Predplatné : na rok . K 20 — na pol roba K 10'— naStvrírokaKS-— na mesiac . K1-79

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korón. Do ostatného cu­dzozemská! do Ameriky ročne 32 korun. =

Vývoj válečných udalostí v Pofsku.

„L. N." uverejňujú dfa úradných nemec­kých prameňov podrobný opis bojov v rus­kom Poľsku a v Haliči. Popis počína po­rážkou Ruska vo východných Prusiach, kde ruski generál Samsonov a Renenkampf z dosiaľ nepochopených a nevysvetlených prí­čin podľahli pomerne slabšiemu nepriateľovi:

„Po porážce Rusů ve Východním Prusku byly uvolněné tím německé síly poslány do Jižního Polska, aby podporovaly ofensivou rakouskou armádu, která napadena přesilou ustupovala přes San. Rakušané posunuli všecky síly, jichž mohli postrádat jižné od Visly, na severní břeh Visly, aby se pak celou svou mocí připojili k německé ofen-sivě. Na levém břehu Visly byla zprvu jen silná ruská jízda, která před Němci ustou­pila. Koncem září bylo již patrno, že úkol německé armády, totiž uvolnění rakouského vojska ustupujícího mezi Vislou a Karpata­mi, byl vykonán. Značné ruské síly nechaly Rakušanů a postupovaly východně od Visly směrem severním. V prvních dnech iíjna chtěli Rusové mezi Sandomierzi a Josefo­vem překročit Vislu, aby Rakušany směřu­jící k Visle zadrželi frontálně a aby obešli přes Ivangorod levé- křídlo německé. Pře­kvapující útok německé přesily odrazil Rusy východně od Opaioxa za Vislu a také dalši pokusy ruské o přechod byly zma­řeny. Zatím podařilo se Rakušanům vrhnouti Rusy za San a uvolnit Przemyšl. Dalši jejich postup narazil na tvrdošíjný od­por na Sánu a těsně severovýchodně od \ Przemyšlu. Tím se dostali Němci a Raku- ! šané stojící na Sánu, jichž úkolem bylo za- [ mezit postup Rusů přes Vislu, dokud by j rakouské vojsko postupující od jihu po pra­vém břehu Visly nenapadlo Rusy z boku, do obtížné situace.

Zprávy došlé o pohybech nepřítelových svědčily, že zamýšlí velkou ojenám od Var­šavy proti německému levému křidlu. Byl tedy nutný prudký útok směrem k Varšavě,

aby Rakušané mohli napadnout z boku Rusy bojující o přechod přes Vislu. Postup k Varšavě vedl až k jejím bránám, zatím co vojska stojící pod a nad Ivangorodem v dlouhých tuhých bojích držela Rusy pro­niknuvší už přes Vislu. Proti armádě boju­jící před Varšavou rozvinuli Rusi ponenáhlu téměř Čtyřnásobnou přesilu a přivedli ji tím do obtížně situace, zvláště když rus­ký odpor na Sánu a u Przemyšlu zmařil možnost bočního útoku rakouského. Roz­hodnuto tedy napadnout Rusy, kteří pře krcčill západně od Varšavy a u Varšavy samé a přibrány k tomu síly od Ivangoro-du. Tam Rust napadli však neobyčejně prudce seslabené posice, které se na konec nemohly udržet a ohrozili německé křídlo u Skíemlevtce tak, že muselo ustoupit. Ne­zbylo než odpoutat se od nepřítele na celé frontě mezi Varšavou a Przemyslem a ustou­pit směrem ke Karpatům a ha linii Kra­kov—Czenstochová - Sierady, když byla před tím rozbita všecka železniční spojení.

Cílem dalších operací bylo zlomit sílu velké ruské ofensivy. To se mohlo stát jen úto­kem. Podle plánu spojenců mělo se rozhod­nutí přivodit v Polsku a v Haliči útokem proti hlavní síle ruské postupující proti Visle a vý­chodně od Krakova, zatím co na křídlech měli se spojenci proti přesile ruské omezit na defensivu. V jižním Polsku byla sestavena silná armáda z vojsk rakouských a němec­kých, druhá silná armáda, německá, byla shromážděna pod vedením generála Macken sena u Toruně. Uprostřed listopadu zahájili Rusi na celé frontě velkou ofensivu. Jejich útoky proti Východnímu Prusku byly po prudkých bojích odraženy. Ruskou ofensivu v Polsku předešel současný útok německý. Několik ruských sborů bylo poraženo a je­jich pravý bok byl ohrožen, tak že musilo jich pravé křídlo ustoupit. Uprostřed ruské jronty vznikla povážlivá mezera a zdálo se, že nepřítel bude zničen. Tu však podařilo se Rusům v poslední chvíli přijít z jihu a z vý­chodu na pomoc obkličovaným armádám rus kým a napadnout Němce ze zadu. Východně

od Lodže hrozila Němcům pohroma. By V obklíčeni, ale prorazili kruh smělým, v dě­jinách ojedinělým činem. V noci z 24. na 25. listopadu se probili a zoufalá jejich si­tuace změnila se ve vítěznou. Medzi Lowi-czem a Lodží dobyli si spojeni s armádou Mackensenovou svírající Lodž. Počátkem prosince přešli Němci, když dostali posily, na celé frontě k útoku. Silnému jejich pra­vému křídlu zdařilo se vniknouti do mezery uprostřed ruské fronty a obchvátit ruské postavení jihozápadně od Lodže. Tím byly Rusi donuceni ustoupif a vyklidit Lodž. Levé křídlo německé mělo také úspěchy a do­stalo se těsně k Lowiczi a na Bzuru. Také Rakoušané v Haliči a v Karpatech přešli k útoku a Rusi musili na celé frontě ustoupit. Postavili se na odpor ierprve za Dunajcem. Nidou, Ravkou a Bzurou O tyto posice se nyní rozhořčeně bojuje Hlavního účele ope­rací bylo dosaženo : Ruská ofensiva veľkého slohu, která měla zaplavit celé Německo, může že pokládat za ztroskotanou "

Vojna.

