VEREJNOPRÁVNE VYSIELANIE A JEHO VPLYV NA KULTÚRNE … · 2 ABSTRAKT TURČANOVÁ, Nina. Verejnoprávne vysielanie a jeho vplyv na kultúrne hodnoty poslucháča. [diplomová práca]

FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Katedra žurnalistiky

Nina Turčanová

VEREJNOPRÁVNE VYSIELANIE

A JEHO VPLYV NA KULTÚRNE HODNOTY POSLUCHÁČA

Diplomová práca

Vedúca diplomovej práce: PhDr. Viera Lehoczká, PhD.

Bratislava 2008

2

ABSTRAKT

TURČANOVÁ, Nina. Verejnoprávne vysielanie a jeho vplyv na kultúrne hodnoty

poslucháča. [diplomová práca] Univerzita Komenského. Filozofická fakulta. Katedra

žurnalistiky. Vedúca diplomovej práce: PhDr. – Viera Lehoczká, PhD. Stupeň odbornej

kvalifikácie: Magisterka. – Bratislava: FiF UK, 2008.

Slovenský rozhlas mal v roku 2007 osemdesiate výročie vzniku. Počas celého

obdobia svojej existencie formoval, vzdelával a bol spoľahlivým radcom miliónov

domácností v životoch dvoch generácií Slovákov. Jeho postavenie vo svete informácií

prešlo od pozície informačného vodcu, ktorý oslabil mediálnu vládu tlače, a hoci jeho

technologické prvenstvo onedlho prevzala televízia, v súčasnosti internet, rozhlas je stále

nenahraditeľným mediálnym prostriedkom masových médií. Jeho doterajšie pôsobenie má

podiel na formovaní kultúrnych hodnôt obyvateľstva, ale vďaka historickému archívu bude

vplyvným informačným zdrojom aj pre ďalšie generácie.

Diplomová práca skúma inštitúciu Slovenského rozhlasu v procese transformácie po

roku 1989 až do jeho dnešnej podoby. Na dotvorenie celkového obrazu je Slovenský

rozhlas v práci porovnávaný aj v kontexte verejnoprávneho vysielania krajín Vyšehradskej

skupiny. Slovenský rozhlas je zdrojom autentických záznamov z politického, kultúrneho,

náboženského, umeleckého a športového diania na Slovensku. Jeho kultúrne vplyvy sú

nenahraditeľnou zložkou v spoločenskom živote.

Kľúčové slová: Verejnoprávny rozhlas. Verejná služba. Slovenský rozhlas. Udržateľnosť

verejnoprávneho vysielania. Rozhlas. Kultúra v rozhlase. Kultúra vysielania.

Transformácia médií vo východnej Európe. Sloboda médií po roku 1989.

3

ABSTRACT

TURČANOVÁ, Nina. Public broadcasting and its influences on cultural value of the

audience.. [the thesis] Comenius University in Bratislava. Faculty of Arts; Department of

Journalism. – Consultant of thesis: PhDr. Viera Lehoczká, PhD. – Degree: Mgr. –

Bratislava: FiF UK, 2008.

The Slovak radio celebrated 80th anniversary in 2007. During all its existence it has

been forming and educating and has been reliable advisor for two generations of Slovaks.

His place in the world of information had changed from the information leader which

reduced the medial rule of government. And even thought that the technical leadership had

been soon taken away by television, currently by the internet, radio still is irreplaceable

mass media. Its activities till nowadays have had great contribution to forming cultural

values of people. Thanks to archive the radio will be powerful resource of information for

next generations.

The master‘s thesis examines the institution of Slovak Radio during the process of

transformation after 1989 till its today’s form. For achieving complex view the Slovak

Radio is being compared with the public broadcasting of Visegrad group countries.

The Slovak Radio serves as a source of authentic recordings of political, cultural, religious,

artistic and sports events in Slovakia. Its cultural influence is irreplaceable part of social life

of the country.

Key terms: Public Broadcasting. Public service. Slovenský rozhlas. Sustainability of public

broadcasting. Radio. Culture in radio. Culture of broadcasting. Transformation of the media

in eastern Europe. Freedom in media after 1989.

4

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Nina Turčanová čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu

vypracovala samostatne. Použitú literatúru a zdroje uvádzam v bibliografických odkazoch.

V Bratislave, 21. 4. 2008

5

POĎAKOVANIE:

Ďakujem vedúcej diplomovej práce doc. PhDr. Viere Lehoczkej, PhD, za odbornú

pomoc, spoluprácu a potrebné rady pri zhromažďovaní informácií a spracovávaní

diplomovej práce. Zároveň sa chcem poďakovať všetkým, ktorí mi boli nápomocní pri jej

príprave, konkrétne Mgr. Ivanovi Sečíkovi CSc., za dodanie mnohých relevantných

podkladov a Ing. Róbertovi Oravcovi, vďaka ktorému som mohla porozumieť súvislostiam

ohľadne digitalizácie.

6

PREDHOVOR:

Rozhlas ako sprostredkovateľ informácií, inšpirácie, ale aj zábavy je z percepčného

hľadiska jednoduchý mediálny model, pretože človeka zamestnáva iba sluchovo.

Rozhlasové vysielanie sa dá prijímať pri rozličných činnostiach, technicky je veľmi

nenáročné. Verejnoprávne vysielanie a jeho vplyv na kultúrne hodnoty poslucháča sú

a ostanú nesporné za predpokladu, že sa nevzdá úlohy balansovať na hranách hodnoty

informácie a jej pútavosti, náročnosti verzus prístupnosti.

Na Slovensku máme v čase písania tejto práce podľa Ministerstva kultúry SR osem

celoplošných súkromných rádií a cca dvadsaťdva súkromných rádií s malým plošným

dosahom.1 K východiskám písania tejto práce a voľby témy patrí kultúrny význam

verejnoprávneho rozhlasu v tomto mediálnom prostredí. Motiváciou voľby témy bola vízia

kultúrnych hodnôt, ktorých je Slovenský rozhlas nositeľom. Cieľom diplomovej práce bolo

hľadanie súvislostí a príbuzností verejnoprávneho rozhlasu na Slovensku a zahraničných

verejnoprávnych rádií. V porovnaní so zámerom diplomového projektu sa vypracované

kapitoly v zahraničnom kontexte fokusujú na krajiny Vyšehradskej skupiny. V súvislostí so

Slovenským rozhlasom je porovnanie situácie týchto krajín zaujímavé, pre naše členstvo

v skupine V4, ale hlavne pre príbuzný reťazec porevolučných udalostí, ktoré formovali

vývoj spoločnosti v týchto krajinách.

Práca je rozdelená na päť kapitol, úvodom sa venuje slobode a ne/závislosti

spoločnosti a v nej pôsobiacich médií, v historickom kontexte vysvetľuje relativitu týchto

pojmov a analyzuje jej dôsledky. Jadro práce skúma vývoj spoločenských hodnôt

a prostriedky jeho ovplyvňovania prostredníctvom verejnoprávneho rozhlasového

vysielania. Práca ďalej skúma kultúrne korelácie medzi verejnoprávnym rozhlasom a jeho

publikom. V závere práce je náčrt nových medzníkov a technologických prostriedkov,

ktoré Slovenský rozhlas pre lepšie šírenie svojho posolstva aktuálne využíva.

1 Zoznam držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie z roku 2006 - aktualizovaný [on-line]

7

OBSAH:

ÚVOD

1. „SLOBODA A NEZÁVISLOSŤ“ VEREJNOPRÁVNEHO ROZHLASU

1.1 Rozhlasové vysielanie s historickým míľnikom v roku 1989

1.2 Duálny systém a jeho tretí pilier

1.3 Transformácia verejnoprávnych rádií

1.4 Ekonomická sloboda

1.5 Verejnoprávne vysielanie ostatných krajín V4

1.5.1 Porevolučné roky

1.5.2 Úvod do výskumu Vývojových trendov publika členov EBU

1.5.3 Výsledky výskumu v strednej a východnej Európe

2 KULTÚRA VYSIELANIA, KULTÚRA V MÉDIÁCH

2.1 Potreba bezúhonnosti v mediálnej kultúre

2.2 Kultúra slobody

3. PROGRAM AKO ZÁKLAD FORMOVANIA

3.1 Prostriedky vplyvu

4. VÝVOJ HODNÔT ZA POSLEDNÉ DESAŤROČIA

4.1 Hodnoty predstavuje poslucháč

4.2 Návrhy programových zmien

5. NOVÁ VLNA TECHNOLOGICKEJ REVOLÚCIE

5.1.1. Podcasting

5.1.2 Využitie podcastingu

5.1.3. Podcasting a multimédiá v praxi

5.2 Digitalizácia

ZÁVER

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

PRÍLOHA č. 1

PRÍLOHA č. 2

PRÍLOHA č. 3

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

8

ÚVOD

„Múdrosť vonku na uliciach volá, na námestiach svoj hlas pozdvíha, na rušných

nárožiach hlasno vykrikuje a v priechode mestskej brány preslov má.“

Kráľ Šalamún

Verejné priestranstvá boli v minulosti miestami stretnutí, mestský hlásnik, pouliční

herci či drobní trhovníci na námestiach vytvárali prvopočiatky (davovej) masovej

komunikácie. Aj po takmer troch tisíckach rokov možno v týchto slovách nájsť pravdu.

Múdrosť plynie s informáciou, komunikácia spúšťa interakciu, ktorá tvorí inšpiráciu. Dnes,

keď už skutočne žijeme masmediálnu dobu, prijímajú davy informácie spoločne, hoci sa

pritom môžu nachádzať na najrôznejších kútoch sveta. Celá planéta je zahalená v

neviditeľnej sieti elektromagnetického žiarenia, vďaka ktorému sa vieme dorozumievať,

alebo jednostranne prijímať informácie a duchovne tak rásť.

Verejnoprávny rozhlas je mediálna inštitúcia, ktorej základným poslaním je plnenie

verejnej služby v rozhlasovom éteri. Jeho spoločenská zodpovednosť pramení v úlohe

rozvíjať kultúrnu identitu a úroveň poslucháčov širokým sprostredkúvaním kultúrnych

hodnôt. Verejnoprávne vysielanie má moc vzdelávať, vychovávať a pozitívne vplývať na

vývoj poslucháčskej verejnosti, čo vedie k upevňovaniu a stabilite morálky a etiky

v spoločnosti. Vytváraním pestrej škály programov prispieva k napĺňaniu kultúrneho

a umeleckého cítenia poslucháčov. Popri mapovaní domácej kultúry, jej tradícií a trendov

má za cieľ pravdivo inšpirovať a oboznamovať poslucháčsku verejnosť s cudzími

kultúrami, či už blízkych alebo vzdialených krajín. Verejnoprávny rozhlas u nás,

Slovenský rozhlas, je na rozdiel od súkromných rádií gigantická inštitúcia, ktorú pre jej

široký záber nemožno so súkromnými rádiovými stanicami porovnávať. Jeho úlohou totiž

nie je naplnenie vysielania jedného, ale šiestich okruhov, z ktorých jeden (Rádio Regina)

zas vysiela rozdielne pre tri slovenské regióny a druhý (Rádio Slovakia Internatoinal)

vysiela viacjazyčne. Okrem vysielania organizuje Slovenský rozhlas verejné nahrávky,

výstavy, či koncerty, združuje Detský spevácky zbor a Symfonický orchester SRo, navyše

9

má k dispozícii vlastné vydavateľstvo. Udržanie inštitúcie verejnoprávneho rozhlasu s takto

gigantickým záberom bolo v rodiacom sa kapitalizme deväťdesiatych rokov veľmi zložité.

Problémom s trvalým udržaním systému verejnoprávneho vysielania čelili aj ďalšie

krajiny, v ktorých prebehla v roku 1989 revolúcia, režim sa zmenil k postupne rozvíjajúcej

sa demokracii. Počas porevolučných rokov sa krajiny V4 zmietali v sérii spoločenských

zmien, ktorými našu spoločnosť práve inštitúcie ako Slovenský rozhlas väčšinou

spoľahlivo sprevádzali a poskytovaným programom boli spoločensky nápomocné.

Slovenský rozhlas má výnimočnú devízu, pre verejnosť je najdôveryhodnejšou inštitúciou

na Slovensku, ďaleko pred ktorýmkoľvek ministerstvom, políciou či armádou. Na

Slovensku, ale aj v Čechách, Poľsku alebo Maďarsku sa spoločnosť nepripravene ocitla

pod prúdom komerčných vplyvov, začala sa tu rozpínať populárna kultúra a ľudia žijúci

dlhé roky v tradičných stereotypoch odrazu cez tento „oblak po boome“ nedovideli na

trvalé duchovné hodnoty. Nech už sa totiž zvyšné médiá snažia informovať viac alebo

menej mienkotvorne, či konzervatívne, ich objektivita a precíznosť je ohraničená limitmi

trhovej ekonomiky. Práve v prostredí plnom povrchných komerčných vplyvov je pôsobenie

verejnoprávnych médií nesmierne dôležité. Je tu čas, kedy médiá nasadzujú obraz

neviazanej zábavy na všetky možné spôsoby. Niet sa čo čudovať, keď najčastejšou

manažérskou stratégiou je „dať ľuďom to, čo chcú“. Čo teda ľudia chcú? Odpoveďou, ktorá

zrejme nikoho obzvlášť neprekvapí sú výskumy najvyhľadávanejších slov internetu. Vo

všetkých krajinách sa štandardne v top20 objavujú slová, ktoré bodujú aj v top 20-ke

slovenského vyhľadávača www.zoznam.sk,, ktorý ich prehľad naposledy zverejnil za rok

2005. Sú nimi: 1. – superstar, 2. – horoskop, 3. – pokec, 4. – práca, 5. – sex, 6. – autobazár,

7. – horoskopy, 8. – recepty, 9. – mapy, 10. – slovník, 11. – erotika, 12. –pohľadnice, 13. –

reality, 14. – nábytok, 15. – ŠTB, 16. – porno, 17. – Bratislava, 18. – cestovné kancelárie,

19. – inzercia, 20. – azet.2 Žiadostivosť, závisť, agresivita. To všetko v človeku prudko

rastie pri pohľade na obrazovku, do magazínov, či pri počúvaní komerčných rádií. Trend,

v ktorom médiá bezhlavo sýtia „najnižšie ľudské pudy“, je výzvou práve pre inštitúcie ako

verejnoprávny rozhlas. Proti argumentu, že dnešný človek je unavený a potrebuje bezduchý

relax, stojí Slovenský rozhlas s umnou selekciou vysielaných tém.

2 Zverejnenie najvyhľadávanejších slov, Dostupné na internete: http://www.media.zoznam.sk/?a=6&s=135 [cit. 2008-04-21]

10

1. „SLOBODA A NEZÁVISLOSŤ“ VEREJNOPRÁVNEHO

ROZHLASU

1.1 Rozhlasové vysielanie s historickým míľnikom v roku 1989

Od zavedenia rozhlasového vysielania na území bývalého Československa v roku

1923 v (štúdio v Bratislave vzniklo až 3. augusta 1926)3 tu až do nežnej revolúcie (1989)

pôsobil jediný rozhlasový subjekt – Československý rozhlas s ústredím v Prahe a ďalšími

štúdiami v Brne a v Bratislave, kde zároveň sídlilo ústredie pre Slovenské vysielanie. „Už

v priebehu novembrových udalostí r. 1989 bolo zrejmé, že Československý rozhlas sa na

Slovensku vymkol spod politickej kontroly Komunistickej strany Slovenska. Formálne síce

fungoval ako štátna inštitúcia riadená pod politickou kuratelou KSS, reálne však niesli

zodpovednosť za vysielaný program spravidla noví šéfredaktori a často redaktori,

moderátori. Spoločenský systém sa zrútil, nové podmienky si vyžiadali zmeny v legislatívnej

oblasti, ktoré by zbavili Československý rozhlas na Slovensku monopolu na rozhlasové

vysielanie a umožnili aj novým subjektom pridať sa k rozhlasovým vysielateľom.4“ Po roku

1989 vyvstala v kruhoch verejnoprávnych inštitúcií na Slovensku, v Čechách, Poľsku ako

aj v Maďarsku nezávisle od seba otázka riešenia mediálneho systému v novo nastolených

podmienkach. V bývalej ČSFR bol systém duálneho vysielania stanovený zákonom č.

468/1991 Sb.

„Vznik duálneho systému v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania bol aj

dôsledkom významných spoločenských zmien ako: erózia tradičných občianskych hodnôt

a konvencií, individualizácia pluralizácia spôsobu života, pokles významu ideológií

a podobne.“5

Ako Sükösd vo svojej štúdii demokratickej transformácie správne poznamenáva, že

skúmanie a posudzovanie dopadu dramatických udalostí z roku 1989-90 na masové médiá,

ako aj vývoja neskoršej demokratizácie strednej a východnej Európy si predovšetkým

3 CHUDINOVÁ, E. - LEHOCZKÁ, V. Fenomén Rozhlasu v systéme masmédií, s. 155 4 Ref. 3, s.99 5 BENKOVIČOVÁ, D. Regionálne a lokálne elektronické médiá, Otázky žurnalistiky, s. 203

11

vyžaduje uvedomenie si a pochopenie situácie, ktorú mali dovtedy médiá pod vládou

komunistickej strany.6 Do tejto doby nielen médiá, ale celá spoločnosť podliehala kontrole

politickej elity a hoci po páde železnej opony nastalo okamžité formálne uvoľnenie,

transformácia k demokracii si žiadala oveľa dlhšie obdobie. Spočiatku bolo pre

jednotlivcov nesmierne obtiažne prelomiť bariéry strachu a nedôvery, či už v súkromí,

alebo profesionálnom živote. Západná Európa a Spojené Štáty Americké poskytli okamžite

rôzne cezhranične financované programy zamerané na pomoc pri decentralizácii.

Na preklenutie doby potrebnej na vybudovanie slobodného duálneho systému

v krajinách posttotalitného režimu tu so svojím vysielaním zotrvala Slobodná Európa. Na

území krajín V4 napokon pôsobila od roku 1951 do 30. januára 2004. Zmyslom jej

vysielania bolo šíriť pravdivé informácie v éteri aj za cenu ich nepohodlnosti. Do roku

1989 bol mediálny systém kompletne centralizovaný a závislý na komunistickej strane,

sloboda prejavu bola iba fikciou. Cenzori mali právo zabrániť odvysielaniu akéhokoľvek

programu a presadiť zmeny vo vysielaní alebo vysielanie úplne zrušiť, bez potreby

akéhokoľvek vysvetlenia ak toto vysielanie pokladali za nebezpečné pre stranu.7 Počúvanie

tejto rozhlasovej stanice bolo v komunistických krajinách oficiálne neprípustné, signál bol

rušený no poslucháčska základňa bola mimoriadne silná. „Podľa jednotlivých krajín,

postihnutých totalitou, vznikali po československom servise aj ďalšie jazykové sekcie, až sa

vysielanie rozšírilo do väčšiny krajín a republík sovietskeho impéria.8“ Slobodná Európa

bola založená ako súkromná nezisková inštitúcia pod hlavičkou United States Information

Agency (USAI) financovaná zo zdrojov americkej vlády a dobrovoľných príspevkov

amerických občanov. O redakčné spracovanie sa starali disidenti a exilanti (z celkovo troch

exilových vĺn: 1945, 1948 a 1968-69). Pod krycími menami, aby tak zaistili bezpečie

a anonymitu rodinných príslušníkov, ktorí ostali v ČSFR, vysielali politické, náboženské

a umelecké programy. Vysielanie sa až do roku 1995 uskutočňovalo z Mníchova, neskôr

z Prahy v 23 jazykoch pre krajiny jedenástich časových zón: Arménsko, Azerbajdžan,

Bielorusko, Bosnu a Hercegovinu, Bulharsko, Chorvátsko, Českú republiku, Estónsko,

Gruzínsko, Kazachstan, Kirgistan, Litvu, Lotyšsko, Moldavsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko,

6 SÜKÖSD, Miklós. Democratic Transformation and the Mass Media in Hungary: From Stalinism to Democratic Consolidation, s. 122 [on-line] 7 KROUPA, V. - LENGYEL, M. - NAUMANN, J. - VOZÁR, J. a i. Media Systems (Country Reports), s. 323 8 SLOBODNÁ EURÓPA 1951-2003 (rozhlasový prepis) [on-line]

12

Slovensko, Tadžikistan, Turkmenistan, Ukrajinu a Uzbekistan9. Popri vysielaní slobodnej

Európy mala na našom území silný mediálny vplyv hlavne vysielačka „Biela Légia“,

umiestnená vo vile veliteľa amerických vojsk v Rakúsku, neďaleko hraníc. Keďže stanica

Biela Légia vysielala jednu až dve hodiny denne celkom čerstvé informácie od neustále

prichádzajúcich nových žiadateľov o azyl, vytvárala v ČSFR dojem, že vysiela priamo

z územia federatívnej republiky.10

Centrum nezávislej žurnalistiky (The Independent Journalism Foundation – IJF)

začalo svoje pôsobenie ako mimovládna organizácia v roku 1991 pod zakladateľskou

záštitou Jamesa L. Greenfielda (N.Y.Times). Z krajín V4 založilo IJF svoje centrá v Prahe

(1991), Bratislave (1993) a v Budapešti (1994). Prostredníctvom medzinárodných

workshopov, tréningov, stáží a seminárov, novinárom a študentom žurnalistiky okamžite

vznikala šanca adaptovať sa v modernom svete médií a ich širších vzťahov ako napríklad

Public Relations (vzťahy s verejnosťou).

