Ven itatelia!

Ven itatelia

Vo Svetle Pravdy je Slovo, ktor u poznaj niektor itatelia, ktor svne hadajci pravdu. Mono niektor z nich bud ale prekvapen, ke sateraz stretn so Slovom, o ktorom si mysleli, e je pre nich u dverne znme,ale teraz zistia, e to tak celkom nie je.

lovek zatia vdy popinil ist Slovo Pravdy a snail sa ho postupomasu prispsobova svojm vlastnm potrebm a udskm nzorom, aby bolo preneho a aj jeho stpencov prijatenejie. Lene tmto inom vdy Slovo utrpeloa lovek sa viac alebo menej odchlil od dokonalej Pravdy. ia, nie je tomuinak ani so Slovom, ktorho nzov je menovan v vode.

Na Slovensku sa mohli itatelia stretn s tmto Slovom pod nzvom: VoSvetle Pravdy Posolstvo Grlu, ktor vydva vydavatestvo EFEZUS a jeznme aj pod nzvom z druhej ruky, alebo trojzvzkov. Aj v echch a naMorave poznaj itatelia toto Slovo pod rovnakm nzvom. Ale okrem neho, sana Morave mu itatelia stretn s tmto Slovom v inej verzii a aj s almiprednkami od tohto autora. Vydva ho vydavatestvo HLAS Zln v dvochzvzkoch: Ve Svtle Pravdy a Poselstv doznv. Toto Slovo poznaj mnohitatelia pod nzvom z prvej ruky, alebo pvodn. Okrem uvedenho Slova jemon zska v tomto vydavatestve ete: Sbornk nezaazench pednek.Dleit je ale poznamena, e v tu menovanch verzich je znan rozdielv usporiadan, mnostve a aj obsahu jednotlivch prednok.

Z tohto dvodu sa teraz mu itatelia stretn s novm spracovanmSlova Pnovho. Slovo, ktor sa vm teraz dostva do ruky bolo zostaven zoSlova, ktor tu bolo menovan, teda z obidvoch zatia znmych verzi. Bolioddelen vetky rozdiely, alebo chbajce asti a tieto rozdiely boli porovnana opraven poda originlu, ktor bol podpsan ako autentick samotnmautorom v roku 1931. itate teraz dostva do ruky dielo, ktorho slovenskpreklad je najbli tomu Slovu, ktor nm zanechal Pn. Nie je potrebn robiiadnu reklamu tomuto Slovu, lebo slobodn rozhodnutie vdy zostva naitateovi. Tak je tomu aj teraz. Nech itateovi posli ako dkaz text rukopisuz diela, ktor poslilo ako skobn kame pre porovnanie a opravu SlovaPravdy.( vi obrzky prednch oblok. )

Aj toto nov spracovanie pozostva rovnako ako pvodn z dvochZvzkov: Vo Svetle Pravdy a Doznievania k Posolstvu.

Nech tba po Pravde sprevdza vetky vae kroky, mil itatelia! K tomuVm iste dopome aj toto Slovo. Teraz u vetko, o lovek k Pravde potrebuje,me ma kad hadajci vo vlastnch rukch. Hada vak u mus kad sm!

1Na vod!

PSKA pad a viera sa stva presvedenm. Len v presveden je oslobodenie a spsa!Hovorm len k tm, ktor vne hadaj. Musia by schopn a ochotn vecne skma toto

vecn! Nboensk fanatici a kolsav rojkovia mali by sa radej vzdiali, lebo Pravde kodia.Avak zlovon a nevecn maj sami njs v tchto slovch svoje odsdenie.

Posolstvo zasiahne len tch, ktor zjavne nes v sebe iskru Pravdy a tbu by skutonelovekom. Vetkm tmto sa stane tie svetlom a oporou. Vyvedie ich bez okk zo vetkhochaosu terajieho zmtku.

Nasledujce Slovo neprina nov nboenstvo, ale m by pochodou pre vetkchvnych posluchov alebo itateov, aby tm nali prav cestu, ktor ich povedie dovytench vin.

Len ten, kto sa sm pohybuje, me duchovne napredova. Hlupk, ktor k tomu pouvacudzie pomcky vo forme hotovch nzorov, ide svojou cestou len ako o barlch, zatia osvoje vlastn zdrav dy vyradil.

Len o vak smelo pouva ako vzbroj ku vzostupu vetky v om driemajce schopnosti,akajce na jeho zavolanie, vyuije tak zveren mu hrivnu poda vle svojho Stvoritea ahravo preme vetky prekky, ktor mu chc skri cestu, aby ho z nej odchlili.

Preto sa prebute! Len v presveden je prav viera a k presvedeniu sa prichdza jedineprsnym uvaovanm a skmanm! Bute ivmi v ndhernom stvoren vho Boha!

Abd-ru-shin

21. o hadte?

O hadte? Povedzte, preo ten nhliv zhon? Ako hukot brky ide to svetom amnostvo knh zaplavuje vetky nrody. Uenci ptraj v starch spisoch, bdaj, hbaj ado duchovnho zomdlenia. Vynraj sa proroci, aby varovali, zvestovali ... zo vetkch strnsa chce zrazu ako v horke rozirova nov svetlo!

Tak to dnes lomcuje rozorvanou duou udstva, neoberstvuje ani neosvieuje, ale spauje,stravuje a vysva i posledn silu, ktor ete zostala rozorvanej dui v tejto temnoteprtomnosti.

Tu a tam sa ozve tie ukanie, a epot o rastcom oakvan nieoho prichdzajceho.Znepokojen je kad nerv napnut podvedomou tbou. Tak sa to vln, val a nad vetkmchmrne spova aksi ommenie. Tehotn neastm. o mus zrodi? Zmtok,malomysenos a skazu, ak nebude roztrhnut mocnou silou temn vrstva, ktor terazduchovne obklopuje zemeguu a ktor s mkkou prinavosou pinavho bahna dusa pohlcuje kad vznikajcu slobodn a svetl mylienku ete skr, ne me zosilnie.Vrstva bahniska, ktor u v zrodku s prernm mlanm potla, rozklad a ni kad dobrchcenie skr, ako z neho me vznikn in.

Ale vkrik hadajcich Svetlo, ktor skrva silu, o by rozrazila bahno, je odvdzan indea doznieva pod nepreniknutenou klenbou usilovne stavanou prve tmi, ktor sa mylnedomnievaj, e pomhaj. Ponkaj vak kamene miesto chleba!

Pozrite sa na nesseln mnostvo knh:udsk duch sa nimi len unavuje, ale neoivuje! A to je dkaz neplodnosti vetkho

podvanho. Pretoe, o ducha unavuje, nie je nikdy prav.Duchovn chlieb osvieuje bezprostredne. Pravda oberstvuje a Svetlo oivuje!Jednoduch udia musia predsa zmalomysenie, ke vidia, ak mry stavia okolo

zhrobia takzvan duchoveda. Kto z jednoduchch ud m chpa uen vety a cudz spsobvyjadrovania? Je azda zhrobie len pre duchovedcov?

Hovor sa pritom o Bohu! Mala by sa vari zriadi vysok kola, na ktorej by sa a zskavalischopnosti k poznvaniu pojmu Bostva? Kam enie tto dychtivos, ktor koren vinoulen v ctiiadostivosti?

Ako opit potcaj sa itatelia a posluchi z miesta na miesto, neist, v sebe neslobodn,jednostrann, pretoe boli odveden z jednoduchej cesty.

Poujte malomysen! Vzhliadnite, vy vne hadajci: Cesta k Najvyiemu sa hotovrozprestiera pred kadm lovekom! Uenos nie je brnou k nej!

Volil si Jei Kristus, tento vek vzor na pravej ceste ku Svetlu, svojich uenkovspomedzi uench farizejov? Zo zkonkov? Vybral ich z jednoduchch a prostch ud,pretoe t nemuseli bojova s vekm omylom, e ceste ku Svetlu treba sa namhavo ui a emus by ak.

Tto mylienka je najvm nepriateom loveka, je klamstvom!Preto pre od vetkho vedtorstva tam, kde ide o to najposvtnejie v loveku, ktor chce

by plne pochopen. Ustpte, pretoe veda ako vplod udskho mozgu je dielom kusma kusm dielom aj mus osta.

Uvte, ako by mohla namhavo nauen veda vies k Bostvu? o s to vbecvedomosti? Vedomosti s to, o me pochopi mozog. Ale ako zko je obmedzenchpavos mozgu, ktor zostva pevne viazan na priestor a as! U venos a zmysel prenekonenos neme udsk mozog pochopi. Prve to, o je nerozlune spojen s Bostvom.Mlky vak stoj mozog pred onou nepochopitenou silou, ktor prdi vetkm, o jestvuje,a z ktorej erp sm pre svoje psobenie. Sila, ktor vetci vyciuj kad de, v kad

3hodinu i v kadom okamihu ako nieo samozrejm ktorej scnos i veda vdy uznvala, alektorej sa mrne snaia zmocni a pochopi ju mozgom, teda vedomosami a rozumom.

Tak nedostaton je teda innos mozgu, tohto zkladnho kamea a nstroja vedy a totoobmedzenie sa prirodzene prejavuje tie v dielach, ktor mozog vytvra, teda prve vovetkch vedch. Veda je preto dobr na sledovanie, k lepiemu porozumeniu, rozdeleniua usporiadaniu vetkho, o ako hotov prijma od tvorivej sily, ktor vetkmu predchdza,mus vak celkom iste zlyha, ak chce vystupova sama ako vedca alebo kritizujca, pokiasa bude ako doteraz tak pevne pta na rozum, teda na chpavos mozgu.

Z toho dvodu uenos a tie udstvo, ktor sa poda nej riadi, zostva stle pie najednotlivostiach, zatia o kad lovek nos v sebe ako dar ten vek, nepochopiten celok,m je plne schopn dosiahnu bez namhavho uenia to najuachtilejie a najvyie!

Preto pre s tmito nepotrebnmi mukami duchovnho otroctva! Vek Majster nevolk nm nadarmo: Bute ako deti!

Kto v sebe prechovva pevn chcenie k dobru a sna sa o istotu svojich mylienok, tenu naiel cestu k Najvyiemu! Tomu bude potom vetko ostatn pridan. K tomu nie jetreba ani knh, ani duchovnej nmahy, ani cvienie v pokn ani osamotenie. Uzdrav sa natele i na dui, osloboden od vetkho tlaku chorobnho hbania, pretoe kad prepnaniekod. Mte by umi, a nie sklenkovmi rastlinami, ktor v dsledku jednostrannhopestovania podahn prvmu zvanu vetra!

Prebute sa! Rozhliadnite sa! Navajte v sebe! Len to vm me otvori cestu!Nedbajte na spory cirkv. Vek zvestovate Pravdy, Jei Kristus, stelesnenie boej

Lsky, neptal sa na vierovyznanie. o s dnes vbec nboensk vyznania? S putslobodnho udskho ducha, s zotroenm Boej iskry, ktor vo vs prebva; s to dogmy,usilujce sa vtlai dielo Stvoritea i Jeho vek lsku do foriem vytvorench udskmmyslenm, o znamen zniovanie Boskho a jeho systematick znehodnocovanie. Kadhovne hadajceho tento spsob odrauje, pretoe neme pritom nikdy vo vntri prei onvek skutonos, m sa jeho tba po Pravde stva stle bezndejnejou a on nakoniec zfanad sebou i nad svetom! Prebute sa preto! Zbrajte v sebe dogmatick mry, strhnite sipsku, aby ist svetlo Najvyieho mohlo k vm neskalen prenikn. V duch sa potomjasajc vznesie do vky a s plesanm vycti cel t vek lsku Otcovu, ktor nepozn hrancpozemskho rozumu. Konene poznte, e ste jej asou; chopte sa jej bez nmahy a plne,spojte sa s ou a zskavajte tak denne, v kad hodinu nov silu ako dar, ktor vm vzostupzo zmtku uin samozrejmm!

2. Prebute sa!

UDIA, prebute sa z olovenho spnku! Spoznajte to nedstojn bremeno, ktor noste aktor s nevslovne hevnatm tlakom dolieha na miliny ud. Odhote ho! Stoj za to, abyste ho niesli? Ani len jedin sekundu nie!

o skrva? Przdne plevy, ktor sa placho rozplyn pred zvanom Pravdy. Premrnili steas i silu pre ni. Preto rozlomte okovy, ktor vs ptaj a konene sa oslobote!

Ten lovek, ktor ostva vntorne sptan, bude vene otrokom, i keby bol krom.Sptavate sa vetkm, o sa snate naui. Uvaujte: Uenm sa ntite stle do cudzch

foriem, ktor vymysleli druh, pripjate sa dobrovone k cudziemu presvedeniu aprisvojujete si len to, o in preili v sebe a pre seba.

Rozmajte: Jedno nie je pre vetkch! o jednmu prospieva, me druhmu kodi.Kad jednotlivec m s svojou vlastnou cestou k zdokonaovaniu. Jeho vzbrojou k tomu

4s mu schopnosti, ktor nos v sebe. Poda tch sa m riadi a na nich budova! Ak tonerob, zostva cudzincom sm sebe a bude st vdy veda nauenho, ktor v om nemenikdy oi. Tm je pre neho vylen akkovek itok. ivor bez monosti pokroku.

Dvajte pozor, vy, ktor sa vne usilujete o Svetlo a Pravdu:Kad jednotlivec mus cestu ku Svetlu prei v sebe, mus ju sm objavi, ak chce po nej

bezpene putova. Len to, o lovek vntorne preil, o prectil vo vetkch obmench, len todokonale pochopil!

Utrpenie a tie rados neustle klop, aby povzbudili, aby vyburcovali k duchovnmuprebudeniu. V jedinej sekunde bva potom lovek osloboden od vetkej niotnostikadodennho ivota a naplnen predtuchou vyciuje ako v ast, tak i v bolesti spojenies Duchom, ktor prdi vetkm, o ije.

A vetko je predsa ivot, ni nie je mtve! Blaho tomu, kto tak okamihy uchop, udr atmto spojenm vznesie sa nahor. Nesmie sa pritom prida strnulch foriem, ale kad sam vyvja sm, z vlastnho vntra.

