UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE

Fakulta tělesneacute vyacutechovy a sportu

Zhodnotenie efektu konzervatiacutevneho priacutestupu v liečbe skolioacutez

Diplomovaacute praacuteca

Veduacuteca diplomovej praacutece Vypracovala

doc PaedDr Dagmar Pavlů CSc Eva Demešovaacute

Praha apriacutel 2015

Prehlasujem ţe som diplomovuacute praacutecu spracovala samostatne a ţe som uviedla všetky

pouţiteacute informačneacute zdroje a literatuacuteru Taacuteto praacuteca ani jej podstatnaacute časť nebola

predloţenaacute k ziacuteskaniu ineacuteho alebo rovnakeacuteho akademickeacuteho titulu

V Prahe dňa

helliphelliphelliphelliphelliphelliphellip

podpis diplomanta

Evidenčnyacute list

Suacutehlasiacutem so zapoţičaniacutem svojej diplomovej praacutece k študijnyacutem uacutečelom Uţiacutevateľ svojiacutem

podpisom potvrdzuje ţe tuacuteto diplomovuacute praacutecu pouţije k štuacutediu a prehlasuje ţe ju

uvedie medzi pouţityacutemi prameňmi

Meno a priezvisko Fakulta katedra Daacutetum vypoţičania Podpis

Poďakovanie

Rada by som chcela poďakovať veduacutecej diplomovej praacutece doc PaedDr D Pavlŧ CSc

za odborneacute vedenie cenneacute rady a pripomienky a za jej trpezlivosť počas konzultaacuteciiacute

Rovnako ďakujem svojej rodine a priateľom za ich neustaacutelu podporu

Abstrakt

Naacutezov Zhodnotenie efektu konzervatiacutevneho priacutestupu v liečbe skolioacutez

Cieľ praacutece Cieľom praacutece je zhrnutie problematiky skolioacutez jej klinickeacuteho obrazu

priacutečinaacutech jej vzniku naacutesledkoch a uacutečinnosti konzervatiacutevnej terapie Na

zaacuteklade prevedenej kritickej rešerše sme chceli zhodnotiť efekt

fyzioterapeutickej intervencie v liečbe skolioacutez a porovnať jednotliveacute

fyzioterapeutickeacute priacutestupy

Metoacuteda Diplomovaacute praacuteca maacutedeskriptiacutevno- analytickyacute charakter a je spracovanaacute

formou literaacuternej rešerše

Vyacutesledky Na zaacuteklade rešeršne prevedenej praacutece iba dvanaacutesť člaacutenkov vyhovovalo

stanovenyacutem kriteacuteriaacutem ktoreacute riešili uacutečinok cvičenia k ovplyvneniu

skolioacutezy a jej naacutesledkov K najčastejšie pouţiacutevanyacutem konzervatiacutevnym

priacutestupom patrili Schroth koncept FITS SEAS SIRKlapp-Cotrell

koncept Vojtova metoacuteda program aktiacutevnej autokorekcie a cvičenia

zameraneacuteho na uacutelohy korekčneacute cvičenie na uacutepravu predsunuteacuteho drţania

hlavy MedX Rotary Torso Machine aLTX 3000 Napriek tomu ţe kaţdyacute

z priacutestupov vykazoval určityacute efekt nie je moţneacute na zaacuteklade prevedenej

štuacutedie jednoznačne povedať ktoryacute z priacutestupov je najviac efektiacutevny

Kľuacutečoveacute slovaacuteskolioacuteza konzervatiacutevna liečba Cobbov uhol fyzioterapia

Abstract

Title Evaluation of the effect of conservative approach in the treatment of

scoliosis

Objective The purpose of this thesis is to summarize scoliosis issue natural history

causes consequences and effectiveness of conservative therapy Based

on the critical literature review there was an intention to evaluate effects

of physiotherapy intervention in the treatment of scoliosis and compare

individual physical therapy approaches

Methods This thesis is a descriptive analysis based on a literature review

Results Based on the research paper only twelve articles met our criteria that

address the effect of exercise to influence scoliosis and its consequences

The most commonly used conservative approaches included Schroth

concept FITS SEAS SIR Klapp-Cotrell concept Vojta method

program of active self-correction and task- oriented exercise forward

head corrective exercise program MedX Rotary Torso Machine and LTX

3000 Despite that fact each approach showed some effect it is not

possible to say which approach is the most effective

Keywords scoliosis conservative treatment Cobb anglephysiotherapy

7

OBSAH

1 UacuteVOD 11

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY 13

21 Ciele praacutece 13

22 Riešeneacute otaacutezky 13

3 METODIKA PRAacuteCE 14

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute 16

41 Axiaacutelny systeacutem 16

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj 16

43 Stabilita chrbtice 17

44 Pohyblivosť chrbtice 17

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza 18

46 Klasifikaacutecia skolioacutez 19

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie 19

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky 21

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky 21

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy 22

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek 23

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek 23

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky 23

47 Idiopatickaacute skolioacuteza 24

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy 24

472 Delenie IS 26

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze 27

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky 28

475 Incidencia a prognoacuteza 29

48 Ostatneacute druhy skolioacutez 30

8

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez 31

491 Anamneacuteza 32

492 Kineziologickyacute rozbor 32

493 Ostatneacute vyšetrenia 42

494 Zobrazovacie metoacutedy 42

410 Terapia skolioacutez 44

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy 45

4102 Hippoterapia 56

4103 Respiračnaacutefyzioterapia 56

4104 Hydrokinezioterapia 57

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie 57

411 Reţimoveacute opatrenia a šport 58

412 Korzetoterapia 58

413 Operačnaacute liečba 60

5 REŠERŠ 62

51 Vyacutesledky 62

52 Odpovede na riešeneacute otaacutezky 92

6 DISKUSIA 96

7 ZAacuteVER 104

POUŢITAacute LITERATUacuteRA 106

9

Zoznam obraacutezkov

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010) 22

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000) 23

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001) 28

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010) 34

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014) 43

Obraacutezok 6 Smer autokorekcie (Monticone et al 2014) 70

Obraacutezok 7 LTX 3000 ( Chromy et al 2006) 91

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008) 18

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

38

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam 63

Tabuľka 6 Intervenčnaacute skupina programu SIR (Weiss et al 2003) 78

Tabuľka 8 Vyacutesledky jednotlivyacutech skupiacuten (Amaracăi 2008) 82

Tabuľka 4 Priemerneacute zmeny sledovanyacutech parametrov (Diab 2012) 84

Tabuľka 5 Prehľad zmien vplyvom siloveacuteho treacuteningu (McIntire 2008) 90

Tabuľka 7 Zmeny Cobbovho uhla (Chromy et al 2006) 92

10

Zoznam pouţityacutech skratiek asymbolov

AIS ndash adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

AP ndash anteroposterioacuterny

ATR ndash Angle of Trunk Rotation

ASS- aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

C- krčnaacute chrbtica

CNS ndash centraacutelny nervovyacute systeacutem

CT ndash počiacutetačovaacute tomografia

DKDKK ndash dolnaacute končatinay

FITS ndash Funcional Individual Therapy of Scoliosis

FRI ndash Functional Rating Index

IS ndash idiopatickaacute skolioacuteza

L- driekovaacute chrbtica

LS ndash lumbosakraacutelny

NSB- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt

OGE ndash Obolenskaja ndash Goljanitzki efekt

RTG - roumlntgen

SET ndash sling exercise therapy

SEAS ndash Scientific Exercises Approach to Scoliosis

S1- prvyacute kriacuteţovyacute stavec

SIR ndash Scoliosis In-patient Rehabilitation

SRS-22 ndash Scoliosis Research Society 22 Patient Questionare

Th- hrudnaacute chrbtica

TLSO ndash torakolumbosakraacutelna orteacuteza

UP- usual physiotherapy

VC- vitaacutelna kapacita

11

1 UacuteVOD

Pojem skolioacuteza je všeobecne znaacutemy často rozoberanyacute laickou verejnosťou i vo

vedeckyacutech kruhoch Je to diagnoacuteza s ktorou sa počas svojej praxe stretne kaţdyacute

fyzioterapeut

Napriek tak časteacutemu probleacutemu neexistuje stopercentne uacutečinnaacute liečba V dnešnej

dobe nevieme vyliečiť tuacuteto diagnoacutezu a preto sa snaţiacuteme v čo moţno najvaumlčšej miere

eliminovať jejneţiaduce symptoacutemy Toto je docircvodom hľadania čo najuacutečinnejšej liečby

Existuje niekoľko rocircznych priacutestupov a metodiacutek ktoreacute suacute uacutespešneacute a overeneacute praxou

Napriek tomu vznikajuacute neustaacutele ďalšie a ďalšie experimenty snaţiace sa overiť noveacute

postupy alebo zefektiacutevniť uţ pouţiacutevaneacute Tento fakt je danyacute snahou o čo najskoršie

zastavenie progresie krivky priacutepadne uacutepravu krivky a zabraacutenenievzniku sekundaacuternych

komplikaacutecii spojenyacutech s touto diagnoacutezou

Vačšina skoliotickyacutech deformiacutet vznikaacute v detstve V dospelosti sa stretaacutevame s

ich naacutesledkami Progres mocircţeme sledovať hlavne u detskyacutech pacientov predovšetkyacutem

v obdobiacute rastu Predstavuje zaacutevaţneacute postihnutie chrbtice Komplexne ovplyvňuje nielen

pohybovyacute aparaacutet ale sekundaacuterne i ďalšie orgaacutenoveacute suacutestavy predovšetkyacutem

kardiopulmonaacutelny systeacutem (Repko 2012)

Vyacuteskyt skolioacutezy ako najčastejšej deformity chrbtice je v3 u detskej a

adolescentnej populaacutecie Pomer vyacuteskytu u dievčat a chlapcov je 21 Idiopatickaacute

deformita je pribliţne u70 skolioacutez Pri rodinnej zaacuteťaţi sa u priamych priacutebuznyacutech

pohybuje rodinnaacute zaacuteťaţ okolo 10 (Němec Korbelaacuteř 2007)

Z vyššie uvedenyacutech skutočnostiacute vyplyacuteva ţe snahou lekaacuterov a fyzioterapeutov by

mala byť prevencia a zachytenie rozviacutejajuacuteceho sa ochorenia v najkratšom moţnom čase

predovšetkyacutem ak sa jednaacute o pacientov v detskom vekuPotvrdzuje to i tvrdenie ţe

jednyacutem z najdocircleţitejšiacutech faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute vyacutevoj skolioacutezy je jej včasneacute

diagnostikovanie (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009) Vhodnou liečbou v pravyacute čas sa mocircţe

prediacutesť veľkyacutem deformitaacutem ktoryacutech zhoršenie mocircţemať negatiacutevny vplyv i na psychiku

pacienta (Weiss 2011)

Z niektoryacutech časovo obmedzenyacutech štuacutediiacute moţno vyvodiť zaacutevery ţe u pacientov

u ktoryacutech je zahaacutejenaacute liečba v pokročilom štaacutediu zakrivenia je omnoho

12

pravdepodobnejšie jej zlyhanie ako u pacientov so včasnyacutem zahaacutejeniacutem terapie (Kolaacuteř

2009)

V raacutemci prevencie je preto docircleţiteacute prekonať prvuacute prekaacuteţku a to motivovať deti

mladistvyacutech ale aj ich rodičov k pravidelnej pohybovej aktivite ktoraacute bude pozitiacutevne

vplyacutevať na ich vyacutevoj V priacutepade terapie je problematika o to zaacutevaţnejšia ţe uţ sa

deformita prejavila maacute tendenciu s rastom progredovať a o to docircleţitejšie je mať čo

najvaumlčšiacute prehľad v metodikaacutech ktoreacute ju mocircţu ovplyvniť

Keďţe nepoznaacuteme presnuacute etioloacutegiu nie je stanovenaacute kauzaacutelna liečba tyacutem

paacutedom sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute Existuje mnoho priacutestupov a je na naacutes

aby sme vybrali ten najefektiacutevnejšiacute pre daneacuteho pacienta Naacutezory jednotlivyacutech autorov sa

liacutešia ale ich cieľ je rovnakyacute a to zastaviť progresiu krivky priacutepadne krivku zmenšiť a

odstraacuteniť jej sekundaacuterne prejavy

Bolo vypracovanyacutech mnoţstvo vyacuteskumov ktoreacute sa venovali problematike

skolioacutez Naša praacuteca sa preto chce zamerať na porovnanie efektivity jednotlivyacutech

priacutestupov

13

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY

21 Ciele praacutece

Hlavnyacutem cieľom tejto praacutece bolo vyhľadať porovnať dostupneacute štuacutedie a

zmapovať vyacutesledky prevedenyacutech vyacuteskumov zaoberajuacutecich sa konzervatiacutevnou terapiou

skolioacutez Spracovať dostupneacute poznatky ovzniku priacutečinaacutech vyacutevoji skolioacutez a podať ich

ucelenou a prehľadnou formou V neposlednom rade sme sa s oboznaacutemeniacutem

vzaacutejomnyacutem porovnaacutevaniacutem a ohodnoteniacutem ziacuteskanyacutech vyacutesledkov pokuacutesili navrhnuacuteť

vyuţitie ziacuteskanyacutech poznatkov v klinickej praxi

22 Riešeneacute otaacutezky

1Je konzervatiacutevna terapia skolioacutez efektiacutevna

2 Ktoraacute metoacutedaje najuacutečinnejšia vterapii skolioacutez

14

3 METODIKA PRAacuteCE

Diplomovaacute praacuteca maacute charakter kritickej rešerše avyuţiacuteva poznatky a vyacutesledky

vyacuteskumov inyacutech autorov Zahŕňa v sebe to čo uţ bolo oteacuteme publikovaneacute vdomaacutecej

čizahraničnej literatuacutere Informaacutecie boli ziacuteskavaneacute z pedagogickyacutech

(učebnice)avedeckyacutech (periodikaacute monografie štuacutedie) materiaacutelov Strateacutegia

vyhľadaacutevania štuacutediiacute kombinovala kľuacutečoveacute slovaacute ich synonymaacute i priacutebuzneacute termiacuteny

vzhľadom k teacuteme Ako zdroje pre hľadanie štuacutediiacute avyacuteskumov sluacuteţili elektronickeacute

databaacutezy PubMed PEDro Scopus EBSCOhost Web of Science a elektronickeacute

časopisy Štuacutedie boli taktieţ vyhľadaacutevaneacute v citaacuteciaacutech naacutejdenyacutech v systematickyacutech

prehľadoch aďalšiacutech odbornyacutech publikaacuteciaacutechči člaacutenkoch Pre selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

z naacutejdenyacutech člaacutenkov do tejto praacutece boli aplikovaneacute kriteacuteriaacute pre vyacuteber avyluacutečenie štuacutediiacute

Uacutelohy a postup praacutece

Poradie činnostiacuteksplneniu zadania bolo stanoveneacute nasledovne

1 Vyhľadanie a spracovanie dostupnyacutech literaacuternych zdrojov

2 Zvolenie vyacuteskumnyacutech metoacuted stanovenie cieľov ariešenyacutech otaacutezok

3 Stanovenie kriteacuteriiacute na selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

4 Zvolenie kľuacutečovyacutech slov

5 Vyhľadaacutevanie štuacutediiacute v databaacutezach podľa zvolenyacutech kľuacutečovyacutech slov

6 Vyacuteber vyhovujuacutecich štuacutediiacute podľa stanovenyacutech kriteacuteriiacute

7 Analyacuteza aporovnanie vybranyacutech štuacutediiacute

8 Vyhodnotenie ziacuteskanyacutech štuacutediiacute

9 Zodpovedanie riešenyacutech otaacutezok

Kriteacuteriaacutepre zaradenie štuacutediiacute

- typ štuacutedieklinicky kontrolovaneacute randomizovaneacute vyacuteskumy prospektiacutevne štuacutedie

retrospektiacutevne štuacutedie priacutepadoveacute štuacutedie pilotneacute štuacutedie

- daacutetum publikovania vymedzenyacute rokmi 2000 ndash 2014

15

- vyacuteber probandov osoby vo veku 10- 18 rokov (do veku kostnej zrelosti)

s diagnoacutezou idiopatickaacute skolioacuteza liečeneacute konzervatiacutevnevyacutehradne

fyzioterapeutickyacutemi postupmi

- vyacuteber diagnoacutezy adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza veľkosť Cobbovho uhla od

10do 25 stupňov priacutepadne vaumlčšie uhly avšak pacienti musia byť liečeniacute bez

korzetov

- intervencia konzervatiacutevna terapia vyuţitiacutem fyzioterapeutickyacutech postupov ndash

v člaacutenku musiacute byť definovanaacute vybranaacute metoacuteda postup a intenzita cvičenia

dĺţka aplikovanej terapie minimaacutelne 3 mesiacekontrolneacute vyšetrenie po ukončeniacute

terapie ideaacutelne i s odstupom času

- vyacutesledkyhlavnyacutem sledovanyacutem efektom bolo zastavenie progresie skoliotickej

krivky s objektiacutevnym dokaacutezaniacutem vyacutesledku (veľkosť Cobbovho uhla) priacutepadne

zlepšenie rozviacutejania chrbtice kraniovertebraacutelny uhol zvyacutešenie pľuacutecnej kapacity

Pokiaľ boli ovplyvneneacute i tieto či ďalšie parametre mali by byť popiacutesaneacute

a takisto objektivizovaneacute

- jazyk štuacutediiacute anglickyacute českyacute slovenskyacute

- zdroje vyacuteberu elektronickeacute databaacutezy PubMed PEDro EBSCOhost Scopus

Web of science

- kľuacutečoveacute slovaacutescoliosis physiotherapy excercise therapyspecific exercises

Kriteacuteriaacutepre vyluacutečenie štuacutediiacute

Štuacutedie boli vyluacutečeneacute pokiaľ obsahovali aspoň jedno z nasledujuacutecich kriteacuteriiacute ak

štuacutedie zahŕňali pacientov ktoriacute nosili počas obdobia terapie korzet ne-idiopatickaacute

etioloacutegia skolioacutezy pacienti po operaacuteciiacute chrbtice kardiopulmonaacutelne ochorenie

reomatoidneacute ochorenie naacutedoroveacute ochorenie mentaacutelne postihnutiacute pacienti

16

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute

41 Axiaacutelny systeacutem

Axiaacutelny systeacutem tvoriacute z anatomickeacuteho hľadiska osovyacute skelet- chrbtica spoje na

chrbtici svaly pohybujuacutece a stabilizujuacuteci osovyacute skelet kostrovyacute zaacuteklad hrudniacuteka s jeho

spojmi dyacutechacie svaly a svaly panvoveacuteho dna Komponenty z ktoryacutech je zloţenyacute majuacute

nosnuacute ochrannuacute a hybnuacute funkciu V širšej suacutevislosti patriacute k axiaacutelnemu systeacutemu

i riadiaca zloţka- taacute časť nervovej suacutestavy ktoraacute zabezpečuje funkciu systeacutemuJe

subsysteacutemom tzv posturaacutelneho systeacutemu zahŕňajuacuteceho i dolneacute končatiny ďalšie zloţky

nervovej suacutestavy a niektoreacute štruktuacutery hlavy (Dylevskyacute 2009a)

Z pohľadu funkčnej anatoacutemie je axiaacutelny systeacutem komplex rozdielnych komponentov

Zaacutekladnou zloţkou osoveacuteho systeacutemu je chrbtica ktorej zaacutekladnou funkčnou jednotkou

je pohybovyacute segment Maacute 5 stavebnyacutech a funkčnyacutech zloţiek a to nosnuacute ndash tvorenuacute

stavcami fixačnuacute ndash medzistavcoveacute vaumlzy hydrodynamickuacute ndash medzistavcoveacute platničkya

cievny systeacutem chrbtice kinetickuacute ndash kĺby chrbtice kinematickuacute ndash svalyAxiaacutelny systeacutem

tak mocircţeme chaacutepať ako časť pohybovej suacutestavy zaisťujuacuteci stabilitu a pohyb trupu

(Dylevskyacute 2009a Veacutele 2006)

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj

Chrbtica dospeleacuteho človeka je zakrivenaacute v sagitaacutelnej rovine (predozadne)

a mierne i v rovine frontaacutelnej Kraniokaudaacutelne sa striedajuacute krčnaacute lordoacuteza (vrchol C4-

C5) kyfoacuteza hrudnaacute (vrchol Th 6-Th7) taacute prechaacutedza do dolnej hrudnej chrbtice (od Th

10) v driekovuacute lordoacutezu (vrchol L3-L4) a od predchodu L5-S1 je kyfoticky zakrivenaacute

kostrč V rovine frontaacutelnej je popiacutesanaacute mierne vybočenie v oblasti Th3-Th5 označeneacute

ako fyziologickaacute skolioacuteza Zakrivenia nesluacuteţia lennazvyšovanie pruţnosti chrbtice ale

vyacuterazne zvyšujuacute jej pevnosť (Čihaacutek 2001)

Zakrivenia sa vyviacutejajuacute postupne s pohybovyacutem vyacutevojom jedinca Chrbtica plodu

i novorodenca je prevaţne kyfotickaacute Krčnaacute lordoacuteza sa vyviacuteja a fixuje hlavne v obdobiacute

kedy dieťa v polohe na bruchu dviacuteha hlavu nad podloţkuDriekovaacute lordoacuteza zase v obobiacute

17

kedy si dieťa sadaacute učiacute sa staacuteť chodiť a zapaacuteja tyacutem hlbokeacute svaly chrbta (Dylevskyacute

2009)

Na tvar chrbice vplyacutevajuacute i svaly ktoreacute sa zuacutečastňujuacute pri jej pohybe Autochtoacutenna

muskulatuacuteraprostredniacutectvom ovplyvnenia vnuacutetrobrušneacuteho a vnuacutetrohrudneacuteho tlaku

kontroluje osovyacute orgaacuten ako celok Sekundaacuterne naň vplyacutevajuacute svaly trupu braacutenice svaly

panvoveacuteho dna pletenca panvoveacuteho a postavenie končatiacuten (Vojta Peters 2010 Veacutele

1997 2006)

43 Stabilita chrbtice

Je vyacutesledkom neporušeneacuteho tvaru skeletu funkčnej spocircsobilosti vaumlziva

a optimaacutelnej funkcie svaloveacuteho korzetu Ide o schopnosť fixovať tzv kľudovuacute

konfiguraacuteciu chrbtice danuacute tvarom stavcov a zakriveniacutem chrbtice ako celku a toto

postavenie udrţať pri fyziologickom pohybe (Dylevskyacute 2009a)

V priacutepade udrţania bdquokľudovejldquo konfiguraacutecie chrbtice hovoriacuteme o statickej stabilite

Je podmienenaacute tromi stabilizačnyacutemi piliermi Prednyacute pilier tvoria telaacute stavcov

s medzistavcovyacutemi platničkami sprevaacutedzanyacutemi pozdĺţnymi vaumlzmi Dva postranneacute

piliere formujuacute kĺbne vyacutebeţky puzdraacute intervertebraacutelnych kĺbov a vaumlzy spaacutejajuacutece

susedneacute stavce (Dylevskyacute 2009a)

Ak ide o fixaacuteciu zmien vzniknutyacutech pri pohybe hovoriacuteme o dynamickej stabilite

ktoraacute je zabezpečovanaacute pruţnosťou axiaacutelnych vaumlzivovyacutech štruktuacuter a svalov Vaumlzivo

svojou pruţnosťou pocircsobiacute ako brzda ndash tlmič naacuterazov (Dylevskyacute 2009a)

44 Pohyblivosť chrbtice

Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov chrbtice je danaacute suacutečtom drobnyacutech pohybov

medzistavcovyacutech kĺbov a mierou stlačiteľnosti medzistavcovyacutech platničiek Zaacutekladnyacutemi

pohybmi chrbtice suacute predklon (anteflexia) zaacuteklon (retroflexia) uacuteklony (lateroflexia)

otaacutečanie (rotaacutecia torzia) a peacuterovacie pohyby Peacuterovacie pohyby menia zakrivenie

chrbtice(Dylevskyacute 2009a)

18

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008)

Chrbtica Flexia Extenzia Uacuteklon Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg 60deg 35-45deg 45-50deg

Hrudnaacute 45deg 40deg 20deg 35deg

Driekovaacute 60deg 20deg 20deg 5deg

Tieto uacutedaje suacute pribliţneacute nakoľkoneexistuje ţiadna dohoda medzi autormi pokiaľ ide o

rozsah pohybu v rocircznych uacuterovniach chrbtice Navyše sa tieto hodnoty značne liacutešia

s vekom (Kapanji 2008)

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza

Zadefinovanie skolioacutezy nie je uacuteplne jednotneacute a u rocircznych autorov sa mierne liacuteši

Jeoznačovanaacute ako všeobecnyacute pojem zahŕňajuacuteci rocircznoroduacute skupinu stavov pri ktoryacutech

dochaacutedza k zmenaacutem tvaru a postavenia chrbtice hrudniacuteka trupu Poznal ju uţ v 5

storočiacute pred Kristom Hipokrates(scolios ndash krivyacute zahnutyacute) ktoryacute ju liečil

rumpaacutelovouextenziou na extenčnom stole a naacutesilnyacutem stlaacutečaniacutem hrbu (Vasiliadis

Grivas Kaspiris2009)Neskocircr termiacuten bdquoskolioacutezaldquo pouţil Claudius Galeacuten (1st p n l) na

opis neprirodzeneacuteho bočneacuteho zakrivenia chrbtice Dnes skolioacutezu definujeme nielen ako

zmenu vo frontaacutelnej rovine ale ako 3-dimenzionaacutelnu torznuacute deformitu chrbtice a trupu

(Grivas 2008 Esposito et al 2012 ) čo znamenaacute ţe vybočenie vo frontaacutelnej rovine je

sprevaacutedzaneacute zmenami v rovine sagitaacutelnej (kyfoacuteza lordoacuteza vaumlčšinou no nie

vţdyredukovaneacute smerom k plocheacutemu chrbtu) a osovou rotaacuteciou v tranverzaacutelnej rovine

(Negrini et al2012)

I v suacutečasnosti je z hľadiska anatoacutemie staacutele chaacutepanaacute ako akeacutekoľvek zakrivenie

chrbtice vo frontaacutelnej rovine Podľa Čihaacuteka (2001) maacute kaţdaacute chrbtica mierne vybočenie

s vrcholom medzi Th3 aţ Th5 ktoreacute je v 85 priacutepadov pravostranneacute Tuacuteto skolioacutezu

však označuje ako fyziologickuacute Ako vysvetlenie tejto skutočnosti byacuteva uvedeneacute

asymetrickeacute uloţenie vnuacutetornyacutech orgaacutenov v hrudnej a brušnej dutine V tejto oblasti

byacutevajuacute i spinoacutezne vyacutebeţky vychyacuteleneacute doprava u pravaacuteka u ľavaacuteka opačne čo je

spocircsobeneacute zrejme asymetrickyacutem rastom a silou svalstva trupu Pri skolioacuteze je ich

19

vychyacutelenie vinou rotaacutecie tiel stavcov ďaleko menšie ako je skutočnaacute krivka(Dungl a

kol2005)

Z klinickeacuteho hľadiska je zdocircrazňovaneacute ţe skolioacuteza je poruchou drţania a tvaru

chrbtice v 3 hlavnyacutech anatomickyacutech rovinaacutech Je označovanaacute ako stav chrbtice ktoryacute sa

prejavuje okrem vlastneacuteho zakrivenia aj štrukturaacutelnymi zmenami Najvaumlčšie zmeny suacute

popisovaneacute na vrcholovyacutech a prechodnyacutech stavcoch (Kolaacuteř 2001) Kolaacuteř (2001) ďalej

dodaacuteva ţe s tyacutemito zmenami suacutebeţne prebiehajuacute zmeny na rebraacutech Zmeny sa tyacutekajuacute

ich tvaru dĺţky a priebehu (Kolaacuteř 2003) To uţ ide o skolioacutezu patologickuacute Hranica

medzi fyziologickou a patologickou skolioacutezou nie je presne vymedzenaacute no patologickaacute

skolioacuteza je charakterizovanaacuterotaacuteciou stavcov (Čihaacutek2001)

Patologickuacute skolioacutezu definuje i Repko (2010) podľa ktoreacuteho je skolioacuteza

patologickeacute zakrivenie vo frontaacutelnej rovine nad 10 stupňov spojenaacute s rotaacuteciou tiel

stavcov sprevaacutedzanaacute porušeniacutem fyziologickeacuteho zakrivenia v sagitaacutelnej rovine ( hrudnaacute

hypo- alebo hyperkyfoacuteza) Tuacuteto komplexnuacute trojrozmernuacute deformitu označujeako

priacutečinu ktoraacute vedie k zdravotnyacutem kozmetickyacutem a psychosociaacutelnym škodaacutem nositeľov

46 Klasifikaacutecia skolioacutez

Na skolioacutezu sa vzťahuje niekoľko v suacutečasnosti staacutele platnyacutech

klasifikaacuteciiacuteMocircţeme ich rozdeľovať podľa viaceryacutech hľadiacutesk napriacuteklad podľaetioloacutegie

štrukturality lokalizaacutecie orientaacutecie či podľa veku kedy deforminta nastupuje(Repko

2012Kokavec Novorolskyacute2007)

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie

Ako najčastejšie zaacutekladneacute delenie viacero autorov uvaacutedza praacuteve delenie podľa

etioloacutegie a to na deformity

Funkčnaacute (neštrukturaacutelna) skolioacuteza

Funkčnaacute skolioacuteza je zakrivenie chrbtice pre ktoreacute je charakteristickeacute ţe nie je

zafixovaneacute Je vyacutesledkom sekundaacuternych zmien mimo chrbtice (napr nerovnakaacute dĺţka

dolnyacutech končatiacuten asymetrickyacute tonus paravertebraacutelneho svalstva) Je ju moţneacute aktiacutevne

20

alebo pasiacutevne čiastočne alebo uacuteplne zredukovať napriacuteklad uţ aj pri vyšetreniacute (napr

v ľahu uacuteklonom na stranu konvexity predklonom trakciou ) alebo vymizne aj sama

po odzneniacute vyvolaacutevajuacutecej priacutečiny (Vařeka 2000 Negrini et al 2012) Jednyacutem zo

znakov funkčnej skolioacutezy je aj nepriacutetomnosť rotaacutecie aalebo torzie stavcov (Kubaacutet

1991) Funkčnaacute skolioacuteza mocircţe pri dlhšom trvaniacute prejsť do štrukturaacutelnej (napriacuteklad

kompenzačnaacute skolioacuteza pri skraacuteteniacute DK 3cm a viac) (Kubaacutet 1991Lomiacuteček 1973)

Priacuteklady funkčnej skolioacutezy (Vařeka2000)

- posturaacutelna (objavujuacuteca sa iba v sede alebo v stoji mimo kompenzačnuacute

skolioacutezu)

- kompenzačnaacute skolioacuteza objavujuacuteca sa najskocircr v LS oblasti (pri šikmej baacuteze

chrbtice)

- hysterickaacute skolioacuteza

- skolioacuteza pri koreňovom draacuteţdeniacute lumbagu

- reflexnaacute skolioacuteza pri inyacutech bolestivyacutech stavoch (napr naacutehle priacutehody brušneacute)

Štrukturaacutelna skolioacuteza

Pre štrukturaacutelnu skolioacutezu suacute typickeacute štrukturaacutelne zmeny klinovitaacute deformaacutecia

stavcov torzia a rotaacutecia stavcov fixovaneacute zmeny maumlkkyacutech tkaniacutev medzistavcovyacutech

platničiek fixovanaacute asymetria paravertebraacutelnych zoacuten (Repko2010 Vařeka2000)

Aspoň jedna skoliotickaacute krivka je fixovanaacute nie je moţnosť ju pri vyšetreniacute vyrovnať

aktiacutevne či pasiacutevne Na konvexnej strane sa objavuje fixovanyacute val

Podľa priacutečiny vyzniku rozlišujeme tri zaacutekladneacute typy skolioacutezy a to (Repko2010)

idiopatickuacute

kongenitaacutelnu

neuromuskulaacuternu

Medzi minoritneacute priacutečiny vzniku skolioacutez patriacute mnoho ďalšiacutech priacutečin napriacuteklad (Repko

a kol2008)

pri neurofibromatoacuteze

z poruchy mezenchyacutemu

21

pri naacutedoroch

stavoch po oţiareniacute

pri reumatickyacutech ochoreniach

pri pozaacutepalovyacutech stavoch

pri osteochondrodystrofii

pri poruchaacutech metabolizmu

Ehlersov-Danlosov syndroacutem

Marfanov syndroacutem

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky

Pre naacutezov je rozhodujuacutece umiestnenie vrcholoveacuteho stavca

Okcipitocervikaacutelne ndash vrchol krivky je na C1 alebookcipute a C1 spojeniacute

Cervikaacutelne ndash vrchol krivky je medzi C2 ndash C6

Cervikotorakaacutelnendashvrchol krivky je na C7 Th1alebo v oblasti prechodu C7ndashTh1

Torakaacutelne ndash vrchol krivky je medzi Th2 ndash Th11

Torakolumbaacutelnendashvrchol krivky je na Th12L1alebo prechod Th12ndashL1

Lumbaacutelne ndash vrchol krivky je medzi L2 ndash L4

Lumbosakraacutelne ndash vrchol krivky je v lumbosakraacutelnomspojeniacute L5 ndash S1

(Kokavec Novorolskyacute 2007Bessette Rousseau 2012)

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky

I keď je skolioacuteza priestorovaacute zmena tvaru chrbtice a hrudneacuteho koša štandardne

najpouţiacutevanejšia je metoacuteda Cobba-Lippmana Ide o stupnicu ktorou moţno zmerať

veľkosť a rozsah krivky hneď ako je identifikovanaacute krivka a koncoveacute stavce Uhol

skoliotickej krivky je formovanyacute spojnicou dvoch priamok jedna ide z hornej plochy

kraniaacutelneho koncoveacuteho stavca druhaacute priamka z dolnej plochy kaudaacutelneho koncoveacuteho

stavca a vznikaacute po pretnutiacute kolmiacutec vytvorenyacutech na tieto dve priamkyje Krivky suacute

zaradeneacute doštyroch zaacutekladnyacutech stupňov podľa rozsahu(Kokavec Novorolskyacute 2007

Bessette Rousseau 2012)

22

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010)

Stupeň Indash krivky menšie ako 30 stupňov s maloutorziou stavcov (IA ndash krivky do

10 stupňov IB- do 30 stupňov)

Stupeň IIndash krivky 30 ndash 60 stupňov s torziou 10ndash 12 stupňov

Stupeň IIIndash krivky 60 ndash 90 stupňov s torziou 20ndash 30 stupňov

Stupeň IVndash krivky nad 90 stupňov s torziou 30stupňov a viac

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy

novorodeneckaacute zaacutechyt od 1 do 12 mesiacov

infantilnaacute zaacutechyt do 3 roku veku dieťaťa

juvenilnaacute zaacutechyt medzi 4 rokom aţ po naacutestup puberty

adolescentnaacute zaacutechyt po 10 roku ţivota dieťaťa do ukončenia kostneacuteho rastu

skolioacuteza dospelyacutech zaacutechyt po 18 roku ţivota

Vekom naacutestupu skolioacutezy sa rozumie vek v ktorom bola deformita spozorovanaacute

čo nemusiacute byť nutne rovnakyacute čas v ktorom sa objaviacute zakrivenie (Bessette

Rousseau 2012)

23

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek

Vybočenie do straacuten od strednej čiary

jednyacutem obluacutekom ndash skolioacuteza tvaru C (a)

dvomi obluacutekmi ndash skolioacuteza tvaru S ndash esoviteacute prehnutie (b)

tromi obluacutekmindash skolioacuteza tvaru S ndash prehnutie je dvojito esoviteacute(c)(Novotnaacute

Kohliacutekovaacute 2000)

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek

Všetky skolioacutezy mocircţeme rozdeliť podľa smeru krivky

frontaacutelna rovina krivka smerujuacuteca doprava je dextrokonvexnaacute doľava

sinistrokonvexnaacute krivka

sagitaacutelna rovina rozlišujeme hyperkyfoacutezu a hyperlordoacutezu (Dungl a kol

2005)

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky

Pri kompenzovanej skolioacuteze prechaacutedza olovnica spustenaacute zo stredu zaacutehlavia

intergluteaacutelnou ryhou

Pri dekompenzovanej skolioacuteze naopak spustenaacute olovnica prechaacutedza mimo

intergluteaacutelnu ryhu Často je to znaacutemkou progresie krivky (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

24

47 Idiopatickaacute skolioacuteza

Termiacuten idiopatickaacute skolioacuteza zaviedol Kleinberg v roku 1922 a označuje

pacientov u ktoryacutech nie je moţneacute určiť presnuacute priacutečinu vzniku deformity V skutočnosti

to vyzeraacute tak ţe sa mocircţe vyvinuacuteť u zjavne zdravyacutech detiacute s fyziologickyacutem zakriveniacutem

chrbtice vo vzťahu k viaceryacutem faktorom v ktoromkoľvek obdobiacute počas kostneacuteho rastu

a kedykoľvek mocircţe docircjsť k progresii (Negrini et al2012Kolaacuteř 2003)Najčastejšie je to

v obdobiacute zryacutechleneacuteho rastu medzi 6 a 24 mesiacom 5-8 rokom a 11-14rokom

ţivota(Negrini et al2005)Ryacutechlosť vyacutevoja zakrivenia chrbtice sa meniacute najryacutechlejšie na

začiatku puberty (Grivas et al2006) Po ukončeniacute rastu chrbticeje oveľa menšie riziko

potencionaacutelneho rozvoja krivkyV dospelosti mocircţe byť zhoršenie stavu idiopatickej

skolioacutezyvyacutesledkom progresiacutevnej osifikaacutecie deformity a skruacutetenia kolapsu

chrbtice(Negrini et al 2012)

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy

Etiopatogeneacuteza idiopatickej skolioacutezy (IS) ako naacutem uţ naacutezov či definiacutecia hovoriacute

staacutele nie je objasnenaacute a je pravdepodobne vyacutesledkom viaceryacutech priacutečinZaoberaacute sa ňou

mnoho autorov vyacuteskumov ale ani početneacute rastoveacute metabolickeacute neurofyziologickeacute

epidemiologickeacute patologicko-anatomickeacute štuacutedie a teoacuterie naacutem zatiaľ neposkytli

jednoznačnuacute odpoveď na otaacutezku vzniku skolioacutezy (Kolaacuteř 2003 Kenanidis et al 2008

Mordecai Dabke 2012 Wong Liu 2003)

Ochorenie nemaacute ţiadne prodromaacutelne priacuteznaky (Gallo2011)Etiopatogeneticky

mocircţe byť idiopatickaacute deformita chrbtice označenaacute za skolioacutezu ako syndroacutem

s multifaktoriaacutelnou etioloacutegiou(Burwell et al 1991Grivas et al 2002 Kolař 2003 )

Bolo vyslovenyacutech mnoho teoacuteriiacute Za pocircvod poruchy bolooznačeneacute nielen kostneacute

tkanivo ale i nervy svaly vaumlzy chrbtice hormonaacutelne faktory atďRodinnyacute vyacuteskyt

ochorenia je veľmi častyacute uvaacutedza sa sa medzi 7-11 u priamych priacutebuznyacutechVyacuteskum

incidencie skolioacutezy u jednovaječnyacutech a dvojvaječnyacutech dvojčiat ukazuje

u jednovaječnyacutech identickyacute typ i progresiu krivky (Dungl a kol 2005)

V nedaacutevnych vyacuteskumoch sa u pacientov potvrdila rodinnaacute anamneacuteza priacutečina v

centraacutelnom nervovom systeacuteme ndash dysfunkcia proprioceptiacutevneho a vestibulaacuterneho

systeacutemu a asymetriacentraacutelneho nervoveacuteho systeacutemu (CNS) Ďalšiacutemi faktormi

25

prispievajuacutecimi k vzniku ISsuacute metabolickeacute poruchy kolageacutenu poruchy svalov a krvnyacutech

doštičiek rastoveacuteho faktoru a biomechanickeacute faktory (Reuben Hwan 2012)

Z pohľadu vyacutevojovej kinezioloacutegie je skolioacuteza asymetrickou koordinačne

podmienenou posturaacutelnou poruchou ktoraacute maacute pocircvod v prvyacutech troch mesiacoch

posturaacutelneho vyacutevoja dieťaťa (Švejcar2003 Kolaacuteř 2003)

Z pohľadu biomechaniky moţno naacutezory na vznik IS rozdeliť podľa odhadovanej

primaacuternej priacutečiny

Rastovaacute hypoteacuteza uvaţuje o vplyve asymetrie rastovej ryacutechlosti alebo časovyacute posun

nesuacutehlasnyacute začiatok rastovej akceleračnej faacutezy pre obe polovice stavca (Hniacutezdil a kol

1996)

Deformačnaacute hypoteacuteza hovoriacute o primaacuternom spuacutešťacom mechanizme ktoryacutem je lokaacutelna

deformaacutecia (napr traumatickaacute) alebo tvaroveacute anomaacutelie v niektorom mieste chrbtice To

vyvolaacute kompenzačneacute procesy ktoreacute modelujuacute tvaroveacute zmeny často zosilnenou rastovou

akceleraacuteciou (Hniacutezdil a kol 1996)

Silovaacute hypoteacuteza ndash primaacuternym dlhodobyacutem formujuacutecim uacutečinkom je buď asymetrickaacute

vonkajšia zaacuteťaţalebo asymetria ťahovyacutech siacutel trupoveacuteho svalstva ktoraacute maacute pocircvod

v jednostrannej pohybovej zaacuteťaţi (jednostranneacute skraacutetenie svalov) (Hniacutezdil a kol1996)

Etioloacutegia však zostaacuteva staacutele kontroverznaacute Suacutečasnyacute vyacuteskum podporuje teoacuteriu ţe

ide o multifaktoriaacutelne ochorenie zahŕňajuacutece abnormality v genetike (Ogilvie et

al2006) metabolizmus melatoniacutenu (Moreau et al2004) posturaacutelnu nerovnovaacuteha

(Mirovsky Blankstein Shlamkovitch2006) vestibulaacuternu patoloacutegiu (Lambert et

al2009) a komunikaacuteciu medzi mozočkom a vestibulaacuternym systeacutemom(Simoneau et

al2009)

Vedci zaoberajuacuteci sa objemovyacutemi zmenami mozočku u pacientov

s adolescentnou idiopatickou skolioacutezou prišli k zaacuteveru ţe tieto zmeny mocircţu byť

priacutečinou kompenzovania naacutesledkov v CNS v docircsledku pretrvaacutevajuacutecej snahy udrţať

rovnovaacutehu tela vzhľadom na asymetriu chrbtice (Shi et al2013)

26

472 Delenie IS

Idiopatickuacute skolioacutezu moţno klasifikovať všetkyacutemi deleniami ako skolioacutezy

všeobecne Najčastejšie v literatuacutere naacutejdeme delenie podľa doby naacutestupu lokality uhla

zakrivenia počtu kriviek a vyvaacuteţenosti

Infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Je najčastejšou formou skolioacutezy ktoraacute maacute incidenciu aţ 96 no v 90

priacutepadoch sa spontaacutenne upraviacute iba vyacutenimočne dochaacutedza k ryacutechlej progresiido zaacutevaţnej

deformity Začiacutena v kojeneckom veku a od ostatnyacutech typov sa odlišuje dvomi

zaacutekladnyacutemi prvkami

- resolventnyacute typ ndash častejšie u chlapcov prevaţne ľavostrannaacute hrudnaacute krivka

upravuje sa bez liečby

- progresiacutevny typ - zaacutevaţnyacute typ ktoryacute ryacutechlo progreduje a je jednyacutem

z najzaacutevaţnejšiacutech typov deformiacutet chrbtice často sprevaacutedzanyacutem inyacutemi vrodenyacutemi

vadami (Dungl a kol2005)

Juvenilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Povaţuje sa takisto za jednu z najzaacutevaţnejšiacutech foriem pre svoj vysokyacute

potencionaacutel rastu a častyacute vyacuteskyt (Dungl a kol2005) Postihuje obe pohlavia

rovnakoŤaţkeacute krivky nad 40 stupňov suacute infantilneacuteho pocircvodu Juvenilnaacute skolioacuteza maacute

lepšiu prognoacutezu ako infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza (Vařeka2000) Jej krivky majuacute

typickuacute formu a umiestnenie Klasifikujeme ju stupnicou podľa Kinga - maacute 5 typickyacutech

foriem

King 1 ndash primaacuternou je bedernaacute krivka ktoraacute je vaumlčšia a menej flexibilnaacute

King 2 ndash primaacuterna je hrudnaacute krivka je vaumlčšia a menej pohyblivaacute neţ driekovaacute

King 3 ndash pravostrannaacute dolnaacute hrudnaacute krivka driekovaacute krivka nie je vyvinutaacute

King 4 ndash dlhaacute hrudnaacute alebo thorakolumbaacutelna krivka pravoľavostrannaacute

King 5 - dvojitaacute hrudnaacute krivka kde hornaacute začiacutena na Th1 je veľmi tuhaacute spojenaacute

s elevaacuteciou ľavej lopatky a ťaţkou kozmetickou vadou

Najčastejši vyskytujuacutecimi sa krivkami suacute pravostranneacute dolneacute hrudneacute

krivky Najmenej sa vyskytujuacute dvojiteacute hrudneacute krivky Pri idiopatickyacutech skolioacutezach

nikdy nenaacutejdeme štrukturaacutelnu krivku v C CTh alebo LS oblasti chrbtice (Dungl a

kol2005)

27

Adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Začiacutena v obdobiacute puberty v dobe poslednej rastovej akceleraacutecie a trvaacute do

ukončenia rastu Tvoriacute pribliţne 80 všetkyacutech IS Na toto obdobie rastu pripadaacute 10

z celkovej telesnej vyacutešky jedinca pri samotnej chrbtici ide iba o niekoľko centimetrov

tyacutem je danyacute aj menšiacute potencionaacutel malignity tohto typu skolioacutezy Lokalizaacutecia a typ

kriviek je rovnakyacute ako u juvenilnej skolioacutezy(Dungl a kol2005) U ľahkyacutech skolioacutez

dochaacutedza vaumlčšinou k malej alebo ţiadnej progresii Naopak u stredne ťaţkyacutech foriem

mocircţeme sledovať veľmi ryacutechlo progresiuAdolescentneacute skolioacutezy typu bdquoCldquo suacute obvykle

menej zaacutevaţneacute ako skolioacutezy typu bdquoSldquo (Sosna kol 2001)

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze

Najčastejšou zmenou tvaru ktoruacute u chrbtice so skolioacutezou spozorujeme je

lateraacutelna deviaacutecia vo frontaacutelnej rovine Pri pohľade zozadu je vaumlčšinou chrbtica

vyklenutaacute v hrudnej chrbtici doprava a v driekovej časti chrbtice doľava(Weiss1991)

V sagitaacutelnej rovine vaumlčšinou nachaacutedzame lordoacutezu pohybovyacutech segmetov

takzvanyacute plochyacute chrbaacutet driekovuacute lordoacutezu a často hrudnuacute hypokyfoacutezu aţ lordoacutezu

Všeobecnyacutem znakom skolioacutezy je zniacuteţenie aţ vymiznutie hrudnej kyfoacutezy Suacutevisiacute to

s niţšou stabilitou chrbtice tendenciou k rotaacuteciia uacuteklonu hlavne v dobe rastu kedy je

flexibilita chrbtice vaumlčšia (Pallovaacute Kubovyacute Otaacutehal 2006)

Tvar stavcov je deformovanyacuteNajvaumlčšie zmeny vidieť napoziacutecii a tvare stavcov

vrcholovyacutech a prechodnyacutech Vrcholovyacute stavec je nepravidelne klinovityacute deformovanyacute

v kolmom i vodorovnom priereze (Kolaacuteř 2009) Je najviac rotovanyacutema najviac

odchyacutelenyacutem stavcom od vertikaacutelnej osi pacienta (Bessette Rousseau 2012)Na

konvexnej strane skoliotickeacuteho obluacuteku je vyššiacute neţ na konkaacutevnej strane a v sagitaacutelnej

rovine je predozadne oploštenyacute Čiacutem viac je stavec vzdialenyacute od vrcholu vybočenia

tyacutem menej maacute klinovityacute tvar a tyacutem viac je viditeľnaacute rotaacutecia a stočenie stavcovPod

pojmom rotaacutecia rozumieme špiraacuteloviteacute otočenie jedneacuteho stavca proti druheacutemu tak ţe

jeho tŕň je posunutyacute oproti druheacutemu v smere konkavity obluacuteku chrbtice Toziou

rozumieme skruacutetenie samotneacuteho stavca podľa smeru pocircsobiacej sily (Kolaacuteř2009)

Torzia a rotaacutecia suacute priacutečinou prečo na roumlntgenovom (RTG) zaacuteznamevyzeraacute vybočenie

chrbtice do strany vaumlčšie neţ klinicky (Lomiacuteček1973)

Koncovyacute stavec ohraničuje krivku kraniaacutelne i kaudaacutelne Je poslednyacutem meranyacutem

stavcom ktoryacute sa sklaacuteňa do konkavity krivky Jeho krycie plochy suacute najviac skloneneacute

28

do konkavity krivky Ak suacute na konci krivky stavce uloţeneacute rovnobeţneposlednyacutem

stavcom je ten ktoryacute je najvzdialenejšiacute od jej vrcholu(Bessette Rousseau 2012)

Okrem zmien na chrbtici prebiehajuacute i zmeny na rebraacutech tyacutekajuacutece sa ich

priebehu tvaru i dĺţky Na konkaacutevnej strane hrudniacuteku vznikaacute hlbokeacute vtiahnutie a rebraacute

suacute stlačeneacute nasebe Na konvexnej strane suacute roztiahnuteacute a vytvaacuterajuacute tak gibbus

paravertebraacutelny val podmienenyacute rotaacuteciou tiel stavcov a rebier suacutečasne

Lopatka je na vybočenej strane hrudniacuteka posunutaacute kraniaacutelne a lateraacutelne Stojiacute

vyššie neţ na opačnej strane

Na strane konvexity je crista iliaca postavenaacute niţšie ako na opačnej strane čo

vyvolaacuteva u postihnutyacutech jedincoch pocit skraacutetenia dolnej končatiny na strane konkaacutevnej

(Kolaacuteř 2009)

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001)

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky

Medzi rizikoveacute predisponujuacutece faktory ktoreacute ovplyvňujuacute pravdepodobnosť ţe

docircjde k progresii patria (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009)

vek- vek naacutestupu skolioacutezy je prognosticky veľmi docircleţityacutem faktorom Čiacutem

v mladšom veku sa diagnostikuje tyacutem horšia je jej prognoacuteza U dievčat mocircţe

29

byť i vek naacutestupu menštruaacutecie vyhodnotenyacute ako faktor v oblasti predikcie

progresie(Philippe 2012)

pohlavie- idiopatickaacute skolioacuteza sa vyskytuje častejšie u dievčat neţ u chlapcov

lokalizaacutecia primaacuternej krivky ndash hrudneacute skolioacutezy majuacute horšiu prognoacutezu ako

skolioacutezy driekoveacute ktoreacute nedosahujuacute takuacute zaacutevaţnosť Skolioacutezy s viacpočetnou

primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu ndash dvojitaacute krivka maacute lepšiu

prognoacutezu ako jednoduchaacute

stav maumlkkyacutech tkaniacutev ndash pruţnosťkoţe a laxicita kĺbovje značnyacutem rizikovyacutem

faktorom

minimaacutelne mozočkoveacute priacuteznaky ndashvyacuteznamnuacute vyacutepovednuacute hodnotu pre vyacutevoj

krivky maacute docirckladneacute vyšetrenie mozočkovyacutech funkciiacute U pacientov

s potencionaacutelnou progresiou je charakteristickeacute mierne naznačenie

paleocerebelaacuternej mozočkovej poruchy Spojenie minimaacutelneho mozočkoveacuteho

syndroacutemu s laxicitou maumlkkyacutech tkaniacutev povaţujeme za najzaacutevaţnejšiacute symptoacutem

potencionaacutelneho zhoršenia krivky

genetika ndashvyšetrenie rodičov popriacutepade prarodičov by malo byť čo najuacuteplnejšie

Pri pozitiacutevnom klinickom naacuteleze je vhodneacute spraviť RTG sniacutemok v stoji

475 Incidencia a prognoacuteza

ISje typom skolioacutezy ktoryacute je zo všetkyacutech štrukturaacutelnych deformiacutet najčastejšiacute

Podľa Kolaacuteřa (2003)maacute na svedomiacute 65 priacutepadov štrukturaacutelnych skolioacutez Repko

(2010)uvaacutedza tento typ deformity ako 80 všetkyacutech detskyacutech skolioacutez Je pribliţne

dvakraacutet častejšiacute u dievčat i progreduje osemkraacutet častejšie v porovnaniacute s chlapcami

Všeobecne platiacute ţe skolioacuteza ktoraacute sa prejaviacute neskocircr počas dospievania alebo po

ukončeniacute rastu maacute lepšiu prognoacutezu a nebezpečie progresie je minimaacutelne Faktom je ţe

progres krivky sa zastavuje asi jeden rok pred uacuteplnou osifikaacuteciou Viac-menej k určitej

pomalej progresii i naďalej mocircţe dochaacutedzať čo sa u dospelyacutech prejaviacute napriacuteklad

zniţovaniacutem telesnej vyacutešky (Bessette Rousseau 2012Vlach 1986)

Čiacutem skocircr sa skolioacuteza prejaviacute tyacutem horšiu maacute prognoacutezu keďţe sa IS rozviacuteja hlavne

v obdobiacute rastu Z toho vyplyacuteva ţe skoliotickaacute krivka ktoraacute sa objaviacute v priebehu

detskeacuteho veku sa mocircţe zvyacutešiť oveľa viac v porovnaniacute s krivkou ktoraacute sa objaviacute

v priebehu dospievaniaRyacutechly naacuterast krivky na seacuteriiroumlntgenovmaacute zlyacute prognostickyacute

30

vyacuteznam Avšak veľkyacute počet novonarodenyacutechdetiacute so skolioacutezou vymizne spontaacutenne bez

liečby (Bessette Rousseau 2012 Vlach 1986)Docircleţityacutem znakomudaacutevajuacutecim

ukončenie kostneacuteho rastu je kostnyacute vek Určuje sa podľa Risserovho znamenia To naacutem

udaacuteva zrast apofyacutezy a os ilium Podľa tohto znamenia sa daacute predpokladať moţnaacute

progresia ochorenia Mocircţeme povedať ţe do doby kyacutem apofyacuteza pevne zrastie

s hrebeňom bedrovej kosti mocircţe skoliotickaacute krivka progredovať (Kolaacuteř 2003)

Ďalšiacutem prognostickyacutem kriteacuteriom je lokalizaacutecia primaacuternej skoliotickej krivky

Thorakaacutelne skolioacutezy majuacute lepšiu prognoacutezu ako krivky lokalizovaneacute kaudaacutelnejšie

Skolioacutezy s viacpočetnou primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu To znamenaacute

ţe dvojitaacute krivka maacute lepšiu prognoacutezu neţ krivka jednoduchaacute (Kolaacuteř 2003)

Z hľadiska ďalšej prognoacutezy mocircţu mať najhoršie naacutesledky ryacutechlo sa zhoršujuacutece

krivky v hrudnej oblasti V pokročilyacutech štaacutediaacutech mocircţu meniť pomery vo

vnuacutetrohrudniacutekovom priestore a viesť tak ku komplikaacuteciaacutem zo strany respiračneacuteho

a kardiovaskulaacuterneho aparaacutetu (Hniacutezdil a kol 1999)

Naacutesledkom poruchy pľuacutecnej ventilaacutecie mocircţe docircjsť k preťaţeniu srdca a vzniku cor

scolioticum (Sochovaacute 2002)

48 Ostatneacute druhy skolioacutez

Kongenitaacutelna skolioacuteza

Vznikaacute poruchou formaacutecie alebo segmentaacutecie stavcov priacutepadne kombinaacuteciou tyacutechto

poruacutechNa RTG sniacutemke vidieť klinovityacute tvar stavca alebo nesegmentovanuacute lištuna

jednej strane Je zreteľnaacute hneď po narodeniacute Počas rastu mocircţe začať progredovať

a vyacuterazne sa zhoršiť Na RTGobraze vidieť asymetrickuacute malformaacuteciu stavcov Pri

progredujuacutecich deformitaacutech spocircsobujuacutecich dekompenzaacuteciu je indikovanaacute k operaacutecii

v niacutezkom veku dieťaťa (2-4 roky) (Sosna kol2001 Gallo 2011)

Skolioacuteza pri neurofibromatoacuteze

Vyacuteviacuteja sa ako suacutečasť systeacutemoveacuteho ochorenia spojiva Podozrenie je pri vyacuteskyte

typickyacutech koţnyacutech škvŕn bielej farby Neurofibroacutem v oblasti chrbtice vyvolaacute kraacutetke

patologickeacute zakrivenie postihnuteacuteho uacuteseku chrbticez ktoreacuteho sa však mocircţe vyvinuacuteť

31

zaacutevaţnaacute deformita RTG obraz odhaliacute kraacutetke ostreacute zakrivenie v postihnutej oblasti

a kompenzačnuacute krivku vďalšom uacuteseku chrbtice Terapiou je odstraacutenenie neurofibroacutemu

(pokiaľ je moţneacute) a korekcia krivky s fuacuteziou Komplikaacuteciou je hojenie kostnej fuacutezie

ktoreacute je spomaleneacute a často dochaacutedza k vytvoreniu pakĺbu vzhľadom na zaacutekladneacute

ochorenie (Sosna kol 2001 Gallo 2011)

Neuromuskulaacuterna skolioacuteza

Vznikaacute pri poruche centraacutelnej nervovej suacutestavy u centraacutelnych i perifeacuternych pareacutez

a pri primaacuternych svalovyacutech ochoreniach Postihnutyacute jedinec je od narodenia neschopnyacute

voľne ovlaacutedať perifeacuterne svaly Chrbtica vytvaacutera bizardneacute krivky Na RTG je

necharakteristickeacute zakrivenie Operačnaacute terapia je indikovanaacute iba v priacutepadoch kedy je

priaznivaacute predpokladnaacute dĺţka ţivota postihnutej osoby (Dungl a kol 2005 Kolaacuteř

2009 Sosna kol 2001)

Ostatneacute skolioacutezy

Mocircţu vznikať po uacuterazoch operaacuteciaacutech chrbtice pri ochoreniach spojiva ndash

Marfanov syndroacutem Ehlersov-Danlosov syndroacutem Pri tyacutechto chorobaacutech je postihnutie

skeletu a chrbtice vysokeacute (40-70) Ďalej mocircţu vznikať napriacuteklad i ako

mnohopočetneacute epifyzaacuterne dysplaacutezie osteogenesis imperfecta mukopolysacharidoacutezy

(Dungl a kol 2005 Kolaacuteř 2009)

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez

Vyšetrenie deliacuteme na orientačneacute a špeciaacutelne Orientačneacute vyšetrenie sluacuteţi na

včasneacute zachytenie deformity Vykonaacuteva ho pediater inyacute odborniacutek alebo zaškolenyacute

zdravotniacutecky či nezdravotniacutecky personaacutel ktoryacute je často v kontakte s deťmi ako

napriacuteklad učiteľ telesnej vyacutechovy Včasneacute odhalenie začiacutenajuacutecej skolioacutezy je veľmi

docircleţiteacute pre zvolenie strateacutegie a naacutesledne vlastnyacute efekt liečby (Kolaacuteř 2003)

Krivka skolioacutezy byacuteva skreslenaacute zrotovanyacutem postaveniacutem tŕňovyacutech vyacutebeţkov ku

konkavite krivky obluacuteku Ich postavenie nezodpovedaacute objektiacutevnemu rozmeru poruchy

32

a pri neskuacutesenom vyšetrujuacutecom mocircţe docircjsť k prehliadnutiu skoliotickej krivky alebo

nedoceneniu jej rozsahu (Kolaacuteř 2003)

Pri špeciaacutelnom vyšetreniacute sa zameriava hlavne na dve oblasti Je nutneacute rozliacutešiť

idiopatickuacute skolioacutezu od skolioacutezy posturaacutelnej alebo skolioacutezy inej etioloacutegie Pre vyluacutečenie

z inyacutech priacutečin sa hľadajuacute škvrny bielej kaacutevy a podkoţneacute maumlkkeacute tumorky ktoreacute svedčia

pre neurofibromatoacutezu diastomyeacutelie je zase sprevaacutedzanaacute trsom vlasov pigmentaacuteciou

a lipoacutemom v driekovej oblasti Zameriava sa i na rohovku či nie je zakalenaacute

(mukopolysacharidoacuteza) utvaacuteranie podnebia (Marfanov syndroacutem) či ušneacute boltce

(kongenitaacutelna skolioacuteza) (Kolaacuteř 2003)

Hlavnyacutem prejavom štrukturaacutelnej skolioacutezy je fixovanaacute rotaacutecia v predklone Ak

ide o skolioacutezu posturaacutelnu zakrivenie pri predklone Pri idiopatickej skolioacuteze je

zakrivenie priacutetomneacute v kaţdej polohe U štrukturaacutelnej skolioacutezy je vaumlčšia či menšia

rotaacutecia stavov priacutetomnaacute vţdy a nemoţno ju skorigovať v ţiadnej polohe (Kolaacuteř 2003)

Vyšetrenie a kontroly pacienta by podľa moţnosti mal vykonaacutevať jeden lekaacuter

a vhodneacute je zhotoviť i fotodokumentaacuteciu (Sochovaacute2002 )

491 Anamneacuteza

Okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov paacutetrame po suacutevislostiach s deformitou

Naacutestup deformity mocircţe napovedať o jejetioloacutegiiacute Predchaacutedzajuacutece vyšetrenia a liečba

pomaacutehajuacute odhadnuacuteťdoterajšiacutepriebeh a veľkosť progresie Pozornosť treba zvyacutešiť ak

pacient uvedie subjektiacutevne obtiaţe ako bolesť uacutenavu dychoveacute probleacutemy či

neuromuskulaacuterne poruchy Familiaacuterny vyacuteskytje cennyacutem poznatkom u vaumlčšiny

systeacutemovyacutech a vrodenyacutech vaacuted Uacutedaje o telesnom vyacutevoji obdobiacute zryacutechlenia rastu

naacutestupu sekundaacuternych pohlavnyacutech znakova celkovaacute vyacuteška rodičov napomaacuteha odhadnuacuteť

doteraz vyčerpanyacute rast a moţnosť progresie vady(Dungl a kol 2005)

492 Kineziologickyacute rozbor

Aspekcia

Je jednyacutem zo zaacutekladnyacutech klinickyacutech vyšetreniacute ktoreacuteho podstatou je pozorovanie

a zhodnotenie pacienta Pohľadom vyšetrujuacuteci zhodnotiacute ako celkovuacute postuacuteru tak aj

33

konfiguraacuteciu jednotlivyacutech častiacute tela Poskytuje moţnosť zhodnotiť vonkajšie prejavy

pacienta a niacutem udaacutevaneacute informaacutecie (Dobeš 2011)

Postuacutera sa hodnotiacute z troch straacuten zozadu zpredu zboku Postupuje sa

systematicky kaudaacutelnym kraniaacutelnym smerom

Pohľad zozadu hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy relieacutef krku symetriu

postavenia ramien horneacute končatiny (relieacutef osa konfiguraacutecia) tvar a symetriu

hrudniacuteka vyacutešku a postavenie lopatieksledujeme kontuacutery paravertebraacutelnych erektorov

liacuteniu tŕňovyacutech vyacutebeţkov suacutemernosť torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov panvu ndash vyacutešku

spinae iliacae posteriores superiores(SIPS) gluteaacutelne svaly symetriugluteaacutelnych ryacuteh

osoveacute postavenie dolnyacutech končatiacuten (relieacutef osa konfiguraacutecia)

Pohľad zboku hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy drţanie hornyacutech

končatiacuten postavenie a tvar hrudniacuteka zakrivenia chrbtice brušneacute svaly postavenie

panvy postavenie dolnyacutech končatiacuten

Pohľad zpredu sledujeme symetriu tvaacutere osoveacute postavenie hlavy krku relieacutef

krku symetriu vyacutešky ramien kľuacutečnych kostiacute symetriu prsnyacutech bradaviek tvar

a symetriu hrudniacuteka postavenie rebier suacutemernosť pohybu rebier pri dyacutechaniacute svalstvo

brucha drţanie hornyacutech končatiacuten symetriu torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov

postavenie panvy symetriu spinae iliacae anteriores superiores postavenie dolnyacutech

končatiacuten klenbu nohy aktivitu prstov ( Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010Gross a kol

2005)

Vyšetrenie v sede

Pozorujeme rozdiely vzniknuteacute zmenou polohy Tieto rozdiely sa objavujuacute

v docircsledku odstraacutenenia vplyvu funkčnyacutech či anatomickyacutech odchyacutelok dolnyacutech končatiacuten

(Gross a kol 2005)

Vyšetrenie chocircdze

Za normaacutelnych okolnostiacute je chocircdza uacutečinnyacutem pohybom vpred Uacutečinnyacutem

pohybom rozumieme pohyb s minimaacutelnym energetickyacutem vyacutedajom Je definovanaacute i ako

spocircsob lokomoacutecie umoţňujuacuteci pohyb tela v priestore vpred tak ţe ťaţisko tela

umiestneneacute ventraacutelne pred stavcom S1 opisuje siacutenusoidu vo vertikaacutelnej (doprava-

34

doľava) i v horizontaacutelnej rovine (hore-dole) s minimaacutelnou amplituacutedou (Gross a

kol2005)

Chocircdza by mala byť rytmickaacute s rovnakou dĺţkou kroku končatiny by mali byť

v osovom postaveniacute a byť rovnomernezaťaţovaneacute Odviacutejanie chodidla stojnaacute noha sa

dotyacuteka podloţky paumlta a vaacuteha sa prenesie cez vonkajšiacute okraj nohy na špičku Všiacutemame si

suacutehyb panvy trupu a hornyacutech končatiacuten Ramenaacute a horneacute končatiny sa majuacute pohybovať

opačnyacutem smerom ako trup a dolneacute končatiny (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010

Rychliacutekovaacute 2008)

Adamsov test a vyšetrenie skoliometrom

Ide o hlavnyacute screeningovyacute test pri vyšetreniacute skolioacutezy Tento spocircsob vyšetrenia

popiacutesal Adams v roku 1865 Pacienta vyšetrujeme v stoji vyzveme ho aby sa

predklaacuteňal Pri vyšetreniacute je v 90 stupňovom predklone v drieku vystreteacute kolenaacute ramenaacute

uvoľneneacute ruky voľne visiace Nerovnakaacute dĺţka dolnyacutech končatiacuten sa vaumlčšinou

nekoriguje (Kokavec Novorolskyacute 2007 Patias et al 2010)

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010)

Pri vyšetreniacute pohľadom v horizontaacutele vidiacuteme zvyacuteraznenuacute asymetriu spocircsobenuacute

fixaacuteciou stavcov a vyklenutiacutem rebier Test je pozitiacutevny u všetkyacutech štrukturaacutelnych

skolioacutez funkčnaacute deformita sa v predklone vyrovnaacute (Blaha 2005)

Pri objektiacutevnom meraniacute sa pouţiacutevaacute skoliometerŠpeciaacutelne navrhnutaacute vodovaacuteha

bola predstavenaacute Bunnellom v roku 1984 aby obmedzil subjektivitu testu v predklone

Je pouţiacutevanyacute na ryacutechle a ľahkeacute kvantitatiacutevne posuacutedeniestupňa rotaacutecie trupu Uhol

rotaacutecie trupu by mal byť meranyacute na troch uacuterovniach chrbtice a to v proximaacutelnej časti

35

hrudnej chrbtice v jej strede a v torakolumbaacutelnom prechode (Bunell 1984 Grivas et

al 2007 Kotwicky et al 2013)

Vo vyšetrovanej poziacuteciiacute sa odmeria sklon gibusua paravertebraacutelneho valu

skoliometrom uhol vaumlčšiacute neţ 5deg je podozrivyacute zo skolioacutezy Vyacutešku kostaacutelneho gibusu

meriame v centimetroch (Kokavec Novorolskyacute 2007)

Pri vyšetreniacute skoliometrom hovoriacuteme o symetrii pri vyacutesledku 0deg akaacutekoľvek inaacute

hodnota je nazvanaacute asymetriou (Grivas et al 2006)

Uvaacutedza sa ţe Adamsov test skutočne preukaacuteţe rotačnuacute zloţku skolioacutezy keďţe

prominencia rebier je vyacutesledkom rotaacutecie hrudneacuteho koša spolu s chrbticou (Grossman et

al1995)

Adamsov test sa povaţuje za citliveacute klinickeacute vyšetrenie v porovnaniacute s meraniacutem

Cobbovho uhla (Cote et al 1998)

Avšak citlivosť a špecifita sa meniacute v zaacutevislosi na zručnosti vyšetrujuacuteceho umiestnenia

a veľkosti krivky (Viviani et al1984) Rozsahcitlivosť a špecifita testu v predklone

rocircznym stupňom skolioacutezy suacute (Scherl 2014)

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge10 deg - citlivosť 74 - 84 špecificita 78 -93

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť92 - 100 špecificita 60 - 91

driekovaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť 73 špecificita 68

skolioacutezy s uhlom Cobb ge40 deg - citlivosť 83špecificita 99

I keď vyacutesledky Adamsovho testu nezodopovedajuacute presne Cobbovmu uhlu

nameraneacutemu na RTG sniacutemkach mocircţu tieto dve hodnoty korelovať Všeobecne platiacute ţe

Adamsov uhol medzi 5deg aţ 7deg zodpovednaacute 10deg aţ20deg Cobbovho uhla (Ashworth et al

1988 Bunnell 1984) Bolo dokaacutezaneacute ţe uhol nameranyacute pri Adamsovom teste menšiacute

ako 5deg maacute špecifitu 47 pre detekciu adolescentnej idiopatikej skolioacutezy (AIS) Na

zaacuteklade tohto uacutedaja sa uhol menšiacute ako 5deg nepovaţuje za pozitiacutevny naacutelez Špecifitu 86

vypovedaacute Adamsov uhol 7deg takto vysokeacute percento špecifity koreluje s veľkosťou

Cobbovho uhla nad 10deg zisteneacuteho na RTG sniacutemke a pacient sa posiela na vyšetrenie

chrbtice k odborniacutekovi(Ashworth et al1988 Bunnell 1984)

36

Vyšetrenie olovnicou

Meranie

zozadu hodnotiacuteme osoveacute postavenie chrbtice- olovnica spustenaacute zo stredu

zaacutehlavia (protuberantia occipitalis externa tŕň C7) maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou

ryhou stredom celej chrbtice medzi kolenami a dopadať medzi paumlty V tomto priacutepadne

hovoriacuteme o kompenzovom osovom postaveniacute V priacutepade ţe olovnica intergluteaacutelnou

ryhou neprechaacutedza odmeria sa odchyacutelka v centimetroch a označiacute sa ako

dekompennzaacutecia vpravo vľavo (Rychliacutekovaacute2008)

spredu hodnotiacuteme osoveacute postavenie trupu ndash olovnica sa spuacutešťa od processus

xiphoideus prebieha cez pupok (brucho sa dotyacuteka olovnice nemalo by prominovať)

zboku hodnotiacuteme osoveacute postavenie tela ndash olovnica sa spuacutešťa od vonkajšieho

zvukovodu a maacute prechaacutedzať stredom plecoveacuteho a bedroveacuteho kĺbu a padať pred osu

členkoveacuteho kĺbu (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie pohyblivosti chrbtice

Schoberova vzdialenosť ndash hodnotiacute pohyblivosti driekovej chrbtice do flexie

Meria sa vzdialenosť trňoveacuteho vyacutebeţku stavcaL5 a 10cm kraniaacutelne u dospelyacutech 5 cm

u detiacute Pri zdravej chrbtici sa taacuteto vzdialenosť predĺţi u dospelyacutech minimaacutelne o 4-5 cm

u detiacute o 25 cm (Macrae Wright 1969)

Stiborova vzdialenosť ndash ukazuje rozviacutejanie hrudnej a driekovej chrbtice Meria

sa vzdialenosť tŕňoveacuteho vyacutebeţku stavca L5 a C7 Pri predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť o 7-10cm (Malanga Nadler 2006)

Ottova vzdialenosť ndashrozsah pohybu hrudnej chrbtice do predklonu a do

zaacuteklonu Meranaacute je vzdialenosť od stavcaC7 a 30cm kaudaacutelne Pri predklone by sa mala

vzdialenosť predĺţiť aspoň o 35 cm pri zaacuteklone by sa mala vzdialenosť zmenšiť v

priemere o 25 cm (Vařeka Vařekovaacute 1995)

Čepojova dištanciandash rozsah pohybu krčnej chrbtice do flexie Meria sa

vzdialenosť od stavcaC7 a 8 cm kraniaacutelne Pri maximaacutelnom predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť najmenej o 3cm (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

37

Forestier Flache ndash kolmaacute vzdialenosť protuberantia occipitalis externaa steny

meria sa najčastejšie v stoji Ak sa pacient s prepnutyacutemi kolenami dotyacuteka tylom steny

je Forestierova fleche 0Pouţiacuteva sa pre meranie fixovanej hrudnej kyfoacutezy alebo pri

flekčnom postaveniacute hlavy (Kolaacuteř 2009)

Thomayerova skuacuteškandashtzv skuacuteška jednoducheacuteho predklonu nešpecificky

hodnotiacute pohyblivosť celej chrbticePacient sa zo stoja predkloniacute a meria sa vzdialenosť

medzi špičkou tretieho prstu a podlahou Normou je ak sapacient dotkne špičkou prstu

podlahy za fyziologickuacute sa daacute povaţovať ešte aj vzdialenosť do 10 cm od podlahy

(Kolaacuteř2009)

Tyacutemto testom mocircţeme hodnotiť aj hyperhypomobilitu chrbice Za patologickuacute sa

povaţuje jednoznačne vzdialenosť 30cmod zeme Je nutneacute však diferencovať či je

predklon obmedzenyacute poruchou statodynamikychrbtice alebo skraacuteteniacutem flexorov kolien

Ak sa vyšetrovanyacute behom testu dotkne podlahy celou dlaňou najčastejšie to poukazuje

na generalizovanuacute hypermobilitu Ak poloţiacute na zem celeacute predlaktie jednaacute sa o vyznamuacute

poruchu vaumlziva (Kolaacuteř 2009)

