www.litcentrum.sk Strana 1 Zahraničná literatúra

ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X

Dvojtýždenník o nových knihách

KNIŽNÁREVUE

Poznáte to, v plnej električke si často nechtiac vypočujete cudzí rozhovor. Aj mne sa to prihodilo. Dve študentky milo štebotali o slovenskej literatúre, o tom, čo ešte musia, zrejme na skúšku, prečítať a čo si od koho a odkiaľ požičajú. Pozornosť som zbystrila, keď začali rozprávať o knihovníčke krstným menom a o tom, aká je zlatá. A potom spomínali kazety a MP3. Až vtedy som si všimla bielu paličku. Tie dievčatá mi z mysle neschádzali až do večera. A na druhý deň som stretla jednu z nadšených organizátoriek Bratislavskej burzy kníh, ktorá mi predstavila projekt. Výťažok burzy bol určený práve na zvukové knihy do knižnice pre nevidiacich a slabozrakých. Dnes je už podujatie za nami. Atmosféra na nádvorí Mestskej knižnice na Klariskej priam vyžarovala dobrú náladu. O knižky za päť korún bol nesmierny záujem. A kto kupoval? Zberatelia a znalci si dopĺňali svoje zbierky a súkromné knižnice, náhodní kupujúci to, čo sa im zapáčilo. Cielene prišli tí, čo si nemôžu z finančných dôvodov kúpiť knihy v kníhkupectve, ale aj ľudia, čo jednoducho chceli podporiť dobrú myšlienku. A, hlavne, bola tam kopa detí. Verejné bratislavské knižnice spojili svoje sily a pripravili peknú, osožnú a zmysluplnú akciu. Spokojní sú tak tí, čo sa svojich nadbytočných kníh kultúrne zbavili, ako aj ich noví majitelia, a navyše, osoh budú mať aj priamo nezúčastnení: slabozrakí a nevidiaci. Úspech Bratislavskú burzu kníh priam predurčil na ďalšie pokračovanie. Organizátorom patrí uznanie a mnohým darcom kníh poďakovanie.

XVII. ročník, 9. máj 2007, č. 10 cena 10 Sk

Aj napriek prehustenej ponuke knižných titulov je takmer nemožné túto najnovšiu básnickú zbierku Kamila Peteraja prehliadnuť. Zvedavé oko čitateľa či skôr čitateľky poteší už príťažlivý prebal knižky, špičková grafická úprava na kriedovom papieri a pôsobivé ilustrácie. Tie možno vní-mať ako prekvapenie, tvoria ich Peterajove experimentálne fotografie umocnené modernou digitálnou technikou.

Básnickú zbierku s podtitulom texty, básne a sentencie o láske uzatvára gnómický aforizmus: „Dejiny lásky / píšu / porazení“.“ Ospravedlňujem sa, že začínam od konca, ale toto tvrdenie sa mi zdá pre Peteraja príznačné a aj tomuto rukopisu predurčuje vyhranenú myšlienkovú líniu.

Jeho básnická výpoveď vychádza z najprogresívnejších devíz jeho textárskej tvorby, ako melodická ľahkosť, výrazo-vá presnosť a úspornosť či pozvoľný dynamický spád. Pete-rajovi vari už od jeho vstupu do literatúry a neskôr aj do textárskej oblasti bola cudzia inflačná naplavenina slov a ja-zyková strnulosť. Ústredným motívom nie je výlučne láska a milostné city, ale tieto motívy mu slúžia aj ako prechodový mostík k preniknutiu k iným závažným situáciám. Význam-né miesto tu má neuchopiteľná veličina času, jeho nemilo-srdné plynutie na pozadí meniacej sa skutočnosti. Peteraj v tomto dravom toku nekompromisne účtuje najmä sám so sebou, so svojimi postojmi a názorovými stanoviskami. Mužná stálosť jeho nadhľadu mu umožňuje uvidieť vzťahy v ich pôvodných a nezdeformovaných súvislostiach. V tom-to spätnom hodnotení musí byť logicky prítomné aj prizna-nie zo straty ilúzií a následné rozčarovanie. Peterajova škála hodnôt je však jasná a nemenná, bez potreby korigovať ju z pohľadu dneška. Nemusí svojim slovám prinavracať ich zájdený lesk, v jeho ponímaní ho to totiž nikdy nestratili. A to aj preto, lebo v jeho textoch intenzívne rezonuje poko-ra, stíšená skepsa a znovu sa vynárajúca nádej. Možno opa-trná, ale motivujúca a obnovujúca: „Zajtra vyjde iný mesiac. / Nebude to také boľavé.“ Hybnou zložkou aj naďalej zostáva neutíchajúce užasnutie nad prchajúcimi formami krásy pre-sakujúce do každej básne. Autentická snaha o postihnutie

tej goetheovsky zázračnej chvíle, snaha o jej zastavenie ale-bo aspoň spomalenie.

Pre Peteraja sa bude láska vždy skladať z oslnenia aj z krízy, každopádne je to východisková križovatka v kontex-te jeho pocitového sveta. Vzťah je snímaný aj z tých naj-ostrejších uhlov pohľadu zaberajúci jeho nekonečné podoby, napríklad v básni Jedna z mnohých (str.18): „Krásna ako všetky baby / Pre idiotov stvorené / čo majú v noci miesto očí mŕtve drahé kamene.“ Cez povrchnosť súčasnosti sa majes-tát ženy vníma často plytko, jeho pravé hodnoty akoby zo-stávali hlboko v podpalubí luxusnej lode. Peteraj vie vystaviť zásadnú diagnózu nášho zrýchleného a odľudšťujúceho sa sveta, naplno si uvedomujúc jeho zakódovanú zložitosť. Ne-obyčajne kultivovane podáva jeho skutočnú podstatu: „Sú istoty v hmlistom. Neistoty v jasnom. / Výrobcovia zmien / čo neúnavne robia prievan z bezvetria.“ Ako dôkaz svojej zre-losti k tomu pripája pragmatický dodatok: „A poznanie že času je to aj tak všetko fuk.“ Na druhej strane v básni Skame-nieť (str. 9) sa dotýka lákavých vrcholkov večnosti a absolút-nosti, samozrejme, zasa cez optiku zaľúbenosti.

Sympatická je Peterajova hravosť a sebairónia, ktorá po-merne často a výrazne v jeho textoch preskakuje. Tento fakt je vždy u autora „vážnej“ lyriky vítaný a osviežujúci. V mo-mente, keď na povrch vystupujú nahromadené pochybnosti zachytené odstupom času, je táto sebaironická poloha najú-činnejšia. Jeho téza „už neviem čomu verím“ sa dá prijať len s prechodnou platnosťou, lebo jeho viera v najušľachtilejšie city je transparentná a trvalá. Nemôžem si však odpustiť ne-gatívnu pripomienku na jeho ustálené spojenia typu „svin-sky zložitá“, „hnusne krásna“, „bordel ako v tanku“ , ktoré z jeho textov prečnievajú ako slama z topánok. Z aspektu celkovej kompozície vyznievajú rušivo a nesúrodo.

Je potešiteľné, že Peteraj sa nevezie na zotrvačnej vlne svojej popularity, ale aj vo svojom najnovšom opuse ponú-ka kvalitnú a čitateľsky atraktívnu poéziu. Možno nie ob-javnú a prekvapujúcu, ale určite nezameniteľnú a inšpiru-júcu. Miroslav Brück

Z OBSAHU03 �omas MANN: Eseje05 Ján LITVÁK: Pijem vodu z Dunaja

Jozef MORAVČÍK JAKUBOVEC: Alenka v krajine bodliakovVladimír LEDECKÝ: S dušou tulákaKatarína GILLEROVÁ: Všetko sa raz skončíBoris BRENDZA: Poď ďalej a povedz!

08 Diane SETTERFIELDOVÁ: Trinásty príbeh09 Magnesia LITERA 200710 Vydavateľská činnosť SNK v Martine11 Literárne hádanky12 Z knihy rozhovorov Jána ŠTRASSERA s Tomášom

JANOVICOM humor ho!

BRATISLAVSKÁ BURZA KNÍH MALA ÚSPECH

www.litcentrum.sk

NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY

KNÍHKUPECTVO PHOENIXKUBÍNYIHO NÁMESTIE, 984 01 LUČENECTEL. 047/4332683

Slovenské:

Zahraničné:

1. B. Filan: TAM TAM plus – Ikar2. V. Klimáček: Námestie kozmonautov – L.C.A.3. J. Cerina: Obyčajný príbeh – Phoenix

1. J. R. R. Tolkien: Húrinove deti – Vydavateľstvo Slovart2. P. Coelho: Čarodějka z Portobella – Argo3. B. Hrobat – M. Poljanšek: 90-dňová rozlišovacia diéta –

Vydavateľstvo Trysk

Anasoft litera 2007V prvom kole 2. ročníka literárnej súťaže vyhlásila 3. mája päťčlenná porota v zložení: Branislav Hochel, Dana Kršáková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová, Miroslav Zelinský desať najlepších kníh z automaticky nominovaných 75 slovenských prozaických titulov vydaných uplynulý rok. Kandidátmi na hlavnú cenu Anasoft litera 2007 sú: 1. Robert BIELIK: Sansilia 2. Dušan DUŠEK: Zima na ruky 3. Jana JURÁŇOVÁ: Orodovnice 4. Monika KOMPANÍKOVÁ: Biele miesta 5. Márius KOPCSAY: Zbytočný život 6. Silvester LAVRÍK: Perokresba 7. Rút LICHNEROVÁ: Anna Regina 8. Marek VADAS: Liečiteľ 9. Pavel VILIKOVSKÝ: Silberputzen. Leštenie starého

striebra10. Svetlana ŽUCHOVÁ: YesimPoradie finalistov je zoradené len abecedne, o víťazovi rozhodne tak ako minulý rok nová päťčlenná porota a 3. októbra bude v Primaciálnom paláci v Bratislave slávnostne vyhlásený tohtoročný víťaz, ktorý získa 200 tisíc korún.

KNÍHKUPECTVO ARTFORUMBOTTOVA 2, 010 01 ŽILINATEL./FAX: 041/564 0373

Slovenské:

Zahraničné:

1. B. Filan: TAM TAM plus – Ikar2. M. Rúfus: Vernosť – Slovenský spisovateľ3. M. Jaslovský: Collegium musicum – Vydavateľstvo Slovart

1. J. R. R. Tolkien: Húrinové deti – Vydavateľstvo Slovart2. P. Coelho: Čarodějka z Portobella – Argo3. F. Carter: Malý Strom – Artforum

KNÍHKUPECTVO ĽUBICAZÁMOCKÁ 1, 901 01 MALACKYTEL: 034/772 6734

Slovenské:

Zahraničné:

1. J. Repovská: Nové dejstvo – Ikar2. P. Nagyová-Džerengová: Pozri sa na seba – Ikar3. K. Gillerová: Všetko sa raz skončí – Slovenský spisovateľ

1. B. Hrobat – M. Poljanšek: 90-dňová rozlišovacia diéta – Vydavateľstvo Trysk

2. D. Gemmel: Trója. Štít hromu – Vydavateľstvo Slovart3. F. Forsyth: Afganec – Ikar Čo sa šeptá dievčatám

Bratislava, Ikar 2007

Kamil Peteraj

Odkedy ťa poznámNie som sámRád ti šeptámTo čo muži dievčatám

Fotoreportáž z Knihy roka 2006 nájdete na strane 4.

Strana 2 číslo 10KNIŽNÁ REVUE

• Kaviareň Hlava XXII na Bazovej ulici v Bratislave – prezentácia knihy Folk na Slovensku – 20. apríla • Mestská knižnica v Ilave – beseda so spisovateľom Petrom KRIŠTÚFKOM a moderátorom Dadom NAGYOM v rámci projektu 100 kníh Tatra banky – 23. apríla• Mestská knižnica Piešťany – stretnutie s básnikom a prozaikom Jurajom KUNIAKOM – 24. apríla • Filmová a televízna fakulta VŠMU, Svoradova 2, Bratislava – prezentácia knihy Martina CIELA Pohyblivé obrázky – 24. apríla• Biblická škola, Memorandové námestie, Martin – galavečer festivalu Martinská literárna jar s Viliamom KLIMÁČKOM – 26. apríla• Slovenské národné múzeum na Vajanského nábreží v Bratislave – prezentácia knihy Idy HLEDÍKOVEJ-POLÍVKOVEJ Komedianti – kočovníci – bábkari – 26. apríla• Kaviareň Divadla Andreja Bagara v Nitre – autorské popoludnie so spisovateľkami Karin LÁSZLOVOU a Anitou TEŠOVIČOVOU – 30. apríla• Štúdio 12, Jakubovo nám. 12, Bratislava – autorské čítanie poézie v podaní básnikov Kataríny KUCBELOVEJ, Petra MACSOVSZKÉHO a Petra ŠULEJA – 2. mája• Klub slovenských spisovateľov v Bratislave – prezentácia dvojzväzkového diela Mórica Augusta BEŇOVSKÉHO Pamäti a cesty – 3. mája

KDE BOLO

• Slovenský inštitút v Prahe, Jilská 16, Praha 1 – stretnutie s Pavlom VILIKOVSKÝM v rámci programu Literárne stredy so súčasnou slovenskou literatúrou – 23. mája o 18.00 • Bibiana, Panská 19 v Brati-slave – výstava Najkrajšie knihy Slovenska 2006 – do 3. júna• Pezinok – literárne soirée s Lacom Keratom na festivale Cibulák – 22. júna

KDE BUDE

,,Dnes je v spisovateľských

kruhoch veľmi populárny názor,

že spisovateľ má vlastne písať pre

seba a vtedy vzniká to najväčšie

umenie (o ktorého kvalite sa

bohužiaľ dozvie málokto okrem

autora samotného). Mne je

sympatické, že Pavol Weiss

rozmýšľa nad tým, čo jeho

čitateľov zaujíma, a snaží sa im

prostredníctvom zážitkov svojich

postáv pripomenúť ich vlastné

zážitky. To sa stalo aj mne pri

Troch priateľoch – spomenul som

si na dávno zabudnuté situácie.

Snaží sa oživiť to rozprávačské,

čo bolo po stáročia podstatou

spisovateľského remesla.“

Juraj Heger, Hospodárske noviny 13. 4. 2007

ZRKADLÍMEHornozemplínska knižnica vo Vra-

nove nad Topľou pripravila stretnu-tie s rodákom – so spisovateľom, fi-nančníkom a filantropom Alfonzom LUKAČINOM. Už pred stretnutím si čitatelia vypožičiavali jeho knihy -- cestopis Etruskovia známi nezná-mi, autobiografickú novelu Na píš-ťalkách z vŕbového prútia aj histo-rický román Staviteľ chrámu, ktorý tento rok vyšiel v 3. prepracovanom vydaní. V knižnici sa zišli čitatelia rôznych vekových kategórií – štu-denti, pracujúci aj dôchodcovia. Po-

zvanie prijal aj primátor mesta To-máš Lešo.

Zostavovateľkou bulletinu s bio-grafickými a bibliografickými infor-máciami o živote a tvorbe Alfonza Lukačina, zhotoveného pre túto prí-ležitosť, je Beáta Ocilková. Ako znal-kyňa života a tvorby autora viedla aj diskusiu so skvelým rečníkom a mi-lovníkom histórie. O kvalite poduja-tia svedčili nielen ohlasy priamo po podujatí, ale aj pretrvávajúci záujem o knižky Alfonza Lukačina.

-an-

Alfonz Lukačin v knižnici

Koniec marca v meste pod Urpí-nom už tradične patril festivalu Li-terárna Banská Bystrica (s podtitu-lom venovaná pamiatke básnika Mikuláša Kováča).

Úvodným hosťom festivalu bola herečka a spisovateľka Milka Zim-ková, ktorá sa predstavila so svojimi monodrámami nielen banskobys-trickej verejnosti, ale aj adeptom herectva na Fakulte dramatických umení Akadémie umení. Budúci herci zaujali aj vlastnou tvorbou v cykle monodrám v divadielku D44, ktoré je súčasťou Štátnej vedeckej knižnice. Návštevníci dostali príleži-tosť prezrieť si výstavu divadelných plagátov poľského dramatika Stani-slawa Wyspianského a vypočuť si odborné slovo o jeho tvorbe.

Mladým patrili dve súťažné podu-jatia v interpretácii poézie a prózy: Bystrická múza a Kováčova Bystri-ca. Kým prvá je určená stredoškolá-kom Banskobystrického a Žilinské-ho kraja, bývajúcim v študentských domovoch, druhá je celoslovenská, venovaná žiakom ZŠ a stredoškolá-kom a rozšírená aj o súťaž vo vlast-nej literárnej tvorbe.

Verejná knižnica M. Kováča zauja-la podujatiami pre najmenších: Som prvák a čitateľ (pasovanie za rytie-rov knihy a knižnice), Kráľ čitateľov,

či Noc s Andersenom.S ponukou zaujímavých podujatí

sa prihlásilo Bábkové divadlo na Rázcestí (inscenované čítanie z Vác-lava Pankovčína Bude to pekný pohreb), Univerzitná knižnica UMB (beseda s najmladším autorom od-bornej literatúry Petrom Solejom), Akadémia umení (Večerné múzy v podaní študentov herectva), Klub Harmónia ( spomienka k 150. výro-čiu narodenia Terézie Vansovej.)

Väčšina podujatí sa uskutočnila v reprezentatívnej budove Štátnej vedeckej knižnice, ktorá spolu s Li-terárnym a hudobným múzeom bola kontaktným centrom festivalu. Svoje miesto tu malo aj ďalšie stret-nutie v cykle Osobnosti, ktorého hlavnou protagonistkou bola jubi-lujúca univerzitná profesorka lite-ratúry Brigita Šimonová, ale i Burza literárnych talentov, prezentácia Vydavateľstva Matice slovenskej, či odborný seminár Mladá generácia knižnično-informačných pracovní-kov a moderná knižnica, venovaný budúcnosti slovenských knižníc.

V Banskej Bystrici dokázali spojiť sily všetci, čo majú do činenia s lite-ratúrou, jej autormi i šíriteľmi. Pre-to im treba poďakovať a zaželať veľa energie aj do budúcnosti.

Jana Borguľová

Literárna Banská Bystrica

Mestská knižnica v Piešťanoch už niekoľko rokov plní úlohu komunit-ného centra, ktoré svojou progra-movou ponukou oslovuje široké spektrum návštevníkov: od detí predškolského veku až po seniorov. Rôzne záujmové skupiny návštevní-kov sa dnes už pravidelne stretávajú na pôde knižnice pri tvorivých dia-lógoch (nielen) o literatúre. Okrem tradičných stretnutí s poprednými osobnosťami literárneho sveta MsK pripravuje dlhodobo ucelené tema-tické prevenčné, environmentálne i integračné projekty, ktorých reali-zácia sa viaže vždy k určitému roč-nému obdobiu.

V mesiaci máj MsK zaradila do programu témy z protipožiarnej ochrany (AKO PREDCHÁDZAŤ PO-ŽIAROM) a protidrogovej proble-matiky (DROGY? NIKDY!), ale aj z oblasti ochrany zdravia a zdravé-ho životného štýlu (CHRÁŇME

MÚDRO, SMELO SVOJ ROZUM A TELO). Poslednou témou chceme osloviť aj dospelých. Každého, komu záleží na vlastnom zdraví, určite za-ujme stretnutie s MUDr. Igorom Bu-kovským, populárnym lekárom a známym odborníkom na zdravú výživu (AKO PREŽIŤ). Na dvoch sa-mostatných výstavách predstavíme dve polohy tvorby popredného slo-venského výtvarníka a ilustrátora Marka Ormandíka, pre deti (ČUDÁ HRAVÉ V MOJEJ HLAVE) i dospe-lých (POLČAS ROZPADU). Skutoč-ných literárnych nadšencov poteší poetický večer vydavateľstva Edi-tion Ryba, na ktorom sa predstaví Ľubomír FELDEK s dcérou Katkou (KRÁSNE SLOVO, SLADKÁ MELÓ-DIA).

Viac informácií s termínmi kona-nia podujatí nájdete na webovej stránke knižnice www.kniznica.sk.

