ZŠ s MŠ Michala Sopiru Radvaň nad Laborcom

Školský rok: 2016/2017

4. ročník

Aj zvieratá komunikujúalebo prečo pes šteká?

Charakteristika projektu: Čo by sa stalo, keby naše domáce zvieratá odrazu

prehovorili? Čo by povedali? A je možné, že niečo „rozprávajú“, aj keď im

nerozumieme?

Anotácia: Prostredníctvom tohto projektu žiaci zistia, ako živočíchy komunikujú

a ako sa treba starať o domácich miláčikov. Oboznámia sa s jednoduchými

výskumnými metódami a naučia sa analyzovať výsledky svojho prieskumu.

Hlavným cieľom projektu je spoznať rôzne spôsoby komunikácie u domácich

živočíchov a porovnať ich s dorozumievaním medzi ľuďmi. Výsledkom projektu

je tvorba pravidiel starostlivosti o živočíchy v domácom prostredí a záverečná

práca žiakov. Na záver projektu jednotlivé tímy odprezentujú mladším žiakom

svoje výsledky výskumu.

2

Rozdelenie úloh

Žiaci 4. ročníka / počet: 9 Krátkodobý projekt, 17 hodín

Kozárová Natália

Ako sa dorozumievajú kone

Kozárová Viktória

Kulik Adam

Ako sa dorozumievajú zajace

Kulik Marek

Nodžo Peter

Donič Michal Ako sa dorozumievajú psy

Prigancová Sarah

Serdulová Michaela

Ako sa dorozumievajú mačky

Siriková Veronika

3

Komunikácia

Komunikácia nie je iba čisto ľudskou záležitosťou. Zistilo sa, že aj zvieratá sú

schopné sa dorozumievať, vysielať a aj prijímať signály a dokážu dokonca aj

porozumieť vyslaným informáciám a priradiť im určitý význam. Samozrejme,

komunikácia zvierat nie je na tak vysokej úrovni, ako je to v prípade ľudskej

komunikácie, avšak niektoré živočíšne druhy doslova fascinujú svojimi

schopnosťami komunikovať.

Komunikácia zvierat sa uskutočňuje najmä preto, aby určitý jedinec oznámil

inému, že našiel potravu, ale aj v období párenia, v prípade nebezpečenstva a v

neposlednom rade pri dennodennej komunikácii v rámci skupiny alebo

spoločenstva zvierat.

Komunikácia zvierat sa odborne nazýva biokomunikácia.

Rozoznávame päť základných druhov biokomunikácie:

pachové signály – pomocou vylučovania feromónov

optické signály – zmeny farby kože, zafarbenia srsti, či mimiky

elektrické signály – tento druh biokomunikácie sa vyskytuje prevažne u

rýb, ktoré sa takto jednoduchšie orientujú v tme

alebo v zakalenej vody

dotykové   signály – pomocou otierania sa, „štuchnutia“, ťukania, atď., 

akustické znázornenie – jedná sa najmä o spev a krik v rámci skupiny alebo

spoločenstva zvierat

4

Ako sa dorozumievajú kone

Prví predchodcovia koňa žili pred 50-60 miliónmi rokov. Ich domovom bola

dnešná Severná Amerika.

Kôň dokáže svoju náladu vyjadriť celým telom, najmä však ušnicami, hlasom,

pyskami a pohybom nôh. Dáva tak zreteľne najavo, čo chce alebo čo odmieta.

Tieto signály sú pre všetky druhy koní rovnaké a pomocou nich sa vzájomne

dorozumievajú.

