VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a

dopĺňajú niektoré zákony

Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných 573 / 312

Subjekt

PripomienkaTyp

ADZS všeobecnáNa základe odporúčania Európskej resuscitačnej rady navrhujeme do predmetného zákona zakomponovať ustanovenie o povinnosti zdravotníckych pracovníkov absolvovať v rámci sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v štúdijnom programe sústavného vzdelávania "Neodkladná podpora životných funkcií" s periodicitou jeden krát za 12 mesiacov.

Z

ANS Čl. IV bod 9.Navrhujeme upraviť znenie § 25, odsek 1 písmeno j): j) znalcovi, ktorého ustanovil súd alebo pribral orgán činný v trestnom konaní alebo ktorého požiadala o vypracovanie znaleckého posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom alebo ktorého požiadal o vypracovanie znaleckého posudku poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pre účely svojej obrany v rámci posudzovania správnosti jeho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti , a to v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku; o rozsahu údajov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku rozhoduje znalec; obdobne sa postupuje, ak ide o znalca určeného podľa osobitného predpisu Odôvodnenie: Súčasné znenie ustanovenia §25 odsek 1 písmeno j) diskriminuje poskytovateľa ZS v rámci prostriedkov svojej obrany pri preskúmavaní podnetov, obsahom ktorých je podozrenie z jeho nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nakoľko sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie znalcovi, za účelom vypracovania znaleckého posudku, je v rámci zákonnej dikcie obmedzené jedine ak znalca ustanovil súd alebo pribral OČTK, alebo ktorého požiadala o vypracovanie niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom.

Z

Konaniu pred súdom obvykle predchádza konanie o sťažnosti, resp. konanie v rámci dohľadu nad správnosťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany ÚDZS. Pacient alebo osoby uvedené v § 25 odsek 1 a), b), c) sú kedykoľvek oprávnené požiadať súdneho znalca o vypracovanie znaleckého posudku bez obmedzenia účelu jeho vypracovania. Naopak poskytovateľ ZS nie je oprávnený na podporu svojich tvrdení k sprístupneniu údajov zo zdravotnej dokumentácie pacienta pre účely vypracovania znaleckého posudku, a to či už v rámci zmierovacieho konania, námietkového a ďalšieho správneho konania pred ÚDZS alebo v rámci začatého trestného konania pre podozrenie zo spáchania trestného činu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Platná právna úprava upiera poskytovateľovi právo na náležitú obranu taktiež v rámci civilného sporového konania, kde mu síce napadnuté ustanovenie zákona o ZS túto možnosť priznáva, avšak predloženie súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 CSP nie je z objektívnych časových dôvodov možné realizovať v rámci krátkych lehôt určených súdom pre použitie prostriedkov procesnej obrany podľa CSP. V zmysle § 151 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Ak je teda súčasťou žaloby znalecký posudok vypracovaný lege artis znalcom, ako výsledok zadania oprávnenej osoby, teda žalobcu, žalovaný poskytovateľ ZS má k dispozícii neprimerane krátku sudcovskú lehotu na popretie skutkových tvrdení a ak by mal byť v tom úspešný a jeho obrana by sa mala považovať za účinnú, mal by skutkové okolnosti potvrdené znaleckým posudkom poprieť tak isto znaleckým posudkom. Skúsenosti s dĺžkou lehoty potrebnou na vypracovanie znaleckého posudku sú také, že málokedy sa podarí získať znalecký posudok v lehote kratšej ako šesť mesiacov, nakoľko znalcov zapísaných v zozname znalcov MV SR je nedostatok a spoločenská objednávka na preskúmavanie správnosti postupu poskytovateľov prostredníctvom znaleckého dokazovania je príliš vysoká. Akceptovaním tejto pripomienky by došlo k odstráneniu vyššie uvedenej diskriminácie poskytovateľa ZS a naopak nastal by rovnovážny stav v právnom postavení poskytovateľa voči tretím osobám pri sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.

ANS Čl. V bod 4. (§ 38a ods.1 písm. e)Zmeniť výšku úhrady - Navrhujeme nižší poplatok za pobyt počas následnej ústavnej ZS ako počas poskytovania ústavnej ZS v prírodných liečebných kúpeľoch pri indikáciách zaradených v skupine B. Odôvodnenie: Výška úhrady sa stanovuje na úrovni výšky úhrady počas poskytovania ústavnej ZS v prírodných liečebných kúpeľoch pri indikáciách zaradených v skupine B, čo považujeme za výrazný nepomer.

O

ANS Čl. VIII bod 18. ( § 8 ods. 18) Z

„Výšku paušálnej úhrady za poskytovanie následnej ústavnej ZS, spôsob výpočtu a pravidlá výpočtu paušálnej úhrady ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom“ Odôvodnenie: Niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti poskytujú výlučne následnú zdravotnú starostlivosť. Keďže nie je známa cena za poskytovanú ZS znamená táto legislatívna úprava veľkú finančnú neistotu. Navrhujeme výšku úhrady stanoviť minimálne na úrovni cien VŠZP.

ANS K Čl. I bod 1. a bod 4.Návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť vzhľadom k tomu, že z návrhu zákona 1. nevyplývajú podrobnosti postupy a definované indikátory kvality a aj vzhľadom na znenie návrhu vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je tak významného charakteru, že má dopad na definovanie charakteru podrobností klinického auditu vo vzťahu k indikátorom kvality t.j. nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti vydávaný v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia návrhu zákona § 9 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktoré je vypracované nedostatočne a vôbec nenapĺňa požiadavky, ktoré predkladateľ návrhu zákona definoval v Čl. I bod I (§ 9 ods. 7). 2. nevyplýva ako budú indikátory uplatnené (selektívne?); je potrebné taxatívne vymedziť subjekty, ktorým MZ SR vypracováva indikátory kvality, 3. že nie je oddelený kontrolný orgán od výkonného a regulačného (v oboch prípadoch MZ SR), a teda MZ SR alebo ním poverené osoby na výkon klinického auditu sa dostávajú do konfliktu záujmov; navrhujeme ustanoviť zákonom na výkon klinického auditu nezávislú tretiu osobu/orgán, 4. nevyplýva ako bude MZ SR hodnotiť a vyhodnocovať indikátory kvality, pričom majú významný vplyv na uprednostňovanie poskytovateľov pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami, 5. nevyplývajú podrobnosti o internom systéme hodnotenia bezpečnosti pacienta a minimálne požiadavky na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta aj vzhľadom na absenciu znenia vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je tak významného charakteru, že má dopad na definovanie charakteru týchto podrobností ( Čl. I bod I § 9 ods. 12), 6. že táto stať je nedostatočne koncipovaná, voľne sa zamieňajú niektoré pojmy a úprava nekoreluje s princípmi a znakmi politiky riadenia kvality, 7. že vyplýva riziko pre poskytovateľov v možnosti podania podnetu MZ SR na ÚDZS v zmysle výkonu dohľadu s následkom sankcie, s ktorým absolútne nesúhlasíme; audit nie je kontrola a výsledkom auditu nemajú byť sankčné mechanizmy. V súčasnosti majú Poskytovatelia zavedené a certifikované, či akreditované rôzne systémy kvality. MZ SR by mal definovať minimálny rozsah tak, aby aj v prípade, že sa Poskytovateľ nerozhodne systém kvality certifikovať bude schopný ho naplniť a zároveň, aby už

Z

certifikované systémy kvality mohli tieto požiadavky implementovať. Stanovené požiadavky by nemali byť v rozpore s medzinárodnými štandardami, či požiadavkami na systémy kvality (ISO, JCI, ...). Je potrebné zosúladiť Systém kvality a interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta. Hodnotenie bezpečnosti pacienta je potrebné vnímať nielen ako zber údajov o nežiadúcich udalostiach ale poňať ho komplexne v rámci zavedeného systému kvality Poskytovateľa a teda napojiť ho na interné procesy prijímania nápravných a preventívnych opatrení, na analýzu rizík, ale aj napr. na ekonomické plánovanie a pod. Je potrebné jasne definovať čo má byť interným systémom hodnotenia bezpečnosti či analýza nežiadúcich udalostí alebo komplexná analýza rizík. Analýza rizík je/má byť súčasťou zavádzaného systému kvality. Ide o dve rozdielne analýzy i keď medzi sebou súvisiace. Systém kvality musí byť nastavený vrátane mechanizmu na dodržiavanie a implementáciu legislatívy, požiadaviek MZ SR, UDZS, a pod. (teda aj napr. pri zabezpečení BOZP, infraštruktúry, a pod. ). Čl. I bod 1. v novo navrhovanom znení § 9 ods. 10 žiadame vypustiť resp. preformulovať písmená b), c), d), pri ktorých je definícia nežiadúcej udalosti veľmi nejasná a právne vágna.

ANS K Čl. I bod 18.V novo navrhovanom znení odseku 20 navrhujeme slová „až do výšky 15 000 eur“ nahradiť slovami „až do výšky 5 000 eur“. V bode 18 v novo navrhovanom znení odseku 21 navrhujeme slová „až do výšky 50 000 eur“ nahradiť slovami „až do výšky 5 000 eur“. Odôvodnenie: Navrhujeme znížiť výšku sankcie v oboch ustanoveniach, vzhľadom k tomu, že ich považujeme za neprimerané.

Z

ANS K Čl. I bod 6. Znenie Čl. I bodu 6 okrem poznámky pod čiarou navrhujeme vo vzťahu k novo navrhovanému zneniu § 30a uviesť v tomto znení: „§ 30a Dočasná odborná stáž (1) Dočasnou odbornou stážou (ďalej len „stáž“) sa rozumie výkon odborných pracovných činností stážistom v rozsahu ustanovenom pre lekára podľa § 28 ods. 2 a sestru a pôrodnú asistentku podľa § 28 ods. 1; stážistom je osoba, ktorá je občanom tretieho štátu, má uznaný doklad o vzdelaní na účely výkonu zdravotníckeho povolania lekár alebo sestra v odbore ošetrovateľstvo alebo pôrodná asistentka v odbore pôrodná asistencia podľa osobitného predpisu24da) a vykonáva odborné pracovné činnosti a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti, b) u lekára pod odborným dohľadom lekára odborne spôsobilého na výkon špecializovaných pracovných činností (ďalej len „dohliadajúci lekár“), ktorý je v pracovnom pomere u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti na ustanovený týždenný pracovný čas alebo u sestry pod odborným dohľadom sestry špecialistky odborne spôsobilej na výkon špecializovaných pracovných činností (ďalej len „dohliadajúca sestra“), ktorá je v pracovnom pomere u poskytovateľa ústavnej zdravotnej

Z

starostlivosti na ustanovený týždenný pracovný čas alebo u pôrodnej asistentky pod odborným dohľadom pôrodnej asistentky odborne spôsobilej na výkon špecializovaných pracovných činností (ďalej len „pôrodná asistentka“), ktorá je v pracovnom pomere u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti na ustanovený týždenný pracovný čas. (2) Ministerstvo zdravotníctva vydáva súhlas na výkon stáže na základe písomnej žiadosti poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá obsahuje a) obchodné meno, sídlo a právnu formu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, b) názov a miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa bude stáž vykonávať, c) meno a priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu alebo prechodného pobytu osoby, ktorá bude stáž vykonávať, d) meno a priezvisko dohliadajúceho lekára alebo meno a priezvisko dohliadajúcej sestry alebo meno a priezvisko dohliadajúcej pôrodnej asistentky. (3) Súčasťou žiadosti podľa odseku 2 sú a) doklady stážistu, ktorými sú 1. kópia dokladu totožnosti, 2. úradne osvedčená kópia rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitného predpisu24da) na účely výkonu zdravotníckeho povolania lekár, sestra alebo pôrodná asistentka, 3. doklad, ktorým sa preukazuje zdravotná spôsobilosť podľa § 32 ods. 1 a 7, 4. doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť podľa § 38 ods. 2 druhej vety, 5. čestné vyhlásenie o ovládaní štátneho jazyka v rozsahu nevyhnutnom na výkon odborných pracovných činností podľa odseku 1, v štátnom jazyku, b) úradne osvedčená kópia dokladu o odbornej spôsobilosti dohliadajúceho lekára podľa § 33 ods. 4 alebo § 33 ods. 9 alebo úradne osvedčená kópia dokladu o odbornej spôsobilosti dohliadajúcej sestry podľa § 33 ods. 4 alebo § 33 ods. 9 alebo úradne osvedčená kópia dokladu o odbornej spôsobilosti dohliadajúcej pôrodnej asistentky podľa § 33 ods. 4 alebo § 33 ods. 9, c) potvrdenie o pracovnom pomere dohliadajúceho lekára na ustanovený týždenný pracovný čas alebo potvrdenie o pracovnom pomere dohliadajúcej sestry na ustanovený týždenný pracovný čas alebo potvrdenie o pracovnom pomere dohliadajúcej pôrodnej asistentky na ustanovený týždenný pracovný čas. (4) Ministerstvo zdravotníctva vydá súhlas na výkon stáže do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 2 s prílohami podľa odseku 3. (5) Stáž možno vykonávať len u jedného poskytovateľa, najviac 12 mesiacov odo dňa vydania súhlasu podľa odseku 4 a nemožno ju opakovať. (6) Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý získal súhlas podľa odseku 4, je povinný a) bezodkladne písomne oznámiť ministerstvu zdravotníctva zmenu dohliadajúceho lekára alebo dohliadajúcej sestry alebo dohliadajúcej pôrodnej asistentky do desiatich dní odo dňa zmeny; oznámenie musí obsahovať údaje podľa odseku 2 písm. d) a doklady podľa odseku 3 písm. b) a c), b) zabezpečiť, aby dohliadajúci lekár alebo dohliadajúca sestra alebo dohliadajúca pôrodná asistentka vykonávali odborný dohľad len nad jedným stážistom a boli fyzicky prítomní pri výkone stáže. (7) Ministerstvo zdravotníctva vedie a aktualizuje zoznam vydaných súhlasov na výkon stáže v rozsahu a) dátum vydania súhlasu ministerstva zdravotníctva na výkon stáže, b) meno a priezvisko stážistu, c) údaje podľa odseku 2 písm. a), b) a d). (8) Ministerstvo zdravotníctva uverejňuje zoznam podľa odseku 7 na svojom webovom sídle. Na stážistu sa nevzťahuje

registrácia podľa § 62 ods. 1, 2 a 5.“. Odôvodnenie: V súvislosti s implementáciou materiálu MPSVaR SR Stratégia pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike a v reflexii na regulované povolanie a riešenie nedostatku zdravotníckych pracovníkov navrhujeme uvedené znenie ustanovenia rozšíriť aj na sestry a pôrodné asistentky.

ANS K Čl. IV bod 4.V novo navrhovanom odseku 2 a 3 navrhujeme slovné spojenie „do vyliečenia osoby“ nahradiť “ do slovným spojením „do stabilizácie zdravotného stavu umožňujúceho prepustenie do ambulantnej starostlivosti“. Navrhujeme definovať konzílium. Kto by mal byť členom a koľko lekárov by malo byť v rámci konzília, keďže na základe konzília sa môže predlžovať doba trvania následnej starostlivosti , pokladáme za dôležité to konzílium definovať presnejšie. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu zákona.

O

ANS K Čl. IV bod 8.V novo navrhovanom znení § 12b ods. 2 písm. b) za slovom „pediatria,“ je nepresne sformulovaná prísudková veta – asi sa nemá vzťahovať na pediatriu, podobne to je aj v písm. a) za slovom „poskytovateľom,“. Žiadame upraviť znenie novo navrhovaného §12b ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. c), z ktorého nie je jasné, ako by sa uvedené dalo realizovať v praxi, vzhľadom k tomu, že lekár zdravotníckeho zariadenia indikuje dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí, ale aby vedel, kedy ukončí a oznámi ukončenie potreby domácej starostlivosti, mal by pacienta vidieť, pričom ten je už v ambulantnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že lekár zdravotníckeho zariadenia, z ktorého pacient odchádza, môže indikovať dlhodobú domácu starostlivosť , ale o jej ukončení by mal rozhodnúť lekár (ambulantný, VLD), v ktorého starostlivosti je pacient aktuálne. Rovnako z uvedeného nie je jasné, ako má lekár oznámiť ukončenie potreby dlhodobej starostlivosti zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni, tiež je v ods. 4 písm. c) nejasné, ako sa „ošetrujúci lekár podľa ods. 2 písm. b)“ dozvie, že ukončenie „neoznamuje príslušný ošetrujúci lekár“ ; vyvstáva tu aj otázka, oznámiť/neoznámiť obom poisťovniam ukončenie potreby dlhodobej starostlivosti, ak sa osoba nedostaví na kontrolu napriek predvolaniu. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu zákona.

O

ANS K Čl. IV bod 9.Navrhujeme vypustiť v novo dopĺňanom odseku 1 písmeno o). Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súlade a v súvislosti s Pripomienkou k Čl. I bod 1. a bod 4.

Z

ANS K Čl. IV. bod 11. Z

Navrhujeme vypustiť v novo dopĺňanom odseku 1 písmeno am). Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súlade a v súvislosti s Pripomienkou k Čl. I bod 1. a bod 4.

ANS K Čl. IXNavrhujeme správne uviesť identifikáciu bodu Čl. I, na ktorý sa vzťahuje posun účinnosti zákona. Odôvodnenie: Čl. I bod 2. § 9 ods. 5 má byť účinný od 1.1.2021, avšak takto označený bod v zákone nie je. Nie je teda úplne jasné, ktorý bod má posunutú účinnosť. Interný systém hodnotenia bezpečnosti by mali poskytovatelia zaviesť do 31.8.2021.

Z

ANS K Čl. VIII bod 16.Novo navrhovanom znení § 7c a § 7d navrhujeme vypustiť písmeno d). Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súlade a v súvislosti s Pripomienkou k Čl. I bod 1. a bod 4.

Z

ANS K Čl. VIII bod 18.Navrhujeme predložiť znenie všeobecne záväzného právneho predpisu súbežne so znením návrhu zákona resp. náležitosti podľa splnomocňovacieho ustanovenia návrhu zákona implementovať priamo do znenia návrhu zákona. Návrh zákona s poukazom na absenciu všeobecne záväzného právneho predpisu vo svojej podstate považujeme za vágny vzhľadom k tomu, že návrh zákona nanovo definuje poskytovanie následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti bez stanovenia cenovej regulácie a výšky paušálnej úhrady za poskytovanie tohto typu starostlivosti Odôvodnenie: V zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR navrhovaný zákon má obsahovať takú štruktúru, aby práva a právne povinnosti, ktoré sa fyzickým osobám a právnickým osobám ustanovia, dotvárali alebo rozvíjali jestvujúcu sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou tak, že sa nestanú vnútorne protirečivými. Považujeme z uvedeného dôvodu legislatívnu úpravu v legislatívnom konaní za nedostatočnú a navrhujeme predložiť znenie vykonávajúceho všeobecne záväzného právneho predpisu súbežne s návrhom zákona v opačnom prípade navrhujeme implementáciu týchto náležitostí priamo do zákona.

Z

ANS K Čl. VIII bod 21.Bod 21 navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súlade a v súvislosti s Pripomienkou k Čl. I bod 1. a 4.

Z

ANS K Čl. VIII bod 26.Navrhujeme v novo navrhovanom znení § 43 predvetí odseku 1 vypustiť slová „na základe podnetu fyzickej osoby alebo

Z

právnickej osoby (ďalej len „oznamovateľ“)“. Odôvodnenie: Takáto zákonná možnosť by mohla vyvolať množstvo šikanóznych dohľadov od osôb, ktore bez nutnosti preukázania akéhokoľvek relevantného záujmu a dôvodu môžu iniciovať dohľad. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta.

ANS K Čl. VIII bod 27.Navrhujeme vypustiť v § 43 ods. 5 písmeno c) a d). Odôvodnenie: V súvislosti s pripomienkou k Čl. I bod 1. a 4. a Čl. VIII bod 26 subjektívne informácie získané od laikov môžu negatívne ovplyvniť objektivitu vykonávateľa dohľadu vo vzťahu k poskytovateľovi ZS. Pravdivosť a opodstatnenosť týchto informácií sa má preveriť na základe objektívnych údajov. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta. Ide o zásah do objektivity posudzovania.

Z

ANS K Čl. VIII bod 28.V nadväznosti na zásadnú pripomienku k bodu 27 žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Vzhľadom na pripomienku uplatnenú k Čl. VIII bodu 26 a 27 uvedené nemá opodstatnenie. Subjektívne informácie získané od laikov môžu negatívne ovplyvniť objektivitu vykonávateľa dohľadu vo vzťahu k poskytovateľovi ZS. Pravdivosť a opodstatnenosť týchto informácií sa má preveriť na základe objektívnych údajov. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta.

Z

ANS K Čl. VIII bod 29.V nadväznosti na zásadnú pripomienku k bodu 27 žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Vzhľadom na pripomienku uplatnenú k Čl. VIIII bodu 26 a 27 uvedené nemá opodstatnenie. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať

Z

do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

ANS K Čl. VIII bod 30.V nadväznosti na zásadnú pripomienku k bodu 27 žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Vzhľadom na pripomienku uplatnenú k Čl. VIII bodu 26 a 27 uvedené nemá opodstatnenie. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Z

ANS K Čl. VIII bod 31.Bod 31 navrhujeme vypustiť. Navrhujeme ponechať pôvodné znenie § 45 ods. 2. Odôvodnenie: Vzhľadom na pripomienku uplatnenú k Čl. VIIII bodu 26 a 27 uvedené nemá opodstatnenie. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta.

Z

ANS K Čl. VIII bod 32.Bod 32. navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: V nadväznosti na zásadnú pripomienku k Čl. VIII bodu 31 navrhujeme vypustiť aj bod 32. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta.

Z

ANS K Čl. VIII bod 33.Navrhujeme vypustiť znenie novo dopĺňaného § 46b. Odôvodnenie: V nadväznosti na zásadnú pripomienku k bodu Čl. VIII bod 26, 31, 32 navrhujeme vypustiť aj bod 33. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv

Z

pacienta. Uvedené nie je len dopadom s nevyriešenou otázkou súhlasu dotknutej osoby nielen na nakladanie s jej osobnými údajmi, ale aj údajmi o zdravotnom stave, čo nie je v súlade so zákonom č. 18/2018 Z.z. ako ani v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z.

ANS K Čl. VIII bod 36.Bod 36 navrhujeme vypustiť. Navrhujeme ponechať pôvodný text § 47 ods. 4. Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať pôvodný text § 47 ods. 4, lebo jeho zmena v kontexte námietok uvedených vyššie (Pripomienky k Čl. VIII bodom 26 až 33) je bezpredmetná. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta. Uvedené nie je len dopadom s nevyriešenou otázkou súhlasu dotknutej osoby nielen na nakladanie s jej osobnými údajmi, ale aj údajmi o zdravotnom stave, čo nie je v súlade so zákonom č. 18/2018 Z.z. ako ani v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z.

Z

ANS K Čl. VIII bod 4.Novo navrhované znenie § 7 ods. 4 navrhujeme vypustiť. V novo navrhovanom znení § 7 ods. 4 v písmene b) slovo „uprednostniť“ nahradiť slovom „zohľadniť“. Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súlade a v súvislosti s Pripomienkou k Čl. I bod 1. a bod 4.

Z

ANS K názvu zákonaPoukazujeme na nesprávnosť uvedenia názvu zákona.

O

ANS ZákonNavrhujeme stiahnutie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z legislatívneho procesu, okrem Čl. I bod 6. Odôvodnenie: Predložený návrh zákona je predkladaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2019, bez odôvodnenia naliehavosti a záujmu predkladanej právnej úpravy v skrátenom MPK, diskrepantne so znením doložky vplyvov na štátny rozpočet s konštatáciou, že uvedené nebude mať dopad na verejné financie, pričom z návrhu zákona vyplýva dopad na verejné financie, štátny rozpočet t.j. obsahuje ustanovenia okrem iného, z ktorých je zrejmé, že z verejného zdravotného poistenia majú byť hradené

Z

služby sociálneho charakteru. Návrh zákona navrhujeme stiahnúť z legislatívneho procesu aj s poukazom na jeho nedostatočnosť úpravy po obsahovej stránke s významným negatívnym dopadom na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v konzekvenčnej rovine, rovine jeho postavenia v negociačnom procese so zdravotnými poisťovňami vzhľadom na t.č. v návrhu zákona indiferentne a právne vágne nadefinovaný systém kvality a klinického auditu, návrh zákona absolútne nezohľadňuje súčasný stav zdravotníckych zariadení, nedostatku zdravotníckeho personálu a financií na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, naopak v prípade jeho prijatia by sa nároky na počet zdravotníckych pracovníkov, ako aj náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zvýšili. V záujme naplnenia Stratégie pracovnej mobility cudzincov v SR gestor MPSVaR SR vo vzťahu k regulovanému povolaniu apelujeme na ponechanie znenia Čl. I bodu 6 návrhu zákona.

AOPP

bodu 4 § 9b ods. 2)Nie sú stanovené podrobnosti o internom systéme hodnotenia bezpečnosti pacienta a minimálne požiadavky na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta aj vzhľadom na absenciu znenia vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je veľmi významný, pretože má dopad na definovanie charakteru týchto podrobností ( Čl. I bod I § 9 ods. 12). Hodnotenie bezpečnosti pacienta je potrebné vypracovať komplexne, nie sú to len údaje o nežiadúcich udalostiach, indikátory kvality, ale žiadúce bude vyhodnocovať a sťažnosti adresované pacientmi poskytovateľom, ich vyhodnotenie, sledovanie postupov pri odstránení nedostatkov poskytovateľom, formy informovania pacientov sťažovateľov. Často sa stáva, že pacienti pri podaní písomnej sťažnosti, adresovanej manažmentu nemocnice neobdržia písomnú odpoveď, prípadne iba typu, že Vaša sťažnosť bola neopodstatnená. Efektívne riešenie prešetrovania sťažnosti na prvostupňovej úrovni by viedlo k odstraňovaniu nedostatkov a nejasnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci interných procesov, posilneniu bezpečnosti pacientov, zníženiu počtu sťažnosti, adresovaných ÚDZS.

Z

AOPP

Čl. IV bod 8 navrhovaný § 12b Zvážiť zapojenie všeobecných lekárov do realizácie právnej úpravy dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí, predovšetkým vo vzťahu k potvrdzovaniu prerušenia a skončenia potreby dlhodobej starostlivosti, za účelom eliminovania negatívnych dôsledkov na samotných poistencov ako aj na lekárov špecialistov.Zapojenie všeobecných lekárov v rámci dlhodobej starostlivosti je nevyhnutným predpokladom poskytovania integrovanej starostlivosti v prirodzenom sociálnom prostredí osôb, ktorá by mala byť jedným z pilierov, kľúčových zmien v rámci poskytovania integrovanej dlhodobej starostlivosti. Je potrebné zvážiť možnosť a preplatenie návštevnej služby aj inými lekármi špecialistami- chirurg, urológ, psychiater, geriater. To by veľmi pomohlo

Z

imobilným a ťažko chorým, ich rodinám a zároveň by to šetrilo finančné prostriedky na výjazdy RZP, odbremenilo by to urgentné príjmy.

AOPP

čl. VIII bod 31, zákona č. 581.2004 Z. z. § 45 2) Navrhujeme upraviť na lehotu najmenej na 15 pracovných dní.Vítame navrhovanú úpravu , týkajúcu sa oznamovateľa/poškodeného v rámci výkonu dohľadu, ktorá stanovuje doručenie jedného vyhotoveného protokolu zo šetrenia za účelom oboznámenia sa s priebehom šetrenia a umožnením podania námietok. Navrhujeme však predlžiť termín na podanie námietok na 15 dní, aby oznamovateľ/poškodený mal dostatok času doručiť k protokolu písomné námietky.

Z

AOPP

Doložke vplyvov na rozpočetAnalýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Zásadne žiadame, aby boli v doložke vybraných vplyvov v celej analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy jasne stanovené pravidlá financovania a dofinancovania, a to najmä v rámci zdravotného poistenia. Na r. 2019 sa počíta s nárastom nákladov zo zdrojov zdravotného poistenia vo výške 14 224 731 eur., v rámci posilnenia poskytovania následnej starostlivosti v ústavných zdravotníckych zariadeniach, hospicovej, ošetrovateľských lôžok, DOS, ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, čo pacientske organizácie vítajú a podporujú. Na druhej strane upozorňujeme na to, že pokiaľ nebude daná garancia jasného a transparentného dofinancovania zo štátneho rozpočtu v r. 2019 a navýšenie finančných úhrad na ďalšie roky, ktoré vyplývajú z návrhov na úpravu zákona č. 578/2004 Z.z., a vykonávacích predpisov s tým spojených, tak nebude možné zabezpečiť chronickí chorým, odkázaným takú zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ktorá je navrhovaná v zákone.

Z

AOPP

Návrh VYHLÁŠKY č. ....2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92.2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately a ktorou sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately.Navrhujeme doplniť nový odsek č. 8 (ako posledný odsek vyhlášky): 8. Platnosť návrhu končí ukončením poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti a) v súvislosti s ukončením poskytovania sociálnej služby na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom alebo b) v súvislosti s úmrtím osoby indikovanej na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Odôvodnenie: Návrh je koncipovaný pre konkrétne zariadenie (napríklad jeho časť: „Osoba prichádza...) Iné prípady ukončenia indikácie

O

nepredpokladáme, keďže každá osoba umiestnená v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorá spadá do indikačného rámca na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti aj pri relatívnom zlepšení zdravotného a funkčného stavu je dokonca života v riziku destabilizácie a mala by jej byť poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť, prinajmenšom v kontexte preventívneho komplexného manažmentu rizík. Opakované spracovanie návrhov s rovnakým znením vzhľadom na dlhodobú (trvalú) indikáciu dotknutých osôb je zbytočnou administratívnou záťažou pre lekára, aj ošetrujúci personál na úkor starostlivosti o pacientov.

AOPP

OPATRENIE, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045.2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov Bod 9Navrhujeme zmeniť bod 9. Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti. a) Ku každému ošetreniu pacienta, najviac jedenkrát za deň, sa pripočítava paušálny príplatok vo výške 2,00 eurá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v súlade s platnými štandardnými b) Ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 0,50 eura za jeden kilometer jazdy. Cieľom úpravy by mala byť kompenzácia nákladov ADOS v súvislosti s výjazdami (ochrana poskytovateľa) Zvýšenie dostupnosti tým pacientov, ktorí bývajú v okrajových obciach (ochrana záujmov a potrieb pacienta). Obávame sa, že v rámci paušálnych platieb by si vyberali ADOS pacientov s bližšími vzdialenosťami a pacienti žijúci napr. na lazoch by ostali bez ošetrovateľskej starostlivosti.

Z

AOPP

Zákona č. 448.2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455.1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov § 39 bod 6: Navrhujeme vypustiť § 39 , bod 6) Zákona č. 448/2008 Z. z. V záujme ochrany prijímateľov sociálnej služby indikovaných pre ŠZ (špecializované zariadenie) je potrebné tento bod odstrániť. Efektom tejto legislatívnej požiadavky je to, že osoba, ktorá je indikovaná pre špecializované zariadenie, býva často umiestnená v ZPS, lebo kapacita ŠZ v danom zariadení (budove) je týmto zákonom limitovaná. Stavu pacienta tým pádom nezodpovedá ani personálny normatív, keďže je nastavený podľa druhu zariadenia - ZPS a je nižší, teda nepostačujúci. Navyše ZPS prichádza o príspevok na prevádzku - absenciu príspevku, i nedostatok personálu, v konečnom dôsledku znáša osoba indikovaná pre ŠZ umiestená v ZSS. Stráca s kvalita starostlivosti v konečnom dôsledku práve vďaka tomuto výroku stráca.

Z

ASL SR

K LP.2019.154 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (Názov vlastného materiálu: Návrh zákona ktorým sa

Z

mení a dopĺňa zákon č. 581.2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony)S NÁVRHOM ZÁSADNE NESÚHLASÍME, konštatujeme, že bol predložený do MPK bez širokej odbornej diskusie všetkých dotknutých subjektov. Okrem toho, že návrh obsahuje množstvo diskrepancií, obsahuje ustanovenia, z ktorých je zrejmé, že z verejného zdravotného poistenia majú byť hradené služby sociálneho charakteru Návrh absolútne nereflektuje na súčasný stav zdravotníckych zariadení, ktoré denne zápasia s nedostatkom lekárov, sestier a financií na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, naopak v prípade jeho prijatia by sa nároky na počet zdravotníckych pracovníkov, ako aj náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zvýšili. Máme za to, že je nevyhnutné prijať opatrenia na stabilizáciu ambulantných aj ústavných zdravotníckych zariadení a až následne nastoľovať otázky, ktoré sú predmetom pripomienkovaného návrhu. Za absolútne neprijateľné považujeme fakt, že náklady spojené s predmetným návrhom nie sú kryté rozpočtom. Prípadné dofinancovanie situáciu môže čiastočne vyriešiť, avšak na úkor súčasných ekonomicky oprávnených potrieb všetkých zdravotníckych zariadení. Návrh tiež bude generovať náklady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s klinickým auditom a interným systémom hodnotenia bezpečnosti pacienta (po eZdraví je tu ďalšia povinnosť, ktorej náklady by mali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti znášať). NA ZÁKLADE UVEDENÉHO ŽIADAME O STIAHNUTIE MATERIÁLU Z LEGISLATÍVNEHO PROCESU A OTVORENIE ODBORNEJ DISKUSIE K PROBLEMATIKE.

ASL SR

K Čl. I zákon č. 578.2004 Z. z. bod 13. V súvislosti so zavedením následnej zdravotnej starostlivosti sa umožňuje sociálnemu pracovníkovi, ktorý bude v pracovnoprávnom vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, vstup do zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý ustanoví ošetrujúci lekár a pre účely následnej zdravotnej starostlivosti. V nadväznosti na uvedené sa v ustanoveniach o dodržiavaní mlčanlivosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o údajoch pacienta, dopĺňa aj tento sociálny pracovník, ktorému ak lekár poskytne údaje, sa nebude považovať za porušenie mlčanlivosti. S návrhom zásadne nesúhlasíme odôvodnenie je obsiahnuté v ustanovení, ktoré sa týka prístupu sociálnych pracovníkov do zdravotnej dokumentácie

Z

ASL SR

K Čl. I zákon č. 578.2004 Z. z. bod 1. a k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivostiS návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Indikátory kvality upravuje zákon č. 581/2004 Z.z., pričom tieto vypracúva MZ SR, pričom legislatíva stanovuje aj povinnosť zdravotných poisťovní hodnotenia indikátorov kvality zverejňovať a

Z

posielať MZ SR. Na zmenu koncepcie a „presun“ do zákona č. 578/2004 Z.z. nevidíme racionálny dôvod. Ostatné pripomienky v predchádzajúcom texte.

ASL SR

K Čl. I zákon č. 578.2004 Z. z. bod 1., 4., 9. a ostatné súvisiace body K vytvoreniu právneho rámca pre vykonávanie klinického auditu u PZS s cieľom zlepšenia kvality, bezpečnosti a výsledkov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, k novým indikátorom kvality, k zberu, vyhodnocovaniu a uverejňovaniu indikátorov kvality a ich výsledkov a k zavádzaniu interného systému hodnotenia bezpečnosti pacienta S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Predložený návrh nereflektuje na súčasný stav ambulantných zdravotníckych zariadení, ktoré zápasia s nedostatkom lekárov. V ambulanciách lekári denne prekračujúci kapacitu ambulancie v snahe vyhovieť potrebám pacientov. Napriek tomu sa čakacie lehoty neustále predlžujú. V tejto situácii považujeme akékoľvek ďalšie povinnosti za neprijateľné. Dopadom navrhovanej úpravy môže byť masívne rušenie ambulancií lekármi v dôchodkovom veku. Ak je ohrozená bezpečnosť pacienta, je to v prvom rade spôsobené nedostatkom lekárov a tento stav žiadne z navrhovaných opatrení nevyrieši. Čo sa týka samotných indikátorov kvality, tieto sú navrhnuté bez akejkoľvek diskusie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami, z návrhu nie je jasný ich spôsob metodik vyhodnocovania. Už v súčasnosti všetky zdravotné poisťovne hodnotia kvalitu a efektívnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Navrhnutá znamená ďalšiu záťaž pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rovnako klinický audit, ktorý má v podstate represívny charakter. Znamená ďalšiu kontrolu, kde v prípade zistenia „nesúladu“ automaticky nasleduje podanie na ÚDZS. Cieľom auditu však nesmie byť represia, ale návrh nápravných resp. preventívnych opatrení, ktoré vylepšia fungovanie systému, zlepšia bezpečnosť pacienta a zlepšia výsledky poskytovania starostlivosti . Audit by mal viesť k identifikácií slabých miest na strane auditovaného, na ktorých by mal pracovať a nedostatky odstraňovať. Vytvárať poradie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa poradia ich úspešnosti pri plnení kritérií a uverejňovať aj zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a informáciu o stave plnenia indikátorov kvality, ktoré má umožniť pacientovi ľahšie sa rozhodnúť, kde čerpať zdravotnú starostlivosť vyznieva absolútne nereálne, keďže dnes je situácia taká, že pacient má problém nájsť mnohé odbornosti s voľnou kapacitou.

Z

ASL SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 1. a bod 4.Definuje sa následná ústavná zdravotná starostlivosť ako zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe, ktorej bola stanovená základná diagnóza a došlo k stabilizácii jej zdravotného stavu pri náhlej chorobe alebo pri náhlom zhoršení zdravotného stavu alebo pri zhoršení chronickej choroby a jej stav vyžaduje doliečenie alebo poskytnutie liečebnej rehabilitácie, z dôvodu regulácie

Z

ceny pre úhradu zdravotnými poisťovňami. S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Definíciu pojmu „následná ústavná zdravotná starostlivosť“ ako aj „Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť“ považujeme za zmätočnú, z medicínskeho hľadiska za absolútne nevyhovujúcu. V dôvodovej správe sa uvádza: „Až na odbore sociálnej starostlivosti v mieste bydliska sa rodina dozvedá, čo všetko je potrebné vybaviť kvôli posúdeniu zdravotného stavu, odkázanosti, finančným príspevkom, prípadnému umiestneniu v zariadení sociálnych služieb. Krátka doba hospitalizácie na to všetko stačiť nebude.“ Z uvedeného je zrejmé, že namiesto zefektívnenia a skrátenia doby posudzovania zdravotného stavu a ostatných otázok príslušnými orgánmi sociálnej starostlivosti sa nekoncepčne zavádza následná ústavná zdravotná starostlivosť. Z návrhu nie je známa analýza stavu ústavných zariadení, ktorá by relevantne posúdila, či sú tieto schopné kapacitne „následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť“ zabezpečiť. Dĺžka pobytu v ústavnej následnej starostlivosti je vymedzená na dobu tri mesiace, resp. na 6 mes. Máme za to, že pokiaľ chorý človek strávi 3 mesiace na jednom lôžku nemožno očakávať, že sa jeho stav zlepší ba dokonca uzdraví. V súčasnosti je stav taký, že chorý je preložený napr. na LDCH na doliečenie, príde tam po vlastných a vyjde po 21 dňoch ako imobilný a s dekubitmi. Návrh nerieši cestu pacienta po uplynutí lehoty stanovenej na poskytovanie následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti. Podľa definície dlhodobej starostlivosti OECD, jednotlivci potrebujú dlhodobú starostlivosť, ak sú dlhšie časové obdobie závislí v dôsledku zdravotného postihnutia, chronického stavu, traumy alebo choroby, ktorá limituje ich schopnosť vykonávať základnú sebaobsluhu alebo osobné úkony, ktoré musia byť vykonané každý deň, definované ako aktivity každodenného žitia. V tejto súvislosti musíme konštatovať, že v porovnaní s inými okolitými krajinami je na Slovensku stále presadzovaná inštitucionálna zdravotná starostlivosť pred ambulantnou zdravotnou starostlivosťou. Pri dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti však môže dôjsť (a často dochádza) k adaptačnému zlyhaniu – geriatrickému maladaptačnému syndrómu. Dôkazom smerovania k inštitucionálnej zdravotnej starostlivosť je aj predložený návrh právnej úpravy o následnej a dlhodobej starostlivosti. Zo skúseností môžeme potvrdiť, že aj v súčasnosti sú chorí ľudia presúvaní z domáceho prostredia na lôžkové oddelenia, napr. LDCH, doliečovacie oddelenia, alebo do zariadení sociálnych služieb bez ohľadu na to, či si to želajú. V súvislosti s následnou ústavnou zdravotnou starostlivosťou zásadne nesúhlasíme s paušálnou úhradou (rovnako aj v súvislosti s následnou sociálnou starostlivosťou). Predmetné ustanovenie vnímame ako nástroj regulácie ceny, ktorý môže mať negatívny dopad na dotknuté zdravotnícke zariadenia a rovnako na samotného pacienta. Nie je jasná ani otázka úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v prípade následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti.

ASL SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 3.„Zdravotná starostlivosť nie je poskytnutá správne aj ak nebola poskytnutá vôbec a k jej odmietnutiu poskytovateľom došlo v

Z

rozpore s osobitným predpisom.“ S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov V súčasnosti sa v praxi stretávame s „odmietnutím pacienta“ z dôvodov preplnenej kapacity zdravotníckeho zariadenia súvisiacej s nedostatkom lekárov. Navrhovaný text problém nerieši, len zvyšuje tlak na lekára resp. poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Podľa navrhovaného ustanovenia, pokiaľ pri odmietnutí poskytnutia zdravotnej starostlivosti nebude odcitovaný zákonný dôvod (neúmerné pracovné zaťaženie) nebude zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Za zásadnú v tomto považujeme aj otázku posúdenia danej situácie, keď bude nespokojný pacient tvrdiť že bol omietnutý a formuláciu zákonného dôvodu si nezapamätá

ASL SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 6.Pre zariadenie sociálnej pomoci, ktoré bude mať do 25 pacientov, ktorí potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť, bude postačovať, aby malo iba 1 sestru a tou môže byť zodpovedná osoba. Ustanovuje sa, že až potom, čo zariadenie sociálnej pomoci bude mať 25 a viac lôžok určených pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti bude potrebovať ďalšiu sestru alebo praktickú sestru, a to na každých 25 lôžok určených pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Podľa zákonníka práce je nariadená prestávku v práci po 6 hodinách práce. Ak prepočítame čistý pracovný čas 8 hodín , t.j. 450min. na počet pacientov, pri 25 pacientoch vychádza 18 min na jedného pacienta. Dobu 18 min. na jedného pacienta považujeme za absolútne nedostačujúcu a efektívnejšie v tomto prípade namiesto platenia „lôžok“ považujeme úhradu za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom ADOS.

Z

ASL SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 7.Vzhľadom na nedostatok sestier sa zmierňujú podmienky vzdelania pre zodpovedné osoby bez toho, aby bolo ohrozené poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, nakoľko 10-ročná prax sestry je dostatočnou zárukou kvality poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti. S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Požiadavky na vzdelanie odborného zástupcu pre ošetrovateľskú. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb sa „modifikujú“ osobitne pre tieto zariadenia s poukazom na nedostatok sestier. Nedostatok sestier sa však dotýka aj iných zdravotníckych zariadení, kde je odborným zástupcom sestra, predovšetkým ADOS. Pre ADOS sa však vyžaduje odborná spôsobilosť v zmysle nariadení vlády SR č. 296/2010 Z. z. a to, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ak vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa bolo získané v študijnom odbore podľa písmena b) (v študijnom odbore ošetrovateľstvo) + odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite +najmenej päťročná odborná prax. Zdôrazňujeme, že sestry chýbajú aj v nemocniciach, ambulanciách, v ADOS, v

Z

kúpeľoch ...Ak platia rovnaké podmienky pre výkon povolania sestry, tiež musia platiť aj pre výkon odborného zástupcu v ošetrovateľstve. Nemôže byť zvýhodňovaná jedna skupina zariadení z dôvodu, že je nedostatok sestier, lebo ten platí všeobecne. Pre zariadenia sociálnej pomoci sa používa pojem zodpovedná osoba a nie odborný zástupca tak, ako je to u ostatných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. S tým súvisí aj (ne)aplikácia nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z. z. Takéto zariadenie nemá v podstate štatút zdravotníckeho zariadenia, čo považujeme za neprijateľné. Vzhľadom na neprítomnosť lekára v zariadeniach v sociálnych služieb je nutné, aby zariadenia soc. služieb poskytujúce ošetrovateľskú starostlivosť mali k dispozícií vzdelanú sestru ako garanta, tak ako určuje citované nariadenie vlády. Aj toto ustanovenie potvrdzuje názor, že predmetnou novelou sa majú sociálne služby financovať z verejného zdravotného poistenia.

ASL SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 8.S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov V navrhnutom ustanovení o „Dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí“ nie je žiadna zmienka o tom, že by sa malo jednať aj o zdravotnú resp. ošetrovateľskú starostlivosť poskytovanú v domácom prostredí. Máme za to, že sa jedná o starostlivosť sociálneho charakteru. Na základe uvedeného, by mali o takejto starostlivosti rozhodovať príslušné orgány sociálnej starostlivosti a mali by byť hradené z rozpočtov týchto inštitúcií. Pokiaľ by osoba v dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí vyžadovala ošetrovateľskú starostlivosť, túto sú schopné poskytnúť (a dnes aj poskytujú) ADOS v doterajšom režime. V predmetnom ustanovení sa ustanovuje okruh ošetrujúcich lekárov, ktorí posudzujú a rozhodujú o potrebe poskytovania dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí osoby. Zároveň sa navrhuje vymedziť dôvody vzniku potreby dlhodobej starostlivosti a povinnosti príslušného ošetrujúceho lekára, ktorý rozhodol o potrebe poskytovania dlhodobej starostlivosti, ako aj náležitosti indikačného listu. Rovnako aj s týmto návrhom zásadne nesúhlasíme a považujeme ho za zmätočný. Dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí má posudzovať a rozhodovať o nej ošetrujúci lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, pričom je povinný zaslať indikačný list aj všeobecnému lekárovi pacienta. Všeobecný lekár ale v návrhu nemá stanovené žiadne kompetencie v súvislosti s dlhodobou starostlivosťou v domácom prostredí a z návrhu vôbec nie je jasné ako má s takýmto návrhom naložiť. Indikačný list obsahuje okrem iných náležitostí aj deň, kedy je osoba povinná dostaviť sa na kontrolu potreby poskytovania dlhodobej starostlivosti u ošetrujúceho lekára alebo u všeobecného lekára. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade všeobecný lekár nemá stanovené žiadne kompetencie v súvislosti s dlhodobou starostlivosťou v domácom prostredí a vôbec nie je jasné, čo a s akou relevanciou by mal posudzovať. Návrh ďalej priznáva posudzovanie a rozhodovanie o dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí lekárovi so špecializáciou v niektorom z vymenovaných špecializačných odborov, avšak v prípade pacienta v štádiu ochorenia na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia. Aj pre

Z

takéhoto pacienta sa stanovuje termín, kedy je povinný dostaviť sa na kontrolu ďalšej potreby poskytovania dlhodobej starostlivosti .... Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ pacient nebol hospitalizovaný, alebo nemá terminálne štádium ochorenia, napriek tomu, že jeho zdravotný stav si vyžaduje dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí, žiaden z jeho ošetrujúcich lekárov nie je kompetentný posúdiť rozhodnúť o jeho potrebe. Z posudzovania a rozhodovania o dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí je celkom vylúčený všeobecný lekár, ktorý doposiaľ vystavoval návrhy na ošetrovateľskú starostlivosť pre ADOS. V ADOS sa doposiaľ poskytovala ošetrovateľská starostlivosť bez definovania dlhodobej resp. krátkodobej. Z tohto pohľadu popri úprave dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí absentuje úprava „krátkodobej“ starostlivosti.

ASL SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 9. a bod 10.V súvislosti so zavedením následnej zdravotnej starostlivosti sa umožňuje sociálnemu pracovníkovi, ktorý bude v pracovnoprávnom vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, vstup do zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý ustanoví ošetrujúci lekár a pre účely následnej zdravotnej starostlivosti. V nadväznosti na uvedené sa v ustanoveniach o dodržiavaní mlčanlivosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o údajoch pacienta, dopĺňa aj tento sociálny pracovník, ktorému ak lekár poskytne údaje, sa nebude považovať za porušenie mlčanlivosti. S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Považujeme za absolútne nekoncepčné a zmätočné „začleňovať“ sociálnych pracovníkov do zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Sociálny pracovník nikdy nebol a nie je zdravotníckym pracovníkom, preto sa na neho pohľadu jeho práv a povinností zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nevzťahuje. Tvrdenie, že sociálny pracovník je súčasťou ústavnej zdravotnej starostlivosti je minimálne sporné a len potvrdzuje fakt, že predmetný návrh smeruje k pokrytiu sociálnych služieb z rozpočtu zdravotníctva. Fakt, aby mal sociálny pracovník, teda osoba bez zdravotníckeho vzdelania, prístup do zdravotnej dokumentácie pacienta považujeme za absolútne neprijateľný. Rovnako považujeme za neprijateľné, aby rozsah v ktorom sa so zdravotnou dokumentáciou oboznámi sociálny pracovník stanovoval ošetrujúci lekár, najmä z dôvodu prenášania zodpovednosti na osobu lekára. Pre prípadné návrhy vyjadrujeme zásadný nesúhlas so zaradením sociálnych pracovníkov medzi zdravotníckych pracovníkov špecifikovaných v zákone č. 578/2004 Z. z. a rovnako so začlenením Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce do predmetného zákona, ako aj s akýmikoľvek zmenami súvisiacimi so skutočnosťami uvedenými v predchádzajúcej vete. V prípade sociálnych pracovníkov sa jedná o osoby bez zdravotníckeho vzdelania, ktorí poskytujú služby iného charakteru, teda nie zdravotnú starostlivosť.

Z

ASL K čl. VIII zákona č. 581.2004 Z. z. bod 1. Z

SR Ustanovuje sa povinnosť pre zdravotnú poisťovňu pozývať svojich poistencov na skríning, a ak existuje test na skríning, zaslať aj tento test. S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Povinnosť sa ustanovuje pred vyhodnotením pilotného projektu bez poznania jeho relevantných záverov.

ASL SR

K návrhu Opatrenia MZ SR, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045.2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisovS návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Zásadne nesúhlasíme s paušálnou úhradou následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má svoje opodstatnenie napr. pri APS a UPS, určite však nie pri takomto type zdravotnej starostlivosti (pokiaľ sa vôbec o zdravotnú starostlivosť jedná). Predmetné ustanovenie vnímame ako nástroj regulácie ceny, ktorý môže mať negatívny dopad na dotknuté zdravotnícke zariadenia a rovnako na samotného pacienta. Rovnako nesúhlasíme s reguláciou cien. pre zariadenia ADOS. Máme za to, že cena má byť dohodou zmluvných strán (ZP a zdravotníckeho zariadenia) a má reflektovať na aktuálnu situáciu na trhu, ako aj nevyhnutné, ekonomicky oprávnené náklady zdravotníckeho zariadenia. Rovnako by cena jednotlivých výkonov mala zohľadňovať materiálovú a časovú náročnosť, čo návrh absolútne nespĺňa. V bode 9. Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti sa uvádza, že „...Cena sa vypočíta vynásobením koeficientu a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Slovenskej republiky...“, pričom z návrhu absolútne nie je zrejmé na základe čoho bola stanovená výška jednotlivých koeficientov, ako aj skutočnosť prečo sú jednotlivé koeficienty rozdielne. Máme za to, že ceny nezohľadňujú reálnu situáciu a nákladovosť výkonom, ale rozpočet.... V návrhu sú mnohé diskrepancie týkajúce sa samotných cien, ktoré sú vo väčšine prípadov podhodnotené. Jedná sa najmä o nové výkony kde napr. odstránenie stehov je 0,38 eur, pričom len cena za odberový set je viac ako 1 €. Takto stanovená cena je jednoznačne v rozpore so zákonom o cenách. Stanovenie ceny za výkon 3441 (návšteva pacienta v rizikových skupinách populácie - krízová intervencia pri zhoršení psychického stavu pacienta) v nižšej výške ako výkon 3440 (návšteva mimo riadneho pracovného času (od 19.00 do7.00 hodiny v sobotu, nedeľu a vo sviatok) je rovnako neprijateľná a svedčí o neznalosti práce a podmienok v ADOS. Paradoxná je podmienka, že návšteva sa dá vykonať iba 1x denne, napriek tomu, že zákon rieši dlhodobú starostlivosť. Jediné, s čim v časti ADOS možno súhlasiť je úhrada dopravy, ktorú ADOS dlhodobo požadujú. V praxi sú tiež problémy s nadlimitnými výkonmi, ktoré sa však ZP znalé situácie v teréne snažia operatívne riešiť navyšovaním limitov.

Z

ASL K návrhu Vyhlášky MZ SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o skríningoch Z

SR S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Návrh je predložený pred vyhodnotením pilotného projektu bez poznania jeho relevantných záverov.

ASL SR

K návrhu Vyhlášky MZ SR, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osobyS návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov S názvu vyhlášky vyplýva, že materiál má upravovať vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby. Avšak hneď prvé ustanovenie (§1) podľa názvu upravuje kritériá na určenie prijatia do následnej ústavnej starostlivosti. V jeho texte sa už ale používa pojem služby následnej starostlivosti. Či sa týka samotných indikačných kritérií, pokiaľ sa má jednať o následnú ústavnú starostlivosť, chýbajú tu pacienti, ktorí skutočne vyžadujú dlhodobú starostlivosť a potrebujú komplexnú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť a to sú: pacienti vo vigilnej kóme, pacienti v terminálnom štádiu, onkologickí pacienti, ďalej napr. pacienti na kyslíkovej terapii a mnoho iných Dg., ktoré sa nedajú doma zvládnuť. Na druhej strane návrh uvádza ako indikačné kritériá potreby osôb, ktoré boli doposiaľ v plnej miere riešené a zabezpečované prostredníctvom ADOS, teda bez potreby umiestnenia v akomkoľvek zriadení. Jedná sa najmä o C. Potreba podávania diéty osobitného druhu, ale osoba vyžaduje malú žiadnu pomoc, prípadne nácvik pri kŕmení alebo používaní a ošetrovaní vývodov napr. PEG, tracheostómia a pod. - tu absolútne nie je jasné, čo sa rozumie pod pojmom „malú žiadnu pomoc“, ako je merateľná „veľkosť“ pomoci. Na uvedené činnosti v plnej miere postačuje ADOS, pričom napr. ošetrenie vývodov sa doposiaľ vykonávalo 3x týždenne. D. Osoba môže vyžadovať menšiu pomoc, nácvik alebo pozorovanie v osobnej starostlivosti, ako je kúpanie alebo obliekanie – rovnako nie je jasné čo sa považuje za menšiu pomoc! Do dlhodobej starostlivosti by mal byť zaradený úplne iný pacient, nie ten, ktorý potrebuje menšiu alebo malú pomoc, ale ten, ktorý potrebuje komplexnú starostlivosť: imobilný pacient, pacient s nezvládnuteľnou bolesťou...apalický pacient, pacient p ťažkých NCMP a pod. Vyššie uvedené platí aj pre E. Osoba môže potrebovať povzbudenie v oblasti nácvikov zručností na zvýšenie a posilnenie svojej funkčnej kapacity, aby vykonávala aktivity denného života vo väčšej nezávislosti. H. Osoba s čiastočnou alebo úplnou močovou alebo črevnou inkontinenciou, ak vyžaduje nácvik sebaobsluhy – určite nepatrí do dlhodobej starostlivosti Zásadné pripomienky predkladáme aj k návrhu na prijatie do následnej starostlivosti: Nie je zrejmé o kú následnú starostlivosť sa jedná Uplatňujeme pripomienky k podmienkam umiestnenia osoby do následnej starostlivosti uvedeným pod písm.a. čistenie tzv. dresing pooperačných rán, chronických rán, dekubitov, rôznych typov vredov atď. Závažnosť rán a frekvencia dresingu/ čistenia sú rozhodujúcimi faktormi pri hodnotení, indikácii starostlivosti do následnej starostlivosti. b. Tracheostomická starostlivosť, starostlivosť o nazálny katéter. c. Zavedený katéter v spojení s inými podmienkami (napr. podávanie enterálnej výživy). Jeho prítomnosť bez požiadavky na inú

Z

kvalifikovanú ošetrovateľskú starostlivosť nie je dostatočným kritériom na umiestnenie do následnej starostlivosti. d. Kŕmenie do gastrostómie alebo iné forma kŕmenia prostredníctvom sondy – všetky tieto činnosti vykonáva ADOS. Tréning močového mechúra a čriev u inkontinentných osôb – je absurdné zaradiť osobu s takouto potrebou do dlhodobej starostlivosti. Uplatňujeme ďalej pripomienky k F. Liečebné postupy 2. Liečebná telesná, pracovná a / alebo logoterapeutická terapia, najmenej dve hodiny denne, päť dní v týždni. – túto činnosť bežne zabezpečuje ADOS 4 Liečba inhaláciou minimálne 4 krát za 24 hodín. – dne si vykonáva pacient bežne sám doma. Z celého návrhu je zrejmá snaha o presun riešenia sociálnych potrieb cez zdravotnú starostlivosť a z rozpočtu zdravotníctva, s čím zásadne nesúhlasíme.

ASL SR

K návrhu Vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92.2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ktorou sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratelyS návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Vypustením písm. a) a písm. b) z § 1 ods. 1 ostanú ako Indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti osobe umiestnenej v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prítomnosť rizika destabilizácie na základe hodnotiacich škál a prítomnosť rizika destabilizácie osoby pri nezabezpečení ošetrovateľskej starostlivosti osobe v súvislosti s prítomným ochorením. Na druhej strane v samotnom návrhu na indikáciu, diagnóza ochorenia stanovená lekárom a diagnóza stanovená zodpovednou osobou zariadenia, teda to, čo sa z vyhlášky vypúšťa, ostáva.. Nie je vôbec jasné kto je zodpovednou osobou pri indikovaní, ani to kedy sa jedná o prítomnosť rizika destabilizácie.

Z

ASL SR

K návrhu Výnosu MZ SR ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812.2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisovPre ústavné zriadenia poskytujúce zdravotnú starostlivosť na oddelení pediatrickom, geriatrickom, psychiatrickom, medicíny drogových závislostí, oddelení klinickej onkológie, oddelení pediatrickej hematológie a onkológie, oddelení paliatívnej medicíny, gynekológie a pôrodníctva alebo následnej starostlivosti s stanovuje povinnosť mať v pracovnoprávnom vzťahu sociálneho pracovníka S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov Predmetný návrhom dôjde k záťaži dotknutých

Z

zdravotníckych zariadení, ktoré budú nútené z verejného zdravotného poistenia určeného na úhradu zdravotnej starostlivosti v podstate uhrádzať sociálne služby

AZP SR

Čl. VIV § 3 ods. 3 sa dopĺňa písmeno i), ktoré znie: „i) poskytovať na požiadanie revíznym lekárom príslušnej zdravotnej poisťovne dokumentáciu príjmu tiesňového volania a realizácie odozvy na tiesňové volanie vrátane zvukového záznamu pre účely výkonu kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne podľa osobitného predpisu 6e)." Poznámka pod čiarou k odkazu 6e) znie: „6e) § 9 a 9a zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“. Odôvodnenie: Vzhľadom na príspevok na činnosť operačných stredísk hradený zdravotnými poisťovňami, by tieto mali mať právo kontrolovať dodržiavanie účelnosti činnosti operačného strediska.

O

AZP SR

Čl. VIIV § 16 ods. 8sa dopĺňa nové písmeno a), ktoré znie: „a) zamestnanca je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11,“. Doterajšie písmená a) až e) sa označujú ako b) až f). Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava preddavku na poistné v nadväznosti na zavedenie minimálnehovymeriavacieho základu pre všetky skupiny platiteľov poistného.

O

AZP SR

Čl. VIIV § 18 ods. 2 a 3 sa vypúšťa slovo „písomnej“. Odôvodnenie: Vôľu splácať svoj dlh v splátkach alebo podať žiadosť znížiť alebo odpustiť úrok z omeškania môže platiteľ poistného prejaviť nielen písomne ale aj v inej forme komunikácie. Administrácia písomných žiadostí je v súčasnej dobe záťažou ako pre zdravotnú poisťovňu, tak i pre platiteľa poistného.

O

AZP SR

Čl. VIIV § 19 odsek 16 sa na konci pripája veta: „Zdravotná poisťovňa preplatok nevracia, ak došlo u poistenca k zániku verejného zdravotného poistenia podľa § 5 ods. 2 alebo 3, poistenec sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky a zdravotná poisťovňa neeviduje účet poistenca alebo sa preplatok uhradený zdravotnou poisťovňou na účet vráti zdravotnej poisťovni späť z dôvodu zrušenia účtu poistenca.“. Odôvodnenie: V prípade poistencov, ktorí v čase vykonania ročného zúčtovania poistného majú na Slovensku ukončený poistný vzťah a zdravotná poisťovňa u nich neeviduje platný bankový účet a súčasne u nich neeviduje platnú adresu pre vrátenie preplatku z ročného zúčtovania poistného na území SR, zdravotná poisťovňa nebude povinná vrátiť preplatok z ročného zúčtovania, nakoľko Slovenská pošta preplatky poštovým poukazom do zahraničia nedoručuje a pri zrušenom bankovom

O

účte alebo neevidovanom účte nie je kam preplatok zaslať.

AZP SR

Čl. VIIV § 20 ods. 1 posledná veta znie: „Zamestnávateľ je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky“.“ Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby mesačné výkazy zamestnávatelia doručovali výlučne v elektronickej forme bez ohľadu na počet zamestnancov. Uvedená úprava by nemala spôsobovať zamestnávateľom problémy nakoľko aj Sociálnej poisťovni a Finančnej správe sú zamestnávatelia povinní vykazovať len elektronicky. Uvedené zabezpečí aj potrebné povinnosti prevádzkovateľov pri spracovaní a bezpečnosť pri odosielaní osobných údajov.

O

AZP SR

Čl. VIIV § 24 sa vypúšťajú všetky slová „listinnej podobe alebo“ a „písomne alebo“ vo všetkých tvaroch. Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby výkazy a oznamovacie povinnosti platiteľov poistného a obzvlášť zo strany zamestnávateľov plnili výlučne v len v elektronickej forme. Uvedená úprava by nemala spôsobovať zamestnávateľom problémy nakoľko aj Sociálnej poisťovni a Finančnej správe sú zamestnávatelia povinní vykazovať len elektronicky. Uvedené zabezpečí aj potrebné povinnosti prevádzkovateľov pri spracovaní a bezpečnosť pri odosielaní osobných údajov.

O

AZP SR

Čl. VIIV § 29b ods. 12sa na konci dopĺňajú slová: „Pre účely preukázania skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. j) poskytuje rodné číslo, meno, rodné priezvisko, priezvisko, dátum narodenia dieťaťa a rodné číslo, meno, rodné priezvisko, priezvisko, dátum narodenia fyzickej osoby, za ktorú je platiteľom štát podľa § 11 ods. 7 písmena c) pre toto dieťa.“.

O

AZP SR

Čl. VIIV § 29b ods. 13 sa na konci dopĺňajú slová: „Pre účely preukázania skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. j) poskytuje rodné číslo, meno, rodné priezvisko, priezvisko, dátum narodenia dieťaťa a rodné číslo, meno, rodné priezvisko, priezvisko, dátum narodenia fyzickej osoby, za ktorú je platiteľom štát podľa § 11 ods. 7 písmena m) prvého bodu pre toto dieťa.“. Odôvodnenie: Zákonom č. 351/2018 Z. z. sa s účinnosťou od 30.12.2018 doplnila povinnosť štátu platiť poistné za osoby podľa písmena j) a k) za súčasnej podmienky, že za inú osobu neplatí poistné štát na totožné dieťa alebo totožnú osobu. Súčasne však neboli doplnené podmienky na preukázanie týchto skutočností. Pre účely preukázanie danej skutočnosti v prípade § 11 ods. 7 písm. j) zdravotná poisťovňa nevyhnutne potrebuje údaje o dieťati a fyzickej osobe, ktorá na toto dieťa čerpá materské alebo rodičovské, aby si na totožné dieťa

O

nemohla iná fyzická osoba podľa § 11 ods. 7 písm. j) uplatniť tiež platiteľa štát. Navrhuje sa, aby tieto údaje poskytovali Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe uzavretej dohody Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa.

AZP SR

Čl. VIIV § 38ei ods. 2 odkaz 64) znie: „64) § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

O

AZP SR

Čl. VIIV § 38ej sa mení číslovanie poznámky pod čiarou 64) na 64a). Odôvodnenie k bodom 25 a 26: Legislatívno-technická úprava. Poznámka pod čiarou k odkazu 64) bola pôvodne zavedená v zákone č. 356/2016 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (profesionálny športovec nie je zamestnanec). Novelou č. 41/2017 Z. z, ktorou sa novelizoval zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme, bolo nesprávne uvedené číslovanie odkazov.

O

AZP SR

Čl. VIIV § 8 ods. 1 písm. b) sa za slová „rodné číslo" vkladá čiarka a slová „dátum narodenia,“. Odôvodnenie: Dátum narodenia nie je v súčasnosti povinnou náležitosťou prihlášky. Je však náležitosťou preukazu poistenca podľa § 10a. Z uvedeného dôvodu je zrejme nevyhnuté, aby tento údaj získala zdravotná poisťovňa priamo z prihlášky. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné zosúladenie týchto dvoch ustanovení zákona. Dátum narodenia sa navyše zasiela ako povinná položka v dávke na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom nielen pre cudzincov, ale pre všetky osoby, ktoré si podali prihlášku.

O

AZP SR

Čl. VIIV § 8 ods. 6 sa za slová „obsahovať aj" vkladajú slová „titul, ak ho osoba má,“ Odôvodnenie: Titul nie je v súčasnosti náležitosťou prihlášky. Je však náležitosťou preukazu poistenca podľa § 10a. Z uvedeného dôvodu je zrejme nevyhnuté, aby tento údaj získala zdravotná poisťovňa priamo z prihlášky. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné zosúladenie týchto dvoch ustanovení zákona.

O

AZP SR

Čl. VIIV § 8 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako 3 až 5. Odôvodnenie: Podľa odseku 3 ak prihlášku podáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti za poistenca, ktorého matka písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, prihláška musí obsahovať deň, mesiac, rok a miesto narodenia dieťaťa, údaje podľa odseku 1 písm. a) a písm. c) až f) a

O

údaj, že ide o poistenca podľa § 6 ods. 4 písm. c). Uvedené ustanovenie je nadbytočné. Plne postačuje odsek 2. Pokiaľ matka požiadala o utajenie pôrodu, za dieťa sa podá riadna prihláška, ktorá nemusí obsahovať miesto narodenia, nakoľko tento údaj sa nežiada ani pri ostatných novorodencoch. Práve naopak odlišné náležitosti prihlášky skôr odhalia identitu matky, ktorá chcela byť utajená v súvislosti s pôrodom. Dátum narodenia sa navrhujedoplniť do prihlášky ako povinná náležitosť v bode vyššie. Takýchto prihlášok je pár do roka. Navyše uvedenie tohto údaju v prihláške cez odkaz, že sa povinne vypĺňa len u novorodencov, ktorých matka požiadala o utajenie môže spôsobiť, že údaj vyplnia všetky osoby ktoré podávajú prihlášku nakoľko si tú odlišnosť v tlačive prihlášky nemusia všimnúť a tým by zdravotné poisťovne spracúvali nadbytočný údaj, na spracovanie ktorého by nemali právny základ.

AZP SR

Čl. VIIV 17b ods. 2 sa nad slová „podľa osobitného predpisu“ vkladá poznámka pod čiarou 16m). Poznámka pod čiarou k odkazu 16m) znie: „16m) Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z.z.“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava. Poznámka pod čiarou k odkazu 16m) bola omylom vypustená novelou č. 41/2017 Z. z, ktorou sa novelizoval zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme. Slová „podľa osobitného predpisu“ bez uvedenia odkazu ktorého nemajú zmysel.

O

AZP SR

Čl. VIIIV § 6 ods. 1 písm. f) znie: „f) vykonáva poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného. Poradenstvo pre poistencov sa okrem poradenstva týkajúceho sa vykonávania verejného zdravotného poistenia môže týkať aj poradenstva o zdraví, programoch zdravia a riadenia chorôb, životospráve a zdravom životnom štýle. Za účelom poskytovania poradenskej činnosti poistencom a platiteľom poistného zdravotná poisťovňa spracúva poistencom alebo platiteľom poistného poskytnuté osobné údaje. Na spracovanie osobných údajov 35ca) vrátane osobitných kategórií údajov sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby,“. Odôvodnenie: Spresňuje sa jedna z činností zdravotnej poisťovne týkajúca sa poradenstva pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia poskytovaného poistencom a platiteľom poistného. Je potrebné spresnenie, že poradenstvo sa môže týkať aj poradenstva o zdraví, programoch zdravia a riadenia chorôb, životospráve a zdravom životnom štýle, ktoré súvisia s vykonávaním verejného zdravotného poistenia a ktoré už v súčasnosti zdravotné poisťovne vykonávajú, nakoľko si to ich klienti žiadajú. Pri vykonávaní poradenstva môže dochádzať k poskytovaniu osobných údajov, vrátane osobitnej kategórie osobných údajov zo strany poistencov alebo

O

platiteľov poistného. Určuje sa preto povinnosť zdravotnej poisťovne spracovať tieto osobné údaje pre tento účel.

AZP SR

Čl. VIIIV § 6 ods. 13 sa dopĺňa písmeno h), ktoré znie: „h) organizovať ako súčasť verejného zdravotného poistenia pre poistencov programy zdravia a programy riadenia chorôb, ktoré súvisia s existujúcim alebo hroziacim ochorením poistenca na účely včasného odhaľovania ochorení, so zvyšovaním kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, so zdravým spôsobom života a zdravia poistencov a s odporúčaniami na poskytovaniezdravotnej starostlivosti, ktoré si vyžaduje zdravotný stav poistenca; zdravotná poisťovňa sa na organizácii programov zdravia môže dohodnúť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7 a § 7a), so zdravotníckym pracovníkom alebo právnickou osobou so zodpovedajúcim predmetom činnosti,“. Odôvodnenie: Navrhuje sa zavedenie možnosti pre zdravotnú poisťovňu organizovať pre svojich poistencov zdravotné programy a programy riadenia chorôb (disease management programs) a možnosť dohodnúť si ich poskytovanie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, inými zdravotníckymi pracovníkmi alebo právnickými osobami so zodpovedajúcim predmetom činnosti. Programy riadenia chorôb, cielené zdravotné programy sú vo svete bežnými aktivitami, ktoré pomáhajú v zlepšovaní zdravia pacientov a účelnému vynakladaniu zdrojov z verejného zdravotného poistenia.

O

AZP SR

K návrhu ako celku:Asociácia zdravotných poisťovní SR („AZP SR“) zastáva názor, že prijatiu tak širokej právnej úpravy, ktorá sa významným spôsobom dotýka prakticky všetkých kľúčových právnych predpisov upravujúcich vzťahy subjektov pôsobiacich v zdravotníckom segmente, musí nevyhnutne predchádzať široká celospoločenská diskusia a konsenzus adresátov právnych predpisov, tzn. zdravotných poisťovní, zástupcov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, odborných spoločností, MZ SR, ÚDZS. Jedným z dôsledkov absencie takejto diskusie je skutočnosť, že návrh zákona trpí tak závažnými nedostatkami, že je potrebné ho odmietnuť ako celok a vrátiť predkladateľovi späť na prepracovanie. Prijatie návrhu zákona v predloženom znení by malo za následok prijatie nekoncepčnej a možno až protiústavnej úpravy, ktorá bude do právneho poriadku vnášať chaos. V sumáre si dovoľujeme poukázať na to, že návrh je: - tendenčný - vo výrazný neprospech sféry zdravotníctva, ktoré je už v súčasnosti nedofinancované (plánované náklady na úhradu zdravotnej starostlivosti nie sú kryté aktuálnymi príjmami verejného zdravotného poistenia) a súčasne vo výrazný prospech sociálnej sféry, ktorá primárne patrí do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, - v niektorých častiach diskriminačný (tým pádom protiústavný)- zavádza zdravotným poisťovniam povinnosť uprednostňovať jedných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred inými vzhľadom na výsledky splnenia indikátorov kvality (ktoré v súčasnosti

Z

dokonca nie sú známe), - neprispieva k zvýšeniu kvality a efektívnosti poskytovanej starostlivosti - keďže napríklad paušálna platba za následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť opomína adresnosť úhrady a znemožňuje kvalitatívnu motiváciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Súčasne je zrejmé, že preferovanie ústavných foriem následnej starostlivosti pred ambulantnými (ADOS, hospic) nie je v súlade s efektívnym vynakladaním zdrojov VZP ani s projektom hodnota za peniaze, - neúplný - nie sú napríklad známe indikátory kvality, na ktoré sa odvoláva navrhovaná právna úprava a - zavádzajúci nekoncepčné riešenia, ktoré sú dokonca v rozpore s programovým vyhlásením vlády SR, memorandom MZ SR a AZP SR o spoločnom vytvorení stratégie ústavnej zdravotnej starostlivosti a ďalšími dokumentmi podporujúcimi projekt stratifikácie nemocníc v SR, - bez pokrytia predpokladaných dopadov - plánované náklady na úhradu zdravotnej starostlivosti nie sú kryté aktuálnymi príjmami verejného zdravotného poistenia. Súčasne upozorňujeme na nebezpečný (najmä z pohľadu udržateľnosti systému verejného zdravotného poistenia) „domino“ efekt navýšenia úhrady za jeden ošetrovací deň, ktoré môže iné (hoc aj neregulované, ale výkonovo/frekvenčne zďaleka silnejšie) segmenty poskytovateľov zdravotnej starostlivosti motivovať k zásadným a ekonomicky neúnosným požiadavkám na navýšenie ceny ošetrovacieho dňa. Máme na mysli predovšetkým psychiatrické nemocnice, liečebne a centrá pre liečbu drogových závislostí, ktoré poskytujú následnú a dlhodobú starostlivosť psychiatrickým pacientom. V tejto oblasti odhadujeme rast nákladov, a teda dopyt po dofinancovaní verejného zdravotného poistenia o ďalších 8,6 mil.€ ročne. Podľa názoru AZP SR nedostatky návrhu zákona nie sú úpravou znenia zákona odstrániteľné a ďalej poukazujeme len na základné koncepčné nesprávnosti, ktoré diskvalifikujú predložený návrh zákona ako celok. 1. Návrh novely zákona prenáša zodpovednosť za reportovanie tzv. indikátorov kvality zo zdravotných poisťovní na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Návrh indikátorov kvality obsahuje stovky indikátorov, ktoré neboli zodpovedajúco odkonzultované so zdravotnými poisťovňami ani poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, neobsahujú popis, účel, metodiku vyhodnocovania, strednú, hraničnú, želanú ani akúkoľvek inú smerodajnú hodnotu. Z pohľadu AZP SR je absurdné v prvom kroku zákonom zaviesť indikátory kvality, zveriť selekciu indikátorov vláde SR a až následne sa baviť o tom, ktoré indikátory a akým spôsobom sa majú vyhodnocovať. Na takto nejasne stanovené indikátory predkladateľ nadväzuje tým, že zavádza zdravotným poisťovniam povinnosť uprednostniť pri uzatváraní zmlúv tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí spĺňajú tieto neznáme indikátory. Neuvádza však akým spôsobom má týchto poskytovateľov uprednostniť a ako má zdravotná poisťovňa postupovať v prípade novovzniknutého poskytovateľa (ktorý indikátory zatiaľ plniť nemohol) alebo ako má zdravotná poisťovňa postupovať, ak je daný poskytovateľ, ktorý neplní indikátory, jediným poskytovateľom v danej odbornosti a na danom území. Je zarážajúce, že sa predkladateľ snaží regulovať oblasť merania kvality vzhľadom na fakt, že všetky zdravotné poisťovne majú v zmluvách dlhodobo obsiahnuté kvalitatívne a efektívne ukazovatele, na ktorých dosiahli zhodu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. 2. Ďalším závažným nedostatkom návrhu zákona je prístup predkladateľa k riešeniu následnej ústavnej

zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti - tzv. long-term care („LTC“). Podľa návrhu zákona je zdravotná poisťovňa povinná uzatvoriť zmluvu s každým poskytovateľom LTC, ktorý i) poskytuje LTC (opäť nie je jasné, ako pristupovať k novým poskytovateľom, ktorí nezačali ešte poskytovať LTC, ale žiadajú zmluvu so zdravotnou poisťovňou), ii) je súčasťou verejnej minimálnej siete poskytovateľov, iii) spĺňa minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno – technické vybavenie (bez ktorých aj tak nemôže poskytovať LTC) a iv) spĺňa indikátory kvality. Skrátene možno zhrnúť, že poskytovateľ LTC musí existovať a spĺňať neznáme indikátory kvality a zdravotné poisťovne sú zo zákona povinné s takým poskytovateľom uzatvoriť zmluvu.Navyše, podľa návrhu zákona, zdravotná poisťovňa popri skutočnosti, že nebude môcť selektovať poskytovateľov, s ktorými vstúpi do zmluvného vzťahu, bude uhrádzať každému poskytovateľovi LTC paušálnu úhradu vo výške stanovenej MZ SR. Výška úhrady za zdravotnú starostlivosť teda nie je naviazaná na dostupnosť, kvalitu, efektívnosť ani množstvo poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale na samotnú skutočnosť, že poskytovateľ LTC existuje. Podľa nášho názoru je takéto stanovenie ceny v rozpore so stanoviskom Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého je plošná úhrada, alebo navyšovanie ceny za poskytnutú zdravotnú starostlivosť bez väzby na kvalitu v rozpore s legislatívou upravujúcou hospodársku súťaž.Navyše, na takto nastavené úhrady neexistuje v zdrojoch verejného zdraotného poistenia finančné krytie. Taktiež je potrebné upozorniť na skutočnosť, že návrh zákona vytvára priestor na účelový vznik nových poskytovateľov v danom type zdravotnej starostlivosti, ktorí budú mať istotu zmluvného vzťahu. Vznik takýchto poskytovateľov predstavuje zásadné finančné a implementačné riziko pre dlhodobý strategický zámer stratifikácie nemocníc, ktorý predpokladá transformáciu významnej časti aktuálneho akútneho lôžkového fondu na lôžka pre následnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť. 3. AZP SR vníma nedostatky návrhu zákona aj z toho pohľadu, že materiál na jednej strane rieši problematiku LTC, ale opomína komplexné riešenie stratifikácie nemocníc, ako to predpokladá aj programové vyhlásenie vlády (prehodnotenie koncovej siete nemocníc, optimalizácia lôžkového fondu nemocníc, optimalizácia siete ambulantnej zdravotnej starostlivosti, centralizácia medicínsky náročných a špecializovaných činností), memorandum MZ SR a AZP SR o spoločnom záujme na vytvorení stratégie ústavnej zdravotnej starostlivosti do roku 2030 z 22.5.2018 (CRZ ID 3463485), či predbežná informácia MZ SR k návrhu novej koncepcie ústavnej (lôžkovej) starostlivosti zo 17.1.2019 (Slov-lex PI/2019/10). Sme presvedčení, že takýto prístup predkladateľa možno označiť minimálne za nekoncepčný až účelový, aj vzhľadom na fakt, že stratifikácia nemocníc bola kompletne vecne aj legislatívne pripravená už 14.12.2018 Riadiacim výborom pre realizáciu projektu stratifikácie nemocníc, ktorého Štatút podpísala ministerka zdravotníctva dňa 28.8.2018. Musíme odmietnuť aj zámer predkladateľa zaradiť cudzincov, ktorí nedosahujú príjem zo zamestnania ani vo výške minimálnej mzdy a nevzniká im ani nárok na verejné zdravotné poistenie do kategórie samoplatiteľov. Takéto zmiernenie splnenia podmienok osobného rozsahu verejného zdravotného poistenia , ktoré bude mať za následok

predovšetkým nárast počtu dlžníkov a obmedzenú možnosť vymoženia takto naakumulovaných dlhov.

