Vysoké Tatry

PolohaTANAPVrcholyVodstvoŽivočíšstvoRastlinstvoDopravaNebezpečenstvo

Odísť

Navigácia:

PolohaOd juhu je pohorie ohraničené Podtatranskou

kotlinou, na severe susedí s Spišskou Magurou a západnú hranicu tvorí Kôprová dolina oddeľujúca Vysoké Tatry od Západných Tatier. Na východe sú ohraničené masívom Belianskych Tatier. Belianske Tatry sú nižšie ako Vysoké Tatry (plocha 64 km², dĺžka hrebeňa 14 km, najvyšší vrchol Havran - 2 142 m)

Vyhlásený bol v roku 1949 a je najstarším národným parkom na Slovensku. Má rozlohu 738 km² a ochranné pásmo 307 km², dokopy 1045 km². Park obsahuje 600 km turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov.

Začiatkom roka 2010 sa začali objavovať informácie o tom, že v Tatrách je potrebné prehodnotiť ochranné pásma. Prispeli k tomu i udalosti akými bol turnaj v konskom póle uskutočnený na zamrznutej hladine Štrbského

plesa, ktoré sa nachádza v najvyššom stupni ochrany prírody.

Tatranský Národný Park

Vysoké Tatry sa radia k dvom úmoriam - čiernomorskému a baltskému. Prameň tu majú niektoré významné rieky ako napríklad Váh. Vo väčšine dolín sa nachádzajú ľadovcové jazerá, plesá V pohorí vyviera aj niekoľko minerálnych prameňov, z nich sú využívané len niektoré. K vyhláseným kúpeľom patrí napr. Starý Smokovec. Prameň napájajúci kúpele vyviera z masívu Slavkovského štítu.

Vodstvo

Pleso je označenie pre tatranské (prípadne nízkotatranské) jazero ľadovcového pôvodu.

Štrbské pleso (najznámejšie):Nachádza sa v nadmorskej výške 1346 m n. m. v miestach, kde sa spájajú Furkotská a Mlynická dolina. Má rozlohu 19,76 ha, maximálnu hĺbku 20 m, dĺžku 640 m a šírku 600 m. Priemerne 155 dní v roku je pokryté ľadom. Je to druhé najväčšie pleso na Slovensku. Nevteká doň ani z neho nevyteká nijaký povrchový potok.(na obrázku Zelené pleso)

Plesá

Názov Výška v m DolinaŤažký vodopád 10 ŤážkáHviezdoslavov vodopád 15 BielovodskáKmeťov vodopád 80 KôprováObrovský vodopád 20 Malá StudenáVodopád Skok 25 MlynickáVodopády Studeného potoka Neurčené Veľká StudenáVajanského vodopád 30 TemnosmrečinskáVelický vodopád 15 VelickáKrivánsky vodopád 13 VažeckáBatizovské vodopády Neurčené Batizovská

Vodopády

VrcholyVo Vysokých Tatrách nájdeme 26 vrcholov prevyšujúcich výšku 2500 metrov.

Celkovo 8 vrcholov v slovenských Vysokých Tatrách je turistom prístupných po značených chodníkoch so sezónnymi uzávierkami od 1.11. - 15.6. Naproti tomu vrcholy Gerlachovský štít, Vysoká, Ganek, Bradavica, Prostredný hrot, Ľadový štít, Baranie rohy, Lomnický štít, Kežmarský štít a iné sú pre turistov dostupné iba v sprievode horského vodcu. Pre horolezca s potrebným preukazom je lezenie na väčšine územia národného parku povolené na vlastné nebezpečenstvo.

Žije tu 8 druhov obojživelníkov, 3 druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. V lesnom stupni nájdeme líšku, kunu, mačku, či tchora alebo jazveca. Vyššie sa vyskytujú medvede alebo rysy. Vlk je, bohužiaľ, zriedkavejší. Najtypickejšími obyvateľmi našich veľhôr sú kamzíky, svište a orol skalný, ktorý je veľmi zriedkavý.