Podľa Jandu a kol (2004) hodnotiacuteme tuacuteto skuacutešku nasledovne

norma ndash dotyk podloţky špičkami prstov

pozitiacutevnaThomayerova skuacuteška ndash meriame vzdialenosť v cm od podloţky

negatiacutevna Thomayerova skuacuteška ndash miacutenus v cm (pacient sa dotyacuteka dlaňami alebo

predklaktiami zeme)

Vyšetrenie lateroflexiendashPacient stojiacute vzpriamene chrbtom opretyacute o stenu

horneacute končatiny pozdĺţ tela dlane k telu prsty natiahnuteacute Na stehne sa zaznačiacute bod po

ktoryacute siaha najdlhšiacute prst vyzveme pacienta aby aby spravil uacuteklon (vyluacutečenie

predklonunadvihnutie opačnej dolnej končatiny (DK)značnyacute posun panvy lateraacutelne)

Zaznačiacute sa kam dosiahol a porovnajuacute sa strany Skuacuteška je orientačnaacute (Haladovaacute

Nechvaacutetalovaacute 2010Hromaacutedkovaacute a kol 2002)

Matthiassov test drţania tela - jednoduchyacute a spoľahlivyacute test vyšetrovanyacute

v stoji predpaţiacute horneacute končatiny do 90deg a drţiacute ich tak 30 sekuacutend Sleduje sa zmena

drţania tela (Matthiass 1966)

Pri vyšetreniacute sledujeme i celkoveacute zakriveniechrbtice kompenzaacuteciu trupu

meriame celkovuacute vyacutešku v porovnaniacute s dĺţkou končatiacuten v upaţeniacute Normaacutelne byacuteva

38

rozpaumltie paţiacute jedinca rovnakeacute ako jeho telesnaacute vyacuteška jeho telesnej vyacuteške Skoliotik maacute

trup skraacutetenyacute o deformitu chrbtice Podobnyacute vyacuteznam maacute vyšetrenie proporciiacute postavy

v stoji a v sede Podobne sluacuteţi vyšetrenie proporcionality v sede a v stoji Naacutepadnyacute

rozdiel vyacutešky postavy v stoji s dĺţkou trupu v sede svedčiacute o deformite chrbtice

Vyšetrenie trupu v sede vyluacuteči asymetriu panvy a sekundaacuterny pocircvod krivky (Dungl a

kol 2005)

Goniometrickeacute vyšetrenie

Hodnotenie rozsahov pohyblivosti chrbtice maacute vyacuteznam pri hodnoteniacute flexibility

krivky a pohyblivosti jednotlivyacutech uacutesekov Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov sme uţ

uviedli medzi kineziologickyacutemi poznatkami Teraz zdocircrazňujeme vyšetrovaneacute pohyby

a uvaacutedzame aj ich fyziologickyacute rozsah podľa Jandy a Pavlŧ

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

Uacutesek chrbtice Flexia Extenzia Lateraacutelna flexia Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg-45deg 45deg-75deg 45deg 50deg-60deg

Hrudnaacute

a driekovaacute - - 35deg-45deg 20deg-45deg

Vyšetrenie dolnyacutech končatiacuten

Vyšetrenie skoliotikov cielene dopĺňame o vyšetreniedolnyacutech končatiacuten (DKK)

Karski Madej a Rehaacutek (2001) odporuacutečajuacute vyšetrenie pohyblivostiv oboch bedrovyacutech

kĺboch Zistili ţe u vaumlčšiny pacientov s IS je priacutetomnaacute abdukčnaacute kontraktuacutera prevaţne

v oblasti pravej coxy

Testuje sa addukcia oboch bedrovyacutech kĺbov v extenzii Kontroluje sa i priacutetomnosť

flekčnej a extrarotačnej kontraktuacutery bedrovyacutech kĺbov (hlavne vpravo) (Karski Karski

2014 )

Meranie dĺţky dolnyacutech končatiacuten

Dĺţka DKK sa meria v ľahu

Funkčnaacute dĺţka vzdialenosť prednej spiny a vnuacutetorneacuteho členku

Anatomickaacute dĺţka trochanter major ndash vonkajšiacute členok

39

Umbilikomaleolaacuterna dĺţka pupok- vnuacutetornyacute členok (pri šikmej

a asymetrickej panve) (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Trendelenburgov test- vyšetrenie stoja na jednej nohe -hodnotiacute stav

pelvifemoraacutelnychstabilizaacutetorov Ide o stoj na jednej dolnej končatine druhaacute je pokrčenaacute

v bedrovom a kolennom kĺbe Pri teste by nemalo docircjsť k vychyacuteleniu či poklesu panvy

na stranu flektovanej končatiny Pozorujeme i trup ndash nemalo by dochaacutedzať ku

kompenzačneacutemu uacuteklonu na stranu stojnej končatiny (Hardcastle Nade1985)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania a dychovyacutech pohybov

Dychoveacute pohyby sluacuteţia nielen k metabolickyacutem potrebaacutem organizmu ale majuacute

suacutečasne i posturaacutelnu funkciu Rytmicky menia tvar hrudniacuteka a tyacutem ovplyvňujuacute drţanie

a konfiguraacuteciu tela Dynamika dyacutechania zaacutevisiacute na tvare chrbtice a tvar chrbtice zaacuteleţiacute na

dynamike dyacutechania (Dylevskyacute 2009b Veacutele 2012)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania je uacutezko spojeneacute s vyšetreniacutem stabilizačnej

funkcie chrbtice Umoţňuje posuacutediť aktivaacuteciu braacutenice a jej spolupraacutecu s brušnyacutemi

svalmi Z hľadiska kinezioloacutegie rozdeľujeme dyacutechanie na braacuteničneacute a kostaacutelne Pri

braacuteničnom dyacutechaniacute sa rozširuje nielen brušnaacute dutina a dolnaacute apetuacutera hrudniacuteka do šiacuterky

ale i predozadne Pri hornom type dyacutechania sa sternum pohybuje kraniokaudaacutelne

a hrudniacutek sa rozširuje minimaacutelne(Kolaacuteř 2009)

Sledujeme priebeh dychovej vlny ndash respiračnyacute pohyb prebieha distoproximaacutelne

pri naacutedychu i vyacutedychu (Chaloupka 2011)

Celkovuacute pohyblivosť rebier zisťujeme priloţeniacutem prstov do medzirebrovyacutech

priestorov Porovnaacutevame ich vzaacutejomneacute postavenie pri naacutedychu a vyacutedychui symetrickosť

rozpiacutenania hrudniacuteka V hornej časti hrudniacuteka sledujeme pohyb rebier nahor pri naacutedychu

pri vyacutedychu ich pokles V dolnej časti hrudniacuteka by sa mal odohraacutevať kriacutedlovityacute pohyb

rebier (Gross a kol 2005)

Meranie obvodu hrudniacuteka

Suacutečasťou vyšetrenia hrudniacuteka je i meranie jeho pruţnosti Zistiacuteme ju

prostredniacutectvom merania jeho obvodu krajčiacuterskym metrom - meria sa na dvoch

miestach a to

40

- cez bod mezosternale (muţi thelion) ndash obvod meriame vzadu tesne nad dolnyacutem

uhlom lopatiek vpredu u ţien cez stred hrudnej kosti (tesne nad hornyacutem

okrajom pŕs) u muţov nad prsnyacutemi bradavkami

- cez xifosternale - presnešie pre menšie zapojenie svalov a menšiu vrstvu tuku

Meranie sa opakuje 3x a to pri maximaacutelnom naacutedychu a maximaacutelnom vyacutedychu

(Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

Rozlišujeme svaly s tendenciou k skraacuteteniu a svaly s tendenciou k oslabeniu

Fylogeneticky staršie svaly s prevaţne posturaacutelnou funkciou suacute svaly s tendenciou

k hyperaktivite a skraacuteteniu Fylogeneticky mladšie svaly prevaţne svaly faacutezickeacute majuacute

tendenciu k oslabeniu vaumlčšinou je to praacuteve končatinoveacute svalstvo ryacutechlejšie sa

kontrahuje pri preťaţeniacute majuacute sklon k oslabeniuPodľa Jandu vyšetrujeme svalovuacute silu

(svalovyacute test) i vyšetrenie skraacutetenyacutech svalovVyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

naacutem preukaacuteţe priacutetomneacute svaloveacute dysbalancie(Lewit2003Veacutele 1997 )

Podľa Jandu rozlišujeme tri typy svalovyacutech dysbalanciiacute kedy suacute v nerovnovaacutehe

svaloveacute paacutery

Dolnyacute skriacuteţenyacute syndroacutemndashoslabeneacute mm glutaei maximi x skraacuteteneacute flexory

bedrovyacutech kĺbov slabeacute priame brušneacute svaly x skraacuteteneacute driekoveacute vzpriamovače trupu

slabeacute mm glutei medii x skraacuteteneacute m tensory fasciae latae a mm quadrati lumborum

Hornyacute skriacuteţenyacute syndroacutem ndashskraacuteteneacute horneacute x oslabeneacute dolneacute fixaacutetory ramenneacuteho

pletenca skraacuteteneacute mmbodka pectorales x oslabeneacute medzilopatkoveacute svaly

oslabeneacutehlbokeacute flexory šije x skraacuteteneacute extenzory šije a kyacutevače

Vrstvovyacute syndroacutem - charakterizovanyacute striedaniacutem oblastiacute hypertrofickyacutech

a oslabenyacutech svalov kaudokraniaacutelne sledujeme skraacuteteneacute ischiokruraacutelne svaly chabeacute

gluteaacutelne svaly maacutelo vyvinuteacute vzpriamovače drieku hypertrofickeacute vzpriamovače v ThL

oblasti slabeacute medzilopatkoveacute svaly hypertrofickeacute horneacute fixaacutetory ramenneacuteho pletenca

Na prednej strane pozorujeme oslabeneacute m vastus medialis skraacuteteneacute flexory bedrovyacutech

kĺbov oslabeneacute priame brušneacute svaly lateraacutelne však brušnaacute stena byacuteva vtiahnutaacute v

šikmyacutech brušnyacutech svalovskraacuteteneacute prsneacute svalyoslabeneacute hlbokeacute flexory krku

(Lewit2003 Veacutele 1997)

41

Karski Madej a Rehaacutek (2001) zdocircrazňujuacute vyšetrenie adduktorov a abduktorov

bedrovyacutech kĺbov Čiacutem vaumlčšiacute je rozdiel v rozsahu abdukcie (menšia addukcia praveacuteho

bedroveacuteho kĺbu a vaumlčšia addukcia ľaveacuteho) tyacutem vaumlčšia je hrozba rozvinutia skolioacutezy

Tvrdiacute ţe skolioacutezy sa objavujuacute u detiacute ktoreacute majuacute abdukčnuacute kontraktuacuteru vpravo

(addukcia 0 abdukčnaacute kontraktuacutera 5-10deg) alebo u detiacute ktoreacute majuacute menšiu abdukčnuacute

kontraktuacuteru praveacuteho bedroveacuteho kĺbu ale veľkuacute addukciu ľaveacuteho bedroveacuteho kĺbu (40-

45deg)

Podľa Kolaacuteřa (2002) je podstatneacute vyšetrenie svalov z funkčneacuteho hľadiska a to

hlavne vyšetreniacutem hlbokeacuteho stabilizačneacuteho systeacutemu ako najvyacuteznamnejšieho funkčneacuteho

faktoru Ide o vyšetrenie suacutehry svalov zaisťujuacutecich stabilizaacuteciu chrbtice počas pohybu

Vyšetrenie hypermobility

Pod pojmom hypermobilita sa rozumie zvyacutešenaacute kĺbna pohyblivosť nad beţnuacute

fyziologickuacute normu Podľa Sachseho rozoznaacutevame tri druhy hypermobility

lokaacutelnupatologickuacute ndash vznikaacute napriacuteklad medzi jednotlivyacutemi stavcami ako kompenzaacutecia

blokaacutedy generalizovanuacute patologickuacute ndash mocircţe vzniknuacuteť ako naacutesledok poruchy aferencie

centraacutelnej poruchy svaloveacuteho tonu a pod Konštitučnaacute hypermobilita je charakteristickaacute

postihnutiacutem celeacuteho tela nemusiacute však byť vo všetkyacutech oblastiach rovnakeacuteho stupňa

(Janda a kol 2004 Kolaacuteř 2009)

Je viacero skuacutešok napr skuacuteška rotaacutecie hlavy skuacuteška šaacutelu zapaţenyacutech paţiacute

zaloţenyacutech paţiacute extendovanyacutech lakťov zopnutyacutech ruacutek zopnutyacutech prstov skuacuteška

posadenia na paumlty či uţ spomiacutenanaacute skuacuteška predklonu ndash tzvThomayerov test (Janda

a kol 2004)

Skuacutešku uacuteklonu pri vyšetreniacute hypermobility hodnotiacuteme podľa kolmice spustenej

z axily - maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou ryhou Pri hypermobilite sa kolmica dostaacuteva za

kontralateraacutelnu stranu pri skraacuteteniacute mquadratus lumborum zostaacuteva na homolateraacutelnej

strane (Janda a kol 2004)

Palpaacutecia

Vyšetreniacutem pohmatom zisťujeme reflexneacute zmeny na koţi (hladkosť teplota

potivosť napaumltie) podkoţiacute fasciaacutech svaloch Zisťujeme vzaacutejomnuacute pohyblivosť tyacutechto

42

tkaniacutev voči sebe eventuaacutelne vyhľadaacutevame barieacutery medzi jednotlivyacutemi vrstvami

Zisťujeme i priacutetomnosť a kvalitu opuch bolestivosť a posunlivosť jaziev i kvalitu

citlivosti Čiacutem hlbšie palpujeme tyacutem je porucha hlbšie uloţenaacute Pri palpaacutecii kostiacute

rozpoznaacutevame hrboly (miesta svalovyacutech uacuteponov) moţneacute zmeny na okostici

lokalizujeme kĺbne štrbiny Palpujeme kĺbnu pohyblivosť v zmysle kvality a rozsahu

tzv kĺbnu hru (Dobeš 2011)

493 Ostatneacute vyšetrenia

Suacutečasťou klinickeacuteho vyšetrenia byacuteva i neurologickeacute vyšetrenie či zistenie

funkčneacuteho stavu kardiopulmonaacutelneho aparaacutetu (vitaacutelna kapacita pľuacutec

echokardiogramultrazvuk srdca)Orientačneacute neurologickeacute vyšetrenievyluacuteči uacutetlakoveacute

miešne a koreňoveacute syndroacutemy alebo neuromuskulaacuterne poruchy (Repko 2010 Dungl a

kol2005)

Sledujeme i celkovyacute duševnyacute stav pacienta Mocircţe naacutes doviesť k odhaleniu zaacutevaţnyacutech

systeacutemovyacutech ochoreniacute a dovoľuje naacutem odhadnuacuteť spolupraacutecu pacienta v buduacutecej liečbe

(Dungl a kol 2005)

494 Zobrazovacie metoacutedy

RTG vyšetrenie

Pri podozreniacute na štrukturaacutelnu skolioacutezu sa vyšetrenie dopĺňa o RTG obraz

Umoţňuje naacutem zistiť rozsah štrukturaacutelnych zmien na chrbtici posuacutediť funkčnuacute

a štrukturaacutelnu zloţku odmerať uhol zakrivenia a určiť primaacuternu krivku Najvaumlčšiu

vyacutepovednuacute hodnotu majuacute sniacutemky na dlhom formaacutete 30x90 cm kde je zachytenaacute celaacute

chrbtica i s polohou hlavy a panvy Takeacuteto sniacutemky sa zhotovujuacute

v anteroposterioacuternej(AP)a bočnej projekcii na začiatku liečby a po jednom

rokuZaacutekladneacute sniacutemky sa dopĺňajuacute APsniacutemkom v uacuteklonoch na stranu konvexity krivky

s centraacuteciou na vrcholktoreacute sluacuteţiak zisteniu flexibility krivky Tieto sniacutemky sa

zhotovujuacute aktiacutevnou flexiou pacienta alebo ešte lepšie pasiacutevnym tlakom na vrchol krivky

a pomocnyacutem ťahom za trup Pri sledovaniacute liečby sa kontrolnyacute sniacutemok v predozadnej

projekcii zopakuje po šiestich mesiacoch Pri očakaacutevaniacute progresie o tri mesiace (Sosna

kol 2001 Repko 2007 Kolaacuteř 2003)

43

RTG sluacuteţi na

Meranie tiaţe zakrivenia ndash Cobbov uholndash na AP projekciiho zvierajuacute kolmice na

priamky prechaacutedzajuacutece odľahlyacutemi kryciacutemi plochami koncovyacutech stavcov (Repko 2012)

Meranie rotaacutecie stavcov

Stupeň rotaacutecie stavcov sa hodnotiacute metoacutedou podľa Nashe a Moa podľa poziacutecie tieňov

pedikulov stavca na AP sniacutemku a je klasifikovanyacute piatimi stupňami rotaacutecie (Esposito et

al 2012)

- nultyacute stupeň tiene pedikulov suacute v rovnakej vzdialenosti od straacuten tiel stavcov

- stupeň I tieň pedikulu na konvexnej strane sa presuacuteva z okraja tela stavca

- stupeň II rotaacutecia je medzi stupňom I a III

- stupeň III tieň pedikulu sa nachaacutedza bliacutezko centra tela stavca

- stupeň IV tieň pedikulu je za stredom tela stavca

Určenie kostneacuteho vekundash u adolescentnyacutech pacientov sa odčiacutetava kostnaacute zrelosť

sledovaniacutem stupňa osifikaacutecie apofyacutez iliakaacutelnych kriacutest metoacutedou podľa Rissera Stupeň 1

je 25 osifikaacutecia stupeň 2 je 50 osifikaacutecia stupeň 3 je 75 osifikaacutecia stupeň 4 je

100 osifikaacutecie stupeň 5 je fuacutezia skostnatenyacutech epifyacutez lopaacutet bedrovyacutech kostiacute (Repko

2012Horne Flannery Usman 2014)

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014)

Ďalšie zobrazovacie metoacutedy suacute napriacuteklad magnetickaacute rezonancia (MRI) alebo

počiacutetačovaacute tomografia(CT) ktoreacute sa pouţiacutevajuacute v priacutepadoch kombinovanyacutechporuacutech

s postihnutiacutem chrbticoveacuteho kanaacutela či nervovyacutech štruktuacuter (Repko 2012)

44

410 Terapia skolioacutez

Liečba skolioacutezy by mala byť komplexnaacute a individuaacutelne prispocircsobenaacute kaţdeacutemu

pacientovi Ide o spolupraacutecu viaceryacutech odborniacutekov pediater ortopeacuted rehabilitačnyacute

lekaacuter fyzioterapeut niekedy i neuroloacuteg Pri liečbe orteacutezami zohraacuteva docircleţituacute uacutelohu

protetik (Kolaacuteř 2003)

Keďţe nepoznaacuteme presnyacute pocircvod idiopatickej skolioacutezy kauzaacutelna liečba nie je

moţnaacute a sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute (Sochovaacute 2002)

Pri liečbe je veľmi docircleţiteacute i navodenie spolupraacutece medzi pacientom a rodičom

hlavne u detskeacuteho pacienta ktoryacute maacute primaacuternu krivku v hrudnej oblasti krivka sa

objavila pred 10 rokom pacientje hypermobilnyacute a vykazuje minimaacutelne mozočkoveacute

priacuteznaky (Kolaacuteř2003)

Všeobecnou zaacutesadou či uţ konzervatiacutevnej alebo operačnej terapie je skorigovanie

skoliotickej krivky a tuacuteto korekciu udrţať Tyacutem sa zmierni rozvoj štrukturaacutelnych zmien

(hlavne v obdobiacute po ukončeniacute rastu) a progresia krivky (Vlach 1986 Weiss et al

2006)

Z hľadiska voľby terapie a tiaţe krivky sa skolioacutezy delia nasledovne

- 0-10deg nepovaţuje sa za skolioacutezu

- 10-20deg sledovanie krivky (kaţdeacute 3 mesiace) ak je krivka bez progresie kaţdyacutech

6 mesiacov rehabilitaacutecia

- 20-40deg indikaacutecia korzetu

- nad 40deg - pri progresiioperačneacute riešenie (Sosna kol 2001)

Pri kinezioterapiisaautori zhodujuacute v naacutezore ţe je indikovanaacute pri skolioacutezach nad 10deg

teda Ib a viac U kriviekpod 10deg nie je terapia nutnaacute doporučujesa zvyacutešenaacute telesnaacute

aktivita (Vařeka 2000)

Hlavnyacutem cieľom pohybovej terapie skolioacutezy je zabraacutenenie progresie skoliotickyacutech

zmien a podľa moţnosti i uacuteprava chybneacuteho zakrivenia chrbtice Docircleţityacutem

predpokladom pre ovplyvnenie skolioacutezy je nahradeniepatologickyacutech posturaacutelnych

a pohybovyacutech vzorov fyziologickyacutemispraacutevnymi (Pavlŧ2003 Weiss et al 2006)

45

Kriteacuteriom pre vyacuteber terapeutickeacuteho postupu je kineziologickyacute rozbor Vyacuteber ďalej

musiacute rešpektovať typ skolioacutezy veľkosť krivky vek a schopnosť spolupraacutece pacienta či

spolupraacutecu rodičov (techniky vyuţiacutevajuacutece asistenciu zaučenej osoby) V raacutemci

fyzioterapeutickyacutech postupov sa vyuţiacuteva predošetkyacutem formatiacutevny vplyv svalstva na

kostnyacute vyacutevoj I keď terapeuti vyuţiacutevajuacute odlišneacute techniacuteky mali by sa dodrţiavať určiteacute

všeobecneacute pravidlaacute

- cielene aktivovať autochtoacutennu muskulatuacuteru

- ovplyvňovať synergie ventraacutelnej a dorzaacutelnej muskulatuacutery a nedostatočnuacute

svalovuacute diferenciaacuteciu

- aktivovať braacuteničneacute dyacutechanie pri spraacutevnom postaveniacute panvy

- cvičenieby malo prebiehat prebieha v trakcii

- cvičenie zameraneacute na svalovuacute funkciu doplniť mobilizačnyacutemi technikami

(Kolaacuteř 2009)

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy

Metoacuteda Klapp

Autorom tejto metoacutedy je nemeckyacute ortopeacuted Rudolph Klapp Vypracoval ju na

zaacuteklade pozorovania ţe pri chocircdzi štvornoţcov suacute pohyby chrbtice z hľadiska ortopeacutedie

veľmi praktickeacute a navyše u tyacutechto zvierat sa nevyskytujuacute skolioacutezy Podstatou je teda

lokomoacutecia v kvadrupedaacutelnej poziacutecii Princiacutep cvičenia spočiacuteva v rozloţeniacute chrbtice

medzi 4 body opory so suacutečasnou lokomoacuteciu (lezeniacutem) s priamym vplyvom na rotabilitu

a pretiahnutie chrbtice s posilneniacutem svaloveacuteho korzetu Dochaacutedza tak k trojrozmernej

mobilizaacutecii chrbtice a ku korekcii chybneacuteho zakrivenia zlepšovaniu svalovej sily

koordinaacutecie a vytrvalosti Cvičebnyacute program sa riadi typom a stupňom zakrivenia

chrbtice Pozostaacuteva z pohybov končatiacuten trupu a zaujatia rocircznych polocirch trupu pri chocircdzi

po štyroch Taacuteto technika vyuţiacuteva dva bazaacutelne typy lezenia kreuzgang (skriacuteţeneacute

lezenie) kde suacute odrazoveacute končatiny kontralateraacutelne a passgang (mimochodneacute lezenie)

pri ktorom suacute odrazoveacute končatiny ypsilateraacutelne Skriacuteţeneacutelezenie sa vyuţiacuteva skocircr

u skolioacutez tvaru Cmimochodneacute pri tvare S Tyacutemto spocircsobom moţno dosiahnuť uacutepravu

nielen zmien v zmysle skolioacutezy a torzie ale i v zmysle lordotizaacutecie a kyfotizaacutecie

Odľahčenie chrbtice napomaacuteha k jej mobilizaacutecii a preťahovaniu za suacutečasneacuteho

posilňovania svalstva trupu Podľa vyacutechodiskovej polohy suacute aktivovaneacute svaly na

46

konvexnej i konkaacutevnej strane Kotraindikaacuteciou tejto metoacutedy je neschopnosť zvlaacutednuť

cvičenie (motoricky mentaacutelne) a postihnutie hornyacutech či dolnyacutech končatiacuten nedovoľujuacutece

zaujatie či zaacuteťaţ spojenaacute s postaveniacutem na štyroch končatinaacutech (Pavlŧ2003 Kolaacuteř

2009)

Ortopedickaacute dychovaacute terapia Schroth

Autorkou je učiteľka Katharina Schroth Svoju cvičebnuacute metoacutedu vypracovala

a vyskuacutešala najskocircr sama na sebea aţ potomzaloţila vlastnuacute kliniku na liečbu skolioacutezy

Neskocircr v jej šľapajaacutech pokračovala Katharinina dceacutera Schrothovaacute vychaacutedzala

z pocircvodne empirickeacuteho poznania podľa ktoreacuteho trup pozostaacuteva z troch zhruba

pravouhlyacutech blokov stojacich nad sebou

- panvovyacute (začiacutena podbruškom a končiacute rebrami)

- hrudnyacute (začiacutena na bruchu do vyacutešky stavcaTh6 a dolnej 13 rebier)

- ramennyacute (od vyacutešky ramien k mandibule)

Pri skolioacuteze suacute tieto bloky vo frontaacutelnej rovine protisebe vzaacutejomne posunuteacute

priacutepadne zrotovaneacute a nadobuacutedajuacute klinovityacute tvar čiacutem vznikaacute torzia Klinovityacutem

sformovaniacutem blokov a rotovaniacutem tiel stavcov dochaacutedza k zniacuteţeniu vyacutešky chrbtice

obmedzeniu pohyblivosti rebier čo nepriaznivo ovplyvniacute i dyacutechanie

Korekcia chybneacuteho postavenia je zahaacutejenaacute v oblasti chodidiel pokračuje

dolnyacutemikončatinami panvou To znamenaacute ţe dochaacutedza ku korekcii pacienta bdquozdola-

nahorldquo Veduacute k nej tieto kroky

- aktiacutevne pretiahnutie (prolongaacutecia)

- korekcia stranovyacutech posunov (vychaacutedza sa z opaumltovne ziacuteskaneacuteho stredneacuteho

postavenia panvy)

- aktiacutevna derotaacutecia

Tento stav sa deje predovšetkyacutem prostredniacutectvom špeciaacutelnych dychovyacutech cvičeniacute

Naacutecvik vhodneacuteho spocircsobu dyacutechania je veľmi podstatnou časťou liečby Maacute docieliť

korekciu nepriaznivyacutech dychovyacutech vzorcov ktoreacute suacute pre skolioacutezu typickeacute a prispievajuacute

k jej zhoršeniu (Pavlŧ2003)

Hlavnyacutem zloţkami cvičebnyacutech programov suacute

47

- cvičenie DKK v zaacutevese na rebrinaacutech

- naťahovacie cvičenie v kľaku za rukami a podobne ktoreacute vedie k zlepšovaniu

pohyblivosti chrbtice

- formovacie cvičenia pri ktoryacutech sa korekcia chybneacuteho postavenia chrbtice

dosahuje aktivaacuteciou určityacutech svalovyacutech skupiacuten

- posilňovacie cvičenia ktoreacute izometrickou kontrakciou zvyšujuacute silu svalov

a tyacutem udrţujuacute korigovaneacute postavenie chrbtice

Pre udrţanie terapeutickeacuteho efektu maacute docircleţiteacute miesto v terapii tzv aktiacutevna

stabilizaacutecia Ide o izometrickeacute svaloveacute kontrakcie počas vyacutedychu Tyacutemto sa aktivujuacute

i svaly ktoreacute boli doposiaľ neaktiacutevne (Pavlŧ2003)

Koncept vzpornyacutech cvičeniacute Brunkow

Terapeutickyacute koncept meroacutedy Roswithy Brunkow je zaloţenyacute na cielenej

aktivaacuteciidiagonaacutelnych svalovyacutech reťazcov Autorka bolanaacutesledkami uacuterazu nuacutetenaacute byť

nejakyacute čas pripuacutetanaacute k invalidneacutemu voziacuteku V tomto obdobiacute na sebe spozorovala ţe pri

vzpornom napiacutenaniacute hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten sa svalovaacute aktivita rozšiacuteri aţ na trup

a k hlave Vytvorila tak systeacutem vzpornyacutech cvičeniacute ktoryacute umoţňuje

- zlepšenie funkcie oslabenyacutech svalov

- stabilizačnyacute treacutening pre chrbticu a končatiny bez neţelaneacuteho zaťaţenia kĺbov

- preučenie spraacutevnych pohybov(Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Hlavnyacutem terapeutickyacutem prostriedkom suacute napiacutenacie resp vzporneacute cvičenia Postavenie

hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten vyvolaacute aktivitu svaloveacuteho vzorca Zaacutekladom cvičeniacute je

voľnaacute maximaacutelna dorzaacutelna flexia ruacutek a nocirch prevedenaacute vzpieraniacutem zaacutepaumlstia dlane či

paumlty v distaacutelnom smere proti pomyselneacutemu či reaacutelnemu odporu Dorzaacutelna flexia

aktivuje svaloveacute reťazce ktoryacutech fixnyacute bod leţiacute proximaacutelne a aktivita sa šiacuteri smerom

disto-proximaacutelnym Izometrickeacute vzpieranie oproti tomu aktivuje svaloveacute reťazce

s fixnyacutem bodom v distaacutelnych častiach končatiacuten aktivaacutecia je teda proximo-distaacutelna

V oboch priacutepadoch sa svalovaacute aktivita iradiaacuteciou šiacuteri ďalej i na trupoveacute

svaly(Pavlŧ 2003)

Metodika je rozpracovanaacute na cvičenia do šiestich tyacuteţdňov Pri cvičeniacute je nutneacute

zaujatie vhodnej zaacutekladnej polohy tela a vyacutechodiskovej polohy pre končatiny

48

Zaacutekladnou podmienkou postupu svalovej aktivaacutecie je spraacutevne postavenie kĺbov ktoreacute

musiacute byť zachovaneacute počas vzpornyacutech cvičeniacute Opakovaniacutem sa udrţujuacute reflexneacute draacutehy

tejto neuromuskulaacuternej aktivity Podpornyacutem prostriedkom suacute pomocneacute manuaacutelne

techniky ktoreacute stimulujuacute povrchovuacute či hlbokuacute citlivosť Napriacuteklad potieranie

povrchoveacute hlbokeacute hladkanie naacuterazoveacute tlakoveacute impulzy roztieranie (Pavlŧ2003)

Dyacutechanie pri cvičeniacute hraacute vyacuteznamnuacute rolu Naacutedych pocircsobiacute facilitačne vyacutedych

inhibične V ľahu na bruchu pri naacutedychu vychaacutedza pohyb smerom od ruacutek cez trup

k nohaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu od nocirch k rukaacutem V ľahu na chrbte ide pohyb

s naacutedychom od nocirch smerom k rukaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu zase opačne Cvičenie

prekladaacuteme relaxaacuteciou (Haladovaacute a kol1997)

Docircleţituacute uacutelohu zohraacuteva vedomeacute motorickeacute učenie pozornosť koncentraacutecia

a pochopenie optickej a akustickej ponuky a jej prenesenie na kinestetickuacute uacuteroveň

(Kolaacuteř2009)

Vojtov princiacutep reflexnej lokomoacutecie

Zaacuteklady tohto diagnostickeacuteho a terapeutickeacuteho princiacutepu poloţil na zaacuteklade

vlastnyacutech pozorovaniacute a skuacutesenostiacute českyacute neuroloacuteg Dr Vaacuteclav Vojta Metoacuteda vznikla

empiricky Zistil ţe pri určitej manipulaacuteciiacute s dieťaťom dochaacutedza k zmenaacutem svalovej

suacutehry ktoreacute vykazovali určituacute pravidelnosť a to vzbudilo jeho zaacuteujem U jeho malyacutech

pacientov vznikali vo svaloch pravidelne a automaticky takeacute reakcie ktoreacute boli

doposiaľ z funkcie vyradeneacute Na zaacuteklade prvyacutech pozorovaniacute vypracoval terapeutickyacute

koncept ktoryacute povaţoval viac za hypoteacutezu ako vyacutesledok vedeckej praacutece S cieľom

zlepšenia klinickeacuteho stavu svojich pacientov ďalej rozviacutejal a prepracovaacuteval svoju

metoacutedu (Vojta Peters2010)

Dnes predstavuje neurofyziologickyacute a vyacutevojovo orientovanyacute systeacutem

ktoreacuteho cieľom je znovuobnovenie vrodenyacutech fyziologickyacutech pohybovyacutech vzorov

ktoryacutech spontaacutenne zapojenie je obmedzeneacute poruchou centraacutelnej nervovej suacutestavy

a pohybovej suacutestavy nech uţ majuacute akuacutekoľvek priacutečinu Profesor Vojta vychaacutedzal

z predstavy ţe zaacutekladneacute pohyboveacute vzory suacute geneticky naprogramovaneacute v centraacutelnej

nervovej suacutestave kaţdeacuteho jedinca a pomocou reflexnej lokomoacutecie je moţneacute CNS

aktivovať prebudiť jej narušeneacute spoje a znovu obnoviť fyziologickeacute pohyboveacute vzory

(Pavlŧ2003Kolař 2009)

49

Metoacuteda vyuţiacuteva modeloveacute reflexneacute vzory z ontogenetickeacuteho vyacutevoja typickeacute pre

skoryacute detskyacute vek a pomocou nich sa snaţiacute aktivovať motorickeacute funkcie K reflexneacutemu

vybaveniu vyuţiacuteva adekvaacutetne proprioceptiacutevne stimuly - predpaumltie periostaacutelny tlak

v spuacutešťovyacutech zoacutenach na trupe a končatinaacutech statickyacute a dynamickyacute tlak v kĺbe presne

definovanuacute vyacutechodiskovuacute polohu oporneacute body a adekvaacutetny odpor proti vznikajuacutecemu

pohybu Ide o neustaacutelu kontrolu cez aferentnyacute a eferentnyacute systeacutem medzi perifeacuteriou

a centrom ktoruacute mocircţeme pozorovať spraacutevnym zapojeniacutem svalov v reťazci a zreťazeniacutem

tyacutechto svalovyacutech slučiekdo vyacutesledneacuteho globaacutelneho vzoru Celyacute dej prebieha

dynamickyacutem striedaniacutem opornej (stojnej) krokovej (flekčnej) odrazovej a relaxačnej

faacutezy v určitej časovej postupnosti Vyvolanie zmeny drţaniapostuacuteryalebo pohybu je

odvodeneacute od dvoch zaacutekladnyacutech globaacutelnych vzorov nazyacutevanyacutech reflexneacute otaacutečanie

a reflexneacute plazenie (Pavlŧ2003)

Stimulovaneacute zoacuteny sa označujuacute ako spuacutešťoveacute zoacuteny Vojta ich definoval spolu

dvadsať a rozdelil ich na hlavneacute a vedľajšie Hlavneacute zoacuteny sa nachaacutedzajuacute na končatinaacutech

(periostaacutelne stimuly) a vedľajšie na trupe (aplikaacutecia svalovyacutech podnetov) V princiacutepe

podnet aplikovanyacute do jednej zoacuteny vedie k vyvolaniu celeacuteho reflexneacuteho vzoru Suacutečasne

s motorickyacutem prejavom dochaacutedza i k vegetatiacutevnym prejavom vo vzťahu

k postihnuteacutemu svalstvu (potenie sčervenanie koţe dyacutechanie a pod) (Pavlŧ2003)

Drţanie tela znamenaacute zapojenie autochtoacutennej muskulatuacutery v jednotlivyacutech

segmentoch chrbtice ktoreacute je zaacutekladom vzpriamenia (Haladovaacute a kol1997) V oboch

globaacutelnych vzoroch sa taacuteto vzpriamovacia funkcia uskutočňuje

Podľa Kolaacuteřa (2003) je moţneacute prostredniacutectvom tyacutechto lokomočnyacutech vzorov

cielene ovplyvniť funkciu autochtoacutenneho svalstva u ktoreacuteho nie je moţnosť voľnej

kontroly Vyacutevoj IS znamenaacute blokaacutedu recipročne predisponovaneacuteho vzoru pričom

časovyacute a priestorovyacute sled rozvinutia autochtoacutennej muskulatuacutery nie je usporiadanyacute

Funkcia osoveacuteho orgaacutenu je z riadenia vzorovo posturaacutelnej ontogeneacutezy vyradenaacute a tyacutem

docircjde k jej nedostatočnej funkcii Pomocou vzorov reflexnej lokomoacutecie mocircţeme

vyacuterazne ovplyvniť porušenuacute funkciu autochtoacutennej muskulatuacutery ktoraacute riadi recipročnyacute

vzor šiacuteriaci sa z centraacutelnej nervovej suacutestavy na celyacute osovyacute orgaacuten a tyacutem zapojiť svaly do

spraacutevnej suacutehry Dochaacutedza takisto k aktivaacutecii spraacutevneho dychoveacuteho stereotypu

zapojeniacutem braacutenice do dychovej a posturaacutelnej funkcie

Reflexne mocircţeme cvičiť s pacientom v kaţdom veku Plasticita mozgu a tyacutem

vyacutebavnosť však klesajuacute v zaacutevislosti na veku Najvyacutebavnejšie suacute deti do jedneacuteho roku ţivota

50

Tuacuteto metodiku vyuţiacutevame pri staršiacutech deťoch skocircr ako podpornuacute aby sme podporili noveacute

alebo opravili zleacute pohyboveacute vzory (Kolaacuteř2009)

Nevyacutehodou metoacutedy reflexnej lokomoacutecie Dr Vojty je jej naacuteročnosť Je

nevyhnutnaacute spolupraacuteca pacienta i rodičov Vysokeacute naacuteroky suacute kladeneacute na terapeuta jeho

vzdelanosť a skuacutesenosti Chybne zostavenaacute terapia totiţ nielen neprinaacuteša ţiadny efekt

ale mocircţe byť dokonca škodlivaacute pretoţe podporuje svalovuacute nerovnovaacutehu čiacutem mocircţe

prispieť k dekompenzaacutecii krivky (Kolaacuteř2009)

Bruumlgger koncept

Diagnostickyacute a terapeutickyacute koncept vyvinutyacute na zaacuteklade vlastneacuteho pozorovania

švajčiarskym neuroloacutegom a psychiatrom Dr Aloisom BruumlggeromZaacutekladnou

myšlienkou konceptu k vzhľadom k podstate funkčnyacutech poruacutech pohyboveacuteho systeacutemu je

ţe pocircsobeniacutem patologickyacutech aferentnyacutech signaacutelov dochaacutedza v pohybovej suacutestave

(artromuskulaacuternom systeacuteme) k vzniku reflektorickyacutech ochrannyacutech mechanizmov (NSB

- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt) ktoreacute vyvolaacutevajuacute ochranneacute reakcie vo

forme artrotendomyotickyacutech reakciiacute čiacutem dochaacutedza k zmene fyziologickyacutech priebehov

pohybov a drţaniatela Cieľom terapie je patologicky pocircsobiace javy eliminovať aby

boli nastoleneacute fyziologickeacute a ekonomickeacute drţanie a pohyby (Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Cieľom diagnostickej časti konceptu je ohodnotiť a určiť tzv rušiveacute faktory

K tomu sluacuteţi

Anamneacuteza ndash okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov sa kladie docircraz na činnosti

ktoreacute pacient vykonaacuteva či po straacutenke kvalitatiacutevnej tak i kvantitatiacutevnej a prevaacutedza sa

analyacuteza prevaţujuacutecich pohybovyacutech funkciiacute

Inšpekcia ndash ohodnotenie tranzitoacuternych (odev obuv naacutebytok) i perzistentnyacutech

(jazvy opuch psychickeacute poruchy ) rušivyacutech faktorov

Funkčneacute vyšetrenie ndash ohodnotenie naacutevykoveacuteho drţania korigovaneacuteho drţania

Porovnanie drţaniacute poukazuje na veľkosť funkčnej poruchy a je i prvyacutem prognostickyacutem

kriteacuteriom (Pavlŧ2003)

Funkčnyacute test ndash test Th5 pruţenia ndash vaumlčšinou pri vyšetreniacute pacient sediacute (mocircţe

i staacuteť) v skorigovanej poziacutecii Ide o manuaacutelne rytmickeacute impulzy v kolmom smere na

chrbticu Maacute tri faacutezy a hodnotiacute

51

- pevnosť chrbtice

- klopenie panvy

- skuacuteškuretropoziacutecie ramien

Je hodnotenaacute kvantita i kvalita uvedenyacutech pohybov Test nie je iba testom

diagnostickyacutem ale opakuje sa po kaţdom terapeutickom zaacutekroku na zhodnotenie efektu

a spraacutevnosti zvolenej terapie

Medzi ďalšie testy patria test predbiehania lopatky rotaacutecie panvy vonkajšej

rotaacutecie v plecovom kĺbe a rotaacutecie hlavy

Stanovenie rušivyacutech faktorov ndash terapeut hypoteticky stanoviacute tieto faktory na

zaacuteklade predchaacutedzajuacutecich vyšetreniacute

Stanovenie pracovnej hypoteacutezy ndash stanovenie postupu terapie

V terapeutickej časti konceptu je cieľom odstraacutenenie rušivyacutech faktorov K tomu suacute

vyuţiacutevaneacute nasledujuacutece prvky (Pavlŧ 2003)

Korekcia držania tela ndash vzpriameneacute drţanie tela demonštruje Bruumlgger na modely

troch ozubenyacutech kolies ktoreacute reprezentujuacute tri zaacutekladneacute pohyby klopenie panvy vpred

zdvihnutie hrudniacuteka pretiahnutie šije Zdocircrazňovanaacute je tzv thorakolumbaacutelna lordoacuteza

ktoraacute by mala byť pretiahnutaacute od os sacrum po oblasť Th5

Priacutepravneacute opatrenia ndash polohovanie prikladanie špeciaacutelnych tepelnyacutech obkladov

na oblasť sternokostaacutelneho skĺbenia extetenzorov šije bedrovej chrbtice symfyacutezy

a adduktorov stehien Hlavnyacute uacutečinok je relaxačnyacute

Pasiacutevne terapeutickeacute postupy

- aplikaacutecie horkej bdquorolyldquo predstavujuacutecej tepelnuacute proceduacuteru k ovplyvneniu

edeacutemov (OGE ndash Obolenskaja-Goljanitzki efekt) vytvorenyacutech

opakovanyacutemi pohybmi s cieľom pozitiacutevne ovplyvniť lymfatickyacute obeh

Podľa potreby ju moţno kombinovať s hlbokou priečnou masaacuteţou

- neurologickeacute kontrakčneacute postupy ndash ryacutechle chvejiveacute pohyby

s relaxačnyacutem efektom

Aktiacutevne terapeutickeacute postupy

- agisticko-excentrickeacute kontrakčneacute postupy k zlepšeniu excentrickej

kontrakčnej schopnosti

52

- cvičenie s Thera-Bandom

- aktivity beţneacuteho denneacuteho ţivota

- aktiacutevne cviky

- terapeutickaacute chocircdza podľa Bruggera

- motivaacutecia a kladnyacute priacutestup terapeuta

Cvičenie s vyuţitiacutem pruţnyacutech ťahov

Vyuţitie takzvanyacutech pruţnyacutech ťahov je znaacuteme uţ daacutevno a okrem športu majuacute

svoje nezastupiteľneacute miesto i vo fyzioterapiiacute Na jednom z prvyacutech systematickyacutech

cvičeniacute maacute zaacutesluhu praacuteve Bruumlgger ktoryacute vypracoval ucelenyacute koncept cvičenia s Thera-

Bandom Vyuţiacutevame ho pre jeho vlastnosti ako je vysokuacute elasticita pevnosť proti

roztrhnutiu a moţnosťdaacutevaťprogresiacutevny odpor Umoţňuje tak aktiacutevne cvičiť proti

progresiacutevnemu odporu vyuţiacutevať izometrickuacute koncentrickuacute či excentrickuacute kontrakciu

svalov Svaly moţno aktivovať selektiacutevne i v globaacutelnom vzorci (Pavlŧ2003)

DoboMed

Autorkou metoacutedy je lekaacuterka a fyzioterapeutka ProfDobosiewicz Metoacutedu

najskocircr vyskuacutešala na skupinke ambulantnyacutech pacientov postupne ju zdokonaľovala

a od roku 2000 sa beţne pouţiacuteva ako intenziacutevny program pre skoliotikov na klinike

v Katowiciach (Bettany- Saltikov et al 2012)

Priacutestup DoboMed sa zameriava ako na deformity trupu tak i dychoveacute funkcie

Do svojho konceptu zahrnula i poziacuteciu kyfotizaacutecie hrudnej chrbtice i priacutestup aktiacutevneho

asymetrickeacuteho dyacutechania podľa Lehnert-SchrothMetoacuteda rešpektuje trojdimenzionaacutelny

pocircvod skoliotickej deformity chrbtice a snaţiacute sa ju ovplyvniť jej aktiacutevnymi pohybmi

Zaacutekladnou technikou je aktiacutevna trojdimenzionaacutelna korekcia zahŕňajuacuteca

mobilizaacuteciu primaacuternej krivky s docircrazom na kyfotizaacuteciu hrudnej chrbtice aalebo

lordotiacutezaacuteciu driekovej chrbtice Taacuteto mobilizaacutecia sa uskutočňuje v uzavretom

kinetickom reťazci ktoryacute sa dosiahne symetrickou poziacuteciou panvy a ramenneacuteho

pletenca Taacuteto poziacutecia sa zaujme ako prvaacute a musiacute sa udrţať vo faacuteze naacutedychu i vyacutedychu

Metoacuteda pozostaacuteva z troch častiacute Prvaacute časť priacutestupu je hlavne korektiacutevna technika

a skladaacute sa z 3D autokorekcie chrbtice a hrudneacuteho koša Taacuteto 3D autokorekcia

v predklone je originaacutelnou komponentou metody DoboMed Taacuteto zaacutekladnaacute technika je

jednou z kľuacutečovyacute techniacutek tejto metodiky (Bettany- Saltikov et al 2012)

53

Pred vlastnyacutem popisom hlavnej metodiky je spomiacutenanaacute priacutepravnaacute faacuteza sluacuteţiaca

k zahriatiu organizmu Taacuteto rozcvička mocircţe byť formou nešpecifikeacuteho cvičenia

Cvičeniacute DoboMed je charakterizovaneacute symetrickou poziacuteciou panvy a ramien v priebehu

všetkyacutech cvikov Maacute viesť k facilitaacutecii aktiacutevnej korekcie medzi dvoma symetrickyacutem

stabilnyacutemi oblasťami a k podpore a upevneniu spraacutevneho posturaacutelneho naacutevyku i mimo

terapeutickuacute jednotku Dosiahnutie cvičenia v uzavretom kinetickom reťazci je

docieleneacute fixaacuteciou panvy a liacutenie ramien hornyacutemi a dolnyacutemi končatinami na (proti)

podloţke(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Cvičenia suacute navrhnuteacute v uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch aby sa zvyacutešila ich uacutečinnosť

Toto je dosiahnuteacute pomocou fixaacutecie panvy a ramenneacuteho pletenca sa horneacute a dolneacute

končatiny Na začiatku terapie po rozcvičke nasleduje cvičenie v niacutezkych polohaacutech

aby došlo k čiastočneacutemu vyluacutečeniu vplyvu gravitaacutecie na chrbtoveacute svaly Pravdepodobne

z tohto docircvodu je skorigovanie skolioacutezy najviac viditeľneacute v niacutezkych polohaacutech Cvičenie

v niacutezkej poziacuteciiacute je prerušovaneacute Maximaacutelna aktiacutevna kyfotizaacutecia hrudnej chrbtice

a lordotizaacutecia driekovej chrbtice pri jej suacutečasnej trojrozmernej korekciisa uskutočňuje

medzi cvikmi v niacutezkych polohaacutech

Po cvičeniacute v niacutezkych poziacuteciaacutech nasledujuacute vyššie poziacutecie v ktoryacutech uţ dochaacutedza

k ovplyvneniu chrbtovej muskulatuacutery gravitaacuteciou

Pozornosť je zameranaacute na okolie vrcholoveacuteho stavca Na konkaacutevnu stranu krivky sa

lokaacutelne aplikuje silnyacute tlak zatiaľ čo na konvexnej strane sa pridaacuteva jemnaacute facilitaacutecia

Tieto dva prvky byacutevajuacute prepojeneacute s dychovyacutem cyklom Tlak sa vyviacuteja počas naacutedychu

facilitaacutecia je spojenaacute s vyacutedychom V priebehu vyacutedychu je dosiahnutaacute korekcia ktoraacute je

zastabilizovanaacute izometrickou kontrakciou (Bettany- Saltikov et al 2012Fusco et al

2011)

Tuacuteto metoacutedu moţno povaţovať za naacuteročnuacute Je vyţadovanaacute pravidelnaacute kontrola

fyzioterapeutom V praxi došlo k najlepšiacutem vyacutesledkom pri systematickom cvičeniacute kaţdyacute

deň pod dohľadom rodičov ktoriacute boli vyškoleniacute počas intenziacutevneho programu na

klinike(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Zaacutekladnyacutem cieľom tejto metoacutedy je aby sa zabraacutenilo progresii a alebo sa zniacuteţilo

zakrivenie Druhyacutem cieľom je zlepšiť dyacutechacie funkcie Uacutečinnosť terapie zaacutevisiacute na

pruţnosti krivky a aktiacutevnej spolupraacuteci pacienta preto DoboMed nie je odporuacutečaneacute pre

maleacute deti (Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

54

Side shift exercise

Cvičenie s bočnyacutem posuvom pocircvodne navrhla Mehta Ide o jednoducheacute cvičenie

bez potreby akyacutechkoľvek pomocirccok Skladajuacute sa z aktiacutevnej korekcie krivky chrbtice

prostredniacutectvom bočneacuteho posunu trupu na konkaacutevnu stranu krivky Bočnyacute naacuteklon

niţšieho koncoveacuteho stavca je zniacuteţenyacute a automaticky je krivka upravenaacute v polohe

bočneacuteho posunu (Maruyama et al 2003 Mehta 1985)

Cvičenie prebieha tak ţe pacient sa učiacute posunuacuteť trup smerom ku konkavite krivky

tak aby sa dostal nad panvu Cvičiacute sa v stoji pacient je inštruovanyacute vykonať posun

zotrvať 10 sekuacutend a vraacutetiť sa do neutraacutelnej poziacutecie V tento moment docircjde k uacuteprave

krivky prostredniacutectvom kontrakcie priacuteslušnyacutech svalov Pacient sa nesmie pri posune

ohyacutebať ani rotovať Pouţiacuteva sa ako samostatnaacute liečba Podľa autorky časteacute opakovanie

tohto maneacutevru (najmenej 30x denne) mocircţe stabilizovať a dokonca upraviť začiacutenajuacutecu

skolioacutezu(Den Boer et al 1999Maruyama Takeshita Kitagawa 2008)

Aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

Autorom je Dr Švejcar ktoryacute sa zaoberaacute problematikou posturaacutelnych poruacutech

v kontexte idiopatickej skolioacutezy od roku 1993 Zaacutekladneacute vyacutechodisko pre jeho praacutecu

bolabiomechanickaacute scheacutema terapie podľa Schrothovej a detailneacute zoznaacutemenie sa

s praacutecou Dr Vojty Inšpiraacuteciou mu bola ipraacuteca Ľudmily Mojţišovej a v neposlednom

rade zuţitkovanie vlastnej dlhoročnej praxe s nestabilnyacutemi plochami pri liečbe

posturaacutelnych poruacutech (Švejcar 2003)

Vychaacutedza z domienky ţe IS je asymetrickaacute koordinačne podmienenaacute posturaacutelna

porucha asymetria reakciiacute v zmysle diagonaacutely osoveacuteho aparaacutetu Pre pochopenie

funkčnyacutech vzťahov vyuţiacuteva kvadrupedaacutelnu poziacuteciu Pre jej kvalitu je určujuacuteca

schopnosť jedinca nastaviť stabilny a extendovanyacute osovyacute orgaacutenu pevneacute bdquouchopenie

tereacutenuldquo končatinami a vyvaacuteţeneacute podoprenie trupu v miestach koreňovyacutech kĺbov

Cieleneacute vyšetrenie pacientov s IS poukazuje na vyacuteraznuacute poruchu tyacutechto parametrov

Praacuteve klinickeacute vyšetrenie postuacutery v kvadrupedaacutelnej poziacutecii naznačuje vyacuteraznuacute korelaacuteciu

kvality bdquouchopenia tereacutenuldquo chodidlom alebo dlaňou s kvalitou drţania priacuteslušneacuteho

koreňoveacuteho kĺbu schopnosťou jeho zacentrovania Pri testovaniacute tela v poziacuteciina štyroch

nachaacutedza takmer absoluacutetnu zhodu krivky s kvalitou centraacutecie jednotlivyacutech koreňovyacutech

kĺbov Dominujuacuteca časť krivky zodpovedaacute osoveacutemu kĺbu s najhoršiacutem zacentrovaniacutem

i postaveniacutem akra priacuteslušnej končatiny Svaly centrujuacutece koreňoveacute kĺby facilitujuacute

55

autochtoacutennu muskulatuacuteru zodpovednuacute za centraacuteciu osoveacuteho orgaacutenu Okrem centrovania

je suacutečasťou terapie cvičenie uacutechopovej funkcie korekčneacute vypodloţenie chodidiel

Vyuţiacuteva i nestabilneacute plochy cvičenie zahŕňajuacutece prirodzeneacute pohyboveacute schopnosti

a v neposlednom rade zaistenie ergonomickeacuteho prostredia (Švejcar 2003)

Aktiacutevnu segmentaacutelnu stabilizaacuteciu moţno na zaacuteklade skuacutesenostiacute autora

kombinovať s manuaacutelnou terapiou (hlavne z postupu podľa Schrothovej) relaxačnyacutem či

strečingovyacutem cvičeniacutem i so stimulaacuteciou podľa Dr Vojtu V priacutepade nutnosti moţno

skombinovať s noseniacutem korzetov Neodporuacuteča ju kombinovať s klasickyacutemi

analytickyacutemi posilňovaciacutemi cvičeniami alebo silovyacutem cvičeniacutem v nepresne nastavenej

atituacutede (Švejcar 2003)

Cvičenie na veľkej lopte

Tuacuteto rehabilitačnuacute pomocirccku vyuţiacutevali uţ manţelia Bobathoviacute pri rehabilitaacutecii

detiacute s detskou mozgobou obrnou Postupom času sa vypracovali rocirczne cvičebneacute postupy

podľa mnohyacutech autorov Lopta maacute 3 charakteristickeacute vlastnosti a to labilnuacute plochu

pruţnosť rocircznu veľkosť Pri cvičeniacute dochaacutedza nezaacutevisle na vocircli pacienta ku korekcii

chybneacuteho nastavenia pohybovyacutech segmentov Je vypracovanyacutech mnoho cvikov

v rocircznych polohaacutech na zlepšenie stabilizaacutecie chrbtice a obnovenie jej pohyblivosti

Vyacutehodou je moţnosť autoterapie a jej vyuţiteľnosť u všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech

Ako senzomotorickaacute pomocirccka zvyšuje mnoţstvo proprioceptiacutevnej aferentaacutecie a podieľa

sa tak na aktivaacuteciišpecifickyacutech senzitiacutevnych a motorickyacutech oblastiacute CNS Neustaacutele tak

podnecuje riadiacu suacutestavu k aktivite a korekcii motorickeacuteho programu (Kolaacuteř 2009)

Sling exercise therapy - aktiacutevna terapia v zaacutevese

Pohybovaacute terapia Sling exercise therapy (SET) maacute pocircvod v Noacutersku Je to

ucelenyacute diagnostickyacute a terapeutickyacute systeacutem pre aktiacutevnu liečbu a cvičenie s cieľom

prispieť k trvaleacutemu zlepšeniu pohyboveacuteho uacutestrojenstva Diagnostickyacute systeacutem zahŕňa

testovanie tolerancie svalov prostredniacutectvom postupneacuteho zaťaţovania v otvorenom a

uzavretom kinematickom reťazci Pouţiacuteva sa spoločne s beţnyacutemi vyšetrenia

v diagnostikepohyboveacuteho uacutestrojenstva Terapeutickyacute systeacutem obsahuje prvky ako je

relaxaacuteciazvyacutešenie rozsahu pohybu trakcie treacutening stabilizačneacuteho svalstva

senzomotorickeacute cvičenie cvičenia v otvorenyacutech a uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch

56

Okrem toho je taacuteto terapia zaloţenaacute i na princiacutepe neuromuskulaacuternej aktivaacutecie

prostredniacutectvom statickyacutech a dynamickyacutech cvičeniacute vyuţiacutevajuacutecich facilitačnyacute uacutečinok

kontrolovanej vibraacutecie a nestabilneacuteho prostredia(Kirkesola2000)

4102 Hippoterapia

Hippoterapia je druh liečby pri ktorom vyuţiacutevame koňa ako prostriedok

k ovplyvneniu a zlepšeniu motorickyacutech schopnostiacute Podstatou je vyuţitie prirodzeneacuteho

pohybu zvieraťa s jeho typickyacutem chocircdzovyacutem mechanizmom (pohybovyacute krokovyacute vzorec

koňa je ľavaacute zadnaacute ľavaacute prednaacute pravaacute zadnaacute pravaacute prednaacute) ako motorickeacuteho vzoru

Dochaacutedza k pokusu o suacutelad pohybu koňa a pohybu pacienta Pohyb chrbta koňa je

prenaacutešanyacute na jazdca ndash pacienta ndashv 3 osaacutech (frontaacutelna sagitaacutelna horizontaacutelna) i pri

uacuteplnej pasivite pacienta Suacutečasne dochaacutedza i k rotačneacutemu kontrapohybu ramenneacuteho

pletenca a panvy čiţe ak ide kocircň ľavostrannyacutemi končatinami ľavyacute bok jazdca rotuje

vpred a suacutečastne i praveacute plece čo zodpovedaacute i pohyboveacutemu stereotypu chocircdze človeka

Kocircň pocircsobiacute na človeka i pomocou zmyslovyacutech impulzov - dotyku zraku čuchu ktoreacute

cez proprioceptiacutevny systeacutem vyvolaacutevajuacute radu aferentnyacutech signaacutelov (Kulichovaacute a kol

1995)

U skoliotikov sa hipoterapia sa indikuje do 24deg Cobovho uhla Prostredniacutectvom

tejto terapie dochaacutedza k normalizaacuteciisvaloveacuteho tonusu k zlepšeniu koordinaacutecie pohybu

(dochaacutedza k facilitaacuteciicerebraacutelnych funkciiacute vraacutetane mozočku) Rytmickyacutem prenaacutešaniacutem

3D pohybovyacutech stimulov podmienenyacutech krokom koňa dochaacutedza k narušeniu rovnovaacutehy

a tyacutem k stimulovaniu intersegmentaacutelnych svalov axiaacutelneho systeacutemu Posturaacutelny systeacutem

tak prijiacutema veľkeacute mnoţstvo proprioceptiacutevnych informaacuteciiacute (Kulichovaacute a kol 1995)

4103 Respiračnaacutefyzioterapia

Skolioacuteza nespocircsobuje iba tvaroveacute zmeny hrudniacuteka ale ovplyvňuje aj dychoveacute

funkcie Pacienti maacutevajuacute okrem ineacuteho zniacuteţenuacute vitaacutelnu kapacitu pľuacutec preto kladieme

docircraz na dychoveacute cvičenia (Dos Santos Alves Stirbulov Avanzi 2006) Prvky

dychovej fyzioterapie suacute teda nevyhnutnou suacutečasťou pohybovej terapie skolioacutez Vaumlčšiou

sa v metodikaacutech vyuţiacuteva lokalizovaneacute dyacutechanie Pacienti sa musia naučiť dyacutechať do

konkreacutetnych oblastiacute a na to sa vyuţiacuteva naacutecvik kontaktneacuteho lokalizovaneacuteho dyacutechania

Tlakom sa zvyacuterazniacute dychovyacute pohyb v mieste pocircsobenia Toto sa vyuţiacuteva napriacuteklad aj

57

v cvičeniacute podľa Schrottovej ktoraacute vytvaacutera tlak vaacutehou tela pri opretiacute priacuteslušneacuteho sektoru

o podloţku (Sochovaacute 2002)

Pri terapiiskolioacutez sa nacvičuje derotačneacute dyacutechanie k zlepšeniu tvaru hrudniacuteka

kde sa vyuţiacuteva tlak pelot orteacutez a zdocircrazňuje sa vyplňovanie vpadliny v hrudniacuteku Vdych

cielime do konkaacutevnej strany krivky čiacutem odďaľujeme konvexitu krivky od peloty

uloţenej na jej strane a korigujeme tvar hrudniacuteka a chrbtice (Hromaacutedkovaacute a kol 2002

Sochovaacute 2002)

Loptičkovanie

Ide o doplnkovuacute komplexnuacute masaacuteţnu metoacutedu facilitujuacutecu naacutedych inhibujuacutecu

vyacutedych Relaxuje a preťahuje brušneacute hrudneacute a krčneacute svaly svaly panvy a ramenneacuteho

pletenca Uvoľneniacutem braacutenice dochaacutedza k aktivaacuteciifyziologickej dychovej vlny Vyuţiacuteva

uacutečinky kompresie v akupresuacuternych a akupunktuacuternych bodoch Vyuţiacuteva teoacuteriu podľa

ktorej po kompresii tkaniva docircjde k jeho uvoľneniu Merania potvrdili ţe touto

metoacutedou je moţneacute dosiahnuť zvyacutešenie vitaacutelnej kapacity pľuacutec Jej priamy uacutečinok na

kostroveacute svalstvo prospieva k spraacutevnemu drţaniu tela a zlepšeniu dychovyacutech pohybov

Zaacuteroveň zlepšuje hybnosť a udrţuje pruţnosť hrudniacuteka a chrbtice (Jebavaacute 1993)

4104 Hydrokinezioterapia

Zameriava sa hlavne na posturaacutelny vyacutecvik vo vode Kľuacutečom k spraacutevnemu

drţaniu tela vo vode je spraacutevna poloha panvy Ďalej suacute docircleţiteacute stabilizačneacute cvičenia

(statickeacute dynamickeacute) Zaacuteťaţ zvyšujeme napriacuteklad prostredniacutectvom ryacutechlosti pohybu

alebo vyuţiacutevaniacutem pomocirccok zvyšujuacutecich odpor(Sochovaacute2002)

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie

Prostriedky fyzikaacutelnej terapie majuacute v liečbe skolioacutez len podpornyacute doplnkovyacute

vyacuteznam Vyuţiacutevame ich na zniacuteţenie svaloveacuteho napaumltia a celkoveacute uvoľnenie

Najčastejšie pouţiacutevanyacutemi suacute napriacuteklad parafiacuten a solux z proceduacuter vyuţiacutevajuacuteci uacutečinok

tepla vodoliečba (podvodnaacute masaacuteţ viacuterivka) i elektroliečba (diadynamickeacute pruacutedy)

(Sochovaacute 2002)

58

411 Reţimoveacute opatrenia a šport

Okrem cvičenia suacute veľmi docircleţiteacute reţimoveacute opatrenia Neexistuje v nich však

jednotnosť Vo všeobecnosti však platiacute neobmedzovanie pohybovej aktivity Nevhodnaacute

je dlhodobaacute statickaacute zaacuteťaţ a jednostranneacute zaťaţovanie (Kolaacuteř2009)

Zo športov sa mocircţu vykonaacutevať všetky pohyboveacute aktivity ktoreacute nevyţadujuacute

nadmernuacute vertikaacutelnu zaacuteťaţ a nemajuacute jednostranneacute zaťaţenie (vzpieranie uacutepoloveacute

športy skoky a doskoky vraacutetane hier obsahujuacutece tieto prvky hokej tenis a pod) Pri

skolioacutezach do 15deg sa odporuacuteča plaacutevanie (nie zaacutevodne) bicyklovanie (hlavne v tereacutene)

jazdu na koni beh sa preferuje orientačnyacute atletiku bez skokovyacutech discipliacuten Mocircţu hrať

i loptoveacute hry na rekreačnej uacuterovni treba si však daacutevať pozor na riziko mikrotraacuteum So

zvyšujuacutecim sa stupňom skolioacutezy sa zvyšuje i opatrnosť volia sa športy podľa stavu

a chuti pacienta neobmedzuje sa vyacuterazne vyacuteber športovej aktivity len jej prevedenie

Modifikuje sa tereacuten vynechaacutevajuacute sa prvky ktoreacute mocircţu viesť k presileniu či

mikrotraume upravujuacute sa pravidlaacute Vyacutenimkou je jazda na koni a cyklistiku ktoreacute

mocircţeme vyuţiť ako liečebnuacute metoacutedu Ich pozitiacutevom je moţnosť obmedzenia

gravitačneacuteho pocircsobenia a suacutemernaacute stimulaacutecia chrbtice Negatiacutevom je len riziko paacutedu

U ťaţkyacutech deformiacutet nad 40degsa pristupuje priacutesne individuaacutelne podľa naacutelezu i celkoveacutemu

stavu pacienta Vhodneacute je staacutele plaacutevanie alebonesmieme zabudnuacuteť na vykonaacutevanie

inyacutech aktiviacutet vo vode (napr beh hry) Aktivity vyţadujuacutece vertikaacutelne zaťaţenie napr

turistika musia byť prekladaneacute kompenzačnyacutemi aktivitami (Veacutele1997 Kučera1996)

412 Korzetoterapia

Cieľom liečby skolioacutezy prostredniacutectvom trupovyacutech orteacutez (korzetov) je

zabraacutenenie progresie deformity počas rastoveacuteho obdobia priacutepadne prispieť k zlepšeniu

krivky Korzet sa najčastejšie nasadzuje u kriviek v rozmedziacute 20 ndash 40 stupňov v obdobiacute

ryacutechleho rastu dieťaťa a nosiacute sa do doby ukončenia rastu Rozhodnutie o zahaacutejeniacute liečby

je v kompetenciilekaacutera Liečba orteacutezou maacute vyacuteznam iba u rastuacuteceho jedinca s flexibilnou

krivkou Krivky nad 40 stupňov u dospievajuacutecich uţ orteacutezou nemoţno ovplyvniť (Sosna

kol 2001)

59

Vo všeobecnosti sa odporuacuteča mať korzet nasadenyacute 23 hodiacuten denne Zvyšnaacute

hodina je určenaacute na hygienu starostlivosť o koţu a cvičenie Privykanie na korze je

postupneacute a vaumlčšinou dobre tolerovaneacuteUacutečinnosť trupovyacutech orteacutez najviac obmedzuje

spolupraacuteca pacientaNajviac problematickeacute sa ukaacutezalo dodrţanie doby nosenia korzetu

u adolescentov V jednej štuacutediiacute sa dokonca uvaacutedza ţe pacienti nosili korzet v priemere

len 65 doporučovaneacuteho času Priacutečinou sa pripisuje vplyvu korzetu na vzhľad a tyacutem aj

psychiku pacienta (Kolaacuteř 2009 Repko 2010)

Liečbu povaţujeme za uacutespešnuacute ak u progredujuacutecej idiopatickej skolioacutezy sa

stav pacientov nezhoršiacute o viac ako 6 stupňov (Kotwicki et al 2013)

Korzety fungujuacute na princiacutepe trojbodovej fixaacutecie Zaacutekladneacute sily prostredniacutectvom

ktoryacutech orteacutezy ovplyvňujuacute skolioacutezu suacute osoveacute (ťahoveacute) a bočneacute (tlakoveacute)Svojiacutem

tvarovaniacutem priacutepadne dolepeniacutem pelot pocircsobia nielen proti zakriveniu vo frontaacutelnej

rovine ale aj proti skolioticky rotovanej chrbtici V dnešnej dobe suacute orteacutezy vyraacutebaneacute

individuaacutelne z plastu po predchaacutedzajuacutecom zhotoveniacute odliatku trupu zo saacutedry

(Černyacute 2008 Repko 2012)

Niektoreacute druhy trupovyacutech orteacutez

Milwaukee orteacuteza ndash je jednyacutem z najstaršiacutech uţiacutevanyacutech typov Skladaacute sa z panvoveacuteho

paacutesu a krčneacuteho kruhu spojenyacutemi vpredu i vzadu vertikaacutelnymi dlahami K dlahaacutem sa

pripaacutejajuacute korigujuacutece peloty pocircsobiace tlakom na hrudnyacute kocircš Nie je vhodnaacute na horneacute Th

krivky

Torakolumbosakraacutelna orteacuteza (TLSO) ndash typy Cheneau Boston atd Aplikuje sa

u flexibilnyacutech torakolumbaacutelnych a lumbaacutelnych kriviek Vkladaneacute peloty pocircsobia

derotačne

Nočnaacute korekčnaacute trupovaacute orteacuteza ndash sluacuteţi k zvyacutešeniu korekčneacuteho uacutečinku v noci Svojiacutem

tvarom uklaacuteňa trup a je prehnutyacute bdquocezldquo hlavnuacute krivku skolioacutezy Cez deň nie je

pouţiteľnaacute pretoţe vo vodorovnej polohe je trup o paacuter centimetrov dlhšiacute V porovnaniacute

s dennyacutem typom orteacutezy je dlhšia a nie je stavanaacute ldquodo osildquo (Ortotika sro)

Ideaacutelnym priacutestupom pri liečbe skolioacutez trupovou orteacutezou by bolo poctiveacute

pouţiacutevanie denneacuteho i nočneacuteho korzetu Keď je k dispoziacuteciiiba jeden korzet pri noseniacute

celyacute čas vyuţiacuteva sa dennyacute typ Ak pacient nespolupracuje a odmieta nosenie korzetu

počas dňa ale suacutehlasiacute s liečbou v podobe nočneacuteho nosenia pouţiacuteva sa iba nočnaacute orteacuteza

ktoraacute dosahuje lepšie vyacutesledky ako pouţitie dennej počas noci (Ortotika sro)

60

Trupoveacute orteacutezy sa neustaacutele vyviacutejajuacute zlepšujuacute vznikajuacute noveacute druhy Dnes uţ

existuje širokeacute spektrum ich typov Pre pozitiacutevne vyacutesledky je potrebnyacute nielen spraacutevny

typ orteacutezy a zhotovenie na mieru ale i dodrţiavanie pokynov lekaacutera ortotika a taktieţ

fyzioterapeuta Rehabilitaacutecia je neoddeliteľnou suacutečasťou terapie korzetom Špeciaacutelnou

časťou suacute dychoveacute cvičenia tzv derotačneacute dyacutechanie kedy pacient aktiacutevne vypĺňa

ventraacutelne prepadnutuacute časť hrudniacuteka do odľahčovaneacuteho otvoru v orteacuteze ndash derotuje

deformitu (Dungl a kol 2005)

413 Operačnaacute liečba

Operačnaacute liečba je najradikaacutelnejšiacutem terapeutickyacutem zaacutesah O chirurgickom

riešeniacute sa uvaţuje pri progresii krivky nad 40- 50 stupňovCieľom je dosiahnutie

a udrţanie korekcie krivky najviac deformovaneacuteho uacuteseku chrbtice zmenšenie

rebroveacuteho gibusu upravenie rotaacutecie chrbtice a zaistenie jej stability zlepšenie

rovnovaacutehy sedu ako i zlepšenie kardiopulmonaacutelnych funkciiacute Operujuacute sa tie krivky

ktoreacute sa povaţujuacute za štrukturaacutelne a podieľajuacute sa na dekompenzaacuteciiacute stavu chrbtice

Princiacutepom operačnej terapie je korekcia krivky a spevnenie postihnuteacuteho uacuteseku

v korigovanom postaveniacute Spocircsob prevedenia operaacutecie sa riadi predovšetkyacutem vekom

a typom krivky Operateacuter si mocircţe zvoliť zadnyacute prednyacute alebo kombinovanyacute priacutestup

k riešeniu deformity Po operaacuteciiacute je pacient prveacute 2-3 dni stabilizovanyacute na jednotke

intenziacutevnej starostlivosti postupne od 3 pooperačneacuteho dňa vysadzovanyacute

a vertikalizovanyacute do stoja Fixaacutecia korzetom sa riadi stabilitou inštrumentaacutecie ale

v priacutepade novej modernej inštrumentaacutecie sa od nej upuacutešťa Prvyacute mesiac je nutneacute

dodrţiavaťpriacutesnejšiacute pohybovyacute reţim s vyluacutečeniacutem preťaţenia chrbtice Pol roka

dodrţiavať opatrnyacute reţim a aţ potom zaradiť kondičneacute športoveacute aktivity (nekontaktneacute

športyplaacutevanie a pod) Všeobecne sa neodporuacutečajuacute športy vyţadujuacutece plnuacute flexibilitu

chrbtice veľkaacute športovaacute zaacuteťaţ do prveacuteho roku po operaacutecii Kontaktneacute športy sa

odporuacutečajuacute začiacutenať taktieţ aţ po roku od operaacutecie (Kotwicki et al 2013 Repko

2012Sosna a kol 2001)

Po chirurgickej liečbe postupnyacute naacutevrat do športovej činnosti trvaacute aţ do jedneacuteho

roka s moţnosťou vyluacutečenia športov ktoreacute vyţadujuacute plnuacute flexibilitu chrbtice Pacienti

61

sa mocircţu vraacutetiť k bezkontaktnyacutem športomdo šiestich mesiacov zatiaľ čo kontaktneacute

športy suacute zvyčajne povoleneacute po rokuod operaacutecie

V poslednyacutech rokoch došlo k vyacuterazneacutemu pokroku operačnyacutech vyacutekonov

vznikajuacute staacutele noveacute modifikaacutecie a moderneacute typy inštrumentaacuteriiacute avšak treba mať na

pamaumlti ţe ide o jeden z najzloţitejšitejšiacutech vyacutekonov v spondylochirurgiiacute K neţiaducim

uacutečinkom patria rizikaacute spojeneacute s anesteacutezou bolesť pooperačneacute komplikaacutecie

neurologickeacute priacuteznaky či infekcie Tie sa mocircţu manifestovať i niekoľko rokov po

operaacutecii(5-10) (Repko 2010 Vařeka 2000 Weiss et al 2008)

Všeobecne sa však miera komplikaacuteciiacute s vyuţitiacutem modernyacutech inštrumentaacuteriiacute zniţuje

a komplikaacutecie sa objavujuacute v pribliţne 1-2 priacutepadov Vaumlčšie percento sa objavuje

u kriviek kongenitaacutelnej a neuromuskulaacuternej skolioacutezy (Repko 2010)

