Vrchná hora pri Stupaveibot.sav.sk/usr/Ivet/docs/pdf15_A5knihazal.pdf · 2011-12-22 · Úvod Unikátna aoku milovníka prírody lahodia-ca lokalita Vrchná hora sa môže hrdo pýšiť

S 1 m

Vrchná hora pri Stupavejedinečná lokalita xerotermnej flóry

a fauny na Záhorí

A5knihazal.xp 13.6.2006 8:51 Stránka 1

ÚvodUnikátna a oku milovníka prírody lahodia-

ca lokalita Vrchná hora sa môže hrdo pýšiť me-nom „ozdoba našej prírody“.

Špecifické prírodné podmienky sa odrá-žajú predovšetkým v pestrej mozaike biotopovs bohatým druhovým zložením, kde našli svojdomov a útočisko mnohé ohrozené a vzácnedruhy našej flóry. Na ploche asi 7 ha sa vysky-tujú prírodovedne unikátne a doposiaľ zachova-né porasty travinno-bylinnej vegetácie tzv. ma-lokarpatských vinohradníckych pustákov. Sú to

opustené vinice, na ktorých sa sformovali jedi-nečné stepné spoločenstvá (Ondrášek & Kušík2003). Južné svahy boli už od XVI. storočia pre-menené na vinohrady. Tie mali rôzne názvy,väčšinou však nemecké, čo svedčí o pôvode ta-mojšieho obyvateľstva. Časy, keď sa v územípestoval vinič, pripomína kaplnka zasvätená sv.Urbanovi, patrónovi vinárov, postavená na úpä-tí Vrchnej hory. Vrcholové partie a severné sva-hy v minulosti pravdepodobne slúžili ako obec-ný pasienok. Po znárodnení v 50-tych rokoch

20. storočia boli viaceré vinice rozparcelovanéa premenené na záhrady. Pozemky na samot-nom úpätí Vrchnej hory sa stali družstevnýmmajetkom ponúkaným do prenájmu. Keďže vinári nemali záujem investovať do vinohradov,ktoré by im boli zverené len do krátkodobéhoprenájmu, hektáre kedysi veľmi úrodnýcha kvalitných viníc spustli a zostali zanedbané(Škodová, Hegedüšová & Valachovič 2005).

Územie je hodnotné aj z hľadiska výskytumnohých teplomilných druhov živočíchov, naj-mä hmyzu a iných článkonožcov (Majzlan2000). Početné skameneliny, ktoré tu môžme

nájsť, sú cenným dokladom života v dávnej mi-nulosti a robia tak z Vchnej hory akési prírodnéhistorické múzeum.

Vrchná hora má ekologické i legislatívnepredpoklady, aby sa stala „územím európskehovýznamu“ v súvislej európskej sústave Chráne-ných území Natura 2000. Lokalita bola identifi-kovaná aj ako Významné botanické územie(IPA) v rámci projektu „Významné botanické územia v strednej a východnej Európe“, koordi-novaného organizáciou Plantlife International

Vrchná hora: Úvod / Einführung

S 3 mS 2 m

Kaplnka sv. Urbana – patróna vinohradníkov (R. Škoda)

Geografická lokalizácia Vrchnej hory. (D. Senko)


damals noch sehr fruchtbaren Weingärten vonhoher Qualität heruntergekommen und bliebenungepflegt (Škodová, Hegedüšová & Vala-chovič 2005).

Dieses Gebiet ist auch wegen den hier vor-kommenden thermophilen Tierarten, vor allemInsekten und anderen Gliederfüß-lern, wertvoll(Majzlan et al. 2000). Zahlreiche Fossilien, diewir hier finden können, sind ein prächtigesDokument der Lebensweise in der damaligenZeit und gestalten somit „Vrchná hora“ zu einerArt naturhistorischen Museums.

„Vrchná hora“ hat ökologische und legisla-

tive Voraussetzungen, um ein „Gebiet von europäischer Bedeutung“ des europäischenSchutzgebietsystem Natura 2000 (Special Areaof Conservation – SACs) zu werden. Die Lokalitätwurde auch zum Wichtigen Gebiet für Pflanzen(IPA - Important plant areas) im Rahmen desProjektes „Wichtige Gebiete für Pflanzen inMittel- und Osteuropa“ (Important Plant Areas incentral and eastern Europe), das von der Organi-sation „Plantlife International“ aus Großbritannienkoordiniert wurde. Auf der nationalen Ebene wur-

de dieses Projekt von der Organisation „Daphne– das Zentrum für applizierte Forschung“(Galvánek 2006) betreut.

Gleich nach dem ersten Besuch verliebtsich jeder wegen der zauberhaften Schönheit indiese einzigartige Lokalität und wird zurückke-hren wollen. Es ist uns Menschen überlassen,ob wir später überhaupt wohin zurückkehrenkönnen. Deshalb sollten wir die perfekte Man-nigfaltigkeit und die Besonderheit von „Vrchnáhora“ nicht nur bewundern, sondern auchschützen.

Schutz und Pflege des Gebietes

Das Grasland verdankt seine Entstehungden langfristigen landwirtschaftlichen Tätigkei-ten des Menschen. Das Gebiet von „Vrchná ho-ra“ war, bevor es von dem Menschen verändertworden ist, mit Eich- und Weisbuchwäldern be-deckt. Die damaligen Bewohner haben denWald ausgeholzt, um auf dem SandbodenWeinbau betreiben zu können, bzw. die abge-


S 5 m

z UK, na národnej úrovni organizáciou Daphne– centrum pre aplikovaný výskum (Galvánek2006).

Po prvej návšteve si určite každý človek túto ojedinelú lokalitu pre svoju očarujúcu krásuzamiluje a bude sa sem chcieť vrátiť. Je len nanás ľuďoch, aby sme sa mali kam vracať. Pretoby sme mali dokonalú rozmanitosť a výnimoč-nosť Vrchnej hory nielen obdivovať, ale predo-všetkým chrániť.

Einführung

Unikat und im Auge des Naturliebhabersherrliche Lokalität „Vrchná hora“ („Oberberg“)rühmt sich mit dem Namen „der Schmuck un-serer Natur“.

Die spezifischen landschaftlichen Gege-benheiten widerspiegeln sich vor allem in dermannigfaltigen Mosaike der Biotopen mit reicher Gattungsvielfalt, wo ihr Versteck vielegefährdete und wertvolle Arten unserer Flora gefunden haben. Auf der Fläche von ungefähr 7 Hektar kommen biologisch unikate und bis

jetzt erhaltene Bewuchse der Gras- und Kräu-tervegetation der sog. „kleinkarpatischen Wein-bausiedlungen“ vor. Es handelt sich um verlas-sene Weingärten, auf denen einzigartigeGenossenschaften entstanden sind (Ondrášek& Kušík 2003). Die südlichen Täler wurdenschon seit dem XVI. Jahrhundert in Weingärtenumgewandelt. Diese hatten verschiedene, überwiegend deutsche Namen, die die Her-kunft der ursprünglichen Bewohner bestätigt.

Auf die Zeiten des Weinbaus erinnert uns dieauf dem Bergfuß von „Vrchná hora“ gebauteKapelle des heiligen Urbans, des Patrons derWeinhauer. Der Scheitel und die nördlichenTäler dienten früher als ein Gemeindeweide-platz. Nach der Nationalisierung in den 50-erndes 20-sten Jahrhunderts wurden Weingärtenin mehrere Parzellen unterteilt und in Gärtenumgewandelt. Die Grundstücke auf dem Berg-fuß von „Vrchná hora“ wurden zum Besitzt derGenossenschaft, die sie weitervermietete. Da aber die Weinhauer in die Weingärten nicht in-vestieren wollten, weil sie diese Weingärten nurkurzfristig mieten dürften, sind mehrere Hektar


S 4 m

Vinohrad na južnom úpätí Vrchnej hory (R. Škoda)

Pieskové uloženiny neogénneho mora (treťohory) (K. Hegedüšová)


hat das Bezirksamt in Malacky auf die außerge-wöhnliche Bedeutung dieses Gebiets das ersteMal schon am 3.11. 1994 aufmerksam gemacht.Am 22. 11. 1994 hat sich das Bezirksamt fürUmweltschutz in Stupava dazu verpflichtet, eine weitere Hüttenbebauung von „Vrchná ho-ra“ aufzuhalten. Im selben Jahr wurde ein Vor-schlag für die Errichtung des nationalen Natur-schutzgebiet „Vrchná hora“ ausgearbeitet(Ondrášek 1994). Dieser Vorschlag wurde demnationalen Naturschutz vorgelegt. Im Juni 1995hat die damalige Agentur für Umweltschutz,Zweigstelle Bratislava, eine genaue Abmessungder Lokalität vor Ort durchgeführt. Aber zur

einer Verlautbarung der Lokalität zu einemNaturschutzgebiet ist es bis jetzt nicht gekom-men. Einer der Gründe war auch die Tatsache,dass für das Gebiet von „Vrchná hora“ ursprün-glich SAZP in Bratislava zuständig war, dannwurde aber die Zuständigkeit der Verwaltung„CHKO Malé Karpaty“ (Das NaturschutzgebietMalé Karpaty) bis 1. 5. 2001 weitergegeben.Zum Schluss landete die Zuständigkeit bei derVerwaltung „CHKO Záhorie“ (Das Naturschutz-

gebiet Záhorie). Im Jahr 2003 reichten Ondrá-šek und Kušík einen weiteren Anlass zumSchutz der Lokalität an die Abteilung fürBebauung und Umweltschutz des StadtamtesStupava. Zurzeit gehört das Gebiet von „Vrchnáhora“ zu dem 1. Schutzgrad im Rahmen desLandschaftsschutzgebietes „Záhorie“.

Poloha územia

Vrchná hora, niekedy označovaná ako sestra Devínskej Kobyly, je nevysoký kopec neďaleko Stupavy, s nadmorskou výškou

280 m n. m. Vrcholová časť má charakter štruk-túrnej plošiny vytvorenej na menej odolnýchpiesčitých horninách mladších treťohôr.

