Výskumný ústav vodného hospodárstva · Web viewV SR sú ceny pitnej a odpadovej vody stanovované prostredníctvom ÚRSO, ktorý má vypracovanú svoju regulačnú politiku na

Background Document – Economic Analysis

Body A-M nižšie zodpovedajú požiadavkám Príručky pre reporting o obsahu RBPMs/Background documents – ohľadne ekonomickej analýzy (str. 293)

A. The assessments made for updating the economic analysis of water uses/Hodnotenia uskutočnené pre aktualizáciu ekonomickej analýzy využívaní vody

V zmysle článku 5 a prílohy III RSV bolo potrebné pre prvé plány manažmentu povodí (2010-2015) spracovať ekonomickú analýzu využívania vody, ktorá zahŕňala:

- Ekonomickú analýzu využívania vody (hospodársky význam využívania vody),- Trendy v kľúčových ekonomických ukazovateľoch a tendenciách (hybných silách) do r.

2021,- Návratnosť nákladov na vodohospodárske služby (implementácia článku 9 RSV).

Slovenská republika uskutočnila podrobné prehodnotenie a aktualizáciu všetkých troch vyššie uvedených oblastí, resp. niektoré informácie boli pre 2. plány manažmentu povodí spracované detailnejšie. Táto aktualizácia sa nachádza v 2. VPS v kapitole 7 a jej podkapitolách 7.1, 7.2 a 7.3, ako aj v Prílohách kapitoly 7 – v Prílohe č. 7.1, 7.2 a 7.3.

Pri revízii – aktualizácii ekonomickej analýzy v hore vedených troch oblastiach sa vychádzalo tiež z hodnotenia 1. cyklu plánov manažmentu povodí (2010-2015) Európskou komisiou, ako aj výsledkov bilaterálneho mítingu MŽP SR (orgánu povereného implementáciou RSV) s Európskou komisiou v decembri 2013.

V súlade s požiadavkami RSV má ekonomická analýza dôležitú úlohu aj pri zostavovaní programov opatrení, pre ktoré boli vykonané:

- odhad potenciálnych nákladov pre programy opatrení, realizovaných v rámci 1. plánovacieho cyklu do r. 2015 resp. do r. 2021 v rámci 2. plánovacieho cyklu a

- posúdenie nákladovo najefektívnejšej kombinácie opatrení na vodné útvary v rámci jednotlivých čiastkových povodí,

ktoré sú súčasťou kapitoly 8 VPS - Program opatrení. Excelové tabuľky s odhadom nákladov a posúdením nákladovo najefektívnejších kombinácií opatrení sú k dispozícii na webovej stránke: http://www.vuvh.sk/rsv2/ .

B. The methods applied for performing the cost-effectiveness analysis to support the selection of measures/Metódy aplikované na vykonanie analýzy efektívnosti nákladov na podporu výberu opatrení

Pre posúdenie nákladovo najefektívnejšej kombinácie opatrení bol použitá nasledovná metóda:

Pre hydromorfologické opatrenia boli posudzované nákladovo najefektívnejšie kombinácie opatrení pre vodné útvary v rámci jednotlivých čiastkových povodí vymedzených na území SR.

http://www.vuvh.sk/rsv2/

Pri posudzovaní nákladovej efektívnosti vybranej kombinácie opatrení pre vodný útvar sa postupovalospôsobom, ktorý zohľadnil hodnotenie ekologickej účinnosti (ekologickej efektívnosti) danej kombinácie opatrení. Použitý postup bol nasledovný:

Efektívnosť nákladov je vyjadrená ako pomer ekologickej efektívnosti a tzv. indikátora nákladov podľavzorca:

EN = ekologická efektívnosť/indikátor nákladov

Ekologická efektívnosť – účinnosť opatrenia sa vyjadruje koeficientmi v rozmedzí 1, 2, 3, pričom:1 = veľmi efektívne opatrenie2 = efektívne opatrenie3 = menej efektívne opatrenie.(V prípadoch, keď na vodnom útvare nie je potrebné realizovať žiadne opatrenia, použije sa koeficient 4, ktorý vyjadruje hodnotenie „bez ekologickej efektívnosti“).

Indikátor nákladov je vyjadrený v stupňoch 1, 2, 3. Boli vytvorené tri triedy nákladov, do ktorých súzačlenené jednotkové ceny opatrení, ktoré sa porovnávali s účinkom opatrení.

Príklad: Ak je ekologická účinnosť (efektívnosť) opatrenia ohodnotená na 1,67 a indikátor nákladovnapr. 2,00, potom efektívnosť nákladov (EN) je 0,84:

EN = 1,67/2,00 = 0,84

V zmysle požiadaviek prílohy III RSV majú byť posudzované nákladovo najefektívnejšie kombinácieopatrení, aby sa stali súčasťou programov opatrení. To znamená, že ide o posudzovanie efektívnosti nákladov pre vybranú kombináciu ekologicky účinných opatrení (rozhodnutie urobila expertná skupina) za celý vodný útvar.

Indikátor nákladov za celý vodný útvar sme získali spriemerovaním nákladových tried za sumár opatrení vchádzajúcich do kombinácie opatrení za celý vodný útvar.Podobne ekologickú efektívnosť opatrenia – účinnosť opatrenia je potrebné mať vyjadrenú za celý vodný útvar (t. j. jedným koeficientom).Vyhodnotenie ekologickej efektívnosti získavala pracovná skupina pre ekonomickú analýzu od skupiny expertov na čele s biológmi, pretože biológia má rozhodujúce slovo pri hodnotení ekologickej efektívnosti – účinnosti navrhnutých hydromorfologických opatrení.

C. The water services selected and the rationale for supporting this selection /Vybrané vodohospodárske služby a dôvod podporujúci tento výber

Problematike vodohospodárskych služieb sa venuje v 2. VPS podkapitola 7.3, ako aj ďalšie časti tohto background dokumentu. Výber vodohospodárskych služieb sa opieral o vodohospodárske služby, za ktoré v SR platí priamo ich užívateľ. Za vodohospodárske služby ako plavba alebo protipovodňová ochrana v SR platí štát, a nie priamo užívateľ týchto služieb (sú to tzv. služby vo verejnom záujme).

D. The assessments made for estimating the financial costs of water services, specifying in particular how subsidies allocated to water services (if any) have been accounted for when assessing these costs/Hodnotenia uskutočnené pre odhad finančných nákladov vodohospodárskych služieb, špecifikujúce zvlášť ako bolo zaobchádzané s dotáciami (ak existujú) pri odhade týchto nákladov

Finančné náklady vodohospodárskych služieb spracovávatelia ekonomickej analýzy získavajú na pravidelnej ročnej báze od poskytovateľov piatich vodohospodárskych služieb platených priamo ich užívateľmi (zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadovej vody, využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku, odber energetickej vody z vodného toku a odber povrchovej vody). Tieto finančné náklady zahŕňajú náklady prevádzkové a náklady investičné vo forme odpisov. Súčasťou prevádzkových nákladov sú o.i. aj náklady na údržbu a opravy, ako aj internalizované environmentálne náklady a náklady na zdroje. Dotácie boli poskytované vodárenským spoločnostiam hlavne pre oblasť kanalizácií, v menšej miere pre oblasť pitnej vody (v rokoch 2007-2008), avšak žiadne dotácie nie sú poskytované na zabezpečenie vodohospodárskych služieb súvisiacich s využívaním vodného toku (HEP, energetická voda, odber povrchovej vody). Kvôli prehľadu dotácii pozri bod E tohto background dokumentu. Dotácie sú pri výpočte miery návratnosti nákladov danej vodohospodárskej služby odpočítané od tržieb.

E. For each selected water service, the total financial costs (investment, operation and maintenance, other financial costs including the costs of capital) per year / Vodohospodárske služby - finančné náklady, tržby a dotácie za roky 2007- 2012 ako vstupné údaje pre vyjadrenie miery návratnosti vodohospodárskych služieb:

Do výpočtu miery návratnosti nákladov na uvedené vodohospodárske služby sa brali do úvahy prevádzkové náklady a čiastočne investičné náklady . Bližšie vysvetlenie k štruktúre zohľadnených finančných nákladov sa nachádza v Prílohe č. 7.3 a 7.4 Vodného plánu Slovenska (VPS) na 2. plánovací cyklus.

Miera návratnosti nákladov za sektor zásobovania pitnou vodou a za sektor odvádzania a čistenia odpadových vôd bola vyčíslená na národnej úrovni a za správne územie povodí Dunaja a Visly (t.j. za časť medzinárodného povodia Dunaja a medzinárodného povodia Visly, ležiacu na území Slovenskej republiky - pozri nižšie). Miera návratnosti nákladov za tento sektor za jednotlivých desať čiastkových povodí vymedzených na území SR bola taktiež vyčíslená a je obsahom Prílohy č. 4 výskumnej úlohy s názvom „Prehodnotenie a aktualizácia ekonomickej analýzy využívania vody podľa článku 5 RSV“, riešenej vo VÚVH v roku 2014 (kapitola 6), ktorá je k dispozícii na webovej stránke: http://www.vuvh.sk/rsv2/ .

Miera návratnosti nákladov za vodohospodárske služby súvisiace s využívaním vodného toku za obdobie rokov 2007 až 2011 bola stanovená v r. 2013. Miera úhrady nákladov za rok 2012 bola dopočítaná v r. 2014. Vstupné údaje potrebné pre výpočet návratnosti nákladov vodohospodárskych služieb súvisiacich s využívaním vodného toku poskytol SVP, š.p. Banská Štiavnica podľa jednotlivých čiastkových povodí, ktorý je poskytovateľom týchto služieb.

Rovnako ako za sektor zásobovania pitnou vodou a sektor odvádzania a čistenia odpadových vôd bola miera návratnosti nákladov za vodohospodárske služby súvisiace s využívaním vodného toku vyčíslená na národnej úrovni a za správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly. Miera návratnosti nákladov za jednotlivých desať čiastkových povodí vymedzených na území SR je obsahom Prílohy č.4 výskumnej úlohy s názvom „Prehodnotenie a aktualizácia ekonomickej analýzy využívania vody podľa článku 5 RSV“, (kapitola 6), VÚVH 2014, ktorá je k dispozícii na webovej stránke: http://www.vuvh.sk/rsv2/ .

Vo všetkých tabuľkách je okrem výslednej miery návratnosti nákladov aj prehľad vývoja tržieb, ekonomicky oprávnených nákladov a dotácií.



Výsledná miera úhrady nákladov za jednotlivé vodohospodárske služby celkovo v SR,t.j. na národnej úrovni:.

Tabuľka č. 1

rok 2007Tržby

Ekonomicky oprávnené

náklady Dotácie Miera úhrady

nákladov

tis.€ tis.€ tis.€ %

Zásobovanie pitnou vodou 176 691 182 168 7 813,1 92,70

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd 142 999 136 161 24 786,3 86,82

Vodovody a kanalizácie spolu 319 690 318 329 32 599 90,19

Správa povodí:

- Hydroenergetický potenciál 25 539,74 24 797,52 0 102,99

- Energetická voda 278,33 5141,52 0 5,41

- Odber povrchovej vody 21 156,30 29 516,33 0 71,68

- vodárenské spol. 4 267 5 805 0 73,52

- ostatní odb.(priemysel) 16 889 23 712 0 71,23

Správa povodí celkom 46 974 59 455 0 79,01

Tabuľka č. 2

rok 2008Tržby



nákladov


Zásobovanie pitnou vodou 172 310 173 110 5 640 96,28

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd 141 770 129 360 19 220 94,74

Vodovody a kanalizácie spolu 314 080 302 470 24 860 95,62

Správa povodí:


- Energetická voda 205,5 5 705,0 0 3,60


- vodárenské spol. 4 117,8 4 732,5 0 87,01

- ostatní odb.(priemysel) 21 010,1 24 683,6 0 85,12

Správa povodí celkom 50 695,7 61 302,9 0 82,70

Tabuľka č.3

rok 2009Tržby



nákladov


Zásobovanie pitnou vodou 184 325 185 858 0 99,18

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd 158 164 162 786 0 97,16

Vodovody a kanalizácie spolu 342 489 348 644 0 98,23

Správa povodí:




- vodárenské spol. 4 009,0 5 145,6 0 77,91



Tabuľka č.4

rok 2010Tržby



nákladov





Správa povodí:




- vodárenské spol. 4 385,8 7 133,3 0 61,48



Tabuľka č. 5

rok 2011Tržby



nákladov





Správa povodí:




- vodárenské spol. 4 881,2 7 246,7 0 67,36



Tabuľka č. 6

rok 2012Tržby



nákladov





Správa povodí:



- Odber povrchovej vody 26 566,1 27 488,5 28,4 96,54

- vodárenské spol. 5 244,0 5 431,1 0 96,55

- ostatní odb.(priemysel) 21 322,0 22 057,3 28,4 96,54

Správa povodí celkom 50 370,0 58 511,2 28,4 86,04

Miera návratnosti nákladov za jednotlivé vodohospodárske služby na úrovni medzinárodného povodia Dunaja a Visly:

Správne územie povodia DunajaTabuľka č. 7 r. 2007

Sektor VHS

Celkové tržby

Ekonomicky oprávnené náklady

Celkové dotácie

Miera návratnosti nákladov

tis. EUR tis. EUR tis. EUR %

Zásobovanie pitnou vodou (vodovody) 170 546,8 176 437,7 4 993,2 93,8%

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd (kanalizácie) 138 285,5 131 344,6 22 383,5 88,2%

Vodovody a kanalizácie spolu 308 832,3 307 782,3 27 376,7 91,4%

Správa povodí:

- HEP 25 533,3 24 575,7 0 103,9%

- Energetická voda 278,3 5 093,2 0 5,5%

- Odbery povrchových vôd spolu 20 977,8 29 264,4 0 71,7%

-odbery pre domácnosti 4 153,4 5 643,6 0 73,6%

-odbery pre ostatných odb. 16 824,5 23 620,7 0 71,2%

Správa povodí celkom 46 789,4 58 933,2 0 79,4%

Správne územie povodia Dunaja Tabuľka č.8 r. 2008

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie



Zásobovanie pitnou vodou (vodovody) 166 380 167 780 5 470 95,91%

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd (kanalizácie) 136 980 124 940 18 640 94,72%

Vodovody a kanalizácie spolu 303 360 292 720 24 110 95,40%

Správa povodí:

- HEP 25 356,6 25 955,2 0 97,7%






Správne územie povodia Dunaja

Tabuľka č. 9

r. 2009

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie



Zásobovanie pitnou vodou (vodovody) 178 181,5 180 189,3 0 98,9%

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd (kanalizácie) 153 019,4 157 817,4 0 97,0%

Vodovody a kanalizácie spolu 331 200,9 338 006,8 0 98,0%

Správa povodí:

- HEP 27 983,7 25 126,1 0 111,4%







Tabuľka č. 10

r. 2010

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie






Správa povodí:

- HEP 38 863,7 30 796,8 0 126,2%







Tabuľka č.11

r. 2011

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie






Správa povodí:

- HEP 24 912,4 32 989,7 0 75,5%







Tabuľka č.12

r. 2012

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie






práva povodí:

- HEP 23 481,0 24 767,2 0 94,81%


- Odbery povrchových vôd spolu 26 409,9 26 797,5 28,4 98,45%


-odbery pre ostatných odb. 21 297,0 21 946,6 28,4 96,91%

Správa povodí celkom 50 208,9 57 040,5 28,4 87,97%

Správne územie povodia Visly

Tabuľka č. 13

r. 2007

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie



Zásobovanie pitnou vodou (vodovody) 6 144,4 5 730,3 2 820 58,0%

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd (kanalizácie) 4 713,5 4 816,4 2 403 48,0%

Vodovody a kanalizácie spolu 10 857,9 10 546,7 5 223 53,4%

Správa povodí:

- HEP 6,4 221,8 0 2,9%

- Energetická voda 0,0 48,3 0 0,0%

- Odbery povrchových vôd spolu 178,5 252,0 0 70,8%

-odbery pre domácnosti 114,0 161,0 0 70,8%

-odbery pre ostatných odb. 64,5 91,0 0 70,8%

Správa povodí celkom 184,9 522,1 0 35,4%


Tabuľka č. 14

r. 2008

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie



Zásobovanie pitnou vodou (vodovody) 5 930 5 330 170 108,07%

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd (kanalizácie) 4 790 4 420 580 95,25%

Vodovody a kanalizácie spolu 10 720 9 750 750 102,26%

Správa povodí:

- HEP 5,7 226,6 0 2,5%







Tabuľka č. 15

r. 2009

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie






Správa povodí:

- HEP 7,9 249,8 0 3,2%







Tabuľka č.16

r. 2010

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie






Správa povodí:

- HEP 8,7 435,7 0 2,0%





Správa povodí celkom 163,3 1 009,3 0 16,2%


Tabuľka č. 17

r. 2011

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie






Správa povodí:

- HEP 5,9 1 132,0 0 0,5%


- Odbery povrchových vôd spolu 149,8 1 220,8 0 12,3%





Tabuľka č. 18

r. 2012

Sektor VHS

Celkové tržby


Celkové dotácie






Správa povodí:

- HEP 5,0 637,5 0 0,8%






E1. „Service Environmental Charge Revenues“ (Access database)

V Access databáze pre reporting RSV 2016 v položke „Service Environmental Charge Revenues“ sa uvádzajú len údaje na národnej úrovni (tržby za vodohospodárske služby za rok 2014), ako boli v aktuálnom čase k dispozícii:

- tržby pitnú vodu: 13.081,17 tis EUR (zahrnuté sú odbery z povrchových a podzemných vôd pre verejné vodovody a priemysel; odbery na závlahy pre poľnohospodárstvo nie sú ešte spoplatnené),

- poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd: 4.776,68 tis. EUR (komunálne a priemyselné zdroje znečistenia),

- tržby za odbery povrchový vôd: 24.873,59 tis. EUR.

