Masarykova univerzita Pedagogická Fakulta

Ůstav hudobnej vedy

 

Hnutie DADA a jeho umelecká tvorba Seminárna práca

Brno 2013

Tomáš Rosa 419101

2

 Obsah

1.  Argumentácia  ..............................................................................................................................  3  2.  Anotácia  .........................................................................................................................................  3  3.  Myšlienková  mapa  .....................................................................................................................  3  4.Práca  ................................................................................................................................................  3  4.1  Úvod  ..............................................................................................................................................  3  4.2  Charakteristika  .........................................................................................................................  4  4.3  Vznik  a  vývoj  ..............................................................................................................................  4  5.  Zoznam  použitej  literatúry  .....................................................................................................  7  

3

1. Argumentácia Seminárnej práce s názvom Hnutie DADA a jeho umelecká tvorba som mal vypracovať na

predmet AV seminář: Umění nových médií I. Těmu som si zvolil preto, lebo som sa

Dadaizmo zaoberal už na strednej škole a mal som dostatok literatúry na vypracovanie

seminárnej práce. Myslím si, že daná téma mi pomôže v dalšom študiu nakoľko by som sa

chcel v budúcnosti viac venovať výtvarnému umeniu.

2. Anotácia Text seminárnej práce sa bližšie zaoberá dadaizmom a hnutím DADA. V práci sú popísane

charakteristické vlastnosti pre toto umelecké obdobie, taktiež je priblížená história a vývoj

daného umeleckého smeru a najdôležitejšie faktory ktoré toto obdobie ovplyvnili. V texte sú

dalej spomenuté najvýznamnejšie postavy danej doby a ich tvorba.

3. Myšlienková mapa

4.Práca

4.1 Úvod Dada alebo tiež Dadaizmus, bol avantgardný umelecký smer , ktorý vznikol medzi rokmi

1916-1923 vo Švajčiarksu. Toto medzinárodné hnutie bolo založené skupinov umelcov a

básnikov, ktorý sa zišli v Kabarete Voltaire a vzniklo ako revolta proti vojnovým hrôzam.

4

Hnutie tiež bolo proti buržoázi a politicky sa hlásilo k radikálnej ľavici.

4.2 Charakteristika Dadaizmus primárne zahŕnaľ výtvarné umenie, poéziu, literatúru, divadlo, ale tiež verejné

zhromaždenia, demonštrácie a publikácie v umeleckých časopisoch. Dadaizmus vyjadroval

zmätok a strach z vojny, zároveň však toto hnutie nehľadalo žiadne východiská.

Charakteristickými vlastnosťami diel je úmyselná nerozumnosť a odmietnutie prevažujúcich

štandardov umenia, dadaisti propagovali totálnu anarchiu v živote aj v kultúre, absolútnu

slobodu tvorby a umenia zbavené sociálnej funkcie. Dada bolo základom pre abstraktné

umenie a zvukovú poéziu. Podľa dadaistov nebol Dadaizmus umelecký smer, ale jeho opak.

4.3 Vznik a vývoj Dadaistické myšlienky a aktivity vznikali v New Yorku, Curychu, Paríži, Berlíne, Hannoveri,

Kolíne nad Rýnom a Barcelone behom prvej svetovej vojny a po nej, keď sa mladý umelci

spájali, aby spoločne vyjadrili nenávisť k vojne. Títo umelci verili ,že jedinou nádejou pre

spoločnosť je zničiť systém založený na rozume a logike a nahradiť ho novým, založeným na

anarchii, primitivizme a iracionalite. Ich taktika útoku na tradičné hodnoty v umení, filozofii

a literatúre bola zámerne urážlivá či už pri demonštáciach alebo pri čítaní veršov, hlučných

koncertoch, na výstavách aj v slovníku manifestov. Schádzali sa v rôznych mestách či už v

galériach alebo kabaretoch, aby vyjadrili svoj hnev a dopomohli k zániku starého a uvoľnení

cesty pre nové.

Ich aktivita vzrástla po prvej svetovej vojne, keď sa rozptýlili do nových pôsobísk v

Nemecku a do Paríža. Huelsenbeck založil nový klub Dada v Berlíne, pričom jeho

významnými členmi boli John a WIeland Herzfeldovci, Johannes Badder, Hannach Hochová.

Politický charakter ich práce je oveľa silnejší, než u dadaistov v Curychu či v New Yorku.

Začlenenie grafických fragmentov zo všedného života pripomína techniku, ktorú používali

kubisti. Motnáž bola pre Berlínčanov uprednostňovanou technikou, či už išlo o fotomontáž

Heardfielda a Hochovej alebo asambláž.

