Ročník XLV. Sobota, 4. apríla 1914. Číslo 40. (14.)

Vyzvanie predplatiť! nom" a „Ruským Slovom" a citujú sa denneístvo medzi petrohradskou a bukureštskou vládou a

,. m . - . „i u^^vt ~~ I končí svoj dopis nasledovnými slovami: .Rumuni a navzájom. To je už viac ako pochybený p o - | S r b i v e d ^ d ô£{ a d n e > ž e č a

J8 z a n i c h p r a c u j e a p r f d e

Ú c t i v é D r O S Í m e V š e t k ý c h n a - litický smer, „to je trestné poblúdenie, ktoré:den, v ktorý všetci ich súkmeňovci budú sjednotenf 1*4.«»+ ř i t a + o f A u L r + » r t m v v by mala oppozícia podvrhnut orísnej revízii." kod. ž f ^ i (;h králov; oni vedia i to akú rollu

S l C n C t . C l t a t e i O V , K t o r ý m V y - J , , ^ , , - , " * u D u d e h r a t Rusko pri riešení tohto problému najbhž-Š l e l O r e d D l a t O k n a O r v ý Š t v r ť - B Michal Károlyi po návrate a Ameriky í š ř e ho dôa. Rozumie sa, cesta k cieľu tu nie je krátka

. - ,, . - nebude mať ničoho pilnejšieho, ako zatrábiťja nazdávame sa, že potečú i prúdy francúzskej krvi r o k . a b y n a m C i m S k O r a o p O S l a l l . . . . . x , ,_ . ... , „*_!. a budú oplakávat mnohé matky svojich synov, ženy

retrait tomuto ťaženiu, kým mu táto destruk- j fflUŽOy / 8 M t r y b r a t o y kfm>m Jme ^ J ^ J tívna energia nevyrastie nad hlavu Musí si!Uhorska." Len vraj diplomacia, zdřevěnělá v svojich rozvážit, či jeho orgány sú povolané prislu-! ú™dnýcb nótach, nechce vidieť, čo sa hotuje. „Ked sa

svoj predplatok na d r u h ý štvrťrok, aby sme im mohli

n a ď a l e i r i a d n e n o s i e l a ť n á š , . ' i "• .- i__t° " • / •! • „ j zaznávala politická verejnosť, ktorá nebola dielom di-1 n a a a i e j r i a u n e p o s i e m x n a s h o v a ( panslavistickým novinám, cbcejúcim 3jpi o r r j a t 0 v a ministrov, to už mnohým štátom škodilo, Č a S O p í S . T i e ž p r O S Í m e n a S Í C h m i l l iony Rumunov darovať rumunskému k r á - p ani jednému nie tolko, ako rakúsko-uho skej mon-dosavádnych odberaterov, aby ,„?8t,» ako odmenu . odpľutí* 04 1 ^ ¾ ^ ¾ ¾ ^ ^ ¾ ^ 1 1 ^ V Š a d e r o z š i r o v a l i -Dáš Č a s o p i s násobnej alliancie. Sunt čerti denique fines..." Z tohto potom spravený je úvodný článok, taký a m e n o v i t e O d p o r ú č a l i Š i r š í m Pravda, na meetingu kultárnej ligy v B u - ^ « P o l i t i c k ^ "erozvažitý a plytký, že sa čuduj V r s t v á m S O b O t n é C Í S l O . P r e d - karešti padly velmi ostré slová proti Kakusko

e me,

p i a t o k n a Š t v r ť r o k s o b o t n é h o Uhorsku. Tak medziiným zástupca Studentstva Č í s l a Č i n í l e n I k o r u n u . j povedal: „Deň účtovania je blízky. Dokázali

R e d a k c i a a a d m i n i s t r á c i a ? m e v B a l h »™ k «> že naša pravica je ozbro-Národných Novín". J e n á • • • A k o 8 m e P r e k r ° e i h D a n a J ' m ô ž m e

prekročiť i Karpaty." Predseda kultúrnej ligy professor Virgil Arion tvrdil, že za kultúrnou

Pašičova reč. Počas podrobnej debatty o roz­počte zahraničného ministerstva v skupštine povedal ministerpredseda Pašič významnú reč, v ktorej na in­terpellate vyslancov jednotlivých strán označil, že Srbsko, Čierna Hora a Grécko utvořily spolok. Smluvy bukureštského a carihradského mieru najbližšie pre­dostrú skupštine. Pomer Srbska k Rumunsku je práve taký, ako Grécka k Rumunsku, teda priaznivý, pria­teľský, V otázke východných železníc Srbsko v zásade

! prijalo francúzsky prospekt. Srbsko chce úplne osvo'

nedá sa myslieť." No rozlad medzi Rakúskom, menovite

A u s t r o - r u m u n s k é rozladenie. jednotou musí prísť jednota Štátna. A všetci Bolo politickým axiomatom, že Rumunsko .rečníci prízvukovali, že treba osvobodit bratov, j { £ £ ^ 0 ¾ ^

patrí do politického systému trojclonovej utlačovaných v Uhorsku, Sedmohradsku a Uhorsko si vyhradzuje isté konceBsie. ktoré by-ho .IHaocio, . oiaciozi « U to i dosial jBakovino. i S l í S Ľ Ä l K Ä S S Í f f i S S tvrdia. Tak medziiným rumunský ríšsky po- ' Lloyd sa celkom správne žaluje, že tak hladat iné spôsoby vyrovnania. O albánskych veciach slanec vo Viedni rytier Onciul zazlieva ru- í sa nemá hovoriť o susedovi, s ktorým Ru- hovoril Pašič, že Srbsko absolútne nemá príčiny tešiť

, . , , , , . . . „ . „ , ,. -1 , „.. , ,, , • • n i_y La B a vzniku albánskej ríše. Srbsko koná politiku bal-munskej kultúrnej lige, že sa mieša do diel ( munsko žije v hlbokom mien. Rumunskí oífi- kánskeho pokoja a politickej rovnováhy, ktorú naštr-uhorských a bukovinských Rumunov. „Jestvo-!ciozi sa vyhovárajú, že hlasy, odzneté na bily velmoce trojčlenového spolku, ale hlavne Viedeň vani* romu,«kébo odroda", hovorí Onciol,Imeatiofro, nio ,4 totoíoé so amýlfaním „ffl- ^ . " " b f Ä C t ľ a ľ m Ä potato „záviaí od jestvovania mohutného Rakúsko- ciellných kruhov a vlády. No tu im odvetili, Uhorska — bez neho rumunské kráľovstvo že kultúrna liga arci nie je totožná s vládou,

ale je uznaná a podporovaná vládou, a slovo mali na meetingu ľudia v dosť vysokých Stát-;chovať a uplatnit zásadu „si vis pacem, para bellům!"

Uhorskom a Rumunmi, je neodtaiiteľný. nych úradoch postavení! i Vyznieva sa z nej, že Srbsko chce definitívne riešiť T T, , , . , , * , j . . xT v Ai_ Ĺ -v • v^i_ i_ pomer k našej monarchii, ale chce s druhej strany Ukázal sa nielen na shromáždění rumunskej! No čo sa týka zahraničnej politiky úhor-1uplatniť i svoje práva naproti Albánii. Napokon vi-kultárnej ligy v BukareSti, ale ide ako čer- j skej oppozície, my myslíme a máme dôvody, j dime i to, že si Srbsko arroguje práva ako by udr-vená niť lanami anglickej flotfcy čez celá ru- že vec nie je taká tragická, ako ju maľujú ; ž a n i a 8 v 0 j e j h e g e m o p i e n a B a l k á n e -munskú žurnalistiku i život politicko spolo-(viedenskí a peStianski oíiioióii. Zvláště ma- Budúcnosť Dobrudže. V Novej Dobrudži, čiže ôenský. jcíarská zahraničná politika je temer petrifact,i v k r a j i ' bukureštským mierom odobratom Bulharsku

xT * .t J i a., * i -v • . i i . i • i , XT n. . ' ; a pridelenom Rumunsku, nový rumunský popiB našiel Naša úradná tlač obviňuje v tom hlavne vzhľadom na spojeastvo nemecké. Na allianou j 307.6I8 duší. Z nich Bulharov načítali 132.000, Tur

Rusko a ruskú žurnalistiku, „Novoje Vremä", s Nemeckom baziruje od dávna celá z a h r a - l k o v 139.000, Tatárov 30.000 a Rumunov 8000. žaluje sa Pester Lloyd, stojaci v pr .e j fallange ničná politika ako na nehybnej osnove, t a k | 8 k ý ^ ¾ ¾ ¾ , f f i ^ p S ^ ' , J S Ä

nehybnej, že ju oppozícia otriasť nemôže, i . . . \ čiaaskeho okresu, aby im pribudlo rumunského oby

vanie susedov na juhu i na severe núti ho k úsil­nému zbrojeniu, preto je potrebné, aby skupätina čím skôr prijala rozpočet.

posial robil dynastická politiku, držal s troj-

rakúsko-rumunskej borby, písalo: „Rumunsko bolo Ruskom osvobodenó z pod tureckého .

, „ _ . r , „ , , , , , , T r n . 1 1 k a c n okresných vrchností; ale v obecných radách, jarma, ale panovník Rumunska, rodom Nemec, a blahorozumý barón Jozef Eôtvos riekol, ako kontrolná vrchnosť, zasedá královský komisár.

keby opravdu chcela. Už mamenitý, mierny j ľ a t eJ 8 t v a- Centrálna moc v Novej Dobrudži je v ru-a blahorozumý barón Jozef Eotvos riekol, že v páde slovansko-germánskeho konfliktu V novom kraji Rumunsko sriadi zprvu jednu

bohaté, aby robiť mohlo národnú politiku a musí voliť medzi pravdepodobnosťou úspechu rakúsko uhorskej alebo ruskej armády. A po neváč by neúspech rakúskych zbraní Rumun sku prišiel veľmi draho, Rumunsko sa odklo-ňuje od trojnásobnej alliancie a ide sa opierať o trojnásobnú dohodu."

Toto je dľa „Pester Lloydu" direktné po­burovanie Rumunov proti Rakúsko Uhorsku.