-dn-

Knižnica pre všetkých

Byť sám sebou, vravím vám, znamená byť často sám.Nevyužité myšlienky

Tomáš Janovic humor ho!, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2007

Aktuálne

• Architektúra na SlovenskuGrafická úprava: Branislav Gajdoš Vydavateľ: Vydavateľstvo Slovart Tlač: Tlačiarne BB B. Bystrica

• BibliaGrafická úprava: Pro 2 Vydavateľ: Ikar a Spolok Svätého Vojtecha Tlač a knihárske spracovanie: Tlačiarne BB B. Bystrica

• Dejiny hutníctva na SlovenskuGrafická úprava: Tibor Turčan Vydavateľ: Tibor Turčan – Banská agentúra Tlač: Východoslovenské tlačiarne Košice

• Vladimír Godár: MaterIlustrácie a grafická úprava: Vladimír Yurkovic Fotografie: Ctibor Bachratý Vydavateľ: Pavian records Tlač: Tlačiarne BB B. Bystrica

• Štefan Kassay: Podnik a podnikanieGrafická úprava: Patrik Paul, Katarína Ondrušová a Juraj Dusík Vydavateľ a tlač: Veda – vydavateľstvo SAV

• Pavel Dvořák: Prvá kniha o BratislaveIlustrácie: Albín Brunovský Fotografie: Jakub Dvořák Grafická úprava: Pergamen (Juraj Demovič, Jakub Dvořák, Juraj Vontorčík) Vydavateľ: Rak Budmerice Tlač: Tlačiarne BB B. Bystrica

• Pusté Úľany: Príbeh obceFotografie: Jakub Dvořák Grafická úprava: Pergamen (Juraj Demovič, Jakub Dvořák, Juraj Vontorčík) Vydavateľ: obec Pusté Úľany vo vydavateľstve Daniel Ryba - Edition Ryba Tlač: Svornosť Bratislava

• Konfucius: Rozhovory a výroky (Lun Jü)Grafická úprava: Eva Kovačevičová–Fudala Vydavateľ: Slovenský Tatran Tlač: Svornosť Bratislava Knihárske spracovanie: Svornosť Bratislava, Kníhviazačstvo Royal D Bratislava, Pracovno-socializačné centrum Lepší svet Bratislava

• Omar Chajjám: Túžba je vták, čo nie je v tvojej sietiIlustrácie: Marek Ormandík Vydavateľ: Daniel Ryba – Edition Ryba Grafická úprava: Pergamen (Juraj Demovič, Juraj Vontorčík) Tlač: Svornosť Bratislava

• Ľuboslav Paľo: Haló, haló, pani Mačka!Ilustrácie a grafická úprava: Ľuboslav Paľo Vydavateľ: Artforum Tlač: alfaPrint Martin

• Erik Jakub Groch: PíšťalkárIlustrácie: Jana Kiselová-Siteková Grafická úprava: Erik Jakub Groch Vydavateľ: Slniečkovo Prešov Tlač: Tlačiarne BB B. Bystrica

• Príbehy zo ShakespearaIlustrácie: Dušan Kállay Grafická úprava: Ľubomír Krátky Vydavateľ: Buvik Tlač: Svornosť Bratislava

• Biológia a starostlivosť o zdravieGrafická úprava: Branislav Kátlovský Vydavateľ: Expol Pedagogika Tlač: Kasico Bratislava

• Dagmar Srnenská: Karol Ondreička – Ex librisIlustrácie: Karol Ondreička Grafická úprava: Ľubomír Krátky Vydavateľ: Petrus Tlač: Tlačiarne BB B. Bystrica

• Ivan Rusina: Majstrovské diela nizozemského umenia na SlovenskuGrafická úprava: Jana Sapáková Vydavateľ: Slovenská národná galéria a Vydavateľstvo Slovart Tlač: Graspo CZ Zlín

• Jaro Sýkora: Obrazy starej OravyFotografie: Jaro Sýkora Grafická úprava: Peter Ďurík Vydavateľ: Vydavateľstvo Matice slovenskej Tlač: alfaPrint Martin

• Antonin Kratochvil: PersonaFotografie: Antonin Kratochvil Grafická úprava: Jan Zachariáš Vydavateľ: Vydavateľstvo Slovart Praha Tlač: Tlačiarne BB B. Bystrica

• Hans Christian Andersen: IngerIlustrácie: Róbert Brun Grafická úprava: Viktor Vojtek Vydavateľ: Viktor Vojtek – Maxtral Tlač: Ultra Print Bratislava Knihárske spracovanie: Knihárska dielňa Lida Mlichová

• VeľpieseňIlustrácie: Miroslav Cipár Grafická úprava: Peter Ďurík Vydavateľ a tlač: Peter Ďurík Knihárske spracovanie: Knihárska dielňa Lida Mlichová

• Rainer Maria Rilke: Orpheus. Eurydike. HermesIlustrácie: Kamila Štanclová Grafická úprava: Viktor Vojtek Vydavateľ: Viktor Vojtek – Maxtral Tlač: Ultra Print Bratislava Knihárske spracovanie: Knihárska dielňa Lida Mlichová Žilina

• Nanako Ishida: Alica na šachovniciIlustrácie a grafická úprava: Nanako Ishida Vydavateľ a tlač: Vysoká škola výtvarných umení

• Barbora Paulovičová: Atlas fantastickej zoológieIlustrácie a grafická úprava: Barbora Paulovičová Vydavateľ a tlač: Vysoká škola výtvarných umení

Kolekcia Najkrajšie knihy Slovenska 2006

Tajomstvá sa odkrývali 25. apríla v kníhkupectve Panta rhei v bratislavskom Auparku na prezentácii knihy Tajomstvá štiavnických domov. Predstavili ju jej autorky, architektky Iveta Chovanová a Andrea Nižňanská. Banskú Štiavnicu priblížili čitateľovi ako malé mestečko so svojimi kladmi aj zápormi. „Každé malé mestečko je svojím spôsobom

Kocúrkovo, a práve to je na tom to čarovné,“ povedala A. Nižňanská. „Ako

každý človek i ja raz za čas potrebujem na chvíľku odísť a dať si pauzu ...

ale potom sa sem vždy rada vraciam.“ Prvý kontakt s Banskou Štiavnicou získali autorky už počas štúdia na vysokej škole. V publikácii detailne predstavili čitateľom päť významných domov, medzi nimi aj dom, kde býval Samuel Mikovíny. Na otázku moderátora Dada Nagya, či sa čitatelia v budúcnosti dozvedia viac aj o ďalších banskoštiavnických domoch, autorky odpovedali kladne. Dominika Biskupičová

Tajomstvá štiavnických domov

Prvé tohtoročné číslo Revue sveto-vej literatúry prináša výber zo sú-časnej rumunskej prózy, drámy, ese-jí a poézie. Obsahuje aj bibliografiu minulého ročníka. Ak tento časopis

pre prekladovú literatúru nenájdete v svojom kníhkupectve, môžete si ho objednať na e-mailovej adrese: redakcia@rsl.sk

Revue svetovej literatúry 1/2007

www.antikvariatshop.sk

www.litcentrum.sk Strana 3

DEBUT ROKA

KNIHA ROKA 2007Stav k 3. májuKNIHA ROKA

VYDAVATEĽSTVO ROKA1. Ikar 72. Vydavateľstvo Slovart 52. Slovenský spisovateľ 53. Vyd. Matice slovenskej 44. OZ Slniečkovo 34. Aspekt 3

1. R. Sidor: Prvá kniha – OZ Slniečkovo 3

1. M. Rúfus: Vernosť – Slovenský spisovateľ 92. D. Poláčková: Aleš Votava – Vyd. Slovart + SNG 83. P. Nagyová-Džerengová: Pozri sa na seba – Ikar 64. K. Peteraj: Čo sa šeptá dievčatám – Ikar 55. A. Hykisch: Spomeň si na cára – Vyd. Matice slovenskej 4

Počet hlasov

John Bridges: Ako byť džentlmenomBratislava, Slovenský spisovateľ 2007Preklad Michal StaszModerný sprievodca na ceste k spoločenskému úspechu muža. Autor konštatuje, že nestačí vystupovať ako džentlmen, ale treba ním v skutočnosti byť. To znamená: „myslieť na iných,

byť po ruke, ak vás potrebujú

a vedieť, kedy sa stratiť z očí.“ Nájdeme tu kroky džentlmena v každodennom živote, pri obliekaní (napr. voňavka, čiapka, smoking, viazanie motýlika...), na večeri (napr. rezervácie, vidličky, servítky, víno, prepitné...), ako hostiteľa (napr. rozsadenie hostí, prestieranie, bar...), ako hosťa (napr. večierok, pozvanie, poďakovanie...). Ďalej v sprievodcovi možno nájsť rady, čo sa patrí, ako sa zoznamovať s priateľmi, ako sa chovať v zamestnaní, či špeciálnu etiketu pre džentlmena pred náročnými stretnutiami a návody na zariadenie minidomácnosti džentlmena.Knižka poradí a zorientuje v labyrinte súčasnej galantnosti. Pomôže mužom, aby sa ľudia v ich spoločnosti cítili príjemne.

Juliette Benzoni: Veľké dámy, malé cnosti...Bratislava, Remedium 2006Preklad Elena FabiánováAutorka pripravila pre čitateľov šesťstoročnú prechádzku po kráľovskom francúzskom dvore a v deviatich príbehoch odkryla „odvrátenú tvár“ života slávnych osobností vtedajšieho sveta. Kritickým okom sledovala túžbu žien po moci a sláve, cestu ktorú lemovali intrigy, zrady a neraz i vraždy. Priblížila morálku na dvore, podľa ktorej slečny nesmeli mať milencov, ale pre vydaté ženy to bola povinnosť a znak dobrého vkusu.Čitatelia sa v knihe zoznámia s krutou Mabile, divokou Bertrandou, nežnou Izabelou, vášnivou Astrée a ďalšími. Tieto ženy neváhali zničiť svojich odporcov, sokyne, hoci sa tieto ich kroky neraz obrátili proti nim.

Buď opatrný, drobček!SPN – Mladé letá 2006Preklad Zuzana ViechováOpatrnosti nikdy nie je dosť! – vraveli mamky deťom a tie deti potom ako mamky svojim deťom a pre istotu, aby na to v tom bežiacom páse medzi mamkami a deťmi nikto nezabudol, zopakovalo to vydavateľstvo SPN – Mladé letá raz a navždy aj pekne knižne. Leporelo pre najmenších prevzaté z ruského originálu stvárňuje farebnými a vtipnými kresbami množstvo bežných situácií, ktoré dieťa môže zažiť, ale nevie zhodnotiť dôsledky, prípadne nebezpečenstvo. Do strán sú vkomponované okienka: po ich otvorení sa ukáže nový kontext situácie napríklad súvisiacej s cestnou premávkou; dieťa sa tak hrá, učí aj vychováva. Je to teda tri v jednom. Spolu s rodičom, ktorý s tým svojmu drobčekovi pomôže, je to štyri v jednom. Ako v každej dobrej reklame...

-lč- -rm-

BIBLIOGLOSÁR

ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA 2007 KNIŽNÁ REVUE

1. Na knihu roka navrhujem:

(autor, názov, vydavateľstvo)

2. Za debut roka navrhujem:

(autor, názov, vydavateľstvo)

3. Za vydavateľstvo roka navrhujem:

Meno a adresa odosielateľa:

(podpis)

Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2007 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH.Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2007. Uzávierka ankety je 15. marca 2008.

Recenzie

Výber z esejistickej tvorby jedného z najvýznamnejších európskych spisovateľov minulého storočia a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru �omasa Manna poteší jeho priaznivcov prinajmenšom z troch dôvodov. Prvým je skutočnosť, že Mann je rovnako vynikajúcim prozaikom ako esejistom a jeho esejistické texty poskytujú rovnaký čitateľský pôžitok ako jeho romány či novely. Druhým dôvodom je prehĺbený pohľad na autorovu prozaickú tvorbu z hľadiska jej filozofického zázemia: viaceré postavy v Mannových románoch a novelách sú totiž nasiaknuté myšlienkami autorových obľúbených filozofov a vplyvy, ktoré sa dali vytušiť pri ich čítaní, sa po oboznámení s Mannovými esejami stávajú zreteľnými.

Celkom explicitne o tom píše �omas Mann napríklad v eseji venovanej Schopenhauerovi, a to na príklade motívu smrti – jedného z charakteristických motívov tohto filozofa, a zároveň motívu, ktorým bol sám spisovateľ v tej dobe (pod vplyvom Schopenhauerových spisov) silne očarený. Tretím dôvodom je, že prostredníctvom esejistickej tvorby môžeme lepšie nahliadnuť do spisovateľovej intelektuálnej biografie, sledovať jeho filozofické lásky a očarenia, intelektuálne zážitky, ktoré silne poznačili jeho osobnostný a umelecký vývin. Jasnejšie si uvedomíme, koľko prvkov z intelektuálnej biografie sa premietlo do spisovateľových literárnych postáv, ako aj do celkovej ideovej kompozície jednotlivých diel. V jednej, podľa môjho názoru, z najlepších esejí výberu, v eseji o Schopenhauerovi, sa autor vyznáva z toho, ako sa v dvadsiatke opájal metafyzikou nemeckého filozofa, prirovnávajúc svoj zážitok k skúsenosti lásky a erotiky: „Odprevádzal som svojho

románového hrdinu �omasa

Buddenbrooka na jeho poslednej

ceste,“ píše, „a doprial som mu

pôžitok zo spomínanej veľkej

kapitoly, ktorú Schopenhauer

venuje smrti a ktorá mňa samého

práve uchvátila... Bol som

nadmieru šťastný, že som sa mohol

podeliť so svojím zážitkom...

daroval som ho zmučenému

hrdinovi môjho meštianskeho

románu... zakomponoval som tento

zážitok do deja, takže môj hrdina

odhalil v umieraní život...“Ako učiteľka filozofie nemôžem opomenúť napokon to, že Mann preukazuje vo svojich esejach solídnu filozofickú erudíciu, ktorá celkom iste neostáva iba na úrovni štandardných učebníc dejín filozofie. Jeho analýzy Schopenhauerových myšlienok, ale aj myšlienok Nietzscheho, podobne ako analýzy Goetheho či Freuda dokumentujú spisovateľovu originalitu, schopnosť samostatne sa vyrovnávať s filozofickým dedičstvom. Tak napríklad v eseji venovanej Nietzschemu identifikuje dve, ako vraví, „osudné“ filozofove myšlienkové chyby. Za prvú pokladá prehliadnutie skutočného vzťahu medzi intelektom a inštinktom (Mann túto chybu vysvetľuje ako filozofovo úsilie korigovať všeobecnú dobovú presýtenosť racionalizmom). Chápe takúto reakciu, no sám sa vyslovuje o potrebe chrániť „plamienok

rozumu, myslenia a spravodlivosti“. Druhý omyl vidí v Nietzscheho postulovaní nesprávneho pomeru medzi životom a morálkou, v ich chápaní ako zásadných protikladov. Ak na jednej strane Mann podrobuje niektoré Nietzscheho myšlienky kritike, na druhej strane odmieta jeho jednostranné negatívne hodnotenie, a dokonca protestuje proti tomu, aby sa Nietzscheho filozofia interpretovala ako ideový základ fašizmu. Ak svoje očarenie Schopenhauerom, najmä po rokoch návrat k jeho filozofii,

vysvetľuje úsilím preskúmať v dobe zlyhávajúceho humanizmu (esej bola napísaná v r. 1938) vzťah medzi humanizmom a pesimizmom, resp. úsilím pochopiť idey tzv. pesimistického humanizmu, tak Nietzsche ho priťahuje najmä tým, ako chápal filozofiu – nie ako chladnú abstrakciu, ale ako „poznanie“, ku ktorému sa prichádza cez zážitky, cez utrpenie.Z ďalších esejí slovenského výberu spomeniem ešte aspoň tie, v ktorých sa Mann všeobecnejšie zamýšľa nad mýtom v literatúre (v súvislosti s vlastným románom Jozef a jeho bratia), nad Nemeckom, jeho históriou, kultúrou, ba aj nad nemeckou povahou. Zaujímavé boli pre mňa eseje o umení, umelcoch a o vzťahu spisovateľa a spoločnosti.Výber esejí �omasa Manna je vynikajúcim príkladom na to, ako sa literatúra a filozofia môžu navzájom dopĺňať a obohacovať: autorovým filozofickým esejam je vlastná vysoká literárna úroveň – tak, ako jeho románom a kratším prozaickým útvarom je vlastná hĺbková filozofická reflexia, nehovoriac o tom, že sa v nich tematizujú výsostne filozofické otázky. Knihu esejí dopĺňa doslov, v ktorom sa Miloslav Szabó venuje analýze vzniku a formovaniu myšlienkových postojov spisovateľa v dobovom sociálno-politickom kontexte, čím utvára komplexnejší pohľad na jeho dielo.

Etela Farkašová

Thomas Mann: EsejeBratislava, Kalligram 2006. Preklad a doslov Miloslav Szabó

Výskum na poli modernej slovenskej literárnej vedy priniesol zaujímavý titul. Autorom je Tibor Žilka, vysokoškolský profesor a pedagóg. Publikácia je pokračovaním práce Nitrianskej semiotickej školy, ktorej zameranie stojí na základoch pražskej štrukturalistickej školy. Čitateľovi tak sprístupňuje teóriu postmoderny aj na podklade filozofie štrukturalizmu. Orientácia jednotlivých kapitol by sa mohla zdať neprehľadná, ale kompozícia a štruktúra je i tak zaujímavá.Prvá časť Literatúra a film je súborom trinástich štúdií. Každá z nich by mohla byť samostatným

výstupom. Na konci každej štúdie je uvedená odborná literatúra. Prvá časť analyzuje slovenskú a českú postmodernú prózu a film. V nich sa prelína teoretická reflexia a interpretačný rozbor. V oblasti literatúry autor zhrnul charakteristické znaky, tvorivé postupy a vyjadrovacie prostriedky. Žilka sa venuje najmä próze a témam, ktoré nie sú často analyzované, napr. kapitola Literatúra inakosti v slovenskom

kontexte. V týchto súvislostiach hodnotí miesto, tematickú pestrosť a smerovanie inonárodnej literatúry v slovenskom kontexte. Medzi ďalšie podrobnejšie analýzy patria aj kapitoly Novšia tvorba

M. Kunderu v stredoeurópskom

kontexte a Baladickosť v tvorbe

Mila Urbana. Autorov prístup k literárnemu dielu je interpretačný, teoretický, ale aj hodnotiaci.Do oblasti filmu autor zaradil kapitolu Šport a jeho estetické

relácie. Texty dopĺňajú aj stručné úryvky z diel, prípadne fotografie. Pre čitateľa je rozsah štúdií primeraný, pozitívne vyčerpávajúci po odbornej stránke, oboje sa vhodne prepája a miesi. Jazyk je štylisticky a odborne zrozumiteľný a korigovaný. Zložitú literárnovednú teóriu zaťaženú odbornou terminológiou Žilka

dokáže vtipne odľahčiť.Druhá časť knihy je koncipovaná ako voľná autobiografia. Životopisná reflexia uverejnená v Kultúrnom živote tlmočí osobný životný príbeh. V knihe nájdeme aj rozhovor pre český filozofický časopis Aluze zameraný na pôsobenie autora na akademickej pôde, jeho činnosť v literárnej vede a v Nitrianskej škole. Publikácia je prínosom v oblasti literárnoteoretickej tvorby, nedá sa však vtesnať do jednej oblasti. Žilka aplikuje poznatky z estetiky, kulturológie, pritom prezentuje aj vlastnú životnú a odbornú cestu.

Lucia Blažeková

Tibor Žilka: (Post)moderná literatúra a filmNitra, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie 2006

Strana 4 číslo 10KNIŽNÁ REVUEFotoreportáž

Už 16. raz sme slávnostne vyhlasovali výsledky našej ankety Kniha roka. O víťazoch v kategóriách Kniha roka 2006, Debut roka 2006 a Vydavateľstvo roka 2006 ste rozhodli svojimi hlasmi vy. Vďaka Literárnemu informačnému centru, Združeniu vydavateľov a kníhkupcov SR a Porsche Bratislava víťazi ankety dostali okrem čitateľských hlasov aj ceny a milé darčeky. Ceny sú z dielne keramikárky Libuše Čtverákovej.

Kniha roka 2006

Ján Cíger docestoval z Martina spolu s redaktorom svojej knihy poviedok Výbuch a zástupcom vydavateľstva Knižné centrum Žilina humoristom Milanom Lechanom. Obaja sa tešili z 2. miesta. Ján Cíger ocenil kvality Cestopisu – víťaza svojej kategórie. Kým autor prejavil literárnu žičlivosť, Milan Lechan pohotovo vytiahol pre nás nový slogan: Kto vie, ten vie, kto nevie, nech číta Knižnú revie.

Jarmila Repovská má už na pultoch kníhkupectiev okrem oceneného debutu Do roka a do dňa aj román Nové dejstvo. Nepotrebovala na to rok a deň a prezradila, že už má v pláne román tretí. Snáď sa v ňom dočkáme aj pozitívnej mužskej postavy, nakoľko autorka možnosť, že dobrí muži jestvujú, pripustila. Že by tým myslela zástupcu šéfredaktorky Radoslava Matejova, ktorý jej odovzdáva cenu? Marketingová riaditeľka Ikaru sa z 3. miesta v ankete tešila dva razy. V kategórii Debut roka 2006 aj Vydavateľstvo roka 2006. Radosť má aj z úspešného predaja oboch knižiek Jarmily Repovskej.

Po päťročnej sérii víťazstiev Ikaru získalo prvú priečku v kategórii Vydavateľstvo roka 2006 Vydavateľstvo Slovart. Hoci nám zástupkyňa vydavateľstva, redaktorka a prekladateľka Mária Štefánková nechcela prezradiť, koľko kusov Da Vinciho kódu predali, podarilo sa nám vymámiť aspoň to, že by si želala, aby sa nad stotisíc prehupol predaj románika Dušana Dušeka Zima na ruky. Ak ste túto knižku, ktorá bola druhou v kategórii Kniha roka 2006 ešte nestačili prečítať, nečakajte na horúce leto, zahreje vám nielen ruky, ale aj dušu. A pozorne si pozrite aj ruku na obálke knižky!

Riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ sa pri preberaní ceny za 2. miesto v kategórii Vydavateľstvo roka 2006 pochválil dvoma tohtoročnými ťahákmi vydavateľstva. Básnickou zbierkou Milana Rúfusa Vernosť a novým románom Petra Bilého Don Giovanni. Prejavil sa aj ako grand a pre hostí pripravil šampanské.