BESEDNICA. Matka.

Stará Kovačka ponáhlala sa, idúc dlhou ulicou, ku kasárnám. Div, že batôžtek, ktorý mala v modrej šatke zakrútený a ktorý v ľavej ruke niesla, neztratila. Na ľudí, ktorí ju stretali sa neobzrela, ani o vozy, ba aj automobile, ktoré ako šialené ulicou běhaly, nedbala. Jedna plačúca ženička, jej známa, ju postretla: „Ale i vy ta idete Kovačka?" — spýtala sa. — „Môj je už preč . . . ešte tejto noci. . . dvadsaťročné chlapa, dvadsať­ročné iba . . . moje dieťa radostné . . . a te­raz mi ho tam zastrelia . . . " — „Každé, — stvorička moja, musí pre vojnu trpeť", odvetila Kovačka, — „každého sa ona do­tkne. S Bohom choďte!"

Kovačka nezaplakala. V jej očiach žia­rila oddanosť do vôle Božej, a to jej dodá­valo sily. Ale ponáhlať sa musela, ak si ho chcela ešte videť, svojho Jožka . . . Včera večer sa bol hlásiť, ako bolo rozkázané. Ale .viac sa jej nevrátil . . . jej Jožko... Ona si ho chcela ešte raz vi­deť, svojho jedináčka; lebo či sa jej ešte vráti, kdo že to vie ? — A jestli už ai odi­š ie l? . . .

Severné bojiště, Z karpatského bojlšfa 20. januára ozna­

movali, že v Bukovine Rusi od dvoch dní tuho bojujú, aby zaujali Jakobeni, všetky ich námahy ale dokázaly sa marnými. Naše vojsko neohrožené bráni svoje pozície, ba na viac miestach prešlo aj do ofenzívy a bodákovým útokom vyhnalo nepriateľa z jeho zákopov a zajalo mnoho mužstva. Rusi utrpeli značné ztráty a bárs dostali posilu, museli ofenzívu zastaviť a ustúpiť. Na uhor­skej hranici Bukoviny je pokoj.

Úradná zpráva, vydaná, 20. januára r Všeobecne položenie je nezmenené. Na fronte v Poľsku, odhiiadnác od je­

dnotlivých srážok predstráží, boly len de­lostrelecké boje.

Pozdĺž Dunajca naše vojsko s úspe­chom strielalo na jednotlivé odseky ne­priateľskej pešiackej čiary a vynútilo vy­prázdnenie jednoho silne obsadeného ma-

— Nie každá guľka, vraj, trafí, — vravie­val jej nebohý muž, ktorý ešte v Bosne pri Sarajeve bojoval a predsa sa vrátil.

Kovačka nedbala na pot, ktorý jej tiekol s čela. Bola rada, že sa jej cesta čím dial krátila a že už ku kasárnám dochodila. Ka­sáreň vyzerala ako dáka pevnosť z červenej tehly a z ďaleká ju už bolo videf.

Pred mrežovými dveřmi kasárne stál vo­jak na stráži. „Rada by som k môjmu Jožkovi, — riekla Kovačka, - ku Jožkovi Kováčovi."

Vojak mrdnul plecom: „Neslobodno! Ci­vilní ľudia nesmú vojsť!" >

Ale stará neustúpila: „Či vari už naruko­val, môj Jožko?" — Vojak kývnul znovu plecom a preložil si flintu s jednoho pleca na druhé.

— Nepohnem sa odtiaľto, kým si ho ne­uvidím riekla Kovačka, — veď mám tu aj jeho veci. Nestačil si nič zapakovať . . . včera večer . . . veď nemyslel, že ho hneď tam zadržia . . . Tu má biele háby aj trochu dohánu . . .

Stráž mlčala, podľa predpisu, ale jeden prívetivý kaprál jej radil, aby paklik len od­dala. Jej syn ho už potom dostane. Stará však o tom nechcela ani vedeť. Pritisla ešte lepšie batôžtek k sebe a riekla:

— Ach, nie . . . nie . . . ja mu ho. len sama chcem oddať.

Tu už i kaprál mrdnul plecom a nechal ju tam samú stáť. Smutno išla popri múre kasárne. Nedočkavosť, s ktorou sa z domu náhlila . . . z dediny až sem von ku kasár­nám, zmenila sa na teskný cit zklamania, a žiaľ vynútil starej osobe, hoc ako sa brá­nila, slzy z očí: „Dnes ale nebudeš narie­kať, — riekla sama k sebe. — Veď aj takto dobre. . . Keď je už raz vojna . . . a kráľ ho zavolal . . . Ale raz by som ho ešte rada videť.. . len ešte raz."

Vždy ďalej a ďalej išla popri mreži, kto­rou bol dvor kasárne ohradený. Po dvore sa přechodili vojaci, lebo už chvíľa, čo na veži bilo šesť hodín a služba bola skončená.

— Ach, veď keby mňa ta pustili. . . veď by som si ho ja medzi všetkými poznala, môjho Jožka!

