Upload
marek-audiklub-mucha
View
216
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
1/193
1
Contents
Dentalne materialy
Esteticke vyplnove materialy historia a delenie.............................................................................................................................................................................................................................................................. .3
Esteticke vyplnove material - historia a delenie.............................................................................................................................................................................................................................................................. .4
Perkolacia a pumpovy efekt............................................................................................................................................................................................................................................................................................ .5
Delenie kompozitov podla urcenia.................................................................................................................................................................................................................................................................................. .6
Delenie kompozitov podla plniva.................................................................................................................................................................................................................................................................................... .7
Zlozenie kompozitnych vyplnovych materialov............................................................................................................................................................................................................................................................... .8
Jednozlozkove - svetlom tuhnuce kompozity................................................................................................................................................................................................................................................................. .9
Dvojzlozkove - chemicky tuhnuce kompozity............................................................................................................................................................................................................................................................... .10
anteriorne a posteriorne kompozity.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .11
Vlastnosti kompozitov................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .12
Indikacia kompozitov..................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .13
Problemy a nedostatky kompozitov.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .14
Klinicka manipulacia s kompozitmi............................................................................................................................................................................................................................................................................... .15
Fotopolymerizacia kompozitov...................................................................................................................................................................................................................................................................................... .16
Mikrocasticove hybridne kompozity.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .17
Nanokompozity............................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .18
Zlozenie dentalneho amalgamu................................................................................................................................................................................................................................................................................... .19
Metalicke amalgamove fazy.......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .20
Non gama 2 amalgamy................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .21
Vlastnosti dentalneho amalgamu................................................................................................................................................................................................................................................................................. .22
Uvolnovanie ortuti z vyplni............................................................................................................................................................................................................................................................................................ .23
Zasady manipulacie a prace s vyplnovym amalgamom.............................................................................................................................................................................................................................................. .24
Indikacie amalgamu a mozne alternativy jeho pouzitia................................................................................................................................................................................................................................................ .25
Delenie skloionomernych cementov............................................................................................................................................................................................................................................................................. .26
Zlozenie a tvrdnutie sic................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .27
vlastnosti skloionomernych cementov.......................................................................................................................................................................................................................................................................... .28
Indikacie skloionomernych cementov........................................................................................................................................................................................................................................................................... .29
zasady prace zo skloionomernymi cementami............................................................................................................................................................................................................................................................. .30
Zlozenie a vlastnosti kompoionomerov........................................................................................................................................................................................................................................................................ .31
indikacie pouzitia kompoionomerov.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .32
Zasady prace s kompoionomermi................................................................................................................................................................................................................................................................................ .33
Adhezivne dentalne systemy........................................................................................................................................................................................................................................................................................ .34
Vyznam a uloha dentinovych adheziv.......................................................................................................................................................................................................................................................................... .35
mechanizmus adhezie dentinovych adheziv................................................................................................................................................................................................................................................................ .36
delenie dentinovych adheziv podla narabania s preparacnou vrstvou........................................................................................................................................................................................................................ .37
Smear layer - preparacna vrstva................................................................................................................................................................................................................................................................................... .38
indikacie pouzitia dentinovych adheziv......................................................................................................................................................................................................................................................................... .39
sucasti - komponenty dentinovych adheziv.................................................................................................................................................................................................................................................................. .40
Fluoridove pripravky na prevenciu kazu....................................................................................................................................................................................................................................................................... .41
Pripravky na osetrenie hypersenzitivity dentinu........................................................................................................................................................................................................................................................... .42
pecatidla fisur................................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .43
zlozenie dentalnych cementov...................................................................................................................................................................................................................................................................................... .44
rozdelenie podlozkovych materialov............................................................................................................................................................................................................................................................................. .45
ulohy podlozky vo vyplnovej terapii............................................................................................................................................................................................................................................................................... .46
Podlozkove cementy..................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .47
Skloionomerne podlozkove materialy........................................................................................................................................................................................................................................................................... .48
kalcium hydroxidove terapeuticke podlozkove materialy.............................................................................................................................................................................................................................................. .49
kalcium hydroxid v konzervacnej stomatologii.............................................................................................................................................................................................................................................................. .50
zinkoxifosfatove cementy.............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .51
zinkoxikarboxylove cementy......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .52
zinkoxideugenolove cementy........................................................................................................................................................................................................................................................................................ .53
korenove vyplnove materialy......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .54
vlastnosti korenovch vyplnovych materialov................................................................................................................................................................................................................................................................. .55
korenove materialy s pridavkom medikamentov........................................................................................................................................................................................................................................................... .56
korenove rezorbovatelne pasty..................................................................................................................................................................................................................................................................................... .57
docasne vyplnove materialy.......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .58
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
2/193
Poziadavky na vyplnove materialy................................................................................................................................................................................................................................................................................ .59
Zinksulfatove cementy a samotuhnuce tmely............................................................................................................................................................................................................................................................... .60
Odtlackove hmoty, vlastnosti a rozdelenie.................................................................................................................................................................................................................................................................... .61
zinkoxideugenolove odtlackove hmoty......................................................................................................................................................................................................................................................................... .62
Reverzibilne hydrokoloidne odltackove hmoty.............................................................................................................................................................................................................................................................. .63
Ireverzibilne hydrokoloidne alginatove odtlackove hmoty............................................................................................................................................................................................................................................ .64
elastomery..................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .65
Kovy - vlastnosti kovov pouzivanych v protetike........................................................................................................................................................................................................................................................... .66
zliatiny kovov rozdelenie a vlastnosti............................................................................................................................................................................................................................................................................ .67
dentalne zliatiny zlata - charakteristika a pouzivanie................................................................................................................................................................................................................................................... .68
dentalne zliatiny striebra - charakteristika a pouzitie.................................................................................................................................................................................................................................................... .69
zliatiny obecnych kovov v protetike, zlozenie a spracovanie........................................................................................................................................................................................................................................ .70
dentalna keramika - zlozenie........................................................................................................................................................................................................................................................................................ .71
dentalna keramika - vlastnosti a spracovanie............................................................................................................................................................................................................................................................... .72
jednotlive druhy keramiky a jej pouzitie v protetike...................................................................................................................................................................................................................................................... .73
dentalne zivice v zubnej protetike, druhy a pouzitie..................................................................................................................................................................................................................................................... .74
Laboratorne spracovanie zivic, polymerizacia.............................................................................................................................................................................................................................................................. .75
Materialy v parodontologii............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .76
materialy v stomatochirurgii.......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .77
Multidex
Text................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .79
Capitalized Words....................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .126
Numbers...................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .129
Internet Addresses...................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .131
Highlighting................................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .132
Keywords..................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .133
Stickers........................................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .134
To Do Items................................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .135
Attachments................................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .136
Discarded Attachments............................................................................................................................................................................................................................................................................................... .137
Creation Dates............................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .138
Change Dates............................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .139