Členenie tržieb do správneho územia povodia Dunaj a Visla (za roky 2007-2012) za vodohospodárske služby súvisiace:

- so zásobovaním pitnou vodou, odvádzaním a čistením odpadových vôd, využívaním hydroenergetického potenciálu vodného toku, odberom energetickej vody z vodného toku a odberom povrchovej vody z vodného toku

sa nachádza v bode E vyššie (v tabuľkách pozri stĺpec „Celkové tržby“).

F. Methodology for assessing environmental and resource costs /Metodika na ohodnotenie environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje

Prístup k hodnoteniu environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje sa nachádza v 2. VPS (Príloha č. 7.4)

G. Methodology applied for assessing cost-recovery levels for individual water services/Metodika uplatnená na hodnotenie úrovne návratnosti nákladov za jednotlivé vodohospodárske služby:

Metodika a vzorec k výpočtu úrovne návratnosti nákladov za jednotlivé zadefinované vodohospodárske služby sa nachádzajú v 2. VPS (Príloha č. 7.3 a Príloha č. 7.4)

H. Description of the instruments in place to recover costs, including water charges, environmental charges, etc:/Popis existujúcich nástrojov na pokrytie nákladov, vrátane poplatkov za vodu, environmentálnych poplatkov. atď.

Všetky platby (ceny a poplatky), ktoré sú SR v oblasti vôd zavedené predstavujú príspevok rôznych spôsobov využívania vody“ k úhrade nákladov za vodohospodárske služby v zmysle článku 9 RSV.

Prehľad platieb a poplatkov existujúcich v SR sa nachádza nižšie.

- platby za pitnú a odpadovú vodu (cena je stanovená za m3 odobranej a vypúšťanej vody – ceny sú jednotné pre všetky sektory); krížové dotácie medzi jednotlivými skupinami odberateľov boli odstránené v r. 2007)

- odbery povrchovej vody z vodného toku (cena je stanovená za m3 odobratej vody – ceny sú jednotné pre verejné vodovody, priemyselné využitie a chladenie)

- platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku (cena za 1 MWh, je diferencovaná podľa inštalovaného výkonu vodných elektrární)

- platby za odber energetickej vody z vodného toku (cena je stanovená za 1000 m3)

Ceny a poplatky vyššie uvedených vodohospodárskych služieb sú regulované prostredníctvom ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví). ÚRSO teda reguluje ceny vodohospodárskych služieb súvisiacich jednak

- (i) so zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou a odvádzaním a čistením odpadovej vody verejnou kanalizáciou, ako aj

- (ii) vodohospodárskych služieb súvisiacich s využívaním vodného toku (využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku, využívanie energetickej vody vodného toku, odbery povrchovej vody z vodného toku).

Ceny vodohospodárskych služieb regulované prostredníctvom ÚRSO musia v sebe zahrňovať stimulačnú dimenziu. To znamená, že ceny musia zabezpečiť adekvátne tržby na úhradu nákladov poskytovaných vodohospodárskych služieb v zmysle článku 9 RSV.

Z regulačných princípov ÚRSO vyplýva, že v cene musia byť pokryté všetky nevyhnutné oprávnené náklady na poskytnutie vodohospodárskej služby.

Spoplatnenie v oblasti vôd ďalej zahŕňa aj:

- platby za neregulované činnosti (udržiavanie splavnosti vôd a vytyčovanie plavebnej dráhy na plavbu na vodných cestách a iné služby vo verejnom záujme – protipovodňová ochrana) a tiež

- poplatky za činnosti súvisiace s užívaním vôd (poplatky za odbery podzemných vôd a poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd) na základe NV č. 755/2004 Z.z..

Realizátorom platieb za neregulované činnosti, ktorých vykonávateľom je SVP, .š.p. Banská Štiavnica, je štát.

**

Regulácia cenotvorby v oblasti verejných vodovodov a verejných kanalizácií:

Ceny v oblasti verejných vodovodov a verejných kanalizácií, t.j. ceny za pitnú a odpadovú vodu musia v kontexte požiadaviek čl. 9 RSV spĺňať určité kritériá, ktoré má rešpektovať aj v SR uplatňovaná regulácia a medzi ktoré patria:

- nákladová návratnosť – to. zn. plné pokrytie všetkých nákladov za poskytované vodohospodárske služby, vrátane nákladov na využívanie zdroja t.j. nákladov environmentálnych (čo súvisí s presadzovaním princípu plnej návratnosti nákladov),

- zaistenie efektívnej alokácie a udržateľného využívania zdroja (environmentálne hľadisko) – cena vody nesmie byť príliš nízka, pretože to zvyšuje predpoklad na rýchle vyčerpanie prírodných zdrojov, ale zároveň

- cena vody musí byť dostupná pre všetkých spotrebiteľov, t.j. nemôže byť ani neprimerane vysoká,

- tvorba ceny musí mať jasnú štruktúru (transparentnosť) – zrozumiteľnosť pre spotrebiteľov,

- ceny vody musia zodpovedať dodávke vody v požadovanej kvalite, požiadavke spoľahlivosti v zásobovaní a v početnosti dodávok,

- vo väzbe na klimatické zmeny by štruktúry ceny vody mali začať brať do úvahy tiež denné i sezónne výkyvy v spotrebe vody.

Článok 9 RSV požaduje návratnosť nákladov vzťahujúcich sa k vodohospodárskym službám, ku ktorým patria v prvom rade zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie a čistenie odpadovej vody. Pokiaľ sú tržbami vodárenských spoločností (a ostatných poskytovateľov týchto služieb) pokryté prevádzkové náklady, náklady na údržbu a kapitálové náklady, hovoríme o návratnosti nákladov vo vzťahu k poskytovaniu vodohospodárskych služieb (dodávok pitnej vody a odvádzania a čistenia odpadovej vody). Článok 9 RSV do plnej návratnosti nákladov zahrňuje tiež náklady environmentálne a náklady na zdroje. Zahrnutie externých environmentálnych nákladov do návratnosti nákladov vodohospodárskych služieb znamená „ocenenie“ vody ako nenahraditeľnej zložky životného prostredia s cieľom jej udržateľného využívania, ako aj ochrany vodných zdrojov. Zahrnutie plnej návratnosti nákladov - vrátane externých environmentálnych nákladov – do cien vody by prispelo k efektívnemu fungovaniu vodárenských spoločností a k stabilnej infraštruktúre. Vyčíslenie externých nákladov je však veľmi problematické. Na úrovni EÚ nebola doposiaľ schválená žiadna jednotná metodika na výpočet environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje. V SR, podobne ako vo väčšine štátov EÚ sú formou environmentálnych nákladov náklady na čistenie odpadových vôd, ktoré sú premietnuté do poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd, avšak nie v plnej miere, ale len ich časť (forma regulácie) a to s ohľadom na sociálno- ekonomickú únosnosť. Výška poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd je stanovená NV SR č. 755/2004 Z.z., pričom pri stanovovaní výšky uvedených poplatkov bola vykonaná ekonomická analýza, ktorá ukázala, že premietnutie plných nákladov na čistenie odpadových vôd do poplatkov by bolo pre znečisťovateľov ekonomicky neúnosné a pre väčšinu producentov by sa odvádzanie a čistenie odpadových vôd stalo finančne nedostupné.

V SR sú ceny pitnej a odpadovej vody stanovované prostredníctvom ÚRSO, ktorý má vypracovanú svoju regulačnú politiku na roky 2012-2016. Jej podrobné východiská, ciele a princípy sme priblížili už v úlohe riešenej v r. 2012, ale pre úplnosť ich znova uvádzame v prílohe č. 1. V zásade možno konštatovať, že súčasná regulačná politika ÚRSO zodpovedá hlavným kritériám pre tvorbu ceny vody uvedeným vyššie. Jej hlavné charakteristiky je možné zhrnúť nasledovne:

- v otázke návratnosti nákladov uplatňuje princíp ekonomicky oprávnených nákladov (vymedzených vyhláškou – v súčasnosti Vyhl. ÚRSO č. 217/2011),

- spĺňa požiadavku transparentnosti v tvorbe ceny – kalkulácia nákladov vchádzajúcich do ceny vody má jasnú štruktúru, je prílohou Vyhl. ÚRSO č. 217/2011,

- cenová regulácia je vykonávaná ako priame určenie maximálnej ceny, ktorú regulovaný subjekt nesmie prekročiť, ale môže na trhu použiť aj ceny nižšie, čím je umožnené zohľadnenie sociálneho hľadiska, t.j. aby voda bola dostupná pre všetkých, vrátane sociálne slabších skupín obyvateľstva, prípadne ohrozených odberateľov vody (školy, nemocnice a pod.),

- spôsob výpočtu ceny zohľadňuje stanovený rozsah oprávnených nákladov, primeraný zisk vrátane investícií potrebných na zabezpečenie prevádzkyschopnosti zariadení a sietí,

- sledovanie vývoja nákladov na regulované činnosti s cieľom zohľadniť možnosti tvorby zdrojov na obnovu existujúcej vodohospodárskej infraštruktúry,

- optimalizácia cien pre prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií v súlade s čl. 9 RSV (s dôrazom na ochranu odberateľov pitnej vody z verejného vodovodu a producentov odpadovej vody odvádzanej verejnou kanalizáciou) a to na základe vývoja nevyhnutných oprávnených nákladov na regulované činnosti a vývoja množstva dodávanej resp. odvedenej vody pri zohľadnení prínosu realizovaných investícií v regulačnom období 2009 až 2011,

- dodržiavanie štandardov kvality dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania odpadovej vody verejnou kanalizáciou na základe Vyhl. ÚRSO č. 276/2012 (pri nedodržaní

štandardov kvality a po preukázaní nedodržania je regulovaný subjekt povinný uhradiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu. Kompenzačné platby sa vzťahujú len na udalosti, ktoré nastali od 1. januára 2013. Podrobnosti o výške a spôsobe výpočtu kompenzačných platieb sú vo vyhláške o štandardoch kvality),

- v záujme zvýšenia efektívnosti vo využívaní vodných zdrojov ÚRSO sleduje, porovnáva a vyhodnocuje straty vody vo verejných vodovodoch,

- má za cieľ na základe dôslednej a objektívnej analýzy opodstatnenosti uplatnenia dvojzložkovej ceny a pri zohľadnení sociálno-ekonomických dopadov vytvoriť legislatívne prostredie pre jej zavedenie v SR.

V súvislosti s aplikáciou čl. 9 RSV - v kontexte s cenotvorbou v oblasti verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktorá v SR podlieha regulácii – je v súčasných ekonomických podmienkach potrebné brať do úvahy aspekt sociálnej únosnosti cien vody, čo znamená, že cena vody musí byť taká, aby voda bola dostupná všetkým, t.j. aj nízkopríjmovým domácnostiam. Analýzu týkajúcu sa sociálnej únosnosti cien vody sme vykonali v úlohe riešenej v r. 2012 (č. 2076 „Prehodnotenie a aktualizácia ekonomickej analýzy využívania vôd podľa čl. 9 RSV, II. časť – Implementácia článku 9 RSV). Výsledkom analýzy bolo stanovenie tzv. hranice afordability (dostupnosti), vyjadrenej indexom afordability, ktorý bol vypočítaný vo výške 1,83 %. Toto percento predstavuje podiel výdavkov za vodu z priemerného disponibilného mesačného príjmu na osobu, ktoré možno považovať za hranicu, nad ktorú by výdavky za vodu v SR nemali vystúpiť, pretože za touto hranicou už platba za vodu pre jej odberateľov predstavuje ekonomickú záťaž. Toto percento sme nazvali hranicou chudoby vo vzťahu k vode (pri výpočte uvedeného percenta sme vychádzali z výsledkov výberového zisťovania o príjmoch a životných podmienkach EU SILC 2010, ktoré bralo do úvahy mzdy za rok 2009). Ako teda riešiť problém sociálnej únosnosti cien vody, ktorý sa v ďalších rokoch pravdepodobne bude prehlbovať, pretože nezamestnanosť sa zatiaľ nedarí znížiť a tak nízkopríjmových domácností pribúda. Z najnovších údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR z výberového zisťovania o príjmoch a životných podmienkach EU SILC 2012 (berú sa do úvahy mzdy za rok 2011) vyplýva, že rizikom chudoby bolo na Slovensku v roku 2012 ohrozených 13,2 % obyvateľov, čo predstavuje približne 715.000 ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená mierny nárast rizika chudoby (o 0,2 percentuálneho bodu). Hranica rizika chudoby v r. 2012 bola 4156 Eur na rok, čo v prípade jednočlennej domácnosti predstavuje približne 346 Eur na mesiac. Najvyššie riziko chudoby v r. 2012 bolo pritom zaznamenané u nezamestnaných - 44,6 %. Oproti roku 2011 to predstavuje nárast o dva percentuálne body. Medzi ďalšie najohrozenejšie skupiny patria domácnosti s tromi a viacerými závislými deťmi či neúplné domácnosti a deti vo veku do 18 rokov. Chudoba pracujúcich sa veľmi mierne znížila, napriek tomu bolo ohrozených chudobou 6,2 % pracujúcich.

Je zjavné, že takýto stav je potrebné relevantnými nástrojmi regulovať. Na riešení problému dostupnosti ceny pitnej vody a odpadovej vody pre nízkopríjmové domácnosti musí mať záujem štát .

Súčasná regulačná politika ÚRSO zabezpečuje v prvom rade nákladovú návratnosť poskytovaných vodohospodárskych služieb. V aktuálnom regulovanom období je používaním metódy „price cap“ podporovaná stabilizáciu cien vody (eliminuje sa ich nárast vyvolaný uplatňovaním neprimeraných nákladov na výkon regulovanej činnosti). Zároveň táto metóda umožňuje cenový rast (uplatnenie možnosti medziročného inflačného rastu, vrátane faktora efektivity a faktora investičného rozvoja), ako aj rozvoj vodohospodárskej infraštruktúry. Vodné a stočné primárne pokrýva prevádzkové náklady, kapitálové náklady sú v kalkulácii ceny zakomponované vo forme ročných odpisov. Treba zdôrazniť, že v súčasnom regulačnom období (2012-2016) v porovnaní s predchádzajúcim regulačným obdobím (2009-2011) prišlo k pozitívnej zmene v tom zmysle, že do kalkulácie ceny je zahrnutá okrem odpisov z majetku obstaraného z vlastných zdrojov aj časť odpisov z majetku obstaraného z prostriedkov Európskej únie, zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce alebo bezodplatným prevodom rozloženým na dlhšie časové obdobie.

Regulácia cenotvorby v oblasti vodohospodárskych služieb súvisiacich s využívaním vodného toku:

Podobne ako pri vodohospodárskych službách týkajúcich sa pitnej a odpadovej vody, aj poskytovateľ vodohospodárskych služieb spojených s využívaním vôd (pozri nižšie) má maximálny záujem na tom, aby mal všetky svoje náklady na prevádzkovanie daných služieb a tiež náklady na obnovu infraštruktúry plne pokryté. Znamená to, že cena stanovená prostredníctvom ÚRSO pre tieto služby má jej poskytovateľovi zabezpečiť tržby na zabezpečenie uvedených činností v súčasnosti, vrátane ich budúceho rozvoja.

Poskytovateľom vodohospodárskych služieb spojených s využívaním vodného toku je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Banská Štiavnica. Jedná sa o nasledovné vodohospodárske služby:

- odber povrchovej vody z vodných tokov,- využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku,- odbery energetickej vody z vodných tokov.

Ceny za vyššie uvedené služby sú regulované prostredníctvom ÚRSO. Platby za tieto služby sú teda regulované platby a predstavujú ekonomicky oprávnené náklady, ktoré vychádzajú z podielu jednotlivých skupín majetku správcu vodného toku na daných spoplatnených službách.

V kontexte s článkom 9 RSV je potrebné zdôrazniť, že aj regulované ceny za vodohospodárske služby spojené s využívaním vodného určité kritériá, ktorými sú hlavne:

- nákladová návratnosť – požiadavka plného pokrytia všetkých nákladov na poskytované vodohospodárske služby, vrátane nákladov na využívanie zdroja t.j. nákladov environmentálnych (presadzovanie princípu plnej návratnosti nákladov),

- zaistenie efektívnej alokácie a udržateľného využívania zdroja (environmentálne hľadisko),- jasná štruktúra ceny (transparentnosť) – požiadavka zrozumiteľnosti pre užívateľov

vodohospodárskej služby.