Krajiny V4, Poľsko, Slovensko, Česká republika a Maďarsko, sú historicky úzko

späté a zmena režimov ich zasiahla súbežne s celou škálou sprievodných politických,

ekonomických a spoločenských dôsledkov. Poľsko je spomedzi krajín V4 najväčšie

s počtom obyvateľov 38.5 miliónov11. Prelom režimov priniesol okrem všadeprítomného

chaosu do krajín infláciu, preto bola nutná zahraničná podpora. V Poľsku nastala výrazná

pomoc zo strany zahraničných donorov a pomohla v transformácii za podpory Francúzska,

Talianska, Švajčiarska, Nórska, Nemecka a ďalších zaangažovaných krajín.12 Pomoc misie

United States Information Agency (USIA) priniesla do krajiny dokopy viac než 960 mil.

USD, pričom na projekt venovaný budovaniu nezávislosti médií sa tu medzi rokmi 1992

a 1995 prefinancovalo 1 599 000 mil. USD.13 Podpore nezávislosti žurnalistiky v krajinách

V4 sa zo strany zahraničia venovalo množstvo úsilia a prostriedkov, spoločným záujmom

bolo transformovať médiá čo najrýchlejšie k funkčnému duálnemu systému. Na Slovensku

sa zákonom č. 468/1991 Z. z. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania,

začali vytvárať podmienky pre vznik duálneho systému, ktorý spôsobil zníženie príjmov z

9 SKARLANTOVÁ, P. Bezpečnostní opatření ve Svobodné Evropě výrazně omezila přístup externích uživatelů do její knihovny. [on-line] 10 Ref. 8, [on-line] 11 Demographics of Europe, wikipedia, [on-line] 12 GOBAN-KLAS, T. Politics versus the media in Poland: A game without rules in Journal of Communist Studies and Transition Politics, [on-line] 13 List of Projects in USAID Mission to Poland , [on-line]

13

reklamy práve vo verejnoprávnych médiách14. Tento zákon bol prvým svojho druhu

v strednej a východnej Európe. Stanovil rozhlasové vysielanie na Slovensku v dvoch

rovinách, verejnoprávne (vysielateľ zo zákona) a súkromné rozhlasové vysielanie

s oprávnením vysielať na základe licencie.15

1.2 Duálny systém a jeho tretí pilier

Médiá sú s publikom vo vzájomnej väzbe, no záujmová viazanosť sa tu pre médiá

nekončí. „Podstatou vysvetlenia komplexného systému väzieb medzi spoločenskými

inštitúciami, mediálnym systémom a publikom je dvojsmerný charakter závislosti:

jednotlivci, skupiny, sociálne skupiny a celé spoločenstvá sú závislé na médiách, médiá sú

však tiež závislé a to na zdrojoch, ktoré ovládajú iní. Ak si teda médiá chcú udržať závislosť

iných na sebe, musia sa vyrovnávať s tým, ako sami závisia predovšetkým na politickom

systéme (určuje legislatívny rámec jednania média) a ekonomickom systéme (určuje

pravidlá pre dosahovanie zisku).“16 Prechod k duálnemu systému vo východoeurópskom

regióne znamenal vývin nových vzťahov medzi médiami a verejnosťou. V rozhlase sa

mohol poslucháč odrazu rozhodnúť, ktorú frekvenciu si nastaví a aké rádio bude počúvať.

Z toho plynúca dôvera vytvárala záväzok, ktorý bol navyše motivovaný aj ekonomicky.

Vytvorila sa akási nová závislosť medzi poslucháčom, médiom a reklamným inzerentom.

Reifová nazýva tento jav „asimiláciou záujmov zdroja a média“.

Demonopolizácia médií viedla ku vzniku duálneho systému, v ktorom sa začali

médiá vyhraňovať podľa formátovo stanovenej cieľovej skupiny. Mediálna členitosť

priniesla polaritu záujmov, ale zároveň vhodné podmienky pre dokonalejšiu informovanosť

na základe voľby informačného kanálu podľa individuálneho záujmu verejnosti. Vznikom

agentúr pre Public Relations navyše médiá dostali nový informačný zdrojový tok, ktorého

prínos sa však museli naučiť prísne regulovať a selektovať informácie podľa záujmov

publika.

14 1. Analýza súčasného stavu, MK SR [on-line] 15 Ref. 3, s. 100 – 101 16 REIFOVÁ, I. Slovník mediálnej komunikácie,, s. 23

14

Po revolúcii (1989), u nás známej aj ako ‚nežnej’, médiá ako prvé na novú situáciu

reagovali, stáli pri zrode väčšiny historických revolučných a porevolučných udalostí.

Slovenský rozhlas sa počas revolúcie vymkol spod kontroly Komunistickej strany

Slovenska a s novou mediálnou situáciou sa začal pripravovať na zmenu mediálneho

prostredia.17 Revolúcia mala v Československu ďalší prívlastok: ‚študentská’, pretože pri

jej zrode boli spočiatku prevažne mladí búriaci sa študenti. Časť bratislavských študentov z

internátneho rozhlasového štúdia Tlis mala v rodiacom sa mediálnom prostredí vážny

záujem získať frekvenciu a vytvoriť vlastné rádio. Predstava komunitného rádia s vekovo

mladou no vysokoškolsky vzdelanou cieľovou skupinou a orientácia k alternatívnej hudbe

a avantgarde boli predpoklady pre vtedy ešte neznámy „tretí pilier duálneho systému“.

V júni roku 1990 začalo na Slovensku vysielať prvé súkromné rádio - Fun Rádio,

ktoré zatiaľ síce nemalo od štátu pridelenú licenciu, no smelo vysielať na tzv. výnimku.

Pôvodnou obsahovou náplňou FUN Rádia bola podpora študentských aktivít, pretože

spočiatku tvorili tím rádia výlučne študenti. Šanca vysielať profesionálne lákala časť

členov z internátneho rádia TLIS natoľko, že sa vzdali pôvodných ambícií a rozhodli sa pod

hlavičkou FUN Rádia napĺňať programovú štruktúru komerčného charakteru podľa

francúzskeho vzoru.

V Roku 1991 získalo licencie pre súkromné rozhlasové vysielanie dokopy 12

právnických osôb, z čoho 10 pridelené licencie využilo, a popri zlomkovej produkcii

chránených programov (náboženské programy, programy pre deti a mládež, kultúrne

programy) boli Radou pre rozhlasové a televízne vysielanie označené za typ EHR –

European Hit Radio, s prezentáciou populárnej hudby doplnenej bleskovými správami.18

Časť študentskej iniciatívy však predsa len zotrvala vo svojom snažení a kolaboráciou

s pražskými a viedenskými ‚kolegami‘ (v týchto mestách prebiehali obdobné procesy) sa

im do leta 1991 podarilo zostaviť pirátske štúdio schopné vysielať na frekvencii 100,3

MHz. Nakoniec bol pre duálne vysielanie schválený zákon č. 294/1992 Z. z., Rada RTV

bola poverená udeľovaním licencií, ktoré podpisoval minister kultúry,19 študenti

získali licenciu na vysielanie a podarilo sa im vybaviť aj priestory v starom Artfóre. 1. mája

17 Ref. 3, s. 99 18 Ref. 3, s. 123 19 Ref. 3, s. 122

15

1993 začalo Rádio Ragtime vysielať spolu s univerzitným Rádiom Zóna z priestorov

Katedry žurnalistiky na Štúrovej ulici. Programový formát Rádia Ragtime tvorilo aj

spravodajstvo, no hlavný podiel hovoreného slova bol venovaný publicistike. Vznikali tu

literárne relácie, umelecké profily, rozhovory a v tejto súvislosti nemožno opomenúť

hlavne hudobno-literárne večery v divadle STOKA.20 Rádio Ragtime narazilo na finančné

problémy, kvôli ktorým neskôr úplne zaniklo.21

Hlavnou príčinou stroskotania tohto kultúrne hodnotného média bola jeho, v

duálnom systéme prirodzená, klasifikácia ‚súkromné rádio’, ktorá je však dodnes chápaná

v úzkej spojitosti s jej komerčným významom. Slovník mediálnej komunikácie z roku 2004

však tento omyl jasne vyvracia – „súkromné médiá → médiá zriadené ako súkromné

spoločnosti, a to buď s cieľom vytvárať zisk, alebo s cieľom poskytovať skupine, segmentu

spoločnosti, či spoločnosti ako celku nejakú službu (súkromné neziskové médiá)“22. „Aj

keď je odbúranie štátneho monopolu na prevádzku médií veľkým príspevkom k demokracii,

stále to ešte nestačí. Aj keď existujú rádiá rôznych formátov, stále musia dbať na to, aby

boli ziskové. A tak sa objavujú témy, ktoré ostanú nepovšimnuté. V rozvinutých

demokraciách preto prichádzajú ku slovu komunitné, či otvorené rádiá, prípadne

televízie.“23

Napriek tomu, že sú oba typy rádií (komunitné aj komerčné) spoločne pod

hlavičkou ‚súkromné rádiá‘, komunitné rádiá nie sú hrozbou pre sektor komerčných rádií,

pretože nevysielajú reklamu v pravom zmysle slova (honorovanú). Ich náplň v určitom

smere presahuje hranice verejnoprávneho rozhlasu, ktorý sa určitým témam pre ich

menšinovosť alebo čiastočnú komerčnosť, nemôže venovať. Nejedná sa však o komerčnosť

v pravom zmysle slova. To čo je pri verejnoprávnom vysielaní napadnuteľné ako reklama,

či otvorené propagovanie, je v podaní komunitného rádia nezisková podpora projektov,

prípadne súkromných kultúrnych, spoločenských, vzdelávacích alebo inak verejne

prospešných inštitúcií.

20 BRAUN Martin, predstaviteľ bývalého Rádia Ragtime, Bratislava. Medená 11 Bratislava, 15. 4. 2008. Osobná komunikácia 21 Pozn.: Rádio Ragtime narazilo v rokoch 1997 a 1998 na vážne finančné problémy. Na krátku dobu sa hrozbu zániku síce podarilo zažehnať vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF), ale rádio sa zániku predsa len nevyhlo. 1. októbra 1999 Rádio ako posledný zúfalý pokus vyskúšalo zmenu názvu na ‚Rádio B1‘. 24. januára 2000 začala časť bývalého tímu s vysielaním City rádia B1 na Leškovej ulici. Ref. 33 22 Ref. 16, s. 137 23 KARLÍK, K. Ochotnická rádia - třetí pilíř duálního systému [on-line].

16

1.3 Transformácia verejnoprávnych rádií

Československá Federatívna Republika prijala tzv. „konštitučné právo“, zakotvené

v 17. článku ústavy24. Garantovalo slobodu prejavu a právo vyhľadávať a zhromažďovať

informácie, právo na vyjadrenie názoru – ústne, písomne, tlačenou formou, v podobe

obrazu alebo inou vizuálnou formou. Cenzúra bola v krajine definitívne zrušená v mene

slobody a ľudských práv ukotvených v Charte OSN (1945), Všeobecnej deklarácii

ľudských práv OSN (1948), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(1950). Hoci bola dovtedy v rozhlasovom vysielaní cenzúra menej účinná, ako napríklad

v printových médiách, kde tlačoviny prechádzali pred tlačou špeciálnymi kontrolami,

dôsledky perzekúcie nasledujúcej po odvysielaní ‚nežiaducich príspevkov‘ si novinár

v bývalom režime nemohol dovoliť.

V zmysle transparentnosti, sa povinnosťou Štátnych a regionálnych inštitúcií stalo

pripravovať pravidelné polročné alebo koncoročné správy o ich aktivitách a činnosti.

K takýmto materiálom mali novinári odrazu nielen prístup, ale stalo sa ich novou

povinnosťou monitorovať prípadne dohliadať a upozorňovať na nedostatky, či nenapĺňanie

plánov.

Poľsko prijalo obdobne v októbri 1992 „Malú ústavu“, v ktorej boli prepracované

niektoré zo základných článkov ústavy z roku 1952, vrátane článku 83 zabezpečujúcom

práve slobodu informácií. Nadpriemerne hodnotil Kleinwachter vo svojej správe v tejto

súvislosti novú ústavu Maďarska. Popri začlenení všetkých zákonných úprav

podmieňujúcich informačnú slobodu zahŕňala nová maďarská ústava aj klauzulu

o budúcich zákonných novelách, ktoré mohli vojsť do platnosti iba po odhlasovaní dvomi

tretinami parlamentu. V rámci demokratizácie tak Maďarsko dalo prioritu celonárodným

záujmom, oproti záujmom víťaznej vládnej strany. Na druhej strane sa ale tento model

v Maďarsku na konci roku 1992 vypomstil, pretože hoci si mediálny systém evidentne

žiadal reformy, návrhy zákonov nedokázali byť parlamentne schválené. Opozícia nové

návrhy sabotovala a koalícia hlasovala proti. Patová situácia priviedla riaditeľov

24 KLEINWACHTER, W. From the Mountains of Visions to the Valleys of Reality: New Legal Frameworks for Broadcasting in Eastern and Central Europe. In: Canadian Journal of Communication [on-line]

17

verejnoprávneho rozhlasu a televízie (Elemér Hankis, Czaba Gombar) v roku 1993

k rezignácii25.

S rozdelením Československého rozhlasu postihli Slovenský Rozhlas v dôsledku

ekonomických reforiem, ďalších inflácií, rozmachu súkromného mediálneho sektora a

rôznych legislatívnych zmien ďalšie ekonomické problémy. Nielen na Slovensku sa nová

vládnuca garnitúra vďaka dovtedy zakódovaným stereotypom mylne domnievala, že

verejnoprávne inštitúcie financované vládou sú jej ‚komunikačným nástrojom‘. Na

Slovensku bolo kreslo riaditeľa verejnoprávneho rádia, ako aj televízie navyše veľmi

neisté, pretože jeho menovanie a odvolávanie bolo podmienené parlamentnou väčšinou na

podnet iba 10% členov. Táto skutočnosť ešte viac otvorila priestor súkromným médiám

(na Slovensku opozičným spravodajstvom prerazilo rádio Twist), ktoré suplovali

objektívne spravodajstvo a obyvateľstvo sa svojou dôverou prikláňalo práve k nim.

Hoci ústavy všetkých štyroch krajín garantovali slobodu slova a nezávislosť médií,

právny model mal stále medzery, hlavne v oblasti financovania. Keďže verejnoprávne

médiá boli naďalej dotované štátom, logicky nemohli byť nezávislé úplne. Do roku 1989

boli verejnoprávne inštitúcie financované z koncesií a štátnych dotácií. Koncesionárske

poplatky boli nízke, zvyšok financií plynul buď zo štátnej pokladnice alebo priamo

z ústredného výboru Komunistickej strany. Po roku 1989 sa začali verejnoprávne inštitúcie

čoraz viac zadlžovať, otvorenie reklamnému trhu bolo zákonne obmedzené.

„Slovenský rozhlas je verejnoprávna národná, nezávislá, informačná, kultúrna a

vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového

vysielania.“26 „Skutočnosť, že poslanie verejnoprávneho média je stanovené zákonom

s požiadavkami na politickú neutralitu, pluralizmus, kvalitu a na nekomerčné ponímanie,

však ešte nebráni finančným tlakom.“27

Vo svojej zákonom danej nezávislosti je Slovenský rozhlas rovnako ako všetky

verejnoprávne inštitúcie v Európe viazaný množstvom povinností a úloh, ktoré ako

verejnoprávna inštitúcia plní.

25 Ref. 23 26 Zbierka zákonov č. 619/2003 s. 5975. 27 KASÍK, V. Český rozhlas jako služba veřejnosti a partner, s. 4

18

„Verejná služba nemôže svoje záväzky redukovať a definovať si vysielanie, ktoré by

naraz využili všetci. Tieto záväzky sú nevyčísliteľné “28 Program verejného servisu je presne

vymedzený zákonom č. 619 o Slovenskom Rozhlase, zo 4. decembra 2003. Služba

verejnosti verejnoprávneho rozhlasu ako poskytovanie programovej služby musí vytvárať

spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, umelecké, hudobné, športové,

zábavné a vzdelávacie programy, žánrovo rôznorodé programy pre deti a mládež. Okrem

toho musí svojím vysielaním pokrývať potreby informovanosti národnostných,

náboženských skupín a riadiť sa vo vysielaní zásadami demokracie a humanizmu,

prispievať k právnemu vedomiu, k etickej a environmentálnej zodpovednosti.29 Všetky

okruhy Slovenského rozhlasu spoločne „rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej

republiky bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali

rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov.“30

Najmä povinnosti ako vysielať program v jazykoch národnostných menšín a

etnických skupín žijúcich na Slovensku, zohľadňovanie potrieb sociálnych menšín,

poskytovanie vysielacieho priestoru všetkým registrovaným náboženským skupinám,

štátnym orgánom alebo povinnosť vysielať politickú reklamu podľa osobitných predpisov31

uberá Slovenskému rozhlasu na atraktivite a konkurencieschopnosti medzi komerčne

orientovanými súkromnými rozhlasovými stanicami.

„Ako môžu demokratické, sociálne a kultúrne hodnoty, spojené s udržaním

mediálnej plurality, vplývať na verejnosť ak sa dostanú iba ku kultúrnej elite a ako

menšinový záujem zotrvajú v spoločnosti úzko koncentrované v špecifických typoch

programu – z pochopiteľných ekonomických dôvodov – ignorované sektorom komerčného

vysielania?“32

28 EBU-UER, Ústup verejnoprávneho vysielania: Dnes a Zajtra s.1, 29 Zbierka zákonov č. 619/2003 s. 5975 - 5976 30 Ref. 29 31 Ref. 29 32 Ref. 28

19

Súkromné vysielacie stanice, s ktorými verejnoprávny rozhlas zápasí o poslucháča,

zatiaľ celkom právoplatne nasledujú trhovú logiku. Tvoria program, ktorý je poslucháčsky

univerzálny, resp. šitý na mieru cieľovej poslucháčskej skupine.33

V súčasnosti sa naša spoločnosť učí slobodne narábať so slovom ako akciou,

s ohľadom na reakciu. Nie všetko totiž má byť vypovedané, nie všetko je také, aké to na

prvý pohľad vyzerá. Už samotné financovanie média, hoci aj verejnoprávneho, ho robí

zraniteľným. Vytvára riziko neobjektívnosti, ktoré pripúšťa aj Európska vysielacia únia

(EBU – European Broadcasting Union).

1.4 Ekonomická sloboda

Voľba systému financovania je pre verejnoprávny rozhlas v duálnom systéme

hlavným determinantom. V spoločnosti ‚mediálnej slobody‘ si redaktori pred odvysielaním

svojich príspevkov musia okrem etického kódexu pamätať ešte na to, kto ich platí.

V krajinách strednej a východnej Európy sa verejnoprávne rádiá mali možnosť presvedčiť,

že model s dominanciou financovania štátom je neprípustný tak ako napríklad vlastné

financovanie z reklám, ktoré je preto legislatívne obmedzené. Už z významu slov

Verejnoprávny rozumieť verejné práva’, pripadne verejnú službu, ktorá je definovaná ako

náplň verejnoprávneho rozhlasu v zákone č. 619/2003 Z. z.

Podľa februárového Zákona č. 68/2008 Z. z. úhrade za služby verejnosti

poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom na Slovensku od apríla platí

koncesionárske poplatky každá domácnosť vo výške 140 Sk, bez rozdielu, či verejnoprávne

rádio (aj TV) počúva, alebo nie. Oproti doterajšiemu systému čestného prihlasovania

rozhlasových a televíznych prijímačov budú nový systém automaticky dodržiavať všetci

občania a právnické osoby zamestnávajúce minimálne troch zamestnancov, pretože

poplatok sa od apríla 2008 viaže na odberanie elektrickej energie. „Domácnosti, ktoré

dosiaľ koncesionárske poplatky neplatili na základe tvrdenia, že nevlastnia televízny resp.

33 Ref 28, s. 2

20

rozhlasový prijímač, sa musia k platbe prihlásiť do konca apríla. Naopak domácnosti, ktoré

koncesie platili sa prihlasovať nemusia. Namiesto dvoch poplatkov sa bude platiť len jeden

vo výške 140 Sk, ktorý si v pomere 7 ku 3 rozdelia STV a SRo.“34

Podľa kandidátskej úvahy súčasného generálneho riaditeľa Českého rozhlasu,

Václava Kasíka znamená spoločensky funkčné nastavenie koncesionárskych poplatkov

„zaistenie potrebného vývoja verejnoprávneho média, ktorý je nemysliteľný bez pevného

podložia.“35

Český rozhlas má v porovnaní so Slovenskom stále pôvodný systém poplatkov, pri

ktorom sa od poslucháčov vyžaduje, aby sa sami prihlásili. Výška poplatkov je v Českej

republike podobná ako u nás. Pri výške koncesionárskych poplatkov treba brať do úvahy

počet koncesionárov v krajine (závislý v prvom rade od počtu obyvateľstva), pretože práve

tu vzniká v hlavný rozdiel v inak príbuzných modeloch financovania verejnoprávnych

médií. Menšie krajiny majú v snahe o udržanie finančnej nezávislosti verejnoprávnych

médií sťaženú situáciu, o to viac, že s počtom obyvateľstva klesá aj množstvo vyzbieraných

koncesií. Dominantný podiel financií z koncesionárskych poplatkov je podľa Kasíka

dôležitý preto, „že Český rozhlas nechce a ani nemôže byť závislý na príjmoch z reklamy.