Due Dates................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .140
Super-Find Results..................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .141
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
3/193
2
Dentalne materialy
Esteticke vyplnove materialy historia a delenie.................................................................................................................................................................................................................................................................. .3
Esteticke vyplnove material - historia a delenie.................................................................................................................................................................................................................................................................. .4
Perkolacia a pumpovy efekt................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .5
Delenie kompozitov podla urcenia...................................................................................................................................................................................................................................................................................... .6
Delenie kompozitov podla plniva........................................................................................................................................................................................................................................................................................ .7
Zlozenie kompozitnych vyplnovych materialov................................................................................................................................................................................................................................................................... .8
Jednozlozkove - svetlom tuhnuce kompozity..................................................................................................................................................................................................................................................................... .9
Dvojzlozkove - chemicky tuhnuce kompozity................................................................................................................................................................................................................................................................... .10
anteriorne a posteriorne kompozity.................................................................................................................................................................................................................................................................................. .11
Vlastnosti kompozitov....................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .12
Indikacia kompozitov......................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .13
Problemy a nedostatky kompozitov.................................................................................................................................................................................................................................................................................. .14
Klinicka manipulacia s kompozitmi................................................................................................................................................................................................................................................................................... .15
Fotopolymerizacia kompozitov.......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .16
Mikrocasticove hybridne kompozity.................................................................................................................................................................................................................................................................................. .17
Nanokompozity................................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .18
Zlozenie dentalneho amalgamu....................................................................................................................................................................................................................................................................................... .19
Metalicke amalgamove fazy.............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .20
Non gama 2 amalgamy..................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .21
Vlastnosti dentalneho amalgamu..................................................................................................................................................................................................................................................................................... .22
Uvolnovanie ortuti z vyplni................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .23
Zasady manipulacie a prace s vyplnovym amalgamom.................................................................................................................................................................................................................................................. .24
Indikacie amalgamu a mozne alternativy jeho pouzitia.................................................................................................................................................................................................................................................... .25
Delenie skloionomernych cementov................................................................................................................................................................................................................................................................................. .26
Zlozenie a tvrdnutie sic..................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .27
vlastnosti skloionomernych cementov.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .28
Indikacie skloionomernych cementov............................................................................................................................................................................................................................................................................... .29
zasady prace zo skloionomernymi cementami................................................................................................................................................................................................................................................................. .30
Zlozenie a vlastnosti kompoionomerov............................................................................................................................................................................................................................................................................ .31
indikacie pouzitia kompoionomerov.................................................................................................................................................................................................................................................................................. .32
Zasady prace s kompoionomermi.................................................................................................................................................................................................................................................................................... .33
Adhezivne dentalne systemy............................................................................................................................................................................................................................................................................................ .34
Vyznam a uloha dentinovych adheziv.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .35
mechanizmus adhezie dentinovych adheziv.................................................................................................................................................................................................................................................................... .36
delenie dentinovych adheziv podla narabania s preparacnou vrstvou............................................................................................................................................................................................................................ .37
Smear layer - preparacna vrstva....................................................................................................................................................................................................................................................................................... .38
indikacie pouzitia dentinovych adheziv............................................................................................................................................................................................................................................................................. .39
sucasti - komponenty dentinovych adheziv...................................................................................................................................................................................................................................................................... .40
Fluoridove pripravky na prevenciu kazu........................................................................................................................................................................................................................................................................... .41
Pripravky na osetrenie hypersenzitivity dentinu............................................................................................................................................................................................................................................................... .42
pecatidla fisur.................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .43
zlozenie dentalnych cementov.......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .44
rozdelenie podlozkovych materialov................................................................................................................................................................................................................................................................................. .45
ulohy podlozky vo vyplnovej terapii................................................................................................................................................................................................................................................................................... .46
Podlozkove cementy......................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .47
Skloionomerne podlozkove materialy............................................................................................................................................................................................................................................................................... .48
kalcium hydroxidove terapeuticke podlozkove materialy.................................................................................................................................................................................................................................................. .49
kalcium hydroxid v konzervacnej stomatologii.................................................................................................................................................................................................................................................................. .50
zinkoxifosfatove cementy.................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .51
zinkoxikarboxylove cementy............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .52
zinkoxideugenolove cementy............................................................................................................................................................................................................................................................................................ .53
korenove vyplnove materialy............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .54
vlastnosti korenovch vyplnovych materialov..................................................................................................................................................................................................................................................................... .55
korenove materialy s pridavkom medikamentov............................................................................................................................................................................................................................................................... .56
korenove rezorbovatelne pasty......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .57
docasne vyplnove materialy.............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .58
Poziadavky na vyplnove materialy.................................................................................................................................................................................................................................................................................... .59
Zinksulfatove cementy a samotuhnuce tmely................................................................................................................................................................................................................................................................... .60
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
4/193
Odtlackove hmoty, vlastnosti a rozdelenie........................................................................................................................................................................................................................................................................ .61
zinkoxideugenolove odtlackove hmoty............................................................................................................................................................................................................................................................................. .62
Reverzibilne hydrokoloidne odltackove hmoty.................................................................................................................................................................................................................................................................. .63
Ireverzibilne hydrokoloidne alginatove odtlackove hmoty................................................................................................................................................................................................................................................ .64
elastomery......................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .65
Kovy - vlastnosti kovov pouzivanych v protetike............................................................................................................................................................................................................................................................... .66
zliatiny kovov rozdelenie a vlastnosti................................................................................................................................................................................................................................................................................ .67
dentalne zliatiny zlata - charakteristika a pouzivanie....................................................................................................................................................................................................................................................... .68
dentalne zliatiny striebra - charakteristika a pouzitie........................................................................................................................................................................................................................................................ .69
zliatiny obecnych kovov v protetike, zlozenie a spracovanie............................................................................................................................................................................................................................................ .70
dentalna keramika - zlozenie............................................................................................................................................................................................................................................................................................ .71
dentalna keramika - vlastnosti a spracovanie................................................................................................................................................................................................................................................................... .72
jednotlive druhy keramiky a jej pouzitie v protetike.......................................................................................................................................................................................................................................................... .73
dentalne zivice v zubnej protetike, druhy a pouzitie......................................................................................................................................................................................................................................................... .74
Laboratorne spracovanie zivic, polymerizacia.................................................................................................................................................................................................................................................................. .75
Materialy v parodontologii................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .76
materialy v stomatochirurgii.............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .77
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
5/193
3
Esteticke vyplnove materialy historia a delenie
Medzi esteticke vyplnove materialy patria
kompozity
skloionomérne cementy
kompomery
od konca 19 stor. sa zacali pouzivat cementove silikaty
1945 zivice
1960 kompozitne vyplnove materialy
1972 skloionomerne
cementy 1993 kompomery
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
6/193
4
Esteticke vyplnove material - historia a delenie
historia estetickej vyplnovej terapie
roku 1878 Fletcher zmiesal prasok z taveneho vapnika, SiO2 a Al2O3 s kyselinou fosforecnou,vznikol tzv. translucentny cement
v roku 1912 sa objavuju zmienky o silikatovych cementoch, tieto mali vsak nevyhodne vlastnosti, v ustnej dutine sa rozpadavali, mali nizku mechanicku odolnost a casto sposobovali zapaly pulpy
1945 sa objavuju neplnene akrylatove polymery, boli samopolymerizujuce, dobre spracovatelne a rychlotuhnuce, nerozpustne v slinach a tuhe .... avšak vysoko abradovateľné, farebne nestále
elastické, poškodzovali pulpu, a k tomu ešte aj neadherovali
1960 plnene dimetylakrylove polymery - kompozity (makroplnivove), samopolymerizujuce
1972 mikroplnivove kompozity a skloionomerne cementym, v 70 rokoch sa objavuju kompozity tuhnuce UV svetlom
1980 hybridne kompozity, v 80 rokoch kompozity tuhnuce viditelnym svetlom
1993 kompomery (kompozity spojene so skloionomernym cementom
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
7/193
5
Perkolacia a pumpovy efekt
Nedostatkom vyplnovych materialov ktore sa nespajaju s TZT je to, ze maju iny koeficient tepelnej roztiaznosti ako tzt.