Majte scit s posmievami a vetkmi tmi, ktor s dosia odcudzen duchovnmu ivotu.Nehnevajte sa na nich, ke sa stan sarkastickmi; lebo tto s len k poutovaniu. Ako opit,ako chor stoja pred vekm dielom stvorenia, ktor nm tak mnoho poskytuje. Vle sapozemskm ivotom tpavo ako slepci a vbec nevidia cel t ndheru okolo seba!

T najbohej s zmten, oni spia: lebo ako me lovek naprklad tvrdi, e existuje lento, o vid? e tam, kde svojm zrakom neme ni spozorova, niet ivota. e odumretmsvojho tela aj on sm prestane jestvova len preto, e dosia pre svoju slepotu nemohol sasvojm zrakom presvedi o opaku? i nevie teraz u poda mnohch vec, ako zko jeobmedzen schopnos oka? i nevie ete, e to svis so schopnosou mozgu, viazanho napriestor a as? e z toho dvodu neme svojm okom rozozna ni, o sa vzna nadpriestorom a asom? Neujasnilo sa ete iadnemu z tchto posmievaov tak logickrozumov odvodnenie? Duchovn ivot, nazvan tie druh svet, je predsa len nieo, ostoj plne nad pozemskm rozdelenm asu a priestoru a o potrebuje teda rovnorod cestu,aby bolo poznan.

Avak nae oko niekedy nevid ani to, o sa d zadeli do priestoru a asu. Vezmime si lenkvapku vody, ktorej naprost istotu dosved kad oko, ak ju ale pozorujeme zvujcouoovkou, odkryje nm miliny ivch bytost, ktor medzi sebou nemilosrdne bojuj a niiasa. i nie s niekedy vo vode, vo vzduchu bacily takej sily, e mu znii udsk telo, apredsa ich oko nerozozn? Avak pod zaostrenmi prstrojmi stvaj sa viditenmi. Kto sapo tomto odvi ete tvrdi, e neuvidte ni novho, doteraz neznmeho, len o tieto prstrojeviac zaostrte? Mete ich zaostri tisckrt, milinkrt a vae zrenie nedospeje ku koncu, alebud sa vm otvra vdy nov svety, ktor ste predtm nemohli ani vidie, ani tui, ale tupredsa boli. Logick myslenie vyvod rovnak zver aj zo vetkho ostatnho, o doterazmohli nazhromadi vedy. Poskytuje vhad na neustly vvoj, avak nikdy nie na koniec.

o je teda druh svet? To slovo mli mnohch. Druh svet je jednoducho vetko to, o jepozemskmi prostriedkami nespoznaten. Pozemsk pomcky s vak oi, mozog a vetkyostatn telesn orgny, prve tak ako nstroje, napomhajce k ich dkladnejej a presnejejinnosti tchto telesnch schopnost a tie k iriemu rozsahu. Mohlo by sa teda poveda:Druh svet je vetko to, o je za poznvacou schopnosou nho telesnho zraku. Ale medzitmto a zhrobnm svetom niet odlenia alebo oddelenia! Ani iadnej priepasti! Vetkoje jednotn ako cel stvorenie. Jedin sila prdi tmto a tie onm svetom, vetko psob aije z tohoto jedinho prdu ivota, tm je celkom nerozlune spojen. Z toho vyplvanasledovn: Ak ochorie jedna as mus sa inok toho pocti v asti druhej, tak ako je tov udskom tele. Nezdrav ltky tejto druhej asti prdia potom nsledkom pralivostirovnorodho k asti chorej a zosiluj tak chorobu ete viac. Len o sa vak tak chorobastane nevylieitenou, vyplva z toho nutnos odstrni chor d nsilm, ak nem trvale

5trpie celok. A toto nebezpeie si vyhradzuje zdrav zvratn psobenie, ktor, saennesprvnym stanoviskom, je niekedy nemysliten.

Z tohoto dvodu sa prispsobte. Nie je tento a druh svet, ale len jedno jednotn bytie!Pojem ich rozdelenia vynaiel jedine lovek, ktor neme prehliadnu vetko a ete sapovauje za stredobod a hlavn bod jemu viditenho okolia. A predsa jeho okruh psobeniaje v. Avak svojm mylnm nzorom o oddelen sa len neprirodzene a nsilne obmedzuje,preka svojmu pokroku a uvon priestor nesptanej fantzii, prinajcej znetvoren obrazy.Je potom prekvapujce, ke mnoh maj v dsledku toho len neveriaci smev, in chorobnotrock zboovanie, alebo sa to zvrhne na fanatizmus? Me sa tu niekto ete divi, e uniektorch ud to prerstlo do plachej zkosti, ba i strachu a hrzy a mnoh s v tom uodchovan? Pre s tm vetkm! Nao toto senie? Treba zbori tto mreu, ktor sa snailpostavi omyl ud, ktor vak nikdy nejestvovala! Doterajie falon stanovisko dva vmtie rovnako nesprvny zklad, na ktorom sa mrne a donekonena snate vybudova pravvieru, teda vntorn presvedenie. Pritom narate na miesta, skalia, na ktorch sa mustezapotca v pochybnostiach, alebo vs printia sam zrti cel stavbu, aby ste sa potomvetkho vzdali mono v zfalstve alebo v hneve. kodu pritom utrpte len sami, pretoe topre vs nie je iadny pokrok, iba zastavenie sa alebo krok sp. Takto sa vm iba predlujecesta, ktorou raz muste prejs.

A konene pochopte stvorenie ako jeden celok, akm skutone je, ak nebudete robirozdiel medzi tmto a onm svetom, potom mte priamu cestu, vlastn cie sa vm pribli,vzostup vm urob rados a d pln zadosuinenie. Potom budete mc omnoho lepievyciova a rozumie zvratnm psobeniam, ktor ako ivotn teplo pulzuj tm jednotnmcelkom, pretoe vetko psobenie je pohan a udriavan tie jedinou silou. Zasvitne vmtak svetlo Pravdy!

oskoro poznte, e u mnohch ud je dvodom posmechu iba pohodlnos a lenivos lenpreto, e by to vyadovalo nmahu zbra vetko doteraz nauen a vymyslen a postavinov. U inch to zasahuje do ich zauvanho spsobu ivota, a preto je im to nepohodln.Takchto treba necha, nehda sa s nimi, avak svoje znalosti ochotne ponknu tm, ktorhadaj viac ne len napanie svojho tela ako zvierat. Ak takmto uom dvate poznanietoho, ktor sa aj vm dostva, vtedy nezahrabvate hrivnu, pretoe zvratnm psobenmdvania i vae vedenie sa obohacuje a posiluje.

Vo vesmre psob ven zkon: e len v dvan me sa tie prijma, pokia ide o trvalhodnoty! Tento zkon zasahuje tak hlboko, e prenik celm stvorenm ako svt odkaz jehoStvoritea. Nezitne dva, pomha, kde je o to ndza, ma porozumenie pre utrpenieblneho aj pre jeho slabosti znamen prijma, lebo to je t jednoduch a prav cestak Najvyiemu!

A toto opravdiv chcenie prinesie vm ihne pomoc, silu! Len jedin estn a hlbokoprecten prianie k dobru a rozpolt sa akoby plamennm meom z druhej, doteraz pre vsneviditenej strany t stena, ktor si samy vae mylienky doteraz vybudovali ako prekku;lebo vy ste zajedno s tm obvanm, popieranm alebo vytenm druhm svetom, ste s nmzko a nerozlune spojen.

Skste to; ve vae mylienky s ako poslovia, ktorch vysielate. Vracaj sa spobakan tm, o ste mysleli, nech je to dobr alebo zl. Tak je to v skutonosti. Pamtajtena to, e vae mylienky s veci, ktor sa duchovne formuj a asto stvaj sa tvarmi,pretrvvajcimi pozemsk ivot vho tela, potom sa vm mnoh ujasn. Preto sa celkomsprvne hovor: Ich skutky pjdu za nimi! Mylienkov vtvory s skutkami, ktor vs budraz oakva! Tieto vytvraj okolo vs jasn alebo tmav kruhy, ktormi muste preputova,aby ste prenikli do duchovnho sveta. Tu nepome iadna ochrana, iadny zsah, pretoe vysami mte rozhodova o sebe. Vy sami muste preto urobi prv krok ku vetkmu. Nie je

6ak, zle to iba od chcenia, ktor sa prejavuje mylienkami. Tak sami nesiete v sebe neboako aj peklo.

Rozhodn sa mete, ale potom ste bezpodmienene podroben nsledkom svojhomyslenia a chcenia! Sami si vytvrate tieto nsledky, preto k vm volm: Udrujte krbsvojich mylienok ist, tak zalote mier a budete astn!

Nezabdajte, e kad vami vytvoren a vyslan mylienka priahuje na svojej cestevetko rovnorod, alebo prine k inm, tm sa stva silnejou a silnejou, a nakoniec njde icie, mozog, ktor mono len raz na sekundu zabudne na seba, a tm d priestor takmvznajcim sa mylienkovm formm, aby k nemu prenikli a zapsobili. Len si pomyslite nato, ak zodpovednos potom na vs padne, ke sa mylienka stane skutkom prostrednctvomniekoho, na koho mohla zapsobi! Tto zodpovednos sa prejav u tm, e kad jednotlivmylienka m s vami trval spojenie akoby neroztrhnutenm vlknom a vracia sa k vmop so silou zskanou po ceste, aby vs znovu zaaila alebo oblaila, vdy poda druhu,ktor ste vytvorili.

Tak stojme vo svete mylienok a svojim terajm spsobom myslenia vytvrame v omtie priestor takmto podobnm mylienkovm formm. Preto neplytvajte silou myslenia, alezbierajte ju k obrane a k jasnmu mysleniu, ktor ako otep vychdza a na vetko psob.Vytvorte tak zo svojho myslenia posvtn kopiju, ktor bojuje za dobro, liei rany apodporuje cel stvorenie!

Svoje myslenie zamerajte preto k inorodmu napredovaniu! Aby ste to uskutonili, mustezatrias nejednm stpom, podopierajcim dvno zskan nzory. asto to bva nejakpojem, ktor pre nesprvne pochopenie nedovol njs prav cestu. Mus sa vrti k bodu, kdebol pojem vytvoren. Zblesk svetla zrti cel stavbu, ktor po desaroia namhavo budovala po kratom alebo dlhom omren d sa znovu do diela! Mus, lebo vo vesmre nietzastavenia. Zoberme si naprklad pojem asu:

as plynie! asy sa menia! Tak pou hovori ud a pritom sa mimovone vynor v duchuobraz: Vidme okolo seba plyn asy v neustlej zmene!

Takto obraz sa stane zvykom a pre mnohch aj pevnm zkladom, na ktorom stavajalej a usmeruj tie svoje skmanie a hbanie. Ale netrv to dlho a potom narazia naprekky, ktor si vzjomne odporuj. Ani pri najlepej vli sa u vetko nezhoduje. Strcajsa a ponechvaj medzery, ktor i napriek vetkmu hbaniu u viac nemono zaplni. Potomsa nejeden lovek domnieva, e na takch miestach, kde logick myslenie nenachdza oporu,mala by sa poui viera ako nhrada. To je vak nesprvne! lovek nem veri veciam, ktorneme pochopi! Mus sa snai, aby im porozumel; inak otvra brnu dokorn omylom aomyly vdy znehodnocuj Pravdu.

Veri bez pochopenia je len akopdnos a lenivos myslenia! To nevedie ducha nahor,ale ho stla nadol. Preto hlavu hore, mme ska, skma. Tba k tomu nie je v nsnadarmo.

as! Plynie skutone? Preo sa pri tejto zsade nara na prekky, ak sa to m alejdomyslie? Celkom jednoducho preto, e zkladn mylienka je nesprvna; lebo as stoj!Ale my sa mu ponhame v strety! My sa enieme do asu, ktor je ven a hadme v omPravdu. as stoj. Zostva rovnak dnes, vera i o tisc rokov! Menia sa len formy. Norme sado asu, aby sme erpali z lona jeho zznamov, aby sme obohatili svoje vedenie v zbierkeasu! Lebo ni sa nestratilo, vetko uchoval. Nezmenil sa, pretoe je ven. Aj ty, , lovee,ostva vdy len ten ist, i si mlad alebo starec! Zostva tm, m si! Nectil si to u sm?Nepoznva zretene rozdiel medzi svojm zovajkom a svojm ja? Medzi svojm telom,ktor je podroben zmenm a tebou, duchom, ktor je ven?

Hadte Pravdu! o je Pravda? To, o dnes ctite ete ako Pravdu, zajtra u spoznte akoomyl a neskorie v tchto omyloch zase objavte zrnk Pravdy! Lebo i zjavenia menia svoje

7formy. Tak to s vami pokrauje pri tvrdoijnom hadan, avak touto premenou stvate sazrelmi!

Pravda zostva vdy rovnak, t sa nemen, ve je ven! A pretoe je ven, nebude jumon nikdy isto a skutone pochopi pozemskmi zmyslami, ktor poznaj iba zmenutvarov! State sa preto duchovnmi! Osloboden od vetkch pozemskch mylienok a mtePravdu, budete v Pravde, aby ste sa v nej kpali, trvalo oiaren jej istm svetlom, lebo vsplne obklop. Budete v nej plva, len o sa stanete duchovnmi.

Potom u nebudete viac potrebova namhavo sa ui vedm, nebude potrebn obva saiadnych omylov, pretoe na kad otzku budete ma u vopred odpove v samotnejPravde; ba ete viac, pretoe si u nebudete kls iadne otzky, budete vetko vedie, vetkochpa, kee v duch bude i v istom Svetle a Pravde!

Preto sa duchovne oslobote! Rozlmte vetky put, ktor vs dria dolu! Ak sa vmpritom vyskytn prekky, jasajte im v strety s radosou, lebo znamenaj pre vs cestu kuslobode a sile! Povaujte ich za dar, z ktorho vm vyplyn vhody a hravo ich premete.

Bu sa vm predkladaj, aby ste sa na nich uili a rozvjali, m si rozmnoujete svojuvzbroj pre vzostup, alebo s to zvratn inky viny, ktor si tm odpykte a mete sa odnej oslobodi. V oboch prpadoch vs poved napred. Preto svieo cez ne, je to pre vauspsu!

