www.litcentrum.sk Strana 1 Zahraničná literatúra

ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X

Dvojtýždenník o nových knihách

KNIŽNÁREVUE

cena 0,35 €

Z OBSAHU03 Jiří OLIČ: Očistec Mareka Ormandíka04 Gabriela FUTOVÁ – Roman BRAT: Chlapci padli z višne,

dievčatá z jahody05 Mariana ČENGEL SOLČANSKÁ: Legenda o lietajúcom Cypriánovi

Michal HORECKÝ: Veselé rozprávky pre Betku, Kiku a iné detiJozef KELEMEN: Myslenie a strojAndrijan TURAN: OrigamiDominik DÁN: Mucholapka

08 Michal CONNELLY: Strašiak10 Vydavateľstvo Urela11 Milan SLÁDEK: Umenie okamihu

www.litcentrum.sk

NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY

„Neoznačila by som tento svet ako vyprázdnený, prečo by mal byť? Žijem v ňom ja, žiješ v ňom ty, žijeme v ňom všetci. Konzum a komercia sú rozhodnutia. V týchto rozhodnutiach sme do veľkej miery slobodní a slobodné. Literatúra je len súbor jednotlivých kníh a textov. Autori a autorky píšu o tom, čo považujú za podstatné.“

Rozhovor s poetkou, prozaičkou a dramatičkou Ivicou RUTTKAYOVOU čítajte na strane 12

SOM STÁLE VĎAČNÁ ZA DÔVERU

KNÍHKUPECTVO ĽUBICAZÁMOCKÁ 1, 901 01 MALACKYTEL.: 034/772 6734

Slovenské:

Zahraničné:

1. E. Ridziová: Divé maky – Motýľ2. T. Melasová: Tovar – Marenčin PT3. D. Dán: Mucholapka – Vydavateľstvo Slovart

1. S. Meyerová: Krátky druhý život Bree Tannerovej – Tatran2. B. T. Bradfordová: Víťazstvo lásky – Slovenský spisovateľ3. J. Devaer: Falošná stopa – Ikar

KNÍHKUPECTVO LB-STORY MALÝ PRINCHVIEZDOSLAVOVA 41, 953 00 ZLATE MORAVCETEL.: 037/6422095

Slovenské:

Zahraničné:

1. D. Dán: Mucholapka – Vydavateľstvo Slovart2. M. Čengel Solčanská: Legenda o lietajúcom Cypriánovi – Ikar3. E. Urbaníková: Svet mi je dlžný – Evitapress

1. W. Dirieová – C. Millerová: Púštny kvet – Ikar2. R. Jamesová: Krásna beštia – Ikar3. J. Davisová: Kniha o pastierovi – Ikar

Zahraničné:

KNÍHKUPECTVO SPN-MLADÉ LETÁKRÍŽNA 13, 811 07 BRATISLAVATEL.: 02/554 255 04

Slovenské:1. D. Dán: Mucholapka – Vydavateľstvo Slovart2. M. Rázusová-Martáková: Zlaté zvonky – Vydavateľstvo

SPN-Mladé letá3. J. Heriban – Ružový trojuholník – Herial

1. R. Germain: Ružová podprsenka a čierne sako – SPN – Mladé letá

2. D. Brown: Stratený symbol – Vydavateľstvo Slovart3. D. Silva: Zradca – Slovenský spisovateľ

NAJPOPULÁRNEJŠIE PRVÁČKY

Jaroslava Rumpliho (1971), nováckeho svetobežca, majú mnohí zaškatuľkovaného ako autora dezilúzie, nihilizmu a post-modernistickej dekadencie. Aspoň takýto interpretačný status prisýtený ideológiou lieta v slovenských médiách po jeho kni-hách, ktoré to názvami (Svet je trest – 1999 a V znamení Hov-na – 2008) akoby potvrdzovali. Lenže nepotvrdzovali. Kto ich naozaj prečítal, ľahko sa zorientuje, že Rumpli nielenže vie, čo sa v hlavách súčasníka skutočne deje, aké civilizačné peklá tre-ba absolvovať, aby sa mohol akýkoľvek relevantný súd vôbec vysloviť, ale aj to, že hlavy bytostne súvisia s bytím a že bytie je zásadne optimistické. V oboch knihách je autor predovšet-kým inovátor románových technológií. Jeho inovátorstvo však nie je ani tak motivované vonkajšími príznakmi formy, štýlu či aktuálnej tendencie, ako neodvodenými autorskými pohľadmi na skutočnosť ľudskej existencie zastieranej hmlovinou pod-mienečných právd či poloprávd. Rumpli dokázal, že ak chce-me napísať pravdu o takzvanej skutočnosti, musíme ju najprv nanovo vytvoriť. A to je pravda o jeho doterajšej tvorbe, ktorej netreba dávať ani plusové, ani mínusové, tým menej ideo-logické znamienka, aby mohla byť pravdou umeleckého hľada-nia, lebo len tak môže mať ako pravda nejaký zmysel. Azda z tejto autorskej originality pochádzajú nedorozumenia v in-terpretácii Rumpliho kníh i v jeho povrchnom zaškatuľkovaní.

Román Kruhy v obilí je zložitou štruktúrou „rozpadnu-tou“ na 181 dvojstránkových segmentov, ktoré sú na prvý po-hľad o tom istom, no v románovej skutočnosti znamenajú predovšetkým zásadné posuny vo videní témy, neustále prob-lematizovanej či už vstupmi rozprávača, alebo postáv. Vďaka tomuto permanentnému pluralizovaniu sa román stáva poly-tematickým a skutočne mnohohlasým, napriek tomu, že má jediného rozprávača. Pokojne by sme ho mohli pokladať za román o metafyzike života, alebo o exluzívnych menšinách a úchylnosti, román o hudbe, o zodpovednosti či nezodpoved-nosti, za román o láske, nemotivovanom súručenstve ľudí, vý-strednosti, odmietaní spolužitia, umeleckom poslaní. Je na-ozaj o tomto všetkom, ale je aj o čomsi viac: o presahoch kaž-

dej z týchto tém do života jednotlivca a o rozdielnom indivi-dualizovanom prežívaní tohto konglomerátu vzťahov, pocitov a vízií v každom subjekte, ktoré však nikomu nebráni byť účastným na zázraku života a jeho nepredvídateľných mean-droch. Román napokon nie je ani tak o postavách, ako o ne-uchopiteľných dimenziách pravdy, ponúkajúcich sa doslova nevyčerpateľnej autorskej schopnosti prekračovať hranice vi-diteľného a vstupovať do priestorov prístupných iba fantázii. I keď terčom Rumpliho analytického výskumu, prestúpeného čiernou inteligenciou a ešte černejším humorom, je jednotli-vec resp. ľudské indivíduum nezmierené s kolektivizmom ma-sového zažívania spoločenskej či ľudskej situácie a neprestajne proti nemu revoltujúce, jeho strategickým cieľom je napokon vážna a nerozložiteľná pravda bytia, ktorá sa nedá vypovedať a o ktorej sa dá najmä mlčať. Práve tento cieľ spúšťa paradoxne vahadlá Rumpliho rozprávačstva: „Pretože práve to je podsta-tou umenia – nepovedať niečo nahlas. A predsa to povedať.“

Jednou z tematických dominánt je súdny proces s domne-lým vrahom ženy, ktorá pochádza zo siamskych dvojčiat, jej dvojička operáciu neprežila. V románe je všetko zdvojené: od tajomnej symboliky dvojkruhov na obálke a nevyspytateľných kruhov v obilí, cez siamske dvojčatá, až po medveďom znetvo-renú tvár niekdajšieho krásavca advokáta či ambivalentné vzťa-hy postáv k sebe navzájom i k svetu. Každá Rumplim úporne vybojovaná pravda má dva póly: áno a nie. Každá platí iba v tej-to podmienenosti. A možno práve preto je v románe toľko reál-nych smrtí (najmenej šesť) a napohľad prehnaných morbídnos-tí. Všetky však v autorskej licencii majú byť znamením, že ak sa ľudia nedokážu zmieriť s touto dualitou svojho bytia, nemajú veľa šancí a ich život bude viac utrpením ako radosťou. Hlavný hrdina (rozprávač), ktorý chápe dostupné rozmery vzbury, po-znania i pokory môže byť preto hrdinom radostnej zvesti.

Rumpliho román preto chápeme ako hodnovernú autorskú vzburu proti falošnému vedomiu v literatúre a ľudskej societe, proti nekompetencii výrokov právd, proti manipulácii s prav-dou. Je to vskutku zmysluplná vzbura. Alexander Halvoník

Knižky Márie Ďuríčkovej patria do zlatého fondu slovenskej literatúry pre deti. Nedávno som bola svedkyňou milého stretnutia pri listovaní v už 10. vydaní Danky a Janky (SPN-Mladé letá 2010). Tri generácie žien porovnávali jednotlivé príbehy, zisťovali rozdiely, pridané, odobrané či pozmenené kapitolky a popritom si zaspomínali na svoje detstvo a ďalšie knižky, ktoré im do neho vstupovali a na ktoré nemožno za-budnúť... Asi všetci poznáme príbehy zvolenských dvojičiek, prváčok, ktoré sa zoznamujú s novým školským prostredím. Úsmevné príhody približujú výhody a nevýhody nerozlíšiteľ-nej podoby dvoch bytostí, ale nabádajú aj k vážnejšiemu pre-mýšľaniu o ľudskej individualite a o potrebnosti a hodnote vzťahov vnútri rodiny i mimo nej, ale aj vzťahov k zvierat-kám, k prírode... Úsmevnosť textov dáva tušiť harmóniu spo-lužitia, pravda, občas sprevádzanú nedorozumeniami, škriepkami, ba aj (vzápätí oľutovanou) zlomyseľnosťou či zá-visťou. Je úžasné, že napriek veľkým zmenám v spôsobe živo-ta, v spoločenskej atmosfére, v medziľudských vzťahoch aj v samej osobnosti dieťaťa ostáva čosi pevné, nemenné. K ta-kýmto „pevnostiam“ patrí aj pretrvávajúci záujem o (nielen túto) knižku Márie Ďuríčkovej. Danka a Janka vyšla prvý raz roku 1951 a počet dodnes vydaných výtlačkov je vyše 362 000. Možno namietnuť, že atmosféra kníh typu Danky a Janky (aj vďaka ilustráciám Boženy Plocháňovej) je idylická a zavádza dieťa, vytvára v ňom falošné predstavy o podobách skutočné-ho života, z ktorého bude neskôr nevyhnutne sklamané... Ja si naopak myslím, že predstavy o živote ako harmonickom, útulnom priestore môžu motivovať k úsiliu zmäkčovať a ob-rusovať hrany reálneho sveta. Všetkým čerstvým prvákom aj ostatným školákom prajem, aby tých drsných hrán v novom školskom roku bolo čo najmenej. Etela Farkašová

Kruhy v obilíBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010

Jaroslav Rumpli

XX. ročník, 1. september 2010, č. 18

BIBLIOTÉKA18. KNIŽNÝ VEĽTRH PEDAGOGIKA

4. - 7. 11. 2010

Strana 2 číslo 18KNIŽNÁ REVUE

• Čajovňa My a mama v Bratislave – prezentácia knihy Michala KNITLA Na juhoamerickej vlne – 22. júla

• Žilina – prezentácia knihy Milana PINZÍKA, Jaroslava VLACHA a Tiny TURNEROVEJ Plážový volejbal – 7. augusta

• Hotel Štefánik v Myjave – prezentácia knihy M. R. Štefánik významný cestovateľ a jeho nasledovníci spojená s besedou s jej autorom Františkom KELEM – 18. augusta

• Kursalon v Piešťanoch – stretnutie so spisovateľkou Barborou KARDOŠOVOU, autorkou knihy Sladký život – 25. augusta

• Klub Valčík v Bratislave – stretnutie s autorom knihy SLOVENI, SLOVÁCI, kde sú Vaše korene Cyrilom A. HROMNÍKOM – 28. augusta

KDE BOLO

• Nu Spirit Club Bratislava, Šafárikovo nám. 7 – Africký literárny cirkus – dramatizované čítanie z afrických poviedok a rozprávok Mareka VADASA – 1. septembra o 20.00

• Spišská Kapitula v Spišskom Podhradí – konferencia Hanusove dni 2010 – od 3. do 6. septembra

• Veľká sála Domu odborov Istropolis, Trnavské mýto 1, Bratislava – prednáška Raymonda MOODYHO na tému Existuje za hranicou života ďalší svet? – 6. septembra o 19.00

• Mestská knižnica na Kapucínskej 1 v Bratislave – prezentácia knihy Daniela ŠMIHULU Teória štátu a práva – 8. septembra o 17.00

• Kníhkupectvo Panta Rhei, Tulip Center Martin, Pltníky 2 – výmenná burza detských kníh – 17. septembra od 16.00 do 18.00

• Café Amadeus, Arcidiecézne múzeum Olomouc – Marián HATALA: Básne, príbehy a aforizmy – 21. septembra o 17:00

• Matica slovenská v Martine – vedecký seminár Literárna tvorba Slovákov v zahraničí – od 23. do 24. septembra

• Klub slovenských spisovateľov v Bratislave – prezentácia knihy Milana ČIČA Štátoprávne postavenie Slovenska – 21. septembra o 15.00

• Klarisky v Bratislave – prezentácia knihy Jozefa BANÁŠA Kód 9 – 27. septembra o 17.00

• Dom kultúry v Senici – odborný seminár Život a dielo Pavla Stanislava PIUSA – 30. septembra

KDE BUDE

Prečo Romboid stratil svoju pozíciu intelektuálneho fóra, ktorú kedysi mal?Dôvodov je viac. Časopis sa nemohol izolovať od celkovej stagnácie v literárnej obci. Posledné desaťročia sa literatúra hľadala a mala s tým veľké problémy, menilo sa jej zázemie, spoločenský dosah. Ale verím, že dnes je už z najhoršieho vonku.

Slovenská literatúra ožíva?Asi nikto nebude písať lepšie básne a poviedky, ak ho osloví redaktor nejakého almanachu. No môže ho to povzbudiť do písania. Literárny časopis môže vytvoriť prostredie v ďalších žánroch, víriť a stimulovať myslenie a povzbudzovať autora. Aspoň v tej mladšej generácii by sa to mohlo podariť a to je náš cieľ.

Nový šéfredaktor RomboiduRadoslav Passia, Pravda,

20. augusta 2010

ZRKADLÍME

Nič nie je večné, večná je len zmenaNevyužité myšlienky

Darina Lalíková: Rozhovory o architektúre, Eurostav 2010

Aktuálne

Utorok 21. 9. 201016:30 – oficiálne otvorenie festivalu17:00 – Literárna kaviareň s litovskou literatúrouSúčasná litovská literatúra očami jej autorov.Hostia z Litvy: Birutë Jonuđkaitë, Vladas BraziűnasUvádza: Klára SadováVideoprojekcia: koncert skupiny Skyle

Streda 22. 9. 201017:00 – Literárna kaviareň s poľskou literatúrouSúčasná poľská literatúra očami jej autorov.Hostia z Poľska: Marek Wawrzkiewicz, Elżbieta Musiał, Marta Świderska-PelinkoUvádza: Klára SadováVideoprojekcia: koncert Stanisława Soyku

Štvrtok 23. 9. 201017:00 – Literárna kaviareň

s rakúskou a nemeckou literatúrouSúčasná rakúska a nemecká literatúra očami jej autorov.Hostia z Rakúska a Nemecka: Beppo Beyerl, Martin BeckerUvádza: Ľudovít Petraško19:00 – koncert Musicus Poesis (koláž umeleckého prednesu a vážnej hudby pod vedením Marty Vilhanovej)Interpreti: študenti a pedagógovia košického konzervatória

Piatok 24. 9. 201017:00 – Literárna kaviareň so slovenskou literatúrouSúčasná slovenská literatúra očami jej autorov.Hostia: Ľudovít Petraško, Peter KarpinskýUvádza: Klára SadováVšetky podujatia sa uskutočnia v Kasárňach Kulturpark, Kukučínova 2, Košice

Litteriáda2. ročník medzinárodného literárneho festivalu

V Československu bolo v 50. rokoch minulého storočia z politických dôvo-dov uväznených približne 200 000 ľudí. Medzi nimi aj asi 50 – 60 sloven-ských spisovateľov. Keďže ich osudy dodnes nie sú dostatočne preskúmané, rozhodlo sa SC PEN venovať tejto tragickej stránke slovenskej literatúry 3. augusta večer v letnej čitárni U červeného raka. Moderátorka Vladimíra Komorovská sa na túto tému rozprávala s publicistom Jánom Bábikom, ktorý pripravuje pre Slovenský rozhlas cyklus dokumentov o väznených spisovateľoch. Na stretnutí hovorili o trpkých skúsenostiach s komunistic-kým žalárom aj dvaja spisovatelia. Antona Hykischa (druhý zľava) zadržali roku 1949 pri pokuse o prechod cez hranice a bol niekoľko týždňov v zais-ťovacej väzbe. Túto smutnú životnú skúsenosť opísal v románoch Námestie v Mähringu a Rozkoše dávnych čias. Druhým hosťom bol Rudolf Dobiáš (vľavo), ktorý strávil vo väzení sedem rokov svojho mladého života za ro-znášanie letákov. Rudolf Dobiáš napísal niekoľko umeleckých próz o osu-doch ľudí postihnutých komunistickým režimom – Temná zeleň, Tajní ľu-dia, Zvony a brehy, Zvony a hroby a naposledy zozbieral poéziu ôsmich politických väzňov a vydal ju v básnickej zbierke Básnici za mrežami.

Foto Peter Procházka

Najnovšia kniha profesora Viliama MARČOKA V poschodovom labyrinte je záznamom úsilia autora uchopiť fenomén postmoderny z pozícií medzinárodných reflexií, predovšetkým ako zjav rodiaci sa v zápase našich spisovateľov s totalitnou mocou a s iluzívnosťou ňou vnucovaného videnia sveta. Knihu vydalo Literárne informačné centrum a kúpiť si ju môžete aj v internetovom kníhkupectve LIC na stránke www.litcentrum.sk.

V poschodovom labyrinte

Báseň 2010Vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík vyhlasujú VII. ročník súťaže o najlepšiu báseň roka – Báseň 2010. Zúčastniť sa jej môžu žiaci základných škôl a osemročných gymnázií, a to v troch kategóriách.

I. kategória: žiaci prvých a druhých ročníkov ZŠII. kategória: žiaci tretích a štvrtých ročníkov ZŠIII. kategória: žiaci piatych až deviatych ročníkov ZŠ a príslušných ročníkov osemročných gymnázií.

Téma a rozsah sú ľubovoľné. Rozsah nie je rozhodujúci. Každý

účastník môže do súťaže poslať najviac tri súťažné príspevky napísané na počítači alebo písacom stroji na adresu: Vydavateľstvo DAXE a redakcia Maxík, Košická 37, 821 09 Bratislava. Každý súťažný príspevok musí obsahovať meno a priezvisko autora, adresu školy a triedu, ktorú súťažiaci navštevuje.Uzávierka súťaže je 15. novembra 2010, vyhodnotenie v decembri 2010. Výsledky uverejní časopis Maxík č. 6 a ďalšie médiá. Ďalšie informácie sú v septembrovom čísle časopisu Maxík a na www.maxik.sk.

Tešíme sa do školyŠkolský rok sa nezačína len pre školákov, ale aj pre predškolákov. Škôlkarom-veľkáčom je určená publikácia Tešíme sa do školy s množstvom hier, hádaniek a doplňovačiek, ktoré rozvíjajú fantáziu aj logické myslenie a hravo naučia škôlkarov zručnosti potrebné pri nástupe do naozajstnej školy. Tohto zábavného a užitočného pomocníka pošleme jednému z čitateľov, čo do 14. septembra pošle kupón vydavateľstva Fragment zo strany 11 do našej redakcie.

Festivalová strelka 8. ročníka Capalestu (17. – 21. augusta) bola tentoraz nasmerovaná z Banskej Štiavnice na čiernomorské pobrežie – na bulharskú poéziu. Ťažiskové programy tohto ročníka frankofónneho festivalu poézie, divadla a hudby zdôraznili spoločné korene slovanského písomníctva, pri ktorého zrode boli sv. Cyril a Metod. Zároveň poskytli širší priestor tvorbe bulharských poetiek, jeho zakladajúcich členiek a pravidelných návštevní-čok Aksinie MIHAILOVEJ a Dostene LAVREGNE, ako aj poézii popredných bulharských básnikov Bojka LAMBOVSKÉHO a Kyrila KADIISKÉHO, nováči-kom na Capaleste. Bulharskú kultúru zastupovali autorka umelecko-doku-mentárneho filmu Viera, venovaného významnému bulharskému básnikovi a revolucionárovi Nikolovi Vapcarovovi, jeho neter Maja Vapcarovová, ako aj autorka 3-dielneho dokumentu Veľká herézia Gena Trajkova. Návštevníci filmových predstavení mali možnosť zoznámiť sa s invenčne a veľkým osobným zaujatím spracovanou zaujímavou časťou balkánskej histórie.

Po tradičnom uvítacom stretnutí na programe Babylon jazykov, kde sa kaž-dý zo zúčastnených básnikov prezentoval veršami v rodnom jazyku, si náv-števníci mohli vypočuť hudobno-slovné inscenované pásmo Proglas. Majstrovské dielo sv. Cyrila, prvú báseň napísanú v staroslovienčine interpre-toval Jozef Šimonovič, hudobnú časť programu tvoril súbor Musa Ludens.

S cyrilo-metodskou témou úzko súvisela aj odborná diskusia o rozdiel-nom vývine kresťanstva na Východe a Západe, o príčinách schizmy a jej po-litických a spoločenských dôsledkoch, na ktorej vystúpili historici – odbor-ník na byzantológiu prof. Ján Šafin z Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity, náš popredný mediavelista prof. Richard Marsina, ich mladší kolegovia Andrej Škoviera z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda a Marek Meško z VHÚ a spisovateľ Anton Hykisch.

K vrcholným programom festivalu patrili večerné inscenované pásma po-ézie na nádvorí Starého zámku určené širšiemu publiku. Vo štvrtok uviedli herci Dušan Jamrich a Jean Luc Debattice v slovenčine a vo francúzštine poému L. Novomeského Vila Tereza v réžii riaditeľa festivalu Michela de Maulne s husľovým sprievodom Petra Vrbinčíka. Ďalší večer na Starom zámku v programe Z Perperikonu do Delf: v zákutiach času predstavili v in-scenovanom čítaní poézie svoju tvorbu poprední európski básnici – už spo-mínaní autori z Bulharska a z Grécka Katerina ANGHELAKI-ROUK a Titos PATRIKIOS. Záver festivalu patril rodopským spevom v podaní Valie Balkanskej. Medzi básnikmi festivalu nechýbali jeho stáli hostia Krystyna Rodowska z Poľska, Dagnija Dreika z Lotyšska a Vladas Brazunias z Litov-ska. Slovenskú poéziu zastupovali ženské hlasy – Dana Podracká, Anna Amadina a Daniela Bojnanská.