Tieto kritériá spolu s ďalšími sú zahrnuté do Regulačnej politiky ÚRSO na roky 2012-2016, ktorej hlavné východiská a princípy uvádzame v texte nižšie tohto background dokumentu.V súvislosti s vodohospodárskymi službami spojenými s využívaním vôd je treba upriamiť pozornosť na nasledovné významné črty regulačnej politiky ÚRSO:

- pre odber povrchovej vody z vodného toku ÚRSO stanovuje pre regulovaný subjekt maximálnu cenu v EUR/m3.

- pre využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku na vodných stavbách v správe správcu vodného toku pri inštalačnom výkone väčšom ako 100 kW ÚRSO stanovuje platbu ako tarify na podporu menších výrobcov elektrickej energie, resp. využívateľov hydroenergetického potenciálu v tomto odstupňovaní: od 100 kW do 1000 kW, ďalej od 1001 do 10000 kW a nad 10000 kW. Cena pre jednotlivé tarify je stanovená ako fixná cena v EUR/MWh,

- pre odber energetickej vody z vodného toku na vodných stavbách vo vlastníctve využívateľa hydroenergetického potenciálu vodného toku ÚRSO stanovuje pre regulovaný subjekt pevnú cenu v EUR/m3.

Stanovenie maximálnej ceny, taríf a pevnej ceny vo vyššie uvedených vodohospodárskych službách predstavuje formu regulácie vhodnú pre danú službu.

I. The assessments made for justifying that contribution of different water uses (agriculture, households, industry, others) to the costs of water services is

„adequate“/Hodnotenia uskutočnené na zdôvodnenie, že príspevok rôznych využívaní vody (z poľnohospodárstva, domácností, priemyslu, ostatných) k nákladom vodohospodárskych služieb je „adekvátny“

Zhodnotenie požiadavky RSV týkajúcej sa adekvátnosti príspevku rôznych využívaní vody (domácnosti, priemysel a poľnohospodárstvo): nachádza sa v 2.VPS (podkapitola 7.3: Cenová politika pre vodohospodárske služby).

J. The assessments made to justify that water-pricing policies provide adequate incentives for users to use water resources efficiently/Hodnotenia uskutočnené na zdôvodnenie, že cenová politika zabezpečuje adekvátne stimuly pre užívateľov, aby vodné zdroje využívali efektívne.

Na zhodnotenie cenovej politiky z hľadiska adekvátnych stimulov v smere efektívneho využívania vody jej užívateľmi boli uskutočnené analýzy týkajúce sa elasticity dopytu po vode vo vzťahu k cene vody (cenová pružnosť dopytu/elasticita dopytu). Informácie o príslušných analýzach k tejto problematike sú v 2. VPS (podkapitola 7,3: Cenová politika pre vodohospodárske služby).

Zhodnotenie pokroku v implementácii cenovej politiky podľa článku 9 RSV oproti stavu konštatovanému v prvých plánoch manažmentu povodí je v texte nižšie. V ďalšom texte sa nachádzajú východiská regulačnej politiky ÚRSO na obdobie 2012-2016 v oblasti cien pitnej a odpadovej vody a vodohospodárskych služieb v oblasti využívania vodného toku. Súčasťou tohto textu je aj zhodnotenie priorít v cenovej regulácii v oblasti vôd uskutočňovanej prostredníctvom ÚRSO v r. 2012 a 2013 s podtitulom „Ceny vody“. Nachádza sa tu aj prehľad cien v oblasti pitnej a odpadovej vody a vodohospodárskych služieb v oblasti využívania vodného toku.

Pokrok v implementácii cenovej politiky podľa článku 9 RSV oproti stavu konštatovanému v prvých plánoch manažmentu povodí:

Novela vodného zákona, ktorá nadobudla účinnosť od 15. januára 2015, zavádza s poplatnenie odberov závlahovej vody na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, ktorá od roku 2004 spoplatnená nie je. V prvom rade povinnosť spoplatnenia závlahovej vody vyplýva z požiadaviek článku 9 RSV (ktorý nariaďuje úhradu vodohospodárskych služieb a požaduje adekvátny príspevok rôznych využívaní vody prinajmenej zo sektorov domácností, priemyslu a poľnohospodárstva k tejto úhrade). Okrem toho bolo zavedenie spoplatnenia závlahovej vody podmienkou Európskej komisie pre schválenie nového operačného programu pre rezort MŽP SR (OP Kvalita životného prostredia na obdobie rokov 2014-2020) a následné čerpanie eurofondov v najbližších rokoch.

**

Uplatnenie princípu „znečisťovateľ platí“ v SR predstavujú hlavne poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd. Podľa § 79, ods.4 vodného zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platného pred jeho novelou účinnou od 15. januára 2015 - poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd v množstve presahujúcom 10 000 m3 za rok alebo 1 000 m3 za mesiac a prekročí v ukazovateli znečistenia stanovené limity (koncentračné a bilančné). Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Banská Štiavnica (SVP, š.p.), ktorý poplatky za vypúšťanie odpadových vôd vyberá, ich odvádza do Environmentálneho fondu. SVP, š.p. má podľa Prílohy č. 6 NV 755/2004 Z.z. povinnosť uskutočňovať kontrolné odbery vzoriek vypúšťaných odpadových vôd. Početnosť týchto kontrolných odberov je v prílohe stanovená podľa ročnej výšky poplatkov (určenej na nasledujúce obdobie). Rozlíšené sú spoplatnené zdroje znečistenia a potenciálne spoplatnené zdroje znečistenia. Potenciálne spoplatnené zdroje znečistenia sú tie, ktorých oznámené hodnoty pre spoplatnenie kolíšu okolo hraničných hodnôt a je potrebné zistiť skutočné hodnoty o vypúšťaní

odpadových vôd (na základe zistenia vypusteného znečistenia môžu spĺňať podmienky na platenie poplatkov). U týchto potenciálne spoplatnených znečisťovateľov, ktorí nemajú výhľadovo určený poplatok na nasledujúci rok sa vykonáva kontrola odberu vzoriek s frekvenciou 1 až 4-krát ročne (v závislosti na výsledku I. kontroly).

Kontrola vypúšťaného znečistenia sa vykonáva z výustov jednotlivých zdrojov znečistenia znečisťovateľov, ktorí platia poplatky za vypúšťané znečistenie a tiež tých znečisťovateľov, ktorí sú potenciálnymi znečisťovateľmi. Sledované ukazovatele sú stanovené individuálne pre každý zdroj znečistenia tak, aby kontrolnými analýzami odpadových vôd bolo zistené skutočne vypúšťané znečistenie v stanovených ukazovateľoch. Kontrola obzvlášť škodlivých látok, škodlivých látok alebo prioritných látok sa vykonáva pre zdroje, u ktorých je opodstatnený predpoklad, že takéto látky produkujú a vypúšťanú vo významných množstvách. Výsledky zmienených kontrol sa premietajú do rozhodnutí o poplatkoch za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd vo forme priemerných ročných koncentrácií použitých na určenie poplatku za predchádzajúci rok (postup podľa § 13 NV 755/2004 Z.z.).

V oblasti vypúšťania odpadových vôd do povrchových vôd bolo v roku 2013 monitorovaných 159 spoplatnených zdrojov znečistenia a 119 potenciálne spoplatnených zdrojov znečistenia. V rámci toho bolo vykonaných 2 188 odberov vzoriek odpadových vôd a 32 209 analýz odpadových vôd. V roku 2013 bolo do povrchových vôd vypustených 308 225 298 m3 spoplatnených odpadových vôd; výška poplatkov za vypustenú odpadovú vodu bola 5 862 789,62 Eur.

Výsledky z monitorovania odpadových vôd slúžia:- okrem určovania poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd tiež na- kontrolu dodržiavania limitov stanovených orgánom štátnej vodnej správy, - vydávanie vodohospodárskych povolení na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd, - spracovanie bilancie vypúšťaného znečistenia, - hodnotenie vplyvov vypúšťaných odpadových vôd na stav povrchových a podzemných vôd.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že nielen vlastné poplatky za vypúšťanie odpadových vôd zohrávajú stimulačnú a motivačnú úlohu vo vzťahu k znečisťovateľom, ale aj vykonávanie zmienených kontrol v zmysle Prílohy č. 6 NV 755/2004 Z.z. prispieva jednak k naplneniu požiadaviek článku 9 RSV, ale v konečnom dôsledku tiež k dosiahnutiu hlavného environmentálneho cieľa RSV, ktorým je dobrý stav vôd.

**

V novele zákona o vodách, ktorý nadobudol účinnosť účinnosť od 15. januára 2015, prišlo tiež k zmene v súvislosti s povoleniami na odber vody, ktoré budú vydávané orgánom štátnej vodnej správy (OÚ ŽP) na odber povrchovej a podzemnej vody po novom na obdobie desiatich rokov, po uplynutí ktorých budú prehodnocované. Podľa zákona o vodách pred uvedenou novelou sa tieto povolenia vydávali bez časového obmedzenia. Obmedzením lehoty na odber vody na desať rokov a následné prehodnotenie povolení na odber sa vytvorí možnosť regulácie odberov vôd, čo prispeje k zabezpečeniu trvalého využívania vodných zdrojov a zároveň sa rozšíri priestor na ochranu a spravodlivé rozdeľovanie vody.

Novela zákona o vode zavádza aj ďalšie opatrenia týkajúce sa vodoprávnych povolení, ktoré prispievajú k implementácii čl. 9 RSV a k efektívnemu využívaniu vody:

- povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd sa vydáva na desať rokov, a ak odpadové vody obsahujú prioritné nebezpečné látky, najviac na šesť rokov (doteraz sa vzťahovalo povolenie len k vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových vôd - najviac na desať rokov, a ak odpadové vody obsahujú obzvlášť škodlivé látky, najviac na štyri roky),

- povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd do podzemných vôd sa vydáva najviac na šesť rokov (doteraz sa vzťahovalo povolenie len k vypúšťaniu odpadových vôd do podzemných vôd - na štyri roky).

Novela vodného zákona, ktorá nadobudla účinnosť od 15. januára 2015, zavádza zmeny v pokutách, vzťahujúcich sa k využívaniu vôd:

- zavádza zmeny v pokutách za znečisťovanie vôd. V prípade mimoriadneho znečistenia môže byť znečisťovateľovi uložená pokuta do 165 000 EUR. Novelizovaný § 75, ods. 9 znie: „Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165.000 EUR. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd“.

§ 75, ods. 9 platný do novely vodného zákona znie:„Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť až do výšky 5 000 000 Sk/165 000 EUR“.

- zavádza nový sadzobník pokút za nepovolené odoberanie povrchových vôd (bez povolenia) - po novom bude možné uložiť najnižšiu pokutu 1 000 EUR (do novely najnižšia sadzba je 10 000 Sk/331,90 EUR)

- zavádza nový sadzobník pokút za nepovolené odoberanie podzemných vôd (bez povolenia) - po novom bude možné uložiť najnižšiu pokutu 2 000 EUR (do novely najnižšia sadzba je 20 000 Sk/663,88 EUR).

V nasledujúcich rokoch sa bude pokračovať v analýze finančných a ekonomických nástrojov ako súčasti cenovej politiky podľa čl. 9 RSV – ktorá je informačným podkladom pre politické rozhodnutia. Pokračujúca výskumná úloha bude naďalej analyzovať už zavedené ekonomické nástroje v sektore vody, aby mohlo byť posúdené, či je potrebné ich zintenzívnenie alebo nie, resp. zavedenie nových ekonomických nástrojov (v zmysle dokumentu schváleného vládou SR v januári 2011: „Návrh cenovej politiky v oblasti vodného hospodárstva SR“, ktorý zohľadňuje požiadavky článku 9 RSV). Ekonomické nástroje v sektore vody je potrebné skúmať aj v súvislosti s klimatickými zmenami. Zmienené posudzovanie je v podmienkach SR potrebné uskutočňovať tiež vo väzbe na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva (domácnosti s najnižšími príjmami).

Regulačná politika ÚRSO na obdobie 2012 – 2016 a jej východiská:

Do roku 2002 funkciu regulátora cien vody plnil štát prostredníctvom MF SR. Ceny pre domácnosti nepokrývali jednotkové náklady (na 1 m3), preto bola ostatná časť nákladov premietnutá do cien ostatných odberateľov – tým sa rozdiel medzi cenami pre domácnosti a pre ostatných odberateľov zvyšoval v neprospech ostatných odberateľov.

Od 1.1.2003 uskutočňuje funkciu regulátora cien Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý vyššie zmienené krížové dotácie odstránil – v oblasti pitnej vody v r. 2006 a v r. 2007 v oblasti odpadovej vody, t.j. počnúc týmito rokmi sa začali stanovovať jednotné ceny pre všetkých odberateľov pitnej vody a pre všetkých producentov odpadovej vody (v rámci jedného regulovaného subjektu).

ÚRSO uplatňuje v otázke návratnosti nákladov za poskytované vodohospodárske služby princíp „ekonomicky oprávnených nákladov“ - vymedzených jeho vyhláškou. V súčasnosti sú aktuálne platné:

- Vyhláška ÚRSO č. 188/2014, ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška ÚRSO č, 195/2013, ktorá ustanovuje cenovú reguláciu výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou,

- Vyhláška ÚRSO č. 194/2013, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia odberu povrchovej vody a energetickej vody z vodných tokov a využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov.

Súčasťou uvedených vyhlášok sú tabuľky „Kalkulácia ekonomicky oprávnených nákladov“ – z čoho plynie, že kalkulácia nákladov vchádzajúcich do ceny vody má jasnú štruktúru a tvorba ceny tak plne spĺňa požiadavku na transparentnosť. Kalkulačné položky na kalkuláciu ekonomicky oprávnených nákladov na dodávku pitnej vody a na kalkuláciu ekonomicky oprávnených nákladov na odvedenie a čistenie odpadovej vody sú na konci tejto časti.

Nižšie uvádzame východiská regulačnej politiky ÚRSO na roky 2012 – 2016:

Východiská regulačnej politiky pre oblasť výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom, odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou :

a) zabezpečiť optimalizáciu cien pre prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií v súlade s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (RSV) s dôrazom na ochranu odberateľov pitnej vody z verejného vodovodu a producentov odpadovej vody odvádzanej verejnou kanalizáciou a to na základe vývoja nevyhnutných oprávnených nákladov na regulované činnosti a vývoja množstva dodávanej, resp. odvedenej vody pri zohľadnení prínosu realizovaných investícií v regulačnom období 2009 až 2011, b) stanoviť rozsah, štruktúru a výšku oprávnených nákladov kalkulovaných v cenách s dôrazom na optimalizáciu limitných hodnôt vybraných položiek kalkulácie nákladov najmä osobných nákladov, režijných nákladov, výšky nájomného a odpisov majetku, c) dôsledne posudzovať oprávnenosť, opodstatnenosť a nevyhnutnosť nákladov v nelimitovaných položkách kalkulácie ceny, pričom je potrebné klásť dôraz na zvyšovanie efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov na regulované činnosti, d) sledovať vývoj nákladov na regulované činnosti s cieľom zohľadniť možnosti tvorby zdrojov na obnovu existujúcej vodohospodárskej infraštruktúry, e) posúdiť, prípadne prehodnotiť primeranosť miery zisku v cenách za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, f) stanoviť maximálne ceny za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou s cieľom vytvárať pre regulované subjekty možnosť uplatňovať na trhu s vodou aj ceny nižšie ako ÚRSO-m schválené, pričom regulovaný subjekt bude garantovať, že toto zníženie ceny nebude mať dopad na riadnu prevádzku a obnovu danej infraštruktúry, g) podporovať investičný rozvoj najmä v oblasti verejných kanalizácií vytváraním primeraných možností na tvorbu vlastných finančných zdrojov určených na plnenie záväzkov, ktoré sa SR pri vstupe do EÚ zaviazala splniť do roku 2015 s cieľom zabezpečiť finančnú udržateľnosť jednotlivých realizovaných projektov, h) na základe dôslednej a objektívnej analýzy opodstatnenosti uplatnenia dvojzložkovej ceny pri zohľadnení sociálno-ekonomických dopadov vytvoriť legislatívne prostredie pre jej zavedenie v SR, i) stanoviť samostatne ceny za odvádzanie odpadovej vody a ceny za čistenie odpadovej vody pre jeden regulovaný subjekt, a to v prípade, ak ide o poskytnutie jednej z uvedených služieb inému regulovanému subjektu, pričom poskytovateľ služby sa s prijímateľom služby nedohodnú na cene, j) sledovať, porovnávať a vyhodnocovať straty vody vo verejných vodovodoch, k) poskytovať pomoc pri aplikácii všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s cenovou reguláciou v praxi priebežne počas celého regulačného obdobia, a to najmä vypracovaním a zverejnením metodických usmernení a poradenstvom,

l) zabezpečiť transparentnosť jednoznačne stanovenými pravidlami a postupmi uplatňovanými pri cenovej regulácii a zverejňovaním informácií o cenách a o podmienkach ich uplatňovania.

