· Web viewSocha Ľudovíta Štúra v Múzeu Slovenských národných rád, 20. októbra 2015 v Myjave. Foto: TASR/Radovan Stoklasa Žilina 20. októbra (TASR) Ľudovít Štúr a

Pre záchranárov - kynológov otvorili centrum odborného vzdelávania(19.10.2015; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)

Žilina 19. októbra (TASR) - Centrum odborného vzdelávania a prípravy v agropodnikaní - kynológii, ktoré dnes otvorili v priestoroch Strednej odbornej školy (SOŠ) poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline, vytvára priestor na výchovu ľudí v oblasti záchranárskych zložiek. Po otvorení centra to povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár.

"Či už je to v Horskej záchrannej službe, alebo v polícii. Rovnako je dnes na vzostupe oblasť canisterapie, ktorú už využívajú aj naše domovy sociálnych služieb. Táto terapia pomáha ľuďom s rôznymi hendikepmi, fyzickými, pohybovými, znova sa rozhýbať, a to je veľmi potrebné. Škola splnila všetky kritériá a budem rád, keď si certifikuje odbory a kurzy predovšetkým pre ľudí, ktorí budú mať záujem sa v tejto oblasti vzdelávať v rámci takzvaného celoživotného vzdelávania," povedal Blanár.

Riaditeľ SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline Ľubomír Schvarc doplnil, že centrum odborného vzdelávania je nadštandardnou aktivitou každej školy. "Ponúka možnosti praktických cvičení alebo výcviku priamo v tomto areáli. Nemusíme ísť k zamestnávateľovi a môžeme tu veľmi dobre spojiť napríklad časť teoretického vyučovania s praktickou ukážkou. Navyše využívame centrum aj na praktické ukážky pre žiakov základných škôl. Čo je aj určitá reklama, aby k nám prišli študovať. A samozrejme, využívame aj spoluprácu s občianskym združením K7 psovodi - záchranári Slovenskej republiky, ktoré robí akreditované kurzy," uviedol Schvarc.

Pripomenul, že v študijnom odbore agropodnikanie so zameraním na kynológiu má škola v každom ročníku jednu triedu, pričom spolu je to 120 žiakov. "Kynológia je odbor pre žiakov základných škôl, ktorí majú záujem pracovať vo výcviku psov. S tým, že to nie je len samotný výcvik psov. Môžu pracovať ako majitelia plemenných staníc psov, môžu pracovať v canisterapii, čo je liečebná metóda pre hendikepované deti. Môžu pracovať ako živnostníci - mať svoje predajne krmív, pomôcok pre psíkov, môžu pracovať v štátnej a verejnej službe, v polícii, v ozbrojených silách. Čiže, tento odbor by ich mal pripraviť na všetky tieto činnosti a mali by sa potom v živote uplatniť," zdôraznil riaditeľ SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku.

Predseda ŽSK doplnil, že ešte predtým vznikom centra odborného vzdelávania škola získala z eurofondov finančné prostriedky vo výške 130.000 eur, pričom ŽSK spolufinancoval päť percent. "Vybavila si kompletne učebne, urobila si kynologické cvičisko. Dnes môžeme povedať, že škola je naozaj vybavená na to, aby mohla robiť v odbore kynológie najkvalitnejšiu prácu. To bola jedna z podmienok, aby školu schválila pre odborné vzdelávanie krajská rada, ktorá prísne posudzuje všetky tieto kritériá," dodal Blanár.

Odborným garantom centra odborného vzdelávania kynológie je občianske združenie K7 psovodi - záchranári Slovenskej republiky. Podľa jeho predsedu predstavenstva Petra Bátoryho pôsobia pri škole od roku 2012. "Vybudovali sme tu cvičisko, kynologickú predajňu. Chodíme so študentmi na workshopy, kde ich učíme vodnú záchranu, lavínové závaly, vyhľadávanie nezvestných osôb, či už v lesnatých terénoch, alebo v ruinách zbúraných budov, pachové práce so psom. Tu si de facto ako záchranári už pripravujeme budúcich členov. Najlepších z nich vyberieme a niektorí z nich sú u nás už ako riadni členovia," uzatvoril Bátory.

Pre záchranárov - kynológov otvorili centrum odborného vzdelávania(19.10.2015; www.teraz.sk; , 13:50, s. -; TASR)

Centrum odborného vzdelávania je nadštandardnou aktivitou každej školy, pripomenul riaditeľ SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline.

SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline otvorila Centrum odborného vzdelávania a prípravy v agropodnikaní - kynológii. Na snímke účastníci so svojimi štvornohými miláčikmi počas nultého ročníka Medziškolskej súťaže v kynológií o putovný pohár riaditeľa SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline 19. októbra 2015. Foto: TASR/Erika Ďurčová


"Či už je to v Horskej záchrannej službe, alebo v polícii. Rovnako je dnes na vzostupe oblasť

canisterapie, ktorú už využívajú aj naše domovy sociálnych služieb. Táto terapia pomáha ľuďom s rôznymi hendikepmi, fyzickými, pohybovými, znova sa rozhýbať, a to je veľmi potrebné. Škola splnila všetky kritériá a budem rád, keď si certifikuje odbory a kurzy predovšetkým pre ľudí, ktorí budú mať záujem sa v tejto oblasti vzdelávať v rámci takzvaného celoživotného vzdelávania," povedal Blanár.



Predseda ŽSK doplnil, že ešte predtým vznikom centra odborného vzdelávania škola získala z eurofondov finančné prostriedky vo výške 130.000 eur, pričom ŽSK spolufinancoval päť percent. "Vybavila si kompletne učebne, urobila si kynologické cvičisko. Dnes môžeme povedať, že škola je naozaj vybavená na to, aby mohla robiť v odbore kynológie najkvalitnejšiu prácu. To bola jedna z podmienok, aby školu schválila pre odborné vzdelávanie krajská rada, ktorá prísne posudzuje všetky tieto kritériá," dodal Blanár.


Centrum kynológie pri odbornej škole v Žiline má aj koterce pre psov, mať vlastného psa je tu povinné(19.10.2015; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 16/16; Dagmar Úradníková / Jana Zvalová)

Jana Zvalová, moderátorka RTVS: "Vychovávajú budúcich psovodov pre políciu, armádu, hasičov, aj horskú službu. Hovoríme

o centre odborného vzdelávania zameraného na kynológiu, ktoré dnes otvorili pri Strednej odbornej škole poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline. Ponúka zmodernizované učebne, nové cvičisko, ale aj koterce, kam si môžu psov odložiť. Mať vlastného psa je na tejto škole dokonca povinné."

Dagmar Úradníková, redaktorka RTVS: "Štvrtáci Andrej a Dávid už ako študenti nezvestného človeka pri ostrej pátracej akcii našli." Andrej, štvrták: "Boli sme ako dobrovoľníci a vtedy sme našli nezvestnú osobu." Dávid, štvrták: "V priekope pri ceste a on bol cukrovkár silný a mal záchvat. Bol to zaujímavý pocit zachrániť

ľudský život." Dagmar Úradníková: "Keď doštudujete, čím budete?" Andrej: "Plánovali by sme sa dostať na policajnú akadémiu, poprípade do záchranných zložiek alebo

horská služba." Dagmar Úradníková: "Študenti v odbore kynológia budú na škole maturovať prvýkrát. Uplatniť sa môžu nielen

v záchranných zložkách, ale aj ako chovatelia plemenných psov. Tiež môžu pracovať v canisterapii, pri liečbe hendikepovaných detí. Záujem o tento odbor z roka na rok stúpa. Riaditeľ Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline Ľubomír Schvarc."

Ľubomír Schvarc, riaditeľ Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline: "Centrum odborného vzdelávania je určitá nadštandardná aktivita. Môžeme tu veľmi dobre spojiť

časť teoretického vyučovania hneď s praktickou ukážkou." Dagmar Úradníková: "Pri príprave kynológov spolupracuje škola s občianskym združením K7 psovodi - záchranári

Slovenska. Jeho predseda Peter Bátory." Peter Bátory, predseda občianskeho združenia K7 psovodi - záchranári Slovenska: "Kde ich učíme vodnú záchranu, lavínové závaly, vyhľadávanie nezvestných osôb či už v lesnatých

terénoch alebo ruinách zbúraných domov, pachové práce so psom." Dagmar Úradníková: "Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár." Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Dnes získať kvalitne vzdelaného kynológa pre oblasť záchranárskych zložiek je obrovský problém.

Ambíciou centra je, aby tuto títo špecialisti sa mohli vzdelávať." Dagmar Úradníková: "Študijný odbor kynológia ponúkajú na Slovensku len 4 stredné odborné školy. Dagmar

Úradníková, RTVS:"

Pre záchranárov - kynológov otvorili centrum odborného vzdelávania(19.10.2015; www.teraz.sk; Školský servis, 13:16, s. -; TASR)

V študijnom odbore agropodnikanie so zameraním na kynológiu má škola v každom ročníku jednu triedu, pričom spolu je to 120 žiakov.


"Či už je to v Horskej záchrannej službe, alebo v polícii. Rovnako je dnes na vzostupe oblasť canisterapie, ktorú už využívajú aj naše domovy sociálnych služieb. Táto terapia pomáha ľuďom s rôznymi hendikepmi, fyzickými, pohybovými, znova sa rozhýbať, a to je veľmi potrebné. Škola splnila všetky kritériá a budem rád, keď si certifikuje odbory a kurzy predovšetkým pre ľudí, ktorí budú mať záujem sa v tejto oblasti vzdelávať v rámci takzvaného celoživotného vzdelávania," povedal Blanár.



Predseda ŽSK doplnil, že ešte predtým vznikom centra odborného vzdelávania škola získala z

eurofondov finančné prostriedky vo výške 130.000 eur, pričom ŽSK spolufinancoval päť percent. "Vybavila si kompletne učebne, urobila si kynologické cvičisko. Dnes môžeme povedať, že škola je naozaj vybavená na to, aby mohla robiť v odbore kynológie najkvalitnejšiu prácu. To bola jedna z podmienok, aby školu schválila pre odborné vzdelávanie krajská rada, ktorá prísne posudzuje všetky tieto kritériá," dodal Blanár.


Žilinská župa chce užšie spolupracovať so seniormi(13.10.2015; Obecné noviny; č. 41, SOCIÁLNE VECI , s. 24; Lenka ZÁTEKOVÁ)

Žilinský župan Juraj Blanár 6. októbra podpísal Memorandum o partnerstve a spolupráci s predsedom Krajskej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku v Žiline Michalom Kotianom.

Spoločne tak v priestoroch kinosály Národnej rady SR v Bratislave spečatili pokračovanie ďalšej spolupráce v zvyšovaní kvality a dôstojnosti každodenného života seniorov žijúcich v Žilinskom kraji. ,,Memorandom nadväzujeme na doterajšie aktivity Jednoty dôchodcov, ktoré v našom kraji každoročne podporujeme. Z grantového systému župy sme v roku 2015 vyčlenili pre základné a okresné organizácie jednoty viac ako 6-tisíc eur a v tejto podpore chceme pokračovať," informoval J. Blanár. Prostredníctvom Všeobecne záväzného nariadenia ŽSK 4/2004 vyčlenila župa pre tento rok finančné prostriedky pre 17 podujatí, športových hier, stretnutí a iných plánovaných akcií seniorov ŽSK. Ako ďalej J. Blanár uviedol, sociálne a zdravotné služby sú pre župu jednými z hlavných priorít. Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) vznikla v roku 1990 a združuje viac ako 82-tisíc členov a spolupracuje s vládou SR a jednotlivými ministerstvami, pričom sa zapája aj do pripomienkovania a tvorby legislatívnych noriem. ,,Naša krajská organizácia sa zameriava predovšetkým na zlepšenie podmienok seniorov v Žilinskom kraji a organizáciu rozmanitých podujatí, počas ktorých sa upevňujú naše vzájomné vzťahy. Venujeme sa tiež odbornej činnosti a zabezpečujeme pre seniorov vzdelávanie, kurzy a športové aktivity," priblížil predseda Krajskej organizácie JSD v Žiline Michal Kotian. Žilinská župa je štvrtým krajom, ktorý s jednotou podpísal memorandum o spolupráci. Počas návštevy Bratislavy sa 40 seniorov zo žilinskej župy zúčastnilo pred slávnostným podpisom memoranda aj na prehliadke Národnej rady SR a hlasovaní poslancov, ktoré mohli vidieť priamo z balkóna zasadacej miestnosti. Mali tiež možnosť diskutovať s predsedom ŽSK, ktorý je zároveň poslancom NR SR.

Lenka ZÁTEKOVÁ, hovorkyňa ŽSK

Stredné školy bodujú na svetových súťažiach s podporou Žilinskej župy(13.10.2015; Obecné noviny; č. 41, ŠKOLSTVO , s. 14; zát)

Žilinský samosprávny kraj ako zriaďovateľ 64 stredných škôl každoročne podporuje nadaných študentov, ktorí reprezentujú župu na medzinárodných súťažiach. V rámci individuálnej podpory žiakov prerozdelil v roku 2015 už viac ako 5000 eur.

,,Žiadosti o finančnú podporu nám školy posielajú počas roka vždy, keď ich študenti úspešne postúpia na medzinárodné súťaže, kde sa chystajú reprezentovať nielen Žilinský kraj, ale aj celé Slovensko. Zahraničné výjazdy sú predsa len finančne náročné, a preto sa snažíme, aby talentované deti mohli vycestovať a ukázať svoj potenciál aj vo svete," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár s tým, že tento rok zatiaľ podporu získalo spolu 26 študentov. Na medzinárodných majstrovstvách súťaže RoboCup 2015 v Číne sa zúčastnili traja žiaci Gymnázia v Liptovskom Hrádku a šiesti študenti Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine, ktorí do mesta Hefei mohli vycestovať aj vďaka finančnej podpore 2000 eur pre každú školu. Liptovskí reprezentanti v základnej súťaži obsadili 13. miesto a v kategórii Supertímy, kde vytvorili tím spolu so súťažiacimi z miest Šanghaj a Hong Kong,

získali druhé miesto. Medzinárodná robotická súťaž First Lego League sa konala aj v maďarskom Debrecíne. Čiastkou 700 eur podporila žilinská župa účasť jedenástich študentov aj z jedného z najstarších gymnázií na Slovensku Gymnázia Viliama Paulinyho - Tótha v Martine, ktorí sa domov vrátili nielen s druhým miestom, ale aj s ocenením za fair-play. Ako ďalej informovala riaditeľka odboru školstva ŽSK Dana Mažgútová, Žilinský kraj reprezentoval na medzinárodnej prehliadke prác Expo-Sciences International 2015 aj študent Gymnázia Varšavská v Žiline. Do Bruselu vycestoval s podporou ŽSK v sume 300 eur. ,,Viac ako 150 eurami sme podporili aj účasť žiakov Gymnázia Veľká Okružná v Žiline ako na medzinárodnom podujatí Vernadsky National Contest v Moskve, tak na súťaži N-trophy v Brne," dodala D. Mažgútová. Kraj podporil príspevkom 200 eur aj ďalšieho študenta z martinského gymnázia, ktorý žilinskú župu a Slovenskú republiku zastupoval na majstrovstvách Európy detí a juniorov v parkúrovom skákaní v rakúskom Wienerneustadte. ,,Podpora našich študentov na národných a medzinárodných súťažiach je dôležitá nielen pre kraj, ale aj pre celé Slovensko. Tieto deti preukážu veľký talent, vedomosti či zručnosti a my nesmieme dovoliť, aby financie bránili ich ďalším úspechom a rozvoju. Nájsť prostriedky nie je vždy jednoduché, preto dúfame, že sa nám takúto individuálnu podporu detí podarí udržať aj naďalej," uzavrel žilinský župan.

(zát)

Poslanci žilinskej župy schválili tretiu úpravu rozpočtu(13.10.2015; Obecné noviny; č. 41, VÚC , s. 23; zat)

Na 12. zasadnutí Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, ktoré sa konalo 21. septembra, schválili poslanci navýšenie rozpočtu o takmer 5,7 milióna eur. Úprava príjmov a výdavkov sa tak dotkne oblastí vzdelávania, sociálneho zabezpečenia a tiež kultúry. ,,V oblasti sociálnych vecí sme zvýšili rozpočet ŽSK o viac ako 500-tisíc eur. Ako zriaďovateľ 26 zariadení sociálnych služieb sa snažíme zvyšovať úroveň poskytovaných služieb, a to aj viacerými rekonštrukciami a modernizáciami. V sociálnej oblasti každoročne prerozdelíme v rozpočte najviac financií. Vďaka tejto tretej úprave zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb Žilina zrekonštruuje za 30-tisíc eur svoje hygienické zariadenia, ktoré umožnia lepší prístup pre imobilných pacientov. Oprava kúpeľne čaká aj Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb Čadca, kde okrem toho dofinancujeme aj výmenu okien v sume 13-tisíc eur," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár. Dodal tiež, že stavebné práce sa začali aj v Centre sociálnych služieb Orava v Tvrdošíne. Dofinancovanie v hodnote 30 tisíc eur umožní zariadeniu uskutočniť potrebnú rekonštrukciu inžinierskych sietí. Riaditeľ odboru financií ŽSK Stanislav Ulaher zároveň informoval o zvýšení rozpočtu aj pre kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti žilinskej župy. Takmer 650 tisíc eur si rozdelia v regiónoch Kysúc, Oravy, Liptova, horného Považia a Turca. Investícia 120-tisíc eur umožní Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši zrekonštruovať strechu. ,,Financie boli potrebné aj na opravu technickej budovy dielní Slovenského komorného divadla v Martine, kde sme prerozdelili na dofinancovanie 80-tisíc eur. Táto budova slúži ako technické zázemie pre divadlo a vyžadovala si urýchlene obnovu," dodal S. Ulaher.

