Vplyv Priemyselných Znečisťujúcich Látok Na Zdravefie (1)

SLOVENSK PONOHOSPODRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLGIE A POTRAVINOVCH

ZDROJOV

FAPZ-5643-41082

VPLYV PRIEMYSELNCH ZNEISUJCICH LTOK NA

ZDRAVIE

Bakalrska prca

2012 Dominika Rybnikrov

SLOVENSK PONOHOSPODRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLGIE A POTRAVINOVCH

ZDROJOV

FAPZ-5643-41082

VPLYV PRIEMYSELNCH ZNEISUJCICH LTOK NA

ZDRAVIE

Bakalrska prca

tudijn program: Manament ivonej vroby

tudijn odbor: 4179700 ivona produkcia

koliace pracovisko: Katedra vivy zvierat

kolite: Ing. Michal Rolinec, PhD.

Nitra 2012 Dominika Rybnikrov

estn vyhlsenie:

Vyhlasujem, e predloen zveren prcu som vypracovala samostatne. Vetky pouit

literrne zdroje som uviedla v zozname pouitej literatry.

V Nitre 30.4.2012 ...............................................................

podpis tudenta (autora)

Poakovanie:

Chcela by som poakova vetkm, ktor mi akmkovek spsobom pomohli pri

spracovan tejto bakalrskej prce. Moje poakovanie patr najm vedcemu prce, Ing.

Michalovi Rolincovi, PhD. za vedenie a cenn pripomienky pri zverenom spracovan

prce.

Abstrakt

Tto bakalrska prca sa zaober stavom zneistenia ivotnho prostredia v okrese

Prievidza priemyselnmi zneisujcimi ltkami, priom draz je kladen na ak kovy.

Ovzduie, voda a pda s zloky, na ktor sme upriamili hlavn pozornos. Zujem je

kladen na prehad o sasnom stave a jeho potencilnom vplyve na zdravie

hospodrskych zvierat. daje o stave jednotlivch zloiek ivotnho prostredia s

zobrazen v tabukch. Z dajov vyplva, e najvm problmom ivotnho prostredia je

zneistenie arznom. Prca je rozdelen na tyri kapitoly. V prvej kapitole je prehad

o sasnom stave ivotnho prostredia, charakteristika troch najvch zneisovateov

v okrese Prievidza a prehad hlavnch zneisujcich ltok. alej obsahuje aj zkladn

definciu akch kovov spolu s ich zkladnmi vlastnosami a monm vplyvom na

rastlinn, ivone a samozrejme aj udsk organizmy. V druhej kapitole je vysvetlen

cie prce. V tretej kapitole sme vymedzili zemie Hornej Nitry, charakterizovali sme

jednotliv monitorovacie stanice na tomto zem, v tabukch s spracovan daje

z monitorovacch stanc. Tto kapitolu uzatvra vyhodnotenie zskanch dajov. V tvrtej

kapitole je vysvetlen vplyv jednotlivch akch kovov na zdravie hospodrskych zvierat

pri aktnych, chronickch intoxikciach. Z dajov zskanch z meracch stanc vyplva,

e ovzduie je najviac zneisten arznom, ktorho koncentrcia dosahuje hodnotu 6,0

ng.m-3, o je cieov hodnota. To ist plat aj pre pdy, kde arzn dosahuje hodnotu

1,85mg.kg-1, priom kritick hodnota je 0,4mg.kg-1. Rieka Nitra je rovnako zneisten,

hodnoty obsahu arznu ju zarauj do kategrie vemi silne zneisten voda.

Kov slov: ak kovy, kontamincia, Horn Nitra, zdravie hospodrskych zvierat,

ivotn prostredie

Abstract

This thesis deals with the situation of environmental pollution in the district of

Prievidza caused by industrial pollution with emphasis on heavy metals. Air, water and soil

are the components of environment on which we focused out attention. Our interest is

given to review the current state and its potential impact on the health of livestock. The

datas of current state of individual environmental components are shown in the charts.

These datas indicate to the major environmental problem of Prievidza district, which is

arsenic pollution. The work is divided into four chapters. The first chapter contains of an

overview of the current state of environment, characteristics of the three biggest polluters

and summary of key pollutants. It also contains basic characteristic of the heavy metals

with its basic characteristics and potential effects on plants, animals and humans. The

second chapter explains the main aim of the work. In the third chapter, we defined territory

of Upper Nitra, we described three monitoring stations in this area. In the charts, datas

from monitoring stations are processed. The evaluation of datas terminates this chapter.

The fourth chapter explains the impact of heavy metals on the health of farm animals in

acute or chronic intoxication. The data from measuring stations prove that air is most

polluted with arsenic. The concentration reaches 6.0 ng.m-3

, which is the target value. The

same applies to the soil where arsenic reaches 1,85mg.kg-1

, the critical value is 0,4mg.kg-1

.

Nitra River is also polluted, the levels of arsenic included it in the category of

very heavily polluted water.

Key words: heavy metals, contamination, Upper Nitra, health of farm animals,

environment

Obsah

vod

..............................................................................................................................................11

1.Prehado sasnom stave P.........................................................................................12

1.1 Ovzduie.............................................................................................................12

1.2 Voda...................................................................................................................12

1.3 Pda....................................................................................................................12

1.4 Charakteristika troch najvch zneisovateov..............................................13

1.4.1 NCHZ, a.s............................................................................................13

1.4.2 ENO Zemianske Kostoany.................................................................13

1.4.3 Hornonitrianske Bane..........................................................................13

1.5 Emisn limity......................................................................................................14

1.6 Hlavn zneisujce ltky..................................................................................14

1.6.1 NCHZ, a.s............................................................................................14

1.6.2 ENO.....................................................................................................14

1.6.3 Hornonitrianske bane..........................................................................14

1.7 ak kovy- charakteristika................................................................................14

1.7.1 Kadmium.............................................................................................15

1.7.2 Olovo...................................................................................................16

1.7.3 Ortu....................................................................................................17

1.7.4 Arzn....................................................................................................17

1.7.5 Mangn................................................................................................18

1.7.6 Zinok....................................................................................................19

1.7.7 Me.....................................................................................................19

1.7.8 elezo..................................................................................................20

1.8. Distribcia kovov v P......................................................................................21

1.8.1 Prrodn zdroje.....................................................................................21

1.8.2 Antropognne zdroje...........................................................................22

1.9 Mechanizmus prestupu akch kovov do rastln..............................................22

2. Vply na hospodrske zvierat.......................................................................................24

3. Cie prce........................................................................................................................28

4. Materil a metodika.......................................................................................................29

4.1 Vymedzenie reginu Hornej Nitry.....................................................................29

4.1.1 Klimatick pomery...............................................................................29

4.1.2 Pdy.....................................................................................................29

4.1.3 Hydrologick pomery...........................................................................30

4.2 Monitorovacie stanice v okrese Prievidza..........................................................30

4.2.1 Prievidza- Malonecpalsk ...........................................................30

4.2.2 Handlov- Morovnianska cesta...........................................................30

4.2.3 Bystriany- Rozvoda SSE...................................................................30

4.3 daje zskan z monitorovacch stanc..............................................................31

4.3.1 Ovzduie...............................................................................................31

4.3.2 Pda.....................................................................................................31

4.3.3Voda..........................................................................................................33

6. Zver................................................................................................................................35

7. Zoznam pouitej literatry............................................................................................36

8. Prlohy.............................................................................................................................40

Zoznam skratiek a znaiek:

Ag- striebro

Al- hlink

a.s.- akciov spolonos

AOX- adsorbovaten organick

halogny

As- arzn

BaP- polyaromatick uhovodk

Cd- kadmium

Cl- chlr

CO- oxid uhonat

CO2- oxid uhliit

CNS- centrlna nervov sstava

Cr- chrm

Cu- me

DEHP- dietylexilftalt

EDC- 1,2-dichlretn

ENO- Elektrre Novky

Fe- elezo

g- gram

ha- hektr

HCN- kyanovodk

HF- fluorovodk

HCl- kyselina chlorovodkov

Hg- ortu

J- juh

JZ- juhozpad

kg- kilogram

mg- miligram

mm- milimeter

m.n.m.- metrov nad morom

Mo- molybdn

NEL- netto energia laktcie

NH4- amnny katin

NCHZ, a.s.- Novcke chemick zvody

ng.m-1

- nanogram na meter

Ni- nikel

NO- oxid dusn

NO2- oxid uhliit

NO3- dusinan

Pb- olovo

PVC- polyvinylchlorid

SHM- Slovensk hydrometeorologick

stav

SO2- oxid siriit

STN- Slovensk technick norma

SV- severovchod

SZ- severozpad

V- vchod

Z- zpad

Zn- zinok

P- ivotn prostredie

11

vod:

Slovensk republika sa zarauje ku krajinm s najviac zneistenm ivotnm

prostredm. Tento fakt sa odzrkaduje vo vetkch jeho zlokch a prrodnch zdrojoch.

Kontamincia prostredia je v zkom vzahu s rozmachom chemizcie

ponohospodrskej a priemyselnej vroby. Intenzvne ponohospodrstvo a nepretrite sa

zvyujca industrilna vroba zaisuj relatvne vysok obsah ltok, ktor s ivotnmu

prostrediu cudzie, teda nemaj prrodn pvod.