Viedlo by to k typickej deformácii, programových plánov s preferenciami kladenými na

populárne alebo relatívne lacné mainstreamové programy, ďalej k vyhýbaniu sa

náročnejším programom a k zanedbaniu určitých vekových skupín a minorít.“36

„Ekonomickému systému, ktorý nás ovláda a riadi, hrozí, že sa jeho direktívy stanú

jediným, čo dáva hodnotu a zmysel ľudskému životu.“37

Ideálne a bezrizikové sa javí len financovanie z koncesionárskych poplatkov. Nie

každá krajina Európskej únie však môže svoje obyvateľstvo dostatočne ekonomicky

zaťažiť. Obe ďalšie formy financovania sú už rizikové. Príjmy z reklamy, “ženú“ médium

do slepej honby za poslucháčom konkrétnej cieľovej skupiny.

34 Od utorka budú platiť za STV a SRo všetci, ktorí odoberajú elektrinu, TASR. [on-line] 35 KASÍK, V. Současný pohled na Český rozhlas v období přechodu na digitální vysílání, [on-line] 36 Ref. 35, [on-line] 37 CAMPSOVÁ, V. – GAINER, S. Pohľady na občiansku kultúru, s.10

21

„Naša doba ako všetci vieme je hrôzostrašne pragmatická. To, čo nezarába

peniaze, čo nevedie k získaniu moci alebo k pohodlnému životu, je odsúdené na zánik. Je to

jednoduchý a materialistický spôsob, ako pristupovať k javu, ktorý nemožno merať podľa

jedného jediného kritéria.“ 38

V budúcnosti sa možno obávať, že tak ako vo verejnoprávnej televízii, aj v rozhlase

dôjde k inflácii programového plánu, v ktorom vzrastie počet populárneho „soft bulváru“,

na úkor náročnejších programov. Pri uprednostňovaní tzv. „kúpyschopných poslucháčov“

dochádza zákonite k diskriminácii iných vekových skupín a minorít. Ostáva ešte tretia

forma, financovanie príjmami zo štátu.

-Tam, kde sa musí organizácia spoliehať na príjmy od štátu, existuje riziko, že

štátne orgány, alebo politické sily budú toto „pôsobenie“ využívať, aby získali vplyv nad

redakčnou politikou. Vysielacie organizácie sa môžu aj bez podnetu snažiť „zavďačiť“

úradom, ktoré rozhodujú o ich konkrétnom financovaní. Môžu byť v pokušení zadržiavať

„negatívne“ informácie, vyhýbať sa témam, ktoré kritizujú vládu, alebo sú pri moci.“39

Mediálnu kultúru priamo determinuje miera slobody. Sloboda je zase ovplyvňovaná

a ohrozovaná financovaním. Kým teda financovanie nebude úplne transparentné, mediálna

kultúra nebude bezúhonná. Dôsledok sa rýchlo premietne na poslucháča v podobe

„klamných“ ilúzií. Jeho hodnotová úroveň, bude v tej chvíli naštrbená.

Vychádzajúc z Protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v členských

štátoch, ktorý bol v Amsterdame prijatý 2. októbra 1997 a stal sa neoddeliteľnou súčasťou

Zmluvy o ES, je dnes systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch EÚ

vysielaním v priamom vzťahu k demokratickým, morálnym spoločenským a kultúrnym

potrebám spoločnosti a k potrebe zachovania pluralitného systému médií. Rada Európy

požiadala na odporúčanie parlamentného zhromaždenia 1641 z 27. januára 2004 od vlád

členských krajín potvrdenie svojej ambície udržiavať verejnoprávne vysielanie silné,

životaschopné a nezávislé, flexibilne prispôsobujúce sa požiadavkám digitálneho veku.

Členské krajiny zároveňv nadveznosti na tento podnet definovali vhodný legislatívny,

inštitucionálny a finančný rámec, pre fungovanie verejnoprávneho vysielania. 40

38 Ref. 37, s.10, s. 24 39 Ref. 27, str. 4 40 Výročná správa slovenského rozhlasu za rok 2005, s. 4 [on-line]

22

Teoreticky má už teda Slovenský rozhlas istoty zabezpečené. Zo stavu, v ktorom sa

však napriek všetkému nachádzame sa ale Werner Rumphorst, právny riaditeľ EBU takmer

„vysmieva“.

„Verejnoprávne vysielanie potrebujete financovať tak, ako o tom hovoria všetky

deklarácie Rady Európy, ktoré vaši ministri podpísali; vaši ministri na týchto

konferenciách boli a s jej závermi súhlasili. Verejnoprávne vysielanie musí byť financované

do tej miery, aby dokázalo hrať svoju úlohu v spoločnosti a naplniť svoje poslanie, ako mu

to ukladá zákon. Pozrite sa, čo hovorí váš zákon, v úvode, o službe verejnoprávneho

vysielania, všetkých jeho potrebách, o jeho úlohe v kultúre, atd. Máte na to peniaze? Nuž,

mali by ste sa teda pobrať za svojou vládou a pripomenúť, k čomu všetkému sa na týchto

konferenciách zaviazala. Posledná bola v Kyjeve, začiatkom tohto roku – o poskytovaní

primeraných dávok pre verejnoprávne vysielanie, o umožnení verejnoprávneho vysielania

zmocniť sa tak svojej úlohy.“ 41

Generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková na Rumphorstove výzvy vo svojom

projekte, akoby odpovedá: „SRo nemôže byť každoročne stavaný do polohy prosebníka,

keď potrebuje vykryť dlh, ktorý vznikol aj preto, že si plní zákonné povinnosti voči štátu, no

štát si svoje neplní.“ 42

1.5 Verejnoprávne vysielanie ostatných krajín V4

1.5.1 Porevolučné roky

Pre všetky štyri krajiny Vyšehradskej skupiny platí, že pod dlhoročnou kontrolou

Komunistickej strany boli nie len médiá chápané ako inštitúcie, ale aj ich predstavitelia,

tvorcovia. Generácia novinárov, ktorá mala od roku 1989 v rukách transformáciu médií

smerom k demokratizácii bola vychovaná a vzdelaná práve v opačnom duchu. O to

zložitejší bol proces zahŕňajúci štrukturálne, formálne, programové a ekonomické zmeny.

41 RUPHORST,W. The future and the present of Slovak Radio, Bratislava, s. 6, 7, * voľný preklad autorky 42 ZEMKOVÁ, M. Slovenský Rozhlas – projekt riadenia a rozvoja 2006 – 2010, s.19

23

Poľsko

Spomedzi krajín V4 boli médiá do roku 1989 najliberálnejšie v Poľsku, kde

nezávislé odbory pod hlavičkou ‚Solidarność‘ roku 31. augusta 1980 donútili vládu

k podpísaniu dvadsaťjeden bodového dokumentu zahŕňajúceho aj väčšiu liberalizáciu

médií. Napriek tomuto faktu však po znovunadobudnutí kontroly zaviedla komunistická

strana silnú cenzúru, ktorá bola definitívne zrušená až v apríli roku 199043. Zákon o

vysielaní prijatý 29. decembra 1992 stanovuje úlohy a ciele audiovizuálnych médií.

‚Krajowa Rada Radiofonii i Telewizji‘ (ďalej menovaná ako rada pre vysielanie) podobne

ako Rada RTV dohliada na slobodu prejavu v médiách, chráni nezávislosť vysielateľov a

záujmy verejnosti, organizuje mediálny výskum a prieskum publika, reguluje vysielacie

licencie a ich spoplatnenie. Zákon o vysielaní ďalej determinuje reklamu, súbor povinností

verejnoprávneho rozhlasu, pomer reklamy vo vysielaní, podmienky licencovania a

retransmisie.

V rokoch 1994 – 1995 narazilo poľské rozhlasové vysielanie na ďalšie komplikácie

prameniace z korupcie predsedu rady pre vysielanie a následnému dosadzovaniu nových

predsedov, výrazne naklonených predsedovi vlády.44 Nezávislosť verejnoprávneho

rozhlasu bola v tejto krajine, rovnako ako napríklad na Slovensku z hľadiska

dôveryhodnosti naštrbená.

Mediálny zákon 14/1997 Z. z. garantuje slobodu novinárstva a ostatných významov

sociálnej komunikácie.

Česká republika

Sprístupnením rádiových frekvencií v roku 1991 sa v Českej republike otvoril

vysielací priestor pre súkromné rádiové stanice. Na základe tzv. ‚experimentálnych licencií’

začali v tejto dobe v Čechách vysielať devätnásti súkromní vysielatelia, a 22. marca 1992 si

založili Asociáciu prevádzkovateľov súkromného vysielania, ktorá združuje 80 inak

konkurenčných subjektov s účelom spoločných postupových krokov pri rokovaniach 43 HIRNER, W. Independent Radio in Central and Eastern Europe: Country by country reports, s. 38, [on-line] 44 Ref. 24, s. 22

24

s orgánmi štátnej správy (Rada ČR pre RaTv, Parlamentná komisia, Výbory parlamentu,

Český telekomunikačný úrad), Českými rádio komunikáciami a. s., ochrannými

organizáciami (OSA, Integram), európskymi štruktúrami pre súkromné vysielanie, ďalej s

nadáciami a fondmi45.

Český rozhlas verejnoprávny rozhlas má 5 vysielacích okruhov, len štyri z nich

(ČRo 1, 2, 3 a regionálne vysielanie ČRo) však majú nepretržité vysielanie. Popri tom

vysiela v Čechách 80 ďalších súkromných vysielateľov, spomedzi nich iba 4 (Frekvence 1

a Radio Impuls, Evropa 2 a programová sieť BBC) majú multiregionálny dosah. Spolu s

verejnoprávnym Československým rozhlasom majú najvyššiu počúvanosť, pohybujúcu sa

medzi 10% a 12%. V Čechách nesie Rada pre vysielanie názov ‚Rada pro rozhlasové

a televizní vysílání‘, rovnako ako vo všetkých ostatných krajinách plní funkciu správneho

úradu so zodpovednosťou za zachovávanie plurality, nezávislosti a ďalšie povinnosti

stanovené zákonom č. 231/2001 Sb.46

Maďarsko

Prvé slobodné voľby sa uskutočnili v Maďarsku po páde železnej opony v roku

1990, komunistická strana bola nahradená koalíciou ‚stredo-pravých’ strán na čele

s Demokratickým Fórom. Od tejto doby sa uskutočnila v Maďarsku (rovnako ako na

Slovensku, či v Čechách) privatizácia časti dovtedy existujúcich printových médií,

spomedzi ktorých mnohé zbankrotovali alebo výrazne eliminovali svoje náklady. Popri

nich vznikali nové tlačoviny, ktoré tak výrazne prerozdeľovali štatistiky dovtedajšej

dôveryhodnosti jednotlivých médií. Konzervatívna vláda spolu s prezidentom Arpádom

Gınozm vymenovala v roku 1990 vedenie verejnoprávneho rozhlasu a podľa analýzy

Wolfganga Hirnera „v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa maďarská verejnoprávna

televízia a rozhlas stali jednými z najnezávislejších v celej Európe.“47

Zvláštnu pozíciu v maďarskom éteri malo rádio Danubius. Hoci až do roku 1998

bolo súčasťou maďarského verejnoprávneho rozhlasu, jeho formát ho od začiatku

45 Ref. 7, s. 82 [on-line] 46 Sbírka zákonů ČR, Zákon č. 231/2001. s. 5038 47 Ref. 43, s. 22

25

vysielania v roku 1986 orientoval komerčne, rádio bolo určené pre turistov cestujúcich

k Balatonu a preto vysielalo v nemeckom jazyku. Až do roku 1990 vysielal Danubius

bilingválne, počas tohto zlomu sa však od verejnoprávneho rozhlasu odtrhlo a začalo

vysielať samostatne.

Keď v decembri roku 1990 vypukol v Maďarsku štrajk medzi taxikármi, kvôli

zvyšovaniu cien benzínu a médiá s týmto odbojom sympatizovali, spustila maďarská vláda

‚mediálnu vojnu’ a snažila sa dostať pod svoju kontrolu aspoň verejnoprávne médiá. Tieto

udalosti viedli k rezignácii vedenia verejnoprávnej televízie (Elemer Hankiss) a rozhlasu

(Csaba Gombar). Výrazné legislatívne zmeny nastali v Maďarsku v roku 1993. Mediálny

trh sa otvoril množstvu lokálnych rádií, ktoré čiastočne ohrozili počúvanosť Maďarského

rozhlasu, ale mnohé z nich nezvládli finančné ťažkosti a rýchlo zanikli. Rok 1993 bol pre

maďarské rozhlasové vysielanie akýmsi ‚ rokom osvietenia’, pretože licencie boli (na

pomery strednej a východnej Európy) pridelené aj rozhlasovým staniciam tretieho piliera

duálneho systému – v tomto prípade komunitným rádiám Fiksz a Civil rádiu, ako aj

dovtedy ‚pirátskemu rádiu’ Tilos. Na vrchole tohto ‚ svetlého’ obdobia vysielalo

v Maďarsku na vlastnej frekvencii dokopy deväť komunitných rádií. 48

Hoci bohatosť frekvenčného poľa z hľadiska mediálneho boja znamená pre

verejnoprávne rádio vždy len úbytok počúvanosti, situácia v Maďarsku predstavovala ideál

liberálnosti médií. V podmienkach neskorumpovanej frekvenčnej polarity pramení aj

základ zdravého a trvalo udržateľného vývoja verejnoprávneho vysielateľa. Ani maďarské

rozhlasové prostredie si však nemožno jednostranne idealizovať. Polarita medzi

rozhlasovými vysielateľmi kladie na verejnoprávny rozhlas vážne nároky. Navyše

s prihliadnutím na počet obyvateľov krajiny jasne vyplýva, že náklady na tvorbu programu

rastú vo veľkých krajinách mierne, oproti krajinám s menším počtom koncesionárov, ktorí

majú rovnaké právo na kvalitný verejný servis.

Na dotvorenie obrazu o súčasnej podobe verejnoprávneho rozhlasu v krajinách V4

a o jeho postavení v pomere k súkromným rádiám vysielajúcim celoplošne (min. pokrytie

80% obyv.) alebo multiregionálne (pokrytie 30% až 80% obyv.), poslúžia grafy (viď

Príloha č. 3). Zobrazujú zoznam a percentuálny pomer počúvanosti celoplošných

a multiregionálnych rozhlasových staníc. 48 Pozn.: Obdobne na Slovensku vysielalo od leta 1991 rádio Ragtime, spočiatku pirátsky (ako Rádio Tilos), neskôr v máji roku 1993 legitímne, na frekvencii pridelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu.

26

1.5.2 Úvod do výskumu Vývojových trendov publika členov EBU

Strategické prieskumy EBU z júna 2005 tvoria výsledky analýz 66 výskumníkov

v štyridsiatich piatich krajinách. Prieskum obnáša okrem zbierania základných informácií aj

detailné špecifiká jednotlivých teritórií. Výskum podáva počúvanosť verejnoprávnych

staníc v porovnaní s celkovým časom, ktorý poslucháči strávia pred rozhlasovým

prijímačom. EBU vytvára rôzne porovnania s ohľadom na veľkosti populácie jednotlivých

krajín, politické, ekonomické a kultúrne faktory alebo európsky región, v ktorom sa krajiny

nachádzajú.

Hoci Európa otvorila mediálny priestor súkromným rozhlasovým staniciam už

v raných osemdesiatich rokoch, v štátoch východnej Európy sa tak stalo až o desať rokov

neskôr. „V mnohých z týchto krajín bol dopad konkurencie súkromných médií na podiel

poslucháčskej verejnosti okamžitý a naďalej v niektorých prípadoch pretrváva, zatiaľ čo

verejnoprávni vysielatelia reštrukturalizujú svoju produkciu, aby boli schopní odpovedať

na nové výzvy.“ 49

Nástup súkromných vysielateľov spôsobil fragmentáciu publika a oslabil

dominantné postavenie verejnoprávnych staníc. Stupeň roztrieštenosti publika sa v každej

krajine líši, ale spoločný trend ostáva: čoraz viac operátorov a vysielacích kanálov ponúka

nové možnosti a publikum má možnosť väčšieho výberu. Niektoré pan-európske správy

pripúšťajú, že sa tento proces čoraz viac ustaľuje. Nová súťaž, ktorej členovia EBU čelia,

môže byť skúmaná z hľadiska správania publika v podmienkach, aké si určuje svojou

koncentráciou. Tento koncept upriamuje pozornosti na situácie, kedy má malé množstvo

vysielateľov výrazne väčšinový pomer poslucháčov. Výskumy EBU ďalej poukazujú na

skutočnosť, že najväčší poslucháčsky (zároveň aj divácky) monopol majú vo Francúzsku,

Taliansku a Škandinávii. Výsledky počúvanosti poukazujú na zvýšenú popularitu

v konkrétnych vysielacích časoch, či pri konkrétnych programoch (správy, šport, politické

diskusie, a. t. ď.). Vtedy nejde o vernostnú počúvanosť jedného rádia a počúvanosť zaisťuje

iba selekcia konkrétneho programu. „V mnohých ďalších prípadoch zaisťuje počúvanosť

verejnoprávnym staniciam prevažujúca staršia populačná generácia, ktorá zvyšuje

49 EBU Information and Statistics Network Guide, s. 7

27

štatistické krivky.“ 50 Nad touto skutočnosťou sa treba vážne zamyslieť hneď z viacerých

dôvodov. Vyššie vekové skupiny nie sú výraznou cieľovou skupinou pre reklamu (či už

komerčných alebo verejnoprávnych staníc), až na výnimky nie je staršia veková skupina

verejne, či občiansky činná. Hoci pokrýva všetky vzdelanostné úrovne, vplyv na

spoločnosť zo strany tejto skupiny je na ústupe.

V minulosti, kedy bol počet vysielateľov nižší a stabilnejší, bolo primerane nižšie

aj množstvo vplyvom a dopadov na publikum. „Teraz treba mať na zreteli nové faktory:

vzrastajúci počet súkromných vysielateľov a príchod nových technológií (viď kapitola 5,

Nová vlna technologickej revolúcie str. 40), čo môže mať významný dopad na správanie

obyvateľstva.“ 51 Tieto inovácie majú potenciál ohroziť verejnoprávnych vysielateľov

v budúcnosti. Nové technológie síce môžu spôsobiť odlev vekovo starších poslucháčskych

skupín, no verejnoprávny rozhlas má vďaka nim jedinečnú príležitosť transformovať sa do

celkom novej modernej podoby. Možnosť ľubovoľnej voľby programu bez ohľadu na

vysielací čas je v rozhlasovom vysielaní revolučná a preto by ju mal verejnoprávny rozhlas

čo najrýchlejšie využiť.

1.5.3 Výsledky výskumu v strednej a východnej Európe

Celý východoeurópsky región prechádzal v deväťdesiatych rokoch zmenami na

mediálnom trhu. Otvorením trhu súkromným rozhlasovým staniciam a nedokonalými

legislatívnymi úpravami došlo v celkovom meradle k poklesu počúvanosti verejnoprávnych

rozhlasových staníc vo všetkých krajinách .

V Poľsku nastolil koniec mediálneho monopolu verejnoprávneho rozhlasu

uprostred deväťdesiatych rokov výzvu. Hlavný verejnoprávny kanál PR 1, vysielajúci

správy, šport, pop a ‚road music‘, priťahoval svojím programom hlavne starších

poslucháčov. Tretí okruh PR 3 si dokázal stabilizovať poslucháčsku základňu až v roku

2000 tým, že do vysielania implementoval mix modernej hudby so serióznymi

a bulvárnymi správami. Poľské regionálne stanice si poslucháčsky priemer udržali až

50 Ref. 49, s. 7 51 Ref. 49, s 7

28

v rokoch 2003 až 2004, so stratou 1% poslucháčov. V týchto rokoch stratil Poľský

verejnoprávny rozhlas celkovo 2% poslucháčov.

Česká Republika pritiahla na svoj mediálny trh tiež množstvo súkromných

investičných subjektov, čím sa súťaž o poslucháča zintenzívnila. Pomalý pokles

poslucháčov verejnoprávnych okruhov ďalej pretrváva aj po roku 2003. jedine regionálny

okruh ČR 5 zaznamenal v počúvanosti mierny nárast v rokoch 2003 – 2004.

Maďarský verejnoprávny rozhlas sa teší ustáleniu počúvanosti už od roku 2000.

Hlavný vysielací okruh Radio Kossuth vysiela prevažne kultúrne programy a bulvárne

klebetníky, čím priťahujú hlavne mladších poslucháčov s maturitou. Rádio Petofi utrpelo

hlavne zmenou frekvencií z roku 1997. Zameriava sa na poslucháčov vo vekovej skupine

45 a viac rokov a poslucháčsky štandard si udržuje od roku 1999. Rádio Bartok si taktiež

udržuje svoju priemernú počúvanosť vďaka konštantnému formátu rádia s vážnou hudbou

a programom zameraným na kultúru.