Podľa geomorfologického členenia Slo-venska (Mazúr & Lukniš 1980) patrí doStupavského predhoria, ktoré je súčasťouPezinských Karpát, a tie sú podcelkom geomor-fologického celku Malé Karpaty. Leží na kon-takte s Podmalokarpatskou zníženinou, ktorá jesúčasťou Borskej nížiny. Z aspektu ochrany prí-

Vrchná hora: Poloha územia

S 7 m

holzten Flächen als Weideplätze verwenden zukönnen. Nach der Waldentfernung konnten sichdie thermophilen Pflanzen, die vorher nur dieLichtungen oder Waldränder bewuchsen, auchauf größere Flächen verbreiten. Die abgeholzteFläche wurde mit regelmäßiger Weidung odermit regelmäßigem Mähen bis hin zur erstenHälfte des vorherigen Jahrhunderts gepflegt. ImLaufe der Zeit wurden die Grundstücke immerseltner gepflegt. Deshalb ist die Lokalität lang-sam mit Holzart zugewachsen. Zurzeit befindetsich auf der „Vrchná hora“ eine Mosaik vonGrasland und Sträuchern. Würde der Prozess

des Zuwachsens andauern, könnten mit derZeit die wertvollen thermophilen Kräuter ver-schwinden. Um diese Kräuter zu erhalten, ist esnotwendig, die übermäßige Verbreitung derHolzart zu verhindern und mindestens dasunregelmäßige Mähen zu gewährleisten. DasZuwachsen der Lokalität mit Holzart erfolgt amschnellsten in solchen Bereichen, in denen die-se einen tieferen Boden besitzt - nämlich aufdem Bergfuß. Auf steilen Tälern, wo auf derSandbasis nur eine flache Bodenschicht vorhan-

den ist, gibt es keine geeigneten Bedingungenfür das Festgreifen von jungen Bäumen undSträuchern, weshalb es hier zur Veränderungdes Gras- und Kräuterbewuchses viel langsa-mer kommt.

Die schrittweise Veränderung der Pflanzen-gemeinschaft in Richtung Wald zurück aufgrundder langfristigen Absenz der Landbewirtschaft-ung, stellt aber im Weiten nicht die größte Gefahrfür dieses kostbare Gebiet dar. Diese Gefahr stelltzweifellos die sich andauernd verbreitendeBebauung des Gebiets mit Hütten und Häusern,die zurzeit schon den Bergfuß von „Vrchná hora“

erreicht hat. Obwohl in dem Gebietsplan derStadt Stupava auf mehrere Initiativen vonUmweltschutzorganisationen („Slovenská riečnasieť“, „BROZ“ = Bratislava Regional Associationfor Nature Conservation and SustainableDevelopment) die Anforderung eingebundenwurde, dass das Gebiet von „Vrchná hora“ unbe-baut bleibt, ist immer noch unklar, ob dieseLokalität nicht doch zu einer Bebauten milionär-viertel „Stupava hills“ wird.

Die Organisation „Slovenská riečna sieť“


S 6 m

Pohľad z Vrchnej hory na Devínsku Kobylu (K. Hegedüšová)Pohľad na Vrchnú horu. (P. Rác)


ťažil piesok pre miestne účely, alebo v nich za-ložil cesty. Piesky sa miestami striedajú s lavica-mi pevnejších pieskovcov. Na niektorých mies-tach sa v pieskoch, podobne ako na známomSandbergu, vyskytujú bochníkovité pieskovco-vé konkrécie s priemerom až 30 cm. Vzniklispevňovaním piesku na miestach s bohatšímnahromadením schránok organizmov. Vápnitý(kalcitový) tmel, spevňujúci piesky na pieskov-ce, vznikol rozpúšťaním vápnitých schránokrôznych organizmov. Lastúry sa rozpadli na bie-

ly prášok. V kusoch hornín odvalených z pies-kovcových lavíc možno nájsť mnoho odtlačkova odliatkov jadier lastúrnikov a ulitníkov a zvyš-ky ich schránok.

Časté sú tu tiež polohy piesčitých riaso-vých vápencov, miestami rozpadnutých na rôz-ne veľké bloky. Vápence vznikli zo súvislýchporastov vápnitých rias – litotamnií, ktoré vy-tvárali v mori trsy podobné koralom. Patria me-dzi červené riasy. Takúto farbu majú ich stielkypočas života, výstuž pletiva z uhličitanu vápe-natého je biela. Na zelených riasových kober-coch žili vo vtedajšom mori drobné ulitníky,

prvoky, machovky, väčšie i menšie ráčiky.Vrstvy riasových vápencov dokazujú, že hĺbkamora bola v týchto miestach malá a nepresiah-la 60 m. Riasy, podobne ako väčšina rastlín, po-trebujú pre svoj život slnečné svetlo. V horninednes tvoria mliečnobiele valčeky, na priečnom lome so špirálovitou kresbou. Riasové vápencesa tiež nazývajú litotamniové, alebo litavské vá-pence podľa pohoria Litavské vrchy (Leitha)v Rakúsku, kde sa v minulosti ťažili. Dnes sa ešte ťažia pri Neziderskom jazere v kameňolo-

me St. Margaretten, kde sa aj spracovávajú nazaujímavý dekoračný kameň. V minulosti ťaže-ný riasový vápenec bol použitý ako obkladovýmateriál na mnohých budovách v Bratislavea vo Viedni.

Zo skamenelín lastúrnikov boli na Vrchnejhore okrem ustríc najčastejšie schránky a úlomkypekténov (hrebenatiek) a srdcoviek (Cardium).Ulitníky reprezentuje Bolma meynardi s mliečno-bielymi viečkami pokrytými z plochej strany špi-rálovitou kresbou. Zaujímavá je aj vežičkovitáTurritella a Ancilla, pri ktorej posledný závit ulityobklopuje predchádzajúci.

Vrchná hora: Horniny a skameneliny

S 9 m

rody je súčasťou Chránenej krajinnej oblastiZáhorie.

Unikátna geografická poloha sa stala jed-ným z hlavných dôvodov vzniku pomerne pes-trých prírodných pomerov, odrážajúcich sav nezvyčajne bohatej flóre a faune. Vrchná horapredstavuje akýsi ostrov prírodnej krajiny, kto-rej relatívna hodnota v urbanizovanej krajine najednej strane stále rastie, na druhej strane jevšak rozvíjajúcimi sa ľudskými aktivitami stálezraniteľnejšia.

Horniny a skameneliny

Vrchná hora je budovaná horninami, ktorésú pozostatkom mora. V mladších treťohorách,pred 14 až 16 miliónmi rokov, vyzerala okolitákrajina úplne inak ako dnes. Aj západné úpätieMalých Karpát obmývalo more. Strmé skalnatépobrežie postupne poklesávalo a bolo pozvoľ-ne zaplavované morom. Vlny narážali na vá-pencové, prípadne žulové podložie a miestamizálivmi zasahovalo aj do pohoria. V zátokách saz jemného piesku tvorili pláže. Plytké, teplé

a priezračné more so slanosťou 3,5 %, poskyto-valo výborné podmienky pre život. Žili tu las-túrniky, ulitníky, ustrice, morské ježe, koraly,machovky, červy, ale aj kostnaté ryby, veľryby,žraloky, tulene, kraby, korytnačky a iné živočí-chy. Niektoré lastúrniky plávali blízko pri mor-skej hladine. Otváraním a zatváraním svojichlastúr pripomínali poletujúce motýle. Tam, kdeskalnatý breh vyčnieval do mora, boli podmien-ky pre život horšie. Ustrice si preto tvorilihrubšie schránky alebo sa viaceré pripútavali

bližšie k sebe, aby tak odolávali sile morskýchvĺn. Lastúrniky rodu Lithodomus sa vďaka pílko-vitému okraju svojej schránky mohli zavŕtavaťdo pobrežných skál. Povrch hornín tvoriacichmorské pobrežie býva preto často rozvŕtanýdierkami od vŕtavých lastúrnikov, ale aj od čer-vov a hubiek. Vyvŕtané jamky sú niekedy vypl-nené pieskom.

Najčastejšou horninou na Vrchnej hore súpiesky žltohnedej farby, stredne až hrubozrnné,s obsahom svetlej sľudy muskovitu. Na odkry-voch je pozorovateľné šikmé zvrstvenie. Častésú výmole, predisponované človekom, ktorý


S 8 m

Ustrica Ostrea digitalina (D. Senko) Bolma tuberculatum (D. Senko)



S 11 m


S 10 m

UstricaOstrea digitalina

Hemipristis serra (P. Holec)

Pieskovec vznikol stmelením piesku

Ostrea digitalina (D. Senko)

Pectem aduncus (D. Senko)

Ostrea sp. (D. Senko)Ostrea sp. (D. Senko)

Ostrea digitalina (D. Senko)


sokou 10 – 30 cm, ktorú je možné v trávnatomporaste ľahko prehliadnuť. Kvitne v máji až júni.Prízemné listy sú podlhovasto vajcovité, špica-té, sivozelené. V strede byle sú len malé objímavé listy. Keď sa k nej skloníte, uvidítenádherné kvety, veľké približne 2 cm, ktoré po-zostávajú z ružových zeleno žilkovaných okvet-ných lístkov a zo zamatovo chlpatého pyskuhnedo-červenej farby s nádhernou žltou kres-bou. Nezvyčajná podobnosť kvetného pyskuhmyzovníkov s rôznymi druhmi hmyzu a inýmičlánkonožcami bola inšpiráciou pri tvorbe náz-vov týchto rastlín. Vedci rozsiahlym štúdiom

zistili, že opeľovanie hmyzovníkov sprostredko-vávajú len samčekovia určitého druhu hmyzu,ktorí sa liahnu asi o mesiac skôr ako samičky(Procházka & Velísek 1983). Pysk hmyzovníkapredstavuje „atrapu“ samičky. Samček, priláka-ný nielen vzhľadom, ale i špecifickou vôňou,ktorá mu pripomína vytúženú polovičku, priletína kvet a pritom sprostredkuje jeho opelenie.Cudzoopelivý hmyzovník čmeľovitý je však po-merne málo plodný, na rastline často nedozriežiadna alebo len jediná tobolka. Semienka sú

veľmi drobné, ale v jednej tobolke sa ich nachá-dzajú tisíce. Vývoj nového jedinca zo semienkaaž po kvitnúcu rastlinu je veľmi zložitý a trvá 4 až 5 rokov. Hmyzovník, podobne ako väčšinanašich orchidejí, je viazaný na spolužitie so špecifickými druhmi húb, s vláknami prenikajú-cimi do vnútra ich koreňov a slúžiacimi akozdroj živín pre rastlinu (endotrofná mykoríza).Ak by sme presadili hmyzovník z miesta, kde saprirodzene vyskytuje, na iné stanovište, v krát-kom čase by nám uhynul, pretože nie sú vytvo-rené priaznivé podmienky pre hubu, ktorúk svojmu životu potrebuje. Na Slovensku je len

málo lokalít, kde sa hmyzovník čmeľovitý vy-skytuje, preto je mimoriadne dôležité toto jedi-nečné nálezisko zachovať.

