VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike

Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných 190 / 131

Subjekt Pripomienka Typ

AmCham Slovakia Všeobecne k materiáluNavrhujeme stiahnutie návrhu Vyhlášky z medzirezortného pripomienkového konania ako celého legislatívneho materiálu za účelom jeho prerokovania s odbornou verejnosťou, spracovania dopadových štúdií, prepracovania a opätovného predloženia do medzirezortného pripomienkového konania. Odôvodnenie k bodu 1: Máme za to, že návrh Vyhlášky vykazuje také zásadné nedostatky vecnej a právnej povahy, pre ktoré je potrebné navrhnúť stiahnutie celého legislatívneho materiálu z medzirezortného pripomienkového konania. Ide najmä o nasledovné nedostatky: (a) nedovolený zásah do základného práva regulovaných subjektov na podnikanie, diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie s regulovaným subjektmi v tepelnej energetike oproti regulovaným subjektom v ostatných sieťových odvetviach; (b) rozpor so zákonom č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o regulácii“) a (c) nedostatočné posúdenie vplyvov Vyhlášky na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Z

AmCham Slovakia K § 4 ods. 1 písmeno f)Navrhujeme stiahnutie návrhu Vyhlášky z medzirezortného pripomienkového konania ako celého legislatívneho materiálu za účelom jeho prerokovania s odbornou verejnosťou, spracovania dopadových štúdií, prepracovania a opätovného

Z

predloženia do medzirezortného pripomienkového konania. V § 4 ods. 1 písmeno f) znie: „odpisy obstaraného nového hmotného majetku a nehmotného majetku,8) pričom pri hmotnom majetku sa za ekonomicky oprávnené náklady považujú odpisy najviac do výšky rovnomerných odpisov hmotného majetku,8a),“. Poznámky pod čiarou č. 8 a 8a znejú: „8) § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 8a) § 27 zákona č. 595/2003 Z. z.“ Odôvodnenie: Navrhujeme takú úpravu návrhu Vyhlášky, ktorá bude zodpovedať právnej úprave započítavania daňových odpisov a nájomného za prenájom hmotného a nehmotného majetku do regulovanej ceny. Súčasne navrhujeme primerané zvýšenie maximálnej sumy nájomného vstupujúceho do ekonomicky oprávnených nákladov na určenie maximálnej ceny tepla. Ponechanie rovnakej právnej úpravy nebude mať vplyv na cenu tepla v nasledujúcom regulačnom období.

AmCham Slovakia K prílohe č.2Príloha č. 2 sa vypúšťa. Odôvodnenie: V odôvodneniach vyššie poukazujeme na to, že vo väčšine položiek obsiahnutých v prílohe č. 2 návrhu Vyhlášky sa podstatne predlžuje doba odpisovania voči aktuálne nastaveným účtovným a daňovým odpisovým skupinám, čo môže obmedziť samotný rozvoja udržateľnosť regulovaných subjektov resp. samotných sústav centralizovaného zásobovania teplom a návratnosť vynaložených investícií, ktoré sú pritom často vyvolané aj zmenou legislatívy. Zavedenie regulačných odpisov podstatne zvýši administratívnu náročnosť, nakoľko regulovaný subjekt bude povinný viesť ďalšiu evidenciu z pohľadu Vyhlášky. Samotný obsah prílohy č.2 považujeme za nesystémový a arbitrárny. Doby životností hmotného a nehmotného majetku upravuje v prvom rade zákon o dani z príjmov a je preto potrebné vychádzať z premisy, že daňové odpisy zákonodarca navrhol a určil na základe systémových prepočtov tak, aby mali podnikateľské subjekty ekonomický priestor na obnovu a

Z

rozvoj technológií a majetku, ktorý používajú na predmet podnikania. Vytváranie paralelnej štruktúry odpisovania pre účely tvorby regulovanej ceny tepla považujeme preto nielen za vecne nesprávne ale aj za neprípustné z dôvodu vyššej právnej sily zákona o dani z príjmov, ktorého účel sa tým popiera. Pri aplikácii konceptu regulačných odpisov nebudú regulované subjekty tvoriť dostatočný cash-flow na svoju prevádzku, vrátane obnovy výrobných zariadení a významným spôsobom bude ohrozené splácanie úverov na zariadenia, do ktorých bola v nedávnej minulosti nutnosť investovať. Navyše, v prípade, že by sa regulovaný subjekt z dôvodu platobnej neschopnosti dostal do úpadku alebo by mu úpadok hrozil, štát by musel EÚ vracať nenávratné finančné prostriedky, poskytnuté na investičné projekty v regulovaných subjektoch. Súčasne by bolo ohrozené pokračovanie v čerpaní ďalších prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ.

AmCham Slovakia K prílohe č.6Príloha č. 6 sa vypúšťa. Odôvodnenie: Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z uplatnenia predchádzajúcich pripomienok

Z

AmCham Slovakia K § 4 ods. 1 písmeno j)V § 4 ods. 1 písmeno j) (pôvodné písmeno h) návrhu Vyhlášky) znie: „j) nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku, o ktorom vlastník účtuje a ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, najviac do výšky 35 eur/kW regulačného príkonu z prenajatého zariadenia na výrobu a rozvod tepla,“. Odôvodnenie: Navrhujeme takú úpravu návrhu Vyhlášky, ktorá bude zodpovedať právnej úprave započítavania daňových odpisov a nájomného za prenájom hmotného a nehmotného majetku do regulovanej ceny. Súčasne navrhujeme primerané zvýšenie maximálnej sumy nájomného vstupujúceho do ekonomicky oprávnených nákladov na určenie maximálnej ceny tepla. Ponechanie rovnakej právnej úpravy nebude mať vplyv na cenu tepla v nasledujúcom regulačnom

Z

období.

AmCham Slovakia K § 4 ods. 1 písmeno m)V § 4 ods. 1 písmeno m) (pôvodné písmeno l) návrhu Vyhlášky) znie: „m) úrok z úveru poskytnutého inou právnickou osobou ako bankou na nákup hmotného majetku alebo nehmotného majetku, ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, alebo z prevádzkového úveru na prefinancovanie nákladov na nákup paliva do výšky priemerného úroku vypočítaného z porovnateľných úverov aspoň troch bánk v roku t,“. Odôvodnenie: Možnosť zahrnutia nákladov úveru poskytnutého inou osobou ako bankou len do výšky hodnoty 12M EURIBOR (bez marže) výrazne znevýhodňuje poskytovanie iných ako bankových úverov, a to bez objektívneho dôvodu. Navrhujeme preto zachovanie právnej úpravy platnej v súčasnom období.

Z

AmCham Slovakia K § 4 ods. 1V § 4 ods. 1 sa za písmeno f) vkladajú nové písmená g) a h), ktoré znejú: „g) odpisy obstaraného už prevádzkovaného hmotného majetku a nehmotného majetku8) vo výške rovnomerných odpisov8a) z jeho kúpnej ceny maximálne do výšky rovnomerných odpisov zo všeobecnej hodnoty hmotného majetku určenej znaleckým posudkom pre hmotný majetok a nehmotný majetok zaradený do účtovníctva regulovaného subjektu po 15. júli 2011, h) odpisy obstaraného už prevádzkovaného hmotného majetku a nehmotného majetku,8) pričom pri hmotnom majetku sa považujú za ekonomicky oprávnené náklady odpisy najviac do výšky rovnomerných odpisov hmotného majetku8a) zaradeného do účtovníctva pred 15. júlom 2011,“. Doterajšie písmená g) až l) sa označujú ako písmená h) až m). Odôvodnenie: Navrhujeme takú úpravu návrhu Vyhlášky, ktorá bude zodpovedať právnej úprave započítavania daňových odpisov a nájomného za prenájom hmotného a nehmotného majetku do regulovanej ceny. Súčasne navrhujeme

Z

primerané zvýšenie maximálnej sumy nájomného vstupujúceho do ekonomicky oprávnených nákladov na určenie maximálnej ceny tepla. Ponechanie rovnakej právnej úpravy nebude mať vplyv na cenu tepla v nasledujúcom regulačnom období.

AmCham Slovakia K § 4 ods. 2V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno ak). Odôvodnenie: Formulácia nákladov, ktorými sa nezabezpečí udržanie alebo zlepšenie energetickej efektívnosti ako nákladov neoprávnených je nadmieru široká, umožňujúca príliš extenzívny výklad. Povinnosti vyplývajúce zo zákona o energetickej efektívnosti sú formulované pozitívne (niečo vykonať, niečoho sa zdržať), čo sa v oblasti regulácie prejavuje akceptáciou takýchto nákladov ako nákladov ekonomicky oprávnených. Aj vo vzťahu k regulovaným subjektom totiž platí ústavná zásada, že „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“ (článok 2 ods. 3 Ústavy SR). Preto akákoľvek generalizácia nákladov nevyužitých na zabezpečenie resp. zlepšenie energetickej efektívnosti ako nákladov neoprávnených pôsobí nelogicky a vzbudzuje pochybnosti o ich súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily.

Z

AmCham Slovakia K § 4 ods. 2V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno al). Odôvodnenie: Vzhľadom na povahu a rozsah podnikania v tepelnej energetike sa domnievame, že nie je správne obmedzovať možný okruh ekonomicky oprávnených nákladov (ktorých definícia vyplýva zo zákona) spôsobom ako vyplýva z návrhu Vyhlášky.

Z

AmCham Slovakia K § 4 ods. 3 písm. a)V § 4 ods. 3 písm. a) sa vo vzorci hodnota „0,5“ nahrádza hodnotou „1“. Odôvodnenie: V zmysle schválenej regulačnej politiky pre regulačné obdobie rokov 2017 až 2021 sa majú zachovať podmienky pre rozvoj tepelného hospodárstva.

Z

Zvýšenie koeficientu z hodnoty 0,5 na hodnotu 1 zvýši motivácie regulovaných subjektov pre investície do efektívnej výroby a rozvodu tepla nad úrovňou hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení podľa posledného platného overenia.

AmCham Slovakia K § 4 ods. 3V § 4 ods. 3 sa slová variabilné náklady na nákup paliva“ nahrádzajú slovami „náklady na nákup paliva“. Odôvodnenie: Navrhuje sa pod ekonomicky oprávnené variabilné náklady priradiť náklady na nákup paliva v celom rozsahu.

Z

AmCham Slovakia K § 4 ods. 6V § 4 ods. 6 (pôvodný odsek 10 návrhu Vyhlášky) sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b). Odôvodnenie: V súvislosti s touto pripomienkou sa zároveň odkazujeme na odôvodnenie k vyššie uvedeným bodom týkajúcich sa regulačných odpisov.

Z

AmCham Slovakia K § 4V § 4 sa vypúšťajú odseky 4 až 6. Doterajšie odseky 7 a 20 sa označujú ako odseky 4 až 16. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť ustanovenia Vyhlášky o maximálnych výškach cien vybraných palív na výrobu tepla a korekčných koeficientov, ktoré na tieto účely môže Úrad medziročne upravovať. Sme toho názoru, že cenová regulácia v tepelnej energetike by sa mala vykonávať individuálne podľa podmienok toho-ktorého regulovaného subjektu. Plošná limitácia palivových nákladov nie je želateľná a môže viesť k tomu, že niektorí výrobcovia tepla nebudú schopní dosiahnuť predpísané limitné hodnoty. Vecne treba k uvedenej pripomienke uviesť, že náklady na nákup primárnych palív sú náklady, ktoré sú nevyhnutne vynaložené na vykonávanie regulovanej činnosti, pričom ceny palív na výrobu tepla nie sú regulované, čo znamená, že objektívne nie je možné stanoviť ich maximálnu výšku ako oprávneného nákladu. Paradoxne toto ustanovenie

Z

reguluje spotrebiteľa energií a nie dodávateľa. Po zrušení cenovej regulácie dodávky plynu na výrobu tepla (pre domácnosti) nemožno objektívnym spôsobom a arbitrárne nastaviť limit maximálnej ceny palív. De facto ide o skrytú reguláciu ceny palív na výrobu tepla, čo odporuje platnej zásade zmluvného dohadovania cien za dodávku neregulovaných komodít.

AmCham Slovakia K § 4V § 4 sa vypúšťajú odseky 7 a 8 (pôvodné odseky 11 a 12 návrhu Vyhlášky). Doterajšie odseky 9 až 15 sa označujú ako odseky 7 až 13. Odôvodnenie: Pokiaľ sa majú dosiahnuť ciele stanovené smernicou o energetickej efektívnosti, je nevyhnutné, aby sa zvýšil prílev investícií do obnovy technologickej základne teplárenstva. Ak sa prílev investícií nezvýši, bude to brániť znižovaniu nákladov na strane spotrebiteľa a môže to ohroziť bezpečnú a spoľahlivú dodávku tepla. Navrhujeme preto vypustenie ustanovení Vyhlášky o stanovení celkového limitu ekonomicky oprávnených fixných nákladov vrátane faktoru investičného rozvoja Y, ktorého koncept považujeme za neprimerane obmedzujúci pre rozvoj regulovaných subjektov. V spojení s vylúčením možnosti regulovaných subjektov zahrnúť do ekonomicky oprávnených nákladov investície vykonané v roku t-1 je pri takto nastavenom faktore investičného rozvoja akýkoľvek investičný rozvoj v priebehu celého regulačného obdobia takmer nemožný.

Z

AmCham Slovakia K § 5V § 5 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a nájomného podľa § 4 ods. 1 písm. h)“. Odôvodnenie: Domnievame sa, že ustanovenie stropnej hodnoty primeraného zisku vo výške 20 eur/kW celkového regulačného príkonu je neprimerane obmedzujúce voči regulovaným subjektom v tepelnej energetike. Navyše, bez objektívneho zdôvodnenia sa tento limit objavuje len v rámci regulácie výroby a rozvodu tepla na rozdiel od regulácie v elektroenergetike a plynárenstve. Z týchto dôvodov

Z

navrhujeme z ust. § 5 ods. 1 návrhu Vyhlášky vypustiť hornú hranicu primeraného zisku. Naopak, dopĺňa sa minimálna garantovaná miera zisku tak, aby mali garantovanú minimálnu mieru zisku aj regulované subjekty, ktoré majú majetok odpísaný, resp. ešte neinvestovali a významné investície len plánujú realizovať. Z dôvodu uplatnenia pripomienok č. 7 až 9 sa zároveň navrhuje, aby do výpočtu regulačnej bázy aktív vstupovala hodnota nájomného podľa § 4 ods. 1 písm. h) návrhu Vyhlášky.

AmCham Slovakia K § 6V § 5 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a nájomného podľa § 4 ods. 1 písm. h)“. V § 6 odsek 3 a 4 znejú: „(3)Regulačný príkon odberného zariadenia zodpovedá maximálnemu tepelnému príkonu na odbernom mieste podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla uzavretej medzi dodávateľom a odberateľom.28) (4) Celkový regulačný príkon na rok t sa vypočíta ako súčet regulačných príkonov všetkých odberných zariadení podľa odseku 1.“ Poznámka pod čiarou č. 28 znie: „28) § 19 ods. 2 písm. zákona č. 657/2004 Z. z.“ Odôvodnenie: Navrhuje sa nahradiť navrhovaný koncept výpočtu regulačného príkonu odberného zariadenia resp. celkového regulačného príkonu vychádzajúci z hodnoty skutočne dodaného množstva tepla v roku t-2 a projektovaného počtu hodín konceptom fixnej hodnoty regulačného príkonu, ktorý bude zodpovedať hodnote maximálneho tepelného príkonu na príslušnom odbernom mieste v zmysle dohody medzi dodávateľom a odberateľom. Takáto zmena spôsobu výpočtu a fakturácie fixnej zložky ceny tepla bude dostatočne chrániť záujmy odberateľa.

Z

AmCham Slovakia K § 6V § 6 sa vypúšťajú odseky 5 a 6. Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 5. Odôvodnenie: Navrhuje sa nahradiť navrhovaný koncept výpočtu regulačného príkonu odberného zariadenia resp. celkového regulačného príkonu vychádzajúci z

Z

hodnoty skutočne dodaného množstva tepla v roku t-2 a projektovaného počtu hodín konceptom fixnej hodnoty regulačného príkonu, ktorý bude zodpovedať hodnote maximálneho tepelného príkonu na príslušnom odbernom mieste v zmysle dohody medzi dodávateľom a odberateľom. Takáto zmena spôsobu výpočtu a fakturácie fixnej zložky ceny tepla bude dostatočne chrániť záujmy odberateľa.

AmCham Slovakia K § 7V § 7 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) až m) sa označujú ako písmená b) až l). Odôvodnenie: Navrhovaným vypustením ustanovení u Vyhlášky o regulačných odpisoch stráca význam aj požiadavka na predkladanie údajov o hmotnom a nehmotnom majetku regulovaného subjektu.

Z

AmCham Slovakia K § 5V§ 5 odsek 1 znie: „(1) Primeraný zisk v cene tepla sa určí ako súčin hodnoty regulačnej bázy aktív (RAB) a reálnej miery výnosnosti regulačnej bázy aktív (WACC), pričom minimálna výška primeraného zisku zodpovedá sume17eur/kW celkového regulačného príkonu odberných zariadení.“ Odôvodnenie: Domnievame sa, že ustanovenie stropnej hodnoty primeraného zisku vo výške 20 eur/kW celkového regulačného príkonu je neprimerane obmedzujúce voči regulovaným subjektom v tepelnej energetike. Navyše, bez objektívneho zdôvodnenia sa tento limit objavuje len v rámci regulácie výroby a rozvodu tepla na rozdiel od regulácie v elektroenergetike a plynárenstve. Z týchto dôvodov navrhujeme z ust. § 5 ods. 1 návrhu Vyhlášky vypustiť hornú hranicu primeraného zisku. Naopak, dopĺňa sa minimálna garantovaná miera zisku tak, aby mali garantovanú minimálnu mieru zisku aj regulované subjekty, ktoré majú majetok odpísaný, resp. ešte neinvestovali a významné investície len plánujú realizovať. Z dôvodu uplatnenia pripomienok č. 7 až 9 sa zároveň navrhuje, aby do výpočtu regulačnej bázy aktív vstupovala hodnota nájomného podľa § 4 ods. 1 písm. h) návrhu Vyhlášky.

Z

AZZZ SR Rozsah, štruktúra a výška ekonomicky oprávnených nákladov, § 4 bod h), § 4 odsek (10) bod b)f) regulačné odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 10 písm. b) h) nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, preukázateľné zmluvou uzatvorenou medzi vlastníkom majetku a jeho nájomcom, najviac do výšky regulačných odpisov podľa písmena f) (10) Ekonomicky oprávnené fixné náklady sú b) regulačné odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku nevyhnutne súvisiaceho s regulovanou činnosťou v návrhu ceny na rok t, ktoré sa vypočítajú podľa vzorca Jasne zadefinovať hranice výšky nájmu tak, aby nedochádzalo k nehospodárnej prevádzke rozvodov a zariadení tepla v Miestnej distribučnej sieti (MDS) z dôvodu neprimeranej (neakceptovanej URSOm) výšky nájmu . V súčasnosti sa nedá zahrnúť do ceny skutočná výška nájmu zo zmluvy. odôvodnenie: Predtým bola stanovená výška nájomného nasledovne: nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku, o ktorom vlastník účtuje a ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, najviac do výšky 28 eur/kW regulačného príkonu z prenajatého zariadenia na výrobu a rozvod tepla. Táto podmienka sa musela akceptovať napriek zmluvnej výške nájomného, ktorá bola aj vyššia ako nájomné započítané do ceny.

Z

GPSR K § 11Ustanovenie o nadobudnutí účinnosti odporúčame upraviť tak, aby zrušovacie ustanovenie nenadobudlo účinnosť po nadobudnutí účinnosti celej vyhlášky.

