S P R AV O D A J O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O S T I

V Y DA L I N T E C H S LOVA K I A , s . r . o . � N E P R E DA J N É � J E S E Ň 2 0 0 3

Kogeneračná jednotka TEDOM Quanto C1000 na ceste do Lučenca

Najväčšia jednotkaTEDOM na Slovensku

ČÍTAJTE

1

Biomasa – návratna začiatok?6

Ako získať peniazena investície3

Kogeneračnájednotka pre SPP8 Projekt sa začal realizovať v júni 2003.

Podieľajú sa na ňom spoločnosti GanzSet SK s.r.o. ako prevádzkovateľ energe-

tického hospodárstva, INTECH Slovakia,s.r.o. ako dodávateľ diela a projekčnáspoločnosť ISO Projekt Lučenec.

NAJVÄČŠIA KOGENERAČNÁJEDNOTKA TEDOM NA SLOVENSKU

Kogenerácia v spoločnosti Hrádok Mäsokombinát, spol. s r.o.

Hrádok Mäsokombinát, spol. s r.o. je druhou najväčšou slovenskou spoločnosťouna trhu s mäsom. S približne 900 zamestnancami vytvorí ročný obrat 2,3 mld. Sk.Ako jediný výrobca mäsa vlastní komplexnú spracovateľskú a výrobnú základňuumiestnenú v jednom areáli. Okrem výsekového mäsa ponúka aj paletu 140 druhovmäsových výrobkov. Spoločnosť mesačne predá priemerne 500 ton mäsa a 1.400 tonmäsových výrobkov

Veľkosti a významu mäsokombinátu zodpovedajú aj energetické nároky výroby.Ročne spotrebuje 10.200.000 kWh a 90.000 GJ tepla. Spoločnosť sa preto roz-hodla pristúpiť k racionalizácii energetického hospodárstva a vstúpila do projektuzvýšenia energetickej efektívnosti.

B L E S K – S P R AVO DAJ O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O ST I S P R A V O D A J O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O S T I2

V pôvodnom stave mäsokombinát vyrábalpre svoje potreby teplo vo forme pary(180 °C) a elektrickú energiu nakupovalz verejnej siete.

Rozhodujúcim racionalizačným opatre-ním je aplikovanie kombinovanej výrobyelektriny a tepla priamo v areáli podniku.Obnova počíta so zmenou technológieprípravy teplej vody na technologickéúčely a vykurovanie administratívnycha prevádzkových budov a obmedzenímvýroby pary na parných kotloch.

Výroba teplej vody je realizovaná koge-neračnými jednotkami. K dvom staršímkogeneračným jednotkám BAG 370,ktoré boli presunuté z iného miesta in-štalácie, pribudla predovšetkým novákogeneračná jednotka TEDOM QuantoC1000 SP.

Kogeneračná jednotka TEDOM QuantoC1000 SP je najväčšia jednotka české-ho výrobcu TEDOM, ktorá bude pracovaťna Slovensku. Hrádok je po humenskomMecome druhým slovenským mäsokom-binátom, ktorý bude mať vo svojomenergetickom hospodárstve zaradenúkogeneračnú jednotku a bude pre svojepotreby produkovať vlastnú elektrickúenergiu.

Celkový inštalovaný tepelný výkon v ko-generačných jednotkách narastie na

2.140 kW, čo pokrýva spotrebu teplejvody na technológiu počas celého roka.

Investičný náklad projektu dosiahne su-mu 39,5 mil. Sk a práce budú dokonče-né v októbri tohto roka.

Projekt realizovaný v Hrádku Mäsokombi-náte, spol. s r.o. Lučenec, ale aj projektvyužitia kogenerácie v mäsokombináteMecom Humenné v roku 2001, je potvr-dením efektívnosti kombinovanej výrobyelektriny a tepla v potravinárskom sektore.Celoročná potreba tepla na technologic-ké účely umožňuje maximalizovať využitiekogeneračných jednotiek v takýchto ty-poch prevádzok. Vlastnou výrobou elek-triny sa dosahujú významné úsporynákladov na energiu. Najmä pri neustálomraste cien elektrickej energie sa takétoopatrenia stávajú dôležitým krokom prezvyšovanie vlastnej konkurencieschop-

nosti. Je preto prirodzené, že ako prvék nim prikročili práve spoločnosti, ktoré súlídrami vo svojom odbore a najviac poci-ťujú tlak konkurencie najmä v súvislostis blížiacim sa vstupom Slovenska do EÚ.

