Hodnotiaca správapre projekt "StoryLine Approach” -

Spolupráca študentov odborných škôl asvetom práce"

no. CZ / 13 / LLP-LdV / TOI / 134023 financovaný z prostriedkov Európskeho

komisiou v programe Leonardo da Vinci

Tento dokument je vyhodnotením projektu StoryLine Approach, Metódy dejovej línie prístupu, ktorý bol realizovaný v Českej republike (Sever), na Slovensku (SOSNA) av Poľsku (Zielona Akcja) na stredných odborných školách. Študenti a ich učitelia v projekte pracovali pomocou „Metody dejovej línie”, metodiky, pomocou ktorej vedeli nájsť energeticky úsporné riešenia, ktoré pomáhajú skutočnému klientovi v reálnom živote. Táto metodika pomáha študentom vidieť,ako reálne firma funguje a pomáha im tiež pripraviť ich na svoje prvé zamestnanie po ukončení školy.Všetci študenti pracovali na zakázjke klienta za pomoci partnerov a odborníkov, na konci každého obdobia študenti prezentovali svoje návrhy na celoštátnej konferencii, pred samotným klientom, odborníkmi a ďalšími študentskými skupinami. Tie najlepšie skupiny prezentovali svoje práce na medzinárodnom stretnutiív Poľsku.

Vyhodnotenie projektu

Vyhodnotenie projektu bolo zamerané na rozbor a zhodnotenie dopadu projektu na jeho účastníkov – študentov a učiteľov. Aby sme mohli zanalyzovať dopad projektu, boli pripravené dotazníky. Tie boli vyhotovené tak, aby na ich základe bolo možné porovnať postoje študentov pred a po projekte, a dať učiteľom príležitosť, aby sami zanalyzovali aktivity v rámci projektu. Dotazníky boli distribuované v papierovej forme. Dotazníky pred začiatkom projektu vyplnilo 291študentov (83 z Poľska, 104 zo Slovenska, 104 z Česka). Po projekte to bolo 314 študentov (83 z Poľska, 104 zo Slovenska, 127 z Česka) a 27 učiteľov (9 z Poľska, 10 zo Slovenska, 8 z Česka). Všetky dotazníky obsahovali otvorené aj uzatvorené otázky týkajúce sa študentov, učiteľov a ich vzťahu ku konkrétnym prvkom projektu.

ŠTUDENTI UČITELIAPOPRED PO

POĽSKO 83 83 9

1

SLOVENSKO 104 104 10

ČESKO 104 127 8

1. Pomôcky prieskumu

Na to, aby študenti a učitelia mohli hodnotiť projekt, boli použité pripravenédotazníky. Išlo o tri typy dotazníkov – dva pre študentov, jeden pre učiteľov. Prvýtyp dotazníka zbieral informácie od študentov pred ich zapojením sa do projektu,a obsahoval otázky týkajúce sa povedomia študentov o klimatických zmenách aúsporných technológiách, ako sa toto povedomie premieta do ich každodennéhoživota, a ochota spolupracovať na projekte. Druhý dotazník študenti vypĺňalipotom, ako skončili účasť na projekte. Otázky v ňom položené súviseli s otázkamiz prvého dotazníka, a umožňovali ľahko porovnať, ako sa v čase zmeniloenvironmentálne povedomie študentov. Obidva dotazníky obsahovali rozličnétypy otázok – uzatvorené s možnosťou výberu medzi viacerými odpoveďami,možnosť výberu odpovede na číselnej škále, alebo otvorené otázky, kde študentimohli odpovedať sami. Aby bolo možné konzistentné porovnanie, uzatvorenéotázky prevažovali nad otvorenými. Dotazníky pre učiteľov dostali učitelia navyplnenie na konci projektu. Väčšinou sa zameriaval na ich pocity ohľadomprojektu. Učitelia mali popísať benefity, ktoré z projektu mali študenti, taktiež alemali zhodnotiť, do akej miery využijú skúsenosti z tohto projektu aj inokedy počasškolského vyučovania, a všeobecne zhodnotiť vyučovacie metódy použité počasprojektu. Dotazník pre učiteľov obsahoval viac otvorených otázok, aby bolo viacpriestoru pre konkrétne komentáre a pozorovania.