O

KOZSR KOZ SR k návrhu vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike uplatňuje nasledovné zásadné pripomienky (5):Všeobecne k návrhu: predložený návrh vyhlášky nie je v súlade so zákonom o dani z prímov, Zákonníkom práce, zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení,

Z

zákonom o kolektívnom vyjednávaní, zákonom o sociálnom fonde. K § 4 ods. 2 písm. f): žiadame vypustiť text: „príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, resp. vypustiť písm. f) ako celok Odôvodnenie: v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (DDS) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 2 ods. 3, 4, § 7 zákona o DDS). Platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku možno dohodnúť v kolektívnej zmluve v rozsahu upravenom zákonom. Za zamestnanca, ktorý vykonáva práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4 je povinný platiť príspevky zamestnávateľ vo výške a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného podľa §138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovými výdavkami sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6% zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia. K § 4 ods. 2 písm. g), h) žiadame vypustiť Odôvodnenie: v zmysle Zákonníka práce (ZP). Odstupné, odchodné možnosť dohodnúť odstupné z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c), aj iných dôvodov, dohodnúť vyššie odstupné, odchodné. Priaznivejšia úprava obidvoch plnení môže byť predmetom úpravy v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj odstupné v iných prípadoch (§ 76 ods. 1, 2, 7 a § 76a ZP). Stravovanie zamestnancov - poskytnutie ďalšieho jedla, príspevok na stravovanie, podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytované stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci, rozšírenie okruhu fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie a ktorým bude

prispievať na stravovanie (§ 152 ZP). K § 4 ods. 2 písm. i) žiadame vypustiť Odôvodnenie: v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, novela z. č. 548/2010 Z. z., z. č. 503/2011 Z. z. (§ 4, § 9 - Iné náhrady a vyššie náhrady). Príjmy zo závislej činnosti - možnosť uplatnenia výdavkov nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch v prípade, ak ide o výdavky zamestnávateľa uhrádzané ako plnenia (nároky) zamestnanca upravené v týchto osobitných predpisoch, ktoré sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov za podmienky, že takéto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom. K § 4 ods. 2 písm. j), k), p), q), r) žiadame vypustiť fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Fond sa tvorí ako úhrn a) povinného prídelu vo výške 0,6% až 1% zo základu uvedeného v § 4 ods. 1, b) ďalšieho prídelu vo výške 1. dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán podľa osobitného predpisu, najviac vo výške 0,5% zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, alebo 2. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5, najviac však vo výške 0,5% zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, c) ďalších zdrojov fondu (dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku po schválení ročnej účtovnej závierky a rozdelenia zisku). K § 4 ods. 10 písm. a) žiadame zohľadniť uplatnené pripomienky v určení maximálnej výšky osobných nákladov

MDVaRRSR poznámke pod čiarou k odkazu 31. V poznámke pod čiarou k odkazu 3 odporúčame slová „neskorších predpisov“

O

nahradiť slovami „zákona č. 99/2007 Z. z.“

MDVaRRSR poznámke pod čiarou k odkazu 72. V poznámke pod čiarou k odkazu 7 odporúčame slová „zákona č. 318/2012 Z. z.“ nahradiť slovami „neskorších predpisov.“.

O

MDVaRRSR poznámke pod čiarou k odkazu 83. V poznámke pod čiarou k odkazu 8 odporúčame za slová „Z. z.“ vložiť slová „o dani z príjmov“.

O

MDVaRRSR poznámke pod čiarou k odkazu 214. V poznámke pod čiarou k odkazu 21 odporúčame slová „opatrenia z 3. decembra 2009 č. MF/26312/2009-74 (oznámenie č. 518/2009 Z. z.)“ nahradiť slovami „neskorších predpisov.“.

O

MDVaRRSR poznámke pod čiarou k odkazu 255. V poznámke pod čiarou k odkazu 25 odporúčame za slová „Z. z.“ vložiť slová „o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

O

MFSR VšeobecneBeriem na vedomie, že návrh vyhlášky nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

O

MFSR VšeobecneNávrh je potrebné upraviť gramaticky [v § 1 ods. 4 písm. b) slovo „zariadenia“ nahradiť slovom „zariadení“, v § 4 ods. 4 písm. f) vzhľadom na znenie uvádzacej vety v § 4 ods. 4 slovo „vyrobený“ nahradiť slovom „vyrobeného“, § 4 ods. 11 v časti špecifikujúcej premennú OT t-n slovo „učenej“ nahradiť slovom „určenej“, v §

O

8 ods. 4 slová „odseku 1 a 2“ nahradiť slovami „odsekov 1 a 2“].

MFSR VšeobecneNávrh odporúčam prehodnotiť z pohľadu súladu s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (§ 5 ods. 5), pretože upravuje konanie štátneho orgánu a s jej čl. 123 (§ 8 ods. 2), pretože prekračuje rámec splnomocňovacieho ustanovenia vykonávaného zákona.

O

MFSR VšeobecneNávrh odporúčam zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR (ďalej len „príloha LPV“) [poznámku pod čiarou k odkazu 2 s bodom 50 prvou vetou prílohy LPV, poznámku pod čiarou k odkazu 3 s bodom 49.1 prvou vetou prílohy LPV, v poznámke pod čiarou k odkazu 4 odporúčam vypustiť duplicitné slová „v znení“, § 4 ods. 1 písm. d) a § 4 ods. 2 písm. aj) s bodom 22.9 treťou vetou prílohy LPV, poznámku pod čiarou k odkazu 10 s bodom 49.2 prílohy LPV, § 4 ods. 5 s bodom 9.2 v spojení s bodom 9.5 prílohy LPV, § 9 ods. 2 až 4 s bodom 22.1 v spojení s bodom 23.1 prílohy LPV].

O

MFSR K § 11Odporúčam prehodnotiť delenú účinnosť vzhľadom na navrhované znenie § 9. Pritom upozorňujem, že navrhované riešenie § 11 nie je v dôvodovej správe riadne odôvodnené.

O

MFSR K § 4V odseku 10 písm. c), ktoré vymedzuje ostatné fixné náklady na účely výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov odporúčam a) vypustiť odpisy hmotného a nehmotného majetku spomedzi ostatných fixných nákladov z dôvodu ich nadbytočnosti, keďže sú osobitne upravené v písmene b) ako regulačné odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku nevyhnutne súvisiaceho s regulovanou činnosťou alebo b) precizovať, že ide o odpisy hmotného a nehmotného majetku,

O

ktoré nepriamo súvisia s výrobou a rozvodom tepla, ak zámerom je zahrnovať do ekonomicky oprávnených nákladov aj odpisy z tohto druhu majetku (obdobné členenie odpisov na účely stanovenia ekonomicky oprávnených nákladov obsahuje aj zrušovaná vyhláška ÚRSO č. 222/2013 Z. z.).

MHSR K § 6 ods. 4§ 6 ods. 4 žiadame nahradiť nasledujúcim znením: "(4) Regulačný príkon odberného zariadenia na technologickú spotrebu vo výrobných procesoch sa vypočíta ako podiel skutočne dodaného množstva tepla v kilowatthodinách v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 8 000, ak sa dodávateľ a odberateľ nedohodnú na inom počte hodín. Pri odbernom zariadení, v ktorom si časť tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody vyrába odberateľ tepla samostatne pomocou obnoviteľného zdroja tepla, (ďalej len „doplnkové teplo z OZE“), sa na výpočet regulačného príkonu použije počet hodín 4000, ak sa dodávateľ s odberateľom nedohodnú inak. Ak si odberateľ vyrába časť tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody spaľovaním fosílnych palív (ďalej len „doplnkové teplo“), na výpočet regulačného príkonu sa použije počet hodín 2000, ak sa dodávateľ s odberateľom nedohodnú inak. Regulačný príkon odberného zariadenia medzi dodávateľom a odberateľom, ktorý je súčasne aj dodávateľom, sa môže určiť aj dohodou.". Odôvodnenie: zmena koeficientu u podpory OZE je akceptovateľná. Navrhujeme ponechať pre ostatné „doplnkové“ zdroje pôvodnú hodnotu, nakoľko držanie zálohy systémom CZT si vyžaduje náklady adekvátne počtu hodín 2000.

Z

MHSR K § 4 ods. 1 písm. d)V § 4 ods. 1 písm. d) žiadame ponechať doterajšie znenie spôsobu výpočtu oprávnených nákladov na nákup emisných kvót. Odôvodnenie: nestabilnosť cien emisných povoleniek na burze s veľkou pravdepodobnosťou spôsobí regulovanému subjektu deformáciu skutočných nákladov na nákup emisných povoleniek v cene

Z

tepla.

MHSR K § 4 ods. 1V § 4 ods. 1 žiadame ponechať doterajšie znenie uplatnenia odpisov v písmenách f), g) a h). Odôvodnenie: v návrhu ceny tepla na rok 2017 nebude môcť regulovaný subjekt uplatniť odpisy z majetku zaradeného do užívania v roku 2016 a 2017. Úprava oprávnenej výšky odpisov platná v regulačnom období 2012 – 2016 je podľa nášho názoru postačujúca. Slovenská republika musí dosiahnuť ciele ustanovené smernicou o energetickej efektívnosti, preto investície do obnovy zariadení, vrátane rozvodov tepla, sú nevyhnutné. Ponechanie súčasnej právnej úpravy nebude mať negatívny vplyv na cenu tepla v nasledujúcom regulačnom období a súčasne umožní regulovaným subjektom investovať, vrátane spolufinancovania investícií zo zdrojov EÚ v programovom období 2014-2020.

Z

MHSR K § 4 ods. 10 písm. b)V § 4 ods. 10 žiadame vypustiť písmeno b) v celom rozsahu. Navrhujeme ponechanie úpravy výšky oprávnených odpisov podľa § 4 ods. 1 písm. f), g) a h). Odôvodnenie: v súlade s pripomienkou k § 4 ods. 1.

Z

MHSR K § 4 ods. 2 písm. aj)V § 4 ods. 2 žiadame vypustiť písmeno aj). Odôvodnenie: nakoľko posúdenie primeranosti nastáva až regulátorom, nemusia byť uznané náklady v skutočnej výške.

Z

MHSR K § 4 ods. 4 písm. a)V § 4 ods. 4 písm. a) žiadame vo vzorci pre výpočet maximálnej výšky ceny zemného plynu CZPt ponechať hodnotu 1,20 a pre výpočet CENCGt za obdobie od 1. januára roku t-1 do 31. júla roku t-1. Odôvodnenie: aritmetický priemer 12-tich mesiacov pred podaním návrhu ceny reálne znemožňuje rokovanie o cene za

Z

dodávku zemného plynu (ZP) vzhľadom na skutočnosť, že nie je až do termínu podania návrhu ceny známa konečná maximálna cena ZP, ktorú môže výrobca tepla v návrhu ceny uplatniť.

MHSR K § 6 ods. 3V § 6 ods. 3 navrhujeme, aby bol vo vzorci pre výpočet regulačného príkonu stanovený priemerný počet dennostupňov v roku t-2 Dt-2 pre každý kraj samostatne. Odôvodnenie: navrhovaná zmena bude reálne zohľadňovať rozdielne priemerné teploty a vývoj klimatických podmienok v jednotlivých oblastiach Slovenska.

O

MHSR K doložke vybraných vplyvovŽiadame predkladateľa predložiť materiál na záverečné posúdenie Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády na posudzovanie vybraných vplyvov po medzirezortnom pripomienkovom konaní pred jeho predložením na rokovanie vlády SR. Odôvodnenie: predkladateľ v predloženej doložke vybraných vplyvov vyznačil, že materiál nemá vplyv na žiadnu z oblastí. Ministerstvo hospodárstva SR je však názoru, že uvedený materiál má vplyv na podnikateľské subjekty, ktorú podnikajú v oblasti tepelnej energetiky. Napríklad, dodatočné zaťaženie subjektov predstavuje vymedzenie odpisov ustanovené v § 4 ods. 1 písm. f) a ods. 10 písm. b) materiálu a v prílohe č. 2.

Z

MKSR § 41. V poznámke pod čiarou k odkazu 8) odporúčame slová " neskorších predpisov" nahradiť slovami "zákona č. 60/2009 Z.z.". Legislatívno-technická pripomienka. 2. V poznámke pod čiarou k odkazu 9 ) odporúčame slová " neskorších predpisov" nahradiť slovami "zákona č. 60/2009 Z.z.". Legislatívno-technická pripomienka. 3. V poznámke pod čiarou k odkazu 24) odporúčame vypustiť slová " v znení neskorších predpisov". Legislatívno-technická pripomienka; ustanovenia § 55 a 56

O

nebolo novelizované. 4. V poznámke pod čiarou k odkazu 25 ) odporúčame na konci pripojiť tieto slová " v znení zákona č. 136/2011 Z.z.". Legislatívno-technická pripomienka.

MKSR § 4 ods. 1 písm.b)1.Odporúčame slovo " zariadenia" nahradiť slovom "zariadení". Gramatická pripomienka. 2.V poznámke pod čiarou k odkazu 3) odporúčame nahradiť slová "neskorších predpisov" slovami "zákona č. 321/2014 Z.z..". Legislatívno -technická pripomienka.

O

MKSR § 1 ods. 1 písm. l)Odporúčame za slovami " s regulovanou činnosťou" vypustiť čiarku. Gramatická pripomienka.

O

MKSR § 4 ods. 20Odporúčame za slovom " dokladmi" vypustiť čiarku. Gramatická pripomienka.

O

MKSR § 4 ods. 15V poznámke pod čiarou k odkazu 25) odporúčame za slová "Z.z." vložiť slová " " o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.136/2011Z.z..".Legislatívno-technická pripomienka , zosúladenie s bodom 23.4 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.

O

MOSR K poznámkam pod čiarou Poznámky pod čiarou odporúčame zosúladiť s prílohou č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky (napr.: v poznámke pod čiarou k odkazu 5 odporúčame právne predpisy zoradiť v chronologickom poradí, poznámku pod čiarou k odkazu 6 odporúčame vypustiť a odkaz na zákon č. 250/2012 Z. z.

O

odporúčame upraviť priamo v texte návrhu vyhlášky, v poznámke pod čiarou k odkazu 8 odporúčame uviesť úplný názov zákona č. 595/2003 Z. z.).

MOSR K § 1 písm. h) Slovo „ktorý“ odporúčame nahradiť slovom „ktorá“.

O

MOSR K § 4 ods. 4 V uvádzacej vete písmena a) odporúčame slovo „je“ nahradiť slovami „sa vypočíta podľa vzorca“. Uvedené sa primerane vzťahuje aj k § 4 ods. 4 písm. b) až h).

O

MPSVRSR K § 4 ods. 2 písm. f)Odporúčam v § 4 ods. 2 písm. f) vypustiť slová „príspevky na životné poistenie a príspevky na účelové sporenie zamestnanca platené zamestnávateľom,“. Odôvodnenie: Nie je zrejmé, z akého dôvodu sú príspevky na životné poistenie a príspevky na účelové sporenie zamestnanca platené zamestnávateľom zaradené do skupiny, ktorá je vylúčená z ekonomicky oprávnených nákladov, nakoľko „účelové sporenie“ nie je všeobecne platným legislatívnym pojmom a nie je na tento druh sporenia poskytovaná ani daňová úľava, či už na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca, daňová úľava nie je poskytovaná ani na životné poistenie zamestnanca platené zamestnávateľom. Právna úprava daňovej úľavy na účelové sporenie a životné poistenie bola zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov vypustená s účinnosťou od 1. januára 2011.

O

MPSVRSR K § 4 ods. 2 písm. k)Odporúčam v § 4 ods. 2 písm. k) pred slovo „ochranných“ vložiť slovo „osobných“. Odôvodnenie: Z dôvodu potreby terminologického zosúladenia s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a § 6

O

ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

MPSVRSR K prílohe č. 1 Odporúčam v prílohe č. 1 časti 1. Osobné náklady za slová „Zákonné sociálne poistenie“ doplniť slová „a starobné dôchodkové sporenie“. Odôvodnenie: Zosúladenie terminológie návrhu vyhlášky s platným právnym stavom. Povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa platia spolu s poistným na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

O

MPSVRSR Všeobecná pripomienkaUpozorňujem, že vzhľadom na uplatnenú zásadnú pripomienku týkajúcu sa zvýšenia ekonomicky oprávnených nákladov regulovaného subjektu, bude mať predkladaný materiál sociálny vplyv, čo je potrebné uviesť v doložke vybraných vplyvov, vyhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov a primerane upraviť v predkladacej správe a všeobecnej časti dôvodovej správy. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

O

MPSVRSR K § 4 ods. 1Zásadne žiadam v § 4 doplniť odsek 1 o nové ustanovenie v tom zmysle, aby ekonomicky oprávnenými nákladmi boli príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v prípade, ak sú platené za zamestnanca zaradeného na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Odôvodnenie: Podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie súčasťou povinných odvodov zamestnávateľa za zamestnanca pre skupinu zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie. V zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení

Z

za takýchto zamestnancov zamestnávateľ „platí príspevky vo výške a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu alebo príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený“. Upozorňujem, že príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov podieľajúcich sa na prácach súvisiacich s dodávkou tepla, ktorí vykonávajú tzv. rizikové práce nie sú príspevkami platenými nad rámec zákona a v ľubovoľnej minimálnej výške, preto je nevyhnutné ich zaradenie medzi ekonomicky oprávnené náklady. Ustanovenie § 4 ods. 2 predkladaného návrhu upravuje, ktoré platby a príspevky nie sú ekonomicky oprávnenými nákladmi, vo všeobecnosti sa uvádzajú platby a príspevky, ktorých platenie nie je zo zákona zamestnávateľovi povinne uložené, napríklad odstupné a odchodné presahujúce výšku ustanovenú osobitným predpisom, príspevky na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitným predpisom, cestovné náhrady nad rozsah ustanovený osobitným predpisom, tvorba sociálneho fondu nad rozsah ustanovený osobitným predpisom, náklady na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov nad rozsah ustanovený osobitným predpisom, náklady na reprezentáciu a dary, odmeny a dary pri životných jubileách a pri odchode do dôchodku.

MŠVVaŠSR § 4 ods. 2 písm. v)V § 4 ods. 2 písm. v) odporúčame slová ,,a učňom" nahradiť slovami ,,vysokých škôl a žiakom" v súlade s platnými zákonmi.“.

O

MŠVVaŠSR poznámke pod čiarou k odkazu 2V poznámke pod čiarou k odkazu 2 odporúčame slová ,,v znení vyhlášky č. 59/2008 Z. z.“ vypustiť. Odôvodnenie: § 6 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 328/2005 Z. z. sa nemení novelou tejto vyhlášky č. 59/2008 Z. z.

O

MŠVVaŠSR poznámke pod čiarou k odkazu 25V poznámke pod čiarou k odkazu 25 odporúčame uviesť úplnú citáciu zákona. Odôvodnenie: Súlad s bodom 23.4. prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády.

O

MŠVVaŠSR poznámke pod čiarou k odkazu 5V poznámke pod čiarou k odkazu 5 odporúčame za slovami „zákon č. 657/2004 Z. z.“ vložiť slová „v znení neskorších predpisov“. Odôvodnenie: Ak sa odkazuje na predpis v poznámke pod čiarou opakovane, potom sa síce neuvádza úplná jeho citácia, ale je potrebné uviesť v citácii, či bol novelizovaný.

O

MŠVVaŠSR poznámke pod čiarou k odkazu 6V poznámke pod čiarou k odkazu 6 odporúčame uviesť úplnú citáciu zákona. Odôvodnenie: Súlad s bodom 23.4. prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády.

O

MŠVVaŠSR poznámke pod čiarou k odkazu 8V poznámke pod čiarou k odkazu 8 odporúčame uviesť úplnú citáciu zákona. Odôvodnenie: Súlad s bodom 23.4. prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády

O

MVSR § 1 písm. h)K § 1 písm. h): Odporúčame slová „časť zariadenia na rozvod tepla, ktorý slúži“ nahradiť slovami „časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži“.

O

MVSR § 4 ods. 1 písm. b)K § 4 ods. 1 písm. b): V § 4 ods. 1 písm. b) odporúčame slová „tepelných zariadenia“ nahradiť slovami „tepelných zariadení“.

O

MVSR § 4 ods. 1 písm. d)K § 4 ods. 1 písm. d): Vzhľadom k tomu, že návrh vyhlášky je vykonávacím predpisom k zákonu č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, odporúčame poznámku pod čiarou k odkazu 6 vypustiť a v § 4 ods. 1 písm. d)

O

návrhu vyhlášky slová „podľa osobitného predpisu“ nahradiť slovami „podľa § 31 ods. 3 písm. d) zákona“.

MVSR poznámkam pod čiarou k odkazom 8 a 25K poznámkam pod čiarou k odkazom 8 a 25: Odporúčame znenie poznámok pod čiarou dať do súladu s bodom 23.4 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.

O

MVSR poznámke pod čiarou k odkazu 5K poznámke pod čiarou k odkazu 5: Odporúčame znenie poznámky pod čiarou dať do súladu s bodom 23.7 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.

O

MVSR K prílohámK prílohám: Odporúčame skratku „tis. euro“ rozpísať, obdobne ako je to v iných ustanoveniach napr. „v tisícoch eur“. Upozorňujeme, že v § 6 ods. 3 návrhu vyhlášky je použitá skratka „tis“ pre vnútornú teplotu vykurovaných priestorov“.

O

MZVaEZSR K poznámkam pod čiarouPoznámky pod čiarou odporúčame zosúladiť s prílohou č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky (napr. bod 23.7.).

O

MŽPSRbez pripomienok

O

NBS V § 5 ods. 3 návrhu vyhlášky V § 5 ods. 3 návrhu vyhlášky sú premenné „D“ a „E“ na začiatku odseku 3 definované ako reálne údaje vychádzajúce zo skutočnosti avšak ďalej v odseku 3 pomer „D/E“ (60 %) je definovaný ako úradom stanovená konštanta. Z hľadiska prehľadnosti a lepšej zrozumiteľnosti navrhujeme túto konštantu vysvetliť, bližšie

O

špecifikovať alebo premenné „D“ a „E“ definovať v celom odseku 3 ako údaje (stavy) vychádzajúce z auditom overenej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12. roka t-1, prípadne roka t-2, ak nie je dostupná účtovná závierka z roku t-1 k dátumu začatia cenového konania alebo podania cenového návrhu.

NBS V poznámke pod čiarou k odkazu 10 V poznámke pod čiarou k odkazu 10 je potrebné v súlade s bodom 49.2 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky slová „zákona č. 213/2014 Z. z.“ nahradiť slovami „neskorších predpisov“.

O

NBÚSRBez pripomienok.

O

NSSRBez pripomienok.

