Vitamin C Liecba

Vitamn Ca megaskorbick lieba

zabudnut poklad

Peter Tuhrsky

Peter Tuhrsky

Vitamn Ca megaskorbick lieba

zabudnut pokladRev.111109-3101-408 Copyright 2008-2011 Peter Tuhrsky(pseudonym)

(predtm pod autorskm pseudonymom Peter Novk).PSEUDONYMPSEUDONYMPSEUDO NYMPSEUDONYMPSEUDONYMPSEUDO NYMPSEUDONYMPSEUDONYMPSEUDO NYMPSEUDONYMPSEUDONYMPSEUDO NYMPSEUDONYMPSEUDONYMPSEUDO NYMPSEUDONYMPSEUDONYMPSEUDO NYMPSEUDONYMPSEUDONYMPSEUDO NYMPSEUDONYMPSEUDONYMPSEUDO NYMPSEUDONYMPSEUDONYMPSEUDO NYMPSEUDO

Autorsk prva vyhraden v zmysle licencie Creative Commons BY-NC-ND 3.0: renie materilu je dovolen, ale len ako nedotknutenho celku, a len pre nekomern ely. Nie je dovolen vykonva akkovek zmeny a je potrebn uvies autora. Pripomienky, ako aj iadosti o prva nad rmec licencie adresujte: [email protected] Pri dodran uvedench podmienok, autor vta a povzbudzuje renie tohto diela. Podrobnosti o licencii njdete v jednej z kapitol knihy. Informcie o rizikch okovania, ako aj aktulnu verziu knihy, njdete na adrese: http://RizikaOckovania.sk

ObsahDleit upozornenia......................................................................9 Abstrakt / Abstract........................................................................12 Predslov.........................................................................................13 Prhovor autora.............................................................................14Vymedzenie................................................................................................15 lenenie knihy...........................................................................................16

vod..............................................................................................17 I. Vivov koncept........................................................................19Histria......................................................................................................20 Dlh hadanie................................................................................................... 23 Vskumy a pokrok............................................................................................ 25 Zlyhania, predsudky a sasnos.....................................................................26 Zrod ortomolekulrnej medicny......................................................................28 Rezistencia voi inovcii.................................................................................. 31 Vitaminofbia................................................................................................... 33 Vitamn C (askorbt).................................................................................35 Zdroje vitamnu C............................................................................................ 38 Chemick formy............................................................................................... 38 Priemyseln vroba.......................................................................................... 41

II. Genetick koncept....................................................................43Hypoaskorbmia........................................................................................44 Spotreba vitamnu C.................................................................................47 ODD................................................................................................................. 47 ODD a dojenie................................................................................................ 49 Histria a zmysel ODD..................................................................................... 50 Problmy ODD................................................................................................. 51 Skuton spotreba........................................................................................... 52 revn tolerancia............................................................................................. 53 Biochemick individualita................................................................................ 54 Nutrigenomika................................................................................................. 54 Konzervatvne nzory o vitamne C.................................................................56 Nedostatok vitamnu C..............................................................................60 Subklinick skorbut......................................................................................... 60 Klinick skorbut............................................................................................... 62 SIDS a Barlowova choroba.............................................................................. 63

III. Farmakologick koncept.........................................................67Ke na vekosti zle................................................................................68 Zkladn fyziologick svislosti...............................................................70 Zbera vonch radiklov..........................................................................72 Antivirotikum C.........................................................................................78 Antibiotikum C..........................................................................................79 Antitoxn C.................................................................................................80

IV. Postup nasadenia pri liebe.....................................................81Veobecne o dvkovan.............................................................................82 Tolerann stne dvkovanie....................................................................83

Farmakokinetika.......................................................................................86 Dynamick model............................................................................................. 86 Zkladn charakteristiky reimov podvania...........................................87 stne podvanie.............................................................................................. 87 Injekn podvanie.......................................................................................... 88 Adjuvans pre vitamn C.............................................................................92 Vedajie inky, interakcie, kontraindikcie...........................................94 Paradox porovnanie s paracetamolom..........................................................94 Predvkovanie vitamnom C............................................................................ 95 Zkladn opatrenia pri uvan........................................................................98 Kyslos sodk, vpnik, hork, draslk............................................................99 Paradoxn hypovitaminza, tehotenstvo.......................................................100 Precitlivelos.................................................................................................. 101 Oblikov kamene.......................................................................................... 102 elezo a me.................................................................................................. 109 Deficiencia G6PD........................................................................................... 110 Onkologick upozornenia.............................................................................. 111 Karcinogenita................................................................................................. 112 Kon aplikcia.............................................................................................. 112 alie uvdzan vedajie inky...................................................................113 Stresov paradox........................................................................................... 114 Zhrnutie......................................................................................................... 115

V. Zkladn nmety pre konvenn prax....................................117Hospitalizcia................................................................................................ 118 Infekcie.......................................................................................................... 119 Chirurgia........................................................................................................ 120 Alergia a astma.............................................................................................. 121 Transfzia...................................................................................................... 123 Okovanie...................................................................................................... 123

VI. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch.......................125Vrusov infekcie.....................................................................................126 Nachladnutie.................................................................................................. 127 Chrpka.......................................................................................................... 128 Aktna mononukleza.................................................................................... 128 Psov opar (herpes zoster)...........................................................................129 Ovie kiahne (varicella)................................................................................. 131 Herpes simplex.............................................................................................. 131 Ospky........................................................................................................... 133 Mumps........................................................................................................... 135 Polio............................................................................................................... 135 Vrusov zpal pc........................................................................................ 140 Vrusov encefalitda..................................................................................... 141 Hepatitda A................................................................................................... 148 Hepatitda B................................................................................................... 151 Chronick hepatitda..................................................................................... 152 Vrusov pankarditda.................................................................................... 152 AIDS............................................................................................................... 152 Besnota.......................................................................................................... 154 alie vrusov ochorenia.............................................................................. 154 Rickettsilne infekcie.............................................................................156 RMSF............................................................................................................. 156 Parazitick infekcie.................................................................................157 Trichinza...................................................................................................... 157 Bakterilne infekcie................................................................................158

Zkrt............................................................................................................. 158 Dyzentria typu shiga.................................................................................... 160 Tuberkulza................................................................................................... 160 arlachov horka....................................................................................... 161 Purperlna sepsa........................................................................................... 161 ierny kae................................................................................................... 161 Tetanus........................................................................................................... 162 Osteomyelitda............................................................................................... 164 Helicobacter pylori........................................................................................ 165 alie ochorenia............................................................................................ 166 Otravy, okov stavy................................................................................168 ok................................................................................................................. 168 Syndrm dychovej tiesne............................................................................... 169 Otrava alkoholom........................................................................................... 169 Otrava oxidom uhonatm.............................................................................. 170 Uhryznutie, utipnutie................................................................................... 170 Otrava muchotrvkou zelenou.......................................................................174 Otrava barbiturtmi....................................................................................... 174 Otrava amfetamnmi...................................................................................... 175 Otrava pesticdmi........................................................................................... 175 Otrava akmi kovmi.................................................................................... 176 alie otravy.................................................................................................. 176 Popleniny...............................................................................................178 Radian pokodenie..................................................................................... 180 Chronick kon ochorenia........................................................................... 181 Srdcovocievne ochorenia........................................................................182 Vznam vitamnu C........................................................................................ 183 Jednotn teria SCO...................................................................................... 184 SCO a Niacn.................................................................................................. 189 SCO a Vitamn E............................................................................................ 191 Mozgov prhody............................................................................................ 192 Zjednoduen zhrnutie.................................................................................. 192 Rakovina..................................................................................................194 Vitamn C ako chemoterapia..........................................................................196 Faktor zlepenia kvality ivota.......................................................................199 alie informcie........................................................................................... 200 Leukmia....................................................................................................... 203 Niacn a multinutrin postupy.....................................................................204 Reumatick problmy.............................................................................212 Diabetes...................................................................................................215 Psychick ochorenia................................................................................218 Schizofrnia................................................................................................... 218 Pyrroluria....................................................................................................... 221 Depresia......................................................................................................... 223 Autizmus........................................................................................................ 223 Alzheimerova a Parkinsonova choroba..........................................................229 Drogov zvislos....................................................................................231 Fajenie.......................................................................................................... 234 In zvislosti.................................................................................................. 235 Myastenia gravis a roztrsen sklerza.................................................237 Myastenia Gravis........................................................................................... 238 Roztrsen sklerza....................................................................................... 241 On problmy........................................................................................245 ed zkal (katarakta)................................................................................... 245 Zelen zkal (glaukm).................................................................................. 247

alie vyuitie.........................................................................................250 Downov syndrm........................................................................................... 250 Megavitamnov terapie................................................................................ 250 Obliky a moov cesty.................................................................................. 250 Pankreatitda.................................................................................................. 251 Ke, epilepsia............................................................................................... 252 Boles............................................................................................................. 252 Zpalov revn ochorenia............................................................................ 253 In inky vitamnov...................................................................................... 253

VII. alia prevencia a profylaxia...............................................257Tehotenstvo a dojenie.................................................................................. 258 Kadodenn uvanie..................................................................................... 259 C-kalibrcia / C-sprcha.................................................................................. 261 Hemodialza, transfzia................................................................................ 263 In.................................................................................................................. 263

VIII. alie dleit ltky...........................................................265Vitamny..................................................................................................267 Prehad vitamnov a ich oznaen..................................................................267 Sasn veda vs ODD.................................................................................... 267 Flavonoidy...................................................................................................... 268 Karotenoidy.................................................................................................... 268 Vitamn A....................................................................................................... 269 Niacn vitamn B3........................................................................................ 270 Kyselina listov vitamn B9.........................................................................272 Vitamn D....................................................................................................... 273 Vitamn E....................................................................................................... 278 Podporn metabolity...............................................................................281 Omega-3 a omega-6 mastn kyseliny.....................................................282 Minerly a stopov prvky........................................................................282 Vpnik a hork.............................................................................................. 282 Zinok a me................................................................................................... 283 Seln.............................................................................................................. 283 Jd.................................................................................................................. 286 Codex Alimentarius.................................................................................304 Epigenetika.............................................................................................304

Diskusia.......................................................................................305 Doslov..........................................................................................308Evolcia alebo stvorenie?.............................................................................. 309 Osobn sksenosti s vitamnom C.................................................................312

Zoznam skratiek..........................................................................327 Zdroje..........................................................................................328 Podmienky pouitia diela............................................................396Strun zhrnutie licencie........................................................................397 Pln znenie licencie................................................................................398

Prloha - rchlokurz tolerannho uvania...............................407

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

9 / 408

Dleit upozornenia

Kniha sa v iadnom prpade nesmie chpa ako lekrske odporanie! Knihu som tvoril v snahe pomc, s ndejou, e bude uiton. Venoval som jej vea asu, poksil som sa zhrn najdleitejie publikovan informcie. Nevymyslel som ich, a z pochopitench dvodov ani neodskal (okrem zretene oznaench vnimiek). Jednotliv tvrdenia uvdzam ako s; mnoh z nich predstavuj iba nzory, hypotzy a sksenosti ich autorov, ktor nemusia by v slade s oficilne uznvanmi paradigmami, ani s prevldajcim vedeckm nzorom! Knihu treba bra iba ako zdroj inpircie a referenci pre alie tdium. Neberiem iadnu zodpovednos za sprvnos, pravdivos, ani za dsledky pouitia tchto informci! Uveden postupy sa povauj za experimentlne! Vina z nich (ia) nebola skman oficilnymi tdiami. Kad rozhodnutie, tkajce sa zdravia, konzultujte so svojm lekrom!