62

5 REŠERŠ

51 Vyacutesledky

Na zaacuteklade stanovenyacutech kriteacuteriiacute a riešenyacutech otaacutezok bol spracovanyacute rešeršnyacute

prehľad Z celkoveacuteho počtu dohľadanyacutech štuacutediiacute vzhľadom na zadanie kľuacutečovyacutech slov

bolo naacutejdenyacutech 1070 člaacutenkov Z tohto počtu bolo vybranyacutech 136 člaacutenkov ktoreacute

vyhovovali našim kriteacuteriaacutem podľa diagnoacutezy probandov a ich pohybovej intervencie

(konzervatiacutevna terapia) Po detailnom preštudovaniacute boli vyradeneacute štuacutedie ktoreacute

nezodpovedali našim metodologickyacutem kriteacuteriam a intervenčneacutemu priacutestupu

predovšetkyacutem kvocircli korzetovaniu pacientov Konečnyacute počet člaacutenkov vyhovujuacutecich

našim kriteacuteriaacutem je 12 Stručneacute charakteristiky suacute prezentovaneacute v tabuľke č 3 a naacutesledne

popiacutesaneacute vzhľadom k lepšiemu zoznaacutemeniu sa s priebehom vyacutesledkami a hodnoteniacutem

ich efektiacutevnosti

63

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam

AUTORI

SKUacuteMANYacute FYZIOTERAPEUTICKYacute

POSTUP

INTERVENČNAacute

SKUPINA

KONTROLNAacute

SKUPINA

ROZVRH

PROGRAMU

VYacuteSLEDKY

Monticone

et al

2014

Taliansko

activeself-correction and task-

orientedexercise

aktiacutevna auto-korekcia a cvičenia

orientovaneacute na uacutelohy

n= 55

Cobbov uhol 10- 25deg

vek ˃10

n=55

Cobbov uhol 10-

25deg

vek ˃10

bdquovšeobecneacuteldquo

cvičenie zameraneacute

na mobilizaacuteciu

chrbtice s cieľom

zvyacutešiť jej

pohyblivosť

a spevniť

Interv sk

42plusmn76m

Kontrolsk

4236plusmn76m

amb60 mintyacuteţ

doma

30 min2x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv sk

darr 69

uarr 8

= 23

Kontrolsk

darr 6

uarr39

= 55

Białek

2011

Poľsko

FITS koncept

FunctionalIndividualTherapyofScoliosis

Funkčnaacute individuaacutelna terapia skolioacutezy

Skupina A

n=78

Cobbov uhol 10- 25deg

Vek ge 10

Skupina B

n= 37

Cobbov uhol 26-

40deg

Vek ge 10

FITS + korzet(13-

21 hdeň)

2005 ndash 2010

Ind th

60 min1x

ms autorkou metoacutedy

doma

45 mindeň

vyacutesledky

viď text (str 74 )

64

Negrini et al

2008

Taliansko

SEAS

Scientific Exercises Approach to

Scoliosis

n=35

Cobbov uhol 15plusmn6deg

vek 127plusmn 22

n=39

Cobbov uhol

15plusmn6deg

vek 121plusmn21

UP

bdquousualldquo

physiotherapy

12 mesiacov

Interv sk

SEAS inštituacutet

15h1x za 2-3m

pod dohľadom

40min2x tyacuteţ

doma

5mindeň

Kontrol sk

45-90 min2-3x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv skup

darr235

uarr118

Kontrol skup

darr111

uarr139

predpis korzetu

Interv sk

61 (n=2)

Kontrol sk

25 (n=9)

Weiss et al

2003

Nemecko

SIR

ScoliosisIn-patientRehabilitation

Skupina I

n=30

Cobbov uhol 6- 52deg

vek 9-12

Skupina II

II n= 59

Cobbov uhol 8-68deg

IIa n=26

Cobbov uhol 30-68deg vek 12-14

neliečeniacute

(Hopf1989)

Skupina 1

n=64

Cobbov uhol 5-30deg

vek˂12

Skupina II

n= 43

Cobbov uhol 5-30deg

vek 12-14

Interv sk

≐ 35 m

Kontrol sk

524 m

hospitalizaacutecia

4-6 tyacuteţ

domaacuteci program

30 min3-4x denne

zmena zakrivenia

Interv sk

I uarr4466 (1430)

II uarr305 (1859)

IIa uarr192 (526)

Kontrol sk

I 712 (4564)

II558 (2243)

65

Otman

et al

2005

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 50

Cobbov uhol 20 - 35deg

vek 11-17

1 rok

6 tyacuteţ pod dohľadom

4h deň 5xtyacuteţ

6m kaţdeacute 2 tyacuteţ1x na

klinike+ cv doma

4h deň 5xtyacuteţ

zmena zakrivenia

priemerne

darr z 2610deg rarr 1785deg

VC uarrz

2795mlrarr3215ml

Yilmaz et al

2011

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 39

Cobbov uhol 3250 plusmn 920deg

vek 10-16

Skupina 1

n=11 cv + korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 2

n=24 korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 3

n=4cv

Cobbov uhol ge20deg

3 mesiace

cvičebnyacute program

3xtyacuteţ

1hdeň

korzet Cheneau

zmena zakrivenia

Skupina 1

3438plusmn924degrarr2937

plusmn1086deg

Skupina 2

3400 plusmn 856deg

rarr286 plusmn 1024deg

Skupina 3

2056 plusmn300deg

rarr1928 plusmn1deg

66

Amaricăi

2008

Rumunsko

Klapp- Cotrel metoacuteda

Schrothovej metoacuteda

Vojtova metoacuteda

n=9

Cobbov uhol 15-30deg

vek 14 ndash 17

Skupina 1

n=3

Klapp-Cotrel

Skupina 2

n=3

Schrothovej metoacuteda

Skupina 3

n=3

Vojtova metoacuteda

6mesiacov

Skupina 1

1hod 3x tyacuteţ

Skupina 2

45 ndash 60 min3x tyacuteţ

Skupina 3

15-20 min4xdeň

zmeny zakrivenia

Skupina 1

darr6deg

uarr1deg

=

Skupina 2

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Skupina 3

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Diab

2012

Egypt

Forward head corrective exercise

program

n= 38

Cobbov uhol 10- 30deg

vek 132 plusmn 12

tradičneacutecv + program

korektiacutevneho cv

predstunuteacuteho drţania hlavy

n=38

Cobbov uhol 10-

30deg

vek 145 plusmn13

tradičneacute cv

10 tyacuteţdňov

Interv sk

4x tyacuteţ

Kontrol sk

3x tyacuteţ

kraniovertebraacutelny

uhol

Interv sk

335 plusmn 25 deg

rarr412plusmn51deg

Kontrol sk

381 plusmn29deg

rarr375plusmn42deg

Prehlasujem ţe som diplomovuacute praacutecu spracovala samostatne a ţe som uviedla všetky

pouţiteacute informačneacute zdroje a literatuacuteru Taacuteto praacuteca ani jej podstatnaacute časť nebola

predloţenaacute k ziacuteskaniu ineacuteho alebo rovnakeacuteho akademickeacuteho titulu

V Prahe dňa

helliphelliphelliphelliphelliphelliphellip

podpis diplomanta

Evidenčnyacute list

Suacutehlasiacutem so zapoţičaniacutem svojej diplomovej praacutece k študijnyacutem uacutečelom Uţiacutevateľ svojiacutem

podpisom potvrdzuje ţe tuacuteto diplomovuacute praacutecu pouţije k štuacutediu a prehlasuje ţe ju

uvedie medzi pouţityacutemi prameňmi

Meno a priezvisko Fakulta katedra Daacutetum vypoţičania Podpis

Poďakovanie

Rada by som chcela poďakovať veduacutecej diplomovej praacutece doc PaedDr D Pavlŧ CSc

za odborneacute vedenie cenneacute rady a pripomienky a za jej trpezlivosť počas konzultaacuteciiacute

Rovnako ďakujem svojej rodine a priateľom za ich neustaacutelu podporu

Abstrakt

Naacutezov Zhodnotenie efektu konzervatiacutevneho priacutestupu v liečbe skolioacutez

Cieľ praacutece Cieľom praacutece je zhrnutie problematiky skolioacutez jej klinickeacuteho obrazu

priacutečinaacutech jej vzniku naacutesledkoch a uacutečinnosti konzervatiacutevnej terapie Na

zaacuteklade prevedenej kritickej rešerše sme chceli zhodnotiť efekt

fyzioterapeutickej intervencie v liečbe skolioacutez a porovnať jednotliveacute

fyzioterapeutickeacute priacutestupy

Metoacuteda Diplomovaacute praacuteca maacutedeskriptiacutevno- analytickyacute charakter a je spracovanaacute

formou literaacuternej rešerše

Vyacutesledky Na zaacuteklade rešeršne prevedenej praacutece iba dvanaacutesť člaacutenkov vyhovovalo

stanovenyacutem kriteacuteriaacutem ktoreacute riešili uacutečinok cvičenia k ovplyvneniu

skolioacutezy a jej naacutesledkov K najčastejšie pouţiacutevanyacutem konzervatiacutevnym

priacutestupom patrili Schroth koncept FITS SEAS SIRKlapp-Cotrell

koncept Vojtova metoacuteda program aktiacutevnej autokorekcie a cvičenia

zameraneacuteho na uacutelohy korekčneacute cvičenie na uacutepravu predsunuteacuteho drţania

hlavy MedX Rotary Torso Machine aLTX 3000 Napriek tomu ţe kaţdyacute

z priacutestupov vykazoval určityacute efekt nie je moţneacute na zaacuteklade prevedenej

štuacutedie jednoznačne povedať ktoryacute z priacutestupov je najviac efektiacutevny

Kľuacutečoveacute slovaacuteskolioacuteza konzervatiacutevna liečba Cobbov uhol fyzioterapia

Abstract

Title Evaluation of the effect of conservative approach in the treatment of

scoliosis

Objective The purpose of this thesis is to summarize scoliosis issue natural history

causes consequences and effectiveness of conservative therapy Based

on the critical literature review there was an intention to evaluate effects

of physiotherapy intervention in the treatment of scoliosis and compare

individual physical therapy approaches

Methods This thesis is a descriptive analysis based on a literature review

Results Based on the research paper only twelve articles met our criteria that

address the effect of exercise to influence scoliosis and its consequences

The most commonly used conservative approaches included Schroth

concept FITS SEAS SIR Klapp-Cotrell concept Vojta method

program of active self-correction and task- oriented exercise forward

head corrective exercise program MedX Rotary Torso Machine and LTX

3000 Despite that fact each approach showed some effect it is not

possible to say which approach is the most effective

Keywords scoliosis conservative treatment Cobb anglephysiotherapy

7

OBSAH

1 UacuteVOD 11

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY 13

21 Ciele praacutece 13

22 Riešeneacute otaacutezky 13

3 METODIKA PRAacuteCE 14

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute 16

41 Axiaacutelny systeacutem 16

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj 16

43 Stabilita chrbtice 17

44 Pohyblivosť chrbtice 17

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza 18

46 Klasifikaacutecia skolioacutez 19

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie 19

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky 21

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky 21

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy 22

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek 23

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek 23

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky 23

47 Idiopatickaacute skolioacuteza 24

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy 24

472 Delenie IS 26

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze 27

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky 28

475 Incidencia a prognoacuteza 29

48 Ostatneacute druhy skolioacutez 30

8

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez 31

491 Anamneacuteza 32

492 Kineziologickyacute rozbor 32

493 Ostatneacute vyšetrenia 42

494 Zobrazovacie metoacutedy 42

410 Terapia skolioacutez 44

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy 45

4102 Hippoterapia 56

4103 Respiračnaacutefyzioterapia 56

4104 Hydrokinezioterapia 57

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie 57

411 Reţimoveacute opatrenia a šport 58

412 Korzetoterapia 58

413 Operačnaacute liečba 60

5 REŠERŠ 62

51 Vyacutesledky 62

52 Odpovede na riešeneacute otaacutezky 92

6 DISKUSIA 96

7 ZAacuteVER 104

POUŢITAacute LITERATUacuteRA 106

9

Zoznam obraacutezkov

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010) 22

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000) 23

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001) 28

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010) 34

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014) 43

Obraacutezok 6 Smer autokorekcie (Monticone et al 2014) 70

Obraacutezok 7 LTX 3000 ( Chromy et al 2006) 91

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008) 18

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

38

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam 63

Tabuľka 6 Intervenčnaacute skupina programu SIR (Weiss et al 2003) 78

Tabuľka 8 Vyacutesledky jednotlivyacutech skupiacuten (Amaracăi 2008) 82

Tabuľka 4 Priemerneacute zmeny sledovanyacutech parametrov (Diab 2012) 84

Tabuľka 5 Prehľad zmien vplyvom siloveacuteho treacuteningu (McIntire 2008) 90

Tabuľka 7 Zmeny Cobbovho uhla (Chromy et al 2006) 92

10

Zoznam pouţityacutech skratiek asymbolov

AIS ndash adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

AP ndash anteroposterioacuterny

ATR ndash Angle of Trunk Rotation

ASS- aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

C- krčnaacute chrbtica

CNS ndash centraacutelny nervovyacute systeacutem

CT ndash počiacutetačovaacute tomografia

DKDKK ndash dolnaacute končatinay

FITS ndash Funcional Individual Therapy of Scoliosis

FRI ndash Functional Rating Index

IS ndash idiopatickaacute skolioacuteza

L- driekovaacute chrbtica

LS ndash lumbosakraacutelny

NSB- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt

OGE ndash Obolenskaja ndash Goljanitzki efekt

RTG - roumlntgen

SET ndash sling exercise therapy

SEAS ndash Scientific Exercises Approach to Scoliosis

S1- prvyacute kriacuteţovyacute stavec

SIR ndash Scoliosis In-patient Rehabilitation

SRS-22 ndash Scoliosis Research Society 22 Patient Questionare

Th- hrudnaacute chrbtica

TLSO ndash torakolumbosakraacutelna orteacuteza

UP- usual physiotherapy

VC- vitaacutelna kapacita

11

1 UacuteVOD

Pojem skolioacuteza je všeobecne znaacutemy často rozoberanyacute laickou verejnosťou i vo

vedeckyacutech kruhoch Je to diagnoacuteza s ktorou sa počas svojej praxe stretne kaţdyacute

fyzioterapeut

Napriek tak časteacutemu probleacutemu neexistuje stopercentne uacutečinnaacute liečba V dnešnej

dobe nevieme vyliečiť tuacuteto diagnoacutezu a preto sa snaţiacuteme v čo moţno najvaumlčšej miere

eliminovať jejneţiaduce symptoacutemy Toto je docircvodom hľadania čo najuacutečinnejšej liečby

Existuje niekoľko rocircznych priacutestupov a metodiacutek ktoreacute suacute uacutespešneacute a overeneacute praxou

Napriek tomu vznikajuacute neustaacutele ďalšie a ďalšie experimenty snaţiace sa overiť noveacute

postupy alebo zefektiacutevniť uţ pouţiacutevaneacute Tento fakt je danyacute snahou o čo najskoršie

zastavenie progresie krivky priacutepadne uacutepravu krivky a zabraacutenenievzniku sekundaacuternych

komplikaacutecii spojenyacutech s touto diagnoacutezou

Vačšina skoliotickyacutech deformiacutet vznikaacute v detstve V dospelosti sa stretaacutevame s

ich naacutesledkami Progres mocircţeme sledovať hlavne u detskyacutech pacientov predovšetkyacutem

v obdobiacute rastu Predstavuje zaacutevaţneacute postihnutie chrbtice Komplexne ovplyvňuje nielen

pohybovyacute aparaacutet ale sekundaacuterne i ďalšie orgaacutenoveacute suacutestavy predovšetkyacutem

kardiopulmonaacutelny systeacutem (Repko 2012)

Vyacuteskyt skolioacutezy ako najčastejšej deformity chrbtice je v3 u detskej a

adolescentnej populaacutecie Pomer vyacuteskytu u dievčat a chlapcov je 21 Idiopatickaacute

deformita je pribliţne u70 skolioacutez Pri rodinnej zaacuteťaţi sa u priamych priacutebuznyacutech

pohybuje rodinnaacute zaacuteťaţ okolo 10 (Němec Korbelaacuteř 2007)

Z vyššie uvedenyacutech skutočnostiacute vyplyacuteva ţe snahou lekaacuterov a fyzioterapeutov by

mala byť prevencia a zachytenie rozviacutejajuacuteceho sa ochorenia v najkratšom moţnom čase

predovšetkyacutem ak sa jednaacute o pacientov v detskom vekuPotvrdzuje to i tvrdenie ţe

jednyacutem z najdocircleţitejšiacutech faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute vyacutevoj skolioacutezy je jej včasneacute

diagnostikovanie (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009) Vhodnou liečbou v pravyacute čas sa mocircţe

prediacutesť veľkyacutem deformitaacutem ktoryacutech zhoršenie mocircţemať negatiacutevny vplyv i na psychiku

pacienta (Weiss 2011)

Z niektoryacutech časovo obmedzenyacutech štuacutediiacute moţno vyvodiť zaacutevery ţe u pacientov

u ktoryacutech je zahaacutejenaacute liečba v pokročilom štaacutediu zakrivenia je omnoho

12

pravdepodobnejšie jej zlyhanie ako u pacientov so včasnyacutem zahaacutejeniacutem terapie (Kolaacuteř

2009)

V raacutemci prevencie je preto docircleţiteacute prekonať prvuacute prekaacuteţku a to motivovať deti

mladistvyacutech ale aj ich rodičov k pravidelnej pohybovej aktivite ktoraacute bude pozitiacutevne

vplyacutevať na ich vyacutevoj V priacutepade terapie je problematika o to zaacutevaţnejšia ţe uţ sa

deformita prejavila maacute tendenciu s rastom progredovať a o to docircleţitejšie je mať čo

najvaumlčšiacute prehľad v metodikaacutech ktoreacute ju mocircţu ovplyvniť

Keďţe nepoznaacuteme presnuacute etioloacutegiu nie je stanovenaacute kauzaacutelna liečba tyacutem

paacutedom sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute Existuje mnoho priacutestupov a je na naacutes

aby sme vybrali ten najefektiacutevnejšiacute pre daneacuteho pacienta Naacutezory jednotlivyacutech autorov sa

liacutešia ale ich cieľ je rovnakyacute a to zastaviť progresiu krivky priacutepadne krivku zmenšiť a

odstraacuteniť jej sekundaacuterne prejavy

Bolo vypracovanyacutech mnoţstvo vyacuteskumov ktoreacute sa venovali problematike

skolioacutez Naša praacuteca sa preto chce zamerať na porovnanie efektivity jednotlivyacutech

priacutestupov

13

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY

21 Ciele praacutece

Hlavnyacutem cieľom tejto praacutece bolo vyhľadať porovnať dostupneacute štuacutedie a

zmapovať vyacutesledky prevedenyacutech vyacuteskumov zaoberajuacutecich sa konzervatiacutevnou terapiou

skolioacutez Spracovať dostupneacute poznatky ovzniku priacutečinaacutech vyacutevoji skolioacutez a podať ich

ucelenou a prehľadnou formou V neposlednom rade sme sa s oboznaacutemeniacutem

vzaacutejomnyacutem porovnaacutevaniacutem a ohodnoteniacutem ziacuteskanyacutech vyacutesledkov pokuacutesili navrhnuacuteť

vyuţitie ziacuteskanyacutech poznatkov v klinickej praxi

22 Riešeneacute otaacutezky

1Je konzervatiacutevna terapia skolioacutez efektiacutevna

2 Ktoraacute metoacutedaje najuacutečinnejšia vterapii skolioacutez

14

3 METODIKA PRAacuteCE

Diplomovaacute praacuteca maacute charakter kritickej rešerše avyuţiacuteva poznatky a vyacutesledky

vyacuteskumov inyacutech autorov Zahŕňa v sebe to čo uţ bolo oteacuteme publikovaneacute vdomaacutecej

čizahraničnej literatuacutere Informaacutecie boli ziacuteskavaneacute z pedagogickyacutech

(učebnice)avedeckyacutech (periodikaacute monografie štuacutedie) materiaacutelov Strateacutegia

vyhľadaacutevania štuacutediiacute kombinovala kľuacutečoveacute slovaacute ich synonymaacute i priacutebuzneacute termiacuteny

vzhľadom k teacuteme Ako zdroje pre hľadanie štuacutediiacute avyacuteskumov sluacuteţili elektronickeacute

databaacutezy PubMed PEDro Scopus EBSCOhost Web of Science a elektronickeacute

časopisy Štuacutedie boli taktieţ vyhľadaacutevaneacute v citaacuteciaacutech naacutejdenyacutech v systematickyacutech

prehľadoch aďalšiacutech odbornyacutech publikaacuteciaacutechči člaacutenkoch Pre selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

z naacutejdenyacutech člaacutenkov do tejto praacutece boli aplikovaneacute kriteacuteriaacute pre vyacuteber avyluacutečenie štuacutediiacute

Uacutelohy a postup praacutece

Poradie činnostiacuteksplneniu zadania bolo stanoveneacute nasledovne

1 Vyhľadanie a spracovanie dostupnyacutech literaacuternych zdrojov

2 Zvolenie vyacuteskumnyacutech metoacuted stanovenie cieľov ariešenyacutech otaacutezok

3 Stanovenie kriteacuteriiacute na selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

4 Zvolenie kľuacutečovyacutech slov

5 Vyhľadaacutevanie štuacutediiacute v databaacutezach podľa zvolenyacutech kľuacutečovyacutech slov

6 Vyacuteber vyhovujuacutecich štuacutediiacute podľa stanovenyacutech kriteacuteriiacute

7 Analyacuteza aporovnanie vybranyacutech štuacutediiacute

8 Vyhodnotenie ziacuteskanyacutech štuacutediiacute

9 Zodpovedanie riešenyacutech otaacutezok

Kriteacuteriaacutepre zaradenie štuacutediiacute

- typ štuacutedieklinicky kontrolovaneacute randomizovaneacute vyacuteskumy prospektiacutevne štuacutedie

retrospektiacutevne štuacutedie priacutepadoveacute štuacutedie pilotneacute štuacutedie

- daacutetum publikovania vymedzenyacute rokmi 2000 ndash 2014

15

- vyacuteber probandov osoby vo veku 10- 18 rokov (do veku kostnej zrelosti)

s diagnoacutezou idiopatickaacute skolioacuteza liečeneacute konzervatiacutevnevyacutehradne

fyzioterapeutickyacutemi postupmi

- vyacuteber diagnoacutezy adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza veľkosť Cobbovho uhla od

10do 25 stupňov priacutepadne vaumlčšie uhly avšak pacienti musia byť liečeniacute bez

korzetov

- intervencia konzervatiacutevna terapia vyuţitiacutem fyzioterapeutickyacutech postupov ndash

v člaacutenku musiacute byť definovanaacute vybranaacute metoacuteda postup a intenzita cvičenia

dĺţka aplikovanej terapie minimaacutelne 3 mesiacekontrolneacute vyšetrenie po ukončeniacute

terapie ideaacutelne i s odstupom času

- vyacutesledkyhlavnyacutem sledovanyacutem efektom bolo zastavenie progresie skoliotickej

krivky s objektiacutevnym dokaacutezaniacutem vyacutesledku (veľkosť Cobbovho uhla) priacutepadne

zlepšenie rozviacutejania chrbtice kraniovertebraacutelny uhol zvyacutešenie pľuacutecnej kapacity

Pokiaľ boli ovplyvneneacute i tieto či ďalšie parametre mali by byť popiacutesaneacute

a takisto objektivizovaneacute

- jazyk štuacutediiacute anglickyacute českyacute slovenskyacute

- zdroje vyacuteberu elektronickeacute databaacutezy PubMed PEDro EBSCOhost Scopus

Web of science

- kľuacutečoveacute slovaacutescoliosis physiotherapy excercise therapyspecific exercises

Kriteacuteriaacutepre vyluacutečenie štuacutediiacute

Štuacutedie boli vyluacutečeneacute pokiaľ obsahovali aspoň jedno z nasledujuacutecich kriteacuteriiacute ak

štuacutedie zahŕňali pacientov ktoriacute nosili počas obdobia terapie korzet ne-idiopatickaacute

etioloacutegia skolioacutezy pacienti po operaacuteciiacute chrbtice kardiopulmonaacutelne ochorenie

reomatoidneacute ochorenie naacutedoroveacute ochorenie mentaacutelne postihnutiacute pacienti

16

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute

41 Axiaacutelny systeacutem

Axiaacutelny systeacutem tvoriacute z anatomickeacuteho hľadiska osovyacute skelet- chrbtica spoje na

chrbtici svaly pohybujuacutece a stabilizujuacuteci osovyacute skelet kostrovyacute zaacuteklad hrudniacuteka s jeho

spojmi dyacutechacie svaly a svaly panvoveacuteho dna Komponenty z ktoryacutech je zloţenyacute majuacute

nosnuacute ochrannuacute a hybnuacute funkciu V širšej suacutevislosti patriacute k axiaacutelnemu systeacutemu

i riadiaca zloţka- taacute časť nervovej suacutestavy ktoraacute zabezpečuje funkciu systeacutemuJe

subsysteacutemom tzv posturaacutelneho systeacutemu zahŕňajuacuteceho i dolneacute končatiny ďalšie zloţky

nervovej suacutestavy a niektoreacute štruktuacutery hlavy (Dylevskyacute 2009a)

Z pohľadu funkčnej anatoacutemie je axiaacutelny systeacutem komplex rozdielnych komponentov

Zaacutekladnou zloţkou osoveacuteho systeacutemu je chrbtica ktorej zaacutekladnou funkčnou jednotkou

je pohybovyacute segment Maacute 5 stavebnyacutech a funkčnyacutech zloţiek a to nosnuacute ndash tvorenuacute

stavcami fixačnuacute ndash medzistavcoveacute vaumlzy hydrodynamickuacute ndash medzistavcoveacute platničkya

cievny systeacutem chrbtice kinetickuacute ndash kĺby chrbtice kinematickuacute ndash svalyAxiaacutelny systeacutem

tak mocircţeme chaacutepať ako časť pohybovej suacutestavy zaisťujuacuteci stabilitu a pohyb trupu

(Dylevskyacute 2009a Veacutele 2006)

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj

Chrbtica dospeleacuteho človeka je zakrivenaacute v sagitaacutelnej rovine (predozadne)

a mierne i v rovine frontaacutelnej Kraniokaudaacutelne sa striedajuacute krčnaacute lordoacuteza (vrchol C4-

C5) kyfoacuteza hrudnaacute (vrchol Th 6-Th7) taacute prechaacutedza do dolnej hrudnej chrbtice (od Th

10) v driekovuacute lordoacutezu (vrchol L3-L4) a od predchodu L5-S1 je kyfoticky zakrivenaacute

kostrč V rovine frontaacutelnej je popiacutesanaacute mierne vybočenie v oblasti Th3-Th5 označeneacute

ako fyziologickaacute skolioacuteza Zakrivenia nesluacuteţia lennazvyšovanie pruţnosti chrbtice ale

vyacuterazne zvyšujuacute jej pevnosť (Čihaacutek 2001)

Zakrivenia sa vyviacutejajuacute postupne s pohybovyacutem vyacutevojom jedinca Chrbtica plodu

i novorodenca je prevaţne kyfotickaacute Krčnaacute lordoacuteza sa vyviacuteja a fixuje hlavne v obdobiacute

kedy dieťa v polohe na bruchu dviacuteha hlavu nad podloţkuDriekovaacute lordoacuteza zase v obobiacute

17

kedy si dieťa sadaacute učiacute sa staacuteť chodiť a zapaacuteja tyacutem hlbokeacute svaly chrbta (Dylevskyacute

2009)

Na tvar chrbice vplyacutevajuacute i svaly ktoreacute sa zuacutečastňujuacute pri jej pohybe Autochtoacutenna

muskulatuacuteraprostredniacutectvom ovplyvnenia vnuacutetrobrušneacuteho a vnuacutetrohrudneacuteho tlaku

kontroluje osovyacute orgaacuten ako celok Sekundaacuterne naň vplyacutevajuacute svaly trupu braacutenice svaly

panvoveacuteho dna pletenca panvoveacuteho a postavenie končatiacuten (Vojta Peters 2010 Veacutele

1997 2006)

43 Stabilita chrbtice

Je vyacutesledkom neporušeneacuteho tvaru skeletu funkčnej spocircsobilosti vaumlziva

a optimaacutelnej funkcie svaloveacuteho korzetu Ide o schopnosť fixovať tzv kľudovuacute

konfiguraacuteciu chrbtice danuacute tvarom stavcov a zakriveniacutem chrbtice ako celku a toto

postavenie udrţať pri fyziologickom pohybe (Dylevskyacute 2009a)

V priacutepade udrţania bdquokľudovejldquo konfiguraacutecie chrbtice hovoriacuteme o statickej stabilite

Je podmienenaacute tromi stabilizačnyacutemi piliermi Prednyacute pilier tvoria telaacute stavcov

s medzistavcovyacutemi platničkami sprevaacutedzanyacutemi pozdĺţnymi vaumlzmi Dva postranneacute

piliere formujuacute kĺbne vyacutebeţky puzdraacute intervertebraacutelnych kĺbov a vaumlzy spaacutejajuacutece

susedneacute stavce (Dylevskyacute 2009a)

Ak ide o fixaacuteciu zmien vzniknutyacutech pri pohybe hovoriacuteme o dynamickej stabilite

ktoraacute je zabezpečovanaacute pruţnosťou axiaacutelnych vaumlzivovyacutech štruktuacuter a svalov Vaumlzivo

svojou pruţnosťou pocircsobiacute ako brzda ndash tlmič naacuterazov (Dylevskyacute 2009a)

44 Pohyblivosť chrbtice

Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov chrbtice je danaacute suacutečtom drobnyacutech pohybov

medzistavcovyacutech kĺbov a mierou stlačiteľnosti medzistavcovyacutech platničiek Zaacutekladnyacutemi

pohybmi chrbtice suacute predklon (anteflexia) zaacuteklon (retroflexia) uacuteklony (lateroflexia)

otaacutečanie (rotaacutecia torzia) a peacuterovacie pohyby Peacuterovacie pohyby menia zakrivenie

chrbtice(Dylevskyacute 2009a)

18

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008)

Chrbtica Flexia Extenzia Uacuteklon Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg 60deg 35-45deg 45-50deg

Hrudnaacute 45deg 40deg 20deg 35deg

Driekovaacute 60deg 20deg 20deg 5deg

Tieto uacutedaje suacute pribliţneacute nakoľkoneexistuje ţiadna dohoda medzi autormi pokiaľ ide o

rozsah pohybu v rocircznych uacuterovniach chrbtice Navyše sa tieto hodnoty značne liacutešia

s vekom (Kapanji 2008)

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza

Zadefinovanie skolioacutezy nie je uacuteplne jednotneacute a u rocircznych autorov sa mierne liacuteši

Jeoznačovanaacute ako všeobecnyacute pojem zahŕňajuacuteci rocircznoroduacute skupinu stavov pri ktoryacutech

dochaacutedza k zmenaacutem tvaru a postavenia chrbtice hrudniacuteka trupu Poznal ju uţ v 5

storočiacute pred Kristom Hipokrates(scolios ndash krivyacute zahnutyacute) ktoryacute ju liečil

rumpaacutelovouextenziou na extenčnom stole a naacutesilnyacutem stlaacutečaniacutem hrbu (Vasiliadis

Grivas Kaspiris2009)Neskocircr termiacuten bdquoskolioacutezaldquo pouţil Claudius Galeacuten (1st p n l) na

opis neprirodzeneacuteho bočneacuteho zakrivenia chrbtice Dnes skolioacutezu definujeme nielen ako

zmenu vo frontaacutelnej rovine ale ako 3-dimenzionaacutelnu torznuacute deformitu chrbtice a trupu

(Grivas 2008 Esposito et al 2012 ) čo znamenaacute ţe vybočenie vo frontaacutelnej rovine je

sprevaacutedzaneacute zmenami v rovine sagitaacutelnej (kyfoacuteza lordoacuteza vaumlčšinou no nie

vţdyredukovaneacute smerom k plocheacutemu chrbtu) a osovou rotaacuteciou v tranverzaacutelnej rovine

(Negrini et al2012)

I v suacutečasnosti je z hľadiska anatoacutemie staacutele chaacutepanaacute ako akeacutekoľvek zakrivenie

chrbtice vo frontaacutelnej rovine Podľa Čihaacuteka (2001) maacute kaţdaacute chrbtica mierne vybočenie

s vrcholom medzi Th3 aţ Th5 ktoreacute je v 85 priacutepadov pravostranneacute Tuacuteto skolioacutezu

však označuje ako fyziologickuacute Ako vysvetlenie tejto skutočnosti byacuteva uvedeneacute

asymetrickeacute uloţenie vnuacutetornyacutech orgaacutenov v hrudnej a brušnej dutine V tejto oblasti

byacutevajuacute i spinoacutezne vyacutebeţky vychyacuteleneacute doprava u pravaacuteka u ľavaacuteka opačne čo je

spocircsobeneacute zrejme asymetrickyacutem rastom a silou svalstva trupu Pri skolioacuteze je ich

19

vychyacutelenie vinou rotaacutecie tiel stavcov ďaleko menšie ako je skutočnaacute krivka(Dungl a

kol2005)

Z klinickeacuteho hľadiska je zdocircrazňovaneacute ţe skolioacuteza je poruchou drţania a tvaru

chrbtice v 3 hlavnyacutech anatomickyacutech rovinaacutech Je označovanaacute ako stav chrbtice ktoryacute sa

prejavuje okrem vlastneacuteho zakrivenia aj štrukturaacutelnymi zmenami Najvaumlčšie zmeny suacute

popisovaneacute na vrcholovyacutech a prechodnyacutech stavcoch (Kolaacuteř 2001) Kolaacuteř (2001) ďalej

dodaacuteva ţe s tyacutemito zmenami suacutebeţne prebiehajuacute zmeny na rebraacutech Zmeny sa tyacutekajuacute

ich tvaru dĺţky a priebehu (Kolaacuteř 2003) To uţ ide o skolioacutezu patologickuacute Hranica

medzi fyziologickou a patologickou skolioacutezou nie je presne vymedzenaacute no patologickaacute

skolioacuteza je charakterizovanaacuterotaacuteciou stavcov (Čihaacutek2001)

Patologickuacute skolioacutezu definuje i Repko (2010) podľa ktoreacuteho je skolioacuteza

patologickeacute zakrivenie vo frontaacutelnej rovine nad 10 stupňov spojenaacute s rotaacuteciou tiel

stavcov sprevaacutedzanaacute porušeniacutem fyziologickeacuteho zakrivenia v sagitaacutelnej rovine ( hrudnaacute

hypo- alebo hyperkyfoacuteza) Tuacuteto komplexnuacute trojrozmernuacute deformitu označujeako

priacutečinu ktoraacute vedie k zdravotnyacutem kozmetickyacutem a psychosociaacutelnym škodaacutem nositeľov

46 Klasifikaacutecia skolioacutez

Na skolioacutezu sa vzťahuje niekoľko v suacutečasnosti staacutele platnyacutech

klasifikaacuteciiacuteMocircţeme ich rozdeľovať podľa viaceryacutech hľadiacutesk napriacuteklad podľaetioloacutegie

štrukturality lokalizaacutecie orientaacutecie či podľa veku kedy deforminta nastupuje(Repko

2012Kokavec Novorolskyacute2007)

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie

Ako najčastejšie zaacutekladneacute delenie viacero autorov uvaacutedza praacuteve delenie podľa

etioloacutegie a to na deformity

Funkčnaacute (neštrukturaacutelna) skolioacuteza

Funkčnaacute skolioacuteza je zakrivenie chrbtice pre ktoreacute je charakteristickeacute ţe nie je

zafixovaneacute Je vyacutesledkom sekundaacuternych zmien mimo chrbtice (napr nerovnakaacute dĺţka

dolnyacutech končatiacuten asymetrickyacute tonus paravertebraacutelneho svalstva) Je ju moţneacute aktiacutevne

20

alebo pasiacutevne čiastočne alebo uacuteplne zredukovať napriacuteklad uţ aj pri vyšetreniacute (napr

v ľahu uacuteklonom na stranu konvexity predklonom trakciou ) alebo vymizne aj sama

po odzneniacute vyvolaacutevajuacutecej priacutečiny (Vařeka 2000 Negrini et al 2012) Jednyacutem zo

znakov funkčnej skolioacutezy je aj nepriacutetomnosť rotaacutecie aalebo torzie stavcov (Kubaacutet

1991) Funkčnaacute skolioacuteza mocircţe pri dlhšom trvaniacute prejsť do štrukturaacutelnej (napriacuteklad

kompenzačnaacute skolioacuteza pri skraacuteteniacute DK 3cm a viac) (Kubaacutet 1991Lomiacuteček 1973)

Priacuteklady funkčnej skolioacutezy (Vařeka2000)

- posturaacutelna (objavujuacuteca sa iba v sede alebo v stoji mimo kompenzačnuacute

skolioacutezu)

- kompenzačnaacute skolioacuteza objavujuacuteca sa najskocircr v LS oblasti (pri šikmej baacuteze

chrbtice)

- hysterickaacute skolioacuteza

- skolioacuteza pri koreňovom draacuteţdeniacute lumbagu

- reflexnaacute skolioacuteza pri inyacutech bolestivyacutech stavoch (napr naacutehle priacutehody brušneacute)

Štrukturaacutelna skolioacuteza

Pre štrukturaacutelnu skolioacutezu suacute typickeacute štrukturaacutelne zmeny klinovitaacute deformaacutecia

stavcov torzia a rotaacutecia stavcov fixovaneacute zmeny maumlkkyacutech tkaniacutev medzistavcovyacutech

platničiek fixovanaacute asymetria paravertebraacutelnych zoacuten (Repko2010 Vařeka2000)

Aspoň jedna skoliotickaacute krivka je fixovanaacute nie je moţnosť ju pri vyšetreniacute vyrovnať

aktiacutevne či pasiacutevne Na konvexnej strane sa objavuje fixovanyacute val

Podľa priacutečiny vyzniku rozlišujeme tri zaacutekladneacute typy skolioacutezy a to (Repko2010)

idiopatickuacute

kongenitaacutelnu

neuromuskulaacuternu

Medzi minoritneacute priacutečiny vzniku skolioacutez patriacute mnoho ďalšiacutech priacutečin napriacuteklad (Repko

a kol2008)

pri neurofibromatoacuteze

z poruchy mezenchyacutemu

21

pri naacutedoroch

stavoch po oţiareniacute

pri reumatickyacutech ochoreniach

pri pozaacutepalovyacutech stavoch

pri osteochondrodystrofii

pri poruchaacutech metabolizmu

Ehlersov-Danlosov syndroacutem

Marfanov syndroacutem

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky

Pre naacutezov je rozhodujuacutece umiestnenie vrcholoveacuteho stavca

Okcipitocervikaacutelne ndash vrchol krivky je na C1 alebookcipute a C1 spojeniacute

Cervikaacutelne ndash vrchol krivky je medzi C2 ndash C6

Cervikotorakaacutelnendashvrchol krivky je na C7 Th1alebo v oblasti prechodu C7ndashTh1

Torakaacutelne ndash vrchol krivky je medzi Th2 ndash Th11

Torakolumbaacutelnendashvrchol krivky je na Th12L1alebo prechod Th12ndashL1

Lumbaacutelne ndash vrchol krivky je medzi L2 ndash L4

Lumbosakraacutelne ndash vrchol krivky je v lumbosakraacutelnomspojeniacute L5 ndash S1

(Kokavec Novorolskyacute 2007Bessette Rousseau 2012)

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky

I keď je skolioacuteza priestorovaacute zmena tvaru chrbtice a hrudneacuteho koša štandardne

najpouţiacutevanejšia je metoacuteda Cobba-Lippmana Ide o stupnicu ktorou moţno zmerať

veľkosť a rozsah krivky hneď ako je identifikovanaacute krivka a koncoveacute stavce Uhol

skoliotickej krivky je formovanyacute spojnicou dvoch priamok jedna ide z hornej plochy

kraniaacutelneho koncoveacuteho stavca druhaacute priamka z dolnej plochy kaudaacutelneho koncoveacuteho

stavca a vznikaacute po pretnutiacute kolmiacutec vytvorenyacutech na tieto dve priamkyje Krivky suacute

zaradeneacute doštyroch zaacutekladnyacutech stupňov podľa rozsahu(Kokavec Novorolskyacute 2007

Bessette Rousseau 2012)

22

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010)

Stupeň Indash krivky menšie ako 30 stupňov s maloutorziou stavcov (IA ndash krivky do

10 stupňov IB- do 30 stupňov)

Stupeň IIndash krivky 30 ndash 60 stupňov s torziou 10ndash 12 stupňov

Stupeň IIIndash krivky 60 ndash 90 stupňov s torziou 20ndash 30 stupňov

Stupeň IVndash krivky nad 90 stupňov s torziou 30stupňov a viac

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy

novorodeneckaacute zaacutechyt od 1 do 12 mesiacov

infantilnaacute zaacutechyt do 3 roku veku dieťaťa

juvenilnaacute zaacutechyt medzi 4 rokom aţ po naacutestup puberty

adolescentnaacute zaacutechyt po 10 roku ţivota dieťaťa do ukončenia kostneacuteho rastu

skolioacuteza dospelyacutech zaacutechyt po 18 roku ţivota

Vekom naacutestupu skolioacutezy sa rozumie vek v ktorom bola deformita spozorovanaacute

čo nemusiacute byť nutne rovnakyacute čas v ktorom sa objaviacute zakrivenie (Bessette

Rousseau 2012)

23

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek

Vybočenie do straacuten od strednej čiary

jednyacutem obluacutekom ndash skolioacuteza tvaru C (a)

dvomi obluacutekmi ndash skolioacuteza tvaru S ndash esoviteacute prehnutie (b)

tromi obluacutekmindash skolioacuteza tvaru S ndash prehnutie je dvojito esoviteacute(c)(Novotnaacute

Kohliacutekovaacute 2000)

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek

Všetky skolioacutezy mocircţeme rozdeliť podľa smeru krivky

frontaacutelna rovina krivka smerujuacuteca doprava je dextrokonvexnaacute doľava

sinistrokonvexnaacute krivka

sagitaacutelna rovina rozlišujeme hyperkyfoacutezu a hyperlordoacutezu (Dungl a kol

2005)

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky

Pri kompenzovanej skolioacuteze prechaacutedza olovnica spustenaacute zo stredu zaacutehlavia

intergluteaacutelnou ryhou

Pri dekompenzovanej skolioacuteze naopak spustenaacute olovnica prechaacutedza mimo

intergluteaacutelnu ryhu Často je to znaacutemkou progresie krivky (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

24

47 Idiopatickaacute skolioacuteza

Termiacuten idiopatickaacute skolioacuteza zaviedol Kleinberg v roku 1922 a označuje

pacientov u ktoryacutech nie je moţneacute určiť presnuacute priacutečinu vzniku deformity V skutočnosti

to vyzeraacute tak ţe sa mocircţe vyvinuacuteť u zjavne zdravyacutech detiacute s fyziologickyacutem zakriveniacutem

chrbtice vo vzťahu k viaceryacutem faktorom v ktoromkoľvek obdobiacute počas kostneacuteho rastu

a kedykoľvek mocircţe docircjsť k progresii (Negrini et al2012Kolaacuteř 2003)Najčastejšie je to

v obdobiacute zryacutechleneacuteho rastu medzi 6 a 24 mesiacom 5-8 rokom a 11-14rokom

ţivota(Negrini et al2005)Ryacutechlosť vyacutevoja zakrivenia chrbtice sa meniacute najryacutechlejšie na

začiatku puberty (Grivas et al2006) Po ukončeniacute rastu chrbticeje oveľa menšie riziko

potencionaacutelneho rozvoja krivkyV dospelosti mocircţe byť zhoršenie stavu idiopatickej

skolioacutezyvyacutesledkom progresiacutevnej osifikaacutecie deformity a skruacutetenia kolapsu

chrbtice(Negrini et al 2012)

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy

Etiopatogeneacuteza idiopatickej skolioacutezy (IS) ako naacutem uţ naacutezov či definiacutecia hovoriacute

staacutele nie je objasnenaacute a je pravdepodobne vyacutesledkom viaceryacutech priacutečinZaoberaacute sa ňou

mnoho autorov vyacuteskumov ale ani početneacute rastoveacute metabolickeacute neurofyziologickeacute

epidemiologickeacute patologicko-anatomickeacute štuacutedie a teoacuterie naacutem zatiaľ neposkytli

jednoznačnuacute odpoveď na otaacutezku vzniku skolioacutezy (Kolaacuteř 2003 Kenanidis et al 2008

Mordecai Dabke 2012 Wong Liu 2003)

Ochorenie nemaacute ţiadne prodromaacutelne priacuteznaky (Gallo2011)Etiopatogeneticky

mocircţe byť idiopatickaacute deformita chrbtice označenaacute za skolioacutezu ako syndroacutem

s multifaktoriaacutelnou etioloacutegiou(Burwell et al 1991Grivas et al 2002 Kolař 2003 )

Bolo vyslovenyacutech mnoho teoacuteriiacute Za pocircvod poruchy bolooznačeneacute nielen kostneacute

tkanivo ale i nervy svaly vaumlzy chrbtice hormonaacutelne faktory atďRodinnyacute vyacuteskyt

ochorenia je veľmi častyacute uvaacutedza sa sa medzi 7-11 u priamych priacutebuznyacutechVyacuteskum

incidencie skolioacutezy u jednovaječnyacutech a dvojvaječnyacutech dvojčiat ukazuje

u jednovaječnyacutech identickyacute typ i progresiu krivky (Dungl a kol 2005)

V nedaacutevnych vyacuteskumoch sa u pacientov potvrdila rodinnaacute anamneacuteza priacutečina v

centraacutelnom nervovom systeacuteme ndash dysfunkcia proprioceptiacutevneho a vestibulaacuterneho

systeacutemu a asymetriacentraacutelneho nervoveacuteho systeacutemu (CNS) Ďalšiacutemi faktormi

25

prispievajuacutecimi k vzniku ISsuacute metabolickeacute poruchy kolageacutenu poruchy svalov a krvnyacutech

doštičiek rastoveacuteho faktoru a biomechanickeacute faktory (Reuben Hwan 2012)

Z pohľadu vyacutevojovej kinezioloacutegie je skolioacuteza asymetrickou koordinačne

podmienenou posturaacutelnou poruchou ktoraacute maacute pocircvod v prvyacutech troch mesiacoch

posturaacutelneho vyacutevoja dieťaťa (Švejcar2003 Kolaacuteř 2003)

Z pohľadu biomechaniky moţno naacutezory na vznik IS rozdeliť podľa odhadovanej

primaacuternej priacutečiny

Rastovaacute hypoteacuteza uvaţuje o vplyve asymetrie rastovej ryacutechlosti alebo časovyacute posun

nesuacutehlasnyacute začiatok rastovej akceleračnej faacutezy pre obe polovice stavca (Hniacutezdil a kol

1996)

Deformačnaacute hypoteacuteza hovoriacute o primaacuternom spuacutešťacom mechanizme ktoryacutem je lokaacutelna

deformaacutecia (napr traumatickaacute) alebo tvaroveacute anomaacutelie v niektorom mieste chrbtice To

vyvolaacute kompenzačneacute procesy ktoreacute modelujuacute tvaroveacute zmeny často zosilnenou rastovou

akceleraacuteciou (Hniacutezdil a kol 1996)

Silovaacute hypoteacuteza ndash primaacuternym dlhodobyacutem formujuacutecim uacutečinkom je buď asymetrickaacute

vonkajšia zaacuteťaţalebo asymetria ťahovyacutech siacutel trupoveacuteho svalstva ktoraacute maacute pocircvod

v jednostrannej pohybovej zaacuteťaţi (jednostranneacute skraacutetenie svalov) (Hniacutezdil a kol1996)

Etioloacutegia však zostaacuteva staacutele kontroverznaacute Suacutečasnyacute vyacuteskum podporuje teoacuteriu ţe

ide o multifaktoriaacutelne ochorenie zahŕňajuacutece abnormality v genetike (Ogilvie et

al2006) metabolizmus melatoniacutenu (Moreau et al2004) posturaacutelnu nerovnovaacuteha

(Mirovsky Blankstein Shlamkovitch2006) vestibulaacuternu patoloacutegiu (Lambert et

al2009) a komunikaacuteciu medzi mozočkom a vestibulaacuternym systeacutemom(Simoneau et

al2009)

Vedci zaoberajuacuteci sa objemovyacutemi zmenami mozočku u pacientov

s adolescentnou idiopatickou skolioacutezou prišli k zaacuteveru ţe tieto zmeny mocircţu byť

priacutečinou kompenzovania naacutesledkov v CNS v docircsledku pretrvaacutevajuacutecej snahy udrţať

rovnovaacutehu tela vzhľadom na asymetriu chrbtice (Shi et al2013)

26

472 Delenie IS

Idiopatickuacute skolioacutezu moţno klasifikovať všetkyacutemi deleniami ako skolioacutezy

všeobecne Najčastejšie v literatuacutere naacutejdeme delenie podľa doby naacutestupu lokality uhla

zakrivenia počtu kriviek a vyvaacuteţenosti

Infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Je najčastejšou formou skolioacutezy ktoraacute maacute incidenciu aţ 96 no v 90

priacutepadoch sa spontaacutenne upraviacute iba vyacutenimočne dochaacutedza k ryacutechlej progresiido zaacutevaţnej

deformity Začiacutena v kojeneckom veku a od ostatnyacutech typov sa odlišuje dvomi

zaacutekladnyacutemi prvkami

- resolventnyacute typ ndash častejšie u chlapcov prevaţne ľavostrannaacute hrudnaacute krivka

upravuje sa bez liečby

- progresiacutevny typ - zaacutevaţnyacute typ ktoryacute ryacutechlo progreduje a je jednyacutem

z najzaacutevaţnejšiacutech typov deformiacutet chrbtice často sprevaacutedzanyacutem inyacutemi vrodenyacutemi

vadami (Dungl a kol2005)

Juvenilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Povaţuje sa takisto za jednu z najzaacutevaţnejšiacutech foriem pre svoj vysokyacute

potencionaacutel rastu a častyacute vyacuteskyt (Dungl a kol2005) Postihuje obe pohlavia

rovnakoŤaţkeacute krivky nad 40 stupňov suacute infantilneacuteho pocircvodu Juvenilnaacute skolioacuteza maacute

lepšiu prognoacutezu ako infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza (Vařeka2000) Jej krivky majuacute

typickuacute formu a umiestnenie Klasifikujeme ju stupnicou podľa Kinga - maacute 5 typickyacutech

foriem

King 1 ndash primaacuternou je bedernaacute krivka ktoraacute je vaumlčšia a menej flexibilnaacute

King 2 ndash primaacuterna je hrudnaacute krivka je vaumlčšia a menej pohyblivaacute neţ driekovaacute

King 3 ndash pravostrannaacute dolnaacute hrudnaacute krivka driekovaacute krivka nie je vyvinutaacute

King 4 ndash dlhaacute hrudnaacute alebo thorakolumbaacutelna krivka pravoľavostrannaacute

King 5 - dvojitaacute hrudnaacute krivka kde hornaacute začiacutena na Th1 je veľmi tuhaacute spojenaacute

s elevaacuteciou ľavej lopatky a ťaţkou kozmetickou vadou

Najčastejši vyskytujuacutecimi sa krivkami suacute pravostranneacute dolneacute hrudneacute

krivky Najmenej sa vyskytujuacute dvojiteacute hrudneacute krivky Pri idiopatickyacutech skolioacutezach

nikdy nenaacutejdeme štrukturaacutelnu krivku v C CTh alebo LS oblasti chrbtice (Dungl a

kol2005)

27

Adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Začiacutena v obdobiacute puberty v dobe poslednej rastovej akceleraacutecie a trvaacute do

ukončenia rastu Tvoriacute pribliţne 80 všetkyacutech IS Na toto obdobie rastu pripadaacute 10

z celkovej telesnej vyacutešky jedinca pri samotnej chrbtici ide iba o niekoľko centimetrov

tyacutem je danyacute aj menšiacute potencionaacutel malignity tohto typu skolioacutezy Lokalizaacutecia a typ

kriviek je rovnakyacute ako u juvenilnej skolioacutezy(Dungl a kol2005) U ľahkyacutech skolioacutez

dochaacutedza vaumlčšinou k malej alebo ţiadnej progresii Naopak u stredne ťaţkyacutech foriem

mocircţeme sledovať veľmi ryacutechlo progresiuAdolescentneacute skolioacutezy typu bdquoCldquo suacute obvykle

menej zaacutevaţneacute ako skolioacutezy typu bdquoSldquo (Sosna kol 2001)

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze

Najčastejšou zmenou tvaru ktoruacute u chrbtice so skolioacutezou spozorujeme je

lateraacutelna deviaacutecia vo frontaacutelnej rovine Pri pohľade zozadu je vaumlčšinou chrbtica

vyklenutaacute v hrudnej chrbtici doprava a v driekovej časti chrbtice doľava(Weiss1991)

V sagitaacutelnej rovine vaumlčšinou nachaacutedzame lordoacutezu pohybovyacutech segmetov

takzvanyacute plochyacute chrbaacutet driekovuacute lordoacutezu a často hrudnuacute hypokyfoacutezu aţ lordoacutezu

Všeobecnyacutem znakom skolioacutezy je zniacuteţenie aţ vymiznutie hrudnej kyfoacutezy Suacutevisiacute to

s niţšou stabilitou chrbtice tendenciou k rotaacuteciia uacuteklonu hlavne v dobe rastu kedy je

flexibilita chrbtice vaumlčšia (Pallovaacute Kubovyacute Otaacutehal 2006)

Tvar stavcov je deformovanyacuteNajvaumlčšie zmeny vidieť napoziacutecii a tvare stavcov

vrcholovyacutech a prechodnyacutech Vrcholovyacute stavec je nepravidelne klinovityacute deformovanyacute

v kolmom i vodorovnom priereze (Kolaacuteř 2009) Je najviac rotovanyacutema najviac

odchyacutelenyacutem stavcom od vertikaacutelnej osi pacienta (Bessette Rousseau 2012)Na

konvexnej strane skoliotickeacuteho obluacuteku je vyššiacute neţ na konkaacutevnej strane a v sagitaacutelnej

rovine je predozadne oploštenyacute Čiacutem viac je stavec vzdialenyacute od vrcholu vybočenia

tyacutem menej maacute klinovityacute tvar a tyacutem viac je viditeľnaacute rotaacutecia a stočenie stavcovPod

pojmom rotaacutecia rozumieme špiraacuteloviteacute otočenie jedneacuteho stavca proti druheacutemu tak ţe

jeho tŕň je posunutyacute oproti druheacutemu v smere konkavity obluacuteku chrbtice Toziou

rozumieme skruacutetenie samotneacuteho stavca podľa smeru pocircsobiacej sily (Kolaacuteř2009)

Torzia a rotaacutecia suacute priacutečinou prečo na roumlntgenovom (RTG) zaacuteznamevyzeraacute vybočenie

chrbtice do strany vaumlčšie neţ klinicky (Lomiacuteček1973)

Koncovyacute stavec ohraničuje krivku kraniaacutelne i kaudaacutelne Je poslednyacutem meranyacutem

stavcom ktoryacute sa sklaacuteňa do konkavity krivky Jeho krycie plochy suacute najviac skloneneacute

28

do konkavity krivky Ak suacute na konci krivky stavce uloţeneacute rovnobeţneposlednyacutem

stavcom je ten ktoryacute je najvzdialenejšiacute od jej vrcholu(Bessette Rousseau 2012)

Okrem zmien na chrbtici prebiehajuacute i zmeny na rebraacutech tyacutekajuacutece sa ich

priebehu tvaru i dĺţky Na konkaacutevnej strane hrudniacuteku vznikaacute hlbokeacute vtiahnutie a rebraacute

suacute stlačeneacute nasebe Na konvexnej strane suacute roztiahnuteacute a vytvaacuterajuacute tak gibbus

paravertebraacutelny val podmienenyacute rotaacuteciou tiel stavcov a rebier suacutečasne

Lopatka je na vybočenej strane hrudniacuteka posunutaacute kraniaacutelne a lateraacutelne Stojiacute

vyššie neţ na opačnej strane

Na strane konvexity je crista iliaca postavenaacute niţšie ako na opačnej strane čo

vyvolaacuteva u postihnutyacutech jedincoch pocit skraacutetenia dolnej končatiny na strane konkaacutevnej

(Kolaacuteř 2009)

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001)

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky

Medzi rizikoveacute predisponujuacutece faktory ktoreacute ovplyvňujuacute pravdepodobnosť ţe

docircjde k progresii patria (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009)

vek- vek naacutestupu skolioacutezy je prognosticky veľmi docircleţityacutem faktorom Čiacutem

v mladšom veku sa diagnostikuje tyacutem horšia je jej prognoacuteza U dievčat mocircţe

29

byť i vek naacutestupu menštruaacutecie vyhodnotenyacute ako faktor v oblasti predikcie

progresie(Philippe 2012)

pohlavie- idiopatickaacute skolioacuteza sa vyskytuje častejšie u dievčat neţ u chlapcov

lokalizaacutecia primaacuternej krivky ndash hrudneacute skolioacutezy majuacute horšiu prognoacutezu ako

skolioacutezy driekoveacute ktoreacute nedosahujuacute takuacute zaacutevaţnosť Skolioacutezy s viacpočetnou

primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu ndash dvojitaacute krivka maacute lepšiu

prognoacutezu ako jednoduchaacute

stav maumlkkyacutech tkaniacutev ndash pruţnosťkoţe a laxicita kĺbovje značnyacutem rizikovyacutem

faktorom

minimaacutelne mozočkoveacute priacuteznaky ndashvyacuteznamnuacute vyacutepovednuacute hodnotu pre vyacutevoj

krivky maacute docirckladneacute vyšetrenie mozočkovyacutech funkciiacute U pacientov

s potencionaacutelnou progresiou je charakteristickeacute mierne naznačenie

paleocerebelaacuternej mozočkovej poruchy Spojenie minimaacutelneho mozočkoveacuteho

syndroacutemu s laxicitou maumlkkyacutech tkaniacutev povaţujeme za najzaacutevaţnejšiacute symptoacutem

potencionaacutelneho zhoršenia krivky

genetika ndashvyšetrenie rodičov popriacutepade prarodičov by malo byť čo najuacuteplnejšie

Pri pozitiacutevnom klinickom naacuteleze je vhodneacute spraviť RTG sniacutemok v stoji

475 Incidencia a prognoacuteza

ISje typom skolioacutezy ktoryacute je zo všetkyacutech štrukturaacutelnych deformiacutet najčastejšiacute

Podľa Kolaacuteřa (2003)maacute na svedomiacute 65 priacutepadov štrukturaacutelnych skolioacutez Repko

(2010)uvaacutedza tento typ deformity ako 80 všetkyacutech detskyacutech skolioacutez Je pribliţne

dvakraacutet častejšiacute u dievčat i progreduje osemkraacutet častejšie v porovnaniacute s chlapcami

Všeobecne platiacute ţe skolioacuteza ktoraacute sa prejaviacute neskocircr počas dospievania alebo po

ukončeniacute rastu maacute lepšiu prognoacutezu a nebezpečie progresie je minimaacutelne Faktom je ţe

progres krivky sa zastavuje asi jeden rok pred uacuteplnou osifikaacuteciou Viac-menej k určitej

pomalej progresii i naďalej mocircţe dochaacutedzať čo sa u dospelyacutech prejaviacute napriacuteklad

zniţovaniacutem telesnej vyacutešky (Bessette Rousseau 2012Vlach 1986)

Čiacutem skocircr sa skolioacuteza prejaviacute tyacutem horšiu maacute prognoacutezu keďţe sa IS rozviacuteja hlavne

v obdobiacute rastu Z toho vyplyacuteva ţe skoliotickaacute krivka ktoraacute sa objaviacute v priebehu

detskeacuteho veku sa mocircţe zvyacutešiť oveľa viac v porovnaniacute s krivkou ktoraacute sa objaviacute

v priebehu dospievaniaRyacutechly naacuterast krivky na seacuteriiroumlntgenovmaacute zlyacute prognostickyacute

30

vyacuteznam Avšak veľkyacute počet novonarodenyacutechdetiacute so skolioacutezou vymizne spontaacutenne bez

liečby (Bessette Rousseau 2012 Vlach 1986)Docircleţityacutem znakomudaacutevajuacutecim

ukončenie kostneacuteho rastu je kostnyacute vek Určuje sa podľa Risserovho znamenia To naacutem

udaacuteva zrast apofyacutezy a os ilium Podľa tohto znamenia sa daacute predpokladať moţnaacute

progresia ochorenia Mocircţeme povedať ţe do doby kyacutem apofyacuteza pevne zrastie

s hrebeňom bedrovej kosti mocircţe skoliotickaacute krivka progredovať (Kolaacuteř 2003)

Ďalšiacutem prognostickyacutem kriteacuteriom je lokalizaacutecia primaacuternej skoliotickej krivky

Thorakaacutelne skolioacutezy majuacute lepšiu prognoacutezu ako krivky lokalizovaneacute kaudaacutelnejšie

Skolioacutezy s viacpočetnou primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu To znamenaacute

ţe dvojitaacute krivka maacute lepšiu prognoacutezu neţ krivka jednoduchaacute (Kolaacuteř 2003)

Z hľadiska ďalšej prognoacutezy mocircţu mať najhoršie naacutesledky ryacutechlo sa zhoršujuacutece

krivky v hrudnej oblasti V pokročilyacutech štaacutediaacutech mocircţu meniť pomery vo

vnuacutetrohrudniacutekovom priestore a viesť tak ku komplikaacuteciaacutem zo strany respiračneacuteho

a kardiovaskulaacuterneho aparaacutetu (Hniacutezdil a kol 1999)

Naacutesledkom poruchy pľuacutecnej ventilaacutecie mocircţe docircjsť k preťaţeniu srdca a vzniku cor

scolioticum (Sochovaacute 2002)

48 Ostatneacute druhy skolioacutez

Kongenitaacutelna skolioacuteza

Vznikaacute poruchou formaacutecie alebo segmentaacutecie stavcov priacutepadne kombinaacuteciou tyacutechto

poruacutechNa RTG sniacutemke vidieť klinovityacute tvar stavca alebo nesegmentovanuacute lištuna

jednej strane Je zreteľnaacute hneď po narodeniacute Počas rastu mocircţe začať progredovať

a vyacuterazne sa zhoršiť Na RTGobraze vidieť asymetrickuacute malformaacuteciu stavcov Pri

progredujuacutecich deformitaacutech spocircsobujuacutecich dekompenzaacuteciu je indikovanaacute k operaacutecii

v niacutezkom veku dieťaťa (2-4 roky) (Sosna kol2001 Gallo 2011)

Skolioacuteza pri neurofibromatoacuteze

Vyacuteviacuteja sa ako suacutečasť systeacutemoveacuteho ochorenia spojiva Podozrenie je pri vyacuteskyte

typickyacutech koţnyacutech škvŕn bielej farby Neurofibroacutem v oblasti chrbtice vyvolaacute kraacutetke

patologickeacute zakrivenie postihnuteacuteho uacuteseku chrbticez ktoreacuteho sa však mocircţe vyvinuacuteť

31

zaacutevaţnaacute deformita RTG obraz odhaliacute kraacutetke ostreacute zakrivenie v postihnutej oblasti

a kompenzačnuacute krivku vďalšom uacuteseku chrbtice Terapiou je odstraacutenenie neurofibroacutemu

(pokiaľ je moţneacute) a korekcia krivky s fuacuteziou Komplikaacuteciou je hojenie kostnej fuacutezie

ktoreacute je spomaleneacute a často dochaacutedza k vytvoreniu pakĺbu vzhľadom na zaacutekladneacute

ochorenie (Sosna kol 2001 Gallo 2011)

Neuromuskulaacuterna skolioacuteza

Vznikaacute pri poruche centraacutelnej nervovej suacutestavy u centraacutelnych i perifeacuternych pareacutez

a pri primaacuternych svalovyacutech ochoreniach Postihnutyacute jedinec je od narodenia neschopnyacute

voľne ovlaacutedať perifeacuterne svaly Chrbtica vytvaacutera bizardneacute krivky Na RTG je

necharakteristickeacute zakrivenie Operačnaacute terapia je indikovanaacute iba v priacutepadoch kedy je

priaznivaacute predpokladnaacute dĺţka ţivota postihnutej osoby (Dungl a kol 2005 Kolaacuteř

2009 Sosna kol 2001)

Ostatneacute skolioacutezy

Mocircţu vznikať po uacuterazoch operaacuteciaacutech chrbtice pri ochoreniach spojiva ndash

Marfanov syndroacutem Ehlersov-Danlosov syndroacutem Pri tyacutechto chorobaacutech je postihnutie

skeletu a chrbtice vysokeacute (40-70) Ďalej mocircţu vznikať napriacuteklad i ako

mnohopočetneacute epifyzaacuterne dysplaacutezie osteogenesis imperfecta mukopolysacharidoacutezy

(Dungl a kol 2005 Kolaacuteř 2009)

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez

Vyšetrenie deliacuteme na orientačneacute a špeciaacutelne Orientačneacute vyšetrenie sluacuteţi na

včasneacute zachytenie deformity Vykonaacuteva ho pediater inyacute odborniacutek alebo zaškolenyacute

zdravotniacutecky či nezdravotniacutecky personaacutel ktoryacute je často v kontakte s deťmi ako

napriacuteklad učiteľ telesnej vyacutechovy Včasneacute odhalenie začiacutenajuacutecej skolioacutezy je veľmi

docircleţiteacute pre zvolenie strateacutegie a naacutesledne vlastnyacute efekt liečby (Kolaacuteř 2003)

Krivka skolioacutezy byacuteva skreslenaacute zrotovanyacutem postaveniacutem tŕňovyacutech vyacutebeţkov ku

konkavite krivky obluacuteku Ich postavenie nezodpovedaacute objektiacutevnemu rozmeru poruchy

32

a pri neskuacutesenom vyšetrujuacutecom mocircţe docircjsť k prehliadnutiu skoliotickej krivky alebo

nedoceneniu jej rozsahu (Kolaacuteř 2003)

Pri špeciaacutelnom vyšetreniacute sa zameriava hlavne na dve oblasti Je nutneacute rozliacutešiť

idiopatickuacute skolioacutezu od skolioacutezy posturaacutelnej alebo skolioacutezy inej etioloacutegie Pre vyluacutečenie

z inyacutech priacutečin sa hľadajuacute škvrny bielej kaacutevy a podkoţneacute maumlkkeacute tumorky ktoreacute svedčia

pre neurofibromatoacutezu diastomyeacutelie je zase sprevaacutedzanaacute trsom vlasov pigmentaacuteciou

a lipoacutemom v driekovej oblasti Zameriava sa i na rohovku či nie je zakalenaacute

(mukopolysacharidoacuteza) utvaacuteranie podnebia (Marfanov syndroacutem) či ušneacute boltce

(kongenitaacutelna skolioacuteza) (Kolaacuteř 2003)

Hlavnyacutem prejavom štrukturaacutelnej skolioacutezy je fixovanaacute rotaacutecia v predklone Ak

ide o skolioacutezu posturaacutelnu zakrivenie pri predklone Pri idiopatickej skolioacuteze je

zakrivenie priacutetomneacute v kaţdej polohe U štrukturaacutelnej skolioacutezy je vaumlčšia či menšia

rotaacutecia stavov priacutetomnaacute vţdy a nemoţno ju skorigovať v ţiadnej polohe (Kolaacuteř 2003)

Vyšetrenie a kontroly pacienta by podľa moţnosti mal vykonaacutevať jeden lekaacuter

a vhodneacute je zhotoviť i fotodokumentaacuteciu (Sochovaacute2002 )

491 Anamneacuteza

Okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov paacutetrame po suacutevislostiach s deformitou

Naacutestup deformity mocircţe napovedať o jejetioloacutegiiacute Predchaacutedzajuacutece vyšetrenia a liečba

pomaacutehajuacute odhadnuacuteťdoterajšiacutepriebeh a veľkosť progresie Pozornosť treba zvyacutešiť ak

pacient uvedie subjektiacutevne obtiaţe ako bolesť uacutenavu dychoveacute probleacutemy či

neuromuskulaacuterne poruchy Familiaacuterny vyacuteskytje cennyacutem poznatkom u vaumlčšiny

systeacutemovyacutech a vrodenyacutech vaacuted Uacutedaje o telesnom vyacutevoji obdobiacute zryacutechlenia rastu

naacutestupu sekundaacuternych pohlavnyacutech znakova celkovaacute vyacuteška rodičov napomaacuteha odhadnuacuteť

doteraz vyčerpanyacute rast a moţnosť progresie vady(Dungl a kol 2005)

492 Kineziologickyacute rozbor

Aspekcia

Je jednyacutem zo zaacutekladnyacutech klinickyacutech vyšetreniacute ktoreacuteho podstatou je pozorovanie

a zhodnotenie pacienta Pohľadom vyšetrujuacuteci zhodnotiacute ako celkovuacute postuacuteru tak aj

33

konfiguraacuteciu jednotlivyacutech častiacute tela Poskytuje moţnosť zhodnotiť vonkajšie prejavy

pacienta a niacutem udaacutevaneacute informaacutecie (Dobeš 2011)

Postuacutera sa hodnotiacute z troch straacuten zozadu zpredu zboku Postupuje sa

systematicky kaudaacutelnym kraniaacutelnym smerom

Pohľad zozadu hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy relieacutef krku symetriu

postavenia ramien horneacute končatiny (relieacutef osa konfiguraacutecia) tvar a symetriu

hrudniacuteka vyacutešku a postavenie lopatieksledujeme kontuacutery paravertebraacutelnych erektorov

liacuteniu tŕňovyacutech vyacutebeţkov suacutemernosť torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov panvu ndash vyacutešku

spinae iliacae posteriores superiores(SIPS) gluteaacutelne svaly symetriugluteaacutelnych ryacuteh

osoveacute postavenie dolnyacutech končatiacuten (relieacutef osa konfiguraacutecia)

Pohľad zboku hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy drţanie hornyacutech

končatiacuten postavenie a tvar hrudniacuteka zakrivenia chrbtice brušneacute svaly postavenie

panvy postavenie dolnyacutech končatiacuten

Pohľad zpredu sledujeme symetriu tvaacutere osoveacute postavenie hlavy krku relieacutef

krku symetriu vyacutešky ramien kľuacutečnych kostiacute symetriu prsnyacutech bradaviek tvar

a symetriu hrudniacuteka postavenie rebier suacutemernosť pohybu rebier pri dyacutechaniacute svalstvo

brucha drţanie hornyacutech končatiacuten symetriu torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov

postavenie panvy symetriu spinae iliacae anteriores superiores postavenie dolnyacutech

končatiacuten klenbu nohy aktivitu prstov ( Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010Gross a kol

2005)

Vyšetrenie v sede

Pozorujeme rozdiely vzniknuteacute zmenou polohy Tieto rozdiely sa objavujuacute

v docircsledku odstraacutenenia vplyvu funkčnyacutech či anatomickyacutech odchyacutelok dolnyacutech končatiacuten

(Gross a kol 2005)

Vyšetrenie chocircdze

Za normaacutelnych okolnostiacute je chocircdza uacutečinnyacutem pohybom vpred Uacutečinnyacutem

pohybom rozumieme pohyb s minimaacutelnym energetickyacutem vyacutedajom Je definovanaacute i ako

spocircsob lokomoacutecie umoţňujuacuteci pohyb tela v priestore vpred tak ţe ťaţisko tela

umiestneneacute ventraacutelne pred stavcom S1 opisuje siacutenusoidu vo vertikaacutelnej (doprava-

34

doľava) i v horizontaacutelnej rovine (hore-dole) s minimaacutelnou amplituacutedou (Gross a

kol2005)

Chocircdza by mala byť rytmickaacute s rovnakou dĺţkou kroku končatiny by mali byť

v osovom postaveniacute a byť rovnomernezaťaţovaneacute Odviacutejanie chodidla stojnaacute noha sa

dotyacuteka podloţky paumlta a vaacuteha sa prenesie cez vonkajšiacute okraj nohy na špičku Všiacutemame si

suacutehyb panvy trupu a hornyacutech končatiacuten Ramenaacute a horneacute končatiny sa majuacute pohybovať

opačnyacutem smerom ako trup a dolneacute končatiny (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010

Rychliacutekovaacute 2008)

Adamsov test a vyšetrenie skoliometrom

Ide o hlavnyacute screeningovyacute test pri vyšetreniacute skolioacutezy Tento spocircsob vyšetrenia

popiacutesal Adams v roku 1865 Pacienta vyšetrujeme v stoji vyzveme ho aby sa

predklaacuteňal Pri vyšetreniacute je v 90 stupňovom predklone v drieku vystreteacute kolenaacute ramenaacute

uvoľneneacute ruky voľne visiace Nerovnakaacute dĺţka dolnyacutech končatiacuten sa vaumlčšinou

nekoriguje (Kokavec Novorolskyacute 2007 Patias et al 2010)

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010)

Pri vyšetreniacute pohľadom v horizontaacutele vidiacuteme zvyacuteraznenuacute asymetriu spocircsobenuacute

fixaacuteciou stavcov a vyklenutiacutem rebier Test je pozitiacutevny u všetkyacutech štrukturaacutelnych

skolioacutez funkčnaacute deformita sa v predklone vyrovnaacute (Blaha 2005)

Pri objektiacutevnom meraniacute sa pouţiacutevaacute skoliometerŠpeciaacutelne navrhnutaacute vodovaacuteha

bola predstavenaacute Bunnellom v roku 1984 aby obmedzil subjektivitu testu v predklone

Je pouţiacutevanyacute na ryacutechle a ľahkeacute kvantitatiacutevne posuacutedeniestupňa rotaacutecie trupu Uhol

rotaacutecie trupu by mal byť meranyacute na troch uacuterovniach chrbtice a to v proximaacutelnej časti

35

hrudnej chrbtice v jej strede a v torakolumbaacutelnom prechode (Bunell 1984 Grivas et

al 2007 Kotwicky et al 2013)

Vo vyšetrovanej poziacuteciiacute sa odmeria sklon gibusua paravertebraacutelneho valu

skoliometrom uhol vaumlčšiacute neţ 5deg je podozrivyacute zo skolioacutezy Vyacutešku kostaacutelneho gibusu

meriame v centimetroch (Kokavec Novorolskyacute 2007)

Pri vyšetreniacute skoliometrom hovoriacuteme o symetrii pri vyacutesledku 0deg akaacutekoľvek inaacute

hodnota je nazvanaacute asymetriou (Grivas et al 2006)