Slovenský verejnoprávny rozhlas zaznamenal ešte v roku 2004 prudké poklesy

počúvanosti, čo viedlo ku strate ďalších 4% na hlavnom okruhu Rádio Slovensko a na

treťom okruhu, ktorým je Rádio FM. Na druhej strane lokálne Rádio Regina si

poslucháčsku základňu mierne posilnilo medzi rokmi 2003 a 2004. Zaujímavá je aj

skutočnosť, že kým Poliaci počúvajú rádio denne v priemere vyše 5 hodín, na Slovensku

denný poslucháčsky priemer nepresiahne 2 a pol hodiny.

29

2 KULTÚRA VYSIELANIA, KULTÚRA V MÉDIÁCH

2.1 Potreba bezúhonnosti v mediálnej kultúre

Slovo kultúra pochádza z latinčiny, jeho prekladom je pestovanie, zušľachťovanie.

V širšom zmysle vyjadruje súhrn duchovných a materiálnych hodnôt, vytváraných

ľudstvom počas celej jeho histórie. Podľa Edwarda B. Taylora a jeho sociologických

výskumov „je kultúra súhrnom noriem a vzorcov“, teda akousi teoretickou konštrukciou v

spoločnosti.

Victoria Campsová a Salvador Giner skúmajú vo svojej knihe občiansku kultúru.

Charakteristikou kultúry je podľa nich „minimálna etická norma, pod ktorú by sa mal

podpísať každý liberálny a demokratický občan. Minimálna preto, aby ju mohli akceptovať

všetci bez rozdielu náboženského vyznania, pôvodu, alebo ideológie. A etická preto, lebo

bez morálnych noriem nemožno pokojne spolunažívať s inými ľuďmi a pritom rešpektovať

ich slobodu.“52 Chápu ju teda bez ohľadu na národ, ale ako kultúru spoločenstva.

Ľudová kultúra bola zadefinovaná v 19. storočí a povyšovala ľud (spoločnosť) na

nositeľa tradičných hodnôt, vkusu a citu pre prirodzenú krásu. Dominik Strinati spájal

ľudovú kultúru s národom, v čom spočíval aj základ diferenciácie jednotlivých ľudových

kultúr. „Kultúra ľudová vzniká obvykle ‚zdola’, z iniciatívy a tvorby samotného publika.“53

Pôvodne predstavovala ľudová kultúra škálu vkusu najnižších sociálnych vrstiev (roľníkov,

mestského plebsu, neskôr však aj remeselníkov), úzko súvisela s folklórom a bola

základom formovania národnej kultúry. V súčasnosti je však ľudová kultúra súborom

noriem, tradícií, umeleckých výtvorov a materiálnej kultúry považovaných za vlastné

etniku alebo národu, ktorý sa s jej prvkami identifikuje. Spoločne s národnou kultúrou

ľudová kultúra zvyšuje identitu a pocit súnáležitosti sociokultúrnej skupiny.54

52 Ref. 37, s.10 53 Ref. 16, s. 112 54 Ref. 16, s. 112 - 113

30

Azda najrelevantnejším termínom je ale z hľadiska mediálnej kultúry súčasnosti

kultúra masová. Podľa Reifovej definície je to kultúra vyfabrikovaná pre masové

publikum. Je komercializovaná, homogenizovaná, nie je určená výlučne skupine

obyvateľov a nemá žiadnu prirodzenú nadväznosť na tradičnú ľudovú kultúru.55 Vyvinula

sa súbežne s masovou spoločnosťou, v druhej pol. 18. storočia. Ľudia boli kvôli pracovnej

migrácii po prvý krát vytrhnutí z tradičných väzieb a pôvodných komunitných sietí

a v nových prostrediach boli náchylnejší tzv. vonkajšiemu riadeniu. Ľudstvo postupne

strácalo individuálnu kritickosť, globálne ho pohltil konzum a silnejúce pripútavanie

k umelo nastoleným potrebám. Dnešná spoločnosť je motivovaná vlastnými cieľmi ako sú

postavenie a úspech. Známkou dosiahnutia týchto „vyšších štandardov“ bola aj kultúrnosť,

ktorá už nepredstavovala spontánne vytváranie hodnôt, ale prijímanie a snahu o dosiahnutie

elitárskej kultúrnosti, umelo vytvorenými najvyššími vrstvami spoločnosti. „Kritici

masovej kultúre vytýkajú predovšetkým, že ničí etnické zvláštnosti, preferuje menej

náročné žánre, riadi sa zákonom ponuky a dopytu, podporuje pasívny nekritický postoj,

vyvoláva už hotové emócie. Naproti tomu podľa obhajcov masová komunikácia rozširuje

vyššie umenie v najširších masách a navyše, je demokratická.“ Termín masovej kultúry bol

v druhej polovici 20. storočia nahradený tzv. populárnou kultúrou, ktorú podľa Johna

Fiskeho netreba odsudzovať, pretože je historickým fenoménom doby.56

Populárna kultúra je produktom rozličných spoločenských trendsetterov, často

práve mediálnych organizácií. Populárna kultúra je akýmsi diktátom, ktorý bezvýhradne

prijímajú najmä predstavitelia publika, ktorí nemajú vlastný názor. „ Jej obsahy sa tak

zameriavajú zvlášť na stredné a nižšie triedy, ktoré nedisponujú vysokými príjmami, ani

kvalitným formálnym vzdelaním.“57 Populárna kultúra predstavuje ideový komplex

každodenného života. Predstavujú ju napríklad rôzne formy voľnočasových aktivít, ktoré

čoraz významnejšie formujú identitu a spôsob života ich konzumentov. Spoločnosť sa

čoraz viac nevedome podriaďuje populárnej kultúre, ktorá stanovuje trendy. Produkty

populárnej kultúry tak často fungujú s funkciou identifikačných znakov a symptómov 55 Ref. 16, s. 113 56 Ref. 16, s. 113 - 115 57 Ref. 16, s. 116

31

životných štýlov jednotlivých komunít alebo subkultúr. Dnes však už vplyv populárnej

kultúry na spoločnosť zďaleka nemožno vymedzovať ekonomickým sociálnym delením,

i keď intelektuálne kritérium v rozlišovaní vplyvu populárnej kultúry stále ostáva jedným z

určujúcich. Nie je však jediným. Informačná presýtenosť dvadsiateho prvého storočia

prináša ľuďom s rastúcou a prehlbujúcou sa vzdelanosťou, ako vedľajší efekt, akési

„prázdne miesta“. Paradoxne práve predstavitelia najvyšších intelektuálnych skupín často

strácajú prehľad vo sférach, ktoré sú pre nich marginálne a lepšiu orientáciu v nich

pokladajú za triviálnu. Preto, keď si v niektorých (pre väčšinu populácie) bežných otázkach

nevedia poradiť, s dôverou v garanciu základných kvalít sa spoliehajú na prúd populárnej

kultúry. Populárna kultúra zďaleka nie je celkom artificiálna, jej tvorcovia ju produkujú na

základe vzájomných vzťahov s publikom. Sú totiž závislí od relatívnej slobody verejnosti

dekódovať ju.

„Na jednej strane stoja staršie kritické teórie, chápu populárnu kultúru ako produkt

kultúrneho priemyslu, ktorý vnucuje svoje produkty viac menej homogénnemu publiku. Na

strane druhej silnie názor, že populárna kultúra je primárne formovaná vkusom,

skúsenosťami, či hodnotovými preferenciami členov masového publika a ide teda

o autonómnu silu, do istej miery nezávislú na svojich producentoch a distribútoroch.“58

Kultúra je chápaná ako široký pojem zahŕňajúci všetky výrazné vplyvy

spoločnosti. Preto by v starej Európe slovné spojenie „kultúra v médiách“, mohlo byť

chápané ako pleonazmus. Médiá pre tunajšiu spoločnosť tvoria akúsi podkategóriu kultúry.

„Kultúra v médiách“ je teda pre Európanov často len akousi „slovnou hračkou“. Je pre nich

totiž evidentné, že kultúra je v médiách prítomná, keď samotné médiá z „kultúry“

vychádzajú. U nás sa však človek nad týmto slovným spojením pousmeje z celkom iného

dôvodu. Slovné spojenie „kultúra v médiách“ vyznieva čoraz viac ironicky až absurdne.

Často počuť otázku: „je v médiách ešte vôbec nejaká kultúra“? K tomuto významovému

rozdielu dochádza preto, že kultúra je v európskom regióne chápaná iba ako synonymum

umenia.

58 Ref. 16, s. 117

32

Na médiá sa teda pozeráme ako na niečo samostatné, čo sa kultúre venuje len

parciálne. Karel Hvížďala tento problém vysvetľuje s ohľadom na historické pozadie.

“Skutočnosť, že slovo kultúra, ako ho chápe stará Európa u nás po roku 1948, postupne

stratilo svoj pôvodný obsah, uľahčilo anektovanie tohto územia k inej, východnej ríši.

Zbavilo nás koreňov, vytiahlo nás z tradície zušľachťovania pod rúškom modernosti:

s týmto modelom pracovali rovnako obratne nacisti ako aj komunisti. Nacisti mali

romantickú ideu Blut und Boden, krv a zem, ale zároveň ničili všetko, čo malo pevné

korene, všetko, čo sa roky v spoločnosti pestovalo. Komunisti zase sľubovali beztriedny raj

a zároveň ničili akýkoľvek prejav vlastnej autonómnosti. Všetky tradičné spolky

a organizácie, ktoré sa roky podieľali na zušľachťovaní nášho priestoru a mysle, boli

zakázané a zničené. Ich predstavitelia boli buď vyhnaní z krajiny, uväznení, alebo

zavraždení. Aby sa tak mohlo stať, musel sa najprv zmeniť obsah slova kultúra: Všetky

vysoko pestované hodnoty museli byť z kultúry vylúčené. Kultúra bola teda odrazu len

umením. Nemala už nič spoločné s médiami, ktoré boli len nástrojom na ovládanie más.

Preto sú dnes médiá len jednoduchým nástrojom na zarábanie peňazí. Zmysel existencie

v šťastí a slobode jednotlivca, občana, ktorého výrazom je práve vysoká kultúra založená

na tradovaní vo všetkých oblastiach, vrátane prestížnych médií, sa tu nikdy nemohla naplno

rozvinúť. Nemali sme na to čas. Médiá u nás prevažne len slúžili (najskôr obrodeniu, potom

socializmu a teraz zábave), neboli službou, či servisom pre občanov. Boli „slúžkovské“

a nie služobné.“59

59 HVÍŽĎALA, K. Jak myslet média, s. 142, 143

33

2.2 Kultúra slobody

Rozhlas sa spolupodieľa na vytváraní kultúry jazyka, kultúry komunikácie, kultúry

myslenia, kultúry voľného času, kultúry priestoru a krajiny, ako aj politickej kultúry.

Prienik všetkých spomínaných kultúrnych škál, spolu tvorí rozhlasovú kultúru, ktorá

výrazne formuje úroveň poslucháčov.

„Skúmať médium znamená analyzovať symboly, ktoré šíri.“60

Prepojenosť poslucháča a média je zjavná hlavne v symboloch, ktoré si vďaka

médiu poslucháč osvojí. Preberá na seba určitý vzorový model správania, ktorý

odpozoroval, respektíve odpočul v médiách. Medzi verejnosťou sa už dlho vedú polemiky

o ne/prípustnosti určitých tém v médiách. Ako odstrašujúci príklad je často zobrazovaná

napríklad „skazená mládež Spojených štátov“. Hovorí sa o deviáciách a deformáciách

mladých ľudí, ktoré spôsobili médiá. Rozhlas, v tejto oblasti našťastie nepredstavuje

nebezpečenstvo porovnateľné s televíziou. Kým televízia preberá čoraz viac programov s

dramatickou, drastickou až brutálnou tematikou, rozhlas vplýva na poslucháčov zväčša

výchovnými prostriedkami. Dôvodom je čiastočne aj hendikep, ktorý má rozhlas oproti

televízii – neprítomnosť obrazu. Televízia sa snaží upútať diváka, čo „najkrvavejšími“

správami, a večer filmami o smrtiacich „psychopatoch“. Rozhlas túto možnosť nemá, ale

napriek tomu prenikajú hlavne do komerčného rozhlasového vysielania kultúrne poklesy v

podobe prostriedkov, ktoré má rozhlas k dispozícii. „V komerčnej logike dominuje

univerzálnosť, snaha o čo najširšie tematické pokrytie dneška, s minimálnym zameraním

vo verejných záujmoch, informovaní a vzdelávaní obyvateľstva, vedúcemu k porozumeniu

komplexu aktualít a výziev súčasného sveta v ktorom žijú. Verejnoprávne vysielanie je preto

oveľa dôležitejšie; vskutku je potrebné viac, než kedykoľvek doteraz.“61

60 Ref. 59, s. 168 61 BANERJEE, I. - SENEVIRATNE, K., Public Service Broadcasting in the Age of Globalization, s. 1

34

Výrazovými prostriedkami sa moderátori snažia priblížiť mladej generácii. Snažia

sa to dosiahnuť znižovaním úrovne jazyka, ktorá sa tak pohybuje v rovine slangu. Žijeme v

dobe necenzurovaných médií a preto sa v tomto smere nedá bez vôle väčšiny poslucháčov

nič robiť. Verejnoprávny rozhlas je v tomto probléme výnimkou. Ako jediné rozhlasové

médium má aj v tejto sfére zákonom stanovené limity. V ideálnom prípade by mohol

Slovenský rozhlas svojím pozitívnym príkladom motivovať komerčné rozhlasové stanice.

Tie sa však od neho maximálne dištancujú, počínajúc ekonomickou a končiac výrazovou

sférou.

„Spoločnosť môže žiť len vtedy, keď v nej vládne sociálny poriadok. Sociálny

poriadok je definovaný hranicami. Práve hranice rozhodujú o tom, čo je dovolené a čo je

zakázané. Pričom morálne hranice sú vždy rozhodujúcejšie, než tie fyzické. Morálne

hranice podľa Boltza nepredstavujú nikdy obmedzenie slobody, ale naopak, vymedzujú

priestor, v ktorom môže sloboda rásť a prehlbovať sa.“ 62

Ťažko však hľadať morálne hranice v societe, ktorá sa len krátko nachádza v

mediálnej slobode. Kým sa jej hranice vyprofilujú, prejde spoločnosť krajín bývalého

východného bloku „skúškou ohňom“. Ide o pokúšanie hranice, kam sa až dá zájsť. Kam

spoločnosť dovolí médiám zájsť. Kým si však neuvedomí svoje právo veta a nadobudne

vôľu nastoliť morálne hranice, bude sa zrejme ešte dlho uchyľovať k primitívnym formám

zábavy a celkovo tak znižovať svoj potenciál. V čase liberalizmu, v období, v ktorom dnes

žijeme, individuálna sloboda široko ďaleko triumfuje nad akoukoľvek inou hodnotou.

Dezinterpretácia pojmu sloboda nastáva vtedy, keď ju jednotlivé médiá uplatňujú na úkor

zdravého psychického vývinu populácie, ohrozujúc mladú generáciu a jej budúcnosť.63

62 Ref. 59, s. 157 63 Ref. 59, s 157

35

3. PROGRAM AKO ZÁKLAD FORMOVANIA

3.1 Prostriedky vplyvu

Médiá na jednej strane dávajú ľuďom moc koncentrovaných informácií, no na

strane druhej pre ľudí vyhradzujú len vymedzený priestor. Vytvárajú svet, ktorý tvorí

realita neviditeľne prepletená s ilúziou. Mediálny filozof Norbert Boltz tvrdí, že

„neexistuje žiadny svet, ktorý by ležal mimo poľa, ktoré si všímajú médiá“. 64

V tejto súvislosti sa oddávna rozchádzajú dva myšlienkové prúdy, ktoré teoreticky

vyvíjajú masové výchovné prostriedky. Keďže však platí pravidlo, že vo všetkom je kus

pravdy, laici, ani teoretickí experti nevedia určiť, ktorá názorová strana má väčšmi pravdu.

Obe teórie vychádzajú z teoretickej hypotézy, podľa ktorej „nič čo neodznie, neexistuje“.

Prvá názorová vlna teda hlása snahu, o čo najkomplexnejší informačný záber. Pokúša sa

informovať o všetkom, čo je aktuálne s patričnou hierarchiou. Okrem iného tu platia

spravodajské hodnoty ako -2. nezvyčajnosť 8. konflikt, 10. negatívnosť, 15. dramatickosť.65

S odvolaním sa na mediálnu slobodu a záujmy verejnosti, ktorá sa najväčšmi

zaujíma o „búrlivé“ informácie, teda médiá chrlia najrôznejšie „katastrofické“ scenáre.

Druhý prúd spomínaný výrok ďalej rozvíja do záveru, že ak by v médiách neodznelo toľko

„návodov“ napríklad na páchanie kriminality, jej reálna úroveň by v spoločenstve poklesla.

Nižším medializovaním trestných činov by sa zúžilo množstvo podnetov, ktoré skupinu

ľudí privedú k tomu, že sa aj z nich napokon stanú kriminálne živly. Na spoločnosti sa

podobný mechanizmus odzrkadľuje deň čo deň.

Verejnosť je v dôsledku „hrôzostrašných“ obrazov ponúkaných médiami „otupená“

a „znecitlivená“ viac, ako kedykoľvek predtým. Ako príklad tejto situácie sa často uvádza

svetová fotoreportérska súťaž World Press Photo. Už roky v nej totiž víťazia obrázky

64 Ref. 59, s. 156; 65 HLAVČÁKOVÁ, S. Agentúrna žurnalistika, s. 84, 85

36

znetvorených žien a detí, nešťastia, ktoré spôsobujú vojny, či prírodné pohromy. Akoby

človekom už nič iné ani nemohlo „pohnúť“.

Niet sa čo čudovať, že správy s drastickou tematikou napriek neprítomnosti „srdce

lámajúceho“ obrazu hrajú prím aj v rozhlasovom vysielaní. Ak sa teda zamýšľame nad

programom, ktorý najviac ovplyvňuje poslucháčov, nie je prekvapujúce, že je to práve

spravodajstvo.

Podľa prieskumu Eurobarometer 2001: rozhlasové správy počúva každý deň 47 %

občanov Slovenskej republiky (priemer za krajiny EÚ je 41 %); správy v televízií každý deň

sleduje 59 % občanov Slovenskej republiky (priemer za krajiny Európskej únie je 70 %),

noviny každý deň číta iba 25 % občanov Slovenskej republiky (priemer za krajiny EÚ je 41

%). 66

Hoci teda v televízii a tlači Slovensko za európskym priemerom zaostáva,

v rozhlasovom vysielaní ho so sledovanosťou správ naopak predstihuje. Správy sú teda

nosným programovým prostriedkom, ktorým (hlavne) verejnoprávny rozhlas poslucháčov

ovplyvňuje. Nadpriemer počúvanosti rozhlasových správ na Slovensku má snáď súvis s už

spomínaným prvenstvom v dôveryhodnosti. Práve preto je ich objektivita najzákladnejšou

ambíciou Slovenského rozhlasu.

„Závažná úloha editorov bude spočívať v ich schopnosti zostavovať vysielanie

založené na overenej pravdivosti faktov, pluralite názorov a ich prísnej vyváženosti. Práve

editor bude v budúcnosti ďaleko vyváženejšou prevodovou pákou od vízie manažmentov, ku

konkrétnemu poslucháčovi.“67

Slovenský rozhlas musí mať na zreteli rozvíjanie kultúrnej identity svojich

poslucháčov, čo môže dosahovať prostredníctvom spravodajských, publicistických,

dokumentárnych, umeleckých, dramatických športových, zábavných a vzdelávacích

programov pre deti, mládež a dospelých. Okrem vysielania však má SRo v rukách aj ďalšie

prostriedky. Symfonický orchester Slovenského rozhlasu (SOSR), Orchester ľudových

66 Vízia médií na Slovensku, Úrad vlády, s. 289 [on-line] 67 REZNÍK, J. Slovenský rozhlas – partner alebo konkurent, s. 3

37

nástrojov Slovenského rozhlasu (OĽUN) a Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu

(DSZ) nahrajú za rok dokopy vyše päť hodín štúdiových nahrávok a viac než 33 hodín

verejných nahrávok. Nie je to veľa, ale ani málo, pri pomyslení, že im predchádza

niekoľkonásobne viac hodín umeleckej prípravy. Umelecké zložky predstavujú pre SRo

pozitívne umelecké aktívum. Každoročne privedú do koncertných sál obrátenej pyramídy

tisíce návštevníkov, ktorí si po predstavení odnášajú dobrý dojem. Znamenajú

nenahraditeľnú devízu a je správne, že ani v čase šetrenia a zužovania rozpočtu, nestráca

vieru v ich kvalitu.

Rovnako neslobodno opomenúť ani vydavateľskú činnosť SRo, pretože všetky

prostriedky určené poslucháčovi mu prinášajú kultúrne posolstvo. Vydavateľstvo zmenilo

svoj názov z Vydavateľstva Pyramída na Vydavateľstvo Slovak Radio Records. Hoci ide

o anglický názov, s menom Slovenského rozhlasu sa identifikuje viac než ten predošlý.