11 / 408

Existuje princp; je hrdzou akmkovek informcim, odolva vetkm argumentom, a spene dr ud vo venej ignorancii: zavrhn vec ete pred preskmanm. -Herbert Spencer[1][1617]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut pokladAbstrakt / Abstract

12 / 408

Abstrakt / AbstractKyselina askorbov (vitamn C) je zkladnou sasou metabolizmu. Vina ivochov napa svoju potrebu prostrednctvom autonmnej syntzy. lovek toho nie je schopn kvli zriedkavej genetickej poruche, je odkzan na prjem v strave. Nedostatok vitamnu C vedie ku skorbutu; kvli prevencii terminlneho tdia tejto smrtenej choroby boli stanoven tzv. Odporan Denn Dvky, ktor vlastne predstavuj skr mnostv blzke minimu na preitie. Optimlny denn prjem v zujme udrania dobrho zdravia je vy, ne sa veobecne predpoklad. V ase stresu a choroby spotreba niekokonsobne stpa. Telo signalizuje zven potre bu tm, e podstatne zvyuje toleranciu trviacej sstavy voi vysokm dvkam vitamnu C. Celkov tolerancia organizmu je vemi vysok, nie je znmy iadny prpad toxickho predvkovania; jedinm znmym prejavom nadbytku u benej populcie je jednorzov mierna hnaka bez akch kovek nsledkov. Farmakologick dvky (hyperdvky) maj niektor inky, ktor nesvisia priamo s vitamnovou funkciou. ia, ich vskum je na pokraji zujmu medicny a vina lekrov v benej praxi takto vyuitie nepozn. Dostupn vskumy ukazuj, e pri dosiahnut a udran optimlne vysokej hladiny v krvi a/alebo tkanivch nastva rapdne odstrnenie prznakov mnohch, najm infeknch a toxickch ochoren a okovch stavov; virucdne, baktericdne, protibolestiv a protitoxick inky. Suboptimlne dvky neprinaj oakvan efekt. The ascorbic acid (vitamin C) is a fundamental part of metabolism. The majority of animals fulfill their vitamin C needs by autonomous synthesis. Humans are unable performing that because of a rare genetic error, and are dependent on daily intake from foods. Vitamin C deficiency leads to the scurvy; in order of preventing the terminal stage of this lethal disease, Recommended Daily Allowance was set, that represent merely a near-minimum survival daily amount. The optimal daily intake promoting good health is higher then generally recognized. During period of stress or illness, the demand for vitamin C increases by several grades. The body indicates the higher need by substantial increase of bowel tolerance to high doses of vitamin C. The overall tolerance of the body is extremely high and no known case of toxic overdosage is ever known; the only known symptom of overdose in general population is a mild single diarrhea with no residual effects. The farmacological doses (hyperdoses) posess some effects that are not directly related to the vitamin function. Unfortunately, the research of these effects is out of interest of medicine, and majority of doctors in practice are unaware of this kind of vitamin C employment. The available research suggests, that once the optimally high blood and/or tissue level of vitamin C is achiewed and maintained for a reasonable amount of time, a rapid amelioration of symptoms of many infectious, toxical and shock disease takes place; strong virucidal, bactericidal, painrelenting and toxin neutralising activity. If the dosage is suboptimal, these results can't be expected.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut pokladPredslov

13 / 408

PredslovVen itatelia, sme astn, e ijeme v dobe, ktor nm umouje neobmedzene sa vzde lva vo vetkch smeroch a jazykoch, zdiea sksenosti a informcie bez hranc. Ak sa na Slovensku njde lovek, ktor prelo do slovenskho jazyka as medicnskych vedomost, d ich vone na internet, aby ju sprostredkoval o najviemu potu ud, je to zslun in. A presne toto pozitvne predstavuje kniha pna Petra Tuhrskeho Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad. Kniha, ktor tate, zdrazuje koncepciu optimlneho prsunu vitamnu C ako prevencie i ako sasti lieby infeknch ochoren, ako aj mnohch chronickch ochoren vrtane prevencie vnejch dsledkov ateroskle rzy, napr. srdcovch a mozgovch infarktov. Vitamn C m v kadej bunke nho tela a v spojivovom tkanive nezastupiten lohu a na rozdiel od viny zvierat si lovek nedoke tvori vitamn C. Preo by sme nemali sksi poskytn telu dostatok vitamnu C poda jeho potrieb, bez zaaenia organizmu toxickmi ltkami? Zo svojej praktickej sksenosti potvrdzujem fakt, e dvok v desiatkach gramov sa netreba b, vrtane intravenzneho podania. Kniha pna Tuhrskeho sa striktne sna dodriava objektivitu, uveden publikcie s prekladan vedecky svedomite, autor oddeuje svoje poznat ky a logick zvery. Osobne z knihy ctim vzvu lekrom preo neska megaskorbick liebu, naprklad ak je konvenn medicna bezradn? Preo ju nepoda tm uom, ktor by ju chceli ako sas lieby? Mme povinnos dodriava slobodu jednotlivca preo potom neska naturl ne postupy na zklade dostupnch znalost biochmie bunky a spojivo vho tkaniva? Treba hada odpovede na prirodzen odstrnenie prin ochoren, a tam patr aj vitamn C. Odporam slovenskm a eskm itateom, aby si knihu stiahli z Inter netu do potaa, prpadne si ju vytlaili a premali o nej. MUDr. Jana Kelov, CSc., neurolg www.benevita.sk

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut pokladPrhovor autora

14 / 408

Prhovor autoraVen itatelia, tto kniha vznikla takpovediac nemyselne. Na zaiatku bolo hadanie odpovede na otzku strachu z dajne nelieitench chorb. Nsledn objav starch lnkov o tom, ako ich rieili niektor lekri, ma viedol k tvorbe strunch poznmok, ktor sa postupne rozrastali. Ctil som, e tie informcie s dleit a mohli by mnohm uom pomc, a e sa o ne treba podeli. Preto som knihu rozril o alie ochorenia a doplu jce informcie, hoci s rastcim rozsahom bola prca oraz namhavejia. Knihu som dokonil do ako-tak ucelenej podoby, urenej pre tla brory A5, a dvam vm ju k dispozcii: mete ju slobodne ri, posiela, kopro va (viac v kapitole Podmienky pouitia diela). Preo som sa tak rozhodol? V zmysle slov Pna Jeia Krista: zadarmo ste dostali, zadarmo dvajte. Kniha prezentuje poznatky priekopnkov, ktor tieto ako vybojovan informcie dali vone k dispozcii, preto by bolo nevhodn, keby som ako sprostredkovate tchto vedomost konal in. Chcel som tie docieli, aby sa informcie mohli dosta bez prekok k tm, ktor ich potrebuj. Kniha by potrebovala ete pravy terminolgie, zdrojov, integrciu, dopl nenie, diskusiu. Neustle naram na mnostvo novch, zaujmavch informci a kniha by sa dala rozirova ete strane dlho. Ale svoje mo nosti som u asi vyerpal a alie prce na knihe u NEPLNUJEM, mono s vnimkou trivilnych oprv a doplnen. Treba si uvedomi, e v mnohch otzkach vitamnu C doposia neexistuje jednoznan vedeck konsenzus. Ani odbornci nemaj jednotn nzor, a prosm chpte, e nebolo v mojich silch a monostiach, overova tieto informcie. Napokon, veda ako tak je omyln, pretoe je tvoren umi. Pri tomto obrovskom mnostve informci som sa aj ja ako spracovate mohol dopusti omylov a nemusel som unikn zaujatosti. Navye, zmerne som neuplatnil iadnu cenzru (aj vo svojom vlastnom zujme), pretoe mojm cieom je upozorni na existenciu nzorov a konceptov, ktor sa dostali do zadia a neboli riadne preskman prve kvli cenzre a predsudkom. Z tchto dvodov, uvdzan informcie berte prosm iba ako nmet, nie ako jedin platn pravdu. Mnoh z nich s iba nzormi, hypotzami alebo prpadovmi sksenosami citovanch autorov, a mu by dokonca v rozpore s oficilne uznvanmi paradigmami. V tomto duchu treba vnma vetky tvrdenia v knihe, nielen tie, ktor s zaobalen do rtoriky mohlo by, domnieva sa a podobne. Skrtka, informcie uvdzam tak, ako ich uvdzaj pvodn autori. Dle it informcie si overujte z viacerch zdrojov. Podvam informcie len


15 / 408

tak, ako s. Bez zruky. Je u zodpovednosou lekrov, aby uveden metdy preskmali a overili. Najdleitejm faktorom spenosti (alebo nespenosti) nasadenia vita mnu C sa zd by dvkovanie; navye, lovek nie je stroj, kad reaguje in. Aj konvennm syntetickm liekom sa stva, e nefunguj. Niekedy pacient had liek, ktor by mu sadol, a niekedy aj lieky s rovnakou innou ltkou zaberaj rzne. Hovor sa, e liek funguje u 50% pacientov poda predpokladu, a u ostatnch celkom neakanmi spsobmi. Mojou prvou pohntkou v hadan bolo hadanie odpovede na rozren strach z chorb. Nie v zmysle prirodzenho repektu, ale v zmysle paniky, do ktorej sme, mm tak dojem, tlaen. Dfam, e vm kniha pome zska trochu zdravho sebavedomia v oblasti svojho zdravia. Nakoniec plat, e zdravie m nielen telesn rovinu

VymedzenieAby sme sa vyhli nedorozumeniam, prosm berte na vedomie:

Tto kniha NIE JE o zzranom velieku.

Pojednva len o konkrtnych monostiach nasadenia vitamnu C, poane inch vitamnov, pri konkrtnych ochoreniach. Niektor postupy mu by innejie ne in. Je len zhrnutm informci, ktor u boli publikovan. Prpadn pochybnosti prosm konzultujte s prslunmi zdrojmi. Kniha vznikla z osobnho zujmu, berte ju ako je a uite najlep ie, ako viete a na vlastn zodpovednos. Pre konzultcie prosm vyhadajte lekra s kvalifikciou v orto molekulrnej medicne (na Slovensku je len mlo lekrov s vedo mosami o pouvan vitamnov, ortomolekulrna medicna m silnejie zzemie v Raksku i vajiarsku). Pozrite tie kap. Podmienky pouitia diela. Dfam, e ponkan informcie mu by uiton, avak potreb n je pochopenie svislost, zsad pouitia, a celkovho kontextu zdravotnho stavu pacienta: Ak niekto prikro k praktickmu uplatneniu tchto informci, naprklad sa rozhodne poui nie ktor z uvedench postupov, a sm nie je lekrom, mal by kona pod vedenm lekra, alebo prinajmenom s jeho vedomm.

Kniha NEPRINA nov poznatky.

Autor NIE JE LEKR ani lieite; NEPOSKYTUJE poradenstvo.

Kniha NIE JE vhodn pre plne kadho.

Hoci som sa poda monosti vyhbal uvdzaniu konkrtnych znaiek a vrobcov, v knihe uveden nzvy prpravkov alebo liekov mu by ochrannmi znmkami ich oprvnench driteov.