–báb–

Na začiatku bol Proglas

Princezné aj Rytieri pre predškolákovVari v každej rodine s predškolá-

kom skúšajú jeho pripravenosť. Našťastie sú na to dnes aj rôzne po-môcky a sofistikované nástroje. Ak navyše natoľko zaujmú dieťa, že sa dožaduje, aby mu rodič prečítal zada-nia úloh a s radosťou ich rieši, je spo-kojnosť dvojnásobná. To je prípad dvoch pracovných zošitov Princezné a Rytieri z vydavateľstva Fragment. Napriek v úvodnom slove naznačené-mu predpokladu, že po pútavých úlo-hách s princezničkovskými motívmi siahnu viac dievčatá a naopak po ry-tierskych chlapci, zažitá skúsenosť dokazuje, že záujem predčí rodovo vtláčané role. Systém trhania ako v poznámkových blokoch umožňuje po úspešne vyriešenom cvičení aj

symbolicky naznačiť zvládnutie a prechod na novú, ťažšiu úroveň. Zaujme aj ilustrovaný slovníček s vy-svetlením pojmov, ako trón, koč, princezná, valčík, vejár, baldachýn, burgundský čepiec, trubadúr, lutna a podobne. Niekoľko úloh je určených na riešenie pomocou samolepiek, ktoré sú hneď druhou stranou pra-covného zošita. Viaceré invenčné a zreteľné zadania úloh sú zamerané na rozvoj jemnej motoriky, iné na predstavivosť, rozvoj pozorovania alebo základy čítania a počítania. Oba zošity z belgickej proveniencie plne spĺňajú kritérium J. A. Komenského rozvoja túžby po vzdelaní a vzdeláva-nia prostredníctvom hier.

-msch-

www.litcentrum.sk Strana 3

Louis de BernièresSRDEČNÉ POZDRAVY Z NOTWITHSTANDINGUBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010Preklad Adriana KomorníkováSpomienky na detstvo a vidiec-ku pohodu dediny Notwithstan-ding priblížil autor v knižke po-viedok. Usiloval sa zachytiť at-mosféru Anglicka tých čias a v príbehoch spomínal na ľudí, ktorí už dávno ležia na miest-nom cintoríne a časom by sa nich iste zabudlo. Ukázal, ako sa anglická dedina menila: mladí odchádzali a noví obyvatelia sa prisťahovali. Nájdeme tu príbe-hy obyčajných dedinských chlap-cov, ako bol napr. Robert, ktorý sa preslávil chytením pruhova-nej šťuky, či cvičil havrana, Ar-chie, čo neustále domov niečo nosil, nevďační vinšovníci, slúž-tička Bessie, ktorá otehotnela s pánskym synom, ale aj pozoru-hodné postavičky dospelých, ako špiritisti Macovci, záhadný nožnicovoruký lord, čo čistil priekopy, či generál, ktorý išiel nakupovať bez nohavíc, alebo nekompromisný majiteľ popu-lárneho kocúra, čo chytá len krt-kov... Postavy prestupujú viace-rými príbehmi, čím sa obraz de-dinky stáva plastickejší a čitateľ-ský zážitok pestrejší.

PIRÁTIBratislava, Fragment 2010Deťom od šesť rokov je určená knižka s podtitulom Nakresli si podľa šablóny. Pod dvadsať štyri rôznych šablón treba podložiť papier, obkresliť vzor podľa predlohy, dokresliť detaily a vy-farbiť ho. Postupne takto možno nakresliť pirátov, pirátsku loď, truhlicu s pokladom, papagája, či celý pirátsky ostrov.

Lisa KleypasováZVEĎ MA NA ÚSVITEBratislava, Ikar 2010Preklad Mária KočanováCigánska romanca je pokračova-ním hathwayovskej série Do pol-noci moja a zachytáva odchod hlavnej hrdinky Winnifred z Hamp shiru s bratom Leom na kliniku do Francúzska, kde sa bude liečiť po prekonaní šarla-chu. Neodchádza sa jej ľahko, lebo doma zanecháva svoju lás-ku Keva Merripena, svojského, zádumčivého Róma, ktorý jej city neopätoval. Keva prijala ro-dina Hathwayovcov ako malého chlapca (pôvodne cvičeného bit-kára) s nejasnou minulosťou, ktorú odhalí až po rokoch vďaka zvláštnemu tetovaniu. Kev sa ro-dine odvďačil vernosťou a praco-vitosťou. Keď sa po čase Win vrátila z liečenia aj s ošetrujúcim doktorom, stretla sa s rodinou v Londýne. Vtedy vycítila, že Kev je iný. Tvrdil, že k nej cíti iba priateľstvo, no v hĺbke duše po nej túžil. Rodinné vzťahy, plesy, spoločenské udalosti a dvorenie doktora Harrowa Win zamest-návalo a na Keva prestala mys-lieť. Na jednom z plesov ju však Kev kompromitoval. Rodinná rada zasadla a čakala na prizna-nie vinníka. Kev mlčal a doktor túto nepríjemnosť zobral na seba. Vzápätí požiadal o ruku Win... Udalosti však dostali rých-ly spád a Kev začal radikálne bo-jovať o svoju lásku.

-lč-

BIBLIOGLOSÁRAktuálne

KNIHA ROKA 2010Stav k 13. augustuKNIHA ROKA

VYDAVATEĽSTVO ROKA1. Ikar 312. Knižné centrum 273. Vydavateľstvo Matice slovenskej 264. Vydavateľstvo Slovart 235. Aspekt 7

DEBUT ROKA1. R. Piško: Hačava – Ikar 102. Z. H. Bukowsky: Sexodus – Ikar 73. J. Hargaš: Mám v pätách mafiu – Slovenský spisovateľ 64. T. Melasová: Tovar – Marenčin PT 5

1. A. Straka: Chvatom – Knižné centrum 442. M. Bielik: Neskutočnosti – Vydavateľstvo Matice slovenskej 363. J. Karika: V tieni mafie – Ikar 244. P. Tomašovič: Bezčasie – Spolok sv. Vojtecha 155. P. Krištúfek: Blíženci a protinožci – Marenčin PT 13

Počet hlasov

Aktuálne

ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA 2010 KNIŽNÁ REVUE

1. Na knihu roka navrhujem:

(autor, názov, vydavateľstvo)

2. Za debut roka navrhujem:

(autor, názov, vydavateľstvo)

3. Za vydavateľstvo roka navrhujem:

Meno a adresa odosielateľa:

(podpis)

Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2010 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH.Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2010. Uzávierka ankety je 15. marca 2011.

Kto vezme do rúk knihu výtvarné-ho teoretika Fedora Krišku o výtvar-níkovi Miroslavovi Cipárovi, už od obálky pochopí, prečo ho volajú „ry-tier čiar“. Čiary dominujú v jeho ce-loživotnom výtvarnom hľadaní ako prazačiatok: u Boha to bolo slovo, u maliara je to – podľa Cipára – čia-ra.

Monografia vyšla k majstrovmu ju-bileu (nar. 8. januára 1935 v obci Se-meteš na Kysuciach). Monumentál-na, dizajnom i obsahom neobyčajne krásna i „ťažká“ publikácia – s po-četnými reprodukciami grafík, ob-razov, náčrtov, sôch, so zábermi z výstav, fotkami zo súkromia i zo zahraničných pobytov umelca, živo-topisným prehľadom, zoznamom vyobrazení – má úctyhodných 350 strán. (Fedor Kriška sa Cipárovi ve-noval už predtým – v rokoch 2002 a 2005 – keď tiež vo Vydavateľstve M. Vaška v Prešove bol autorom i spoluautorom kníh o výtvarníko-vom diele).

Vymenovať aktivity všestranného Miroslava Cipára je náročná úloha. Je totiž nielen maliarom, grafikom, dizajnérom, ilustrátorom, ale aj spo-ločensky a publicisticky činnou osobnosťou (o. i. zakladajúcim čle-nom Verejnosti proti násiliu, iniciá-

torom výtvarných a humanitárných akcií), účastníkom domácich i za-hraničných výtvarných porôt, zakla-dajúcim členom Clubu grafikov v Bratislave, nositeľom cien umelec-kého a spoločenského sveta (dve bronzové medaily IBA Lipsko, dve zlaté medaily z Bienále ilustrácií v Bratislave, Premio Grafico Bolog-na, Európska cena Univerzity v Pa-dove, Octogone Paríž, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Cena Pavla Straussa a i.)

Konzervatívnejšie orientovaný mi-lovník maliarstva možno Cipárovo dielo hneď nepochopí – Kriška píše: „Cipár je zanieteným stúpencom an-tipríbehov – ide mu o monumentál-ny stav ducha...“ – ale vnímavejší postupne odhalí svet, v ktorom – ako znovu píše autor: „... Cipár ne-kreslí, aby postihoval reálnu podobu vecí, ľudí, sveta, ani aby obhajoval nejakú konkrétnu myšlienku, ideu či teóriu. Jeho kresby sú obyčajne výra-zom slobodnej predstavivosti, akoby sa tvorca vznášal v priestore, akoby naplno vnímal a zároveň realizoval jeden zo svojich nepokojných veľkole-pých snov. Kresba prináša autorovi istú rozkoš zo samotného procesu zrodu...“ Je tak trocha konceptualis-tom, ktorý v detaile hľadá celok, vý-

tvarným „minimalistom“, nájdu sa i takí, ktorí v Cipárovi vidia dediča ľudových tradícií – veď ako sochár hľadá v zdanlivo abstraktných dre-vených objektoch spomienky na de-dinské ploty s dierami, odokrývajú-cimi pred chlapčenskými očami za-kázaný, tajomný svet. Iní vidia v je-ho čiarach kresby inšpirované pís-mom, hudbou, hieroglyfmi, pikto-gramami, starými pergamenmi – s tajomnými, nečitateľnými posols-tvami. Nuž, Cipárov svet si vyžaduje partnera s bohatým svetom fantá-zie, možno i základmi filozofie, no najmä s večnou ľudskou túžbou po odhalení individuálneho a vesmír-neho sveta. Umelcova ruka – ako o sebe píše v jednom z textov – ne-postojí. Denno-denne vedie ceruzu, tuš, fixku po papieri, skicároch, plátne, po hocijakom útržku papie-ra – v intuitívnom pohybe vpred. Cipárove akryly, akvarely – na papie-ri, našepsovanom plátne, drevenej doske – sú zas návratom k zázra-kom zrodenia, k obdivu jadra veci, ale najmä k stálej pulzácii času. (Pred pár desaťročiami propagoval takýto večný pohyb hmoty „amébis-tickými“ skladbami Jozef Grešák – Divný Janko slovenskej hudby...) Ci-pár vyjadruje nepokoj ducha skica-

mi zo zápisníkov, čiarovými „texta-mi“, farebnými i čierno-bielymi stig-mami (ako nazýva niektoré grafiky a obrazy), divertimentami a fúgami. Jeho akrylom stvárnené „jadierka“ pripomínajú začiatok a večnosť ži-vota... Čo len možno nájsť v Cipáro-vom zázračnom svete!

Štúdia Fedora Krišku je rozčlene-ná medzi obrazové časti knihy. Vy-niká znalosťou výtvarnej tematiky, ale aj literárno-esejistickým spraco-vaním – a najmä vrúcnym obdivom umelca. Približuje i jeho životnú púť – od chudobného kysuckého chlap-ca k medzinárodne uznávanému vý-tvarníkovi, ktorý vystavoval nielen doma, ale aj v Prahe, Paríži, Havane, Tokiu, Osake, Berlíne, Washingtone, New Delhi...

Kriškov text dopĺňajú štúdie a osobné spomienky Ľudovíta Ho-lošku, Evy Trojanovej, Jánosa Kassa, Igora Otčenáša, Ľudmily Peterajo-vej, Milana Resutíka, Petra Zajaca – i samého Miroslava Cipára. Grafiku si vzal na starosť M. Cipár. Kniha obohacuje výtvarnícku literatúru a navyše poteší – ako vzácny dar – milovníkov umenia.

Terézia Ursínyová

Úvodné slovo v reprezentatívnej monografii o súčasnom výtvarníko-vi a sochárovi s nezameniteľnou fyziognómiou patrí Milanovi Lasi-covi. Určite nejde o náhodu, veď obaja sa pred dvoma rokmi už v knižke stretli. V Milanchólii (Vyd. Slovart, 2008) Milan Lasica otexto-val Ormandíkove obrazy a publiká-cia mala okamžitý a výrazný úspech. O úspešnosti tohto umelca a originálneho ilustrátora svedčí aj paralelne aktuálny titul z Vydava-teľstva Slovart Veľké veci Mareka Ormandíka.

Úvahový rámec Očistca Mareka Ormandíka predstavuje analytický text českého básnika, kritika a ese-jistu. Venuje sa v ňom pojmu očis-tec predovšetkým v kresťanských, historických a literárnych súvislos-tiach. Naznačuje aj súvislosti s Or-mandíkom, no skôr nenápadne, evokačne a asociačne. Gros knihy tvorí cyklus malieb a sôch z rokov 2009-2010 príznačne inšpirovaných Danteho dielom. Spoločnosť Dante

Alighieri už vydala prvú časť Dante-ho komédie: Peklo s ilustráciami Mareka Ormandíka v roku 2007. Ak sa stretávame v tejto knihe s no-vými ilustráciami, možno sú pokra-čovaním projektu, každopádne majú pečať originality, svojskú,

sýtu kontrastnú farebnosť a haluci-načnú, expresívnu figurálnosť. Kompozície malieb sú jednoduché so solitérnymi objektmi – centrom sa stáva zväčša človek, hlava s de-formovanými proporciami, akoby Ormandík zachytával vo výraze a tvare tela i jeho častí samu dušu a jej stav. Posedieť si nad jeho ob-razmi bude zaiste inšpiratívne, ta-kisto ako hľadať súvislosti s Dan-tem a s celým veľkým tematickým hniezdom človeka, pekla, raja, očistca a Boha.

Očistec Mareka Ormandíka do-pĺňajú ešte dve jeho série malieb s názvami Magenta a Žltá. Ďalej na-sleduje krátky pocitovo spomien-kový text výtvarníka a publicistu Martina Gerboca, kde okrem iného píše: „Jeho maľby tak celkom určite nie sú opísateľné nijakými exaktne vypovedateľnými slovami, tie sú to-tiž priveľmi konkrétne na to, aby na svojej obmedzujúcej ploche ne-schopnej vyjadriť akúkoľvek vnútor-nú skúsenosť dokázali atakovať di-

váka rovnakou intenzitou ako sa-motná maľba.“ Ich spoločné dielo predstavuje časť Spolu. V závere nájdeme základnú chronológiu Or-mandíkovho diela a jeho výstav-ných a ďalších aktivít. Treba ešte dodať, že texty sú uvedené aj v an-gličtine (preklad Elena a Paul Mc-Cullough), čo patrí v danej žánrovej kategórii k slušnému a overenému štandardu.

Vydavateľstvo Slovart ponúka či-tateľom a milovníkom výtvarného umenia plnohodnotnú knihu, ktorá prezentuje nevšedný talent súčas-ného slovenského umelca strednej generácie. Mnohí poznajú jeho rukopis z tvorby plagátov alebo z bookletov CD, kniha Očistec Mare-ka Ormandíka je možnosťou spoz-nať túto osobnosť v hlbšom a širšom profile. Ak sa o to chcete pokúsiť aj vy, Vydavateľstvo Slovart jednému z našich čitateľov túto publikáciu ve-nuje. Stačí poslať kupón zo strany 11 najneskôr do 14. septembra.

Radoslav Matejov

Fedor Kriška: Miroslav CipárPrešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2009

Jiří Olič: Očistec Mareka OrmandíkaBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. Preklad Daniela Števčeková

Strana 4 číslo 18KNIŽNÁ REVUE

Gabriela Futová – Roman Brat:Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody

StriptízPríbeh podľa Evy

Volejbal som milovala odjakživa. Už ako malý štupeľ som sa dokázala prikmotriť k ho-cikomu, kto odbíjal loptu a s nadšením som behala po nechytené smeče či zlé nahrávky. Keď mi na druhom stupni ponúkla telocvikár-ka volejbal ako krúžok, išla som vyskočiť od radosti z kože.

Školské družstvo mi maximálne stačilo, ne-mala som ambície hrať volejbal profesionálne, to by ma ani až tak nebavilo. Ale na to, že re-prezentujem školu, som bola fakt veľmi hrdá. A bola som aj dobrá, mojich podaní sa na tur-najoch báli súperky asi najviac.

V telocvični sme boli dobrá babská partia. Síce som z nich bola do volejbalu najzažratej-šia, riadne som nervačila, keď sa baby flákali, hlavne keď sme hrali medzi sebou naostro, to by som vedela hrýzť. Ale inak sme medzi se-bou vychádzali super. Najviac som si rozumela so štyrmi dievčatami z nášho ročníka. Ani jed-na nechodila so mnou do triedy, a tak sme si zaviedli malý potréningový rituál. Spoločnú sprchu a mlieko. V sprche sme sa rýchlo dali dokopy a po umytí sme len tak v uterákoch klebetili a popíjali mlieko, ktoré nám nikdy nechutilo lepšie.

Raz, stalo sa to pri sprchovaní, začala Dorota príšerne jačať. Skoro som dostala infarkt, tak som sa zľakla, napadlo mi, či ju netrasie prúd, alebo čo, predsa len, sprchy pochádzali z neja-kej prehistorickej doby a ich rekonštrukcia bola plánovaná až počas letných prázdnin. Aj preto boli vyriešené „úžasne“. Žiadne vešiaky na ute-ráky, žiadne podložky. Uteráky sme mávali po-ložené na parapete pod nabielo zastriekaným oknom. Pravda, náter bol urobený presne do polovice okna, zrejme aby sa ušetrilo na svetle, ale bol dosť vysoko, takže do umyvárne nebolo zvonku v žiadnom prípade vidieť. Jedine, že by chcela nakuknúť nejaká žirafa, ale pochybujem, že by na nás bola nejaká zvedavá.

Pribehli sme hneď všetky k Dorote.– Špehuje nás úchylák! – zjačala znovu a ru-

kou ukázala na okno.Sprchy boli od zvyšku umyvárne oddelené

jediným múrom. Svorne sme všetky vystrčili čo najnenápadnejšie hlavy.

Za zafarbeným sklom sa mihol tieň. Kým sme sa stačili zľaknúť, sponad bieleho pásu sa vystrčila hlava.

– Bročko! – vykríkla som.– Ten Bročko z tvojej triedy? – spýtala sa Do-

rota, akoby sa po škole potulovali štyria rov-nakí Bročkovia.

– Poznáš aj iného? Jasne, že je to on.Vtiahla som hlavu za múr. Asi ma porazí.

A taký dobrý deň to bol!– Dievčatá, ja zo sprchy nevyleziem, – ozvala

sa Táňa. – Nebudem tu predsa robiť striptíz úchylákovi.

– Fajn, nevylezieš, – rozmýšľala som nahlas. – Ale ako sa dostaneme domov?

– Počkáme, kým neodíde, – navrhla Dorota.Čakanie nám pripadalo ako celkom dobrý

nápad. My sa neukážeme a úchyláka Bročka omrzí stáť za oknom a zízať do prázdnej miestnosti. A tak sme sa zašili do najtemnej-šieho kúta sprchy a poumývali sa tam. Jedna z nás strážila, aby v momente, keď Bročko spoza okna zoskočí, dala signál a my by sme bezpečne a nikým nevidené prebehli k svojim uterákom.

Sviniar Bročko asi nemal čo robiť, lebo tr-pezlivo vyčkával. Prvej rupli nervy Blanke.

– Baby, ja tu fakt nemôžem čakať doneko-nečna, – hrýzla si peru.

– Tak sa obetuj a prebehni po uteráky. Rých-lo sa zakrútiš do svojho, a potom prinesieš uteráky aj nám a Bročko uvidí iba jednu z nás.

– Hej. Mňa. Na to zabudnite. Ja sa nikomu ukazovať nebudem.

Blanka sa normálne ofučala. Naklonila som sa a vystrčila spoza múra hlavu.

– Bročko, ty debil, vypadni! – zakričala som z plných pľúc.

Bročko sa na mňa vyškeril, a ani sa nepohol.Nemohla som tomu uveriť. Stali sme sa za-

jatkyňami úchylného spolužiaka, chalana, na ktorého by som to v živote nepovedala. Trčali sme v sprche zviazané vlastnou hanblivosťou a hlúpymi okolnosťami.

– Ty úchylák, vypadni, lebo budeš mať ne-skutočné problémy! – zajačala Dorota.

Ale Bročko veľmi dobre vedel, čo robí. Zízal cez sklo dovnútra a vyčkával ako trpezlivý ry-bár na svoj úlovok.

– Dievčatá, ja keď sa odtiaľto dostanem, asi ho zabijem! – vyhrážala sa Dora.

– Choď po uterák a zabiť ho môžeš potom, – nabádala som ju v nádeji, že sa odhodlá. Lenže Dorota nechcela.

– Bročko, počúvaj. Myslím si, že si dosť inte-ligentný, takže buď taký dobrý a zlez z toho okna, – skúšala som naňho ísť podobrotky. Musela som riadne kričať, aby ma počul, a som si istá, že počul, lebo na tvári sa mu mihol úškrn. –Nechápeš, že je to trápne?

Nič. Bročko buď ohluchol, alebo sa naschvál zaťal, alebo sa jednoducho rozhodol, že nám to neuľahčí. Kričali sme na neho, prosili ho, ktorási dokonca hodila do okna mydlo, Broč-ko sa však očividne rozhodol, že v teň deň uvi-dí holú babu stoj čo stoj.

V sprche nám už začínalo byť zima, zohrie-vali sme sa síce pod teplou vodou, ale situácia bola už viac ako nepríjemná. A tak som sa roz-hodla.

– Baby, ja na to kašlem. Keď chce vidieť holé dievča, tak nech si vidí. Ja idem po uterák!

A kým stihli dievčatá čosi povedať, dôstojne som vyšla spoza múra, pokojným krokom som podišla k parapetu, zakrútila sa do svojej osušky a potom som rad radom popodávala uteráky aj babám. A hoci som vyzerala maxi-málne vyrovnane, v duchu som zúrila. Na baby, že sú také slabošky, na úchylného Broč-ka, ktorého som od tejto chvíle nenávidela najviac na svete, a trochu aj na seba za to, že som to neurobila skôr. Mali by sme všetky ih-neď pokoj.

Domov som prišla rozhodnutá, že za toto bude Bročko pykať tak ako nikdy v živote. Keď som sa však zdôverila staršej sestre, strašne sa rozosmiala a povedala, že sa teraz budem musieť za Bročka vydať, keďže ma už videl holú. A to ma rozzúrilo ešte viac. Čakala som, že sa sestra rozčúli, že bude chcieť zavolať po-líciu a dať to vyšetriť, no ona mala z toho aku-rát dobrú zábavu. Vedela som si predstaviť, ako by sa zatvárila triedna, keby som za ňou išla. A ako by sa potom rehúňala celá škola.