Skúsenosti ukazujú, že v slovenskýchpodnikoch je veľký potenciál nevyužitýchúspor na strane spotreby aj produkcieenergie. Naša výroba je stále niekoľko-krát energeticky náročnejšia než v kraji-nách EÚ. Naviac aj obstarávanie energiev podnikoch (vlastná výroba alebo nákup)je často neefektívna. Výsledkom toho súzbytočne vysoké náklady vynaložené naenergie. Dnes už však odborné energe-tické firmy disponujú potrebným know-how na riešenie týchto problémov.K dispozícii sú aj programy umožňujúcezabezpečiť financovanie investícii do zvy-šovania energetickej efektívnosti (viac nastranách 3-5).

Vykládka kogeneračnej jednotky

Maximálny elektrický výkon 1.030 kWMaximálny tepelný výkon 1.395 kWPríkon v palive 2.757 kWÚčinnosť elektrická 37,4 %Účinnosť tepelná 50,6 %Účinnosť celková (využitie paliva) 88,0 %Spotreba plynu pri 100 % výkone 292 m3/hSpotreba plynu pri 75 % výkone 229 m3/hSpotreba plynu pri 50 % výkone 162 m3/h

Základné technické údaje TEDOM Quanto C1000 SP

Osadenie na miesto prevádzky v Lučenci

B L E S K – S P R AVO DAJ O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O ST IS P R A V O D A J O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O S T I 3

INTECH Slovakia, s.r.o., Palárikova 31, P.O.Box 232, 810 00 Bratislava, Tel.: 02/6381 4343-4, e-mail: centrum@intechsk.sk

AKO ZÍSKAŤ PENIAZENA INVESTÍCIE DO ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI ?

rozhovor s Vladimírom Heclom, riaditeľom Energetického centra Bratislava

Nedostatok peňazí je na Slovenskubrzdou realizácie mnohých projektovv oblasti zvyšovania energetickejefektívnosti a využitia obnoviteľnýchzdrojov. Mohli by ste zhrnúť aké mož-nosti vidíte v oblasti získania potreb-ných zdrojov na takéto projekty?

Bohužiaľ domáce zdroje financovania sústále veľmi limitované a opierajú sa zväč-ša o program „De Minimis“ na podporuenergetickej efektívnosti a využívania al-ternatívnych zdrojov energie ktorého ga-rantom je Slovenská energetickáagentúra. V súčasnosti je pozastavenýprogram Ministerstva pôdohospodárstvana podporu energetického využitia bio-masy „Drevo – surovina 21. storočia“. Zozahraničných programov je prístupný ši-roký rozsah programov európskej komi-sie, zväčša sú to však programyvýskumno-vývojového, alebo vo formeprípravy sektorových analýz, či scenárov

vývoja sektorov energetiky. Priame inves-tičné financovanie je zastúpené minorit-ne. Rád by som však pripomenul význambilaterálnych fondov, o ktorých priniesolBLESK informácie v predchádzajúcomvydaní. Ich prostredníctvom je možné po-pri investičnom ko-financovaní získať ajľahší prístup ku technológiám.

Aké projekty majú najvyššiu šancuzískať peniaze cez zahraničné progra-my podpory investícii do OZE a ener-getickej efektívnosti?

V dnešnej dobe sú to rozvojové regio-nálne projekty, spracované s dlhodobouvíziou, detailným podnikateľským plánomzohľadňujúce možné realizačné a ope-račné riziká. Návratnosť investícií by ne-mala prekročiť obdobie 10 rokov a to ajbez zohľadnenia prínosov potenciálnehograntu.

Ako má postupovať záujemca o získa-nie prostriedkov z týchto programov?

V prvom rade odporúčame starostlivopreskúmať relevantnosť programu k cieľomprojektu, t.j. kritéria vhodnosti, oprávnenížiadatelia, kritériá vhodnosti partnerov, ná-klady, ktoré môžu byť hradené, podmien-ky realizácie projektu. Ďalej je nevyhnutnévyplniť formulár žiadosti o financovaniestarostlivo a čo najjasnejšie, aby sa uľah-čilo jeho hodnotenie. Buďte presní a pos-kytnite dostatočné podrobnosti nazabezpečenie jasnosti, najmä pokiaľ ideo to, ako budú dosahované ciele projektu,prínos, ktorý vyplynie z projektu a spôso-bu, ktorým je navrhovaný projekt relevant-ný pre ciele daného programu. Konečnýtermín pre prijatie žiadostí je vždy uvedenývo výzve na predloženie návrhov. Akákoľ-vek žiadosť prijatá po konečnom dátumeje zväčša automaticky odmietnutá, aj kebypoštová pečiatka indikovala dátum pred

konečným termínom. Hodnotiace kritériású často rozdelené do častí. Každá časťzíska hodnotenie v súlade danými smerni-cami na základe ktorého bude podporaposkytnutá.