Zrak: Oči koňa sú ideálne pre divého zvieraťa žijúceho na rovine, živiaceho sa

trávou a sú podobné očiam divo žijúceho dobytka alebo antilop. Takéto zvieratá

potrebujú čo možno najširšie zorné pole, aby mohli vidieť potenciálnych dravcov

približujúcich sa viac alebo menej zo všetkých smerov. Jeho oči sú umiestnené

na bokoch hlavy, nie vpredu ako je to u dravcov. Divo žijúce kone strávia pri

pasení dobrých 16 hodín denne so sklonenou hlavou. Táto pozícia im umožňuje

vidieť všetko dookola a pritom stále sa pásť, bez pohybu tela, ako to musia robiť

ľudia, keď sa chcú pozrieť za seba. Jediným nedostatkom sú jeho štyri tenké

nohy. Zrakom je teda ideálne vyzbrojený vyhnúť sa nebezpečenstvu. To je

hlavná podmienka na prežitie v divej prírode, a vysvetľuje aj to, prečo nie je

ľahké priblížiť sa ku koňovi vo voľnom priestranstve bez toho aby nás zbadal.

5

Keď sedíte na koni, kôň môže vidieť vaše ruky, či v nich máte alebo nemáte

bičík, keď sa pohnete, aby ste bičík použili, často to predvída a pohne sa skôr,

ako ho použijete. Keď jazdíte v oblúku alebo v kruhu, jeho vnútorné oko môže

byť v kontakte s vami, ak sedíte v správnej polohe.

Sluch :  Kone sú veľmi citlivé na zvuk a môžu počuť vysoké a nízke tóny, ktoré

ľudia nie sú schopný vnímať. Kôň automaticky nereaguje panicky na neznámy

zvuk; všimne si ho a zapamätá. Ak sa niečo stane v tom istom čase, ako zaznie

zvuk, v budúcnosti spojí túto udalosť so zvukom. To je dôležitá zložka výcviku a

učenia. Kone majú lepší sluch než ľudia. Ustajnené kone napríklad veľmi skoro

rozpoznajú motor automobilu svojho pána a jeho zvuk spájajú s jeho

príchodom. Často vnímajú zvuk a reagujú naň oveľa skôr než pracovníci na

dvore.

V mnohých krajinách je teraz populárna drezúra so sprievodnou hudbou a zdá

sa, že kone ju tiež obľubujú. Sú rozjarené, vážne, pokojné alebo energické v

súlade s hudbou vybranú pre ich cvičenie. Podobne ako cirkusové kone často

spájajú hudbu s osobitnými pohybmi.

Hlasová komunikácia :  Hoci kone nevedia hovoriť, vedia sa veľmi dobre

dorozumievať s koňmi aj s ľuďmi, ktorí môžu rozumieť ich rozličným výrazom

tváre a reči tela. Okrem toho majú širokú škálu zvukov na vyjadrenie pocitov a

možno aj na dávanie povelov. Čuch je pre kone tiež dôležitý na pochopenie

stavu iného koňa a niekedy aj človeka.

Erdžanie je veľmi hlasný, vysoký, vibrujúci zvuk na zvolávanie vzdialených koní

načúvaním a odpovedaním na erdžanie. Zvukovými prejavmi dokážu zistiť, či

sú v blízkosti iné kone. Tiché jemnejšie, nižšie zaerdžanie vydáva ako pozdrav

priateľovi, koňovi alebo človeku, a silnejšie, keď je hladný alebo keď sa blíži ku

kobyle. Krátke a ostré kvičanie môže znamenať, že kôň pocítil bolesť, alebo

môže byť výrazom hravosti. Kone trpiace kolikou alebo schvátením často stonu

a žalostne chrochcú.

6

Ako sa dorozumievajú zajace

Zajace alebo králiky sú nádherné zvieratá. Sú obdivuhodné a majú osobnosť!

Zajace majú rôznorodú osobnosť, môžu byť hravé a hlúpučké ako mačiatka,

alebo vnímavé a lojálne ako psy. Dlhodobí chovatelia zajacov tvrdia, že zajace

sú svojim spôsobom múdre ako mačky alebo psy. Zajac potrebuje voľnosť,

pobehať si bez toho aby bol často naťahovaný na ruky.

