Vypracovane Otazky Dentalky

Embed Size (px)

Citation preview

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    1/193

    1

    Contents

     Dentalne materialy

     Esteticke vyplnove materialy historia a delenie.............................................................................................................................................................................................................................................................. .3

     Esteticke vyplnove material - historia a delenie.............................................................................................................................................................................................................................................................. .4

     Perkolacia a pumpovy efekt............................................................................................................................................................................................................................................................................................ .5

     Delenie kompozitov podla urcenia.................................................................................................................................................................................................................................................................................. .6

     Delenie kompozitov podla plniva.................................................................................................................................................................................................................................................................................... .7

     Zlozenie kompozitnych vyplnovych materialov............................................................................................................................................................................................................................................................... .8

     Jednozlozkove - svetlom tuhnuce kompozity................................................................................................................................................................................................................................................................. .9

     Dvojzlozkove - chemicky tuhnuce kompozity............................................................................................................................................................................................................................................................... .10

     anteriorne a posteriorne kompozity.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .11

     Vlastnosti kompozitov................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .12

     Indikacia kompozitov..................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .13

     Problemy a nedostatky kompozitov.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .14

     Klinicka manipulacia s kompozitmi............................................................................................................................................................................................................................................................................... .15

     Fotopolymerizacia kompozitov...................................................................................................................................................................................................................................................................................... .16

     Mikrocasticove hybridne kompozity.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .17

     Nanokompozity............................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .18

     Zlozenie dentalneho amalgamu................................................................................................................................................................................................................................................................................... .19

     Metalicke amalgamove fazy.......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .20

     Non gama 2 amalgamy................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .21

     Vlastnosti dentalneho amalgamu................................................................................................................................................................................................................................................................................. .22

     Uvolnovanie ortuti z vyplni............................................................................................................................................................................................................................................................................................ .23

     Zasady manipulacie a prace s vyplnovym amalgamom.............................................................................................................................................................................................................................................. .24

     Indikacie amalgamu a mozne alternativy jeho pouzitia................................................................................................................................................................................................................................................ .25

     Delenie skloionomernych cementov............................................................................................................................................................................................................................................................................. .26

     Zlozenie a tvrdnutie sic................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .27

     vlastnosti skloionomernych cementov.......................................................................................................................................................................................................................................................................... .28

     Indikacie skloionomernych cementov........................................................................................................................................................................................................................................................................... .29

     zasady prace zo skloionomernymi cementami............................................................................................................................................................................................................................................................. .30

     Zlozenie a vlastnosti kompoionomerov........................................................................................................................................................................................................................................................................ .31

     indikacie pouzitia kompoionomerov.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .32

     Zasady prace s kompoionomermi................................................................................................................................................................................................................................................................................ .33

     Adhezivne dentalne systemy........................................................................................................................................................................................................................................................................................ .34

     Vyznam a uloha dentinovych adheziv.......................................................................................................................................................................................................................................................................... .35

     mechanizmus adhezie dentinovych adheziv................................................................................................................................................................................................................................................................ .36

     delenie dentinovych adheziv podla narabania s preparacnou vrstvou........................................................................................................................................................................................................................ .37

     Smear layer - preparacna vrstva................................................................................................................................................................................................................................................................................... .38

     indikacie pouzitia dentinovych adheziv......................................................................................................................................................................................................................................................................... .39

     sucasti - komponenty dentinovych adheziv.................................................................................................................................................................................................................................................................. .40

     Fluoridove pripravky na prevenciu kazu....................................................................................................................................................................................................................................................................... .41

     Pripravky na osetrenie hypersenzitivity dentinu........................................................................................................................................................................................................................................................... .42

     pecatidla fisur................................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .43

     zlozenie dentalnych cementov...................................................................................................................................................................................................................................................................................... .44

     rozdelenie podlozkovych materialov............................................................................................................................................................................................................................................................................. .45

     ulohy podlozky vo vyplnovej terapii............................................................................................................................................................................................................................................................................... .46

     Podlozkove cementy..................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .47

     Skloionomerne podlozkove materialy........................................................................................................................................................................................................................................................................... .48

     kalcium hydroxidove terapeuticke podlozkove materialy.............................................................................................................................................................................................................................................. .49

     kalcium hydroxid v konzervacnej stomatologii.............................................................................................................................................................................................................................................................. .50

     zinkoxifosfatove cementy.............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .51

     zinkoxikarboxylove cementy......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .52

     zinkoxideugenolove cementy........................................................................................................................................................................................................................................................................................ .53

     korenove vyplnove materialy......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .54

     vlastnosti korenovch vyplnovych materialov................................................................................................................................................................................................................................................................. .55

     korenove materialy s pridavkom medikamentov........................................................................................................................................................................................................................................................... .56

     korenove rezorbovatelne pasty..................................................................................................................................................................................................................................................................................... .57

     docasne vyplnove materialy.......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .58

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    2/193

     Poziadavky na vyplnove materialy................................................................................................................................................................................................................................................................................ .59

     Zinksulfatove cementy a samotuhnuce tmely............................................................................................................................................................................................................................................................... .60

     Odtlackove hmoty, vlastnosti a rozdelenie.................................................................................................................................................................................................................................................................... .61

     zinkoxideugenolove odtlackove hmoty......................................................................................................................................................................................................................................................................... .62

     Reverzibilne hydrokoloidne odltackove hmoty.............................................................................................................................................................................................................................................................. .63

     Ireverzibilne hydrokoloidne alginatove odtlackove hmoty............................................................................................................................................................................................................................................ .64

     elastomery..................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .65

     Kovy - vlastnosti kovov pouzivanych v protetike........................................................................................................................................................................................................................................................... .66

     zliatiny kovov rozdelenie a vlastnosti............................................................................................................................................................................................................................................................................ .67

     dentalne zliatiny zlata - charakteristika a pouzivanie................................................................................................................................................................................................................................................... .68

     dentalne zliatiny striebra - charakteristika a pouzitie.................................................................................................................................................................................................................................................... .69

     zliatiny obecnych kovov v protetike, zlozenie a spracovanie........................................................................................................................................................................................................................................ .70

     dentalna keramika - zlozenie........................................................................................................................................................................................................................................................................................ .71

     dentalna keramika - vlastnosti a spracovanie............................................................................................................................................................................................................................................................... .72

     jednotlive druhy keramiky a jej pouzitie v protetike...................................................................................................................................................................................................................................................... .73

     dentalne zivice v zubnej protetike, druhy a pouzitie..................................................................................................................................................................................................................................................... .74

     Laboratorne spracovanie zivic, polymerizacia.............................................................................................................................................................................................................................................................. .75

     Materialy v parodontologii............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .76

     materialy v stomatochirurgii.......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .77

     Multidex

     Text................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .79

     Capitalized Words....................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .126

     Numbers...................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .129

     Internet Addresses...................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .131

     Highlighting................................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .132

     Keywords..................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .133

     Stickers........................................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .134

     To Do Items................................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .135

     Attachments................................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .136