16 / 408

lenenie knihyAby cten itate nestrcal as a energiu v miestach, ktor pre neho nie s zaujmav, poksim sa objasni povahu jednotlivch ast knihy. 1. Po vodnch kapitolch, zaname historickm vstupom do sveta vitamnu C a ortomolekulrnej medicny (I. Vivov koncept) a vygradujeme tmu v rovine genetiky, ktor nm pome rozdisku tova skuton spotrebu udskho tela (II. Genetick koncept). Postupne sa presunieme k tej nezvyajnejej rovine logike klinickho pouitia (III. Farmakologick koncept). Potiato m kniha tak trochu populrno-nun charakter. 2. Tma je alej podrobne rozobrat po strnke metodiky (IV. Postup nasadenia pri liebe); niekde v tchto miestach kniha u strca povahu svisle tavho textu a nadobda charakter uebnice, nvodu na pouitie alebo gigantickho prbalovho letku. Tto kapitola sa toti sna vopred odpoveda na vetky dleit otzky, ktor mu vyvsta pri praktickom nasaden lieby. 3. Nasleduje krtke intermezzo v podobe vonch prkladov vylepen benej lekrskej praxe (V. Zkladn nmety pre konvenn prax), aby sa vzpt otvorilo cenn encyklopedick jadro knihy, obsahu jce publikovan postupy pre jednotliv ochorenia a zdravotn stavy, vrtane konkrtnych prpadov (VI. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch). Encyklopedick as knihy je zakonen prkladmi preventvneho a profylaktickho vyuitia (VII. alia prevencia a profylaxia). Encyklopedick as sa asi len ako d svisle ta, hoci pozadie niektorch reimov pouitia je zaujmav. V kadom prpade, stoj za to si ju prinajmenom prelistova, pre zskanie zkladnho prehadu o tmach, ktor obsahuje. Najcennejou sa zrejme stva v situcii, ke je nutn eli skutonmu ochoreniu. 4. Ukryt za encyklopedickou asou je ete kapitola (VIII. alie dleit ltky), ktor dokresl problematiku o irie svislosti, za ktorou nasleduje (Diskusia) a niekoko osobnch vah a sksenost autora (Doslov). 5. Kniha kon technickmi kapitolami (Zoznam skratiek, Zdroje, Podmienky pouitia diela). 6. Na vntornej strane zadnho obalu je kvli rchlej dostupnosti ete zhrnutie pravidiel intenzvneho nasadenia najdostupnejieho stneho vitamnu C (Prloha - rchlokurz tolerannho uvania).

Schma knihy0 50 100 vodn kap. V-VII.Vyuitie 150 200 250 I.Vivov kon. II.Genet. kon. VIII.alie ltky Zver.kap.,Doslov 300 350 400 III-IV.Farmakol., Postup Tech.kap. - Zdroje 450

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut pokladvod

17 / 408

vodTto publikcia je strunm zhrnutm publikovanch informci o vyuit vysokch dvok vitamnu C v prevencii a liebe ochoren a stavov, z ktorch pre niektor dodnes nem konvenn medicna adekvtne postupy. Cieom je vzbudi zujem a diskusiu ohadom tohto nenronho a bezpenho prostriedku, i u v lohe primrnej alebo doplnkovej. Na tto tmu vyli stovky vedeckch lnkov a niekoko knh, zva nie v slovenine. Problematiku skmali, publikovali a zanietene podporovali vznamn autori, ako Irwin Stone, objavite konzervanch vlastnost vitamnu C, genetickch okolnost a metdy syntzy, Frederick R. Klenner, priekopnk klinickch postupov, Ewan Cameron, Steve Hickey, ako aj alie mimo riadne vedeck autority: Linus Carl Pauling, jeden z najvznamnej ch vedcov 20. storoia,[923] nosite azda vetkch vznamnch ocenen vo svojom odbore, vrtane Nobelovej ceny za chmiu (1954) a za mier (1963) jedin lovek v histrii ocenen dvoma nezdieanmi Nobelovmi cenami v rznych odboroch, priekopnk kvantovej chmie a molekulrnej biolgie; a Albert Szent-Gyrgyi, nosite Nobelovej ceny za medicnu (1937) a mnostva alch ocenen, vrtane ceny Alberta Laskera (1954) za teriu svalovej kontrakcie, progresvny vedec, spoluobjavite cyklu kyseliny citrnovej, znmeho ako Krebsov cyklus.[922][924][1022] Bolo by vekou chybou a prejavom ignorcie, ia tak astej v histrii i sasnosti medicny, zamietnu problematiku bez jej nezaujatho presk mania, a bez praktickho overenia klinickch pozorovan a vypracovanch metodolgi. Lieba s pouitm vysokch dvok vitamnu C (megaskorbick lieba) je oblasou ortomolekulrnej medicny, ktor sa usiluje o udranie alebo obnovenie zdravia pacienta podporou optimlneho vntornho prostredia, pomocou ltok, ktor s jeho prirodzenou sasou (vitamnov, amino kyseln, nenastench mastnch kyseln), repektujc pacientovu bio chemick individualitu, bez pouvania ltok cudzorodch pre telo.[2] Problematika zasahuje do mnohch odborov medicny, v ktorch ponka netradin lieebn reimy, ia v mnohch prpadoch neznme a dodnes len mlo pouvan. Je mon, e existuje tak jednoduch a inn lieba pre tak bezndejn stavy? Verm, e to mon je. Napokon, aj skor but sa v medicne javil po stroia ako nerieiten problm, pritom rieenia sa nielene bene pouvali, ale dokonca sa nachdzali vade naokolo. Je mon, e takto lieba bola u objaven, publikovan, a predsa upadla do zabudnutia? Odpove nechvam na itatea. rka zberu me vyzera na prv pohad a nedveryhodne, avak v skutonosti by vbec nemala prekvapova, ke vezmeme do vahy rozsah funkci vitamnu C. Mali by sme pritom bra na zrete, e nejde o syntetick liek, vyroben pre pecilne ochorenie, ale o celkom zklad n ltku s mnohmi metabolickmi funkciami. Jeho vplyv na imunitu, obehov systm, pee, obliky, kby a kosti, zvldanie stresu a prevenciu

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut pokladvod

18 / 408

rakoviny je populrny a znmy, avak pri bene odporanch dvkach sa lovek vraznejch vsledkov jednoducho nemus doi. Treba si tie uvedomi, e jeho inok vo farmakologickch dvkach nemus svisie s jeho metabolickmi funkciami, a me by dan isto jeho chemickou funkciou v lohe donora vysokoenergetickch elektrnov pre neutraliz ciu vonch radiklov, ktor s asto sasou patolgie ochorenia; univerzlnos vitamnu C priamo svis s univerzlnou funkciou vonch radiklov v zpalovch procesoch. Protokoly pouit pri liebe pochdzaj najm z publikovanch prpa dovch tdi a praktickch klinickch sksenost, a doplnen s hypot zami a nhadmi ich autorov na mechanizmy inku tchto postupov. Oficilne ide vinou len o experimentlne metdy, pretoe sa vi nou neuskutonili rozsiahle tdie, potrebn na ustanovenie lieebnho tandardu; s mimoriadne nkladn a financuj ich spravidla farma ceutick firmy, ak sa liek jav ako patentovaten, komerne zaujmav a investine nvratn. Vitamn C dnes u nespad do tchto kategri, naopak me ohrozi in, nkladnejie postupy, o me odradi niektor subjekty aj od propagcie jeho prpadnej terapeutickej hodnoty. Mnoh z uvdzanch postupov preto upadli do nemilosti a zabudnutia skr, ne sa definitvne preukzalo, ak je ich skuton innos. Hoci vitamn C patr medzi najbezpenejie znme substancie, otzky treba konzultova s kvalifikovanm odbornkom. Postupy a prpady nasadenia s uvdzan iba rmcovo, informatvne, s cieom predstavenia ich potencilnych monost, a mu pomc odbornkom znovuobjavi a vyska netradin metdy lieby, podpory a profylaxie, ktor zatia nepatria medzi ben postupy, ale mohli by by pre konkrtneho pacienta vekm prnosom. Nie je v silch autora, overova pravdivos, sprvnos a aplikovatenos uvedench metd, informci a postupov. itate by mal preto podrobi zdroje zdravo kritickmu hodnoteniu, avak pokia mono, bez predpojatosti; bolo jej u v histrii vitamnu C viac, ne je nosn. Pri pohade na histriu vitamnu C vs, cten itatelia, mono zaraz, e poznatky o prevencii skorbutu sa poas stro vynrali a znovu upadali do zabudnutia, na o doplatili ivotom sttisce ud. To ist sa deje s vskumom vitamnov dodnes. Tieto skutonosti ma v niektorch astiach knihy ved ku kritike sasnho medicnskeho systmu; dfam, e to lekri nevezm ako tok, ale ako vzvu. Sn ich to povzbud a doku, e s schopn zauja otvoren a kontruktvny postoj, bez pred sudkov a iarlivosti, a poksia sa rozri svoj lieebn repertor aj o farmakologick reimy vitamnu C, tam, kde je to v zujme pacientov. Dnes sa znovuobjavuj a potvrdzuj niektor koncepty a terapeutick monosti vitamnov, ktor boli publikovan u pred 60-timi rokmi. Deje sa tak akoby na zelenej lke, autori akoby ani netuili, e podobn vskum tu u bol. Zd sa, e aj v sasnej dobe elektronickch databz, vyhad vaov a Internetu sa poznatky jednoducho vytratia poas troch generci. Bude sa cyklus znovu opakova, alebo prevezmeme tieto cenn infor mcie, vyberieme z nich to najlepie a prenesieme ich do kadodennej praxe, ktor ich svojou rutinou zachov naive?


19 / 408

I. Vivov koncept(Ak je vitamn C tak skvel, preo sa masovo nepouva?)

Vo vede vdy chyba predchdza pravde, ale je lepie, ke chyba odde ako prv, nie ako posledn. Horace Walpole[3]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut pokladI. Vivov koncept

20 / 408

HistriaTieto kapitoly neobsahuj iadne podstatn informcie pre liebu, s nepovinn mete ich preskoi a po kapitolu Vitamn C (askorbt). Avak vea asu tm neuetrte. Exkurzia do histrie je potrebn k pochopeniu sasnej situcie okolo vitamnu C, a me zodpoveda viacer intelektulne otzky. Preto vs na u srdene pozvam. Smrten ochorenie skorbut sprevdza udstvo oddvna, psal o om Hippokrates,[5][957] poznali ho u starovek Egypania [5][958][959] a bol obvanm zabijakom v obliehanch mestch.[792] Aj skorbutick vyerpa nos v zimnch mesiacoch a nsledn zranitenos voi ochoreniam, znsoben deficitom vitamnu D kvli nedostatku slnenho svitu, bola znma po stroia, a hoci o prine sa nevedelo, viacer nrody si vyvinuli vlastn spsoby, ako sa skorbutu vyhn. Znalosti Eurpanov boli v tomto smere pomerne slab. V rznych podobch si nedostatok vitamnu C, spolu s podvivou v irom zmysle a zfalou rovou hygieny a sanitcie, vyiadal postupom stro viac utrpenia, ne akkovek in prina miliny obet, ktor dnes pripisujeme infeknm ochoreniam; vekej asti z nich mohlo zabrni niekoko jednoduchch informci.[5][9];[54][55];[899] V kontexte zpadnej eurpskej civilizcie, osamel pokusy o prevenciu skorbutu sa objavuj v novoveku. Informcie pochdzaj, ako inak, z armdy, predovetkm nmornctva, ktor bolo a do 20. storoia v podstate pikovm vojenskm vskumnm sektorom. Skorbut bol oddvna vekm problmom nmornctva. Vrazne skracoval dku plavieb a pobytu na mori, vyadoval ast obmeny posdok a sstavne si vyberal da na ivotoch;[792] poet obet sa len medzi nmor nkmi odhaduje na 2 miliny.[56] Kee nmorn prevaha bola kom k svetovej moci, prvom by sme predpokladali, e mocnosti problm rchlo vyrieia. Avak namiesto toho prichdza lekcia histrie o ignorcii a predsudkoch. A o je horie, dodnes sa neskonila. Tak sa stalo, e franczsky vskumnk Jaques Cartier uskutonil v roku 1535 svoju expedciu do Newfoundlandu a jeho 110-lenn posdka takmer pomrela na skorbut, a si Cartier vimol, e jeden domorod Indin sa z tej stranej choroby nielene vylieil, ale dokonca mu to trvalo len slabch 10 dn. Zaujmal sa o tajomstvo nevdanej lieby, a Indin mu ukzal, ako urobi vvar z ihliia a kry stromu, ktorm bola pravde podobne tuja obyajn (arbor vitae thuja occidentalis) [57] alebo smrek. Zhodou okolnost, aj obrancovia Stalingradu pouili tento trik poas druhej svetovej vojny. V kadom prpade, ke sa Cartier vrtil do Eurpy a vypovedal o tomto objave pred lekrskou komorou, vysmiali ho.[9][58];[59][61] Francis Drake zase hlsil v roku 1577, e skorbut sa d vyliei mnostvom citrnov.[59][61] Aj neskr, v roku 1593, admirl Sir Richard Hawkins dokzal ochrni svoju posdku tmto spsobom, a kapitn Lancaster v roku 1600 dokzal, e skorbut je ahko predchdzaten ochorenie. A tak len ako uveri, e po Hawkinsovej smrti v roku 1622


