3

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITREFAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Katedra výživy ľudí

Vplyv nutričných faktorov a životného prostrediana vznik a rozvoj osteoporózy

Autoreferát dizertačnej prácena získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor

vo vednom odbore: 41-04-9Všeobecná zootechnika

Ing. Katarína Šramková

Nitra, 2006

4

Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia naKatedre výživy ľudí Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskejpoľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Doktorand: Ing. Katarína ŠramkováKatedra výživy ľudíFakulta agrobiológie a potravinových zdrojovSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Vedúci dizertačnej práce: prof. Ing. Daniel Bíro, CSc.Katedra výživy zvieratFakulta agrobiológie a potravinových zdrojovSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Oponenti: prof. Ing. Jaroslav Kováčik, CSc.Katedra fyziológie živočíchov Fakulta biotechnológie a potravinárstvaSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

doc. MUDr. Igo Kajaba, CSc.Výskumno-vývojová základňaÚstav preventívnej a klinickej medicínySlovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave

doc. MUDr. Jozef Lukáč, CSc.Národný ústav reumatických chorôb Piešťany

Autoreferát bol odoslaný dňa ..........................Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra výživy ľudí, Fakulta agrobiológie

a potravinových zdrojov, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.Obhajoba doktorandskej dizertácie sa koná dňa ............................ o .................. h

pred komisiou pre obhajobu dizertačných prác vedného odboru 41-04-9 Všeobecnázootechnika na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov, Slovenskápoľnohospodárska univerzita v Nitre.

Miesto konania: Katedra výživy ľudíFakulta agrobiológie a potravinových zdrojovSlovenská poľnohospodárska univerzita v NitreTr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra

Miestnosť: ..........................

S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte Fakulty agrobiológiea potravinových zdrojov.Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore Všeobecná zootechnika (41-04-9)

prof. Ing. Daniel Bíro, CSc.Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

5

ABSTRAKT

Cieľom práce bolo vyšetriť denzitu kostnej hmoty a zhodnotiť riziko fraktúry u žien

Nitrianskeho kraja. Štúdie sa zúčastnilo 3484 žien vo veku 30–80 rokov (s priemerným vekom

57,46 ± 10,72 rokov). V skupine vybraných žien bola meraná kostná denzita v oblasti calcaneus

pomocou ultrazvukovej metódy (kvantitatívnej ultrasonometrie) v spolupráci so

Špecializovanou nemocnicou sv. Svorada Zobor, n.o. v Nitre. Na základe zistených hodnôt

T-skóre boli probandi rozdelení do troch skupín: ženy s vyšším rizikom fraktúry

zodpovedajúcim osteoporóze a s hodnotami T-skóre –2,5 a menej (19,83 % žien); ženy so

zníženou kostnou denzitou a nižším rizikom fraktúry v porovnaní s prvou

skupinou, s hodnotami T-skóre od –1,0 do –2,49 (50,38 % žien); a ženy s normálnymi

hodnotami T-skóre, tzn. vyššími ako –1,0 (29,79 % žien). Použitím metódy anamnestického

dotazníka boli hodnotené ovplyvniteľné a neovplyvniteľné, protektívne a rizikové faktory

osteoporózy, resp. osteoporotickej fraktúry – nutričné faktory, faktory životného štýlu,

prostredia a ďalšie. Štatisticky významná závislosť (P < 0,001) bola ďalej zistená medzi vyšším

rizikom fraktúry (nízkou kostnou denzitou) a základným vzdelaním, konzumáciou mlieka

a mliečnych výrobkov (vo veku do 20 rokov i neskôr) v množstve menej ako dve porcie denne

(s obsahom vápnika 253,27 mg/porcia), vyššou konzumáciou alkoholu (viac ako jeden drink

denne s obsahom alkoholu 15,29 g/drink), osamelým spôsobom bývania, sedavým typom

zamestnania, fyzicky ľahkou prácou. Závislosť (P < 0,001) bola zistená aj medzi odmietaním

fajčenia do 25. roku veku, i nefajčením 10 ks cigariet denne prípadne viac, a vyššou denzitou

kostnej hmoty (T-skóre –2,49 a viac), medzi vyšším rizikom fraktúry a fajčením od 25. roku

veku, nevykonávaním cvičenia vo voľnom čase, problémami s chôdzou, dlhotrvajúcim

znehybnením, oneskoreným menarché vo veku viac ako 15 rokov, nepravidelným

menštruačným cyklom počas fertilného obdobia, vyšším počtom pôrodov (detí) ako štyri,

menopauzou a najmä menopauzou trvajúcou viac ako 20 rokov, vyšším výskytom fraktúr

v rodinnej anamnéze u prvostupňových príbuzných i u vyšetrovaných žien vo veku 50 rokov

a viac, indexom telesnej hmotnosti 24 kg.m-2 a menej, poklesom telesnej hmotnosti, znížením

telesnej výšky počas života. Vysoko preukazná závislosť (P < 0,001) bola potvrdená medzi

vyššou kostnou denzitou (T-skóre –2,49 a viac) a menšou frekvenciou výskytu ochorení pečene,

laktózovej intolerancie, diabetes mellitus a medzi nižšou denzitou kostnej hmoty (T-skóre –1,0

a menej) a reumatoidnou artritídou. Údaje získané vo vybranej skupine žien sú podkladom k

hodnoteniu zdravotného stavu populácie a negatívnych i pozitívnych faktorov, ktoré môžu

ovplyvňovať stav kostry.

Kľúčové slová: ženy, Nitriansky kraj, osteoporóza, osteopénia, kostná denzita, ultrazvuková

denzitometria, riziko fraktúry, nutričné faktory, životný štýl, životné prostredie

6

ABSTRACTThe aim of the study was to investigate bone density and to evaluate risk of fracture in

women living in the Nitra region. In the study 3484 women participated at the age 30–80 years

(average age 57,46 ± 10,72 years). At selected group of women the bone mass density of calcaneus

was measured using the ultrasound method (quantitative ultrasonometry) in cooperation with

Specialized Hospital of Saint Zoarardus in Nitra - Zobor. According to the obtained T-score values

the probands were divided into three groups: women with higher risk of fracture corresponding with

osteoporosis, and with T-score values –2,5 and less (19,83 % women); women with decreased bone

mass density and with lower risk of fracture in comparison with the first group of women, with

T-score values from –1,0 to –2,49 (50,38 % women); and women with normal T-score values, i.e.

higher than –1,0 (29,79 % women). Using the form of anamnesis ́questionnaire influanceable and

noninfluanceable protective and risk factors of osteoporosis and risk of fracture were evaluated –

nutritional factors, lifestyle factors, environment factors and others. Statistically significant

correlation (P < 0,001) was confirmed between higher risk of fracture (i.e. lower bone density) and

elementary education, low milk and milk products consumption (at the age 20 years and less and

more too) with amount less than two doses a day (with calcium content 253,75 mg/dose), higher

alcohol consumption (more than one drink a day with alcohol content 15,39 g/drink), lonely

housing, sedentary job, job with easy physical work. Correlation (P < 0,001) was confirmed between

deprecation of smoking at the age 25 years and less, non smoking of 10 cigarettes a day and

potentially more and higher bone mass density (T-score –2,49 and more), between higher risk of

fracture and smoking at the age 25 years and more, non-performance of physical activity in leisure

time, problems with walking, delayed syndesis at the age 15 years and more, irregularity of

menstrual periods, the number of children: four deliveries (children) or more, menopause and

particularly menopause during 20 years and more, higher prevalence of fracture in family´s

anamnesis in first-stage relatives, and in probands at the age 50 years and more, body mass index

24 kg.m-2 and less, body weight decline and body height decline throughout the life. Correlation of

high significance (P < 0,001) was confirmed also between higher bone density (T-score –2,49 and

more) and lower frequency hepatic diseases, lactose intolerance, diabetes mellitus prevalence, and

between lower bone mass density (T-score –1,0 and less) and rheumatoid arthritis. The data

assembled in sample of the women serve as the basis for evaluation of the population’s health status,

and also for the evaluation of negative and positive factors which can affect the state of the skeleton.