     Discarded Attachments............................................................................................................................................................................................................................................................................................... .137

     Creation Dates............................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .138

     Change Dates............................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .139

     Due Dates................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .140

     Super-Find Results..................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .141

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    3/193

    2

    Dentalne materialy

     Esteticke vyplnove materialy historia a delenie.................................................................................................................................................................................................................................................................. .3

     Esteticke vyplnove material - historia a delenie.................................................................................................................................................................................................................................................................. .4

     Perkolacia a pumpovy efekt................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .5

     Delenie kompozitov podla urcenia...................................................................................................................................................................................................................................................................................... .6

     Delenie kompozitov podla plniva........................................................................................................................................................................................................................................................................................ .7

     Zlozenie kompozitnych vyplnovych materialov................................................................................................................................................................................................................................................................... .8

     Jednozlozkove - svetlom tuhnuce kompozity..................................................................................................................................................................................................................................................................... .9

     Dvojzlozkove - chemicky tuhnuce kompozity................................................................................................................................................................................................................................................................... .10

     anteriorne a posteriorne kompozity.................................................................................................................................................................................................................................................................................. .11

     Vlastnosti kompozitov....................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .12

     Indikacia kompozitov......................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .13

     Problemy a nedostatky kompozitov.................................................................................................................................................................................................................................................................................. .14

     Klinicka manipulacia s kompozitmi................................................................................................................................................................................................................................................................................... .15

     Fotopolymerizacia kompozitov.......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .16

     Mikrocasticove hybridne kompozity.................................................................................................................................................................................................................................................................................. .17

     Nanokompozity................................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .18

     Zlozenie dentalneho amalgamu....................................................................................................................................................................................................................................................................................... .19

     Metalicke amalgamove fazy.............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .20

     Non gama 2 amalgamy..................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .21

     Vlastnosti dentalneho amalgamu..................................................................................................................................................................................................................................................................................... .22

     Uvolnovanie ortuti z vyplni................................................................................................................................................................................................................................................................................................ .23

     Zasady manipulacie a prace s vyplnovym amalgamom.................................................................................................................................................................................................................................................. .24

     Indikacie amalgamu a mozne alternativy jeho pouzitia.................................................................................................................................................................................................................................................... .25

     Delenie skloionomernych cementov................................................................................................................................................................................................................................................................................. .26

     Zlozenie a tvrdnutie sic..................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .27

     vlastnosti skloionomernych cementov.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .28

     Indikacie skloionomernych cementov............................................................................................................................................................................................................................................................................... .29

     zasady prace zo skloionomernymi cementami................................................................................................................................................................................................................................................................. .30

     Zlozenie a vlastnosti kompoionomerov............................................................................................................................................................................................................................................................................ .31

     indikacie pouzitia kompoionomerov.................................................................................................................................................................................................................................................................................. .32

     Zasady prace s kompoionomermi.................................................................................................................................................................................................................................................................................... .33

     Adhezivne dentalne systemy............................................................................................................................................................................................................................................................................................ .34

     Vyznam a uloha dentinovych adheziv.............................................................................................................................................................................................................................................................................. .35

     mechanizmus adhezie dentinovych adheziv.................................................................................................................................................................................................................................................................... .36

     delenie dentinovych adheziv podla narabania s preparacnou vrstvou............................................................................................................................................................................................................................ .37

     Smear layer - preparacna vrstva....................................................................................................................................................................................................................................................................................... .38

     indikacie pouzitia dentinovych adheziv............................................................................................................................................................................................................................................................................. .39

     sucasti - komponenty dentinovych adheziv...................................................................................................................................................................................................................................................................... .40

     Fluoridove pripravky na prevenciu kazu........................................................................................................................................................................................................................................................................... .41

     Pripravky na osetrenie hypersenzitivity dentinu............................................................................................................................................................................................................................................................... .42

     pecatidla fisur.................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .43

     zlozenie dentalnych cementov.......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .44

     rozdelenie podlozkovych materialov................................................................................................................................................................................................................................................................................. .45

     ulohy podlozky vo vyplnovej terapii................................................................................................................................................................................................................................................................................... .46

     Podlozkove cementy......................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .47

     Skloionomerne podlozkove materialy............................................................................................................................................................................................................................................................................... .48

     kalcium hydroxidove terapeuticke podlozkove materialy.................................................................................................................................................................................................................................................. .49

     kalcium hydroxid v konzervacnej stomatologii.................................................................................................................................................................................................................................................................. .50

     zinkoxifosfatove cementy.................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .51

     zinkoxikarboxylove cementy............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .52

     zinkoxideugenolove cementy............................................................................................................................................................................................................................................................................................ .53

     korenove vyplnove materialy............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .54

     vlastnosti korenovch vyplnovych materialov..................................................................................................................................................................................................................................................................... .55

     korenove materialy s pridavkom medikamentov............................................................................................................................................................................................................................................................... .56

     korenove rezorbovatelne pasty......................................................................................................................................................................................................................................................................................... .57

     docasne vyplnove materialy.............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .58

     Poziadavky na vyplnove materialy.................................................................................................................................................................................................................................................................................... .59

     Zinksulfatove cementy a samotuhnuce tmely................................................................................................................................................................................................................................................................... .60

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    4/193

     Odtlackove hmoty, vlastnosti a rozdelenie........................................................................................................................................................................................................................................................................ .61

     zinkoxideugenolove odtlackove hmoty............................................................................................................................................................................................................................................................................. .62

     Reverzibilne hydrokoloidne odltackove hmoty.................................................................................................................................................................................................................................................................. .63

     Ireverzibilne hydrokoloidne alginatove odtlackove hmoty................................................................................................................................................................................................................................................ .64

     elastomery......................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... .65

     Kovy - vlastnosti kovov pouzivanych v protetike............................................................................................................................................................................................................................................................... .66

     zliatiny kovov rozdelenie a vlastnosti................................................................................................................................................................................................................................................................................ .67

     dentalne zliatiny zlata - charakteristika a pouzivanie....................................................................................................................................................................................................................................................... .68

     dentalne zliatiny striebra - charakteristika a pouzitie........................................................................................................................................................................................................................................................ .69

     zliatiny obecnych kovov v protetike, zlozenie a spracovanie............................................................................................................................................................................................................................................ .70

     dentalna keramika - zlozenie............................................................................................................................................................................................................................................................................................ .71

     dentalna keramika - vlastnosti a spracovanie................................................................................................................................................................................................................................................................... .72

     jednotlive druhy keramiky a jej pouzitie v protetike.......................................................................................................................................................................................................................................................... .73

     dentalne zivice v zubnej protetike, druhy a pouzitie......................................................................................................................................................................................................................................................... .74

     Laboratorne spracovanie zivic, polymerizacia.................................................................................................................................................................................................................................................................. .75

     Materialy v parodontologii................................................................................................................................................................................................................................................................................................. .76

     materialy v stomatochirurgii.............................................................................................................................................................................................................................................................................................. .77