AZZZ SR

Čl. IV bod 9.Navrhujeme upraviť znenie § 25, odsek 1 písmeno j): j) znalcovi, ktorého ustanovil súd alebo pribral orgán činný v trestnom konaní alebo ktorého požiadala o vypracovanie znaleckého posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom alebo ktorého požiadal o vypracovanie znaleckého posudku poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pre účely svojej obrany v rámci posudzovania správnosti jeho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti , a to v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku; o rozsahu údajov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku rozhoduje znalec; obdobne sa postupuje, ak ide o znalca určeného podľa osobitného predpisu Odôvodnenie: Súčasné znenie ustanovenia §25 odsek 1 písmeno j) diskriminuje poskytovateľa ZS v rámci prostriedkov svojej obrany pri preskúmavaní podnetov, obsahom ktorých je podozrenie z jeho nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nakoľko sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie znalcovi, za účelom vypracovania znaleckého posudku, je v rámci zákonnej dikcie obmedzené jedine ak znalca ustanovil súd alebo pribral OČTK, alebo ktorého požiadala o vypracovanie niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom. Konaniu pred súdom obvykle predchádza konanie o sťažnosti, resp. konanie v rámci dohľadu nad správnosťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany ÚDZS. Pacient alebo osoby uvedené v § 25 odsek 1 a), b), c) sú kedykoľvek oprávnené požiadať súdneho znalca o vypracovanie znaleckého posudku bez obmedzenia účelu jeho vypracovania. Naopak poskytovateľ ZS nie je oprávnený na podporu svojich tvrdení k sprístupneniu údajov zo zdravotnej dokumentácie pacienta pre účely vypracovania znaleckého posudku, a to či už v rámci zmierovacieho konania, námietkového a ďalšieho správneho konania pred ÚDZS alebo v rámci začatého trestného konania pre podozrenie zo spáchania trestného činu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Platná právna úprava upiera poskytovateľovi právo na náležitú obranu taktiež v rámci civilného sporového konania, kde mu síce napadnuté ustanovenie zákona o ZS túto možnosť priznáva, avšak predloženie súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 CSP nie je z objektívnych časových dôvodov možné realizovať v rámci krátkych lehôt určených súdom pre použitie prostriedkov procesnej obrany podľa CSP. V zmysle § 151 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Ak je teda súčasťou žaloby znalecký posudok vypracovaný lege artis znalcom, ako výsledok zadania oprávnenej osoby, teda žalobcu, žalovaný poskytovateľ ZS má k dispozícii neprimerane krátku sudcovskú lehotu na popretie skutkových tvrdení a ak by mal byť v tom úspešný a jeho obrana by sa mala považovať za účinnú, mal by skutkové okolnosti potvrdené znaleckým posudkom poprieť tak isto znaleckým posudkom. Skúsenosti s dĺžkou lehoty potrebnou na vypracovanie znaleckého posudku sú také, že málokedy sa podarí získať znalecký

Z

posudok v lehote kratšej ako šesť mesiacov, nakoľko znalcov zapísaných v zozname znalcov MV SR je nedostatok a spoločenská objednávka na preskúmavanie správnosti postupu poskytovateľov prostredníctvom znaleckého dokazovania je príliš vysoká. Akceptovaním tejto pripomienky by došlo k odstráneniu vyššie uvedenej diskriminácie poskytovateľa ZS a naopak nastal by rovnovážny stav v právnom postavení poskytovateľa voči tretím osobám pri sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.

AZZZ SR

Čl. V bod 4. (§ 38a ods.1 písm. e)Zmeniť výšku úhrady - Navrhujeme nižší poplatok za pobyt počas následnej ústavnej ZS ako počas poskytovania ústavnej ZS v prírodných liečebných kúpeľoch pri indikáciách zaradených v skupine B. Odôvodnenie: Výška úhrady sa stanovuje na úrovni výšky úhrady počas poskytovania ústavnej ZS v prírodných liečebných kúpeľoch pri indikáciách zaradených v skupine B, čo považujeme za výrazný nepomer.

O

AZZZ SR

Čl. VIII bod 18. ( § 8 ods. 18)„Výšku paušálnej úhrady za poskytovanie následnej ústavnej ZS, spôsob výpočtu a pravidlá výpočtu paušálnej úhrady ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom“ Odôvodnenie: Niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti poskytujú výlučne následnú zdravotnú starostlivosť. Keďže nie je známa cena za poskytovanú ZS znamená táto legislatívna úprava veľkú finančnú neistotu. Navrhujeme výšku úhrady stanoviť minimálne na úrovni cien VŠZP.

Z

AZZZ SR

K Čl. I zákon č. 578.2004 Z. z. bod 13. V súvislosti so zavedením následnej zdravotnej starostlivosti sa umožňuje sociálnemu pracovníkovi, ktorý bude v pracovnoprávnom vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, vstup do zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý ustanoví ošetrujúci lekár a pre účely následnej zdravotnej starostlivosti. V nadväznosti na uvedené sa v ustanoveniach o dodržiavaní mlčanlivosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o údajoch pacienta, dopĺňa aj tento sociálny pracovník, ktorému ak lekár poskytne údaje, sa nebude považovať za porušenie mlčanlivosti. Odôvodnenie: je obsiahnuté v ustanovení, ktoré sa týka prístupu sociálnych pracovníkov do zdravotnej dokumentácie

Z

AZZZ SR

K Čl. I zákon č. 578.2004 Z. z. bod 1. a k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivostiOdôvodnenie: Indikátory kvality upravuje zákon č. 581/2004 Z.z., pričom tieto vypracúva MZ SR, pričom legislatíva stanovuje aj

Z

povinnosť zdravotných poisťovní hodnotenia indikátorov kvality zverejňovať a posielať MZ SR. Na zmenu koncepcie a „presun“ do zákona č. 578/2004 Z.z. nevidíme racionálny dôvod. Ostatné pripomienky v predchádzajúcom texte.

AZZZ SR

K Čl. I zákon č. 578.2004 Z. z. bod 1., 4., 9. a ostatné súvisiace body K vytvoreniu právneho rámca pre vykonávanie klinického auditu u PZS s cieľom zlepšenia kvality, bezpečnosti a výsledkov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, k novým indikátorom kvality, k zberu, vyhodnocovaniu a uverejňovaniu indikátorov kvality a ich výsledkov a k zavádzaniu interného systému hodnotenia bezpečnosti pacienta Odôvodnenie: Predložený návrh nereflektuje na súčasný stav ambulantných zdravotníckych zariadení, ktoré zápasia s nedostatkom lekárov. V ambulanciách lekári denne prekračujúci kapacitu ambulancie v snahe vyhovieť potrebám pacientov. Napriek tomu sa čakacie lehoty neustále predlžujú. V tejto situácii považujeme akékoľvek ďalšie povinnosti za neprijateľné. Dopadom navrhovanej úpravy môže byť masívne rušenie ambulancií lekármi v dôchodkovom veku. Ak je ohrozená bezpečnosť pacienta, je to v prvom rade spôsobené nedostatkom lekárov a tento stav žiadne z navrhovaných opatrení nevyrieši. Vytvárať poradie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa poradia ich úspešnosti pri plnení kritérií a uverejňovať aj zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a informáciu o stave plnenia indikátorov kvality, ktoré má umožniť pacientovi ľahšie sa rozhodnúť, kde čerpať zdravotnú starostlivosť vyznieva absolútne nereálne, keďže dnes je situácia taká, že pacient má problém nájsť mnohé odbornosti s voľnou kapacitou.

Z

AZZZ SR

K Čl. I bod 1. a bod 4.Návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť vzhľadom k tomu, že z návrhu zákona 1. nevyplývajú podrobnosti postupy a definované indikátory kvality a aj vzhľadom na znenie návrhu vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je tak významného charakteru, že má dopad na definovanie charakteru podrobností klinického auditu vo vzťahu k indikátorom kvality t.j. nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti vydávaný v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia návrhu zákona § 9 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktoré je vypracované nedostatočne a vôbec nenapĺňa požiadavky, ktoré predkladateľ návrhu zákona definoval v Čl. I bod I (§ 9 ods. 7). 2. nevyplýva ako budú indikátory uplatnené (selektívne?); je potrebné taxatívne vymedziť subjekty, ktorým MZ SR vypracováva indikátory kvality, 3. že nie je oddelený kontrolný orgán od výkonného a regulačného (v oboch prípadoch MZ SR), a teda MZ SR alebo ním poverené osoby na výkon klinického auditu sa dostávajú do konfliktu záujmov; navrhujeme ustanoviť zákonom na

Z

výkon klinického auditu nezávislú tretiu osobu/orgán, 4. nevyplýva ako bude MZ SR hodnotiť a vyhodnocovať indikátory kvality, pričom majú významný vplyv na uprednostňovanie poskytovateľov pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami, 5. nevyplývajú podrobnosti o internom systéme hodnotenia bezpečnosti pacienta a minimálne požiadavky na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta aj vzhľadom na absenciu znenia vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je tak významného charakteru, že má dopad na definovanie charakteru týchto podrobností ( Čl. I bod I § 9 ods. 12), 6. že táto stať je nedostatočne koncipovaná, voľne sa zamieňajú niektoré pojmy a úprava nekoreluje s princípmi a znakmi politiky riadenia kvality, 7. že vyplýva riziko pre poskytovateľov v možnosti podania podnetu MZ SR na ÚDZS v zmysle výkonu dohľadu s následkom sankcie, s ktorým absolútne nesúhlasíme; audit nie je kontrola a výsledkom auditu nemajú byť sankčné mechanizmy. V súčasnosti majú Poskytovatelia zavedené a certifikované, či akreditované rôzne systémy kvality. MZ SR by mal definovať minimálny rozsah tak, aby aj v prípade, že sa Poskytovateľ nerozhodne systém kvality certifikovať bude schopný ho naplniť a zároveň, aby už certifikované systémy kvality mohli tieto požiadavky implementovať. Stanovené požiadavky by nemali byť v rozpore s medzinárodnými štandardami, či požiadavkami na systémy kvality (ISO, JCI, ...). Je potrebné zosúladiť Systém kvality a interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta. Hodnotenie bezpečnosti pacienta je potrebné vnímať nielen ako zber údajov o nežiadúcich udalostiach ale poňať ho komplexne v rámci zavedeného systému kvality Poskytovateľa a teda napojiť ho na interné procesy prijímania nápravných a preventívnych opatrení, na analýzu rizík, ale aj napr. na ekonomické plánovanie a pod. Je potrebné jasne definovať čo má byť interným systémom hodnotenia bezpečnosti či analýza nežiadúcich udalostí alebo komplexná analýza rizík. Analýza rizík je/má byť súčasťou zavádzaného systému kvality. Ide o dve rozdielne analýzy i keď medzi sebou súvisiace. Systém kvality musí byť nastavený vrátane mechanizmu na dodržiavanie a implementáciu legislatívy, požiadaviek MZ SR, UDZS, a pod. (teda aj napr. pri zabezpečení BOZP, infraštruktúry, a pod. ). Čl. I bod 1. v novo navrhovanom znení § 9 ods. 10 žiadame vypustiť resp. preformulovať písmená b), c), d), pri ktorých je definícia nežiadúcej udalosti veľmi nejasná a právne vágna.

AZZZ SR

K Čl. I bod 18.V novo navrhovanom znení odseku 20 navrhujeme slová „až do výšky 15 000 eur“ nahradiť slovami „až do výšky 5 000 eur“. V bode 18 v novo navrhovanom znení odseku 21 navrhujeme slová „až do výšky 50 000 eur“ nahradiť slovami „až do výšky 5 000 eur“. Odôvodnenie: Navrhujeme znížiť výšku sankcie v oboch ustanoveniach, vzhľadom k tomu, že ich považujeme za neprimerané.

Z

AZZ K Čl. I bod 6. Z

Z SR Znenie Čl. I bodu 6 okrem poznámky pod čiarou navrhujeme vo vzťahu k novo navrhovanému zneniu § 30a uviesť v tomto znení: „§ 30a Dočasná odborná stáž (1) Dočasnou odbornou stážou (ďalej len „stáž“) sa rozumie výkon odborných pracovných činností stážistom v rozsahu ustanovenom pre lekára podľa § 28 ods. 2 a sestru a pôrodnú asistentku podľa § 28 ods. 1; stážistom je osoba, ktorá je občanom tretieho štátu, má uznaný doklad o vzdelaní na účely výkonu zdravotníckeho povolania lekár alebo sestra v odbore ošetrovateľstvo alebo pôrodná asistentka v odbore pôrodná asistencia podľa osobitného predpisu24da) a vykonáva odborné pracovné činnosti a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti, b) u lekára pod odborným dohľadom lekára odborne spôsobilého na výkon špecializovaných pracovných činností (ďalej len „dohliadajúci lekár“), ktorý je v pracovnom pomere u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti na ustanovený týždenný pracovný čas alebo u sestry pod odborným dohľadom sestry špecialistky odborne spôsobilej na výkon špecializovaných pracovných činností (ďalej len „dohliadajúca sestra“), ktorá je v pracovnom pomere u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti na ustanovený týždenný pracovný čas alebo u pôrodnej asistentky pod odborným dohľadom pôrodnej asistentky odborne spôsobilej na výkon špecializovaných pracovných činností (ďalej len „pôrodná asistentka“), ktorá je v pracovnom pomere u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti na ustanovený týždenný pracovný čas. (2) Ministerstvo zdravotníctva vydáva súhlas na výkon stáže na základe písomnej žiadosti poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá obsahuje a) obchodné meno, sídlo a právnu formu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, b) názov a miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa bude stáž vykonávať, c) meno a priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu alebo prechodného pobytu osoby, ktorá bude stáž vykonávať, d) meno a priezvisko dohliadajúceho lekára alebo meno a priezvisko dohliadajúcej sestry alebo meno a priezvisko dohliadajúcej pôrodnej asistentky. (3) Súčasťou žiadosti podľa odseku 2 sú a) doklady stážistu, ktorými sú 1. kópia dokladu totožnosti, 2. úradne osvedčená kópia rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitného predpisu24da) na účely výkonu zdravotníckeho povolania lekár, sestra alebo pôrodná asistentka, 3. doklad, ktorým sa preukazuje zdravotná spôsobilosť podľa § 32 ods. 1 a 7, 4. doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť podľa § 38 ods. 2 druhej vety, 5. čestné vyhlásenie o ovládaní štátneho jazyka v rozsahu nevyhnutnom na výkon odborných pracovných činností podľa odseku 1, v štátnom jazyku, b) úradne osvedčená kópia dokladu o odbornej spôsobilosti dohliadajúceho lekára podľa § 33 ods. 4 alebo § 33 ods. 9 alebo úradne osvedčená kópia dokladu o odbornej spôsobilosti dohliadajúcej sestry podľa § 33 ods. 4 alebo § 33 ods. 9 alebo úradne osvedčená kópia dokladu o odbornej spôsobilosti dohliadajúcej pôrodnej asistentky podľa § 33 ods. 4 alebo § 33 ods. 9, c) potvrdenie o pracovnom pomere dohliadajúceho lekára na ustanovený týždenný pracovný čas alebo potvrdenie o pracovnom pomere dohliadajúcej sestry na ustanovený týždenný pracovný čas alebo potvrdenie o pracovnom pomere dohliadajúcej pôrodnej asistentky na ustanovený týždenný pracovný čas. (4) Ministerstvo zdravotníctva vydá súhlas na výkon stáže do 30 dní od doručenia

úplnej žiadosti podľa odseku 2 s prílohami podľa odseku 3. (5) Stáž možno vykonávať len u jedného poskytovateľa, najviac 12 mesiacov odo dňa vydania súhlasu podľa odseku 4 a nemožno ju opakovať. (6) Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý získal súhlas podľa odseku 4, je povinný a) bezodkladne písomne oznámiť ministerstvu zdravotníctva zmenu dohliadajúceho lekára alebo dohliadajúcej sestry alebo dohliadajúcej pôrodnej asistentky do desiatich dní odo dňa zmeny; oznámenie musí obsahovať údaje podľa odseku 2 písm. d) a doklady podľa odseku 3 písm. b) a c), b) zabezpečiť, aby dohliadajúci lekár alebo dohliadajúca sestra alebo dohliadajúca pôrodná asistentka vykonávali odborný dohľad len nad jedným stážistom a boli fyzicky prítomní pri výkone stáže. (7) Ministerstvo zdravotníctva vedie a aktualizuje zoznam vydaných súhlasov na výkon stáže v rozsahu a) dátum vydania súhlasu ministerstva zdravotníctva na výkon stáže, b) meno a priezvisko stážistu, c) údaje podľa odseku 2 písm. a), b) a d). (8) Ministerstvo zdravotníctva uverejňuje zoznam podľa odseku 7 na svojom webovom sídle. Na stážistu sa nevzťahuje registrácia podľa § 62 ods. 1, 2 a 5.“. Odôvodnenie: V súvislosti s implementáciou materiálu MPSVaR SR Stratégia pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike a v reflexii na regulované povolanie a riešenie nedostatku zdravotníckych pracovníkov navrhujeme uvedené znenie ustanovenia rozšíriť aj na sestry a pôrodné asistentky.

AZZZ SR

K Čl. IV bod 4.V novo navrhovanom odseku 2 a 3 navrhujeme slovné spojenie „do vyliečenia osoby“ nahradiť “ do slovným spojením „do stabilizácie zdravotného stavu umožňujúceho prepustenie do ambulantnej starostlivosti“. Navrhujeme definovať konzílium. Kto by mal byť členom a koľko lekárov by malo byť v rámci konzília, keďže na základe konzília sa môže predlžovať doba trvania následnej starostlivosti , pokladáme za dôležité to konzílium definovať presnejšie. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu zákona.

O

AZZZ SR

K Čl. IV bod 8.V novo navrhovanom znení § 12b ods. 2 písm. b) za slovom „pediatria,“ je nepresne sformulovaná prísudková veta – asi sa nemá vzťahovať na pediatriu, podobne to je aj v písm. a) za slovom „poskytovateľom,“. Žiadame upraviť znenie novo navrhovaného §12b ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. c), z ktorého nie je jasné, ako by sa uvedené dalo realizovať v praxi, vzhľadom k tomu, že lekár zdravotníckeho zariadenia indikuje dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí, ale aby vedel, kedy ukončí a oznámi ukončenie potreby domácej starostlivosti, mal by pacienta vidieť, pričom ten je už v ambulantnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že lekár zdravotníckeho zariadenia, z ktorého pacient odchádza, môže indikovať dlhodobú domácu starostlivosť , ale o jej ukončení by mal rozhodnúť lekár (ambulantný, VLD), v ktorého starostlivosti je pacient aktuálne. Rovnako z uvedeného nie je jasné, ako má lekár

O

oznámiť ukončenie potreby dlhodobej starostlivosti zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni, tiež je v ods. 4 písm. c) nejasné, ako sa „ošetrujúci lekár podľa ods. 2 písm. b)“ dozvie, že ukončenie „neoznamuje príslušný ošetrujúci lekár“ ; vyvstáva tu aj otázka, oznámiť/neoznámiť obom poisťovniam ukončenie potreby dlhodobej starostlivosti, ak sa osoba nedostaví na kontrolu napriek predvolaniu. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu zákona.

AZZZ SR

K Čl. IV bod 9.Navrhujeme vypustiť v novo dopĺňanom odseku 1 písmeno o). Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súlade a v súvislosti s Pripomienkou k Čl. I bod 1. a bod 4.

Z

AZZZ SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 1. a bod 4.Definuje sa následná ústavná zdravotná starostlivosť ako zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe, ktorej bola stanovená základná diagnóza a došlo k stabilizácii jej zdravotného stavu pri náhlej chorobe alebo pri náhlom zhoršení zdravotného stavu alebo pri zhoršení chronickej choroby a jej stav vyžaduje doliečenie alebo poskytnutie liečebnej rehabilitácie, z dôvodu regulácie ceny pre úhradu zdravotnými poisťovňami. Odôvodnenie: Definíciu pojmu „následná ústavná zdravotná starostlivosť“ ako aj „Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť“ považujeme za zmätočnú, z medicínskeho hľadiska za absolútne nevyhovujúcu. V dôvodovej správe sa uvádza: „Až na odbore sociálnej starostlivosti v mieste bydliska sa rodina dozvedá, čo všetko je potrebné vybaviť kvôli posúdeniu zdravotného stavu, odkázanosti, finančným príspevkom, prípadnému umiestneniu v zariadení sociálnych služieb. Krátka doba hospitalizácie na to všetko stačiť nebude.“ Z uvedeného je zrejmé, že namiesto zefektívnenia a skrátenia doby posudzovania zdravotného stavu a ostatných otázok príslušnými orgánmi sociálnej starostlivosti sa nekoncepčne zavádza následná ústavná zdravotná starostlivosť. Z návrhu nie je známa analýza stavu ústavných zariadení, ktorá by relevantne posúdila, či sú tieto schopné kapacitne „následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť“ zabezpečiť. Dĺžka pobytu v ústavnej následnej starostlivosti je vymedzená na dobu tri mesiace, resp. na 6 mes. Máme za to, že pokiaľ chorý človek strávi 3 mesiace na jednom lôžku nemožno očakávať, že sa jeho stav zlepší ba dokonca uzdraví. V súčasnosti je stav taký, že chorý je preložený napr. na LDCH na doliečenie, príde tam po vlastných a vyjde po 21 dňoch ako imobilný a s dekubitmi. Návrh nerieši cestu pacienta po uplynutí lehoty stanovenej na poskytovanie následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti. Podľa definície dlhodobej starostlivosti OECD, jednotlivci potrebujú dlhodobú starostlivosť, ak sú dlhšie časové obdobie závislí v dôsledku zdravotného postihnutia, chronického stavu, traumy alebo choroby, ktorá limituje ich schopnosť vykonávať základnú sebaobsluhu alebo osobné úkony, ktoré musia byť vykonané každý deň, definované ako aktivity každodenného žitia. V tejto súvislosti musíme konštatovať, že v porovnaní s inými okolitými krajinami je

Z

na Slovensku stále presadzovaná inštitucionálna zdravotná starostlivosť pred ambulantnou zdravotnou starostlivosťou. Pri dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti však môže dôjsť (a často dochádza) k adaptačnému zlyhaniu – geriatrickému maladaptačnému syndrómu. Dôkazom smerovania k inštitucionálnej zdravotnej starostlivosť je aj predložený návrh právnej úpravy o následnej a dlhodobej starostlivosti. Zo skúseností môžeme potvrdiť, že aj v súčasnosti sú chorí ľudia presúvaní z domáceho prostredia na lôžkové oddelenia, napr. LDCH, doliečovacie oddelenia, alebo do zariadení sociálnych služieb bez ohľadu na to, či si to želajú. V súvislosti s následnou ústavnou zdravotnou starostlivosťou zásadne nesúhlasíme s paušálnou úhradou (rovnako aj v súvislosti s následnou sociálnou starostlivosťou). Predmetné ustanovenie vnímame ako nástroj regulácie ceny, ktorý môže mať negatívny dopad na dotknuté zdravotnícke zariadenia a rovnako na samotného pacienta. Nie je jasná ani otázka úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v prípade následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti.

AZZZ SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 3.„Zdravotná starostlivosť nie je poskytnutá správne aj ak nebola poskytnutá vôbec a k jej odmietnutiu poskytovateľom došlo v rozpore s osobitným predpisom.“ Odôvodnenie: V súčasnosti sa v praxi stretávame s „odmietnutím pacienta“ z dôvodov preplnenej kapacity zdravotníckeho zariadenia súvisiacej s nedostatkom lekárov. Navrhovaný text problém nerieši, len zvyšuje tlak na lekára resp. poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Podľa navrhovaného ustanovenia, pokiaľ pri odmietnutí poskytnutia zdravotnej starostlivosti nebude odcitovaný zákonný dôvod (neúmerné pracovné zaťaženie) nebude zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Za zásadnú v tomto považujeme aj otázku posúdenia danej situácie, keď bude nespokojný pacient tvrdiť že bol omietnutý a formuláciu zákonného dôvodu si nezapamätá

Z

AZZZ SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 6.Pre zariadenie sociálnej pomoci, ktoré bude mať do 25 pacientov, ktorí potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť, bude postačovať, aby malo iba 1 sestru a tou môže byť zodpovedná osoba. Ustanovuje sa, že až potom, čo zariadenie sociálnej pomoci bude mať 25 a viac lôžok určených pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti bude potrebovať ďalšiu sestru alebo praktickú sestru, a to na každých 25 lôžok určených pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Odôvodnenie: Podľa zákonníka práce je nariadená prestávku v práci po 6 hodinách práce. Ak prepočítame čistý pracovný čas 8 hodín , t.j. 450min. na počet pacientov, pri 25 pacientoch vychádza 18 min na jedného pacienta. Dobu 18 min. na jedného pacienta považujeme za absolútne nedostačujúcu a efektívnejšie v tomto prípade namiesto platenia „lôžok“ považujeme úhradu za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom ADOS.

Z

AZZZ SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 7.Vzhľadom na nedostatok sestier sa zmierňujú podmienky vzdelania pre zodpovedné osoby bez toho, aby bolo ohrozené poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, nakoľko 10-ročná prax sestry je dostatočnou zárukou kvality poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti. Odôvodnenie: Požiadavky na vzdelanie odborného zástupcu pre ošetrovateľskú. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb sa „modifikujú“ osobitne pre tieto zariadenia s poukazom na nedostatok sestier. Nedostatok sestier sa však dotýka aj iných zdravotníckych zariadení, kde je odborným zástupcom sestra, predovšetkým ADOS. Pre ADOS sa však vyžaduje odborná spôsobilosť v zmysle nariadení vlády SR č. 296/2010 Z. z. a to, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ak vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa bolo získané v študijnom odbore podľa písmena b) (v študijnom odbore ošetrovateľstvo) + odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite +najmenej päťročná odborná prax. Zdôrazňujeme, že sestry chýbajú aj v nemocniciach, ambulanciách, v ADOS, v kúpeľoch ...Ak platia rovnaké podmienky pre výkon povolania sestry, tiež musia platiť aj pre výkon odborného zástupcu v ošetrovateľstve. Nemôže byť zvýhodňovaná jedna skupina zariadení z dôvodu, že je nedostatok sestier, lebo ten platí všeobecne. Pre zariadenia sociálnej pomoci sa používa pojem zodpovedná osoba a nie odborný zástupca tak, ako je to u ostatných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. S tým súvisí aj (ne)aplikácia nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z. z. Takéto zariadenie nemá v podstate štatút zdravotníckeho zariadenia, čo považujeme za neprijateľné. Vzhľadom na neprítomnosť lekára v zariadeniach v sociálnych služieb je nutné, aby zariadenia soc. služieb poskytujúce ošetrovateľskú starostlivosť mali k dispozícií vzdelanú sestru ako garanta, tak ako určuje citované nariadenie vlády. Aj toto ustanovenie potvrdzuje názor, že predmetnou novelou sa majú sociálne služby financovať z verejného zdravotného poistenia.

Z

AZZZ SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 8.Odôvodnenie: V navrhnutom ustanovení o „Dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí“ nie je žiadna zmienka o tom, že by sa malo jednať aj o zdravotnú resp. ošetrovateľskú starostlivosť poskytovanú v domácom prostredí. Máme za to, že sa jedná o starostlivosť sociálneho charakteru. Na základe uvedeného, by mali o takejto starostlivosti rozhodovať príslušné orgány sociálnej starostlivosti a mali by byť hradené z rozpočtov týchto inštitúcií. Pokiaľ by osoba v dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí vyžadovala ošetrovateľskú starostlivosť, túto sú schopné poskytnúť (a dnes aj poskytujú) ADOS v doterajšom režime. V predmetnom ustanovení sa ustanovuje okruh ošetrujúcich lekárov, ktorí posudzujú a rozhodujú o potrebe poskytovania dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí osoby. Zároveň sa navrhuje vymedziť dôvody vzniku potreby dlhodobej starostlivosti a

Z

povinnosti príslušného ošetrujúceho lekára, ktorý rozhodol o potrebe poskytovania dlhodobej starostlivosti, ako aj náležitosti indikačného listu. Rovnako aj s týmto návrhom zásadne nesúhlasíme a považujeme ho za zmätočný. Dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí má posudzovať a rozhodovať o nej ošetrujúci lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, pričom je povinný zaslať indikačný list aj všeobecnému lekárovi pacienta. Všeobecný lekár ale v návrhu nemá stanovené žiadne kompetencie v súvislosti s dlhodobou starostlivosťou v domácom prostredí a z návrhu vôbec nie je jasné ako má s takýmto návrhom naložiť. Indikačný list obsahuje okrem iných náležitostí aj deň, kedy je osoba povinná dostaviť sa na kontrolu potreby poskytovania dlhodobej starostlivosti u ošetrujúceho lekára alebo u všeobecného lekára. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade všeobecný lekár nemá stanovené žiadne kompetencie v súvislosti s dlhodobou starostlivosťou v domácom prostredí a vôbec nie je jasné, čo a s akou relevanciou by mal posudzovať. Návrh ďalej priznáva posudzovanie a rozhodovanie o dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí lekárovi so špecializáciou v niektorom z vymenovaných špecializačných odborov, avšak v prípade pacienta v štádiu ochorenia na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia. Aj pre takéhoto pacienta sa stanovuje termín, kedy je povinný dostaviť sa na kontrolu ďalšej potreby poskytovania dlhodobej starostlivosti .... Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ pacient nebol hospitalizovaný, alebo nemá terminálne štádium ochorenia, napriek tomu, že jeho zdravotný stav si vyžaduje dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí, žiaden z jeho ošetrujúcich lekárov nie je kompetentný posúdiť rozhodnúť o jeho potrebe. Z posudzovania a rozhodovania o dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí je celkom vylúčený všeobecný lekár, ktorý doposiaľ vystavoval návrhy na ošetrovateľskú starostlivosť pre ADOS. V ADOS sa doposiaľ poskytovala ošetrovateľská starostlivosť bez definovania dlhodobej resp. krátkodobej. Z tohto pohľadu popri úprave dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí absentuje úprava „krátkodobej“ starostlivosti.

AZZZ SR

K čl. IV zákon č. 576.2004 Z. z. bod 9. a bod 10.V súvislosti so zavedením následnej zdravotnej starostlivosti sa umožňuje sociálnemu pracovníkovi, ktorý bude v pracovnoprávnom vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, vstup do zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý ustanoví ošetrujúci lekár a pre účely následnej zdravotnej starostlivosti. V nadväznosti na uvedené sa v ustanoveniach o dodržiavaní mlčanlivosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o údajoch pacienta, dopĺňa aj tento sociálny pracovník, ktorému ak lekár poskytne údaje, sa nebude považovať za porušenie mlčanlivosti. Odôvodnenie: Považujeme za absolútne nekoncepčné a zmätočné „začleňovať“ sociálnych pracovníkov do zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Sociálny pracovník nikdy nebol a nie je zdravotníckym pracovníkom, preto sa na neho pohľadu jeho práv a povinností zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nevzťahuje. Tvrdenie, že sociálny pracovník je súčasťou ústavnej zdravotnej starostlivosti je minimálne sporné a len potvrdzuje

Z

fakt, že predmetný návrh smeruje k pokrytiu sociálnych služieb z rozpočtu zdravotníctva. Fakt, aby mal sociálny pracovník, teda osoba bez zdravotníckeho vzdelania, prístup do zdravotnej dokumentácie pacienta považujeme za absolútne neprijateľný. Rovnako považujeme za neprijateľné, aby rozsah v ktorom sa so zdravotnou dokumentáciou oboznámi sociálny pracovník stanovoval ošetrujúci lekár, najmä z dôvodu prenášania zodpovednosti na osobu lekára. Pre prípadné návrhy vyjadrujeme zásadný nesúhlas so zaradením sociálnych pracovníkov medzi zdravotníckych pracovníkov špecifikovaných v zákone č. 578/2004 Z. z. a rovnako so začlenením Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce do predmetného zákona, ako aj s akýmikoľvek zmenami súvisiacimi so skutočnosťami uvedenými v predchádzajúcej vete. V prípade sociálnych pracovníkov sa jedná o osoby bez zdravotníckeho vzdelania, ktorí poskytujú služby iného charakteru, teda nie zdravotnú starostlivosť.

AZZZ SR

K Čl. IV. bod 11.Navrhujeme vypustiť v novo dopĺňanom odseku 1 písmeno am). Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súlade a v súvislosti s Pripomienkou k Čl. I bod 1. a bod 4.

Z

AZZZ SR

K Čl. IXNavrhujeme správne uviesť identifikáciu bodu Čl. I, na ktorý sa vzťahuje posun účinnosti zákona. Odôvodnenie: Čl. I bod 2. § 9 ods. 5 má byť účinný od 1.1.2021, avšak takto označený bod v zákone nie je. Nie je teda úplne jasné, ktorý bod má posunutú účinnosť. Interný systém hodnotenia bezpečnosti by mali poskytovatelia zaviesť do 31.8.2021.

Z

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 16.Novo navrhovanom znení § 7c a § 7d navrhujeme vypustiť písmeno d). Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súlade a v súvislosti s Pripomienkou k Čl. I bod 1. a bod 4.

Z

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 18.Navrhujeme predložiť znenie všeobecne záväzného právneho predpisu súbežne so znením návrhu zákona resp. náležitosti podľa splnomocňovacieho ustanovenia návrhu zákona implementovať priamo do znenia návrhu zákona. Návrh zákona s poukazom na absenciu všeobecne záväzného právneho predpisu vo svojej podstate považujeme za vágny vzhľadom k tomu, že návrh zákona nanovo definuje poskytovanie následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti bez stanovenia cenovej regulácie a výšky paušálnej úhrady za poskytovanie tohto typu starostlivosti. Odôvodnenie: V zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR navrhovaný zákon má obsahovať takú štruktúru, aby práva a právne povinnosti, ktoré sa

Z

fyzickým osobám a právnickým osobám ustanovia, dotvárali alebo rozvíjali jestvujúcu sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou tak, že sa nestanú vnútorne protirečivými. Považujeme z uvedeného dôvodu legislatívnu úpravu v legislatívnom konaní za nedostatočnú a navrhujeme predložiť znenie vykonávajúceho všeobecne záväzného právneho predpisu súbežne s návrhom zákona v opačnom prípade navrhujeme implementáciu týchto náležitostí priamo do zákona.

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 21.Bod 21 navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súlade a v súvislosti s Pripomienkou k Čl. I bod 1. a 4.

Z

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 26.Navrhujeme v novo navrhovanom znení § 43 predvetí odseku 1 vypustiť slová „na základe podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „oznamovateľ“)“. Odôvodnenie: Takáto zákonná možnosť by mohla vyvolať množstvo šikanóznych dohľadov od osôb, ktore bez nutnosti preukázania akéhokoľvek relevantného záujmu a dôvodu môžu iniciovať dohľad. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta.

Z

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 27.Navrhujeme vypustiť v § 43 ods. 5 písmeno c) a d). Odôvodnenie: V súvislosti s pripomienkou k Čl. I bod 1. a 4. a Čl. VIII bod 26 subjektívne informácie získané od laikov môžu negatívne ovplyvniť objektivitu vykonávateľa dohľadu vo vzťahu k poskytovateľovi ZS. Pravdivosť a opodstatnenosť týchto informácií sa má preveriť na základe objektívnych údajov. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta. Ide o zásah do objektivity posudzovania.

Z

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 28.V nadväznosti na zásadnú pripomienku k bodu 27 žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Vzhľadom na pripomienku uplatnenú k Čl. VIII bodu 26 a 27 uvedené nemá opodstatnenie. Subjektívne informácie získané od laikov môžu negatívne ovplyvniť objektivitu

Z

vykonávateľa dohľadu vo vzťahu k poskytovateľovi ZS. Pravdivosť a opodstatnenosť týchto informácií sa má preveriť na základe objektívnych údajov. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta.

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 29.V nadväznosti na zásadnú pripomienku k bodu 27 žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Vzhľadom na pripomienku uplatnenú k Čl. VIIII bodu 26 a 27 uvedené nemá opodstatnenie. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Z

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 30.V nadväznosti na zásadnú pripomienku k bodu 27 žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Vzhľadom na pripomienku uplatnenú k Čl. VIII bodu 26 a 27 uvedené nemá opodstatnenie. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Z

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 31.Bod 31 navrhujeme vypustiť. Navrhujeme ponechať pôvodné znenie § 45 ods. 2. Odôvodnenie: Vzhľadom na pripomienku uplatnenú k Čl. VIIII bodu 26 a 27 uvedené nemá opodstatnenie. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta.

Z

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 32.Bod 32. navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: V nadväznosti na zásadnú pripomienku k Čl. VIII bodu 31 navrhujeme vypustiť aj bod 32. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave

Z

pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta.

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 33.Navrhujeme vypustiť znenie novo dopĺňaného § 46b. Odôvodnenie: V nadväznosti na zásadnú pripomienku k bodu Čl. VIII bod 26, 31, 32 navrhujeme vypustiť aj bod 33. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta. Uvedené nie je len dopadom s nevyriešenou otázkou súhlasu dotknutej osoby nielen na nakladanie s jej osobnými údajmi, ale aj údajmi o zdravotnom stave, čo nie je v súlade so zákonom č. 18/2018 Z.z. ako ani v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z.

Z

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 36.Bod 36 navrhujeme vypustiť. Navrhujeme ponechať pôvodný text § 47 ods. 4. Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať pôvodný text § 47 ods. 4, lebo jeho zmena v kontexte námietok uvedených vyššie (Pripomienky k Čl. VIII bodom 26 až 33) je bezpredmetná. Navyše oznamovateľom môže byť osoba, ktorá nemá zákonnú možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta, u ktorého bude iniciovať dohľad z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Avšak úrad, ktorý po ukončení dohľadu musí osobu podávajúcu podnet písomne vyrozumieť o výsledku, poskytne tejto osobe množstvo údajov o zdravotnom stave pacienta, t.j. údajov, ktorých poskytnutie bude predstavovať zásah do osobnostných práv pacienta. Uvedené nie je len dopadom s nevyriešenou otázkou súhlasu dotknutej osoby nielen na nakladanie s jej osobnými údajmi, ale aj údajmi o zdravotnom stave, čo nie je v súlade so zákonom č. 18/2018 Z.z. ako ani v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z.

Z

AZZZ SR

K Čl. VIII bod 4.Novo navrhované znenie § 7 ods. 4 navrhujeme vypustiť. V novo navrhovanom znení § 7 ods. 4 v písmene b) slovo „uprednostniť“ nahradiť slovom „zohľadniť“. Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súlade a v súvislosti s Pripomienkou k Čl. I bod 1. a bod 4.

Z

AZZZ SR

K čl. VIII zákona č. 581.2004 Z. z. bod 1. Ustanovuje sa povinnosť pre zdravotnú poisťovňu pozývať svojich poistencov na skríning, a ak existuje test na skríning, zaslať aj tento test. Odôvodnenie: Povinnosť sa ustanovuje pred vyhodnotením pilotného projektu bez poznania jeho relevantných záverov.

Z

AZZZ SR

K návrhu Opatrenia MZ SR, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045.2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisovOdôvodnenie: Zásadne nesúhlasíme s paušálnou úhradou následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má svoje opodstatnenie napr. pri APS a UPS, určite však nie pri takomto type zdravotnej starostlivosti (pokiaľ sa vôbec o zdravotnú starostlivosť jedná). Predmetné ustanovenie vnímame ako nástroj regulácie ceny, ktorý môže mať negatívny dopad na dotknuté zdravotnícke zariadenia a rovnako na samotného pacienta. Rovnako nesúhlasíme s reguláciou cien. pre zariadenia ADOS. Máme za to, že cena má byť dohodou zmluvných strán (ZP a zdravotníckeho zariadenia) a má reflektovať na aktuálnu situáciu na trhu, ako aj nevyhnutné, ekonomicky oprávnené náklady zdravotníckeho zariadenia. Rovnako by cena jednotlivých výkonov mala zohľadňovať materiálovú a časovú náročnosť, čo návrh absolútne nespĺňa. V bode 9. Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti sa uvádza, že „...Cena sa vypočíta vynásobením koeficientu a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Slovenskej republiky...“, pričom z návrhu absolútne nie je zrejmé na základe čoho bola stanovená výška jednotlivých koeficientov, ako aj skutočnosť prečo sú jednotlivé koeficienty rozdielne. Máme za to, že ceny nezohľadňujú reálnu situáciu a nákladovosť výkonom, ale rozpočet.... V návrhu sú mnohé diskrepancie týkajúce sa samotných cien, ktoré sú vo väčšine prípadov podhodnotené. Jedná sa najmä o nové výkony kde napr. odstránenie stehov je 0,38 eur, pričom len cena za odberový set je viac ako 1 €. Takto stanovená cena je jednoznačne v rozpore so zákonom o cenách. Stanovenie ceny za výkon 3441 (návšteva pacienta v rizikových skupinách populácie - krízová intervencia pri zhoršení psychického stavu pacienta) v nižšej výške ako výkon 3440 (návšteva mimo riadneho pracovného času (od 19.00 do7.00 hodiny v sobotu, nedeľu a vo sviatok) je rovnako neprijateľná a svedčí o neznalosti práce a podmienok v ADOS. Paradoxná je podmienka, že návšteva sa dá vykonať iba 1x denne, napriek tomu, že zákon rieši dlhodobú starostlivosť. Jediné, s čim v časti ADOS možno súhlasiť je úhrada dopravy, ktorú ADOS dlhodobo požadujú. V praxi sú tiež problémy s nadlimitnými výkonmi, ktoré sa však ZP znalé situácie v teréne snažia operatívne riešiť navyšovaním limitov.

Z

AZZZ SR

K návrhu Vyhlášky MZ SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o skríningoch Odôvodnenie: Návrh je predložený pred vyhodnotením pilotného projektu bez poznania jeho relevantných záverov.

Z

AZZZ SR

K návrhu Vyhlášky MZ SR, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby

Z

Odôvodnenie: S názvu vyhlášky vyplýva, že materiál má upravovať vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby. Avšak hneď prvé ustanovenie (§1) podľa názvu upravuje kritériá na určenie prijatia do následnej ústavnej starostlivosti. V jeho texte sa už ale používa pojem služby následnej starostlivosti. Či sa týka samotných indikačných kritérií, pokiaľ sa má jednať o následnú ústavnú starostlivosť, chýbajú tu pacienti, ktorí skutočne vyžadujú dlhodobú starostlivosť a potrebujú komplexnú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť a to sú: pacienti vo vigilnej kóme, pacienti v terminálnom štádiu, onkologickí pacienti, ďalej napr. pacienti na kyslíkovej terapii a mnoho iných Dg., ktoré sa nedajú doma zvládnuť. Na druhej strane návrh uvádza ako indikačné kritériá potreby osôb, ktoré boli doposiaľ v plnej miere riešené a zabezpečované prostredníctvom ADOS, teda bez potreby umiestnenia v akomkoľvek zriadení. Jedná sa najmä o C. Potreba podávania diéty osobitného druhu, ale osoba vyžaduje malú žiadnu pomoc, prípadne nácvik pri kŕmení alebo používaní a ošetrovaní vývodov napr. PEG, tracheostómia a pod. - tu absolútne nie je jasné, čo sa rozumie pod pojmom „malú žiadnu pomoc“, ako je merateľná „veľkosť“ pomoci. Na uvedené činnosti v plnej miere postačuje ADOS, pričom napr. ošetrenie vývodov sa doposiaľ vykonávalo 3x týždenne. D. Osoba môže vyžadovať menšiu pomoc, nácvik alebo pozorovanie v osobnej starostlivosti, ako je kúpanie alebo obliekanie – rovnako nie je jasné čo sa považuje za menšiu pomoc! Do dlhodobej starostlivosti by mal byť zaradený úplne iný pacient, nie ten, ktorý potrebuje menšiu alebo malú pomoc, ale ten, ktorý potrebuje komplexnú starostlivosť: imobilný pacient, pacient s nezvládnuteľnou bolesťou...apalický pacient, pacient p ťažkých NCMP a pod. Vyššie uvedené platí aj pre E. Osoba môže potrebovať povzbudenie v oblasti nácvikov zručností na zvýšenie a posilnenie svojej funkčnej kapacity, aby vykonávala aktivity denného života vo väčšej nezávislosti. H. Osoba s čiastočnou alebo úplnou močovou alebo črevnou inkontinenciou, ak vyžaduje nácvik sebaobsluhy – určite nepatrí do dlhodobej starostlivosti Zásadné pripomienky predkladáme aj k návrhu na prijatie do následnej starostlivosti: Nie je zrejmé o kú následnú starostlivosť sa jedná Uplatňujeme pripomienky k podmienkam umiestnenia osoby do následnej starostlivosti uvedeným pod písm.a. čistenie tzv. dresing pooperačných rán, chronických rán, dekubitov, rôznych typov vredov atď. Závažnosť rán a frekvencia dresingu/ čistenia sú rozhodujúcimi faktormi pri hodnotení, indikácii starostlivosti do následnej starostlivosti. b. Tracheostomická starostlivosť, starostlivosť o nazálny katéter. c. Zavedený katéter v spojení s inými podmienkami (napr. podávanie enterálnej výživy). Jeho prítomnosť bez požiadavky na inú kvalifikovanú ošetrovateľskú starostlivosť nie je dostatočným kritériom na umiestnenie do následnej starostlivosti. d. Kŕmenie do gastrostómie alebo iné forma kŕmenia prostredníctvom sondy – všetky tieto činnosti vykonáva ADOS. Tréning močového mechúra a čriev u inkontinentných osôb – je absurdné zaradiť osobu s takouto potrebou do dlhodobej starostlivosti. Uplatňujeme ďalej pripomienky k F. Liečebné postupy 2. Liečebná telesná, pracovná a / alebo logoterapeutická terapia, najmenej dve hodiny denne, päť dní v týždni. – túto činnosť bežne zabezpečuje ADOS 4 Liečba inhaláciou minimálne 4 krát za 24 hodín. – dne si vykonáva pacient bežne sám

doma. Z celého návrhu je zrejmá snaha o presun riešenia sociálnych potrieb cez zdravotnú starostlivosť a z rozpočtu zdravotníctva, s čím zásadne nesúhlasíme.

AZZZ SR

K návrhu Vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92.2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ktorou sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratelyOdôvodnenie: Vypustením písm. a) a písm. b) z § 1 ods. 1 ostanú ako Indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti osobe umiestnenej v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prítomnosť rizika destabilizácie na základe hodnotiacich škál a prítomnosť rizika destabilizácie osoby pri nezabezpečení ošetrovateľskej starostlivosti osobe v súvislosti s prítomným ochorením. Na druhej strane v samotnom návrhu na indikáciu, diagnóza ochorenia stanovená lekárom a diagnóza stanovená zodpovednou osobou zariadenia, teda to, čo sa z vyhlášky vypúšťa, ostáva.. Nie je vôbec jasné kto je zodpovednou osobou pri indikovaní, ani to kedy sa jedná o prítomnosť rizika destabilizácie.

Z

AZZZ SR

K návrhu Výnosu MZ SR ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812.2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisovPre ústavné zriadenia poskytujúce zdravotnú starostlivosť na oddelení pediatrickom, geriatrickom, psychiatrickom, medicíny drogových závislostí, oddelení klinickej onkológie, oddelení pediatrickej hematológie a onkológie, oddelení paliatívnej medicíny, gynekológie a pôrodníctva alebo následnej starostlivosti s stanovuje povinnosť mať v pracovnoprávnom vzťahu sociálneho pracovníka Odôvodnenie: Predmetný návrhom dôjde k záťaži dotknutých zdravotníckych zariadení, ktoré budú nútené z verejného zdravotného poistenia určeného na úhradu zdravotnej starostlivosti v podstate uhrádzať sociálne služby

Z

AZZZ SR

názvu zákonaPoukazujeme na nesprávnosť uvedenia názvu zákona. Odôvodnenie: Poukazujeme na nesprávnosť uvedenia názvu zákona.

O

AZZZ SR

predloženému návrhuNavrhujeme stiahnutie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej

Z

starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z legislatívneho procesu, okrem Čl. I bod 6. Odôvodnenie: Predložený návrh zákona je predkladaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2019, bez odôvodnenia naliehavosti a záujmu predkladanej právnej úpravy v skrátenom MPK, diskrepantne so znením doložky vplyvov na štátny rozpočet s konštatáciou, že uvedené nebude mať dopad na verejné financie, pričom z návrhu zákona vyplýva dopad na verejné financie, štátny rozpočet t.j. obsahuje ustanovenia okrem iného, z ktorých je zrejmé, že z verejného zdravotného poistenia majú byť hradené služby sociálneho charakteru. Návrh zákona navrhujeme stiahnúť z legislatívneho procesu aj s poukazom na jeho nedostatočnosť úpravy po obsahovej stránke s významným negatívnym dopadom na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v konzekvenčnej rovine, rovine jeho postavenia v negociačnom procese so zdravotnými poisťovňami vzhľadom na t.č. v návrhu zákona indiferentne a právne vágne nadefinovaný systém kvality a klinického auditu, návrh zákona absolútne nezohľadňuje súčasný stav zdravotníckych zariadení, nedostatku zdravotníckeho personálu a financií na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, naopak v prípade jeho prijatia by sa nároky na počet zdravotníckych pracovníkov, ako aj náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zvýšili. V záujme naplnenia Stratégie pracovnej mobility cudzincov v SR gestor MPSVaR SR vo vzťahu k regulovanému povolaniu apelujeme na ponechanie znenia Čl. I bodu 6 návrhu zákona.

AZZZ SR

predloženému návrhuS NÁVRHOM ZÁSADNE NESÚHLASÍME, konštatujeme, že bol predložený do MPK bez širokej odbornej diskusie všetkých dotknutých subjektov. Okrem toho, že návrh obsahuje množstvo diskrepancií, obsahuje ustanovenia, z ktorých je zrejmé, že z verejného zdravotného poistenia majú byť hradené služby sociálneho charakteru Návrh absolútne nereflektuje na súčasný stav zdravotníckych zariadení, ktoré denne zápasia s nedostatkom lekárov, sestier a financií na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, naopak v prípade jeho prijatia by sa nároky na počet zdravotníckych pracovníkov, ako aj náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zvýšili. Máme za to, že je nevyhnutné prijať opatrenia na stabilizáciu ambulantných aj ústavných zdravotníckych zariadení a až následne nastoľovať otázky, ktoré sú predmetom pripomienkovaného návrhu. Za absolútne neprijateľné považujeme fakt, že náklady spojené s predmetným návrhom nie sú kryté rozpočtom. Prípadné dofinancovanie situáciu môže čiastočne vyriešiť, avšak na úkor súčasných ekonomicky oprávnených potrieb všetkých zdravotníckych zariadení. Návrh tiež bude generovať náklady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s klinickým auditom a interným systémom hodnotenia bezpečnosti pacienta (po eZdraví je tu ďalšia povinnosť, ktorej náklady by mali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti znášať). NA ZÁKLADE UVEDENÉHO ŽIADAME O STIAHNUTIE MATERIÁLU Z LEGISLATÍVNEHO PROCESU A OTVORENIE ODBORNEJ

Z

DISKUSIE K PROBLEMATIKE.

BBSK § 8a Návrhu nariadenia vlády č. .....2019 Z. Z, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivostiV § 8a navrhujeme: 1. Počet „609“ nahradiť počtom „2400“ 2. Počet ošetrovateľských lôžok zadefinovať individuálne pre každý samosprávny kraj do tabuliek prílohy č. 6 súčasne platného nariadenia vlády. Počet lôžok pre jednotlivé samosprávne určiť prepočítaním počtu lôžok na počet obyvateľov (obdobne ako v prípade ošetrovateľských lôžok v ZSS alebo počet sestier v ADOS). Odôvodnenie: Popri rozvíjajúcej sa sieti lôžok s ošetrovateľskou starostlivosťou v ZSS je potrebné navýšiť počet ošetrovateľských lôžok v domoch. Pri navrhovanom počte 2400 v SR, oproti súčasným 240 lôžkam sa vytvorí minimálna sieť lôžok – pre cca existenciu a dobudovanie DOS v počte 70 – 100 domov s využitou kapacitou 2400 lôžok. Už teraz sú na pobyt na ošetrovateľských lôžkach čakacie lehoty. Počet žiadateľov o hospitalizáciu v DOS je oveľa vyšší ako sú zdravotnícke zariadenia schopné zabezpečiť, osobitne v skupine imobilných pacientov s nízkou mierou pravdepodobnosti zlepšenia zdravotného stavu. V nemocnici (následná ústavná starostlivosť) na izbe 24 hodín denne, 7 dní v týždni, niekoľko týždňov, mesiacov budú krehkí seniori ohrození nedostatkom podnetov a sociálnou izoláciou. To nie je model starostlivosti, aký potrebujú a aký je v zahraničí bežný. V súčasnosti vo vyspelej Európe i Amerike fungujú v každej krajine tisíce týchto zariadení, bez obmedzenia dĺžky pobytu. V Nemecku je to napríklad 13 596 ošetrovateľských domov s 866 300 pacientmi Určenie konkrétneho počtu ošetrovateľských lôžok je nevyhnutné pre stanovenie pravidiel pri zazmluvňovaní lôžok v príslušnom samosprávnom kraji.

Z

BBSK Čl. I (Zákon č. 578.2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) - § 81 ods. 1 písm. b)§ 81 ods.1 písm. b)) Zásadná pripomienka: navrhujeme zachovať pôvodné znenie predmetného ustanovenia. Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava výrazne zasahuje do súčasných kompetencií samosprávneho kraja ako dozorného orgánu. Vytvára duplicitu/paralelnosť výkonu dozoru, ktorá bude spôsobovať kompetenčné spory (zmätočnosť pri určení kompetentného orgánu) a právnu neistotu nielen z pohľadu občana-pacienta, ale i z pohľadu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. K základným princípom právneho štátu (čl .1 ods. 1 Ústavy) patrí princíp právnej istoty, ktorý zahŕňa viacero prvkov, medzi ktoré patrí zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci. V prípade navrhovanej právnej úpravy sa vytvára systém nepredvídateľnosti narúšajúci princíp právneho štátu. Navrhovaná právna úprava bude spôsobovať chaos pri vykonávaní dozorov a neprimerané predlžovanie jednotlivých správnych konaní, čo zníži právo občana na preskúmanie jeho

Z

podnetu a určite neprispeje k spokojnosti pacientov i lekárov. Jedným zo základných zásad správneho konania je zásada hospodárnosti, ktorej podstatou je predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Takto závažný zásah do jednej z kľúčových kompetencií samosprávneho kraja s ním nijakým spôsobom nebol vopred prerokovaný.

BBSK Čl. IV (Zákon č. 576.2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona...) - § 10a ods. 3V § 10a ods. 3 Navrhujeme vypustiť text „a vypracúva komplexný plán ošetrovateľskej starostlivosti“ a nahradiť textom „odborné komplexné plánovanie“. Navrhované nové znenie: „Zodpovedná osoba osobne zodpovedá za odborné komplexné plánovanie a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnej služieb na každého indikovaného pacienta“. Odôvodnenie: Pôvodne navrhovaný termín „plán ošetrovateľskej starostlivosti“ evokuje existenciu jedného dokumentu a akoby nepripúšťa vypracovanie viacerých, ktoré sú súčasťou komplexného plánovania, čo môže byť v praxi nesprávne interpretované. Zodpovedná osoba by mala zastrešovať proces a nie dokument. Je výstižnejšie pomenovať činnosti plánovania ako proces, keďže požiadavkami ošetrovateľských štandardných postupov je príprava viacerých plánov (napr. Individuálny nutričný plán, Individuálny plán prevencie dekubitov apod.)

Z

BBSK Čl. IV (Zákon č. 576.2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona...) - § 25 ods. 1V § 25 ods. 1) Navrhujeme slová „lekárovi samosprávneho kraja a sestre samosprávneho kraja“ nahradiť slovami „lekárovi samosprávneho kraja, sestre samosprávneho kraja a ďalším pracovníkom samosprávneho kraja písomne povereným samosprávnym krajom na výkon dozoru“. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta (sociálny pracovník, osoby vykonávajúce klinický audit), navrhujeme zmenu v osobách, ktoré nahliadajú do zdravotnej dokumentácie pri výkone dozoru vykonávaného samosprávnym krajom. Vzhľadom na kompetencie samosprávnych krajov pri výkone dozoru podľa § 79 zákona č. 578/2004, osoba vykonávajúca dozor nemusí spĺňať odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania, nakoľko pri výkone dozoru samosprávny kraj posudzuje len formálnu stránku vedenia zdravotnej dokumentácie tzn. jej povinné náležitosti (dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, meno, poisťovňa, čitateľnosť, identifikácia zdravotníckeho pracovníka, overenie tvrdenia pacienta so zápisom v zdravotnej dokumentácii...). Zvýši sa tým efektivita a hospodárnosť výkonu dozoru a tiež miera vzájomnej zastupiteľnosti jednotlivých pracovníkov samosprávneho

Z

kraja. Mlčanlivosť každej osoby, ktorá sa dostane do styku so zdravotnou dokumentáciou je garantovaná už dnes platným ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004.

BBSK Čl. IV (Zákon č. 576.2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona...) - §10a ods. 3V §10a ods. 3 Navrhujeme vypustiť text „alebo praktickú sestru“ Odôvodnenie: Zariadenie sociálnych služieb , ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť je podľa súčasne platného znenia § 10a ods. 2 povinné poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v súlade so štandardnými diagnostickými a štandardnými terapeutickými postupmi. V návrhu zákona sa táto povinnosť dopĺňa textom „s postupmi na výkon prevencie“. Podľa návrhu zákona musí mať zariadenie sociálnej pomoci na každých 25 lôžok určených na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti na každého indikovaného pacienta okrem zodpovednej osoby najmenej jednu sestru alebo praktickú sestru. Praktické sestry nie sú kvalifikačne pripravené napĺňať požiadavky štandardov, nemôžu viesť komplexný manažment pacienta a v tomto lege artis nedokážu sestru nahradiť. Prijatie znenia v navrhovanej podobe by zapríčinilo nemožnosť napĺňania ošetrovateľského procesu v zmysle legislatívy a minimálnych požiadaviek pre ošetrovateľskú starostlivosť podľa štandardov pre ZSS, čím by išlo o legislatívny rozpor. Formulácia je nesprávna i z dôvodu, že akoby pripúšťa, že praktická sestra nemá byť zároveň zodpovednou osobou, čo je taktiež irelevantné.

Z

BBSK Čl. VIII (Zákon č. 581.2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719.2004 Z. z., ...) - nové znenie § 76 ods. 3 písm. j)Zákon č.581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Navrhujeme nové znenie § 76 ods. 3 písm. j) nasledovne: „j) samosprávneho kraja na účely výkonu dozoru podľa osobitného predpisu35aae) [§ 15 ods. 1 písm. ac)] a na účely výkonu miestnej štátnej správy na úseku zdravotníctva (§ 46 zákona č. 576/2004) Odôvodnenie: Prax ukazuje, že pre plnenie úloh samosprávneho kraja na úseku preneseného výkonu štátnej správy je nevyhnutná spolupráca samosprávnych krajov so zdravotnými poisťovňami, ktorá už nemôže byť založená len na dobrovoľnosti spolupráce. Ako príklad uvádzame kompetenciu samosprávneho kraja podľa § 46 ods. 1 písm. l) pri určovaní zdravotných obvodov, kedy pri súčasnom nedostatku lekárov (všeobecní, pediatri, zubári) nie je plnenie tejto kompetencie bez aktívnej spolupráce zdravotných poisťovní reálne možné. Samosprávne kraje disponujú len informáciou o počte pridelených ulíc. Táto informácia je však už dnes nedostatočná. Z dôvodu správneho a efektívneho výkonu tejto povinnosti, a z dôvodu rovnomerného a spravodlivého zaťaženia všetkých poskytovateľov sú nevyhnutné ďalšie informácie, napr. počet kapitovaných, resp. počty mesačne

Z

ošetrených, ... Takisto je nevyhnutná spolupráca pri preverovaní porušenia § 12 ods. 2 písm. a) (odmietnutie pacienta z dôvodu neúnosného pracovného zaťaženia), kedy jedine v spolupráci so zdravotnými poisťovňami vieme efektívne preveriť skutkový stav. Domnievame sa, že by malo byť našim spoločným záujmom vykonávať zákonom zverené povinnosti tak, aby boli prospešné pacientom i lekárom.

BBSK Návrh OPATRENIE Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ....2019 č. 07045-.....2019-OL,ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045.2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov - Čl. I - Príloha č. 4 (86.23.1 7.) bod 9.Čl. I Príloha č. 4 86.23.1 7. V bode 9. Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti 1. Navrhujeme ponechať písm. c) aj písm. d) Odôvodnenie: Vo viacerých krajoch a mestách využívajú sestry ADOS pri návšteve pacienta hromadnú dopravu a tým by si variantu d) nemohli uplatniť. Možnosť výberu existuje v ČR, kde pre mesto uplatňujú alternatívu c) a mimo mesta alternatívu d). Manažér ADOS by mal mať možnosť voľby, ktorú variantu ceny dopravy využije. 2. Doplniť nové písm. e) v znení: Ku každému ošetreniu pacienta, najviac jedenkrát za deň, sa pripočítava paušálny príplatok vo výške 2,00 eurá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v súlade s platnými štandardnými diagnostickými postupmi a terapeutickými postupmi Odôvodnenie: Návrhy riešení podľa autorov štandardného postupu pre ADOS boli predložené MZ SR ako súčasť návrhov pre legislatívne zmeny v súvislosti s prijatím tohto štandardu : „urýchlené prepracovanie koncepcie úhrad zdravotnej starostlivosti v ADOS na taký systém financovania pre ADOS, ktorý by obsahoval aj komplexný ošetrovateľský manažment pacienta. Očakávaným efektom navrhovaných zmien je redukcia odvrátiteľných hospitalizácií na akútnych lôžkach, redukcia zbytočných výjazdov vozidiel záchrannej služby a zjednodušenie administratívy, vykazovania, revízie ADOS.“ Je preto nevyhnutné premostiť implementovanie štandardných postupov pre ADOS platných od 1.1.2019. Paušálny príspevok by zaväzoval ADOS k poskytovaniu komplexnej a preventívnej starostlivosti v kontexte platného štandardného postupu, bez ohľadu na výkony, aké poskytujú a vykážu zdravotnej poisťovni, vždy by mali posudzovať stav pacienta a jeho potreby komplexne a predchádzať jeho destabilizácii. Paušálny príplatok za uplatňovanie štandardu by sa viazal k ošetreniu a nie k návšteve pacienta z dôvodu, že v praxi sa nie pri každom ošetrení môže vykazovať návšteva (napr. ak viac pacientov býva na jednej adrese - manželský pár, pacienti umiestnení v ZSS apod.)

Z

BBSK Návrh Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 2019, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby1. Názov vyhlášky v texte „pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby“ nekorešponduje s názvom v § 1 v texte

O

„následnej ústavnej starostlivosti“. Z obsahu vyhlášky sa nedá jednoznačne posúdiť o akú starostlivosť ide - dlhodobú ústavnú? domácu? Čo pre prax znamená “malá žiadna pomoc“, „menšia pomoc“ a pod. 2. § 12a ods. 2 a 4 zákona č. 576/2004 Z. z., na ktorý sa vyhláška odvoláva, pojednáva o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby. O dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí pojednáva § 12b zákona č. 576/2004 Z. z.

BBSK Návrh VYHLÁŠKY č. ....2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92.2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ktorou sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately1. V § 1 písm. b) sa na konci vety vkladá slovo „alebo“ Navrhujeme zmeniť: V § 1 písm. a) sa na konci vety vkladá slovo „alebo“ Odôvodnenie: V návrhu vyhlášky v bodoch a) a b) sú definované možné kritériá, ktoré môžu byť indikačným kritériom samým o sebe. Indikačným kritériom je teda bod a) alebo bod b) a slovo „alebo“ by malo byť medzi vetami, teda na konci vety v písmene a). 2. V § 1 ods. 7 navrhujeme doplniť text v znení: „Návrh potvrdí lekár svojím podpisom a odtlačkom svojej pečiatky. Potvrdením návrhu lekár potvrdzuje lekársku diagnózu v bode A prílohy a riziko destabilizácie osoby v bode D prílohy ako indikačné kritérium podľa § 1, ods. 1, písm. b) ak je prítomné“. Odôvodnenie: Na základe skúseností so VŠZP je potrebné vylúčiť ďalšie dožadovanie aktuálnych lekárskych nálezov od špecialistov, čo znamená zbytočnú záťaž pacienta i špecialistu. Na základe skúseností z praxe ošetrujúci lekár vie posúdiť a má kompetenciu potvrdiť prítomnosť ochorení spadajúcich do bodu D na základe lekárskych správ a nálezov, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie pacienta. 3. Navrhujeme doplniť nový odsek č. 8 v znení: Platnosť návrhu končí ukončením poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti a) v súvislosti s ukončením poskytovania sociálnej služby na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom alebo b) v súvislosti s úmrtím osoby indikovanej na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Odôvodnenie: Návrh je koncipovaný pre konkrétne zariadenie (napríklad jeho časť: „Osoba prichádza...) Iné prípady ukončenia indikácie nepredpokladáme, keďže každá osoba umiestnená v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorá spadá do indikačného rámca na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti aj pri relatívnom zlepšení zdravotného a funkčného stavu je dokonca života v riziku destabilizácie a mala by jej byť poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť, prinajmenšom v kontexte preventívneho komplexného manažmentu rizík. Opakované spracovanie návrhov s rovnakým znením vzhľadom na dlhodobú (trvalú) indikáciu dotknutých osôb je zbytočnou administratívnou záťažou pre ošetrujúci

Z

personál na úkor starostlivosti o pacientov.

BSK Čl. I, bod 14 (zákon č. 578.2004, § 81 ods.1 písm. b))Navrhujeme zachovať pôvodné znenie predmetného ustanovenia. Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava výrazne zasahuje do súčasných kompetencií samosprávneho kraja ako dozorného orgánu. Vytvára duplicitu/paralelnosť výkonu dozoru, ktorá bude spôsobovať kompetenčné spory (zmätočnosť pri určení kompetentného orgánu) a právnu neistotu nielen z pohľadu občana-pacienta, ale i z pohľadu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. K základným princípom právneho štátu (čl .1 ods. 1 Ústavy) patrí princíp právnej istoty, ktorý zahŕňa viacero prvkov, medzi ktoré patrí zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci. V prípade navrhovanej právnej úpravy sa vytvára systém nepredvídateľnosti narúšajúci princíp právneho štátu. Navrhovaná právna úprava bude spôsobovať chaos pri vykonávaní dozorov a neprimerané predlžovanie jednotlivých správnych konaní, čo zníži právo občana na preskúmanie jeho podnetu a určite neprispeje k spokojnosti pacientov i lekárov. Jedným zo základných zásad správneho konania je zásada hospodárnosti, ktorej podstatou je predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Takto závažný zásah do jednej z kľúčových kompetencií samosprávneho kraja s ním nijakým spôsobom nebol vopred prerokovaný.

Z

BSK Čl. IV, bod 9 (zákon 576.2004, § 25 ods. 1) Navrhujeme slová „lekárovi samosprávneho kraja a sestre samosprávneho kraja“ nahradiť slovami „lekárovi samosprávneho kraja, sestre samosprávneho kraja a ďalším pracovníkom samosprávneho kraja písomne povereným samosprávnym krajom na výkon dozoru“. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta (sociálny pracovník, osoby vykonávajúce klinický audit), navrhujeme zmenu v osobách, ktoré nahliadajú do zdravotnej dokumentácie pri výkone dozoru vykonávaného samosprávnym krajom. Vzhľadom na kompetencie samosprávnych krajov pri výkone dozoru podľa § 79 zákona č. 578/2004, osoba vykonávajúca dozor nemusí spĺňať odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania, nakoľko pri výkone dozoru samosprávny kraj posudzuje len formálnu stránku vedenia zdravotnej dokumentácie tzn. jej povinné náležitosti (dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, meno, poisťovňa, čitateľnosť, identifikácia zdravotníckeho pracovníka, overenie tvrdenia pacienta so zápisom v zdravotnej dokumentácii...). Zvýši sa tým efektivita a hospodárnosť výkonu dozoru a tiež miera vzájomnej zastupiteľnosti jednotlivých pracovníkov samosprávneho kraja. Mlčanlivosť každej osoby, ktorá sa dostane do styku so zdravotnou dokumentáciou je garantovaná už dnes platným ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004.

Z

BSK k Čl. VIII, bod 41 (zákon č. 581.2004, § 76)Navrhujeme nové znenie § 76 ods. 3 písm. j) nasledovne: „j) samosprávneho kraja na účely výkonu dozoru podľa osobitného predpisu35aae) [§ 15 ods. 1 písm. ac)] a na účely výkonu miestnej štátnej správy na úseku zdravotníctva (§ 46 zákona č. 576/2004) Odôvodnenie: Prax ukazuje, že pre plnenie úloh samosprávneho kraja na úseku preneseného výkonu štátnej správy je nevyhnutná spolupráca samosprávnych krajov so zdravotnými poisťovňami, ktorá už nemôže byť založená len na dobrovoľnosti spolupráce. Ako príklad uvádzame kompetenciu samosprávneho kraja podľa § 46 ods. 1 písm. l) pri určovaní zdravotných obvodov, kedy pri súčasnom nedostatku lekárov (všeobecní, pediatri, zubári) nie je plnenie tejto kompetencie bez aktívnej spolupráce zdravotných poisťovní reálne možné. Samosprávne kraje disponujú len informáciou o počte pridelených ulíc. Táto informácia je však už dnes nedostatočná. Z dôvodu správneho a efektívneho výkonu tejto povinnosti, a z dôvodu rovnomerného a spravodlivého zaťaženia všetkých poskytovateľov sú nevyhnutné ďalšie informácie, napr. počet kapitovaných, resp. počty mesačne ošetrených, ... Takisto je nevyhnutná spolupráca pri preverovaní porušenia § 12 ods. 2 písm. a) (odmietnutie pacienta z dôvodu neúnosného pracovného zaťaženia), kedy jedine v spolupráci so zdravotnými poisťovňami vieme efektívne preveriť skutkový stav. Domnievame sa, že by malo byť našim spoločným záujmom vykonávať zákonom zverené povinnosti tak, aby boli prospešné pacientom i lekárom.

Z

BSK Pripomienka k Čl. IV (zákon 576.2004) Navrhujeme upraviť legislatívu pri manipulácií, odovzdávaní, preberaní a úschove zdravotnej dokumentácie všeobecných lekárov a pediatrov v súlade s legislatívou upravujúcou ochranu osobných údajov, tak aby bola jedným z motivačných prvkov vstupu nových lekárov do systému. Odôvodnenie: Súčasná legislatíva (§ 25) upravuje len odovzdanie zdravotnej dokumentácie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorému bolo povolenie zrušené, pozastavené alebo zaniklo. Zdravotná dokumentácia sa odovzdáva do úschovy samosprávneho kraja, pričom existuje len jediný zákonný spôsob odovzdania prevzatej zdravotnej dokumentácie, a to poskytovateľovi, s ktorým osoba uzatvorila dohodu o poskytovaní ambulantnej starostlivosti (§ 23 ods. 6). Takáto právna úprava, v situácii keď zdravotné poisťovne nereflektujú zmenou platobných mechanizmov negatívny vývoj v pediatrii a všeobecnom lekárstve, by mala umožniť začať prevádzkovať ambulanciu novému lekárovi, a to či už ambulanciu fungujúcu alebo ambulanciu na „zelenej lúke“.