A tomu ešte rozumie „Pester Lloyd", ale čomu nerozumie, je, že uhorská oppozícia ne­pochopiteľným zmätením umov a citov kor­midluje do ruBofilskýoh vôd uhorskú zahra­ničnú politiku. Jej žurnalistika a jej kruhy udržujú priateľské styky s „Novým Vreme-

to boly jeho slová. Preto zaihrávanie maďar­skej oppozície s Ruskom považujeme len za oppozičný manéver proti Tiszovi.

Politický prehľad.

armádny sbor. násobnou allianoiou, obnovoval ročné vojen- Madari voždy budú na strane nemeckej. „Keď a n

skú konvenciu s Rakúako-Uhorskom. Teraz < máme sa utopit, tedy sa radSej utopíme v sa položenie premenilo. Rumunsko je dosť j mori germánskom, než v mori slavianskom",

Z Londýna včera telegrafovali, že nálada v Írskej otázke začína byt smierlivejšia. Chcú vyhnúť občian­skej vojne.

Mesto Silistria má dobré starodávne opevnenia; Dobrič, okrúžený vysokými kopci, temer nepotrebuje opevnení.

Nové rumunské územie je hlavne rolnicky kraj Rolí jest 590.000 hektárov, na 68.000 hektároch je les. Vláda zamýšla sem popresádzat Rumunov z hu

Í stejšie obývaných krajov starého Rumunska. Na každú rodinu dajú po 40—50 hektárov; pre prvé časy každá

j rodina dostane i peňažitú pomoc. Budú stavät i že 3 apríla í'eznicu na Tutrakan-Dobrič-Balčik a most cez Dunaj.

-Železnica bude hlavne strategická.

Rumunsko a Rusko. Viac ráz povedali sme až so zazlením, že vo Viedni ešte vždy trvá akýsi ner­vózny stav, do ktorého i za času balkánskej vojny neodôvodneno boli upadli. I vážne noviny neprestá­vajú robiť strachy pre zahraničné položenie.

Na pr. takéto veci „N. freie Presse" inokedy bola by fumigovala:

„Francúzsky zvláštny dopisovatel opisuje priatel- balkánske štáty, ale interesaujú všetky éuropejsk?

Položenie v Albánii. Princ Wied, teraz už Vil helm I. nemá v Albánii postlató na ružiach. Daromné bolo jeho Blávnostné uvítanie, postavenie jeho je predsa nie skvelé. Spor 30 Srbskom, Čiernou Horou a Gré­ckom sa stále zhoršuje. Prvá albánska vláda je bez­radná a neshodná, nevie si pomôct, ako utíšiť nepo koje v Epire. Cestou viedenskej „álbanische Korres pondenz" dementuje zprávy o srážkách na albánBko srbských hraniciach, ale jej nik neverí. Situácia sa : tým zhoršuje, že spory tieto sa nevzťahujú len n

— r * —

velmoci, ktoré Ba nechcú akosi pálit. I Rakúsko už, a poprekladáme voličov po nemožných okresoch vy tolko obetovalo na Albániu, že mu dochodí dôkladne tvára, aby patričný mohol exekvovat svoje občianske

práva. Diaľka, cestovné trovy a iné okolnosti zadržia voličov doma. Zákon ustálil okresy tak, ako to vyža­duje záujem vládnej sírany. Ale je otázka, či je vláda zabezpečená, že dla zákona najde vždy dostatočný počet voličov? Ci jej v.ídy budú na pomoci bodáky, podplácanie, alkohol a iné špeciálne maďarské volebné prostriedky? Co potom, jestli povedia voličia: .Svojho nemôžeme volit a k vôli cudziemu nebudeme donášat tolké obete?" Alebo ako chce vláda uplatnit svoju volu v mestských okresoch? Tam bude hlasovanie tajné. Tisza a jeho garda sa už i o to postarali. Vietci mestski úradníci budú musiet pracovat a hlasovať za vládneho kandidáta, lebo v protivnom páde postará sa vláda, aby boli penzionovaní, alebo preložení. Tak píšu vládne noviny.

Takmer desaí rokov je tomu, ako začali slušnejší politikovia přizvukovat uvedenie poctivého volebného práva — Kristóffy v r. 1905. Odvtedy viedly tažký boj rozličné politické strany a spoločenské vrstvy. A

m T , j i . i • »• i_ i s dnes, aký je výsledok? Desaťročnú prácu a boj zni-ÄlOVe podelenie VOlebnyCh OkreSOV. ČUy nesvedomité Tiszovské zákony. Veľmi slabá a ma-

— Uvažuje I. L. Lysecký. — hiéká koncessia, ale velmi lahko smetie všetkých, ktorí Velké geografické a štatistické známosti sú po-(nám ju dali. Tiszova vláda je velmi krátkozraká,

trebné, aby Bi človek mohol vyhladat svoju volebno- keď nepováži okolnosť, že od nových volebných zá-

uvážiť, či ešte obetovať, ked nemá nijakého úžitku. Lebo jestli Ba Vilhelmovi i podarí uviesť poriadok, nie je vytvorená možnost, že Ba s našou monarchiou bude natahovat Itália, aby si zabezpečila väčší vliv v Albánii. Ved už i teraz zápolia. Ministerská porada v Dráči požiadala RakúBko a Itáliu, aby vyslali od­borných znalcov pre ministerstvá pošty a telegrafu, verejných prác a financií. Prirodzene, že obidve vlády chcú čim viac svojich ludí vyslat, aby si zabezpečili situáciu.

Epir. Najtvrdším orieškom pre albánske vládne kruhy je povstanie v Epire. Návrh Essada pašu, aby assentovali vojsko a vyslali proti povstalcom nemá prívržencov, lebo sa vláda bojí, že v páde zbranného zakročenia nebola by to riadna vojna, ale len zbíjanie, pustošenie a pálenie.

Noviny stále donášajú zprávy o krvavých sráž­kách medzi povstalci a albánskou žandarmeriou. Vil-helm I. pomýšľa už na to, že bude žiadat pomoc a zakročenie medzinárodnej komisie.

Grécky zahraničný minister podal poslancom vel­mocí nótu, v ktorej grécka vláda už pred niekoľkými dňami naložila vojsku v Epire, aby sa koncentrovalo a v označenej dobe opustilo Albánii priznané kraje.

právnu politickú príslušnosť v zákone o novom pode< lení okresov. Vláda vo figliarskom zákone roztriedila

koňov očakávaly nielen národnosti, ale i velká čiastka maďarských občanov krajiny, že dostanú práva vyko-

alebo pospájala ludí tak, že sa dnes nik nevyzná, kde j návania najvýznamnejších občianskych práv a teraz môže byť voličom, alebo volitelným. f sa napospol sklamali, či toto sklamanie nebude v

Tiszovské podelenie volebných okresov je dobré, základoch ničit vládu a jej záujmy ? Myslíme, že áno, universitě zastal ešte I. I. Srieznevského, no jeho po

tove, Súčania v Trenčíne atď. budú vždy hlasovat dla alkoholu a furmaniek. Slovenský Ind počína už dnes mysliet čistým a triezvym umom. My v istej nádeji očakávame, že náš Jahodníčan bude i v Martine hla­sovat len ako Slovák.

Vláda nám Slovákom označila sedem okresov. To je na výživu málo a k smrti mnoho. Darmo podelil Tisza volebné okresy, jestli budemn praví Slováci, verní národným, slavianskym a kresťanským ideám a tradíciám, budeme nie siedmi, ale aspoň pät rát Biedmi zastupovat naše národné práva na uhorskom sneme. A potom musí příst i nový a spravodlivý vo­lebný zákon. Len úfajme H nezúfajme!

Proíessor T. D. Florinský. Od A. L Sobolevského.

Meno Timofeja Dmitrijeviča Florinského je známo každému Slavianovi, ktorý sa zaujíma slavianskymi dielami. Vo februári 1914 minulo 35 liet jeho učeno-literárnej činnosti.

Florinský narodil sa v Petrohrade. Jeho otec, protoieréj Petropavlovského sobora (kde spočívajú te­lesné pozostatky cárov od Petra L), bol muž učený. V rokoch 60-ych tiež redigoval časopis „Duch Chri-stianstva".

Timofej Dmitrievič narodil sa 28. októbra 1854, učil sa v 3 gymnáziume petrohradskou), ktoré za­končil BO zlatou medaillou, na universitě dostal druhú zlatú medaillu za prácu „Kritický rozbor svpdectví Konstantina Porfirodného o južných Slavianoch". Na

zornost pri tiahly najmä lekcie ešte žijúceho slavianofila Vladimíra Iv. Lamanského a nebohého byzantínca Vasilia Gr. VaBilevského.

Prvým jeho trudom bol článok „Očerki istorii Vizantii vo vtoroj četverty XIV. v.B, tlačený v „Žur­nále Ministerstva Národného Prosvieščenia" r. 1879.

vláde a jej náhončím, dobré kortešom, ktorí sa na-j a to nielen v Martine, ale i v Debrecíne, lebo zákon jedia, napijú a nafajčia len vtedy, keď vláde lifrujú o novom podelení volebných okresov, ked ho tvorili volebný materiál. Ale je nie dobré nám, ktorí' chceme j na oko zdal sa byt miernym oproti všetkým občanom v politike samostatne smýšlat a konat, ktorí volebné ! krajiny, ale keď je už hotový pred nami a pomyslíme právo neviažeme k lacným oročkám, ale k statočnému na jeho exekvovanie, vidíme, že nás vláda podle a národnému smýšlaniu. Novému zákonu môžu sa tešiť j nehanebne zaviedla, oklamala. vládni náhončí, ale nie my, svedomití národovci,j Predbežne nevykazujeme podrobne, čo chce vláda j Za tú prácu petrohradská universita urobila ho ma-ktorí v konaní vlády nenachodíme ani zbly spravodlnosti. i v národnostných krajoch na základe nového podelenia '•• gistrom slavianskej filologie r. 1881.