Na druhý deň ráno som Bročkovi bez jediné-ho slova vyťala silnú a dobre mierenú facku pred celou triedou.

StriptízPríbeh podľa Lojza Bročka

Netušil som, že to na mňa takto našijú. Spa-dol som do problému ako mucha do poliev-ky, hoci úprimne povedané, vôbec ma to ne-prekvapuje. Ľudia sa mi totiž smejú nielen preto, že som tučko, ale aj pre to, že mávam smolu. Niekedy mi zíde na um, že obe veci idú ruka v ruke, že keby som nebol tlstý, oko-lie by sa mi nevysmievalo a ja by som nijaké nepríjemnosti nepriťahoval. Jedno s druhým sú ako spojité nádoby, tak to zvykne hovorie-vať moja mama, keď tvrdí, že všetko so všet-kým súvisí. Ktovie, či sa mi v živote podarí zbaviť obezity. Alebo aspoň smoly. Na svoj výzor si pomaly zvykám, i na úškrny spolu-žiakov, no s ustavičnými problémami sa ne-viem zmieriť. Ešte aj Eva sa na mňa naštvala tak, že jej už v živote nevysvetlím, ako to bolo. Takú mi struhla, že mi doteraz zvoní v uchu. Aj to festovne plesklo. Keď si niekedy s chalanmi bubnujeme dlaňami po stehnách a tvárime sa ako rocková kapela, čo dáva kú-lový rytmus, plieska to menej. Mohol by som Eve navrhnúť, nech bubnuje s nami. Ha, ha, ha, akože dobrý fór!

Začalo sa to tým, že ma oslovil náš školský mág Pali. To je taký chalan, čo robí suprovú mágiu, fakt mu to dobre ide, len mi niekedy lezie na nervy, lebo je dotieravý ako hmyz. Furt čosi predvádza, a potom akože núti na-šinca, aby s ním uzatváral stávky. Priznám sa, že som s ním už zopár ráz prehral desia-tu, a potom som bol taký hladný, až sa mi tmilo pred očami. Jasné, že som sa nevedel sústrediť na vyučko, jasné, že som nevedel odpovedať, keď ma vyvolali. Hlad je ešte mocnejší čarodejník ako náš Pali, položil ma na lopatky a ja som až do obeda ani nemu-kol.

Takže keď ma Pali oslovil, záporne som vr-tel hlavou ešte skôr, ako mi stačil povedať či i len slovo.

– Čo ti je? Veď som ešte ani necekol, – ksich-til sa urazene Pali. – Som si myslel, že hodí-me reč, to je všetko.

– A o čom? O mojej desiate? – poznamenal som ironicky. – Ja sa s tebou o nič nestavím, aby bolo jasno. Už viac nechcem trpieť.

– Počuj, Lojzo. Nejde o desiatu, ani o iné žrádlo.

– A potom o čo?– O škrupinky. Počul si už o škrupinkách?

To sú ti tri akoby orechové škrupinky, v sku-točnosti sú to tri zátky z koly a pod nimi pu-tuje jedna malá guľôčka. Ja tú guľôčku pod škrupinkami miešam, a keď uhádneš, kde je, vyhrávaš.

– A čo vyhrávam? – spýtal som sa, akoby som načisto osprostel a zabudol na ostraži-tosť.

– Vyhrávaš desať eur. Keď uhádneš, kde je guľôčka, máš desať eur, chápeš?

Ty, kokso, povedal som si, desať eur to je pekný peniaz! To by sa mi vážne zišlo. Nazna-čil som Palimu, aby mi škrupinky ukázal a poučil ma, ako to funguje. Pali vytiahol tri zátky z koly, jednu papierovú, alebo že by gu-menú? Guľôčku, ukryl ju a začal tými zátka-mi na stole hýbať tak, akoby ich miešal.

– No a teraz musíš uhádnuť, kde je guľôčka, chápeš?

– Chápem, – odvetil som.Pali opäť ukryl guľôčku a škrupinky nie veľ-

mi rýchlo miešal pred mojimi očami. Jasné, že bolo pre mňa hračkou zistiť, kde je. Keď domiešal, ukázal som na zátku vľavo.

– Tu je!Pali zdvihol zátku a guľôčka bola pod ňou.

Vyhral som, teda akože, lebo toto bola ešte len skúška.

– No a teraz môžeme ísť na ostro, – navrhol

mi Pali. – Keď uhádneš, kde je guľôčka, vy-hráš desať eur. Si pripravený?

V živote som nebol taký pripravený ako vte-dy. Išiel som si oči vyočiť, aby som ustrážil, pod ktorou zátkou ostala guľôčka. Paliho ruky kmitali po stole oveľa svižnejšie ako pred tým. Už nemenil polohy zátok jednu po druhej, ale zakaždým chytil do rúk dve a dve a presúval ich z miesta na miesto pohybom, čo mi pripomínalo štrikovanie mojej babky. Rýchlosť, akou šermovala svojimi ihlicami, jej mohli závidieť aj traja mušketieri.

– Táto, – ukázal som na strednú zátku.Guľôčka bola tam a Pali mi dal bez slova de-

saťeurovú bankovku. Hra pokračovala a ja som zrazu nadobudol pocit, že v ten deň sa môžem stať boháčom. Dokonca som sa Pali-ho ani nespýtal, čo sa stane, keď guľôčku ne-nájdem. Tušil som, že môžem prísť o desať eur, ale túto myšlienku som radšej rýchlo za-pudil. Pred očami som už mal len svoju vý-hru a veci, čo si za ňu kúpim. Vyhral som aj nasledujúcu stávku, i tú ďalšiu, no potom sa karta obrátila a desať stávok za sebou som prehral. Nerozumel som tomu. Nechápal som, ako je možné, že tri razy za sebou som guľôčku spoľahlivo našiel, a potom už ani raz. Pali je veľký mág, no pochopil som to, až keď bolo neskoro. Takže čistá strata bola se-demdesiat eur.

– No čo, Lojzo, pokračujeme? – provokoval Pali.

Čo som mu mal povedať, že aj keď rozbijem doma prasiatko, môžem mu vrátiť akurát tak štyri, päť eur? Hru som ukončil a nemo som naňho hľadel, kým vyriekne svoj ortieľ.

– Neboj sa, keď nemáš teraz, dáš mi ne-skôr.

Sedemdesiat eur nebolo ako prehrať desia-tu. Keď som hovoril, že sa mi po prehre de-siaty tmilo od hladu pred očami, tak teraz na mňa išli také mdloby, že bolo len otázkou času, kedy ma vystrie.

– Alebo... – pokračoval Pali. – Alebo môžeš tento svoj dlh vyrovnať inak. Samozrejme, iba ak chceš. Ja ťa do ničoho nenútim, aby bolo jasné!

– Ako, Pali, povedz, – spýtal som sa priškr-teným hlasom.

– Keď sa budú baby po volejbale sprchovať, stačí, keď si k oknu priložíš rebrík a budeš ich sledovať. To je všetko. No za nijakých okolností nesmieš zliezť, ani keby na teba kričali a vyhrážali sa ti. Inak mi musíš dať pe-niaze.

– A dokedy tam musím vydržať?– Polhodinu.– Tridsať minút?! Vieš, aký bengál spustia,

keď zistia, že ich špehujem? Starý Frici ma zabije. Doletí aj s tým svojím šarkanom a mám po chlebe! Aj za ten rebrík!

– Ako myslíš, Lojzo. Je to len na tebe.A tak som sa pozeral. Jasné, že si ma všimli,

len čo vošli do sprchy. Jasné, že jačali ako si-rény. A to ubehlo asi prvých tridsať sekúnd. Pozrel som na hodinky, ostávalo neskutoč-ných dvadsaťdeväť minút a niečo. Začal som sa potiť, hrozne potiť. Ani vtedy, keď sa ku mne na ihrisku rozbehol Herkules, som sa necítil tak zle ako teraz. Len nech nepríde Frici, len nech nepríde Frici, hovoril som si a v tom zúfalstve sa mi pomaly začali zlievať dokopy dva zvuky, čo mi priam trhali nervy: jačanie báb a neskutočný rehot neďaleko sto-jacich chalanov s Palim a Osom na čele.

Frici neomylne prišiel. Do konca mi chýbali asi dve minúty. Už len dve minúty ma delili od vyslobodenia. Tak veľmi som túžil, aby čas bežal rýchlejšie, tak nástojčivo som tlačil do-predu ručičky na hodinkách, že aj keď som holú Evu videl prebehnúť cez umyváreň, javi-la sa mi skôr ako duch, ako rusalka z lesa, ktorá ma za môj čin celkom určite premení na práchnivý strom. Nepremenila. Nemala kedy, lebo Frici ku mne priskočil, strhol ma z rebríka a takú mi strelil, že ma líce bolelo ešte aj na druhý deň.

Evino zaucho ma však bolelo väčšmi. Ok-rem chalanov ho totiž videli všetky baby v triede, a to bola veľká hanba.

Po úspešném spoločnom projekte Zmätené dvojičky zo slepej uličky (Forza Music 2008) Gabriela Futová a Roman Brat napísali novú knižku Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody. Príbehy určené najmä dospievajúcim vyjdú tento mesiac vo vydavateľstve Forza Music.

Vychádza

www.litcentrum.sk Strana 5

Príbeh s posolstvomLegenda o lietajúcom Cypriánovi je asi najvychytenej-

ším titulom tohtoročného leta. Či už v podobe rovnomen-ného filmu, piesne alebo knihy – ide o súčasť jedného pro-jektu – pri ktorého zrode stála filmová scenáristka a reži-sérka Mariana Čengel Solčanská (1978). Už ako študentku ju na výlete v Červenom Kláštore zaujala skutočná postava slovenských i poľských dejín osemnás-teho storočia – mních Cyprián. Viac ako herbár liečivých rastlín, ktorý po sebe zanechal, ju fascinovala legenda o krídlach, na ktorých sa vzniesol z kopca Tri koruny, ako metafora túžby po slobode, odpustení, vnútornej pre-mene človeka.

O mníchovi Cypriánovi sa toho veľa nevie, i keď niektoré pramene udávajú, že bol vzdelaný liečiteľ, cestovateľ, bo-tanik a zberateľ a volal sa František Ig-nác Jaschke (narodil sa v roku 1724 v Sliezsku a zomrel v roku 1775 v Čer-venom Kláštore). Autorka si však vy-tvorila svojskú legendu: jej nositeľmi sa stali viaceré postavy a ich príbehy sa prelínajú.

Na rozdiel od filmu (fotografie z neho sú súčasťou publikácie), kde sa minu-losť vracia Cypriánovi iba v útržkoch spomienok, v knihe sa rozvíja dej v časovej postupnosti. Prvú časť Bratia zasa-dzuje autorka do roku 1713, do času popravy Jánošíka, a je to akási prehistória. Predstavuje troch bratov – nevoľníkov Martina, Jaška a Andreja, ktorí sú ako pytliaci považovaní za zločincov, ale stanú sa i prenasledovanými zbojníkmi a vrahmi. A stretávame sa s ich celoživotným nepriateľom Valentom.

Druhá časť Jašek má datovanie 1718. Doráňaného muža pred bránou kláštora sa ujmú kamaldulskí mnísi. Pod vply-vom charizmatického liečiteľa Alberta, prísneho priora Im-

richa, prekladateľa biblie Hadbávneho, ktorý ho učí čítať a písať, i prítulnej siroty Miška sa postupne Jašek uzdravu-je na tele i na duši a spoznáva, že má možnosť výberu. Tre-tia časť Cyprián sa odohráva o dvanásť rokov neskôr. Z Jaš-ka, ktorý zložil sľub mlčanlivosti, sa stal známy liečiteľ – mních Cyprián. Minulosť ho stále doháňa. A je to skúška

nielen jeho psychiky, ale aj čitateľa, pretože niektoré scény sú v knihe kru-tejšie ako tie na filmovom plátne – nap-ríklad stiahnutie kože z chrbta Jaškov-ho brata Martina, na ktorú neskôr na-maľujú ikonu.

Niektoré línie zostávajú skôr načrtnu-té. Čitateľ si domýšľa, že sirota Miško, ktorý chce zostrojiť lietajúci stroj po-dľa náčrtov a myšlienok Leonarda da Vinciho, je pravdepodobne synom Jaš-kovej dávnej lásky Barbory. Jej otca-krčmára kedysi Jašek zabil a Valent ju sadisticky znásilnil. Barbora nechala dieťa na prahu kláštora a obesila sa. Cyprián si súvislosti uvedomí až po ro-koch...

Ak však niečo treba osobitne vyzdvi-hnúť, tak je to autorkina snaha o isté duchovné posolstvo. Nielen že v čitate-

ľovi rezonuje podtitul „Prešiel svetlom i tmou, aby našiel stratený sen,“ ale i myšlienky o hľadaní pravdy a zmyslu životnej cesty. V doslove literárneho debutu sa vyznáva: „Keď som dokončila nakrúcanie, sadla som si a začala písať. Písala som príbeh o Cypriánovi tak, ako sa v mojej duši na-ozaj stal, písala som bez kompromisov, cenzúry, dramatur-gických korekcií, bez obmedzení peniazmi, časom, miestom, ročnými obdobiami, počasím, náladami členov štábu... Sna-žila som sa vyrozprávať príbeh o premene človeka, o snahe šíriť svetom dobro, pravdu a krásu...“

Elena Ťapajová

Mariana Čengel Solčanská: Legenda o lietajúcom Cypriánovi, Bratislava, Ikar 2010

Krídla anjelov pofŕkané od krvi

Andrijan Turan sa naposledy pred-stavil v roku 2006 zbierkou poviedok Sťahovanie vtákov. V tom istom roku vzniklo v Košiciach i vydavateľstvo Pectus, ktoré dnes ponúka Turanovu najnovšiu poéziu v knihe s trochu exotickým názvom Origami.

Výraz „origami“ predstavuje staré japonské umenie skladania papiera. Pôvodné japonské origami sa vraj vy-vinulo z obradného skladania papie-ra. Hľadať analógiu so skladaním pa-piera u Japoncov a najnovšími básňa-mi Andyho Turana by asi nebolo naj-šťastnejšie riešenie, i keď v tomto prípade hádam ani o žiadne „rieše-nie“ nejde... Turan skrátka poskladal do knihy „len“ to, čo musel napísať. Kniha Origami je napokon iná ako doterajšie autorove zbierky. Viac než čokoľvek iné básnik prináša zápis Lás-ky, svedectvo o nej. Čisté, krištáľové, prosté. Všetko si to napokon zažil na vlastnej koži, hádam i viac pod ňou, a teraz už azda i tuší, že jazyk zamilo-vaných môže znieť pre cynika, či inak „vyliečeného“ ako patetický povzdych, teatrálna lamentácia, blazeovaná gri-masa, aj tak je rozhodnutý vypovedať všetko: „A budeš mi musieť dlho odpo-vedať / na dôležité otázky. / Povedz-me: / Kedy chodí slávik spať? / Kde zosadajú zomierajúce albatrosy? / Koľko je zrniek maku v makovičke? / Kde sa more dotýka oblohy? / Aké piesne spievajú smutné veľryby? / Roz-povieš všetko, nič nevynecháš!“ (s. 72). Verše však nepôsobia ako zápisky z pamätníčkov, či bezduché ľúbostné omáľania z prašivých latino-tele-no-viel... Tieto básne sú záznamom bo-lesti v Kráse, o ktorej básnik vie svoje, a aj preto, že nie prvýkrát si už ťahal krvavý šíp z hrude...

Origami je neúprosným a definitív-nym extraktom vznešeného, miesta-mi až obradného citu k žene, odra-zom úprimnej odovzdanosti, v nie-ktorých momentoch až (v Turano-

vom prípade azda i nezvykle) nevída-nej pokory v splynutí s „niečím“, čo vysloviť hádam ani nemožno. Je mož-né na to len ukázať, uctievať, zbožňo-vať, zažiť a v bolestiach pretlmočiť do ticha, lebo možno práve bolesť a ti-cho sú Láske najvlastnejšie: „Neexis-toval návod ako ťa objať / a aj smiech by bol strašný / ako detská hračka ho-dená / do otvoreného hrobu“ (s. 48).

Turan v novej knižke akoby zjem-nel. Je ľahší, v istých momentoch a výrazoch až éterický. „Starý“ Bar-bar s margarétou v ruke trhá jej snežné lupienky a púšťa ich do vzdychajúceho vetra. V žiadnom prípade však básnik nevydychuje mdlé hmly a nudu! Je presvedčivý a pravdivý. Jeho básne také sú. Aj napriek jemnosti stále ešte má od-vahu vytiahnuť dostatočne ostré a šťavnaté metafory, ktoré prinášajú do básní krv z tiel, ktorými sú neha-nebne pofŕkané krídla spriaznených anjelov: „Anjeli stratili skoro všetku silu lietať. / Ale predvídavosť ich stá-le stavia / nad nižšie bytosti. / Ja a ty im pomáhame/ veriť výškam/ aby ich nebo nebolelo“ (s. 29).

Turan v básňach nestrúha lacné pózy, nevyťahuje sa, ale ani neskučí ako túlavý pes, ktorý falošne prosí o hodený zdrap nadžutého súcitu. V knihe básní Origami ponúkol po-skladaný príbeh Lásky, ktorý by mo-hol byť všedný, keby nebol opäť nie-čím iný, a teda významný.

Vyznanie tomu, pre koho dýchame, je nakoniec vždy katarzné a bolestné zároveň. Nič nie je potom dôležitejšie a naliehavejšie ako padnúť zase až do najhlbšej tmy a pomedzi húľavy a tie-seň len vyrieknuť niekoľko slov: „Bu-dem ťa ľúbiť, / aj keď zastaneš bezbož-ne ďaleko / a nepovieš mi ani slovíč-kom o tom, / ako mám ďalej žiť, / keď už tvoj smiech ľahký ako šamanská šatka / neskrotí prázdnotu povetria“ (s. 23). Marián Grupač

Andrijan Turan: Origami, Košice, Pectus 2010

„Bude to bomba! Dám tam celý život. Bezdomovcov, politikov, prostitútky stojace na špinavom parkovisku pri Slovnafte, opustené deti potulujúce sa po uliciach Bratislavy. Orgie aj oslavy. Homosexuálne bary aj veriacich v kostoloch.Sedel som v strižni a skúšal spájať zábery, ktoré som mal

natočené. Pozeral som sa na svoju tvár. Videl som silného muža, ktorý vie, čo je život. Ten muž bol príťažlivý. Páčil sa mi. A to je dobre. Človek by sa mal uznávať. Ak sa nemáte radi, ste mŕtvy. Nikto vás nemôže mať rád.“

Jozef Heriban: Ružový trojuholníkHerial 2010

CITUJEME ...

Recenzie

Nevtieravá výchova

Prozaik, publicista a vydavateľ Michal Horecký v šesťde-siatke debutoval v žánri literatúry pre deti. Podobne ako v prózach pre dospelých aj pre jeho texty pre deti je príz-načný humor. Pri tvorbe vychádza z bežných denných situ-ácií a detských prehreškov, ako skákanie do reči, prekriko-vanie, chvastúnstvo, vyrušovanie v škole či nechuť umývať sa. Pre rozmanité témy si zvolil formu rozprávky tak fan-tastickej, realistickej, zvieracej, ako aj modernej s fantastic-kými prvkami. Texty sú určené predškolákom a mladším školákom, čomu zodpovedá jazyk aj ich dĺžka. Zaujmú ná-paditosťou aj viacerými vydarenými pointami. V rozprávke O princeznej Malvínke sa princezná zaobíde bez udatného rytiera, čo by sťal nebezpečnému drakovi jeho sto hláv. Vďaka svojej šikovnosti a talentu si s ním poradí sama: roz-hádané prekrikujúce sa hlavy naučí spievať a nacvičí s nimi koncert. Úspech tak opantá draka, že sa od pýchy nafúkne ako balón a odletí nevedno kam. Zdravým rozumom získa za ženu princeznú aj pastier Jano Fazuľa. S princeznou

Hastroškou sa nechce nikto oženiť, hoci spolu s ňou zís-ka polovicu kráľovstva, lebo zapácha od špiny. Nikomu okrem Jana nepríde na um vykúpať ju a zmeniť na princez-nú Peknulienku. Tak ako sa v rozprávkach patrí, aj tu vždy dobro zvíťazí nad zlom, v tomto prípade však najmä dôvtip a um nad hlúposťou a obmedzenosťou. Bezohľadný kráľ Beťár pil bez rozmyslu omladzujúci nápoj a stalo sa z neho dieťa, nedisciplinovaný Samko Sumka sa pri vyrušovaní v škole zmení na skutočného somára...

Hoci rozprávky majú výchovný tón, je do textu zakompo-novaný nevtieravo, rovnako ako aj základné etické hodno-ty: vzťahy vnútri rodiny, rodičovská a starorodičovská lás-ka, vďačnosť detí, priateľstvo, hodnota vzdelania, pracovi-tosť.

Horecký rozprávkami zabával a vychovával svoje dcéry Bet-ku a Kiku, ktorým aj knižku venoval, zjavne sa však pri ich vymýšľaní dobre bavil aj on. Iste sa pobavia aj ostatné deti.

Antonia Bednáriková

Michal Horecký: Veselé rozprávky pre Betku, Kiku a iné deti, Žilina, Knižné centrum 2010. Ilustrácie Ján Vrabec

Prípad z ponovembrového obdobia

Vo viacerých rozhovoroch poskyt-nutých médiám spomína Dominik Dán na chvíle, keď so svojím prvým rukopisom začal obiehať slovenské vydavateľstvá. Nakoniec Vydavateľ-stvo Slovart publikovaním Nehaneb-ného neviniatka (2005) odštartovalo na Slovensku nevídanú „dánomániu“. Čo sa odvtedy udialo? V súčasnosti slovenské kníhkupectvá ponúkajú už jedenásť autorových titulov, Dánovi medzitým prischol titul slovenský Ed McBain a v októbri sa môžeme tešiť na kriminálny seriál z koprodukcie STV a ČT Kriminálka Staré mesto, na ktorého námete sa podieľal aj D. D.

Najnovší román Mucholapka chro-nologicky nadväzuje na jeho pred-posledný titul Mucha a odohráva sa v období, keď mali slovenskí krimina-listi plné ruky práce s hľadaním jed-ného z najznámejších slovenských sériových vrahov – Ondreja Riga.

Fotografia Cley Petresku visí na ná-stenke v kancelárii č. 141 na oddelení vrážd Nášho mesta a pripomína jej osadenstvu, že od nájdenia jej tela uplynul už rok a vrah je ešte stále na slobode. Krutá smrť mladého dievča-ťa tragicky poznačila osud jej rodiny a viacerým detektívom ešte stále vŕta v hlave. S príchodom ponožkového vraha začína byť kriminalistom pod vedením novovymenovaného šéfa Alexandra Mayora naozaj dusno.