2. Výsledky prieskumu

2.1. Dotazník pred začiatkom projektu – študenti

Prvý dotazník pre študentov obsahoval 11 otázok. Prvé 3 boli zamerané navšeobecné informácie o študentoch – škola, trieda, vek. Väčšinou sa jednalo oštudentov druhého ročníka, čo bol priemer pre všetky tri krajiny. Priemerný vekštudentov zo všetkých krajín bol 17 rokov. Štvrtá otázka sa pýtala, či sa študenti zaujímajú o tému klimatických zmien.Študenti mali možnosť zvoliť z troch odpovedí: áno, nie a trochu. Najčastejšiaodpoveď v Poľsku a na Slovensku bola “áno”, v Česku “trochu”. Potom mali študenti odhadnúť svoje vlastné vedomosti ohľadom praktickéhovyužitia obnoviteľnej energie a energeticky úsporných riešení v každodennomživote. Vybrať si mohli z troch odpovedí: mám vedomosti, nemám vedomosti,mám iba čiastočné vedomosti. Väčšina študentov z Poľska a Slovenska zvolilaprvú odpoveď, zatiaľ čo v Česku väčšina zvolila tretiu.

2

Šiesta otázka riešila, či študenti aplikujú v každodennom živote princípy, ktoréumožňujú šetriť zdrojmi. Na výber boli dve odpovede: “Ak áno, ktoré?” a “Nie”.Študenti z Česka a Slovenska potvrdili, že väčšinou energiou šetria, kým v Poľskuväčšina odpovedala negatívne. Najčastejšie príklady šetrenia energiou odštudentov boli: separácia odpadu, krátke sprchovanie sa pre minimalizáciuspotreby, úsporné žiarivky. Taktiež sa objavovalo aj vypínanie zbytočnesvietiacich svetiel a vypínanie zbytočne zapnutých spotrebičov.Siedma otázka vyžadovala od študentov, aby vyjadrili svoj postoj k uvedenýmvyhláseniam, možné odpovede ku každej boli: “Nesúhlasím”, “sčasti nesúhlasím”,“nemám názor”, “sčasti súhlasím” a “súhlasím”. Prvé vyhlásenie znelo: “Šetrenieenergiou môže pomôcť spomaliť klimatické zmeny”. Väčšina študentov z Poľska aSlovenska odpovedala “Súhlasím”, z Česka zase “Sčasti súhlasím”. Ďalšievyhlásenie znelo: “Využitie obnoviteľných zdrojov energie je lepšie pre životnéprostredie, ako využitie fosílnych palív”. Študenti všetkých krajín vo väčšineodpovedali “súhlasím”. Tretie vyhlásenie znelo: “Verím, že ako ľudia máme mocbojovať s klimatickými zmenami v súlade s myšlienkou Mysli globálne, jednajlokálne” Študenti z Česka a Poľska zvolili väčšinou odpoveď “sčasti súhlasím”,kým na Slovensku “nemám názor”. Ďalšie vyhlásenie znelo “Myslím, že je veľmidôležité učiť sa o obnoviteľných zdrojoch energie”. Študenti zo Slovenska aPoľska uprednostnili odpoveď “súhlasím”, zatiaľ čo Česi väčšinou odpovedali“súhlasím”. Posledné vyhlásenie znelo “O šetrení energiou sa rozprávam s členmirodiny”. Väčšina študentov zo všetkých škôl vybrala odpovď “nesúhlasím”.

