V skratke

• V septembri ECB predstavila balík nových podporných opatrení pre ekonomiku eurozóny a úrokové

sadzby znovu znížil aj Fed

• ECB znovu spúšťa pravidelné nákupy aktív, čoskoro s nimi však môže naraziť na svoj strop. Zápornú

depozitnú sadzbu bude bankám čiastočne kompenzovať

• Táto politika zrejme nebude veľmi schopná naštartovať spomalenú európsku ekonomiku a bude mať

niekoľko neželaných vedľajších účinkov. Napríklad nižšie súkromné dôchodky

• Hospodárske spomalenie, ktoré sa prelialo aj na Slovensko, sa prejaví aj vo verejných financiách.

Predpokladáme, že vláda už vyrovnaný rozpočet na rok 2020 nepredloží

• Agentúra Moody’s zhoršila výhľad úverového ratingu SR z pozitívneho na stabilný aj pre zhoršujúcu sa

udržateľnosť verejných fínancií

Kľúčové očakávané udalosti

• Do 15. októbra vláda národnej rade predstaví návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Slovensko zrejme ustúpi od cieľa vyrovnaného rozpočtu.

• 17.-18. október: samit hláv štátov EÚ bude riešiť brexit, ktorý hrozí bez dohody koncom mesiaca

• 19. októbra by mala podľa zákona britská vláda požiadať o predĺženie prechodného obdobia pred

vystúpením z EÚ, ak sa dovtedy nedohodne na zmluvnom odchode. Či tak urobí, nie je úplne jasné.

• 21. októbra Eurostat zverejní revidovanú výsku deficitov a dlhov verejných financií krajín EÚ za rok

2018. Slovenský schodok zrejme stúpne z 0,7 na 1,0% HDP.

• 24. októbra bude o nastavení menovej politiky rozhodovať ECB a 30. októbra americký Fed. Sadzby by

ďalej znižovať nemuseli. Do čela ECB 1. novembra zasadne Christine Lagardeová.

1

FINANČNÉ SPRÁVY A ANALÝZY

Trendy trhu

SEPTEMBER 2019

Autori:

Zdenko Štefanides I Hlavný ekonóm

Michal Lehuta I Makroekonóm

aktuálne pred mesiacom začiatok roka

1.10.2019 30.8.2019 31.12.2018

EUR/USD 1,089 1,098 -0,86% ▼ 1,147 -5,05% ▼

EUR/CZK 25,79 25,95 -0,64% ▼ 25,72 0,28% ▲

EURIBOR 3M -0,412 -0,433 0,02 p.b. ▲ -0,309 -0,10 p.b. ▼

EURIBOR 12M -0,325 -0,383 0,06 p.b. ▲ -0,117 -0,21 p.b. ▼

SK ŠD 10R VÝNOS -0,232 -0,403 0,17 p.b. ▲ 0,789 -1,02 p.b. ▼

DE ŠD 10R VÝNOS -0,528 -0,7 0,17 p.b. ▲ 0,242 -0,77 p.b. ▼

medzimesačná

zmenaYTD zmena

Centrálne banky spomalenú ekonomiku

zrejme nijako zásadne nenaštartujú

September priniesol svetovej ekonomike ďalšie uvoľňovanie menovej politiky v Európe i USA. Najprv svoj

balík opatrení na podporu spomalenej eurozóny predstavila ECB a týždeň po tom druhýkrát od Veľkej recesie

znížil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu aj americký Fed.

2

SEPTEMBER 2019

EUR/CZK EUR/USD 3M EURIBOR

Zdroj: Macrobond, Bloomberg

Predikcie

Zdroj: Intesa Sanpaolo, VÚB Research

Bankám zvýšili „daň“, ale zároveň pridali odškodnenie

Európska centrálna banka rozhodla o znížení depozitnej sadzby na prebytočnú likviditu bánk z -0,4 na -

0,5%. Chce tým finančné inštitúcie motivovať viac úverovať a podporovať tým ekonomický rast. Záporné sadzby

však pre finančné inštitúcie predstavujú problém, keďže sú fakticky daňou uvalenou na ich prebytočné rezervy.