O

OAPSVLÚVSR K doložke zlučiteľnostiV doložke zlučiteľnosti v bode 4 písm. c) žiadame uviesť informáciu konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení č. 20140379.

O

OAPSVLÚVSR K § 8 ods. 2 V navrhovanom ustanovení § 8 sa ustanovuje, kedy nie je výška zisku obmedzená. Upozorňujeme, že ustanovenie obsahovo nepatrí do § 8. Žiadame ustanovenie presunúť do navrhovaného § 5, ktoré ustanovuje spôsob určenia výšky primeraného zisku.

O

PMÚSR celému materiálubez pripomienok

O

PPC E § 4 (1) písm. m) Z

Doplniť nasledovné písmeno: „m) odpisy obstaraného už prevádzkovaného hmotného majetku a nehmotného majetku vo výške rovnomerných odpisov z jeho kúpnej ceny maximálne do výšky rovnomerných odpisov zo všeobecnej hodnoty hmotného majetku určenej znaleckým posudkom pre hmotný majetok a nehmotný majetok zaradený do účtovníctva regulovaného subjektu po 15. júli 2016,“

PPC E § 4 (1) písm. n)Doplniť nasledovné písmeno: „n) odpisy obstaraného už prevádzkovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, pričom pri hmotnom majetku sa považujú za ekonomicky oprávnené náklady odpisy najviac do výšky rovnomerných odpisov hmotného majetku zaradeného do účtovníctva pred 15. júlom 2016,“

Z

PPC E Všeobecne k návrhu vyhláškyNávrh vyhlášky, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike predložený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví na pripomienkovanie ma za cieľ zlikvidovať dodávateľov tepla. Nastavenie vyhlášky je vysoko nerovnovážne a zbytočne zväzujúce vzhľadom na potreby dodávateľov tepla.

O

PPC E § 5Požadujeme celé § znenie nahradiť novým § ustanovením: (1) Maximálna výška primeraného zisku sa určí ako súčet sumy 18 eur/kW celkového regulačného príkonu odberných zariadení a sumy a) 0,77 eura za každý kilowatt celkového regulačného príkonu, ak pomer neobežných aktív netto súvisiacich s regulovanou činnosťou a celkového regulačného príkonu je od 64 eur/kW do 193 eur/kW vrátane, b) 2,31 eura za každý kilowatt celkového regulačného príkonu, ak pomer neobežných aktív netto súvisiacich s regulovanou činnosťou a celkového regulačného príkonu je od 193 eur/kW do 366 eur/kW vrátane, c) 3,85 eura za každý kilowatt celkového regulačného príkonu, ak pomer neobežných aktív netto

Z

súvisiacich s regulovanou činnosťou a celkového regulačného príkonu je väčší ako 366 eur/kW. (2) Výška primeraného zisku v roku t sa zvýši do výšky finančnej spoluúčasti na znižovaní spotreby tepla za odberným miestom budovy, ktorej vlastníkom je štát, územná samospráva alebo nezisková organizácia, s ktorým má regulovaný subjekt na rok t dohodnutú zmluvu o finančnej spoluúčasti na znižovaní spotreby tepla za odberným miestom, maximálne do 50 eur za každý kilowatt regulačného príkonu odberného miesta tejto budovy. (3) Odsek 1 sa nevzťahuje na regulovaný subjekt, ktorý využíva obnoviteľné zdroje energie pri výrobe tepla vo výške najmenej 20 % z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive a ktorý predloží na rok t návrh ceny tepla, ktorej variabilná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 0,0450 eura/kWh a súčasne fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 170 eur/kW. Pre ostatné regulované subjekty sa odsek 1 nevzťahuje, ak variabilná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 0,0350 eura/kWh a súčasne fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 75 eur/kW.

PPC E § 4 (4) písm. a)Požadujeme celé znenie nahradiť novým ustanovením: „(4) Maximálna výška ceny a) variabilnej zložky komodity zemného plynu (bez prepravy, distribúcie a prevzatí zodpovednosti za odchýlku) v eurách/kWh je CZPt = 1,20 x CENCGt, kde CENCGt je aritmetický priemer denných uzatváracích cien (settlement price) zverejnených burzou EEX (European Energy Exchange) na jej webovom sídle produktu NCG Natural Gas Year futures Cal-t v eurách na jednotku množstva plynu za obdobie predchádzajúcich 12-tich mesiacov pred podaním návrhu ceny,“

Z

PPC E § 4 (7)Požadujeme celé znenie nahradiť novým ustanovením: „(7) Ekonomicky oprávnené

Z

náklady na nákup emisných kvót sa určia ako rozdiel nákladov na emisné kvóty vypočítané z výroby tepla s najlepšou dostupnou technológiou (BAT) a bezodplatne pridelených emisných kvót. Nakúpené emisné kvóty sa do ekonomicky oprávnených nákladov zahrnú ako priemerná hodnota nakúpených emisných kvót. Emisné kvóty s technológiou BAT sa vypočítajú z vyrobeného tepla, emisných faktorov pre palivá, čistej výhrevnosti použitých palív a účinnosti používaných technológií a) 0,85 pre kotol spaľujúci uhlie, b) 0,80 pre kotol spaľujúci ťažký vykurovací olej, c) 0,90 pre kotol spaľujúci zemný plyn, d) 0,70 pre kotol spaľujúci biomasu, e) 0,75 pre spaľovací motor a plynovú turbínu.“

PPC E § 4 (11)Požadujeme celé znenie nahradiť novým ustanovením: „11) Maximálna výška celkových ekonomicky oprávnených fixných nákladov v návrhu ceny regulovaného subjektu na rok t sa vypočíta podľa vzorca NIE JE MOŽNÉ VLOŽIŤ VZOREC SYSTEM TO NEDOVOĽUJE!!! Zmena oproti navrhovanému vzorcu je nasledovná: OTt-n=RAt-n OTt=RAt, ak RAt-n/RAt > 1, na výpočet maximálnej výšky ekonomicky oprávnených fixných nákladov sa použije hodnota RAt-n/RAt = 1, ak RAt-n=RAt, na výpočet maximálnej výšky ekonomicky oprávnených fixných nákladov sa použije hodnota (JPI – X RAt-n/RAt) = 0, ak (JPI – X RAt-n/RAt) < 0, na výpočet maximálnej výšky ekonomicky oprávnených fixných nákladov sa použije hodnota (JPI – X RAt-n/RAt) = 0, kde MFNt je maximálna výška ekonomicky oprávnených fixných nákladov okrem nákladov na nákup tepla v eurách za výrobu, distribúciu a dodávku tepla na rok t bez primeraného zisku, MFNt-n je výška fixných nákladov okrem nákladov na nákup tepla v eurách za výrobu, distribúciu a dodávku tepla schválená alebo určená v cenovom rozhodnutí na rok t-n bez primeraného zisku, JPI je aritmetický priemer hodnôt jadrovej inflácie za obdobie od júla roku t-2 do júna roku t-1 zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky v percentách, X je faktor efektivity využívania

Z

nákladov na výrobu, distribúciu a dodávku tepla v percentách, ktorého hodnota na regulačné obdobie je 3,50 %, RAt je predpokladaná výška neobežných aktív súvisiacich s regulovanou činnosťou v roku t RAt-n sú neobežné aktíva súvisiace s regulovanou činnosťou v roku t-n, ktoré boli uplatnené v schválenej alebo učenej cene v cenovom rozhodnutí na rok t-n, Y je faktor investičného rozvoja v tepelnej energetike, ktorý zohľadňuje náklady v roku t na modernizáciu, rekonštrukciu a výstavbu nového tepelného zariadenia na základe predloženého stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu ), ak ich cieľom bude zvýšenie energetickej účinnosti tepelných zariadení alebo zníženie prevádzkových nákladov pri výrobe tepla alebo distribúcii tepla a náklady na ekologizáciu zariadenia na výrobu tepla, ktorý sa vypočíta podľa vzorca VZOREC MÁ ZMENENÉ KOEFICIENTY 0,04=0,2 0,033=0,1, kde INav sú náklady na modernizáciu, rekonštrukciu, ekologizáciu, plánované generálne opravy a výstavbu zariadenia na výrobu tepla; pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla sa náklady INav vypočítajú z celkových nákladov na modernizáciu, rekonštrukciu, plánované generálne opravy alebo výstavbu zariadenia na výrobu elektriny a tepla vynásobených koeficientom delenia nákladov βq, INad sú náklady na modernizáciu, rekonštrukciu, plánované generálne opravy a výstavbu zariadenia na distribúciu tepla.“

PPC E § 4 (1) písm. f)Požadujeme celé znenie nahradiť novým ustanovením: „f) odpisy obstaraného nového hmotného majetku a nehmotného majetku, pričom pri hmotnom majetku sa za ekonomicky oprávnené náklady považujú odpisy najviac do výšky rovnomerných odpisov hmotného majetku,“

Z

PPC E § 4 (1) písm. h)Požadujeme celé znenie nahradiť novým ustanovením: „h) nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa používa výhradne na

Z

regulovanú činnosť, preukázateľné zmluvou uzatvorenou medzi vlastníkom majetku a jeho nájomcom, najviac do výšky odpisov podľa písmena f) plus marža 10% p.a.,”

PPC E § 4 (1) písm. l)Požadujeme celé znenie nahradiť novým ustanovením: „l) úrok z úveru poskytnutého inou právnickou osobou ako bankou alebo pobočkou zahraničnej banky10) na nákup hmotného majetku alebo nehmotného majetku, ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, alebo z prevádzkového úveru na refinancovanie nákladov na nákup paliva do výšky úroku rovnajúceho sa súčtu marže vo výške 2,5% p.a. a aritmetickému priemeru hodnôt mesačných priemerov ukazovateľa 12M EURIBOR za obdobie posledných 12 mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom sa predkladá návrh ceny, zverejnených na webovom sídle www.euribor-ebf.eu v časti Euribor rates.“

Z

PPC E § 4 (2) písm. ak)Požadujeme celé znenie písmena vypustiť

Z

PPC E § 4 (10) písm. b)Požadujeme celé znenie písmena vypustiť

Z

PPC E § 7 (2) písm. g)Požadujeme celé znenie písmena vypustiť

Z

PPC E Príloha č.2Požadujeme celé znenie prílohy vypustiť

Z

PPC E Príloha č.6Požadujeme celé znenie prílohy vypustiť

Z

PPC E § 4 (1) písm. j)Požadujeme doplniť na záver nasledovné doplnenie „; náklady na plánované generálne opravy môžu byť rozložené rovnomerne počas nasledujúcich piatich rokov, ak tieto náklady regulovaný subjekt uvedie v návrhu ceny tepla,“

Z

PPC E § 4 (10) písm. c)Požadujeme doplniť na záver nasledovné doplnenie: „,a náklady na plánované generálne opravy podľa § 4 ods.1 písm. j)“

Z

PPC E § 4 (20)Požadujeme doplniť na záver nasledovné doplnenie: „,a náklady na plánované generálne opravy podľa § 4 ods.1 písm. j)“

Z

PPC E § 4 (3) písm. a)Požadujeme doplniť na záver nasledovné doplnenie: „V prípade ak zariadenie bude spustené po prvý krát variabilné náklady na nákup paliva a variabilné náklady na nákup tepla sa počítajú obdobne až na rozdiel, že miesto maximálnej výšky určenej podľa ukazovateľov energetickej účinnosti pri poslednom overení hospodárnosti prevádzky sústavy zariadenia a použijú plánované hodnoty.“

Z

RÚZSR 36. Zásadná pripomienka k §8 odsek 2§ 8 odsek 2 znie: „(2) Výška primeraného zisku nie je obmedzená, ak prepočítaná variabilná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty a prepočítaná fixná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty spoločne neprekročilisumu 80 eur/MWha regulovaný subjekt pri výrobe tepla využíva obnoviteľné zdroje energie vo výške najmenej 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive. Pre regulovaný subjekt, ktorý nevyužíva pri výrobe tepla obnoviteľné zdroje energie vo výške najmenej 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive, nie je výška primeraného zisku obmedzená, ak prepočítaná variabilná zložka ceny tepla bez

Z

dane z pridanej aprepočítaná fixná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty spoločne neprekročili sumu 52 eur/MWh“. Odôvodnenie Navrhujeme zmenu v určovaní limitných cien pre možnosť uplatnenia deregulácie primeraného zisku tak, že rozhodujúca bude spoločná prepočítaná jednozložková cena. Navrhované prepočítané jednozložkové sumy sa opierajú o konkurenčné porovnanie ceny tepla z CZT oproti cenám z domových kotolní. Alebo alternatívne 36a. § 8 odsek 2 znie: „(2) Výška primeraného zisku nie je obmedzená, ak fakturovaná variabilná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty je rovná alebo nižšia ako prepočítaná variabilná zložka ceny tepla podľa skutočnej ceny a výhrevnosti paliva v roku t a neprekročila 0,0450 eura/kWh a súčasne fakturovaná fixná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročila výšku 170 eur/kW a regulovaný subjekt pri výrobe tepla využíva obnoviteľné zdroje energie vo výške najmenej 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive. Pre regulovaný subjekt, ktorý nevyužíva pri výrobe tepla obnoviteľné zdroje energie vo výške najmenej 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive, nie je výška primeraného zisku obmedzená, ak fakturovaná variabilná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty je rovná alebo nižšia ako prepočítaná variabilná zložka ceny tepla podľa skutočnej ceny a výhrevnosti paliva v roku t a neprekročila 0,0350 eura/kWh a súčasne fakturovaná fixná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročila výšku 75 eur/kW.“ Odôvodnenie k 36a: Ako alternatíva sa vzhľadom na vývoj ekonomiky navrhujú ponechať doterajšie hodnoty limitných cien jednotlivých zložiek ceny tepla.

RÚZSR 1. Zásadná všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky ako celku:Navrhujeme pre ďalším pokračovaním v legislatívnom procesu v návrh vyhlášky riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu vyhlášky v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení a následne návrh vyhlášky, spolu

Z

s dopracovanou doložkou vplyvov opakovane predložiť do medzirezortného pripomienkového konania. Odôvodnenie: Sprievodná dokumentácia k návrhu vyhlášky, konkrétne doložka vplyvov uvádza, že vyhláška nebude mať vplyv na žiadnu z posudzovaných oblastí. V zmysle doložky vplyvov, ktorá je súčasť materiálov predložených do medzirezortného pripomienkového konania, úrad pre reguláciu sieťových odvetví tvrdí, že návrh vyhlášky nebude mať žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh vyhlášky však nie je podložený žiadnou analýzou, ktorá by potvrdila toto tvrdenie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tiež, súdiac podľa obsahu sprievodnej dokumentácie k návrhu vyhlášky, nepreukázal, že by pred zverejnením znenia návrhu vyhlášky vykonal riadne zhodnotenie vplyvov návrhu vyhlášky v zmysle jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Posúdenie vplyvov návrhu právneho predpisu v zmysle jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je však povinnosťou predkladateľa návrhu právneho predpisu v zmysle zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že vyhláška ovplyvní fungovanie trhu tepelnej energetiky a odberateľov tepla minimálne v nadchádzajúcom regulačnom období rokov 2017-2021 je nepochybné, že návrh vyhlášky bude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Doložka vplyvov tiež predpokladá, že návrh vyhlášky nebude mať žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Rovnako ako v prípade vplyvu na podnikateľské prostredie je tento záver prinajmenšom značne skreslený keďže vplyvy návrhu vyhlášky na podnikateľské prostredie automaticky ovplyvnia aj daňové a iné príjmy štátneho rozpočtu. Vzhľadom na uvedené teda navrhujeme stiahnuť materiál, riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu vyhlášky v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení a opakovane predložiť do medzirezortného

pripomienkového konania.

RÚZSR 37. Zásadná pripomienka k Prílohe č. 2Príloha č. 2 sa vypúšťa. Odôvodnenie: V súvislosti s touto pripomienkou sa odkazujeme na odôvodnenie k bodu 1, bodom 7 až 9 a bodu 22 týchto pripomienok. Poukazujeme na to, že vo väčšine položiek obsiahnutých v prílohe č. 2 návrhu Vyhlášky sa podstatne predlžuje doba odpisovania voči aktuálne nastaveným účtovným a daňovým odpisovým skupinám, čo môže obmedziť samotný rozvoja udržateľnosť regulovaných subjektov resp. samotných sústav centralizovaného zásobovania teplom a návratnosť vynaložených investícií, ktoré sú pritom často vyvolané aj zmenou legislatívy. Zavedenie regulačných odpisov podstatne zvýši administratívnu náročnosť, nakoľko regulovaný subjekt bude povinný viesť ďalšiu evidenciu z pohľadu Vyhlášky. Samotný obsah prílohy č.2 považujeme za nesystémový a arbitrárny. Doby životností hmotného a nehmotného majetku upravuje v prvom rade zákon o dani z príjmov a je preto potrebné vychádzať z premisy, že daňové odpisy zákonodarca navrhol a určil na základe systémových prepočtov tak, aby mali podnikateľské subjekty ekonomický priestor na obnovu a rozvoj technológií a majetku, ktorý používajú na predmet podnikania. Vytváranie paralelnej štruktúry odpisovania pre účely tvorby regulovanej ceny tepla považujeme preto nielen za vecne nesprávne ale aj za neprípustné z dôvodu vyššej právnej sily zákona o dani z príjmov, ktorého účel sa tým popiera. Pri aplikácii konceptu regulačných odpisov nebudú regulované subjekty tvoriť dostatočný cash-flow na svoju prevádzku, vrátane obnovy výrobných zariadení a významným spôsobom bude ohrozené splácanie úverov na zariadenia, do ktorých bola v nedávnej minulosti nutnosť investovať. Navyše, v prípade, že by sa regulovaný subjekt z dôvodu platobnej neschopnosti dostal do úpadku alebo by mu úpadok hrozil, štát by musel EÚ vracať nenávratné finančné prostriedky, poskytnuté na investičné projekty v regulovaných subjektoch. Súčasne by bolo

Z

ohrozenépokračovanie v čerpaníďalších prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ.

RÚZSR 38. Zásadná pripomienka k Prílohe č. 6Príloha č. 6 sa vypúšťa. Odôvodnenie: Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z uplatnenia pripomienky č. 28.

Z

RÚZSR 2. Všeobecná zásadná pripomienka k návrhu vyhlášky ako celkuRÚZ navrhuje stiahnutie návrhu Vyhlášky z medzirezortného pripomienkového konania ako celého legislatívneho materiálu za účelom jeho prerokovania s odbornou verejnosťou, prepracovania a opätovného predloženia do medzirezortného pripomienkového konania. Odôvodnenie: RÚZ má za to, že návrh Vyhlášky vykazuje také zásadné nedostatky vecnej a právnej povahy, pre ktoré je potrebné navrhnúť stiahnutie celého legislatívneho materiálu z medzirezortného pripomienkového konania. Ide najmä o nasledovné nedostatky: (a) nedovolený zásah do základného práva regulovaných subjektov na podnikanie,diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie s regulovaným subjektmi v tepelnej energetike oproti regulovaným subjektom v ostatných sieťových odvetviach; (b) rozpor so zákonom č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o regulácii“) a (c) nedostatočné posúdenie vplyvov Vyhlášky na rozpočet verejnej správy a na podnikateľsképrostrediev zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Ad (a) Podľa článku 35 ods. 1 Ústavy SR, „Každý má... právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“. Štátne orgány vykonávajúce cenovú reguláciu sú povinné dodržiavať zákonom predpísaný postup pri vykonávaní cenovej regulácie, keďže už samotný výkon cenovej regulácie (určovanie medzí podnikania v sieťových odvetviach) možno považovať za zásah do základného práva na podnikanie. Prekročenie zákonom priznanej právomoci pri vykonávaní cenovej regulácie možno preto považovať za porušenie základného práva podnikať. Poukazujeme pritom na nález Ústavného súdu SR spis.