Rad domov, ktorý sa oproti kasárnám tiahol, končil sa už v poli. A to pole bolo široké. Mesto ale, ktoré dosť ďaleko stálo, vyzeralo so svojimi domami a vežami ako hmlistý obraz. Stará Kovačka sadla si na kraj lúky pri samom múre kasárne. Batôžtek v náruči držiac, pozerala cez mreže do dvo­ra. Probovala vojakov k sebe prikývať a držala pri tom strieborný nový rimštiak v

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 15

jera. Jedna naša čata postúpila až k rieke, | zavdala nepriateľovi viac sto mužov ztráty j a rozbúrala jeden cez Dunajec postavený j válečný most.

V Karpatoch boly len nepatrné srážky. ' Podmaršal Hôfer. !

Nemecká úradná zpráva vydaná 20. ja- j nuára:

Na východe je položenie nezmenené. Hlavné vodcovstvo.

Geni, 20. januára. Z Petrogradu oznamu­jú kodanským časopisom, že vzdor zlému počasiu Nemci potisli spoje pozície až do dostrelu prvého okruhu opevnení varšav­ských. Vlaky denne na tisíce uprchlikov od-pravujú do Bialostoku.

Berlín, 20. januára. Z Rotterdamu ozna­mujú: Petrogradský zprávodajca „Daily Te- i legrephu* píše: Nedá sa dobre pochopiť, ! prečo Nemci pri ich veľkom vyvinutí síl, s akými sa usilujú napredovať, pokračujú tak i opatrne. Iste je im známo, že majú pred sebou velmi pevné pozície a preto všetky j pomôcky moderného válčenia berú do j úžitku. Ten tvrdý nápor, s ktorým Nemci tu ] chcú preraziť ruskú frontu, vzbudil v tunaj-ších vojenských kruhoch ten názor, že Nemci \ aj teraz, ako predtým, držia dobytie Varšavy za ich najbližší cieľ a tak sa zdá, že svoju ' hlavnú silu znovu formujú. Zima na každý ] pád prispela ku tomu, že na strane Rusov í nastalo isté ochabnutie bojovania. Od vá- ? léčných operácií sa ani nedajú očakávať ma- j kavejšie výsledky, keď vojakom zimou prsty j tak ztuhnú, že nie sú vstave ani pušku po-riadne obslúžiť. Zima neprajné vlíva na ná- j ladu ruského vojska.

Úradná zpráva, vydaná 21. januára na po- ; ludnie: I

Položenie je nezmenené. Na celej fronte j len miestami bol delostrelecký boj

Podrnaršal Hôfer j Nemecká úradná zpráva, vydaná 21. ja- '•

nuára: Vo Východnom Prusku je položenie ne- i

zmenené. Na východ od Lipna jedna j menšia bitka zkončila sa pre nás prajné. '• Sto zajatcov ostalo v našich rukách. Na j priestore západne od Visly ležiacom, na > severovýchod od Borzimova naša ofenzíva í postúpila. Nápady Rusov urobené proti j nám na západ od Lopušného a na juho- j západ od Konského sme odrazili,

Hlavné vodcovstvo, t Bukarešt, 21. januára. Ruská tlač jedno­

hlasne schvaluje rozhodnutie hlavného vod­covstva, že bude brániť Varšavu až do po­slednej kvapky krve nielen z politických, ale hlavne z vojenských ohľadov. „Ruskija

Vjedomosti" píšu: V tejto vojne nemôžeme sa spoľahnúť na to už historické víťazné ustupovanie, bárs dnes za našim chrbátom máme o veľa lepšie oporné body, aké mali naši predkovia. Zima, ešte aj tá najtuhšia nie je viac prekážkou. Žijeme v modernom čase, ktorý technickými pomôckami základne ničí živelné prekážky. Z tohoto zreteľu sme tedy vo veľkej ujme voči našim nepriateľom. Ak sa Varšavy vzdáme a utiahneme na naj­bližšiu obrannú čiaru, ktorej stredobodom je Brestlitovsk, tak sa celý ten kraj stane je­dnou veľkou pevnosťou nemecko-rak.-uhor-skou, čo by nás potom prinútilo, aby sme sa čo najrýchlejšie vypratali z Haliče a Bu­koviny, pri čom by bolo otáznym, či by sme ustupujúce naše vojsko boli vstave zaopatriť s tým najpotrebnejším na strelive a potra­vinách. Porážkou pri Varšave táto naša vojna bola by konečne rozhodnutá.

Berlín, 21. januára. „Berl Tagblttu" ozna­mujú z Rotterdamu: Už aj z Londýna sde-íujú ten chýr, že sa Rusi v Južnom Poľsku zase na 40 kilometrov utiahnu. Na čiare Radom Opátov, na východ od Lysej Gory už sa aj robia ku tomu prípravy.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 20. ja­

nuára : Na odseku medzi pobrežným krajom a

Lysom boly len delostrelecké boje. Neďa­leko Notre Dame de Lorette, na severo­západ od Arrasu vytrhli sme nepriateľovi jeden 200 metrov dlhý zákop, pri čom padly nám do rúk dve strojové pušky a viac zajatcov. V Argonnských horách naše vojská zaujaly viac nepriateľských strele­ckých zákopov. V posledných dňoch sme na jednom mieste znovu nadobudli prie­storu 500 metrov. V lese severne od Senn-heimu náš nápad postúpil. Výšinu pri Hirtsteíne sme dobyli a zajali dvoch ofi­cierov a 40 alpských strelcov.