3.2 Program a poslucháč

Vo väčšine Východoeurópskych krajín majú verejnoprávne rádiá dva až štyri

okruhy. Prvý býva zo zásady orientovaný na spravodajstvo, druhý okruh máva vzdelávaciu

a kultúrno-výchovnú funkciu. Jeden z okruhov je zväčša orientovaný na mladšie generácie,

čomu je prispôsobená aj hudobná dramaturgia. Ďalším okruhom pokrýva verejnoprávny

rozhlas regionálne vysielanie, delené podľa regiónov v krajine.

Verejnoprávny rozhlas má na Slovensku najväčšie pokrytie, čo mu umožňuje

oslovovať najširšie publikum. Svojím zameraním sa však musí orientovať na špecifické

cieľové skupiny individuálne, preto je rozdelený na sedem samostatných okruhov (S1 – S7,

viď PRÍLOHA č. 1; pozn. autorky). Štruktúra je porovnateľná s väčšinou európskych

verejnoprávnych rozhlasov.

RÁDIO SLOVENSKO (prvý okruh) je najstarším okruhom Slovenského

rozhlasu, vysiela od roku 1926. má jasne definovaný spravodajsko–publicistický charakter ,

zameraný na cieľovú skupinu vo vekovom rozmedzí 30 - 50 rokov. Nosným programovým

38

pilierom rádia Slovensko je „Žurnál“ – dynamické hĺbkové spravodajstvo, vysielané 7.00,

12:00, 18:00 a 22:00 hod. Od 5:00 do 18:00 hod. Prvý okruh vysiela správy navyše každú

hodinu, a každú pol hodinu krátke správy. Rádio Slovensko má historicky vybudovanú aj

silnú pozíciu na poli športového spravodajstva, dôkazom čoho sú priame komentované

prenosy z rozličných športových podujatí. Rádio Slovensko si na každý deň volí aktuálnu

nosnú tému, ku ktorej sa počas celého vysielania viažu príspevky a vysielanie tak pôsobí

kohézne.

Publicistika je opäť silnou stránkou Rádia Slovensko, hoci by si pre svoje

zatraktívnenie zaslúžila nemalé zmeny. Uvoľnenejší publicisticko-spravodajský prúd

slova a hudby „Dobrý deň, Slovensko“ sprostredkúva v neskorších ranných hodinách

(9:05) aktuality, rady a zaujímavosti, prípadne diskusiu s hosťom. Rovnaký formát má aj

„Popoludnie na Slovensku“ (14:05 alebo 15:05 cez víkend). Spravodajstvo jedinečne

dopĺňa vo svojej dlhej tradícii aj pravidelná relácia Čítanie zo zahraničnej tlače.

Najaktuálnejšie politické a spoločenské dianie ďalej mapujú publicistické formáty ako

„Vec verejná“ (talkshow Michala Tvarožka). Politickým, občianskym a spoločenským

besedám je na prvom okruhu venovaný priestor v reláciách „Z prvej ruky“ (12:30, alebo

9:05 v sobotu) a „Kontakty“ (20:05). besedy sú poslucháčsky príťažlivé pre možnosť

zapojiť sa do vysielania telefonicky. a Aktuálne témy reflektujú aj roky úspešné „Sobotné

dialógy“, vysielané v nočných hodinách. Nočná talkshow so zaujímavými hosťami „Nočná

pyramída“, má na rádiu Slovensko taktiež dlhú históriu a už z názvu vyplýva jej zaradenie

do nočného programu. Jedná sa o politickú diskusiu venovanú témam, ktoré rezonujú v

politickom a spoločenskom dianí počas týždňa. Každá posledná sobota v mesiaci patrí

diskusii s predsedom vlády SR. Relácia je opäť kontaktná a z tohto dôvodu má napriek

vysielaniu v neskorých nočných hodinách silnú poslucháčsku základňu.

V minulosti tvorili cieľovú skupinu prvého okruhu poslucháči vo veku od 50 rokov.

S „omladzovaním“ poslucháčov prichádza aj programová modernizácia, ktorá je

v neustálom procese vývoja. Vo vysielaní rádia Slovensko majú silné zastúpenie

(momentálne so slabnúcou tendenciou) umelecké relácie, ktoré popri intenzívnom

spravodajskom informovaní, dávajú poslucháčom možnosť oddychu. „Čítanie na

39

pokračovanie sprostredkúva diela literárnej klasiky prostredníctvom umeleckého prednesu.

Žáner detektívky zastupujú „Zimomriavky pre dospelých“.

Pre poslucháčov je psychologická vyváženosť vysielania nesmierne dôležitá. Napriek

informačnej „nasýtenosti“, nesmú byť z počúvania „unavení“, inak im nič nezabráni v tom,

aby preladili na inú stanicu. Popularizačný charakter má aj Hudobný formát okruhu S1,

ktorý sa orientuje na stredný prúd populárnej hudby, s dôrazom na 80-te, 90-te roky

prechádzajúce do súčasnosti. Výrazné zastúpenie má pôvodná slovenská tvorba.

Rádio Slovensko pre poslucháčov tak v publicistike, ako aj v umeleckých

formátoch vytvára obraz „živých“ vzorov - osobností, čím poslucháčov „nevtieravo

vychováva“. Zavádza akýsi „spoločenský poriadok“, ktorý už podľa Freuda a Rousseaua

umožňuje ľudstvu opäť nadobudnúť pôvodnú „duševnú čistotu“, „hodnotovú krásu“. Podľa

ich teórie sú ľudia prirodzene dobrí, no vonkajšími civilizačnými zásahmi skazení.

Súčasné ambície formovania prvého okruhu Rádio Slovensko sú definované

nasledovnými zásadami:

„• dobudovanie vzťahov s výrobnými centrami SRo;

• vytvorenie systému zadávania požiadaviek okruhu smerom k centrám a ponuky

centier smerom k okruhu;

• rozvoj moderátorského prejavu;

• výber tém do vysielania, ich spracovanie a nasadenie v časoch, keď sú pre

poslucháča prijateľné;

• prúdové vysielanie – informácie sa k poslucháčovi počas dňa dostanú vo forme

krátkych príspevkov v čase ich diania;“68

RÁDIO REGINA je okruh s dynamicky sa rozvíjajúcim vysielaním s kvalitným

regionálnym spravodajstvom a publicistikou. Program pripravujú separátne tri štúdiá

Bratislava, Banská Bystrica a Košice, ktoré vysielajú špecifickú časť sieťovo. Prvé

regionálne štúdio spustilo svoje vysielanie v roku 1928 v Košiciach. Neskôr, v roku 1957

68 Ref. 43, str. 4

40

odštartovalo vysielanie v Banskej Bystrici a ako posledné regionálne štúdio

verejnoprávneho rozhlasu začalo vysielať štúdio pre západné Slovensko v roku 1966.

Samostatné vysielanie pre Bratislavu začalo v roku 1972.

Na Rádio Regina prešli niektoré programové typy, ktoré kedysi patrili do programu Rádia

Slovensko (Poradňa, dramatizácie, či literárne pásma a fíčre). Ide o programy, ktoré

primárne oslovujú cieľovú skupinu regionálneho charakteru. „V dennom formáte vysielania

prevažujú témy reflektujúce najdôležitejšie udalosti v regióne s vplyvom na život a

rozhodnutia zamestnancov, podnikateľov, ako aj nezamestnaných, či dôchodcov. Večerný

programový formát priberie do vzorky aj potenciálnych záujemcov o regionálne kultúrne

dianie.“69 Druhý okruh dôsledne „pozná“ svojho poslucháča a „nepotrebuje“ ho výrazne

obmieňať, jedná sa o cieľovú skupinu od 40 do 60 rokov. Vie presne reagovať na jeho

očakávania i potreby. Odzrkadlilo sa to aj v prieskumoch počúvanosti, kde Regina

zaznamenala kontinuálny vzostup, čo je medzi verejnoprávnymi okruhmi v súčasnosti žiaľ

vzácne.

Vo svojich troch štúdiách (Bratislava, Banská Bystrica, Košice) produkuje Regina

vysokokvalitné regionálne spravodajstvo, o ktoré je záujem naprieč generačným spektrom.

Rádio Regina navýšilo podiel folklórnej produkcie, ktorá predstavuje výrazný podiel

v hudbe, programovo vysiela z klenotnice ľudovej hudby: „Husličky z javora“,

„Kapelníci“, či „Brieždenie“. Vlastné prezentačné podujatia (Rozhlasové dni, verejné

nahrávky), ale i mediálne partnerstvá na regionálnych podujatiach folklórneho charakteru

posilnili pozície značky druhého okruhu. Regina mala výrazný podiel na udržiavaní

a stimulácii pôvodnej tvorby v daných regiónoch. Posilňuje občianske povedomie

poslucháčov, je pre nich nenahraditeľným sprievodcom po aktuálnych podujatiach v danej

oblasti. Dôležitosť prikladá Regina aj regionálnym športovým podujatiam. Pre poslucháčov

tak vytvára atraktívny obraz ich vlastného prostredia, čo obom stranám prináša radosť zo

vzájomnej existencie.

Regina si uvedomuje, že práca s poslucháčom je dôležitá, preto má aj množstvo

kontaktových relácií. Azda najvýraznejšie pôsobí „Poradňa“ vysielaná počas pracovných

dní o 15.30. Strieda sa tu päť rubrík venovaných striedavo právnej poradni, zdravotnej

poradni, službám zákazníkov, záhradkárskej poradni a sprostredkúvaniu zoznámenia.

69 Ref. 43, str. 7

41

Podobný kontaktný charakter majú na Rádiu Regina aj relácie „Rádio trh práce“ a „Rádio

burza“. „Hudobné pozdravy“ sú populárne hlavne medzi staršími poslucháčmi. Jedná sa

o sled gratulácií pri príležitosti životných, pracovných udalostí alebo rodinných jubileí.

Pre svojich poslucháčov pripravuje Rádio Regina vyčerpávajúce kaleidoskopické

informácie o danom regióne. Výhodou takéhoto vysielania je „podávanie“ vopred

vyselektovaných informácií, ktoré sa poslucháča zaručene ‚dotýkajú‘. Pokrytie samospráv,

verejnej a sociálnej politiky nemá porovnateľný priestor v žiadnom inom médiu, ich

problematika je hojne spracúvaná publicistických v programoch najmä reportážneho

charakteru: „Stretnutia“, „Dotyky“ a „Profesionáli“ a „Rodinný magazín - Pozvete nás

ďalej?“.

Motivačne na poslucháčov pôsobia napríklad témy zobrazujúce spoločenstvá, ktoré si plnia

každodenné povinnosti na pracovisku, aktívne pristupujú k rodinnému životu, zábave,

verejným prácam, vzdelávaniu, náboženstvu, zdraviu a mnohým ďalším činnostiam. Seriál

Králikovci stanovuje mravné hodnoty a názory súvisiace s ľudskou sociabilitou

jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom. Až do nedávna mali Králikovci tradíciu vo

vysielaní Rádia Slovensko, v súčasnosti však prešli do vysielania Reginy. Je to najdlhšie

vysielaný seriál s viac než päťsto časťami. Príbehy rozvetvenej rodiny Králikovcov sa

riadili spomínanými hodnotami. Hrdinovia sú poslucháčovi príkladom a zároveň sú mu

blízki mnohými ľudskými neresťami. V príbehu sa občas síce až priehľadne výkladovo

naznačujú a vysvetľujú problémy súčasnosti, ale prínos seriálu je výnimočný. Reflektuje

témy s ktorými sa ťažko vysporadúvajú hlavne starší poslucháči.

Dramatické a umelecké programy pri Králikovcoch zďaleka nekončia. Regina

vysiela dramatizované poviedky pod názvami ‚Hrianky‘ a ‚Pri nočnej Lampe‘. Čitáreň je

prednes próz literárnej klasiky. Poézii sú zase venované pásma s názvom „Poetissimo“.

RADIO DEVÍN je elitným okruhom umeleckého slovesného i hudobného

programu, doplnený vzdelávacími reláciami. Po zmenách frekvenčných staníc Slovenského

rozhlasu stratil tretí a štvrtý okruh frekvencie v univerzitných mestách (Banská Bystrica,

Žilina Košice, Prešov, Čadca a Zvolen), na čo sa medzi verejnosťou zdvihla vlna odporu.

42

V súčasnosti už Slovenský rozhlas pokrytie v týchto oblastiach obnovuje, ale straty

poslucháčov bude naprávať podstatne dlhšie. „Historicky najnižšia počúvanosť jediného

slovenského Rádia, ktorého úlohou je mapovať a zároveň poskytovať solídne zázemie pre

oblasť kultúry a umenia na Slovensku je alarmujúca.“70

Devín je žánrovo alternatívny ku všetkým súčasným slovenským rádiám. Z tohto postu je

bezkonkurenčný, no svojou programovou štruktúrou zároveň nesmierne náročný na

poslucháča. Základňa poslucháčov je fixná, jedná sa o priaznivcov alebo samotných

umelcov, často výtvarníkov. Rádio Devín v publicistike tematicky pokrýva súčasnú

Slovenskú umeleckú tvorbu, jej úžitkové podoby, ako aj spoločenské, vedecké a filozofické

aktuálne dianie. Nechýba prezentácia literatúry ani drámy.

Pre Devín je nevyhnutné ‚vynovenie‘ zvukovej grafiky. Poslucháč tu ani z publicistiky

(umeleckej) nesmie cítiť ‚skostnatenosť‘ a už vôbec nie ‚konzervatívnosť či stereotyp‘. Až

donedávna bola pre Devín charakteristická vážna hudba, no dnes je situácia iná. Populárna

hudba zaberá čoraz viac priestoru. Žiaľ, jej výber na všetkých okruhoch do veľkej miery už

počas dňa neriadi hudobný redaktor, ale ‚lacnejší‘ a ‚efektívnejší‘ softvér Sephia. Práve

v Rádiu Devín by mal byť na výber hudby kladený vysoký dôraz. Je ťažké počúvať

vznešené predstavy umelcov predelené hudbou, ktorá poslucháčovi ‚bráni‘ v rozjímaní.

Alternatívny charakter Rádia Devín musí byť počuteľný v každej chvíli, nielen pri

večerných koncertoch a autorských reláciách, ale počas celého dňa. Hudba má byť pre

poslucháča inšpiratívna, svojou nevtieravosťou má ‚ponúknuť‘ poslucháčovi priestor na

vlastné úvahy.

Ak chce rádio Devín „napomôcť“ k udržaniu „nedotknuteľnosti a nezávislosti“ umenia,

musí ho poslucháčom sprostredkovať „citlivejšie“. Aby ho ten mohol začať opäť vnímať

a chápať ako výnimočný únik zo zvyšnej reality. Devín sa preto musí vo všetkých

ohľadoch snažiť o väčšiu odlišnosť, výnimočnosť. Vo svojom druhu je Devín okruhom,

ktorého potenciálny poslucháč má dispozíciu k vyššej citlivosti – preto by redaktori mali

byť precíznejší a dôslednejší pri vytváraní svojich príspevky.

70 Kam smeruješ rádio Devín? In Medialne.sk [on-line]

43

RÁDIO_FM mal donedávna nosnú úlohu vo fixovaní novej značky na mediálnom

trhu. Transformácia od Rádia Rock FM bola logickým vyústením analýz prieskumov

cieľovej skupiny mladých poslucháčov (14 - 29 rokov), ktorým na Slovensku chýbala

stanica, čo „neťaží“ iba zo známych hitov, ale ponúka a predstavuje nové hudobné trendy,

mladú neobjavenú slovenskú hudbu. V priebehu roka sa podarilo výrazne obmeniť

štruktúru poslucháčov. Rádio_FM mapuje moderné hudobné žánre od okrajových až po tie,

ktoré majú perspektívu preniknúť do mainstreamu (dub-step, minimal, house, DnB, world

music, hiphop, new jazz a. t. ď.) Program je určený najaktívnejšej a najdynamickejšej

cieľovej skupine v slovenskej spoločnosti, s ambíciou stať sa hudobnou a trendovou

ikonou Generácie X. Rádio_ FM je postavené na princípe black and white formátu, počas

dňa hrá populárnu hudbu, večer ponúka spomínané alternatívne hudobné žánre pre

menšinového poslucháča. Z celkovej ponuky hudby, tvorí štvrtinu pôvodná slovenská

produkcia.

Rádio_FM sa modernej dobe a modernému poslucháčovi ‚prispôsobuje‘ flexibilne

a rýchlo. Ako jedno z prvých rádií ponúklo službu SONG. Poslaním prázdnej SMSky na

telefónne číslo, poslucháč získa informáciu o hudbe, ktorú práve šíri Rádio_FM. Poslucháč

teda už nie je len pasívny, ale má možnosť presne vedieť, čo počúva ak mu túto informáciu

jeho prijímač sám neposkytuje. Množstvo poslucháčov reaguje práve prostredníctvom SMS

správ a ovplyvňuje výber hudby pesničkami na želanie. Mladých poslucháčov oslovuje

napríklad aj relácia Game News, prostredníctvom, ktorej sa Rádio_FM úspešne

zviditeľňuje aj na internete, vďaka podpore mnohých vysoko navštevovaných

špecializovaných internetových portálov. (gregi.net, Sector.sk, partyzona.sk, hudba.sk,

a.t.ď.) Tu treba podotknúť, že Rádio_FM samostatne zvláda svoju marketingovú

propagáciu, o čom svedčí známosť a všadeprítomnosť jeho značky. Podľa období sa

menila a upravovala zvuková grafika, pričom okrem iného došlo k vyváženiu mužského a

ženského prvku vo zvukovej grafike.

Hoci je rakúsky verejnoprávny okruh FM4 svojím bilingválnym vysielaním

(nemecko-anglickým) neporovnateľný s akýmkoľvek iným rádiom vysielajúcim v našich

končinách, svojím hudobným imidžom, trendmi a aktivitami by sa k nemu Rádiom_FM

mohlo prirovnať. Rádio_FM sa stalo rádiom pre mladých poslucháčov s vyšším vzdelaním,

s trendovou tendenciou, akcentom na mestské aglomerácie. Rádio sa stáva ikonou a

44

trendsetterom pre svoju cieľovú skupinu. Napriek poklesu počúvanosti treba konštatovať,

že je to produkt s perspektívou. Svojich poslucháčov posúva želaným smerom v rámci ich

záujmov.

RÁDIO PATRIA pripravuje programy pre národnosti a etnické skupiny žijúce na

území Slovenskej republiky. V Bratislave v Hlavnej redakcii maďarského vysielania sa

pripravujú programy pre poslucháčov maďarskej národnosti (spolu s vybraným programom

pre maďarsky hovoriacich Rómov). V Košiciach sa v Redakcii národnostného a etnického

vysielania pripravujú programy aj pre Rusínov, Ukrajincov, Čechov, Poliakov, Nemcov a

Rómov v ich materinských jazykoch. Vo vysielaní pre maďarských poslucháčov sú

zastúpené všetky slovné i hudobné žánre. Národnostné a etnické vysielanie sa v pracovných

dňoch viac sústreďuje na spravodajstvo a aktuálnu publicistiku, počas víkendu prevažujú

publicistické a umelecko-slovné relácie.

Hlavnou úlohou Rádia Patria je uchovávať kultúrnu identitu národností. Patria sa

snaží „podchytiť“ aj mladé generácie mládežníckym vysielaním. Dôvodom je starnúca

fixná poslucháčska skupina, vo veku 50 rokov a viac.

RADIO SLOVAKIA INTERNATIONAL pripravuje program pre poslucháčov v

zahraničí v slovenčine, nemčine, angličtine, francúzštine, ruštine a v španielčine.

Zahraničné vysielanie je špeciálnou štátnou objednávkou – propaguje Slovenskú republiku

v zahraničí. Je relatívne, či možno Radio Slovakia International považovať za samostatný

vysielací okruh. Na území Slovenska nevykazuje toto rádio počúvanosť, okrem toho nie je

platené koncesionármi, ale štátom. V každom prípade sa ale jedná o jeden z mála

prostriedkov, zviditeľňujúcich Slovensko v zahraničí.

45

4. VÝVOJ HODNÔT ZA POSLEDNÉ DESAŤROČIA

4.1 Hodnoty predstavuje poslucháč

Od osemdesiatych rokov, kedy mala väčšina krajín po celom svete buď verejný

servis vysielania alebo štátny vysielací monopol, sme boli svedkami prehĺbenia

a výrazných transformácií. Tvárou v tvár komerčnej súťaži sa verejnoprávne vysielanie

ocitlo v boji o prežitie a muselo si osvojiť množstvo stratégií a reakcií komerčných

vysielateľov. „V niektorých krajinách verejnoprávni vysielatelia podľahli tlaku súťaže

a prevzali silnejúci komerčný postoj. Zatiaľ čo im táto stratégia pomohla k ziskovosti, ich

kredibilita utrpela, stratili dobré meno inštitúcií verejnej služby. V iných krajinách

verejnoprávne inštitúcie zahájili boj proti prúd, u v záujme pripravovať kvalitné vysielanie

a v snahe odlišovať sa od ich čisto komerčných rivalov. Toto je nepochybne najlepšia

možná stratégia pre verejnoprávnych vysielateľov – držať sa svojho hlavného poslania

a ohrozovať konkurenciu zveľaďovaním kvalitnej verejnej služby, prostredníctvom

prezentovania a hájenia záujmov verejnosti.“71

Rozdiel medzi médiami u nás a na západe je zjavný na prvý pohľad napriek tomu,

že sa postupne „stiera“, hlavne vďaka globalizácii mediálnych zväzkov. Odlišnosť spočíva

najmä v publiku. Kým si verejnosť západnej Európy na komerčné rozhlasové vysielanie

privykalo priebežne, u nás bolo zavedenie duálneho systému pomerne veľkým extrémom.

