Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr

Mgr. Martina Miklušová - lektor, autorka súťaže 18.11.2015MČ Vrakuňa, súťažno-náučné dopoludnie

Životopis Ľudovíta Štúra v dátu

Životopis Ľudovíta Štúra v dátumoch

1815 28. október - narodil sa v Zay-Uhrovci (dnes Uhrovec) Ľ. Štúr ako druhé dieťa Samuela Štúraa Anny, rod. Michalcovej29. október - pokrstený v evanjelickom chráme v Uhrovci1827 do roku 1827 - základné vzdelanie, vrátane znalosti latinčiny získava u svojho otca, učiteľa Samuela Štúraaugust - odchádza na štúdiá do Rábu (dnešný Györ), kde navštevuje nižšie gymnázium. Zdokonaľuje sa tu najmä v dejinách, maďarčine, nemčine, gréčtine.1829 september - štúdium na evanjelickom lýceu v Bratislave, stal sa členom Spoločnosti česko-slovenskej1834 február - dočasné prerušenie štúdia kvôli vážnej finančnej situácii. Vracia sa do Uhrovca, kde si privyrába ako pisár na panstve grófa Karola Zaya.september - na naliehanie Sama Chalupku prichádza opäť do Bratislavy a pokračuje v štúdiu17. december - je zvolený za tajomníka Spoločnosti česko-slovenskej (po Ctibohovi Zochovi), v tomto roku je zároveň evidovaný zvýšený počet jej členov- pôsobil v dejepisnom a literárnom krúžku Spoločnosti, staral sa o korešpondenciu s členmi spolku- bol knihovníkom časti školskej knižnice- súkromne vyučoval v dome bratislavského kupca Schwaigera- pokračoval vo významných korešpondenčných aktivitách so zahraničnými, najmä českými učencami- prevzal vyučovanie syntaxistov (mladších žiakov)

1838 17. september - odchádza z Bratislavy na vysokoškolské štúdium do Halle22. september - zastavil sa v Prahe a v kruhu českých vlastencov pobudol vyše mesiaca21. november - zapísal sa na univerzitu v Halle, kde študoval predovšetkým jazykovedu, históriu a filozofiu. Bol ovplyvnený najmä Heglovým a Herderovým dielom.1839 - precestoval kraj Slovanov - Hornú a Dolnú Lužicu a napísal o nich cestopis Cesta do Lužíc vykonaná na jar 1839, ktorý vyšiel v Časopise českého musea1840 - návrat do Bratislavy cez Prahu a Hradec Králové, kde sa istý čas zdržal v rodine vydavateľa Jana Pospíšilaoktóber - pracuje opäť ako zástupca prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom ev. lýceu, prednáša gramatiku a slovanské dejiny- pokračuje aj v činnosti v Ústave reči a literatúry českoslovanskej1841 - je (do roku 1844) spoluredaktorom Palkovičovho literárneho časopisu Tatranka- rozvinul aktivitu pre vydávanie slovenských politických novín- píše obranné a polemické spisy- napísal Starý a nový vek Slovákov (knižne vyšiel až v r.1935)16. august - výstup na Kriváň so študentmi a priateľmi

1842 - je iniciátorom rekurzu na panovnícky dvor vo Viedni, aby vláda zastavila národnostné perzekúcie zo strany Maďarov - Slovenského prestolného prosbopisu29. máj - ďalšia neúspešná žiadosť o povolenie novín1843 14. február - v úzkom kruhu priateľov sa Štúr vyslovil za nevyhnutnosť prijať nový spisovný jazyk, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov - tzv. "Deň vzkriesenia slovenčiny"26.-29. jún - na ev. lýceu zasadala komisia na vyšetrovanie proti Ústavu reči a literatúry českoslovanskej, ktorej bol podrobený aj Ľ. Štúr. Obvinenia sa vzťahovali na vec "zrady uhorskej vlasti".júl - vychádza v Lipsku Štúrov obranný spis Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov11.-16. júl - na fare v Hlbokom sa Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenského nárečia17. júl - návšteva Jána Hollého na Dobrej Vode31. december - definitívne pozbavený funkcie zástupcu prof. Palkoviča, čoho dôsledkom bol protestný odchod 22 študentov z Bratislavy v marci 1844 (13 z nich sa zapisuje na lýceumv Levoči)

1848 13. marec - posledná z piatich snemových rečí Ľ. Štúra20. apríl - na pozvanie J. V. Friča pricestoval Štúr do Prahy, kde na svoju stranu v boji za slovenčinu získal českých študentov, združených v spolku Slávie30. apríl - zo Štúrovej iniciatívy bola v Prahe založená Slovanská Lipa, spolok na podporu vzájomnej súdržnosti Slovanov10. máj - Štúr v Liptovskom Sv. Mikuláši, bol jedným z navrhovateľov Žiadostí slovenského národa11. máj - verejné vyhlásenie Žiadostí slovenského národa v Ondrašovských kúpeľoch (pri dnešnej mikulášskej stanici). Znenie Žiadostí prečítal J. Francisci.12. máj - vydanie zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu zo strany maďarskej vlády31. máj - Štúr opäť v Prahe2. jún - zúčastnil sa Slovanského zjazdu v Prahe19. jún - cesta do Záhrebu, keď Slovanský zjazd v Prahe prerušili boje. V Záhrebe bol spolupracovníkomchorvátskeho časopisu Slavenski Jug.september - Štúrov príchod do Viedne a prípravy na ozbrojené povstanie