Cenová regulácia sa bude uskutočňovať v tomto rozsahu:

a) výroba a dodávka pitnej vody verejným vodovodom, b) výroba a distribúcia pitnej vody verejným vodovodom, c) dodávka pitnej vody verejným vodovodom, d) odvádzanie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, e) čistenie odpadovej vody v čistiarni odpadovej vody, ak je táto odpadová voda privádzaná do čistiarne odpadových vôd verejnou kanalizáciou, f) odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou.

Spôsob vykonania cenovej regulácie:

Spôsob vykonania cenovej regulácie sa stanovuje ako priame určenie maximálnej ceny a určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny. Spôsob výpočtu ceny zohľadňuje stanovený rozsah oprávnených nákladov, primeraný zisk vrátane investícií potrebných na zabezpečenie prevádzkyschopnosti zariadení a sietí.

Stanovovanie cien za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou ako maximálnych cien, ktoré regulovaný subjekt nemôže prekročiť, ale môže na trhu použiť aj ceny nižšie, ako schválené prostredníctvom ÚRSO alebo určené za podmienky zabezpečenia prevádzkyschopnosti a obnovy vodárenského infraštruktúrneho majetku, sa považuje za vhodný trhový mechanizmus, ktorý oprávňuje regulovaný subjekt rozhodovať napr. o zľavách pre významných odberateľov, resp. producentov vody alebo o zľavách pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, prípadne ohrozených odberateľov vody (školy, nemocnice a pod.).

Aj v regulačnom období 2012-2016 sa javí ako najobjektívnejšia metóda „price cap“, ktorá má pozitívny vplyv na zabezpečenie stabilizácie cien vody, pričom eliminuje ich nárast z dôvodu uplatňovania neprimeraných nákladov na výkon regulovanej činnosti. Zároveň táto metóda pri uplatnení možnosti medziročného inflačného rastu vrátane faktora efektivity a faktora investičného rozvoja umožňuje cenový rast, ktorý je však podložený efektívnym vynakladaním získaných finančných prostriedkov na prevádzku, ako aj rozvoj vodohospodárskej infraštruktúry.

Východiskom bude cena, ktorá zohľadní nové nastavenie ekonomických parametrov. To znamená, že budú uplatňované odpisy na princípe ročných odpisov z majetku obstaraného z vlastných zdrojov najviac do výšky ročných daňových odpisov vrátane časti odpisov z majetku obstaraného z prostriedkov Európskej únie, zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce alebo bezodplatným prevodom rozloženým na dlhšie časové obdobie.

Základom pre určenie primeraného zisku bude regulačná báza aktív a miera ich výnosovosti. Regulačnou bázou aktív bude hodnota aktív slúžiacich na zabezpečenie regulovanej činnosti a určí sa na základe ich účtovnej hodnoty.

V prípade uplatnenia práva regulovaného subjektu podľa § 13 odsek 1 písm. a) v spojení s § 14 odsek 6 zákona č. 276/2001 Z. z. na zmenu cenového rozhodnutia z dôvodu výraznej zmeny ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny a ktoré ovplyvňujú výšku ceny, bude po dôslednom posúdení ÚRSO-m cena odzrkadľovať túto zmenu nákladov zvýšením ceny. V tomto prípade regulované subjekty však dôslednejšie zvažujú nevyhnutnosť zmeny ceny.

Zavedenie päťročného regulačného obdobia, počas ktorého je garantovaný rovnaký spôsob a postup regulácie vytvára stabilnejšie ekonomické prostredie s možnosťou, resp. potrebným priestorom pre plánovanie opráv, údržby a investičných akcií vodárenských spoločností na základe jasných pravidiel.

Východiská regulačnej politiky v oblasti vodohospodárskych služieb súvisiacich s využívaním vodného toku (odbery povrchovej vody, využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a využívanie energetickej vody vodných tokov):

a) optimalizovať ceny vodohospodárskych služieb na základe vývoja nevyhnutných oprávnených nákladov na zabezpečovanie regulovaných činností a vývoja množstva dodávania mechanickej energie a vývoja množstva vody odoberanej z vodných tokov za rok 2009-2011, b) stanoviť ceny vodohospodárskych služieb ako maximálne, čím sa vytvorí možnosť uplatňovať na trhu aj ceny nižšie (napr. pre významných odberateľov), c) stanoviť rozsah, štruktúru a výšku oprávnených nákladov v kalkulácii cien za regulované činnosti s dôrazom na ich optimalizáciu, d) dôsledne posudzovať opodstatnenosť a nevyhnutnosť nákladov v nelimitovaných položkách kalkulácie ceny s dôrazom na ich efektívnosť, e) stanoviť parametre na výpočet primeraného zisku, aby bola vytvorená možnosť tvorby zdrojov na investície, f) sledovať, porovnávať a vyhodnocovať náklady a tržby z regulovaných činností a overovať využívanie prevádzkových nákladov a zisku za účelom tvorby zdrojov na udržanie prevádzkyschopných vodohospodárskych stavieb využívaných na regulované činnosti.

Cenová regulácia sa bude uskutočňovať v tomto rozsahu:

a) odber povrchových vôd z vodného toku, b) využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku, c) odber energetickej vody z vodného toku.

Spôsob vykonania cenovej regulácie:

Spôsob cenovej regulácie stanovuje určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny. Spôsob výpočtu zohľadňuje nevyhnutné oprávnené náklady, primeraný zisk a realizáciu investícií na zabezpečenie prevádzkyschopnosti vodohospodárskych stavieb.

V regulácii vodohospodárskych služieb sa bude uplatňovať nákladová metóda, ktorá zohľadňuje rozsah a štruktúru oprávnených nákladov s limitovaním medziročného rastu niektorých vybraných nákladov a výšku maximálneho povoleného zisku v jednotlivých regulovaných činnostiach na úrovni 5 % z celkovej výšky plánovaných oprávnených nákladov.

Ceny vody

Dôvodom regulácie uskutočňovanej prostredníctvom ÚRSO je dosiahnuť transparentnosť vo vynakladaní nákladov na poskytovanie vodohospodárskych služieb, ktorými sú zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie a čistenie odpadovej vody. Potreba regulácie cien vody vyplýva aj zo snahy dosiahnuť optimálne ekonomicky nevyhnutné náklady na uvedené služby, ktoré zároveň musia byť prenesené do cien vody, aby tieto boli dostupné pre všetky sociálne skupiny obyvateľov, vrátane tých najzraniteľnejších.

Z uvedených dôvodov aj v r. 2012 a 2013 bolo hlavnou prioritou v cenovej regulácii uskutočňovanej prostredníctvom ÚRSO uplatňovanie práve takých postupov, ktoré viedli k stabilizácii cien a tým k zabezpečeniu ochrany odberateľov pitnej vody a producentov pitnej vody pred neoprávneným a neprimeraným zvyšovaním cien. K tomu prispieva aj dôsledná kontrola opodstatnenosti a nevyhnutnosti nákladov, ktoré regulované subjekty použili na výkon regulovanej činnosti. ÚRSO sa významnou mierou podieľa na ochrane spotrebiteľov sledovaním, vyhodnocovaním a kontrolou štandardov kvality dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou. V súlade s uvedenými princípmi v rámci cenovej regulácie ÚRSO vydal v r.

2012 celkom 369 rozhodnutí, z toho 278 na rok 2013. Tieto cenové rozhodnutia uverejňuje ÚRSO na svojej webovej stránke. Taktiež regulovaný subjekt má povinnosť uverejňovať schválené ceny na svojej webovej stránke alebo ich iným vhodným spôsobom sprístupniť verejnosti.

Stabilizácia cien je podstatná aj pre využitie vybudovaného vodárenského majetku, pretože zvýšenie ceny vyvoláva úsporné opatrenia u odberateľov i producentov a tým nižšie využitie vybudovaných kapacít. Významná časť (70–80%) prevádzkových nákladov v oblasti verejných vodovodov a verejných kanalizácii je fixného charakteru. Nie je závislá teda na tom, či vybudovaná kapacita je využívaná plne alebo len čiastočne. Preto znižovanie spotreby vyvoláva ďalšie zvýšenie jednotkových cien.

Graf č. 1

Zdroj: Výročná správa ÚRSO 2012

V prvom roku regulačného obdobia (2012-2016) boli maximálne ceny ako východiskové určované použitím nákladovej metódy na úrovni skutočných oprávnených nákladov na regulovanú činnosť a s najvyššou mierou povoleného zisku pre vodárenské spoločnosti 0,10 a 0,13 € a pre menšie spoločnosti

alebo obce len 0,05 a 0,07 € na meter kubický ešte zníženou podľa miery využitia vodárenského majetku.

Na dosiahnutie stabilizácie cien v roku 2013 a aj v ďalších rokoch regulačného obdobia sa využíva už osvedčená metóda cenového stropu (price cap), kedy maximálna cena stanovená v predchádzajúcom roku sa upravuje len o regulačné odpisy nového vodárenského majetku a podľa skutočného využitia projektovanej kapacity vodárenského majetku na výkon regulovanej činnosti.

ÚRSO pri určovaní cien na rok 2013 zohľadnil na jednej strane potreby regulovaného subjektu na zabezpečenie kvalitného, plynulého a bezpečného výkonu regulovanej činnosti, ako aj investičné nároky, ale na druhej strane prihliadal na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky ich uplatnenia voči samotným odberateľom pitnej vody, či producentom odpadovej vody v danom regióne.

Kým v prvom roku regulačného obdobia (2012) nastavením východiskových parametrov ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom bez dane z pridanej hodnoty vzrástli výraznejšie v priemere o 4,9 %, ceny na rok 2013 pri zohľadnení cenových zmien v roku 2012 vzrástli v priemere len o 0,9 %.

Ceny sa pohybujú v rozpätí od 0,6939 €/m3 (v Trnavskej vodárenskej spoločnosti) po 1,3100 €/m3 (vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti). Pomerne veľký cenový rozdiel vyplýva z odlišných geografických a klimatických podmienok regiónov (dostupnosť vod. zdrojov, ich kvalita).

Po zmene cien v priebehu roku 2012 maximálne ceny za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou bez dane z pridanej hodnoty v roku 2013 sa v priemere zvýšili o 1,1 %.

Graf č. 2


V oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd jednotlivé ceny rástli o niečo rýchlejšie v závislosti od rozsahu investícií v danom regióne a pohybujú sa v rozpätí od 0,8286 €/m3 (v Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti) po 1,1068 €/m3 (v Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti). Aj pre ostatné regulované subjekty – obce úrad stanovil maximálne ceny na rok 2013, ktoré sú v súčasnosti trochu nižšie ako ceny vodárenských spoločností, ale ich medziročný rast je o niečo rýchlejší. Je spôsobený najmä vybudovaním nových obecných verejných vodovodov, resp. dobudovaním ich častí, ale predovšetkým výstavbou verejných kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Priemer cien za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom bez dane z pridanej hodnoty stanovených pre 204 obcí predstavuje 0,6989 €/m3, nárast o 4,1 %. Priemer cien za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou bez dane z pridanej hodnoty pre 119 obcí je 0,8875 €/m3, nárast o 3,8 %, pričom tieto ceny sú už vyššie ako ceny za dodávku pitnej vody.

Graf č. 3


Nižšie sú uvedené prehľadové tabuľky obsahujúca údaje o ekonomicky oprávnených nákladoch (EON), priemerných EON, ako aj celkovej priemernej cene za pitnú a odpadovú vodu (bez DPH) v rokoch 2008 až 2013:

Pitná voda Tabuľka č. 1

Merná jednotka

2008 2009 2010 2011 2012 2013

Ekonomicky oprávnené náklady (EON) tis. € 186 261 183 118 185 889 185 291 197 361 196 877

Dodávka pitnej vody tis.m3 220 861 206 694 201 998 197 440 196 888 190 790

Merná jednotka

2008 2009 2010 2011 2012 2013

Priemerné EON €.m-3 0,84 0,89 0,92 0,94 1,00 1,032

Priemerná cena €.m-3 0,83 0,89 0,93 0,96 1,01 1,034

Odpadová voda Tabuľka č. 2

Merná jednotka

2008 2009 2010 2011 2012 2013

Ekonomicky oprávnené náklady (EON) tis. € 140 754 160 780 169 879 170 928 186 918 188 103

Množstvo odpadovej vody tis.m3 207 006 201 384 202 600 200 360 202 839 199 075

Priemerné EON €.m-3 0,68 0,80 0,84 0,85 0,92 0,94

Priemerná cena (bez DPH) €.m-3 0,73 0,79 0,84 0,86 0,90 0,92

ÚRSO reguluje aj ceny nasledovných vodohospodárskych služieb:- odber povrchových vôd z vodného toku, - využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku, - odber energetickej vody z vodného toku.

Prehľad cien za tieto služby uvádzame nižšie:

Ceny za poskytovanie vodohospodárskych služieb (bez DPH): Tabuľka č. 3

2010 2011 2012 2013Cena za odber povrchovej vody za m3

0,0963 0,1059 0,1122 0,1122

Priem. cena za využívanie hydroenergetického potenciálu za 1 MWh

14,9674 15,1021 15,3770 15,7552

Cena za odber energetickej vody za tis. m3

0,1492 0,1492 0,1580 0,1659


ÚRSO na základe svojej vyhlášky č. 194/2013 Z. z., (§ 2, 3, 8 až 10) schválil svojím cenovým rozhodnutím pre regulovaný subjekt Slovenský vodohospodársky podnik š.p. na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 okrem vyššie uvedených cien za odber povrchovej vody a odber energetickej vody tiež tarify za využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW, prostredníctvom ceny mechanickej energie produkovanej pohybom masy vody pre jednotlivé skupiny využívateľov hydroenergetického potenciálu podľa inštalovaného výkonu vodných elektrární takto:

- od 100 kW do 1 000 kW 4,7266 €/MWh- od 1 001 kW do 10 000 kW 7,8776 €/MWh- nad 10 000 kW 16,0703 €/MWh.

Tarify slúžia na podporu menších výrobcov elektrickej energie, resp, využívateľov hydroenergetického potenciálu.

Graf č.4


Graf č. 5


Ďalej nižšie uvádzame tiež sadzby poplatkov za odbery podzemných vôd, ktoré sú stanovené NV SR č. 755/2004 Z.z..:

- sadzba poplatkov za odbery podzemnej vody je diferencovaná podľa účelu ich použitia, pre:verejné vodovody 0,0332 Eur/m3,

- odbery ustanovené osobitným predpisom a na odbery na napájanie a na ošetrovanie hospodárskych zvierat 0,0232 Eur/m3,

- odbery geotermálnych vôd a odbery iných podzemných vôd na energetické využitie 0,0266 Eur/m3,

- odbery na ostatné použitie 0,0996 Eur/m3.

**

Kalkulácia ekonomicky oprávnených nákladov na dodávku pitnej vody (Vyhl. ÚRSO č. 195/2013 v znení neskorších predpisov):

1. Spotreba materiálu2. Platby a poplatky za odber vodyz toho: platby za odber povrchovej vody.....poplatky za odber podzemnej vody3. Spotreba energií4. Dodávateľské opravy5. Ostatné služby6. Osobné nákladyz toho: mzdové náklady

zákonné sociálne poistenie a starobné dôchodkové poistenie zákonné sociálne náklady

7. Dane a poplatky8. Ostatné prevádzkové náklady9. Odpisy DHM a DNM10. Náklady podľa § 4 ods. 1 písm. h)11. Finančné nákladyz toho: úroky z úveru12. Náklady spolu (r. 1 až 11)

Z toho: vlastné opravy režijné náklady

Kalkulácia ekonomicky oprávnených nákladov na odvedenie a čistenie odpadovej vody (Vyhl. ÚRSO č. 195/2013 v znení neskorších predpisov):

1. Spotreba materiálu2. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd3. Spotreba energií4. Dodávateľské opravy5. Ostatné služby6. Osobné náklady

z toho: mzdové náklady

zákonné sociálne poistenie a starobné dôchodkové poisteniezákonné sociálne náklady

7. Dane a poplatky8. Ostatné prevádzkové náklady9. Odpisy DHM a DNM10. Náklady podľa § 4 ods. 1 písm. h)11. Finančné náklady

z toho: úroky z úveru12. Náklady spolu (r.1 až r. 11)

z toho: vlastné opravy režijné náklady

K. The methodology used for taking account of the social, environemental and economic effects of the cost recovery as well as the geographic and climatic

conditions of the region or regions affected when implemeting Article 9 / Metodika použitá na zohľadnenie sociálnych, environmentálnych a ekonomických účinkov úhrady nákladov, ako aj geografických a klimatických podmienok ovplyvneného regiónu alebo regiónov pri implementácii článku 9

Sociálne a ekonomické účinky úhrady nákladov v procese implementácie článku 9 RSV boli analyzované – vychádzalo sa z tzv. hranice chudoby dosiahnutej v SR (závery výberového zisťovania o príjmoch a životných podmienkach EU SILC 2010, EÚ SILC 2012), výsledkom bolo stanovenie indexu afordability vo vzťahu k cenám vody. Podrobnejšie informácie k tejto problematike sa nachádzajú v bode H (v časti „Regulácia cenotvorby v oblasti verejných vodovodov a verejných kanalizácií“) tohto background documentu.