Key words: women, Nitra region, osteoporosis, osteopenia, bone density, ultrasound densitometry,

risk of fracture, nutritional factors, lifestyle, environment

7

OBSAHÚVOD

1 CIEĽ PRÁCE

2 MATERIÁL A METÓDY

2.1 Charakteristika súboru

2.2 Výskumné metódy

2.2.1 Osteodenzitometria

2.2.2 Metóda anamnestického dotazníka a anamnézy

2.3 Matematicko-štatistické hodnotenie experimentálnych údajov

3 VÝSLEDKY PRÁCE

4 ZÁVERY

5 POUŽITÁ LITERATÚRA

6 PUBLIKOVANÉ PRÁCE SÚVISIACE S PROBLEMATIKOU

ÚVODOsteoporóza bola ako choroba definovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou

v roku 1994. Jej prevalencia sa v našej populácii odhaduje na 6 %. Osteoporóza

predstavuje nielen závažné ochorenie pre postihnutého, ale je aj celospoločenským

problémom. Prevencia osteoporózy môže zabrániť miliónom osteoporotických fraktúr,

a tým výrazne redukovať vysoké náklady systémov zdravotnej starostlivosti na

hospitalizáciu a rehabilitáciu. Aj keď osteoporotickým zlomeninám nepredchádzajú

žiadne symptómy, môžu byť rizikové osoby vyhľadané podľa denzity minerálnej zložky

kostí a podľa ďalších rizikových faktorov je možné účinnou prevenciou mnohým

fraktúram predísť. Nevyhnutné je vyhľadanie, a pokiaľ je to možné, aj úplné

odstránenie všetkých ovplyvniteľných rizikových faktorov osteoporózy. Prevencia

predstavuje komplexný prístup – dodržiavanie nielen správnych stravovacích opatrení,

ale celkový správny životný štýl. Práca je venovaná osteoporóze vzhľadom

na závažnosť problematiky a nutnú potrebu jej včasnej a efektívnej prevencie, pričom

sme sa pri sledovaní denzity kostnej hmoty, posudzovaní rizika fraktúry a hodnotení

faktorov ovplyvňujúcich zdravotný stav kostí, zamerali na ženy Nitrianskeho kraja.

Časť výskumnej problematiky bola realizovaná na úrovni samostatnej vecnej

etapy v rámci projektu VEGA 1/2321/05.

8

1 CIEĽ PRÁCECieľom dizertačnej práce bolo:

- vyšetriť denzitu kostnej hmoty a zhodnotiť stav denzity kostnej hmoty vo vybranej

časti populácie žien Nitrianskeho kraja,

- zistiť prevalenciu zvýšeného rizika fraktúry zodpovedajúceho osteoporóze a

osteopénii v sledovanej skupine žien,

- zistiť, porovnať a zhodnotiť výskyt vybraných protektívnych a rizikových

(ovplyvniteľných i neovplyvniteľných) faktorov osteoporózy v skupinách žien

rozdelených podľa hodnôt kostnej denzity na základe osteodenzitometrického

vyšetrenia,

- sledovať a zhodnotiť najmä nutričné faktory a faktory prostredia a životného štýlu,

spojené so zvýšeným rizikom osteoporózy a osteopénie, uviesť najmä rizikové

faktory znižovania denzity kostí (nedostatky v stravovaní a životnom štýle) u žien

s nízkou kostnou denzitou a posúdiť význam prevencie,

- na základe získaných poznatkov zo skúmania faktorov vzniku a vývoja osteoporózy

navrhnúť vhodný spôsob prevencie rednutia kostí v populácii, uviesť odporúčania a

intervencie aplikovateľné v rámci životného štýlu populácie, ktoré by viedli k

obmedzeniu vzniku a progresie osteoporózy.

2 MATERIÁL A METÓDYVýskum sme realizovali v rokoch 2001 až 2005 v spolupráci so Špecializovanou

nemocnicou sv. Svorada Zobor, n.o.

2.1 Charakteristika súboru

Do hodnoteného súboru sme zaradili ženy z Nitrianskeho kraja vo veku 30–80

rokov bez diagnózy osteoporózy. Súbor tvorilo 3484 žien. Priemerný vek vyšetrených

žien bol 57,46 ± 10,72 rokov.

2.2 Výskumné metódy

2.2.1 Osteodenzitometria

U žien sme vyšetrili minerálnu kostnú denzitu v oblasti calcaneus (pätovej kosti)

nedominantnej dolnej končatiny metódou periférnej denzitometrie použitím

ultrazvukového osteodenzitometra Sahara Hologic 3.01 (Hologic Inc., Waltham, USA)

9

a softwaru Hologic 14.2. Na základe zistených hodnôt T-skóre sme probandov po

vyšetrení rozdelili do troch skupín:

VR – ženy s vyšším rizikom fraktúry zodpovedajúcim osteoporóze (tzn. s hodnotami

T-skóre –2,5 a menej),

NR – ženy s rizikom fraktúry zodpovedajúcim osteopénii, t.j. ženy so zníženou denzitou

(tzn. s hodnotami T-skóre od –1 do –2,49); s nižším rizikom, ktoré sme

definovali v porovnaní s rizikom fraktúry predchádzajúcej skupiny žien, t.j.

s vyšším rizikom fraktúry - VR,

PR – ženy s negatívnym nálezom (tzn. s normálnymi hodnotami T-skóre, t.j. vyššími

ako –1,0); ženy s primeraným rizikom fraktúry k ostatnej populácii.

2.2.2 Metóda anamnestického dotazníka a anamnézy

Na sledovanie nutričných faktorov a faktorov životného štýlu a prostredia sme

použili exploratívnu metódu – metódu dotazníka a anamnézy.

V osobnej anamnéze sme sledovali vek a najvyššie dosiahnuté vzdelanie.

V nutričnej anamnéze sme sledovali konzumáciu (frekvenciu a množstvo

konzumácie) mlieka a mliečnych výrobkov (retrospektívne v mladšom veku - do 20

rokov, ako aj v staršom veku - od 20. roku života), alkoholu, ďalej vegetariánske

stravovanie a dodržiavanie redukčnej diéty.

Na modelový výpočet nutričného a energetického príjmu z konzumu vybraných

potravín a nápojov (mlieka, mliečnych výrobkov, alkoholických nápojov) sme použili

nutričný software Alimenta 4.3e, vypracovaný vo Výskumnom ústave potravinárskom v

Bratislave. Pomocou programu Alimenta sme zistili príjem živín a energie z konzumu

vybraných potravín a nápojov: mlieka polotučného (1,5 % t.v.s.) v množstve 250 g;

mliečnych výrobkov - jogurtu bieleho (min. 1,5 %, max. 1,8 % t.v.s.) v množstve 150 g

a tvrdého syra (Eidam, 45 % t.v.s.) v množstve 30 g; vína (priemer) - 200 g, piva

(priemer) - 330 g, liehoviny (um tuzemský 40 %) - 50 g. Príjem sme porovnali

s odporúčanými výživovými dávkami pre SR (OVD SR) z roku 1997, t.j. s 8.verziou

OVD (KAJABA et al., 1999, VESTNÍK MZ SR, 1997) a vyjadrili ho percentuálne vo

forme úhrady OVD pre jednotlivé kategórie dospelých žien (podľa veku a fyzickej

záťaže).

Z faktorov životného štýlu a prostredia sme sledovali socio-demografické

ukazovatele – v sociálnej anamnéze prostredie, v ktorom žena žila (mesto, vidiek),

spôsob bývania (s rodinou, osamelo), typ práce podľa pohybovej a fyzickej náročnosti

10

a oblasť zamestnania, v ktorej proband pracoval, fajčenie v mladšom i staršom veku (do

veku 25 rokov a od 25. roku), pohybovú aktivitu v rámci voľného času – frekvenciu

a dĺžku cvičenia a chôdze a trvanie znehybnenia (≤ 1 mesiac, ≤ 2 mesiace, > 2 mesiace).

Z antropometrických parametrov sme v anamnéze sledovali a hodnotili telesnú

hmotnosť a telesnú výšku v období merania i retrospektívne vo veku 25 rokov.

Antropometrické parametre sme hodnotili v časti súboru u 2726 žien, ktoré dokázali

spoľahlivo uviesť antropometrické parametre aj retrospektívne. Na základe hodnôt

telesnej hmotnosti a výšky sme vypočítali index telesnej hmotnosti (body mass index –

BMI) v kg.m-2 v období merania ako aj vo veku 25 rokov podľa vzťahu:

BMI = hmotnosť (kg) / výška (m) 2. BMI sme hodnotili podľa AVDIČOVEJ et al.

(2000). Vypočítali sme rozdiel medzi: telesnou hmotnosťou v dobe merania a vo veku

25 rokov (zmenu telesnej hmotnosti), telesnou výškou v dobe merania a vo veku 25

rokov - zmenu telesnej výšky (pričom sme hodnotili prípadný pokles telesnej výšky),

ako aj BMI v dobe merania a vo veku 25 rokov (zmenu BMI).