15.-16. september - vo Viedni bola vytvorená Slovenská národná rada. Tvorili ju Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža ako politickí predstavitelia, B. Bloudek, F. Zach a B. Janeček ako vojenskí predstavitelia a B. Nosák a D. Bórik ako tajomníci19. september - SNR na Myjave vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala slovenský národ do ozbrojeného povstania, výprava na Brezovú7. október - Štúr s Hurbanom a inými v Prahe na porade ohľadne povstania18. október - Štúrova výzva k národu: Čo kazí Slovákovnovember - opäť vo Viednidecember 1848 - február 1849 - Štúr s dobrovoľníkmi prešli severnú časť Slovenska od Čadcepo Prešov1849 - 20. marec - s deputáciou v Olomouci u panovníka, ktorému predložili svoje požiadavky21. november - rozpustenie dobrovoľníckeho zboru v Bratislave. Štúr sa utiahol k rodičom do Uhrovca.

1850 jeseň - bezvýsledné pokusy získať žiadosť o vydávanie národných novíndecember - s deputáciou vo Viedni vo veci slovenských škôl a povolenia spolku Tatrín1851 13. január - smrť Ľudovítovho brata Karola. Aby sa postaral o jeho sedem detí, presťahoval sa Ľudovít k jeho rodine do Modry. Jeho slobodu obmedzoval policajný dozor.27. júla - zomrel jeho otec Samuel Štúr, matka sa potom presťahovala do Trenčínaoktóber - zúčastnil sa na poradách o reforme spisovnej slovenčiny v Bratislave- dokončil filozofické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti1852 - v Modre dokončil dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských1853 18. marec - smrť Adely Ostrolúckej vo Viedni28. august - v Trenčíne zomrela jeho matka Anna Štúrová- vyšla jeho zbierka básní Spevy a piesne

1854 11. máj - pri odhalení pomníka Jánovi Hollému (zomrel v roku 1849) na Dobrej Vode vystúpil ako rečník. Na pamiatku slovenského barda zložil báseň.

- tajne navštívil srbské knieža Michala Obrenoviča na jeho majetkoch v Ivanke pri Dunaji

1855 22. december - nešťastne sa postrelil na poľovačke za Modrou

- v posledných chvíľach jeho života pri ňom stál najmä priateľ Ján Kalinčiak, ktorý v tom čase pôsobil v Modre

1856 12. január - zomrel Ľudovít Štúr v Modre

16. január - celonárodný pohreb v Modre

Školská písanka Ľudovíta Štúra

Toto vám slovenčinárka nepovedala:V písanke nájdeme Štúrov krasopis z latinčiny, maďarčiny, nemčiny, gréčtiny a slovakizovanej češtiny z rokov 1827- 1929. V tých časoch študoval na gymnáziu v Rábe (dnes Gyor). Okrem toho však vedel aj po francúzsky, poľsky, srbo-chorvátsky i rusky. Učil sa aj po hebrejsky a anglicky, istý čas koketoval s myšlienkou študovať indický jazyk. „Já nyní se učím všem slavenským nářečím, přejdem nezadlouho na indickou řeč neb podobnost má s starou slavskou, i židovčinu sem vzal hore a francoužštinu,“ píše Štúr v listePavlovi Čendekovičovi 9. mája 1835. Pravdaže, nie všetky jazyky ovládal aktívne.Na túto – ale aj na našu – dobu, je to však úctyhodné množstvo.

Toto vám slovenčinárka nepovedala:Prísna a skromná výchova

Budúceho národovca vychovávali rodičia prísne a skromne. Jeho otec Samuel, učiteľ v uhrovskej škole (vtedy Zay-Uhrovec), svojich synov pripravoval osobitne na stredoškolské štúdiá. Takže už v rodičovskom dome nadobudli viac vedomostí – napríklad základy latinčiny. Od roku 1821 do 1827 navštevoval Ľudovít ľudovú školuv Zay-Uhrovci pod pedagogickým vedením prísneho otca Samuela, starostlivosťou milovanej matky Anny a staršieho brala Karola. „Chlapec rástol, učiac sa v škole otcovej a sajúc do duše všetky možné vtisky obcovania v dome rodičovskom. Jeho dom a tu tento vidiek mnohotvárny, malebný, opanoval snivú myseľ čiperného chlapca,“ píše o v jeho životopise Jozef Miloslav Hurban.