A nie je to len pre júnové horúčavy – policajný zbor je po nežnej revolúcii pod pozorným drobnohľadom senzá-ciechtivých médií a akýkoľvek prípad vraždy nevyriešený do 48 hodín spô-sobuje na najvyšších miestach pani-ku. A princíp padajúceho „problému“ samozrejme funguje aj medzi policajt-mi. Krauz a jeho kolegovia správne vycítia, že smrť Cley má na rováši nie-kto iný ako „ponožkár“ – niekto oveľa prefíkanejší. Zabijak, ktorý je pri chu-ti a ak ho čo najskôr nezastavia, jeho besnenie bude pokračovať. A mená mladých dievčat pribúdajúcich na zo-zname nezvestných im postupne za-čínajú dávať za pravdu.

Dán v najnovšej knihe nemilosrdne (a treba pripomenúť, že oprávnene) pranieruje amnestiu Václava Havla, ktorá spolu s politickými väzňami vy-pustila medzi ľudí predátorov bažia-cich po krvi. Verejnosť zrazu ostala šokovaná nielen nárastom zločinnos-ti, ale aj brutalitou zločinov, ktorá už nebola cenzurovaná komunizmom. Verný svojej povesti Dán si aj tento-raz neodpustil pichnúť do osieho hniezda – prostredníctvom postavy bývalého člena ŠTB Ivana Canisa po-odhaľuje spravodajské hry z pono-vembrového obdobia – ktovie, mož-no si tak pripravuje pôdu na svoj ďalší príbeh.

Vladimír Radosa

Dominik Dán: Mucholapka, Bratislava,Vydavateľstvo Slovart 2010

Na ceste k posthumanizmuNáš najvýznamnejší odborník na umelú inteligenciu

sa vo svojej novej knihe púšťa s intelektuálnou odva-hou, ale aj vedeckou pokorou do provokatívnych úvah, ktoré ešte stále nie sú dostatočne kultúrne spracované na to, aby ich značná časť laickej verejnosti neprijímala nanajvýš skepticky.

Kelemen sa vo svojich víziách môže oprieť o proroka posthumanizmu, českého filozofa Egona Bondyho, ktorý mu svojou extravaganciou značne uľahčil predostieranie otázok o spojení človeka a stroja ako jediného možného evolučného riešenia. Pritom sám priznáva, že nepozná-me dostatočne presný obsah ani pojmu myseľ, ani pojmu stroj. Kelemen hľadá v univerze niečo fundamentálne nové, snaží sa nájsť pravdu o vzťahu ľudí a strojov, a nie iba najúčinnejšiu obranu prevládajúceho obdobia vypäté-ho antropocentrizmu. Integruje človeka do jeho diela a zbavuje ho tak predstavy vlastnej výnimočnosti. Sám dlhodobo predpovedá, že ľudia a stroje sa budú postup-ne, pomaly, ale bezpochyby veľmi dôverne zbližovať, čo

je téza, ktorá dodnes nie je uspokojujúco premyslená ani filozoficky, ani psychologicky, ani kulturologicky. Kele-men nás zbavuje dogmy, že robot je len rozsiahla sieť pojmov v uzloch, ktorého reakcia sa dá vypočítať. Opako-vane otvára otázku hranice človeka a robota, ale uspoko-jivú spojnicu nenachádza. Jeho otvorenosť vývoju v tejto oblasti je bezpochyby správna, jeho optimizmus je však príliš prvoplánový. Ako tvrdil už Martin Heidegger, tech-nika prekonala všetky vzdialenosti, ale nesprostredkova-la žiadnu blízkosť. Kelemen obavy odmieta a trvá na tom, že technika nás neoddeľuje, odporúča len konať a tvoriť. Obávam sa však, že takéto zjednodušenie bez hlbších etických otázok novú kultúru nevytvorí.

Kniha Jozefa Kelemena nás núti prehodnocovať našu predstavu o sebe a svete okolo nás. Núti nás však aj k ostražitosti pred priveľkou dôverou v techniku – ako nám to napokon nedávno pripomenuli aj výročia v Hi-rošime a Nagasaki.

Eduard Chmelár

Jozef Kelemen: Myslenie a stroj, Bratislava, Kalligram 2010

AnotácieStrana 6 číslo 18KNIŽNÁ REVUE

0 VŠEOBECNOSTI

07 Vydavateľstvá. Audiovizuálne prostriedky MUNTÁG, Stanislav – GONDA, MilanAko sa rob/dí knihaMartin, Vydavateľstvo Matice sloven-skej 2010. 1. vyd. Nestr. Brož.Publikácia vydaná pri príležitosti dvadsiatich rokov slobodného vydá-vania kníh Maticou slovenskou. ISBN 978-80-7090-968-3

2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ

20 Kresťanské náboženstvá CEHUĽOVÁ, ĽubomíraBioetika pre vychovávateľov alebo veda prežitiaPrešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2010. 1. vyd. 237 s. Brož.Štúdia so zameraním na piate a šieste Božie prikázanie z Desatora. ISBN 978-80-7165-798-9 EKMAN, UlfModlitba mení národy. Zo švéd. orig. prel. T. PočaiBratislava, Slovo života international 2010. 1. vyd. 145 s. Brož.Oživenie ducha modlitby. ISBN 978-80-89165-24-7 HAGIN, Kenneth E.Vitaj v Božej rodine. Z angl. orig. prel. L. JakabHumenné, Kresťanské spoločenstvo 2010. 2. vyd. 109 s. Brož.Príručka. ISBN 978-80-89098-14-9 LJUBIČ, Marijan – MARIN, JakovMedjugorje – stručná správa o uda-lostiach a posolstvách. Prekladateľ neuvedenýPrešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2010. 2. vyd. 83 s. Brož.Informačná správa. ISBN 978-80-7165-784-2 LUCADO, MaxLáska hodná dávania. Z angl. orig. prel. M. StehlíkováStará Ľubovňa, Kumran 2010. 1. vyd. 170 s. Brož.Autor rozpráva v 16 kapitolách príbe-hy ľudí, ktorí hľadali lásku, pričom zdôrazňuje Božiu lásku k nám a v nás. ISBN 978-80-969835-7-5 ORTBERG, JohnŽivot, aký si vždy chcel. Z angl. orig. prel. G. BorošováBratislava, Slovenské evanjelizačné stredisko pre masmédiá pri Evanje-lickej a. v. cirkvi 2010. 1. vyd. 223 s. Brož.Kniha humorne, vážne a aj cez osob-né svedectvá ukazuje cestu k súčas-nému kresťanstvu. ISBN 978-80-88863-52-6 Patricia St. John rozpráva príbeh svojho života. Z angl. orig. prel. Ľ. Bet-koBratislava, Misijná spoločnosť evanje-lia Ježiša Krista 2010. 1. vyd. 270 s. Brož.Spomienky. ISBN 978-80-89279-33-3 STANČEK, ĽubomírAktuálne slovoBratislava, Misijná spoločnosť sv. Vin-centa de Paul 2010. 1. vyd. 74 s. Brož.Homílie C. ISBN 978-80-970281-1-4 STANČEK, ĽubomírSlová pri pohrebeBratislava, Misijná spoločnosť sv. Vin-centa de Paul 2010. 1. vyd. 157 s. Brož.Inšpirácie pre kazateľov na chvíle roz-lúčenia. ISBN 978-80-970281-4-5 STANČEK, ĽubomírSlovo pri krsteBratislava, Misijná spoločnosť evanje-

lia Ježiša Krista 2010. 1. vyd. 157 s. Brož.Krstom k spáse. ISBN 978-80-970281-3-8 STANČEK, ĽubomírNesmieme mlčať nad slovomBratislava, Misijná spoločnosť evanje-lia Ježiša Krista 2010. 1. vyd. 270 s. Brož.Homílie. ISBN 978-80-970281-2-1 STANČEK, ĽubomírZobuď sa slovomBratislava, Misijná spoločnosť evanje-lia Ježiša Krista 2010. 1. vyd. 282 s. Brož.Homílie. ISBN 978-80-970281-5-2 Veľký duchom. Zost. Ľ. Bosák a P. Kýš-kaVrbové, Mestský úrad 2010. 1. vyd. 55 s. Brož.Zborník k 140. výročiu narodenia P. Jantauscha a 85. výročiu biskupskej konsekrácie prvého apoštolského ad-ministrátora trnavského. ISBN 978-80-970406-3-5

3 SPOLOČENSKÉ VEDY

32 Politika ZAKARIA, FareedBudúcnosť slobody. Z angl. orig. prel. Richard CedzoBratislava, Kalligram 2010. 1. vyd. 287 s. Edícia OS. Brož.Kniha s podtitulom Neliberálna de-mokracia v USA a v zahraničí dôsled-ne analyzuje a rozlišuje pojmy de-mokracia a liberálnosť. ISBN 978-80-8101-285-3

33 Ekonomika Jednoduché účtovníctvo podnikate-ľov pre rok 2010Bratislava, Epos 2010. 1. vyd. 271 s. Brož.Príručka. ISBN 978-80-8057-833-6 Podvojné účtovníctvo rozpočtových a príspevkových organizácií a obcíBratislava, Epos 2010. 1. vyd. 159 s. Brož.Príručka. ISBN 978-80-8057-837-4 Účtovníctvo neziskových organizáciíBratislava, Epos 2010. 1. vyd. 158 s. Brož.Príručka. ISBN 978-80-8057-835-0

34 Právo. Legislatíva Autorské a priemyselné právoBratislava, Epos 2010. 1. vyd. 368 s. Brož.Súborná príručka. ISBN 978-80-8057-813-8 BABČÁK, VladimírDaňové právo Slovenskej republikyBratislava, Epos 2010. 1. vyd. 640 s. Viaz.Publikácia o daňovom práve. ISBN 978-80-8057-851-0 MURÍŇ, PeterSlovenské masmediálne právoBratislava, Epos 2010. 1. vyd. 559 s. Viaz.Komplexné spracovanie právnej prob-lematiky masmediálnych prostriedkov. ISBN 978-80-8057-823-7 Predpisy trestného právaBratislava, Epos 2010. 1. vyd. 431 s. Brož.Základné predpisy. ISBN 978-80-8057-836-7

391 Učebnice DROZDÍKOVÁ, Alena – ĎURAJKOVÁ, DanielaPolgári nevelés. Zo slov. orig. prel. A. Dudas

Bratislava, Slovenské pedagogické na-kladateľstvo – Mladé letá 2010. 1. vyd. 79 s. Brož.Občianska náuka pre 6. ročník ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským. ISBN 978-80-10-01818-5 KOVÁROVÁ, Dana – KURTULÍKOVÁ, AlenaMimočítankové čítanieBratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2010. Bez vyd. 47 s. Brož.Pracovný zošit pre 2. ročník ZŠ. ISBN 978-80-8120-013-7 KOVÁROVÁ, Dana – KURTULÍKOVÁ, AlenaMimočítankové čítanieBratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2010. Bez vyd. 47 s. Brož.Pracovný zošit pre 3. ročník ZŠ. ISBN 978-80-8120-014-4 OLÁH, Michal – ŠIDELSKÝ, Ľubomír – CIBÁK, ĽubošFinančná kontrolaBratislava, Merkury 2010. 1. vyd. 260 s. Brož.Učebnica. ISBN 978-80-89143-98-6 Pedagogická prax – súčasť pregra-duálnej prípravy budúcich učiteľov. Zost. J. Ivanovičová, H. KramárekováNitra, Univerzita Konštantína Filozo-fa 2010. 1. vyd. 108 s. Brož.Učebné texty. ISBN 978-80-8094-680-7 PINDA, ĽudovítFinančná matematika investičných projektovBratislava, IURA EDITION 2010. 1. vyd. 138 s. Brož.Učebnica. ISBN 978-80-8078-319-8 STRÁŽNICKÁ, VieraZáklady práva Európskej únieBratislava, Merkury 2010. 1. vyd. 299 s. Brož.Učebný text. ISBN 978-80-89458-01-1 ŠKULTÉTYOVÁ, Silvia – ROHOVSKÁ, JanaMoja knihaBratislava, Slovenské pedagogické na-kladateľstvo – Mladé letá 2010. 11. vyd. preruš. čísl. s. Voľné listyPracovné listy pre 1. – 3. ročník špe-ciálnych ZŠ (B) a pre 1. ročník špeciál-nych ZŠ (A). ISBN 978-80-10-01848-2 VALACH, EugenDejiny ekonomických teóriíBanská Bystrica, Univerzita Mateja Bela 2010. 1. vyd. 289 s. Brož.Učebnica. ISBN 978-80-8083-927-7 VINCÚR, Pavol – FIFEKOVÁ, ElenaStratégia sociálno-ekonomického roz vojaBratislava, Sprint 2010. Bez vyd. 188 s. Viaz.Učebnica pre vysokoškolákov. ISBN 978-80-89393-19-0 ZELINA, MironTeórie výchovy alebo Hľadanie dobraBratislava, Slovenské pedagogické na-kladateľstvo – Mladé letá 2010. 2. vyd. 232 s. Brož.Učebnica pre vysokoškolských štu-dentov, kapitoly: Čo je teória výchovy a ako ju tvoriť, Reflexívno-predvedec-ké teórie výchovy, Pragmaticko-beha-viorálne teórie výchovy, Kognitivistic-ko-scientistické teórie výchovy, Hu-manisticko-personologické teórie vý-chovy, Informačno-multimediálne te-órie výchovy. ISBN 978-80-10-01884-0

5 EXAKTNÉ VEDY

51 Matematika POSKITT, KjartanVrtkavé šťastie. Tajomstvá pravde-

podobnosti. Z angl. orig. prel. Patrik Roľko. Ilust. Philip ReeveBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. 1. vyd. 176 s. Edícia Príšerná veda. Brož.Populárno-náučná publikácia z obľú-benej edície pre deti od 9 rokov z ob-lasti matematiky s množstvom vtip-ných výkladov a ilustrácií. ISBN 978-80-8085-954-1

59 Učebnice Algoritmy a údajové štruktúry 1Bratislava, Štátny pedagogický ústav 2010. 1. vyd. 40 s. Brož.Študijný materiál. ISBN 978-80-8118-034-7

6 APLIKOVANÉ VEDY

61 Medicína Princípy chirurgie II. Zost. S. Haruš-tiakBratislava, Slovak Academic Press 2010. 1. vyd. 848 s. Viaz.Monografia. ISBN 978-80-8095-053-8

62 Psychológia. Psychiatria. Psycho-analýza. Sexualita HARRINGTON, PaulThe Secret. Tajomstvo pre mladých. Z angl. orig. prel. Lucia VirostkovaBratislava, Ikar 2010. 1. vyd. 176 s. Viaz.Motivačná kniha pre mladých, ale aj pre všetkých ľudí, čo chcú objaviť ta-jomstvo pozitívneho prežívania osob-ných udalostí a napĺňať svoje sny. ISBN 978-80-551-2225-0 HUGHES, Patricia – RIORDAN, DanielPsychodynamická psychoterapia – vysvetlená. Z angl. orig. prel. L. Žlnay-ováTrenčín, Vydavateľstvo F 2010. 1. vyd. 173 s. Brož.Sprievodca pre každého, kto pracuje v oblasti duševného zdravia – kniha predstavuje spojenie medzi psychote-rapiou a ostatnými psychiatrickými liečbami, a tiež medzi neurobiológiou a psychológiou. Vysvetľuje vzťah me-dzi biologickým a psychologickým prístupom k psychickému fungova-niu. ISBN 978-80-88952-62-6 JUNKER, ThomasEvolúcia človeka. Z nem. orig. prel. Petra ŠinkováBratislava, Vydavateľstvo F 2010. 1. vyd. 112 s. Brož.Stručný sprievodca evolúciou človeka cez evolučné procesy v psychickom vývoji. ISBN 978-80-88952-59-6

631 Lesníctvo. Poľnohospodárstvo. Poľovníctvo. Rybárstvo. Domáce zvie-ratá KONÔPKA, Jozef – KOVALČÍK, Miro-slav – MORAVČÍK, MartinKrízový manažment v lesnom hos-podárstve 2010Zvolen, Národné lesnícke centrum 2010. 1. vyd. 76 s. Brož.Štúdia – moderné lesnícko-politické dokumenty, ktoré majú európsku di-menziu a sú kompatibilné s politikou EÚ. ISBN 978-80-8093-109-4 Súčasnosť a budúcnosť hospodár-skej úpravy lesov na Slovensku. Zost. S. Bortel, J. BavlšíkZvolen, Národné lesnícke centrum 2010. 1. vyd. 83 s. Brož.Zborník príspevkov z odborného se-minára, ktorý sa konal 27. januára 2010 v Národnom lesníckom centre. ISBN 978-80-8093-106-3

64 Praktický život MILLMAN, DanNevšedné okamihy. Prekladateľ neu-vedenýBratislava, Eugenika 2010. 1. vyd. 354 s. Brož.Kniha s podtitulom Sprievodca po-kojného bojovníka bežným životom: motivácie ku zmene, zdravý prístup k telu, emóciám a mysli. ISBN 978-80-8100-163-5

67 Marketing. Manažment BORSÍKOVÁ, Bernardína – JELENČÍK, Branislav – MEŇOVSKÝ, IgorPokrízové trendy v personálnom manažmenteBratislava, Raabe Slovensko 2010. 1. vyd. 118 s. Brož.Nový pohľad na personálny manaž-ment. ISBN 978-80-8089182-44-2

7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS

73 Maliarstvo. Grafika OLIČ, JiříOčistec Mareka Ormandíka. Zo slov. orig. prel. do angličtiny Elena a Paul Mc Cullough. Z češtiny do slovenčiny Daniela Števčeková. Doslov Martin Gerboc. Úvod Milan LasicaBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. 1. vyd. 130 s. + CD. Viaz.Reprezentatívna publikácia výtvar-ných prác nášho popredného výtvar-níka spolu s hudobným CD Purgatory s hudbou Oskara Rózsu, Marcela Bun-taja, Vladislava Šarišského. ISBN 978-80-8085-942-8

77 Fotografia. Kinematografia. Au-diovízia OLIVER, MartinÚžasný film. Z angl. orig. prel. Patrik Roľko. Ilust. Tony ReeveBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. 1. vyd. 160 s. Edícia Desivé umenie. Brož.Populárny sprievodca z obľúbenej edície vzdelávacích publikácií urče-ných deťom najmä od 9 rokov vtip-ným spôsobom približuje techniku aj históriu filmu. ISBN 978-80-8085-970-1

79 Šport. Voľný čas Na statkuBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2010. 1. vyd. Nestr. Edícia Hráme sa s nálepkami. Brož.Zošit na voľný čas pre deti od piatich rokov, v ktorom dieťa nalepuje samo-lepky (je ich 90) do obrázkov. Samo-lepky sa dajú použiť viackrát. ISBN 978-80-8089-381-1 Spoznaj, nájdi, spočítaj! PrinceznéBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2010. 1. vyd. Nestr. Brož.Pracovný zošit pre deti od 5 rokov, ktorý zábavnou formou rozvíja inte-lekt a túžbu po vzdelaní. ISBN nemá Spoznaj, nájdi, spočítaj! RytieriBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2010. 1. vyd. Nestr. Brož.Pracovný zošit pre deti od 5 rokov, ktorý zábavnou formou rozvíja inte-lekt a túžbu po vzdelaní. ISBN nemá V leseBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2010. 1. vyd. Nestr. Edícia Hráme sa s nálepkami. Brož.Zošit na voľný čas pre deti od piatich rokov, v ktorom dieťa nalepuje samo-lepky (je ich 90) do obrázkov. Samo-lepky sa dajú použiť viackrát. ISBN 978-80-8089-382-8

791 Učebnice ZÁBORSKÁ, AlexandraTechnika rečiBanská Bystrica, Akadémia umení v Banskej Bystrici 2010. 2. vyd. 87 s. Brož.Praktické cvičenia. ISBN 978-80-89078-66-0

8 LITERATÚRA. BELETRIA

80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. Korešpondencia. Súborné dielo a vy-brané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch MARČOK, ViliamV poschodovom labyrinteBratislava, Literárne informačné cen-trum 2010. 1. vyd. 284 s. Viaz.Monografia univerzitného profesora a kontextovo vplyvného literárneho vedca (nar. 1935) o postmoderne. ISBN 978-80-8119-024-7

Knihy v predaji

www.litcentrum.sk Strana 7

Problémy slovakistiky v zrcadle are-álové filologie. Zost. Ivo PospíšilBrno, Tribun EU 2010. 1. vyd. 86 s. Brož.Zborník štúdií s témami súčasnej lite-ratúry od autorov: Daniel Bína, Ivo Pospíšil, Viera Žemberová, Alexej Mi-kulášek, Anna Zelenková. Štúdie sú písané v slovenčine aj v češtine. ISBN 978-80-7399-965-0 STRAUSS, PavolSkalpelom i perom 4. Zost., úvod a editorské poznámky napísal Július PaštekaPrešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2010. 1. vyd. 588 s. Edícia Zobrané li-terárne a mysliteľské diela. Viaz.Štvrtý zväzok desaťzväzkového pro-jektu vydávania diela významného slovenského spisovateľa a mysliteľa (1912-1994) obsahuje denníkové zá-pisky v tituloch: Sám za sebou, Za mostom času, Odvrátený hlas, Sme mocnejší než čas a úvahu Cesta k ozdraveniu sveta. ISBN 978-80-7165-782-8

81 Poézia FRIČOVSKÝ, LadislavLetokruhyLiptovský Mikuláš, TRANOSCIUS 2010. 1. vyd. 144 s. Viaz.Výber z básnického diela. ISBN 978-80-7140-321-0 HEVIER, DanielSedemnásťtisíc smiešnych sonetovIvanka pri Dunaji, F. R. & G. 2010. 1. vyd. 208 s. Brož.Kniha sonetov výrazného súčasného spisovateľa strednej generácie (nar. 1955). ISBN 978-80-85508-96-3 MILUČKÝ, SandroSom spotený od šťastiaBratislava, B+advertising 2010. 1. vyd. Nestr. Viaz.Výber veršov z rokov 2001 – 2009. ISBN 978-80-970373-07

82 Divadelné hry. Scenáre. Drama-tické texty GROLL, MojmírA slovo vzklíčiloBratislava, Vydavateľstvo Spolku slo-venských spisovateľov 2010. 1. vyd. 104 s. Brož.Tri pôvodné rozhlasové hry spisova-teľa a scenáristu (nar. 1940). ISBN 978-80-8061-415-7