Vráťme sa však do slovenskej reality.Povedzme, že kompetentní pracovnícifirmy XY dospeli k rozhodnutiu realizo-vať modernizačné opatrenia na zvýše-nie energetickej efektívnosti. Chýba imvšak to najpodstatnejšie, dostatok in-vestičných prostriedkov. Ako majú po-stupovať, ak chcú získať prostriedkyz niektorého podporného programu?

V prvom rade je nevyhnutné pre realizač-nú víziu pripraviť podnikateľský plán, kto-rý bude obsahovať:➥ popis daného energetického riešenia

(sumár projektu),➥ SWOT analýzu (slabé, silné stránky,

príležitosti a hrozby pre žiadateľa),➥ pozadie projektu (výber riešenia, účel,

aranžmány pre realizáciu, infraštruktú-ra, typy energetických dodávok),

➥ prínosy pre firmu, región, resp. spoloč-nosť (úspory energie, zníženie zaťaženiaživotného prostredia, podpora exportu,tvorba pracovných príležitostí, zvýšenieproduktivity, transfer technológií, rozvojmanažérskych schopností atď.),

➥ popis všetkých zúčastnených organi-zácií vrátane ich pozície na trhu, krát-kodobých a dlhodobých cieľov,expertízy, finančných údajov a príspev-kov, dôvodov ich zahrnutia do projektu,

➥ sumár celkových nákladov nevyhnut-ných pre úspešnú realizáciu danéhoriešenia a to náklady projektu, spotre-bu energie, základné údaje použité prekalkuláciu nákladov, časový harmono-gram realizácie, popis nákladov na prí-padných subdodávateľov, náklady naobstarávacie procedúry Do tejto kate-górie by taktiež mali byť zahrnuté všetkyprevádzkové náklady späté s projek-tom vrátane školení a tréningov perso-nálu (ak je potrebné),

➥ licencie a povolenia nevyhnutné k rea-lizácii projektu,

➥ úlohy externého finančného subjektu -ešte pred prvým kontaktom by si maliujasniť ako vidia jeho úlohu vo svojompodnikateľskom zámere, ako si pred-stavujú pomer vlastných a cudzíchfinančných zdrojov, aké by bolo rozlože-nie cudzích zdrojov, je potreba viace-rých finančných subjektov, preferovaný

finančný plán, druh financovania po-trebný (grant, ľahký úver, úver, kapitá-lový vstup....),

➥ predikcie finančných tokov vrátane kal-kulácie čistej súčasnej hodnoty (NetPresent Value), t.j. výpočet súčasnejhodnoty všetkých ročných kapitálovýchvýdavkov a čistých úspor počas život-nosti projektu (predikcia všetkých fi-nančných tokov, ktoré investíciavygeneruje (v našom prípade na základeúspor financií vďaka vyššej energetickejefektívnosti) a následným diskontovanímtýchto finančných tokov pomocoupríležitostných nákladov pre vložený ka-pitál (napr. aktuálne úrokové sadzbybánk) - podľa očakávaných výnosov jepotom stanovená „riziková prémia“ prediskontnú sadzbu a vnútornej miery ná-vratnosti (Internal Rate of Return) čo jevlastne diskontná sadzba nevyhnutná nato, aby sa čistá súčasná hodnota pro-jektu rovnala nule. Predstavuje ju sadz-ba (vrátane rizikovej prémie), ktorú byfinancie mohli vygenerovať pri inej inves-tičnej príležitosti. Čím je vnútorná mieranávratnosti vyššia, tým je projekt finanč-ne stabilnejší,

➥ dodatky, ako sú súvaha, výkazy ziskova strát, príjmov a výdavkov za požado-vané historické obdobie.

Aj napriek tomu, že vyššie sumarizovanýpopis môže vyzerať zložito, radi by smeupozornili, že vzhľadom k celkovému roz-sahu článku je popis podnikateľského plá-nu iba skrátenou verziou. Samotnýžiadateľ musí sám posúdiť, nakoľko je pripríprave podnikateľského plánu potrebnáexterná technická asistencia, či už pri hľa-daní východísk v súlade s požiadavkamia prioritami finančných subjektov na trhu(tzv. maklérska funkcia), alebo pri zlaďova-ní zámeru s cieľmi národných politík (v prí-pade použitia verejných financií), čo jeskôr funkcia konzultantská. Naše skúse-nosti sú, že pri cene za takéto služby, kto-

rá sa v rámci európskych trhov pohybujev rozsahu 10 – 20 % z celkových projek-tových nákladov je možné pri použití kva-litnej technickej asistencie podstatnezvýšiť pravdepodobnosť úspešnej realizá-cie projektu a to od prípravy projektovéhozámeru až po archiváciu výsledkov.