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    5/193

    3

    Esteticke vyplnove materialy historia a delenie

     Medzi esteticke vyplnove materialy patria

     kompozity

     skloionomérne cementy

     kompomery

     od konca 19 stor. sa zacali pouzivat cementove silikaty

     1945 zivice

     1960 kompozitne vyplnove materialy

     1972 skloionomerne

    cementy 1993 kompomery

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    6/193

    4

    Esteticke vyplnove material - historia a delenie

     historia estetickej vyplnovej terapie

     roku 1878 Fletcher zmiesal prasok z taveneho vapnika, SiO2 a Al2O3 s kyselinou fosforecnou,vznikol tzv. translucentny cement

     v roku 1912 sa objavuju zmienky o silikatovych cementoch, tieto mali vsak nevyhodne vlastnosti, v ustnej dutine sa rozpadavali, mali nizku mechanicku odolnost a casto sposobovali zapaly pulpy

     1945 sa objavuju neplnene akrylatove polymery, boli samopolymerizujuce, dobre spracovatelne a rychlotuhnuce, nerozpustne v slinach a tuhe .... avšak vysoko abradovateľné, farebne nestále

    elastické, poškodzovali pulpu, a k tomu ešte aj neadherovali

     1960 plnene dimetylakrylove polymery - kompozity (makroplnivove), samopolymerizujuce

     1972 mikroplnivove kompozity a skloionomerne cementym, v 70 rokoch sa objavuju kompozity tuhnuce UV svetlom

     1980 hybridne kompozity, v 80 rokoch kompozity tuhnuce viditelnym svetlom

    1993 kompomery (kompozity spojene so skloionomernym cementom

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    7/193

    5

    Perkolacia a pumpovy efekt

     Nedostatkom vyplnovych materialov ktore sa nespajaju s TZT je to, ze maju iny koeficient tepelnej roztiaznosti ako tzt.

     Koeficient roztiaznosti ovplyvnuje schopnost materialu prilnut ku stene kavity, tak aby nevznikla strbina medzi vyplnou a kavitou pri teplote ktora je v ustnej dutine tj 5-60°C

     ak je v koeficiente znacny rozdiel vznika mikrostrbina pozdlz vyplne do ktorej opakovane prenikaju mikroorganizmy, mikrocastice, sliny, enzymy a tekutina cim dochadza k perkolacii - efekt prieniku

     perkolacny efekt

     klinicky sa moze prejavovat sekundarnou pigmentaciou v okrajoch vyplne a vznikom sekundarnych kazov

     ak nie je zaistena spravna adhezia u nepodlozenych vyplni dochadza k drazdeniu vitalnej zubnej drene

     strbina sa moze zvacsovat pri prijme studenej potravy, kedy znizena teplota sposobuje kontrakciu materialu, naopak material sa moze rozpinat pri vyssich teplotach

     pumpový efekt

     ked sa vypln neviaze chemicky s tzt vznikaju mikrostrbiny aj pod vyplnou, vplyvom zuvacieho tlaku sa vypln zatlaci na spodinu kavity cim sa vyplavi obsah perkolacnej strbiny, pri uvolneni tlaku sa

    tento obsah nasava spat

     ak pri kompozitnej vyplni vznikne na okrajoch pigmentacia, znamena to ze vypln ma perkolacnu strbinu a adhezia nie je dobra

     perkolacna strbina vznika aj pri amalgamovych vyplniach, ale amalgam uvolnuje oxidy a sirany, je elektrokorozivny a tieto jeho produkty posobia

    baktericidne podla FDI (federation dentaire internationale) je hranica pre dobry okrajovy uzaver 25 mikrometrov

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    8/193

    6

    Delenie kompozitov podla urcenia

     Vyplnove kompozity

     Pre frontalny usek

     Pre distalny usek

     Univerzalne kompozity

     Plnivove kompozity

     Pecatidla teda na preventivne vyplne (sealanty)

     Fixacne kompozity

     na fixaciu pevnych celustno ortopedickych aparatov a adhezivnych mostihov, alebo na dlahovanie zubov

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    9/193

    7

    Delenie kompozitov podla plniva

     Makroplnivove (konvencne) kompozity

     obsahovali anorganicke plnivo ktoreho castice boli 3-50µm

     plnivo bolo az v obsahu 90%, iba 10% bola zivica

     mali dobre mechanicke vlastnosti, nekontrahovali pri tuhnuti, tepelna roztaznost bola velmi podobna tzt

     nevyhodou je nelestitelnost a mala estetika, nesmeli sa lestit lebo velke anorganicke castice plniva sa scipili z materiala ked sa to brusilo

     plnivom su castice kremena, skla alebo keramiky

     maju drsny povrch co vedie k zvysenej akumulacii povrchu

     bariove, zirkoniove a strontnate sklo (pre rtg kontrastnost)

     Mikroplnivove kompozity

     anorganicke castice velkosti 0,04-0,15µm

     homogénne - obsahujú len 50% plniva (teda vysoka kontrakcia) majú nedostatočné fyzikálne vlastnosti (mala mech. odolnost, tepelna roztaznost a polymerizacna kontakcia!, ale vynikajúce estetické,

    dajú sa lestit

     nehomogenne - dobre esteticke vlastnosti, su tvrde, maju zvysenu tepelnu roztaznost a su rtg nekontrastne

     pouzitie vo fronte aby bol pacient pekny a spokojny

     anorganickym plnivom je pyrogenny oxid kremicity

     podliehaju abrazii

     pre rtg kontrastnost sa pridava yterbium triflorid

     hybridne kompozity

     obsahuju rozny pomer mikro a makro castic od 0,5-10µm

     ako plnivo sa pouzivaju baryove a strontnate sklo, zinkove rtg opakne oxidy a fluoridy, byvaju dvojplnivove ale aj trojplnivove

     jednoplnivove (modifikovane) maju castice do 1µm a pouzivaju sa aj vo fronte aj v distalnom useku

     obsah plniva sa pohybuje okolo 70-80%

     maju dobre mechanicke vlastnosti, su lestitelne a rtg kontrastné, pouzitie je univerzalne