Tradičné remeslá, aj ukážky z bojov SNP: Budatínsky rínok zažijeme už čoskoro(19.10.2015; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. -; Redakcia)

V areáli Budatínskeho hradu už o pár dní odštartuje ďalší ročník podujatia Budatínsky rínok. Okrem približne 60-tky remeselníkov návštevníci uvidia aj ukážku zo Slovenského národného povstania.

Ukážky tradičných remesiel, chutné občerstvenie a pútavý program pre všetky vekové kategórie ponúkne v sobotu 24. októbra v areáli Budatínskeho hradu v Žiline piaty ročník podujatia Budatínsky rínok. Informovala o tom marketingová pracovníčka Považského múzea v Žiline Michaela Koláriková.

Predstaví sa asi 60 remeselníkov Na rínku sa podľa nej predstaví asi 60 remeselníkov - drotári, pekári, garbiari, medovnikári,

šperkári, čipkári. "Prítomní budú aj výrobcovia zvonov, valašiek, drevených hračiek, prírodných mydiel,

keramiky, orientálneho i háčkovaného oblečenia a chýbať nebudú ani pečené oblátky, pečené gaštany, kráľovské trdelníky, varené víno, medovina či horúci kubánsky rum s vaječným koňakom alebo horúca čokoláda so šľahačkou," uviedla Koláriková.

Program na hlavnom pódiu sa začne o 13. hodine Divadlom zo šuflíka s predstavením O zlatej rybke. "Ďalej vystúpia Detský folklórny súbor (DFS) Cipovička a folklórna skupina Spievanky z partnerského poľského mesta Strumieň, Dychová hudba Fatranka, Folklórny súbor Váh z Púchova, rockové kapely Bod omylu a Šleha a na záver o 19. hodine sa predstaví Klub vojenskej histórie Slovensko. Okrem komentovanej prezentácie vojenských uniforiem a predvedenia poľnej ošetrovne Červenej armády odohrá bojovú hereckú epizódu zo Slovenského národného povstania s použitím dobových uniforiem a dobových zbraní," doplnila marketingová pracovníčka Považského múzea.

Pripravená je aj lukostreľba Sprievodnými aktivitami podujatia budú škola tanca hrou s DFS Cipovička, ukážky hasičskej

techniky a hasičských áut Dobrovoľného hasičského zboru z Hliníka nad Váhom, kočovné divadlo O zamurovanej Kataríne, lukostreľba s Cechom Terra de Selinan, minikoncerty vo veži, maľovanie na tvár a skákací hrad. "Okrem odbornej knižnice Považského múzea, ktorá bude návštevníkom prístupná v čase od 11. do 17. hodiny, sa záujemcovia budú môcť zapojiť aj do aktivít odborných pracovníkov Považského múzea ako drôtovanie, ukážky techník prania v rámci výstavy Aby biela bielou bola či si pohladkať živé exponáty Exotickej krásy. Alebo sa splaviť cez pltníkov do minulosti a dozvedieť sa niečo o tom, ako predkovia vozili drevo," dodala Koláriková.

Počas podujatia Budatínsky rínok uvedú do života knižnú novinku z dielne Žilinského samosprávneho kraja s názvom "Kelti. Veľká kniha o Keltoch v Žilinskom kraji", uzatvorila Koláriková.

Budatínsky rínok ponúkne pútavý program(18.10.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 09:50, s. -; tasr)

V areáli Budatínskeho hradu sa uskutoční už piaty ročník podujatia Budatínsky rínok. So prináša ukážky tradičných remesiel, chutné občerstvenie i atrakcie pre najmenších.

BUDATÍN. Ukážky tradičných remesiel, chutné občerstvenie a pútavý program pre všetky vekové kategórie ponúkne v sobotu 24. októbra v areáli Budatínskeho hradu v Žiline piaty ročník podujatia Budatínsky rínok.

Na rínku sa predstaví asi 60 remeselníkov - drotári, pekári, garbiari, medovnikári, šperkári, čipkári. "Prítomní budú aj výrobcovia zvonov, valašiek, drevených hračiek, prírodných mydiel, keramiky, orientálneho i háčkovaného oblečenia a chýbať nebudú ani pečené oblátky, pečené gaštany, kráľovské trdelníky, varené víno, medovina či horúci kubánsky rum s vaječným koňakom alebo horúca čokoláda so šľahačkou," informovala marketingová pracovníčka Považského múzea v Žiline Michaela Koláriková.

Program na hlavnom pódiu sa začne o 13. hodine Divadlom zo šuflíka s predstavením O zlatej rybke. "Ďalej vystúpia Detský folklórny súbor Cipovička a folklórna skupina Spievanky z partnerského poľského mesta Strumieň, Dychová hudba Fatranka, Folklórny súbor Váh z Púchova, rockové kapely Bod omylu a Šleha a na záver o 19. hodine sa predstaví Klub vojenskej histórie Slovensko. Okrem komentovanej prezentácie vojenských uniforiem a predvedenia poľnej ošetrovne Červenej armády odohrá bojovú hereckú epizódu zo Slovenského národného povstania s použitím dobových uniforiem a dobových zbraní."

Sprievodnými aktivitami podujatia budú škola tanca hrou so súborom Cipovička, ukážky hasičskej techniky a hasičských áut Dobrovoľného hasičského zboru z Hliníka nad Váhom, kočovné divadlo O zamurovanej Kataríne, lukostreľba s Cechom Terra de Selinan, minikoncerty vo veži, maľovanie na tvár a skákací hrad. "Okrem odbornej knižnice Považského múzea, ktorá bude návštevníkom prístupná v čase od 11. do 17. hodiny, sa záujemcovia budú môcť zapojiť aj do aktivít odborných pracovníkov Považského múzea ako drôtovanie, ukážky techník prania v rámci výstavy Aby biela bielou bola či si pohladkať živé exponáty Exotickej krásy. Alebo sa splaviť cez pltníkov do minulosti a dozvedieť sa niečo o tom, ako predkovia vozili drevo," dodala Koláriková.

Počas podujatia Budatínsky rínok uvedú do života knižnú novinku z dielne Žilinského samosprávneho kraja s názvom "Kelti. Veľká kniha o Keltoch v Žilinskom kraji".

Orol tatranský otvoril Štúrovský odkaz v Turci(13.10.2015; Obecné noviny; č. 41, KULTÚRA , s. 26; Monika ONDRUŠOVÁ)

Turčianske kultúrne stredisko v Martine s finančnou podporou ministerstva kultúry a žilinskej župy pripravilo projekt Štúrovský odkaz v Turci.

Pri príležitosti Roku Ľudovíta Štúra si projektom v Turčianskom kultúrnom stredisku (TKS) pripomínajú nielen samotného Ľ. Štúra, ale aj ďalšie významné osobnosti zo slovenskej minulosti patriace medzi štúrovcov, ako aj miesta v Turci, na ktorých zanechali svoje stopy. Odkaz štúrovskej generácie si v TKS začali pripomínať prvým cyklom tvorivých dielní, besied a prezentácií s názvom Orol tatranský, ktorý bol venovaný umeleckému slovu a správnemu používaniu spisovného jazyka. Počas neho lektori - publicista a spisovateľ Igor Válek a vedecký tajomník MS Peter Cabadaj zavítali ešte v júni medzi študentov Gymnázia J. C. Hronského vo Vrútkach. Projekt pokračoval podobnými stretnutiami v ďalších stredných školách v Turci po prázdninách - 22. septembra sa konali na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Turčianskych Tepliciach a 29. septembra v Gymnáziu Jozefa Lettricha v Martine. Počas tvorivých stretnutí si študenti vypočuli prednášku o literárnej prílohe Slovenských národných novín Orol tatranský spojenú s powerpointovou prezentáciou. Študenti sa najprv dozvedeli o význame prílohy (v tomto roku si pripomíname jej 170. výročie) v dejinách slovenskej žurnalistiky, ako aj o jej úlohe pri formovaní sa romantickej generácie spisovateľov združených okolo Ľ. Štúra, ktorej autori začali písať v novej podobe kodifikovanej slovenčiny. V druhej časti stretnutí sa venovali tvorivým literárnym dielňam. Lektori svojím inovatívnym prístupom a zaujímavými informáciami vzbudili záujem zúčastnených, ktorí sa zapájali do aktivít a využili možnosť zlepšiť svoje komunikačné zručnosti. Na záver bola vyhlásená aj literárna súťaž pre študentov stredných škôl, ktorej propozície nájdete na www.tks. sk / sekcia: ,,Rok Ľudovíta Štúra". Po uzávierke vyhodnotí súťaž odborná porota a jej výsledky budú vyhlásené 19. novembra v historických priestoroch Národného domu Slovenského komorného divadla v Martine. V pripomínaní odkazu Ľ. Štúra a štúrovskej generácie Turčianske kultúrne stredisko pokračuje aj tento mesiac druhým cyklom tvorivých stretnutí s názvom ,,Hurban na bielom koni", ktorý je určený žiakom základných škôl v Turci.

Umenie privandrovalo medzi Rakovčanov(13.10.2015; Obecné noviny; č. 41, KULTÚRA , s. 27; mond)

Umenie na vandrovke je názov projektu, v rámci ktorého mobilná galéria s dielňou putuje po turčianskych obciach.

Turčianska galéria v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja spojila sily s občianskym združením Pro Art Agency a s podporou nadácie COOP Jednota v rámci spoločného projektu ,,Nech sa nám netúlajú" prináša umenie priamo medzi ľudí, do ich obcí, do ich domovov. Umenie na vandrovke je názov projektu, v rámci ktorého mobilná galéria s dielňou putuje po turčianskych obciach a tentoraz zavítala do malebného Rakova. Program podujatia bol skutočne pestrý. Pre najmenších bola pripravená tvorivá dielňa, v ktorej si svoju šikovnosť vyskúšali aj mnohí dospelí. Veselé dielne prilákali mnoho talentovaných detí, ktoré si z kamienkov, gorálok, listov, gaštanov, šípok, či iných plodov jesene mohli vytvoriť vlastný obraz a svojou tvorbou vzdať patričnú poctu prírode a vidieku. Pre Rakovčanov bola pripravená aj prezentácia reprodukcií výtvarných diel z depozitu galérie, ktoré zobrazujú romantický, ale aj náročný vidiecky život. Popoludnie svojou prednáškou spestrila historička Zita Kostrová, ktorá účastníkom predstavila Benku, Fullu, ,,poetickejšieho" Bazovského, či turčianskeho rodáka Galandu, ktorý vo svojej tvorbe prezentuje svoj vzťah ku krajine. Na záver sa starosta obce Rakovo Patrik Antal poďakoval všetkým zúčastneným za spoločne strávené príjemné chvíle. Vyjadril názor, že organizátorom zaujímavého podujatia sa ich zámer vydaril - do rakovského kultúrneho domu priniesli čaro umenia, ktorého existencia je v živote človeka dôležitá a nezastupiteľná a ktoré je potrebné šíriť nielen vo veľkých mestách, ale najmä v obciach...

Rok Ľ. Štúra uzavrie v Žilinskom kraji odborná konferencia(20.10.2015; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)

Žilina 20. októbra (TASR) - Ľudovít Štúr a štúrovci je názov odbornej konferencie Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorá vo štvrtok 22. októbra zavŕši v Sobášnom paláci v Bytči oslavy 200. výročia narodenia Ľ. Štúra. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"Medzi hosťami, ktorí prijali pozvanie a prednesú svoje príspevky, je mnoho významných osobností. V rámci konferencie vystúpi aj slovenský literárny historik Augustín Maťovčík, ktorému sme minulý rok udelili Cenu ŽSK za mimoriadny prínos v oblasti literatúry," pripomenul predseda ŽSK Juraj Blanár.

Doplnil, že v Sobášnom paláci vystúpia i predstavitelia Kysuckého múzea v Čadci, Oravskej knižnice A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne, Gymnázia v Liptovskom Hrádku či Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Na obdobie štúrovcov a zmapovanie ich aktivít sa zamerajú i prednášajúci z univerzít v Trnave či Nitre.

Podľa riaditeľky odboru kultúry Úradu ŽSK Zuzany Kmeťovej majú jednotlivé príspevky za cieľ ozrejmiť štúrovskú tematiku a zamerať sa na prínos Štúra pre Slovensko. "Odkaz, ktorý Štúr zanechal v politike, vede, školstve, literatúre a našom jazyku, je mimoriadne cenný. Aj preto som rada, že sa nám podarilo zorganizovať konferenciu so zaujímavými hosťami. Slovenská národná knižnica si pri príležitosti Štúrovho výročia pripravila prezentáciu najnovších publikácií a výskumov o jeho osobe a diele. Záujemcovia si budú môcť prezentáciu vypočuť práve na našej konferencii," uviedla Kmeťová s tým, že z príspevkov, ktoré odznejú, zostavia elektronický zborník.

Rok Ľ. Štúra, zaradený do zoznamu výročí UNESCO, si podľa Zátekovej v Žilinskom kraji pripomenuli v roku 2015 aj organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. "Počas desiatich mesiacov sa v regiónoch Kysuce, horné Považie, Turiec, Liptov a Orava uskutočnilo mnoho výstav, prednášok, interaktívnych besied a súťaží, ktoré pútavou a vzdelávacou formou vyzdvihli život a diela tohto významného slovenského dejateľa," dodala hovorkyňa ŽSK.

Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR Rok Ľ. Štúra uzavrie v Žilinskom kraji odborná konferencia - diskusné fórum čitateľov

Rok Ľ. Štúra uzavrie v Žilinskom kraji odborná konferencia(20.10.2015; www.teraz.sk; , 14:47, s. -; TASR)

V rámci konferencie vystúpi aj slovenský literárny historik Augustín Maťovčík. Socha Ľudovíta Štúra v Múzeu Slovenských národných rád, 20. októbra 2015 v Myjave. Foto:

TASR/Radovan Stoklasa Žilina 20. októbra (TASR) - Ľudovít Štúr a štúrovci je názov odbornej konferencie Žilinského

samosprávneho kraja (ŽSK), ktorá vo štvrtok 22. októbra zavŕši v Sobášnom paláci v Bytči oslavy 200. výročia narodenia Ľ. Štúra. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"Medzi hosťami, ktorí prijali pozvanie a prednesú svoje príspevky, je mnoho významných osobností. V rámci konferencie vystúpi aj slovenský literárny historik Augustín Maťovčík, ktorému sme minulý rok udelili Cenu ŽSK za mimoriadny prínos v oblasti literatúry," pripomenul predseda ŽSK Juraj Blanár.

Doplnil, že v Sobášnom paláci vystúpia i predstavitelia Kysuckého múzea v Čadci, Oravskej knižnice A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne, Gymnázia v Liptovskom Hrádku či Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Na obdobie štúrovcov a zmapovanie ich aktivít sa zamerajú i prednášajúci z univerzít v Trnave či Nitre.

Podľa riaditeľky odboru kultúry Úradu ŽSK Zuzany Kmeťovej majú jednotlivé príspevky za cieľ ozrejmiť štúrovskú tematiku a zamerať sa na prínos Štúra pre Slovensko. "Odkaz, ktorý Štúr zanechal v politike, vede, školstve, literatúre a našom jazyku, je mimoriadne cenný. Aj preto som rada, že sa nám podarilo zorganizovať konferenciu so zaujímavými hosťami. Slovenská národná knižnica si pri príležitosti Štúrovho výročia pripravila prezentáciu najnovších publikácií a výskumov o jeho osobe a diele. Záujemcovia si budú môcť prezentáciu vypočuť práve na našej konferencii," uviedla Kmeťová s tým, že z príspevkov, ktoré odznejú, zostavia elektronický zborník.

Rok Ľ. Štúra, zaradený do zoznamu výročí UNESCO, si podľa Zátekovej v Žilinskom kraji pripomenuli v roku 2015 aj organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. "Počas desiatich mesiacov sa v regiónoch Kysuce, horné Považie, Turiec, Liptov a Orava uskutočnilo mnoho výstav,

prednášok, interaktívnych besied a súťaží, ktoré pútavou a vzdelávacou formou vyzdvihli život a diela tohto významného slovenského dejateľa," dodala hovorkyňa ŽSK.

Žiaci si zmerali sily na medzinárodnej súťaži "Mladý stavbár 2015" na SOŠ stavebnej v Žiline(20.10.2015; Kysucké noviny; č. 41, NÁŠ REGIÓN/INZERCIA , s. 13; STANISLAVA KOVÁCSOVÁ)

Uplynulý utorok 13. októbra v priestoroch praktického vyučovania SOŠ stavebnej na Bánovskej ceste v Žiline sa konal už 7. ročník Medzinárodnej súťaže praktických zručností a odborných vedomostí "Mladý stavbár 2015".