Horčičník konáristý (Erysimum diffusum)Čeľaď: kapustovité

Na obnaženom piesku rastie pomerne ne-nápadná dvojročná rastlina z čeľade kapustovi-tých horčičník konáristý (Erysimum diffusum).Priamu byľ má husto pokrytú dvojramennýmivretenovitými chlpmi. Prízemné listy utvárajú

Vrchná hora: Vzácne, ohrozené a chránené druhy rastlín

S 13 m

Bohatý život bol počas mladších treťo-hôr určite aj na okolitej pevnine. Rástol tu ihlič-nato-listnatý les s borovicou, brezou, brestom,dubom. Vďaka teplému subtropickému podne-biu sa tu vyskytovali palmy, magnólie, cykasy,škoricovníky, ginká a sekvoje, žili tu primitívnekone a jelene, antilopy, nosorožce, mastodonty,opice a iné živočíchy.

Autor: Mária Bizubová

Vzácne, ohrozené a chránené druhy rastlín

V stepných rastlinných spoločenstváchVrchnej hory našlo svoje útočisko 22 ohroze-ných a vzácnych druhov rastlín, ktoré sú uvede-né v Červenom zozname rastlín a živočíchovSlovenska (Feráková et al. 2001) a 3 v Červenejknihe ohrozených a vzácnych druhov rastlín SRa ČR (Čeřovský et al. 1999). Druhy sú v zozna-me zaradené do kategórií podľa stupňa ohroze-nosti. Na Vrchnej hore rastie 10 druhov, ktoré sú

zákonom chránené podľa prílohy č. 5 k vyhláš-ke MŽP SR č. 24/2003 Z. z.

Astra spišská (Aster amelloides)Čeľaď: astrovité

Astra spišská zdobí svojimi 3 – 4 cm veľ-kými modro-fialovými kvetmi so žltým terčomstepné porasty na Vrchnej hore od leta až do je-sene. Bohato olistená byľ je v hornej časti roz-konárená s mnohými úbormi. Nekvitnúca byľ sadá ľahko pomýliť s nevädzovcom lúčnym (Jacea

pratensis). Hoci jej výskyt je na Slovensku po-merne hojný, patrí medzi menej ohrozené dru-hy (LR).

Hmyzovník čmeľovitý (Ophrys holosericea)Čeľaď: vstavačovité

Tento kriticky ohrozený, zriedkavý druh(kategória CRr) je skutočným klenotom územia.Patrí medzi zákonom chránené druhy, jeho spo-ločenská hodnota bola v zákone vyčíslená až na5000 Sk za jednu rastlinu. Je uvedený ajv Červenej knihe ohrozených rastlín Slovenska.Hmyzovník je nenápadná rastlinka s byľou vy-


S 12 m

Ustrice chrániace sa spájaním pred morskými vlnami

Hmyzovník čmeľovitý (I. Škodová)

Hmyzovník čmeľovitý (I. Škodová) Horčičník konáristý (I. Škodová)

Gal

eoce

rdo

adun

cus

(P. H

ole

c)


ružicu, sú stopkaté, čiarkovito kopijovité, celist-vookrajové. Byľové listy sú sediace a čiarkovité.Sírovo žlté kvety sú usporiadané v hustomstrapci. Semená sú hnedé šešule. Kvitne od jú-na do júla. Je zaradený medzi menej ohrozenédruhy našej flóry (kategória LR).

Jasenec biely (Dictamnus albus)Čeľaď: rutovité

Svojou krásou a impozantným vzrastomspestruje začiatkom leta okraje krovín jasenecbiely. Počas horúcich dní sa okolo jeho porastov

šíri veľmi intenzívna škoricovo-citrónová vôňa,ktorú spôsobuje veľké množstvo ľahko prcha-vého éterického oleja. Jeho krásu ale odporúča-me obdivovať len z diaľky, trhanie spôsobuje alergické reakcie na pokožke a ak ste pristihnu-tý pri čine strážcom prírody, tak vám odľahčípeňaženku o 300 Sk za jednu rastlinu. Je to zá-konom chránený a zraniteľný druh (VU).

Jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adria-ticum)Čeľaď: vstavačovité

Najexotickejšou orchideou na Slovensku jenesporne jazýčkovec jadranský (Himantoglos-sum adriaticum). Dosahuje výšku až 80 cm.Zelená byľ má niekedy v hornej časti červen-kastý nádych. Listy sú podlhovasto kopijovité,horné dlho končisté. Prízemné listy v čase kvit-nutia zasychajú. Súkvetie je riedke, zato s hoj-ným počtom kvetov, niekedy ich môže byť aj45. Okvetné lístky sú prilbovito sklonené, prilbaje zelenobiela, na okraji ružová až purpurová,s pyskom v strede bielym, purpurovo škvrnitýma na okrajoch červenohnedým, vzácne aj olivo-

vozeleným, trojlaločným. Stredný lalok je ná-padne dlhý, až 6 cm, na konci rozoklaný, bočné laloky majú dĺžku okolo 3 cm. Ostroha jepomerne krátka, len 2 – 3 mm dlhá.

Jazýčkovec je veľmi vzácny a kriticky ohro-zený druh (CR) našej flóry. Jeho spoločenskáhodnota je vyčíslená na 4000 sk. Zaradený jetiež do Červenej knihy ohrozených rastlínSlovenska. Táto atraktívna rastlina často doplá-ca na svoju krásu tým, že ju ľudia trhajú prípad-ne vykopávajú v snahe ozdobiť ním svoju zá-hradku. Jazýčkovec je však, tak ako aj ostatné

orchidei rastúce na Vrchnej hore, absolútne ne-pestovateľný vzhľadom na endomykorízu –súžitie s hubami, ktoré sú veľmi citlivé na aké-koľvek zmeny vlastností pôdy.

Kavyľ Ivanov (Stipa joanis)Čeľaď: lipnicovité

Pri júnových vychádzkach nás upútajú po-rasty kavyľa na južných a juhozápadných sva-hoch. Steblá vlniace sa v letnom vánku a lesk-núce sa v posledných lúčoch slnka nám posky-tujú nezabudnuteľný zážitok. Ľudovo sa tejtotráve hovorí aj „vlasy cára Ivana“. Kavyľ je ná-

padný svojimi až 35 cm dlhými chĺpkatými osťami. Keď semená dozrejú, uvoľnia sa z klasua vietor ich rozveje po okolí. Zrná s ostrým hro-tom sa zabodnú do zeme a čakajú na vhodnépodmienky. Špirálovito stočená časť osiny sa vovlhkom vzduchu začne tesne nad semenomodkrúcať a semienko sa pomaly zavŕtava do pô-dy. Tento dômyselný mechanizmus prispievak úspešnému rozširovaniu rastliny. Kavyľ patrímedzi zraniteľné druhy flóry Slovenska (kate-gória VU).

Kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima)Čeľaď: lipnicovité

Na vrcholovej plošine je možné nájsť ďalšíz rodu kavyľov, ktorý sa nevyskytuje v takomhojnom množstve. Odlišuje sa väčšími semena-mi a dlhšími osťami (až 50 cm). Je to zákonomchránený druh (800 Sk) a je zaradený medzi ohrozené rastliny (kategória EN).

Konvalinka voňavá (Convallaria majalis)Čeľaď: ľaliovité

Ak nie medzi najkrajšie, tak určite medzinajvoňavejšie májové kvety patrí konvalinka

voňavá. Má holú priamu byľ s dvoma kopijovi-tými listami. Mliečnobiele kvety vyrastajúv riedkom strapci s drobnými listeňmi a kvitnúod mája do júna. Plodom je červená bobuľa.Hoci konvalinka patrí medzi liečivé rastliny, ce-lá je jedovatá a jedovatá je dokonca aj voda pokvetoch vo váze. Vďaka svojej intenzívnej vônisa používala na výrobu šnupavého tabaku. NaSlovensku patrí medzi menej ohrozené druhy(kategória LR).


S 15 m


S 14 m

Jasenec biely (K. Hegedüšová) Jazýčkovec jadranský (B. Molnár, D. Senko)Kavyľ Ivanov (B. Molnár) Kosatec dvojfarebný (K. Hegedüšová)


Plamienok priamy (Clematis recta)Čeľaď: iskerníkovité

V júni začína kvitnúť aj plamienok priamy(Clematis recta). Je to trváca bylina s tuhou roz-konárenou byľou vysokou do 1 metra. Protistoj-né listy sú nepárno perovito zložené, lístky sústopkaté, kopijovité a na báze rozšírené, na ru-be s riedkymi chĺpkami. Bohaté vidlicovité sú-kvetie je zložené zo žltobielych kvetov, ktorýmspravidla chýbajú korunné lupienky. Ich funkciupreberajú kališné lístky. Nápadné sú tyčinky žltej farby. Patrí medzi menej ohrozené druhy(kategória LR).

Veternica lesná (Anemone sylvestris)Čeľaď: iskerníkovité

Na jar zdobí stráne a okraje krovín veterni-ca lesná (Anemone sylvestris). Jej 5 cm veľkébiele kvety na dlhej plstnatej byli očarujú snáďkaždého. Tak ako všetky druhy čeľade iskerní-kovitých, aj veternica je jedovatá. Práve presvoju krásu patrí medzi menej ohrozené druhynašej flóry (kategória LR).

Vstavač purpurový (Orchis purpurea)Čeľaď: vstavačovité

Tento druh sa na Vrchnej hore vyskytujelen vzácne na okrajoch krovín. Obľubuje miernezatienené miesta, je viazaný na vápnité pôdy.Patrí medzi zraniteľné druhy (kategória VU) a jezákonom chranený (1100 Sk). Je to jeden z naj-väčších vstavačov, aké rastú na Slovensku, me-ria 30 – 70 cm. Prízemné listy sú svetlo zelené,lesklé, dlhé až 15 cm. Súkvetie je bohaté, zlože-né z pomerne veľkých kvetov. Okvetné lístkysú približne1 cm dlhé, zvonka tmavo hnedofia-lové s tmavšími bodkami a čiarkami, vnútri

zelenkastobiele. Pysk meria 1,5 – 2 cm, je belavý alebo svetlo červený s červenými bod-kami.

Vstavač vojenský (Orchis militaris)Čeľaď: vstavačovité

V máji sa môžeme na lokalite pokochať krá-sou ďalšej z divo rastúcich orchidejí, ktorou jevstavač vojenský. Z hľadiska ohrozenosti patrímedzi zraniteľné druhy (kategória VU). Je záko-nom chránený a jeho spoločenská hodnota bo-


S 17 m

Kosatec dvojfarebný (Iris variegata)Čeľaď: ľaliovité

Veľmi impozantnou bylinou je aj kosatecdvojfarebný (Iris variegata). Hrubý podzemokvytvára veľké kruhy s mečovitými, mierne ko-sákovito zakrivenými listami sýto zelenej farby.Listy na jeseň skoro odumierajú. Svoje druhovémeno má podľa veľkých dvojfarebných bledohnedo-fialovo žilkovaných kvetov, ktoré ho

zdobia od mája až do júna. Patrí medzi zraniteľ-né a zákonom chránené druhy našej flóry (kate-gória VU), odtrhnutie jednej rastliny by vásmohlo stáť až 1100 Sk.