83 Román. Novely. Poviedky BECNELOVÁ, RexanneNebezpečný milenec. Z angl. orig. prel. Zuzana TherováBratislava, Slovenský spisovateľ 2010. 1. vyd. 312 s. Viaz.Historická romanca o mladej Lucy, ktorá odchádza z vidieka do Londýna a tam stretáva osudovú lásku. ISBN 978-80-220-1525-7 DIRIEOVÁ, Waris – MILLEROVÁ, Cat-hleenPúštny kvet. Z angl. orig. prel. Andrea CánikováBratislava, Ikar 2010. 2. vyd. 240 s. Viaz.Skutočný príbeh Waris Dirieovej, kto-rá sa vypracovala z dievčaťa pochá-dzajúceho zo somálskej púšte na uznávanú autoritu vo svete vysokej módy. Filmové stvárnenie príbehu sa dostalo do kín začiatkom tohto leta. ISBN 978-80-551-2247-2 EMANTS, MarcellusSpoveď z pozostalosti. Z nizozem. orig. prel. Adam Bžoch. Doslov Adam BžochBratislava, Vydavateľstvo Európa 2010. 1. vyd. 159 s. Edícia Tulipán. Viaz.Román významného predstaviteľa ni-zozemského literárneho naturalizmu (1848-1923). ISBN 978-80-89111-61-9 LINDQVIST, John AjvideNech vojde ten pravý. Zo švéd. orig. prel. Mária BratováBratislava, Marenčin PT 2010. 1. vyd. 462 s. Viaz.Hororový príbeh súčasného švédske-ho spisovateľa, podľa ktorého vznikol aj kultový film: príbeh zachytáva

vzťah dvanásťročného Oskara a upír-skej dievčiny Eli. ISBN 978-80-8114-029-7 LOGAN, SamuelTo je za Maru Salvatruchu. Z angl. orig. prel. Oto HavrilaBratislava, Ikar 2010. 1. vyd. 246 s. Brož.Akčný román plný brutálnych scén o americkom pouličnom gangu Mara Salvatrucha, jeho členoch a prakti-kách. ISBN 978-80-551-2169-7 LUSTIG, ArnoštDiamanty noci. Z čes. orig. prel. M. LičkováBratislava, SNM – Múzeum židovskej kultúry 2010. 1. vyd. 351 s. Viaz.Zbierka poviedok. ISBN 978-80-8060-247-5 PERRY, ThomasTichý zabijak. Z angl. orig. prel. Vladi-slav GálisBratislava, Slovenský spisovateľ 2010. 1. vyd. 296 s. Viaz.Triler, ktorý voľne nadväzuje na pred-chádzajúci autorov román Syn zabija-ka (Slov. spis., 2009) o tajomnom Mi-chaelovi, vyškolenom nájomnom vra-hovi. ISBN 978-80-220-1528-8 PRONSKÁ, JanaHriech prvej nociBratislava, Slovenský spisovateľ 2010. 1. vyd. 200 s. Viaz.Historická romanca slovenskej spiso-vateľky z obdobia stredoveku. ISBN 978-80-220-1526-4 PUŠKIN, Alexander SergejevičDejiny obce Goriuchina. Z rus. orig. prel. Ján FerenčíkBratislava, Vydavateľstvo Európa 2011. 4. vyd., vo Vyd. Európa 1. vyd. 110 s. Edícia Premena. Viaz.Tri literárne miniatúry (Dejiny obce Goriuchina, Roslavlev, Dubrovskij) z klenotnice ruskej klasiky. ISBN 978-80-89111-58-9 ROYOVÁ, KristínaBez Boha na sveteBratislava, Misijná spoločnosť evanje-lia Ježiša Krista 2010. 1. vyd. 56 s. Brož.Poviedka. ISBN 978-80-89279-29-6 SALINGER, Jerome DavidDeväť poviedok. Z angl. orig. prel. Jo-zef KotBratislava, Artforum 2010. V Artfore 1. vyd. 188 s. Brož.Poviedky svetoznámeho prozaika (1919-2010). ISBN 978-80-89445-04-2 ZAMJATIN, JevgenijMy. Z rus. orig. prel. Naďa SzabováBratislava, Vydavateľstvo Európa 2010. 2. vyd., vo Vyd. Európa 1. vyd. 158 s. Edícia Premena. Viaz.Pochmúrna vízia totalitného systému jedného z najvýznamnejších ruských spisovateľov 20. storočia (1884-1937). ISBN 978-80-89111-60-2 ZIEGESAR, Cecily vonGossip girl. Bozk na pery. Z angl. orig. prel. Gabriela PatkolováBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. 1. vyd. 213 s. Viaz.Príbeh zo sveta spoločenskej smotán-ky a intríg, ktorý sa odohráva v New York City. ISBN 978-80-8085-885-8

84 Eseje. Prednášky. Iné písomné formy BEŇOVÁ, JanaDnesBratislava, Artforum 2010. 1. vyd. Ne-str. Brož.Výber krátkych textov publikovaných v novinách SME v rokoch 2006-2010 od spisovateľky a publicistky. ISBN 978-80-89445-07-3 Liek na moju dušuBratislava, Slovenský zväz telesne postihnutých 2010. 1. vyd. 50 s. Brož.Druhá zbierka básnickej a prozaickej tvorby zdravotne postihnutých. ISBN 978-80-970413-9-7

86 Literatúra pre deti a mládež BLADE, AdamTajomné príšery. Nanook – snežná obluda. Z angl. orig. prel. Oľga Kralo-vičováBratislava, Slovenské pedagogické na-kladateľstvo – Mladé letá 2010. 1. vyd. 112 s. Brož.Fantazijný príbeh pre deti o kráľov-stve Avantia, ktoré postupne ohrozu-je šesť tajomných príšer – piatou je obluda Nanook a znovu s ním boju-je vyvolený chlapec Tom. ISBN 978-80-10-01863-5 BRAT, RomanMôj anjel sa vie biť. Ilust. Miroslav RegitkoBratislava, Slovenské pedagogické na-kladateľstvo – Mladé letá 2010. 2. vyd. 95 s. Viaz.Príbehy 11-ročného Oskara, ktorý sa stáva obeťou šikanovania, ale vlast-nou šikovnosťou a dôvtipom prob-lém vyrieši. ISBN 978-80-10-01885-7 JOBUS, BranislavMuflón Ancijáš a jeho spanilá jazda. Ilust. Igor DerevenecBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. 1. vyd. 119 s. Viaz.Ďalšia kniha rozprávok originálneho vrbovského hudobníka o muflónovi, ktorý šoféruje kamión. ISBN 978-80-556-0177-9 JOHNSON, PeteŠkola strašidiel. Úkryt netvora. Z angl. orig. prel. Andrea SmolováBratislava, Slovenské pedagogické na-kladateľstvo – Mladé letá 2010. 1. vyd. 112 s. Brož.Prvá časť série o strašidlách – dvaja kamaráti Leo a Erno majú zneškodniť obávaného netvora. ISBN 978-80-10-01832-1 MALITI-FRAŇOVÁ, Eva (vybrala a pre-rozprávala)Nebeské zrkadlo – Kaukazské roz-právkyBratislava, Vydavateľstvo LORCA 2010. 1. vyd. 172 s. Viaz.Súbor kaukazských rozprávok pre deti a mládež v prerozprávaní spiso-vateľky, prekladateľky a literárnej vedkyne. ISBN 978-80-968437-4-5 MOWLL, JoshuaOperácia Tajfúnové pobrežie. Z angl. orig. prel. Katarína JuskováBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. 1. vyd. 278 s. + dodatky. Viaz.Dobrodružno-cestopisný román pre staršiu mládež, pokračovanie prvej časti (Operácia Červené Jericho), o sú-rodencoch MacKenzieovcoch, kto-rí hľadajú zmiznutých rodičov a do-stávajú sa na vulkanický ostrov, kde v roku 1920 stroskotala loď Expe-dient. ISBN 978-80-8085-956-5 SIMMONS, JaneBerylka v divočine. Z angl. orig. prel. Soňa Čermáková-Uličná. Ilust. Jane SimmonsBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. 1. vyd. 224 s. Viaz.Rozprávkový príbeh o prasiatku Be-rylke, ktoré sa dostáva medzi divia-ky. ISBN 978-80-8085-758-5 TARAGEL, Dušan – DANGLÁR, Jozef GertliRozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičovBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. 2. vyd., vo Vyd. Slovart 1. vyd. 162 s. Viaz.Veselé, zábavné rozprávky o slušnom aj neslušnom správaní detí a o rodi-čoch, ktorí ich vychovávajú. ISBN 978-80-8085-509-3 WITCHER, MoonyNina – malá alchymistka. Hadie zna-menie. Z tal. orig. prel. Ján ĎurčoBratislava, Vydavateľstvo Fragment 2010. 1. vyd. 286 s. + obrazová alchy-mistická príloha. Viaz.Tretia kniha štvordielneho fantastic-kého príbehu – Nina bojuje so zlým čarodejníkom Karkonom, ktorý spo-

lupracuje so starostom Benátok, a ten sa vďaka čarovnej zmesi môže meniť na hada. ISBN 978-80-8089-366-8

88 Cudzojazyčná literatúra. Viacja-zyčné vydania HAUGOVÁ, Mila – PODRACKÁ, Dana – HIDVÉGHYOVÁ-YUNG, Elena – FE-RENČUHOVÁ, MáriaTúžba / Le Désir. Zo slov. orig. prel. do franc. J. Baude, S. Bollack, V. Cos-culluela, M.-Ch. Huber, A. Jeannon, S. Negrouche, A. Lešková-Poterie, M. Boursier, E. Melichárková, Z. Roč-kárová, M. VallováBratislava, Literárne informačné cen-trum 2009. 1. vyd. 81 s. Brož.Kniha s podtitulom Hommage à Lý-dia Vadkerti-Gavorníková v slovenči-ne a francúzštine, ktorou štyri súčas-né poetky vzdali poctu tejto význam-nej spisovateľke svojimi vyznaniami a svojou tvorbou. Kniha bola inšpiro-vaná frankofónnym festivalom Cap à l´Est. ISBN 978-80-8119-022-3

9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY

96 Dejiny Slovenska a Česka DEÁK, LadislavOd Trianonu po „Malú vojnu“Bratislava, Eko konzult 2010. 1. vyd. 144 s. Brož.Kniha s podtitulom Maďari a Slováci medzi dvoma vojnami 1918-1939. ISBN 978-80-8079-128-5

98 Dejiny Bratislavy BONČO, Juraj – ČOMAJ, JánBúranie Podhradia. Stavba Mosta SNP. Foto J. Bončo, archív J. Hanáka, P. Horanského, A. Orlík, Archív mesta Bratislavy, Múzeum mesta Bratislavy, J. Hofer, I. Kozáček, F. Silavecký, E. La-zišťan, K. Körper, E. KozicsBratislava, Marenčin PT 2010. 1. vyd. 318 s. Viaz.Knižný dokument s množstvom foto-materiálu o prelomovej dobe v bratis-lavskej architektúre, o stavaní Mosta SNP. ISBN 978-80-8114-054-9

Anotácie

Akadémia umení v Banskej Bystrici, Jána Kollára 22, 974 01 Banská Bystrica, tel. 048/432 0522, fax 048/432 0520, e-mail: dekantfvu@aku.skArtforum, Kozia 20, 811 03 Bratislava, tel. 02/5441 1746, fax 02/5441 4009, e-mail: artforum@artforum.skB+advertising, Šulekova 22, 811 03 Bratislava, e-mail: lucia@bplus.skEko konzult, P. O. Box 61, 851 07 Bratislava, tel. 02/6224 0792Epos, Pečnianska 6, 851 03 Bratislava, tel. 02/6241 2357, 6383 4851, 044/4321 016 (Ružomberok), fax 02/6241 2357, e-mail: epos@epos.skEugenika, Iľjušinova 2, P. O. Box 187, 850 00 Bratislava 5, tel. 02/6381 0659, fax 02/6381 0659, e-mail: eugenika@eugenika.sk F. R. & G., P. O. Box 252, 814 99 BratislavaIkar, Kukuričná 13, 831 03 Bratislava 3, tel. 02/ 49 104 307-308, fax 02/ 49 104 350, e-mail: ikar@ikar.skIURA EDITION, Oravská 17, 821 09 Bratislava, tel. 02/ 53 41 87 89 – 92, fax 02/ 53 41 77 83, e-mail: office@iura.skKalligram, Staromestská 6, 813 36 Bratislava, tel. 02/5441 5028, fax 02/5441 1801, e-mail: szig@kalligram.skKresťanské spoločenstvo, Laborecká 56, 066 01 Humenné, tel. 057/7722923Kumran, Mýtna 62, 064 01 Stará Ľubovňa, tel. 0907 452 706, e-mail: kumran@kumran.skLiterárne informačné centrum, Nám. SNP 12, 812 24 Bratislava, tel. 02/5292 0271, 5921 4160, fax 02/5296 4567, e-mail: distribution@litcentrum.sk

Adresár vydavateľstiev

Marenčin PT, Jelenia 6, 811 05 Bratislava, tel. 0907 783 442, 02/2072 3752, e-mail: marencin@marencin.skMerkury, Martinčekova 2, 821 09 Bratislava, tel. 02/5341 7297, fax 02/5341 5922Mestský úrad, M. R. Štefánika 15, 922 03 Vrbové, tel. 033/7792 464, fax 033/7792 211, e-mail: primator@vrbove.skMisijná spoločnosť evanjelia Ježiša Krista, Púpavova 4, 841 04 Bratislava, tel. 02/6542 4319, fax 02/6542 4319Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul, Sv. Vincenta 1, 820 12 Bratislava, tel./fax 02 /482 572 02, e-mail: cmprov@stonline.skNárodné lesnícke centrum, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen, tel. 045/532 03 16, fax 045/531 41 92, e-mail: nlc@nlcsk.orgOrbis Pictus Istropolitana, Miletičova 7 (Budova Saleziánov dona Bosca), 821 08 Bratislava, tel. 02/50 10 09 10, fax 02/50 10 09 11, e-mail: redakcia@orbispictus.sk, odbyt@orbispictus.skRaabe Slovensko, Dr. Josef Raabe Slovensko, s. r. o, Člen skupiny Klett, Štefanovičova 20, 811 04 Bratislava, tel. 02/5244 4915, fax 02/52 49 72 06, e-mail: raabe@raabe.skSlovak Academic Press, Nám. Slobody 6, P. O. Box 57, 810 05 Bratislava, tel. 02/5542 1729, fax 02/5542 1729Slovenské evanjelizačné stredisko pre masmédiá pri Evanjelickej a. v. cirkvi, P.O. Box 104, 814 99 Bratislava, tel. 02/5332 861, 5333 220, fax 02/5332 861Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, Sasinkova 5, 815 19 Bratislava, tel. 02/5556 4293, fax 02/5542 5714, e-mail: market@mlade-leta.skSlovenský spisovateľ, Vajnorská 128, 832 92 Bratislava 12, tel. 02/4445 3041, e-mail: slovenskyspisovatel@slovenskyspisovatel.skSlovenský zväz telesne postihnutých, Ševčenkova 19, 851 01 Bratislava, tel. 02/63814478, fax 02/63814469, e-mail: sztp@sztp.skSlovo života international, Skalická cesta 17, 831 02 Bratislava, tel. 02/4446 1195, e-mail: slovozivota@slovozivota.skSNM - Múzeum židovskej kultúry, Vajanského nábrežie 2, 814 36 BratislavaSprint, vydavateľská, filmová a reklamná agentúra, Schillerova 19, 811 04 Bratislava, tel. 02/5477 17 43Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava, tel. 02/4425 5853TRANOSCIUS, Tranovského 1, 031 80 Liptovský Mikuláš, tel. 044/5523 070, 5526 343, fax 044/552 30 70, 044/552 22 06, e-mail: mail@tranoscius.skTribun EU, Gorkého 41, 602 00 BrnoUniverzita Konštantína Filozofa, Trieda A. Hlinku 1, 949 01 Nitra, tel. 037/6408 001, fax 037/6408 020, e-mail: ukf@ukf.skUniverzita Mateja Bela, Národná 12, 974 00 Banská Bystrica, tel. 048/4123 295, fax 048/4153 180Vydavateľstvo Európa, Podháj 15, 841 03 Bratislava-Lamač, tel. 02/207 76 235, e-mail: objednavky@vydavatelstvo-europa.skVydavateľstvo F, Pod Brezinou 84, 911 01 Trenčín, tel. 032/7440 972, fax 032/7440 972, e-mail: vydavatelstvof@post.skVydavateľstvo Fragment, Kominárska 2, 831 04 Bratislava 3, tel. 02/5023 4583, fax 02/5557 3151, e-mail: fragment@fragment.skVydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, tel. 043/4220 692, fax 043/4307 243, e-mail: vms@vydavatel.skVydavateľstvo Michala Vaška, Nám. Kráľovnej pokoja 3, 080 01 Prešov, tel. 051/ 7711407, 7742763, fax 051/7711 407, e-mail: vmv@vmv.skVydavateľstvo Slovart, Poštový priečinok 70, Bojnická 10, 830 00 Bratislava 3, tel. 02/4920 1800, fax 02/4920 1899, e-mail: pobox@slovart.skVydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Laurinská 2, 814 99 Bratislava, tel./fax 02/5443 2671, e-mail: vsss@vsss.sk

Strana 8 číslo 18KNIŽNÁ REVUEPrekladová literatúra

Nedávno som navštívila dom na samote. V izbách bolo veľa obrazov – zátiší s kvetmi od ženy, ktorá celý život strávila v rodičovskom dome, nikdy sa nevydala a jej plátna boli okná do jej inak nezachytenej podoby. Prítomná neprítomnosť ženy z domu na samote sa mi prepojila so životom E. D., ktorá tiež počas života neopustila dom a záhradu. Zostalo po nej 1750 básní, niekoľko listov a dlhé biele šaty akoby bola večnou, po polnoci nikdy neprezlečenou nevestou. V doslove prekladateľa a vydavateľa Milana Richtera je zaznamenaných množstvo zaujímavých skutočností videného aj nezbadaného života Emily Dickinsonovej, až po odzbrojujúce detaily, podľa ktorých „návštevy prijímala tak, že sa s nimi rozprávala cez pootvorené dvere a deťom pred domom spúšťala zo svojho okna na prvom poschodí v košíkoch sladkosti“. Portrét, ktorý je v knihe uverejnený, je len pravdepodobným portrétom E. D., preto jej skutočnú tvár musíme hľadať v jej poézii. Napriek tomu je v tom portréte niečo nespútané a zároveň sakrálne. Z očí sa nedíva len ona, ale aj tí, ktorých milovala, akoby s ňou zrástli a žili v nej ako miazga v strome. Dvojjazyčné anglicko-slovenské vydanie Dickinsonovej básní považujem za skutočne reprezentatívne, spĺňajúce kritériá najvyššej umeleckej kvality. Hoci počas života E. D. vyšlo len desať básní, tie ostatné trpezlivo počkali aj na nás, aby sme si takmer po 180 rokoch mohli prečítať jej „celú lásku“.Emily Dickinsonová nebola zamilovaná do smrti. Milovala život vo všetkých jeho farbách a premenách, aké mohla dennodenne pozorovať v záhrade. Napriek tomu, že sa téme smrti venovala s rovnakým záujmom ako životu v záhrade, boli to dve sestry, zviditeľňujúce sa podľa striedania ročných období. Pre E. D. bola smrť rovnakou oporou, ako sú krása a láska. Nie kto, ale

čo je smrť ako metafyzická gnóza? E. D. odpovedá: „Smrť, to je vlastne dialóg, / čo s duchom vedie prach. / ,Rozlož sa!’ káže smrť. A duch: / ,Mám nádej v nebesách.’ // Smrť pochybuje – povie zdola – / no duch už kráča preč, / keď predtým na dôkaz si zloží

/ hlinený kabátec.“ Dickinsonovej smrť je univerzálna ako záhrada, podľa ktorej niektoré kultúry vraj dokázali usmerňovať vesmír. Niečo podobné ma fascinuje na záhrade E. D. Je v nej všetko rastúce tak, akoby každá báseň bola lukom, vystreleným do tmy, ktorý nemôže minúť svoj cieľ.Bazálnym problémom Dickin sonovej lyriky je hľadanie rovnováhy medzi pravdou a krásou. V básni 449 píše: „Pre krásu umrela som – no / len čo sa sprievod vzdialil, / toho, čo umrel pre pravdu, / vedľa mňa pochovali.“ Toto štvorveršie by mohlo byť jej epitafom. E. D. inak pracuje s časom. Čas má len poradný hlas. Kto je nevyliečiteľne zasiahnutý krásou, je básnikom, bez ohľadu na čokoľvek, čo lieči čas. Aj preto je pre mňa báseň 686 premostením medzi všetkými básnikmi, ktorí

tu zostávajú ako bytosti – duše v jazyku, komunikujúce so sebou navzájom v nepreniknuteľne rozrastajúcom sa texte textov, ktorý spoločne vytvárame nanovo každý deň akoby sme ním chceli meniť tú najzákladnejšiu konfiguráciu kozmického priestoru: „Vraví sa: ,Čas, ten lieči’ – / Čas nikdy neliečil. / Len bolesť mocnie rokmi, / jak šľacha viac má síl. // Čas je len skúška smútku – / nie liek. Čo premôcť ním? / Ak vylieči, tak svedčí: / ,Ten nebol nemocný.’“ Tomu sa klaniam, lebo je málo tých, čo sú chorí na krásu alebo na pravdu a neprestávajú bdieť v bytí pred bytím i v bytí po bytí, pretože ich „gravitáciou“ je jazyk, ktorý tvorí aj to, o čom nevieme.

Dana Podracká

E. D. Pravdepodobný portrétEmily Dickinsonová: We Learned the Whole of Love / Učili sme sa celú láskuDunajská Lužná, MilaniuM 2009. Preklad Milan RichterKeď si Michael Connelly potrebuje oddýchnuť

od svojského samotára Harryho Boscha, má naporúdzi hneď dve osvedčené možnosti. Keďže bývalý agent FBI Terry Caleb je už na večnom odpočinku, môže si vybrať medzi ostrieľaným advokátom Mickey Hallerom, alebo prebrať z letargie novinára Jacka McEvoya. Jacka dôverne poznáme z ponurého príbehu Básnik smrti (Vydavateľstvo Slovart, 2004), v ktorom tragicky prišiel o svojho brata, aby vzápätí skrížil meč so zločincom prvej triedy prezývaným Básnik.Román Strašiak sa nezačína pre hlavného

hrdinu práve najlepšie – dostáva výpoveď a k nej už len dva týždne na zaučenie mladej a ambicióznej kolegyne Angely Cookovej. Keďže Jackovou špecializáciou je investigatívna žurnalistika s orientáciou na svet zločinu, jeho labuťou piesňou by mal byť článok inšpirovaný vraždou striptízovej tanečnice nájdenej v kufri auta. Hlavným podozrivým je 16-ročný člen miestneho gangu Crips Alonzo Winslow, Jack však počas svojho pátrania zisťuje, že za napohľad jasným prípadom sa ukrýva viac, ako ukázalo povrchné policajné vyšetrovanie. Spoločne s mladou Angelou sa vrhnú do pátrania, lenže ich protivník drží v ruke všetky tromfy a sleduje pozorne každý ich krok.Žijeme v ére počítačov a naša existencia sa čoraz viac presúva do virtuálnej podoby – čipové karty, elektronický podpis, e-maily, online kamery alebo internet banking sú už úplne bežnou súčasťou nášho života. Výrazne nám uľahčujú život a šetria drahocenný čas, na druhej strane nás robia zraniteľnejšími v prípade, že upútame pozornosť niekoho, kto sa rozhodne nám urobiť zo života peklo. Jack McEvoy sa stáva podobným pohyblivým terčom, ale jeho novinárska tvrdohlavosť a kombinačné schopnosti spolu s podporou bývalej známosti z FBI mu dávajú veľké šance na dolapenie vraha číhajúceho zo sveta virtuálnej reality.