Staviame otázku: kto smýšla statočnejšie, či vláda • volebných okresov, — nemáme ešte v rukách nový f Universita sv. Vladimíra v Kijeve ponúkla mu Bvojími zákonami, ktoré zabíjajú hmotný i duševný; zákon, — ale môžeme konštatovať čo pravú skutočnosť j slaviansku katedru po smrti A. A. Kotliarevského. Za blahobyt väčšej polovice občanov, alebo my, ktorí nasledovné: Vláda dobre vie a vidí, že v mestách prácu „Pamiatniki zakonodatelnoj diejateľnosti Dušana" pomocou apravodlivého nakladania s nami chceme vy-' utratí všetky mandáty, musí si ich teda nahradit na' (1888) stal sa doktorom a jedným z prvých slavistov budovať mocnú a zdravú spoločnú vlasí? Každý ne- vidieku, ovšem nie v Čongráde alebo v Senteši, ale v svojho času. predpojatý človek dá nám za pravdu. My nechceme \ Bobrové, Uzdine, Lugoši atď, slovom v národnostných j Z počiatku bol špeciálne historikom, najmä juž-ničoho cudzieho, ale žiadame svoje 1 Ovšem dnešné krajoch. Ale — oprtujeme — krátkozraká politika I j neho Slavianstva. No bystro rozšíril pole svojho znania konanie vlády, ked i najvyššie práva občanov igno-' Tisza nepomyslel na to, že napriek klamným zákonomi a počal prednášať nielen históriu všetkých slavian-ruje a nihilizuje, neposkytuje nám nádeje k lepšej, povedia predsa bobrovskí voličia, že sú Slováci, uzdínski, j skych národov, ale i ich jazyky, históriu ich literatúr národnej budúcnosti, ale ani k vývinu krajinského blahobytu.

Zákon o novom podelení volebných okresov úplne znemožňuje uplatnenie sa najvyšších volebných práv: kto môže volit a kto je volitelný. Ved gmppovanie

BESEDNICA. r Ochranca života.

— N a p í s a l Oeorg Martell. — (Dokončenie.)

Poznal som temer celú n—skú takzvanú „dobrú spoločnosť" a nezadlho bol som všade vítaným. Zvě­davost malomeštanov na umelca, ktorého Bi oni oby

že BÚ Srbi a lugošskí, že sú Rumuni. A potom už ne- i etnografií. Prednášal týždenne po 10 hodín, súc pri-spomôže figliarska vládna matematika 1 Vzdelanie sa tom i dekanom bistoricko-filologickej fakulty. Len ne-— vďaka Bohu — šíri i v našich krajoch a so vzde- dávno, r. 1905, osvobodil sa od dekanátu, no prevzal laním i povedomie. Nech si nemyslí vláda, že Skla- ešte i slavistiku pri vyšších ženských kurzoch v Kijeve. binci v Turci, Istebňania v Orave, Dovalovci v Lip- Sliediac za pohybom vedy i politického života

už môžem úfať, a nepochyboval som ani o mojej energii. Teraz bolo hlavné len vydržat a usilovne

bolo možné, lebo dievčatá mi už zdaleka kývaly. Rýchly pohlad na moju toilettu ma trochu uspokojil,

pracovať. Musel som prejsť cestu tŕnistú, ale bol som lebo dlhý plást a vysoké čižmy úplne kryly nedo-mužným. Spievajúci som založil svoj jediný dobrýj statky. Rozhodnuto jom zatal pery a, pozdraviac, som oblek. Bolo to posledné útočište. Musel som ho za- sa priblížil. Hovořily jedna cez druhú, že sa boly ďa-ložit, aby sa cez najbližšie dni mohol vyživit, kfmjleko prejsť, mnoho sa nasmialy, teda že im je po-mi redakcia illustrovaného časopisu pošle peniaze, j trebné, teraz k vôli premene, trocha vážnej zábavy a Najprv som chcel chodit len v bielizni a dlhom |žiadaly, aby som ich aspoň po mesto odprevadil. Zpo-plááti, ale potom som sa predsa rozhodol, že si aspoň j čiatku som sa bránil, ale keď Klarissa, ktorá dosial frak oblečiem, ktorý sa pri mojej bielej toilette asi mlčala, pozrela prosebné na mňa a ticho sa spýtala, dosť smiešne vynímal. Zahodiac na seba dlhý plášť a

čajne predstavujú ako živú mŕtvolu, mi otvárala cestu, obujúc k tomu patriace čižmy, šiel som do záložne, a niektoré lepšie malby, ktoré práve vtedy vychodily kde Bom za háby dostal 9 korún. .Niekoľko dní v istom illustrovanom časopise, mi zabezpečily mä cénov. Ale moje materiálne pomery neznali. Ja som síce nikdy netajil, že sa musím živit z práce mojich rúk, ale nik netušil, že ma každý redaktor pre mnohú prácu alebo lenivost, ked nevybavil moju zásielku, mohol kedykoľvek vohnat do krízy. Len istý kandidát

budeš mat teda ,Hausaresť,a pomyslel som si. Môj „Hausarest" som známym vopred oznámil, odvolá­vajúc sa na mnoho práce. — Idúc zo záložne, nebolo mi možné hneď domov ísť, bol utešený čas a ťahalo ma čosi von z mesta. Aby som všetkým stretnutiam vyhnul, volil som BÍ inú cestu, nie ktorou som riadne

advokátstva zdal sa mat dobré náhľady o existencii j chodieval. Šiel som vedľa rieky, ktorá tiekla pri N. umelcov. — Raz ma vo väčšej spoločnosti naviedol, Brehy boly celkom pusté, len dom horára stál tam. aby rozprával udalosti z môjho berlínskeho života. J p ri Vode hralo sa malé, asi 5 ročné dievčatko. Ni-Rozprával som vďačne. Až naraz aom zbadal zara- k0ho som viac nevidel a, pohrúžený v myšlienkach, zený z výrazu tvári poslucháčov, že si moju rozpravu giei 8om ďalej. zle vysvetľovali. Títo ľudia nemali smyslu pre humor BCo by ozaj Klarissa povedala, keby vedela, v chudoby. Klarissa bola v rozpakoch a mienila, že ja akom obleku sa prechádzam", myslel som usmievajúc to iste tiež len z pozorovania viem, ale nie z vlastnej Bf t i a i e 8 0 m s a nemohol zbavit myšlienky, že by sa j dojme spravil som pohyb ku skoku, — ale sa spá­

či i ju nechám darmo prosit, nemohol som odolat. Ačpráve myšlienka na moju toilettu ma nikdy

celkom nezanechala a hnala mi červeň hanby do tváre, bol som predsa veselý. — Co som si i mohol žiadat? Dni biedy prejdú a Klarissa bude mojou. Mojou ženou, a potom ju tak odmaľujem, že i bo­hovia s Olympu sostúpia kochať sa v jej kráse. Sto všakových predstáv mi kmitalo v hlave, kým som dievčaťom so smiechom rozprával veselé chlapčenské kúsky.

Cľapnutie a žalostný, pomoc volajúci slabý hlas decka nás všetkých umlčal. Niekoľko krokov pred nami malé dievčatko, ktoré som' už raz spomenul, pri zábavke padlo do vody. Držalo handričku v rúčke, keď ho zúriace vlny zaniesly na prostred rieky. —

Pomáhajte predsa I" vykřikly dievčatá. Pri prvom

zkušenosti, | 8 tal terčom posmechu, keby Ba v meste i len to naj-Gez leto som sa ešte ako tak vyživil. Niečo na-menšie dozvedeli. Ba či by sa Klarissa, ktorá mala

jar usporeného groša mi bolo na pomoci. Ale potom, I tie isté náhľady, čo jej známi, neodhodila odo mňa? ked prišla jaseň, často som nevedel, odkial vziať čo Napriek tomu, že som videl u nej náklonnosť ko len kus suchého chleba. A práve v tie časy prežil i mne, bolo mi pri tejto otázke clivo. Niel nie I v N. som najšťastnejší okamih môjho vtedajšieho života.i smeli vedieť len o mojich nádejach, ale nie o prie-Bozkal som raz Klarissu. Len okamih držal som pasti, ktorou musím prejsť. Z tohoto snenia vyrušil ju v náručí, potom Ba mi B nehlasným výkrikom vy-í ma veselý dievčenský smiech. Ako kŕdeľ divých trhla, ale stisnutie jej ruky mi hovorilo, že je ďaleká vtákov, šlo mi oproti mnoho dievčat, a medzi nimi

mátajúc, — ruky mi bezvládne oviBly. Ratovať v dlhom plášti mi nebolo možné, lebo

silný prúd by ma stiahol do hĺbky a ja zaplatil by životom, a sobliecť ho? Rozum a srdce ani ako by boli prestali pracovať. Predo mnou vo vlnách krútilo sa decko v hroznom tanci topiaceho. Zmizlo v hĺbke, a zase vyšlo na povrch, hálzalo rúčkami, nôžkami, oči malo na široko roztvorené, bolo medzi životom a smrťou. Raz, keď zase vyšlo na povrch, skrivilo malé ústka

hnevu. Napriek všakovým starostiam, bol som naj poznal som i Klarissu. Zhrozený poobzeral som sa, ja žalostne volalo: „Mama I mama I" Kým som po-šťastnejším človekom. Dúfal som, že sa Klarisse teraz či by nemohol dáko nepozorovane zmiznút, ale to ne- zeral na toto strašné divadlo, odohraly sa v mojej

Cisto 4© (1914) — S — -SlavianBtve a zbadajúc, že niet opravdovej biblio­

grafie slavianovedenia, Tim. Dm. počal uveřejňovat bibliografické obzory na atraniciach „Univerzittských Izvíestí". Povstalo z toho 16 knih. Okrem toho Flo­rinský podával práce do Jagičovbo „archivu", do „Rad i Starine", do „Glaau". „Spomenika", „Godiš-nice Nikola Cupiča", „Sbornika za narodni umotvo-renia", „Periadičesko Spísanie0, „Slovenské Pohľady", „SlavianBky Viek" atď.

Florinský vo svojich dielach obránil čest ruských slavistov, ktorých sa usiloval zatienit Jagič v „Historii slavianskej filologie", vydanej ruskou akadémiou, Pa-strnek, ktorý nezná v cyrillo-metodejskej otázke ni­koho z ruských učencov, ako Schlezera.

Súčasne B kritiko-bibliografickým obzorom Flo­rinský vydal svoje universitské kurzy.