ŽILINA. Súťažilo sa v odboroch inštalatér/mechanik stavebnoinštalačných zariadení (MSIZ), murár/operátor stavebnej výroby(OSV) a tesár. Cieľom súťaže, usporiadanej Strednou odbornou školou stavebnou v Žiline v spolupráci s Odborom školstva a športu ŽSK bolo porovnanie získaných odborných praktických zručností a teoretických vedomostí v klasických stavebných profesiách a prispieť k rozvoju a propagácii odborného vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji s cieľom propagovať duálny systém odborného vzdelávania. Po úvodnom slove riaditeľa školy Josefa Ilčíka, privítaním hosťov a sponzorov otvoril súťaž Mladý stavbár 2015 predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Okrem súťažiacich a ich zástupcov zo súťažiacich škôl sa otvorenia súťaže zúčastnili aj ďalší zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja, Slovenskej živnostenskej komory Žilina, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania Bratislava a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Žilina. "Svojou účasťou nás poctili aj zástupcovia sponzorských firiem WIENERBERGER Slovensko, CEMIX s.r.o. Žilina, GEBERIT Slovensko s.r.o., Spoločnosť KOLO SANITEC, ARTCO s.r.o. Žilina a nechýbali ani zástupcovia spolupracujúcich firiem. Súťažiť prišli stredné odborné školy z Vysokého Mýta, Kyjova, Hodonína, Třinca, Prešova, Nitry, Krásna nad Kysucou a Žiliny. V počte zúčastnených škôl sa "Mladý stavbár" zaraďuje medzi najväčšiu súťaž tohto typu na Slovensku," zdôrazňuje Josef Ilčík. Teoretické i praktické zručnosti si zmerali dvojčlenné družstvá žiakov 2. a 3. ročníkov, pričom súčet bodov družstva z oboch častí súťaže určoval poradie družstiev. Pre všetky odbory pozostávala teoretická časť z odborného písomného testu. V praktickej časti sa hodnotilo aj dodržiavanie technologických postupov, dodržanie BOZP, čistota pracoviska a dodržanie časového limitu. Pre zabezpečenie objektivity pri hodnotení súťažných družstiev boli členmi hodnotiacich komisií výhradne zástupcovia firiem z praxe. V praktickej časti inštalatérov bolo úlohou súťažiacich podľa výkresovej dokumentácie osadiť zariaďovacie predmety ako WC a pisoár, zhotoviť rozvody vody a kanalizačného potrubia. Nakoniec vykonať skúšku tesnosti vodovodného potrubia a zariaďovacích predmetov. Zadaním praktickej časti tesárov bolo zhotovenie kŕmidla pre zver, pričom okrem iných kritérií museli dbať aj na výťažnosť reziva - teda snažiť sa s drevom pracovať čo najkvalitnejšie a najúspornejšie. Úlohou praktickej časti murárov bolo vymurovať podľa výkresovej dokumentácie murivo z plnej pálenej tehly s klenbovým oblúkom. Strednú odbornú školu stavebnú reprezentovali v odbore inštalatér/MSIZ Viktor Serdel a Ladislav Pidík z III.A, v odbore murár/OSV Michal Baránek a Martin Mladšík z III.G a v odbore tesár Andrej Hudec a Martin Vrabec z II.H. "Veľmi nás teší, že práve naši žiaci dokázali v ťažkej konkurencii domácich a zahraničných škôl obstáť na "výbornú". Tesári a inštalatéri získali zlatú a murári striebornú medailu. Podľa vyjadrení zástupcov stavebných firiem a vyjadrení ostatných prizvaných hostí vyzdvihli všetci výbornú prípravu a organizáciu súťaže. Naši žiaci predviedli kvalitnú a precíznu remeselnú prácu, čo dokazuje, že pripravovať kvalitných absolventov, výborne teoreticky a prakticky pripravených pre prax a uplatniteľných na trhu práce je v Strednej odbornej škole stavebnej v Žiline prioritou," povedal na záver riaditeľ Josef Ilčík.

Zisťujú záujem o nové cyklotrasy(20.10.2015; Kysucké noviny; č. 41, REGIÓN , s. 8; JS)

Žilinská župa chce využiť eurofondy z nového programového obdobia aj na vybudovanie rajeckej, terchovskej či jedinečnej vážskej cyklomagistrály. Župa postupne pripravuje projektové dokumentácie a cez dotazníky preveruje záujem o cyklotrasy.

REGIÓN. Žilinský kraj pokračuje v obnove a výstavbe nových cyklotrás. "Postupne pripravuje už projektové dokumentácie rajeckej a terchovskej cyklomagistrály a ďalej rozvíja zámer vybudovania na Slovensku jedinečného cyklodopravného koridoru, ktorý by prepojil sieť existujúcich cyklotrás popri rieke Váh a spojil Žilinu s Turcom trasou dlhou 16,7 kilometrov," informovala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja. Doplnila, že vážska cyklomagistrála by umožnila milovníkom tohto športu dochádzať do práce či školy po bezpečnej trati s unikátnou panorámou a cyklolávkami ponad rieku Váh. "Aby sme však mohli tieto projekty predložiť pre získanie eurofondov, je potrebné doložiť, že sú skutočne potrebné. Preto sme spustili rozsiahly prieskum, realizovaný formou elektronického dotazníka a anketárov, ktorí osobne oslovujú obyvateľov nášho kraja," informoval župan Juraj Blanár. Doplnil, že v Žilinskom kraji sa rozvíja cyklistika veľmi rýchlym tempom a zámerom kraja je podporovať vznik a obnovu existujúcich trás, a zvýšiť tak bezpečnosť cyklistov, ktorí musia zatiaľ jazdiť po hlavných cestách. Žilinská župa spravuje už tretí rok aj svoj vlastný cyklochodník BikeKIA, ktorý spája historické dominanty horného Považia - hrad Strečno a hrad Budatín. "Cyklisti sa tak bezpečne dostanú zo Žiliny do Strečna a na už vyasfaltovaných úsekoch môžu túto trasu využiť tiež korčuliari." "Okrem výstavby nových značených úsekov sa župa chystá predložiť tiež projekt na celkovú obnovu viac ako 200 kilometrov už existujúcich tratí. Predpokladá sa rovnako výroba a osadenie 225 cyklosmeroviek, smerovníkov a tabuliek," doplnila Záteková. V žilinskej župe sa celkovo nachádza viac ako 2 400 kilometrov značených cyklistických trás. "Naším cieľom je pokračovať skvalitňovaní tejto jednej najhustejších cyklosietí, ktorú máme práve u nás. Preto je dôležité, aby sa nášho výskumu obyvatelia Žilinského kraja zúčastnili ukázali, že sme skutočne rajom pre cyklistov," dodal Blanár.

Žilinský kraj sa snaží znížiť odliv prepravených v autobusoch(20.10.2015; Kysucké noviny; č. 41, SPRAVODAJSTVO , s. 4; IH)

Prostredníctvom autobusových dopravcov prevádzkuje Žilinský samosprávny kraj autobusovú dopravu na 218 linkách, ktoré obsluhujú 313 obcí. Patria k nim aj tie na Kysuciach.

ŽILINA. Žilinský samosprávny kraj popri správe a údržbe 1 430 kilometrov ciest II. a III. triedy a správe 800 mostných objektov financuje i prímestskú autobusovú dopravu v regiónoch horného Považia, Kysúc, Turca, Oravy a Liptova. "Napriek súčasnému trendu využívania automobilovej dopravy, ktorý každoročne spôsobuje odliv prepravených, sa snaží župa prilákať cestujúcich na nové služby a kvalitnejšie vozidlá," informuje Lenka Záteková, hovorkyňa ŽSK. "V rámci prímestských autobusov dotujeme každý kilometer 56 centami a zároveň financujeme zľavy na cestovnom pre študentov, seniorov a hendikepovaných občanov. V dnešnej internetovej dobe je stále dôležitejšie mať pripojenie k wifi, a preto sme aj my, ako prvý samosprávny kraj, ešte v septembri minulého roka zaviedli v našich autobusoch bezplatné pripojenie k internetu. V súčasnosti má túto službu k dispozícii už 60 vozidiel," hovorí žilinský župan Juraj Blanár. Ďalšou novinkou je vytvorenie novej aplikácie, ktorá umožní cestujúcim na linkách SAD Žilina získať vždy aktuálne informácie o spojeniach, momentálnej polohe autobusov, presnom čase odchodov a príchodov či prípadnom meškaní. "Aplikáciu si stačí nainštalovať do telefónu a rýchlo a jednoducho už môžu občania v reálnom čase nájsť potrebné informácie. Ak napríklad autobus mešká z dôvodu kolíznych situácií na cestách, cestujúci, čakajúci na zastávke tak uvidia správy o predpokladanej dĺžke meškania, čomu sa môžu následne prispôsobiť," vysvetľuje Blanár. Podľa jeho slov je webová aplikácia ďalším krokom k pokračujúcej modernizácii. Dnes je už viac ako polovica autobusov vybavená klimatizáciou, vozidlový park sa od roku 2006 rozrástol o viac ako 300 nových vozidiel a cestujúci môžu pri platení rovnako využívať moderné platenie prostredníctvom bezkontaktných čipových kariet. V rámci zvyšovania pohodlia a efektivity cestovania pokračuje Žilinský kraj i v postupnom budovaní integrovaného dopravného systému. "Cestujúci bude mať len jeden cestovný lístok či už na mestskú, prímestskú, alebo železničnú dopravu. Dôjde tak k zjednoteniu taríf a cestujúci budú mať k dispozícii prehľadnejšie informácie," dodal riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý. Ako informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková, žilinská župa v tejto oblasti spolupracuje aj s trenčianskou krajskou samosprávou a spoločne pracujú na ďalšom rozvoji kvality, efektívnosti a hospodárnosti verejnej osobnej dopravy.

V Múzeu liptovskej dediny v Pribyline rekonštruujú kanalizáciu a vodovodné rozvody(20.10.2015; Rozhlasová stanica Regina; Regionálne správy z Bratislavy; 14:00; por. 4/4; Matej Baránek / Matej Baránek)

Matej Baránek, moderátor RTVS: "Múzeum liptovskej dediny v Pribyline bude do konca novembra zavreté pre rekonštrukciu

kanalizácie a vodovodných rozvodov. Práce za takmer 50 tisíc eur financuje Liptovské múzeum z príspevku Žilinskej župy. Podľa Jiřího Přibyla z Liptovského múzea v Ružomberku, zlý stav starej kanalizácie ohrozoval objekty v skanzene."

Jiří Přibyl, Liptovské múzeum v Ružomberku: "Niekedy sa nám tie kanalizačné odpady zapchávajú, sú tam nekvalitné tie kameňové rúry a zlepší

sa vlastne celková situácia ohľadom sociálnych zariadení, pripojení vody a kanalizácie. Pôvodný vodovod bol liatinový, ten samozrejme už podlieha aj zubu času a keď pracuje podložie, liatina niekedy aj praskne a podobne, môže dôjsť k poruche, čiže z toho dôvodu meníme aj novú trať vodovodnej prípojky v rámci areálu."

Matej Baránek: " Skanzen v Pribyline s viac ako 70 tisíc návštevníkmi ročne patrí medzi najnavštevovanejšie

múzeá v prírode na Slovensku. Postavili ho pred 40 rokmi zo stavieb z obcí, ktoré zatopilo vodné dielo Liptovská Mara. Novú kanalizáciu by mali vybudovať do konca novembra. Vodovodné rozvody by mali vymieňať aj na budúci rok počas riadnej prevádzky múzea."

Trenčianska a Žilinská župa sa v transparentnosti zlepšili najviac(20.10.2015; Televízna stanica STV 2; Správy RTVS z regiónov; 17:45; por. 2/8; Martina Kvačkajová / Martina Kvačkajová)

Martina Kvačkajová, moderátorka RTVS: "Záujem samosprávnych krajov o verejnú kontrolu sa zvýšil len mierne. Vyplýva to z analýzy, ktorú

vypracovala Transparency International Slovensko. Polepšila si Trenčianska a Žilinská župa. Naopak v rebríčku sa smerom dole posunula Banskobystrická a Bratislavská. Transparency International hodnotila aj prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovaní či financie a verejné obstarávanie."

Múzeum liptovskej dediny bude zavreté(20.10.2015; Televízna stanica STV 2; Správy RTVS z regiónov; 17:45; por. 7/8; Martina Kvačkajová / Martina Kvačkajová)

Martina Kvačkajová, moderátorka RTVS: " Múzeum liptovskej dediny v Pribyline bude do konca novembra zavreté pre rekonštrukciu

kanalizácie a vodovodných rozvodov. Práce za takmer 50 tisíc eur financuje Liptovské múzeum z príspevku zriaďovateľa Žilinského samosprávneho kraja. Skanzen patrí medzi najnavštevovanejšie múzeá v prírode na Slovensku. Postavili ho pred 40 rokmi zo stavieb z obcí, ktoré zatopilo vodné dielo Liptovská Mara. Novú kanalizáciu by mali vybudovať do konca novembra."

Jiří Přibyl, Liptovské múzeum v Ružomberku: "Niekedy sa nám tie kanalizačné odpady zapchávajú, sú tam nekvalitné tie kameňové rúry, ktoré

určitým spôsobom dochádza teda k tomu zapchaniu toho prietoku a zlepší sa vlastne celková situácia ohľadom sociálnych zariadení, pripojení vody a kanalizácie."

Rebríček transparentnosti žúp(20.10.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; por. 3/9; Martina

Bodnárová / Jana Belovičová)

Jana Belovičová, moderátorka: "Banskobystrický samosprávny kraj v transparentnosti prudko prepadol. Najviac sa zlepšila

trenčianska a žilinská župa. To sú výsledky najnovšieho rebríčka transparentnosti žúp, ktorý už tretíkrát pripravila Transparency International Slovensko. Naposledy pred dvomi rokmi. Aj napriek prepadu rebríček však naďalej vedie práve Banskobystrický kraj."

Martina Bodnárová, redaktorka: "Zhoršená kvalita zverejňovania zmlúv, stopnutie testovania pri výbere zamestnancov,

spolitizovaný župný časopis, ale aj nevyužívanie elektronickej aukcie pri predaji majetku. To sú oblasti, ktoré sa podľa Transparency International Slovensko zhoršili v Banskobystrickom kraji po nástupe Mariána Kotlebu do kresla predsedu. Michal Piško z Transparency."

Michal Piško, Transparency International Slovensko: "Sme teraz hodnotili pôsobenie žúp za posledné dva roky, zaznamenal najväčší prepad práve

Banskobystrický kraj, ktorý bol v minulosti najlepší a mal veľký náskok. Sa im teda podarilo to prvé miesto udržať, ale len veľmi, veľmi tesne."

Martina Bodnárová: "Banskobystrická župa rebríček Transparency International nepovažuje za objektívne hodnotenie a

ako uvádza v písomnom stanovisku, v tejto oblasti preto ani nechystá žiadne zmeny. Pohoršil si aj Bratislavský samosprávny kraj. Naopak, zlepšila sa žilinská a najmä trenčianska župa. Aké opatrenia v Trenčianskom kraji prijali, vysvetľuje hovorkyňa Jana Paulínyová."

Jana Paulínyová, hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja: "Najmä je to zavedenie elektronických aukcií pri verejnom obstarávaní, pri prenájmoch a predajoch

majetku. Taktiež aj zverejňovanie zmlúv ... nové stránky, prehľadnejšie, dá sa v ňom vyhľadávať podľa rôznych kritérií."

Martina Bodnárová: "Mimovládna organizácia merala transparentnosť žúp pomocou stodesiatich indikátorov v

jedenástich oblastiach. Podľa výsledkov sa jednotlivé župy vyrovnávajú. Najviac sa zlepšili v oblasti zariadení sociálnych služieb, problémom ostáva personálna politika a účasť verejnosti na rozhodovaní."

Knižný Vševedko(20.10.2015; Liptovské noviny; č. 41, NAPÍSALI NÁM/INZERCIA , s. 11; TATIANA MORAVČÍKOVÁ)

Knižný Vševedko je vedomostná súťaž z literatúry pre žiakov 1. stupňa základných škôl (ZŠ), ktorú už dvanásť rokov pripravujú verejné knižnice Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s krajskou pobočkou Spolku slovenských knihovníkov a knižníc. Regionálne kolo za okres Liptovský Mikuláš sa konalo v Liptovskej knižnici Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši. Zúčastnilo sa na ňom 13 žiakov zo ZŠ Čsl. brigády, ZŠ apoštola Pavla, Základnej evanjelickej školy, ZŠ v Okoličnom a ZŠ Janka Kráľa na Podbrezinách, zo základných škôl v obciach prišli deti z Ľubele. Deti vypracovali písomný test a v druhom kole si z košíka ťahali otázky, na ktoré odpovedali ústne. Päť najlepších postúpilo do posledného kola, v ktorom podľa vytiahnutého obrázka museli vlastnými slovami popísať vybrané činnosti typické pre knižnicu. Tu deti museli preukázať vedomosti o knižnici a tiež dostatočnú slovnú zásobu. Tento rok boli víťazmi s rovnakým počtom bodov Miriam Adamíková a Nina Makovická zo ZŠ J. Kráľa a Martin Kovalčík zo ZŠ apoštola Pavla. Dvaja z nich budú knižnicu aj svoju školu reprezentovať na krajskom kole súťaže v Oravskej knižnici A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne. Všetky zúčastnené deti dostali vecné odmeny. Vedomostný kvíz sa uskutočnil v rámci projektu Dokorán otvárame bránu do literatúry, ktorý je zameraný na podujatia a aktivity podporujúce vlastnú literárnu tvorbu a formovanie pozitívneho vzťahu k literatúre.