Z

zn. I. ÚS 95/03 zo dňa 7.7.2006, v ktorom ústavný súd posudzoval porušenie základného práva na podnikanie: „Zásahom do základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy je aj stanovenie medzí základného práva (podmienok) podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy spočívajúce v stanovení cien orgánom verejnej moci (regulačným úradom). Zásah do práva podnikať sa stáva porušením základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy postupom orgánu verejnej moci (regulačného úradu), ktorý nedodrží zákonom stanovené pravidlá určenia podmienok regulácie. Takýto postup úradu je porušením základného práva podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy (bod I výroku nálezu).“ Ako pritom vyplynie z nižšie uvedenej argumentácie RÚZ, nedodržanie zákonného postupu pri stanovovaní podmienok regulácie v tepelnej energetike možno vidieť najmä v nerešpektovaní reality pri vynakladaní ekonomicky oprávnených nákladov na výrobu a rozvod tepla prostredníctvom zavedenia kategórie regulačných odpisov a neprimeranom obmedzovaní hodnoty primeraného zisku regulovaných subjektov. Analogicky je potrebné poukázať na rozsudok Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorého: „Státní (veřejná) regulace...musí při stanovení ceny zohlednit i možnost tvorby zisku. Důsledkem absence této maximy při regulaci cen se může stát znemožnění určité oblasti podnikatelské aktivity..., t.j. dotčení podstaty a smyslu základního práva, plynoucího z čl. 26 Listiny“ (nález spis. zn. PL. ÚS 24/99). Návrh Vyhlášky síce zavádza pre všetky regulované odvetvia princíp uplatňovania tzv. regulačných odpisov započítavaných do regulovaných cien, bez reálneho zdôvodnenia však pre odvetvie tepelnej energetike stanovuje osobitný strop primeraného zisku vo výške 20 EUR/kW celkového regulačného príkonu, zatiaľ čo pre odvetvie elektroenergetiky ani plynárenstva žiadny takýto strop neurčuje (vychádza sa len so súčinu hodnoty regulačnej bázy aktív a reálnej miery výnosnosti regulačnej bázy aktív vo výške 6,47 %). Neexistuje pritom žiaden objektívny dôvod nerovnakého zaobchádzania s regulovanými subjektmi v tepelnej energetike čo do tvorby a uznávania primeraného zisku. Ad (b) Podľa § 12 ods. 3 Zákona o regulácii, spôsob

vykonávania cenovej regulácie musí vždy zohľadňovať ekonomicky oprávnené náklady, ekonomickú efektívnosť a primeraný zisk vrátane rozsahu investícií, ktoré možno do ceny započítať, alebo ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, ktoré boli započítané v cene schválenej alebo určenej úradom. Ekonomicky oprávnenými nákladmi sa pritom rozumejú „náklady preukázateľne a v nevyhnutnom rozsahu vynaložené na vykonávanie regulovanej činnosti, ktorých rozsah a výšku určuje úrad“ (§ 2 písm. e) Zákona o regulácii) a primeraným ziskom „zisk, ktorý vychádza z vývoja obvyklého podielu zisku na ekonomicky oprávnených nákladoch s prihliadnutím na kvalitu, obvyklé podnikateľské riziko, vývoj dopytu na trhu a na ochranu spotrebiteľa a ktorý zohľadňuje aj rozsah potrebných investícií na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete“ (§ 2 písm. f) Zákona o regulácii). Návrh Vyhlášky zavádza pre nasledujúce regulačné obdobie kategóriu tzv. regulačných odpisov, ktoré možno do regulovanej ceny zahrnúť (na ročnej báze) a ktorých navrhovaná výška je neprimerane nízka oproti doterajšej regulačnej praxi. Navrhovaný koncept regulačných odpisov nezodpovedá ani reálnej životnosti veľkej časti aktív používaných na regulovanú činnosť. Aplikácia regulačných odpisov v rozhodovacej praxi s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí značnej časti regulovaných subjektov v tepelnej energetike veľké ekonomické ťažkosti. S poukazom na argumentáciu uvedenú v písm. (a) vyššie možno preto hovoriť o zásahu do základného práva na podnikanie regulovaných subjektov v tepelnej energetike. Spochybniteľná je aj úroveň transparentnosti pri tvorbe zoznamu obsahujúceho dobu životnosti hmotného a nehmotného majetku tvoriaceho základ pre výpočet regulačných odpisov (príloha č. 2 návrhu Vyhlášky). Úrad nepredstavil dotknutým subjektom žiadnu analýzu ich výpočtu a tak nie je zrejmé, či údaje uvedené v predmetnom zozname zodpovedajú reálnej životnosti hmotných a nehmotných aktív regulovaných subjektov. Údaje preto pôsobia prinajmenšom arbitrárne. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o regulácii pritom platí, že „Účelom regulácie podľa tohto zákona je transparentným a

nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite.“ Ad (c) V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo dňa 14.1.2015v platnom znení, legislatívny materiál predkladaný do medzirezortného pripomienkového konania musí byť plnohodnotne posúdený aj z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy a vplyvov na podnikateľské prostredie. Ak pritom predkladateľ materiálu identifikuje pozitívne alebo negatívne vplyvy, je povinný spracovať príslušnú analýzu podľa postupu, ktorý vyplýva z príslušných príloh citovanej jednotnej metodiky (viď kapitolu 4). Úrad v rámci doložky vplyvov návrhu Vyhlášky neidentifikoval žiadne negatívne vplyvy Vyhlášky na rozpočet resp. podnikateľské prostredie, a to napriek tomu, že je zrejmé, že náhle zavedenie regulačných odpisov bude viesť k značnej disproporcii medzi odpismi aplikovanými na účely výpočtu daňového základu a regulačnými odpismi vstupujúcimi do výpočtu regulovanej ceny príslušného regulovaného subjektu. Toto opatrenie bude mať spolu s výrazným obmedzením výšky primeraného ziskuza následok významný pokles príjmov regulovaných subjektov a teda aj pokles daňových príjmov štátu. RÚZ pritom odhaduje výpadok na dani z príjmov a dani z pridanej hodnoty v odvetví teplárenstva spôsobený zavedením týchto regulačných opatrení na úrovni cca 60 až 65 miliónov EUR.Z uvedeného preto vyplýva, že Úrad nedostatočne posúdil zmeny spôsobu regulácie minimálne z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, čím nedodržal záväzné postupy tvorby legislatívy vyplývajúce z príslušných predpisov.

RÚZSR 3. Zásadná pripomienka k §4 odsek 4RÚZ navrhuje V § 4 odseku 4 návrhu vyhlášky upraviť definíciu parametra CENCGt nasledovne: „CENCGt je aritmetický priemer denných cien zverejnených burzou EEX (European Energy Exchange) na jej webovom sídle produktu NCG

Z

Natural Gas Year futures Cal-t v eurách na jednotku množstva plynu za obdobie predchádzajúcich 12-tich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom sa predkladá návrh ceny.“ Odôvodnenie: V zmysle navrhovaného znenia by jednotlivý podnikatelia v tepelnej energetike mali zohľadňovanú rozdielnu maximálnu cenu a to podľa konkrétneho dňa podania cenového návrhu, keďže by do ceny vstupoval iný priemer NCG hodnôt (návrh totiž neuvádza, že v návrhu ceny je rozhodujúce obdobie kalendárnych mesiacov ale len mesiacov a teda deň podania cenového návrhu bude rozhodujúci). Výrobca tepla by teda až do dňa podania návrhu nevedel presne určiť svoju maximálnu cenu plynu. Preto navrhujeme zosúladiť definíciu obdobia s definíciou vo vyhláške ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v plynárenstve.

RÚZSR 4. Zásadná pripomienka k §1 – vloženie nových písmenV § 1 sa za písmeno q) vkladajú nové písmená r) a s), ktoré znejú: „r) projektom verejno-súkromného partnerstva realizácia súboru neoddeliteľných prác, služieb a dodávok tovaru dodávateľom tepla z podnikateľského sektora na základe zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve, ktorej predmetom je výroba a rozvod tepla odberateľovi tepla z verejného sektora na účel zníženia nákladov za dodávku tepla, s) plánovanou generálnou opravou pravidelná komplexná obnova projektovanej funkčnosti zariadenia na výrobu tepla.“ Odôvodnenie Vzhľadom na právnu úpravu podmienok cenovej regulácie v doterajšom regulačnom období nemožno považovať vypustenie možnosti započítania nákladov na projekty verejno-súkromného partnerstva a plánované generálne opravy za adekvátne. V mnohých prípadoch ide totiž o aktivity, ktoré sa začali a trvajú bez ohľadu na práve končiace sa a začínajúce nové regulačné obdobie, pričom nová právna úprava brániaca započítaniu nákladov týchto aktivít môže spôsobiť nemožnosť financovania týchto aktivít alebo neprimeraný nárast ceny tepla v roku, v ktorom k realizácii aktivít dôjde. V tomto kontexte môže vypustenie týchto kategórií z Vyhlášky znamenať

Z

zásah do legitímnych očakávaní regulovaného subjektu (de facto vyvlastnenie).

RÚZSR 5. Zásadná pripomienka k §4 odsek 1, písmeno a) a b)V § 4 ods. 1 písm. a) a b) sa vypúšťa slovo „primerané“. Odôvodnenie V zmysle § 12 ods. 3 Zákona o regulácii musí spôsob regulácie zohľadňovať ekonomicky oprávnené náklady, tzn. že v celej ich účelne vynaloženej výške. Zákon teda nedovoľuje Úradu posudzovať úroveňprimeranosti ekonomicky oprávnených nákladov regulovaného subjektu. Ustanovenie oprávnenia posudzovať primeranosť nákladov preto zakladá hrozbu subjektívneho a selektívneho posudzovania tejto kategórie. Takéto ustanovenie navyše obsahuje len návrh Vyhlášky (o cenovej regulácii v tepelnej energetike) a nie aj ostatné regulačné vyhlášky, ktorých návrh bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, čo vyvoláva pochybnosti o zabezpečení nediskriminačného prístupu k regulovaným subjektom v sieťových odvetviach.

Z

RÚZSR 7. Zásadná pripomienka k 4 odsek 1, písmeno d)V § 4 ods. 1 písm. d) sa slová za bodkočiarkou nahrádzajú slovami „pri poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia len poplatky za znečisťujúce látky vypustené do ovzdušia pri dodržaní podmienok a požiadaviek podľa osobitného zákona7) a pri skleníkových plynoch náklady maximálne do výšky vypočítanej podľa odsekov 4 a 5,“. Odôvodnenie Navrhovaný spôsob stanovenia ceny ako aritmetického priemeru denných uzatváracích cien produktu EU Emission Allowances – Spot Market (v €/t CO2) na burze EEX za obdobie od 1.januára roku t-1 do 30.júna roku t-1 vychádza z historického vývoja na burze, ktorá vykazuje vysokú volatilitu. Pri nákupe emisných povoleniek nie je možné v aktuálnej burzovej cene zohľadniť vývoj cien v minulosti. V prípade cenových výkyvov na burze tak vzniká regulovanému subjektu významné riziko neuplatnenia skutočných nákladov na nákup emisných povoleniek v cene tepla.

Z

RÚZSR 6. Zásadná pripomienka k §4 odsek 1, písmeno d)V § 4 ods. 1 písm. d)sa vypúšťajú slová „ktoré nie sú vyššie ako náklady zistené na základe overovania primeranosti nákladov podľa osobitného predpisu;6)“. Odôvodnenie Ekonomicky oprávnené náklady na plnenie povinností podľa osobitných predpisov nemôžu byť zo svojej povahy viazané na ich limitáciu prostredníctvom odborného (znaleckého) posúdenia, nakoľko tieto vyplývajú z osobitných právnych predpisov. Navrhované ustanovenie preto zakladá hrozbu subjektívneho a selektívneho prístupu k posudzovaniu inak mandatórnych výdavkov regulovaných subjektov.

Z

RÚZSR 8. Zásadná pripomienka k §4 odsek 1, písmeno e)V § 4 ods. 1 písm. e) sa za slová „podľa osobitného predpisu“ vkladajú slová „a náklady na vykonanie energetického auditu,7a)“. Poznámka pod čiarou č. 7a znie: „7a) § 14 ods. 1 zákona č. 321/2014 Z. z.o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Odôvodnenie Navrhujeme doplniť náklady na vykonanie energetického auditu ako explicitné ekonomicky oprávnené náklady regulovaného subjektu.

Z

RÚZSR 12. Zásadná pripomienka k §4 odsek 1, písmeno j)V § 4 ods. 1 písm. k) (pôvodné písmeno j) návrhu Vyhlášky) sa za slová „podľa osobitného predpisu,9) vkladajú slová „vrátane osobných nákladov9a) zamestnancov vykonávajúcich opravu a údržbu tepelných zariadení; náklady na plánované generálne opravy môžu byť rozložené rovnomerne počas nasledujúcich piatich rokov, ak tieto náklady regulovaný subjekt uvedie v návrhu ceny tepla,“. Poznámka pod čiarou č. 9a znie: „9a) § 66 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002

Z

Z.z.) v znení opatrenia č. MF/25814/2006-74 (oznámenie č. 671/2006 Z.z.).“ Odôvodnenie Použitie vlastnej pracovnej sily na účely údržby a opráv by nemalo byť znevýhodnené v porovnaní so zabezpečením týchto činností externe. Navyše, zmena v pravidlách cenovej regulácie nákladov na zamestnancov zabezpečujúcich údržbu a opravy sa môže prejaviť v nedostatku zdrojov na zamestnancov a teda aj nutnosť ich (hromadného) prepúšťania. Nemožnosť rozloženia nákladov na generálne opravy v priebehu celého regulačného obdobia môže viesť k neprimeranému nárastu ceny tepla v jednom roku; v tejto súvislosti sa odkazujeme aj na odôvodnenie k pripomienke pod č. 2.

RÚZSR 9. Zásadná pripomienka k §4 odsek 1, písmeno f)V § 4 ods. 1 písmeno f)znie: „f) odpisy obstaraného nového hmotného majetku a nehmotného majetku,8) pričom pri hmotnom majetku sa za ekonomicky oprávnené náklady považujú odpisy najviac do výšky rovnomerných odpisov hmotného majetku,8a),“. Poznámky pod čiarou č. 8 a 8a znejú: „8) § 22 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 8a) § 27 zákona č. 595/2003 Z.z.“

Z

RÚZSR 11. Zásadná pripomienka k §4 odsek 1, písmeno h)V § 4 ods. 1 písmeno j) (pôvodné písmeno h) návrhu Vyhlášky) znie: „j) nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku, o ktorom vlastník účtuje a ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, najviac do výšky 35 eur/kW regulačného príkonu z prenajatého zariadenia na výrobu a rozvod tepla,“. Odôvodnenie k bodom 9 až 11: Z dôvodov uvedených v odôvodnenie k pripomienke pod č. 1 navrhujeme takú úpravu návrhu Vyhlášky, ktorá bude zodpovedať právnej úprave započítavania daňových odpisov a nájomného za prenájom hmotného a nehmotného majetku do regulovanej ceny.Súčasne navrhujeme primerané zvýšenie maximálnej sumy nájomného vstupujúceho do

Z

ekonomicky oprávnených nákladov na určenie maximálnej ceny tepla. Ponechanie rovnakej právnej úpravy nebude mať vplyv na cenu tepla v nasledujúcom regulačnom období.Vo vzťahu k tejto pripomienke odkazujeme aj na odôvodnenie k bodu 1, k bodom 7 až 9, 22 a 35 týchto pripomienok.

RÚZSR 13. Zásadná pripomienka k 4 odsek 1, písmeno l)V § 4 ods. 1 písmeno m) (pôvodné písmeno l) návrhu Vyhlášky) znie: „m) úrok z úveru poskytnutého inou právnickou osobou ako bankou na nákup hmotného majetku alebo nehmotného majetku, ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, alebo z prevádzkového úveru na prefinancovanie nákladov na nákup paliva do výšky priemerného úroku vypočítaného z porovnateľných úverov aspoň troch bánk v roku t,“. Odôvodnenie Možnosť zahrnutia nákladov úveru poskytnutého inou osobou ako bankou len do výšky hodnoty 12M EURIBOR (bez marže) výrazne znevýhodňuje poskytovanie iných ako bankových úverov, a to bez objektívneho dôvodu. Navrhujeme preto zachovanie právnej úpravy platnej v súčasnom období.

Z

RÚZSR 10. Zásadná pripomienka k §4 odsek 1 – vloženie nových písmenoV § 4 ods. 1 sa za písmeno f) vkladajú nové písmená g) a h), ktoré znejú: „g) odpisy obstaraného už prevádzkovaného hmotného majetku a nehmotného majetku8) vo výške rovnomerných odpisov8a) z jeho kúpnej ceny maximálne do výšky rovnomerných odpisov zo všeobecnej hodnoty hmotného majetku určenej znaleckým posudkom pre hmotný majetok a nehmotný majetok zaradený do účtovníctva regulovaného subjektu po 15. júli 2011, h) odpisy obstaraného už prevádzkovaného hmotného majetku a nehmotného majetku,8) pričom pri hmotnom majetku sa považujú za ekonomicky oprávnené náklady odpisy najviac do výšky rovnomerných odpisov hmotného majetku8a) zaradeného do účtovníctva pred 15. júlom 2011,“. Doterajšie písmená g) až l) sa označujú ako písmená h) až m).

Z

RÚZSR 14. Zásadná pripomienka k §4 – vloženie nových písmenV § 4 ods. 1 sa za písmeno m) (pôvodné písmeno l) návrhu Vyhlášky) vkladajú nové písmená n) a o), ktoré znejú: „n) náklady na investície realizované v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva rovnomerne rozložené v jednotlivých rokoch po dobu trvania projektu verejno-súkromného partnerstva, ak projekt trvá najmenej šesť rokov, o) náklady na poistenie hmotného majetku regulovaného subjektu, ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť.“ Odôvodnenie Vo vzťahu k nákladom na investície realizované v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva odkazujeme na odôvodnenie k pripomienke uvedenej v bode 2. Navrhujeme tiež, aby sa za ekonomicky oprávnené náklady považovali aj náklady na poistenie majetku používaného výhradne na regulovanú činnosť.

Z

RÚZSR 15. Zásadná pripomienka k §4 odsek 2, písmeno aj)V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno aj). Odôvodnenie Pravidlá pre posúdenie primeranosti nákladov v navrhovanom znení nie sú jednoznačne špecifikované. Pre regulovaný subjekt týmto vzniká riziko neuznania nákladov v skutočnej výške, nakoľko posúdenie ich primeranosti nastáva až dodatočnou kontrolou regulátora. Navrhované znenie je zásadným zásahom do podnikateľského prostredia a podmienok podnikania regulovaných subjektov.

Z

RÚZSR 16. Zásadná pripomienka k §4 odsek 2, písmeno ak)V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno ak). Odôvodnenie: Formulácia nákladov, ktorými sa nezabezpečí udržanie alebo zlepšenie energetickej efektívnosti ako nákladov neoprávnených je nadmieru široká, umožňujúca príliš extenzívny výklad. Povinnosti vyplývajúce zo zákona o energetickej efektívnosti sú formulované pozitívne (niečo vykonať, niečoho sa zdržať), čo sa v oblasti regulácie prejavuje akceptáciou takýchto nákladov ako nákladov ekonomicky oprávnených. Aj vo vzťahu k regulovaným subjektom totiž platí ústavná zásada, že „Každý môže

Z

konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“ (článok 2 ods. 3 Ústavy SR). Preto akákoľvek generalizácia nákladov nevyužitých na zabezpečenie resp. zlepšenie energetickej efektívnosti ako nákladov neoprávnených pôsobí nelogicky a vzbudzuje pochybnosti o ich súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily.

RÚZSR 17. Zásadná pripomienka k §4 odsek 2, písmeno al)V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno al). Odôvodnenie Vzhľadom na povahu a rozsah podnikania v tepelnej energetike sa domnievame, že nie je správne obmedzovať možný okruh ekonomicky oprávnených nákladov (ktorých definícia vyplýva zo zákona) spôsobom ako vyplýva z návrhu Vyhlášky.

Z

RÚZSR 19. Zásadná pripomienka k §4 odsek 3, písmeno a)V § 4 ods. 3 písm. a) sa vo vzorci hodnota „0,5“ nahrádza hodnotou „1“. Odôvodnenie: V zmysle schválenej regulačnej politiky pre regulačné obdobie rokov 2017 až 2021 sa majú zachovať podmienok pre rozvoj tepelného hospodárstva. Zvýšenie koeficientu z hodnoty 0,5 na hodnotu 1 zvýši motivácie regulovaných subjektov pre investície do efektívnej výroby a rozvodu tepla nad úrovňou hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení podľa posledného platného overenia.

Z

RÚZSR 20. Zásadná pripomienka k §4 odsek 3, písmeno b)V § 4 ods. 3 písm. b) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová „a poplatky za znečisťovanie ovzdušia podľa odseku 1 písm. d).“ Odôvodnenie: Rovnako ako náklady na emisné kvóty aj poplatky za znečisťovanie ovzdušia majú charakter variabilných nákladov. Preto navrhujeme ich zaradenie do kategórie ostatných variabilných nákladov.

Z

RÚZSR 18. Zásadná pripomienka k §4 odsek 3 Z

V § 4 ods. 3 sa slová variabilné náklady na nákup paliva“ nahrádzajú slovami „náklady na nákup paliva“. Odôvodnenie Navrhuje sa pod ekonomicky oprávnené variabilné náklady priradiť náklady na nákup paliva v celom rozsahu.

RÚZSR 22. Zásadná pripomienka k §4 odsek 7V § 4 ods. 4 (pôvodný odsek 7 návrhu Vyhlášky) sa vypúšťa tretia veta vrátane písmen a) až e). Odôvodnenie: Nakoľko sa jedná o jeden a ten istý proces kombinovanej výroby elektriny a tepla, sú aj jednotkové náklady na emisné kvóty na teplo rovnaképre teplo použité na dodávku tepla a teplo použité na výrobu elektriny, a preto by mala byť do výpočtu oprávnených nákladov zahrnutá priemerná cena nakúpených emisných kvót.Zahrnutie emisných kvót do oprávnených nákladov podľa najnižšej ceny je v rozpore s účtovnou metódou FIFO first-in first-out, a preto by bolo logickejšie uplatniť priemerné ceny. Snaha úradu o minimalizáciu cien tepla nemôže popierať základné finančné a účtovnícke pravidlá, najmä ak koncept priemerných cien je často uplatňovaný v regulácii cien tepla ako aj elektriny.