Čo všetko by mal žiadateľ vedieť o in-štitúcii, od ktorej žiada finančné pro-striedky?

Žiadateľ by mal mať prehľad o prioritáchinštitúcie, kde sa o finančné prostriedkyuchádza, a taktiež o jej expertíze v danejoblasti vyjadrenou zväčša organizačnýmzačlenením a personálnym pokrytím ex-pertného tímu na posudzovanie „jeho ty-pu“ projektov (aj pokiaľ ide o tím externý).Pokiaľ má záujem riešiť identifikáciu vhod-nej inštitúcie externe, na Slovensku jev súčasnosti pripravených kvalitne vypo-môcť zhruba jedna desiatka konzultantov,kde určite môžeme zaradiť aj Energetickécentrum Bratislava, pričom ako hodnote-nie úspešnosti môže byť použité kritériumpočtu úspešne uzavretých projektov z ob-dobnými finančnými inštitúciami, o akýchslužby máme záujem. Pokiaľ je záujemo prehľad možností financovania v rámcidomácich, európskych, či bilaterálnych(3 kontinenty) mechanizmov, fondova programov, aj pokiaľ máme na mysli vý-hradne energetickú efektívnosť, vyžadujesi to už zväčša externú asistenciu.

Na čo ešte netreba zabudnúť pri prí-prave projektu?

Pri kalkulácií nákladov potrebných preprojekt by sa malo počítať aj z nákladmi nareportovanie stavu projektu a to ako tech-nického, tak aj finančného. Tieto môžutvoriť celkom „zmysluplnú“ časť našichpersonálnych nákladov, ktoré sa v zásadestupňujú v priamej úmere k veľkosti fi-nančnej inštitúcie a samozrejme k objemufinancií poskytnutých pre projekt, prípad-ne k spôsobu finančnej spolupráce (úver,garancia, kapitálový vstup...). Pravidel-nosť reportovania je zväčša súčasťouzmluvy medzi prijímateľom a poskytovate-ľom finančných prostriedkov. Radi by smeto zdôraznili, nakoľko tento fakt žiadateľzväčša do nákladov nezahŕňa.

Energetické Centrum BratislavaAmbrova 35, 831 01 Bratislava 37

+421 2 5465 1654 – 6

B L E S K – S P R AVO DAJ O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O ST I S P R A V O D A J O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O S T I4

B L E S K – S P R AVO DAJ O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O ST IS P R A V O D A J O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O S T I 5

ABY STE MOHLI ŠETRIŤ, NEMUSÍTE VŽDY SAMI INVESTOVAŤ

Jedna z alternatív financovania – Manažment energetickej efektívnosti

Na Slovensku je veľký potenciál úspornákladov na energiu, ale aj všeobecnýnedostatok investičných prostriedkov nazvýšenie energetickej efektívnosti. Navy-še, pre väčšinu subjektov sú prioritné in-vestície do sféry rozvoja ich nosnýchpodnikateľských aktivít. Napríklad prehotely je prioritouinvestovanie dopohodlia klientova skvalitneniaslužieb, pre prie-myselné podnikyzvyšovanie pro-duktivity prácea pod. Z uvede-ných dôvodovčasto firmám pa-radoxne nezvy-šujú voľné zdrojena to, aby mohlišetriť. Táto situá-cia viedla k vývojunového produktus p o l o č n o s t iINTECH Slova-kia, s.r.o., ktorýdostal názovMEE - manaž-ment energetic-kej efektívnosti.

M a n a ž m e n te n e r g e t i c k e je f e k t í v n o s t i(MEE) je založený na princípe dosahova-nia úspor bez priameho investovania zostrany majiteľa energetického zdroja.Znamená to, že majiteľ objektu dosa-huje úsporu nákladov na energiu beztoho, aby musel investovať vlastnéprostriedky. Nevyhnutnú investíciu zaneho urobí firma poskytujúca službu MEE– manažér energetickej efektívnosti.