Zajace sa správajú veľmi ticho. Vydávajú tiché zvuky len v určitých situáciách..

Škvŕkanie - Krátky tón vyrážaný vysokou rýchlosťou. Králik takto nadáva, keď

ho napríklad chytíme a vraciame do králikárne alebo klietky.

Prskanie a vrčanie - Tieto zvuky sú vždy prejavom agresivity, po ktorej môže

nasledovať útok. Ak je králik pritom dráždený, môže uhryznúť. Jeho výhražné

tóny však človek dobre nepočuje.

Mrmlanie - Je väčšinou prejavom samca po párení. Niekedy takéto prejavy zvolí

keď sa usiluje o priazeň samice.

7

Pišťanie - Ustrašené zvuky je možné počuť pri mláďatách keď sa ocitnú mimo

svojho hniezda.

Jačanie - K prenikavému jačaniu dochádza iba keď sa zajac veľmi bojí a ocitne

sa v beznádejnej situácie.

Škrípanie zubov - Tento zvuk prezradí, že zajac prežíva veľkú bolesť, má

zakalené oči.

Pradenie - Slabo počuteľné pradenie je výrazom radosti a šťastia. Niekedy je

zreteľné aj pri hladkaní.

Ich reč sú vlastne telesné prejavy:

Stavanie sa na zadné labky - keď zajac počuje alebo vidí niečo čo ho zaujíma

vzpriami sa. V preklade to znamená: Tak čo je nové?

Hrabkanie a škrabkanie - ak po pohladkaní hrabká prednou labkou, znamená

to: Prosím, ešte!

Pošťuchovanie ňufákom - tak sa králiky zdravia. Ak králik šťuchne do niekoho

znamená to: Prosím pohladkaj ma!

Krátke potriasanie hlavou - môže to byť reakcia na dotyk a znamená : Tak a

teraz mám toho dosť!

Zohýnanie sa - zajac sa pritlačí rovno k zemi, uši má sklopené a hlavu má

zohnutú dolu. Týmto spôsobom sa jeden králik podriaďuje druhému alebo

človeku.

Uvoľnené čupenie - uši sú pritom primknuté k hlave. Králik odpočíva.

Odpočívanie na boku - hlava je na zemi a telo roztiahnuté. Oči sa začínajú

zatvárať. Znamená to: Teraz by som si rád pospal!

Pretiahnutý trup - zadná časť tela je zhrbená, uši smerujú do predu, chvostík je

pritisnutý. Znamená to: To by som rád vedel, čo sa tu deje!

8

Ako sa dorozumievajú psy

Pes patrí nielen k najstarším, ale aj k najvšestrannejším domácim zvieratám. Je

považovaný za prvé zviera, ktoré človek cielene choval.

Psy hovoria signálmi svojho tela, chvosta, "tváre" a ňuchom. Určité veci môžu

vyjadriť i pískaním, kňučaním, vrčaním alebo brechaním. Psy sú múdre tvory,

ktoré do svojho správania vkladajú aj emócie. Nie nadarmo sa používa výraz

„psie oči“, ktorým pes vyjadruje smútok (napr. pre odchod majiteľa).

Pohyby tela

Hlava: Hlava naklonená doprava alebo doľava naznačuje, že psa zaujal nejaký

zvuk a snaží sa mu porozumieť.

Uši: Nastražené uši vyjadrujú ostražitosť a naslúchanie. Uši dozadu a

pritiahnuté k hlave naznačujú spokojnosť, podriadenosť alebo prípravu k útoku.

Tlama: Zívanie alebo olizovanie znamená ospalosť, ale aj zmätenosť. Funením

vyjadruje veselosť. Agresivitu dáva najavo vrčaním, cerením zubov.

9

Oči a obočie: Zdvihnuté obočie vyjadruje záujem. Ak sú oči prižmúrené, dáva

nám najavo sympatiu. Túžbu po samote spozorujeme, keď má oči do

polmesiačika.