Koeficient roztiaznosti ovplyvnuje schopnost materialu prilnut ku stene kavity, tak aby nevznikla strbina medzi vyplnou a kavitou pri teplote ktora je v ustnej dutine tj 5-60°C
ak je v koeficiente znacny rozdiel vznika mikrostrbina pozdlz vyplne do ktorej opakovane prenikaju mikroorganizmy, mikrocastice, sliny, enzymy a tekutina cim dochadza k perkolacii - efekt prieniku
perkolacny efekt
klinicky sa moze prejavovat sekundarnou pigmentaciou v okrajoch vyplne a vznikom sekundarnych kazov
ak nie je zaistena spravna adhezia u nepodlozenych vyplni dochadza k drazdeniu vitalnej zubnej drene
strbina sa moze zvacsovat pri prijme studenej potravy, kedy znizena teplota sposobuje kontrakciu materialu, naopak material sa moze rozpinat pri vyssich teplotach
pumpový efekt
ked sa vypln neviaze chemicky s tzt vznikaju mikrostrbiny aj pod vyplnou, vplyvom zuvacieho tlaku sa vypln zatlaci na spodinu kavity cim sa vyplavi obsah perkolacnej strbiny, pri uvolneni tlaku sa
tento obsah nasava spat
ak pri kompozitnej vyplni vznikne na okrajoch pigmentacia, znamena to ze vypln ma perkolacnu strbinu a adhezia nie je dobra
perkolacna strbina vznika aj pri amalgamovych vyplniach, ale amalgam uvolnuje oxidy a sirany, je elektrokorozivny a tieto jeho produkty posobia
baktericidne podla FDI (federation dentaire internationale) je hranica pre dobry okrajovy uzaver 25 mikrometrov
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
8/193
6
Delenie kompozitov podla urcenia
Vyplnove kompozity
Pre frontalny usek
Pre distalny usek
Univerzalne kompozity
Plnivove kompozity
Pecatidla teda na preventivne vyplne (sealanty)
Fixacne kompozity
na fixaciu pevnych celustno ortopedickych aparatov a adhezivnych mostihov, alebo na dlahovanie zubov
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
9/193
7
Delenie kompozitov podla plniva
Makroplnivove (konvencne) kompozity
obsahovali anorganicke plnivo ktoreho castice boli 3-50µm
plnivo bolo az v obsahu 90%, iba 10% bola zivica
mali dobre mechanicke vlastnosti, nekontrahovali pri tuhnuti, tepelna roztaznost bola velmi podobna tzt
nevyhodou je nelestitelnost a mala estetika, nesmeli sa lestit lebo velke anorganicke castice plniva sa scipili z materiala ked sa to brusilo
plnivom su castice kremena, skla alebo keramiky
maju drsny povrch co vedie k zvysenej akumulacii povrchu
bariove, zirkoniove a strontnate sklo (pre rtg kontrastnost)
Mikroplnivove kompozity
anorganicke castice velkosti 0,04-0,15µm
homogénne - obsahujú len 50% plniva (teda vysoka kontrakcia) majú nedostatočné fyzikálne vlastnosti (mala mech. odolnost, tepelna roztaznost a polymerizacna kontakcia!, ale vynikajúce estetické,
dajú sa lestit
nehomogenne - dobre esteticke vlastnosti, su tvrde, maju zvysenu tepelnu roztaznost a su rtg nekontrastne
pouzitie vo fronte aby bol pacient pekny a spokojny
anorganickym plnivom je pyrogenny oxid kremicity
podliehaju abrazii
pre rtg kontrastnost sa pridava yterbium triflorid
hybridne kompozity
obsahuju rozny pomer mikro a makro castic od 0,5-10µm
ako plnivo sa pouzivaju baryove a strontnate sklo, zinkove rtg opakne oxidy a fluoridy, byvaju dvojplnivove ale aj trojplnivove
jednoplnivove (modifikovane) maju castice do 1µm a pouzivaju sa aj vo fronte aj v distalnom useku
obsah plniva sa pohybuje okolo 70-80%
maju dobre mechanicke vlastnosti, su lestitelne a rtg kontrastné, pouzitie je univerzalne
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
10/193
8
Zlozenie kompozitnych vyplnovych materialov
kompozit je plasticky vyplnovy material ktory tuhne chemickou cestou alebo pridanim energie (svetlo)
anorganicke plnivo je pevne viazane k organickej baze spojovacou fazou (silany)
matrix
v plastickom stave sa sklada z monomerov, farebnych pigmentov a inych aditiv
monomery su vlastne metakrylaty, matrix sa da vyjadrit vzorcom MA-R-MA kde MA je esterovy zbytok kyseliny metakrylovej, R su alifaticke retazce, prepolymery uretanu, aromaticke alebo
cyklicke polyetery
monomery mozu byt MMA - metylmetakrylat, Bis-GMA - dimetakrylat (Bowenova zivica), EDGMA, TEGDMA (tietylenglakoldimetakrylat), UDMA (uretan dimetakrylat), HEMA (hydroetylmetakrylat)
tieto latky maju vyhodne vlastnosti, dobru farebnu stalost a minimalne toxicke ucinky, pachovo a chutovo su neutralne
centralna molekula R zodpoveda za mechanicke vlastnosti, nasiakavost vodou, kontrakciu, stupen polymerizacie, viskozitu
stabilizatory v matrix - predlzuju trvacnost materialu tym ze ihnibuju predcasne aktivovane iniciatory
pigmenty - najcastejsie soli zeleza
plnivo/disperzná fáza
tvorí 40-80% zloženia kompozitu, je to pasivna sucast lebo nevstupuje do chemickej reakcie
znižuje polymerizačnú kontrakciu a koeficient tepelnej rozťažnosti a znizuju nasakavost vodou
zvyšuje pevnosť v tlaku a ťahu
ovplyvňuje tvrdost a abrazivitu kompozitu
od plniva teda zavisi rtg kontrastnost, opacita, tvrdost, lestitelnost a odolnost
velkost castic rozhoduje o povrchovych vlastnostiach a abrazivite materialu
priemerna a maximalna velkost castic rozhoduje o strukture, drsnosti povrchu, akumulacii povlaku a adhézií