Osma otázka mala určiť sklony študentov k vykonávaniu špecifických aktivít.Študenti si mohli vybrať z odpovedí “Vždy”, “Väčšinou sa snažím” a “Nikdy”, abolo vypísaných päť konkrétnych činností. Prvá bola: “Potom, čo skončím prácuna počítači, vždy ho vypnem”. Českí študenti zvolili odpoveď “Väčšinou sasnažím”, zatiaľ čo študenti z Poľska a Slovenska väčšinou odpovedali “Vždy”.Ďalšia činnosť: “Po skončení dobíjania telefónu vytiahnem nabíjačku zo zásuvky”.Študenti zo Slovenska a Česka väčšinou odpovedali “Vždy”, kým z Poľska zase“väčšinou sa snažím”. Tretia činnosť: “V domácnosti používame úspornéosvetlenie”. Najčastejšia odpoveď v Poľsku a na Slovensku bola “Vžy”, kým vČesku “Väčšinou sa snažím”. Štvrtá aktivita, “Nikdy nenecháva spotrebiče vstandby režime”, väčšina študentov z Česka a Poľska odpovedala “Väčšinou sasnažím”, zo Slovenska zase “nikdy”. Posledná aktivita bola “separujem odpad”.Študenti z Česka a Poľska uprednostnili odpoveď “vždy”, kým na Slovensku“väčšinou sa snažím”.

Deviata otázka bola otvorená, a študenti v nej mali uviesť príklady využitiaobnoviteľných zdrojov energie a úsporných energetických riešení v ich životnomprostredí: škola, mestská štvrť, mesto, okolie. Vo všetkých krajinách, najčastejšieodpovede sa týkali slnečnej energie, predovšetkým solárnych panelov. Študentitaktiež spomenuli veternú a vodnú elektrinu. Desiata otázka overovala ochotuštudentov pracovať v tíme na spoločnom zadaní. Na výber boli odpovede “Áno”,“nie” a “neviem”. Študenti zo všetkých škôl väčšinou vybrali odpoveď “Áno”.Posledná otázka sa pýtala študentov, či budú ochotní spolupracovať s klientom ana výber boli rovnaké odpovede, ako v predošlej otázke. Študenti z Poľska aSlovenska väčšinou zvolili odpoveď “Áno”, zatiaľ čo z Česka väčšinou “Neviem”.

3

4 5 6 7a 7b 7c 7d 7e 8a 8b 8c 8d 8e 10 110

1

2

3

4

The most common students' answers of all countries for closed quations

Czechy Słowacja Polska

Question

Answer

2.2. Dotazník po projekte – študenti

Dotazník adresovaný študentom potom, čo skončili prácu na projekte, skladal sa zjedenástich otázok, týkajúcich sa zhodnotenia dopadu projektu na nich. Prvé triotázky sa týkali základných informácií o študentoch – meno školy, trieda, vek. Štvrtá otázka sa informovala, do akej miery sa ich účasť v projekte podpísala naich povedomí ohľadom klimatických zmien. Bola to otvorená otázka, a väčšinaštudentov odpovedala buď záporne, alebo vyjadrila sa, že si rozšírili vedomosti.Študenti v Česku väčšinou napísali “Rozšíril som si znalosti”, v Poľsku “Terazrozumiem viac” a na Slovensku pestrejšie komentáre včítane “Naučil som sapracovať samostatne”, “Prečítal som si články o obnoviteľnej energií”, “Chcempracovať v tejto oblasti” či “Už viem, ako využiť obnoviteľnú energiu”. Potom bolištudenti vyzvaní, aby určili, do akej miery sa stotožňujú s nasledujúcimi výrokmi.Opäť, možné odpovede boli “Nesúhlasím”, “sčasti nesúhlasím”, “neviem”, “sčastisúhlasím”, “súhlasím”, pričom výroky boli takisto rovnaké, ako v predošlomdotazníku. Slovenskí a poľskí študenti v prípade prvej otázky tento krát väčšinouvybrali odpoveď “Súhlasím”, kým českí “sčasti súhlasím”, čiže rovnako ako vpredošlom dotazníku. V prípade druhého výroku všetci odpovedali “Súhlasím”.Pri treťom výroku, väčšina slovenských študentov odpovedala “Sčasti súhlasím”,českých “nemám názor”, a poľských “súhlasím”. Pri štvrtom vyhlásení väčšinaštudentov z Poľska zvolila “sčasti súhlasím”, kým z Česka a Slovenska“súhlasím”. Na posledný výrok väčšina slovenských a poľských študentovodpovedala “sčasti súhlasím”, kým českí “nesúhlasím”.Piata otázka mala zistiť postoj študentov k vykonávaniu špecifických činností,opäť rovnakých ako pri predošlom dotazníku. K výroku “Potom čo skončím prácu spočítačom, vypnem ho”, študenti všetkých krajín väčšinou zvolili odpoveď “vždy”.“Po skončení dobíjania telefónu vytiahnem nabíjačku zo zásuvky” študenti vPoľsku a Česku väčšinou odpovedali “Vždy” a na Slovensku “väčšinou sa snažím”.Tretia činnosť “V domácnosti používam úsporné osvetlenie” vo všetkých krajináchmala prevahu odpovedí “Vždy”. Štvrtá, “Nikdy nenechávam spotrebiče v standbyrežime” v Česku a Poľsku “väčšinou sa snažím”, na Slovensku “Vždy”. Posledná