Spolu s poklesom depozitnej sadzby však ECB finančné inštitúcie za straty sčasti odškodní: časť z prebytočnej

likvidity vo výške šesťnásobku minimálnych rezerv, teda dohromady takmer 800 miliárd eur, takouto negatívnou

sadzbou zaťažovať nebude. Efektívne preto Frankfurt priemernú sadzbu na depozitá neznížil, ale naopak zvýšil.

aktuálne

1.10.2019 4Q19 1Q20 2Q20 3Q20

EUR/USD 1,09 1,12 1,15 1,16 1,17

EUR/CZK 25,79 25,8 25,7 25,7 25,6

EURIBOR 3M -0,41 -0,47 -0,51 -0,56 -0,56

EURIBOR 12M -0,33 -0,34 -0,34 -0,32 0,68

SK ŠD 10R výnos -0,23 -0,25 -0,10 0,00 0,00

DE ŠD 10R výnos -0,53 -0,70 -0,60 -0,50 -0,50

predikcie

3

SEPTEMBER 2019

Ročnej ziskovosti bánk eurozóny, najmä z krajín

jadra ako sú Nemecko, Holandsko či Francúzsko, ale

aj z Talianska, by to mohlo pomôcť aj niekoľkými

miliardami eur, o ktoré by inak prišli. Podľa odhadu

spoločnosti Macrobond to môže byť okolo 2,8

miliardy eur. Teda o zhruba tretinu až polovicu

pôvodných strát. Podobný systém, takzvaný tiering,

zaviedli aj iné krajiny so zápornými úrokovými

sadzbami, ako sú Japonsko, Švajčiarsko a Dánsko.

ECB v novom podpornom balíku opatrení tiež znížil

úroky na program dlhodobých cielených pôžičiek

bankám (TLTRO III) o plánovanú prirážku 10

bázických bodov a predĺžil ich splatnosti z 2 na 3

roky. To pomôže najviac krajinám periférie menovej

únie, najmä Taliansku a Španielsku, ktoré majú tiež

zápornú bilanciu v európskom platobnom systéme

TARGET II. Akcie finančných inštitúcií na starom

kontinente sa tak po ohlásení balíka mierne posilnili.

Graf 1: Náklady na držanie likvidity sa znížili

(eurozóna pred a po opatreniach ECB)

Zdroj: Macrobond

Európska centrálna banka zároveň od novembra začne s pravidelnými nákupmi cenných papierov (Asset

Purchase Program, APP) v objeme 20 miliárd eur mesačne. Teda s takzvaným kvantitatívnym uvoľňovaním (QE), s

ktorým skončila len v decembri minulého roka. Takéto nákupy znižujú najmä dlhodobé úrokové miery – tie na

dlhopisoch poklesli už počas leta práve v očakávaní krokov z Frankfurtu (viď graf nižšie).

Takzvané QE by malo pokračovať až takmer do obdobia, kedy ECB začne svoje úroky dvíhať. Teda zatiaľ

nešpeficikovanú a možno aj pomerne dlhú dobu. Ak by prišli z ekonomiky Európy ďalšie zlé správy, je možné aj

zvýšenie pomerne nízkeho objemu pravidelných nákupov – v minulosti mesačné maximum dosiahlo až 80 miliárd

eur.

Problémom pokračovania QE je v tom, že čoskoro narazí na strop, ktorý si stanovila samotná ECB. A to maximálny

33%-ný podiel od jedného emitenta. Banka sa k tejto výhrade voči svojej novej politike zatiaľ jasne nevyjadrila, no je

pravdepodobné, že časom bude svoj strop musieť zvýšiť, možno na 50%.

Ani to však dlhodobo nemusí stačiť. Bývalý grécky minister financií Yanis Varufakis napríklad odhaduje, že do roku

2025 môže vďaka pokračujúcim nákupom cenných papierov ECB držať už polovicu celkového verejného i

súkromného dlhu v menovej únii. Ak by banka mala pomocou QE zvládnuť priemernú recesiu rovnako efektívne ako

znižovaním úrokových sadzieb v minulosti (o 3,5 percentuálneho bodu), musela by podľa Oxford Economics na QE

minúť zdroje za 21% HDP. Teda naozaj veľký balík novovytvorených elektronických peňazí.