V gynekologickej anamnéze sme sledovali vek menarché (nástupu prvého

menštruačného cyklu), počet pôrodov (detí), dojčenie v dĺžke 6 mesiacov a viac,

pravidelnosť menštruačného cyklu počas fertilného obdobia, dĺžku menopauzálneho

obdobia u žien (diferenciu medzi vekom v období vyšetrenia a vekom nástupu

menopauzy spontánnej alebo arteficálnej) po ukončení cyklickej ovariálnej funkcie,

ktorej dôsledkom je absencia menštruačného krvácania, ďalej užívanie hormonálnej

substitučnej terapie (HST), gynekologické operácie u žien - chirurgické odstránenie

jedného alebo oboch ovárií - ovarektómiu, adnexotómiu. Vek menarché sme hodnotili

u 3266 žien, ktoré ho spoľahlivo dokázali retrospektívne uviesť.

V kostnej anamnéze sme z rodinnej anamnézy zisťovali výskyt fraktúry

u prvostupňových príbuzných (rodičov, resp. súrodencov) vo veku 50 rokov a viac

a z osobnej anamnézy sme v časti súboru, a to u vyšetrovaných žien vo veku 50 rokov

a viac, zisťovali výskyt fraktúry vo veku 50 rokov a viac. Kritériom exklúzie zo súboru

boli v rámci kostnej anamnézy fraktúry v dôsledku dopravných úrazov.

V lekárskej anamnéze sme sledovali výskyt vybraných chorôb, ktoré majú

vzťah k osteoporóze a užívanie nutričných suplementov (vápnika a vitamínu D).

2.3 Matematicko-štatistické hodnotenie experimentálnych údajov

Na štatistickú analýzu sme použili program Statgraphics Plus 5.1 a testy: chi-

kvadrát test, Kruskal-Wallisov test, analýzu rozptylu, regresnú a korelačnú analýzu.

11

3 VÝSLEDKY PRÁCESúbor žien sme na základe ultrazvukového osteodenzitometrického vyšetrenia

rozdelili podľa hodnoty T-skóre do troch skupín: 691 žien (19,83 %) s vyšším rizikom

fraktúry zodpovedajúcim osteoporóze (skupina VR), 1755 žien (50,38 %) s nižším

rizikom zlomeniny zodpovedajúcim osteopénii (skupina NR), 1038 žien (29,79 %)

s primeraným rizikom fraktúry k ostatnej populácii (skupina PR). Priemerná hodnota

T-skóre v skupine VR bola –2,79 ± 0,36, v NR –1,70 ± 0,41 a v PR –0,07 ± 0,74.

Priemerný vek skupiny žien VR bol 64,23 ± 9,87 rokov, v skupine NR

57,86 ± 10,41 rokov a v skupine PR 52,26 ± 8,94 rokov. Rozdiel vo veku bol medzi

skupinami štatisticky významný s vysokou preukaznosťou (P < 0,001). Medzi T-skóre

a vekom sme dokázali štatisticky významnú závislosť, zvyšovaním veku o 1 rok klesala

hodnota T-skóre o 0,0419 smerodajnej odchýlky. Potvrdili sme, že vyšší vek je

rizikovým faktorom zníženej kostnej denzity. MAGULA et al. (2002) pri sledovaní

1644 osôb zistili významne vyšší priemerný vek u jedincov s diagnostikovanou

osteoporózou (60,2- a 51,8-roční muži, 66,5- a 49,2-ročné ženy). VOJTAŠŠÁK a

RAUSOVÁ (1997) u 262 žien vo veku 30–39 rokov nezistili osteoporózu, v skupine 40

až 49-ročných mali osteoporózu 4 % žien a v skupine 50–59 rokov sa toto ochorenie

vyskytovalo až u 11 % žien. Výsledky poukazujú na častejší výskyt osteoporózy u žien

vo vyššom veku. CRUZ et al. (2004) tiež dokázali, že vyšší vek je rizikový faktor

osteoporózy. KAJABA et al. (2006) uvádzajú, že na nepriaznivom trende narastajúcej

prevalencie osteoporózy sa zaiste významne podieľa aj demografický vývoj vo forme

vzostupu vyšších vekových kategórií nášho obyvateľstva, a tým jav tzv. starnutia

populácie.

So základným vzdelaním bolo 54,99 % žien v skupine VR versus 43,99 % žien

NR a 32,95 % žien PR skupiny (P < 0,001). Minimálne stredoškolské vzdelanie (tzn.

stredoškolské alebo vysokoškolské) najvyššie dosiahnuté vzdelanie malo 67,05 % žien

s primeraným, 56,01 % s nižším a len 45,01 % žien s vyšším rizikom. WINZENBERG

et al. (2005), ktorí sledovali socio-demografické faktory v súvislosti s príjmom vápnika

u 467 premenopauzálnych žien vo veku 25–44 rokov zistili, že ženy s nižším vzdelaním

a ženy s nižšou úrovňou poznatkov o vápniku boli v riziku nedosahovania adekvátneho

príjmu vápnika. Autori štúdie uvádzajú, že táto informácia by mala smerovať

k zameraniu výchovných preventívnych stratégií s cieľom zlepšenia príjmu vápnika

u premenopauzálnych žien.

12

Mlieko a mliečne výrobky v mladšom veku (vo veku do 20 rokov) vôbec

nekonzumovalo 6,66 % žien VR, 3,99 % žien NR a 4,91 % žien PR. Viac ako jednu

jednotkovú porciu mlieka, resp. mliečnych výrobkov konzumovalo denne v porovnaní

so ženami s najnižšou hustotou kostnej hmoty o 27,29 % viac žien s nižším rizikom

a o 12,77 % viac žien s primeraným rizikom (P < 0,001). Konzumácia uvedených

produktov v množstve dve porcie a viac za deň bola charakteristická pre najmenší

podiel žien s vyšším rizikom fraktúry, t.j. s nepriaznivým stavom kostnej hmoty.

Súčasné poznatky z výskumných zmien vývoja kostnej hmoty u adolescentných dievčat

a mladých žien pod vplyvom rôznych experimentálnych alebo ekologických podmienok

podporujú tvrdenie, že modifikácia environmentálnych faktorov, najmä vápnika v strave

a fyzickej aktivity, môže priaznivo ovplyvňovať kostnú hmotu a denzitu kostí v

porovnaní s kontrolnou skupinou. Cieľom pre dievčatá v prepubertálnom veku by malo

byť dosiahnutie vrcholu kostnej hmoty (peak bone mass) počas nasledujúcej dekády na

chrbtici, bedre a iných kostiach vo veku 20 rokov, tzn. v skorej dospelosti

(ANDERSON, METZ, 1993). Podľa USDA potravinovej pyramídy sa odporúča

konzum z potravinovej skupiny mlieko a mliečne výrobky v množstve 2–3

jednotkových porcií (JP) denne (US Department of Agriculture, 1997). Na základe

modelových výpočtov pomocou softwaru Alimenta je konzumáciou vybraných druhov

mlieka a mliečnych výrobkov pre jednotlivé kategórie populácie dospelých žien pokrytá

odporúčaná dávka vápnika na 17,10 až 37,75 % a energie na 2,78-66,38 %. Jedna porcia

predstavuje priemerný príjem 253,27 ± 71,65 mg vápnika.

Od 20. roku života mlieko a mliečne výrobky nekonzumovalo 10,42 % žien VR,

8,83 % žien NR a 7,41 % žien PR. V skupine žien s vyšším rizikom fraktúry bolo

o 19,54 % menej žien konzumujúcich denne dve jednotkové porcie a viac mlieka, resp.

mliečnych výrobkov v komparácii s nižším a o 13,87 % menej žien v komparácii s

primeraným rizikom zlomeniny (P < 0,001). MAGULA et al. (2002)

v epidemiologickej štúdii tiež potvrdili ochranný vplyv konzumácie mlieka pred

osteoporózou, konzumovalo ho 21,1 % zdravých žien, ale len 16,8 % žien s

osteoporózou, resp. iba 14,3 % žien s T-skóre nižším ako –4,0 SD konzumovalo denne

viac ako 0,4 l mlieka. Dostatočný konzum mlieka, resp. mliečnych výrobkov v mladosti

i v dospelosti pôsobí protektívne pred deštrukciou kostnej hmoty v dôsledku

osteoporotických zmien. Odporúčaný denný konzum aspoň dvoch jednotkových porcií

podľa potravinovej pyramídy spĺňala v mladšom i staršom veku len približne tretina

13

žien s rizikom fraktúry zodpovedajúcim osteoporóze (30,39 % do veku 20 rokov

a 38,35 % od 20. roku) a asi polovica žien s nižším alebo primeraným rizikom

zlomeniny (52,60 % do veku 20 rokov a 55,75 % od 20. roku). KALKWARF et al.