TATIANA MORAVČÍKOVÁ, Liptovská knižnica

Na príchod zimy sú už pripravení aj na Kysuciach

(20.10.2015; Kysucké noviny; č. 41, SPRAVODAJSTVO , s. 2; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Prvé sneženie už zažili aj Kysuce. V tomto regióne spravuje Žilinský samosprávny kraj 66 km ciest II. a 169 km III. triedy. Na základe zmluvy so Slovenskou správou ciest aj niektoré úseky ciest I. triedy v dĺžke vyše 12 kilometrov.

ČADCA. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) spravuje v regióne Kysúc 66 km ciest II. a 169 km ciest III. triedy. "Na základe zmluvného vzťahu medzi Slovenskou správou ciest vykonáva Správa ciest ŽSK v Žilinskom kraji aj údržbu ciest I. triedy v dĺžke 479 km. Podlá zmluvy s Národnou diaľničnou spoločnosťou je to 17,65 km rýchlostných ciest. V regióne Kysúc udržiava 12,25 kilometrový úsek komunikácií I. triedy," informuje hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková. Medzi najnáročnejšie patrí cestné prepojenie Bystrickej doliny s Oravskou Lesnou. Náročná na údržbu je aj väčšia časť horných Kysúc - Klokočov, Turzovka, Olešná, zároveň cesta I. triedy I/10 Makov v smere na štátnu hranicu s Českou republikou. ŽSK nemá vyčlenený samostatný rozpočet pre zimnú údržbu. "Tá sa financuje podľa aktuálnej potreby a cien, vyplývajúcich z verejných obstarávaní. V minulom roku predstavovali náklady v kysuckom regióne takmer 598-tisíc eur," hovorí Záteková. V Žilinskom kraji je na zimu pripravených 113 sypačov, 8 snehových fréz, 14 traktorov s radlicou a 24 nakladačov, ktoré budú udržiavať 1430 km ciest II. a III. triedy vo všetkých piatich regiónoch Žilinskej župy - Kysuce, Turiec, horné Považie, Orava a Liptov. Nechýba ani posypový materiál. Momentálne predstavuje predzásobenie 3 122 ton chemického a 20 600 ton inertného posypu. "Predpokladáme, že celková spotreba by mala byť viac ako 60 000 ton. Zásoby pre región Kysúc predstavujú 450 ton chemického a 1 500 ton inertného materiálu, ktorý budeme počas zimného obdobia postupne dopĺňať," dodáva Záteková.

IVETA HAŽÍKOVÁ

MECHANIZMY BY SI MALI S CHUMELICOU PORADIŤ(20.10.2015; Kysucké noviny; č. 41, Titulná strana , s. 1; Redakcia)

* Prvé sneženie už zažili aj Kysuce. V tomto regióne spravuje Žilinský samosprávny kraj 66 km ciest II. a 169 km III. triedy. Na základe zmluvy so Slovenskou správou ciest aj niektoré úseky ciest I. triedy v dĺžke vyše 12 kilometrov. Región dostal zásobu 450 ton chemického a 1 500 ton inertného materiálu, ktorú bude ŽSK počas zimného obdobia postupne dopĺňať.

Nástenný kalendár Liptovského múzea je zameraný na tradície(20.10.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 09:16, s. -; tasr)

Po minuloročnej premiére pripravuje Liptovské múzeum v Ružomberku ďalšie vydanie nástenného kalendára.

RUŽOMBEROK. Nového majiteľa nájde niekoľko stoviek výtlačkov zameraných na liptovské tradície už v polovici novembra.

"Tohtoročné vydanie nadväzuje na kalendár z minulého roka. Zobrazené sú v ňom najväčšie slovenské tradičné sviatky, ale aj práca na poli, hra, cesta do školy, čiže taký bežný deň obyčajného človeka," predstavila kalendár Žijeme tradíciami Dominika Kondrová z Liptovského múzea.

V minulom roku sa predalo všetkých vytlačených 500 kalendárov, tento rok pre veľkú úspešnosť vyrobia o 300 kusov viac.

"Spolupracovali sme s renomovanými fotografmi Ivanom Kenézom a Ľubomírom Schmidom. Každý mesiac obsahuje 12 fotografií. Veríme, že ľudia budú opäť maximálne spokojní," dodala Kondrová.

Oficiálna prezentácia kalendára je naplánovaná na piatok 13. novembra v Pribyline. Od tohto dátumu sa začne aj predaj vo všetkých expozíciách múzea.

V Kysuckej nemocnici sa podarilo vymeniť monitorovací systém

(20.10.2015; Kysucké noviny; č. 41, SPRAVODAJSTVO/INZERCIA , s. 5; IH,ĽM)

V Kysuckej nemocnici opäť pokročili v pomoci pacientom pri ich liečbe. Tentokrát sa tak stalo na internom oddelení, konkrétne na tamojšej JIS-ke. Urobili tam kompletnú výmenu monitorovacieho systému.

ČADCA. Riaditeľ Kysuckej nemocnice Martin Šenfeld spoločne s vedením nemocnice ocenil pomoc sponzorov, ktorí sa mohli priamo na mieste presvedčiť, že ich peniaze sa zmysluplne využili. Vo štvrtok 15. októbra spoločne navštívili interné oddelenie a tamojšiu JIS-ku, kde sa vďaka ich pomoci mohla urobiť kompletná výmena monitorovacieho systému. "Vymenili sme celý systém, ktorý sleduje vitálne funkcie pacientov. Napríklad činnosť srdca či iné. Pôvodný bol zastaraný, kúpili sme preto celú diagnostickú stanicu, ktorá sleduje všetky monitory na JIS, pričom pri každom pacientovi je nový monitor vitálnych funkcií," informoval riaditeľ Šenfeld. Kompletne vymenili aj 6 lôžok, ktoré sú elektricky polohovateľné a upraviť ich môže či už samotný pacient, alebo zdravotná sestra podľa aktuálnej potreby. Pri modernizácii oddelenia, ktoré vedie primárka Beata Lenhartová, im pomohli práve sponzorské dary. Celkovo tam preinvestovali čiastku tridsaťtisíc eur. Nemocnici sa podarilo vymeniť dve lôžka aj na neurologickej JIS a jedno na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny. Prínosom bola tiež kúpa nových polohovacích postelí pre pacientov. "Už od začiatku roka sme vymenili približne 200 lôžok, z toho 144 (za 63 600 eur) zo zisku verejných lekární," dodal Šenfeld.

(IH,ĽM)

Vaším mobilom už môžete vystopovať aj autobus(20.10.2015; Turčianske noviny; č. 41, AKTUALITY , s. 4; ROMAN BREZNIAK, VIERA LEGERSKÁ)

Od minulého týždňa prostredníctvom mobilu zistíte, či náhodou nemešká autobus, na ktorý práve čakáte.

MARTIN. Autobusový prepravca SAD Žilina, ktorý prevádzkuje hromadnú dopravu v Turci, spustil minulý týždeň novú mobilnú a internetovú aplikáciu "Môj bus". Tá vie aj ľuďom stojacim priamo na zastávke poskytnúť reálne informácie o aktuálnej polohe spoja, na ktorý čakajú, či údaje o čase jeho meškania.

Len reálne čísla Cestujúci sa v prípade potreby dozvedia, kde sú najbližšie zastávky a zistia i skutočný čas príchodu

alebo odchodu autobusu z nich. "Aplikácia prináša množstvo nových údajov, s ktorými dlhodobo pracujeme. Teraz ich už vieme ponúknuť priamo cestujúcim. Snažíme sa byť voči nim čo najviac otvorení a toto je jeden z výrazných krokov na tejto ceste," hovorí Peter Pobeha, generálny riaditeľ SAD Žilina a pripomína, že na využitie aplikácie "Môj bus" priamo v teréne treba mať mobilný telefón s internetovým pripojením a zapnutými lokalizačnými službami. V poslednom čase sa i v našom regióne citeľne zvýšila intenzita premávky. S nárastom počtu vozidiel na cestách sú spojené rôzne obmedzenia spôsobené rekonštrukciami vozoviek či dopravnými nehodami, ktoré komplikujú verejnú dopravu. "Spomínané okolnosti dopravca nemá možnosť ovplyvniť. Teraz však vieme posunúť ľuďom potrebné informácie a oni získajú možnosť prispôsobiť sa zmenenej situácii," ponúka príklad o praktickom využití novinky generálny riaditeľ spoločnosti, ktorá v 295 vozidlách ročne prepraví viac ako 25 miliónov ľudí.

Čo na to triedna? Možnosť získať cenné informácie, ktoré dokážu ušetriť čas tým, že si človek cestu autobusom vie

lepšie naplánovať, privítali i cestujúci. "Teraz, keď prichádza zima, aspoň nebudem musieť na zastávke zbytočne mrznúť. Keď viem zistiť reálny čas odchodu autobusu, stačí prísť tesne predtým, ako dorazí," netají spokojnosť Milan Kulich z Martina. Takisto pozitívne vníma novinku Štefan Šuba. Vyslovil len jedno skromné želanie. "Dúfam, že informáciu o meškaní spoja nebudem musieť veľmi často vyhľadávať." Správa o spustení aplikácie najskôr zlepšila náladu stredoškolákom, ktorí do Martina dochádzajú z turčianskych obcí. Následne však trochu zvážneli, keď jeden z nich začal hľadať odpoveď na zaujímavú otázku. "Občas sa pri neskorom príchode do školy vyhovorím na meškanie autobusu, aj keď to úplne nie je pravda. Hádam si to teraz triedna nebude vedieť overiť," spýtal sa sám seba sedemnásťročný Patrik.

Novinkám niet konca kraja V rámci zvyšovania pohodlia a efektivity cestovania pokračuje Žilinský kraj i v postupnom

budovaní Integrovaného dopravného systému. "Cestujúci bude mať len jeden cestovný lístok - či už na mestskú, prímestskú alebo železničnú dopravu. Dôjde k zjednoteniu tarifov a cestujúci budú mať k dispozícii prehľadnejšie informácie," dodal riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý. Žilinský

samosprávny kraj popri správe a údržbe 1 430 kilometrov ciest II. a III. triedy a správe 800 mostných objektov financuje i prímestskú autobusovú dopravu v regiónoch horného Považia, Kysúc, Turca, Oravy a Liptova. Prostredníctvom autobusových dopravcov SAD Žilina a SAD Liobus prevádzkuje autobusovú dopravu na 218 linkách, ktoré obsluhujú 313 obcí. Napriek súčasnému trendu využívania automobilovej dopravy, ktorý každoročne spôsobuje odliv prepravených, sa snaží župa prilákať cestujúcich na nové služby a kvalitnejšie vozidlá. "V rámci prímestských autobusov dotujeme každý kilometer 56 centami a zároveň financujeme zľavy na cestovnom pre študentov, seniorov a hendikepovaných občanov. V dnešnej internetovej dobe je stále dôležitejšie mať pripojenie k wifi, a preto sme aj my, ako prvý samosprávny kraj, ešte v septembri minulého roka zaviedli v našich autobusoch bezplatné pripojenie k internetu. V súčasnosti má túto službu k dispozícii už 60 vozidiel," priblížil žilinský župan Juraj Blanár.

Rebríček transparentnosti žúp(21.10.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 06:00; por. 2/3; Katarína Ščepánová / Katarína Ščepánová)

Katarína Ščepánová, moderátorka: "Banskobystrický samosprávny kraj v transparentnosti prudko prepadol. Najviac sa zlepšila

trenčianska a žilinská župa. To sú výsledky najnovšieho rebríčka transparentnosti žúp, ktorý už po tretí raz pripravila Transparency International Slovensko. Najvýraznejší progres župy zaznamenali v oblasti zariadení sociálnych služieb, problémovou oblasťou však zostáva personálna politika a účasť verejnosti na rozhodovaní. Michal Piško z Transparency International."

Michal Piško, Transparency International Slovensko: "Župy majú ešte rezervu tak polovicu z toho, čo by mohli robiť, aby tá otvorenosť a verejná kontrola

bola naozaj kvalitná. Aj keď treba povedať, že je to pomerne pozitívny vývoj, pretože prvýkrát v rámci tých troch ročníkov sa župy prehupli cez tých päťdesiat percent a podarilo sa to dokonca až piatim župám. Zhoršenie celkom výrazné nastalo v prípade najmä banskobystrickej župy a bratislavskej župy."

Katarína Ščepánová: "Napriek prepadu rebríček stále vedie Banskobystrický kraj a uzatvára ho trenčianska župa, aj keď

zaznamenala prudký rast v oblasti transparentnosti."

Rebríček transparentnosti žúp(21.10.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 3/12; Martina Bodnárová / Tamara Lištiaková)

Tamara Lištiaková, moderátorka: "Banskobystrický samosprávny kraj v transparentnosti prudko prepadol, no aj napriek tomu si

udržal vedúcu pozíciu. Najviac sa pritom zlepšila trenčianska a žilinská župa. To sú výsledky najnovšieho rebríčka transparentnosti žúp, ktorý už po tretí raz pripravila Transparency International Slovensko."

Martina Bodnárová, redaktorka: "Zhoršená kvalita zverejňovania zmlúv, stopnutie testovania pri výbere zamestnancov,

spolitizovaný župný časopis, ale aj nevyužívanie elektronickej aukcie pri predaji majetku. To sú oblasti, ktoré sa podľa Transparency International Slovensko zhoršili v Banskobystrickom kraji po nástupe Mariána Kotlebu do kresla predsedu. Michal Piško z Transparency."

Michal Piško, Transparency International Slovensko: "Sme teraz hodnotili pôsobenie žúp za posledné dva roky, zaznamenal najväčší prepad práve

Banskobystrický kraj, ktorý bol v minulosti najlepší a mal veľký náskok. Sa im teda podarilo to prvé miesto udržať, ale len veľmi, veľmi tesne."

Martina Bodnárová: "Banskobystrická župa rebríček Transparency International nepovažuje za objektívne hodnotenie a

ako uvádza v písomnom stanovisku, v tejto oblasti preto ani nechystá žiadne zmeny. Pohoršil si aj

Bratislavský samosprávny kraj. Naopak, zlepšila sa žilinská a najmä trenčianska župa. Aké opatrenia v Trenčianskom kraji prijali, vysvetľuje hovorkyňa Jana Paulínyová."

Jana Paulínyová, hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja: "Najmä je to zavedenie elektronických aukcií pri verejnom obstarávaní, pri prenájmoch a predajoch

majetku. Taktiež aj zverejňovanie zmlúv ... nové stránky, prehľadnejšie, dá sa v ňom vyhľadávať podľa rôznych kritérií."

Martina Bodnárová: "Mimovládna organizácia merala transparentnosť žúp pomocou stodesiatich indikátorov v

jedenástich oblastiach. Podľa výsledkov sa jednotlivé župy vyrovnávajú. Najviac sa zlepšili v oblasti zariadení sociálnych služieb, problémom ostáva personálna politika a účasť verejnosti na rozhodovaní."

Banskobystrický kraj v transparentnosti prudko prepadol, napriek tomu v rebríčku stále vedie(21.10.2015; Rozhlasová stanica Regina; Regionálne správy z Bratislavy; 11:00; por. 3/4; Branislav Heldes / Branislav Heldes)

Branislav Heldes, moderátor RTVS: "Banskobystrický kraj v transparentnosti prudko prepadol. Najviac sa pritom zlepšila Trenčianska

a Žilinská župa. To sú výsledky najnovšieho rebríčka transparentnosti žúp, ktorý už po tretíkrát pripravila Transparency International Slovensko, naposledy v roku 2013. Najvýraznejší pokrok župy zaznamenali v oblasti zariadení sociálnych služieb, problémovou oblasťou však ostáva personálna politika a účasť verejnosti na rozhodovaní. Michal Piško z Transparency International."

Michal Piško, Transparency International Slovensko: "Župy majú ešte rezervu asi tak polovicu z toho, čo by mohli robiť, aby tá otvorenosť verejnej

kontrole bola naozaj kvalitná. Aj keď treba povedať, že je to pomerne pozitívny vývoj, pretože prvýkrát v rámci tých 3 ročníkov sa župy prehupli cez tých 50 % a podarilo s to dokonca až 5 župám. Zhoršenie celkom výrazné nastalo v prípade najmä Banskobystrickej župy a Bratislavskej župy."

Branislav Heldes: " Napriek prepadu rebríček stále vedie Banskobystrický kraj a uzatvára ho Trenčianska župa, aj

keď zaznamenala prudký rast v oblasti transparentnosti."

Menšie rozdiely medzi krajmi(21.10.2015; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 16:00; por. 13/17; Martina Marettová / Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: "Trenčianska a žilinská župa sa najviac zlepšili v transparentnosti. Vyplýva to z analýzy, ktorú

vypracovala Transparency International Slovensko. Otvorenosť krajov verejnej kontrole sa od posledných volieb zvýšila len mierne."

TRANSPARENTNOSŤ SAMOSPRÁVNYCH KRAJOV 1. banskobystrická župa - prepad o 11,11 % 2. prešovská župa - nárast o 2,06 % 3. žilinská župa - nárast o 15,70 % 4. bratislavská župa - prepad o 7,49 % 5. košická župa - nárast o 2,78 % 6. trnavská župa - nárast o 1,31 % 7. nitrianska župa - prepad o 1,42 % 8. trenčianska župa - nárast o 18,02 % Martina Marettová, redaktorka: "Za dva roky zistili analytici najvýraznejší posun v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom

kraji, naopak, najväčší prepad bol v banskobystrickej a bratislavskej župe."

