Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského

Spánok a jeho vplyv na študenta

Dorota Štefančová3.B

2016/2017

Obsah

Úvod...................................................................................................................2

1 Teoretická časť..............................................................................................3

1.1 Fyziológia spánok.....................................................................................3

1.2 REM fáza..................................................................................................3

1.3 NREM fáza...............................................................................................3

1.4 Činnosť mozgu počas spánku – NREM fáza............................................4

1.5 Koľko hodín spánku potrebujeme.............................................................6

1.6 Začo môžeme byť vďačný spánku............................................................7

1.7 Pravidlá pre lepší spánok ........................................................................9

1.8 Hormón spánku......................................................................................10

1.9 Koncentrácia...........................................................................................11

1.9.1 Vplyv osvetlenie na biorytmus a tvorbu hormónu................................12

2 Praktická časť..............................................................................................13

2.1 Vlastný výskum.......................................................................................13

2.2 Výsledky a zhodnotenie výskumu...........................................................14

Záver. ..............................................................................................................18

Resumé............................................................................................................19

Zoznam použitej literatúry.............................................................................20

Prílohy..............................................................................................................21

Úvod

Spánok tvorí väčšinu nášho života, v priemere až jednu tretinu. Je to

činnosť, ktorá je súčasťou každého nášho dňa a okrem rutiny nám spánok prináša

veľké množstvo sprievodných javov, ktoré sú pre naše telo resp. organizmus

nevyhnuté. Väčšina z nás si ich však ani neuvedomuje a hlavne u študentov sa čo

raz častejšie stretávame so zvykom ponocovania za účelom večerného

chatovania na mobilnom telefóne či inom elektronickom zariadení.

Spánok nie je jednoduchá činnosť, súvisí s ním aj práca celého nášho

organizmu. Je dôležité aby sme si uvedomovali čo všetko súvisí so spánkom, a čo

všetko spánok ovplyvňuje.

Práve potreba informovať a doplniť rozhodujúce skutočnosti ma podnietila

k napísaniu tejto práce. Spánok je zvlášť rozhodujúci činiteľ pre telo študentov.

Jeho vynechanie či skrátenie môže mať rozhodujúci vplyv na študenta v škole,

ale aj celkovo pri jeho štúdiu.

V mojej práci sa budem snažiť priblížiť spánok ako taký, ale aj upozorniť

na dôsledky, ktoré čakajú študentov pri jeho skracovaní a narúšaní. Súčasťou

moje práce je aj výskum, ktorý sa zaoberá vplyvom spánku na koncentráciu

a výsledky študenta. Výskum bol spracovaný na základe neurovedkyne

a neurologičky Xue Mingovej, ktorá momentálne pôsobí na Lekárskej fakulte

Rutgersovej univerzity.

Cieľom mojej štúdie bolo zistiť, či je moja hypotéza, ktorú som si určila na začiatku práce, správna alebo mylná.

Dúfam, že moja práca nebola prínosom len pre mňa samotnú, ale aj pre

ostatných študentov pretože, kto má predsa o svojom tele vedieť viac ako sám

človek.

1 Teoretická časť

1.1 Fyziológia spánku

Spánok je útlmová relaxačná fáza organizmu, pri ktorej dochádza k  činnosti

mozgu sprevádzanou stratou vedomia a čiastočne zníženou citlivosťou na

vonkajšie podnety, uvoľnenie svalstva a väčšinou doby jeho trvania je znížená

telesná teplota, dýchanie sa spomaľuje a krvný tlak znižuje.

1.2 REM fáza

Počas REM (rapid eye movement) štádia dochádza k náhlemu výskytu

očných pohybov, ktoré trvajú 10-20 sekúnd. V priebehu REM spánku je človek

takmer strnulý, ušetrený je len srdcový sval, bránica, okohybné svaly a hladké

svalstvo. Pri REM fáze začne človek ťažko a nepravidelne dýchať. Jeho srdcovej

frekvencie sa zvyšuje na hodnoty, ktoré zodpovedajú bdelému stavu. Prebudiť

človeka v REM fáze je ťažšie ako v ostatných spánkových štádiách. Dochádza k

úbytku svalového napätia, čo je zrejmé v uvoľnenie tváre spiaceho. Autonómny

nervový systém sa prejavuje značnými nepravidelnosťami v pulze, dýchaní a

hodnotách krvného tlaku. Mozog má zvýšenú spotrebu kyslíka.

Zistilo sa, že náhle pohyby, ktorými spiace jedinec mení svoju polohu, sa

objavujú spravidla tesne pred alebo tesne po REM fáze spánku. V priebehu REM

fáza prebiehajú sny a je dôležitá pre našu koncentráciu, nazývaná tiež D-stav.