(2003) dokázali, že konzumácia mlieka počas detstva a adolescencie je dôležitá. U

mladších žien vo veku 20–49 rokov bol obsah minerálií v kostiach o 5,6 % nižší u tých,

ktoré konzumovali < 1 porciu mlieka za týždeň (nízky príjem) v porovnaní so ženami,

ktoré konzumovali > 1 porciu za deň (vysoký príjem) počas detstva. Nízky konzum

mlieka v adolescencii bol spojený s 3 % znížením obsahu kostných minerálií femuru

a kostnej denzity. U žien vo veku 50 rokov a viac bol nízky konzum mlieka v detstve

spojený s 11 % výskytom osteoporotických fraktúr u žien v neskoršom období ich

života. Ženy s nízkym konzumom mlieka počas detstva a adolescencie mali menej

kostnej hmoty v dospelosti a vyššie riziko fraktúry.

Alkohol v množstve viac ako jeden drink denne konzumovalo 1,06 % žien

s primeraným rizikom a 4,8-násobne viac žien s vyšším rizikom zlomeniny (P < 0,001).

Softwarom Alimenta sme vo vybraných alkoholických nápojoch vypočítali priemerný

obsah 15,29 ± 4,31 g alkoholu a 611,99 ± 168,25 kJ energie. Zistili sme pozitívny vzťah

medzi miernou konzumáciou alkoholu a kostnou denzitou zhodne s výsledkami iných

štúdií, napr. v štúdii u postmenopauzálnych žien (HOLBROOK, BARRETT-CONNOR,

1993) i u žien vo vyššom veku (MUKHERJEE, SORRELL, 2000). FUJIWARA et al.

(1997) zistili sledovaním rizikových faktorov fraktúry femuru v japonskej kohorte 4573

osôb (priemerný vek 58,5 ± 12,2 rokov) v štúdii AHS (Adult Health Study), že

pravidelný konzum alkoholu zdvojnásobil riziko fraktúry femuru.

Vo vyšetrenom súbore sme nepotvrdili, že by vegetariánsky spôsob stravovania,

ako aj dodržiavanie redukčnej diéty bolo v štatisticky významnej závislosti s nízkou

kostnou denzitou, resp. s rizikom fraktúry zodpovedajúcim osteoporóze. Podobne sme

nepotvrdili ani signifikantný vzťah kostnej denzity a miesta bývania, ako aj oblasti

zamestnania (P ≥ 0,05).

Vyšší podiel osamelo žijúcich žien v skupine s najnižšou hustotou kostnej hmoty

(27,93 % VR, 20,00 % NR, 10,98 % PR) môže súvisieť aj s vekom. Zistili sme

štatisticky významnú závislosť medzi denzitou kostí a spôsobom bývania, ako aj typom

zamestnania podľa náročnosti pohybovej aktivity a prácou podľa fyzickej náročnosti

(P < 0,001). Prácu s pohybom (nie sedavý typ práce) malo najviac žien v skupine VR

(43,85 %), zatiaľ čo v skupine NR bola charakteristická pre 61,03 % a v PR pre 60,98 %

14

žien. V skupine VR bolo najmenej žien s fyzicky ťažkou prácou (9,99 %), zatiaľ čo

v skupine NR bol ich podiel 18,97 % a PR 15,99 %.

V mladšom veku (do 25. roku) fajčili ženy bez rizika zlomeniny kosti

zodpovedajúceho osteoporóze (PR a NR) v menšej miere (až 78,02 % žien nefajčí, t.j.

o 9,42 % viac versus ženy s nižšou denzitou hmoty kostí) (P < 0,001). Denne fajčilo 10

cigariet a viac 12,3 % žien s rizikom fraktúry zodpovedajúcim osteoporóze a 7,73 %

žien bez uvedeného rizika. Fajčenie do veku 25 rokov možno považovať za jeden

zo spúšťajúcich mechanizmov v ontogenéze, spojených s deštrukciou kostnej hmoty.

Vo veku 25 rokov a viac bolo najviac fajčiacich žien v skupine VR s najnižšími

hodnotami hustoty kostí (40,81 %), pričom ich podiel bol o 22,8 % vyšší ako v NR

a o 28,77 % vyšší ako v skupine PR. Denne vyfajčilo 10 cigariet a viac zo skupiny

s vyšším rizikom fraktúry zodpovedajúcim osteoporóze 14,18 % žien, tzn. 3,5-krát viac

v porovnaní so ženami s primeraným rizikom zlomeniny (P < 0,001).

Vo voľnom čase nikdy necvičilo najviac žien skupiny VR (44,14 %), čo bolo

o 13,14 % viac v porovnaní so skupinou NR a o 21,11 % viac v porovnaní so skupinou

PR. Zistili sme, že fyzická aktivita vykonávaná vo voľnom čase, má priaznivý vplyv na

stav kostnej hmoty (jej denzitu). Poukazuje na to vyšší podiel cvičiacich žien bez rizika

fraktúr zodpovedajúceho osteoporóze, čo umožňuje odporúčať fyzickú aktivitu ako

preventívny faktor pred osteoporózou. V skupine žien s VR malo viac žien problémy

s chôdzou - z rôznych dôvodov nemohli chodiť alebo mohli chodiť len s pomocou

(20,99 %) v komparácii so skupinou NR (8,95 %) a PR (3,95 %). Znehybnenie malo

počas svojho života 22,00 % žien zo skupiny VR, 14,01 % zo skupiny NR a 8,96 % PR

(P < 0,001). Pri sledovaní rôzne dlhého trvania znehybnenia sme zistili najvyšší podiel

žien v skupine VR.

Priemerná hodnota telesnej hmotnosti bola v skupine VR 69,15 ± 13,38 kg,

v skupine NR 71,41 ± 12,36 kg a v skupine PR 74,48 ± 14,09 kg. Nízka telesná

hmotnosť (menej ako 59 kg) sa považuje za ovplyvniteľný rizikový faktor osteoporózy

(ŠTĚPÁN, 2003). Priemerná hodnota telesnej výšky bola v skupine VR

160,90 ± 6,70 cm, v skupine NR 162,07 ± 6,31 cm a v skupine PR 162,59 ± 5,89 cm.

BMI mal priemernú hodnotu v skupine VR 26,68 ± 4,67 kg.m-2, v NR 27,20 ± 4,53

kg.m-2 a v skupine PR 28,18 ± 5,22 kg.m-2. Vyššia hmotnosť má štatisticky významný

vplyv na vyššiu kostnú hmotu a nižšia telesná výška, ako aj nižší BMI na vyššie riziko

zlomeniny zodpovedajúce osteoporóze (P < 0,001).

15

Podiel osôb s normálnou hmotnosťou s BMI ≤ 24,0 kg.m-2 (podľa AVDIČOVEJ

et al., 2000) bol najvyšší v skupine VR (28,97 %) a najnižší v skupine PR (22,56 %).

Obezitu (BMI ≥ 29,0 kg.m-2) malo najviac žien PR (40,64 %) a najmenej VR (26,53 %).

V našom súbore bol vzťah obezity, ako aj hodnôt BMI zodpovedajúcich normálnej

hmotnosti a kostnej denzity (P < 0,001) v súlade s literárnymi údajmi. NAKAOKA et

al. (2001) dokázali protektívny vplyv vysokého BMI pred osteoporózou u žien i mužov

v strednom a vyššom veku. BARRERA et al. (2004) potvrdili protektívny vplyv

vysokého BMI na denzitu krčka femuru u osôb vo vyššom veku sledovaním 615 žien a

230 mužov s priemerným vekom 75,0 ± 4,4 rokov. Zmena telesnej hmotnosti bola

v sledovanej skupine VR v priemere 10,48 ± 12,62 kg, v skupine NR 12,98 ± 10,97 kg

a v skupine PR 14,74 ± 12,26 kg. Najnižší priemerný prírastok telesnej hmotnosti

v priebehu života bol v skupine VR. Prírastok hmotnosti sme pozorovali až u 90,90 %

žien skupiny PR, čo je o 13,76 % viac ako v skupine VR (P < 0,001). BLAHOŠ et al.

(2003) uvádza, že úbytok hmotnosti je sprevádzaný zvýšenou osteoresorpciou. Zmena

telesnej výšky bola v skupine VR v priemere –2,15 ± 3,40 cm, v skupine NR

–1,35 ± 2,38 cm a v skupine PR –0,81 ± 2,00 cm. Najväčší priemerný pokles sme zistili

v skupine VR. K zníženiu telesnej výšky došlo v prípade 58,64 % žien VR, o 11,37 %

menej v prípade NR a o 23,51 % v prípade PR (P < 0,001). Zistili sme nepriamy vzťah

medzi vekom a výškou, so stúpajúcim vekom klesala telesná výška žien.