Hlavné vodcovstvo. \ Berlín, 20. januára. Úradná zpráva:

V noci z 19. na 20. januára vzducho- s lode nášho námorníctva urobily nápad na podajedny miesta na anglickom pobreží. Z tejto príležitosti pri hmlistom a daždi­vom počasí viackrát hádzali bomby s vý­sledkom. Proti našim vzducholodiam za­počali střelbu, ony sa ale neporušené vrátily.

v. Behncke, námestník šéfa náraur. gen. štábu.

Berlín, 20. januára. „Localanzefger" ozna­muje z Kodane: „Times" dopúšťa, že tlak Nemcov na francúzsku frontu stále rastie. Národ anglický musí byť na čistom so sku­točným položením. To stojí, že spojenci na

podajedných miestach urobili malé pokroky, v celku ale stojí nepriateľ vo svojich pozí­ciách pevnejšie ako kedykoľvek predtým a je hotový hockedy urobiť pokus nepriateľskú frontu prelomiť. Ak sa Nemci domnievajú, že môžu s úspechom postúpiť, tak to urobia istotne.

Kôln, 20. januára. Dľa zprávy „Kbln. Ztg" istý spolupracovník „Daily Chronicle" v kodanskej „Politiken" píše, že Kitchener hovorí síce o trojročnom trvaní vojny, v An­glicku je ale rozšírená mienka, že sa podarí behom jednoho roku Nemcov z Belgicka vy­hnať. Či Angličania prejdú cez Rýn, je po­chybné. Zpätvydobytie Belgicka bude ale podkladom čestného mieru. Uzavretie pokoja pred zpätvydobytim Belgicka je vytvorené, čo by vojna aj dvadsať rokov trvať mala. Pravdepodobne sa ale zkončf ešte pred ro­kom 1916. {„P. LL")

Rotterdam, 20. januára. „Nieuwe Rotter-damsche Couraní" oznamuje zo Sluissu: Po viacdňovej tichosti včera bolo zase počuť ťažkú dělostřelbu od Ypernu. Pravdepodobné je, že nemecké delostrelectvo zase počalo svoju prácu, novšie dopravovanie nemeckého vojska ale poukazuje ku tomu, že na bojišti vo Flandrii Nemci znovu chcú započať zo­silnenú akciu. („P. LL")

Nemecká úradná zpráva, vydaná 21. ja­nuára :

Medzi morským pobrežím a Lysom boly len delostrelecké boje. Pri Notre Dame de Loretto včera zaujatý nepriateľský zá­kop sme zase utratili. Na severovýchod od Arrasu Francúzi s obidvoch strán hradskej Arras—Lille urobili opätovné ná­pady, ale sme ich odrazili. Na juhozápad od Berry an Bac vydobyli sme od Fran­cúzov dva strelecké zákopy, ktoré sme vzdor živým protinápadom aj podržali. Nápady proti našim pozíciám na severo­východ od St.-Mihielu sme odrazili. Čia­stku zákopov nám pred tromi dňami na severovýchode od Pont a Mousson odo­bratých sme zpät vydobyli. Nášmu vojsku padly pri tom do rúk 4 delá a viac za­jatcov. O pozície ešte zpät nevydobyté trvá boj. Podobne trvá boj aj vo Vogé-zach na západ od Sennheimu.

Hlavné vodcovstvo. Parí?, 21. januára. Dľa zprávy „Petit Pa­

nštěnu", občianske obyvateľstvo na xoik&L vojenskej vrchnosti opustilo Soissons.

Berlín, 21. januára. „Berl. Ztg. am M." má túto zprávu z Kodane: Na fronte sa zdržujúci zprávodajcovia písali parížskym časopisom, že Nemci ešte vždy sťahujú mo­hutné posily smerom na Aisne. Cieľom toho

ruke. Ten chcela síce svojmu Jožkovi dať... j aby mal, chudák, keď ho bieda pritisne... í ale teraz nech ho má ten, ktorý jej syna j privedie. Kývala tedy do dvora a ukazovala j peniaz.

— Čože chcete, ženička? — spýtal sa jej j jeden vojak, frajter.

Kovačka, trasúc sa, rozpovedala svoju zá- I ležitosf a ukazovala peniaz

— Jozef Kováč? —• spytoval sa vojak,— j rezervista? Hm, hm. — Rymštiak ale ne­prijal, vľúdne sa poďakujúc. — Hneď vám ho ;

privediem, mamičko, spoľahnite sa na mňa 1 • - A s tým odišiel. Mal on snáď tiež ešte i matku doma; lebo mu reč veľmi od srdca j išla.

Kovačka si zase len ku múru sadla a ča- ', kala. Tu i tam zdvihla sa a pozerala na í dvor kasárne, kde sa vojaci ešte vždy pre­mávali. Darmo však vyzerala medzi vojakmi v sivých šatoch oblečenými svojho syna. i Čas sa míňal. Since už ako ohromná červe­ná gúľa stálo nad horami, a pomaly sa zve-čerilo; a to tak pokojne a tíško, akoby ani vojny nebolo! Stará Kovačka sa prežehnala a počala sa modliť. V tichej oddanosti k Bohu, čakala. Batôžtek mala vedľa seba po­ložený a držala ruku na ňom. Vedela, že vojak sľub dodrží. Preto čakala trpělivé.

Konečne sa frajter vrátil: „Dlho ste museli čakať, však mamičko, - riekol — ale aj to dlho trvalo, kým som ho našiel. Do 9-tej stál na varte, teraz ho zamenili a hneď tu bude."

— Ďakujem vám, dieťa moje, — pán Boh vám odplať! . . . no že si vezmite. A starká podávala milému vojakovi odmenu. Ale ten sa bránil: „Nie, nie . . . to patrí vášmu synovi, môjmu kamarátovi" —• riekol. A odišiel.