Horn Nitra a najm okres Prievidza, ktor je jej sasou s vrazne poznamenan

chemickm, ale aj energetickm priemyslom a banskou innosou. Medzi primrnych

zneisovateov ivotnho prostredia patria: Novcke chemick zvody, a.s. Novky;

tepeln.elektrre.ENO-Novky.so.sdlom.v Zemianskych.Kostoanoch a Hornonitrianske

Bane Prievidza, a.s.. Zneisten s hlavne ovzduie, voda a pda.

Je znme, e ivotn prostredie a hlavne jeho kvalita m vrazn vplyv na

prosperitu a dobr zdravie hospodrskych zvierat.

Sprvna a zdrav viva zvierat sa zana v pde. Na imisn za pdy vo vej

miere reaguje najm hovdz dobytok, ktor skrmuje najv podiel objemovch krmv,

ako s seno, trvne porasty, sile a sene. Obilniny a okopaniny naopak reaguj na

zven obsah emisii hlavne znenou vivovou hodnotou, preto opan a hydina, ktor

s kmen predovetkm nimi, s menej nchyln na priemyseln otravy a ich nsledky.

U chovanch hospodrskych zvierat sa kontamincia pdy najmarkantnejie

prejavuje zhorenm zdravotnho stavu, produknmi stratami a zhorenou kvalitou

produktov ivoneho pvodu, o m v konenom dsledku negatvny vplyv aj na

zdravotn stav ns, ud.

12

1.Prehad o sasnom stave ivotnho prostredia v okrese

Prievidza

1.1 Ovzduie

V okrese Prievidza je ovzduie najvraznejie pokodenou zlokou ivotnho prostredia.

Zneistenie je spsoben najm chemickm, energetickm a banskm priemyslom. Emisie

vznikaj pri spaovacch procesoch pri vrobe tepelnej a elektrickej energie. Negatvny

vplyv na kvalitu ovzduia v okrese Prievidza m predovetkm existencia vekch

priemyselnch zdrojov. as Ponitrianskej oblasti sasne tvor aj zaaen zemie,

vyadujce osobitn ochranu ovzduia, pre ktor bol vypracovan smogov varovn a

regulan systm v zmysle vyhlky MP SR . 112/1993 Z. z. Ide o katastrlne zemia

miest a obc Prievidzskho okresu (Holov, 1998).

1.2 Voda

Rieka Nitra je hlavnm tokom oblasti. Odpadov vody zo sdelnch aglomerci, banskch

a priemyselnch innost, zhoruj kvalitu toku. Hlavnmi zneisovatemi s u

spomnan NCHZ, a.s.; ENO-OZ Zemianske Kostoany a Hornonitrianske Bane Prievidza,

a.s.. Akos podzemnch vd sa nachdza v rozmedz II. a IV. triedy istoty. Primrnymi

zneisovatemi s ponohospodrstvo a priemysel, o sa prejavuje hlavne zvenm

sranov, chloridov, NEL a amnnych inov (www.sazp.sk).

1.3 Pda

udsk innos sa prejavuje aj na kontaminci pdy. Ponohospodrska pda v okrese

Prievidza m rozlohu 35 601ha. Horn Nitra patr medzi 12 oblast Slovenska s najvyou

kontaminciou pdy rizikovmi prvkami (Kromka,Bedrna, 2002). Permanentn

kontamincia agroekosystmu emisiami z ENO o.z. Zemianske Kostoany (As, Cd, Pb,

Mo, Mn, Cr), ako aj havria zemnej hrdze popoleka v minulosti zanechala preukzaten

zmeny na pdach v regine Hornej Nitry. Pda je v kritickch znach kontaminovan As

(30-109 mg/kg), okrem tohto rizikovho prvku s zisten obsahy najm Cd, Sr, Al a Fe.

Odhadovan rozloha kontaminovanej ponohospodrskej krajiny je 19 000 ha,

s koeficientom.znenia.ponohospodrskej.produkcie.0,8( http://www.sazp.sk/slovak/peri

odika/sprava/SPRAVA96/4c.html).

.

13

1.4 Charakteristika troch najvch zneisovateov

1.4.1 Novcke chemick zvody, a.s.

Novcke chemick zvody, a.s. (NCHZ, a.s.) sa zarauj k vznamnm slovenskm

chemickm podnikom. Vrobn prevdzky, zalenen do piatich vrobnch cechov, s

zameran na vrobky anorganickej a organickej chmie, na vrobu a spracovanie

polyvinylchloridu (PVC). Zo irokej palety vrobkov mono spomen chlr, acetyln,

hydroxid sodn, dichloretn, polytery, etanolamny, trichlretyln, monomr

vinylchloridu (VC), PVC, podlahov krytiny, okenn profily. NCHZ, a.s. s zrove

monopolnm vrobcom karbidu vpnika na Slovensku. NCHZ, a.s. s taktie

prevdzkovateom mechanicko-biologickej istiarne odpadovch vd (MB OV), kde sa

okrem organicky zneistench vd z podniku istia aj splakov komunlne vody z mesta

Novk (http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/chemia/2657/?print=1).

1.4.2 ENO Zemianske Kostoany

V blzkosti novckych ban aiacich hned uhlie sa nachdza zvod Elektrrne Novky so

sdlom v Zemianskych Kostoanoch. Okrem vroby a dodvky elektrickej energie

Elektrrne Novky zodpovedaj za dodvku horcej vody na vykurovanie miest Prievidza,

Novky, Zemianske Kostoany ako aj pre priemyseln a in organizcie a pary pre

dodvku tepla okolitm priemyselnm podnikom (http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-

elektrarni/tepelne/te-novaky ).

1.4.3 Hornonitrianske Bane, a.s.

Hlavnou innosou akciovej spolonosti Hornonitrianske bane Prievidza je produkcia

hnedho uhlia. Uhlie sa a hlbinnm spsobom v troch aobnch sekoch - baa Cige,

baa Handlov a baa Novky. Najviu as - viac ako 97% aby tvor prachov uhlie

uren pre energetick ely. Je to najvia slovensk bansk spolonos so 100-ronmi

sksenosami s podzemnm dobvanm uhlia. Ron produkcia hnedho uhlia dosahuje

2,2 miliny ton. Sasou podnikateskch aktivt spolonosti je bansk prieskum,

navrhovanie a projektovanie ban, geolgia a hydrogeolgia, aba uhlia, vetranie a

poiarna ochrana, podzemn degazcia a vyuitie metnu na vrobu elektrickej energie v

kogeneranch jednotkch (http://www.hbp.sk/index.php/sk/spolocnost).

14

1.5 Emisn limity

Emisn limit - je najvyia prpustn miera vypania zneisujcej ltky do ovzduia

zo zdroja zneisovania, zariadenia alebo inej sasti zdroja zneisovania vyjadren

ako:

hmotnostn koncentrcia zneisujcej ltky v odpadovch plynoch,

hmotnostn tok zneisujcej ltky za jednotku asu,

hmotnostn.mnostvo.zneisujcej.ltky.vztiahnut.na.jednotku.produkcie,i

vkonu,

emisn stupe,

stupe zneisovania ovzduia spsobovan tmto zdrojom (tmavos dymu).

Pre mobiln zdroje zneisovania mono limit vyjadri tie ako mnostvo zneisujcej

ltky vztiahnut na jednotku dky alebo na definovan test (zkon .309/1991 Z.z ).

1.6. Hlavn zneisujce ltky

Zneisujca ltka je poda zkona .478/2002 Z.z. akkovek ltka vnan do

ovzduia.udskou innosou,.ktor me ma alebo m nepriazniv inky na ivotn

prostredie alebo zdravie ud.

Poda ich dopadu v mieste inku sa delia na kysl, kontaminujce a zsadit (Jon,

1985).

1.6.1 NCHZ

Hlavn zneisujce ltky zobrazen v prlohch .1, .2 a .3.

1.6.2 ENO

Hlavn zneisujce ltky zobrazen v prlohch .4 a .5.

1.6.3 Hornonitrianske bane, a.s.

Hlavn zneisujce ltky zobrazen v prlohe .6.

1.7 ak kovy charakteristika

Z chemickho hadiska s to prvky s vym protnovm slom ako 20. Medzi ak

kovy patr arzn, ortu, cn, med, elezo, zinok, mangn, chrm, olovo, kadmium, nikel a

kobalt. ak kovy predstavuj vznamn skupinu zneistenia pdy a s zdrojom rizika

15

pokodenia.zdravia.u.loveka.z hadiska.teratogenity, mutagenity a karcinogenity. Patria

medzi najviac ohrozujce kontaminanty.rastln. Pravideln, aj nzky prjem toxickch

prvkov meme povaova za rizikov.pre ich kumulan schopnos v cieovch

orgnoch a tkanivch. Najastejmi zdravotnmi.problmami, ktor zapriuj ak

kovy s alergie, precitlivenos, problmy s vysokm.krvnm tlakom, choroby kost, kbov

a chrbtice (Bystrick et al., 2009).