„Lekcii po Blavianskomu jazykoznaniu" v dvoch velkých sväzkoch; prvý z nich 1895-ho zaklučuje v sebe úvod a obzor juho-západných alavianskych jazy­kov, druhý 1897-ho obzor severo-západných alavian­skych jazykov. Tieto práce boly obecenstvom ocenené a rýchlo Ba minuly. V nich je vložená masBa rôznych vedomostí o slavianakych jazykoch, ich sudbách, ich pamätníkoch, ich dialektologie B podrobnou cynozúrou literatúry predmetu, B gruppirovkou, charakteristikou a ocenením.

Druhý kurz 1907, roku: „Slavianskoe plemä. Statisticko etnografický obzor sovremennago Slavian-stva" tiež sa bystro minul. Jeho karta západného Sla-vianstva je vysoko cenená znalcami.

Jeho práca „Maloruaký jazyk a ukrainsko ruský separatizmus" čestnému i priamemu Florinskému na­robila mnoho nepriatelov uprostried ukrajiustvujúcich mozepincov, ktorí chcú i samé meno Ruska zničit. Mnoho takých vrahov — mnoho cti, lebo sú to vra* hovia Slavianstva i priameho rozumu i ludskej cti. To sú všetko podplatení separatisti alebo nerozumní samoprznitelia.

Timofej Dmitrievič Florinský je už 25 rokov predsedom „Kievakého Slaviauskeho Obščeatva". Pod jeho pilným, verným a duchaplným vedením spolok naráBtol a napomáha menovite mládež a mnohé osve­tové inštitúcie. Slováci sú Florinskému vďační v hlbi­nách duší, lebo ich duchovne napomáha a bráni pred slepou záštou a nepriazňou zlostníkov i filistrov.

Telegrammy a prípisy. Gagry — „ O l g i n o " . Poteš Vás Hospodin

a poteš i náš úbohý národ, ktorý utratil v p. Mudro-

Ínovi jedného z nejznamenitějších synov svojich. — Schmidtovci.

Čabradský Vrbovok. Cabradsko- vrbovskí občania, vždy hrdí na svojho všeobecne cteného ro dáka, šíachetného, verného vodcu nášho národa a stat­

ného obhajcu-bojovníka cirkevno-národnóbo, bi. p. Pavla Mudroúa; hlboko dojatí nad jeho odumretím, vo svojom obecnom shromáždění jednomyslné uzavreli, vyslovit hlbokú sústrasť, činíme to tedy srdečnou prosbou k Otcovi nebeskému, aby hlboké rany srdca Vášho zahojit, Vaše bôle ulavit ráčil a dal Vám sily pre­nášať nenabraditelnú ztrátu, nad ktorou i my všetci B Vami rovnako Bmútime a žalostíme. Zosnulému nech udelí Pán, ten spravodlivý Sudca, korunu spra­vedlnosti v živote večnom I „V paměti večné bude spravedlivý." S výrazom úprimného súcitu a hlbokej úcty, značíme sa — Ján Martiš, ev. farár. Ján Triébušník, rychtář.

Chicago. (Kabelogramm.) Údovia 65. odboru „Slovenského národného spolku", pomenovaný čestným menom Pavla Mudroňa, čo patróna spolku, dozvediac sa smutnú zprávu nášho oblúbenébo muža, vyslovu­jeme hlbokú BÚBtrast celej rodine. Nech odpočíva v pokoji a Bpí spánkom večnej sladkosti. Pamiatka jeho ostane navždy medzi nami. Nemáme ho živého, ale duch jeho bude na veky žit medzi nami. Josef No vota, Michal Valach a Štefan Ábel.

akýmkoľvek spôsobom chcely naštrbit priateľstvo Bu kureštu s Petrohradom. To je ovšem isté, že na de­monštráciách proti našej monarchii majú velkú účast podnecovania a direktívy belehradských kruhov, me­novite odkedy sa Srbsko v druhej balkánskej vojne sblížilo k Rumunom.

« — — — * ^ P i — M — W W W

duši hrozné muky. Videl som sa pred Elarissou a ostatnými dievčatmi len v bielizni a vo fraku, čul som potupujúci smiech celého mesta, vedel som, že sa musím Klarissy zrieknút, ak skočím topiacemu sa decku na pomoc. Zakryl som si tvár rukami, aby nič viac nemusel vidiet. „Tvoje šťastie pre cudzie dieťa!" volalo vo mne hlesne. .Nemôžem pomoct, neviem plávať, poznamenal som konečne. Niektoré dievčatá hlasne bedákaly, Elarissa nemo zalamovala rukami. Hrôzou prebratý videl som ešte, ako sa chúďa nie­koľko ráz obrátilo na povrchu a potom utonulo v hĺbke.

Zo strachu, že Ba stanem smiešnym, z hanby, že sa dozvedia o mojej chudobe a z bázne pred svetom, ktorý nemá pre rozum a Brdce viac smyslu, ako pre handry, ktoré na sebe nosíme, dal som Ba dieťaťu utopit. Vrahom som sa stal.

Umelec, vysilený, stierajúc pot s vráskovatého čela, zatíchol. „No, priateľu," prehovoril po chvíli. „Myslíte, že som statočne vykonal svoje životné povo lanie? Požehnanie nenasledovalo môj skutok. Aby ne­utratil Klarissu, dal som sa dietatu utopit. Keď sa utopilo, zdalo sa mi, že mi srdce vzalo sebou do hĺbky. Videl som Elarissinu jemnú tvár, ktorá s vý­čitkou pozerala na mňa, zdalo 8a mi, že vidím topiace sa dieta. A keď hovorila, mne zdalo sa, že čujem oné žalujúce: „Mama, mama i" Hrúza ma pojala pred ňou. Opustil som mesto N. a nikdy som ju viac nevidel.

A maloval som vodu, pre iné som nemal smyslu. Prežil Bom celý život bez ženy, bez všetkej radosti, ctižiadosti a túlal som sa pri riekach, aby čul o pomoc volajúci hlas topiaceho a mohol mu prispieť pomocou, a za jeden život, ktorému som dal utonút, zachránil som druhých 12.

Povedzte pravdu, som Ba dosť kajal ?" Preložila Iris.

Domáce zprávy. Odročili horvatský snem. Záhrebský sabor verifi­

koval bánov Skerleczov mandát a pozbavil mandátu vyslanca sedliackej strany Stefana Radiča, poneváč počas volieb nemal ani aktívneho ani pasBívneho vo­lebného práva. Po vybavení menšich vecí sa sabor odročil do 15. mája.

Srbský cirkevný kongress. Administrátor karlov-ského patriarchátu Nikolič odcestoval do Pešti, aby Ba poradil s vládou strany svolania cirkevného kon-gresBu. Nikolič koná v Pešti vážnu missiu i ohladom srbskej cirkevnej autonomie.

Gróf Tisza vo Viedni. Ministerpredseda gróf Štefan Tisza odcestoval do Viedne. Vládne noviny píšu, že vraj preto, aby sa informoval u zahraničného miniBtra o zahraničnej politike monarchie. Ale vieden­ské noviny píšu inak. Vo Viedni je i poslanec na petrohradskom dvore gróf Szapáry, ktorý mal dlhú poradu s grófom Tiszom. Rokovali o nápadoch jedno­tlivých novín proti Rusku. Významné je, že gróf Sza­páry konferoval i s ministrom domobrany, barónom Hazaim.

Nový tlačový zákon. Dnes oznámi vláda v úrad­nom časopise exekutívne nariadenie nového tlačového zákona, ktorý vstúpi do života dňa 12. apríla. Naria­denie oznamuje len administratívne úpravy a vysvět­luje jednotlivé úpravy zákona.

Krajinský snem. Predseda a podpredseda snemu radili sa s ministrompredsedom grófom Tiszom o za­kručení snemovej Bessie a pripravení delegácií. Z vlád­nych kruhov oznamujú, že po tieto dni bude mat snem formálne zasadnutie, na ktorom prečítajú krá­lovský prípis o zaklúčení snemovej sesBie a potom sa odročí snem do 20. apríla. Potom Ba začne nová sessia. Povolia podpredsedov snemu a pokonajú všetky utvo' rovacie práce. Delegácie svolajú na 28. apríla do Pešti. Z Viedue uznamujú, že je nie isté, či sa král zúčastní na delegáciách.

Nápady rumunskej kultúrnej ligy. Udalosti ne­dělného shromážděni?, v Bukurešti sú ešte vždy na dennom poriadku nielen po novinách, ale i vyšších politických a diplomatických kruhoch. Rokoval o nich i ministerpredseda gróf Tisza vo Viedni so zahranič­ným ministrom grófom Berchtoldom. Nie je isté, že by bola potrebná azda i nejaká diplomatická akcia, ale poloúradué noviny sa dozvedajú, že Ba už buku­reštská vláda uspokojivé osvedčila a viedenské poli­tické kruhy len pre budúcnosť žiadajú viac šetrnosti. Zaujímavé je, že doterajšie meetingy v Rumunsku za-oberaly sa vždy len položením uhorských; Rumunov, ale teraz rokovali i o živote bukovinských Rumunov a ostro napadaly rakúsku vládu. Z Viedne oznamujú, ?e to vraj preto, poneváč rakúska vláda znemožnila pred rokom, aby na stolec pravoslávneho biskupstva v Bukovine dostal sa Rumun, alebo Srb, ale posa­dila tam Rusa. Toto objasnenie neobstojí, menovite teraz nie, že by Rumuni demonstrovali proti ruskému biskupovi, keď sa petrohradské a bukureštské dvory úplne sbližujú i rodinnými konnexiami. Rumunov vôbec nemôže urážat, že je na biskupskom stolci Rus. Je to len vynálezom viedenských kruhov, ktoré by

Zákon o poděleni okresov na sneme. Oppozičné kluby živo rokujú o nariadení ministerstva vnútra strany nového podelenia volebných okresov. Prirodzene, že každý vyslanec uvažuje nariadenie so stanoviska svojho vlastného okresu. Všeobecne súdia, že minister mal na zreteli najmä záujmy národnej strany práce. Oppozícia vyriekla, že na dnešnom zasadnutí snemu napadne konanie ministerstva vnútra. Zákon, ktorý označuje, ako vieme, len volebné kruhy a volebné Bídla, nakladá ministrovi, aby svoje nariadenie o po­delení volebných okresov predostrel krajinskému snemu, a ustaľuje, že nariadenie po predostretí možno změnit len vynesením nového zákona. Oppozícia d!a tohoto zákonného ustanovenia súdi, že má právo pri predostretí nariadenia pred jeho odobrením pokriti­zovať jednotlivé urážlivé a nespravedlivé ustanovenia. Ale vládna strana smýšľa celkom naopak. Minister povinný je vraj len predostriet zákon, vlastne svoje nariadenie, ale o otázke vôbec nemôže byt sněmová debatta. Podpredseda snemu Karol Szász hovoril do­pisovateľovi „áz Estu":

„Na denný poriadok najbližšieho zasadnutia snemu Brne označili otázky ďalšieho konauia vlády. Predsed­níctvo snemu predostrie odkazy snemovne velmožov o najnovších návrhoch zákona. Minister vnútra predo­strie nariadenie o podelení volebných okresov. Nad nariadením v snemovni nemôže byt debatta. Naria­denie nebude predostreté cielom odobrenia, minister ho len preukáže, ako vláda napospol predkladá snemu Bvoje ročné zprávy o všeobecných pomeroch krajiny. Ministerské nariadenie predostretím snemu stane sa hneď právoplatným zákonom."