mnozstvo plniva rozhoduje o tvrdosti, koeficiente tepelnej roztaznosti a elasticite
ako plnivo byvaju pouzite
bariove a strontnate sklo - radioopakny material, je to makke sklo, neposobi abrazivne na protilahle hrbceky, materialu dava rezistenciu voci oteru
kremen - nie je radioopakny, je tvrdy, rezistentny voci oteru, posobi abrazivne na protilahle hrbceky, je tazko lestitelny
zirkoniove sklo - extremne tvrde, odolne voci oteru nelestitelne
keramika tvrda
oxid kremicity - extremne male castice, teda v mikroplnivach, lestitelne, nie radioopakne, odolny voci oteru a neposobi destruktivne
spojovacia faza
su to funkcne silany zabezpecujuce spojenie plniva s organickou matrix
silany sa na plnivo viazu reakciou silanovej skupiny s OH skupinami na povrchu plniva
sposobuju hydrofobizaciu plniva a polymerizacia matrix so silanom, viaze sa matrix a plnivo z coho plynu lepsie mechanicke vlastnosti, tato vazba sa vsak rozpadava kyslou hydrolyzou co je
slabym miestom kompozitu
katalyzatorovy system iniciatory - su zodpovedne za polymerizaciu, aktivaciou (chemicky alebo energiou) reaguju s dvojitymi vazbami monomerov a vyvolavaju polymerizaciu, ich reaktivita je dolezita pre dokonale
vytvrdnutie materialu
stabilizatory v matrix - predlzuju trvacnost materialu tym ze ihnibuju predcasne aktivovane iniciatory
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
11/193
9
Jednozlozkove - svetlom tuhnuce kompozity
uchovavaju sa v tmavych striekackach aby sme zabranili zhenodnoteniu materialu
stupen polymerizacie je 60-70%, najlepsia polymerizacia je na vrchu kedze tam dopada svetlo najlepsie
hlbka polymerizacie je 2-3mm preto sa musia aplikovat vrstvenim, aby sme zabezpecili dostatocne presvietenie materialu a tym jeho polymerizaciu - vrstvenie kompozitu sa vola inkrementarna technika
touto technikou sa eliminuje polymerizacna kontrakcia a vnutorne pnutie
su farebne stabilne, a vyber farieb je dobry
vyhodnou vlastnostou je doba plasticity, prakticky mozeme modelovat kolko chceme a sami si urcime kedy je vypln pripravena, svetlom spolymerizujeme
aj operacne svetlo ma vsak modru cast spektra ktora sposobuje tuhnutie materialu, treba na to davat pozor a pracovat pri zoslabenom svetle
kedze nie je nutne ich miesat, maju mensiu porozitu ako chemicke kompozity
tvrdnutie zacina aplikaciou fotopolymerizacneho svetla - fotony dopadaju na fotoiniciator v latke a dojde k zaciatku polymerizacie
polymerizacne svetlo moze byt ultrafialove (neviditelne ale biologicky aktivne, sposobuje iritaciu koze, sietnice a je to mutagen, ochrana okuliarmi… ale uz sa nepouziva) alebo viditelne svetlo
v sucastnosti sa pouziva modra cast spektra viditelneho svetla, ziarovka produkuje biele svetlo a je pridany filter ktory odstrani ostatne zlozky viditelneho spektra takze vychadza len svetlo ktore
je potrebne na polymerizaciu, vlnova dlzka tohoto svetla je 440-470 nm
fotoiniciator v kompozite je gafor chinon, citlivy na danu vlnovu dlzku svetla, ked na neho zasvietime zacne sposobovat tuhnutie
vykon lampy takisto moze ovplyvnit tuhnutie
fotokompozity su sice kvalitnejsie ale su aj drahsie a na spracovanie a jeho technologiu narocnejsie
doba aplikacie polymerizacneho svetla
zavisi od hrubky materialu a farebneho odtiena (do opaknych, tmavsich prenikaju fotony tazsie potrebuju teda dlhsi cas ako svetlejsie kompozity)
svetle odtiene A1 a A2 pri hrubke 2mm potrebuju na polymerizaciu 30 sekundove osvetlenie
tmavsie ako napriklad D3,B4,C4,M5 potrebuju pri hrubke 2mm 40 sekund
vyhodami fotokompozitov su vyborne esteticke vlastnosti, moznost vyberu farieb a dobry odraz lom a priepustnost svetla ktore sa priblizuju zubnym tkanivam, pevnost v tlaku asi 300 MPa
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
12/193
10
Dvojzlozkove - chemicky tuhnuce kompozity
zlozkami su bud tekutina a pasta, pasta pasta, alebo pasta/tekutinas praskom (jedna sa o bazu a katalyzator)
chemicka reakcia polymerizacna prebieha exotermicky, najvacsie teplo je vnutri zluceniny teda najlepsia polymerizacia je vnutri - material ma vnutri najlepsie vlastnosti, na povrchu horsie (a my by
sme potrebovali tuti fruti povrch)
nevyhody
dalsou nevyhodou je aj casovo obmedzena doba manipulacie
menej farebnych odtienov na vyber
na to aby spolymerizovali sa musia dobre premiesat co vyvolava vnik vzduchu a porozitu materialu - nevyhoda
stupen polymerizacie je 50-60% a kedze volne monomery su drazdive na pulpu musime tieto matrose podkladat
tvrdnutie vyplne nam casovo obmedzuje moznosti osetrenia
ako pri kazdom kompozite prebieha polymerizacna kontrakcia
tuhne velke mnozstvo kompozitu - vacsia polymerizacna kontrakcia
hrozi utrhnutie vyplne v niektorych miestach, vo vyplni je obrovske vnutorne pnutie co zhorsuje jej vlastnosti
nespolymerizovany monomer sposobuje zozltnutie
vyplne pri plneni nie je mozne kombinovat farby
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
13/193
11
anteriorne a posteriorne kompozity
anteriorne
hlavnymi poziadavkami su - esteticky vzhlad, lestitelnost a lahka manipulacia