O

DÔVERA

návrhu ako celkuZdravotná poisťovňa zastáva názor, že prijatiu tak širokej právnej úpravy, ktorá sa významným spôsobom dotýka prakticky všetkých kľúčových právnych predpisov upravujúcich vzťahy subjektov pôsobiacich v zdravotníckom segmente, musí nevyhnutne

Z

predchádzať široká celospoločenská diskusia a konsenzus adresátov právnych predpisov tzn. predovšetkým zdravotných poisťovní, zástupcov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, odborných spoločností, MZ SR, ÚDZS. Jedným z dôsledkov absencie takejto diskusie je skutočnosť, že návrh zákona, trpí tak závažnými nedostatkami, že je potrebné ho odmietnuť ako celok a vrátiť predkladateľovi späť na prepracovanie. Podľa názoru zdravotnej poisťovne nedostatky návrhu zákona, nie sú úpravou znenia zákona odstrániteľné a zdravotná poisťovňa poukáže len na základné koncepčné nesprávnosti, ktoré diskvalifikujú predložený návrh zákona ako celok. 1. Návrh novely zákona prenáša zodpovednosť za reportovanie tzv. indikátorov kvality zo zdravotných poisťovní na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Návrh indikátorov kvality obsahuje stovky indikátorov, ktoré neboli odkonzultované so zdravotnými poisťovňami ani poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, neobsahujú popis, účel, metodiku vyhodnocovania, strednú, hraničnú, želanú ani akúkoľvek inú smerodajnú hodnotu. Z pohľadu zdravotnej poisťovne je absurdné v prvom kroku zákonom zaviesť indikátory kvality, zveriť selekciu indikátorov vláde SR a až následne sa baviť o tom, ktoré indikátory a akým spôsobom sa majú vyhodnocovať. 2. Na takto nejasne stanovené indikátory predkladateľ nadväzuje tým, že zavádza zdravotným poisťovniam povinnosť uprednostniť pri uzatváraní zmlúv tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí spĺňajú tieto neznáme indikátory. Neuvádza však akým spôsobom má týchto poskytovateľov uprednostniť a ako má zdravotná poisťovňa postupovať v prípade novovzniknutého poskytovateľa (ktorý indikátory zatiaľ plniť nemohol), alebo ako má zdravotná poisťovňa postupovať, ak je daný poskytovateľ, ktorý neplní indikátory, jediným poskytovateľom v danej odbornosti a na danom území. Je zarážajúce, že sa predkladateľ snaží regulovať oblasť merania kvality vzhľadom na fakt, že všetky zdravotné poisťovne majú v zmluvách dlhodobo obsiahnuté kvalitatívne a efektívne ukazovatele, na ktorých dosiahli zhodu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. 3. Ďalším závažným nedostatkom návrhu zákona je prístup predkladateľa k riešeniu následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti - tzv. long-term care (LTC). Podľa návrhu zákona je zdravotná poisťovňa povinná uzatvoriť zmluvu s každým poskytovateľom LTC, ktorý i) poskytuje LTC (opäť nie je jasné, ako pristupovať k novým poskytovateľom, ktorí nezačali ešte poskytovať LTC, ale žiadajú zmluvu so zdravotnou poisťovňou) ii) je súčasťou verejnej minimálnej siete poskytovateľov iii) spĺňa minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno – technické vybavenie (bez ktorých aj tak nemôže poskytovať LTC) a iv) spĺňa indikátory kvality. Skrátene možno zhrnúť, že poskytovateľ LTC musí existovať a spĺňať neznáme indikátory kvality a zdravotné poisťovne sú zo zákona povinné s takým poskytovateľom uzatvoriť zmluvu. Navyše, podľa návrhu zákona zdravotná poisťovňa popri skutočnosti, že nebude môcť selektovať poskytovateľov, s ktorými vstúpi do zmluvného vzťahu, bude uhrádzať každému poskytovateľovi LTC paušálnu úhradu vo výške stanovenej MZ SR. Výška úhrady za zdravotnú starostlivosť teda nie je naviazaná na dostupnosť, kvalitu, efektívnosť ani množstvo poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale na samotnú skutočnosť, že poskytovateľ LTC existuje. 4. Podľa nášho názoru je takéto stanovenie

ceny v rozpore so stanoviskom Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého je plošná úhrada, alebo navyšovanie ceny za poskytnutú zdravotnú starostlivosť bez väzby na kvalitu v rozpore s legislatívou upravujúcou hospodársku súťaž. Taktiež je potrebné upozorniť na skutočnosť, že návrh zákona vytvára priestor na účelový vznik nových poskytovateľov v danom type zdravotnej starostlivosti, ktorí budú mať istotu zmluvného vzťahu. Vznik takýchto poskytovateľov predstavuje zásadné finančné a implementačné riziko pre dlhodobý strategický zámer stratifikácie nemocníc, ktorý predpokladá transformáciu významnej časti aktuálneho akútneho lôžkového fondu na lôžka pre následnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť. 5. Zdravotná poisťovňa vníma nedostatky návrhu zákona aj z toho pohľadu, že materiál na jednej strane rieši problematiku LTC ale opomína komplexné riešenie stratifikácie nemocníc, ako to predpokladá aj programové vyhlásenie vlády (prehodnotenie koncovej siete nemocníc, optimalizácia lôžkového fondu nemocníc, optimalizácia siete ambulantnej zdravotnej starostlivosti, centralizácia medicínsky náročných a špecializovaných činností), memorandum MZ SR a AZP SR o spoločnom záujme na vytvorení stratégie ústavnej zdravotnej starostlivosti do roku 2030 z 22.5.2018 (CRZ ID 3463485), či predbežná informácia MZ SR k návrhu novej koncepcie ústavnej (lôžkovej) starostlivosti zo 17.1.2019 (Slov-lex PI/2019/10). Sme presvedčení, že takýto prístup predkladateľa možno označiť minimálne za nekoncepčný až účelový, aj vzhľadom na fakt, že stratifikácia nemocníc bola kompletne vecne aj legislatívne pripravená už 14.12.2018 Riadiacim výborom pre realizáciu projektu stratifikácie nemocníc, ktorého Štatút podpísala ministerka zdravotníctva 28.8.2018. 6. Musíme odmietnuť aj zámer predkladateľa zaradiť cudzincov, ktorí nedosahujú príjem zo zamestnania ani vo výške minimálnej mzdy a nevzniká im ani nárok na verejné zdravotné poistenie do kategórie samoplatiteľov. Takýto postup bude mať za následok predovšetkým nárast počtu dlžníkov a obmedzenú možnosť vymoženia takto naakumulovaných dlhov. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

GPSR 1. K názvu zákonaOdporúčame názov právneho predpisu zosúladiť s názvom novelizovaného zákona, ktorý je uvedený v čl. I úvodnej vete návrhu, a to v súlade s bodom 26 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Pripomienka je legislatívno-technickej povahy.

O

GPSR 2. K čl. V bodu 2V § 38 ods. 8 písm. a) bodu 12 návrhu zákona, odporúčame nad slovami „osobitného predpisu“ umiestniť odkaz na poznámku pod čiarou a v poznámke uviesť, o aký osobitný predpis ide. Ide o zosúladenie s bodom 22.1 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Pripomienka je legislatívno-technickej povahy.

O

GPSR 3. K čl. VIII bodu 28V navrhovanom znení § 43 ods. 6 odporúčame slovo „pokolení“ nahradiť slovom „rade“. Návrh zákona vymedzuje určitý okruh blízkych osôb pojmom „príbuzný v priamom pokolení“, avšak Občiansky zákonník v § 116 obsahuje zaužívaný a osvojený právny pojem „príbuzný v priamom rade“. Navrhujeme použiť pojem uvedený v Občianskom zákonníku, čím sa zabezpečí súlad s bodom 2 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Pripomienka je legislatívno-technickej povahy.

O

GPSR 4. K čl. XÚčinnosť zákona sa stanovuje dňom 1. septembra 2019, „okrem čl. I bodu 2 § 9 ods. 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2021.“. Keďže § 9 ods. 5 je obsiahnutý v čl. I bode 1, navrhované znenie účinnosti zákona je zmätočné. Pripomienka je legislatívno-technickej povahy.

O

GPSR 5. K osobitnej časti dôvodovej správyOdporúčame doplniť osobitnú časť dôvodovej správy o zdôvodnenie rozdielnej účinnosti v čl. X návrhu zákona. Osobitná časť dôvodovej správy neobsahuje zdôvodnenie, prečo „zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2019, okrem čl. I bodu 2 § 9 ods. 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2021 a čl. III šiesteho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022“. Pritom osobitná časť dôvodovej správy má obsahovať vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu podľa § 7 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pripomienka je legislatívno-technickej povahy.

O

HFI Vykonávacie predpisyNavrhujeme doplniť návrh ďalšieho vykonávacieho predpisu s nasledovným znením: „Návrh NARIADENIE VLÁDY č. .../2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z. z. , ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia Vláda Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov nariaďuje: Čl. I Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia sa mení takto: 1. V prílohe č. 1 Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia sa pri chorobách Z 31.1 Umelé oplodnenie, Z 31.2 Oplodnenie in vitro (v skúmavke) a Z 31.3 Iné asistované

O

metódy oplodnenia v stĺpci indikačné obmedzenie vypúšťajú slová „Príloha č. 2“. 2. V prílohe č. 2 sa vypúšťa Časť V. Čl. II Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2019.“ Odôvodnenie: Navrhuje sa zastaviť financovanie umelého oplodnenia z verejného zdravotného poistenia. Dnes sa z verejného zdravotného poistenia preplácajú tri cykly umelého oplodnenia. Celkový počet počatých detí v ranom štádiu vývoja, ktoré sú vytvorené a následne zahynú (či už úmyselne z dôvodu vedomého zničenia, alebo z dôvodu ich vystavenia nehostinnému prostrediu, či z iných dôvodov) v procese umelého oplodnenia nie je na Slovensku verejne dostupný, a to napriek povinnosti viesť Národný register asistovanej reprodukcie. Ide však celkovo o tisíce nevinných ľudských bytostí, ktoré zahynú v raných štádiách svojho vývoja. Prax umelého oplodnenia je v rozpore so základnou ľudskou dôstojnosťou, ktorá prináleží každému človeku bez výnimky. Slovenská republika toleruje prax umelého oplodnenia, no čo je ešte horšie, cez verejné zdravotné poistenie túto prax aj finančne podporuje. Prostredníctvom zdravotného poistenia sa tak na vytváraní a následnom ničení ľudí v raných štádiách tehotenstva podieľajú všetci občania, a to aj tí, ktorí s umelým oplodnením nesúhlasia. Okrem toho deti, ktoré sa narodili z umelého oplodnenia, vo zvýšenej miere trpia rôznymi ochoreniami, vrátane niektorých foriem rakoviny. Slovenská republika tiež nijako nezabezpečuje ochranu pred možnými incestnými vzťahmi, pretože deti počaté z darovaných pohlavných buniek nepoznajú svoju biologickú identitu a teda ani svojich biologických súrodencov, počatých z pohlavných buniek toho istého rodiča. Finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia je vhodné investovať radšej do skutočnej liečby neplodnosti, teda do odstraňovania príčin, pre ktoré manželia nemôžu otehotnieť. Pripomienka je zásadná. Hromadnú pripomienku podporilo 1365 osôb, ich zoznam bol zaslaný ministerstvu zdravotníctva emailom dňa 25. marca 2019. Osoba splnomocnená na zastupovanie verejnosti: Mgr. Patrik Daniška, predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z., Sadová 206, 900 41 Rovinka, tel.: 0948 302 422.

hlavné

mesto

K čl. IX - nad rámec navrhovanej úpravy Vzhľadom na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení pre seniorov navrhujeme do zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov zapracovať nutnosť ambulovania lekára v zariadení.

O

hlavné

mesto

K čl. IX bod 1 Zásadne nesúhlasíme s navrhovanou zmenou. Navrhujeme, aby platné znenie § 77 odsek 12 zostalo bez zmeny. Odôvodnenie: Vypustenie uvedeného ustanovenia dáva neverejným poskytovateľom plnú voľnosť expanzie a priestor na jednoznačné dosahovanie pozitívneho hospodárskeho výsledku, čiže zisku. Pričom zákon jednoznačne deklaruje, že v prípade, že poskytovateľ

Z

žiada o akékoľvek finančné prostriedky na financovanie sociálnej služby štát, obec, vúc, nesmie dosahovať zisk. Uvedenú podmienku však zo strany obce nie je možné verifikovať. Vypustením uvedeného ustanovenia dáva poskytovateľom priestor na „bezbrehé“ zvyšovanie požiadaviek na financovanie poskytovania sociálnej služby v ich réžii prostredníctvom finančného príspevku na prevádzku, pričom tento príspevok zákon umožňuje neverejným poskytovateľom použiť na akékoľvek bežné náklady bez možností obmedzenia charakteru nákladov obcou. Nezdá sa nám spravodlivé, že aj neverejný poskytovateľ, ktorého prijímatelia si môžu dovoliť veľmi vysokú úhradu za poskytovanie sociálnej služby aj napriek tomu im bude musieť obec poskytovať v rovnakej výške finančný príspevok na prevádzku, ako poskytovateľovi, ktorý nemá tak vysoké úhrady pri rovnakej kapacite. Zásadne s navrhovaným ustanovením nesúhlasíme, z našej strany si dovoľujeme tvrdiť, že ide o jednoznačné porušovanie pravidiel hospodárenia s verejným prostriedkami. Dovoľujeme si podotknúť, že v prípade verejného obstarávania, najvyšším kritériom výberu je „najnižšia“ cena za poskytnutie služby. V prípade sociálnych služieb, tie sú vyňaté z verejného obstarávania a „cena“ za službu nie je podstatná, lebo obec má povinnosť zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby u poskytovateľa vybratého občanom žiadajúceho o službu. Návrh ustanovenia má voči verejným poskytovateľom diskriminačný charakter, nakoľko títo poskytovatelia majú zo zákona možnosť zvýšenia príjmu z úhrad za poskytovanú sociálnu službu ovplyvniť len na základe VZN. Návrh predkladanej novely nereflektuje na všeobecnú požiadavku zástupcov odbornej verejnosti a samospráv na systémové riešenie financovania sociálnych služieb zavedením štátnej dávky na odkázanosť pre všetky osoby, ktoré spĺňajú podmienku odkázanosti. Štátna dávka by im umožňovala spolufinancovanie sociálnej služby všetkým, ktorí ju potrebujú alebo na ktorú sú odkázaní a ktorá sa im bude poskytovať v ich prirodzenom prostredí alebo v zariadení sociálnych služieb. Všeobecne konštatujeme, ide o ďalšiu zmenu v zákone, ktorá vedie k diskriminácii verejných poskytovateľov sociálnych služieb a vedúci k ich postupnej likvidácii. Dôvodom je, že síce obec môže mať schválený komunitný plán sociálnych služieb, kde sa okrem iného zameriava aj na rozvoj sociálnych služieb a pokrytie dopytu po sociálnych službách v rozsahu svojej územnej pôsobnosti s predpokladom aktivizácie prijímateľa sociálnych služieb v súčinnosti s rodinou, komunitou vo svojom prirodzenom rodinnom, komunitnom prostredí, za ktoré je v danom prípade možné považovať miesto trvalého pobytu občana žiadajúceho zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a zároveň dáva možnosť voľby poskytovateľa sociálnej služby, ktorého miesto poskytovania sociálnej služby je kdekoľvek, aj napriek tomu, kde má občan žiadajúci o službu trvalý pobyt. Výsledkom bude, že obec, aj napriek „plnej“ vybavenosti, resp. dostupnosti všetkých sociálnych služieb, ktorých zabezpečenie je spojené s vysokou finančnou náročnosťou bude, že občan si „nemusí“ vybrať žiadnu zo služieb, ktoré má v obci k dispozícii, ale vyberie si neverejného poskytovateľa v inej obci. V danom prípade si dovoľujeme tvrdiť, že postupom času sa komunitný plán sociálnych služieb stane bezvýznamným dokumentom, resp. všetky sociálne služby budú poskytované neverejnými poskytovateľmi, teda budú mať

monopol a v prípade, že obec nebude mať finančné prostriedky na poskytnutie finančného príspevku na prevádzku, dopadom sa môže stať neposkytnutie služby odkázanému občanovi. Navyše neverejný poskytovateľ má možnosť v prípade, že občan nedokáže uhradiť sumu za poskytovanú sociálnu službu môže takémuto občanovi vypovedať zmluvu, v prípade verejného poskytovateľa platí, že nie je možné vypovedanie zmluvy občanovi z predmetného dôvodu. Zákon sa čoraz viac stáva neprehľadný, nezrozumiteľný a čoraz viac sa prenáša zodpovednosť na obce a iné samosprávne subjekty a sociálne služby sú zriaďované pre verejný záujem nielen verejnosti, ale aj podnikateľských subjektov. Navrhovaná zmena bude mať negatívny dopad na rozpočet obce, ako aj nemožnosť alokácie dostatočného objemu finančných prostriedkov určených na financovanie sociálnych služieb. Vytvorenie priestoru na podnikateľskú činnosť.

hlavné

mesto

K čl. XDátum účinnosti čl. IX navrhujeme presunúť na 1. januára 2020. Odôvodnenie: Nevidíme relevantný dôvod, prečo by sa mali meniť zmluvné podmienky v priebehu roka. Uvedené vyvolá komplikácie nielen pri uzatváraní zmluvných vzťahov, ale najmä pri vyúčtovaní príspevkov, ktoré sú poskytované spravidla na celý kalendárny rok, resp. do konca kalendárneho roka. Uvedené bude mať negatívny dopad na rozpočet obce.

O

IZ § 38eozmeniť v štvrtej časti v § 38eo nasledujúco: Od 1. januára 2020 je sadzba poistného pre štát 4 % z vymeriavacieho základu. zdôvodnenie: V vplyve na rozpočet verejnej správy sa uvádza, že „Financovanie zvýšených výdavkov nie sú rozpočtovo zabezpečené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na rok 2019 a rozpočtového výhľadu na roky 2020 a 2021 a rovnako je tomu v roku 2022“ Vzhľadom na to, že plánované výdavky na roky 2019, 2020, 2021 a 2022 sú vo výške 14 224 731 Eur, 52 690 587 Eur, 65 336 328 Eur a 81 017 047 Eur navrhujeme kryť dané výdavky zvýšením poistného sa poistencov štátu na úroveň 4% z vymeriavacieho základu priemernej mzdy s pred 2 rokov. Zároveň navrhujeme, aby daná sadzba sa nemenila každý rok, t.j. nebola predmetom politického rozhodovania. Prijatie predmetnej zmeny by spôsobilo, že sadzba za poistencov štátu by nebola otázkou politických rokovaní a zároveň by sa navýšené finančné prostriedky dali využiť zlepšenie dlhodobej starostlivosti.

Z

Jana Žitňanská, posla

predloženému legislatívnemu návrhuSituácia v dlhodobej starostlivosti na Slovensku je vzhľadom na jej absenciu doslova alarmujúca, nakoľko je to dlhodobo systémovo a legislatívne neriešená téma. Zodpovednosť za nefungujúci stav si už dlhšie prehadzujú viaceré ministerstvá, pričom je evidentné, že len nadrezortnou spoluprácou je možné situáciu komplexne a uspokojivo riešiť. Aj podľa súčasne predloženého

Z

nkyňa EP

návrhu legislatívnych zmien viacerých zákonov je evidentné, že vláda nie je ochotná a schopná riešiť nadrezortné témy, ktoré sa dotýkajú zvýšenia kvality života a starostlivosti odkázaných občanov na dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Na parciálne riešenia predložené v týchto novelách zákonov už nie je čas, navyše situáciu neriešia ani komplexne, ani systémovo, ani udržatelne. Je zrejmé, že v končenom dôsledku na takéto riešenie doplatia tí najzraniteľnejší. Napriek tomu, že vláda si prípravu samostatného zákona o dlhodobej starostlivost stanovila do svojich legislatívnych úloh, pričom predovšetkým na pôde rezortu zdravotníctva ale aj rezortu sociálnych vecí sa aj uskutočnilo množstvo rokovaní, dnes sme svedkami len nesystémovej novelizácie viacerých zákonov. Dôvodom vytvorenia spoločného zákonu je potreba nastavenia systému, kde sa zdravotná a sociálna starostlivosť prelína, integruje s cieľom postarať sa o dlhodobo chorých, či odkázaných. Napriek stanoveným prioritám a aj existujúcej vízie napokon ministerstvá z nepochopiteľných dôvodov dospeli k záveru, že príprava zákona o dlhodobej starostlivosti nie je potrebná a že zatiaľ postačujú úpravy v súčasných platných zákonoch, a to otvorením zákona č. 578/2004 Z.z.. Výsledkom je tento nesystémový návrh, ktorý problém absentujúcej dlhodobej starostlivosti absolútne nerieši. Po preštudovaní podkladov a materiálov ako aj nadväzujúcich materiálov, vyjadrujem zásadnú pripomienku k celkovému návrhu a to najmä z nasledujúcich dôvodov: 1. Navrhované zmeny rozhodne nemožno považovať za systémové riešenie dlhodobej starostlivosti, a preto žiadam predloženie nového jednotného zákona, ktorý nadrezortne a reálne prinesie potrebné systémové zmeny. 2. Zavedenie úhrady 5 eur/deň za nevyhnutnú dlhodobú starostlivosť považujem za neprijateľnú aj z dôvodu, že pri definovaní výnimiek oslobodenia od platenia úhrad navrhovateľ nezaradil skupiny nízkopríjmových osôb poberajúcich len minimálnu mzdu, či na pokraji chudoby, či neformálnych opatrovateľov detí s ťažkým zdravotným postihnutím poberajúcich len príspevok za opatrovania. 3. Navrhovaný zámer absolútne nereflektuje nesúlad medzi aktuálnym počtom lôžok a tým, ktorý je potrebný. Už teraz sú miesta a kapacita nemocničných lôžok do značnej miery obmedzené a majú svoje limity. Otázne zostáva, ako sa s týmto obmedzeným počtom lôžok vysporiadať pri možnosti predlžovania doby ústavnej následnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej následnej ošetrovateľskej starostlivosti. 4. Zvážil navrhovateľ fakt, že napríklad komatickí pacienti si vyžadujú starostlivosť, ktorá v niektorých prípadoch môže trvať aj niekoľko rokov? 5. Súčasne je nejasné, kto vzhľadom na obmedzené kapacity nemocníc, bude ústavnú následnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú následnú ošetrovateľskú starostlivosť vykonávať, keď už teraz evidujeme, že nie každé zariadenie sociálnych služieb poskytujúce ošetrovateľské úkony zdravotné poisťovne zazmluvnia. Navrhovateľ v tomto legislatívnom návrhu nerieši tento uvedený indikovaný problém. Z uvedeného chcem vyjadriť nesmierne sklamanie a žiadam predložený návrh stiahnuť a predložiť samostatný návrh zákona o dlhodobej starostlivosti.

KBS Z

V článku IV návrhu zákona z ....................... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony žiadame vypustiť celý bod 8., teda odstrániť celý navrhovaný „§ 12b Dlhodobá starostlivosť v domácom prostredí“ a zároveň odstrániť návrh súvisiaceho vykonávacieho právneho predpisu: „Návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 2019, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby“. Odôvodnenie: žiadame vypustiť § 12b Dlhodobá starostlivosť v domácom prostredí, nakoľko obsahuje nejasné formulácie pojmu „dlhodobá starostlivosť v domácom prostredí“. V navrhovanom § 12b ods. 2 písm. a) predpoklad poskytovania „dlhodobej starostlivosti počas najmenej 30 dní“ nespĺňa podmienky dlhodobej starostlivosti na konci života, ktorá je vychádzajúc z praxe 90 dní u 95 % pacientov. Vychádzajúc z návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu, § 2 s názvom: „Minimálne štandardy lekárskej / zdravotnej / ošetrovateľskej nevyhnutnosti pre túto úroveň starostlivosti zahŕňajú:“ by mal obsahovať podmienky, ktoré sú v praxi nesplniteľné; napr. v písm. A. lekárske návštevy 5-krát týždenne, v písm. D. poskytovanie minimálne 300 minútovej ošetrovateľskej starostlivosti sestrou. Tieto navrhované štandardy sú pri súčasnom stave nedostatku lekárskych a sesterských kapacít nesplniteľné.

KBSV Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti žiadame v Prílohe č. 3 k nariadeniu vlády č. 640/2008 Z. z., do Tabuľky č. 1 doplniť Odbor: „Paliatívna medicína“ s údajom „Počet lekárskych miest „20“. Odôvodnenie: Ambulancia paliatívnej medicíny je dôležitá pre fungujúce poskytovanie paliatívnej starostlivosti pacientom s nevyliečiteľným ochorením. V prípade, že daný odbor nebude uvedený v tabuľke (ako doteraz), zdravotné poisťovne nebudú povinné uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s ambulanciami paliatívnej starostlivosti. Paliatívni pacienti sú pacienti „nikoho“, nemajú byť kam odoslaní a nie je manažovaná ich následná liečba. Algeziologické ambulancie liečia len bolesť a neliečia iné symptómy ochorenia.

Z

KBSV návrhu opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z .......... 2019 č. 07045-..../2019-OL, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045/2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov žiadame v Čl. I, bod 1. Príloha č. 4 k opatreniu č. 07045/2003-OAP, 10. bod – 86.23.17. 10. Mobilný hospic preformulovať nasledovne: „Pevná cena návštevy pacienta lekárom alebo sestrou je

Z

vo výške 50 eura za každú návštevu. Ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 0,50 eura za jeden kilometer jazdy.“ Odôvodnenie: Nesúhlasíme s cenami za zdravotné výkony uvedené v bode 2. Príloha č. 4 časť D a E, ktoré sú podhodnotené, neodrážajú reálne náklady na daný zdravotný úkon. Napr. výkon - 3420A podávanie liečiva infúznou pumpou zdravotná poisťovňa platí cenou 0.96 €, pričom súčasne nie je platený výkon 3419 – príprava a podanie infúzie v cene 2,94 €. Pacientom pri pokročilom nádorovom ochorení je kontinuálne 24 hodín podávaná analgetická podkožná liečba. Pri silnej bolesti musí byť súčasne podaná i parenterálna analgetická liečba. Zdravotné poisťovne nehradia lieky, infúzie... Podľa ekonomickej analýzy cena 1 návštevy pacienta tímom mobilného hospicu v domácom prostredí je 78 €. Súčasné platby ZP sú 14 €/ návštevu. Nie je uhrádzaná doprava k pacientovi.

KBSV návrhu výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov (dokument VP_44_2008), na strane 3-4, žiadame v časti: VI. ČASŤ MOBILNÝ HOSPIC, preformulovať bod 1. písm. a) nasledovne: „1. Personálne zabezpečenie tvoria a) odborný zástupca mobilného hospicu poskytujúci domácu paliatívnu starostlivosť spĺňajúci takúto odbornú spôsobilosť: lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore paliatívna medicína alebo lekár zaradený do špecializačnej prípravy v špecializačnom odbore paliatívna medicína a pri hospicoch pre detskú populáciu lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria ........ 0,2 – 0,5,“. Odôvodnenie: Odborným garantom špecializovanej paliatívnej starostlivosti formou mobilného hospicu musí byť lekár, ktorý spĺňa odbornú spôsobilosť v odbore paliatívna medicína alebo je zaradený do špecializačnej prípravy. Zároveň navrhujeme znížiť úväzok odborného zástupcu mobilného hospicu na 0,2 – 0,5 úväzku z dôvodu, že práca lekára môže byť spojená s prácou v ambulancii.

Z

KBSV návrhu výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov (dokument VP_44_2008), na strane 4, žiadame v časti: VI. ČASŤ MOBILNÝ HOSPIC, v bode „2. Súčasťou personálneho zabezpečenia môže byť aj“ vložiť nové písm. d) a e) s nasledovným znením: „d) klinický psychológ alebo psychoterapeut, e)

Z

duchovný registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa zákona č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v platnom znení.“. Zároveň v návrhu v bode 1. písm. d) tej istej časti žiadame vyňať pojem „klinický psychológ“. Odôvodnenie: Klinický psychológ, psychoterapeut a katolícky duchovný sú potrební na uspokojenie duševných a spirituálnych potrieb pacienta v terminálnom štádiu ochorenia, pričom žiadame, aby boli fakultatívnou súčasťou personálneho zabezpečenia.

KBSV návrhu výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov (dokument VP_44_2008), na strane 4, žiadame v časti: VI. ČASŤ MOBILNÝ HOSPIC, v bode 1. písm. b) vyňať slová: „lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo„ a zároveň žiadame číselné vyjadrenie: „1“ nahradiť nasledovným číselným vyjadrením: „0,2 – 0,5“. Odôvodnenie: Lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria nemá v študijnom programe spoločný internistický kmeň /základy internej medicíny potrebnej na liečbu symptómov u paliatívnych pacientov. Zároveň navrhujeme znížiť úväzok lekára na 0,2 – 0,5, nakoľko takáto veľkosť úväzku je dostatočná.

Z

KBSV návrhu výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov (dokument VP_44_2008), na strane 4, žiadame v časti: VI. ČASŤ MOBILNÝ HOSPIC, v bode 1. písm. c) vyňať slová: „alebo sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii“. Odôvodnenie: Sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii nemá v náplni štúdia zvládnutie fyzických symptómov ochorenia.

Z

KOZSR

K Článku III Zákon č. 461.2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVR SR“) v článku III návrhu novely zákona predkladá návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Návrh právnej úpravy ošetrovného nadväzuje na právnu úpravu zákona č. 576/2004 Z. z. o

Z

zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), v rámci ktorej sa definuje „Dlhodobá starostlivosť v domácom prostredí“ (navrhované ustanovenie §12b). Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení a zákonom o zdravotnej starostlivosti bude mať poistenec nárok na dávku ošetrovné v jednom prípade (jedna diagnóza) najviac 90 dní. Možnosť čerpať toto podporné obdobie sa však bude vzťahovať len na nevyliečiteľné choré osoby v štádiu ochorenia na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia. Zákon o sociálnom poistení a ani predložený návrh novely zákona o sociálnom poistení nereflektuje na prípady, kedy si ošetrovaná osoba vyžaduje starostlivosť v rozsahu dlhšom ako desať dní, a to najmä v prípade úrazov, infekčných ochorení ako sú osýpky alebo kiahne, kedy musí byť chorý (napr. dieťa) izolovaný od kolektívu počas dlhšieho obdobia ako desať dní. Rovnako neumožňuje, aby sa ani pri komplikovaných zdravotných stavoch (ošetrovanie blízkej osoby po a počas ambulantnej onkologickej liečby, v období rekonvalescencie po onkologickej liečbe, rekonvalescencie po prekonaní infekčného ochorenia, pri poúrazových stavoch a podobne), ktoré nie sú v štádiu ochorenia na konci života alebo terminálnom štádiu ochorenia, mohli napr. aj so súhlasom posudkového lekára sociálneho poistenia v rámci určeného podporného obdobia, ktoré by bolo dlhšie ako desať dní a s možnosťou vystriedania sa blízkej osoby pri starostlivosti o takúto osobu. V takýchto prípadoch, by blízka osoba (poistenec) mala mať, za predpokladu splnenia podmienok, nárok na ošetrovné a jeho výplatu. V praxi si na účely zabezpečenia starostlivosti v takýchto prípadoch musí zamestnanec (poistenec) po vyčerpaní nároku na výplatu ošetrovného pri jednej diagnóze v celkovej dĺžke desiatich dní čerpať v zmysle pracovnoprávnych predpisov dovolenku. Dovolenka v zásade slúži na zotavenie zamestnanca po vykonanej práci, nie na riešenie sociálnej situácie, v ktorej sa ocitne, pretože mu po zániku nároku na výplatu ošetrovného (po desiatich dňoch) zanikne de facto povinné sociálne poistenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení. Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (ďalej len „KOZ SR“) navrhuje nahradiť navrhovaný taxatívny výpočet oprávnených osôb v § 39 ods. 1 písm. a) vetným spojením „ošetruje chorú blízku osobu“ s odkazom na legálnu definíciu blízkych osôb podľa § 116 a § 117 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Na základe takto vymedzenej právnej úpravy aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom podľa § 116 Občianskeho zákonníka budú môcť ošetrovať chorú blízku osobu, čo reálnejšie reflektuje účel ošetrovať napr. chorého blízkeho v štádiu ochorenia na konci života alebo terminálnom štádiu ochorenia osobou prípadne osobami skutočne jemu blízkymi. KOZ SR navrhuje, aby zánikom nároku na ošetrovné podľa § 42 zákona o sociálnom poistení bol deň skončenia osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) najneskôr uplynutím a)14 dní trvania nároku na výplatu ošetrovného, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Súčasne KOZ SR navrhuje zaviesť legislatívnu úpravu

možnosti predĺženia trvania nároku na výplatu ošetrovného (nad rámec nami navrhovaných 14 dní), ktoré vzniklo podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení na základe rozhodnutia posudkového lekára sociálneho poistenia, z dôvodu opodstatnenosti a vzhľadom na závažnosť diagnózy v konkrétnom prípade.

KOZSR

K Článku IV Zákon č. 576.2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov V bode 9, § 25 ods. 1 navrhujeme navrhované písm. n) vypustiť. Odôvodnenie: v § 13 sú definované Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kde sa okrem iného rieši aj výpis zo zdravotnej dokumentácie podľa § 24; je možné doplniť do tohto § aj sociálneho pracovníka; výpis dostávajú napr. aj lekári a verejní zdravotníci pri šetrení chorôb z povolania; sociálni pracovníci nie sú zdravotnícki pracovníci; takisto z textu zákona č. 219/2014 Z. z. a Nariadenia vlády SR č. 5/2016 Z. z. nie je jasná činnosť tohto pracovníka v ústavnom zariadení. Navrhuje sa vypustiť bod 10, ktorým sa § 25 dopĺňa o nový odsek 8 a ktorý súvisí s navrhovaným § 25 ods. 1 písm. n), ktoré navrhujeme vypustiť.

Z

KOZSR

K Článku V Zákon č. 577.2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov V § 38a ods. 1 sa navrhuje nahradiť znenie písm. a) nasledovným znením: „0 eur za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak“. V § 38a ods. 1 písm. e) navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Úhrada by mala byť zo zdravotného poistenia. Jedná sa o ústavné zariadenia, kde bude poskytovaná zdravotná, resp. ošetrovateľská starostlivosť. Znovu poukazujeme nato, že absentuje zákon o dlhodobo chorých, kde by boli určené jasné pravidlá, podmienky, požiadavky..... V návrhu sa bavíme len o úhrade, ale čo za to? Keď si pozrieme, že takú istú úhradu majú poistenci v kúpeľoch skupiny B a dovolíme si tvrdiť, že podmienky ubytovania aj stravovania sú určite na vyššej úrovni. Stále nie je jasné v akom prostredí budú poistenci umiestnení (kvalita postelí, počet postelí na izbe, vybavenie ... úroveň stravovania..., vedľajšie služby pre komfort....) Je to aj finančná záťaž pre rodiny, či sú to nízkopríjmové skupiny (tu sa nebavíme o hmotnej núdzi), ale tiež samoživitelia – v rodine je len 1 príjem a podobne. V prípade neakceptovania predchádzajúcej zásadnej pripomienky, uplatňujeme zásadnú pripomienku k výnimkám od povinnosti úhrady podľa § 38, ktorý upravuje rozsah úhrady nasledovne: Podľa § 38 ods. 8 od povinnosti úhrady a) podľa odseku 3 písm. a) je oslobodený poistenec 1. v prípade zdravotného stavu, pri ktorom možno uložiť povinné liečenie, 2. s duševnou poruchou, ktorej povaha predstavuje riziko ohrozenia života a zdravia tohto poistenca alebo jeho okolia, 3. tehotná žena prijatá do ústavnej starostlivosti v súvislosti s rizikovým tehotenstvom

Z

alebo pôrodom, 4. do dovŕšenia troch rokov veku - prečo by to boli len deti do troch rokov, ak by sa uvažovalo o spoplatnení, tak by to mali byť deti do ukončenia povinnej školskej dochádzky 5. dojčiaca matka, ak je prijatá do ústavnej starostlivosti s dojčaťom, 6. nachádzajúci sa v stave vylučujúcom možnosť vyžiadať si jeho súhlas s poskytovaním ústavnej starostlivosti, 7. v hmotnej núdzi, ktorý sa preukáže rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o dávke v hmotnej núdzi a príspevkoch k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu, 24) a to od štvrtého dňa poskytovania tej istej ústavnej starostlivosti, - hmotná núdza to je skutočné len symbolický príjem, ale bavme sa o životnom minime, resp. minimálnej mzde 8. nositeľ ocenenia najmenej striebornej Janského plakety, 9. darca orgánov prijatý do ústavnej starostlivosti v súvislosti s darovaním orgánov, 10. s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý sa preukáže preukazom s ťažkým zdravotný m postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, 11. uznaný za invalidného, ktorý sa preukáže rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu alebo rozhodnutím príslušného úradu, 12. poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov zo Slovenskej republiky.

KOZSR

Všeobecne k právnej problematike Už vyše 20 rokov žiadame, aby bol prijatý zákon o dlhodobej starostlivosti, kde bude riešené prepojenie sociálnej služby a zdravotnej starostlivosti, tzv. zdravotno-sociálne lôžka. Roky počúvame sľuby, pri projekte stratifikácie zdravotníckych zariadení sme opakovane na túto skutočnosť upozorňovali, vidíme vývoj v spoločnosti, nárast potreby takýchto lôžok. Predložený problém sa nerieši na jednom mieste, ale znovu sa otvárajú viaceré právne predpisy, čo nepovažujeme za šťastné riešenie, mal by to byť 1 právny predpis. Potom to vzbudzuje dojem, že sú to len kozmetické úpravy, aby sme operatívne niečo hasili.

Z

KSK Článku IV. návrhu zákona – zákon č. 576.2004 bod 5., ktorým sa mení ust. § 10a ods. a to 4. veta tohto ustanoveniaNavrhujeme nasledovné znenie ust. § 10a ods. 3, štvrtá veta: "Na každých 25 lôžok určených pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti musí mať zariadenie sociálnej pomoci najmenej jednu sestru a jednu praktickú sestru, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1 a ktorá nie je zároveň zodpovednou osobou." Odôvodnenie: V kompetenciách zdravotníckeho asistenta, ktorým je praktická sestra, nie je napr. príprava a podávanie liekov, príprava a podávanie infúzií, ostatné kompetencie praktickej sestry - rozsah praxe zdravotného asistenta sú uvedené vo Vyhláške č. 321/2005 Z.Z v znení neskorších predpisov, z tohto dôvodu

O

navrhujeme sprísniť znenie tohto ustanovenia.

KSK Článku IV. návrhu zákona – zákon č. 576.2004 bod 5., ktorým sa mení ust. § 10a odst. 3V článku IV návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004, v bode 5., ktorým sa mení znenie ust. § 10a ods. 3 navrhujeme nahradiť označenie zariadenie sociálnej pomoci označením "zariadenie sociálnych služieb" v príslušnom tvare a čísle. Odôvodnenie: Označenie "zariadenie sociálnych služieb" zakotvuje zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

O

KSK Článku IV. návrhu zákona – zákon č. 576.2004 bod 7., ktorým sa mení ust. § 10a odst. 5 a 6Navrhujeme doplniť znenie ust. § 10a ods. 5 písm. b) o bod číslo 5. v nasledovnom znení: "5. ošetrovateľská starostlivosť v odbore vnútorného lekárstva a chirurgie" Odôvodnenie: Podľa vedomostí a skúseností Košického samosprávneho kraja zo zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, v týchto zariadeniach v súčasnosti pracujú ošetrovateľky s touto špecializáciou

O

KSK Článok I navrhovaného zákona, ktorým sa mení zákon č. 578.2004 Z.z., bod 14., ktorým sa mení ust. § 81 ods. 1 písm. b)Navrhujeme zachovať pôvodné znenie predmetného ustanovenia, t.j.: "b) ak ide o plnenie povinností podľa § 79 a dodržiavanie podmienok prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia držiteľmi povolení podľa § 11 ods. 2 písm. g), aj ministerstvo zdravotníctva, ak v písmene f) nie je ustanovené inak" Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava výrazne zasahuje do súčasných kompetencií samosprávneho kraja ako dozorného orgánu. Vytvára duplicitu/paralelnosť výkonu dozoru, ktorá bude spôsobovať kompetenčné spory (zmätočnosť pri určení kompetentného orgánu) a právnu neistotu nielen z pohľadu občana-pacienta, ale i z pohľadu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. K základným princípom právneho štátu (čl .1 ods. 1 Ústavy) patrí princíp právnej istoty, ktorý zahŕňa viacero prvkov, medzi ktoré patrí zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci. V prípade navrhovanej právnej úpravy sa vytvára systém nepredvídateľnosti narúšajúci princíp právneho štátu. Navrhovaná právna úprava bude spôsobovať chaos pri vykonávaní dozorov a neprimerané predlžovanie jednotlivých správnych konaní, čo zníži právo občana na preskúmanie jeho podnetu a určite neprispeje k spokojnosti pacientov i lekárov. Jedným zo základných zásad správneho konania je zásada hospodárnosti, ktorej podstatou je predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Takto závažný zásah do jednej z kľúčových kompetencií samosprávneho kraja s ním nijakým spôsobom nebol vopred prerokovaný.

O

KSK Článok IV navrhovaného zákona, ktorým sa mení zákon č. 576.2004 Z.z., bod 6., ktorým sa mení ust. § 10a ods. 5 O

Navrhujeme nasledovné znenie ust. § 10a ods. 5 písm. a): "Zodpovedná osoba musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo, trojročnú odbornú prax a" Odôvodnenie: Tieto požiadavky v minimálnom rozsahu zaručujú kvalitu v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Stredoškolské vzdelanie nie je postačujúcim kvalifikačným predpokladom.

KSK Článok IV navrhovaného zákona, ktorým sa mení zákon č. 576.2004 Z.z., bod 9., ktorým sa mení ust. § 25 ods. 1V ust. § 25 ods. 1 písm. f) Navrhujeme slová „lekárovi samosprávneho kraja a sestre samosprávneho kraja“ nahradiť slovami „lekárovi samosprávneho kraja, sestre samosprávneho kraja a ďalším pracovníkom samosprávneho kraja písomne povereným samosprávnym krajom na výkon dozoru“. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta (sociálny pracovník, osoby vykonávajúce klinický audit), navrhujeme zmenu v osobách, ktoré nahliadajú do zdravotnej dokumentácie pri výkone dozoru vykonávaného samosprávnym krajom. Vzhľadom na kompetencie samosprávnych krajov pri výkone dozoru podľa § 79 zákona č. 578/2004, osoba vykonávajúca dozor nemusí spĺňať odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania, nakoľko pri výkone dozoru samosprávny kraj posudzuje len formálnu stránku vedenia zdravotnej dokumentácie tzn. jej povinné náležitosti (dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, meno, poisťovňa, čitateľnosť, identifikácia zdravotníckeho pracovníka, overenie tvrdenia pacienta so zápisom v zdravotnej dokumentácii...). Zvýši sa tým efektivita a hospodárnosť výkonu dozoru a tiež miera vzájomnej zastupiteľnosti jednotlivých pracovníkov samosprávneho kraja. Mlčanlivosť každej osoby, ktorá sa dostane do styku so zdravotnou dokumentáciou je garantovaná už dnes platným ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004.

O

KSK Článok VIII navrhovaného zákona, ktorým sa mení zákon č. 581.2004 Z.z., bod 41, ktorým sa mení ust. § 76Navrhujeme nové znenie § 76 ods. 3 písm. j) nasledovne: „j) samosprávneho kraja na účely výkonu dozoru podľa osobitného predpisu35aae) [§ 15 ods. 1 písm. ac)] a na účely výkonu miestnej štátnej správy na úseku zdravotníctva (§ 46 zákona č. 576/2004) Odôvodnenie: Prax ukazuje, že pre plnenie úloh samosprávneho kraja na úseku preneseného výkonu štátnej správy je nevyhnutná spolupráca samosprávnych krajov so zdravotnými poisťovňami, ktorá už nemôže byť založená len na dobrovoľnosti spolupráce. Ako príklad uvádzame kompetenciu samosprávneho kraja podľa § 46 ods. 1 písm. l) pri určovaní zdravotných obvodov, kedy pri súčasnom nedostatku lekárov (všeobecní, pediatri, zubári) nie je plnenie tejto kompetencie bez aktívnej spolupráce zdravotných poisťovní reálne možné. Samosprávne kraje disponujú len informáciou o počte pridelených ulíc. Táto informácia je však už dnes nedostatočná. Z dôvodu správneho a efektívneho výkonu tejto povinnosti, a z dôvodu rovnomerného a spravodlivého zaťaženia všetkých poskytovateľov sú nevyhnutné ďalšie informácie, napr. počet kapitovaných, resp. počty mesačne ošetrených, ... Takisto je

O

nevyhnutná spolupráca pri preverovaní porušenia § 12 ods. 2 písm. a) (odmietnutie pacienta z dôvodu neúnosného pracovného zaťaženia), kedy jedine v spolupráci so zdravotnými poisťovňami vieme efektívne preveriť skutkový stav. Domnievame sa, že by malo byť našim spoločným záujmom vykonávať zákonom zverené povinnosti tak, aby boli prospešné pacientom i lekárom.

KSK K prílohe č. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky z 2019, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivostiText v Prílohe č. 1, ktorý obsahuje slová „lekárska služba prvej pomoci pre dospelých“ alebo „lekárska služba prvej pomoci pre deti a dorast“ alebo „LSPP“ nahradiť slovami „ambulantná pohotovostná služba pre dospelých“ alebo „ambulantná pohotovostná služba pre deti a dorast“ alebo „APS“. Odôvodnenie: Legislatívna zmena terminológie od 1.7.2018

O

MDaVSR

K Čl. bode 4V Čl. I bode 4. odporúčame v poznámke pod čiarou 13aa) slová „zákona č. .../2019 Z. z.“ nahradiť slovami „neskorších predpisov“.

O

MDaVSR

K Čl. I bode 9. V Čl. I bode 9. odporúčame poznámku pod čiarou k odkazu „55jawe“ nahradiť poznámkou pod čiarou k odkazu „55jawf“.

O

MDaVSR

K Čl. IVV Čl. IV odporúčame vložiť nový novelizačný bod, ktorý znie: „V § 25 ods. 1 písm. f) sa slová „ Ministerstva dopravy, pôst a telekomunikácií Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky“. Rovnakú úpravu odporúčame vykonať aj v § 47 ods. 1 a 3.

O

MDaVSR

K Čl. IV V Čl. IV odporúčame v názve zákona slová „zákona č. 35/2018 Z. z.“ nahradiť slovami „zákona č. 374/2018 Z. z.“.

O

MDaVSR

K Čl. IV bodu 10.V Čl. IV bode 10. odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu 52aar za slovo „ods. 6“ vypustiť slová „písm. b)“.

O

MDaVSR

K Čl. IV bodu 10.V Čl. IV bode 10. odporúčame vo vete „Poznámky pod čiarou k odkazom 52aak až 52aat znejú:“ slová „52aat“ nahradiť slovami

O

„52aau“.

MDaVSR

K Čl. IXV Čl. IX odporúčame v názve zákona za slovami „zákona č. 156/2018 Z. z. spojku „a“ nahradiť čiarkou, pred slová „177/2018 Z. z.“ vložiť skratku „č.“ a za slová „zákona č. 177/2018 Z. z.“ vložiť slová „a zákona č. 289/2018 Z. z.“.

O

MDaVSR

K Čl. VIV Čl. VI odporúčame v názve za slovo „zákona č. 461/2008 Z. z.“ vložiť slová „zákona č. 8/2009 Z. z.“.

O

MDaVSR

K Čl. VII bodu 2. V Čl. VII bode 2. odporúčame poznámku pod čiarou k odkazu 43 upraviť takto: „ 43) § 42 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. ..../2019 Z. z.“.

O

MDaVSR

K Čl. VIII bodu 37.V Čl. VIII bode 37. odporúčame v poslednej vete čísla „6“ a „7“ nahradiť číslami „7“ a „8“.

O

MDaVSR

k názvuOdporúčame opraviť názov návrhu zákona tak, aby korešpondoval s názvom zákona uvedeným v článku I.

O

MDaVSR

V Čl. I bode 9.V Čl. I bode 9. odporúčame v úvodnej vete za slovo „az“ doplniť znak „)“.

O

MFSR

K čl. IX (novela zákona č. 448.2008 Z. z.)Tento novelizačný článok žiadam vypustiť. V bode 1 (§ 71 ods. 4) sa vypúšťa zohľadňovanie príjmu z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia na účely určenia výšky finančného príspevku poskytovaného na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejným poskytovateľom v príslušnom rozpočtovom roku z rozpočtov územných samospráv a aj z verejného zdravotného poistenia. S duplicitným financovaním tých istých prevádzkových nákladov nesúhlasím. V bode 2 (§ 77 ods. 12) sa vypúšťa zúčtovanie uvedeného finančného príspevku, ak sú skutočne dosiahnuté príjmy z úhrad za sociálnu službu neverejného poskytovateľa vyššie ako priemerné dosiahnuté príjmy za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. V bode 3 (§ 110an ods. 1 a 2) sa v prechodných

Z

ustanoveniach ukladá povinnosť v priebehu roka 2019 upraviť zmluvné vzťahy subjektov územnej samosprávy s neverejnými poskytovateľmi dodatkami k existujúcim zmluvám, ktoré sú platné do 31. augusta 2019. Nemožno súhlasiť so zmenou právneho stavu, ktorá prináša vplyvy počas prebiehajúceho rozpočtového roka pri už schválených rozpočtoch územných samospráv na rok 2019, resp. rozpočty na roky 2019 až 2022. Ak novelizačný čl. IX ostane súčasťou návrhu, žiadam podľa § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov doplniť kvantifikáciu vplyvov na rozpočet územnej samosprávy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo úbytku príjmov. Zároveň upozorňujem, že negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy bude potrebné zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov subjektov verejnej správy.

MFSR

VšeobecneK analýze vplyvov uplatňujem toto stanovisko: V analýze vplyvov sa vplyv na výdavky Sociálnej poisťovne uvedený v tabuľke č. 4A (766 456 eur za rok 2019) nezhoduje so sumou uvedenou v tabuľke č. 1 (2 235 255 eur za rok 2019). Upozorňujem, že sumy v tabuľke č. 1 sú približne dvakrát vyššie. Vyčíslenie časti vplyvu je teda nejasné. Žiadam preto doplniť a) kvantifikáciu vplyvu na rozpočet Sociálnej poisťovne v tabuľke č. 1, b) vstupné údaje do výpočtu vplyvu rozšírenia okruhu oprávnených osôb na ošetrovné - počet ošetrovaných osôb, priemerné ošetrovné za mesiac a spôsob výpočtu alebo logiku odhadu 5 % nárastu nákladov. V predloženom materiáli absentuje spôsob navrhovaného rozšírenia následnej zdravotnej starostlivosti. Podľa analýzy vplyvov bude na zabezpečenie agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti potrebných viac sestier (1000 sestier v roku 2020, 1 064 sestier v roku 2021). Pri ošetrovateľskej starostlivosti a paliatívnej starostlivosti (okrem agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti aj domovy ošetrovateľskej starostlivosti, hospice) sa počíta aj s rozšírením verejnej siete, čo predpokladá ďalší nárast ošetrujúceho personálu. Podľa návrhu možno tento problém vyriešiť znížením nárokov na skúsenosti sestier, ktoré budú poskytovať dlhodobú starostlivosť. Časť sestier poskytujúcich inú starostlivosť by tak mohla poskytovať dlhodobú starostlivosť; už v súčasnosti je však celkovo nízky počet sestier. Aby zostal zachovaný aspoň súčasný (nedostatočný) počet sestier na pacienta na iných oddeleniach/v ambulanciách, je potrebné prijať nové sestry. Žiadam preto predložený materiál doplniť o spôsob zabezpečenia nového personálu pre dlhodobú starostlivosť s ohľadom na celkový nedostatok zdravotných sestier na Slovensku. Podľa analýzy vplyvov bude v ústavnej zdravotnej starostlivosti potrebných aj viac lôžok (v roku 2020 2 231 lôžok) a možno predpokladať, že tým aj viac priestorov. Priestory a lôžka pre dlhodobú starostlivosť má za úlohu priniesť stratifikácia siete nemocníc. Žiadam preto predložený materiál doplniť o a) popis mechanizmu, ktorý uvoľní priestory a lôžka zo súčasných akútnych oddelení v súlade so stratifikáciou siete nemocníc, s uvedeným príslušnej kvantifikácie (uviesť súčasné lôžka, potrebné lôžka a uvoľnené lôžka), b) kvantifikáciu

Z

potrebných kapitálových výdavkov, ak sú potrebné nové priestory a nové lôžka. Predložený materiál predpokladá len negatívne vplyvy na verejné zdravotné poistenie. Hlavným prínosom má byť, že počas pobytu v následnej starostlivosti má rodina pacienta čas vybaviť mu potrebné sociálne služby. Zároveň však, ak sa pacienti doliečia/dožijú na neakútnych lôžkach alebo doma, klesá pravdepodobnosť, že sa na drahé akútne lôžka vrátia a celkovo sa znižujú predpokladané výdavky na zdravotnú starostlivosť a sociálne služby v budúcnosti. Žiadam preto predložený materiál doplniť o a) kvantifikáciu zníženia výdavkov v akútnej starostlivosti vďaka doliečeniu na lôžkach následnej starostlivosti namiesto odchodu domov, a to 1. predpokladané zníženie počtu rehospitalizovaných pacientov vďaka doliečeniu v následnej starostlivosti, 2. priemerné náklady hospitalizácie na akútnom oddelení (vybrať relevantné oddelenia), predpokladanú dĺžku rehospitalizácie a tým ušetrené náklady na akútnu rehospitalizáciu v budúcnosti, b) kvantifikáciu zníženia výdavkov v akútnej starostlivosti vďaka tomu, že sa do následnej starostlivosti presunú pacienti, ktorí v súčasnosti na akútne lôžka nepatria, a to 1. priemerné náklady hospitalizácie na akútnom oddelení (vybrať relevantné oddelenia) a ich jednotlivé položky (osobné náklady, iné náklady), 2. priemerné náklady v následnej starostlivosti a ich jednotlivé položky, 3. počet pacientov, ktorí by z akútnej starostlivosti prešli do následnej starostlivosti, 4. počet ošetrujúceho personálu, ktorý prejde za presunutými pacientmi, 5. úsporu z presunu pacienta, ktorý nepatrí na akútne oddelenie. Analýza vplyvov uvádza výpočet finančných vplyvov následnej zdravotnej starostlivosti na roky 2020 až 2022 (napríklad v roku 2020 32 mil. eur). V tabuľke č. 1 sa uvádza aj suma za rok 2019. Žiadam uviesť počet mesiacov v roku 2019, ktorých sa vplyv týka, a to zároveň pri všetkých vplyvoch na zdravotné poistenie a Sociálnu poisťovňu v tabuľke č. 1. V analýze vplyvov žiadam uviesť presný zdroj, výpočet a dôvod nárastu vstupov, ktoré definujú balík na následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť, konkrétne počtu lôžok, úhrady za lôžkodeň, priemernej dĺžky hospitalizácie, počtu pacientov, a to vo všetkých uvedených tabuľkách a najmä nárastu medzi rokmi 2017 až 2020. V analýze vplyvov sa pod tabuľkou na strane 11 uvádza, že „Nárast pre zdroje verejného zdravotného poistenia by predstavoval 25,4 mil. eur na následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť“. V tabuľke č. 1 sa na následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť uvádza suma 32 mil. eur. Žiadam vysvetliť tento nesúlad. Ak má byť tento nesúlad vysvetlený nezahrnutím poplatkov pacientov za pobyt na lôžku (6,5 mil. eur), žiadam vysvetliť dôvod nezahrnutia tejto sumy do tabuľky č. 1. V analýze vplyvov pri výpočte finančného vplyvu rozšírenia agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti nekorešpondujú sumy za celkové úhrady od zdravotných poisťovní, ak sa majú rovnať súčinu počtu návštev a priemernej úhrady za návštevu. Uvedené je potrebné upraviť.

MFSR

VšeobecneNávrh je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR (ďalej len „príloha LPV“) [napríklad názov zákona

O

uviesť takto: „ZÁKON z ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré zákony“, v čl. I bode 1 § 9 ods. 1 písm. b) slová „tohto zákona (§ 8)“ nahradiť slovami „§ 8“, v § 9 ods. 5 písm. f) vypustiť slová „zdravotnej starostlivosti“ vzhľadom na zavedenú legislatívnu skratku v § 1, v § 9 ods. 7 úvodnej vete slovo „vydáva“ nahradiť slovom „ustanoví“, v § 9 ods. 7 písm. i) a j) slovo „pre“ nahradiť slovom „na“, v bode 4 poznámke pod čiarou k odkazu 13aa slová „zákona č. .../2019 Z. z.“ nahradiť slovami „neskorších predpisov“, v § 9b ods. 5 písm. b) slovo „uverejní“ nahradiť slovom „zverejňuje“, v bode 6 § 30a ods. 3 písm. b) vypustiť slová „§ 33“ pred slovami „ods. 9“, v bode 8 poznámke pod čiarou k odkazu 54 na konci pripojiť slová „v znení zákona č. .../2019 Z. z.“, v bode 9 § 79 ods. 1 písm. az) nad slovom „predpisu“ odkaz „55jawe)“ nahradiť odkazom „55jawf)“ vrátane príslušnej poznámky pod čiarou, v poznámke pod čiarou k odkazu 55jawe slová „zákona č. .../2019 Z. z.“ nahradiť slovami „neskorších predpisov“, v bode 13 slovo „stanovenom“ nahradiť slovom „určenom, v čl. II odkaz 19a nahradiť odkazom 19 vrátane príslušnej poznámky pod čiarou, v čl. IV bode 3 poznámke pod čiarou k odkazu 4aaaa za slová „písm. b) a c)“ vložiť slovo „zákona“, v bode 8 § 12b ods. 2 písm. a) slovo „sedem“ nahradiť číslom „7“, v § 12b ods. 4 písm. b) slovo „stanovuje“ nahradiť slovom „určuje“, v bode 9 § 25 ods. 1 písm. n) slovo „stanovenom“ nahradiť slovom „určenom“, v bode 11 § 45 ods. 1 písm. al) slovo „skríning“ nahradiť slovom „skríningu“ a na konci pripojiť slová „ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva“, v § 45 ods. 1 písm. ar) vypustiť slová „zdravotnej starostlivosti“ vzhľadom na zavedenú legislatívnu skratku v § 2 ods. 4, v čl. V bode 1 na konci pripojiť túto vetu: „Poznámka pod čiarou k odkazu 22 sa vypúšťa.“, poznámku pod čiarou k odkazu 28aaa uviesť na konci bodu 1 a nie až na konci bodu 4, v bode 2 § 38 ods. 8 písm. a) bode 12 slová „a dovŕšila dôchodkový vek podľa osobitného predpisu“ gramaticky zosúladiť s úvodnou vetou písmena a), v čl. VII bode 2 úvodnej vete vložiť za slovo „§ 9g“ slová „vrátane nadpisu“, v bode 3 vypustiť poznámky pod čiarou k odkazom 42, 43 a 44b, pretože v platnom znení zákona sa tieto poznámky pod čiarou už v rovnakom znení nachádzajú, v bode 6 nadpise § 38er slová „1. júla 2019“ nahradiť slovami „1. septembra 2019“, v čl. VIII bode 20 vypustiť hranaté zátvorky (2x), v bode 27 § 43 ods. 5 úvodnej vete slovo „je“ nahradiť slovom „sú“ vzhľadom na znenie písmen c) a d), v bode 33 úvodnej vete slovo „vkladá“ nahradiť slovom „vkladajú“ a slovo „nadpisu“ nahradiť slovom „nadpisov“, v § 46a ods. 4 slovo „napíše“ nahradiť slovom „vyhotoví“, v bode 34 slovo „slovom“ nahradiť slovom „slovami“, v bode 39 poslednú vetu preformulovať takto: „Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.“, v súvislosti s vložením nového odseku 7 do § 64 v bode 39 je potrebné upraviť vnútorný odkaz v § 65 ods. 2, v čl. X zosúladiť s bodom 64.1 prílohy LPV a slová „bodu 2“ nahradiť slovami „druhého bodu“].

MFS Všeobecne Z

R Návrh zavádza povinné oddelenia v nemocniciach, a to ambulanciu anesteziológie a intenzívnej medicíny, ak už majú chirurgické oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti. V návrhu však absentuje kvantifikácia vplyvu, ako aj popis prepojenia na stratifikáciu siete nemocníc, ktorá predpisuje oddelenia príslušnému typu nemocnice (1. typ až 3. typ). V nadväznosti na uvedené žiadam predložený materiál doplniť o a) počet nových oddelení, personálu, lôžok a s tým spojených kapitálových výdavkov a prevádzkových výdavkov, prípadne uviesť kvantifikáciu ušetrených nákladov, ak by nové ambulancie vznikli reprofilizáciou/rozšírením súčasných oddelení, b) popis prepojenia na stratifikáciu siete nemocníc.

MFSR

VšeobecneReforma dlhodobej starostlivosti je úzko prepojená s prijatou stratégiou novej koncepcie ústavnej zdravotnej starostlivosti (tzv. stratifikácia siete nemocníc). Stratifikácia siete nemocníc má koncentrovať výkony na viac špecializovaných oddeleniach, čo zvýši kvalitu a uvoľní kapacity na oddeleniach, ktoré nevykonávajú dostatočný počet výkonov. Časť uvoľnených kapacít má byť následne transformovaná na oddelenia dlhodobej starostlivosti. Stratifikácia siete nemocníc je preto nevyhnutným predpokladom pre navýšenie personálnych kapacít aj priestorových kapacít dlhodobej starostlivosti, ktoré tento návrh predpokladá. Žiadam preto návrh predložiť do pripomienkového konania až po schválení právnych predpisov nevyhnutných na stratifikáciu siete nemocníc Národnou radou SR.

Z

MFSR

VšeobecneUpozorňujem, že predložený materiál v súvislosti so skríningami onkologických ochorení počíta len s negatívnym vplyvom na rozpočet verejnej správy a neuvádza finančné prínosy a spoločenské prínosy včasného odhalenia a liečenia onkologických ochorení. Žiadam preto do predloženého materiálu doplniť popis a kvantifikáciu pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy a spoločenských prínosov, konkrétne vďaka zachráneným životom a ušetreným nákladom na liečbu onkologických ochorení odhalených v neskorších štádiách.

Z

MFSR

VšeobecneV doložke vybraných vplyvov (ďalej len „doložka vplyvov“) je označený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo nezabezpečený. V bode 10. Poznámky je však uvedené, že návrh predpokladá vplyv na rozpočtovú kapitolu Ministerstva zdravotníctva SR; tento vplyv však nie je v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (ďalej len “analýza vplyvov“), ani v inej časti materiálu kvantifikovaný. Žiadam preto kvantifikovať predmetný vplyv na bežný rok a tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu

Z

zvýšených výdavkov. V analýze vplyvov tabuľke č. 1 je uvedený negatívny, rozpočtovo nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2019 v sume 16,5 mil. eur, v roku 2020 v sume 60 mil. eur, v roku 2021 v sume 73 mil. eur a v roku 2022 v sume 89 mil. eur. S rozpočtovo nekrytým vplyvom nesúhlasím a žiadam všetky negatívne vplyvy zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtov dotknutých subjektov verejnej správy. V analýze vplyvov tabuľke č. 1 je tiež uvedený rozpočtovo nekrytý vplyv na Sociálnu poisťovňu v roku 2019 v sume 2,2 mil. eur. V bode 2.1.1. Financovanie návrhu je však uvedené, že v roku 2019 budú výdavky Sociálnej poisťovne kryté v rámci výdavkových rezerv schváleného rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2019. Uvedené žiadam zosúladiť. Upozorňujem, že v analýze vplyvov bode 2.2.4.2. Kvantifikácia výdavkov pre Sociálnu poisťovňu nekorešpondujú niektoré výpočty s tabuľkou č. 1. Uvedené žiadam zosúladiť. V analýze vplyvov sú uvedené kvantifikácie populačných skríningov pri súčasných nákladoch a aj po zvýšení cien, pričom ide o rast nákladov v sume 298 600 eur pri skríningoch rakoviny kolorektálneho karcinómu, v sume 4 160 873 eur pri skríningoch rakoviny prsníka a v sume 343 629 eur pri skríningoch rakoviny krčka maternice. Žiadam odôvodniť nárast cien jednotlivých skríningov, pretože z predloženého materiálu nie je zrejmá príčina nárastu týchto cien. Zároveň upozorňujem, že v schválenom rozpočte verejného zdravotného poistenia na roky 2019 až 2021 bolo vyčlenených 5 mil. eur na populačné skríningy, čo však v analýze vplyvov nie je zohľadnené. Návrh rozširuje kompetencie Ministerstva zdravotníctva SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súvisiace najmä so systémom kvality, klinickým auditom, ako aj kontrolou poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci, ktoré nemajú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. V analýze vplyvov žiadam jednoznačne uviesť, či z nových kompetencií nevyplýva vplyv na rozpočet verejnej správy. Ak áno, je potrebná jeho kvantifikácia, pričom financovanie žiadam zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých subjektov, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet. Žiadam tiež o kvantifikáciu a) pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy vyplývajúceho z navrhovaných sankcií pri nedodržaní zákonných povinností (napríklad čl. VI bod 1 § 6 ods. 1, čl. VIII bod 39 § 64 ods. 7); v tejto súvislosti je potrebné v doložke vybraných vplyvov označiť aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, b) úspor vzniknutých z novozavedenej dávky - ošetrovné pre poistencov, ktorí budú ošetrovať inú fyzickú osobu v domácom prostredí z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu a takáto osoba nebude musieť byť hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení, čím vzniknú úspory na verejnom zdravotnom poistení; pacient bude môcť na základe následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti zostať v zdravotníckom zariadení až tri mesiace a nebude musieť byť umiestnený v zariadení sociálnych služieb.

MFSR

VšeobecneZ návrhu výnosu, ktorý definuje požiadavky na personál a materiálno-technické zabezpečenie vyplýva vplyv na rozpočet verejnej

Z

správy. Z uvedeného dôvodu je potrebné už pri predkladaní návrhu zákona tento vplyv vyjadriť v doložke vplyvov a analýze vplyvov vrátane spôsobu zabezpečenia personálu, porovnania nových požiadaviek s aktuálnym stavom počtu personálu a materiálno-technického vybavenia a vyčíslenia potrebného navýšenia, ako aj mechanizmu spôsobu navýšenia počtu nového personálu.

MHSR

K Čl. I bodom 14. a 15. a k čl. IINavrhujeme jednotný koncept dozoru nad plnením povinností, pokiaľ ide o reklamu počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy, a to komplexnou úpravou v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“). Odôvodnenie: Zákon o reklame je všeobecným predpisom upravujúcim požiadavky na reklamu a vzťahuje sa na objednávateľa reklamy a aj na šíriteľa reklamy, z toho dôvodu je vhodné upraviť dozor nad všetkými týmito dotknutými subjektmi jednotne vo všeobecnom predpise a nevytvárať špeciálnu úpravu pre poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Podľa § 10 písm. d) zákona o reklame sú príslušnými orgánmi na výkon dozoru Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva. V navrhovanom bode 14. čl. I sa uvádza ministerstvo zdravotníctva ako jeden z orgánov vykonávajúcich dozor nad dodržiavaním plnenia povinností podľa § 79 zákona. Navrhovaný bod 15. čl. I osobitne upravuje výkon dozoru nad plnením povinností podľa § 79 ods. 15 regionálnym úradom verejného zdravotníctva, avšak nie je tým vylúčený výkon dozoru zo strany ministerstva zdravotníctva. Nie je zrejmé, či predkladateľ má záujem na tom, aby bol dozor vykonávaný oboma subjektmi. Navrhujeme preto precizovanie dozoru v § 10 písm. d) zákona o reklame.

Z

MHSR

K Čl. I bodu 10.Navrhujeme doplniť poznámku pod čiarou k odkazu 55n vo forme demonštratívneho odkazu na zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 a delegované nariadenie komisie (EÚ) 2016/127. Odôvodnenie: Z dôvodu prehľadnosti a zjednodušenia právnej úpravy navrhujeme doplnenie nariadení do výpočtu v poznámke pod čiarou. Súčasne ponechávame na zvážení predkladateľa možnosť odkazu na celé znenia nariadení. Sme toho názoru, že vo vzťahu k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa budú uplatňovať tiež všeobecné ustanovenia vymedzené v úvodných článkoch nariadení. V tomto kontexte zároveň upozorňujeme, že keďže v navrhovanom znení ustanovujete aj požiadavku na predaj, malo by sa vzťahovať na túto úpravu celé nariadenie č. 609/2013, teda nie len ustanovenia, týkajúce sa reklamy. Zároveň ponechávame na zvážení doplnenie odkazu na zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

O

MHSR

K Čl. I bodu 18. Požadujeme vypustenie navrhovaného § 82 ods. 21 materiálu. Odôvodnenie: V nadväznosti na pripomienku k čl. I bodom 14 a 15 v spojení s čl. II navrhujeme úpravu dozoru ponechať v zákone o reklame. Odhliadnuc od potreby upraviť dozor jednotne v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“) nie je zrejmé, ani dostatočne odôvodnené, prečo sa návrhom zavádza nižšia horná hranica výšky pokuty v porovnaní s porušením totožnej povinnosti iným šíriteľom reklamy a možnosťou jeho sankcionovania podľa § 11 ods. 3 písm. c) zákona o reklame (návrh zavádza hornú hranicu sumy pokuty 50 000 eur). Navrhovaný materiál zvýhodňuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bez bližšieho zdôvodnenia. Poukazujeme na to, že z nášho hľadiska je šíriteľom reklamy aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak reklamu šíri. Zdôrazňujeme, že zákon o reklame upravuje širokú definíciu šíriteľa reklamy umožňujúcu aplikáciu definície šíriteľa reklamy na kohokoľvek, kto reklamu šíri. Rozdielnosť v sankčnej úprave v prospech šíriteľov reklamy, ktorými sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, vnímame ako nedostatočne odôvodnenú a vyjadrujeme s ňou nesúhlas.

Z

MHSR

K Čl. IINavrhujeme zvážiť novelizáciu § 10 písm. d) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“), aj vzhľadom na staršiu terminológiu dojčenskej výživy, odlišnú od navrhovanej úpravy. Odôvodnenie: Ustanovenie § 10 zákona o reklame používa pojmy, ktoré nie sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013, t.j. „počiatočná dojčenská výživa“ a „následná dojčenská výživa“. Navrhujeme doplnenie novelizačného článku II materiálu o jazykovú úpravu tak, aby bol dosiahnutý súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013.

O

MHSR

K Čl. II Poznámka pod čiarou k odkazu 19aPožadujeme doplniť poznámku pod čiarou k odkazu 19a odkazom na celé znenie nariadení zmienených v poznámke pod čiarou k odkazu 19a alebo (alternatívne) odkazom minimálne na čl. 6 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b), čl. 6 ods. 6, čl. 6 ods. 2 c), čl. 11 ods. 2 delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2016/127. Odôvodnenie: Navrhované ustanovenia nariadení, ktoré sa venujú reklame dojčenskej výživy, nie sú jedinými, ktoré upravujú túto problematiku. Dávame do pozornosti aj ďalšie ustanovenia, absencia odkazu na ktoré vzhľadom na navrhovanú zmenu § 9 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“) budú mať za následok nedostatok v odkaze na úpravu napríklad zákazu obsahovania slovných výrazov „humanizovaný“, „maternizovaný“, absenciu povinnosti uvádzania „Dôležitého upozornenia“ a iné. Obsah ustanovení nariadení v navrhovanom rozsahu odkazu nepokrýva súčasné znenie § 9 zákona o reklame, napriek tomu, že nariadenia upravujú aj

Z

túto problematiku. Rozsah odkazu považujeme za nekomplexný a domnievame sa, že v praxi bude spôsobovať výkladový problém. Pre ilustráciu poukazujeme na obdobnosť úpravy ustanovení čl. 6 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b), čl. 6 ods. 6, čl. 6 ods. 2 c), čl. 11 ods. 2 delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2016/127 v porovnaní s ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. a) a b), ods. 3 písm. a) a b) v zákone o reklame. Z tohto dôvodu požadujeme doplnenie odkazu minimálne o tieto články delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2016/127, čím sa predíde výkladovým problémom, nejasnosti v aplikácii úpravy a možnému zníženiu úrovne ochrany spotrebiteľa. Súčasne ponechávame na zvážení predkladateľa možnosť odkazu na celé znenia nariadení ustanovených v poznámke pod čiarou k odkazu 19a. Sme toho názoru, že vo vzťahu k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa budú uplatňovať tiež všeobecné ustanovenia vymedzené v úvodných článkoch nariadení.

MKSR Vlastný materiál 1. K čl. I bodu 4: V § 9b ods.4 písm. b) bode 1 je potrebné vypustiť slová „miesto podnikania“, pretože ide o

právnickú osobu. Odôvodnenie: Súlad s § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s § 60 ods.2 písm. d) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 2. K čl. X: Upozorňujeme, že § 9 ods.5 je súčasťou čl. I bodu 1. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MOSR

K Čl. I bodu 4Odporúčame v § 9b ods. 4 doplniť písmeno i), ktoré znie: „i) námietky auditovaného subjektu.“ Odôvodnenie: Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by mal mať právo vyjadriť k zisteným skutočnostiam pri výkone auditu.

O

MOSR

K Čl. IV. bodu 6.Odporúčame v § 10a ods. 3 vypustiť v poslednej vete slová „alebo praktickú sestru“. Odôvodnenie: Podľa § 2 ods. 13 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ošetrovateľská starostlivosť je zdravotná starostlivosť, ktorú poskytuje sestra s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu metódou ošetrovateľského procesu v rámci ošetrovateľskej praxe. Ak sa v zariadení sociálnej pomoci má poskytovať ošetrovateľská starostlivosť, tak ju musí poskytovať zdravotnícky pracovník, ktorý odbor ošetrovateľstvo študoval. Po absolvovaní študijného programu ošetrovateľstvo je zdravotnícky pracovník v regulovanom povolaní sestra. Jedine regulované povolanie sestra študuje metódu ošetrovateľského procesu. Neregulované povolanie praktická sestra neštuduje študijný program ošetrovateľstvo, teda nemôže poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v zmysle platnej právnej

O

úpravy. Neregulované povolanie praktická sestra má rozsahom i obsahom diametrálne inú prípravu, ktorá je zameraná na vykonávanie jednoduchých výkonov, asistovanie. Nemá prípravu vo farmakológii, v klinických odborov. Taktiež nie je vzdelávaná v posudzovaní, diagnostikovaní, plánovaní, realizácii, vo vyhodnocovaní pacientovho stavu, jeho potrieb, nekladú sa nároky na kritické myslenie. V zariadeniach sociálnej pomoci nie je stále prítomný lekár, čiže toto posudzovanie, sledovanie pacienta ostáva v plnej miere na sestre, vrátane zvládania akútnych situácií pri polymorbídnych pacientoch. Ak by v pracovnej zmene v zariadení sociálnej pomoci nebola sestra, tak by nemal kto podávať pacientom lieky per os – praktická sestra to nemá v kompetenciách. Absencia sestry prináša vážne ohrozenie bezpečnosti pacienta.

MPRVSR

všeobecneBez pripomienok

O

MPSVRS

R

K Čl. I bod 21 Odporúčam v Čl. I bod 21 vypustiť a zrušenie nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 752/2004 Z. z., ktorým sa vydávajú indikátory kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov upraviť v zrušovacom ustanovení v zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tohto nariadenia vlády Slovenskej republiky. Alternatívne odporúčam zrušiť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 752/2004 Z. z. ktorým sa vydávajú indikátory kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov novým nariadením vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda Slovenskej republiky vydá už na základe zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MPSVRS

R

K Čl. IIIOdporúčam v Čl. III za bod 7 doplniť body 8 až 10, ktoré znejú: „8. V § 140 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.“. 9. V § 140 ods. 1 písm. c) sa za slová „písm. a)“ vkladajú slová „prvom bode“. 10. V § 140 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.“.“. Odôvodnenie: V právnej úprave vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sa vo vzťahu k navrhovanému zavedeniu

O

„dlhodobého ošetrovného“ navrhuje zachovať princíp platnej právnej úpravy, v zmysle ktorého sa vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie bude vzťahovať aj na obdobie, počas ktorého poistenec bude vykonávať „dlhodobé ošetrovanie“.

MPSVRS

R

K Čl. III bod 1Odporúčam v Čl. III znenie bodu 1 nahradiť znením: „1. V § 26 odseky 3 a 4 znejú: „(3) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a) odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, b) od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, c) od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania. (4) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a) odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, b) od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, c) od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, d) v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,36) ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, e) v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy,35c) ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.“.“. Odôvodnenie: V právnej úprave prerušenia povinného poistenia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby vo vzťahu k navrhovanému zavedeniu „dlhodobého ošetrovného“ odporúčam zachovať princíp platnej právnej úpravy, v zmysle ktorého sa potreba ošetrovania alebo starostlivosti resp. dlhodobé ošetrovanie, bude sledovať osobitne na poistenca a v prípade zamestnanca aj osobitne na právny vzťah.