21 / 408

bola citrnov prevencia v Krovskom Lostve zakzan! Skorbut mohol neruene kvitn alej a mrtnos bola priamo zapotavan do nkladov plavby kapitni verbovali o 50-100% posdky naviac, aby vykryli predpokladan straty poas plavby. Pracovn pomer nmornkov sa nezriedka uzatvral tak, e v prstavnch mestch opjali alebo po zotmen jednoducho prepadvali muov a odvliekali ich na lode. Zvyajne u nikdy neuvideli svoje manelky, deti, rodiny.[9][62];[59][61] Zd sa vak, e vedomosti o prevencii predsa len do istej miery prenikli aj mimo nmornctva: v roku 1621 Edward Winslow, jeden z prvch usadl kov (Pilgrim Fathers) v Novej zemi, psal svojmu priateovi do Anglicka, ktor sa na svoju dlh plavbu ete len chystal: Zober si na cestu citrnov avu a dvaj si ju k raajkm. Dobre ti posli.[29][165] V roku 1734 sa na svoju dobu celkom banlne zaal prbeh, ktor priniesol celkom neakan dsledky. Posdka jednej anglickej brigy vyloila na Shetlandskch ostrovoch nmornka. Bol vne chor mal skorbut, a kee sa verilo, e ide o nkazliv ochorenie, kapitn sa rozho dol takmto spsobom ochrni zvyok posdky. Tento mu vak nevzdal boj o ivot, a hoci pre opuch a bolesti nh nemohol chodi, plazil sa a hadal nejak potravu. Ke ni nenaiel, zo zfalstva jedol erstv zelen trvu. Na vek prekvapenie sa ctil oraz lepie, oskoro u mohol chodi a lovi ryby. Nala ho tam in lo a dopravila nasp do Londna, kde si uil svojich 15 mint slvy a dokonca sa stretol so svojimi vydesenmi kolegami, ktor ho povaovali za zmtvychvstalho.[59][61] Aj naoko bezvznamn udia niekedy ovplyvnia dejiny, a n nmornk ich nevedomky zmenil vaka svojej ohromnej vli k preitiu. O jeho prbehu sa toti dozvedel mlad ktsky lekr James Lind, ktorho to zaujalo natoko, e zaal v dovtedy nevdanom rozsahu zhromaova dta o nmornckej strave. Zistil, e posdky sa spenejie vracaj z junch mor, a pochopil svislos s citrusmi, ktormi si spestruj monotnnu nmorncku stravu. Lind v roku 1747 uskutonil svoj legendrny kontrolovan experiment a publikoval v roku 1753 knihu[63] A Treatise of the Scurvy.[9][62];[59][61];[792];[1580][1737] Ak by itate predpokladal, e kolieska mainrie sa nsledne rozhbali a prikroilo sa k efektvnemu vyrieeniu problmu, vemi by sa mlil. Kee pomarane a citrny boli drah a nron na skladovanie a nmornci boli ahko nahraditen, nmornctvo experimentovalo s inmi druhmi ovocia, ktor vak bolo chudobn na vitamn C, alebo s varenm dsom, usklad nenm v medench ndobch samozrejme, nespene. Mylienka ako celok bola zavrhnut. Lind samotn prli neuahil hadanie pravdy popri jeho osobnch vahch a pekulcich o princh skorbutu sa jednoznan vsledky experimentu a jasn protiskorbutick odporanie v jeho knihe trochu strcaj.[64](s102) Navye, Lind nebol ani vznamn, ani bohat, nemal ani dobr konexie, take pre veavench muov medicny nebolo ak ignorova ho. Ako s trpkosou poznamenal o 4 roky neskr, niektor udia sa jednoducho nedaj presvedi, e vna choroba sa d


22 / 408

vyliei tak jednoducho, a skr by prijali nejak pompzny Zlat Antiskor butick Elixr. Mono ani netuil, s akm nadasovm javom sa potkal.[59] S trpkou priamoiarosou rozprva tatistika Sedemronej vojny medzi Britniou a Franczskom (1756-1763) svoj absurdn, tragick prbeh: do bojov sa zapojilo 184 899 nmornkov, z toho 133 708 zomrelo na choroby, najm na skorbut. V boji padlo 1 512 muov.[59][61] Ned sa poveda, e by Lindov objav ostal plne nepovimnut knihu si natudoval kapitn James Cook, take na svojich vpravch 1768-1775 u vedel, ako zachova zdravie svojej posdky. Ani jeho prklad vak nedok zal prelomi ignorciu najvych zdravotnckych autort. [59][61] Vyzeralo to, e vedomosti o prevencii a liebe skorbutu znovu celkom zapadn prachom. Naastie, tentokrt sa to u nestalo. V roku 1780 sa Gilbert Blane, erstv absolvent Glasgowskej medickej koly, chlapec z dobrej rodiny, stal osobnm lekrom vysokho predsta vitea lostva, ktorm bol admirl Sir George Rodney. Blane nebol aho stajn ku ivotnm podmienkam nmornkov, a ke si pretal Lindove knihy, dokzal s podporou admirla presadi opatrenia pre zlepenie zdravia nmornkov v zpadoindickej flotile, o sa stalo zkladom vaz stva Britov v bitke pri Santa Lucii v roku 1782. Avak ani toto nedokzalo presvedi rigidn britsk admiralitu.[59][61] V roku 1794 Lind naposledy iadal admiralitu, aby mu dovolila vykona ete jeden experiment na dlhodobej plavbe britskej flotily. Citrnov ava zaznamenala vek spech. Lind toho roku zomrel vo veku 78 rokov. Pod vplyvom experimentu, v roku 1795 krovsk nmornctvo konene zaviedlo inn prevenciu skorbutu uncu (30ml) citrnovej avy denne. Stalo sa tak 42 rokov po vydan Lindovej knihy a rok po jeho smrti. Odhaduje sa, e toto zdranie stlo ivot 100 000 nmornkov.[9][62][20][792][1485];[1580][1737]

Toto jednoduch opatrenie, poda dobovch odhadov, a 2-nsobne zvilo bojaschopnos Krovskho lostva; viac, ne dokzal technologick pokrok za 2 storoia. Prevaha prila prve vas: schopnos dlhodobho zotrvania na mori umonila blokdu franczskeho pobreia. Vo vazstve nad Napoleonom pri Trafalgare v roku 1805 m Lind prinajmenom tak zsluhu, ako velite vaznej flotily, admirl Nelson.[9];[1580][1737] Lekcia o ignorcii pokrauje: trvalo alch 60 rokov, km si proti skorbutick opatrenie osvojilo v roku 1865 aj civiln lostvo. Zznamy hovoria dokonca o vymretch posdkach na skorbut, na lodiach prev ajcich citrny! Nmornci celkom zbytone umierali ete 112 rokov od vydania Lindovej knihy, 243 rokov po smrti admirla Hawkinsa a 330 rokov od Cartierovej objavnej plavby! A ak by sme mali by dsledn, tak vojensk admiralita vydala oficilny rozkaz vlastne a v roku 1884.[59] A skorbut zril alej, v americkej obianskej vojne nastalo a 30 000 prpadov, pokm armda v roku 1895 nezaviedla prslun opatrenia. Tmto histria skorbutu zaleka nekon.[9][62]


23 / 408

Dlh hadanieZaiatkom 20. storoia sa ptranie po princh skorbutu rozrilo po mnohch stopch, asto falonch (infekn ochorenie). V roku 1902 zaal Sir Archibald Garrod publikova[65][1231][1232][1233][1234] nov koncept o ochoreniach, ktor s spsoben vrodenou dysfunkciou niektorch enzymatickch systmov: albinizmus, alkaptonuria, cystin uria, pentosuria. Zvanos poruchy zvis od dleitosti konkrtneho postihnutho biochemickho mechanizmu. V tom ase sce vedcom unikala svislos so skorbutom, avak vznikol aspo rmec novho konceptu. Ako vina vznamnch objavov, aj jeho publikcie ostali po cel generciu ignorovan. Dokonca ete v roku 1940 sa v hlavnch knihch o genetike vbec neobjavuje.[9] V rokoch 1912-13 posk biochemik Casimir Funk publikoval[948] radiklnu teriu, e xenoftalmia, beri-beri, skorbut, pellagra s vetko deficientn ochorenia, spsoben nedostatkom nejakho vznamnho faktora. Nsledn prce rozdelili tieto neznme faktory na skupiny, oznaen ako vitamn A, B a C (poda poradia uvedench ochoren). Nevedelo sa, akej povahy by mali tieto faktory by, neboli dokzan, iba sa tuila ich prtomnos. Neskr sa zistilo, e B predstavuje vlastne cel skupinu chemickch ltok, pribudli aj alie psmen do zoznamu.[8][9][21] Niektor extrmisti z tbora nutricionistov tvrdili, e aj skorbut je spsoben nedostatkom faktora, ktor nazvali vitamn C. Mylienka bola pokrokov, avak predstavovala len prv polovicu pravdy; ia, nadlho sa povaovala za pln pravdu. Napokon, problmy boli aj s preu kzanm tohto vivovho aspektu ochorenia, pretoe vskum bol dlho zahmlen nesprvnymi teriami, ignorciou, a zhodami neastnch okolnost. Jednou z nich bolo, e experimenty na obbench labora trnych zvieratch (myiach, potkanoch) viedli k chybnm zverom. Toti, okrem moriat a niektorch opc, vetky laboratrne zvierat produkuj vitamn C vo vlastnej rii, avak tto informciu vtedy vedci nemali. [9] Holst & Frlich v podstate iba nhodou odhalili morat ako vhodn objekt pre vskum skorbutu; v roku 1907 skmali ochorenie beri-beri, ale namiesto dovtedy bench holubov chceli skma cicavce, a tak kmili morat stravou, ktor zvykla u holubov spsobi beri-beri. Na ich vek div, morat ete skr dostali skorbut![8][21][946] Najdleitejm krokom bolo chemick izolovanie vitamnu C, pretoe vroba u potom nie je problmom. Aj tu nachdzame irniu; U zaiat kom 20. rokov 20. storoia, tudent na University of Wisconsin zrejme izoloval krytly kyseliny askorbovej, avak dekan nepridelil grant vo vke stoviek dolrov na al vskum. Neskr, v roku 1925 mali aj in vskumnci vsledky na dosah, mrne.[9];[1580][1737] Napokon v roku 1925 sa zaal 32-ron Albert Szent-Gyrgyi [Sent ri] zaujma o biologick oxidciu. V roku 1928 pracoval na zdanlivo celkom nesvisiacom biochemickom problme, a izoloval z pomaranov a potka nch nadobliiek krytliky vemi zvltnej ltky. Najprv ju pracovne