Ľalia zlatohlavá (Lilium martagon)Čeľaď: ľaliovité

Koncom júna určite neprehliadneme majes-tátnu ľaliu zlatohlavú. Je až 1 m vysoká.Prostredné listy na byli sú v praslenoch, v hornejčasti prechádzajú do listeňov, z ktorých vyras-tajú veľké purpurovočervené, tmavo škvrnitékvety, tvoriace niekoľkokvetný strapec. Okvetnélístky sú ohnuté dozadu a z kvetu vyčnieva 6 tyčiniek s bliznou. Jej výskyt je však typický

pre lesné ekosystémy. Najčastejšie rastie v buči-nách, roztrúsene tiež v dubo-hrabinách a sutino-vých lesoch. Na Vrchnej hore ju nájdeme na okrajoch krovín i na výhrevných svahoch. Patrímedzi menej ohrozené druhy (kategória LR).

Ľan žltý pravý (Linum flavum subsp. flavum)Čeľaď: ľanovité

Koncom júna zakvitnú južné a západné

výhrevné svahy žiarivo sfarbeným ľanom žl-tým. Patrí k menej ohrozeným taxónom (kate-gória LR). Obľubuje teplé stanovištia s vysycha-vými vápnitými pôdami. Je to trváca rastlinas drevnatejúcim rozkonáreným podzemkom,z ktorého vyrastajú početné byle vysoké 20 – 50 cm. Byľ je husto olistená kopijovitými,končistými listami, dlhými 2 – 3 cm. Korunné lu-pienky môžu merať až 2 cm, sú sýto žlté s čer-venými žilkami. Lokalita je významná najmäpreto, že ľan tu vytvára veľmi bohaté populácie.V širšom okolí Vrchnej hory sa ľan žltý vyskytu-je aj na Devínskej Kobyle, kde je zastúpený lenzriedkavo, a to v xerotermných trávnatých po-rastoch (Feráková et. al 1997).


S 16 m

Ľalia-zlatohlavá (D. Senko) Ľan žltý (B.Ricziová)

Veternica lesná (T. Čejka) Vstavač vojenský (I. Škodová)


Zárazovec purpurový (Phelipanche purpurea)Čeľaď: zárazovité

Celá rastlina má sivastú až modrastú far-bu, kvety sú modrofialové, tmavo fialovo žilko-vané. Jej hostiteľom, ktorý jej dodáva potrebnéživiny, je rebríček (Achillea) alebo palina(Artemisia).

Zvonček bolonský (Campanula bononiensis)Čeľaď: zvončekovité

Zvonček bolonský (Campanula bononien-sis) je vysoký až 1 m. Byle sú od polovice hustoposiate výraznými bledomodrofialovými kvet-mi, vyrastajúcimi z pazúch listeňov a utvárajú-cimi jednoduchý strapec. Kvitne od júla do sep-tembra. Patrí medzi menej ohrozené druhynašej flóry (kategória LR).

Tunika lomikameňovitá (Petrorhagia saxifraga)Čeľaď: silenkovité

Je to nenápadná rastlinka obľubujúca suchépiesočnaté biotopy. Rastie v riedkych nezapo-

jených porastoch a na obnažených miestach.Vhodné podmienky pre svoju existenciu má napiesočnatých odkryvoch juhozápadného sva-hu. Je podobná klinčekom, kvietky sú drobné,bledoružové s tmavšími žilkami. Vysoká je 10až 40 cm, rastie v trsoch. Je zaradená medzimenej ohrozené druhy (kategória VU).

Teplomilné rastlinné spoločenstvá Vrchnej hory

Hodnota a významnosť celej lokality spo-číva najmä vo výskyte vzácnych a ohrozenýchdruhov rastlín a živočíchov. Z hľadiska ochranyprírody sú veľmi cenné travinnobylinné a krovi-nové teplomilné rastlinné spoločenstvá, ktorétvoria v území pestrú mozaiku.

Vegetácia na pieskových odkryvochNa juhozápadnom svahu na strmších mies-

tach vznikli neustálou eróziou piesčitého sub-strátu plochy, na ktorých rastie len veľmi riedka

Vrchná hora: Teplomilné rastlinné spoločenstvá Vrchnej hory

S 19 m

la legislatívne stanovená na 1500 Sk za jedinca.Zaujme nielen bohatým súkvetím krásne sfar-bených kvetov, ale i príjemnou vôňou, ktorej sanevyrovná žiaden parfém. Rastliny sú vysoké20 – 45 cm. Vajcovité, svetlo zelené listy sú na-hlučené v dolnej polovici byle. Okvetné lístkysú sklonené a vytvárajú prilbu, podľa ktorej do-stal svoje druhové meno. Prilba je z vonkajšejstany belavoružová, vo vnútri svetlo fialovás výraznými tmavšími žilkami. Pysk je svetločervený s fialovočervenými bodkami. Podobne

ako predchádzajúci druh je vstavač vojenskýviazaný na spolužitie s hubami. Rastie najmä najužných, západných a severovýchodných sva-hoch Vrchnej hory.

Záraza alsaská (Orobanche alsatica)Čeľaď: zárazovité

Zárazy sú nezelené rastliny, ktoré parazitujúna koreňoch iných rastlín. Jednotlivé druhy sú sinavzájom veľmi podobné a veľmi ťažko sa roz-lišujú. Majú drobné striedavé šupinovité listy,kvety sú vo všestranných vrcholových klasoch.Na Vrchnej hore sa vyskytujú len ojedinele.

Záraza alsaská je zaradená medzi zraniteľ-né druhy (kategória VU). Je žltej alebo červen-kastej farby, kvety sú žltkasté, na pysku fialovožilkované. Cudzopasí na smldníku (Peuceda-num) prípadne na iných rastlinách z čeľade mrk-vovité (Apiaceae).

Záraza väčšia (Orobanche elatior)Čeľaď: zárazovité

Cudzopasí na rastlinách rodu nevädza(Centaurea), prípadne na iných rodoch z čeľade

astrovité (Asteraceae) a tiež na žltuške (Thalic-trum). Je žltej až červenkastej farby. Patrí k me-nej ohrozeným druhom (kategória LR).

Záraza útla (Orobanche gracilis)Čeľaď: zárazovité

Cudzopasí na bôbovitých rastlinách, pre-dovšetkým na ľadenci rožkatom (Lotus cornicu-latus). Z hľadiska ohrozenosti je považovaná zaohrozený druh (kategória EN) a je zákonomchránená. Cena za jeden kus je stanovená na1100 Sk. Druh je uvedený aj v Červenej knihe ohrozených rastlín Slovenska.


S 18 m

Záraza - nezelená cudzopasná rastlina (K. Hegedüšová)

Vegetácia pieskov na južnom svahu (K. Hegedüšová)


kého množstva rastlinných druhov, ktoré v tom-to spoločenstve rastú, spomeňme ešte vysokébyle nevädzníka hlaváčovitého (Colymbadascabiosa) a rimbaby chocholíkatej (Pyrethrumcorymbosum). Z tráv sa vyskytujú najmä druhykostrava žliabkatá (Festuca rupicola) a mrvicaperistá (Brachypodium pinnatum).

Návštevníci môžu takéto porasty vidieťprevažne na západne, juhozápadne a severový-chodne orientovaných svahoch Vrchnej horya na okrajoch vrcholovej plošiny.

Porasty s kavyľom IvanovýmVýslnné južné, juhozápadné a západné

stráne sú ideálnym biotopom pre porast deko-ratívnej trávy kavyľa Ivanovho. Na miestach,kde sa na piesčitom substráte vytvorila väčšiavrstva pôdy a humusu, vytvárajú trsy kavyľahustý koberec. Počas kvitnutia jednotlivýchdruhov sa od jari do jesene striedajú viaceré fa-rebné aspekty. Koncom mája a v júni sa svahybelejú od početných kvietkov jagavky konáris-tej (Anthericum ramosum). Má úzke trávovité

dlhé listy a rozvetvené súkvetie s kvetmi veľký-mi až 2,5 cm. Biele jagavky vystrieda zlato-žltáfarba ľanu žltého. V čase kvitnutia kavyľa sa vša-de vlnia steblá s dlhými bielostriebristými chĺp-katými osinami. Svojou výškou a mohutnosťouneunikne pozornosti divozel kukučkovitý(Verbascum lychnitis), ktorého byle môžu meraťaž 1,5 m. Kvety v rozvetvenej ihlanovitej metli-ne sú svetlo žlté s veľkosťou 1 – 2 cm. V júli rozkvitnú drobnými zlatožltými kvetmi zlato-vlásky obyčajné (Crinitina linosyris). Sú vysoké20 – 50 cm s množstvom hustých čiarkovitých

jednožilových listov. Omamne voňajúce fialo-voružové kvety pamajoránu obyčajného (Ori-ganum vulgare) a červenofialové kvety nevädz-níka hlaváčovitého (Colymbada scabiosa) do-kresľujú pestrú nádheru celého porastu. Kon-com leta preberie žezlo fialovomodrá farba astry spišskej (Aster amelloides).

Vegetácia teplomilných lemovTeplomilné lemy pokrývajú pomerne veľkú

časť vrcholovej plošiny. Tvoria ekotónový pre-

Vrchná hora: Vegetácia na pieskovcových odkryvoch

S 21 m

vegetácia. Obnažený piesok bez výraznejšejvrstvy humusu veľmi ľahko podlieha erózii,rýchlo sa vysušuje a prehrieva. Takéto náročnéexistenčné podmienky znáša len niekoľko dru-hov rastlín. Patria k nim viaceré jednoročnéa dvojročné byliny, ktoré uprednostňujú odkry-té stanovištia pred zapojenými porastami.Slanobyľ draslomilná ruská (Salsola kali subsp.ruthenica) je šedozelená pichľavá rastlina, rastú-ca najmä na piesčinách a slaniskách. Okrem sla-nobyle sa na odkrytom piesku vyskytujú aj tuni-ka lomikameňovitá (Petrorhagia saxifraga) a tu-nika prerastená (Petrorhagia prolifera) s drobný-

mi bledo ružovými kvietkami, žltokvitnúce dru-hy horčičník konáristý (Erysimum diffusum), ľa-ničník maloplodý (Camelina microcarpa), skorona jar kvitnúca tarica kopcová (Alyssum monta-num) a fialovoružová dušovka roľná (Acinos ar-vensis). Nezapojený porast vytvára vhodnépodmienky pre nástup burinných ruderálnychdruhov ako je rezeda žltá (Reseda lutea) a sto-klas strechový (Bromus tectorum). Z okolitýchporastov na piesčitý svah preniká kavyľ Ivanov(Stipa joanis).