O

MPSVRS

R

K Čl. III bod 3Odporúčam v Čl. III bode 3 navrhovanom § 39 ods. 4 druhej vete za slovo „poistenca“ vložiť slová „na základe ich dohody“. Odôvodnenie: Vo vzťahu k zavedeniu „dlhodobého ošetrovného“ sa pripúšťa prestriedanie ošetrovania poistencami s tým, že sa navrhuje aby toto prestriedanie sa realizovalo vo vzťahu k tomu istému poistencovi v zásade najskôr po uplynutí 30 dní na základe dohody medzi poistencami, pričom bude môcť dôjsť k prestriedaniu aj skôr v prípade, že z objektívnych dôvodov (napr. smrť

O

poistenca, ktorý aktuálne ošetruje) nebude môcť dôjsť k dohode medzi poistencami.

MPSVRS

R

K Čl. III bod 4Odporúčam v Čl. III bode 4 navrhovanom doplnení § 42 slová „Poistencovi zaniká nárok na ošetrovné“ nahradiť slovami „Nárok na ošetrovné zaniká“. Odporúčam v Čl. III bode 4 navrhovanom doplnení § 42 písm. a) za slovo „ošetrovného“ vložiť slovo „poistencovi“. Odporúčam v Čl. III bode 4 navrhovanom doplnení § 42 písm. b) za slovo „ošetrovného“ vložiť slová „v úhrne všetkým poistencom“. Odôvodnenie: Precizovanie textu. Odporúčam spresnenie navrhovanej právnej úpravy trvania nároku na výplatu dlhodobého ošetrovného tak, aby bolo jednoznačné, že vo vzťahu k zavádzanej možnosti prestriedania ošetrovania viacerými poistencami nárok na dlhodobé ošetrovné zaniká vždy uplynutím 90. dňa vyplácania dlhodobého ošetrovného v úhrne všetkým poistencom.

O

MPSVRS

R

K Čl. III bod 6 Odporúčam v Čl. III znenie bodu 6 nahradiť znením: „6. V § 54 ods. 10 písm. a) štvrtý bod znie: „4. trvá 4a. potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zamestnancom, do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 10. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, 4b. osobné a celodenné ošetrovanie fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode zamestnancom do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania,“.“. Odôvodnenie: Odporúčam vo vzťahu k zavedeniu „dlhodobého ošetrovného“ vylúčiť z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na účely výpočtu výšky nemocenských dávok aj obdobie, počas ktorého zamestnancovi trvá „dlhodobé ošetrovanie“, keďže za toto obdobie nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.

O

MPSVRS

R

K Čl. III bod 7 Odporúčam v Čl. III znenie bodu 7 nahradiť znením: „7. V § 140 ods. 1 písm. b) sa za slová „písm. a)“ vkladajú slová „prvom bode“.“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MPSVRS

R

K Čl. IV a VDávam opätovne na zváženie doplnenie o legislatívnu úpravu zabezpečenia fyzioterapie pri poskytovaní sociálnej služby včasnej intervencie, ako aj v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately obdobne, ako je upravené poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. Odôvodnenie: Účelom navrhovaného

O

doplnenia je zabezpečiť pozitívny vplyv na vývin, posilňovanie a zlepšenie stavu klientov s ohľadom na ich individuálne a špecifické potreby, a to s možnosťou úhrady tejto činnosti zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.

MPSVRS

R

K Čl. IV bod 4Zásadne žiadam v Čl. IV bode 4 navrhovanom § 9 ods. 2 na konci pripojiť túto vetu: „Ak ide o dieťa s opakujúcim sa alebo pretrvávajúcim asociálnym a agresívnym správaním v dôsledku psychickej choroby a špecializovanou zdravotnou starostlivosťou v špecializačnom odbore detská psychiatria nie je možné podstatne zlepšiť zdravotný stav dieťaťa, následná ústavná starostlivosť sa predlžuje podľa indikácie konzília, ktorého členom je lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore detská psychiatria.“. Odôvodnenie: Na základe skúseností z aplikačnej praxe je nevyhnutné vytvoriť priestor v rámci následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti deťom, ktorým v dôsledku zdravotného stavu, duševnej choroby, ktorá vyvoláva aktívne ohrozujúce správanie, nie je možné zabezpečiť starostlivosť v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v zriadeniach sociálnych služieb, v špeciálnych výchovných zariadeniach. Navrhovaná úprava predĺženia následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti psychiatrických pacientov v podstate vylučuje, a to vzhľadom na v Čl. IV bode 4 navrhovaný § 9 ods. 2 tretiu vetu, podľa ktorej ide len o osobu s poruchou základných životných funkcií a zdravotnou starostlivosťou nie je možné podstatne zlepšiť jej zdravotný stav.

Z

MPSVRS

R

K Čl. IV bod 8Odporúčam v Čl. IV bode 8 navrhovanom § 12b ods. 1 slovo „opatera“ nahradiť slovom „ošetrovanie“. Odôvodnenie: Terminologické zosúladenie so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

O

MPSVRS

R

K Čl. IV bod 8Odporúčam vzhľadom na v Čl. IV bode 8 navrhovaný § 12b prehodnotiť potrebu zavedenia indikačného listu v súvislosti s povinnosťou potvrdzovať skutočnosti rozhodujúce na vznik a trvanie nároku na „dlhodobé ošetrovné“ priamo v potvrdení v zmysle § 233 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

O

MPSVRS

R

K Čl. IV bod 8Odporúčam vzhľadom na v Čl. IV bode 8 navrhovaný § 12b zvážiť zapojenie všeobecných lekárov do realizácie právnej úpravy dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí, predovšetkým vo vzťahu k potvrdzovaniu prerušenia a skončenia potreby dlhodobej

O

starostlivosti, za účelom eliminovania negatívnych dôsledkov na samotných poistencov ako aj na lekárov – špecialistov.

MPSVRS

R

K Čl. IXOdporúčam v Čl. IX úvodnej vete slová „zákona č. 156/2018 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa mení“ nahradiť slovami „zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 289/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MPSVRS

R

K Čl. IX bod 3Odporúčam v Čl. IX bode 3 navrhovanom nadpise § 110an slová „ustanovenie k úprave účinnej“ nahradiť slovami „ustanovenia k úpravám účinným“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MPSVRS

R

K Čl. V bod 2Odporúčam v Čl. V bode 2 navrhovanom § 38 ods. 8 písm. a) desiatom bode slovo „občana“ nahradiť slovami „fyzickej osoby“. Odôvodnenie: Terminologické zosúladenie so zákonom č. 448/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

O

MPSVRS

R

K Čl. V bod 2Odporúčam v Čl. V bode 2 navrhovanom § 38 ods. 8 písm. a) dvanástom bode za slová „starobného dôchodku,“ vložiť slová „predčasného starobného dôchodku,“. Odôvodnenie: Odporúčam rozšíriť okruh poistencov, na ktorých sa bude vzťahovať právna úprava vylúčenia povinnosti platiť úhradu za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti o poberateľov predčasného starobného dôchodku, keďže neexistuje vecný a právny dôvod na vylúčenie tejto skupiny poberateľov dôchodku z okruhu týchto poistencov.

O

MPSVRS

R

K Čl. VII bod 1 a 6Odporúčam v Čl. VII bode 1 navrhovanom § 3 ods. 3 písm. k) za slová „písmena a)“ vložiť čiarku a slová „vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky“. Odporúčam v Čl. VII bode 6 navrhovanom § 38er prvej vete za slová „písm. a)“ vložiť slová „a vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky“. Odôvodnenie: Aby sa na dotknuté osoby vzťahovala legislatíva Slovenskej republiky, ustanovuje nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia podmienku výkonu činnosti na území Slovenskej republiky. Nakoľko v Slovenskej republike neexistuje

O

inštitút dobrovoľného verejného zdravotného poistenia len tzv. samoplatcovia, ktorí sú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie a neplatia ho dobrovoľne, nemožno v takýchto prípadoch aplikovať článok 14 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

MPSVRS

R

K Čl. VII bod 2 Odporúčam v Čl. VII bode 2 navrhovanom § 9g za slová „starobný dôchodok,“ vložiť slová „predčasný starobný dôchodok,“. Odôvodnenie: Rozšírenie okruhu poistencov, na ktorých sa bude vzťahovať právna úprava práva na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti o poberateľov predčasného starobného dôchodku, keďže neexistuje vecný a právny dôvod na vylúčenie tejto skupiny poberateľov dôchodku z okruhu týchto poistencov.

O

MPSVRS

R

K Čl. VII bod 3Odporúčam v Čl. VII bode 3 navrhovanom § 11 ods. 7 písm. m) treťom bode vypustiť slová „podľa osobitného predpisu43)“ a súčasne vypustiť slová „podľa osobitného predpisu44)“. Zároveň je potrebné v Čl. VII bode 3 vypustiť navrhované poznámky pod čiarou k odkazom 43 a 44. Odôvodnenie: Z dôvodu nadbytočnosti a z dôvodu, že z navrhovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že ide o zánik nároku v prípade tzv. krátkodobého ošetrovného.

O

MPSVRS

R

K Čl. VII bod 3Odporúčam v Čl. VII bode 3 navrhovanom § 11 ods. 7 písm. m) znenie štvrtého bodu nahradiť znením: „4. ktorá ošetruje fyzickú osobu z dôvodu potreby poskytovania dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí podľa osobitného predpisu,X)“. Poznámka pod čiarou k odkazu X znie: „X) § 12b zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č..../2019 Z. z.“. Odôvodnenie: Odporúčam, aby štát platil poistné na verejné zdravotné poistenie za fyzickú osobu, ktorá dlhodobo ošetruje fyzickú osobu z dôvodu potreby dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí bez ohľadu na to, či jej vznikol alebo zanikol nárok na ošetrovné resp. nevznikol nárok na ošetrovné vôbec. Takúto právnu úpravu odporúčam s prihliadnutím na skutočnosť, že nárok na výplatu novo zavádzaného „dlhodobého ošetrovného“ bude môcť byť pre všetkých poistencov vykonávajúcich ošetrovanie v úhrne najviac 90 dní.

O

MPSVRS

R

K Čl. VII bod 3Vzhľadom na v Čl. VII bode 3 navrhovaný § 11 ods. 7 písm. m) dávam do pozornosti, že zákonom č. 376/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je s účinnosťou od 1. januára 2019 v tomto ustanovení doplnená nová

O

právna úprava piateho bodu, podľa ktorej „Štát je platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, má vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa osobitného predpisu.“. Odôvodnenie: Odporúčam upraviť v Čl. VII bode 3 navrhované znenie § 11 ods. 7 písm. m), aby nedošlo k neželanému vypusteniu § 11 ods. 7 písm. m) piateho bodu v znení účinnom od 1. januára 2019.

MPSVRS

R

K Čl. XOdporúčam v Čl. X slová „čl. III šiesteho bodu, ktorý nadobúda“ nahradiť slovami „čl. III bodov 6, 9 a 10, ktoré nadobúdajú“. Odôvodnenie: Odporúčam delenú účinnosť uvedených novelizačných bodov od 1. januára 2022, ktorá súvisí s nadobudnutím účinnosti právnej úpravy ročného zúčtovania v sociálnom poistení od 1. januára 2022 (zákon č. 317/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

O

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvov, K analýze sociálnych vplyvovV doložke vybraných vplyvov v analýze sociálnych vplyvov v bode 4.2 je potrebné zhodnotiť aj návrh na rozšírenie verejnej minimálnej siete. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

O

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvov, K analýze sociálnych vplyvovV doložke vybraných vplyvov v analýze sociálnych vplyvov v bode 4.2 je potrebné zhodnotiť aj návrh, ktorým sa ustanovuje povinnosť pre zdravotnú poisťovňu pozývať svojich poistencov na skríning, a ak existuje test na skríning, zaslať aj tento test poistencovi. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

O

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvov, K analýze sociálnych vplyvov V doložke vybraných vplyvov je identifikovaný aj negatívny sociálny vplyv návrhu zákona, analýza sociálnych vplyvov však neobsahuje hodnotenie žiadneho negatívneho sociálneho vplyvu; uvedené informácie je potrebné zosúladiť. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

O

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvov, K analýze sociálnych vplyvov V doložke vybraných vplyvov v analýze sociálnych vplyvov je potrebné v bode 4.1 zhodnotiť aj vplyv návrhu, ktorým sa zavádza poplatok vo výške 5 eur za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa v Čl. V bode 4 navrhovaného § 38a ods. 1 písm. e) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia

O

a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej starostlivosti za každý deň ústavnej starostlivosti na oddeleniach, kde sa poskytuje následná ústavná zdravotná starostlivosti alebo následná ošetrovateľská starostlivosť. Ako uvádza predkladateľ v dôvodovej správe k Čl. V „V súčasnej dobe sa neplatí v ústavných zdravotníckych zariadeniach za stravovanie a pobyt na lôžku, avšak vzhľadom na to, že sa ustanovuje následná zdravotná starostlivosť, ktorá môže trvať až 3 mesiace, navrhujeme zaviesť symbolický poplatok za takúto starostlivosť. V súčasnej dobe bol pacient prepustený z nemocnice po 7 dňoch a bol nútený si platiť služby opatrovateľky alebo sestry, ktoré požadovali rádovo okolo 200 eur mesačne. Toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na rozpočty zdravotníckych zariadení, avšak vzhľadom na oslobodenie, marginálny.“. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvov, K analýze sociálnych vplyvov V doložke vybraných vplyvov v analýze sociálnych vplyvov v bode 4.2 je potrebné zhodnotiť aj návrh na zavedenie nového inštitútu bezpečnosti pacienta, ktorého účelom podľa predkladateľa je posilniť práva pacientov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

O

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvov, K analýze sociálnych vplyvov V doložke vybraných vplyvov v analýze sociálnych vplyvov v bode 4.2 je potrebné zhodnotiť aj návrh, ktorým sa umožňuje výkon dočasnej odbornej stáže občanom z tretích štátov v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

O

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvov, K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu Upozorňujem, že návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočty miest, obcí a vyšších územných celkov. Negatívny vplyv nie je možné kvantifikovať z nasledovných dôvodov: príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytuje v prípade, že ho obec alebo vyšší územný celok o poskytovanie sociálnej služby pre svojho obyvateľa požiadala, výška príspevku na prevádzku sa neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby v súčasnosti určuje individuálne, teda na každého jednotlivca, a to spôsobom, že príspevok na prevádzku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby sa znižuje o rozdiel medzi priemernou výškou úhrady u verejného poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok a reálnou výškou úhrady prijímateľa sociálnej služby u neverejného poskytovateľa, pokiaľ je jeho úhrada vyššia

O

ako priemerná úhrada u verejného poskytovateľa.

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvov, K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu Odporúčam v doložke vybraných vplyvov v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu v časti 2.2.1. Popis návrhu upraviť a zjednotiť textové formulácie, nakoľko časti týkajúce sa dlhodobého ošetrovného sú popisované viacnásobne, čím sa stáva uvedený text neprehľadný a mätúci. Rovnako mätúco pôsobia prechody medzi jednotlivými oblasťami/opatreniami – odporúčam zavedenie číslovania opatrení.

O

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvov, K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu Zásadne žiadam, aby boli v doložke vybraných vplyvov v celej analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu uvedené len finančné dopady na Sociálnu poisťovňu, ktoré doručilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky pred začatím medzirezortného pripomienkového konania. Zásadne nesúhlasím s alternatívnou kvantifikáciou pripravenou Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorá je uvedená v doložke vybraných vplyvov v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu časti 2.2.4. Výpočty vplyvov celkovo, Výpočty vplyvov na Sociálnu poisťovňu ako tzv. konzervatívnejší odhad: „Pri konzervatívnejšom odhade, pri počte hospitalizovaných osôb v roku 2018 viac ako 7 dní v nemocnici 15 345, predpokladáme dopad pre rok 2019 vo výške 2,2 mil. eur, pre rok 2020 predpokladáme dopad 7,1 mil. eur a pre rok 2021 predpokladáme dopad 8,01 mil. eur.“. Odôvodnenie: Zásadná pripomienka je uplatnená k finančným vplyvom na Sociálnu poisťovňu, vzhľadom na zavedenie tzv. dlhodobého ošetrovného a rozšírenie okruhu oprávnených osôb na ošetrovné o chorého príbuzného v priamom rade a súrodenca. Kvantifikácia finančných vplyvov vypracovaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je realistická, a preto je potrebné, aby bola kvantifikácia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z celej analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu vypustená a do Tabuľky č. 1 boli uvedené údaje na základe kvantifikácie vypracovanej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Z

MPSVRS

K doložke vybraných vplyvov, K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

O

R Upozorňujem, že v doložke vybraných vplyvov v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu Tabuľke č. 1 nie je vyplnená časť „Financovanie zabezpečené v rozpočte“, pričom v texte v časti 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že „V roku 2019 budú tieto výdavky finančne kryté v rámci výdavkových rezerv schváleného rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2019.“.

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvov, K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu Odporúčam zosúladiť údaje v doložke vybraných vplyvov v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu v Tabuľke č. 1 v riadku „ – vplyv na Sociálnu poisťovňu“ s textom uvedeným v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na Sociálnu poisťovňu – v texte (druhý odsek) nie je uvedený dopad na rok 2022, t.j. s textom nie sú zosúladené údaje za rok 2021 a 2022. Zároveň upozorňujem, že na základe zásadnej pripomienky k doložke vybraných vplyvov by mali byť v Tabuľke č. 1 hodnoty predložené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

O

MPSVRS

R

K dôvodovej správe Odporúčam v osobitnej časti dôvodovej správy k Čl. IX bodu 3 doplniť na konci tieto vety: „Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti predkladaného návrhu zákona v priebehu rozpočtového roka (1. septembra 2019), je potrebné v rámci prechodných ustanovení zabezpečiť premietnutie navrhovanej úpravy do existujúcich zmluvných vzťahov pri poskytnutí finančného príspevku na prevádzku na rozpočtový rok 2019. Legitimita tohto zákonom ustanoveného zásahu do existujúcich zmluvných vzťahov je daná povahou a charakterom týchto zmlúv a súvisiacim verejným záujmom na dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb poskytovaným fyzickým osobám v nepriaznivej sociálnej situácií podľa zákona o sociálnych službách, ktorý je súčasťou práva sociálneho zabezpečenia. Odôvodnenie: Doplnenie dôvodovej správy je potrebné, nakoľko ide o prechodné ustanovenia, ktorými sa zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov s povinnosťou uzatvoriť dodatok.

O

MPSVRS

R

K názvu zákonaOdporúčam znenie názvu návrhu zákona nahradiť znením: „ZÁKON z ........... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MSSR

II. K návrhu vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou K nadpisu Za slovami „z....2019“ je potrebné vložiť čiarku.

O

MSSR

K čl. VIII bod 42 (§ 86zc)V nadpise pod § 86zc navrhujeme nahradiť slová „úpravám účinným“ slovami „úprave účinnej“ v zmysle bodu 21.3 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.

O

MSSR

K návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivostiK § 2 V nadpise pod § 2 je potrebné doplniť slová „k úprave účinnej od 1. júla 2019“ v zmysle bodu 21.3 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.

O

MSSR

K návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivostiK nadpisu Slová „z 2019“ je potrebné upraviť do tvaru „z....2019“. V nadpise na konci je potrebné vypustiť slová „ktoré znie“.

O

MSSR

K návrhu vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osobyK § 1 až 4 Nadpis pod § 1 navrhujeme vypustiť, keďže táto legislatívna technika ďalej v texte nie je použitá. V texte chýba ustanovenie § 3, rovnako tak chýba členenie textu na odseky, pododseky v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Navrhovaný text je potrebné upraviť do normatívnej podoby v súlade s požiadavkami, ktoré sú ustanovené v Legislatívnych pravidlách vlády Slovenskej republiky.

O

MSSR

K návrhu vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osobyK nadpisu Slová „z 2019“ je potrebné upraviť do tvaru „z....2019“.

O

MSSR

K návrhu vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby

O

K úvodnej vete Slovo „nariaďuje“ je potrebné nahradiť slovom „ustanovuje“.

MSSR

K návrhu výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812.2008-OL K účinnosti Do návrhu výnosu je potrebné dopracovať ustanovenie o nadobudnutí účinnosti.

O

MSSR

K návrhu zákona čl. I bod 1 (§ 9 ods. 7)Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu v odseku 7 odporúčame uviesť do súladu s bodom 24.1 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.

O

MSSR

K návrhu zákona čl. I bod 10 (§ 79 ods. 15)Za slovom „praxe“ je potrebné vložiť čiarku.

O

MSSR

K návrhu zákona čl. I bod 20 (§ 102ak)V nadpise pod § 102ak navrhujeme nahradiť slová „úpravám účinným“ slovami „úprave účinnej“ v zmysle bodu 21.3 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.

O

MSSR

K návrhu zákona čl. IV bod 11 (§ 45 ods. 1)V úvodnej vete je potrebné slová „až au)“ nahradiť slovami „až av)“. Vetu „Poznámky pod čiarou k odkazom 52aak až 52aat znejú:“ je potrebné upraviť do tvaru „Poznámky pod čiarou k odkazom 52aak až 52aau znejú:“

O

MSSR

K návrhu zákona čl. IV bod 7 (§ 10a ods. 5)V úvodnej vete odporúčame vypustiť slovo „najmenej“ z dôvodu nadbytočnosti.

O

MSSR

K návrhu zákona čl. VII bod 2 (§ 9g)Úvodnú vetu je potrebné upraviť do tvaru: „2. § 9g vrátane nadpisu znie:“

O

MSSR

K návrhu zákona čl. VIII bod 28 (§ 43 ods. 6)Nový odsek 6 v § 43 navrhujeme vypustiť. Právny pojem „blízke osoby“ čerpá svoj základ v § 116 Občianskeho zákonníka. Ďalšie osobitné definovanie tohto pojmu v zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

O

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považujeme za nesystémový krok. Možno tu vysloviť dôvodnú obavu, či navrhovaná úprava nevyvolá nepriamu novelizáciu Občianskeho zákonníka v zmysle článku 9 ods. 1 druhej vety Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Okrem toho, definícia pojmu „blízke osoby“ v Občianskom zákonníku z vecného hľadiska pritom subsumuje okruh osôb, o ktorých vymedzenie má predkladateľ záujem v bode 28.

MSSR

K návrhu zákona čl. VIII bod 33 (§ 46a)V úvodnej vete je potrebné upraviť slovo „vkladá“ do tvaru „vkladajú“ v zmysle bodu 34.3 posledná veta Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.

O

MŠVVaŠS

R

čl. IOdporúčame v úvodnej vete vypustiť slová "zákona č. 345/2018 Z.z.", vzhľadom na to, že týmto zákonom nebol novelizovaný zákon č. 578/2004 Z.z..

O

MŠVVaŠS

R

čl. I bodu 1Odporúčame v súlade s bodom 24.1 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky v § 9 ods. 3 nahradiť slová "môže ustanoviť" slovami "ustanoví", vzhľadom na to, že vydanie vykonávacieho predpisu je obligatórnou pôsobnosťou ministerstva zdravotníctva. Vydávanie vykonávacieho predpisu ako fakultatívnu možnosť Ústava SR upravuje len vo vzťahu k vydávaniu nariadení vlády (čl. 120). Zároveň podľa § 5 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov "Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.". Ak teda predkladateľ predpokladá vydanie právneho predpisu iného ako je nariadenie vlády, je nevyhnutné, aby splnomocňujúce ustanovenie túto skutočnosť upravilo výslovne ako povinnosť.

O

MŠVVaŠS

čl. I bodu 17 O

R Odporúčame slová ""aw a ay" nahradiť slovami "aw) a ay)" a slová "aw,ay a az" nahradiť slovami "aw), ay) a az)".

MŠVVaŠS

R

čl. I bodu 5Odporúčame za slová "(ďalej len "úrad pre dohľad")" vložiť úvodzovky.

O

MŠVVaŠS

R

čl. I bodu 6Žiadame slová "občanom tretieho štátu" nahradiť slovami "občanom členského štátu alebo občanom tretieho štátu". Zdôvodnenie: Predložený materiál umožňuje sa zúčastniť na dočasnej stáži len občanovi tretieho štátu a vôbec nepočíta s možnosťou, že občan členského štátu získal odbornú kvalifikáciu pre povolanie lekár v treťom štáte. Na základe znenia navrhovaného predkladateľom by sa toto ustanovenie neaplikovalo na všetky odborné kvalifikácie získané v tretích štátoch, ale len na občanov tretích štátov. Túto pripomienku MŠVVaŠ SR považuje za zásadnú.

Z

MŠVVaŠS

R

čl. I bodu 9Odporúčame odkaz "55jawe)" nad slovom "predpisu" nahradiť odkazom "55jawf)", vzhľadom na to, že uvedený odkaz je už použitý v § 79 ods. 1 písm. ay). Následne upraviť číslo odkazu aj v poznámke pod čiarou.

O

MŠVVaŠS

R

čl. I bodu 9Odporúčame slová "az až bc)" nahradiť slovami "az) až bc)".

O

MŠVVaŠS

R

čl. V bodu 2Odporúčame slová "10. až 12. bodom" nahradiť slovami "desiatym bodom až dvanástym bodom".

O

MŠVVaŠS

R

čl. VII bodu 3Odporúčame v písmene m) bode 4 preformulovať lehotu vyjadrenú slovami "po uplynutí 90 dňa potreby ošetrovania", pretože nie je jasné, či nárok na ošetrovné je len počas 90 dní, prípadne nahradiť číslo "90" radovou číslovkou alebo slová "90 dňa" nahradiť slovami "90 dní".

O

MŠVVaŠS

R

čl. VIII bodu 33Odporúčame slovo "vkladá" nahradiť slovom "vkladajú".

O

MŠVVaŠS

R

čl. VIII bodu 39Odporúčame vetu "Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 11." nahradiť vetou "Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11."

O

MŠVVaŠS

R

k čl. III bodu 2Odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu 50b slovo "starostlivosť" nahradiť slovom "starostlivosti".

O

MŠVVaŠS

R

k čl. VII bodu 6Odporúčame slová "od 1. júla 2019" upraviť vzhľadom na navrhované nadobudnutie účinnosti zákona.

O

MŠVVaŠS

R

názvu zákonaOdporúčame názov zákona zosúladiť s názvom zákona uvedeného v čl. I.

O

MVSR

k čl. I bodu 2 § 9b2. V čl. I bode 2 v § 9b navrhujeme, aby boli „iné osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 33“, ktoré môže ministerstvo zdravotníctva písomne poveriť na výkon auditu bližšie špecifikované.

O

MVSR

k čl. I bodu 2 § 9b ods. 23. V čl. I bode 2 § 9b ods. 2 navrhujeme, aby v tomto ustanovení stanovená pôsobnosť ministerstva zdravotníctva bola rozšírená aj na ministerstvo vnútra, ktoré by závery klinického auditu a zber zákonom navrhovaných údajov v kompetencii ministerstva zdravotníctva za poskytovateľov vo svojej zakladateľskej pôsobnosti predkladalo na ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva by v prípade, že sa s výsledkami klinického auditu uskutočneného ministerstvom vnútra nestotožní, mohlo podať podnet na výkon dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa § 9b ods. 5 navrhovaného znenia zákona. Za

O

tým účelom by bolo potrebné rozšíriť znenie odseku 5 aj o túto kompetenciu ministerstva zdravotníctva vo vzťahu k auditu uskutočneného ministerstvom vnútra. Zmeny v predkladanom návrhu zákona navrhujeme z dôvodu, že ministerstvo vnútra disponuje dostatočnou ľudskou aj odbornou kapacitou na vykonávanie klinického auditu v zariadeniach, ktoré spadajú do jeho zakladateľskej pôsobnosti. V kompetencii zdravotníckych zariadení v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra je vykonávanie viacerých činností pre rezort vnútra. Predmetom činnosti zdravotníckych zariadení v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra je najmä poskytovanie špecifickej zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ako aj pre osoby určené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a orgány a organizácie v jeho pôsobnosti a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Je potrebné, aby pri hodnotení kvality poskytovateľov boli zohľadnené činnosti vykonávané pre rezort vnútra, prípadne, aby indikátory kvality boli správne interpretované a odôvodnené. Preto navrhujeme zabezpečiť hodnotenie indikátorov kvality a projektu bezpečnosti pacienta v súlade s vydanou metodikou ministerstva zdravotníctva podľa pravidiel kontrolnej činnosti v rezorte ministerstva vnútra.

MVSR

k čl. IV bodu 3 § 4 ods. 34. V čl. IV bode 3 § 4 ods. 3 navrhujeme za text: „Zdravotná starostlivosť nie je poskytnutá správne aj ak nebola poskytnutá vôbec a k jej odmietnutiu poskytovateľom došlo v rozpore s osobitným predpisom.4aaa)“ doplniť prípady, u ktorých sa neposkytnutie zdravotnej starostlivosti nepovažuje za odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti – ak zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá z dôvodu neudelenia informovaného súhlasu pacienta alebo jeho zákonného zástupcu a informovaný súhlas pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje a ak lekár odmietol uzatvoriť s pacientom dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súlade s § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. (lekár v uvedených prípadoch poskytuje pacientovi v prípade potreby iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť a zdravotná starostlivosť na základe dohody by nebola poskytnutá).

O

MVSR

k čl. IX7. V čl. IX navrhujeme doplniť ustanovenie, ktorým sa určí odvolací orgán vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec alebo vyšší územný celok. Podľa súčasnej právnej úpravy v zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, okresný úrad v sídle kraja je pre oblasť sociálnych vecí odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, alebo vyšší

O

územný celok, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný predpis neustanovuje inak. Na základe podnetov okresných úradov v sídle kraja vychádzajúcich z aplikačnej praxe, ako aj z dôvodu, že okresný úrad nevykonáva žiadnu pôsobnosť štátnej správy týkajúcu sa sociálnej oblasti, a tým nedisponuje odbornými zamestnancami pre túto agendu, navrhujeme zmenu určenia odvolacieho orgánu pre sociálnu oblasť tak, aby odvolacím orgánom pre sociálnu oblasť nebol okresný úrad v sídle kraja, ale aby to bol orgán štátnej správy, určený osobitnými predpismi v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. S touto požiadavkou sa ministerka vnútra listom č. KM-OPVA-2019/001611-001 z 08.01.2019 obrátila na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

MVSR

k čl. V bodu 1 § 38 ods. 3 písm. a)5. V čl. V k bodu 1 § 38 ods. 3 písm. a) uvádzame, že v znení § 38 ods. 3 písm. a) bod 2 je zavedený odkaz na poznámku pod čiarou 28aaa, znenie k tomuto odkazu k poznámke pod čiarou je však uvedené v bode 4. Pôvodné znenie § 38 ods. 3 písm. a) bod 2 obsahuje poznámku pod čiarou k odkazu 22. Tento odkaz sa už v texte zákona viac krát nevyskytuje, preto je možné pri slovách „ústavnej následnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej následnej ošetrovateľskej starostlivosti“ zaviesť odkaz 22 na poznámku pod čiarou a znenie poznámky pod čiarou k odkazu 22 nahradiť znením poznámky pod čiarou k odkazu 28aaa, ktorý je súčasťou znenia bodu 4 návrhu (hoci § 38 ods. 3 písm. a) bod 2 zavádza tento odkaz na poznámku pod čiarou 28aaa). V bode 1 teda navrhujeme odkaz 28aaa nahradiť odkazom 22 a uviesť aj znenie poznámky pod čiarou k tomuto odkazu v bode 1. V bode 4 navrhujeme odkaz 28aaa nahradiť odkazom 22 a znenie poznámky pod čiarou neuvádzať.

O

MVSR

k čl. V bodu 2 § 38 ods. 8 písm. a) bod 126. K čl. V bodu 2 § 38 ods. 8 písm. a) bod 12 uvádzame, že navrhované ustanovenie vychádza z § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z.. Nepovažujeme doslovné prebratie tohto ustanovenia za správne. Z navrhovaného znenia nie je zrejmé, na koho sa podmienka „a dovŕšila dôchodkový vek“ vzťahuje. Táto podmienka nie je gramaticky správne naviazaná na predchádzajúce slová. Predkladateľ túto podmienku mal v úmysle naviazať na slová „výsluhového dôchodku“, mal však pred týmito slovami v takomto prípade uviesť slová „poberateľ“ a vyjadriť to takto: „alebo poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek podľa osobitného predpisu“. Predkladateľ osobitný predpis necitoval v poznámke pod čiarou. Mnohé právne predpisy používajú pojem „dôchodkový vek“ bez potreby odkazu na osobitný predpis, preto je možné tento pojem používať aj bez tohto odkazu. V súlade s ustanovením § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. (a aj navrhovaným ustanovením § 9g tohto zákona) navrhujeme však odkázať na osobitný predpis. Pred slová „invalidného výsluhového dôchodku“ navrhujeme doplniť slovo „poberateľ“. Upozorňujeme predkladateľa, že

O

použitie slov „z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov“ nepovažujeme za správne, a to z dôvodu, že slovo „policajt“ zákon č. 328/2002 Z. z. vymedzuje v § 1 ods. 2, ale uvádza, že ho vymedzuje len pre účely zákona č. 328/2002 Z. z. a takisto vymedzuje pojem vojak v § 1 ods. 2, ale tiež na účely tohto zákona. Právne predpisy na úseku zdravotníctva však používajú toto slovné spojenie. Slová „zo Slovenskej republiky“ sa v § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. vzťahujú na poberanie v tomto ustanovení citovaných dôchodkov zo Slovenskej republiky. Znenie § 38 ods. 8 písm. a) sa podľa úvodnej vety tohto ustanovenia viaže na poistencov a tými sú aj osoby podľa § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., takže podmienka poberania dôchodkov zo Slovenskej republiky je splnená. Na základe uvedeného navrhujeme znenie v bode 12 „výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov zo Slovenskej republiky“ nahradiť znením „poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek podľa osobitného predpisu25), poberateľ invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov.“. Poznámku pod čiarou k odkazu 25 navrhujeme uviesť v znení „25) § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“.

MVSR

k názvu návrhu zákona1. Názov novely sa nezhoduje s názvom zákona, ktorý je novelizovaný v čl. I návrhu zákona. Navrhujeme názov novely nahradiť názvom zákona novelizovaného v čl. I.

O

MZVEZ SR

čl. VII bodu 3V poznámke pod čiarou k odkazu 43) odporúčame vypustiť slová "ods. 1" a na konci pripojiť slová "v znení zákona č. .../2019 Z. z.". Odôvodnenie § 42 nie je členený na odseky.

O

MZVEZ SR

Doložke zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom EÚBod 4 písm. a) Odporúčame doplniť označenie smernice.

O

MZVEZ SR

Doložke zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom EÚOdporúčame upraviť bod 3 písm. a) vzhľadom na skutočnosť, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v primárnom práve EÚ. Pramene sekundárneho práva EÚ odporúčame uviesť v bode 3 písm. b). Taktiež odporúčame k uvedeným smerniciam

O

sekundárneho práva EÚ doplniť gestora.

MZVEZ SR

názvuOdporúčame upraviť názov návrhu zákona tak, aby korešpondoval s čl. I.

O

NBS čl. I bode 1 v § 9 ods. 1 písm. b) V čl. I bode 1 v § 9 ods. 1 písm. b) odporúčame slová „podľa tohto zákona (§ 8)“ nahradiť slovami „podľa § 8“; v § 9 ods. 5 písm. e) je potrebné na konci textu písmena bodku nahradiť čiarkou; v § 9 ods. 7 odporúčame úvodnú vetu zosúladiť s ďalším ustanoveniami platného znenia zákona (napríklad s § 5 ods. 5, § 33 ods. 8, § 39 ods. 3).

O

NBS čl. VIII bode 28 v § 43 ods. 6 V čl. VIII bode 28 v § 43 ods. 6 odporúčame slovo „pokolení“ nahradiť slovom „rade“ a slová „za osoby navzájom blízke“ odporúčame nahradiť slovami „za blízke osoby“.

O

NBS K čl. I bode 9 úvodná vetaV čl. I bode 9 úvodnej vete navrhujeme za slovo „az“ doplniť zátvorku (a primerane upraviť aj znenie bodu 17); v znení písmena az) navrhujeme slová „osobitného predpisu55jawe)“ nahradiť slovami „osobitných predpisov55jawe)“.

O

NBS K čl. III bode 7V čl. III bode 7 navrhujeme slová „písm. b)“ nahradiť slovami „písm. c)“.

O

NBS K čl. IV bode 11 v úvodnej veteV čl. IV bode 11 v úvodnej vete k poznámkam pod čiarou navrhujeme slová „až aat“ nahradiť slovami „až aau“; v znení poznámky pod čarou k odkazu 52aar odporúčame slová „ods. 6 písm. b)“ nahradiť slovami „ods. 5 písm. b)“, pretože odsek 6 sa nečlení na písmená.

O

NBS K čl. IV bode 7V čl. IV bode 7 úvodnej vete navrhujeme slovo „odsek“ nahradiť slovom „odseky“; v znení písmena b) navrhujeme za slovom

O

„odbore“ vypustiť dvojbodku.

NBS K čl. IV bode 8 v § 12b ods. 2 písm. a)V čl. IV bode 8 v § 12b ods. 2 písm. a) odporúčame slová „u ktorej došlo“ nahradiť slovami „ak u tejto osoby došlo“ alebo slovami „ak ide o osobu, u ktorej došlo“; v § 12b ods. 2 písm. b) odporúčame za slovo „reumatológia“ doplniť slovo „gynekológia“ a slová „ktorá je“ odporúčame nahradiť slovami „ak táto osoba je“ alebo slovami „ak ide o osobu, ktorá je“; v § 12b ods. 3 písm. b) je chybne citovaný odkaz na odsek 1 písm. b), pretože odsek 1 sa nečlení na písmená; v § 12b ods. 4 písm. b) odporúčame slovo „stanovuje“ nahradiť slovom „určuje“ a primerane odporúčame upraviť aj ďalšie ustanovenia

O

NBS K čl. IV bode 9 v § 25 ods. 1 písm. n)V čl. IV bode 9 v § 25 ods. 1 písm. n) odporúčame slovo „stanovenom“ nahradiť slovom „určenom“ a slová „následnej zdravotnej starostlivosti“ odporúčame nahradiť slovami „následnej starostlivosti“ (v nadväznosti na zavedenú legislatívnu skratku zavedenú v bode 1 v § 2 ods. 34).

O

NBS K čl. V bode 2 v úvodnej veteV čl. V bode 2 v úvodnej vete odporúčame označenie bodov číslicami uviesť slovom.

O

NBS K čl. VII bode 2V čl. VII bode 2 navrhujeme úvodnú vetu upraviť takto: „§ 9g vrátane nadpisu znie:“.

O

NBS K čl. VII bode 3V čl. VII bode 3 navrhujeme upraviť znenie poznámky pod čarou k odkazu 43, pretože § 42 sa nečlení na odseky, člení sa na písmená.

O

NBS K čl. VIII bode 13 V čl. VIII bode 13 odporúčame slová „odseku 9 písm. a)“ nahradiť slovami „odseku 9 písm. a),“ (ide o vypustenie duplicitnej čiarky).

O

NBS K čl. VIII bode 16 v § 7c písm. d) a v § 7d písm. d) V čl. VIII bode 16 v § 7c písm. d) a v § 7d písm. d) navrhujeme vypustiť slovo „kvality“ (v nadväznosti na zavedenú legislatívnu

O

skratku zavedenú v bode 4 v § 7 ods. 4 písm. a)).

NBS K čl. VIII bode 33 V čl. VIII bode 33 v úvodnej vete odporúčame slovo „vkladá“ nahradiť slovom „vkladajú“; v § 46b ods. 2 odporúčame slová „je povinný“ nahradiť slovami „sú povinní“.

O

NBS K čl. VIII bode 34 V čl. VIII bode 34 odporúčame slovo „čas“ nahradiť slovami „čas vykonania dohľadu“.

O

NBS K čl. XV čl. X odporúčame slová „okrem čl. I bodu 2 § 9 ods. 5“ nahradiť slovami „okrem čl. I bodu 1 § 9 ods. 5“.

O

NBS K názvu návrhu zákona Názov návrhu zákona navrhujeme upraviť takto: „Zákon z ...2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Poradie jednotlivých článkov návrhu zákona je potrebné upraviť v súlade s bodom 27.2 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.

O

NBS VšeobecneV súvislosti s predloženým návrhom zákona navrhujeme, aby: a) Sociálna poisťovňa upravila tlačivo „Žiadosť o ošetrovné“, v ktorom bude rozšírený okruh ošetrovaných fyzických osôb, respektíve bude obsahovať údaje o aký vzťah medzi ošetrovanou osobou a ošetrujúcou osobou ide podľa § 39 ods.1 písm. a) návrhu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a zároveň v žiadosti bude vyznačené, či ide o krátkodobé alebo dlhodobé ošetrovanie. Zamestnávateľ totiž neskúma ďalšie rodinné väzby zamestnanca, má len informácie o manželovi, manželke a deťoch. Podľa predloženého návrhu zákon o sociálnom poistení bude mať zamestnanec nárok na ošetrovné aj na ošetrovanie príbuzných v priamom rade napríklad starých rodičov, prastarých rodičov, vnukov, pravnukov. b) Pri dlhodobom ošetrovaní príslušná pobočka Sociálnej poisťovne sama zabezpečila prerušenie poistenia u poistenca, ktoré je v súčasnosti povinný oznamovať zamestnávateľ podľa § 231 ods. 1 písm. c) platného znenia zákona o sociálnom poistení. Pre zamestnávateľa je nemožné určiť

O

presný dátum prerušenia poistenia z dôvodu možnej starostlivosti viacerých osôb o chorého, pričom ako sa uvádza v dôvodovej správe jeden poistenec môže opätovne prevziať ošetrovanie príbuznej osoby najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia. Ustanovenie § 26 ods. 3 návrhu zákona o sociálnom poistení upravuje, kedy sa zamestnancovi prerušuje poistenie (v platnom znení zákona o sociálnom poistení je to od 11. dňa potreby celodenného ošetrovania). Podľa § 42 návrhu zákona o sociálnom poistení prerušenie poistenia bude po uplynutí lehoty, ktorá bude buď 11. dňom alebo 91. dňom. Z návrhu nie je jasné, ako napríklad zamestnávateľ bude môcť identifikovať, či ide o nutnosť „krátkodobého“ alebo „dlhodobého“ ošetrovania v domácom prostredí. c) Pobočka Sociálnej poisťovne informovala príslušného zamestnávateľa do 8 kalendárnych dní o prerušení poistenia jeho zamestnanca. Táto informácia bude pre zamestnávateľa zásadná z dôvodu správneho výpočtu poistného na sociálne poistenie a zaslanie výkazu poistného v danom kalendárnom mesiaci. Dovoľujeme si tiež upozorniť na nesúlad jednotlivých zákonov, ide napríklad o nesúlad návrhu zákona o sociálnom poistení so Zákonníkom práce. V § 39 ods. 1 písm. a) návrhu zákona o sociálnom poistení sa taxatívne vymedzuje, kedy a pri ošetrení ktorých osôb má poistenec nárok na ošetrovné. Navrhnutá úprava § 39 ods. 1 písm. a) návrhu zákona o sociálnom poistení, nie je z vecného hľadiska v súlade s úpravou nároku na ošetrovné vymedzenou v § 141 ods. 1 Zákonníkom práce (Dôležité osobné prekážky v práci). Navrhujeme novelizovať aj Zákonník práce a to tak, aby bola „dlhodobá starostlivosť v domácom prostredí“ (upravená v § 12b návrhu zákona o sociálnom poistení) začlenená medzi ďalšie osobné prekážky v práci (§ 141).

NBÚSR

návrhu výnosu Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva SR z 10. septembra 2008 č. 09812.2008-OLV čl. I Výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov odporúčame v Tabuľke č. 3 opraviť v bode č. 37 slovo „kardológ“ na „kardiológ“, slovo „paliatívnje“ na „paliatívnej“. Odôvodnenie: Gramatická pripomienka.

O

NBÚSR

návrhu výnosu Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva SR z 10. septembra 2008 č. 09812.2008-OLV návrhu výnosu Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva SR z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL absentuje ustanovenie o nadobudnutí účinnosti (čl. II). Táto pripomienka sa vzťahuje aj na vyhlášku, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú indikačné

O

kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ktorou sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

NÚDCH

čl. III, bod 2 návrhu zákona V § 39 ods. 1 písmeno a) navrhujeme za bod 2 pridať bod 3, a to v nasledovnom znení: "3. vyžaduje dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť, a to aj opakovane pre tú istú diagnózu podľa dĺžky ochorenia a predpokladanej dĺžky rekonvalescencie, alebo“. Odôvodnenie: Uvedený návrh by mal legislatívne upraviť dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť o dieťa, a to aj s možnosťou opakovania pre rovnakú diagnózu podľa priebehu ochorenia a dĺžky rekonvalescencie. U detí je potrebné do ošetrovateľskej starostlivosti zarátať aj dobu rekonvalescencie nakoľko nemôžu byť počas tejto doby doma samé, bez starostlivosti.

Z

NÚDCH

čl. IV návrhu zákonaNavrhujeme úpravu § 12 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to tak, že v odseku 1 tohto paragrafu navrhujeme za písmeno b) vložiť nové písmeno c) v nasledovnom znení: ", alebo c) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti rodiča/ zákonného zástupcu dieťaťa z dôvodu potreby starostlivosti o choré dieťa a podpory chorého dieťaťa v zdravotníckom zariadení počas trvania hospitalizácie dieťaťa, pri onkologicky chorých deťoch, počas trvania liečby." Odôvodnenie: Pre choré dieťa je potrebné, aby bolo aj počas hospitalizácie (pri onkologických pacientoch aj počas liečby) podporované rodičom a aby mu ním bola poskytovaná starostlivosť aj počas hospitalizácie. Prítomnosť rodiča pozitívne pôsobí na zdravotný stav dieťaťa. Je potrebné legislatívne zabezpečiť, aby rodičia resp. zákonní zástupcovia starajúci sa o hospitalizované deti neboli vylúčení z trhu práce a po uzdravení dieťaťa mohli naďalej pracovať.

Z

OAPSVLÚVSR

K čl. I bod 1 návrhu zákona:Ustanovenie § 9 ods. 3 návrhu zákona je splnomocňovacím ustanovením na vydanie podzákonného právneho predpisu. Upozorňujeme, že podľa § 5 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov „splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom“. Navrhované

O

ustanovenia považujeme za nejednoznačné, keďže dáva možnosť Ministerstvu zdravotníctva SR „ustanoviť“, ale aj „neustanoviť“ podrobnosti o zabezpečovaní systému kvality vo vykonávacom právnom predpise. Ďalej podľa § 4 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov „právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia s normatívnym obsahom...“. Máme za to, že predložený návrh zákona v predmetnom ustanovení nespĺňa vyššie uvedené zákonné požiadavky a žiadame ho v tejto časti prepracovať. Zároveň upozorňujeme, že podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona o tvorbe právnych predpisov, „návrh právneho predpisu predkladaný do pripomienkového konania okrem paragrafového znenia obsahuje najmä návrh vykonávacieho právneho predpisu, ak právny predpis obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na jeho vydanie.“ V zmysle uvedeného, žiadame doplniť predkladaný materiál aj o návrh vykonávacieho právneho predpisu.

OAPSVLÚVSR

K čl. II návrhu zákona: V poznámke pod čiarou č. 19a) žiadame nariadenia Európskej únie citovať nasledovne: „Čl. 9 ods. 5 a čl. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a ktorým sa zrušuje smernica Rady 92/52/EHS, smernica Komisie 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013) v platnom znení.“ a „ Čl. 10 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/127 z 25. septembra 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013, pokiaľ ide o osobitné požiadavky na zloženie a informácie platné pre počiatočnú dojčenskú výživu a následnú dojčenskú výživu a pokiaľ ide o požiadavky na informácie týkajúce sa výživy dojčiat a malých detí (Ú. v. EÚ L 25, 2.2.2016) v platnom znení.“

O

OAPSVLÚVSR

K čl. V bod 2 návrhu zákona:V § 38 ods. 8 písm. a) bod 12 návrhu zákona, sa ustanovuje: „a dovŕšila dôchodkový vek podľa osobitného predpisu“. Odporúčame nad slovami „osobitného predpisu“ umiestniť odkaz na poznámku pod čiarou, v ktorej žiadame uviesť o aký osobitný predpis ide.

O

OAPSVLÚVSR

K doložke zlučiteľnosti:1. V bode 3 doložky zlučiteľnosti žiadame sekundárne právo Európskej únie označiť písmenom b) a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie písmenom c), a to podľa prílohy č. 2 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.

O

OAPSVLÚVSR

K doložke zlučiteľnosti:2. Žiadame v bode 3 písm. a) doložky zlučiteľnosti uviesť primárne právo, v ktorom je problematika návrhu zákona upravená.

O

OAPSVLÚVSR

K doložke zlučiteľnosti:3. Pri citovaní sekundárneho práva Európskej únie, v ktorom je problematika návrhu zákona upravená, žiadame uviesť aj gestora týchto právne záväzných aktov EÚ, a to podľa prílohy č. 2 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.

O

OAPSVLÚVSR

K doložke zlučiteľnosti:4. Do bodu 3 písm. b) doložky zlučiteľnosti žiadame doplniť nariadenie (EÚ) č. 609/2013 v platnom znení, nariadenie (EÚ) 2016/127 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 883/2004 v platnom znení a nariadenie (ES) č. 987/2009 v platnom znení, spolu s ich gestormi, keďže problematika návrhu zákona je v nich upravená.

O

OAPSVLÚVSR

K doložke zlučiteľnosti:5. V bode 4 písm. a) doložky zlučiteľnosti žiadame uviesť o ktorú smernicu ide.

O

OAPSVLÚVSR

K doložke zlučiteľnosti:6. Žiadame v bode 4 písm. c) doložky zlučiteľnosti uviesť úplný zoznam právnych predpisov, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

O

OAPSVLÚVSR

K dôvodovej správe, osobitnej časti:V čl. X návrhu zákona sa ustanovuje účinnosť na 1. september 2019, okrem čl. I bodu 2 § 9 ods. 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2021 a čl. III šiesteho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022. Osobitná časť dôvodovej správy však neobsahuje žiadne odôvodnenie takto ustanovenej účinnosti. Upozorňujeme, že podľa § 7ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu; do odôvodnenia sa nesmie preberať text týchto ustanovení. V zmysle uvedeného žiadame prepracovať osobitnú časť dôvodovej správy.

O

OAPS K tabuľke zhody so smernicou 2013.59.EURATOM: O

VLÚVSR

1. Pri citovaní smernice 2013/59/EURATOM je v tabuľke zhody nesprávne uvedený dátum v publikačnom zdroji. Žiadame namiesto „7.1.2014“ uviesť dátum „17.1.2014“.

OAPSVLÚVSR

K tabuľke zhody so smernicou 2013.59.EURATOM:2. Preukázanie transpozície čl. 4 ods. 12 smernice 2013/59/EURATOM v tabuľke zhody považujeme za neúplné. Z preukázanej transpozície nevyplýva, že klinický audit sa vzťahuje najmä na preverovanie alebo preskúmanie lekárskych rádiologických procedúr s cieľom zlepšiť kvalitu a výsledok starostlivosti o pacientov prostredníctvom štruktúrovaného preskúmania, pričom lekárske rádiologické činnosti, procedúry a výsledky sa skúmajú v porovnaní s dohodnutými normami pre správne lekárske rádiologické postupy s prípadnými úpravami a v prípade potreby aj uplatňovaním nových noriem. V zmysle uvedeného žiadame doplniť tabuľku zhody o ustanovenia slovenského právneho predpisu, ktoré budú náležite preukazovať transpozíciu predmetného ustanovenia.

O

OAPSVLÚVSR

Všeobecne k návrhu zákona:1. Súčasť predloženého materiálu tvorí aj tabuľka zhody so smernicou 2013/59/EURATOM. Upozorňujeme, že predložená tabuľka zhody nie je úplná. Návrhom zákona sa novelizujú aj ďalšie ustanovenia, ktoré predstavujú transpozíciu uvedenej smernice. Ide napr. o čl. 4 ods. 12 smernice, ktorej transpozícia sa preukazuje § 9a ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (uvedené ustanovenie sa však čl. I, bod 2 návrhu zákona ruší), čl. 4 ods. 12 smernice sa preukazuje aj § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, (uvedené ustanovenie sa v čl. IV bod 3 návrhu zákona dopĺňa). Ďalej transpozícia čl. 4 ods. 52 smernice sa preukazuje § 9a ods. 5 písm. a) a b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom podľa čl. I bod 2 návrhu zákona, sa v § 9a doterajšie odseky 5 a 6 budú označovať ako odseky 3 a 4. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na preukazovanie čl. 4 ods. 80 a 81 smernice a čl. 4 ods. 64 smernice. Návrhom zákona (čl. I bod 2) sa vypúšťajú v § 9a odseky 3, 4 a 7, pričom sa týmito ustanoveniami preukazuje transpozícia čl. 56 ods. 2 smernice a čl. 58 písm. e) smernice. Žiadame prepracovať tabuľku zhody pri preukazovaní ustanovení smernice 2013/59/EURATOM, ktoré sa návrhom zákona transponujú a preukázať ich riadnu transpozíciu.

O

OAPSVLÚVSR

Všeobecne k návrhu zákona:2. Predkladateľ návrhu zákona v doložke zlučiteľnosti uvádza, že predmet návrhu zákona je upravený aj v smernici 2013/51/EURATOM. Upozorňujeme, že ak predmet návrhu zákona predstavuje transpozíciu predmetnej smernice, žiadame podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a

O

doplnení niektorých zákonov, predložiť aj tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie.

OAPSVLÚVSR

Všeobecne k návrhu zákona:3. Súčasť predloženého návrhu tvorí aj výnos Ministerstva zdravotníctva SR. Upozorňujeme, že podľa § 26 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak právne predpisy obsahujú splnomocnenie na vydanie výnosu, ktorý má byť vyhlásený po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, rozumie sa tým splnomocnenie na vydanie opatrenia.“ V zmysle uvedeného žiadame nahradiť návrh výnosu, návrhom opatrenia.

O

PMÚSR

čl. VIII, bodu 18V uvedenom ustanovení sa nachádza návrh znenia § 8 ods. 18 a 19 zákona č. 581/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa zavádza paušálna úhrada za poskytovanie následnej zdravotnej starostlivosti. Predmetné určenie ceny regulátorom neumožňuje cenovú súťaž medzi zdravotnými poisťovňami pri nákupe zdravotnej starostlivosti, pričom z dôvodovej správy nie je zrejmé, z akých dôvodov regulátor k tomuto kroku pristúpil. Uvedené ustanovenie obsahuje zdôvodnenie iba s odkazom na právnu istotu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Máme za to, že zavedenie cenovej regulácie, ku ktorej týmto ustanovením dochádza, si vyžaduje podrobnejšie zdôvodnenie vyjadrujúce opodstatnenosť takéhoto zásahu vo vzťahu k záujmom všetkých zúčastnených subjektov, ako aj informácie, z ktorých vyplýva spôsob stanovenia výšky úhrady. Navrhujeme preto doplniť do dôvodovej správy uvedené informácie.

Z

PMÚSR

celému materiáluNávrh vychádza z predpokladu, že zdravotné poisťovne v rámci vykonávania verejného zdravotného poistenia nie sú podnikateľmi (viď odkaz na rozhodnutie Európskej komisie (ďalej ako „Komisia“) z 15. 10. 2014, http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-1158_sk.htm v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie). V tejto súvislosti je však potrebné zohľadniť rozhodnutie Všeobecného súdu v prípade č. T – 216/15, v ktorom súd zastával opačnú pozíciu, ako Komisia. Vzhľadom na to, že tento rozsudok Všeobecného súdu bol napadnutý a v súčasnosti prebieha súdne konanie, ktorého účastníkom je aj Slovenská republika, zostáva otázka posúdenia zdravotných poisťovní v SR ako subjektov pôsobiacich na trhu momentálne otvorená. Nepovažujeme preto za vhodné formulovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie odkazom na rozhodnutie Komisie a uvádzať, že poskytovanie verejného zdravotného poistenia nie je služba na trhu. Navrhujeme preformulovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie tak, aby odrážala obe situácie, teda aj keby zdravotné poisťovne pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia boli považovaní za subjekty pôsobiace na trhu, s uvedením pozície Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej v texte ako

Z

„MZ SR“) v tejto oblasti.

PMÚSR

čl. I, bodu 1 v spojení s čl. VIII bodom 4 V navrhovanom znení zákona dochádza k presunu hodnotenia indikátorov kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zo zdravotných poisťovní na MZ SR, ako aj k zjednoteniu postupu pri vytváraní indikátorov. Zároveň z navrhovaného znenia § 7 odsek 4 novely zákona č. 581/2004 Z. z. pre zdravotné poisťovne vyplýva povinnosť pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti uprednostniť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sa umiestnili najlepšie v zozname poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Máme za to, že spojením odňatia možnosti vytvárať si indikátory kvality a systém ich hodnotenia povinnosťou zohľadňovania umiestňovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rebríčku poskytovateľov, týmto dochádza k zásahu do zmluvnej voľnosti zdravotných poisťovní pri obstarávaní zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Takýto zásah, napriek primárnemu úmyslu prispieť zavedením nového systému k zvýšeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, môže znížiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre určité skupiny poistencov zdravotnej poisťovne, nakoľko de facto neumožňuje zohľadňovať špecifické potreby poistného kmeňa danej poisťovne. K uvedenému negatívnemu aspektu môže dochádzať bez ohľadu na to, či zdravotné poisťovne vykonávajú svoju činnosť na trhu zdravotného poistenia, alebo v systéme, ktorý trhom nie je. Vzhľadom na uvedené navrhujeme zaviesť k povinnosti zohľadňovať pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti poradie v rebríčku, aj možnosť postupovať inak v odôvodnených prípadoch vzhľadom na potreby poistného kmeňa zdravotnej poisťovne. Zároveň vzhľadom na neurčitosť mechanizmu spoluúčasti MZ, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) a zdravotných poisťovní vyplývajúceho z § 9 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., navrhujeme tento upresniť tak, aby došlo k vyváženému mechanizmu zohľadňujúcemu potreby všetkých dotknutých subjektov.

Z

PMÚSR

čl. I, bodu 4Uvedený bod navrhovanej novely zákona obsahuje § 9b zákona č. 578/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa zavádza klinický audit ako súčasť systému kvality pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Z navrhovaného znenia vyplýva, že tento audit bude vykonávať MZ SR, ako aj osoby poverené MZ SR. Tieto osoby vykonávajúce audit majú povinnosť vyhotoviť záznam o klinickom audite, ktorý v prípade, že bude obsahovať závery o nesúlade so štandardmi v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bude viesť k tomu, že MZ SR podá podnet na ÚDZS. Zároveň však MZ SR bude zverejňovať údaje o výsledkoch auditu. Takéto nastavenie systému de facto vedie k tomu, že o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti bude zverejnená informácia, že nespĺňa štandardy poskytovania zdravotnej starostlivosti, avšak toto bude ešte len predmetom preverovania ÚDZS. Takéto nastavenie systému môže

Z

viesť k deformácii trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj nákupu zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami. Navrhujeme preto zosúladiť čas uvedeného zverejnenia informácií o výsledkoch klinického auditu so závermi ÚDZS, teda zverejniť tieto informácie až po tom, čo pochybenie potvrdí ÚDZS. Taktiež navrhujeme zaviesť priamo do znenia zákona k podmienkam, ktoré majú spĺňať osoby vykonávajúce klinický audit, ich nezávislosť a nezaujatosť vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom.

PMÚSR

čl. IX, bodom 1 až 3Dôvodová správa k novele uvádza nasledovné: „Navrhovaná právna úprava znamená, že účelnosť, účinnosť a efektívnosť viaczdrojového vynakladania verejných prostriedkov do spolufinancovania prevádzkových nákladov sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v príslušnom rozpočtovom roku nebude zabezpečená v spôsobe určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok, ale bude musieť byť zabezpečená až v rámci zúčtovania tohto poskytnutého finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku.“ Z dôvodu komplexnosti predpisu nie je zrejmé, do ktorého ustanovenia zákona sa uvedené premieta. Z uvedeného však môže vyplývať neodôvodnený rozdiel medzi verejnými poskytovateľmi a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb, pokiaľ ide o poskytovanie finančných prostriedkov (príspevku) a to tak, že verejní poskytovatelia dostanú prostriedky vopred a neverejní poskytovatelia až po ukončení daného roka, čo by znamenalo nerovnaké súťažné podmienky.

O

RÚZSR

1. Zásadná pripomienka k návrhu ako celkuRÚZ navrhuje v celej novele zákona: A. Zosúladiť terminológiu medzi zákonmi č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách Od r. 2009 platí zákon o sociálnych službách, ktorý zadefinoval terminológiu zariadení sociálnych služieb, ale novela zákona 578/2004 naďalej používa pôvodnú terminológiu platnú do roku 2008 o hovorí o zariadeniach sociálnej pomoci. Také zariadenia v súčasnosti neexistujú. Vyvoláva to zmätok a nejednoznačnosť o aké zariadenia v skutočnosti ide. B. Zosúladiť terminológiu medzi zákonmi č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení V roku 2006 bola ustanovená definícia odboru ošetrovateľstvo, kde ošetrovateľskú starostlivosť alebo ošetrovanie, vykonávajú výlučne zdravotnícki pracovníci. Preto nie je správne používať termín ošetrovné ako dávku nemocenského poistenia, ktorú dostávajú príbuzní za starostlivosť o blízku osobu. Tento termín by sa mal nahradiť termínom opatrovné, lebo príbuzní vykonávajú úkony, ktoré sú

Z

zákonom 448/2008 zadefinované ako opatrovanie, nie ošetrovanie. C. Zmeniť názov: Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti na názov Ambulancia domácej ošetrovateľskej starostlivosti Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) je zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť pacientom doma. Za vyše 20 rokov existencie týchto zdravotníckych zariadení sa názov agentúra, nevžil, nechápu ho ani zdravotnícki pracovníci ani verejnosť. Termín agentúra znamená zastupiteľstvo alebo sprostredkovateľstvo, a tak nezodpovedá činnosti, ktorú toto zdravotnícke zariadenie vykonáva prostredníctvom svojich zamestnancov. Žiadna iná agentúra v systéme zdravotníckych zariadení neexistuje. A preto podľa vzoru iných zdravotníckych zariadení (Ambulancia záchrannej zdravotnej služby, Ambulancia hasičského zboru, Ambulancia horskej záchrannej služby, a pod.) by sa toto zariadenie malo nazývať ambulancia domácej ošetrovateľskej starostlivosti, aby bolo jasné, že ide o zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje domácu ošetrovateľskú starostlivosť svojimi zamestnancami, zdravotníckymi pracovníkmi v povolaní sestra.

RÚZSR

2. Zásadná pripomienka k čl. I. novelizačný bod 10RÚZ navrhuje uvedený bod vypustiť Odôvodnenie: Uznávame dôležitosť princípov obsiahnutých v Kódexe WHO a následných relevantných uznesení Svetovej zdravotníckej organizácie a podporujeme dojčenie ako najlepšiu formu výživy pre zdravý rast a rozvoj dojčiat. Cieľom Kódexu WHO je prispievať k zaisteniu bezpečnej a dostatočnej výživy pre dojčatá a malé deti prostredníctvom ochrany a podpory dojčenia; a správneho použitia náhrad materského mlieka v prípadoch, keď sú nevyhnutné, čo je zabezpečené poskytovaním postačujúcich informácií a dodržiavaním vhodných marketingových a distribučných postupov. Dodržiavanie požiadaviek na označovanie, propagáciu a reklamu počiatočnej a následnej dojčenskej výživy upravených v slovenskej legislatíve a tiež európskej legislatíve (nariadenie č. 609/2013 a 2016/127) je povinnosťou pre všetkých výrobcov a distribútorov dojčenskej výživy. Naviac väčšina výrobcov a distribútorov má vlastné prísne interné pravidlá týkajúce sa reklamy a propagácie počiatočnej dojčenskej výživy a tiež členovia detskej sekcie združení v Slovenskom združení pre značkové výrobky sú zaviazaní dodržiavať etické pravidlá týkajúce sa propagácie a reklamy počiatočnej dojčenskej výživy. Legislatíva ako aj vlastné etické pravidlá im teda zakazuje priamo alebo nepriamo prostredníctvom systému zdravotníckej starostlivosti poskytovanie vzoriek počiatočných mliek matkám ako aj zdravotníckym pracovníkom, zákaz akejkoľvek podpory predaja a poskytovanie zliav na počiatočnú dojčenskú výživu, obmedzenie reklamy len v publikáciách určených pre odbornú verejnosť atď. Zároveň však existujú objektívne dôvody, pre ktoré matky nemôžu svoje dieťa dojčiť. Samotný kódex WHO uznáva, že keď matky nedojčia, alebo dojčia iba čiastočne, má opodstatnenie trh pre dojčenskú výživu. Dojčenská výživa by mala byť v prípade potreby k dispozícii, ale nemala by byť na trhu ponúkaná ani distribuovaná spôsobmi, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť ochranu a podporu dojčenia, čo je z

Z

nášho pohľadu legislatívne dostatočne ošetrené. V prípadoch kedy matka z určitého dôvodu nie je schopná dojčiť, pokladáme za nevyhnutné, aby práve zdravotnícki pracovníci, poskytli matkám dostatočné informácie o použití vhodnej počiatočnej dojčenskej výživy, čo nie je v rozpore s európskou legislatívou ani kódexom WHO. Z vyššie uvedených dôvodov považujeme pridanie odseku 15 v §79 návrhu zákona za zbytočné. Zároveň by sme chceli aj zdôrazniť, že si nie sme vedomí toho, že by boli v minulosti zo strany autorít voči distribútorom počiatočnej dojčenskej výživy v Slovenskej republike vznesené akékoľvek pripomienky a námietky v súvislosti s propagáciou a reklamou počiatočnej dojčenskej výživy. Ako pozitívne vítame, že dôjde k úprave §9 zákona o reklame č. 147/2001 v súlade s Európskym nariadením č. 609/2013 a delegovaným EÚ nariadením č. 2016/127, ktoré upravujú požiadavky na označovanie, prezentáciu a reklamu počiatočnej a následnej dojčenskej výživy, nakoľko pojmy (dojčenské prípravky a následné doplnkové prípravky) použité v súčasnom znení zákona nie sú v súlade so slovenskou a európskou legislatívou.

RÚZSR

3. Zásadná pripomienka k čl. VII – vloženie nového novelizačného boduRÚZ navrhuje vložiť do návrhu novely nový bod v znení: „ V §11 odsek 7 sa vkladá nové písmeno g) v nasledovnom znení: g) študenta z iného členského štátu, zahraničného študenta študujúceho na slovenskej vysokej škole v spoločnom študijnom programe zabezpečovanom v spolupráci so zahraničnou vysokou školou x), počas obdobia štúdia v SR x) § 54a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Vzhľadom k demografickému vývoju SR a potrebe kvalifikovanej pracovnej sily, navrhujeme zaradiť medzi poistencov štátu aj študenta z iného členského štátu, zahraničného študenta študujúceho na slovenskej vysokej škole v spoločnom študijnom programe zabezpečovanom v spolupráci so zahraničnou vysokou školou. Navrhované opatrenie má za zatraktívniť štúdium na vysokých školách v SR pre zahraničných študentov a vytvoriť predpoklady aby pre ich následné zotrvanie na Slovensku aj po ukončení štúdia.

Z

SK SaPA

Čl. 1, § 30a, ods. 3, písm. a), ods. 5Navrhujeme: "čestné vyhlásenie o ovládaní" zmeniť na "doklad o absolvovaní skúšky zo štátneho jazyka" Odôvodnenie: V zmysle platnej legislatívy by mal byť relevantným dokladom o ovládaní štátneho jazyka doklad získaný z MZ SR.

Z

SK SaPA

Čl. I., § 30a, ods. 1Navrhujeme: doplniť do prvej vety pred "a vykonáva odborné pracovné činnosti" slovné spojenie "má absolvovanú skúšku zo štátneho jazyka" Odôvodnenie: Predpokladom pracovného zaradenia stážistu v zdravotníckom povolaní lekár (samozrejme aj v

Z

iných) na Slovensku, by malo byť ovládanie štátneho jazyka. Nevedieť slovenský jazyk a vykonávať odborné pracovné činnosti, komunikovať s pacientom a ošetrovateľským tímom je v rozpore s poskytovaním bezpečnej zdravotnej starostlivosti. V prípade ak ide zdravotnícky pracovník zo Slovenska na stáž do zahraničia, musí ovládať jazyk hosťujúcej krajiny.

SK SaPA

Čl. I., § 9, ods. 4, písm. e) Navrhujeme: doplniť nové znenie písm. e.) dodržiavanie personálnych normatív. Ostatné písmená prečíslovať zostupne. Odôvodnenie: Máme za to, že medzi indikátory hodnotenia kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, by mala patriť aj kontrola minimálneho personálneho zabezpečenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Malo by byť v záujme ÚDZS a zdravotných poisťovní kontrolovať personálne zabezpečenie všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (bez rozdielu na zriaďovateľa) v nadväznosti na efektívne využívanie finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia.

Z

SK SaPA

Čl. IV, § 10a Navrhujeme: slová "zariadenie sociálnej pomoci" vrátane nadpisu vo všetkých tvaroch nahradiť slovami "zariadenie sociálnych služieb a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately" v príslušnom tvare. Odôvodnenie: Väčšia prehľadnosť a zrozumiteľnosť textu. Na základe uvedeného navrhujeme zrušenie skratky „zariadenie sociálnej pomoci“. Existujúca skratka pôsobí mylne. Zákon o sociálnej pomoci bol nahradený zákonom o sociálnych službách, preto nemožno hovoriť ani o zariadeniach sociálnej pomoci, ale o zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Z

SK SaPA

Čl. IV, § 10a, ods. 3 Navrhujeme: vypustiť text „alebo praktickú sestru“ Odôvodnenie: Zákon NR SR č. 576/ 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 2, ods. 13 uvádza: „Ošetrovateľská starostlivosť je zdravotná starostlivosť, ktorú poskytuje sestra s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu2) metódou ošetrovateľského procesu v rámci ošetrovateľskej praxe.“Ak sa v zariadení má poskytovať ošetrovateľská starostlivosť, tak ju musí poskytovať zdravotnícky pracovník, ktorý odbor ošetrovateľstvo študoval. Po absolvovaní študijného programu ošetrovateľstvo je zdravotnícky pracovník v regulovanom povolaní sestra. Jedine regulované povolanie sestra študuje metódu ošetrovateľského procesu. Neregulované povolanie praktická sestra neštuduje študijný program ošetrovateľstvo (4600 hodín), teda nemôže poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v zmysle platnej slovenskej legislatívy a direktívy EÚ. Neregulované povolanie praktická sestra má rozsahom (2280 hodín v dennej a 990 hodín v externej forme) i obsahom diametrálne inú prípravu, ktorá je zameranie na vykonávanie jednoduchých výkonov, asistovanie. Nemá prípravu v farmakológie, klinických odborov, nie je

Z

vzdelávaná v posudzovaní – diagnostikovaní – plánovaní – realizácii – vyhodnocovaní pacientovho stavu, jeho potrieb, nekladú sa nároky na kritické myslenie. V zariadeniach sociálnej pomoci nie je stále prítomný lekár, čiže toto posudzovanie, sledovanie pacienta ostáva v plnej miere na sestre, vrátane zvládania akútnych situácií pri polymorbídnych pacientoch /klientoch. Ak by v zmene nebola sestra, tak by nemal kto podávať pacientom lieky per os – praktická sestra to nemá v kompetenciách. Absencia sestry prináša vážne ohrozenie bezpečnosti pacienta.

SK SaPA

Čl. IV, § 10a, ods. 5Navrhujeme: vypustiť text „ úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v študijných odboroch zdravotná sestra, detská sestra alebo všeobecná sestra a súčasne najmenej desaťročnú odbornú prax, vyššie odborné vzdelanie v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra a súčasne najmenej trojročnú odbornú prax alebo“ a nahradiť "vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo a súčasne najmenej trojročnú odbornú prax" Odôvodnenie: Riadenie ošetrovateľskej starostlivosti v ZSS, vypracovanie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti sa posúva na kategórie sestry s nižším vzdelaním ako II. stupeň VŠ v odbore ošetrovateľstvo. Zvyšovanie kvality poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v ZSS by nemalo prebiehať znižovaním nárokov na vzdelanie v odbore ošetrovateľstvo. Tento návrh je v rozpore s Vyhláškou MZ SR č. 95/2018, Z. z. V súčasnosti je na Slovensku dostatočný počet sestier ktorú spĺňajú podmienky VŠ II. stupňa v odbore ošetrovateľstvo a mohli by pôsobiť ako zodpovedné osoby. Problémom je ale odmeňovanie. Požiadavky na vzdelanie odborného zástupcu pre ošetrovateľskú starostlivosť v ZSS by mali byť rovnaké, ako požiadavky na vzdelanie odborného zástupcu pre ADOS.

Z

SK SaPA

Čl. VIII., bod. 24Navrhujeme: navrhujem pre nadbytočnosť úplne vypustiť 24. bod, tzn. návrh na doplnenie znenia § 20 ods. 1 písm. d) Odôvodnenie: sestra poskytujúca ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnej pomoci vykonáva zdravotnícke povolanie podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. a) zák. č. 578/2004 Z. z. a je teda riadnym a štandardným zdravotníckym pracovníkom v zmysle § 27 ods. 1 zák. č. 578/2004 Z. z. a ako takému sú sestrám už dnes bežne prideľované číselné kódy zdravotníckeho pracovníka plne v zmysle ustanovenia „prideľuje číselné kódy zdravotníckym pracovníkom...“ § 20 ods. 1 písm. d) zák. č. 581/2004 Z. z., preto novelizačný návrh 24. bodu Čl. VIII považujem za nadbytočný.“

Z

SK SaPA

Návrh nariadenia vlády č. .....2019 Z. Z:, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivostiNavrhujeme: V § 8a: 1. Počet „609“ nahradiť počtom „2400“ 2. Počet ošetrovateľských lôžok zadefinovať individuálne pre každý

Z

samosprávny kraj do tabuliek prílohy č. 6 súčasne platného nariadenia vlády. Počet lôžok pre jednotlivé samosprávne určiť prepočítaním počtu lôžok na počet obyvateľov (obdobne ako v prípade ošetrovateľských lôžok v ZSS alebo počet sestier v ADOS). Odôvodnenie: Popri rozvíjajúcej sa sieti lôžok s ošetrovateľskou starostlivosťou v ZSS je potrebné navýšiť počet ošetrovateľských lôžok v domoch. Pri navrhovanom počte 2400 v SR, oproti súčasným 240 lôžkam sa vytvorí minimálna sieť lôžok – pre cca existenciu a dobudovanie DOS v počte 70 – 100 domov s využitou kapacitou 2400 lôžok. Už teraz sú na pobyt na ošetrovateľských lôžkach čakacie lehoty, záujem prevyšuje kapacitné možnosti. V nemocnici (následná ústavná starostlivosť) na izbe 24 hodín denne, 7 dní v týždni, niekoľko týždňov, mesiacov budú krehkí seniori ohrození nedostatkom podnetov a sociálnou izoláciou. To nie je model starostlivosti, aký potrebujú a aký je v zahraničí bežný. V oblasti starostlivosti o seniorov by mal byť počet kapacít mimo nemocnice výrazne vyšší oproti lôžkam ošetrovateľských domov. V súčasnosti vo vyspelej Európe i Amerike fungujú v každej krajine tisíce týchto zariadení, bez obmedzenia dĺžky pobytu. V Nemecku je to napríklad 13 596 ošetrovateľských domov s 866 300 pacientmi. V U.S. je podľa nedávneho národného prieskumu priemerná dĺžka pobytu v Ošetrovateľskom dome 892 dní alebo 2,44 roka. https://www.longtermcarelink.net/eldercare/nursing_home.htm US : približne 2 roky, priemerný pobyt, zvyčajne do času úmrtia. Určenie konkrétneho počtu ošetrovateľských lôžok je nevyhnutné pre stanovenie pravidiel pri zazmluvňovaní lôžok v príslušnom samosprávnom kraji.

SK SaPA

Návrh OPATRENIE Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ....2019 č. 07045-.....2019-OL,ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045.2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisovNavrhujeme: V bode 9. Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti ponechať písm. c) aj písm. d) Odôvodnenie: Vo viacerých krajoch a mestách využívajú sestry ADOS pri návšteve pacienta hromadnú dopravu a tým by si variantu d) nemohli uplatniť. Možnosť výberu existuje v ČR, kde pre mesto uplatňujú alternatívu c) a mimo mesta alternatívu d). Manažér ADOS by mal mať možnosť voľby, ktorú variantu ceny dopravy využije.