Víťazom Knihy roka 2006 sa stalo vydavateľstvo Regent, ktoré vydalo knihu Júliusa Balca Diablova trofej. Konateľka spoločnosti Liliana Novomeská prezradila, že v reedíci bývalej smenárskej edície Erb budú pokračovať a ďalší titul vyjde už o pár týždňov. Aká kniha to bude, nepovedala. Július Balco za jednu zo svojich literárnych trofejí pokladá čitateľské ohlasy a jeden z nich aj odcitoval: „Zbierka Diablova trofej je

taká skutočná, až je drsná. Poviedky o jasnovidcovi by mohli byť aj románom?!

Gratulujem k oceneniu Kniha roka.“

Milan Lechan sa nezaprel a dodal, že je veľká frajerina mať vlastnú edíciu. Názov ERB dešifroval ako Edícia románov Balca.

Vydavateľstvo Q 111 vydaním titulu Rút

Lichnerovej Anna Regina získalo

3. miesto v kategórii Kniha roka 2006.

Čašníčka pani Oľga z Klubu spisovateľov dokázala, že svojich hostí pozná dobre. Ako prvá prišla na to, čo majú s našou šéfredaktorkou a keramikárkou Libušou Čtverákovou spoločné Július Balco a Dušan Dušek. Za pohotovú odpoveď Záhorie vyhrala Dejiny slovenskej literatúry III.

Július Balco a Dušan Dušek mali dôvod na dobrú náladu.

Záverečné slová patrili riaditeľovi Literárneho informačného centra Alexandrovi Halvoníkovi (v strede) a prezidentovi ZVK SR Alexiusovi Austovi.

Foto

Peter Procházka

Prvé miesto v kategórii Debut roka 2006 získalo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ za knihu Petra Moskaľa

Cestopis. Autor verný názvu svojej prvotiny sa potuluje po svete. V čase odovzdávania cien bol v Londýne, odkiaľ nám napísal: „Momentálne

som na pracovnom trhu vedený ako

plumber, teda vodoinštalatér,

kanalizátor, kúrenár... nerozumiem

tomu, ale Angličania nerozumejú aj

tak ničomu, takže pokojne sa tu

môžem živiť aj takto... a zarábať

peniaze na to, aby som mohol chodiť

na pivo, hrať v hip hopovej kapele

a venovať sa mojej najnovšej frajerke,

ktorá je z Japonska... Občas si sedíme

v parku, držím ju za ruku a spievam jej

staré veci od Tublatanky a Metalindy,

nerozumie tomu, ale rozumieme si a je

nám dobre. Predtým som to skúšal

s jednou Ukrajinkou, ale baby

z východnej Európy žijúce tu v Londýne

hľadajú len bohatých Angličanov, a to

ja nie som.

Ešte nepíšem novú knihu, ale zažívam

všetko, čo treba, aby som mohol písať

tak, ako treba.

Pozdravujem všetkých, čo prídu na

slávnosť Knižnej revue a ak si niekto

z nich kúpil moju knihu Cestopis

a páčila sa mu, tak ďakujem. Veď o to

ide. A nech mi všetci prepáčia, že som

neprišiel. ... Nemám čas, žien je na

svete ešte tak veľa a ja mám niekedy

pocit, že som na to všetko sám.“

www.litcentrum.sk Strana 5

Uhášanie smäduLyrické pásmo obrazov, obrázkov, zá-

žitkov, dojmov, spomienok, myšlienok a vnútorných videní s neraz presvedči-vo originálnou duchovnou víziou inšpi-rovanou Indiou ako fenoménom a v princípoch blízkou teozofii pod ná-zvom Živorodka. Lovkyňa ľudí (2005) akoby nachádzalo svoje pokračovanie v aktuálnej Litvákovej knižke. Žánrovo uvoľnené, zväčša drobné texty v niekoľ-kých súboroch plynú nenáhlivo, pospo-lu vytvárajú otvorenejšiu meditáciu, tečú, na hladine s rozvlneným nebom, a pritom opreté o dno. Povedzme: s ne-bom túžby a dnom každodenností, hm, alebo opačne... V tomto je Litvák ša-manský pltník, ktorý aj v širokej mĺkvej rieke (povedzme: života) vyhmatá nit-ku toho správneho prúdu (povedzme: vnútorného hlasu), aby sa jeho rozprá-vanie splavilo do štruktúry textu s jas-nozrivou presnosťou a protirečivosťou zároveň. Tento pltník, zdá sa, pozná osudy Aurory aj Tita-nicu, a teda vie, čo je strieľať do prázdna a do prázdna aj klesať, inými slovami: vie, čo je hľadať plnosť! Nejde o ná-ročnú literatúru, dokonca by sme mohli povedať, že ani nejde o literatúru v tom prísnom zmysle ideovo-estetické-ho budovania od zámeru po cieľ, skôr ide o zachytávanie, spustenie sietí vedomého zaznamenávania, osobnej lektú-ry vlastného života. A keďže teraz je, ako sám hovorí, ten-to „mŕtvy indický fakír“ Jankom Litvákom v Bratislave, hovorí o Jankovi Litvákovi, Bratislave a okolí (až po Tatry) a Dunaji, a nie o Varanasi a Gange. Aj keď je jedno v dru-hom priam zaklincované ako „vo vode živá voda“ a v Du-naji ten Litvákov Dunaj, predsa len cítiť štipku, ba štipisko náklonnosti k tomu Indickému a rovnakú mieru priamej i nenútenej kritickosti k tomu domajšiemu. Tento asymet-

rický vzťah môže čitateľovi prekážať, môže mu aj vyhovovať, závisí, odkiaľ načrieme, každopádne, Litvák občas prepadol absolútnej správnosti vlastné-ho názoru... Okrem toho hovorí o blíz-kych ľuďoch, Koleničovi, Slavovi Ondre-jovičovi, aj o blízkych, ktorí sú ďalekí, teda o magoroch, aj o medzičlánkoch, teda neblízkych a nemagoroch; o láske k prírode a hubárčení (to sú výborné pasáže), dokonca je tu recept na peče-nie chleba; hovorí o veciach stratených a nachádzaných, o nevšímavosti a ute-čencoch, o deťoch (krásne a dojemné pasáže) a radosti i nemohúcnosti... Ho-vorí ústami poviedky, črty, príhody, fej-tónu, glosy, literárnej eseje, úvahy, zá-piskov, veršov, rozhovoru. Možno má viac úst ako Brahma rúk, a možno je táto forma len podprahovou kópiou pestrosti správičiek a článočkov novín, v ktorých pracuje ako redaktor. A mož-

no preto vie hovoriť rôzne; ako nespratník: „Ráno som

v chvate schmatol bundu z vešiaka. / Ani som dnes neka-

kal“, ako chmúrny slovenský spisovateľ: „dbám o to, aby sa

k slovu dostali aspoň niektorí z tých, ktorých ešte Mickey

Mause nezašliapol, nevypitval a nezaplnil bezduchými

smutnokrásnymi figurínami hlbiny supermarketov“, rov-nako tak ako guru: „Ľudia nemajú osud sami za seba“ a ako ďalší v ňom, vážni-nevážni, sugestívni-povrchní. Litvákova knižka je príjemná a pestrá, komponovaná ako osobná výpoveď pôsobí bezprostredne, čím môže podmý-vať stratégie všemožných súčasných literárnych póz, pre-tože tento „týpek z Petržky“ si tú svoju žije. Má, samozrej-me, svoje nedostatky, ale ak prahnete po nádobke, v ktorej sa v priamom prenose zlieva človek so slovom, Litvák možno uhasí váš smäd. Radoslav Matejov

Ján Litvák: Pijem vodu z Dunaja, Bratislava, F. R. & G. 2006

Dospievanie šokom

Katarína Gillerová po románoch Láska si nevyberá a Dotkni sa ma, láska vydala roku 2006 hneď dva romány. Ráno neplačem je príbehom výtvarníčky Martiny, ktorú opustil manžel (recenzia v KR 13/2006), Všetko sa raz skončí zobrazuje ťažké dospievanie a nečakané skúšky sekretárky Simony.Štruktúra najnovšieho románu je veľmi podobná predošlým. Autorka stavia na osvedčené postupy – dve časové línie a záhada až s detektívnymi prvkami. Dej sa posúva dopredu dialógmi a spomienková časová rovina dovypovedúva konanie a myslenie postáv.S hlavnou hrdinkou sa zoznamujeme v čase, keď je sekretárkou a prežíva ľúbostný vzťah s riaditeľom, ktorého opustila manželka a sám sa stará o dve deti. Zo spomienok sa dozvedáme, o jej predošlom živote. Pohodový život rodiny s dvoma pubertálnymi deťmi sa mení v okamihu, keď náhle zomrie otec a mamu prepustia zo zamestnania. Citová ujma je umocnená existenčnými problémami. Počiatočné zomknutie rodiny a stlmenie tínedžerských treníc okolo poriadku a spolunažívania v jednej izbe vystrieda ďalšia trauma. Frustrovaná matka si nájde nevhodného partnera a deti de facto prichádzajú aj o matku. Simona využije prvú príležitosť o osamostatnenie sa

a odchádza.Rýchla svadba a postavenie manželky vo veľkom dome a finančnom dostatku sú však len zdanlivým šťastím. Niečo tu nehrá. V dome nájde plavky, v ktorých je exmanželka jej milovaného na fotografii, ktorú poslala deťom z cudziny. Ako je to možné? Kde vlastne je a kto poslal pohľadnicu?V Gillerovej knihe opäť nájdeme humor, ktorým sa vyznačoval jej debut. Ide najmä o časť venovanú Simoninmu maturitnému ročníku a súrodeneckým prekáračkám s mladším bratom. Dotýka sa aj aktuálnych problémov pubertálnych „žúrok“, nebezpečenstva siekt a obchodu s bielym mäsom.Obraz rozpadu dvoch rodín z rozdielnych príčin využila Gillerová na vykreslenie aj širších rodinných vzťahov (teta – neter, starí rodičia – vnuci, zať – svokrovci) a vytvorila si tak priestor na prezentáciu silných emócií.Podobne ako predošlé romány aj tento sa končí nejednoznačne dobrým koncom. Simona síce nachádza zázemie v pôvodnej ozdravenej rodine s mamou a bratom, ukáže sa, že napriek dlhému odmlčaniu priateľstvo chlapca od susedov pretrvalo, vie, čo sú skutočné hodnoty, ale... Čas sa nedá vrátiť a rana v duši sa hojí ťažko.

Antonia Bednáriková

Katarína Gillerová: Všetko sa raz skončíBratislava, Slovenský spisovateľ 2006

Príslušník mladej básnickej generácie (ročník 1979) prichádza na literárnu scénu už so svojím tretím knižným vystúpením. Brendzova zbierka je útla, (má len 40 strán), čo by samozrejme neprekážalo, takto môže pôsobiť hutnejším a dynamickejším dojmom. Jednotlivé básne sú bez názvov, takže pravdepodobne tvoria už od svojho vzniku autorom zamýšľaný cyklus. Už úvodné štvorveršia jasne naznačujú, o čo pôjde v celej zbierke: „...šiatre sa rozprestreli / na sklonku voňavého leta. /

Hviezdy sú kamenné, / vtáctvo k nebu vzlieta. // ...hviezdy sú kamenné, /

tuhne v zemi pieta. / Poznávaš to volanie / na sklonku voňavého leta?“ Ide tu o zreteľný príklon k tradičnej poézii, o pokus definovať absolútne javy medzi zemou a nebom a na nebi. Abstraktné, miestami neefektívne básnenie akoby nahrádzalo absenciu konkrétneho zmyslového zážitku. Pomer medzi prežitým a napísaným je značne rozkolísaný a rozpačitý. Aj keď mu netreba uprieť citlivosť vnímania či zmysel pre bystré zaostrenie na pominuteľný detail, na adekvátnu presvedčivosť výsledného tvaru to, žiaľ, nepostačuje. Časté využívanie abstrakcie vedie k takýmto veršom: „Do stavu ničoho / pokľakni“, „od

stredu do nikam / a späť“ alebo „Máš ruky / v šiestich stranách

prázdna.“ Brendza akoby márne hľadal svoju pevnú základňu, a tak tápe v neurčitostiach. Neustálym opakovaním a prelínaním niektorých veršov vyzdvihuje dôležitosť svojho hodnotového posolstva, teda aspoň z jeho osobného princípu. Takto však svoju výpoveď ešte viac splytčuje a banalizuje. Miestami jeho texty pripomínajú oblasť určenú detským čitateľom: „Podrástli nebesia, / za mestom sa stretli, / za nádejou

vykročili.“ Predpokladám, že takéto vyznenie nebolo autorovým zámerom.Brendzu neodolateľne priťahuje svetlo, nebesia a hviezdy. Nebesia sú pre neho synonymom jasu, energie a duchovného prepojenia. Atribútom nedostihnuteľnej dokonalosti a skutočnosť odohrávajúca sa na zemi je len jeho vyblednutým odleskom. Zaujímavú polohu u neho zaberajú prírodné motívy, fascinácia rastlinstvom. Z tohto prístupu vie vyťažiť aj celkom kvalitnú báseň, napríklad začínajúcu veršom: „Muž sa

zhovára s vtákmi.“ Obsahuje v sebe takmer všetko, čo od poézie očakávame: nosnú myšlienku, nápad, vnútorné napätie a skrytú emocionalitu.Treba oceniť pôsobivý dizajn knižky a vyvážené ilustrácie Martina Kellenbergera. A Boris Brendza? Nie je bez básnického talentu, ale jeho dielko nevykazuje známky zrelosti. Čas iste ukáže možnosti tvorivého vývoja – obzvlášť v poézii nie je na prekvapenia nikdy neskoro.

Miroslav Brück

Boris Brendza: Poď ďalej a povedz!Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2006

NA NOŽI

„Môj údel sa až príliš podobá na príbeh Orusa, syna egyptského boha. Otec ho potrestal tým, že jeho podobu preniesol do zrkadla a zrkadlo rozbil na malé kúsky, ktoré potom roztrúsil po svete. Odvtedy Orusov duch blúdi a hľadá črep za črepom, aby mohol získať

späť svoju podobu. Každá žena je črepom môjho zrkadla. V každej žene, s ktorou niečo mám, je kúsok môjho odrazu.“

Peter Bilý: Don Giovanni. Bratislava, Slovenský spisovateľ 2007

CITUJEME ...

Recenzie

Jozef Moravčík Jakubovec, autor poézie pre deti aj pre dospelých, ani tentoraz nezaprel v sebe blízky vzťah k ľu-dovej slovesnosti, k riekankám, prísloviam či úsloviam. Nimi inšpirovaný prihovára sa najmenším čitateľom naj-novšou knižkou úsmevných veršov s vtipným názvom.

Autor objavuje „zázračnosť“ jednoduchých, na prvý po-hľad celkom obyčajných vecí, učí sa na ne dívať novým pohľadom, objavuje aj „zázraky“, ktoré sa dajú robiť so slovom. Tak sa hrá s „medom“ a „medveďom“, s „tombo-lou“, ktorá tam „bola“, s „myšou“ a „mišmašom“, so spo-jeniami „úle“ a „nelám“, „slony značky Sony“, „klepe kle-petami“, „lev v Leviciach“ a pod. Sympatická je náklon-nosť k ľudovej múdrosti, z ktorej autor čerpá, keď sa vo veršoch pohráva s prísloviami či s ustálenými slovnými zvratmi, aby vzápätí priniesol prekvapujúcu pointu, sa-mozrejme, nechýba ani záhorácka inšpirácia – napríklad

v podobe toho mládenca, čo sa volá „Macek z Malacek“.Vo veršoch upútajú viaceré poetické obrazy, primerané

vnímavosti detského čitateľa (za všetky uvediem aspoň tento: „Hviezdy sa trbliecu / ako tráva zrána, / v každej

kvapke rosy / je do neba brána“). V niektorých veršoch zaznie ekologická problematika (Lepší vzduch), v iných autor – opäť primeranou formou – si to kriticky namieri na reklamu a azda prispeje k tomu, aby sa už deti naučili rozpoznať jej účinky: „Čaká ťa však rana z dela – / sladký

jogurt jogobela. / Čaká ťa / rana z dela reklamy. / Nič sa

neboj, / padneš pekne do slamy.“Úsmevné a hravé veršíky rozvíjajú detskú fantáziu,

schopnosť humorného a zároveň objavného pohľadu na svet. K tomu prispievajú aj zrozumiteľné, detskému vide-niu blízke ilustrácie Alenky Moravčíkovej.

-efar-

Objavovanie nového svetaJozef Moravčík Jakubovec: Alenka v krajine bodliakov Ilustrácie Alenka Moravčíková, Bratislava, NEBOJSA 2006

Stačí sa pozrieť na obálku knihy a ste v inom svete. Utrápená a zvráskavená arménska starena, jej šatka, úpl-ne biele vlasy a kostol. Hneď vidno, že autor napísal knihu citlivo a že sa krajín, ktoré navštívil, dotkol najmä srdcom. Knižný debut Vladimíra Ledeckého sa delí na dve časti – Hrhovské hodiny a Tanius. V prvej autor zachytáva množ-stvo príbehov z doterajšej životnej púte. Týkajú sa det-stva, mladosti aj rokov dospelosti v Spišskom Hrhove. Zobrazuje kolektivizáciu so všetkou jej krutosťou, sú tu dojímavé príbehy zo školského prostredia, nostalgia, ale aj výstrelky mladosti, lásky a nelásky, túžby i trápenia. Le-decký glosuje aj rôzne neduhy spišskej dediny. Napríklad súťaž vo výstavbe najväčšieho a najhonosnejšieho pomní-ka na miestnom cintoríne ukončenú hromadnou krčmo-vou bitkou v štýle Divokého Západu. Atraktívna je takisto druhá časť knihy, kde autor zachytáva svoje potulky po frekventovaných aj zabudnutých kútoch sveta. Lebo Le-decký je dušou aj telom cestovateľ, nepokojná duša. Po-dobne ako u Borisa Filana, jeho príbehy, poviedky a po-strehy nie sú bezzubými pohľadmi z okna turistického

autobusu. Napríklad len so šťastím prežije noc v mohut-ných arménskych horách, kde sa na nich valia prúdy vody a oni ani len netušia, kam by sa mali uchýliť. Situácia je kritická, zachráni ich až skromný príbytok istej armén-skej rodiny. Ledecký je však aj vynikajúci humorista. Via-ceré príbehy balansujú na hranici autobiografie a fikcie, končia metaforou, otvorenou myšlienkou, niekedy katar-ziou. V príbehoch je množstvo záhad a v dobrom slova zmysle aj poučení. Až neuveriteľne znie príbeh, keď sa k Ledeckému v Sýrii na stretnutí malého kresťanského spoločenstva prihlásil neznámy človek, kňaz. Počas roz-hovoru vysvitlo, že aj kňaz má korene v Európe. Ďalšie smerovanie rozhovoru odhalilo, že pochádza zo Sloven-ska, od Levoče. Nakoniec obaja zistia, že kňaz pochádza zo Spišského Hrhova... A úplne na konci zistia, že sú blízki príbuzní! „Len dodnes neviem pochopiť, prečo si nie sme

takí blízki aj doma, prečo nás to aj doma tak nepoteší. Ani

vy, čo?“, hovorí autor v závere. Tí, ktorých zaujíma Spiš, jeho okolie, ale aj putovanie po exotických krajinách si určite prídu na svoje. Pavol Hudák

Cesty sebou, cesty svetomVladimír Ledecký: S dušou tuláka, Banská Bystrica, Vydavateľstvo Beryl 2006

AnotácieStrana 6 číslo 10KNIŽNÁ REVUE

1 FILOZOFIA

18 Aforizmy. Citáty. Zrnká múd-rosti AURELIUS, MarcusMyšlienky k sebe. Z lat. orig. prel. a úvod Miloslav OkálBratislava, Vydavateľstvo Spolku slo-venských spisovateľov 2006. 4. vyd. 191 s. Edícia Antická knižnica. Brož.Zbierka myšlienok stoika a rímske-ho cisára. ISBN 80-8061-261-7

3 SPOLOČENSKÉ VEDY

33 Ekonomika HEIDEMA, James M.Zanietený obchodník. Z angl. orig. prel. B. ŠvehlováBratislava, IURA EDITION 2006. 1. vyd. 301 s. Brož.Praktická príručka pre predajcov ži-votného poistenia. ISBN 80-8078-115-X Slovenské pamätné mince 1993 – 2006Bratislava, Národná banka Sloven-ska 2006. 2. rozšír. a dopl. vyd. 72 s. Brož.Chronologicky usporiadaný prehľad pamätných mincí od vzniku SR. ISBN 80-8043-103-5 Vzorová účtovná závierka zostave-ná podľa slovenských právnych predpisov k 31. 12. 2006 (v sloven-skom, anglickom a nemeckom ja-zyku)Bratislava, IURA EDITION 2006. 1. vyd. 103 s. Brož.Účtovná závierka pre podnikateľov. ISBN 80-8078-126-5 Zavedenie eura na SlovenskuBratislava, Národná banka Sloven-ska 2006. 1. vyd. 26 s. Brož.Informácia pre podnikateľov. ISBN 80-8043-109-4