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    10/193

    8

    Zlozenie kompozitnych vyplnovych materialov

     kompozit je plasticky vyplnovy material ktory tuhne chemickou cestou alebo pridanim energie (svetlo)

     anorganicke plnivo je pevne viazane k organickej baze spojovacou fazou (silany)

     matrix

     v plastickom stave sa sklada z monomerov, farebnych pigmentov a inych aditiv

     monomery su vlastne metakrylaty, matrix sa da vyjadrit vzorcom MA-R-MA kde MA je esterovy zbytok kyseliny metakrylovej, R su alifaticke retazce, prepolymery uretanu, aromaticke alebo

    cyklicke polyetery

     monomery mozu byt MMA - metylmetakrylat, Bis-GMA - dimetakrylat (Bowenova zivica), EDGMA, TEGDMA (tietylenglakoldimetakrylat), UDMA (uretan dimetakrylat), HEMA (hydroetylmetakrylat)

     tieto latky maju vyhodne vlastnosti, dobru farebnu stalost a minimalne toxicke ucinky, pachovo a chutovo su neutralne

     centralna molekula R zodpoveda za mechanicke vlastnosti, nasiakavost vodou, kontrakciu, stupen polymerizacie, viskozitu

     stabilizatory v matrix - predlzuju trvacnost materialu tym ze ihnibuju predcasne aktivovane iniciatory

     pigmenty - najcastejsie soli zeleza

     plnivo/disperzná fáza

     tvorí 40-80% zloženia kompozitu, je to pasivna sucast lebo nevstupuje do chemickej reakcie

     znižuje polymerizačnú kontrakciu a koeficient tepelnej rozťažnosti a znizuju nasakavost vodou

     zvyšuje pevnosť v tlaku a ťahu

     ovplyvňuje tvrdost a abrazivitu kompozitu

     od plniva teda zavisi rtg kontrastnost, opacita, tvrdost, lestitelnost a odolnost

     velkost castic rozhoduje o povrchovych vlastnostiach a abrazivite materialu

     priemerna a maximalna velkost castic rozhoduje o strukture, drsnosti povrchu, akumulacii povlaku a adhézií

     mnozstvo plniva rozhoduje o tvrdosti, koeficiente tepelnej roztaznosti a elasticite

     ako plnivo byvaju pouzite

     bariove a strontnate sklo - radioopakny material, je to makke sklo, neposobi abrazivne na protilahle hrbceky, materialu dava rezistenciu voci oteru

     kremen - nie je radioopakny, je tvrdy, rezistentny voci oteru, posobi abrazivne na protilahle hrbceky, je tazko lestitelny

     zirkoniove sklo - extremne tvrde, odolne voci oteru nelestitelne

     keramika tvrda

     oxid kremicity - extremne male castice, teda v mikroplnivach, lestitelne, nie radioopakne, odolny voci oteru a neposobi destruktivne

     spojovacia faza

     su to funkcne silany zabezpecujuce spojenie plniva s organickou matrix

     silany sa na plnivo viazu reakciou silanovej skupiny s OH skupinami na povrchu plniva

     sposobuju hydrofobizaciu plniva a polymerizacia matrix so silanom, viaze sa matrix a plnivo z coho plynu lepsie mechanicke vlastnosti, tato vazba sa vsak rozpadava kyslou hydrolyzou co je

    slabym miestom kompozitu

     katalyzatorovy system iniciatory - su zodpovedne za polymerizaciu, aktivaciou (chemicky alebo energiou) reaguju s dvojitymi vazbami monomerov a vyvolavaju polymerizaciu, ich reaktivita je dolezita pre dokonale

    vytvrdnutie materialu

     stabilizatory v matrix - predlzuju trvacnost materialu tym ze ihnibuju predcasne aktivovane iniciatory

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    11/193

    9

    Jednozlozkove - svetlom tuhnuce kompozity

     uchovavaju sa v tmavych striekackach aby sme zabranili zhenodnoteniu materialu

     stupen polymerizacie je 60-70%, najlepsia polymerizacia je na vrchu kedze tam dopada svetlo najlepsie

     hlbka polymerizacie je 2-3mm preto sa musia aplikovat vrstvenim, aby sme zabezpecili dostatocne presvietenie materialu a tym jeho polymerizaciu - vrstvenie kompozitu sa vola inkrementarna technika

     touto technikou sa eliminuje polymerizacna kontrakcia a vnutorne pnutie

     su farebne stabilne, a vyber farieb je dobry

     vyhodnou vlastnostou je doba plasticity, prakticky mozeme modelovat kolko chceme a sami si urcime kedy je vypln pripravena, svetlom spolymerizujeme

     aj operacne svetlo ma vsak modru cast spektra ktora sposobuje tuhnutie materialu, treba na to davat pozor a pracovat pri zoslabenom svetle

     kedze nie je nutne ich miesat, maju mensiu porozitu ako chemicke kompozity

     tvrdnutie zacina aplikaciou fotopolymerizacneho svetla - fotony dopadaju na fotoiniciator v latke a dojde k zaciatku polymerizacie

     polymerizacne svetlo moze byt ultrafialove (neviditelne ale biologicky aktivne, sposobuje iritaciu koze, sietnice a je to mutagen, ochrana okuliarmi… ale uz sa nepouziva) alebo viditelne svetlo

     v sucastnosti sa pouziva modra cast spektra viditelneho svetla, ziarovka produkuje biele svetlo a je pridany filter ktory odstrani ostatne zlozky viditelneho spektra takze vychadza len svetlo ktore

     je potrebne na polymerizaciu, vlnova dlzka tohoto svetla je 440-470 nm

     fotoiniciator v kompozite je gafor chinon, citlivy na danu vlnovu dlzku svetla, ked na neho zasvietime zacne sposobovat tuhnutie

     vykon lampy takisto moze ovplyvnit tuhnutie

     fotokompozity su sice kvalitnejsie ale su aj drahsie a na spracovanie a jeho technologiu narocnejsie

     doba aplikacie polymerizacneho svetla

     zavisi od hrubky materialu a farebneho odtiena (do opaknych, tmavsich prenikaju fotony tazsie potrebuju teda dlhsi cas ako svetlejsie kompozity)

     svetle odtiene A1 a A2 pri hrubke 2mm potrebuju na polymerizaciu 30 sekundove osvetlenie

     tmavsie ako napriklad D3,B4,C4,M5 potrebuju pri hrubke 2mm 40 sekund

     vyhodami fotokompozitov su vyborne esteticke vlastnosti, moznost vyberu farieb a dobry odraz lom a priepustnost svetla ktore sa priblizuju zubnym tkanivam, pevnost v tlaku asi 300 MPa

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    12/193

    10

    Dvojzlozkove - chemicky tuhnuce kompozity

     zlozkami su bud tekutina a pasta, pasta pasta, alebo pasta/tekutinas praskom (jedna sa o bazu a katalyzator)

     chemicka reakcia polymerizacna prebieha exotermicky, najvacsie teplo je vnutri zluceniny teda najlepsia polymerizacia je vnutri - material ma vnutri najlepsie vlastnosti, na povrchu horsie (a my by

    sme potrebovali tuti fruti povrch)

     nevyhody

     dalsou nevyhodou je aj casovo obmedzena doba manipulacie

     menej farebnych odtienov na vyber

     na to aby spolymerizovali sa musia dobre premiesat co vyvolava vnik vzduchu a porozitu materialu - nevyhoda

     stupen polymerizacie je 50-60% a kedze volne monomery su drazdive na pulpu musime tieto matrose podkladat

     tvrdnutie vyplne nam casovo obmedzuje moznosti osetrenia

     ako pri kazdom kompozite prebieha polymerizacna kontrakcia

     tuhne velke mnozstvo kompozitu - vacsia polymerizacna kontrakcia

     hrozi utrhnutie vyplne v niektorych miestach, vo vyplni je obrovske vnutorne pnutie co zhorsuje jej vlastnosti