Koncentrcie akch kovov v atmosfre sa zvyuj s rozsiahlou industrializciou

a environmentlnym zneistenm. Niektor ak kovy s toxick, in s esencilne pre

ivony organizmus. V ivonom organizme metalov iny reguluj rad fyziologickch

mechanizmov. U minimlne zmeny koncentrcii esencilnych prvkov v organizme

ved k vraznmu pokodeniu tkaniva (Medvedov et al., 2010).

Toxick s aj biologicky nezastupiten mikroelementy, ak prekroia urit hranicu

(Bajan et al., 2010).

Viacer kovy a metaloidy psobia.v ekosystme toxicky.a to u pri.nzkych

koncentrciach.

Toxicita.akch kovov spova.v substitcii kovov v enzmoch a inch ivotne

dleitch biomolekulch, m dochdza k inhibcii ich funkcii. Hlavn.negatvny vplyv

akch kovov je ich nedegradovatenos (Trebichalsk et al., 2010).

1.7.1 Kadmium

Kadmium (Cd) je prvkom II. B skupiny periodickej sstavy, inov polomer kadmia je

0,097nm a hustota 8,65 g.cm-3

. Kadmium m vysok afinitu k sre a zaraujeme ho medzi

sulfofiln prvky. Nepatr k esencilnym prvkom. Pri presiahnut koncentrcie pecifickej

pre kov a organizmus psob toxicky. V malom mnostve me by biognny pre niektor

zvierat (Pe, P., Peov,D.,2001).

Kadmium vyvolva vznamn rizik v organizmoch,nakoko patr medzi tzv. kumulatvne

kovy.Prijat kadmium sa uvouje len pozvona a vemi obtiane. Nepriaznivo ovplyvuje

metabolizmus vpnika a tm tvorbu vitamnu D. Ako dsledok psobenia kadmia boli

popsan nekrzy a tumory pohlavnch liaz, dysfunkcia obliiek, respektve poruchy

kardiovaskulrneho systmu .Negatvny dopad vysokej koncentrcie kadmia na rastliny sa

prejavuje znenou fotosyntetickou aktivitou pri zven respiranch procesov,

pokodenm membrnovch systmov, chlorzou a nekrzou listov a celkovm poklesom

biomasy s potencilnym znenm vnosov o 5 a 22 % (Fazekaov et al., 2009). Rastliny

16

vemi dobre prijmaj kadmium z pdy, a preto sa vyskytuje v rastlinnch krmivch

a potravinch rastlinnho pvodu a prostrednctvom krmv s kontaminovan aj produkty

ivoneho pvodu. Koncentrcia kadmia v pdach kole od 0,01 do 15 mg.kg-1,

najastejie vak medzi 0,1 2,5 mg.kg-1 (Bene , Pabianov, 1987).

Rastlinami je prijman prevane prostrednctvom koreov, ale existuje aj mimokoreov

prjem z atmosfry, prostrednctvom listov, ktorch povrch je zneisten (Hovmand et al.,

1983).

Matersk hornina, intenzita zvetrvania a nslednho transportu vo vekej miere

ovplyvuj prirodzen obsah kadmia v pde. Kadmium vznik ako vedaj produkt pri

spracovan farebnch rd (zinok), vrobe plechov (ochrana proti korzi), pouva sa ako

stabiliztor do plastov. Je sasou farebnch pigmentov pridvanch do plastov a farbv,

je sasou kompostov a.fosforench hnojv. Hlavnm opatrenm na znenie v pde je

prava pH kadmia dostatonm prsunom organickej hmoty.

1.7.2 Olovo

Olovo (Pb) je prvok IV. B skupiny periodickej sstavy. Vo valennej vrstve m 4

elektrny, priom prevane 2 z nich sa zastuj na tvorbe vzieb, km druh dvojica

tvor inertn pr a zastuje sa na vzbe ovea zriedkavejie (napr. pri tvorbe ligandov

tetrametyl-olovo).

Olovo m vysok afinitu k tvorbe komplexnch zlenn, kde me vystupova s

mocenstvom II+

aj IV+. Inov polomer olova je 0,128 nm a mern hmotnos 11,35 g.cm-3.

Olovo je oznaovan ako najrozrenej ak kov a jeho prjem z potravn vzhadom

k toxicite zlenn olova patr k najrizikovejm. Olovo nie je esencilny prvok a je vysoko

toxick pre ivony aj rastlinn organizmus. Do organizmu sa dostva hlavne dchacmi

cestami, menej kontaminovanou potravou a nepatrne sa me vstrebva pokokou. as

sa z organizmu vyluuje, alia sa uklad v kostiach a tetrametylolovo, ktor je vysoko

toxick ni centrlnu nervov sstavu. Olovo m inhibin inok na mnostvo ivotne

dleitch enzmov v organizme, o spsobuje ochorenia s akou identifikciou prin.

Rastlinami je olovo prijman len vo vemi malch mnostvch, uklad sa hlavne v

koreoch, priom a 80% akumulovanho olova v rastlinch me pochdza z atmosfry.

Fytotoxicky psob olovo a pri extrmne vysokch koncentrcich, niektor autori

udvaj hodnoty od 100 do 500 mg.kg-1, preto mu spene prei aj rastliny, v ktorch

je obsah olova z hygienickho hadiska pre ivony organizmus u neprpustn.

V rastlinch Pb zniuje aktivitu oxido-reduknch pochodov fotosyntzy, a zniuje prjem

17

vody, transport v cievnych zvzkoch, m zniuje rastov aktivitu rastln. Iny olova s

potencilne karcinognne ( Kafka et al.,2002). alej m nepriazniv inok na centrlnu

a obvodov nervov sstavu (Mangan,S.,2000). Otrava olovom spsobuje anmiu

a ovplyvuje enzymatick aktivity v rznych tkanivch ( Szilagyi et al.,1995). Pokodzuje

pca, pee, obliky a zavac trakt (Woidicd, Planhauser, 1977).

1.7.3 Ortu

Ortu (Hg) je chemick prvok v periodickej tabuke prvkov, ktor m protnov slo 80.

Okrem brmu je to jedin kov, ktor je pri normlnych atmosferickch podmienkach v

kvapalnom stave. Do podkladu nevsakuje kvli vekmu povrchovmu naptiu. Namiesto

toho na povrchu vytvra mierne sploten kvapky. Tak ako in kovy, je elektricky vodiv.

Vaka katalytickm vlastnostiam sa pouva na vrobu rznych chemickch zlenn, ako

naprklad acetaldehyd. Ortuov vpary s vemi toxick. V prrode sa vyskytuje vo forme

sulfidov. Do prostredia sa dostva pri spracovan a vrobe, spaovanm. V prostred me

by innosou baktri metylovan na metylortu, ktor je vemi toxick. Humusom je

vemi dobre sorbovan v anorganickej forme (

18

As pokodzuje perifrne a motorick nervstvo, pokodzuje pee, obliky. V rznych

formch indikuje ndory koe, pc, nosnch dutn. Arzn je esencilnym prvkom pre

kozy, opan, hydinu a potkany, nakoko je nevyhnutn pri tvorbe rznych metabolitov

metionnu, vrtane cystnu, polyamnov a taurnu. Pre ud je karcinognny a zapriuje

tie rakovinu u hlodavcov (Moore a kol., 1997). Arzn bol klasifikovan ako karcinogn

na zklade preukzanho inku na vznik rakoviny koe.

1.7.5 Mangn

Mangn (Mn) je chemick prvok v periodickej tabuke prvkov, ktor m protnov slo

25. Mangn patr medzi esencilne stopov prvky. V pdach sa vyskytuje v oxidanom

sle II, III, IV. Zleniny MnIV s nerozpustn v pdnych roztokoch. Mangn sa do rastln

dostva z pdy. Obsah mangnu v rastlinch je v rozpt 20-500mg. V ivonom

a udskom tele je mnostvo mangnu mal. Najviac sa kumuluje v peeni (u loveka 1,7

mg.kg-1), v oblikch (u loveka 0,87 mg.kg-1), kostiach a vlasoch. Organizmus prijma

mangn predovetkm rastlinou potravou. Mangn sa nachdza v zelenej listovej zelenine,

v nemletom obil , v orechoch ,v aji , v cvikle a v tku. Najastejie sa vyskytuje v

komplexoch s bielkovinami, ktor s aktivtormi alebo asou niektorch enzmov.

Mangn zohrva dleit lohu v mnostve metabolickch procesov. Je nevyhnnutn pre

rast mnohch buniek, rast kost, je sasou metaloenzmov ako pyruvtkarboxylza,

acettdekarboxylza. Mangn je dleit pri tvorbe materskho mlieka , zastuje sa na

syntze cholesterolu a mastnch kyseln, je dleit pri tvorbe pohlavnch hormnov a

tyroxnu- hormnu ttnej azy, dleit pre bezchybn fungovanie centrlnej mozgovej

sstavy, pomha ako prevencia proti cukrovke a posiluje musk potenciu.