391 Učebnice Finančný manažmentBratislava, IURA EDITION 2007. 2. pre-prac. a dopl. vyd. 227 s. Brož.Zbierka príkladov. ISBN 80-8078-041-2 Hospodárska geografia pre 1. roč-ník OA. 2Bratislava, EXPOL pedagogika 2006. 1. vyd. 140 s. Brož.Učebnica. ISBN 80-8091-009-X CHOVANCOVÁ, BoženaFinančný trh. Nástroje, transakcie, inštitúcieBratislava, IURA EDITION 2006. 1. vyd. 611 s. Viaz.Vysokoškolská učebnica. ISBN 80-8078-089-7 IVOR, JaroslavTrestné právo procesnéBratislava, IURA EDITION 2006. 1. vyd. 993 s. Viaz.Vysokoškolská učebnica. ISBN 80-8078-101-X IVOR, Jaroslav – ZÁHORA, JozefRepetitórium rekodifikovaného trestného právaBratislava, IURA EDITION 2007. 2. dopl. a preprac. vyd. 183 s. Brož.Učebná pomôcka. ISBN 978-80-8078-140-8 JAKUBEC, Miroslav – KARDOŠ, Pe-ter – KUBICA, Milan

Riadenie hodnoty podnikuBratislava, IURA EDITION 2006. 1. vyd. 173 s. Brož.Praktikum. ISBN 80-8078-118-4 KRÁĽOVIČ, Jozef – VLACHYNSKÝ, Ka-rolFinančný manažmentBratislava, IURA EDITION 2006. 2. pre-prac. a dopl. vyd. 455 s. Viaz.Vysokoškolská učebnica. ISBN 80-8078-042-0 MACHOVIČOVÁ, KatarínaColná deklarácia. 1. časťBratislava, KONTAKT PLUS 2006. 1. vyd. 335 s. Brož.Učebnica pre učebný odbor komerč-ný pracovník v doprave. ISBN 80-88855-68-3 MAJDÚCHOVÁ, HelenaPodnikové hospodárstvo – prak-tické príklady a prípadové štúdieBratislava, IURA EDITION 2007. 1. vyd. 226 s. Brož.Učebný text. ISBN 978-80-8078-138-5 MALACKÁ, VieraFinančný trhBratislava, IURA EDITION 2007. 1. vyd. 115 s. Brož.Zbierka príkladov. ISBN 978-80-8078-137-8 POLEDNÁKOVÁ, Anna – BIKÁR, Mi-loš – KMEŤKO, MiroslavMedzinárodný finančný manažmentBratislava, IURA EDITION 2006. 1. vyd. 80 s. Brož.Zbierka príkladov. ISBN 80-8078-121-4 POLEDNÁKOVÁ, Anna – BIKÁR, Mi-loš – KMEŤKO, MiroslavMedzinárodný finančný manaž-mentBratislava, IURA EDITION 2006. 1. vyd. 272 s. Viaz.Vysokoškolská učebnica. ISBN 80-8078-100-1 Prípadové štúdie z pracovného právaBratislava, IURA EDITION 2006. 1. vyd. 154 s. Brož.Učebný text. ISBN 80-8078-123-0 SEDLÁK, MikulášPodnikové hospodárstvoBratislava, IURA EDITION 2007. 1. vyd. 255 s. Viaz.Vysokoškolská učebnica. ISBN 978-80-8078-093-7 SREBALOVÁ, MáriaPríručka s príkladmi a úlohami zo správneho práva procesnéhoBratislava, Právnická fakulta UK 2006. 1. vyd. 158 s. Brož.Učebné texty. ISBN 80-7160-210-8 ŠLOSÁROVÁ, Anna – JUHÁSZOVÁ, Zuzana – ŠULOVSKÁ, MiriamaÚčtovníctvoBratislava, IURA EDITION 2007. 1. vyd. 187 s. Brož.Cvičebnica. ISBN 978-80-8078-136-1 Úvod do pedagogikyNitra, ENIGMA 2006. 1. vyd. 356 s. Brož.Alternatívna učebnica pedagogiky. ISBN 80-89132-29-4 Úvod do sveta práceBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 1. vyd. 153 s. Brož.

Učebnica. ISBN 80-8091-015-4 VINCÚR, PavolTeória a prax hospodárskej politi-kyBratislava, Sprint 2007. 3. vyd. 432 s. Viaz.Vysokoškolská učebnica. ISBN 978-80-89085-80-4 Základy právaNitra, Slovenská poľnohospodárska univerzita 2006. 1. vyd. 115 s. Brož.Skriptá. ISBN 80-8069-811-2

4 JAZYK. JAZYKOVEDA

41 Cudzie jazyky ONDREJČEKOVÁ, Erika – DEKANO-VÁ, EvaRuský jazykNitra, ENIGMA 2006. 1. vyd. 223 s. Brož.Učebnica a cvičebnica. ISBN 80-89132-01-4 ŽABKOVÁ, KatarínaOlympiáda v španielskom jazykuBratislava, IUVENTA 2006. 1. vyd. 106 s. Brož.Zbierka úloh. ISBN 80-8072-055-X

42 Slovníky CINA, StanislavRómsky jazyk. Rómsko-slovenský a slovensko-rómsky slovník pre učiteľov rómskych žiakovPrešov, Vydavateľstvo Rokus 2006. 1. vyd. 164 s. Brož.Slovník a metodická príručka. ISBN 80-89055-70-2

6 APLIKOVANÉ VEDY

64 Praktický život PAVLIČOVÁ, ŠárkaLexikón pôvabu. Z čes. orig. prel. Ján Ďurčo, Marta Hollá, Tatiana Lali-ková, Michaela Malíčková, Mária SpišiakováBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 212 s. Brož.Praktická príručka pre dievčatá od 11 rokov, ktorá upozorňuje na vhod-né trendy v šiestich oblastiach ži-vota: kozmetika, móda, líčenie a vô-ne, kondícia, kaderníctvo a životný štýl. ISBN 978-80-8089-086-5

65 Kuchyňa. Potravinárstvo PONCOVÁ, Svatava – HORECKÝ, Vla-dimírMúčniky. Osvedčené a nové receptyŽilina, Knižné centrum 2007. 1. vyd. 111 s. Viaz.Súbor receptov sladkej kuchyne s farebnými fotografiami. ISBN 978-80-8064-265-6

69 Technológia. Priemysel. Staveb-níctvo Fórum pre komunikačné techno-lógieBanská Bystrica, Dali 2007. 1. vyd. 121 s. Brož.Ročenka 2006. ISBN 978-80-89090-24-2

691 Učebnice BINOVSKÝ, AlexanderAnatómia I.Bratislava, Univerzita Komenského, vydavateľstvo 2007. 4. vyd. 247 s. Brož.Vysokoškolská učebnica. ISBN 978-80-223-2268-3

HOLOMÁŇ, KarolVybrané kapitoly z pôrodníctvaBratislava, Univerzita Komenského, vydavateľstvo 2007. 2. vyd. 209 s. Brož.Vysokoškolská učebnica. ISBN 978-80-223-2286-7 KRUŠPÁN, IvanTechnická výchova pre 5. – 9. roč-ník ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 4. vyd. 175 s. Brož.Učebnica. ISBN 80-89003-99-0 MICHALÍKOVÁ, Katarína – MICHA-LÍK, OldrichStrojníctvo IV pre 4. ročník SPŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 1. vyd. 151 s. Brož.Učebnica. ISBN 80-8091-002-2 Projektové vyučovanie s využitím MS OfficeBratislava, P-MAT 2007. 1. vyd. 12 s. Brož.Učebné osnovy. ISBN 978-80-969414-9-0 RAŠLOVÁ, Milina – BIZUBOVÁ, Má-riaPrírodopis pre 9. ročník špeciál-nych ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 2. vyd. 93 s. Brož.Učebnica. ISBN 80-8091-032-4 ŠKULTÉTYOVÁ, Silvia – ŽIŠKOVÁ, Jar-milaVlastiveda pre 5. ročník špeciál-nych ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 2. vyd. 63 s. Brož.Pracovný zošit. ISBN 80-8091-012-X ŠKULTÉTYOVÁ, Silvia – ŽIŠKOVÁ, Jar-milaVlastiveda pre 6. ročník špeciál-nych ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 3. vyd. 51 s. Brož.Pracovný zošit. ISBN 80-8091-014-6 Všeobecná a špeciálna urológia pre poslucháčov lekárskych fakúltBratislava, Univerzita Komenského, vydavateľstvo 2007. 2. vyd. 259 s. Brož.Učebnica pre vysokoškolákov. ISBN 978-80-223-2271-3

7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS

70 Teória a dejiny umenia. Vše-obecnosti Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja. Zost. J. ŽuffováTrnava, Krajský pamiatkový úrad Tr-nava 2006. 1. vyd. 57 s. Brož.Zborník zo seminára. ISBN 80-89175-12-0

761 Kultúrne pamiatky ĎURIŠKA, ZdenkoNárodný cintorín v MartineBratislava, Vydavateľstvo Matice slo-venskej 2007. 1. vyd. 331 s. Viaz.Reprezentačný sprievodca našou ná-rodnou kultúrnou pamiatkou s me-dailónmi o pochovaných osobnos-tiach a orientačným plánom. ISBN 978-80-7090-833-4

78 Hudba. Tanec. Scénické umenie. Iné múzické formy FULKA, VladimírHudba v barokuBratislava, Ústav hudobnej vedy SAV 2006. 1. vyd. 89 s. Brož.Hudobná analýza. ISBN 80-89135-14-5

NAGY, ŠtefanSubtraktívna syntézaBratislava, Ústav hudobnej vedy SAV 2006. 1. vyd. 100 s. Brož.Metóda umelého generovania zvu-ku. ISBN 80-89135-13-7

79 Šport. Voľný čas MILLA, MichalAko komunikovať a vytvárať vzťa-hy s verejnosťouBratislava, Slovenský skauting 2006. 1. vyd. 68 s. Brož.Praktická príručka. ISBN 80-89136-50-8 Slovenský skauting. Zost. M. MillaBratislava, Slovenský skauting 2006. 1. vyd. 27 s. Brož.Výročná správa 2005. ISBN 80-89136-47-8

8 LITERATÚRA. BELETRIA

80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. Korešpondencia. Súborné dielo a vy-brané diela. Biografie a monogra-fie o spisovateľoch JURINA, Pavol HrtusPreťaté ohnivá. Doslov Dagmar Kro-čanová-RobertsBratislava, Vydavateľstvo Spolku slo-venských spisovateľov 2006. 1. vyd. 127 s. Edícia Moja klasika. Viaz.Redakčne upravené vydanie debutu (1943) slovenského prozaika (1919-1994). ISBN 80-8061-262-5 Prichádza jeseň národov? Zost. An-drej MaťašíkBanská Bystrica – Bratislava, Akadé-mia umení – Kabinet divadla a filmu SAV 2006. 1. vyd. 234 s. Brož.Zborník referátov zo IV. Banskobys-trickej teatrologickej konferencie (konala sa 1. decembra 2006). ISBN nemá

81 Poézia STRAKA, AntonS Ježišom na slovoŽilina, Knižné centrum 2006. 1. vyd. Nestr. Viaz.Zbierka duchovnej poézie autora li-teratúry pre deti a mládež (nar. 1942). ISBN 80-8064-274-5

83 Román. Novely. Poviedky BILÝ, PeterDon GiovanniBratislava, Slovenský spisovateľ 2007. 1. vyd. 127 s. Viaz.Nový román básnika a prozaika (nar. 1978) o mladom mužovi, ktorý hľa-dá odpovede na vlastnú existenciu cez rozkoš i odriekanie. ISBN 978-80-220-1406-9

84 Eseje. Prednášky. Iné písomné formy Montérky 2006. Zost. M. Bohunic-kýBratislava, Slovenský skauting 2006. 1. vyd. 20 s. Brož.Zborník súťažných prác. ISBN 80-89136-51-6 MURÍN, GustávVšetko je inakMartin, Vydavateľstvo Matice slo-venskej 2007. 1. vyd. 297 s. Viaz.Eseje o aspektoch súčasného medi-álneho sveta od známeho biológa a publicistu (nar. 1959) ISBN 978-80-89208-54-8

841 Literatúra faktu JASLOVSKÝ, MarianCollegium musicumBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 271 s. Viaz.Kniha spomienok, rozhovorov, od-

Knihy v predaji

www.litcentrum.sk Strana 7

borných statí o slovenskom rocko-vom fenoméne 70. rokov. ISBN 978-80-7145-962-0

86 Literatúra pre deti a mládež ARDAGH, PhilipBláznivé dobrodružstvá Eddieho Dickensa. Cesta na Hrozný koniec. Z angl. orig. prel. Tatiana LalikováBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 144 s. Brož.Vtipné dobrodružstvá jedenásťroč-ného chlapca Eddieho, ktorý prichá-dza k bláznivým príbuzným. ISBN 978-80-8089-081-0 ARDAGH, PhilipBláznivé dobrodružstvá Eddieho Dickensa. Desivé skutky. Z angl. orig. prel. Tatiana LalikováBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 152 s. Brož.Pokračovanie dobrodružstiev jede-násťročného chlapca o záhadách a zločinoch. ISBN 978-80-8089-082-7 HAAG, Holger – WALENTOWITZ, SteffenVtáky okolo nás. Z nem. orig. prel. M. BelanováBratislava, Príroda 2007. 1. vyd. 61 s. Brož.Príručka pre deti od 7 rokov. ISBN 978-80-07-01531-9 HOŇKOVÁ, IvaKreslenie pre dievčatáBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. Nestr. Viaz.Kniha – pracovný zošit so 60 nároč-nejšími obrázkami, ktorých kresle-nie je rozvrhnuté do postupných krokov. Vhodné pre deti od 9 ro-kov. ISBN 978-80-8089-069-8 KESSELOVÁ, Carola vonČarodejnice z jazdeckej školy. Boj o hlavnú úlohu. Z nem. orig. prel. Martina VankúšováBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 123 s. Viaz.Kniha zo série o štyroch dievčatách v jazdeckej škole: tentoraz hľadá fil-mový tím jazdkyne do nového seriá-lu a kamarátky sa musia brániť čara-mi pred nepriateľkami, ktoré ich chcú znemožniť. ISBN 978-80-8089-053-7 KESSELOVÁ, Carola vonČarodejnice z jazdeckej školy. Kto čaruje, vyhráva! Z nem. orig. prel. Martina VankúšováBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 122 s. Viaz.Kniha zo série o štyroch kamarát-kach v jazdeckej škole, z ktorých jedna – Jana – nájde čarodejnícku knihu. ISBN 978-80-8089-052-0 Piráti. Z angl. orig. prel. Oľga Hlavá-čováBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 48 s. Viaz.Stručná encyklopédia pre mládež o pirátoch, o ich útokoch v dejinách a zbraniach s množstvom faktov, nákresov a fotografií. ISBN 978-80-8089-073-5 Rytieri. Z angl. orig. prel. Oľga Hla-váčováBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 48 s. Viaz.Stručná encyklopédia pre mládež o rytieroch, o ich bojoch v dejinách a zbraniach s množstvom faktov, nákresov a fotografií. ISBN 978-80-8089-072-8 VYDROVÁ, MarkétaNa dvore so psíkom BobíkomBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. Nestr. Edícia Zábavné úlohy pre najmenších. Viaz.

Veľkoformátové leporelo s otázkami o domácich zvieratách. ISBN 978-80-8089-061-2 Začínam kresliťBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. Nestr. Brož.Kniha – pracovný zošit na kreslenie základných tvarov a s názvami jed-notlivých obrázkov v štyroch jazy-koch (slovenčina, angličtina, nem-čina a čeština). Vhodné pre deti od 4 rokov. ISBN 978-80-8089-071-1

9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJI-NY

92 Biografie. Rodokmene SOJKOVÁ, ZdenkaSkvitne ešte život. Kniha o Ľudoví-tovi Štúrovi. Z čes. orig. prel. Jozef Molitoris. Úvod Tomáš WinklerMartin, Vydavateľstvo Matice slo-venskej 2006. 1. vyd. 291 s. Viaz.Biografia o živote a životných kon-taktoch Ľudovíta Štúra vychádzajú-ca z vedeckého bádania a písaná prístupnou formou. ISBN 80-7090-828-9

94 Dejiny sveta. Dejiny Európy LAIDLER, KeithHlava Boha. Stratený poklad tem-plárov. Z angl. orig. prel. M. Alzin a K. BukovenováBratislava, Trio Publishing 2006. 1. vyd. 318 s. Viaz.Autor sprevádza čitateľov do staré-ho Egypta, Palestíny, Británie a po-odhaľuje tajomstvá templárov. ISBN 80-968705-9-9 LAIDLER, KeithParádny podvrh. Cirkev, Turínske plátno a svätý falzifikát. Z angl. orig. prel. A. RáczováBratislava, Trio Publishing 2006. 1. vyd. 290 s. Viaz.Výsledky autorovho výskumu a zá-hady okolo Turínskeho plátna. ISBN 80-969444-0-1

97 Dejiny slovenských regiónov a miest KÓNYA, Peter – MICHNOVIČ, Im richDejiny HencoviecHencovce, Obecný úrad (Hencovce) 2006. 1. vyd. 197 s. Brož.Dejiny a súčasnosť obce. ISBN 80-969597-6-X TopoľčanyTopoľčany, Tristanpress 2006. 1. vyd. 79 s. Viaz.Monografia mesta. ISBN 80-89173-13-6 Združenie obcí Tribečsko-inovec-kého regiónuTopoľčany, Tristanpress 2006. 1. vyd. 79 s. Brož.Charakteristika regiónu a jeho obcí, pamätihodností, prírodných krás. ISBN 80-89173-12-8

995 Dejiny vedy a techniky ŽILINČÍK, IvanKlapot kolies v údoliach Bystrice a Bielej OravyČadca, Kysucké múzeum 2006. 1. vyd. 72 s. Brož.História lesnej železnice na Orave a Kysuciach. ISBN 978-80-969445-2-1

999 Učebnice BARTL, Július – KAMENICKÝ, Miro-slav – VALACHOVIČ, PavolDejepis pre 1. ročník gymnáziíBratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2006. 3. uprav. vyd. 271 s. Brož.Odporúčaná učebnica. ISBN 80-1000962-8

BUJNOVÁ, Helena – GABAĽ, AndrejMetamorfózy moderných dejín 2. svetovej vojnyNitra, ENIGMA 2007. 1. vyd. 188 s. Brož.Učebná pomôcka. ISBN 978-80-89132-38-6 Dejepisná čítankaBratislava, Orbis Pictus Istropolita-na 2006. 1. vyd. 64 s. Brož.Učebnica pre ZŠ. ISBN 80-7158-466-5 Dejiny novoveku do revolučných rokov 1848 – 1849Bratislava, Orbis Pictus Istropolita-na 2006. Bez vyd. 47 s. Brož.Učebnica pre SŠ. ISBN 80-7158-710-9 DUBCOVÁ, Alena – KRAMÁREKOVÁ, Hilda – FARKAŠ, CelestínGeografiaNitra, ENIGMA 2007. 2. aktual. vyd. 330 s. Brož.Príručka na maturitné skúšky. ISBN 978-80-89132-34-8 DVOŘÁK, PavelPictoriaBudmerice, Vydavateľstvo RAK 2006. 1. vyd. Nestr. Viaz.Obrázkový dejepis Slovenska. ISBN 80-85501-33-3 HLAVA, Bohuslav – KRATOCHVÍL, Vi-liamPohrajme sa s históriouBratislava, Orbis Pictus Istropolita-na 2006. Bez vyd. 64 s. Brož.Pracovný zošit. ISBN 80-7158-692-7 KODAJOVÁ, Daniela – TOMKOVÁ, MáriaDejepis – svetové dejiny pre 3. roč-ník gymnáziíBratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2006. 1. vyd. 187 s. Brož.Odporúčaná učebnica. ISBN 80-10-00392-1 KRATOCHVÍL, Viliam – MLYNARČÍ-KOVÁ, HanaMaturita po novom – dejepisBratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 117 s. Brož.Testy. ISBN 978-80-10-00892-6 MARIOT, PeterGeografia cestovného ruchu pre 3. ročník hotelových akadémiíBratislava, Orbis Pictus Istropolita-na 2006. Bez vyd. 100 s. Brož.Učebnica. ISBN 80-7158-696-X MARIOT, PeterGeografia cestovného ruchu pre 4. ročník hotelových akadémiíBratislava, Orbis Pictus Istropolita-na 2006. Bez vyd. 90 s. Brož.Učebnica. ISBN 80-7158-697-8 MOJTOVÁ-BERNÁTOVÁ, KvetoslavaZemepis pre 7. ročník špeciálnych ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 3. preprac. vyd. 160 s. Brož.Učebnica. ISBN 80-8091-019-7 MOJTOVÁ-BERNÁTOVÁ, KvetoslavaZemepis pre 7. ročník špeciálnych ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 3. vyd. 29 s. Brož.Pracovný zošit. ISBN 80-8091-020-0

MOJTOVÁ-BERNÁTOVÁ, KvetoslavaDejepis pre 7. ročník špeciálnych ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 3. vyd. 40 s. Brož.Pracovný zošit. ISBN 80-8091-018-9 MOJTOVÁ-BERNÁTOVÁ, KvetoslavaDejepis pre 9. ročník špeciálnych ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 2. vyd. 30 s. Brož.Učebnica. ISBN 80-8091-028-6 MOJTOVÁ-BERNÁTOVÁ, KvetoslavaDejepis pre 8. ročník špeciálnych ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 3. vyd. 30 s. Brož.Učebnica. ISBN 80-8091-024-3 MOJTOVÁ-BERNÁTOVÁ, KvetoslavaZemepis pre 8. ročník špeciálnych ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 3. vyd. 29 s. Brož.Pracovný zošit. ISBN 80-8091-025-1 MOJTOVÁ-BERNÁTOVÁ, KvetoslavaZemepis pre 9. ročník špeciálnych ZŠBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 2. preprac. vyd. 23 s. Brož.Pracovný zošit. ISBN 80-8091-029-4 MOJTOVÁ-BERNÁTOVÁ, Kvetoslava – JOVANKOVIČ, Samuel – DOMAN-COVÁ, IrisDejepis pre 6. ročník ZŠ pre slu-chovo postihnutýchBratislava, EXPOL pedagogika 2006. 1. vyd. 138 s. Brož.Učebnica. ISBN 80-8091-033-2 Od 2. svetovej vojny k dneškuBratislava, Orbis Pictus Istropolita-na 2006. Bez vyd. 79 s. Brož.Odporúčaná učebnica pre SŠ. ISBN 80-7158-711-7

