Uč nás tak počítať dni života,

aby sme múdre srdce získali.

Paul Tillich: Otřásání základu, s.35

„Ľudia si vždy uvedomovali, že na behu času je niečo desivého, že ide o hádanku, ktorá nemá riešenie, a pokiaľ by riešenie mala, neuniesli by sme ho. Vychádzame z minulosti, ktorá už nie je, smerujeme do budúcnosti, ktorá ešte nie je. Nám patrí prítomnosť. Minulosť nám patrí, len pokiaľ je ešte prítomná, a budúcnosť nám patrí, pokiaľ je už prítomná. Minulosť nám patrí v spomienkach a budúcnosť v očakávaní. Ale aká je povaha prítomnosti samotnej?

Paul Tillich: Otřásání základu, s.35

Ak ju skúmame bližšie, vidíme, že ide o bod bez trvania, bod v ktorom sa budúcnosť stáva minulosťou. Ako náhle si povieme: „Toto je prítomnosť,“ tá chvíľa je úplne pohltená minulosťou. Prítomnosť mizne v okamihu, keď sa ju pokúsime uchopiť. Prítomnosť sa uchopiť nedá, stále uniká. Zdá sa teda, že nemáme nič skutočného –minulosť, budúcnosť, dokonca ani prítomnosť.“

Paul Tillich: Otřásání základu, s.35

„Čas je náš osud. Čas je naša nádej. Čas je naše zúfalstvo. A čas je zrkadlom, v ktorom vidíme večnosť.“

Tomáš Janovic: Pinkanie, s.9

DOHODA

Keby sa tak dalo dohodnúť so životom,

že ho budeme žiť najprv na nečisto.