dobre vlastnosti ktore by mali mat su aj okrajova adaptacia, odolnost voci abrazii, rtg kontrastnost zachovanie tvaru
tieto vlastnosti maju mikroplnivove kompozity, ktore su indikovane do frontu, maju perfektnu estetiku ale horsie mechanicke vlastnosti….ale uz aj moderne hybridne kompozity ktore su viacmenej
univerzal (aj do distalnych usekov)
posteriorne kompozity
hlavnymi poziadavkami su odolnost voci abrazii, zachovanie tvaru a okrajova adaptacia, mechanicka odolnost a rtg kontrastnost
menej dolezity je esteticky vzhlad, lestitelnost a lahka manipulacia
volakedy sa pouzivali makroplnivove formy, dnes uz su to hybridy
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
14/193
12
Vlastnosti kompozitov
Pozitíva
perfektne esteticke vlastnosti
mechanicky sa dobre spaja so sklovinou mirkoretenciou
dobra mechanicka odolnost
amalgam ma tych 450 MPa, kompozity ho este neprekonali ale priblizuju sa lebo uz maju okolo 400 MPa niektore, a teda uz sa pouzivaju aj na plnenie Bl1 a Bl2 v distalnom useku
dobry kompozit by mal mat pevnost v ohybe 150 MPa aspon a pevnost v tlaku tych 350-400 MPa, koeficient tepelnej roztaznosti co najviac podobny TZT
elasticita 8000-12000 MPa
mal by byt lestitelny a co najlahsie spracovatelny
v ustach staly, farba by mala ostavat vyhovoujuca, rtg opakny, okrajovy uzaver nesmie vytvarat perkolacnu strbinu a akumulacia povlaku nesmie byt zvysena
chemicky nema iritovat zubnu dren
ma mat maly prijem vody
Negativa
chemicky sa nespajaju s TZT preto je nutna leptacia technika a bonding, dentinove adheziva
polymerizacna kontrakcia (teda zhlukovanie molekul monomeru do polymeru - vyvolava to objemove zmeny vyplne, volakedy to bolo zle, tych 6-7%, dnes uz sa tie materialy dostavaju na
uroven kontrakcie 0,8-2.2%
polymerizacna kontrakcia prebieha v zivicovej casti materialu, moznostou ako ju znizit je zvysit objem anorganickeho plniva
pri znacnej polymer. kontrakcii dochadzalo k vzniku perkolacnej strbiny a tym k prieniku bordelu, pulpa bola drazdenia chemicky aj mikrobialne
polymeracnou kontrakciou moze dochadzat k odtrhnutiu materialu od tzt a vzniku mikrofraktur
polymerizacna kontrakcia zodpoveda aj za citlovost po vyplnovej terapii
polymerizacia prebieha v troch fazach
pre-gelova faza, tu nedochadza k objemovym zmenam, kompozit je plasticky
bod vytvorenia gelu
fast gelova faza, od bodu vytvorenia gelu uz dochadza k polym. kontrakcii
biologicka inkompatibilita - zavisi od stupna polymerizacie, volny monomer je kysly a irituje pulpu, preto dochadzalo k odumieraniu pulpy pri starsich materialoch
zlozity pracovny postup
priprava dobrej kompozitnej vyplne vyzaduje 8-10 krokov
pripravy po osetreni moze ostat zub citlivy niekolko dni
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
15/193
13
Indikacia kompozitov
indikaciou na pouzitie kompozitu je zub s dokoncenymi vyvojom korena, u nedokonceneho vyvoja hrozi iritacia zubnej drene
obrys kavity musi lezat v sklovine, aby bola zabezpecena mikroretencia
hlavnymi indikaciami su vyplne blackove triedy 1-5 ako vyplnovy material pri kaze ale aj nekariezne vyplne
korunky a proteticke prace, esteticke priame a nepriame fazety
pouzivaju sa aj v chirurgii ako dlahy, v ortodoncii na pripevnenie zamkov, ale aj na pripevnenie inlayi a onlayi
pecatenie fisur (preventivna vypln), prekrytie krckov, inlaye, onlaye, ciastocne dostavby koruniek
nahrada straty zubnych tkaniv abraziou
uprava odchyliek (napriklad velke medzery medzi zubami - doplni sa korunka)
doplnenie straty tzt sposobenych urazom
intrapulpane capy na korenovu nadstavbu
dlahovanie zubov - kompozitne dlahy v parodontologii
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
16/193
14
Problemy a nedostatky kompozitov
chemicky sa nespajaju s TZT
polymerizacna kontrakcia je stale pritomna 0,8-2,5%, starsie ju mali ovela vacsiu az 8% a dochadzalo k vzniku medzery, iritacii drene a odumretiu zuba, dnesne maju vyssi podiel anorganickej zlozky
tepelna roztiaznost ak je rozdielna ako TZT vznika perkolacna strbina, ktora ked je vacsia ako 50 mikrometrov je vyrazne riziko vzniku sekundarneho kazu
biologicka inkompatibilita - ak nie je vysoky stupen polymerizacie kysle molekuly monomeru drazdia pulpu
mechanicky su stale slabsie odolne ako amalgam
nemaju antikariogenne vlastnosti lebo sa z nich neuvolnuju protektivne
latky su velmi citlive na techniku spracovania
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
17/193
15
Klinicka manipulacia s kompozitmi
indikacia vyplne
ako podlozky sa nesmu pouzivat etericke oleje (cementy s eugenolom) pretoze zarusuju polymerizaciu materialu a diskoloruju vypln
ocistenie povrchu zuba
preparacia kavity
ovplyvnuje mechanicke vlastnosti vyplne, pri malych defektoch je preparacia mala a teda sily ktore tam posobia su mensie ako pri velkych defektoch s velkou preparaciou, musi byt zaistena
dostatocna retencia a rezistencia vyplne
osetrenie dentinu a pulpy
uprava kavity
zosikmenie v rozsahu 4/5 aby bola zabezpecena mikroretencia
vyber farby podla farby TZT, opalescencie, lomu svetla, translucencie
vyber kompozitu aj podla indikacie, zatazenia mechanickym tlakom atd.