Táto skutočnosť udržala verejnoprávne vysielanie u nás v určitom stereotype, ktorý sa

mladým generáciám síce mohol zdať krajne neprijateľný, no vyššie spomínaný fenomén

premeny verejnoprávneho vysielania na spôsob a podobu komerčného vysielania nás týmto

šťastne obišiel, no vzápätí nepripravene zasiahol.

Do roku 1990 bol poslucháč na Slovensku zvyknutý výlučne na konzervatívne, no

spravodajsky, informačne i umelecky vyvážené vysielanie, pokrývané výlučne

verejnoprávnym rozhlasom. Následne začalo 10. júna 1990 vysielať FUN Rádio, ako prvé

71 Ref. 61, s. 2

46

súkromné rádio na Slovensku. Príchodom ďalších súkromných staníc na slovenský

mediálny trh nastala nová situácia. Z ich éteru sa šírila zábava a väčšia hudobná pestrosť

ako z väčšiny verejnoprávnych okruhov. Výnimkou nebol ani 3. okruh SRo, Rádio Rock

FM, súčasné Rádio_FM, ktoré si dnes už ale „razí“ zložitejšiu cestu nekomerčného

smerovania s celoslovenskou podporou alternatívy. Hĺbková orientácia na jadro hudobnej

kultúry a underground dala Rádiu_FM nové smerovanie, ktoré je dnes jeho

nezameniteľným imidžom a zárukou kvality. Najmä s nástupom nových médií v Rádiu_FM

ožili nové vývojové trendy. Pôvodný centralizovaný model komunikácie, s jediným

výstupom v éteri sa stal minulosťou, internet priniesol rozhlasu novú interaktivitu. Tá so

sebou priniesla nové komunikačné modely a s nimi spojenú novú formu spätnej väzby.

Rádio_FM sa poslucháčom úspešne približuje nielen svojím, v slovenskom éteri

jedinečným vysielaním, ale aj vonkajšou prezentáciou, ktorú pozitívne hodnotí aj riaditeľka

Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková. „Vysielať iba zo štúdia v súčasnosti nestačí.

Pre upevnenie znalosti značky, podpory interaktivity a predstavenia tvárí za mikrofónom sú

vedľajšie aktivity opodstatneným komunikačným nástrojom vysielania. Vizualizujú audio

výstup a sú účinné (druhovo selektívne) na všetky segmenty poslucháčskej základne. S3

(Rádio_FM; pozn. autorky) je jediným okruhom SRo, ktorý takéto aktivity využíva (a

čerpá z nich aj pre program). Ide o letné akcie Rádia_FM, účasť na festivale Pohoda

(najväčší slovenský hudobný festival; pozn. autorky), narodeniny v Inchebe, spoluúčasť na

Silvestri – Partyslave“72, k čomu možno dnes pripočítať spoluprácu na ďalších podujatiach

ako Wilsonic, Lokal Life (domáce festivaly alternatívnej elektronickej hudby), podporu

domácej klubovej scény (napr. A4, SubClub) ale aj zahraničnú kolaboráciu (napr. festivaly

Sonar, EuropaVox a. i.), vďaka čomu na seba nabaľuje vyberanú poslucháčsku základňu.

Nielen podpora hudobných podujatí zvyšuje prestíž Rádia_FM, jeho značka je

neprehliadnuteľná v spojitosti s filmovými alebo divadelnými festivalmi a spolu s rádiom

Devín tak dokazuje možnosť umeleckého presahu vizuálnej zložky v éteri. V porovnaní

s Rádiom Devín alebo ktorýmkoľvek iným okruhom Slovenského Rozhlasu však treba

oceniť Public Relations Rádia_FM, ktorého úloha je popri samotnom vysielaní nesmierne

dôležitá. Táto taktika síce má korene v komerčnom strategickom uvažovaní ale to na jej

72 Ref. 43, s. 17

47

cene nič nemení. Pre Rádio_FM je tento postup na rozhlasovom trhu nevyhnutný, ak sa už

v budúcnosti ďalej nemá uvažovať o jeho zrušení. Bývalé návrhy na zrušenie vyšli

z dôsledkov rebrandingu pri ktorom rádio stratilo 300 000 poslucháčov, čo predstavovalo

až 60%. Postupný reload je už však vo svojom procese, rádio úzko späté s identifikujúcimi

sa poslucháčmi vytvára hudobnú kultúru. Rádio_FM si vytvorilo komunitný imidž, čo vo

vzťahu poslucháč verzus rádio vytvára zvláštnu spätosť.

„Pre všetkých ľudí je prvoradé využívať a uplatňovať svoju schopnosť združovať sa.

Nenarodili sme sa ako robinsoni, či pustovníci.“ 73

Pozornosť, ktorá je v tejto kapitole venovaná poslucháčskym masám, nie je

náhodná. Hoci „boj“ o poslucháča prebieha v súčasnosti hlavne medzi súkromnými

stanicami, o ich získanie musí „bojovať“ aj verejnoprávny rozhlas. Hlavnou hodnotou

v rozhlasovom vysielaní je totiž poslucháč.

„Verejnoprávne rozhlasy bojujú o svojho poslucháča nie pre zisky, ale preto, aby

dokázali šíriť objektívne informácie i umelecké hodnoty medzi čo najširší počet ľudí, čiže

aby udržiavali aj kultúrnu identitu spoločnosti, vytvárali atmosféru tolerancie a podmienky

na dohodu vo veciach verejných.“74

Na vysvetlenie „backgroundu boja o poslucháča“ poslúži ako príklad opäť

Rádio_FM. V rámci verejnoprávneho vysielania sa za celú jeho históriu o získanie svojho

poslucháča pričinilo najviac. Dôvodom je, že šlo o cieľovú skupinu všetkých komerčných

staníc. Na mieste je teda ľudové príslovie: „kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť“. V

minulosti sa Rádio_FM pod názvom Rock FM orientovalo na mladú generáciu, preto

bola jeho ponuka podobná komerčnému vysielaniu. Poslucháč sa tešil z intenzívnej

zábavy, ktorá bola hlavným posolstvom súkromných médií. Popri nej prenikali

k poslucháčom vyberané správy, ktoré však zďaleka nepokrývali aktuálne dianie doby.

73 Ref. 37, s.10, s. 16 74 PUCHALA, V. Usilujme sa o rozhlas s myšlienkou, s. 1

48

-„Aby sme sa, ako to už pred vyše päťdesiatimi rokmi vravel Neil Postman, ubavili

na smrť, alebo ako sa hovorí dnes, „uinformovali“ na smrť. Aby sme žili vo „Wissenillusion“

(Elizabeth Noelle-Neumannová), v ilúzii, že vieme“.75

Masívny počet poslucháčov, ktorí patria hlavne do mladšej vekovej kategórie teda

„presedlal“ na komerčné vysielanie. Tento jav je prirodzený, nik sa mu iste nebude

čudovať. Hlavnými atribútmi mladosti sú predsa: sloboda, voľnosť, dynamika a zábava.

Toto všetko si marketingové oddelenia súkromných staníc uvedomujú prioritne. Na rozdiel

od verejnoprávneho rozhlasu, sú súkromné stanice závislé na peniazoch z reklamy. Za ňu

však môžu od klientov pýtať len sumu, ktorá bude úmerná počtu poslucháčov. „V súlade s

Európskym dohovorom RE a Smernicou ES je upravený aj časový limit na vysielanie

reklám. V rozhlasovom vysielaní existuje obmedzenie - vysielatelia s licenciou môžu

vyhradiť reklame 20 % denného vysielacieho času.“ 76

Pod vplyvom všetkých uvedených činiteľov, sa súkromné rozhlasové stanice

podujali na „dravý boj“ o poslucháča. V tomto období sa začala nenápadná „manipulácia“

s hodnotami publika.

V priebehu niekoľkých rokov podstatná časť poslucháčskej verejnosti výrazne

zmenila svoj prístup k rozhlasovému vysielaniu. Časy, kedy rodiny sedávali pri

rozhlasovom prijímači a počúvali klasické dramatizácie, či rozhlasové seriály, zdá sa

pominuli navždy. Verejnosť dnes s obľubou počúva takzvané „oddychovky“, ktoré

pojednávajú zväčša o celebritách, autách, jedle alebo sa jedná o iné intelektuálne nenáročné

„lifestylové“ magazíny. Azda kľúčovým faktorom určujúcim spomínané javy, je zmenený

životný štýl človeka nového tisícročia. Ľudstvo prijalo nové médiá v podobe internetu, či

mobilných sietí. To výrazne pozmenilo pozície starších médií. Rozhlas však v novom

mediálnom súboji dokázal so spomínanými novými technológiami splynúť, dokonca ich

„využiť“ vo svoj prospech. Zmenilo sa hlavne prostredie, v ktorom sa dnes rozhlas počúva.

Miesta, kde človek môže počúvať rádio, sa značne rozšírili. Na najnavštevovanejšom

slovenskom chatovom serveri Azet.sk, bola dňa 12. mája 2006, v čase od 23:45 do 01:13

uskutočnená autorská anketa, ktorej cieľom bolo zistiť, od sto aktívnych poslucháčov

75 Ref. 59, s. 143 76 GRUJBÁROVÁ, J. Systematika zákona o vysielaní a retransmisii [on-line]

49

odpoveď na otázku: „Kde najčastejšie počúvaš rádio?“ Keďže cieľom ankety bolo zistiť

najčastejšiu formu rozhlasového prenosu, odpoveď „rádio nepočúvam“, bola braná len ako

nezodpovedanie otázky. Z ankety vyplynulo, že 60% poslucháčov počúva rádio cez klasický

rozhlasový prijímač, teda 37% doma a 22% v zamestnaní. 14% počúva rádio v aute a 10%

cez internet. Cez walkman, alebo prenosný mp3 prehrávač počúva rádio 8% poslucháčov,

pričom 8% uviedlo, že sa do rozhlasového vysielania najčastejšie započúvajú

v pohostinstve, obchode... Jediný poslucháč uviedol, že počúva rádio cez telefón.

Určité skreslenie výsledku mohlo byť spôsobené formou ankety, keďže išlo

o prostredie internetového servera; z iných (neautorských) prieskumov totiž vyplýva, že

internetoví užívatelia patria do mladšej vekovej skupiny, s vyššou priemernou

vzdelanosťou. Forma ankety však výborne plní svoj účel, pretože jej cieľom nebolo

vytvorenie spoľahlivej štatistiky ale prieskum nových progresívnych foriem počúvania

rádia. Z výsledku vyplýva, že priestor a možnosti pre rozhlas a jeho poslucháčov sa

rozširuje. Zároveň sa však s ohľadom na okolnosti znižuje pozornosť, ktorú môže

poslucháč vysielaniu venovať. (Práca, šoférovanie auta, cestovanie v MHD, iná preprava,

nakupovanie, sprievodné činnosti a. t. ď. ).

Zmene a zrýchleniu životného štýlu ľudí sa teda flexibilne prispôsobujú hlavne

komerčné rádiá. Poslucháčom ponúkajú krátke príspevky, ktoré na seba zväčša výrazne

nenadväzujú, resp. sú ľahko zrozumiteľné aj samostatne. Na druhej strane sa však zároveň

jedná o materiály, ktorým často chýba obsahová nasýtenosť, hĺbka či dokonca akákoľvek

myšlienka. Komerčné rádiá prehlasujú, že presne vedia, čo poslucháči chcú. Množstvo

peňazí zo svojho rozpočtu vyhradzujú pre agentúry, ktoré pravidelne mapujú poslucháčsku

verejnosť, v najrôznejších prieskumoch. Vo svojom programovom plánovaní idú potom

podľa takto vytvorenej fabuly. Poslucháča „ženú“, čoraz rýchlejším tempom. Médiá sú pre

spoločnosť zdrojom duševnej „potravy“ bez toho, aby na seba brali zodpovednosť za jej

prípadnú morálnu „otravu“.

Spomedzi poslucháčov sa však nenápadne, no perspektívne vyčleňuje uvedomelá

vzorka, vychádzajúca spomedzi intelektuálov, umelcov, vedcov, ale aj študentov. Jedná sa

o ľudí, ktorých ideou je tráviť voľný čas čo najprínosnejšie. Len vďaka nim majú pozitívne

50

hodnoty šancu pretrvať. Táto subkultúra sa odmieta uspokojiť s povrchnosťou súkromného

vysielania, no vo verejnoprávnom vysielaní tiež nemá to, čo by potrebovala. Príčinou je

výrazná stagnácia verejnoprávneho rozhlasu, ktorý za posledné dve desaťročia neprešiel

dostatočnými zmenami. Vysielanie sa nemalo ako prispôsobiť novým potrebám

poslucháčov, v dôsledku čoho tiež nastal ich úbytok a odliv k iným rozhlasovým staniciam.

Rádio Slovensko stratilo podľa prieskumu MML približne 400 000 poslucháčov, čím

zaznamenalo najvyšší pokles spomedzi všetkých okruhov Slovenského rozhlasu.

„Ak rádio zachováva „starý dobrý“ osvedčený stav a nevyvíja sa spolu

s poslucháčom, skôr či neskôr vysiela len pre seba, je samoúčelné. Platí to pre všetkých päť

rádií pôsobiacich pod hlavičkou SRo.“ 77

SRo je financovaný štátnym rozpočtom a koncesionárskymi poplatkami. Keďže sa pri

pohybe poslucháčskej krivky nemení jeho prísun peňazí, nebol na rozdiel od súkromných

rádií nútený robiť akékoľvek zmeny. Je paradoxné, že sa o ne majú dnes postarať členovia

nového vedenia, ktorí doteraz pôsobili práve v súkromnom rozhlasovom priemysle.

Miloslava Zemková, si túto skutočnosť uvedomuje a poukazuje na ňu už vo svojom

projekte riadenia. „SRo ako verejnoprávna inštitúcia však v komerčnom a teda aj

konkurenčnom rozhlasovom prostredí pôsobí, musí ho brať do úvahy, najmä ak jej ide

o toho istého poslucháča, o ktorého bojuje aj súkromný sektor. SRo nie je izolovaným

ostrovom, nemá zákonom zaručenú počúvanosť, ani nedotknuteľnosť.“ 78

77 Ref. 43, s. 2 78 Ref. 43, s. 2

51

4.2 Návrhy programových zmien

Od súkromných rádií, vzhľadom na ich ambície nemožno očakávať, že budú

hodnotovú úroveň poslucháča formovať. Keďže ich prvoradým záujmom je prežiť, musia

len kopírovať záujmy publika. Ak ho v niečom formujú, tak len reklamou. Spoluurčujú

módu a akýsi trend, ktorý publikum „polovedome“ nasleduje. Je „cool“, keď poslucháči

navštevujú podujatia, ktoré sa im odporúčajú, kupujú produkty, s ktorými sa komerčné

rádiá zo zištných dôvodov identifikujú. Celý kultúrny vplyv spočíva len v odzrkadľovaní už

existujúcej úrovne.

„Mediálna výzbroj a kultúra, ktorú mediálne prostriedky šíria a formujú, ešte zatiaľ

nedokázali vyriešiť problém, ako rozšíriť informáciu a publicitu (alebo reklamu). Podľa

súčasného stavu vecí sa zdá, že naše schopnosti diferencovať medzi jedným a druhým sa od

nich nedočkali nijakého impulzu. Naopak.“ 79

Zvyšovanie kultúrnej úrovne poslucháčov je teda takmer výlučne na bedrách

verejnoprávneho rozhlasu. Ten by mal síce tiež odzrkadľovať „potreby“ poslucháčov, ak

ich nechce stratiť, no je jeho morálnou povinnosťou, byť ešte o krok vpred. Verejnoprávny

Rozhlas je v takejto súvislosti akýmsi kultúrnym „supervízorom“, ktorý má v rukách

prostriedky na formovanie spoločnosti, želaným smerom. V každom prípade je táto

predispozícia určitým spôsobom nebezpečná. V minulosti sa moc vplývať na masy často

„využívala“. Iný odtieň dal slovu „využívať“ až historický odstup, ktorý poukázal dokonca

na „zneužívanie“ verejného vplyvu. Deje sa tak dodnes v rozličných kampaniach, kedy

treba medzi verejnosťou „rozšíriť“ určité presvedčenie. Až história ukáže, či šlo o pozitívne

„využitie“, alebo „zneužitie“ moci.

Poslednou masívnou kampaňou v našom prostredí, bolo šírenie pozitívnej osvety

o Európskej únii, krátko pred referendom, ktoré malo rozhodnúť o vstupe Slovenska do

79 Ref. 37, s.10, s. 50

52

tejto medzištátnej organizácie. Účinok nesklamal a Slovensko sa 1. mája 2004 skutočne

začlenilo medzi štáty Európskej únie.

„Globalizácia má rozličné dimenzie, od rýchlej dopravy do veľkých vzdialeností až

po nadnárodné šírenie ideológií, nevynímajúc okamžitú komunikáciu prostredníctvom

satelitov a vytváranie sieťovej štruktúry vplyvu moci a nadvlády.“ 80

Verejnoprávne vysielanie v Európskej únii je podobne ako väčšina európskych

systémov podrobené spoločným stratégiám. S výnimku špecifických obmedzení, ktoré sú

v každej krajine iné, platia v celej Európe strategické ciele stanovené rezolúciou Štvrtej

európskej konferencie ministrov o politike v oblasti prostriedkov masovej komunikácie.

Rezolúcia bola prijatá 7. a 8. decembra 1994 v Prahe. Jej ciele zhrnul Ivan Sečík v práci

Verejnoprávne médiá v Európe a na Slovensku.

- Stať sa spoľahlivým zdrojom informácií a faktorom sociálnej súdržnosti a integrácie

všetkých jednotlivcov, skupín a komunít;

- Vytvárať fórum pre verejnú diskusiu a poskytnúť tak priestor pre čo najširšiu škálu

názorov a stanovísk;

- Cieľavedome tvoriť pluralitnú, novátorskú a pestrú programovú skladbu s vysokými

etickými a kvalitatívnymi štandardami;

- Štrukturovať programovú skladbu a služby tak, aby boli zaujímavé pre široké

publikum a súčasne reagovať na potreby menšinových skupín;

- Reflektovať rozmanitosť filozofických ideí a náboženského presvedčenia

v spoločnosti s cieľom posilňovať vzájomné pochopenie a toleranciu;

- Prostredníctvom svojich programov aktívne prispievať k lepšiemu pochopeniu

a šíreniu národného a európskeho kultúrneho dedičstva v celej jeho rozmanitosti;

80 Ref. 37, s.10, s. 50

53

- zabezpečiť významný podiel domácej produkcie, pričom využívať nezávislých

producentov a kooperovať s filmovým sektorom;

- Rozširovať možnosti výberu a ponúkať aj také programové služby, aké bežne

nezabezpečujú komerční vysielatelia. 81

Keďže je Slovenský Rozhlas v súčasnosti najdôveryhodnejším médiom, má moc

formovať mienku aj povedomie verejnosti. Túto silu však môže ešte znásobiť zvýšením

okruhu poslucháčov. Zmeny však musia nastať v prístupe a spracovaní materiálov

vysielaných v SRo. Aj náročné témy sa dajú atraktívne spracovať a len tak môžu

„obohatiť“ poslucháča. Pracovníci jednotlivých redakcií by mali hlavne pamätať na fakt, že

rozhlas u poslucháčov „zápasí“ o ich pozornosť. Nie je umením napísať napríklad

siahodlhý spravodajský komentár a prečítať ho do éteru. Umením je sformulovať ho

jednoducho, tak, aby ho poslucháč mal nárok pochopiť. Najväčšou chybou je, keď redaktor

nerozlišuje medzi prácou pre písané periodikum a prácou pre rozhlas. Čitateľ sa

k náročnému textu môže vracať, no poslucháčovi neostáva nič iné, len prestať ho vnímať.

Popri iných reformách, ktoré v Slovenskom Rozhlase v nadchádzajúcom čase možno

očakávať, by sa možno zišla rekvalifikácia pracovníkov, ktorí tu „narábajú“ so slovom.

Inak sa s pozornosťou poslucháča stratí aj celý účinok.