Najneskorší priemerný vek menarché, t.j. neskorý nástup menštruačného cyklu,

mali ženy s vyšším rizikom fraktúry (13,96 ± 1,55 rokov) a naopak skorší nástup

menštruácie bol v priemere zistený u žien s primeraným rizikom (13,55 ± 1,45 rokov).

V skupine žien VR sme zistili vyšší podiel žien s neskorým nástupom menarché (vo

veku viac ako 15 rokov), a to u 15,19 % žien (o 3,13 % viac ako v skupine s nižším

a o 7,51 % viac ako s primeraným rizikom fraktúry). Nástup menštruácie vo veku

15 rokov a viac malo takmer dvojnásobne viac žien v skupine VR ako PR. Naopak,

v skupine PR bolo viac žien so skorým nástupom prvej menštruácie (13 rokov alebo

menej), a to až u 45,29 % (o 7,47 % viac versus VR) (P < 0,001).

V skupine s vyšším rizikom zlomeniny bolo 3,1-krát viac žien s viac ako štyrmi

deťmi ako v skupine s primeraným rizikom (1,73 %) (P < 0,001). FUJIWARA et al.

(1997) zistili, že počet detí 5 alebo viac štatisticky významne zvýšil riziko fraktúry

femuru. Nezistili sme štatisticky významnú závislosť medzi skupinami žien a dojčením

(P ≥ 0,05). Pravidelný menštruačný cyklus malo najmenej žien v skupine VR (67,0 %),

16

a to menej o 16,02 % v komparácii so skupinou NR a o 17,01 % versus PR (P < 0,001).

V skupine VR bola približne až tretina žien, ktoré mali nepravidelný menštruačný

cyklus (dvojnásobne viac versus skupina PR).

U vysokorizikových žien z hľadiska fraktúry bolo najviac žien v menopauze

(96,82 % žien VR versus 86,38 % NR versus 75,82 % žien PR); v tejto skupine bol aj

najvyšší podiel žien s dĺžkou menopauzy viac ako 20 rokov (39,51 %), čo je faktor s

významným vplyvom na denzitu kostnej hmoty (P < 0,001). KANIS (2002) uvádza

k rizikovým faktorom osteoporózy (ako aj k rizikovým faktorom fraktúry) predčasnú

menopauzu, rizikovou skupinou sú aj ženy, ktoré sú viac ako 5 rokov po menopauze,

pokiaľ nemôžu byť liečené hormonálne. Najviac žien bez HST bolo v skupine VR

(71,06 %), s HST v skupine PR (36,03 %) (P < 0,001), v ktorej bol aj najvyšší podiel

žien s ovarektómiou (jedného i oboch ovárií). V rodinnej anamnéze sa fraktúra u

prvostupňových príbuzných (rodičov, súrodencov) vo veku 50 rokov a viac vyskytovala

u 42,98 % žien VR, čo predstavovalo o 10,96 % viac ako u žien s NR a o 21,98 % viac

ako u žien s PR (P < 0,001). V zhode s naším predpokladom sme zistili, že u žien

s najnižšími hodnotami T-skóre (skupina VR) bol vyšší podiel žien, ktoré utrpeli

fraktúru od 50. roku veku (45,80 %), a to o 20,08 % viac ako v skupine s NR a až

o 29,69 % viac v komparácii so skupinou PR (P < 0,001).

Ochorenia pečene sa najviac vyskytovali u žien z hľadiska rizika fraktúry

vysokorizikových (22,0 %) a najmenej u žien NR (15,61 % žien). Ich nižší výskyt bol u

žien s vyššou denzitou, ktorá nezodpovedá riziku fraktúry zodpovedajúcemu

osteoporóze alebo osteopénii (P < 0,001). Hypertyreoidizmus sme zistili u 6,41 % žien

bez vyššieho rizika fraktúry, čo je o 2,56 % nižší výskyt ako u žien s vyšším rizikom

zlomeniny (P < 0,05). Hypertyreóza urýchľuje kostný obrat a skracuje normálny cyklus

remodelácie kostí. Tyreoidálne hormóny majú väčší vplyv na kortikálnu ako na

trabekulárnu kosť (BAQI et al., 2003). Hypotyreoidizmus bol zastúpený s výskytom od

6,66 % v skupine VR do 7,98 % v skupine NR (P ≥ 0,05). Operáciu štítnej žľazy

absolvovalo 1,97 % žien bez vyššieho rizika fraktúry, pričom podiel žien s operáciou

bol v skupine s najnižšou denzitou kostnej hmoty (s vyšším rizikom zlomeniny) 1,8-krát

vyšší (P < 0,05). Najvyššia chorobnosť bola v prípade chronického ochorenia obličiek

v skupine VR (5,93 %, t.j. o 2,94 % viac v komparácii s PR); resp. ich výskyt bol

u 3,87 % žien bez vyššieho rizika fraktúry zodpovedajúceho osteoporóze a o 2,06 %

vyšší výskyt sme zistili u žien s nižšou denzitou kostnej hmoty (P < 0,05). Porucha

17

bilancie minerálií a kostné zmeny sú sprievodnými znakmi chronickej choroby obličiek.

Vyvíjajú sa už vo včasných fázach choroby a zhoršujú sa s jej progresiou (SPUSTOVÁ

et al., 2004). U žien s najnižšou denzitou kostnej hmoty bol výskyt diabetes mellitus

1,6-krát vyšší a výskyt intolerancie laktózy 1,9-krát vyšší ako u žien s najvyššou

denzitou kostí (P < 0,001). Výskyt laktózovej intolerancie v našom súbore odrážal

odmietanie konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov u žien. Reumatoidná artritída

bola v porovnaní s PR skupinou 1,9-násobne frekventovanejšia u žien s rizikom

zlomeniny zodpovedajúcim osteoporóze alebo osteopénii (s výskytom u 21,42 % žien)

(P < 0,001). Pri výskyte častej diarrhoe a užívaní suplementov vápnika sme nepotvrdili

štatisticky významnú závislosť s kostnou denzitou. Závislosť sme nepotvrdili ani medzi

vyššou hodnotou denzity (ktorá nezodpovedá riziku fraktúry ako pri osteoporóze alebo

osteopénii) a užívaním suplementov vitamínu D (P ≥ 0,05).

4 ZÁVERYV súbore žien Nitrianskeho kraja sme u 19,83 % žien zistili vyššie riziko

fraktúry zodpovedajúce osteoporóze a u 50,38 % nižšie riziko zlomeniny

zodpovedajúce osteopénii. Skúmaním faktorov kostnej denzity sme s vysokou

preukaznosťou (P < 0,001) potvrdili štatisticky významnú závislosť:

- medzi najnižším (základným) vzdelaním a vyšším rizikom fraktúry. Základné

vzdelanie je predispozíciou rizika fraktúry zodpovedajúceho osteoporóze, zatiaľ čo

vyššie vzdelanie (minimálne stredoškolské) má protektívny vplyv;

- medzi vyššou denzitou kostnej hmoty a vyššou konzumáciou mlieka a mliečnych

výrobkov v mladšom veku (do 20 rokov) i v staršom veku (od 20. roku života),

konkrétne v množstve viac ako jedna jednotková porcia (zodpovedajúca

priemernému príjmu 253,27 mg vápnika),

- medzi vyšším konzumom alkoholu (v množstve viac ako 1 drink denne

s priemerným obsahom alkoholu 15,29 g) a nižšou denzitou kostnej hmoty, resp.

vyšším rizikom fraktúry zodpovedajúcim osteoporóze,

- medzi osamelým spôsobom bývania a nízkou kostnou denzitou,

- medzi sedavým typom zamestnania a nízkou hustotou kostnej hmoty (vyšším

rizikom fraktúry zodpovedajúcim osteoporóze). Sedavý typ zamestnania je rizikový

faktor zníženej kostnej denzity a zvýšeného rizika fraktúry v dôsledku osteoporózy;