L If applied, justification for the application of the WFD Article 9(4) / Zdôvodnenie pre uplatnenie článku 9(4), RSV, ak sa uplatnil

V 2. VPS nebol aplikovaný článok 9(4) RSV.

V súvislosti s bilaterálnym mítingom zástupcov MŽP SR a Európskej komisie (EK) konaného v decembri 2013 v Bruseli bolo zo strany EK Slovenskej republike adresovaných v súvislosti s ekonomickou analýzou a implementáciou článku 9 RSV niekoľko doplňujúcich otázok. Jedna z otázok znela:

- budú v aktualizovanej ekonomickej analýze a v 2. plánoch manažmentu povodí brané do úvahy náklady vzťahujúce sa k všetkým vodohospodárskym službám, vrátane závlah v poľnohospodárstve, samoodberov, akumulácie a zachytávania pre protipovodňovú ochranu, výroby energie (vodné elektrárne, chladenie) a plavby ?

Odpovede na tieto otázky sú nasledovné:

V rokoch 2004-2014 boli odbery závlahovej vody pre poľnohospodárov vyňaté zo spoplatnenia, ale novela zákona o vodách účinná od 15.1.2015 toto spoplatnenie opätovne zavádza. Ďalšie informácie k otázke zavedenia platieb za odbery závlahovej vody sa nachádzajú v bode J (v časti „Pokrok v implementácii cenovej politiky podľa článku 9 RSV oproti stavu konštatovanému v prvých plánoch manažmentu povodí“) tohto background dokumentu.

V súlade s národnou legislatívou samoodbery (samoobslužné odbery) bez povolenia sú len odbery s ručným odberom vody a tieto nepodliehajú platbe a preto nie sú evidované. Na všetky ostatné odbery je povolenie povinné a s tým súvisí aj povinné meranie odberov (vo vodnom zákone povinnosť platiť sa vzťahuje k prekročeniu stanoveného množstva odobratej vody, t.j. 1 250 m3/mesiac).

Výroba energie – vodná energia a chladenie sú platené ich užívateľmi. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. poskytuje vodohospodárske služby súvisiace s využívaním vodného toku:

- využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách s inštalačným výkonom nad 100 kW,

- odbery energetickej vody z vodných tokov pre hydroelektrárne s inštalačným výkonom nad 10 MW,

- odbery povrchovej vody z vodných tokov (vrátane chladenia).

Plavba reprezentuje verejnoprospešnú službu platenú štátom.

Akumulácia a zachytávanie pre protipovodňovú ochranu sú na Slovensku definované ako verejno-prospešné služby (služby všeobecného záujmu). (Doplňujúca informácia: Len nádrže používané na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sú jednoúčelové. Žiadne iné akumulačné nádrže sa nebudujú len na jeden účel (napr. len na protipovodňovú ochranu), ale slúžia

viacnásobnému účelu, napr. pre závlahy, priemysel vrátane hydroenergetiky, protipovodňovú ochranu, atď.).

M If diffuse pollution from agriculture is identified as a significant pressure on the aquatic environment, provide information on the estimated costs of measures..../Ak difúzne znečistenie z poľnohospodárstva je identifikované ako významný vplyv na vodné prostredie, poskytnite informáciu o odhadovaných nákladoch na opatrenia.....

Difúznym znečistením sa zaoberá podkapitola 7.3 „Cenová politika pre vodohospodárske služby“ a Príloha č. 7.4 (v časti „Environmentálne náklady“) v 2.VPS.

Nižšie uvádzame ešte ďalšie doplňujúce resp. podrobnejšie informácie k zatiaľ nedoriešenému spoplatneniu difúzneho znečistenia z poľnohospodárstva . K tejto oblasti je potrebné nasledovné vysvetlenie súčasného stavu (Bujnovský, VÚVH):

„Kalkulácia nákladov na ochranu životného prostredia (environmentálne náklady) vyvolaných difúznymi zdrojmi znečistenia v súčasnosti je realizovaná len čiastočne a zahrňuje náklady na opatrenia spadajúce pod Národný program (aglomerácie nad 2000 EO) a obce pod 2000 EO s nárokom na financie do konca roka 2021. V oblasti poľnohospodárstva , odhad environmentálnych nákladov súvisiacich so znížením difúzneho znečisťovania vodných zdrojov poľnohospodárstva vychádza z nákladov na dobudovanie skladovacích kapacít pre hospodárske hnojivá v rozsahu 6 mesiacov (pre tuhé aj kvapalné hnojivá).

Znižovanie difúznych strát živín (N, P) korešponduje nielen s investičnými nákladmi, ktoré spravidla vstupujú do odhadu environmentálnych nákladov, ale s realizáciou celého radu agrotechnických/prevádzkových opatrení, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú efektívnosť využívania aplikovaných živín. V upravenom akčnom programe (programe poľnohospodárskych činností) v zraniteľných oblastiach, ktorý je súčasťou novelizovaného zákona o hnojivách, sú zohľadnené viaceré pripomienky EK týkajúce sa zvýšenia skladovacích kapacít pre hospodárske hnojivá, prehodnotenie/predĺženie obdobia zákazu aplikácie hnojív s obsahom dusíka, ako aj prehodnotenie limitov dávok hnojív a spôsobu ich aplikácie, čo je bezprostredným krokom k zníženiu aktuálneho znečisťovania vôd.

Zavedenie environmentálnej dane zo spotreby priemyselných hnojív je v EÚ odporúčaným nástrojom na zníženie difúzneho znečisťovania vôd, ktorý sa uplatňuje najmä v niektorých krajinách s intenzívnym poľnohospodárstvom, medzi ktoré sa však, žiaľ, Slovensko neradí. Zavedenie environmentálneho poplatku resp. dane za aplikáciu hnojív (najmä dusíka) v podmienkach Slovenska nepovažujeme za vhodný ekonomický nástroj pre internalizáciu externalít z využívania pôdy a hnojív vo vzťahu k vode, nakoľko priemyselné hnojivá sú len jedným zo vstupov dusíka, ktoré sa podieľajú na jeho bilančnom prebytku na konci vegetačného obdobia. Rozhodujúcim faktorom, ktorý v podmienkach Slovenska ovplyvňuje difúzne straty dusíka do vôd je zosúladenie aplikácie hnojív s potrebou plodín na dusík počas vegetačného obdobia, čo je do značnej miery otázkou manažmentu vstupov, plodín a využívania pôdy.

Spoplatnenie nepriameho vypúšťania odpadových vôd, do ktorého spadá aj vyplavovanie živín z využívanej poľnohospodárskej pôdy do podzemných a povrchových vôd predstavuje perspektívny nástroj stimulačnej cenovej politiky na zvýšenie efektívnosti využívania živín a znižovanie ich neproduktívnych strát (v tomto prípade do vôd), ktorý sa v súčasnej cenovej politike v oblasti vôd zatiaľ neuplatňuje. Odhad množstva vyplavených živín (najmä dusíka) by mal vychádzať z hodnôt bilančného prebytku dusíka na úrovni poľnohospodárskeho podniku. Uvedený prebytok, podobne ako pri emisiách znečisťujúcich látok do ovzdušia, je potrebné každoročne zisťovať na úrovni každého poľnohospodárskeho podniku hospodáriaceho na poľnohospodárskej pôde, k čomu zatiaľ nie sú

vytvorené potrebné inštitucionálne kapacity a ani kompletná sústredená evidencia údajov a informácií, čo je možné zabezpečiť len v postupných krokoch“.

Za financovanie opatrení na zníženie difúzneho znečisťovania vodných zdrojov z poľnohospodárstva je zodpovedný sektor poľnohospodárstva. Náklady na špecifické opatrenia vyplývajúce zo smernice 91/676/EHS o dusičnanoch nie sú presne odhadnuté. Predbežne sa vychádza z výšky alokácie finančných prostriedkov v PRV (2014-2020) - II.pilier. Posúdenie príspevku sektoru poľnohospodárstva k financovaniu nákladov na implementáciu opatrení na zníženie difúzneho znečisťovania vodných zdrojov pochádzajúceho z poľnohospodárstva nie je toho času presné a ani konečné.

V sektore poľnohospodárstva ide najmä o doplnkové opatrenia, financované z PRV SR (s výnimkou opatrení ekologického poľnohospodárstva, finančné prostriedky na podopatrenia alebo operácie PRV 2014-2020 nie sú vopred vyšpecifikované).

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností bol pre účel odhadu nákladov v 2. VPS v tabuľke č. 8.10 („Kumulatívne náklady“) použitý sumár odhadu prerozdelenia nákladov na jednotlivé typy opatrení PRV 2014-2020. V súlade s tým v uvedenej tabuľke položke „Ochrana vôd pred znečistením z poľnohospodárstva podľa Smernice 91/676/EHS o dusičnanoch“ je priradená suma vo výške 279,03 mil. EUR na obdobie celého 2. plánovacieho cyklu 2016-2021.

Body N-P nižšie zodpovedajú požiadavkám Príručky pre reporting o obsahu RBPMs/Background documents – ohľadne výnimiek (z hľadiska vstupu ekonomickej analýzy) (str. 174 a 197)

N Informácie o uplatnení výnimiek v útvaroch povrchových a podzemných vôd sa nachádzajú v 2. VPS v kapitole 6, podkapitola 6.2 „Výnimky“.

Slovensko vypracovalo Metodiku pre ekonomické zdôvodnenie výnimiek podľa čl. 4(4) a 4(5) RSV, ktorá je k dispozícii na webovej stránke: http://www.vuvh.sk/rsv2/ .

O Povrchová voda:

Analytické nástroje použité pri hodnotení disproporcionality nákladov opatrení útvarov povrchovej vody: afordabilita, analýza efektívnosti nákladov (CEA), sociálne a sektorálne dopady, zhodnotenie benefitov.

Alternatívne finančné opcie, ktoré boli vzaté do úvahy na prekonanie disproporcionality nákladov opatrení útvarov povrchovej vody: využitie verejných rozpočtov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, fondy EÚ, súkromné investície, distribúcia nákladov medzi znečisťovateľov a užívateľov.

Náklady základných opatrení boli vylúčené z hodnotenia disproporcionálnych nákladov.

P Podzemná voda:

Analytické nástroje použité pri hodnotení disproporcionality nákladov opatrení útvarov podzemnej vody: afordabilita, analýza efektívnosti nákladov (CEA), sociálne a sektorálne dopady.

Alternatívne finančné opcie, ktoré boli vzaté do úvahy na prekonanie disproporcionality nákladov opatrení útvarov podzemnej vody: využitie verejných rozpočtov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, fondy EÚ, súkromné investície, distribúcia nákladov medzi znečisťovateľov a užívateľov.

Náklady základných opatrení boli vylúčené z hodnotenia disproporcionálnych nákladov.


Body R-T nižšie zodpovedajú požiadavkám Príručky pre reporting o obsahu RBPMs/Background documents – ohľadne nákladov opatrení (str. 272)

R Kalkulačná metóda pre odhad nákladov na opatrenia

Vychádzajúc z požiadaviek reportingu (týkajúceho sa plánov manažmentu povodí na obdobie 2016-2021), ktorý majú členské štáty uskutočniť v r. 2016, nižšie sa nachádza text týkajúci sa kalkulačnej metódy použitej pri kalkulácii nákladov na opatrenia navrhované na realizáciu v druhom plánovacom cykle a pre porovnanie i krátky prehľad kalkulačnej metódy v prvom plánovacom cykle.

V prvom plánovacom cykle (2009-2015):

Opatrenia podľa čl. 11.3 písm.a):

V rámci spracovania ekonomickej analýzy RSV bola k dispozícii metóda kalkulácie investícií vyplývajúcich z realizácie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd. Pokiaľ ide o ostatné smernice EÚ podľa čl. 11.3 písm. a) – buď neboli v prvom plánovacom cykle potrebné žiadne technické opatrenia, alebo ak boli resp. bol plánovaný napr. len monitoring – samostatné metodiky vzťahujúce sa ku kalkulácii nákladov neboli spracované (opatrenia boli realizované v rámci projektov, v rámci ktorých bol odhad nákladov vykonaný ich realizátormi: napr. smernica 79/409/EHS - odhad nákladov na projekt s časovým harmonogramom 2008-2010 realizovaný ŠOP SR financovaný z OPŽP; smernica 91/676/EHS – monitoring zraniteľných oblastí – spôsob kalkulácie nákladov je súčasťou reportingu za dusičnanovú smernicu).

Metóda kalkulácie nákladov vo vzťahu k smernici Rady 91/271/EHS: v prvom plánovacom cykle (2009-2015) bola založená na odbornom odhade finančných prostriedkov na realizáciu stavieb v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií a v súlade so záväzkami, ku ktorým sa SR zaviazala pri vstupe do EÚ. Základnou jednotkou pre stanovenie nákladov na realizáciu stavieb bol jeden ekvivalentný obyvateľ (EO) (funkčnou jednotkou znečistenia je jeden ekvivalentný obyvateľ, berie sa do úvahy množstvo znečistenia BSK5/deň na EO). Vychádzalo sa z realizovaných stavieb – ako referenčný rok sa vzal rok 2003, pričom sa ešte zohľadnila inflácia k r. 2006. Jedná sa o metódu „podobnú“ ako je metóda použitá pre druhý plánovací cyklus (2016-2021), avšak nie je s ňou zrovnateľná (nakoľko v prvom plánovacom cykle nebola známa metodika COWI, vypracovaná a prijatá na európskej úrovni v r. 2010, z ktorej vychádza aj metodika SR pre druhý cyklus).

Opatrenia podľa čl. 11.3 písm. b)-l):

Pre niektoré typy opatrení podľa čl. 11.3 písm. b)-l) sa vyžadujú technické opatrenia, avšak pre niektoré typy sa žiadne technické opatrenia nevyžadujú. Mnohé z ďalších opatrení čl.11.3 písm. b)-l) sú len legislatívneho charakteru a náklady neboli odhadované.

- Opatrenia na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania vody (písm.c/) – technické opatrenia sa nevyžadujú. (v 1.PMP len náklady na monitoring vyčíslené)

- Opatrenia na zabezpečenie ochrany vôd využívaných na odber pitnej vody (splnenie požiadaviek čl. 7 RSV) vrátane zníženia miery úpravy potrebnej pri výrobe pitnej vody

(písm.d/) – náklady sa neodhadovali, keďže opatrenia vyplývajú zo zákona a ide o bežné prevádzkové povinnosti správcov a vlastníkov, prípadne prevádzkovateľov.

- Opatrenia na zabezpečenie regulácie odberu sladkej povrchovej a podzemnej vody a vzdúvania sladkej povrchovej vody vrátane registra alebo registrov odberov vody a požiadavky predchádzajúceho povolenia odberu a vzdúvania (písm.e/) - náklady sa neodhadovali, keďže opatrenia vyplývajú zo zákona a ide o činnosť trvalú; sú to bežné prevádzkové povinnosti správcov a vlastníkov, prípadne prevádzkovateľov.

- Opatrenia na zabezpečenie regulácií, vrátane požiadavky na predchádzajúce povolenie na umelé dopĺňanie alebo nadlepšovanie útvarov podzemnej vody (písm.f/):

o na opatrenia na zabezpečenie regulácií sa náklady nevyžadovalio umelé dopĺňanie alebo nadlepšovanie útvarov podzemnej vody sa v SR

neuskutočňuje.

Opatrenia podľa čl. 11 odsek 4:

Hydromorfologické opatrenia:

Pre hydromorfologické opatrenia boli stanovené jednotkové ceny na bežný meter navrhnutých 8 typov opatrení, pričom sa vychádzalo zo skúseností s realizáciou opatrení rovnakého a podobného typu v minulosti; realizátorom väčšiny hydromorfologických opatrení v plánoch manažmentu povodí na obdobie 2009-2015 je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Banská Štiavnica – stanovenie jednotkových cien sa uskutočnilo v úzkej spolupráci SVP, š.p. a VÚVH.

V druhom plánovacom cykle (2016-2021):

Opatrenia podľa čl. 11.3 písm.a):

U tých smerníc EÚ, u ktorých sú v súčasnosti požadované technické opatrenia, budú mnohé z nich realizované v rámci projektov financovaných z fondov EÚ (a spolufinancované z národných rozpočtov vo výške stanovenej daným typom projektu). Jednotlivé rezorty majú schválené operačné programy pre čerpanie eurofondov a zo schválenej štruktúry ich čerpania vyplýva aj reálna možnosť ich použitia na financovanie konkrétne zameraných projektov.

V nasledovnom texte sa venujeme podrobnejšie popisu kalkulačnej metódy pre smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd.

Metóda kalkulácie nákladov vo vzťahu k smernici Rady 91/271/EHS použitá v druhom plánovacom cykle (2016-2021):

Je to metóda odhadu investícií použitá v čase čerpania finančných prostriedkov z OP ŽP na obdobie 2007-2013 a bude použitá na odhad investícií aj pre obdobie nového operačného programu - Operačného programu Kvalita životného prostredia na roky 2014-2020.

Pri popise tejto metódy sme vychádzali z výsledkov účelovej úlohy riešenej v r. 2012 vo VÚVH: „Aktualizácia finančných požiadaviek na splnenie záväzkov SR podľa zmluvy o pristúpení SR k EÚ a smernice Rady 91/271/EHS“ (riešiteľ Ing. Belica).