Je blznovstvom hovori o ranch osudu alebo skkach. Kad boj a kad utrpenie jepokrokom. uom sa tm dva prleitos vymaza tiene predolch pochyben; ve anihalier neme by z nich nikomu odpusten, pretoe kolobeh vench zkonov je aj v tomtoohade vo vesmre neposunuten, v om sa prejavuje tvoriv va Boha Otca, ktor nmtm odpa a zmazva vetko temn.

Najmenia odchlka od tchto zkonov a svet by sa musel rozpadn na trosky. Tak jasnea mdro je vetko zariaden.

Kto vak m z minulosti vemi mnoho vyrovnva, i nutne tento loveknezmalomysenie, i sa nezhroz pred odpykanm kadej viny?

Me s tm zaa pln dvery a radostne, me by bez obv, ak skutone poctivo chce!Ve vyrovnanie me sa vytvori protiprdom sily dobrho chcenia, ktor v duchovnompodobne ako in mylienkov formy oivne a stane sa mocnou zbraou, schopnou zmazakad archu temna, kad bremeno a to ja privies ku Svetlu!

Sila chcenia! Tto tak mnohmi netuen moc, priahujca k sebe rovnak sily, podobneako nikdy nezlyhvajci magnet, rastie ako lavna a spojen s duchovne podobnmi silamivracia sa k vchodisku, zasiahne tak prazdroj, lepie povedan pvodcu a pozdvihne hovysoko ku Svetlu, alebo zatla hlbie do bahna a piny! Vdy poda spsobu, ako to pvodcakedysi sm chcel. Kto pozn toto stle, urite sa dostavujce zvratn psobenie, panujcev celom stvoren, ktor sa s neodchylnou istotou prejav a rozvinie, ten ho vie vyui, mus homilova, aj sa ho obva! Tomuto ova postupne neviditen svet, okolo neho, pretoevyciuje zretene jeho psobenia, ktor rozplvaj kad pochybnos.

Mus vyciova siln vlny neustlej innosti, ktor na neho psobia z vekho vesmru,ke na toto len trochu db, nakoniec vycti, e je ohniskom silnch prden ako oovka,ktor zachytva slnen le, sstreuje ich do jednho bodu a bud tam silu, psobiacuzpalne, ktor svojm prdenm me by spaujca a niiaca, ale tie lieiaca a oivujca,prinajca poehnanie, ako aj schopn vznieti i bliaci ohe! A takmi oovkami sme ajmy, schopn svojm chcenm tieto neviditen, ns zasahujce prdy sl sstredi a zosilnenvysiela k dobrm alebo zlm elom, aby udstvu priniesli poehnanie alebo skazu. Nimimeme a mme zapaova planci ohe v duiach, plame nadenia pre dobro, preuachtilos a pre zdokonalenie!

8K tomuto patr len sila chcenia, ktor in loveka v uritom zmysle pnom vo stvoren,k urovaniu a utvoreniu si vlastnho osudu. Jeho vlastn chcenie prina mu bu znieniealebo spsu! Dostane odmenu alebo trest s neprosnou istotou.

No nebojte sa, e tto vedomos vs odvedie od Stvoritea, e oslab vau doterajiu vieru.Naopak! Znalos tchto vench zkonov, ktor meme vyui, odhal nm cel dielostvorenia ete omnoho vzneenejm a nti hlbie bdajceho zbone pokakn pred jehovekosou!

Potom nikdy nebude lovek chcie nieo zl. Siahne s radosou po najlepej, pre nehoexistujcej opore: po lske! Po lske k celmu vekolepmu stvoreniu, lske k blnemu, abyho takto viedla nahor, k ndhere tohoto pitku, tohoto vedomia sily.

3. Mlanie.

AK v tebe prebleskne mylienka, tak ju zadr, nevyslovuj ju hne, ale ju iv; pretoezadranm v mlan zhutnie a zska na sile ako para v pretlaku.

Tlakom a zhustenm vznikne vlastnos magnetickej innosti poda zkona, e vetkosilnejie priahuje slab k sebe. Tm sa rovnorod mylienkov formy priahuj zo vetkchstrn, zhlukuj sa a zosiluj oraz viac moc vlastnho pvodnho myslenia a napriek tomupsobia tak, e pvodne vytvoren mylienkov tvar sa pripojenm cudzch tvarov obrsi,pozmen a a pri zrelosti dostane pretvoren podobu. To vetko dobre v sebe cti, avak stlesi mysl, e je to len tvoje vlastn chcenie. Pri iadnej veci nedva len celkom svojevlastn chcenie, ale m pri tom vdy i cudzie!

o ti hovor tento dej?e len zlenm mnohch jednotlivost me by vytvoren nieo dokonal! Vytvoren?

Je to sprvne? Nie, iba sformovan! Pretoe niet nioho, o by sa mohlo vytvori nanovo, privetkom ide iba o nov formovanie, nakoko vetky jednotlivosti vo vekom stvoren uexistuj. Lene tieto jednotlivosti maj sli k ceste zdokonaovania, o prina zluovanie.

Zluovanie! Neprechdzaj cez to povrchne, ale sna sa zahbi do tohoto pojmu, e zrelosa dokonalos dosiahnu sa len zluovanm. Tto zsada spova v celom stvoren ako klenot,ktor chce by vyzdvihnut! Je zko spojen so zkonom, e len dvanm mono tieprijma! A o podmieuje sprvne pochopenie tchto viet? Teda ich preitie? Lska! A pretoje lska tie najvyou silou, ako neobmedzen moc v tajomstvch vekho bytia!

Tak, ako sa zluovanm utvra, brsi a formuje jednotliv mylienka, tak je to aj sosamotnm lovekom, aj s celm stvorenm, nikdy nekoniacim zluovanm existujcichjednotlivch foriem vznikaj novotvary silou chcenia, a to je cesta k dokonalosti.

Jednotlivec ti neme poskytn dokonalos, iba cel udstvo rozlinosou svojrznost.Kad jednotlivec m nieo, o nutne patr k celku. A je to tie preto, e vysoko pokroillovek, ktor u nepozn pozemsk iadostivosti, miluje cel udstvo, nielen jednotlivca,jedine cel udstvo me rozozvua oistou uvonen struny jeho zrelej due akordomnebeskej harmnie. On m harmniu v sebe, pretoe sa zachvievaj vetky struny!

9Vrme sa k mylienke, ktor k sebe priahovala cudzie mylienkov tvary a stvalasa oraz silnejou a silnejou: Ona nakoniec vystpi z teba v pevne zomknutch vlnch sily,prenikne aurou tvojej vlastnej osoby a bude vplva na alie okolie.

udia to nazvaj osobnm magnetizmom. Nezasvten povedia: Ty nieo vyaruje!Poda svojrznosti povahy je to bu neprjemn alebo prjemn, praliv aleboodpudzujce. Tak sa to pociuje!

Ty vak predsa ni nevyaruje! Dej vybavenia tohoto pocitu u druhch m svoj pvodv tom, e ty priahuje magneticky k sebe vetko duchovne rovnorod. A toto priahovanietvoje najbliie okolie pociuje. Predsa aj v tom sa uplatuje zvratn psobenie. V tomtospojen potom vycti druh zretene tvoju silu, a tak sa prebdza sympatia.

Maj stle pred oami: Vetko duchovn, vyjadren naimi pojmami, je magnetick. Tie tije znme, e silnejie vdy premha slab priahovanm a vysvanm. Tm sa chudobnmu(slabmu) tie berie i to mlo, o m. Stva sa zvislm.

V tom nie je bezprvie, ale deje sa tak poda Boch zkonov. lovek sa potrebuje lenvzchopi, sprvne chcie, a je pred tm uchrnen.

Teraz mono nadhod otzku: o potom, ak vetci bud chcie by silnmi? Ak unikomu nebude o vzia? Potom, mil priateu, nastane dobrovon vmena, ktorejzkladom je zkon, e len ke sa dva, me sa tie prijma. Preto nenastane stagncia, alezmizne vetko menejcenn.

Tak sa stva, e mnoh udia z lenivosti stvaj sa duchovne zvislmi a niekedy dokoncanie s schopn ani tvori vlastn mylienky.

Je treba zdrazni, e sa priahuje len rovnorod. Preto je i prslovie: Rovn rovnho sihad. Tak sa vdy spriatelia pijani, sympatie maj k sebe fajiari, traji, kartri at., ale ajuachtil udia sa zdruuj k vysokmu cieu.

Teraz to ale pokrauje alej: To, o o sa usiluje duchovne, prejav sa nakoniec aj fyzicky,pretoe vetko duchovn prenikne do hrubohmotnosti. Pritom musme dba na zkonsptnho psobenia, lebo mylienka je stle spojen s pvodom, a tmto spojenm vyvolvasptn vyarovanie.

Hovorm tu stle len o skutonch mylienkach, ktor maj v sebe iv silu duevnhoctenia. Nehovorm o plytvan silou mozgovej hmoty, zverenej ti ako nstroj a vytvrajcejlen prchav mylienky, ktor sa objavia len ako tieu podobn pary v divokom zmtku a naastie sa vemi skoro rozplyn. Tak mylienky stoja a len as a silu a premruje takzveren ti majetok.

Ak naprklad o nieom vne prema, stva sa tto mylienka v tebe mocou mlaniasilne magnetickou, priahuje k sebe vetko podobn, a tm sa oplodn. Dozrieva a prekraujermec zvyajnho, prenik tm dokonca aj do inch sfr, odkia sa jej dostva prliv vychmylienok ... inpircie! Preto pri inpircii mus zkladn mylienka vychdza od tebasamho, na rozdiel od mediality, mus vytvori most k druhmu svetu, k svetu duchovnmu,aby tam vedome erpala z pramea. Inpircia preto nem s medialitou ni spolon. Tmmylienka v tebe dozrela. Pristupuje k uskutoneniu a svojou silou zhusten privdza kstvrneniu to, o sa u predtm vznalo vo vesmre v nespoetnch jednotlivostiach akomylienkov formy.

Takmto spsobom vytvra s duchovne dvno existujcim nov formu pomocouzluovania a zhusovania! Tak sa v celom stvoren vdy menia iba formy, pretoe vetkoostatn je ven a nezniiten.

Chr sa pred zmtenmi mylienkami, pred kadou plytkosou v myslen. Povrchnos satrpko vypomst; pretoe a rchlo uvrhne na kolbite cudzch vplyvov, m sa stva vemiahko nladovm, mrzutm a nespravodlivm voi svojmu najbliiemu okoliu.

Ak prechovva skuton mylienku a pevne na nej trv, mus nakoniec v nejnazhromaden sila nti aj k uskutoneniu; pretoe vznik a vvoj vetkho odohrva sa

10

vhradne duchovne, lebo kad sila je len duchovnou! o sa potom stva pre tebaviditenm, s vdy len posledn dsledky predchdzajceho duchovne-magnetickho deja,prebiehajceho trvale rovnomerne poda pevne stanovenho poriadku.

Pozoruj a ke prema a vyciuje, dostane sa ti oskoro dkazu, e vetok skutonivot me by popravde len duchovn, a e jedine v om spova pvod a tie vvoj.Mus djs k presvedeniu, e vetko to, o vid telesnm zrakom, s skutone len dsledkyvene pohajceho ducha.

Kadmu inu, ba i najmeniemu pohybu loveka predchdza vdy duchovn chcenie.Tel hraj pritom iba lohu duchovne oivench nstrojov, ktor doli k zhutneniu len silouducha. Prve tak aj stromy, kamene i cel zem. Vetko je oivovan, preiarovan a pohantvorivm Duchom.

Kee cel hmota, teda vetko pozemsky viditen, je len vsledkom duchovnho ivota,nebude ti ako pochopi, e poda druhu najbliie ns obklopujceho duchovnho ivotautvraj sa aj pozemsk pomery. o z toho logicky vyplva, je jasn: Mdrym poriadkomstvorenia je udstvu sammu dan sila, aby si samo vytvralo pomery tvorivo so silou samhoStvoritea. Blaho tomu, ak silu pouva len k dobrmu! Beda vak tomu, kto sa d zvies,aby ju pouil k zlmu!

Duch je v uoch len obklopen a zatemnen pozemskmi iadosami, ktor na om lipnako trosky, zaauj ho a strhuj nadol. Jeho mylienky s teda iny vle, v ktorch spovasila ducha. lovek sa me rozhodn pre dobr alebo zl myslenie a me tak riadiBoiu silu k dobru, ako aj k zlu! V tom spova zodpovednos loveka, ktor nesie; ve zato ho neminie odmena alebo trest, pretoe vetky nsledky mylienok sa vracaj k vchodiskupoda zkona zvratnho psobenia, ktor nikdy nezlyh a ktor je v tom s plnou istotouneochvejn, teda neprosn. Tm aj nepodplatiten, prsne a spravodliv! Nehovor sa to isti o Bohu?

Ak mnoh protivnci viery nechc dnes ni vedie o Bostve, to vetko ni neme zmenina skutonostiach, ktor som uviedol. udia potrebuj len vne zahbi sa do vedy, vynechaslovko Boh a njdu presne to ist, len vyjadren inmi slovami. Nie je potom smiene etesa o to hda?

Nikto neme obchdza prrodn zkony, nikto neme plva proti ich prdu. Boh jesila, ktor udruje v innosti prrodn zkony; sila, ktor ete nikto nepochopil, nikto nevidel,ale ktorej inky mus kad vidie, cti a pozorova denne, v kad hodinu, ba ajv zlomkoch kadej sekundy, ak len vidie chce, a to v sebe, v kadom zvierati, v kadomstrome, v kadom kvete, v kadej ilke listu, ke sa prediera z ppa na svetlo. Nie je tozaslepenos tvrdoijne odporova proti tomu, zatia o kad, i samotn tvrdoijn popierai,existenciu tejto sily potvrdzuj a uznvaj? o je to teda, o im brni, aby tto uznvan silunazvali Bohom? Je to detinsk vzdor? Alebo urit stud musie prizna, e sa po cel assnaili tvrdoijne nieo popiera, oho jestvovanie im u oddvna bolo jasn?