Za polnou cestou, popri múre, blížil sa vojak, ktorý niekoho hľadal. Kovačke zabú­chalo srdce. „Ach, ešte si ho raz vidím a požehnám . . . môjho Jožka "

Regrút zastal pred ňou: „Jozef Kováč som ja," — riekol — chceli by ste so mnou shovárať ?

Stará sa zahľadela vojakovi do tváre. Veď to nebol jej syn. . . tento tu . . .

Vojak zbadal zklamanie ženy: „Hneď som si myslel, že je vo veci dáky omyl . . . Lebo ja nemám nikoho na svete . .. hneď som ja to pobádal.. ." — riekol a chcel odísť.

- Ale nepoznáte, syn môj, toho druhého Jozefa Kováča, — z Dubovej ? Z tretej kompanie."

- Z tretej kompanie ? Ten už veru na­rukoval . . . včera, v noci . . .

Batôžtek starkej zrazu tak oťažel, ako ka­meň. „Ten už veru narukoval", začula. A tu ju zrazu všetka nádej opustila, uletela jej ona s chladným večerným vetríkom . . . Ko­nečne zdvihla oči. Vojak ešte vždy stál pred ňou: tichý, smutný a ľúto mu jej bolo. Vi­dela jeho mladú, bezbradú tvár. Dvadsať­ročný mohol byť . . . aj on musí do vojny isť; i jeho môže guľka trafiť, i jeho, ktorý sa tak volá, ako jej syn . . . tiež Jozef Ko­váč.

A keď sa tak naňho prizerala, pocítila sr­dečný súcit s týmto cudzím vojakom. Vše­tka tá materinská láska, ktorú si na odo-bierku od svojho syna usporila, vy vrela z jej srdca a obrátila sa k cudziemu vojakovi. Bozkávala ho, hladkala po tvári a vlasoch a bola si uverená, že je ona i tomuto voja­kovi matkou, že je matkou všetkých tých mladých udatných ľudí, ktorí do vojny tia­hnú, aby bránili vlasť.

A vložila mu nasilu batôžtek do rúk . . . batôžtek s bielymi hábami a s dohánom a vtisla mu i ten strieborný rimštiak do jeho tvrdej, upracovanej dlane. A myslela ešte i pri tom na syna, keď posledný raz bozkala na ústa tohoto cudzieho človeka.

Dľa R. R. Horal.

Oslo 15

je zrejme to, že chcú terajší svoj úspech vykoristif a rozhodnutie vynútiť.

Londýn, 20. januára. (Reuter.) Včera jedna nepriateľská vzducholoď lietala ponad Yar-mouthom za desať minút a hodila päť bomb. Bomby troch fudí zabily a porúchaly viac domov. Vzducholoď pre tmu nebolo vidno, bolo počuť ale hrkotanie motorov. Vzducho­loď potom letela ponad Sandringham, tam hodila dve bomby, ktoré ale škody nenaro-bily. V noci o 7411. h. zjavila sa ponad Kingslynn a hodila tri bomby. Dva domy sú značne, jeden ľahšie porúchaný. V jednom z týchto domov jednoho mladého Človeka zabilo, jeho otca ale rumy zasypaly. Z hrkotu motorov dalo sa súdiť, že vzducholoď odle­tela smerom na východ.

Beriín, 21. januára. „Localanzeigeru" ozna­mujú z Rotterdamu : Neďaleko Sandringhamu leží kráfovské letovisko York Cott. Tam má majetok aj švagor kráfov, Hakon, kráľ nor­ský. Kráľ Juraj a kráľovná včera večer od­cestovali zo Sandringhamu a o nedlho po ich odchode zjavil sa nad mestom Zeppelin.

Rotterdam, 21. januára. Prvé londýnske zprávy o nápade Zeppelinov vzbudily ten dojem, že ľudia v prvom strachu úplne po­tratili rozum, lebo prvé zprávy si celkom protiřečily. Len neskoršie sa dalo zistiť, že v Yarmoutne je škody pár tisíc funtov. Udajne len tri Zeppeliny přešly cez Severné more a dostaly sa ponad anglické brehy. Anglickým časopisom nedovolili opis paniky, ale dalo sa predsa vycítiť, aký ohromný strach spôsobilý celkom neočakávane uro­bené nočné nápady týchto Zeppelinov.

Berlin, 21. junuára. „Tageszeltung" píše: Dejstvovanie nemeckých vzducholodí ponad britskými ostrovami pozdravujeme so zvlášt­nym uspokojením. Úfame, že tento počiatok bude mať trvanlivé a rázne pokračovanie.— „Berliner Tagblatť píše: Jedna vec je istá, že Severné more neni pre nemecké vzducholode žiadnou prekážkou a že sa An­gličania právom môžu obávať nápadu Nem­cov z povetria. — „Morgenpost" píše: Čo osoží Angličanom more, ktoré ich ostrovy so všetkých strán obkľučuje, čo osoží ich flota, ktorá má úlohu chrániť ich pobrežie, keď nemecké vzducholode smelým letom preklenia oddelujúce more a z nenadala hádžu bomby. Anglický strach pred nemeckou in­váziou vzrastie iste v značnej miere. Ne­mecká ráznosť, podujímavosť vedela zdolať prekážky, skryté v osihotenom položení brit­skej ríše.