Michal Piško, Transparency International Slovensko: "Z hľadiska tohto obdobia zaznamenal najväčší prepad práve Banskobystrický kraj, ktorý bol v

minulosti najlepší a mal veľký náskok. Tentokrát sa im teda podarilo to prvé miesto udržať, ale len veľmi, veľmi tesne pred Prešovským krajom a potom Žilinským. Naopak, Trenčiansky kraj, ktorý bol v minulosti ďaleko, ďaleko najhorší, sa ostatným krajom dokázal celkom priblížiť."

Martina Marettová: "Banskobystrická župa podľa analytikov z Transparency International prestala používať testovanie

pri výbere zamestnancov a majetok nepredala ani raz pomocou elektronickej aukcie. Predstaviteľom vyčítajú aj spolitizovaný časopis. Transparency International hodnotila celkovo jedenásť oblastí, najväčšie nedostatky vidia v župách v rámci personálnej politiky a účasti verejnosti na rozhodovaní."

Župy sa otvárajú iba pomaly(21.10.2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 6/21; Martina Marettová / Janette Štefánková, Ľubomír Bajaník)

Janette Štefánková, moderátorka: "Trenčianska a žilinská župa sa najviac zlepšili v transparentnosti. Vyplýva to z analýzy, ktorú

vypracovala Transparency International. Otvorenosť krajov verejnej kontrole sa od posledných volieb zvýšila len mierne."

Ľubomír Bajaník, moderátor: "A jeden príklad, ako župy stále robia prekážky - ani v jednej sa napríklad ľudia nemôžu zapojiť do

diskusie na zastupiteľstve bez toho, aby to poslanci predtým odobrili." Martina Marettová, redaktorka: "... dvomi rokmi, aj teraz je najtransparentnejšou župou tá Banskobystrická. Podľa analytikov

Transparency International však zaznamenala najväčšie zhoršenie v otvorenom prístupe k verejnosti." Michal Piško, Transparency International Slovensko: "Z hľadiska tohto obdobia zaznamenal najväčší prepad práve Banskobystrický kraj, ktorý bol v

minulosti najlepší a mal veľký náskok. Tentokrát sa im teda podarilo to prvé miesto udržať, ale len veľmi, veľmi tesne pred Prešovským krajom a potom Žilinským."


pri výbere zamestnancov a majetok nepredala ani raz pomocou elektronickej aukcie. Predstaviteľom vyčítajú aj spolitizovaný časopis."

Martin Kollárik, analytik Transparency International Slovensko: "V župných médiách sa drvivá väčšina článkov venuje práve aktivitám župana Mariana Kotlebu." Milan Uhrík, riaditeľ Úradu BBSK: "Čo sa týka výsledkov hodnotenia, tak pokiaľ niekto považuje za prejav transparentnosti napríklad

zadávanie vstupných dotazníkov novým zamestnancom, tak asi nežije na Slovensku. Celé to považujeme len za hru na transparentnosť, len za divadlo pre verejnosť, aby tomu verila, aby bola oslepená."

Martina Marettová: "Župy hospodária ročne s viac ako miliardou eur z našich daní, preto je podľa Transparency

International dôležité, aby sa neustále zvyšovala ich otvorenosť k verejnej kontrole. Príkladom má byť trenčianska župa, ktorá síce skončila posledná, ale za dva roky urobila najväčší pokrok. Oproti minulosti napríklad začala vopred zverejňovať materiály k zasadnutiam poslancov, aj zápisnice z ich rokovaní."

Jana Paulínyová, hovorkyňa TSK (telefonát): "Najmä je to zavedením elektronických aukcií pri verejnom obstarávaní, ale aj pri prenájmoch a

predajoch majetku. Taktiež aj zverejňovanie zmlúv je od spustenia novej stránky prehľadnejšie, dá sa v ňom vyhľadávať."

Martina Marettová: "Transparency International hodnotila celkovo jedenásť oblastí. Najväčšie nedostatky vidia v

župách v rámci personálnej politiky a účasti verejnosti na rozhodovaní."

Župy sa otvárajú iba pomaly(21.10.2015; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21:00; por. 3/6; Marta Jančkárová / Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: "Trenčianska a žilinská župa sa najviac zlepšili v transparentnosti. Vyplýva to z analýzy, ktorú

vypracovala Transparency International. Otvorenosť krajov verejnej kontrole sa od posledných volieb zvýšila len mierne. Naďalej napríklad platí, že ani v jednej župe sa ľudia nemôžu zapojiť do diskusie na zastupiteľstve bez toho, aby to poslanci predtým odobrili."

Tesári zo SOŠds v Krásne nad Kysucou boli prví v súťaži Mladý stavbár(21.10.2015; www.teraz.sk; Školský servis, 10:43, s. -; Mgr. Mária)

Krásno nad Kysucou 21. októbra (SkolskyServis.sk) - Stalo sa už tradíciou, že naša škola - Stredná odborná škola drevárska a stavebná v Krásne nad Kysucou sa zúčastňuje rôznych odborných súťaží zručností a snaží sa zmerať si svoje sily so súpermi z iných škôl. Družstvá študentov slovenských stredných odborných škôl z Nitry, Prešova, Krásna nad Kysucou a Žiliny si zmerali svoje sily v zahraničnej konkurencii českých žiakov z Vysokého Mýta, Kyjova, Třinca a Hodonína. Nebolo tomu inak ani dňa 13. októbra 2015, pretože sa naši žiaci zúčastnili 7. ročníka medzinárodnej súťaže praktických zručností a odborných vedomostí v učebnom odbore tesár a murár pod názvom "Mladý stavbár 2015".

Hlavným organizátorom súťaže bola Stredná odborná škola stavebná v Žiline v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom. Bola vyhlásená pre dvojčlenné družstvá a zúčastnili sa jej žiaci 2. a 3. ročníkov príslušných učebných a študijných odborov. Jej cieľom bolo porovnať si získané odborné zručnosti a vedomosti v týchto klasických profesiách a prispieť k rozvoju a propagácii odborného vzdelávania v regionálnom školstve doma a v zahraničí.

Stredná odborná škola drevárska a stavebná v Krásne nad Kysucou a jej dvaja žiaci - súťažiaci v odbore tesár si odniesli krásne druhé miesto v medzinárodnej konkurencii. Družstvo tvorili Lukáš Trúchly a Lukáš Tvrdý z III. D triedy. V tejto kategórii boli preskúšaní z teoretickej a praktickej časti tohto oboru. Museli čo najlepšie odpovedať na otázky odborného testu a z praktickej časti zhotoviť kŕmidlo pre zverinu podľa nákresu. Hodnotil sa nárez materiálu a jednotlivé časti konštrukcie, dodržanie rozmerov, rovnobežnosti a uhlovania, montáž jednotlivých dielov a celku, dodržanie BOZP a PO, poriadok, čistota pracoviska a samozrejme dodržanie pracovného limitu.

Týmto našim žiakom prajeme veľmi veľa podobných úspechov. Mladý stavbár splnil svoj účel a prispel k rozvoju a propagácii odborného vzdelania v regionálnom školstve aj na Kysuciach.

Napísala: Mgr. Mária Gavenčiaková

Vážska cyklomagistrála bude prechádzať i ponad rieku Váh(20.10.2015; Turčianske noviny; č. 41, POLEMIKA, DISKUSIA, OHLASY , s. 10; VL)

TREBA VYPLNIŤ DOTAZNÍK O TOM, KTORÚ TRASU ĽUDIA CHCÚ Žilinská župa plánuje pokračovať v obnove a výstavbe nových cyklotrás aj v programovom období

2014 - 2020. Potrebuje ale vedieť, kde sa peniaze zídu najviac. V aktuálnom programovom období 2014 - 2020 bude Žilinský kraj pokračovať v obnove a

výstavbe nových cyklotrás. Postupne pripravuje už projektové dokumentácie Rajeckej a Terchovskej cyklomagistrály a ďalej rozvíja zámer vybudovania na Slovensku jedinečného cyklodopravného koridoru, ktorý by prepojil sieť existujúcich cyklotrás popri rieke Váh a spojil Žilinu s Turcom trasou dlhou 16,7 kilometrov. Vážska cyklomagistrála by umožnila milovníkom tohto športu dochádzať do práce či školy po bezpečnej trati s unikátnou panorámou a cyklolávkami ponad rieku Váh. Vážska cyklomagistrála bude mať po dobudovaní súhrnom okolo sto kilometrov, spojí tri kraje Trnavský, Trenčiansky a Žilinský a jej budovanie bude stáť okolo 30 miliónov eur, pričom približne tri štvrtiny nákladov by sa mali hradiť z eurofondov, čo ale zatiaľ nie je isté. Už teraz a je teritóriu Žilinskej župy viac ako 2 400 kilometrov značných cyklotrás. Ako nás informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková,

kraj spustil rozsiahly prieskum formou elektronického dotazníka a anketárov. Cieľom je zistiť, ktoré trasy sú skutočne potrebné a na ktorých treba urobiť obnovu značenia či inak opraviť, aby boli pre cyklistov bezpečné. Žilinská župa spravuje už tretí rok aj svoj vlastný cyklochodník BikeKIA, ktorý spája historické dominanty horného Považia - hrad Strečno a hrad Budatín. Cyklisti sa tak bezpečne dostanú zo Žiliny do Strečna a na už vyasfaltovaných úsekoch môžu túto trasu využiť tiež korčuliari. Ako informovala hovorkyňa, okrem výstavby nových značených úsekov sa ŽSK chystá predložiť tiež projekt na celkovú obnovu viac ako 200 kilometrov už existujúcich tratí. Predpokladá sa rovnako výroba a osadenie 225 cyklosmeroviek, smerovníkov a tabuliek.

Cyklodotazník môžu záujemcovia vyplniť na odkaze: http://www.regionzilina.sk/sk/aktuality/aktuality/novecyklotrasyklikni-vypln-dotaznik.html.

Úradné záležitosti už vybavíte aj z obývačky(20.10.2015; Žilinský večerník; č. 43, SPRAVODAJSTVO , s. 2; Michal Filek)

Vďaka elektronizácii služieb sa umožní obyvateľom Žilinského samosprávneho kraja z pohodlia domova vybaviť záležitosti, kvôli ktorým v súčasnosti musia navštíviť rôzne úrady. A nielen to. Z teplej obývačky zistíte napríklad aj stav a zjazdnosť ciest. O projekte kraj informoval minulý týždeň.

Michal Filek ŽILINA. Elektronizáciu služieb kraj už testuje, je v skúšobnej prevádzke. Od začiatku budúceho

roka ju spustia naplno. Vďaka nej napríklad z domu vybavíte umiestnenie v zariadení sociálnych služieb, zistíte stav ciest, ale aj bežeckej magistrály. "Služby umožnia občanovi prostredníctvom internetu robiť rôzne podania v elektronickej podobe tak, aby nemusel navštíviť úrad. Zároveň mu táto služba umožní kooperovať s ostatnými organizáciami v rámci štátnej správy, kde je možné prostredníctvom Úradu ŽSK vyžiadať si informácie z generálnej prokuratúry, katastra nehnuteľností a iných. Tie bolo doteraz nutné vybaviť a doložiť osobne. Prostredníctvom tejto služby nám dá elektronicky súhlas a my ich vyžiadame za neho," informoval Roman Kučerák, vedúci oddelenia informatiky Úradu ŽSK. Podmienkou však bude elektronický občiansky preukaz s čipom, na ktorom budete mať zaručený elektronický podpis. Tým zaručíte svoj podpis na dokumentoch, ktoré prostredníctvom služby podávate. "V súčasnosti je vydaných na celom Slovensku 300-tisíc elektronických preukazov. Štátna správa však v súčasnosti rozbieha 54 ďalších projektov, ktoré si budú vyžadovať takéto preukazy, preto je predpoklad, že záujem o ich vydanie bude medzi ľuďmi veľmi rásť," dodal Roman Kučerák. Projekt elektronizácie služieb ŽSK trval tri roky a rozpočet na jeho prípravu bol 4,2 milióna eur. Na 95 % bol hradený z fondov EÚ a štátneho rozpočtu a zvyšok bol dofinancovaný z rozpočtu kraja. Systém napríklad umožní aj podať anonymné alebo overené podanie o probléme na ceste a úrad zabezpečí jeho odstránenie. Keď bude v zime v prevádzke bežecká magistrála, dozviete sa prostredníctvom neho aj o jej stave, údržbe a prevádzke. Zameraný bude aj na sociálne služby, zdravotníctvo, kultúru, dopravu a ďalšie oblasti.

Hradná kaplnka získava nový šat(20.10.2015; Žilinský večerník; č. 43, SPRAVODAJSTVO , s. 3; Michala Stehlíková)

Súčasťou rekonštrukcie Budatínskeho hradu je aj oprava miestnej kaplnky, s ktorou župa začala v polovici tohto roka.

Michala Stehlíková Snímka Žilina Gallery ŽILINA. S postupnou rekonštrukciou Budatínskeho hradu začal Žilinský samosprávny kraj (ŽSK)

v roku 2009. Za obdobie šiestich rokov sa zrevitalizoval hradný park, opravila sa a verejnosti sprístupnila veža a tento rok sa začalo aj s opravou hradnej kaplnky, ktorá je súčasťou areálu stredovekej pevnosti od polovice 18. storočia. "Kaplnku dali postaviť Suňogovci v roku 1745, keďže pôvodná v hrade nevyhovovala potrebám panstva. Kaplnka bola zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Ešte v 19. storočí nemala zvonicu, lebo sa zvonilo na hrade. Tá dnešná bola postavená niekedy na prelome 19. a 20. storočia. Svojmu účelu slúžila až do druhej svetovej vojny. Jej výnimočnosť spočíva i v tom, že je to jedna z mala stojacích barokových pamiatok na území Žiliny," približuje históriu a ojedinelosť sakrálnej stavby hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková. Zo stavebného hľadiska sa kaplnka zachovala do dnešného dňa v pôvodnom stave, okrem tvaru strechy, ktorý prešiel

úpravou. "Rekonštrukcia kaplnky v sebe zahŕňa úpravu dverí, ktoré budú zdobené replikami podľa zachovaných originálov, vybudovanie bezbariérového vstupu, položenie novej dlažby, výmenu okien, obnovu vonkajších omietok a výmenu strešnej krytiny. Maľby kaplnky budú zreštaurované v pôvodnom barokovo-klasicistickom slohu a zároveň i pôvodné točité schodisko prejde repasáciou," vymenúva plánované zásahy do kaplnky hovorkyňa župy. Kaplnka, ktorá je spolu s hradom a parkom vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, by mala byť dokončená v prvej polovici budúceho roku. "Návštevníci sa môžu tešiť na samotnú obnovenú kaplnku, ktorá dostane šat zo začiatku 20. storočia, kedy ju opravil gróf Čáki. Budú otvorené arkády druhého nadzemného podlažia, čím vznikne nový odpočinkový priestor pre návštevníkov, ktorý poskytne jedinečný pohľad na park tak, ako to bolo naposledy v 50. rokoch 20. storočia," dodáva Lenka Záteková.

Rely v Rosine nemá konca. Dokedy ešte budú obyvatelia trpieť?(20.10.2015; Žilinský večerník; č. 43, SPRAVODAJSTVO , s. 4; Michala Stehlíková)

Už sú to pomaly dva roky, čo obyvatelia Rosiny žiadali petíciou upokojenie dopravy na vyťaženej hlavnej ceste. I keď sa kompetentní ohľadom toho už nejeden raz stretli, do dnešného dňa k žiadnemu výraznému zlepšeniu nedošlo.

Michala Stehlíková Snímka autorka ROSINA. Ulice Malá voda a Družinská v Rosine sú hlavným ťahom na Višňové a ako obchádzku

ich pri kolónach v Bytčici využívajú aj ľudia z Rajeckej doliny. Platí tu 50-tka, ale rovná, dlhá a najmä široká cesta láka šoférov pridávať plyn. Už pred dvoma rokmi obyvatelia týchto ulíc petíciou upozornili na to, že rýchlosť tu skoro nikto nedodržiava a aj kamióny jazdia po ceste ako bláznivé, čo ju nadmerne zaťažuje, nehovoriac o rodinných domoch, ktoré vplyvom nadmerných otrasov praskajú. Petícia "vyprovokovala" kompetentných, aby sa vo februári 2014 stretli a situáciu riešili. Dopravný inšpektorát už vtedy nesúhlasil so žiadosťou obmedziť tu prejazd nákladných vozidiel, keďže táto cesta je jediným prístupom k obaľovačke vo Višňovom a taktiež ani so žiadosťou znížiť rýchlosť na 40-tku, pretože má dostatočné parametre na to, aby tu autá mohli jazdiť o čosi rýchlejšie. Zástupcovia vlastníka zo Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja zas argumentovali tým, že cesta je v dobrom stave a že poruchy na nej budú odstraňovať v rámci bežnej údržby. Na spoločnom rokovaní bolo dohodnuté, že sa vypracuje projekt na vybudovanie ostrovčekov pre chodcov a že obec požiada políciu o meranie rýchlosti na ceste.