993 Rozličné fatky. Aktuality Panoráma globálneho bezpečnost-ného prostredia 2005 – 2006Bratislava, Ministerstvo obrany SR 2006. 1. vyd. 867 s. Viaz.Ročenka. ISBN 80-88842-98-0

Anotácie811 06 Bratislava, tel. 02/5273 1483Krajský pamiatkový úrad Trnava, Sládkovičova 11, 917 01 Trnava, tel. 033/5514 139, e-mail: kputrnava@stonline.skKysucké múzeum, Moyzesova 50, 022 01 Čadca, tel. 041/4321 386, e-mail: kysuckemuzeum@vuczilina.skNárodná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, tel. 02/5787 1111, fax 02/5787 1100, e-mail: info@nbs.skObecný úrad (Hencovce), Sládkovičová 1995, 093 02 Vranov nad Topľou 2, tel. 057/4431 598, e-mail: starosta@hencovce.skOrbis Pictus Istropolitana, Račianska 71, 832 59 Bratislava, tel. 02/4924 6869, fax 02/4425 0069, e-mail: odbyt@orbispictus.skP-MAT, P.O. BOX 2, 814 99 Bratislava 1, tel. 02/5564 5733, fax 02/5564 5731 , e-mail: p-mat@p-mat.skPrávnická fakulta UK – vydavateľské oddelenie, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava, tel. 02/5296 5564, fax 02/5296 6126Príroda, Koceľova 17, 821 08 Bratislava 2, tel. 02/5556 6176, fax 02/5542 5160, e-mail: priroda@priroda.skSlovenská poľnohospodárska univerzita, A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037/6508 111Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, Sasinkova 5, 815 19 Bratislava, tel. 02/5556 4293, fax 02/5542 5714, e-mail: market@mlade-leta.skSlovenský skauting, Pražská 11, 816 36 Bratislava, tel. 02/5729 7305, fax 02/5729 7298Slovenský spisovateľ, Vajnorská 128, 832 92 Bratislava 12, tel. 02/4445 3041, e-mail: slovspis@slovspis.skSprint, vydavateľská, filmová a reklamná agentúra, Schillerova 19, 811 04 Bratislava, tel. 02/5477 17 43Trio Publishing, Podzáhradná 43, 821 06 Bratislava, tel. 02/4524 6717Tristanpress, Stummerova 29, 955 01 Topoľčany, tel./fax 038/5327 124Univerzita Komenského, vydavateľstvo, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava, tel. 02/5924 4111, 5293 1830Ústav hudobnej vedy SAV, Dúbravská cesta 9, 841 05 Bratislava, tel./fax 02/5477 3589Vydavateľstvo Fragment, Kominárska 2, 831 04 Bratislava 3, tel. 02/5023 4583, fax 02/5557 3151, e-mail: fragment@fragment.skVydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, tel. 043/4220 692, fax 043/4307 243, e-mail: vms@vydavatel.skVydavateľstvo RAK, 900 86 Budmerice, tel./fax 033/6448 119Vydavateľstvo Rokus, Sabinovská 55, 080 01 Prešov, tel./fax 051/ 7710 411, e-mail: rokus@rokus.skVydavateľstvo Slovart, Poštový priečinok 70, Bojnická 10, 830 00 Bratislava 3, tel. 02/4920 1800, fax 02/4920 1899, e-mail: pobox@slovart.skVydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Laurinská 2, 814 99 Bratislava, tel./fax 02/5443 2671, e-mail: vsss@stonline.sk

Dali, Krátka 17, 974 05 Banská Bystrica, tel./fax 048/4163 072ENIGMA, Javorová 1, 949 01 Nitra, tel. 037/6555 551, e-mail: enigma@enigma.skEXPOL pedagogika, Pribišova 7, 841 05 Bratislava, tel./fax 02/6542 1601IURA EDITION, Oravská 17, 821 09 Bratislava, tel. 02/ 53 41 87 89 – 92, fax 02/ 53 41 77 83, e-mail: office@iura.skIUVENTA, Karloveská 64, 842 58 Bratislava, tel. 02/6542 2686, fax 02/6542 2342Kabinet divadla a filmu SAV, Dúbravská cesta 9, 813 64 Bratislava, tel. 02/5477 5500, fax 02/5477 3567Kalligram, Staromestská 6, 813 36 Bratislava, tel. 02/5441 5028, fax 02/5441 1801, e-mail: szig@kalligram.skKnižné centrum, Predmestská 51, 010 01 Žilina, tel. 041/7232 610, fax 041/7234 106KONTAKT PLUS, Cukrová 14,

Adresár vydavateľstievz Kníh v predaji

Strana 8 číslo 10KNIŽNÁ REVUEZahraničná literatúra

Z Diane Setterfieldovej urobil jej debut Trinásty príbeh milionárku. Vlani sa stal tento román literárnou senzáciou v USA. Autorské práva na preklad si kúpilo už 36 vydavateľstiev, doteraz bol preložený do 22 jazykov a predáva sa v 31 krajinách. Setterfieldová sa zaoberá francúzskou literatúrou devätnásteho a dvadsiateho storočia, predovšetkým dielom André Gidea. Istý čas žila vo Francúzsku a potom sa usadila v anglickom Harrogate. Slovenský preklad Trinásteho príbehu vyjde vo vydavateľstve Ikar 15. mája. Jeho autorkou je Zdenka Buntová.

Margaret Leová pracuje v antikvariáte svojho otca. Jedného dňa dostane list od najpopulárnejšej spisovateľky Vidy Winterovej, autorky 56 románov. Šesť desaťročí majstrovsky spriadala životné osudy vymyslených postáv, čo jej prinieslo slávu a bohatstvo. Vlastnú minulosť však zahalila tajomstvom a žije v ústraní. Vida Winterová v liste pozýva Margaret na cestu do minulosti a sľubuje, že konečne odhalí pravdu o svojom živote. Rozpráva Margaret príbeh rodiny Angelfieldovcov – plný temných tajomstiev, osudových vášní a pohnutých zvratov: príbeh o krásnej a svojhlavej Izabele, o neskrotných dvojčatách Adelíne a Emelíne, o Charliem, sužovanom neprirodzenou vášňou, o prízraku, ktorý sa zjavuje na panstve. Jej rozprávanie vrhne znepokojujúce svetlo aj na život samotnej Margaret. Obe ženy prenasledujú tajomstvá minulosti a oslobodia sa až pod očisťujúcim vplyvom pravdy.

Diane Setterfieldová: Trinásty príbeh

List

Bol november. Keď som sa vrátila do našej ulice, nebolo ešte neskoro, ale zmrákalo sa. Otec už na dnes skončil a odišiel. V obchode bolo pozhasínané, okenice zatvorené; na schodoch do môjho bytu však nechal zažaté, aby som neprišla do tmy. Žiarovka vrhala cez sklenú výplň dverí na mokrý chodník obdĺžnik svetla, pripomínajúci hárok kancelárskeho papiera. List som uvidela v okamihu, keď som v tom obdĺžniku chvíľu postála a chystala sa odomknúť dvere. Ten druhý belavý obdĺžnik ležal na piatom schode odspodu, aby som ho nemohla prehliadnuť.

Zatvorila som dvere a kľúč od obchodu som strčila na zvyčajné miesto, za Baileyho Základy vyššej geometrie.

Chudák Bailey. Celých tridsať rokov nikto neprejavil záujem o jeho hrubiznú, nezáživnú knihu. Občas mi napadlo, že by sa mu určite nepáčilo, keby vedel, že sme si z nej urobili skrýšu na kľúče od obchodu. Musel mať iné predstavy o osude svojho vrcholného diela, s ktorým sa trápil vyše dve desaťročia.

List. Pre mňa. To bolo viac ako nezvyčajné. Hrubá obálka s ostrými, nepokrčenými rohmi očividne obsahovala viacero voľne preložených hárkov papiera a ťažko čitateľná adresa určite dala poštárovi zabrať. Rukopis bol síce staromódny, ozdobné veľké písmená samý chvostík a oblúčik, no na prvý pohľad som mala dojem, že je to neumelé písmo dieťaťa. Ťahy pera boli nerovnomerné, miestami neukončené, inde hlboko vryté do papiera. Moje meno bolo napísané veľkými tlačenými písmenami. Každé písmeno stálo osobitne – M A R G A R E T L E O V Á – a bolo zrejmé, že pisateľ na každú literu vynaložil veľa úsilia. No ja som nijaké deti nepoznala. Zrejme to písal nejaký invalid, usúdila som.

Zrazu sa ma zmocnil zvláštny pocit. Včera alebo predvčerom, kým ja som sa v pokojnom ústraní domova venovala bežným záležitostiam, nejaká cudzia osoba – niekto neznámy – si dal tú námahu a napísal moje meno na obálku. Kto na mňa tak intenzívne myslel, zatiaľ čo ja som nič netušila?

Nevyzliekla som sa a rovno v kabáte som sa posadila na schody, že si list prečítam. (Nikdy sa nepúšťam do čítania, kým bezpečne nesedím. Robím tak odvtedy, čo som raz ako sedemročná, usalašená na vysokom múriku, čítala rozprávku o Vodných deťoch. Obrazy života pod vodnou hladinou ma tak uchvátili, že som mimovoľne uvoľnila svaly. No miesto toho, aby ma do náručia prijala voda, ktorá ma v mojich predstavách obklopovala, tresla som na zem a tak som si udrela hlavu, že som stratila vedomie. Dodnes mám pod ofinou jazvu. Čítanie môže byť nebezpečné.)

Otvorila som obálku a vybrala zo šesť hárkov – boli popísané tým istým písmom prezrádzajúcim veľkú námahu. Pri svojej práci som získala veľa skúseností s lúštením zložitých rukopisov. Nie je to nijaká veda. Stačí trpezlivosť a prax. A ešte ochota rozvíjať istý typ vnímavosti. Keď čítate rukopis poškodený vlhkosťou či požiarom, alebo vyblednutý od svetla či jednoducho časom, nestačí študovať iba tvary písmen. Treba si všímať aj iné veci. Tlak ruky na papier. Plynulosť ťahu perom či prerušovanosť písma. V prvom rade sa musíte uvoľniť. Na nič nemyslieť. Až kým sa neocitnete v sne, v ktorom sa premeníte na pero behajúce po pergamene aj na samotný pergamen, takže na pokožke priam cítite šteklenie atramentu. Potom sa vám podarí rozlúštiť hocičo. Pochopíte pisateľov zámer, vycítite jeho myšlienky, zaváhania a túžby, všetko, čo chcel povedať. Prečítate to, akoby ste boli svetlom sviečky, dopadajúcim na stránku, po ktorej kĺže pero.

Nie že by rozlúsknuť tento list bol až taký tvrdý oriešok. Začínal sa strohým oslovením „Slečna Leová“, za ním sa hieroglyfy postupne menili na písmená, tie sa spájali do slov a napokon do viet.

Stálo v ňom toto:

Raz som poskytla interview pre Banbury Herald. Budem

ho musieť niekde pohľadať – do svojej biografie. Poslali mi sem nejakého čudáka. Vlastne to bol ešte chlapec. Výškou dospelý chlap, no bucľatý ako decko. Ošíval sa v novom obleku celý nesvoj. Ten oblek bol hnedý, škaredý a určený pre oveľa staršieho muža. Golier, strih, materiál, nič mu nesedelo. Taký kabát kúpi matka chlapcovi, čo práve vyšiel zo školy a nastupuje do prvého zamestnania, s predstavou, že doň ešte dorastie. Ale chlapci neprestanú byť deťmi len preto, že prestali nosiť školskú uniformu.

V jeho správaní bolo niečo zvláštne. Akási nástojčivosť. „Ejha, ten má určite niečo za lubom,“ pomyslela som si, len čo som ho uvidela.

Nemám nič proti ľuďom, ktorí milujú pravdu – až na to, že to bývajú veľmi nudní spoločníci. Sú celkom znesiteľní, no len dovtedy, kým mi nezačnú kázať o potrebe pravdovravnosti pri písaní príbehov, ako to niektorí robievajú. To ma, pravdaže, rozčuľuje. Ale pokiaľ ma nechajú na pokoji, ani ja do nich nerýpem.

Problémom pre mňa nie sú ani tak milovníci pravdy ako pravda sama. Akú pomoc či útechu prináša pravda v porovnaní s príbehom? Prosím vás, načo je komu pravda o polnoci, uprostred tmy, keď v komíne zavýja meluzína? Keď blesky vrhajú na steny spálne strašidelné tiene a na okno dlhými nechtami klopká dážď? Na nič. Keď v posteli tuhnete od hrôzy a zuby vám drkocú od zimy, nijaká kostnatá pravda bez mäsa vám nepomôže. Vtedy potrebujete útechu dobrého príbehu. Upokojujúci balzam lží.

Niektorí spisovatelia neznášajú interview, čo je vcelku pochopiteľné. Reagujú podráždene. „Stále tie isté otázky,“ lamentujú. No a čo by chceli? Novinári predsa píšu pre peniaze. To pravé orechové sme my spisovatelia. Kladú nám stále tie isté otázky, ale kde je napísané, že im musíme dávať tie isté ošúchané odpovede, pýtam sa. My spisovatelia si predsa zarábame na chlieb výmyslami. A preto ochotne urobím aj tucet rozhovorov za rok. Za tie roky ich boli stovky. Pretože nič na svete ma nepresvedčí, že talent musí byť cudne ukrytý pred zrakmi ľudí, ak má prinášať plody. Ten môj určite nie je taký cintľavý, že by som sa musela báť špinavých prstov ľudí od novín.

Spočiatku sa ma usilovali nachytať. Pátrali, strkali nos kdekade a potom prichádzali s úlomkami pravdy vo vrecku, aby sa nimi v príhodnú chvíľu vytasili v nádeji, že ma zaskočia a ja im prezradím viac. Musela som byť obozretná. Nasmerovať ich kúsok po kúsku ta, kde som ich chcela mať, hodiť im udičku a priťahovať ich jemne a nenápadne k príbehu oveľa pútavejšiemu než ten, ktorý zo mňa chceli vymámiť. Pekne pomaličky, nepozorovane, až im zrazu zasvietili oči a ten čriepok pravdy, čo dovtedy stískali v dlani, vypadol na zem, zabudnutý, nezaujímavý. Zakaždým to vyšlo. Dobrý príbeh očarí väčšmi než nejaký zdrap pravdy. Vždy.

Neskôr, keď som už bola slávna, rozhovory s Vidou Winterovou sa pre novinárov stali akýmsi zasväcovacím rituálom. Vedeli zhruba, čo ich čaká, a boli by sklamaní, keby odo mňa odišli bez príbehu. Napochytro odverklíkovali obligátne otázky (Odkiaľ čerpáte inšpiráciu? Vychádzajú vaše postavy zo skutočných ľudí? Koľko ste vložili do hlavnej postavy zo seba samej?) a čím kratšie boli moje odpovede, tým boli spokojnejší. (Z vlastnej hlavy. Nie. Nič.) A potom prišlo to, na čo čakali a po čo si prišli. Do tváre sa im vkradol rojčivý výraz plný očakávania. Boli ako malé deti pred spaním. A čo vy, slečna Winterová, drankali. Porozprávajte mi niečo o sebe.

A ja som rozprávala. V podstate dosť prostoduché rozprávky, nič mimoriadne. Zopár pradien utkaných do pekného vzoru, tu jeden pozoruhodný motív, tamto zasa zopár lesklých flitrov. Taký mišmaš, omrvinky zo samého dna môjho kúzelného mešca. Mám ich tam stovky. Útržky z románov a príbehov, zápletky, ktoré zostali nedokončené, mŕtvo narodené postavy, malebné miesta, ktoré som nemala kde využiť. Samé haraburdy, ktoré som pri

konečných úpravách vyhodila. Stačilo trocha začistiť okraje, pospájať konce, a bolo. Vznikol z toho úplne nový životopis.

Odchádzali šťastní, zvierajúc v rukách zápisníky ako deti sladkosti, keď sa skončí narodeninová oslava. Podarilo sa im niečo, o čom raz budú rozprávať svojim vnukom. „Raz som sa osobne stretol s Vidou Winterovou a ona mi porozprávala príbeh.“

Ale vráťme sa k tomu chlapcovi z Banbury Heraldu.

„Slečna Winterová, prezraďte mi pravdu,“ dožadoval sa. Neslýchané. Donútila som ľudí vymýšľať si komplikované úskoky, aby zo mňa niečo vytiahli, a zaňuchám tie fígle na celé míle, ale toto? Absurdné. Čo čakal, preboha?

Dobrá otázka. Čo čakal? Oči sa mu leskli akýmsi zimničným odhodlaním. Pátravo ich na mňa upieral. Skúmal. Zvažoval. Bola som si istá, že chce zistiť niečo celkom špeciálne. Vycítila som to celkom jasne. Na čelo mu vyrazili kropaje potu. Možno naňho šla nejaká choroba, bohvie. Povedzte mi pravdu, zopakoval.

A vtedy som vo svojom vnútri pocítila niečo čudné, akoby zrazu ožila moja minulosť. V útrobách sa mi pohol môj predchádzajúci život, vyvolal príval, čo sa mi šíril v žilách a studenými vlnami mi zabúšil v sluchách. Až ma zamrazilo. Povedzte mi pravdu!

Zvažovala som jeho požiadavku. Obracala som ju v hlave, odhadovala možné následky. Ten chlapec s bledou tvárou a planúcimi očami ma vyviedol z miery.

„Dobre,“ pristala som.O hodinu odišiel. S roztržitým dovidenia, zašomraným

popod nos, a bez obzretia.Nepovedala som mu pravdu. Ako by som mohla?

Porozprávala som mu príbeh. Takú neduživú, biednu rozprávočku. Nijaký ligot, nijaké flitre, len pár vyblednutých handričiek s vystrapkanými okrajmi, ktoré som nahrubo zlátala dokopy. Ten druh príbehu, čo vyzerá ako skutočný život. Alebo skôr tak, ako si ľudia skutočný život predstavujú, čo je trochu rozdiel. Pre človeka môjho formátu nie je ľahké vyprodukovať takú haraburdu.

Sledovala som ho cez okno. Vliekol sa ulicou, plecia ovisnuté, hlava sklonená a bolo vidieť, že ho každý krok stojí veľa námahy. Všetka jeho energia, iskra, elán boli preč. Ja som to v ňom zabila. Nie že by som si niečo vyčítala, ani náhodou. Mal byť múdrejší. Mal vedieť, že mi nemôže veriť.

Nikdy viac som ho nevidela.Ten pocit, čo vo mne vyvolal, ten príboj v žalúdku

a v spánkoch, to vibrovanie v končekoch prstov, vo mne zostal ešte dlho. Vzdúval sa a klesal, vracal sa spolu so spomienkou na chlapcove slová. Povedzte mi pravdu! „Nie,“ opakovala som donekonečna. Nie. No neprestával dobiedzať. Bolo to znepokojivé. Ba čo viac, nebezpečné. Napokon som mu navrhla dohodu. „Zatiaľ ešte nie, neskôr.“ Vtedy vzdychol, pomrvil sa, ale napokon zmĺkol. Až tak, že som naňho zabudla.

Bolo to veľmi dávno. Koľko je to už? Tridsať rokov? Štyridsať? Možno aj viac. Čas plynie rýchlejšie, ako si myslíme.

V ostatnom čase neraz myslím na toho chlapca. Povedzte mi pravdu! A znova som pocítila ten vnútorný nepokoj. Niečo vo mne rastie, delí sa a znásobuje. Cítim to v žalúdku, guľaté a tvrdé, veľké ako grapefruit. Vysáva mi vzduch z pľúc, vyhrýza špik z kostí. Za dlhé obdobie nečinnosti sa to však úplne zmenilo. Už to nie je krotké a poddajné, ale nemilosrdný tyran. Odmieta vyjednávať, nechce pristúpiť na dohodu a neodbytne trvá na svojich právach. Žiadne odmerané nie ho už nezastaví. Pravdu, opakuje po tom chlapcovi ako ozvena a sleduje jeho vzďaľujúci sa chrbát. No potom sa sústredí na mňa, zovrie mi vnútornosti a nemilosrdne ich skrúti. Na niečom sme sa dohodli, spomínaš si?