Uvaacutedza sa ţe Adamsov test skutočne preukaacuteţe rotačnuacute zloţku skolioacutezy keďţe

prominencia rebier je vyacutesledkom rotaacutecie hrudneacuteho koša spolu s chrbticou (Grossman et

al1995)

Adamsov test sa povaţuje za citliveacute klinickeacute vyšetrenie v porovnaniacute s meraniacutem

Cobbovho uhla (Cote et al 1998)

Avšak citlivosť a špecifita sa meniacute v zaacutevislosi na zručnosti vyšetrujuacuteceho umiestnenia

a veľkosti krivky (Viviani et al1984) Rozsahcitlivosť a špecifita testu v predklone

rocircznym stupňom skolioacutezy suacute (Scherl 2014)

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge10 deg - citlivosť 74 - 84 špecificita 78 -93

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť92 - 100 špecificita 60 - 91

driekovaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť 73 špecificita 68

skolioacutezy s uhlom Cobb ge40 deg - citlivosť 83špecificita 99

I keď vyacutesledky Adamsovho testu nezodopovedajuacute presne Cobbovmu uhlu

nameraneacutemu na RTG sniacutemkach mocircţu tieto dve hodnoty korelovať Všeobecne platiacute ţe

Adamsov uhol medzi 5deg aţ 7deg zodpovednaacute 10deg aţ20deg Cobbovho uhla (Ashworth et al

1988 Bunnell 1984) Bolo dokaacutezaneacute ţe uhol nameranyacute pri Adamsovom teste menšiacute

ako 5deg maacute špecifitu 47 pre detekciu adolescentnej idiopatikej skolioacutezy (AIS) Na

zaacuteklade tohto uacutedaja sa uhol menšiacute ako 5deg nepovaţuje za pozitiacutevny naacutelez Špecifitu 86

vypovedaacute Adamsov uhol 7deg takto vysokeacute percento špecifity koreluje s veľkosťou

Cobbovho uhla nad 10deg zisteneacuteho na RTG sniacutemke a pacient sa posiela na vyšetrenie

chrbtice k odborniacutekovi(Ashworth et al1988 Bunnell 1984)

36

Vyšetrenie olovnicou

Meranie

zozadu hodnotiacuteme osoveacute postavenie chrbtice- olovnica spustenaacute zo stredu

zaacutehlavia (protuberantia occipitalis externa tŕň C7) maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou

ryhou stredom celej chrbtice medzi kolenami a dopadať medzi paumlty V tomto priacutepadne

hovoriacuteme o kompenzovom osovom postaveniacute V priacutepade ţe olovnica intergluteaacutelnou

ryhou neprechaacutedza odmeria sa odchyacutelka v centimetroch a označiacute sa ako

dekompennzaacutecia vpravo vľavo (Rychliacutekovaacute2008)

spredu hodnotiacuteme osoveacute postavenie trupu ndash olovnica sa spuacutešťa od processus

xiphoideus prebieha cez pupok (brucho sa dotyacuteka olovnice nemalo by prominovať)

zboku hodnotiacuteme osoveacute postavenie tela ndash olovnica sa spuacutešťa od vonkajšieho

zvukovodu a maacute prechaacutedzať stredom plecoveacuteho a bedroveacuteho kĺbu a padať pred osu

členkoveacuteho kĺbu (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie pohyblivosti chrbtice

Schoberova vzdialenosť ndash hodnotiacute pohyblivosti driekovej chrbtice do flexie

Meria sa vzdialenosť trňoveacuteho vyacutebeţku stavcaL5 a 10cm kraniaacutelne u dospelyacutech 5 cm

u detiacute Pri zdravej chrbtici sa taacuteto vzdialenosť predĺţi u dospelyacutech minimaacutelne o 4-5 cm

u detiacute o 25 cm (Macrae Wright 1969)

Stiborova vzdialenosť ndash ukazuje rozviacutejanie hrudnej a driekovej chrbtice Meria

sa vzdialenosť tŕňoveacuteho vyacutebeţku stavca L5 a C7 Pri predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť o 7-10cm (Malanga Nadler 2006)

Ottova vzdialenosť ndashrozsah pohybu hrudnej chrbtice do predklonu a do

zaacuteklonu Meranaacute je vzdialenosť od stavcaC7 a 30cm kaudaacutelne Pri predklone by sa mala

vzdialenosť predĺţiť aspoň o 35 cm pri zaacuteklone by sa mala vzdialenosť zmenšiť v

priemere o 25 cm (Vařeka Vařekovaacute 1995)

Čepojova dištanciandash rozsah pohybu krčnej chrbtice do flexie Meria sa

vzdialenosť od stavcaC7 a 8 cm kraniaacutelne Pri maximaacutelnom predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť najmenej o 3cm (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

37

Forestier Flache ndash kolmaacute vzdialenosť protuberantia occipitalis externaa steny

meria sa najčastejšie v stoji Ak sa pacient s prepnutyacutemi kolenami dotyacuteka tylom steny

je Forestierova fleche 0Pouţiacuteva sa pre meranie fixovanej hrudnej kyfoacutezy alebo pri

flekčnom postaveniacute hlavy (Kolaacuteř 2009)

Thomayerova skuacuteškandashtzv skuacuteška jednoducheacuteho predklonu nešpecificky

hodnotiacute pohyblivosť celej chrbticePacient sa zo stoja predkloniacute a meria sa vzdialenosť

medzi špičkou tretieho prstu a podlahou Normou je ak sapacient dotkne špičkou prstu

podlahy za fyziologickuacute sa daacute povaţovať ešte aj vzdialenosť do 10 cm od podlahy

(Kolaacuteř2009)

Tyacutemto testom mocircţeme hodnotiť aj hyperhypomobilitu chrbice Za patologickuacute sa

povaţuje jednoznačne vzdialenosť 30cmod zeme Je nutneacute však diferencovať či je

predklon obmedzenyacute poruchou statodynamikychrbtice alebo skraacuteteniacutem flexorov kolien

Ak sa vyšetrovanyacute behom testu dotkne podlahy celou dlaňou najčastejšie to poukazuje

na generalizovanuacute hypermobilitu Ak poloţiacute na zem celeacute predlaktie jednaacute sa o vyznamuacute

poruchu vaumlziva (Kolaacuteř 2009)

Podľa Jandu a kol (2004) hodnotiacuteme tuacuteto skuacutešku nasledovne

norma ndash dotyk podloţky špičkami prstov

pozitiacutevnaThomayerova skuacuteška ndash meriame vzdialenosť v cm od podloţky

negatiacutevna Thomayerova skuacuteška ndash miacutenus v cm (pacient sa dotyacuteka dlaňami alebo

predklaktiami zeme)

Vyšetrenie lateroflexiendashPacient stojiacute vzpriamene chrbtom opretyacute o stenu

horneacute končatiny pozdĺţ tela dlane k telu prsty natiahnuteacute Na stehne sa zaznačiacute bod po

ktoryacute siaha najdlhšiacute prst vyzveme pacienta aby aby spravil uacuteklon (vyluacutečenie

predklonunadvihnutie opačnej dolnej končatiny (DK)značnyacute posun panvy lateraacutelne)

Zaznačiacute sa kam dosiahol a porovnajuacute sa strany Skuacuteška je orientačnaacute (Haladovaacute

Nechvaacutetalovaacute 2010Hromaacutedkovaacute a kol 2002)

Matthiassov test drţania tela - jednoduchyacute a spoľahlivyacute test vyšetrovanyacute

v stoji predpaţiacute horneacute končatiny do 90deg a drţiacute ich tak 30 sekuacutend Sleduje sa zmena

drţania tela (Matthiass 1966)

Pri vyšetreniacute sledujeme i celkoveacute zakriveniechrbtice kompenzaacuteciu trupu

meriame celkovuacute vyacutešku v porovnaniacute s dĺţkou končatiacuten v upaţeniacute Normaacutelne byacuteva

38

rozpaumltie paţiacute jedinca rovnakeacute ako jeho telesnaacute vyacuteška jeho telesnej vyacuteške Skoliotik maacute

trup skraacutetenyacute o deformitu chrbtice Podobnyacute vyacuteznam maacute vyšetrenie proporciiacute postavy

v stoji a v sede Podobne sluacuteţi vyšetrenie proporcionality v sede a v stoji Naacutepadnyacute

rozdiel vyacutešky postavy v stoji s dĺţkou trupu v sede svedčiacute o deformite chrbtice

Vyšetrenie trupu v sede vyluacuteči asymetriu panvy a sekundaacuterny pocircvod krivky (Dungl a

kol 2005)

Goniometrickeacute vyšetrenie

Hodnotenie rozsahov pohyblivosti chrbtice maacute vyacuteznam pri hodnoteniacute flexibility

krivky a pohyblivosti jednotlivyacutech uacutesekov Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov sme uţ

uviedli medzi kineziologickyacutemi poznatkami Teraz zdocircrazňujeme vyšetrovaneacute pohyby

a uvaacutedzame aj ich fyziologickyacute rozsah podľa Jandy a Pavlŧ

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

Uacutesek chrbtice Flexia Extenzia Lateraacutelna flexia Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg-45deg 45deg-75deg 45deg 50deg-60deg

Hrudnaacute

a driekovaacute - - 35deg-45deg 20deg-45deg

Vyšetrenie dolnyacutech končatiacuten

Vyšetrenie skoliotikov cielene dopĺňame o vyšetreniedolnyacutech končatiacuten (DKK)

Karski Madej a Rehaacutek (2001) odporuacutečajuacute vyšetrenie pohyblivostiv oboch bedrovyacutech

kĺboch Zistili ţe u vaumlčšiny pacientov s IS je priacutetomnaacute abdukčnaacute kontraktuacutera prevaţne

v oblasti pravej coxy

Testuje sa addukcia oboch bedrovyacutech kĺbov v extenzii Kontroluje sa i priacutetomnosť

flekčnej a extrarotačnej kontraktuacutery bedrovyacutech kĺbov (hlavne vpravo) (Karski Karski

2014 )

Meranie dĺţky dolnyacutech končatiacuten

Dĺţka DKK sa meria v ľahu

Funkčnaacute dĺţka vzdialenosť prednej spiny a vnuacutetorneacuteho členku

Anatomickaacute dĺţka trochanter major ndash vonkajšiacute členok

39

Umbilikomaleolaacuterna dĺţka pupok- vnuacutetornyacute členok (pri šikmej

a asymetrickej panve) (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Trendelenburgov test- vyšetrenie stoja na jednej nohe -hodnotiacute stav

pelvifemoraacutelnychstabilizaacutetorov Ide o stoj na jednej dolnej končatine druhaacute je pokrčenaacute

v bedrovom a kolennom kĺbe Pri teste by nemalo docircjsť k vychyacuteleniu či poklesu panvy

na stranu flektovanej končatiny Pozorujeme i trup ndash nemalo by dochaacutedzať ku

kompenzačneacutemu uacuteklonu na stranu stojnej končatiny (Hardcastle Nade1985)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania a dychovyacutech pohybov

Dychoveacute pohyby sluacuteţia nielen k metabolickyacutem potrebaacutem organizmu ale majuacute

suacutečasne i posturaacutelnu funkciu Rytmicky menia tvar hrudniacuteka a tyacutem ovplyvňujuacute drţanie

a konfiguraacuteciu tela Dynamika dyacutechania zaacutevisiacute na tvare chrbtice a tvar chrbtice zaacuteleţiacute na

dynamike dyacutechania (Dylevskyacute 2009b Veacutele 2012)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania je uacutezko spojeneacute s vyšetreniacutem stabilizačnej

funkcie chrbtice Umoţňuje posuacutediť aktivaacuteciu braacutenice a jej spolupraacutecu s brušnyacutemi

svalmi Z hľadiska kinezioloacutegie rozdeľujeme dyacutechanie na braacuteničneacute a kostaacutelne Pri

braacuteničnom dyacutechaniacute sa rozširuje nielen brušnaacute dutina a dolnaacute apetuacutera hrudniacuteka do šiacuterky

ale i predozadne Pri hornom type dyacutechania sa sternum pohybuje kraniokaudaacutelne

a hrudniacutek sa rozširuje minimaacutelne(Kolaacuteř 2009)

Sledujeme priebeh dychovej vlny ndash respiračnyacute pohyb prebieha distoproximaacutelne

pri naacutedychu i vyacutedychu (Chaloupka 2011)

Celkovuacute pohyblivosť rebier zisťujeme priloţeniacutem prstov do medzirebrovyacutech

priestorov Porovnaacutevame ich vzaacutejomneacute postavenie pri naacutedychu a vyacutedychui symetrickosť

rozpiacutenania hrudniacuteka V hornej časti hrudniacuteka sledujeme pohyb rebier nahor pri naacutedychu

pri vyacutedychu ich pokles V dolnej časti hrudniacuteka by sa mal odohraacutevať kriacutedlovityacute pohyb

rebier (Gross a kol 2005)

Meranie obvodu hrudniacuteka

Suacutečasťou vyšetrenia hrudniacuteka je i meranie jeho pruţnosti Zistiacuteme ju

prostredniacutectvom merania jeho obvodu krajčiacuterskym metrom - meria sa na dvoch

miestach a to

40

- cez bod mezosternale (muţi thelion) ndash obvod meriame vzadu tesne nad dolnyacutem

uhlom lopatiek vpredu u ţien cez stred hrudnej kosti (tesne nad hornyacutem

okrajom pŕs) u muţov nad prsnyacutemi bradavkami

- cez xifosternale - presnešie pre menšie zapojenie svalov a menšiu vrstvu tuku

Meranie sa opakuje 3x a to pri maximaacutelnom naacutedychu a maximaacutelnom vyacutedychu

(Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

Rozlišujeme svaly s tendenciou k skraacuteteniu a svaly s tendenciou k oslabeniu

Fylogeneticky staršie svaly s prevaţne posturaacutelnou funkciou suacute svaly s tendenciou

k hyperaktivite a skraacuteteniu Fylogeneticky mladšie svaly prevaţne svaly faacutezickeacute majuacute

tendenciu k oslabeniu vaumlčšinou je to praacuteve končatinoveacute svalstvo ryacutechlejšie sa

kontrahuje pri preťaţeniacute majuacute sklon k oslabeniuPodľa Jandu vyšetrujeme svalovuacute silu

(svalovyacute test) i vyšetrenie skraacutetenyacutech svalovVyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

naacutem preukaacuteţe priacutetomneacute svaloveacute dysbalancie(Lewit2003Veacutele 1997 )

Podľa Jandu rozlišujeme tri typy svalovyacutech dysbalanciiacute kedy suacute v nerovnovaacutehe

svaloveacute paacutery

Dolnyacute skriacuteţenyacute syndroacutemndashoslabeneacute mm glutaei maximi x skraacuteteneacute flexory

bedrovyacutech kĺbov slabeacute priame brušneacute svaly x skraacuteteneacute driekoveacute vzpriamovače trupu

slabeacute mm glutei medii x skraacuteteneacute m tensory fasciae latae a mm quadrati lumborum

Hornyacute skriacuteţenyacute syndroacutem ndashskraacuteteneacute horneacute x oslabeneacute dolneacute fixaacutetory ramenneacuteho

pletenca skraacuteteneacute mmbodka pectorales x oslabeneacute medzilopatkoveacute svaly

oslabeneacutehlbokeacute flexory šije x skraacuteteneacute extenzory šije a kyacutevače

Vrstvovyacute syndroacutem - charakterizovanyacute striedaniacutem oblastiacute hypertrofickyacutech

a oslabenyacutech svalov kaudokraniaacutelne sledujeme skraacuteteneacute ischiokruraacutelne svaly chabeacute

gluteaacutelne svaly maacutelo vyvinuteacute vzpriamovače drieku hypertrofickeacute vzpriamovače v ThL

oblasti slabeacute medzilopatkoveacute svaly hypertrofickeacute horneacute fixaacutetory ramenneacuteho pletenca

Na prednej strane pozorujeme oslabeneacute m vastus medialis skraacuteteneacute flexory bedrovyacutech

kĺbov oslabeneacute priame brušneacute svaly lateraacutelne však brušnaacute stena byacuteva vtiahnutaacute v

šikmyacutech brušnyacutech svalovskraacuteteneacute prsneacute svalyoslabeneacute hlbokeacute flexory krku

(Lewit2003 Veacutele 1997)

41

Karski Madej a Rehaacutek (2001) zdocircrazňujuacute vyšetrenie adduktorov a abduktorov

bedrovyacutech kĺbov Čiacutem vaumlčšiacute je rozdiel v rozsahu abdukcie (menšia addukcia praveacuteho

bedroveacuteho kĺbu a vaumlčšia addukcia ľaveacuteho) tyacutem vaumlčšia je hrozba rozvinutia skolioacutezy

Tvrdiacute ţe skolioacutezy sa objavujuacute u detiacute ktoreacute majuacute abdukčnuacute kontraktuacuteru vpravo

(addukcia 0 abdukčnaacute kontraktuacutera 5-10deg) alebo u detiacute ktoreacute majuacute menšiu abdukčnuacute

kontraktuacuteru praveacuteho bedroveacuteho kĺbu ale veľkuacute addukciu ľaveacuteho bedroveacuteho kĺbu (40-

45deg)

Podľa Kolaacuteřa (2002) je podstatneacute vyšetrenie svalov z funkčneacuteho hľadiska a to

hlavne vyšetreniacutem hlbokeacuteho stabilizačneacuteho systeacutemu ako najvyacuteznamnejšieho funkčneacuteho

faktoru Ide o vyšetrenie suacutehry svalov zaisťujuacutecich stabilizaacuteciu chrbtice počas pohybu

Vyšetrenie hypermobility

Pod pojmom hypermobilita sa rozumie zvyacutešenaacute kĺbna pohyblivosť nad beţnuacute

fyziologickuacute normu Podľa Sachseho rozoznaacutevame tri druhy hypermobility

lokaacutelnupatologickuacute ndash vznikaacute napriacuteklad medzi jednotlivyacutemi stavcami ako kompenzaacutecia

blokaacutedy generalizovanuacute patologickuacute ndash mocircţe vzniknuacuteť ako naacutesledok poruchy aferencie

centraacutelnej poruchy svaloveacuteho tonu a pod Konštitučnaacute hypermobilita je charakteristickaacute

postihnutiacutem celeacuteho tela nemusiacute však byť vo všetkyacutech oblastiach rovnakeacuteho stupňa

(Janda a kol 2004 Kolaacuteř 2009)

Je viacero skuacutešok napr skuacuteška rotaacutecie hlavy skuacuteška šaacutelu zapaţenyacutech paţiacute

zaloţenyacutech paţiacute extendovanyacutech lakťov zopnutyacutech ruacutek zopnutyacutech prstov skuacuteška

posadenia na paumlty či uţ spomiacutenanaacute skuacuteška predklonu ndash tzvThomayerov test (Janda

a kol 2004)

Skuacutešku uacuteklonu pri vyšetreniacute hypermobility hodnotiacuteme podľa kolmice spustenej

z axily - maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou ryhou Pri hypermobilite sa kolmica dostaacuteva za

kontralateraacutelnu stranu pri skraacuteteniacute mquadratus lumborum zostaacuteva na homolateraacutelnej

strane (Janda a kol 2004)

Palpaacutecia

Vyšetreniacutem pohmatom zisťujeme reflexneacute zmeny na koţi (hladkosť teplota

potivosť napaumltie) podkoţiacute fasciaacutech svaloch Zisťujeme vzaacutejomnuacute pohyblivosť tyacutechto

42

tkaniacutev voči sebe eventuaacutelne vyhľadaacutevame barieacutery medzi jednotlivyacutemi vrstvami

Zisťujeme i priacutetomnosť a kvalitu opuch bolestivosť a posunlivosť jaziev i kvalitu

citlivosti Čiacutem hlbšie palpujeme tyacutem je porucha hlbšie uloţenaacute Pri palpaacutecii kostiacute

rozpoznaacutevame hrboly (miesta svalovyacutech uacuteponov) moţneacute zmeny na okostici

lokalizujeme kĺbne štrbiny Palpujeme kĺbnu pohyblivosť v zmysle kvality a rozsahu

tzv kĺbnu hru (Dobeš 2011)

493 Ostatneacute vyšetrenia

Suacutečasťou klinickeacuteho vyšetrenia byacuteva i neurologickeacute vyšetrenie či zistenie

funkčneacuteho stavu kardiopulmonaacutelneho aparaacutetu (vitaacutelna kapacita pľuacutec

echokardiogramultrazvuk srdca)Orientačneacute neurologickeacute vyšetrenievyluacuteči uacutetlakoveacute

miešne a koreňoveacute syndroacutemy alebo neuromuskulaacuterne poruchy (Repko 2010 Dungl a

kol2005)

Sledujeme i celkovyacute duševnyacute stav pacienta Mocircţe naacutes doviesť k odhaleniu zaacutevaţnyacutech

systeacutemovyacutech ochoreniacute a dovoľuje naacutem odhadnuacuteť spolupraacutecu pacienta v buduacutecej liečbe

(Dungl a kol 2005)

494 Zobrazovacie metoacutedy

RTG vyšetrenie

Pri podozreniacute na štrukturaacutelnu skolioacutezu sa vyšetrenie dopĺňa o RTG obraz

Umoţňuje naacutem zistiť rozsah štrukturaacutelnych zmien na chrbtici posuacutediť funkčnuacute

a štrukturaacutelnu zloţku odmerať uhol zakrivenia a určiť primaacuternu krivku Najvaumlčšiu

vyacutepovednuacute hodnotu majuacute sniacutemky na dlhom formaacutete 30x90 cm kde je zachytenaacute celaacute

chrbtica i s polohou hlavy a panvy Takeacuteto sniacutemky sa zhotovujuacute

v anteroposterioacuternej(AP)a bočnej projekcii na začiatku liečby a po jednom

rokuZaacutekladneacute sniacutemky sa dopĺňajuacute APsniacutemkom v uacuteklonoch na stranu konvexity krivky

s centraacuteciou na vrcholktoreacute sluacuteţiak zisteniu flexibility krivky Tieto sniacutemky sa

zhotovujuacute aktiacutevnou flexiou pacienta alebo ešte lepšie pasiacutevnym tlakom na vrchol krivky

a pomocnyacutem ťahom za trup Pri sledovaniacute liečby sa kontrolnyacute sniacutemok v predozadnej

projekcii zopakuje po šiestich mesiacoch Pri očakaacutevaniacute progresie o tri mesiace (Sosna

kol 2001 Repko 2007 Kolaacuteř 2003)

43

RTG sluacuteţi na

Meranie tiaţe zakrivenia ndash Cobbov uholndash na AP projekciiho zvierajuacute kolmice na

priamky prechaacutedzajuacutece odľahlyacutemi kryciacutemi plochami koncovyacutech stavcov (Repko 2012)

Meranie rotaacutecie stavcov

Stupeň rotaacutecie stavcov sa hodnotiacute metoacutedou podľa Nashe a Moa podľa poziacutecie tieňov

pedikulov stavca na AP sniacutemku a je klasifikovanyacute piatimi stupňami rotaacutecie (Esposito et

al 2012)

- nultyacute stupeň tiene pedikulov suacute v rovnakej vzdialenosti od straacuten tiel stavcov

- stupeň I tieň pedikulu na konvexnej strane sa presuacuteva z okraja tela stavca

- stupeň II rotaacutecia je medzi stupňom I a III

- stupeň III tieň pedikulu sa nachaacutedza bliacutezko centra tela stavca

- stupeň IV tieň pedikulu je za stredom tela stavca

Určenie kostneacuteho vekundash u adolescentnyacutech pacientov sa odčiacutetava kostnaacute zrelosť

sledovaniacutem stupňa osifikaacutecie apofyacutez iliakaacutelnych kriacutest metoacutedou podľa Rissera Stupeň 1

je 25 osifikaacutecia stupeň 2 je 50 osifikaacutecia stupeň 3 je 75 osifikaacutecia stupeň 4 je

100 osifikaacutecie stupeň 5 je fuacutezia skostnatenyacutech epifyacutez lopaacutet bedrovyacutech kostiacute (Repko

2012Horne Flannery Usman 2014)

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014)

Ďalšie zobrazovacie metoacutedy suacute napriacuteklad magnetickaacute rezonancia (MRI) alebo

počiacutetačovaacute tomografia(CT) ktoreacute sa pouţiacutevajuacute v priacutepadoch kombinovanyacutechporuacutech

s postihnutiacutem chrbticoveacuteho kanaacutela či nervovyacutech štruktuacuter (Repko 2012)

44

410 Terapia skolioacutez

Liečba skolioacutezy by mala byť komplexnaacute a individuaacutelne prispocircsobenaacute kaţdeacutemu

pacientovi Ide o spolupraacutecu viaceryacutech odborniacutekov pediater ortopeacuted rehabilitačnyacute

lekaacuter fyzioterapeut niekedy i neuroloacuteg Pri liečbe orteacutezami zohraacuteva docircleţituacute uacutelohu

protetik (Kolaacuteř 2003)

Keďţe nepoznaacuteme presnyacute pocircvod idiopatickej skolioacutezy kauzaacutelna liečba nie je

moţnaacute a sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute (Sochovaacute 2002)

Pri liečbe je veľmi docircleţiteacute i navodenie spolupraacutece medzi pacientom a rodičom

hlavne u detskeacuteho pacienta ktoryacute maacute primaacuternu krivku v hrudnej oblasti krivka sa

objavila pred 10 rokom pacientje hypermobilnyacute a vykazuje minimaacutelne mozočkoveacute

priacuteznaky (Kolaacuteř2003)

Všeobecnou zaacutesadou či uţ konzervatiacutevnej alebo operačnej terapie je skorigovanie

skoliotickej krivky a tuacuteto korekciu udrţať Tyacutem sa zmierni rozvoj štrukturaacutelnych zmien

(hlavne v obdobiacute po ukončeniacute rastu) a progresia krivky (Vlach 1986 Weiss et al

2006)

Z hľadiska voľby terapie a tiaţe krivky sa skolioacutezy delia nasledovne

- 0-10deg nepovaţuje sa za skolioacutezu

- 10-20deg sledovanie krivky (kaţdeacute 3 mesiace) ak je krivka bez progresie kaţdyacutech

6 mesiacov rehabilitaacutecia

- 20-40deg indikaacutecia korzetu

- nad 40deg - pri progresiioperačneacute riešenie (Sosna kol 2001)

Pri kinezioterapiisaautori zhodujuacute v naacutezore ţe je indikovanaacute pri skolioacutezach nad 10deg

teda Ib a viac U kriviekpod 10deg nie je terapia nutnaacute doporučujesa zvyacutešenaacute telesnaacute

aktivita (Vařeka 2000)

Hlavnyacutem cieľom pohybovej terapie skolioacutezy je zabraacutenenie progresie skoliotickyacutech

zmien a podľa moţnosti i uacuteprava chybneacuteho zakrivenia chrbtice Docircleţityacutem

predpokladom pre ovplyvnenie skolioacutezy je nahradeniepatologickyacutech posturaacutelnych

a pohybovyacutech vzorov fyziologickyacutemispraacutevnymi (Pavlŧ2003 Weiss et al 2006)

45

Kriteacuteriom pre vyacuteber terapeutickeacuteho postupu je kineziologickyacute rozbor Vyacuteber ďalej

musiacute rešpektovať typ skolioacutezy veľkosť krivky vek a schopnosť spolupraacutece pacienta či

spolupraacutecu rodičov (techniky vyuţiacutevajuacutece asistenciu zaučenej osoby) V raacutemci

fyzioterapeutickyacutech postupov sa vyuţiacuteva predošetkyacutem formatiacutevny vplyv svalstva na

kostnyacute vyacutevoj I keď terapeuti vyuţiacutevajuacute odlišneacute techniacuteky mali by sa dodrţiavať určiteacute

všeobecneacute pravidlaacute

- cielene aktivovať autochtoacutennu muskulatuacuteru

- ovplyvňovať synergie ventraacutelnej a dorzaacutelnej muskulatuacutery a nedostatočnuacute

svalovuacute diferenciaacuteciu

- aktivovať braacuteničneacute dyacutechanie pri spraacutevnom postaveniacute panvy

- cvičenieby malo prebiehat prebieha v trakcii

- cvičenie zameraneacute na svalovuacute funkciu doplniť mobilizačnyacutemi technikami

(Kolaacuteř 2009)

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy

Metoacuteda Klapp

Autorom tejto metoacutedy je nemeckyacute ortopeacuted Rudolph Klapp Vypracoval ju na

zaacuteklade pozorovania ţe pri chocircdzi štvornoţcov suacute pohyby chrbtice z hľadiska ortopeacutedie

veľmi praktickeacute a navyše u tyacutechto zvierat sa nevyskytujuacute skolioacutezy Podstatou je teda

lokomoacutecia v kvadrupedaacutelnej poziacutecii Princiacutep cvičenia spočiacuteva v rozloţeniacute chrbtice

medzi 4 body opory so suacutečasnou lokomoacuteciu (lezeniacutem) s priamym vplyvom na rotabilitu

a pretiahnutie chrbtice s posilneniacutem svaloveacuteho korzetu Dochaacutedza tak k trojrozmernej

mobilizaacutecii chrbtice a ku korekcii chybneacuteho zakrivenia zlepšovaniu svalovej sily

koordinaacutecie a vytrvalosti Cvičebnyacute program sa riadi typom a stupňom zakrivenia

chrbtice Pozostaacuteva z pohybov končatiacuten trupu a zaujatia rocircznych polocirch trupu pri chocircdzi

po štyroch Taacuteto technika vyuţiacuteva dva bazaacutelne typy lezenia kreuzgang (skriacuteţeneacute

lezenie) kde suacute odrazoveacute končatiny kontralateraacutelne a passgang (mimochodneacute lezenie)

pri ktorom suacute odrazoveacute končatiny ypsilateraacutelne Skriacuteţeneacutelezenie sa vyuţiacuteva skocircr

u skolioacutez tvaru Cmimochodneacute pri tvare S Tyacutemto spocircsobom moţno dosiahnuť uacutepravu

nielen zmien v zmysle skolioacutezy a torzie ale i v zmysle lordotizaacutecie a kyfotizaacutecie

Odľahčenie chrbtice napomaacuteha k jej mobilizaacutecii a preťahovaniu za suacutečasneacuteho

posilňovania svalstva trupu Podľa vyacutechodiskovej polohy suacute aktivovaneacute svaly na

46

konvexnej i konkaacutevnej strane Kotraindikaacuteciou tejto metoacutedy je neschopnosť zvlaacutednuť

cvičenie (motoricky mentaacutelne) a postihnutie hornyacutech či dolnyacutech končatiacuten nedovoľujuacutece

zaujatie či zaacuteťaţ spojenaacute s postaveniacutem na štyroch končatinaacutech (Pavlŧ2003 Kolaacuteř

2009)

Ortopedickaacute dychovaacute terapia Schroth

Autorkou je učiteľka Katharina Schroth Svoju cvičebnuacute metoacutedu vypracovala

a vyskuacutešala najskocircr sama na sebea aţ potomzaloţila vlastnuacute kliniku na liečbu skolioacutezy

Neskocircr v jej šľapajaacutech pokračovala Katharinina dceacutera Schrothovaacute vychaacutedzala

z pocircvodne empirickeacuteho poznania podľa ktoreacuteho trup pozostaacuteva z troch zhruba

pravouhlyacutech blokov stojacich nad sebou

- panvovyacute (začiacutena podbruškom a končiacute rebrami)

- hrudnyacute (začiacutena na bruchu do vyacutešky stavcaTh6 a dolnej 13 rebier)

- ramennyacute (od vyacutešky ramien k mandibule)

Pri skolioacuteze suacute tieto bloky vo frontaacutelnej rovine protisebe vzaacutejomne posunuteacute

priacutepadne zrotovaneacute a nadobuacutedajuacute klinovityacute tvar čiacutem vznikaacute torzia Klinovityacutem

sformovaniacutem blokov a rotovaniacutem tiel stavcov dochaacutedza k zniacuteţeniu vyacutešky chrbtice

obmedzeniu pohyblivosti rebier čo nepriaznivo ovplyvniacute i dyacutechanie

Korekcia chybneacuteho postavenia je zahaacutejenaacute v oblasti chodidiel pokračuje

dolnyacutemikončatinami panvou To znamenaacute ţe dochaacutedza ku korekcii pacienta bdquozdola-

nahorldquo Veduacute k nej tieto kroky

- aktiacutevne pretiahnutie (prolongaacutecia)

- korekcia stranovyacutech posunov (vychaacutedza sa z opaumltovne ziacuteskaneacuteho stredneacuteho

postavenia panvy)

- aktiacutevna derotaacutecia

Tento stav sa deje predovšetkyacutem prostredniacutectvom špeciaacutelnych dychovyacutech cvičeniacute

Naacutecvik vhodneacuteho spocircsobu dyacutechania je veľmi podstatnou časťou liečby Maacute docieliť

korekciu nepriaznivyacutech dychovyacutech vzorcov ktoreacute suacute pre skolioacutezu typickeacute a prispievajuacute

k jej zhoršeniu (Pavlŧ2003)

Hlavnyacutem zloţkami cvičebnyacutech programov suacute

47

- cvičenie DKK v zaacutevese na rebrinaacutech

- naťahovacie cvičenie v kľaku za rukami a podobne ktoreacute vedie k zlepšovaniu

pohyblivosti chrbtice

- formovacie cvičenia pri ktoryacutech sa korekcia chybneacuteho postavenia chrbtice

dosahuje aktivaacuteciou určityacutech svalovyacutech skupiacuten

- posilňovacie cvičenia ktoreacute izometrickou kontrakciou zvyšujuacute silu svalov

a tyacutem udrţujuacute korigovaneacute postavenie chrbtice

Pre udrţanie terapeutickeacuteho efektu maacute docircleţiteacute miesto v terapii tzv aktiacutevna

stabilizaacutecia Ide o izometrickeacute svaloveacute kontrakcie počas vyacutedychu Tyacutemto sa aktivujuacute

i svaly ktoreacute boli doposiaľ neaktiacutevne (Pavlŧ2003)

Koncept vzpornyacutech cvičeniacute Brunkow

Terapeutickyacute koncept meroacutedy Roswithy Brunkow je zaloţenyacute na cielenej

aktivaacuteciidiagonaacutelnych svalovyacutech reťazcov Autorka bolanaacutesledkami uacuterazu nuacutetenaacute byť

nejakyacute čas pripuacutetanaacute k invalidneacutemu voziacuteku V tomto obdobiacute na sebe spozorovala ţe pri

vzpornom napiacutenaniacute hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten sa svalovaacute aktivita rozšiacuteri aţ na trup

a k hlave Vytvorila tak systeacutem vzpornyacutech cvičeniacute ktoryacute umoţňuje

- zlepšenie funkcie oslabenyacutech svalov

- stabilizačnyacute treacutening pre chrbticu a končatiny bez neţelaneacuteho zaťaţenia kĺbov

- preučenie spraacutevnych pohybov(Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Hlavnyacutem terapeutickyacutem prostriedkom suacute napiacutenacie resp vzporneacute cvičenia Postavenie

hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten vyvolaacute aktivitu svaloveacuteho vzorca Zaacutekladom cvičeniacute je

voľnaacute maximaacutelna dorzaacutelna flexia ruacutek a nocirch prevedenaacute vzpieraniacutem zaacutepaumlstia dlane či

paumlty v distaacutelnom smere proti pomyselneacutemu či reaacutelnemu odporu Dorzaacutelna flexia

aktivuje svaloveacute reťazce ktoryacutech fixnyacute bod leţiacute proximaacutelne a aktivita sa šiacuteri smerom

disto-proximaacutelnym Izometrickeacute vzpieranie oproti tomu aktivuje svaloveacute reťazce

s fixnyacutem bodom v distaacutelnych častiach končatiacuten aktivaacutecia je teda proximo-distaacutelna

V oboch priacutepadoch sa svalovaacute aktivita iradiaacuteciou šiacuteri ďalej i na trupoveacute

svaly(Pavlŧ 2003)

Metodika je rozpracovanaacute na cvičenia do šiestich tyacuteţdňov Pri cvičeniacute je nutneacute

zaujatie vhodnej zaacutekladnej polohy tela a vyacutechodiskovej polohy pre končatiny

48

Zaacutekladnou podmienkou postupu svalovej aktivaacutecie je spraacutevne postavenie kĺbov ktoreacute

musiacute byť zachovaneacute počas vzpornyacutech cvičeniacute Opakovaniacutem sa udrţujuacute reflexneacute draacutehy

tejto neuromuskulaacuternej aktivity Podpornyacutem prostriedkom suacute pomocneacute manuaacutelne

techniky ktoreacute stimulujuacute povrchovuacute či hlbokuacute citlivosť Napriacuteklad potieranie

povrchoveacute hlbokeacute hladkanie naacuterazoveacute tlakoveacute impulzy roztieranie (Pavlŧ2003)

Dyacutechanie pri cvičeniacute hraacute vyacuteznamnuacute rolu Naacutedych pocircsobiacute facilitačne vyacutedych

inhibične V ľahu na bruchu pri naacutedychu vychaacutedza pohyb smerom od ruacutek cez trup

k nohaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu od nocirch k rukaacutem V ľahu na chrbte ide pohyb

s naacutedychom od nocirch smerom k rukaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu zase opačne Cvičenie

prekladaacuteme relaxaacuteciou (Haladovaacute a kol1997)

Docircleţituacute uacutelohu zohraacuteva vedomeacute motorickeacute učenie pozornosť koncentraacutecia

a pochopenie optickej a akustickej ponuky a jej prenesenie na kinestetickuacute uacuteroveň

(Kolaacuteř2009)

Vojtov princiacutep reflexnej lokomoacutecie

Zaacuteklady tohto diagnostickeacuteho a terapeutickeacuteho princiacutepu poloţil na zaacuteklade

vlastnyacutech pozorovaniacute a skuacutesenostiacute českyacute neuroloacuteg Dr Vaacuteclav Vojta Metoacuteda vznikla

empiricky Zistil ţe pri určitej manipulaacuteciiacute s dieťaťom dochaacutedza k zmenaacutem svalovej

suacutehry ktoreacute vykazovali určituacute pravidelnosť a to vzbudilo jeho zaacuteujem U jeho malyacutech

pacientov vznikali vo svaloch pravidelne a automaticky takeacute reakcie ktoreacute boli

doposiaľ z funkcie vyradeneacute Na zaacuteklade prvyacutech pozorovaniacute vypracoval terapeutickyacute

koncept ktoryacute povaţoval viac za hypoteacutezu ako vyacutesledok vedeckej praacutece S cieľom

zlepšenia klinickeacuteho stavu svojich pacientov ďalej rozviacutejal a prepracovaacuteval svoju

metoacutedu (Vojta Peters2010)

Dnes predstavuje neurofyziologickyacute a vyacutevojovo orientovanyacute systeacutem

ktoreacuteho cieľom je znovuobnovenie vrodenyacutech fyziologickyacutech pohybovyacutech vzorov

ktoryacutech spontaacutenne zapojenie je obmedzeneacute poruchou centraacutelnej nervovej suacutestavy

a pohybovej suacutestavy nech uţ majuacute akuacutekoľvek priacutečinu Profesor Vojta vychaacutedzal

z predstavy ţe zaacutekladneacute pohyboveacute vzory suacute geneticky naprogramovaneacute v centraacutelnej

nervovej suacutestave kaţdeacuteho jedinca a pomocou reflexnej lokomoacutecie je moţneacute CNS

aktivovať prebudiť jej narušeneacute spoje a znovu obnoviť fyziologickeacute pohyboveacute vzory

(Pavlŧ2003Kolař 2009)

49

Metoacuteda vyuţiacuteva modeloveacute reflexneacute vzory z ontogenetickeacuteho vyacutevoja typickeacute pre

skoryacute detskyacute vek a pomocou nich sa snaţiacute aktivovať motorickeacute funkcie K reflexneacutemu

vybaveniu vyuţiacuteva adekvaacutetne proprioceptiacutevne stimuly - predpaumltie periostaacutelny tlak

v spuacutešťovyacutech zoacutenach na trupe a končatinaacutech statickyacute a dynamickyacute tlak v kĺbe presne

definovanuacute vyacutechodiskovuacute polohu oporneacute body a adekvaacutetny odpor proti vznikajuacutecemu

pohybu Ide o neustaacutelu kontrolu cez aferentnyacute a eferentnyacute systeacutem medzi perifeacuteriou

a centrom ktoruacute mocircţeme pozorovať spraacutevnym zapojeniacutem svalov v reťazci a zreťazeniacutem

tyacutechto svalovyacutech slučiekdo vyacutesledneacuteho globaacutelneho vzoru Celyacute dej prebieha

dynamickyacutem striedaniacutem opornej (stojnej) krokovej (flekčnej) odrazovej a relaxačnej

faacutezy v určitej časovej postupnosti Vyvolanie zmeny drţaniapostuacuteryalebo pohybu je

odvodeneacute od dvoch zaacutekladnyacutech globaacutelnych vzorov nazyacutevanyacutech reflexneacute otaacutečanie

a reflexneacute plazenie (Pavlŧ2003)

Stimulovaneacute zoacuteny sa označujuacute ako spuacutešťoveacute zoacuteny Vojta ich definoval spolu

dvadsať a rozdelil ich na hlavneacute a vedľajšie Hlavneacute zoacuteny sa nachaacutedzajuacute na končatinaacutech

(periostaacutelne stimuly) a vedľajšie na trupe (aplikaacutecia svalovyacutech podnetov) V princiacutepe

podnet aplikovanyacute do jednej zoacuteny vedie k vyvolaniu celeacuteho reflexneacuteho vzoru Suacutečasne

s motorickyacutem prejavom dochaacutedza i k vegetatiacutevnym prejavom vo vzťahu

k postihnuteacutemu svalstvu (potenie sčervenanie koţe dyacutechanie a pod) (Pavlŧ2003)

Drţanie tela znamenaacute zapojenie autochtoacutennej muskulatuacutery v jednotlivyacutech

segmentoch chrbtice ktoreacute je zaacutekladom vzpriamenia (Haladovaacute a kol1997) V oboch

globaacutelnych vzoroch sa taacuteto vzpriamovacia funkcia uskutočňuje

Podľa Kolaacuteřa (2003) je moţneacute prostredniacutectvom tyacutechto lokomočnyacutech vzorov

cielene ovplyvniť funkciu autochtoacutenneho svalstva u ktoreacuteho nie je moţnosť voľnej

kontroly Vyacutevoj IS znamenaacute blokaacutedu recipročne predisponovaneacuteho vzoru pričom

časovyacute a priestorovyacute sled rozvinutia autochtoacutennej muskulatuacutery nie je usporiadanyacute

Funkcia osoveacuteho orgaacutenu je z riadenia vzorovo posturaacutelnej ontogeneacutezy vyradenaacute a tyacutem

docircjde k jej nedostatočnej funkcii Pomocou vzorov reflexnej lokomoacutecie mocircţeme

vyacuterazne ovplyvniť porušenuacute funkciu autochtoacutennej muskulatuacutery ktoraacute riadi recipročnyacute

vzor šiacuteriaci sa z centraacutelnej nervovej suacutestavy na celyacute osovyacute orgaacuten a tyacutem zapojiť svaly do

spraacutevnej suacutehry Dochaacutedza takisto k aktivaacutecii spraacutevneho dychoveacuteho stereotypu

zapojeniacutem braacutenice do dychovej a posturaacutelnej funkcie

Reflexne mocircţeme cvičiť s pacientom v kaţdom veku Plasticita mozgu a tyacutem

vyacutebavnosť však klesajuacute v zaacutevislosti na veku Najvyacutebavnejšie suacute deti do jedneacuteho roku ţivota

50

Tuacuteto metodiku vyuţiacutevame pri staršiacutech deťoch skocircr ako podpornuacute aby sme podporili noveacute

alebo opravili zleacute pohyboveacute vzory (Kolaacuteř2009)

Nevyacutehodou metoacutedy reflexnej lokomoacutecie Dr Vojty je jej naacuteročnosť Je

nevyhnutnaacute spolupraacuteca pacienta i rodičov Vysokeacute naacuteroky suacute kladeneacute na terapeuta jeho

vzdelanosť a skuacutesenosti Chybne zostavenaacute terapia totiţ nielen neprinaacuteša ţiadny efekt

ale mocircţe byť dokonca škodlivaacute pretoţe podporuje svalovuacute nerovnovaacutehu čiacutem mocircţe

prispieť k dekompenzaacutecii krivky (Kolaacuteř2009)

Bruumlgger koncept

Diagnostickyacute a terapeutickyacute koncept vyvinutyacute na zaacuteklade vlastneacuteho pozorovania

švajčiarskym neuroloacutegom a psychiatrom Dr Aloisom BruumlggeromZaacutekladnou

myšlienkou konceptu k vzhľadom k podstate funkčnyacutech poruacutech pohyboveacuteho systeacutemu je

ţe pocircsobeniacutem patologickyacutech aferentnyacutech signaacutelov dochaacutedza v pohybovej suacutestave

(artromuskulaacuternom systeacuteme) k vzniku reflektorickyacutech ochrannyacutech mechanizmov (NSB

- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt) ktoreacute vyvolaacutevajuacute ochranneacute reakcie vo

forme artrotendomyotickyacutech reakciiacute čiacutem dochaacutedza k zmene fyziologickyacutech priebehov

pohybov a drţaniatela Cieľom terapie je patologicky pocircsobiace javy eliminovať aby

boli nastoleneacute fyziologickeacute a ekonomickeacute drţanie a pohyby (Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Cieľom diagnostickej časti konceptu je ohodnotiť a určiť tzv rušiveacute faktory

K tomu sluacuteţi

Anamneacuteza ndash okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov sa kladie docircraz na činnosti

ktoreacute pacient vykonaacuteva či po straacutenke kvalitatiacutevnej tak i kvantitatiacutevnej a prevaacutedza sa

analyacuteza prevaţujuacutecich pohybovyacutech funkciiacute

Inšpekcia ndash ohodnotenie tranzitoacuternych (odev obuv naacutebytok) i perzistentnyacutech

(jazvy opuch psychickeacute poruchy ) rušivyacutech faktorov

Funkčneacute vyšetrenie ndash ohodnotenie naacutevykoveacuteho drţania korigovaneacuteho drţania

Porovnanie drţaniacute poukazuje na veľkosť funkčnej poruchy a je i prvyacutem prognostickyacutem

kriteacuteriom (Pavlŧ2003)

Funkčnyacute test ndash test Th5 pruţenia ndash vaumlčšinou pri vyšetreniacute pacient sediacute (mocircţe

i staacuteť) v skorigovanej poziacutecii Ide o manuaacutelne rytmickeacute impulzy v kolmom smere na

chrbticu Maacute tri faacutezy a hodnotiacute

51

- pevnosť chrbtice

- klopenie panvy

- skuacuteškuretropoziacutecie ramien

Je hodnotenaacute kvantita i kvalita uvedenyacutech pohybov Test nie je iba testom

diagnostickyacutem ale opakuje sa po kaţdom terapeutickom zaacutekroku na zhodnotenie efektu

a spraacutevnosti zvolenej terapie

Medzi ďalšie testy patria test predbiehania lopatky rotaacutecie panvy vonkajšej

rotaacutecie v plecovom kĺbe a rotaacutecie hlavy

Stanovenie rušivyacutech faktorov ndash terapeut hypoteticky stanoviacute tieto faktory na

zaacuteklade predchaacutedzajuacutecich vyšetreniacute

Stanovenie pracovnej hypoteacutezy ndash stanovenie postupu terapie

V terapeutickej časti konceptu je cieľom odstraacutenenie rušivyacutech faktorov K tomu suacute

vyuţiacutevaneacute nasledujuacutece prvky (Pavlŧ 2003)

Korekcia držania tela ndash vzpriameneacute drţanie tela demonštruje Bruumlgger na modely

troch ozubenyacutech kolies ktoreacute reprezentujuacute tri zaacutekladneacute pohyby klopenie panvy vpred

zdvihnutie hrudniacuteka pretiahnutie šije Zdocircrazňovanaacute je tzv thorakolumbaacutelna lordoacuteza

ktoraacute by mala byť pretiahnutaacute od os sacrum po oblasť Th5

Priacutepravneacute opatrenia ndash polohovanie prikladanie špeciaacutelnych tepelnyacutech obkladov

na oblasť sternokostaacutelneho skĺbenia extetenzorov šije bedrovej chrbtice symfyacutezy

a adduktorov stehien Hlavnyacute uacutečinok je relaxačnyacute

Pasiacutevne terapeutickeacute postupy

- aplikaacutecie horkej bdquorolyldquo predstavujuacutecej tepelnuacute proceduacuteru k ovplyvneniu

edeacutemov (OGE ndash Obolenskaja-Goljanitzki efekt) vytvorenyacutech

opakovanyacutemi pohybmi s cieľom pozitiacutevne ovplyvniť lymfatickyacute obeh

Podľa potreby ju moţno kombinovať s hlbokou priečnou masaacuteţou

- neurologickeacute kontrakčneacute postupy ndash ryacutechle chvejiveacute pohyby

s relaxačnyacutem efektom

Aktiacutevne terapeutickeacute postupy

- agisticko-excentrickeacute kontrakčneacute postupy k zlepšeniu excentrickej

kontrakčnej schopnosti

52

- cvičenie s Thera-Bandom

- aktivity beţneacuteho denneacuteho ţivota

- aktiacutevne cviky

- terapeutickaacute chocircdza podľa Bruggera

- motivaacutecia a kladnyacute priacutestup terapeuta

Cvičenie s vyuţitiacutem pruţnyacutech ťahov

Vyuţitie takzvanyacutech pruţnyacutech ťahov je znaacuteme uţ daacutevno a okrem športu majuacute

svoje nezastupiteľneacute miesto i vo fyzioterapiiacute Na jednom z prvyacutech systematickyacutech

cvičeniacute maacute zaacutesluhu praacuteve Bruumlgger ktoryacute vypracoval ucelenyacute koncept cvičenia s Thera-

Bandom Vyuţiacutevame ho pre jeho vlastnosti ako je vysokuacute elasticita pevnosť proti

roztrhnutiu a moţnosťdaacutevaťprogresiacutevny odpor Umoţňuje tak aktiacutevne cvičiť proti

progresiacutevnemu odporu vyuţiacutevať izometrickuacute koncentrickuacute či excentrickuacute kontrakciu

svalov Svaly moţno aktivovať selektiacutevne i v globaacutelnom vzorci (Pavlŧ2003)

DoboMed

Autorkou metoacutedy je lekaacuterka a fyzioterapeutka ProfDobosiewicz Metoacutedu

najskocircr vyskuacutešala na skupinke ambulantnyacutech pacientov postupne ju zdokonaľovala

a od roku 2000 sa beţne pouţiacuteva ako intenziacutevny program pre skoliotikov na klinike

v Katowiciach (Bettany- Saltikov et al 2012)

Priacutestup DoboMed sa zameriava ako na deformity trupu tak i dychoveacute funkcie

Do svojho konceptu zahrnula i poziacuteciu kyfotizaacutecie hrudnej chrbtice i priacutestup aktiacutevneho

asymetrickeacuteho dyacutechania podľa Lehnert-SchrothMetoacuteda rešpektuje trojdimenzionaacutelny

pocircvod skoliotickej deformity chrbtice a snaţiacute sa ju ovplyvniť jej aktiacutevnymi pohybmi

Zaacutekladnou technikou je aktiacutevna trojdimenzionaacutelna korekcia zahŕňajuacuteca

mobilizaacuteciu primaacuternej krivky s docircrazom na kyfotizaacuteciu hrudnej chrbtice aalebo

lordotiacutezaacuteciu driekovej chrbtice Taacuteto mobilizaacutecia sa uskutočňuje v uzavretom

kinetickom reťazci ktoryacute sa dosiahne symetrickou poziacuteciou panvy a ramenneacuteho

pletenca Taacuteto poziacutecia sa zaujme ako prvaacute a musiacute sa udrţať vo faacuteze naacutedychu i vyacutedychu

Metoacuteda pozostaacuteva z troch častiacute Prvaacute časť priacutestupu je hlavne korektiacutevna technika

a skladaacute sa z 3D autokorekcie chrbtice a hrudneacuteho koša Taacuteto 3D autokorekcia

v predklone je originaacutelnou komponentou metody DoboMed Taacuteto zaacutekladnaacute technika je

jednou z kľuacutečovyacute techniacutek tejto metodiky (Bettany- Saltikov et al 2012)

53

Pred vlastnyacutem popisom hlavnej metodiky je spomiacutenanaacute priacutepravnaacute faacuteza sluacuteţiaca

k zahriatiu organizmu Taacuteto rozcvička mocircţe byť formou nešpecifikeacuteho cvičenia

Cvičeniacute DoboMed je charakterizovaneacute symetrickou poziacuteciou panvy a ramien v priebehu

všetkyacutech cvikov Maacute viesť k facilitaacutecii aktiacutevnej korekcie medzi dvoma symetrickyacutem

stabilnyacutemi oblasťami a k podpore a upevneniu spraacutevneho posturaacutelneho naacutevyku i mimo

terapeutickuacute jednotku Dosiahnutie cvičenia v uzavretom kinetickom reťazci je

docieleneacute fixaacuteciou panvy a liacutenie ramien hornyacutemi a dolnyacutemi končatinami na (proti)

podloţke(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Cvičenia suacute navrhnuteacute v uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch aby sa zvyacutešila ich uacutečinnosť

Toto je dosiahnuteacute pomocou fixaacutecie panvy a ramenneacuteho pletenca sa horneacute a dolneacute

končatiny Na začiatku terapie po rozcvičke nasleduje cvičenie v niacutezkych polohaacutech

aby došlo k čiastočneacutemu vyluacutečeniu vplyvu gravitaacutecie na chrbtoveacute svaly Pravdepodobne

z tohto docircvodu je skorigovanie skolioacutezy najviac viditeľneacute v niacutezkych polohaacutech Cvičenie

v niacutezkej poziacuteciiacute je prerušovaneacute Maximaacutelna aktiacutevna kyfotizaacutecia hrudnej chrbtice

a lordotizaacutecia driekovej chrbtice pri jej suacutečasnej trojrozmernej korekciisa uskutočňuje

medzi cvikmi v niacutezkych polohaacutech

Po cvičeniacute v niacutezkych poziacuteciaacutech nasledujuacute vyššie poziacutecie v ktoryacutech uţ dochaacutedza

k ovplyvneniu chrbtovej muskulatuacutery gravitaacuteciou

Pozornosť je zameranaacute na okolie vrcholoveacuteho stavca Na konkaacutevnu stranu krivky sa

lokaacutelne aplikuje silnyacute tlak zatiaľ čo na konvexnej strane sa pridaacuteva jemnaacute facilitaacutecia

Tieto dva prvky byacutevajuacute prepojeneacute s dychovyacutem cyklom Tlak sa vyviacuteja počas naacutedychu

facilitaacutecia je spojenaacute s vyacutedychom V priebehu vyacutedychu je dosiahnutaacute korekcia ktoraacute je

zastabilizovanaacute izometrickou kontrakciou (Bettany- Saltikov et al 2012Fusco et al

2011)

Tuacuteto metoacutedu moţno povaţovať za naacuteročnuacute Je vyţadovanaacute pravidelnaacute kontrola

fyzioterapeutom V praxi došlo k najlepšiacutem vyacutesledkom pri systematickom cvičeniacute kaţdyacute

deň pod dohľadom rodičov ktoriacute boli vyškoleniacute počas intenziacutevneho programu na

klinike(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Zaacutekladnyacutem cieľom tejto metoacutedy je aby sa zabraacutenilo progresii a alebo sa zniacuteţilo

zakrivenie Druhyacutem cieľom je zlepšiť dyacutechacie funkcie Uacutečinnosť terapie zaacutevisiacute na

pruţnosti krivky a aktiacutevnej spolupraacuteci pacienta preto DoboMed nie je odporuacutečaneacute pre

maleacute deti (Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

54

Side shift exercise

Cvičenie s bočnyacutem posuvom pocircvodne navrhla Mehta Ide o jednoducheacute cvičenie

bez potreby akyacutechkoľvek pomocirccok Skladajuacute sa z aktiacutevnej korekcie krivky chrbtice

prostredniacutectvom bočneacuteho posunu trupu na konkaacutevnu stranu krivky Bočnyacute naacuteklon

niţšieho koncoveacuteho stavca je zniacuteţenyacute a automaticky je krivka upravenaacute v polohe

bočneacuteho posunu (Maruyama et al 2003 Mehta 1985)

Cvičenie prebieha tak ţe pacient sa učiacute posunuacuteť trup smerom ku konkavite krivky

tak aby sa dostal nad panvu Cvičiacute sa v stoji pacient je inštruovanyacute vykonať posun

zotrvať 10 sekuacutend a vraacutetiť sa do neutraacutelnej poziacutecie V tento moment docircjde k uacuteprave

krivky prostredniacutectvom kontrakcie priacuteslušnyacutech svalov Pacient sa nesmie pri posune

ohyacutebať ani rotovať Pouţiacuteva sa ako samostatnaacute liečba Podľa autorky časteacute opakovanie

tohto maneacutevru (najmenej 30x denne) mocircţe stabilizovať a dokonca upraviť začiacutenajuacutecu

skolioacutezu(Den Boer et al 1999Maruyama Takeshita Kitagawa 2008)

Aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

Autorom je Dr Švejcar ktoryacute sa zaoberaacute problematikou posturaacutelnych poruacutech

v kontexte idiopatickej skolioacutezy od roku 1993 Zaacutekladneacute vyacutechodisko pre jeho praacutecu

bolabiomechanickaacute scheacutema terapie podľa Schrothovej a detailneacute zoznaacutemenie sa

s praacutecou Dr Vojty Inšpiraacuteciou mu bola ipraacuteca Ľudmily Mojţišovej a v neposlednom

rade zuţitkovanie vlastnej dlhoročnej praxe s nestabilnyacutemi plochami pri liečbe

posturaacutelnych poruacutech (Švejcar 2003)

Vychaacutedza z domienky ţe IS je asymetrickaacute koordinačne podmienenaacute posturaacutelna

porucha asymetria reakciiacute v zmysle diagonaacutely osoveacuteho aparaacutetu Pre pochopenie

funkčnyacutech vzťahov vyuţiacuteva kvadrupedaacutelnu poziacuteciu Pre jej kvalitu je určujuacuteca

schopnosť jedinca nastaviť stabilny a extendovanyacute osovyacute orgaacutenu pevneacute bdquouchopenie

tereacutenuldquo končatinami a vyvaacuteţeneacute podoprenie trupu v miestach koreňovyacutech kĺbov

Cieleneacute vyšetrenie pacientov s IS poukazuje na vyacuteraznuacute poruchu tyacutechto parametrov

Praacuteve klinickeacute vyšetrenie postuacutery v kvadrupedaacutelnej poziacutecii naznačuje vyacuteraznuacute korelaacuteciu

kvality bdquouchopenia tereacutenuldquo chodidlom alebo dlaňou s kvalitou drţania priacuteslušneacuteho

koreňoveacuteho kĺbu schopnosťou jeho zacentrovania Pri testovaniacute tela v poziacuteciina štyroch

nachaacutedza takmer absoluacutetnu zhodu krivky s kvalitou centraacutecie jednotlivyacutech koreňovyacutech

kĺbov Dominujuacuteca časť krivky zodpovedaacute osoveacutemu kĺbu s najhoršiacutem zacentrovaniacutem

i postaveniacutem akra priacuteslušnej končatiny Svaly centrujuacutece koreňoveacute kĺby facilitujuacute

55

autochtoacutennu muskulatuacuteru zodpovednuacute za centraacuteciu osoveacuteho orgaacutenu Okrem centrovania

je suacutečasťou terapie cvičenie uacutechopovej funkcie korekčneacute vypodloţenie chodidiel

Vyuţiacuteva i nestabilneacute plochy cvičenie zahŕňajuacutece prirodzeneacute pohyboveacute schopnosti

a v neposlednom rade zaistenie ergonomickeacuteho prostredia (Švejcar 2003)

Aktiacutevnu segmentaacutelnu stabilizaacuteciu moţno na zaacuteklade skuacutesenostiacute autora

kombinovať s manuaacutelnou terapiou (hlavne z postupu podľa Schrothovej) relaxačnyacutem či

strečingovyacutem cvičeniacutem i so stimulaacuteciou podľa Dr Vojtu V priacutepade nutnosti moţno

skombinovať s noseniacutem korzetov Neodporuacuteča ju kombinovať s klasickyacutemi

analytickyacutemi posilňovaciacutemi cvičeniami alebo silovyacutem cvičeniacutem v nepresne nastavenej

atituacutede (Švejcar 2003)

Cvičenie na veľkej lopte

Tuacuteto rehabilitačnuacute pomocirccku vyuţiacutevali uţ manţelia Bobathoviacute pri rehabilitaacutecii

detiacute s detskou mozgobou obrnou Postupom času sa vypracovali rocirczne cvičebneacute postupy

podľa mnohyacutech autorov Lopta maacute 3 charakteristickeacute vlastnosti a to labilnuacute plochu

pruţnosť rocircznu veľkosť Pri cvičeniacute dochaacutedza nezaacutevisle na vocircli pacienta ku korekcii

chybneacuteho nastavenia pohybovyacutech segmentov Je vypracovanyacutech mnoho cvikov

v rocircznych polohaacutech na zlepšenie stabilizaacutecie chrbtice a obnovenie jej pohyblivosti

Vyacutehodou je moţnosť autoterapie a jej vyuţiteľnosť u všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech

Ako senzomotorickaacute pomocirccka zvyšuje mnoţstvo proprioceptiacutevnej aferentaacutecie a podieľa

sa tak na aktivaacuteciišpecifickyacutech senzitiacutevnych a motorickyacutech oblastiacute CNS Neustaacutele tak

podnecuje riadiacu suacutestavu k aktivite a korekcii motorickeacuteho programu (Kolaacuteř 2009)

Sling exercise therapy - aktiacutevna terapia v zaacutevese

Pohybovaacute terapia Sling exercise therapy (SET) maacute pocircvod v Noacutersku Je to

ucelenyacute diagnostickyacute a terapeutickyacute systeacutem pre aktiacutevnu liečbu a cvičenie s cieľom

prispieť k trvaleacutemu zlepšeniu pohyboveacuteho uacutestrojenstva Diagnostickyacute systeacutem zahŕňa

testovanie tolerancie svalov prostredniacutectvom postupneacuteho zaťaţovania v otvorenom a

uzavretom kinematickom reťazci Pouţiacuteva sa spoločne s beţnyacutemi vyšetrenia

v diagnostikepohyboveacuteho uacutestrojenstva Terapeutickyacute systeacutem obsahuje prvky ako je

relaxaacuteciazvyacutešenie rozsahu pohybu trakcie treacutening stabilizačneacuteho svalstva

senzomotorickeacute cvičenie cvičenia v otvorenyacutech a uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch

56

Okrem toho je taacuteto terapia zaloţenaacute i na princiacutepe neuromuskulaacuternej aktivaacutecie

prostredniacutectvom statickyacutech a dynamickyacutech cvičeniacute vyuţiacutevajuacutecich facilitačnyacute uacutečinok

kontrolovanej vibraacutecie a nestabilneacuteho prostredia(Kirkesola2000)

4102 Hippoterapia

Hippoterapia je druh liečby pri ktorom vyuţiacutevame koňa ako prostriedok

k ovplyvneniu a zlepšeniu motorickyacutech schopnostiacute Podstatou je vyuţitie prirodzeneacuteho

pohybu zvieraťa s jeho typickyacutem chocircdzovyacutem mechanizmom (pohybovyacute krokovyacute vzorec

koňa je ľavaacute zadnaacute ľavaacute prednaacute pravaacute zadnaacute pravaacute prednaacute) ako motorickeacuteho vzoru

Dochaacutedza k pokusu o suacutelad pohybu koňa a pohybu pacienta Pohyb chrbta koňa je

prenaacutešanyacute na jazdca ndash pacienta ndashv 3 osaacutech (frontaacutelna sagitaacutelna horizontaacutelna) i pri

uacuteplnej pasivite pacienta Suacutečasne dochaacutedza i k rotačneacutemu kontrapohybu ramenneacuteho

pletenca a panvy čiţe ak ide kocircň ľavostrannyacutemi končatinami ľavyacute bok jazdca rotuje

vpred a suacutečastne i praveacute plece čo zodpovedaacute i pohyboveacutemu stereotypu chocircdze človeka

Kocircň pocircsobiacute na človeka i pomocou zmyslovyacutech impulzov - dotyku zraku čuchu ktoreacute

cez proprioceptiacutevny systeacutem vyvolaacutevajuacute radu aferentnyacutech signaacutelov (Kulichovaacute a kol

1995)

U skoliotikov sa hipoterapia sa indikuje do 24deg Cobovho uhla Prostredniacutectvom

tejto terapie dochaacutedza k normalizaacuteciisvaloveacuteho tonusu k zlepšeniu koordinaacutecie pohybu

(dochaacutedza k facilitaacuteciicerebraacutelnych funkciiacute vraacutetane mozočku) Rytmickyacutem prenaacutešaniacutem

3D pohybovyacutech stimulov podmienenyacutech krokom koňa dochaacutedza k narušeniu rovnovaacutehy

a tyacutem k stimulovaniu intersegmentaacutelnych svalov axiaacutelneho systeacutemu Posturaacutelny systeacutem

tak prijiacutema veľkeacute mnoţstvo proprioceptiacutevnych informaacuteciiacute (Kulichovaacute a kol 1995)

4103 Respiračnaacutefyzioterapia

Skolioacuteza nespocircsobuje iba tvaroveacute zmeny hrudniacuteka ale ovplyvňuje aj dychoveacute

funkcie Pacienti maacutevajuacute okrem ineacuteho zniacuteţenuacute vitaacutelnu kapacitu pľuacutec preto kladieme

docircraz na dychoveacute cvičenia (Dos Santos Alves Stirbulov Avanzi 2006) Prvky

dychovej fyzioterapie suacute teda nevyhnutnou suacutečasťou pohybovej terapie skolioacutez Vaumlčšiou

sa v metodikaacutech vyuţiacuteva lokalizovaneacute dyacutechanie Pacienti sa musia naučiť dyacutechať do

konkreacutetnych oblastiacute a na to sa vyuţiacuteva naacutecvik kontaktneacuteho lokalizovaneacuteho dyacutechania

Tlakom sa zvyacuterazniacute dychovyacute pohyb v mieste pocircsobenia Toto sa vyuţiacuteva napriacuteklad aj

57

v cvičeniacute podľa Schrottovej ktoraacute vytvaacutera tlak vaacutehou tela pri opretiacute priacuteslušneacuteho sektoru

o podloţku (Sochovaacute 2002)

Pri terapiiskolioacutez sa nacvičuje derotačneacute dyacutechanie k zlepšeniu tvaru hrudniacuteka

kde sa vyuţiacuteva tlak pelot orteacutez a zdocircrazňuje sa vyplňovanie vpadliny v hrudniacuteku Vdych

cielime do konkaacutevnej strany krivky čiacutem odďaľujeme konvexitu krivky od peloty

uloţenej na jej strane a korigujeme tvar hrudniacuteka a chrbtice (Hromaacutedkovaacute a kol 2002

Sochovaacute 2002)

Loptičkovanie

Ide o doplnkovuacute komplexnuacute masaacuteţnu metoacutedu facilitujuacutecu naacutedych inhibujuacutecu

vyacutedych Relaxuje a preťahuje brušneacute hrudneacute a krčneacute svaly svaly panvy a ramenneacuteho

pletenca Uvoľneniacutem braacutenice dochaacutedza k aktivaacuteciifyziologickej dychovej vlny Vyuţiacuteva

uacutečinky kompresie v akupresuacuternych a akupunktuacuternych bodoch Vyuţiacuteva teoacuteriu podľa

ktorej po kompresii tkaniva docircjde k jeho uvoľneniu Merania potvrdili ţe touto

metoacutedou je moţneacute dosiahnuť zvyacutešenie vitaacutelnej kapacity pľuacutec Jej priamy uacutečinok na

kostroveacute svalstvo prospieva k spraacutevnemu drţaniu tela a zlepšeniu dychovyacutech pohybov

Zaacuteroveň zlepšuje hybnosť a udrţuje pruţnosť hrudniacuteka a chrbtice (Jebavaacute 1993)

4104 Hydrokinezioterapia

Zameriava sa hlavne na posturaacutelny vyacutecvik vo vode Kľuacutečom k spraacutevnemu

drţaniu tela vo vode je spraacutevna poloha panvy Ďalej suacute docircleţiteacute stabilizačneacute cvičenia

(statickeacute dynamickeacute) Zaacuteťaţ zvyšujeme napriacuteklad prostredniacutectvom ryacutechlosti pohybu

alebo vyuţiacutevaniacutem pomocirccok zvyšujuacutecich odpor(Sochovaacute2002)

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie

Prostriedky fyzikaacutelnej terapie majuacute v liečbe skolioacutez len podpornyacute doplnkovyacute

vyacuteznam Vyuţiacutevame ich na zniacuteţenie svaloveacuteho napaumltia a celkoveacute uvoľnenie

Najčastejšie pouţiacutevanyacutemi suacute napriacuteklad parafiacuten a solux z proceduacuter vyuţiacutevajuacuteci uacutečinok

tepla vodoliečba (podvodnaacute masaacuteţ viacuterivka) i elektroliečba (diadynamickeacute pruacutedy)

(Sochovaacute 2002)

58

411 Reţimoveacute opatrenia a šport

Okrem cvičenia suacute veľmi docircleţiteacute reţimoveacute opatrenia Neexistuje v nich však

jednotnosť Vo všeobecnosti však platiacute neobmedzovanie pohybovej aktivity Nevhodnaacute

je dlhodobaacute statickaacute zaacuteťaţ a jednostranneacute zaťaţovanie (Kolaacuteř2009)

Zo športov sa mocircţu vykonaacutevať všetky pohyboveacute aktivity ktoreacute nevyţadujuacute

nadmernuacute vertikaacutelnu zaacuteťaţ a nemajuacute jednostranneacute zaťaţenie (vzpieranie uacutepoloveacute

športy skoky a doskoky vraacutetane hier obsahujuacutece tieto prvky hokej tenis a pod) Pri

skolioacutezach do 15deg sa odporuacuteča plaacutevanie (nie zaacutevodne) bicyklovanie (hlavne v tereacutene)

jazdu na koni beh sa preferuje orientačnyacute atletiku bez skokovyacutech discipliacuten Mocircţu hrať

i loptoveacute hry na rekreačnej uacuterovni treba si však daacutevať pozor na riziko mikrotraacuteum So

zvyšujuacutecim sa stupňom skolioacutezy sa zvyšuje i opatrnosť volia sa športy podľa stavu

a chuti pacienta neobmedzuje sa vyacuterazne vyacuteber športovej aktivity len jej prevedenie

Modifikuje sa tereacuten vynechaacutevajuacute sa prvky ktoreacute mocircţu viesť k presileniu či

mikrotraume upravujuacute sa pravidlaacute Vyacutenimkou je jazda na koni a cyklistiku ktoreacute

mocircţeme vyuţiť ako liečebnuacute metoacutedu Ich pozitiacutevom je moţnosť obmedzenia

gravitačneacuteho pocircsobenia a suacutemernaacute stimulaacutecia chrbtice Negatiacutevom je len riziko paacutedu

U ťaţkyacutech deformiacutet nad 40degsa pristupuje priacutesne individuaacutelne podľa naacutelezu i celkoveacutemu

stavu pacienta Vhodneacute je staacutele plaacutevanie alebonesmieme zabudnuacuteť na vykonaacutevanie

inyacutech aktiviacutet vo vode (napr beh hry) Aktivity vyţadujuacutece vertikaacutelne zaťaţenie napr

turistika musia byť prekladaneacute kompenzačnyacutemi aktivitami (Veacutele1997 Kučera1996)

412 Korzetoterapia

Cieľom liečby skolioacutezy prostredniacutectvom trupovyacutech orteacutez (korzetov) je

zabraacutenenie progresie deformity počas rastoveacuteho obdobia priacutepadne prispieť k zlepšeniu

krivky Korzet sa najčastejšie nasadzuje u kriviek v rozmedziacute 20 ndash 40 stupňov v obdobiacute

ryacutechleho rastu dieťaťa a nosiacute sa do doby ukončenia rastu Rozhodnutie o zahaacutejeniacute liečby

je v kompetenciilekaacutera Liečba orteacutezou maacute vyacuteznam iba u rastuacuteceho jedinca s flexibilnou

krivkou Krivky nad 40 stupňov u dospievajuacutecich uţ orteacutezou nemoţno ovplyvniť (Sosna

kol 2001)

59

Vo všeobecnosti sa odporuacuteča mať korzet nasadenyacute 23 hodiacuten denne Zvyšnaacute

hodina je určenaacute na hygienu starostlivosť o koţu a cvičenie Privykanie na korze je

postupneacute a vaumlčšinou dobre tolerovaneacuteUacutečinnosť trupovyacutech orteacutez najviac obmedzuje

spolupraacuteca pacientaNajviac problematickeacute sa ukaacutezalo dodrţanie doby nosenia korzetu

u adolescentov V jednej štuacutediiacute sa dokonca uvaacutedza ţe pacienti nosili korzet v priemere

len 65 doporučovaneacuteho času Priacutečinou sa pripisuje vplyvu korzetu na vzhľad a tyacutem aj

psychiku pacienta (Kolaacuteř 2009 Repko 2010)

Liečbu povaţujeme za uacutespešnuacute ak u progredujuacutecej idiopatickej skolioacutezy sa

stav pacientov nezhoršiacute o viac ako 6 stupňov (Kotwicki et al 2013)

Korzety fungujuacute na princiacutepe trojbodovej fixaacutecie Zaacutekladneacute sily prostredniacutectvom

ktoryacutech orteacutezy ovplyvňujuacute skolioacutezu suacute osoveacute (ťahoveacute) a bočneacute (tlakoveacute)Svojiacutem

tvarovaniacutem priacutepadne dolepeniacutem pelot pocircsobia nielen proti zakriveniu vo frontaacutelnej

rovine ale aj proti skolioticky rotovanej chrbtici V dnešnej dobe suacute orteacutezy vyraacutebaneacute

individuaacutelne z plastu po predchaacutedzajuacutecom zhotoveniacute odliatku trupu zo saacutedry

(Černyacute 2008 Repko 2012)