Z

RÚZSR 24. Zásadná pripomienka k §4 odsek 10, písmeno a)V § 4 ods. 6 (pôvodný odsek 10 návrhu Vyhlášky) písmeno a)znie: „a) náklady regulovanej zložky fixných nákladov, ktoré sa pre každý návrh ceny určia v rozsahu prílohy č. 1 podľa celkového regulačného príkonu všetkých odberných zariadení v kilowattoch 1. do 300 kW vrátane, maximálne 250 eur/kW, 2. nad 300 kW do 3 500 kW vrátane, maximálne 75 000 eur + 55 eur/kW za každý ďalší kilowatt nad 300 kW, 3. nad 3 500 kW do 5 200 kW vrátane, maximálne 192 500 eur + 43,50 eura/kW za každý ďalší kilowatt nad 3 500 kW, 4. nad 5 200 kW do 13 000 kW vrátane, maximálne 257 950 eur + 42 eur/kW za každý ďalší kilowatt nad 5 200 kW, 5. nad 13 000 kW do 21 000 kW vrátane, maximálne 546 550 eur + 36 eur/kW za každý ďalší kilowatt nad 13 000 kW, 6. nad 21 000 kW, maximálne 794 550 eur

Z

+ 32,30 eura/kW za každý ďalší kilowatt nad 21 000 kW,“. Odôvodnenie Návrh Vyhlášky zvyšuje oprávnené náklady regulovanej zložky fixných nákladov iba pre prvé dve kategórie (do 3 500 kW regulačného príkonu) a je diskriminačné pre regulované subjekty v ostatných kategóriách. Navrhované zvýšenie o 5 eur/kW za každý ďalší kilowatt v kategóriách 3 až 6 (nad 3 500 kW regulačného príkonu) umožňuje čiastočne uplatniť v cene tepla nárast nákladov, ktoré si regulovaný subjekt v rámci regulovanej zložky fixných nákladov môže uplatniť len v obmedzenej miere a regulátorom limitovanej výške, nezohľadňujúcej skutočnú výšku týchto nákladov. Maximálna úroveň regulovanej zložky fixných nákladov je v zmysle vyhlášky závislá od regulačného príkonu. Ak sa zníži regulačný príkon, zníži sa aj regulovaná zložka fixných nákladov bez ohľadu na to, aké sú skutočné fixné náklady. Vytvorenie závislosti regulácie fixných nákladov od regulačného príkonu (a teda množstva dodaného tepla) popiera samotný systém regulácie, tvorený fixnými a variabilnými nákladmi. Fixné náklady obsiahnuté v položke regulovaná zložka fixných nákladov nie sú závislé od dodaného teplaa cenová regulácia založená na tomto obmedzení popiera priority ustanovené v regulačnej politike, t.j. zabezpečiť spravodlivú úhradu stálych nákladov pri podnikaní v tepelnej energetike. Uvedenou pripomienkou sa súčasne navrhuje odstrániť logickú chybu uvedenú v bode 2 predmetného ustanovenia návrhu Vyhlášky.

RÚZSR 25. Zásadná pripomienka k §4 odsek 10, písmeno b)V § 4 ods. 6 (pôvodný odsek 10 návrhu Vyhlášky) sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b). Odôvodnenie: V súvislosti s touto pripomienkou sa odkazujeme na odôvodnenie k bodu 1, bodom 7 až 9 a bodu 35. Zároveň poukazujeme na to, že v návrhu vzorca vyplývajúceho z § 4 ods. 10 písm. b) návrhu Vyhlášky nie sú zahrnuté ekonomicky oprávnené náklady - odpisy z investícií už vynaložených v roku t-1 (2016) a tých, ktoré sa plánujú vynaložiť a zrealizovať v roku t (2017), na báze ktorý sa kalkuluje cena tepla. Tak, ako ostatné

Z

ekonomicky oprávnené náklady roka t-1, aj roka t, by mali byť v kalkulácii ceny tepla na rok t zahrnuté, pretože v opačnom prípade nie sú v kalkulácii ceny tepla zahrnuté primerané ekonomicky oprávnené náklady, čo je v rozpore s ust. § 12 ods. 3 Zákona o regulácii. Navyše, predmetný návrh vzorca vo vzťahu k uplatneniu regulačných odpisov len do roku t-2 považujeme za rozporný aj so schválenou regulačnou politikou pre roky 2017 až 2021, v zmysle ktorej by ceny určené úradom mali pokrývať všetky oprávnené náklady. Navrhované uplatnenie odpisov v návrhu ceny na rok t podľa uvedeného vzorca znamená výpadok vo výške uplatnených odpisov. V návrhu ceny tepla na rok 2017 nebude môcť regulovaný subjekt uplatniť odpisy z majetku zaradeného do užívania v roku 2016 a 2017; dokonca v spojení s aplikáciou navrhovaného ust. § 4 ods. 11 Vyhlášky sa de facto vylučuje uplatnenie týchto odpisov počas celého regulačného obdobia. To predstavuje zásadný problém z pohľadu cash-flow spoločnosti, kedy dochádza k ročnému posunu uplatnenia odpisov zo zaradeného majetku v cene tepla a v roku 2017 dokonca k výpadku oprávnených nákladov vo výške odpisov za dva roky. Návrh uplatnenia regulačných odpisov má významný dosah na finančnú situáciu a schopnosť regulovaných subjektov investovať. Významne obmedzuje schopnosť regulovaných subjektov generovať vlastné finančné zdroje na investície, a zároveň znižuje možnosť regulovaných subjektov získať úver. Zo strednodobého hľadiska môže byť navrhovaná regulácia pre mnohé subjekty likvidačná. Ad absurdum, v prípade novovzniknutého regulovaného subjektu, tento by na rok 2017 vôbec nemohol uplatniť odpisy v cene tepla.

RÚZSR 26. Zásadná pripomienka k §4 odsek 10, písmeno c)V § 4 ods. 6 písm. b) (pôvodný odsek 10 písm. c) návrhu Vyhlášky) sa vypúšťajú slová „v primeranej výške“ a slová „poplatky za znečistenie podľa odseku 1 písm. d),“. Odôvodnenie: Vo vzťahu k tejto pripomienke sa odkazujeme na navrhovanú úpravu vyplývajúcu z pripomienky pod č. 3. Súčasne ide aj o legislatívno-technickú

Z

úpravu vyplývajúcu z pripomienky pod bodom č. 17.

RÚZSR 23. Zásadná pripomienka k §4 odsek 9V § 4 sa vypúšťa odsek 6 (pôvodný odsek 9 návrhu Vyhlášky). Doterajšie odseky 7 až 16 sa označujú ako odseky 6 až 15. Odôvodnenie: Spôsob deľby nákladov pri daných spôsoboch výroby elektriny je závislý od toho, o koľko sa odchýli skutočná výroba od plánovanej. Ak bude nižšia výroba tepla, 30% nákladov bude pokrytých len čiastočne. Ak bude vyššia cena tepla, Úrad bude požadovať vyúčtovanie skutočných nákladov. Navrhované ustanovenie je ekonomicky neracionálne a neposkytuje žiaden benefit výrobcom tepla zo solárnej a geotermálnej energie, ktorí už investíciou dosiahli zníženie nákladov na fosílne palivá, ktoré boli v prevádzkach pôvodne spaľované.

Z

RÚZSR 21. Zásadná pripomienka k §4 odseky 4 až 6V § 4 sa vypúšťajú odseky 4 až 6. Doterajšie odseky 7 a 20 sa označujú ako odseky 4 až 16. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť ustanovenia Vyhlášky o maximálnych výškach cien vybraných palív na výrobu tepla a korekčných koeficientov, ktoré na tieto účely môže Úrad medziročne upravovať. Sme toho názoru, že cenová regulácia v tepelnej energetike by sa mala vykonávať individuálne podľa podmienok toho-ktorého regulovaného subjektu. Plošná limitácia palivových nákladov nie je želateľná a môže viesť k tomu, že niektorí výrobcovia tepla nebudú schopní dosiahnuť predpísané limitné hodnoty. Vecne treba k uvedenej pripomienke uviesť, že náklady na nákup primárnych palív sú náklady, ktoré sú nevyhnutne vynaložené na vykonávanie regulovanej činnosti, pričom ceny palív na výrobu tepla nie sú regulované, čo znamená, že objektívne nie je možné stanoviť ich maximálnu výšku ako oprávneného nákladu. Paradoxne toto ustanovenie reguluje spotrebiteľa energií a nie dodávateľa. Po zrušení cenovej regulácie dodávky plynu na výrobu tepla (pre domácnosti) nemožno objektívnym spôsobom a

Z

arbitrárne nastaviť limit maximálnej ceny palív. De facto ide o skrytú reguláciu ceny palív na výrobu tepla, čo odporuje platnej zásade zmluvného dohadovania cien za dodávku neregulovaných komodít.

RÚZSR 27. Zásadná pripomienka k §4 odsek 11 a 12V § 4 sa vypúšťajú odseky 7 a 8 (pôvodné odseky 11 a 12 návrhu Vyhlášky). Doterajšie odseky 9 až 15 sa označujú ako odseky 7 až 13. Odôvodnenie Pokiaľ sa majú dosiahnuť ciele stanovené smernicou o energetickej efektívnosti, je nevyhnutné, aby sa zvýšil prílev investícií do obnovy technologickej základne teplárenstva. Ak sa prílev investícií nezvýši, bude to brániť znižovaniu nákladov na strane spotrebiteľa a môže to ohroziť bezpečnú a spoľahlivú dodávku tepla. Navrhujeme preto vypustenie ustanoveníVyhlášky o stanovení celkového limitu ekonomicky oprávnených fixných nákladov vrátane faktoru investičného rozvoja Y, ktorého koncept považujeme za neprimerane obmedzujúci pre rozvoj regulovaných subjektov. V spojení s vylúčením možnosti regulovaných subjektovzahrnúť do ekonomicky oprávnených nákladov investície vykonané v roku t-1 (viď odôvodnenie k pripomienke 23) je pri takto nastavenom faktore investičného rozvoja akýkoľvek investičný rozvoj v priebehu celého regulačného obdobia takmer nemožný.

Z

RÚZSR 29. Zásadná pripomienka k §5 odsek 2V § 5 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a nájomného podľa § 4 ods. 1 písm. h)“. Odôvodnenie (spoločné k pripomienka k §5 odsek 1 a 2) RÚZ sa domnieva, že ustanovenie stropnej hodnoty primeraného zisku vo výške 20 eur/kW celkového regulačného príkonu je neprimerane obmedzujúce voči regulovaným subjektom v tepelnej energetike. Navyše, bez objektívneho zdôvodnenia sa tento limit objavuje len v rámci regulácie výroby a rozvodu tepla na rozdiel od regulácie v elektroenergetike a plynárenstve. Z týchto dôvodov navrhujeme z ust. § 5 ods. 1

Z

návrhu Vyhlášky vypustiť hornú hranicu primeraného zisku. Naopak, dopĺňa sa minimálna garantovaná miera zisku tak, aby mali garantovanú minimálnu mieru zisku aj regulované subjekty, ktoré majú majetok odpísaný, resp. ešte neinvestovali a významné investície len plánujú realizovať. Z dôvodu uplatnenia pripomienok č. 7 až 9 sa zároveň navrhuje, aby do výpočtu regulačnej bázy aktív vstupovala hodnota nájomného podľa § 4 ods. 1 písm. h) návrhu Vyhlášky.

RÚZSR 31. Zásadná pripomienka k §5 odsek 7V § 5 odsek 7 sa vypúšťa. Odôvodnenie: RÚZ sa domnieva, že nie sú dané dôvody na limitáciu primeraného zisku regulovaných subjektov v prípade prekročenia určitej hraničnej hodnoty fixnej zložky ceny tepla. Ústavnoprávne zásady garantujú regulovaným subjektom kompenzáciu ekonomicky oprávnených nákladova primeraného zisku bez ohľadu na výšku fixných nákladov, ktoré reálne a vzhľadom na miestne okolnosti vznikajú (pokiaľ ich možno považovať za ekonomicky oprávnené), a preto by ani regulačné pravidlá nemali arbitrárne stanovovať konkrétne hodnoty s cieľom ich faktickej limitácie.

Z

RÚZSR 32. Zásadná pripomienka k §6 odsek 3 a 4V § 6 odsek 3 a 4 znejú: „(3)Regulačný príkon odberného zariadenia zodpovedá maximálnemu tepelnému príkonu na odbernom mieste podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla uzavretej medzi dodávateľom a odberateľom.28) (4) Celkový regulačný príkon na rok t sa vypočíta ako súčet regulačných príkonov všetkých odberných zariadení podľa odseku 1.“ Poznámka pod čiarou č. 28 znie: „28) § 19 ods. 2 písm. zákona č. 657/2004 Z. z.“

Z

RÚZSR 33. Zásadná pripomienka k §6 odsek 5 a 6V § 6 sa vypúšťajú odseky 5 a 6. Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 5. Odôvodnenie (spoločne k §6 odseky 3 až 6) Navrhuje sa nahradiť navrhovaný koncept výpočtu regulačného príkonu odberného zariadenia resp. celkového

Z

regulačného príkonu vychádzajúci z hodnoty skutočne dodaného množstva tepla v roku t-2 a projektovaného počtu hodín konceptom fixnej hodnoty regulačného príkonu, ktorý bude zodpovedať hodnote maximálneho tepelného príkonu na príslušnom odbernom mieste v zmysle dohody medzi dodávateľom a odberateľom. Takáto zmena spôsobu výpočtu a fakturácie fixnej zložky ceny tepla bude dostatočne chrániť záujmy odberateľa.

RÚZSR 34. Zásadná pripomienka k §7 odsek 2V § 7 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) až m) sa označujú ako písmená b) až l). Odôvodnenie: Navrhovaným vypustením ustanovení u Vyhlášky o regulačných odpisoch stráca význam aj požiadavka na predkladanie údajov o hmotnom a nehmotnom majetku regulovaného subjektu.

Z

RÚZSR 35. Zásadná pripomienka k §7 odsek 2, písmeno l)V § 7 ods. 2 sa vypúšťa písmeno k) (pôvodné písmeno l) návrhu Vyhlášky). Odôvodnenie Navrhuje sa vypustiť požiadavka na predkladanie stavebného povolenia alebo ohlásenia pre účely výpočtu faktora investičného rozvoja.

Z

RÚZSR 28. Zásadná pripomienka k §5 odsek 1V§ 5 odsek 1 znie: „(1) Primeraný zisk v cene tepla sa určí ako súčin hodnoty regulačnej bázy aktív (RAB) a reálnej miery výnosnosti regulačnej bázy aktív (WACC), pričom minimálna výška primeraného zisku zodpovedá sume17eur/kW celkového regulačného príkonu odberných zariadení.“

Z

RÚZSR 30. Zásadná pripomienka k §5 odsek 6V§ 5 odsek 6 znie: „(6) Odsek 1 sa nevzťahuje na regulovaný subjekt, ktorý využíva obnoviteľné zdroje energie pri výrobe tepla vo výške najmenej 20 % z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive a ktorý predloží na rok t návrh ceny tepla, ktorej variabilná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej

Z

hodnoty a fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty spoločne neprekročia sumu 80 eur/MWh bez dane z pridanej hodnoty. Pre ostatné regulované subjekty sa odsek 1 nevzťahuje, ak variabilná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty a fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty spoločne neprekročia sumu52 eur/MWh bez dane z pridanej hodnoty.“ Odôvodnenie Navrhujeme zmenu spôsobu prepočtu limitných cien pre uplatnenie deregulácie primeraného zisku u výrobcu, ktorý využíva obnoviteľné zdroje najmenej vo výške 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive ako aj u ostatných výrobcov, a to tak, aby sa namiesto doterajšej dvojzložkovej ceny zohľadňovala prepočítaná jednozložková cena. Navrhované prepočítané jednozložkové sumy sa opierajú o konkurenčné porovnanie ceny tepla z CZT oproti cenám z domových kotolní. Alebo alternatívne 30a. V§ 5 odsek 6 znie: „(6) Odsek 1 sa nevzťahuje na regulovaný subjekt, ktorý využíva obnoviteľné zdroje energie pri výrobe tepla vo výške najmenej 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive a ktorý predloží na rok t návrh ceny tepla, ktorej variabilná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 0,0450 eura/kWh a súčasne fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 170 eur/kW. Pre ostatné regulované subjekty sa odsek 1 nevzťahuje, ak variabilná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 0,0350 eura/kWh a súčasne fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 75 eur/kW.“ Odôvodnenie k 30a: Alternatívne sa navrhuje ponechať v platnosti doterajší spôsob uplatňovania deregulácie primeraného zisku spolu s príslušnými limitnými hodnotami.

Slovnaft § 5 ods. 1) a 2.) Navrhujeme garantovať minimálnu hodnotu primeraného zisku, alebo alternatívne ponechať doterajšie ustanovenie ako je v súčasne platnej vyhláške. Odôvodnenie: Ustanovenie stropnej hodnoty primeraného zisku vo výške 20 eur/kW celkového

Z

regulačného príkonu je neprimerane obmedzujúce voči základnému právu regulovaných subjektov na podnikanie. Zrušenie minimálnej garantovanej hodnoty primeraného zisku výrazne negatívne ovplyvní naše plány realizovať významné investície do výstavby a rekonštrukcie našich potrubných rozvodov na zefektívnenie a zvýšenie spoľahlivosti nášho CZT, nakoľko sme významnú časť nášho majetku už odpísali.

Slovnaft §4 ods. 1 bod j):j)náklady na opravy a údržbu tepelných zariadení vrátane osobných nákladov zamestnancov vykonávajúcich opravu a údržbu tepelných zariadení okrem nákladov na technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa osobitného predpisu; náklady na plánované generálne opravy môžu byť rozložené rovnomerne počas nasledujúcich piatich rokov, ak tieto náklady regulovaný subjekt uvedie v návrhu ceny tepla. Odôvodnenie k zmene §4 ods.1 písm j): Nie je dôvod na vypustenie „osobných nákladov zamestnancov vykonávajúcich údržbu“. V tomto prípade je výhodnejšie resp. dochádza k zvýhodneniu externej firmy pred realizáciou opravy vlastnými zamestnancami. Návrh: ponechať pôvodné znenie

Z

Slovnaft k §5 ods. 6) a §8 ods.2) navrhujeme ponechať v platnosti doterajší spôsob uplatňovania deregulácie primeraného zisku spolu s príslušnými limitnými hodnotami ako je to v súčasne paltnej vyhláške. Odôvodnenie: Návrh by ustanovil výraznú diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie u dodávateľoch tepla, ktorí využívajú obnoviteľné zdroje energie pri výrobe tepla vo výške najmenej 20 % z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive voči ostatným dodávateľom tepla (napr. aj tých ktorí dodávajú teplo zo zariadenia VUKVET) aj keď výrazne podliezajú stanovené hraničné hodnoty variabilnej zložky maximálnej ceny tepla 0,0420 eura/kWh a súčasne fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí

Z

170 eur/kW. Navrhujeme ustanovenie zovšeobecniť pre všetkých bez rozdielu.

Slovnaft Všeobecná pripomienka k návrhu vyhláškyNavrhujeme pred ďalším pokračovaním v legislatívnom procese tejto vyhlášky najprv pripraviť v súlade s so schválenou Regulačnou politikou úpravu príslušných zákonov a až následne meniť túto vyhlášku a zároveň odporúčame v návrhu vyhlášky riadne posúdiť vybrané vplyvy vyhlášky v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení. Odôvodnenie: Nová Regulačná politika sa nemôže plne a riadne uplatniť v novom regulačnom období bez zmeny primárnej legislatívy, najmä zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Takýto nesystémový začiatok regulačného obdobia spôsobí nestabilitu v právnom rámci, pretože si pravdepodobne vyžiada ďalšie zásadné zmeny tejto vyhlášky v priebehu nového regulačného obdobia. Sprievodná dokumentácia k návrhu vyhlášky, konkrétne doložka vplyvov uvádza, že vyhláška nebude mať vplyv na žiadnu z posudzovaných oblastí. V zmysle doložky vplyvov, ktorá je súčasť materiálov predložených do medzirezortného pripomienkového konania, úrad pre reguláciu sieťových odvetví formálne tvrdí, že návrh vyhlášky nebude mať žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh vyhlášky však nie je podložený žiadnou analýzou, ktorá by potvrdila toto tvrdenie. Podľa našich skúseností však návrh Vyhlášky bude mať naopak značné dopady na podnikanie v teplárenstve. Zavedením regulačných odpisov bude mať významný vplyv na zisk spoločností a tým aj dopad na odvod daní do štátneho rozpočtu.

Z

Slovnaft §4 ods. 11; výpočet faktora Y:Navrhujeme úpravu a doplnenie definície INav ,INad o zadefinované náklady vyplývajúce z legislatívnych požiadaviek a požiadaviek, napríklad a najmä o BOZP a HSE. Odôvodnenie: V definícii nákladov vstupujúcich do výpočtu faktora

Z

Y( INav ,INad), nie sú zadefinované náklady vyplývajúce z legislatívnych požiadaviek a požiadaviek BOZP a HSE. Tieto náklady ako napr. modernizácia hydrantového rozvodu budov teplárne, ktoré je nutné vykonať zmysle zmeny platnej legislatívy, nie sú v súčasnom znení vyhlášky uznateľné, avšak pre výkon regulovanej činnosti sú nevyhnutné. Navrhujeme úpravu a doplnenie definície INav ,INad o vyššie spomínanú skupinu nákladov.