Transmangann umouje transport mangnu a vmenu s tkanivami. V revch sa zle

vstrebva, preto je pomerne vek mnostvo vo vkaloch. Funkcia mangnu je spojen s

fotosyntzou. Spolu s horkom a vpnikom podmieuje spojenie ribozomlnych

subjednotiek a tvorbu bielkovn. Mangn m vplyv na prjem akch kovov a je

nevyhnutn pri redukcii nitrtov. V biochemickch funkcich je podobn horku,

aktivuje niektor enzmy, kde me prve hork nahrdza. Mangn hr dleit lohu

pri oxidcii IAA (indolyloctovej kyseliny) (Richter, Hluek, 2004). Pohyblivos mangnu

v rastline je vemi nzka, pohybuje sa zrejme v cheltovej vzbe. Ako transportry slia

ltky peptidickho charakteru, ktor mu by zhodn pre niekoko kovov (Ryant, 2004).

Mn je alej nevyhnutn pri redukcii NO2- z NO3-. Pri deficiencii a toxicite Mn sa me

zvyova obsah NO3- v rastlinch ako dsledok porch nitrtreduktzovho systmu.

19

Najcitlivejmi organelami na nedostatok mangnu s chloroplasty (Richter, Hluek,

2004).

1.7.6 Zinok

Zinok (Zn) je chemick prvok v periodickej tabuke prvkov, ktor ma protnov slo 30.

Zaraujeme ho medzi prechodn prvky, kovy. Je to esencilny prvok. Pre loveka a jeho

existenciu je zinok prvkom nepostrdatenm. V styku s potravinami nie je povolen,

v jeho chpan ako kovu, je prakticky netoxick. Pri taven zinku a jeho zliatin dochdza k

znmej horke zlievaov ( Kupec, 2004). V optimlnych dvkach patr k esencilnym

prvkom pre rastlinn aj ivony organizmus. Vysok koncentrte zinku maj negatvny

inok na gastroenterologick a respiran systm loveka ( Makovnkov, 2006).

Mnohokrt sa vyuva ako ochrann antikorozvny materil, zvl pre elezo. Nedostatok

zinku spsobuje neuropsychick problmy, dermatitdy a pokodenie nervovho systmu.

alej spsobuje chudokrvnos a zl hojenie rn (Kafka, Punochov, 2002). Zinok je

najmenej toxick stopov prvok. Ani dvky 10-nsobne vyie ako odporan,

nespsobia aktne pokodenie organizmu. Nadmern prjem zinku vak nie je vhodn.

Zinok pln vznamn lohu pri tvorbe rastovch hormnov (ovplyvuje syntzu tryptofnu

z ktorho vznik kyselina beta-indolyloctov), alej psob ako aktivtor enzymatickch

reakci, je nevyhnutn pre tvorbu chlorofylu, nukleovch kyseln, syntzu cukrov a alch

uhovodkov, pozitvne ovplyvuje hladinu giberelnov. Dostatok zinku v kmnych

plodinch posiluje imunitn systm hospodrskych zvierat a zvyuje efektvnos vyuitia

krmv podporou enzmov v metabolickom procese.

1.7.7 Me

Me (Cu) je chemick prvok v periodickej sstave prvkov, ktor m protnov slo 29.

Je to mkk kov ervenej farby.

Me je typickm predstaviteom prvkom, ktor s v malom mnostve pre organizmus

nevyhnutn (esencilne) a vo vekom mnostve toxick. Doporuen denn dvka sa

pohybuje okolo 1mg/1kg. Pre cicavce je toxicita medi pomerne nzka. Jedine pre ryby s

iny medi vysoko toxick. Vhodou medi je, e psob toxicky aj voi mikroorganizmom

(ern, E,2007). Vina enzmov obsahujcich me sa podiea na prenose kyslka. Tak

isto sa uplatuje pri tvorbe a formovan.vzivovho tkaniva, v metabolizme.cholesterolu

a eleza, glukzy a pri tvorbe konho pigmentu melannu. Dleit lohu zohrva.ako

20

antioxidant v imunitnom systme. V rastlinnch.organizmoch sa zastuje na procese

fotosyntzy. U hovdzieho dobytka v priemyselne zaaenej oblasti sa me najviac

kumuluje v peeni a oblikch. Rastliny prijmaj Cu v malom mnostve, hlavne vo forme

Cu2+. Pretoe je v pde silne sorbovan, jej nadmern hromadenie v rastlinch je skr

vnimon. Je to spsoben aj tm, e je pevne viazan v koreoch rastln a jej transport

a pohyblivos v nadzemnch astiach rastln je mal.

Perorlne poitie gramovch dvok vedie k iritci zavacieho traktu sprevdzanej

zvracanm a hnakami (Richter,2004).

Aktnou alebo chronickou otravou medi bvaj najviac postihnut ovce. Pri vysokej

koncentrci medi v krvi dochdza k peroxidci lipidov a intravaskulrnej hemolze.

Sekundrna chronick otrava meou sa prejavuje po poit druhu Trifoliuim subtteraneum,

ktor spsobuje minerlnu nerovnovhu a zadriavanie medi.

1.7.8 elezo

elezo (Fe) je prvok v periodickej sstave prvkov s protnovm slom 26. Je to pomerne

mkk, striebrosiv kov. Zarauje sa medzi prechodn prvky. V rozrenosti na Zemi mu

patr prv miesto. Je vznamnou sasou hemoglobnu a vyskytuje sa vinou len

v zleninch.

M vznam pri krvotvorbe a prenose kyslka. Samotn elezo nie je toxick. Toxick s

eleznat a elezit iny vo vych dvkach. Asi 70% eleza sa u cicavcov nachdza

v hemoglobne.

Pretoe neexistuje iadny mechanizmus vyluovania eleza, toxicita zvis od mnostva

eleza, ktor je u v tele. Preto niektor zvierat prejavuj znmky intoxikcie u pri

poberan dvok, ktor inm zvieratm nespsobuj iadny problm.

Otrava elezom sa klinicky prejavuje v tyroch etapch.

Prv fza sa prejavuje do iestich hodn po predvkovan elezom. Objavuj sa

predovetkm gastrointestinlne prznaky, ako je hnaka, vracanie a gastrointestinlne

krvcanie (Greentree, Hall, 1995). Najviac pokoden bva sliznica lanka. Vine

zvierat s miernym a strednm stupom intoxikcie neprechdzaj prznaky do druhej fzy

(Hillman, 1995).

21

Druh fza nastva po 6 a 24 hodinch a oznauje sa ako latentn. U jedincov s akou

otravou je toto obdobie prechodn a oskoro prechdza do tretej etapy.

Tretia etapa otravy elezom sa prejavuje 12 a 96 hodn po rozvinut poiatonch

klinickch prznakov. Vyznauje sa letargiou, opakovanm gastrointestinlnych prznakov,

metabolickov acidzou, okom, hypotenziou, tachykardiou, kardiovaskulrnym kolapsom,

nekrzou peene a me by ukonen a smrou( Liebelt, 1998).

tvrt fza, ktor sa objavuje 2 a 6 tdov po predvkovan elezom. Zvierat, ktor

preili do tejto fzy sa uzdravuj. Hoja sa vredy, priom sa ale vytvraj jazvy a zrasty

(Greentree, 1995).

alie abnormality pri predvkovan elezom s dehydratcia, hypovolmia, anmia,

zlyhanie peene. Okrem toho predvkovanie elezom spsobuje koagulan poruchy,

poruchy centrlneho nervovho systmu, ako je letargia a encefalopatia, ke a trias(

Hillman, 1995).

1.8 Distribcia kovov v P

Objavenm oha sa zaala distribcia kovov do ivotnho prostredia. Kontamincia

prostredia kovmi, spsoben udskou innosou zosilovala zo zaiatkom spracovania

a dolovania kovov a pokrauje dodnes.

1.8.1 Prrodn zdroje

K prrodnm zdrojom kovov zaraujeme:

sopen innos- viac ako 60 % Cd, 40-50 % Hg a Ni a 30-40 % As, Cr a Cu

biognne zdroje- v nich dominuj Zn, Mn, Se

vetrom unan astice pdy- obsahuj viac ako 50% Mn, Cr a V a od 30-50% Sb,

Ni, Mo, Zn

morsk so- rozprauje veobecne mnostvo menia ako 15% z celkovch

prrodnch emisi kadho prvku

lesn poiare- dominuj v nich hlavne Mn, menej Zn a Cu (Fazekaov, 2009).