Je čas.Príďte v pondelok. Pošlem po vás auto na stanicu

v Harrogate k vlaku o pol piatej.Vida Winterová

www.litcentrum.sk Strana 9Zahraničná literatúra

Nielen vizuálny dojem

• Aj na Ukrajine vychádza čoraz viac kníh. Neviem, či sa to javí len navonok, že trh sa prirodzene vyvíja, alebo je tu niečo, čo na prvý pohľad nevidieť, a pritom silne ovplyvňuje ukrajinský knižný trh?– To, čo nevidieť – je príliv západných investorov na ukrajinský knižný trh. Dnes sú u nás dva západné kluby – Bertelsmann a Rider´s Digest. K nim sa pripojili ďalší, napríklad Poliaci kúpili 51 percent akcií knižnej siete Bukva. Rakúsky investor sa podujal udržiavať časopis Knyžnyk-review. Chce, aby na ukrajinskom trhu, ako na každom normálnom trhu, boli médiá, ktoré budú usmerňovať kupujúcich, ale zároveň aj hodnotiť literárnu a knižnú situáciu.• Vráťme sa však k projektu Kniha roka.– V závere minulého roka to bol už ôsmy ročník tohto prieskumu – Kniha roka 2006. Desať dní trval výber najlepších kníh v siedmich kategóriách a dvadsiatich podkategóriách z produkcie ukrajinských vydavateľstiev. Rozhodnutie poroty sa držalo v tajnosti do 23. februára 2007, deň nato boli vyhlásené výsledky na

scéne Ukrajinského domu kultúry v Kyjeve.• Čo je cieľom tohto projektu a aké sú jeho kritériá?– Hodnotenie každoročnej knižnej produkcie na Ukrajine by sa malo stať naozajstnou kultúrnou udalosťou v živote krajiny. Je tu

zároveň možnosť porovnávať našu knižnú produkciu so zahraničnou. Odborníci hodnotia kvalitu textu, originalitu konkrétneho knižného projektu, aktuálnosť vydania daného diela z pohľadu knižného trhu. O ocenenie Kniha roka sa môže uchádzať len kniha, ktorá bola vydaná v ukrajinskom jazyku. Hlavná cena v súťaži Kniha roka 2006 nebola udelená. V ďalších

nomináciách boli zväčša udelené ocenenia vedeckej a populárno-vedeckej literatúre. Spomeniem aspoň niektoré tituly: Rostyslav Radyševskyj – Volodymyr Sverbyhuz: Ivan Mazepa v sarmatsko-roksolanskej dimenzii rozvinutého baroka; Maryna Palienko: „Kyjevská staryna“ v spoločenskom a vedeckom živote Ukrajiny (koniec 19. – začiatok 20. storočia); Dmytro Nalyvajko: Teória literatúry a komparatistika. Z umeleckej literatúry treba spomenúť básnickú zbierku popredného súčasného ukrajinského básnika Vasyľa Herasymiuka Papradie.

* * *

Každoročne pri príležitosti výročia narodenia barda ukrajinskej literatúry Tarasa Hryhorovyča Ševčenka (1814 – 1861) v Kyjeve slávnostne odovzdávajú Národnú cenu Tarasa Ševčenka. Za umeleckú literatúru v tomto roku toto vysoké ocenenie udelili patriarchovi ukrajinskej poézie v Poľsku Ostapovi LAPSKÉMU.

Ivan Jackanin

O ukrajinskom knižnom trhu hovorí šéfredaktor časopisu Knyžnyk-review Kostiantyn RODYK

Beletria1. Muriel BARBERY: L´élegance du

hérisson (Elegancia proti srsti), Gallimard

2. Maxime CHATTAM: Prédateurs (Predátori), Albin Michel

3. Emmanuel CARRÈRE: Un roman russe (Ruský román), P.O.L.

4. Jean-Christophe GRANGÉ: Le ser-ment des limbes (Prísaha pred-peklia), Albin Michel

5. Milena AGUS: Mal de pierres (Tvr-dá bolesť), Liana Levi

6. Jay MCINERNEY: La belle vie (Krásny život), L‘Olivier

7. Harlan COBEN: Promets-moi (Sľúb mi), Belfond

8. Michelle PAVER: Chroniques des Temps Obscurs. Les Mangeurs d‘âmes (Kroniky temných čias. Po-žierači duší), Hachette

9. Marc DUGAIN: Une exécution or-dinaire (Obyčajná poprava), Galli-mard

10. Françoise CHANDERNAGOR: La voyageuse de nuit (Nočná cestova-teľka)

Literatúra faktu1. Azouz BEGAG: Un mouton dans la

baignoire (Baran vo vani), Fayard

2. Eric BESSON: Qui connaît mada-me Royal? (Kto pozná pani Roya-lovú?), Grasset

3. Nicolas SARKOZY: Ensemble (Spo-lu), XO

4. Claude ALLÈGRE: Ma vérité sur la planète (Moja pravda o planéte), PLON

5. GOSPÉ a SEMPINNY: Le Petit Nicolas, Ségolène et les copains (Nicolas Malý, Ségolène a priatelia), Rocher

6. Claire FAŸ: Cahier de gribouilla-ges pour les adultes qui s´ennui-ent au bureau (Čmáranice pre do-spelých, ktorí sa nudia v úrade), Panama

7. Yann ROUGIER: Voulez-vous mai-grir avec moi ? La méthode SLIM-data (Chcete so mnou chudnúť? Metóda SLIM-data), Albin Michel

8. Paul VEYNE: Quand notre monde est devenu chrétien (312 – 394) (Keď sa náš svet stal kresťanský, 312 – 394), Albin Michel

9. François BAYROU: Projet d‘espoir (Plán nádeje), PLON

10. Philippe NOIRET: Mémoire cava- liè re (Pamäti rytiera), Robert Laffont

Vo Francúzsku NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY

Autorka románu Jonathan Strange a pán Norrell Susanne Clarková je najstaršou dcérou anglického meto-distického pastora, vyštudovala v Ox forde a pracovala ako redaktor-ka v niekoľkých londýnskych vyda-vateľstvách. Začiatkom 90. rokov začala pracovať na svojej prvotine, románe Jonathan Strange a pán Norrell a písala ho desať rokov. Po-mocou literárneho agenta Gilesa Gordona sa jej podarilo zakotviť vo vydavateľstve Bloomsbury. Z jej 800-

-stranového debutu sa predalo vyše štvrť milióna výtlačkov, získal pre-stížnu cenu Hugo 2005 udeľovanú za najlepší román sci-fi a fantasy. Preložený bol do vyše dvadsiatich jazykov, v slovenčine vychádza vo vydavateľstve Alman. Román Jo-nathan Strange & pán Norrell vy-tvára tajomný a krásny svet minu-losti plný záhad. Je zábavný, dojem-ný, strašidelný, nadpozemský, reál-ny a magický, je to cesta cez svetlo a tieň“.

–bi–

Jonathan Strange & pán Norrell v slovenčine

Ratingová agentúra Elit-Profi uskutočnila roku 2000 prvýkrát na Ukrajine knižný prieskum pod názvom Kniha roka ’99. Vtedy sa o toto prestížne ocenenie uchádzalo 235 najkrajších ukrajinských kníh. Už v tom čase prieskum ukázal, že kvalitná ukrajinská kniha existuje. Pod slovom kvalita treba rozumieť – vysoká umelecká úroveň pôvodných textov a prekladov, dizajn a celkové polygrafické spracovanie knihy. Pri vzniku tohto projektu stál jeden z popredných expertov na knižnú kultúru v Ukrajine Kostiantyn RODYK, šéfredaktor ukrajinského časopisu Knyžnyk-review, keďže práve jeho rukami prechádza veľmi veľa kníh. Preto sme sa ho opýtali na situáciu na súčasnom ukrajinskom knižnom trhu.

ZO SVETA KNÍH

Na obálke nového románu najpopu-lárnejšieho brazílskeho autora Paula Coelha Čarodejnica z Portobella je fotografia ženského prsníka, ktorého bradavky sa dotýka ukazovák detskej ruky. Tento obrázok pokladali v USA, Veľkej Británii, Grécku a arabských krajinách za veľmi odvážny, preto po-žiadali vy davateľov, aby obálku zmeni-li. Pri tom román rozpráva príbeh o žen skej sile a láske. Libanončanka a zá možný podnikateľ z Bejrútu si

adoptujú dcéru Athénu a po vypuknu-tí vojny sa presťahujú do Londýna. Athéna sa na univerzite zoznámi s bu-dúcim otcom svojho syna a keď sa sama stane matkou, netúži po ničom inom, len vyhľadať svoju biologickú matku v Rumunsku. To, čo pri jej hľa-daní objaví, zmení nielen jej život, ale aj životy jej blízkych. V češtine vyšiel tento román vo vydavateľstve Argo s obál kou, na ktorej je kresba ženské-ho prsníka a detskej ruky. –báb–

Hriešny prst?

Pod týmto názvom sa v apríli konala v Univerzitnej knižnici v Bratislave vý-stava o moderných architektonických riešeniach knižničných budov a interié-rov v Nemecku a vo svete. Pripravil ju Goetheho inštitút a SSK. Ponúkla vyše 20 netradične navrhnutých knižníc – od rekonštrukcií historických pries torov po nové moderné projekty. Predstavila knižnice z Nemecka (vysokoškolská kniž nica Zwickau, Preusker Bibliothek Grossenhein, mestské knižnice Torgau,

Pirna, Niesky, Annaberg, Radebeul, Ulm, Weiss wasser, Zittau, Saská krajinská a uni verzitná knižnica, Drážďanská kniž-nica pre mládež, Univerzitná knižnica Lipsko, verejná knižnica Reichenbach). Rakúsko reprezentovala Hlavná knižni-ca Viedeň, Holandsko Brabantská kniž-nica Eidhoven, Egypt Alexandrijská kniž-nica, USA Centrálna knižnica Phoenix, Saetlle a Veľkú Britániu Ústredná kniž-nica Birmingham. Nechýbali dokumen-ty o rekonštrukcii UK v Bratislave. -lč-

Vízia: knižnice

Kniha šéfredaktora anglického ume-leckého časopisu Frieze a recenzenta

Süddeutsche Zeitung Jörga Heisera Plötzlich diese Übersicht. Was gute zeitgenössische Kunst ausmacht (Zrazu taký prehľad. Čo tvorí dobré súčasné umenie) až prekvapujúco približuje moderné umenie. Autor označuje obdobie od polovice 90. ro-kov po súčasnosť za boom umenia. Objavuje sa čoraz viac umelcov, viac zberateľov, viac galérií, viac výstav, viac múzeí, viac záujemcov o ume-nie, viac popu, viac hypu. Ako sa ešte dá udržať si prehľad? Ako môžeme odlíšiť dobré od zlého umenia? Ktoré

diela zo začiatku 21. storočia sú pre-lomové a prečo? Odpovede ponúka Jörg Heiser v štyroch hlavných pá-roch pojmov, podľa ktorých vysvetľu-je prúdy súčasného umenia nekon-venčnou formou. Úlohou moderné-ho umenia je podľa neho ,,produktív-

ny vandalizmus vnímania, ktorý otvá-

ra nové, nepoznané perspektívy“. Jörg Heiser okrem iného koncipoval vý-stavu Funky Lessons (Viedeň, 2004 – 2005) a vydal k nej aj katalóg, je ku-rátorom putovnej výstavy Romantic

Conceptualism, ktorá je otvorená od mája do júla v Norimbergu, pokraču-je vo Viedni a ďalších mestách.

Prehľad o súčasnom umení

Ako „stredne veľký literárny sviatok“ označil moderátor Jan Burian stretnutie literárnych tvorcov, prekladateľov, knihovníkov a sponzorov literatúry pri príležitosti 6. ročníka vyhlasovania cien Magnesia litera (22. apríla) v Mestskej knižnici v Prahe. Zišlo sa ich tam niekoľko stoviek, a širokej verejnosti ho sprostredkovala aj Česká televízia na svojom programe ČT 2. Poslaním cien Magnesia litera je podpora a popularizácia kvalitných kníh, a to pôvodných i prekladových. Tým, ktorí sa o knihy zaujímajú, má pomôcť zorientovať sa v súčasnej bohatej knižnej produkcii, a prebudiť záujem tých, ktorí knihy nečítajú alebo ich prestávajú čítať.Čo teda prinieslo vyhlásenie víťazov v deviatich kategóriách?Literu za vydavateľský čin udelili nakladateľstvu OIKOYMENH za edičný rad Dějiny filosofie. Zatiaľ osem vydaných zväzkov z pera českých autorov je polovicou plánovaného súboru. Začína sa gréckou filozofiou klasického obdobia a doteraz posledným zväzkom je filozofia 19. a 20. storočia. Porota ocenila čitateľskú prístupnosť a vysoký odborný, prekladateľský i edičný štandard.V kategórii Objav roka som pred vyhlasovaním počula tipovať na víťaza všetkých troch nominovaných: Mikuláša BRYANA, Jakuba KATALPU a Davida ZÁBRANSKÉHO a zrejme do poslednej chvíle to bolo dosť nerozhodné. Cenu napokon získal posledne menovaný. Porota sa o jeho prvotine Slabost pro každou jinou pláž (nakl. Argo) vyjadrila ako o prekvapujúco zrelom, slovesne vytríbenom diele. ,,Čitateľ sa

nesmieme dať pomýliť podtitulom Poznámky k moru, smiechu a duchu doby. Ide o náročne

komponovaný román s výraznými postavami,

na ktorých je exponovaná aktuálna problematika

vzťahu medzi „tajomným“, chudobným

Východom a spotrebným Západom, ale tiež

originálne videný vzťah medzi mužom a ženou.“

Víťazka kategórie tvorby pre deti a mládež Iva PROCHÁZKOVÁ povedala, že píše zo zorného uhla detí. Jej knižka Myši patří do nebe (Albatros) vedie čitateľa – bez ohľadu na to, či detského alebo dospelého – sledom nápaditých, vtipne podaných

situácií po ceste „tam a späť“ od tajomstva smrti k zázrakom života.Literu za preklad získal Jiří NAŠINEC za pretlmočenie prózy rumunského autora Petru Cimpoeşu Simion Výtažník (vyd. dybbuk). Táto kniha sa stala zároveň aj knihou roka. S najcennejšou Literou bola spojená prémia 200 tisíc korún. Rumunská literatúra bola doteraz popoluškou v edičných plánoch českých vydavateľstiev. Ako povedal prekladateľ Jiří Našinec, 25 rokov búchal na zavreté dvere. Uplatniť rumunskú knihu bola titanská práca. A teraz sa mu ponuky hrnú zo všetkých strán. Čím si to vysvetliť? Asi podobnosťou postkomunistickej situácie v našich krajinách, ktorá odrazu zarezonovala.Literu za poéziu udelili Stanislavovi DVORSKÉMU za knihu Oblast ticha (Knihovna Jana Drdy). Zaradil do nej tvorbu z rokov 2000 – 2006, ktorú porota charakterizovala ako presné zásahy do všednej, drastickej skutočnosti.Víťazná próza čerpá z minulosti, ale kotví v prítomnosti. Kniha Peníze od Hitlera Radky DENEMARKOVEJ (vyd. Host) hovorí v šiestich kapitolách o šiestich pokusoch o návrat domov. Hlavná postava prežila pred vojnou šťastné detstvo, kým celú rodinu odvliekli do koncentračných táborov. Keď sa po šesťdesiatich rokoch objaví späť v rodnom kraji, neprijmú ju medzi seba, hoci nechce majetok naspäť.Literu za náučnú literatúru si odniesol Jaroslav FLEGR za knihu Zamrzlá evoluce aneb Je to jinak, pane Darwin (Academia). Okrem vedeckej originality sa vyznačuje vtipom, je napísaná tak, že jej porozumie aj neodborník.Víťazkou novej kategórie – publicistiky – sa stala Petra DVOŘÁKOVÁ s knihou Proměněné sny. Deset rozhovorů o iluzích a deziluzích, které přináší víra (Host). Autorka zachytila osudy nenápadných, väčšinou veriacich ľudí.Literu za prínos českej literatúre udelili redaktorovi a literárnemu kritikovi Vladimírovi JUSTLOVI (1928) „Za starostlivosť o dielo Vladimíra Holana a divadlo Viola a prácu v nakladateľstve Odeon.“

Jarmila Wankeová

V zornom poli česká literatúraCeny Magnesia litera udelené po šiesty raz

Strana 10 číslo 10KNIŽNÁ REVUE

• Koľko titulov ste doteraz vydali, koľ-ko z nich predstavujú publikácie slo-venských autorov?

– Od roku 2000 sme vydali približne 45 titulov. Až 98 percent predstavujú publi-kácie slovenských autorov. Preložené ti-tuly sú najmä základné príručky, nevy-hnutné pri spracovaní bibliografických a katalogizačných záznamov. Vychádza-jú zo základných medzinárodných do-hovorov, medzinárodných štandardi-začných materiálov a programov IFLA UBCIM.

• Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2006?

– Publikácie vydávame v klasickej tla-čenej podobe alebo v elektronickej ver-zii. Z odborných titulov sú to napríklad Informačné systémy od Š. Kimličku, Ochrana knižničných fondov I. Materi-ály a preventívna ochrana (V. Bukovský a M. Trnková), zborník Kniha 2006 (M. Domová), sprievodca Slovenská národ-ná knižnica (P. Cabadaj), personálne bib-liografie Miroslav Tuma a Peter Caba-daj (I. Poláková), katalóg Ľudovít Štúr (P. Cabadaj), a Peter Liba – bibliografia v procese (M. Domová).

Okrem toho v elektronickej verzii vyšli práce Bratislavský antifonár III (Ľ. Jan-kovič, G. J. Snopko, D. Buran), Bibliogra-fický zborník 2005 – 2006 (I. Poláková).

• S akými edičnými zámermi ste vstú-pili do roku 2007?

– Máme rozsiahle plány, uvidíme, aká bude skutočnosť. Pripravujeme Biogra-fické štúdie (zv. 32), Biografický lexikón

Slovenska III (písmená G – H), zborník

Kniha 2007, Bibliografiu novín a časo-pisov vychádzajúcich na Slovensku v r. 1971 – 1980, Bibliografiu územne slo-vacikálnych tlačí 18. storočia, Brati-slavský antifonár IV, V. a iné.

• Ktorý zo svojich doterajších titulov pokladáte za najlepší či najužitočnej-ší?

– Na viacero titulov sme mali skvelý ohlas. Určite medzi ne patria Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

(2001), Biografický lexikón Slovenska I. a II. (2002 a 2004), Lexikón slovenských žien (2003), Biografistika (2005) a In-formačné systémy (2006).

Tieto publikácie citujú v každej regio-nálnej bibliografii, sú podkladom a pra-meňom pre rozličné regionálne biogra-fické slovníky a celý rad ďalších publiká-cií. Využívajú ich nielen študenti, kultúr-ni a osvetoví pracovníci, historici, ale aj mnohí bádatelia zo zahraničia.

• A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?

– S takým niečím sa nestretávame, lebo o titule rozhodujeme spoločne, ale najdôležitejšie sú pre nás praktické mož-nosti využitia.

• Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?

– O knihe sa vždy hovorilo, že sa podo-bá domovu, v ktorom nachádzame úto-čisko aj za najväčšej búrky. Doba, v kto-rej žijeme, nám ponúka rozmanité dru-hy kníh. Záleží na každom z nás, čomu a akým hodnotám dáme prednosť. Nie-koho zláka skôr CD ROM ako kvalitná kniha. Možno o desať rokov si ho nebu-de mať kde prehrať, ale knihu si bez problémov môže prečítať aj o polstoro-čie.

• Prezradíte svoj nesplnený vydavateľ-ský sen?

– Takým snom je každá ešte nevydaná knižka. A sny treba plniť! Preto ak budú vychádzať knižky naďalej, budú aj splne-né sny. To bude radosť žiť!

• Aký máte názor na rebríčky bestsel-lerov?

– Tisíc ľudí, tisíc chutí.• Akú knižku práve čítate?– Na život a na smrť od Mariána Gru-

pača s výstižným mottom od Bohumila Hrabala v úvode: „Staří Skytové vítali na-rození pláčem a smrt jásotem. Frajeři.“

Lýdia Čelková

Vydavateľská činnosť Slovenskej národnej knižniceLeopold Lahola

Päť hierBratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľovLen nedávno sa značný záujem slovenskej verejnosti upriamil na film nakrútený podľa novely Leopolda Laholu z roku 1954 Rozhovor s nepriateľom. Výber piatich hier tohto dramatika, filmového režiséra a scenáristu si takú pozornosť čitateľov nezískal, nebola mu predurčená. Nie pre malú pútavosť príbehov, ktoré zobrazujú (ne)schopnosť človeka ostať ľudským v malom pekle, aj veľkom predpeklí, súkromne pestovanom či doručenom ako nevyžiadaná zásielka priamo od života. Inscenované na javisku by určite vyvolali žiadané emócie a zamyslenie. Literárne sú však ich slová, hoci nesúce dôležité posolstvo, dávno prekonané. Jednoducho nemoderné. Možno preto vyplávala kniha Päť hier, obsahujúca časť Laholovej exilovej tvorby, ktorá bola zverejnená len raz pred takmer štyridsiatimi rokmi, do slovenského knižného sveta pokorne a tichučko. Bez ambícií zaujať nezaujatých. Avšak s nádejou na potešenie zasvätených a porozumenie tých, čo sa chcú dozvedieť viac. Pri písaní hier Bezvetrie v Zuele (doteraz knižne nevydaná), Štyri strany sveta, Atentát, Škvrny na slnku a Inferno autora obklopovali múzy empirického zážitku a tiež vnímavého prežívania krušných chvíľ celej jeho generácie. Úzkosť je vpísaná nielen do autora samého, ale aj do jeho postáv, rozvíja ich spolu s príbehom a tvorí z nich netvorov alebo hrdinov. Zo všetkých sa nakoniec predsa len vyliahnu – ľudia. Silné presvedčenie o dôležitosti morálnych a mravných zásad človeka aj v jeho najťažších chvíľach sa pretavilo do používania náboženskej symboliky, aby umožnila rozoznať takto zdanlivo ľahšie rozlíšiteľné dobrá a zlá v postavách a líniách deja. Vysvetľovanie a vyhranenosť mali preventívne zabezpečiť porozumenie autorovho chápania človeka ako súčasti človečenstva, jeho subjektívnej viny spätej s morom previnení celej spoločnosti. Laholova poznámka ku hre Inferno o tom hovorí jasne: „Toto nie je hra

o zemetrasení. Zemetrasenie

je iba veľké nešťastie. Peklom

sa stáva pričinením ľudí.“

Je skoro nešťastím, že hlahol Laholovho poplašného zvona nezačujú aj dnešní Adamovi synovia a Evine dcéry. Pretože mu neporozumejú. Jeho slová zostarli svojím vekom a našou dobou. To je nezvratný osud spisovateľov príbehov, ktorí sa nestali hráčmi slov. Na hodnote ich práce to však nič nemení a aj vydanie tejto knihy dokazuje, že si nezaslúži, rovnako ako časy, v ktorých tieto hry vznikali, upadnúť do zabudnutia.