Čo možno očakávaf od Tlszu. Dňa 2. apríla vo vyšnej snemovni gróf Julius Károlyi spomínal rumun­skú otázku; ministerpredseda Tisza mu odpovedal a hovoril — ako výslovne doložil — o národnostnej otázke vôbec.

Hovoril medziiným ministerpredseda takto: , . . . Medzi mnou a všetkými doterajšími vlá­

dami, čo by z ktorej strany boly bývaly, úplný sú­hlas bol v tom, že majetková politika uhorského štátu, jeho parcellačná a kolonizačná politika nemôže byt iná, ako, aby aspoň část velkého a stredného ma­jetku, ktorý by sa v národnostných krajoch mal do­stat tameišim nemaďarským malým gazdom, dostal sa maďarským malým gaedom...

Ani predošlé vlády nemohly dosiahnuť iného, čo by čo boly chcely alebo žiadaly, ako to, že sa usilovaly, aby sa časí veľkého a stredného majetku, parcellova-ného v národnostných krajoch, dostala madarským malým gaedom*

Ministerpredseda Tisza nazdával sa, že povedal niečo, čo nás uspokojí, a ono musí nás pobúriť I

Nech sa len ukáže skutkom taká sueha vlády, čo z toho bude I

Chýrnik. Paul Heyse umiera. Chýrny nemecký spisovateľ

Heyse ochorel na zapálenie plúc, dlho ležal v agónii. Dnes oznamujú noviny, že už umrel.

Sochu Galmette-ovL Syndikát parížskych novi nárov zaviedol sbierku na sochu zastreleného Cal-mettea, ktorú chcú postavit pred schodišťom v paláci .Figara".

Veíká povodeň v Srbsku. Sáva a Drina sa na­toľko rozvodnily, že pokryly 350.000 hektárov zeme. Škoda je veliká, činí viac millionov frankov. Vicinálne železnice vôbec nechodia, i na hlavných čiarach bola premávka zastavená.

Vofba v Bobrové. 2. apríla bola voľba v býva lom Skyčákovom okrese. Vyvolili jednohlasne baróna Alexandra Ghillányho, syna ministra orby.

Peňažná kriza .Budapešti Hlrlapu". Už dávno bojoval B peňažnými nesnádzami „Budapešti Hirlap". Medzi časom ho niektoré peňažné ústavy i chcely vy­trhnut z biedy, ale odstúpily od svojich úmyslov, keď viděly, že časopis prešiel do vládnej služby. Teraz sa podarilo získat niektoré kníhtlačiarske podniky, ktoré majú sanovat časopis, ale to je vraj len tak možné, ak prestanú vydávat večerný list novín, „Esti Ujság", lebo doteraz naň stále doplácali.

. . - ^ — •

Nová*ěkandatózna vysťahovalecká affära v Ha­liči- Odhalili nové prípady hromadného stanovania vojopovinných mladíkov za hranice. Kupec Abraham Gross mnoho rokov zaoberal sa s remeslom kontra­bandy rekrútov a mal v pohraničných mestách filiálky. Podarilo sa mu za niekolko rokov prepašovať 18000 rekrútov. Dostával často velké odmeny od kusa, tak že mu vyplácali až do 2000 korún za hlavu. Mini­sterstvo Ba dozvedelo o týchto machináciách a po slalo na hranice žandarmeriu. Vyšlo, že Grossovi po­máhali žandári pašovat mladíkov. Žandársky poručík Šoltys v Sanoku spáchal samovraždu, ked mu prišli na stopu, i istý strážmajster. Žandára Braweca dolapili in flagranti, ako viedol massu vysťahovalcov cez hra­nice. Vcelku dolapili 10 žandárov, ktorí dostávali až do 100 korún od muža. Hlavný vinník Gross zmizol, utonúc v mori haličsko-ruského židovstva, ktoré ho veru nevydá, lebo je spojené s khagalom.

Roosevelt sa ztratil. Anglicky časopis „Evening Sun" dostal telegramm z Buenos*Aires, že sa v divých krajoch Peru ztratila expedícia, v ktorej bol i bývalý präzident Spojených Štátov Roosevelt so synom. Ex­pedícia vybrala sa preskúmať horný tok rieky Amazon. Dia zprávy utratili všetku potravu a teraz niet po nich ani stopy.

Rumunský rozpočet. Minister financií Costescu už zhotovil rozpočet, v ktorom sú príjmy označené na 595 millionov korún, práve také sú i výdavky. Mi­nuloročný rozpočet bol menší o 60 millionov. Terajšie povýšenie vysvetľujú balkánskou vojnou.

'Východné železnice. Otázka východných železníc je ešte vždy nie upravená. SrbBká vláda stále vyjed náva s Viedňou a tak sa zdá, že pokonávanie dlho potrvá, lebo naša monarchia žiada si také velké kon-cessie, že ich Srbsko už ani z politických príčin ne­môže dopustiť.

+ Z posledných ruských dobrovoinikov srbsko-tureckej vojny roku 1876. V marci v Petrohrade umrel generál G. D. KusminsUj, jeden z posledných bojovníkov M. G. Cernajeva zo srbskej vojny.

Kuzminskij narodil sa roku 1842 a po Bvojich štúdiách začal slúžiť v jednom z kavkazských batail-lonov. Ked roku 1876 vypukla srbsko turecká vojna a generál Cernajev vyzýval Rusov za dobrovoinikov do Srbska, Kuzminskij už bol majorom. V ruskej armáde vystúpil zo služby a išiel za Cernajevom do Srbska.

Bol až po Ďnnis vo všetkých bitkách. Vyznačil sa ešte i pri Ďunisi, kde malé srbské vojsko bolo zadlávené masBami tureckej armády.

Po návrate zo Srbska nanovo vstúpil do ruskej armády. I slúžil, až kým ako generál-major nebol penzionovaný.

Ked v jaseni roku 1912 na Balkánskom polo­strove zase vypukla vojna, Kuzminskij stal sa členom „Cernajevského výboru", ktorý pri petrohradskom Slavianskom Obščestve otvoril sa pod predsedníctvom dcéry Cernajeva, pani V. M. Christianovičovej. Vo výbore bol do konca horlivé činný. Ale pozdejšie uda­losti vojny účinkovaly na neho velmi bolestne. Ešte v posledný deň svojho života, ked už cítil, že blíži sa smrť, Kuzminskij slabnúcou rukou napísal ceruzou: „S Bohom, drahí Slovania! Nech vám Pán Boh po­máhal Umieram." ___________________________________________

Na základina Pavla Madroúa. Justin Řehák, rolník, V. Bytča K 10 — Vzájomná Pomocnica, Kláštor 50'— Anton Konček, ev. farár, Záturčie. . . . . . . , 10-— Lujza Šoltészová , „ 10 — Dr. J, M. Korauš, Kláštor „ 10 — Ján Slávik, farár v Dobronivej , 10 — Rudolf Viest, Budapešť, z príležitosti za­

sadnutia slov. spolku v Bpešti „ 40'— Emil Kuszy, obchodník v Brezne 10"— Fedor Ruppeldt, ing. Prešporok 10"— Gusto Simko, sedlár, tu „ 15*— Juraj Molnár, Velký Lôm „ 10-— Samuel Delinga, farár, Horné i Bzince „ 5'— Peter Chudovszký z Temešváru „ 20'— Anton Štúr z Hodslavic „ 10'— Michal Klimo, Nem. Lupča , 8— Vlád. Fábry, tn , 10 — Ján Zimányi, Budapešť „ 10 — K tomu v 37. číBle týchto novín vykázaných . 4162 -

Spolu K 4410 — M a t ú š D a l a .

— — — — — — Č a s t o b o l i e v a h l a v a d o r a s t a j ú ­

c e h o m l a d í k a , nemá chuti k jedla, sto lica má tvrdú, kožka plná všelijakých výra ženin. V tom páde ja najlepšie, ked pred raňajkami dostanú malý , pohár prírodnej Franc-Jozefskej horkej vody, jejž prečisfújúci účinok v žalúdka, v drevách a krvi často pre kvapuje. — Dr. Wallenstein, lekár berlínskej mestskej Školy, uvádza, že Franc-Josef tiká voda má i s tý prelistujúci účinok, čo sa tak rýchlo nedocieli nijakým iným prostriedkom a je s ňou nanajvýš spokojný. Dostat v každej lekárni, drogerii a koloniálnom obchode.

Umenie, veda a literatúra. Slovenské Pohfady. Časopis zábavno poučný.