22

1.8.2 Antropognne zdroje

Medzi antropognne zdroje patr:

banctvo, hutnctvo, istenie kovov- hute s dominantnm zdrojom As, Cu a Zn,

km vroba ocele je zodpovedn za najvie asti Mn a Cr

produkcia a pouvanie kovovch obchodnch produktov

spaovanie foslnych palv na vrobu energie predstavuje viac ako 95%

zneistenia V a zneistenia Ni

ponohospodrstvo

doprava

1.9 Mechanizmus prestupu akch kovov do rastln

V prrode sa kovy uvonen do abiotickch zloiek roziruj do bioty. Prenos sa

uskutouje medzi atmosfrou a biotou, na rozhran vody a bioty, pdy a bioty, ale aj

v rmci potravovch reazcov. Autotrofn organizmy s spsobil prijma kovy z pdy,

atmosfry aj vody. Suchozemsk rastliny prijmaj kovy prostrednctvom koreov celm

radom komplexnch interakci medzi rastlinami, pdou a mikroorganizmami..Tento proces

v sebe zaha akumulciu, vyluovanie, vyparovanie a degradciu. Rastliny prijmaj kovy

z pdy a sedimentov procesom fytoextrakcie. Rchlos prjmu je ovplyvnen mnostvom

fyziklno-chemickch vlastnost pdy (Fargaov, 2009). Iny kovov nemu vone

prechdza cez bunkov membrnu, ktor m lipofiln truktru. Transport inov do

bunky mus by sprostredkovan membrnovmi bielkovinami s transportnou funkciou

prenami. Transmembrnov prenae ovldaj extracelulrne vzby, ktormi sa in

pred transportom viae na transmembrnov truktru spjajcu extracelulrne a

intracelulrne mdi. Vzbov oblas je vnmav len na pecifick iny a zodpoved za

transportn pecifinos. Transmembrnov truktra umouje prenos naviazanch inov

z extracelulrneho prostredia cez hydrofbne prostredie membrny do bunky (Fargaov,

2009).

S organickmi kyselinami ako s citrty, malt a malont sa kovy viau v rozpustnch

komplexoch. Mu by aj zablokovan v truktrach bunky, m sa stvaj neprstupnmi

pre presun do nadzemnch ast.

23

Nie vetky kovy s v rastlinch rovnako transportovan z koreov do nadzemnch ast

rastln. Uvdza sa, e km Cd, Cu, Co, Fe a Mo sa akumuluj predovetkm v koreoch

rastln, Pb, Sn, V, Ag a Cr s dobre transportovan do nadzemnch ast rastln. Zn, Mn a

Ni sa dobre distribuuj do celej rastliny a ukladaj sa ako v koreoch tak aj v nadzemnch

astiach rastln. Tto schma prestupu kovov v rastlinch vak nie je univerzlna a prestup

viny kovov je znane ovplyvnen aj druhom rastln (Fargaov, 2009).

Prenikanie kovov do rastln je vznamne ovplyvovan aj charakterom rizosfry. Je to

vrstva s hrbkou niekoko milimetrov nachdzajca sa okolo koreov rastln, vznamne

ovplyvujca ich aktivitu. Prve rizosfrov mikroorganizmy dovouj mnohm rastlinm

existova na pdach zneistench banskou innosou imobilizciou kovov v pde alebo

redukciou dostupnosti kovov pre rastliny (Fargaov, 2009).

24

2. Vplyv na hospodrske zvierat

Zvierat s v mnohch prpadoch senzibilnejie na kontaminciu ivotnho prostredia ako

lovek. Okrem toho, e rovnako ako my dchaj kontaminovan vzduch, tak isto mu

uhyn od potravy zneistenej kontaminovanou.atmosfrou.

Psobenie zneisujcich ltok zo ivotnho prostredia na zvierat me by:

priame

druhotn (Streansk, 1999).

Priame pokodenie je.spsoben priamym vdychovanm zneistenho ovzduia do

organizmu. Tento druh pokodenia je povaovan za menej ohrozujci ako psobenie

druhotn, kedy sa kontaminanty dostvaj do organizmu zvierat nepriamo, t.j. potravou.

Arzn

Zleniny trojmocnho arznu psobia toxickejie ako pmocnho. Otrava zvierat

anorganickmi aj organickmi zleninami tohto prvku nastva najastejie inhalanou

cestou, po poieran krmv alebo rastln nm kontaminovanch, pri predvkovan

antihelmitikami obsahujcimi arzn.

V priemyselnch oblastiach zamorench arznom sa asto vyskytuje hromadn hyn

velstiev a ohrozen bvaj predovetkm prevavce.

Poda iku (1980) dsledky psobenia arznu mono rozdeli na aktne, koniace

smrou a chronick, ktor sa prejavuj rznorodmi akosami, ku ktorm meme

zaradi hnaky, zpchy, nervov ochorenia.

Najvie toxick inky sa prejavuj na pcach, oblikch, peeni a trviacej rre.

Chronick toxicita zlenn pri podvan malch dvok je spsoben akumulciou najm

v peeni a oblikch. Afinitu vykazuj aj pca a slezina.

V naich podmienkach sa stretvame najm s chronickou otravou arznom. Ide

o priemyseln otravy. Prv symptmy sa objavuj po niekokomesanej a niekokoronej

expozcii. Typick s poruchy trvenia, nechutenstvo, kae a poruchy dchania, ku

ktorm sa neskr pridruuj strata hmotnosti, pokles laktcie a hyn od vyerpania.

V priemyselnch oblastiach boli alej hlsen aj poruchy reprodukcie a kbov ochorenia

(Piska, 1985).

Z hospodrskych zvierat bva najviac poznaen hovdz dobytok

Pri otravch opanch a oviec klinick prznaky zahali len pokodenie nervovho

systmu.

25

Chrm

Je to biognny prvok. Napriek tomu, e kovov chrm nie je jedovat, vetky jeho

rozpustn zleniny s vysoko toxick.

Otravy zvierat sa vyskytuj sporadicky. Spsoben s hlavne spsanm kontaminovanho

porastu. Perorlne poitie vyvolva prudk bolesti v trviacej sstave a neskr aj krvav

hnaky. V dsledku vytvorenia methemoglobnu je krv hned. Chronick otravy s znme

len z humnnej medicny.

Kadmium

Za prirodzench chovateskch podmienok sa aktna otrava kadmiom viae vhradne na

krmivo alebo vodu kontaminovan odpadmi z pokadmiovania kovov alebo z farbiarn.

Vzcne s aj chronick intoxikcie zvierat.

Kadmium sa v krvi viae na plazmatick bielkoviny a na erven krvinky. Pri aktnej

otrave sa kadmium viae najviac v peeni, potom v oblikch. Pri chronickej otrave je to

naopak. Dlhotrvajci prvod malch dvok tohto kovu m za nsledok jeho hromadenie

v obvodovej a centrlnej nervovej sstave.

Kadmium nara mukzne membrny trviaceho a dchacieho strojenstva. M inhibin

vplyv na innos rznych enzmov. Popsan je aj jeho biologick kontraindikcia so Zn,

Cu a Fe. M aj rakovinotvorn inok.

K patologickm dsledkom chronickho inku kadmia patria testikulrne nekrzy,

renlne dysfunkcie, tumory, pokodenia CNS a kardiovaskulrne ochorenia. Otrava

kadmiom sa prejavuje hypokalcmiou, zhorenm vvojom a anmiou u bkov a tie ich

neplodnosou. M negatvny vplyv na vajenky sliepok, v dsledku oho sliepky

neznaj vajcia. Intoxikcia kadmiom sa prejavuje aj osteomalciou. Hlavnmi prznakmi

po poit subletlnych dvok s gastrointestinlne poruchy, zvracanie, hnaky, salivcia,

pokles krvnho tlaku a nsledn kolaps (Kamr, 1985).

Me

Toxicky psobia dvojmocn zleniny medi.

Aktna otrava sa klinicky prejavuje salivciou, zvracanm, prudkmi kolikovmi

bolesami, hnakami, paralzou, kolapsom, priom uhynutie nastva do 24 hodn (Piska,

1985). Pri chronickej otrave sa me uklad najm v peeni. Vyvolanm stresu sa uvouje

do krvnho obehu, spsobuje rozpad ervenho krvnho farbiva a objavia sa prv prznaky

otravy. Tieto pri prevavcoch zahaj celkov slabos, chudnutie a hemoglobinriu.

U opanch mono pozorova otupenos a tremor svalov, obyajne ale k hynu djde bez

vraznch predchdzajcich prznakov.

26

Olovo

S rozvojom hutnckeho priemyslu a vekm nrastom automobilovej dopravy patria

intoxikcie olovom k pomerne astm ochoreniam hospodrskych zvierat. Je mon

predpoklada, e v budcnosti bud ma stpajcu tendenciu.

Primrnou prinou otrv bva spsanie rastln s vysokm obsahom olova (Piska, 1985).

Otravy sa najastejie vyskytuj pri prevavcoch, kooch, psoch, hydine, makch

a opanch. Vstup olova cez kou je vinou prleitostn, hlavnmi vstupnmi brnami

s respiran a gastrointestinlny apart. Olovo prtomn v krvi sa pribline v 90% viae

na erytrocyty. Z krvi sa viae predovetkm na obliky, pee, kosti a srs. Pri chronickom

prjme s olovom najviac zaaen kosti. Je teratognne, m schopnos prestupu cez

placentu.

U v malch hustotch nara viacer biochemick procesy.

Aktne otravy vznikaj pri vysokej, obyajne jednorazovej dvke olova. Typick s

sprievodn prznaky pokodenia nervovej sstavy, gastrointestinlne poruchy sa zvyajne

nestihn rozvin. Zvierat sa potcaj, je prtomn svalov tremor, krpanie zubami

a buanie. Mu sa dostavi aj prejavy mnie, kedy zvierat vraj hlavou do pevnch

prekok.

Pri ovciach medzi prznaky patria anorexia, brun bolesti, hnaka a tetnia.

Opan akoby kviia od bolesti, krpu zubami, maj svalov tremor a dostavuje sa

iaston alebo plna slepota.