- medzi fyzicky ťažkou prácou a vyššou denzitou kostnej hmoty,

18

- medzi odmietaním fajčenia v mladšom veku (do 25 rokov), i nefajčením 10 ks

cigariet denne a viac, a priaznivejšími hodnotami kostnej denzity (zodpovedajúcimi

normálnemu nálezu alebo maximálne riziku fraktúry ako pri osteopénii),

- medzi fajčením vo veku 25 rokov a viac, najmä vyšším počtom denne vyfajčených

cigariet (v množstve 10 ks a viac) a nízkou kostnou denzitou zodpovedajúcou riziku

fraktúry ako pri osteoporóze,

- medzi nevykonávaním cvičenia vo voľnom čase, problémami s chôdzou,

znehybnením a vyšším rizikom zlomeniny zodpovedajúcim osteoporóze,

- medzi oneskoreným menarché (vo veku 15 rokov a viac) a rizikom fraktúry, ktoré

zodpovedá riziku pri osteoporóze,

- medzi najnižšou denzitou hmoty kostí a vyšším počtom detí ako štyri,

- medzi nepravidelnosťou v menštruačnom cykle počas fertilného obdobia a vyšším

rizikom zlomeniny,

- medzi nízkou kostnou denzitou zodpovedajúcou zvýšenému riziku fraktúry kostí a

prítomnosťou menopauzy, najmä menopauzy trvajúcej viac ako 20 rokov,

- medzi vyšším výskytom fraktúry v rodinnej anamnéze u prvostupňových príbuzných

vo veku 50 rokov a viac a nízkou kostnou hustotou,

- medzi vyšším výskytom fraktúry u sledovaných žien vo veku 50 rokov a viac

a nízkou hustotou kostnej hmoty,

- medzi vyššou kostnou denzitou (ktorá nezodpovedá riziku fraktúry ako pri

osteoporóze alebo osteopénii) a menším výskytom ochorení pečene,

- medzi vyšším výskytom laktózovej intolerancie a vyšším rizikom fraktúry

zodpovedajúcim osteoporóze,

- medzi častejším výskytom diabetes mellitus a osteoporóze zodpovedajúcemu riziku

zlomeniny,

- medzi nižšou denzitou kostnej hmoty (tzn. T-skóre –1,0 a menej, ktoré zodpovedá

riziku fraktúry pri osteoporóze alebo osteopénii) a frekventovanejším výskytom

reumatoidnej artritídy,

- medzi obezitou (charakterizovanou hodnotou indexu telesnej hmotnosti BMI

29 kg.m-2 a viac) v dobe merania a vyššou kostnou denzitou (resp. neprítomnosťou

rizika fraktúry zodpovedajúceho osteoporóze); a medzi BMI 24 kg.m-2 a menej

a nižšou kostnou denzitou,

- medzi poklesom telesnej hmotnosti počas života a vyšším rizikom fraktúry,

19

- medzi znížením telesnej výšky v priebehu života a nižšou kostnou denzitou (pričom

so stúpajúcim vekom klesala telesná výška žien).

Potvrdili sme s vysokou preukaznosťou štatisticky významný vplyv:

- vyššej telesnej hmotnosti na vyššiu kostnú hustotu,

- nižšej telesnej výšky na vyššie riziko fraktúry zodpovedajúce osteoporóze,

- nižšieho indexu telesnej hmotnosti na vyššie riziko zlomeniny, ktoré zodpovedá

osteoporóze,

- vyššieho prírastku telesnej hmotnosti v priebehu života na neprítomnosť vyššieho

rizika fraktúry zodpovedajúceho osteoporóze,

- zníženia telesnej výšky počas života na riziko fraktúry,

- neskorého menarché na riziko fraktúry zodpovedajúce osteoporóze.

So strednou preukaznosťou (P < 0,01) sme potvrdili štatisticky významnú

závislosť:

- medzi neužívaním hormonálnej substitučnej liečby a vyšším rizikom fraktúry

zodpovedajúcim riziku ako pri osteoporóze, pričom u žien s najvyššou denzitou kostí

bola najfrekventovanejšia ovarektómia a aj užívanie hormonálnej substitučnej liečby.

Preukaznú závislosť (P < 0,05) sme dokázali:

- medzi vyššou hodnotou denzity (ktorá nezodpovedá riziku fraktúry

zodpovedajúcemu pri osteoporóze alebo osteopénii) a nižším výskytom

hypertyreoidizmu, operácie štítnej žľazy i chronických ochorení obličiek.

Stratégia prevencie alebo spomalenia kostnej straty, by mala byť podľa našich

odporúčaní, vyplývajúcich z výsledkov výskumu, založená:

• na informovanosti, vzdelaní a primeranej úrovni poznatkov o význame správneho

životného štýlu vrátane dodržiavania výživového a pohybového režimu,

• na dostatočnom konzumovaní mlieka a mliečnych výrobkov v množstve dve a viac

jednotkových porcií denne počas celého života, resp. na používaní suplementov

vápnika v prípade odmietania konzumácie mliečnych potravín,

• na obmedzení excesívneho konzumu alkoholu a konzumovaní maximálne 1 drinku

denne (ktorému zodpovedá 200 ml vína, 330 ml piva alebo 50 ml liehoviny),

• na uplatňovaní životného štýlu založeného na vylúčení osamelého spôsobu bývania

(ktoré môže predisponovať k horšiemu spôsobu výživy a stravovania, ako aj

k nedostatočnej pohybovej aktivite, najmä u osôb vo vyššom veku, a to aj

v dôsledku absencie motivácie k zdravšiemu spôsobu života), resp. na uplatňovaní

20

spoločného stravovania u osôb vo vyššom veku s cieľom zlepšiť kvalitu stravovania

a na zapájaní sa do spoločenských aktivít a pohybových programov podľa

individuálnych a zdravotných možností,

• na uplatňovaní voľnočasového pohybového režimu v rámci životného štýlu, ako aj

na kompenzácii sedavého typu zamestnania cvičením vo voľnom čase (minimálne

1 hodinu týždenne),

• na vytvorení podmienok pre každodennú chôdzu aj u osôb vyšších vekových

kategórií,

• na absolútnom vylúčení fajčenia, tzn. na zanechaní fajčenia alebo na prevencii

začatia fajčenia, prípadne aj s využitím preventívnych programov (napr. programu

Európskej únie Help, realizovaného aj na Slovensku; súťažného programu Úradov

verejného zdravotníctva a pod.), zameraných na vzdelávanie populácie o rizikách

fajčenia, na poradenstvo pri odvykaní od fajčenia;

• na úprave menštruačného cyklu hormonálnou liečbou v prípade jeho nepravidelnosti

(korekciou hormonálnych porúch),

• na precíznom plnení odporúčaných výživových dávok u tehotných a dojčiacich žien

z hľadiska príjmu minerálnych látok, vitamínov, bielkovín a ďalších živín pri

opakovaných graviditách (pri vyššom počte detí),

• na užívaní hormonálnej substitučnej liečby u žien v menopauze, prípadne na príjme

fytoestrogénov potravinami s ich vysokým obsahom (napr. sójových produktov),

• na monitorovaní nízkej kostnej denzity, výskytu fraktúr a vyššieho rizika fraktúry

v rodinnej anamnéze u prvostupňových príbuzných a na vedomom a cielenom

ovplyvňovaní prítomných rizikových faktorov v zmysle prevencie výskytu zlomenín

u žien s predispozíciou osteoporózy,

• na správnej a dostatočnej informovanosti o možnosti vzniku osteoporózy v dôsledku

iného ochorenia, na nepodceňovaní možnosti vzniku sekundárnej osteoporózy

a komorbidity, na potrebe správneho a včasného informovania žien lekármi

(endokrinológmi, diabetológmi, gastroenterológmi...) o možnom riziku vzniku

a rozvoja sekundárnej osteoporózy,

• na udržiavaní optimálnej telesnej hmotnosti s cieľom vyvarovať sa extrémne nízkej

telesnej hmotnosti, resp. nízkemu indexu telesnej hmotnosti alebo ich prudkému

poklesu, prípadne na kompenzácii nízkej telesnej hmotnosti dostatočným

zaťažovaním kostry váhonosnými cvičebnými režimami a správnou výživou

21

(príjmom vápnika, vitamínu D a ďalších živín, pokrývajúcich odporúčané výživové

dávky),

• na nepodceňovaní poklesu telesnej výšky v priebehu života (nepovažovaní ho za

jednoznačný dôsledok starnutia), ale na zmobilizovaní včasného uplatňovania

preventívnych faktorov.

Údaje získané vo vybranej skupine žien sú podkladom na hodnotenie

zdravotného stavu populácie a negatívnych a pozitívnych faktorov, ktoré môžu

ovplyvňovať stav skeletu.

Na základe našich experimentov sa ukazuje potreba ďalších štúdií so zameraním

sa na rizikové skupiny obyvateľstva, príp. iné časti populácie s cieľom identifikácie

rizikových faktorov, objasnenia interakcií medzi rôznymi nutričnými,

environmentálnymi faktormi a faktormi životného štýlu, preskúmania komplexnosti

osteoporózy a súvisiacich fraktúr.