24 / 408

nazval ignza od slov ignosco (neviem) a glukza, z ktorej bola ltka odvoden. Ke mu redaktor urnlu zamietol tento i al podobne tvoriv nzov godnza, hrozilo, e lnok nebude publikovan (Szent-Gyrgyi vtedy netuil, e raz dostane Nobelovu cenu, a e bude zvisie prve na tomto lnku[1064]). Nakoniec redaktor navrhol nzov hexurnov kyse lina, pri ktorom zostali.[9][62][66];[1580][1737] V roku 1931 do vskumnho tmu pribudol Svirbely, ktor predtm pracoval s Kingom na metdach vskumu antiskorbutickho faktora. Pochvlil sa, e doke analyzova, i nejak substancia obsahuje vitamn C alebo nie. Szent-Gyrgyi vytiahol as svojho niekdajieho objavu, 10 gramov zhadnho bieleho prku, a povedal mu: Otestuj to, myslm, e je to vitamn C. U roky tuil, e t podivn ltka, ktor mal odloen, by nm mohla by, ale nemal iadny dkaz, navye ho vitamny v jeho vsku me nijak zvl nezaujmali. Tentoraz vak dkaz zskal a spolu s tmom dokonili vskum.[9][62][66][947][1065];[1580][1737] Pomaranov ds a zvieracie nadobliky boli sce bohatm, no pridrahm zdrojom pre vrobu vieho mnostva vitamnu C. Szent-Gyrgyi mal laboratrium v Szegede, maarskom hlavnom meste papriky, ale nemal rd papriku. Jednho rna ju dostal k raajkm a ako si ju obzeral, napadlo ho, e vlastne ete nikdy netestoval papriku na obsah vitamnu C. Na svoje vek prekvapenie zistil, e obsahuje 5 viac ne pomaranov ds. Poslal rchlo vzorku Haworthovi, ktor preskmal chemick truk tru vitamnu C a zistil, e to v skutonosti nie je hexurnov kyselina, a e nzov ignza bol vlastne presnej. V roku 1937 dostal Szent-Gyrgyi za chemick izolovanie vitamnu C, a Sir Haworth za vskum jeho truktry a syntzy, Nobelovu cenu.[9][62][66];[1580][1737] Fakt, e boli v jednom roku udelen a dve ceny k jednmu subjektu, zvrazoval naliehavos problmu a dleitos objavov vedcich k priemyselnej vrobe vitamnu C. Mohlo by sa zda, e vek zhada bola vyrieen a skorbut definitvne patr do minulosti, avak situcia sa takmer nelila od Lindovch ias. Medicna definovala skorbut ako ochorenie z vivovho nedostatku, chbajci faktor nazvala vitamn C, a ten sa dostal do povedomia ako stopov sas vivy, nutn k prevencii skorbutu. Potlaenie klinickch prznakov terminlneho tdia skorbutu pomocou miniatrnych dvok vitamnu C sa povaovalo za definitvne vylieenie choroby. Tieto dvky sa zaviedli ako odporan a skorbut bol zdanlivo vyrieen jeho chronic k subklinick podoba nevzbudila nleit pozornos a dobre sa jej dar. Tento historick omyl, doplnkov vivov pohad, dodnes brni plnmu rozvinutiu neocenitenej preventvnej a lieebnej hodnoty vita mnu C. Ba o viac, aj samotn skorbut je v dnenej dobe o to zkernej, e ho vina ud povauje za historick chorobu.[21] Postupne bolo oraz zretenejie, e vitamn C sa nesprva ako typick vitamn, pre vinu ivochov dokonca vbec nie je vitamnom. Vitamnov (vivov) teria nikdy nedokzala vysvetli, preo je lovek nchyln na skorbut. Vysvetlila len, ako ho dostane. Napriek tomu ostala a do roku 1966 nespochybnitenou sasou medicnskej dogmatiky. [9][418]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut pokladI. Vivov koncept(s43)

25 / 408

Infekn ochorenia, ktor poas skorbutickej histrie spsobovali nesl chan utrpenie, napokon stabilne ustupovali a slabli poas celho minulho storoia,[1432][1553][1597][1598][1599];[376][1748][1749][1750];[1774][1775][1776] bez ohadu na plon okovacie programy (spusten a v jeho druhej polovici), a popri zlepeniach vivy, sanitcie a hygieny, vek lohu hral zrejme aj nejak neznmy profylaktick faktor, priom vitamn C je jednm z horcich kandidtov hne z dvoch dvodov: pokroky v preprave spsobili prve v tomto obdob rozmach konzumcie citrusov[22][974];[376] a mrtnos na skorbut a na infekn ochorenia klesala sbene.[54]

Vskumy a pokrokIzolovanie kyseliny askorbovej v 30. rokoch a jej identifikcia ako anti skorbutickej substancie (odtia nzov askorbov) vyvolali vlnu nade nho zujmu, doslova tisce vskumnch projektov, ktor skmali jej vplyv na rozlin ochorenia. Mnostvo publikovanch prc bolo obrovsk. Niektor vskumnci porne opakovali experimenty s malmi dvkami, hoci skorie publikcie s takmito dvkami neuspeli. Viacer tdie kontatovali mierne priazniv vplyv na vvoj a prognzu ochoren, a to aj napriek tomu, e obmedzen paradigmou vivovho doplnku a chybnm konceptom o saturcii tela, pouili iba desiatky a stovky miligramov denne. Stle toti pretrvval skr minimalistick prstup, hlboko zakorenen od ias jeho nedostatku. Niektor lekri vak spozoro vali, e priazniv inky sa s vymi dvkami zosiluj, a pouili extrm ne mnostv 1-2 gramy. asto dospeli k vahm, ak efekt by mohli ma ete vznamne vyie dvky, a znovu a znovu volali po alom vskume. Ten sa vak dodnes neuskutonil. [9][5][418](s43) Tto genercia lekrov bola prvou a ia nadlho aj poslednou, ktor dokzala akceptova a v irom meradle prenies do kadodennej praxe vitamn C ako liek.[59] O objavenie a skmanie vitamnu C ako prepartu zsadnho vznamu pre klinick prax sa zaslil najm Klenner. Tento skromn lekr z neznmeho mesteka Reidsville v Severnej Karolne sa pecializoval na hrudn ochorenia, avak veobecn prax ho dostala do kontaktu s irokm spektrom infeknch ochoren. Okrem praktickch sksenost bol zrejme aj vemi rozhaden, a vedel to vyui v prospech pacientov. Vytudoval a na univerzite uil biolgiu a chmiu, a okrem medicny zskal aj doktort z fyziolgie.[37][940] Jeho manelke zaali okolo roku 1942 krvca asn a zubr odporuil vytrhanie vetkch zubov. Klennerovi sa to zdalo vemi drastick, a spomenul si na zmienku vo vedeckej literatre, e veterinri experimen tuj s liebou takhoto stavu u impanzov pomocou vitamnu C. Manelke to skutone pomohlo a vitamn C uptal Klennerovu pozornos.[67] Mimochodom, zd sa, e veterinri mu voli lieebn postupy slobod nejie a s drazom na efektvnos. Humnna medicna je pod prsnejm dohadom, o sce sli ochrane pacienta, ale v niektorch prpadoch to ide na kor zdravia i pokroku. Lekr je silne demotivovan pouva nekonvenn postupy, pretoe kad vyboenie zo zauvanch koaj by


26 / 408

sa mohlo vypomsti v podobe straty preste, licencie i slobody. V Klennerovom prpade v plnej miere plat: nhoda praje pripravenmu. Raz rieil v podstate rutinn prpad, pacienta s vrusovm zpalom pc. Pacient dostval symptomatick liebu, avak jeho stav sa nhle zhoril a zaal cyanizova. Odmietol hospitalizciu, ktor by mu zabezpeila podporn kyslkov liebu. Klenner mu intramuskulrnou injekciou podal 2 gramy vitamnu C (askorbtu sodnho), ktor nosil so sebou v kufrku pre prpad lieby hnaiek u det. Dfal, e katalytick vplyv vitamnu C pome obnovi bunkov transport kyslka. Samo osebe to nebol nov npad, ale podstatn bolo, e fungoval. Do 30 mint u pacienta zmizlo charakteristick dchanie a bridlicovomodr farba. Pri kontrole o 6 hodn, pacient sedel na kraji lka a vychutnval si veeru. Zvltne bolo, e teplota bola o stupa niia. Lekri boli prekvapen vraznmi zmenami v stave pacienta. Zaali uvaova, i vitamn C nezohral ete nejak vznamnejiu lohu, ne len funkciu respiranho katalyztora. Klenner podal druh injekciu 1g a pokraoval kadch 6 hodn po dobu 3 dn. Pacient bol klinicky v poriadku do 36 hodn od prvej dvky vitamnu C[29] a Klenner si povedal: Fha, tu sa nieo deje.[940][943] Od tohto prpadu zaal Klenner zhromaova dkazy o tom, e vitamn C sa d poui ako antibiotikum prvej voby pre rieenie vetkch typov vrusovch, a ako prvotriedny adjuvant pri liebe inch infeknch ochoren. Nov postupy skal vdy najprv na sebe.[37] Tto sksenos otvorila celkom nov monosti pri liebe vrusovch ochoren. S vekm entuziazmom zaali v nemocnici ska innos antibiotika C voi vetkm typom detskch ochoren. Zameriavali sa najm na ospky, pretoe patria do rodiny malch vrusov, kam patr aj poliovrus, a dfali, e ak by bolo mon innejie liei ospky, tak pravdepodobne aj polio.[29] Nad polio problmom v tch asoch vo svete nezvisle bdali viacer vedci. A o bolo alej?

Zlyhania, predsudky a sasnosOtzka, preo megaskorbick lieba upadla do zabudnutia, m svoje historick pozadie. Sabin, vtedajia pikov autorita pre polio, nedok zal[29];[9]s72[68] zopakova Jungeblutove spechy[9]s72[69][70] s vitamnom C pri liebe poliomyelitdy. Spory, ktor obidvaja vedci nsledne viedli ohadom dvkovania a alch okolnost, ostali nedorieen, Sabin vak otoil kormidlo medicny, a rozbehnut korb predsudkov sa dodnes nepodarilo zastavi napokon, aj Klenner bol voi vitamnu C spoiatku negatvne zameran, ako vtedy takmer vetci. Ke vak neskr objavil potencil vitamnu C a zuitkoval svoje sksenosti s infeknmi ochoreniami, a publikoval v lekrskych urnloch svoje prv lnky,[9]s72[24][23][27][28][29] v ktorch poukazoval na monos innej, rchlej a lacnej lieby polio, ospok, vrusovho zpalu pc a alch ochoren (dodnes povaova nch za nelieiten), poskytol terie, dvody, metodiku a ohromujce vsledky u stoviek pacientov.