Slovnaft §4 ods. 10 bod b) a príloha 2:Navrhujeme upresniť definíciu s jednoznačným vymedzením, či ide o odpisy v zmysle §20 opatrenia MF , ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, alebo odpisy v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prílohe č. 2 navrhujeme v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, prehodnotiť doby technickej životnosti a zosúladiť ich s platnou legislatívou. Odôvodnenie: Z navrhovaného znenia nie je jednoznačné, či sa jedná o odpisy v zmysle §20 opatrenia MF , ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, alebo odpisy v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z dôvodu kombinovanej výroby nie je možné identifikovať všetky majetky na základe prílohy č. 2 navrhovanej vyhlášky (napr. zariadenia na spaľovanie kvapalného aj plynného paliva). Z uvedeného nie je zrejmý postup v prípade využívania kombinovanej výroby. Je nutné ozrejmiť či je potrebné jednotlivo identifikovať majetok vzťahujúci sa výlučne na regulovanú činnosť, resp. je možné použiť koeficient delenia nákladov. Zavedenie regulačných odpisov je v rozpore so zákonom o daní z príjmov č. 595/2003 Z.z v ktorom boli stanovené odpisové triedy s dobou životnosti (odpisovania) pre všetky skupiny hmotných a nehmotných aktív a zároveň navrhovaný koncept regulačných odpisov nezodpovedá ani reálnej životnosti veľkej časti aktív používaných na regulovanú

Z

činnosť a navyše vykonať prehodnotenie majetku a nákladov. Čiže navrhujeme ponechať odpisovanie hmotných a nehmotných aktív v zmysle horeuvedeného zákona. Technická životnosť majetku podľa vyhlášky nie je založená na analýze a je len snahou regulátora znížiť priestor na investovanie, čím očakávame zhoršenie štandardov kvality a zvýšenie poruchovosti zariadení.

Slovnaft §4 ods. 1 bod f):Navrhujeme vypracovať detailnejšiu špecifikáciu definície regulačných odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 10 písm. b)., resp. alternatívne zrušiť ustanovenie o reg.odpisoch a ponechať pôvodné znenie Odôvodnenie: Z uvedeného máme za to, že v zmysle stanovenej definície sa bude postupovať tak pri predkladaní cenových návrhov ako aj pri zúčtovaní skutočných nákladov pre dané roky. V prípade zúčtovania skutočných nákladov táto definícia nedáva zmysel. Definíciu odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku pre účely rozsahu a štruktúry ekonomicky oprávnených nákladov stanoviť v zmysle použiteľnosti tak pre návrh ceny ako aj zúčtovanie skutočných nákladov. Navrhujeme prehodnotiť dĺžku regulačných odpisov, sú v rozpore s účtovnými aj daňovými odpismi. Predlžujú životnosť zariadení bez podrobnejšej analýzy, vystavujú spoločnosť riziku, že nebude mať dostatok prostriedkov na rekonštrukcie a udržiavanie zariadení v prevádzkyschopnom stave.

Z

Slovnaft §4 ods. 1 bod d)Ocenenie povoleniek na skleníkové plyny stanovené ako aritmetický priemer denných uzatváracích cien (settlement price) oficiálneho kurzového lístka zverejneného burzou EEX na jej webovom sídle, za produkt EU Emission Allowances - Spot Market v eurách na tony CO2 za obdobie od 1. januára roku t-1 do 30. júna roku t-1, navrhujeme z vyhlášky vynechať a ponechať predchádzajúce znenie vyhlášky. Odôvodnenie: Návrh je v rozpore so zákonom č. 431/2002 Z.z. o

Z

účtovníctve, § 27 odst. (3): "Trhová cena je záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1" Účtovné jednotky sú podľa § 24 ods. 1 povinné oceňovať majetok podľa Trhovej ceny. Na ocenenie vypustených CO2 ako referenčnú cenu sa používa SPOTová cena KBB. Návrh vyhlášky by bol v rozpore s § 30b opatrenia MF , ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Zo znenia nie je zrejmé, či sa daná metodika ocenenia má uplatniť v prípade návrhu ceny ako aj zúčtovania skutočných nákladov pre daný rok Referenčne obdobie na určenie ceny CO2 nemusí mať, s prihliadnutím na prípadne rôzne ekonomicko – politické aspekty, relevantnú výpovednú hodnotu. Ak by sa uplatnil výpočet uvedený vo vyhláške hodnota nákladov na CO2 by nebola v súlade s hodnotou CO2 uvedenou vo výkazoch spoločnosti ( Súvaha, Výkaz ziskov a strát).

SPP § 4 odseku 4 návrhu vyhláškyV § 4 odseku 4 návrhu vyhlášky navrhujeme upraviť definíciu parametra CENCGt nasledovne: "CENCGt je aritmetický priemer denných cien zverejnených burzou EEX (European Energy Exchange) na jej webovom sídle produktu NCG Natural Gas Year futures Cal-t v eurách na jednotku množstva plynu za obdobie predchádzajúcich 12-tich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom sa predkladá návrh ceny." Odôvodnenie: Navrhované znenie by malo za dôsledok rozdielnu maximálnu cenu pre výrobcov tepla podľa konkrétneho dňa podania cenového návrhu keďže by do ceny vstupoval iný priemer NCG hodnôt. Taktiež by výrobca tepla až do dňa podania návrhu nevedel presne určiť svoju maximálnu cenu plynu. Preto navrhujeme zosúladiť definíciu obdobia, z ktorého sa vychádza pri určení hodnoty CENCGt s obdobím, ktoré je uvedené v návrhu vyhlášky, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v plynárenstve.

O

SŠHRSRbez pripomienok

O

SZVT Pripomienka č. 34 - k § 8 odsek 2§ 8 odsek 2 znie: „(2) Výška primeraného zisku nie je obmedzená, ak prepočítaná variabilná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty a prepočítaná fixná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty spoločne neprekročili sumu 80 eur/MWh a regulovaný subjekt pri výrobe tepla využíva obnoviteľné zdroje energie vo výške najmenej 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive. Pre regulovaný subjekt, ktorý nevyužíva pri výrobe tepla obnoviteľné zdroje energie vo výške najmenej 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive, nie je výška primeraného zisku obmedzená, ak prepočítaná variabilná zložka ceny tepla bez dane z pridanej a prepočítaná fixná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty spoločne neprekročili sumu 52 eur/MWh“. Odôvodnenie k pripomienke č. 34: Navrhujeme zmenu v určovaní limitných cien pre možnosť uplatnenia deregulácie primeraného zisku tak, že rozhodujúca bude spoločná prepočítaná jednozložková cena. Navrhované prepočítané jednozložkové sumy sa opierajú o konkurenčné porovnanie ceny tepla z CZT oproti cenám z domových kotolní. Alternatívne k pripomienke č. 34: 34a. § 8 odsek 2 znie: „(2) Výška primeraného zisku nie je obmedzená, ak fakturovaná variabilná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty je rovná alebo nižšia ako prepočítaná variabilná zložka ceny tepla podľa skutočnej ceny a výhrevnosti paliva v roku t a neprekročila 0,0450 eura/kWh a súčasne fakturovaná fixná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročila výšku 170 eur/kW a regulovaný subjekt pri výrobe tepla využíva obnoviteľné zdroje energie vo výške najmenej 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive. Pre regulovaný subjekt, ktorý nevyužíva pri výrobe tepla obnoviteľné zdroje energie vo výške najmenej 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive, nie je výška primeraného zisku obmedzená, ak fakturovaná

Z

variabilná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty je rovná alebo nižšia ako prepočítaná variabilná zložka ceny tepla podľa skutočnej ceny a výhrevnosti paliva v roku t a neprekročila 0,0350 eura/kWh a súčasne fakturovaná fixná zložka ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročila výšku 75 eur/kW.“ Odôvodnenie k pripomienke č. 34a: Ako alternatíva sa vzhľadom na vývoj ekonomiky navrhujú ponechať doterajšie hodnoty limitných cien jednotlivých zložiek ceny tepla.

SZVT Pripomienka č. 35 - k Prílohe č. 2Príloha č. 2 sa vypúšťa. Odôvodnenie k pripomienke č. 35: V súvislosti s touto pripomienkou sa odkazujeme na odôvodnenie k pripomienke č. 1, pripomienkam č. 7 až č. 9 a pripomienke 23 týchto pripomienok. Poukazujeme na to, že vo väčšine položiek obsiahnutých v prílohe č. 2 návrhu Vyhlášky sa podstatne predlžuje doba odpisovania voči aktuálne nastaveným účtovným a daňovým odpisovým skupinám, čo môže obmedziť samotný rozvoja udržateľnosť regulovaných subjektov resp. samotných sústav centralizovaného zásobovania teplom a návratnosť vynaložených investícií, ktoré sú pritom často vyvolané aj zmenou legislatívy. Zavedenie regulačných odpisov podstatne zvýši administratívnu náročnosť, nakoľko regulovaný subjekt bude povinný viesť ďalšiu evidenciu z pohľadu Vyhlášky. Samotný obsah prílohy č.2 považujeme za nesystémový a arbitrárny. Doby životností hmotného a nehmotného majetku upravuje v prvom rade zákon o dani z príjmov a je preto potrebné vychádzať z premisy, že daňové odpisy zákonodarca navrhol a určil na základe systémových prepočtov tak, aby mali podnikateľské subjekty ekonomický priestor na obnovu a rozvoj technológií a majetku, ktorý používajú na predmet podnikania. Vytváranie paralelnej štruktúry odpisovania pre účely tvorby regulovanej ceny tepla považujeme preto nielen za vecne nesprávne ale aj za neprípustné z dôvodu vyššej právnej sily zákona o dani z príjmov, ktorého účel sa tým popiera. Pri aplikácii konceptu regulačných odpisov nebudú regulované subjekty tvoriť dostatočný cash-flow na svoju prevádzku, vrátane obnovy

Z

výrobných zariadení a významným spôsobom bude ohrozené splácanie úverov na zariadenia, do ktorých bola v nedávnej minulosti nutnosť investovať. Navyše, v prípade, že by sa regulovaný subjekt z dôvodu platobnej neschopnosti dostal do úpadku alebo by mu úpadok hrozil, štát by musel EÚ vracať nenávratné finančné prostriedky, poskytnuté na investičné projekty v regulovaných subjektoch. Súčasne by bolo ohrozené pokračovanie v čerpaní ďalších prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ.

SZVT Pripomienka č. 36 - k Prílohe č. 6Príloha č. 6 sa vypúšťa. Odôvodnenie k bodu 36: Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z uplatnenia pripomienky č. 23.

Z

SZVT Pripomienka č. 1 - k materiálu všeobecneSZVT navrhuje stiahnutie návrhu Vyhlášky z medzirezortného pripomienkového konania ako celého legislatívneho materiálu za účelom jeho prerokovania s odbornou verejnosťou, prepracovania a opätovného predloženia do medzirezortného pripomienkového konania. Odôvodnenie k pripomienke č. 1: SZVT má za to, že návrh Vyhlášky vykazuje také zásadné nedostatky vecnej a právnej povahy, pre ktoré je potrebné navrhnúť stiahnutie celého legislatívneho materiálu z medzirezortného pripomienkového konania. Ide najmä o nasledovné nedostatky: (a) nedovolený zásah do základného práva regulovaných subjektov na podnikanie, diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie s regulovaným subjektmi v tepelnej energetike oproti regulovaným subjektom v ostatných sieťových odvetviach; (b) rozpor so zákonom č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o regulácii“) a (c) nedostatočné posúdenie vplyvov Vyhlášky na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Ad (a) Podľa článku 35 ods. 1 Ústavy SR, „Každý má... právo podnikať a

Z

uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“. Štátne orgány vykonávajúce cenovú reguláciu sú povinné dodržiavať zákonom predpísaný postup pri vykonávaní cenovej regulácie, keďže už samotný výkon cenovej regulácie (určovanie medzí podnikania v sieťových odvetviach) možno považovať za zásah do základného práva na podnikanie. Prekročenie zákonom priznanej právomoci pri vykonávaní cenovej regulácie možno preto považovať za porušenie základného práva podnikať. Poukazujeme pritom na nález Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 95/03 zo dňa 7.7.2006, v ktorom ústavný súd posudzoval porušenie základného práva na podnikanie: „Zásahom do základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy je aj stanovenie medzí základného práva (podmienok) podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy spočívajúce v stanovení cien orgánom verejnej moci (regulačným úradom). Zásah do práva podnikať sa stáva porušením základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy postupom orgánu verejnej moci (regulačného úradu), ktorý nedodrží zákonom stanovené pravidlá určenia podmienok regulácie. Takýto postup úradu je porušením základného práva podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy (bod I výroku nálezu).“ Ako pritom vyplynie z nižšie uvedenej argumentácie SZVT, nedodržanie zákonného postupu pri stanovovaní podmienok regulácie v tepelnej energetike možno vidieť najmä v nerešpektovaní reality pri vynakladaní ekonomicky oprávnených nákladov na výrobu a rozvod tepla prostredníctvom zavedenia kategórie regulačných odpisov a neprimeranom obmedzovaní hodnoty primeraného zisku regulovaných subjektov. Analogicky je potrebné poukázať na rozsudok Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorého: „Státní (veřejná) regulace...musí při stanovení ceny zohlednit i možnost tvorby zisku. Důsledkem absence této maximy při regulaci cen se může stát znemožnění určité oblasti podnikatelské aktivity..., t.j. dotčení podstaty a smyslu základního práva, plynoucího z čl. 26 Listiny“ (nález spis. zn. PL. ÚS 24/99). Návrh Vyhlášky síce zavádza pre všetky regulované odvetvia princíp uplatňovania tzv. regulačných odpisov započítavaných do regulovaných cien, bez reálneho zdôvodnenia však pre

odvetvie tepelnej energetike stanovuje osobitný strop primeraného zisku vo výške 20 EUR/kW celkového regulačného príkonu, zatiaľ čo pre odvetvie elektroenergetiky ani plynárenstva žiadny takýto strop neurčuje (vychádza sa len so súčinu hodnoty regulačnej bázy aktív a reálnej miery výnosnosti regulačnej bázy aktív vo výške 6,47 %). Neexistuje pritom žiaden objektívny dôvod nerovnakého zaobchádzania s regulovanými subjektmi v tepelnej energetike čo do tvorby a uznávania primeraného zisku. Ad (b) Podľa § 12 ods. 3 Zákona o regulácii, spôsob vykonávania cenovej regulácie musí vždy zohľadňovať ekonomicky oprávnené náklady, ekonomickú efektívnosť a primeraný zisk vrátane rozsahu investícií, ktoré možno do ceny započítať, alebo ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, ktoré boli započítané v cene schválenej alebo určenej úradom. Ekonomicky oprávnenými nákladmi sa pritom rozumejú „náklady preukázateľne a v nevyhnutnom rozsahu vynaložené na vykonávanie regulovanej činnosti, ktorých rozsah a výšku určuje úrad“ (§ 2 písm. e) Zákona o regulácii) a primeraným ziskom „zisk, ktorý vychádza z vývoja obvyklého podielu zisku na ekonomicky oprávnených nákladoch s prihliadnutím na kvalitu, obvyklé podnikateľské riziko, vývoj dopytu na trhu a na ochranu spotrebiteľa a ktorý zohľadňuje aj rozsah potrebných investícií na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete“ (§ 2 písm. f) Zákona o regulácii). Návrh Vyhlášky zavádza pre nasledujúce regulačné obdobie kategóriu tzv. regulačných odpisov, ktoré možno do regulovanej ceny zahrnúť (na ročnej báze) a ktorých navrhovaná výška je neprimerane nízka oproti doterajšej regulačnej praxi. Navrhovaný koncept regulačných odpisov nezodpovedá ani reálnej životnosti veľkej časti aktív používaných na regulovanú činnosť. Aplikácia regulačných odpisov v rozhodovacej praxi s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí značnej časti regulovaných subjektov v tepelnej energetike veľké ekonomické ťažkosti. S poukazom na argumentáciu uvedenú v písm. (a) vyššie možno preto hovoriť o zásahu do základného práva na podnikanie regulovaných subjektov v tepelnej energetike. Spochybniteľná je aj úroveň

transparentnosti pri tvorbe zoznamu obsahujúceho dobu životnosti hmotného a nehmotného majetku tvoriaceho základ pre výpočet regulačných odpisov (príloha č. 2 návrhu Vyhlášky). Úrad nepredstavil dotknutým subjektom žiadnu analýzu ich výpočtu a tak nie je zrejmé, či údaje uvedené v predmetnom zozname zodpovedajú reálnej životnosti hmotných a nehmotných aktív regulovaných subjektov. Údaje preto pôsobia prinajmenšom arbitrárne. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o regulácii pritom platí, že „Účelom regulácie podľa tohto zákona je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite.“ Ad (c) V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo dňa 14.1.2015v platnom znení, legislatívny materiál predkladaný do medzirezortného pripomienkového konania musí byť plnohodnotne posúdený aj z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy a vplyvov na podnikateľské prostredie. Ak pritom predkladateľ materiálu identifikuje pozitívne alebo negatívne vplyvy, je povinný spracovať príslušnú analýzu podľa postupu, ktorý vyplýva z príslušných príloh citovanej jednotnej metodiky (viď kapitolu 4). Úrad v rámci doložky vplyvov návrhu Vyhlášky neidentifikoval žiadne negatívne vplyvy Vyhlášky na rozpočet resp. podnikateľské prostredie, a to napriek tomu, že je zrejmé, že náhle zavedenie regulačných odpisov bude viesť k značnej disproporcii medzi odpismi aplikovanými na účely výpočtu daňového základu a regulačnými odpismi vstupujúcimi do výpočtu regulovanej ceny príslušného regulovaného subjektu. Toto opatrenie bude mať spolu s výrazným obmedzením výšky primeraného zisku za následok významný pokles príjmov regulovaných subjektov a teda aj pokles daňových príjmov štátu. SZVT pritom odhaduje výpadok na dani z príjmov a dani z pridanej hodnoty v odvetví teplárenstva spôsobený zavedením týchto regulačných opatrení na úrovni cca 60 až 65 miliónov EUR.Z uvedeného preto vyplýva, že Úrad nedostatočne posúdil zmeny spôsobu regulácie minimálne z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy a podnikateľské

prostredie, čím nedodržal záväzné postupy tvorby legislatívy vyplývajúce z príslušných predpisov.

SZVT Pripomienka č. 2 - k § 1 V § 1 sa za písmeno q) vkladajú nové písmená r) a s), ktoré znejú: „r) projektom verejno-súkromného partnerstva realizácia súboru neoddeliteľných prác, služieb a dodávok tovaru dodávateľom tepla z podnikateľského sektora na základe zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve, ktorej predmetom je výroba a rozvod tepla odberateľovi tepla z verejného sektora na účel zníženia nákladov za dodávku tepla, s) plánovanou generálnou opravou pravidelná komplexná obnova projektovanej funkčnosti zariadenia na výrobu tepla.“ Odôvodnenie k pripomienke č. 2: Vzhľadom na právnu úpravu podmienok cenovej regulácie v doterajšom regulačnom období nemožno považovať vypustenie možnosti započítania nákladov na projekty verejno-súkromného partnerstva a plánované generálne opravy za adekvátne. V mnohých prípadoch ide totiž o aktivity, ktoré sa začali a trvajú bez ohľadu na práve končiace sa a začínajúce nové regulačné obdobie, pričom nová právna úprava brániaca započítaniu nákladov týchto aktivít môže spôsobiť nemožnosť financovania týchto aktivít alebo neprimeraný nárast ceny tepla v roku, v ktorom k realizácii aktivít dôjde. V tomto kontexte môže vypustenie týchto kategórií z Vyhlášky znamenať zásah do legitímnych očakávaní regulovaného subjektu (de facto vyvlastnenie).

Z

SZVT Pripomienka č. 3 - k § 4 ods. 1 písm. a) a b) V § 4 ods. 1 písm. a) a b) sa vypúšťa slovo „primerané“. Odôvodnenie k pripomienke č. 3: V zmysle § 12 ods. 3 Zákona o regulácii musí spôsob regulácie zohľadňovať ekonomicky oprávnené náklady, tzn. že v celej ich účelne vynaloženej výške. Zákon teda nedovoľuje Úradu posudzovať úroveň primeranosti ekonomicky oprávnených nákladov regulovaného subjektu. Ustanovenie oprávnenia posudzovať

Z

primeranosť nákladov preto zakladá hrozbu subjektívneho a selektívneho posudzovania tejto kategórie. Takéto ustanovenie navyše obsahuje len návrh Vyhlášky (o cenovej regulácii v tepelnej energetike) a nie aj ostatné regulačné vyhlášky, ktorých návrh bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, čo vyvoláva pochybnosti o zabezpečení nediskriminačného prístupu k regulovaným subjektom v sieťových odvetviach.