Z

SK SaPA

Návrh OPATRENIE Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ....2019 č. 07045-.....2019-OL,ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045.2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisovNavrhujeme: V bode 9. Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, doplniť nové písm. e) v znení: "Ku každému ošetreniu pacienta, najviac jedenkrát za deň, sa pripočítava paušálny príplatok vo výške 2,00 eurá na poskytovanie ošetrovateľskej

Z

starostlivosti v súlade s platnými štandardnými diagnostickými postupmi a terapeutickými postupmi" Odôvodnenie: Návrhy riešení podľa autorov štandardného postupu pre ADOS boli predložené MZ SR ako súčasť návrhov pre legislatívne zmeny v súvislosti s prijatím tohto štandardu : „urýchlené prepracovanie koncepcie úhrad zdravotnej starostlivosti v ADOS na taký systém financovania pre ADOS, ktorý by obsahoval aj komplexný ošetrovateľský manažment pacienta. Očakávaným efektom navrhovaných zmien je redukcia odvrátiteľných hospitalizácií na akútnych lôžkach, redukcia zbytočných výjazdov vozidiel záchrannej služby a zjednodušenie administratívy, vykazovania, revízie ADOS.“ Je preto nevyhnutné premostiť implementovanie štandardných postupov pre ADOS platných od 1.1.2019. Paušálny príspevok by zaväzoval ADOS k poskytovaniu komplexnej a preventívnej starostlivosti v kontexte platného štandardného postupu, bez ohľadu na výkony, aké poskytujú a vykážu zdravotnej poisťovni, vždy by mali posudzovať stav pacienta a jeho potreby komplexne a predchádzať jeho destabilizácii. Paušálny príplatok za uplatňovanie štandardu by sa viazal k ošetreniu a nie k návšteve pacienta z dôvodu, že v praxi sa nie pri každom ošetrení môže vykazovať návšteva (napr. ak viac pacientov býva na jednej adrese - manželský pár, pacienti umiestnení v ZSS apod.)

SK SaPA

Návrh Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 2019, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osobyNavrhujeme: § 12a ods. 2 a 4 zákona č. 576/2004 Z. z., na ktorý sa vyhláška odvoláva, pojednáva o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby. O dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí pojednáva § 12b zákona č. 576/2004 Z. z.

O

SK SaPA

Návrh Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 2019, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osobyNavrhujeme: Názov vyhlášky v texte „pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby“ nekorešponduje s názvom v § 1 v texte „následnej ústavnej starostlivosti“. Z obsahu vyhlášky sa nedá jednoznačne posúdiť o akú starostlivosť ide - dlhodobú ústavnú? domácu? Čo v praxi znamená “malá žiadna pomoc“, „menšia pomoc“ a pod.

O

SK SaPA

Návrh VYHLÁŠKY č. ....2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92.2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ktorou sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratelyNavrhujeme: doplniť nový odsek č. 8 v znení: Platnosť návrhu končí ukončením poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti a) v

Z

súvislosti s ukončením poskytovania sociálnej služby na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom alebo b) v súvislosti s úmrtím osoby indikovanej na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Odôvodnenie: Návrh je koncipovaný pre konkrétne zariadenie (napríklad jeho časť: „Osoba prichádza...) Iné prípady ukončenia indikácie nepredpokladáme, keďže každá osoba umiestnená v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorá spadá do indikačného rámca na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti aj pri relatívnom zlepšení zdravotného a funkčného stavu je dokonca života v riziku destabilizácie a mala by jej byť poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť, prinajmenšom v kontexte preventívneho komplexného manažmentu rizík. Opakované spracovanie návrhov s rovnakým znením vzhľadom na dlhodobú (trvalú) indikáciu dotknutých osôb je zbytočnou administratívnou záťažou pre ošetrujúci personál na úkor starostlivosti o pacientov.

SK SaPA

Návrh VYHLÁŠKY č. ....2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92.2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ktorou sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratelyNavrhujeme: V § 1 písm. b) sa na konci vety vkladá slovo „alebo“, zmeniť: V § 1 písm. a) sa na konci vety vkladá slovo „alebo" Odôvodnenie: V návrhu vyhlášky v bodoch a) a b) sú definované možné kritériá, ktoré môžu byť indikačným kritériom samým o sebe. Indikačným kritériom je teda bod a) alebo bod b) a slovo „alebo“ by malo byť medzi vetami, teda na konci vety v písmene a).

Z

SK SaPA

Návrh VYHLÁŠKY č. ....2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92.2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ktorou sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratelyNavrhujeme: V § 1, ods. 7, doplniť text v znení: „Návrh potvrdí lekár svojím podpisom a odtlačkom svojej pečiatky. Potvrdením návrhu lekár potvrdzuje lekársku diagnózu v bode A prílohy a riziko destabilizácie osoby v bode D prílohy ako indikačné kritérium podľa § 1, ods. 1, písm. b) ak je prítomné“. Odôvodnenie: Na základe skúseností so VŠZP je potrebné vylúčiť ďalšie dožadovanie aktuálnych lekárskych nálezov od špecialistov, čo znamená zbytočnú záťaž pacienta i špecialistu. Na základe skúseností z praxe

Z

ošetrujúci lekár vie posúdiť a má kompetenciu potvrdiť prítomnosť ochorení spadajúcich do bodu D na základe lekárskych správ a nálezov, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie pacienta.

SKIZP Všeobecné pripomienky: S poľutovaním konštatujeme, že v návrhu zákona o dlhodobej starostlivosti sa rieši všeličo iné a dlhodobá

starostlivosť je v nej zastúpená len okrajove a aj to nesystémovo a návrh zákona je po vecnej stránke, ako je vyriešené resp. len čiastkove riešené zabezpečenie následnej zdravotnej starostlivosti, je celkove skladaním. Bohužiaľ o riešení ostatných navrhovaných problémov (bezpečnosť pacienta, indikátory kvality a podobne)musíme konštatovať to isté.Pokiaľ ide o indikátory kvality, táto časť návrhu zákona vôbec nebola diskutovaná s vecne príslušnými stavovskými organizáciami, ktoré už pred niekoľkými rokmi navrhovalo vytvorenie nezávislého Inštitútu pre kvalitu zdravotnej starostlivosti zloženú hlavne zo zástupcov zdravotníckych pracovníkov z praxe. Poslaním zdravotných poisťovní je spravovať zdravotné poistenie, problematika bezpečnosti pacienta patrí skôr do pôsobnosti Úradu verejného zdravotníctva SR a problematika indikátorov kvality skôr do pôsobnosti stavovských organizácií. Pokiaľ ide o bezpečnosť pacienta, je zjavné, že legislatívny návrh nebol diskutovaný s vecne príslušným Úradom verejného zdravotníctva SR na ochranu a podporu zdravia, pretože inak ak by bol, iste by stačilo novelizovať existujúcu vyhlášku o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení a prevádzkové poriadky zdravotníckych zariadení. Pokiaľ ide o časti týkajúce sa dlhodobej starostlivosti, z celého materiálu vyplýva, že MZ SR chcelo hlavne vyhovieť MPSVaR SR v ich požiadavkáchtýkajúcich sa sestier pracujúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti a sociálnych pracovníkov poskytujúcich sociálno-právne poradenstvo a pomoc v nemocniciach, avšak  namodelovanie, ako by mala optimálne vyzerať dlhodobá starostlivosť stále chýba. V zahraničí bežný pojem ako case-manažment dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ktorý tam vykonávajú spravidla vysokoškolsky vzdelané sestry, zatiaľ ešte stále nemáme zabezpečený, aj keď študenti sa o ňom učia už minimálne 15 rokov a čaká sa iba na to, kedy ho štát alebo zdravotné poisťovne začnú platiť, aby ho mohli začať vykonávať. Obchádza sa to rovnako ako skutočnosť, že dlhodobá zdravotná starostlivosť má byť tímová a tím má byť riadený nielen odborne a metodicky (spravidla lekár), ktorú činnosť mu treba okrem samotnej lekárskej starostlivosti priplatiť, ale že má byť aj kvalifikovane organizačne koordinovaný (napr. vysokoškolsky vzdelanou sestrou). Že súčasťou tímu dlhodobej zdravotnej starostlivosti majú byť aj psychológovia, liečební pedagógovia, klinickí logopédi, fyzioterapeuti, nie je ani zmienka. Vzniká dojem, že stačí lekár a sestra a sociálny pracovník, čo je úplne absurdné, lebo nielen naša ale aj zahraničná prax ukazuje, že to zďaleka nestačí. Nestačí zvýšiť iba normatívy ADOS, aj keď aj to je chválihodné. Na zabezpečenie adekvátnej kvalifikovanej dlhodobej starostlivosti, je potrebné zvýšiť aj normatívy ambulantnej zdravotnej starostlivosti v častiach týkajúcich sa psychológov, logopédov, liečebných pedagógov,

O

fyzioterapeutov a podobne a to nielen pre zabezpečenie adekvátnej domácej starostlivosti. O Medzinárodnej klasifikácii funkčných porúch ako nástroja popri MKCH na jemnejšiu titráciu potrieb pacientov v rámci lekárskej diagnózy (MKCH) zatiaľ stále v zdravotníckom práve nechyrovať. Pritom v zahraničí je to už niekoľko rokov uznávaný nástroj na zabezpečenie adekvátnej „funkčnej“ diagnostiky starostlivosti po tom, čo už je lekárska diagnóza ustálená. Že okrem osoby majú interdisciplinárnu multiprofesionálnu starostlivosť súčasne s ňou aj jej blízki a príbuzní tiež nie je žiadnou novinkou, avšak iba v učebniciach, avšak pokiaľ ide o zdravotnícku prax na Slovensku, chcelo by to doplnenie do legislatívy. Sesterské diagnózy používajú sestry. Rešpektovanie bio-psycho-socio-spirituálneho modelu dlhodobej starostlivosti však potrebuje viacdimenzionálne pohľady, na ktoré je Medzinárodná klasifikácia funkčných porúch vhodnejšia. A tak celý segment dlhodobej zdravotnej starostlivosti zostal v celom texte legislatívneho tak trochu akoby „zanedbaný“, aj keď hlavným predkladateľom je ministerstvo zdravotníctva a to akoby si nevedelo so svojimi vlastnými úlohami v dlhodobej zdravotnej starostlivosti rady. Ustanovenia, ktoré sa týkajú dlhodobej zdravotnej starostlivosti, teda tej časti dlhodobej starostlivosti, ktorú už dnes vykonávajú zdravotnícky pracovníci, sú neúplné a dokonca ani tam, kde sa to dalo urobiť aj bez finančného navýšenia na zabezpečenie potrebných personálnych a materiálno-technických kapacít, ktoré sú jednoznačne potrebné, aby boli zafinancované v - a kvôli tomu vlastne viazli aj doterajšie dlhoročné snahy o prijatie zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti - ako je definícia následnej (ergo dlhodobej zdravotnej starostlivosti sa obmedzuje len na jej malú časť, čo je nedostatočné.

SKIZP

K článku I. bod 1.,ktorým sa mení § 9 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. K odsekom 4 až 8 súvisiacim s problematikou indikátorov kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky by sa nemalo zaoberať vyhodnocovaním indikátorov kvality konkrétnych jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Úlohou centrálnych orgánov štátnej správy všade vo svete je určiť pravidlá a prípadne vyhodnocovať celonárodné makroindikátory – teda indikátory kvality - výkonnosti a výsledkov celého zdravotníckeho systému (chorobnosť – národné indikátory o incidencii/prevalencii konkrétnych diagnóz v príslušnom kalendárnom roku v celej SR, úmrtnosť za celú SR, točivosť pacientov za celú SR, hospitalizovanosť, predčasné úmrtia za celú SR, atď.) a podľa toho nastavovať zdravotnú politiku a príslušné celonárodné stratégie poskytovania zdravotnej starostlivosť, avšak nie vyhodnocovať indikátory kvality konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V niektorých štátoch túto úlohu pre ministerstvo zdravotníctva (vyhodnocovanie a navrhovanie opatrení) plnia inštitúcie ekvivalentné našim úradom verejného zdravotníctva. Vzhľadom na existenciu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by sa malo vyhodnocovanie indikátorov kvality konkrétnych jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

Z

a vytváranie a zverejňovanie rebríčkov alebo ratingov kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zveriť do pôsobnosti tohto úradu ako relatívne nezávislého orgánu, v zmysle relatívne nezávislého nielen od zdravotných poisťovní ale aj od orgánov štátnej správy. Odôvodnenie je obsiahnuté priamo v pripomienke.

SKIZP

K článku I. bod 1.,ktorým sa mení § 9 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. K odseku 12 a súvisiacim s problematikou ochrany zdravia (bezpečnosti) pacienta: Nesúhlasíme s vydávaním ďalšieho vykonávacieho predpisu týkajúceho sa bezpečnosti a znižovania rizík pacienta vrátane riešenia nežiadúcich udalostí a v tomto kontexte je potrebné aj prehodnotiť celé nové znenie navrhovaného nového znenia § 9 ods. 12 prípadne prechádzajúcich v ustanoveniach týkajúcich sa bezpečnosti pacienta, nežiadúcich udalostí a podobne a toto splnomocňovacie ustanovenie ako nadbytočné/duplicitné vypustiť. Ak je potrebná aktualizácia pravidiel v oblasti bezpečnosti pacienta a zdravotníckych pracovníkov v prostredí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, mali by sa použiť na to už vytvorené právne predpisy. Konkrétne by sa mala novelizovať vyhláška MZ SR č. 553/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia, ktorá je účinná na základe splnomocňovacieho ustanovenia pre MZ SR v § 62 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji zdravia verejnosti v znení neskorších predpisov. Preto navrhujeme tieto ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pacienta prípadne zdravotníckych pracovníkov zo zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vypustiť a prípadne, ak je to potrebné presunúť do príslušného zákona 355/2007 Z. z., aj keď podľa nášho názoru postačuje novelizovať iba vyhlášku 553/2007 Z. z., pretože ustanovenia v zákone č. 355/2007 Z. z. sú dostatočne vecne formulované na to, aby pokryli požadovanú problematiku. Rovnako žiadame vypustiť bod 20. článku I., prechodné ustanovenie k zavedeniu systému kvality v novom § 102ak. Postačuje novelizácia existujúcich prevádzkových poriadkov nie je potrebné prechodné ustanovenie k systémom kvality. Odôvodnenie: Problematika je už riešená v inom právnom predpise. Vyhláška MZ SR o zabezpečovaní systémov kvality, ktorú je MZ SR splnomocnené vydať na základe v súčasnosti účinného § 9 ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ministerstvo zdravotníctva, nebola od roku 2004 - kedy sa splnomocňovacie ustanovenie v zákone o poskytovateľoch poprvýkrát vyskytlo – nebola dodnes nikdy vydaná, lebo bolo dodatočne konštatované, že problematiku bezpečnosti pacienta v prostredí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti rieši vyhláška MZ SR č. 553/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia a ak v nej niečo chýba, stačí ju novelizovať. Navrhujeme použiť túto cestu už aj z dôvodu znižovania administratívneho zaťaženia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú podľa v súčasnosti platnej vyhlášky povinní na elimináciu rizík pacienta v prostredí poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe citovanej vyhlášky č. 553/2007 Z. z. povinní

Z

vypracúvať prevádzkový poriadok zdravotníckeho zariadenia a nová vyhláška by ich zaväzovala okrem toho vypracovať aj interný systém zabezpečovania kvality, čo je vlastne vecne to isté. V prípade, že v prevádzkových poriadok zdravotníckych zariadení chýba niečo dôležité týkajúce sa bezpečnosti a ochrany pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti, malo by sa to doplniť do vyhlášky č. 553/2007 Z. z. a nadväzne na to do existujúcich prevádzkových poriadkov zdravotníckych zariadení a nie do zákona č. 578/2004 Z. z.. Prípadne možno splnomocňovacie ustanovenie § 62 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. na úpravu bezpečnosti a ochrany pacienta a zdravotníckych pracovníkov v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti úpravou splnomocňovacieho ustanovenia rozšíriť aj na ostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (samostatné zdravotnícke praxe = výkon zdravotnej starostlivosti mimo prostredia zdravotníckych zariadení) a na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnej starostlivosti.

SKIZP

K článku I. bod 1., ktorým sa mení § 9 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. K odseku 4 o problematike tvorby indikátorov kvality zdravotnej starostlivosti:V úvodnej vete ustanovenia odseku 4 žiadame vložiť, že ministerstvo zdravotníctva vypracúva indikátory kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj „v spolupráci so stavovskými organizáciami v zdravotníctve zriadenými podľa tohto zákona“. Odôvodnenie: Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov v spolupráci s niekdajším prezidentom Slovenskej lekárskej komory mim. prof. MUDr. Milanom Dragulom, PhD. v rokoch 2002-2006 vypracovala pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky návrh, podľa ktorého malo byť určovanie indikátorov kvality, posudzovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti vrátane adekvátnosti personálneho a materiálno-technického vybavenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako aj vyhodnocovanie plnenia indikátorov a vykonávanie ratingov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti mal vykonávať nezávislý Inštitút kvality alebo Inštitút bezpečnosti a ochrany zdravia pacienta, v ktorom by mali zastúpenie jednotlivé stavovské organizácie v zdravotníctve zriadené zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Zastúpenie zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v tomto nezávislom orgáne malo dať záruku, že indikátory kvality budú 1. nielen jednostranne určovať pravidlá bez žiadneho zapojenia tých, ktorí majú potom zabezpečiť ich dodržiavanie, 2. zohľadňovať reálne možnosti poskytovateľov na ich zabezpečenie a 3. ochraňovať odborné záujmy zdravotníckych pracovníkov na ochranu ich života a zdravia pri ich nastavovaní indikátorov ako aj ich vyhodnocovaní. Zdravotné poisťovne môžu poskytnúť im dostupné dáta, ale tvorba indikátorov kvality im nikde v zahraničí nespadá do kompetencie. Úlohou zdravotných poisťovní je spravovať zdravotné poistenie a indikátory kvality by sa mali týkať aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí neposkytujú zdravotnú starostlivosť z prostriedkov občanov plynúcich z povinného zdravotného poistenia.

Z

Rovnako ako aj posudzovanie personálneho a materiálno-technického vybavenia zdravotníckych zariadení. Zdravotné poisťovne na to nemajú žiadne odborné kapacity, ktoré sa už skôr nájdu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou ako v zdravotných poisťovniach, ak už teda ministerstvo zdravotníctva nechce posudzovanie kvality zveriť do pôsobnosti stavovských organizácií v zdravotníctve tak, ako je to obvyklé v iných rozvinutých štátoch Európy a sveta. Navyše doterajšie skúsenosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poukazujú na to, že ak sa aj na plnenie takejto úlohy svojpomocne podujali (tzv. hodnotiace koeficienty zavedené zdravotnými poisťovňami), bolo to kontraproduktívne. Paradoxne boli pozitívne hodnotení takí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí sa o pacienta starali čo najmenej (napríklad v klinickej logopédii, v ktorej je starostlivosť v podstatnej miere založená na čo najčastejšom tréningu porúch reči, boli pozitívne hodnotení poskytovatelia, ktorí vykonávali tréning 1-2x za mesiac, čo je prakticky neúčinné). V primárnom záujme zdravotných poisťovní nie je poskytnutie zdravotnej starostlivosti legeartis, zdravotné poisťovne si objednávajú zdravotnú starostlivosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a primárne sa pri jej objednávaní snažia čo najviac ušetriť. Preto je zverenie tejto kompetencie do ich pôsobnosti kontraproduktívne. Na zabezpečenie ochrany odborných požiadaviek zdravotníckych pracovníkov a zohľadnenie možností a požiadaviek praxe je potrebné zapojiť ich zástupcov zo stavovských organizácií v zdravotníctve, ktoré dlhodobo zbierajú ich podnety zo skúseností zo zdravotnými poisťovňami.

SKIZP

K článku I. bod 13., ktorým sa dopĺňa § 80 ods. 3 písm. c)zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v súvislosti so zapojením sociálnych pracovníkov do ústavnej následnej zdravotnej starostlivosti: Žiadame slová „na účely následnej zdravotnej starostlivosti“ nahradiť slovami „na účely sociálneho poradenstva a starostlivosti v rámci poskytovania následnej zdravotnej starostlivosti“ alebo iným ekvivalentným adekvátnym pojmom. Odôvodnenie: Ustanovenie navodzuje dojem, ako keby sociálni pracovníci poskytovali následnú zdravotnú starostlivosť. Čo z princípu nie je v poriadku, lebo na základe ich vzdelania by mali byť oprávnení poskytovať sociálne poradenstvo a kuratelu a obdobne, pretože na poskytovanie zdravotnej starostlivosti nenadobudli potrebné vzdelanie. Ich úlohou je riešiť sociálne a nie zdravotné problémy osoby, prípadne jej príbuzných.

Z

SKIZP

K článku I. bod 4.,ktorým sa vkladá nový § 9b do zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti o klinickom audite: Navrhujeme klinický audit v prvom rade zveriť do pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a až potom do pôsobnosti MZ SR. Úrad bol priamo zriadený a má aj kapacity na výkon auditu. Odôvodnenie sa nachádza priamo v pripomienke. K článku I. bod 4., ktorým sa

Z

vkladá nový § 9b do zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti o klinickom audite. K odseku 1 písm. a) a vo všetkých ostatných ustanoveniach vo všetkých článkoch celého zákona, žiadame na konci za slová „štandardných postupov“ v príslušnom gramatickom tvare pripojiť slová „pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta a súčasných poznatkov lekárskej a súvisiacich vied“. Odôvodnenie: Zosúladenie s §4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne nielen vtedy, ak je poskytnutá v súlade so štandardnými postupmi, ale aj vtedy, ak je poskytnutá v rozpore so štandardným postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta a súčasných poznatkov lekárskej vedy. Toto umožňuje poskytnutie „legeartis“ zdravotnej starostlivosti zdravotníckym pracovníkom napríklad v prípade, že štandardný postup je zastaralý a zdravotnícky pracovník vie poskytnúť lepšiu zdravotnú starostlivosť ako je v ňom popísaná, alebo má dostupnejšie iné účinnejšie nadštandardné postupy odborne odôvodniteľné na základe najnovších poznatkov vedy s možnosťou zohľadnenia individuálnych potrieb pacienta a možnosťou odôvodenia zdravotníckeho pracovníka v zdravotnej dokumentácii prečo zvolil neštandardný postup, ktorý však môže byť plne v súlade a „legeartis“, aj keď nie je uvedený v štandardných postupoch. Ochrana pacienta pred rigidným dodržiavaním štandardných postupov v prípade, že zdravotný stav pacienta vyžaduje vloženie jeho hlbšej odbornej erudície a prevzatie jeho osobnej zodpovednosti bez formálneho krytia štandardným postupom. Ochrana zdravotníckych pracovníkov pred nadbytočným administrovaním v prípade, že použijú „legeartis“ postup poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi, ktorý ale nie je uvedený v štandardných postupoch.

SKIZP

K článku I. bod 7., ktorým sa upravuje v § 33 ods. 6 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivostiv súvislosti s odbornou stážou cudzincov:V súvislosti s touto úpravou žiadame na konci ustanovenia odseku 6 doplniť vetu, ktorá znie „Odbornú prax pracovníka v zdravotníckom povolaní podľa § 27 ods. 2, ktorá nebola vykonávaná u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona alebo v orgánoch na ochranu a podporu zdravia podľa osobitného predpisu, na účely ich ďalšieho a sústavného vzdelávania v rezorte zdravotníctva podľa tohto zákona posudzuje stavovská organizácia v zdravotníctve príslušná na registráciu zdravotníckeho pracovníka podľa tohto zákona. Stavovská organizácia umožní registráciu takéhoto pracovníka podľa tohto zákona a po posúdení praxe vydá potvrdenie o tom, či prax vykonávaná mimo rezortu zdravotníctva zodpovedala praxi zdravotníckeho pracovníka na účely ďalšieho a sústavného vzdelávania podľa tohto zákona. Vzdelávacia ustanovizeň uskutočňujúca akreditovaný študijný program (§ 40) podľa tohto zákona započíta odborníkovi na účely absolvovania ďalšieho vzdelávania aj odbornú prax vykonávanú v organizáciách mimo rezortu zdravotníctva, ak príslušná stavovská organizácia po jej posúdení potvrdila, že mala

Z

požadovaný charakter poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo ochrany a podpory zdravia.“ Odôvodnenie: Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov sa už niekoľko rokov snaží o umožnenie ďalšieho vzdelávania liečebných pedagógov a logopédov pracujúcich v iných organizáciách ako sú organizácie rezortu zdravotníctva v študijných programoch ďalšieho vzdelávania pre liečebných pedagógov a klinických logopédov ponúkaných v rezorte zdravotníctva. V roku 2014 spoločne so Slovenskou komorou psychológov predložili do NR SR nadrezortný návrh zákona, ktorý by umožnil ďalšie vzdelávanie psychológov, logopédov a liečebných pedagógov vykonávajúcich svoje povolanie ako zamestnanci organizácií rezortu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva obrany SR z dôvodu, že zriaďovanie obdobného vzdelávania vo všetkých týchto rezortoch pre úzky okruh odborníkov z týchto rezortov by bolo neefektívne, nie je personálny ani materiálno-technický predpoklad, že by sa rovnako kvalitné vzdelávanie ako je rozvinuté v rezorte zdravotníctva mohlo duplicitne vybudovať niekde inde a preto je jednoduchšie sprístupniť im existujúce študijné programy v rezorte zdravotníctva. Jedinou prekážkou bolo započítanie praxe získanej mimo rezortu zdravotníctva na účely umožnenia ďalšieho vzdelávania v inštitúciách rezortu zdravotníctva. Pretože klienti sú tí istí, - či sú v nemocnici, alebo v škole, alebo v liečební, nápravno-výchovnom alebo zariadení sociálne pomoci, rovnaké sú aj úlohy ktoré títo odborníci vo vzťahu k nim plnia, rozdiele sú len okolnosti a pracovné podmienky, navrhuje sa že na účely ďalšieho a sústavného vzdelávania odbornú prax potvrdí príslušná stavovská organizácia. Tá na tento účel umožní registráciu v nej, ak o to odborník požiada a vzdelávacia ustanovizeň odbornú prax započíta na účely umožnenia ďalšieho vzdelávania v rezorte zdravotníctva.

SKIZP

K článku IV. bod 1., ktorým sa dopĺňa § 2 odsek 34 zákona o zdravotnej starostlivosti: V úvode definície žiadame vypustiť slová „ústavná“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Následná zdravotná starostlivosť sa môže a aj sa poskytuje ako ambulantná zdravotná starostlivosť – domáca návštevná služba má byť vykonávaná aj v rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti. K článku IV. bod 1., ktorým sa dopĺňa § 2 odsek 34 zákona o zdravotnej starostlivosti: V úvode definície žiadame slová „základná diagnóza“ nahradiť slovami „základná diagnóza podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb“. Pripomienka je obyčajná. Odôvodnenie: Upresnenie - autori mali pravdepodobne na mysli MKCH. Okrem toho existujú aj iné diagnostické klasifikačné systémy, ako napríklad ICF. K článku IV. bod 1., ktorým sa dopĺňa § 2 odsek 34 zákona o zdravotnej starostlivosti: Na konci definície žiadame pripojiť ďalšiu vetu, ktorá znie: „Je zameraná hlavne na ošetrovateľskú, psychologickú a rehabilitačnú starostlivosť osobe a poradenstvo jej príbuzným a blízkym, ktorá sa vykonáva v koordinovanom interdisciplinárnom multiprofesionálnom tíme zdravotníckych pracovníkov podľa osobitného predpisu a sociálnych pracovníkov a ktorých činnosť odborne reguluje lekár s príslušnou

O

špecializáciou, pričom organizačne ju môže koordinovať a v záujme pacienta integrovať ajlekárom poverený zdravotnícky pracovník z interdisciplinárneho multiprofesionálneho tímu.“ Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Následnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku poskytujú aj klinickí psychológovia, liečební pedagógovia, klinickí logopédi, fyzioterapeuti a podobne. Túto skutočnosť treba zohľadniť najmä v súvislosti s nedostatkom lekárov a sestier na Slovensku, resp. v súvislosti s ich nevyhovujúcou vekovou štruktúrou na zabezpečenie potrieb obyvateľstva nielen v súvislosti s dlhodobou zdravotnou starostlivosťou. Z titulu prevencie porúch zdravia nielen u príbuzných a blízkych osoby vyžadujúcej dlhodobú starostlivosť sa ustanovuje, že príbuzným a blízkym sa v rámci dlhodobej zdravotnej starostlivosti osobe poskytuje aj kvalifikované zdravotnícke poradenstvo týmto príbuzným a blízkym. V súlade s odporúčaniami panelu expertov Európskej komisie z roku 2014 má byť takáto starostlivosť poskytovaná vo vnútorne koordinovanom interdisciplinárnom multiprofesionálnom tíme odborníkov či už ide o ambulantnú alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť.

SKIZP

K článku IV. bod 11., ktorým sa dopĺňa § 45 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti v častiach týkajúcich sa úloh ministerstva zdravotníctva: V písm. al) nahradiť slová „koordinuje zdravotné poisťovne“ slovami „koordinuje úrady verejného zdravotníctva, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne“. K ostatným ustanoveniam tohto odseku – vo všetkých písmenách – ministerstvo zdravotníctva by malo vyhodnocovať „makroindikátory“ a indikátory a rebríčky kvality konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti by mal riešiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Odôvodnenie: Poslaním zdravotných poisťovní nie je vykonávanie skríningov, tieto majú vykonávať poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prípadne v koordinácii s úradmi verejného zdravotníctva, či už ide o infekčné alebo chronické neinfekčné ochorenia. Úlohou zdravotných poisťovní podľa zákona je vykonávať zdravotné poistenie, takže si majú zabezpečenie vykonania skríningov u úradov verejného zdravotníctva a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti objednať. Dochádza tu k zmiešavaniu a zamieňaniu úloh zdravotných poisťovní s poskytovateľmi služieb. Zákon zatiaľ nedefinoval, že zdravotné poisťovne sú zároveň poskytovateľmi prevencie alebo zdravotnej starostlivosti. Precizovanie textu. Pri existencii úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak MZ SR nechce tieto úlohy zveriť nezávislej akreditačnej organizácii (inštitút kvality) zabezpečujúcej akreditáciu zdravotníckych zariadení by mal indikátory kvality jednotlivých poskytovateľov a uverejňovanie rebríčkov kvality riešiť úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úlohou ministerstva nie je riešiť jednotlivých poskytovateľov ale agregáty indikátorov - makroindikátory – teda výsledky – výkonnosť a účinnosť celého systému za daných podmienok.

Z

SKIZP

K článku IV. bod 3., ktorým sa dopĺňa § 4 odsek 3 zákona o zdravotnej starostlivosti týkajúci sa definície správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti:Žiadame na konci pripojiť ďalšiu vetu v znení: „Zdravotná starostlivosť nie je poskytnutá správne aj vtedy, ak neboli zisťované rizikové faktory, funkčné poruchy a ich príčiny.“ Odôvodnenie: Podľa súčasnej definície správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti je správne poskytnutá zdravotná starostlivosť iba vtedy, ak sa urobia všetky potrebné zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Zisťovanie choroby je nesprávne zameranie zdravotnej starostlivosti, včasná starostlivosť predstavuje zisťovanie rizikových faktorov (napríklad vykonávanie skríningov), zisťovanie funkčných porúch (osoby s jednou a tou istou lekárskou diagnózou podľa MKCH môžu mať úplne iné funkčné poruchy MKF a tým aj očakávania v súvislosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou). Podobne zisťovanie príčin ochorení je charakteristické a bežné napríklad pri infekčných ochoreniach a teda by tiež malo byť zahrnuté do definície.

Z

SKIZP

K článku IV. bod 4., ktorým sa dopĺňa § 9zákona o zdravotnej starostlivosti o nové odseky 2 a 3:Žiadame vložiť ďalší nový odsek 4, ktorý znie: „(4) Následná ústavná rehabilitačná starostlivosť (ďalej len „následná rehabilitačná starostlivosť“) je poskytovanie následnej zdravotnej starostlivosti klinickým psychológom, liečebným pedagógom, klinickým logopédom, fyzioterapeutom a podobne osobe, jej rodinným príslušníkom, príbuzným alebo blízkym, do ktorých starostlivosti bude neskôr postúpená v súvislosti s následnou ošetrovateľskou starostlivosťou. Následná rehabilitačná starostlivosť sa poskytuje v zdravotníckym pracovníkom koordinovanom interdisciplinárnom multiprofesionálnom tíme zdravotníckych pracovníkov do vyliečenia osoby, najviac však do šiestich mesiacov v dome ošetrovateľskej starostlivosti. Po uplynutí šiestich mesiacov sa následná rehabilitačná starostlivosť predlžuje podľa indikácie konzília.“ Doterajšie odseky sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Už dnes je bežnou praxou, že následnú zdravotnú starostlivosť neposkytujú iba lekári a sestry. Rešpektovanie tejto skutočnosti aj v legislatíve ako aj vzhľadom na konštatovaný nedostatok kvalifikovaných lekárskych a sesterských kapacít, resp. nevyhovujúcej ich vekovú štruktúru je prinajmenšom vhodné zaťaženie profesionálov rozložiť na viaceré primerane kvalifikované osoby.

Z

SKIZP

K článku IV. bod 5.,ktorým sa dopĺňa § 10a ods. 2zákona o zdravotnej starostlivosti o používaní štandardných postupov pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivsoti: Žiadame na konci vety pripojiť slová „pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta a súčasných poznatkov lekárskej a súvisiacich vied“ . Odôvodnenie: Zosúladenie s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej

Z

starostlivosti. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne nielen vtedy, ak je poskytnutá v súlade so štandardnými postupmi, ale aj vtedy, ak je poskytnutá v súlade so zohľadnením individuálneho stavu pacienta a súčasných poznatkov lekárskej vedy.

SKIZP

K článku IV. bod 8.,ktorým sa dopĺňa nový § 12b dozákona o zdravotnej starostlivosti o dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí žiadame v navrhovanom odseku 1 žiadame za slovami „opatera osoby 14b)“ pokračovať slovami „a následná zdravotná starostlivosť zdravotníckymi pracovníkmi podľa tohto zákona“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: V domácom prostredí sa neposkytuje iba opatera. V rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa poskytuje aj zdravotná starostlivosť – najmä sestrami, ale aj lekármi, klinickými psychológmi, klinickými logopédmi, liečebnými pedagógmi, fyzioterapeutmi a podobne. Ak opateru poskytujú sociálni pracovníci, nie je dôvod túto definíciu uvádzať do zákona o zdravotne starostlivosti, lebo vecne patrí do predpisov o sociálnej starostlivosti. V zákone o zdravotnej starostlivosti to má opodstatnenie iba vtedy, ak ide o tímovú multidisciplinárnu starostlivosť zdravotníckymi pracovníkmi v domácom prostrední. K článku IV. bod 8., ktorým sa dopĺňa nový § 12b do zákona o zdravotnej starostlivosti o dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí žiadame za navrhovaným odsekom 5 žiadame pokračovať ďalším odsekmi 6 a 7 v znení: „(6) Dlhodobú zdravotnú starostlivosť v domácom prostredí poskytujú zdravotnícki pracovníci, ktorí sú zamestnancami zdravotníckych zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, prevádzkovateľmi na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zriadenia podľa osobitného predpisu alebo zamestnancami takýchto zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa osobitného predpisu, (7) Interdisciplinárny multiprofesionálny tím zdravotníckych pracovníkov dlhodobej zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí a sociálnych pracovníkov koordinuje sestra s najmenej II. stupňom vysokoškolského vzdelania z najbližšej agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.“ Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Legislatívne upresnenie domácej zdravotnej starostlivosti - do následnej zdravotnej starostlivosti je už dnes zapojených viacero zdravotníckych pracovníkov a to aj v domácej starostlivosti. Túto starostlivosť sú oprávnení vykonávať buď ako zamestnanci poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo prevádzkovatelia (fyzické osoby) zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia alebo ako držitelia licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Určenie zodpovednej osoby za koordináciu tímu v prípade domácej dlhodobej zdravotnej starostlivosti vykonávanej zdravotníckymi pracovníkmi.

Z

SKIZ K článku IV. bod 9., Z

P ktorým sa dopĺňa § 25 ods. 1 psím. n) zákona o zdravotnej starostlivosti o umožnenie prístupu sociálnych pracovníkov do zdravotnej dokumentácie: Žiadame slová „v rozsahu ustanovenom ošetrujúcim lekárom“ nahradiť slovami „v rozsahu ustanovenom ošetrujúcou sestrou“ a slová „na účely následnej zdravotnej starostlivosti“ nahradiť slovami „na účely sociálnej starostlivosti v súvislosti s poskytovaním následnej zdravotnej starostlivosti“. Odôvodnenie: Odbremenenie lekárov. Na poskytovanie sociálnej pomoci a poradenstva sociálnym pracovníkom postačuje sprístupniť ošetrovateľskú zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ustanovenom sestrou. Táto dokumentácia sa sociálnemu pracovníkovi nesprístupňuje na poskytovanie zdravotne starostlivosti ale na účely poskytovania sociálnej pomoci. Sociálny pracovník neposkytuje zdravotnú starostlivosť, ale sociálne poradenstvo atď. a teda ani následnú zdravotnú starostlivosť. Nemá zdravotnícke vzdelanie ani poznatky z oblasti medicíny a teda ani kompetencie v takejto zdravotnej dokumentácii kvalifikovane „čítať“. Na poskytovanie sociálnej pomoci by mu mali stačiť informácie poskytnuté príslušnou zdravotnou sestrou, ktorá koordinuje multiprofesionálny tím zdravotníckych pracovníkov zainteresovaných do dlhodobej následnej zdravotnej starostlivosti o osobu a jej príbuzných a blízkych.

SKIZP

K článku V. bod 1., ktorým sa mení § 38 ods. 3 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia: Žiadame za slovom „ošetrovateľskej“ vložiť slová „a rehabilitačnej“. Odôvodnenie: Následná zdravotná starostlivosť nie je iba lekárska a ošetrovateľská, ale sa na nej podieľajú aj iní zdravotnícki pracovníci ako sú klinickí psychológovia, liečební pedagógovia, klinickí logopédi, fyzioterapeuti a podobne, ktorí boli v predchádzajúcich pripomienkach návrhu definovaní ako členovia rehabilitačného tímu následnej zdravotnej starostlivosti.

Z

SKIZP

K článku V. bod 4., ktorým sa mení § 38a ods. 1 písm. e) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia: Žiadame za slovom „ošetrovateľskej“ vložiť slová „a rehabilitačnej“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Následná zdravotná starostlivosť nie je iba lekárska a ošetrovateľská, ale sa na nej podieľajú aj iní zdravotnícki pracovníci ako sú klinickí psychológovia, liečební pedagógovia, klinickí logopédi, fyzioterapeuti a podobne, ktorí boli v predchádzajúcich pripomienkach návrhu definovaní ako členovia rehabilitačného tímu následnej zdravotnej starostlivosti. K článku V. bod 4., ktorým sa mení § 38a ods. 1 písm. e) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia: Žiadame za slovom „ošetrovateľskej“ vložiť slová „a rehabilitačnej“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Následná zdravotná starostlivosť nie je iba lekárska a ošetrovateľská, ale sa na nej podieľajú aj iní

Z

zdravotnícki pracovníci ako sú klinickí psychológovia, liečební pedagógovia, klinickí logopédi, fyzioterapeuti a podobne, ktorí boli v predchádzajúcich pripomienkach návrhu definovaní ako členovia rehabilitačného tímu následnej zdravotnej starostlivosti.

SKIZP

K článku V.,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z.o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z prostriedkov verejného poistenia žiadame, za § 44 sa vložiť nový § 44a, ktorý znie: „§ 44a Financovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti Zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa môžu okrem úhrad na základe verejného zdravotného poistenia (§ 2 až § 38) a okrem úhrad poistenca (§ 38a) financovať aj a) z prostriedkov rozpočtov samosprávnych krajov a obcí, b) prostriedkov zamestnávateľov x ), c) prostriedkov štátneho rozpočtu, d) prostriedkov nadácií a iných právnických alebo fyzických osôb a e) iných zdrojov. Poznámka k odkazu pod čiarou x ) znie: x ) § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.“. Odôvodnenie: Zabezpečenie spolufinancovania následnej zdravotnej starostlivosti. Obciam, mestám, VÚC a iným právnickým alebo fyzickým osobám by sa malo umožniť financovať tú časť zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorú zdravotné poisťovne nehradia.

O

SKIZP

K článku VIII. bod 16.,ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou tak že sa dopĺňa nový § 7d, žiadame v nadpise a v ods. 1 písm. a) za slovo „ošetrovateľskej“ vložiť slová „a rehabilitačnej“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Precizovanie textu. V rámci ústavnej následnej zdravotnej starostlivosti sa už aj dnes poskytuje aj starostlivosť rehabilitačná – t. j. starostlivosť poskytovaná klinickými psychológmi, klinickými logopédmi, liečebnými pedagógmi, fyzioterapeutmi a podobne. K článku VIII. bod 16., ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou tak že sa dopĺňa nový § 7d, žiadame doplniť nový § 7c o tom, ako bude uhradená následná zdravotná starostlivosť poskytovaná v domácom prostredí zdravotníckymi pracovníkmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Nedoriešená úhrada dlhodobej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí poskytovaná lekármi špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a inými zdravotníckymi pracovníkmi - navrhujeme kombináciu paušálnej platby podľa počtu takýchto poistencov poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti na príslušnom území s úhradou za výkony.

Z

SKIZ K článku VIII. bod 22., Z

P ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou tak že sa precizujú ustanovenia § 18 ods. 1 o kompetenciách úradu pre dohľad: Žiadame v navrhovanom § 18 ods. 1 písm. b) pokračovať vo vete bodkočiarkou a slovami: „a tým, že v spolupráci so stavovskými organizáciami v zdravotníctve vypracúva a vyhodnocuje indikátory kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, posudzuje personálne a materiálno-technické vybavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a uverejňuje rebríček poskytovateľov plniacich indikátory kvality,“ Odôvodnenie: Pre zamedzenie konfliktu záujmov u zdravotných poisťovní by sa mala kompetencia posudzovania kvality zveriť do rúk adekvátnemu nezávislému orgánu. Keďže tento nemá odborné personálne kapacity na posudzovanie takýchto záležitostí, môže činnosti zabezpečiť iba v spolupráci so zástupcami odborníkov z praxe zo stavovských organizácií v zdravotníctve.

SKIZP

K článku VIII. bod 24., ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou tak že sa precizujú ustanovenia § 20 ods. 1 písm. d) o prideľovaní kódov zdravotnou poisťovňou: Žiadame za slovami „ošetrovateľskú starostlivosť“ vložiť slová a „ostatným zdravotníckym pracovníkom poskytujúcim následnú rehabilitačnú starostlivosť v zariadení sociálnej starostlivosti, ak sú zamestnancami zariadenia“. Odôvodnenie: Ak sa zdravotnícki pracovníci budú na následnej zdravotnej starostlivosti v zariadení sociálnej starostlivosti podieľať ako zamestnanci týchto zariadení, je im taktiež potrebné prideliť kód.

Z

SKIZP

K článku VIII. bod 4., ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v § 7 ods. 4 a k bodu 21., ktorým sa mení § 15 ods. 1 písm. c): Zásadne nesúhlasíme s tým, aby bola zdravotným poisťovniam zverená kompetencia vyhodnocovať indikátory kvality, kontrolovať personálne a materiálno-technické vybavenie poskytovateľovo zdravotnej starostlivosti a na základe takéhoto vyhodnotenia uprednostniť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým uzavrie zmluvu o úhrade poskytovanej zdravotnej starostlivosti z prostriedkov občanov plynúcich zo zdravotného poistenia. Žiadame toto ustanovenie zásadne prepracovať. Doterajšie skúsenosti (prípad „klinika Kostka“) ukazujú, že takéto úlohy nepatria do právomocí zdravotných poisťovní. Vyhodnocovať indikátory kvality konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti by mal nezávislý orgán – napríklad úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – a zdravotná poisťovňa podľa toho uzatvárať zmluvy. Inak nie je možné zabezpečiť objektivitu posúdenia. Navyše do vyhodnocovania musia byť zapojené stavovské organizácie v zdravotníctve a iní zástupcovia odbornej verejnosti a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pri ich nezapojení posúdenie poisťovňami nedáva záruku prevencie konfliktu záujmov zo strany zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne taktiež nemôžu posudzovať personálne

Z

a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení. Ich úlohou je spravovanie zdravotného poistenia a nie posudzovanie vybavenie. Navyše nie je upravené, ako sa možno odvolať voči nesprávnemu alebo nespravodlivému vyhodnotenie alebo posúdeniu vykonanému poisťovňou, absentujú opravné prostriedky. Odôvodnenie: Zlé skúsenosti so zdravotnými poisťovňami v tejto oblasti. Neobjektívne a neodborné posudzovanie. Nátlak na poskytovateľov na znižovanie kvality a podobne pod hrozbou neuzavretia zmluvy a podobne.

SKIZP

K článku VIII. bod 8., ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v § 7 ods. 7 v písm. d): Žiadame zmeniť slová „ktorú vykonalo ministerstvo zdravotníctva“ na slová „ktorú vykonal úrad pre dohľad“ prípadne „v spolupráci so stavovskými organizáciami v zdravotníctve" Odôvodnenie: Kontrolu kvality by mal vykonávať nezávislý orgán. Zástupcovia poskytovateľov a zdravotníckych pracovníkov (stavovské organizácie v zdravotníctve) by mali byť do posudzovania kvality zapojení pre ich odbornú erudíciu uvedené posúdiť.

Z

SKIZP

K článku VIII. bod 9., ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v doterajšom § 7 ods. 7 písm. c): Žiadame na konci vety pokračovať bodkočiarkou a vetou, ktorá znie: „zdravotná poisťovňa nesmie uprednostniť uzatvorenie zmluvy poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za nižšiu cenu, ak je táto na úkor zníženia možností zabezpečenia kvality,“. Odôvodnenie: V zdravotníctve nesmie byť nižšia cena kritériom na uzatvorenie zmluvy resp. uprednostnenie iného poskytovateľa, pretože na základe skúseností z praxe do predstavuje znižovanie kvality a priame ohrozovanie pacientov a niekedy aj zdravotníckeho personálu.

Z

SKIZP

K článku VIII.bod. 1.,ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v § 6 ods. 1 o nové písm. ab): Žiadame toto ustanovenie preformulovať nasledovne: „ab) objednáva organizáciu a koordináciu skríningu prostredníctvom orgánov verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu a informuje svojich poistencov o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, u ktorých môžu absolvovať skríning podľa osobitného zákona a ktorí im poskytnú štandardizovaný test, ak taký existuje.“ Odôvodnenie: Zdravotné poisťovne nie sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ani ochrany a podpory zdravia. Môžu si vykonanie skríningu objednať a to – jeho organizáciu – u orgánov verejného zdravotníctva a jeho vykonanie –

Z

u konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú zdravotníckych pracovníkov na jeho kvalifikované vykonanie.

SKIZP

K návrhu vykonávacieho predpisu Nariadenie vlády SR č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti: Navrhujeme v zákone č. 578/2004 Z. z. a v tomto vykonávacom predpise vypustiť slová „mobilný hospic“. Odôvodnenie: V skutočnosti nejde o mobilný hospic, ale vozidlo, ktoré preváža zdravotníckych pracovníkov tímu paliatívnej starostlivosti k pacientom v domácej paliatívnej starostlivosti a podobne.

Z

SKIZP

K návrhu vykonávacieho predpisu– bezpečnosť pacienta – navrhujeme splnomocňovacie ustanovenie zákona na jej vydanie vypustiť, tento návrh vykonávacieho predpisu vypustiť a nahradiť ho vykonávacím predpisom – novelou vyhlášky MZ SR č. 553/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia. Odôvodnenie: Zjednodušenie a zamedzenie duplicity právnych úprav na úpravu tej istej problematiky.

Z

SKIZP

K návrhu vykonávacieho predpisu Nariadenie vlády SR č. 640.2008 Z. z.o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti: Je potrebné rozšíriť túto úpravu – zvýšenie normatívov - o poskytovateľov špecializovanej následnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: Aktuálne normatívy sú príliš nízke. Na pokrytie potrieb obyvateľstva kvalifikovanou následnou ambulantnou starostlivosťou zdravotníckymi pracovníkmi je potrebné urgentné zvýšenie týchto normatívov.

Z

SKIZP

V článku IV.,ktorým sa dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti na konci žiadame doplniť § 46a, ktorý znie: „§ 46a Funkcie územnej samosprávy na úseku zdravotníctva Samosprávne kraje, mestá a obce zabezpečujú rozvoj regionálneho zdravotníctva na príslušnom území tak, aby bola poskytovaná zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vykonávané na odbornej úrovni, plynule, sústavne a dostupné so zohľadnením potrieb osôb, ktorým sa zdravotná starostlivosť poskytuje a regionálnych podmienok. Na tento účel a) sa podieľajú na spolufinancovaní poskytovanej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, b) poskytujú si vzájomnú súčinnosť a spolupracujú aj s orgánmi štátnej správy tak, aby poskytovaná zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti boli zároveň vzájomne vertikálne aj horizontálne prepojené, adekvátne procesne a organizačne regulované nielen na klinickej ale aj lokálnej,

O

regionálnej a národnej úrovni, c) poskytujú si vzájomnú súčinnosť a spolupracujú podľa písm. b) aj pri horizontálnom a vertikálnom prepájaní poskytovanej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti s ostatnými zdravotníckymi a nezdravotníckymi službami na danom území, ako sú napríklad poskytovanie ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia podľa osobitného predpisu, poskytovanie sociálnej starostlivosti a podobne. Odôvodnenie: Potrebné ustanovenie na podporu integrácie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na daných územiach obcí, miesta samosprávnych krajov navzájom, ale aj v širšom kontexte služieb na danom území.

SKIZP

Vykonávací predpis– indikačné kritériá na vykonávanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej starostlivosti – je potrebné doplniť, že má byť súčasne poskytovaná aj rehabilitačná starostlivosti zdravotníckymi pracovníkmi ako sú klinickí psychológovia, liečební pedagógovia, klinickí logopédi, fyzioterapeuti a podobne a to nielen osobe ale aj je príbuzným a blízkym. Odôvodnenie: Zabezpečenie potrebného štandardu poskytovanej starostlivosti

Z

SKIZP

Vykonávací predpis– minimálne personálne a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení – je potrebné doplniť minimálne tímy následnej starostlivosti a pracovné miesta pre koordinátorov interdisciplinárnych multiprofesionálynch tímov následnej zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: Následnú starostlivosť musí byť poskytovaná v koordinovaných tímoch. Koordinácia je práca na plný úväzok, nie je možné čiastočne poverovať niekoho z tímu, jeden člen tímu musí mať na starosti iba koordináciu. Vykonávací predpis – minimálne personálne a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení – je potrebné doplniť povinnosť zdravotníckeho zariadenia zamestnávať odborníka na prevenciu syndrómu vyhorenia u zdravotníckych pracovníkov nielen z titulu výkonu nimi vykonávanej náročnej následnej zdravotnej starostlivosti. Pr Odôvodnenie: Zdravotnícke a pomáhajúce profesie sú spomedzi všetkých profesií najviac ohrozené syndrómom vyhorenia, prevencia a ochrana pri nízkom počte pracovníkov a nevyhovujúcej vekovej štruktúre. Zabezpečenie starostlivosti pre profesionálov.

Z

SKIZP

Vykonávací predpis – cenové opatrenie - v kapitole 86.23.1 Následná ústavná zdravotná starostlivosť je potrebné do výpočtu oddelení doplniť oddelenie pediatrie. Odôvodnenie: Následná zdravotná starostlivosť bude poskytovaná aj na oddeleniach pediatrie. Vykonávací predpis – cenové opatrenie - v kapitole 86.23.1.7 Návštevná služba lekára v prirodzenom prostredí osoby, žiadame doplniť aj „návštevná služba iného zdravotníckeho pracovníka a fyzioterapeuta“. Odôvodnenie: Následnú zdravotnú starostlivosť v prirodzenom prostredí osoby

Z

poskytujú aj klinickí psychológovia, liečební pedagógovia, klinickí logopédi, fyzioterapeuti atď.

SKIZP

Vykonávací predpis skríning– v súlade so zákonom je ho potrebné upraviť tak, že zdravotné poisťovne si objednávajú zorganizovanie a vyhodnotenie skríningu u orgánov verejného zdravotníctva a vykonanie skríningu u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: Zosúladenie s poslaním a úlohami jednotlivých inštitúcií.

Z

SKZL Čl. I bod 111. Žiadame v Čl. I bod 11 slová „ministerstvu zdravotníctva a“ nahradiť slovami „a ministerstvu zdravotníctva“ a vložiť ich za slová „zdravotnej starostlivosti“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. Z platného znenia zákonného ustanovenia vyplýva, že údaje o jej poistencoch potrebné na určenie indikátorov kvality majú poskytovať len zmluvní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Z formulácie predkladanej v návrhu zákona je však možné vyvodiť aj záver o možnosti rozšírenia uvedenej povinnosti na nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo pravdepodobne nebol zámer navrhovateľa.

Z

SKZL Čl. I bod 18 3. Žiadame, ak nebude akceptovaná 2. pripomienka, v Čl. I bod 18 slová „10 000 eur“ nahradiť slovami „3 000 eur“. Odôvodnenie: Máme za to, že povinnosť zaviesť interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta je nadbytočná záťaž pre poskytovateľov, pričom účel sledovaný predkladateľom bol a aj je zabezpečený súčasnou striktnou právnou úpravou. Na základe uvedeného zaviesť pokuty v likvidačnej výške 10 000 eur je pre poskytovateľov absolútne neprijateľné.

Z

SKZL Čl. I bod 6 5. Žiadame v Čl. I bod 6 vypustiť a ostatné body primerane prečíslovať. Odôvodnenie: Predkladateľ návrhu zákona zavádza do zákona č. 578/2004 Z. z. nový inštitút tzv. dočasnej odbornej stáže pre štátnych príslušníkov z tretích krajín v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. Názov zavedeného inštitútu má len deklaratórny charakter, pričom jeho primárnym účelom je obchádzanie ustanovení zákona č. 422/2015 Z. z. ohľadom povinnosti uznania odbornej kvalifikácie zdravotníckych pracovníkov, s čím súvisí spravidla absolvovanie doplňujúcej skúšky ako aj absolvovanie jazykovej skúšky a vo svojej podstate vytvára kategóriu zdravotníckych pracovníkov sui generis. Zavedenie takéhoto inštitútu nemá oporu v žiadnej európskej smernici, rovnako znenie nie je súladné so znením dôvodovej správy, pretože v nej sa pojednáva len o oboznámení sa s pracovnými podmienkami a materiálno-technickým vybavením zdravotníckych zariadení a systémom poskytovania zdravotnej starostlivosti, kdežto predložený návrh

Z

zákona výkon zdravotnej starostlivosti priamo umožňuje. Zdravotnícky pracovník z tretej krajiny, ktorý bude držiteľom uznaného dokladu o vzdelaní na účely výkonu zdravotníckeho povolania lekár, bude môcť uzatvoriť pracovnoprávny vzťah zo zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti a vykonávať všetky výkony ako lekár v rozsahu jeho praxe podľa § 28 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. v spojení s § 4cb vyhlášky č. 321/2005 Z. z. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach, napriek tomu, že nebude mať absolvovanú ani doplňujúcu skúšku, ani jazykovú skúšku, ani nebude registrovaný v príslušnej komore. Uznávanie dokladov o vzdelaní zo strany Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu sa v praxi deje v podstate automaticky pri každej žiadosti. Rovnako ohľadom ovládania jazyka postačuje Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) podľa predloženého návrhu len čestné prehlásenie. Nie je zrejmé, prečo ministerstvo zdravotníctva nezaviedlo osobitný spôsob overovania jazykovej znalosti, keď tomu žiadna právna prekážka nebráni a reálne môže byť ohrozené zdravie pacientov, a to nielen zlou komunikáciou s pacientom, ale predovšetkým s dohliadajúcim lekárom. S uvedeným súvisí aj otázka praktického významu takýchto stážistov pre zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti ako aj pre samotných stážistov, pretože samotný rozsah praxe vymedzený vo vyhláške č. 321/2005 Z. z. neupravuje možnosť výkonu špecializovaných alebo certifikovaných pracovných činností. Takýto stážisti by mali mať len postavenie neatestovaných lekárov. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa nášho názoru formulácia v navrhovanom § 30a ods. 5 nie je jednoznačná a mohla by byť zneužitá tak, že stážistom bude umožnené vykonávať stáž v dĺžke trvania až 12 mesiacov u rôznych poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti opakovane (reťazenie), rovnako je potrebné poukázať na dôvodovú správu, ktorá sa k uvedenému odseku žiadnym spôsobom nevyjadruje a ani ho nerieši. Súčasne navrhovateľ neuložil žiadny spôsob kontroly takýchto stážistov zo strany ministerstva zdravotníctva alebo iného príslušného orgánu. Je možné predpokladať, že ministerstvo zdravotníctva ani nemá personálne kapacity, aby takéto kontroly vykonávalo. Len zakotvenie možnosti uloženia sankcie v maximálnej výške 15 000 eur má v takto závažnom prípade slabý preventívny účinok a nedostatočne ochraňuje samotného pacienta.

SKZL Čl. X 4. Žiadame v Čl. X slová „bodu 2“ nahradiť slovami „bodu 1“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. V Čl. I bod 2 upravuje síce § 9 zákona č. 147/2011 Z. z., avšak neobsahuje odsek 5.

Z

SKZL návrhu ako celku2. Žiadame všetky ustanovenia návrhu zákona určujúce a týkajúce sa povinnosti zavedenia interného systému hodnotenia bezpečnosti pacienta, vrátane sankcií, vypustiť. Odôvodnenie: Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je oprávnený poskytovať

Z

zdravotnú starostlivosť podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) na základe vydaného povolenia, licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo živnostenského oprávnenia. Ich vydaním je zákonom verifikovaný ako subjekt, ktorý splnil všetky podmienky na prevádzku zdravotníckeho zariadenia (vrátane personálneho zabezpečenia, materiálno-technického vybavenia, opatrení na ochranu zdravia zamestnanca a na ochranu verejného zdravia ako aj všetky hygienické povinnosti vyžadované právnymi predpisy, pretože sú zapracované v prevádzkovom poriadku, ktorý je jedným z podkladov pre regionálne úrady verejného zdravotníctva k vydaniu rozhodnutia o uvedení priestorov do prevádzky). Zákonodarca napriek uvedeným skutočnostiam zakotvil do § 9 zákona č. 578/2004 Z. z. aj povinnosť zavedenia systému kvality, a to napriek prísnym hygienickým režimom u každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, obligatórnemu sústavnému vzdelávaniu zdravotníckych pracovníkov a povinného zabezpečenia zberu údajov potrebných na určenie indikátorov kvality. Zavedenie ďalšej subkategórie v rámci systémov kvality považujeme za úplne nadbytočné. Účel sledovaný predkladateľom návrhu zákona a konštatovaný v dôvodovej správe je podľa nášho názoru už dávno dostatočne zabezpečený existujúcou právnou úpravou a zavádzanie novej povinnosti bude predstavovať pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti skutočne len záťaž.

SLK čl. bod 8Navrhujeme vypustiť bod 8. Odôvodnenie: V súvislosti s predchádzajúcimi pripomienkami.

Z

SLK čl. INavrhujeme doplniť nový bod v znení: „V § 27 ods. 1 sa za písm. d) vkladá nové písm. e) v znení: „detská sestra“. Doterajšie písm. e) až v) sa menia na písm. f) až w).“ Odôvodnenie: Prax preukazuje požiadavku sestry, ktorej už stredoškolské štúdium sa zameriava na poskytovanie zdravotnej starostlivosti dieťaťu.

Z

SLK čl. I bod 1 Navrhujeme vypustiť bod 1. Odôvodnenie: Systém kvality aj povinnosť zaviesť interný systém bezpečnosti pacienta sú ďalšou administratívnou záťažou zaťažujúcou poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ďalšia administratívna povinnosť len odradí súčasných najmä starších poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti od prevádzkovania zdravotníckych zariadení. Je potrebné si uvedomiť, že veľká väčšina poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti prevádzkuje jednu ambulanciu v zložení lekára a sestra. Pre takéto ambulancie o najmenšom možno personálnom obsadení je akákoľvek zavádzanie systému kvality

Z

a interného systému bezpečnosti pacienta zbytočné – je neefektívne a neúčelné prijímať interné smernice pre dvoch zdravotníckych pracovníkov. Okrem toho vypracovaný projekt nemusí odzrkadľovať skutočnú prácu na ambulancii. Čo sa týka indikátorov kvality namietame, že predložená úprava je nezrozumiteľná a nebola vopred odkonzultovaná zo zástupcami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti – podľa správy o účasti verejnosti na tvorbe právnych predpisov bol materiál prerokovaný len s DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. a Slovenskou spoločnosťou klinickej mikrobiológie. Závažnosť a rozsah zásahu do činnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vyžadoval pred predložením návrhu na pripomienkové konania, prerokovanie tohto legislatívneho riešenia s čo najširším okruhom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Je potrebné zdôrazniť, že v súčasnosti preexponovaná snaha o ochranu práv pacientov sa realizuje unáhlenými a koncepčne nejasnými administratívnymi riešeniami, ktoré v konečnom dôsledku budú mať opačný účinok na kvalitu zdravotnej starostlivosti. Výlučne formálne riešenia založené na zvyšovaní administratívnej záťaže poskytovateľov a uprednostňovanie sankčných opatrení pred preventívnymi riešeniami predovšetkým v oblasti skvalitňovania podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti, bude mať za následok ďalšie zníženie počtu poskytovateľov a tým zhoršenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.

SLK čl. I bod 20Navrhujeme vypustiť bod 20. Odôvodnenie: V súvislosti s predchádzajúcimi pripomienkami.

Z

SLK čl. I bod 4Navrhujeme vypustiť bod 4. Odôvodnenie: Nemožno súhlasiť s tým že sa zavádza, že ďalší orgán kontrolujúci poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zvyšuje sa regulácia už aj tak masívne pregulovaného prostredia – dôkazom je počet písmen v § 79 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. Rovnako namietame, že predložená úprava nebola vopred odkonzultovaná zo zástupcami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a bude mať za následok negatívne dopady bližšie špecifikované v čl. I.

Z

SLK čl. I bod 6 Navrhujeme vypustiť bod 6. Odôvodnenie: Ustanovenie neprimerane zvýhodňuje lekárov z tretích krajín v porovnaní s inými lekármi napr. z EÚ, ktorí musia preukazovať získane odbornej spôsobilosti na výkon povolania lekára. Zároveň návrh ohrozuje bezpečnosť pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti stážistom. Vzhľadom na personálne zabezpečenie ústavných zaradení nemožno v praxi reálne očakávať, že dohliadajúci lekár bude vždy fyzicky prítomný pri výkone stáže stážistom.

Z

SLK čl. I bod 9 Z

Navrhujeme vypustiť písm. ba), bb) a bc). Odôvodnenie: V súvislosti s predchádzajúcimi pripomienkami.

SLK čl. IV Navrhujeme doplniť nový bod v znení: V § 8 ods. 2 sa dopĺňa tretia veta v znení: „Všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast môže poskytovať aj poskytovateľom určený pediater a poskytovateľom určená praktická sestra alebo detská sestra.““ Odôvodnenie: Prax preukazuje požiadavku sestry, ktorej už stredoškolské štúdium sa zameriava na poskytovanie zdravotnej starostlivosti dieťaťu.

Z

SLK čl. IV bod 6Navrhujeme v bode 6 číslo „25“ zmeniť na „20“. Odôvodnenie: 25 lôžok podľa nášho názoru jedna sestra nemôže fyzicky zvládnuť.

Z

SLK čl. IV ods. 8 10. v § 12b ods. 4 navrhujeme vypustiť písm. b). Odôvodnenie: V prípade pacientov, ktorí sú v štádiu na konci života alebo v terminálnom štádiu, je zbytočné, aby sa vykonávali kontroly ďalšej potreby poskytovania dlhodobej starostlivosti.

Z

SLK Čl. VIIINavrhujeme vypustiť body 7 až 15. Odôvodnenie: V súvislosti s predchádzajúcimi pripomienkami.

Z

SLK čl. VIII bod 2713. V čl. VIII bod 27 navrhujeme doplniť písm. d) v znení: "výsluch tretej osoby." Odôvodnenie: V praxi je známych viacero prípadoch, kedy ÚDZS rozhodoval na základe zdravotnej dokumentácie a informácií uvedených v podnete a odmietol vykonať výsluchu svedkov, pričom výsluchy sa neskôr, či už v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ukázali pre rozhodnutie vo veci ako kľúčové a negovali rozhodnutie ÚDZS.

Z

SLK čl. VIII bod 33 Navrhujeme vložiť nový ods. 3 v znení: „Tretia osoba je povinná dostaviť sa na výsluch, ak bol jej výsluch nariadený. Odôvodnenie: V súvislosti s predchádzajúcom pripomienkou.

Z

SLK čl. VIII bod.29 Z

Navrhujeme vypustiť bod c). Odôvodnenie: Oznamovateľom môže byť akákoľvek osoba, ktorá nemusí byť v žiadnom vzťahu k poškodenému, nemá možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie poškodeného a teda nemá mať ani možnosť oboznamovať sa s údajmi o zdravotnom stave poškodeného - v zmysle predloženého návrhu by sa poškodený k týmto údajom mohol dostať pri oboznamovaní sa s protokolom, čo považujeme za neprijateľný zásah do osobnostných práv poškodeného.

Slovenská komora SP a ASP

§ 102Za § 102v sa vkladá § 102w, ktorý vrátane nadpisu znie: § 102w Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.augusta 2017 Sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu prácu v zdravotníctve k dátumu účinnosti tohto zákona a nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti definovanú v § 33 ods. 3 tohto zákona, sa považuje za sociálneho pracovníka, ktorý spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti definovanú v § 33 ods. 3 tohto zákona do 31. decembra 2022.

Z

Slovenská komora SP a ASP

§ 27V § 27 sa do odseku (2) pridáva „sociálny pracovník“. Navrhované znenie pozmeneného odseku: (2) Zdravotnícky pracovník je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva povolanie logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik, laboratórny diagnostik a sociálny pracovník v zdravotníckom zariadení a splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 (ďalej len „iný zdravotnícky pracovník“).

Z

Slovenská komora SP a ASP

§ 62 V § 62 sa pridáva odsek (13) so znením: (13) Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce registruje zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú povolanie sociálneho pracovníka. V § 62 Zmeniť číslovanie pôvodného odseku (13) na odsek (14).

Z

Slovenská komora SP a ASP

§ 62 V § 62 sa pridáva odsek (4) so znením: (4) Pre Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce platia ustanovenia v §49 až § 67 primerane podľa ustanovení osobitného predpisu, na základe ktorého je zriadená. (Poznámka pod čiaru: Zákon č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Z

Slovenská komora SP a ASP

§ 68 V § 68 sa do odseku (1) písm. b), c) pridáva „sociálny pracovník“. Navrhované znenie pozmeneného odseku: (1) Licencie sa vydávajú a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ, b) na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik, laboratórny diagnostik a sociálny pracovník, c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik, laboratórny diagnostik a sociálny pracovník, V § 68 sa pridáva odsek (12) so znením: (12) Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní sociálny pracovník a vedie register vydaných licencií. Zmeniť číslovanie pôvodného odseku (12) na odsek (13).

Z

Slovenská komora SP a ASP

§ 80Za § 80aw sa vkladá § 80ax, ktorý znie: § 80ax (1) Základná zložka mzdy60aa) sociálneho pracovníka (§ 27 ods. 2), ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností (§ 33 ods. 2) a vykonáva odborné pracovné činnosti v rozsahu získaného vzdelania v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 2 u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, je najmenej 1,06-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. (2) Základná zložka mzdy60aa) sociálneho pracovníka (§ 27 ods. 2), ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností (§ 33 ods. 5) v príslušnej certifikovanej pracovnej činnosti a vykonáva certifikované pracovné činnosti v príslušnej certifikovanej pracovnej činnosti v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 2 u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, je najmenej 1,10-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. (3) Základná zložka mzdy60aa) sociálneho pracovníka (§ 27 ods. 2), ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností (§ 33 ods. 4) v

Z

špecializačnom odbore a vykonáva špecializované pracovné činnosti v príslušnom špecializačnom odbore v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 2 u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, je najmenej 1,20-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy.

Slovenská komora SP a ASP

§25 Doplniť navrhovaný text písmena n) v §25 odsek 1 zákona 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov takto: n) sociálnemu pracovníkovi, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti v rozsahu stanovenom ošetrujúcim lekárom na účely následnej zdravotnej starostlivosti v rozsahu kompetencií podľa osobitných predpisov, 39aa) Zdôvodnenie: Týmto doplnením textu písmena n) v návrhu zamedzíme diskriminácii sociálnych pracovníkov zamestnaných v ADOS a mobilných hospicoch, ktorí pôsobia v domácom prostredí a ich potenciálnemu trestnoprávnemu ohrozeniu z dôvodu ochrany osobných údajov pacienta. Taktiež by mali podliehať povinnosti mlčanlivosti.

Z

Slovenská komora SP a ASP

§47Za §47h sa vkladá §47ch, ktorý vrátane nadpisu znie: §47ch Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce (1) Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálne práce združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorí sú jej členmi. (2) Členom Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce môže byť fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon sociálnej práce, vykonáva sociálnu prácu a je bezúhonná (§ 38), ak písomne požiada o zápis do zoznamu členov komory.

Z

Slovenská komora SP a ASP

predmetnému zákonuNahradiť výraz zariadenie sociálnej pomoci, ktorý sa používa v celom texte návrhu za výraz zariadenie sociálnych služieb, ktorý pozná naša legislatíva.

Z

Slove predmetný zákon Z

nská komora SP a ASP

Chýba legislatívna úprava možnosti vystavenie potvrdenia o pracovnej neschopnosti na dg. Z76.3 /zdravá osoba sprevádzajúca chorú/ bolo legislatívne upravené na čas, keď trvá hospitalizácia dieťaťa, pri onkologicky chorých deťoch pokiaľ trvá liečba.

Slovenská komora SP a ASP

predmetný zákonLegislatívne nie je upravená dlhodobá ošetrovateľská starostlivosť s možnosťou opakovania na tú istú diagnózu /flexibilne podľa ochorenia a predpokladanej dĺžke liečenia, u detí treba zarátať aj obdobie rekonvalescencie, keďže nemôžu byť doma samé/ s tým, aby opatrovateľ nebol vylúčený z aktívneho trhu práce, t.j. tak ako pri PN- ke nesmie dostať výpoveď v práci, tak ani pri OČR, aby sa po ukončení opatrovania mohol vrátiť do zamestnania.

Z

Slovenská komora SP a ASP

predmetný zákon - zdôvodnenie pripomienokK § 27, odsek (2) Navrhuje sa medzi vymenované profesie pridať „sociálny pracovník“, čo právne ukotví postavenie sociálneho pracovníka vykonávajúceho svoje povolanie v zdravotníckom zariadení a zosúladí aplikačnú prax výkonu sociálnej práce so zákonom č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K vloženému §47ch Navrhuje sa vložiť §47ch, ktorý popisuje profesijnú organizáciu sociálnych pracovníkov, ako sú v predmetnom zákone popísané aj profesijné organizácie ostatných profesií, spadajúcich do kategórie „Iný zdravotnícky pracovník“. K § 62 Navrhuje sa vložiť odsek (4), ktorý zosúlaďuje a uznáva podmienky zriadenia Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce podľa osobitného predpisu. Navrhuje sa vložiť odsek (13), ktorý poverí Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce registrovať sociálnych pracovníkov, ktorí budú vykonávať svoje povolanie v zdravotníckom zariadení. Vzhľadom na pridaný odsek (13) je potrebné v § 62 zmeniť číslovanie pôvodného odseku (13) na odsek (14). K § 68 Navrhuje sa vložiť do odseku (1) písmen b), c) profesiu „sociálny pracovník“, čím sa zadefinujú druhy licencií, ktoré môže Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce udeľovať sociálnym pracovníkom, ktorí budú vykonávať svoje povolanie v zdravotníckom zariadení a ktorí splnia pre vydanie jednotlivých druhov licencií zadefinované podmienky. Navrhuje sa vložiť odsek (12), ktorý poverí Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce vydávať licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní sociálny pracovník a viesť register vydaných licencií. Vzhľadom na pridaný odsek (12) je potrebné v § 68 zmeniť číslovanie pôvodného odseku (12) na odsek (13). K vloženému § 80ax Navrhuje sa vložiť § 80ax, ktorý popisuje osobitné ustanovenia o minimálnej výške základnej

Z

zložky mzdy niektorých zdravotníckych pracovníkov, ako sú v predmetnom zákone popísané aj pre ostatné profesie, spadajúce do kategórie „Iný zdravotnícky pracovník“. K vloženému § 102w Navrhuje sa zosúladiť požiadavky návrhu zákona s aplikačnou praxou formou prechodných ustanovení, aby sociálni pracovníci, ktorí vykonávajú sociálnu prácu v zdravotníckom zariadení k dátumu účinnosti tohto zákona a nespĺňajú podmienku odbornej spôsobilosti definovanú v § 33 ods. 3 tohto zákona mali možnosť pokračovať vo výkone svojho povolania a doplniť si odbornú spôsobilosť definovanú v § 33 ods. 3 tohto zákona do 31. decembra 2022.

SLS § 12b, odsek 4, písm. bˇ)fyzická kontrola u ošetrujúceho lekára za účelom posúdenia potreby poskytovania dlhodobej ZS nebude vždy možná vzhľadom na zdravotný stav pacienta, kontrolu by v takomto prípade mohol vykonať v domácom prostredí aj VLD resp. PLDD

Z

SLS § 38a, odsek 1, písm. e)V §38a odsek 1e : sumu 5 eúr považujeme za otáznu, v prípade nedostatočnej výšky platby ZP by bolo potrebné ju navýšiť na dvojnásobok, čo približne kopíruje resp. sa približuje platbe v DSS

Z

SLS § 9Systém kvality Nie je jasne uvedené, či sa týka aj ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: Ak sa týka aj ambulantných poskytovateľov, tak im vzniká ďalšia povinnosť. Pri súčasnom nedostatku ambulantných poskytovateľov, najmä starších lekárov môže byť dôvodom na ukončenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Písomne vypracovaný projekt nemusí odzrkadľovať skutočnú prácu v ambulancii. Môže sa stať, že kvalitný lekár nebude mať vynikajúco vypracovaný projekt a naopak.