ECB bude znova každý mesiac nakupovať dlhopisy

Kvantitatívne uvoľňovanie je aj preto

kontroverzné. Nákupom dlhopisov totiž ECB

presúva ich budúce výnosy do súčasnosti, čo

znižuje ich výnosy do splatnosti. Aj preto

napríklad súkromné dôchodky, takzvané anuity,

ponúkané poisťovňami do smrti poistenca,

postupne klesajú. A to nie len v eurozóne. Kým

pred niekoľkými rokmi nasporená suma 10 000

libier zabezpečila penzistovi doživotnú ročnú

rentu vo výške okolo 600 libier, dnes je to už

len okolo 400 libier. Nákupy dlhopisov so

záporným výnosom do splatnosti tiež budú pre

ECB znamenať veľmi pravdepodobné účtovné

straty.

Zdroj: Bloomberg, VÚB Research

-0,4

-0,3

-0,2

-0,1

0

-6

-5

-4

-3

-2

-1

0

v mld. eur v %

PREDPRED POPO

-5

5

15

25

35

45

19

99

20

00

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

16

20

17

20

18

Bank of Japan

ECB

Graf 2: Koľko vládneho dlhu už vykúpili centrálne banky

(%)

4

SEPTEMBER 2019

ECB v rámci balíka opatrení tiež prizvučila, že nízke úrokové sadzby ponechá na dnešných či ešte nižších

úrovniach až kým sa inflácia v eurozóne jasne nevráti k svojmu dvojpercentnému cieľu. Aktuálne dosahuje len

1,0% a aj výhľad na najbližší rok hovorí o úrovniach 0,9 až 1,5%.

Reakcia trhov nebola veľká, lebo banka do veľkej miery len naplnila

očakávania

Odchádzajúci prezident banky Mario Draghi tak do veľkej miery naplnil očakávania finančných trhov o

balíčku podporných opatrení pre európsku ekonomiku – aj keď mnohí očakávali pokles depozitnej sadzby až na -

0,6%. Nižšie ako ECB má dnes depozitnú sadzbu len švajčiarska a dánska centrálna banka (obe -0,75%).

Celková reakcia trhov, ktoré veľkú časť z opatrení do cien premietli už skôr, tak nebola výrazná. Kurz eura sa do

konca tlačovej konferencie ECB oslabil o zhruba 0,7% na 1,093 dolára. Výnosy nemeckých 10-ročných dlhopisov

do splatnosti poklesli o zhruba 7 bázických bodov na -0,65%.

Výraznejšie sa znížili talianske výnosy – avšak veľkú časť z tejto reakcie do ďalšieho dňa aj vymazali. Spready

požadovaných výnosov medzi najbezpečnejšími a rizikovejšími krajinami tak ostali zhruba na rovnako nízkej úrovni

ako pred rozhodovaním ECB. Rozdiel medzi Talianskom a Nemeckom dnes na desaťročnej splatnosti dosahuje

okolo 145 bázických bodov – teda podobnú úroveň, ako v čase pred zasadaním centrálnej banky.

Od novembra do čela Európskej centrálnej banky nastupuje Francúzka Christine Lagardeová. Tá to bude mať

vďaka rozhodnutiam odchádzajúceho prezidenta Maria Draghiho o čosi jednoduchšie - nebude musieť v novej

funkcii v prvých dňoch obhajovať a zavádzať nový (súčasný) podporný balíček. Nie tak krátko potom však aj ju ale

zrejme budú tlačiť pretrvávajúce problémy s nízkou infláciou a rastom.

Fed úroky znížil tiež, dolár však ostáva silný

Po ECB znížil kľúčové úroky aj Americký Federal Reserve System (Fed). Po júli podľa očakávania ďalej

znížil svoje cielené pásmo pre kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov aj v septembri: na 1,75-2,00%. V

jeho komisii pre operácie na voľnom trhu (FOMC) však voči tomuto kroku podobne ako v ECB nepanovala zhoda.

Dvaja zástupcovia boli proti zníženiu sadzieb, jeden za ešte výraznejšie zníženie (o 50 bázických bodov).