SZVT Pripomienka č. 5 - k § 4 ods. 1 písm. d) V § 4 ods. 1 písm. d) sa slová za bodkočiarkou nahrádzajú slovami „pri poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia len poplatky za znečisťujúce látky vypustené do ovzdušia pri dodržaní podmienok a požiadaviek podľa osobitného zákona7) a pri skleníkových plynoch náklady maximálne do výšky vypočítanej podľa odsekov 4 a 5,“. Odôvodnenie k pripomienke č. 5: Navrhovaný spôsob stanovenia ceny ako aritmetického priemeru denných uzatváracích cien produktu EU Emission Allowances – Spot Market (v €/t CO2) na burze EEX za obdobie od 1.januára roku t-1 do 30.júna roku t-1 vychádza z historického vývoja na burze, ktorá vykazuje vysokú volatilitu. Pri nákupe emisných povoleniek nie je možné v aktuálnej burzovej cene zohľadniť vývoj cien v minulosti. V prípade cenových výkyvov na burze tak vzniká regulovanému subjektu významné riziko neuplatnenia skutočných nákladov na nákup emisných povoleniek v cene tepla.

Z

SZVT Pripomienka č. 4 - k § 4 ods. 1 písm. d) V § 4 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „ktoré nie sú vyššie ako náklady zistené na základe overovania primeranosti nákladov podľa osobitného predpisu;6)“. Odôvodnenie k pripomienke č. 4: Ekonomicky oprávnené náklady na plnenie povinností podľa osobitných predpisov nemôžu byť zo svojej povahy viazané na ich limitáciu prostredníctvom odborného (znaleckého) posúdenia, nakoľko tieto vyplývajú z osobitných právnych predpisov. Navrhované ustanovenie preto zakladá

Z

hrozbu subjektívneho a selektívneho prístupu k posudzovaniu inak mandatórnych výdavkov regulovaných subjektov.

SZVT Pripomienka č. 6 - k § 4 ods. 1 písm. e) V § 4 ods. 1 písm. e) sa za slová „podľa osobitného predpisu“ vkladajú slová „a náklady na vykonanie energetického auditu,7a)“. Poznámka pod čiarou č. 7a znie: „7a) § 14 ods. 1 zákona č. 321/2014 Z. z.o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Odôvodnenie k pripomienke č. 6: Navrhujeme doplniť náklady na vykonanie energetického auditu ako explicitné ekonomicky oprávnené náklady regulovaného subjektu.

Z

SZVT Pripomienka č 10 - k § 4 ods. 1 písm. k) (pôvodné písmeno j) V § 4 ods. 1 písm. k) (pôvodné písmeno j) návrhu Vyhlášky) sa za slová „podľa osobitného predpisu,9) vkladajú slová „vrátane osobných nákladov9a) zamestnancov vykonávajúcich opravu a údržbu tepelných zariadení; náklady na plánované generálne opravy môžu byť rozložené rovnomerne počas nasledujúcich piatich rokov, ak tieto náklady regulovaný subjekt uvedie v návrhu ceny tepla,“. Poznámka pod čiarou č. 9a znie: „9a) § 66 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) v znení opatrenia č. MF/25814/2006-74 (oznámenie č. 671/2006 Z. z.).“ Odôvodnenie k pripomienke č. 10: Použitie vlastnej pracovnej sily na účely údržby a opráv by nemalo byť znevýhodnené v porovnaní so zabezpečením týchto činností externe. Navyše, zmena v pravidlách cenovej regulácie nákladov na zamestnancov zabezpečujúcich údržbu a opravy sa môže prejaviť v nedostatku zdrojov na zamestnancov a teda aj nutnosť ich (hromadného) prepúšťania. Nemožnosť rozloženia nákladov na generálne opravy v priebehu celého regulačného obdobia

Z

môže viesť k neprimeranému nárastu ceny tepla v jednom roku; v tejto súvislosti sa odkazujeme aj na odôvodnenie k pripomienke pod č. 2.

SZVT Pripomienka č. 7 - k § 4 ods. 1 písmeno f)V § 4 ods. 1 písmeno f) znie: „f) odpisy obstaraného nového hmotného majetku a nehmotného majetku,8) pričom pri hmotnom majetku sa za ekonomicky oprávnené náklady považujú odpisy najviac do výšky rovnomerných odpisov hmotného majetku,8a),“. Poznámky pod čiarou č. 8 a 8a znejú: „8) § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 8a) § 27 zákona č. 595/2003 Z. z.“ Odôvodnenie k pripomienke č. 7: Odôvodnenie je uvedené v odôvodnení k pripomienke č 9.

Z

SZVT Pripomienka č. 9 - k § 4 ods. 1 písmeno j) (pôvodné písmeno h)V § 4 ods. 1 písmeno j) (pôvodné písmeno h) návrhu Vyhlášky) znie: „j) nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku, o ktorom vlastník účtuje a ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, najviac do výšky 35 eur/kW regulačného príkonu z prenajatého zariadenia na výrobu a rozvod tepla,“. Odôvodnenie k pripomienkam č. 7 až 9: Z dôvodov uvedených v odôvodnenie k pripomienke pod č. 1 navrhujeme takú úpravu návrhu Vyhlášky, ktorá bude zodpovedať právnej úprave započítavania daňových odpisov a nájomného za prenájom hmotného a nehmotného majetku do regulovanej ceny. Súčasne navrhujeme primerané zvýšenie maximálnej sumy nájomného vstupujúceho do ekonomicky oprávnených nákladov na určenie maximálnej ceny tepla. Ponechanie rovnakej právnej úpravy nebude mať vplyv na cenu tepla v nasledujúcom regulačnom období. Vo vzťahu k tejto pripomienke odkazujeme aj na odôvodnenie k pripomienke č. 1, k pripomienkam č. 7 až č. 9, č. 23 a č. 35 týchto pripomienok.

Z

SZVT Pripomienka č. 11 - k § 4 ods. 1 písmeno m) (pôvodné písmeno l) V § 4 ods. 1 písmeno m) (pôvodné písmeno l) návrhu Vyhlášky) znie: „m) úrok z

Z

úveru poskytnutého inou právnickou osobou ako bankou na nákup hmotného majetku alebo nehmotného majetku, ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, alebo z prevádzkového úveru na prefinancovanie nákladov na nákup paliva do výšky priemerného úroku vypočítaného z porovnateľných úverov aspoň troch bánk v roku t,“. Odôvodnenie k pripomienke č. 11: Možnosť zahrnutia nákladov úveru poskytnutého inou osobou ako bankou len do výšky hodnoty 12M EURIBOR (bez marže) výrazne znevýhodňuje poskytovanie iných ako bankových úverov, a to bez objektívneho dôvodu. Navrhujeme preto zachovanie právnej úpravy platnej v súčasnom období.

SZVT Pripomienka č. 8 - k § 4 ods. 1V § 4 ods. 1 sa za písmeno f) vkladajú nové písmená g) a h), ktoré znejú: „g) odpisy obstaraného už prevádzkovaného hmotného majetku a nehmotného majetku8) vo výške rovnomerných odpisov8a) z jeho kúpnej ceny maximálne do výšky rovnomerných odpisov zo všeobecnej hodnoty hmotného majetku určenej znaleckým posudkom pre hmotný majetok a nehmotný majetok zaradený do účtovníctva regulovaného subjektu po 15. júli 2011, h) odpisy obstaraného už prevádzkovaného hmotného majetku a nehmotného majetku,8) pričom pri hmotnom majetku sa považujú za ekonomicky oprávnené náklady odpisy najviac do výšky rovnomerných odpisov hmotného majetku8a) zaradeného do účtovníctva pred 15. júlom 2011,“. Doterajšie písmená g) až l) sa označujú ako písmená h) až m). Odôvodnenie k pripomienke č. 8: Odôvodnenie je uvedené v odôvodnení k pripomienke č. 9.

Z

SZVT Pripomienka č. 12 - k § 4 ods. 1 písmeno m) (pôvodné písmeno l) V § 4 ods. 1 sa za písmeno m) (pôvodné písmeno l) návrhu Vyhlášky) vkladajú nové písmená n) a o), ktoré znejú: „n) náklady na investície realizované v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva rovnomerne rozložené v jednotlivých

Z

rokoch po dobu trvania projektu verejno-súkromného partnerstva, ak projekt trvá najmenej šesť rokov, o) náklady na poistenie hmotného majetku regulovaného subjektu, ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť.“ Odôvodnenie k pripomienke č. 12: Vo vzťahu k nákladom na investície realizované v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva odkazujeme na odôvodnenie k pripomienke uvedenej v bode 2. Navrhujeme tiež, aby sa za ekonomicky oprávnené náklady považovali aj náklady na poistenie majetku používaného výhradne na regulovanú činnosť.

SZVT Pripomienka č. 13 - k § 4 ods. 2V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno aj). Odôvodnenie k pripomienke č. 13: Pravidlá pre posúdenie primeranosti nákladov v navrhovanom znení nie sú jednoznačne špecifikované. Pre regulovaný subjekt týmto vzniká riziko neuznania nákladov v skutočnej výške, nakoľko posúdenie ich primeranosti nastáva až dodatočnou kontrolou regulátora. Navrhované znenie je zásadným zásahom do podnikateľského prostredia a podmienok podnikania regulovaných subjektov.

Z

SZVT Pripomienka č. 14 - k § 4 ods. 2 V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno ak). Odôvodnenie k pripomienke č. 14: Formulácia nákladov, ktorými sa nezabezpečí udržanie alebo zlepšenie energetickej efektívnosti ako nákladov neoprávnených je nadmieru široká, umožňujúca príliš extenzívny výklad. Povinnosti vyplývajúce zo zákona o energetickej efektívnosti sú formulované pozitívne (niečo vykonať, niečoho sa zdržať), čo sa v oblasti regulácie prejavuje akceptáciou takýchto nákladov ako nákladov ekonomicky oprávnených. Aj vo vzťahu k regulovaným subjektom totiž platí ústavná zásada, že „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“ (článok 2 ods. 3 Ústavy SR). Preto akákoľvek generalizácia nákladov nevyužitých na zabezpečenie resp. zlepšenie energetickej efektívnosti ako

Z

nákladov neoprávnených pôsobí nelogicky a vzbudzuje pochybnosti o ich súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily.

SZVT Pripomienka č. 15 - k § 4 ods. 2 V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno al). Odôvodnenie k pripomienke č. 15: Vzhľadom na povahu a rozsah podnikania v tepelnej energetike sa domnievame, že nie je správne obmedzovať možný okruh ekonomicky oprávnených nákladov (ktorých definícia vyplýva zo zákona) spôsobom ako vyplýva z návrhu Vyhlášky.

Z

SZVT Pripomienka č. 17 - k § 4 ods. 3 písm. a)V § 4 ods. 3 písm. a) sa vo vzorci hodnota „0,5“ nahrádza hodnotou „1“. Odôvodnenie k pripomienke č. 17: V zmysle schválenej regulačnej politiky pre regulačné obdobie rokov 2017 až 2021 sa majú zachovať podmienok pre rozvoj tepelného hospodárstva. Zvýšenie koeficientu z hodnoty 0,5 na hodnotu 1 zvýši motivácie regulovaných subjektov pre investície do efektívnej výroby a rozvodu tepla nad úrovňou hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení podľa posledného platného overenia.

Z

SZVT Pripomienka č. 18 - k § 4 ods. 3 písm. b) V § 4 ods. 3 písm. b) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová „a poplatky za znečisťovanie ovzdušia podľa odseku 1 písm. d).“ Odôvodnenie k pripomienke č. 18: Rovnako ako náklady na emisné kvóty aj poplatky za znečisťovanie ovzdušia majú charakter variabilných nákladov. Preto navrhujeme ich zaradenie do kategórie ostatných variabilných nákladov.

Z

SZVT Pripomienka č. 16 - k § 4 ods. 3 V § 4 ods. 3 sa slová variabilné náklady na nákup paliva“ nahrádzajú slovami „náklady na nákup paliva“. Odôvodnenie k pripomienke č. 16: Navrhuje sa pod ekonomicky oprávnené variabilné náklady priradiť náklady na nákup paliva v

Z

celom rozsahu.

SZVT Pripomienka č. 20 - k 4 ods. 4 (pôvodný odsek 7) V § 4 ods. 4 (pôvodný odsek 7 návrhu Vyhlášky) sa vypúšťa tretia veta vrátane písmen a) až e). Odôvodnenie k pripomienke č. 20: Nakoľko sa jedná o jeden a ten istý proces kombinovanej výroby elektriny a tepla, sú aj jednotkové náklady na emisné kvóty na teplo rovnaké pre teplo použité na dodávku tepla a teplo použité na výrobu elektriny, a preto by mala byť do výpočtu oprávnených nákladov zahrnutá priemerná cena nakúpených emisných kvót. Zahrnutie emisných kvót do oprávnených nákladov podľa najnižšej ceny je v rozpore s účtovnou metódou FIFO first-in first-out, a preto by bolo logickejšie uplatniť priemerné ceny. Snaha úradu o minimalizáciu cien tepla nemôže popierať základné finančné a účtovnícke pravidlá, najmä ak koncept priemerných cien je často uplatňovaný v regulácii cien tepla ako aj elektriny.

Z

SZVT Pripomienka č. 22 - k § 4 ods. 6 (pôvodný odsek 10)V § 4 ods. 6 (pôvodný odsek 10 návrhu Vyhlášky) písmeno a)znie: „a) náklady regulovanej zložky fixných nákladov, ktoré sa pre každý návrh ceny určia v rozsahu prílohy č. 1 podľa celkového regulačného príkonu všetkých odberných zariadení v kilowattoch 1. do 300 kW vrátane, maximálne 250 eur/kW, 2. nad 300 kW do 3 500 kW vrátane, maximálne 75 000 eur + 55 eur/kW za každý ďalší kilowatt nad 300 kW, 3. nad 3 500 kW do 5 200 kW vrátane, maximálne 251 000 eur + 43,50 eura/kW za každý ďalší kilowatt nad 3 500 kW, 4. nad 5 200 kW do 13 000 kW vrátane, maximálne 324 950 eur + 42 eur/kW za každý ďalší kilowatt nad 5 200 kW, 5. nad 13 000 kW do 21 000 kW vrátane, maximálne 652 550 eur + 36 eur/kW za každý ďalší kilowatt nad 13 000 kW, 6. nad 21 000 kW, maximálne 940 550 eur + 32,30 eura/kW za každý ďalší kilowatt nad 21 000 kW,“. Odôvodnenie k pripomienke č. 22: Návrh Vyhlášky zvyšuje oprávnené náklady regulovanej zložky

Z

fixných nákladov iba pre prvé dve kategórie (do 3 500 kW regulačného príkonu) a je diskriminačné pre regulované subjekty v ostatných kategóriách. Navrhované zvýšenie o 5 eur/kW za každý ďalší kilowatt v kategóriách 3 až 6 (nad 3 500 kW regulačného príkonu) umožňuje čiastočne uplatniť v cene tepla nárast nákladov, ktoré si regulovaný subjekt v rámci regulovanej zložky fixných nákladov môže uplatniť len v obmedzenej miere a regulátorom limitovanej výške, nezohľadňujúcej skutočnú výšku týchto nákladov. Maximálna úroveň regulovanej zložky fixných nákladov je v zmysle vyhlášky závislá od regulačného príkonu. Ak sa zníži regulačný príkon, zníži sa aj regulovaná zložka fixných nákladov bez ohľadu na to, aké sú skutočné fixné náklady. Vytvorenie závislosti regulácie fixných nákladov od regulačného príkonu (a teda množstva dodaného tepla) popiera samotný systém regulácie, tvorený fixnými a variabilnými nákladmi. Fixné náklady obsiahnuté v položke regulovaná zložka fixných nákladov nie sú závislé od dodaného tepla a cenová regulácia založená na tomto obmedzení popiera priority ustanovené v regulačnej politike, t.j. zabezpečiť spravodlivú úhradu stálych nákladov pri podnikaní v tepelnej energetike. Uvedenou pripomienkou sa súčasne navrhuje odstrániť logickú chybu v bodoch 2 - 6 predmetného ustanovenia návrhu Vyhlášky.

SZVT Pripomienka č. 23 - k § 4 ods. 6 (pôvodný odsek 10)V § 4 ods. 6 (pôvodný odsek 10 návrhu Vyhlášky) sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b). Odôvodnenie k pripomienke č. 23: V súvislosti s touto pripomienkou sa odkazujeme na odôvodnenie k pripomienke č. 1, pripomienkam č. 7 až č. 9 a pripomienke č. 35. Zároveň poukazujeme na to, že v návrhu vzorca vyplývajúceho z § 4 ods. 10 písm. b) návrhu Vyhlášky nie sú zahrnuté ekonomicky oprávnené náklady - odpisy z investícií už vynaložených v roku t-1 (2016) a tých, ktoré sa plánujú vynaložiť a zrealizovať v roku t (2017), na báze ktorý sa kalkuluje cena tepla. Tak, ako ostatné ekonomicky oprávnené náklady roka t-1, aj roka t, by mali byť v kalkulácii ceny tepla na rok t

Z

zahrnuté, pretože v opačnom prípade nie sú v kalkulácii ceny tepla zahrnuté primerané ekonomicky oprávnené náklady, čo je v rozpore s ust. § 12 ods. 3 Zákona o regulácii. Navyše, predmetný návrh vzorca vo vzťahu k uplatneniu regulačných odpisov len do roku t-2 považujeme za rozporný aj so schválenou regulačnou politikou pre roky 2017 až 2021, v zmysle ktorej by ceny určené úradom mali pokrývať všetky oprávnené náklady. Navrhované uplatnenie odpisov v návrhu ceny na rok t podľa uvedeného vzorca znamená výpadok vo výške uplatnených odpisov. V návrhu ceny tepla na rok 2017 nebude môcť regulovaný subjekt uplatniť odpisy z majetku zaradeného do užívania v roku 2016 a 2017; dokonca v spojení s aplikáciou navrhovaného ust. § 4 ods. 11 Vyhlášky sa de facto vylučuje uplatnenie týchto odpisov počas celého regulačného obdobia. To predstavuje zásadný problém z pohľadu cash-flow spoločnosti, kedy dochádza k ročnému posunu uplatnenia odpisov zo zaradeného majetku v cene tepla a v roku 2017 dokonca k výpadku oprávnených nákladov vo výške odpisov za dva roky. Návrh uplatnenia regulačných odpisov má významný dosah na finančnú situáciu a schopnosť regulovaných subjektov investovať. Významne obmedzuje schopnosť regulovaných subjektov generovať vlastné finančné zdroje na investície, a zároveň znižuje možnosť regulovaných subjektov získať úver. Zo strednodobého hľadiska môže byť navrhovaná regulácia pre mnohé subjekty likvidačná. Ad absurdum, v prípade novovzniknutého regulovaného subjektu, tento by na rok 2017 vôbec nemohol uplatniť odpisy v cene tepla.

SZVT Pripomienka č. 24 - k § 4 ods. 6 písm. b) (pôvodný odsek 10 písm. c)V § 4 ods. 6 písm. b) (pôvodný odsek 10 písm. c) návrhu Vyhlášky) sa vypúšťajú slová „v primeranej výške“ a slová „poplatky za znečistenie podľa odseku 1 písm. d),“. Odôvodnenie k pripomienke č. 24: Vo vzťahu k tejto pripomienke sa odkazujeme na navrhovanú úpravu vyplývajúcu z pripomienky pod č. 3. Súčasne

Z

ide aj o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z pripomienky č. 18.

SZVT Pripomienka č. 21 - k § 4 odsek 6 (pôvodný odsek 9)V § 4 sa vypúšťa odsek 6 (pôvodný odsek 9 návrhu Vyhlášky). Doterajšie odseky 7 až 16 sa označujú ako odseky 6 až 15. Odôvodnenie k pripomienke č. 21: Spôsob deľby nákladov pri daných spôsoboch výroby elektriny je závislý od toho, o koľko sa odchýli skutočná výroba od plánovanej. Ak bude nižšia výroba tepla, 30% nákladov bude pokrytých len čiastočne. Ak bude vyššia cena tepla, Úrad bude požadovať vyúčtovanie skutočných nákladov. Navrhované ustanovenie je ekonomicky neracionálne a neposkytuje žiaden benefit výrobcom tepla zo solárnej a geotermálnej energie, ktorí už investíciou dosiahli zníženie nákladov na fosílne palivá, ktoré boli v prevádzkach pôvodne spaľované.

Z

SZVT Pripomienka č. 19 - k § 4 odsekom 4 až 6. V § 4 sa vypúšťajú odseky 4 až 6. Doterajšie odseky 7 a 20 sa označujú ako odseky 4 až 16. Odôvodnenie k pripomienke č. 19: Navrhujeme vypustiť ustanovenia Vyhlášky o maximálnych výškach cien vybraných palív na výrobu tepla a korekčných koeficientov, ktoré na tieto účely môže Úrad medziročne upravovať. Sme toho názoru, že cenová regulácia v tepelnej energetike by sa mala vykonávať individuálne podľa podmienok toho-ktorého regulovaného subjektu. Plošná limitácia palivových nákladov nie je želateľná a môže viesť k tomu, že niektorí výrobcovia tepla nebudú schopní dosiahnuť predpísané limitné hodnoty. Vecne treba k uvedenej pripomienke uviesť, že náklady na nákup primárnych palív sú náklady, ktoré sú nevyhnutne vynaložené na vykonávanie regulovanej činnosti, pričom ceny palív na výrobu tepla nie sú regulované, čo znamená, že objektívne nie je možné stanoviť ich maximálnu výšku ako oprávneného nákladu. Paradoxne toto ustanovenie reguluje spotrebiteľa energií a nie dodávateľa. Po zrušení cenovej regulácie dodávky plynu na výrobu tepla (pre domácnosti) nemožno objektívnym

Z

spôsobom a arbitrárne nastaviť limit maximálnej ceny palív. De facto ide o skrytú reguláciu ceny palív na výrobu tepla, čo odporuje platnej zásade zmluvného dohadovania cien za dodávku neregulovaných komodít.