"Skutek utek?" Podľa iniciátora petície Ladislava Majtána sa však od minuloročného stretnutia vôbec nič

nezmenilo. "Ako sa hovorí: mnoho rečí, ale "skutek utek". Niečo povedali, aby sme boli spokojní, ale doteraz sa nič neurobilo," nahnevane konštatuje Ladislav Majtán, ktorý v priebehu posledného pol roka upozornil na problém i ministerstvo vnútra a rezort dopravy, čo viedlo 15. júla 2015 k ďalšiemu stretnutiu dotknutých orgánov na Obecnom úrade v Rosine. "Prítomní sa vzájomne informovali o vykonaných opatreniach, ako napr. zrealizované vysprávky, opravy poklopov splaškovej kanalizácie, výkon služby dopravnej polície. Na záver rokovania sa dotknuté orgány dohodli, že obec zabezpečí vypracovanie projektu dopravného značenia pre zvýšenie bezpečnosti na úseku pozemnej komunikácie - vybudovanie stredových ostrovčekov s priechodom pre chodcov, svetelná signalizácia, nasvietenie priechodov pre chodcov a pod.," píše Okresný úrad v Žiline vo vyjadrení k podaniu, ktoré koncom júla obdržal Ladislav Majtán.

Žeby sa ľady pohli? Po troch mesiacoch od posledného stretnutia je však cesta rovnako nebezpečná, ak nie viac ako

pred dvoma rokmi, keď obyvatelia spisovali petíciu. Po začatí razenia diaľničného tunela vo Višňovom sa totiž v obci zvýšil prejazd ťažkých vozidiel. Kontaktovali sme teda vedenie obce, na čo sa čaká. Ako nás informoval starosta Rosiny Jozef Machyna, situáciu riešil už niekoľkokrát s políciou aj s vlastníkom cesty. "Dopravná polícia tam kontroly merania rýchlosti zvýšila, ale bohužiaľ, vodiči sú aj tak nedisciplinovaní a máloktoré auto ide predpísanou rýchlosťou. Aj so správcom, VÚC, sme rokovali, ako by bolo možné spomaliť autá, tak padol návrh urobiť spomaľovacie ostrovčeky. To je ale už v ich kompetencii. Pokiaľ viem, nejaký projekt je už pripravený," naznačil starosta. Jeho slová nám na župe potvrdili. "Žilinská župa momentálne dokončuje projektovú dokumentáciu na vytvorenie stredového ostrovčeka pri vstupe do obce v smere od Žiliny, ktorého cieľom je podnietiť vodičov znížiť rýchlosť a tým zabezpečiť vyššiu bezpečnosť občanov," informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková. K zlepšeniu situácie na ceste by mali pomôcť aj semafory, ktoré do konca mesiaca osadí obec na

priechode pri základnej škole na Družinskej ulici.

V rokoch 2014 - 2020 bude Žilinský kraj pokračovať v obnove a výstavbe nových cyklotrás(22.10.2015; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 1/4; /)

Neuvedený, redaktor: "V súčasnom programovom období 2014 - 2020 bude Žilinský kraj pokračovať v obnove

a výstavbe nových cyklotrás. Postupne pripravuje už projektové dokumentácie Rajeckej a Terchovskej cyklomagistrály a ďalej rozvíja zámer vybudovania na Slovensku jedinečného cyklodopravného koridoru, ktorý by prepojil sieť existujúcich cyklotrás popri rieke Váh a spojil Žilinu s Turcom trasou dlhou 16,7 kilometra. Vážska cyklomagistrála by umožnila milovníkom tohto športu dochádzať do práce či školy po bezpečnej trati s unikátnou panorámou a cyklolávkami ponad rieku Váh. Aby sme však mohli tieto projekty predložiť pre získanie eurofondov, je potrebné doložiť, že sú skutočne potrebné. Preto sme spustili rozsiahly prieskum realizovaný formou elektronického dotazníka a anketárov, ktorí osobne oslovujú obyvateľov nášho kraja, informoval predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Žilinská župa spravuje už tretí rok aj svoj vlastný cyklochodník Bikekia, ktorý spája historické dominanty Horného Považia - hrad Strečno a hrad Budatín. Cyklisti sa tak bezpečne dostanú zo Žiliny do Strečna a na už vyasfaltovaných úsekoch môžu túto trasu využiť tiež korčuliari. Okrem výstavby nových značených úsekov sa Žilinský samosprávny kraj chystá predložiť tiež projekt na celkovú obnovu viac ako 200 kilometrov už existujúcich tratí. Predpokladá sa rovnako výroba a osadenie 225 cyklosmeroviek, smerovníkov a tabuliek. V Žilinskej župe je už viac ako 2400 kilometrov značených cyklistických trás."

ŽSK sa snaží znížiť odliv prepravených v autobusoch(22.10.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 12:06, s. -; Iveta Hažíková)

Prostredníctvom autobusových dopravcov prevádzkuje Žilinský samosprávny kraj autobusovú dopravu na 218 linkách, ktoré obsluhujú 313 obcí. Patria k nim aj tie na Kysuciach.

Žilinský samosprávny kraj popri správe a údržbe 1 430 kilometrov ciest II. a III. triedy a správe 800 mostných objektov financuje i prímestskú autobusovú dopravu v regiónoch horného Považia, Kysúc, Turca, Oravy a Liptova.

"Napriek súčasnému trendu využívania automobilovej dopravy, ktorý každoročne spôsobuje odliv prepravených, sa snaží župa prilákať cestujúcich na nové služby a kvalitnejšie vozidlá," informuje Lenka Záteková, hovorkyňa ŽSK.

"V rámci prímestských autobusov dotujeme každý kilometer 56 centami a zároveň financujeme zľavy na cestovnom pre študentov, seniorov a hendikepovaných občanov. V dnešnej internetovej dobe je stále dôležitejšie mať pripojenie k wifi, a preto sme aj my, ako prvý samosprávny kraj, ešte v septembri minulého roka zaviedli v našich autobusoch bezplatné pripojenie k internetu. V súčasnosti má túto službu k dispozícii už 60 vozidiel," hovorí žilinský župan Juraj Blanár.

Ďalšou novinkou je vytvorenie novej aplikácie, ktorá umožní cestujúcim na linkách SAD Žilina získať vždy aktuálne informácie o spojeniach, momentálnej polohe autobusov, presnom čase odchodov a príchodov či prípadnom meškaní. "Aplikáciu si stačí nainštalovať do telefónu a rýchlo a jednoducho už môžu občania v reálnom čase nájsť potrebné informácie. Ak napríklad autobus mešká z dôvodu kolíznych situácií na cestách, cestujúci čakajúci na zastávke tak uvidia správy o predpokladanej dĺžke meškania, čomu sa môžu následne prispôsobiť," vysvetľuje Blanár. Podľa jeho slov je webová aplikácia ďalším krokom k pokračujúcej modernizácii. Dnes je už viac ako polovica autobusov vybavená klimatizáciou, vozidlový park sa od roku 2006 rozrástol o viac ako 300 nových vozidiel a cestujúci môžu pri platení rovnako využívať moderné platenie prostredníctvom bezkontaktných čipových kariet.

V rámci zvyšovania pohodlia a efektivity cestovania pokračuje Žilinský kraj i v postupnom budovaní Integrovaného dopravného systému. "Cestujúci bude mať len jeden cestovný lístok či už na mestskú, prímestskú, alebo železničnú dopravu. Dôjde tak k zjednoteniu tarifov a cestujúci budú mať k dispozícii prehľadnejšie informácie," dodal riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý. Ako informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková Žilinská župa v tejto oblasti spolupracuje aj s trenčianskou

krajskou samosprávou a spoločne pracujú na ďalšom rozvoji kvality, efektívnosti a hospodárnosti verejnej osobnej dopravy.

Transparentnosť regionálnej samosprávy sa vyrovnáva(21.10.2015; Televízna stanica STV 2; Správy RTVS z regiónov; 17:45; por. 3/9; Martina Marettová / Stanislav Lažo)

Stanislav Lažo, moderátor RTVS: "Otvorenosť samosprávnych krajov verejnej kontrole sa od posledných volieb zvýšila len mierne.

Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovala Transparency International Slovensko. Kraje sa podľa nej postupne v transparentnosti vyrovnávajú. Kým v roku 2013 bol v rebríčku rozdiel medzi prvým a posledným krajom 44 %, teraz je to len 15 %."

Martina Marettová, redaktorka RTVS: "Za 2 roky zistili analytici najvýraznejší posun v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji,

naopak najväčší prepad bol v Banskobystrickej a Bratislavskej župe." Tabuľka: Transparentnosť samosprávnych krajov 1. Banskobystrická župa Prepad o 11,11 % 2. Prešovská župa Nárast o 2,06 % 3. Žilinská župa Nárast o 15,70 % 4. Bratislavská župa Prepad o 7,49 % 5. Košická župa Nárast o 2,78 % 6. Trnavská župa Nárast o 1,31 % 7. Nitrianska župa Prepad o 1,42 % 8. Trenčianska župa Nárast o 18,02 % Michal Piško, Transparency International Slovensko: "Z hľadiska tohto obdobia zaznamenal najväčší prepad práve Banskobystrický kraj, ktorý bol

v minulosti najlepší a mal veľký náskok. Tentokrát sa im teda podarilo to prvé miesto udržať, ale len veľmi, veľmi tesne pred Prešovským krajom a potom Žilinským. Naopak Trenčiansky kraj, ktorý bol v minulosti ďaleko, ďaleko najhorší, sa ostatným krajom dokázal celkom priblížiť."


pri výbere zamestnancov a majetok nepredala ani raz pomocou elektronickej aukcie. Predstaviteľom vyčítajú aj spolitizovaný časopis. Transparency International hodnotila celkovo 11 oblastí. Najväčšie nedostatky vidia v župách v rámci personálnej politiky a účasti verejnosti na rozhodovaní. Martina Marettová, RTVS."

Podľa kraja cestovať moderne znamená cestovať autobusom(24.10.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 09:14, s. -; Viera Legerská)

Žilinský samosprávny kraj na autobusových linkách, ktoré prevádzkuje aj v regióne Turiec, zavádza novinku - aplikáciu mojbus, ktorá prinesie cestujúcim viac informácií o spojoch.

MARTIN. Nová aplikácia mojbus.sk na autobusových linkách prevádzkovaných Žilinským samosprávnym krajom umožní cestujúcim SAD Žilina získať vždy aktuálne informácie o spojeniach, momentálnej polohe autobusov, presnom čase odchodov a príchodov či prípadnom meškaní. Ako informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková, aplikáciu si stačí nainštalovať do telefónu a začať informácie využívať. Ak napríklad autobus mešká z dôvodu kolíznych situácií na cestách, cestujúci čakajúci na zastávkach tak uvidia správy o predpokladanej dĺžke meškania, čomu môžu následne prispôsobiť svoj program. Webová aplikácia je ďalším krokom k pokračujúcej modernizácii cestovania. Dnes je už viac ako polovica autobusov v kraji vybavená klimatizáciou, vozidlový park sa od roku 2006

rozrástol o viac ako 300 nových vozidiel a cestujúci môžu pri platení rovnako využívať moderné platenie prostredníctvom bezkontaktných čipových kariet.

V rámci zvyšovania pohodlia a efektivity cestovania pokračuje Žilinský kraj i v postupnom budovaní Integrovaného dopravného systému. "Cestujúci bude mať len jeden cestovný lístok či už na mestskú, prímestskú alebo železničnú dopravu. Dôjde k zjednoteniu tarifov a cestujúci budú mať k dispozícii prehľadnejšie informácie," dodal riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý.

Žilinský samosprávny kraj popri správe a údržbe 1 430 kilometrov ciest II. a III. triedy a správe 800 mostných objektov financuje i prímestskú autobusovú dopravu v regiónoch horného Považia, Kysúc, Turca, Oravy a Liptova. Prostredníctvom autobusových dopravcov SAD Žilina a SAD Liobus pvádzkuje autobusovú dopravu na 218 linkách, ktoré obsluhujú 313 obcí. Napriek súčasnému trendu využívania automobilovej dopravy, ktorý každoročne spôsobuje odliv prepravených, sa snaží župa prilákať cestujúcich na nové služby a kvalitnejšie vozidlá.

"V rámci prímestských autobusov dotujeme každý kilometer 56 centami a zároveň financujeme zľavy na cestovnom pre študentov, seniorov a hendikepovaných občanov. V dnešnej internetovej dobe je stále dôležitejšie mať pripojenie k wifi, a preto sme aj my, ako prvý samosprávny kraj, ešte v septembri minulého roka zaviedli v našich autobusoch bezplatné pripojenie k internetu. V súčasnosti má túto službu k dispozícii už 60 vozidiel," priblížil žilinský župan Juraj Blanár.

Konferencia uzavrela Štúrov rok(24.10.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 15:03, s. -; tasr)

Oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra v Žilinskom kraji zavŕšila konferencia Ľudovít Štúr a štúrovci.

BYTČA. Oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra v Žilinskom kraji zavŕšila v Sobášnom paláci v Bytči odborná konferencia Ľudovít Štúr a štúrovci.

Štúr je podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára pre Slovákov nespochybniteľne jednou z najdôležitejších osobností, pretože na nej staviame modernú históriu Slovenskej republiky. "V našom kraji je s ním spojených množstvo udalostí. Ak spomeniem len Žiadosti slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, kde takisto nechýbal. Takže prirodzeným zavŕšením tohto roka je konferencia, na ktorej chceme aj po odbornej stránke diskutovať, čo vlastne znamená pre súčasníka odkaz Ľudovíta Štúra. Človeka, ktorý bol nielen národovcom, ale aj básnikom, politikom, dejateľom, ktorý sa odhodlal venovať celý svoj život v prospech národa. Čo je dnes možno pre mnohých až také nemysliteľné," povedal Blanár.

Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč ocenil usporiadanie odbornej konferencie na pôde Žilinského kraja. "Som rád, že aj Žilinský kraj sa zapojil do osláv výročia Ľudovíta Štúra, lebo ho považujem za jeden z najvlasteneckejších krajov. Aj z hľadiska ľudí, ktorí sa tu narodili, žili a urobili tu krásne diela. Štúr má veľmi významný odkaz pre dnešok. Je to v istom zmysle mysliteľ európskeho formátu. Demokrat, ale aj prorok. V jeho diele Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré napísal po nemecky a prvé vydanie vyšlo v ruštine ešte v 19. storočí je takáto veta: ´Keď západná Európa stratí kresťanstvo, my Slovania sme povinní jej ho vrátiť. My Slovania sa musíme zjednotiť pod vedením Ruska.´ To píše Štúr v 19. storočí," zdôraznil Tkáč.

Na odbornej konferencii nechýbali podľa predsedu ŽSK popri významných prednášateľoch ani študenti. "Odkaz Štúra má byť nielen pre strednú a staršiu generáciu. Ale predovšetkým pre tých mladších. Aby si uvedomili, že Ľudovít Štúr je človek, ktorý má čo povedať ešte aj dnešnej mladej generácii. My sme dali spracovať ´krajskú vlastivedu´, ktorá by mala byť učebnicou aj pre vyučovanie dejepisu na stredných školách. A budú v nej nielen osobnosti z nášho kraja, ale rovnako aj Štúr," doplnil Blanár.

Podľa riaditeľky odboru kultúry Úradu ŽSK Zuzany Kmeťovej ozrejmili jednotlivé príspevky štúrovskú tematiku a zamerali sa na prínos Štúra pre Slovensko. "Odkaz, ktorý Štúr zanechal v politike, vede, školstve, literatúre a našom jazyku, je mimoriadne cenný. Aj preto som rada, že sa nám podarilo zorganizovať konferenciu so zaujímavými hosťami," uviedla Kmeťová s tým, že z príspevkov, ktoré odzneli, zostavia elektronický zborník.

Rok Ľ. Štúra, zaradený do zoznamu výročí UNESCO, si podľa hovorkyne ŽSK Lenky Zátekovej v Žilinskom kraji pripomenuli aj organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. "Počas desiatich mesiacov sa v regiónoch Kysuce, horné Považie, Turiec, Liptov a Orava uskutočnilo mnoho výstav, prednášok, interaktívnych besied a súťaží, ktoré pútavou a vzdelávacou formou vyzdvihli život a diela tohto významného slovenského dejateľa," dodala hovorkyňa ŽSK.

Konferencia Ľ. Štúr a štúrovci uzavrela Štúrov rok v Žilinskom kraji(23.10.2015; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)

Bytča 23. októbra (TASR) - Oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra v Žilinskom kraji zavŕšila vo štvrtok (22. 10.) v Sobášnom paláci v Bytči odborná konferencia Ľudovít Štúr a štúrovci.

Štúr je podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraja Blanára pre Slovákov nespochybniteľne jednou z najdôležitejších osobností, pretože na nej staviame modernú históriu Slovenskej republiky. "V našom kraji je s ním spojených množstvo udalostí. Ak spomeniem len Žiadosti slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, kde takisto nechýbal. Takže prirodzeným zavŕšením tohto roka je konferencia, na ktorej chceme aj po odbornej stránke diskutovať, čo vlastne znamená pre súčasníka odkaz Ľudovíta Štúra. Človeka, ktorý bol nielen národovcom, ale aj básnikom, politikom, dejateľom, ktorý sa odhodlal venovať celý svoj život v prospech národa. Čo je dnes možno pre mnohých až také nemysliteľné," povedal Blanár.

Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč ocenil usporiadanie odbornej konferencie na pôde Žilinského kraja. "Som rád, že aj Žilinský kraj sa zapojil do osláv výročia Ľudovíta Štúra, lebo ho považujem za jeden z najvlasteneckejších krajov. Aj z hľadiska ľudí, ktorí sa tu narodili, žili a urobili tu krásne diela. Štúr má veľmi významný odkaz pre dnešok. Je to v istom zmysle mysliteľ európskeho formátu. Demokrat, ale aj prorok. V jeho diele Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré napísal po nemecky a prvé vydanie vyšlo v ruštine ešte v 19. storočí je takáto veta: 'Keď západná Európa stratí kresťanstvo, my Slovania sme povinní jej ho vrátiť. My Slovania sa musíme zjednotiť pod vedením Ruska.' To píše Štúr v 19. storočí," zdôraznil Tkáč.

Na odbornej konferencii nechýbali podľa predsedu ŽSK popri významných prednášateľoch ani študenti. "Odkaz Štúra má byť nielen pre strednú a staršiu generáciu. Ale predovšetkým pre tých mladších. Aby si uvedomili, že Ľudovít Štúr je človek, ktorý má čo povedať ešte aj dnešnej mladej generácii. My sme dali spracovať 'krajskú vlastivedu', ktorá by mala byť učebnicou aj pre vyučovanie dejepisu na stredných školách. A budú v nej nielen osobnosti z nášho kraja, ale rovnako aj Štúr," doplnil Blanár.

Podľa riaditeľky odboru kultúry Úradu ŽSK Zuzany Kmeťovej ozrejmili jednotlivé príspevky štúrovskú tematiku a zamerali sa na prínos Štúra pre Slovensko. "Odkaz, ktorý Štúr zanechal v politike, vede, školstve, literatúre a našom jazyku, je mimoriadne cenný. Aj preto som rada, že sa nám podarilo zorganizovať konferenciu so zaujímavými hosťami," uviedla Kmeťová s tým, že z príspevkov, ktoré odzneli, zostavia elektronický zborník.

Rok Ľ. Štúra, zaradený do zoznamu výročí UNESCO, si podľa hovorkyne ŽSK Lenky Zátekovej v Žilinskom kraji pripomenuli aj organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. "Počas desiatich mesiacov sa v regiónoch Kysuce, horné Považie, Turiec, Liptov a Orava uskutočnilo mnoho výstav, prednášok, interaktívnych besied a súťaží, ktoré pútavou a vzdelávacou formou vyzdvihli život a diela tohto významného slovenského dejateľa," dodala hovorkyňa ŽSK.

Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Autobus - to je aj moderné cestovanie(22.10.2015; Turčianske ECHO; č. 21, Titulná strana , s. 1,2; VIERA LEGERSKÁ)

KRAJ TERAZ ZAVÁDZA NOVINKU - APLIKÁCIU MOJBUS Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) na autobusových linkách, ktoré prevádzkuje aj v regióne

Turiec, zavádza novinku - aplikáciu mojbus, ktorá prinesie cestujúcim viac informácií o spojoch. VIERA LEGERSKÁ MARTIN. Aplikácia moj-bus.sk na autobusových linkách v kraji umožní cestujúcim SAD Žilina

získať vždy aktuálne informácie o spojeniach, momentálnej polohe autobusov, presnom čase odchodov a príchodov či prípadnom meškaní.

Dokončenie na strane 2 Dokončenie zo strany 1 Ako informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková, aplikáciu si stačí nainštalovať do telefónu a

začať informácie využívať. Ak napríklad autobus mešká z dôvodu kolíznych situácií na cestách, cestujúci čakajúci na

zastávkach tak uvidia správy o predpokladanej dĺžke meškania, čomu môžu následne prispôsobiť svoj program. Webová aplikácia je ďalším krokom k pokračujúcej modernizácii cestovania. Dnes je už viac ako polovica autobusov v kraji vybavená klimatizáciou, vozidlový park sa od roku 2006 rozrástol o viac ako 300 nových vozidiel a cestujúci môžu pri platení rovnako využívať moderné platenie prostredníctvom bezkontaktných či-pových kariet. V rámci zvyšovania pohodlia a efektivity cestovania pokračuje Žilinský kraj i v postupnom budovaní Integrovaného dopravného systému. "Cestujúci bude mať len jeden cestovný lístok, či už na mestskú, prímestskú, alebo železničnú dopravu. Dôjde tak k očakávanému zjednoteniu tarifov a cestujúci budú mať k dispozícii prehľadnejšie informácie," dodal riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý. Žilinský samosprávny kraj popri správe a údržbe 1 430 kilometrov ciest II. a III. triedy a správe 800 mostných objektov financuje i prímestskú autobusovú dopravu v regiónoch horného Považia, Kysúc, Turca, Oravy a Liptova. Prostredníctvom autobusových dopravcov SAD Žilina a SAD Li-orbus prevádzkuje autobusovú dopravu na 218 linkách, ktoré obsluhujú 313 obcí.

Napriek súčasnému trendu využívania automobilovej dopravy, ktorý každoročne spôsobuje odliv prepravených, sa snaží župa prilákať cestujúcich na nové služby a kvalitnejšie vozidlá.

"V rámci prímestských autobusov dotujeme každý kilometer 56 centami a zároveň financujeme zľavy na cestovnom pre študentov, seniorov a hendikepovaných občanov. V dnešnej interne-tovej dobe je stále dôležitejšie mať pripojenie k wifi, a preto sme aj my, ako prvý samosprávny kraj, ešte v septembri minulého roka zaviedli v našich autobusoch bezplatné pripojenie k internetu. V súčasnosti má túto službu k dispozícii už 60 vozidiel," priblížil žilinský župan Juraj Blanár.

Zisťujú záujem o nové cyklotrasy(19.10.2015; Žilinské noviny; č. 41, REGIÓN/INZERCIA , s. 6; JS)

Žilinská župa chce využiť eurofondy z nového programového obdobia aj na vybudovanie rajeckej, terchovskej či jedinečnej vážskej cyklomagistrály. Župa postupne pripravuje projektové dokumentácie a cez dotazníky preveruje záujem o cyklotrasy.

REGIÓN. Žilinský kraj pokračuje v obnove a výstavbe nových cyklotrás. "Postupne pripravuje už projektové dokumentácie rajeckej a terchovskej cyklomagistrály a ďalej rozvíja zámer vybudovania na Slovensku jedinečného cyklodopravného koridoru, ktorý by prepojil sieť existujúcich cyklotrás popri rieke Váh a spojil Žilinu s Turcom trasou dlhou 16,7 kilometrov," informovala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja. Doplnila, že vážska cyklomagistrála by umožnila milovníkom tohto športu dochádzať do práce či školy po bezpečnej trati s unikátnou panorámou a cyklolávkami ponad rieku Váh. "Aby sme však mohli tieto projekty predložiť pre získanie eurofondov, je potrebné doložiť, že sú skutočne potrebné. Preto sme spustili rozsiahly prieskum, realizovaný formou elektronického dotazníka a anketárov, ktorí osobne oslovujú obyvateľov nášho kraja," informoval župan Juraj Blanár. Doplnil, že v Žilinskom kraji sa rozvíja cyklistika veľmi rýchlym tempom a zámerom kraja je podporovať vznik a obnovu existujúcich trás, a zvýšiť tak bezpečnosť cyklistov, ktorí musia zatiaľ jazdiť po hlavných cestách. Žilinská župa spravuje už tretí rok aj svoj vlastný cyklochodník BikeKIA, ktorý spája historické dominanty horného Považia - hrad Strečno a hrad Budatín. "Cyklisti sa tak bezpečne dostanú zo Žiliny do Strečna a na už vyasfaltovaných úsekoch môžu túto trasu využiť tiež korčuliari." "Okrem výstavby nových značených úsekov sa župa chystá predložiť tiež projekt na celkovú obnovu viac ako 200 kilometrov už existujúcich tratí. Predpokladá sa rovnako výroba a osadenie 225 cyklosmeroviek, smerovníkov a tabuliek," doplnila Záteková. V žilinskej župe sa celkovo nachádza viac ako 2 400 kilometrov značených cyklistických trás. "Naším cieľom je pokračovať v skvalitňovaní tejto jednej z najhustejších cyklosietí, ktorú máme práve u nás. Preto je dôležité, aby sa nášho výskumu obyvatelia Žilinského kraja zúčastnili a ukázali, že sme skutočne rajom pre cyklistov," dodal Blanár.

Medzinárodná súťaž "Mladý stavbár 2015" na SOŠ stavebnej(19.10.2015; Žilinské noviny; č. 41, REGIÓN/INZERCIA , s. 15; STANISLAVA KOVÁCSOVÁ)

Uplynulý utorok 13. októbra v priestoroch praktického vyučovania SOŠ stavebnej na Bánovskej ceste v Žiline sa konal už 7. ročník Medzinárodnej súťaže praktických zručností a odborných

vedomostí "Mladý stavbár 2015". ŽILINA. Súťažilo sa v odboroch inštalatér/mechanik stavebnoinštalačných zariadení (MSIZ),

murár/operátor stavebnej výroby(OSV) a tesár. Cieľom súťaže, usporiadanej Strednou odbornou školou stavebnou v Žiline v spolupráci s Odborom školstva a športu ŽSK bolo porovnanie získaných odborných praktických zručností a teoretických vedomostí v klasických stavebných profesiách a prispieť k rozvoju a propagácii odborného vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji s cieľom propagovať duálny systém odborného vzdelávania. Po úvodnom slove riaditeľa školy Josefa Ilčíka, privítaním hosťov a sponzorov otvoril súťaž Mladý stavbár 2015 predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Okrem súťažiacich a ich zástupcov zo súťažiacich škôl sa otvorenia súťaže zúčastnili aj ďalší zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja, Slovenskej živnostenskej komory Žilina, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania Bratislava a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Žilina. "Svojou účasťou nás poctili aj zástupcovia sponzorských firiem WIENERBERGER Slovensko, CEMIX s.r.o. Žilina, GEBERIT Slovensko s.r.o., Spoločnosť KOLO SANITEC, ARTCO s.r.o. Žilina a nechýbali ani zástupcovia spolupracujúcich firiem. Súťažiť prišli stredné odborné školy z Vysokého Mýta, Kyjova, Hodonína, Třinca, Prešova, Nitry, Krásna nad Kysucou a Žiliny. V počte zúčastnených škôl sa "Mladý stavbár" zaraďuje medzi najväčšiu súťaž tohto typu na Slovensku," zdôrazňuje Josef Ilčík. Teoretické i praktické zručnosti si zmerali dvojčlenné družstvá žiakov 2. a 3. ročníkov, pričom súčet bodov družstva z oboch častí súťaže určoval poradie družstiev. Pre všetky odbory pozostávala teoretická časť z odborného písomného testu. V praktickej časti sa hodnotilo aj dodržiavanie technologických postupov, dodržanie BOZP, čistota pracoviska a dodržanie časového limitu. Pre zabezpečenie objektivity pri hodnotení súťažných družstiev boli členmi hodnotiacich komisií výhradne zástupcovia firiem z praxe. V praktickej časti inštalatérov bolo úlohou súťažiacich podľa výkresovej dokumentácie osadiť zariaďovacie predmety ako WC a pisoár, zhotoviť rozvody vody a kanalizačného potrubia. Nakoniec vykonať skúšku tesnosti vodovodného potrubia a zariaďovacích predmetov. Zadaním praktickej časti tesárov bolo zhotovenie kŕmidla pre zver, pričom okrem iných kritérií museli dbať aj na výťažnosť reziva - teda snažiť sa s drevom pracovať čo najkvalitnejšie a najúspornejšie. Úlohou praktickej časti murárov bolo vymurovať podľa výkresovej dokumentácie murivo z plnej pálenej tehly s klenbovým oblúkom. Strednú odbornú školu stavebnú reprezentovali v odbore inštalatér/MSIZ Viktor Serdel a Ladislav Pidík z III.A, v odbore murár/OSV Michal Baránek a Martin Mladšík z III.G a v odbore tesár Andrej Hudec a Martin Vrabec z II.H. "Veľmi nás teší, že práve naši žiaci dokázali v ťažkej konkurencii domácich a zahraničných škôl obstáť na "výbornú". Tesári a inštalatéri získali zlatú a murári striebornú medailu. Podľa vyjadrení zástupcov stavebných firiem a vyjadrení ostatných prizvaných hostí vyzdvihli všetci výbornú prípravu a organizáciu súťaže. Naši žiaci predviedli kvalitnú a precíznu remeselnú prácu, čo dokazuje, že pripravovať kvalitných absolventov, výborne teoreticky a prakticky pripravených pre prax a uplatniteľných na trhu práce je v Strednej odbornej škole stavebnej v Žiline prioritou," povedal na záver riaditeľ Josef Ilčík.

TIS: Polovica krajov využíva médiá na propagáciu svojich predsedov(25.10.2015; www.teraz.sk; , 19:54, s. -; TASR)

Mimovládna organizácia krajom odporučila, aby viedli nimi platené médiá vo verejnoprávnom duchu.

Transparency International Foto: Transparency International Bratislava 25. októbra (TASR) - Medzi samosprávnymi krajmi sú veľké rozdiely v tom, akú

uplatňujú mediálnu politiku. Vyplýva to z najnovšieho rebríčka transparentnosti krajov, ktorý zverejnila tento týždeň Transparency International Slovensko (TIS).

Kraje hodnotila táto mimovládna organizácia celkove v 11 oblastiach, jednou z nich je mediálna oblasť. Košický samosprávny kraj v nej obhájil svoj výsledok z roku 2013 a opäť získal absolútne hodnotenie 100 percent. Naopak, Banskobystrický samosprávny kraj nezískal ani percento. Pred dvoma rokmi ho ešte TIS ohodnotila na 70 percent.

Značný rozptyl je aj medzi ďalšími krajmi. Druhú najlepšiu mediálnu politiku robí Bratislavský samosprávny kraj (92,6 %), za ktorým nasledujú s veľkým odstupom Prešovský a Trnavský samosprávny kraj (zhodne 51,9 %), Nitriansky a Žilinský samosprávny kraj (zhodne 48,1 %) a napokon Trenčiansky samosprávny kraj (22,2 %).

V porovnaní s rokom 2013 si pritom polepšili Bratislavský, Prešovský a Trnavský kraj, pohoršil okrem Banskobystrického aj Nitriansky kraj a nijako sa situácia nezlepšila v Trenčianskom a Žilinskom kraji.

Kraje TIS hodnotila na základe toho, do akej miery sú nimi platené médiá len politickým nástrojom predsedu kraja. Všímala si tiež, ako predseda kraja využíva v tomto duchu sociálne siete. Konštatovala pritom, že v danej oblasti prevláda nepriaznivý stav.

Programoví analytici Martin Kollárik a Michal Piško upozornili, že až polovica z nich médiá využíva skôr ako nástroj na propagáciu úspechov svojich predsedov. Do extrému potom podľa nich dospel Banskobystrický kraj.

"Vo vydaniach jeho časopisu sa stránka bez fotografie či pozitívnej zmienky o županovi takmer nedá nájsť. Podobne je to aj na Facebooku, kde sa z 55 príspevkov, ktoré sa na stránke župy objavili od januára do júna, predseda Marian Kotleba v texte či na fotke objavil až 49-krát," uviedli analytici TIS.

Mimovládna organizácia krajom odporučila, aby viedli nimi platené médiá vo verejnoprávnom duchu. Mali by dávať pravidelné miesto názorovej opozícii, zaviesť pravidelnú diskusnú dvojstranu v každom čísle župných novín, zrušiť akékoľvek pravidelné príhovory politikov, oddeliť pozíciu šéfredaktora od hovorcu župana, pred voľbami dať priestor všetkým kandidátom na župana v rovnakej miere. TIS napokon odporúča aj to, aby kraje raz za rok predložili poslancom správu o pluralite v médiách.

Mechanizmy sú pripravené vyraziť do terénu(24.10.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 06:18, s. -; Iveta Hažíková)

Prvé sneženie už zažili aj Kysuce. V tomto regióne spravuje Žilinský samosprávny kraj 66 km ciest II. a 169 km III. triedy. Na základe zmluvy so Slovenskou správou ciest aj niektoré úseky ciest I. triedy v dĺžke vyše 12 kilometrov. Kysuce dostali zásobu 450 ton chemického a 1 500 ton inertného materiálu.

ČADCA. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) spravuje v regióne Kysúc 66 km ciest II. a 169 km ciest III. triedy."Na základe zmluvného vzťahu medzi Slovenskou správou ciest vykonáva Správa ciest ŽSK v Žilinskom kraji aj údržbu ciest I. triedy v dĺžke 479 km. Podľa zmluvy s Národnou diaľničnou spoločnosťou je to 17,65 km rýchlostných ciest. V regióne Kysúc udržiava 12,25 kilometrový úsek komunikácií I. triedy," informuje hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

Medzi najnáročnejšie patrí cestné prepojenie Bystrickej doliny s Oravskou Lesnou. Náročná na údržbu je aj väčšia časť horných Kysúc - Klokočov, Turzovka, Olešná, zároveň cesta I. triedy I/10 Makov v smere na štátnu hranicu s Českou republikou.