Cieľom riešenia úlohy bolo na základe získaných aktuálnych údajov (hodnotil sa rok 2010) z aglomerácií väčších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov (EO) o množstve vyprodukovaného znečistenia, odvádzaného znečistenia, vyhovujúcom alebo nevyhovujúcom spôsobe čistenia odpadových vôd, údajov o individuálnom nakladaní s odpadovými vodami a informácií o pripravovaných a realizovaných kanalizačných stavbách - aktualizovať finančné nároky na splnenie záväzkov SR podľa zmluvy o pristúpení SR k EÚ a smernice Rady 91/271/EHS.

V r. 2012, kedy bola riešená úloha týkajúca sa aktualizácie finančných požiadaviek vo vzťahu k smernici Rady 91/271/EHS boli brané do úvahy viaceré faktory, ktoré majú vplyv na výšku finančných prostriedkov, najmä:

celé územie SR bolo vyhlásené za citlivú oblasť a uplatňujú sa zvýšené nároky na odstraňovanie nutrientov na celom území SR v aglomeráciách väčších 10 000 EO,

záväzky SR voči EÚ a termíny ich plnenia na dosiahnutie vyhovujúceho odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd a to najmä – do konca r. 2010 dosiahnuť súlad v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách väčších ako 10 000 EO a do konca r. 2015 v aglomeráciách väčších ako 2 000 EO,

časť stavieb kanalizácií a čistiarní odpadových vôd z prvého plánovacieho obdobia (do r. 2010) bolo ukončených,

čerpali sa finančné prostriedky z operačného programu Životné prostredie – programový dokument pre čerpanie pomoci z fondov EÚ v období rokov 2007 až 2013, prioritná os 1 - Integrované a racionálne využívanie vôd, ktorý umožňuje čerpanie finančných prostriedkov na budovanie a rekonštrukcie stokových sietí a čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách väčších ako 2000 EO,

ako základná jednotka pre odvádzanie a čistenie odpadových bol používaný ekvivalentný obyvateľ (EO, 60 g BSK5/deň),

v rámci posudzovania bol uplatňovaný systém aglomerácií – oblasť v ktorej je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z nej komunálne odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd, alebo na miesto ich spracovania a vypúšťania,

za oprávnené náklady (pri čerpaní dotácií z fondov EÚ) sú považované náklady, ktoré priamo súvisia s odkanalizovaním a čistením odpadových vôd od novo pripojených producentov a v prípade existujúcich ČOV náklady na dosiahnutie súladu s požiadavkami smernice 91/271/EHS.

Orientačný výpočet nákladov potrebných na splnenie záväzkov SR voči EÚ bol vykonaný na základe kalkulácie nákladov pre infraštruktúru odvádzania a čistenia odpadových vôd podľa záverečnej správy štúdie: „Cost of the compliance for the implementation of the Urban Waste Water Treatment Directive“, COWI 2010 (Náklady na dosiahnutie zhody pri implementácii smernice o čistení komunálnych odpadových vôd). Ako podklad pre odhad finančných nákladov slúžil súbor reportovaných dát do EÚ, spracovaný z prvotných údajov vodárenských spoločností a obcí , ktoré tieto subjekty poskytujú na základe vyhlášky MŽP SR č. 605/2005 Z.z..

V čase riešenia úlohy z r. 2012, týkajúca sa vyššie zmienenej aktualizácie finančných požiadaviek vo vzťahu k smernici Rady 91/271/EHS, sa veľmi intenzívne pracovalo na príprave projektov, dolaďovali sa konkrétne koncepcie riešených aglomerácií, prebiehal proces schvaľovania veľkých a malých projektov a prebiehala realizácia prvých projektov.

Existujúci reálny stav v SR si vyžiadal dva prístupy:

- stanovenie nákladov pre aglomerácie väčšie ako 2000 EO bez spracovanej projektovej dokumentácie,

- stanovenie nákladov pre aglomerácie väčšie ako 2000 EO s vypracovanou projektovou dokumentáciou a podanou žiadosťou o dotáciu z fondov EÚ.

Stanovenie nákladov pre aglomerácie väčšie ako 2000 EO bez spracovanej projektovej dokumentácie:

Pre skupinu aglomerácií väčších ako 2000 EO, v ktorých nebola spracovaná projektová dokumentácia, projekt nebol v procese schvaľovania alebo v realizácii sa na odhad finančných nákladov použil model FEASIBLE. Model FEASIBLE (financovanie ekologických, cenovo dostupných a strategických investícií, ktoré sú spojené s vysokými nákladmi resp. vyžadujú výdavky vo vysokej škále) umožňuje kalkuláciu nákladov pre infraštruktúru v sektore vôd (relevantná je časť, ktorá sa týka odvádzania a čistenia odpadových vôd). Za opodstatnené (oprávnené) investície z pohľadu napĺňania záväzkov sa považujú náklady spojené s novo pripojením obyvateľov, priemyslu a služieb na verejnú kanalizáciu a náklady spojené s rekonštrukciou a výstavbou čistiarní odpadových vôd.

Nákladové funkcie sú založené na generických / druhových nákladových funkciách používaných v modeli FEASIBLE. Funkcie sú definované zvlášť pre stokové siete a zvlášť pre čistiarne odpadových vôd. Ako základná jednotka pre výpočet slúži jeden ekvivalentný obyvateľ.

Stokové siete:

Zásady pre výpočet finančných nákladov pre aglomerácie väčšie ako 2 000 EO:

- v aglomeráciách resp. v ich častiach, kde je vybudovaná stoková sieť sa považoval stav za vyhovujúci - bez nárokov na finančné prostriedky,

- stanoviť potrebné finančné prostriedky na dobudovanie stokovej siete pre časti aglomerácií bez stokovej siete,

- stanoviť potrebné finančné prostriedky na dobudovanie stokovej siete v častiach aglomerácií, alebo aglomeráciách s nevhodnými individuálnymi systémami nakladania s odpadovými vodami,

- stanoviť potrebné finančné prostriedky na vybudovanie stokovej siete v aglomeráciách bez stokových sietí.

Generické/druhové funkcie modelu FEASIBLE boli vyvinuté na základe nasledovných skutočností:

- celková dĺžka kanalizačného potrubia je stanovená na základe počtu pripojených EO,- je zohľadnený potrebný priemer potrubia,- celkové náklady zohľadňujú dĺžku a priemer potrubia.

Výsledná nákladová funkcia zobrazujúca jednotkový náklad na EO a veľkosť aglomerácie je ilustrovaná na grafe nižšie:

Graf: Výsledná nákladová funkcia zobrazujúca jednotkový investičný náklad na stokové siete a veľkosť aglomerácie v EO

Veľkosť aglomerácie /počet EO/

Odporúčaná cenová korekcia na národnú úroveň nebola uplatňovaná, nakoľko ceny stavebných prác korešpondovali s cenami z funkčného vzťahu z grafu č. 1.

Čistiarne odpadových vôd:

Zásady pre výpočet finančných nákladov pre aglomerácie väčšie ako 2 000 EO:

- stanoviť potrebné finančné prostriedky na rekonštrukciu ČOV s nevyhovujúcou úrovňou čistenia odpadových vôd

- stanoviť potrebné finančné prostriedky na dobudovanie kapacity ČOV s nedostatočnou hydraulickou a látkovou kapacitou

- stanoviť potrebné finančné prostriedky na výstavbu nových ČOV v aglomeráciách bez čistenia odpadových vôd.

Nákladové funkcie modelu FEASIBLE vychádzali z nasledovných predpokladov: - funkčnou jednotkou znečistenia je jeden ekvivalentný obyvateľ (EO), - produkcia odpadových vôd 200 l/EO.deň (aj keď v podmienkach SR je produkcia OV nižšia,

nemá to významný vplyv na celkovú cenu)- pomer BSK5 /N na prítoku je 4,5- pomer prietokov počas dažďov a v bez dažďovom období je 2- stredná úroveň používaných technológií (lacné a drahé riešenia neboli brané do úvahy).

Pre výpočet nákladov bolo braných 5 základných technologických postupov čistenia odpadových vôd a pre každý typ bola použitá príslušná nákladová funkcia:

- mechanické stupeň 1 - mechanické s odstraňovaním fosforu stupeň 2 - mechanicko-biologické stupeň 2

Jedn

otko

vé in

vest

ičné

nák

lady

v E

UR

- mechanicko-biologické s odstraňovaním fosforu stupeň 3 - mechanicko-biologické s nitrifikáciou stupeň 3 - mechanicko-biologické s nitrifikáciou a odstraňovaním fosforu stupeň 4- mechanicko-biologické s nitrifikáciou a denitrifikáciou stupeň 4- mechanicko-biologické s nitrif., denitrif. a odstraň. fosforu stupeň 5

Samostatné funkčné nákladové vzťahy zohľadňujú dosiahnutie kvality vyčistených odpadových vôd podľa požiadaviek smernice 91/271/EHS a sú graficky znázornené na grafe nižšie:

Graf: Jednotkové investičné náklady zohľadňujú dosiahnutie kvality vyčistených odpadových vôd vzťahované na veľkosť aglomerácie

Veľkosť aglomerácie /počet EO/

Podľa vyššie uvedených vzťahov boli vypočítané potrebné finančné prostriedky pre výstavbu a rekonštrukcie čistiarní odpadových vôd. V prípade, že bola požiadavka na vybudovanie novej ČOV, sa postupovalo tak, že do funkčného vzťahu vstupoval počet EO podľa veľkosti aglomerácie a bola zvolená požadovaná úroveň čistenia odpadových vôd a podľa funkčného vzťahu boli vypočítané potrebné financie. V prípade, že ČOV čistila len časť odpadových vôd na vyhovujúcej úrovni (nemala nedostatočnú kapacitu), pre nečistených EO boli vypočítané potrebné finančné prostriedky ako v predchádzajúcom prípade. V prípade, že ČOV čistila všetky odpadové vody (mala dostatočnú kapacitu), ale nedosahovala požadovanú úroveň čistenia - napr. len mechanicko-biologické čistenie - a je požadované čistenie na úrovni mechanicko-biologického čistenia a odstraňovaním N a P, výpočet bol vykonaný ako rozdiel nákladov podľa funkčných vzťahov pre požadovanú úroveň čistenia, mínus zodpovedajúce náklady pre existujúcu úroveň čistenia (rozdiel medzi príslušnými krivkami).

Správnosť funkčných vzťahov bola overovaná zisťovaním reálnych nákladov z projektových dokumentácií kanalizačných stavieb v procese prípravy a stavieb v realizácii. Práce na overovaní nadväzovali na práce z roku 2010. Pre verifikáciu nákladov bola posudzovaná vzorka projektov rôznych veľkostných radov aglomerácií. Podrobnosti k tomuto odhadu a verifikácii nákladov podľa veľkosti aglomerácií uvádzame ako Prílohu v závere tohto bodu R .

Z posúdenia celej veľkostnej škály stokových sietí a ČOV vyplynulo, že ceny výstavby stokových sietí, výstavby a rekonštrukcií ČOV (mimo veľkých ČOV) korešpondovali s cenami vo výpočtovom modeli a model vyhovoval pre aktualizáciu finančných požiadaviek na splnenie záväzkov SR podľa Zmluvy o pristúpení SR k EÚ a smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd. Pre podmienky SR nebola uplatnená cenová korekcia (korekčný faktor) pre cenu stavebných prác a ostatné cenové položky, ktoré obsahujú významný podiel miestnej pracovnej sily. Z analýzy vyplynulo, že model FEASIBLE bol vhodný pre aktualizáciu finančných požiadaviek na výstavbu, dostavbu a rekonštrukcie stokových sietí a čistiarní odpadových vôd v podmienkach SR.

Výpočet potrebných finančných prostriedkov:

Výpočet potrebných finančných prostriedkov bol vykonaný podľa vyššie uvedených funkčných vzťahov pre stokové siete a čistiarne odpadových vôd z podkladov pre spracovávanie Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES, aktualizácia k 31.12.2010 [VÚVH Bratislava a MŽP SR 2012]. Výpočty boli vykonané pre aglomerácie, pre ktoré neboli predložené projektové dokumentácie na schválenie, v procese schvaľovania, alebo projektové dokumentácie neboli spracované. Výpočtom boli stanovené finančné nároky pre stokové siete a ČOV pre aglomerácie väčšie ako 2 000 EO vo výške X mil. EUR, pričom výpočet bol vzťahovaný len na nepripojených obyvateľov na stokovú sieť a ČOV. V SR bolo odhadované, že na žumpy alebo individuálne domové ČOV je napojených 23,5 % EO. Nakoľko žumpy a domové ČOV sú situované v zastavanom území aj pre týchto EO je potrebné vybudovať stokové siete a čistiarenské kapacity. Zvýšenie požadovaných finančných predstavuje:

Finančné nároky vo výške X mil. € * 1,235 = XX mil. €

Finančná čiastka X mil. EUR bola počítaná k hodnotenému roku 2010 a v dobe tejto analýzy finančné prostriedky neboli zabezpečené. Za predpokladu, že finančné prostriedky budú zabezpečené k termínu dosiahnutia zhody zo smernicou Rady 91/271/EHS v roku 2015 a za predpokladu 4 % ročnej inflácie bola čiastka XX mil. EUR upravená nasledovne:

XX mil. € * 1,04*1,04*1,04*1,04*1,04 = XXX mil. €

Celkové nezabezpečené finančné prostriedky potrebné na dosiahnutie zhody so smernicou Rady 91/271/EHS predstavujú čiastku XXX mil. EUR za predpokladu že s realizáciu sa začne v roku 2015.

Stanovenie nákladov pre aglomerácie väčšie ako 2000 EO s vypracovanou projektovou dokumentáciou a podanou žiadosťou o dotáciu z fondov EÚ:

Stanovenie potrebných nákladov na dobudovanie stokových sietí a čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách väčších ako 2 000 EO bolo realizované spôsobom prevzatia relevantnej finančnej čiastky uvádzanej v projektovej dokumentácii resp. v podkladoch pre žiadosť o dotáciu z fondov EÚ. Ako rozhodujúci podkladový materiál slúžila Výročná správa o vykonávaní Operačného programu Životné prostredie za rok 2011 (MŽP SR, máj 2013). Charakteristickými črtami obdobia (kedy bola riešená úloha týkajúca sa aktualizácie finančných prostriedkov) bolo intenzívne spracovávanie, predkladanie, schvaľovanie žiadostí o dotácie z fondov a tiež aj realizácia projektov z OP ŽP na roky 2007 – 2013. Pri preberaní financií z literatúry (Náklady pre dosiahnutie zhody pri implementácii smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, záverečná správa štúdie COWI, 2010) sa vychádzalo z filozofie, že príslušné finančné čiastky projektov v realizácii sú konečné a nemenné, teda všetky plánované práce budú zrealizované za schválenú čiastku v plnom rozsahu, projekty v schvaľovacom procese a schválené projekty budú zrealizované vo finančnom objeme uvedenom v projektovej dokumentácii, ktorý bol považovaný za presnejší ako odhad – výpočet. Taktiež finančné prostriedky pre veľké projekty nad 50 000 EUR (schvaľované v Bruseli) sa považovali za konečné.

Výška alokovaných prostriedkov pre predmetnú oblasť (odpadová voda) bola X1 mil. EUR. Do tejto výšky boli prevzaté finančné čiastky zo skupiny schválených projektov a projektov v procese schvaľovania. Celkový finančný objem veľkých projektov v procese schvaľovanie predstavoval čiastku X2 mil. EUR. Celkové náklady v tejto skupine (zabezpečené) potom sú:

- schválené projekty a projekty v procese schvaľovania do alokovanej čiastky pre - odpadovú vodu sú ................................................................................ X1 mil. €- veľké projekty (schvaľované v Bruseli)............................................... X2 mil. €- spolu ............................................................................................... X1 + X2 mil. €

Vo finančnej čiastke X1 + X2 mil. € sú zahrnuté projekty z veľkostnej kategórie aglomerácií 2 000 EO až 10 000 EO a nad 10 000 EO.

Zhrnutie prístupu k aktualizácii finančných požiadaviek na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 91/271/EHS:

Odhad potrebných finančných prostriedkov na dosiahnutie zhody so smernicou 91/271/EHS v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd bol vykonaný v aglomeráciách väčších ako 2 000 EO (úloha riešená v r. 2012, hodnotený bol rok 2010). V aglomeráciách bez spracovanej projektovej dokumentácie (bez predloženia žiadosti o dotáciu) bol realizovaný výpočet podľa funkčných vzťahov podľa modelu FEASIBLE. V aglomeráciách s podanou žiadosťou o dotáciu boli financie prevzaté zo žiadostí o dotáciu (schválených projektov) a projektov v procese schvaľovania. Pri veľkých projektoch boli tiež finančné prostriedky prevzaté zo žiadostí o dotáciu.