     nespolymerizovany monomer sposobuje zozltnutie

    vyplne pri plneni nie je mozne kombinovat farby

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    13/193

    11

    anteriorne a posteriorne kompozity

     anteriorne

     hlavnymi poziadavkami su - esteticky vzhlad, lestitelnost a lahka manipulacia

     dobre vlastnosti ktore by mali mat su aj okrajova adaptacia, odolnost voci abrazii, rtg kontrastnost zachovanie tvaru

     tieto vlastnosti maju mikroplnivove kompozity, ktore su indikovane do frontu, maju perfektnu estetiku ale horsie mechanicke vlastnosti….ale uz aj moderne hybridne kompozity ktore su viacmenej

    univerzal (aj do distalnych usekov)

     posteriorne kompozity

     hlavnymi poziadavkami su odolnost voci abrazii, zachovanie tvaru a okrajova adaptacia, mechanicka odolnost a rtg kontrastnost

     menej dolezity je esteticky vzhlad, lestitelnost a lahka manipulacia

    volakedy sa pouzivali makroplnivove formy, dnes uz su to hybridy

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    14/193

    12

    Vlastnosti kompozitov

     Pozitíva

     perfektne esteticke vlastnosti

     mechanicky sa dobre spaja so sklovinou mirkoretenciou

     dobra mechanicka odolnost

     amalgam ma tych 450 MPa, kompozity ho este neprekonali ale priblizuju sa lebo uz maju okolo 400 MPa niektore, a teda uz sa pouzivaju aj na plnenie Bl1 a Bl2 v distalnom useku

     dobry kompozit by mal mat pevnost v ohybe 150 MPa aspon a pevnost v tlaku tych 350-400 MPa, koeficient tepelnej roztaznosti co najviac podobny TZT

     elasticita 8000-12000 MPa

     mal by byt lestitelny a co najlahsie spracovatelny

     v ustach staly, farba by mala ostavat vyhovoujuca, rtg opakny, okrajovy uzaver nesmie vytvarat perkolacnu strbinu a akumulacia povlaku nesmie byt zvysena

     chemicky nema iritovat zubnu dren

     ma mat maly prijem vody

     Negativa

     chemicky sa nespajaju s TZT preto je nutna leptacia technika a bonding, dentinove adheziva

     polymerizacna kontrakcia (teda zhlukovanie molekul monomeru do polymeru - vyvolava to objemove zmeny vyplne, volakedy to bolo zle, tych 6-7%, dnes uz sa tie materialy dostavaju na

    uroven kontrakcie 0,8-2.2%

     polymerizacna kontrakcia prebieha v zivicovej casti materialu, moznostou ako ju znizit je zvysit objem anorganickeho plniva

     pri znacnej polymer. kontrakcii dochadzalo k vzniku perkolacnej strbiny a tym k prieniku bordelu, pulpa bola drazdenia chemicky aj mikrobialne

     polymeracnou kontrakciou moze dochadzat k odtrhnutiu materialu od tzt a vzniku mikrofraktur

     polymerizacna kontrakcia zodpoveda aj za citlovost po vyplnovej terapii

     polymerizacia prebieha v troch fazach

     pre-gelova faza, tu nedochadza k objemovym zmenam, kompozit je plasticky

     bod vytvorenia gelu

     fast gelova faza, od bodu vytvorenia gelu uz dochadza k polym. kontrakcii

     biologicka inkompatibilita - zavisi od stupna polymerizacie, volny monomer je kysly a irituje pulpu, preto dochadzalo k odumieraniu pulpy pri starsich materialoch

     zlozity pracovny postup

     priprava dobrej kompozitnej vyplne vyzaduje 8-10 krokov

    pripravy po osetreni moze ostat zub citlivy niekolko dni

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    15/193

    13

    Indikacia kompozitov

     indikaciou na pouzitie kompozitu je zub s dokoncenymi vyvojom korena, u nedokonceneho vyvoja hrozi iritacia zubnej drene

     obrys kavity musi lezat v sklovine, aby bola zabezpecena mikroretencia

     hlavnymi indikaciami su vyplne blackove triedy 1-5 ako vyplnovy material pri kaze ale aj nekariezne vyplne

     korunky a proteticke prace, esteticke priame a nepriame fazety

     pouzivaju sa aj v chirurgii ako dlahy, v ortodoncii na pripevnenie zamkov, ale aj na pripevnenie inlayi a onlayi

     pecatenie fisur (preventivna vypln), prekrytie krckov, inlaye, onlaye, ciastocne dostavby koruniek

     nahrada straty zubnych tkaniv abraziou

     uprava odchyliek (napriklad velke medzery medzi zubami - doplni sa korunka)

     doplnenie straty tzt sposobenych urazom

     intrapulpane capy na korenovu nadstavbu

    dlahovanie zubov - kompozitne dlahy v parodontologii

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    16/193

    14

    Problemy a nedostatky kompozitov

     chemicky sa nespajaju s TZT

     polymerizacna kontrakcia je stale pritomna 0,8-2,5%, starsie ju mali ovela vacsiu az 8% a dochadzalo k vzniku medzery, iritacii drene a odumretiu zuba, dnesne maju vyssi podiel anorganickej zlozky

     tepelna roztiaznost ak je rozdielna ako TZT vznika perkolacna strbina, ktora ked je vacsia ako 50 mikrometrov je vyrazne riziko vzniku sekundarneho kazu

     biologicka inkompatibilita - ak nie je vysoky stupen polymerizacie kysle molekuly monomeru drazdia pulpu

     mechanicky su stale slabsie odolne ako amalgam

     nemaju antikariogenne vlastnosti lebo sa z nich neuvolnuju protektivne

    latky su velmi citlive na techniku spracovania

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    17/193

    15

    Klinicka manipulacia s kompozitmi

     indikacia vyplne

     ako podlozky sa nesmu pouzivat etericke oleje (cementy s eugenolom) pretoze zarusuju polymerizaciu materialu a diskoloruju vypln

     ocistenie povrchu zuba

     preparacia kavity

     ovplyvnuje mechanicke vlastnosti vyplne, pri malych defektoch je preparacia mala a teda sily ktore tam posobia su mensie ako pri velkych defektoch s velkou preparaciou, musi byt zaistena

    dostatocna retencia a rezistencia vyplne

     osetrenie dentinu a pulpy

     uprava kavity

     zosikmenie v rozsahu 4/5 aby bola zabezpecena mikroretencia

     vyber farby podla farby TZT, opalescencie, lomu svetla, translucencie

     vyber kompozitu aj podla indikacie, zatazenia mechanickym tlakom atd.