Z

SLS § 9, odsek 4Navrhujeme doplniť text v prve vete za za slovom dohľad, ktorý znie" a v spolupráci s príslušnou odbornou spoločnosťou Slovenskej lekárskej spoločnosti". Odôvodnenie: K správnemu posudzovaniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti by sa mali vyjadriť aj jednotlivé odborné spoločnosti SLS, ktoré majú aj aktívne spolupracovať na tvorbe indikátorov kavlaity. Slovenská spoločnosť klinickej mikrobiológie

Z

SLS § 9, odsek, písm. a) Navrhujeme slovo zdravie nahradiť slovom "zdravotný stav"

Z

SLS § 9b) odsek 2Navrhujeme doplniť tento text, ktorý znie" V prípade auditu činnosti vedúcich k ožiareniu musia byť poverené osoby schválené Komisiou MZ SR pre zabezpečenie kvality v rádiodiagnostike, radiačnej onkológii a v nukleárnej medicíne. Slovenská spoločnosť radiačnej onkológie a hlavný odborník pre radiačnú onkológiu

Z

SLS § 9b, odsek 1Navrhujeme doplniť text, ktorý znie takto" poskytovateľ ma právo odvolať sa voči výsledku klinického auditu do 30 kalendárnych dní" Odôvodnenie: Poskytovateľ musí mať právo odvolať sa"

Z

SLS § 9b, odsek 1V prvej vete navrhujeme doplniť text, ktorý znie takto" " v intervale minimálne 1X za päť rokov" Odôvodnenie: Keď má byť klinický audit systematicky preverovaný, mal by sa vykonávať pravidelne v určitom intervale a nielen na podnet. Slovenská spoločnosť klinickej mikrobiológie

Z

SLS § 9b, odsek 2žiadame doplniť na konci vety text, ktorý znie: " V prípade auditu činnosti vedúcich k ožiareniu musia byť poverené osoby osoby schválené Komisiou MZ SR pre zabezpečenie kvality v rádiológii, radiačnej onkológii a v nukleárnej medicíne" Slovenská rádiologická spoločnosť, hlavná odborníčka pre rádiologiu

Z

SLS §9bNavrhujeme doplniť tento text, ktorý znie " Výkon klinických auditov kontrolujúcich činnosti vedúce k ožiareniu sa uskutočňuje podľa vypracovaných metodík, odborných usmernení, vstupných a pracovných dotazníkov, ako aj pracovných výkazov, vyšpecifikovaných pre jednotlivé okruhy lekárskych vyšetrení pracovníkmi Komisie MZ SR pre zabezpečenie kvality v rádiológii, v nukleárnej medicíne a v radiačnej už niekoľko rokov onkológii, ktorí túto činnosť dlhodobo(dlhoročne) pripravujú. SRS

Z

SLS 30a, odsek 6§ 30a (6) Žiada sa úprava v definícii „fyzickej prítomnosti“ resp. rozšírenie počtu dohliadajúcich lekárov resp. ustanovenie primára/prednostu pracoviska za dohliadajúceho, keďže tento zodpovedá i teraz za výkon pracovných činností u lekárov bez kvalifikácie a to aj vtedy, ak nie je pri výkone činností fyzicky prítomný. Dôvody: Pokiaľ bude lekár vykonávať odborný dohľad

Z

nad stážistom a má byť fyzicky prítomný pri výkone stáže, čo v prípade jeho neprítomnosti z dôvodu dovolenky, PN prípadne inej ? V daný deň/dni stážista nemôže žiadne výkony vykonávať ? A ak bude vykonávať lekár odborný dohľad, kedy vlastne bude vykonávať prácu, ktorú má dohodnutú v pracovnej zmluve s poskytovateľom ?

SLS 9b, odsek 3, písm.b) Na konci vety žiadame doplniť tento text, ktorý znie" po vykonaní špecializačnej skúšky". Slovenská rádiologická spoločnosť, hlavný odborník pre rádiologiu

Z

SLS čl. IV. , § 2, odsek 34Stabilizácia zdravotného stavu je pomerne vágny a rôzne interpretovateľný pojem.

Z

SLS -Zavedenie štúdia detskej sestry na stredných zdravotných školáchŽiadame MZ SR o zavedenie štúdia detskej sestry na stredných zdravotných školách. Odôvodnenie: Tento odbor neexistuje. Prax ukázala, že je nevyhnutné, aby takéto štúdium bolo zavedené. Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti

Z

SLS k § 82, odsek 21Navrhujeme znížiť pokutu. Odôvodnenie: pokuta je neprimerane vysoká. Slov. spol. primárnej pediatrickej starostlivosti

Z

SLS k § 9, odsek 6Text do šiestich mesiacov navrhujeme vypustiť a nahradiť ho textom "do 30 dní". Odôvodnenie: mesiacov je príliš dlhá doba, výsledky hodnotenia nie sú použiteľné na nápravu nedostatkov v reálnom čase. Slovenská spoločnosť klinickej mikrobiológie

Z

SLS k § 9b, odsek 3, písm.)navrhujeme doplniť text na konci vety, ktorý znie" po vykonaní špecializačnej skúšky" odôvodnenie: Je potrebné spresniť požiadavku na päťročnú odbornú zdravotnícku prax po vykonaní špecializačnej skúšky. Slovenská spoločnosť radiačnej onkológie, hlavný odborník MZ SR pre radiačnú onkológiu

Z

SLS k čl. IV. , bod 4, § 10, odsek 3Žiadame zvýšiť počet sestier na každých 25 lôžok určených pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Odôvodnenie: Jedna

Z

sestra to nemôže zvládnuť . Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti

SLS k čl. VII. , bod 18ZP uhrádza......podľa podielu jej poistencov na celkovom počte poistencov“. Spravodlivejšie by bolo „ podľa percentuálneho podielu jej poistencov u daného poskytovateľa za predchádzajúce poisťovacie obdobie“. Existujú totiž pomerne veľké regionálne rozdiely v podieloch poistencov u jednotlivých ZP a regiónov

Z

SLS Osobitnej časti , k bodu 4, § 9, odseky 2a3Do zoznamu oddelení, kde sa bude poskytovať následná starostlivosť navrhujem doplniť: pediatrické oddelenie.

Z

SLS Osobitnej časti, B., bod 4k bodu 4(paragraf 9 ods. 2 a 3). Do zoznamu oddelení, kde sa bude poskytovať následná starostlivosť navrhujem doplniť: pediatrické oddelenie.

Z

SLS Vystavenie žiadosti o ošetrovnéNavrhujeme v zákone presne vyšpecifikovať, kto je ošetrujúci lekár, ktorý ma vystaviť napr. Žiadosť o ošetrované počas hospitalizácie dieťaťa cez víkend, ak je rodič ako sprevádzajúca osoba hospitalizovaný s ním. Odôvodnenie: Nemocnica rodičovi odmieta vystaviť žiadosť o ošetrovné s tým, že to ma urobiť obvodný pediater. Obvodný pediater v tom čase nie je ošetrujúcim lekárom a nemá vedomosti o hospitalizácii ani o jeho aktuálnej diagnóze, ktorú je potrebné na tlačive OČR uviesť. Potvrdenie tiež nemôže vystaviť spätne, nakoľko v zákone je uvedené, že sa ma vystaviť hneď, ako vznikne potreba. Pri PN je to jasne uvedené a vystavuje ho aj nemocnica starším osobám ako 18 rokov. Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti

Z

SocioFóru

m, o.z.

K zákonu č. 576.2004 Z.z.V §10a odsek 3 žiadame vypustiť slová „určená najviac pre jedno zariadenie sociálnej pomoci a musí byť s týmto zariadením sociálnej pomoci v pracovnoprávnom vzťahu na ustanovený týždenný pracovný čas“ a nahradiť tieto slová slovami: „najviac pre dve zariadenia sociálnej pomoci, ak každé z týchto zariadení sociálnej pomoci má menej ako 10 lôžok určených pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, a musí byť v pracovnoprávnom vzťahu s každým z týchto zariadení sociálnej pomoci „., súčasne žiadame vypustiť v odseku 3 slovo „25 lôžok“ a navrhujeme nahradiť slovami „20 lôžok v dennej zmene a na každých 30 lôžok v nočnej zmene.“ Odôvodnenie: Predloženým návrhom sa neadekvátne a neúčelne sprísňujú podmienky pre zodpovednú osobu,

Z

ktorá zabezpečuje ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany. Doteraz platná právna úprava umožňuje poskytovateľom sociálnych služieb mať jednu zodpovednú osobu pre 2 zariadenia a nie je pre zodpovednú osobu pevne stanovený pracovný úväzok, čo umožňuje vykonávať funkciu zodpovednej osoby aj na polovičný pracovný úväzok. Dôvodom nesúhlasu je aj skutočnosť, že v súčasnosti je veľký problém získať zodpovednú osobu a to tak pre nedostatok kvalifikovaných osôb, ale aj nedostatok finančných prostriedkov poskytovateľov, ak by mali zabezpečiť pozíciu zodpovednej osoby na plný pracovný úväzok. Navyše mnohí poskytovatelia poskytujú viaceré druhy sociálnych služieb v jednej budove, napr. zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej službe na jednom mieste a preto nie je efektívne, aby zamestnávali dve alebo tri zodpovedné osoby. Ďalším dôsledkom prijatia navrhovanej úpravy, keď nebude možné získať kvalifikovanú zodpovednú osobu pre každé zariadenie sociálnej pomoci, bude nemožnosť získať finančné prostriedky na zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Nie je možné ani súhlasiť so stanovením počtu 25 klientov na jednu sestru v zariadení sociálnej pomoci bez ohľadu na to o akú zmenu ide. Žiadame zmeniť tento počet na 20 lôžok v dennej zmene a 30 lôžok v nočnej zmene. Je potrebné si uvedomiť, že zariadenia sociálnej pomoci nie sú zdravotníckymi zariadením a prevažná časť starostlivosti spočíva v opatrovateľskej starostlivosti a nie v zdravotnej starostlivosti.

SocioFóru

m, o.z.

K zákonu č. 577.2004 Z.z. K § 38 odsek 3 Žiadame vypustiť v odseku 3 písm. a) bod 1 a v bode 2 vypustiť slová „ústavnej následnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej následnej ošetrovateľskej starostlivosti 28aaa“ V § 38a odsek 1 žiadame vypustiť písm. e) Odôvodnenie: Je neprijateľné zavádzať zo strany verejného zdravotného poistenia úhradu výške 5 eur na deň za stravovanie a pobyt na lôžku výlučne pre pacientov, ktorým sa má poskytovať ústavná zdravotná starostlivosť a to počas ústavnej následnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej následnej ošetrovateľskej starostlivosti. Takýto prístup považujeme za diskriminačný, nakoľko aj týmto poistencom sa poskytuje výlučne zdravotná starostlivosť rovnako ako iným poistencom, od ktorých sa žiadna úhrada za lôžko a stravu nevyžaduje platiť. Je potrebné si uvedomiť, že v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti sa poistencom neposkytuje sociálna služba, nakoľko, ak by to tak bolo, museli by príslušné zdravotnícke zariadenia spĺňať všetky podmienky kvality, ktoré sú ustanovené ´pre zariadenia sociálnych služieb a vybrané zdravotnícke zariadenia takéto podmienky určite nespĺňajú. Podotýkame, že stanovenie úhrady pre poistencov vyššie uvedenej ústavnej zdravotnej starostlivosti nie je prijateľné ani za podmienky ustanovenia výnimiek pre určité cieľové skupiny, u ktorých sa navrhuje oslobodenie od platenia 5 eurovej úhrady, nakoľko stále zostáva skupina občanov, ktorých sa táto výnimka netýka a tí by sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii. Patria sem aj občania, ktorí majú nízke príjmy a napriek tomu nie sú poberateľmi dávky hmotnej núdze alebo napríklad občania odkázaní na určitý druh sociálnej služby a

Z

pritom nie sú uznaní ako invalidní a ani za osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Pozitívne hodnotíme, že sa predlžuje možnosť poskytovania následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti na 90 dní, ale predložený návrh nezohľadňuje reálnu kapacitu existujúcich zdravotníckych zariadení a tak sa obávame, že tento návrh zostane len v rovine právnej (na papieri), ale v praxi ho nebude možné realizovať. Už v súčasnosti sú poradovníky na umiestnenie napr. do LDCH, nehovoriac o nedostatku kapacít hospicov a aj cenovej nedostupnosti hospicov a absolútnej nemožnosti umiestnenia ľudí, ktorí sú v dlhodobej kóme. Očakávali by sme predstavenie plánu, s časovým harmonogramom, ako a kde narastú predpokladané kapacity.

SocioFóru

m, o.z.

všeobecnáPredložené návrhy zákonov, ktorými sú novelizované viaceré právne predpisy, tak v oblasti zdravotníctva ako aj v oblasti sociálnej ochrany nemožno považovať za systémové riešenie dlhodobej starostlivosti. Pritom ide o úlohu, ku ktorej sa vláda SR oficiálne zaviazala. Navyše na príprave návrhu zákona o dlhodobej starostlivosti v gescii MZ SR, ktorý sa pripravoval minimálne 3 posledné roky, už boli vynaložené nemalé ľudské a tým aj finančné zdroje. Ako zástupcovia občianskej spoločnosti sme sklamaní a znepokojení, nakoľko rovnako sme aktívne a dlhodobo participovali na odborných diskusiách k tejto téme s cieľom vytvoriť komplexný a funkčný systém dlhodobej starostlivosti, t. j. systém účinného a efektívneho prepojenia zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre občanov, ktorá v SR absentuje. Nepredloženie komplexnej právnej normy o dlhodobej starostlivosti považujeme za absolútne zlyhanie oboch rezortov (MZ SR a MPSVR SR), ktoré sa nevedeli celé roky dohodnúť na vzájomnej spolupráci a predložení kvalitnej právnej normy, na ktorú čaká odborná verejnosť, ale hlavne občania, ktorých sa táto téma bytostne dotýka, dve desaťročia. Z uvedených dôvodov žiadame, aby MZ SR pokračovalo v príprave návrhu zákona o dlhodobej starostlivosti za úzkej spolupráce s MPSV SR a uvažovalo sa o všetkých skupinách občanov, ktorí sú odkázaní na dlhodobú zdravotno-sociálnu starostlivosť t.j. vrátane detí. Nad rámec predložených návrhov preto zásadne žiadame, aby boli prijaté aj zmeny v príslušných právnych úpravách v rezorte zdravotníctva a sociálnych vecí (v zákone č.448/2018 Z.z., konkrétne ustanovenie § 16 a § 33), ktoré zabezpečia dostupnosť a to nielen fyzickú, ale aj finančnú, pre deti so zdravotným postihnutím v oblasti zdravotnej rehabilitácie a terapií podporujúcich vývin dieťa so zdravotným postihnutím a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale aj v zariadeniach sociálnych služieb typu centier včasnej intervencie. V tejto oblasti dlhodobo pretrváva nielen absencia včasnej diagnostiky, niektoré deti čakajú na diagnostiku aj 6 mesiacov, ale aj absencia následnej včasnej terapie a zdravotnej rehabilitácie. Zdravotné poisťovne preplácajú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti neadekvátny počet hodín zdravotnej rehabilitácie a terapií alebo niektoré druhy podporných terapií nie sú preplácané vôbec. Je neprijateľné, aby deťom so zdravotným postihnutím nebola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, napr. zo strany logopéda, liečebného pedagóga, psychológa alebo psychiatra pokiaľ

Z

ide o podporné terapie, len preto, že rodičia nemajú dostatočné zdroje, aby to vedeli zaplatiť alebo preto, že nemáme dostatok odborníkov, ktorí tieto podporné terapie zabezpečujú. Podotýkame, že ak by bol spracovaný kvalitný návrh zákona o dlhodobej starostlivosti aj riešenie týchto otázok by boli obsahom takejto starostlivosti. Ale keďže takýto návrh MZ SR nepredložilo, je potrebné urýchlene prijať nami navrhované zmeny, nakoľko u detí so zdravotným postihnutím neposkytnutie včasnej diagnostiky a terapie má za následok závažné negatívne dôsledky v jeho vývoji a v konečnom dôsledku stoja spoločnosť niekoľko násobne viac.

SOCPOIST

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu - K bodu 2.2.3 Predpoklady vývoja objemu aktivít V bode 2.2.3 sa uvádza, že navrhované zmeny si nevyžadujú zmenu informačného systému Sociálnej poisťovne, čo však nezodpovedá reálnemu stavu, nakoľko zavedenie novej dávky nemocenského poistenia si vyžaduje zmeny informačného systému Sociálnej poisťovne s predpokladanými finančnými nákladmi cca 960 000 eur. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

SOCPOIST

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu - Ku kvantifikácii príjmov Sociálnej poisťovne V bode 2.2.4.1 Kvantifikácia príjmov Sociálnej poisťovne sa uvádza, že právna úprava nezakladá vplyv na príjmy Sociálnej poisťovne, čo však nekorešponduje skutočnosti, keďže dochádza k rozšíreniu období vylúčenia povinnosti platiť poistné.

O

SOCPOIST

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu - Ku kvantifikácii výdavkov Sociálnej poisťovne V bode 2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy sa uvádza vplyv na výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2019 vo výške 2,235 mil. eur, v roku 2020 vo výške 7,151 mil. eur, v roku 2021 vo výške 7,611 mil. eur a v roku 2022 vo výške 8,010 mil. eur, čo však nekorešponduje s dielčími prepočtami uvedenými v časti 2.2.4. Sociálna poisťovňa sa stotožňuje s výpočtom vplyvov v časti 2.2.4.2. A) a B) v roku 2019. Žiadame zjednotenie uvedených vplyvov na sumy uvedené v časti 2.2.4.2. Kvantifikácia výdavkov pre Sociálnu poisťovňu. Vzhľadom na uvedené je potrebné v bode 2.2.4. (strana 5) vypustiť text so znením: „Pri konzervatívnejšom odhade, pri počte hospitalizovaných osôb v roku 2018 viac ako 7 dní v nemocnici 15 345, predpokladáme dopad pre rok 2019 vo výške 2,2 mil. eur, pre rok 2020 predpokladáme dopad 7, 1 mil. eur a pre rok 2021 predpokladáme dopad 8,01 mil. eur.“. V tejto súvislosti navrhujeme v bode 2.1.1 Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy znenie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni upraviť nasledovne: „Sociálna poisťovňa V roku 2019 budú tieto výdavky finančne kryté z príjmov Sociálnej

O

poisťovne. V nasledujúcich rokoch budú zapracované zvýšené výdavky pri tvorbe rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 a rozpočtového výhľadu na roky 2021 a 2022.“. Súčasne navrhujeme názov bodu 2.2.4.2 z gramatického hľadiska upraviť nasledovne: „Kvantifikácia výdavkov Sociálnej poisťovne“.

SOCPOIST

K článku III – k bodu 1 – k § 26 ods. 3 a 4 V nadväznosti na navrhovanú úpravu § 26 ods. 3 a 4 uvádzame, že v aplikačnej praxi môže dôjsť k problému s plnením povinnosti zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie sociálneho poistenia zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ nebude disponovať informáciou, koľko dní trval nárok na výplatu ošetrovného u jeho zamestnanca, t. j. od ktorého dňa má oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia. Túto pripomienku uplatňujeme aj vo vzťahu k bodom 6 a 7, k § 54 ods. 10 písm. a) a k § 140 ods. 1 písm. b).

O

SOCPOIST

K článku III – k bodu 4 – k § 42 V § 42 navrhujeme zánik nároku na ošetrovné naviazať na potrebu ošetrovania, nie na uplynutie nároku na výplatu ošetrovného, nakoľko v aplikačnej praxi môže dôjsť k problému s plnením povinnosti zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie sociálneho poistenia zamestnanca, vzhľadom na to, že zamestnávateľ nebude disponovať informáciou, koľko dní trval nárok na výplatu ošetrovného u jeho zamestnanca, t. j. od ktorého dňa má oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia. Súčasne máme za to, že takáto zmena nemá opodstatnenie, nakoľko pri krátkodobom ošetrovaní sa poistenci nemôžu vystriedať pri tom istom prípade potreby ošetrovania, pokiaľ tento trvá.

O

SOCPOIST

K článku IV - k bodu 8 – k § 12b ods. 2V odseku 2 písm. a) z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy navrhujeme slová „najmenej sedem dní" nahradiť slovami "najmenej sedem po sebe nasledujúcich dní" a slová "za deň hospitalizácie sa považuje" nahradiť slovami "za deň hospitalizácie sa považuje aj"; zároveň navrhujeme doplniť, že žiadosť o dlhodobé ošetrovné je potrebné vystaviť najneskôr v posledný deň hospitalizácie.

O

SOCPOIST

K článku IV - k bodu 8 – k § 12b ods. 3 a 4Sociálna poisťovňa považuje za potrebné zabezpečiť súčinnosť aj vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi uvedenému v § 12b ods. 2 písm. a), preto navrhujeme § 12b ods. 3 doplniť písmenom d) v nasledovnom znení: „d) poskytuje potrebnú súčinnosť Sociálnej poisťovni pri kontrole posudzovania potreby poskytovania dlhodobej starostlivosti.“. Ide o obdobnú úpravu ako je v § 12b ods. 4 písm. d) návrhu. Z navrhovaného § 12b ods. 3 a 4 nie je zrejmé, či oznámenie o ukončení bude súčasťou indikačného listu resp.

O

tento bude obsahovať nejakú prílohu, ktorej obsahom bude oznámenie uvedenej skutočnosti alebo pôjde o iné tlačivo. Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy v § 12b ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. je potrebné upraviť, na základe akého tlačiva bude ošetrujúci lekár uvedený v § 12b ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 576/2004 Z. z. oznamovať ukončenie potreby dlhodobej starostlivosti Sociálnej poisťovni. V súlade so všeobecnou pripomienkou k § 12b máme za to, že ukončenie potreby dlhodobej starostlivosti je potrebné potvrdiť na žiadosti o dlhodobé ošetrovné. Z navrhovaného § 12b ods. 4 písm. c) nie je zrejmé, či ukončenie potreby dlhodobej starostlivosti môže Sociálnej poisťovni potvrdzovať aj všeobecný lekár podľa § 8; z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy je potrebné jednoznačne určiť okruh oprávnených ošetrujúcich lekárov aj vo vzťahu k potvrdeniu trvania a ukončenia potreby dlhodobej starostlivosti.

SOCPOIST

K článku IV - k bodu 8 – k § 12b všeobecne V súvislosti s potvrdzovaním potreby dlhodobej starostlivosti Sociálna poisťovňa považuje za nevyhnutné, aby skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a zánik nároku na ošetrovné potvrdzoval príslušný ošetrujúci lekár na tlačive Sociálnej poisťovne, žiadosti o dlhodobé ošetrovné tak, ako aj u ostatných nemocenských dávok. Podľa § 233 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný potvrdzovať dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu ošetrovania chorého člena rodiny na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Rovnako podľa § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa žiadosť o dávku podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Pre uplatnenie nároku na dávku indikačné listy považujeme za nepotrebné, navyše podanie žiadosti o dlhodobé ošetrovné má byť prejavom vôle poistenca, ktorý musí uskutočniť sám poistenec, rovnako ako sám poistenec musí oznámiť všetky skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie a zánik nároku na dávku. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

SOCPOIST

K článku IV- k § 12aV § 12a ods. 4 navrhujeme zmierniť možnosť spätného uznania dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúcim lekárom, konkrétne rozšíriť možnosť spätného uznania tri dni spätne bez striktnej viazanosti na lekársky nález zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby. Navrhujeme nasledovné znenie § 12a ods. 4: „Ak choroba podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (§ 3 ods. 1), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť, vznikla skôr, ako ju príslušný ošetrujúci lekár zistil, príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu lekára špecialistu, zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby, ústavnej pohotovostnej služby, alebo iných preukázateľných závažných dôvodov, ak v odsekoch 14 a 15 nie je ustanovené

O

inak.“. Podľa súčasnej právnej úpravy v prípade úrazov a akútnych ochorení, pri ktorých z objektívnych dôvodov nebolo možné dočasnú pracovnú neschopnosť vystaviť v aktuálnom čase (napr. z dôvodu trvania sviatkov, víkendov, z dôvodu trvania vysokých horúčok, poistenec navštívil odborného lekára, ktorý však nebol oprávnený vystaviť tlačivo potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a pod.), poistenec je ukrátený o obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti, vrátane náhrady príjmu alebo nemocenského za uvedené obdobie. Aplikačná prax preukázala, že striktné obmedzenie spätného vystavenia dočasnej pracovnej neschopnosti najviac tri dni spätne iba na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby má za následok, že dočasne práceneschopný poistenec bez nálezu pohotovostnej služby nemôže byť uznaný za dočasne práceneschopného spätne, aj keď jeho zdravotný stav medicínsky opodstatňuje uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby opodstatnenosť spätného uznania dočasnej pracovnej neschopnosti bola v právomoci ošetrujúceho lekára podľa konkrétnych okolností ochorenia alebo úrazu. Súčasne navrhujeme novelizovať ustanovenie § 12a ods. 14, týkajúce sa spätného uznania dočasnej pracovnej neschopnosti po návrate z cudziny a neviazať možnosť spätného vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti z cudziny len na hospitalizáciu. V praxi sa vyskytujú napr. aj prípady, kedy osoba utrpí v cudzine úraz, ktorý odôvodňuje uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti. V takýchto prípadoch, ak potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti z určitého dôvodu nevystaví ošetrujúci lekár v zahraničí, poistencovi nie je možné v zmysle platnej právnej úpravy spätne vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúcim lekárom v Slovenskej republike.

SOCPOIST

K účinnosti S prihliadnutím na časovú náročnosť implementácie novely do praxe Sociálna poisťovňa žiada o posun účinnosti novely tak, aby legisvakačná lehota nebola kratšia ako 6 mesiacov, t. j. v prípade schválenia novely v NR SR v mesiaci jún, od 1. 1. 2020. Navrhovaná právna úprava zavádzajúca novú dávku nemocenského poistenia si vyžaduje úpravu informačných systémov Sociálnej poisťovne a súčasne zabezpečenie ďalších aktivít súvisiacich s implementáciou navrhovanej zmeny. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

SSVPL

§ 119 ods. 12 písm. g) zákona č. 362.2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov: v § 119 ods. 12 písm. g) sa vypúšťa text: „alebo ak je nezmluvným lekárom, alebo ak odborný lekár alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým je odborný lekár v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ktorý liečbu

O

odporučil, nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je pacient poistený". Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť časť textu v § 119 ods. 12 písm. g) z dôvodu navrhovanej zmeny v § 88 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

SSVPL

§ 119 ods. 12 písm. g) zákona č. 362.2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonovv § 119 ods. 12 písm. g) sa vypúšťa text: „alebo ak je nezmluvným lekárom, alebo ak odborný lekár alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým je odborný lekár v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ktorý liečbu odporučil, nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je pacient poistený“. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť časť textu v § 119 ods. 12 písm. g) z dôvodu navrhovanej zmeny v § 88 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

O

SSVPL

§ 119 ods. 8 zákona č. 362.2011 Z. z. o o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonovv § 119 ods. 8 písm. b) sa mení text: „poskytuje zdravotnú starostlivosť v pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom vzťahu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je pacient poistený, v 119 ods. 8 sa pridáva písm. c), s textom: „poskytuje zdravotnú starostlivosť za poskytovateľa, prostredníctvom ktorého organizátor zabezpečuje ambulantnú pohotovostnú službu." Odôvodnenie: V zákone č. 362/2011 Z. z. o o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoL") je potrebné upraviť ustanovenia tak, aby boli osobitne zohľadnené možnosti predpisovania liekov (ktoré majú byť hradené z verejného zdravotného poistenia) v prípadoch, ak organizátor zabezpečuje ambulantnú pohotovostnú službu poskytovateľom, s ktorým má uzatvorený iný zmluvný vzťah, ako pracovný alebo obdobný pracovný vzťah (napríklad zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka). Súčasné ustanovenie §199 ods. 8 ZoL nepočíta so situáciou, v ktorej má poskytovateľ s organizátorom ambulantnej pohotovostnej služby uzatvorený iný ako pracovnoprávny vzťah. Je evidentné, že v prípade zabezpečenia ambulantnej pohotovostnej službe na základe rozpisu samosprávneho kraja, ale de facto aj na základe dohody organizátora s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa výkon ambulantnej pohotovostnej služby realizuje na báze inej ako je pracovnoprávny vzťah (zvyčajne ide o nepomenovaný obchodnoprávny kontrakt). Samotný výkon/poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa deje v mene organizátora, nie v mene poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý svoj zmluvný záväzok (alebo povinnosť uloženú na základe rozpisu samosprávneho kraja) realizuje prostredníctvom konkrétneho lekára. Pre účely poskytovania ambulantnej

O

pohotovostnej služby má zdravotná poisťovňa povinnosť uzatvoriť zmluvu s organizátorom pohotovostnej ambulantnej služby (nie s poskytovateľom ktorý zabezpečuje ambulantnú pohotovostnú službu na základe dohody s organizátorom alebo na základe rozpisu samosprávneho kraja). V nastolenej optike (teda okrem prípadov, že ambulantnú pohotovostnú službu vykonáva kmeňový zamestnanec organizátora) nie je pre účely predpisu liekov, ktoré by mali byť uhradené z verejného zdravotného poistenia, možné naplniť podmienky požadované v § 119 ods. 8 ZoL.

SSVPL

§ 119 ods. 8 zákona č. 362.2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonovv § 119 ods. 8 písm. b) sa mení text: „poskytuje zdravotnú starostlivosť v pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom vzťahu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je pacient poistený", v § 119 ods. 8 sa pridáva písm. c), s textom: „poskytuje zdravotnú starostlivosť za poskytovateľa, prostredníctvom ktorého organizátor zabezpečuje ambulantnú pohotovostnú službu“. Odôvodnenie: V zákone č. 362/2011 Z. z. (ďalej aj ako „ZoL") je potrebné upraviť ustanovenia tak, aby boli osobitne zohľadnené možnosti predpisovania liekov (ktoré majú byť hradené z verejného zdravotného poistenia) v prípadoch, ak organizátor zabezpečuje ambulantnú pohotovostnú službu poskytovateľom, s ktorým má uzatvorený iný zmluvný vzťah, ako pracovný alebo obdobný pracovný vzťah (napríklad zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka). Súčasné ustanovenie §199 ods. 8 ZoL nepočíta so situáciou, v ktorej má poskytovateľ s organizátorom ambulantnej pohotovostnej služby uzatvorený iný ako pracovnoprávny vzťah. Je evidentné, že v prípade zabezpečenia ambulantnej pohotovostnej služby na základe rozpisu samosprávneho kraja, ale de facto aj na základe dohody organizátora s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa výkon ambulantnej pohotovostnej služby realizuje na báze inej ako je pracovnoprávny vzťah (zvyčajne ide o nepomenovaný obchodnoprávny kontrakt). Samotný výkon/poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa deje v mene organizátora, nie v mene poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý svoj zmluvný záväzok (alebo povinnosť uloženú na základe rozpisu samosprávneho kraja) realizuje prostredníctvom konkrétneho lekára. Pre účely poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby má zdravotná poisťovňa povinnosť uzatvoriť zmluvu s organizátorom pohotovostnej ambulantnej služby (nie s poskytovateľom ktorý zabezpečuje ambulantnú pohotovostnú službu na základe dohody s organizátorom alebo na základe rozpisu samosprávneho kraja). V nastolenej optike (teda okrem prípadov, že ambulantnú pohotovostnú službu vykonáva kmeňový zamestnanec organizátora) nie je pre účely predpisu liekov, ktoré by mali byť uhradené z verejného zdravotného poistenia, možné naplniť podmienky požadované v § 119 ods. 8 ZoL.

O

SSVP § 120 ods. 1 písm. m) zákona č. 362.2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých O

L zákonovv § 120 ods. 1 písm. m) sa vypúšťa text: „poznámku „HRADÍ PACIENT“ v preskripčnom zázname a na lícnej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu a“. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť časť textu v § 120 ods. 1 písm. m) z dôvodu navrhovanej zmeny v § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

SSVPL

§ 120 ods. 1 písm. m) zákona č. 362.2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonovv § 120 ods. 1 písm. m) sa vypúšťa text: „poznámku „HRADÍ PACIENT“ v preskripčnom zázname a na lícnej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu a“. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť časť textu v § 120 ods. 1 písm. m) z dôvodu navrhovanej zmeny v § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

O

SSVPL

§ 69 ods. 3 nariadenie Vlády SR č. 296.2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisovv § 69 ods. 3 sa za pôvodný text dopĺňa: „Lekár, ktorý je zaradený do špecializačného štúdia v internistických špecializačných odboroch s najmenej trojročnou odbornou praxou v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytuje zdravotnú starostlivosť v rámci ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých samostatne, bez odborného vedenia zdravotníckeho pracovníka s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností." Odôvodnenie: Súčasnou právnou úpravou je lekárovi bez špecializačnej skúšky znemožnené nie len predpisovanie liekov, ale ipso iure aj samostatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulantnej pohotovostnej službe bez supervízie zdravotníckeho pracovníka s príslušnou odbornou spôsobilosťou v danom špecializačnom odbore. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť právnu úpravu takým spôsobom, ktorý by jednoznačne stanovil, že samostatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri ambulantnej pohotovostnej službe sa umožňuje aj lekárovi bez špecializačnej skúšky (za predpokladu splnenia podmienky zaradenia do špecializačného štúdia v internistických špecializačných odboroch s najmenej trojročnou odbornou praxou v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti).

O

SSVPL

§ 69 ods. 3 nariadenie Vlády SR č. 296.2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisovv § 69 ods. 3 sa za pôvodný text dopĺňa: „Lekár, ktorý je zaradený do špecializačného štúdia v internistických špecializačných

O

odboroch s najmenej trojročnou odbornou praxou v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytuje zdravotnú starostlivosť v rámci ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých samostatne, bez odborného vedenia zdravotníckeho pracovníka s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností“. Odôvodnenie: Súčasnou právnou úpravou je lekárovi bez špecializačnej skúšky znemožnené nie len predpisovanie liekov, ale ipso iure aj samostatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulantnej pohotovostnej službe bez supervízie zdravotníckeho pracovníka s príslušnou odbornou spôsobilosťou v danom špecializačnom odbore. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť právnu úpravu takým spôsobom, ktorý by jednoznačne stanovil, že samostatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri ambulantnej pohotovostnej službe sa umožňuje aj lekárovi bez špecializačnej skúšky (za predpokladu splnenia podmienky zaradenia do špecializačného štúdia v internistických špecializačných odboroch s najmenej trojročnou odbornou praxou v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti).

SSVPL

§ 80a ods. 4 zákona č. 578.2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonovv § 80a ods. 4 sa za pôvodný text dopĺňa: „Tým nie sú dotknuté nároky poskytovateľa, započítať do mzdových nákladov mzdu a náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu". Odôvodnenie: V prípade, ak organizátor zabezpečuje zdravotnú starostlivosť v ambulantnej pohotovostnej službe na základe iného vzťahu, ako pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu (napríklad zmluva podľa § 269 Obchodného zákonníka) je potrebné prijať zmenu právnej úpravy, aby poskytovateľ mal nárok na odmenu vo výške celkových mzdových nákladov, v ktorých je potrebné zohľadniť mzdu a náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Prijatie takejto zmeny právnej úpravy odstráni rozpor v tom, či poskytovateľ má nárok na odmenu v rovnakej výške, ako ju má lekár, ktorý je s organizátorom v pracovnoprávnom vzťahu, ktorému tieto nároky vznikajú automaticky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

Z

SSVPL

§ 80a ods. 4 zákona č. 578.2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonovv § 80a ods. 4 sa za pôvodný text dopĺňa: „Tým nie sú dotknuté nároky poskytovateľa, započítať do mzdových nákladov mzdu a náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu". Odôvodnenie: V prípade, ak organizátor zabezpečuje zdravotnú starostlivosť v ambulantnej pohotovstnej službe na základe iného vzťahu, ako pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu (napríklad zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka) je potrebné prijať zmenu

Z

právnej úpravy, aby poskytovateľ mal nárok na odmenu vo výške celkových mzdových nákladov, v ktorých je potrebné zohľadniť mzdu a náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Prijatie takejto zmeny právnej úpravy odstráni rozpor v tom, či poskytovateľ má nárok na odmenu v rovnakej výške, ako ju má lekár, ktorý je s organizátorom v pracovnoprávnom vzťahu, ktorému tieto nároky vznikajú automaticky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

SSVPL

§ 80a ods. 4 zákona č. 578.2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 80a ods. 4 sa za pôvodný text dopĺňa: „Tým nie sú dotknuté nároky poskytovateľa, započítať do mzdových nákladov mzdu a náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu". Odôvodnenie: V prípade, ak organizátor zabezpečuje zdravotnú starostlivosť v ambulantnej pohotovostnej službe na základe iného vzťahu, ako pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu (napríklad zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka) je potrebné prijať zmenu právnej úpravy, aby poskytovateľ mal nárok na odmenu vo výške celkových mzdových nákladov, v ktorých je potrebné zohľadniť mzdu a náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Prijatie takejto zmeny právnej úpravy odstráni rozpor v tom, či poskytovateľ má nárok na odmenu v rovnakej výške, ako ju má lekár, ktorý je s organizátorom v pracovnoprávnom vzťahu, ktorému tieto nároky vznikajú automaticky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

Z

SSVPL

§ 80a ods. 4 zákona č. 578.2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 80a ods. 4 sa za pôvodný text dopĺňa: „Tým nie sú dotknuté nároky poskytovateľa, započítať do mzdových nákladov mzdu a náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu". Odôvodnenie: V prípade, ak organizátor zabezpečuje zdravotnú starostlivosť v ambulantnej pohotovostnej službe na základe iného vzťahu, ako pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu (napríklad zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka) je potrebné prijať zmenu právnej úpravy, aby poskytovateľ mal nárok na odmenu vo výške celkových mzdových nákladov, v ktorých je potrebné zohľadniť mzdu a náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Prijatie takejto zmeny právnej úpravy odstráni rozpor v tom, či poskytovateľ má nárok na odmenu v rovnakej výške, ako ju má lekár, ktorý je s organizátorom v pracovnoprávnom vzťahu, ktorému tieto nároky vznikajú automaticky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník

Z

práce.

SSVPL

§ 88 zákona č. 363.2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poisteniav § 88 sa rušia odseky 1,2 a 3. Ostatné odseky sa prečíslujú nasledovným spôsobom: „§ 88 ods. 4“ sa mení na „§ 88 ods. 1“; „ § 88 ods. 5“ sa mení na „§ 88 ods. 2“; „ § 88 ods. 6“ sa mení na „§ 88 ods. 3“; „§ 88 ods. 7“ sa mení na „§ 88 ods. 4“; „§ 88 ods. 8“ sa mení na „§ 88 ods. 5“; „§ 88 ods. 9“ sa mení na „§ 88 ods. 6“; „§ 88 ods. 10“ sa mení na „§ 88 ods. 7“; „§ 88 ods. 11“ sa mení na „§ 88 ods. 8“; „§ 88 ods. 12“ sa mení na „§ 88 ods. 9“; „§ 88 ods. 13 sa mení na „§ 88 ods. 10“; „§ 88 ods. 14“ sa mení na „§ 88 ods. 11“. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť z § 88 ods. 1, 2, 3 pretože sa domnievame, že právna úprava úhrad liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v prípade, ak sú predpísané nezmluvným poskytovateľom sa môže javiť na niektorých miestach ako diskriminačná. Preto navrhujeme, aby zdravotná poisťovňa automaticky (ako je to v prípade zmluvného poskytovateľa) uhradila lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ktoré boli predpísané nezmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v prípade, ak ide o poistenca zdravotnej poisťovne. Navrhujeme teda, aby sa úhrada liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín predpísaných nezmluvným poskytovateľom zrealizovala bez toho, aby poistenec musel o úhradu žiadať svoju zdravotnú poisťovňu.

O

SSVPL

§ 88 zákona č. 363.2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia v § 88 sa rušia odseky 1,2 a 3. Ostatné odseky sa prečíslujú nasledovným spôsobom: „§ 88 ods. 4“ sa mení na „§ 88 ods. 1“; „ § 88 ods. 5“ sa mení na „§ 88 ods. 2“; „ § 88 ods. 6“ sa mení na „§ 88 ods. 3“; „§ 88 ods. 7“ sa mení na „§ 88 ods. 4“; „§ 88 ods. 8“ sa mení na „§ 88 ods. 5“; „§ 88 ods. 9“ sa mení na „§ 88 ods. 6“; „§ 88 ods. 10“ sa mení na „§ 88 ods. 7“; „§ 88 ods. 11“ sa mení na „§ 88 ods. 8“; „§ 88 ods. 12“ sa mení na „§ 88 ods. 9“; „§ 88 ods. 13 sa mení na „§ 88 ods. 10“; „§ 88 ods. 14“ sa mení na „§ 88 ods. 11“. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť z § 88 ods. 1, 2, 3 pretože sa domnievame, že právna úprava úhrad liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v prípade, ak sú predpísané nezmluvným poskytovateľom sa môže javiť na niektorých miestach ako diskriminačná. Preto navrhujeme, aby zdravotná poisťovňa automaticky (ako je to v prípade zmluvného poskytovateľa) uhradila lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ktoré boli predpísané nezmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v prípade, ak ide o poistenca zdravotnej poisťovne. Navrhujeme teda, aby sa úhrada liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín predpísaných nezmluvným poskytovateľom zrealizovala bez toho, aby poistenec

O

musel o úhradu žiadať svoju zdravotnú poisťovňu.

SSVPL

§ 8a ods. 3 zákona č. 576.2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov Navrhované znenie: v § 8a ods. 3 sa dopĺňa text: „Poskytovanie ambulantnej pohotovostnej služby zabezpečuje organizátor podľa osobitného predpisu prostredníctvom lekára s profesijným titulom alebo poskytovateľa, ktorý zabezpečí lekára s profesijným titulom“. Odôvodnenie: Možnosť organizátora ambulantnej pohotovostnej služby uzatvoriť zmluvu aj s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zákone o zdravotnej starostlivosti nie je výslovne upravená. Túto možnosť, ale predpokladá zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoPZS“). Nepriamo s ňou počíta napr. § 80a ods. 4) ZoPZS, ktorý za vzťah medzi organizátorom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti okrem pracovnoprávneho vzťahu rozoznáva aj tzv. „iný vzťah“.

O

SSVPL

§ 8a ods. 3 zákona č. 576.2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 8a ods. 3 sa dopĺňa text: „Poskytovanie ambulantnej pohotovostnej služby zabezpečuje organizátor podľa osobitného predpisu prostredníctvom lekára s profesijným titulom alebo poskytovateľa, ktorý zabezpečí lekára s profesijným titulom," Odôvodnenie: Možnosť organizátora ambulantnej pohotovostnej služby uzatvoriť zmluvu aj s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zákone o zdravotnej starostlivosti nie je výslovne upravená. Túto možnosť, ale predpokladá zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoPZS“). Nepriamo s ňou počíta napr. § 80a ods. 4) ZoPZS, ktorý za vzťah medzi organizátorom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti okrem pracovnoprávneho vzťahu rozoznáva aj tzv. „iný vzťah“.

O

SSVPL

§ 8a ods. 3 zákona č. 576.2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 8a ods. 3 sa dopĺňa text: „Poskytovanie ambulantnej pohotovostnej služby zabezpečuje organizátor podľa osobitného predpisu prostredníctvom lekára s profesijným titulom alebo poskytovateľa, ktorý zabezpečí lekára s profesijným titulom." Odôvodnenie: Možnosť organizátora ambulantnej pohotovostnej služby uzatvoriť zmluvu aj s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zákone

O

o zdravotnej starostlivosti nie je výslovne upravená. Túto možnosť, ale predpokladá zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoPZS“). Nepriamo s ňou počíta napr. § 80a ods. 4) ZoPZS, ktorý za vzťah medzi organizátorom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti okrem pracovnoprávneho vzťahu rozoznáva aj tzv. „iný vzťah“.

SSVPL

§ 9 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z. z o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonovV § 9 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach navrhujeme pred vetou: „Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia“ pripojiť tento text: „Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými nemá uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti len v rozsahu, v akom nezmluvný poskytovateľ predpísal liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu poistencovi". Odôvodnenie: Navrhujeme, aby zdravotná poisťovňa mohla vykonávať kontrolu aj u nezmluvného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v obmedzenom rozsahu v prípade, ak by bol rovnaký mechanizmus uhrádzania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín ako je pri zmluvnom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

O

SSVPL

§ 9 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z. z o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonovV § 9 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach navrhujeme pred vetou: „Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia“ pripojiť tento text: „Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými nemá uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti len v rozsahu, v akom nezmluvný poskytovateľ predpísal liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu poistencovi. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby zdravotná poisťovňa mohla vykonávať kontrolu aj u nezmluvného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v obmedzenom rozsahu v prípade, ak by bol rovnaký mechanizmus uhrádzania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín ako je pri zmluvnom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

O

SSVPL

§ 9 ods. 4 zákona č. 581.2004 Z. z o zdravotných poisťovniachV § 9 ods. 4 zákona o zdravotných poisťovniach navrhujeme na konci pripojiť tieto slová: „Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná len na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť

O

vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia". Odôvodnenie: V zmysle uvedeného predpisu je kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zameraná na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Myslíme si, že pre zdravotné poisťovne by bolo podstatné, aby mali možnosť kontrolovať aj u nezmluvných poskytovateľov, či sa vynakladajú prostriedky verejného zdravotného poistenia účelné, efektívne hospodárne a lege artis. Takáto požiadavka by bola legitímna a javí sa, že jej implementovanie do príslušných predpisov by nemalo predstavovať neprekonateľnú prekážku.

SSVPL

§ 9 ods. 4 zákona č. 581.2004 Z. z o zdravotných poisťovniachV § 9 ods. 4 zákona o zdravotných poisťovniach navrhujeme na konci pripojiť tieto slová: „Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná len na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia." Odôvodnenie: V zmysle uvedeného predpisu je kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zameraná na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Myslíme si, že pre zdravotné poisťovne by bolo podstatné, aby mali možnosť kontrolovať aj u nezmluvných poskytovateľov, či sa vynakladajú prostriedky verejného zdravotného poistenia účelné, efektívne hospodárne a lege artis. Takáto požiadavka by bola legitímna a javí sa, že jej implementovanie do príslušných predpisov by nemalo predstavovať neprekonateľnú prekážku.

O

SSVPL

§ 98b ods. 2 zákona č. 363.2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekovV § 98b ods. 2 sa ustanovenie „§ 88 ods. 7 a 8“ mení na „§ 88 ods. 4 a 5“. Odôvodnenie: § 98b ods. 2 sa navrhuje upraviť odkaz „§ 88 ods. 7 a 8“ na „§ 88 ods. 4 a 5“, z dôvodu prečíslovaniu § 88, keďže navrhujeme vypustiť z § 88 ods. 1, 2 a 3.

O

SSVPL

§ 98b ods. 2 zákona č. 363.2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekovV § 98b ods. 2 sa ustanovenie „§ 88 ods. 7 a 8“ mení na „§ 88 ods. 4 a 5“. Odôvodnenie: V § 98b ods. 2 sa navrhuje upraviť odkaz „§ 88 ods. 7 a 8“ na „§ 88 ods. 4 a 5“, z dôvodu prečíslovaniu § 88, keďže navrhujeme vypustiť z § 88 ods. 1, 2 a 3.

O

SSVPL

§ 98c zákona č. 363.2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekovV § 98 c sa ustanovenie „§ 88 ods. 7“ mení na „§ 88 ods. 4“ a ustanovenie „§ 88 ods. 12“ sa mení na „§ 88 ods. 9“. Odôvodnenie:

O

V § 98c sa navrhuje upraviť odkaz „§ 88 ods. 7“ na „§ 88 ods. 4“ a odkaz „§ 88 ods. 12“ na „§ 88 ods. 9“, z dôvodu prečíslovaniu § 88, keďže navrhujeme vypustiť z § 88 ods. 1, 2 a 3.

SSVPL

§ 98c zákona č. 363.2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekovV § 98 c sa ustanovenie „§ 88 ods. 7“ mení na „§ 88 ods. 4“ a ustanovenie „§ 88 ods. 12“ sa mení na „§ 88 ods. 9“. Odôvodnenie: V § 98c sa navrhuje upraviť odkaz „§ 88 ods. 7“ na „§ 88 ods. 4“ a odkaz „§ 88 ods. 12“ na „§ 88 ods. 9“, z dôvodu prečíslovaniu § 88, keďže navrhujeme vypustiť z § 88 ods. 1, 2 a 3.

O

SSVPL

Príloha č. 1 oddiel „Ambulancia, časť II písm. Z, bod 1. písm. a), výnos z 10. septembra 2008 Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým sa stanovujú minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení, naposledy doplnení opatrením č. 02055-2017-OL zo 16. januára 2018v príloha č. 1 oddiel „Ambulancia, časť II písm. Z, bod 1. písm. a) sa vypúšťa text: „Všeobecný lekár alebo internista“ a nahrádza sa textom: „Všeobecný lekár, internista alebo lekár zaradený do špecializačného štúdia v internistických špecializačných odboroch s najmenej trojročnou odbornou praxou v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti." Odôvodnenie: Keďže v tomto právnom predpise Ministerstvo zdravotníctva stanovuje minimálne personálne zabezpečenie v prípade ambulantných pohotovostných služieb len pomocou lekárov so špecializačnou skúškou (konkrétne všeobecný lekár alebo internista), je teda nutné aby výnos bol rozšírený aj o lekára bez špecializačnej skúšky.

O

SSVPL

Príloha č. 1 oddiel „Ambulancia, časť II písm. Z, bod 1. písm. a), výnos z 10. septembra 2008 Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým sa stanovujú minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení, naposledy doplnení opatrením č. 02055-2017-OL zo 16. januára 2018v príloha č. 1 oddiel „Ambulancia, časť II písm. Z, bod 1. písm. a) sa vypúšťa text: „Všeobecný lekár alebo internista“ a nahrádza sa textom: „Všeobecný lekár, internista alebo lekár zaradený do špecializačného štúdia v internistických špecializačných odboroch s najmenej trojročnou odbornou praxou v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti." Odôvodnenie: Keďže v tomto právnom predpise Ministerstvo zdravotníctva stanovuje minimálne personálne zabezpečenie v prípade ambulantných pohotovostných služieb len pomocou lekárov so špecializačnou skúškou (konkrétne všeobecný lekár alebo internista), je teda nutné aby výnos bol rozšírený aj o lekára bez špecializačnej skúšky.

O

SZZV bod 10. § 79 sa dopĺňa odsekom 15 návrhu zákona č. 578.2004 - navrhujeme odstránenie uvedeného bodu z návrhu zákona Z

Uznávame dôležitosť princípov obsiahnutých v Kódexe WHO a následných relevantných uznesení Svetovej zdravotníckej organizácie a podporujeme dojčenie ako najlepšiu formu výživy pre zdravý rast a rozvoj dojčiat. Cieľom Kódexu WHO je prispievať k zaisteniu bezpečnej a dostatočnej výživy pre dojčatá a malé deti prostredníctvom ochrany a podpory dojčenia; a správneho použitia náhrad materského mlieka v prípadoch, keď sú nevyhnutné, čo je zabezpečené poskytovaním postačujúcich informácií a dodržiavaním vhodných marketingových a distribučných postupov. Dodržiavanie požiadaviek na označovanie, propagáciu a reklamu počiatočnej a následnej dojčenskej výživy upravených v slovenskej legislatíve a tiež európskej legislatíve (nariadenie č. 609/2013 a 2016/127) je povinnosťou pre všetkých výrobcov a distribútorov dojčenskej výživy. Naviac väčšina výrobcov a distribútorov má vlastné prísne interné pravidlá týkajúce sa reklamy a propagácie počiatočnej dojčenskej výživy a tiež členovia detskej sekcie združení v Slovenskom združení pre značkové výrobky sú zaviazaní dodržiavať etické pravidlá týkajúce sa propagácie a reklamy počiatočnej dojčenskej výživy. Legislatíva ako aj vlastné etické pravidlá im teda zakazuje priamo alebo nepriamo prostredníctvom systému zdravotníckej starostlivosti poskytovanie vzoriek počiatočných mliek matkám ako aj zdravotníckym pracovníkom, zákaz akejkoľvek podpory predaja a poskytovanie zliav na počiatočnú dojčenskú výživu, obmedzenie reklamy len v publikáciách určených pre odbornú verejnosť atď. Zároveň však existujú objektívne dôvody, pre ktoré matky nemôžu svoje dieťa dojčiť. Samotný kódex WHO uznáva, že keď matky nedojčia, alebo dojčia iba čiastočne, má opodstatnenie trh pre dojčenskú výživu. Dojčenská výživa by mala byť v prípade potreby k dispozícii, ale nemala by byť na trhu ponúkaná ani distribuovaná spôsobmi, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť ochranu a podporu dojčenia, čo je z nášho pohľadu legislatívne dostatočne ošetrené. V  prípadoch kedy matka z určitého dôvodu nie je schopná dojčiť, pokladáme za nevyhnutné, aby práve zdravotnícki pracovníci, poskytli matkám dostatočné informácie o použití vhodnej počiatočnej dojčenskej výživy, čo nie je v rozpore s európskou legislatívou ani kódexom WHO. Z vyššie uvedených dôvodov považujeme pridanie odseku 15 v §79 návrhu zákona za zbytočné. Zároveň by sme chceli aj zdôrazniť, že si nie sme vedomí toho, že by boli v minulosti zo strany autorít voči distribútorom počiatočnej dojčenskej výživy v Slovenskej republike vznesené akékoľvek pripomienky a námietky v súvislosti s propagáciou a reklamou počiatočnej dojčenskej výživy. Ako pozitívne vítame, že dôjde k úprave §9 zákona o reklame č. 147/2001 v súlade s Európskym nariadením č. 609/2013 a delegovaným EÚ nariadením č. 2016/127, ktoré upravujú požiadavky na označovanie, prezentáciu a reklamu počiatočnej a následnej dojčenskej výživy, nakoľko pojmy (dojčenské prípravky a následné doplnkové prípravky) použité v súčasnom znení zákona nie sú v súlade so slovenskou a európskou legislatívou.

TTSK čl. I, bod 14navrhujeme zachovať pôvodné znenie predmetného ustanovenia. Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava výrazne zasahuje do

Z

súčasných kompetencií samosprávneho kraja ako dozorného orgánu. Vytvára duplicitu/paralelnosť výkonu dozoru, ktorá bude spôsobovať kompetenčné spory (zmätočnosť pri určení kompetentného orgánu) a právnu neistotu nielen z pohľadu občana-pacienta, ale i z pohľadu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. K základným princípom právneho štátu (čl .1 ods. 1 Ústavy) patrí princíp právnej istoty, ktorý zahŕňa viacero prvkov, medzi ktoré patrí zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci. V prípade navrhovanej právnej úpravy sa vytvára systém nepredvídateľnosti narúšajúci princíp právneho štátu. Navrhovaná právna úprava bude spôsobovať chaos pri vykonávaní dozorov a neprimerané predlžovanie jednotlivých správnych konaní, čo zníži právo občana na preskúmanie jeho podnetu a určite neprispeje k spokojnosti pacientov i lekárov. Jedným zo základných zásad správneho konania je zásada hospodárnosti, ktorej podstatou je predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Takto závažný zásah do jednej z kľúčových kompetencií samosprávneho kraja s ním nijakým spôsobom nebol vopred prerokovaný.

TTSK čl. IV, bod 9Navrhujeme slová „lekárovi samosprávneho kraja a sestre samosprávneho kraja“ nahradiť slovami „lekárovi samosprávneho kraja, sestre samosprávneho kraja a ďalším pracovníkom samosprávneho kraja písomne povereným samosprávnym krajom na výkon dozoru“. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta (sociálny pracovník, osoby vykonávajúce klinický audit), navrhujeme zmenu v osobách, ktoré nahliadajú do zdravotnej dokumentácie pri výkone dozoru vykonávaného samosprávnym krajom. Vzhľadom na kompetencie samosprávnych krajov pri výkone dozoru podľa § 79 zákona č. 578/2004, osoba vykonávajúca dozor nemusí spĺňať odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania, nakoľko pri výkone dozoru samosprávny kraj posudzuje len formálnu stránku vedenia zdravotnej dokumentácie tzn. jej povinné náležitosti (dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, meno, poisťovňa, čitateľnosť, identifikácia zdravotníckeho pracovníka, overenie tvrdenia pacienta so zápisom v zdravotnej dokumentácii...). Zvýši sa tým efektivita a hospodárnosť výkonu dozoru a tiež miera vzájomnej zastupiteľnosti jednotlivých pracovníkov samosprávneho kraja. Mlčanlivosť každej osoby, ktorá sa dostane do styku so zdravotnou dokumentáciou je garantovaná už dnes platným ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004.

Z

TTSK čl. VIII, bod 41Navrhujeme nové znenie § 76 ods. 3 písm. j) nasledovne: „j) samosprávneho kraja na účely výkonu dozoru podľa osobitného predpisu35aae) [§ 15 ods. 1 písm. ac)] a na účely výkonu miestnej štátnej správy na úseku zdravotníctva (§ 46 zákona č. 576/2004)

Z

Odôvodnenie: Prax ukazuje, že pre plnenie úloh samosprávneho kraja na úseku preneseného výkonu štátnej správy je nevyhnutná spolupráca samosprávnych krajov so zdravotnými poisťovňami, ktorá už nemôže byť založená len na dobrovoľnosti spolupráce. Ako príklad uvádzame kompetenciu samosprávneho kraja podľa § 46 ods. 1 písm. l) pri určovaní zdravotných obvodov, kedy pri súčasnom nedostatku lekárov (všeobecní, pediatri, zubári) nie je plnenie tejto kompetencie bez aktívnej spolupráce zdravotných poisťovní reálne možné. Samosprávne kraje disponujú len informáciou o počte pridelených ulíc. Táto informácia je však už dnes nedostatočná. Z dôvodu správneho a efektívneho výkonu tejto povinnosti, a z dôvodu rovnomerného a spravodlivého zaťaženia všetkých poskytovateľov sú nevyhnutné ďalšie informácie, napr. počet kapitovaných, resp. počty mesačne ošetrených, ... Takisto je nevyhnutná spolupráca pri preverovaní porušenia § 12 ods. 2 písm. a) (odmietnutie pacienta z dôvodu neúnosného pracovného zaťaženia), kedy jedine v spolupráci so zdravotnými poisťovňami vieme efektívne preveriť skutkový stav. Domnievame sa, že by malo byť našim spoločným záujmom vykonávať zákonom zverené povinnosti tak, aby boli prospešné pacientom i lekárom.

ÚDZS K § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 578.2004 Z. z.- zásadná - nad rámec novelyNavrhujeme vymedziť kompetencie orgánu príslušného na vydanie povolenia vo vzťahu ku kontrole dodržiavania povinnosti poskytovateľa podľa § 79 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z., t.j. poskytnúť bez zbytočného odkladu každej osobe neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Odôvodnenie: Vzhľadom na úpravu znenia definície nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. sa dopĺňa kompetencia úradu vykonávať dohľad aj v prípadoch odmietnutia poskytnúť zdravotnú starostlivosť v rozpore s § 79 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 578/2004 Z.z. V danom prípade dochádza k duplicite kompetencií, keďže dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva orgán príslušný na vydanie povolenia podľa § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. Pri rozdelení daných kompetencií medzi úrad a orgán príslušný na vydanie povolenia je potrebné rozlíšiť, či došlo k odmietnutiu neodkladnej alebo odkladnej zdravotnej starostlivosti. Je preto potrebné striktne v zákone rozlíšiť prípady, kedy bude kompetentný konať úrad (t.j. v prípade odmietnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti) a kedy bude kompetentný konať orgán príslušný na vydanie povolenia (t.j. v prípade neposkytnutia zdravotnej starostlivosti z organizačných dôvodov poskytovateľa, napr. pacient nebol ošetrený z dôvodu, že lekár nebol prítomný počas ordinačných hodín alebo nemal zabezpečené zastupovanie počas dovolenky). Keďže predmetom takejto kontroly sú organizačné dôvody a dodržiavanie ordinačných hodín, v týchto prípadoch by mala byť kompetencia ponechaná orgánu príslušnému na vydanie povolenia podľa § 80 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z.

Z

ÚDZS k čl. VIII bodom 27, 29, 31,32,33 „§ 43a Postup pri výkone dohľadu zákona č. 581.2004 Z. z. Z

Úrad navrhuje nové znenie zákonného ustanovenia § 43a Postup pri výkone dohľadu ako alternatívu k právnej úprave navrhnutej MZ SR v rámci návrhu novely, a to konkrétne k čl. VIII bodom 27, 29, 31,32,33 zákona č. 581/2004 Z. z. (1) Dohľad sa vykoná na podnet osoby, ktorá sa domnieva, že boli porušené jej práva alebo právom chránené záujmy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia (ďalej len „podnet“), na podnet ministerstva zdravotníctva, x0) alebo na podnet úradu. Dohľad nad verejným zdravotným poistením sa môže vykonať aj na základe iných skutočností, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov. (2) Dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa môže vykonať len so súhlasom osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené alebo jej zákonného zástupcu. (3) Úrad poskytuje podávateľom podnetu súčinnosť pri podávaní podnetu. (4) Podnet musí obsahovať: a) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené, b) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu zákonného zástupcu osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené, ak podnet podáva zákonný zástupca, c) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu podávateľa podnetu, ak podnet podáva osoba uvedená v odseku 3, d) vzťah podávateľa podnetu k osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené, e) označenie zdravotnej poisťovne, platiteľa poistného, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo zariadenia sociálnej pomoci, nad ktorým má byť vykonaný dohľad, f) opis skutočností, ktorými malo dôjsť k porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu a obdobie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu, g) vlastnoručný podpis podávateľa podnetu. (5) Ak osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené, nežije alebo jej zdravotný stav neumožňuje podať podnet, môže podnet podať aj manžel alebo manželka, dieťa alebo rodič alebo ich zákonný zástupca; ak takáto osoba nie je, osoba plnoletá, x1) ktorá s osobou, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené, žije v domácnosti alebo žila v domácnosti v čase smrti tejto osoby, x2) blízka osoba, 57) alebo ich zákonný zástupca. (6) Ak si podávateľ podnetu zvolí zástupcu, ktorý v jeho mene podáva podnet, súčasťou podnetu musí byť písomné splnomocnenenie (ďalej len "splnomocnenie") zastupovať podávateľa podnetu pri podaní podnetu a pri úkonoch súvisiacich s vykonaním dohľadu. Ak pri podaní podnetu na vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti podávateľ podnetu nie je zastúpený advokátom podľa osobitného predpisu, x4) podpis podávateľa podnetu na splnomocnení musí byť osvedčený, x3). (7) Ak podnet nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2 až 4, úrad bezodkladne vyzve podávateľa podnetu, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť dní, neúplný podnet doplnil a poučí ho o následkoch nedoplnenia podnetu. (8) Úrad podnet odmietne, ak a) podávateľ podnetu napriek výzve úradu podľa odseku 7 nedoplnil podnet a dohľad nemožno z tohto dôvodu vykonať, b) v tej istej veci už bol dohľad vykonaný a nie sú splnené podmienky na vykonanie nového dohľadu v tej istej veci podľa § 43 ods. 10. (9) Úrad bezodkladne po začatí dohľadu písomne oboznámi podávateľa podnetu so začatím výkonu dohľadu. (10) Úrad môže dohľad zastaviť, ak a) podávateľ podnetu písomne

požiada o zastavenie dohľadu, b) podávateľ podnetu neposkytne požadovanú súčinnosť v lehote určenej úradom a dohľad nemožno z tohto dôvodu vykonať; o možnosti zastavenia dohľadu úrad podávateľa podnetu poučí v žiadosti o súčinnosť, c) počas výkonu dohľadu sú zistené skutočnosti, pre ktoré dohľad nemožno vykonať. (11)Po skončení dohľadu úrad písomne oznámi podávateľovi podnetu výsledok dohľadu. Oznámenie o výsledku dohľadu obsahuje informáciu, či bolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a skutočnosti zistené pri výkone dohľadu. (12)Po skončení dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti úrad poskytne na základe písomnej žiadosti podávateľovi podnetu kópiu protokolu. Identifikačné údaje osôb, ktoré vykonali dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, sa nesprístupňujú. Ostatné písomnosti týkajúce sa výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa nesprístupňujú. (13)Ak podávateľ podnetu požiada o vykonanie nového dohľadu v tej istej veci (§ 43 ods. 10), úrad podávateľovi podnetu oznámi, či sú splnené podmienky na vykonanie nového dohľadu v tej istej veci. Ak podávateľ podnetu podá opakovane podnet na vykonanie nového dohľadu v tej istej veci, pričom nie sú splnené podmienky na vykonanie nového dohľadu v tej istej veci, úrad urobí o tejto skutočnosti zápis v spise a podávateľovi podnetu túto skutočnosť oznámi.“. Poznámka pod čiarou x0) znie: „x0) § 9b ods. 4 písm. f) druhý bod zákona č. 578/2004 Z.z.“ Poznámka pod čiarou x1) znie: „x1) § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“ Poznámka pod čiarou x2) znie: „x2) § 115 Občianskeho zákonníka.“ Poznámka pod čiarou x4) znie: „x3) § 58 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami v znení neskorších predpisov.“ Poznámka pod čiarou x5) znie: „x4) zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.“

ÚDZS K čl. VIII bodom 27, 29, 31,32,33 zákona č. 581.2004 Z. z. Navrhujeme doplniť nový § 44a Práva a povinnosti podávateľa podnetu K čl. VIII.bodom 27, 29, 31,32,33 zákona č. 581/2004 Z. z. Úrad navrhuje doplnenie nového zákonného ustanovenia 44a Práva a povinnosti podávateľa podnetu (1) Podávateľ podnetu je oprávnený: a) byť oboznámený so začatím výkonu dohľadu, b) byť oboznámený s výsledkom dohľadu po ukončení dohľadu, c) požiadať o vykonanie nového dohľadu v tej istej veci, ak sú splnené podmienky podľa § 43 ods. 10. (2) Podávateľ podnetu je povinný poskytnúť úradu súčinnosť v rozsahu potrebnom na vykonanie dohľadu.“ 3. V § 47 ods. 1 navrhujeme upraviť znenie písmena e) nasledovne: „e) vyjadrenie dohliadaného subjektu, vyjadrenie prizvanej osoby a zistené skutočnosti pri výkone dohľadu,“. Odôvodnenie: Z doterajšej praxe úradu pri výkone dohľadu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a verejného zdravotného poistenia vyplýva potreba vymedzenia právneho postavenia osoby, ktorá podáva na úrad podnet na vykonanie dohľadu a upravenia vzťahu medzi úradom a touto osobou. Úrad však zásadne nesúhlasí

Z

s návrhom MZ SR, aby podávateľ podnetu (oznamovateľ/poškodený) mal postavenie účastníka dohľadu. Keďže úrad je kontrolným orgánom vykonávajúcim dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti, mal by vykonávať kontrolnú pôsobnosť len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ako je to štandardné pri výkone kontroly v oblasti verejnej správy. Kontrolný orgán nemá byť v pozícii vyšetrovacieho orgánu, ako sú orgány činné v trestnom konaní alebo súdy, kedy by úrad v podstate vykonával výsluchy protistrán a rozhodoval sporné veci (tvrdenia) medzi stranami. Úrad upozorňuje na tú skutočnosť, že predmetom výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výlučne vysoko odborné posudzovanie medicínskych otázok a preto je potrebné, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadrovali len osoby odborne kvalifikované, s príslušným medicínskym vzdelaním. Navrhovanou právnou úpravou, týkajúcou sa oznamovateľa/poškodeného v rámci výkonu dohľadu, by sa sťažil priebeh dohľadu a zároveň by sa neprimerane predĺžila aj lehota výkonu dohľadu. Podávatelia podnetov (verejnosť), sa už dnes sťažujú na dlhé lehoty vybavovania podnetov zo strany úradu. Úrad nevie dlhodobo zohnať dostatočný počet zamestnancov vykonávajúcich dohľad, konzultantov, navrhovaná právna úprava by tento stav len zhoršila. Podľa súčasného znenia právnej úpravy, ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne, má právo písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu, pričom ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom, osoba má právo požiadať úrad o vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti (§ 17 zákona č. 576/2004 Z.z.). Súčasná právna úprava nepriznáva iné práva osobe, ktorá sa domnieva, že jej nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, ani osobe, ktorá sa domnieva, že boli porušené jej práva alebo právnom chránené záujmy pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, ani neupravuje postavenie tejto osoby, jej zákonného zástupcu alebo blízkych osôb pri dohľade. Navrhovaná úprava vymedzuje okruh osôb, ktoré majú právo požiadať o vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a verejným zdravotným poistením a výrazne posilňuje ich právne postavenie pri dohľade. Rešpektuje sa právo osoby, ktorej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť a jej zákonného zástupcu rozhodnúť sa, či súhlasí s vykonaním dohľadu. V praxi sa stávajú prípady, kedy podnet na vykonanie dohľadu z dôvodu nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti podá blízka osoba, pričom osoba, ktorej bola zdravotná starostlivosť poskytnutá, nesúhlasí s vykonaním dohľadu. Tiež sa stávajú prípady, kedy osoba, ktorej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť podá podnet na vykonanie dohľadu a následne svoje rozhodnutie zmení a žiada zastavenie dohľadu. Je zrejmé, že vykonávanie dohľadu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti neprispieva k vytváraniu dôvery a dobrým vzťahom medzi pacientom a poskytovateľom. Navrhovaná úprava vymedzuje, v ktorých prípadoch môžu podnet na vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti podať blízke osoby pacienta a umožňuje zastavenie dohľadu v prípade, ak pacient svoje rozhodnutie zmení. Zavádza sa povinnosť úradu poskytovať súčinnosť osobám, ktoré chcú podať podnet na vykonanie dohľadu, za účelom čo najrýchlejšieho a najefektívnejšieho

vykonania dohľadu na základe úplných informácií obsiahnutých v podnete. Podávateľovi podnetu sa umožňuje predkladanie dôkazov na podporu svojich tvrdení v ktoromkoľvek štádiu výkonu dohľadu. Zároveň sa podávateľovi podnetu priznáva právo byť oboznámený so začatím výkonu dohľadu a s výsledkom dohľadu po jeho skončení. Pacient, jeho zákonný zástupca ani blízka osoba v súčasnosti nemajú zákonom č. 581/2004 Z.z. priznané právo na získanie informácií z dohľadu. Podľa navrhovanej úpravy sa v oblasti dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti priznáva podávateľovi podnetu právo na poskytnutie úplného protokolu z výkonu dohľadu vrátane prípadných námietok poskytovateľa k protokolu a zápisnice z prerokovania týchto námietok. Za účelom zabezpečenia, aby mal podávateľ podnetu úplné informácie o dohľade, sa do podstatných náležitostí protokolu dopĺňajú vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a vyjadrenia prizvanej osoby pri výkone dohľade, t.j. konzultanta úradu, ktorý je odborníkom v príslušnom medicínskom odbore, v ktorom bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Za účelom zabezpečenia ochrany osobných údajov dotknutých osôb, ktoré vykonávali dohľad, ako aj zabezpečenia ochrany ich osobnosti a dobrého mena, úrad zásadne nesúhlasí, aby sa sprístupňovali identifikačné údaje týchto osôb. Jedná sa o osobné údaje, ktoré sa týkajú procesnej stránky výkonu dohľadu a nemajú vplyv na právne postavenie podávateľa podnetu. Zároveň sa týmto zabezpečí, obmedzenie atakov nespokojných podávateľov podnetov na osoby vykonávajúce dohľad a nerušený, objektívny výkon dohľadov. V praxi neustále narastá počet podávateľov podnetov, ktorí hrubým a agresívnym spôsobom atakujú nielen zamestnancov úradu, ale aj konzultantov, vrátane mediálnych útokov, v dôsledku čoho klesá počet konzultantov úradu a v niektorých špecializáciách chýbajú úplne. Navrhovanou úpravou sa zefektívni vykonávanie dohľadov, kedy bude možné zastaviť dohľad v prípadoch, keď jeho vykonaniu bránia objektívne prekážky, napríklad nie je dostupná zdravotná dokumentácia alebo zanikne dohliadaný subjekt bez právneho nástupcu.

ÚDZS K článku I. bod 9 - § 79 ods. 1 zákona č. 578.2004 Z. z. - zásadnáNavrhujeme doplniť povinnosť poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti viesť na urgentnom príjme evidenciu osôb, ktoré prevzal od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby vrátane času príchodu záchrannej zdravotnej služby a času prevzatia osoby od záchrannej zdravotnej služby. Odôvodnenie: Podľa súčasného znenia § 79 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. je poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti povinný prevziať osobu od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby bez zbytočného odkladu. V praxi sa stávajú prípady, kedy záchranná zdravotná služba privezie osobu a následne čaká, kedy ju poskytovateľ prevezme. Vzhľadom na to, že úrad bude prešetrovať, či poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti prevzal osobu bez zbytočného odkladu navrhujeme, aby poskytovateľ na urgentnom príjme viedol evidenciu času, kedy bol pacient privezený a kedy bol prevzatý na vyšetrenie. V opačnom prípade nebude možné dohľadom zistiť, či bola splnená zákonná

Z

požiadavka bezodkladného prevzatia pacienta.

ÚDZS K článku I. bod 9 - § 79 ods. 1 zákona č. 578.2004 Z. z. – zásadnáNavrhujeme doplniť povinnosť poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti viesť evidenciu osôb, ktorým neposkytol zdravotnú starostlivosť v ordinačných hodinách a vydať osobe písomné potvrdenie o dôvodoch neposkytnutia zdravotnej starostlivosti. Navrhujeme, aby evidencia obsahovala nasledovné náležitosti: meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pobytu osoby, dátum a dôvod neposkytnutia zdravotnej starostlivosti, podpis lekára. Navrhujeme, aby písomné potvrdenie obsahovalo nasledovné náležitosti: identifikácia poskytovateľa, dôvod neposkytnutia zdravotnej starostlivosti, dátum a podpis lekára. Odôvodnenie: Nakoľko v prípade odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti sa v súčasnosti nevedie žiadna evidencia, ani zápis do zdravotnej dokumentácie, preto nie je zrejmé, z akého objektívneho a nespochybniteľného podkladu sa bude pri preverovaní týchto podaní vychádzať, keďže k dispozícií budú len tvrdenia poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti a podávateľa podnetu a zároveň preverovanie pravdivosti týchto skutočností by ostalo len v rovine tvrdenia proti tvrdeniu. Navrhujeme preto, aby poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti mal zákonnú povinnosť viesť evidenciu osôb, ktorým odmietol poskytnúť zdravotnú starostlivosť. V praxi sa stávajú prípady, kedy je pacientovi odmietnuté poskytnutie zdravotnej starostlivosti z rôznych dôvodov (napr. prečerpanie finančného limitu v danom mesiaci, vysoký počet pacientov, ktorí čakajú v daný deň na ošetrenie, pacient sa dostavil počas dovolenky lekára alebo mimo ordinačných hodín a pod.).

Z

ÚDZS K článku IV. bod 6 - § 10a ods. 3 zákona č. 576.2004 Z. z.Navrhujeme zosúladiť znenie textu návrhu novely s dôvodovou správou. Odôvodnenie: V návrhu novely a v dôvodovej správe je uvedený rozdielny potrebný počet sestier a zodpovedných osôb pre jedno zariadenie sociálnej pomoci, ktoré má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu. Kým z návrhu novely vyplýva, že na každých 25 lôžok určených pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti musí mať takéto zariadenie najmenej jednu sestru, ktorá nie je zároveň zodpovednou osobou, v dôvodovej správe je ale uvedené, že až potom, čo zariadenie bude mať viac ako 25 lôžok je potrebná najmenej jedna sestra, ktorá nie je zároveň zodpovednou osobou.

O

ÚDZS K článku IX - § 68 zákona č. 448.2008 Z. z. - nad rámec novelyNavrhujeme vložiť nové zákonné ustanovenie týkajúce sa prerušenia konania o výmaze z registra poskytovateľov sociálnej služby, ktoré vedie vyšší územný celok voči poskytovateľovi sociálnej služby, a to v prípade, keď sa voči poskytovateľovi sociálnej služby vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej (resp. ošetrovateľskej) starostlivosti alebo sa vedie voči nemu konanie o uložení

O

sankcie. Odôvodnenie: Je potrebné zabrániť špekulatívnemu výmazu z uvedeného registra zo strany poskytovateľa sociálnej služby v snahe znemožniť výkon dohľadu zo strany úradu.

ÚDZS K článku VI. bod 1 - § 6 ods. 1 zákona č. 579.2004 Z. z.- zásadnáNavrhujeme, aby úrad, ako orgán vykonávajúci kontrolu nad poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby, mal právomoc ukladať pokuty týmto poskytovateľom. Odôvodnenie: Úradu boli návrhom novely zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ktorá bola schválená dňa 27.02.2019 vládou Slovenskej republiky) dané kompetencie uskutočňovať výberové konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a vydávať povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Z

ÚDZS K článku VII. bod 1 - § 3 ods. 3 písm. k) zákona č. 580.2004 Z. z. – zásadnáNavrhujeme v súvislosti s uvedeným zákonným ustanovením nahradiť v ods. (9) slovné spojenie „..., ktorá nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte ....“ slovným spojením „..., ktorá je zdravotne poistená v cudzine okrem členských štátov... „. Odôvodnenie: Odsek 9 sa má vzťahovať iba na osoby vo vymedzených kategóriách z tretej cudziny a nie z členských štátov EÚ. Vykonávanie uvedených činností v SR a poberanie vecných a peňažných príjmov z tejto činnosti (okrem podielov na zisku) osobami s bydliskom alebo výkonom práce v inom členskom štáte sa považuje za výkon ekonomickej aktivity v zmysle nariadenia.