Vladimír Radosa

Michael Connelly: StrašiakBratislava, Vydavateľstva Slovart 2009

Preklad Patrick Frank

Ak nie ste literárny fajnšmeker a váš vek ešte nedosiahol bod zrelosti, mohli by ste nad témou knihy Stopy dymu ohŕňať nos. Ide totiž o krízové Nemecko v tridsiatych rokoch minulého storočia. A o tých časoch sa už popísalo toľko literatúry faktu, že to môže baviť naozaj len fajnšmekerov...Všetko je však inak. Román alebo skôr obsiahlejšia novela americkej autorky Rebeccy Cantrellovej totiž nie je dokument, ale beletria, aj keď postavená na historických reáliách. Príbeh mladej ženy, poznačenej neurotickým detstvom, otcom alkoholikom, matkou, ktorá akoby nejestvovala, pomocou židovským

priateľom v nacistickom Nemecku a silným putom k mladšiemu bratovi, je totiž taký nadčasový, že by sa mohol odohrávať hocikde a hocikedy. Problematika homosexuálov a židovstva je aktuálna, a žiaľ, vyslovovaná jedným dychom s nenávisťou, aj dnes.Ľudia, ktorí ožívajú v Cantrellovej románe, by mohli byť pokojne našimi susedmi. Je kríza, niet práce, niet čo jesť, niet komu veriť. Hlavná hrdinka Hannah je v kritickej situácii. Požičala svoje a bratove doklady na vycestovanie do Ameriky židovským priateľom. V tridsiatych rokoch v Nemecku a bez dokladov, to je takmer existenciálna samovražda. Navyše nájdu jej brata utopeného, zrejme zavraždeného... Hannah sa to dozvie náhodou, lebo ako novinárka a karikaturistka istých novín má na polícii prístup k denným zvodkám trestných činov. Kreslieva aj účastníkov súdnych procesov, aby si vo svojej redakcii privyrobila, a zoznámi sa pritom s istým pozoruhodným mužom. Čo sa z tejto známosti vyvinie? A ku všetkému jej nejaká cudzia žena nechá na krku päťročného chlapčeka, o ktorom doklady tvrdia, že je synom jej brata Erika a ako matka je uvedená ona sama! Nuž vyhrabte sa z takej situácie...Už počujem výhrady, ako vraj môže Američanka písať o Nemecku. Môže. Rebecca Cantrellová sa nemeckej téme venuje už dlhší čas a výsledkom jej snáh sú dve vynikajúce knižky, Stopy dymu a v tomto roku v angličtine vydaná Noc dlhých nožov. Problematika nemeckej spoločnosti, otrasenej v základoch sa čitateľovi servíruje akoby mimochodom, no v logických súvislostiach, citlivo, ale realisticky. Okrajovo sa spomínajú Hitlerovi spolupracovníci, jeho alergia na homosexualitu, jeho „gorily“, osobná stráž, osobné jednotky, osobná armáda, osobné Nemecko...V Cantrellovej sa zvláštne snúbi ženský, mäkký, koláčikovo – materský pohľad na svet s prenikavou mužskou logikou, zvládaním životných otrasov a schopnosťou poradiť si aj v najťažšej situácii. Kniha sa číta jedným dychom, hoci neobsahuje dnes také módne adrenalínové zvraty, iba kriminálnu zápletku na pozadí veľmi poctivo vykreslenej hlbokej krízy človeka, ľudstva a národa. Nechýba láska na mnoho spôsobov, vykričaný podnik i tmavé chodníčky mafie. Stopy dymu vám nezavoňajú len dymom, ale najmä pozoruhodným čitateľským zážitkom.

Ľuba Kukučková

Rebecca Cantrellová: Stopy dymuBratislava, Ikar 2010

Diana Ghaniová

Spisovateľka Joann Davisová našla v pracovni nebohého profesora starú knihu. Na jej koženej väzbe bol vytlačený obrázok pastiera. Išlo o príbeh kresťanskej modlitby, ktorá sa pripisuje sv. Františkovi z Assisi, a známeho gospelu. Text bol napísaný starobylou angličtinou s prímesou holandčiny. Davisová sa ujala zámeru profesora Robertsa a dala knihu preložiť do súčasného jazyka. Na jej konečnej podobe nemá len redaktorský, ale aj autorský podiel. Zladila s jej textom viaceré myšlienky, s ktorými sa stretla na iných miestach. Pôvodný príbeh sa tak stal predlohou pre autorkino uchopenie látky, ktorú ponúkol.V centre príbehu je postava šľachetného pastiera Jošuu. Jeho prirodzené ľudské cítenie je konfrontované s nemilosrdnými a bezducho aplikovanými zákonmi spoločnosti, najmä so zákonom odplaty a zákonom odstránenia nedokonalého. V našom kontexte je to konfrontácia predkresťanského a kresťanského ponímania života. Pastier stretne ďalšie dve spriaznené duše, s ktorými sa vyberie hľadať novú cestu. Chlapca Dávida charakterizuje na začiatku bolestný príbeh jeho detstva, Alžbetu súcitnosť a múdrosť. Práve na pozadí ľudskej surovosti sa zrodí ich spoločná túžba nájsť nový spôsob života v tomto svete. Dá sa povedať, že Jošua hľadá novú cestu od detstva. Jeho úsilie žiť s ideálmi (láska, starostlivosť, spravodlivosť, milosrdenstvo a pokora) a to, čo zažil, bolo nielen hľadaním, ale už aj nachádzaním novej cesty. K tomuto poznaniu prichádza aj v závere príbehu. Zisťuje, že zákon premeny sa v jeho živote uplatňoval celý čas. Na konci namáhavej a dobrodružnej cesty hrdinovia nenachádzajú na prvý pohľad nič revolučné: v jaskyni objavia zapečatený džbán so znakom ryby, v ktorom je jednoduchá modlitba. V nej je však obsiahnutá nová cesta.

Tá zákon „oko za oko, zub za zub“ nahrádza jeho opakom. „Teraz mu bolo viac ako kedykoľvek predtým jasné, že nová cesta je láska, a nepretržité súcitné

skutky môžu zmeniť svet, odstrániť dlhodobé zvyky pomsty a protivenstva a privodiť vek zázrakov (...).“Dej knihy je jednoduchým pikareskným rozprávaním s prvkami ľúbostného a dobrodružného príbehu. Postavy na svojej púti stretávajú rôznych ľudí, ktorí im obyčajne sprostredkúvajú svoje skúsenosti a životnú múdrosť. V rozprávaní sa kombinuje chronologický postup pri podávaní hlavnej dejovej línie s retrospektívnym postupom pri podávaní vedľajších dejových línií (napríklad osudy postáv). Všetky príbehy majú však jedno spoločné: dominuje im etické posolstvo. Knižka je súborom podobenstiev a celá je podobenstvom s mravným

ponaučením vysloveným priamočiaro. Pred interpretačným potenciálom diela je jednoznačne uprednostnený inštruktívny, motivačný a emocionálny potenciál, nasmerovaný väčšmi k životu než k literatúre. Po významovej stránke však posolstvo knihy nie je zjednodušené, cesta premeny je vykreslená ako postupná a dlhodobá. Doslov obsahuje priamy apel na čitateľov: „No energická, zázračná moc modlitby sa ešte len musí naplniť. Jej silu pocítime, ak sa dostatočné množstvo z nás venuje zmenám, ktoré si želáme vidieť vo svete. Nehovorme o zmene, uskutočnime ju. Nik iný neprivodí zmenu, ktorú môžete privodiť vy.“Kniha Joann Davisovej je milé, príťažlivé dielko s rozprávkovým pozadím. Má formu drobnôstky, ktorú nám zanechali staršie generácie, a vyslovuje nadčasové posolstvá jemne a dôrazne.

Zuzana Hašková

Cesta je rovnako veľa ako cieľJoann Davisová: Kniha o pastierovi, Bratislava, Ikar 2010

www.litcentrum.sk Strana 9Zahraničná literatúra

ZO SVETA KNÍH

Koncom júna súťažilo v rámci Dní po nemecky písanej literatúry v rakús-kom Klagenfurte štrnásť autorov o Ce-nu Ingeborg Bachmannovej, slávnej rakúskej poetky (1926 – 1973). Se-demčlennej porote predsedal renomo-vaný nemecký spisovateľ a publicista Burkhard Spinnen. Za svoj román Ra-benliebe (Krkavčia láska) ju zaslúžene získal nemecký autor Peter WAWER-ZINEK (1954). Na príbehu smutného detstva osamelej siroty, ktorú krátko po narodení rodičia odložili v detskom domove, pretože emigrovali z NDR, vyjadruje traumu celej generácie roz-delených rodín. Druhé najdôležitejšie

ocenenie, Cenu KELAG, získala Švaj-čiarka Dorothee ELMIGEROVÁ (1985) za svoj originálny, vydarene umelecky uchopený, kolážami popretkávaný text Pozvánka odvážnym, ktorý je akousi „oslavou fragmentu vo frag-mentovanom svete“. Cenu 3sat, tele-víznej stanice, ktorá už viac rokov ak-ciu podporuje priamymi prenosmi a sprievodnými filmami a reportáža-mi, získala mladá autorka z Meklen-burska Judith ZANDEROVÁ za bez-útešný opis nechceného tehotenstva svojej šestnásťročnej, celkom apatickej hrdinky z bývalej NDR v knihe Veci, ktoré sme si dnes povedali.

Klagenfurtské literárne dni

Literatúra bez hraníc

Ernst HochbergerDie Namen der Hohen Tatra in vier SprachenKarlsruhe, Herkunft und Bedeutung, Karpatendeutsches Kulturwerk Slowakei 2009Náš krajan a priateľ Slovenska, karpatský Nemec Ernst Hochberger (nar. 1927) vydal viacero turistických a horolezeckých príručiek venovaných Slovensku. Kvalitou spracovania a rozsahom vyniká jeho encyklopedicky koncipovaná publikácia Das große Buch der Slowakei (Veľká kniha Slovenska), ktorá vyšla prvý raz roku 1997 a odvtedy vo viacerých vydaniach, naposledy roku 2003. Na 600 stranách prináša objektívne informácie o Slovensku, jeho obyvateľoch, kultúre, dejinách. Už táto publikácia prezrádza široký autorov obzor v oblasti všeobecných dejín, dejín kultúry a jazykovedy. Ernst Hochberger okrem toho v spolupráci s Karolom Kállayom pripravil prekrásnu obrazovú publikáciu Divy Slovenska, ktorá pred niekoľkými rokmi vyšla v štyroch jazykových mutáciách. Svoj bádateľský záujem prehĺbil v monumentálnej monografii Die Namen der Hohen Tatra in vier Sprachen. Herkunft und Bedeutung (Mená Vysokých Tatier v štyroch jazykoch. Pôvod a význam), ktorá vyšla v nemeckom Karlsruhe vo vydavateľstve Karpatskonemeckého kultúrneho diela.Autor tu zhromažďuje výsledky svojho tridsaťročného historického a toponymického výskumu. Ako vášnivý horolezec sa zameral na Vysoké Tatry. Vychádza z faktu, že boli vždy pohraničným pohorím, takže pomenovania jednotlivých vrcholov, hrebeňov, priesmykov, sediel, potokov, riek, plies, dolín a pod. pochádzali najmä zo slovenského a poľského

prostredia. Tvorbu miestnych názvov však výrazne ovplyvnili Nemci, ktorí od stredoveku obývali osady a mestá na južnom a východnom úpätí Vysokých Tatier. Stopy pri pomenovaniach zanechali aj tisícročné spoločné dejiny v kontexte Uhorska.Hochbergerova monografia predkladá po prvý raz v súhrnnej podobe približne 17 000 topografických názvov v štyroch jazykoch (slovenčina, nemčina, poľština, maďarčina). Súčasťou knihy sú úvodné úvahy o dejinnom a kultúrnom kontexte tatranských miestnych názvov, informácie o dejinách Tatier, ich postupných premenách a intenzívnom rozvoji turistického ruchu od konca 19. storočia. Už fakt, že jestvuje kompletné názvoslovie v štyroch jazykoch, svedčí o tom, že dejiny Vysokých Tatier boli produktom spolunažívania všetkých etník, ktoré tu žili. Hochberger upozorňuje, že na tvorbe toponým sa okrem štyroch spisovných jazykov podieľali aj nárečia – spišskonemecké, goralské i reč románskych Valachov. Pri jednotlivých topografických názvoch nachádzame podrobné údaje o etymológii, pôvode a význame názvov, ale aj o historickom a (medzi)kultúrnom kontexte tatranských osád, dolín a končiarov. Záver knihy prináša biografický zoznam osobností – vedcov, horských vodcov, spisovateľov, politikov všetkých štyroch národov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj Tatier a výskum ich súčasnosti a dejín. Súčasťou knihy sú dobové ilustrácie a mapy. Pripomínam, že kniha je určená nielen historikom, ale všetkým záujemcov o dejiny Vysokých Tatier a Slovenska, obdivovateľom ich čarovných zákutí.

Milan Žitný

Nemecká publikácia o Slovensku

Výsledkom pomerne dobre rozvi-nutej cezhraničnej kultúrnej spolu-práce medzi Slovenskom a Poľskom je aj dvojjazyčná slovensko-poľská publikácia Bez hraníc – Bez granic z knižnej dielne žilinského vydava-teľstva Knižné centrum. Kniha pri-náša výber súčasnej tvorby jedenás-tich slovenských a deviatich poľských literátov. Slovenskú literatúru zastu-pujú členovia odbočky Spolku slo-venských spisovateľov v Žiline. Publi-káciu otvára ukážka z knihy Brecha-nie na pokojných pocestných prozai-ka Konštantína Horeckého. Próza Tomáša Winklera Déja vu je z auto-rovej pripravovanej knihy Hriešne roky, ktorá je pokračovaním románu ...dlho budeme mŕtvi. Ladislav Hrubý prispel úryvkom z prózy Legendy

o samote. Výber dopĺňajú rozprávky Záhradník a ruže od Michala Horec-kého, Bájka s happy-endom Jána Len-ča a Tetovanie poľskej autorky Rena-ty Piątkowskej. Najväčšie zastúpenie má v publikácii poézia – slovenskú reprezentujú Peter Mišák s fragmen-tom zo zbierky Rozhovor na ulici, Ondrej Nagaj básňami z najnovšej zbierky Ukradomky, Katarína Miko-lášová, Anton Straka a Radislav Ken-dera. Poéziu poľských autorov (Miro-słav Bochenek, Mirosłav Dzień, Hil-degarda Filas-Gutkowska, Stanislav Gola, Frantiszek Nastulczyk, Jan Pi-cheta a Juliusz Wątroba) preložil do slovenčiny Radovan Brenkus. Sloven-ské texty do poľštiny pretlmočila Marta Świderska-Pelinko.

Michal Badín

Podľa internetového kníhkupectva bookline.hu1. Stephenie MEYER: Twilight –

Alkonyat (Súmrak), Könyvmolyképző

2. Lisa Jane SMITH: Vámpírnaplók 3. – Tombolás (Upírske denníky: Zbesilosť), Könyvmolyképző

3. Stephenie MEYER: New Moon – Újhold (Nov), Könyvmolyképző

4. Lisa Jane SMITH: Vámpírnaplók 1. – Ébredés (Upírske denníky: Prebudenie), Könyvmolyképző

5. Lisa Jane SMITH: Vámpírnaplók

2. – Küzdelem (Upírske denníky: Súboj), Könyvmolyképző

6. Ignác ROMSICS: A trianoni békeszerződés (Trianonská mierová zmluva), Osiris

7. Ruediger SCHACHE: A szívmágnes titkai (Tajomstvo príťažlivosti sŕdc), Édesvíz

8. David SAFIER: Pocsék karma (Mizerná karma), Ulpius-ház

9. P. C. CAST, Kristin CAST: A Préda – Az éjszaka háza 5. (Škola noci 5: Korisť)

10. Louise L. HAY: Az erő benned van! (Sila je vo vás), Édesvíz

v Maďarsku

NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY

• Čo vás viedlo k písaniu?– Ako 33-ročný som napísal Cestov-nú správu čarodejovho učňa o vnútornom prežívaní svojho me-sačného putovania po slovenských horách a nížinách s pozoruhodným človekom a fotografom hmyzu Mar-celom Safírom. Pokúšal sa zbaviť telesných a duševných tráum, kto-rými prešiel cez vojnu najprv ako maďarský väzeň odsúdený na smrť, neskôr ako odmínovač na východ-nom fronte a nakoniec ako zbeh a ruský partizán. Jeho vlasť – Pod-karpatskú Rus – si po vojne privlast-nil Sovietsky zväz, príbuzní a priate-lia tohto maďarského Žida zmizli v koncentračných táboroch. Chorý, opustený a vykorenený prišiel do se-verných Čiech, kde som sa s ním zo-známil. Až vďaka nemu som si uve-domil, že aj celkom vnútorné a sub-tílne stavy duše možno zachytiť slovami.• Čím vás napĺňa putovanie po ho-rách?– V Karpatských hrách som sa po-kúsil zachytiť bežnými slovami slo-bodu a krásu z putovania horami Rumunska. Hory, najmä na Sloven-sku, som si zidealizoval už v mla-dosti, pretože mi nahrádzali more aj púšte, veľhory a savany, ktoré som túžil spoznať. Keď sa trochu uvoľnili hranice, zamieril som do Rumunska. Do rumunských Karpát som potom vodil aj mladých ľudí, bývalých skautov libereckých oddie-lov. Prvú verziu Karpatských hier som vlastne napísal pre nich ako vianočný darček. Chcel som ich na-učiť a všetkých, ktorí sa vydávajú na cestu do neznáma, oslobodzovať sa a radovať z toho, čo vidia a cítia oko-lo seba a nie z toho, čo si nesú so sebou v ruksaku alebo čo značkové majú na sebe oblečené.

• Hory vraj predstavujú školu cha-rakteru, v čom je jej podstata?– Základom a predpokladom pevné-ho charakteru je aj to, že človek sa spolieha sám na seba, nie je závislý od prchavej ľubovôle ľudí; slobodne vníma okolitú prírodu a pozvoľna s ňou splýva. Dôležitá je aj samota, čas na premýšľanie.• Ako by ste charakterizovali hora-lov?– Niekoľkotýždňové putovanie ne-známymi horami človeka vždy obo-hatí. Pútnik poznáva, čo je pre život nevyhnutné a čoho sa môže vzdať. Každá ďalšia cesta zbaví človeka sta-rej príťaže a pútnik sa môže do hôr vydávať čoraz ľahší, a tým aj slobod-nejší. „Horal“ môže väčšinu roku žiť nenápadne a plnohodnotne aj v meste, ďaleko od hôr, a predsa si duševný jas môže zachovať aj tam. Myslím, že za skutočnými horalmi,

ktorí žijú celoročne vysoko v ho-rách, by sme dnes museli ísť ďaleko, asi až niekam do opustených ázij-ských hôr, ale to je len môj názor a nijako na ňom netrvám.• V Karpatských hrách uvádzate výrok habešského pastiera: „Pět věcí ti uchová tělesné a duševní zdraví. Běh. Česnek. Čisté svědomí. Střídmost. Pevná víra ve vlastní zdraví.“ Ako sa vám podarilo stret-núť tohto pastiera?– Odpoveď je prostá: v Etiópii som nikdy nebol a výrok som si jednodu-cho vymyslel. Robím to často, ale raz som na svoje vymýšľanie dopla-til. Pre skautský časopis som vymys-lel nejakú „múdrosť“ a vložil som ju do úst fiktívnemu americkému koz-monautovi. Na redakciu Junáka sa obrátili z veľvyslanectva USA so žia-dosťou o bližšie údaje o tomto astronautovi, pretože oni majú zo-znam všetkých amerických kozmo-nautov, ale meno Glan O´Shire sa medzi nimi nevyskytuje.• Nachádzate inšpiráciu aj v die-lach iných autorov horskej litera-túry?– Podobne ako človek pozná svojich predkov len niekoľko generácií do-zadu a nevie, kto bol jeho praded pred piatimi storočiami, tak ani ja neviem, ktorá z tisícich kníh oboha-tila môj slovník, ovplyvnila moje uvažovanie a pomohla mi určiť ži-votné hodnoty. Ako chlapec som si najviac obľúbil Bielu veľrybu H. Mel-villa, v nej bolo všetko, po čom som túžil. Z horských autorov som obdi-voval Julia Kugyho a jeho knihu Zo života horolezca pre veľmi úprimný, prostý štýl. Starí Rimania pre to mali dokonca aj príslovie „Rem tene et verba sequentur“ (Drž sa veci a slová sa dostavia samé).

Katarína Laučíková

Mesiac autorského čítania je najväčší český literárny festival, ktorý od roku 2000 pripravuje nakladateľstvo a agen-túra Větrné mlýny (jeho tohtoročný rozpočet bol milión šesťstotisíc čes-kých korún). Tento ročník bol označe-ný invenčným logom – hravým motí-vom Eiffelovej veže s lopatkami veter-ného mlyna, ktoré vyjadrovalo, že nad festivalom prevzali záštitu parížsky starosta Bertrand Delano a francúz-sky veľvyslanec v ČR Pierre Levy. Festi-val bol venovaný vzácnemu ostravské-mu umelcovi Janovi Balabánovi, ktorý nečakane v apríli zomrel. Samostatný program bol určený prezentácii jeho poslednej knihy Opýtaj sa otca (Brno, Host 2010). Balabánove slová „Litera-túre sa má vrátiť hlas. Nielen poézia, ale aj próza má svoj hlas, a skutočne je to dosvedčené až čítaním,“ boli mot-tom festivalu. Počas celého júla sa us-kutočnilo stodvadsaťštyri čítačiek a obľúbená brnenská prehliadka prvý-krát zavítala aj do Ostravy. Medzi Mo-ravou a Sliezskom pendlovalo šesťde-siatdva spisovateľov s nabitým prog-ramom. Najskôr čítali dvaja autori (český a zahraničný) v brnenskom Di-vadle Husa na provázku, na druhý deň v ostravskej Starej Aréne. Na festivale vystúpili napríklad Pavel Kohout, naj-populárnejší český prozaik Michal Viewegh, Věra Nosková, Arnošt Gold-

flam či Ivan Martin Jirous, zvaný Ma-gor. Vôbec po prvýkrát sa na festivale ukázala tiež Petra Soukupová, ktorá za svoje dielo Zmiznúť získala hlavnú cenu Magnesia Litera za knihu roka. Organizátori zamerali tento ročník na francúzsku literatúru, zo spisovateľov prišla Mauriel Barberyová, ktorej pr-votina Pochúťka sa môže pochváliť prekladmi do dvanástich jazykov. Ob-rovský úspech však zaznamenal jej druhý román Pichľavá elegancia. Francúzsky románopisec, dramatik, scenárista a literárny kritik Jacques-Pierre Amette sa celoživotne zaoberá Bertoldom Brechtom. Kométa fran-cúzskej literatúry, Laurent Binet vo svojom prvom románe so záhadným názvom HHhH spracoval českoslo-venskú tému, heydrichiádu, jeho čes-ký preklad Himmlerov mozog sa volá Heydrich sa očakáva na jeseň. Kon-com júla festival doplnili výstavy foto-grafií – v brnenskom obchodnom cen-tre Galéria Vaňkovka vystavoval David Konečný zábery z čítačiek, vo foyer Divadla Husa na provázku Jaroslava Šnajberková Tvár – dvadsať autorov českej poézie a prózy od päťdesiatych rokov minulého storočia, v Galérii Ka-takomby francúzsky fotografista Jean-Claude Couval portréty burgundských spisovateľov.