5 POUŽITÁ LITERATÚRA1. ANDERSON, J.J.B., METZ, J.A. 1993. Contributions of dietary calcium and

physical activity to primary prevention of osteoporosis in females. In Journal ofthe American College of Nutrition, vol. 12, 1993, no. 4, p. 378-383.

2. AVDIČOVÁ, M., DOBIÁŠOVÁ, V., GEROVÁ, Z. et al. 2000. Metodickápríručka pre prácu v poradniach zdravia. Bratislava : Ministerstvo zdravotníctva,2000. 57 s. ISBN 80-7159-125-4.

3. BAQI, L., PAYER, J., KILLINGER, Z. 2003. Tyreoidálne hormóny a kosť.In Osteologický bulletin, roč. 8, 2003, č. 2, s. 33-41.

4. BARRERA, G., BUNOUT, D., GATTÁS, V. et al. 2004. A high body mass indexprotects against femoral neck osteoporosis in healthy elderly subjects.In Nutrition, vol. 20, 2004, no. 9, p. 769-771.

5. BLAHOŠ, J., HAINER, V., KUNEŠOVÁ, M. 2003. Tělesná hmotnost a kost :Souhrn prací pro 6. kongres českých a slovenských osteologů, České Budějovice,19.–21.10.2003. In Osteologický bulletin, roč. 8, 2003, č. 3, s. 92.

6. CRUZ, M.M.M., SEVILLEJA, J.E.A.D., MACALALAG, M.E.L. et al. 2004.A preliminary study of bone mineral density of right calcaneus in Filipino womenusing dual energy X-ray absorptiometry. In International Congress Series :Research Papers in Fertility and Reproductive Medicine. Proceedings of the 18thWorld Congress on Fertility and Sterility (IFFS 2004), vol. 1271, September 2004,p. 403-406.

7. FUJIWARA, S., KASAGI, F., YAMADA, M. et al. 1997. Risk factors for hipfracture in a Japanese cohort. In Journal of Bone and Mineral Research, vol. 12,1997, no. 7, p. 998-1004.

8. HOLBROOK, T.L., BARRETT-CONNOR, E. 1993. A prospective study ofalcohol consumption and bone mineral density. In British Medical Journal,vol. 306, 1993, no. 6891, p. 1506-1509.

22

9. KAJABA, I., ŠIMONČIČ, R., GINTER, E. et al. 1999. Odporúčané výživovédávky pre obyvateľstvo Slovenska (8. revízia OVD). In Výživa a zdravie, roč. 44,1999, č. 2, s. 25-29.

10. KAJABA, I., ŠIMONČIČ, R., NAGYOVÁ, A. 2006. Úloha minerálií v prevenciia liečbe osteoporózy. In Slovenský lekár, roč. 16 (30), 2006, č. 3-4, s. 70-73.

11. KALKWARF, H.J., KHOURTY, J.C., LANPHEAR, B.P. 2003. Milk intakeduring childhood and adolescence, adult bone density, and osteoporotic fractures inUS women. In American Journal of Clinical Nutrition, vol. 77, 2003, no. 1, p. 257-265.

12. KANIS, J.A., JOHNELL, O., ODEN, A. et al. 2002. Ten-year risk of osteoporoticfracture and the effect of risk fracture on screening strategies. In Bone, vol. 30,2002, no. 1, p. 251-258.

13. MAGULA, D., PETRÍČEK, Š., BITTER, K. et al. 2002. Epidemiologická štúdiavplyvu niektorých habituálnych, nutričných a chorobných faktorov na vznika rozvoj osteoporózy. In Laboratórna diagnostika, roč. 7, 2002, č. 1, s. 18.

14. MUKHERJEE, S., SORRELL, M.F. 2000. Effects of alcohol consumption on bonemineral metabolism in elderly women. In American Journal of Clinical Nutrition,vol. 72, 2000, no. 5, p. 1073.

15. NAKAOKA, D., SUGIMOTO, T., KAJI, H. et al. 2001. Determinants of bonemineral density and spinal fracture risk in postmenopausal Japanese women.In Osteoporosis International, vol. 12, 2001, no. 7, p. 548-554.

16. SPUSTOVÁ, V., ŠTEFÍKOVÁ, K., DZÚRIK, R. et al. 2004. Včasná diagnostika,prevencia a liečba kostných zmien pri chorobách obličiek. In Lekársky obzor,roč. 52, 2004, č. 11, s. 412-414.

17. ŠTĚPÁN, J. 2003. Osteoporóza: zodpovednosť a možnosti praktického lekára.In Medinews, roč. 1, 2003, č. 1, s. 1-5.

18. US Department of Agriculture, 1997. Pyramid Servings Data. Results from USDAs1994-1996 Continuing Survey of Food Intakes by Individuals. 1997. USDepartment of Agriculture, Agriculture Research Service, Food Survey ResearchGroup, Bethesda, MD.

19. Vestník MZ SR. 1997. Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskejrepublike. 1997. In Vestník MZ SR. Číslo: SOZO - 1586/1997-08. Dňa 28. apríla1997, čiastka 7-8.

20. VOJTAŠŠÁK, J., RAUSOVÁ, K. 1997. Prevalencia osteoporózy vo vybranejskupine žien. In Lekársky obzor, roč. 46, 1997, č. 4, s. 99-100.

21. WINZENBERG, T.M., RILEY, M., TRENDIN, S. et al. 2005. Sociodemographicfactors associated with calcium intake in premenopausal women: a cross-sectionalstudy. In European Journal of Clinical Nutrition, vol. 59, 2005, no. 3, p. 463−466.

23

6 PUBLIKOVANÉ PRÁCE SÚVISIACE S PROBLEMATIKOU (VÝBER PRÁC)

Rok 2006ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K., LUKAČOVÁ, O. 2006. Rizikové faktory osteoporózy

vo vybranej skupine žien s vyšším vs. primeraným rizikom fraktúry k ostatnejpopulácii. In Slovenský lekár, roč. 16 (30), 2006, č. 3/4, s. 65-69.

Rok 2005ŠRAMKOVÁ K., BITTER, K. 2005. Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov

a somatometrické hodnoty vo vzťahu k denzite kostí žien. In Poľnohospodárstvo,roč. 51, 2005, č. 11, s. 602-614.

ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K., LUKÁČOVÁ, O. 2005. Kostná denzita, rizikoosteoporózy a nutričné parametre : Bone density, risk of osteoporosis andnutritional parameters. In VI. Celoslovenský seminár z fyziológie živočíchov :Zborník príspevkov. Nitra : SPU, 2005. s. 304-307. ISBN 80-8069-526-1.

ŠRAMKOVÁ K., BITTER, K., LUKÁČOVÁ, O. 2005. Faktory výživy a životnéhoštýlu a denzita kostnej hmoty u žien vo veku 31-50 rokov. In Rizikové faktorypotravového reťazca : Zborník vedeckých prác. 6.10.2005, Nitra. Nitra : Slovenskápoľnohospodárska univerzita v Nitre, 2005. s. 313-318. ISBN 80-8069-594-6.

ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K., LUKÁČOVÁ, O. 2005. Telesný tuk, vybranéantropometrické parametre a stravovacie zvyklosti v skupinách žien s rôznoudenzitou kostí. Osteologický kongres ve Zlíně, 15.-17. září 2005. In Osteologickýbulletin, roč. 10, 2005, č. 2-3, s. 60.

ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K., LUKÁČOVÁ, O. 2005. Faktory kostnej denzityu postmenopauzálnych žien s osteoporózou a osteopéniou. Osteologický kongres veZlíně, 15.-17. září 2005. In Osteologický bulletin, roč. 10, 2005, č. 2-3, s. 66-67.

ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K., LUKÁČOVÁ, O. 2005. Denzita kostnej hmotya faktory hustoty kostí v dvoch skupinách žien s rôznym vekom. In Výživa a zdraví2005 : Celostátní konference s mezinárodní účastí, Teplice, 20.-22. září 2005. Ústínad Labem : Krajská hygienická stanice Ústeckého kraje se sídlem v Ústí nadLabem, Zdravotní ústav se sídlem v Ústí nad Labem, 2005. s. 97-104.

ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K., LUKÁČOVÁ, O. 2005. Faktory ovplyvňujúce kostnúdenzitu u postmenopauzálnych žien vo veku 55 rokov a viac s osteoporózoua osteopéniou. In Výživa a zdraví 2005 : Celostátní konference s mezinárodníúčastí, Teplice, 20.-22. září 2005. Ústí nad Labem : Krajská hygienická staniceÚsteckého kraje se sídlem v Ústí nad Labem, Zdravotní ústav se sídlem v Ústí nadLabem, 2005. s. 105-110.