Ideál vtedajšieho muža, dobrovoľník Ján Francisci-Rimavský:

(Francisci a Jurkovičová)

„Moja známosť s ňou bola síce taká, akú menovať zvykli študentskou známosťou, ale možno by kdoživotnej trvácnosti bola viedla, keby ja nebol vedel hranicu zachovať a keby nebol i ústne i písomneotcovi vyslovil, že ja som sa posvätil práci národa tam, vtedy a takej, kde, kedy a k akej ma povinnosť apotreba národa povolá a že nemám určitého predsavzatia a povolania pre svoju osobnú budúcnosť.“

Zabudnúť, zabudnúť, ľahko sa to povie,kde je srdce také, jak kruchy ľadovie;ale kde srdiečko živým ohňom horí,to jedno slovo ho dobre neumorí, -ťažkosťou zatíska a bôľami krája,žiaľami ho kŕmi, slzami napája.

http://kebisek.blog.sme.sk/c/275517/Francisci-pred-zenbou-Hurbana-Pri-mojom-dievcatku-uz-inysedava.html(Sládkovič a Pischlová)

Bola to žena milovaná a milujúca, ktorá i keď trpela , stále verila. Stala sa symbolom lásky a krásy -dodávala jeho životu zmysel. Jej duchovné kvality a zjav inšpirovali básnika k vyznaniu lásky, čočloveka povznáša nad všetko ostatné. Len pre ňu žil , len pre ňu dýchal a všetky plány boli s ňou späté.On tajne veril, že jeho city budú opätované. Skutočnosť však bola iná.

Štúr a dnešná RTVS, plus Robert Roth ako typický hlas, moderátor i sprievodné slovo:

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,možno mi ruku nedostať,možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,možno mi nemilým ostať,možno mi ústam smädom umierať,možno mi žialiť v samote,možno mi život v púšťach zavierať,možno mi nežiť v živote,možno mi seba samého zhubiťnemožno mi ťa neľúbiť!http://www.grandmatej.sk/pobyty/nesmrtelna-laska-mariny-a-sladkovica/

Názvy mesiacov v slovanskej etymológii

január Velkí Sečeňfebruár Malí Sečeňmarec Brezenapríl júl Červenecaugust Klasenseptember Malí Rujenoktóber Velkí Rujennovember Listopaddecember Prosinec

Zobrazenia Ľudovíta Štúra v súčasnosti

Preklad textu piesne do štúrovčinyJe koňjec - text súčasnej populárnej piesne, Je koniec - Dominika Mirgová a Kali:

Láska muojho života vždi si vraveu, že som tá pre ktorú sa zomrjeť oplatí. Že vždi buďem jeďiná, ak si dobre spomínam vždi si ma chceu držať v objatí.

Prečo ťeraz ťicho si je tu smutno akosi povedz, čo to pre nás znamená. Bez ťeba ňikam ňepatrím ťažkje je sa zmjeriť s tím naozaj máš srdce z kameňa.

Som bez slov, bez snou, opúšťam spoloční prjestor vjem, že ňechceš to, ale šťastní už ňjesom ňení to v ťebe, ale vo mňe to zhaslo a preto ťa vjac už ňevjem robiť šťastnou prepáč mi láska, ňebou to plán, ja som ten poslední poslednú mám, malo to tak biť, no klamau som nám, sklamau som, odpusť si sama ja sám.

Je koňjec a to bolí chcem vráťiť čas, keď sme boli vždi pre seba každí ďeň, šťastní spolu zároveň je koňjec, láska bolí.

Láska muojho života celí svet mi stroskotá ak oďíďeš vikričím si hlas. Povedz mi, čo stalo sa predtím všetko dalo sa slúbiu si že ňič ňezlomí nás.

Ňeviznám sa v sebe, tak moc som ťa chceu srdce patrí ťebe, ťa prosím mi ver aj keď je už z kameňa a ňje sme už pár viťesaná doňho je len tvoja tvár odchádzam ňevjem či ňení to chiba možno ňesprávna sa za mňa vidá. Možno ňesprávni je krok ktorí robím a časom mi duojďe, že bez ťeba zhorím.

Je koňjec a to bolí chcem vráťiť čas, keď sme boli vždi pre seba každí ďeň, šťastní spolu zároveň je koňjec láska bolí.

Viďeu som ťa v bjelich s úsmevom pre mňa vravíme áno ja chcem ťa, ti chceš ma kiťica letí, keď buďím sa zo sna tma v izbe v posťeli buďím sa, som sám dopadá na zem do mláki a dažďa nahraďiť mjesto po ťebe chce každá snažím sa zabudnúť na nás dvoch aj keď si tá jeďiná v mojich snoch.

Je koňjec a to bolí chcem vráťiť čas, keď sme boli vždi pre seba každí ďeň, šťastní spolu zároveň je koňjec láska bolí.

Je koňjec a to bolí chcem vráťiť čas, keď sme boli vždi pre seba každí ďeň, šťastní spolu zároveň je koňjec láska bolí.

Adela Ostrolúcka

Štúr na slovenskej bankovke:

Ďakujem za pozornosť!

Dvestoročnicu Ľudovíta Štúra si pripomenuli aj študenti TU, trochu netradičným spôsobom, zobrazili ho ako moderného muža, súčasného hipstera :)

Štúr v našom meste, kaviareň:

Ďakujem za pozornosť!