Porasty s omanom mečolistýmTam, kde sa na pieskovom podloží vytvori-

la plytká pôda s tenkou vrstvou nerozloženéhohumusu, sú vhodné podmienky pre rast viace-rých druhov rastlín a pre vznik zapojenejšiehoporastu. Skoro na jar sa tu objavia snehovo bie-le kvety veternice lesnej (Anemone sylvestris).V lete je prevládajúcim druhom astrovitá rastli-na oman mečolistý (Inula ensifolia), ktorý v júlivytvára na Vrchnej hore výrazný žltý aspekt.V záplave žltých kvetov žiaria cyklámenovo-ružové kvety horčinky väčšej (Polygala major),zamatové žltobiele kvetné hlávky bôľhoja le-

kárskeho (Anthyllis vulneraria), drobulinké bela-vé kvietky marinky psej (Asperula cynanchica),či sýto modré zvončeky klbkaté (Campanulaglomerata). Na zemi sú rozprestreté husté ko-berce dúšky vajcovitej (Thymus pulegioides),ktorá sýti vzduch príjemnou citrónovou vôňou.Veľké okolíky rebrice pyrenejskej (Libanotis py-renaica) a smldníka alsaského (Peucedanum alsaticum) poskytujú lahodný nektár motýľoma inému hmyzu, ktorý s hlasným bzučaním do-tvára atmosféru horúceho letného dňa. Z veľ-


S 20 m

Oman mečolistý (B. Molnár)Porast kavyľa Ivanovho (B. Ricziová)


čerešňa krovitá (Cerasus fruticosa) a čerešňazvláštna (C. x eminens) – kríženec čerešne krovi-tej a č. višňovej (C. vulgaris). Pomerne hojne satiež vyskytuje svíb krvavý (Swida sanguinea), re-šetliak prečisťujúci (Rhamnus catharcticus), hlohjednosemenný (Crataegus monogyna) a lieska obyčajná (Corylus avellana).

Slivka trnková (Prunus spinosa), ľudovo na-zývaná trnka, vytvára ťažko priechodné, pichľa-vé a husté kroviny. Málokto však vie, že jej tŕnesú vlastne premenené konáriky. Úžitok pri-nášajú čiernomodré plody, guľovité kôstkovice,ktoré sú bohatým zdrojom vitamínu C a ich trp-

ko-sladká chuť vynikne po prvých mrazíkoch. Zriedkavejšie sa môžeme stretnúť s če-

rešňou krovitou (Cerasus fruticosa), ktorú s isto-tou od trnky odlíši len skúsené oko botanika. Jejvoňavé biele kvietky rastú v 2 až 5-kvetých okolíkoch na 3 cm dlhých stopkách a jedlé plo-dy výraznej trpkokyslej chuti sú tmavočervenejfarby.

Purpurovo sfarbenými lesklými prútovitýmikonármi, siahajúcimi do výšky 3 m, nás upúta svíbkrvavý (Swida sanguinea). Jeho veľké mliečno-

biele súkvetia rozkvitajú až po olistení na rozdielod drieňa obyčajného (Cornus mas), s ktorým siho môžeme po odkvitnutí vzhľadom na veľkú po-dobnosť listov pomýliť. Drobné súkvetia drieňa súžltej farby a objavujú sa už v marci, ešte pred lis-tami ako prví poslovia jari.

Husté koruny krov poskytujú len málosvetla bylinám. V porovnaní s okolitými lúkamisa v krovinách hojnejšie vyskytujú mrvica peris-tá (Brachypodium pinnatum), fialka srstnatá(Viola hirta), luskáč lekársky (Vincetoxicum hi-rundinaria) a byliny obľubujúce vačšie množ-stvo dusíka v pôde, napríklad kuklík mestský

(Geum urbanum) a lipkavec obyčajný (Galiumaparine). V máji rozkvitá kokorík voňavý(Polygonatum odoratum). Rúrkovité kvety súbiele s jemnou vôňou. Listy sú veľmi podobnékonvalinke. Je to liečivá a zároveň aj jedovatárastlina. Čiernomodré plody – bobule môžu za-príčiniť pomerne vážne otravy.

Veľmi dekoratívnymi druhmi sú jasenec bie-ly (Dictamnus albus), konvalinka voňavá (Con-vallaria majalis), plamienok priamy (Clematis rec-ta) a ľalia zlatohlavá (Lilium martagon).


S 23 m

chod medzi teplomilnými krovinami a travinno-bylinnými porastami, čo sa odráža v pestrej flo-ristickej skladbe. Celkový vzhľad spoločenstvaovplyvňuje hojný výskyt pakosta krvavého(Geranium sanguineum), tvoriaceho od polovi-ce mája do konca septembra takmer jednoliatykoberec veľkých karmínovočervených kvetov.Nápadnou červenou farbou sa pýšia aj listy, po-dľa ktorých dostal pakost svoje druhové meno.

Jar je pre lemy charakteristická hojným vý-skytom veternice lesnej (Anemone sylvestris).Bohatý letný aspekt s drobnými bielymi kvetmivytvára jagavka konáristá (Anthericum ramo-

sum). Viaže sa na vápence a dolomity s plytký-mi pôdami. Na vrcholovej plošine ale i na slne-čných svahoch hojne rastie jahoda trávnicová(Fragaria viridis) a ak sem zavítate v správnyčas, určite si pochutnáte na sladkých „drúzgav-coch“.

Nápadné veľké žltohnedé kvety kosatcadvojfarebného (Iris variegata) sú skutočnou ozdobou lokality. Krásou svojich fialových kve-tov nezaostáva ani astra spišská (Aster amelloi-des), kvitnúca od júla až do októbra. Modrými

kvetmi sa môže pýšiť aj nevädza Triumfettova(Cyanus triumfetti), obľubujúca miesta na pre-chode do teplomilných krovín.

Miestami, a to najmä na vrcholovej ploši-ne, prevažuje smldník jelení (Peucedanum cer-varia), tvoriaci samostatné spoločenstvo. Je tomrkvovitá rastlina s početnými okolíkmi, vyso-ká až 50 cm. Na prvý pohľad už z diaľky zaujmúnezvyčajne vysoké byle zvončeka bolonského(Campanula bononiensis), ktoré merajú až 1 m.Z tráv je hojná kostrava žliabkatá (Festuca rupi-cola) a mrvica peristá (Brachypodium pinna-tum).

Vegetácia teplomilných krovínTeplomilné kroviny nachádzajú svoj do-

mov na teplých a slnečných miestach vrcholo-vej plošiny a miernych svahov, tam, kde sa stre-távajú lúky, vegetácia teplomilných lemova zvyšky lesa. Oko turistu aj milovníka prírodyupútajú zväčša na jar v čase kvitnutie a pestro-farebnou krásou plodov či listov na jeseň.

Najčastejšie sa stretneme s rodom slivka(Prunus) a čerešňa (Cerasus), ktorých zástupcomje predovšetkým slivka trnková (Prunus spinosa),


S 22 m

Nevädza Triumfettova (R. Škoda) Vika tenkolistá (R. Škoda) Ruža šípová (R. Škoda)


Vrchná hora: Zoznam druhov cievnatých rastlín, ktoré sa vyskytujú na Vrcnej hore

S 25 m


S 24 m

slovenský názov nemecký názov latinský názov čeľaďagát biely Robinie Robinia pseudoacacia bôbovitéarábka chlpatá Rauhhaarige Gänsekresse Arabis hirsuta kapustovitéarábka strmobyľová Kahle Gänsekresse Arabis glabra kapustovitéastra spišská Berg-Aster Aster amelloides astrovitébalota čierna Schwarznessel Ballota nigra hluchavkovitébaza čierna Schwarzer Holunder Sambucus nigra zemolezovitébedrovník lomikameňový Kleine Pimpinelle Pimpinella saxifraga mrkvovitébetonika lekárska Gemeine Betonie Betonica officinalis hluchavkovitéboľševník borščový Wiesen-Bärenklau Heracleum sphondylium mrkvovitébôľhoj lekársky Gemeiner Wundklee Anthyllis vulneraria bôbovitébrest hrabolistý Feld Ulme Ulmus minor brestovitébršlen európsky Europäisches Pfaffenhütchen Euonymus europaeus bršlenovitécesnačka lekárska Knoblauchsrauke Alliaria petiolata kapustovitécesnak člnkovitý Gekielter-Lauch Allium carinatum ľaliovitécesnak planý Gemüse-Lauch Allium oleraceum ľaliovitéčerešňa krovitá Steppen-Kirsche Cerasus fruticosa ružovitéčerešňa vtáčia SüßKirsche Cerasus avium ružovitéčerešňa zvláštna Kirsche Cerasus x eminens ružovitéčermeľ hájny Hain Wachtelweizec Melampyrum nemorosum krtičníkovitéčistec rovný Aufrechter Ziest Stachys recta hluchavkovitéďatelina horská Berg Klee Trifolium montanum bôbovitéďatelina lúčna Rot Klee Trifolium pratense bôbovitéďatelina ohnutá Zickzack Klee Trifolium flexuosum bôbovitéchlpánik Bauhinov Ungarisches Habichtskraut Pilosella bauhinii čakankovitéchlpánik obyčajný Kleines Habichtskraut Pilosella officinarum čakankovitéchondrila prútnatá Großer Knorpellattich Chondrilla juncea čakankovitéchrastavec Kitaiblov Witwenblume Knautia kitaibelii štetkovitéchrastavec roľný Acker-Witwenblume Knautia arvensis štetkovitédivozel Chaixov rakúsky Königskerze Verbascum chaixii ssp. austriacum krtičníkovitédivozel kukučkovitý Mehlige Königskerze Verbascum lychnitis krtičníkovitédráč obyčajný Berberitze Berberis vulgaris dráčovitédub plstnatý Flaum Eiche Quercus pubescens bukovitédub zimný Trauben Eiche Quercus petraea bukovitédúška vajcovitá Gemeiner Thymian Thymus pulegioides hluchavkovitédušovka roľná Gemeiner-Steinquendel Acinos arvensis hluchavkovitéfialka srstnatá Rauhhaar Veilchen Viola hirta fialkovitéfúzatka prstnatá Bartgras Botriochloa ischaemum lipnicovitéhadinec obyčajný Gemeiner Natternkopf Echium vulgare borákovitéhlaváč sivastý Graue Skabiose Scabiosa canescens štetkovitéhlaváč žltkastý Gelbe Skabiose Scabiosa ochroleuca štetkovitéhloh jednosemenný Eingriffliger Weißdorn Crataegus monogyna ružovitéhloh obyčajný Zweigriffliger Weißdorn Crataegus laevigata ružovitéhmyzovník čmeľovitý Hummel Ragwurz Ophrys holoserica vstavačovitéhorčičník konáristý Acker Erysimum diffusum kapustovitéhorčík jastrabníkovitý Gemeines Bitterkraut Picris hieracioides čakankovitéhorčinka väčšia Kreuzblümchen Polygala major horčinkovitéhrachor lesný Wald Platterbse Lathyrus sylvestris bôbovitéhrdobarka obyčajná Edel Gamander Teucrium chamaedrys hluchavkovitéhruška planá Wild Birne Pyrus pyraster ružovitéihlica tŕnitá Dornige Hauhechel Ononis spinosa bôbovitéiskerník mnohokvetý Vielblütiger Hahnenfuß Ranunculus polyanthemos iskerníkovitéjabloň domáca Kultur Apel Malus domestica ružovitéjagavka konáristá Ästige Graslilie Anthericum ramosum ľaliovitéjahoda trávnicová Knack-Erdbeere Fragaria viridis ružovitéjasenec biely Diptam Dictamnus albus rutovitéjastrabník savojský Savoyer Habichtskraut Hieracium sabaudum čakankovitéjavor poľný Feld-Ahorn, Maßholder Acer campestre javorovitéjazýčkovec jadranský Bocks-Riemenzunge Himantoglossum adriaticum vstavačovitékavyľ Ivanov Grauscheidiges Federgras Stipa joannis lipnicovitékavyľ pôvabný Gelbscheidiges Federgras Stipa pulcherrima lipnicovitéklinček Pontederov Kartäuser-Nelke Dianthus pontederae silenkovité