Marshall McLuhan tvrdí, že „formatívnou silou médií sú médiá samé osebe, a to

vyvoláva celý rad ďalších otázok, o ktorých sa tu môžeme iba zmieniť, pretože by si

zasluhovali celé zväzky. Technologické médiá sú totiž surovinami, či prírodnými zdrojmi,

presne tak, ako uhlie, bavlna a nafta“.82

Z iného uhla pohľadu však táto súvislosť vyvoláva paradox. Kým prírodné zdroje,

ktoré McLuhan spomína, sú do veľkej miery vyčerpateľné, médiá naopak ako zdroje

informácií svet zahlcujú. Človek dnešnej doby často čelí „presýtenosti“ informáciami,

medzi ktorými musí prísne selektovať. Zo strany médií musí teda prameniť snaha o kvalitu

a nie kvantitu. Pre poslucháča dnešnej doby je jasnosť a zrozumiteľnosť rozhlasového textu

oveľa dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Čoraz menej je totiž ochotný prerušiť činnosť

81 SEČÍK, I. Verejnoprávne médiá na Slovensku, s. 2, 3 82 Mc LUHAN, M. Jak rozumět médiím, s. 31

54

a venovať celú svoju pozornosť textu, ktorý sa šíri éterom. Poukazuje na to aj výsledok

ankety, rozoberanej v predchádzajúcej kapitole. Cesta zušľachťovania rozhlasového

vysielania povedie tadiaľ, kadiaľ vedú kroky jeho poslucháčov.

„Jediným dramaturgom sa stane koncový užívateľ a predovšetkým od jeho výberu

bude závisieť úspešnosť jednotlivých médií. Preto treba poctivo a zodpovedne pracovať na

dôslednom vytváraní poslucháčskeho „stereotypu“ v tom zmysle, že práve verejnoprávne

médiá mu poskytnú najhodnotnejšie, najkvalitnejšie, najobjektívnejšie informácie každého

typu a robia mu každodenného spoľahlivého sprievodcu, partnera i ombudsmana.

Verejnoprávne médiá nielen na Slovensku musia oproti „forsírovanému“ komerčno

mediálnemu modelu: pracuj, nakupuj, pracuj, nakupuj, pracuj, nakupuj – umri! ponúknuť

iný – dôstojnejší – mysli, konaj zodpovedne a triezvo, nachádzaj naozajstné hodnoty, svoj

život ži a nie prežívaj.“ 83

83 Ref. 67, s. 3

55

5. NOVÁ VLNA TECHNOLOGICKEJ REVOLÚCIE

5.1.1. Podcasting

V rozhlasovej technológii je výrazným technologickým posunom Podcasting. Ide

o možnosť navoliť si automatické a pravidelné sťahovanie súborov do počítača, alebo

koncového prehrávača. Sťahovanie prebieha pomocou formátu RSS (Rich Side Summary),

čo je technológia na abonovanie obsahov obľúbených webových stránok cez webový

prehliadač alebo inú aplikáciu. Termín podcasting vznikol spojením názvu prehrávača

iPod (firmy Apple) a anglického slova broadcasting (vysielanie). Tento názov je podľa

definície Wikipédie zavádzajúci, pretože na prehrávanie a využívanie podcastingu je iPod

nepotrebný, a v konečnom dôsledku sa ani nejedná o vysielanie v tradičnom slova zmysle.

Slovenčina prijala tento názov bez zmeny. 84

Technológiu podcastingu vymysleli technológ Dave Winer a bývalý VJ MTV

Adam Curry. Existovala už síce možnosť manuálne si stiahnuť obsah nejakej show do

prehrávača v podobe MP3, ale prvenstvo podcastingu je v zautomatizovaní tohto procesu.

Podcasting na rozdiel od rádia ako sme naň zvyknutí stojí o krok bližšie k poslucháčovi.

V minulosti poslucháč čakal na to, čo by ho mohlo zaujímať, no dnes si vyberá čo chce

počúvať a kedy to chce počúvať.

Pri zrode podcastingu jeho výhody prirovnávali k televíznemu vysielaniu a DVD

prehrávaniu. DVD prehrávanie možno ľubovoľne zastaviť a spustiť, pretáčať, možno začať

počúvať úplne inú (tiež stiahnutú) reláciu. A zdôrazňoval sa aj detail, že možno pretočiť

reklamy. Nemožno čakať, že tento štandard odfiltrovania reklám v trhovom boji médií

zotrvá, no momentálne je súčasťou výhod, ale zároveň aj nevýhod podcastingu. Keďže

podcasting vedie k zjednodušovaniu cesty k informácii je v jeho záujme, aby bol postupne

čoraz prepracovanejší. Hoci si poslucháč môže stiahnuť napríklad spravodajské súhrny,

listovať v nich v súčasnosti podľa vlastného záujmu nemôže. Slabým miestom podcastingu

84 Definícia termínu ‚podcasting‘ In Wikipedia [on-line]

56

je zatiaľ neschopnosť indexovať informácie obsiahnuté v podcaste vyhľadávačmi, sťažená

je zatiaľ aj orientácia v archíve podcastov.

5.1.2 Využitie podcastingu

Prvotným využitím podcastingu je počúvanie rádiostaníc (celosvetové využitie).

Výučba je ďalším procesom, ktorý možno podcastingom zahájiť. Učitelia, školy a

vzdelávacie inštitúcie sa venujú rozvíjaniu audio-vzdelávacích metód. Prvé vzdelávacie

úspechy takto dosiahli s tzv. e-lerningom v Austrálii, kde sú jednotlivé farmy od škôl

mimoriadne vzdialené. Austrálsky vládny program Australian Flexible Learning

Framework (ALFL) podporuje e-learning v krajine od roku 2000, vďaka čomu ho dnes vo

svojich učebných metódach využíva 85% všetkých austrálskych pedagógov.

Istá odnož podcastingu umožňuje prevedenie textových príspevkov do zvukového

formátu pomocou softvéru. Jedným z nich je napríklad softvér Epos. Ten ponúka on-line

demo verziu, kde si autor môže nechať vygenerovať z textu súbor WAV.

Využitie podcastingu môže mať zároveň aj mikro-sociálny charakter. Podcast

zaplnil mediálnu medzeru, ktorá sa vytvorila po vzniku blogu. Autori blogov sa totiž

vyjadrovali jednoduchou formou blogov. Popri zastúpení textu a obrazu (fotografií) tak

absentovala prítomnosť zvuku. Logickým vyústením situácie tak bol príchod

multimediálneho zvukového prejavu. Pomocou podcastingu si môže ktokoľvek vo svojom

profile uverejňovať zvukový denník, teda niečo ako zvukový odkaz pre priateľov

a známych. Táto funkcia dáva každému jednotlivcovi možnosť stať sa samostatným mikro-

médiom. Úspešnosť a dosah jeho výpovede záleží už iba na jej obsahu a forme.

Rádioamatérstvo teda nadobúda nový kybernetický rozmer a stáva sa opäť hudbou blízkej

budúcnosti.

57

5.1.3. Podcasting a multimédiá v praxi

Podcastom na internetových stránkach verejnoprávnych rádií pochopiteľne

predchádzal zvukový archív. Čiastočne riešil problematiku redundancie, pretože poslucháč

sa k relácii mohol aj po jej odvysielaní opäť vrátiť. Český rozhlas priviedol myšlienku

zvukového archívu dokonca tak ďaleko, že si poslucháč môže navoliť vybrané relácie

a v poradí na základe vlastného uváženia tvoriť vlastný ‚playlist‘ tzv. ‚Rádio na želanie’.

Na Slovensku sa verejnoprávny rozhlas zhostil myšlienky novátorstva veľmi

pohotovo. Rádio FM a patrí k priekopníkom tohto technologického zlepšenia, prvý

podcasting bolo možné nastaviť v roku 2007 na relácii Wilsonic_FM. V priebehu necelého

roka sa Podcasting dá nastaviť pre všetky relácie bez výnimky. O necelý rok už Slovenský

rozhlas ponúkal ako podcasty všetky relácie svojich okruhov. Inak tomu nie je ani

v Maďarsku, či Poľsku, kde práve v podcastingu majú verejnoprávne rádiá vernostný

poslucháčsky potenciál.

V popularizácii nových multimediálnych postupov urobil Český rozhlas mnohé

ďalšie významné kroky. Aktuálny servis krátkych on-line videí ponúka obrazové doplnenie

odvysielaného zvuku. Český rozhlas takto pre poslucháčov archivuje videá z live

koncertov, odovzdávaní ocenení, besied, reportáží a. t. dˇ, ilustruje tak mnohé podujatia,

ktoré Český rozhlas podporil. Skôr kuriózne môže pôsobiť Public Relation stratégia, pri

ktorej v rámci multimédií Český rozhlas, konkrétne vedecky orientovaný okruh ČRo

Leonardo po vzore BBC vstúpil do virtuálneho sveta Second Life. Jedná sa o počítačovú

simuláciu reality, do ktorej sami za seba vstupujú milióny internetových užívateľov z

celého sveta. Možnosť vypátrať stan so štúdiom Českého rozhlasu nadchla hlavne

najmladších poslucháčov, ktorí sa prostredníctvom tejto ‚hrovej’ stratégie identifikujú ako

fanúšikovia, pociťujú potrebu tvoriť s moderátormi ČRo komunitu.

58

5.2 Digitalizácia

DAB-T (Digital Audio Broadcasting – Terrestrial) je systém vytvorený pre šírenie

digitálneho terestriálneho rozhlasu. Jeho tvorcovia si pred pár rokmi predurčili cieľ najskôr

dopĺňať a neskôr perspektívne nahradiť existujúce analógové pásmo VKV. Tejto zmene

rozhlasového vysielania však predchádza digitalizácia televízie, blízko príbuzná

technológia DVB-T (Digital Video Broadcasting – Terrestrial). Na území Európy by podľa

direktív Európskej únie mala byť definitívne zavŕšená do roku 2015, vo väčšine krajín do

roku 2012. Podľa zákonu č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní bude rok 2012 termínom

definitívneho odpojenia analógového televízneho vysielania. „Roky 2010 až 2012 budú

obdobím paralelného vysielania analógového a digitálneho pozemského vysielania a

spustenia druhého a verejnoprávneho multiplexu85. Kampaň bude podľa vyhodnotenia

medzirezortného konania zameraná predovšetkým na zvýšenie informovanosti a na

prípravu obyvateľstva na postupné a definitívne opustenie analógového vysielania v

rokoch 2011 a 2012.86 Podľa slov Róberta Oravca, riaditeľa Sekcie techniky a IT SRo, na

Slovensku napriek platnosti zákona chýba oficiálny technický plán prechodu.87

Aj keď v rámci digitalizácie ide o technickú zmenu vysielania, vyžaduje si

v jednotlivých krajinách tiež mnohé legislatívne úpravy, čo v procese tejto transformácie

spôsobuje celkové spomalenie. Kým napríklad doteraz Rada RTV udeľovala licencie na

jednotlivé frekvencie VKV pásma, v súčasnosti uskutočňuje výberové konanie

o udeľovaní licencie pre „terestriálne vysielanie“ ako také. Dôvodom tohto‚

terminologického zovšeobecnenia’ je fakt, že hoci je nevyhnutné označiť budúcich

vysielateľov, podstata digitálneho prenosu už nie je otázkou ‚čistoty’ frekvencie pásma, ale

rozdelenia vysielateľov v dátovom toku multiplexov podľa kapacitných potrieb. Slovensko

dostalo od Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) pridelených 5 multiplexov, v rámci

85 Zákon č. 220/2007 Z. z., s. 1446, § 2, ods. 2 Pozn.: „Multiplex – je súhrnný dátový tok obsahujúci čiastkové dátové toky televíznych programových služieb, rozhlasových programových služieb alebo iných obsahových služieb, prípadne ďalších služieb vrátane hlasových služieb upravených na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku elektronickej komunikačnej siete (ďalej len ‘komunikačná sieť’)“ 86 Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania z 12. novembra 2007 [on-line] 87 ORAVEC, Róbert. Slovenský rozhlas, Bratislava. 18. apríla 2008. Osobná komunikácia

59

ktorých treba najskôr rozdeliť televízne vysielanie, čo je kapacitne náročnejšie ako

dosadenie rozhlasových vysielateľov do zvyšného priestoru multiplexov. Kým však nebudú

všetky televízie do multiplexov definitívne zatriedené, rozhlas nemá v procese digitalizácie

veľké možnosti na finálnu praktickú realizáciu.88 „V druhej polovici roku 2008 by mal

Slovenský rozhlas spustiť pokusné DRM vysielanie. DRM je jeden z možných formátov

budúceho digitálneho rozhlasového prenosu. Máme záujem aj o testovanie druhej

formátovej varianty, T-DAB, len na to musíme nájsť voľné prostriedky.89“

Digitalizácia prináša relatívne vyššiu kvalitu príjmu. Hoci zvuk z digitálneho príjmu

nesprevádza šum, či miešanie frekvencií, pri presýtení na určitom území môže dôjsť ku

‚sekaniu’ alebo iným sprievodným technickým defektom tejto technológie. S rozšírením

frekvenčného priestoru je spojený aj vznik nových služieb. „Poslucháči budú môcť

napríklad prepínať medzi hudobným vysielaním, spravodajstvom a informáciami o

doprave, či športe, ktoré pobežia na jednej rozhlasovej stanici súčasne. Na správy, či

dopravný servis teda nebudú musieť čakať ako v súčasnosti – budú si ich môcť pustiť na

želanie.“90

‚Hudbou vzdialenejšej budúcnosti‘ by podľa niektorých teórií mohla byť reklama

cielená lokálne s individuálnejším dosahom. Kým doteraz prevažne súkromné rádiá

využívali možnosť vysielať reklamu v blokoch pre každý región zvlášť, digitálne vysielanie

by v budúcnosti mohlo byť schopné prepojením s pozičným systémom GPS (Global

Position System) zacieliť reklamné spoty presne podľa užších regiónov a takto poslucháčov

diferencovať.

Princíp vysielania je technicky zjednodušene príbuzný technológii GSM, kde jedna

frekvencia môže obslúžiť naraz až 8 telefonujúcich. V prípade DAB jeden kanál poskytuje

1024 MB, z ktorých si môžu jednotlivé stanice ukrajovať podľa potrieb. Kým v pásme FM

sú stanice roztrúsené v celom spektre medzi 87,5 až 108 MHz, v spektre DAB sú všetky

rozhlasové stanice vysielané na jednom kanáli - multiplexe, z ktorého si poslucháč môže

zvoliť program priamo podľa názvu. Navyše poskytuje DAB tiež dátový kanál, ktorý

umožňuje prenos viacerých doplnkových informácií.91

88 Ref. 87 89 Ref. 87 90 CVITKOWICS, T. Dlhá cesta k digitálnemu rádiu [on-line] 91 ĎURIŠ, K. Oboznámte sa s digitálnym vysielaním – systém DAB

60

Rozhlasové vysielanie pred sebou ešte nikdy nemalo takýto revolučný krok.

Úspešné prekonanie technickej revolúcie závisí od mnohých faktorov. Prevádzkovatelia

multiplexov budú licenčne šíriť programy verejnoprávnych vysielateľov, regionálnych,

komunitných vysielateľov a komerčných rozhlasových staníc. Kľúčová bude ich

pohotovosť s akou sa s novými technickými prístupmi vysporiadajú samotní vysielatelia.

„Je to začarovaný kruh, kým poslucháči nebudú mať DAB-T prijímače, nemá, hlavne pre

súkromné rádiá, zmysel digitálne vysielať. Na druhej strane, kým nie je čo vysielať,

poslucháči neinvestujú do kúpy nových prijímačov. Verejnoprávny rozhlas musí byť teda

v tomto smere priekopníkom, hoci vysielať naraz analógovo a zároveň digitálne je,

prirodzene, drahé.“92 Vysielatelia, tak súkromní ako aj verejnoprávni budú mať na

vysielanie väčší priestor ako doteraz. SRo má vďaka svojmu širokému archívu, množstvo

programov, ktoré by mohol na jednotlivých kanáloch simultánne vysielať a oproti

súkromným rádiám tak poskytnúť širší program. Do éteru sa tak môžu dostať napríklad aj

relácie z Webcastingu Rádia_FM, ktoré sú kvôli naplnenosti programu zatiaľ odkázané na

internetový odposluch verejnosti.

Digitalizácia audio vysielania bude akousi skúškou poslucháčskej vernosti. Je na

mieste predpokladať, že výrazná časť publika, ktoré sa čím ďalej tým viac adaptuje na

možnosti ponúkané internetom, investície do nových rozhlasových prijímačov po kúpe

nového televízora dôkladne prehodnotí. Hrozby čiastočnej straty publika a s ňou súvisiace

dopady na príjmy z reklamy podnecujú k úvahám nad možnosťami motivácie publika.

Čiastočným riešením by boli štátne dotácie pre sociálne slabšie rodiny a na strane médií by

mohlo prísť do úvahy prehodnotenie pomeru vysielania dostupného na internete a v éteri.

Takéto opatrenie by sa však v publiku iste netešilo veľkej popularite.

Náležitosti prechodu na digitálne vysielanie u nás koordinuje ‚Skupina pre digitálne

vysielanie v Slovenskej republike’93. Zriadená bola Ministerstvom dopravy, pôšt

a telekomunikácií SR uznesením vlády SR č. 589 zo dňa 27. júna 2001 na obdobie

nevyhnutne potrebné pre realizáciu prechodu z analógového na digitálne vysielanie

televízie a rozhlasu až po ukončenie tohto procesu. Jej úlohou je vytvárať štátnu politiku 92 Ref. 87 93 Pozn.: Medzirezortná skupina pre digitálne vysielanie na Slovensku združuje vybraných predstaviteľov všetkých zainteresovaných inštitúcií: MDPT SR, MK SR, MF SR, TÚ SR, Radu RTV, STV a SRo, ANRTS, LOToS, Slovak Telecom, a. s., Rádiokomunikácie, o. z. a Telecom Corp., s. r. o.

61

a s ňou späté podmienky na uplatnenie digitalizácie. Okrem ďalších súvisiacich aktivít

poskytuje odborné stanoviská, podieľa sa na aktualizácii harmonogramu prechodu na

digitálne vysielanie a sprostredkúva výmenu informácií a skúseností nevyhnutnú pre

spoluprácu zúčastnených strán. Najvyšším orgánom skupiny je ‚Rada pracovnej skupiny

a jej komisií‘, hierarchicky pod ňou sú zriadene tri komisie: technická, legislatívna

a komisia pre financie a informácie.94

V tomto bode je relevantné porovnanie s krajinami s už rozšíreným digitálnym

vysielaním. Treba však dodať, že adaptabilita publika je kvôli ekonomickej sile týchto

krajín v porovnaní s ďalšími európskymi regiónmi relatívna. „Napríklad v Belgicku

pokrýva signál T-DAB 98% tamojšej populácie, vo Veľkej Británii 85 %, v Nemecku 78 %,

Portugalsku 75 % a v Singapure dokonca 100 %. Skutočný rozvoj DAB nastal

predovšetkým vo Veľkej Británii, kde digitálne rozhlasové prijímače tvoria jednu tretinu

všetkých predaných prístrojov.“95 Ideálnym riešením by bola azda včasná adaptácia

transformačných modelov, ktoré už boli v týchto krajinách odskúšané a ich efekt sa

preukázal ako úspešný.

94 Štatút skupiny pre digitálne vysielanie v Slovenskej republike 95 ROŽÁNEK, F. Experimentální vysílání T-DAB [on-line]

62

ZÁVER

Slovenský rozhlas je dnes v porovnaní s vývojovou genézou deväťdesiatych rokov

pomerne stabilným médiom. Má stabilnú poslucháčsku základňu s tradične zaužívanou

voľbou programu. Poslucháči verejnoprávneho rozhlasu predstavujú z hľadiska sociálneho

rozloženia vyššiu vzdelanostnú kategóriu intelektuálneho charakteru. Program je väčšinou

správne dostupný v on-line archíve zaručuje vernostný vzťah poslucháčov k jednotlivým,

pravidelne počúvaným, reláciám. Napriek tomu pri podrobnom preskúmaní archívu relácií

možno občas natrafiť na chyby v HTML odkazoch vedúcich k archivovaným reláciám.

Personálnym obohatením IT sekcie by bolo v blízkej budúcnosti potrebné účinne vyriešiť

drobné nedostatky a nepresnosti. V globále však možno konštatovať postupné napĺňanie

projektu riadenia a rozvoja Miloslavy Zemkovej z roku 2006, kedy sa stala generálnou

riaditeľkou Slovenského rozhlasu. Rádio Slovensko sa v priebehu dvoch rokov vyprofiloval

ako spravodajský okruh, poslucháči Rádií Regina a Devín mohli zaznamenať formátové

‚omladenie‘ okruhov, Rádio_FM zas dosiahlo sľubovaný reload poslucháčov po zmene

názvu. Napriek tomuto stavu platí pravidlo, že ‚nemožno zaspať na vavrínoch‘ a vždy sa vo

všetkom nájde priestor na zdokonaľovanie. Európska únia je v tejto súvislosti garantom

relatívne jednotnej verejnoprávnej politiky.

V porovnaní s verejnoprávnym vysielaním krajín V4 je Slovenský rozhlas okruhovo

najpestrejší, ale vzhľadom na menší územný rozsah Slovenskej republiky ide v konečnom

dôsledku o paradoxne široké, mohlo by sa zdať, že až preexponované členenie okruhov.

Každý okruh Slovenského rozhlasu však má svoje jasné opodstatnenie a absencia alebo

fúzovanie umeleckých, klasických či hudobne orientovaných okruhov, vo verejnoprávnych

rozhlasoch v Čechách, Poľsku, či Maďarsku spôsobuje ochudobnenie, alebo formátovú

nevyhranenosť. S nastoleným trendom v Slovenskom rozhlase sa niet čoho obávať, jedinú

vážnejšiu destabilizáciu, by mohol priniesť snáď len prechod na digitálne vysielanie.