zaistenie sucheho pola
pravidlo pre pouzitie kompozitnej vyplne je dokonale suche prostredie bez krvi a slin
najlepsie pomocou koferdamu hlavne v distalnom useku
leptanie (etching 37% kys. ortofosforecna doba leptania 20 s)
dentinove adheziva - hydrofilne na dentin lebo je hydrofilny
sklovina je hydrofobna, adheziu zaviedol Buonocore, vazba je mikromechanicka, naleptanim sa odhalia priestory do ktorych zateka bond (intraprizmaticky - do vnutra sklovinnych prziem, periferny typ -
do interprizmatickych priestorov a kombinovany typ) zavisi to od kyseliny a dlzky leptania
aplikacia adheziva - svetlom tuhnuci bonding
modelacia a polymerizacia
inkrementalna technika - vrstvenie aby sme znizili vnutorne pnutie materialu a polymeracnu kontrakciu
uprava a lestenie
lokalna floridacia
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
18/193
16
Fotopolymerizacia kompozitov
fotokompozity tuhnu oziarenim svetlom, v dnesnej dobe sa pouziva modra cast spektra viditelneho svetla
oziarenim sa aktivuje iniciator polymerizacie - gafor chinon a zacne sa polymerizacna reakcia
aby sa zmiernilo pnutie, polymerizacna kontrakcia vrstvi sa… vrstva nesmie byt hrubsia ako 2-3mm aby sa dokazala presvietit cela vrstva
doba ozarovania je cca 30 sekund pri 2 mm vrstve, ale zalezi to od farebneho odtienu kompozitu, svetlejsie odtiene potrebuju kratsi cas ako tmavsie
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
19/193
17
Mikrocasticove hybridne kompozity
obsahuju organicku matrix a anorganicke plnivove castice
velkost anorganickych castic je do 1 mikrometra
obsah plniva je 70-80% váhového objemu
maju dobre mechanicke vlastnosti, su lestitelne a rtg kontrastne
maju univerzalne pouzitie do frontalneho aj distalneho useku
indikacie su take iste ako pri kompozitoch vseobecne, teda vyplne, proteticke prace atd. atd.
maju dostatocne hodnoty pevnosti v ohybe aj tlaku
dostatocna tvrdost a elastickost
su malo abrazivne a vyborne lestitelne
esteticky su vyborne, opticke vlastnosti su velmi podobne TZT
maju vhodnu viskozitu na modelaciu a siroky vyber farebnych odtienov pre
vysoku mieru polymerizacie su dobre biologicky kompatibilne
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
20/193
18
Nanokompozity
ako plnivo su pouzite nanocastice
nanocastica je castica velkosti tisiciny mikrometra, teda nanometer velka
plnivo v nanokompozitoch tvoria castice velkosti cca 20 nanometrov, pricom velkost sklovinnej prizmy je 30 nanometrov
nanokompozity obsahujuce tieto castice v rozsahu 5-100 nm v spojeni s normalnym hybridnym plnivom sa volaju nanohybridné kompozity
vyhodami su lepsia estetika, vylepseny lesk a zlepsena mechanicka stabilita
vzhladom na velkost castice maju nanocastice extremne velky povrch (20 nm castica ma povrch 150 metrov stvorcovych na gram)
su transparentne a translucentne (hranica rozptylu svetla je 1/2 vlnovej dlzky)
nanokompozit
obsahuju nanocastice SiO2
tieto castice su silno aglomerovane
obsahuju viacero typov plniva
prepolymerizovane plnivo - velke castice, je to spolymerizovany kompozit ktory sa rozomelie + sa pridá nanoplnivo
plnivo do 400 nm
nanocastice velkosti 20 nm
tieto tri druhy plniva zabezpecuju naplnenie az 84% a kazda z velkosti castic ma specificku fonkciu
vylepsena pevnost nanokompozitov spociva v tom,ze prepolymerizovane plnivo sa spaja s kompozitom co zabranuje tvorbe trhlin
takisto ma vacsi lesk, fluorescenciu a tym ze je viac naplneny ma aj mensiu kontrakciu
vyssia odolnost voci abrazii
odolnost voci lomu
menej sa lepia na nastroje
prirodzeny vzhlad, mensie polymeracne zmrstenie, odolnost voci lomu a pevnost v
tlaku maju nizku viskozitu pretoze nanocastice sa spravaju ako tekutina
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
21/193
19
Zlozenie dentalneho amalgamu
amalgam je najstarsi vyplnovy material jeho vyhodou je nizka cena a trvacnost, takisto mechanicka odolnost
zakladnymi zlozkami amalgamu su kovova zliatina a ortut
najcastejsie piliny zliatiny Ag, Sn, Cu niekedy aj Zn s Hg
Ag- v obsahu 40-74% je tam kvoli rychlosti tuhnutia a pevnosti amalgamu, odolnost voci korozii, chemicka odolnost amalgamu, podla noriem minimalne 30%
Sn - 0-25% ulahcuje amalgamaciu, kontroluje reakciu, dodava plasticitu, znizuje pevnost amalgamu a sposobuje kontrakciu pri tuhnuti podla iso normy max 32%
Cu 0-30% je tam kvoli pevnosti a tlakovej odolnosti, zvysuje expanziu pri tuhnuti a posobi ako stabilizator, vyrovnava ucinky cinu podla iso normy max 30%
Zn 0-2% uz sa v dnesnej dobe do amalgama nedava, pouzival sa ako deoxidacny prostriedok pri taveni zliatiny, podla iso normy max 2%
obcas sa pridava do novych amalgamoch na zvacsenie pevnosti iridum a paladium, zrychluje to aj tuhnutie
Hg 1-3% musi byt velmi cista bez akychkolvek kovovych aj nekovovych primesi, uz stopove mnozstva ineho tazkeho kovu dokazu ortut znecisti, su na jej povrchu viditelne ako sive skvrny
stare konvencne amalgamy sa vyrabali v zlozeni 68% Ag, 28% Sn, 4% Cu, 0-2% Zn
kanadania innes a youdelis dosli s disperznými amalgámami, boli to konvencne amalgamy s pridanim eutektickej zluceniny AgCu, cim sa zlepsili vlastnosti amalgamu, ale stale vznikala faza gama 2…. boli
to neprave gama 2 amalgamy
modernejsie bez gama 2 fazy su vysoko mednate amalgamy v zlozeni 60% Ag, 27% Sn, 13%Cu
neobsahuju zinok, lebo zinok reagoval s H2O a tvorili sa plnyny - vznikali bublinky a porozita materialu ktora ho znehodnocovala
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
22/193
20
Metalicke amalgamove fazy
pri miesani konvencnych amalgamov vznika
AgSn gama faza, AgHg je gama 1 faza, SnHg je gama 2 faza, Cu6Sn5 je eta faza,
este faza Cu3Sn co je epsilon, vznikala pri disperznych amalgamoch a Ag7Sn beta