4

činnosť bola “triedim odpad” a v porovnaní s predošlým dotazníkom, väčšinaštudentov odpovedala “Vždy”.

Šiesta otázka nebola v predošlom dotazníku, a znela: “Podelil si sa o nadobudnutéinformácie aj s inými ľuďmi, podnecoval si ich k využitiu úsporných riešení vkaždodennom živote?” Študenti si mohli vybrať z dvoch odpovedí: “Áno”(plusmožnosť uviesť príklad) a “Nie”: Študenti z Česka väčšinou odpovedali “Nie”, zoSlovenska a Poľska “Áno”. Medzi príkladmi sa často zjavovala rodina. Ďalšiaotázka sa týkala zlepšenia vedeckých a technických zručností medzi študentamina poli obnoviteľných zdrojov energie a ich využitia v každodennom živote, aštudenti mali možnosť to ohodnotiť na škále od 1 – slabé do 5-veľmi dobré.Študenti zo Slovenska a Poľska väčšinou odpovedali 4, kým z Česka 3.

Deviata otázka sa zase informovala o dopade projektu na zlepšenie schopností vnarábaní s informačnými technológiami a vyhľadávaní informácií o obnoviteľnýchzdrojoch energie. Znovu bola možnosť ohodnotiť na stupnici od 1 do 5, slovenskíštudenti väčšinou zvolili odpoveď 4, poľskí a českí 3.

Desiata otázka vyžadovala od študentov, aby zhodnotili mieru spolupráce vskupine a jej dopad na efektívnu implementáciu projektu na škále od 1 do 5.Väčšina študentov všetkých krajín zvolila možnosť 5. V poslednej otázke, študentimali ohodnotiť na škále od 1 (nezaujímavé) do 5 (veľmi zaujímavé), čo bolo prenich najzaujímavejším prvkom projektu. Medzi vymenovanými prvkami boli:spoločná práca na projekte, stretnutie s expertami, kontakt s klientami, hľadanieriešení, prezentácia projektu. Študenti všetkých škôl najčastejšie zvolili “hľadanieriešení” ako najzaujímavejšiu časť projektu.