SZVT Pripomienka č. 25 - k § 4 odsekom 7 a 8 (pôvodné odseky 11 a 12)V § 4 sa vypúšťajú odseky 7 a 8 (pôvodné odseky 11 a 12 návrhu Vyhlášky). Doterajšie odseky 9 až 15 sa označujú ako odseky 7 až 13. Odôvodnenie k pripomienke č. 25: Pokiaľ sa majú dosiahnuť ciele stanovené smernicou o energetickej efektívnosti, je nevyhnutné, aby sa zvýšil prílev investícií do obnovy technologickej základne teplárenstva. Ak sa prílev investícií nezvýši, bude to brániť znižovaniu nákladov na strane spotrebiteľa a môže to ohroziť bezpečnú a spoľahlivú dodávku tepla. Navrhujeme preto vypustenie ustanovení vyhlášky o stanovení celkového limitu ekonomicky oprávnených fixných nákladov vrátane faktoru investičného rozvoja Y, ktorého koncept považujeme za neprimerane obmedzujúci pre rozvoj regulovaných subjektov. V spojení s vylúčením možnosti regulovaných subjektov zahrnúť do ekonomicky oprávnených nákladov investície vykonané v roku t-1 (viď odôvodnenie k pripomienke 23) je pri takto nastavenom faktore investičného rozvoja akýkoľvek investičný rozvoj v priebehu celého regulačného obdobia takmer nemožný.

Z

SZVT Pripomienka č. 27 - k § 5 ods. 2V § 5 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a nájomného podľa § 4 ods. 1 písm. h)“. Odôvodnenie k pripomienkam č. 26 a č. 27: SZVT sa domnieva, že ustanovenie stropnej hodnoty primeraného zisku vo výške 20 eur/kW celkového regulačného príkonu je neprimerane obmedzujúce voči regulovaným subjektom v tepelnej energetike. Navyše, bez objektívneho zdôvodnenia sa tento limit objavuje len v rámci regulácie výroby a rozvodu tepla na rozdiel od regulácie v elektroenergetike a plynárenstve. Z týchto dôvodov navrhujeme z ust. § 5 ods. 1 návrhu Vyhlášky

Z

vypustiť hornú hranicu primeraného zisku. Naopak, dopĺňa sa minimálna garantovaná miera zisku tak, aby mali garantovanú minimálnu mieru zisku aj regulované subjekty, ktoré majú majetok odpísaný, resp. ešte neinvestovali a významné investície len plánujú realizovať. Z dôvodu uplatnenia pripomienok č. 7 až 9 sa zároveň navrhuje, aby do výpočtu regulačnej bázy aktív vstupovala hodnota nájomného podľa § 4 ods. 1 písm. h) návrhu Vyhlášky.

SZVT Pripomienka č. 26 - k § 5 odsek 1V § 5 odsek 1 znie: „(1) Primeraný zisk v cene tepla sa určí ako súčin hodnoty regulačnej bázy aktív (RAB) a reálnej miery výnosnosti regulačnej bázy aktív (WACC), pričom minimálna výška primeraného zisku zodpovedá sume17eur/kW celkového regulačného príkonu odberných zariadení.“ Odôvodnenie k pripomienke č. 26: Odôvodnenie je uvedené v odôvodnení k pripomienke č. 27

Z

SZVT Pripomienka č. 28 - k § 5 odsek 6V § 5 odsek 6 znie: „(6) Odsek 1 sa nevzťahuje na regulovaný subjekt, ktorý využíva obnoviteľné zdroje energie pri výrobe tepla vo výške najmenej 20 % z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive a ktorý predloží na rok t návrh ceny tepla, ktorej variabilná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty a fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty spoločne neprekročia sumu 80 eur/MWh bez dane z pridanej hodnoty. Pre ostatné regulované subjekty sa odsek 1 nevzťahuje, ak variabilná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty a fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty spoločne neprekročia sumu52 eur/MWh bez dane z pridanej hodnoty.“ Odôvodnenie k pripomienke č. 28: Navrhujeme zmenu spôsobu prepočtu limitných cien pre uplatnenie deregulácie primeraného zisku u výrobcu, ktorý využíva obnoviteľné zdroje najmenej vo výške 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive ako aj u ostatných výrobcov, a to tak, aby sa namiesto

Z

doterajšej dvojzložkovej ceny zohľadňovala prepočítaná jednozložková cena. Navrhované prepočítané jednozložkové sumy sa opierajú o konkurenčné porovnanie ceny tepla z CZT oproti cenám z domových kotolní. Alternatívne k pripomienke č. 28: 28a. V§ 5 odsek 6 znie: „(6) Odsek 1 sa nevzťahuje na regulovaný subjekt, ktorý využíva obnoviteľné zdroje energie pri výrobe tepla vo výške najmenej 20% z celkového množstva tepla obsiahnutého v palive a ktorý predloží na rok t návrh ceny tepla, ktorej variabilná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 0,0450 eura/kWh a súčasne fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 170 eur/kW. Pre ostatné regulované subjekty sa odsek 1 nevzťahuje, ak variabilná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 0,0350 eura/kWh a súčasne fixná zložka maximálnej ceny tepla bez dane z pridanej hodnoty neprekročí 75 eur/kW.“ Odôvodnenie k pripomienke č. 28a: Alternatívne sa navrhuje ponechať v platnosti doterajší spôsob uplatňovania deregulácie primeraného zisku spolu s príslušnými limitnými hodnotami.

SZVT Pripomienka č. 29 - k § 5 odsek 7 V § 5 odsek 7 sa vypúšťa. Odôvodnenie k pripomienke č. 29: SZVT sa domnieva, že nie sú dané dôvody na limitáciu primeraného zisku regulovaných subjektov v prípade prekročenia určitej hraničnej hodnoty fixnej zložky ceny tepla. Ústavnoprávne zásady garantujú regulovaným subjektom kompenzáciu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku bez ohľadu na výšku fixných nákladov, ktoré reálne a vzhľadom na miestne okolnosti vznikajú (pokiaľ ich možno považovať za ekonomicky oprávnené), a preto by ani regulačné pravidlá nemali arbitrárne stanovovať konkrétne hodnoty s cieľom ich faktickej limitácie.

Z

SZVT Pripomienka č. 30 - k § 6 odsek 3 a 4 V § 6 odsek 3 a 4 znejú: „(3)Regulačný príkon odberného zariadenia zodpovedá

Z

maximálnemu tepelnému príkonu na odbernom mieste podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla uzavretej medzi dodávateľom a odberateľom.28) (4) Celkový regulačný príkon na rok t sa vypočíta ako súčet regulačných príkonov všetkých odberných zariadení podľa odseku 1.“ Poznámka pod čiarou č. 28 znie: „28) § 19 ods. 2 písm. zákona č. 657/2004 Z. z.“ Odôvodnenie k pripomienke č. 30: Odôvodnenie je uvedené v odôvodnení k pripomienke č. 31.

SZVT Pripomienka č. 31 - k § 6 odsekom 5 a 6.V § 6 sa vypúšťajú odseky 5 a 6. Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 5. Odôvodnenie k pripomienkam č. 30 a č. 31: Navrhuje sa nahradiť navrhovaný koncept výpočtu regulačného príkonu odberného zariadenia resp. celkového regulačného príkonu vychádzajúci z hodnoty skutočne dodaného množstva tepla v roku t-2 a projektovaného počtu hodín konceptom fixnej hodnoty regulačného príkonu, ktorý bude zodpovedať hodnote maximálneho tepelného príkonu na príslušnom odbernom mieste v zmysle dohody medzi dodávateľom a odberateľom. Takáto zmena spôsobu výpočtu a fakturácie fixnej zložky ceny tepla bude dostatočne chrániť záujmy odberateľa.

Z

SZVT Pripomienka č. 32 - k § 7 ods. 2 písmeno b). V § 7 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) až m) sa označujú ako písmená b) až l). Odôvodnenie k pripomienke č. 32: Navrhovaným vypustením ustanovení u Vyhlášky o regulačných odpisoch stráca význam aj požiadavka na predkladanie údajov o hmotnom a nehmotnom majetku regulovaného subjektu.

Z

SZVT Pripomienka č. 33 - k § 7 ods. 2 písmeno k) (pôvodné písmeno l) V § 7 ods. 2 sa vypúšťa písmeno k) (pôvodné písmeno l) návrhu Vyhlášky). Odôvodnenie k pripomienke č. 33: Navrhuje sa vypustiť požiadavka na predkladanie stavebného povolenia alebo ohlásenia pre účely výpočtu faktora

Z

investičného rozvoja.

ÚJDSR celému materiáluBez pripomienok

O

ÚNMSSR § 4 ods. 1 písm. d)Navrhujeme slová „(European Energy Exchange)“ uviesť aj v ods. 1 písm. d) za slovom "EEX". Odôvodnenie: Zjednotenie textu návrhu vyhlášky.

O

ÚNMSSR prílohe č. 2 - Doba technických životností hmotného a nehmotného majetkuNavrhujeme vypustiť položku „technické normy“ v prípade, ak sa pod týmto pojmom myslia technické normy podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Životnosť normy stanovená v predloženom návrhu na 50 rokov nie je opodstatnená, či už vo vzťahu k jej fyzickej životnosti, resp. primeranej úrovni jej parametrov vzhľadom na aktuálny stav vedy a techniky. Odôvodnenie: Sústava slovenských technických noriem, ktorej súčasťou sú aj prevzaté európske a medzinárodné normy, sa vytvára na základe súčasného stavu vedy a techniky a na základe harmonizácie s európskymi a medzinárodnými normami. Jej aktuálny stav sa zabezpečuje formou systematických previerok (5-ročný cyklus) a následných revízií. V súčasnom stave rýchleho technického rozvoja nie je možné predpokladať 50-ročnú životnosť normy či už po stránke vecnej ani fyzickej (tlačená alebo digitálna forma).

O

ÚNMSSR celému materiáluPri písaní vzorcov navrhujeme uplatňovať zásady ustanovené v slovenskej technickej norme STN ISO 80000-1 Veličiny a jednotky Časť 1: Všeobecne (ďalej len „norma“), najmä pokiaľ ide o znamienko násobenia (článok 7.3.3 normy)

O

navrhujeme používať krížik (×) alebo bodku v polovičnej výške (·).

ÚNMSSR § 6 ods. 3Vo vysvetlení skratky „tis“ navrhujeme vložiť medzeru medzi číselnú hodnotu „20“ a symbol meracej jednotky stupeň celzia „oC“. Odôvodnenie: Úprava textu v súlade s STN ISO 80000-1.

O

ÚPVSRBez pripomienok

O

ÚVO celému materiáluBEZ PRIPOMIENOK

O

Verejnosť § 4 ods. (1), písm. h)Posúdiť súlad so zákonom o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. (§ 19, ods. (3), písm. a)), nakoľko u prenajímateľa sú daňové odpisy daňovo uznateľným výdavkom len do výšky časovo rozlíšených príjmov (výnosov) prislúchajúcih k tomuto prenájmu. V prípade, že tzv. regulačné odpisy sú nižšie ako daňové odpisy a prenajímateľ poskytne výrobcovi tepla za nájomné zodpovedajúce tzv. regulačnému odpisu, vystavuje sa riziku, že mu vznikne povinnosť zvýšenia základu dane a teda aj platenia vyšších daní. V opačnom prípade t. j. ak budnájomné vyššie ako tzv. regulačné odpisy prenajímateľ (výrobca tepla) sa vystavuje riziku, že nebude schopný tento nájom platiť, nakoľnko nebude celý uznaný do oprvnených nákladov. V prípade dlhodobo uzavretých zmlúv má totiž prenajímateľ len malú možnosť úpravy nájomného tak ako to zatiaľ tento predpis navrhuje.

O

Verejnosť LP.2016.268Pripomienky k vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví s ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike Zásadné pripomienky 1-§4 ods. 2

bod f - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,12) príspevky na životné poistenie a príspevky na účelové sporenie zamestnanca platené zamestnávateľom, Doplniť na konci vety : nad rámec zákona 650/2004 Z. Odôvodnenie : Sú profesie ktoré zo zákona majú nárok na príspevky od zamestnávateľa na dôchodkové sporenie. 2-§4 ods. 2 bod ah) - nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku obstaraného finančným prenájmom, Navrhujeme doplniť text Maximálne do výšky odpisov podľa tejto vyhlášky Je to jedna forma obstarania investičného majetku na zlepšenie energetickej efektívnosti – podľa zmluvy ale max. do výšky odpisov 3-§4 ods.2 bod ak) náklady, vynaložením ktorých sa nezabezpečí udržanie, alebo zlepšenie energetickej efektívnosti, ) Doporučuje neuplatniť Nie sú dostatočne definované , ktoré náklady sú zahrnuté v tejto položke je to diskutabilné najmä pri zaobstaraní veľkej poruche resp. havárií ktoré zo zvolených riešení prispeje k zlepšeniu energetickej efektívnosti a to aj napr. v prípade nákupu paliva / drevná štiepka , uhlie a pod./ 4-§4 ods. 11 Doporučujeme zmeniť vzorec nasledovne Odôvodnenie: 1) Podľa §4 ods.11 návrhu vyhlášky ktorou sa ustanovuje regulácia v tepelnej energetika sa maximálna výška celkových ekonomicky oprávnených fixných nákladov vypočíta podľa vzorca: + Y pričom Y je faktor investičného rozvoja v tepelnej energetike zohľadňujúci náklady. Y (vyplývajúc aj z jeho výpočtu podľa návrhu) je faktor, t.j. je bezrozmerné číslo. Potom však vzorec by mal byť správne: 5- §4 ods.17 Časť spoločných nákladov kombinovanej výroby elektriny a tepla prislúchajúca výrobe tepla sa určí tak, aby tieto náklady neboli vyššie ako pri delení spoločných nákladov kombinovanej výroby elektriny a tepla energetickou metódou. Spoločné náklady kombinovanej výroby elektriny a tepla nezahŕňajú náklady zariadení, ktoré by neboli inštalované, keby sa nevyrábala elektrina, napríklad generátor, parná turbína vrátane kondenzátora, čerpadlá turbínového kondenzátu, chladiace čerpadlá, chladiace veže a potrubia, vyvedenie a transformácia vyrobenej elektriny. Koeficienty delenia nákladov pripadajúce na výrobu tepla βq sa vypočítajú Doporučujeme

preformulovať – spresniť Ustanovenie hovorí, že spoločné náklady KVET nezahŕňajú náklady zariadení, ktoré by neboli inštalované keby sa nevyrábala elektriny. To znamená predpoklad, že takéto existujú (napr. generátor). Ak sa však jedná o KVET ako celok, t.j. jednotka na kombinovanú výrobu (spaľovací motor,.) potom takýto celok – zariadenie nie je možné rozdeliť na časti tohto zariadenia ako samostatné zariadenia, ktoré by neboli inštalované keby sa nevyrábala s nimi elektrina. Princíp kegeneračnej jednotky je výroba tepla a elektriny v jedom stroji a tieto zariadenia sú na jednom ráme/podstavci/ . A nie je možné prevádzkovať motor bez generátora. Preto ustanovenie by bolo vhodné doplniť o znenie, ktoré vylučuje v takýchto prípadoch vyčleňovanie nákladov na ich časti. Obyčajná pripomienka 6- §6 ods.3 Podľa §6 ods. 3 návrhu vyhlášky priemerný počet dennostupňov v roku t-2 sa zverejní na webovom sídle úradu, ktorý sa vypočíta podľa vzorca . Pričom dv podľa nižšieho vysvetlenia je počet vykurovacích dní v roku t-2 určení podľa osobitného predpisu a priemerných denných teplôt v roku t-2. Toto vysvetlenie pri danom vzorci je nesprávne, dv by mohol byť počet vykurovacích dní v roku a tes priemerná vonkajšia teplota počas vykurovacích dní. Potom však sumarizácia dv * (tis- tes) nemá matematické opodstatnenie. Vzorec by mohol byť napr: kde X – počet vykurovacích dní v roku t-2 tis - vnútorná teplota vykurovaných priestorov = 20 °C tes v – priemerná teplota vonkajšieho vzduchu počas v-tého vykurovacieho dňa E.Kurimský prezident Združenie správcov a užívateľov nehnuteľností PS: Ak nezobrazilo správne vzorce, prosím mailovú adresu, kam môžem dokument odoslať

Verejnosť LP.2016.568Pripomienky TZS 1) v § 3 ods. (4) písm. b) je navrhnuté nezdôvodnené zníženie koeficientu zo súčasných 0,27 na 0,19. Požadujeme zachovať pôvodnú hodnotu koeficientu prípadne jeho zníženie stanoviť najviac na hodnotu 0,24. 2) Navrhnuté znenie v § 4 ods. (1) písm. j) – náklady na opravy a údržbu požadujeme ponechať v súčasne platnom znení podľa vyhl. ÚRSO č. 222/2013 Z. z. ......., § 4 ods. (1) písm.

l). 3) Spôsob určenia primeraného zisku podľa navrhnutého znenia v § 5 pre výrobu a dodávku tepla je v podmienkach SR veľmi nekoncepčným a nedomysleným návrhom. Je to najmä pre diametrálne odlišné podmienky jednotlivých regulovaných subjektov z hľadiska veľkosti dodávky, ale najmä rozdiely v technickom stave zariadenia, veku zariadenia a použitej technológie. Navrhujeme ponechať výpočet zisku na základe výšky neobežných aktív tak, ako to umožňuje súčasná vyhláška. Stanoviť mieru primeraného zisku vo vzťahu k objemu dodávky a v závislosti od výšky neobežných aktív umožňuje aj Regulačná politika (str.52, bod 4.2). Ak ÚRSO bude trvať na navrhnutom spôsobe určovania primeraného zisku musí dopracovať min. dva zásadné problémy. a) musí garantovať minimálny zisk pre každý subjekt na úrovni napr. 17,0 EUR/ kW regulačného príkonu (RP), pretože podľa § 2 Obchodného zákonníka sa podniká za účelom dosiahnutia zisku a subjekty zo zisku uhrádzajú aj ďalšie náklady, ktoré pri tejto činnosti objektívne vzniknú a ÚRSO ich nepovažuje za oprávnené, alebo náklady prekročia limity určené vyhláškou ÚRSO. b) musí garantovať, aby subjekty ktoré v minulosti investovali za účelom modernizácie a zlepšenia efektívnosti boli schopné splácať úver + vytvorili si rezervu na náklady uvedené v predchádzajúcom bode, pretože navrhnutý spôsob tvorby zisku spolu so zavedením regulačných odpisov nevytvoria dostatočné finančné prostriedky a povedú ku krachu spoločnosti. Napr. tak, že pre tieto subjekty nebude platiť horný limit zisku 20,0 EUR/kW RP, a umožní sa týmto subjektom uplatniť v cene účtovné odpisy, atď. (Limit 20,0 EUR/kW RP je nižší ako je súčasne možná hranica zisku).

ZMOS K doložke vybraných vplyvovNesúhlasíme s tvrdeniami uvádzanými v tabuľke č. 9., kde sa v časti vplyvy na rozpočet verejnej správy neuvádza žiadny vplyv na rozpočet. Požadujeme doložku vybraných vplyvov dopracovať a vyčísliť vplyvy na rozpočet verejnej správy. Odôvodnenie: Zastávame názor, že navrhované zmeny budú mať vplyv na finančné

Z

hospodárenie tak štátnych, ako aj mestských a obecných vlastníkov a prevádzkovateľov tepelných zariadení. Z uvedeného dôvodu je potrebné doložku vybraných vplyvov dopracovať a doplniť. Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.

ZMOS K materiálu ako celkuŽiadame stiahnutie návrhu Vyhlášky z medzirezortného pripomienkového konania, ako celého materiálu, za účelom jeho prerokovania s odbornou verejnosťou, prepracovania a opätovného predloženia do medzirezortného pripomienkového konania. Odôvodnenie: Obce a mestá sú vlastníkmi, alebo spoluvlastníkom tepelných zariadení. Máme za to, že zavedenie regulačných odpisov do tepelnej energetiky pre nasledujúce regulačné obdobie spôsobí výpadok na strane príjmov, zamedzí investíciám do technických zariadení a ohrozí splácanie úverov za realizované investície. Uvedené skutočnosti budú mať negatívny dopad na udržiavanie a rozvoj majetku obcí a miest a tým aj na zabezpečovanie spoľahlivosti svojich tepelných zariadení. Prevádzkovatelia sú zároveň aj oprávnenými žiadateľmi finančnej pomoci z fondov EÚ v súčasnom programovacom období. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, bude čerpanie finančných prostriedkov z EŠIF zo strany prevádzkovateľov tepelných zariadení a teda i miest a obcí vážne ohrozené. Túto pripomienku považuje ZMOS za zásadnú.

Z

ŠÚSR Odoslané bez pripomienok

MPRVSR Odoslané bez pripomienok

Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:O – obyčajnáZ – zásadná