1.3 NREN fáza

V priebehu NREM spánku je aktivita neurónov celkovo nízka, to sa odráža v

nízkej úrovni metabolizmu. V tejto fáze dochádza tiež telesnej regenerácii, pretože

priznáva optimálne podmienky pre syntézu základných proteínov.

Prechod z bdenia do spánku NREM je charakteristický postupne sa spomaľujúci

frekvenciou a preukázateľným záznamom elektroencefalografu. NREM fáza

pozostáva zo štyroch štádií o rôzne hĺbke spánku.

1.4 Činnosť mozgu počas spánku- NREM fáza

„Na princíp fungovania mozgu  sa prišlo až v 20. storočí. V roku 1926

anglický fyzik W. Grey zistil, že existujú určité frekvenčné hladiny mozgu. Nazval

ich alfa, beta, delta a theta.“1 Každá hladina vedomia pracuje na určitej frekvencii,

resp. rozpätí frekvencií. Ľudský  mozog teda funguje na prenose malých

elektrických výbojov v rámci neurotransmiterov. Mozog je vždy naladený na jednu

z týchto hladín vedomia a to podľa toho ako sa cítime alebo aké zmyslové orgány

používame, prípadne nepoužívame. Mozgová frekvencia je merateľná v hertzoch.

V hladine delta pracuje mozog na frekvencii len okolo 0,5 až 3 Hz. Táto nízka

hladina je v našom mozgu v permanencii pri hlbokom spánku. Vyznačuje sa aj

tým, že sú utlmené všetky mozgové funkcie. Človek je vtedy v hlbokom

bezsennom spánku a maximálne relaxuje. Hladina delta mozgu slúži k 

regenerácii  organizmu.

Hladina theta pracuje na frekvencii 4 až 7 Hz. V tejto frekvenčnej fáze ide o

čiastočný útlm a snívajú sa sny. Hladina theta rozvíja predstavivosť. Sny v tejto

hladine sú zložené z rôznych obrazov, ktoré môžu pripadať zdanlivo chaotické.  Je

to preto, že mozog sa snaží nepotrebné alebo šokujúce obrazy či vnemy dňa

vyventilovať a tak odstrániť z krátkodobej pamäti.

V tejto fáze nie je dobré prerušovať spánok, pretože po prebudení sa človek

cíti  zmätený, a to hlavne preto, lebo sa u neho preruší ventilovacia časť spánku a

môže to mať negatívne dopady na jeho fyzické aj psychické zdravie.

Medzi hladinou theta a alfa sa na frekvencii 7,83 Hz nachádza takzvaná

Schumanova rezonancia. Je to hranica medzi vedomím a nevedomím a práve

1 https://www.tyzden.sk/lifestyle/37523/najdolezitejsie-je-rano/›

v nej, ak by ju bolo možné trvalo udržať, je človek schopný maximálnemu

memorovaniu. Je to aj frekvencia, na ktorej  pulzuje aj geomagnetické jadro Zeme.

Hladina alfa pracuje  na 8 až 13 Hz a človek ju má navodenú vtedy, keď je

uvoľnený. Mozog sa v nej nezaoberá myslením, ale prejavom slastných pocitov

a práve v tejto hladine je zvýšená tvorba endorfínov, nazývaných aj hormóny

šťastia. Využíva sa pri meditácii, liečení, pri stimulácii pamäti alebo k odstráneniu

stresu.

Hladina beta pracuje na frekvencii 14 Hz a viac a je charakterizovaná

napätím a stresom. Človek funguje na tejto frekvencii takmer celý deň. Pri nej

nastáva  vedomé sústredenie, dosahuje sa vysoký duševný a pracovný výkon.

Táto hladina nastáva až po zapojení pohybového aparátu. Tiež je známa vysokým

výdajom energie.

Graf č.1 Priebeh mozgovej aktivity spánku

1.5 Koľko hodín spánku potrebujeme

Množstvo spánku závisí od veľa faktorov zahrňujúcich aj vek. Deti do 1 roka

potrebujú okolo 16 hodín spánku, deti predškolského 10 – 13 hodín spánku za

deň. Dostatočným spánkom u detí predchádzame hroziacim zdravotným rizikám

napr. problémy s vyspelosťou, komunikáciou, neskoršie spánkové poruchy.

Tínedžerom stačí 9 – 11 hodín v priemere. Pre dospelých je zas dostačujúcich 7

až 8 hodín spánku, v poriadku je aj 5 – 6 hodín, keďže po 18 roku života sa ešte

neuvoľňuje rastový hormón. Ženy v prvých troch mesiacoch tehotenstva zvyčajne

potrebujú viac spánku ako inokedy.