Redaktor a vydavatel Jozef Škultéty. Ročník XXXIV. Sošit 2. Tlačil Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine. 1914. Obsah: Gustáv K. Zechenter. Z vlastného životopisu. (Pokračovanie.) —' Zo Španielska. Zápisky cestovateľa. Podáva Kornel Stodola. — Orlík. (ĽAiglon.) Napísal Edmond Bo stand. (Úryvok.) Preložil Vladimír S. Hurban. (Dokon­čenie.) — Spišské zvony v stredoveku a zvonárski majstri. — Z prednášky M. Pajdušákovej na valnom shromáždění Spišského historického Spolku podáva Štefan Mišík. — Ztratený žreb, alebo: Láska je vy­nalézavá. Komédia v jednom dejstve, od Alberta Mar­iáša. — U hrobu Pavla Mudroňa. 12/IH. 1914. Hvie­zdoslav. — Ach, márna náde j . . . V den pohrabá Pavla Mudroňa. Kýčerský. — Matke. I. Gr. Orlov. — V záhradke. Nádeja. — Beseda. Z prvotín Jána Bottu — Literatúra a umenie. (Dobrovský o madarsko-finn skej príbuznosti. J. Š. — Josip Milakovič: Dr. Arnošt Muka. — Franko V. Sasinek: Stručný Dejepis Uhor­ska. — Ludmila Podjavorinská: Otrok. — A. Janoš­ková: Sirota Marienka a dvanásť mesiačikov. — Slo­venský Peňažník. — Púčky. — Český Časopis Histo­rický.)

Stráž na Slone. Vnútomo-missionársky list pre slovenských evanjelikov augš. vyznania. Ročník XXII. číslo 7. V Modre 1. apríla 1914. Vychodí dva razy za mesiac. Predplatná cena: 2 koruny na celý rok. Všetky listy a dopisy, týkajúce Ba časopisu, prijíma redakcia na . Bukovci, p. Brezová (Nyitra m.) Pred-piatky, peňažné zásielky a reklamácie prijíma a vy­bavuje administrácia v Modre (Modor, PozBony m.). Tlačou kníhtlačiarne Šimona Roháčka v Modre.

Svätá Rodina. Časopis k úcte sv. Rodiny naza­retskej a k ochrane rodin kresťanských. Orgán Vše­obecného Spolku k úcte sv. Rodiny nazaretskej. Roč­ník VIL číslo 4. Apríl 1914. Vychádza každý mesiac. Administrácia „Sv. Rodiny" Arvanagvfalu. Sem sa majú poBielať predplatky a reklamáeie. Predplatné: pre RakÚ8ko-Uborsko 2 kor., pre cudzozemsko 2 kor. 80 hal, pre Ameriku 3 kor. 50 hal. Hlavný jednatel pre Ameriku Rev. Andrej Pavčo, Pittston, Pa., Lu­zerne Go. Tlačil F. Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši.

Evanjelický kazateľ Homiletický časopis. Roč. IX. číslo 2. Vydané v marci 1914. Redigujb Dušan Fajnor, ev. a. v. farár čáčovský. Hlavný spolupracov­ník: Ján Drobný, farár staroturanský. Vychodí štyri razy do roka. Predplatná cena na celý rok 4 kor. na pol roka 2 koruny. Do Ameriky 1 dollar. Predplatky prijíma spolok „Tranoscius* v Liptovskom sv. Miku­láši (Liptószentmiklós), rukopisy, reklamácie redakcia v Cáčove (Csácsó, Nyitra m.) Nákladom kníhkupec­kého a vydavatelského účastinárskeho spolku „Trano-scius" v Liptovskom Sv. Mikuláši. Tlačou kníhtla­čiarne Jána Bežu a spol. v Senici (Szenice, stolica nitrianska). 1914,

Knižnica „Evanj. Mládeže." Ročník I. Číslo 2. Redaktor: Ján Drobný, ev. farár. Hlavný spolupra­covník: Otto Škrovina, ev. farár. Cena 12 halierov. Nákladom knihkupeckého a vydavatelského úč. spolku „Tranoscius." Kníbtlačiaren Jána Bežu a spol. v Senici.

Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Roč­ník XVI. Číslo 4. Turčiansky Sv. Martin. Tlačil Kníh-Uačiaraky účastinársky spolok. 1913.

Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Roč. XVIII. Sväzok 2. Príloha ku 4. číslu „Časopisu Mu­zeálnej slovenskej spoločnosti" z roku 1913. Turčian­sky Sv. Martin, 1913. Tlačil Kníhtlačiaraky účasti­nársky spolok. Nákladom vlastným.

Po celom svete rozšírená, u

národov všetkých jazykov a zemí Je

už od 23 rokov Kathreinerová

Kneippová sladová káva.

V milion lodtoácb la katrat-Bovka každodenný wSpol pri ranajkoth a olovrantoch.

Možno' li volafo lep­šieho dobrotou, chuťou

; a lačnotou nahradiť za tuto najlepšiu kávovú

prísadu a prídavok?

n a Ĺ u

Gumový opätok je pra troje mHOaé výhody obdlrnaodoy.

Prijemný, beiMužay, elegantný, tnanltvý.

C. 731/1914.

Pozvanie na

riadne valné shromaždenie Okresnej Pokladnice na poisťovanie robotníkov,

ktoré bude » T u r č i a n s k o m Sv. M a r t i n e 'ÍO. a p r í l a 1914 p r e d p o l u d n í m o 10. h o d i n e

vo veľkej dvorane DOMU.

P R E D M E T Y : 1. Predsednícke otvorenie shromaždeňia;

dosvedčenie, že valné shromaždenie bolo riadne svolané, že je uzavierania schopné; vymeno­vanie zápisníka a uhodnovernovatelov.

2. Zpráva správy a dozorného povere­níctva; preskúmanie .účtov podporovania ne mocných a poisťovania úrazového z xóktf 1912 a 1913; uzavretie o.udelení absolutoria.

3. Ustálenie pozatýmneho rozpočtu na r. 1914.

4. Ustálenie rozpočtu na r. 1915. 5. Pojednávanie návrhov, podaných a

riadne predostretých v predpísanej dobe dla 22. §-u stanov.*)

6. Zmena 7. §-u stanov následkom prípisu uh. kr. ätát. robotníkov poisťujúceho úradu pod Č. 14837/1913.

7. Volby. Voliť sa má tajným hlasovaním zpolovioe so strany práeudávajúcich po 12 riadnych a 12 náhradných členov správy, 8 riadnych, 8 náhradných členov dozor n. po ve-níctva, 40 riadnych a 20 náhradných príse­diacich voleného súdu, 2 riadnych a 4 ná­hradných povereníkov do valného shroma-ždenia Krajinskej Pokladnice.

Za členov správy vyvolia sa z gruppy priemysel­níkov po 4—4,*z gruppy fabrikantov pol—1, z gruppy

I kupcov po 1—1 z práeudávajúcich, poťažne poistených. Povereníci do valného ahromaždeňia Krajinskej

! Pokladnice majú sa volit v rovnom pomere spomedzi i prvých dvoch grúpp zamestnania. (112. § stanov K. P.) j Upozornenie. 1. Legitimácia vyvolenia za delegáta

má byt preukázaná vo valnom shromáždění, f) 2. Len tie návrhy môžu byt pojednávané, ktoré boly, písomne

! podané od 10. členov, pokladnice najmenej 8. dňami pred valným shromážděním. 3. Dia 24. §-u stanov môžu si přespolní delegáti vyzdvihnúť na dostatočne kolkovánu poistenkn hotové výdavky, potažné pau sálnu summu.

< Zo nasadnutia Okresnej Pokladnice, vydríivaného 16. marca 1914.

Eduard Bertan v. r., Frano Kováos v. r., predseda. doč. správca.

n

— 5 ^^^^^m

Spolkové zprávy. Muzeálnej slovenskej spoločnosti

poslali pt. pp.: Stefan Eucbárik: almariu z r. 1791 s nápisom:

Jorins Hlaváč", a 2 staré strieborné peniaze. Sam. Miškóci: starý peniaz. Ivan, Nadá a Anča Pietrovie: 6 strieborných a

11 medených starých peňazí. Ján Filipča z Poník: flašu cechu kolárskeho z r.

1827, 3 poháre, 17 krčiažkov, 2 taniere, medvedíka na dohán, furmu na lojové Bviece, nôž v pošve, 2 kri-váky (nože), kováčsky' címer, zámka (plach),' podko­vičku, 4 pracky na remeň, 3 pracky (slimáky) na opaaok, špongia na kabanicu, pečať, opasok, ponický kožúšok, drevené korčule, 6 vláseniek,-2 opletené pipa-sáre, porcellánovú fajku, medallion, mosadzný klobúčik s garbiarskym odznakom, praslicu. Knihy: 3 ročníky časopisu „Ephemeridea statisticae, politicae, oecono-micae, literariae. Posonii 1804—1805—1806" a 62 iných kníh, 54 listín, sbierku mápp, 1 diplom a 4 obrazy.

Karol Medvecký: peniaz. Hlavné dozorstvo krajinských muzeí a knižníc:

knihu „Pálcás szinészek. Irta Deréki Antal." Ivan Houdek: magnezit z Chyžnej Vody (Gemer),

- pálený magnezit z Chyžnej Vody; — aniarphný magnezit, Feitsch (Štajerskú), — liatinu z Heinzel̂ mánnovskej železolejárne, Chyžná Voda, — trosku zo železolejárne Heinzelmannóvskej, Chyžná Voda, — mramor z Chyžnej Vody, — aragonit z Chyžnej Vody; — limonit zo Železného vrchu (Gemer), — limonitový út-ar (železitým kyaličitanom impregnované listie) zfj ^fiezného vrchu, — hnedé uhlie a kus zuholnatého

aa stromového z uholnej bane v Sajószentpóteri Boršodská stol.). Fotografiu magnezitovej bane a iŕgnezitovej dielne v Chyžnej Vode.

Dr. Sam. Daxcer: Krystal kremeňa zo ZboJ8k:

(Zvolen), knihu „Hesiodi Asoraei OPERA, QVAE QVJDEM extant omnia Graece,- cum interpretatione Latina eregione, ut conferri a Graecae linguae stu-diosis eitra negocium possinť. BAS1LEAE, PER JOANNEM OPORINVM. 1564.