Edita Treščáková

Henryk JurkowskiMetamorfózy bábkového divadla v 20. storočíBratislava, Divadelný ústavPreklad R. Majerčíková a I. HledíkováBábkové divadlo u nás ešte žije, Bratislavské bábkové divadlo v marci oslávilo svoju polstoročnicu a pripomenulo si ju nielen zborníkom Okolo sveta za 50 rokov, ale aj rovnomennou

výstavou. Bábkové divadlo u nás pracuje viac a intenzívnejšie na profesionálnej báze, jeho amatérska vetva sa ocitla v kríze. Neznamená to, že týmto špecifickým divadelným druhom sa netreba zaoberať. Dobrú príležitosť poskytuje kniha svetoznámeho odborníka prof. Henryka Jurkowského Metamorfózy bábkového divadla v 20. storočí. Dejiny slovenského bábkarstva v podstate obsahujú len tú vývinovú fázu, v ktorej fungovalo už len ako intencionálny divadelný druh, určený výhradne detskému publiku. Až v 60. rokoch 20. storočia sa na našich scénach začali objavovať pokusy – neraz úspešné, viď tvorbu vtedajšieho Krajového bábkového divadla v Banskej Bystrici – hrať divadelné bábkové opusy aj pre dospelého diváka. Jurkowského kniha v devätnástich kapitolách skúma vývin bábkového divadla v jeho svetových parametroch. Zaoberá sa osudmi bábkového divadla v tzv. homogénnej podobe (keď bábka imituje človeka) a v podobe heterogénnej, keď bábka prekonáva túto iluzionistickú tradíciu, keď na bábkové javisko vstupuje nielen odkrytý vodič a viaceré bábkarské techniky, ale bábka pôsobí ako znak, znak napr. antropomorfný či zoomorfný.Dôležité je, že Jurkowski neskúma bábkové divadlo odtrhnuto od vývinových tendencií iných divadelných druhov či dokonca iných umení, ale vo vzájomnom prepojení, inšpiráciách a súvislostiach. Je to, napokon, jediná správna metóda, ktorá je schopná vydať svedectvo o vývine a podobách bábkového divadla. O tom, ako sme sa k bábkovému divadlu správali ako diváci či ako tvorcovia, aké miesto malo v tradičných štruktúrach divadelných aktivít, ako bábka inšpirovala modernu i avantgardu a čo z týchto smerovaní bábkové divadlo absorbovalo. Publikáciu dopĺňa životopis H. Jurkowského, stať Vladimíra Predmerského Stretnutia s Henrykom Jurkowským, príslušná bibliografia a menný register.

–vršo–

Dagmar Inštitorisová – Peter Oravec – Miroslav BallayTváre súčasného slovenského divadlaNitra, Univerzita Konštantína Filozofa 2006Ústav literárnej a umeleckej komunikácie FiF UKF v Nitre sa zapojil v rokoch 2003 – 2005 do riešenia štátneho programu Účasť spoločenských vied na rozvoji spoločnosti. Výsledkom tohto výskumu je aj pomerne objemná a solídne polygraficky vybavená knižná publikácia Tváre súčasného slovenského divadla. Bez pochybností možno za „spiritus agens“ celého projektu označiť Dagmar Inštitorisovú, pretože práve jej štúdia vyčerpávajúco načiera z jej diváckej, kritickej a výskumnej skúsenosti so slovenskou divadelnou tvorbou. Názov Ballayovej state Tváre súčasnej

slovenskej drámy by bolo náležitejšie doplniť upresnením „niektoré“, pretože jeho pohľad na istý segment súčasnej slovenskej dramatickej literatúry nie je ani faktograficky vyčerpávajúci, ani z aspektu pomenovania poetík

komplexný (pozn. red. Pre nedostatok priestoru sme konkrétne argumenty recenzenta museli vykrátiť, celý článok je k dispozícii v redakcii). V kapitolke Hudobnosť výrazu súčasnej

slovenskej drámy by podistým nemali chýbať zmienky o dielach autorov, ktorí zvukovú stránku dramatického textu programovo rozvíjajú dlhodobo a sústavne (Stanislav Štepka, Mirka Čibenková, Pavol Janík, v mnohých hrách Andrej Ferko a ďalší), kapitolu Tematická stránka súčasnej

slovenskej drámy limituje, ak autor berie do úvahy iba niektoré hry Karola Horáka, Viliama Klimáčka, Romana Olekšáka a Vandy Feriancovej – píšúcich a dokonca i v divadlách uvádzaných autorov je totiž nepomerne viac a prinášajú do značnej miery odlišné tematické inšpirácie, než Ballayovi vychádza z tejto vzorky.Text Petra Oravca venovaný problematike muzikálu je rozsiahlejší a prezrádza, že autor venoval štúdiu materiálových podkladov a dokumentov viac času a energie. Pre čitateľa zaujímavé a pre odborníka cenné sú Oravcove poznatky o muzikáloch, ktoré uviedol J. Bednárik v nitrianskom Divadle A. Bagara a niektorých ďalších muzikálových produkciách.Dagmar Inštitorisová sa podujala na náročnú úlohu zaznamenať vývoj slovenského profesionálneho divadla od 80. rokov 20. storočia po súčasnosť a zároveň venuje pozornosť aj divadlu pre deti a mládež a amatérskemu divadlu. Jej príspevky v sumári tvoria jeden z možných výkladov vývoja slovenského divadelného umenia v sledovanom období. Isteže, dá sa viesť spor o jednotlivé hodnotenia, dá sa diskutovať o tom, prečo v Inštitorisovej materiálovom súbore chýbajú niektoré významné divadelné opusy, ktoré ovplyvnili ďalší vývoj slovenského herectva, réžie, dramaturgie či scénického výtvarníctva. Vývoj v 90. rokoch Inštitorisová sleduje v niekoľkých líniách a sústreďuje sa opäť prevažne na západoslovenský divadelný kontext (Bratislava, Nitra, Trnava). Inštitorisová podrobne mapuje „inakosť“ slovenského divadla, skúma inscenácie, ktoré sa zaoberajú stratou a nachádzaním identity, analýzou rodinných vzťahov, inakosti spoločenskej či národnej identity hrdinov, zaoberá sa novým pohľadom na slovenskú dedinu. Samostatnú štúdiu venovala divadelnému hľadačstvu Blahoslava Uhlára, venuje sa aj programu Divadla a.ha. a ďalším umeleckým aktivitám. Jej texty sú kombináciou ucelených analytických pohľadov na niektoré okruhy skúmanej problematiky, zovšeobecňujúceho „spojovacieho“ textu a fragmentárnych dokumentačných záznamov a poznámok, ktoré môžu poslúžiť na ďalšie uvažovanie a teoretické spracovanie úctyhodného množstva nazhromaždeného materiálu.Knižka Tváre súčasného slovenského divadla sklame toho, kto by v nej – podľa názvu – hľadal ucelené portréty dominantných tvorivých individualít slovenského divadelníctva. Poskytne však nadostač inšpirácií na premýšľanie o tom, čo slovenské divadelné umenie za ostatné štvrťstoročie prekonalo i ako to robilo.

Andrej Maťašík

Téma

Adresa: Námestie J. C. Hronského 1036 01 Martintel./fax: 043/ 4132 993e-mail: cabadaj@snk.sk, polakova@snk.skwww.snk.sk

Riaditeľ odboru kultúrnych a edičných činností SNK: Mgr. Peter CabadajOdborná pracovníčka Národného bibliografického ústavu SNK: Ing. Ivana Poláková (odpovedá na naše otázky)Vznik: 2000 (dovtedy edičnú činnosť SNK zabezpečovala Matica slovenská, najmä série Slovenskej národnej bibliografie – súbežnej i retrospektívnej, špeciálnej bibliografie, vedecké zborníky, výskumné, metodické i štandardizačné materiály a pod.)Zameranie, profilové edície: V SNK vychádza v súčasnosti 6 edícií: Slovenská

národná retrospektívna bibliografia (séria A – F), Výskum dejín knižnej kultúry na

Slovensku (séria Katalógy), Teória a výskum (séria Vedecké zborníky), Teória

a výskum knihovníctva a bibliografie (séria Výskumy), Memoriae Slovaciae medii

aevi manuscripta a edícia Štandardizačné a metodické materiály.

Distribúcia: vo vlastnej réžii a prostredníctvom Knižného centra a Modulu

Staré slová, živé témy, nové pohľady

Už vyše roka pôsobí v centre Bratislavy Kníhkupectvo na Medenej (811 02 Brati-slava, Medená č. 17, tel.: 02/ 5463 0661 -3, fax: 02/ 5443 2245, e-mail: medena@kna.sk), ktoré patrí Karmelitánskemu nakla-dateľstvu. Okrem produkcie tohto vyda-vateľstva tu nájdete knihy z iných českých vydavateľstiev, ako Cesta, Krystal, Návrat domů, Matice cyrilometodějská, Barris-ter&Principal, Portál, Vyšehrad a zo slo-venských – Lúč, Dobrá kniha, M. Vaško, Pertrus či Serafín. O tom, čo predajňa po-núka, hovorí kníhkupec Ondrej POLÁK:

– Kníhkupectvo je otvorené v pracovné dni od 9. do 18. hod. a v so botu od 9. do 13. hod. Zákazníci tu nájdu životopisy osobnos-tí, knihy z histórie, politológie, filozofie, pe-dagogiky a výchovy, príručky o manželstve a rodine, cirkevné dejiny a dokumenty, reli-gionistiku, výber zo slovenskej a svetovej beletrie, encyklopédie, literatúru pre deti, hry a voľný čas. V suteréne ponúkame bib-lie, kresťanskú mystiku, biblistiku, teológiu, životopisy svätých, spiritualitu a pod.

• Čo tvorí doplnkový predaj?– Mapy, pohľadnice, záložky do kníh, ob-

razy, ale aj CD, DVD, video.

• Vaše kníhkupectvo upúta aj vlastnou malou galériou. Môžete ju bližšie pred-staviť?

– Galéria sa nachádza vedľa predajných priestorov v suteréne. Využívame ju na vý-stavy obrazov, fotografií, plastík, keramiky, či šperkov. Výstavy bývajú predajné. V galé-rii robíme aj prezentácie knižných novi-niek, autogramiády či videoprojekcie.

• Čím sa usilujete prilákať zákazníkov?– Okrem priameho predaja poskytuje-

me zásielkové služby, stálym zákazníkom, seminaristom a členom rádov poskytuje-me pri väčšom nákupe zľavy. Zabezpeču-jeme poradenský servis a usilujeme sa realizovať všetky ich požiadavky. Niekto-ré služby poskytujeme aj cez internet (www.ikarmel.sk)

• Ktoré sú najpredávanejšie tituly vo vašom kníhkupectve?

– O pokoře, Malé dějiny filosofie a Svätá zem Molokai z Karmelitánskeho naklada-teľstva a z ďalších vydavateľstiev to boli Po-známky k Otčenáši (Krystal), Jeremiáš (Vyšehrad) a Pro línání světů (Nakladatel-ství Lidové noviny).

Zuzana Galovičová

Kníhkupectvo na Medenej

www.litcentrum.sk Strana 11

11. mája 1962 sa narodil prozaik a kritik Ľuboš SVETOŇ. Knižne debutoval roku 1994 zbierkou poviedok Utekáš – neunikneš s prvkami humoru a sci-fi. Po knihe troch poviedkových cyklov Labyrint zo spálenísk (2000) o hľadaní spôsobu, ako prežiť v súčasnom svete, vydal kratšie prózy pre dospelých História obce Hgowa Wgowo

(2002), román zo súčasnosti Balans pána S.(2003) a dvojgeneračný román ...a predsa uhorský kráľ žije! (Dvakrát mladý Micuko) roku 2005. Ako spoluautora posledného románu uvádza svojho otca Emila Svetoňa (1923 – 1994), z ktorého autobiografických poznámok vychádza. Ak chcete májovému jubilantovi a nášmu spolupracovníkovi Ľubošovi SVETOŇOVI poslať k jeho narodeninám blahoželanie, nezabudnite k nemu priložiť kupón Vydavateľstva SSS, ktoré jednému z gratulantov venuje román Emila a Ľuboša Svetoňovcov ...a predsa uhorský kráľ žije! (Dvakrát mladý Micuko). Na vaše lístky čakáme do 23. mája.

Narodili sa:• 12. 5. 1942 Jana ŠRÁMKOVÁ, poetka,

prozaička, autorka kníh pre deti a mládež• 13. 5. 1937 Pavel DVOŘÁK, historik, autor

literatúry faktu, publicista, scenárista, prozaik• 17. 5. 1977 Nóra RUŽIČKOVÁ, poetka,

výtvarníčka• 18. 5. 1927 Vasiľ CHOMA, literárny vedec,

rusista• 22. 5. 1932 Andrej ČERVEŇÁK, literárny vedec• 22. 5. 1937 Tomáš JANOVIC, básnik, autor kníh

pre deti, autor rozhlasových, televíznych a divadelných hier, prekladateľ, aforista, epigramatik

• 22. 5. 1927 Vojtech KONDEL, autor literatúry faktu, publicista

• 22. 05. 1955 Viktor MAŤUGA SIMMER, prozaik, esejista

Z blahoželaní, ktoré naši čitatelia poslali Igorovi GALLOVI k jeho životnému jubileu, vyberáme:„K peknému životnému jubileu najmä pevné

zdravie a v ďalšej básnickej tvorbe stále dobré

pero. Tiež príjemný pocit na dôchodku z dobre

vykonanej práce želá Ján VANKO.“

„Nech Vám úsmev šťastia žiari nielen v tento

krásny deň, zdravie, lásku a spokojnosť – to

všetko Vám popriať chcem!“ – napísala Jana OKRUCKÁ z Modrovky

„...do ďalších rokov veľa zdravia, šťastia a hlavne

jasné, slnečné tvorivé riadky pre všetky naše

detské hlávky,“ želá Igorovi Gallovi Helena FIGLIAROVÁ z Kvetnice, za čo jej Vydavateľstvo SSS venuje knižku Rozprávočky z kolibôčky.

Gratulantom ďakujeme za ich blahoželania a, samozrejme, pripájame sa aj my a Igorovi Gallovi želáme ešte veľa tvorivých síl.

Kto dostane knižku?O neľahkom živote našich vysťahovalcov v USA, ktorí odišli za „veľkú mláku“ začiatkom 20. storočia, si prečíta v románe jedného z ich potomkov Vasila Stefana Kobana Marienkine žiale Anna POLANSKÁ zo Soli, román jej venuje Vydavateľstvo SSS.

OBJEDNÁVKA

Dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2007 si môžete objednať telefonicky: 02/52920272, e-mailom: krevue@litcentrum.sk alebo písomne či osobne: Nám. SNP 12, 812 24 Bratislava

KUPÓNKALLIGRAM(Literárna hádanka 1)

Strana 11 KUPÓNVydavateľstvo SSSStrana 11KUPÓNFRAGMENT

(Literárna hádanka 2)

Strana 11

JUBILANTIod 9. do 22. mája

Pálffyho palác na Zámockej ulici sa stáva ďalším kul-tovým miestom bratislavskej kult-úry. Nedávno tam Peter Michalovič s kolektívom uvádzal do života kni-hu fotografií Dašana Hanáka Záznamy a odkazy. Jed-ným z uvádzačov bol aj Pavel VILIKOVSKÝ:

„Hoci tu vystupujem za Spolok starodôchodcov (za

Filmový ústav ani vydavateľstvo Petrus iste vystupo-

vať nemôžem), budem stručný, a nebude to z ohľa-

duplnosti k prítomným. Nie, je to z núdze cnosť.

O knihe, ktorú tu uvádzame do života, totiž ťažko

hovoriť. Vyráža reč. Celá, ako artefakt, predstavuje

mimoriadne vydarený čin, za ktorý treba pred vyda-

vateľstvom Petrus i všetkými autormi zložiť klobúk,

ale ja sa pristavím len pri tom základnom, pri foto-

grafiách Dušana Hanáka, a pokúsim sa vysloviť, čo

jeho záznamy odkazujú mne.

Umenie, moderné alebo postmoderné, na názve ne-

záleží, sa usiluje nájsť jazyk, ktorým by zachytilo cha-

os súčasného sveta a odhalilo v ňom istý poriadok či

význam. Je to zložitý, úporný a väčšinou neveľmi

úspešný zápas. Domnievam sa, že fotografie Dušana

Hanáka tento jazyk objavili. Našli ho, obrazne pove-

dané, pohodený na ulici. Všetci podvedome vnímame

tlmený hluk či šum sveta, ktorý ustavične znie okolo

nás, no usilujeme sa ho nebrať na vedomie. Dušan

Hanák sa do neho započúval a svojimi fotografiami

mu dal zaznieť naplno, aby sme aj my ostatní spozna-

li, že mrmlanie mesta sa skladá z mnohých navrstve-

ných (nie nadarmo sa jeden z fotografických cyklov

nazýva Vrstvy) individuálnych hlasov, ktoré si hudú

svoje vonkajšie monológy. Tento zbor nespieva podľa

jedného husľového kľúča, jeho zvuk je naoko chaotic-

ký, no pod taktovkou Hanákovho fotoaparátu sa zlie-

va do mohutného výsledného účinku. Opakovanie či

varírovanie pohľadu, s ktorým sa stretávame pri väč-

šine obrazov, nie je čisto formálna finta, ale pomáha

nám aj bez nápovede názvov odhaliť jadro výpovede,

vytvára kontrapunkt, vizuálny vtip alebo kratučký

príbeh, napríklad príbeh nôh v cykle Zabúdanie.O autenticite a estetickej pôsobivosti obrázkov,

ktoré pred našimi očami robia zo škaredého krásne,

nebudem hovoriť, o tom sa dočítate v zasvätenom

úvode Petra Michaloviča. Poviem iba, že pri pohľade

na fotografie som si uvedomil obmedzenie slova,

vlastnú nedokonalosť, ale to nie je hlavný odkaz Ha-

nákových záznamov. Azda najdôležitejší pre mňa je

ich aspekt poznávací a metodologický, ich inšpiratív-

na výzva. Andy Warhol kedysi vyhlásil, že raz každý

zažije svojich pätnásť minút slávy, ale azda ešte lep-

šie sa tu hodí výrok Ladislava Novomeského, že raz

bude každý básnikom. Záznamy a odkazy Dušana

Hanáka nám ukazujú, že svet je už teraz plný nezná-

mych básnikov a anonymnej poézie, len sa treba po-

zerať a vidieť. A to je práve to umenie.“

Svojou troškou do uvádzačského mlyna som prispel aj ja:

Hovorí sa: „Aký išiel, takú našiel.“ Išiel Dušan Ha-nák a išiel Peter Michalovič a navzájom sa našli. A tak mi stačí len odcitovať Petra, ktorý hovorí o Dušanovi: „Nechcel verejne hlásať klamstvá a súk-

romne hovoriť pravdu.“ K tomu niet čo dodať. Ale predsa ešte len niekoľko slov. Rád by som prečítal svoju smutnú anekdotu o mentalite.

Aj keď dovolíš aby tebou utierali iba vzácny porcelán nepreberieš mentalitu porcelánu ale mentalitu handry .Dušan Hanák nám aj touto svojou nevšednou kni-

hou pomáha veľkým oblúkom vyhýbať sa mentalite handry.

S Tomášom Janovicom v Pálffyho paláci

Ani veršované hádanky z Knižnej revue č. 8 vám nerobili veľké problémy, všetky odpovede boli správne. Z prvého štvorveršia ste si podľa refrénu „Nikdy ver!“ ľahko doplnili báseň Edgara Allana Poea Havran; druhé štvorveršie napovedalo podľa antického príbehu, že ide o Narcisa a k názvu ste už správne priradili autora Rudolfa Slobodu. Zo súťažiacich sme vyžrebovali Milicu MATEJKOVÚ z Bratislavy a Slovenské pedagogické nakladateľstvo – ML jej venuje Maturitu po novom – Dejepis; Konfuciove Rozhovory a výroky venuje Slovenský Tatran Márii TOMASZOVEJ z Bardejova.