27 / 408

Upozornil na to aj vedce autority, ako aj prtomn irok lekrsku verejnos, na vronom zasadnut Americkej lekrskej asocicie 10. jna 1949 v Atlantic City, New Jersey, venovanom problmu polio. Klenner sa prihlsil v panelovej diskusii, kde sa rieili najm rzne detaily prostried kov podpory ochrnutch v dsledku poliomyelitdy, a oznmil: Sn vs zaujme, ako sme lieili polio v Reidsville, N.C. poas epidmie v roku 1948. Ostatnch 7 rokov lieime vrusov infekcie za 72 hodn pomocou masvnych astch injeknch dvok vitamnu C. Verm, e keby sa vitamn C v tchto masvnych dvkach 6 000 a 20 000mg za 24 hodn podal tmto pacientom s poliomyelitdou, iaden z nich by nebol ochrnul a nebolo by iadne alie mrzaenie alebo epidmie poliomyelitdy.[940][67]

V nasledujcich diskusnch prspevkoch, nikto z prtomnch sa ani slovom nedotkol Klennerovho oznmenia. Odpoveou autort bola hlbok ignorcia; psal sa rok 1949 a medicna i farmaceutick priemysel sa prve sstreovali na rozbeh masovch, nkladnch okovacch progra mov, ako aj na nov ru antibiotk. Jeho lnky i verejn vystpenie ostali prakticky bez povimnutia hlavnho prdu, zaujali len niekokch individulnych lekrov, a okrajovo tla. [1090] Tak, ako v asoch Linda, medicna nepotrebovala jednoduch a lacn lieky. Tak ako Lind, ani Klenner nebol bohat, ani znmy, a nemal dobr konexie. Dnes, po polstoro neuvenho naduvania, sa antibiotik dostvaj do krzy kvli rastcej rezistencii mikrbov. Mnoh okovacie programy sa ukzali, ia, neefektvne, a tragick svojm dopadom na zdravie ud (nsobn nrast obrny v dsledku zavdzania orlnej polio vakcny, [71] kontamincie vakcn karcinognnymi vrusmi[72][73][74][75] a chemikliami,[76] [77] potlaenie imunity,[78][79][80][81][82][83][84][85][86][1346][1347][1487];[1509][1712][1713][1714] [1715][1716][1794][1795][1796][1797] nrast alergi,[86][87][88][89][90][91][92][1753][1779][1780][1781][1782] [1783][1784][1785][1786][1787][1788][1789][1790][1791][1792][1793][1798][1799][1800][1801][1802] autoimunita, [93][94][95][96][86][97];[1509][1709][1710][1711] [98][99][100][101][102][1312][1313][1314]; diabetes,[1315][1316];[1317][1318];[1319][1337];[1509][1688][1689][1690][1693][1694][1695][1696][1697][1698][1700][1701]

zpalov revn ochorenia,[1509][1717][1718][1719][1720] [1721][1722][1723][1699][1692][1691][1650] autizmus,[103][104][105][106][107][108][109][110][111][112][113][1284] [1320][1321][1322][1323][1324][1325][1326][1327] neurologick pokodenia[115][116][107][117][118][1702][1703][1704][1705][1706][1707][1708] [119][120][95][96][121][122][123][97][124][125][126][127][128][129][1203][1204][1205][1290][1434][1492][1493][1494] [1495][1496][1497][1498][1499][1500][1501][1502][1503][1504][1505];[1509][1641][1642][1643][1644][1645][1646][1647] [1648][1649][1651][1652][1653][1654][1655][1656][1657][1658][1659][1660][1661][1662][1663][1664][1665][1666][1667] [1668][1669][1670][1671][1672][1673][1674][1675][1676][1677][1678][1679][1680][1681][1682][1683][1684][1685][1686]

), o dodnes nie je prli znme medzi odbornou a laickou verejnosou, nakoko sa stali zkladnm kameom lekrskej vedy a farmaceutickho priemyslu a poslednou ndejou medicny. Odborn publikcie o rizikch okovania sa objavovali oddvna, ale nikdy sa neve novala nleit pozornos ich skmaniu, skr ich bagatelizovaniu.[1687][1751][1752]

Niekoko alch individulnych tdi o vitamne C prinieslo rozporupln vsledky. Klenner[24] vyslovuje div, koko tdi zlyhva v zkladnej otzke dvkovan. Rozsiahle oficilne tdie lieby vitamnom C sa napokon neuskutonili, a tak meme erpa len z publikci od priekopnkov, ako Klenner, Stone, Hoffer, Cameron, Cathcart, Lewin, Riordan a alch,


28 / 408

ktor po nasledujce desaroia sledovali i vykonvali klinick vskum, lieili tisce pacientov, zdokonaovali metodiku a rozirovali poznatkov bzu a okruh rieench ochoren. V 30. rokoch sa dali nzke dvky ospravedlni cenou vitamnu C, avak po rozbehu masovej vroby cena prestala by problmom. Vitamn C nie je toxick, a tak meme skontatova, e hlavn obmedzenie sa nachdzalo, a dodnes nachdza, v mysliach lekrov: paradigma vivovho doplnku a saturcie tela. Kad tdia, ktor nepotvrdila priazniv vplyv vysokch dvok vitamnu C na konkrtne ochorenie, dodnes efektvne odvracia zujem od tmy; a to aj v prpade, e uvdzan vysok dvky v skutonosti neboli vysok ani len z pohadu vivy.[9][5] Pochopitene, v rmci vivovho konceptu lekri nenali odvahu, a ani iadne logick dvody pre vyie dvky. Preto ani nemohli dospie ku klinicky vznamnm vsledkom, kee inn dvky pre liebu zanaj v 1000-nsobkoch vivovch dvok. Prleitostne, z asu na as, sa objav alia tdia, ktor znovu nepotvrd vplyv vysokch dvok vitamnu C na niektor ochorenie, priom pod vysokmi dvkami sa v takchto nekompetentnch tdich zvyajne rozumej mnostv rdovo stoviek miligramov denne.

Zrod ortomolekulrnej medicnyKlenner nebol jedin, kto skmal vyuitie vitamnov v liebe. Aj kontrolovan tdia so zalenenmi 70 demi v Anglicku potvrdila inok vitamnu C v liebe polio, avak nebola publikovan, pretoe hitom sezny bola Salkova vakcna a nikoho vitamny nezaujmali.[130][1345] McCormick publikoval revolun koncepty o lohe vitamnov v prevencii a nprave rznych patolgi; ich vznam medicna dodnes nedocenila.[375][610][802][886] [887][888][889][890][1345] Kaufmann overil prnos niekokogramovch dvok vita mnu B3 v liebe artritdy.[130][131][132];[1345] Wilfred & Shute psali o vzname vekch dvok vitamnu E v rieen koronrnych chorb, poplenn a prevencii.[130][133][134][135];[1345] V tesnom zvese (s odstupom tvr storoia) sa konene touto tmou zaal op zaobera vskum. [130][136][137];[1345] Kalokerinos, Dettman & Dettman preskmali Klennerove tvrdenia o lie be rznorodch ochoren s pouitm vitamnu C, kontaktovali jeho pacien tov a v rmci skromne financovanho vskumu overili jeho postupy v praxi, a vyhlsili ich za fungujce a overiten, dokonca publikovali vlastn sriu prpadov zo svojej praxe a z praxe mnohch austrlskych lekrov.[1594][1596] Irwin Stone pracoval v roku 1934 ako biochemik v komernom vskum nom stredisku pre enzymatick a fermentan procesy. Rieil prozaick problm chuovej stability piva, a vyrieil ho pomocou celkom eravej novinky, ktor Szent-Gyrgyi len nedvno izoloval sprvne, ilo o kyseli nu askorbov. Stone obdral na tento postup prv zo svojich 26 patentov. Samozrejme, potravinrske vyuitie vitamnu C prinieslo so sebou nutnos tdi medicnskej literatry. Stone sa oboznmil s bezpoetnmi lohami vitamnu C v metabolizme, no ako chemika ho vbec nepresvedilo tvrde nie, e tieto lohy m zabezpei tch niekoko miligramov, ktor predpi


29 / 408

sovali ODD. Vemi ho prekvapilo, na akch chabch zkladoch sa zakla daj tieto odporan denn dvky; nebola publikovan iadna dlhodob, slep tdia, ktor by vyhodnotila vplyv rznych dvok na zdravotn stav za rznych podmienok. Ke zistil, e vetky cicavce povauj za normlne asi 300-nsobne vyie dvky, zaal takto dvky ska na sebe, a pod dojmom vsledkov ich podval aj svojej rodine (jeho manelka nsledne prestala ma problmy s alergiou). Dokonca priobjednval prkov kyselinu askorbov aj pre zujemcov z radov svojich kolegov. Stone chcel zabezpei financovanie irieho vskumu, avak jeho zamest nvatelia sa o zdravotn aspekty nezaujmali, a ortodoxn medicna, 200 rokov pozadu za jeho vskumom, mu iadne vskumn granty nepridelila. Rozhodol sa teda, e svoje poznatky publikuje a niekedy na zaslenom dchodku.[8][114] V kanadskej asti kontinentu, psychiater Hoffer viedol vskumn tm v nemocnici v Saskatchewane. Hoffer bol zvltny prpad, pretoe okrem medicny vlastnil doktort aj z biochmie. V 50. rokoch objavil na zklade cielenho biochemickho vskumu, e vek dvky vitamnov C a B 3 (niacnu) vznamne zlepuj klinick stav niektorch schizofrenickch a psychotickch pacientov.[138] O subnch vsledkoch lieby aktnej schizo frnie a svisiacich tmach publikoval Hoffer spolu s Osmondom.[139][140] [141] Hofferovm alm neakanm objavom bolo, e vitamny mu zohra vznamn lohu aj v onkolgii. V roku 1960, Stone vaka vekm dvkam vitamnu C preil ak autone hodu. Tto sksenos ho podnietila k aliemu vskumu a akumulovaniu informci o vitamne C poas celej nasledujcej dekdy. V tom ase profesor Pauling dostal svoju druh Nobelovu cenu a bol unaven zo svojho zpasu o svetov mier a frustrovan zo silnej opozcie, ktorej elil. Vyhlsil, e by chcel i ete 25 rokov, aby sa doil alch asnch vedeckch objavov. Stone mu napsal, e ak bude bra megadvky vita mnu C, mono svoj sen spln. Oboznmil ho so svojm vskumom i s metdou elimincie ndchy, vaka ktorej ju nemal vye 40 rokov. Paulinga to zaujalo a vyskal to, zaal bra 3 gramy denne, a presvedilo ho to, lebo sa zaal cti ovea lepie. Pauling Stone-a prehovoril, aby svoje vskumy publikoval m skr, a tak po srii lnkov skutone vyla jeho legendrna kniha[9] o doterajch vskumoch potencilu vitamnu C v rmci lieby a o genetickch okolnostiach jeho nedostatku, ktor Stone definoval ako vroden metabolick poruchu hypoaskorbmiu. almi dleitmi okolnosami bolo, e aj Klenner upozornil Paulinga na lieebn monosti vitamnu C, a Hofferova kniha [142] zase na niacnov liebu schizofrnie. Tieto nov vitamnov monosti ho natoko nadchli, e odchod do dchodku u definitvne musel poka. Pauling oskoro publi koval lnok pre Science.[143] Hoci medicna lieebn potencil vitamnov neuchopila a Paulinga povaovali za arlatna,[144][145][146][147] podarilo sa mu svojimi populrnymi publikciami[148][149][150] rozvri mienku irokej verejnosti a niektorch vedcov mimo medicny. [130] Paulingove nzory sa dokali uznania a v 90. rokoch minulho storoia a konene zaali by