Z

ÚDZS K článku VIII §- 50 ods. 5 zákona č. 581.2004 Z. z – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť do zákonného ustanovenia nové ustanovenie, akému orgánu postúpi úrad svoje zistenia v prípade, že zistí pri výkone dohľadu nad poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci „iné nedostatky v činnosti poskytovateľa ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci“. Odôvodnenie: Navrhujeme upresniť orgán, ktorému úrad postúpi svoje zistenia pri výkone dohľadu nad poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. Jedná sa napríklad o prípady opatrovateľskej starostlivosti.

O

ÚDZS K článku VIII bod 22 - § 18 ods. 1 písm. b) – zásadnáNavrhujeme vypustiť slovné spojenie „a nad operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby“. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s doplnením kompetencie úradu, vykonávať dohľad nad operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby a to z dôvodu, že operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, neposkytuje

Z

zdravotnú starostlivosť a nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

ÚDZS K článku VIII bod 23 - § 18 ods. 1 nové písm. u) zákona č. 581.2004 Z. z - zásadnáNavrhujeme znenie textu upraviť nasledovne: „u) udeľuje výnimky z uplatniteľných právnych predpisov v oblasti verejného zdravotného poistenia v prípade nezaopatrených detí podľa osobitného predpisu, 41 aac)“ Odkaz 41aac) Čl. 16, 32 nariadenia (ES) č. 883/2004 v platnom znení Čl. 11 nariadenia (ES) č. 987/2009 v platnom znení Odôvodnenie: Z návrhu novely vyplýva zámer zákonodarcu zabezpečiť poistné krytie pre kategóriu detí v odôvodnených prípadoch pri vyhodnotení čl. 32 nariadenia 883/2004, bydliska v inom členskom štáte EÚ a statusu ekonomicky neaktívnej osoby rodiča v štáte bydliska. Pôvodný text obsahoval kategóriu ekonomicky neaktívnych osôb podľa nariadenia 883/2004, ktorá predstavuje širší osobný rozsah, keďže nezahŕňa iba nezaopatrené deti ale aj iné ekonomicky neaktívne osoby (napr. bezdomovcov). Zároveň boli v odvolávke ponechané iba ustanovenia o výnimkách, prioritnom práve pre nezaopatrených rodinných príslušníkov a bydlisku

Z

ÚDZS K článku VIII bod 27 - § 43 ods. 5 zákona č. 581.2004 Z. z. - zásadnáNavrhujeme doplniť nové písm. e), ktoré znie nasledovne: „e) zvukový záznam príjmu tiesňových volaní a realizácie odozvy na tiesňové volania, vyhotovený operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby.“ Odôvodnenie: Ako nevyhnutný podklad pre výkon dohľadu úradu je potrebné zákonom stanoviť aj záznamy tiesňových volaní na operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby a realizácie odozvy na tieto volania. Bez poznania informácií, ktoré boli v tiesňovom volaní odovzdané z domácej adresy zamestnancovi operačného strediska tiesňového volania, nie je možné objektívne posúdiť skutočnosti v rámci dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Uvedené informácie sú pre úrad potrebné, aj pre výkon kontrolnej činnosti nad poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby.

Z

ÚDZS K článku VIII bod 29 - § 44 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z. z.- zásadnáNavrhujeme vypustiť navrhované slovné spojenie „k oznamovateľovi alebo poškodenému“. Odôvodnenie: Vylúčenie z výkonu dohľadu by malo byť posudzované len vo vzťahu k veci, k dohliadanému subjektu alebo k jeho zamestnancom. Posudzovaním vzťahu osoby vykonávajúcej dohľad k oznamovateľovi alebo poškodenému sa rozširuje okruh účastníkov výkonu dohľadu, v dôsledku čoho úrad prestáva byť kontrolným orgánom, ako je štandardné pri výkone kontroly v oblasti verejnej správy (t.j. ostatné kontrolné orgány nestavajú oznamovateľa alebo poškodeného do pozície účastníka kontrolného procesu), ale úrad sa stáva orgánom v obdobnom postavení ako sú súdy, kedy v podstate rozhoduje spor medzi dvoma stranami. Keďže predmetom výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výlučne vysoko odborné posudzovanie medicínskych otázok, pre správne,

Z

rýchle a efektívne vykonanie dohľadu je potrebné, aby účastníkom dohľadu bol výlučne dohliadaný subjekt a aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadrovali len osoby odborne kvalifikované s príslušným medicínskym vzdelaním. Právne postavenie podávateľa podnetu úrad navrhuje vymedziť v osobitnom ustanovení § 43a a § 44a zákona č. 581/2004 Z.z.. Úrad navrhuje, aby osobe, ktorá podala podnet na vykonanie dohľadu boli priznané určité práva v rámci výkonu dohľadu, ako napr. právo predkladať dôkazy o svojich tvrdeniach, právo byť oboznámený so začatím a ukončením dohľadu a s jeho výsledkami a v prípade žiadosti právo získať úplný protokol z vykonaného dohľadu.

ÚDZS K článku VIII bod 31 - § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 581.2004 Z. z. - zásadnáNavrhujeme vypustiť navrhované slovné spojenie „oznamovateľovi alebo poškodenému“ Odôvodnenie: Protokol je súhrn údajov zo zdravotnej dokumentácie, popisujúci priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti, medicínsku odbornú argumentáciu správnosti resp. nesprávnosti týchto medicínskych diagnostických a terapeutických postupov v súlade so v súčasnosti akceptovanými štandardnými postupmi a poznatkami lekárskej vedy. Jedná sa teda o odborné medicínske zistenia, ktoré sú zrozumiteľné a jasné osobám s príslušným medicínskym vzdelaním. Rozšírením okruhu účastníkov dohľadu o oznamovateľa alebo poškodeného úrad prestáva byť kontrolným orgánom, ako je štandardné pri výkone kontroly v oblasti verejnej správy (t.j. ostatné kontrolné orgány nestavajú oznamovateľa alebo poškodeného do pozície účastníka kontrolného procesu), ale úrad sa stáva orgánom v obdobnom postavení ako sú súdy, kedy v podstate rozhoduje spor medzi dvoma stranami. Keďže predmetom výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výlučne vysoko odborné posudzovanie medicínskych otázok, pre správne, rýchle a efektívne vykonanie dohľadu je potrebné, aby účastníkom dohľadu bol výlučne dohliadaný subjekt a aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadrovali len osoby odborne kvalifikované s príslušným medicínskym vzdelaním. Právne postavenie podávateľa podnetu úrad navrhuje vymedziť v osobitnom ustanovení § 43a a § 44a zákona č. 581/2004 Z.z.

Z

ÚDZS K článku VIII bod 31 - § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 581.2004 Z. z. – zásadnáNavrhujeme vypustiť navrhované slovné spojenie „oznamovateľovi alebo poškodenému“. Odôvodnenie: Protokol je súhrn údajov zo zdravotnej dokumentácie, popisujúci priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti, medicínsku odbornú argumentáciu správnosti, resp. nesprávnosti týchto medicínskych diagnostických a terapeutických postupov v súlade so v súčasnosti akceptovanými štandardnými postupmi a poznatkami lekárskej vedy. Jedná sa teda o odborné medicínske zistenia, ktoré sú zrozumiteľné a jasné osobám s príslušným medicínskym vzdelaním. Oznamovateľ alebo poškodený môžu ťažko vznášať medicínsky odôvodnené námietky voči odborným zisteniam týkajúcim sa poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ustúpila by tak

Z

výlučne odborná stránka posudzovania správnosti zdravotnej starostlivosti na úkor dokazovania pravdivosti predkladaných námietok rôzneho charakteru. Týmto postupom by sa neprimerane sťažilo a predĺžilo vykonávanie dohľadu. Keďže predmetom výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výlučne vysoko odborné posudzovanie medicínskych otázok, pre správne, rýchle a efektívne vykonanie dohľadu je potrebné, aby účastníkom dohľadu bol výlučne dohliadaný subjekt a aby námietky k protokolu podávali len osoby odborne kvalifikované s príslušným medicínskym vzdelaním. Právne postavenie podávateľa podnetu úrad navrhuje vymedziť v osobitnom ustanovení § 43a a § 44a zákona č. 581/2004 Z.z.

ÚDZS K článku VIII bod 32 - § 45 ods. 2 nové písm. e) zákona č. 581.2004 Z. z. – zásadnáNavrhujeme vypustiť navrhované slovné spojenie „oznamovateľovi alebo poškodenému“ Odôvodnenie: Vzhľadom na vysoko odbornú povahu zistení obsiahnutých v protokole je pre riadne a efektívne vykonanie dohľadu nevyhnutné, aby písomné námietky k zisteniam predkladali len kvalifikované osoby s príslušným medicínskym vzdelaním, s ktorými by tieto námietky boli prerokúvané.

Z

ÚDZS K článku VIII bod 33 - § 46a zákona č. 581.2004 Z. z - zásadnáNavrhujeme pri nesplnení povinností tretích osôb poskytnúť súčinnosť podľa navrhovaného § 46a doplniť v § 50 nový ods. 11, ktorý znie nasledovne: „(11) Ak úrad zistí porušenie povinností podľa § 46a, podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť tretej osobe pokutu (§ 64 ods. 7).“ Zároveň v § 64 navrhujeme upraviť ods. 7 nasledovne:„(7) Úrad môže uložiť tretej osobe za porušenie povinností podľa § 46a a za podmienok ustanovených v § 50 ods. 11 pokutu až do výšky 331 eur.“ Ostatné odseky sa primerane prečíslujú. V § 64 ods. 9 sa slová „podľa odsekov 1 až 6“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1 až 7“. Odôvodnenie: Z dôvodu vynútiteľnosti splnenia povinnosti tretích osôb poskytnúť úradu súčinnosť pri výkone dohľadu, navrhujeme do zákona doplniť sankčnú právomoc úradu ukladať pokutu tretím osobám. Pokutu navrhujeme uložiť vo výške 331 eur.

Z

ÚDZS K článku VIII bod 33 - § 46b zákona č. 581.2004 Z. z- zásadnáNavrhujeme vypustiť navrhované znenie. Odôvodnenie: Protokol je súhrn údajov zo zdravotnej dokumentácie, popisujúci priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti a medicínsku odbornú argumentáciu správnosti resp. nesprávnosti týchto medicínskych diagnostických a terapeutických postupov v súlade so v súčasnosti akceptovanými štandardnými postupmi a poznatkami lekárskej vedy. Jedná sa teda o odborné medicínske zistenia, ktoré nemusia byť zrozumiteľné a jasné oznamovateľom alebo poškodeným, ktorý nie sú medicínsky vzdelaní. Uplatňovanie práv a povinnosti uvedených v tomto navrhovanom ustanovení zo strany

Z

oznamovateľa a poškodeného by viedlo k sťaženiu výkonu dohľadu na strane úradu a zároveň by sa aj neprimerane predĺžila lehota výkonu dohľadu. Právne postavenie podávateľa podnetu úrad navrhuje vymedziť v osobitnom ustanovení § 43a a § 44a zákona č. 581/2004 Z.z..

ÚDZS K článku VIII bod 35 - § 47 ods. 1 písm. g) zákona č. 581.2004 Z. zNavrhujeme vypustiť navrhované znenie a ponechať súčasné znenie zákonného ustanovenia. Odôvodnenie: Platná právna úprava nedefinuje skupinu vykonávajúcu dohľad ani pojem vedúci skupiny. Je postačujúce, ak protokol z výkonu dohľadu podpíše jeden zamestnanec úradu, a to vzhľadom aj na vzájomnú zastupiteľnosť zamestnancov úradu. V tejto súvislosti je pre úrad postačujúca súčasná platná právna úprava

Z

ÚDZS K článku VIII bod 36 - § 47 ods. 4 zákona č. 581.2004 Z. z – zásadnáNavrhujeme ponechať súčasné znenie zákonného ustanovenia. Odôvodnenie: Z navrhovaného znenia zákonného ustanovenia nie je zrejmé, aký deň sa bude považovať za deň ukončenia výkonu dohľadu. Deň oznámenia výsledku z prerokovania námietok a deň vyhotovenia zápisnice z prerokovania písomných námietok nemusí byť v každom prípade totožný. Zároveň úrad nesúhlasí, aby sa písomné námietky dohliadaného subjektu prerokovávali s oznamovateľom alebo poškodeným. Dôvodom je tá skutočnosť, že predmetom výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výlučne vysoko odborné posudzovanie medicínskych otázok, pre správne, rýchle a efektívne vykonanie dohľadu je potrebné, aby účastníkom dohľadu bol výlučne dohliadaný subjekt a aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadrovali len osoby odborne kvalifikované s príslušným medicínskym vzdelaním. Týmto postupom by sa neprimerane sťažilo a predĺžilo vykonávanie dohľadu

Z

ÚDZS K článku VIII bod 38 - § 50 ods. 2 zákona č. 581.2004 Z. zNavrhujeme v úvodnej vete § 50 ods. 2 vypustiť slovné spojenie: „zariadeniu sociálnej pomoci alebo operačnému stredisku tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby“ a v písm. b) vypustiť slovné spojenie „alebo ak ide o zariadenie sociálnej pomoci zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť zodpovednej osobe podľa osobitného predpisu. 24c)“. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť možnosť úradu sankcionovať zariadenie sociálnej pomoci, ak v ňom nebola ošetrovateľská starostlivosť poskytnutá správne. Takáto možnosť je už v § 50 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. stanovená od dňa 1.7.2014.

O

ÚDZS K článku VIII bod 39 - § 64 ods. 7 zákona č. 581.2004 Z. z. - zásadnáNavrhujeme vypustiť nový ods. 7. Odôvodnenie: Úrad nesúhlasí s výkonom dohľadu nad operačným strediskom tiesňového

Z

volania záchrannej zdravotnej služby a preto navrhuje možnosť uloženia pokuty operačnému stredisku tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby zo strany úradu vypustiť.

ÚDZS K článku VIII bod 40 - § 64 ods. 9 zákona č. 581.2004 Z. zNavrhujeme znenie textu upraviť nasledovne: „(9) Pokuty podľa odsekov 1 až 7 možno uložiť do troch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti.“ Odôvodnenie: Vzhľadom na čoraz väčšiu komplikovanosť, odbornú náročnosť dohľadov a zvyšujúci sa počet podnetov, je potrebné predĺženie jednotlivých prekluzívnych lehôt pri výkonoch dohľadu. Bežne sa tiež stáva, že pacient sa obráti na úrad so svojím podnetom na prešetrenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti až po uplynutí prekluzívnej lehoty.

O

ÚDZS K článku VIII. - § 20 ods. 1 písm. e) piaty bod zákona č. 581.2004 Z.z. – nad rámec novelyNavrhujeme do registra zdravotníckych pracovníkov doplniť údaj – trvalý pobyt zdravotníckeho pracovníka. Odôvodnenie: ÚDZS prideľuje kódy zdravotníckym pracovníkom prostredníctvom svojich pobočiek, pričom miestnu príslušnosť pobočky na pridelenie kódu je potrebné určovať podľa miesta trvalého pobytu zdravotníckeho pracovníka. Úrad potrebuje právny základ na spracúvanie tohto údaja.

O

ÚDZS K článku VIII. bod 24 - § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581.2004 Z. z.Navrhujeme ponechať pôvodné zákonné ustanovenie. Odôvodnenie: Uvedené doplnenie zákonného ustanovenia považujeme za nadbytočné, nakoľko aj sestra poskytujúca ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnej pomoci je zdravotnícky pracovník.

O

ÚDZS K článku VIII. bod 27 - § 43 ods. 5 písm. c) zákona č. 581.2004 Z. z. – zásadnáNavrhujeme vypustiť navrhované znenie textu. Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy je základným podkladom pre výkon dohľadu zdravotná dokumentácia, nakoľko iba v nej je zadokumentovaný proces poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý je objektívne overiteľný. Ak budú podkladom pre výkon dohľadu zároveň aj informácie od oznamovateľa, ktoré sa nedajú hodnoverne overiť, úrad bude povinný ich aj napriek tomu získavať a hodnotiť. Informácie, ktoré však nie sú uvedené v zdravotnej dokumentácii, sú pri výkone dohľadu ťažko overiteľné a nemožno ich brať s určitosťou do úvahy, nakoľko nie sú dokázateľné a zároveň sú v pozícií tvrdenia proti tvrdeniu. Úrad by bol tak postavený do pozície orgánu, ktorý musí takéto informácie získavať, overovať a dokazovať. Keďže úrad je kontrolným orgánom vykonávajúcim dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti, mal by vykonávať kontrolnú pôsobnosť len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ako je štandardné pri výkone

Z

kontroly v oblasti verejnej správy. Kontrolný orgán nemá byť v pozícii vyšetrovacieho orgánu, ako sú orgány činné v trestnom konaní alebo súdy, kedy by úrad v podstate vykonával výsluchy protistrán a rozhodoval spor medzi stranami. Vyhodnocovaním informácií získaných od oznamovateľa by sa sťažil priebeh dohľadu a zároveň by sa neprimerane predĺžila aj lehota výkonu dohľadu.

ÚDZS K článku VIII. bod 27 - § 43 ods. 5 písm. d) zákona č. 581.2004 Z. z. - zásadnáNavrhujeme vypustiť navrhované znenie textu. Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy je základným podkladom pre výkon dohľadu zdravotná dokumentácia, nakoľko iba v nej je zadokumentovaný proces poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý je objektívne overiteľný. Ak budú podkladom pre výkon dohľadu aj informácie od pacienta, resp. po jeho smrti od najbližších príbuzných a blízkych osôb, ktoré sa nedajú hodnoverne overiť úrad bude povinný ich aj napriek tomu získavať a hodnotiť a to bez ohľadu na to, či budú alebo nebudú uvedené aj v zdravotnej dokumentácii. Informácie, ktoré nie sú uvedené v zdravotnej dokumentácii pri výkone dohľadu sú ťažko overiteľné a dokázateľné. Keďže úrad je kontrolným orgánom vykonávajúcim dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti, mal by vykonávať kontrolnú pôsobnosť len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ako je štandardné pri výkone kontroly v oblasti verejnej správy. Kontrolný orgán nemá byť v pozícii vyšetrovacieho orgánu, ako sú orgány činné v trestnom konaní alebo súdy, kedy by úrad v podstate vykonával výsluchy protistrán a rozhodoval spor medzi stranami. Vyhodnocovaním informácií získaných od oznamovateľa by sa zároveň neprimerane predĺžila aj lehota výkonu dohľadu.

Z

ÚDZS K článku VIII. bod 4 - § 7 ods. 4 zákona č. 581.2004 Z. z.- zásadnáV § 7 odsek 4 navrhujeme jednoznačne vymedziť kritériá, na základe ktorých má zdravotná poisťovňa uzatvárať zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: Navrhované znenie § 7 ods. 4 pripúšťa rôzny výklad v otázke, podľa akých kritérií má zdravotná poisťovňa uzatvárať zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Zo znenia písmena b) nevyplýva jednoznačne, či zdravotná poisťovňa je povinná uzatvoriť zmluvy len s poskytovateľmi, ktorí sa umiestnili najlepšie v poradí poskytovateľov, ktoré vyhotoví ministerstvo zdravotníctva podľa úspešnosti pri plnení indikátorov kvality podľa nariadenia vlády, alebo či môže pri uzatváraní zmlúv zohľadňovať aj iné vlastné kritériá. Podľa názoru úradu by zdravotná poisťovňa mala byť viazaná poradím poskytovateľov, ktoré vyhotoví ministerstvo zdravotníctva podľa úspešnosti pri plnení indikátorov kvality. Prípadné plnenie vlastných indikátorov kvality by mohla zdravotná poisťovňa zohľadňovať pri úprave individuálnych cenových podmienok pre jednotlivých poskytovateľov. Z navrhovaného znenia § 7 ods. 4 písm. a) nie je zrejmé, za akým účelom má

Z

zdravotná poisťovňa vyhodnocovať indikátory kvality, ak tieto má podľa § 9 ods. 5 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. hodnotiť ministerstvo zdravotníctva.

Union ZP

Čl. IV, bod 4 (§ 9 ods. 2 a § 9 ods. 3)Za slovo „konzília“ navrhujeme doplniť „a po schválení zdravotnou poisťovňou“. Zdravotná poisťovňa môže pri tejto príležitosti poistencovi zabezpečiť inú formu/druh poskytovania ďalšej potrebnej starostlivosti.

Z

Union ZP

Čl. IV, bod 4 (§ 9 ods. 2)V prípade, ak nebude akceptovaná všeobecná pripomienka, nižšie predkladáme ďalšie zásadne pripomienky: Navrhujeme slová „do troch mesiacov“ nahradiť slovami „do jedného mesiaca“. Návrh v rozpore s aktuálnymi trendami v zahraničí kladie väčší dôraz na ústavnú následnú a dlhodobú starostlivosť pred starostlivosťou o pacienta v prirodzenom prostredí (ADOS, mob. hospic). Ponechanie navrhovanej lehoty by spôsobilo „okupovanie“ lôžok tými istými pacientami a zníženie dostupnosti lôžok pre ostatných poistencov, ktorí tento typ starostlivosti potrebujú. Keďže niet lepšieho miesta pre človeka, ako jeho domáce prostredie, navrhujeme skrátenie navrhovanej lehoty a tak vytvorenie priestoru pre poskytovanie starostlivosti formou ADOS a mobilných hospicov, ktoré sú zároveň aj finančne efektívnejšie. Odôvodnené prípady na predĺženie doby ošetrovania rieši konzílium.

Z

Union ZP

Čl. IV, bod 4 (§ 9 ods. 3)Slova „do šiestich mesiacov“ navrhujeme nahradiť slovami „do troch mesiacov“. Odôvodnenie tejto pripomienky je totožné ako odôvodnenie pripomienky k čl. IV, bod 4 (§ 9 ods. 2).

Z

Union ZP

Čl. VII, bod 1, , 4, 5 a 6 (§ 3 ods. 3 písm. k), § 22 ods. 5, § 24 písm. q), § 38er)Navrhujeme vypustiť tieto body. Navrhovanú úpravu považujeme za nesystémovú a nesprávnu, ide o zmiernenie splnenia podmienok osobného rozsahu verejného zdravotného postenia, ktoré v konečnom dôsledku nebude mať pozitívny prínos do systému verejného zdravotného poistenia, práve naopak. Pre zdravotné poisťovne to znamená najmä neistotu vymožiteľnosti poistného za túto skupinu osôb a iné aplikačné problémy, ktoré sa navrhovanou úpravu dajú predpokladať.

Z

Union ZP

Čl. VIII , bod 31, 32, 33 (§ 45 ods. 2, písm. c), § 45 ods. 2 písm. e) § 46b)Navrhujeme z predmetných bodov vyňať právo oznamovateľa oboznámiť sa s obsahom protokolu a podávať námietky k protokolu v prípade dohľadu nad zdravotnými poisťovňami. Vzhľadom na charakter činnosti zdravotných poisťovní a tým aj charakter

Z

vykonávaného dohľadu, nesúhlasíme s tým, aby sa s podrobnými výsledkami z dohľadu mohli oboznamovať, resp. namietať protokol FO alebo PO, ktoré podnet na vykonanie dohľadu podali. Dohľad by mala byť neverejná a individuálna kontrola nad činnosťou ZP, ktorú explicitne upravujú osobitné predpisy. Analogicky sa opierame o zásady dohľadu na finančným trhom vykonávaným NBS, ktoré sú upravené v zákone č. 747/2004 Z. z. Navyše nemáme vedomosť, aby v prípade iných dohľadov/ kontrol nad inými zákonom stanovenými subjektmi mali podávatelia podnetov tak široké oprávnenie. Ďalej upozorňujeme na to, že protokol z dohľadu môže obsahovať rôzne utajované skutočnosti, obchodné, daňové, bankové tajomstvo alebo iné skutočnosti, o ktorých povinnosť mlčanlivosti to stanovuje zákon. Oprávnenie oznámovateľa by sa tak mohlo dostať priamo do rozporu s inými osobitnými predpismi. Z doterajšej praxe nevidíme reálne opodstatnenie úpravy takýchto práv oznamovateľom v prípade vykonania dohľadu nad zdravotnými poisťovňami. Podľa nášho názoru by mohli priniesť zbytočné prieťahy v procese dohľadu, či stať sa negatívnym nástrojom na zneužívanie v konkurenčnom prostredí zdravotných poisťovní.

Union ZP

Čl. VIII, bod 16 (§ 7c písm. b) a § 7d písm. b))Navrhujeme vypustiť písm. b) v § 7c a v § 7d. Účelom zákona má byť zabezpečenie potrebnej zdravotnej starostlivosti občanom/pacientom, nie zabezpečenie „právnej istoty“ poskytovateľom ako to tvrdí osobitná časť dôvodovej správy. Zdravotná poisťovňa má nielen povinnosť, ale predovšetkým záujem zabezpečiť svojim poistencom/pacientom dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Z

Union ZP

Čl. VIII, bod 18 (§ 8 ods. 18 a 19)§ 18 a § 19 navrhujeme vypustiť v celom rozsahu. Zásadným spôsobom odmietame cenovú reguláciu v danej oblasti, zvlášť takú, ktorá opomína adresnosť úhrady (paušál podľa podielu poistencov) a znemožňuje kvalitatívnu motiváciu poskytovateľa (pevná cena). Opätovný argument osobitnej časti dôvodovej správy o zabezpečení „právnej istoty“ týmto poskytovateľom je diskriminujúci.

Z

Union ZP

Čl. VIII, bod 21 (§ 15 ods. 1 písm c) bod 3 a 4)V pism. c) uvedeného ustanovenia navrhujeme vypustiť body 3 a 4 V zmysle príslušnej právnej úpravy zameriava zdravotná poisťovňa kontrolné činnosti na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Kontrolná činnosť v oblasti indikátorov kvality podľa predkladaných noviel zákonov prislúcha Ministerstvu zdravotníctva (Z.578 §9 ods 5; Z. 576 §45 ods 1 písm am) a ao); Z.581 §7 ods 7 písm. d)).

Z

Union ZP

Čl. VIII, bod 21 (§ 15 ods. 1 písm. c) bod 2)Navrhujeme vypustiť slovo „vyhodnotené“. Predpokladáme, že vyhodnotenie prebehne až na základe kompletných údajov z troch zdravotných poisťovní.

Z

Union ZP

Čl. VIII, bod 21 (§ 15 ods. 1 písm. c))Navrhujeme preformulovať písm. c) uvedeného ustanovenia nasledovne: „c) v rámci vyhodnotenia indikátorov zdravotné poisťovne sú povinné“ V súvislosti s navrhovanou zmenou termín zberu a hodnotenia indikátorov poisťovňou navrhujeme riešiť vo vykonávacom predpise.

Z

Union ZP

Čl. VIII, bod 4 (§ 7 ods. 4 písm. b))Text „uprednostniť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sa umiestnili najlepšie“ navrhujeme nahradiť textom: „zohľadniť poradie poskytovateľov“. Slovo „uprednostniť“ má výrazne diskriminačný charakter, čím sa tento návrh zákona javí byť aj protiústavný.

Z

Union ZP

všeobecneV prvom rade poukazujeme na skutočnosť, že skrátenie MPK pri tak rozsiahlej zmene právnej úpravy a pri súčasnej absencii celospoločenskej diskusie a chýbajúcej zhody, považujeme za nekorektné. Tento krok môže mať za následok prijatie nekoncepčnej a protiústavnej právnej úpravy, ktorá bude vnášať do právneho poriadku chaos a v konečnom dôsledku bude musieť byť zmenená alebo dokonca zrušená. O predkladanom návrhu zákona možno zároveň učiniť všeobecný záver, že je najmä (nie však výlučne): • zjavne nesystémovým legislatívnym opatrením odporujúcim napríklad zámerom v oblasti stratifikácie nemocníc či medzinárodne uznávaným a aplikačne úspešným trendom v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti a financovania dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti (tzv. LTC), • vyznačuje sa aj celkovou vecnou a legislatívnou-technickou nekvalitou, čím vyvoláva najmä interpretačné a aplikačné otázniky, a to tak v rovine právnej (viaceré vnútorné rozpory v predkladanom návrhu zákona, formulačná zmätočnosť a nejednoznačnosť niektorých ustanovení a.i.), ako aj ekonomickej (najmä absencia garancie dostatočného financovania a garancie efektívnosti vynakladania zdrojov verejného zdravotného poistenia), • v neposlednom rade, aj vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, vykazuje viaceré znaky rozporu s Ústavou SR a s existujúcimi platnými a účinnými zákonmi, a to najmä čo do dodržiavania zákonných limitov regulácie a čo do akceptovania legitímnych očakávaní a právnej istoty poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní (zmeny týkajúce sa indikátorov kvality, klinický audit), • formálny a „marketingový“ bez akokoľvek preukázaného vecného prínosu k zlepšeniu celkového fungovania slovenského

Z

zdravotníctva, nakoľko ide predovšetkým a v podstate len o „vytváranie živnej pôdy“ pre ďalšiu finančnú reguláciu, vytváranie nových formálnych typov a podtypov zdravotnej starostlivosti, vytváranie nových administratívnych záťaží bez toho, aby bolo zanalyzované, či to pozitívne prispeje k riešeniu skutočných problémov slovenského zdravotníctva a to napr. v súvislosti s odvrátiteľnými úmrtiami, chýbajúcim stredným zdravotníckym personálom, či ambulantným sektorom, ktorému hrozí kapacitný kolaps z dôvodu chýbajúcich všeobecných lekárov a špecialistov a pod., resp., či je to primerané vo vzťahu k sledovanému účelu a reáliám zdravotníctva v SR. Union ZP tieto negatívne aspekty rozoberá a približuje na konkrétnych príkladoch ďalej v odôvodnení tejto pripomienky. Union ZP je ďalej toho názoru, že tento návrh je - tendenčný- vo výrazný neprospech sféry zdravotníctva, ktoré je už v súčasnosti nedofinancované (plánované náklady na úhradu zdravotnej starostlivosti nie sú kryté aktuálnymi príjmami verejného zdravotného poistenia) a súčasne vo výrazný prospech sociálnej sféry, ktorá primárne patrí do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, - v niektorých častiach diskriminačný (tým pádom protiústavný)- zavádza zdravotným poisťovniam povinnosť uprednostňovať jedných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred inými vzhľadom na výsledky splnenia indikátorov kvality (ktoré v súčasnosti dokonca nie sú známe), - neprispieva k zvýšeniu kvality a efektívnosti poskytovanej starostlivosti- keďže napríklad paušálna platba za následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť opomína adresnosť úhrady a znemožňuje kvalitatívnu motiváciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Súčasne je zrejmé, že preferovanie ústavných foriem následnej starostlivosti pred ambulantnými (ADOS, hospic) nie je v súlade s efektívnym vynakladaním zdrojov VZP ani s projektom hodnota za peniaze, - neúplný- nie sú napríklad známe indikátory kvality, na ktoré sa odvoláva navrhovaná právna úprava a - zavádzajúci nekoncepčné riešenia, ktoré sú dokonca v rozpore s programovým vyhlásením vlády SR, memorandom MZ SR a AZP o spoločnom vytvorení stratégie ústavnej zdravotnej starostlivosti a ďalšími dokumentmi podporujúcimi projekt stratifikácie nemocníc v SR, - bez pokrytia predpokladaných dopadov- plánované náklady na úhradu zdravotnej starostlivosti nie sú kryté aktuálnymi príjmami verejného zdravotného poistenia. Súčasne upozorňujeme na nebezpečný (najmä z pohľadu udržateľnosti systému verejného zdravotného poistenia) „domino“ efekt navýšenia úhrady za jeden ošetrovací deň, ktoré môže iné (hoc aj neregulované, ale výkonovo/frekvenčne zďaleka silnejšie) segmenty poskytovateľov zdravotnej starostlivosti motivovať k zásadným a ekonomicky neúnosným požiadavkám na navýšenie ceny ošetrovacieho dňa. Máme na mysli predovšetkým psychiatrické nemocnice, liečebne a centrá pre liečbu drogových závislostí, ktoré poskytujú následnú a dlhodobú starostlivosť psychiatrickým pacientom. V tejto oblasti odhadujeme rast nákladov, a teda dopyt po dofinancovaní verejného zdravotného poistenia o ďalších 8,6mil.€ ročne. K odôvodneniu znakov zjavne nesystémového legislatívneho opatrenia: • Z dôvodu udržateľnosti financovania samotného systému fungovania slovenského zdravotníctva a z dôvodu zabezpečenia súladu s Ústavou SR (viď nižšie) odporúčame následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť a následnú ústavnú ošetrovateľskú starostlivosť

spoločne s už existujúcou ošetrovateľskou starostlivosťou v zariadeniach sociálnej pomoci vyčleniť na samostatný druh poistenia, keďže sa v nej prelína zdravotná a sociálna starostlivosť. • Do pozornosti dávame samostatný druh poistenia v zahraničných publikáciách známy ako long-term care insurance (ďalej aj ako „LTCI“), ktorý sa uplatňuje napríklad v Nemecku, vo Francúzsku a v USA. LTCI slúži na komplexné krytie nákladov spojených s dlhodobou sociálno-zdravotnou starostlivosťou poskytovanou osobám odkázaným na starostlivosť iných či už v inštitucionalizovanej (ústavné zariadenia) alebo neinštitucionalizovanej forme (rodina). V Nemecku a vo Francúzsku má LTCI predovšetkým verejno-právny charakter založený na odvodovej povinnosti, pričom sadzba poistného je stanovená zákonom a poistené sa platí zo mzdy alebo iného druhu ekonomického príjmu. V USA má uvedených druh poistenia súkromno-právny charakter, pričom ho komerčné (životné) poisťovne poskytujú ako samostatný druh poistenia (tzv. standalone LTCI) alebo ako pripoistenie k životnému poisteniu (tzv. hybrid product alebo LTC combo). Výška poistného je stanovená na základe posúdenia rizikového profilu klienta (tzv. underwriting). K odôvodneniu znakov celkovej vecnej a legislatívno-technickej nekvality exemplifikatívne uvádzame nasledovné príklady hroziacich vnútorných rozporov v zákone a zmätočných formulácií: • Zavádza sa nová povinnosť zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z.) pri uzatváraní zmlúv uprednostňovať poskytovateľov podľa výsledkov hodnotenia indikátorov kvality uverejnených Ministerstvom zdravotníctva SR. Tento legislatívny zámer je do určitej miery vo vnútornom rozpore s niektorými už platnými a účinnými ustanoveniami § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. podľa ktorých zdravotná poisťovňa má aj tzv, kontraktačné povinnosti, t.j. niektoré typy poskytovateľov musí povinne zazmluvniť resp. je povinná napĺňať verejnú minimálnu sieť a sieť a jej konštrukčné prvky (koncová sieť, pevná sieť a pod.) bez toho, aby tu bolo možné akékoľvek uprednostňovanie. • Návrh zákona následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť definuje ako podtyp či zložku ústavnej zdravotnej starostlivosti. Z vykonávacieho predpisu je zrejmý zámer, že následná ústavná zdravotná starostlivosť má byť poskytovaná aj na oddeleniach s DRG relevantnou odbornosťou (FBLR, ODCH). V týchto prípadoch v súvislosti so spôsobom úhrady môže vzniknúť vnútorný rozpor v zákone č. 581/2004 Z. z. a to medzi navrhovaným ustanovením § 8 ods. 18 a 19 a existujúcim ustanovením § 8c ods. 1 predmetného zákona, ktoré pri uvedených prípadoch fakticky zakotvujú dva rôzne úhradové mechanizmy (DRG alebo regulovaná paušálna platba - ošetrovací deň) bez toho, aby bolo zrejmé, ktorý ma prednosť. • Znaky formulačnej zmätočnosti a nejednoznačnosti vykazujú napr. ustanovenia § 8 ods. 18 a 19 zákona č. 581/2004 Z. z. K odôvodneniu vykazovania znakov protiústavnosti: • Predkladateľ je povinný zmeny v systéme verejného zdravotného poistenia a zmeny v systéme poskytovania a uhrádzania zdravotnej starostlivosti primeraným spôsobom odôvodniť a realizovať v limitoch ustanovených Ústavou SR, ktoré podľa nášho názoru neboli rešpektované najmä v nasledovných aspektoch predkladanej právnej úpravy. • Predkladateľ fakticky pristupuje k ďalšiemu výraznému posilneniu podielu sociálnej starostlivosti financovanej z verejného zdravotného poistenia tým, ako nastavil následnú ústavnú zdravotnú starostlivosti a

následnú ústavnú ošetrovateľskú starostlivosť. Toto môže mať za následok porušenie čl. 40 Ústavy SR, podľa ktorého sa z verejného zdravotného poistenia uhrádza zdravotná starostlivosť. Do rozsahu článku 40 sociálna starostlivosť nie je zahrnutá. Verejný záujem na zlepšení sociálnej starostlivosti o občanov SR nemôže byť vykúpený porušením Ústavy SR a ani neprimeranou a náhlou finančnou záťažou pre systém verejného zdravotného poistenia, ktoré je ústavne určené na financovanie zdravotnej starostlivosti. • Pôvodná koncepcia zákona č.581/2004 Z. z. bola v zásade založená na autonómnom rozhodovaní zdravotných poisťovní o kritériách na uzatváranie zmlúv, o určovaní poradia pri uzatváraní zmlúv, o následnom uzatváraní zmlúv s konkrétnym poskytovateľom a o výške úhrady za zdravotnú starostlivosti pri dodržaní základných zákonných rámcov ako napr. verejná minimálna sieť či zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre poistenca. S týmto sú spojené aj legitímne očakávania zdravotných poisťovní zapojených do verejného zdravotného poistenia. • Zároveň sú tu legitímne očakávania a právna istota poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí už v dobrej viere splnili kritéria poisťovní na uzatváranie zmlúv, uzatvorili s poisťovňami zmluvu a poskytujú zdravotnú starostlivosť. Navrhovaná právna úprava, najmä pokiaľ ide o povinnosť uprednostňovať poskytovateľov pri uzatváraní zmlúv a ďalšie jej aspekty, môže mať za následok porušenie čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR vo vzťahu k dotknutým zainteresovaným subjektom. • Predkladaná právna úprava má za cieľ vytvoriť predpoklady pre ďalšiu cenovú reguláciu v oblasti poskytovania následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ošetrovateľskej starostlivosti. Podľa § 4a ods. 2 zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. môže byť cenová regulácia uskutočnená len ak je naplnený niektorý z dôvodov uvedený v zmienenom ustanovení zákona. Dôvod, ktorým predkladateľ predmetnú reguláciu zdôvodňuje v dôvodovej správe, citujeme: „Je to z dôvodu väčšej právnej istoty pre týchto poskytovateľov.“, sa medzi zákonnými dôvodmi nenachádza. Podotýkame, že postup orgánu verejnej moci, ktorý nedodrží zákonom stanovené pravidlá určenia podmienok regulácie, môže mať za následok porušenie základného práva zaručeného čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 95/03 zo 7. júla 2006) • v neposlednom rade znaky protiústavnosti môže vykazovať ekonomicky aspekt predkladaného návrhu zákona. Predkladateľ síce v doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy priznáva, že zákon bude vyžadovať dofinancovanie rezortu, v návrhu zákona, napr. navýšením sadzby za poistencov štátu, nerobí žiadne opatrenia, aby dofinancovanie bolo garantované.

UOOU SR

K čl. IV k bodu 10 návrhu zákonaPožadujeme vypustenie návrhu ustanovenia § 25 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v prípade ak bude pripomienka úradu k čl. IV k bodu 9 návrhu zákona v spojení s čl. I k bodu 14 návrhu zákona akceptovaná. Pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: V § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je daná všeobecná

Z

povinnosť mlčanlivosti každého, komu sa poskytnú alebo sprístupnia údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, preto osobitné stanovenie povinnosti mlčanlivosti sociálneho pracovníka považujeme za duplicitnú právnu úpravu. Pokiaľ ide o druhú vetu navrhovaného ustanovenia § 25 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ,,Povinnosti mlčanlivosti môže sociálneho pracovníka zbaviť iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, alebo orgán príslušný na vydanie povolenia, ktorý vydal povolenie poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti, u ktorého je sociálny pracovník v pracovnoprávnom vzťahu, a to na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov; ak nemožno určiť orgán príslušný na vydanie povolenia, povinnosti mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa sociálny pracovník dozvedel v súvislosti s výkonom povolania, môže sociálneho pracovníka na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov zbaviť ministerstvo zdravotníctva.“ sme toho názoru, že ide o obdobnú právnu úpravu ako v § 80 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a po zohľadnení predchádzajúcej pripomienky úradu ju možno aplikovať aj na sociálneho pracovníka.

UOOU SR

K čl. IV k bodu 9 návrhu zákona v spojení s čl. I k bodu 14 návrhu zákonaPožadujeme zadefinovať pojem sociálny pracovník, resp. zosúladiť tento pojem v kontexte zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Z kontextu návrhu zákona vyplýva, že v rozsahu stanovenom ošetrujúcim lekárom bude sociálny pracovník poskytovať tzv. následnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu kompetencií podľa osobitných predpisov. V takomto prípade je zjavné, že v ustanovení § 27 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. absentuje uvedenie sociálneho pracovníka v rámci pojmu iný zdravotnícky pracovník. Dávame do pozornosti ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., v zmysle ktorého zdravotnú dokumentáciu vedie ako celok všeobecný lekár. Iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník vedie zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákon č. 576/2004 Z. z. v § 19 ods. 3 zmätočne používa odlišnú terminológiu ,,iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník“ sme toho názoru, že dopĺňanie § 25 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý má stanovovať limit absolútny v tom, ktoré osoby sa môžu oboznamovať so zdravotníckou dokumentáciou formou nahliadania, o osobu sociálneho pracovníka, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti je nadbytočné. K spresneniu a vyjasneniu znenia predmetného pojmu je potrebné pristupovať s ohľadom na dodržanie najdôležitejšej zásady spracúvania osobných údajov, a to zásadu zákonnosti. Prevádzkovateľ je povinný disponovať pre každú jednotlivú spracovateľskú činnosť primeraným a vhodným právnym základom podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane

Z

fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len ,,Nariadenie“). Pokiaľ ide o právny základ podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) Nariadenia – zákonná povinnosť, právny základ musí byť jasný, presný, určitý a jeho uplatňovanie by malo byť predvídateľné pre tie osoby, na ktoré sa vzťahuje, čo vzhľadom na nejasné definovanie jednotlivých pojmov a roztrieštenosť právnej úpravy, nepovažujeme v tomto prípade za splnené. Dávame do pozornosti ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný údaje zo zdravotnej dokumentácie spracúvať, poskytovať a sprístupňovať v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi (Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenie). Záverom upozorňujeme, že úradu je nejasné aj postavenie zamestnancov zariadení sociálnych služieb resp. zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania v tomto kontexte § 7 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z.

ÚPPVII

K čl. VIII bod 33V úvodnej vete navrhujeme slovo „vkladá“ nahradiť slovom „vkladajú“. Odôvodnenie: Bod 34.3 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.

O

ÚVSR

Analýza vplyvov na rozpočetV analýze vplyvov na rozpočet na str. 10 až 11 požadujeme uviesť presný zdroj, výpočet a dôvod nárastu vstupov, ktoré definujú balík na následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť, konkrétne počtu lôžok, úhrady za lôžkodeň, priemernej dĺžky hospitalizácie, počtu pacientov, a to vo všetkých uvedených tabuľkách na týchto stranách a najmä nárastu medzi rokmi 2017 - 2020.

Z

ÚVSR

K bodu 1 ods. 3Žiadame odsek 3 upraviť nasledovne: „(3) Podrobnosti o zabezpečovaní systému kvality ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Jednotlivé indikátory upravia štandardné postupy pre výkon prevencie, štandardné diagnostické a štandardné terapeutické postupy a programový rozpočet na verejné zdravotné poistenie. Bude pravidelne aktualizovaný podľa potreby. Odôvodnenie: Jednotlivé zadefinovanie a znenie indikátorov je potrebné mať dynamicky zadefinované a vyhodnocované. Nakoľko inovatívne nástroje zdravotnej politiky budú vo vývoji priebežne implementované na základe váhy dôkazov bude nevyhnutné tieto dopĺňajúce sa indikátory implementovať do systému paralelne s implementáciou ŠDTP a postupov pre výkon prevencie. Zároveň je potrebné vyhodnocovať tieto indikátory s ohľadom na udržateľnosť verejných

Z

financií, čo zabezpečí úprava programového rozpočtu na celé verejné zdravotné poistenie.

ÚVSR

K bodu 16Nakoľko absentuje obsah k Nariadeniu Vlády Slovenskej republiky č. ..../2019 Z. z., ktorým sa vydávajú indikátory kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, považujeme za odôvodnené aby boli ako indikátory kvality uvedené jednotlivé indikátory v súlade s pripomienkou k bodu 1 a k bodu 1 ods. 3. Odôvodnenie: Máme za to, že paliatívna starostlivosť je komplexná starostlivosť, nie iba medicínska (lekárska a ošetrovateľská) a preto je nevyhnutné doplniť do MTZ tak pre hospice (paliatívnu starostlivosť poskytovanú v inštitúcii resp. ústavnom zariadení), paliatívne oddelenia ústavnej zdravotnej starostlivosti a pre domácu paliatívnu starostlivosť (mobilný paliatívny tím). Žiadame zmeniť názov mobilná hospic na mobilný paliatívny tím a zadefinovať kto tvorí mobilný paliatívny tím (lekár, sestra, psychológ, sociálny pracovník ako stabilní členovia tímu a dať možnosť návštevnou formou participovať tam kde to je potrebné aj liečebnému/špeciálnemu pedagógovi, nutričnému asistentovi a fyzioterapeutovi) Odôvodnenie: Zjednotenie terminológie v rámci svetovej a európskej praxe v paliatívnej a hospicovej starostlivosti.

Z

ÚVSR

K bodu 2 odsek 2 písm. b)Žiadame prehodnotiť špecializácie lekárov, ktorí budú indikovať potrebu poskytovania dlhodobej a paliatívnej starostlivosti. Odôvodnenie: Máme za to, že niektoré špecializácie lekárov nemajú indikovať potrebu poskytovania dlhodobej starostlivosti.

O

ÚVSR

K bodu 4§ 9 žiadame upraviť ako samostatný právny predpis o bezpečnosti pacienta v súlade s čl. 6 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Odôvodnenie: § 9 návrhu zákona pojednáva o kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacienta, čo nie je možné pri absencii legislatívnej úpravy o bezpečnosti pacienta a neexistencii právnych predpisov pre poskytovanie kvality zdravotnej starostlivosti. V januári 2019 boli vydané prvé ŠDTP a je potrebné v ich vydávaní pokračovať a zadefinovať vyššie uvedené atribúty kvality a indikátory pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacienta, ktorú t. č. v zdravotnom systéme riešia iba ŠDTP v zmysle klinického a procesného manažmentu.

Z

ÚVSR

K bodu 4 ods. 2Z ustanovenia nie je jasné, kto sú „osoby na základe jeho písomného poverenia“. Žiadame doplniť.

O

ÚVSR

K bodu 4 ods. 6Ustanovenie nezabezpečuje právnu istotu účastníkov konania. Slovné spojenie „postupujú primerane“ žiadame nahradiť taxatívne alebo upraviť samostatné konania v danej problematike.

O

ÚVSR

K bodu 4 odsek 3Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť sa podľa návrhu zákona poskytuje najviac šesť mesiacov v ústavnom zdravotníckom zariadení. Po uplynutí šiestich mesiacov sa následná ošetrovateľská starostlivosť predlžuje podľa indikácie konzília (§ 2 ods. 5). Ustanovenie žiadame preformulovať, tak aby sa prehodnocovanie dĺžky ošetrovateľskej starostlivosti stanovil najviac na tri mesiace. Odôvodnenie: Uvedený návrh bude v praxi nevykonateľný vzhľadom na reálnu obavu zastavenia posunu pacienta zo zdravotníckeho zariadenia z chronických lôžok (lôžok následnej starostlivosti) do inej formy následnej a dlhodobej starostlivosti. Tento návrh následnej zdravotnej starostlivosti počíta iba s umiestnením pacienta v ústavnom zdravotníckom zariadení na niekoľko mesiacov, čím sa pri mnohých indikáciách zaplní systém veľmi rýchlo a nemyslí sa na časť pacientov, ktorí potrebujú ďalšiu (následnú napr. zvýšenie počtu ošetrovateľských lôžok na kraje alebo dlhodobú starostlivosť – nevyhnutné prepojenie zdravotného a sociálneho systému s vytvorením zdravotno-sociálnych zariadení dlhodobej starostlivosti ev. transformáciou časti sociálnych zariadení a lôžok na dlhodobé lôžka). Návrh rovnako nehovorí ani o možnosti rýchlejšieho posúdenia potenciálneho klienta sociálnych služieb (pri potrebe umiestnenia do pobytových, ambulantných alebo terénnych sociálnych služieb) napr. prítomnosťou sociálneho pracovníka na odd. následnej starostlivosti. Rovnako absentuje MTZ so špecifikovaním personálneho obsadenia špecializácií a profesií, ktoré sú pre manažment pacienta v „následnej starostlivosti“ nevyhnutní pre napĺňanie toho, na čo má tento systém slúžiť. Dopady nie sú jasne kvantifikovateľné.

Z

ÚVSR

K bodu 6§ 10a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Toto ustanovenie nebolo úspešne zavedené do praxe. Čiže navrhované ustanovenie považujeme za nevykonateľné. Zároveň upozorňujeme na to, že za enormne zvyšuje na zdravotnú sestru alebo praktickú sestru počet klientov až na 25. Odôvodnenie: Ustanovenie je nevykonateľné v aplikačnej praxi, pre človeka s potrebou ošetrovateľskej starostlivosti nemá žiaden prínos.

O

ÚVSR

K bodu 6Ustanovenie § 30a zavádza do systému nový inštitút, ktorý umožní stážovať lekárom z tretích krajín v zdravotníckom zariadení.

O

Opatrenie sa nejaví ako účinný nástroj na zabezpečenie zvýšenia odborného personálu v zdravotníckych zariadeniach. Účelnejšie by bolo zjednodušiť administratívnu záťaž pre zdravotnícky personál pri vstupe do zdravotného systému Slovenskej republiky. Dávame na zváženie upraviť problematiku zjednodušeným administratívnym opatrením.

ÚVSR

K bodu 8Dlhodobá starostlivosť v domácom prostredí ako nový inštitút v nezabezpečí všetkým osobám rovnaké poskytovanie dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí lebo na danú službu nenadväzuje žiadne iné poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo ošetrovateľskej starostlivosti. Nie každá osoba, ktorá sa má strať o osobu, ktorá vyžaduje dlhodobú starostlivosť dokáže poskytnúť erudovanú zdravotnú starostlivosť respektíve ošetrovateľskú starostlivosť, zabezpečí len opatrovateľskú starostlivosť. Žiadame doplniť aj komunitnú starostlivosť o takýchto pacientov. Odôvodnenie: Uvedené je potrebné dopracovať z dôvodu súvislej a kombinovanej zdravotno – sociánej starostlivosti o osoby vyžadujúce dlhodobú zdravotno – sociálnu starostlivosť.

Z

ÚVSR

K Čl. I, bod 1.Problematiku „bezpečnosti pacienta“ žiadame upraviť v novom samostatnom právnom predpise, žiadame tieto náležitosti z predloženého legislatívneho návrhu vypustiť. Odôvodnenie: Problematika „bezpečnosti pacienta“ je novým inštitútom a máme za to, že uvedenú problematiku by bolo najvhodnejšie riešiť jedným samostatným právnym predpisom a nevkladať čiastkovú úpravu do zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je neustále novelizovaný. Bezpečnosť pacienta je najdôležitejší inštitút pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a má eliminovať nežiadúce situácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť zmenu procesov, postupov alebo vzdelávania s ohľadom na zabezpečenie odstránenia alebo zníženia opakovania rizika pre vznik incidentu vedúceho alebo potenciálne vedúceho ku poškodeniu pacienta alebo prijímateľa zdravotnej starostlivosti v oblasti prevencie. Jednoznačne musia byť ustanovené práva a povinnosti, pri zabezpečovaní bezpečnosti pacienta, pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotného personálu. Právna norma má byť podľa čl. 6 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, vnútorne bezrozporný, prehľadne usporiadaný, stručný a musí obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.

Z

ÚVSR

K Čl. III, k bodu 2- § 39 ods. 1 písm. a) neupravuje potreby onkologicky chorých detí a ich rodičov alebo detí druhov a družiek rodičov s

Z

onkologicky chorým dieťaťom aby mohli dieťa sprevádzať/opatrovať v priebehu celej liečby v obdobiach, ktoré nevyhnutne vyžadujú opatrovanie dospelou osobou aj mimo obdobia vzťahujúceho sa na pobyt v ústavnom zdravotnom zariadení t .j. aj po prepustení z nemocnice a pokračovaní v ambulantnej liečbe v procese liečby nádorového ochorenia alebo pred a po-transplantačnom režime pre príslušné ochorenie. Žiadame doplniť. - v § 39 písm. a) 2. bode sa uvádza “ potreby poskytovania dlhodobej starostlivosti“, návrh zákona bližšie nedefinuje čo je dlhodobá starostlivosť. Žiadame doplniť. Odôvodnenie: Žiadame do návrhu doplniť vo forme dlhodobého ošetrovného pre deti a rodičov eventuálne druhov a družky, rodičov alebo iných priamych príbuzných detí s onkologickým ochorením a diagnózami s indikáciou na transplantáciu orgánov, kostnej drene alebo krvotvorných buniek.

ÚVSR

K Čl. V, bodu 1Navrhované ustanovenie neprináša žiadnu zásadnú zmenu systému, ktorá by pomohla pacientovi, ktorý je odkázaný na dlhodobú zdravotno – sociálnu starostlivosť na dlhšie alebo celoživotné obdobie, ak to jeho zdravotný stav vyžaduje. Týmto opatrením sa neuvoľnia akútne lôžka a ostane sa na status quo, ktoré máme už dnes a je neprijateľné a nevhodné pre osoby, ktoré vyžadujú vyššie uvedenú pomoc. Takýchto pacientov dnes zabezpečujú oddelenia LDCH, ODCH a pod. Zároveň nie je z návrhu zákona jasné, kam bude osoba ďalej postúpená, ak jej zdravotný stav nebude spĺňať podmienky domáceho ošetrovania. Reforma dlhodobej starostlivosti je úzko prepojená s prijatou stratégiou novej koncepcie ústavnej zdravotnej starostlivosti (tzv. stratifikácie siete nemocníc). Stratifikácia má koncentrovať výkony na viac špecializovaných oddeleniach, čo zvýši kvalitu a uvoľní kapacity na oddeleniach, ktoré nerobia dostatočný počet výkonov. Časť uvoľnených kapacít má byť následne transformovaná na oddelenia dlhodobej starostlivosti. Stratifikácia je preto nevyhnutným predpokladom pre navýšenie personálnych aj priestorových kapacít dlhodobej starostlivosti, ktoré tento návrh predpokladá. Požadujeme preto tento návrh novely pozdržať a vrátiť do legislatívneho procesu až po tom, čo NR SR schváli legislatívu nevyhnutnú pre stratifikáciu siete nemocníc. Odôvodnenie: Návrh zákona neprináša žiadne zmeny v systéme, ktoré by priniesli zlepšenie pre pacientov oproti dnešnému stavu.

Z

ÚVSR

K Čl. VIUstanovenie nesúvisí s problematikou. Zákon č. 579/2004 Z. z. j t. č. v legislatívnom procese, žiadame novelizačné body vložiť do novely zákona 579/2004 Z. z. Odôvodnenie: viď. Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky.

Z

ÚVSR

K Čl. VIII, K bodu 1Problematiku skríningov žiadame upraviť komplexne, tak aby boli skríningy relevantne zabezpečené a získane údaje využiteľné v

O

praxi. Prevenciu je nevyhnutné upraviť aj v zákone 576/2004 Z. z. V § 6 sa odsek 1 dopĺňa písmenom ab), ktoré znie: „ab) pozýva svojich poistencov v pravidelných intervaloch na populačný skríning16m) podľa pokynov ministerstva zdravotníctva16n) v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, zverejnenými na webovom sídle ministerstva zdravotníctva.“. Zároveň žiadame upraviť aj znenie „pre populačný skríning kolorektálneho karcinómu“ nakoľko nie je možné zasielať štandardizované testy pre všetky modality skríningu iba pre kolorektálny karcinóm na okultné krvácanie (napr. štandardizovaný test pre Ca prsníka je mamografia...) a ide posielať pozývací list, mamografiu nie je možné zaslať. Z dôvodu precizovania navrhujeme toto doplnenie. Odôvodnenie Štandardnými postupmi na výkon prevencie sú jediným relevantným druhom štandardných postupov pre definovanie obsahu, rozsahu, organizácie, indikátorov a revízie skríningových programov.

ÚVSR

LP.2019.154Legislatívny proces LP/2019/154 uvádza na zmenu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pričom však vlastný materiál uvádza, že sa predkladá návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Táto skutočnosť predstavuje problém z pohľadu Legislatívnych pravidiel z nakoľko zákon musí byť terminologicky správny, presný, jednotný a všeobecne zrozumiteľný.

Z

ÚVSR

všeobecne Z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 573 z 13. decembra 2017 vyplýva úloha „predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky v mesiaci júl 2018 návrh zákona o dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti“, ktorý nebol predložený do legislatívneho procesu. Predložený návrh zákona nereflektuje splnenie úlohy z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a návrh zákona vecne neupravuje problematiku dlhodobej zdravotno–sociálnej starostlivosti. Podľa čl. 6 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky zákon musí byť terminologicky správny, presný, jednotný a všeobecne zrozumiteľný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu. Ak niet vhodného pojmu, je možné na jeho utvorenie použiť iné slovo alebo slovné spojenie, ktoré vyhovuje po významovej stránke. Nový pojem je potrebné v zákone právne vymedziť. V zákone nemožno zaviesť pojem alebo právny pojem, ktorý sa v zákone nepoužíva. V celom návrhu zákona je terminologicky nesprávny,

Z

nejednotný a nezrozumiteľný. Napr. používajú sa pojmy „následná ústavná zdravotná starostlivosť“ a „dlhodobá zdravotná starostlivosť“ a nie je jasné akým spôsobom sa majú rozdeľovať vzhľadom k skutočnosti, že dlhodobá zdravotná starostlivosť nie je v návrhu zákona definovaná a ani z obsahu návrhu zákona nevyplýva o aký inštitút má ísť. Predložený materiál v MPK adresuje súčasne zmeny deviatich zákonov, ktoré upravujú pravidlá pre dlhodobú starostlivosť, ale aj ďalšie témy ako požiadavky na nemocnice zriadiť anestéziologické ambulancie, skríningy onkologických ochorení alebo pravidlá propagácie dojčenskej výživy. Spájanie spolu nesúvisiacich tém robí legislatívny proces menej prehľadným a transparentným. Požadujeme z materiálu vyčleniť všetky témy, ktoré priamo nesúvisia s dlhodobou starostlivosťou a tieto podávať v rámci samostatných MPK.

Verejnosť Do čl. I sa navrhuje sa vložiť nasledujúce novelizačné body, ktorými sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. 1. V § 55 ods. 1 sa slová

"vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,72)" nahrádzajú slovami "vzťahuje správny poriadok". Odkaz 72 sa vypúšťa. Poznámka pod čiarou k odkazu 36 sa vypúšťa. 2. V § 100b ods. 12 piatej vete sa slová "nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.72)" nahrádzajú slovami "správny poriadok." Odkaz 72 sa vypúšťa. Odôvodnenie: Pri príležitosti novelizácie tohto zákona sa navrhuje do návrhu novely zapracovať aj túto legislatívno-technickú pripomienku, ktorá vyplýva z bodov 8 a 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR, ako aj potreby spresnenia a zosúladenia legislatívnej techniky v tomto zákone s novou zaužívanou praxou a požiadavkami Legislatívnej rady vlády SR.

O

Verejnosť

1. Príloha č. 4, časť 86.23.17 – bod 10. Mobilný hospic VP_cenove_opatrenie_7_3_19.docx Návrh OPATRENIE Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z .......... 2019 č. 07045-.....2019-OL, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045.2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov - zásadná Vypustiť písm. a), b), e) a c) v Prílohe č. 4, časť 86.23.17 – bod 10. Mobilný hospic a tieto nahradiť novým písmenom a) a b) v znení nasledovne: a) Pevná cena návštevy pacienta lekárom alebo sestrou je vo výške 50 eur za každú návštevu, ak sa mobilný hospic a zdravotná poisťovňa nedohodnú inak. b) Ku každej návšteve pacienta sa pripočíta cena dopravy vo výške 0,50 eur za jeden kilometer jazdy. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s cenami za zdravotné výkony v časti D a E, ktoré sú podhodnotené, neodrážajú reálne náklady na daný zdravotný úkon. Napr. výkon 3420 A podávanie liečiva injekčnou pumpou zdravotná poisťovňa platí cenou 0.96 €, pričom súčasne nie je platený výkon 3419 - podanie infúzie v cene 2,94 €. Pacientom pri pokročilom nádorovom ochorení je kontinuálne 24 hodín podávaná analgetická podkožná liečba. Pri silnej bolesti musí byť súčasne podaná i parenterálna

O

analgetická liečba. Zdravotné poisťovne nehradia lieky, infúzie... Podľa ekonomickej analýzy cena 1 návštevy pacienta tímom mobilného hospicu v domácom prostredí je 78 €. Súčasné platby ZP sú 14 €/ návštevu. Nie je uhrádzaná doprava k pacientovi.

Verejnosť

Článok I., tabuľka č. 1, riadok označený č. 41 VP_44_2008.docx VÝNOS Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812.2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov- zásadnáUpraviť počet pacientov na lôžku pripadajúcich na jedného lekára v riadku označenom č. 41 z navrhovaných 12 pacientov na 1 lekára nasledovne: „41. Hospic 15“ Odôvodnenie: Zdôrazňujeme, že cieľom zdravotnej starostlivosti o pacienta je poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa príslušných predpisov. V praxi to znamená, že hospice majú viac personálu oproti iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, často aj oproti platným normatívom, čo je podmienené individualizáciou starostlivosti o zomierajúceho pacienta. Navrhovaný normatív 1 lekár na 12 pacientov hospitalizovaných v hospici ako je uvedené v návrhu zákona, by bol vzhľadom na aktuálnu i navrhovanú výšku úhrad pre tieto zariadenia likvidačný.

O

Verejnosť

Článok IV, bod 8 návrhu zákona - zásadnáVypustiť § 12b Dlhodobá starostlivosť v domácom prostredí. Odôvodnenie: V § 12b sú nejasné formulácie dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí. V § 12b ods. 2 písm. a) – poskytovanie dlhodobej starostlivosti najmenej 30 dní nespĺňa podmienky dlhodobej starostlivosti na konci života, ktorá je 90 dní u 95 % pacientov.

O

Verejnosť

Článok V, bod 4 návrhu zákona - zásadnáUpraviť cenu úhrady za jeden ošetrovací deň, ktorá je uvedená v článku V, bod 4 tak, aby zodpovedala odôvodneným/reálnym nákladom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: Úhrada vo výške 5€ za 1 ošetrovací deň pacientom za stravu a pobyt je nedostačujúca z nasledovných dôvodov: • stravná jednotka 5€ je aj pre pacientov v paliatívnej starostlivosti veľmi nízka. V roku 2018 bola stravná jednotka 5,50 € na pacienta a ošetrovací deň, od 1.1.2019 dochádza v nárastu nákladov na stravnú jednotku z titulu navýšenia materiálnych vstupov a minimálnej mzdy u dodávateľov. Okrem toho u pacientov v bdelej kóme náklady na nutrične definovanú stravu sú 10-13 €/ deň. • úhrada za pobyt je v návrhu zákona obsahovo veľmi vágne definovaná až nedefinovaná, bolo by potrebné ju jasne špecifikovať, až potom bude možné sa vyjadriť k ekonomicky oprávneným nákladom. Vzhľadom na hore uvedené je navrhovaná cena nedostatočná a neprijateľná, nakoľko nepokrýva ani ekonomicky opodstatnené

O

náklady na stravu, ani na pobyt.

Verejnosť

Doložke vplyvovAnalýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Zásadne žiadame, aby boli v doložke vybraných vplyvov v celej analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy jasne stanovené pravidlá financovania a dofinancovania, a to najmä v rámci zdravotného poistenia.

O

Verejnosť

k Návrhu OPATRENIA Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z .......... 2019 č. 07045-.....2019-OL, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045.2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisovzásadná pripomienka: Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), je zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje komplexne domácu ošetrovateľskú starostlivosť chorým a pôrodnú asistenciu ženám u ktorých sa predpokladá, že ich zdravotný stav si nebude vyžadovať nepretržitý pobyt v ústavnom zdravotníckom zariadení a osobám, ktoré poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti odmietli. Rehabilitáciu poskytujú kvalifikovaní fyzioterapeuti na základe návrhu rehabilitačného lekára. Odborná ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje pacientom všetkých vekových a diagnostických skupín sestrou špecialistkou. ADOS nie je ambulancia. Týmto uplatňujeme zásadnú pripomienku k textu, ktorý je uvedený v prílohe č. 4. Časť D Zoznam zdravotných výkonov pre domácu ošetrovateľskú starostlivosť pre agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti K danému textu uplatňujeme pripomienky v danom znení: - Výkon 3393 akceptovať v kombinácii s výkonmi 3416, 3418, 3419, 3420, 3420A jednorazový výkon nie je dôvod na nedodržanie legislatívy a ošetrovateľského procesu - Výkon 3394 navrhujeme vynechať povinnosť informovať revízneho pracovníka predložením kópie o tomto vyhodnotení - Výkon 3395 navrhujeme akceptovať výkon aj pri výkonoch 3416, 3418, 3419, 3420, 3420A a tým dodržiavať legislatívu. - Výkon 3398 navrhujeme tento výkon akceptovať s výkonom 3423A, 3423B, aby sa mohli defekty očistiť a umyť tekutým mydlom a potom na defekty aplikovať liečivá, tým dosiahnuť účinnejší efekt liečby ( L97 – chronické ulcusy ) - Výkon 3399C navrhujeme akceptovať súbežne aj výkon 3411, nakoľko v jednom výkone nemôže byť aj popis iného výkonu - Výkon 3407 navrhujeme akceptovať tento výkon aj pri výkone 3424, 3469, 3418, 3420, 3419 a pri výkonoch FRO - Výkon 3408 navrhujeme tento výkon akceptovať aj pri nefrologickom odbere krvi pre nefrológa - Výkon 3410 navrhujeme akceptovať tento výkon aj pri výkone 3423A, 3423b, 3413 tej istej lokalite - Výkon 3411 navrhujeme akceptovať v kombinácii s výkonom 3399C nakoľko sú to 2 samostatné výkony - Výkon 3413 navrhujeme tento výkon akceptovať aj výkonmi 3422B, 3422C - Výkon 3416 navrhujeme akceptovať jednorazové podanie aj u pacientov ktorým sa

O

neposkytuje KOS, aplikácia vakcín - Výkon 3418 navrhujeme pri tomto výkone akceptovať výkon 3407 - Výkon 3491 navrhujeme pri tomto výkone akceptovať aj výkon 3407 - Výkon 3419 navrhujeme pri tomto výkone zvýšiť cenu na 5,349 eur, tento výkon je podhodnotený oproti výkonu 3423 - Výkon 3422A navrhujeme pri tomto výkone akceptovať s výkonom 3424 - Výkon 3422B navrhujeme pri tomto výkone akceptovať v jednej lokalite s výkonom 3423A, 3423B, a akceptovať pri tomto výkone 3413 - Výkon 3422C navrhujeme pri tomto výkone akceptovať v jednej lokalite s výkonom 3423A, 3423B, a akceptovať pri tomto výkone 3413 - Výkon 3423a akceptovať s kombináciou 3422b a 3422c. - Výkon 3424 navrhujeme pri tomto výkone akceptovať výkon 3400, 3407, 3422a - Výkon 3427 navrhujeme pri tomto výkone akceptovať aj výkon v kombinácii s výkonom 3404 - Výkon 918 navrhujeme zaradiť medzi zdravotné výkony na ošetrenie dermatóz na doporučene kožného lekára - Výkon 72B navrhujeme zaradiť medzi zdravotné výkony na zápis dokumentovania ošetrenia pacienta do dekurzu pri každej návšteve - Výkon 3459 navrhujeme vyradiť zo zdravotných výkonov, zbytočná administratíva pre ADOS - Výkon 548, 3139, 532, 3939, 531, 530 nie sú vhodné realizovať v domácom prostredí - Zvýšiť cenu FRO výkonov 509, 512, 513, 522 nakoľko v domácom prostredí sú neštandardné podmienky pre prácu fyzioterapeutov. - FRO výkony akceptovať s výkonom 3407 Odôvodnenie: Prvým impulzom na presun človeka do rôznych zariadení býva najčastejšie strata pohyblivosti či poruchy správania na ktoré rodina nestačí sama pre nedostatok financií. Prvoradá má byť domáca starostlivosť, hovoria odborníci na starostlivosť o chorých nevládnych ľudí, znižuje sa riziko dodatočných takzvaných nemocničných nákaz a syndrómu hospitalizmu. Človek si v domácom prostredí zachováva svoju identitu a netrápi ho pocit, že je nepotrebný a dožije v cudzom prostredí v izbe s ľuďmi, ktorí mu nemusia byť blízki. Pri ošetrovaní cestou ADOS sme zistili, že pacienti sa dožadujú starostlivosti v domácom prostredí, ktorá im nie je často krát umožnená z finančných dôvodov. Navrhujeme naviazať dávku na opatrovanie chorých na úroveň výšky minimálnej mzdy, ktoré bude predstavovať omnoho nižšie náklady ako následná ústavná zdravotná starostlivosť. Odborné zdravotné výkony budú zabezpečené v súčinnosti s ADOS. Na základe predkladaného návrhu financovania zdravotnej starostlivosti v jednotlivých ústavných zariadeniach vznikne veľký nepomer financovania starostlivosti o chorých medzi ústavným zariadením a domácou starostlivosťou v prospech inštitucionalizovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu sme vzniesli vyššie uvedenú pripomienku a žiadame ju zohľadniť.