Robert Vavro

Brnensko-ostravský literárny maratón

Prieskumník horských samôt

Knihy Miloslava Nevrlého (1933) vznikali na základe potuliek po zabudnutých kútoch rôznych pohorí strednej Európy, od Českého Švajčiarska, cez Krkonoše, Šumavu, Biele Karpaty, naše Tatry až po východné a rumunské Kar-paty. Najznámejšia z nich je Kniha o Jizerských horách, za ktorú získal roku 1976 výročnú vydavateľskú cenu, jej zatiaľ posledné štvrté vydanie je z roku 2007. Jeho zbierka poviedok Karpatské hry sa roku 2006 dočkala už 7. vy-dania, prvýkrát vyšla roku 1981 a s každým novým vydaním bola jemne aktualizovaná a obohatená o nové pasáže. Charakteristickou črtou tohto diela je silná idealizácia horského priestoru. Hory tu vystupujú ako duchovný učiteľ, zbavujú pútnika egoizmu, učia ho pokore, skromnosti, nútia bojovať so samým sebou. Umožňujú mu dosiahnuť stav vnútorného mieru a oslobodenia. Karpatské hry dostali prívlastok horská biblia.

Rozhovor s českým cestovateľom a spisovateľom Miloslavom NEVRLÝM

Strana 10 číslo 18KNIŽNÁ REVUE

Jana BenkováLekcia od princeznejBratislava, Vydavateľstvo Motýľ 2010Jana Benková po knižných publicis-tických tituloch (Rozhovory na telo I. a II., Slovenské hviezdy NHL, Alena Heribanová: Vždy s úsmevom) znovu siahla po žánri ženského románu, v ktorom sa už predstavila knihami Má láska krídla? a Ľúbim ťa. Hrdin-kou jej siedmej knihy je tridsiatnička Ema, redaktorka ženského časopisu. Práve toto povolanie autorka pozná z vlastnej skúsenosti. Nečudo, že opis situácií aj vzťahov na pracovisku je viac ako dôveryhodný, i keď istým spôsobom kontroverzný. Autorka ani jej hrdinka sa netaja nadhľadom a značným odstupom od toho, čím „žije“ istá vrstva súčasných žien a čím sa zaoberá „ženská tlač“, teda aj tým, čo robí ona sama – napríklad pracuje s listami čitateliek a radí im vo ve-ciach lásky. Eminou prioritou je ces-tovať po svete, písať reportáže a roz-hovory s politikmi alebo v rozhlase, hoci aj externe, spovedať zaujíma-vých ľudí vo vlastnej relácii. Pragma-ticky si však uvedomuje, že z toho by nevyžila a nájsť si iné zamestnanie v čase hospodárskej krízy je proble-matické. Na príklade svojej priateľky, nezamestnanej štyridsiatničky vidí, že pred skúsenými zrelými ženami s vlastnými názormi dostávajú v za-mestnaní prednosť dvadsaťročné, pôvabné dievčiny. Jadro príbehu však spočíva v súkromnej – vzťahovej ro-vine. Autorka uvádza každú z dva-nástich kapitol jedným z listov čitate-liek, na ktoré Ema odpovedá vo svojej rubrike. Sebe však poradiť nevie a vlastné rady nedodržiava. Jej príbeh lásky, sprvu načrtnutý až idealisticky, sa zrazu komplikuje. Priateľ Tomáš sa nechce vyrovnať s jej pracovným za-ťažením. Podobne sa komplikujú aj osudy Eminých priateliek, s ktorými sa pravidelne stretáva. Otvorené ero-tické a sexuálne scény majú v knihe významné miesto, ale autorka ne-prekračuje hranice dobrého vkusu, i keď na slovenské pomery je možno priodvážna. Nielen v spomínaných scénach, ale aj v psychologickom por-tréte protagonistky. To, že Ema sa hlási k piatim milencom, je v podsta-te prijateľnejšie ako jej arogancia či skryté pohŕdanie susedmi v dome. Vníma ich iba ako poľutovaniahodné figúrky a oni ju, prirodzene, nemajú radi. Na druhej strane je však plná empatie voči priateľkám a ich blíz-kym a ochotná pomôcť v akejkoľvek dennej či nočnej hodine, podobne ako ony jej. Takže našinec, ktorý si zvykol brať ohľady na to, čo povie okolie a často sa márne snaží, „aby ho mal každý rád“, začne uvažovať, či tá Emina razantná otvorenosť voči su-sedom nie je jeho problém, a striktné vyžadovanie profesionality za kaž-dých okolností, na čo sme si ešte ne-zvykli, nie je vždy tá najsprávnejšia cesta. Lekcia od princeznej ponúka kultivované nielen letné čítanie. Au-torke sa podarilo zachytiť v postave Emy dnešnú modernú mladú ženu bez predsudkov, ktorá nepodlieha ilúziám povrchného pozlátka. Po pra-vej láske však túži rovnako ako pred vyše 150 rokmi jej menovkyňa vo Flaubertovom románe.

Elena Ťapajová

Eva UrbaníkováSvet mi je dlžnýBratislava, Evitapress 2010Priznám sa, nečakala som veľa od tej-to knihy, len ľahké čítanie vhodné na dovolenku. Zvyčajne, keď nič neoča-kávame, príde veľký tresk a zaplaví nás eufória z dobre napísanej knihy. A Evitina taká je. Jej hrdinka Denisa

je večne nespokojná a nevyrovnaná žena. Trpí komplexmi, najskôr viní otca, potom všetkých vo svojom oko-lí. Nikto ju nechápe, nik si nevšimol jej dokonalosť. Bezbrehá láska jej muža je obdivuhodná, úprimnosť sestry krásna a pokrokovosť úspeš-nej mamy spisovateľky závidenia-hodná. Denisa sa však stále dookola utvrdzuje v tom, že je nešťastná. Sama sa nepokúša nič zmeniť vo svo-jom živote, čaká na zmenu zhora a prehliada všetko krásne okolo seba. Zrazu stretáva princa. Niežeby už jedného nemala doma, ten jej nie je dosť dobrý... Ako to s Denisou do-padne, neprezradím. Príbeh je skvelo fabulovaný, perfektne sa číta. A aj keď občas Denisu nechápeme, v zá-sade jej nám je ľúto. Čo je však ešte dôležitejšie, jej príbeh vyvoláva nut-kanie zamýšľať sa nad vlastným živo-tom, našimi hodnotami a smerova-ním. Nie každý príbeh má takú silu. Evita si dala záležať a po fiasku s kra-tučkým pokračovaním Všetko alebo nič: príbeh pokračuje, ktorý pôsobil ako päsť na oko, je toto skutočná la-hôdka. Dobrá, miestami poburujúca, smutná, živelná a tragikomická.

Timea KeresztényiováSama mamaBratislava, Evitapress 2010S osudom rozhlasovej moderátorky, novinárky a spisovateľky Karolíny Krajčírovej sme sa mohli zoznámiť v autorkinej prvotine, autobiografic-kom príbehu Bez dcéry som neodišla. Aj jej druhá kniha Sama mama pri-náša živý, krásny príbeh, hoci občas bolestný a kruto pravdivý. To, že veci nie vždy vychádzajú tak, ako by sme si želali, opísala autorka s humorom. Slobodná matka zvláda všetko za dvoch. Leila chodí do jaslí a býva čas-to chorá. Karolína príde o prácu, pri-dajú sa zdravotné problémy. Keď sa zdá, že nešťastie je nekonečné, v trápnej chvíli v saune stretne Mod-rookého a svet sa začne krútiť tro-chu inak. Život prináša aj milé pre-kvapenia. V príbehu nájdeme podpo-ru kamarátok, akú vedia poskytnúť len naozajstné priateľky, a krásnu lásku, ktorá dokáže prenášať nielen hory, ale celé kontinenty. Lásku ma-terinskú, i tú partnerskú. Je to vtip-ný, úsmevný, krásny i bolestný prí-beh ženy, ktorá aj napriek ťažkým situáciám nestráca zmysel pre hu-mor. Karolína žije život, ktorý nie je vždy podľa jej predstáv, no svetlo na konci tunela je na dosah.

Lucia Kulihová

Jana PronskáHriech prvej nociBratislava, Slovenský spisovateľ 2010Štvrtý román slovenskej autorky Jany Pronskej sa odohráva na stre-dovekom východnom Slovensku a prináša čitateľom nefalšované

emócie a dobrodružstvo. Život na hradoch, v kláštoroch, ale aj boje vo Svätej zemi či hon na čarodejnice – to je len zlomok motívov, ktoré za-pĺňajú stránky autorkiných kníh. V porovnaní s predchádzajúcimi ti-tulmi posun možno badať už v kom-pozícií, ide o ucelený príbeh, dejové zvraty do seba zapadajú ako časti skladačky. Hlavní hrdinovia Gabriel a Kristína pôsobia ako reálni ľudia, bez nadbytočného romantického pátosu alebo melodrámy. Milovníci histórie si navyše prídu na svoje, pretože príbeh sa odohráva najmä na Richnavskom hrade a v Levoči. Priaznivcom historických romancí ostáva už len dúfať, že aj oni sa ča-som dočkajú knižnej série. Príbehy členov rozvetvenej rodiny sú pre nich vždy veľkým lákadlom.

Marek Zákopčan

Iva Vranská RojkováVakcína alebo Nedovoľ, aby mi ublížiliVydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2009

Je očkovanie nevyhnutné, správne či chrániace pred chorobami? Autorka, členka Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania, rozoberá riziká oč-kovania jednak opierajúc sa o fakto-grafický materiál a zároveň opisuje príbeh dvoch ľudí s opačnými postoj-mi k tejto otázke. Jana sa ako zdra-votná sestra rehabilitačného oddele-nia denne stretáva so zmrzačenými deťmi, čo ju podnecuje cielene si vší-mať súvislosti s očkovaním. Peter je ambiciózny zamestnanec farmace-utickej spoločnosti a prezident re-klamnej kampane pre očkovaciu vak-cínu Boevín na Slovensku. Stretnú sa na prezentácii Boevínu, kde sa otvo-rene hovorí o škodlivých pomocných látkach pridávaných do vakcín, ako napr. ortuť a hliník. Obaja protago-nisti sú si navzájom sympatickí, na-vyše obaja slobodní a sklamaní. Jana pre svoje presvedčenie o škodlivosti vakcín odsudzuje Petra za jeho prá-cu. Presvedčí ho, aby vypátral všetky informácie dokazujúce škodlivosť očkovania. Peter náhodne nájde e-mailovú správu od svojho americké-ho kolegu Pinka s odkazmi na webové stránky dokazujúce škodlivosť očko-vania. Stále nie je ochotný uveriť tex-tu, pokladal ho za paranoidný. Zaujal ho však charakter poškodenia, napr. chýbajúci prah zábran, autizmus, ag-resivita, porucha koncentrácie, rôzne ochorenia mozgu, rozvrat imunitné-ho systému... V štátoch, kde sa neoč-kuje proti tuberkulóze, sa tieto ocho-renia nevyskytujú, tam, kde sa deti očkujú, každoročne sa vyskytujú nové ochorenia. Usala Pink sa v televízii zú-častnil na diskusii na tému očkovania, ale cestou má tragickú nehodu.

Prostredníctvom Petra a Jany autor-ka dáva čitateľovi možnosť výberu, komu veriť.

Andrea Dénešiová

TémaS odhodlaním pani Bovaryovej

• Koľko titulov ste vydali od vzni-ku, koľko z nich predstavujú pub-likácie slovenských autorov?– Doteraz vyšlo 5 titulov, všetky slo-venské.• Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2009?– Od svojho vzniku vydávame pravi-delne len jeden titul ročne. Vydáva-nie kníh nie je našou hlavnou čin-nosťou, ale snažíme sa, aby knižky v rámci možnosti mali vysokú úro-veň aj po výtvarnej stránke. V roku 2009 vyšla knižka pre deti Odvážny Brusko. Rozprávky z Horehronia s ilustráciami talentovanej výtvar-níčky Jany Bialovej. Aj vďaka Literár-nemu informačnému centru sa táto knižka mohla predstaviť na tohto-ročnom veľtrhu detskej knihy v Bo-logni spolu s ďalšou rozprávkovou knižkou Oriešok večnej krásy, kto-rú ilustrovala Daniela Krajčová.• S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2010 a ktoré sa vám už podarilo splniť?– Koncom roka by mala vyjsť zbier-ka poézie, ktorá bude určitým spô-sobom netradičná. Zatiaľ však o tom nechcem bližšie hovoriť.• Ktorý zo svojich titulov pokladá-te za najlepší?– Nehodnotím to. Každá knižka je iná a vyšla v inom náklade, všetky si zatiaľ našli svojich čitateľov. Ak by som to predsa mala hodnotiť – na-príklad podľa počtu predaných ku-sov, tak by to bol titul Veselé básnič-ky pre múdre detičky alebo Knižka pre prváka Miška z roku 2004, kto-rú odporúčalo Ministerstvo školstva SR ako doplnkovú literatúru pre žia-kov 1. ročníkov ZŠ. Obce alebo školy si ju kupovali ako prvú knižku pre pr-vákov a ešte stále sa na ňu ľudia pýta-jú. Druhou najpredávanejšou knižkou je autobiografický príbeh Sone Žia-kovej Večné dieťa Margarétka.• A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?– Ani jeden – všetky splnili to, čo sa od nich očakávalo .

• Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?– Nedá sa povedať, že by ma niečo veľmi trápilo. Možno iba to, že kniž-ky z malých vydavateľstiev je niekedy problematické dostať do distribúcie.• Čo by podľa vás pomohlo sloven-skému knižnému trhu?– Myslím si, že slovenský knižný trh je až márnotratne bohatý – je úžas-né, z akého veľkého množstva rôz-nych kníh si čitateľ dnes môže vybe-rať. Možno by bolo dobré nájsť spô-sob, ako ho sprehľadniť.• Prezradíte svoj nesplnený vyda-vateľský sen?– Nemám taký. Ale každá vydaná knižka je jeden splnený.• Aký máte názor na rebríčky best-sellerov?– Je to vec reklamy. Ak si vyberám knižku na čítanie, riadim sa radšej tým, čo mi o nej povedia ľudia, kto-rých poznám, alebo ak ma zaujme nejaká dobrá kritika v Knižnej re-vue. • Akú knižku práve čítate?– Vždy mám rozčítaných viac kníh naraz – teraz je to zaujímavý titul od Leonie Swannovej Glennkill, ovce vyšetrujú, kde sa stádo oviec pokúša vypátrať, kto zavraždil ich pastiera. Veľmi vtipné ale aj poučné je sledovať ľudské správanie očami oviec – vtedy si človek uvedomí jeho smiešnosť a niekedy až absurdnosť. Okrem tejto knižky mám na stole ešte Dvanásť príbehov z cudziny od Márqueza a knihu esejí Alessan-dra Baricca Barbari.

V lete si bratislav-ské kníhkupectvo zahraničnej litera-túry Eurobooks pripomenulo de-sať rokov pôsobe-nia na našom kniž-

nom trhu. Za toto obdobie si získalo dôveru zákazníkov širokou ponu-kou zahraničnej vedeckej a odbor-nej literatúry z mnohých disciplín, beletrie, kníh pre deti, audiokníh i DVD. Klasický predaj rozšírilo o in-ternetový a celú škálu informačných služieb. Zároveň je nezávislým do-vozcom, ktorý sprostredkúva predaj literatúry priamo od vydavateľov z celého sveta. Prvé desaťročie čin-nosti Eurobooksu hodnotí riaditeľ kníhkupectva Karol FAJTH.• Spomínate si ešte, ako ste začínali?– Podľa vyjadrenia jedného americké-ho novinára sme spočiatku boli „kníhkupectvo v priestoroch obývač-ky“. V nej sme ponúkali približne se-demsto titulov. Od prvého dňa k nám chodili čitatelia s požiadavkami na zahraničné knihy, ktoré na Slovensku neúspešne hľadali. Tak sme rástli zo dňa na deň spolu s ich požiadavkami a ani nie za rok naše kníhkupectvo

ponúkalo niekoľko tisíc titulov litera-túry v cudzích jazykoch. Tento cha-rakter obchodu, ktorý je ušitý na mieru čitateľom, sme si zachovali.• Čím získavate nových zákazníkov?– Čitatelia u nás hľadajú knihy, pre ktoré nie je dosť miesta v moderných knižných veľkoobchodoch. Príkladov je naozaj veľa, spomeniem novú kni-hu bývalého generálneho konzula USA na Slovensku P. Hackera Slova-kia On the Road to Independence. Vďaka Eurobooks sa dostali tieto uni-kátne memoáre diplomata na náš trh aj bez reklamy a nestratili sa v zápla-ve vydávanej literatúry. Takto sme predávali aj veľkú Encyklopédiu an-tropológie z vydavateľstva SAGE, ktorej spoluautormi boli dvaja naši stáli zákazníci, takmer „rodinní prí-slušníci Eurobooks“, Emil Višňovský a Peter Sýkora. Pokiaľ ide o získava-nie zákazníkov, tak sa usilujeme za-bezpečiť knihy z celého sveta (asi najexotickejšie zásielky prišli od pro-tinožcov) a sme pripravení v tom po-kračovať a naše služby poskytovať aj mimobratislavským zákazníkom. Na to nám už deväť rokov slúži interne-tový obchod www.eurobooks.sk.

Lýdia Čelková

Eurobooks jubiluje

Adresa: 013 22 Rosina 563okr. Žilina

tel./fax: 041/ 5656056e-mail: archpro@mail.t-com.skMajiteľka: Katarína MikolášováVznik: 2004Zameranie, profilové edície: pôvodná slovenská tvorbaKtoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva? Artforum, Knižné centrum, Panta Rhei

Vydavateľstvo Urela

www.litcentrum.sk Strana 11Ľudia a knihy

Púť do Svätej zeme – Izraela inšpirovala Ladi-slava Ťažkého k najnovšej knihe. Dojmom z tej-to cesty venoval viac než polovicu knihy, druhú zameral na cesty do známych európskych pút-nických miest: Lurd, Fatimy, Ríma, katalánske-ho kláštora Montserrat, Barcelony, Turína. Zara-dil sem aj reflexie v altötinskom kláštore, spoje-nom s povojnovými osudmi prezidenta prvej Slovenskej republiky Jozefa Tisa, či úvahy v slo-venskom kostole na Renwegu vo Viedni, ktoré-mu kedysi venoval i kapitolky v románe Evanje-lium čatára Matúša. Kniha Očami pútnika je písaná čírym, krásnym jazykom. Tento čistý pra-meň slova Ťažkému občas zatienia spomienky na jeho celoživotnú idée fixe: vojnu. Ale nie raz tu uvažuje aj o zložitých osudoch slovenského národa, jeho rozpoltenosti, morálnych a iných aktuálnych ohrozeniach. Tieto „tiene“ v čistej literárnej vode sa preplietajú (okrem veleby chrámov a spomienok na biblické miesta) s osud-mi náhodne poznaných ľudí, nie raz „poníže-ných a urazených“ krutosťou biedy a vojnových násilí. Niekedy sa čitateľovi zdá, že príbehy jed-notlivcov Ťažkému prerastajú pôvodne zamýš-ľané pútnické zážitky, ba sa vplietajú do nich tak, že jednotlivci dakedy preberajú na seba Kristovo utrpenie na Kalvárii. A tak – okrem za-stavení v biblických i novozákonných pamät-ných miestach – upriami pozornosť čitateľa na život rybárok z Nazaré; na roztopašných mladí-

kov, ktorých pozoruje, ako mučia morského raka, a vidí v nich budúcich katanov; či na osud čierneho utečenca z Burundi, s ktorým sa ná-hodne stretáva blízo talianskej Florencie; na malého zlodeja, ktorý sprevádza slovenských pútnikov a nakoniec sa v obrazotvornosti spiso-vateľa mení na súcit prosiaceho Krista...

Staršie eseje v závere knihy sú venované pút-nickému miestu Slovákov – Nitrianskemu hra-du, ďalej významnej osobnosti nášho katolícke-ho života – kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi, modlitbe Otčenáš, v ktorej umelec pro-sí Boha o pokoj pre Slovákov, alebo stálej aktu-alite Božieho Desatora, tohto morálneho impe-ratívu tisícročí. Ladislav Ťažký vo svojich esejach – kapitolkách – príbehoch nie raz starootcovsky zdvíha prst, aby poukázal na včerajšie i súčasné nebezpečenstvo národných vášní či vojnových konfliktov (Izrael, Palestína a i.), ale občas i po-hladká dušu, sledujúc život obyčajných ľudí, ktorí bojujú o svoj chlieb každodenný, a pritom sa vedia tešiť z prostých vecí.

Kniha Očami pútnika vyšla najprv v súkrom-nom vydavateľstve – a až krátko po autorovom významnom životnom jubileu (nar. 19. 9. 1924) si našla cestu aj do Vydavateľstva Spolku sloven-ských spisovateľov. Touto knihou Ladislav Ťažký dôstojne finalizuje svoje životné púte za ľud-ským životom a srdcom.

Terézia Ursínyová

Ladislav Ťažký: Očami pútnikaBratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2010

KUPÓNFRAGMENTStrana 2

KUPÓNVYDAVATEĽSTVO SLOVARTStrana 3

• 1. 9. 1936 – Jozef KOT, prekladateľ, prozaik

• 1. 9. 1951 – Ondrej ČILIAK, básnik• 1. 9. 1961 – Boris MIHALKOVIČ,

esejista, prekladateľ• 1. 9. 1979 – Monika KOMPANÍKOVÁ,

prozaička, výtvarníčka• 4. 9. 1940 – Igor KŠIŇAN, prozaik• 4. 9. 1960 – Maroš BANČEJ, básnik,

prozaik, esejista• 4. 9. 1960 – Marián MILČÁK, básnik,

prekladateľ• 5. 9. 1940 – Milan HÚŽEVKA, autor

literatúry pre deti a mládež• 9. 9. 1933 – Milan HAMADA, literárny

vedec, kultúrny historik• 4. 9. 1929 – Božena BOBÁKOVÁ,

prozaička• 10. 9. 1950 – Peter MIŠÁK, básnik

a publicista• 11. 9. 1928 – Rudolf LESŇÁK, literárny

vedec, redaktor• 11. 9. 1957 – Ladislav HRUBÝ, prozaik• 11. 9. 1958 – Marián HATALA, básnik

a prekladateľ• 12. 9. 1940 – Milan ŠÚTOVEC, literárny

kritik a teoretik, prozaik• 13. 9. 1959 – Miloš ŽIAK, prozaik,

básnik, esejista• 14. 9. 1947 – Ľuboš JURÍK, prozaik,

publicista• 14. 9. 1958 – Viliam KLIMÁČEK,

dramatik, básnik, prozaik, autor kníh pre deti

• 15. 9. 1963 – Robert BIELIK, básnik, prozaik, maliar

Kto dostane knižku?Prvý diel spomienok autora a vydavateľa Milana Stana na počiatky vydávania humoristicko-satirického časopisu Kocúrkovo, v ktorých ponúka pohľad do redakčnej kuchyne, ale aj pripomenutie viacerých absurdných situácií, ktoré sme krátko po novembri ´89 prežili, zachytených v knihe Kocúrkovo a jeho príbeh (roky 1990 – 1992) si prečíta Ján VANKO z Bratislavy. Tajnú správu o biologických a spoločenských dejinách Pandory Avatar posiela vydavateľstvo Ikar Lucie KOCÚNOVEJ do Popradu.