Taktiež dĺžku spánku môže ovplyvňovať kvalita spánku predošlého dňa. Ak

náš organizmus neupadol predošlí deň do fázy tzv. „ hlbokého spánku“

nasledujúci deň spíme dlhšie. Taktiež vedomé skracovanie vyžadovaného

množstva spánku telo po určitú dobu zvláda bez väčších problémov. Buduje sa

tzv. spánkový deficit. Telo si nedospaté hodiny jednoducho pamätá a počíta si ich.

Ak v dohľadnom čase nedôjde vymazaniu spánkové deficitu, telo to jednoducho

nezvládne a nedostatok spánku sa prejaví na zhoršení zdravotného stavu. Pri

spánku je vždy potrebné porovnávať potreby svojho tela s pracovnými potrebami.

V profesionálnom živote majú zjavnú výhodu ľudia s nízkyminárokmi na dĺžku

spánku.

Vek človeka Odporúčaná dĺžka spánku

Deti 0 – 3 mesiace 14 – 17 hodín

Deti 3 – 5 rokov 10 – 13 hodín

Dospelí 18 – 64 7 – 9 hodín

Starší ľudia ( 65 a viac ) 6 – 8 hodín

Tabuľka č. 1 Odporúčaný spánok v určitom veku života

1.6 Začo môžeme byť vďačný spánku

Chronickí nespáči majú vyšší sklon k výskytu rôznych druhov úzkostí a k

depresii. Dá sa to zdôvodniť nenahraditeľnou úlohou spánku v procesoch, ktoré

prebiehajú počas fázy spánku REM (rapid eye movement). Počas tohto plytkého

spánku dochádza k sneniu. Predstavme si, že by sme si neodsnívali svoje sny

počas spánku, ale počas bdenia. Asi by sme pripadali nášmu okoliu trochu

zvláštni. Nedokázali by sme spracovať vnímané informácie a zážitky

z predchádzajúcich dní, a tak by sa nám plietli do našich reakcií na nové

informácie a nové podnety.

Počas dňa spracovávame množstvo podnetov, nových informácií a pre ich

trvalejšie zapamätanie si ich potrebujeme v hlave uložiť v logických súvislostiach.

Poznajú to nielen študenti – ak sa naučím nové informácie, následne podám lepší

výsledok pri testovaní, ak bol spánok dostatočne kvalitný. A to neplatí len pre

pamätanie faktov, ale aj pre naučené motorické schopnosti napr. ak sa naučím

jazdiť na kolobežke, po dostatočnom spánku mi to určite pôjde lepšie ako po

prebdenej Silvestrovskej noci. Samozrejme, tu vstupuje do hry aj únava organizmu

ako celku, nielen neoddýchnutá riadiaca jednotka nášho tela – mozog.

Spánok je nevyhnutný pre správne fungovanie imunitného systému. Existuje

veľa štúdií, ktoré dokazujú priamu súvislosť medzi silou imunitného systému

a dostatkom spánku. Množstvo spánku ovplyvňuje odpoveď organizmu na

negatívne okolnosti - napr. pri chrípkových ochoreniach skôr podľahne vírusu

nevyspatý organizmus. Dokonca aj ochrana pred niektorými ochoreniami

podporená očkovaním (napr. očkovaním proti chrípke alebo žltačke) je znížená

v porovnaní so stavom, keď sa očkovanie dostáva do oddýchnutého tela.

Regeneračné procesy, ktoré prebiehajú počas NON-REM fázy spánku, teda

v priebehu hlbokého spánku, sú podstatné pre zotavenie organizmu.

Počas spánku klesá tepová frekvencia srdca, látková výmena, krvný tlak,

spomaľuje sa dýchanie a  organizmus sa zbavuje splodín, obnovuje energetické

zásoby a pripravuje sa na nové povinnosti a úlohy, ktoré nás čakajú.

Počas spánku, predovšetkým počas hlbokého NON-REM spánku, produkuje

naše telo najviac rastového hormónu. U detí je tvorba a pôsobenie tohto hormónu

viditeľná v podobe rastu. U dospelých je rastový hormón dôležitý pre obnovu

tkanív. Túto skutočnosť ocenia napríklad atléti alebo bodybuilderi, keďže dostatok

spánku pomáha zabezpečovať regeneráciu a podporu rastu svalov.