30 / 408

povaovan za dstojn hypotzy.[144][145][147];[1022] Cathcart ako ortopd pochopil, e kby maj prirodzen asfrick tvar, ktor m svoj el v distribcii vivy, a e guov hlavice umelch kbov s nevhodn. Vynaiel preto v roku 1971 eliptick ortocentrick endo protzu bedrovho kbu, ktor bola pouit najmenej u 100 000 pacientov a dodnes sa s obubou pouva. Cathcart sa o vitamn C zaal zaujma po pretan Paulingovej knihy[149] a poas svojej lekrskej praxe lieil vysokmi dvkami vitamnu C (a do 150g denne) vye 20 000 pacientov trpiacich rznorodmi zdravotnmi problmami. Sm uil spolu pribline 2 tony vitamnu C od roku 1969. Objavil zmeny v revnej tolerancii pacienti poas ochorenia alebo stresu dokzali stne prija podstatne viac vitamnu C ne v zdrav. Jeho snahy o publikovanie nadobudnutch sksenost v lekrskych urnloch vak narali na nedveru, odmietanie a posmech.[42][1488][1489][1490] Vedeck kapacity, ako Pauling a Szent-Gyrgyi, pomohli ortomolekulrnej medicne nielen vsledkami svojho vskumu, ale aj tm, e sa vhou svojej autority postarali o rozrenie tchto mylienok a konceptov. Obaja boli zstancami opodstatnenosti vysokch dvok vitamnov, ak to vyaduje udranie zdravia alebo lieba u konkrtneho loveka, bez ohadu na to, ak vysok sa mu zda z pohadu zkladnej vivy. Tvrdm oponentom im bol King, rival Szent-Gyrgyiho od ias, kedy mu vyfkol Nobelovu cenu.[1378];[1580][1737] Pauling postupne zvyoval svoje denn dvky vitamnu C a na 18 gramov denne, a doil sa 93 rokov,[1378] napriek tomu, e vo veku 59 rokov [985] mu diagnostikovali rakovinu prostaty, a obidvaja rodiia mu zomreli vo veku 60 rokov. Svoje dlh prevanie napriek zkernej diagnze pripisoval vitamnu C a alm vivovm doplnkom. Szent-Gyrgyi, ktor na jeho odporanie takisto uval vysok dvky vitamnu C, sa tie doil 93 rokov napriek tomu, e vo veku 83 rokov ako ochorel Pauling mu poradil zvi dvky vitamnu C a tak sa uzdravil. Strun ivotopisy a hlavn prnosy najznmejch ortomolekulrnych vedcov uvdza Journal of Orthomolecular Medicine v Dvorane slvy.[941] Doposia toto estn miesto zaujali nasledovn vedci: Linus Pauling, William J. McCormick, Roger J. Williams, Evan Shute & Wilfrid Shute, Irwin Stone, Carl Pfeiffer, Alan Cott, William Kaufman, Humphry Osmond, Max Gerson, Albert Szent-Gyrgyi, Cornelius Moerman, Frederick Klenner, Josef Issels, Emanuel Cheraskin, David Horrobin, Hugh Riordan, Bill Wilson, Ruth Flinn Harrell, Arthur Sackler, Max Vogel, Abram Hoffer, Lendon Smith, David Hawkins, Theresa Feist, Henry Turkel, Masatoshi Kaneko, Bernard Rimland, Fannie H. Kahan, Ewan Cameron, R. Glen Green, Joseph Goldberger, Michael Lesser, Richard Kunin, Adelle Davis, Carlton Fredericks, Robert Cathcart III, Ilya Metchnikov, Hugh MacDonald Sinclair, Archie Kalokerinos, Jeffrey Bland, Thomas L. Cleave, Casimir Funk, Bruce Ames, Harold D. Foster


31 / 408

Aj vaka Hofferovm objavom a Paulingovej angaovanosti [151][152] si orto molekulrna medicna postupne nala svoje miesto v psychiatrii, kde doke riei niektor stavy svisiace so pecilnymi nutrinmi poiadav kami mozgu, ako s niektor typy psychz, schizofrnie a drogovej zvislosti. Hovorme teda o ortomolekulrnej psychiatrii. Trvalo to dlho a odpor bol vek, najm po nevydarenej Wittenbornovej tdii,[130][153][895] ktor poprela prnos niacnu v liebe schizofrnie. Autor zbytone skmal chronick schizofrniu (ktor vyaduje podstatne dlhodobejie uvanie), o neskr aj sm uznal a tdiu prehodnotil s vsledkom, e pri aktnej schizofrnii prina niacn dobr vsledky, ale vtedy to u nikoho nezaujmalo, pretoe Americk Psychiatrick Asocicia u stihla vyda svoje negatvne stanovisko, m nadlho zastavila vskum v tejto oblasti.[130][154]

Ortomolekulrne koncepty sa konene zanaj aspo v malej miere skma v onkolgii. Paradoxne vak, najinnejie znme ortomoleku lrne postupy, tkajce sa klinickho vyuitia vitamnu C, s veobec ne neznme alebo zaznvan. V poslednch rokoch konene nastva prienik vitamnov do populrneho vedomia prostrednctvom pojmu antioxidant. Zana sa chpa, e mno h patolgie svisia s nadmernou oxidciou vonmi radiklmi.[130][155] Koko ete potrv, km medicna znovuobjav schopnos niektorch vitamnov, efektvne a bezpene neutralizova von radikly? Kedy si vimne, e odstrnenm vonch radiklov sa d inne zasiahnu do klinickho priebehu mnohch ochoren?

Rezistencia voi inovciiRozvoj ortomolekulrnej medicny nebol o ni ah ne historick vskum skorbutu. Kee vitamny boli v podvedom lekrov trvale a hlboko zapsan iba ako vivov doplnky, potrebn v stopovch mnostvch, vetky publikcie o ich terapeutickom vyuit budili nedveru, odmietanie a posmech. Toto viedlo k formovaniu ortomolekulrnej medicny v stran, a jej zakatukovaniu medzi alternatvnu medicnu. Urit lohu v nepochopen zohrva aj dlhoron redukcionistick prstup medicny, desaroia hadania zzranej chemiklie pre jednotliv choroby, o je v protiklade so zkonitosami prrodnch vitamnov a lieiv, ktor typicky funguj v zloitch komplexoch, ktorch kad as m vznam sama osebe mal, no v rmci komplexu vek. udsk organizmus je sm osebe vemi zloit a variabiln celok, take nie je ni podivn na tom, ak niektor, hoci aj fungujce lieebn metdy jednoducho nie je dos dobre mon skma tandardnmi postupmi medicny zaloenej na dkazoch (evidence based medicine EBM), ktor s stavan skr pre potreby redukcionistickho konceptu.[144][156];[418](s28) Principilni pochybovai s dleitou sasou vedeckho ekosystmu, avak nemali by zabrni pokroku. Ruesch[157] vysvetuje, e rezistencia medicny voi novm mylienkam je zakorenen priamo v systme


32 / 408

vzdelvania a tento stav trv u stroia; oakva sa skr podriaovanie autoritm a preberanie ich nzorov, ne vlastn kritick myslenie. Akkovek radiklne nov mylienka vzbudzuje vsmech, ostrakizovanie a dehonestciu jej nositeov. Na tmu rezistencie medicny voi inovcii psal aj Forman.[158] eby toto bol dvod, preo najv prnos ohadom progresvneho klinickho vyuitia vitamnu C priniesli multidisciplinrne vzdelan lekri, ktor vedeli nielen, ako liei, ale v irej miere aj ako to funguje? (Klenner aj Hoffer vytudovali medicnu aj biochmiu, Stone bol biochemik). Ete aj v sasnosti panuje forma cenzry na tmu ortomolekulrnej medicny, ktor sa prejavuje nielen primnm nezujmom o kontrolovan skky tchto postupov, ale aj bojkotom najvznamnejch medicnskych urnlov s tmto zameranm, najm Journal of Orthomolecular Medicine, vo verejnom vyhadvacom systme Medline, ktor spravuje National Library of Medicine. Formlnym dvodom je bliie nepecifikovan nesplnenie vberovch kritri, avak vberov komisia u niekoko rokov nedoke vysvetli, ak kritri nespa tento recenzovan urnl so 40ronou tradciou, ktor pritom spa vye 5000 inch periodk, vrtane takch asopisov, ako Time, Newsweek, Reader's Digest, Consumer Reports, ktor zjavne nie s vedeckmi magaznmi, a celkom urite nespaj ani definciu medicnskeho urnlu. Inmi slovami, ke vedec publikuje lnok v JOM, ostane z pohadu Medline jednoducho ignorova n, hoci lnky toho istho vedca v inch urnloch s dobre prijman a samozrejme indexovan.[159][160];[161][162];[1377] Cenzry sa istm spsobom zastuj aj vedeck skupiny, ktor vytvorili metodicky chybn podklady pre Odporan Denn Dvky v USA (RDA). ia, tieto nielene vykonvaj oficilny vskum, ale kontroluj aj verejn financovanie vskumu v tejto oblasti, a z pozcie recenzentov doku zabrni aj publikovaniu takch tdi, ktor sa uskutonili bez ich finan covania. Pritom existuj podozrenia z vzby na farmaceutick firmy. [418](s17) Popri tom sa preukazuje, e financie farmaceutickho priemyslu priamo tlaia odborn magazny k publikovaniu lnkov v zujme syntetickch liekov a v neprospech vitamnov.[1127] Osoby s nepriateskmi postojmi voi ortomolekulrnej medicne sa dokonca zmocnili aj kedysi udovej encyklopdie Wikipedia, kde vykon vaj cenzru pohotovo odstrauj texty prezentujce ortomolekulrnu medicnu v inom ne negatvnom svetle. Zd sa, e informan boj prebieha skutone na vetkch rovniach.[1373][1374][1375] O alch princh nevedomosti o ortomolekulrnych postupoch uvau j viacer autori. Stone & Hoffer[16] definuj medicnsky mtus, agresvny nstroj na obranu zauvanho status quo a zabrzdenie novch, progresvnych postupov. Niektor z mtov sprevdzajcich vitamn C si predstavme v kapitolch Nedostatok vitamnu C a Vedajie inky, interakcie, kontraindikcie. Levy[53] poukazuje na paradoxn jav: vsledky novho vskumu sa len ako etabluj v irom povedom (Poznmka: ak pravda tento vskum nem za sebou siln finann zujmy, ktor by sa postarali o jeho


33 / 408

propagciu). Nov poznatky pribdaj obrovskou rchlosou a nie je v silch lekrov, aby cel vedeck vskum sledovali. Medicnske uebnice a prruky tvoria autorsk tmy, kde jednotlivm ochoreniam sa venuje zvyajne len jeden alebo dvaja autori, ktorch prehad samozrejme taktie neme by dokonal. Lene ak sa nov poznatky nepremietnu do literatry v ase svojho vzniku, ich ance sa u len zmenuj, pretoe panuje aksi predpojatos voi starm zdrojom akoby sa ich autori hanbili citova. Tmto spso bom sa do zadia dostvaj aj tak vskumn prce, ktorch kvalitu a spoahlivos nikto nikdy nespochybnil. alm faktorom je profesionlna iarlivos, arogancia, nevraivos a kolektvna inkvizcia. Predstavite mloktorej profesie sa tak vemi obva vsmechu zo strany kolegov a straty preste, ne prve lekr. Mloktor odbornk je vo svojom povolan natoko obmedzovan kolektvnymi predsudkami, ako prve lekr. Hattersley tvrdil v roku 1993, e vina lekrov vie pramlo o vive a dokonca aj vina dietolgov a nutricionistov je 60-80 rokov pozadu z pohadu aktulnych informci v ich odbore. [1485] ako sdi, do akej miery to platilo vtedy, a do akej to plat dnes, ale medicnske mty sa dria stle na svojom mieste. Kee na Slovensku len mlo lekrov m vedomosti o pouvan vitamnov pri liebe ochoren a ortomolekulrna medicna tu nem svoje pevn zzemie, na otzku, ak je skuton innos jej postupov, vm daj spoahliv odpove najskr len vlastn sksenosti.

