Tatranskú bóru (víchricu) som  prežila priamo v Tatranskej Polianke. O pol tretej popoludní sa  zotmelo, fučal silný vietor a začali padať prvé stromy. O pár minút už vonku nebolo vidno nič. Bolo to nekonečných 8 hodín tmy, hukotu vetra , padania stromov, strachu, modlenia a prosenia Pána Boha o koniec tej hrôzy. Cítili sme sa, ako keby začala vojna, alebo nastal koniec sveta. Zdržiavali sme sa na chodbe medzi štyrmi stenami mimo okien a dverí na ktorých rozbíjali letiace konáre sklá.  Fučalo a snežilo dokonca zo stupačiek s plynovým potrubím na chodbách. Zvláštne, že fungovali mobily a tak sme podávali aktuálne správy svojim blízkym. O pol 11 vietor úplne stíchol.V noci však nikto zo strachu o strechu nad hlavou nemohol spať a ranné prebudenie bolo nesmierne kruté. Okolie sa zmenilo na mesačnú krajinu. Ako keby niekto obrovským hrebeňom učesal a uhladil neposlušne stojace - nie vlasy, ale stromy . Padli všetky,trčalo len pár v polovici zlomených kýpťov . Ďalej to už poznáte...  A tu sú tie otrasné pohľady ktoré sa nám naskytli na druhý deň ráno z balkóna. Vychádzať von bolo zakázané až do druhého dňa.

Prvý ranný pohľad priamo z balkóna

Pohľad z balkóna smer Smokovce

Čerstvo zrenovované sanatórium

...jeho strechu ufúklo až na cestu

Železničná signalizácia blikala do neba…

Prvý balkón zprava na samom vrchu, tam to prežívala…

Po ceste do Smokovca nič nechodilo…len občas nejaký traktor alebo snežný skúter

Pohľad z Gerlachova

Ja pri starej jedle lásky..keby spadla na opačnú stranu, máme ju v izbe.

Pohľad na Starý Smokovec

Čo sa stalo?

• Rýchlosť vetra až 170 km/h • miliardové škody • vyvrátilo tri milióny kubíkov stromov • dve obete • zákaz chodiť do lesov na celom Slovensku • zákaz ťažby dreva na celom Slovensku • niektoré tatranské obce boli dva dni odrezané od sveta• úplne zničené stromy na ploche 12tisíc hektárov

a ďalších 12tisíc hektárov poškodených stromov

Upratuje sa.....

A je upratané, aj spálené