Nezávislá centrálna banka tak reaguje na zhoršený výhľad pre americkú ekonomiku vyplývajúci z obchodnej vojny

prezidenta Donalda Trumpa s Čínou. Takáto reakcia jej nezávislosť do istej miery popiera, pretože politici sa môžu

spoľahnúť, že ich negatívne kroky pre ekonomiku bude Fed do veľkej miery kompenzovať.

Dolár sa vďaka už skorším očakávaniam menového uvoľnenia neoslabil, aktuálne sa pohybuje okolo 1,09

EURUSD. Teda na najsilnejšej úrovni od mája 2017, čo zhoršuje cenovú konkurencieschopnosť amerických

exportov.

Výhľad pre menovú politiku v USA na ďalšie obdobie je rozporuplný: kým trhy do budúceho roku očakávajú ďalšie

mierne znižovanie sadzieb, medián menotvorcov Fedu (pozri tzv. Dot chart nižšie) hovorí o stabilite a následnom

raste sadzieb v rokoch 2021 a 2022. Naša materská spoločnosť Intesa Sanpaolo najnovšie očakáva ďalšie

zníženie amerických úrokov o 25 bázických bodov v decembri a potom ich stabilitu.

Graf 3: Dot Chart: odhady vývoja amerických sadzieb

(% p.a.)

Zdroj: NBS, VÚB

Graf 4: Euro sa za ostatný rok oslabilo

(kurz EURUSD)

Zdroj: Macrobond

5

SEPTEMBER 2019

Graf 5: Výnosy 10-ročných dlhopisov išli nadol

(do splatnosti, % p.a.)

Efektívnosť ďalšej stimulácie bude nižšia ako v minulosti

Zdroj: Macrobond

Ani ďalší vývoj úrokov v Európe nie je jasný, keďže v ECB silnejú hlasy proti ďalším neštandardným

opatreniam. Pre nesúhlas s kvantitatívnym uvoľňovaním odišla z funkcie vo výkonnom výbore banky predčasne

Nemka Sabine Lautenschlägerová. Podobne v minulosti z vedenia ECB odišli aj iní nemeckí nominanti: Jürgen

Stark a Jörg Asmussen.

Proti znovu-naštartovaniu QE však boli podľa medializovaných informácií nie len Nemecko, ale aj Francúzsko,

Holandsko či Rakúsko. Napriek tomu naša materská spoločnosť Intesa Sanpaolo očakáva, že ECB ešte pritlačí a

ďalej zníži svoju depozitnú úrokovú sadzbu na -0,6% v marci budúceho roku. Keďže efektívna sadzba na

prebytočné depozitá sa vďaka kompenzačným opatreniam reálne v septembri naopak zvýšila, ďalší pokles o 10

bázických bodov by v porovnaní s doterajším nastavením menovej politiky nemusel mať žiadny veľký stimulačný

účinok.

Efektivita dodatočných opatrení ECB môže byť z hľadiska ich stimulačných vplyvov na ekonomiku eurozóny

všeobecne nižšia ako v minulosti aj podľa iných ekonómov. V dlhovej kríze napríklad QE pomohlo stabilizovať

situáciu s vysokými požadovanými výnosmi dlhopisov niektorých krajín, ale dnes hospodársky rast veľmi

nenaštartuje, myslí si Mohamed El-Arian, šéf veľkého investičného fondu PIMCO. Aj preto, že záporné úrokové

sadzby ohrozujú sektory poisťovníctva a dôchodky. Motivujú tiež k prehnanému naberaniu rizika, čo môže viesť k

finančnej nestabilite. Navyše, úroky sú na dlhodobých splatnostiach extrémne nízko už dnes, čo znamená, že oveľa

nižšie už ísť ani nemôžu (azda len v USA).

Keďže finančné inštitúcie v prostredí rekordne

nízkych úrokov nevidia dostatok investičných

príležitostí v Európe, investovať budú tiež zrejme viac

v zahraničí. Vidno to napríklad v Japonsku, ktoré

západný svet v trende nízkych sadzieb predbieha a

dnes je aj preto najväčším veriteľom voči zahraničiu

na svete (má čisté zahraničné aktíva za 60% HDP).

Odklon investícií do zahraničia platí už dlhšie aj pre

Nemecko, ktoré aj vďaka tomu dosahuje prebytky za

takzvanom bežnom účte platobnej bilancie krajiny.