     zaistenie sucheho pola

     pravidlo pre pouzitie kompozitnej vyplne je dokonale suche prostredie bez krvi a slin

     najlepsie pomocou koferdamu hlavne v distalnom useku

     leptanie (etching 37% kys. ortofosforecna doba leptania 20 s)

     dentinove adheziva - hydrofilne na dentin lebo je hydrofilny

     sklovina je hydrofobna, adheziu zaviedol Buonocore, vazba je mikromechanicka, naleptanim sa odhalia priestory do ktorych zateka bond (intraprizmaticky - do vnutra sklovinnych prziem, periferny typ -

    do interprizmatickych priestorov a kombinovany typ) zavisi to od kyseliny a dlzky leptania

     aplikacia adheziva - svetlom tuhnuci bonding

     modelacia a polymerizacia

     inkrementalna technika - vrstvenie aby sme znizili vnutorne pnutie materialu a polymeracnu kontrakciu

     uprava a lestenie

    lokalna floridacia

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    18/193

    16

    Fotopolymerizacia kompozitov

     fotokompozity tuhnu oziarenim svetlom, v dnesnej dobe sa pouziva modra cast spektra viditelneho svetla

     oziarenim sa aktivuje iniciator polymerizacie - gafor chinon a zacne sa polymerizacna reakcia

     aby sa zmiernilo pnutie, polymerizacna kontrakcia vrstvi sa… vrstva nesmie byt hrubsia ako 2-3mm aby sa dokazala presvietit cela vrstva

     doba ozarovania je cca 30 sekund pri 2 mm vrstve, ale zalezi to od farebneho odtienu kompozitu, svetlejsie odtiene potrebuju kratsi cas ako tmavsie

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    19/193

    17

    Mikrocasticove hybridne kompozity

     obsahuju organicku matrix a anorganicke plnivove castice

     velkost anorganickych castic je do 1 mikrometra

     obsah plniva je 70-80% váhového objemu

     maju dobre mechanicke vlastnosti, su lestitelne a rtg kontrastne

     maju univerzalne pouzitie do frontalneho aj distalneho useku

     indikacie su take iste ako pri kompozitoch vseobecne, teda vyplne, proteticke prace atd. atd.

     maju dostatocne hodnoty pevnosti v ohybe aj tlaku

     dostatocna tvrdost a elastickost

     su malo abrazivne a vyborne lestitelne

     esteticky su vyborne, opticke vlastnosti su velmi podobne TZT

     maju vhodnu viskozitu na modelaciu a siroky vyber farebnych odtienov pre

    vysoku mieru polymerizacie su dobre biologicky kompatibilne

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    20/193

    18

    Nanokompozity

     ako plnivo su pouzite nanocastice

     nanocastica je castica velkosti tisiciny mikrometra, teda nanometer velka

     plnivo v nanokompozitoch tvoria castice velkosti cca 20 nanometrov, pricom velkost sklovinnej prizmy je 30 nanometrov

     nanokompozity obsahujuce tieto castice v rozsahu 5-100 nm v spojeni s normalnym hybridnym plnivom sa volaju nanohybridné kompozity

     vyhodami su lepsia estetika, vylepseny lesk a zlepsena mechanicka stabilita

     vzhladom na velkost castice maju nanocastice extremne velky povrch (20 nm castica ma povrch 150 metrov stvorcovych na gram)

     su transparentne a translucentne (hranica rozptylu svetla je 1/2 vlnovej dlzky)

     nanokompozit

     obsahuju nanocastice SiO2

     tieto castice su silno aglomerovane

     obsahuju viacero typov plniva

     prepolymerizovane plnivo - velke castice, je to spolymerizovany kompozit ktory sa rozomelie + sa pridá nanoplnivo

     plnivo do 400 nm

     nanocastice velkosti 20 nm

     tieto tri druhy plniva zabezpecuju naplnenie az 84% a kazda z velkosti castic ma specificku fonkciu

     vylepsena pevnost nanokompozitov spociva v tom,ze prepolymerizovane plnivo sa spaja s kompozitom co zabranuje tvorbe trhlin

     takisto ma vacsi lesk, fluorescenciu a tym ze je viac naplneny ma aj mensiu kontrakciu

     vyssia odolnost voci abrazii

     odolnost voci lomu

     menej sa lepia na nastroje

     prirodzeny vzhlad, mensie polymeracne zmrstenie, odolnost voci lomu a pevnost v

    tlaku maju nizku viskozitu pretoze nanocastice sa spravaju ako tekutina

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    21/193

    19

    Zlozenie dentalneho amalgamu

     amalgam je najstarsi vyplnovy material jeho vyhodou je nizka cena a trvacnost, takisto mechanicka odolnost

     zakladnymi zlozkami amalgamu su kovova zliatina a ortut

     najcastejsie piliny zliatiny Ag, Sn, Cu niekedy aj Zn s Hg

     Ag- v obsahu 40-74% je tam kvoli rychlosti tuhnutia a pevnosti amalgamu, odolnost voci korozii, chemicka odolnost amalgamu, podla noriem minimalne 30%

     Sn - 0-25% ulahcuje amalgamaciu, kontroluje reakciu, dodava plasticitu, znizuje pevnost amalgamu a sposobuje kontrakciu pri tuhnuti podla iso normy max 32%

     Cu 0-30% je tam kvoli pevnosti a tlakovej odolnosti, zvysuje expanziu pri tuhnuti a posobi ako stabilizator, vyrovnava ucinky cinu podla iso normy max 30%

     Zn 0-2% uz sa v dnesnej dobe do amalgama nedava, pouzival sa ako deoxidacny prostriedok pri taveni zliatiny, podla iso normy max 2%

     obcas sa pridava do novych amalgamoch na zvacsenie pevnosti iridum a paladium, zrychluje to aj tuhnutie

     Hg 1-3% musi byt velmi cista bez akychkolvek kovovych aj nekovovych primesi, uz stopove mnozstva ineho tazkeho kovu dokazu ortut znecisti, su na jej povrchu viditelne ako sive skvrny

     stare konvencne amalgamy sa vyrabali v zlozeni 68% Ag, 28% Sn, 4% Cu, 0-2% Zn

     kanadania innes a youdelis dosli s disperznými amalgámami, boli to konvencne amalgamy s pridanim eutektickej zluceniny AgCu, cim sa zlepsili vlastnosti amalgamu, ale stale vznikala faza gama 2…. boli

    to neprave gama 2 amalgamy

     modernejsie bez gama 2 fazy su vysoko mednate amalgamy v zlozeni 60% Ag, 27% Sn, 13%Cu

     neobsahuju zinok, lebo zinok reagoval s H2O a tvorili sa plnyny - vznikali bublinky a porozita materialu ktora ho znehodnocovala