Nedostatok spánku patrí medzi stresujúce faktory a všetci vieme, že stres

je najväčším nepriateľom pri vzniku rôznych moderných chorôb. Napríklad aj

cukrovky. Málo spánku vedie k inzulínovej rezistencii. Inzulín nie je schopný

dostať glukózu z potravy do vnútra buniek, čo pocítime ako únavu a nedostatok

energie.

Hormonálne je náš apetít riadený dvoma druhmi hormónov – hormónmi

hladu a hormónmi zasýtenia. Hormóny hladu sú zodpovedné za ukladanie

podkožného tuku a spomaľovanie metabolizmu. Najvýznamnejším hormónom

hladu je tzv. ghrelín, ktorého produkcia pri nedostatočnom spánku výrazne rastie.

Naopak, kvalitný spánok prispieva k produkcii hormónu leptínu, ktorý patrí k druhej

skupine hormónov a prispieva k lepšiemu spaľovaniu prijatej energie. Produkcia

oboch skupín hormónov nemôže byť, samozrejme, chápaná len v súvislosti so

spánkom. Ich tvorbu a rovnováhu určuje predovšetkým strava.

1.7 Pravidlá pre lepší spánok

1.Nastavme si pevný režim spánku – líhajme a vstávajme v rovnakom čase. Aj

počas voľných dní.

2. Nefajčime – nikotín je, podobne ako kofeín, výrazným stimulantom.

3. Venujme sa cvičeniu – najlepšie kardio-cvičeniam. Nie však neskôr ako 4

hodiny pred spánkom.

4. Zachovajme si večerné rituály a ich postupnosť (napr. teplý čaj s medom,

umývanie zubov, čítanie knihy), ktoré pomaly navedú telo do kľudového módu.

5. Ak si dáme pohár vína alebo iný druh ľahšieho alkoholu, urobme tak najneskôr

2 hodiny pred spaním. Asi toľko trvá, kým sa zmetabolizuje alkohol (keď začne

hladina alkoholu klesať, začneme sa cítiť čulejší – preto ho nechajme vyprchať

úplne).

6. Najneskôr hodinu pred spaním si dajme malé sústo jedla, ktoré obsahuje

tryptofán – látku, ktorá sa v tele mení na serotonín, teda hormón, ktorý navodzuje

pocit pohody. Vhodnými zdrojmi tryptofánu sú banány, nízkotučný jogurt, mlieko a

syr.

Obrázok č.1 Poloha hlavy pri spánku

7. Tma, tma, tma. Zabráňme akémukoľvek zdroju svetla (či je to nočná lampa,

svetlo z pouličného osvetlenia, laptop, mobil alebo iná elektronika) prenikať do

miestnosti, kde spíme. Aj malý zdroj svetla dokáže prenikať cez očné viečka a dať

hypotalamu signál k bdeniu.

1.8 Hormón spánku

Melatonín je hormón, ktorý je produkovaný v mozgu v šuškovitom teliesku

( epifýza). Melatonín je v organizme produkovaný z aminokyseliny tryptofánu a

jedným z jeho významných medziproduktov je signálna molekula s mnohými

biologickým vlastnosťami, serotonín. Jeho sumárny vzorec je C13H16N2O2 a

relatívna molekulová hmotnosť 232,28.

Melatonín pomáha kontrolovať každodenné spánkové cykly. Vnútorné

hodiny vášho tela (známe aj ako cirkadiánny rytmus) ovplyvňujú množstvo

melatonínu, ktoré produkuje epifýza, a takisto množstvo svetla, ktoré ste vystavení

každému dňu. Typicky sa hladiny melatonínu začínajú zvyšovať v polovici večera

až po tom, čo slnko zapadlo. Zostávajú vyvýšené väčšinu noci, kým sa

nachádzate v tme. Potom klesajú skoro ráno, keď vychádza slnko, čo vás vedie k

prebudeniu.

Vaše telo má svoje vlastné vnútorné hodiny, ktoré kontrolujú váš prirodzený

cyklus spánku a hodín prebudenia. Čiastočne vaše telesné hodiny kontrolujú,

koľko melatonínu vaše telo robí.

Svetlo ovplyvňuje množstvo melatonínu, ktoré produkuje vaše telo. Počas

kratších dní zimných mesiacov môže vaše telo produkovať melatonín buď skôr,

alebo neskôr v deň ako zvyčajne. Táto zmena môže viesť k príznakom sezónnej

afektívnej poruchy (SAD) alebo zimnej depresii.