Celá investícia sa postupne spláca z do-sahovaných úspor. Po jej splatení sakončí zmluvný vzťah s manažérom ener-getickej efektívnosti a realizovaná inves-tícia (napríklad kogeneračná jednotka)sa stáva majetkom prevádzkovateľa zdro-ja. Získa ju bez potreby vlastnej in-vestície, teda zadarmo. Manažérenergetickej efektívnosti pritom garan-

tuje, že majiteľovi zdroja nevzrastú pre-vádzkové náklady. Práve naopak. Reali-zované opatrenia často prinášajúnadúspory (úspory, ktoré prevyšujú ná-klady spojené s financovaním investície)a tie sa potom dohodnutým pomeromdelia medzi majiteľa zdroja a manažéra

energetickej efektívnosti. Tým majiteľzdroja okrem modernizácie energetické-ho hospodárstva získa naviac aj priamuúsporu nákladov. To všetko bez toho,aby musel investovať akékoľvek vlastnéprostriedky.

Proces MEE

I. FÁZAV prípravnej fáze zabezpečí manažérenergetickej efektívnosti podrobnú analý-zu existujúceho stavu, navrhne a pripravíracionalizačné opatrenia.

II. FÁZANa základe zmluvného vzťahu si manažérenergetickej efektívnosti prenajme ener-

getický zdroj, alebo jeho časť, kdevlastnou investíciou zrealizuje opatreniana zvýšenie energetickej efektívnosti.Medzi aplikované opatrenia patrí naprí-klad zavedenie kombinovanej výrobyelektriny a tepla, riadenie odberu elektric-kej energie a pod.

III. FÁZAManažér energetickej efektívnosti prevez-me riadenie prevádzky energetickéhozdroja alebo jeho časti, v ktorej realizovalracionalizačné opatrenia. Počas trvaniazmluvného vzťahu garantuje zachovaniekvality a rozsahu dodávky energie premajiteľa zdroja. Garantuje, že sa zvýšiefektivita energetického hospodárenia.Dosiahnuté úspory sa delia dohodnutýmkľúčom medzi majiteľa zdroja a manažéraenergetickej efektívnosti.

IV. FÁZAPo ukončení zmluvného vzťahu preberámajiteľ zdroja riadenie prevádzky a stávasa majiteľom zrealizovaných investícií. Sú-časne získa vo svoj prospech všetky do-siahnuté úspory.

Manažment energetickej efektívnosti

ZÁKAZNÍK

MANAŽÉR ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI

informácie

ukončeniezmluvného vzťahu

analýza a návrhopatrení

I. FÁ

ZA

implementáciaopatrení

II. F

ÁZ

A

efektívnaprevádzka

III. F

ÁZ

A

efektívnaprevádzka

IV. F

ÁZ

A

úspory riadenie

investíciaknow-how úsporyriadenie

100 % úspor

Proces MEE

B L E S K – S P R AVO DAJ O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O ST I S P R A V O D A J O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O S T I

V priemyselne vyspelých krajinách, kdesa postupne využívanie biomasy dostalodo útlmu pod tlakom hrozby skleníkovéhoefektu ale aj rastu cien ropy a zemnéhoplynu, nastáva renesancia využívania bio-masy spolu s rastom záujmu o ďalšie ob-noviteľné zdroje energie (vietor, voda,slnko, geotermálne zdroje). Dnes samo-zrejme na výrazne vyššom technickomstupni využitia. V susednom Rakúsku do-siahol podiel biomasy na produkcii ener-gie 15 %.

Premena biomasy na energiu prebiehadvomi základnými cestami:• termochemickou premenou,• biochemickou premenou.

TERMOCHEMICKÉ PROCESY

Priame spaľovanie

Základným a najčastejším procesomenergetického využitia biomasy je spaľo-vanie. Tento proces bol prvý a dlho jedinýspôsob využitia biomasy, ktorý človekvyužíval. Dlho však prebiehal na veľmi pri-mitívnej úrovni s veľmi malým energetic-kým zhodnotením paliva. Až modernétechnológie priniesli progresívne spôso-by spaľovania s vysokým využitím energe-tickej hodnoty biomasy. Tieto technológiesú veľmi podobné tým, ktoré sa využívajúna spaľovanie uhlia s vysokou účinnosťouspaľovania.

Najčastejšie je takto spracovávané drevovo forme polien, štiepky a v poslednej do-be veľmi populárnych brikiet a peliet.Okrem dreva v jeho rôznych podobách jemožné využiť aj ďalšie druhy biomasy –predovšetkým slamu obilovín a olejnín,energetické rastliny (štiav) a pod. Medzi

rozhodujúce kritériá pri výbere paliva pripriamom spaľovaní biomasy sa zaraďujepredovšetkým energetické hodnota vy-jadrená výhrevnosťou a dostupnosť v da-nom regióne.