Nohy: Vzrušenie – predné nohy tancujú doprava doľava, zatiaľ čo zadné

ostávajú bez pohybu. Takisto to môže byť snaha upútať pozornosť.

Chvost: Podriadenosť - vrtenie chvostom a zníženie k zemi. Veselosť alebo

vzrušenie – rýchle vrtenie chvostom. Zvedavosť spozorujeme podľa pomalého

vrtenia chvostom a uši sú mierne dozadu. Obrana – chlpy na chvoste sú na

konci zježené. Úzkosť – chvost je sťažený medzi nohami. Ostražitosť – chvost a

uši sú zdvihnuté do výšky.

Hlasové prejavy

Strach: Tiché, hlboké vrčanie znamená, že pes je vystrašený a môže zaútočiť.

Môže byť varovaním pred hrozbou. Vrčaniu je preto potrebné venovať

pozornosť. Hlasité vrčanie zase môže byť vyzývaním ku hre.

Stres: Vysoké rytmické štekanie, ktorého tón stúpa.

Úzkosť alebo komunikácia: Prejavuje sa najčastejšie zavýjaním. Rovnako ale

môže znamenať aj dorozumievanie sa s ostatnými psami na veľkú vzdialenosť.

Snaha upútať pozornosť: Vysoké kňučanie vydávané so zavretou tlamou.

Hravosť alebo vzrušenie: Krátke ostré štekanie alebo kňučanie, sprevádzané

olizovaním, skákaním, či štekaním.

Bolesť: Nárek alebo kňučanie. Kňučanie je tichší a vyšší tón ako štekanie.

10

Ako sa dorozumievajú mačky

Mačky podobne ako ľudia nekomunikujú iba pomocou zvukov, ale aj

postavením tela a chvosta, či mimikou. Postavenie uší, či rozšírenie alebo

zúženie zreničiek tiež naznačujú duševné rozpoloženie mačky.

Nezastupiteľným komunikačným prostriedkom sú tiež pachy produkované

žľazami, ktoré mačky zanechávajú na ľuďoch, rastlinách a predmetoch

otieraním, škriabaním a rozprašovaním moču.

Gestika a   mimika

Rečou tela mačky vyjadrujú najmä pocity ako sú strach, radosť a agresivita. Vo

všeobecnosti sa mačka snaží opticky zväčšiť, ak je agresorom, alebo ak sa

teší. K tomu jej slúži srsť, ktorú je schopná naježiť a tým dosiahnuť želaný efekt.

Ďalším spoľahlivým ukazovateľom nálady mačky je jej chvost. Mačka, ktorá má

z niečoho radosť má vztýčenú hlavu aj chvost. Chrbát býva v tomto prípade

vyklenutý a mačka sa otiera o nohy svojho pána. Keď má mačka hravú náladu,

má chvost tvar otáznika, poskakuje a loví predmety vhodné k lovu. Mačka, ktorá

má strach sa snaží opticky zmenšiť tým, že pokrčí nohy a uši stiahne smerom

do strán. Ak chce mačka zastrašiť inú mačku, zodvihne zadnú časť tela,

11

vzpriami chvost a jeho špičkou pohybuje zo strany na stranu. Vrcholne

rozrušená mačka, čiže mačka v pohotovosti a rozhodujúca sa k činu má

natiahnuté všetky končatiny, naježenú srsť, má vztýčený chvost a je nahrbená.

S postavením tela úzko súvisí aj postavenie uší, hmatových chlpov, očí a tiež

čela. Spokojná mačka má vzpriamené uši, uvoľnené hmatové chlpy a veľkosť

zorníc zodpovedá momentálnemu osvetleniu. Nahnevaná mačka má uši

sklopené dozadu, fúzy naopak napriamené smerom dopredu, zúžené zornice a

pokrčený nos. Vystrašená mačka má uši sklopené do strán a rozšírené zornice.