Zoznam druhov cievnatých rastlín, ktoré sa vyskytujú na Vrchnej horeslovenský názov nemecký názov latinský názov čeľaďkokorík voňavý Duftende Weißwurz Polygonatum odoratum ľaliovitékomonica lekárska Echter Steinklee Melilotus officinalis bôbovitékonvalinka voňavá Maiglöckchen Convallaria majalis ľaliovitékosáčik obyčajný Gemeine Sichelmöhre Falcaria vulgaris mrkvovitékosatec dvojfarebný Bunte Schwertlilie Iris variegata kosatcovitékostrava červená Rot-Schwingel Festuca rubra lipnicovitékostrava žliabkatá Furchen-Schwingel Festuca rupicola lipnicovitékozinec cícerovitý Kicher-Tragant Astragalus cicer bôbovitékozinec sladkolistý Bärenschote Astragalus glycyphyllos bôbovitékozobrada východná Orientalischer Bocksbart Tragopogon orientalis čakankovitékrasovlas obyčajný Golddistel Carlina vulgaris astrovitékrkoška hľuznatá Rüben-Kälberkropf Chaerophyllum bulbosum mrkvovitékuklík mestský Echte Nelkenwurz Geum urbanum ružovitékrvavec menší Kleiner Wiesenknopf Sanguisorba minor ružovitéľadenec rožkatý Gemeiner Hornklee Lotus corniculatus bôbovitéľalia zlatohlavá Türkenbund Lilie Lilium martagon ľaliovitéľan prečisťujúci Purgier Lein Linum catharticum ľanovitéľan žltý Gelber Lein Linum flavum ľanovitéľaničník maloplodý Kleinfrüchtiger Leindotter Camelina microcarpa kapustovitéľanolistník prostredný Mittleres Vermeinkraut Thesium linophyllon santalovitélieska obyčajná Gemeine Hasel Corylus avellana lieskovitélipkavec obyčajný Kletten-Labkraut Galium aparine marenovitélipkavec syridlový Echtes Labkraut Galium verum marenovitélipkavec vzpriamený Labkraut Galium album marenovitélipnica lúčna Wiesen Rispengras Poa pratensis lipnicovitélipnica stlačená Platthalm Rispengrass Poa compressa lipnicovitélipnica úzkolistá Rispengras Poa angustifolia lipnicovitéľubovník bodkovaný Tüpfel-Hartheu Hypericum perforatum ľubovníkovitélucerna ďatelinová Hopfenklee Medicago lupulina bôbovitélucerna kosákovitá Sichel Luzerne Medicago falcata bôbovitéluskáč lekársky Weiße Schwalbenwurz Vincetoxicum hirundinaria glejovkovitémargaréta biela Wiesen Margerite Leucanthemum vulgare astrovitémarinka psia Hügel-Meier Asperula cynanchica marenovitémednička sedmohradská Siebenbürger Perlgras Melica transsilvanica lipnicovitémliečnik chvojkový Zypressen Wolfsmilch Tithymalus cyparissias prýštecovitémrvica peristá Fieder-Zwenke Brachypodium pinnatum lipnicoviténevädza Triumfettova Filz-Flockenblume Cyanus triumfettii astroviténevädzka porýnska Rispen-Flockenblume Acosta rhenana astroviténevädzník hlaváčovitý Skabiosen-Flockenblume Colymbada scabiosa astroviténevädzovec lúčny Wiesen-Flockenblume Jacea pratensis astrovitéoman mečolistý Schwertblättriger Alant Inula ensifolia astrovitéometlina štíhla Zierliches Schillergrass Koeleria macrantha lipnicovitéostrica Micheliho Segge Carex michelii šachorovitéostrica sivá Blaugrüne Segge Carex flacca šachorovitéovsica páperistá Flaumiger Wiesenhafer Avenula pubescens lipnicovitéovsík obyčajný Glatthafer Arrhenatherum elatius lipnicovitépakost krvavý Blut-Storchschnabel Geranium sanguineum pakostovitépakost smrdľavý Stinkender Storchschnabel Geranium robertianum pakostovitépalina poľná Feld-Beifuß Artemisia campestris astrovitépamajorán obyčajný Gemeiner Dost Origanum vulgare hluchavkovitépaštrnák siaty Pastinak Pastinaca sativa mrkvovitépiesočnica dúškolistá Quendel-Sandkraut Arenaria serpyllifolia silenkovitéplamienok plotný Gemeine Waldrebe Clematis vitalba iskerníkovitéplamienok priamy Aufrechte Waldrebe Clematis recta iskerníkovitépohánkovec ovíjavý Gemeiner Windenknöterich Fallopia convolvulus stavikrvovitéprvosienka jarná Wiesen Schlüsselblume Primula veris prvosienkovitépúpavec srstnatý Steifhaariger Löwenzahn Leontodon hispidus čakankovitépýr plazivý Gemeine Quecke Elytrigia repens lipnicovitépýr sivý Graugrüne Quecke Elytrigia intermedia lipnicovitéranostajovec pestrý Bunte Kronwicke Securigera varia bôbovitérebrica pyrenejská Berg Heilwurz Libanotis pyrenaica mrkvovité



S 27 m


S 26 m

slovenský názov nemecký názov latinský názov čeľaďrebríček kopcový Schafgarbe Achillea collina astrovitérebríček obyčajný Gemenine Schafgarba Achillea millefolium astrovitérepík lekársky Klainer Odermennig Agrimonia eupatoria ružovitérešetliak prečisťujúci Purgier Kreuzdorn Rhamnus catharticus rešetliakovitérezeda žltá Gelbe Resede Reseda lutea rezedovitéreznačka laločnatá Gemeines Knaulgras Dactylis glomerata lipnicovitéreznačka hájna Wald-Knaulgras Dactylis polygama lipnicovitérimbaba chocholíkatá Ebensträußige Margerite Pyrethrum corymbosum astrovitérozchodníkovec najväčší Große Fetthenne Hylotelephium maximum tučnolistovitéruža šípová Hunds Rose Rosa canina agg. ružovitésezel sivý Sesel Seseli osseum mrkvovitésilenka biela pravá Weiße Lichtnelke Silene latifolia ssp. alba silenkovitésilenka obyčajná Gemeines Leimkraut Silene vulgaris silenkovitésilenka ovisnutá Nickendes Leimkraut Silene nutans silenkovitéskorocel kopijovitý Spitz Wegerich Plantago lanceolata skorocelovitéskorocel prostredný Mittel Wegerich Plantago media skorocelovitéslanobyľ drasnomilná ruská Kali Salzkraut Salsola kali mrlíkovitéslivka trnková Schlehe Prunus spinosa ružovitésmldník alsaský Elsässer Haarstrang Peucedanum alsaticum mrkvovitésmldník jelení Hirschwurz Peucedanum cervaria mrkvovitésmlz kroviskový Land-Reitgras Calamagrostis epigejos lipnicovitéstoklas jalový Taube Trespe Bromus sterilis lipnicovitéstoklas vzpriamený Aufrechte Trespe Bromus erectus lipnicovitésvíb krvavý Blutroter Hartriegel Swida sanguinea drieňovitéšalátovka múrová Mauerlattich Mycelis muralis čakankovitéšalvia lúčna Wiesen Salbei Salvia pratensis hluchavkovitéštrkáč menší Kleiner Klappertopf Rhinanthus minor krtičníkovitétarica kopcová Berg-Steinkraut Alyssum montanum kapustovitétomka voňavá Gemeines Ruchgras Anthoxanthum odoratum lipnicovitétraslica prostredná Zittergras Briza media lipnicovitétunika lomikameňovitá Felsennelke Petrorhagia saxifraga silenkovitéturica ostrá Scharfes Berufkraut Erigeron acris astrovitévaleriána lekárska Echter Baldrian Valeriana officinalis agg. valérianovitéveronika hrdobarkovitá Großer Ehrenpreis Veronica teucrium krtičníkovitéveronika obyčajná Gamander Ehrenpreis Veronica chamaedrys krtičníkovitéveternica lesná Großes Windröschen Anemone sylvestris iskerníkovitévika tenkolistá Schmalblättrige Vogel Vicia tenuifolia bôbovitévinič hroznorodý Echter Weinstock Vitis vinifera viničovitévstavač purpurový Purpur-Knabenkraut Orchis purpurea vstavačovitévstavač vojenský Helm-Knabenkraut Orchis militaris vstavačovitézanoväť nízka Kopf-Zwerffinster Chamaecytisus supinus bôbovitézáraza alsaská Elsässeer Sommerwurz Orobanche alsatica zárazovitézáraza útla Zierliche Sommerwurz Orobanche gracilis zárazovitézáraza väčšia Große Sommerwurz Orobanche elatior zárazovitézárazovec purpurový Purpur Sommerwurz Phelipanche purpurea zárazovitézlatobyľ obyčajná Gemeine Goldrute Solidago virgaurea astrovitézlatovlások obyčajný Goldhaar-Aster Crinitina linosyris astrovitézob vtáčí Gemeiner Liguster Ligustrum vulgare olivovitézúbkokvet žltý Gelber Zahntrost Orthantha lutea krtičníkovitézvonček bolonský Bologneser Glockenblume Campanula bononiensis zvončekovitézvonček broskyňolistý Pfirsichblättrige Glockenblume Campanula persicifolia zvončekovitézvonček klbkatý Knäuel-Glockenblume Campanula glomerata zvončekovitézvonček pŕhľavolistý Nesselblättrige Glockenblume Campanula trachelium zvončekovité