Pyrolýza

Pyrolýza je proces, počas ktorého sa za-hrieva biomasa bez prístupu vzduchua uvoľňuje na zmes horľavých plynov

alebo kvapalín. Pri pyrolýze tak vznikádrevné uhlie, ktoré má vyššiu výhrevnosťnež vstupné palivo čím sa dosahuje vyš-šie energetické využitie. Energetickáhodnota procesu sa zvyšuje využitím uvoľ-nených plynov a kvapalín.

Splyňovanie

Splyňovanie biomasy prebieha pri obme-dzenom prístupe vzduchu v procese ne-dokonalého horenia. Počas nehovznikajú horľavé plynu zložené predo-

všetkým z metánu, oxidu uhoľnatéhoa vodíka s vysokou energetickou hodno-tou. Tento „drevoplyn“ je možné ďalejspaľovať alebo využiť ako palivo pre po-hon motorov v kogeneračných jednot-kách a tak vyrábať v kombinovanomprocese teplo a elektrinu.

BIOCHEMICKÉ PROCESY

Fermentácia(alkoholové kvasenie)

Výsledným produktom fermentácie (alko-holové kvasenie) je etanol, resp. meta-nol. Ide o vysokokvalitné palivo, ktoré savyužíva ako náhrada za benzín v spaľova-cích motoroch. Ako vstupná surovina savyužívajú rastliny s obsahom cukrova škrobu – obiloviny, cukrová repa, cukro-vá trstina, zemiaky, kukurica, ovocie.

6

Biomasa je prvý zdroj energie, ktorý začal človek využívať. Drevo, suchá tráva a tŕs-tie boli pravdepodobne prvými zdrojmi energie a teplo jej prvou formou, ktorú človeknajskôr náhodne a postupne aj systematicky začal ovládať vo svoj prospech. Po-stupne ju síce čiastočne začala nahradzovať fosílna forma biomasy (predovšetkýmuhlie, plyn a ropa), stále však tvorí v niektorých krajinách základný zdroj energie.

Príklad kotla na biomasu – VESKO-B

BIOMASA – NÁVRAT NA ZAČIATOK ?

Palivo Vlhkosť (%) Výhrevnosť (MJ/kg)

Smrekové drevo 20 13,8Dubové drevo 20 14,1Štiepky (drevo) 20 14,3Pelety (drevo) 8 19,0Brikety (drevo) 8 19,0Piliny 8 17,6Obilná slama 15 14,2

Energetická hodnota surovín

1 Vyhrievaný vstuppaliva

2 Ohnisko

3 Trysky sekundárnehovzduchu

4 Vírová komora

5 Dohorievacia komora

6 Trojťahový trubkovývýmenník

7 Roštový popol

8 Úletový popol

B L E S K – S P R AVO DAJ O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O ST IS P R A V O D A J O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O S T I 7

Anaeróbne vyhnívanie(metánové kvasenie)

Produktom anaeróbneho vyhnívania je bio-plyn – zmes metánu, oxidu uhličitéhoa stopových množstiev ďalších plynov.Celý proces vyhnívania prebieha bez prís-tupu vzduchu prostredníctvom baktériívo fermentačných reaktoroch. Bioplynnachádza široké uplatnenie v energetike.Okrem bežného spaľovania a produkcietepla je mimoriadne výhodné jeho využitiepre pohon kogeneračných jednotiek navýrobu elektriny a tepla.

Bioplyn je možné produkovať z exkremen-tov zvierat v poľnohospodárstve, z fytoma-sy (tráva, siláž a pod.), z kalu na čističkáchodpadových vôd. K procesu vyhnívaniadochádza aj na skládkach komunálneho

odpadu, kde sa postupnetiež uvoľňuje bioplyn – tzv.skládkový plyn. Vzhľadom napodmienky jeho tvorby máhoršie parametre ako bio-plyn vznikajúci pri riadenomvyhnívaní vo fermentoroch,ale aj tak je ho možné využiťna energetické účely.

Je rozšírenie využívania bio-masy návratom na začiatok?Určite nie. Na rozdiel od na-

šich predkov dokážeme energiu obsiahnu-tú v biomase využiť podstatne efektívnejšíma rozmanitejším spôsobom. Podstatoutrendu smerujúceho k širšiemu využitiu bio-masy sú predovšetkým enviromentálnea ekonomické argumenty.