Obrázok č. 2 Melatonín

1.9 Koncentrácia

„Pod pojmom koncentrácia rozumieme schopnosť sústrediť celú našu

pozornosť na konkrétnu vec resp. koncentrovať sa na určitú činnosť, ktorú

považujeme v určitom okamihu za dôležitú. To znamená, že napríklad v práci

alebo pri učení odložíme počítač, mobil alebo osobné záležitosti nabok

a vykonávame len tú určitú činnosť, v prípade študenta učenie.“2

Je mnoho príčin, prečo sa človek nedokáže úplne sústrediť. Môže zato stres,

osobné problémy, choroba, nedostatok vitamínov, nervozita alebo nedostatok spánku

resp. skrátenie REM fázy, ktorá je dôležitá pre správnu koncentráciu a zapamätanie si.

Všetky tieto faktory môžu ovplyvniť náš organizmus a viesť k ľahším poruchám.

1.9.1 Vplyv osvetlenie na biorytmus a produkciu hormónu

2 KAHNEMAN, D.: Thinking, fast and slow. Londýn: Allen Lana, 2011, str. 45

Vedecký výskum potvrdil, že na psychologickú a zrakovú pohodu človeka

má rozhodujúci pozitívny dopad prirodzené denné svetlo. Z tohto dôvodu je

dôležité pri projektovaní priestorov naplno využiť dostupnosť denného svetla a

prispôsobiť umelé osvetlenie čo najviac jeho vlastnostiam. Hlavným východiskom

je skutočnosť, že prirodzené denné svetlo nie je monotónne a mení svoje

vlastnosti v závislosti na časti dňa, oblačnosti a ročnom období.

Správne osvetlenie má schopnosť ovplyvniť výkonnosť jedinca, ozdraviť

pracovné prostredie, potlačiť symptómy niektorých chorôb, aktívne pôsobiť proti

sezónnej depresii a vďaka najnovším poznatkom a dostupným technikám dokáže

tiež účinne ovplyvňovať ľudský cirkadiánny rytmus. K tomuto poznatku vedci

dospeli vďaka objavu tretieho druhu fotoreceptorov v ľudskom oku, citlivých na

časť svetelného spektra s vlnovou dĺžkou približne 464 nm, čiže modrého svetla.

Tento poznatok sa stal pre výrobcov svietidiel východiskom pre navrhnutie

biologicky účinného svietidla, ktoré správnym podielom modrej časti svetelného spektra a jeho smerovaním priamo do ľudského oka dokáže ovplyvňovať aktivitu človeka a priaznivo vplývať na jeho biorytmus.

Graf

č. 2 Vplyv svetla

2 Praktická časť

2.1 Výskum

Na začiatku mojej práce som si určila hypotézu, s ktorou som pracovala

počas celej práce. Ako praktickú časť som sa rozhodla urobiť výskum ku ktorému

som v teoretickej časti položila východiská.

Moja hypotéza znela: Intenzívny stret krátko-vlnného modrého žiarenia

obsahujúceho v smartfónoch pred spánkom má dopad na jeho kvalitu a tým

pádom aj na koncentráciu (v mojom prípade) študenta nasledujúci deň.

Modré svetlo blokuje vylučovanie spánkového hormónu, melatonínu, ktoré je

závislé od okolitého osvetlenia. Tým zároveň oddiali čas zaspávania čiže

spustenia melatonínu.

Obrázok č. 3 Modré svetlo

V mojej vlastnej práci som teda študentov rozdelila do dvoch skupín pričom

jedna skupina študentov zaspávala bez mobilného telefónu (vyhla sa nočnému

chatovaniu) a skupina číslo 2 zaspávala s mobilným telefónom. Vekový priemer

oboch skupín bol 16 rokov a počet chlapcov a dievčat bol v oboch skupinách

rovnomerne zastúpený.

2.2 Výsledky a zhodnotenie výskumu

Výskumu sa celkovo zúčastnilo 20 ľudí, teda každá skupina obsahovala 10

členov z čoho bolo 50% študentiek (ženské pohlavie).

Deň 1 Deň 2 Deň 3Počet čísiel z testu - pocity Čas splnenia úlohy Typ osoby – pozornosti10 - energická, skvele 37 sekúnd pozorný typ12 – spokojný 40 sekúnd pozorný typ10 - prekvapujúci 39,43 sekúnd pozorný typ13 – príjemne 36 sekúnd veľmi pozorný typ10 – prekvapený 36 sekúnd pozorný typTabuľka č. 2 Výsledky prvých dní pre mužské pohlavie skupiny číslo 1

V nasledujúcich dvoch tabuľkách som porovnala výsledky výskumu prvých

pre mužské pohlavie skupiny číslo 1 a skupiny číslo 2. Pričom účastníci skupiny

číslo 1 prevyšovali skupinu číslo 2 v každej kategórii. Počas dňa č. 2 účastníci

skupiny číslo 2 disponovali horšími odpoveďami, ktorých rozdiel bol o 105 sekúnd

horší. Ako si môžete všimnúť v oboch tabuľkách sa deň 3 opäť nelíšil, skupina

číslo 1 mala o 80% lepšie hodnoty ako účastníci skupiny č. 2.