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    22/193

    20

    Metalicke amalgamove fazy

     pri miesani konvencnych amalgamov vznika

     AgSn gama faza, AgHg je gama 1 faza, SnHg je gama 2 faza, Cu6Sn5 je eta faza,

     este faza Cu3Sn co je epsilon, vznikala pri disperznych amalgamoch a Ag7Sn beta

     Ag3Sn + Hg--->Ag3Hg4 + Sn7Hg + Ag3Sn

     cino ortutnata faza je zla gama 2 , je to locus minoris, a zodpoveda za vsetky negativne vlastnosti amalgamu

     sposobuje nizsiu mechanicku rezistenciu

     vo vacsej miere uvolnuje ortut z vyplne a ortut je toxicka tfuuuuuj

     podlieha viac eletro chemickej korozii

     non gama 2 moderne amalgamy

     Ag3Sn + Hg + Cu ---> Ag3Hg4 + Cu5Sn6 + Ag3Sn

     v reakcii teda nevznika gama 2 faza ale namiesto nej vznika eta faza

     Cu ma vacsiu afinitu k cinu nez ortut, cin sa teda spaja s Cu a tym sa straca priestor na vytvorenie gama 2 fazy, cin sa nezluci s ortutou

     v tychto novych amalgamoch je vyssiobsah Cu a mensi obsah Sn

     ma to aj vyhodne vlastnosti - rychlejsia zatazitelnost, lepsia mechanicka odolnost, mensi creep (uvolnovanie ortuti na povrch vyplne) a mensie uvolnovanie ortuti do organizmu

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    23/193

    21

    Non gama 2 amalgamy

     obsahuju mensie percento cinu a vacsie percento medi

     med ma k cinu vacsiu afinitu ako ortut a teda cin sa prednostne spaja s ortutou cim sa zabranuje vzniku gama 2 fazy ktora sposobuje negativne vlastnosti amalgamu

     oproti konvencnemu amalgamu maju non gama 2 vacsiu odolnost v tlaku, su koroziorezistentne, rychlo zatazitelne pretoze gama 2 sposobovala mensiu mechanicku odolnost hlavne pri okrajoch vyplne

    v tenkych miestach

     maju mensi creep (uvolnovanie ortuti na povrch vyplne) a mensie uvolnovanie ortuti do organizmu

     hodinu po vytvrdnuti dosahuje podla normy ISO minimalnu tvrdost 50 MPa, po 24 hodinach minimakne 300 MPa

     menej sa vypln sfarbuje

     ak su sfericke castice, maju vacsi povrch na reakciu a preto prebieha lepsie reakcia a nevytvara sa gama faza vobec, takisto pri vysokomednatych amalgamoch

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    24/193

    22

    Vlastnosti dentalneho amalgamu

     amalgam je najstarsi pouzivany vyplnovy material (zaviedol sa cca v 1826)

     je to zlucenina ortuti s kovmi v ortuti rozpustnymi pripravena priamym stykom ortuti s danymi kovmi

     dobry amalgam musi mat taku dobu tuhnutia aby sa dal opracovat v pohodicke ale za hodku dve musi byt mierne zatazitelny (teda dostatocne tuhy)

     nesmie mat take velke zmeny objemu pri tuhnuti ze by sa vytvorila perkolacna strbina alebo ze by expanziou roztrhlo zub

     chemicky musi byt co najviac odolny voci prostrediu ustnej dutiny aby nedochadzalo ku korozii

     pozitivne vlastnosti amalgamu

     pevnost - zatial neprekonany material v distalnom useku z tohoto ohladu, pretoze dosahuje pevnost 430-480 MPa, norma ADA (American dental asociation) je 350 MPa minimalne

     dolezite je aby bola aj skora pevnost po naplneni - nech sa pacientovi hned ta vypln nerozsype uz pocas modelacie, nech tam nejsu trhliny - podla ADA hodinu po musi byt aspon 80 MPa, tato

    pevnost zavisi od dlzky amalgamacie a kondenzacii, je to vlastne cas za ktory sa spotrebuje vsetka volna ortut ponechana v zhotovenom amalgame

     cena - amalgam je velmi cenovo dostupny, lebo kompozitna vypln je cca 2,5 x drahsia, zlata inlay 8 nasobne a keramicka vypln aj viac

     trvacnost - amalgamova vypln by male vydrzat aj 10 rokov, zatial co priemerna vydrz kompozitu je okolo 7

     nenarocna priprava, manipulacia a modelacia

     negativa

     amalgam je esteticky totalne spatny

     vedie teplo, termicke podnety prevadza na pulpu (treba ho preto podlozit)

     najhorsou vlastnostou je to ze retencia je iba mechanicka, vobec sa nespaja chemicky so zubnymi tkanivami, dochadza k vytvoreniu perkolacnej strbiny

     je elektrochemicky korozivny, tvori oxidy a sulfidy

     na druhu stranu tieto oxidy a sulfidy maju baktericidny ucinok vo vytvorenej strbine, a mierne vyplnaju strbinu mechanicky

     pri korozivite sa znizuju mechanicke vlastnosti amalgamu a vypln sa moze lamat, uvolnuje sa Hg nasledkom coho vznika porozita v materiali

     biologicky su toxickejsie medene amalgamy, ale to ma aj protektivny ucinok pred vznikom sekundarneho kazu

     uvolnovanie ortuti do organizmu a toxickost

     najvacsi argument odporcov amalgamu, sice sa dokazalo ze chronicka otrava z amalgamovych vyplni nevznika no mozu byt aj tak nasledky na zdravie, samozrejme najviac vystaveni su tomu

    zubni lekari a asistentky …. mierne sa neziaducej intoxikacii predchadza strojovou pripravou amalgamu a tym ze ho nechytame do paprc

     najviac ortuti sa uvolnuje pri preparacii prehltnutim prebytkov, inhalaciou par, cez kozu a sliznice - chronicka intoxikacia ortutou sa vola mikromerkurializmus

     aj ekologicky problem tu je - pri preparacii uvolnovanie tazkych kovov do prostredia

     dalej mierne vlastnosti zavisia aj od morfologie amalgamu teda ci je supinovity alebo gulickovy

     supinovy amalgam treba kondenzovat vacsou silou, horsia je jeho modelacia, ma drsnejsi povrch a tvrdne pomaly, tlakova pevnost je mensia a pri objemovych zmenach prevazuje expanzia

     gulickovy amalgam je treba kondenzovat mensou silou je lepsie modelovatelny, povrch je hladky, tvrdne rychlo, tlakova odolnost je vacsia a objemove zmeny su skor

    kontrakcne idealne vlastnosti oboch dosahujeme zmiesanim oboch typov amalgamov

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    25/193

    23

    Uvolnovanie ortuti z vyplni

     najvacsim problemom je pritomnost gama 2 fazy ktora je makka malo pevna a vysoko reaktivna, teda najviac prispieva k uvolnovaniu ortuti z vyplne

     najviac ortuti teoreticky nebezpecnej prichadza do styku s organizmom pri zhotovovani vyplne a to perkutanne, inhalacne a peroralne prehltnutim prebytkov amalgamu

     pary vznikaju aj pri lesteni amalgamu preto ho treba chladit

     v krvi su tolerovane hodnoty 50 mikrogramov/l vo vzduchu 50 mg na meter kubicky, v moci 200 mg/l

     denne zatazenie organizmu ortutou zo stravy a vzduchu je 2,3-3,8 mg pricom denne zatazenie pri priemernom pocte amalgamovych vyplni je 30 mikrogramov