JUBILANTIod 1. do 14. septembra

Jaroslav ĎuríčekKlaun z FiršnáluBratislava, Marenčin PT 2010

Anglické príslovie vraví, že ak do dediny príde jeden klaun, prinesie viac zdravia ako desať somárov s vozmi plnými liekov. Aj o Jaroslavovi Ďuríčkovi (1935) možno trochu zveličene povedať, že roky roznášal po Slovensku zdravie – raz ako člen kabaretu Tatra revue, inokedy s vlastným súborom. S trochou vlastnej humoristickej medicíny sa podelil s čitateľmi v spomienkovej knihe Klaun z Firšnálu. Detstvo prežil na Kollárovom námestí v Bratislave v miestach, kde dnes sídli chemicko-technologická fakulta. Na neďalekom Firšnáli, terajšom Námestí Slobody, stávalo šapito cirkusu Konrado. Keďže nemal peniaze, musel sa prešuchnúť popod plachtu, aby videl, čo sa deje v manéži. Práve cirkus z Firšnálu prebudil v Jarovi klaunské gény. Raz „zaskočil“ za chýbajúceho klauna, a to ho poznačilo na celý život. Na tú chvíľu si zaspomínal v poviedke Som klaun. Hrával nielen komické, ale aj vážne postavy, a to prevažne v Dedinskom divadle a v niektorých televíznych inscenáciách v časoch, keď sa ešte vysielali naživo. Dedinské divadlo bola prvá Ďuríčkova profesionálna „štácia“ ešte predtým, ako začal študovať na VŠMU. Keď sa vážne zaoberal myšlienkou, že sa upíše humoru, profesor na VŠMU Janko Borodáč ho dobromyseľne varoval: „Chlapče, vybral si si tvrdý chlebík.... Rozplakať diváka nie je kumšt. Môže plakať za zbytočne vyhodenými peniazmi – za strateným časom. Ale ak príde do kabaretu a nepobavíš ho, hercovi je beda.“ Komické úlohy čakali Ďuríčka v skečoch v Tatra revue. Hral v kabaretných pásmach Na štátne trovy, Olympiáda humoru, Slovo majú ženy, Abdikácia abažúru (tu sa prezentoval nielen ako herec, ale aj ako spoluautor textu s Michalom Belákom).Svoje rozprávanie zaľudnil viacerými postavami i postavičkami z detstva, spolužiakmi i kamarátmi z vojenskej prezenčnej služby. No spomínal najmä na kolegov, s ktorými sa stretol na javisku (Eva Krížiková, Zora Kolínská, Martin Gregor, Jozef Hanúsek, Oldo Hlaváček, Leopold Haverl a iní). Zvyčajne spomienky ladil do veselého tónu, spomínal si iba na to, čo v čitateľovi vyvoláva úsmev. Jeho prózy vyznievajú ako monológy s pointou pripravené na prezentáciu na javisku či v rozhlase. Jaroslav Ďuríček sa v knihe predstavil nielen ako človek javiska, ale odkryl aj časť svojho súkromia. Ukázal sa ako človek s viacerými záľubami – hubárčenie, rybárčenie, zbieranie byliniek a rád vymýšľal rôzne vína z ovocia. V knihe si prečítame aj Ďuríčkov recept na šípkové víno, na rozličné bylinkové čaje. Ďuríčkovo spomínanie sa nesie v dvoch rovinách. Jednu predstavuje trocha nadľahčený pohľad na vlastný osud a druhá je akýmsi dokumentom o Bratislave štyridsiatych až sedemdesiatych rokov minulého storočia. Jeho filozofiou, ako nás o tom presvedčila kniha, je humor.

Ivan Szabó

OBJEDNÁVKA

Objednávam si dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2010 od čísla ...... Cena jedného čísla je 0,35 €, dvojčísla 0,70 €. Predplatné 9,10 €.Meno:

Priezvisko (organizácia):

Ulica:

Mesto: PSČ:

Podpis:

Vyplnený objednávkový lístok pošlite na adresu: Knižná revue, Nám. SNP 12, 812 24 Bratislavae-mail: krevue@litcentrum.sk

Rozprávať o živote nie je jednoduché, o živote blízkeho človeka o to ťažšie. Chce to veľa (auto-rovej) odvahy a (čitateľovho) pochopenia, ale aj posolstvo myšlienky. Nech sú totiž spomienky akokoľvek úprimné, len myšlienka ich premení na príbeh, ktorý osloví. Knižka Kataríny Habov-štiakovej je nielen spomínaním na spoločný manželský život, ale najmä vyznaním úcty a po-kory, ktorá ju životom sprevádzala. Epicentrom rozprávania je prirodzene osobnosť Antona Ha-bovštiaka. Autorka ho približuje ako manžela, vedca a spisovateľa, no „jeho“ život prirodzene preniká aj do „jej“ sveta, teda dôležité sú najmä spoločné spomienky, ukrývajúce v jednej pamäti dva životy. Manželský vzťah je základným motí-vom textu, jeho rámcom je viera. Viera úprimná, hlboko prežívaná. Živý a žitý odkaz kresťan-ských hodnôt je hlavnou témou jej spomienok, je svetlom, nádejou, únikom aj východiskom v ťažkých časoch osobných aj nadosobných kríz a trápení. Bezhraničná odovzdanosť viere, ktorú autorka prezentuje, je obdivuhodná a celkom iste úprimná, na druhej strane však miestami príbehu škodí, akoby jej bolo na jeden (aj dva

životy) trochu priveľa. Výsledkom je pocit, že au-torka neskúseného čitateľa (s dobrým úmyslom) vychováva, dáva mu „návod“ na cnostný a čistý život, čo však spomienkam nie celkom prináleží a posúva jej dielko do žánru didaktizujúcej ná-boženskej literatúry. Tam, kde necháva svoj text bez vedľajšieho zámeru voľne plynúť a „iba“ roz-práva, pôsobí motív viery ako mimoriadne silné memento absurdity doby a ľudských osudov v nej.

Písať spomienky ako „skromné vyznanie živo-ta“ si však vyžaduje istú rozprávačskú zručnosť, na ktorú (napriek dobrým úmyslom) autorka nechcene dopláca. Úcta a pokora k manželovmu životu ju nabáda k opatrnosti a obozretnosti pred vlastnou pamäťou, akoby sa bála ponoriť hlbšie do „jej“ aj do „ich“ vnútra, z obavy, že pre-zradí priveľa, dôležité skôr nepriamo naznačí, než priamo pomenúva. Odzbrojujúca úprimnosť a zreteľnosť jej rozprávania však tento nedosta-tok vyvažuje. Spomienky patria tomu, kto ich prežíva, a tak trošku aj tomu, kto ich číta. Alebo je ešte niekto ďalší?

Lenka Szentésiová

Katarína Habovštiaková: Môj život s Antonom HabovštiakomMartin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2009

Svetoznámy mím, zakladateľ pantomímy na Slovensku Milan Sládek oslávil päťdesiatročné pracovné jubileum. Aj keď osobný zážitok z pan-tomimického predstavenia len ťažko možno na-hradiť slovom či fotografiou, vznikla pozoruhod-ná publikácia zaznamenávajúca vývoj poprednej osobnosti našej kultúry a jeho celoživotného diela. Bohatý fotografický materiál v pô-sobivej grafickej úprave má svoj-skú výpovednú hodnotu. V texto-vej časti Milan Sládek zavrhol možnosť teraz módneho a neraz aj bulvárne ladeného knižného rozhovoru. Vari aj preto sa rozho-dol v záverečnej fáze prizvať k spo-lupráci na texte svojho niekdajšie-ho pedagóga z VŠMU Dr. Antona Kreta a knihu koncipoval „ako možný základ pre tých, ktorí sa budú neskôr zapo-dievať mojou tvorbou“. V tridsiatke relatívne krát-kych zastavení sa dozvedáme nielen o faktoch zo Sládkovho životopisu, ale aj o jeho inšpiráciách. Rodák zo Streženíc pri Púchove študoval drevo-rezbu na vtedajšej ŠUP-ke v Bratislave, ale keď v knižnici objavil Kožíkov román Najväčší z piero-tov, nadchol sa pre pantomímu. Hľadal cestu k nej počas štúdia na VŠMU v Bratislave i v Prahe

na AMU či u E. F. Buriana, ale spoznával aj antické základy pantomímy a jej podoby v ázijských aj iných kultúrach. Neustále hľadal nové možnos-ti a vyjadrovacie prostriedky najstaršieho divadel-ného umenia s využitím masiek, bábok, hudby.

Jeho predstavenia si obľúbili diváci na Slovensku, v Čechách, Švédsku, Nemecku, kde založil divadlo Kef-ka v Kolíne. Pôsobil nielen ako in-terpret, ale aj autor a režisér. Po roku 1989 sa vrátil na slovenské javiská a svoje skúsenosti uplatnil aj ako organizátor divadelného ži-vota v divadle Aréna v Bratislave, ako organizátor festivalov, ale aj ako pedagóg a výtvarník.

Autori publikácie sa nevyhli ani trpkým témam: emigrácii v roku 1968 a ešte bolestnejšej druhej

emigrácii v roku 2002. Možno nie je text vždy dostatočne prehľadný (Sládkove vyjadrenia sa prelínajú s citáciami hodnotiteľov, kolegov a komentárom rozprávača), vyžaduje si nároč-nejšieho a sústredeného čitateľa. V každom prí-pade kniha vzdáva hold tichému, a predsa také-mu výrečnému umeniu, ako je pantomíma, ale predovšetkým Milanovi Sládkovi.

Elena Ťapajová

Milan Sládek: Umenie okamihuBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010

Strana 12 číslo 18KNIŽNÁ REVUE

KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka PhDr. Margita Bíziková, zástupca

šéfredaktorky PhDr. Radoslav Matejov, redaktorka PhDr. Marta Bábiková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/204 73 514, e-mail: krevue@litcentrum.sk, www.litcentrum.sk.

Sadzba: SAPAC, spol. s r.o., Bratislava. Tlač: DOLIS, s.r.o., Bratislava. Vizuál: 3H creative studio, s.r.o., Bratislava, www.3hcreative.sk.

Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14

Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. EV 2983/09, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.

Som stále vďačná za dôveruRozhovor s poetkou, prozaičkou a dramatičkou Ivicou RUTTKAYOVOU

• V súvislosti s tvojím dlhoročným pôsobením na literárnej a v širšom zmysle kultúrnej scéne často zaznievajú prívlastky o nenápadnom, o to však húževnatejšom a kvalitnejšom zástoji.– Ak dovolíš, nebudem hovoriť o svojej nenápadnosti alebo nápadnosti, pretože veľa o tom neviem... Budem hovoriť o šťastí a priaznivých zhodách okolností. Je príjemné, ak sa vám v živote splnia sny, pretože potom často aj následné sklamania viete zniesť ľahšie...V deväťdesiatych rokoch mi bolo dopriate, že časopis Romboid, vďaka jeho vtedajšej redaktorke poetke, Mile Haugovej publikoval moje básničky. Pamätám si na ten pocit čistej radosti a dodnes si to vážim. V roku 2002 mi kamarátka z detstva Diana Novosedlíková vo svojom vydavateľstve MLLD vydala knižku poézie Anjeličkárka – Komentáre. Bolo to jej priateľské gesto... Ďakujem. Potom ma osobne oslovili vydavateľky z Aspektu Jana Cviková a Jana Juráňová a roku 2007 mi vydali prózy a rozhlasové dramatické texty Marilyn miluje literatúru. Som stále vďačná za dôveru. Kniha sa dostala do užšieho výberu na cenu Bibliotéky za príslušný rok.

V literatúre je podstatný publikačný priestor a ja som mala jednoducho šťastie, že som ho dostala... Myslím zároveň na to, koľko tvorkýň z rôznych dôvodov, osobných, či spoločenských, nemalo šancu publikovať... Nie je až tak veľa tých, ktoré dostali toto privilégium.Podobne je to aj s mojimi rozhlasovými textami. Za rozhlasovou hrou Dievča na telefón stojí dramaturg Vladimír Fišera, za rozprávkami Osmivnúčik dramaturgička Beata Panáková a za projektom Dekády dramaturgička Viky Janoušková. Opäť som mala obrovské šťastie, pretože obe hry pre dospelých, nepochybne vďaka umeleckému spracovaniu režiséra Róberta Horňáka, boli ocenené významnými cenami na festivaloch rozhlasovej tvorby. Hra Dekády sa dokonca minulý rok umiestnila na 1. mieste v súťaži Festivalu pôvodnej slovenskej rozhlasovej tvorby v kategórii pôvodná rozhlasová hra.• Čím môže byť pre literatúru podnetná banalita všedného dňa?– Banalita je, ako všetko ostatné, len kultúrny konštrukt. Je to spoločenská dohoda, čo považujeme za dôležité a čo je banálne. Banalita je rovnako prejav myslenia a konania ako hocičo iné... Je to ako smetisko, kde nájdete stopy po skrytých súvislostiach. Len treba naozaj pohľadať.• Nie je nebezpečné alebo minimálne nepohodlné až tak hlboko preciťovať „bezhappyendovosť“ hrdiniek?– No, to je totiž tak. Spôsob, akým čítame literárny text, vypovedá viac o nás samých ako o tom texte. To je stará známa vec... Ale zrejme si mala na mysli problém žánrov,

lebo inak neviem porozumieť otázke. Takže, trochu základnej teórie s vlastnou empíriou. Happy endy, ako sme si pomocne nazvali fenomén, patria neodmysliteľne do oblasti populárnej literatúry. A ja mám populárnu kultúru rada a vnímam ju ako organickú súčasť systému kultúry ako takej. Milujem niektoré televízne seriály a mám pozitívny vzťah k dokumentárnemu rozmeru reality show. Populárna literatúra je v tomto zmysle spotrebná a má svoje jasné pravidlá. Jedno z nich je aj potešiť a utešiť. Už dvadsať rokov sa chystám napísať (a hádam o dvadsať rokov dokončím) esej s pracovným názvom Chvála gýča. Som presvedčená, že gýč, alebo aj predpokladateľné postupy populárnej literatúry sú milosrdným darom a často je naša psychika naň dokonca nastavená. Uvediem príklad: keď som ležala v nemocnici, ženské romány s happy endmi mi doslova zachraňovali život.Iná časť kultúry, nazvime ju umelecká tvorba, nemá celkom tieto ambície. Chce prekvapiť, možno trochu zneistiť a provokovať k rozmýšľaniu. Rozmýšľanie (ak vás zaň nebijú) totiž nebolí...Čítanie je absolútne výberová činnosť. Texty buď komunikujú, alebo nekomunikujú. A obe možnosti sú legitímne.• Kedy sa v tebe naplno prejavil sklon k analýzam?– Použila by som skôr výraz kritické myslenie. Kritické myslenie je blízke určitému typu inteligencie. V rámci kritického myslenia prislúchajúcemu mojej inteligencii dokážem rozpoznať aj hranice vlastnej inteligencie. A to je, v každom prípade, povzbudivé....• Chýba ti v literatúre reflexia tvrdosti dnešného sveta? Prečo, podľa teba, treba textovo útočiť na konzum, komerciu a vyprázdnenosť?– Neoznačila by som tento svet ako vyprázdnený, prečo by mal byť? Žijem v ňom ja, žiješ v ňom ty, žijeme v ňom všetci. Konzum a komercia sú rozhodnutia.

V týchto rozhodnutiach sme do veľkej miery slobodní a slobodné. Literatúra je len súbor jednotlivých kníh a textov. Autori a autorky píšu o tom, čo považujú za podstatné. Ja tematizujem vo svojom písaní okrem iného nespravodlivosť. Považujem to za podstatné. Myslím si, že by bolo rozumné, keby sme jej venovali pozornosť na mnohých úrovniach. Aby sme sa učili byť citlivejší na nespravodlivosť. Pomohlo by nám to všetkým, nielen konkrétnym obetiam, ale aj celkovej atmosfére spoločnosti.• Ako vnímaš rozhranie svojej roly poetky, prozaičky a dramatičky?– Nevnímam. Je to pre mňa, našťastie, do veľkej miery predovšetkým súkromná osobná hra. Nájsť myšlienke alebo pocitu výraz, ktorý by najlepšie vyhovoval. Stále

ma to teší a istým spôsobom saturuje. Chcem dosiahnuť, aby ten výraz bol pre mňa samu originálny a objavný. Aby som sa zabavila hľadaním a potešila (v tom lepšom prípade) nachádzaním. Je to pre mňa rovnaká hra ako písať literárne recenzie. Pridať vlastný text k už vytvorenej množine textov, alebo k množine textov, čo ešte len vznikne. V literatúre sa dá pohybovať naprieč časom, a to jej dáva ďalší rozmer.

V mojom prípade ide o prostú potrebu vypovedať. Artikulovať názor. Nehrozí mi, aby som sa – ako literárna autorka – príliš vžila do roly umelkyne.• Aké ženské vlastnosti a taktiky sú ti najsympatickejšie?– To je dôležitá otázka, rada by som ju rozšírila na celú populáciu. Je mi nesmierne, z celého srdca sympatická statočnosť ako životná taktika. Opakovane sa vraciam k problému, ako je možné, že v danej situácii sa človek rozhodne a zareaguje ako, s odpustením, divá sviňa a iný človek, v tej istej situácii, zostane najslušnejší, ako sa len dá? V tomto zmysle sledujem moment rozhodovania a jeho následkov. Pri svojej publicistickej práci mám možnosť sa denne stretávať s množstvom ľudí a ja si naozaj myslím, že dobro, ktoré ľudia vykonali, je na nich vidieť. Bez toho, aby boli nejako konkrétne odmenení. Neviem to presne opísať... Myslím si len, že byť dobrými je dobré.S úžasom potom pozorujem tých, ktorí sa bez problémov predávajú za povestných tridsať strieborných, a nemusí ich byť často ani len tridsať... Možno ani nechcú vedieť, kým vlastne sú, a potom je jednoduché porušiť vnútornú líniu, keď vlastne žiadnu nemajú.Vraciam sa k príbehom mužov a žien, prenasledovaných vo vojne, alebo perzekvovaných v päťdesiatych rokoch.Často sa sama seba pýtam, ako by som sa asi zachovala, a neviem odpovedať.• Podporuje povolanie publicistky empatiu voči osudom iných mužov a žien?– Táto práca predpokladá schopnosť empatie. Veľmi si vážim respondentov a respondentky, pretože vďaka nim vlastne vznikajú rozhlasové relácie. Vďaka tomu, že sa so mnou chcú rozprávať. Empatia

je niečo, čo dokáže, že sa za tých pár minút, ktoré sú nám dopriate na prípravu, naladíme na spoločnú frekvenciu. Na tú danú chvíľu pochopíme svoje myšlienky a budeme mať rovnaké ciele. Keďže ide často aj o citlivé témy, osvedčilo sa mi nič nepredstierať a jednoducho zaslúžiť si dôveru. Neviem si predstaviť, že by som toto mohla robiť bez empatie a istej vnútornej pokory.Rada sa rozprávam s ľuďmi o problémoch, ktoré ma zaujímajú, a nepochybne som ich myšlienkami ja sama dozrela. Je to pekná práca, a preto ju robím už dvadsať rokov.• Jestvuje niečo ako zoznam postáv a tém, ktoré by si chcela spracovať, alebo nápady prichádzajú priebežne, v závislosti od momentálnych podnetov?– Tvorba je proces, kde sa veci len ťažko dajú vopred odhadnúť. Ale irituje ma problematika násilia voči ženám. Je to ťažká téma, vnútorne sa jej ešte stále bránim. Minimálne je však intelektuálne podnetné sledovať, aké spoločné menovatele má násilie páchané na ženách. Kto? Kde? A prečo? Systém viktimizácie. Kľúčové je pre mňa

prekonať strach a nechuť a nájsť adekvátny literárny výraz. Ale rovnako budem spokojná, ak sa iní spisovatelia, muži, alebo ženy, budú venovať tejto téme. Je to v našom kontexte viac ako užitočné.• Máš tendenciu bilancovať, alebo skôr pocit rýchlo bežiaceho vlaku so stále novými aktivitami ?– Zhodou okolností som minulé leto pre potreby LIC mala napísať svoj profesijný životopis. Bolo až komické, aká som bola bezradná. Takmer nič okolo svojej tvorby som si nepamätala. Pamätala som si, že som roky varila, prala, upratovala, chodila na rodičovské združenia, cestovala električkami, vysielala relácie a niečo som si asi aj medzi tým písala. Tak som teda začala zháňať základné informácie o sebe. Neviem, aká je to vizitka.Podľa budhistov je dôležitý tento prítomný okamih. Minulosť bola, budúcnosť bude. Snažím sa teda využiť prítomnosť. Život považujem za súhrn našich rozhodnutí, a tak sa pokúšam rozhodnúť sa správne aj v tejto chvíli.

Zuzana BELKOVÁFoto Jana HEVEŠIOVÁ

Rozhovor

Ivica Ruttkayová vyštudovala odbor teória kultúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1989 pracuje ako redaktorka Slovenského rozhlasu. Venuje sa kultúrnej, spoločenskovednej a umeleckej publicistike, ako aj pôvodnej rozhlasovej dramatickej tvorbe. Knižne vydala básnickú zbierku Anjeličkárka i zbierku poviedok Marilyn miluje literatúru, má na konte úspechy na festivaloch pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry a najnovšie aj prémiu Literárneho fondu za novinársku tvorbu v roku 2009 v podkategórii publicistika v rozhlase.

Je príjemné, ak sa vám v živote splnia sny, pretože potom

často aj následné sklamania viete zniesť ľahšie...

Populárna literatúra je v tomto zmysle spotrebná a má svoje jasné pravidlá. Jedno z nich je aj potešiť

a utešiť.

V literatúre sa dá pohybovať naprieč časom, a to jej dáva ďalší

rozmer.

Keďže ide často aj o citlivé témy, osvedčilo sa mi nič nepredstierať a jednoducho zaslúžiť si dôveru.