Ag3Sn + Hg--->Ag3Hg4 + Sn7Hg + Ag3Sn
cino ortutnata faza je zla gama 2 , je to locus minoris, a zodpoveda za vsetky negativne vlastnosti amalgamu
sposobuje nizsiu mechanicku rezistenciu
vo vacsej miere uvolnuje ortut z vyplne a ortut je toxicka tfuuuuuj
podlieha viac eletro chemickej korozii
non gama 2 moderne amalgamy
Ag3Sn + Hg + Cu ---> Ag3Hg4 + Cu5Sn6 + Ag3Sn
v reakcii teda nevznika gama 2 faza ale namiesto nej vznika eta faza
Cu ma vacsiu afinitu k cinu nez ortut, cin sa teda spaja s Cu a tym sa straca priestor na vytvorenie gama 2 fazy, cin sa nezluci s ortutou
v tychto novych amalgamoch je vyssiobsah Cu a mensi obsah Sn
ma to aj vyhodne vlastnosti - rychlejsia zatazitelnost, lepsia mechanicka odolnost, mensi creep (uvolnovanie ortuti na povrch vyplne) a mensie uvolnovanie ortuti do organizmu
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
23/193
21
Non gama 2 amalgamy
obsahuju mensie percento cinu a vacsie percento medi
med ma k cinu vacsiu afinitu ako ortut a teda cin sa prednostne spaja s ortutou cim sa zabranuje vzniku gama 2 fazy ktora sposobuje negativne vlastnosti amalgamu
oproti konvencnemu amalgamu maju non gama 2 vacsiu odolnost v tlaku, su koroziorezistentne, rychlo zatazitelne pretoze gama 2 sposobovala mensiu mechanicku odolnost hlavne pri okrajoch vyplne
v tenkych miestach
maju mensi creep (uvolnovanie ortuti na povrch vyplne) a mensie uvolnovanie ortuti do organizmu
hodinu po vytvrdnuti dosahuje podla normy ISO minimalnu tvrdost 50 MPa, po 24 hodinach minimakne 300 MPa
menej sa vypln sfarbuje
ak su sfericke castice, maju vacsi povrch na reakciu a preto prebieha lepsie reakcia a nevytvara sa gama faza vobec, takisto pri vysokomednatych amalgamoch
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
24/193
22
Vlastnosti dentalneho amalgamu
amalgam je najstarsi pouzivany vyplnovy material (zaviedol sa cca v 1826)
je to zlucenina ortuti s kovmi v ortuti rozpustnymi pripravena priamym stykom ortuti s danymi kovmi
dobry amalgam musi mat taku dobu tuhnutia aby sa dal opracovat v pohodicke ale za hodku dve musi byt mierne zatazitelny (teda dostatocne tuhy)
nesmie mat take velke zmeny objemu pri tuhnuti ze by sa vytvorila perkolacna strbina alebo ze by expanziou roztrhlo zub
chemicky musi byt co najviac odolny voci prostrediu ustnej dutiny aby nedochadzalo ku korozii
pozitivne vlastnosti amalgamu
pevnost - zatial neprekonany material v distalnom useku z tohoto ohladu, pretoze dosahuje pevnost 430-480 MPa, norma ADA (American dental asociation) je 350 MPa minimalne
dolezite je aby bola aj skora pevnost po naplneni - nech sa pacientovi hned ta vypln nerozsype uz pocas modelacie, nech tam nejsu trhliny - podla ADA hodinu po musi byt aspon 80 MPa, tato
pevnost zavisi od dlzky amalgamacie a kondenzacii, je to vlastne cas za ktory sa spotrebuje vsetka volna ortut ponechana v zhotovenom amalgame
cena - amalgam je velmi cenovo dostupny, lebo kompozitna vypln je cca 2,5 x drahsia, zlata inlay 8 nasobne a keramicka vypln aj viac
trvacnost - amalgamova vypln by male vydrzat aj 10 rokov, zatial co priemerna vydrz kompozitu je okolo 7
nenarocna priprava, manipulacia a modelacia
negativa
amalgam je esteticky totalne spatny
vedie teplo, termicke podnety prevadza na pulpu (treba ho preto podlozit)
najhorsou vlastnostou je to ze retencia je iba mechanicka, vobec sa nespaja chemicky so zubnymi tkanivami, dochadza k vytvoreniu perkolacnej strbiny
je elektrochemicky korozivny, tvori oxidy a sulfidy
na druhu stranu tieto oxidy a sulfidy maju baktericidny ucinok vo vytvorenej strbine, a mierne vyplnaju strbinu mechanicky
pri korozivite sa znizuju mechanicke vlastnosti amalgamu a vypln sa moze lamat, uvolnuje sa Hg nasledkom coho vznika porozita v materiali
biologicky su toxickejsie medene amalgamy, ale to ma aj protektivny ucinok pred vznikom sekundarneho kazu
uvolnovanie ortuti do organizmu a toxickost
najvacsi argument odporcov amalgamu, sice sa dokazalo ze chronicka otrava z amalgamovych vyplni nevznika no mozu byt aj tak nasledky na zdravie, samozrejme najviac vystaveni su tomu
zubni lekari a asistentky …. mierne sa neziaducej intoxikacii predchadza strojovou pripravou amalgamu a tym ze ho nechytame do paprc
najviac ortuti sa uvolnuje pri preparacii prehltnutim prebytkov, inhalaciou par, cez kozu a sliznice - chronicka intoxikacia ortutou sa vola mikromerkurializmus
aj ekologicky problem tu je - pri preparacii uvolnovanie tazkych kovov do prostredia
dalej mierne vlastnosti zavisia aj od morfologie amalgamu teda ci je supinovity alebo gulickovy
supinovy amalgam treba kondenzovat vacsou silou, horsia je jeho modelacia, ma drsnejsi povrch a tvrdne pomaly, tlakova pevnost je mensia a pri objemovych zmenach prevazuje expanzia
gulickovy amalgam je treba kondenzovat mensou silou je lepsie modelovatelny, povrch je hladky, tvrdne rychlo, tlakova odolnost je vacsia a objemove zmeny su skor
kontrakcne idealne vlastnosti oboch dosahujeme zmiesanim oboch typov amalgamov
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
25/193
23
Uvolnovanie ortuti z vyplni
najvacsim problemom je pritomnost gama 2 fazy ktora je makka malo pevna a vysoko reaktivna, teda najviac prispieva k uvolnovaniu ortuti z vyplne
najviac ortuti teoreticky nebezpecnej prichadza do styku s organizmom pri zhotovovani vyplne a to perkutanne, inhalacne a peroralne prehltnutim prebytkov amalgamu
pary vznikaju aj pri lesteni amalgamu preto ho treba chladit
v krvi su tolerovane hodnoty 50 mikrogramov/l vo vzduchu 50 mg na meter kubicky, v moci 200 mg/l
denne zatazenie organizmu ortutou zo stravy a vzduchu je 2,3-3,8 mg pricom denne zatazenie pri priemernom pocte amalgamovych vyplni je 30 mikrogramov