V prvej dnešnej hádanke je zašifrované významné prozaické dielo inonárodnej literatúry z roku 1928, ktoré je kritickým pohľadom na súdobú spoločnosť v príslušnej krajine. Ide o jeden z najznámejších satirických románov, zachovávajúci si svoju popularitu do dnešných čias. Našim čitateľom sa v preklade po prvý raz dostal do rúk už v roku 1940 a dnes ho máme vo viacerých vydaniach.Súčasný slovenský básnik, autor knihy ukrývajúcej sa v druhej hádanke, debutoval na konci 60. rokov minulého storočia. Potom sa na dlhé roky odmlčal, pretože žil v Nemeckej spolkovej republike. Do literatúry sa vrátil po roku 1989 a odvtedy vydal niekoľko básnických diel, ktoré sú pre milovníkov poézie esteticky príťažlivé svojou nápaditou, nekonvenčnou obraznosťou. Hádanka vyjadruje práve spomenutú prvotinu.

LITERÁRNE HÁDANKY

I.Majstri pera sú dnes dvaja.Poklady sa v kresle taja.Kresiel je však 3 x 4,okolo nich dej sa víri.

II.Po kostole špacírujedomáci vták zvaný sliepka.Názov zbierky skrytý tu jeod básnika menom...

Zdá sa, že hádanky poskytujú dostatok indícií, podľa ktorých sa dajú „bezpečne“ určiť diela. Pre istotu však ešte dodávame po dve informácie ku každej.V prípade inonárodného diela naozaj ide o situáciu vyjadrenú prvým veršom, t. j. napísala ho autorská dvojica. Protagonista románu sa zvykne označovať ako geniálny kombinátor.Meno slovenského básnika si treba doplniť do štvrtého verša – vytvára rýmovú dvojicu s posledným slovom druhého verša. Autor je členom dnes už takmer kultovej skupiny, ktorá sa po prvý raz prezentovala na stránkach časopisu Mladá tvorba a pri svojom zrode si dala názov Osamelí bežci.Na riešenia oboch hádaniek, čiže mená autorov (krstné mená a priezviská) a názvy diel s kupónmi vydavateľstiev Kalligram a Fragment, ktoré venovali knižky do súťaže, čakáme do 23. mája.

Vymýšľa Igor Hochel

Ľudia a knihy

Keď sme na marcovom stretnutí členov Klubu nezávislých spisovateľov diskutovali o básnickej zbierke Ivana Mojíka Menuet s neviditeľným starcom, netušili sme, že je to symbolická rozlúčka s jeho poéziou. Hoci sa už na tomto stretnutí pre zdravotné ťažkosti nezúčastnil, nepredpokladali sme, že ho už nikdy medzi nami neprivítame. Ivan Mojík odišiel vo veku 78 rokov do temnej krajiny nenávratna, ale zanechal za sebou svieži prievan imaginácie a vesmírnej nekonečnosti snov.Ivan Mojík bol do poslednej chvíle mimoriadne pracovitý a mal stále veľa tvorivých plánov. Za svojho najväčšieho nepriateľa považoval čas, jeho hlasité odrátavanie našej pominuteľnej dočasnosti. Vytrvalo a s nezmieriteľnou tvrdohlavosťou kráčal po svojej surrealistickej ceste, ktorá sa mu naplno otvorila až v slobodných pomeroch po roku 1989. Tento rok bol pre neho jasným signálom k dobrodružnému putovaniu a k návratu k svojim pôvodným hodnotám a mladíckym ideálom. Nadväzoval sám na seba, na svoju „visutú hrazdu večnosti“. Hoci sa občas musel v našich básnických končinách cítiť ako osamelý pútnik, zo svojej cesty sa neodklonil, vlastné presvedčenie a tvorivá intuícia mu v tom vždy zabránili. Bez ohľadu na prchavé výslnie ocenení a pôct. Na Mojíkovi fascinuje najmä jeho neotrasiteľná vernosť samému sebe, jeho priamy ťah na „vejárovitú slobodu“. Jeho vnímanie poézie vždy vychádzalo zo základov osobnej a spoločenskej voľnosti, nespútaného videnia a cítenia, očarenia slovom s jeho vibrujúcimi odtieňmi.Narodil sa v Turzovke, ale osemročné gymnázium vyštudoval v Skalici. K tomuto mestu vzhľadom na rodinné väzby si vytvoril hlboký a vrúcny vzťah. Sám ho nazýval ako „veľmi zaujímavé a takmer magické mesto“. Do literatúry vstúpil v zložitých 50. rokoch minulého storočia. V jeho osobnosti výrazne prerážal polemický duch, otvorene vystupoval proti ustáleným kánonom v slovenskej poézii. Najmä v zbierke s príznačným titulom Dnešný vzduch (1958) sa hlásil k civilnému básnickému prejavu, za čo sa dočkal jej zošrotovania. Počas normalizačných rokov sa musel na dlhší čas nedobrovoľne odmlčať. Pre každého autora je to vždy absolútny zákaz, bez možnosti konfrontovať svoje postoje v otvorenom priestore. Musel zanechať aj svoju redaktorskú činnosť v novinách, paradoxne pracoval aj ako korektor v tlačiarni. Už spomínaný rok 1989 bol pre Mojíka oneskorenou satisfakciou, jeho umelecké snaženie vytváralo podnetnú líniu v širších literárnych kontextoch. Okrem poézie sa venoval prekladom, predovšetkým z francúzštiny, rozhlasovým pásmam a teoretickým statiam zameraným na avantgardné umenie. Venoval sa aj redaktorskej práci v mesačníku Romboid, publikoval a vystavoval koláže.Ivan Mojík bol aj príjemný a zanietený spoločník pri debatách. Vášnivo a so zaujatím vstupoval do rozhovorov, často sprevádzaných jeho zvonivým smiechom. Jeho iskriace oči, pokojná tvár s neodmysliteľnou briadkou boli zárukou, že čas strávený s ním bude zmysluplný a inšpirujúci. Jeho poézia bude naďalej pohládzať a provokovať ako žiarivá jazva. A za ním zostáva „hlboká jama / v ktorej spí láska“.

Miroslav Brück

Za Ivanom Mojíkom(2. 11. 1928 – 18. 4. 2007)

Strana 12 číslo 10KNIŽNÁ REVUE

KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka Margita Bíziková. Adresa redakcie: Knižná

revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/529 20 272, e-mail: krevue@litcentrum.sk, www.litcentrum.sk. Sadzba: SAPAC, spol. s r.o., Bratislava. Tlač: DOLIS, s.r.o., Bratislava. Vizuál: 3H creative studio,

s.r.o., Bratislava, www.3hcreative.sk.

Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14

Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Reg.č.: 243/90, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.

Rozhovor

Viem narábať so slovom, ale rozhodne nie s kladivom

Z knihy rozhovorov Jána Štrassera s jubilujúcim Tomášom JANOVICOM

• Ako si sa ocitol na tomto svete, konkrétne 22. mája 1937 v Bratislave?– Môj budúci otec kurizoval istej mladej panej, ktorej manžel odišiel z Bratislavy do Čiech na protest, že jej rodičia s ním neboli spokojní. Mladá pani však mala mladšiu sestru, osemnásť-ročnú, a tá môjho budúceho otca svojej staršej sestre jednoducho prebrala. Tá mladšia sestra bola moja budúca mamka.• Kedy to bolo?– V roku 1934. O rok mali svadbu.• Aká bola rodina tvojho otca?– Sčasti typicky židovská.• Prečo sčasti?– Otec môjho otca bol krčmár v Tuhári. To je dedinka v Novohrade. Potiaľ by to bolo typické. Z druhej časti bol alkoholik. Neviem, či to, čo mal v krčme, vypil všetko, alebo len sčasti. Stará mama sa s ním rozviedla a on kamsi zmizol. Do-slova. Otec ho už nikdy viac nevidel a nevedel, čo je s ním. Vyrastal ako polosirota s matkou.• Ako sa dostal do Bratislavy?– V Bratislave bol jeho strýko a ten s dvoma spoločníkmi založil firmu na výrobu kachličiek, ktorá sa volala Terrazzo. Spolumajitelia boli je-den luterán Slovák, pán Peteraj, strýko Kamila Peteraja, a jeden katolík Maďar, pán Vadkerty. No a táto nesvätá trojica pribrala môjho otca za spoločníka.• Takže z tvojho otca sa stal podnikateľ?– Môj otec bol srdcom ľavičiar, mal silné sociál-ne cítenie. To sa s podnikaním nevylučovalo, aspoň vtedy nie. Na druhej strane – ako chlapec z chudobnej rodiny prepadol čaru pekných vecí. Dával si šiť obleky, kupoval si módne kravaty, rád sa, na rozdiel odo mňa, pekne obliekal.• Firme sa darilo?– Terrazzo bola veľmi úspešná firma. Ich kach-ličky držali v kúpeľniach a na záchodoch dlhé roky. V osemdesiatych rokoch som raz popíjal v bratislavskom klube novinárov a v dobrej ná-lade som odtiaľ zavolal otcovi: „Otecko, tá vaša firma bola naozaj dobrá, práve som ju ocikal.“• Firma bola úspešná, ale myslím, že Tisova Slovenská republika mala na podnikanie tvoj-ho otca a jeho strýka trochu iný názor.– Keď sa slovenskí občania židovského pôvodu stali na Slovensku štvancami vo vlastnej krajine, všetci štyria majitelia Terrazza sa dohodli, že pán Peteraj a Vadkerty prevezmú celú firmu na seba. A tí dvaja tú dohodu korektne dodržali.• Čo to znamenalo?– Celú vojnu podporovali svojich dvoch židov-ských spoločníkov. Hoci to bolo veľmi nebez-pečné a mohli za to zaplatiť aj životmi. Pred-behnem časový sled udalostí: v roku 1944 po potlačení Slovenského národného povstania, keď sa moji rodičia aj so mnou skrývali v horách pri Čiernom Balogu, posielali do banky v Brezne každý mesiac peniaze pre tých, ktorí nám do bunkra prinášali jedlo. Jedni aj druhí nám tým zachránili životy.• Niečo také bolo na Slovensku skôr výnim-kou.– Tak sa stalo, že otec sa po vojne vrátil do firmy a úspešne v nej podnikal, až kým ho po roku

1948 komunisti neznárodnili. Paradoxom je už len to, že ho znárodnili ako komunistu.• Tvoj otec bol komunista?– Vstúpil do strany v roku 1945. Ale komunistickú stranu podporoval už pred vojnou. Veď vravím, že bol srdcom ľavičiar. S tým znárodnením sa viaže jedna príhoda. Strýko sedel u nás v ten deň vo februári 1948, keď Klement Gottwald oznámil ví-ťazstvo pracujúceho ľudu a z toho vyplývajúce znárodňovanie súkromného kapitálu. A vtedy môj otec vykríkol hurá! Strýko ho skoro prizabil.• Ako ste prežili vojnu na Slovensku?– Presťahovali sme sa z Bratislavy do dediny Častá. Odišli sme tam pred bombardovaním, ale skôr je pravdou, že sme sa tam skrývali. Otec našiel ubytovanie u istej pani Adlerovej, veľmi milej panej. Tvárila sa, že nevie, že sme židia. Otec chodieval na týždňovky pracovať do Brati-slavy.• V auguste 1944 vypuklo Povstanie, Sloven-sko obsadili Nemci. Ako pokračovalo tvoje šťastné detstvo?– Môj otec, na rozdiel od Gustáva Husáka či Laca Novomeského, buď vedel, alebo vycítil, že sa niečo chystá. Odišiel do Banskej Bystrice ešte pred vypuknutím Povstania. Keď sa Povstanie začalo, odkázal mamke, aby sme prišli za ním. Katolícky farár v Častej, ktorý nás dosť často na-vštevoval, povedal mamke: „Ak chcete, vy choď-te, ale syna nechajte tu, ja sa oňho postarám.“ Mamka to odmietla, povedala mu, že keď máme zomrieť, tak zomrieme spolu.• Koncom októbra 1944 Banská Bystrica pa-dla.– ... a my sme sa zbalili a utekali preč. Ešte teraz mám pred očami, ako masa ľudí šliape do hôr.• Kam ste šli?– Stále do kopca.• Nepýtal si sa kam?– Nie. Vždy som bol poslušné dieťa. Povedali šliap a ja som šliapal. Dnes viem, že to bolo sme-rom na Slovenskú Ľupču a Brezno. Cestou sme sa ocitli na jednom kopci. Pod ním bola horá-reň, ale otec ta nechcel ísť, mal nejakú intuíciu. Ostali sme hore. A videli sme, ako tú horáreň naraz prepadli Nemci, poliali ju benzínom a za-pálili. Ľudia, čo tam boli, zaživa zhoreli. Aj to mám ešte dnes pred očami. O tom je báseň Je-den z úvodu tohto rozhovoru (Jeden Boh / je-den národ / jedna strana / jeden vodca – / a na všetko si mal / iba jeden život.).

* * *• Kedy si napísal prvú báseň?– Ešte na osemročenke som napísal zopár bás-ničiek o tom, ako nezamestnaní na Západe tr-pia.• Čo ťa k tomu priviedlo?– Básne. Okrem Lajčiaka ešte Majakovskij v čes-kom preklade.• Čiže nie život, ale literatúra.– Áno. Z ničoho nič som začal písať. Mal som nejakých trinásť-štrnásť rokov. Sám neviem, prečo som jednu z tých svojich sociálnych básní poslal do Pravdy. A tam aj vyšla v detskej rubri-ke. Otec mi celý nadšený oznámil: Si v Pravde!

Podpísaný celým menom – Tomáš Janovic, žiak a pionier.• Takže ty si začínal ako schematický básnik.– Klasický schematik lajčiakovského typu.• Aký si mal pocit, keď to vyšlo?– Bol som nadšený. Odvtedy viem, aké je dôleži-té, aby sa človek dočkal aspoň trocha slávy a uznania.• Kedy si začal s niekým, ako sa vtedy vravelo, vážne chodiť?– Až v Košiciach. V maturitnom ročníku.• Kto to bol?– Istá Júlia. Mala priateľku, volala sa Eva, chodila do susednej triedy. A s tou Evou sme spolu už päťdesiatštyri rokov.• Tak ľahko sa z toho nedostaneš! Ako došlo k tej zmene?– Tak, že Júlia sa nechcela bozkávať. A Eva sa chcela.• Takže si začal chodiť s Evou.– V prvých rokoch to chodenie bolo skôr, dnes by sme povedali, virtuálne. Eva študovala medicínu v Košiciach a ja som bol na filozofickej fakulte v Bratislave. No prakticky každý týždeň som ces-toval za ňou do Košíc. Za ňou a za rodičmi. V so-botu večer v Bratislave som nastúpil do nočného rýchlika, ráno som bol v Košiciach a v nedeľu ve-čer som sa vracal z Košíc späť do Bratislavy.• Dosť náročná láska.– Ale krásna. Posledný rok medicíny Eva dokon-čila už v Bratislave. Zasnúbili sme sa. Aby boli rodičia spokojní.• Dostal si sa na filozofickú fakultu bez prob-lémov?– Prijímacie skúšky som urobil, ale boli treba známosti. Istá bratislavská priateľka našej rodi-ny poznala kádrovníka na filozofickej fakulte. Prišiel sa na mňa pozrieť na prijímačky, nevedel som prečo, ale zrejme bol spokojný, lebo ma prijali. Aj otec hľadal známosti, zavolal Petrovi Karvašovi. Vôbec sa nepoznali, no otec mu jed-noducho zavolal, povedal mu, že ma baví litera-túra a prispievam do Roháča. A potom som do-stal domov oznámenie, že som prijatý.• S kým si sa priatelil?– S Kornelom Földvárim a s Petrom Petiškom. S Petrom Petiškom som sa poznal ešte zo stred-nej školy, začali sme spolu chodiť do gymnázia. Tiež veľa čítal, spolu so mnou začal písať epigramy do Roháča, mali sme veľa spoločných záujmov.• Povedal si, že Földvári bol tvojím skutočným učiteľom literatúry.– Vďačím mu za veľa. Kornel bol odjakživa veľký znalec literatúry a literárny gurmán. Čítal som knihy, ktoré mi odporúčal, chodil som s ním po antikvariátoch.• Ako si vyberáš priateľov?– Priateľstvo sa nedá naplánovať. Je dobré, keď sa stretnú ľudia, ktorí vysielajú na rovnakej vlnovej dĺžke, a ešte lepšie je, keď sa tak stane v mladosti. To sa mi prihodilo a som za to životu vďačný.• Milan Lasica mi povedal: „Keby nebolo To-máša Janovica, s ktorým sa priatelím viac ako štyridsať rokov, mohol by som povedať, že ne-potrebujem priateľov. Vystačím si s ním.“ Pla-tí to aj naopak?– Milan Lasica je jeden z mála mojich najlepších priateľov. Veľmi dobre si rozumieme, dokonca aj vtedy, keď spolu mlčíme pri káve.• ... v roku 1959 si debutoval básnickou zbier-kou Život je biely holub. Ako sa ti to podarilo v takom mladom veku?– SÚV ČSM vypísal súťaž na pôvodnú poéziu a prózu. Poslal som do nej rukopis svojej básnic-kej zbierky.• Nevrav! Kam sa podel tvoj ostych?– Zaujímavé, keď išlo o písanie a publikovanie,

nebol som ostýchavý. Takže som zostavil zbier-ku, poslal ju do súťaže a vyhral som.• Čo si vyhral?– Zájazd do Moskvy.• Bol si?– Samozrejme, aj s Ivanom Stadtruckerom, kto-rý zvíťazil v kategórii filmové scenáre.• V roku 1960 si absolvoval filozofickú fakul-tu. Bez problémov?– Bez problémov. Napísal som diplomovku o svojom obľúbenom básnikovi Františkovi Ha-lasovi. A, ako som už spomenul, v piatom roční-ku mi ponúkli miesto redaktora v Roháči.• Ako ťa prijali v Roháči?– Krásne. Sedel som v jednej miestnosti s veľmi príjemnými, vtipnými, kultivovanými ľuďmi. Šéf-kou literárneho oddelenia bola Klára Jarunková a mojimi bezprostrednými spolupracovníkmi Milka Kostrová a Viktor Kubal. A zástupcom šéfredaktora bol výborný satirik Gabriel Viktor, čiže Laco Szalay.• Ako dlho si pracoval v Roháči?– Odišiel som v roku 1990. Takže celých tridsať rokov.• Druhú zbierku básní si síce nevydal, ale tvoja ďalšia knižka nedala na seba dlho čakať.– Epigramatika vyšla v roku 1962. Bola to zbier-ka humoristických básní, bájok, epigramov, afo-rizmov s ilustráciami Mariána Vaneka a to už bol taký typ knižky, aké v podstate vydávam dodnes. Vydali ju v Havlíčkovom Brode v novozaloženej česko-slovenskej edícii humoru a satiry, kde vy-chádzali knihy, ktoré boli ocenené v súťaži Haš-kova Lipnice. O rok nato tam pod pseudonymom Miroslav Kostka vydal knihu svojich humoresiek s názvom Netypické príbehy aj Kornel Földvári.• ... oženil si sa, narodili sa ti dve dcéry. Aký si bol otec?– V živote som poznal dvoch dobrých otcov – Vlada Bednára a Jula Satinského. Obaja dokázali úžasne zaujať svoje deti. Vlado Bednár chodil s deťmi na výlety, vedel sa s nimi rozprávať, hrať sa s nimi. A pritom bol oveľa väčší bohém a flamender ako ja. Aj ja som chodieval so svoji-mi dcérami na detské ihrisko, ale nebol som ten otec, ktorý by sa svojmu dieťaťu stal správnym partnerom. Dodnes to ľutujem, lebo som ich mal a mám veľmi rád.• K dvom dcéram ti pribudli štyri vnučky.– Najmä tá najmladšia je na mňa veľmi pyšná. V škole sa vyhovára: „Nemohla som si urobiť úlohu, lebo bol u nás dedo a rozprávali sme sa.“ Zaťahuje ma do svojich trikov.• Netúžil si niekedy žiť niekde inde?– Nie. Ja sa cítim dobre tam, kde som si istý. Oveľa radšej sa pohybujem medzi „ohmataný-mi“ priateľmi. Aj preto mi tak záleží na Bratisla-ve a na priateľstve.• Ktoré svoje vlastnosti nemáš rád?– Asi najviac tú, že som nepraktický. Myslím, že viem narábať so slovom, ale rozhodne nie s kladi-vom či skrutkovačom. O pílke už ani nehovorím. Neviem nič poriadne vybaviť. Nie som veľmi stvo-rený pre reálny život, čím trpí aj moja rodina.

Pri príležitosti okrúhleho jubilea aforistu, textára a scenáristu, básnika a prozaika, autora pre deti, prekladateľa a veľkého priaznivca literatúry, ktorý sa o svoj čas a žičlivé slovo ochotne podelí s kolegami pri uvádzaní ich kníh do života, jednoducho k sedemdesiatinám Tomáša JANOVICA vydal Albert Marenčin vo Vydavateľstve PT knižný bonbónik. Je ním knižka rozhovorov, ktoré s jubilantom vedie skvelý partner Ján Štrasser. Do série kníh rozhovorov s Milanom Lasicom a Zdenou Studenkovou tak zaradil tretí opus s Tomášom Janovicom. Dialóg približujúci najdôležitejšie životné rozhodnutia či osudové náhody dopĺňajú básne, epigramy, aforizmy a smutné anekdoty Tomáša Janovica, ako aj výber zaujímavých fotografií z jeho súkromného archívu. Z jubilantovej bonmotiéry ponúkame aj vám, aby ste pri čítaní týchto krátkych ukážok oslávili s Tomášom Janovicom jeho okrúhle jubileum.