Asi ni z toho. Prina spova v tom, e sa udstvu tak z mnohch strn predkladalikarikatry vekho bostva, s ktormi po vnom skman nemohlo shlasi. Veobsiahlaa vetko prenikajca Boia sila sa mus toti zmeni a zneucti pokusom vtesna ju doobrazu.

Pri hlbom preman prdeme na to, e nijak obraz nememe s ou uvies do sladu!Prve preto, e kad lovek v sebe prechovva mylienku na Boha, zdrha sa podvedomeproti obmedzeniu tej vekej nepochopitenej sily, ktor ho vytvorila a ktor ho vedie.

Dogma m na svedom vek as tch, ktor sa vo svojom odpore snaia zachdza prlialeko, vemi asto i proti istote, ijcej v ich vlastnom vntri.

Nie je vak aleko hodina, kedy nadde duchovn prebudenie! Kedy sa bud sprvnevyklada slov Spasitea, sprvne chpa jeho vek vykupitesk dielo; lebo Kristus nm

11

priniesol vyslobodenie z temna tm, e ns usmernil na cestu Pravdy, ukzal ako lovek cestuk svetlm vinm! A krvou na kri speatil svoje presvedenie!

Pravda nebola nikdy in, ako bola u vtedy, akou je dnes a akou bude ete za desatiscrokov; lebo je ven!

Preto sa ute poznva zkony, spovajce vo vekej knihe celho stvorenia. Podriadi saim znamen: milova Boha! Ve potom u neprina nijak neszvuk do harmnie, aleprispeje k tomu, aby zvoniv akord zaznel v plnej vke.

i teraz povie: Podrobujem sa dobrovone jestvujcim prrodnm zkonom, pretoe je tok mjmu dobru, alebo: Podrobujem sa vli Boej, ktor sa prejavuje v prrodnch zkonoch,alebo onej nepochopitenej sile, ktor udruje v innosti prrodn zkony ... je tu nejakrozdiel v inku? Sila je tu a ty ju uznva, mus ju predsa uznva, pretoe ti ni innezostva, len o trochu prema ... a tm uznva svojho Boha, Stvoritea!

A tto sila psob v tebe i pri myslen! Preto ju nezneuvaj na zl, ale mysli len na dobr!Nezabdaj nikdy: Ke tvor mylienky, pouva Boiu silu, s ktorou si schopn dosiahnuto najistejie, najvyie!

Nespaj pritom nikdy zo zretea, e vetky nsledky tvojho myslenia dopadaj stle spna teba, vdy poda sily, vekosti a rozsahu inku mylienok v dobrom i zlom.

Pretoe mylienka je duchovn, vracaj sa i nsledky duchovne. Preto a dostihn, butotu na zemi, alebo potom po tvojom odlen v duchovne. Pretoe s duchovn, nie s viazanna hmotu. Z toho vyplva, e rozpad tela nezru inky! Odplata v sptnom psoben prdecelkom iste, skr alebo neskr, tu alebo tam. Duchovn spojenie ostva stle pevn sovetkmi tvojimi skutkami. Ve aj pozemsk hmotn iny maj predsa duchovn pvodv tvorivej mylienke a pretrvvaj i po zniku vetkho pozemskho. Preto sa sprvne hovor:Tvoje skutky na teba akaj, pokia a ete v sptnom inku nestihla odplata.

Ak si pri sptnom inku ete tu na zemi, alebo znovu tu, prejav sa potom sila nsledkov zduchovna vdy poda druhu v dobrom alebo zlom, na pomeroch, na tvojom okol, alebopriamo na tebe samom, na tvojom tele.

Tu treba ete raz vemi drazne upozorni: Opravdiv skuton ivot je ivot duchovn!A ten nepozn ani as, ani priestor, a preto ani iadne odlenie. Stoj nad pozemskmvnmanm. Z toho dvodu zastihn a nsledky, nech si kdekovek, a to vtedy, ke sa podavenho zkona inok vracia k vchodisku. Ni sa pritom nestrca, vetko prde celkom iste.

Tmto sa riei teraz i tak asto kladen otzka, ako je mon, e oividne dobr udiamusia niekedy v pozemskom ivote ako trpie, take sa na to pozeraj ako nanespravodlivos. To s odplaty, ktor ich musia zastihn!

Teraz pozn rozltenie tejto otzky, ve tvoje terajie telo nehr pritom iadnu rolu.Tvoje telo predsa nie si ty sm, ono nie je celm tvojm ja, ale iba nstrojom, ktor si sivyvolil, alebo ktor si musel prija, vdy poda pretrvvajcich zkonov duchovnho ivota,ktor me nazva i zkonmi kozmickmi, ak sa ti to takto zd by zrozumitenejm.Teraj pozemsk ivot je len krtkym sekom tvojho vlastnho bytia.

Zdrvujca to mylienka, keby pritom nebolo iadneho uniknutia, ani moci, ktor psobproti tomu ako ochrana. Ako nejeden lovek musel by pri prebuden sa do duchovnho ivotazmalomysenie a pria si radej spa ete v starom pohodl. Lebo on nevie, o vetko naneho ak, o ho ete stihne v sptnom psoben z minulosti! Alebo, ako udia hovoria: omus naprva!

Bu bez starosti! S prebudenm je ti v mdrom riaden vekho stvorenia ukzan cestaonou silou dobrho chcenia, na ktor som u zvl poukzal, ktor zmieruje, alebo celkomodstrauje nebezpeia rozuzujcej sa karmy. Aj to vloil Otcov Duch do tvojich rk. Siladobrho chcenia vytvra okolo teba kruh, schopn rozloi valiace sa zlo, alebo ho aspooslabi vo vemi vysokom stupni presne tak, ako vzduchov vrstva chrni zemeguu. Ale siladobrho chcenia, tto siln ochrana, pestuje sa a podporuje mocou mlania.

12

Preto k vm, hadajcim znovu naliehavo volm:Udrujte krb svojich mylienok ist a cvite sa v prvom rade vo vekej moci mlania, ak

sa chcete dosta nahor.Otec vloil silu k tomu vetkmu u do vs! Potrebujete ju len poui!

4. Vzostup.

NEZAPLETAJTE sa do siete, vy, ktor sa usilujete o poznanie, ale state sa vidiacimi!Poda venho zkona zaauje vs nezmeniten nutnos odpykvania, ktor nikdy

nemete zvaova na inch. Ak bremeno na seba uvaujete svojimi mylienkami, slovamialebo inmi, to z vs neme nikto sa, jedine vy sami! Uvte, inak by Boia spravodlivosbola len przdnym zvukom a s ou by sa rozpadlo na trosky aj vetko ostatn.

Oslobote sa preto! Nepremekajte ani hodinu a stanovte tejto nutnosti odpykvaniakonen hranicu. Poctiv chcenie k dobrmu, lepiemu, ktormu sa dostva vej silyhlboko prectenou modlitbou, prina spsu!

Bez poctivho pevnho chcenia k dobrmu neme nikdy nasta odpykanie. Nepretrite sibude potom to nzke vo vs vdy op dodva nov potravu k aliemu trvaniu, o vdyop vyaduje nov odpykvanie, bez prestania, take to neustle sa obnovujce bude vmpripada len jedine ako neprvos alebo utrpenie! Je to ako cel reaz bez konca, ktor sastle nadvzuje ete skr, ako sa predchdzajce mohlo rozuzli. Potom nikdy niet vykpenia,pretoe je tu stla nutnos odpykvania. Je to ako reaz, ktor vs dr prikovanch k zemi.Pritom je vemi vek nebezpeie, e to pjde ete hlbie. Vzchopte sa preto konenek dobrmu chceniu, vy, ktor ste doteraz ete na tomto svete, alebo poda vaich pojmov u naonom svete! Pri neustlom dobrom chcen mus nasta koniec vetkho odpykvania, pretoeten, o chce dobro tak aj in, neposkytuje u nov potravu k obnovujcej sa nutnostiodpykvania. Tm potom nastva vyslobodenie, vykpenie, ktor jedine dovouje vzostup kuSvetlu. Dbajte na tto vstrahu! Niet inej cesty pre vs! Pre nikoho!

Tak vak kad nadobudne istotu, e nikdy neme by neskoro. Istotne je to tak, ak ide ojednotliv in, ten je potom treba odpyka, odini, ale v tom okamiku, ke sa prejav vaevne silie o dobro, staviate medznk na koniec svojho odpykvania; bute ist, e tentokoniec raz prs mus, a tak sa zane v vzostup! Potom mete radostne prikroik odineniu vetkch priestupkov. o vs ete potom stretne, bude sa dia pre vae blahoa privedie vs bliie k hodine spsy, k vyslobodeniu.

Uvedomujete si teraz t hodnotu, ke vm radm, aby ste so vetkou silou zaali s dobrmchcenm a istm myslenm? Aby ste od toho neupali, ale prinuli k tomu so vetkoutbou, s celou energiou? Pozdvihne vs to vysoko! Zmen vs i vae okolie! Uvedomte si, ekad pozemsk ivotn drha je len krtkou kolou, e odloenm tela nenastva koniec prevs samch. Budete trvale i, alebo trvale umiera! Trvale uva astie, alebo trvale trpie!Kto sa domnieva, e pozemskm pohrebom je tie pre neho vetko odbaven, vetkovyrovnan, ten nech sa obrti a ide svojou cestou, pretoe takto klame len seba samho.Zdesene bude potom st pred Pravdou a svoju cestu utrpenia ... bude musie nastpi! Jeho

13

opravdiv ja, zbaven ochrany svojho tela, ktor ho obklopovalo svojou hutnosou akohradba, bude potom rovnorodm pritiahnut, obklopen a pevne zovret.

Vzchopenie sa vneho chcenia k lepiemu, ktor by ho mohlo vyslobodi a povzniesvyie, bude pre neho am, ba po dlh as nemonm, pretoe bude podlieha len vplyvutakho okolia, ktor neprechovva v sebe iadnu tak svetl mylienku, ktor by ho mohlaprebudi a podpori. Bude musie dvojnsobne trpie tm, o vytvoril.

Z tohto dvodu je v zhrob pre neho vzostup potom omnoho a ako v pozemskom tele,kde putuje dobro veda zla, o umouje len ochrana pozemskho tela, pretoe ... tentopozemsk ivot je kolou, kde sa kadmu ja dva monos alieho vvoja poda jehoslobodnej vle. Preto sa konene vzchopte! Ovocie kadej vaej mylienky dopad na vs,sp, tu alebo tam, vy ho muste pova! Tejto skutonosti neme unikn iaden lovek!

o je vm platn, e sa snate placho, strka hlavu ako ptros do piesku pred toutoskutonosou? Dvajte sa predsa skutonostiam smelo do tvre! Tm si to len uahte; lebolen tak mete s rchlejie dopredu. Zanite! Ale s plnm vedomm, e vetko star musby vyrovnan. Neakajte ako mnoh hlupci, e vm astie hne na to spadne oknami ajdverami do lona. Mono mnoh z vs m ete uvoni obrovsk reaz. Ale kto preto vha,kod len sm sebe, pretoe mu to neme by uetren ani odat. Vhanm si vetko lensauje a na dlh dobu mono i znemouje. Malo by mu to by vzpruhou, aby nepremekalu ani jednu hodinu, ve a tmto prvm krokom zana i! Blaho tomu, kto sa vzmu,bude sa od neho uvoova lnok za lnkom. Bude mc napredova i obrovskmi skokmi,premhajc s jasotom a vakou posledn prekky; ve sa oslobodzuje!

Kamene, ktor pred neho naskladalo jeho doterajie nesprvne psobenie ako mr, ktorbrnil jeho napredovaniu, mono nebud teraz sn odstrnen pre, ale naopak bud predneho starostlivo poukladan, aby ich spoznal a premhal, pretoe mus dokza vyrovnavetky chyby. oskoro vak s asom a obdivom pozn lsku, ktor pri tom vldne okoloneho, len o prejav dobr vu. Cesta mu bude uahovan s jemnou etrnosou tak, ako torob matka dieau pri jeho pokusoch o prv kriky. Ak s v jeho terajom ivote veci, ktorho potajomky akali a ktor by chcel necha trvalo spa ... celkom neoakvane je priamopred ne postaven! Mus sa rozhodn a kona. Npadne bude k tomu nten naviazanmilnkami reaze. Ak sa potom odvi urobi prv krok s dverou vo vazstvo dobrhochcenia, uvon sa potom osudn uzol, on nm prejde, a tak bude osloboden.

Sotva vak je uzmieren jedna vina, u prichdza k nemu v nejakej forme alia,doadujc sa tie uzmierenia. Tak praskaj jedna za druhou obrue, ktor ho suovalia museli stla nadol. Bude mu tak ahko! A tento pocit ahkosti, ak u mnoh z vs isteniekedy zail, nie je iadny klam, ale inok skutonosti. Duch takto zbaven tlaku, stva saahm a poda zkona duchovnej tiae, vzna sa do vky a do tej rovne, kde teraz podasvojej ahkosti patr. Tak mus stle stpa nahor, v strety vytenmu Svetlu. Zl chceniestla ducha dolu a in ho akm, avak dobr ho povzna nahor.

Aj Vek Majster Jei ukzal vm tie k tomu prost cestu, vedcu neomylne k cieu,ve hlbok pravda spova v jednoduchch slovch: Miluj blneho svojho ako sebasamho!

Tm dal k ku slobode, ku vzostupu! Ako to? Pretoe nedotknutene plat: o inte preblneho, to konte v skutonosti len pre seba! Len pre vs samotnch, pretoe poda venchzkonov vetko bezpodmienene dopad na vs sp, dobr alebo zl, nech u je to teraz tualebo tam. To prde! Preto je vm tmto ukzan najjednoduchia cesta, ako mte chpakrok ku dobrmu chceniu. Svojmu blnemu mte dva svojou bytosou, svojm spsobom!Nie vak vhradne peniazmi i majetkom. Potom by nemajetn boli vylen z monostidvania. A v tejto bytosti, v dvan seba, v styku s vam blnym, s ohadom a s ctou,ktor mu dobrovone preukazujete, spova to milovanie, o ktorom hovor Jei a spova

14

v tom aj pomoc, ktor poskytujete svojmu blnemu, pretoe sa sm stva schopnm zmenisa, alebo vystpi alej do jeho vky, lebo v tom me zosilnie.