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
26/193
24
Zasady manipulacie a prace s vyplnovym amalgamom
amalgam sa uz nepripravuje rucne ale v amalgamatoroch v roznych formach akoje dodany, amalgamatory maju vysoke frekvencie pohybu (1800-6600/min) cim sa dosiahne kvalitnejsie
spracovanie amalgamu a eliminuje sa priamy kontakt s ortutou
ked sa miesal rucne miesal sa 45-90 sekund v sklenenej miske s drsnym dnom a sklenenou tycinkou, prebytky ortuti sa vychytali v jelenici
pomer kovovych pilin a ortuti je 1:1
amalgamatory mozu byt take ze sa do nich sypu piliny a pridava sa ortut (dentomat) alebo predom vyhotovene kapsule od vyrobcu (silamat) ktore maju tu vyhodu ze pomer pilin a amalgamu je uz
vopred stanoveny vyrobcom, priprava v amalgamatore trva 10-30 sekund
namiesany amalgam
musi byt spravnej konzistencie (ako marcipanove cesto) vrzga ako snah, teda ani prilis drobivy ani prilis tekuty
pri pade z vysky na podlozku sa nerozpadava
manipulujeme s nim pomocou nadobky a pistole, teda bezdotykovo
amalgam musime dobre nakondenzovat do kavity (rovny napchavacik) pricom najvacsi tlak vyzaduje pilinovy amalgam a najmensi tlak potrebuje sfericky… najlepsia kondenzacia je aj tak strojova
lebo kondenzuje aj kolmo aj do stran a ovela homogennejsie
zvysky amalgamu sa uchovavaju v nadobke s vodou
v pripade rozliatia ortuti sa posype praskom ZnO
minimalizujeme kontakt s kozou a sliznicami pri priprave
nemal by sa cerstvy amalgam dotykat drahych kovov
miestnost ma byt dobre vetrana
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
27/193
25
Indikacie amalgamu a mozne alternativy jeho pouzitia
amalgam je esteticky nevyhovujuci material a preto je indikaciou na jeho pouzitie
kavity I,II, a V triedy v lateralnom useku
dostavby zubov v lateralnom useku
retrogradne plnenie korena pri resekcii korenoveho hrotu
pozor treba davat pri ochoreniach obliciek a chronickych nervovo degenerativnych ochoreniach (sclerosis multiplex a parkinsonizmus) pri
pritomnosti inych kovovych zliatin v ustach (korunky, protetika) treba davat pozor na vznik galvanickeho prudenia
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
28/193
26
Delenie skloionomernych cementov
skloionomerne cementy maju v systeme dentalnych cementov urcitu poziciu, su relativne mlady material (uvedene 1972), su prvym materialom, ktory sa chemicky viaze s tzt
Podla mechanizmu tuhnutia
chemicky tuhnúce konvencne, su dvojzlozkove (prasok + tekutina) a tvrdnu acidobazickou reakciou
su dva druhy hydrous - kedy je kyselina tekutina a anhydrous - kedy sa ako tekutina pouziva voda (je to kvoli davkovaniu, voda ma stale rovnaky objem zatial co kyseliny nie, teda kyselina je
tu vysusenou sucastou prasku a aktivuje sa pridanim vody)
svetlom tuhnuce - 1 zlozkove
kombinovane
podla pouzitia
Typ I: upevnovacie cementy (Ketac-cem) - na upevnenie protetickych prac a ortodontickych zamkov
Typ II: vyplnove cement (ketac fill) - pouzivaju sa esteticke a zosilnene materialy
ak obrys kavity prechadza dentinom alebo cementom
vo vlkom prostredi, lebo kavitu v gingivalnej tretine nemozno dokonale vysusit
nemozeme zabezpecit dokonalu preparaciu kavity aby bola zaistena rezistencia a retencia
nemozeme zrealizovat leptanie aby bola pripevnena kompozitna vypln ku sklovine (pri mliecnych zuboch)
Typ III: podlozkove cementy (ketac bond) - pod amalgamove a kompozitne vyplne vsetkych tried
ako pecatidla fisur
vyplnove vystuzene polymerom a hybridne
podla zlozenia
klasicke SIC tvrdnuce acidobazickou reakciou
tieto mozu byt vyplnove podlozkove a tmeliace(lepenie nahrad), hydrous a anhydrous forma
alebo nadstavbove - su zosilnene kovovymi casticami v prasku (amalgamove alebo strieborne piliny) pouzvajusa na dostavby koruniek, maju ale horsie esteticke
vlastnosti hybridne sic - su jednozlozkove svetlom tuhnuce materialy so zachovanou chemickou vazbou, tvrdnu acidobazicky aj polymerizacne, su modifikovane zivicou
8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky
29/193
27
Zlozenie a tvrdnutie sic
vseobecne zlozky sic su
fluorkalcium-aluminiumsilikát v prášku, rozomleté hlinito fluoro vapenato silikatove sklo (vstupuje tiez do reakcie) a kyselina polyaklenatova, (alebo polykarboxylova, polyakrylova)
zlozenie prasku
34,2% CaF2, 29,0% SIO2, 16,6% Al2O3, 3,0% NaClF6, 5,3% AlF3
Al2O3 je v pomere k SiO2 1:2, fluor je obsiahnuty 10-13% (maximalne 23%)
kremik ma vplyv na translucenciu, hlinik na tvrdost a fluor je protektivny
zlozenie tekutiny
47,5% tvori kyselina polyakrylova (alebo ina)
47,5% tvori voda
5% kopolyméry (kyselina akrylova, itakonova, maleinova) funguju ako akceleratory pri tvorbe chelatovych vazieb
tvrdnutie klasických sic
acidobázická neutralizačná reakcia
iniciálna - kysla faza - uvolnovanie Na, Ca, Al inonov a reakcia s COOH skupinami polykarboxylovej kyseliny
zelatinozna faza - nestabilna -premostenie retazcov polykarboxylovej kyseliny a vznik krizovej struktury teda prvotnej matrix
stabilna faza - neutralna faza, konecna matrix je vytvorena, trojdimezionalnym zosietovanim pomocou inonov
vazba polyalkenatovej kyseliny prenika povrchom dentinu a uvolnuje PO3- iony do cementu, PO3- sa viaze na Ca+ a vznika tak ionovymenna vrstva a vznikaju aj vodikove vazby medzi sic a
kolagennymi vlaknami, fluor je z vyplne neustale uvolnovany a doplnovany podla koncentracneho spadu
tvrdnutie modifikovanych SIC
polymerizacna a acidobazicka reakcia
zivica aktivovana svetlom ochranuje acidobazicku reakciu pred prijmom a stratou vody
v priebehu tuhnutia v prvej faze je SIC hydrofilny, prijma vodu z okolia, nadmerne mnozstvo by malo za nasledok zle mechanicke vlastnosti, ak vsak kavitu presusime, taha si tekutinu z tubulov
nasledkom coho zub ostava po preparacii citliv