Kosatec dvojfarebný (K. Hegedüšová) Kosatec dvojfarebný (D. Senko)

Jasenec biely (B. Molnár) Hmyzovník čmeľovitý (B. Molnár, D. Senko)

Autori: Iveta Škodová, Katarína Hegedűšová



S 28 m

Fauna Vrchnej horyEkologické podmienky Vrchnej hory

sú výsledkom nielen základných makrokli-matických ukazovateľov, ale najmä osobi-tého a špecifického postavenia lokalityv krajine. Tu niekde doznieva vplyv Panó-nie, predovšetkým prostredníctvom Bor-skej nížiny. Na druhej strane je príznačné ajpôsobenie montánneho prostredia v rámcikarpatského systému. A tak, podobne akona len pár kilometrov vzdialenej DevínskejKobyle, sa aj na Vrchnej hore formuje fau-

na, v ktorej k najmarkantnejším patria tep-lomilné elementy v kombinácii s lesnýmikarpatskými druhmi. Na výskum vybra-ných skupín bezstavovcov Vrchnej hory sav minulosti zamerali napr. Majzlan (2000).

Ku vzácnym heliofilným (svetlomil-ným) a xerotermofilným (sucho-teplomil-ným) zástupcom fauny patrí aj nápadnýpavúk stepník červený (Eresus cinnaberi-nus), ktorého samičky sa počas dňa ukrý-vajú v až 10 cm dlhých podzemných no-

rách. Nápadné červeno-čierne sfarbeniesamčekov je len sotva prehliadnuteľné.Okrem pavúkov možno ku významnýmpredátorom zaradiť aj chránenú modlivkuzelenú (Mantis religiosa). Samička znáša oplodnené vajíčka v špeciálnych kokónoch(ootékach) na travinnú vegetáciu. Krátkopo vyliahnutí sa mladé modlivky rozptyľu-jú po okolí, aby obratne ulovili zatiaľ lenmenšie bezstavovce. V dospelosti sa všakkorisťou stávajú aj väčšie druhy, napr. vý-razne suchomilný koník modrokrídly(Oedipoda coerulescens). V pokoji vďaka

kryptickému (ochrannému) sfarbeniu tak-mer splýva s okolím, po vyrušení náhle od-lieta vystavujúc belasé zadné krídla. Pozor-nému oku neunikne ani všade prítomná ja-sienka spevavá (Oecanthus pellucens), kto-rá sa v podvečerných hodinách ozýva ná-padnou striduláciou. Samička kladie vajíč-ka najmä do stoniek vinnej révy, ktorej po-rasty dominujú v nižších častiach lokality.Na výnimočnosť lokality poukazuje aj 204zaznamenaných druhov chrobákov (Cole-

Vrchná hora: Fauna Vrchnej hory

S 29 m

Jazýčkovec jadranský (B. Molnár, D. Senko)

Kavyľ Ivanov (B. Molnár, D. Senko)

Plamienok priamy (K. Hegedüšová)

Veternica lesná (T. Čejka)

Stepník červený (D. Senko) Modlivka zelená (D. Senko)


Návrh na ochranu ohrozených druhov motýľov na lokalite Vrchná hora

Na lokalite sa vyskytuje niekoľko jedi-nečných druhov motýľov ohrozených v ce-lej Európe. Dva druhy, ohniváčik veľkýa priadkovec trnkový, sú zaradené do zo-znamu celoeurópsky významných a ohro-zených živočíchov Natura 2000. Pre zachovanie týchto druhov je potrebné uve-denú lokalitu chrániť a správne zvolenýmmenežmentom zabezpečiť vhodné pod-

mienky pre ich vývin a pre rast ich živnýchrastlín.

Najvhodnejšie by bolo tradičné pase-nie alebo kosenie raz ročne, pravidelnéklčovanie zmladených agátov a ostatnýchkrovín podľa potreby, možné je aj riadenévypaľovanie stariny v zimných mesiacoch.

Z najvýznamnejších druhov je trebaspomenúť:

Vidlochvost feniklový (Papilio macha-on, Schwalbenschwantz)

Vidlochvost ovocný (Iphiclides podali-rius, Segelfalter)

Perlovec najmenší (Clossiana dia,Hainveilchen-Perlmutterfalter)

Perlovec malý (Issoria lathonia, KleinerPerlmutterfalter)

Modráčik krušinový (Celastrina argio-lus, Faulbaumbläuling)

Modráčik rozchodníkový (Scolitanti-des orion, Fetthenne-Bläuling)

Ohniváčik veľký (Lycaena dispar, Gro-

ßer Feuerfalter) – húsenice žijú na štiavcikučeravom

Priadkovec trnkový (Eriogaster catax,Heckenwollafter) – húsenice žijú na mla-dých trnkách a hlohoch

Autor: RNDr. Dušan Žitňan

Vrchná hora: Návrh na ochranu ohrozených druhov motýľov na lokalite Vrchná hora

S 31 m

optera). Z nich preferuje xerotermné for-mácie aj drobčík Staphylinus ophthalmi-cus. Neodmysliteľnou súčasťou faunyVrchnej hory sú početné mäkkýše (Mollus-ca), motýle (Lepidoptera), blanokrídlovce(Hymenoptera), sieťokrídlovce (Neuropte-ra), či dvojkrídlovce (Diptera).

Priľahlé lesné ekosystémy a ich pre-chodnú zónu (ekotón) obývajú druhy vlh-komilnejšie a tieňomilnejšie, z pavúkovnapr. Histopoma torpida alebo Coeloteslongispina. K pozoruhodným chrobákom,ktoré na okraj lesa preniknú z viac zatiene-

ných biotopov možno zaradiť aj bystruškuCarabus ullrichi.

Slnku exponované svahy Vrchnej horylákajú mnohé druhy teplomilných stavov-cov. Skvostom nesporne ostáva chránenájašterica zelená (Lacerta viridis). Najmä po-čas letných dní sa výrazne do zelena sfar-bené samce nehybne vyhrievajú na vyčnie-vajúcich skalách a kameňoch. Pri vyrušenívšak bleskurýchlo unikajú do bezpečia. Noani takáto stratégia ich vždy neuchráni

pred predátormi spomedzi hadov. Užovkahladká (Coronella asutriaca) sa dokáže po-hybovať skutočne rýchlo a okrem jašterícľahko uloví aj žaby či menšie cicavce.

Úkryty však pre mnohé druhy živočí-chov viac poskytuje krovinný lem v nižšíchčastiach lokality. Zahniezdiť tu môže naprí-klad penica jarabá (Sylvia nisoria), rovnakoaj strakoš červenochrbtý (Lanius collurio).Naopak medzi kameňmi si hniezdo z trávy,korienkov a listov buduje skaliarik sivý(Oenanthe oenanthe), ktorý sa živí hmy-zom. Napokon na pôdnom substráte za-

hniezdi aj pŕhľaviar červenohlavý (Saxicolatorquata), ktorý je typickým obyvateľomxerotermov nižších polôh až predhorí.

Autori: Peter Fedor, Oto Majzlan

Vrchná hora: Fauna Vrchnej hory

S 30 m

Jašterica - zelená (D. Senko)

Vidlochvost feniklový (D. Senko) Vidlochvost ovocný (B. Molnár)


Pikulík stepný (Granaria frumentum) Wulstige Kornschnecke

Slimák krovinový (Euomphalia strigella)Große Laubschnecke

Slimák pásikavý (Cepaea vindobonensis)Gerippte Bänderschnecke

Slimák stepný (Xerolenta obvia)Weiße Heideschnecke

Slimák záhradný (Helix pomatia)Weinbergschnecke

Slizniačik sieťovaný (Deroceras reticulatum)Genetzte Ackerschnecke

Ochrana a starostlivosť o územie

Stepné nelesné rastlinné spoločenstvávďačia za svoj vznik dlhodobej hospodár-skej činnosti človeka. Územie Vrchnej horybolo predtým, ako ho ľudia pozmenili, po-kryté teplomilnými dúbravami. Obyvateliaz okolitých obcí v minulosti les vyklčovali,aby na piesočnatej pôde mohli pestovať vi-

nič alebo odlesnené plochy využívať akopasienky. Po odstránení lesa sa teplomilnérastliny, ktoré predtým rástli len na čistin-kách alebo na lesných okrajoch, mohli rozšíriť na väčšie plochy. Bezlesie bolo udržiavané pravidelnou pastvou alebo ko-sením až do polovice minulého storočia,kedy sa pozemky prestali využívať. Dô-sledkom toho bolo postupné zarastanie lo-kality drevinami. V súčasnosti sa naVrchnej hore nachádza pestrá mozaikatrávnatých plôch a krovín. Ak by proces za-rastania naďalej pokračoval, mohlo by ča-

som dôjsť k vymiznutiu vzácnych neles-ných teplomilných druhov bylín. Z hľadiskaich zachovania je preto veľmi dôležité za-brániť nadmernému rozširovaniu drevína zabezpečiť aspoň nepravidelné kosenie.Zarastanie lokality drevinami prebieha naj-rýchlejšie na miestach s hlbšou pôdou – navrcholovej plošine. Na strmých svahoch,kde sa na pieskovom podloží nachádza lenplytká vrstva pôdy, nie sú vhodné pod-mienky pre uchytenie mladých stromov

Vrchná hora: Ochrana a starostlivosť o územie

S 33 m

Mäkkýše

V najcennejších vrcholových častiachžije spoločenstvo šiestich druhov sucho-zemských ulitníkov. Najpočetnejším dru-hom je pikulík stepný (Granaria frumen-tum). Ide o významný teplomilný a svetlo-milný stepný druh, ktorý dáva prednosťpodkladu bohatému na vápnik. Najbližšiepočetné populácie sa vyskytujú na západ-ných a juhozápadných svahoch DevínskejKobyly, v okolí Stupavy ide o pomernezriedkavý druh. Na výslnných miestach

môžeme stretnúť slimáky stepné (Xe-rolenta obvia), ktoré za veľmi teplého po-časia vyliezajú, často aj po skupinkách, nabyliny, aby sa ochladili. Slimáky stepné, narozdiel od väčšiny svojich príbuzných, ne-žijú na Slovensku odpradávna, ale dostalisa sem približne pred 800 – 900 rokmiz dnešného Rumunska s kočujúcim pastier-mi Valachmi, ktorí týmto stepným ulitní-kom „otvárali cestu“ postupným odlesňo-vaním Karpát. Hojným druhom stepných

a lesostepných častí je aj slimák pásikavý(Cepaea vindobonensis) – typický teplo-milný druh viazaný na krovinaté okrajestepných stanovíšť. V týchto miestach žijúaj iné teplomilné krovinové druhy – bliktrakrovinová (Aegopinella minor), slimákzáhradný (Helix pomatia) a slimák krovino-vý (Euomphalia strigella).