Sptn iarenia z toho poved vs vak vo svojom zvratnom psoben rchlo nahor. Z nichbudete dostva stle nov silu. umiacim letom mete sa potom bli ku Svetlu.

boh blzni, ktor sa ete mu pta: o pri tom zskam, ke zanechm tak veastarch zvyklost a zmenm sa? Je to sn obchod, ktor sa m uzavrie? A keby aj zskallen ako lovek sm osebe, ako tak v povznesen svojej bytosti, u to by bola primeranodmena. Ale toho je nekonene viac! Opakujem: Poiatkom dobrho chcenia stavia kad ajmedznk na koniec nutnosti svojho odpykvania, ktor mus splni a ktormu neme nikdyunikn. V tomto ohade ho neme zastpi nikto druh. Svojm rozhodnutm uruje tedadohadn koniec nutnosti odpykvania. To je hodnota, ktor nedoku vyvi ani vetkypoklady tohto sveta. Tm sa odptava od otrockch reaz, ktor si sm trvale ukva. A pretohore zo znepokojujceho spnku! Nech konene nadde prebudenie!

Pre s opojenm, ktor ochromujc vytvra predstavu, e vykpenie Spasiteom sa stalosprievodnm listom k tomu, aby ste smeli po cel ivot bezstarostne holdova sebeckmuja len ke sa ete nakoniec stanete veriacimi, obrtite sa a oddete z tejto zeme vo vierev Spasitea a v jeho dielo! Blzni, e oakvate od Bostva tak boh, medzerovit kusdielo! To by predsa znamenalo pestova zlo! Myslite na to a oslobote sa!

5. Zodpovednos.

TTO OTZKA je vdy jednou z prvch, pretoe prevan vina ud by sa prli radazbavila kadej zodpovednosti a chcela by ju zvali na kohokovek inho, len nie na seba.Nehr pritom iadnu rolu, e je to sebaznehodnocovanie. V tomto ohade s skutone vemipokorn a skromn, ale len preto, aby potom mohli i tm veselie a bez zbran.

Bolo by predsa tak krsne, keby si kad mohol splni vetky svoje elania a vyvavetky svoje chky aj na kor inch ud pokojne a beztrestne. Pozemsk zkony sa dajv prpade potreby ahko obs, a tak sa vyhn sporom. Chytrej mu pod ich pltikomdokonca spene vykonva ahy a robi mnoh tak, o by z morlneho hadiska nijakoneobstlo. Pritom sa dokonca asto teia povesti obzvl schopnch ud. Pri uritej dvkechytrosti dalo by sa teda i vlastne celkom prjemne poda svojich vlastnch nzorov, keby... niekde nebolo nieo, o vzbudzuje neprjemn pocit, a keby sa obas neprejavovalstupujci sa nepokoj, eby velio mohlo by nakoniec predsa trochu in, ne ako si toutvra vlastn prianie.

15

A tak to aj je! Skutonos je vna a neprosn. udsk priania nemu v tomto ohadeprivodi nijak odchlku. Neoblomne pretrvva zkon: o lovek zasieva, to ajmnohonsobne zone!

Tchto pr slov skrva v sebe a napoved omnoho viac, ne si pritom nejeden mysl.Zodpovedaj presne navlas skutonmu deju zvratnho psobenia vo stvoren. Ani by sanedal njs priliehavej vraz na to. Presne ako atva dva mnohonsobok toho, o bolozasiate, presne tak aj loveka zastihne znovu mnohonsobne to, o svojimi vlastnmi citmivzbudzuje a vysiela poda druhu svojich mylienok.

lovek nesie teda duchovne zodpovednos za vetko, o rob. Tto zodpovednos zanau pri rozhodnut; nie teda a po vykonan inu, pretoe in je vlastne len vsledkomrozhodnutia. A rozhodnutie je prebudenm vneho chcenia!

Niet odlenia medzi tunajm svetom a takzvanm svetom zhrobnm, ale vetko je lenjedno vek bytie. Cel to mohutn, uom viditen i neviditen stvorenie nekri vedaseba, ale zapad do seba ako dmyselne zostrojen skolesie, ktor nikdy nezlyh. Tentocelok udruj jednotn zkony, ktor ako nervov vlkna vetkm prenikaj, vetko spjaj av neustlom zvratnom psoben sa navzjom rozuzuj!

Ak sa v kolch a v cirkvch hovor o nebi a pekle, o Bohu a diablovi, tak je to sprvne.Nesprvne je vak vysvetlenie o dobrch a zlch silch. To mus kadho vne hadajcehoihne uvrhn do omylov a pochybnost; lebo kde jestvuj dve sily, tam by logicky museliby i dvaja vldcovia, v naom prpade teda dvaja bohovia, a to jeden dobr a jeden zl.

Avak tak to nie je!Je len jeden Stvorite, jeden Boh, a preto tie len jedna sila, ktor vetkm existujcim

prdi, vetko oivuje a podporuje.Tto ist tvoriv sila Boia prdi neustle celm stvorenm, spova v om a ned sa od

neho odli. Mono ju njs vade: vo vzduchu, v kadej kvapke vody, v tvoriacich sanerastoch, vo vyvjajcej sa rastline, vo zvierati a samozrejme i v loveku. Niet nioho, kdeby sa nenachdzala.

A tak ako prenik vetkm, tak prdi neustle i lovekom. Tento je uspsoben tak, e sapodob brsenej oovke. Ako oovka zhromauje ou prenikajce slnen le akoncentrovan ich vedie alej, take tieto hrejiv le sstreden na jeden bod plia a svojouiarou roznietia ohe. Podobne aj lovek svojm zvltnym uspsobenm zbiera pomocou citunm prdiacu tvoriv silu a vedie ju alej sstreden svojimi mylienkami.

Poda druhu tohto ctenia a s tm svisiacich mylienok riadi teda samoinne psobiacutvoriv Boiu silu k dobrm alebo zlm nsledkom!

A to je t zodpovednos, ktor lovek mus zna!Vy, ktor sa tak kovite namhate njs prav cestu, preo si to robte tak akm?

Predstavte si celkom jednoducho, ako vami prdi ist sila Stvoritea a vy svojimimylienkami ju vediete bu dobrm alebo zlm smerom. V tom mte bez nmahy a bezlmania hlavy vetko! Uvte, e zle len od vho prostho ctenia a myslenia, i ttonesmierna sila vyvol dobro alebo zlo. Ak pomhajca alebo skazonosn moc je vm tmzveren!

Nie je potrebn, aby ste sa pritom namhali, a by vm pot vystupoval na elo. Nemustesa upna na takzvan okultn cvienie, aby ste velijakm monm i nemonm, telesnm iduchovnm prekrucovanm dosiahli urit rove, ktor je vak pre v skuton duchovnvzostup plne bezvznamnou!

Zanechajte toto pohrvanie, ktor vs ober len o as a u i tak asto sa stalo muivmtrznenm. Nie je to ni inho, ne bval biovanie a muenie vlastnho tela v kltoroch. Jeto len jeho in forma, ktor vm me prinies prve tak mlo itku.

Takzvan okultn majstri a iaci s modernmi farizejmi! V najpravdivejom zmysle slova.Dvaj vern obraz farizejov z doby Jeia Nazaretskho.

16

S istou radosou myslite na to, e ste schopn svojm primnm ctenm a myslenm,chccim dobro, bez nmahy riadi jedin a mohutn tvoriv silu. Tto sila potom zapsobpresne poda druhu vho ctenia a myslenia. Pracuje sama, vy ju potrebujete len riadi. A tovetko sa deje celkom jednoducho a prosto! K tomu netreba iadnu uenos, ba ani tanie apsanie. Je to dan kadmu z vs rovnakou mierou! V tom niet rozdielu.

Ako me diea otoenm vypnaa hravo zapn elektrick prd, majci nesmierneinky, tak i vm je dopriate riadi Boiu silu iba svojm myslenm. Mete sa z tohoradova, mete by na to hrd, ak pouvate silu k dobrmu! Ale traste sa, ak ju premrnitebez inku, alebo ju dokonca pouvate k nieomu neistmu! Lebo nemete uniknzkonom zvratnho psobenia, ktor spovaj vo stvoren. Aj keby ste mali krdla rannejzory, ruka Pnova, ktorho silu takto zneuvate, nala by vs pomocou tohto samoinnepsobiaceho zvratnho psobenia, nech by ste sa chceli ukry kdekovek.

Zlo vznik pomocou tej istej istej sily Boej ako dobro!A tento spsob pouitia jednotnej Boej sily, vone ponechan kadmu, skrva v sebe

zodpovednos, ktorej neme nikto unikn. Preto volm kadmu hadajcemu: Udruj krbsvojich mylienok ist, zalo tak mier a bude astn!

Radujte sa, vy nevedom a slab; lebo vm je dan t ist moc ako silnm! Nerobte si toteda prli akm! Nezabdajte, e ist, samostatne tvoriv Boia sila prdi tie vami a e ajvy, ako udia mte schopnos dva tejto sile urit smer, a to poda druhu vho vntornhoctenia, teda vho chcenia. Mete ju usmerni k dobrmu, rovnako ako k zlmu, abystavala, alebo niila, prinala rados alebo ia!

Pretoe jestvuje len tto jedna Boia sila, vysvetuje sa tm aj tajomstvo, preo musnakoniec v kadom vnom boji temno ustpi Svetlu a zlo dobru. Ak riadite Boiu siluk dobru, zostva neskalen vo svojej pvodnej istote a vyvinie omnoho viu silu; len o sazakal neistotou, nastva sasne i jej oslabenie. Preto v konenom boji bude rozhodujcouistota sily, ktor vdy psob prenikavo.

o je dobr a o zl, to cti kad bez slov a do konekov svojich prstov. Kad hbanie otom by len miatlo. Tup hbanie je plytvanie silou, je to ako moiar, ako lepkav bahno, ktorvetko v jeho dosahu ochromujc zovrie a udus. Avak sviea veselos pretrh put hbania.Nie je potrebn, aby ste boli smutn a sken! V kadom okamihu mete nastpi cestuk vinm a napravi minul, nech je to okovek! Nerobte ni in, iba myslite na to, akovami prdi ist sila Boia. Potom sa sami zaknete zavdza tto istotu do pinavchkanlov oklivch mylienok, pretoe rovnakm spsobom mete bez nmahy dosiahnu tonajvyie a najuachtilejie. Vm ju sta len riadi a sila zapsob potom sama vamizamanm smerom.

Tak mte astie alebo neastie vo vlastnch rukch. Zdvihnite preto hrdo hlavu apodvajte sa na veci slobodne a odvne. Zlo sa neme pribli, pokia ho sami nezavolte!Ako vy chcete, tak sa vm stane!

17

6. Osud.

UDIA hovoria o zaslenom a nezaslenom osude, o odmene a treste, o odplate akarme.

To vetko s len iaston oznaenia zkona, zakotvenho vo stvoren: zkona ozvratnom psoben!

Tento zkon spova v celom stvoren od prapoiatku a bol nezmazatene votkan donikdy nekoniaceho diania ako potrebn a nevyhnutn sas samotnho tvorenia a vvoja.Ako obrovsk systm najjemnejch nervovch vlkien udriava a oivuje cel mohutnvesmr a podporuje trval pohyb k venmu dvaniu a prijmaniu.

Jednoducho a strune a predsa tak vstine povedal to u vek zvestovate Pravdy, JeiKristus: o lovek zasieva, to zone!

V tchto niekokch slovch sa tak skvele odzrkaduje dianie a ivot v celom stvoren, eto sotva mono vyjadri inak. Od vekov je votkan zmysel tchto slov vo vetkom byt:Neotrasitene, nedotknutene, nepodplatitene v ustavinom psoben.

Mete to vidie, ak vidie chcete! Zanite pozorovanm vm teraz viditenho okolia. onazvate zkonmi prrody, s vlastne zkony Boie a s vou Stvoriteovou. Rchlospoznte, ako neochvejne a vytrvalo pracuj; ve ak zasejete penicu, nezonete ra a akrozsievate ra, neme vm vyrs rya! To je kadmu loveku tak samozrejm, e vbecneprema o podstate vlastnho diania. Preto si ani neuvedomuje prsny a mocn zkon,ktor v tom spova. A predsa pritom stoj pred rozrieenm zhady, ktor by mu nemuselaby zhadou.

Ten ist zkon, ktor dokete pozorova pri tom, psob s rovnakou istotou a silou i vnajjemnejch veciach, ktor ste schopn rozozna len pomocou zvovacch skiel, apokraujc ete alej, psob do jemnohmotnej asti celho stvorenia, ktor je omnohovia. Nezmenitene spova v kadom dian aj v najjemnejom vvoji vaich mylienok,ktor predsa tie maj urit hmotnos, pretoe by inak nemohli vyvola nijak inok.

Ako ste sa len mohli domnieva, e prve tam by to malo by in, kde by ste si to vypriali? Vae pochybnosti nie s v skutonosti ni in, ako vysloven vntorn priania!

V celom vm viditenom i neviditenom byt nie je to inak. Kad druh plod rovnakdruh, bez ohadu z akej ltky. A prve tak je to aj pri vzniku a raste, plodnosti a rovnakhospsobu rodenia. Toto dianie je vo vetkom jednotn, nerob iadne rozdiely, nezanechvamedzery a nezastavuje sa ani pred inou asou stvorenia; vleie za sebou nepretrite a bezpreruenia vetky inky ako neroztrhnuten ni. I ke sa vina udstva vo svojejobmedzenosti a namyslenosti izolovala od vesmru, Boie alebo prrodn zkony honeprestali povaova za sas k nemu patriacu a naalej neprestali pracova rovnakopokojne a pravidelne.

A tak aj zkon zvratnho psobenia podmieuje, e vetko, o lovek zasieva, teda tam,kde zad prinu k psobeniu, alebo nsledku tie mus zoa!

lovek m na zaiatku kadho ponania iba slobodn rozhodnutie, to jest merozhodova, ktorm smerom m by veden prasila nm prdiaca. Nsledky, z tohovznikajce, mus potom zna sm, pretoe sila psobila nm urenm smerom. Napriektomu mnoh zotrvvaj v tvrden, e lovek predsa nem slobodn vu, ke je podrobenosudu!