Rok 2004ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K. 2004. Rizikové faktory nízkej kostnej denzity vo

vzťahu k výžive a stravovaniu. In Rizikové faktory potravového reťazca (Riskfactors of Food Chain) : Proceedings book of 3-th International ScientificConference, October 7-th, 2004. SPU : Nitra, 2004. pp. 229-231.ISBN 80-8069-416-8.

ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K., LUKÁČOVÁ, O. 2004. Prevalencia a prevenciaosteoporózy a osteopénie. In Vzdelávanie, výskum a prax verejného zdravotníctva v

24

SR : Zborník príspevkov z 1. konferencie SAVEZ s medzinárodnou účasťou, 21.-23.októbra 2004, Košice [CD-ROM]. Košice : Equilibria, 2004. s. 76-81.ISBN 80-969224-1-6.

BITTER, K., ŠRAMKOVÁ, K. 2004. Protektívne nutričné faktory a faktory životnéhoštýlu vo vzťahu ku kostnej denzite žien. In Výživa-potraviny-legislatíva : Zborníkreferátových a posterových príspevkov, Detva. 22.-24. september 2004. Bratislava :STU, 2004. s. 193-196. ISBN 80-227-2155-7.

ŠRAMKOVÁ, K. 2004. Podiel energie a vápnika z konzumu mliečnych výrobkovu žien s osteoporózou. 7. kongres českých a slovenských osteológov, Ružomberok16.-18. septembra 2004. In Osteologický bulletin, roč. 9, 2004, č. 3, s. 107.

ŠRAMKOVÁ, K. 2004. Risk of insufficient calcium intake by way of food. In Journalof Central European Agriculture [on-line], roč. 5, 2004, č. 1, s. 67.

Rok 2003ŠRAMKOVÁ, K., TURJANITSA, I., ROSTOKA, L. 2003. Supple risk factors of

osteoporosis, screening of the bone density of females. Faktory riziku, na jakimožna vplivati pri osteoporozi u žinok. In Naukovij visnik Užgorodskovouniverzitetu, Seria Medicina (Scientific Bulletin of Uzhgorod University, Medicalseries), 2003, vypusk 19, s. 210-212.

ŠRAMKOVÁ, K., TURJANITSA, I., ROSTOKA, L. 2003. Epidemiology ofosteoporosis in the Slovak republik and in the world. Epidemiologia osteoporozyv slovackij respubliki ta v sviti. In Naukovij visnik Užgorodskovo univerzitetu, SeriaMedicina (Scientific Bulletin of Uzhgorod University, Medical series), 2003, vypusk19, s. 230-234.

ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K., MAGULA, D., RUTTKAYOVÁ, E., PETRÍČEK, Š.,LUKÁČOVÁ, O. 2003. Epidemiologický prieskum osteoporózy a možnosť jejprevencie výživou. In Poľnohospodárstvo, roč. 49, 2003, č. 8, s. 391-399.

ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K. 2003. Nutričné faktory a riziko osteoporózy v skupinenáhodne vyšetrených osôb. In Zborník z vedeckého seminára s medzinárodnouúčasťou. V. celoslovenský seminár z fyziológie živočíchov, Nitra, 2. – 3. jún 2003.Nitra : SPU, 2003. s. 342-345. ISBN 80-8069-199-1.

ŠRAMKOVÁ, K. 2003. Risk and protective nutrition factors of osteoporosis in therandom sample of the females. (Rizikové a protektívne faktory osteoporózyv náhodne vybratej skupine žien.) In Ogólnouczelniana sesja kól naukowych,Krakow, czerwiec 2003. Kraków : Drukrol, 2003. s. 55-56.

ŠRAMKOVÁ, K. 2003. Risk of insufficient calcium intake by way of food. (Rizikonízkeho príjmu vápnika potravou.) In Aktuálne problémy riešené v agrokomplexe :Zborník abstraktov z medzinárodného vedeckého seminára, Nitra, 21. november2003. Nitra : SPU, 2003, s. 36. ISBN 80-8069-294-7.

ŠRAMKOVÁ, K. 2003. Nutričné aspekty osteoporózy – príjem vápnika a vývoj kostnejhmoty. In IX. medzinárodná vedecká konferencia študentov a doktorandov (zborníkabstraktov) Nitra, 10. apríl 2003. Nitra : SPU, 2003. s. 178-179.ISBN 80-8069-009-X.

ŠRAMKOVÁ, K. 2003. Gravidita a denzita kostí. In Sborník konference Výživa azdraví 2003, Výživa těhotných a kojících žen, Teplice 16.9. – 18.9. 2003 [zborník naCD-ROM]

ŠRAMKOVÁ, K. 2003. Dĺžka dojčenia a hustota kostí v náhodne vybranej skupinematiek. In Sborník konference Výživa a zdraví 2003, Výživa těhotných a kojícíchžen, Teplice 16.9. – 18.9. 2003 [zborník na CD-ROM]

25

ŠRAMKOVÁ, K., BITTER, K. 2003. Nutričné faktory osteoporózy. 6. kongres českýcha slovenských osteologů. 19. – 21. říjen 2003, České Budějovice. In Osteologickýbulletin, roč. 8, 2003, č. 3, s. 102.

ŠRAMKOVÁ, K. 2003. Preventívny faktor osteoporózy – príjem vápnika formoumlieka a mliečnych výrobkov. 6. kongres českých a slovenských osteologů.19. – 21. říjen 2003, České Budějovice. In Osteologický bulletin, roč. 8, 2003, č. 3,s. 101.

Rok 2002ŠRAMKOVÁ, K. 2002. Stravovanie v prevencii osteoporózy II. Nitra : Apel, 2002.

46 s. (2,67 AH) ŠRAMKOVÁ, K. 2002. Ovplyvniteľné rizikové faktory osteoporózy a úroveň jej

prevencie. In Aktuálne problémy riešené v agrokomplexe : Zborníkz medzinárodného vedeckého seminára, 15. november 2002. Nitra : SPU, 2002.s. 249-253. ISBN 80-8069-126-6.

ŠRAMKOVÁ, K. 2002. Epidemiologická štúdia vplyvu niektorých habituálnych,nutričných a chorobných faktorov na vznik a rozvoj osteoporózy. In Výživaa potraviny pre tretie tisícročie : Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnouúčasťou, 24.-25. apríl 2002. 1. vyd. Nitra : SPU, 2002, s. 8-10.ISBN 80-8069-015-4.

MAGULA, D., PETRÍČEK, Š., BITTER, K., DVOŘÁK, F., ŠRAMKOVÁ, K.,PAVLOVIČOVÁ, R., ROVENSKÝ, J., MASARYK, P., LETKOVSKÁ, A. 2002.Epidemiologická štúdia vplyvu niektorých habituálnych, nutričných a chorobnýchfaktorov na vznik a rozvoj osteoporózy. In Laboratórna Diagnostika, roč. 7, 2002,č. 1, s. 18.

BITTER, K., PETRÍČEK, Š., ŠRAMKOVÁ, K., MAGULA, D., RUTTKAYOVÁ, E.,LUKÁČOVÁ, O., MASARYK, P., LETKOVSKÁ, A. 2002. Hlavné úlohyosteocentra a SÚPO v prevencii osteoporózy. In 5. kongres slovenských a českýchosteológov. Žilina, 7.-9. novembra 2002, s. 12-13.

ŠRAMKOVÁ, K. 2002. Ultrazvukové osteodenzitometrické vyšetrenie, rizikoosteoporózy a hodnotenie nutričných vplyvov a vplyvov životného štýlu u žien. InVýživa a zdraví 2002 : Sborník z celostátní konference s mezinárodní účastí,Teplice, 17. až 19. září 2002. Teplice : OHS, 2002. s. 170 – 173.

ŠRAMKOVÁ, K. 2002. Kostná denzita, strata kostnej hmoty a rizikové faktory vovybranej skupine žien. In Výživa a potraviny pre tretie tisícročie : Zborníkz vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, 24.-25. apríl 2002. 1. vyd. Nitra :SPU, 2002, 28-30. ISBN 80-8069-015-4.

ŠRAMKOVÁ, K. 2002. Rizikové a protektívne faktory znižovania kostnej denzity vovybranej skupine žien. In VIII. medzinárodná konferencia študentov a doktorandov(zborník abstraktov), Nitra, 18. apríl 2002. Nitra : SPU, 2002. s. 178-179.ISBN 80-8069-009-X.

Rok 2001ŠRAMKOVÁ, K. 2001. Stravovanie v prevencii osteoporózy. Nitra : SÚPO, SPU,

2001. 50 s. ISBN 80-7137-939-5. (2,70 AH)