Chronick otravy oznaujeme aj ako kumulatvne. Vznikaj pri dlhodobom prjme olova.

U hovdzieho dobytka sa prejavuj nechutenstvom, stratou hmotnosti, v neskorom tdiu

boli popsan ochrnutia panvovch konatn.

Ortu

V sasnosti prevauj otravy organickou ortuou, ktor me by sasou pesticdov.

Do organizmu me by deponovan dchacm alebo trviacim apartom, prpadne

niektor jej zleniny cez pokoku. Vysoko toxick s ortuov pary, tekut sa prakticky

neresorbuje. Organick zleniny ahko prenikaj cez placentu (Bartk, 1985).

Toxicita ortuti zvis od mnostva faktorov, akmi s dka expozcie, cesta prieniku do

organizmu, obsah selnu v potrave.

Z hospodrskych zvierat su najsenzibilnejie prevavce a to predovetkm teat a kravy.

Pri aktnych otravch sa dostavuje zvracanie, krvav hnaka a bolesti v krajine brunej.

Tieto prejavy postupuj a k oligri, anrii, ulcerznej stomatitde, vznik ortuov lem

27

na asnch. Rozpad ervench krviniek je alm prznakom aktnej intoxikcie.

Uhynutie zvyajne nastva za vraznho poklesu krvnho tlaku a afekcie srdca.

Chronick otrava je sprevdzan bolesou nervov, tremorom a eretizmom. Uvouj sa

a vypadvaj zuby, tak isto sa vytvra obruba na asnch, pokoden s aj obliky. Pri

otrave organickmi zleninami je pokoden CNS, v poslednom tdiu nastva kma

a smr. Terapia je z ekonomickho hadiska pri hospodrskych zvieratch nerentabiln.

Zinok

Otravy zinkom sa zarauj k zriedkavm ochoreniam zvierat. Zdrojom otravy je zvyajne

kmna zmes, v ktorej je omylom nadmern mnostvo soli zinku ako profylaxia pri

niektorch ochoreniach hospodrskych zvierat.

Vstrebvanie zinku je v trviacej sstave obmedzen. Pri aktnych intoxikciach je vak

sliznica dvanstnika poleptan a me prepa vie mnostvo. Jeho toxicita je

relatvne nzka. Pri nadmernch mnostvch reaguj citlivejie mlad zvierat.

Medzi typick prznaky patria abdominlne bolesti v dsledku poleptania sliznice hltana,

aldka a reva. Pri dojniciach dochdza pri otrave k rapdnemu poklesu produkcie mlieka.

Dlhodobej prjem zvenho mnostva zinku vedie k zastaveniu rastu zvierat, dostavuje

sa nava a krvanie alebo parzy panvovch konatn.

28

3. Cie prce

Cieom.predloenej bakalrskej prce.bolo oboznmenie sa so .stavom.zneistenia

ovzduia, vody a.pdy.v.okrese.Prievidza, pretoe tento okres sa zarauje k jednej

z najzneistenejch oblast na Slovensku. Parcilnym.cieom.bolo.zisti rove

kontamincie ovzduia, vody a pd v okrese Prievidza so zameranm na ak kovy

a zhrn potencilne nepriazniv inky na zdravie hospodrskych zvierat.

29

4. Materil a metodika

4.1. Vymedzenie zemia Hornej Nitry

Strednicou reginu je rieka Nitra, ktor zemm pretek a.priber rieky Handlovka

a Nitrica. Regin Hornej Nitry je zlokou masvneho pohoria Zpadn Karpaty. Centrom

reginu je Hornonitrianska kotlina, ktor sa rozklad v vod hornho toku rieky Nitry a je

obklopen vencom pohor- na Z a SZ Strovskmi vrchmi, vnelkom Malej Fatry a na

S vrchom Kak( 1 351,6 m.n.m). alej je obklopen pohorm iar na SV, Kremnickmi

vrchmi na V, Vtnikom na J a pohorm Trbe na JZ. Najvym vrchom je Kak

a najnim stok Nitry a Nitrice ( 181 m.n.m.). Jadrom oblasti je okres Prievidza.

4.1.1. Klimatick pomery

zemie okresu spad do troch podnebnch oblast:

mierne studen zna (len najsevernejie poloen asti okresu)

mierne tepl (vlhk s nevraznou zimou)

tepl (mierne vlhk s nevraznou zimou)

V dvansmesanom priemere vykazuje oblanos svoju zvislos hlavne od nadmorskej

vky. Priemer zrok.za.rok predstavuje 700 mm. Majoritn as zemia m 30-50

letnch dn rone. Priemern.ron.teplota.je.8,4C (Abaffy a i., 2002).

4.1.2. Pdy

Pdy v okrese Prievidza s rznorod, zatrieuj sa do 21.podjednotiek. Viacej ako jednu

tretinu okresu zaberaj kambizeme, ktor s.nasten.a.nenasten. Nasledovan s

ilimerizovan pdy-oglejen a hnedozeme.oglejen.a.psudogleje, rendziny a rendziny

hned (Plka et al., 2010).

30

Tab.1

Zastpenie pdnych typov v okrese Prievidza v % z ponohospodrskej pdy

(zdroj: http://www.podnemapy.sk/portal/reg_pod_infoservis/pt/pt.aspx)

4.1.3. Hydrologick pomery

Z hadiska hydrologickho sa okres Prievidza rad k povodiu rieky Nitry. Rieka Nitra je

zrove aj najvm tokom okresu. Vyviera pod vrchom Kak. V regine sa nachdza 14

geotermlnych mineralizovanch vd a to v Chalmovej a v Bojiciach.

4.2. Monitorovacie stanice v okrese Prievidza

4.2.1. Prievidza- Malonecpalsk

Monitorovacia stanica sa nachdza v nadmorskej vke 276 m.n.m. Nachdza sa

v mestskej oblasti. Je to pozaov monitorovacia stanica. Kontinulne zaznamenva

hodnoty PM10, PM2,5, SO2 a O3. Manulne predovetkm hodnoty As, Cd, Ni, Pb a BaP

(http://www.shmu.sk/File/oko/hodnotenie/PRILOHA%201%20Meracie%20stanice%20M

SKO.pdf).

4.2.2 Handlov- Morovnianska cesta

Monitorovacia stanica sa nachdza v nadmorskej vke 448 m.n.m. Umiestnen je

mestskej oblasti. Je to tak isto pozaov monitorovacia stanica. Kontinulne zaznamenva

hodnoty.PM10,.PM2,5a SO2.(http://www.shmu.sk/File/oko/hodnotenie/PRILOHA%201%20

Meracie%20stanice%20MSKO.pdf).

4.2.3 Bystriany- Rozvoda SSE

Monitorovacia stanica je umiestnen v nadmorskej vke 261 m.n.m. Nachdza sa

v predmestskej oblasti a je to pozaov stanica. Kontinulne zaznamenva hodnoty PM10,

PM2,5 a SO2. Najv zdroj zneistenia Elektrre Novky (ENO) sa nachdza 8 km na

sever.od.monitorovacej.stanice.(http://www.shmu.sk/File/oko/hodnotenie/PRILOHA%201

%20Meracie%20stanice%20MSKO.pdf).

Okres FM A RM LM KM

Prievidza 12,77 0,15 0,14 0,64 43,36

31

5 daje zskan z monitorovacch stanc

5.1 Ovzduie

Tab.2

Vyhodnotenie zneistenia ovzduia akmi kovmi poda cieovch a limitnch

hodnt na ochranu zdravia ud

Aglomercia

Zna

Zneisujca ltka As Cd Ni Pb

Cieov hodnota (ng.m-3) 6,0 5 20

Limitn hodnota (ng.m-3) 500

Horn medza na hodnotenie (ng.m-3) 3,6 3 14 350

Doln medza na hodnotenie

(ng.m-3

)

2,4 2 10 250

Prievidza- Malonecpalsk 6,0 0,3 0,9 10,7

(zdroj: http://www.shmu.sk/File/oko/hodnotenie/2010_Hodnotenie_KO_v_SR.pdf)

5.2 Pda

V okrese Prievidza perzistuj akosti so zneistenm pd, ktor s vyvolan prevdzkou

NCHZ, a.s. a hlavne ENO . Najvznamnejm kontaminantom pd je arzn. Pdy s

kontaminovan najm polietavmi popolmi, na ktor sa As viae v zvislosti od

klimatickch podmienok a relifu (urlk, 2003). Vznamn podiel na tejto situcii m aj

ekologick katastrofa z roku 1965, kedy dolo k pretrhnutiu hrdze odkaliska

v Zemianskych Kostoanoch a do povodia rieky Nitra vtedy uniklo asi 2,5 mil.m3

popolovch ltok. Tto havria zaprinila kontaminciu pd arznom v alviu rieky Nitry

a po Nov Zmky.

32

Tab.3

Limitn hodnoty pre niektor rizikov prvky v pdach

(zdroj: Vestnk MP SR, ronk 26, 1994)

A-referenn hodnota znamen, pda nie je kontaminovan ak je koncentrcia prvku

pod touto hodnotou.

At- referenn hodnota vzahujca sa k hodnote A platn pre stanovenie rizikovch

prvkov vo vluhu 2M HNO3.