Tto nerozvnos priali m sli bu k sebaommeniu alebo k hnevlivmu podriadeniusa nieomu nevyhnutnmu, mono tie k rezigncii, spojenej s reptanm, ale hlavnek sebaospravedlneniu. Ve kad z tchto na dopadajcich nsledkov mal svoj zaiatok, av tomto zaiatku, v predchdzajcom slobodnom rozhodnut loveka, spovala prinapozdejch inkov. Toto slobodn rozhodnutie predchdzalo raz kadmu zvratnmu

18

psobeniu, teda kadmu osudu! lovek svojm prvm chcenm zakadm vytvoril nieo,v om neskorie bude sm musie i kratiu alebo dlhiu dobu. Kedy sa to stane, to je vakvemi rozdielne. Me to by ete v tom istom ivote, v ktorom dalo podnet prv chcenie, aleprve tak sa to me sta po odloen hrubohmotnho tela, teda v jemnohmotnosti alebo eteneskorie, op v hrubohmotnom pozemskom ivote. Tieto premeny nehraj pritom iadnulohu, ony loveka z toho neoslobodzuj. Trvalo so sebou nesie spojovacie vlkna, km saz nich neuvon, t. j. nevykpi konenm odinenm, o sa uskuton zkonom zvratnhopsobenia.

Tvorca je viazan na svoj vlastn vtvor, i ke tento bol uren aj inm!Ak sa teda lovek rozhodol vykona druhmu nieo zl, i u mylienkami, slovami alebo

skutkami, potom tm vyslal nieo do sveta; je plne ahostajn, i je to vetkm viditenalebo nie, teda i je to hrubohmotn alebo jemnohmotn, m to silu, a tm aj ivot v sebe,ktor sa alej vyvja v zamanom smere a inne sa prejav.

Akm inkom sa teraz prejav na tom, komu je uren, zle plne od duevnho stavudotynho. Me mu to ukodi, bu mnoho alebo mlo, mono aj inak ne bolo zaman,alebo mu to vbec neukod; lebo rozhodujcim je op jedine jeho vlastn duevn stav.Nikto teda nie je bez ochrany vydan takm veciam napospas.

Inak je to s tm, ktor svojm rozhodnutm a svojm chcenm vyvolal prinu k tomutopohybu, kto bol teda jeho pvodcom. Vtvor zostva s nm bezpodmienene spojen a podlhom alebo kratom putovan vesmrom vracia sa k nemu sp, posilnen a obaen akovela nsledkom pralivosti rovnorodho. Zkon zvratnho psobenia sa pritom prejav tak,e kad vtvor pri svojom pohybe vesmrom pritiahne k sebe rzne vtvory rovnakhodruhu, alebo je nimi sm priahovan; vzjomnm priahovanm dochdza k zhlukovaniu, atak vznik prame sily, ktor vysiela ako z centrly zven silu rovnorodosti na vetkchtch, ktor s svojimi vtvormi akoby vlknami spojen so zhromadiskom rovnakho druhu.

Tmto posilnenm nastva oraz vie zhustenie, a konene z toho vznik hrubohmotninok, nsledkom ktorho mus niekdaj pvodca teraz sm preva to, o kedysi chcel, atm sa konene oslobod. Tak vznik a vyvja sa ten obvan a zneuznvan osud! Jespravodliv a do najmenieho a najjemnejieho odtiea, pretoe priahovanm lenrovnakch druhov neme v sptnom prden nikdy prinies ni in, ne bolo pvodneskutone chcen. Pritom je ahostajn, i chcenie platilo uritej osobe, alebo i bolo lenveobecn; rovnak priebeh vvoja je tie vtedy, ke lovek svoje chcenie vhradnenezameria na jednotlivca alebo na viac ud, ale ke vbec ije v nejakom druhu chcenia.

Druh chcenia, pre ktor sa rozhodne, je smerodajn pre plody, ktor mus nakoniec zoa.Tak visia na loveku nesseln jemnohmotn vlkna, alebo on na nich a nimi prdi k nemusp vetko to, o kedysi chcel. Tieto prdy vytvraj zmes, ktor trvalo a silne ovplyvujeutvranie charakteru.

Tak v mohutnom zloitom systme vesmru je mnoho vec, ktor spolupsobia na tom, akosa loveku dar, ale nestane sa mu ni tak, k omu by nebol dal vopred podnet.

lovek si sm dodva vlkna, z ktorch sa na nenavnch tkskych krosnch ivotazhotov pl, ktor bude musie nosi.

Kristus vyjadril to ist jasne a zretene, ke povedal: o lovek zaseje, to zone.Nepovedal - me zoa, ale zone. Je to to ist ako keby bol povedal: Mus zoa to,o zasial.

Ako asto povame od in vemi rozvnych ud hovori: e Boh dopust nieo tak,to mi je nepochopiten!

Skr nepochopiten je vak to, e udia mu tak nieo vyslovi. Akho malho si podatohto vroku predstavuj Boha. Podvaj tm dkaz, e ho povauj za Boha, konajcehopoda ubovle.

19

Boh vak vbec nezasahuje priamo do vetkch tchto malch a vekch udskchstarost, do vojen, do utrpen a do vetkho, o ete na zemi je! Od poiatku votkal dostvorenia svoje dokonal zkony, ktor pracuj samoinne a nepodplatitene, take sa vetkospluje navlas presne a vene rovnako, m je nadobro vylen akkovekuprednostovanie, krivda a nespravodlivos. Boh sa teda nepotrebuje o to zvl stara. Jehodielo nem medzery.

Hlavnou chybou mnohch ud je vak to, e posudzuj len poda hrubohmotnho a sebav om vidia ako stred, okrem toho potaj s jedinm pozemskm ivotom, zatia o ichv skutonosti maj u niekoko za sebou. Viacer ivoty na zemi, rovnako aj medziobdobiav jemnohmotnom svete, platia ako jedin bytie, ktorm prebiehaj pevn a neroztrhnutenspojovacie vlkna, take v sasnom pozemskom byt je viditen len mal as inkovtchto nitiek. Poda toho je vekm omylom veri, e narodenm sa zana plne nov ivot,e teda diea je nevinn (*) a e vetko dianie sa m prita krtkemu pozemskmu bytiu.Keby to tak naozaj bolo, museli by sa samozrejme pri jestvujcej spravodlivosti zhrnvetky priny, inky a sptn psobenia do obdobia jednho pozemskho bytia.

Zanechajte tento omyl. Potom objavte rchlo vo vetkch udalostiach dnes tak astopostrdan logiku a spravodlivos! (*) Prednka 15: Tajomstvo zrodenia.

Mnoh s z toho nastraen a pritom pln obv, o ich ete z minulosti v sptnom psobentchto zkonov ak.

To s vak zbyton starosti pre tch, ktor dobr mysly ber vne; lebo v samoinnepsobiacich zkonoch je sasne bezpen zruka milosti a odpustenia!

Nehadiac na to, e pevnm rozhodnutm k dobrmu chceniu je ihne stanoven hranicaa k bodu, kde sa mus ukoni reaz zlch sptnch inkov, uplatn sa tu ete in dianienesmiernej hodnoty. Vaka trvalmu dobrmu chceniu vo vetkom myslen i konan prditaktie sptnm psobenm posilovanie z rovnorodho zdroja sl, a tm sa dobro v lovekusamotnom neustle upevuje, z neho vychdza a konene poda toho formuje jemnohmotnokolie, ktor ho obklop ako ochrann pl, podobne ako vzduchov vrstva ochraujezemeguu.

Ak sa vracaj z minulosti k tomuto loveku zl sptn psobenia k rozuzleniu, skznu sapo jeho istom okol alebo plti, a tak s od neho odvrten.

Ak vak predsa vnikn do tohto obalu, vtedy sa zl iarenia bu ihne rozloia, aleboaspo zoslabia natoko, e ich kodliv inok vbec nenastane, alebo sa prejav lenv nepatrnej miere.

Okrem toho touto premenou sa vlastn vntorn lovek, na ktorho s sptn iareniariaden, stal trvalou snahou k dobrmu chceniu omnoho jemnejm a ahm, take nie jerovnorod s vou hustotou zlch alebo nich prden. Je to podobne ako pri bezdrtovejtelegrafii, ke prijmac apart nie je naladen na rovnak vlnov dku ako apart vysielac.

Prirodzenm nsledkom toho je, e hutnejie prdy, pretoe s inorod, nemu zakotvia prejd nekodne, bez nsledkov.

Preto bez mekania do prce! Stvorite vm vetko vo stvoren vloil do rk. Vyuite as!Kad okamih skrva pre vs skazu alebo itok!

20

7. Stvorenie loveka.

BOH stvoril loveka poda svojho obrazu a vdchol mu svoj dych! To s dva deje:stvorenie a oivenie!

Obidve udalosti boli, ako vetko ostatn, prsne podroben existujcim Bom zkonom.Ni neme vyboi z ich rmca. Ani jeden akt Boej vle nebude v rozpore s tmitoneochvejnmi zkonmi, ktor maj tto vu v sebe. Tie kad zjavenie a zasbenie saprejavuje poda tchto zkonov a mus sa v nich splni, nie inak!

Podobne je to i so vznikom loveka na zemi, o bolo pokrokom v celom obrovskomstvoren, prechodom hrubohmotnosti do celkom novho, vyieho stupa vvoja.

Ak mme hovori o vzniku loveka, to predpoklad znalosti o jemnohmotnom svete, lebolovek z msa a krvi je vsunut ako podporujci spojovac lnok medzi jemnohmotn ahrubohmotn as stvorenia, zatia o jeho kore zostva v isto duchovnom.

Boh stvoril loveka poda svojho obrazu!Toto tvorenie alebo stvorenie loveka bola dlhou reazou vvoja, prebiehajcim prsne

poda zkonov, ktor sm Boh vloil do stvorenia. Najvym ustanoven, pracuj tietozkony nezmenitene, nechylne na plnen jeho vle, samostatne, ako as Neho, v stretyk dokonalosti.

Tak aj pri stvoren loveka ako koruny celho tvorstva sa mali spja vetky druhy,nachdzajce sa vo stvoren. Preto sa v hrubohmotnom svete z pozemsky viditenej hmotypostupne v trvalom vvoji vytvorila ndoba, do ktorej sa mohla vteli nesmrten iskra zisto duchovnho. Trvalm usilovnm formovanm vzniklo asom najvyie vyvinut zviera,ktor u premyslene pouvalo rzne pomcky k udraniu ivota a k obrane. Ete dnesmeme pozorova rzne niie druhy zvierat, ktor pouvaj rzne pomcky na dosiahnutiea udranie svojich ivotnch potrieb, a ktor pri obrane prejavuj asto a zarajcuchytros.

Tieto najvyie vyvinut zvierat, o ktorch je prve re, a ktor zanikli v prevratnchdobch zeme, oznauj sa dnes menom pralovek. Avak je vekm omylom nazva ichpredkami loveka! Tm istm prvom mohli by sme povaova kravy za aksi iastonmatky udstva, pretoe vina det v prvch mesiacoch svojho ivota potrebuje kravskmlieko priamo k vstavbe tiel. Teda pomocou nich s deti schopn i a rs.

Viac spolon so skutonm lovekom nem ani uachtil a mysliace zviera pralovek;lebo hrubohmotn telo loveka nie je ni in, ne nevyhnutn pomcka potrebn k tomu, abysa mohol na hrubohmotnej zemi navonok prejavi a vestranne psobi.

Tvrdenm, e lovek pochdza z opice, sa doslova vylieva s kpeom i diea! Je to tedavemi prehnan. Podrun dianie sa povyuje na jedin zvrchovan skutonos. Ale to hlavnpritom chba!

Zodpovedalo by to skutonosti, keby udsk telo bolo skutone lovekom. Takto vak jehrubohmotn telo len jeho obleenm, ktor odklad, len o sa vrti do jemnohmotnosti.

Ako teda vznikol prv lovek?Ke vvoj v hrubohmotnom svete dosiahol vrcholu v najdokonalejom zvierati, musela

nasta zmena k aliemu vvoju, ak nemalo djs k zastaveniu, spojenmu s nebezpempadku. A tto zmena bola predvdan a nadila:

Vyiel ako duchovn iskra, putujc jemnohmotnm svetom, vetko oivujca povznajc, a zastal na jeho hranici vo chvli, ke hrubohmotn ndoba dosiahla vrchol vosvojom vvoji taktie jemnohmotne duchovn lovek, pripraven ku spojenius hrubohmotnm, aby toto podporoval a povznal.

21

Zatia o v hrubomotnosti bola vytvoren dozret schrnka, vyvinula sa v jemnohmotnostidua natoko, e mala dos sily uchova si svoju samostatnos aj po vstupe do hrubohmotnejschrnky.

Spojenie tchto dvoch ast znamenalo teraz vrcnejie zjednotenie sveta hrubohmotnhos jemnohmotnm a do duchovnej oblasti.

A tento dej bol zrodom loveka!Plodenie samo je ete aj dnes u ud isto zvieracm aktom. Uachtil alebo nzke city

nemaj so samotnm aktom ni spolon, avak maj hlbok duchovn nsledky. Ich inkysa vemi vznamne prejavia v bezpodmienenom priahovan rovnorodch druhov.

isto ivoneho druhu je tie vvoj telka a do polovice tehotenstva. isto ivonynie je vlastne sprvnym vrazom, chcem to preto predbene oznaova ako istohrubohmotn.

Iba v polovici tehotenstva, pri uritej zrelosti rastceho tela, vteuje sa do neho k zrodeniupreduren duch, ktor sa a dovtedy mnoho zdriaval v blzkosti nastvajcej matky. Vstupducha spsobuje prv zchvevy vyvjajceho sa malho hrubohmotnho telka, teda prvpohyby dieatka. Pritom vznik i zvltny oblaujci pocit tehotnej eny, do ktorej od tejtochvle nastupuj celkom in city: je to uvedomovanie si blzkosti druhho ducha v nej, jehovyciovanie. A poda vlastnosti novho druhho ducha v nej, bud aj jej vlastn city.