Turecké bojiště. Carihrad, 19. januára. Hlavný stán ozna­

muje : Našim nočným prepadnutím anglických

opevnení pri Sat el Arab prekvapili sme Angličanov. Angličania mali 100 mrtvých a ranených. Jedna anglická škadróna ja­zdectva chcela-na okolí Korny prekvapiť jednu našu čatu pechoty, ktorá ale nápad odrazila a zavdala nepriateľovi veľké ztráty. Carihrad, 20. januára. Hlavný stán ozna­

muje : Nápad jednej anglickej škadróny pri

Korne urobený proti tureckej pechote, o ktorom bola reč v predošlej zprávě, pod­porovaný bol jednou anglickou delovou lodicou, na ktorú naše delostrelectvo strie-lalo. Dľa výpovedí zajatcov, zajatých v bo­joch pri Sat el Arab, delová lodica táto bola značne poškodená a Fawler, jej ve­liteľ, dvaja oficieri a 17 mužov z jej po­sádky padli.

ZO SVETA. Z Talianska.

V Taliansku socialistická strana usiluje sa všemožným spôsobom, aby štát taliansky nebol vrhnutý do vojny. Ovšem národné strany naopak dokazujú, že dnes je príleži­tosť získať pre štát nové teritória. Predsed­níctvo socialistickej strany schválilo na schô­dzke vo Florencii poriadok pojednávania,

S L O V E N S K Ý D E N N Í K

ktorý sa obšírnym odôvodnením zastáva ne­utrality. Predsedníctvo sa tiež usnieslo svo-lať na posilnenie propagandy pre neutralitu na 21. februára shromaždenia po celom Ta­liansku. Na jednom podobnom shromáždění, ktoré bolo 18. t. m. v Milane, prišlo medzi prívržencami vojny a medzi prívržencami neutrality k bitke. Polícia musela zakročiť.

Nemecký ríšsky kancelár o vojne.

sNew York-Times" uveřejnily rozhovor svojho nemeckého dopisovateľa s ríšskym kancelárom nemeckým. Na otázku, kedy bu­de konec vojny, kancelár pokrčil ramenami a neodpovedal. Tiež vyslovil poľutovanie svoje, že anglická a francúzska vláda kon­trolujú kábel, následkom čoho nemecké ná­zory v Amerike nemôžu prijsf k dostatočnej platnosti. O Belgicku kancelár povedal: „My veľmi ľutujeme Belgicko. O našom stanovisku k Belgicku vyslovil som sa zovrubne v ríš. sneme. Dokladmi je doká­zané, že Belgicko samé opustilo neutralitu a že Anglicko a Francúzsko aranžovalo po­rušenie jeho neutrality ešte pred vojnou." O anglickej politike kontrabandovej sa vy­slovil, že smeruje k vyhladovaniu Nemecka. „Nemecko však" — hovoril ďalej — „bolo na takúto situáciu pripravené. My máme dosť zásob na dlhý čas; tiež mede, petro­leja a kaučuku máme dosť. Anglické ob­medzovanie obchodu škodí viac neutrálnym štátom nežli Nemecku a tiež Spojené Štáty tým trpia. Najzaujímavejším zjavom tejto vojny je prispôsobovacia schopnosť nemec-kéko priemyslu. Videli ste, akým spôsobom premenili sme mierovú produkciu na pro­dukciu válečnú." O financovanie vojny ne­treba sa báť. Konečne vyhlásil: „Nechcel som vojnu. Päť rokov pracoval som usilovne na dobrých vzťahoch k Anglicku, ale bez­úspešne bez vlastnej viny."

Anglicko proti Taliansku? Sofijská „Politika", o ktorej je známo, že

má styky s vládnymi kruhmi, oznamuje: Anglický vyslanec v Ríme odovzdal talian­skemu ministrovi zahraničnému nótu, v kto­rej zdôrazňuje, že veľmoci trojdohody (Ru­sko, Francúzsko, Anglia) naložily Anglii, aby v Dráči, v Albánsku, vylodila anglické voj­sko, keby Itália obsadila okrem Valony ešte niektoré iné albánske mesto.

Konflikt anglicko-mexický. Berlínske časopisy oznamujú z Washing­

tonu : Tú hľadia s veľkou starosťou na vzra­stajúce napnutie medzi Mexikom a Angli­ckom. Mexiko dalo zabaviť anglické petro­lejové doly a olejové skladišťá. Tým škodilo Mexiko nielen hospodárskym ale i politickým záujmom Anglicka. Očakáva sa, že Anglicko dá Mexiku ultimát. Je obava, že i Spojené Štáty boly by nútené zasiahnuť do konfliktu, práve preto snažia sa konflikt pokojnou ce­stou vyrovnať.

Bulharská politika. Zprávodajca „Tribuny" mal s Genadievom

rozhovor. Genadiev vyhlásil zprávodajcovi toto: O schôdzke kráľa Ferdinanda s ru­munským kráľom neviem nič. Cestoval som cez Bukarešt a Viedeň, ale s nikým som nerozprával. Moje poslanie týka sa len Ríma. Politika bulharská tak ako talianska má na zreteli hájenie záujmov vlastnej zeme. Pomer k Srbsku je nejasný, poslednou dobou sa však trocha zlepšil. S Tureckom je pomer najlepší; minulosť je úplne zabudnutá. Bul­harská vláda zachováva prísnu neutralitu a ani trojdohode, ani trojspolku neposkytuje žiadnych prednosti. Chce len blaho svojej vlasti. Tak smýšľa i národ. Jeho strana neni za Rusko, ani proti nemu: potierala ho, kým Rusko ohrožovalo záujmy Bulharska a pri terajších pomeroch bez sympatie i bez ne­priateľstva bude robiť to, čo pokladá za pro­spech vlasti.

Obetujte na Červený kríž!