B-indikan hodnota znamen, e kontamincia pd bola analyticky preukzan.

C- indikan hodnota pre asanciu znamen, e ak koncentrcia prvku dosiahne tto

rove, je nevyhnutn okamite vykona definitvne analytick zmapovanie rozsahu

pokodenia prslunho miesta a rozhodn o spsobe npravnho opatrenia. Ak sa

hodnoty koncentrcie nachdzaj v rozsahu B a C je potrebn postupova podobnm

spsobom.

Prvok A At B C

As (29) 5,0 30 50

Cd (0,8) 0,3 5 20

Cr (130) 10,0 250 800

Cu (36) 20,0 100 500

Hg (0,3) 20 10

Ni (35) 10,0 100 500

Pb (85) 30,0 150 600

Zn (140) 40,0 500 3000

Pda (mg.kg-1

suchej hmoty)

33

Tab.4

Priemern hodnoty akch kovov v pde v mg/kg

(zdroj: Sprva o stave P SR v roku 2009)

Tab.5

Limitn hodnoty rizikovch prvkov vo vzahu ponohospodrska pda a rastlina

Prvok Kritick hodnota

Arzn (As) 0, 4

Me (Cu) 1, 0

Nikel (Ni) 1, 5

Zinok (Zn) 2, 0

Kadmium (Cd) 0, 1

Olovo (Pb) 0, 1 (zdroj: Prloha k zkonu 220/2004 Z.z.)

Okres Prievidza kontaminovan pdy v kategrii At, A pokrvaj 23,8 % zemia. Limity

A, resp. At, prekrauj viacer rizikov prvky sasne, najastejie kadmium, arzn,

chrm, nikel, zinok, ortu. Nsledkom havrie loiska popoleka ENO v r. 1965 zvan

kontamincia pd arznom sa vyskytuje v katastri obce Zemianske Kostoany, kde s

prekroen hodnoty pre limity kategrie C, teda pdy silne kontaminovan

(http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/trencin/z_poda.htm).

5.3 Voda

Pri zhodnoten kontamincie vody sme vychdzali z poslednch pre verejnos dostupnch

vsledkov z roku 2008. Merania boli uskutonen SHM.

V povod rieky Nitry bolo sledovanch spolu 21 odberovch miest. Medzi

najvznamnejie zdroje priemyselnch odpadovch vd v hornom povod rieky Nitra

patria u spomnan Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., kde sa a a spracovva hned

uhlie. alej s to NCHZ, a.s., kde sa vyrbaj plasty a produkty akej chmie

a v neposlednom rade aj tepeln elektrre ENO Zemianske Kostoany.

V mieste odberu Nitra-Chalmov, ktor je v tesnej blzkosti NCHZ a ENO, nespalo limit

poda hodnotenia NV 18 ukazovateov: rozpusten O2, ChSKCr, BSK5(ATM), RL, Cl-,

Nzov

okresu Cr Ni Zn Cu Cd As Hg Pb

Prievidza 1,46 2,15 7,27 3,57 0,11 1,85 0,116 9,21

34

N-NH4, celkov fosfor, saprbny index biosestnu, koliformn baktrie, termotolerantn

koliformn baktrie, feklne streptokoky, As, Hg, N-NO2, RL han, AOX, chloroform a

1,2-dichlretn. Hg a As boli zatrieden do V.triedy kvality.

Jednotliv kvalitatvne ukazovatele s zaraovan poda medznch intervalov uvedench

v STN 757221 do 5 tried kvality:

I. trieda - vemi ist voda

II. trieda - ist voda

III. trieda - zneisten voda

IV. trieda - silne zneisten voda

V. trieda - vemi silne zneisten voda

(SHM, 2008)

35

6.Zver

Hlavnm cieom bakalrskej prce bolo zhodnoti kontaminciu ivotnho

prostredia v okrese Prievidza a dopad zneistenia na zdravie hospodrskych zvierat. Okres

Prievidza , ako sas Trenianskeho kraja m na zneisten majoritn podiel a to hlavne

kvli vekm priemyselnm zdrojom, ktor sa v om nachdzaj.

Najvm problmom jednotlivch zloiek ivotnho prostredia je kontamincia

arznom. Napriek tomu, e do roku 2008 bol zaznamenan klesajci trend obsahu akch

kovov v jednotlivch astiach ivotnho prostredia, od roku 2008 sa pohybuje pribline

v okol hornej medze hodnotenia.

Stav ivotnho prostredia v okrese Prievidza je zvan, o dokazuje vysok

vskyt respiranch a inch zvanch ochoren u ud.

Zo zskanch hodnt vyplva, e okres patr k najzneistenejm na Slovensku.

Mnostvo arznu vo vzduchu dosahuje horn povolen hranicu, o zodpoved hodnote

6,0ng.m-3

. Obsah arznu v pde na niektorch miestach merania niekoko nsobne

prevyoval kritick hodnotu, ktor je 0,4mg.kg-1. Voda rieky Nitra je oznaen ako

zneisten a vemi silne zneisten. Zven je obsah arznu a dokonca aj ortuti.

Ako u bolo spomenut, zvierat s rovnako, ak nie aj citlivejie ako udia.

Zneistenie jednotlivch zloiek ivotnho prostredia sa odra na ich zdravotnom stave

rovnako, ako je to aj u ud. Navye, zhoren zdravotn stav ovplyvuje vo vekej miere

aj ich itkovos a kvalitu ich produktov.

36

7. Zoznam pouitej literatry [1] BAJAN, D. - LAHUCK, L. - TTH, T - TOM, J. - RVAY, J., 2010.

Hodnotenie obsahov ortuti v ponohospodrskych surovinch v regine Hont. In

Potravinrstvo, ro. 4, mimoriadne slo, 2010, p. 258-263.

[2] BENE, S. ,PABIANOV, J. 1987. Pirozen obsahy, distribuce a klasifikace prvk

v pdach. Praha : VZ, 1987. 205 s.

[3] BYSTRICK, J. - TOM, J. - RVAY, J. - TIMORACK, M., 2009. Inhibin

vplyv katinov rizikovch prvkov na rodu sje. In Potravinrstvo, ro. 3, 2009, c. 2, p.

12-15.

[4] URLK, J. 2003. Mapa kontamincie pd v regine Horn Nitra. Zveren sprva,

GD, Bratislava, 69 p.

[5] FARGAOV, A. 2009. Distribcia kovov v ivotnom prostred [online]. 2009. [cit.

2011-11-01]. Dostupn na internete:

http://enviro-

edu.sk/?page=environmentalne_problemy/distribucia_kovov_v_zivotnom_prostredi

[6] FAZEKAOV, D. a i., 2009. Chmia ivotnho prostredia.1.vyd.Preov: Preovsk

univerzita,2009.255s.ISBN 978-80-555-0082-9

[8] FAZEKAOV, D. 2010.Ltky zneisujce jednotliv zloky ivotnho prostredia.

[online]. [cit. 2012- 01- 15]. Dostupn na internete:

http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Fazekasova1/pdf_doc/4.pdf

[9] FRIBERG, L. NORDBERG, G.F. VOUK, V. 1986. Handbook on the toxicology of

metal. Amsterdam NY Oxford, Elsevier Sci. Publ., 1986. 676 p. ISBN 08-044-71.

[10] GREENTREE WF, HALL JO. Iron toxicosis. In: Bonagura JD, ed. Kirk's current

therapy XII small animal practice. Philadelphia, Pa: WB Saunders Co, 1995;240-242.

[11] HILLMAN, RS. Hematopoietic agents: growth factors, minerals, and vitamins. In:

Hardman JG, Limbird LE, Molinoff PB, et al, eds. Goodman & Gilman's the

pharmacological basis of therapeutics. 9th ed. New York City, NY: McGraw-Hill,

1995;1311-1340.

[12] HOLOV, Viera 1998. Environmentlny akn program pre Horn Nitru. In

Enviromagazn, ro. 3, 1998. . 4, s. 18-19.

[13]Horn Nitra.1996[Online]: SAZP.[cit.2012-04-13]. Dostupn na:

http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/SPRAVA96/4c.html

37

[14] HOVMAND, M.F. et al. 1983. Plant uptake of airborn cadmium. In: Environmental

Pollution, ro. 30, 1983, . 3, s. 27-38.

[15] JON,F.: Vliv prmyslovch imis na zemdelskou a lesn produkci, SI-Ochrana

a tvorba ivotnho prosted, 1985/3, Praha:VTIZ,1985,72s.

[16] JURKOVI, . Et al. 2008. Geochemick zhodnotenie kontamincie pd arznom

v oblasti Zemianskych Kostolian [online]. 2008. [cit. 2012-01-05]. Dostupn na

internete:

http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2008_1/05_Jurk

ovic_a_kol.pdf

[17] KAFKA Z., PUNOCHOV J. Tk kovy v prod a jejich toxicita. Chemick

listy 96, str. 611-617, 2002

[18] KROMKA, M. - BEDRNA, Z. 2002. Hygiena pdy: 1. vydanie. Bratislava: UK,

2002. ISBN 80-223-1602-4

[20] KUPEC, Jan. Toxikologie. 2. vyd. Zln : [s.n.], 2004. 176 s. ISBN 80-7318-216-5

[21] Liebelt EL. Iron. In: Haddad LM, Shannon MW, Winchester JF, eds. Clinical

management of poisoning and drug overdose. 3rd ed. Philadelphia, Pa: WB Saunders

Co, 1998;757-766.