Z tohoto porovnania vyplýva, že účastníci výskumu, ktorí zaspávali bez

mobilného zariadenia mali výrazne lepšie výsledky koncentrácie ako účastníci,

ktorí zaspávali s mobilmi. Tabuľka č. 3 Výsledky prvých dní pre mužské pohlavie skupiny číslo 2

Tabuľka č. 4 Výsledky nasledujúcich výskumu pre mužské pohlavie skupiny číslo 1

Deň 1 Deň 2 Deň 3

Počet čísiel z testu – pocity Čas splnenia úlohyTyp osoby – pozornosti

6 - nechce sa mi 59 sekúnd mierne nepozorný6 – unavený 55 sekúnd Nepozorný7 - nemám náladu 60 sekúnd slabo nepozorný6 – super 58 sekúnd mierne nepozorný8 - hladný, unavený 39 sekúnd mierne pozorný typ

Deň 4 Deň 5 Deň 6Počet čísiel z testu Pocity Čas splnenia úlohy

10 vysmiata, bezpečie 27 sekúnd12 príjemne, priateľské 35 sekúnd9 spokojný, bez výčitiek 30,22 sekúnd11 Čulé 45 sekúnd8 Vysmiate 37,88 sekúnd

V tabuľke číslo 4 a 5 môžeme vidieť výsledky nasledujúcich dní výskumu

pre mužské pohlavie skupiny, ktorá zaspávala bez a s mobilom. Tabuľka číslo 4

obsahovala lepšie hodnoty čo si môžeme všimnúť aj na pocitoch, ktoré mali

účastníci ráno po zobudení pozitívnejšie ako účastníci skupiny, ktorí zaspávali

s mobilným telefónom tzv. skupiny číslo 2. Taktiež úspešnosť počas štvrtého dňa

je u skupiny číslo 1 70% na rozdiel od skupiny číslo 2, ktorej úspešnosť je 18,5 %.

Aj v tomto prípade z porovnania uvedených tabuliek vyplýva, že skupiny

zaspávajúca bez mobilného zariadenia mala výrazne lepšie výsledky ako skupina

zaspávajúca s mobilným telefónom.

Tabuľka č. 5 - Výsledky nasledujúcich dní pre mužské pohlavie skupiny číslo 2

Deň 1 Deň 2 Deň 3Počet čísiel z testu –

pocity Čas splnenia úlohy Typ osoby – pozornosti12 – šťastne 38 sekúnd veľmi pozorný typ13 – fantasticky 38,69 sekúnd veľmi pozorný typ10 – pokojne 38 sekúnd mierne pozorný typ9 - unavená 35 sekúnd veľmi pozorný typ11 – svieži 30 sekúnd veľmi pozorný typ

Tabuľka č. 6 Výsledky prvých dní pre ženské pohlavie skupiny číslo 1

V nasledujúcich dvoch tabuľkách sme porovnali výsledky výskumu pre ženské

pohlavie skupiny číslo 1 a 2 počas prvých troch dní. V prvý deň výskum dosahoval

80 % úspešnosť pocitov účastníčok výskumu skupiny číslo 1 zatiaľ čo účastníčky

skupiny číslo 2 disponovali iba negatívnymi pocitmi. Počas dňa číslo 2 bol rozdiel

oboch skupín (v neprospech skupiny číslo 2) väčší ako 136 sekúnd. Tretí deň

výskumu skončila skupiny číslo 2 opäť s horšími výsledkami (o 60% ).

Účastníčky, ktoré zaspávali bez mobilného telefónu mali opäť výrazne lepšie

výsledky.