Tak je dej pri kadom naroden loveka. Ale teraz sa vrme k prvmu zrodu loveka.Nadilo teda vznamn obdobie vo vvoji stvorenia: Na jednej strane stlo

v hrubohmotnom svete najvyie vyvinut zviera, ktor malo svoje hrubohmotn teloposkytn ako ndobu pre prichdzajceho loveka, na druhej strane v jemnohmotnom svetestla vyvinut udsk dua, tobne oakvajca spojenie s hrubohmotnou ndobou, aby dalacelej hrubohmotnosti al rozmach k preduchovneniu.

Ke teraz nastalo plodenie najuachtilejej dvojice tchto najvyie vyvinutch zvierat,nevtelila sa ako doteraz v hodine inkarncie dua zvieracia,(*) ale miesto nej sa vtelila k tomupripraven udsk dua, prechovvajca v sebe nesmrten duchovn iskru. Jemnohmotnudsk due s prevane pozitvne vyvinutmi vlastnosami sa inkarnovali v slades rovnorodosou do zvieracch tiel rodu muskho a due s prevane negatvnymi, nenejmischopnosami do enskch tiel,(**) blich ich druhu. (*) Pr. 49:Rozdiel v pvode medzi lovekom azvieraom

Tmto dejom nemono podoprie tvrdenie, e lovek, majci svoj skuton pvodv duchovnom, pochdza zo zvieraa praloveka, ktor mohlo loveku poskytn ibaprechodn hrubohmotn ndobu. Dnes by ani najvieho materialistu nenapadlo povaovasa za priameho prbuznho zvieraa, hoci predsa aj teraz ako kedysi je tu blzka prbuznos potelesnej strnke, teda hrubohmotn rovnorodos. Avak skutone iv lovek, teda tovlastn duchovn ja loveka nem vbec nijak rovnorodos so zvieraom, ani nie je odneho odvoden. (**) Pr. 78: Pohlavie.

Po naroden stl tento prv pozemsk lovek teraz v skutonosti sm, bez rodiov, pretoezvierat, i napriek ich vysokmu vvoju, nemohol povaova za rodiov a ani nedokzals nimi sa spolova.

Ani to nepotreboval: bol plne citov lovek a ako tak il sasne v jemnohmotnomsvete, ktor mu poskytoval hodnoty, nahradzujce vetko ostatn.

Odtiepenie eny z prvho loveka bolo jemnohmotne duchovnho druhu. Neudialo sa tohrubohmotne pozemsky, pretoe biblick lenie a zznamy v starch nboenskch spisochsa vzahuj prevane len na duchovn a jemnohmotn udalosti. lovek ako tak bol sm a prisvojom raste pouval k preitiu vinou drsnejie, hrubie city, m tie jemnejie boli orazviacej zatlaovan stranou a izolovan, a sa plne odtiepili ako nenejia as duchovnholoveka.

Tto druh nenejia as, aby nezostala neinnou v hrubohmotnosti, kde bola potrebnpredovetkm k jej povzneseniu, vtelila sa do druhej jemnejej ndoby enskho pohlavia,

22

zatia o drsnejie city ostali hrubohmotne silnejiemu muovi. Celkom presne podazkonov jemnohmotnho sveta, kde sa vetko formuje okamite. Jemn a slab dostvaensk formy, prsne a siln musk formy.

ena mala a tie mohla by vaka svojim cennejm duchovnm vlastnostiam skutonedokonalejou ako mu, keby sa len bola snaila zveren jej city neustle harmonickyzjasova, m by sa stala silou, ktor by musela psobi prevratne a vysoko povzbudzujcov celom hrubohmotnom stvoren.

Ale ia, zlyhala v prvom rade ona, ke sa stala hrakou danch jej mocnch citovch sl,ktor k tomu ete skalila a popinila pocitmi a fantziou.

Ak hlbok zmysel spova v biblickom prbehu o ochutnvan zo stromu poznania! Akoena, podnecovan k tomu hadom, podala muovi jablko. Tento dej nemohol by v hmotnostivyjadren lepm obrazom.

enino podanie jablka znamen uvedomenie si svojich vnd oproti muovi a ich myselnvyuitie. To, e mu bral a jedol, znamen, e to prijal, a e sa prebudila jeho vntorn tbaupta eninu pozornos len na seba, m sa zaal hromadenm pokladov a prisvojovanm sirznych hodnt robi iadcim.

Tak zaalo pestovanie rozumu so svojimi sprievodnmi zjavmi, ako ziskuchtivos, lo,utlanie, nakoniec sa udia celkom podriadili svojmu rozumu, a tak sa dobrovone staliotrokmi svojho nstroja. Tm, e rozum povili nad vldcu, priptali sa vak nevyhnutnev dsledku jeho podstaty pevne na priestor a as. Tak stratili schopnos chpa alebo prevanieo, o je povznesen nad priestor a as, ako vetko duchovn a jemnohmotn. To bolopln odlenie od vlastnho raja a od jemnohmotnho sveta , ktor si sami zavinili; leboteraz bolo neodvratne, e svojim rozumom, pevne priptanm na priestor a as a tm zkoohranienm obzorom ich chpavosti, u nemohli viac rozumie vetkmu duchovne jemnohmotnmu, ktor nepozn ani priestor ani as. Tak sa pre rozumovch ud stali zitkya videnia citovch ud iba rozprvkami, rovnako, ako sa nimi stali tie nepochopentradin podania. Materialisti, teda udia, poet ktorch stle pribda a ktor s schopnuznva len hrub, na priestor a as viazan hmotu, vysmiali sa idealistom, ktorm cestak jemnohmotnmu svetu nebola ete celkom uzavret vaka ich rozsiahlejiemu a bohatiemuvntornmu ivotu. Oznaovali ich za rojkov, ak nie za blznov alebo dokonca luhrov.

To vetko bol vvoj, trvajci miliny rokov. Avak dnes stojme konene blzko hodiny,ke vo stvoren nastane nov vek obdobie, ktor prinesie bezpodmienen rozmach, tak,ako malo prinies predchdzajce obdobie pri vzniku loveka: narodenie dokonalho,preduchovnelho loveka!

loveka, ktor bude podporova a zuachova cel hrubohmotn stvorenie, o je vlastnelohou ud na zemi.

Potom u nebude viac miesta pre materialistu, priptanho a lipnceho len na priestor aas. Bude vo vetkch zemiach cudzincom bez domova. Uschne a zanikne ako plevyoddelen od penice. Dajte si pozor, aby ste pri tomto trieden neboli njden prli ahkmi!

23

8. lovek vo stvoren.

LOVEK v skutonosti nem i doteraz zauvanm spsobom, ale m by viacejlovekom citu. Tm by vytvoril spojovac lnok, potrebn k aliemu rozvoju celhostvorenia.

Pretoe sa v loveku spja jemnohmotn onho sveta s hrubohmotnm tohoto sveta, je mumon oboje prehliadnu a oboje sasne preva. Okrem toho m k dispozcii nstroj, ktorho stavia na vrchol celho hrubohmotnho stvorenia: Rozum. Tmto nstrojom je schopnusmerova, teda vies.

Rozum je v pozemskom to najvyie a m by kormidlom ivota na zemi, zatia ohnacou silou je cit, pochdzajci z duchovnho. Pdou pre rozum je teda telo, avakzkladom pre cit je duch.

Rozum je viazan na priestor a as ako vetko pozemsk; poda toho je len vtvorommozgu, ktor patr k hrubohmotnmu telu. Rozum sa nebude nikdy mc uplatni v tom, o jenad priestorom a asom, aj napriek tomu, e sm osebe je jemnohmotnej ako telo, ale predsalen prli hutn a ak, aby sa povzniesol nad priestor a as. Je teda plne priptan k zemi.

Ale cit, (nie pocit) je bez priestoru a asu, lebo prichdza z duchovnho.Takto vyzbrojen lovek mohol by vntorne spojen s najjemnohmotnejm, ba dokonca

vyciova samotn isto duchovn, a predsa i a psobi pritom uprostred vetkhopozemskho, hrubohmotnho. Len lovek sm je takto obdaren.

Jedine on mal a mohol poskytn zdrav a sviee spojenie ako jedin most medzijemnohmotnmi a svetlmi vinami a hrubohmotnm pozemskm! Jedine skrze nehomohol v jeho svojrznosti pulzova ist ivot z pramea Svetla dolu do najniejhrubohmotnosti a odtia op nahor v najndhernejom harmonickom zvratnompsoben! lovek stoj medzi tmito dvoma svetmi ako spojivo, take s jehoprostrednctvom skut do jednho sveta.

On vak tto lohu nesplnil. Odlil tieto dva svety od seba, namiesto toho, aby ichudriaval pevne spojen. A to bol teda jeho pd do hriechu!

lovek svojou svojrznosou, prve ako som ju vysvetlil, bol skutone preduren za pnasvojho druhu pre hrubohmotn svet, pretoe tento svet je zvisl od loveka, akosprostredkovatea natoko, e bu mus spolutrpie, ak je sprostredkovanie zl, alebo meby nm vysoko povznesen; vdy poda toho, i prdy zo Svetla a riedla ivota mohliprechdza udstvom ist alebo nie.

lovek vak podviazal toto obojstrann prdenie, potrebn pre svet jemnohmotni hrubohmotn. Tak ako dobr krvn obeh udruje telo sviee a zdrav, tak je to i sostriedavm prdenm vo stvoren. Podviazanie nutne vedie k zmtku a chorobm, ktornapokon vystia do katastrf.

K tomuto smutnmu zlyhaniu loveka mohlo djs preto, e nepouval rozum,pochdzajci iba z hrubohmotnosti, len ako nstroj, ale plne sa mu podriadil a povil ho navldcu nad vetkm. Stal sa tak otrokom svojho nstroja, a tm len lovekom rozumovm,ktor sa pyne nazva materialistom!

Tm, e sa lovek celkom podriadil rozumu, priptal sa sm akoby reazou ku vetkmuhrubohmotnmu. Ako rozum neme pochopi ni, o je nad priestorom a asom, tosamozrejme neme chpa ani ten, kto sa mu celkom podriadil. Jeho obzor, t.j. schopnoschpania, sa zil merne s obmedzenmi schopnosami rozumu. Tm sa oddelilo spojenies jemnohmotnosou, vytvrala sa priehrada stle hutnejia a hutnejia. Kee teda zdrojivota, Prasvetlo, Boh, je vysoko povznesen nad priestor a as a aleko prevyuje vetkojemnohmotn, musel samozrejme v dsledku obmedzenosti rozumu by s nm preruenkad kontakt. Z toho dvodu nie je vbec mon, aby materialista poznal Boha.

24

Jedenie zo stromu poznania nebolo nim inm, ne pestovanm rozumu. S tm bolospojen odlenie od jemnohmotnosti a ako prirodzen nsledok toho uzavretie raja. udia sasami vylili tm, e sa vinou rozumu celkom priklonili k hrubohmotnmu, teda sa ponili adobrovone si ukovali put poroby.

Ale kam to doviedlo? isto hmotrske mylienky rozumu, teda nzke, priptan k zemi, sovetkmi svojimi sprievodnmi javmi ako iadostivos po zrobku, po zisku, klam, lpe,a utlanie at., museli privodi neprosn rovnorod zvratn psobenie, ktor sa prejavilonapred duchovne a potom z tohto prelo aj do hrubohmotnho, vetko poda toho formovalo,ud pohalo, a nakoniec sa nad vetkm vybije ... znienm!

Chpete teraz, e udalosti poslednch rokov museli prs? e to pjde ete alej ak znieniu? Svetov sd, ktor poda jestvujcich karmickch zkonov je nevyhnutn. Akopri brke, ktor sa bli a nakoniec mus prinies vybitie a znienie. Sasne vak aj oistu!

lovek sa nezachoval ako potrebn spojovac lnok medzi jemnohmotnou ahrubohmotnou asou stvorenia. Neprepal cez seba potrebn striedav prdy, ktor malineustle osvieova, oivova a podporova, ale rozdelil stvorenie na dva svety tm, e savymkol spojeniu a priptal sa plne k hrubohmotnmu; takto museli obidve asti svetapostupne ochorie. T as, ktorej sa prd Svetla vbec nedostval, alebo sa jej ho dostvalolen slabo, prostrednctvom niekokch ud, ktor spojenie ete udriavali, onemocnelasamozrejme omnoho viac. Je to as hrubohmotn, ktor sa preto enie do hroznej krzy a vkrtkej dobe bude ou lomcova stran zimnica, a vetko chor v nej zahynie a bude mckonene ozdravie pomocou novho silnho prlivu z Prazdroja.

Kto vak bude pritom znien?Odpove na to spova v prirodzenom deji samom: Kad precten mylienka nadobda

ihne pomocou v nej ijcej tvorivej sily jemnohmotn formu, zodpovedajcu presne obsahumylienky. So svojm tvorcom zostva mylienka neustle spojen akoby vlknom, alevplyvom pralivej sily rovnorodosti je od neho odtiahnut do jemnohmotnosti a unanprdmi, ktor vo vesmre trvalo pulzuj v elipsovitom pohybe, ako vetko vo stvoren. Taknadde doba, kedy mylienky, vzniknut v jemnohmotnosti oijc a stanc sa skutonosou,spolu s rovnorodmi druhmi, pritiahnutmi cestou dopadn sp na ich pvoda vchodisko, lebo napriek svojmu putovaniu zostvaj s nm spojen, aby sa tam vybilia rozuzlili.

Znienie zasiahne teda v prvom rade pri teraz oakvanom poslednom zverenomdsledku tch, ktor svojim myslenm a ctenm boli pvodcami a trvalmi ivitemi, tedamaterialistov. e tto kodliv, sp dopadajca moc zasiahne ete vie kruhy a okrajovouchop tie pribline rovnak druhy tchto ud, je nevyhnutn.