Nižšie investície doma potom znamenajú aj nižší

budúci hospodársky rast.

To všetko spolu znamená, že aktuálne kolo

uvoľňovania môže svetovej (a najmä európskej)

ekonomike pomôcť len čiastočne. Napokon, nie je ani

priamou úlohou centrálnych bánk prinášať

hospodársky rast (skôr udržiavať infláciu či

zamestnanosť). Táto práca je na samotnej ekonomike

a tiež na politikoch, ktorí ju do veľkej miery regulujú.Menovú politiku môže v podpore dopytu podporiť politika

rozpočtová, avšak len v tých krajinách, ktoré si na to

dopredu vytvorili dostatočný priestor (napríklad v Nemecku,

ako sa aj aktuálne deje). A môžu ju podporiť opatrenia

zvyšujúce motiváciu pracovať, zarábať a tvoriť pridanú

hodnotu s vyššou produktivitou. Teda takzvané štrukturálne

reformy.

Ekonomický sentiment v eurozóne ale v septembri znovu

poklesol, na najnižšiu úroveň od začiatku roka 2015.

Európska ekonomika sa tak v najbližšom období bude

zrejme ďalej potácať medzi nízkym hospodárskym rastom a

stagnáciou. Aktuálny odhad portálu now-casting.com hovorí

o medzištvrťročnom raste o 0,08% v už ukončenom treťom

štvrťroku a o poklese o 0,04% v závere tohto roka. To by

medziročný rast v menovej únii znížilo k úrovni +0,5%.

V budúcom roku by podľa našej materskej spoločnosti

mohol dosiahnuť tiež slabých 0,9%, keďže vplyvy globálnej

neistoty v zahraničnom obchode a zvyšujúcich sa ciel sa do

budúcoročných novembrových amerických prezidentských

volieb zrejme budú ešte prehlbovať.

Graf 6: Sadzby by mohli ísť ešte nižšie

(% p.a.)

-1

0

1

2

3

4

5

2008 2010 2012 2014 2016 2018 2020

Fed - overnight sadzba

ECB - depozitná sadzba

ECB - refinančná sadzba

Zdroj: ECB, Fed, prognóza Intesa Sanpaolo

6

SEPTEMBER 2019

Graf 8: Prehľad ratingov vybraných krajín EÚ

Prognózy znižovali nie len bankári, ale aj ministerstvo financií...

Prehľad dát ostatného mesiaca

...aj preto Moody’s znížila výhľad ratingu Slovenska

Zdroj: Moody’s

Spomalenie hospodárskej dynamiky na Slovensku spomenula ratingová agentúra Moody’s ako jeden z

troch hlavných dôvodov, prečo zhoršila výhľad úverového hodnotenia štátu z pozitívneho na stabilný. Ide o prvé

zhoršenie ratingu SR od roku 2012, kedy Moody’s krajine pridelila dokonca negatívny výhľad. Agentúra sa tak

pridala k ďalším (S&P a Fitch), ktoré majú pre SR tiež stabilný výhľad kreditného ratingu.

Graf 7: Vývoj prognóz rastu HDP na rok 2019 (%)Hospodárske spomalenie z titulu nižšieho zahraničného

dopytu a neistoty v investíciách i súkromnej spotrebe

priemietli do svojich prognóz už všetky dôležité miestne

inštitúcie, vrátane ministerstva financií. Tento rok by tak

slovenská ekonomika mala dosiahnuť rast 2,3-2,8% a

budúci možno ešte o čosi nižší: 2,0 až 2,6% (rozptyl

prognóz miestnych verejných inštitúcií a súkromných bánk).

Okrem iného to tiež znamená, že horšie sa bude dariť aj

verejným financiám. Samotné ministerstvo financií v

aktuálnej prognóze daňových a rozpočtových príjmov

hovorí o výpadku v budúcom roku na úrovni 615 mil. eur

(0,6%) voči očakávaniam z júna. To znamená, že cieľ

vyrovnaného rozpočtu nie len, že nebude dosiahnutý v

tomto roku, ale zrejme nebude platiť ani ako plán pre

budúci rok. Keďže vláda si už na jar zľahčila takzvaný

strednodobý cieľ (MTO) zo štrukturálneho deficitu 0,5% na

1,0% HDP, znamená to, že parlamentu môže do polovice

októbra predstaviť rozpočet na rok 2020 so schodkom

možno 0,5-0,8% HDP v závislosti od jednorazových

opatrení, ktoré sa do štrukturálneho schodku nepočítajú.