Verejnosť

k návrhu: Návrh OPATRENIE Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z .......... 2019 č. 07045-.....2019-OL, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045.2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisovznenie zásadnej pripomienky: K návrhu uplatňujeme zásadné pripomienky v tomto znení: V prílohe č. 4. Časť D Zoznam

O

zdravotných výkonov pre domácu ošetrovateľskú starostlivosť pre agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti navrhujeme : - Výkon 3393 akceptovať v kombinácii s výkonmi 3416, 3418, 3419, 3420, 3420A jednorazový výkon nie je dôvod na nedodržanie legislatívy a ošetrovateľského procesu - Výkon 3394 navrhujeme vynechať povinnosť informovať revízneho pracovníka predložením kópie o tomto vyhodnotení - Výkon 3395 navrhujeme akceptovať výkon aj pri výkonoch 3416, 3418, 3419, 3420, 3420A a tým dodržiavať legislatívu. - Výkon 3398 navrhujeme tento výkon akceptovať s výkonom 3423A, 3423B, aby sa mohli defekty očistiť a umyť tekutým mydlom a potom na defekty aplikovať liečivá, tým dosiahnuť účinnejší efekt liečby ( L97 – chronické ulcusy ) - Výkon 3399C navrhujeme akceptovať súbežne aj výkon 3411, nakoľko v jednom výkone nemôže byť aj popis iného výkonu - Výkon 3407 navrhujeme akceptovať tento výkon aj pri výkone 3424, 3469, 3418, 3420, 3419 a pri výkonoch FRO - Výkon 3408 navrhujeme tento výkon akceptovať aj pri nefrologickom odbere krvi pre nefrológa - Výkon 3410 navrhujeme akceptovať tento výkon aj pri výkone 3423A, 3423b, 3413 tej istej lokalite - Výkon 3411 navrhujeme akceptovať v kombinácii s výkonom 3399C nakoľko sú to 2 samostatné výkony - Výkon 3413 navrhujeme tento výkon akceptovať aj výkonmi 3422B, 3422C - Výkon 3416 navrhujeme akceptovať jednorazové podanie aj u pacientov ktorým sa neposkytuje KOS, aplikácia vakcín - Výkon 3418 navrhujeme pri tomto výkone akceptovať výkon 3407 - Výkon 3491 navrhujeme pri tomto výkone akceptovať aj výkon 3407 - Výkon 3419 navrhujeme pri tomto výkone zvýšiť cenu na 5,349 eur, tento výkon je podhodnotený oproti výkonu 3423 - Výkon 3422A navrhujeme pri tomto výkone akceptovať s výkonom 3424 - Výkon 3422B navrhujeme pri tomto výkone akceptovať v jednej lokalite s výkonom 3423A, 3423B, a akceptovať pri tomto výkone 3413 - Výkon 3422C navrhujeme pri tomto výkone akceptovať v jednej lokalite s výkonom 3423A, 3423B, a akceptovať pri tomto výkone 3413 - Výkon 3423a akceptovať s kombináciou 3422b a 3422c. - Výkon 3424 navrhujeme pri tomto výkone akceptovať výkon 3400, 3407, 3422a - Výkon 3427 navrhujeme pri tomto výkone akceptovať aj výkon v kombinácii s výkonom 3404 - Výkon 918 navrhujeme zaradiť medzi zdravotné výkony na ošetrenie dermatóz na doporučene kožného lekára - Výkon 72B navrhujeme zaradiť medzi zdravotné výkony na zápis dokumentovania ošetrenia pacienta do dekurzu pri každej návšteve - Výkon 3459 navrhujeme vyradiť zo zdravotných výkonov, zbytočná administratíva pre ADOS - Výkon 548, 3139, 532, 3939, 531, 530 nie sú vhodné realizovať v domácom prostredí - Zvýšiť cenu FRO výkonov 509, 512, 513, 522 nakoľko v domácom prostredí sú neštandardné podmienky pre prácu fyzioterapeutov. - FRO výkony akceptovať s výkonom 3407 Kód Zdravotného výkonu Názov zdravotného výkonu Popis zdravotného výkonu koeficient Suma (pri priem. mzde 954 eur 3390 Príjem pacienta (klienta do ADOS a odobratie sesterskej anamnézy - 1x pri prijatí pacienta do ADOS, mobilného hospicu a pri prerušení ošetrovateľskej starostlivosti na dlhšie ako 3 mesiace - výkon sa neakceptuje pri jednorazovom výkone a v kombinácii s výkonmi 3394, 3407 (je zahrnuté vo výkone 3390), 3451 0,003357 3,203 3392a Poučenie príbuzných alebo členov komunity - 1x pri prijatí pacienta do ADOS, mobilného hospicu a

pri prerušení ošetrovateľskej starostlivosti na dlhšie ako 3 mesiace, alebo pri závažnej zmene zdravotného stavu. - výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3470 0,00169 1,612 3393 Vypracovanie plánu komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti ( ďalej len KOS) - 1x pri prijatí pacienta do ADOS a mobilného hospicu - výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonmi 3394, 0,006808 6,495 3394 Pribežné hodnotenie KOS a zmena plánu ošetrovateľskej starostlivosti vrátane dokumentácie a konzultácie s ošetrujúcim lekárom - 1x mesačne alebo pri každej zmene zdravotného stavu pacienta alebo pri zmene terapie a frekvencie ošetrení, so zaznamenaním vývoja zdravotného stavu vyžadujúcej zmenu plánu ošetrovateľskej starostlivosti s konzultáciou s lekárom. - výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonmi 3451, 3390, 3393, 0,006688 6,380 3395 Vyhodnotenie KOS a záverečná správa - 1x pri ukončení poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v ADOS a vykázaní v posledný deň poskytnutia ošetrovateľskej starostlivosti. 0,005123 4,887 3396 Odborný nácvik potrebných výkonov pri ošetrovaní chorého v domácnosti - výkon je opodstatnený v prípadoch, kde je možné so strany rodiny pacienta ďalej samostatne uskutočňovať nacvičený výkon - 3x v danom prípade, u zložitejších výkonov (odsávanie, ošetrovanie kolostómie, podávanie s.c. injekcie – nie inzulín) sa stanoví počet po individuálnom zhodnotení a konzultácii s ošetrujúcim lekárom - výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3421 pokiaľ pôjde o nácvik podávania inzulínu, Fraxiparinu a pod. 0,00544 5,190 3398 Ošetrovateľská hygiena - výkon sa akceptuje u imobilných, inkontinentných pacientov s 3. stupňom inkontinencie a dekubitom alebo ranou v oblasti postihnutej inkontinenciou, alebo pri ošetrení DK s dg. L97 kde je potrebná hygiena 0,00544 5,190 3399A Starostlivosť o chorého s permanentným katétrom vrátane výmeny permanentného katétra u ženy - výkon sa akceptuje v prípade výmeny PK u ženy alebo v prípade defektu kože v oblasti ústia PK do močovej rúry s ošetrením, ktoré je ordinované lekárom - výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonmi 3431, 3409 0,00544 5,190 3399B Starostlivosť o kaválny katéter a intravenóznu kanylu, pravidelné preväzovanie a dezinfekcia - 1x za výkon maximálne 1xD 0,002056 1,961 3399C Starostlivosť o ezotracheálnu, nasotracheálnu a tracheostomickú kanylu - 1x za výkon 0,00551 2,434 3399D Starostlivosť o epidurálny ketéter - len u hospitalizovaných pacientov 0,004088 3,900 3401A Starostlivosť o výživu v príslušnej kvalite a kvantite, vypracovanie individuálneho diétneho režimu, jeden raz za jedného pacienta - Výkon sa akceptuje v prípade naplnenia jeho obsahu a zaznamenania v dokumentácii 1x u daného pacienta za podmienky, že takýto výkon nebol uhradený ošetrujúcemu lekárovi 0,003071 2,930 3402 Výživa bezvládneho pacienta, za jeden výkon - Výkon je určený pre sestry starajúce sa o hospitalizovaných pacientov. Kŕmenie pacienta je potrebné vykonávať minimálne 4 až 6 x denne. Pokiaľ má pacient závažne poruchy prehĺtania s hrozbou aspirácie, podávanie stravy per os v domácom prostredí sa neodporúča. 3404 Výživa pacienta sondou, za jeden výkon - 1x za výkon. V prípade možnosti je potrebné poskytnúť odborný nácvik príbuzným. Zavedenie nazogastrickej sondy musí byť samostatný výkon. Zavedenie NGS nie je výživa. - výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonmi 3402, 0,001498 1,429 3405 Očistná klyzma - podľa ordinácie lekára, 1x za výkon 0,00435 4,150 3406

Kontinuálne sledovanie klinického stavu pacienta (meranie TK, P, D, TT, príjem a výdaj tekutín, stolice, sledovanie iných funkcií podľa ordinácie lekára), za každé 2 hodiny. - neposkytuje sa v ADOS 0,005849 5,580 3407 Odmeranie krvného tlaku, pulzu a teploty - podľa ordinácie lekára s osobitným odôvodnením. Pokiaľ je výkon ordinovaný 1x mesačne, spadá do povinnosti lekára, ktorý je povinný 1x mesačne navštíviť pacienta a zhodnotiť jeho zdravotný stav - výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonmi 3390 a ako samostatný výkon spojený len s výkonom návštevy pacienta. 0,001019 0,972 3408 Sledovanie diurézy, za každých 12 hodín - výkon sa akceptuje len v lekárom odôvodnených prípadoch, kde sestra navštívi pacienta každých 12 hodín a zavedie presnú evidenciu sledovania diuézy (pozitívna alebo negatívna bilancia tekutín) a výkon podrobne zaznamená do dokumentácie pacienta, alebo pri nefrologickom odbere krvi a moču. 0,001027 0,980 3409 Cievkovanie ženy - podľa ordinácie lekára, 1x za výkon - výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3399A 0,00218 2,080 3410 Výmena stomického setu s následnou toaletou pri stómiách - 1x pri návšteve po dobu 3 mesiacov. (Pri ukončení hospitalizácie stomická sestra vysvetlí a naučí pacienta a príbuzných ošetrovať stómiu). V prípade možností je potrebný poskytnúť odborný nácvik príbuzným. V individuálnych prípadoch, po vopred schválení RL je možné poskytovať výkon i dlhšiu dobu. - Výkon sa akceptuje aj v prípade ošetrenia stómie u pacientov s PEG 0,002715 2,590 3411 Čistenie tracheálnej kanyly - 1x za výkon - výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3399C 0,001289 1,230 3413 Aplikácia neinjekčnej liečby - 1x za výkon, pokiaľ sa nevykazuje v spojitosti s výkonmi preväzovania rán, výkon sa akceptuje 1x pre rany v jednej lokalite. V prípade možností je potrebné poskytnúť odborný nácvik príbuzným - výkon sa neakceptuje v spojitostí s dávkovaním a podávaním liekov per os, aplikáciou analgetických mastí a gélov, liečbou biolampou a v kombinácii s výkonmi 3422A, 0,000766 0,731 3414 Aplikácia terapeutického celotelového zábalu alebo liečivého kúpeľa - výkon sa akceptuje len v prípade kožných ochorení na celom povrch tela, pri hyperpyrenii a v individuálnych prípadoch, pri vredoch DK s indikáciou liečivého kúpeľa v roztoku (napr. hypermangánu, chloramínu) u pacientov, ktorí nie sú schopní si zabezpečiť kúpeľ sami alebo prostredníctvom osôb, ktoré sa o nich starajú – 1x za výkon 0,001738 1,658 3416 Aplikácia liečiva intramuskulárne, s.c., i.c. - 1x za výkon u imobilných a ťažko mobilných pacientov na základe ordinácie lekára 0,001304 1,244 3418 Aplikácia liečiva intravenózne - 1x za výkon u imobilných a ťažko mobilných pacientov na základe ordinácie lekára 0,001791 1,709 3419 Príprava a podávanie infúzie - 1x za výkon 0,003082 2,940 3420 Sledovanie infúzie, za každú hodinu - 1x za výkon. Za každú ďalšiu hodinu bude akceptovať uvedený výkon 1x v prípade, že ordinácia, dĺžka a odôvodnenie podávania infúzie dlhšie ako 1 hodinu budú zaznamenané v dokumentácii. 0,005241 5,000 3420A Podávanie liečiva infúznou pumpou - 1x za výkon 0,001006 1,960 3421 Nácvik podávania inzulínu - výkon je opodstatnený v prípadoch, kde je možné so strany pacienta alebo rodiny ďalej samostatne uskutočňovať nacvičený výkon - 3x (nácvik sa vo väčšine prípadov začína už v nemocnici alebo v diabetologickej ambulancii po nastavení pacienta na inzulín) Výkon sa akceptuje aj v prípade nácviku aplikácie iných s.c. injekcií (Fraxiparínu, Clexanae a iné).

V prípade potreby po individuálnom zhodnotení stavu a konzultácii sa množstvo daného výkonu môže upraviť - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3396 0,00218 2,080 3422A Ošetrovateľská starostlivosť zameraná na prevenciu dekubitov - Výkon sa akceptuje u imobilných pacientov 1x pri návšteve pacienta - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonmi 3413 (ak ide o masážne prípravky) 3424 - Výkon sa neakceptuje u pacientov umiestnených v DSS ZSS, DD, stacionároch pokiaľ sa u nich iná ošetrovateľská starostlivosť prostredníctvom ADOS neposkytuje 0,004088 3,900 3422B Ošetrenie dekubitu veľkosti do 5 cm2 (odstránenie zvyškov masti, odumretých tkanív, toaleta, aplikácia liečiva, preväz) - 1x pri návšteve pacienta. Pri viacpočetných malých dekubitov v jednej lokalite sa akceptuje vykázanie 1 veľkého dekubitu (3422C) v jednej lokalite. V individuálnych prípadoch – pri viacpočetných dekubitoch v rôznej lokalite sa akceptuje výkon pre každý dekubit 1x pri návšteve. V návrhu je potrebné uviesť presný popis lokálneho nálezu a indikáciu lokálnej liečby od ošetrujúceho lekára 0,006903 6,490 3422C Ošetrenie dekubitu veľkosti nado 5 cm2 (odstránenie zvyškov masti, odumretých tkanív, toaleta, aplikácia liečiva, preväz) - 1x pri návšteve pacienta. V prípade, že pacient má viacpočetné alebo rozsiahle, hlboké dekubity v rôznej lokalite, po individuálnom zhodnotení zdravotného stavu pacienta akceptuje sa výkon viackrát pri 1 návšteve pacienta. V návrhu je potrebné uviesť presný popis lokálneho nálezu a indikáciu lokálnej liečby od ošetrujúceho lekára 0,009518 9,080 3423 Výplach oka - 1x za výkon 0,002922 2,788 3423A Preväz rany veľkosti do 5 cm2 - 1x pri návšteve pacienta. Pri viacpočetných malých ranách v jednej lokalite sa akceptuje vykázanie 1 veľkej rany (3423B) v jednej lokalite. V individuálnych prípadoch – pri viacpočetných ranách v rôznej lokalite (členok, predkolenie, lýtko, vnútorná alebo vonkajšia strana DK, priehlavok, prsty) sa môže defekt vykázať 1x v každej lokalite aj v prípade cirkulárneho defektu. Dg L97, L08. V návrhu je potrebné uviesť presný popis lokálnych nálezov a indikáciu lokálnej liečby od ošetrujúceho lekára 0,004088 3,900 3423B Preväz rany nad 5 cm2 - 1x pri návšteve. V návrhu je potrebné uviesť presný popis lokálneho nálezu a indikáciu lokálnej liečby od ošetrujúceho lekára. V prípade, že pacient má viacpočetné alebo rozsiahle, hlboké rany v rôznej lokalite, po individuálnom zhodnotení zdravotného stavu pacienta akceptuje sa výkon viackrát pri 1 návšteve pacienta. Dg L97, L08 0,006803 6,490 3424 Ošetrovateľská rehabilitácia do 30 minút - Výkon sa akceptuje u imobilných a ťažko mobilných pacientov 1x pri návšteve 0,004193 4,000 3426 Odsávanie pacienta - 1x pri návšteve 0,,2079 1,983 3427 Odsatie žalúdočného obsahu - 1x za výkon 0,00347 3,190 3428 Vyšetrenie moču indikačným médiom - 1x za výkon podľa ordinácie lekára so zdvôvodnením 0,003344 3,190 3431 Asistencia pri výplachu močového mechúra - Výkon sa akceptuje v prípade potreby výplach katétra a močového mechúra ordinovaného lekárom 1x za výkon, v prípade odstránenia PK z močového mechúra a pri preplachu T drénu zo žlčových ciest - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3399A (s výnimkou ošetrenie defektu v oblasti ústia PK do moč. Rúry s ošetrením, ktoré je ordinované lekárom 0,001039 0,991 3432 Práca sestry pri domácej peritoneálnej dialyňýze - Výkon sa akceptuje na odporučenie nefrológa, po individuálnom zhodnotení zdravotného stavu pacienta

1x za výkon 0,008029 7,660 3433 Odber krvi venepunkciou do jednej striekačky alebo jednej odberovej súpravy - Výkon sa akceptuje len u imobilných a ťažko mobilných pacientov, za jeden odber v jeden deň. V prípade izolovaných výkonov odberu krvi sa pridanie výkonu 3407 nepovažuje za rozšírenie nad rámec izolovaných výkonov 0,005283 5,040 3434 Odber kapilárnej krvi - Výkon sa akceptuje len u imobilných a ťažko mobilných pacientov, ktorým sa poskytuje KOS a v osobitne odôvodnených prípadoch po schválení vopred 1x za výkon - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3635A 0,000973 0,928 3435 Umelé dýchanie a masáž srdca - 1x za výkon 0,005021 4,790 3436 Odbery TT, TN, výter z rekta, odber spúta - Výkon sa akceptuje len u imobilných a ťažko mobilných pacientov, ktorým sa poskytuje KOS. Akceptuje sa aj v prípade odberu moču u imobilných a ťažko mobilných pacientov ktorým sa poskytuje KOS. 0,001635 1,560 3437 Doprava biologického materiálu, za každých 30 minút - U pacientov u ktorých bol vykonaný odber biologického materiálu, 1x za jedného pacienta, pokiaľ sa vykonáva viac odberov naraz v jednom zariadení (ZSS, DSS, DD, v jednej domácnosti) sa výkon akceptuje len 1x 0,000678 0,645 3439 Návšteva pacienta v pracovnom čase - Podľa návrhu na poskytovanie DOS - V prípade ošetrenia viacerých pacientov na jednom mieste (DSS, ZSS, DD, ...) sa akceptuje výkon len 1x v daný deň 0,004224 4,030 3440 Návšteva mimo riadneho pracovného času (od 198.00 do 7,00 hod, v sobotu, nedeľu a vo sviatok) - Podľa návrhu na poskytovanie DOS, ktorý musí okrem iného obsahovať zdôvodnenie indikácie poskytovania DOS mimo riadneho pracovného času od ošetrujúceho lekára. Zváži rozsah poskytovanej DOS, v nejasných prípadoch konzultuje potrebu poskytovania DOS mimo riadneho pracovného času s oše. lekárom (týka sa to predovšetkým frekvencie 2-3 krát týždenne. - V prípade ošetrenia viacerých pacientov na jednom mieste (DSS, ZSS, DD, ...) sa akceptuje výkon len 1x v daný deň 0,006593 6,290 3441 Návšteva pacienta v rizikových skupinách populácie –krízová intervencia pri zhoršení psychického stavu pacienta - Výkon sa akceptuje individuálne, v odôvodnených prípadoch po schválení vopred a následnom zaznamenaní v dokumentácii 1x za výkon - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonmi 3439, 3440 0,005291 5,048 3447 Psychosomatická intervencia v terminálnom štádiu života - Výkon sa akceptuje individuálne, v odôvodnených prípadoch, pri naplnení obsahu a jeho zaznamenaní v dokumentácii 1x za výkon - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3449 0,002715 2,590 3449 Kontinuálna starostlivosť o umierajúceho pacienta, za každú hodinu - Výkon sa akceptuje individuálne, v odôvodnených prípadoch, pri naplnení obsahu a jeho podrobnom zaznamenaní v dokumentácii 1x za výkon - Ak sestra zotrváva pri pacientovi minimálne 8 hodín denne. V takomto prípade sa výkon akceptuje za každú hodinu - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3447, 3458, 3461, 3406, 3408, 3413, 3422A 0,00326 3,110 3451 Konzultácia sestry o jednom pacientovi s oše. Lekárom - 1x mesačne alebo pri zmene zdravotného stavu vyžadujúcej konzultáciu s lekárom. Dôvod konzultácie s lekárom a výsledok konzultácie sestra zaznamená v dokumentácii pacienta. 0,000676 0,645 3452 Poskytnutie predlekárskej pomoci pri náhlych stavoch ohrozujúcich život - 1x za výkon 0,006803 6,490 3458 Verbálna intervencia pri psychosomatických ťažkostiach u

pacienta s nádorovým ochorením - v odôvodnených prípadoch, pri naplnení obsahu a jeho podrobnom zaznamenaní v dokumentácii 1x za mesiac - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3449, 3447 0,005083 4,849 3461 Ošetrenie ústnej dutiny u onkologického pacienta alebo u pacienta s imunodeficientným stavom - 1x za výkon u imobilných pacientov. V návrhu je potrebné uviesť popis lokálneho nálezu, indikáciu lokálnej liečby a frekvenciu ošetrovania od ošetrujúceho lekára - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3449 0,5607 5,349 3470 Odborné ošetrovateľské poradenstvo zamerané na prevenciu zápalov, dodržiavanie zásad správnej životosprávy - V odôvodnených prípadoch podľa návrhu na poskytovanie DOS a po konzultácii 1x pre daného pacienta - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3396, 3392a 0,001677 1,600 3635A Kontrola glykémie glukomerom - Výkon sa akceptuje v akútnom prípade alebo v individuálne odôvodnených prípadoch, väčšina pacientov a ich príbuzných tento výkon zvládajú sami (zaučení v diabetologickej ambulancii) - Výkon sa neakceptuje v kombinácii s výkonom 3434 0,001007 0,961 3474 Hygiena pošvy za účelom liečebným - Výkon sa akceptuje v prípade indikácie a primeraného zdôvodnenia kapitujúceho gynekológa u poisteniek s obmedzenou hybnosťou a u imobilných poisteniek, ktoré sa nemôžu dostaviť do ambulancie 1x za výkon 0,000767 0,732 3431a Zavedenie a výmena PK u ženy 0,001449 1,382 3409 Cievkovanie ženy 0,001778 1,696 3431b Odstránenie PK z močového mechúra 00,000966 0,922 3431 Asistencia pri výplachu močového mechúra 0,001039 0,991 3431c Aplikácia urinálneho drenážneho kondómu 0,001449 1,382 3400 Polohovanie pacienta 0,002818 2,688 3423f Aplikácia liečebného kúpeľa končatín 0,000483 0,461 3414 Aplikácia terapeutického celotelového zábalu alebo liečivého kúpeľa 0,001738 1,658 3423d Naloženie kompresívnej bandáže 0,000483 0,461 3423e Laváž rany 0,000322 0,307 3413a Podporná liečba hojenia rany biolampou 0,000403 0,384 3413b Odstránenie stehov z primárne hojacej sa rany 0,000403 0,384 3419a Zavádzanie periférneho žilového katétra 0,001127 1,075 3419b Odstránenie periférneho žilového katétraz periférnej žily 0,000564 0,538 3420a Aplikácia parenterálnej liečby 0,001006 0,960 3405a Ošetrovanie stómii 0,004111 3,922 3399e Starostlivosť o drenážny systém 0,002415 2,304 3459 Aplikácia hodnotiacej škály v ošetrovateľskej praxi 0,000241 0,230 3439a Nultá návšteva pacienta ADOS 0,006779 6,467 3939 Kramerov penetračný test 0,005142 4,905 3459a Usmernenie spôsobu života pacienta s nádorovým ochorením vzhľadom na jeho zdravotný stav 0,004154 3,963 Y0025 Pôrodná asistencia- postnatálna starostlivosť 0,016101 15,360 Y0024 Pôrodná asistencia- prenatálna starostlivosť 0,015263 14,561 4313 Voľný estriol 0,012848 12,257 918 Ošetrenie dermatóz 72b Zápis do dokumentácie 514a Individuálna liečebná telesná výchova, špeciálna systematická senzomotorická liečba funkčných a organických porúch centrálneho a periférneho systému alebo vrodených a získaných chýb pohybového aparátu 0,010013 9,552 504A Špeciálne vyšetrovacie metódy, svalový test, vyšetrenie skrátených a oslabených svalov, zreťazenia, vývojová diagnostika dieťaťa, argodiagnostické testovanie, špeciálne vyšetrenie chrbtice na počítači. 0,009242 8,817 548 Povrchová aplikácia tepla ( použitie parafínu, kenny lavatermu, čerstvo pripravených obkladov alebo sterilizovaných

obkladov) 7x Nie je vhodná pre ADOS 0,008938 8,527 3439 Spolupráca pri zhotovení otlačku zo sadry alebo iných pracovných látok pre rôzne druhy ortéz krčnej chrbtice. Na základe indikácie výkonu lekárom pri jednej pomôcke je možné započítať iba raz, nie opakovane. Nie je vhodná pre ADOS 0,007192 6,861 3392C Konzultácie s inštitúciami a orgánmi štátnej zdravotnej správy v rámci komplexnej zdravotnej starostlivosti 0,006864 6,548 532 Reflexná masáž a iné špeciálne ručné masáže, masáž väziva, okostice, hrubého čreva, za jednu masáž Nie je vhodná pre ADOS 0,007213 6,881 3439a Nultá návšteva poistenca pre ADOS 0,009779 6,467 3939 Kramerov penetračný test 0,005142 4,905 3459a Usmernenie spôsobu života pacienta s nádorovým ochorením vzhľadom na jeho zdravotný stav 0,004154 3,963 3476 Starostlivosť o pacientku v šestonedelí 0,004182 3,990 531 Klasická masáž viacerých častí tela alebo trupu, za jedno ošetrenie Nie je vhodná pre ADOS 0,003962 3,780 522 Špeciálne polohovanie. Odborné preventívne a liečebné polohovanie tela a segmentov končatín s prípadným využitím polohovacích pomôcok 0,005894 5,623 509 Mäkké a mobilizačné techniky na chrbtici, periférnych kĺboch a svaloch. Špecializované liečebné výkony s cieľom upraviť funkčnú poruchu v oblasti pohybového systému (špeciálne mäkké techniky, pir-postizometrická relaxácia, agr-antigravitačná relaxácia, trakčné techniky, stretch and spray, banky) za jedno ošetrenie 0,003757 3,584 3475 Psychofyzická príprava rodičky na pôrod 0,00364 3,473 513 Individuálna liečebná telesná výchova. Kombinovaná zameraná na niekoľko cieľov, vyžadujúca mimoriadnu fyzickú a psychickú záťaž. Vzhľadom na povahu postihnutia si vyžaduje kombináciu viacerých postupov a metodík ( reedukáciu základných posturálnych funkcií – vertikalizáciu, nácvik transférov, výcvik neurogenného mechúra, výcvik s protézou, nácvik denných činností apod.) za jedno cvičenie. 0,00483 4,608 516 Individuálne cielená ergoterapia. Špeciálna liečba ergoterapeutom zameraná na rozličné modelové pracovné činností s využitím rôznych pracovných alebo pomocných materiálov a nástrojov 0,003081 2,939 530 Klasická masáž jednej časti tela. Liečebné využitie prvkov klasickej masáže na jednej končatine alebo na čsti trupu (šija, chrbát, driek) za jednu masáž 7x Nie je vhodná pre ADOS. 0,003168 3,022 509A Mäkké a mobilizačné techniky na chrbtici, periférnych kĺboch a svaloch. Špecializované liečebné výkony s cieľom upraviť funkčnú poruchu v oblasti pohybového systému (špeciálne mäkké techniky, pir-po 0,00439 4,188 510a Cielená odborná inštruktáž – oboznámenie pacienta s používaním a obsluhou jednoduchých technických a kompenzačných pomôcok, zariadení a prístrojov – peroneálny stimulátor, tens, skolioskop, myostimulátor 0,00259 2,471 512 Individuálna liečebná telesná výchova. Individuálna zameraná na zvýšenie svalovej sily a zlepšenie rozsahu pohybov s použitím jednoduchých metód. Aplikácia prvkov dýchacej cievnej a kondičnej pohybovej liečby, využitie náradia, závesovej postele, liečebná výchova k sebestačnosti a pod. 0,003189 3,042 3423c Príprava materiálu a sterilizácia 0,001796 1,713 3443 Poradenstvo sestier v starostlivosti o dieťa 0,001717 1,638 503A Základné testovacie metódy 0,001387 1,323 3720 Cirkulujúce imunikomplexy, turbidmetricka, peg, ikem mikro 0,000103 0,983 3429 Vyhotovenie EKG záznamu 0,00103 0,983 520 Dychová gymnastika, individuálna dychová gymnastika vrátane podporných ošetrení minimálne

10 minút za jednu dychvú gymnastiku 0,001491 1,422 3454 Depistáž ochorenia v mieste bydliska 0,000858 0,819 340 Kutánne testovanie (podľa pirqueta, moroa) 0,000601 0,573 Všeobecná pripomienka k návrhu ako celku: „Návrh neprispieva k zvýšeniu kvality a efektívnosti poskytovanej starostlivosti- keďže napríklad paušálna platba za následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť opomína adresnosť úhrady a znemožňuje kvalitatívnu motiváciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Súčasne je zrejmé, že preferovanie ústavných foriem následnej starostlivosti pred ambulantnými (ADOS, hospic) nie je v súlade s efektívnym vynakladaním zdrojov VZP ani s projektom hodnota za peniaze.“ Čl. IV, bod 4 (§ 9 ods. 2) Navrhujeme slová „do troch mesiacov“ nahradiť slovami „do jedného mesiaca“. Čl. IV, bod 4 (§ 9 ods. 3) Slova „do šiestich mesiacov“ navrhujeme nahradiť slovami „do troch mesiacov“. Odôvodnenie: Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), je zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje komplexne domácu ošetrovateľskú starostlivosť chorým a pôrodnú asistenciu ženám u ktorých sa predpokladá, že ich zdravotný stav si nebude vyžadovať nepretržitý pobyt v ústavnom zdravotníckom zariadení a osobám, ktoré poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti odmietli. Rehabilitáciu poskytujú kvalifikovaní fyzioterapeuti na základe návrhu rehabilitačného lekára. Odborná ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje pacientom všetkých vekových a diagnostických skupín sestrou špecialistkou. ADOS nie je ambulancia. Prvým impulzom na presun človeka do rôznych zariadení býva najčastejšie strata pohyblivosti či poruchy správania na ktoré rodina nestačí sama pre nedostatok financií. Prvoradá má byť domáca starostlivosť, hovoria odborníci na starostlivosť o chorých nevládnych ľudí, znižuje sa riziko dodatočných takzvaných nemocničných nákaz a syndrómu hospitalizmu. Človek si v domácom prostredí zachováva svoju identitu a netrápi ho pocit, že je nepotrebný a dožije v cudzom prostredí v izbe s ľuďmi, ktorí mu nemusia byť blízki. Pri ošetrovaní cestou ADOS sme zistili, že pacienti sa dožadujú starostlivosti v domácom prostredí, ktorá im nie je často krát umožnená z finančných dôvodov. Navrhujeme naviazať dávku na opatrovanie chorých na úroveň výšky minimálnej mzdy, ktoré bude predstavovať omnoho nižšie náklady ako následná ústavná zdravotná starostlivosť. Odborné zdravotné výkony budú zabezpečené v súčinnosti s ADOS. Na základe predkladaného návrhu financovania zdravotnej starostlivosti v jednotlivých ústavných zariadeniach vznikne veľký nepomer financovania starostlivosti o chorých medzi ústavným zariadením a domácou starostlivosťou v prospech inštitucionalizovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Návrh v rozpore s aktuálnymi trendmi v zahraničí kladie väčší dôraz na ústavnú následnú a dlhodobú starostlivosť pred starostlivosťou o pacienta v prirodzenom prostredí (ADOS, mob. hospic). Ponechanie navrhovanej lehoty by spôsobilo „okupovanie“ lôžok tými istými pacientmi a zníženie dostupnosti lôžok pre ostatných poistencov, ktorý tento typ starostlivosti potrebujú. Keďže niet lepšieho miesta pre človeka, ako jeho domáce prostredie, navrhujeme skrátenie navrhovanej lehoty a tak vytvorenie priestoru pre poskytovanie starostlivosti formou ADOS a mobilných hospicov, ktoré sú zároveň aj finančne

efektívnejšie. Odôvodnené prípady na predĺženie doby ošetrovania rieši konzílium.

Verejnosť

nesúhlas s návrhom SLK - hlavná odborníčka MZ SR pre odbor OšetrovateľstvoSom zásadne proti návrhu SLK doplniť nový bod v znení: v § 8, ods. 2 sa dopĺňa tretia veta v znení: "Všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast môže poskytovať aj poskytovateľom určený pediater a poskytovateľom určená praktická sestra alebo detská sestra" s odôvodnením, že prax ukazuje požiadavku sestry ktorej už stredoškolské štúdium sa zameriava na poskytovanie zdravotnej starostlivosti dieťaťu. Dôvod: neregulované povolanie praktická sestra s prípravou 2200 hodín nemôže nahrádzať regulované povolanie sestra s odbornou prípravou 4600 hodín a teda nemôže poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v zmysle platnej slovenskej legislatívy a direktívy EÚ. Praktická sestra neovláda posudzovanie zdravotného stavu pacienta, nemá vedomosti z farmakológie a klinických odborov. Nie je vzdelávaná v posudzovaní – diagnostikovaní – plánovaní – realizácii – vyhodnocovaní pacientovho stavu, jeho potrieb, nekladú sa nároky na kritické myslenie. Vie vykonávať len dielčie výkony. Absencia sestry pri ošetrovaní detského pacienta čím vážne ohrozuje zdravie i životy pacientov. Rozsah praxe praktickej sestry jej neumožňuje poskytovať starostlivosť novorodencom a značnú časť výkonov nemôže vykonávať deťom do 18 rokov. Ak sa lekárska obec vyjadruje ku inému odboru - odboru ošetrovateľstvo, ja si dovolím vyjadriť sa k medicínskej stránke zdravotnej starostlivosti na ambulancii pre deti a dorast. Prax v iných krajinách ukazuje, že mnohé výkony na týchto ambulanciách nemusí vykonávať lekár ale VŠ vzdelaná sestra s pokročilou praxou. Prečo nejdeme touto cestou, ktorá je založená na dôkazoch, je odborne i finančne efektívna? PhDr. Helena Gondárová-Vyhničková, dipl. s. hlavná odborníčka MZ SR pre odbor Ošetrovateľstvo

O

Verejnosť

Príloha č. 3 VP_640_2008_7_3_19.docx Návrh NARIADENIE VLÁDY č. ....2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti - zásadnáDoplniť Prílohu č. 3 Normatív poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, Tabuľku č. 1 o „Odbor: Paliatívna medicína s Počtom lekárskych miest 20“ a Tabuľku č. 2 doplniť o „Odbor Paliatívna medicína s prepočtom na lekárskych miest na jednotlivé kraje SR“. Odôvodnenie: Ambulancia paliatívnej medicíny je dôležitá pre fungujúce poskytovanie paliatívnej starostlivosti pacientom s nevyliečiteľným ochorením. V prípade, že daný odbor nebude uvedený v tabuľke (ako doteraz), zdravotné poisťovne nebudú povinné uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s ambulanciami paliatívnej starostlivosti. Paliatívni pacienti sú pacienti „nikoho“, nemajú byť kam odoslaní a nie je manažovaná ich následná liečba. Algeziologické ambulancie liečia len bolesť a neliečia iné symptómy ochorenia.

O

Verej VI. časť, bod 1, písm. a) podbod 1 a podbod 2 VP_44_2008.docx VÝNOS Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z O

nosť ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812.2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov - zásadnáUpraviť znenie VI. časti, bod 1, písm. a) podbod 1 a 2 výnosu po vypustení vyznačeného (prečiarknutého) textu nasledovne: „Podbod 1. lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore paliatívna medicína alebo lekár zaradený do špecializačnej prípravy v špecializačnom odbore paliatívna medicína v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore algeziológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore neurológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore geriatria alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore kardiológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pneumoftizeológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická onkológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anesteziológia a intenzívna medicína alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore hematológia a transfuziológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore hepatológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore paliatívna medicína a pri hospicoch pre detskú populáciu lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, Podbod 2. najmenej päť rokov odbornej zdravotníckej praxe ......... 1 0,2 - 0,5 úväzok Odôvodnenie: Odborným garantom špecializovanej paliatívnej starostlivosti formou mobilného hospicu musí byť lekár, ktorý spĺňa odbornú spôsobilosť v odbore paliatívna medicína alebo je zaradený do špecializačnej prípravy. Tiež odporúčame znížiť úväzok odborného zástupcu z 1 na 0,2 – 0,5 úväzku z dôvodu, že práca lekára môže byť spojená s prácou v ambulancii.“

Verejnosť

VI. časť, bod 1, písm. b) VP_44_2008.docx VÝNOS Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812.2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov - zásadnáUpraviť znenie VI. časti, bod 1, písm. b) výnosu po vypustení vyznačeného (prečiarknutého) textu nasledovne: „b) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore algeziológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore neurológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore geriatria alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore kardiológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pneumoftizeológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická onkológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anesteziológia a intenzívna

O

medicína alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore hematológia a transfuziológia alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore hepatológiaalebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore paliatívna medicína a pri hospicoch pre detskú populáciu lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria ......... 0,2 – 0,5“ Odôvodnenie: Lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria nemá v študijnom programe spoločný internistický kmeň /základy internej medicíny potrebnej na liečbu symptómov u paliatívnych pacientov. Tiež odporúčame znížiť úväzok lekára z 1 na 0,2 – 0,5 úväzku.

Verejnosť

VI. časť, bod 1, písm. c) VP_44_2008.docx VÝNOS Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812.2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov - zásadnáUpraviť znenie VI. časti, bod 1, písm. c) výnosu po vypustení vyznačeného (prečiarknutého) textu nasledovne: „c) sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v onkológii alebo sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite alebo sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť o dospelých alebo sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii a pri hospicoch pre detskú populáciu sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii ........... 1“ Odôvodnenie: Sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii nemá v náplni štúdia zvládnutie fyzických symptómov ochorenia.

O

Verejnosť

VP_indikacne_kriteria.docx Návrh Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 2019, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby - zásadnáVypustiť Návrh vyhlášky MZ SR z 2019, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky, ktorou sa ustanovuje vzor indikačného listu pre dlhodobú starostlivosť v domácom prostredí osoby napr. v § 2 „Minimálne štandardy lekárskej / zdravotnej / ošetrovateľskej nevyhnutnosti“ obsahuje nesplniteľné podmienky, napr. lekárske návštevy 5x týždenne, poskytovanie minimálne 300 minútovej ošetrovateľskej starostlivosti sestrou špecialistkou denne. Tieto štandardy pri súčasnom stave nedostatku lekárskych a sesterských kapacít sú nesplniteľné.

O

Verejnosť

Všeobecne k predloženému návrhu zákona (Článok IV, bod 1, bod 4, bod 8 návrhu zákona, vrátane ďalších súvisiacich článkov a návrhov vykonávacích predpisov) Vypracovanie zákona o dlhodobej starostlivosti patrí medzi legislatívne úlohy vlády, pričom k tejto problematike bolo

O

realizovaných množstvo pracovných stretnutí, výsledkom ktorých je záver o potreba vytvorenia takého systému, aby sa pri dlhodobej starostlivosti prelínala zdravotná a sociálna starostlivosť. Predkladateľ návrhu zákona žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo (a dokonca v rámci skráteného MPK) upustil od prípravy už rozpracovaného návrhu zákona o dlhodobej starostlivosti a zameral sa na nesystémové, len parciálne riešenie tejto problematiky cez návrh zákona č. 578/2004 Z. z., ktoré nezohľadňuje doterajšie výsledky rokovaní k zákonu o dlhodobej starostlivosti, najmä túto nepresne a nedostatočne definuje, predstavuje nesúlad medzi aktuálnym a potrebným počtom lôžok podľa návrhu zákona, neakceptuje obmedzené možnosti PZS (personálne, lôžkové, finančné...), ani nízkopríjmové skupiny pacientov odkázaných na dlhodobú starostlivosť. Pozitívne vnímame snahu predkladateľa napr. v cenovom opatrení upraviť ceny za hospic, ktoré však naďalej neodrážajú reálne náklady na túto starostlivosť. Z dôvodu systémového a najmä udržateľného riešenia odporúčame čo najskôr vypracovať a predložiť samostatný návrh zákona o dlhodobej starostlivosti.

Verejnosť

Zariadenia sociálnej pomoci - hlavná odborníčka MZ SR pre odbor OšetrovateľstvoV § 10a odsek 3: Nesúhlas s: Na každých 25 lôžok určených pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti musí mať zariadenie sociálnej pomoci najmenej jednu sestru alebo praktickú sestru, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1 a ktorá nie je zároveň zodpovednou osobou.“ Dôvod: neregulované povolanie praktická sestra s prípravou 2200 hodín nemôže nahrádzať regulované povolanie sestra s odbornou prípravou 4600 hodín a teda nemôže poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v zmysle platnej slovenskej legislatívy a direktívy EÚ. V zariadeniach sociálnej pomoci nie je prítomný lekár a polymorbídni pacienti (klienti?) vyžadujú odborné posudzovanie stavu, zvládanie akútnych situácii i manažment starostlivosti metódou ošetrovateľského procesu. Praktická sestra neovláda posudzovanie zdravotného stavu pacienta, nemá vedomosti z farmakológie a klinických odborov. Nie je vzdelávaná v posudzovaní – diagnostikovaní – plánovaní – realizácii – vyhodnocovaní pacientovho stavu, jeho potrieb, nekladú sa nároky na kritické myslenie. Vie vykonávať len dielčie výkony. Absencia sestry pri ošetrovaní pacienta čím vážne ohrozuje zdravie i životy pacientov. Tiež praktická sestra nemá kompetenciu na podávanie liekov per os, čo predstavuje ďalšie zníženie kvality ošetrovateľskej starostlivosti v týchto zariadeniach. Tobôž praktická sestra nie je pripravená na zvládanie aspirácie, dusenia pri podávaní liekov per os. Zákon NR SR č. 576/ 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 2, ods. 13 uvádza: „Ošetrovateľská starostlivosť je zdravotná starostlivosť, ktorú poskytuje sestra s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu2) metódou ošetrovateľského procesu v rámci ošetrovateľskej praxe.“ Ak sa v zariadení má poskytovať ošetrovateľská starostlivosť, tak ju musí poskytovať zdravotnícky pracovník, ktorý odbor ošetrovateľstvo študoval. Jedine regulované povolanie sestra študuje metódu ošetrovateľského procesu.

O

Nelegálne poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti nemôže byť hladené zo zdravotnej poisťovne. V § 10a odsek 5 a 6: Nesúhlas: „(5) Zodpovedná osoba musí mať najmenej a) úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v študijných odboroch zdravotná sestra, detská sestra alebo všeobecná sestra a súčasne najmenej desaťročnú odbornú prax, vyššie odborné vzdelanie v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra a súčasne najmenej trojročnú odbornú prax alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo a súčasne najmenej trojročnú odbornú prax Dôvod: Riadenie ošetrovateľskej starostlivosti v ZSS, vypracovanie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti sa posúva na kategórie sestry so vzdelaním nižším ako Mgr. Vypadlo Mgr. vzdelanie v odbore ošetrovateľstvo. Uvedený návrh je aj v rozpore s Vyhláškou MZ SR č. 95/2018 a týmto krokom je ďalšie znižovanie úrovne ošetrovateľskej starostlivosti u polymorbídnych pacientov v zariadeniach bez priamej prítomnosti lekára. Sestra so SŠ nemá dostatok vedomostí z aplikovania praxe založenej na dôkazoch, z aplikovania mnohých legislatívnych noriem do ošetrovateľskej praxe. PhDr. Helena Gondárová-Vyhničková, dipl. s. hlavná odborníčka MZ SR pre odbor Ošetrovateľstvo

VšZP K celému materiálu:Legislatívny návrh v rámci oddelení následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti (z ktorých niektoré sú DRG relevantnými oddeleniami), určuje úhradu formou ošetrovacieho dňa; do následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti nemôžu byť zahrnuté DRG relevantné odbornosti, nakoľko to narúša systém úhrady za hospitalizačný prípad; oddelenia následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti môžu byť nonDRG oddeleniami. V súvislosti so zavedením paušálnej úhrady za poskytovanie následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti poukazujeme na fakt, že paušálna úhrada sa „nerozpúšťa“ na účet poistenca, a preto sa stráca adresnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Z

VšZP K celému materiálu:Poukazujeme na skutočnosť, že sa neosvedčil pilotný projekt povinného uzatvárania zmlúv so zariadeniami sociálnej pomoci, ani zo strany poskytovateľov sociálnych služieb (najmä z dôvodu nedostatku sestier a absencie informačného systému na vykazovanie ošetrovateľskej starostlivosti atď.), ani zo strany zdravotných poisťovní (zdravotná poisťovňa pri paušálnej úhrade nemá možnosť kontroly účelnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti).

O

VšZP K celému materiálu:Poukazujeme na zmätočnú terminológiu v predkladanom materiáli, napr. nejasné zadefinovanie a určenie podmienok poskytovania

O

následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí.

VšZP K celému materiálu:Predkladaný materiál zvyšuje nároky na personálne obsadenie zariadení poskytujúcich následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť a následnú ústavnú ošetrovateľskú starostlivosť, pričom už za súčasných podmienok je pre poskytovateľom zdravotnej starostlivosti problematické zabezpečiť ustanovené personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení.

O

VšZP K celému materiálu:Uvedeným návrhom zákona sa do pôsobnosti MZ SR, prípadne ÚDZS sústreďuje ďalšia povoľovacia, kontrolná a represívna právomoc, čo môže mať v konečnom dôsledku negatívny dopad na poskytovateľov a celý systém zdravotného poistenia. VšZP preferuje zavedenie takého systému pravidiel, v ktorom môže manažovať zmluvné podmienky v prospech poistencov VšZP.

Z

VšZP K celému materiálu:V kontexte navrhovaných zmien nie je ponechaný časový priestor na zapracovanie prijatých zmien do informačného systému zdravotnej poisťovne (napr. zavedenie nového typu zdravotnej starostlivosti – následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti).

O

VšZP K celému materiálu:VšZP podporuje proces stratifikácie nemocníc, avšak má za to, že predkladaný legislatívny návrh nie je v súlade s projektom stratifikácie.

O

VšZP K celému materiálu:Z analýz finančného dopadu legislatívnych úprav vyplýva, že schválenie navrhovaných zmien by malo zásadný finančný dopad na VšZP, ktorá s uvedeným navýšením nepočítala v Obchodno-finančnom pláne na rok 2019, pričom prostriedky na takéto financovanie nie sú rozpočtovo zabezpečené ani na rok 2019, a výhľadovo sa s takýmito prostriedkami nepočítalo ani na roky nasledujúce 2020 – 2022. VšZP má už v súčasnom období, pri terajšom nastavení odvodov za poistencov štátu, problém finančne vykryť požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré súvisia s prijatou legislatívou (zvyšovanie miezd zdravotníckych pracovníkov, dovolenkové poukazy, príplatky – soboty, nedele, nočné...).

Z

VšZP K Čl. I bod 1., k nariadeniu vlády:Navrhujeme prílohu č. 1 k nariadeniu vlády upravujúcemu indikátory kvality podľa § 9 ods. 7 zmeniť tak, aby obsahovala indikátory dohodnuté MZ SR so zdravotnými poisťovňami. Odôvodnenie: Indikátory kvality definované v prílohe č.1 nariadenia by mali byť definované tak, aby zdravotná poisťovňa na základe ich plnenia mohla vyhodnotiť poradie jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre potreby uzatvárania zmlúv, t. j. aby boli relevantné, pokrývali všetky oblasti definované v § 9 ods. 4, metodiku výpočtu, manažment zberu dát. Príloha č. 1 by mala obsahovať tie indikátory kvality, na ktorých sa dohodli MZ SR a zdravotné poisťovne na pracovnom stretnutí.

O

VšZP K Čl. I bod 1.:Navrhujeme v § 9 ods. 7 písm. e) slovo: „úroveň“ nahradiť slovom: „hodnota“. Odôvodnenie: Navrhovaná zmena má zabezpečiť jednoznačnosť indikátora kvality.

O

VšZP K Čl. I bod 1.; Čl. IV bod 11.; Čl. VIII bod 8.:Navrhujeme precizovať § 9 ods. 5 písm. c), § 45 ods. 1 písm. ao), § 7 ods. 7 písm. d) Odôvodnenie: Z textu nie je zrejmé, aký je proces kontroly kvality a akým spôsobom bude ministerstvo zdravotníctva vykonávať kontrolu kvality u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, či v súčinnosti so zdravotnými poisťovňami alebo Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ani vstup zdravotných poisťovní do celého procesu hodnotenia poskytovateľov.

O

VšZP K Čl. I bod 12.; Čl. IV bod 1., 4., 9.; Čl. V bod 1., 4.; Čl. VIII bod 16.,18.: Navrhujeme v predkladanej novele zosúladiť pojmy v súvislosti s následnou ústavnou zdravotnou starostlivosťou a následnou ústavnou ošetrovateľskou starostlivosťou. Odôvodnenie: V texte prekladanej novely sú použité pojmy: „následná starostlivosť, následná zdravotná starostlivosť, následná ústavná zdravotná starostlivosť, ústavná následná zdravotná starostlivosť, následná ústavná starostlivosť, ústavná následná starostlivosť, následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť, ústavná následná ošetrovateľská starostlivosť, následná ošetrovateľská starostlivosť“. V záujme zjednotenia tohto inštitútu naprieč legislatívou navrhujeme zosúladenie pojmov.

O

VšZP K Čl. I:Predkladaný materiál nepredpokladá personálne navýšenie, či už na strane MZ SR, resp. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom z navrhovaných zmien vyplývajú pre obe inštitúcie nové úlohy súvisiace so systémom kvality ako aj

O

klinickým auditom. Táto skutočnosť môže mať následne negatívny dosah na realizáciu niektorých činností, ako napr. vypracovanie indikátorov kvality, hodnotenie indikátorov kvality, vykonávanie kontroly kvality.

VšZP K Čl. IV bod 10.:Navrhujeme v § 25 ods. 8 upraviť formuláciu povinnosti mlčanlivosti tak ako v § 76 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. Odôvodnenie: Zjednotenie terminológie.

O

VšZP K Čl. IV bod 4.:Navrhujeme v § 9 ods. 2 a ods. 3 na konci odseku doplniť slová: „predchádzajúcom súhlase zdravotnej poisťovne“. Odôvodnenie: Uvedený návrh odoberá zdravotnej poisťovni akúkoľvek možnosť posudzovania opodstatnenosti umiestnenia poistencov v ústavnom zdravotníckom zariadení, napr. liečebni, pričom poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti (liečebňa) môže poistencovi poskytovať následnú starostlivosť na oddelení až 3 mesiace. Následne je možné, na základe indikácie konzília (zloženého zo zamestnancov poskytovateľa bez účasti revíznych zamestnancov zdravotnej poisťovne, čo vytvára možný konflikt záujmov) jej predĺženie bez časového obmedzenia. Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť, napr. v dome ošetrovateľskej starostlivosti, môže byť indikovaná poskytovateľom takejto starostlivosti bez možného posúdenia zdravotnej poisťovne až na 6 mesiacov. Následne je možné, na základe indikácie konzília (zloženého zo zamestnancov poskytovateľa bez účasti revíznych zamestnancov zdravotnej poisťovne, čo vytvára možný konflikt záujmov) jej predĺženie bez časového obmedzenia. Tým zdravotné poisťovne strácajú možnosť kontroly, prostredníctvom revíznych lekárov, resp. revíznych sestier, nad účelnosťou, efektívnosťou a hospodárnosťou vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

Z

VšZP K Čl. IV bod 6.,7.:Zníženie nároku na požadované vzdelanie zodpovednej osoby pre zariadenie sociálnych služieb môže mať následok zníženej kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Stanovenie minimálneho počtu sestier pre zariadenie sociálnej pomoci s počtom pacientov do 25 (1 sestra, ktorá je zároveň aj zodpovedná osoba) môže navodiť stav, že poskytovateľ nebude schopný poskytovať zdravotnú starostlivosť počas choroby, dovolenky a pod. jeho zamestnancov.

Z

VšZP K Čl. IV bod 8.:Navrhujeme prepracovať a sprecizovať systém posudzovania poskytovania dlhodobej starostlivosti. Odôvodnenie: V zmysle navrhovaného § 12b ods. 2 písm. a) potrebu poskytovania dlhodobej starostlivosti posudzuje a rozhoduje o nej ošetrujúci lekár

O

zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V praxi môže nastať situácia, že bude rozsah zdravotnej starostlivosti (najmenej 7 alebo 30 dní) umelo predlžovaný s cieľom získania indikačného kritéria na poskytnutie dlhodobej starostlivosti.

VšZP K Čl. IV bod 8.:Navrhujeme v § 12b ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. c) slová: „do troch pracovných dní príslušnej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni“ nahradiť slovami: „do troch pracovných dní od naplnenia indikačných kritérií na ukončenie potreby poskytovania dlhodobej starostlivosti príslušnej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni“. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava je nevyhnutná na stanovenie jednoznačných pravidiel v procese ukončovania potreby poskytovania dlhodobej starostlivosti.

O

VšZP K Čl. IV bod 9.:Predložená novela zavádza možnosť oboznamovania sa so zdravotnou dokumentáciou pacienta inou osobou ako zdravotníckym pracovníkom, a to sociálnym pracovníkom a zamestnancom MZ SR.

Z

VšZP K Čl. V bod 3.:Navrhujeme v § 38a ods. 1 písm. b) pred slovo „pobyt“ doplniť slovo „štandardný“. Odôvodnenie: Zosúladenie s právom poskytovateľa požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt v zdravotníckom zariadení, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiada podľa § 44 ods. 4.

O

VšZP K Čl. V bod 4.:Navrhujeme v § 38a ods. 1 písm. e) pred slovo „pobyt“ doplniť slovo „štandardný“. Odôvodnenie: Zosúladenie s právom poskytovateľa požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt v zdravotníckom zariadení, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiada podľa § 44 ods. 4.

O

VšZP K Čl. VII - nad rámec navrhovaných legislatívnych úprav:Navrhujeme v § 15 doplniť odsek 6, ktorý znie: „(6) Povinnosť zaplatiť poistné, ktoré vzniklo pred smrťou fyzickej osoby, predchádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť poistné za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu“. Odôvodnenie: Ustanovenie § 17c ods. 3 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. predpokladá vymáhanie pohľadávky z dlžného poistného od dedičov. V súčasnej podobe zákona č. 580/2004 Z. z.

O

chýba výslovné ustanovenie upravujúce prechod dlhov z poistného na dedičov poistenca, preto navrhujeme doplnenie predmetnej úpravy v predkladanom rozsahu. Obdobná úprava je napr. v daňovo-právnom vzťahu, u ktorého zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v § 55 ods. 14 expressis verbis upravuje prechod povinnosti zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou osoby, na dediča . Vo veci prechodu dlhov na dediča bolo prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 36/2016 Z. z. ktorého tento podnet vychádza.

VšZP K Čl. VII - nad rámec navrhovaných legislatívnych úprav:Navrhujeme v § 25 ods. 1 za písmeno m) doplniť písmeno n), ktoré znie: „n) zriadiť a sprístupniť elektronický kanál, prostredníctvom ktorého môžu poistenci, platitelia, poskytovatelia, či iné subjekty, získavať informácie o verejnom zdravotnom poistení, podávať elektronické hlásenia a výkazy, ako aj využívať iné služby; na prístup k týmto službám môže zdravotná poisťovňa využiť autentifikátor v súlade s osobitným právnym predpisom 53d)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 53d) znie: „§ 21 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)“. Odôvodnenie: Zámerom tohto podnetu je podpora využívania elektronických služieb zdravotných poisťovní prostredníctvom elektronickej identifikačnej karty (eID), ktorej hlavným zmyslom je preukazovanie totožnosti v elektronickom prostredí pri využívaní elektronických služieb verejnej správy prostredníctvom internetu. Zákon ustanovuje povinnosť komunikovať s vybranými platiteľmi elektronicky, avšak bližšie neprecizuje, akou formou by mali byť výkazy a hlásenia zasielané. Navrhujeme, aby zaužívaná prax, kde majú zdravotné poisťovne zriadené svoje elektronické pobočky bola zakomponovaná do právnej normy. Cieľom je taktiež podpora využívania elektronických služieb prostredníctvom eID karty občana, čo môže výrazne uľahčiť proces registrácie a autentifikácie.

O

VšZP K Čl. VII - nad rámec navrhovaných legislatívnych úprav:Navrhujeme v § 6 ods.6 v štvrtej vete vypustiť slová „v členskom štáte“. Odôvodnenie: Platná právna úprava neupravuje situácie, keď osoby s trvalým pobytom v SR z rôznych dôvodov odhlásené zo systému verejného zdravotného, sa vracajú do SR v kóme, resp. v inej situácii (osoba môže aj zomrieť), prípadne sa následne šetrením po smrti osoby zistí, že osoba mala podliehať legislatíve SR, ale zdravotnú poisťovňu si už nemôžu vybrať a prihlášku si nemôžu podať. V takýchto prípadoch neexistuje príslušná zdravotná poisťovňa zodpovedná za úhradu poskytnutej ZS tejto osobe v SR. V praxi nedochádza k postupu, že príslušnú zdravotnú poisťovňu určí úrad.

O

VšZP K Čl. VII bod 1., 4., 5., 6.: Z

Navrhujeme predmetné body vypustiť. Odôvodnenie: Navrhované riešenie je nesystémové riešenie pre vybranú skupinu osôb, ktorá pre nízku výšku dohodnutého mesačného príjmu nemôže po 1.1.2018 vstúpiť do systému verejného zdravotného poistenia v SR. Cieľom aktuálne platnej právnej úpravy § 3 ods. 3 písm. a) účinnej od 1.1.2018 bolo, aby nedochádzalo k špekulatívnemu zneužívaniu systému verejného zdravotného poistenia v SR osobami, ktoré dosahujú minimálne príjmy (napr. 10 eur mesačne) a pritom čerpajú zdravotnú starostlivosť niekoľkonásobne vyššiu . ZP roky upozorňovali na problém so zneužívaním systému verejného zdravotného poistenia v SR zamestnávateľmi, ktorí účelovo dohodli pre svojich zamestnancov neprimerane nízke mzdy. Dôsledkom neprimerane nízkej mzdy bolo následne veľmi nízke poistné, pričom náklady na poskytnutú ZS neboli ničím obmedzené. Zavedením navrhovanej úpravy v zmysle § 3 ods. 3 písm. k) sa opätovne vytvorí priestor aj pre osoby, ktoré chcú zneužívať systém verejného zdravotné poistenia v SR, síce nevstúpia do systému ako zamestnanci (tak to bolo do 31.12.2017), ale ako samoplatitelia. Z aplikačnej praxe je zjavné, že ide o cudzincov, ktorí na území SR nemajú trvalý pobyt, resp. spravidla žiaden typ pobytu, pričom akékoľvek cezhraničné vymáhanie je od takýchto poistencov pohľadávok veľmi neefektívne a spravidla úplne neúspešné. Vymožiteľnosť prípadne vzniknutých pohľadávok (ak títo samoplatitelia nebudú platiť poistné) je veľmi malá. Táto úprava by znamenala množstvo poistencov s neuhradeným poistným bez reálnej možnosti ho vymôcť. Nie je vylúčená ani možnosť, že sa osoba uzavrie pracovnú zmluvou, prihlási sa ako samoplatiteľ a prácu nikdy vykonávať nebude, ale v systéme ako samoplatiteľ dlhodobo zotrvá. Rovnako by takéto ustanovenie mohlo spôsobiť neochotu zamestnávateľov poskytovať zamestnancom mesačný príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy, z dôvodu ktorý sa od 1.1.2018 začal uplatňovať, t.j. aby umožnili zamestnancovi vstup do systému verejného zdravotného poistenia, pretože takéto osoby budú zdravotne poistené na vlastné náklady práve preto, že ich príjem je nízky. Zamestnávateľ tak presunie svoje náklady na zamestnanca. Zdravotné poisťovne tým prídu o poistné od zamestnávateľov a predpoklad, že tento príjem bude nahradený úhradami poistného od poistencov ako samoplatiteľov, nie je reálny. Po účinnosti § 3 ods.3 písm. a) zdravotné poisťovne vo veľkej miere zaznamenali ochotu zamestnávateľov zvýšiť dohodnutú mesačnú mzdu zamestnancom na úroveň minimálnej mzdy, a to najmä pre účely ich vstupu do systému verejného zdravotného poistenia a umožnenia prístupu k zdravotnej starostlivosti. Osoby, ktoré ešte v decembri 2017 mali vykazovanú výšku mzdy na základe pracovnej zmluvy na úrovni cca 100€, sa so zamestnávateľom dohodli na úprave tejto mzdy a od 1.1.2018 sú aj vykazované s dostatočne vysokou mesačnou mzdou. Zavedením písmena k) pošleme týchto zamestnancov naspäť do sivej zóny špekulatívneho odmeňovania, často v rozpore so zákonom. Nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že v priebehu roka 2018 VšZP upravila svoj IS tak, aby v čo najväčšej miere automatizoval implementáciu § 3 ods.3 písm. a) zákona a akákoľvek zmena v tejto oblasti zmarí nemalé finančné prostriedky vynaložené do úpravy IS, pre tento účel. Ďalším argumentom v neprospech navrhovaného ustanovenia je aj skutočnosť, že osobám z ČŠ EU zamestnaným a poisteným v SR musí

zdravotná poisťovňa vydať aj nárokový doklad E106SK, a to aj pre ich nezaopatrených rodinných príslušníkov, bez ohľadu na to, podľa akého písmena § 3 sú v SR poistené, výkon ekonomickej aktivity a existencia poistky v SR im tento nárok zakladá. Zároveň sa v bode 5 zavádza nová oznamovacia povinnosť pre zamestnávateľa, čo si vyžiada aj zavedenie nového kódu na oznamovanie tejto skutočnosti zo strany UDZS, a teda aj zvýšenie administratívnej záťaže zamestnávateľa, ktorý však v tomto prípade, aj keď nebude platiteľom poistného (poistenci budú evidovaní ako samoplatitelia), bude musieť tieto zmeny oznamovať pri vzniku alebo zániku pracovného pomeru. Tieto zmeny si vyžiadajú výraznú zmenu informačného systému zdravotnej poisťovne, čo prináša aj finančné náklady, a to z dôvodu, že existencia kategórie samoplatiteľa bude musieť byť naviazaná na existenciu konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu (aj napriek tomu, že platiteľom poistného nebude zamestnávateľ). Tu je potrebné uviesť, že aj prípadná zmena pracovnej zmluvy (kedy už nebude splnená podmienka podľa § 3 ods. 3 písm. a/ zákona), má vplyv na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia.

VšZP K Čl. VII bod 1.: Navrhujeme do § 6 vložiť nový odsek 3) ktorý znie: “Za fyzickú osobu poistenú podľa § 3 ods. 3 písm. a) pri zániku a vzniku verejného zdravotného poistenia podľa § 4 a § 5 za spätné obdobia nahrádza prihlášku oznámenie platiteľa poistného, ktorý je zamestnávateľom podľa § 24.” Ostatné odseky sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Osoby bez trvalého pobytu v SR poistené podľa § 3 ods. 3 písm. a) majú veľmi často prerušované pracovné zmluvy, z čoho vyplýva, že musia neustále podávať odhlášky a prihlášky, čo si však za spätné obdobia, ak sa už nezdržujú na území SR, neplnia. Z uvedeného vyplýva, že ak by oznámenie zamestnávateľa nemohlo nahradiť prihlášku poistenca, tak po prvom ukončení pracovného pomeru by už ďalšie poistné vzťahy bez podania prihlášky nemohli vzniknúť. Zamestnávatelia oznamujú začiatky a konce pracovných pomerov/dohôd, neplateného voľna..., elektronicky prostredníctvom HOZ. Spracovanie týchto HOZ sa uskutočňuje automaticky, bez zásahu zamestnanca ZP. Napriek vynaloženému úsiliu, nie je možné získať prihlášku poistenca od každej osoby, ktorej ukončením pracovného pomeru/dohody, alebo vznikom neplateného voľna, zanikol nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia v SR, pretože prestala spĺňať podmienky ustanovené v § 3 ods.3 a následne jej nárok opäť vznikol, oznámením začiatku pracovného pomeru, výkonu práce na dohodu, alebo ukončením neplateného voľna u rovnakého, alebo iného zamestnávateľa. Veľa týchto oznámení zasiela zamestnávateľ aj spätne, v čase keď sa dotknutá osoba už na území SR nezdržiava. V prípade ukončenia poistky k prvému dňu, kedy dotknutá osoba prestala spĺňať podmienky podľa § 3 ods.3, sa vytvorí nesúlad na mesačnom výkaze, pretože nasledujúce poistné vzťahy budú týmto úkonom stornované.

Z

VšZP K Čl. VII bod 3.: V súvislosti s navrhovanou zmenou ustanovenia § 11 ods. 7 písm. m) navrhujeme upraviť aj § 29b ods. 12 a 13 poskytovanie informácií úradu. Odôvodnenie: V dôvodovej správe k Osobitnej časti k čl. II (zák.461/2003 Z. z.,§ 39) sa uvádza: „Rozšírenie okruhu oprávnených poistencov v prípade dlhodobého ošetrovného umožní flexibilnejšie striedanie poistencov počas ošetrovania tej istej osoby v priebehu podporného obdobia.“ Aby bolo možné toto sledovať, bude potrebné do § 29b „poskytovanie informácií úradu“ doplniť rodné číslo, meno, priezvisko osoby, ktorá bude ošetrovaná.

O

VšZP K Čl. VII bod 3.: V ustanovení § 11 ods. 7 písm. m) navrhujeme doplniť nový bod 6 v nasledovnom znení: „6. ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, má vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa osobitného predpisu. 44c)“ Poznámka pod čiarou znie: „44c) § 36 ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení zákona č. 376/2018 Z. z.“ Odôvodnenie: S účinnosťou od 1.1.2019 sa za poistenca štátu v zmysle § 11 ods. 7 písm. m) bod 5. zákona č. 580/2004 Z. z. považuje aj fyzická osoba, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, má vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa osobitného predpisu. Navrhovanou úpravou touto novelou by došlo k vypusteniu tejto skupiny poistencov štátu, pričom nie je zdôvodnené vypustenie tejto skupiny osôb, a preto navrhujeme doplniť bod 6. a v zákone ju ponechať.

Z

VšZP K Čl. VII bod 4.: Navrhujeme § 22 ods. 5 vypustiť. Odôvodnenie: Toto ustanovenie je neprijateľné, účelové a nesystémové. V SR je povinné verejné zdravotné poistenie. Podľa nášho názoru nie je vhodné zavádzať nesystémové ustanovenie založené na princípe „Poistenec, ktorý chce.“. Podľa § 4 ods. 3 verejné zdravotné poistenie osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v SR vzniká dňom, kedy nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 3, teda. aj v prípade nedodržania zákonnej lehoty 8 dní, verejné zdravotné poistenie takejto osobe vznikne. Dobrovoľnosť by v praxi znamenala, že si osoba môže prihlášku podať v čase, keď identifikuje, že bude potrebovať zdravotnú starostlivosť a pre tento účel môže iniciovať zmenu výšky dohodnutej mzdy, zmenu zamestnávateľa a pod.

Z

VšZP K Čl. VII bod 5.: Navrhujeme v § 24 písm. c) za slová „v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného;“ doplniť slová: „v prípade, že platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom oznamuje zmenu platiteľa poistného za osobu uvedenú v § 3 ods.3 písm. a) alebo k), oznamuje spôsobom určeným úradom aj výšku dohodnutého mesačného príjmu;”. Odôvodnenie: Je potrebné zákonom ustanoviť povinnosť

Z

zamestnávateľa oznamovať výšku dohodnutej mzdy pri každom vzniku i zmene v pracovnoprávnom vzťahu, pretože aktuálne zamestnávateľ takúto povinnosť nemá napriek tomu, že predmetná informácia je pre zdravotnú poisťovňu zásadná za účelom posúdenia vzniku, resp. zotrvania zdravotného poistenia osoby v systéme verejného zdravotného poistenia.

VšZP K Čl. VII bod 5.: Navrhujeme znenie upresniť. Odôvodnenie: Ak zamestnávateľ oznámi vznik pracovnoprávneho vzťahu za osobu, ktorú zdravotná poisťovňa nemusí mať evidovanú vo svojom informačnom systéme a zdravotná poisťovňa bude čakať, či si takáto osoba bude chcieť podať prihlášku. V prípade zmeny zamestnávateľa sa fyzická osoba môže opakovane rozhodnúť, či si chce podať prihlášku? Ak by zamestnávateľ mal plniť túto oznamovaciu povinnosť, je nevyhnutné, aby oznamoval zdravotnej poisťovni aj výšku dohodnutého mesačného príjmu.

Z

VšZP K Čl. VII bod 6.: Navrhujeme v § 38er na konci prvej vety doplniť „bodkočiarku“ a slová: „uplynutím lehoty právo zaniká“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť, že 30 dňová lehota je prekluzívna a po jej uplynutí právo na podanie prihlášky zaniká.

O

VšZP K Čl. VIII bod 16.:Navrhujeme v § 7c a v § 7d slová „je povinná“ nahradiť slovami „môže“. Odôvodnenie: Taxatívne zavedenie povinnosti zdravotnej poisťovne uzatvoriť zmluvu o poskytovaní následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti s každým poskytovateľom, ktorý splní stanovené podmienky, nastolí stav obdobný ako u poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, resp. lekárov všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, keď s týmito poskytovateľmi musí zdravotná poisťovňa uzatvoriť zmluvu napriek z ich strany opakovanému porušovaniu platnej legislatívy, resp. zmluvy.

Z

VšZP K Čl. VIII bod 18.:Navrhujeme bod 18. vypustiť. Odôvodnenie: Zavedenie „paušálnej úhrady“ následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti opätovne obmedzí možnosť zdravotnej poisťovne kontrolovať účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne nesúhlasia s cenovou reguláciou.

Z

VšZP K Čl. VIII bod 4.: Z

Navrhujeme v § 7ods. 4 písm. b) slovo „poskytovateľov“ nahradiť slovom „poskytovateľa“ a slovo „ktorí“ nahradiť slovom „ktorý“. Odôvodnenie: Z navrhovaného textu nie je jasné, čo znamená pojem umiestniť najlepšie a pojem uprednostniť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pojem najlepší poskytovateľ znamená poskytovateľ umiestnený na prvom mieste, preto navrhujeme použite jednotného čísla.

VšZP K Čl. VIII bod 4.; Čl. I bod 1.:Navrhujeme v § 7 ods. 4 písm. a) definovať a precizovať pojem „vyhodnocovať“ vo väzbe na pojem „hodnotí“ podľa § 9 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. Odôvodnenie: Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. ministerstvo zdravotníctva hodnotí indikátory kvality. Súčasne podľa § 7 ods. 4 zdravotná poisťovňa vyhodnocuje indikátory kvality. Navrhovaná právna úprava, zavádzajúca pojem hodnotiť a vyhodnocovať, pre dva rôzne subjekty, nie je jasná. Preto navrhujeme jasnejšie upraviť kompetencie v celom procese hodnotenia poskytovateľov.

O

VšZP K Čl. VIII. bod 18.:V súvislosti so zavedením paušálnej úhrady za poskytovanie následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti poukazujeme na fakt, že paušálna úhrada sa „nerozpúšťa“ na účet poistenca, a preto sa stráca adresnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Z

ZMOS

čl. IX.Žiadame vypustiť v návrhu zákona čl. IX. Odôvodnenie: Za neopodstatnený, neprincipiálny a pre obce diskriminačný považujeme návrh riešenia, ktorým sa neverejným poskytovateľom vylúči z ich príjmu už reálne zaplatená časť sumy od ich klientov. Bez ohľadu na nastavenú úroveň poskytovaných služieb, ekonomickú efektívnosť zariadenia, počet lôžok, by bol stanovený mechanizmus, ktorým by sa z rozpočtu všetkých občanov, museli povinne doplácať nároky a predstavy neverejných poskytovateľov v sumách a štruktúre, ktorú reálne nemôžu ovplyvniť. Naplnenie práva na slobodný výber zariadenia je premietnuté v zavedení finančného príspevku zo strany štátu na jedného klienta. Výška skutočného príjmu obcí z platenia úhrad za sociálnu službu vo verejných zariadeniach v pôsobnosti obce je samosprávnym rozhodnutím volených predstaviteľov obce. Odvíja sa podľa miestnych pomerov aj od manažovania a optimalizácie prevádzky verejných zariadení. Optimalizácia prevádzky verejného zariadenia by znamenala podľa návrhu v mnohých prípadoch zvýšenú povinnosť úhrad obce pre neverejných poskytovateľov. Navrhované úpravy v zákone o sociálnych službách boli už v októbri zásadne odmietnuté na rokovaní orgánov

Z

ZMOS, ako aj pracovných stretnutí na úrovni predsedu vlády SR a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

ZMOS

k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správyV analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy žiadame kvantifikovať dopady na rozpočty obcí na roky 2019 – 2021. Odôvodnenie: Návrh zákona má dopady na rozpočty obcí, ktoré analýza vplyvov nekvantifikuje

Z

ZMOS

návrhu ako celkuNávrh zákona je v rozpore s § 33 ods. 3. zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého „ návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené na rokovanie vlády v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na rozpočet verejnej správy a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka“.

Z

ŽSK K bodom 1 až 4 § 38a ods. 1 písm. a) Zákona č. 577.2004 Dôrazne namietame skutočnosť, aby „poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v liečebni pre dlhodobo chorých“ bolo vypustené z ustanovenia § 38a ods. 1 písm. a/ ako úhrada 0,- Eur za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Mesačná úhrada tzv. „symbolickej sumy 5,- Eur (podotýkame že na deň a mesiac má v priemere 30 dní t. j. suma 150,- Eur mesačne) môže byť pacienta, ktorý je hospitalizovaný na oddelení dlhodobo chorých veľmi problémová. Taktiež nie všetci pacienti, ktorý budú hospitalizovaní na oddelení dlhodobo chorých spĺňajú podmienky oslobodenia od povinnosti úhrady podľa § 38 ods. 8 písm. a) Poukazujeme taktiež na článok 31 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý uvádza, že „každý má právo na ochranu zdravia. Občania majú na základe verejného poistenia právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky, ktoré ustanoví zákon. Ako je už vyššie uvedené mesačná úhrada tzv. „symbolickej sumy 5,- Eur (podotýkame že na deň a mesiac má v priemere 30 dní t. j. suma 150,- Eur mesačne) môže byť pacienta, ktorý je hospitalizovaný ako pacient na paliatívnom oddelení resp. v hospici veľmi problémová. Zvyčajne pri dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave dochádza taktiež k dlhodobej nepriaznivej finančnej situácií, ktorá súvisí so stravou príjmu. Pretože ťažko chorý človek nepracuje a je odkázaný na finančnú pomoc rodina a štátom určené peňažné dávky. Títo pacienti nemusia automaticky spĺňať podmienky oslobodenia od povinnosti úhrady podľa § 38 ods. 8 písm. a) Preto zásadne navrhujeme, vypustiť bod 4., ktorý znie: V § 38a sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: „e) 5 eur za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej následnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej následnej ošetrovateľskej starostlivosti28aaa) bez ohľadu na dĺžku ústavnej následnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej následnej ošetrovateľskej starostlivosti.“ Prípadne ako alternatívu navrhujeme znenie ustanovenia § 38a ods. 1 písm. e) v tomto

Z

znení : e) 5 eur za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej následnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej následnej ošetrovateľskej starostlivosti28aaa) bez ohľadu na dĺžku ústavnej následnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej následnej ošetrovateľskej starostlivosti.“, okrem pacientov hospitalizovaných na oddelení paliatívnej medicíny a v hospicoch.

ŽSK K bodu 1 § 9 ods. 3 Navrhujeme znenie ust. § 9 ods. 3 nasledovne: „Podrobnosti o zabezpečovaní systému kvality ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva“. Podľa nášho názoru by malo byť uvedené v texte "ustanoví". Slovné spojenie "môže ustanoviť" je podľa nášho názoru nejednoznačné.

O

ŽSK k bodu 1 § 9 ods. 10Nesúhlasíme s definíciou nežiadúcich udalostí uvedených v ustanovení § 9 ods. 10 písm. b) až d) Navrhujeme znenie ustanovenia § 9 ods. 10 písm. b) upraviť v nasledovnom znení: b) neočakávané zhoršenie zdravotného stavu pacienta, v dôsledku ktorého došlo k trvalému poškodeniu zdravia pacienta alebo k úmrtiu pacienta, ktorému bolo možné predchádzať, Navrhujeme znenie ustanovenia § 9 ods. 10 písm. c) upraviť nasledovne: c) udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pacienta, u ktorej sa preukázalo, že jej bolo možné sa jej vyhnúť, písm. d) namietame celý, je to absolútne nejednoznačne špecifikovaná „nežiadúca udalosť“ Čo rozumie predkladateľ pod pojmom pred poškodením zdravia pacienta, akej inej osoby? O aký časový horizont ide? Kto je " iná osoba"? (ide o blízku osobu, ide o sprevádzajúcu osobu). Podľa nášho názoru je predchádzanie tomuto typu „nežiadúcej udalosti“ prakticky nemožné.

Z

ŽSK K bodu 1 § 9 ods. 5 a 6Nestotožňujeme sa, že kompetencie uvedené v ustanoveniach § 9 ods. 5 a 6 má mať MZ SR, keď má tiež vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti nemocnice, je možné že pri ich hodnotení bude dochádzať k neobjektívnosti a môže byť spochybňovaná nestrannosť tohto hodnotenia, keďže MZ SR má tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti nemocnice. Podľa nášho názoru by tieto kompetencie mal mať Úrad pre dohľad. Odporúčame znenie ustanovenia § 9 ods. 5 upraviť nasledovne: (5) Úrad pre dohľad a) hodnotí indikátory kvality, b) uverejňuje výsledky hodnotenia indikátorov kvality na svojom webovom sídle, c) vykonáva kontrolu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti v prípadoch výskytu štatisticky významných odchýlok v indikátoroch kvality, d) poskytuje výsledky hodnotenia indikátorov kvality a výsledky kontroly kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti úradu pre dohľad a zdravotným poisťovniam, e) spracúva údaje poskytnuté poskytovateľmi na účely hodnotenia indikátorov kvality a kontroly kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. f) uverejňuje na svojom webovom sídle zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v

Z

členení na zdravotnícke zariadenia podľa povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a ich poradie podľa úspešnosti pri plnení indikátorov kvality. (6) Úrad pre dohľad vyhodnocuje indikátory kvality do šiestich mesiacov po uplynutí časového obdobia, za ktoré sú indikátory kvality hodnotené.

ŽSK K bodu 4 § 9b ods. 2)Navrhujeme, aby klinicky audit u poskytovateľa zabezpečovala komisia pre zabezpečenie kvality, ktorú vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva a jej činnosť upravuje štatút. Tak ako to bolo v pôvodnom znení ustanovenia § 9a ods. 4 Zákona 578/2004. Z uvedeného navrhujeme znenie § 9b ods. 2 upraviť nasledovne: " (2) Klinický audit vykonáva komisia pre zabezpečenie kvality, ktorú vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva, jej činnosť upravuje štatút.

Z

ŽSK K bodu 4 § 9b ods. 3) písm. a), b)Navrhujeme, aby boli v predpise zadefinované minimálne dve osoby z osôb vykonávajúcich klinický audit. Ideálne by bolo presne špecifikovať počet osôb, ktorú musí mať komisia, zaoberajúca sa realizáciou klinického auditu. Taktiež považujeme najmenej päť ročnú odbornú zdravotnícku prax za nedostatočnú a navrhujeme, aspoň desať ročnú odboru zdravotnícku prax. Z uvedeného navrhujeme znenie § 9b ods. 3 písm. a) a písm. b) v tomto znení: Najmenej dve osoby z osôb vykonávajúcich klinický audit na základe poverenia musí mať a) odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania v pracovných činnostiach, v ktorých má vykonávať klinický audit, b) najmenej desať ročnú odbornú zdravotnícku prax (ďalej len „odborná prax“) (§ 33 ods. 6).

Z

ŽSK K bodu 6 § 30a ods. 1 písm. a)Navrhujeme umožniť vykonať dočasnú odbornú stáž v rozsahu stanovenom nielen pre lekára ale aj pre sestru, aby v zmysle uvedeného ustanovenia mohla byť ako stážista definovaná osoba, ktorá je občanom tretieho štátu, má uznaný doklad o vzdelaní na účely výkonu zdravotníckeho povolania lekár a zdravotníckeho povolania sestra. Preto odporúčame znenie ustanovenie § 30a ods. 1 písm. a ) upraviť nasledovne: (1) Dočasnou odbornou stážou (ďalej len „stáž“) sa rozumie výkon odborných pracovných činností stážistom v rozsahu ustanovenom pre lekára a sestru podľa § 28 ods. 2; stážistom je osoba, ktorá je občanom tretieho štátu, má uznaný doklad o vzdelaní na účely výkonu zdravotníckeho povolania lekár podľa osobitného predpisu24da) a zdravotníckeho povolania sestra podľa osobitného predpisu a vykonáva odborné pracovné činnosti a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti, a poskytovateľovi ambulantnej starostlivosti.

O

ŽSK K bodu 6 § 30a ods. 6 O

Vzhľadom na nejednoznačnosť ustanovenia , navrhujeme doplniť do textu slovo „jeho“ Preto odporúčame znenie ustanovenia § 30a ods. 6 písm. b) upraviť nasledovne b) zabezpečiť, aby dohliadajúci lekár vykonával odborný dohľad len nad jedným stážistom a bol fyzicky prítomný pri výkone jeho stáže.

ÚJDSR

Odoslané bez pripomienok

ÚVO Odoslané bez pripomienok

ÚNMSSR

Odoslané bez pripomienok

ÚPVSR

Odoslané bez pripomienok

MZSR

Odoslané bez pripomienok

MŽPSR

Odoslané bez pripomienok

ŠÚSR Odoslané bez pripomienok

Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:O – obyčajnáZ – zásadná