Strana 3

I HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Í Najvyššie ceny a vyvlastnenie

otrúb. ! Len nedávno spomenuli sme na tomto í mieste, že špekulácia, nemajúc následkom I ustálenia cien obilín a múky žiadneho to-\ varu ku špekulácii, vrhla sa na otruby a | prevádzala s nimi takú hazardnú hru, že nie f raz vyhnala ich cenu ponad cenu surového ] tovaru, z ktorého sú ony, ako odpadky zho-I tovené.

Táto bezuzdná špekulácia primalá vládu, | že v záujme chovu domácich zvierat uza-| vrela s podajednými (asi 30) paromlynami j dohodnutie, že ony 60°/0 výroby otrúb pre-I pustia hospodárom za pevne ustálené ceny, f o čom sme svojho času, keď ministerstvo j hospodárstva aj nás o tejto dohode uvedo-3 milo, referovali. Túto stredu ale vydalo mi-I nislerstvo na základe teraz tak často spo i mínaného zák. či. LXIII/912 ako aj zákon | tento doplňujúceho zák. či. L/1914 nariade-jj nie, v ktorom platnosť nariadenia vydaného

pod č. 240/M. E. 1915, rozširuje a) na I oznámenie, pofúžne vyvlastnenie otrúb pše-| ničných, ražných, jačmenných a kukuričných j a súčasne ustáluje pre ne aj najvyššie ceny I na ten pád, akby domácu zpotrebu prevy-| šujúce zásoby ku tomu vyslaná komisia vy-| vlastniť chQela pre „Krajinské hospodárske | povereníctvo".

Ceny tieto za 100 kg, bez vreca a včetně f útraty dopravy na najbližšiu železničnú alebo j paroplavebnú stanicu sú nasledovné: pše-I ničné a ražné otruby 1 3 - K, jačmenné

otruby 15— K, kukuričné otruby 9-50 K. Nariadenie toto potom ešte raz spomína,

že sa ceny tieto nevzťahujú na kúpy otrúb uzavierané nie pre „Krajinské hospodárske povereníctvo' a že nariadenie toto neni pla­tné pre Horvatsko-Slavonsko.

Týmto spôsobom mali by sme teraz tro­jaké ceny otrúb: 1. ceny v nariadení tomto ustanovené, za ktoré sa budú otruby vyvla­stňovať; 2. ceny, za aké dľa horejšieho mi­nisterského nariadenia mlyny predávajú otru­by hospodárom na poukázku administratív­nej vrchnosti a 3. ceny, aké sa v slobodnom obchode na burze budú utvárať. Špekulácia tedy bude môcť aj na ďalej „kupčiť" s otru­bami, ale sme len na to zvedaví, kdo z ho­spodárov, t, j . z ľudí, ktorí pre svoj statok otruby skutočne potrebujú, bude ich kupovať na burze 1

Chýrnik. Budapest, dňa 22. januára.

— Dr Ján M. Seberini, vyslúžilý vojenský | ev. superintendent zomrel tento týždeň, vo

Viedni v patriarchálnom veku 90-ročnom. Pochádzal z chýrnej slovenskej farárskej rodiny Seberíniovskej a bol za čas evanj. farárom v Štiavnici. Keď v rokoch päťdesiatych organizovali v našej armáde evanj. kňazský sbor, jeho povolali za prvého kňaza do Viedne a v tejto hod­nosti postupoval rýchlo, až sa stal super-intendentom (biskupom). Vo Viedni žil v krážoch Kollára, Kuzmányho a iných, to­ho času vo Viedni žijúcich našich ľudí a keď sa Kollár stal profesorom slovan­ských starožitnosti, i on bol vymenova­ný na teologickú fakultu univerzity vieden­skej a behom časov štyrikrát zastával hod­nosť dekanskú. Na tehdajší vývin veci slo­venských mal dozaista vliv a pripomenúť dlžno, že do ev. kňazského sboru vojenské­ho povolal si skoro samých slovenských kňazov. Terajšie mladšie pokolenie ho už ani dľa mena nepoznalo, nám, tým starším, tiež

s vypadnul z pamäti, tak že sme o ňom ani s nevedeli, či ešte žije. Práve tak, ako sa to j stalo s Hattalom. Nech mu je zem ľahká po f tak dlhej púti!

— Rumunská mobilizácia. Dľa „Tempsu" I dostali rumunskí študenti na švajčiarskych S vysokých školách telegrafické povolanie k P vojsku.

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K 5lO 15

— Generál Stossel zomrel. V Petrohrade zomrel ruský generál Stossel, obhajca Port-Arthuru. Narodil sa r. 1848, dosiahol teda vek 67 rokov. Po rusko-japonskej vojne bol odsúdený na smrť, lebo že ž!e hájil pevnosť Port-Arthur. Trest mu bol zmenený na 10-ročný žalár a za krátko bol úplne omilo­stený.

— Nemcami zaujaté územie vo Francúz­sku. Nemecké časopisy sdelujú, že Nemci obsadili dosiaľ 2,050.000 ha. francúzskej pô­dy. Pre viac ako 1,050.000 ha. bola sriade-ná nemecká civilná správa.

— Taliansky parník vyletel do povetria. Taliansky parník „Varese" narazil cestou zo Sfaxu do Benátok pri Pulji na mínu, ktorá explodovala a parník sa potopil. Z mužstva bol zachránený len jedon muž.

— Cudzinci v Taliansku. Vlani, hneď po vypuknutí vojny, bolo nariadené spočítanie cudzincov v Taliansku. Popis tento bol skon­čený 30. decembra a dľa neho nachádza sa v Taliansku: 72 tisíc Nemcov, 4 tisíc Fran-cúrov, 4 tisic Rusov a 3 tisíc Angličanov.