Olga Daxnerova: starobylý pohár. Adélka Klementisová: malované vajíčko; Emerich Manica: olovený peniaz (falsifikát). tud. Clcmentis: knihy „ENERATIO EPISTO-

LARVM PAVLI AD TITVM ET PHILEMON'SM. Prae-lectá Anno 1563 A D. GEORGIO MAJORE VVITE BERGAE EX OFFICINA Johannis Lufftij. Cum Pri­vilege. 1565. ENERATIO EPISTOLAE PAVLI AD EPHESIOS. PRAELECTA, Anno MDLIX A GE-

I ORGIO MAJORE. VVITEBERGAE EXCVDEBAT JOHANNES LVFFT. ANNO MDLXI. — SELEC-TARVM DECLAMATIONVM PHILIO pi Melanthonis, quas conscripait et psrtim ipse in scbolae Vinteber-gensi recifanit, partiru aiijs recifcsaďas oxhibnit, TO MVS PRIMVS. ARGENTORATI ANNO M.D.LXIX. Hru čínskych karát.

V. Vraný, tajomník.

Najstaršie větrné mlyny sú neďaleko starobilého mesta egyptského Alexandrie. Tam nielen mleli múku, ale už pred 3000 rokmi používali obilie pre výrobu žitnej kávy. A síce najviac z jačmeňa pražili a s vo­dou varili. Jačmeň mal i v prastarom svete dobré meno a teraz to dosvedčuje svetoznáma Katbreine-rová Kneippová sladová káva. Mletie jačmeňa má ten účinok, že sa nerozpustitelné látky jačmeňa stanú roz-rózpustitelnými a lahko stravitelnými výživnými lát­kami Kathreinerová Kneippová sladová káva sa dá připravit len z najlepšieho klíčivého jačmeňa a do­dáva jej kávový aromát.

Lekárnika A. Thlerry-ho balzam a centifoliová mast. Upozorňujeme našich čitatelov v ich záujme na báječné účinky týchto dvoch výborných prostriedkov. Tieto prostriedky sa nepokazia ani na mraze, ani v horúčosti, teda kedykoľvek možno ich upotřebit. Treba sa chránit bezcenných fluidov, pridržiavajme sa len osvedčených, pôvodných domácich prostriedkov. Kde nedostat pravé, originálne s ochrannou známkou vy­strojené prostriedky, obráfme sa ku vyrábatelovi: A. Thierry, lekáreň „k anjelu strážcu", Pregrada, pri Rohiči.

ODPORÚČAME NAŠIM RODINÁM

KOLÍNSKU CIKORKU.

Príma

opätky z b i M o krár

kaučukových opätkov.

V e l m i l a o n é , l e b o s ú z Vz. a i x o u . l x . i x v y r o l b o x x ó

S l o v e n s k é m u spo lku „Detvanu" v P r a h e j — poslali (na adr. Česká banka, Praha) v druhej polo

vici marca 1914. pt. pp. priaznivci:

Mil. Križan, ev. farár v Súľove 5 k. Fr. Podi-jf vínsky v Žiline 10 k. Banka .Tatra" v Turčianskom Sv. Martine 20 k. Dr. Vladimír Pivko v D. Kubíne]" 10 k. Dr. L. Šimko v Senici 50 k. Dr. Mich. Slávik ] i na Myjave 10 kor. Nová banka na Myjave 10 kor. Í J Dr. Miloš Krno, advokát v Novom Sade 20 k. Sam. i Banko, hrebenár v Radvani 2 k. Vzájomná pomocntca j | Mošovciach 20 k. Myjavská banka na Myjave 30 k. j J Pavel Trnhócy, obchodník v D. Kubíne 5 k. Ľudovít j Boor, ev. farár v Nadlaku 5 kor. Továreň na drevo-látku v Ružomberku 10 k. Pavel Országh v D. Ku­bíne 10 k. Dr. Ivan Zoch v Modre 10 k. Hospodár ska banka v Modre 5 k. Brunovský v Modre 2 kor. Alexand. Lichner v Modre 2 k. — Srdečná vdakal

E!E!J«LS0GMiíQve goMadnice!

» • •••••••••••••••••• ••••»••••••••»•••• •••••••••••••••

Variť treba s rozumom. Toto je prin­cípom modernej ženy. Už sa pominuly časy „starých, osvedčených receptov". Dnes je hlavnou vecou dobre a chutne varit, preto dobrá gazdina používa pečivové prášky Dr. Oetkera, tým usporí na čase, na pe­niazoch a je uistená, že sa jej vydarí aké­koľvek pečivo. Najlepším symbolom tohoto výtečného kuchyňského prostriedku je jasná hlava. Táto hlava ako by upozorňovala, aby sa „varilo 8 rozumem". in. •S

Knítitlačiarsky účastinärsky spolok v Turčianskom Sv. Martine

v y d a l a o d p o r ú č a n a s l e d o v n é

knihy: Sobrané Diela Svetozára Hurbana Yajansfcého.

Vychádzajú vo sväzkoch 15— 30-hárkových. Dosial vyšlo 12 sväzkov, ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jednotli­vých sväzkov s udaním obsahu a cien dľa nášho soznamn kníh.

Sobrané Spisy Martina Kukučina, Vychádzajú v sväzkoch 16—20-hárkových. Podrobný so­znam dosiaľ 'vyšlých 6. sväzkov s uvedením obsahu dľa nášho soznamu kníh.

Cena jednotlivých sväzkov: broširovaných . . K ä-—I viazaných „ 3-20

Hviezdoslav, Sobrané Spisy Bás-nické. Sväzok I. Oddiel epický. 2-hé vydanie. Broš. K 2-4»

viazaný so slatorezom » 3-60 Sväzok II. Oddiel lyrický. (Rozobraný; pripravuje sa II. vyd.) Sväzok DJ. Oddiel epický. Broš K 4 —

viaž. BO zlatorezom „ S'&O Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broš „ 8

viazané so zlatorezom . . > 420

Spevy Sama Chalúpku. K£Ä 8 i % viazaný so zlatorezom „ '-'59

m i á d k n v i p A m l r IM S p i s y toásniolté. Sv. JMaUKOVlL i i l lUI t | , i. broš. K 1-60, viaž. K 2-80.

Sväzok II. Broširovaný. • „ 2'— viazaný „ 3-20

R n t t n l á n S n o v v s P ° u o W j ! n o u a životopisom. D U I M ) . M i l , S p e v y . Tretie vydanie. Broš. K 2-40

vo skvostnej väzbe K 4*20 HákUv l á n R á f i l M * sväzok I. S podobizňou spi-t l O l i y d e l i l , O d M l C aovateľovou. Broš. K 3-40

viazaný vo skvostnej polokoženej väzbe . . . K 5'60 tlt\ilírt Román od Svetozára Hurbana Vajanského. a l U l l i l l . Broširovaný K 4.—

viazaný » 6-50 D i . / i f • n m í f l i i Román od Eleny Maróthy Soltészovej, r l O M p i l l t H l . Broširovaný K 3 —

viazaný „ 4'— I 7 « l n . « 4 1 i « Historická povesť od Ľudovíta Kubániho. f d l g d l l l r t . cena 90 hal. H f í l l b n t p n t i Historická povést od Samuela Tomášika.

Trenčiansky Matúš. E ^ í c S ľ Ä Jedlbvský ucitcfc SnfiaSS SÄŕhS Prostonárodné slovenské povesti.

Dosiaľ vyšlo 9 sošitov. Cena 1 sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu K 4*30

n<\lk i . i l*i\lt\nt*l Od Kolomana Mikszáta. Preložil lfimii r U I U V C I . s. Cz. Danielovič. Strán 124 8».

Cena K 1-—

Veniec slovenských národných piesní. Sostavil Jozef Škultéty. Druhé vydanie. Obsahuje 413 piesní. Cena v plátenej väzbe K 1'— v skvostnejšej „ 1*20 so zlatorezom „ 1*40

V S k U t O C n e j S l U Z b C penka. Preložila Bohdana Škultéty. Cena K 1-80

Románová Bibliotéka. roIäyP2 7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných ino-rečových spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jednotli­vých sväzkov dľa nášho soznamu kníh.

Ľudová zdravověda. S ř í A ř ^ í 3-60, viaž. K 4-50.

Pospolité Čítanie. g i ' J f i ^ 0 -Sošit I. S l o v e n s k é M e m . o r a n . c U z m r. 1 8 0 1 .

Napísal Jozef Škultéty. Formát 8°, str. 64. Cena 40 hal. Sošit II . J M i o r i a l M . H o d ž a . Životopisný nákres. Na

storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát 8°, strán 68. Cena 50 hal.

Sošit I I I . Z d r a v o t n í c t v o v r o d i n e . Napísal dr. Jozef Burjan. Strán 47, 8°. Cena . . . 40 hal.

Sošit IV. H o s p o d á r s k a č í t a n k a . Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom po­učných článkov Strán 154. Cena K Í * —

S l n v «í ŕ»í Vývin ich národného povedomia. Napísal Julius O l U l d U ! B 0 t t 0 - S v Ĺ (rozobraný). Sv. II. Cena K 2 —

P r i j a t ý d o ú r a d n ý o b p h a r m a k o p a e o k ý o h . s o z n a m o v l c r á r o v s s t v a I t a l s k é h o .

FAGLI A3VO SYRUP p r o f e s s o r a E R N E S T A P A G L I A N O v N e a p o l i , Calata San Marco 4,

ako tekutina — prášok — comprimovanó tabletty (pilulky). Najlepší krv prečisťovací a občerstvujúci prostriedok. Výtečné jasenné a jarné kúry. Odmenený bol: na Phannaceutickej výstave 1894, na italskej hygienickej výstavke 1900 zlatou medajlOU, na medzinárodnej výstave v Buenos Ayres 1910 s veľkým čestuýrn

diplomom zlatej medalie, na medzinárodnej výstavke v Ríme 1912 čestným veľkým diplomom. — V lepších lekárňach dostaf.

" Í T t r a f f a V»a * A b v B a > T ° lo početným zdraviu škodným padelkom, žiadajte výlučne len w y a n a u q . n agu m a r k n .

P a g l i a n o s y r u p profeasora E R N E S T A P A G L I A N O v N e a p o l i . O spôsobe kôiy dopýtajte sa u nás. Literatúra a dopisovanie vo všetkých rečiach. Naše špeciality rozpredávajú sa našimi skladmi v celej monarchii franko Zoll.