Deň 4 Deň 5 Deň 6Počet čísiel z testu Pocity Čas splnenia úlohy

5 zle, nedostatok spánku 1 minúta a 2 sekúnd6 Zle 1 minúta a 30 sekúnd8 zle som spal 1 minúta a 15 sekúnd6 unavená, zlý spánok 1 minúta6 hladný, znechutený 1 minúta

Tabuľka č. 7 Výsledky prvých dní pre ženské pohlavie skupiny číslo 2

Deň 4 Deň 5 Deň 6Počet čísiel z testu Pocity Čas splnenia úlohy

8 svetlý, rušný 40 sekúnd9 pokojne, pohodlne 41 sekúnd10 šťastne, unavene 25,72 sekúnd12 inšpiratívne, pozitívne 31 sekúnd10 Upokojujúce 27,35 sekúnd

Tabuľka č. 8 Výsledky nasledujúcich dní pre ženské pohlavie skupiny číslo 1

V tabuľkách číslo 8 a 9 môžete pozorovať výsledky výskumu prebiehajúcich

počas dňa 4 – 6. Účastníčky opäť vypĺňali psychologický test zameraný na

koncentráciu a ich pocity a počas všetkých troch dní skupina číslo 1 predchádzala

skupinu číslu 2 vo výsledkoch. Ako môžete pozorovať v uvedených tabuľkách

počas štvrtého dňa bola úspešnosť skupiny číslo dva o 40% horšia ako úspešnosť

skupiny číslo jedna. Podobne tomu bolo aj počas piateho dňa kde bol však rozdiel

menší.

Z uvedených výsledkov si opäť môžeme všimnúť, že skupina účastníkov

zaspávajúca bez mobilného zariadenia má lepšie výsledky koncentrácie ako

skupiny, ktorej účastníci zaspávali s mobilným telefónom.

Tabuľka č. 9 Výsledky nasledujúcich dní pre ženské pohlavie skupiny číslo 2

Deň 1 Deň 2 Deň 3Počet čísiel z testu - pocity Čas splnenia úlohy Typ osoby – pozornosti

5 - nesústredená, nervózna 40 sekúnd veľmi nepozorný7 – nekoncentrovaná 46 sekúnd slabo nepozorný6 - bolí ma hlava 43 sekúnd Nepozorný8 – hladná 48 sekúnd veľmi nepozorný5 – nervózna 46 sekúnd mierne nepozorný

Deň 4 Deň 5 Deň 6Počet čísiel z testu Pocity Čas splnenia úlohy

6 osamelo, stiesnene 57 sekúnd7 bez energie 59 sekúnd

5 unavený, hladný 54 sekúnd7 nechcem ísť do školy 68 sekúnd5 Uzavretá 60 sekúnd

S výskumom k moje práci som spokojná a môžem ho zhodnotiť, kladne

nakoľko som s ním nemala žiadne veľké problémy a účastníci výskumu boli veľmi

ochotný spolupracovať.

Po spočítaní a skontrolovaní všetkých hodnôt z uvedených tabuliek som si

mohla svoju hypotézu potvrdiť. V skupine číslo 1 môžeme vidieť oveľa lepšie

hodnoty testovanej koncentrácie ako v nasledujúcej skupine tzv. skupine číslo 2,

ktorá zaspávala s dosahom mobilného telefónu najmenej 30 minút pred spánkom

s hasnutým svetlom v miestnosti, v ktorej sa účastníci nachádzali. Ich hodnoty boli

zhoršené v dôsledku pôsobiaceho krátko-vlnného modrého žiarenia, ktoré

spôsobilo predĺženie času zaspávania a tým došlo ku skráteniu REM fázy,

dôležitej pre pamäť a koncentráciu organizmu človeka.

Záver

V tejto práci som sa venovala téme spánok. Téma bola pre mňa veľmi

zaujímavá a to je aj dôvod prečo sa mi s ňou pracovalo veľmi dobre. Počas

spracovávania som sa dozvedela viacero informácii, ktoré boli pre mňa nové.

Keďže spánok je pre nás niečo všedné no napriek tomu ukrýva v sebe veľa

zaujímavého. Jeho výskumom a činnosťou mozgu počas spánku sa venuje

množstvo svetových vedcov.

Pri spracovaní témy som sa sústredila hlavne na činnosť mozgu počas

spánku, vysvetlenie jednotlivých fáz. Zároveň som však do práce vložila aj

osvedčené rady ako zlepšiť kvalitu nášho spánku. Keďže som sa počas tvorby

tejto práce dozvedela mnohé nové informácie a javy, ktoré mi však nedostatočne

zodpovedali pravdivosť resp. nepravdivosť mojej hypotézy rozhodla som sa ako

praktickú časť spraviť vlastný výskum v ktorom som si mohla urobiť záver mojej

otázky. Cieľom bolo zistiť závislosť skracovania spánku nočným chatovaním od

koncentrácie. Po spracovaní dát, ktoré som získala výskumom môžem

konštatovať, že skracovanie spánku nočným chatovaním má negatívny vplyv na

koncentráciu študenta. Výskum hodnotím pozitívne, účastníci boli zodpovedný

a pri spracovaní som sa nestretla s väčšími problémami.