Nepochybne bude prechod k digitalizácii rozhlasového vysielania skúškou neochvejnosti

v trende modernizácie rádia a z jeho rozpočtu si vyžiada nemalé investície. Nech by bola

koordinácia tejto technickej premeny v rámci krajiny a podieľania sa Slovenského rozhlasu

akokoľvek úspešná, nemožno predpokladať spokojnosť verejnosti. Výrazne sa dotkne

63

peňaženiek občanov a ako jedna z mála transformácií môže v publiku vyvolať

nespokojnosť. Zodpovednou, korektnou a citlivou komunikáciou témy digitalizácii

v dostatočnom predstihu však možno následky tejto premeny čiastočne zmierniť a zároveň

potvrdiť dobré meno Slovenského rozhlasu. Ak sa potvrdia ambície Slovenského rozhlasu

‚prerážať v krajine ľady‘ analógového vysielania, stabilite tejto inštitúcie to iba pomôže.

V približujúcej sa budúcnosti je poslucháč aktívnym selektorom prijímaných

informácií dokonca v rámci jedného kanála, vetuje sa tým technický nedostatok

rozhlasového vysielania z minulých rokov, kvôli ktorému poslucháč len počúval to, čo

rozhlas vysielal a ovplyvniť vysielanie mohol iba čiastočne, spätnou väzbou. Otvára sa mu

nová možnosť „browsovať“ program rozhlasu kedykoľvek má záujem a čas. Doterajšie

kritické hlasy znevažujúce audiovizuálne médiá ako „hypnotizéri“ okrádajúce prijímateľa

o súdnosť a rozhodovanie v najbližších rokoch snáď navždy stíchnu. Stávajú sa z nich totiž

multimédiá v plnom rozsahu tohto slova, v rozhlase a televízii už v blízkych rokoch možno

listovať ako v novinách, či časopise. Obsah zvoleného vysielania si bude môcť poslucháč

voliť ľubovoľne podľa toho aké záujmy v tej chvíli má, alebo ako sa cíti. Nebude viac

vadiť, že vysielanie zvoleného programu v danom čase nestihol. Sloboda rozhodovania má

v rozhlase novú významovú nadstavbu, na ktorej využitie má potenciál práve Slovenský

rozhlas.

Počúvanie rádia dáva človeku pocit, ako žiadne iné médium. Stačí si nasadiť

slúchadlá a veľmi nenápadne tak „odletieť“ do inej reality. Hoci sme ešte stále v električke,

na zastávke, či na ulici, so zvukom je svet odrazu krajší. Behom niekoľkých minút je nám

sprostredkované množstvo informácií, na získanie ktorých by sme inak museli obetovať

oveľa viac času a pozornosti. Práca verejnoprávneho rozhlasu je síce nesmierne náročná, no

zároveň krásna a vďačná, pretože každý pracovník je tu služobníkom verejnosti. Väčšinou

sa stránim označenia národný hrdina, no práve okom neviditeľná práca s tak širokým

kultúrnym dosahom si podľa mojej mienky tento prívlastok zaslúži.

64

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BANERJEE, Indrajit & SENEVIRATNE, Kalinga, Public Service Broadcasting in the Age

of Globalization, Singapore, Asian media information and communication centre, 2006,

349 s. ISBN 981-4136-01-8

BENKOVIČOVÁ, D. Regionálne a lokálne elektronické médiá, Otázky žurnalistiky, s.

203, Vyd. 40, č. 3 / 1997, ISSN 0322-7049

BRAUN Martin, predstaviteľ bývalého rádia Ragtime, Bratislava. Medená 11 Bratislava,

15. 4. 2008. Osobná komunikácia

CAMPSOVÁ, Victoria – GAINER, Salvador. Pohľady na občiansku kultúru, Bratislava:

Kalligram, 2000. 128 s. ISBN 80-7149-359-7

CVITKOWICS, Tomáš. Dlhá cesta k digitálnemu rádiu. In Etrend, [online]. [Bratislava,

Slovensko]: Trend, november 2005 [cit. 2008-04-10]. Dostupné na internete:

<http://mediatrend.etrend.sk/58787/radia/dlha-cesta-k-digitalnemu-radiu>

Definícia termínu ‚podcasting‘ In Wikipedia [on-line]. Slobodná encyklopédia [cit. 2008-

04-11]. Dostupné na internete: <http://sk.wikipedia.org/wiki/Podcasting>

Demographics of Europe, wikipedia, [on-line]. [cit. 2008-04-07]. ]. Dostupné na internete:

<http://www.google.sk/url?sa=t&ct=res&cd=4&url=http%3A%2F%2Flegislaciones.amarc.

org%2FEuropaEste.doc&ei=HhEYSOmsIZvowgHQrcz1Cw&usg=AFQjCNF2WnW5FtM

HMrAi-m3082gVv36v8w&sig2=ob0c47oRAE585asGQ1i04A>

ĎURIŠ, Karol. Oboznámte sa s digitálnym vysielaním - systém DAB [online]. Vysielače.sk,

júl 2004. [cit. 2008-04-10]. Dostupné na internete:

<http://www.vysielace.sk/clanok.php?id=345>

65

EBU Information and Statistics Network Guide, 60 s. dokument EBU, Zdroj: SEČÍK,

Ivan, Prednáška 2006, letný semester, Katedra žurnalistiky, Štúrova 9, Bratislava, 2005,

Osobná komunikácia

EBU-UER, Ústup verejnoprávneho vysielania: Dnes a Zajtra s.1, Zdroj: SEČÍK, Ivan,

Prednáška 2006, letný semester, Katedra žurnalistiky, Štúrova 9, Bratislava, 2005, Osobná

komunikácia

GOBAN-KLAS, Tomász. Politics versus the media in Poland: A game without rules in

Journal of Communist Studies and Transition Politics. [on-line]. [cit. 1998-04-17].

Dostupné na internete:

<http://www.informaworld.com/smpp/content~content=a784670937~db=all>

GRUJBÁROVÁ, Jarmila: Zákon o vysielaní a retransmisii, Systematika zákona. [on-line].

Memo 98 [Bratislava, Slovensko]: Legislatíva, December 2007 [cit. 2008-3-20]. Dostupné

na internete: <http://www.memo98.sk/index.php?base=data/legislativa/kniha/vart.txt>

HIRNER, W. Independent Radio in Central and Eastern Europe: Country by country

reports, 57 s. [on-line]. [Sheffield, United Kingdom]: AMARC Europe, marec 1996 [cit.

1998-04-16]. Dostupné na internete:

<http://www.google.sk/url?sa=t&ct=res&cd=4&url=http%3A%2F%2Flegislaciones.amarc.

org%2FEuropaEste.doc&ei=HhEYSOmsIZvowgHQrcz1Cw&usg=AFQjCNF2WnW5FtM

HMrAi-m3082gVv36v8w&sig2=ob0c47oRAE585asGQ1i04A>

HLAVČÁKOVÁ, Svetlana. Agentúrna žurnalistika, Bratislava, Univerzita Komenského,

2001, 232 s. ISBN: 80-22315-80-X

HVÍŽĎALA, Karel. Jak myslet média, Praha: Dokořán, 2005. 288 s. ISBN: 80-7363-047-8

CHUDINOVÁ, Eva. a LEHOCZKÁ, Viera, Fenomén Rozhlasu v systéme masmédií,

Základy teórie rozhlasovej žurnalistiky v systéme masmediálnej komunikácie, Trnava:

66

Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie, 2005. 230 s.

ISBN: 80-89220-04-5

Kam smeruješ rádio Devín? [on-line]. Príspevok diskusie Medialne.sk, janu8r 2005 [cit.


<http://medialne.etrend.sk/radia/forum.php?clanok=4278>

KARLÍK, K. Ochotnická rádia - třetí pilíř duálního systému [on-line]. In radiotv.cz, [Praha,

Česká republika]: Sekcia článkov o rádiách, marec. 2007, [cit. 2008-04-15]. Dostupné na

internete: < http://www.radiotv.cz/radio-clanky/4375/ochotnicka-radia---treti-pilir-

dualniho-systemu.html>

KASÍK, Václav. Český rozhlas jako služba veřejnosti a partner (štúdia), Súčasnosť

a budúcnosť verejnoprávneho rozhlasu na Slovensku, zborník, 15 s. (Medzinárodný

odborný seminár), Zdroj: SEČÍK, Ivan, Prednáška 2006, letný semester, Katedra

žurnalistiky, Štúrova 9, Bratislava, 2005, Osobná komunikácia

KASÍK, V. Současný pohled na Český rozhlas v období přechodu na digitální vysílání. [on-

line]. rozbor [Praha, Česká republika]: Radio TV, jún 2005 [cit. 2008.04.04]. Dostupné na

internete: <http://www.radiotv.cz/clanky/3236/vaclav-kasik-soucasny-pohled-na-cesky-

rozhlas-v-obdobi-prechodu-na-digitalni-vysilani.html>

KLEINWACHTER, Wolfgang. From the Mountains of Visions to the Valleys of Reality:

New Legal Frameworks for Broadcasting in Eastern and Central Europe. In: Canadian

Journal of Communication [on-line]. [Montreal,Quebec,Canada]: NETCOM Institute 2005

[cit. 2008-04-02]. Dostupné na internete: <http://www.cjc-

online.ca/viewarticle.php?id=266>

KROUPA, Vladimír - LENGYEL, Mark - NAUMANN, Jerzy - VOZÁR, Jozef a i. [on-

line]. Media Systems (Country Reports), Audiovisual and Media Policies, 2005. 497 s. [cit.


<http://ec.europa.eu/avpolicy/docs/library/studies/coregul/interim_app_2.pdf>

67

List of Projects in USAID Mission to Poland, [on-line] marec 2002 [cit. 2008-04-08].

Dostupné na internete: <http://www.usaid.gov/pl/listof1.htm>

McLUHAN, Marshall. Jak rozumět médiím, Praha: Odeon, 1991. 200 s. ISBN 80-207-

0296-2.

Od utorka budú platiť za STV a SRo všetci, ktorí odoberajú elektrinu, [on-line]. [Bratislava,

Slovensko]: TASR, apríl 2008 [cit. 2008-04-08]. Dostupné na internete:

<http://www.rozhlas.sk/inetportal/2007/index.php?page=showNews&id=49892>

ORAVEC, Róbert. Slovenský rozhlas, Bratislava. 18. apríla 2008. Osobná komunikácia

PUCHALA, Vladimír. Usilujme sa o rozhlas s myšlienkou (štúdia), Súčasnosť a budúcnosť

verejnoprávneho rozhlasu na Slovensku, zborník; Medzinárodný odborný seminár;

Bratislava, Slovenský Rozhlas, 2005, 21 s. Zdroj: SEČÍK, Ivan, Prednáška 2006, letný

semester, Katedra žurnalistiky, Štúrova 9, Bratislava, 2005, Osobná komunikácia

REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace, Praha: Portál, 2004. 327 s. ISBN 80-7178-

926-7

REZNÍK, Jaroslav. Slovenský rozhlas – partner alebo konkurent? (štúdia), Súčasnosť

a budúcnosť verejnoprávneho rozhlasu na Slovensku, zborník; Medzinárodný odborný

seminár; Bratislava, Slovenský Rozhlas, 2005, 30 s. Zdroj: SEČÍK, Ivan, Prednáška 2006,

letný semester, Katedra žurnalistiky, Štúrova 9, Bratislava, 2005, Osobná komunikácia

ROŽÁNEK, Filip. Experimentální vysílání T-DAB [online]. Český rozhlas [cit. 2008-04-

10]. Apríl 2006 [cit. 2008-04-03]. Dostupné na internete:

<http://www.rozhlas.cz/digital/info/_zprava/239768>

RUMPHOST, Werner. The future and The Present of Slovak Radio (štúdia) 12 s.

Medzinárodný odborný seminár; Zdroj: SEČÍK, Ivan, Prednáška 2006, letný semester,

Katedra žurnalistiky, Štúrova 9, Bratislava, 2005, Osobná komunikácia

68

Sbírka zákonů ČR, Zákon č. 231/2001. s. 5038 [on-line]. Zákon o provozování

rozhlasového a televizního vysílání a o změně dalších zákonů. Sbírka zákonů ČR, 2001

[cit. 2008-04-07]. Dostupné na internete: <http://archiv.rrtv.cz/zakony/medialni.html>

SEČÍK, Ivan. Verejnoprávne médiá na Slovensku (štúdia), Súčasnosť a budúcnosť

verejnoprávneho rozhlasu na Slovensku, zborník; Medzinárodný odborný seminár;

Bratislava, Slovenský Rozhlas, 2005, Zdroj: SEČÍK, Ivan, Prednáška 2006, letný semester,

Katedra žurnalistiky, Štúrova 9, Bratislava, 2005, Osobná komunikácia

SKARLANTOVÁ, Pavla. Bezpečnostní opatření ve Svobodné Evropě výrazně omezila

přístup externích uživatelů do její knihovny. [on-line]. Ikaros, elektronický časopis

o informační společnosti, 1998, roč. 2, č. 9 ISSN 1212-5075 [cit. 2008-04-10]. Dostupné

na internete: <http://www.ikaros.cz/node/3971>

SLOBODNÁ EURÓPA 1951-2003. [on-line]. Rozhlasový prepis [Bratislava, Slovensko]:

slobodka.org, december 2003 [cit. 2008-04-06]. Dostupné na internete:

<http://www.slobodka.org/promofiles/slobodka.asp>

SÜKÖSD, Miklós. Democratic Transformation and the Mass Media in Hungary: From

Stalinism to Democratic Consolidation, In GUNTHER, Richard & MUGHAN, Anthony.

Democracy and the Media. /SÜKÖSD, Miklós. Democratic Transformation and the Mass

Media in Hungary: From Stalinism to Democracy Consolidation. [on-line]. Cambridge:

Cambridge University Press, 2000. 512 s. ISBN 0-521-77743-7

[cit. 2008-04-07]. Dostupné na internete:

<http://www.books.google.com/books?hl=sk&lr=&id=XfCDTe5s9ngC&oi=fnd&pg=PA12

2&dq=Democratic+Transformation+++and+the+Mass+Media+in+Hungary:+From+Stalini

sm+to+Democratic+Consolidation&ots=8Z1JT1hcEf&sig=04RiY0JW6Wwo0SOBzGgX9

R83qkU>

69

Štatút skupiny pre digitálne vysielanie v Slovenskej republike, ORAVEC, Róbert.

Slovenský rozhlas, Bratislava. 18. apríla 2008. Osobná komunikácia

Vízia médií na Slovensku, Úrad vlády, [on-line]. [cit. 2008-04-08]. Dostupné na internete:

<www.vlada.gov.sk/miklos/vizia_2020/IVO_kapitola_21_media.doc>

Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania Telekomunikačný úrad SR,

[online]. Úrad vlády SR, Rozporové konanie, november 2007, [cit. 2008-04-10]. Dostupné

na internete:

<http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/09A983EB93A8119CC12573AA0036552F/

$FILE/Zdroj.html>

Výročná správa slovenského rozhlasu za rok 2005. [on-line]. [cit. 2008-04-03]. Dostupné

na internete: <http://www.slovakradio.sk/inetportal/docs/vyrocna_sprava_2005.pdf>

Zákon č. 220/2007 Z. z., [on-line]. Zákon o digitálnom vysielaní programových služieb a

poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní). ZBIERKA ZÁKONOV SR,

2007 [cit. 2008-04-10]. Dostupný na internete:

<http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207542&FileName=zz07-

00220-

0207542&Rocnik=2007&#xml=http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?HitFile=T

rue&FileID=311&Flags=160&IndexFile=zz07&Text=terestri%C3%A1lne+vysielanie

Zbierka zákonov č. 619/2003 s. 5975, 5976. [on-line]. Zákon o Slovenskom rozhlase.

ZBIERKA ZÁKONOV SR, 2003 [cit. 2008-04-02]. Dostupné na internete:

<http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17626&FileName=03-

z619&Rocnik=2003&#xml=http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?HitFile=True

&FileID=642&Flags=160&IndexFile=zz03&Text=619>

70

ZEMKOVÁ, Miloslava. Slovenský Rozhlas – projekt riadenia a rozvoja 2006 – 2010. [on-

line]. Projekt kandidatúry na post generálnej riaditeľky 2006, 37 s. [Bratislava, Slovensko]:

[cit. 2008-04-05]. Dostupné na internete:

<http://www.slovakradio.sk/radioinet/iservis/rada/projekt_riadenia_a_rozvoja.pdf>

Zoznam držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie z roku 2006 - aktualizovaný [on-line].

[Bratislava, Slovensko]: Rada RTV, máj 2007 [cit. 2008-04-20]. Dostupné na internete:

<http://www.rada-rtv.sk/web/home/detail/?aktualitaId=393>

Zverejnenie najvyhľadávanejších slov, [on-line]. [cit. 2008-04-21]. Dostupné na internete:

<http://www.media.zoznam.sk/?a=6&s=135>

71

PRÍLOHA č. 1

EBU Information and Statistics Network, strana 42 (počúvanosť: % / rok)

72

PRÍLOHA č. 2

EBU Information and Statistics Network, strana 45 (počúvanosť: % / rok)

73

PRÍLOHA č. 3

Zoznam celoplošných a multiregionálnych rozhlasových staníc spolu s počúvanosťou -

Maďarsko

15%

6%

16%

6%

3%21%

33%

MR1-Kossuth

MR2-Petofi

Danubius

Juventus

Radio1 NETWORK

Slager

Ostatné

Zoznam celoplošných a multiregionálnych rozhlasových staníc spolu s počúvanosťou - Poľsko

18%

7%

27%

24%

0%0%0%

21%

2%

1%

Jednotka (PR1)

Trojka (PR3)

RMF FM

Radio Zet

Radio WAWA

TOK FM

Radio Pin (súkr.)

Radio Plus (súkr.)

Radio ESKA (súkr.)

Ostatné

74

Zoznam celoplošných a multiregionálnych rozhlasových staníc spolu s počúvanosťou - Slovensko

18%

8%

23%

16%

1%

2%

11%

0%

6%0%

2%

4%

9%

SRo 1 (Rádio Slovensko)

SRo 2 (Rádio Regina)

SRo 4 (Rádio_FM)

SRo 3 (Rádio Devín)

Rádio Expres

FUN Rádio (Radio, a. s.)

Rádio HEY! (GES Slovakia)

Rádio Okey

Rádio Kiss

Rádio Lumen

Rádio Viva

Jemné melódie

Ostatné

Zoznam celoplošných a multiregionálnych rozhlasových staníc spolu s počúvanosťou - Česká

republika10%

7%

1%

20%

16%

13%

12%

21%

ČRo 1 – Radiožurnál

ČRo 2 – Praha

ČRo 3 – Vltava

Radio Impuls

Frekvence 1

Evropa 2

Čro - Regionální vysílání

Ostatné

Grafy boli zhotovené na základe zdrojov získaných z internetu:

<http://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_Europe>

<http://www.rada-rtv.sk/web/home/detail/?aktualitaId=571>

<http://medialne.etrend.sk/radia/grafy-a-tabulky.php>

<http://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_Europe>

<http://www.median.cz/docs/RP_2007_1+2Q_prezentace.pdf>

<http://www.szondaipsos.hu/file/radio2007februar.ppt>

75

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK:

DAB-T - Digital Audio Broadcasting – Terrestrial

DRM - Digital Radio Mondiale

DSZ - Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu

DVB-T - Digital Video Broadcasting – Terrestrial

DVD - Digital Video Disc alebo Digital Versatile Disc

EBU – European Broadcasting Union

ES – Európska smernica

EÚ – Európska únia

FiF UK - Filozofickej fakulty Univerzity Komenského

GPS - Global Position System

HTML - HyperText Markup Language

IJF - The Independent Journalism Foundation

IT - Information Technology

ITU - International Telecommunication Union

KSS - Komunistická strana Slovenska

LOToS – Spolok lokálnych TV staníc Slovenska

MDPT SR – Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií

MF SR – Ministerstvo financií Slovenskej republiky

MHz – megahertz

MK SR – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

MML - Market, Media & Lifestyle

N.Y.Times - New York Times

o. z. - občianske združenie

OĽUN - Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu

OSA - Ochranný svaz autorský

OSN - Organizácia spojených národov

PR – Polskie radio

Rada RTV- Rada pre vysielanie a retransmisiu

76

RSS - Rich Side Summary

SOSR - Symfonický orchester Slovenského rozhlasu

SR – Slovenská republika

SRo – Slovenský rozhlas

STV - Slovenská televízia

TÚ SR – Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky

TV – Televízia

USAI - United States Information Agency

USD - U.S. Dollar - Americký dolár

V4 – Vyšehradská skupina (štvorka) - Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko

VUS – Výskumný ústav spojov, n. o.

WAV - Waveform audio format

Z. z. - Zbierka Zákonov

Documents

VEREJNOPRÁVNE VYSIELANIE A JEHO VPLYV NA KULTÚRNE … · 2 ABSTRAKT TURČANOVÁ, Nina. Verejnoprávne vysielanie a jeho vplyv na kultúrne hodnoty poslucháča. [diplomová práca]