Politický obsah diel týchto autorov bol mimoriadny. Heartfield, ktorý sa neskôr stal

overeným kritikom nacizmu, si zmenil v roku 1916 meno pôvodne z nemeckého Herzfelde na

5

anglickú obdobu na protest proti antibriskej vojenskej propagande. Jeho fotomontáže zmenili

realitu fotografie v ostrý nástroj kritiky.

Fotomontáže Hochovej vyjadrujú niečo zo zmätku a násilnosti doby, zachytávajú skúsenosti s

rýchlosťou, technikou a industrializáciou, ale predovšetkým skúsenosti modernej ženy.

Nekľudná politická atmosféra povojnového Berlína, napätie medzi dadaistickým revolučným

svetom a antidadistickým svetom vládnych kruhov republiky, síce poskytovali pozadia, ale

námetmi autorky je nová žena a jej boj za vlastnú ženskú sféru. Hochová sa snažila vytvoriť

si svoju vlastnú identitu vo vzťahu s Hausmannom, ktorý bol po psychickej i fyzickej stránke

násilný. Hochová vyberala z médií fotografie krásnych exotických a poníženych žien,

rozstrihala ich, aby ukázala ich skutočné vratké a bezmocné postavenie.

Činnosť odbočky v Kolíne nad Rýnom zahájili v roku 1919 dadaisti z Curychu ako sú Hans,

Arp a Max Ernst, ktorý mal v Kolíne prvú dadaistickú výstavu. K jednej z vlastných sôch

pripojil pre potrebu návštevníkov sekeru, aby mohli prípadne jeho dielo zničiť.

V Hannoveri bolo dada reprezentované Kurtom Schwittersom. Pre označenie svojej

jednočlennej “skupiny” používal Schwitters slovo Merz, pravdepodobne odvodené zo slova

Kommerz, čo znamenalo obchod v jednej z jeho koláži z roku 1919. Toto slovo sa znovu

objavilo pri popise básne Merzgedichte, obrazov i časopisov Merz, do ktorého prispievali

Arp, Lisickij a van Doesbur. V kolážach, reliéfoch a v stavebných konštrukciách (merzbau)

Schwitters láskyplne pretváral civilizačné odpadky v umení. Naštartoval proces, ktorý mal

vplyv na junk art, asambláž a iný. Prvý Merzbau staval doma v Hannoveri. Mimoriadna,

pomaly rastúca skulptúra zo sadry a všetkých možných odpadových materiálov. Keď v roku

1935 opúšťal Nemecko, bola stavba vysoká do výšky druhého poschodia. V roku 1943 bola

však zničená pri spojeneckom bombardovaní.

Do roku 1921 sa mnoho zakladajúcich členov dada – Tzara, Apr, Ernst, Ray, Duchamp,

presunuli do Paríža, kde sa k nim pripojila rada básnikov ako sú napríklad Louis Aragon,

Philippe Soupault, André Breton a maliarka Suzzane Duchampová. V Paríži sa Dada vyvíjalo

skôr ako literárne a dramatické hnutie, s kabaretmi a festivalmi. Popularita týchto akcií

u verejnosti skoro premenila revolučných antiumelcov na slávne osobnosti. Avšak nezhody

medzi členmi vyvolávali časté problémy, vnútorné rozpory medzi Tzarou, Picabiou

a Bretonom viedli v roku 1922 k rozpusteniu skupiny.

6

Vplyv dadaizmu bol dlhodobý. V päťdesiatich rokoch po vydaní v roku 1951 “The Dada

Painters and Poets” sa Dada opäť ocitlo v centru pozornosti. Liberálny umelecký prístup

a absurdná irónia uchvátila predstavivosť novej umeleckej generácie. Najprenikavejším

a najtrvalejším dedictvom dadaizmu je jeho pomer ku slobode, nadhľad a experiment.

Uvedenie umenia ako myšlienky, tvrdenia že umenie je možné vytvoriť z čohokoľvek

a zpochybňovanie spoločenských a umeleckých mravov nezvratne zmenili vývoj umenia.

5. Zoznam použitej literatúry Budd, Dona, The Language of Art Knowledge, Pomergranate Communications, INC, 2003,

27 s. ISBN 0764915991

Umland, Dada in the Collection of The Museum of Modern Art, The Museom of Modern

Art, New York, 2008, ISBN 0870706683

Motherwell, The Dada Painters and Poets: Anthology, Belknap Press of Harvard University

Press, 1989, ISBN 0674185005

Internetové odkazy

Švecová, www.naucitse.cz/clanky/zobrazit/413-DADAISMUS, 22.08.2012

http://sk.wikipedia.org/wiki/Dadaizmus

8