Mačky sa vo všeobecnosti snažia vyhnúť konfliktným situáciám a ak to situácia

dovoľuje, radšej sa nepozorovane odplazia. Vo väčšine prípadov si mačky

vyjasnia situáciu pohľadom a rečou tela. Mačky tiež špecificky prejavujú svoj

vzťah k človeku. Radosť, dôveru, priateľstvo, náklonnosť prejavujú tým, že spia

čo najbližšie pri človeku, otierajú sa oňho, vyhľadávajú jeho prítomnosť, olizujú

ho, pradú a pod.

Hlasové prejavy

Odborníci uvádzajú okolo 16 rozličných zvukov, ktoré mačka vydáva. Niektoré

zvukové signály úzko súvisia s momentálnou situáciou, v ktorej sa mačka

nachádza (napr. prskanie, vrešťanie, mňaukanie, pradenie, volanie mačky v

ruji). Všetky zvuky sa dajú rozdeliť do troch skupín podľa spôsobu, akým ich

mačka vydáva. Označujeme ich ako vrčanie, vokály a prenikavé zvuky. Mačka

vrčí so zavretou tlamou. K vrčaniu radíme zvuky ako sú pradenie a zvuky, ktoré

mačka vydáva na uvítanie. K vokálom patria zvuky, ktoré mačka vydáva

postupným zatváraním tlamy. Tieto zvuky sú veľmi individuálne a sú u každej

mačky odlišné. Prenikavé zvuky vytvára mačka naširoko otvorenou tlamou a

jednotlivé zvukové signály moduluje zmenou tvaru ústnej dutiny. Takto vznikajú

rôzne zvuky – od vrčania, cez syčanie a prskanie až po vreskot. Ide o zvuky,

ktoré používajú mačky najmä pri komunikácii s inými mačkami.

Pradenie

Pradenie je typickým zvukovým prejavom mačky, ktorý je úzko spätý s

predstavou mačky. Je to zvuk, ktorý každý majiteľ mačky veľmi rád počuje,

pretože sa pradenie vo všeobecnosti považuje za prejav spokojnosti a na ľudí

12

pôsobí upokojujúco. V skutočnosti však mačky nepradú len keď sú spokojné,

ale aj keď sú poranené, alebo trpia bolesťami, či sú dokonca zoslabnuté alebo

umierajú.

Existuje viacero teórií snažiacich sa vysvetliť tento jav. Pradenie sa objavuje už

u malinkých mačiatok, čo pravdepodobne naznačuje mačke, že mačiatka sú v

poriadku. Matka zas pradie pravdepodobne preto, aby zvýšila pocit bezpečia

mačiatok. Mačky dokážu priasť veľmi dlho bezo zmeny v hlasitosti či rytmu a

zaujímavé je, že neprestáva priasť ani pri nádychu či výdychu.

13

Pravidlá správneho zaobchádzania s domácimi zvieratami

Domáce zvieratko potrebuje kus spoločného času, je potrebné sa mu venovať často aj vo chvíli, keď sa nám priveľmi nechce. Zvieratko nie je možné odložiť vo chvíli, keď nás ako hračka prestane baviť. Zvieratko nie je hračka, ale živý tvor, nová súčasť rodiny.Zvieratko potrebuje pravidelný pohyb a hygienu.Dôležitou súčasťou každodenného režimu je kŕmenie.Zvieratko nemôžeme týrať.Niektoré zvieratká treba pravidelne očkovaťV zime treba dať zvieratko do tepla.Nemôžeme nechať zvieratko samé, keď odcestujeme z domu na niekoľko dní. Každé zvieratko musí cítiť lásku a porozumenie.

14

Citáty o zvieratách

"Nemôže byť dobrým človekom ten, kto je krutý k zvieraťu."

"Ochrana zvierat je záležitosť ľudí, lebo zviera sa brániť nemôže."

"Bude potrebné veľa vekov lásky, aby sme splatili zvieratám ich služby."

15