Srbská skupština. Dľa zpráv došlých zo Sofie bude srbská skupština svolaná na prvé dni februára. Na zasadnutiach podá výklad o diplomatických vyjednávaniach Pa-šič, o vojenskej situácii minister vojny Bo-jovič. Ruský vyslanec, knieža Trubeckoj na­lieha, aby sa pojednávala tiež otázka ma­cedonská.

— Japonci inštruktormi. „Berl. Tageblatt" oznamuje zo Ženevy, že koncom januára přijde do Francúzska 200 japonských dôstoj­níkov, ktorí nastúpia službu inštruktorov vo . francúzskej a anglickej armáde j

— Vrah j3uresov. Na základe lekárskeho ] dobrozdania bol vrah Jauresov, Villian vy- j hlásený za nepríčetného. Aktá budú předlo- [ žene predsedovi republiky.

— Francúzsko objednáva zbrane v Ame i rike. Francúzsko objednalo v amerických > zbrojovňách mesačne 10 miliónov patrónov, j ďalej 40.000 pušiek, 100 pancierových auto- : mobilov a 50 aeroplánov.

— Poľský spisovateľ T. T. Jež zomrel. V Lausane vo Švajčiarsku zomrel 15. januára po krátkej nemoci vo veku 91 rokov poľ­ský spisovateľ a bojovník za slobodu národa poľského, Žigmund Mtlkowski, známy pod spisovateľským menom Tomáš Teodor /e?.

— Olomúcky ., Pozor" zastavený. Úrady v Olomúci zakázaly vydával časopis „Pozor" na 8 dní počnúc 20-tym januárom. Príčina zákazu sa neudáva.

: " . • • • • • • • ' ' . .

Majitel a vydavateľ: SLOV. DENNÍK ÚČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON STEFÁNEK.

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vyda­nia mapu cetej EURÓPY za K 125, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko uhorského bojišfa za K 1*25, mapu fran-cúzko-nemecko a anglického bojišfa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišfa za 80 hal.

Všetky 4 mapy za vopred • oslaný ob­nos fekomandovane za K4'30, na dobíeruk za K 450 Maďarské vydanie: mapa ce­lej EURÓPY za vopred poslaný obnos za K 1 70 na dobierku za K 210 zasiela

Budapeštiansky itakla-datefský spolok út sp., Budapešf, VIII., Mária ul. 15.

InsBFUj'tB v Slovenskom Denníku!

\ Za drobné oznamy platí sa vždy vopred, s sics i 4 haliere sa slovo; začiatočné a každé hrubo tlačené ] siovo 8 halierov. K nabídkám k sňatltu a ku vás-1 íkýa íakým oznamom kde §cá!e příhlasy GXpédujs : administrácia, treba priložiť 20 .halierov na porte. \ Pri dotazoch treba priloži? mamka na odooved. j Hfedám mlyn. As>ce n dvoje složetie. Na per-! centa, člebo do árendý. Sf:m í lytsér 46 rokov starý. í Tiež, kdo by hľadal mlynára, nech to udá na moju ; adresu. Riecký lán, Mnešice (Vágrévfalu), č. 44. | (Trencsénm, p. Vágujhely). 4211

SLOVEHSHf MLEIDlH g f no roh 1915. - ¾

(kalendár Slovenského Týždenníka),

Stojí len 50 halierov, teda najlacnejší z pomedzi všetkých a najviac čí­tania. Na tenkom papieri. Pekná tlač, Tahodiac oku. V tomto kalendári nájdete priebeh svetovej vojny, mnoho obrázkov z bojovnej čiary našej, z francúz­skych zákopov, ukázky z Belgicka, ž nemecko-ru-ského a belgicko-angiického bojišfa. Ale najdete v ňom i mnoho in, ch pre domácnosť a poučenie veci, ktoré vás iste budu zaujímať. A konečne máte jarmoky opravené dťa najnovšieho ministei iálneho nariadenia prečo bol vlastne i pozdejšie vydaný. Objednajte si ho i vtedy, keď už máte trebárs kolko iných.

Budapeštiansky naMadaiWf spolok úč. sp., Budapest, mil, lária-u. IS.

ICnihj kupujte u Budapešt ianskeho nakla­datelského spolku úč. sp» Bu­dapešf, VIIB.. Hlária-u. č. 15.

Ž i a d a j t e s i oe.iwífc.

iami

tne r o č n e

Naším peAažným ústavom odporúčame našu moderne zar iadenú najlepšími moderným písmom opatrenú

ihtlaciareň Vyhotovujeme rýcSiBo, vkusne, Bacno m bezchy

s is váhy a v š e t k f bankám potrebné t lačivá. P r i kníhfgačiarni máme d o b r e zariadené

knfhväzaôstvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednot l ivé i celé k n i ­žnice. Ráčte sa s dôverou tí a nám o b r á t i l .

Budapešt iansky nakladatelský spolok účast inárska spoločnosť ROZPOČTY n a p o . ž i a d a n i e z d a r m a . ludapešť, VIII.. Már ia u. 15.

P o z n á m k a • Keď ž i a d a t e o r o z p o č t y , r á č t e vždy u d a ť na a k é t l a č i v á .

ROZPOČTY na p o ­ž i a d a n i e z d a r m a .

wgg&s

TlíäsM Buda&tšttaaärsfee? mkházítfäk&ho spolksi účastinárskej spoločnosti, Budapest, VHÍ, Mária ulica číslo 15,