Rastliny pre svoj rast využí-vajú oxid uhličitý obsiahnutýv atmosfére, ktorý prostred-níctvom fotosyntézy premie-ňajú na uhľovodíky. Prispaľovaní nastáva opačnýproces a oxid uhličitý saopäť uvoľňuje do atmosféry,aby vzápätí poslúžil pre ďalšírast biomasy. Ide o uzatvo-rený cyklus, takže využíva-nie biomasy má na rozdielod spaľovania fosílnych palív

neutrálny vplyv na zvyšovanie oxidu uhliči-tého v atmosfére. Podobne priaznivývplyv sa prejavuje aj vo využití metánu,ktorý pri voľnom úniku do atmosféry privyhnívacích procesoch má ešte výraznej-ší dopad na skleníkový efekt ako CO2.

Z pohľadu Slovenska má využitie biomasyvýrazný ekonomický prínos. Väčšinu spo-trebovaných fosílnych palív v súčasnostidovážame, čo zvyšuje našu energetickúzávislosť. Na druhej strane máme dosta-tok biomasy, ktorú zatiaľ energeticky ne-využívame. Jej využitím by sa výrazneobmedzil vplyv svetového kolísania cienfosílnych palív, ktoré žiadnym spôsobomnevieme ovplyvniť, ale ktoré sa priamoprenášajú do ceny tepla a elektriny, ktorúmusíme platiť.

Vyvíjač drevoplynu

Program

10,00 – 10,10 Privítanie10,10 – 10,30 Pripravované zmeny v energetickej legislatíve • nový zákon o energetike

• následné právne predpisy10,30 – 11,00 Vývoje cien palív a oblasť regulácie na rok 200411,00 – 11,20 Možnosti kogenerácie pri zvyšovaní efektivity výroby energie v komunálnom sektore11,20 – 11,35 Prestávka, občerstvenie11,35 – 12,05 Prezentácia projektu využitia kogenerácie v kotolni spoločnosti BYTTHERM spol. s r.o.

Bánovce nad Bebravou12,05 – 12,25 Praktické rady ako postupovať pri získavaní peňazí na investície do zvýšenia

energetickej efektívnosti12,25 – 12,55 Dosiahnutie úspor bez potreby investícii • Manažment energetickej efektívnosti13,00 – 14,00 Prehliadka kotolne s kogeneráciou14,00 Diskusia pri guláši

EFEKTÍVNE VYUŽITIE KOGENERÁCIEV KOMUNÁLNEJ ENERGETIKE

BYTTHERM spol. s r.o. Bánovce nad Bebra-vou, Slovenská energetická agentúra Trenčína spoločnosť INTECH Slovakia, s.r.o. si do-voľujú pozvať záujemcov na prezentáciu ve-novanú problematike efektívneho využitiakogenerácie v komunálnej energetike.

Podujatie sa uskutoční 8. októbra 2003 v Bá-novciach nad Bebravou. Práve v tomto mesteboli uvedené do prevádzky kogeneračné jed-notky TEDOM Premi S22 AP. Seminár budezameraný na prezentovanie prvých výsledkovich prevádzky v komunálnej kotolni firmyBYTTHERM spol. s r.o.ako aj na širšiu pro-blematiku súvisiacu s efektívnym využitím ko-generačných jednotiek v podmienkachkomunálnych výrobcov tepla na Slovensku.

Záujemcovia sa môžu prihlásiť– na adrese redakcie BLESKu, – na telefónnom čísle 02/6381 4343, – prípadne e-mailom na adrese centrum@intechsk.sk.

Slovensko disponuje veľkou zásobou biomasy

B L E S K – S P R AVO DAJ O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O ST I S P R A V O D A J O E N E R G E T I C K E J E F E K T Í V N O S T I8

Slovenská poľnohospodárska univerzitav Nitre sa dlhodobo venuje výskumu využi-tia biomasy v poľnohospodárstve na ener-getické účely. Na svojej farme v Kolíňanochvybudovali odborníci univerzity modernúbioplynovú stanicu. Z exkrementov pochá-dzajúcich z chovu poľnohospodárskychzvierat produkujú bioplyn, ktorý následnevyužívajú na energetické účely. Celýsystém je tvorený unikátnymi technológiamizameranými na výskum možností energe-tického zhodnotenia biomasy v sloven-ských podmienkach.