VitaminofbiaKonvenn medicna zaujmala tradine zamietav postoj voi dleitosti stravy pri lieen chorb, tento sa zaal lma a v 60. rokoch, a aj to len v negatvnom zmysle vyhbania sa niektorm zlokm stravy, naprklad cholesterolu. Pozitvny prstup bol vdy v stran. Koncepty o podpore lieby stravou boli odsunut na rove alternatvnej medicny.[144] Konvenn medicna je silno orientovan na propagciu syntetickch liekov. Voi vyuvaniu vitamnov panuj neustle predsudky, niekedy a fbia.[144][163];[164][145];[166] Km u liekov sa varovania ria a po tom, o sa nezvratne preuke mnoho prpadov vnych vedajch inkov a mrt, priom odhalenie prvej polovice vnych vedajch inkov a ich uvedenie v PDR prichdza bene a po 7 rokoch od uvedenia lieku na trh, [144][167] pri vitamnoch sa varovania ria u vopred, a dajn teoretick riziko jednho vitamnu sa briskne transformuje do celoplonho zastrao vania voi vetkm vitamnom a vivovm doplnkom.[144] Mdi hlavnho prdu v honbe za senzciou vemi ochotne publikuj hrzostran novinky o kodlivosti vitamnov, a tak sa medilne presadia aj nepatrine navrhnut tdie, ako v prpade Bjelakovic.[844]; [144][168] Tto tdia sa dokala irokej publicity, [144][169][170][171] a hoci bola neskr iroko pripomienkovan[1225][1226][1227][1228][1229][1230] a kritizovan odbornkmi,[144][172][173][174] ktor apelovali na obyvatestvo, aby neprestvali


34 / 408

uva svoje vitamnov doplnky,[144][174][175] negatvne posolstvo v spolo nosti pretrvva. Omnoho ahie zskavaj pozornos ojedinel tvrdenia, e vitamny s kodliv,[166][176][177][178][179][180][181][182] ne nsledn vedeck kritika tchto tvrden, ako aj desaroia vskumu, ktor ukazuje mnoho strann prospenos vitamnov pre zdravie. Senzciechtiv mdi zvykn vynecha aj vslovn upozornenia autorov, e vsledky toho-ktorho vskumu sa nedaj aplikova na ud, a nezauj ma ich ani pekulatvny charakter teoretickch podozren.[16][183][184][185] Preto treba bra informcie hlavnch mdi obozretne a skma problm na odbornejej rovni. Treba si tie uvedomi, e kadorone pribudne niekoko stoviek tdi o priaznivom vplyve toho-ktorho vitamnu na alie a alie zdravotn stavy, a toto iadna obasn senzcia nezmen.


35 / 408

Vitamn C (askorbt)Kyselina askorbov m chemick nzov -laktn 2-oxo-L-gulonov kyselina, alebo in aj 2-oxo-L-threo-hexono-1,4-laktn-2,3-enediol, [186] molekulov hmotnos 176,13g/mol a chemick vzorec C6H8O6.[58] Je zkladnou sasou oxidano-reduknch dejov. Ak by sme mali jednou vetou charakterizova jej hlavn lohy, poskytuje elektrny do enzyma tickch procesov,[187][922] a ako antioxidant znekoduje von radikly. Ak prost, lene tieto lohy s kov pre funkcie metabolizmu. Cel organick ivot je v podstate zaloen na vmene elektrnov, a neby antioxidantov, von radikly, vedaj produkt metabolizmu, ale aj infekci a vonkajch toxnov, by spsobili rozvrat. V ase stresu a choroby preto vznik extrmny dopyt po tchto slubch vitamnu C, a tu niekde tkvie aj zklad jeho vestrannho stabilizanho vplyvu na funkcie metabolizmu. Antioxidanty funguj synergicky, vzjomne sa dopaj a podporuj a maj dleit lohu v detoxikcii organizmu.[1109] alm antioxidantom je venovan samostatn kapitola VIII. alie dleit ltky.Obrzok: trukturlny vzorec kyseliny L-askorbovej

Vitamn C je teda integrlnym prvkom metabolizmu. Hoci si plne zasli oznaenie ltka nevyhnutn pre ivot, niektor autori [9][13][21][22][418](s43) sa ohradzuj pred oznaenm vitamn, ktor sa chpe v zmysle defincie skr ako stopov sas vivy nutn k prevencii deficientnho ochorenia (v tomto prpade skorbutu), a vitamnu C ostala v podstate len z historicko-konvennch dvodov. Vzhadom na skutonosti, vysvetlen v kapitole Hypoaskorbmia, vhodnej je neutrlnej pojem askorbt. Vitamn C sa zastuje irokej kly metabolickch procesov v tele. Aktivizuje mnostvo telesnch enzmov, vrtane inzulnu. Predstavuje aksi mazac olej v biochemickom motore organizmu.[9] Udruje enzm prolyl a lyzyl hydroxylzu v aktvnej forme, je teda kov


36 / 408

pre syntzu a regenerciu kolagnu.[186][871][874][1109][1110][792][1433]s58 Je nena hraditen pre spojivov tkanivo veobecne, kou, achy, kby, kosti, svaly, srdcovocievnu sstavu. Kolagn tvor jednu tretinu obsahu bielkovn tela a je cementom, ktor dr pohromade tkaniv, vetkch naich 10 bilinov buniek.[188] Bez vitamnu C sa kolagn vbec nevytvra, v prpade nedos tatku je zase poruchov a trukturlne slab. Vitamn C je dleit aj pre regulciu tukov a zranlivos krvi. Podiea sa na metabolizme vpnika a zvis od neho pevnos zubov, kost, metabolizmus lovch kyseln, kyseliny listovej a teda aj metabo lizmus eleza, tie medi a niektorch aminokyseln. Podporuje bunkov respirciu, kde katalyzuje transport vodka. Je nevyhnutn pre tvorbu dopamnu, karnitnu a niektorch neurotransmiterov, a teda pre sprvnu innos mozgu a nervovo-svalov koordinciu.[186][792] Je kofaktorom enzmu dopamn--hydroxylzy, ktor katalyzuje konverziu dopamnu na norepinefrn, je teda nevyhnutn pre syntzu katechol amnov. Katalyzuje enzymatick reakcie zahajce amidciu, take je potrebn pre pln aktivitu mnohch hormnov,[1109][1110] vrtane oxyto cnu, vazopresnu, cholecystokinnu a -melanotripnu.[186] V oblikch vitamn C chrni epinefrn pred oxidciou.[792] Podiea sa na syntze a regulcii hormnov ttnej azy, je prekurzorom tyroznu.[921][792] irie zapojenie vitamnu C v biochemickch mechaniz moch tela znzoruje tto schma.[1070] Najznmej je zrejme jeho vplyv na imunitn systm fagocytzu, tvorbu protiltok, interfernov, a netreba zabda na pevnos kapilr a oistn lohy peene a obliiek.[39][58][1109][1110] Treba podotkn, e imunitn systm nemono povaova za izolovan sstavu; zabezpeuje komplexn skupinu loh svisiacich s kadodennou opravou, ochranou pred cudzo rodmi ltkami a organizmami, ako aj nebezpenmi vlastnmi bunkami, likvidciu toxnov, a jeho vkon zvis od dobrej funkcie vetkch syst mov tela a dokonca aj psychickho stavu. Imunitn systm ns definuje voi okolitmu svetu.[1109] Niektor tkaniv tela koncentruj a 100-nsobok benej krvnej koncen trcie: nadobliky, hypofza, tmus, sietnica, corpus luteum. 10-50 nso bok obsahuje mozog, slezina, pca, semennky, lymfatick uzliny, pee, ttna aza, leukocyty, pankreas, obliky, srdcov sval, slinn azy a mal revn mukzy.[9];[189][190];[1063][792][1386] Ide o miesta prioritnho vzna mu vitamnu C. Lymfocyty koncentruj 4mM/l, monocyty 3, neutrofily 1,3mM/l.[418](38) Pri tchto poznatkoch je vskutku neuveriten, ak minimlne dvky staia na udranie ivota. Na druh stranu zana by zjavn jeho potencil pri liebe, ako aj nesmierne nsledky jeho nedostatku.

Elektrnov teriaSzent-Gyrgyi ctil, e vitamn C je vnimon a dotka sa zkladu ivota ako takho. Jeho teriu sa podarilo priam poeticky sformulova na zklade elektrnovej roviny bunkovho metabolizmu. Je suchm faktom, e vita


37 / 408

mn C vstupuje do mnohch oxidano-reduknch biochemickch proce sov ako donor (darca) elektrnov; Klenner cituje Gintera,[1][1339]?[1340]? poda ktorho je toto typick vlastnos vitamnu C. Ale o to vlastne znamen? Preo je to tak dleit? Bielkoviny s stabiln, saturovan molekuly, take nemaj snahu zapja sa do chemickch procesov. Na to, aby ich telo dokzalo vyui, je potrebn ich vyvies z rovnovhy, rozhba, aktivova, desaturo va. Je nutn narui ich elektrnov rovnovhu, ie zobra im jeden z provch elektrnov, a potom sa stvaj reaktvnymi a bunka ich zapja do svojich procesov.[922] V tomto procese aktivcie pln vitamn C (askorbt) kov lohu. Bunka v procese dchania prijme kyslk. Molekula askorbtu odovzd molekule kyslku elektrn, m sa askorbt dostva do stavu vysokoreaktvneho vonho radiklu. Zatia in dleit molekula, metylglyoxal, vstupuje do kontaktu s molekulou bielkoviny. Je vak prli slabm akceptorom, a zatia jej nedoke odobra elektrn. Prichdza vak vysokoreaktvna molekula askorbtu, ktorej prve chba elektrn (ktor predtm odovzda la kyslku), a vynahrad si ho tak, e odoberie elektrn molekule metylgly oxalu. Metylglyoxal sa stva silnm akceptorom a u doke odobra elektrn molekule bielkoviny. Tmto sa spa reazov reakcia, ktor spsob desaturciu bielkoviny. Metylglyoxal a askorbt sa pripjaj k molekule bielkoviny, meme teda poveda, e bielkovina je aktivovan pripojenm akceptora.[922] Vitamn C je skutone zkladnou sasou metabolizmu.Obrzok: 3D model kyseliny L-askorbovej


38 / 408

Zdroje vitamnu CVdatnmi zdrojmi s:[191][58][62][192][186] pky (200-2000mg/100g), rakytnk (695), ierne rbezle (130-200), erven paprika (70-190), erucha (148), kiwi (30-200), brokolica (90), karfiol (50-90), alt, ostruiny a erven rbezle (80), citrusy (25-80), jahody, morue (60), pent a zemiaky (2030) a samozrejme k

Documents

Vitamin C Liecba