Niektoreacute druhy trupovyacutech orteacutez

Milwaukee orteacuteza ndash je jednyacutem z najstaršiacutech uţiacutevanyacutech typov Skladaacute sa z panvoveacuteho

paacutesu a krčneacuteho kruhu spojenyacutemi vpredu i vzadu vertikaacutelnymi dlahami K dlahaacutem sa

pripaacutejajuacute korigujuacutece peloty pocircsobiace tlakom na hrudnyacute kocircš Nie je vhodnaacute na horneacute Th

krivky

Torakolumbosakraacutelna orteacuteza (TLSO) ndash typy Cheneau Boston atd Aplikuje sa

u flexibilnyacutech torakolumbaacutelnych a lumbaacutelnych kriviek Vkladaneacute peloty pocircsobia

derotačne

Nočnaacute korekčnaacute trupovaacute orteacuteza ndash sluacuteţi k zvyacutešeniu korekčneacuteho uacutečinku v noci Svojiacutem

tvarom uklaacuteňa trup a je prehnutyacute bdquocezldquo hlavnuacute krivku skolioacutezy Cez deň nie je

pouţiteľnaacute pretoţe vo vodorovnej polohe je trup o paacuter centimetrov dlhšiacute V porovnaniacute

s dennyacutem typom orteacutezy je dlhšia a nie je stavanaacute ldquodo osildquo (Ortotika sro)

Ideaacutelnym priacutestupom pri liečbe skolioacutez trupovou orteacutezou by bolo poctiveacute

pouţiacutevanie denneacuteho i nočneacuteho korzetu Keď je k dispoziacuteciiiba jeden korzet pri noseniacute

celyacute čas vyuţiacuteva sa dennyacute typ Ak pacient nespolupracuje a odmieta nosenie korzetu

počas dňa ale suacutehlasiacute s liečbou v podobe nočneacuteho nosenia pouţiacuteva sa iba nočnaacute orteacuteza

ktoraacute dosahuje lepšie vyacutesledky ako pouţitie dennej počas noci (Ortotika sro)

60

Trupoveacute orteacutezy sa neustaacutele vyviacutejajuacute zlepšujuacute vznikajuacute noveacute druhy Dnes uţ

existuje širokeacute spektrum ich typov Pre pozitiacutevne vyacutesledky je potrebnyacute nielen spraacutevny

typ orteacutezy a zhotovenie na mieru ale i dodrţiavanie pokynov lekaacutera ortotika a taktieţ

fyzioterapeuta Rehabilitaacutecia je neoddeliteľnou suacutečasťou terapie korzetom Špeciaacutelnou

časťou suacute dychoveacute cvičenia tzv derotačneacute dyacutechanie kedy pacient aktiacutevne vypĺňa

ventraacutelne prepadnutuacute časť hrudniacuteka do odľahčovaneacuteho otvoru v orteacuteze ndash derotuje

deformitu (Dungl a kol 2005)

413 Operačnaacute liečba

Operačnaacute liečba je najradikaacutelnejšiacutem terapeutickyacutem zaacutesah O chirurgickom

riešeniacute sa uvaţuje pri progresii krivky nad 40- 50 stupňovCieľom je dosiahnutie

a udrţanie korekcie krivky najviac deformovaneacuteho uacuteseku chrbtice zmenšenie

rebroveacuteho gibusu upravenie rotaacutecie chrbtice a zaistenie jej stability zlepšenie

rovnovaacutehy sedu ako i zlepšenie kardiopulmonaacutelnych funkciiacute Operujuacute sa tie krivky

ktoreacute sa povaţujuacute za štrukturaacutelne a podieľajuacute sa na dekompenzaacuteciiacute stavu chrbtice

Princiacutepom operačnej terapie je korekcia krivky a spevnenie postihnuteacuteho uacuteseku

v korigovanom postaveniacute Spocircsob prevedenia operaacutecie sa riadi predovšetkyacutem vekom

a typom krivky Operateacuter si mocircţe zvoliť zadnyacute prednyacute alebo kombinovanyacute priacutestup

k riešeniu deformity Po operaacuteciiacute je pacient prveacute 2-3 dni stabilizovanyacute na jednotke

intenziacutevnej starostlivosti postupne od 3 pooperačneacuteho dňa vysadzovanyacute

a vertikalizovanyacute do stoja Fixaacutecia korzetom sa riadi stabilitou inštrumentaacutecie ale

v priacutepade novej modernej inštrumentaacutecie sa od nej upuacutešťa Prvyacute mesiac je nutneacute

dodrţiavaťpriacutesnejšiacute pohybovyacute reţim s vyluacutečeniacutem preťaţenia chrbtice Pol roka

dodrţiavať opatrnyacute reţim a aţ potom zaradiť kondičneacute športoveacute aktivity (nekontaktneacute

športyplaacutevanie a pod) Všeobecne sa neodporuacutečajuacute športy vyţadujuacutece plnuacute flexibilitu

chrbtice veľkaacute športovaacute zaacuteťaţ do prveacuteho roku po operaacutecii Kontaktneacute športy sa

odporuacutečajuacute začiacutenať taktieţ aţ po roku od operaacutecie (Kotwicki et al 2013 Repko

2012Sosna a kol 2001)

Po chirurgickej liečbe postupnyacute naacutevrat do športovej činnosti trvaacute aţ do jedneacuteho

roka s moţnosťou vyluacutečenia športov ktoreacute vyţadujuacute plnuacute flexibilitu chrbtice Pacienti

61

sa mocircţu vraacutetiť k bezkontaktnyacutem športomdo šiestich mesiacov zatiaľ čo kontaktneacute

športy suacute zvyčajne povoleneacute po rokuod operaacutecie

V poslednyacutech rokoch došlo k vyacuterazneacutemu pokroku operačnyacutech vyacutekonov

vznikajuacute staacutele noveacute modifikaacutecie a moderneacute typy inštrumentaacuteriiacute avšak treba mať na

pamaumlti ţe ide o jeden z najzloţitejšitejšiacutech vyacutekonov v spondylochirurgiiacute K neţiaducim

uacutečinkom patria rizikaacute spojeneacute s anesteacutezou bolesť pooperačneacute komplikaacutecie

neurologickeacute priacuteznaky či infekcie Tie sa mocircţu manifestovať i niekoľko rokov po

operaacutecii(5-10) (Repko 2010 Vařeka 2000 Weiss et al 2008)

Všeobecne sa však miera komplikaacuteciiacute s vyuţitiacutem modernyacutech inštrumentaacuteriiacute zniţuje

a komplikaacutecie sa objavujuacute v pribliţne 1-2 priacutepadov Vaumlčšie percento sa objavuje

u kriviek kongenitaacutelnej a neuromuskulaacuternej skolioacutezy (Repko 2010)

62

5 REŠERŠ

51 Vyacutesledky

Na zaacuteklade stanovenyacutech kriteacuteriiacute a riešenyacutech otaacutezok bol spracovanyacute rešeršnyacute

prehľad Z celkoveacuteho počtu dohľadanyacutech štuacutediiacute vzhľadom na zadanie kľuacutečovyacutech slov

bolo naacutejdenyacutech 1070 člaacutenkov Z tohto počtu bolo vybranyacutech 136 člaacutenkov ktoreacute

vyhovovali našim kriteacuteriaacutem podľa diagnoacutezy probandov a ich pohybovej intervencie

(konzervatiacutevna terapia) Po detailnom preštudovaniacute boli vyradeneacute štuacutedie ktoreacute

nezodpovedali našim metodologickyacutem kriteacuteriam a intervenčneacutemu priacutestupu

predovšetkyacutem kvocircli korzetovaniu pacientov Konečnyacute počet člaacutenkov vyhovujuacutecich

našim kriteacuteriaacutem je 12 Stručneacute charakteristiky suacute prezentovaneacute v tabuľke č 3 a naacutesledne

popiacutesaneacute vzhľadom k lepšiemu zoznaacutemeniu sa s priebehom vyacutesledkami a hodnoteniacutem

ich efektiacutevnosti

63

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam

AUTORI

SKUacuteMANYacute FYZIOTERAPEUTICKYacute

POSTUP

INTERVENČNAacute

SKUPINA

KONTROLNAacute

SKUPINA

ROZVRH

PROGRAMU

VYacuteSLEDKY

Monticone

et al

2014

Taliansko

activeself-correction and task-

orientedexercise

aktiacutevna auto-korekcia a cvičenia

orientovaneacute na uacutelohy

n= 55

Cobbov uhol 10- 25deg

vek ˃10

n=55

Cobbov uhol 10-

25deg

vek ˃10

bdquovšeobecneacuteldquo

cvičenie zameraneacute

na mobilizaacuteciu

chrbtice s cieľom

zvyacutešiť jej

pohyblivosť

a spevniť

Interv sk

42plusmn76m

Kontrolsk

4236plusmn76m

amb60 mintyacuteţ

doma

30 min2x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv sk

darr 69

uarr 8

= 23

Kontrolsk

darr 6

uarr39

= 55

Białek

2011

Poľsko

FITS koncept

FunctionalIndividualTherapyofScoliosis

Funkčnaacute individuaacutelna terapia skolioacutezy

Skupina A

n=78

Cobbov uhol 10- 25deg

Vek ge 10

Skupina B

n= 37

Cobbov uhol 26-

40deg

Vek ge 10

FITS + korzet(13-

21 hdeň)

2005 ndash 2010

Ind th

60 min1x

ms autorkou metoacutedy

doma

45 mindeň

vyacutesledky

viď text (str 74 )

64

Negrini et al

2008

Taliansko

SEAS

Scientific Exercises Approach to

Scoliosis

n=35

Cobbov uhol 15plusmn6deg

vek 127plusmn 22

n=39

Cobbov uhol

15plusmn6deg

vek 121plusmn21

UP

bdquousualldquo

physiotherapy

12 mesiacov

Interv sk

SEAS inštituacutet

15h1x za 2-3m

pod dohľadom

40min2x tyacuteţ

doma

5mindeň

Kontrol sk

45-90 min2-3x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv skup

darr235

uarr118

Kontrol skup

darr111

uarr139

predpis korzetu

Interv sk

61 (n=2)

Kontrol sk

25 (n=9)

Weiss et al

2003

Nemecko

SIR

ScoliosisIn-patientRehabilitation

Skupina I

n=30

Cobbov uhol 6- 52deg

vek 9-12

Skupina II

II n= 59

Cobbov uhol 8-68deg

IIa n=26

Cobbov uhol 30-68deg vek 12-14

neliečeniacute

(Hopf1989)

Skupina 1

n=64

Cobbov uhol 5-30deg

vek˂12

Skupina II

n= 43

Cobbov uhol 5-30deg

vek 12-14

Interv sk

≐ 35 m

Kontrol sk

524 m

hospitalizaacutecia

4-6 tyacuteţ

domaacuteci program

30 min3-4x denne

zmena zakrivenia

Interv sk

I uarr4466 (1430)

II uarr305 (1859)

IIa uarr192 (526)

Kontrol sk

I 712 (4564)

II558 (2243)

65

Otman

et al

2005

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 50

Cobbov uhol 20 - 35deg

vek 11-17

1 rok

6 tyacuteţ pod dohľadom

4h deň 5xtyacuteţ

6m kaţdeacute 2 tyacuteţ1x na

klinike+ cv doma

4h deň 5xtyacuteţ

zmena zakrivenia

priemerne

darr z 2610deg rarr 1785deg

VC uarrz

2795mlrarr3215ml

Yilmaz et al

2011

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 39

Cobbov uhol 3250 plusmn 920deg

vek 10-16

Skupina 1

n=11 cv + korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 2

n=24 korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 3

n=4cv

Cobbov uhol ge20deg

3 mesiace

cvičebnyacute program

3xtyacuteţ

1hdeň

korzet Cheneau

zmena zakrivenia

Skupina 1

3438plusmn924degrarr2937

plusmn1086deg

Skupina 2

3400 plusmn 856deg

rarr286 plusmn 1024deg

Skupina 3

2056 plusmn300deg

rarr1928 plusmn1deg

66

Amaricăi

2008

Rumunsko

Klapp- Cotrel metoacuteda

Schrothovej metoacuteda

Vojtova metoacuteda

n=9

Cobbov uhol 15-30deg

vek 14 ndash 17

Skupina 1

n=3

Klapp-Cotrel

Skupina 2

n=3

Schrothovej metoacuteda

Skupina 3

n=3

Vojtova metoacuteda

6mesiacov

Skupina 1

1hod 3x tyacuteţ

Skupina 2

45 ndash 60 min3x tyacuteţ

Skupina 3

15-20 min4xdeň

zmeny zakrivenia

Skupina 1

darr6deg

uarr1deg

=

Skupina 2

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Skupina 3

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Diab

2012

Egypt

Forward head corrective exercise

program

n= 38

Cobbov uhol 10- 30deg

vek 132 plusmn 12

tradičneacutecv + program

korektiacutevneho cv

predstunuteacuteho drţania hlavy

n=38

Cobbov uhol 10-

30deg

vek 145 plusmn13

tradičneacute cv

10 tyacuteţdňov

Interv sk

4x tyacuteţ

Kontrol sk

3x tyacuteţ

kraniovertebraacutelny

uhol

Interv sk

335 plusmn 25 deg

rarr412plusmn51deg

Kontrol sk

381 plusmn29deg

rarr375plusmn42deg

Evidenčnyacute list

Suacutehlasiacutem so zapoţičaniacutem svojej diplomovej praacutece k študijnyacutem uacutečelom Uţiacutevateľ svojiacutem

podpisom potvrdzuje ţe tuacuteto diplomovuacute praacutecu pouţije k štuacutediu a prehlasuje ţe ju

uvedie medzi pouţityacutemi prameňmi

Meno a priezvisko Fakulta katedra Daacutetum vypoţičania Podpis

Poďakovanie

Rada by som chcela poďakovať veduacutecej diplomovej praacutece doc PaedDr D Pavlŧ CSc

za odborneacute vedenie cenneacute rady a pripomienky a za jej trpezlivosť počas konzultaacuteciiacute

Rovnako ďakujem svojej rodine a priateľom za ich neustaacutelu podporu

Abstrakt

Naacutezov Zhodnotenie efektu konzervatiacutevneho priacutestupu v liečbe skolioacutez

Cieľ praacutece Cieľom praacutece je zhrnutie problematiky skolioacutez jej klinickeacuteho obrazu

priacutečinaacutech jej vzniku naacutesledkoch a uacutečinnosti konzervatiacutevnej terapie Na

zaacuteklade prevedenej kritickej rešerše sme chceli zhodnotiť efekt

fyzioterapeutickej intervencie v liečbe skolioacutez a porovnať jednotliveacute

fyzioterapeutickeacute priacutestupy

Metoacuteda Diplomovaacute praacuteca maacutedeskriptiacutevno- analytickyacute charakter a je spracovanaacute

formou literaacuternej rešerše

Vyacutesledky Na zaacuteklade rešeršne prevedenej praacutece iba dvanaacutesť člaacutenkov vyhovovalo

stanovenyacutem kriteacuteriaacutem ktoreacute riešili uacutečinok cvičenia k ovplyvneniu

skolioacutezy a jej naacutesledkov K najčastejšie pouţiacutevanyacutem konzervatiacutevnym

priacutestupom patrili Schroth koncept FITS SEAS SIRKlapp-Cotrell

koncept Vojtova metoacuteda program aktiacutevnej autokorekcie a cvičenia

zameraneacuteho na uacutelohy korekčneacute cvičenie na uacutepravu predsunuteacuteho drţania

hlavy MedX Rotary Torso Machine aLTX 3000 Napriek tomu ţe kaţdyacute

z priacutestupov vykazoval určityacute efekt nie je moţneacute na zaacuteklade prevedenej

štuacutedie jednoznačne povedať ktoryacute z priacutestupov je najviac efektiacutevny

Kľuacutečoveacute slovaacuteskolioacuteza konzervatiacutevna liečba Cobbov uhol fyzioterapia

Abstract

Title Evaluation of the effect of conservative approach in the treatment of

scoliosis

Objective The purpose of this thesis is to summarize scoliosis issue natural history

causes consequences and effectiveness of conservative therapy Based

on the critical literature review there was an intention to evaluate effects

of physiotherapy intervention in the treatment of scoliosis and compare

individual physical therapy approaches

Methods This thesis is a descriptive analysis based on a literature review

Results Based on the research paper only twelve articles met our criteria that

address the effect of exercise to influence scoliosis and its consequences

The most commonly used conservative approaches included Schroth

concept FITS SEAS SIR Klapp-Cotrell concept Vojta method

program of active self-correction and task- oriented exercise forward

head corrective exercise program MedX Rotary Torso Machine and LTX

3000 Despite that fact each approach showed some effect it is not

possible to say which approach is the most effective

Keywords scoliosis conservative treatment Cobb anglephysiotherapy

7

OBSAH

1 UacuteVOD 11

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY 13

21 Ciele praacutece 13

22 Riešeneacute otaacutezky 13

3 METODIKA PRAacuteCE 14

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute 16

41 Axiaacutelny systeacutem 16

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj 16

43 Stabilita chrbtice 17

44 Pohyblivosť chrbtice 17

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza 18

46 Klasifikaacutecia skolioacutez 19

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie 19

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky 21

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky 21

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy 22

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek 23

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek 23

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky 23

47 Idiopatickaacute skolioacuteza 24

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy 24

472 Delenie IS 26

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze 27

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky 28

475 Incidencia a prognoacuteza 29

48 Ostatneacute druhy skolioacutez 30

8

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez 31

491 Anamneacuteza 32

492 Kineziologickyacute rozbor 32

493 Ostatneacute vyšetrenia 42

494 Zobrazovacie metoacutedy 42

410 Terapia skolioacutez 44

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy 45

4102 Hippoterapia 56

4103 Respiračnaacutefyzioterapia 56

4104 Hydrokinezioterapia 57

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie 57

411 Reţimoveacute opatrenia a šport 58

412 Korzetoterapia 58

413 Operačnaacute liečba 60

5 REŠERŠ 62

51 Vyacutesledky 62

52 Odpovede na riešeneacute otaacutezky 92

6 DISKUSIA 96

7 ZAacuteVER 104

POUŢITAacute LITERATUacuteRA 106

9

Zoznam obraacutezkov

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010) 22

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000) 23

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001) 28

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010) 34

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014) 43

Obraacutezok 6 Smer autokorekcie (Monticone et al 2014) 70

Obraacutezok 7 LTX 3000 ( Chromy et al 2006) 91

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008) 18

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

38

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam 63

Tabuľka 6 Intervenčnaacute skupina programu SIR (Weiss et al 2003) 78

Tabuľka 8 Vyacutesledky jednotlivyacutech skupiacuten (Amaracăi 2008) 82

Tabuľka 4 Priemerneacute zmeny sledovanyacutech parametrov (Diab 2012) 84

Tabuľka 5 Prehľad zmien vplyvom siloveacuteho treacuteningu (McIntire 2008) 90

Tabuľka 7 Zmeny Cobbovho uhla (Chromy et al 2006) 92

10

Zoznam pouţityacutech skratiek asymbolov

AIS ndash adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

AP ndash anteroposterioacuterny

ATR ndash Angle of Trunk Rotation

ASS- aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

C- krčnaacute chrbtica

CNS ndash centraacutelny nervovyacute systeacutem

CT ndash počiacutetačovaacute tomografia

DKDKK ndash dolnaacute končatinay

FITS ndash Funcional Individual Therapy of Scoliosis

FRI ndash Functional Rating Index

IS ndash idiopatickaacute skolioacuteza

L- driekovaacute chrbtica

LS ndash lumbosakraacutelny

NSB- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt

OGE ndash Obolenskaja ndash Goljanitzki efekt

RTG - roumlntgen

SET ndash sling exercise therapy

SEAS ndash Scientific Exercises Approach to Scoliosis

S1- prvyacute kriacuteţovyacute stavec

SIR ndash Scoliosis In-patient Rehabilitation

SRS-22 ndash Scoliosis Research Society 22 Patient Questionare

Th- hrudnaacute chrbtica

TLSO ndash torakolumbosakraacutelna orteacuteza

UP- usual physiotherapy

VC- vitaacutelna kapacita

11

1 UacuteVOD

Pojem skolioacuteza je všeobecne znaacutemy často rozoberanyacute laickou verejnosťou i vo

vedeckyacutech kruhoch Je to diagnoacuteza s ktorou sa počas svojej praxe stretne kaţdyacute

fyzioterapeut

Napriek tak časteacutemu probleacutemu neexistuje stopercentne uacutečinnaacute liečba V dnešnej

dobe nevieme vyliečiť tuacuteto diagnoacutezu a preto sa snaţiacuteme v čo moţno najvaumlčšej miere

eliminovať jejneţiaduce symptoacutemy Toto je docircvodom hľadania čo najuacutečinnejšej liečby

Existuje niekoľko rocircznych priacutestupov a metodiacutek ktoreacute suacute uacutespešneacute a overeneacute praxou

Napriek tomu vznikajuacute neustaacutele ďalšie a ďalšie experimenty snaţiace sa overiť noveacute

postupy alebo zefektiacutevniť uţ pouţiacutevaneacute Tento fakt je danyacute snahou o čo najskoršie

zastavenie progresie krivky priacutepadne uacutepravu krivky a zabraacutenenievzniku sekundaacuternych

komplikaacutecii spojenyacutech s touto diagnoacutezou

Vačšina skoliotickyacutech deformiacutet vznikaacute v detstve V dospelosti sa stretaacutevame s

ich naacutesledkami Progres mocircţeme sledovať hlavne u detskyacutech pacientov predovšetkyacutem

v obdobiacute rastu Predstavuje zaacutevaţneacute postihnutie chrbtice Komplexne ovplyvňuje nielen

pohybovyacute aparaacutet ale sekundaacuterne i ďalšie orgaacutenoveacute suacutestavy predovšetkyacutem

kardiopulmonaacutelny systeacutem (Repko 2012)

Vyacuteskyt skolioacutezy ako najčastejšej deformity chrbtice je v3 u detskej a

adolescentnej populaacutecie Pomer vyacuteskytu u dievčat a chlapcov je 21 Idiopatickaacute

deformita je pribliţne u70 skolioacutez Pri rodinnej zaacuteťaţi sa u priamych priacutebuznyacutech

pohybuje rodinnaacute zaacuteťaţ okolo 10 (Němec Korbelaacuteř 2007)

Z vyššie uvedenyacutech skutočnostiacute vyplyacuteva ţe snahou lekaacuterov a fyzioterapeutov by

mala byť prevencia a zachytenie rozviacutejajuacuteceho sa ochorenia v najkratšom moţnom čase

predovšetkyacutem ak sa jednaacute o pacientov v detskom vekuPotvrdzuje to i tvrdenie ţe

jednyacutem z najdocircleţitejšiacutech faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute vyacutevoj skolioacutezy je jej včasneacute

diagnostikovanie (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009) Vhodnou liečbou v pravyacute čas sa mocircţe

prediacutesť veľkyacutem deformitaacutem ktoryacutech zhoršenie mocircţemať negatiacutevny vplyv i na psychiku

pacienta (Weiss 2011)

Z niektoryacutech časovo obmedzenyacutech štuacutediiacute moţno vyvodiť zaacutevery ţe u pacientov

u ktoryacutech je zahaacutejenaacute liečba v pokročilom štaacutediu zakrivenia je omnoho

12

pravdepodobnejšie jej zlyhanie ako u pacientov so včasnyacutem zahaacutejeniacutem terapie (Kolaacuteř

2009)

V raacutemci prevencie je preto docircleţiteacute prekonať prvuacute prekaacuteţku a to motivovať deti

mladistvyacutech ale aj ich rodičov k pravidelnej pohybovej aktivite ktoraacute bude pozitiacutevne

vplyacutevať na ich vyacutevoj V priacutepade terapie je problematika o to zaacutevaţnejšia ţe uţ sa

deformita prejavila maacute tendenciu s rastom progredovať a o to docircleţitejšie je mať čo

najvaumlčšiacute prehľad v metodikaacutech ktoreacute ju mocircţu ovplyvniť

Keďţe nepoznaacuteme presnuacute etioloacutegiu nie je stanovenaacute kauzaacutelna liečba tyacutem

paacutedom sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute Existuje mnoho priacutestupov a je na naacutes

aby sme vybrali ten najefektiacutevnejšiacute pre daneacuteho pacienta Naacutezory jednotlivyacutech autorov sa

liacutešia ale ich cieľ je rovnakyacute a to zastaviť progresiu krivky priacutepadne krivku zmenšiť a

odstraacuteniť jej sekundaacuterne prejavy

Bolo vypracovanyacutech mnoţstvo vyacuteskumov ktoreacute sa venovali problematike

skolioacutez Naša praacuteca sa preto chce zamerať na porovnanie efektivity jednotlivyacutech

priacutestupov

13

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY

21 Ciele praacutece

Hlavnyacutem cieľom tejto praacutece bolo vyhľadať porovnať dostupneacute štuacutedie a

zmapovať vyacutesledky prevedenyacutech vyacuteskumov zaoberajuacutecich sa konzervatiacutevnou terapiou

skolioacutez Spracovať dostupneacute poznatky ovzniku priacutečinaacutech vyacutevoji skolioacutez a podať ich

ucelenou a prehľadnou formou V neposlednom rade sme sa s oboznaacutemeniacutem

vzaacutejomnyacutem porovnaacutevaniacutem a ohodnoteniacutem ziacuteskanyacutech vyacutesledkov pokuacutesili navrhnuacuteť

vyuţitie ziacuteskanyacutech poznatkov v klinickej praxi

22 Riešeneacute otaacutezky

1Je konzervatiacutevna terapia skolioacutez efektiacutevna

2 Ktoraacute metoacutedaje najuacutečinnejšia vterapii skolioacutez

14

3 METODIKA PRAacuteCE

Diplomovaacute praacuteca maacute charakter kritickej rešerše avyuţiacuteva poznatky a vyacutesledky

vyacuteskumov inyacutech autorov Zahŕňa v sebe to čo uţ bolo oteacuteme publikovaneacute vdomaacutecej

čizahraničnej literatuacutere Informaacutecie boli ziacuteskavaneacute z pedagogickyacutech

(učebnice)avedeckyacutech (periodikaacute monografie štuacutedie) materiaacutelov Strateacutegia

vyhľadaacutevania štuacutediiacute kombinovala kľuacutečoveacute slovaacute ich synonymaacute i priacutebuzneacute termiacuteny

vzhľadom k teacuteme Ako zdroje pre hľadanie štuacutediiacute avyacuteskumov sluacuteţili elektronickeacute

databaacutezy PubMed PEDro Scopus EBSCOhost Web of Science a elektronickeacute

časopisy Štuacutedie boli taktieţ vyhľadaacutevaneacute v citaacuteciaacutech naacutejdenyacutech v systematickyacutech

prehľadoch aďalšiacutech odbornyacutech publikaacuteciaacutechči člaacutenkoch Pre selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

z naacutejdenyacutech člaacutenkov do tejto praacutece boli aplikovaneacute kriteacuteriaacute pre vyacuteber avyluacutečenie štuacutediiacute

Uacutelohy a postup praacutece

Poradie činnostiacuteksplneniu zadania bolo stanoveneacute nasledovne

1 Vyhľadanie a spracovanie dostupnyacutech literaacuternych zdrojov

2 Zvolenie vyacuteskumnyacutech metoacuted stanovenie cieľov ariešenyacutech otaacutezok

3 Stanovenie kriteacuteriiacute na selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

4 Zvolenie kľuacutečovyacutech slov

5 Vyhľadaacutevanie štuacutediiacute v databaacutezach podľa zvolenyacutech kľuacutečovyacutech slov

6 Vyacuteber vyhovujuacutecich štuacutediiacute podľa stanovenyacutech kriteacuteriiacute

7 Analyacuteza aporovnanie vybranyacutech štuacutediiacute

8 Vyhodnotenie ziacuteskanyacutech štuacutediiacute

9 Zodpovedanie riešenyacutech otaacutezok

Kriteacuteriaacutepre zaradenie štuacutediiacute

- typ štuacutedieklinicky kontrolovaneacute randomizovaneacute vyacuteskumy prospektiacutevne štuacutedie

retrospektiacutevne štuacutedie priacutepadoveacute štuacutedie pilotneacute štuacutedie

- daacutetum publikovania vymedzenyacute rokmi 2000 ndash 2014

15

- vyacuteber probandov osoby vo veku 10- 18 rokov (do veku kostnej zrelosti)

s diagnoacutezou idiopatickaacute skolioacuteza liečeneacute konzervatiacutevnevyacutehradne

fyzioterapeutickyacutemi postupmi

- vyacuteber diagnoacutezy adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza veľkosť Cobbovho uhla od

10do 25 stupňov priacutepadne vaumlčšie uhly avšak pacienti musia byť liečeniacute bez

korzetov

- intervencia konzervatiacutevna terapia vyuţitiacutem fyzioterapeutickyacutech postupov ndash

v člaacutenku musiacute byť definovanaacute vybranaacute metoacuteda postup a intenzita cvičenia

dĺţka aplikovanej terapie minimaacutelne 3 mesiacekontrolneacute vyšetrenie po ukončeniacute

terapie ideaacutelne i s odstupom času

- vyacutesledkyhlavnyacutem sledovanyacutem efektom bolo zastavenie progresie skoliotickej

krivky s objektiacutevnym dokaacutezaniacutem vyacutesledku (veľkosť Cobbovho uhla) priacutepadne

zlepšenie rozviacutejania chrbtice kraniovertebraacutelny uhol zvyacutešenie pľuacutecnej kapacity

Pokiaľ boli ovplyvneneacute i tieto či ďalšie parametre mali by byť popiacutesaneacute

a takisto objektivizovaneacute

- jazyk štuacutediiacute anglickyacute českyacute slovenskyacute

- zdroje vyacuteberu elektronickeacute databaacutezy PubMed PEDro EBSCOhost Scopus

Web of science

- kľuacutečoveacute slovaacutescoliosis physiotherapy excercise therapyspecific exercises

Kriteacuteriaacutepre vyluacutečenie štuacutediiacute

Štuacutedie boli vyluacutečeneacute pokiaľ obsahovali aspoň jedno z nasledujuacutecich kriteacuteriiacute ak

štuacutedie zahŕňali pacientov ktoriacute nosili počas obdobia terapie korzet ne-idiopatickaacute

etioloacutegia skolioacutezy pacienti po operaacuteciiacute chrbtice kardiopulmonaacutelne ochorenie

reomatoidneacute ochorenie naacutedoroveacute ochorenie mentaacutelne postihnutiacute pacienti

16

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute

41 Axiaacutelny systeacutem

Axiaacutelny systeacutem tvoriacute z anatomickeacuteho hľadiska osovyacute skelet- chrbtica spoje na

chrbtici svaly pohybujuacutece a stabilizujuacuteci osovyacute skelet kostrovyacute zaacuteklad hrudniacuteka s jeho

spojmi dyacutechacie svaly a svaly panvoveacuteho dna Komponenty z ktoryacutech je zloţenyacute majuacute

nosnuacute ochrannuacute a hybnuacute funkciu V širšej suacutevislosti patriacute k axiaacutelnemu systeacutemu

i riadiaca zloţka- taacute časť nervovej suacutestavy ktoraacute zabezpečuje funkciu systeacutemuJe

subsysteacutemom tzv posturaacutelneho systeacutemu zahŕňajuacuteceho i dolneacute končatiny ďalšie zloţky

nervovej suacutestavy a niektoreacute štruktuacutery hlavy (Dylevskyacute 2009a)

Z pohľadu funkčnej anatoacutemie je axiaacutelny systeacutem komplex rozdielnych komponentov

Zaacutekladnou zloţkou osoveacuteho systeacutemu je chrbtica ktorej zaacutekladnou funkčnou jednotkou

je pohybovyacute segment Maacute 5 stavebnyacutech a funkčnyacutech zloţiek a to nosnuacute ndash tvorenuacute

stavcami fixačnuacute ndash medzistavcoveacute vaumlzy hydrodynamickuacute ndash medzistavcoveacute platničkya

cievny systeacutem chrbtice kinetickuacute ndash kĺby chrbtice kinematickuacute ndash svalyAxiaacutelny systeacutem

tak mocircţeme chaacutepať ako časť pohybovej suacutestavy zaisťujuacuteci stabilitu a pohyb trupu

(Dylevskyacute 2009a Veacutele 2006)

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj

Chrbtica dospeleacuteho človeka je zakrivenaacute v sagitaacutelnej rovine (predozadne)

a mierne i v rovine frontaacutelnej Kraniokaudaacutelne sa striedajuacute krčnaacute lordoacuteza (vrchol C4-

C5) kyfoacuteza hrudnaacute (vrchol Th 6-Th7) taacute prechaacutedza do dolnej hrudnej chrbtice (od Th

10) v driekovuacute lordoacutezu (vrchol L3-L4) a od predchodu L5-S1 je kyfoticky zakrivenaacute

kostrč V rovine frontaacutelnej je popiacutesanaacute mierne vybočenie v oblasti Th3-Th5 označeneacute

ako fyziologickaacute skolioacuteza Zakrivenia nesluacuteţia lennazvyšovanie pruţnosti chrbtice ale

vyacuterazne zvyšujuacute jej pevnosť (Čihaacutek 2001)

Zakrivenia sa vyviacutejajuacute postupne s pohybovyacutem vyacutevojom jedinca Chrbtica plodu

i novorodenca je prevaţne kyfotickaacute Krčnaacute lordoacuteza sa vyviacuteja a fixuje hlavne v obdobiacute

kedy dieťa v polohe na bruchu dviacuteha hlavu nad podloţkuDriekovaacute lordoacuteza zase v obobiacute

17

kedy si dieťa sadaacute učiacute sa staacuteť chodiť a zapaacuteja tyacutem hlbokeacute svaly chrbta (Dylevskyacute

2009)

Na tvar chrbice vplyacutevajuacute i svaly ktoreacute sa zuacutečastňujuacute pri jej pohybe Autochtoacutenna

muskulatuacuteraprostredniacutectvom ovplyvnenia vnuacutetrobrušneacuteho a vnuacutetrohrudneacuteho tlaku

kontroluje osovyacute orgaacuten ako celok Sekundaacuterne naň vplyacutevajuacute svaly trupu braacutenice svaly

panvoveacuteho dna pletenca panvoveacuteho a postavenie končatiacuten (Vojta Peters 2010 Veacutele

1997 2006)

43 Stabilita chrbtice

Je vyacutesledkom neporušeneacuteho tvaru skeletu funkčnej spocircsobilosti vaumlziva

a optimaacutelnej funkcie svaloveacuteho korzetu Ide o schopnosť fixovať tzv kľudovuacute

konfiguraacuteciu chrbtice danuacute tvarom stavcov a zakriveniacutem chrbtice ako celku a toto

postavenie udrţať pri fyziologickom pohybe (Dylevskyacute 2009a)

V priacutepade udrţania bdquokľudovejldquo konfiguraacutecie chrbtice hovoriacuteme o statickej stabilite

Je podmienenaacute tromi stabilizačnyacutemi piliermi Prednyacute pilier tvoria telaacute stavcov

s medzistavcovyacutemi platničkami sprevaacutedzanyacutemi pozdĺţnymi vaumlzmi Dva postranneacute

piliere formujuacute kĺbne vyacutebeţky puzdraacute intervertebraacutelnych kĺbov a vaumlzy spaacutejajuacutece

susedneacute stavce (Dylevskyacute 2009a)

Ak ide o fixaacuteciu zmien vzniknutyacutech pri pohybe hovoriacuteme o dynamickej stabilite

ktoraacute je zabezpečovanaacute pruţnosťou axiaacutelnych vaumlzivovyacutech štruktuacuter a svalov Vaumlzivo

svojou pruţnosťou pocircsobiacute ako brzda ndash tlmič naacuterazov (Dylevskyacute 2009a)

44 Pohyblivosť chrbtice

Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov chrbtice je danaacute suacutečtom drobnyacutech pohybov

medzistavcovyacutech kĺbov a mierou stlačiteľnosti medzistavcovyacutech platničiek Zaacutekladnyacutemi

pohybmi chrbtice suacute predklon (anteflexia) zaacuteklon (retroflexia) uacuteklony (lateroflexia)

otaacutečanie (rotaacutecia torzia) a peacuterovacie pohyby Peacuterovacie pohyby menia zakrivenie

chrbtice(Dylevskyacute 2009a)

18

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008)

Chrbtica Flexia Extenzia Uacuteklon Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg 60deg 35-45deg 45-50deg

Hrudnaacute 45deg 40deg 20deg 35deg

Driekovaacute 60deg 20deg 20deg 5deg

Tieto uacutedaje suacute pribliţneacute nakoľkoneexistuje ţiadna dohoda medzi autormi pokiaľ ide o

rozsah pohybu v rocircznych uacuterovniach chrbtice Navyše sa tieto hodnoty značne liacutešia

s vekom (Kapanji 2008)

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza

Zadefinovanie skolioacutezy nie je uacuteplne jednotneacute a u rocircznych autorov sa mierne liacuteši

Jeoznačovanaacute ako všeobecnyacute pojem zahŕňajuacuteci rocircznoroduacute skupinu stavov pri ktoryacutech

dochaacutedza k zmenaacutem tvaru a postavenia chrbtice hrudniacuteka trupu Poznal ju uţ v 5

storočiacute pred Kristom Hipokrates(scolios ndash krivyacute zahnutyacute) ktoryacute ju liečil

rumpaacutelovouextenziou na extenčnom stole a naacutesilnyacutem stlaacutečaniacutem hrbu (Vasiliadis

Grivas Kaspiris2009)Neskocircr termiacuten bdquoskolioacutezaldquo pouţil Claudius Galeacuten (1st p n l) na

opis neprirodzeneacuteho bočneacuteho zakrivenia chrbtice Dnes skolioacutezu definujeme nielen ako

zmenu vo frontaacutelnej rovine ale ako 3-dimenzionaacutelnu torznuacute deformitu chrbtice a trupu

(Grivas 2008 Esposito et al 2012 ) čo znamenaacute ţe vybočenie vo frontaacutelnej rovine je

sprevaacutedzaneacute zmenami v rovine sagitaacutelnej (kyfoacuteza lordoacuteza vaumlčšinou no nie

vţdyredukovaneacute smerom k plocheacutemu chrbtu) a osovou rotaacuteciou v tranverzaacutelnej rovine

(Negrini et al2012)

I v suacutečasnosti je z hľadiska anatoacutemie staacutele chaacutepanaacute ako akeacutekoľvek zakrivenie

chrbtice vo frontaacutelnej rovine Podľa Čihaacuteka (2001) maacute kaţdaacute chrbtica mierne vybočenie

s vrcholom medzi Th3 aţ Th5 ktoreacute je v 85 priacutepadov pravostranneacute Tuacuteto skolioacutezu

však označuje ako fyziologickuacute Ako vysvetlenie tejto skutočnosti byacuteva uvedeneacute

asymetrickeacute uloţenie vnuacutetornyacutech orgaacutenov v hrudnej a brušnej dutine V tejto oblasti

byacutevajuacute i spinoacutezne vyacutebeţky vychyacuteleneacute doprava u pravaacuteka u ľavaacuteka opačne čo je

spocircsobeneacute zrejme asymetrickyacutem rastom a silou svalstva trupu Pri skolioacuteze je ich

19

vychyacutelenie vinou rotaacutecie tiel stavcov ďaleko menšie ako je skutočnaacute krivka(Dungl a

kol2005)

Z klinickeacuteho hľadiska je zdocircrazňovaneacute ţe skolioacuteza je poruchou drţania a tvaru

chrbtice v 3 hlavnyacutech anatomickyacutech rovinaacutech Je označovanaacute ako stav chrbtice ktoryacute sa

prejavuje okrem vlastneacuteho zakrivenia aj štrukturaacutelnymi zmenami Najvaumlčšie zmeny suacute

popisovaneacute na vrcholovyacutech a prechodnyacutech stavcoch (Kolaacuteř 2001) Kolaacuteř (2001) ďalej

dodaacuteva ţe s tyacutemito zmenami suacutebeţne prebiehajuacute zmeny na rebraacutech Zmeny sa tyacutekajuacute

ich tvaru dĺţky a priebehu (Kolaacuteř 2003) To uţ ide o skolioacutezu patologickuacute Hranica

medzi fyziologickou a patologickou skolioacutezou nie je presne vymedzenaacute no patologickaacute

skolioacuteza je charakterizovanaacuterotaacuteciou stavcov (Čihaacutek2001)

Patologickuacute skolioacutezu definuje i Repko (2010) podľa ktoreacuteho je skolioacuteza

patologickeacute zakrivenie vo frontaacutelnej rovine nad 10 stupňov spojenaacute s rotaacuteciou tiel

stavcov sprevaacutedzanaacute porušeniacutem fyziologickeacuteho zakrivenia v sagitaacutelnej rovine ( hrudnaacute

hypo- alebo hyperkyfoacuteza) Tuacuteto komplexnuacute trojrozmernuacute deformitu označujeako

priacutečinu ktoraacute vedie k zdravotnyacutem kozmetickyacutem a psychosociaacutelnym škodaacutem nositeľov

46 Klasifikaacutecia skolioacutez

Na skolioacutezu sa vzťahuje niekoľko v suacutečasnosti staacutele platnyacutech

klasifikaacuteciiacuteMocircţeme ich rozdeľovať podľa viaceryacutech hľadiacutesk napriacuteklad podľaetioloacutegie

štrukturality lokalizaacutecie orientaacutecie či podľa veku kedy deforminta nastupuje(Repko

2012Kokavec Novorolskyacute2007)

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie

Ako najčastejšie zaacutekladneacute delenie viacero autorov uvaacutedza praacuteve delenie podľa

etioloacutegie a to na deformity

Funkčnaacute (neštrukturaacutelna) skolioacuteza

Funkčnaacute skolioacuteza je zakrivenie chrbtice pre ktoreacute je charakteristickeacute ţe nie je

zafixovaneacute Je vyacutesledkom sekundaacuternych zmien mimo chrbtice (napr nerovnakaacute dĺţka

dolnyacutech končatiacuten asymetrickyacute tonus paravertebraacutelneho svalstva) Je ju moţneacute aktiacutevne

20

alebo pasiacutevne čiastočne alebo uacuteplne zredukovať napriacuteklad uţ aj pri vyšetreniacute (napr

v ľahu uacuteklonom na stranu konvexity predklonom trakciou ) alebo vymizne aj sama

po odzneniacute vyvolaacutevajuacutecej priacutečiny (Vařeka 2000 Negrini et al 2012) Jednyacutem zo

znakov funkčnej skolioacutezy je aj nepriacutetomnosť rotaacutecie aalebo torzie stavcov (Kubaacutet

1991) Funkčnaacute skolioacuteza mocircţe pri dlhšom trvaniacute prejsť do štrukturaacutelnej (napriacuteklad

kompenzačnaacute skolioacuteza pri skraacuteteniacute DK 3cm a viac) (Kubaacutet 1991Lomiacuteček 1973)

Priacuteklady funkčnej skolioacutezy (Vařeka2000)

- posturaacutelna (objavujuacuteca sa iba v sede alebo v stoji mimo kompenzačnuacute

skolioacutezu)

- kompenzačnaacute skolioacuteza objavujuacuteca sa najskocircr v LS oblasti (pri šikmej baacuteze

chrbtice)

- hysterickaacute skolioacuteza

- skolioacuteza pri koreňovom draacuteţdeniacute lumbagu

- reflexnaacute skolioacuteza pri inyacutech bolestivyacutech stavoch (napr naacutehle priacutehody brušneacute)

Štrukturaacutelna skolioacuteza

Pre štrukturaacutelnu skolioacutezu suacute typickeacute štrukturaacutelne zmeny klinovitaacute deformaacutecia

stavcov torzia a rotaacutecia stavcov fixovaneacute zmeny maumlkkyacutech tkaniacutev medzistavcovyacutech

platničiek fixovanaacute asymetria paravertebraacutelnych zoacuten (Repko2010 Vařeka2000)

Aspoň jedna skoliotickaacute krivka je fixovanaacute nie je moţnosť ju pri vyšetreniacute vyrovnať

aktiacutevne či pasiacutevne Na konvexnej strane sa objavuje fixovanyacute val

Podľa priacutečiny vyzniku rozlišujeme tri zaacutekladneacute typy skolioacutezy a to (Repko2010)

idiopatickuacute

kongenitaacutelnu

neuromuskulaacuternu

Medzi minoritneacute priacutečiny vzniku skolioacutez patriacute mnoho ďalšiacutech priacutečin napriacuteklad (Repko

a kol2008)

pri neurofibromatoacuteze

z poruchy mezenchyacutemu

21

pri naacutedoroch

stavoch po oţiareniacute

pri reumatickyacutech ochoreniach

pri pozaacutepalovyacutech stavoch

pri osteochondrodystrofii

pri poruchaacutech metabolizmu

Ehlersov-Danlosov syndroacutem

Marfanov syndroacutem

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky

Pre naacutezov je rozhodujuacutece umiestnenie vrcholoveacuteho stavca

Okcipitocervikaacutelne ndash vrchol krivky je na C1 alebookcipute a C1 spojeniacute

Cervikaacutelne ndash vrchol krivky je medzi C2 ndash C6

Cervikotorakaacutelnendashvrchol krivky je na C7 Th1alebo v oblasti prechodu C7ndashTh1

Torakaacutelne ndash vrchol krivky je medzi Th2 ndash Th11

Torakolumbaacutelnendashvrchol krivky je na Th12L1alebo prechod Th12ndashL1

Lumbaacutelne ndash vrchol krivky je medzi L2 ndash L4

Lumbosakraacutelne ndash vrchol krivky je v lumbosakraacutelnomspojeniacute L5 ndash S1

(Kokavec Novorolskyacute 2007Bessette Rousseau 2012)

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky

I keď je skolioacuteza priestorovaacute zmena tvaru chrbtice a hrudneacuteho koša štandardne

najpouţiacutevanejšia je metoacuteda Cobba-Lippmana Ide o stupnicu ktorou moţno zmerať

veľkosť a rozsah krivky hneď ako je identifikovanaacute krivka a koncoveacute stavce Uhol

skoliotickej krivky je formovanyacute spojnicou dvoch priamok jedna ide z hornej plochy

kraniaacutelneho koncoveacuteho stavca druhaacute priamka z dolnej plochy kaudaacutelneho koncoveacuteho

stavca a vznikaacute po pretnutiacute kolmiacutec vytvorenyacutech na tieto dve priamkyje Krivky suacute

zaradeneacute doštyroch zaacutekladnyacutech stupňov podľa rozsahu(Kokavec Novorolskyacute 2007

Bessette Rousseau 2012)

22

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010)

Stupeň Indash krivky menšie ako 30 stupňov s maloutorziou stavcov (IA ndash krivky do

10 stupňov IB- do 30 stupňov)

Stupeň IIndash krivky 30 ndash 60 stupňov s torziou 10ndash 12 stupňov

Stupeň IIIndash krivky 60 ndash 90 stupňov s torziou 20ndash 30 stupňov

Stupeň IVndash krivky nad 90 stupňov s torziou 30stupňov a viac

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy

novorodeneckaacute zaacutechyt od 1 do 12 mesiacov

infantilnaacute zaacutechyt do 3 roku veku dieťaťa

juvenilnaacute zaacutechyt medzi 4 rokom aţ po naacutestup puberty

adolescentnaacute zaacutechyt po 10 roku ţivota dieťaťa do ukončenia kostneacuteho rastu

skolioacuteza dospelyacutech zaacutechyt po 18 roku ţivota

Vekom naacutestupu skolioacutezy sa rozumie vek v ktorom bola deformita spozorovanaacute

čo nemusiacute byť nutne rovnakyacute čas v ktorom sa objaviacute zakrivenie (Bessette

Rousseau 2012)

23

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek

Vybočenie do straacuten od strednej čiary

jednyacutem obluacutekom ndash skolioacuteza tvaru C (a)

dvomi obluacutekmi ndash skolioacuteza tvaru S ndash esoviteacute prehnutie (b)

tromi obluacutekmindash skolioacuteza tvaru S ndash prehnutie je dvojito esoviteacute(c)(Novotnaacute

Kohliacutekovaacute 2000)

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek

Všetky skolioacutezy mocircţeme rozdeliť podľa smeru krivky

frontaacutelna rovina krivka smerujuacuteca doprava je dextrokonvexnaacute doľava

sinistrokonvexnaacute krivka

sagitaacutelna rovina rozlišujeme hyperkyfoacutezu a hyperlordoacutezu (Dungl a kol

2005)

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky

Pri kompenzovanej skolioacuteze prechaacutedza olovnica spustenaacute zo stredu zaacutehlavia

intergluteaacutelnou ryhou

Pri dekompenzovanej skolioacuteze naopak spustenaacute olovnica prechaacutedza mimo

intergluteaacutelnu ryhu Často je to znaacutemkou progresie krivky (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

24

47 Idiopatickaacute skolioacuteza

Termiacuten idiopatickaacute skolioacuteza zaviedol Kleinberg v roku 1922 a označuje

pacientov u ktoryacutech nie je moţneacute určiť presnuacute priacutečinu vzniku deformity V skutočnosti

to vyzeraacute tak ţe sa mocircţe vyvinuacuteť u zjavne zdravyacutech detiacute s fyziologickyacutem zakriveniacutem

chrbtice vo vzťahu k viaceryacutem faktorom v ktoromkoľvek obdobiacute počas kostneacuteho rastu

a kedykoľvek mocircţe docircjsť k progresii (Negrini et al2012Kolaacuteř 2003)Najčastejšie je to

v obdobiacute zryacutechleneacuteho rastu medzi 6 a 24 mesiacom 5-8 rokom a 11-14rokom

ţivota(Negrini et al2005)Ryacutechlosť vyacutevoja zakrivenia chrbtice sa meniacute najryacutechlejšie na

začiatku puberty (Grivas et al2006) Po ukončeniacute rastu chrbticeje oveľa menšie riziko

potencionaacutelneho rozvoja krivkyV dospelosti mocircţe byť zhoršenie stavu idiopatickej

skolioacutezyvyacutesledkom progresiacutevnej osifikaacutecie deformity a skruacutetenia kolapsu

chrbtice(Negrini et al 2012)

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy

Etiopatogeneacuteza idiopatickej skolioacutezy (IS) ako naacutem uţ naacutezov či definiacutecia hovoriacute

staacutele nie je objasnenaacute a je pravdepodobne vyacutesledkom viaceryacutech priacutečinZaoberaacute sa ňou

mnoho autorov vyacuteskumov ale ani početneacute rastoveacute metabolickeacute neurofyziologickeacute

epidemiologickeacute patologicko-anatomickeacute štuacutedie a teoacuterie naacutem zatiaľ neposkytli

jednoznačnuacute odpoveď na otaacutezku vzniku skolioacutezy (Kolaacuteř 2003 Kenanidis et al 2008

Mordecai Dabke 2012 Wong Liu 2003)

Ochorenie nemaacute ţiadne prodromaacutelne priacuteznaky (Gallo2011)Etiopatogeneticky

mocircţe byť idiopatickaacute deformita chrbtice označenaacute za skolioacutezu ako syndroacutem

s multifaktoriaacutelnou etioloacutegiou(Burwell et al 1991Grivas et al 2002 Kolař 2003 )

Bolo vyslovenyacutech mnoho teoacuteriiacute Za pocircvod poruchy bolooznačeneacute nielen kostneacute

tkanivo ale i nervy svaly vaumlzy chrbtice hormonaacutelne faktory atďRodinnyacute vyacuteskyt

ochorenia je veľmi častyacute uvaacutedza sa sa medzi 7-11 u priamych priacutebuznyacutechVyacuteskum

incidencie skolioacutezy u jednovaječnyacutech a dvojvaječnyacutech dvojčiat ukazuje

u jednovaječnyacutech identickyacute typ i progresiu krivky (Dungl a kol 2005)

V nedaacutevnych vyacuteskumoch sa u pacientov potvrdila rodinnaacute anamneacuteza priacutečina v

centraacutelnom nervovom systeacuteme ndash dysfunkcia proprioceptiacutevneho a vestibulaacuterneho

systeacutemu a asymetriacentraacutelneho nervoveacuteho systeacutemu (CNS) Ďalšiacutemi faktormi

25

prispievajuacutecimi k vzniku ISsuacute metabolickeacute poruchy kolageacutenu poruchy svalov a krvnyacutech

doštičiek rastoveacuteho faktoru a biomechanickeacute faktory (Reuben Hwan 2012)

Z pohľadu vyacutevojovej kinezioloacutegie je skolioacuteza asymetrickou koordinačne

podmienenou posturaacutelnou poruchou ktoraacute maacute pocircvod v prvyacutech troch mesiacoch

posturaacutelneho vyacutevoja dieťaťa (Švejcar2003 Kolaacuteř 2003)

Z pohľadu biomechaniky moţno naacutezory na vznik IS rozdeliť podľa odhadovanej

primaacuternej priacutečiny

Rastovaacute hypoteacuteza uvaţuje o vplyve asymetrie rastovej ryacutechlosti alebo časovyacute posun

nesuacutehlasnyacute začiatok rastovej akceleračnej faacutezy pre obe polovice stavca (Hniacutezdil a kol

1996)

Deformačnaacute hypoteacuteza hovoriacute o primaacuternom spuacutešťacom mechanizme ktoryacutem je lokaacutelna

deformaacutecia (napr traumatickaacute) alebo tvaroveacute anomaacutelie v niektorom mieste chrbtice To

vyvolaacute kompenzačneacute procesy ktoreacute modelujuacute tvaroveacute zmeny často zosilnenou rastovou

akceleraacuteciou (Hniacutezdil a kol 1996)

Silovaacute hypoteacuteza ndash primaacuternym dlhodobyacutem formujuacutecim uacutečinkom je buď asymetrickaacute

vonkajšia zaacuteťaţalebo asymetria ťahovyacutech siacutel trupoveacuteho svalstva ktoraacute maacute pocircvod

v jednostrannej pohybovej zaacuteťaţi (jednostranneacute skraacutetenie svalov) (Hniacutezdil a kol1996)

Etioloacutegia však zostaacuteva staacutele kontroverznaacute Suacutečasnyacute vyacuteskum podporuje teoacuteriu ţe

ide o multifaktoriaacutelne ochorenie zahŕňajuacutece abnormality v genetike (Ogilvie et

al2006) metabolizmus melatoniacutenu (Moreau et al2004) posturaacutelnu nerovnovaacuteha

(Mirovsky Blankstein Shlamkovitch2006) vestibulaacuternu patoloacutegiu (Lambert et

al2009) a komunikaacuteciu medzi mozočkom a vestibulaacuternym systeacutemom(Simoneau et

al2009)

Vedci zaoberajuacuteci sa objemovyacutemi zmenami mozočku u pacientov

s adolescentnou idiopatickou skolioacutezou prišli k zaacuteveru ţe tieto zmeny mocircţu byť

priacutečinou kompenzovania naacutesledkov v CNS v docircsledku pretrvaacutevajuacutecej snahy udrţať

rovnovaacutehu tela vzhľadom na asymetriu chrbtice (Shi et al2013)

26

472 Delenie IS

Idiopatickuacute skolioacutezu moţno klasifikovať všetkyacutemi deleniami ako skolioacutezy

všeobecne Najčastejšie v literatuacutere naacutejdeme delenie podľa doby naacutestupu lokality uhla

zakrivenia počtu kriviek a vyvaacuteţenosti

Infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Je najčastejšou formou skolioacutezy ktoraacute maacute incidenciu aţ 96 no v 90

priacutepadoch sa spontaacutenne upraviacute iba vyacutenimočne dochaacutedza k ryacutechlej progresiido zaacutevaţnej

deformity Začiacutena v kojeneckom veku a od ostatnyacutech typov sa odlišuje dvomi

zaacutekladnyacutemi prvkami

- resolventnyacute typ ndash častejšie u chlapcov prevaţne ľavostrannaacute hrudnaacute krivka

upravuje sa bez liečby

- progresiacutevny typ - zaacutevaţnyacute typ ktoryacute ryacutechlo progreduje a je jednyacutem

z najzaacutevaţnejšiacutech typov deformiacutet chrbtice často sprevaacutedzanyacutem inyacutemi vrodenyacutemi

vadami (Dungl a kol2005)

Juvenilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Povaţuje sa takisto za jednu z najzaacutevaţnejšiacutech foriem pre svoj vysokyacute

potencionaacutel rastu a častyacute vyacuteskyt (Dungl a kol2005) Postihuje obe pohlavia

rovnakoŤaţkeacute krivky nad 40 stupňov suacute infantilneacuteho pocircvodu Juvenilnaacute skolioacuteza maacute

lepšiu prognoacutezu ako infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza (Vařeka2000) Jej krivky majuacute

typickuacute formu a umiestnenie Klasifikujeme ju stupnicou podľa Kinga - maacute 5 typickyacutech

foriem

King 1 ndash primaacuternou je bedernaacute krivka ktoraacute je vaumlčšia a menej flexibilnaacute

King 2 ndash primaacuterna je hrudnaacute krivka je vaumlčšia a menej pohyblivaacute neţ driekovaacute

King 3 ndash pravostrannaacute dolnaacute hrudnaacute krivka driekovaacute krivka nie je vyvinutaacute

King 4 ndash dlhaacute hrudnaacute alebo thorakolumbaacutelna krivka pravoľavostrannaacute

King 5 - dvojitaacute hrudnaacute krivka kde hornaacute začiacutena na Th1 je veľmi tuhaacute spojenaacute

s elevaacuteciou ľavej lopatky a ťaţkou kozmetickou vadou

Najčastejši vyskytujuacutecimi sa krivkami suacute pravostranneacute dolneacute hrudneacute

krivky Najmenej sa vyskytujuacute dvojiteacute hrudneacute krivky Pri idiopatickyacutech skolioacutezach

nikdy nenaacutejdeme štrukturaacutelnu krivku v C CTh alebo LS oblasti chrbtice (Dungl a

kol2005)

27

Adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Začiacutena v obdobiacute puberty v dobe poslednej rastovej akceleraacutecie a trvaacute do

ukončenia rastu Tvoriacute pribliţne 80 všetkyacutech IS Na toto obdobie rastu pripadaacute 10

z celkovej telesnej vyacutešky jedinca pri samotnej chrbtici ide iba o niekoľko centimetrov

tyacutem je danyacute aj menšiacute potencionaacutel malignity tohto typu skolioacutezy Lokalizaacutecia a typ

kriviek je rovnakyacute ako u juvenilnej skolioacutezy(Dungl a kol2005) U ľahkyacutech skolioacutez

dochaacutedza vaumlčšinou k malej alebo ţiadnej progresii Naopak u stredne ťaţkyacutech foriem

mocircţeme sledovať veľmi ryacutechlo progresiuAdolescentneacute skolioacutezy typu bdquoCldquo suacute obvykle

menej zaacutevaţneacute ako skolioacutezy typu bdquoSldquo (Sosna kol 2001)

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze

Najčastejšou zmenou tvaru ktoruacute u chrbtice so skolioacutezou spozorujeme je

lateraacutelna deviaacutecia vo frontaacutelnej rovine Pri pohľade zozadu je vaumlčšinou chrbtica

vyklenutaacute v hrudnej chrbtici doprava a v driekovej časti chrbtice doľava(Weiss1991)

V sagitaacutelnej rovine vaumlčšinou nachaacutedzame lordoacutezu pohybovyacutech segmetov

takzvanyacute plochyacute chrbaacutet driekovuacute lordoacutezu a často hrudnuacute hypokyfoacutezu aţ lordoacutezu

Všeobecnyacutem znakom skolioacutezy je zniacuteţenie aţ vymiznutie hrudnej kyfoacutezy Suacutevisiacute to

s niţšou stabilitou chrbtice tendenciou k rotaacuteciia uacuteklonu hlavne v dobe rastu kedy je

flexibilita chrbtice vaumlčšia (Pallovaacute Kubovyacute Otaacutehal 2006)

Tvar stavcov je deformovanyacuteNajvaumlčšie zmeny vidieť napoziacutecii a tvare stavcov

vrcholovyacutech a prechodnyacutech Vrcholovyacute stavec je nepravidelne klinovityacute deformovanyacute

v kolmom i vodorovnom priereze (Kolaacuteř 2009) Je najviac rotovanyacutema najviac

odchyacutelenyacutem stavcom od vertikaacutelnej osi pacienta (Bessette Rousseau 2012)Na

konvexnej strane skoliotickeacuteho obluacuteku je vyššiacute neţ na konkaacutevnej strane a v sagitaacutelnej

rovine je predozadne oploštenyacute Čiacutem viac je stavec vzdialenyacute od vrcholu vybočenia

tyacutem menej maacute klinovityacute tvar a tyacutem viac je viditeľnaacute rotaacutecia a stočenie stavcovPod

pojmom rotaacutecia rozumieme špiraacuteloviteacute otočenie jedneacuteho stavca proti druheacutemu tak ţe

jeho tŕň je posunutyacute oproti druheacutemu v smere konkavity obluacuteku chrbtice Toziou

rozumieme skruacutetenie samotneacuteho stavca podľa smeru pocircsobiacej sily (Kolaacuteř2009)

Torzia a rotaacutecia suacute priacutečinou prečo na roumlntgenovom (RTG) zaacuteznamevyzeraacute vybočenie

chrbtice do strany vaumlčšie neţ klinicky (Lomiacuteček1973)

Koncovyacute stavec ohraničuje krivku kraniaacutelne i kaudaacutelne Je poslednyacutem meranyacutem

stavcom ktoryacute sa sklaacuteňa do konkavity krivky Jeho krycie plochy suacute najviac skloneneacute

28

do konkavity krivky Ak suacute na konci krivky stavce uloţeneacute rovnobeţneposlednyacutem

stavcom je ten ktoryacute je najvzdialenejšiacute od jej vrcholu(Bessette Rousseau 2012)

Okrem zmien na chrbtici prebiehajuacute i zmeny na rebraacutech tyacutekajuacutece sa ich

priebehu tvaru i dĺţky Na konkaacutevnej strane hrudniacuteku vznikaacute hlbokeacute vtiahnutie a rebraacute

suacute stlačeneacute nasebe Na konvexnej strane suacute roztiahnuteacute a vytvaacuterajuacute tak gibbus

paravertebraacutelny val podmienenyacute rotaacuteciou tiel stavcov a rebier suacutečasne

Lopatka je na vybočenej strane hrudniacuteka posunutaacute kraniaacutelne a lateraacutelne Stojiacute

vyššie neţ na opačnej strane

Na strane konvexity je crista iliaca postavenaacute niţšie ako na opačnej strane čo

vyvolaacuteva u postihnutyacutech jedincoch pocit skraacutetenia dolnej končatiny na strane konkaacutevnej

(Kolaacuteř 2009)

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001)

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky

Medzi rizikoveacute predisponujuacutece faktory ktoreacute ovplyvňujuacute pravdepodobnosť ţe

docircjde k progresii patria (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009)

vek- vek naacutestupu skolioacutezy je prognosticky veľmi docircleţityacutem faktorom Čiacutem

v mladšom veku sa diagnostikuje tyacutem horšia je jej prognoacuteza U dievčat mocircţe

29

byť i vek naacutestupu menštruaacutecie vyhodnotenyacute ako faktor v oblasti predikcie

progresie(Philippe 2012)

pohlavie- idiopatickaacute skolioacuteza sa vyskytuje častejšie u dievčat neţ u chlapcov

lokalizaacutecia primaacuternej krivky ndash hrudneacute skolioacutezy majuacute horšiu prognoacutezu ako

skolioacutezy driekoveacute ktoreacute nedosahujuacute takuacute zaacutevaţnosť Skolioacutezy s viacpočetnou

primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu ndash dvojitaacute krivka maacute lepšiu

prognoacutezu ako jednoduchaacute

stav maumlkkyacutech tkaniacutev ndash pruţnosťkoţe a laxicita kĺbovje značnyacutem rizikovyacutem

faktorom

minimaacutelne mozočkoveacute priacuteznaky ndashvyacuteznamnuacute vyacutepovednuacute hodnotu pre vyacutevoj

krivky maacute docirckladneacute vyšetrenie mozočkovyacutech funkciiacute U pacientov

s potencionaacutelnou progresiou je charakteristickeacute mierne naznačenie

paleocerebelaacuternej mozočkovej poruchy Spojenie minimaacutelneho mozočkoveacuteho

syndroacutemu s laxicitou maumlkkyacutech tkaniacutev povaţujeme za najzaacutevaţnejšiacute symptoacutem

potencionaacutelneho zhoršenia krivky

genetika ndashvyšetrenie rodičov popriacutepade prarodičov by malo byť čo najuacuteplnejšie

Pri pozitiacutevnom klinickom naacuteleze je vhodneacute spraviť RTG sniacutemok v stoji

475 Incidencia a prognoacuteza

ISje typom skolioacutezy ktoryacute je zo všetkyacutech štrukturaacutelnych deformiacutet najčastejšiacute

Podľa Kolaacuteřa (2003)maacute na svedomiacute 65 priacutepadov štrukturaacutelnych skolioacutez Repko

(2010)uvaacutedza tento typ deformity ako 80 všetkyacutech detskyacutech skolioacutez Je pribliţne

dvakraacutet častejšiacute u dievčat i progreduje osemkraacutet častejšie v porovnaniacute s chlapcami

Všeobecne platiacute ţe skolioacuteza ktoraacute sa prejaviacute neskocircr počas dospievania alebo po

ukončeniacute rastu maacute lepšiu prognoacutezu a nebezpečie progresie je minimaacutelne Faktom je ţe

progres krivky sa zastavuje asi jeden rok pred uacuteplnou osifikaacuteciou Viac-menej k určitej

pomalej progresii i naďalej mocircţe dochaacutedzať čo sa u dospelyacutech prejaviacute napriacuteklad

zniţovaniacutem telesnej vyacutešky (Bessette Rousseau 2012Vlach 1986)

Čiacutem skocircr sa skolioacuteza prejaviacute tyacutem horšiu maacute prognoacutezu keďţe sa IS rozviacuteja hlavne

v obdobiacute rastu Z toho vyplyacuteva ţe skoliotickaacute krivka ktoraacute sa objaviacute v priebehu

detskeacuteho veku sa mocircţe zvyacutešiť oveľa viac v porovnaniacute s krivkou ktoraacute sa objaviacute

v priebehu dospievaniaRyacutechly naacuterast krivky na seacuteriiroumlntgenovmaacute zlyacute prognostickyacute

30

vyacuteznam Avšak veľkyacute počet novonarodenyacutechdetiacute so skolioacutezou vymizne spontaacutenne bez

liečby (Bessette Rousseau 2012 Vlach 1986)Docircleţityacutem znakomudaacutevajuacutecim

ukončenie kostneacuteho rastu je kostnyacute vek Určuje sa podľa Risserovho znamenia To naacutem

udaacuteva zrast apofyacutezy a os ilium Podľa tohto znamenia sa daacute predpokladať moţnaacute

progresia ochorenia Mocircţeme povedať ţe do doby kyacutem apofyacuteza pevne zrastie

s hrebeňom bedrovej kosti mocircţe skoliotickaacute krivka progredovať (Kolaacuteř 2003)

Ďalšiacutem prognostickyacutem kriteacuteriom je lokalizaacutecia primaacuternej skoliotickej krivky

Thorakaacutelne skolioacutezy majuacute lepšiu prognoacutezu ako krivky lokalizovaneacute kaudaacutelnejšie

Skolioacutezy s viacpočetnou primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu To znamenaacute

ţe dvojitaacute krivka maacute lepšiu prognoacutezu neţ krivka jednoduchaacute (Kolaacuteř 2003)

Z hľadiska ďalšej prognoacutezy mocircţu mať najhoršie naacutesledky ryacutechlo sa zhoršujuacutece

krivky v hrudnej oblasti V pokročilyacutech štaacutediaacutech mocircţu meniť pomery vo

vnuacutetrohrudniacutekovom priestore a viesť tak ku komplikaacuteciaacutem zo strany respiračneacuteho

a kardiovaskulaacuterneho aparaacutetu (Hniacutezdil a kol 1999)

Naacutesledkom poruchy pľuacutecnej ventilaacutecie mocircţe docircjsť k preťaţeniu srdca a vzniku cor

scolioticum (Sochovaacute 2002)

48 Ostatneacute druhy skolioacutez

Kongenitaacutelna skolioacuteza

Vznikaacute poruchou formaacutecie alebo segmentaacutecie stavcov priacutepadne kombinaacuteciou tyacutechto

poruacutechNa RTG sniacutemke vidieť klinovityacute tvar stavca alebo nesegmentovanuacute lištuna

jednej strane Je zreteľnaacute hneď po narodeniacute Počas rastu mocircţe začať progredovať

a vyacuterazne sa zhoršiť Na RTGobraze vidieť asymetrickuacute malformaacuteciu stavcov Pri

progredujuacutecich deformitaacutech spocircsobujuacutecich dekompenzaacuteciu je indikovanaacute k operaacutecii

v niacutezkom veku dieťaťa (2-4 roky) (Sosna kol2001 Gallo 2011)

Skolioacuteza pri neurofibromatoacuteze

Vyacuteviacuteja sa ako suacutečasť systeacutemoveacuteho ochorenia spojiva Podozrenie je pri vyacuteskyte

typickyacutech koţnyacutech škvŕn bielej farby Neurofibroacutem v oblasti chrbtice vyvolaacute kraacutetke

patologickeacute zakrivenie postihnuteacuteho uacuteseku chrbticez ktoreacuteho sa však mocircţe vyvinuacuteť

31

zaacutevaţnaacute deformita RTG obraz odhaliacute kraacutetke ostreacute zakrivenie v postihnutej oblasti

a kompenzačnuacute krivku vďalšom uacuteseku chrbtice Terapiou je odstraacutenenie neurofibroacutemu

(pokiaľ je moţneacute) a korekcia krivky s fuacuteziou Komplikaacuteciou je hojenie kostnej fuacutezie

ktoreacute je spomaleneacute a často dochaacutedza k vytvoreniu pakĺbu vzhľadom na zaacutekladneacute

ochorenie (Sosna kol 2001 Gallo 2011)

Neuromuskulaacuterna skolioacuteza

Vznikaacute pri poruche centraacutelnej nervovej suacutestavy u centraacutelnych i perifeacuternych pareacutez

a pri primaacuternych svalovyacutech ochoreniach Postihnutyacute jedinec je od narodenia neschopnyacute

voľne ovlaacutedať perifeacuterne svaly Chrbtica vytvaacutera bizardneacute krivky Na RTG je

necharakteristickeacute zakrivenie Operačnaacute terapia je indikovanaacute iba v priacutepadoch kedy je

priaznivaacute predpokladnaacute dĺţka ţivota postihnutej osoby (Dungl a kol 2005 Kolaacuteř

2009 Sosna kol 2001)

Ostatneacute skolioacutezy

Mocircţu vznikať po uacuterazoch operaacuteciaacutech chrbtice pri ochoreniach spojiva ndash

Marfanov syndroacutem Ehlersov-Danlosov syndroacutem Pri tyacutechto chorobaacutech je postihnutie

skeletu a chrbtice vysokeacute (40-70) Ďalej mocircţu vznikať napriacuteklad i ako

mnohopočetneacute epifyzaacuterne dysplaacutezie osteogenesis imperfecta mukopolysacharidoacutezy

(Dungl a kol 2005 Kolaacuteř 2009)

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez

Vyšetrenie deliacuteme na orientačneacute a špeciaacutelne Orientačneacute vyšetrenie sluacuteţi na

včasneacute zachytenie deformity Vykonaacuteva ho pediater inyacute odborniacutek alebo zaškolenyacute

zdravotniacutecky či nezdravotniacutecky personaacutel ktoryacute je často v kontakte s deťmi ako

napriacuteklad učiteľ telesnej vyacutechovy Včasneacute odhalenie začiacutenajuacutecej skolioacutezy je veľmi

docircleţiteacute pre zvolenie strateacutegie a naacutesledne vlastnyacute efekt liečby (Kolaacuteř 2003)

Krivka skolioacutezy byacuteva skreslenaacute zrotovanyacutem postaveniacutem tŕňovyacutech vyacutebeţkov ku

konkavite krivky obluacuteku Ich postavenie nezodpovedaacute objektiacutevnemu rozmeru poruchy

32

a pri neskuacutesenom vyšetrujuacutecom mocircţe docircjsť k prehliadnutiu skoliotickej krivky alebo

nedoceneniu jej rozsahu (Kolaacuteř 2003)

Pri špeciaacutelnom vyšetreniacute sa zameriava hlavne na dve oblasti Je nutneacute rozliacutešiť

idiopatickuacute skolioacutezu od skolioacutezy posturaacutelnej alebo skolioacutezy inej etioloacutegie Pre vyluacutečenie

z inyacutech priacutečin sa hľadajuacute škvrny bielej kaacutevy a podkoţneacute maumlkkeacute tumorky ktoreacute svedčia

pre neurofibromatoacutezu diastomyeacutelie je zase sprevaacutedzanaacute trsom vlasov pigmentaacuteciou

a lipoacutemom v driekovej oblasti Zameriava sa i na rohovku či nie je zakalenaacute

(mukopolysacharidoacuteza) utvaacuteranie podnebia (Marfanov syndroacutem) či ušneacute boltce

(kongenitaacutelna skolioacuteza) (Kolaacuteř 2003)

Hlavnyacutem prejavom štrukturaacutelnej skolioacutezy je fixovanaacute rotaacutecia v predklone Ak

ide o skolioacutezu posturaacutelnu zakrivenie pri predklone Pri idiopatickej skolioacuteze je

zakrivenie priacutetomneacute v kaţdej polohe U štrukturaacutelnej skolioacutezy je vaumlčšia či menšia

rotaacutecia stavov priacutetomnaacute vţdy a nemoţno ju skorigovať v ţiadnej polohe (Kolaacuteř 2003)

Vyšetrenie a kontroly pacienta by podľa moţnosti mal vykonaacutevať jeden lekaacuter

a vhodneacute je zhotoviť i fotodokumentaacuteciu (Sochovaacute2002 )

491 Anamneacuteza

Okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov paacutetrame po suacutevislostiach s deformitou

Naacutestup deformity mocircţe napovedať o jejetioloacutegiiacute Predchaacutedzajuacutece vyšetrenia a liečba

pomaacutehajuacute odhadnuacuteťdoterajšiacutepriebeh a veľkosť progresie Pozornosť treba zvyacutešiť ak

pacient uvedie subjektiacutevne obtiaţe ako bolesť uacutenavu dychoveacute probleacutemy či

neuromuskulaacuterne poruchy Familiaacuterny vyacuteskytje cennyacutem poznatkom u vaumlčšiny

systeacutemovyacutech a vrodenyacutech vaacuted Uacutedaje o telesnom vyacutevoji obdobiacute zryacutechlenia rastu

naacutestupu sekundaacuternych pohlavnyacutech znakova celkovaacute vyacuteška rodičov napomaacuteha odhadnuacuteť

doteraz vyčerpanyacute rast a moţnosť progresie vady(Dungl a kol 2005)

492 Kineziologickyacute rozbor

Aspekcia

Je jednyacutem zo zaacutekladnyacutech klinickyacutech vyšetreniacute ktoreacuteho podstatou je pozorovanie

a zhodnotenie pacienta Pohľadom vyšetrujuacuteci zhodnotiacute ako celkovuacute postuacuteru tak aj