Celkové náklady na dosiahnutie zhody v odvádzaní a čistení odpadových vôd predstavujú čiastku: - celkové potrebné finančné prostriedky vypočítané podľa modelu

FEASIBLE ................................................................................................................... XXX mil. €- schválené projekty a projekty v procese schvaľovania do alokovanej čiastky pre

odpadovú vodu sú ........................................................................................................ X1 mil. €- veľké projekty (schvaľované v Bruseli)....................................................................... X2 mil. €spolu................................................................................................................XXX + X1 + X2 mil. €

Z toho pripadalo na stokové siete 66,04 % a na čistiarne odpadových vôd 39,96 %.

Opatrenia podľa čl. 11.3 písm. b)-l):

Pri niektorých typoch opatrení podľa čl. 11.3 písm. b)-l) sa vyžadujú technické opatrenia, avšak pri iných sa žiadne technické opatrenia nevyžadujú. Mnohé z ďalších opatrení čl.11.3 písm. b)-l) sú len legislatívneho charakteru a náklady neboli odhadované.

Opatrenia podľa čl. 11.4 :

Metóda kalkulácie pre hydromorfologické opatrenia:

Aj pre 2. plánovací cyklus (2016-2021) boli pre hydromorfologické opatrenia použité jednotkové ceny na bežný meter stanovené pre 8 typov opatrení. Pre účely 2. plánovacieho cyklu bola aktualizovaná cenová úroveň opatrení 1. cyklu na úroveň roku 2012.

Metóda kalkulácie pre protipovodňové opatrenia:

V etape prípravy Plánu manažmentu povodňového rizika čiastkového povodia (pre konkrétne čiastkové povodie) možno stanoviť výdavky na prípravu, realizáciu, prevádzku, údržbu a opravy počas celého predpokladaného obdobia životnosti jednotlivých navrhovaných opatrení len ako ich odborný odhad.

Výška nákladov jednotlivých navrhovaných opatrení plánov vychádza z vypracovanej projektovej dokumentácie - tam kde bola táto vypracovaná, alebo bola stanovená štandardnými metódami, vychádzajúcimi z určenia množstiev jednotlivých druhov prác a k nim priradených jednotkových cien, závislých od druhu objektu, jeho účelu a konštrukčno-materiálovej charakteristiky. Pri oceňovaní navrhovaných opatrení, na ktoré bola vypracovaná projektová dokumentácia alebo projektový zámer sa vychádzalo z ceny uvedenej v projektovej dokumentácii, pričom výsledná cena bola prepočítaná na cenovú úroveň roku 2012 použitím Indexu rastu cien stavebných prác podľa klasifikácie stavieb.

Pri oceňovaní navrhovaných opatrení bez projektovej dokumentácie boli použité jednotkové ceny podľa klasifikácie stavieb uverejnené v Zborníku ukazovateľov priemernej rozpočtovej ceny na mernú jednotku objektu.

Priemerná rozpočtová cena nezahŕňa vedľajšie rozpočtové náklady na prípravu stavby, preto rozpočtový náklad navrhovaného opatrenia bol navýšený o 26,4 %.

Pri určovaní výšky nákladov na opravy a údržbu navrhovaných preventívnych protipovodňových opatrení bol použitý Normatív opráv a údržby DHM vypracovaný VUVH Bratislava a využívaný SVP, š.p. v oblasti opráv a údržby DHM. Ročný náklad na opravu a údržbu navrhovaného opatrenia bol stanovený z ceny opatrenia navýšenej o vedľajšie rozpočtové náklady prenásobením normou - percentom prislúchajúcim k skupine DHM podľa Normatívu opráv a údržby DHM. Náklady na prevádzku, údržbu a opravy počas celého predpokladaného obdobia životnosti jednotlivých navrhovaných opatrení sa určia ako súčin ročného nákladu a počtu rokov obdobia životnosti jednotlivých navrhovaných opatrení. Za dobu životnosti navrhovaných opatrení sa uvažuje doba 100 rokov.

Opatrenia prevzaté z podkladov poskytnutých LESY SR, š.p. sú ocenené na základe jednotkovej ceny a výmery lesov v subpovodí určenom k jednotlivým geografickým oblastiam. Pre tento účel poskytol ESPRIT, spol. s r. o. SVP, š.p. v rámci riešenia štúdie „Zhodnotenie možného vplyvu existujúcich a navrhovaných preventívnych opatrení v povodí na dosiahnutie cieľov plánu manažmentu povodňového rizika“ výmery lesov v subpovodí určenom k jednotlivým geografickým oblastiam. OZ SVP, š.p. dostalo povolenie tieto výmery lesov v prípade potreby (zistenej chyby) upraviť, resp. opraviť.

Výmery lesov boli stanovené v rámci celého subpovodia nad jednotlivými geografickými oblasťami. Prenásobením tejto výmery lesov jednotkovými cenami stanovenými na ha sa určia náklady pre všetky definované opatrenia v lesných porastoch obhospodarovaných v normálnom režime, resp. v lesných porastoch postihnutých plošnou kalamitou v rámci celého subpovodia nad danou geografickou oblasťou. V prípade dvoch alebo viacerých geografických oblastí situovaných na tom istom vodnom toku resp. v jeho subpovodí sa náklady na tieto opatrenia prislúchajúce k hornej geografickej oblasti načítavajú ku geografickej oblasti ležiacej pod ňou. Vychádzajúc z povinnosti zabezpečiť naplnenie cieľov podľa čl. 1 smernice o hodnotení a manažmente povodňových rizík pre každú geografickú oblasť, v ktorej bola v rámci predbežného hodnotenia povodňového rizika identifikovaná existencia významného povodňového rizika alebo jeho pravdepodobný výskyt (táto povinnosť môže byť vykonateľná aj po roku 2021) náklady na opatrenia v lesných porastoch obhospodarovaných v normálnom režime a náklady na opatrenia v lesných porastoch postihnutých plošnou kalamitou prevzaté z podkladov poskytnutých LESY SR, š.p. pre jednotlivé geografické oblasti sa stanovia ako

rozdiel nákladov vypočítaných pre dolnú geografickú oblasť a nákladov vypočítaných pre hornú geografickú oblasť (resp. geografické oblasti ak ich je viac ako dve pod sebou).

Do výpočtu celkových nákladov sa použije „rozdiel nákladov vypočítaných pre dolnú geografickú oblasť a nákladov vypočítaných pre hornú geografickú oblasť (resp. geografické oblasti)“.

V súvislosti s cenou opatrení:a) v porastoch obhospodarovaných v normálnom režime - odstránenie eróznych rýh na telesách objektov LDS, budovanie/znovu sfunkčnenie odrážok, úprava zárezových a násypových svahov, vybudovanie nových/obnova pôvodných odvodňovacích priekop a priepustov s protieróznou úpravou ich vyústení, príp. rekultivácia už nepotrebných dočasných približovacích ciest (vo finančnom vyjadrení je priemerná hodnota zemných prác súvisiacich s realizáciou navrhnutých činností pre obdobie 2014-2021 cca. 130,50 € bez DPH/ha.) b) v porastoch postihnutých plošnou kalamitou - naviac opatrenia oproti opatreniam uvedeným v bode a) - ďalšie zemné práce zamerané na odstránenie všetkých už existujúcich foriem pôdnej erózie a taktiež opatrenia zabraňujúce jej vzniku (podľa lokálnych podmienok zasakovacie pásy/jamy, protierózne priekopy, zápletové plôtiky a pod.) (vo finančnom vyjadrení je priemerná hodnota týchto prác súvisiacich s realizáciou navrhnutých činností pre obdobie 2014-2021 cca 1 440 €/ha.)

Jednotková cena 1 440 eur/ha v bode b) sa vzťahuje len na opatrenia naviac voči bodu a) t.j. v porastoch postihnutých plošnou eróziou budú navrhované aj opatrenia z bodu a) pre porasty obhospodarované v normálnom režime a náklady pre opatrenia v porastoch postihnutých plošnou kalamitou budú stanovené ako súčet nákladov opatrení a) + b).

Metóda kalkulácie pri výstavbe verejných vodovodov:

Náklady sú prevzatým odhadom nákladov z Aktualizácie plánov rozvoja verejných vodovodov a verených kanalizácií, schválenej v roku 2015.

Pokiaľ ide o použitú metódu kalkulácie nákladov, vychádzalo sa z Vyhlášky MŽP SR č. 684/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií, § 2 a z Príloh č. 1,2 a 3. Stanovenie výšky investičného nákladu je dané štádiom realizácie stavby. Stavby ktoré sa už začali realizovať majú uvedenú dohodnutú cenu /vysúťaženú/ na základe zmluvy z dodávateľom. Stavby ktoré sa plánujú realizovať v blízkej budúcnosti majú vypracovanú štúdiu, kde je už rozpracovaná kalkulácia jednotlivých stavebných objektov a prevádzkových súborov. Stavby výhľadové sa navrhujú na základe vecného plánu – aké stavebné objekty bude stavba obsahovať, napr. potrubie podľa materiálu a profilu x dĺžka x jednotková cena. Jednotková cena môže byť veľmi rozdielna, lebo závisí od prostredia kde sa stavba bude realizovať. Na výpočet investičných nákladov bolo vypracované metodické usmernenie ÚRSO. Metodické usmernenie ÚRSO – „Merné investičné náklady pre výstavbu zariadení a vedení využívaných regulovanými subjektmi na výkon regulovaných činností“ je k dispozícii na webovej stránke: http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/Merne%20investicne%20naklady_18-dec-2013.pdf. Technicko-ekonomické ukazovatele sú vytvorené v úrovni agregovaných ukazovateľov a vytvárajú sústavu nástrojov na oceňovanie stavebnej produkcie alebo investície hlavne v úvodnej fáze investičného procesu, v procese verejného obstarávania a tiež pri zostavovaní kontrolných rozpočtov investorských zadaní.

Ďalej bola odhadnutá priemerná jednotková cena pripadajúca na jedného novonapojeného zásobovaného obyvateľa. Cena výhľadovej stavby závisí hlavne od použitého materiálu a od prostredia (miestnych podmienok), kde sa stavba realizuje:

- ak ide o rozvodné potrubie v obci, pohybuje sa cena v rozsahu od 80 EUR do 395 EUR na napojeného obyvateľa,

- ak ide o prívod vody, pohybuje sa cena v rozsahu od 1800 EUR do 4169 EUR na napojeného obyvateľa.

http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/Merne%20investicne%20naklady_18-dec-2013.pdf

Príloha k bodu R:

Podrobnosti k odhadu a verifikácii nákladov na výstavbu stokových sietí, výstavbu a rekonštrukciu ČOV podľa veľkosti aglomerácií

Pre malé aglomerácie (2 000 – 5 000 EO) bola charakteristická zástavba územia rodinnými domami s malým podielom bytových domov, služieb, občianskej vybavenosti a pod. Prevažná časť ulíc bola s dvojstrannou zástavbou, s prevládaním gravitačnej delenej (splaškovej) kanalizácie profilov 300 až 500 mm, situovanej v miestnych komunikáciách, zelených pásoch a časť v štátnym komunikáciách. Na jedného EO pripadlo cca 4 až 5 m kanalizácie. Ceny kanalizácií na jedného ekvivalentného obyvateľa sa pohybovali v rozsahu 1 200 až 1 500 €. Vyššie ceny boli najmä v aglomeráciách s prečerpávacími stanicami, výtlačnými potrubiami, s asfaltovaním celej koruny cesty, s väčším podielom jednostrannej zástavby a pod.

V aglomeráciách veľkostnej kategórie 5 000 až 10 000 tis. EO sa už spravidla jednalo o dobudovanie stokových sietí v okrajových častiach miest. Prevládala zástavba tvorená rodinnými domami s dvojstrannou koncentrovanou zástavbou, s vyšším podielom občianskej vybavenosti, služieb a bytových domov. Trasy stôk boli situované v zelenom páse alebo v miestnych komunikáciách. Na jedného EO pripadali dĺžky stôk 2,5 až 4 m. Ceny stokových sietí sa pohybovali v cca 900 až 1 100 € na EO. Zníženie ceny stokovej siete na EO voči menším aglomeráciám bolo spôsobené vyššou koncentráciou producentov a tým aj menšou dĺžkou stoky na jedného pripojeného obyvateľa. I keď cena stoky na jeden bežný meter kanalizácie je vo väčších aglomeráciách vyššia ako u malých, prevládajúcim faktom bola menšia celková potrebná dĺžka stoky na EO.

V aglomeráciách väčších ako 10 000 EO sa taktiež jednalo o dobudovanie stokových sietí v okrajových častiach aglomerácie s charakterom zástavby a aj cenovými reláciami podobnými ako vo veľkostnej kategórii 5 000 až 10 000 EO. V aglomeráciách nad 10 000 EO dobudovanie stokových sietí bolo realizované pre malé počty novo pripojených producentov. V častiach aglomerácií, kde dochádzalo k zmene koncepcie odvádzania odpadových vôd, napr. na stokovú sieť administratívnych budov výrobných areálov a výroby, obytných budov pri priemyselných zónach, rozšírenie kanalizácie v štvrtiach s koncentrovanou výstavbou a zahusťovaním zástavby a podobne, jednotkové ceny na EO boli veľmi nízke cca 500 – 600 € na EO.

V aglomeráciách 2 000 až 5 000 EO čistenie odpadových vôd bolo realizované spravidla výstavbou nových ČOV resp. komplexnými rekonštrukciami ČOV. V malom počte posudzovaných ČOV sa jednalo o dobudovanie kapacity alebo malú rekonštrukciu. Aj pri malých ČOV boli používané technológie na princípe nízko zaťažovanej aktivácie s nitrifikáciou a denitrifikáciou. Priemerné ceny sa pohybovali v rozsahu 400 až 600 € s priemerom cca 500 € na EO. Stredná hodnota cien nových ČOV pre veľkostnú kategóriu 10 000 EO bola cca 400 € na EO.

Pri ČOV väčších ako 10 000 EO sa prakticky vždy jednalo o rekonštrukciu a rozšírenie ČOV. Boli uplatňované komplexné rekonštrukcie procesu čistenia odpadových vôd. Mechanicko-biologické ČOV na princípe stredne zaťažovanej aktivácie boli nahradené nízko zaťažovaním aktivačným procesom s nitrifikáciou a denitrifikáciou so zvýšením biologickým odstraňovaním fosforu resp. chemickým zrážaním fosforu. Ceny rekonštruovaných ČOV sa pohybovali v rozsahu 200 – 300 € na EO. Pri rekonštrukciách veľkých ČOV na 100 000 EO bolo potrebné cenové náklady posudzovať individuálne a nekorešpondovali s funkčnými vzťahmi výpočtového modelu (napr. ÚČOV Bratislava, ČOV Petržalka).

Zdroj: „Aktualizácia finančných požiadaviek na splnenie záväzkov SR podľa zmluvy o pristúpení SR k EÚ a smernice Rady 91/271/EHS“, VÚVH, 2012, Ing. Belica, CSc.

S Náklady zahrnuté alebo vylúčené

Prehľad nákladov podľa jednotlivých smerníc EÚ, ktoré sú k dispozícii, sa nachádza v 2. VPS (kapitola 8 „Programy Opatrení“/podkapitola 8.7 „Náklady na opatrenia a tiež v tabuľke 8.10 „Kumulatívny odhad nákladov v mil. EUR a zdroje financovania Programu opatrení v SR na roky 2016-2021“).

T Whether the costs calculated include only public budget or whether costs for private operators are also included/ Či kalkulované náklady zahŕňajú len verejný rozpočet alebo či sú zahrnuté aj náklady súkromných podnikateľov/realizátorov

Náklady súkromných realizátorov nie sú zahrnuté, pretože v čase tvorby PMP neboli dostupné (jedná sa o dôverné informácie súkromných firiem resp. tieto náklady sú známe a dostupné až v rámci predložených konkrétnych projektov).

U Supporting explanation on factors affecting the costs of measures/Podporné objasnenie faktorov ovplyvňujúcich náklady opatrení

Podporné objasnenie faktorov ovplyvňujúcich náklady opatrení sa nachádza v nasledujúcom bode V.

V If available, a reference or document presenting the estimate of the share of costs of the PoM 2015-2021 that result from measures from 2009-2015 PoM that could not be implemented and that have been transfered to the 2015-2021 PoM, along with explanations on factors explaining this situation in overall terms and also for specific sectors (see WFD Annex VII.B.3) / Ak je k dispozícii, uviesť odkaz alebo dokument prezentujúci odhad podielu nákladov PoM na roky 2015-2021, ktoré predstavujú opatrenia z PoM 2009-2015, ktoré nemohli byť implementované a ktoré boli prenesené do PoM 2015-2021, spolu s objasnením faktorov vysvetľujúcich tento stav v celkových podmienkach a tiež pre špecifické sektory (viď RSV-Annex VII.B.3)

Slovenská republika patrí ku krajinám, v ktorých je realizácia opatrení zameraných na dosiahnutie environmentálnych cieľov RSV výrazne limitovaná dostupnými finančnými prostriedkami zo štátneho a verejných rozpočtov, čo sa prejavilo už pri tvorbe a schvaľovaní prvých plánov manažmentu povodí na obdobie rokov 2010-2015, resp. 1. Vodného plánu Slovenska. Rozpočty, ktoré sú k dispozícii, majú svoje limity vo vzťahu k vodnému hospodárstvu.