Celkovo počas tvorby práce som nezaznamenala žiadne problémy, ktoré

by ma obmedzovali. Avšak za jednu z ťažkostí môžem označiť hľadanie

účastníkov výskumu. Nakoľko účastníci mali byť študenti vo veku 16 - 18 rokov.

Za pozitívum považujem získané množstvo nových informácii o  spánku

a skúseností s metodikou, ktorú výskum vyžadoval. Verím, že moja práca bola

zaujímavá nie len pre mňa, ale aj pre ostatných ľudí.

Resumé

Moja práca sa zaoberá spánkom a jednotlivých fáz, s ktorými sa počas

spánku stretávame. Táto práca je rozdelená na dve časti. Prvá časť je teoretická,

v ktorej som uviedla čo je to spánok. Ďalej som sa konkrétne venovala fázam a čo

sa počas spánku deje, prečo je spánok pre nás taký dôležitý. Taktiež som sa

sústredila na to ako pomôcť ostatným a uviedla som pár osvedčených rád ako

zlepšiť kvalitu nášho spánku.

V druhej časti práce som sa sústredila na výskum v ktorom som chcela

nájsť odpoveď na moju hypotézu, čo sa mi aj podarilo. Vo výskume bolo

zahrnutých 20 účastníkov, ktorý počas 6 dní ráno vypĺňali špeciálny test zameraný

na koncentráciu.

Summary

In my work I dealt with the topic which was sleep and I was following

specific phases of sleeping. The work is divided into two parts. The first part is a

theoretical one where I talked what sleep means. Furthemore, I particulary dealt

with the individual phases and what is happening during sleep, why is sleep so

important for us. I also gave some of interesting and importatnt advices how we

can increase quality of our sleep.

In the other part of work I was concetrated to find answer for my hypothesis,

which I gave at the begining of my work when i was gathering all the informations

and it is done. The 20 people were in my research, who did it every morning

during 7 days. They did special psychological test which was following their

concentration each day.

Zoznam použitej literatúry:

Internet:

https://www.ninds.nih.gov/Disorders/Patient-Caregiver-Education/Understanding-

Sleep

http://inner-light.ning.com/m/blogpost?id=6370783%3ABlogPost%3A225194

http://www.astragal.cz/clanky/tematicke-clanky/vedomi-a-prijem-informaci-z-jinych-

dimenzi/hladina-alfa-a-jine-hladiny-vedomi.html

http://www.howsleepworks.com/types_nonrem.html

http://www.multivitamins.sk/ttpharm/index.php?ID=2240

https://www.quora.com/Is-there-any-correlation-between-melatonin-and-sleep-

paralysis

Načo je dobré ráno. In: týždeň.sk [online]. 2017. [cit: 2017-03-10]. Dostupné na

internete: ‹https://www.tyzden.sk/lifestyle/37523/najdolezitejsie-je-rano/›

Knihy:

KAHNEMAN, D.: Thinking, fast and slow. Londýn: Allen Lane, 2011. ISBN 978-

80-8270-42-4

Prílohy

Ukážka psychologických testov

Deň 1Meno : Pohlavie:Vek : Dátum vyplnenia: Skupina :

1, Napíšte svoje pocity, tešíte sa do práce/ školy (ako veľmi), nadšenie z činnosti v práci/ škole (stačí v podobe prídavných mien) !

2,Stopnite si 50 s počas ktorých sa snažte čo najrýchlejšie zakrúžkovať/ vypísať čísla z tabuľky, ktoré majú prvú cifru nepárnu a druhú párnu (napr. 52).

23 58 69 85 22 68 15 86 68 6638 79 97 84 64 49 46 16 65 1413 26 24 59 15 42 81 24 45 7163 58 86 19 54 73 94 29 83 1559 73 91 43 68 37 68 22 78 7421 72 69 16 66 64 72 85 44 5492 61 78 95 14 62 85 58 36 8479 74 67 82 59 87 21 56 43 61Dátum :Skupina : „S“ „Bez“ 1, V nasledujúcej časti napíšte svoje pocity (stačia prídavné mená) ktoré vystihujú vašu náladu počas dnešného rána.

2, Stopnite si čas a pozorne čítajte farby z   ľava do prava , ak sa dostanete do situácie kedy bude napr. slovo „ biela“ napísané modrou farbou ( BIELA )povedzte modrá a pokračujte ďalej. Výsledok zapíšte.

Žltá červená modrá zelená žltá žltá modrá ružová zelená žltá modrá červená zelená modrá červená zelená žltá modrá modrá červená žltá modrá zelená ružová biela hnedá žltá červená zelená modrá biela žltá

Napíšte čas za ktorý ste danú úlohu stihli :