33

konfiguraacuteciu jednotlivyacutech častiacute tela Poskytuje moţnosť zhodnotiť vonkajšie prejavy

pacienta a niacutem udaacutevaneacute informaacutecie (Dobeš 2011)

Postuacutera sa hodnotiacute z troch straacuten zozadu zpredu zboku Postupuje sa

systematicky kaudaacutelnym kraniaacutelnym smerom

Pohľad zozadu hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy relieacutef krku symetriu

postavenia ramien horneacute končatiny (relieacutef osa konfiguraacutecia) tvar a symetriu

hrudniacuteka vyacutešku a postavenie lopatieksledujeme kontuacutery paravertebraacutelnych erektorov

liacuteniu tŕňovyacutech vyacutebeţkov suacutemernosť torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov panvu ndash vyacutešku

spinae iliacae posteriores superiores(SIPS) gluteaacutelne svaly symetriugluteaacutelnych ryacuteh

osoveacute postavenie dolnyacutech končatiacuten (relieacutef osa konfiguraacutecia)

Pohľad zboku hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy drţanie hornyacutech

končatiacuten postavenie a tvar hrudniacuteka zakrivenia chrbtice brušneacute svaly postavenie

panvy postavenie dolnyacutech končatiacuten

Pohľad zpredu sledujeme symetriu tvaacutere osoveacute postavenie hlavy krku relieacutef

krku symetriu vyacutešky ramien kľuacutečnych kostiacute symetriu prsnyacutech bradaviek tvar

a symetriu hrudniacuteka postavenie rebier suacutemernosť pohybu rebier pri dyacutechaniacute svalstvo

brucha drţanie hornyacutech končatiacuten symetriu torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov

postavenie panvy symetriu spinae iliacae anteriores superiores postavenie dolnyacutech

končatiacuten klenbu nohy aktivitu prstov ( Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010Gross a kol

2005)

Vyšetrenie v sede

Pozorujeme rozdiely vzniknuteacute zmenou polohy Tieto rozdiely sa objavujuacute

v docircsledku odstraacutenenia vplyvu funkčnyacutech či anatomickyacutech odchyacutelok dolnyacutech končatiacuten

(Gross a kol 2005)

Vyšetrenie chocircdze

Za normaacutelnych okolnostiacute je chocircdza uacutečinnyacutem pohybom vpred Uacutečinnyacutem

pohybom rozumieme pohyb s minimaacutelnym energetickyacutem vyacutedajom Je definovanaacute i ako

spocircsob lokomoacutecie umoţňujuacuteci pohyb tela v priestore vpred tak ţe ťaţisko tela

umiestneneacute ventraacutelne pred stavcom S1 opisuje siacutenusoidu vo vertikaacutelnej (doprava-

34

doľava) i v horizontaacutelnej rovine (hore-dole) s minimaacutelnou amplituacutedou (Gross a

kol2005)

Chocircdza by mala byť rytmickaacute s rovnakou dĺţkou kroku končatiny by mali byť

v osovom postaveniacute a byť rovnomernezaťaţovaneacute Odviacutejanie chodidla stojnaacute noha sa

dotyacuteka podloţky paumlta a vaacuteha sa prenesie cez vonkajšiacute okraj nohy na špičku Všiacutemame si

suacutehyb panvy trupu a hornyacutech končatiacuten Ramenaacute a horneacute končatiny sa majuacute pohybovať

opačnyacutem smerom ako trup a dolneacute končatiny (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010

Rychliacutekovaacute 2008)

Adamsov test a vyšetrenie skoliometrom

Ide o hlavnyacute screeningovyacute test pri vyšetreniacute skolioacutezy Tento spocircsob vyšetrenia

popiacutesal Adams v roku 1865 Pacienta vyšetrujeme v stoji vyzveme ho aby sa

predklaacuteňal Pri vyšetreniacute je v 90 stupňovom predklone v drieku vystreteacute kolenaacute ramenaacute

uvoľneneacute ruky voľne visiace Nerovnakaacute dĺţka dolnyacutech končatiacuten sa vaumlčšinou

nekoriguje (Kokavec Novorolskyacute 2007 Patias et al 2010)

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010)

Pri vyšetreniacute pohľadom v horizontaacutele vidiacuteme zvyacuteraznenuacute asymetriu spocircsobenuacute

fixaacuteciou stavcov a vyklenutiacutem rebier Test je pozitiacutevny u všetkyacutech štrukturaacutelnych

skolioacutez funkčnaacute deformita sa v predklone vyrovnaacute (Blaha 2005)

Pri objektiacutevnom meraniacute sa pouţiacutevaacute skoliometerŠpeciaacutelne navrhnutaacute vodovaacuteha

bola predstavenaacute Bunnellom v roku 1984 aby obmedzil subjektivitu testu v predklone

Je pouţiacutevanyacute na ryacutechle a ľahkeacute kvantitatiacutevne posuacutedeniestupňa rotaacutecie trupu Uhol

rotaacutecie trupu by mal byť meranyacute na troch uacuterovniach chrbtice a to v proximaacutelnej časti

35

hrudnej chrbtice v jej strede a v torakolumbaacutelnom prechode (Bunell 1984 Grivas et

al 2007 Kotwicky et al 2013)

Vo vyšetrovanej poziacuteciiacute sa odmeria sklon gibusua paravertebraacutelneho valu

skoliometrom uhol vaumlčšiacute neţ 5deg je podozrivyacute zo skolioacutezy Vyacutešku kostaacutelneho gibusu

meriame v centimetroch (Kokavec Novorolskyacute 2007)

Pri vyšetreniacute skoliometrom hovoriacuteme o symetrii pri vyacutesledku 0deg akaacutekoľvek inaacute

hodnota je nazvanaacute asymetriou (Grivas et al 2006)

Uvaacutedza sa ţe Adamsov test skutočne preukaacuteţe rotačnuacute zloţku skolioacutezy keďţe

prominencia rebier je vyacutesledkom rotaacutecie hrudneacuteho koša spolu s chrbticou (Grossman et

al1995)

Adamsov test sa povaţuje za citliveacute klinickeacute vyšetrenie v porovnaniacute s meraniacutem

Cobbovho uhla (Cote et al 1998)

Avšak citlivosť a špecifita sa meniacute v zaacutevislosi na zručnosti vyšetrujuacuteceho umiestnenia

a veľkosti krivky (Viviani et al1984) Rozsahcitlivosť a špecifita testu v predklone

rocircznym stupňom skolioacutezy suacute (Scherl 2014)

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge10 deg - citlivosť 74 - 84 špecificita 78 -93

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť92 - 100 špecificita 60 - 91

driekovaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť 73 špecificita 68

skolioacutezy s uhlom Cobb ge40 deg - citlivosť 83špecificita 99

I keď vyacutesledky Adamsovho testu nezodopovedajuacute presne Cobbovmu uhlu

nameraneacutemu na RTG sniacutemkach mocircţu tieto dve hodnoty korelovať Všeobecne platiacute ţe

Adamsov uhol medzi 5deg aţ 7deg zodpovednaacute 10deg aţ20deg Cobbovho uhla (Ashworth et al

1988 Bunnell 1984) Bolo dokaacutezaneacute ţe uhol nameranyacute pri Adamsovom teste menšiacute

ako 5deg maacute špecifitu 47 pre detekciu adolescentnej idiopatikej skolioacutezy (AIS) Na

zaacuteklade tohto uacutedaja sa uhol menšiacute ako 5deg nepovaţuje za pozitiacutevny naacutelez Špecifitu 86

vypovedaacute Adamsov uhol 7deg takto vysokeacute percento špecifity koreluje s veľkosťou

Cobbovho uhla nad 10deg zisteneacuteho na RTG sniacutemke a pacient sa posiela na vyšetrenie

chrbtice k odborniacutekovi(Ashworth et al1988 Bunnell 1984)

36

Vyšetrenie olovnicou

Meranie

zozadu hodnotiacuteme osoveacute postavenie chrbtice- olovnica spustenaacute zo stredu

zaacutehlavia (protuberantia occipitalis externa tŕň C7) maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou

ryhou stredom celej chrbtice medzi kolenami a dopadať medzi paumlty V tomto priacutepadne

hovoriacuteme o kompenzovom osovom postaveniacute V priacutepade ţe olovnica intergluteaacutelnou

ryhou neprechaacutedza odmeria sa odchyacutelka v centimetroch a označiacute sa ako

dekompennzaacutecia vpravo vľavo (Rychliacutekovaacute2008)

spredu hodnotiacuteme osoveacute postavenie trupu ndash olovnica sa spuacutešťa od processus

xiphoideus prebieha cez pupok (brucho sa dotyacuteka olovnice nemalo by prominovať)

zboku hodnotiacuteme osoveacute postavenie tela ndash olovnica sa spuacutešťa od vonkajšieho

zvukovodu a maacute prechaacutedzať stredom plecoveacuteho a bedroveacuteho kĺbu a padať pred osu

členkoveacuteho kĺbu (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie pohyblivosti chrbtice

Schoberova vzdialenosť ndash hodnotiacute pohyblivosti driekovej chrbtice do flexie

Meria sa vzdialenosť trňoveacuteho vyacutebeţku stavcaL5 a 10cm kraniaacutelne u dospelyacutech 5 cm

u detiacute Pri zdravej chrbtici sa taacuteto vzdialenosť predĺţi u dospelyacutech minimaacutelne o 4-5 cm

u detiacute o 25 cm (Macrae Wright 1969)

Stiborova vzdialenosť ndash ukazuje rozviacutejanie hrudnej a driekovej chrbtice Meria

sa vzdialenosť tŕňoveacuteho vyacutebeţku stavca L5 a C7 Pri predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť o 7-10cm (Malanga Nadler 2006)

Ottova vzdialenosť ndashrozsah pohybu hrudnej chrbtice do predklonu a do

zaacuteklonu Meranaacute je vzdialenosť od stavcaC7 a 30cm kaudaacutelne Pri predklone by sa mala

vzdialenosť predĺţiť aspoň o 35 cm pri zaacuteklone by sa mala vzdialenosť zmenšiť v

priemere o 25 cm (Vařeka Vařekovaacute 1995)

Čepojova dištanciandash rozsah pohybu krčnej chrbtice do flexie Meria sa

vzdialenosť od stavcaC7 a 8 cm kraniaacutelne Pri maximaacutelnom predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť najmenej o 3cm (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

37

Forestier Flache ndash kolmaacute vzdialenosť protuberantia occipitalis externaa steny

meria sa najčastejšie v stoji Ak sa pacient s prepnutyacutemi kolenami dotyacuteka tylom steny

je Forestierova fleche 0Pouţiacuteva sa pre meranie fixovanej hrudnej kyfoacutezy alebo pri

flekčnom postaveniacute hlavy (Kolaacuteř 2009)

Thomayerova skuacuteškandashtzv skuacuteška jednoducheacuteho predklonu nešpecificky

hodnotiacute pohyblivosť celej chrbticePacient sa zo stoja predkloniacute a meria sa vzdialenosť

medzi špičkou tretieho prstu a podlahou Normou je ak sapacient dotkne špičkou prstu

podlahy za fyziologickuacute sa daacute povaţovať ešte aj vzdialenosť do 10 cm od podlahy

(Kolaacuteř2009)

Tyacutemto testom mocircţeme hodnotiť aj hyperhypomobilitu chrbice Za patologickuacute sa

povaţuje jednoznačne vzdialenosť 30cmod zeme Je nutneacute však diferencovať či je

predklon obmedzenyacute poruchou statodynamikychrbtice alebo skraacuteteniacutem flexorov kolien

Ak sa vyšetrovanyacute behom testu dotkne podlahy celou dlaňou najčastejšie to poukazuje

na generalizovanuacute hypermobilitu Ak poloţiacute na zem celeacute predlaktie jednaacute sa o vyznamuacute

poruchu vaumlziva (Kolaacuteř 2009)

Podľa Jandu a kol (2004) hodnotiacuteme tuacuteto skuacutešku nasledovne

norma ndash dotyk podloţky špičkami prstov

pozitiacutevnaThomayerova skuacuteška ndash meriame vzdialenosť v cm od podloţky

negatiacutevna Thomayerova skuacuteška ndash miacutenus v cm (pacient sa dotyacuteka dlaňami alebo

predklaktiami zeme)

Vyšetrenie lateroflexiendashPacient stojiacute vzpriamene chrbtom opretyacute o stenu

horneacute končatiny pozdĺţ tela dlane k telu prsty natiahnuteacute Na stehne sa zaznačiacute bod po

ktoryacute siaha najdlhšiacute prst vyzveme pacienta aby aby spravil uacuteklon (vyluacutečenie

predklonunadvihnutie opačnej dolnej končatiny (DK)značnyacute posun panvy lateraacutelne)

Zaznačiacute sa kam dosiahol a porovnajuacute sa strany Skuacuteška je orientačnaacute (Haladovaacute

Nechvaacutetalovaacute 2010Hromaacutedkovaacute a kol 2002)

Matthiassov test drţania tela - jednoduchyacute a spoľahlivyacute test vyšetrovanyacute

v stoji predpaţiacute horneacute končatiny do 90deg a drţiacute ich tak 30 sekuacutend Sleduje sa zmena

drţania tela (Matthiass 1966)

Pri vyšetreniacute sledujeme i celkoveacute zakriveniechrbtice kompenzaacuteciu trupu

meriame celkovuacute vyacutešku v porovnaniacute s dĺţkou končatiacuten v upaţeniacute Normaacutelne byacuteva

38

rozpaumltie paţiacute jedinca rovnakeacute ako jeho telesnaacute vyacuteška jeho telesnej vyacuteške Skoliotik maacute

trup skraacutetenyacute o deformitu chrbtice Podobnyacute vyacuteznam maacute vyšetrenie proporciiacute postavy

v stoji a v sede Podobne sluacuteţi vyšetrenie proporcionality v sede a v stoji Naacutepadnyacute

rozdiel vyacutešky postavy v stoji s dĺţkou trupu v sede svedčiacute o deformite chrbtice

Vyšetrenie trupu v sede vyluacuteči asymetriu panvy a sekundaacuterny pocircvod krivky (Dungl a

kol 2005)

Goniometrickeacute vyšetrenie

Hodnotenie rozsahov pohyblivosti chrbtice maacute vyacuteznam pri hodnoteniacute flexibility

krivky a pohyblivosti jednotlivyacutech uacutesekov Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov sme uţ

uviedli medzi kineziologickyacutemi poznatkami Teraz zdocircrazňujeme vyšetrovaneacute pohyby

a uvaacutedzame aj ich fyziologickyacute rozsah podľa Jandy a Pavlŧ

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

Uacutesek chrbtice Flexia Extenzia Lateraacutelna flexia Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg-45deg 45deg-75deg 45deg 50deg-60deg

Hrudnaacute

a driekovaacute - - 35deg-45deg 20deg-45deg

Vyšetrenie dolnyacutech končatiacuten

Vyšetrenie skoliotikov cielene dopĺňame o vyšetreniedolnyacutech končatiacuten (DKK)

Karski Madej a Rehaacutek (2001) odporuacutečajuacute vyšetrenie pohyblivostiv oboch bedrovyacutech

kĺboch Zistili ţe u vaumlčšiny pacientov s IS je priacutetomnaacute abdukčnaacute kontraktuacutera prevaţne

v oblasti pravej coxy

Testuje sa addukcia oboch bedrovyacutech kĺbov v extenzii Kontroluje sa i priacutetomnosť

flekčnej a extrarotačnej kontraktuacutery bedrovyacutech kĺbov (hlavne vpravo) (Karski Karski

2014 )

Meranie dĺţky dolnyacutech končatiacuten

Dĺţka DKK sa meria v ľahu

Funkčnaacute dĺţka vzdialenosť prednej spiny a vnuacutetorneacuteho členku

Anatomickaacute dĺţka trochanter major ndash vonkajšiacute členok

39

Umbilikomaleolaacuterna dĺţka pupok- vnuacutetornyacute členok (pri šikmej

a asymetrickej panve) (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Trendelenburgov test- vyšetrenie stoja na jednej nohe -hodnotiacute stav

pelvifemoraacutelnychstabilizaacutetorov Ide o stoj na jednej dolnej končatine druhaacute je pokrčenaacute

v bedrovom a kolennom kĺbe Pri teste by nemalo docircjsť k vychyacuteleniu či poklesu panvy

na stranu flektovanej končatiny Pozorujeme i trup ndash nemalo by dochaacutedzať ku

kompenzačneacutemu uacuteklonu na stranu stojnej končatiny (Hardcastle Nade1985)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania a dychovyacutech pohybov

Dychoveacute pohyby sluacuteţia nielen k metabolickyacutem potrebaacutem organizmu ale majuacute

suacutečasne i posturaacutelnu funkciu Rytmicky menia tvar hrudniacuteka a tyacutem ovplyvňujuacute drţanie

a konfiguraacuteciu tela Dynamika dyacutechania zaacutevisiacute na tvare chrbtice a tvar chrbtice zaacuteleţiacute na

dynamike dyacutechania (Dylevskyacute 2009b Veacutele 2012)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania je uacutezko spojeneacute s vyšetreniacutem stabilizačnej

funkcie chrbtice Umoţňuje posuacutediť aktivaacuteciu braacutenice a jej spolupraacutecu s brušnyacutemi

svalmi Z hľadiska kinezioloacutegie rozdeľujeme dyacutechanie na braacuteničneacute a kostaacutelne Pri

braacuteničnom dyacutechaniacute sa rozširuje nielen brušnaacute dutina a dolnaacute apetuacutera hrudniacuteka do šiacuterky

ale i predozadne Pri hornom type dyacutechania sa sternum pohybuje kraniokaudaacutelne

a hrudniacutek sa rozširuje minimaacutelne(Kolaacuteř 2009)

Sledujeme priebeh dychovej vlny ndash respiračnyacute pohyb prebieha distoproximaacutelne

pri naacutedychu i vyacutedychu (Chaloupka 2011)

Celkovuacute pohyblivosť rebier zisťujeme priloţeniacutem prstov do medzirebrovyacutech

priestorov Porovnaacutevame ich vzaacutejomneacute postavenie pri naacutedychu a vyacutedychui symetrickosť

rozpiacutenania hrudniacuteka V hornej časti hrudniacuteka sledujeme pohyb rebier nahor pri naacutedychu

pri vyacutedychu ich pokles V dolnej časti hrudniacuteka by sa mal odohraacutevať kriacutedlovityacute pohyb

rebier (Gross a kol 2005)

Meranie obvodu hrudniacuteka

Suacutečasťou vyšetrenia hrudniacuteka je i meranie jeho pruţnosti Zistiacuteme ju

prostredniacutectvom merania jeho obvodu krajčiacuterskym metrom - meria sa na dvoch

miestach a to

40

- cez bod mezosternale (muţi thelion) ndash obvod meriame vzadu tesne nad dolnyacutem

uhlom lopatiek vpredu u ţien cez stred hrudnej kosti (tesne nad hornyacutem

okrajom pŕs) u muţov nad prsnyacutemi bradavkami

- cez xifosternale - presnešie pre menšie zapojenie svalov a menšiu vrstvu tuku

Meranie sa opakuje 3x a to pri maximaacutelnom naacutedychu a maximaacutelnom vyacutedychu

(Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

Rozlišujeme svaly s tendenciou k skraacuteteniu a svaly s tendenciou k oslabeniu

Fylogeneticky staršie svaly s prevaţne posturaacutelnou funkciou suacute svaly s tendenciou

k hyperaktivite a skraacuteteniu Fylogeneticky mladšie svaly prevaţne svaly faacutezickeacute majuacute

tendenciu k oslabeniu vaumlčšinou je to praacuteve končatinoveacute svalstvo ryacutechlejšie sa

kontrahuje pri preťaţeniacute majuacute sklon k oslabeniuPodľa Jandu vyšetrujeme svalovuacute silu

(svalovyacute test) i vyšetrenie skraacutetenyacutech svalovVyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

naacutem preukaacuteţe priacutetomneacute svaloveacute dysbalancie(Lewit2003Veacutele 1997 )

Podľa Jandu rozlišujeme tri typy svalovyacutech dysbalanciiacute kedy suacute v nerovnovaacutehe

svaloveacute paacutery

Dolnyacute skriacuteţenyacute syndroacutemndashoslabeneacute mm glutaei maximi x skraacuteteneacute flexory

bedrovyacutech kĺbov slabeacute priame brušneacute svaly x skraacuteteneacute driekoveacute vzpriamovače trupu

slabeacute mm glutei medii x skraacuteteneacute m tensory fasciae latae a mm quadrati lumborum

Hornyacute skriacuteţenyacute syndroacutem ndashskraacuteteneacute horneacute x oslabeneacute dolneacute fixaacutetory ramenneacuteho

pletenca skraacuteteneacute mmbodka pectorales x oslabeneacute medzilopatkoveacute svaly

oslabeneacutehlbokeacute flexory šije x skraacuteteneacute extenzory šije a kyacutevače

Vrstvovyacute syndroacutem - charakterizovanyacute striedaniacutem oblastiacute hypertrofickyacutech

a oslabenyacutech svalov kaudokraniaacutelne sledujeme skraacuteteneacute ischiokruraacutelne svaly chabeacute

gluteaacutelne svaly maacutelo vyvinuteacute vzpriamovače drieku hypertrofickeacute vzpriamovače v ThL

oblasti slabeacute medzilopatkoveacute svaly hypertrofickeacute horneacute fixaacutetory ramenneacuteho pletenca

Na prednej strane pozorujeme oslabeneacute m vastus medialis skraacuteteneacute flexory bedrovyacutech

kĺbov oslabeneacute priame brušneacute svaly lateraacutelne však brušnaacute stena byacuteva vtiahnutaacute v

šikmyacutech brušnyacutech svalovskraacuteteneacute prsneacute svalyoslabeneacute hlbokeacute flexory krku

(Lewit2003 Veacutele 1997)

41

Karski Madej a Rehaacutek (2001) zdocircrazňujuacute vyšetrenie adduktorov a abduktorov

bedrovyacutech kĺbov Čiacutem vaumlčšiacute je rozdiel v rozsahu abdukcie (menšia addukcia praveacuteho

bedroveacuteho kĺbu a vaumlčšia addukcia ľaveacuteho) tyacutem vaumlčšia je hrozba rozvinutia skolioacutezy

Tvrdiacute ţe skolioacutezy sa objavujuacute u detiacute ktoreacute majuacute abdukčnuacute kontraktuacuteru vpravo

(addukcia 0 abdukčnaacute kontraktuacutera 5-10deg) alebo u detiacute ktoreacute majuacute menšiu abdukčnuacute

kontraktuacuteru praveacuteho bedroveacuteho kĺbu ale veľkuacute addukciu ľaveacuteho bedroveacuteho kĺbu (40-

45deg)

Podľa Kolaacuteřa (2002) je podstatneacute vyšetrenie svalov z funkčneacuteho hľadiska a to

hlavne vyšetreniacutem hlbokeacuteho stabilizačneacuteho systeacutemu ako najvyacuteznamnejšieho funkčneacuteho

faktoru Ide o vyšetrenie suacutehry svalov zaisťujuacutecich stabilizaacuteciu chrbtice počas pohybu

Vyšetrenie hypermobility

Pod pojmom hypermobilita sa rozumie zvyacutešenaacute kĺbna pohyblivosť nad beţnuacute

fyziologickuacute normu Podľa Sachseho rozoznaacutevame tri druhy hypermobility

lokaacutelnupatologickuacute ndash vznikaacute napriacuteklad medzi jednotlivyacutemi stavcami ako kompenzaacutecia

blokaacutedy generalizovanuacute patologickuacute ndash mocircţe vzniknuacuteť ako naacutesledok poruchy aferencie

centraacutelnej poruchy svaloveacuteho tonu a pod Konštitučnaacute hypermobilita je charakteristickaacute

postihnutiacutem celeacuteho tela nemusiacute však byť vo všetkyacutech oblastiach rovnakeacuteho stupňa

(Janda a kol 2004 Kolaacuteř 2009)

Je viacero skuacutešok napr skuacuteška rotaacutecie hlavy skuacuteška šaacutelu zapaţenyacutech paţiacute

zaloţenyacutech paţiacute extendovanyacutech lakťov zopnutyacutech ruacutek zopnutyacutech prstov skuacuteška

posadenia na paumlty či uţ spomiacutenanaacute skuacuteška predklonu ndash tzvThomayerov test (Janda

a kol 2004)

Skuacutešku uacuteklonu pri vyšetreniacute hypermobility hodnotiacuteme podľa kolmice spustenej

z axily - maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou ryhou Pri hypermobilite sa kolmica dostaacuteva za

kontralateraacutelnu stranu pri skraacuteteniacute mquadratus lumborum zostaacuteva na homolateraacutelnej

strane (Janda a kol 2004)

Palpaacutecia

Vyšetreniacutem pohmatom zisťujeme reflexneacute zmeny na koţi (hladkosť teplota

potivosť napaumltie) podkoţiacute fasciaacutech svaloch Zisťujeme vzaacutejomnuacute pohyblivosť tyacutechto

42

tkaniacutev voči sebe eventuaacutelne vyhľadaacutevame barieacutery medzi jednotlivyacutemi vrstvami

Zisťujeme i priacutetomnosť a kvalitu opuch bolestivosť a posunlivosť jaziev i kvalitu

citlivosti Čiacutem hlbšie palpujeme tyacutem je porucha hlbšie uloţenaacute Pri palpaacutecii kostiacute

rozpoznaacutevame hrboly (miesta svalovyacutech uacuteponov) moţneacute zmeny na okostici

lokalizujeme kĺbne štrbiny Palpujeme kĺbnu pohyblivosť v zmysle kvality a rozsahu

tzv kĺbnu hru (Dobeš 2011)

493 Ostatneacute vyšetrenia

Suacutečasťou klinickeacuteho vyšetrenia byacuteva i neurologickeacute vyšetrenie či zistenie

funkčneacuteho stavu kardiopulmonaacutelneho aparaacutetu (vitaacutelna kapacita pľuacutec

echokardiogramultrazvuk srdca)Orientačneacute neurologickeacute vyšetrenievyluacuteči uacutetlakoveacute

miešne a koreňoveacute syndroacutemy alebo neuromuskulaacuterne poruchy (Repko 2010 Dungl a

kol2005)

Sledujeme i celkovyacute duševnyacute stav pacienta Mocircţe naacutes doviesť k odhaleniu zaacutevaţnyacutech

systeacutemovyacutech ochoreniacute a dovoľuje naacutem odhadnuacuteť spolupraacutecu pacienta v buduacutecej liečbe

(Dungl a kol 2005)

494 Zobrazovacie metoacutedy

RTG vyšetrenie

Pri podozreniacute na štrukturaacutelnu skolioacutezu sa vyšetrenie dopĺňa o RTG obraz

Umoţňuje naacutem zistiť rozsah štrukturaacutelnych zmien na chrbtici posuacutediť funkčnuacute

a štrukturaacutelnu zloţku odmerať uhol zakrivenia a určiť primaacuternu krivku Najvaumlčšiu

vyacutepovednuacute hodnotu majuacute sniacutemky na dlhom formaacutete 30x90 cm kde je zachytenaacute celaacute

chrbtica i s polohou hlavy a panvy Takeacuteto sniacutemky sa zhotovujuacute

v anteroposterioacuternej(AP)a bočnej projekcii na začiatku liečby a po jednom

rokuZaacutekladneacute sniacutemky sa dopĺňajuacute APsniacutemkom v uacuteklonoch na stranu konvexity krivky

s centraacuteciou na vrcholktoreacute sluacuteţiak zisteniu flexibility krivky Tieto sniacutemky sa

zhotovujuacute aktiacutevnou flexiou pacienta alebo ešte lepšie pasiacutevnym tlakom na vrchol krivky

a pomocnyacutem ťahom za trup Pri sledovaniacute liečby sa kontrolnyacute sniacutemok v predozadnej

projekcii zopakuje po šiestich mesiacoch Pri očakaacutevaniacute progresie o tri mesiace (Sosna

kol 2001 Repko 2007 Kolaacuteř 2003)

43

RTG sluacuteţi na

Meranie tiaţe zakrivenia ndash Cobbov uholndash na AP projekciiho zvierajuacute kolmice na

priamky prechaacutedzajuacutece odľahlyacutemi kryciacutemi plochami koncovyacutech stavcov (Repko 2012)

Meranie rotaacutecie stavcov

Stupeň rotaacutecie stavcov sa hodnotiacute metoacutedou podľa Nashe a Moa podľa poziacutecie tieňov

pedikulov stavca na AP sniacutemku a je klasifikovanyacute piatimi stupňami rotaacutecie (Esposito et

al 2012)

- nultyacute stupeň tiene pedikulov suacute v rovnakej vzdialenosti od straacuten tiel stavcov

- stupeň I tieň pedikulu na konvexnej strane sa presuacuteva z okraja tela stavca

- stupeň II rotaacutecia je medzi stupňom I a III

- stupeň III tieň pedikulu sa nachaacutedza bliacutezko centra tela stavca

- stupeň IV tieň pedikulu je za stredom tela stavca

Určenie kostneacuteho vekundash u adolescentnyacutech pacientov sa odčiacutetava kostnaacute zrelosť

sledovaniacutem stupňa osifikaacutecie apofyacutez iliakaacutelnych kriacutest metoacutedou podľa Rissera Stupeň 1

je 25 osifikaacutecia stupeň 2 je 50 osifikaacutecia stupeň 3 je 75 osifikaacutecia stupeň 4 je

100 osifikaacutecie stupeň 5 je fuacutezia skostnatenyacutech epifyacutez lopaacutet bedrovyacutech kostiacute (Repko

2012Horne Flannery Usman 2014)

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014)

Ďalšie zobrazovacie metoacutedy suacute napriacuteklad magnetickaacute rezonancia (MRI) alebo

počiacutetačovaacute tomografia(CT) ktoreacute sa pouţiacutevajuacute v priacutepadoch kombinovanyacutechporuacutech

s postihnutiacutem chrbticoveacuteho kanaacutela či nervovyacutech štruktuacuter (Repko 2012)

44

410 Terapia skolioacutez

Liečba skolioacutezy by mala byť komplexnaacute a individuaacutelne prispocircsobenaacute kaţdeacutemu

pacientovi Ide o spolupraacutecu viaceryacutech odborniacutekov pediater ortopeacuted rehabilitačnyacute

lekaacuter fyzioterapeut niekedy i neuroloacuteg Pri liečbe orteacutezami zohraacuteva docircleţituacute uacutelohu

protetik (Kolaacuteř 2003)

Keďţe nepoznaacuteme presnyacute pocircvod idiopatickej skolioacutezy kauzaacutelna liečba nie je

moţnaacute a sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute (Sochovaacute 2002)

Pri liečbe je veľmi docircleţiteacute i navodenie spolupraacutece medzi pacientom a rodičom

hlavne u detskeacuteho pacienta ktoryacute maacute primaacuternu krivku v hrudnej oblasti krivka sa

objavila pred 10 rokom pacientje hypermobilnyacute a vykazuje minimaacutelne mozočkoveacute

priacuteznaky (Kolaacuteř2003)

Všeobecnou zaacutesadou či uţ konzervatiacutevnej alebo operačnej terapie je skorigovanie

skoliotickej krivky a tuacuteto korekciu udrţať Tyacutem sa zmierni rozvoj štrukturaacutelnych zmien

(hlavne v obdobiacute po ukončeniacute rastu) a progresia krivky (Vlach 1986 Weiss et al

2006)

Z hľadiska voľby terapie a tiaţe krivky sa skolioacutezy delia nasledovne

- 0-10deg nepovaţuje sa za skolioacutezu

- 10-20deg sledovanie krivky (kaţdeacute 3 mesiace) ak je krivka bez progresie kaţdyacutech

6 mesiacov rehabilitaacutecia

- 20-40deg indikaacutecia korzetu

- nad 40deg - pri progresiioperačneacute riešenie (Sosna kol 2001)

Pri kinezioterapiisaautori zhodujuacute v naacutezore ţe je indikovanaacute pri skolioacutezach nad 10deg

teda Ib a viac U kriviekpod 10deg nie je terapia nutnaacute doporučujesa zvyacutešenaacute telesnaacute

aktivita (Vařeka 2000)

Hlavnyacutem cieľom pohybovej terapie skolioacutezy je zabraacutenenie progresie skoliotickyacutech

zmien a podľa moţnosti i uacuteprava chybneacuteho zakrivenia chrbtice Docircleţityacutem

predpokladom pre ovplyvnenie skolioacutezy je nahradeniepatologickyacutech posturaacutelnych

a pohybovyacutech vzorov fyziologickyacutemispraacutevnymi (Pavlŧ2003 Weiss et al 2006)

45

Kriteacuteriom pre vyacuteber terapeutickeacuteho postupu je kineziologickyacute rozbor Vyacuteber ďalej

musiacute rešpektovať typ skolioacutezy veľkosť krivky vek a schopnosť spolupraacutece pacienta či

spolupraacutecu rodičov (techniky vyuţiacutevajuacutece asistenciu zaučenej osoby) V raacutemci

fyzioterapeutickyacutech postupov sa vyuţiacuteva predošetkyacutem formatiacutevny vplyv svalstva na

kostnyacute vyacutevoj I keď terapeuti vyuţiacutevajuacute odlišneacute techniacuteky mali by sa dodrţiavať určiteacute

všeobecneacute pravidlaacute

- cielene aktivovať autochtoacutennu muskulatuacuteru

- ovplyvňovať synergie ventraacutelnej a dorzaacutelnej muskulatuacutery a nedostatočnuacute

svalovuacute diferenciaacuteciu

- aktivovať braacuteničneacute dyacutechanie pri spraacutevnom postaveniacute panvy

- cvičenieby malo prebiehat prebieha v trakcii

- cvičenie zameraneacute na svalovuacute funkciu doplniť mobilizačnyacutemi technikami

(Kolaacuteř 2009)

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy

Metoacuteda Klapp

Autorom tejto metoacutedy je nemeckyacute ortopeacuted Rudolph Klapp Vypracoval ju na

zaacuteklade pozorovania ţe pri chocircdzi štvornoţcov suacute pohyby chrbtice z hľadiska ortopeacutedie

veľmi praktickeacute a navyše u tyacutechto zvierat sa nevyskytujuacute skolioacutezy Podstatou je teda

lokomoacutecia v kvadrupedaacutelnej poziacutecii Princiacutep cvičenia spočiacuteva v rozloţeniacute chrbtice

medzi 4 body opory so suacutečasnou lokomoacuteciu (lezeniacutem) s priamym vplyvom na rotabilitu

a pretiahnutie chrbtice s posilneniacutem svaloveacuteho korzetu Dochaacutedza tak k trojrozmernej

mobilizaacutecii chrbtice a ku korekcii chybneacuteho zakrivenia zlepšovaniu svalovej sily

koordinaacutecie a vytrvalosti Cvičebnyacute program sa riadi typom a stupňom zakrivenia

chrbtice Pozostaacuteva z pohybov končatiacuten trupu a zaujatia rocircznych polocirch trupu pri chocircdzi

po štyroch Taacuteto technika vyuţiacuteva dva bazaacutelne typy lezenia kreuzgang (skriacuteţeneacute

lezenie) kde suacute odrazoveacute končatiny kontralateraacutelne a passgang (mimochodneacute lezenie)

pri ktorom suacute odrazoveacute končatiny ypsilateraacutelne Skriacuteţeneacutelezenie sa vyuţiacuteva skocircr

u skolioacutez tvaru Cmimochodneacute pri tvare S Tyacutemto spocircsobom moţno dosiahnuť uacutepravu

nielen zmien v zmysle skolioacutezy a torzie ale i v zmysle lordotizaacutecie a kyfotizaacutecie

Odľahčenie chrbtice napomaacuteha k jej mobilizaacutecii a preťahovaniu za suacutečasneacuteho

posilňovania svalstva trupu Podľa vyacutechodiskovej polohy suacute aktivovaneacute svaly na

46

konvexnej i konkaacutevnej strane Kotraindikaacuteciou tejto metoacutedy je neschopnosť zvlaacutednuť

cvičenie (motoricky mentaacutelne) a postihnutie hornyacutech či dolnyacutech končatiacuten nedovoľujuacutece

zaujatie či zaacuteťaţ spojenaacute s postaveniacutem na štyroch končatinaacutech (Pavlŧ2003 Kolaacuteř

2009)

Ortopedickaacute dychovaacute terapia Schroth

Autorkou je učiteľka Katharina Schroth Svoju cvičebnuacute metoacutedu vypracovala

a vyskuacutešala najskocircr sama na sebea aţ potomzaloţila vlastnuacute kliniku na liečbu skolioacutezy

Neskocircr v jej šľapajaacutech pokračovala Katharinina dceacutera Schrothovaacute vychaacutedzala

z pocircvodne empirickeacuteho poznania podľa ktoreacuteho trup pozostaacuteva z troch zhruba

pravouhlyacutech blokov stojacich nad sebou

- panvovyacute (začiacutena podbruškom a končiacute rebrami)

- hrudnyacute (začiacutena na bruchu do vyacutešky stavcaTh6 a dolnej 13 rebier)

- ramennyacute (od vyacutešky ramien k mandibule)

Pri skolioacuteze suacute tieto bloky vo frontaacutelnej rovine protisebe vzaacutejomne posunuteacute

priacutepadne zrotovaneacute a nadobuacutedajuacute klinovityacute tvar čiacutem vznikaacute torzia Klinovityacutem

sformovaniacutem blokov a rotovaniacutem tiel stavcov dochaacutedza k zniacuteţeniu vyacutešky chrbtice

obmedzeniu pohyblivosti rebier čo nepriaznivo ovplyvniacute i dyacutechanie

Korekcia chybneacuteho postavenia je zahaacutejenaacute v oblasti chodidiel pokračuje

dolnyacutemikončatinami panvou To znamenaacute ţe dochaacutedza ku korekcii pacienta bdquozdola-

nahorldquo Veduacute k nej tieto kroky

- aktiacutevne pretiahnutie (prolongaacutecia)

- korekcia stranovyacutech posunov (vychaacutedza sa z opaumltovne ziacuteskaneacuteho stredneacuteho

postavenia panvy)

- aktiacutevna derotaacutecia

Tento stav sa deje predovšetkyacutem prostredniacutectvom špeciaacutelnych dychovyacutech cvičeniacute

Naacutecvik vhodneacuteho spocircsobu dyacutechania je veľmi podstatnou časťou liečby Maacute docieliť

korekciu nepriaznivyacutech dychovyacutech vzorcov ktoreacute suacute pre skolioacutezu typickeacute a prispievajuacute

k jej zhoršeniu (Pavlŧ2003)

Hlavnyacutem zloţkami cvičebnyacutech programov suacute

47

- cvičenie DKK v zaacutevese na rebrinaacutech

- naťahovacie cvičenie v kľaku za rukami a podobne ktoreacute vedie k zlepšovaniu

pohyblivosti chrbtice

- formovacie cvičenia pri ktoryacutech sa korekcia chybneacuteho postavenia chrbtice

dosahuje aktivaacuteciou určityacutech svalovyacutech skupiacuten

- posilňovacie cvičenia ktoreacute izometrickou kontrakciou zvyšujuacute silu svalov

a tyacutem udrţujuacute korigovaneacute postavenie chrbtice

Pre udrţanie terapeutickeacuteho efektu maacute docircleţiteacute miesto v terapii tzv aktiacutevna

stabilizaacutecia Ide o izometrickeacute svaloveacute kontrakcie počas vyacutedychu Tyacutemto sa aktivujuacute

i svaly ktoreacute boli doposiaľ neaktiacutevne (Pavlŧ2003)

Koncept vzpornyacutech cvičeniacute Brunkow

Terapeutickyacute koncept meroacutedy Roswithy Brunkow je zaloţenyacute na cielenej

aktivaacuteciidiagonaacutelnych svalovyacutech reťazcov Autorka bolanaacutesledkami uacuterazu nuacutetenaacute byť

nejakyacute čas pripuacutetanaacute k invalidneacutemu voziacuteku V tomto obdobiacute na sebe spozorovala ţe pri

vzpornom napiacutenaniacute hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten sa svalovaacute aktivita rozšiacuteri aţ na trup

a k hlave Vytvorila tak systeacutem vzpornyacutech cvičeniacute ktoryacute umoţňuje

- zlepšenie funkcie oslabenyacutech svalov

- stabilizačnyacute treacutening pre chrbticu a končatiny bez neţelaneacuteho zaťaţenia kĺbov

- preučenie spraacutevnych pohybov(Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Hlavnyacutem terapeutickyacutem prostriedkom suacute napiacutenacie resp vzporneacute cvičenia Postavenie

hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten vyvolaacute aktivitu svaloveacuteho vzorca Zaacutekladom cvičeniacute je

voľnaacute maximaacutelna dorzaacutelna flexia ruacutek a nocirch prevedenaacute vzpieraniacutem zaacutepaumlstia dlane či

paumlty v distaacutelnom smere proti pomyselneacutemu či reaacutelnemu odporu Dorzaacutelna flexia

aktivuje svaloveacute reťazce ktoryacutech fixnyacute bod leţiacute proximaacutelne a aktivita sa šiacuteri smerom

disto-proximaacutelnym Izometrickeacute vzpieranie oproti tomu aktivuje svaloveacute reťazce

s fixnyacutem bodom v distaacutelnych častiach končatiacuten aktivaacutecia je teda proximo-distaacutelna

V oboch priacutepadoch sa svalovaacute aktivita iradiaacuteciou šiacuteri ďalej i na trupoveacute

svaly(Pavlŧ 2003)

Metodika je rozpracovanaacute na cvičenia do šiestich tyacuteţdňov Pri cvičeniacute je nutneacute

zaujatie vhodnej zaacutekladnej polohy tela a vyacutechodiskovej polohy pre končatiny

48

Zaacutekladnou podmienkou postupu svalovej aktivaacutecie je spraacutevne postavenie kĺbov ktoreacute

musiacute byť zachovaneacute počas vzpornyacutech cvičeniacute Opakovaniacutem sa udrţujuacute reflexneacute draacutehy

tejto neuromuskulaacuternej aktivity Podpornyacutem prostriedkom suacute pomocneacute manuaacutelne

techniky ktoreacute stimulujuacute povrchovuacute či hlbokuacute citlivosť Napriacuteklad potieranie

povrchoveacute hlbokeacute hladkanie naacuterazoveacute tlakoveacute impulzy roztieranie (Pavlŧ2003)

Dyacutechanie pri cvičeniacute hraacute vyacuteznamnuacute rolu Naacutedych pocircsobiacute facilitačne vyacutedych

inhibične V ľahu na bruchu pri naacutedychu vychaacutedza pohyb smerom od ruacutek cez trup

k nohaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu od nocirch k rukaacutem V ľahu na chrbte ide pohyb

s naacutedychom od nocirch smerom k rukaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu zase opačne Cvičenie

prekladaacuteme relaxaacuteciou (Haladovaacute a kol1997)

Docircleţituacute uacutelohu zohraacuteva vedomeacute motorickeacute učenie pozornosť koncentraacutecia

a pochopenie optickej a akustickej ponuky a jej prenesenie na kinestetickuacute uacuteroveň

(Kolaacuteř2009)

Vojtov princiacutep reflexnej lokomoacutecie

Zaacuteklady tohto diagnostickeacuteho a terapeutickeacuteho princiacutepu poloţil na zaacuteklade

vlastnyacutech pozorovaniacute a skuacutesenostiacute českyacute neuroloacuteg Dr Vaacuteclav Vojta Metoacuteda vznikla

empiricky Zistil ţe pri určitej manipulaacuteciiacute s dieťaťom dochaacutedza k zmenaacutem svalovej

suacutehry ktoreacute vykazovali určituacute pravidelnosť a to vzbudilo jeho zaacuteujem U jeho malyacutech

pacientov vznikali vo svaloch pravidelne a automaticky takeacute reakcie ktoreacute boli

doposiaľ z funkcie vyradeneacute Na zaacuteklade prvyacutech pozorovaniacute vypracoval terapeutickyacute

koncept ktoryacute povaţoval viac za hypoteacutezu ako vyacutesledok vedeckej praacutece S cieľom

zlepšenia klinickeacuteho stavu svojich pacientov ďalej rozviacutejal a prepracovaacuteval svoju

metoacutedu (Vojta Peters2010)

Dnes predstavuje neurofyziologickyacute a vyacutevojovo orientovanyacute systeacutem

ktoreacuteho cieľom je znovuobnovenie vrodenyacutech fyziologickyacutech pohybovyacutech vzorov

ktoryacutech spontaacutenne zapojenie je obmedzeneacute poruchou centraacutelnej nervovej suacutestavy

a pohybovej suacutestavy nech uţ majuacute akuacutekoľvek priacutečinu Profesor Vojta vychaacutedzal

z predstavy ţe zaacutekladneacute pohyboveacute vzory suacute geneticky naprogramovaneacute v centraacutelnej

nervovej suacutestave kaţdeacuteho jedinca a pomocou reflexnej lokomoacutecie je moţneacute CNS

aktivovať prebudiť jej narušeneacute spoje a znovu obnoviť fyziologickeacute pohyboveacute vzory

(Pavlŧ2003Kolař 2009)

49

Metoacuteda vyuţiacuteva modeloveacute reflexneacute vzory z ontogenetickeacuteho vyacutevoja typickeacute pre

skoryacute detskyacute vek a pomocou nich sa snaţiacute aktivovať motorickeacute funkcie K reflexneacutemu

vybaveniu vyuţiacuteva adekvaacutetne proprioceptiacutevne stimuly - predpaumltie periostaacutelny tlak

v spuacutešťovyacutech zoacutenach na trupe a končatinaacutech statickyacute a dynamickyacute tlak v kĺbe presne

definovanuacute vyacutechodiskovuacute polohu oporneacute body a adekvaacutetny odpor proti vznikajuacutecemu

pohybu Ide o neustaacutelu kontrolu cez aferentnyacute a eferentnyacute systeacutem medzi perifeacuteriou

a centrom ktoruacute mocircţeme pozorovať spraacutevnym zapojeniacutem svalov v reťazci a zreťazeniacutem

tyacutechto svalovyacutech slučiekdo vyacutesledneacuteho globaacutelneho vzoru Celyacute dej prebieha

dynamickyacutem striedaniacutem opornej (stojnej) krokovej (flekčnej) odrazovej a relaxačnej

faacutezy v určitej časovej postupnosti Vyvolanie zmeny drţaniapostuacuteryalebo pohybu je

odvodeneacute od dvoch zaacutekladnyacutech globaacutelnych vzorov nazyacutevanyacutech reflexneacute otaacutečanie

a reflexneacute plazenie (Pavlŧ2003)

Stimulovaneacute zoacuteny sa označujuacute ako spuacutešťoveacute zoacuteny Vojta ich definoval spolu

dvadsať a rozdelil ich na hlavneacute a vedľajšie Hlavneacute zoacuteny sa nachaacutedzajuacute na končatinaacutech

(periostaacutelne stimuly) a vedľajšie na trupe (aplikaacutecia svalovyacutech podnetov) V princiacutepe

podnet aplikovanyacute do jednej zoacuteny vedie k vyvolaniu celeacuteho reflexneacuteho vzoru Suacutečasne

s motorickyacutem prejavom dochaacutedza i k vegetatiacutevnym prejavom vo vzťahu

k postihnuteacutemu svalstvu (potenie sčervenanie koţe dyacutechanie a pod) (Pavlŧ2003)

Drţanie tela znamenaacute zapojenie autochtoacutennej muskulatuacutery v jednotlivyacutech

segmentoch chrbtice ktoreacute je zaacutekladom vzpriamenia (Haladovaacute a kol1997) V oboch

globaacutelnych vzoroch sa taacuteto vzpriamovacia funkcia uskutočňuje

Podľa Kolaacuteřa (2003) je moţneacute prostredniacutectvom tyacutechto lokomočnyacutech vzorov

cielene ovplyvniť funkciu autochtoacutenneho svalstva u ktoreacuteho nie je moţnosť voľnej

kontroly Vyacutevoj IS znamenaacute blokaacutedu recipročne predisponovaneacuteho vzoru pričom

časovyacute a priestorovyacute sled rozvinutia autochtoacutennej muskulatuacutery nie je usporiadanyacute

Funkcia osoveacuteho orgaacutenu je z riadenia vzorovo posturaacutelnej ontogeneacutezy vyradenaacute a tyacutem

docircjde k jej nedostatočnej funkcii Pomocou vzorov reflexnej lokomoacutecie mocircţeme

vyacuterazne ovplyvniť porušenuacute funkciu autochtoacutennej muskulatuacutery ktoraacute riadi recipročnyacute

vzor šiacuteriaci sa z centraacutelnej nervovej suacutestavy na celyacute osovyacute orgaacuten a tyacutem zapojiť svaly do

spraacutevnej suacutehry Dochaacutedza takisto k aktivaacutecii spraacutevneho dychoveacuteho stereotypu

zapojeniacutem braacutenice do dychovej a posturaacutelnej funkcie

Reflexne mocircţeme cvičiť s pacientom v kaţdom veku Plasticita mozgu a tyacutem

vyacutebavnosť však klesajuacute v zaacutevislosti na veku Najvyacutebavnejšie suacute deti do jedneacuteho roku ţivota

50

Tuacuteto metodiku vyuţiacutevame pri staršiacutech deťoch skocircr ako podpornuacute aby sme podporili noveacute

alebo opravili zleacute pohyboveacute vzory (Kolaacuteř2009)

Nevyacutehodou metoacutedy reflexnej lokomoacutecie Dr Vojty je jej naacuteročnosť Je

nevyhnutnaacute spolupraacuteca pacienta i rodičov Vysokeacute naacuteroky suacute kladeneacute na terapeuta jeho

vzdelanosť a skuacutesenosti Chybne zostavenaacute terapia totiţ nielen neprinaacuteša ţiadny efekt

ale mocircţe byť dokonca škodlivaacute pretoţe podporuje svalovuacute nerovnovaacutehu čiacutem mocircţe

prispieť k dekompenzaacutecii krivky (Kolaacuteř2009)

Bruumlgger koncept

Diagnostickyacute a terapeutickyacute koncept vyvinutyacute na zaacuteklade vlastneacuteho pozorovania

švajčiarskym neuroloacutegom a psychiatrom Dr Aloisom BruumlggeromZaacutekladnou

myšlienkou konceptu k vzhľadom k podstate funkčnyacutech poruacutech pohyboveacuteho systeacutemu je

ţe pocircsobeniacutem patologickyacutech aferentnyacutech signaacutelov dochaacutedza v pohybovej suacutestave

(artromuskulaacuternom systeacuteme) k vzniku reflektorickyacutech ochrannyacutech mechanizmov (NSB

- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt) ktoreacute vyvolaacutevajuacute ochranneacute reakcie vo

forme artrotendomyotickyacutech reakciiacute čiacutem dochaacutedza k zmene fyziologickyacutech priebehov

pohybov a drţaniatela Cieľom terapie je patologicky pocircsobiace javy eliminovať aby

boli nastoleneacute fyziologickeacute a ekonomickeacute drţanie a pohyby (Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Cieľom diagnostickej časti konceptu je ohodnotiť a určiť tzv rušiveacute faktory

K tomu sluacuteţi

Anamneacuteza ndash okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov sa kladie docircraz na činnosti

ktoreacute pacient vykonaacuteva či po straacutenke kvalitatiacutevnej tak i kvantitatiacutevnej a prevaacutedza sa

analyacuteza prevaţujuacutecich pohybovyacutech funkciiacute

Inšpekcia ndash ohodnotenie tranzitoacuternych (odev obuv naacutebytok) i perzistentnyacutech

(jazvy opuch psychickeacute poruchy ) rušivyacutech faktorov

Funkčneacute vyšetrenie ndash ohodnotenie naacutevykoveacuteho drţania korigovaneacuteho drţania

Porovnanie drţaniacute poukazuje na veľkosť funkčnej poruchy a je i prvyacutem prognostickyacutem

kriteacuteriom (Pavlŧ2003)

Funkčnyacute test ndash test Th5 pruţenia ndash vaumlčšinou pri vyšetreniacute pacient sediacute (mocircţe

i staacuteť) v skorigovanej poziacutecii Ide o manuaacutelne rytmickeacute impulzy v kolmom smere na

chrbticu Maacute tri faacutezy a hodnotiacute

51

- pevnosť chrbtice

- klopenie panvy

- skuacuteškuretropoziacutecie ramien

Je hodnotenaacute kvantita i kvalita uvedenyacutech pohybov Test nie je iba testom

diagnostickyacutem ale opakuje sa po kaţdom terapeutickom zaacutekroku na zhodnotenie efektu

a spraacutevnosti zvolenej terapie

Medzi ďalšie testy patria test predbiehania lopatky rotaacutecie panvy vonkajšej

rotaacutecie v plecovom kĺbe a rotaacutecie hlavy

Stanovenie rušivyacutech faktorov ndash terapeut hypoteticky stanoviacute tieto faktory na

zaacuteklade predchaacutedzajuacutecich vyšetreniacute

Stanovenie pracovnej hypoteacutezy ndash stanovenie postupu terapie

V terapeutickej časti konceptu je cieľom odstraacutenenie rušivyacutech faktorov K tomu suacute

vyuţiacutevaneacute nasledujuacutece prvky (Pavlŧ 2003)

Korekcia držania tela ndash vzpriameneacute drţanie tela demonštruje Bruumlgger na modely

troch ozubenyacutech kolies ktoreacute reprezentujuacute tri zaacutekladneacute pohyby klopenie panvy vpred

zdvihnutie hrudniacuteka pretiahnutie šije Zdocircrazňovanaacute je tzv thorakolumbaacutelna lordoacuteza

ktoraacute by mala byť pretiahnutaacute od os sacrum po oblasť Th5

Priacutepravneacute opatrenia ndash polohovanie prikladanie špeciaacutelnych tepelnyacutech obkladov

na oblasť sternokostaacutelneho skĺbenia extetenzorov šije bedrovej chrbtice symfyacutezy

a adduktorov stehien Hlavnyacute uacutečinok je relaxačnyacute

Pasiacutevne terapeutickeacute postupy

- aplikaacutecie horkej bdquorolyldquo predstavujuacutecej tepelnuacute proceduacuteru k ovplyvneniu

edeacutemov (OGE ndash Obolenskaja-Goljanitzki efekt) vytvorenyacutech

opakovanyacutemi pohybmi s cieľom pozitiacutevne ovplyvniť lymfatickyacute obeh

Podľa potreby ju moţno kombinovať s hlbokou priečnou masaacuteţou

- neurologickeacute kontrakčneacute postupy ndash ryacutechle chvejiveacute pohyby

s relaxačnyacutem efektom

Aktiacutevne terapeutickeacute postupy

- agisticko-excentrickeacute kontrakčneacute postupy k zlepšeniu excentrickej

kontrakčnej schopnosti

52

- cvičenie s Thera-Bandom

- aktivity beţneacuteho denneacuteho ţivota

- aktiacutevne cviky

- terapeutickaacute chocircdza podľa Bruggera

- motivaacutecia a kladnyacute priacutestup terapeuta

Cvičenie s vyuţitiacutem pruţnyacutech ťahov

Vyuţitie takzvanyacutech pruţnyacutech ťahov je znaacuteme uţ daacutevno a okrem športu majuacute

svoje nezastupiteľneacute miesto i vo fyzioterapiiacute Na jednom z prvyacutech systematickyacutech

cvičeniacute maacute zaacutesluhu praacuteve Bruumlgger ktoryacute vypracoval ucelenyacute koncept cvičenia s Thera-

Bandom Vyuţiacutevame ho pre jeho vlastnosti ako je vysokuacute elasticita pevnosť proti

roztrhnutiu a moţnosťdaacutevaťprogresiacutevny odpor Umoţňuje tak aktiacutevne cvičiť proti

progresiacutevnemu odporu vyuţiacutevať izometrickuacute koncentrickuacute či excentrickuacute kontrakciu

svalov Svaly moţno aktivovať selektiacutevne i v globaacutelnom vzorci (Pavlŧ2003)

DoboMed

Autorkou metoacutedy je lekaacuterka a fyzioterapeutka ProfDobosiewicz Metoacutedu

najskocircr vyskuacutešala na skupinke ambulantnyacutech pacientov postupne ju zdokonaľovala

a od roku 2000 sa beţne pouţiacuteva ako intenziacutevny program pre skoliotikov na klinike

v Katowiciach (Bettany- Saltikov et al 2012)

Priacutestup DoboMed sa zameriava ako na deformity trupu tak i dychoveacute funkcie

Do svojho konceptu zahrnula i poziacuteciu kyfotizaacutecie hrudnej chrbtice i priacutestup aktiacutevneho

asymetrickeacuteho dyacutechania podľa Lehnert-SchrothMetoacuteda rešpektuje trojdimenzionaacutelny

pocircvod skoliotickej deformity chrbtice a snaţiacute sa ju ovplyvniť jej aktiacutevnymi pohybmi

Zaacutekladnou technikou je aktiacutevna trojdimenzionaacutelna korekcia zahŕňajuacuteca

mobilizaacuteciu primaacuternej krivky s docircrazom na kyfotizaacuteciu hrudnej chrbtice aalebo

lordotiacutezaacuteciu driekovej chrbtice Taacuteto mobilizaacutecia sa uskutočňuje v uzavretom

kinetickom reťazci ktoryacute sa dosiahne symetrickou poziacuteciou panvy a ramenneacuteho

pletenca Taacuteto poziacutecia sa zaujme ako prvaacute a musiacute sa udrţať vo faacuteze naacutedychu i vyacutedychu

Metoacuteda pozostaacuteva z troch častiacute Prvaacute časť priacutestupu je hlavne korektiacutevna technika

a skladaacute sa z 3D autokorekcie chrbtice a hrudneacuteho koša Taacuteto 3D autokorekcia

v predklone je originaacutelnou komponentou metody DoboMed Taacuteto zaacutekladnaacute technika je

jednou z kľuacutečovyacute techniacutek tejto metodiky (Bettany- Saltikov et al 2012)

53

Pred vlastnyacutem popisom hlavnej metodiky je spomiacutenanaacute priacutepravnaacute faacuteza sluacuteţiaca

k zahriatiu organizmu Taacuteto rozcvička mocircţe byť formou nešpecifikeacuteho cvičenia

Cvičeniacute DoboMed je charakterizovaneacute symetrickou poziacuteciou panvy a ramien v priebehu

všetkyacutech cvikov Maacute viesť k facilitaacutecii aktiacutevnej korekcie medzi dvoma symetrickyacutem

stabilnyacutemi oblasťami a k podpore a upevneniu spraacutevneho posturaacutelneho naacutevyku i mimo

terapeutickuacute jednotku Dosiahnutie cvičenia v uzavretom kinetickom reťazci je

docieleneacute fixaacuteciou panvy a liacutenie ramien hornyacutemi a dolnyacutemi končatinami na (proti)

podloţke(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Cvičenia suacute navrhnuteacute v uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch aby sa zvyacutešila ich uacutečinnosť

Toto je dosiahnuteacute pomocou fixaacutecie panvy a ramenneacuteho pletenca sa horneacute a dolneacute

končatiny Na začiatku terapie po rozcvičke nasleduje cvičenie v niacutezkych polohaacutech

aby došlo k čiastočneacutemu vyluacutečeniu vplyvu gravitaacutecie na chrbtoveacute svaly Pravdepodobne

z tohto docircvodu je skorigovanie skolioacutezy najviac viditeľneacute v niacutezkych polohaacutech Cvičenie

v niacutezkej poziacuteciiacute je prerušovaneacute Maximaacutelna aktiacutevna kyfotizaacutecia hrudnej chrbtice

a lordotizaacutecia driekovej chrbtice pri jej suacutečasnej trojrozmernej korekciisa uskutočňuje

medzi cvikmi v niacutezkych polohaacutech

Po cvičeniacute v niacutezkych poziacuteciaacutech nasledujuacute vyššie poziacutecie v ktoryacutech uţ dochaacutedza

k ovplyvneniu chrbtovej muskulatuacutery gravitaacuteciou

Pozornosť je zameranaacute na okolie vrcholoveacuteho stavca Na konkaacutevnu stranu krivky sa

lokaacutelne aplikuje silnyacute tlak zatiaľ čo na konvexnej strane sa pridaacuteva jemnaacute facilitaacutecia

Tieto dva prvky byacutevajuacute prepojeneacute s dychovyacutem cyklom Tlak sa vyviacuteja počas naacutedychu

facilitaacutecia je spojenaacute s vyacutedychom V priebehu vyacutedychu je dosiahnutaacute korekcia ktoraacute je

zastabilizovanaacute izometrickou kontrakciou (Bettany- Saltikov et al 2012Fusco et al

2011)

Tuacuteto metoacutedu moţno povaţovať za naacuteročnuacute Je vyţadovanaacute pravidelnaacute kontrola

fyzioterapeutom V praxi došlo k najlepšiacutem vyacutesledkom pri systematickom cvičeniacute kaţdyacute

deň pod dohľadom rodičov ktoriacute boli vyškoleniacute počas intenziacutevneho programu na

klinike(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Zaacutekladnyacutem cieľom tejto metoacutedy je aby sa zabraacutenilo progresii a alebo sa zniacuteţilo

zakrivenie Druhyacutem cieľom je zlepšiť dyacutechacie funkcie Uacutečinnosť terapie zaacutevisiacute na

pruţnosti krivky a aktiacutevnej spolupraacuteci pacienta preto DoboMed nie je odporuacutečaneacute pre

maleacute deti (Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

54

Side shift exercise

Cvičenie s bočnyacutem posuvom pocircvodne navrhla Mehta Ide o jednoducheacute cvičenie

bez potreby akyacutechkoľvek pomocirccok Skladajuacute sa z aktiacutevnej korekcie krivky chrbtice

prostredniacutectvom bočneacuteho posunu trupu na konkaacutevnu stranu krivky Bočnyacute naacuteklon

niţšieho koncoveacuteho stavca je zniacuteţenyacute a automaticky je krivka upravenaacute v polohe

bočneacuteho posunu (Maruyama et al 2003 Mehta 1985)

Cvičenie prebieha tak ţe pacient sa učiacute posunuacuteť trup smerom ku konkavite krivky

tak aby sa dostal nad panvu Cvičiacute sa v stoji pacient je inštruovanyacute vykonať posun

zotrvať 10 sekuacutend a vraacutetiť sa do neutraacutelnej poziacutecie V tento moment docircjde k uacuteprave

krivky prostredniacutectvom kontrakcie priacuteslušnyacutech svalov Pacient sa nesmie pri posune

ohyacutebať ani rotovať Pouţiacuteva sa ako samostatnaacute liečba Podľa autorky časteacute opakovanie

tohto maneacutevru (najmenej 30x denne) mocircţe stabilizovať a dokonca upraviť začiacutenajuacutecu

skolioacutezu(Den Boer et al 1999Maruyama Takeshita Kitagawa 2008)

Aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

Autorom je Dr Švejcar ktoryacute sa zaoberaacute problematikou posturaacutelnych poruacutech

v kontexte idiopatickej skolioacutezy od roku 1993 Zaacutekladneacute vyacutechodisko pre jeho praacutecu

bolabiomechanickaacute scheacutema terapie podľa Schrothovej a detailneacute zoznaacutemenie sa

s praacutecou Dr Vojty Inšpiraacuteciou mu bola ipraacuteca Ľudmily Mojţišovej a v neposlednom

rade zuţitkovanie vlastnej dlhoročnej praxe s nestabilnyacutemi plochami pri liečbe

posturaacutelnych poruacutech (Švejcar 2003)

Vychaacutedza z domienky ţe IS je asymetrickaacute koordinačne podmienenaacute posturaacutelna

porucha asymetria reakciiacute v zmysle diagonaacutely osoveacuteho aparaacutetu Pre pochopenie

funkčnyacutech vzťahov vyuţiacuteva kvadrupedaacutelnu poziacuteciu Pre jej kvalitu je určujuacuteca

schopnosť jedinca nastaviť stabilny a extendovanyacute osovyacute orgaacutenu pevneacute bdquouchopenie

tereacutenuldquo končatinami a vyvaacuteţeneacute podoprenie trupu v miestach koreňovyacutech kĺbov

Cieleneacute vyšetrenie pacientov s IS poukazuje na vyacuteraznuacute poruchu tyacutechto parametrov

Praacuteve klinickeacute vyšetrenie postuacutery v kvadrupedaacutelnej poziacutecii naznačuje vyacuteraznuacute korelaacuteciu

kvality bdquouchopenia tereacutenuldquo chodidlom alebo dlaňou s kvalitou drţania priacuteslušneacuteho

koreňoveacuteho kĺbu schopnosťou jeho zacentrovania Pri testovaniacute tela v poziacuteciina štyroch

nachaacutedza takmer absoluacutetnu zhodu krivky s kvalitou centraacutecie jednotlivyacutech koreňovyacutech

kĺbov Dominujuacuteca časť krivky zodpovedaacute osoveacutemu kĺbu s najhoršiacutem zacentrovaniacutem

i postaveniacutem akra priacuteslušnej končatiny Svaly centrujuacutece koreňoveacute kĺby facilitujuacute

55

autochtoacutennu muskulatuacuteru zodpovednuacute za centraacuteciu osoveacuteho orgaacutenu Okrem centrovania

je suacutečasťou terapie cvičenie uacutechopovej funkcie korekčneacute vypodloţenie chodidiel

Vyuţiacuteva i nestabilneacute plochy cvičenie zahŕňajuacutece prirodzeneacute pohyboveacute schopnosti

a v neposlednom rade zaistenie ergonomickeacuteho prostredia (Švejcar 2003)

Aktiacutevnu segmentaacutelnu stabilizaacuteciu moţno na zaacuteklade skuacutesenostiacute autora

kombinovať s manuaacutelnou terapiou (hlavne z postupu podľa Schrothovej) relaxačnyacutem či

strečingovyacutem cvičeniacutem i so stimulaacuteciou podľa Dr Vojtu V priacutepade nutnosti moţno

skombinovať s noseniacutem korzetov Neodporuacuteča ju kombinovať s klasickyacutemi

analytickyacutemi posilňovaciacutemi cvičeniami alebo silovyacutem cvičeniacutem v nepresne nastavenej

atituacutede (Švejcar 2003)

Cvičenie na veľkej lopte

Tuacuteto rehabilitačnuacute pomocirccku vyuţiacutevali uţ manţelia Bobathoviacute pri rehabilitaacutecii

detiacute s detskou mozgobou obrnou Postupom času sa vypracovali rocirczne cvičebneacute postupy

podľa mnohyacutech autorov Lopta maacute 3 charakteristickeacute vlastnosti a to labilnuacute plochu

pruţnosť rocircznu veľkosť Pri cvičeniacute dochaacutedza nezaacutevisle na vocircli pacienta ku korekcii

chybneacuteho nastavenia pohybovyacutech segmentov Je vypracovanyacutech mnoho cvikov

v rocircznych polohaacutech na zlepšenie stabilizaacutecie chrbtice a obnovenie jej pohyblivosti

Vyacutehodou je moţnosť autoterapie a jej vyuţiteľnosť u všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech

Ako senzomotorickaacute pomocirccka zvyšuje mnoţstvo proprioceptiacutevnej aferentaacutecie a podieľa

sa tak na aktivaacuteciišpecifickyacutech senzitiacutevnych a motorickyacutech oblastiacute CNS Neustaacutele tak

podnecuje riadiacu suacutestavu k aktivite a korekcii motorickeacuteho programu (Kolaacuteř 2009)

Sling exercise therapy - aktiacutevna terapia v zaacutevese

Pohybovaacute terapia Sling exercise therapy (SET) maacute pocircvod v Noacutersku Je to

ucelenyacute diagnostickyacute a terapeutickyacute systeacutem pre aktiacutevnu liečbu a cvičenie s cieľom

prispieť k trvaleacutemu zlepšeniu pohyboveacuteho uacutestrojenstva Diagnostickyacute systeacutem zahŕňa

testovanie tolerancie svalov prostredniacutectvom postupneacuteho zaťaţovania v otvorenom a

uzavretom kinematickom reťazci Pouţiacuteva sa spoločne s beţnyacutemi vyšetrenia

v diagnostikepohyboveacuteho uacutestrojenstva Terapeutickyacute systeacutem obsahuje prvky ako je

relaxaacuteciazvyacutešenie rozsahu pohybu trakcie treacutening stabilizačneacuteho svalstva

senzomotorickeacute cvičenie cvičenia v otvorenyacutech a uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch

56

Okrem toho je taacuteto terapia zaloţenaacute i na princiacutepe neuromuskulaacuternej aktivaacutecie

prostredniacutectvom statickyacutech a dynamickyacutech cvičeniacute vyuţiacutevajuacutecich facilitačnyacute uacutečinok

kontrolovanej vibraacutecie a nestabilneacuteho prostredia(Kirkesola2000)

4102 Hippoterapia

Hippoterapia je druh liečby pri ktorom vyuţiacutevame koňa ako prostriedok

k ovplyvneniu a zlepšeniu motorickyacutech schopnostiacute Podstatou je vyuţitie prirodzeneacuteho

pohybu zvieraťa s jeho typickyacutem chocircdzovyacutem mechanizmom (pohybovyacute krokovyacute vzorec

koňa je ľavaacute zadnaacute ľavaacute prednaacute pravaacute zadnaacute pravaacute prednaacute) ako motorickeacuteho vzoru

Dochaacutedza k pokusu o suacutelad pohybu koňa a pohybu pacienta Pohyb chrbta koňa je

prenaacutešanyacute na jazdca ndash pacienta ndashv 3 osaacutech (frontaacutelna sagitaacutelna horizontaacutelna) i pri

uacuteplnej pasivite pacienta Suacutečasne dochaacutedza i k rotačneacutemu kontrapohybu ramenneacuteho

pletenca a panvy čiţe ak ide kocircň ľavostrannyacutemi končatinami ľavyacute bok jazdca rotuje

vpred a suacutečastne i praveacute plece čo zodpovedaacute i pohyboveacutemu stereotypu chocircdze človeka

Kocircň pocircsobiacute na človeka i pomocou zmyslovyacutech impulzov - dotyku zraku čuchu ktoreacute

cez proprioceptiacutevny systeacutem vyvolaacutevajuacute radu aferentnyacutech signaacutelov (Kulichovaacute a kol

1995)

U skoliotikov sa hipoterapia sa indikuje do 24deg Cobovho uhla Prostredniacutectvom

tejto terapie dochaacutedza k normalizaacuteciisvaloveacuteho tonusu k zlepšeniu koordinaacutecie pohybu

(dochaacutedza k facilitaacuteciicerebraacutelnych funkciiacute vraacutetane mozočku) Rytmickyacutem prenaacutešaniacutem

3D pohybovyacutech stimulov podmienenyacutech krokom koňa dochaacutedza k narušeniu rovnovaacutehy

a tyacutem k stimulovaniu intersegmentaacutelnych svalov axiaacutelneho systeacutemu Posturaacutelny systeacutem

tak prijiacutema veľkeacute mnoţstvo proprioceptiacutevnych informaacuteciiacute (Kulichovaacute a kol 1995)

4103 Respiračnaacutefyzioterapia

Skolioacuteza nespocircsobuje iba tvaroveacute zmeny hrudniacuteka ale ovplyvňuje aj dychoveacute

funkcie Pacienti maacutevajuacute okrem ineacuteho zniacuteţenuacute vitaacutelnu kapacitu pľuacutec preto kladieme

docircraz na dychoveacute cvičenia (Dos Santos Alves Stirbulov Avanzi 2006) Prvky

dychovej fyzioterapie suacute teda nevyhnutnou suacutečasťou pohybovej terapie skolioacutez Vaumlčšiou

sa v metodikaacutech vyuţiacuteva lokalizovaneacute dyacutechanie Pacienti sa musia naučiť dyacutechať do

konkreacutetnych oblastiacute a na to sa vyuţiacuteva naacutecvik kontaktneacuteho lokalizovaneacuteho dyacutechania

Tlakom sa zvyacuterazniacute dychovyacute pohyb v mieste pocircsobenia Toto sa vyuţiacuteva napriacuteklad aj

57

v cvičeniacute podľa Schrottovej ktoraacute vytvaacutera tlak vaacutehou tela pri opretiacute priacuteslušneacuteho sektoru

o podloţku (Sochovaacute 2002)

Pri terapiiskolioacutez sa nacvičuje derotačneacute dyacutechanie k zlepšeniu tvaru hrudniacuteka

kde sa vyuţiacuteva tlak pelot orteacutez a zdocircrazňuje sa vyplňovanie vpadliny v hrudniacuteku Vdych

cielime do konkaacutevnej strany krivky čiacutem odďaľujeme konvexitu krivky od peloty

uloţenej na jej strane a korigujeme tvar hrudniacuteka a chrbtice (Hromaacutedkovaacute a kol 2002

Sochovaacute 2002)

Loptičkovanie

Ide o doplnkovuacute komplexnuacute masaacuteţnu metoacutedu facilitujuacutecu naacutedych inhibujuacutecu

vyacutedych Relaxuje a preťahuje brušneacute hrudneacute a krčneacute svaly svaly panvy a ramenneacuteho

pletenca Uvoľneniacutem braacutenice dochaacutedza k aktivaacuteciifyziologickej dychovej vlny Vyuţiacuteva

uacutečinky kompresie v akupresuacuternych a akupunktuacuternych bodoch Vyuţiacuteva teoacuteriu podľa

ktorej po kompresii tkaniva docircjde k jeho uvoľneniu Merania potvrdili ţe touto

metoacutedou je moţneacute dosiahnuť zvyacutešenie vitaacutelnej kapacity pľuacutec Jej priamy uacutečinok na

kostroveacute svalstvo prospieva k spraacutevnemu drţaniu tela a zlepšeniu dychovyacutech pohybov

Zaacuteroveň zlepšuje hybnosť a udrţuje pruţnosť hrudniacuteka a chrbtice (Jebavaacute 1993)

4104 Hydrokinezioterapia

Zameriava sa hlavne na posturaacutelny vyacutecvik vo vode Kľuacutečom k spraacutevnemu

drţaniu tela vo vode je spraacutevna poloha panvy Ďalej suacute docircleţiteacute stabilizačneacute cvičenia

(statickeacute dynamickeacute) Zaacuteťaţ zvyšujeme napriacuteklad prostredniacutectvom ryacutechlosti pohybu

alebo vyuţiacutevaniacutem pomocirccok zvyšujuacutecich odpor(Sochovaacute2002)

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie

Prostriedky fyzikaacutelnej terapie majuacute v liečbe skolioacutez len podpornyacute doplnkovyacute

vyacuteznam Vyuţiacutevame ich na zniacuteţenie svaloveacuteho napaumltia a celkoveacute uvoľnenie