Zdroje financovania navrhovaných opatrení: Realizátorovi väčšiny hydromorfologických opatrení – Slovenskému hydromorfologickému podniku, š.p. Banská Štiavnica neboli na tieto opatrenia poskytnuté pre 1. plánovací cyklus finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ani z iných verejných zdrojov. Vzhľadom na spomínané obmedzené verejné zdroje a na prioritné zameranie sa štátu na plnenie záväzkov SR v súvislosti so smernicou 91/271/EHS, rozvoj a výstavba nového vodohospodárskeho majetku, v súčasnosti najmä príprava a realizácia preventívnych protipovodňových opatrení, sa uskutočňuje z prostriedkov EÚ – so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu, ktoré sú účelovo viazané len na tieto opatrenia. Pokiaľ ide o súkromné investície, tie budú vstupovať do financovania v prípadoch opatrení pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov na objektoch vo vlastníctve súkromných spoločností, resp. právnických a fyzických osôb alebo v rámci výstavby malých vodných elektrární súkromnými investormi na existujúcich objektoch s významným narušením pozdĺžnej spojitosti riek nachádzajúcich sa v zozname týchto objektov podľa Prílohy č. 8.4 Vodného plánu Slovenska pre prvý cyklus a v Koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030. Využitie bankového

úveru na opatrenia zamerané na elimináciu hydromorfologických vplyvov by bolo pre SVP, š.p. v súčasných ekonomických podmienkach ovplyvnených navyše častým výskytom povodní, vyžadujúcich veľké investície na preventívne protipovodňové opatrenia a na likvidáciu následkov povodní, neúnosné.

Národná pracovná skupina pre ekonomickú analýzu RSV vypracovala metodiku pre ekonomické zdôvodnenie výnimiek podľa článku 4.4 a 4.5 RSV, ktoré sú uplatnené v 2. cykle Plánov manažmentu povodí. Táto metodika je nasmerovaná na odôvodnenie hlavne „časových výnimiek“ podľa článku 4.4 – z titulu disproporcionálnych nákladov, ale aj výnimiek podľa článku 4.5.

Ekonomické zdôvodnenie výnimiek uplatňovaných z dôvodu disproporcionálnych nákladov navrhovaných opatrení je v priamej závislosti od finančnej životaschopnosti (solventnosti) podniku/inštitúcie zodpovednej za realizáciu opatrení. Dokazujú to aj nasledovné fakty vzťahujúce sa k realizátorovi väčšiny hydromorfologických opatrení - SVP, š.p. Banská Štiavnica a k jeho celkovým socio-ekonomickým podmienkam :

Zákonom stanovenými zdrojmi financovania zmienených verejnoprospešných činností (t.j. povinného predmetu činnosti) sú platby za regulované činnosti od individuálnych odberateľov, ale aj platby za neregulované činnosti vykonávané vo verejnom záujme, ktorých krytie prislúcha štátu. (Regulované činnosti sú: odber povrchovej vody, využívanie hydroenergetického potenciálu a odber energetickej vody z vodného toku. Neregulované činnosti zahrňujú: činnosti na udržiavanie splavnosti vodných ciest a činnosti súvisiace s ochranou pred nepriaznivými účinkami vôd). Z vyššie uvedených platieb sa však predpokladá len „úhrada nákladov“ (preto je SVP, š.p. štátnym podnikom na výkon verejnoprospešných činností). Z tejto úhrady nákladov sa predpokladá zabezpečovanie len činností spojených so správou a prevádzkou už existujúceho vodohospodárskeho majetku, teda nie aj rozvoj alebo výstavba nového vodohospodárskeho majetku. Inštitucionálny a finančný rámec, v akom funguje SVP, š.p. jemu samotnému (ako štátnemu podniku špecifického typu, zriadeného na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov) neumožňuje z vyššie zmienených príjmov z platieb za regulované a neregulované činnosti financovať implementáciu hydromorfologických opatrení v rámci plánov manažmentu povodí. Rozvoj a výstavba nového vodohospodárskeho majetku sa uskutočňuje len z prostriedkov EÚ – so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu, ktoré sú účelovo viazané na tieto opatrenia. Začiatok implementácie hydromorfologických opatrení je v priamej závislosti od termínu zverejnenia výziev OP KŽP. Ďalšie podrobnosti sú v ďalšom texte (v časti: Návrh časového harmonogramu implementácie opatrení na elimináciu hydromorfologických vplyvov).

**

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, schopnosť financovania hydromorfologických opatrení prostredníctvom SVP, š.p. je veľmi ohraničená, pretože celkové socio-ekonomické podmienky tohto štátneho podniku sú značne ohraničené. Keďže náklady na opatrenia sú v mnohých prípadoch pre tohto realizátora neprimerane vysoké, dosiahnutie dobrého

ekologického stavu je posunuté do ďalšieho (2.) plánovacieho obdobia, resp. náklady sú rozložené do 2. a 3. plánovacieho cyklu.

Afordabilita a disproporcionalita nákladov: Disproporcionalita nákladov hydromorfologických opatrení vychádza zo skutočnosti, že na prípravu a realizáciu týchto opatrení (pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov, opatrení na zabezpečenie laterálnej spojitosti mokradí a inundácií s vodným tokom a opatrení na zmiernenie vplyvov hydrologických zmien) neboli v prvom plánovacom cykle zabezpečené finančné prostriedky a náklady na implementáciu týchto opatrení pri tak krátkom časovom rozpätí (do roku 2015) by boli neprimerane vysoké.

Podľa tab. 8.10 Kumulatívny odhad nákladov a zdroje financovania Programu opatrení v SR 1.Vodného plánu Slovenska schváleného Uznesením vlády z 10.febr. 2010 bol pre Hydromorfologické opatrenia plánovaný nasledujúci objem finančných prostriedkov a zdrojov financovania (str. 103 Vodného plánu Slovenska):

Roky Odhad nákladov Zdroje financovania v mil. € v mil. € Fondy EÚ Štátny rozpočet Vlastné zdroje

2011 – 2015 2,278 1,936 0,228 0,1142016 – 2021 31,314 26,617 3,131 1,5662022 – 2027 31,308 26,612 3,131 1,5652011 – 2027 64,900 55,165 6,490 3,245

Roky Odhad nákladov Zdroje financovania v mil. €v mil. € Fondy EÚ Štátny rozpočet Vlastné zdroje

2011 0,456 0,388 0,0456 0,0232012 0,456 0,388 0,0456 0,0232013 0,456 0,388 0,0456 0,0232014 0,456 0,388 0,0456 0,0232015 0,456 0,388 0,0456 0,0232016 5,219 4,436 0,522 0,2612017 5,219 4,436 0,522 0,2612018 5,219 4,436 0,522 0,2612019 5,219 4,436 0,522 0,2612020 5,219 4,436 0,522 0,261

Vyššie uvedené predstavuje náklady na všetky hydromorfologické opatrenia navrhnuté v programe opatrení 1. cyklu Vodného plánu Slovenska, resp. plánov manažmentu čiastkových povodí.

Náklady na spriechodnenie len priečnych stavieb podľa prílohy 8.4 uvedeného Vodného plánu Slovenska predstavujú v cenovej úrovni roku 2007 čiastku 19 159 853 EUR. Na zabezpečenie laterálnej spojitosti mokradí a inundácií s vodným tokom a odstránenie ostatných morfologických zmien napojením ramena alebo sústavy ramien vodného toku alebo výmenou brehového opevnenia bolo v 1.Vodnom pláne Slovenska uvažovaných zvyšných 45,740 mil. EUR.

SVP, š.p. bol oprávneným prijímateľom čerpania finančných prostriedkov z Kohézneho fondu v rámci OPŽP 2007 – 2013 len v Prioritnej osi: 1. Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, Operačný cieľ: 1.3. Zabezpečenie primeraného sledovania a hodnotenia stavu povrchových a podzemných vôd a Prioritnej osi 2. Ochrana pred povodňami, operačný cieľ 2.1 Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami.

Pre dosiahnutie operačného cieľa 1.3 sú oprávnené tieto skupiny aktivít:- monitorovanie a hodnotenie stavu povrchových vôd v zmysle požiadaviek EÚ- monitorovanie a hodnotenie stavu podzemných vôd v zmysle požiadaviek EÚ- rekonštrukcie monitorovacej siete podzemných vôd

Pre dosiahnutie operačného cieľa 2.1 sú oprávnené tieto skupiny aktivít:- preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok- preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami a vodnou eróziou v katastroch obcí realizovaných

mimo vodných tokov- opatrenia vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení

a manažmente povodňových rizík, vrátane plánov manažmentu povodňových rizík.

Investičné opatrenia pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov, opatrenia na zabezpečenie laterálnej spojitosti mokradí a inundácií s vodným tokom a odstránenie ostatných morfologických zmien napojením ramena alebo sústavy ramien vodného toku alebo výmenou brehového opevnenia a opatrenia na zmiernenie vplyvov hydrologických zmien zachovaním minimálneho zostatkového prietoku pre všetky funkcie vodného toku a zabezpečením významnej redukcie prietoku alebo protipovodňovej ochrany vo vodnom toku nespadajú do skupiny aktivít oprávnených pre vyššie uvedené skupiny aktivít, v ktorých je SVP, š.p. oprávneným prijímateľom. Keďže SVP, š.p. na prípravu a realizáciu týchto investičných opatrení nie je oprávneným prijímateľom čerpania finančných prostriedkov z Kohézneho fondu v rámci OPŽP na roky 2007 – 2013, ich implementácia bola v prvom plánovacom cykle týmto zásadne ovplyvnená.

Na realizáciu týchto opatrení nemal SVP, š.p. vzhľadom na vyššie uvedené zabezpečené finančné prostriedky, preto

do roku 2014 neboli realizované žiadne investičné opatrenia pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov podľa prílohy 8.4 prvého cyklu Vodného plánu Slovenska.

Návrh časového harmonogramu implementácie opatrení na elimináciu hydromorfologických vplyvov:

Príprava a realizácia opatrení zameraných na zabezpečenie pozdĺžnej kontinuity riek a biotopov prebieha v podmienkach SVP, š.p. v rámci plnenia investičného programu podniku. V rámci Investičného programu zabezpečoval SVP, š.p. v rokoch 2012 a 2013 prípravu na 24 investičných stavbách nápravných opatrení na elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov.

SVP, š.p. mal podľa prílohy 8.4. Vodného plánu Slovenska pre 1. plánovací cyklus do roku 2015 implementovať 53 nápravných opatrení, z toho 16 neinvestičných zmenou

manipulačného poriadku a 37 investičných nápravných opatrení. Cena 37 investičných opatrení v cenovej úrovni 2007 bola odhadnutá na 1 465 364 EUR (podľa podkladov 1. cyklu Vodného plánu Slovenska). Opatrenia pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov, ktoré v r. 2014 boli pripravené, resp. v priebehu r. 2014 boli pripravované na realizáciu, predpokladal SVP, š.p. realizovať, resp. zrealizovať v roku 2015 (v závislosti od termínu vyhlásenia výzvy na realizáciu týchto opatrení z Operačného programu Kvalita životného prostredia na roky 2014 – 2020 a priebehu procesu verejného obstarávania). Ostatné opatrenia uvažované na elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov podľa prílohy 8.4. Vodného plánu Slovenska pre 1. cyklus boli presunuté do 2. cyklu PMP (2016-2021). Odhadované investičné náklady na tieto opatrenia predstavujú 346 636 EUR (v cenovej úrovni 2007).

V roku 2014 sa predpokladalo dokončenie prípravy v predchádzajúcich rokoch pripravovaných opatrení a zabezpečovanie prípravy nových investičných opatrení pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov na realizáciu v nasledujúcich rokoch v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia na roky 2014 – 2020 (OPKŽP) podľa prílohy 8.4 Vodného plánu Slovenska.

Realizáciu investičných opatrení pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov predpokladá SVP, š.p. financovať z fondov EÚ v rámci OPKŽP, so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu a vlastných zdrojov podniku.

Operačný program Kvalita životného prostredia 2014 – 2020: prioritná os 1, špecifický cieľ 3: Vytvoriť podmienky pre zabezpečenie dobrého stavu vôd v SR, hlavný typ aktivity: B. Vytváranie podmienok na zabezpečenie spojitosti vodných tokov a odstraňovanie bariér vo vodných tokoch a ich realizácia za účelom podpory biodiverzity a zabezpečovania ekosystémových služieb.

Z jednotkových cien cenovej úrovne 2012 a z počtov jednotlivých typov opatrení na odstraňovanie bariér vo vodných tokoch (rybovod, biokoridor, sklz, odstránenie priečnych stavieb) predpokladaných na realizáciu v období 2014 – 2020 (resp. k 31.12.2024) bola MŽP SR stanovená základná investičná náročnosť na jednotku výstupu (53 832 Eur/1 opatrenie) a cieľová hodnota ukazovateľa – počet zrealizovaných opatrení na odstraňovanie bariér vo vodných tokoch k 31.12.2023 – 375 zrealizovaných opatrení.

Celková alokácia prostriedkov: EÚ + ŠR = 23 779 724 EUR, čo predstavuje 95 % celkových predpokladaných nákladov = 25 031 288 EUR; vlastné zdroje SVP, š.p. (5 %) = 1 251 564 EUR.

Plánovaný celkový počet zrealizovaných opatrení k 31.12.2024 = 375 opatrení

Po vyhlásení prvej výzvy z OPKŽP 2014 – 2020 na projekty zamerané na opatrenia pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov predloží SVP, š. p. žiadosti o nenávratný finančný príspevok na všetky pripravené projekty zamerané na opatrenia uvedeného typu.

Realizáciu týchto opatrení predpokladal SVP, š.p. stavebne začať v roku 2015 a pokračovať v nasledujúcich rokoch tak, aby k 31.12.2024 bolo zrealizovaných všetkých 375 opatrení pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov v alokovanom objeme prostriedkov EÚ + ŠR = 23 779 724 EUR (celkové predpokladané náklady = 25 031 288 EUR).

Neinvestičné opatrenia, ktoré obsahuje príloha 8.4 Vodného plánu Slovenska pre 1. cyklus pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov, ktoré boli plánované do roku 2015 zabezpečením priechodnosti manipuláciou (zmenou manipulačného poriadku) budú vykonané v rámci 2. PMP po stanovení E-flow.

Implementácia opatrení pre zabezpečenie laterálnej spojitosti mokradí/inundácií s tokom, obsahujúcich prepojenie ramien s tokom a ostatné morfologické opatrenia podľa Vodného plánu Slovenska pre 1. cyklus (str. 89) sa predpokladá po roku 2021 do roku 2027.

Názov opatrení Počet Doba/termín implementácie Poznámka

1. Opatrenia pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitátov:

a) zabezpečenie priechodnosti manipuláciou (neinvestičným opatrením - zmenou manipulačného poriadku)

Všetky podľa prílohy 8.4 Vodného plánu Slovenska (1. cyklus)

Prvé plánovacie obdobie, do roku 2015

b) zabezpečenie priechodnosti investičným opatrením

375Druhé plánovacie obdobie, do roku 2021, resp. 2024

Všetky zostávajúce podľa prílohy 8.4 Vodného plánu Slovenska (2. cyklus). t.j. celkový počet opatrení podľa prílohy 8.4 Vodného plánu Slovenska, 2. cyklus – 375

Tretie plánovacie obdobie, do roku 2027

2. Opatrenia pre zabezpečenie laterálnej spojitosti mokradí/inundácií s tokom, obsahujúcich prepojenie ramien s tokom a ostatné morfologické opatrenia

Všetky podľa Tab. 8.8 Vodného plánu Slovenska (1. cyklus), t.j. 10 opatrení

Tretie plánovacie obdobie, do roku 2027

3. Opatrenia na zmiernenie vplyvov hydrologických zmien zachovaním minimálneho zostatkového prietoku pre všetky funkcie vodného toku a zabezpečením významnej

Všetky podľa Vodného plánu Slovenska (1. cyklus)

Vzhľadom na negatívny dopad týchto opatrení na širšie okolie sa tieto opatrenia nebudú realizovať

Viď štúdia „Vplyv zvýšenia prietoku vody v starom koryte Váhu v úsekoch pozdĺž

redukcie prietoku alebo protipovodňovej ochrany vo vodnom toku

derivácií na výrobu elektrickej energie“ (riešiteľ VÚVH, 09/2012)

Poznámka: Zoznam migračných bariér, na ktorých bude potrebné vykonať opatrenia pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a habitatov sa v šesťročnom cykle prehodnocuje a aktualizuje v rámci prehodnocovania a aktualizácie Vodného plánu Slovenska a plánov manažmentu povodí. V procese prípravy 2. cyklu plánov manažmentu povodí a 2. Vodného plánu Slovenska bolo vykonané prehodnocovanie a aktualizácia prílohy 8.4 Vodného plánu Slovenska ako aj jeho doplnenie na základe výsledkov testovania vodných útvarov, ktoré boli testované po roku 2009.

Documents

Výskumný ústav vodného hospodárstva · Web viewV SR sú ceny pitnej a odpadovej vody stanovované prostredníctvom ÚRSO, ktorý má vypracovanú svoju regulačnú politiku na