Živočíšstvo

Kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra) je menší druh kopytníka. Žije asi 20 rokov a živí sa najmä bylinami a lišajníkmi. Váži 20 – 40 kg.

Kamzík vrchovský

Orol skalný (Aquila chrysaetos) je dravec z čeľade jastrabovitých. Patrí medzi ohrozené druhy. Je zákonom prísne chránený. Žije vo všetkých pásmach. Vyhľadáva hory a horské údolia riek.

Orol Skalný

Do 19. storočia neboli svište vôbec chránené. Ľudia ich intenzívne livili pre sadlo, ktorému pripisovali liečivé účinky. Svište sú chránené ako prírodná pamiatka a patria k ohrozeným druhom.

Svišť

RastlinstvoK typickým predstaviteľom tatranskej flóry

patria: plesnivec alpínsky, poniklec biely, poniklec slovenský, horec bodkovaný, horec Clusiov, zvonček alpínsky a iné.

(Leontopodium alpinum) Je to 5 - 30 cm vysoká trváca bylina, porastená hustými bielymi chĺpkami, s priamou, riedko olistenou stonkou, úzkymi kopijovitými listami, zakončenou jedným až tromi bielymi plstnatými,dvojnásobne zloženými kvetmi usporiadanými vo vrcholíku.

Plesnivec Alpínsky

DopravaKabínková lanová dráha : Tatranská Lomnica - Skalnaté pleso Motorový vlak:  Poprad - Tatranská LomnicaPozemná lanová dráha: Starý Smokovec - HrebienokOzubnicová železnica: Tatranská Štrba - Štrbské PlesoSedačková lanová dráha I: Skalnaté pleso - Lomnické sedlo Sedačková lanová dráha II: Štrbské Pleso - Chata pod

SoliskomTatranská elektrická železnica

   Poprad - Starý Smokovec   Starý Smokovec - Štrbské Pleso   Starý Smokovec - Tatranská Lomnica

Visutá lanová dráha I: Tatranská Lomnica - Skalnaté plesoVisutá lanová dráha II: Skalnaté pleso - Lomnický štít

Ozubnicová železnica alebo ozubnicová dráha (hovorovo zubačka) je železnica, kde na prenos ťažnej sily neslúži iba adhézia, ale táto je prenášaná prostredníctvom ozubeného kolesa zaberajúceho do ozubeného hrebeňa upevneného v osi koľaje. Vozidlá na túto dráhu môžu mať čisto ozubnicový pohon, teda všetky dvojkolia sú bežné a ozubený hrebeň nesmie byť prerušený, napríklad zubačka Štrbské Pleso – Štrba vo Vysokých Tatrách) alebo môžu mať zmiešaný pohon, teda majú hnacie dvojkolie a ozubený hrebeň nemusí byť osadený v úsekoch, kde na prenos ťažnej sily stačí adhézia,

napríklad Tanvald –Kořenov.

Ozubnicová železnica

Lanovka Tatranská Lomnica–Lomnický štít je visutá lanovka vo Vysokých Tatrách. Bola vybudovaná v 30. rokoch 20. storočia a predstavovala svetový unikát (držala niekoľko svetových rekordov). V súčasnej dobe je prevádzkovaná iba časť existujúceho zariadenia.

Zaujímavosťou tejto lanovky je to, že na držanie lana sa využíva iba jediný stožiar.

Kabínková lanová dráha

NebezpečenstvoNajväčším objektívnym nebezpečím pre turistov

pohybujúcich sa v tatranskom vysokohorskom prostredí nie je ani tak samotný skalný terén, ako náhla zmena počasia. Tá charakterizuje Tatry najmä počas najnavštevovanejšieho letného obdobia. Výrazné ochladenie uprostred teplých dní býva často spojené s búrkou alebo krupobitím. Nezriedkavo aj so snežením. Vtedy sa môže z romantickej vychádzky stať boj o záchranu holých životov. To však len za predpokladu, že ste podcenili niektorú zo zásad bezpečného pobytu na horách. Uvedené sú v každom turistickom sprievodcovi.

Juraj Valiska, 1 ročník, Mib, 2011

Odísť