Ďalšími dôvodmi, prečo Moody’s Slovensku zhoršila

výhľad pre rating, je absencia „jasných zlepšení v

miestnych inštitúciách“, ktorých kvalita podľa agentúry

zaostáva za krajinami s úverovým hodnotením A1,

napríklad za Českom (viď graf vľavo). Tretím

dôvodom je zhoršovanie dlhodobej udržateľnosti

miestnych verejných financií, ktorá utrpela najmä

ústavným stropom na dôchodkový vek, ale aj

nedodržiavaním vlastných a európskych rozpočtových

cieľov vyrovnaného rozpočtu.

Spomínaná ČR je hodnotení Moody’s o stupeň vyššie

ako Slovensko a má aj naďalej pozitívny výhľad.

Poľsko sa nachádza na rovnakej úrovni ako

Slovensko s rovnako stabilným výhľadom a Maďarsko

je hodnotené len známkou Baa3 tiež so stabilným

výhľadom.

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

VÚB

bankoví analytici

NBS

MinFin

A2

A1

A3

Aaa

Aa2

Aa3

Aa1

Baa1

Baa2Baa3

B1

Takýto návrh rozpočtu by s najväčšou pravdepodobnosťou znovu nespĺňal európske pravidlo o maximálnom raste

výdavkov, no napriek tomu by mohol v novembri prejsť pomerne benevolentným hodnotením zo strany Európskej

komisie. Nová vláda tak po februárových voľbách zdedí verejné financie stále nevyrovnané. A taktiež zadlženie,

ktoré bude atakovať dolnú hranicu dlhovej brzdy (tento rok 48 a budúci 47% HDP). To jej bude komplikovať prácu v

prípade ďalšieho zhoršenia ekonomiky, ktoré by si mohlo vyžadovať aj podporu zo strany verejných rozpočtov.

...

7

SEPTEMBER 2019

Makroekonomické indikátory a prognózy

Tento materiál je pripravovaný odborom: Ekonomické analýzy, VÚB banka

Hlavný ekonóm Makroekonóm

Zdenko Štefanides +421 2 5055 2567 zstefanides@vub.sk Michal Lehuta +421 2 5055 2812 mlehuta1@vub.sk

Predaj

Lukáš Žitný +421 2 5055 9650

Róbert Jaselský +421 2 5055 9630

Zuzana Šikulová +421 2 5055 9620

Martin Lenko +421 2 5055 9595

Lenka Dvorská +421 2 5055 9610

Gabriela Gabarová +421 2 5055 9200

Tento materiál bol pripravený VÚB bankou. Informácie a názory boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak VUB banka neposkytuje záruku za ich úplnosť a správnosť. Táto

správa bola pripravená len na informačné účely a nie je určená ako ponuka alebo solicitácia na predaj alebo kúpu ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo

publikovaný len s menom VÚB banka. Nemal by byť pokladaný za náhradu za vlastný úsudok. VÚB banka alebo ktorákoľvek iná osoba spojená s ňou môže využiť akýkoľvek materiál a/alebo informácie, na

ktorých je tento materiál založený bez predošlého zverejnenia rovnakých materiálov a informácii pre klientov. VÚB banka a/alebo osoby s ňou spojené môžu mať z času na čas dlhé alebo krátke pozície vo

vyššie zmienených finančných produktoch.

