratislava : Nadácia Centrum súčasného umenia, Slovart, 2004, s. 511 - 523.

späť