Najčastejšie pouţiacutevanyacutemi suacute napriacuteklad parafiacuten a solux z proceduacuter vyuţiacutevajuacuteci uacutečinok

tepla vodoliečba (podvodnaacute masaacuteţ viacuterivka) i elektroliečba (diadynamickeacute pruacutedy)

(Sochovaacute 2002)

58

411 Reţimoveacute opatrenia a šport

Okrem cvičenia suacute veľmi docircleţiteacute reţimoveacute opatrenia Neexistuje v nich však

jednotnosť Vo všeobecnosti však platiacute neobmedzovanie pohybovej aktivity Nevhodnaacute

je dlhodobaacute statickaacute zaacuteťaţ a jednostranneacute zaťaţovanie (Kolaacuteř2009)

Zo športov sa mocircţu vykonaacutevať všetky pohyboveacute aktivity ktoreacute nevyţadujuacute

nadmernuacute vertikaacutelnu zaacuteťaţ a nemajuacute jednostranneacute zaťaţenie (vzpieranie uacutepoloveacute

športy skoky a doskoky vraacutetane hier obsahujuacutece tieto prvky hokej tenis a pod) Pri

skolioacutezach do 15deg sa odporuacuteča plaacutevanie (nie zaacutevodne) bicyklovanie (hlavne v tereacutene)

jazdu na koni beh sa preferuje orientačnyacute atletiku bez skokovyacutech discipliacuten Mocircţu hrať

i loptoveacute hry na rekreačnej uacuterovni treba si však daacutevať pozor na riziko mikrotraacuteum So

zvyšujuacutecim sa stupňom skolioacutezy sa zvyšuje i opatrnosť volia sa športy podľa stavu

a chuti pacienta neobmedzuje sa vyacuterazne vyacuteber športovej aktivity len jej prevedenie

Modifikuje sa tereacuten vynechaacutevajuacute sa prvky ktoreacute mocircţu viesť k presileniu či

mikrotraume upravujuacute sa pravidlaacute Vyacutenimkou je jazda na koni a cyklistiku ktoreacute

mocircţeme vyuţiť ako liečebnuacute metoacutedu Ich pozitiacutevom je moţnosť obmedzenia

gravitačneacuteho pocircsobenia a suacutemernaacute stimulaacutecia chrbtice Negatiacutevom je len riziko paacutedu

U ťaţkyacutech deformiacutet nad 40degsa pristupuje priacutesne individuaacutelne podľa naacutelezu i celkoveacutemu

stavu pacienta Vhodneacute je staacutele plaacutevanie alebonesmieme zabudnuacuteť na vykonaacutevanie

inyacutech aktiviacutet vo vode (napr beh hry) Aktivity vyţadujuacutece vertikaacutelne zaťaţenie napr

turistika musia byť prekladaneacute kompenzačnyacutemi aktivitami (Veacutele1997 Kučera1996)

412 Korzetoterapia

Cieľom liečby skolioacutezy prostredniacutectvom trupovyacutech orteacutez (korzetov) je

zabraacutenenie progresie deformity počas rastoveacuteho obdobia priacutepadne prispieť k zlepšeniu

krivky Korzet sa najčastejšie nasadzuje u kriviek v rozmedziacute 20 ndash 40 stupňov v obdobiacute

ryacutechleho rastu dieťaťa a nosiacute sa do doby ukončenia rastu Rozhodnutie o zahaacutejeniacute liečby

je v kompetenciilekaacutera Liečba orteacutezou maacute vyacuteznam iba u rastuacuteceho jedinca s flexibilnou

krivkou Krivky nad 40 stupňov u dospievajuacutecich uţ orteacutezou nemoţno ovplyvniť (Sosna

kol 2001)

59

Vo všeobecnosti sa odporuacuteča mať korzet nasadenyacute 23 hodiacuten denne Zvyšnaacute

hodina je určenaacute na hygienu starostlivosť o koţu a cvičenie Privykanie na korze je

postupneacute a vaumlčšinou dobre tolerovaneacuteUacutečinnosť trupovyacutech orteacutez najviac obmedzuje

spolupraacuteca pacientaNajviac problematickeacute sa ukaacutezalo dodrţanie doby nosenia korzetu

u adolescentov V jednej štuacutediiacute sa dokonca uvaacutedza ţe pacienti nosili korzet v priemere

len 65 doporučovaneacuteho času Priacutečinou sa pripisuje vplyvu korzetu na vzhľad a tyacutem aj

psychiku pacienta (Kolaacuteř 2009 Repko 2010)

Liečbu povaţujeme za uacutespešnuacute ak u progredujuacutecej idiopatickej skolioacutezy sa

stav pacientov nezhoršiacute o viac ako 6 stupňov (Kotwicki et al 2013)

Korzety fungujuacute na princiacutepe trojbodovej fixaacutecie Zaacutekladneacute sily prostredniacutectvom

ktoryacutech orteacutezy ovplyvňujuacute skolioacutezu suacute osoveacute (ťahoveacute) a bočneacute (tlakoveacute)Svojiacutem

tvarovaniacutem priacutepadne dolepeniacutem pelot pocircsobia nielen proti zakriveniu vo frontaacutelnej

rovine ale aj proti skolioticky rotovanej chrbtici V dnešnej dobe suacute orteacutezy vyraacutebaneacute

individuaacutelne z plastu po predchaacutedzajuacutecom zhotoveniacute odliatku trupu zo saacutedry

(Černyacute 2008 Repko 2012)

Niektoreacute druhy trupovyacutech orteacutez

Milwaukee orteacuteza ndash je jednyacutem z najstaršiacutech uţiacutevanyacutech typov Skladaacute sa z panvoveacuteho

paacutesu a krčneacuteho kruhu spojenyacutemi vpredu i vzadu vertikaacutelnymi dlahami K dlahaacutem sa

pripaacutejajuacute korigujuacutece peloty pocircsobiace tlakom na hrudnyacute kocircš Nie je vhodnaacute na horneacute Th

krivky

Torakolumbosakraacutelna orteacuteza (TLSO) ndash typy Cheneau Boston atd Aplikuje sa

u flexibilnyacutech torakolumbaacutelnych a lumbaacutelnych kriviek Vkladaneacute peloty pocircsobia

derotačne

Nočnaacute korekčnaacute trupovaacute orteacuteza ndash sluacuteţi k zvyacutešeniu korekčneacuteho uacutečinku v noci Svojiacutem

tvarom uklaacuteňa trup a je prehnutyacute bdquocezldquo hlavnuacute krivku skolioacutezy Cez deň nie je

pouţiteľnaacute pretoţe vo vodorovnej polohe je trup o paacuter centimetrov dlhšiacute V porovnaniacute

s dennyacutem typom orteacutezy je dlhšia a nie je stavanaacute ldquodo osildquo (Ortotika sro)

Ideaacutelnym priacutestupom pri liečbe skolioacutez trupovou orteacutezou by bolo poctiveacute

pouţiacutevanie denneacuteho i nočneacuteho korzetu Keď je k dispoziacuteciiiba jeden korzet pri noseniacute

celyacute čas vyuţiacuteva sa dennyacute typ Ak pacient nespolupracuje a odmieta nosenie korzetu

počas dňa ale suacutehlasiacute s liečbou v podobe nočneacuteho nosenia pouţiacuteva sa iba nočnaacute orteacuteza

ktoraacute dosahuje lepšie vyacutesledky ako pouţitie dennej počas noci (Ortotika sro)

60

Trupoveacute orteacutezy sa neustaacutele vyviacutejajuacute zlepšujuacute vznikajuacute noveacute druhy Dnes uţ

existuje širokeacute spektrum ich typov Pre pozitiacutevne vyacutesledky je potrebnyacute nielen spraacutevny

typ orteacutezy a zhotovenie na mieru ale i dodrţiavanie pokynov lekaacutera ortotika a taktieţ

fyzioterapeuta Rehabilitaacutecia je neoddeliteľnou suacutečasťou terapie korzetom Špeciaacutelnou

časťou suacute dychoveacute cvičenia tzv derotačneacute dyacutechanie kedy pacient aktiacutevne vypĺňa

ventraacutelne prepadnutuacute časť hrudniacuteka do odľahčovaneacuteho otvoru v orteacuteze ndash derotuje

deformitu (Dungl a kol 2005)

413 Operačnaacute liečba

Operačnaacute liečba je najradikaacutelnejšiacutem terapeutickyacutem zaacutesah O chirurgickom

riešeniacute sa uvaţuje pri progresii krivky nad 40- 50 stupňovCieľom je dosiahnutie

a udrţanie korekcie krivky najviac deformovaneacuteho uacuteseku chrbtice zmenšenie

rebroveacuteho gibusu upravenie rotaacutecie chrbtice a zaistenie jej stability zlepšenie

rovnovaacutehy sedu ako i zlepšenie kardiopulmonaacutelnych funkciiacute Operujuacute sa tie krivky

ktoreacute sa povaţujuacute za štrukturaacutelne a podieľajuacute sa na dekompenzaacuteciiacute stavu chrbtice

Princiacutepom operačnej terapie je korekcia krivky a spevnenie postihnuteacuteho uacuteseku

v korigovanom postaveniacute Spocircsob prevedenia operaacutecie sa riadi predovšetkyacutem vekom

a typom krivky Operateacuter si mocircţe zvoliť zadnyacute prednyacute alebo kombinovanyacute priacutestup

k riešeniu deformity Po operaacuteciiacute je pacient prveacute 2-3 dni stabilizovanyacute na jednotke

intenziacutevnej starostlivosti postupne od 3 pooperačneacuteho dňa vysadzovanyacute

a vertikalizovanyacute do stoja Fixaacutecia korzetom sa riadi stabilitou inštrumentaacutecie ale

v priacutepade novej modernej inštrumentaacutecie sa od nej upuacutešťa Prvyacute mesiac je nutneacute

dodrţiavaťpriacutesnejšiacute pohybovyacute reţim s vyluacutečeniacutem preťaţenia chrbtice Pol roka

dodrţiavať opatrnyacute reţim a aţ potom zaradiť kondičneacute športoveacute aktivity (nekontaktneacute

športyplaacutevanie a pod) Všeobecne sa neodporuacutečajuacute športy vyţadujuacutece plnuacute flexibilitu

chrbtice veľkaacute športovaacute zaacuteťaţ do prveacuteho roku po operaacutecii Kontaktneacute športy sa

odporuacutečajuacute začiacutenať taktieţ aţ po roku od operaacutecie (Kotwicki et al 2013 Repko

2012Sosna a kol 2001)

Po chirurgickej liečbe postupnyacute naacutevrat do športovej činnosti trvaacute aţ do jedneacuteho

roka s moţnosťou vyluacutečenia športov ktoreacute vyţadujuacute plnuacute flexibilitu chrbtice Pacienti

61

sa mocircţu vraacutetiť k bezkontaktnyacutem športomdo šiestich mesiacov zatiaľ čo kontaktneacute

športy suacute zvyčajne povoleneacute po rokuod operaacutecie

V poslednyacutech rokoch došlo k vyacuterazneacutemu pokroku operačnyacutech vyacutekonov

vznikajuacute staacutele noveacute modifikaacutecie a moderneacute typy inštrumentaacuteriiacute avšak treba mať na

pamaumlti ţe ide o jeden z najzloţitejšitejšiacutech vyacutekonov v spondylochirurgiiacute K neţiaducim

uacutečinkom patria rizikaacute spojeneacute s anesteacutezou bolesť pooperačneacute komplikaacutecie

neurologickeacute priacuteznaky či infekcie Tie sa mocircţu manifestovať i niekoľko rokov po

operaacutecii(5-10) (Repko 2010 Vařeka 2000 Weiss et al 2008)

Všeobecne sa však miera komplikaacuteciiacute s vyuţitiacutem modernyacutech inštrumentaacuteriiacute zniţuje

a komplikaacutecie sa objavujuacute v pribliţne 1-2 priacutepadov Vaumlčšie percento sa objavuje

u kriviek kongenitaacutelnej a neuromuskulaacuternej skolioacutezy (Repko 2010)

62

5 REŠERŠ

51 Vyacutesledky

Na zaacuteklade stanovenyacutech kriteacuteriiacute a riešenyacutech otaacutezok bol spracovanyacute rešeršnyacute

prehľad Z celkoveacuteho počtu dohľadanyacutech štuacutediiacute vzhľadom na zadanie kľuacutečovyacutech slov

bolo naacutejdenyacutech 1070 člaacutenkov Z tohto počtu bolo vybranyacutech 136 člaacutenkov ktoreacute

vyhovovali našim kriteacuteriaacutem podľa diagnoacutezy probandov a ich pohybovej intervencie

(konzervatiacutevna terapia) Po detailnom preštudovaniacute boli vyradeneacute štuacutedie ktoreacute

nezodpovedali našim metodologickyacutem kriteacuteriam a intervenčneacutemu priacutestupu

predovšetkyacutem kvocircli korzetovaniu pacientov Konečnyacute počet člaacutenkov vyhovujuacutecich

našim kriteacuteriaacutem je 12 Stručneacute charakteristiky suacute prezentovaneacute v tabuľke č 3 a naacutesledne

popiacutesaneacute vzhľadom k lepšiemu zoznaacutemeniu sa s priebehom vyacutesledkami a hodnoteniacutem

ich efektiacutevnosti

63

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam

AUTORI

SKUacuteMANYacute FYZIOTERAPEUTICKYacute

POSTUP

INTERVENČNAacute

SKUPINA

KONTROLNAacute

SKUPINA

ROZVRH

PROGRAMU

VYacuteSLEDKY

Monticone

et al

2014

Taliansko

activeself-correction and task-

orientedexercise

aktiacutevna auto-korekcia a cvičenia

orientovaneacute na uacutelohy

n= 55

Cobbov uhol 10- 25deg

vek ˃10

n=55

Cobbov uhol 10-

25deg

vek ˃10

bdquovšeobecneacuteldquo

cvičenie zameraneacute

na mobilizaacuteciu

chrbtice s cieľom

zvyacutešiť jej

pohyblivosť

a spevniť

Interv sk

42plusmn76m

Kontrolsk

4236plusmn76m

amb60 mintyacuteţ

doma

30 min2x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv sk

darr 69

uarr 8

= 23

Kontrolsk

darr 6

uarr39

= 55

Białek

2011

Poľsko

FITS koncept

FunctionalIndividualTherapyofScoliosis

Funkčnaacute individuaacutelna terapia skolioacutezy

Skupina A

n=78

Cobbov uhol 10- 25deg

Vek ge 10

Skupina B

n= 37

Cobbov uhol 26-

40deg

Vek ge 10

FITS + korzet(13-

21 hdeň)

2005 ndash 2010

Ind th

60 min1x

ms autorkou metoacutedy

doma

45 mindeň

vyacutesledky

viď text (str 74 )

64

Negrini et al

2008

Taliansko

SEAS

Scientific Exercises Approach to

Scoliosis

n=35

Cobbov uhol 15plusmn6deg

vek 127plusmn 22

n=39

Cobbov uhol

15plusmn6deg

vek 121plusmn21

UP

bdquousualldquo

physiotherapy

12 mesiacov

Interv sk

SEAS inštituacutet

15h1x za 2-3m

pod dohľadom

40min2x tyacuteţ

doma

5mindeň

Kontrol sk

45-90 min2-3x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv skup

darr235

uarr118

Kontrol skup

darr111

uarr139

predpis korzetu

Interv sk

61 (n=2)

Kontrol sk

25 (n=9)

Weiss et al

2003

Nemecko

SIR

ScoliosisIn-patientRehabilitation

Skupina I

n=30

Cobbov uhol 6- 52deg

vek 9-12

Skupina II

II n= 59

Cobbov uhol 8-68deg

IIa n=26

Cobbov uhol 30-68deg vek 12-14

neliečeniacute

(Hopf1989)

Skupina 1

n=64

Cobbov uhol 5-30deg

vek˂12

Skupina II

n= 43

Cobbov uhol 5-30deg

vek 12-14

Interv sk

≐ 35 m

Kontrol sk

524 m

hospitalizaacutecia

4-6 tyacuteţ

domaacuteci program

30 min3-4x denne

zmena zakrivenia

Interv sk

I uarr4466 (1430)

II uarr305 (1859)

IIa uarr192 (526)

Kontrol sk

I 712 (4564)

II558 (2243)

65

Otman

et al

2005

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 50

Cobbov uhol 20 - 35deg

vek 11-17

1 rok

6 tyacuteţ pod dohľadom

4h deň 5xtyacuteţ

6m kaţdeacute 2 tyacuteţ1x na

klinike+ cv doma

4h deň 5xtyacuteţ

zmena zakrivenia

priemerne

darr z 2610deg rarr 1785deg

VC uarrz

2795mlrarr3215ml

Yilmaz et al

2011

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 39

Cobbov uhol 3250 plusmn 920deg

vek 10-16

Skupina 1

n=11 cv + korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 2

n=24 korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 3

n=4cv

Cobbov uhol ge20deg

3 mesiace

cvičebnyacute program

3xtyacuteţ

1hdeň

korzet Cheneau

zmena zakrivenia

Skupina 1

3438plusmn924degrarr2937

plusmn1086deg

Skupina 2

3400 plusmn 856deg

rarr286 plusmn 1024deg

Skupina 3

2056 plusmn300deg

rarr1928 plusmn1deg

66

Amaricăi

2008

Rumunsko

Klapp- Cotrel metoacuteda

Schrothovej metoacuteda

Vojtova metoacuteda

n=9

Cobbov uhol 15-30deg

vek 14 ndash 17

Skupina 1

n=3

Klapp-Cotrel

Skupina 2

n=3

Schrothovej metoacuteda

Skupina 3

n=3

Vojtova metoacuteda

6mesiacov

Skupina 1

1hod 3x tyacuteţ

Skupina 2

45 ndash 60 min3x tyacuteţ

Skupina 3

15-20 min4xdeň

zmeny zakrivenia

Skupina 1

darr6deg

uarr1deg

=

Skupina 2

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Skupina 3

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Diab

2012

Egypt

Forward head corrective exercise

program

n= 38

Cobbov uhol 10- 30deg

vek 132 plusmn 12

tradičneacutecv + program

korektiacutevneho cv

predstunuteacuteho drţania hlavy

n=38

Cobbov uhol 10-

30deg

vek 145 plusmn13

tradičneacute cv

10 tyacuteţdňov

Interv sk

4x tyacuteţ

Kontrol sk

3x tyacuteţ

kraniovertebraacutelny

uhol

Interv sk

335 plusmn 25 deg

rarr412plusmn51deg

Kontrol sk

381 plusmn29deg

rarr375plusmn42deg

Poďakovanie

Rada by som chcela poďakovať veduacutecej diplomovej praacutece doc PaedDr D Pavlŧ CSc

za odborneacute vedenie cenneacute rady a pripomienky a za jej trpezlivosť počas konzultaacuteciiacute

Rovnako ďakujem svojej rodine a priateľom za ich neustaacutelu podporu

Abstrakt

Naacutezov Zhodnotenie efektu konzervatiacutevneho priacutestupu v liečbe skolioacutez

Cieľ praacutece Cieľom praacutece je zhrnutie problematiky skolioacutez jej klinickeacuteho obrazu

priacutečinaacutech jej vzniku naacutesledkoch a uacutečinnosti konzervatiacutevnej terapie Na

zaacuteklade prevedenej kritickej rešerše sme chceli zhodnotiť efekt

fyzioterapeutickej intervencie v liečbe skolioacutez a porovnať jednotliveacute

fyzioterapeutickeacute priacutestupy

Metoacuteda Diplomovaacute praacuteca maacutedeskriptiacutevno- analytickyacute charakter a je spracovanaacute

formou literaacuternej rešerše

Vyacutesledky Na zaacuteklade rešeršne prevedenej praacutece iba dvanaacutesť člaacutenkov vyhovovalo

stanovenyacutem kriteacuteriaacutem ktoreacute riešili uacutečinok cvičenia k ovplyvneniu

skolioacutezy a jej naacutesledkov K najčastejšie pouţiacutevanyacutem konzervatiacutevnym

priacutestupom patrili Schroth koncept FITS SEAS SIRKlapp-Cotrell

koncept Vojtova metoacuteda program aktiacutevnej autokorekcie a cvičenia

zameraneacuteho na uacutelohy korekčneacute cvičenie na uacutepravu predsunuteacuteho drţania

hlavy MedX Rotary Torso Machine aLTX 3000 Napriek tomu ţe kaţdyacute

z priacutestupov vykazoval určityacute efekt nie je moţneacute na zaacuteklade prevedenej

štuacutedie jednoznačne povedať ktoryacute z priacutestupov je najviac efektiacutevny

Kľuacutečoveacute slovaacuteskolioacuteza konzervatiacutevna liečba Cobbov uhol fyzioterapia

Abstract

Title Evaluation of the effect of conservative approach in the treatment of

scoliosis

Objective The purpose of this thesis is to summarize scoliosis issue natural history

causes consequences and effectiveness of conservative therapy Based

on the critical literature review there was an intention to evaluate effects

of physiotherapy intervention in the treatment of scoliosis and compare

individual physical therapy approaches

Methods This thesis is a descriptive analysis based on a literature review

Results Based on the research paper only twelve articles met our criteria that

address the effect of exercise to influence scoliosis and its consequences

The most commonly used conservative approaches included Schroth

concept FITS SEAS SIR Klapp-Cotrell concept Vojta method

program of active self-correction and task- oriented exercise forward

head corrective exercise program MedX Rotary Torso Machine and LTX

3000 Despite that fact each approach showed some effect it is not

possible to say which approach is the most effective

Keywords scoliosis conservative treatment Cobb anglephysiotherapy

7

OBSAH

1 UacuteVOD 11

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY 13

21 Ciele praacutece 13

22 Riešeneacute otaacutezky 13

3 METODIKA PRAacuteCE 14

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute 16

41 Axiaacutelny systeacutem 16

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj 16

43 Stabilita chrbtice 17

44 Pohyblivosť chrbtice 17

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza 18

46 Klasifikaacutecia skolioacutez 19

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie 19

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky 21

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky 21

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy 22

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek 23

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek 23

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky 23

47 Idiopatickaacute skolioacuteza 24

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy 24

472 Delenie IS 26

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze 27

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky 28

475 Incidencia a prognoacuteza 29

48 Ostatneacute druhy skolioacutez 30

8

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez 31

491 Anamneacuteza 32

492 Kineziologickyacute rozbor 32

493 Ostatneacute vyšetrenia 42

494 Zobrazovacie metoacutedy 42

410 Terapia skolioacutez 44

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy 45

4102 Hippoterapia 56

4103 Respiračnaacutefyzioterapia 56

4104 Hydrokinezioterapia 57

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie 57

411 Reţimoveacute opatrenia a šport 58

412 Korzetoterapia 58

413 Operačnaacute liečba 60

5 REŠERŠ 62

51 Vyacutesledky 62

52 Odpovede na riešeneacute otaacutezky 92

6 DISKUSIA 96

7 ZAacuteVER 104

POUŢITAacute LITERATUacuteRA 106

9

Zoznam obraacutezkov

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010) 22

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000) 23

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001) 28

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010) 34

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014) 43

Obraacutezok 6 Smer autokorekcie (Monticone et al 2014) 70

Obraacutezok 7 LTX 3000 ( Chromy et al 2006) 91

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008) 18

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

38

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam 63

Tabuľka 6 Intervenčnaacute skupina programu SIR (Weiss et al 2003) 78

Tabuľka 8 Vyacutesledky jednotlivyacutech skupiacuten (Amaracăi 2008) 82

Tabuľka 4 Priemerneacute zmeny sledovanyacutech parametrov (Diab 2012) 84

Tabuľka 5 Prehľad zmien vplyvom siloveacuteho treacuteningu (McIntire 2008) 90

Tabuľka 7 Zmeny Cobbovho uhla (Chromy et al 2006) 92

10

Zoznam pouţityacutech skratiek asymbolov

AIS ndash adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

AP ndash anteroposterioacuterny

ATR ndash Angle of Trunk Rotation

ASS- aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

C- krčnaacute chrbtica

CNS ndash centraacutelny nervovyacute systeacutem

CT ndash počiacutetačovaacute tomografia

DKDKK ndash dolnaacute končatinay

FITS ndash Funcional Individual Therapy of Scoliosis

FRI ndash Functional Rating Index

IS ndash idiopatickaacute skolioacuteza

L- driekovaacute chrbtica

LS ndash lumbosakraacutelny

NSB- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt

OGE ndash Obolenskaja ndash Goljanitzki efekt

RTG - roumlntgen

SET ndash sling exercise therapy

SEAS ndash Scientific Exercises Approach to Scoliosis

S1- prvyacute kriacuteţovyacute stavec

SIR ndash Scoliosis In-patient Rehabilitation

SRS-22 ndash Scoliosis Research Society 22 Patient Questionare

Th- hrudnaacute chrbtica

TLSO ndash torakolumbosakraacutelna orteacuteza

UP- usual physiotherapy

VC- vitaacutelna kapacita

11

1 UacuteVOD

Pojem skolioacuteza je všeobecne znaacutemy často rozoberanyacute laickou verejnosťou i vo

vedeckyacutech kruhoch Je to diagnoacuteza s ktorou sa počas svojej praxe stretne kaţdyacute

fyzioterapeut

Napriek tak časteacutemu probleacutemu neexistuje stopercentne uacutečinnaacute liečba V dnešnej

dobe nevieme vyliečiť tuacuteto diagnoacutezu a preto sa snaţiacuteme v čo moţno najvaumlčšej miere

eliminovať jejneţiaduce symptoacutemy Toto je docircvodom hľadania čo najuacutečinnejšej liečby

Existuje niekoľko rocircznych priacutestupov a metodiacutek ktoreacute suacute uacutespešneacute a overeneacute praxou

Napriek tomu vznikajuacute neustaacutele ďalšie a ďalšie experimenty snaţiace sa overiť noveacute

postupy alebo zefektiacutevniť uţ pouţiacutevaneacute Tento fakt je danyacute snahou o čo najskoršie

zastavenie progresie krivky priacutepadne uacutepravu krivky a zabraacutenenievzniku sekundaacuternych

komplikaacutecii spojenyacutech s touto diagnoacutezou

Vačšina skoliotickyacutech deformiacutet vznikaacute v detstve V dospelosti sa stretaacutevame s

ich naacutesledkami Progres mocircţeme sledovať hlavne u detskyacutech pacientov predovšetkyacutem

v obdobiacute rastu Predstavuje zaacutevaţneacute postihnutie chrbtice Komplexne ovplyvňuje nielen

pohybovyacute aparaacutet ale sekundaacuterne i ďalšie orgaacutenoveacute suacutestavy predovšetkyacutem

kardiopulmonaacutelny systeacutem (Repko 2012)

Vyacuteskyt skolioacutezy ako najčastejšej deformity chrbtice je v3 u detskej a

adolescentnej populaacutecie Pomer vyacuteskytu u dievčat a chlapcov je 21 Idiopatickaacute

deformita je pribliţne u70 skolioacutez Pri rodinnej zaacuteťaţi sa u priamych priacutebuznyacutech

pohybuje rodinnaacute zaacuteťaţ okolo 10 (Němec Korbelaacuteř 2007)

Z vyššie uvedenyacutech skutočnostiacute vyplyacuteva ţe snahou lekaacuterov a fyzioterapeutov by

mala byť prevencia a zachytenie rozviacutejajuacuteceho sa ochorenia v najkratšom moţnom čase

predovšetkyacutem ak sa jednaacute o pacientov v detskom vekuPotvrdzuje to i tvrdenie ţe

jednyacutem z najdocircleţitejšiacutech faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute vyacutevoj skolioacutezy je jej včasneacute

diagnostikovanie (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009) Vhodnou liečbou v pravyacute čas sa mocircţe

prediacutesť veľkyacutem deformitaacutem ktoryacutech zhoršenie mocircţemať negatiacutevny vplyv i na psychiku

pacienta (Weiss 2011)

Z niektoryacutech časovo obmedzenyacutech štuacutediiacute moţno vyvodiť zaacutevery ţe u pacientov

u ktoryacutech je zahaacutejenaacute liečba v pokročilom štaacutediu zakrivenia je omnoho

12

pravdepodobnejšie jej zlyhanie ako u pacientov so včasnyacutem zahaacutejeniacutem terapie (Kolaacuteř

2009)

V raacutemci prevencie je preto docircleţiteacute prekonať prvuacute prekaacuteţku a to motivovať deti

mladistvyacutech ale aj ich rodičov k pravidelnej pohybovej aktivite ktoraacute bude pozitiacutevne

vplyacutevať na ich vyacutevoj V priacutepade terapie je problematika o to zaacutevaţnejšia ţe uţ sa

deformita prejavila maacute tendenciu s rastom progredovať a o to docircleţitejšie je mať čo

najvaumlčšiacute prehľad v metodikaacutech ktoreacute ju mocircţu ovplyvniť

Keďţe nepoznaacuteme presnuacute etioloacutegiu nie je stanovenaacute kauzaacutelna liečba tyacutem

paacutedom sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute Existuje mnoho priacutestupov a je na naacutes

aby sme vybrali ten najefektiacutevnejšiacute pre daneacuteho pacienta Naacutezory jednotlivyacutech autorov sa

liacutešia ale ich cieľ je rovnakyacute a to zastaviť progresiu krivky priacutepadne krivku zmenšiť a

odstraacuteniť jej sekundaacuterne prejavy

Bolo vypracovanyacutech mnoţstvo vyacuteskumov ktoreacute sa venovali problematike

skolioacutez Naša praacuteca sa preto chce zamerať na porovnanie efektivity jednotlivyacutech

priacutestupov

13

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY

21 Ciele praacutece

Hlavnyacutem cieľom tejto praacutece bolo vyhľadať porovnať dostupneacute štuacutedie a

zmapovať vyacutesledky prevedenyacutech vyacuteskumov zaoberajuacutecich sa konzervatiacutevnou terapiou

skolioacutez Spracovať dostupneacute poznatky ovzniku priacutečinaacutech vyacutevoji skolioacutez a podať ich

ucelenou a prehľadnou formou V neposlednom rade sme sa s oboznaacutemeniacutem

vzaacutejomnyacutem porovnaacutevaniacutem a ohodnoteniacutem ziacuteskanyacutech vyacutesledkov pokuacutesili navrhnuacuteť

vyuţitie ziacuteskanyacutech poznatkov v klinickej praxi

22 Riešeneacute otaacutezky

1Je konzervatiacutevna terapia skolioacutez efektiacutevna

2 Ktoraacute metoacutedaje najuacutečinnejšia vterapii skolioacutez

14

3 METODIKA PRAacuteCE

Diplomovaacute praacuteca maacute charakter kritickej rešerše avyuţiacuteva poznatky a vyacutesledky

vyacuteskumov inyacutech autorov Zahŕňa v sebe to čo uţ bolo oteacuteme publikovaneacute vdomaacutecej

čizahraničnej literatuacutere Informaacutecie boli ziacuteskavaneacute z pedagogickyacutech

(učebnice)avedeckyacutech (periodikaacute monografie štuacutedie) materiaacutelov Strateacutegia

vyhľadaacutevania štuacutediiacute kombinovala kľuacutečoveacute slovaacute ich synonymaacute i priacutebuzneacute termiacuteny

vzhľadom k teacuteme Ako zdroje pre hľadanie štuacutediiacute avyacuteskumov sluacuteţili elektronickeacute

databaacutezy PubMed PEDro Scopus EBSCOhost Web of Science a elektronickeacute

časopisy Štuacutedie boli taktieţ vyhľadaacutevaneacute v citaacuteciaacutech naacutejdenyacutech v systematickyacutech

prehľadoch aďalšiacutech odbornyacutech publikaacuteciaacutechči člaacutenkoch Pre selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

z naacutejdenyacutech člaacutenkov do tejto praacutece boli aplikovaneacute kriteacuteriaacute pre vyacuteber avyluacutečenie štuacutediiacute

Uacutelohy a postup praacutece

Poradie činnostiacuteksplneniu zadania bolo stanoveneacute nasledovne

1 Vyhľadanie a spracovanie dostupnyacutech literaacuternych zdrojov

2 Zvolenie vyacuteskumnyacutech metoacuted stanovenie cieľov ariešenyacutech otaacutezok

3 Stanovenie kriteacuteriiacute na selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

4 Zvolenie kľuacutečovyacutech slov

5 Vyhľadaacutevanie štuacutediiacute v databaacutezach podľa zvolenyacutech kľuacutečovyacutech slov

6 Vyacuteber vyhovujuacutecich štuacutediiacute podľa stanovenyacutech kriteacuteriiacute

7 Analyacuteza aporovnanie vybranyacutech štuacutediiacute

8 Vyhodnotenie ziacuteskanyacutech štuacutediiacute

9 Zodpovedanie riešenyacutech otaacutezok

Kriteacuteriaacutepre zaradenie štuacutediiacute

- typ štuacutedieklinicky kontrolovaneacute randomizovaneacute vyacuteskumy prospektiacutevne štuacutedie

retrospektiacutevne štuacutedie priacutepadoveacute štuacutedie pilotneacute štuacutedie

- daacutetum publikovania vymedzenyacute rokmi 2000 ndash 2014

15

- vyacuteber probandov osoby vo veku 10- 18 rokov (do veku kostnej zrelosti)

s diagnoacutezou idiopatickaacute skolioacuteza liečeneacute konzervatiacutevnevyacutehradne

fyzioterapeutickyacutemi postupmi

- vyacuteber diagnoacutezy adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza veľkosť Cobbovho uhla od

10do 25 stupňov priacutepadne vaumlčšie uhly avšak pacienti musia byť liečeniacute bez

korzetov

- intervencia konzervatiacutevna terapia vyuţitiacutem fyzioterapeutickyacutech postupov ndash

v člaacutenku musiacute byť definovanaacute vybranaacute metoacuteda postup a intenzita cvičenia

dĺţka aplikovanej terapie minimaacutelne 3 mesiacekontrolneacute vyšetrenie po ukončeniacute

terapie ideaacutelne i s odstupom času

- vyacutesledkyhlavnyacutem sledovanyacutem efektom bolo zastavenie progresie skoliotickej

krivky s objektiacutevnym dokaacutezaniacutem vyacutesledku (veľkosť Cobbovho uhla) priacutepadne

zlepšenie rozviacutejania chrbtice kraniovertebraacutelny uhol zvyacutešenie pľuacutecnej kapacity

Pokiaľ boli ovplyvneneacute i tieto či ďalšie parametre mali by byť popiacutesaneacute

a takisto objektivizovaneacute

- jazyk štuacutediiacute anglickyacute českyacute slovenskyacute

- zdroje vyacuteberu elektronickeacute databaacutezy PubMed PEDro EBSCOhost Scopus

Web of science

- kľuacutečoveacute slovaacutescoliosis physiotherapy excercise therapyspecific exercises

Kriteacuteriaacutepre vyluacutečenie štuacutediiacute

Štuacutedie boli vyluacutečeneacute pokiaľ obsahovali aspoň jedno z nasledujuacutecich kriteacuteriiacute ak

štuacutedie zahŕňali pacientov ktoriacute nosili počas obdobia terapie korzet ne-idiopatickaacute

etioloacutegia skolioacutezy pacienti po operaacuteciiacute chrbtice kardiopulmonaacutelne ochorenie

reomatoidneacute ochorenie naacutedoroveacute ochorenie mentaacutelne postihnutiacute pacienti

16

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute

41 Axiaacutelny systeacutem

Axiaacutelny systeacutem tvoriacute z anatomickeacuteho hľadiska osovyacute skelet- chrbtica spoje na

chrbtici svaly pohybujuacutece a stabilizujuacuteci osovyacute skelet kostrovyacute zaacuteklad hrudniacuteka s jeho

spojmi dyacutechacie svaly a svaly panvoveacuteho dna Komponenty z ktoryacutech je zloţenyacute majuacute

nosnuacute ochrannuacute a hybnuacute funkciu V širšej suacutevislosti patriacute k axiaacutelnemu systeacutemu

i riadiaca zloţka- taacute časť nervovej suacutestavy ktoraacute zabezpečuje funkciu systeacutemuJe

subsysteacutemom tzv posturaacutelneho systeacutemu zahŕňajuacuteceho i dolneacute končatiny ďalšie zloţky

nervovej suacutestavy a niektoreacute štruktuacutery hlavy (Dylevskyacute 2009a)

Z pohľadu funkčnej anatoacutemie je axiaacutelny systeacutem komplex rozdielnych komponentov

Zaacutekladnou zloţkou osoveacuteho systeacutemu je chrbtica ktorej zaacutekladnou funkčnou jednotkou

je pohybovyacute segment Maacute 5 stavebnyacutech a funkčnyacutech zloţiek a to nosnuacute ndash tvorenuacute

stavcami fixačnuacute ndash medzistavcoveacute vaumlzy hydrodynamickuacute ndash medzistavcoveacute platničkya

cievny systeacutem chrbtice kinetickuacute ndash kĺby chrbtice kinematickuacute ndash svalyAxiaacutelny systeacutem

tak mocircţeme chaacutepať ako časť pohybovej suacutestavy zaisťujuacuteci stabilitu a pohyb trupu

(Dylevskyacute 2009a Veacutele 2006)

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj

Chrbtica dospeleacuteho človeka je zakrivenaacute v sagitaacutelnej rovine (predozadne)

a mierne i v rovine frontaacutelnej Kraniokaudaacutelne sa striedajuacute krčnaacute lordoacuteza (vrchol C4-

C5) kyfoacuteza hrudnaacute (vrchol Th 6-Th7) taacute prechaacutedza do dolnej hrudnej chrbtice (od Th

10) v driekovuacute lordoacutezu (vrchol L3-L4) a od predchodu L5-S1 je kyfoticky zakrivenaacute

kostrč V rovine frontaacutelnej je popiacutesanaacute mierne vybočenie v oblasti Th3-Th5 označeneacute

ako fyziologickaacute skolioacuteza Zakrivenia nesluacuteţia lennazvyšovanie pruţnosti chrbtice ale

vyacuterazne zvyšujuacute jej pevnosť (Čihaacutek 2001)

Zakrivenia sa vyviacutejajuacute postupne s pohybovyacutem vyacutevojom jedinca Chrbtica plodu

i novorodenca je prevaţne kyfotickaacute Krčnaacute lordoacuteza sa vyviacuteja a fixuje hlavne v obdobiacute

kedy dieťa v polohe na bruchu dviacuteha hlavu nad podloţkuDriekovaacute lordoacuteza zase v obobiacute

17

kedy si dieťa sadaacute učiacute sa staacuteť chodiť a zapaacuteja tyacutem hlbokeacute svaly chrbta (Dylevskyacute

2009)

Na tvar chrbice vplyacutevajuacute i svaly ktoreacute sa zuacutečastňujuacute pri jej pohybe Autochtoacutenna

muskulatuacuteraprostredniacutectvom ovplyvnenia vnuacutetrobrušneacuteho a vnuacutetrohrudneacuteho tlaku

kontroluje osovyacute orgaacuten ako celok Sekundaacuterne naň vplyacutevajuacute svaly trupu braacutenice svaly

panvoveacuteho dna pletenca panvoveacuteho a postavenie končatiacuten (Vojta Peters 2010 Veacutele

1997 2006)

43 Stabilita chrbtice

Je vyacutesledkom neporušeneacuteho tvaru skeletu funkčnej spocircsobilosti vaumlziva

a optimaacutelnej funkcie svaloveacuteho korzetu Ide o schopnosť fixovať tzv kľudovuacute

konfiguraacuteciu chrbtice danuacute tvarom stavcov a zakriveniacutem chrbtice ako celku a toto

postavenie udrţať pri fyziologickom pohybe (Dylevskyacute 2009a)

V priacutepade udrţania bdquokľudovejldquo konfiguraacutecie chrbtice hovoriacuteme o statickej stabilite

Je podmienenaacute tromi stabilizačnyacutemi piliermi Prednyacute pilier tvoria telaacute stavcov

s medzistavcovyacutemi platničkami sprevaacutedzanyacutemi pozdĺţnymi vaumlzmi Dva postranneacute

piliere formujuacute kĺbne vyacutebeţky puzdraacute intervertebraacutelnych kĺbov a vaumlzy spaacutejajuacutece

susedneacute stavce (Dylevskyacute 2009a)

Ak ide o fixaacuteciu zmien vzniknutyacutech pri pohybe hovoriacuteme o dynamickej stabilite

ktoraacute je zabezpečovanaacute pruţnosťou axiaacutelnych vaumlzivovyacutech štruktuacuter a svalov Vaumlzivo

svojou pruţnosťou pocircsobiacute ako brzda ndash tlmič naacuterazov (Dylevskyacute 2009a)

44 Pohyblivosť chrbtice

Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov chrbtice je danaacute suacutečtom drobnyacutech pohybov

medzistavcovyacutech kĺbov a mierou stlačiteľnosti medzistavcovyacutech platničiek Zaacutekladnyacutemi

pohybmi chrbtice suacute predklon (anteflexia) zaacuteklon (retroflexia) uacuteklony (lateroflexia)

otaacutečanie (rotaacutecia torzia) a peacuterovacie pohyby Peacuterovacie pohyby menia zakrivenie

chrbtice(Dylevskyacute 2009a)

18

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008)

Chrbtica Flexia Extenzia Uacuteklon Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg 60deg 35-45deg 45-50deg

Hrudnaacute 45deg 40deg 20deg 35deg

Driekovaacute 60deg 20deg 20deg 5deg

Tieto uacutedaje suacute pribliţneacute nakoľkoneexistuje ţiadna dohoda medzi autormi pokiaľ ide o

rozsah pohybu v rocircznych uacuterovniach chrbtice Navyše sa tieto hodnoty značne liacutešia

s vekom (Kapanji 2008)

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza

Zadefinovanie skolioacutezy nie je uacuteplne jednotneacute a u rocircznych autorov sa mierne liacuteši

Jeoznačovanaacute ako všeobecnyacute pojem zahŕňajuacuteci rocircznoroduacute skupinu stavov pri ktoryacutech

dochaacutedza k zmenaacutem tvaru a postavenia chrbtice hrudniacuteka trupu Poznal ju uţ v 5

storočiacute pred Kristom Hipokrates(scolios ndash krivyacute zahnutyacute) ktoryacute ju liečil

rumpaacutelovouextenziou na extenčnom stole a naacutesilnyacutem stlaacutečaniacutem hrbu (Vasiliadis

Grivas Kaspiris2009)Neskocircr termiacuten bdquoskolioacutezaldquo pouţil Claudius Galeacuten (1st p n l) na

opis neprirodzeneacuteho bočneacuteho zakrivenia chrbtice Dnes skolioacutezu definujeme nielen ako

zmenu vo frontaacutelnej rovine ale ako 3-dimenzionaacutelnu torznuacute deformitu chrbtice a trupu

(Grivas 2008 Esposito et al 2012 ) čo znamenaacute ţe vybočenie vo frontaacutelnej rovine je

sprevaacutedzaneacute zmenami v rovine sagitaacutelnej (kyfoacuteza lordoacuteza vaumlčšinou no nie

vţdyredukovaneacute smerom k plocheacutemu chrbtu) a osovou rotaacuteciou v tranverzaacutelnej rovine

(Negrini et al2012)

I v suacutečasnosti je z hľadiska anatoacutemie staacutele chaacutepanaacute ako akeacutekoľvek zakrivenie

chrbtice vo frontaacutelnej rovine Podľa Čihaacuteka (2001) maacute kaţdaacute chrbtica mierne vybočenie

s vrcholom medzi Th3 aţ Th5 ktoreacute je v 85 priacutepadov pravostranneacute Tuacuteto skolioacutezu

však označuje ako fyziologickuacute Ako vysvetlenie tejto skutočnosti byacuteva uvedeneacute

asymetrickeacute uloţenie vnuacutetornyacutech orgaacutenov v hrudnej a brušnej dutine V tejto oblasti

byacutevajuacute i spinoacutezne vyacutebeţky vychyacuteleneacute doprava u pravaacuteka u ľavaacuteka opačne čo je

spocircsobeneacute zrejme asymetrickyacutem rastom a silou svalstva trupu Pri skolioacuteze je ich

19

vychyacutelenie vinou rotaacutecie tiel stavcov ďaleko menšie ako je skutočnaacute krivka(Dungl a

kol2005)

Z klinickeacuteho hľadiska je zdocircrazňovaneacute ţe skolioacuteza je poruchou drţania a tvaru

chrbtice v 3 hlavnyacutech anatomickyacutech rovinaacutech Je označovanaacute ako stav chrbtice ktoryacute sa

prejavuje okrem vlastneacuteho zakrivenia aj štrukturaacutelnymi zmenami Najvaumlčšie zmeny suacute

popisovaneacute na vrcholovyacutech a prechodnyacutech stavcoch (Kolaacuteř 2001) Kolaacuteř (2001) ďalej

dodaacuteva ţe s tyacutemito zmenami suacutebeţne prebiehajuacute zmeny na rebraacutech Zmeny sa tyacutekajuacute

ich tvaru dĺţky a priebehu (Kolaacuteř 2003) To uţ ide o skolioacutezu patologickuacute Hranica

medzi fyziologickou a patologickou skolioacutezou nie je presne vymedzenaacute no patologickaacute

skolioacuteza je charakterizovanaacuterotaacuteciou stavcov (Čihaacutek2001)

Patologickuacute skolioacutezu definuje i Repko (2010) podľa ktoreacuteho je skolioacuteza

patologickeacute zakrivenie vo frontaacutelnej rovine nad 10 stupňov spojenaacute s rotaacuteciou tiel

stavcov sprevaacutedzanaacute porušeniacutem fyziologickeacuteho zakrivenia v sagitaacutelnej rovine ( hrudnaacute

hypo- alebo hyperkyfoacuteza) Tuacuteto komplexnuacute trojrozmernuacute deformitu označujeako

priacutečinu ktoraacute vedie k zdravotnyacutem kozmetickyacutem a psychosociaacutelnym škodaacutem nositeľov

46 Klasifikaacutecia skolioacutez

Na skolioacutezu sa vzťahuje niekoľko v suacutečasnosti staacutele platnyacutech

klasifikaacuteciiacuteMocircţeme ich rozdeľovať podľa viaceryacutech hľadiacutesk napriacuteklad podľaetioloacutegie

štrukturality lokalizaacutecie orientaacutecie či podľa veku kedy deforminta nastupuje(Repko

2012Kokavec Novorolskyacute2007)

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie

Ako najčastejšie zaacutekladneacute delenie viacero autorov uvaacutedza praacuteve delenie podľa

etioloacutegie a to na deformity

Funkčnaacute (neštrukturaacutelna) skolioacuteza

Funkčnaacute skolioacuteza je zakrivenie chrbtice pre ktoreacute je charakteristickeacute ţe nie je

zafixovaneacute Je vyacutesledkom sekundaacuternych zmien mimo chrbtice (napr nerovnakaacute dĺţka

dolnyacutech končatiacuten asymetrickyacute tonus paravertebraacutelneho svalstva) Je ju moţneacute aktiacutevne

20

alebo pasiacutevne čiastočne alebo uacuteplne zredukovať napriacuteklad uţ aj pri vyšetreniacute (napr

v ľahu uacuteklonom na stranu konvexity predklonom trakciou ) alebo vymizne aj sama

po odzneniacute vyvolaacutevajuacutecej priacutečiny (Vařeka 2000 Negrini et al 2012) Jednyacutem zo

znakov funkčnej skolioacutezy je aj nepriacutetomnosť rotaacutecie aalebo torzie stavcov (Kubaacutet

1991) Funkčnaacute skolioacuteza mocircţe pri dlhšom trvaniacute prejsť do štrukturaacutelnej (napriacuteklad

kompenzačnaacute skolioacuteza pri skraacuteteniacute DK 3cm a viac) (Kubaacutet 1991Lomiacuteček 1973)

Priacuteklady funkčnej skolioacutezy (Vařeka2000)

- posturaacutelna (objavujuacuteca sa iba v sede alebo v stoji mimo kompenzačnuacute

skolioacutezu)

- kompenzačnaacute skolioacuteza objavujuacuteca sa najskocircr v LS oblasti (pri šikmej baacuteze

chrbtice)

- hysterickaacute skolioacuteza

- skolioacuteza pri koreňovom draacuteţdeniacute lumbagu

- reflexnaacute skolioacuteza pri inyacutech bolestivyacutech stavoch (napr naacutehle priacutehody brušneacute)

Štrukturaacutelna skolioacuteza

Pre štrukturaacutelnu skolioacutezu suacute typickeacute štrukturaacutelne zmeny klinovitaacute deformaacutecia

stavcov torzia a rotaacutecia stavcov fixovaneacute zmeny maumlkkyacutech tkaniacutev medzistavcovyacutech

platničiek fixovanaacute asymetria paravertebraacutelnych zoacuten (Repko2010 Vařeka2000)

Aspoň jedna skoliotickaacute krivka je fixovanaacute nie je moţnosť ju pri vyšetreniacute vyrovnať

aktiacutevne či pasiacutevne Na konvexnej strane sa objavuje fixovanyacute val

Podľa priacutečiny vyzniku rozlišujeme tri zaacutekladneacute typy skolioacutezy a to (Repko2010)

idiopatickuacute

kongenitaacutelnu

neuromuskulaacuternu

Medzi minoritneacute priacutečiny vzniku skolioacutez patriacute mnoho ďalšiacutech priacutečin napriacuteklad (Repko

a kol2008)

pri neurofibromatoacuteze

z poruchy mezenchyacutemu

21

pri naacutedoroch

stavoch po oţiareniacute

pri reumatickyacutech ochoreniach

pri pozaacutepalovyacutech stavoch

pri osteochondrodystrofii

pri poruchaacutech metabolizmu

Ehlersov-Danlosov syndroacutem

Marfanov syndroacutem

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky

Pre naacutezov je rozhodujuacutece umiestnenie vrcholoveacuteho stavca

Okcipitocervikaacutelne ndash vrchol krivky je na C1 alebookcipute a C1 spojeniacute

Cervikaacutelne ndash vrchol krivky je medzi C2 ndash C6

Cervikotorakaacutelnendashvrchol krivky je na C7 Th1alebo v oblasti prechodu C7ndashTh1

Torakaacutelne ndash vrchol krivky je medzi Th2 ndash Th11

Torakolumbaacutelnendashvrchol krivky je na Th12L1alebo prechod Th12ndashL1

Lumbaacutelne ndash vrchol krivky je medzi L2 ndash L4

Lumbosakraacutelne ndash vrchol krivky je v lumbosakraacutelnomspojeniacute L5 ndash S1

(Kokavec Novorolskyacute 2007Bessette Rousseau 2012)

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky

I keď je skolioacuteza priestorovaacute zmena tvaru chrbtice a hrudneacuteho koša štandardne

najpouţiacutevanejšia je metoacuteda Cobba-Lippmana Ide o stupnicu ktorou moţno zmerať

veľkosť a rozsah krivky hneď ako je identifikovanaacute krivka a koncoveacute stavce Uhol

skoliotickej krivky je formovanyacute spojnicou dvoch priamok jedna ide z hornej plochy

kraniaacutelneho koncoveacuteho stavca druhaacute priamka z dolnej plochy kaudaacutelneho koncoveacuteho

stavca a vznikaacute po pretnutiacute kolmiacutec vytvorenyacutech na tieto dve priamkyje Krivky suacute

zaradeneacute doštyroch zaacutekladnyacutech stupňov podľa rozsahu(Kokavec Novorolskyacute 2007

Bessette Rousseau 2012)

22

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010)

Stupeň Indash krivky menšie ako 30 stupňov s maloutorziou stavcov (IA ndash krivky do

10 stupňov IB- do 30 stupňov)

Stupeň IIndash krivky 30 ndash 60 stupňov s torziou 10ndash 12 stupňov

Stupeň IIIndash krivky 60 ndash 90 stupňov s torziou 20ndash 30 stupňov

Stupeň IVndash krivky nad 90 stupňov s torziou 30stupňov a viac

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy

novorodeneckaacute zaacutechyt od 1 do 12 mesiacov

infantilnaacute zaacutechyt do 3 roku veku dieťaťa

juvenilnaacute zaacutechyt medzi 4 rokom aţ po naacutestup puberty

adolescentnaacute zaacutechyt po 10 roku ţivota dieťaťa do ukončenia kostneacuteho rastu

skolioacuteza dospelyacutech zaacutechyt po 18 roku ţivota

Vekom naacutestupu skolioacutezy sa rozumie vek v ktorom bola deformita spozorovanaacute

čo nemusiacute byť nutne rovnakyacute čas v ktorom sa objaviacute zakrivenie (Bessette

Rousseau 2012)

23

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek

Vybočenie do straacuten od strednej čiary

jednyacutem obluacutekom ndash skolioacuteza tvaru C (a)

dvomi obluacutekmi ndash skolioacuteza tvaru S ndash esoviteacute prehnutie (b)

tromi obluacutekmindash skolioacuteza tvaru S ndash prehnutie je dvojito esoviteacute(c)(Novotnaacute

Kohliacutekovaacute 2000)

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek

Všetky skolioacutezy mocircţeme rozdeliť podľa smeru krivky

frontaacutelna rovina krivka smerujuacuteca doprava je dextrokonvexnaacute doľava

sinistrokonvexnaacute krivka

sagitaacutelna rovina rozlišujeme hyperkyfoacutezu a hyperlordoacutezu (Dungl a kol

2005)

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky

Pri kompenzovanej skolioacuteze prechaacutedza olovnica spustenaacute zo stredu zaacutehlavia

intergluteaacutelnou ryhou

Pri dekompenzovanej skolioacuteze naopak spustenaacute olovnica prechaacutedza mimo

intergluteaacutelnu ryhu Často je to znaacutemkou progresie krivky (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

24

47 Idiopatickaacute skolioacuteza

Termiacuten idiopatickaacute skolioacuteza zaviedol Kleinberg v roku 1922 a označuje

pacientov u ktoryacutech nie je moţneacute určiť presnuacute priacutečinu vzniku deformity V skutočnosti

to vyzeraacute tak ţe sa mocircţe vyvinuacuteť u zjavne zdravyacutech detiacute s fyziologickyacutem zakriveniacutem

chrbtice vo vzťahu k viaceryacutem faktorom v ktoromkoľvek obdobiacute počas kostneacuteho rastu

a kedykoľvek mocircţe docircjsť k progresii (Negrini et al2012Kolaacuteř 2003)Najčastejšie je to

v obdobiacute zryacutechleneacuteho rastu medzi 6 a 24 mesiacom 5-8 rokom a 11-14rokom

ţivota(Negrini et al2005)Ryacutechlosť vyacutevoja zakrivenia chrbtice sa meniacute najryacutechlejšie na

začiatku puberty (Grivas et al2006) Po ukončeniacute rastu chrbticeje oveľa menšie riziko

potencionaacutelneho rozvoja krivkyV dospelosti mocircţe byť zhoršenie stavu idiopatickej

skolioacutezyvyacutesledkom progresiacutevnej osifikaacutecie deformity a skruacutetenia kolapsu

chrbtice(Negrini et al 2012)

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy

Etiopatogeneacuteza idiopatickej skolioacutezy (IS) ako naacutem uţ naacutezov či definiacutecia hovoriacute

staacutele nie je objasnenaacute a je pravdepodobne vyacutesledkom viaceryacutech priacutečinZaoberaacute sa ňou

mnoho autorov vyacuteskumov ale ani početneacute rastoveacute metabolickeacute neurofyziologickeacute

epidemiologickeacute patologicko-anatomickeacute štuacutedie a teoacuterie naacutem zatiaľ neposkytli

jednoznačnuacute odpoveď na otaacutezku vzniku skolioacutezy (Kolaacuteř 2003 Kenanidis et al 2008

Mordecai Dabke 2012 Wong Liu 2003)

Ochorenie nemaacute ţiadne prodromaacutelne priacuteznaky (Gallo2011)Etiopatogeneticky

mocircţe byť idiopatickaacute deformita chrbtice označenaacute za skolioacutezu ako syndroacutem

s multifaktoriaacutelnou etioloacutegiou(Burwell et al 1991Grivas et al 2002 Kolař 2003 )

Bolo vyslovenyacutech mnoho teoacuteriiacute Za pocircvod poruchy bolooznačeneacute nielen kostneacute

tkanivo ale i nervy svaly vaumlzy chrbtice hormonaacutelne faktory atďRodinnyacute vyacuteskyt

ochorenia je veľmi častyacute uvaacutedza sa sa medzi 7-11 u priamych priacutebuznyacutechVyacuteskum

incidencie skolioacutezy u jednovaječnyacutech a dvojvaječnyacutech dvojčiat ukazuje

u jednovaječnyacutech identickyacute typ i progresiu krivky (Dungl a kol 2005)

V nedaacutevnych vyacuteskumoch sa u pacientov potvrdila rodinnaacute anamneacuteza priacutečina v

centraacutelnom nervovom systeacuteme ndash dysfunkcia proprioceptiacutevneho a vestibulaacuterneho

systeacutemu a asymetriacentraacutelneho nervoveacuteho systeacutemu (CNS) Ďalšiacutemi faktormi

25

prispievajuacutecimi k vzniku ISsuacute metabolickeacute poruchy kolageacutenu poruchy svalov a krvnyacutech

doštičiek rastoveacuteho faktoru a biomechanickeacute faktory (Reuben Hwan 2012)

Z pohľadu vyacutevojovej kinezioloacutegie je skolioacuteza asymetrickou koordinačne

podmienenou posturaacutelnou poruchou ktoraacute maacute pocircvod v prvyacutech troch mesiacoch

posturaacutelneho vyacutevoja dieťaťa (Švejcar2003 Kolaacuteř 2003)

Z pohľadu biomechaniky moţno naacutezory na vznik IS rozdeliť podľa odhadovanej

primaacuternej priacutečiny

Rastovaacute hypoteacuteza uvaţuje o vplyve asymetrie rastovej ryacutechlosti alebo časovyacute posun

nesuacutehlasnyacute začiatok rastovej akceleračnej faacutezy pre obe polovice stavca (Hniacutezdil a kol

1996)

Deformačnaacute hypoteacuteza hovoriacute o primaacuternom spuacutešťacom mechanizme ktoryacutem je lokaacutelna

deformaacutecia (napr traumatickaacute) alebo tvaroveacute anomaacutelie v niektorom mieste chrbtice To

vyvolaacute kompenzačneacute procesy ktoreacute modelujuacute tvaroveacute zmeny často zosilnenou rastovou

akceleraacuteciou (Hniacutezdil a kol 1996)

Silovaacute hypoteacuteza ndash primaacuternym dlhodobyacutem formujuacutecim uacutečinkom je buď asymetrickaacute

vonkajšia zaacuteťaţalebo asymetria ťahovyacutech siacutel trupoveacuteho svalstva ktoraacute maacute pocircvod

v jednostrannej pohybovej zaacuteťaţi (jednostranneacute skraacutetenie svalov) (Hniacutezdil a kol1996)

Etioloacutegia však zostaacuteva staacutele kontroverznaacute Suacutečasnyacute vyacuteskum podporuje teoacuteriu ţe

ide o multifaktoriaacutelne ochorenie zahŕňajuacutece abnormality v genetike (Ogilvie et

al2006) metabolizmus melatoniacutenu (Moreau et al2004) posturaacutelnu nerovnovaacuteha

(Mirovsky Blankstein Shlamkovitch2006) vestibulaacuternu patoloacutegiu (Lambert et

al2009) a komunikaacuteciu medzi mozočkom a vestibulaacuternym systeacutemom(Simoneau et

al2009)

Vedci zaoberajuacuteci sa objemovyacutemi zmenami mozočku u pacientov

s adolescentnou idiopatickou skolioacutezou prišli k zaacuteveru ţe tieto zmeny mocircţu byť

priacutečinou kompenzovania naacutesledkov v CNS v docircsledku pretrvaacutevajuacutecej snahy udrţať

rovnovaacutehu tela vzhľadom na asymetriu chrbtice (Shi et al2013)

26

472 Delenie IS

Idiopatickuacute skolioacutezu moţno klasifikovať všetkyacutemi deleniami ako skolioacutezy

všeobecne Najčastejšie v literatuacutere naacutejdeme delenie podľa doby naacutestupu lokality uhla

zakrivenia počtu kriviek a vyvaacuteţenosti

Infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Je najčastejšou formou skolioacutezy ktoraacute maacute incidenciu aţ 96 no v 90

priacutepadoch sa spontaacutenne upraviacute iba vyacutenimočne dochaacutedza k ryacutechlej progresiido zaacutevaţnej

deformity Začiacutena v kojeneckom veku a od ostatnyacutech typov sa odlišuje dvomi

zaacutekladnyacutemi prvkami

- resolventnyacute typ ndash častejšie u chlapcov prevaţne ľavostrannaacute hrudnaacute krivka

upravuje sa bez liečby

- progresiacutevny typ - zaacutevaţnyacute typ ktoryacute ryacutechlo progreduje a je jednyacutem

z najzaacutevaţnejšiacutech typov deformiacutet chrbtice často sprevaacutedzanyacutem inyacutemi vrodenyacutemi

vadami (Dungl a kol2005)

Juvenilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Povaţuje sa takisto za jednu z najzaacutevaţnejšiacutech foriem pre svoj vysokyacute

potencionaacutel rastu a častyacute vyacuteskyt (Dungl a kol2005) Postihuje obe pohlavia

rovnakoŤaţkeacute krivky nad 40 stupňov suacute infantilneacuteho pocircvodu Juvenilnaacute skolioacuteza maacute

lepšiu prognoacutezu ako infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza (Vařeka2000) Jej krivky majuacute

typickuacute formu a umiestnenie Klasifikujeme ju stupnicou podľa Kinga - maacute 5 typickyacutech

foriem

King 1 ndash primaacuternou je bedernaacute krivka ktoraacute je vaumlčšia a menej flexibilnaacute

King 2 ndash primaacuterna je hrudnaacute krivka je vaumlčšia a menej pohyblivaacute neţ driekovaacute

King 3 ndash pravostrannaacute dolnaacute hrudnaacute krivka driekovaacute krivka nie je vyvinutaacute

King 4 ndash dlhaacute hrudnaacute alebo thorakolumbaacutelna krivka pravoľavostrannaacute

King 5 - dvojitaacute hrudnaacute krivka kde hornaacute začiacutena na Th1 je veľmi tuhaacute spojenaacute

s elevaacuteciou ľavej lopatky a ťaţkou kozmetickou vadou

Najčastejši vyskytujuacutecimi sa krivkami suacute pravostranneacute dolneacute hrudneacute

krivky Najmenej sa vyskytujuacute dvojiteacute hrudneacute krivky Pri idiopatickyacutech skolioacutezach

nikdy nenaacutejdeme štrukturaacutelnu krivku v C CTh alebo LS oblasti chrbtice (Dungl a

kol2005)

27

Adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Začiacutena v obdobiacute puberty v dobe poslednej rastovej akceleraacutecie a trvaacute do

ukončenia rastu Tvoriacute pribliţne 80 všetkyacutech IS Na toto obdobie rastu pripadaacute 10

z celkovej telesnej vyacutešky jedinca pri samotnej chrbtici ide iba o niekoľko centimetrov

tyacutem je danyacute aj menšiacute potencionaacutel malignity tohto typu skolioacutezy Lokalizaacutecia a typ

kriviek je rovnakyacute ako u juvenilnej skolioacutezy(Dungl a kol2005) U ľahkyacutech skolioacutez

dochaacutedza vaumlčšinou k malej alebo ţiadnej progresii Naopak u stredne ťaţkyacutech foriem

mocircţeme sledovať veľmi ryacutechlo progresiuAdolescentneacute skolioacutezy typu bdquoCldquo suacute obvykle

menej zaacutevaţneacute ako skolioacutezy typu bdquoSldquo (Sosna kol 2001)

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze

Najčastejšou zmenou tvaru ktoruacute u chrbtice so skolioacutezou spozorujeme je

lateraacutelna deviaacutecia vo frontaacutelnej rovine Pri pohľade zozadu je vaumlčšinou chrbtica

vyklenutaacute v hrudnej chrbtici doprava a v driekovej časti chrbtice doľava(Weiss1991)

V sagitaacutelnej rovine vaumlčšinou nachaacutedzame lordoacutezu pohybovyacutech segmetov

takzvanyacute plochyacute chrbaacutet driekovuacute lordoacutezu a často hrudnuacute hypokyfoacutezu aţ lordoacutezu

Všeobecnyacutem znakom skolioacutezy je zniacuteţenie aţ vymiznutie hrudnej kyfoacutezy Suacutevisiacute to

s niţšou stabilitou chrbtice tendenciou k rotaacuteciia uacuteklonu hlavne v dobe rastu kedy je

flexibilita chrbtice vaumlčšia (Pallovaacute Kubovyacute Otaacutehal 2006)

Tvar stavcov je deformovanyacuteNajvaumlčšie zmeny vidieť napoziacutecii a tvare stavcov

vrcholovyacutech a prechodnyacutech Vrcholovyacute stavec je nepravidelne klinovityacute deformovanyacute

v kolmom i vodorovnom priereze (Kolaacuteř 2009) Je najviac rotovanyacutema najviac

odchyacutelenyacutem stavcom od vertikaacutelnej osi pacienta (Bessette Rousseau 2012)Na

konvexnej strane skoliotickeacuteho obluacuteku je vyššiacute neţ na konkaacutevnej strane a v sagitaacutelnej

rovine je predozadne oploštenyacute Čiacutem viac je stavec vzdialenyacute od vrcholu vybočenia

tyacutem menej maacute klinovityacute tvar a tyacutem viac je viditeľnaacute rotaacutecia a stočenie stavcovPod

pojmom rotaacutecia rozumieme špiraacuteloviteacute otočenie jedneacuteho stavca proti druheacutemu tak ţe

jeho tŕň je posunutyacute oproti druheacutemu v smere konkavity obluacuteku chrbtice Toziou

rozumieme skruacutetenie samotneacuteho stavca podľa smeru pocircsobiacej sily (Kolaacuteř2009)

Torzia a rotaacutecia suacute priacutečinou prečo na roumlntgenovom (RTG) zaacuteznamevyzeraacute vybočenie

chrbtice do strany vaumlčšie neţ klinicky (Lomiacuteček1973)

Koncovyacute stavec ohraničuje krivku kraniaacutelne i kaudaacutelne Je poslednyacutem meranyacutem

stavcom ktoryacute sa sklaacuteňa do konkavity krivky Jeho krycie plochy suacute najviac skloneneacute

28

do konkavity krivky Ak suacute na konci krivky stavce uloţeneacute rovnobeţneposlednyacutem

stavcom je ten ktoryacute je najvzdialenejšiacute od jej vrcholu(Bessette Rousseau 2012)

Okrem zmien na chrbtici prebiehajuacute i zmeny na rebraacutech tyacutekajuacutece sa ich

priebehu tvaru i dĺţky Na konkaacutevnej strane hrudniacuteku vznikaacute hlbokeacute vtiahnutie a rebraacute

suacute stlačeneacute nasebe Na konvexnej strane suacute roztiahnuteacute a vytvaacuterajuacute tak gibbus

paravertebraacutelny val podmienenyacute rotaacuteciou tiel stavcov a rebier suacutečasne

Lopatka je na vybočenej strane hrudniacuteka posunutaacute kraniaacutelne a lateraacutelne Stojiacute

vyššie neţ na opačnej strane

Na strane konvexity je crista iliaca postavenaacute niţšie ako na opačnej strane čo

vyvolaacuteva u postihnutyacutech jedincoch pocit skraacutetenia dolnej končatiny na strane konkaacutevnej

(Kolaacuteř 2009)

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001)

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky

Medzi rizikoveacute predisponujuacutece faktory ktoreacute ovplyvňujuacute pravdepodobnosť ţe

docircjde k progresii patria (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009)

vek- vek naacutestupu skolioacutezy je prognosticky veľmi docircleţityacutem faktorom Čiacutem

v mladšom veku sa diagnostikuje tyacutem horšia je jej prognoacuteza U dievčat mocircţe

29

byť i vek naacutestupu menštruaacutecie vyhodnotenyacute ako faktor v oblasti predikcie

progresie(Philippe 2012)

pohlavie- idiopatickaacute skolioacuteza sa vyskytuje častejšie u dievčat neţ u chlapcov

lokalizaacutecia primaacuternej krivky ndash hrudneacute skolioacutezy majuacute horšiu prognoacutezu ako

skolioacutezy driekoveacute ktoreacute nedosahujuacute takuacute zaacutevaţnosť Skolioacutezy s viacpočetnou

primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu ndash dvojitaacute krivka maacute lepšiu

prognoacutezu ako jednoduchaacute

stav maumlkkyacutech tkaniacutev ndash pruţnosťkoţe a laxicita kĺbovje značnyacutem rizikovyacutem

faktorom

minimaacutelne mozočkoveacute priacuteznaky ndashvyacuteznamnuacute vyacutepovednuacute hodnotu pre vyacutevoj

krivky maacute docirckladneacute vyšetrenie mozočkovyacutech funkciiacute U pacientov

s potencionaacutelnou progresiou je charakteristickeacute mierne naznačenie

paleocerebelaacuternej mozočkovej poruchy Spojenie minimaacutelneho mozočkoveacuteho

syndroacutemu s laxicitou maumlkkyacutech tkaniacutev povaţujeme za najzaacutevaţnejšiacute symptoacutem

potencionaacutelneho zhoršenia krivky

genetika ndashvyšetrenie rodičov popriacutepade prarodičov by malo byť čo najuacuteplnejšie

Pri pozitiacutevnom klinickom naacuteleze je vhodneacute spraviť RTG sniacutemok v stoji

475 Incidencia a prognoacuteza

ISje typom skolioacutezy ktoryacute je zo všetkyacutech štrukturaacutelnych deformiacutet najčastejšiacute

Podľa Kolaacuteřa (2003)maacute na svedomiacute 65 priacutepadov štrukturaacutelnych skolioacutez Repko

(2010)uvaacutedza tento typ deformity ako 80 všetkyacutech detskyacutech skolioacutez Je pribliţne

dvakraacutet častejšiacute u dievčat i progreduje osemkraacutet častejšie v porovnaniacute s chlapcami

Všeobecne platiacute ţe skolioacuteza ktoraacute sa prejaviacute neskocircr počas dospievania alebo po

ukončeniacute rastu maacute lepšiu prognoacutezu a nebezpečie progresie je minimaacutelne Faktom je ţe

progres krivky sa zastavuje asi jeden rok pred uacuteplnou osifikaacuteciou Viac-menej k určitej

pomalej progresii i naďalej mocircţe dochaacutedzať čo sa u dospelyacutech prejaviacute napriacuteklad

zniţovaniacutem telesnej vyacutešky (Bessette Rousseau 2012Vlach 1986)

Čiacutem skocircr sa skolioacuteza prejaviacute tyacutem horšiu maacute prognoacutezu keďţe sa IS rozviacuteja hlavne

v obdobiacute rastu Z toho vyplyacuteva ţe skoliotickaacute krivka ktoraacute sa objaviacute v priebehu

detskeacuteho veku sa mocircţe zvyacutešiť oveľa viac v porovnaniacute s krivkou ktoraacute sa objaviacute

v priebehu dospievaniaRyacutechly naacuterast krivky na seacuteriiroumlntgenovmaacute zlyacute prognostickyacute

30

vyacuteznam Avšak veľkyacute počet novonarodenyacutechdetiacute so skolioacutezou vymizne spontaacutenne bez

liečby (Bessette Rousseau 2012 Vlach 1986)Docircleţityacutem znakomudaacutevajuacutecim

ukončenie kostneacuteho rastu je kostnyacute vek Určuje sa podľa Risserovho znamenia To naacutem

udaacuteva zrast apofyacutezy a os ilium Podľa tohto znamenia sa daacute predpokladať moţnaacute

progresia ochorenia Mocircţeme povedať ţe do doby kyacutem apofyacuteza pevne zrastie

s hrebeňom bedrovej kosti mocircţe skoliotickaacute krivka progredovať (Kolaacuteř 2003)

Ďalšiacutem prognostickyacutem kriteacuteriom je lokalizaacutecia primaacuternej skoliotickej krivky

Thorakaacutelne skolioacutezy majuacute lepšiu prognoacutezu ako krivky lokalizovaneacute kaudaacutelnejšie

Skolioacutezy s viacpočetnou primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu To znamenaacute

ţe dvojitaacute krivka maacute lepšiu prognoacutezu neţ krivka jednoduchaacute (Kolaacuteř 2003)

Z hľadiska ďalšej prognoacutezy mocircţu mať najhoršie naacutesledky ryacutechlo sa zhoršujuacutece

krivky v hrudnej oblasti V pokročilyacutech štaacutediaacutech mocircţu meniť pomery vo

vnuacutetrohrudniacutekovom priestore a viesť tak ku komplikaacuteciaacutem zo strany respiračneacuteho

a kardiovaskulaacuterneho aparaacutetu (Hniacutezdil a kol 1999)

Naacutesledkom poruchy pľuacutecnej ventilaacutecie mocircţe docircjsť k preťaţeniu srdca a vzniku cor

scolioticum (Sochovaacute 2002)

48 Ostatneacute druhy skolioacutez

Kongenitaacutelna skolioacuteza

Vznikaacute poruchou formaacutecie alebo segmentaacutecie stavcov priacutepadne kombinaacuteciou tyacutechto

poruacutechNa RTG sniacutemke vidieť klinovityacute tvar stavca alebo nesegmentovanuacute lištuna

jednej strane Je zreteľnaacute hneď po narodeniacute Počas rastu mocircţe začať progredovať

a vyacuterazne sa zhoršiť Na RTGobraze vidieť asymetrickuacute malformaacuteciu stavcov Pri

progredujuacutecich deformitaacutech spocircsobujuacutecich dekompenzaacuteciu je indikovanaacute k operaacutecii

v niacutezkom veku dieťaťa (2-4 roky) (Sosna kol2001 Gallo 2011)

Skolioacuteza pri neurofibromatoacuteze

Vyacuteviacuteja sa ako suacutečasť systeacutemoveacuteho ochorenia spojiva Podozrenie je pri vyacuteskyte

typickyacutech koţnyacutech škvŕn bielej farby Neurofibroacutem v oblasti chrbtice vyvolaacute kraacutetke

patologickeacute zakrivenie postihnuteacuteho uacuteseku chrbticez ktoreacuteho sa však mocircţe vyvinuacuteť

31

zaacutevaţnaacute deformita RTG obraz odhaliacute kraacutetke ostreacute zakrivenie v postihnutej oblasti

a kompenzačnuacute krivku vďalšom uacuteseku chrbtice Terapiou je odstraacutenenie neurofibroacutemu

(pokiaľ je moţneacute) a korekcia krivky s fuacuteziou Komplikaacuteciou je hojenie kostnej fuacutezie

ktoreacute je spomaleneacute a často dochaacutedza k vytvoreniu pakĺbu vzhľadom na zaacutekladneacute

ochorenie (Sosna kol 2001 Gallo 2011)