ZEMSKÁ PR0MYSLOVA BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, P r i j í m a v k l a d y za ložená Ž i v n o s t e n s k o u b a n k o u v P r a h e .

Zmenáreň: V., F e r e n c z Józsefgjtér 6. Filiálka v MUNKÁČI*

tUDAPEST. V., F e r e n c z J ó z s e f t é r 6. (palác „GRESHAM").

Telegrafická adresa „INDUSTRIAĽE". I 131—66

TKLKFON : } 131—66 J 111—1

Účet u uhorskej poštovej spořitelny č. 26130/ Účet n rakúskej poštovej spořitelny 6. 106586. Účet n bos. here. post. spořitelny č. 8166.

U č a s t i n n ý k a p i t á l Ž I V N O S T E N S K E J BANKY V P R A H E Je K 80,000.000-— a r e z e r v y v y š e . . . K 20,000.000 —

p n najvyššom zúročeni. Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vy­bavenie všetkých bankových a burzových trans­akcií na budapeštianskej a cudzozemských bur­zách. — Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště d o l á r o v , m a r i e k a r u b l o v . Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky

1 so zahraničím a A m e r l l t o i x . = =

- 6 -

r Americké formy obuvi v ý l u č n e a len v Ia

= j akos t i , o d p r e d n e j česke j f i rmy s o z n a č ­k o u Lipa.

D á m s k e Chevreaux snor. čierne . . K 13 — * goňsb „ 1 4 -

„ polchevreaux snor, čierne vo formách pomb. énor. špaugl. vo farbách čier., káv., biel a sivých,

od K 10' 1 4 -M u ž s k é cele chevr. a box. snor.,

gomb a derby K 16*--Mužské pol. chevr. snor., gomb. čierne

a žlté K 13 - — 1 4 — D e t s k é celé i pol, velký výber.

Objednávky poštou presne vybavujem.

Kiiill Koreň, strižný a módny obchod

v Turčianskom Sv. Martine.

a t Ä i e n á motorové mláťačky

siíscie stroje í všelijaké hospodárske výstroje

Idostat najlacnejšie, a úplnou zá­

rukou na splátky u fiiňaiy: Kováoe & Zakariás, M n Ä a

Žiadajte I Í ídarma cenník a rozpočet.

v Schônbachu u Chebu (v čecnácn), najvehlasnejšia firma nedostižných kon­certných i sborových huslí, viol, čelí a boss, cítíer, kytár prvej akosti, čisto zne­júcich drevených i plechových fúkacích nástrojov, zaručených strún ku všetkým nástrojom, odporúča majstrovské hmle s krásnym sláčikom v drevenom puzdre

franko K 18-—, 20-—, 24—, 30-—. Cenníky zdarma a franko.

Najlacnejší priamy nákupný prameň. OPRAVY hudobných nástrojov ea majstrovsky a

rýchlo prevedú & čo najlavnej&io účtujú. Staré husle a čeltá vymenia sa za nové.

JSaľto*? qladá službu, postavenie,

alebo chce tieže niekým ob­sadit,

k t o potrebuje robotníkov, k t o hľadá prácu, l e t o chce prenajat alebo dat

niečo do prenájmu, k t o hladá alebo ponúka

í trávu, byt,

k t o zamýšľa niečo alebo kúpiť,

k t o mieni sa niekde usadií ako remeselník, hostinskí. obchodník a nevie print* merané miesto,

k t o by sa rád oženit aleb: vydat,

k t o hľadá akúkoľvek po trebnú vec alebo článok, nech použije k tomu cielu

„MALÉHO OZNiMOMEilÄ" Národných NOIÍB a výsledok oznamovania má istý.

Cena petitového riadku 8 halierov, hrubou tlačou 12 hal. Inzerát v malom oznamovateli je najmenej 1-korunový.

pi

Trávnice, 100 slovenských ľudových

piesní. Na klavír pristr. M. Franciscl. Cena 1. a 2. soš. spolu K 6-—

poštou K 630. Vydal

Kníhtlač, účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine.

Z k ú s t e , p r o s í m , dobrú žitnú

! ! 5 kg. najlepšej ja­kosti za K 3 60 dobierkou vyplatené zasiela do všetkých miest odborná firma

F r . JFfcajnyšs, Praha - Vršovice.

Kníhtlačiarsky účast, spolok T Turčianskom Sv. Martine

odporúča pozornosti veŕactenéh* obecenstva svoju m o d e r n e a na

elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoľvek kuíhtlačiarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

P

Inserujte

v „Národných Novinách/4

Odpredá sa d o m číalo 305 pri stanici v Turčian­

skom Sv. Martine a asétlxírekda.. Hlásit sa treba u

Filiálky Danky Játry' Y Preiofe — Eperjes.

Sv

Vežové fiodfiij vyrába Rich. Liebing, prísažný znalec a cenitel c. k. kupeckého súdu vo Viedni, Wien, XIII/10, Speisingerstrasse 66, pre kostoly, radnice, zámky, kasárne, školy, fabriky atd. dla najnovšej najlepšej konštrukcie a solídnej výroby. Automaticko-elektrické samonaťahovače dajú sa k novým ako i starým vežo­vým hodinám aplikovat. Vvykonám akékoľvek repa­rácie hodín vežových, kostolných i na splátky. Rozpočty zdarma. Pri dotazoch treba celkom jednoduché skice poslat. Rozmery sa žiadajú. Na žiadosť i sám výmerám

Originálne K O R T I N G

DIESELMOTORY " " W na ssací plyn a benzín.

Ä a í n o ô i r x r i é m l a - ť a ô l s i y na benzin a surový olej.

Prekvapujúca novinka! Prekvapujúca novinka!

Motory na surový olej so zápalom, bez striekania vodou a kompressora.

Igná.c Gel lért a Spol. memlcka kancellária

BUDAPEST, V., Koháry-utca 4. V svojom záujme žiadajte offertu! " ^ g

lozširujte Národnie Novi ny

Feštianska obilná burza. 2 apríla.

Z b o ž i e Druh sa a, o " i 53

Oena za 100 kilogr.

od

Pšenica

Bar Jačmeň

Ovos Kukurica Repica Proso

slovenská tisská

banátska báčska

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

75-79 78-S2 78-80 78-80

26-60 25-20 25-36 1945 14.—

15.10 13-65

16-40 1390

55 a o b s a h I n z e r á t o v r e d a k c i a n i e j e a o d p o v e d n á .

Feštianska burza. 2. apríla.

š tá tne pôžičky: (Sony na každých 100 korún.)

Um. i latí renta korunná renta

FôžiSka Železnej brány » oh. prem. 100 zl.

50 íl. Ssg'il. úpisy borvataká Poi, výväi. úpisy uhorské

„ „ horvatské.... tiuko-seged. pôžička

Rakúska konvertovaná renta . . . zlatá renta korunná renta

Žreby: z roku 1860 po 600 íl. 1860 „ 100 , 1864 „ 100 „

Boa.-hercegov. kraj. zelín, pôž...

4V.

5¾ 4 »

1

Peňaž kurs

98-50 82-45 7076

242 — 242-

98-75 84--82-60

150-86-60

103-82-76

163-50 2 2 1 -340-— 9 0 -

Vplat. hodn.

240 200 300 200 400 400

1200 1000 600 600

2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a sporiteľní; (Kursy od kursu v korunách.)

Anglo-rakúska banka Peštiansky bankový spolok Prvá uh. priemyselná banka. . . . Vlastenská banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod úč. spol Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Rakúsko-uhorská banka PeStianska komerciálna Spojená hlavnomestská spořitelna Uh. ústredná spořitelna Vlastenecká I. spořitelna lejže tretina účastiny

Účastiny rozlič. podnikov „Adria", nh. morská paroplav... Koiicko-bohumínska železnica... Rakúsko-uhorská Štátna železnica Severo-uh. spoj. uhl. a ind. spol. Horno-uh. banská a hutná úč. sp. Uh. asfalt, spol

Pefiai. kurs

344 —

3 2 5 -2 8 0 -516 — 608-50

1 9 7 5 -364fi-~ 2205-— 1 5 8 5 -

16950 —

620 — 310--7 1 4 -361-50 740-—

3 3 -

Men. hodn

200 400 800 400 200 600 400 200 400

Šalgo-tarjánske uholné bane.. . L uh. fabrika hosp. strojov . . . Ganz a spol. železiarne Rimavsko-m.-š.-t. želez, závody. Brašovská dielňa na cellulosu . L uh. účast, pivovár L uh, spolok na kŕmenie sviň. „Huagaria" umel. hnoj Uhorská elektrická spol

Peňaž. kurs

Privátne žreby: Bazilika kns Prem. pôžička Viedne Žreby sanatoria kr. Alžbety.

Dobré srdce" Uh. Červeného kríža Taliansky spolok Červ. Kríža Tal. Óerv. krfža (s rak. kolk.) , Rakús. Červ. kríža , Rakús. úver. ústavu ,

716 335

29U0 659 200

5900

475 522

25' 466

11-55 17-50 'M — 43-46-6 3 -

475-

Viedenská burza. 2. apríla.

(V korunách.)

Uh. v&eob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka... Rakúska LBnderbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť.. Uč. Ferdinand, sev. železnice...

Peňažné d r u h y : Dukáty, vrub 20-frankovníky 20-markovníky Nem. ríšske banknoty 100 Francúzske banknoty „ Ang. banknoty, 10 funt. Sterl. . . Italské banknoty, 100 lír Dollar, papierový Rubel „

Peňaž kurs.

821 507'— 520-269-75

1220 5005

11-H8 19-07 23-49

117-40 95-37 24-02 95-10

490--252-87

0 všetkých ta- a cudzozemských burzách informácie ochotne podá a burzové príkazy prevedie Vám čo najkulantnejšie Mni Banka tt. spol. Filiálka T Prešprtn. Ďalej požičiava žtátne a kauciové papiere a pri podmienkach velmi

Týnodných predáva a lombarduje všelijaké lósy a cenné papiere.

Zodpovedný redaktor: ou a

Svetosár Hurban. Majitel a vydavatel: Consortium P a v e l Madron Kníhtlaciarskeho úcastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.

a Spoí.