5a 5b 5c 5d 5e 6a 6b 6c 6d 6e 7 8 9 10 110

1

2

3

4

5

The most common students' answers of all countries for closed quations

Czechy Słowacja Polska

Question

Answer

5

2.3. Dotazník po projekte – učitelia

Dotazník cielený na učiteľov obsahoval 10 otázok. Prvé tri boli zamerané nazákladné informácie o učiteľoch – meno školy, kontaktné informácie, trieda.Štvrtá otázka vyžadovala od učiteľov, aby ohodnotili mieru, v ktorej študentizapojení do projektu mali z neho prospech na stupnici od 1 (slabé) do 5 (veľmidobré). Prvý výrok znel “Zlepšenie znalostí na poli obnoviteľných zdrojov energiea ich využitia v každodennom živote”. Učitelia z Poľska väčšinou ohodnotiliznalosti študentov číslom 5, kým v Česku a na Slovensku 4. Druhý výrok znel“Zlepšenie technických a vedeckých schopností študentov, včítane schopnostinájsť riešenie pre problémy a aplikovať ich v každodennom živote”. V Poľsku tobolo ohodnotené väčšinou číslom 5, na Slovensku 4, v Česku 3. Tretí výrok znel“Rozvíanie schopností vyhľadávania informácií o obnoviteľných zdrojoch energiev tlači alebo online”. Učitelia z Poľska a Slovenska ohodnotili študentov väčšinou5, kým v Česku 4. Štvrtý výrok znel “Zlepšenie schopností práce v tíme aspolupráce so zákazníkom”. Tu poľskí a slovenskí učitelia vybrali 5, českí 4.Posledný výrok znel “Rozvíjanie profesionálnych schopností študentov”. Učiteliazo Slovenska vybrali väčšinou 5, Česka a Poľska 4.Piata otázka bola zameraná na ohodnotenie pocitu učiteľov z toho, ako sa počasprojektu zlepšili ich vlastné schopnosti, opäť na stupnici od 1 (slabé) do 5 (veľmidobré). Prvá oblasť bola “Rozvíjanie vedomostí na poli obnoviteľných zdrojovenergie a ich využitie v každodennom živote”. Učitelia zo Slovenska to ohodnotilimaximálnym počtom bodov – 5, v Česku 4 a v Poľsku najmenej – 3. Ďalšia oblasťbola “Zlepšenie schopnosti zahrnúť tieto témy do bežného školskéhovyučovania”. Učitelia na Slovensku a Poľsku uprednostnili odpoveď 4, kým vČesku 3. Ďalšia oblasť sa týkala spokojnosti učiteľa so svojim študentskýmtímom. Najspokojnejší boli učitelia v Poľsku (5), slovenskí zvolili 4, a najmenejspokojní boli v Česku, kde väčšinou vybrali odpoveď 3. Ďalšia otázka sa týkalaspokojnosti s kontaktom s odborníkmi. V Poľsku to učitelia ohodnotili väčšinou 5,kým na Slovensku a v Česku 4. Posledná oblasť na ohodnotenie bol kontakt sozákazníkmi – tam na Slovensku a Poľsku prevažovalo hodnotenie 5, kým v Česku3.

4a 4b 4c 4d 4e 5a 5b 5c 5d 5e1

2

3

4

5

6

The most common teachers' answers of all countries for closed quations

Czechy Słowacja Polska

Quetions

Answer

6

Šiesta otázka bola otvorená. Učitelia mali poskytnúť vlastné príklady, do akejmiery a pri vyučovaní akých predmetov chcú využiť novonadobudnuté vedomostia nové metódy. Nasleduje zoznam najzaujímavejších, alebo najčastejšie savyskytujúcich odpovedí od učiteľov zo všetkých škôl:

1) Ekológia, environmentálna výchova

2) Prírodné vedy (chémia, fyzika)

3) Odborne zamerané predmety (napr. environmentálny technik)

4) Počítačové vedy, informatika, komunikačné technológie

5) Biológia a ekológia, počas hodín venovaných ochrane životného prostredia

6) Predmety zamerané technicky a na elektroniku, počas ktorých môžeme využiťvedomosti o výpočte tepelných strát alebo spotreby energie

Siedma otázka bola tiež otvorená, a učitelia mali formou krátkeho komentáraurčiť, z čoho a ako konkrétne benefitovala ich škola. Nasledujú najzaujímavejšiekomentáre podľa tématických okruhov:

1) Zlepšovanie schopností študentov:

- schopnosť písať oficiálne listy rozličným inštitúciám

- schopnosť tímovej práce, prideľovania úloh

- samostatná práca a manažment času

2) Otvorenosť novým témam a pracovným metódam

- spolupráca s externými inštitúciami

- práca v teréne

- učenie sa pomocou praktických aktivít

3) Promo pre školu

- cez webstránky

- tlačové správy

- regionálne vzdelávacie magazíny s environmentálnym zameraním

4) ďalšie benefity

- nová situácia pre študentov – pracovanie v skupinách za účelom riešeniašpecifického problému, ťažká práca pre vodcov

- lepší kontakt so študentmi, lámanie komunikačných bariér

- stretnutie s odborníkmi na konferencií

7

Ôsma otázka vyžadovala od učiteľov, aby odprezentovali svoj pohľad naefektívnosť výučbovej metódy využitej počas projektu. Medzi najzaujímavejšieodpovede patrili:

1) táto metóda učí študentov samostatnosti a aktivite

2) umožňuje rozvíjať kreativitu študentov

3) skvelý spôsob, ako posilniť znalosti a skúsenosti mladých ľudí

4) pokojný, ale hravý spôsob učenia (učenie hrou)

V poslednej otázke mali učitelia okomentovať rozličné prvky projektu. Toto súnajzaujímavejšie komentáre od učiteľov:

1) Metóda práce so študentmi

- práca v skupinách aj u jednotlivcov bola dobre manažovaná

- študenti boli aktívni, ale ich počet časom klesal

- potreba rýchlejšej a častejšej komunikácie v rámci školy

2) Práca s klientmi a koordinátormi

- rýchla komunikácia cez e-mail

- skvelé by bolo jednorazové stretnutie odborníka so študentmi, ktoré by vylepšilokomunikáciu medzi nimi

- potreba väčšej zainteresovanosti klienta, a spolupráce s aktivitami študentov

3) Navrhované riešenia

- Zišlo by sa určiť finančný limit projektu

- Riešenia boli konkrétne a jasné

- Zákazník by mal dodať vopred jasné kritériá a predstavu čo čaká, ktoré by sapotom mali dodržiavať. Študenti očakávajú profesionalitu.

4) Konferencia so študentmi a klientom

- konferencie boli pripravené na vysokej úrovni a pre plnú spokojnosť študentov

- lepšie by bolo organizovať konferencie v priestoroch klienta, pokiaľ to je možné

- veľmi užitočné obojstranne – pre klienta aj študentov

5) Ďalšie prvky projektu

- predmet projektu a jeho metódy boli spolu kompatibilné na vysokej úrovni

8

- Je lepšie, keď sa študenti učia aplikovať energeticky úsporné prístupy namenších budovách. Priveľké budovy boli príliš zložité pre študentov bezpotrebných skúseností a znalostí. Najideálnejšie sú rodinné domy a malé bytovky.

- Projekt by mal pokračovať aj ďalej, dlhodobo, vďaka čomu študenti budú môcťsledovať kontinuitu.

4. Zhrnutie

Tento projekt predstavil študentom aj učiteľom nový spôsob učenia. Pre obeskupiny to bol nový, nevšedný zážitok. Najprv študenti preukázali iba priemernéznalosti a zainteresovanosť v témach týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energiea boja proti klimatickým zmenám. Projekt zvýšil ich záujem o tieto oblasti. Takistovzrástlo aj ich povedomie o tom, ako môžu s klimatickými zmenami pohnúť aj ichobyčajné každodenné činnosti. Nakoniec, študenti si rozvinuli svoje schopnostipracovať v tíme, využívať informačné technológie a komunikovať s externýmiinštitúciami. Učitelia potvrdili pozitívny dopad tejto metódy na študentov.Hlavným problémom boli problémy, ktoré boli priamymi dôsledkami inovatívnostiprojektu. Vyhodnotenie projektu umožní tieto problémy lokalizovať a eliminovaťich do budúcnosti.

Tento projekt bol realizovaný za finančnej podpory Európskej komisie. Táto publikácia odráža iba názory autora a komisia nemôže byť zodpovedná za akékoľvek použitie, ktoré môžu byť vyrobené z informácií v nej obsiahnutých.

9