ŽSK nemá vyčlenený samostatný rozpočet pre zimnú údržbu. "Tá sa financuje podľa aktuálnej potreby a cien vyplývajúcich z verejných obstarávaní. V minulom roku predstavovali náklady v kysuckom regióne takmer 598-tisíc eur," hovorí Záteková.

V Žilinskom kraji je na zimu pripravených 113 sypačov, 8 snehových fréz, 14 traktorov s radlicou a 24 nakladačov, ktoré budú udržiavať 1 430 km ciest II. a III. triedy vo všetkých piatich regiónoch Žilinskej župy - Kysuce, Turiec, horné Považie, Orava a Liptov. Nechýba ani posypový materiál. Momentálne predstavuje predzásobenie 3 122 ton chemického a 20 600 ton inertného posypu.

"Predpokladáme, že celková spotreba by mala byť viac ako 60 000 ton. Zásoby pre región Kysúc predstavujú 450 ton chemického a 1 500 ton inertného materiálu, ktorý budeme počas zimného obdobia postupne dopĺňať," dodáva Záteková.

Na bicykloch ponad Váh(23.10.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 12:13, s. -; Viera Legerská)

Žilinská župa plánuje pokračovať v obnove a výstavbe nových cyklotrás aj v programovom období 2014-2020. Potrebuje ale vedieť, kde sa peniaze zídu najviac.

MARTIN. V aktuálnom programovom období 2014-2020 bude Žilinský kraj pokračovať v obnove a výstavbe nových cyklotrás. Postupne pripravuje už projektové dokumentácie Rajeckej a Terchovskej cyklomagistrály a ďalej rozvíja zámer vybudovania na Slovensku jedinečného cyklodopravného koridoru, ktorý by prepojil sieť existujúcich cyklotrás popri rieke Váh a spojil Žilinu s Turcom trasou dlhou 16,7 kilometrov. Už teraz sa v teritóriu Žilinskej župy viac ako 2 400 kilometrov značných cyklotrás. Ako nás informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková, kraj spustil rozsiahly prieskum formou elektronického dotazníka a anketárov. Cieľom je zistiť, ktoré trasy sú skutočne potrebné a na

ktorých treba urobiť obnovu značenia či inak opraviť, aby boli pre cyklistov bezpečné. Žilinská župa spravuje už tretí rok aj svoj vlastný cyklochodník BikeKIA, ktorý spája historické dominanty horného Považia - hrad Strečno a hrad Budatín. Cyklisti sa tak bezpečne dostanú zo Žiliny do Strečna a na už vyasfaltovaných úsekoch môžu túto trasu využiť tiež korčuliari.

Ako informovala hovorkyňa, okrem výstavby nových značených úsekov sa ŽSK chystá predložiť tiež projekt na celkovú obnovu viac ako 200 kilometrov už existujúcich tratí. Predpokladá sa rovnako výroba a osadenie 225 cyklosmeroviek, smerovníkov a tabuliek.

Cyklodotazník môžu záujemcovia vyplniť na odkaze: http://www.regionzilina.sk/sk/aktuality/aktuality/nove-cyklotrasy-klikni-vypln-dotaznik.html.

Žiaci sa zúčastnili súťaže Knižný Vševedko(23.10.2015; www.sme.sk; Zaujímavosti, 09:23, s. -; Tatana Moravčíkoví, Liptovská knižnica)

Knižný Vševedko je vedomostná súťaž z literatúry pre žiakov 1. stupňa základných škôl, ktorú už dvanásť rokov pripravujú verejné knižnice Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s krajskou pobočkou Spolku slovenských knihovníkov a knižníc.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Regionálne kolo za okres Liptovský Mikuláš sa konalo v Liptovskej knižnici Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši.

Zúčastnilo sa na ňom 13 žiakov zo Základnej školy (ZŠ) Čsl. brigády, ZŠ apoštola Pavla, Základnej evanjelickej školy, ZŠ v Okoličnom a ZŠ Janka Kráľa na Podbrezinách, zo základných škôl v obciach prišli deti z Ľubele.

Deti vypracovali písomný test a v druhom kole si z košíka ťahali otázky, na ktoré odpovedali ústne. Päť najlepších postúpilo do posledného kola, v ktorom podľa vytiahnutého obrázka museli vlastnými slovami popísať vybrané činnosti typické pre knižnicu.

Tu deti museli preukázať vedomosti o knižnici a tiež dostatočnú slovnú zásobu. Tento rok boli víťazmi s rovnakým počtom bodov Miriam Adamíková a Nina Makovická zo ZŠ J. Kráľa a Martin Kovalčík zo ZŠ apoštola Pavla. Dvaja z nich budú knižnicu aj svoju školu reprezentovať na krajskom kole súťaže v Oravskej knižnici A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne. Všetky zúčastnené deti dostali vecné odmeny.

Vedomostný kvíz sa uskutočnil v rámci projektu Dokorán otvárame bránu do literatúry, ktorý je zameraný na podujatia a aktivity podporujúce vlastnú literárnu tvorbu a formovanie pozitívneho vzťahu k literatúre.

Mechanizmy sú už na zimu pripravené(22.10.2015; Kysucké ECHO; č. 21, Spravodajstvo , s. 2; IVETA HAŽÍKOVÁ)

PRVÉ SNEŽENIE ZAŽILI AJ V KYSUCKOM REGIÓNE Prvé sneženie už zažili aj Kysuce. V tomto regióne spravuje Žilinský samosprávny kraj 66 km

ciest II. a 169 km III. triedy. Na základe zmluvy so Slovenskou správou ciest aj niektoré úseky ciest I. triedy v dĺžke vyše 12 kilometrov.

IVETA HAŽÍKOVÁ ČADCA. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) spravuje v regióne Kysúc 66 km ciest II. a 169 km

ciest III. triedy. "Na základe zmluvného vzťahu medzi Slovenskou správou ciest vykonáva Správa ciest ŽSK v Žilinskom kraji aj údržbu ciest I. triedy v dĺžke 479 km. Podľa zmluvy s Národnou diaľničnou spoločnosťou je to 17,65 km rýchlostných ciest. V regióne Kysúc udržiava 12,25 kilometrový úsek komunikácií I. triedy," informuje hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková. Medzi najnáročnejšie patrí cestné prepojenie Bystrickej doliny s Oravskou Lesnou. Náročná na údržbu je aj väčšia časť horných Kysúc - Klokočov, Turzovka, Olešná, zároveň cesta I. triedy I/10 Makov v smere na štátnu hranicu s Českou republikou. ŽSK nemá vyčlenený samostatný rozpočet pre zimnú údržbu. "Tá sa financuje podľa aktuálnej potreby a cien vyplývajúcich z verejných obstarávaní. V minulom roku predstavovali náklady v kysuckom regióne takmer 598-tisíc eur," hovorí Záteková. V Žilinskom kraji je na zimu pripravených 113 sypačov, 8 snehových fréz, 14 traktorov s radlicou a 24 nakladačov, ktoré budú udržiavať 1 430 km ciest II. a III. triedy vo všetkých piatich regiónoch Žilinskej župy - Kysuce, Turiec, horné Považie, Orava a Liptov. Nechýba ani posypový materiál. Momentálne predstavuje

predzásobenie 3 122 ton chemického a 20 600 ton inertného posypu. "Predpokladáme, že celková spotreba by mala byť viac ako 60 000 ton. Zásoby pre región Kysúc predstavujú 450 ton chemického a 1 500 ton inertného materiálu, ktorý budeme počas zimného obdobia postupne dopĺňať," dodáva Záteková.

Mládežnícka politika pre mladých(19.10.2015; Žilinské noviny; č. 41, REGIÓN/INZERCIA , s. 8; RMŽK)

Členovia predsedníctva Rady mládeže Žilinského kraja sa stretli so zástupcami žilinskej župy. Prerokovali vzájomnú spoluprácu pri napĺňaní Stratégie Slovenskej republiky pre mládež.

ŽILINA. Členovia predsedníctva Rady mládeže Žilinského kraja sa v piatok 9. októbra spolu s poslancom Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja Igorom Janckulíkom stretli s riaditeľkou Odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja Danou Mažgútovou, aby prerokovali vzájomnú spoluprácu pri napĺňaní Stratégie Slovenskej republiky pre mládež. Pre mladých to môže znamenať lepší prístup k vzdelávaniu, napríklad aj cez akreditovaný program rady mládeže "Líder žiackej školskej rady".

Zbližujú svet politikov a mládeže Stretnutie na Úrade Žilinského samosprávneho kraja bolo ďalším z rady aktivít Rady mládeže

Žilinského kraja pre zbližovanie sveta politikov a mládeže. Témami diskusie boli aktívne projekty na podporu účasti mládeže na verejnom živote, prepájanie mimovládneho sektora so samosprávou a spolupráca pri implementácii štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži. Spolu s konzultačnými a advokačnými aktivitami, vedenými v rámci národných pracovných skupín je krajská úroveň Rady mládeže Žilinského kraja nemenej dôležitou pre zastupovanie záujmov mládeže. "Sme radi, že patríme k najväčším poskytovateľom neformálneho vzdelávania v Žilinskom kraji, ktoré prechádza od medzinárodných projektov, cez školenia v téme ľudských práv, až po rozvíjanie líderského potenciálu žiackych rád a mládežníckych parlamentov. V roku 2015 absolvuje naše vzdelávania viac ako 1 850 mladých ľudí, z toho v 370 prípadoch pôjde o viacdňové moduly," povedal predseda RMŽK Martin Šturek. Kľúčovým pre úspešné pokračovanie spolupráce bude udržanie integrovaného prístupu, ktorý okrem podpory bottom-up iniciatív zahŕňa aj komplexný pohľad na mládež, teda nielen ako na študentov, sediacich v školských laviciach.

Elektronizácia v kraji umožní vybavenie množstva služieb(19.10.2015; Žilinské noviny; č. 41, Titulná strana , s. 1; JANA SOLÁNSKÁ)

Žilinská župa predstavila projekt elektronizácie služieb v kraji. Vďaka nim dôjde nielen k zrýchleniu a zefektívneniu viacerých procesov, ale zároveň prinesie obyvateľom kraja možnosť z pohodlia domova zistiť, aký je aktuálny stav ciest a aké dopravné obmedzenia ich na cestách čakajú.

REGIÓN. Vďaka projektu elektronizácie služieb môžu obyvatelia žilinskej župy vybaviť prostredníctvom internetu 71 služieb priamo z domova. "Zhruba polovica služieb je informačných a polovica transakčných. Občanovi umožnia priamo z domova robiť rôzne podania kompletne v elektronickej podobe tak, aby nemusel navštíviť úrad. Zároveň mu služba umožní kooperovať s ostatnými organizáciami v rámci štátnej správy," povedal vedúci oddelenia informatiky Úradu Žilinského samosprávneho kraja Roman Kučerák. Doplnil, že prostredníctvom úradu je možné vyžiadať dodatočné informácie, napríklad z Generálnej prokuratúry či katastra nehnuteľností, ktoré doteraz musel občan doložiť. "Iba nám dá súhlas, že tieto informácie v jeho mene môžeme vyžiadať a my si ich vyžiadame bez toho, aby musel dodatočne oslovovať ďalšie úrady a dodávať ďalšie informácie, ktoré sú súčasťou štátnej alebo verejnej správy." Podmienkou fungovania transakčných služieb je elektronický občiansky preukaz s čipom. "Čip musí mať občan aktivovaný a mal by mať na čipe zaručený elektronický podpis. Toto je nevyhnutná podmienka, aby dokázal v rámci eGovernmentu podávať elektronické služby. Lebo tým zaručuje svoj podpis na dokumentoch, ktoré dodáva v podaní." Projekt elektronizácie služieb v Žilinskom kraji trval tri roky. "Začiatok bol v rámci podpisu zmluvy v decembri 2012 a rozpočtový náklad bol zhruba 4,2 milióna eur. Z toho 95 percent je z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu a 5 percent z prostriedkov župy. Samosprávny kraj projekt riešil v spolupráci s dodávateľskými spoločnosťami Datalan a DWC, ktoré vyhrali verejné obstarávanie a v rámci troch rokov bolo dielo zrealizované." Žilinský samosprávny kraj je jedným zo

siedmich krajov, ktoré sa na tomto projekte zúčastnili. "Všetky projekty ostatných krajov končia v tomto období. Nie všetky samosprávne kraje však majú služby v rovnakom rozsahu. My máme maximálny možný rozsah. Ale zameranie na sociálne služby, zdravotníctvo, kultúru, cestovný ruch je rovnaké," dodal Kučerák.

JANA SOLÁNSKÁ

V kluboch je málo mladých ľudí(03.10.2015; Slovenské národné noviny; č. 40, zo života Matice slovenskej , s. 12; Štefan PACKA)

Martinská poetická jeseň už vstúpila do povedomia verejnosti V Martine a v Turčianskych Tepliciach sa v minulých dňoch uskutočnil už 12. ročník

medzinárodného festivalu Martinská poetická jeseň. Organizátori Žilinský samosprávny kraj, Turčianska knižnica v Martine, literárny klub Duria a Miestny odbor Matice slovenskej pozvali naň autorov a zástupcov literárnych klubov zo Slovenska, z Čiech, Poľska, Maďarska a Talianska.

Organizátori pre účastníkov i návštevníkov pripravili zaujímavý trojdňový program. Tvorbu autorov slávnostne uviedli pred martinskou verejnosťou v piatok popoludní v Turčianskej knižnici. Umeleckým prednesom sa tu prezentovali Milada Záthurecká a Martin Klein. Poetické slovo sprevádzali vystúpenia hudobníkov z martinských umeleckých škôl. Po programe sa účastníci presunuli do kúpeľného mesta Turčianske Teplice. V sobotu sa uskutočnila prednáška o prínose Ľudovíta Štúra pre Slovákov a Milan Gonda predstavil osobnosti Turčianskych Teplíc. Literáti navštívili aj Galériu Mikuláša Galandu, ktorého domáci považujú za najvýznamnejšiu osobnosť mesta. Spolu s Ľudovítom Fullom z Ružomberka patrili k najvýznamnejším zakladateľom slovenského moderného maliarstva. Nosným programom dňa bolo autorské čítanie, počas ktorého tridsiati účastníci predniesli ukážky zo svojej najnovšej tvorby. Petangový turnaj a pobyt v akvaparku zavŕšili program druhého dňa. V nedeľu sa uskutočnila podnetná diskusia o práci literárnych klubov a spolkov, ktoré sa na verejnosti zviditeľňujú najmä uvádzaním kníh svojich členov, vydávaním literárnych almanachov, autorskými čítaniami, účasťou v rôznych literárnych súťažiach a literárnymi pásmami v seniorkluboch. V rámci diskusie viacerí účastníci festivalu kriticky poukázali na skutočnosť, že v radoch členov klubov má nízke zastúpenie mladá generácia. Výmenou zborníkov a literárnych almanachov ukončili podujatie, ktoré finančne podporili Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Matica slovenská. Ako uviedla Taťana Sivová, dlhoročná organizátorka festivalu, Martinská poetická jeseň vstúpila do povedomia širokej verejnosti a intenzívne rozvíja činnosť v oblasti literatúry.

Štefan PACKA

Oravské múzeum navštívilo od začiatku roka takmer 200.000 návštevníkov(23.10.2015; www.teraz.sk; , 18:35, s. -; TASR)

Najväčším úspechom letnej sezóny bolo podľa neho otvorenie novej expozície Mediatéka venovanej filmom a rozprávkam natáčaným na Oravskom hrade.

Oravský hrad. Foto: TASR/Pavol Ďurčo Dolný Kubín 23. októbra (TASR) - Takmer 200.000 návštevníkov prešlo bránami expozícií

Oravského múzea P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne od začiatku roka do konca septembra. Najnavštevovanejšou expozíciou je aj naďalej Oravský hrad, ktorý si od júla do septembra prišlo pozrieť takmer 100.000 ľudí.

"Prvé miesto v návštevnosti podľa národnosti patrí domácim obyvateľom, za nimi nasledujú Poliaci a potom Česi. Zavítali k nám aj turisti zo vzdialenejších kútov, ako napríklad Taiwan, Izrael, Švédsko, Kanada a ďalší," informoval TASR Martin Farbák z oddelenia marketingu Oravského múzea.

Najväčším úspechom letnej sezóny bolo podľa neho otvorenie novej expozície Mediatéka venovanej filmom a rozprávkam natáčaným na Oravskom hrade. "K najvyhľadávanejším akciám už tradične patria nočné prehliadky a na tohtoročnej Drakulovskej bola zaznamenaná najvyššia návštevnosť v jej histórií s posledným vstupom do hradu o 01.30 h ráno," dodal Farbák.

"V areáli Oravskej lesnej železnice sme pripravili nové podujatia - Včelárske popoludnie, A ty gajdoš hraj, Keď som ja valašil, ktoré návštevníkom zaujímavou formou priblížili staré tradície späté s týmto regiónom," povedala riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková.

Expozície Oravského múzea ostávajú aj po skončení letnej turistickej sezóny otvorené. Priaznivci múzea sa do konca roka môžu tešiť na pripravované podujatia Bojíte sa tmy, Mikuláš na Oravskom hrade, Lesnou železnicou za Mikulášom a Vianoce na hrade.

Documents

· Web viewSocha Ľudovíta Štúra v Múzeu Slovenských národných rád, 20. októbra 2015 v Myjave. Foto: TASR/Radovan Stoklasa Žilina 20. októbra (TASR) Ľudovít Štúr a