Do nižšie položených častí Vrchnej ho-ry preniká zo záhradkárskych kolónií sliz-niačik sieťovaný (Deroceras reticulatum),ktorý je význačným škodcom poľnohos-podárskych plodín.

V najcennejších stepných až lesostep-ných častiach Vrchnej hory sa zatiaľ potvr-dil výskyt deviatich druhov ulitníkov.

Autor: Ing. Tomáš Čejka, PhD.

Slovensko-nemecký slovníček názvov mäkkýšov

Bliktra krovinová (Aegopinella minor)Wärmeliebende Glanzschnecke

Vrchná hora: Mäkkýše

S 32 m

Pikulík stepný (M. Horsák)

Slimák stepný (R. Škoda) Stepné spoločenstvá zarastajúce krovinami (K. Hegedüšová)


Vrchná hora: Doslov

S 35 m

a krov, a preto tu dochádza k zmenám tra-vinnobylinných porastov oveľa pomalšie.

Postupná premena rastlinných spolo-čenstiev smerujúca pri dlhodobej absenciiobhospodarovania späť k lesu, však prevzácne územie zďaleka nepredstavuje naj-väčšiu hrozbu. Tou je bezpochyby stále sarozširujúca výstavba chát a rodinných do-mov, ktorá v súčasnosti siaha až po úpätieVrchnej hory. Hoci do územného plánumesta Stupava bola na základe viacerýchpodnetov zo strany mimovládnych ochra-nárskych organizácií (Slovenská riečna sieť,

BROZ - Bratislavské regionálne ochranárskezdruženie) zahrnutá požiadavka ponechaťúzemie Vrchnej hory nezastavané, zostávastále otázkou, či sa raz táto lokalita nepre-mení na zastavanú milionársku štvrť„Stupava hills“.

Mimovládna organizácia Slovenskáriečna sieť upozornila na mimoriadnuvzácnosť územia Obvodný úrad v Malac-kách po prvýkrát dňa 3. 11. 1994. Dňa 22. 11. 1994 sa uskutočnilo konanie naObvodnom úrade v Stupave, na ktorom dalObÚ ŽP prísľub o nerozširovaní výstavbychát na území Vrchnej hory. V tom istom

roku bol vypracovaný návrh na zriadenie štátnej prírodnej rezervácie Vrchná hora(Ondrášek 1994), ktorý bol predložený štátnej ochrane prírody. V júni 1995 usku-točnila vtedajšia Agentúra životného pro-stredia, pobočka Bratislava, podrobné za-meranie lokality v teréne. K vyhláseniu lo-kality za maloplošné chránené územievšak doteraz nedošlo, pod čo sa do istejmiery podpísala aj skutočnosť, že územieVrchnej hory pôvodne spadajúce do územnej pôsobnosti SAŽP v Bratislave pre-šlo do pôsobnosti Správy CHKO Malé

Karpaty (do 1. 5. 2001) a nakoniec SprávyCHKO Záhorie. V roku 2003 Ondrášek &Kušík (2003) podali ďalší podnet na ochra-nu lokality na Oddelenie výstavby a život-ného prostredia na Mestský úrad v Stupa-ve. V súčasnosti spadá územie Vrchnej ho-ry do 2. stupňa ochrany v rámci Chránenejkrajinnej oblasti Záhorie.Autori: Katarína Hegedűšová, Iveta Škodová

Vrchná hora: Ochrana a starostlivosť o územie

S 34 m

Doslov

Prechádzky po Stupave, po priľahlých chotároch a vyvýšeninách boli premňa, moju rodinu a najbližších priateľov oddávna veľkou záľubou. OkolieStupavy poskytuje v tomto ohľade ešte stále veľa možností. Napriek tomu, že savýstavba rodinných domov a chát neúprosne tlačí stále hlbšie do okolitej príro-dy, môžeme ešte počas každého ročného obdobia vychutnávať krásu a mnoho-tvárnosť našich polí, lúk a zalesnených kopcov. Jednou z najpríjemnejších a naj-zaujímavejších lokalít bola a je pre nás Vrchná hora.

Príroda Vrchnej hory nám poskytuje zábavu, ale i oddych a pokoj, modernepovedané - všestranný relax. Každý z nás už pocítil zvláštnu silu tunajšej príro-dy, či to bolo počas letných búrok, jesenných silných vetrov, zimných vysokýchzávejov alebo prekrásnych rozkvitnutých jarných dní. Zanedbané vinice na sva-hoch Vrchnej hory poskytli priestor mnohým kvetenstvám, ale najmä kosatcudvojfarebnému a kavyľu. Azda medzi najkrajšie patria jarné a letné lúky Vrchnejhory. Tie prekvapujú človeka svojím novým šatom takmer každý týždeň.Postupne sa tu striedajú všetky farby prírody, či sú to skupiny bielej veternice, žltého omanu, fialovej šalvie, ružového klinčeka ozdobeného vejúcim kavyľomalebo veľké plochy fialkovastej viky. Lúky na Vrchnej hore poskytli domov ajmnohým prísne chráneným druhom, ako sú nesporne orchideovité rastliny.

Tieto lúky však v istom zmysle ponúkajú domov aj ľuďom, a to ľuďom, ktorío to stoja, ktorí obdivujú a citlivo vnímajú prírodu okolo seba.

Pretože príroda je naša a my sme jej neoddeliteľnou súčasťou. Každý človeksi nachádza postupom času prostredie, kde sa cíti dobre, príjemne a inšpiratív-ne. Stupava a jej okolie poskytujú takýchto možností viacero.

A ja prajem každému, aby našiel tú svoju Vrchnú horu.

PhDr. Beata Ricziová

Podajme prírode pomocnú ruku (R. Škoda)


Literatúra

Bizubová M., 2000: Geologicko-geomorfologic-ké fenomény okolia rieky Morava. - In: Ko-lektív aut., Niva Moravy. Manuál pre sprie-vodcov. - DAPHNE - inštitút aplikovanej e-kológie, Distelverein, Bratislava, pp. 37 - 41.

Bizubová M., 2001: Geologické múzeum v Sta-rom kameňolome Devín. - Skladačka, DAPH-NE - inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava.

Bizubová M., Machová Z., Halasová M., Ružek I.& Zajíc P., 1997: Devínska Kobyla v dáv-nych dobách a dnes. - Metodická príručkapre učiteľov, ŠPÚ, Bratislava, 44 pp.

Bizubová M. & Minár J., 2005: Georeliéf a fy-zickogeografické komplexy v JZ častiMalých Karpát (Devínska Kobyla, Devínskabrána a Bratislavské predhorie). [Landformsand physical-geographical complexes in theSW part of the Malé Karpaty Mts. (DevínskaKobyla, Devínska brána Gate, and Bratislav-ské predhorie Foothills)]. - In: Majzlan O. etal., Fauna Devínskej Kobyly. - APOP, Brati-slava, pp. 8 - 15.

Čeřovský J., Feráková V., Maglocký Š. & Pro-cházka F., 1999: Červená kniha ohrozenýcha vzácnych druhov rastlín SR a ČR. Vyššierastliny. - Príroda, Bratislava, Vol. 5, 456 pp.

Feráková V. & Kocianová E. (eds), 1997: Flóra,geológia a paleontológia Devínskej Kobyly. -APOP, Bratislava, 190 pp.

Feráková V., Maglocký Š. & Marhold K., 2001:Červený zoznam papraďorastov a semen-ných rastlín Slovenska (december 2001). -In: Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds.),Červený zoznam rastlín a živočíchov Slo-venska. - Ochr. Prír., Banská Bystrica, 20(Suppl.): 44 - 77.

Galvánek D. (ed.), 2006: Významné botanickéúzemia na Slovensku, DAPHNE, Bratislava(in press.).

Majzlan O., Gajdoš P. & Fedor P. J., 2000:Vybrané skupiny článkonožcov (Arthropo-da) navrhovanej PR Vrchná Hora pri Stupave(CHKO Malé Karpaty). - Acta Fac. Paed. Univ.Tyrnaviensis., Ser. B/4: 3 - 14.

Mišík M., 1976: Geologické exkurzie po Sloven-sku. - SPN, Bratislava, 359 pp.

Ondrášek I.& Kušík. T., 2003: Podnet na ochra-nu lokality Vrchná hora pri Stupave. - msc.

Ondrášek I.,1994: Návrh na zriadenie štátnejprírodnej rezervácie Vrchná hora. - msc.

Procházka F. & Velísek V., 1983: Orchideje našípřírody. - Academia, Praha, 279 pp.

Škodová I., Hegedüšová K. & Valachovič M.,2005: Rastlinné spoločenstvá Vrchnej horypri Stupave. - Ochrana Prírody, BanskáBystrica, 24: 72 - 86.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SRč. 24/2003 Z. z. - Zbierka zákonov 24/2003,čiastka 13, pp. 162-176.

Vrchná hora: Literatúra

S 36 m

Vydalo Občianske združenie Pre Záhorie s finančnou pomocou Európskej únie PHARESR/AT 2003.www.prezahorie.com©2006

Poďakovanie:Vedecký výskum lokality Vrchná hora sa realizoval s finančnou podporou APVT 51-015804, VEGA 2/5084/25 a VEGA 1/2342/05.


Documents

Vrchná hora pri Stupaveibot.sav.sk/usr/Ivet/docs/pdf15_A5knihazal.pdf · 2011-12-22 · Úvod Unikátna aoku milovníka prírody lahodia-ca lokalita Vrchná hora sa môže hrdo pýšiť