[22] MAKOVNKOV , Jarmila, et al. Anorganick kontaminaty v pdnom ekosystme.

Chem. listy [online]. 2006, ro. 100 [cit. 2012-03-13], s. 424-432. Dostupn z WWW:

http://www.chemicke-listy.cz/docs/full/2006_06_424432.pdf tazke kovy>.

[23] MANGAN E. S. Fundamentals of environmental chemistry, second edition, ISBN 1-

56670-491

[24] MEDVEDOV, M. KOLESROV, A. CAPCAROV, M. - SIROTKIN, A. -

KOVIK, J., 2010. Uvonenie progesternu ovarilnymi granulznymi bunkami

po experimentlnom podan kobaltu. In Potravinrstvo, ro. 4, mimoriadne slo,

2010, p. 330-336.

[25] Meracie stanice monitorovacej kvality ovzduia.2011[online]:SHM.[cit.2012-02-

14].Dostupn.na:http://www.shmu.sk/File/oko/hodnotenie/PRILOHA%201%20Merac

ie%20stanice%20MSKO.pdf

[26] MOORE, M.M. - HARRINGTONBROCK, K. - DOERR, C.L.: Relative genotoxic

potency of arsenic and its methylated metabolites. Mutat. Res. 1997, 386: 279-290.

[27] Novcke chemick zvody. 2008[online]:[cit.2012-03-15]. Dostupn na:

http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/chemia/2657/?print=1

38

[28]O spolonosti.2010[online]:HBP.[cit.2011-12-01].Dostupnna:

http://www.hbp.sk/index.php/sk/spolocnost

[29] Osweiler GD, Carson TL, Buck WB, et al. Iron. In: Clinical and diagnostic veterinary

toxicology. 3rd ed. Dubuque, Iowa: Kendall /Hunt Publishing Co, 1985;104-106.

[30] PLKA, B. et al.2010. Zkladn pdne a morfometrick charakteristiky

Trenianskeho samosprvneho kraja [online].[cit.2012-05-01]. Dostupn na internete:

http://www.agroporadenstvo.sk/poda/tn_kraj.htm?start

[31] PE, P., PEOV, D., Uebnice stedokolsk chemie a biochemie. Olomouc

(2001), ISBN 80-7182-034-2

[32] PISKA,A.-KAMR,P.1985.Veterinrn toxikologie.Praha:SZN ,1985.254s.

[33] RICHTER, R., HLUEK, J. Viva a hnojen rostlin. 1. vyd. Brno: Vysok kola

zemdlsk, 1994. 177 s. ISBN 80-7157-138-5

[34] RICHTER, R. 2004. Tk kovy v pde [online]. 2012 [cit. 2012-02-14]. Dostupn na

internete:

http://web2.mendelu.cz/af_221_multitext/vyziva_rostlin/html/agrochemie_pudy/puda_t

k.htm

[35] RYANT, P. Multimediln uebn texty z vivy a hnojen polnch plodin. Brno:

MZLU, 2004.

[36] SKALICK, M. et al.: inok kadmia a chrmu na hladinu glukzy u hydiny, In. XII.

Medzinrodn sympzium o ekolgii vo vybranch aglomercich Jelavy Lubenka

a Strednho Spia, Hrdok, 2003

[37] STREANSK,J.: Hodnotenie kvality ivotnho prostredia, Nitra:SPU.1999.117s.

[38] SZILAGYI, M.; FEKETE, S.; NEMCSOK, J.; ABAZA, M. and El-SEBAI, A.

(1995): Biochemical constituents in animals exposed to heavy metals. International

Conference of the Hungarian. Biochemical Society.Szeged, Hungary, August 20-

23,p,19.

[39]TE.Novky.2012[online]:SEAS.[cit.2012-03-10].Dostupnna:

http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/tepelne/te-novaky

[40] Tk kovy v ivotnm prosted a jejich vliv na lidsk organismus [online]. [cit.

2012-04-14]. Dostupn na internete :

http://hygiena.gastronews.cz/tezke-kovy-v-zivotnimprostredi-a-jejich-vliv-na-lidsky-

organismus

39

[41] TREBICHALSK, P. - MOLNROV, J. - MUSILOV, J. - BYSTRICK, J. -

BAJCAN, D., 2010. Obsah kadmia a olova v zrne jamea siateho s ohadom na

dodranie ekologickej rovnovhy pestovateskho prostredia. In Potravinrstvo,

ro. 4, mimoriadne slo, 2010, p. 358-363.

[42] WOIDICD, H. a PLANHAUSER, W. (1977): Feststellung der gegenwartigen

Belastung der Lebensmittel durch Blei Beitrag Umweltschutz

Lobonsmittolangelegenheiten Veterinariverwaltung ,4:1-44.

40

8. Prlohy

Prloha 1 Hlavn zneisujce ltky produkovan NCHZ, zneisujce ovzduie a vodu

Zneisujca ltka Emisia (kg/rok) Spsob zisovania

Oxid uhonat (CO) 282648.263 M

Amoniak(NH3) 10357.917 E

nemetnov prchav organick ltky (NMVOC)

36842.980 M

oxidy duska (NOx/NO2) 72858.180 M

oxidy sry (SOx/SO2) 3004.042 M

arzn a zleniny (ako As) (8) 2.916 M

chrm a zleniny (ako Cr) (8) 469.525 M

me a zleniny (ako Cu) (8) 210.369 M

ortu a zleniny (ako Hg) (8) 175.229 M

nikel a zleniny (ako Ni) (8) 303.585 M

olovo a zleniny (ako Pb) (8) 1.608 M

1,2-dichlretn (EDC) 43350.424 M

trichlretyln 71.000 E

vinylchlorid 43091.580 M

benzn 0.990 M

etylnoxid 27.491 M

chlr a anorganick zleniny (ako HCl) 8342.997 M

flur a anorganick zleniny (ako HF) 8.258 M

kyanovodk (HCN)

0.789 M


Oxid uhonat (CO) 282648.263 M

Amoniak(NH3) 10357.917 E

nemetnov prchav organick ltky (NMVOC)

36842.980 M




chrm a zleniny (ako Cr) (8) 469.525 M

me a zleniny (ako Cu) (8) 210.369 M

ortu a zleniny (ako Hg) (8) 175.229 M

nikel a zleniny (ako Ni) (8) 303.585 M

olovo a zleniny (ako Pb) (8) 1.608 M

1,2-dichlretn (EDC) 43350.424 M

trichlretyln 71.000 E

vinylchlorid 43091.580 M

benzn 0.990 M

etylnoxid 27.491 M

Spsob zisovania:

M- meranie

E- odborn odhad

Zdroj: SHM, 2010,

vlastn spracovanie

Ovzduie

Voda

41

Prloha 2 Hlavn zneisujce ltky produkovan ENO, zneisujce ovzduie a vodu


oxid uhonat (CO) 401273.000 M

oxid uhliit (CO2) 2361963000.000 C




Zneisujca ltka Typ vypania Emisia (kg/rok) Spsob zisovania

halognovan organick

zleniny (ako AOX) (9) uvoovanie 120 C

celkov organick uhlk

(TOC) (ako celkov C

alebo ChSKCr/3)

uvoovanie 7000 C

chloridy (ako celkov Cl) uvoovanie 100 C

Spsob zisovania: M- meranie, C- vpoet

Ovzduie

Voda

Zdroj: SHM, 2010, vlastn spracovanie

42

Prloha 3 Hlavn zneisujce ltky produkovan HBP- odpady

Obrzok 1 Mapa okresu Prievidza (zdroj: http://kstotlak.ic.cz/data/OBR/okolie/mapka.gif )

Typ odpadu NO/OO Spracovanie R/D Mnostvo (t/rok) Spsob zisovania

NO D 3,758 M

NO R 25,426 M

OO D 3,010 M

OO R 1329,272 M

Spsob zisovania: M- meranie

Typ odpadu: NO- nebezpen odpad, OO- ostatn odpad

Zdroj: SHM, 2010, vlastn spracovanie

43

Prloha 4 Mapa okresu Prievidza

Zdroj: http://kstotlak.ic.cz/data/OBR/okolie/mapka.gif

44

Prloha 5 ENO Zemianske Kostoany

Zdroj:http://img.ihned.cz/attachment.php/0/19019000/ThJlfpqBI1ijN9DOdA3rU6GQSv5x

7KFn/eno_zemianske_kostolany_poziar_s.jpg

Prloha 6 Novcke chemick zvody, a.s.

Zdroj:http://www.thedaily.sk/wp-content/uploads/2010/11/Novacke-chemicke-zavody-

NCHZ.jpg

45

Prloha 7 NCHZ- pohad z lietadla

Zdroj: http://www.diviacka.estranky.sk/img/mid/80/107--nchz.jpg

Documents

Vplyv Priemyselných Znečisťujúcich Látok Na Zdravefie (1)