2017 2018 4Q18 1Q19 2Q19 VI.19 VII.19 VIII.19 2019 2020

HDP

Reálny HDP r/r % rast 3,2 4,1 3,6 3,7 2,0 - - - 2,6 2,6

Nominálny HDP r/r % rast 4,5 6,3 5,3 6,7 4,7 - - - 5,1 4,9

Spotreba domácností r/r % rast 3,5 3,0 3,4 1,0 1,9 - - - 1,9 2,4

Spotreba verejnej správy r/r % rast 1,7 1,9 3,8 1,5 4,2 - - - 2,6 2,2

Tvorba hrubého fixného kapitálu r/r % rast 3,4 6,8 9,0 2,1 -3,8 - - - 0,8 2,5

Vývoz r/r % rast 5,9 4,8 4,7 7,2 -1,9 - - - 1,9 4,3

Dovoz r/r % rast 5,3 5,3 7,8 6,4 0,8 - - - 2,7 4,0

Inflácia

CPI r/r % rast 1,3 2,5 2,2 2,4 2,5 2,6 2,9 2,8 2,6 2,3

HICP r/r % rast 1,4 2,5 2,1 2,4 2,6 2,7 3,0 3,0 2,6 2,3

Jadrový CPI r/r % rast 2,1 2,8 2,2 2,1 2,1 2,2 2,5 2,4 2,1 2,1

PPI r/r % rast 1,9 5,2 5,8 3,9 3,6 2,8 2,1 2,0 2,8 1,8

Vonkajšia bilancia

Bilancia zahr. obchodu - kumulatívna mln. EUR 3051 2481 2460 995 1336 1336 1225 - 1350 1810

12M Obchodná bilancia / HDP % 3,6 2,8 2,8 3,0 2,1 2,1 1,9 - 1,4 1,8

Vývoz r/r % rast 6,7 6,7 5,2 8,6 -1,3 -7,3 -2,3 - 1,3 4,2

Dovoz r/r % rast 8,0 7,8 9,2 7,4 2,5 -5,2 0,5 - 2,8 3,7

Trh práce

Miera nezamestnanosti priemer 7,1 5,4 5,1 5,2 5,0 5,0 5,0 5,0 5,0 4,9

Miera nezamestnanosti (VZPS) priemer 8,1 6,6 6,1 5,8 5,7 - - - 5,7 5,6

Hrubá mesačná mzda EUR priemer 954 1013 1101 1023 1101 - - - 1 083 1 157

Nominálna mesačná mzda r/r % rast 4,4 6,2 5,8 7,1 9,7 - - - 6,9 5,1

Reálna mesačná mzda r/r % rast 3,1 3,6 3,5 4,6 7,0 - - - 4,2 2,7

Produkcia, tržby a sentiment

Priemyselná produkcia r/r % 4,3 3,9 4,6 6,7 3,2 -1,9 2,8 - 2,7 3,1

Stavebná produkcia r/r % 2,0 9,0 8,7 -0,4 -1,8 -3,7 -7,0 - -0,3 3,0

Maloobchodné tržby r/r % 5,8 3,7 4,0 0,9 -0,4 -0,4 -0,9 - 0,8 2,5

Indikátor ekonomického sentimentu body, priemer 103,0 99,9 97,6 98,1 95,7 94,9 95,3 96,6 - -

Úrokové sadzby

ECB refinančná sadzba koniec obdobia 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

3M EURIBOR koniec obdobia -0,33 -0,31 -0,31 -0,31 -0,35 -0,35 -0,38 -0,43 -0,48 -0,57

1R EURIBOR koniec obdobia -0,19 -0,12 -0,12 -0,11 -0,21 -0,21 -0,30 -0,43 -0,48 -0,58

Výnos 10R SK štátneho dlhopisu koniec obdobia 0,81 0,79 0,79 0,57 0,15 0,15 -0,11 -0,45 -0,30 0,05

Výnos 10R DE štátneho dlhopisu koniec obdobia 0,43 0,24 0,24 -0,07 -0,33 -0,33 -0,44 -0,70 -0,70 -0,40

Výmenný kurz

EUR/USD koniec obdobia 1,201 1,145 1,145 1,122 1,137 1,137 1,108 1,098 1,122 1,159

EUR/USD priemer 1,130 1,181 1,141 1,136 1,124 1,129 1,121 1,112 1,121 1,146

Rozpočtová politika

Bilancia verejných financií, 12 M % HDP -0,8 -0,7 -0,7 -0,7 - - - - -1,1 -1,3

Dlh verejnej správy % HDP 51,5 48,9 48,9 48,9 - - - - 48,2 47,5

Zdroj: NBS, ŠÚ SR, Eurostat, ÚPSVaR, VÚB banka, Intesa Sanpaolo