Potom vak udia splnia to, o je ich lohou vo stvoren. Stan sa spojovacm lnkomoboch svetov a svojou schopnosou bud erpa silu z duchovnho, ie daj sa vies svojmoistenm citom. Toto ctenie bud prena do hrubohmotnho, teda pozemskho a pritombud pouva rozum a nazbieran sksenosti len ako nstroje. Pouij ich tak, e potajcso vetkm pozemskm, bud presadzova tieto ist city v hrubohmotnom ivote, m sacel hrubohmotn stvorenie bude trvale podporova, oisova a povzna. Tm bude mcprdi z hrubohmotnosti do jemnohmotnosti zdrav prd v zvratnom psoben, a takpovstane nov jednotn a harmonick svet. Sprvnym plnenm svojho poslania stan sa udiatmi vytenmi dokonalmi a uachtilmi umi, lebo aj oni, vaka tomu, e sa sprvnezaradia do vekho diela stvorenia, dostan celkom in sily ako doteraz, ktor im umoniatrvalo vyciova spokojnos a blaenos.

______________________

25

9. Dedin hriech.

DEDIN HRIECH vznikol z prvotnho pdu do hriechu.Hriechom, teda nesprvnym ponanm, bolo prli vek pestovanie rozumu a s tm

spojen dobrovon priptanie sa na priestor a as. Dsledkom chladnho rozumovhoponania dostavili sa potom vetky sprievodn javy ako ziskuchtivos, klamanie, tlak at., atie maj za nsledok v podstate vlastne vetky zl.

Tento proces mal samozrejme u vyvjajcich sa isto rozumovch ud postupne stlev vplyv na utvranie hrubohmotnho tela. Predn mozog, vytvrajci rozum, stval satrvalm namhanm jednostranne oraz vm a vm. Bolo celkom samozrejm, eplodenm sa tieto meniace formy prejavovali v rozmnoench pozemskch telch a deti si upri naroden prinali oraz vyvinutej a silnej predn mozog.

V tom ale spovala a ete aj dnes spova nklonnos alebo nadanie k sile rozumu nadvetkm vldnucim, ktor skrva v sebe nebezpeie, e pri plnom prebuden nielene priptanositea mozgu na priestor a as, teda na vetko pozemsky hrubohmotn tak, e budeneschopn chpa jemnohmotn a isto duchovn, ale e ho zapletie aj do vemonho zla, oje pri nadvlde rozumu neodvratn.

Tento dobrovone prepestovan predn mozog, v ktorom spova nebezpeie plnejnadvldy rozumu so vetkmi potom neodvratnmi zlmi sprievodnmi javmi, prina sosebou dedin hriech!

Je to teda telesn dedinos orgnu, nazvanho teraz vekm mozgom pre jeho umelevystupovan rozvinutie, m si lovek u od narodenia prina nebezpeie, ktorm sa mevemi ahko zaplies do mnohho zla.

V kadom prpade mu to sauje poznanie Boha pre obmedzen hranice nsledkomviazanosti na hrub hmotnos. To vak ho nezbavuje zodpovednosti. T mu zostva, lebo onded len nebezpeie, ale nie samotn hriech. Nie je vbec nutn, aby bezpodmienene nechalvldnu rozum, a tm sa mu podriadil. Naopak, me poui vek silu svojho rozumu akoostr me a razi si nm cestu v pozemskom zhone, ktor mu ukazuje jeho cit, zvan tievntorn hlas.

Ak ale u niektorho dieaa nadobudne rozum vchovou a kolenm neobmedzen vldu,potom odpad z dieaa as viny, alebo ete lepie povedan, nsledn sptn inok, podazkona zvratnho psobenia pretoe tto as postihne vychovvatea alebo uitea, ktor tozavinil. Od tejto chvle ho nieo viae na diea, dokia sa ono neoslobod od omylu a jehonsledkov, aj keby to malo trva stroia alebo tiscroia.

o vak takto vychovan diea urob potom, ke sa mu naskytne vna prleitos zahbisa do seba a obrti sa, to zasiahne v sptnom psoben u len diea samotn. Tak prleitostiprichdzaj hovorenou alebo psanou reou, otrasmi v ivote alebo podobnmi udalosami,ktor si vynucuj chvky hlbokho prectenia. Tie sa iste naskytn.

Bolo by zbyton hovori o tom ete alej. Vetko vysvetovanie by len opakovalo to ista nutne by sa muselo stretn v jednom bode. Kto o tom prema, tomu bude oskoro satzvoj z o a pritom si mnoho otzok vyriei sm.

26

10. Syn Bo a Syn loveka.

VELIK omyl sa ah u tiscroiami: Domnienka, e Jei Nazaretsk bol Syn Boa sastne tie asto menovan Syn loveka je myln! V Jeiovi Nazaretskom sainkarnovala (*)k pozemskmu bytiu as Bostva. Jei mal preklen most cez priepas odBostva k udstvu, ktor udstvo samo strhlo prlinm vypestovanm rozumu, viazanho napriestor a as. Tm bol Jei Synom Bom, ako as z Neho, ktor plnil svoje poslaniev udstve, o mohol vykona len v tele a krvi. I vo vtelen zostal Synom Bom. (*) Vstpila dopozemskho bytia.

Ale a bol Syn Bo, nemohol by sastne Synom loveka, lebo to je dvoje. A on bola je dosia Syn Bo! Kto je teda Syn loveka? (**) Pr. .60: Syn loveka.

U uenkom bolo npadn, e Jei, ke hovoril o Synovi loveka, hovoril v tretejosobe, a ptali sa ho na to. Podania psan pisatemi s vlastnm predpokladom, e Jei, SynBo a Syn loveka s jedna a t ist osoba. Na to vetky ich sprvy boli u dopreduprispsoben, a tm, bez toho, e by chceli alebo vedeli, rili omyly.

Kedykovek hovoril Jei o Synovi loveka, hovoril predvdavo o jeho prchode. Sm toprehlsil, lebo prchod Syna loveka je v najuej svislosti s psobenm Syna Boieho.Hovoril: Ale a prde Syn loveka... at.

Je to kolobeh ako vade vo stvoren. Bostvo zostpilo Jeiom k udstvu, aby priniesloa rozsialo Pravdu. Sejba vzila, plody dozrievaj ku atve. Teraz m udstvo dozretv kolobehu Pravdou, prinesenou Synom Bom, vznies sa hore ku Bostvu v Synovi lovekaa cez neho sa op zko spoji s Bohom. (*) Zmysluplne, obrazne.

Nie je to myslen len isto symbolick, (*)ako sa mnoh domnievaj, ale slovo sa vyplndo psmena uritou osobou tak, ako bolo tomu tie u Jeia. Medzi oboma osobami, Jeiom,Synom Bom a Synom loveka le mocn karma udstva. (**) (**) Osud udstva.

Jei iel cez vekonon slvnosti do Jeruzalema, kde bolo zastpen mnoho nrodovzeme. udia vyslali poslov do Getsemanu, aby Jeia zajali. To bola doba, kedy udianaplnen nenvisou, dali s pozemskou surovosou hada svojimi poslami VyslancaBoieho. Vimnite si okamihu, ke vyiel zo zhrady a oni stli proti nemu so zbraamia pochodami, s mylienkou na znienie.

Ke Syn Bo predniesol slov: Ja som a vzdal sa tm udstvu, zaala psobi mocnkarma, ktor udstvo na seba uvalilo. Od tej chvle spovala ako na udstve a tlaila hopoda neprosnch zkonov vesmru stle hlbie a hlbie k zemi, pokia sa nepribli konenrozuzlenie. Stojme tesne pred tm!

Uzavrie sa to ako vajcovit kruh. Rozuzlenie sa dostav skrz Syna loveka!Ke bud udia vplyvom akch udalost mal, celkom malik, zmalomysenen, zfal

a skren, nastane hodina, kedy zatia po zasbenom Vyslancovi Boom a bud hohada! A ke bud vedie, kde je, vyl k nemu poslov, ako kedysi. Ale tto poslovianebud potom v sebe prechovva mylienky nenvisti a znienia, ale s nimi prde udstvotentoraz skren, pokorn, prosiace a dveriv ku tomu, ktor je vyvolen Najvymvodcom vetkch svetov, aby ich uvonil z kliatby, prinajc udstvu pomoc a vyslobodeniez duchovnej aj pozemskej biedy.

Aj tto poslovia sa bud pta. A ako Syn Bo vtedy v Getsemane predniesol slov: Jasom! m zapoala karma udstva, tak odpovie teraz Bohom poslan tie tmi slovami: Jasom! a tm sa potom uvoln ak karma udstva. Tie ist slov, ktor uvalili vek vinuna udstvo, naplnen vtedy nenvisou, ju teraz bud op snma z udstva, prichdzajcehozkostlivo, ale predsa dverujc a prosiac s tou istou otzkou.

Mocn je kolobeh tejto karmy, ale predsa riaden tak bezpene a presne, e sa v omnapluj proroctv. A od tej hodiny, kedy toto slovo bude prednesen pre udstvo Vyslancom

27

Bom po druhkrt, pjde to nahor. Jedine vtedy zavldne poda vle Najvyieho RaPokoja. Nie skr!

Vidte na jednej strane poslov nenvistnho udstva ako sa blia k Synovi Boiemu,sptaj ho a traj a zdanlivo nad nm vazia. Potom nasleduje tm priveden trval padokv neodvratnom zvratnom psoben. Pri tom vak zrove zosilnenie aj dozrievanie sejbyJeiom rozsiatej. Teraz sa bli samotnm Jeiom ohlsen Syn loveka ako VyslanecBo, ktor v slubch Syna Boieho pokrauje v jeho diele a dokon ho. Zone rodua pritom poda Boskej spravodlivosti oddel plevy od penice.

Jei, Syn Bo, priiel z lsky medzi ud, aby znovu nadviazal spojenie, ktor udstvopoprethalo. Syn loveka je lovek, ktor je v Bohu a uzavrie spojenie v kolobehu, takecelm stvorenm bude mc znovu prdi ist harmnia.

11. Boh.

PREO udia tak placho obchdzaj toto slovo, ktor by im malo by dvernejie akovetko ostatn? o je to, o ich od toho zdruje, aby o om hlboko premali a do neho savctili, aby ho sprvne pochopili?

Je to cta? Nie. Je vbec toto zvltne nedverovanie si vbec nieo vekho, uznaniahodnho alebo hlbokho? Nikdy. Lebo uvte predsa: Modlte sa k Bohu a nedokete si primodlitbe ani len uini sprvnu predstavu o Tom, ku komu sa modlte; naopak ste zmten,pretoe sa vm o tom nikdy, ani v kole, ani v cirkvi nedostalo jasnho vkladu, ktor byuspokojil vau vntorn tbu po pravde. Skuton trojjedinos Boia vm v podstate zostalaete zhadou, s ktorou ste sa snaili zmieri zo vetkch sl.

Me by modlitba za takchto okolnost tak vrcna a tak pln dvery, akou by m? Tonie je mon. Ale ke svojho Boha poznte, On je vm tm potom bli, nie je potommodlitba sprevdzan hlbmi citmi, nie je omnoho priamejia a vrcnejia?

A vy sa mte a muste pribliova k svojmu Bohu! Nesmiete zosta st len obale. Akto nerozvnos hovori, e by bolo nesprvne tak dkladne sa zaobera Bohom. Leniv apohodln dokonca tvrdia, e je to rhanie! Ja vm vak hovorm: Boh to chce. Nutnospribliovania sa spova v celom stvoren. Preto nie je pokorn ten, kto pred tm uhba, alenaopak, je neskonalo namyslen! Tm predsa poaduje, aby sa mu Boh priblil, aby homohol pochopi, namiesto toho, aby sa on snail pribliova k Bohu a poznva ho.

Pokrytectvo a pohodlnos vade, kde sa len pozriete a kde sa zapovate, a to vetko podpltikom falonej pokory!

Vy vak, ktor u nechcete viac spa, ktor s vrcnosou hadte a tite po Pravde,prijmite zves a snate sa pochopi to prav:

o je tvoj Boh? Vie, e hovoril: Ja som Hospodin tvoj Boh, nebude ma inch bohovokrem ma!

Je len jeden Boh, len jedna sila! Ale o je potom Trojica? Trojjedinos? Boh Otec, BohSyn a Boh Duch Svt?

Ke si udstvo samo uzavrelo raj tm, e sa u nedvalo vies citom, ktor je istoduchovn, a preto i Bohu bli, ale z vlastnej vle si nadmerne pestovalo pozemsk rozum ajemu sa podriaovalo, take sa uinilo otrokom vlastnho nstroja, danho mu k pouvaniu,a tak sa celkom prirodzene vzaovalo stle viac a viac od Boha. Rozkol bol zaven tm, esa udstvo priklonilo prevane len k pozemskmu, bezpodmienene viazanmu na priestor aas, o Boh vo svojej podstate nepozn, a preto ho tie nemono nikdy pochopi. Kadou

28

generciou sa priepas zvovala a udia sa stle viac ptali len k zemi. Stali sa z nichrozumov udia, priptan k zemi, ktor sa nazvaj materialisti. Nazvaj sa tak dokoncas pchou, kee nemaj ani potuchy o svojich putch a tie preto, e sa pevnm priptanmna priestor a as sasne prirodzene zil aj ich obzor. Ako sa mala odtia njs cesta spk Bohu? Nikdy!

Bolo by to nemon, keby pomoc nebola vyla od Boha. Od neho musel by pretospusten znovu most, ak mala by poskytnut pomoc. A on sa zutoval. Boh sm vo svojejistote sa u nemohol uini zrozumitenm nzkym uom rozumu, pretoe tto u nebolischopn ich prcou rozumu jeho poslov ani vycti, ani vidie, ani pou. Tm niekokm,ktor to ete dokzali, sa udia vysmievali, pretoe zen obzor materialistov, viazan len napriestor a as, odmietal kad mylienku mimo tohoto rmca ako nemon, pretoe im bolanepochopitenou. Preto u nepostaovali ani proroci, ktorch sila nemohla prenikn, lebonakoniec ete aj zkladn mylienky nboenskch snh sa stali isto materialistickmi.Musel teda prs prostrednk medzi Bostvom a zbldilm udstvom, ktor mal viac sily akodoteraz vetci ostatn, aby dokzal prenikn. Mono poveda: kvli tm niekokm, ktoruprostred najhrubieho materializmu tili ete po Bohu? Bolo by to sprvne, ale protivnciby to radej oznaili ako domavos veriacich, namiesto aby v tom videli Boiu lsku,avak aj prsnu spravodlivos, ktor poskytuje spsu rovnako v odmene aj v treste.

Ale prostrednk, ktor by m