V októbri tohto roku pri-budne do celého systémuaj kogeneračná jednotkaTEDOM Premi S22 APs možnosťou kombinova-nej prevádzky zemný plyn– bioplyn. Tým sa však ce-lý projekt nekončí. O tom,ako bude pokračovať ajo doterajších výsledkochbude BLESK informovaťv niektorom z najbližšíchvydaní.

BLESK, spravodaj o energetickej efektívnosti, Vydáva: INTECH Slovakia, s.r.o., Palárikova 31,P.O.Box 232, Bratislava, tel./fax: 02/6381 4343, 02/6381 4344, mobil: 0903 426 535, e-mail: centrum@intechsk.sk Zodpovedný redaktor: Mgr. Ivan Ďuďák, Registračné číslo 2050/99

INTECH Slovakia, s.r.o. Hradené v hotovostiPalárikova 31, P.O.Box 232 810 02 Bratislava 12810 00 Bratislava„PlZ” 12-RP/12/2003

VYUŽITIE ZVIERACÍCH EXKREMENTOVNA VÝROBU ELEKTRINY

Vyhnívacia nádrž na bioplynovej stanici v Kolíňanoch

Rastúci záujem o informácie z oblastikogenerácie viedie spoločnosť INTECH

Slovakia, s.r.o. k neustálej inovácii,modernizácii a rozšíreniu internetovejstránky www.intechsk.sk. Na stránke

nájdete technické parametrea rozmerové nákresy

kogeneračných jednotiek TEDOM.Prináša prehľad všetkých

kogeneračných jednotiek TEDOM naSlovensku a pri niektorých aj

podrobnejšie prevádzkové výsledky.Nájdete tu samozrejme aj všeobecné

informácie o kogenerácii,trigenerácii, možnostiach využitia

jednotlivých palív. Nechýba ponukafinancovania projektov s kogeneráciouprostredníctvom MEE – Manažmentu

energetickej efektívnosti. Všetci záujemcovia o kogeneráciu tak

majú podstatne uľahčený prístupk informáciám pre svoje rozhodnutia.

HĽADAJTE NAINTERNETE

www.intechsk.sk

V polovici apríla 2003 vyhlásil SPP, a.s.verejnú súťaž na „Výstavbu a prestavbuzásobovania elektrickou energiou areáluSPP v Bratislave“. Predmetom súťaže jeokrem doplnenia energetického systémuSPP o novú kogeneračnú jednotku aj vý-stavba novej trafostanice, úprava v existu-júcej trafostanici, káblová prípojka 22 kVa súvisiace rozvody a stavebné práce.

Víťazom súťaže sa stalo združenie firiemINTECH Slovakia, s.r.o. Bratislavaa ELTEC, a.s. Piešťany. Vzhľadom na svojeskúsenosti bude spoločnosť INTECH Slo-vakia, s.r.o. garantom realizácie nového ko-generačného zdroja pre SPP a ELTEC,a.s. sa sústredí na elektroinštalačné práce.

V SPP bude pracovať nová kogeneračnájednotka s výkonom 520 kWel a 735 kWt.Investor sa rozhodol pre verziu v kontajneri.Nová kogeneračná jednotka bude teda štvr-tá a súčasne najväčšia v celom systéme.

SPP patrí medzi najväčších prevádzkova-teľov kogeneračných jednotiek na bázeplynových spaľovacích motorov na Slo-vensku. Okrem spomenutých jednotiekv centrále podniku prevádzkuje aj koge-neračnú jednotku vo svojom odštepnomzávode v Michalovciach. Tam od roku1999 pracuje jednotka TEDOM MAN 65SPE s elektrickým výkonom 65 kW.Okrem toho začiatkom deväťdesiatychrokov využíval v Košiciach aj dve kogene-račné jednotky s motorom ČKD, ktoré súvšak už mimo prevádzky. Po ukončeníprojektu v centrále v Bratislave, budeSPP disponovať celkovým inštalovanýmelektrickým výkonom 1,5 MW.

Hodnota celého kontraktu, ktorý bol uza-tvorený začiatkom augusta dosiahne25,8 mil. Sk. So stavbou sa začalo 18.augusta a plánovaný termín ukončenia jemarec 2004.

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava sa rozhodol pokračovať v ďal-šom využívaní kombinovanej výroby elektriny a tepla pre vlastnú potrebu. Od ro-ku 1998 prevádzkuje v areáli svojho ústredia v Bratislave tri kogeneračnéjednotky s celkovým výkonom 936 kWel. V tomto roku sa rozhodol tento systémprebudovať a rozšíriť.

KOGENERAČNÁ JEDNOTKAPRIBUDNE AJ V SPP