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    26/193

    24

    Zasady manipulacie a prace s vyplnovym amalgamom

     amalgam sa uz nepripravuje rucne ale v amalgamatoroch v roznych formach akoje dodany, amalgamatory maju vysoke frekvencie pohybu (1800-6600/min) cim sa dosiahne kvalitnejsie

    spracovanie amalgamu a eliminuje sa priamy kontakt s ortutou

     ked sa miesal rucne miesal sa 45-90 sekund v sklenenej miske s drsnym dnom a sklenenou tycinkou, prebytky ortuti sa vychytali v jelenici

     pomer kovovych pilin a ortuti je 1:1

     amalgamatory mozu byt take ze sa do nich sypu piliny a pridava sa ortut (dentomat) alebo predom vyhotovene kapsule od vyrobcu (silamat) ktore maju tu vyhodu ze pomer pilin a amalgamu je uz

    vopred stanoveny vyrobcom, priprava v amalgamatore trva 10-30 sekund

     namiesany amalgam

     musi byt spravnej konzistencie (ako marcipanove cesto) vrzga ako snah, teda ani prilis drobivy ani prilis tekuty

     pri pade z vysky na podlozku sa nerozpadava

     manipulujeme s nim pomocou nadobky a pistole, teda bezdotykovo

     amalgam musime dobre nakondenzovat do kavity (rovny napchavacik) pricom najvacsi tlak vyzaduje pilinovy amalgam a najmensi tlak potrebuje sfericky… najlepsia kondenzacia je aj tak strojova

    lebo kondenzuje aj kolmo aj do stran a ovela homogennejsie

     zvysky amalgamu sa uchovavaju v nadobke s vodou

     v pripade rozliatia ortuti sa posype praskom ZnO

     minimalizujeme kontakt s kozou a sliznicami pri priprave

     nemal by sa cerstvy amalgam dotykat drahych kovov

     miestnost ma byt dobre vetrana

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    27/193

    25

    Indikacie amalgamu a mozne alternativy jeho pouzitia

     amalgam je esteticky nevyhovujuci material a preto je indikaciou na jeho pouzitie

     kavity I,II, a V triedy v lateralnom useku

     dostavby zubov v lateralnom useku

     retrogradne plnenie korena pri resekcii korenoveho hrotu

     pozor treba davat pri ochoreniach obliciek a chronickych nervovo degenerativnych ochoreniach (sclerosis multiplex a parkinsonizmus) pri

    pritomnosti inych kovovych zliatin v ustach (korunky, protetika) treba davat pozor na vznik galvanickeho prudenia

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    28/193

    26

    Delenie skloionomernych cementov

     skloionomerne cementy maju v systeme dentalnych cementov urcitu poziciu, su relativne mlady material (uvedene 1972), su prvym materialom, ktory sa chemicky viaze s tzt

     Podla mechanizmu tuhnutia

     chemicky tuhnúce konvencne, su dvojzlozkove (prasok + tekutina) a tvrdnu acidobazickou reakciou

     su dva druhy hydrous - kedy je kyselina tekutina a anhydrous - kedy sa ako tekutina pouziva voda (je to kvoli davkovaniu, voda ma stale rovnaky objem zatial co kyseliny nie, teda kyselina je

    tu vysusenou sucastou prasku a aktivuje sa pridanim vody)

     svetlom tuhnuce - 1 zlozkove

     kombinovane

     podla pouzitia

     Typ I: upevnovacie cementy (Ketac-cem) - na upevnenie protetickych prac a ortodontickych zamkov

     Typ II: vyplnove cement (ketac fill) - pouzivaju sa esteticke a zosilnene materialy

     ak obrys kavity prechadza dentinom alebo cementom

     vo vlkom prostredi, lebo kavitu v gingivalnej tretine nemozno dokonale vysusit

     nemozeme zabezpecit dokonalu preparaciu kavity aby bola zaistena rezistencia a retencia

     nemozeme zrealizovat leptanie aby bola pripevnena kompozitna vypln ku sklovine (pri mliecnych zuboch)

     Typ III: podlozkove cementy (ketac bond) - pod amalgamove a kompozitne vyplne vsetkych tried

     ako pecatidla fisur

     vyplnove vystuzene polymerom a hybridne

     podla zlozenia

     klasicke SIC tvrdnuce acidobazickou reakciou

     tieto mozu byt vyplnove podlozkove a tmeliace(lepenie nahrad), hydrous a anhydrous forma

     alebo nadstavbove - su zosilnene kovovymi casticami v prasku (amalgamove alebo strieborne piliny) pouzvajusa na dostavby koruniek, maju ale horsie esteticke

    vlastnosti hybridne sic - su jednozlozkove svetlom tuhnuce materialy so zachovanou chemickou vazbou, tvrdnu acidobazicky aj polymerizacne, su modifikovane zivicou

  • 8/17/2019 Vypracovane Otazky Dentalky

    29/193

    27

    Zlozenie a tvrdnutie sic

     vseobecne zlozky sic su

     fluorkalcium-aluminiumsilikát v prášku, rozomleté hlinito fluoro vapenato silikatove sklo (vstupuje tiez do reakcie) a kyselina polyaklenatova, (alebo polykarboxylova, polyakrylova)

     zlozenie prasku

     34,2% CaF2, 29,0% SIO2, 16,6% Al2O3, 3,0% NaClF6, 5,3% AlF3

     Al2O3 je v pomere k SiO2 1:2, fluor je obsiahnuty 10-13% (maximalne 23%)

     kremik ma vplyv na translucenciu, hlinik na tvrdost a fluor je protektivny

     zlozenie tekutiny

     47,5% tvori kyselina polyakrylova (alebo ina)

     47,5% tvori voda

     5% kopolyméry (kyselina akrylova, itakonova, maleinova) funguju ako akceleratory pri tvorbe chelatovych vazieb

     tvrdnutie klasických sic

     acidobázická neutralizačná reakcia

     iniciálna - kysla faza - uvolnovanie Na, Ca, Al inonov a reakcia s COOH skupinami polykarboxylovej kyseliny

     zelatinozna faza - nestabilna -premostenie retazcov polykarboxylovej kyseliny a vznik krizovej struktury teda prvotnej matrix

     stabilna faza - neutralna faza, konecna matrix je vytvorena, trojdimezionalnym zosietovanim pomocou inonov

     vazba polyalkenatovej kyseliny prenika povrchom dentinu a uvolnuje PO3- iony do cementu, PO3- sa viaze na Ca+ a vznika tak ionovymenna vrstva a vznikaju aj vodikove vazby medzi sic a

    kolagennymi vlaknami, fluor je z vyplne neustale uvolnovany a doplnovany podla koncentracneho spadu

     tvrdnutie modifikovanych SIC

     polymerizacna a acidobazicka reakcia

     zivica aktivovana svetlom ochranuje acidobazicku reakciu pred prijmom a stratou vody

     v priebehu tuhnutia v prvej faze je SIC hydrofilny, prijma vodu z okolia, nadmerne mnozstvo by malo za nasledok zle mechanicke vlastnosti, ak vsak kavitu presusime, taha si tekutinu z tubulov

    nasledkom coho zub ostava po preparacii citliv