Neuromuskulaacuterna skolioacuteza

Vznikaacute pri poruche centraacutelnej nervovej suacutestavy u centraacutelnych i perifeacuternych pareacutez

a pri primaacuternych svalovyacutech ochoreniach Postihnutyacute jedinec je od narodenia neschopnyacute

voľne ovlaacutedať perifeacuterne svaly Chrbtica vytvaacutera bizardneacute krivky Na RTG je

necharakteristickeacute zakrivenie Operačnaacute terapia je indikovanaacute iba v priacutepadoch kedy je

priaznivaacute predpokladnaacute dĺţka ţivota postihnutej osoby (Dungl a kol 2005 Kolaacuteř

2009 Sosna kol 2001)

Ostatneacute skolioacutezy

Mocircţu vznikať po uacuterazoch operaacuteciaacutech chrbtice pri ochoreniach spojiva ndash

Marfanov syndroacutem Ehlersov-Danlosov syndroacutem Pri tyacutechto chorobaacutech je postihnutie

skeletu a chrbtice vysokeacute (40-70) Ďalej mocircţu vznikať napriacuteklad i ako

mnohopočetneacute epifyzaacuterne dysplaacutezie osteogenesis imperfecta mukopolysacharidoacutezy

(Dungl a kol 2005 Kolaacuteř 2009)

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez

Vyšetrenie deliacuteme na orientačneacute a špeciaacutelne Orientačneacute vyšetrenie sluacuteţi na

včasneacute zachytenie deformity Vykonaacuteva ho pediater inyacute odborniacutek alebo zaškolenyacute

zdravotniacutecky či nezdravotniacutecky personaacutel ktoryacute je často v kontakte s deťmi ako

napriacuteklad učiteľ telesnej vyacutechovy Včasneacute odhalenie začiacutenajuacutecej skolioacutezy je veľmi

docircleţiteacute pre zvolenie strateacutegie a naacutesledne vlastnyacute efekt liečby (Kolaacuteř 2003)

Krivka skolioacutezy byacuteva skreslenaacute zrotovanyacutem postaveniacutem tŕňovyacutech vyacutebeţkov ku

konkavite krivky obluacuteku Ich postavenie nezodpovedaacute objektiacutevnemu rozmeru poruchy

32

a pri neskuacutesenom vyšetrujuacutecom mocircţe docircjsť k prehliadnutiu skoliotickej krivky alebo

nedoceneniu jej rozsahu (Kolaacuteř 2003)

Pri špeciaacutelnom vyšetreniacute sa zameriava hlavne na dve oblasti Je nutneacute rozliacutešiť

idiopatickuacute skolioacutezu od skolioacutezy posturaacutelnej alebo skolioacutezy inej etioloacutegie Pre vyluacutečenie

z inyacutech priacutečin sa hľadajuacute škvrny bielej kaacutevy a podkoţneacute maumlkkeacute tumorky ktoreacute svedčia

pre neurofibromatoacutezu diastomyeacutelie je zase sprevaacutedzanaacute trsom vlasov pigmentaacuteciou

a lipoacutemom v driekovej oblasti Zameriava sa i na rohovku či nie je zakalenaacute

(mukopolysacharidoacuteza) utvaacuteranie podnebia (Marfanov syndroacutem) či ušneacute boltce

(kongenitaacutelna skolioacuteza) (Kolaacuteř 2003)

Hlavnyacutem prejavom štrukturaacutelnej skolioacutezy je fixovanaacute rotaacutecia v predklone Ak

ide o skolioacutezu posturaacutelnu zakrivenie pri predklone Pri idiopatickej skolioacuteze je

zakrivenie priacutetomneacute v kaţdej polohe U štrukturaacutelnej skolioacutezy je vaumlčšia či menšia

rotaacutecia stavov priacutetomnaacute vţdy a nemoţno ju skorigovať v ţiadnej polohe (Kolaacuteř 2003)

Vyšetrenie a kontroly pacienta by podľa moţnosti mal vykonaacutevať jeden lekaacuter

a vhodneacute je zhotoviť i fotodokumentaacuteciu (Sochovaacute2002 )

491 Anamneacuteza

Okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov paacutetrame po suacutevislostiach s deformitou

Naacutestup deformity mocircţe napovedať o jejetioloacutegiiacute Predchaacutedzajuacutece vyšetrenia a liečba

pomaacutehajuacute odhadnuacuteťdoterajšiacutepriebeh a veľkosť progresie Pozornosť treba zvyacutešiť ak

pacient uvedie subjektiacutevne obtiaţe ako bolesť uacutenavu dychoveacute probleacutemy či

neuromuskulaacuterne poruchy Familiaacuterny vyacuteskytje cennyacutem poznatkom u vaumlčšiny

systeacutemovyacutech a vrodenyacutech vaacuted Uacutedaje o telesnom vyacutevoji obdobiacute zryacutechlenia rastu

naacutestupu sekundaacuternych pohlavnyacutech znakova celkovaacute vyacuteška rodičov napomaacuteha odhadnuacuteť

doteraz vyčerpanyacute rast a moţnosť progresie vady(Dungl a kol 2005)

492 Kineziologickyacute rozbor

Aspekcia

Je jednyacutem zo zaacutekladnyacutech klinickyacutech vyšetreniacute ktoreacuteho podstatou je pozorovanie

a zhodnotenie pacienta Pohľadom vyšetrujuacuteci zhodnotiacute ako celkovuacute postuacuteru tak aj

33

konfiguraacuteciu jednotlivyacutech častiacute tela Poskytuje moţnosť zhodnotiť vonkajšie prejavy

pacienta a niacutem udaacutevaneacute informaacutecie (Dobeš 2011)

Postuacutera sa hodnotiacute z troch straacuten zozadu zpredu zboku Postupuje sa

systematicky kaudaacutelnym kraniaacutelnym smerom

Pohľad zozadu hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy relieacutef krku symetriu

postavenia ramien horneacute končatiny (relieacutef osa konfiguraacutecia) tvar a symetriu

hrudniacuteka vyacutešku a postavenie lopatieksledujeme kontuacutery paravertebraacutelnych erektorov

liacuteniu tŕňovyacutech vyacutebeţkov suacutemernosť torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov panvu ndash vyacutešku

spinae iliacae posteriores superiores(SIPS) gluteaacutelne svaly symetriugluteaacutelnych ryacuteh

osoveacute postavenie dolnyacutech končatiacuten (relieacutef osa konfiguraacutecia)

Pohľad zboku hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy drţanie hornyacutech

končatiacuten postavenie a tvar hrudniacuteka zakrivenia chrbtice brušneacute svaly postavenie

panvy postavenie dolnyacutech končatiacuten

Pohľad zpredu sledujeme symetriu tvaacutere osoveacute postavenie hlavy krku relieacutef

krku symetriu vyacutešky ramien kľuacutečnych kostiacute symetriu prsnyacutech bradaviek tvar

a symetriu hrudniacuteka postavenie rebier suacutemernosť pohybu rebier pri dyacutechaniacute svalstvo

brucha drţanie hornyacutech končatiacuten symetriu torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov

postavenie panvy symetriu spinae iliacae anteriores superiores postavenie dolnyacutech

končatiacuten klenbu nohy aktivitu prstov ( Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010Gross a kol

2005)

Vyšetrenie v sede

Pozorujeme rozdiely vzniknuteacute zmenou polohy Tieto rozdiely sa objavujuacute

v docircsledku odstraacutenenia vplyvu funkčnyacutech či anatomickyacutech odchyacutelok dolnyacutech končatiacuten

(Gross a kol 2005)

Vyšetrenie chocircdze

Za normaacutelnych okolnostiacute je chocircdza uacutečinnyacutem pohybom vpred Uacutečinnyacutem

pohybom rozumieme pohyb s minimaacutelnym energetickyacutem vyacutedajom Je definovanaacute i ako

spocircsob lokomoacutecie umoţňujuacuteci pohyb tela v priestore vpred tak ţe ťaţisko tela

umiestneneacute ventraacutelne pred stavcom S1 opisuje siacutenusoidu vo vertikaacutelnej (doprava-

34

doľava) i v horizontaacutelnej rovine (hore-dole) s minimaacutelnou amplituacutedou (Gross a

kol2005)

Chocircdza by mala byť rytmickaacute s rovnakou dĺţkou kroku končatiny by mali byť

v osovom postaveniacute a byť rovnomernezaťaţovaneacute Odviacutejanie chodidla stojnaacute noha sa

dotyacuteka podloţky paumlta a vaacuteha sa prenesie cez vonkajšiacute okraj nohy na špičku Všiacutemame si

suacutehyb panvy trupu a hornyacutech končatiacuten Ramenaacute a horneacute končatiny sa majuacute pohybovať

opačnyacutem smerom ako trup a dolneacute končatiny (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010

Rychliacutekovaacute 2008)

Adamsov test a vyšetrenie skoliometrom

Ide o hlavnyacute screeningovyacute test pri vyšetreniacute skolioacutezy Tento spocircsob vyšetrenia

popiacutesal Adams v roku 1865 Pacienta vyšetrujeme v stoji vyzveme ho aby sa

predklaacuteňal Pri vyšetreniacute je v 90 stupňovom predklone v drieku vystreteacute kolenaacute ramenaacute

uvoľneneacute ruky voľne visiace Nerovnakaacute dĺţka dolnyacutech končatiacuten sa vaumlčšinou

nekoriguje (Kokavec Novorolskyacute 2007 Patias et al 2010)

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010)

Pri vyšetreniacute pohľadom v horizontaacutele vidiacuteme zvyacuteraznenuacute asymetriu spocircsobenuacute

fixaacuteciou stavcov a vyklenutiacutem rebier Test je pozitiacutevny u všetkyacutech štrukturaacutelnych

skolioacutez funkčnaacute deformita sa v predklone vyrovnaacute (Blaha 2005)

Pri objektiacutevnom meraniacute sa pouţiacutevaacute skoliometerŠpeciaacutelne navrhnutaacute vodovaacuteha

bola predstavenaacute Bunnellom v roku 1984 aby obmedzil subjektivitu testu v predklone

Je pouţiacutevanyacute na ryacutechle a ľahkeacute kvantitatiacutevne posuacutedeniestupňa rotaacutecie trupu Uhol

rotaacutecie trupu by mal byť meranyacute na troch uacuterovniach chrbtice a to v proximaacutelnej časti

35

hrudnej chrbtice v jej strede a v torakolumbaacutelnom prechode (Bunell 1984 Grivas et

al 2007 Kotwicky et al 2013)

Vo vyšetrovanej poziacuteciiacute sa odmeria sklon gibusua paravertebraacutelneho valu

skoliometrom uhol vaumlčšiacute neţ 5deg je podozrivyacute zo skolioacutezy Vyacutešku kostaacutelneho gibusu

meriame v centimetroch (Kokavec Novorolskyacute 2007)

Pri vyšetreniacute skoliometrom hovoriacuteme o symetrii pri vyacutesledku 0deg akaacutekoľvek inaacute

hodnota je nazvanaacute asymetriou (Grivas et al 2006)

Uvaacutedza sa ţe Adamsov test skutočne preukaacuteţe rotačnuacute zloţku skolioacutezy keďţe

prominencia rebier je vyacutesledkom rotaacutecie hrudneacuteho koša spolu s chrbticou (Grossman et

al1995)

Adamsov test sa povaţuje za citliveacute klinickeacute vyšetrenie v porovnaniacute s meraniacutem

Cobbovho uhla (Cote et al 1998)

Avšak citlivosť a špecifita sa meniacute v zaacutevislosi na zručnosti vyšetrujuacuteceho umiestnenia

a veľkosti krivky (Viviani et al1984) Rozsahcitlivosť a špecifita testu v predklone

rocircznym stupňom skolioacutezy suacute (Scherl 2014)

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge10 deg - citlivosť 74 - 84 špecificita 78 -93

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť92 - 100 špecificita 60 - 91

driekovaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť 73 špecificita 68

skolioacutezy s uhlom Cobb ge40 deg - citlivosť 83špecificita 99

I keď vyacutesledky Adamsovho testu nezodopovedajuacute presne Cobbovmu uhlu

nameraneacutemu na RTG sniacutemkach mocircţu tieto dve hodnoty korelovať Všeobecne platiacute ţe

Adamsov uhol medzi 5deg aţ 7deg zodpovednaacute 10deg aţ20deg Cobbovho uhla (Ashworth et al

1988 Bunnell 1984) Bolo dokaacutezaneacute ţe uhol nameranyacute pri Adamsovom teste menšiacute

ako 5deg maacute špecifitu 47 pre detekciu adolescentnej idiopatikej skolioacutezy (AIS) Na

zaacuteklade tohto uacutedaja sa uhol menšiacute ako 5deg nepovaţuje za pozitiacutevny naacutelez Špecifitu 86

vypovedaacute Adamsov uhol 7deg takto vysokeacute percento špecifity koreluje s veľkosťou

Cobbovho uhla nad 10deg zisteneacuteho na RTG sniacutemke a pacient sa posiela na vyšetrenie

chrbtice k odborniacutekovi(Ashworth et al1988 Bunnell 1984)

36

Vyšetrenie olovnicou

Meranie

zozadu hodnotiacuteme osoveacute postavenie chrbtice- olovnica spustenaacute zo stredu

zaacutehlavia (protuberantia occipitalis externa tŕň C7) maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou

ryhou stredom celej chrbtice medzi kolenami a dopadať medzi paumlty V tomto priacutepadne

hovoriacuteme o kompenzovom osovom postaveniacute V priacutepade ţe olovnica intergluteaacutelnou

ryhou neprechaacutedza odmeria sa odchyacutelka v centimetroch a označiacute sa ako

dekompennzaacutecia vpravo vľavo (Rychliacutekovaacute2008)

spredu hodnotiacuteme osoveacute postavenie trupu ndash olovnica sa spuacutešťa od processus

xiphoideus prebieha cez pupok (brucho sa dotyacuteka olovnice nemalo by prominovať)

zboku hodnotiacuteme osoveacute postavenie tela ndash olovnica sa spuacutešťa od vonkajšieho

zvukovodu a maacute prechaacutedzať stredom plecoveacuteho a bedroveacuteho kĺbu a padať pred osu

členkoveacuteho kĺbu (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie pohyblivosti chrbtice

Schoberova vzdialenosť ndash hodnotiacute pohyblivosti driekovej chrbtice do flexie

Meria sa vzdialenosť trňoveacuteho vyacutebeţku stavcaL5 a 10cm kraniaacutelne u dospelyacutech 5 cm

u detiacute Pri zdravej chrbtici sa taacuteto vzdialenosť predĺţi u dospelyacutech minimaacutelne o 4-5 cm

u detiacute o 25 cm (Macrae Wright 1969)

Stiborova vzdialenosť ndash ukazuje rozviacutejanie hrudnej a driekovej chrbtice Meria

sa vzdialenosť tŕňoveacuteho vyacutebeţku stavca L5 a C7 Pri predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť o 7-10cm (Malanga Nadler 2006)

Ottova vzdialenosť ndashrozsah pohybu hrudnej chrbtice do predklonu a do

zaacuteklonu Meranaacute je vzdialenosť od stavcaC7 a 30cm kaudaacutelne Pri predklone by sa mala

vzdialenosť predĺţiť aspoň o 35 cm pri zaacuteklone by sa mala vzdialenosť zmenšiť v

priemere o 25 cm (Vařeka Vařekovaacute 1995)

Čepojova dištanciandash rozsah pohybu krčnej chrbtice do flexie Meria sa

vzdialenosť od stavcaC7 a 8 cm kraniaacutelne Pri maximaacutelnom predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť najmenej o 3cm (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

37

Forestier Flache ndash kolmaacute vzdialenosť protuberantia occipitalis externaa steny

meria sa najčastejšie v stoji Ak sa pacient s prepnutyacutemi kolenami dotyacuteka tylom steny

je Forestierova fleche 0Pouţiacuteva sa pre meranie fixovanej hrudnej kyfoacutezy alebo pri

flekčnom postaveniacute hlavy (Kolaacuteř 2009)

Thomayerova skuacuteškandashtzv skuacuteška jednoducheacuteho predklonu nešpecificky

hodnotiacute pohyblivosť celej chrbticePacient sa zo stoja predkloniacute a meria sa vzdialenosť

medzi špičkou tretieho prstu a podlahou Normou je ak sapacient dotkne špičkou prstu

podlahy za fyziologickuacute sa daacute povaţovať ešte aj vzdialenosť do 10 cm od podlahy

(Kolaacuteř2009)

Tyacutemto testom mocircţeme hodnotiť aj hyperhypomobilitu chrbice Za patologickuacute sa

povaţuje jednoznačne vzdialenosť 30cmod zeme Je nutneacute však diferencovať či je

predklon obmedzenyacute poruchou statodynamikychrbtice alebo skraacuteteniacutem flexorov kolien

Ak sa vyšetrovanyacute behom testu dotkne podlahy celou dlaňou najčastejšie to poukazuje

na generalizovanuacute hypermobilitu Ak poloţiacute na zem celeacute predlaktie jednaacute sa o vyznamuacute

poruchu vaumlziva (Kolaacuteř 2009)

Podľa Jandu a kol (2004) hodnotiacuteme tuacuteto skuacutešku nasledovne

norma ndash dotyk podloţky špičkami prstov

pozitiacutevnaThomayerova skuacuteška ndash meriame vzdialenosť v cm od podloţky

negatiacutevna Thomayerova skuacuteška ndash miacutenus v cm (pacient sa dotyacuteka dlaňami alebo

predklaktiami zeme)

Vyšetrenie lateroflexiendashPacient stojiacute vzpriamene chrbtom opretyacute o stenu

horneacute končatiny pozdĺţ tela dlane k telu prsty natiahnuteacute Na stehne sa zaznačiacute bod po

ktoryacute siaha najdlhšiacute prst vyzveme pacienta aby aby spravil uacuteklon (vyluacutečenie

predklonunadvihnutie opačnej dolnej končatiny (DK)značnyacute posun panvy lateraacutelne)

Zaznačiacute sa kam dosiahol a porovnajuacute sa strany Skuacuteška je orientačnaacute (Haladovaacute

Nechvaacutetalovaacute 2010Hromaacutedkovaacute a kol 2002)

Matthiassov test drţania tela - jednoduchyacute a spoľahlivyacute test vyšetrovanyacute

v stoji predpaţiacute horneacute končatiny do 90deg a drţiacute ich tak 30 sekuacutend Sleduje sa zmena

drţania tela (Matthiass 1966)

Pri vyšetreniacute sledujeme i celkoveacute zakriveniechrbtice kompenzaacuteciu trupu

meriame celkovuacute vyacutešku v porovnaniacute s dĺţkou končatiacuten v upaţeniacute Normaacutelne byacuteva

38

rozpaumltie paţiacute jedinca rovnakeacute ako jeho telesnaacute vyacuteška jeho telesnej vyacuteške Skoliotik maacute

trup skraacutetenyacute o deformitu chrbtice Podobnyacute vyacuteznam maacute vyšetrenie proporciiacute postavy

v stoji a v sede Podobne sluacuteţi vyšetrenie proporcionality v sede a v stoji Naacutepadnyacute

rozdiel vyacutešky postavy v stoji s dĺţkou trupu v sede svedčiacute o deformite chrbtice

Vyšetrenie trupu v sede vyluacuteči asymetriu panvy a sekundaacuterny pocircvod krivky (Dungl a

kol 2005)

Goniometrickeacute vyšetrenie

Hodnotenie rozsahov pohyblivosti chrbtice maacute vyacuteznam pri hodnoteniacute flexibility

krivky a pohyblivosti jednotlivyacutech uacutesekov Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov sme uţ

uviedli medzi kineziologickyacutemi poznatkami Teraz zdocircrazňujeme vyšetrovaneacute pohyby

a uvaacutedzame aj ich fyziologickyacute rozsah podľa Jandy a Pavlŧ

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

Uacutesek chrbtice Flexia Extenzia Lateraacutelna flexia Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg-45deg 45deg-75deg 45deg 50deg-60deg

Hrudnaacute

a driekovaacute - - 35deg-45deg 20deg-45deg

Vyšetrenie dolnyacutech končatiacuten

Vyšetrenie skoliotikov cielene dopĺňame o vyšetreniedolnyacutech končatiacuten (DKK)

Karski Madej a Rehaacutek (2001) odporuacutečajuacute vyšetrenie pohyblivostiv oboch bedrovyacutech

kĺboch Zistili ţe u vaumlčšiny pacientov s IS je priacutetomnaacute abdukčnaacute kontraktuacutera prevaţne

v oblasti pravej coxy

Testuje sa addukcia oboch bedrovyacutech kĺbov v extenzii Kontroluje sa i priacutetomnosť

flekčnej a extrarotačnej kontraktuacutery bedrovyacutech kĺbov (hlavne vpravo) (Karski Karski

2014 )

Meranie dĺţky dolnyacutech končatiacuten

Dĺţka DKK sa meria v ľahu

Funkčnaacute dĺţka vzdialenosť prednej spiny a vnuacutetorneacuteho členku

Anatomickaacute dĺţka trochanter major ndash vonkajšiacute členok

39

Umbilikomaleolaacuterna dĺţka pupok- vnuacutetornyacute členok (pri šikmej

a asymetrickej panve) (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Trendelenburgov test- vyšetrenie stoja na jednej nohe -hodnotiacute stav

pelvifemoraacutelnychstabilizaacutetorov Ide o stoj na jednej dolnej končatine druhaacute je pokrčenaacute

v bedrovom a kolennom kĺbe Pri teste by nemalo docircjsť k vychyacuteleniu či poklesu panvy

na stranu flektovanej končatiny Pozorujeme i trup ndash nemalo by dochaacutedzať ku

kompenzačneacutemu uacuteklonu na stranu stojnej končatiny (Hardcastle Nade1985)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania a dychovyacutech pohybov

Dychoveacute pohyby sluacuteţia nielen k metabolickyacutem potrebaacutem organizmu ale majuacute

suacutečasne i posturaacutelnu funkciu Rytmicky menia tvar hrudniacuteka a tyacutem ovplyvňujuacute drţanie

a konfiguraacuteciu tela Dynamika dyacutechania zaacutevisiacute na tvare chrbtice a tvar chrbtice zaacuteleţiacute na

dynamike dyacutechania (Dylevskyacute 2009b Veacutele 2012)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania je uacutezko spojeneacute s vyšetreniacutem stabilizačnej

funkcie chrbtice Umoţňuje posuacutediť aktivaacuteciu braacutenice a jej spolupraacutecu s brušnyacutemi

svalmi Z hľadiska kinezioloacutegie rozdeľujeme dyacutechanie na braacuteničneacute a kostaacutelne Pri

braacuteničnom dyacutechaniacute sa rozširuje nielen brušnaacute dutina a dolnaacute apetuacutera hrudniacuteka do šiacuterky

ale i predozadne Pri hornom type dyacutechania sa sternum pohybuje kraniokaudaacutelne

a hrudniacutek sa rozširuje minimaacutelne(Kolaacuteř 2009)

Sledujeme priebeh dychovej vlny ndash respiračnyacute pohyb prebieha distoproximaacutelne

pri naacutedychu i vyacutedychu (Chaloupka 2011)

Celkovuacute pohyblivosť rebier zisťujeme priloţeniacutem prstov do medzirebrovyacutech

priestorov Porovnaacutevame ich vzaacutejomneacute postavenie pri naacutedychu a vyacutedychui symetrickosť

rozpiacutenania hrudniacuteka V hornej časti hrudniacuteka sledujeme pohyb rebier nahor pri naacutedychu

pri vyacutedychu ich pokles V dolnej časti hrudniacuteka by sa mal odohraacutevať kriacutedlovityacute pohyb

rebier (Gross a kol 2005)

Meranie obvodu hrudniacuteka

Suacutečasťou vyšetrenia hrudniacuteka je i meranie jeho pruţnosti Zistiacuteme ju

prostredniacutectvom merania jeho obvodu krajčiacuterskym metrom - meria sa na dvoch

miestach a to

40

- cez bod mezosternale (muţi thelion) ndash obvod meriame vzadu tesne nad dolnyacutem

uhlom lopatiek vpredu u ţien cez stred hrudnej kosti (tesne nad hornyacutem

okrajom pŕs) u muţov nad prsnyacutemi bradavkami

- cez xifosternale - presnešie pre menšie zapojenie svalov a menšiu vrstvu tuku

Meranie sa opakuje 3x a to pri maximaacutelnom naacutedychu a maximaacutelnom vyacutedychu

(Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

Rozlišujeme svaly s tendenciou k skraacuteteniu a svaly s tendenciou k oslabeniu

Fylogeneticky staršie svaly s prevaţne posturaacutelnou funkciou suacute svaly s tendenciou

k hyperaktivite a skraacuteteniu Fylogeneticky mladšie svaly prevaţne svaly faacutezickeacute majuacute

tendenciu k oslabeniu vaumlčšinou je to praacuteve končatinoveacute svalstvo ryacutechlejšie sa

kontrahuje pri preťaţeniacute majuacute sklon k oslabeniuPodľa Jandu vyšetrujeme svalovuacute silu

(svalovyacute test) i vyšetrenie skraacutetenyacutech svalovVyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

naacutem preukaacuteţe priacutetomneacute svaloveacute dysbalancie(Lewit2003Veacutele 1997 )

Podľa Jandu rozlišujeme tri typy svalovyacutech dysbalanciiacute kedy suacute v nerovnovaacutehe

svaloveacute paacutery

Dolnyacute skriacuteţenyacute syndroacutemndashoslabeneacute mm glutaei maximi x skraacuteteneacute flexory

bedrovyacutech kĺbov slabeacute priame brušneacute svaly x skraacuteteneacute driekoveacute vzpriamovače trupu

slabeacute mm glutei medii x skraacuteteneacute m tensory fasciae latae a mm quadrati lumborum

Hornyacute skriacuteţenyacute syndroacutem ndashskraacuteteneacute horneacute x oslabeneacute dolneacute fixaacutetory ramenneacuteho

pletenca skraacuteteneacute mmbodka pectorales x oslabeneacute medzilopatkoveacute svaly

oslabeneacutehlbokeacute flexory šije x skraacuteteneacute extenzory šije a kyacutevače

Vrstvovyacute syndroacutem - charakterizovanyacute striedaniacutem oblastiacute hypertrofickyacutech

a oslabenyacutech svalov kaudokraniaacutelne sledujeme skraacuteteneacute ischiokruraacutelne svaly chabeacute

gluteaacutelne svaly maacutelo vyvinuteacute vzpriamovače drieku hypertrofickeacute vzpriamovače v ThL

oblasti slabeacute medzilopatkoveacute svaly hypertrofickeacute horneacute fixaacutetory ramenneacuteho pletenca

Na prednej strane pozorujeme oslabeneacute m vastus medialis skraacuteteneacute flexory bedrovyacutech

kĺbov oslabeneacute priame brušneacute svaly lateraacutelne však brušnaacute stena byacuteva vtiahnutaacute v

šikmyacutech brušnyacutech svalovskraacuteteneacute prsneacute svalyoslabeneacute hlbokeacute flexory krku

(Lewit2003 Veacutele 1997)

41

Karski Madej a Rehaacutek (2001) zdocircrazňujuacute vyšetrenie adduktorov a abduktorov

bedrovyacutech kĺbov Čiacutem vaumlčšiacute je rozdiel v rozsahu abdukcie (menšia addukcia praveacuteho

bedroveacuteho kĺbu a vaumlčšia addukcia ľaveacuteho) tyacutem vaumlčšia je hrozba rozvinutia skolioacutezy

Tvrdiacute ţe skolioacutezy sa objavujuacute u detiacute ktoreacute majuacute abdukčnuacute kontraktuacuteru vpravo

(addukcia 0 abdukčnaacute kontraktuacutera 5-10deg) alebo u detiacute ktoreacute majuacute menšiu abdukčnuacute

kontraktuacuteru praveacuteho bedroveacuteho kĺbu ale veľkuacute addukciu ľaveacuteho bedroveacuteho kĺbu (40-

45deg)

Podľa Kolaacuteřa (2002) je podstatneacute vyšetrenie svalov z funkčneacuteho hľadiska a to

hlavne vyšetreniacutem hlbokeacuteho stabilizačneacuteho systeacutemu ako najvyacuteznamnejšieho funkčneacuteho

faktoru Ide o vyšetrenie suacutehry svalov zaisťujuacutecich stabilizaacuteciu chrbtice počas pohybu

Vyšetrenie hypermobility

Pod pojmom hypermobilita sa rozumie zvyacutešenaacute kĺbna pohyblivosť nad beţnuacute

fyziologickuacute normu Podľa Sachseho rozoznaacutevame tri druhy hypermobility

lokaacutelnupatologickuacute ndash vznikaacute napriacuteklad medzi jednotlivyacutemi stavcami ako kompenzaacutecia

blokaacutedy generalizovanuacute patologickuacute ndash mocircţe vzniknuacuteť ako naacutesledok poruchy aferencie

centraacutelnej poruchy svaloveacuteho tonu a pod Konštitučnaacute hypermobilita je charakteristickaacute

postihnutiacutem celeacuteho tela nemusiacute však byť vo všetkyacutech oblastiach rovnakeacuteho stupňa

(Janda a kol 2004 Kolaacuteř 2009)

Je viacero skuacutešok napr skuacuteška rotaacutecie hlavy skuacuteška šaacutelu zapaţenyacutech paţiacute

zaloţenyacutech paţiacute extendovanyacutech lakťov zopnutyacutech ruacutek zopnutyacutech prstov skuacuteška

posadenia na paumlty či uţ spomiacutenanaacute skuacuteška predklonu ndash tzvThomayerov test (Janda

a kol 2004)

Skuacutešku uacuteklonu pri vyšetreniacute hypermobility hodnotiacuteme podľa kolmice spustenej

z axily - maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou ryhou Pri hypermobilite sa kolmica dostaacuteva za

kontralateraacutelnu stranu pri skraacuteteniacute mquadratus lumborum zostaacuteva na homolateraacutelnej

strane (Janda a kol 2004)

Palpaacutecia

Vyšetreniacutem pohmatom zisťujeme reflexneacute zmeny na koţi (hladkosť teplota

potivosť napaumltie) podkoţiacute fasciaacutech svaloch Zisťujeme vzaacutejomnuacute pohyblivosť tyacutechto

42

tkaniacutev voči sebe eventuaacutelne vyhľadaacutevame barieacutery medzi jednotlivyacutemi vrstvami

Zisťujeme i priacutetomnosť a kvalitu opuch bolestivosť a posunlivosť jaziev i kvalitu

citlivosti Čiacutem hlbšie palpujeme tyacutem je porucha hlbšie uloţenaacute Pri palpaacutecii kostiacute

rozpoznaacutevame hrboly (miesta svalovyacutech uacuteponov) moţneacute zmeny na okostici

lokalizujeme kĺbne štrbiny Palpujeme kĺbnu pohyblivosť v zmysle kvality a rozsahu

tzv kĺbnu hru (Dobeš 2011)

493 Ostatneacute vyšetrenia

Suacutečasťou klinickeacuteho vyšetrenia byacuteva i neurologickeacute vyšetrenie či zistenie

funkčneacuteho stavu kardiopulmonaacutelneho aparaacutetu (vitaacutelna kapacita pľuacutec

echokardiogramultrazvuk srdca)Orientačneacute neurologickeacute vyšetrenievyluacuteči uacutetlakoveacute

miešne a koreňoveacute syndroacutemy alebo neuromuskulaacuterne poruchy (Repko 2010 Dungl a

kol2005)

Sledujeme i celkovyacute duševnyacute stav pacienta Mocircţe naacutes doviesť k odhaleniu zaacutevaţnyacutech

systeacutemovyacutech ochoreniacute a dovoľuje naacutem odhadnuacuteť spolupraacutecu pacienta v buduacutecej liečbe

(Dungl a kol 2005)

494 Zobrazovacie metoacutedy

RTG vyšetrenie

Pri podozreniacute na štrukturaacutelnu skolioacutezu sa vyšetrenie dopĺňa o RTG obraz

Umoţňuje naacutem zistiť rozsah štrukturaacutelnych zmien na chrbtici posuacutediť funkčnuacute

a štrukturaacutelnu zloţku odmerať uhol zakrivenia a určiť primaacuternu krivku Najvaumlčšiu

vyacutepovednuacute hodnotu majuacute sniacutemky na dlhom formaacutete 30x90 cm kde je zachytenaacute celaacute

chrbtica i s polohou hlavy a panvy Takeacuteto sniacutemky sa zhotovujuacute

v anteroposterioacuternej(AP)a bočnej projekcii na začiatku liečby a po jednom

rokuZaacutekladneacute sniacutemky sa dopĺňajuacute APsniacutemkom v uacuteklonoch na stranu konvexity krivky

s centraacuteciou na vrcholktoreacute sluacuteţiak zisteniu flexibility krivky Tieto sniacutemky sa

zhotovujuacute aktiacutevnou flexiou pacienta alebo ešte lepšie pasiacutevnym tlakom na vrchol krivky

a pomocnyacutem ťahom za trup Pri sledovaniacute liečby sa kontrolnyacute sniacutemok v predozadnej

projekcii zopakuje po šiestich mesiacoch Pri očakaacutevaniacute progresie o tri mesiace (Sosna

kol 2001 Repko 2007 Kolaacuteř 2003)

43

RTG sluacuteţi na

Meranie tiaţe zakrivenia ndash Cobbov uholndash na AP projekciiho zvierajuacute kolmice na

priamky prechaacutedzajuacutece odľahlyacutemi kryciacutemi plochami koncovyacutech stavcov (Repko 2012)

Meranie rotaacutecie stavcov

Stupeň rotaacutecie stavcov sa hodnotiacute metoacutedou podľa Nashe a Moa podľa poziacutecie tieňov

pedikulov stavca na AP sniacutemku a je klasifikovanyacute piatimi stupňami rotaacutecie (Esposito et

al 2012)

- nultyacute stupeň tiene pedikulov suacute v rovnakej vzdialenosti od straacuten tiel stavcov

- stupeň I tieň pedikulu na konvexnej strane sa presuacuteva z okraja tela stavca

- stupeň II rotaacutecia je medzi stupňom I a III

- stupeň III tieň pedikulu sa nachaacutedza bliacutezko centra tela stavca

- stupeň IV tieň pedikulu je za stredom tela stavca

Určenie kostneacuteho vekundash u adolescentnyacutech pacientov sa odčiacutetava kostnaacute zrelosť

sledovaniacutem stupňa osifikaacutecie apofyacutez iliakaacutelnych kriacutest metoacutedou podľa Rissera Stupeň 1

je 25 osifikaacutecia stupeň 2 je 50 osifikaacutecia stupeň 3 je 75 osifikaacutecia stupeň 4 je

100 osifikaacutecie stupeň 5 je fuacutezia skostnatenyacutech epifyacutez lopaacutet bedrovyacutech kostiacute (Repko

2012Horne Flannery Usman 2014)

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014)

Ďalšie zobrazovacie metoacutedy suacute napriacuteklad magnetickaacute rezonancia (MRI) alebo

počiacutetačovaacute tomografia(CT) ktoreacute sa pouţiacutevajuacute v priacutepadoch kombinovanyacutechporuacutech

s postihnutiacutem chrbticoveacuteho kanaacutela či nervovyacutech štruktuacuter (Repko 2012)

44

410 Terapia skolioacutez

Liečba skolioacutezy by mala byť komplexnaacute a individuaacutelne prispocircsobenaacute kaţdeacutemu

pacientovi Ide o spolupraacutecu viaceryacutech odborniacutekov pediater ortopeacuted rehabilitačnyacute

lekaacuter fyzioterapeut niekedy i neuroloacuteg Pri liečbe orteacutezami zohraacuteva docircleţituacute uacutelohu

protetik (Kolaacuteř 2003)

Keďţe nepoznaacuteme presnyacute pocircvod idiopatickej skolioacutezy kauzaacutelna liečba nie je

moţnaacute a sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute (Sochovaacute 2002)

Pri liečbe je veľmi docircleţiteacute i navodenie spolupraacutece medzi pacientom a rodičom

hlavne u detskeacuteho pacienta ktoryacute maacute primaacuternu krivku v hrudnej oblasti krivka sa

objavila pred 10 rokom pacientje hypermobilnyacute a vykazuje minimaacutelne mozočkoveacute

priacuteznaky (Kolaacuteř2003)

Všeobecnou zaacutesadou či uţ konzervatiacutevnej alebo operačnej terapie je skorigovanie

skoliotickej krivky a tuacuteto korekciu udrţať Tyacutem sa zmierni rozvoj štrukturaacutelnych zmien

(hlavne v obdobiacute po ukončeniacute rastu) a progresia krivky (Vlach 1986 Weiss et al

2006)

Z hľadiska voľby terapie a tiaţe krivky sa skolioacutezy delia nasledovne

- 0-10deg nepovaţuje sa za skolioacutezu

- 10-20deg sledovanie krivky (kaţdeacute 3 mesiace) ak je krivka bez progresie kaţdyacutech

6 mesiacov rehabilitaacutecia

- 20-40deg indikaacutecia korzetu

- nad 40deg - pri progresiioperačneacute riešenie (Sosna kol 2001)

Pri kinezioterapiisaautori zhodujuacute v naacutezore ţe je indikovanaacute pri skolioacutezach nad 10deg

teda Ib a viac U kriviekpod 10deg nie je terapia nutnaacute doporučujesa zvyacutešenaacute telesnaacute

aktivita (Vařeka 2000)

Hlavnyacutem cieľom pohybovej terapie skolioacutezy je zabraacutenenie progresie skoliotickyacutech

zmien a podľa moţnosti i uacuteprava chybneacuteho zakrivenia chrbtice Docircleţityacutem

predpokladom pre ovplyvnenie skolioacutezy je nahradeniepatologickyacutech posturaacutelnych

a pohybovyacutech vzorov fyziologickyacutemispraacutevnymi (Pavlŧ2003 Weiss et al 2006)

45

Kriteacuteriom pre vyacuteber terapeutickeacuteho postupu je kineziologickyacute rozbor Vyacuteber ďalej

musiacute rešpektovať typ skolioacutezy veľkosť krivky vek a schopnosť spolupraacutece pacienta či

spolupraacutecu rodičov (techniky vyuţiacutevajuacutece asistenciu zaučenej osoby) V raacutemci

fyzioterapeutickyacutech postupov sa vyuţiacuteva predošetkyacutem formatiacutevny vplyv svalstva na

kostnyacute vyacutevoj I keď terapeuti vyuţiacutevajuacute odlišneacute techniacuteky mali by sa dodrţiavať určiteacute

všeobecneacute pravidlaacute

- cielene aktivovať autochtoacutennu muskulatuacuteru

- ovplyvňovať synergie ventraacutelnej a dorzaacutelnej muskulatuacutery a nedostatočnuacute

svalovuacute diferenciaacuteciu

- aktivovať braacuteničneacute dyacutechanie pri spraacutevnom postaveniacute panvy

- cvičenieby malo prebiehat prebieha v trakcii

- cvičenie zameraneacute na svalovuacute funkciu doplniť mobilizačnyacutemi technikami

(Kolaacuteř 2009)

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy

Metoacuteda Klapp

Autorom tejto metoacutedy je nemeckyacute ortopeacuted Rudolph Klapp Vypracoval ju na

zaacuteklade pozorovania ţe pri chocircdzi štvornoţcov suacute pohyby chrbtice z hľadiska ortopeacutedie

veľmi praktickeacute a navyše u tyacutechto zvierat sa nevyskytujuacute skolioacutezy Podstatou je teda

lokomoacutecia v kvadrupedaacutelnej poziacutecii Princiacutep cvičenia spočiacuteva v rozloţeniacute chrbtice

medzi 4 body opory so suacutečasnou lokomoacuteciu (lezeniacutem) s priamym vplyvom na rotabilitu

a pretiahnutie chrbtice s posilneniacutem svaloveacuteho korzetu Dochaacutedza tak k trojrozmernej

mobilizaacutecii chrbtice a ku korekcii chybneacuteho zakrivenia zlepšovaniu svalovej sily

koordinaacutecie a vytrvalosti Cvičebnyacute program sa riadi typom a stupňom zakrivenia

chrbtice Pozostaacuteva z pohybov končatiacuten trupu a zaujatia rocircznych polocirch trupu pri chocircdzi

po štyroch Taacuteto technika vyuţiacuteva dva bazaacutelne typy lezenia kreuzgang (skriacuteţeneacute

lezenie) kde suacute odrazoveacute končatiny kontralateraacutelne a passgang (mimochodneacute lezenie)

pri ktorom suacute odrazoveacute končatiny ypsilateraacutelne Skriacuteţeneacutelezenie sa vyuţiacuteva skocircr

u skolioacutez tvaru Cmimochodneacute pri tvare S Tyacutemto spocircsobom moţno dosiahnuť uacutepravu

nielen zmien v zmysle skolioacutezy a torzie ale i v zmysle lordotizaacutecie a kyfotizaacutecie

Odľahčenie chrbtice napomaacuteha k jej mobilizaacutecii a preťahovaniu za suacutečasneacuteho

posilňovania svalstva trupu Podľa vyacutechodiskovej polohy suacute aktivovaneacute svaly na

46

konvexnej i konkaacutevnej strane Kotraindikaacuteciou tejto metoacutedy je neschopnosť zvlaacutednuť

cvičenie (motoricky mentaacutelne) a postihnutie hornyacutech či dolnyacutech končatiacuten nedovoľujuacutece

zaujatie či zaacuteťaţ spojenaacute s postaveniacutem na štyroch končatinaacutech (Pavlŧ2003 Kolaacuteř

2009)

Ortopedickaacute dychovaacute terapia Schroth

Autorkou je učiteľka Katharina Schroth Svoju cvičebnuacute metoacutedu vypracovala

a vyskuacutešala najskocircr sama na sebea aţ potomzaloţila vlastnuacute kliniku na liečbu skolioacutezy

Neskocircr v jej šľapajaacutech pokračovala Katharinina dceacutera Schrothovaacute vychaacutedzala

z pocircvodne empirickeacuteho poznania podľa ktoreacuteho trup pozostaacuteva z troch zhruba

pravouhlyacutech blokov stojacich nad sebou

- panvovyacute (začiacutena podbruškom a končiacute rebrami)

- hrudnyacute (začiacutena na bruchu do vyacutešky stavcaTh6 a dolnej 13 rebier)

- ramennyacute (od vyacutešky ramien k mandibule)

Pri skolioacuteze suacute tieto bloky vo frontaacutelnej rovine protisebe vzaacutejomne posunuteacute

priacutepadne zrotovaneacute a nadobuacutedajuacute klinovityacute tvar čiacutem vznikaacute torzia Klinovityacutem

sformovaniacutem blokov a rotovaniacutem tiel stavcov dochaacutedza k zniacuteţeniu vyacutešky chrbtice

obmedzeniu pohyblivosti rebier čo nepriaznivo ovplyvniacute i dyacutechanie

Korekcia chybneacuteho postavenia je zahaacutejenaacute v oblasti chodidiel pokračuje

dolnyacutemikončatinami panvou To znamenaacute ţe dochaacutedza ku korekcii pacienta bdquozdola-

nahorldquo Veduacute k nej tieto kroky

- aktiacutevne pretiahnutie (prolongaacutecia)

- korekcia stranovyacutech posunov (vychaacutedza sa z opaumltovne ziacuteskaneacuteho stredneacuteho

postavenia panvy)

- aktiacutevna derotaacutecia

Tento stav sa deje predovšetkyacutem prostredniacutectvom špeciaacutelnych dychovyacutech cvičeniacute

Naacutecvik vhodneacuteho spocircsobu dyacutechania je veľmi podstatnou časťou liečby Maacute docieliť

korekciu nepriaznivyacutech dychovyacutech vzorcov ktoreacute suacute pre skolioacutezu typickeacute a prispievajuacute

k jej zhoršeniu (Pavlŧ2003)

Hlavnyacutem zloţkami cvičebnyacutech programov suacute

47

- cvičenie DKK v zaacutevese na rebrinaacutech

- naťahovacie cvičenie v kľaku za rukami a podobne ktoreacute vedie k zlepšovaniu

pohyblivosti chrbtice

- formovacie cvičenia pri ktoryacutech sa korekcia chybneacuteho postavenia chrbtice

dosahuje aktivaacuteciou určityacutech svalovyacutech skupiacuten

- posilňovacie cvičenia ktoreacute izometrickou kontrakciou zvyšujuacute silu svalov

a tyacutem udrţujuacute korigovaneacute postavenie chrbtice

Pre udrţanie terapeutickeacuteho efektu maacute docircleţiteacute miesto v terapii tzv aktiacutevna

stabilizaacutecia Ide o izometrickeacute svaloveacute kontrakcie počas vyacutedychu Tyacutemto sa aktivujuacute

i svaly ktoreacute boli doposiaľ neaktiacutevne (Pavlŧ2003)

Koncept vzpornyacutech cvičeniacute Brunkow

Terapeutickyacute koncept meroacutedy Roswithy Brunkow je zaloţenyacute na cielenej

aktivaacuteciidiagonaacutelnych svalovyacutech reťazcov Autorka bolanaacutesledkami uacuterazu nuacutetenaacute byť

nejakyacute čas pripuacutetanaacute k invalidneacutemu voziacuteku V tomto obdobiacute na sebe spozorovala ţe pri

vzpornom napiacutenaniacute hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten sa svalovaacute aktivita rozšiacuteri aţ na trup

a k hlave Vytvorila tak systeacutem vzpornyacutech cvičeniacute ktoryacute umoţňuje

- zlepšenie funkcie oslabenyacutech svalov

- stabilizačnyacute treacutening pre chrbticu a končatiny bez neţelaneacuteho zaťaţenia kĺbov

- preučenie spraacutevnych pohybov(Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Hlavnyacutem terapeutickyacutem prostriedkom suacute napiacutenacie resp vzporneacute cvičenia Postavenie

hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten vyvolaacute aktivitu svaloveacuteho vzorca Zaacutekladom cvičeniacute je

voľnaacute maximaacutelna dorzaacutelna flexia ruacutek a nocirch prevedenaacute vzpieraniacutem zaacutepaumlstia dlane či

paumlty v distaacutelnom smere proti pomyselneacutemu či reaacutelnemu odporu Dorzaacutelna flexia

aktivuje svaloveacute reťazce ktoryacutech fixnyacute bod leţiacute proximaacutelne a aktivita sa šiacuteri smerom

disto-proximaacutelnym Izometrickeacute vzpieranie oproti tomu aktivuje svaloveacute reťazce

s fixnyacutem bodom v distaacutelnych častiach končatiacuten aktivaacutecia je teda proximo-distaacutelna

V oboch priacutepadoch sa svalovaacute aktivita iradiaacuteciou šiacuteri ďalej i na trupoveacute

svaly(Pavlŧ 2003)

Metodika je rozpracovanaacute na cvičenia do šiestich tyacuteţdňov Pri cvičeniacute je nutneacute

zaujatie vhodnej zaacutekladnej polohy tela a vyacutechodiskovej polohy pre končatiny

48

Zaacutekladnou podmienkou postupu svalovej aktivaacutecie je spraacutevne postavenie kĺbov ktoreacute

musiacute byť zachovaneacute počas vzpornyacutech cvičeniacute Opakovaniacutem sa udrţujuacute reflexneacute draacutehy

tejto neuromuskulaacuternej aktivity Podpornyacutem prostriedkom suacute pomocneacute manuaacutelne

techniky ktoreacute stimulujuacute povrchovuacute či hlbokuacute citlivosť Napriacuteklad potieranie

povrchoveacute hlbokeacute hladkanie naacuterazoveacute tlakoveacute impulzy roztieranie (Pavlŧ2003)

Dyacutechanie pri cvičeniacute hraacute vyacuteznamnuacute rolu Naacutedych pocircsobiacute facilitačne vyacutedych

inhibične V ľahu na bruchu pri naacutedychu vychaacutedza pohyb smerom od ruacutek cez trup

k nohaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu od nocirch k rukaacutem V ľahu na chrbte ide pohyb

s naacutedychom od nocirch smerom k rukaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu zase opačne Cvičenie

prekladaacuteme relaxaacuteciou (Haladovaacute a kol1997)

Docircleţituacute uacutelohu zohraacuteva vedomeacute motorickeacute učenie pozornosť koncentraacutecia

a pochopenie optickej a akustickej ponuky a jej prenesenie na kinestetickuacute uacuteroveň

(Kolaacuteř2009)

Vojtov princiacutep reflexnej lokomoacutecie

Zaacuteklady tohto diagnostickeacuteho a terapeutickeacuteho princiacutepu poloţil na zaacuteklade

vlastnyacutech pozorovaniacute a skuacutesenostiacute českyacute neuroloacuteg Dr Vaacuteclav Vojta Metoacuteda vznikla

empiricky Zistil ţe pri určitej manipulaacuteciiacute s dieťaťom dochaacutedza k zmenaacutem svalovej

suacutehry ktoreacute vykazovali určituacute pravidelnosť a to vzbudilo jeho zaacuteujem U jeho malyacutech

pacientov vznikali vo svaloch pravidelne a automaticky takeacute reakcie ktoreacute boli

doposiaľ z funkcie vyradeneacute Na zaacuteklade prvyacutech pozorovaniacute vypracoval terapeutickyacute

koncept ktoryacute povaţoval viac za hypoteacutezu ako vyacutesledok vedeckej praacutece S cieľom

zlepšenia klinickeacuteho stavu svojich pacientov ďalej rozviacutejal a prepracovaacuteval svoju

metoacutedu (Vojta Peters2010)

Dnes predstavuje neurofyziologickyacute a vyacutevojovo orientovanyacute systeacutem

ktoreacuteho cieľom je znovuobnovenie vrodenyacutech fyziologickyacutech pohybovyacutech vzorov

ktoryacutech spontaacutenne zapojenie je obmedzeneacute poruchou centraacutelnej nervovej suacutestavy

a pohybovej suacutestavy nech uţ majuacute akuacutekoľvek priacutečinu Profesor Vojta vychaacutedzal

z predstavy ţe zaacutekladneacute pohyboveacute vzory suacute geneticky naprogramovaneacute v centraacutelnej

nervovej suacutestave kaţdeacuteho jedinca a pomocou reflexnej lokomoacutecie je moţneacute CNS

aktivovať prebudiť jej narušeneacute spoje a znovu obnoviť fyziologickeacute pohyboveacute vzory

(Pavlŧ2003Kolař 2009)

49

Metoacuteda vyuţiacuteva modeloveacute reflexneacute vzory z ontogenetickeacuteho vyacutevoja typickeacute pre

skoryacute detskyacute vek a pomocou nich sa snaţiacute aktivovať motorickeacute funkcie K reflexneacutemu

vybaveniu vyuţiacuteva adekvaacutetne proprioceptiacutevne stimuly - predpaumltie periostaacutelny tlak

v spuacutešťovyacutech zoacutenach na trupe a končatinaacutech statickyacute a dynamickyacute tlak v kĺbe presne

definovanuacute vyacutechodiskovuacute polohu oporneacute body a adekvaacutetny odpor proti vznikajuacutecemu

pohybu Ide o neustaacutelu kontrolu cez aferentnyacute a eferentnyacute systeacutem medzi perifeacuteriou

a centrom ktoruacute mocircţeme pozorovať spraacutevnym zapojeniacutem svalov v reťazci a zreťazeniacutem

tyacutechto svalovyacutech slučiekdo vyacutesledneacuteho globaacutelneho vzoru Celyacute dej prebieha

dynamickyacutem striedaniacutem opornej (stojnej) krokovej (flekčnej) odrazovej a relaxačnej

faacutezy v určitej časovej postupnosti Vyvolanie zmeny drţaniapostuacuteryalebo pohybu je

odvodeneacute od dvoch zaacutekladnyacutech globaacutelnych vzorov nazyacutevanyacutech reflexneacute otaacutečanie

a reflexneacute plazenie (Pavlŧ2003)

Stimulovaneacute zoacuteny sa označujuacute ako spuacutešťoveacute zoacuteny Vojta ich definoval spolu

dvadsať a rozdelil ich na hlavneacute a vedľajšie Hlavneacute zoacuteny sa nachaacutedzajuacute na končatinaacutech

(periostaacutelne stimuly) a vedľajšie na trupe (aplikaacutecia svalovyacutech podnetov) V princiacutepe

podnet aplikovanyacute do jednej zoacuteny vedie k vyvolaniu celeacuteho reflexneacuteho vzoru Suacutečasne

s motorickyacutem prejavom dochaacutedza i k vegetatiacutevnym prejavom vo vzťahu

k postihnuteacutemu svalstvu (potenie sčervenanie koţe dyacutechanie a pod) (Pavlŧ2003)

Drţanie tela znamenaacute zapojenie autochtoacutennej muskulatuacutery v jednotlivyacutech

segmentoch chrbtice ktoreacute je zaacutekladom vzpriamenia (Haladovaacute a kol1997) V oboch

globaacutelnych vzoroch sa taacuteto vzpriamovacia funkcia uskutočňuje

Podľa Kolaacuteřa (2003) je moţneacute prostredniacutectvom tyacutechto lokomočnyacutech vzorov

cielene ovplyvniť funkciu autochtoacutenneho svalstva u ktoreacuteho nie je moţnosť voľnej

kontroly Vyacutevoj IS znamenaacute blokaacutedu recipročne predisponovaneacuteho vzoru pričom

časovyacute a priestorovyacute sled rozvinutia autochtoacutennej muskulatuacutery nie je usporiadanyacute

Funkcia osoveacuteho orgaacutenu je z riadenia vzorovo posturaacutelnej ontogeneacutezy vyradenaacute a tyacutem

docircjde k jej nedostatočnej funkcii Pomocou vzorov reflexnej lokomoacutecie mocircţeme

vyacuterazne ovplyvniť porušenuacute funkciu autochtoacutennej muskulatuacutery ktoraacute riadi recipročnyacute

vzor šiacuteriaci sa z centraacutelnej nervovej suacutestavy na celyacute osovyacute orgaacuten a tyacutem zapojiť svaly do

spraacutevnej suacutehry Dochaacutedza takisto k aktivaacutecii spraacutevneho dychoveacuteho stereotypu

zapojeniacutem braacutenice do dychovej a posturaacutelnej funkcie

Reflexne mocircţeme cvičiť s pacientom v kaţdom veku Plasticita mozgu a tyacutem

vyacutebavnosť však klesajuacute v zaacutevislosti na veku Najvyacutebavnejšie suacute deti do jedneacuteho roku ţivota

50

Tuacuteto metodiku vyuţiacutevame pri staršiacutech deťoch skocircr ako podpornuacute aby sme podporili noveacute

alebo opravili zleacute pohyboveacute vzory (Kolaacuteř2009)

Nevyacutehodou metoacutedy reflexnej lokomoacutecie Dr Vojty je jej naacuteročnosť Je

nevyhnutnaacute spolupraacuteca pacienta i rodičov Vysokeacute naacuteroky suacute kladeneacute na terapeuta jeho

vzdelanosť a skuacutesenosti Chybne zostavenaacute terapia totiţ nielen neprinaacuteša ţiadny efekt

ale mocircţe byť dokonca škodlivaacute pretoţe podporuje svalovuacute nerovnovaacutehu čiacutem mocircţe

prispieť k dekompenzaacutecii krivky (Kolaacuteř2009)

Bruumlgger koncept

Diagnostickyacute a terapeutickyacute koncept vyvinutyacute na zaacuteklade vlastneacuteho pozorovania

švajčiarskym neuroloacutegom a psychiatrom Dr Aloisom BruumlggeromZaacutekladnou

myšlienkou konceptu k vzhľadom k podstate funkčnyacutech poruacutech pohyboveacuteho systeacutemu je

ţe pocircsobeniacutem patologickyacutech aferentnyacutech signaacutelov dochaacutedza v pohybovej suacutestave

(artromuskulaacuternom systeacuteme) k vzniku reflektorickyacutech ochrannyacutech mechanizmov (NSB

- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt) ktoreacute vyvolaacutevajuacute ochranneacute reakcie vo

forme artrotendomyotickyacutech reakciiacute čiacutem dochaacutedza k zmene fyziologickyacutech priebehov

pohybov a drţaniatela Cieľom terapie je patologicky pocircsobiace javy eliminovať aby

boli nastoleneacute fyziologickeacute a ekonomickeacute drţanie a pohyby (Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Cieľom diagnostickej časti konceptu je ohodnotiť a určiť tzv rušiveacute faktory

K tomu sluacuteţi

Anamneacuteza ndash okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov sa kladie docircraz na činnosti

ktoreacute pacient vykonaacuteva či po straacutenke kvalitatiacutevnej tak i kvantitatiacutevnej a prevaacutedza sa

analyacuteza prevaţujuacutecich pohybovyacutech funkciiacute

Inšpekcia ndash ohodnotenie tranzitoacuternych (odev obuv naacutebytok) i perzistentnyacutech

(jazvy opuch psychickeacute poruchy ) rušivyacutech faktorov

Funkčneacute vyšetrenie ndash ohodnotenie naacutevykoveacuteho drţania korigovaneacuteho drţania

Porovnanie drţaniacute poukazuje na veľkosť funkčnej poruchy a je i prvyacutem prognostickyacutem

kriteacuteriom (Pavlŧ2003)

Funkčnyacute test ndash test Th5 pruţenia ndash vaumlčšinou pri vyšetreniacute pacient sediacute (mocircţe

i staacuteť) v skorigovanej poziacutecii Ide o manuaacutelne rytmickeacute impulzy v kolmom smere na

chrbticu Maacute tri faacutezy a hodnotiacute

51

- pevnosť chrbtice

- klopenie panvy

- skuacuteškuretropoziacutecie ramien

Je hodnotenaacute kvantita i kvalita uvedenyacutech pohybov Test nie je iba testom

diagnostickyacutem ale opakuje sa po kaţdom terapeutickom zaacutekroku na zhodnotenie efektu

a spraacutevnosti zvolenej terapie

Medzi ďalšie testy patria test predbiehania lopatky rotaacutecie panvy vonkajšej

rotaacutecie v plecovom kĺbe a rotaacutecie hlavy

Stanovenie rušivyacutech faktorov ndash terapeut hypoteticky stanoviacute tieto faktory na

zaacuteklade predchaacutedzajuacutecich vyšetreniacute

Stanovenie pracovnej hypoteacutezy ndash stanovenie postupu terapie

V terapeutickej časti konceptu je cieľom odstraacutenenie rušivyacutech faktorov K tomu suacute

vyuţiacutevaneacute nasledujuacutece prvky (Pavlŧ 2003)

Korekcia držania tela ndash vzpriameneacute drţanie tela demonštruje Bruumlgger na modely

troch ozubenyacutech kolies ktoreacute reprezentujuacute tri zaacutekladneacute pohyby klopenie panvy vpred

zdvihnutie hrudniacuteka pretiahnutie šije Zdocircrazňovanaacute je tzv thorakolumbaacutelna lordoacuteza

ktoraacute by mala byť pretiahnutaacute od os sacrum po oblasť Th5

Priacutepravneacute opatrenia ndash polohovanie prikladanie špeciaacutelnych tepelnyacutech obkladov

na oblasť sternokostaacutelneho skĺbenia extetenzorov šije bedrovej chrbtice symfyacutezy

a adduktorov stehien Hlavnyacute uacutečinok je relaxačnyacute

Pasiacutevne terapeutickeacute postupy

- aplikaacutecie horkej bdquorolyldquo predstavujuacutecej tepelnuacute proceduacuteru k ovplyvneniu

edeacutemov (OGE ndash Obolenskaja-Goljanitzki efekt) vytvorenyacutech

opakovanyacutemi pohybmi s cieľom pozitiacutevne ovplyvniť lymfatickyacute obeh

Podľa potreby ju moţno kombinovať s hlbokou priečnou masaacuteţou

- neurologickeacute kontrakčneacute postupy ndash ryacutechle chvejiveacute pohyby

s relaxačnyacutem efektom

Aktiacutevne terapeutickeacute postupy

- agisticko-excentrickeacute kontrakčneacute postupy k zlepšeniu excentrickej

kontrakčnej schopnosti

52

- cvičenie s Thera-Bandom

- aktivity beţneacuteho denneacuteho ţivota

- aktiacutevne cviky

- terapeutickaacute chocircdza podľa Bruggera

- motivaacutecia a kladnyacute priacutestup terapeuta

Cvičenie s vyuţitiacutem pruţnyacutech ťahov

Vyuţitie takzvanyacutech pruţnyacutech ťahov je znaacuteme uţ daacutevno a okrem športu majuacute

svoje nezastupiteľneacute miesto i vo fyzioterapiiacute Na jednom z prvyacutech systematickyacutech

cvičeniacute maacute zaacutesluhu praacuteve Bruumlgger ktoryacute vypracoval ucelenyacute koncept cvičenia s Thera-

Bandom Vyuţiacutevame ho pre jeho vlastnosti ako je vysokuacute elasticita pevnosť proti

roztrhnutiu a moţnosťdaacutevaťprogresiacutevny odpor Umoţňuje tak aktiacutevne cvičiť proti

progresiacutevnemu odporu vyuţiacutevať izometrickuacute koncentrickuacute či excentrickuacute kontrakciu

svalov Svaly moţno aktivovať selektiacutevne i v globaacutelnom vzorci (Pavlŧ2003)

DoboMed

Autorkou metoacutedy je lekaacuterka a fyzioterapeutka ProfDobosiewicz Metoacutedu

najskocircr vyskuacutešala na skupinke ambulantnyacutech pacientov postupne ju zdokonaľovala

a od roku 2000 sa beţne pouţiacuteva ako intenziacutevny program pre skoliotikov na klinike

v Katowiciach (Bettany- Saltikov et al 2012)

Priacutestup DoboMed sa zameriava ako na deformity trupu tak i dychoveacute funkcie

Do svojho konceptu zahrnula i poziacuteciu kyfotizaacutecie hrudnej chrbtice i priacutestup aktiacutevneho

asymetrickeacuteho dyacutechania podľa Lehnert-SchrothMetoacuteda rešpektuje trojdimenzionaacutelny

pocircvod skoliotickej deformity chrbtice a snaţiacute sa ju ovplyvniť jej aktiacutevnymi pohybmi

Zaacutekladnou technikou je aktiacutevna trojdimenzionaacutelna korekcia zahŕňajuacuteca

mobilizaacuteciu primaacuternej krivky s docircrazom na kyfotizaacuteciu hrudnej chrbtice aalebo

lordotiacutezaacuteciu driekovej chrbtice Taacuteto mobilizaacutecia sa uskutočňuje v uzavretom

kinetickom reťazci ktoryacute sa dosiahne symetrickou poziacuteciou panvy a ramenneacuteho

pletenca Taacuteto poziacutecia sa zaujme ako prvaacute a musiacute sa udrţať vo faacuteze naacutedychu i vyacutedychu

Metoacuteda pozostaacuteva z troch častiacute Prvaacute časť priacutestupu je hlavne korektiacutevna technika

a skladaacute sa z 3D autokorekcie chrbtice a hrudneacuteho koša Taacuteto 3D autokorekcia

v predklone je originaacutelnou komponentou metody DoboMed Taacuteto zaacutekladnaacute technika je

jednou z kľuacutečovyacute techniacutek tejto metodiky (Bettany- Saltikov et al 2012)

53

Pred vlastnyacutem popisom hlavnej metodiky je spomiacutenanaacute priacutepravnaacute faacuteza sluacuteţiaca

k zahriatiu organizmu Taacuteto rozcvička mocircţe byť formou nešpecifikeacuteho cvičenia

Cvičeniacute DoboMed je charakterizovaneacute symetrickou poziacuteciou panvy a ramien v priebehu

všetkyacutech cvikov Maacute viesť k facilitaacutecii aktiacutevnej korekcie medzi dvoma symetrickyacutem

stabilnyacutemi oblasťami a k podpore a upevneniu spraacutevneho posturaacutelneho naacutevyku i mimo

terapeutickuacute jednotku Dosiahnutie cvičenia v uzavretom kinetickom reťazci je

docieleneacute fixaacuteciou panvy a liacutenie ramien hornyacutemi a dolnyacutemi končatinami na (proti)

podloţke(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Cvičenia suacute navrhnuteacute v uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch aby sa zvyacutešila ich uacutečinnosť

Toto je dosiahnuteacute pomocou fixaacutecie panvy a ramenneacuteho pletenca sa horneacute a dolneacute

končatiny Na začiatku terapie po rozcvičke nasleduje cvičenie v niacutezkych polohaacutech

aby došlo k čiastočneacutemu vyluacutečeniu vplyvu gravitaacutecie na chrbtoveacute svaly Pravdepodobne

z tohto docircvodu je skorigovanie skolioacutezy najviac viditeľneacute v niacutezkych polohaacutech Cvičenie

v niacutezkej poziacuteciiacute je prerušovaneacute Maximaacutelna aktiacutevna kyfotizaacutecia hrudnej chrbtice

a lordotizaacutecia driekovej chrbtice pri jej suacutečasnej trojrozmernej korekciisa uskutočňuje

medzi cvikmi v niacutezkych polohaacutech

Po cvičeniacute v niacutezkych poziacuteciaacutech nasledujuacute vyššie poziacutecie v ktoryacutech uţ dochaacutedza

k ovplyvneniu chrbtovej muskulatuacutery gravitaacuteciou

Pozornosť je zameranaacute na okolie vrcholoveacuteho stavca Na konkaacutevnu stranu krivky sa

lokaacutelne aplikuje silnyacute tlak zatiaľ čo na konvexnej strane sa pridaacuteva jemnaacute facilitaacutecia

Tieto dva prvky byacutevajuacute prepojeneacute s dychovyacutem cyklom Tlak sa vyviacuteja počas naacutedychu

facilitaacutecia je spojenaacute s vyacutedychom V priebehu vyacutedychu je dosiahnutaacute korekcia ktoraacute je

zastabilizovanaacute izometrickou kontrakciou (Bettany- Saltikov et al 2012Fusco et al

2011)

Tuacuteto metoacutedu moţno povaţovať za naacuteročnuacute Je vyţadovanaacute pravidelnaacute kontrola

fyzioterapeutom V praxi došlo k najlepšiacutem vyacutesledkom pri systematickom cvičeniacute kaţdyacute

deň pod dohľadom rodičov ktoriacute boli vyškoleniacute počas intenziacutevneho programu na

klinike(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Zaacutekladnyacutem cieľom tejto metoacutedy je aby sa zabraacutenilo progresii a alebo sa zniacuteţilo

zakrivenie Druhyacutem cieľom je zlepšiť dyacutechacie funkcie Uacutečinnosť terapie zaacutevisiacute na

pruţnosti krivky a aktiacutevnej spolupraacuteci pacienta preto DoboMed nie je odporuacutečaneacute pre

maleacute deti (Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

54

Side shift exercise

Cvičenie s bočnyacutem posuvom pocircvodne navrhla Mehta Ide o jednoducheacute cvičenie

bez potreby akyacutechkoľvek pomocirccok Skladajuacute sa z aktiacutevnej korekcie krivky chrbtice

prostredniacutectvom bočneacuteho posunu trupu na konkaacutevnu stranu krivky Bočnyacute naacuteklon

niţšieho koncoveacuteho stavca je zniacuteţenyacute a automaticky je krivka upravenaacute v polohe

bočneacuteho posunu (Maruyama et al 2003 Mehta 1985)

Cvičenie prebieha tak ţe pacient sa učiacute posunuacuteť trup smerom ku konkavite krivky

tak aby sa dostal nad panvu Cvičiacute sa v stoji pacient je inštruovanyacute vykonať posun

zotrvať 10 sekuacutend a vraacutetiť sa do neutraacutelnej poziacutecie V tento moment docircjde k uacuteprave

krivky prostredniacutectvom kontrakcie priacuteslušnyacutech svalov Pacient sa nesmie pri posune

ohyacutebať ani rotovať Pouţiacuteva sa ako samostatnaacute liečba Podľa autorky časteacute opakovanie

tohto maneacutevru (najmenej 30x denne) mocircţe stabilizovať a dokonca upraviť začiacutenajuacutecu

skolioacutezu(Den Boer et al 1999Maruyama Takeshita Kitagawa 2008)

Aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

Autorom je Dr Švejcar ktoryacute sa zaoberaacute problematikou posturaacutelnych poruacutech

v kontexte idiopatickej skolioacutezy od roku 1993 Zaacutekladneacute vyacutechodisko pre jeho praacutecu

bolabiomechanickaacute scheacutema terapie podľa Schrothovej a detailneacute zoznaacutemenie sa

s praacutecou Dr Vojty Inšpiraacuteciou mu bola ipraacuteca Ľudmily Mojţišovej a v neposlednom

rade zuţitkovanie vlastnej dlhoročnej praxe s nestabilnyacutemi plochami pri liečbe

posturaacutelnych poruacutech (Švejcar 2003)

Vychaacutedza z domienky ţe IS je asymetrickaacute koordinačne podmienenaacute posturaacutelna

porucha asymetria reakciiacute v zmysle diagonaacutely osoveacuteho aparaacutetu Pre pochopenie

funkčnyacutech vzťahov vyuţiacuteva kvadrupedaacutelnu poziacuteciu Pre jej kvalitu je určujuacuteca

schopnosť jedinca nastaviť stabilny a extendovanyacute osovyacute orgaacutenu pevneacute bdquouchopenie

tereacutenuldquo končatinami a vyvaacuteţeneacute podoprenie trupu v miestach koreňovyacutech kĺbov

Cieleneacute vyšetrenie pacientov s IS poukazuje na vyacuteraznuacute poruchu tyacutechto parametrov

Praacuteve klinickeacute vyšetrenie postuacutery v kvadrupedaacutelnej poziacutecii naznačuje vyacuteraznuacute korelaacuteciu

kvality bdquouchopenia tereacutenuldquo chodidlom alebo dlaňou s kvalitou drţania priacuteslušneacuteho

koreňoveacuteho kĺbu schopnosťou jeho zacentrovania Pri testovaniacute tela v poziacuteciina štyroch

nachaacutedza takmer absoluacutetnu zhodu krivky s kvalitou centraacutecie jednotlivyacutech koreňovyacutech

kĺbov Dominujuacuteca časť krivky zodpovedaacute osoveacutemu kĺbu s najhoršiacutem zacentrovaniacutem

i postaveniacutem akra priacuteslušnej končatiny Svaly centrujuacutece koreňoveacute kĺby facilitujuacute

55

autochtoacutennu muskulatuacuteru zodpovednuacute za centraacuteciu osoveacuteho orgaacutenu Okrem centrovania

je suacutečasťou terapie cvičenie uacutechopovej funkcie korekčneacute vypodloţenie chodidiel

Vyuţiacuteva i nestabilneacute plochy cvičenie zahŕňajuacutece prirodzeneacute pohyboveacute schopnosti

a v neposlednom rade zaistenie ergonomickeacuteho prostredia (Švejcar 2003)

Aktiacutevnu segmentaacutelnu stabilizaacuteciu moţno na zaacuteklade skuacutesenostiacute autora

kombinovať s manuaacutelnou terapiou (hlavne z postupu podľa Schrothovej) relaxačnyacutem či

strečingovyacutem cvičeniacutem i so stimulaacuteciou podľa Dr Vojtu V priacutepade nutnosti moţno

skombinovať s noseniacutem korzetov Neodporuacuteča ju kombinovať s klasickyacutemi

analytickyacutemi posilňovaciacutemi cvičeniami alebo silovyacutem cvičeniacutem v nepresne nastavenej

atituacutede (Švejcar 2003)

Cvičenie na veľkej lopte

Tuacuteto rehabilitačnuacute pomocirccku vyuţiacutevali uţ manţelia Bobathoviacute pri rehabilitaacutecii

detiacute s detskou mozgobou obrnou Postupom času sa vypracovali rocirczne cvičebneacute postupy

podľa mnohyacutech autorov Lopta maacute 3 charakteristickeacute vlastnosti a to labilnuacute plochu

pruţnosť rocircznu veľkosť Pri cvičeniacute dochaacutedza nezaacutevisle na vocircli pacienta ku korekcii

chybneacuteho nastavenia pohybovyacutech segmentov Je vypracovanyacutech mnoho cvikov

v rocircznych polohaacutech na zlepšenie stabilizaacutecie chrbtice a obnovenie jej pohyblivosti

Vyacutehodou je moţnosť autoterapie a jej vyuţiteľnosť u všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech

Ako senzomotorickaacute pomocirccka zvyšuje mnoţstvo proprioceptiacutevnej aferentaacutecie a podieľa

sa tak na aktivaacuteciišpecifickyacutech senzitiacutevnych a motorickyacutech oblastiacute CNS Neustaacutele tak

podnecuje riadiacu suacutestavu k aktivite a korekcii motorickeacuteho programu (Kolaacuteř 2009)

Sling exercise therapy - aktiacutevna terapia v zaacutevese

Pohybovaacute terapia Sling exercise therapy (SET) maacute pocircvod v Noacutersku Je to

ucelenyacute diagnostickyacute a terapeutickyacute systeacutem pre aktiacutevnu liečbu a cvičenie s cieľom

prispieť k trvaleacutemu zlepšeniu pohyboveacuteho uacutestrojenstva Diagnostickyacute systeacutem zahŕňa

testovanie tolerancie svalov prostredniacutectvom postupneacuteho zaťaţovania v otvorenom a

uzavretom kinematickom reťazci Pouţiacuteva sa spoločne s beţnyacutemi vyšetrenia

v diagnostikepohyboveacuteho uacutestrojenstva Terapeutickyacute systeacutem obsahuje prvky ako je

relaxaacuteciazvyacutešenie rozsahu pohybu trakcie treacutening stabilizačneacuteho svalstva

senzomotorickeacute cvičenie cvičenia v otvorenyacutech a uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch

56

Okrem toho je taacuteto terapia zaloţenaacute i na princiacutepe neuromuskulaacuternej aktivaacutecie

prostredniacutectvom statickyacutech a dynamickyacutech cvičeniacute vyuţiacutevajuacutecich facilitačnyacute uacutečinok

kontrolovanej vibraacutecie a nestabilneacuteho prostredia(Kirkesola2000)

4102 Hippoterapia

Hippoterapia je druh liečby pri ktorom vyuţiacutevame koňa ako prostriedok

k ovplyvneniu a zlepšeniu motorickyacutech schopnostiacute Podstatou je vyuţitie prirodzeneacuteho

pohybu zvieraťa s jeho typickyacutem chocircdzovyacutem mechanizmom (pohybovyacute krokovyacute vzorec

koňa je ľavaacute zadnaacute ľavaacute prednaacute pravaacute zadnaacute pravaacute prednaacute) ako motorickeacuteho vzoru

Dochaacutedza k pokusu o suacutelad pohybu koňa a pohybu pacienta Pohyb chrbta koňa je

prenaacutešanyacute na jazdca ndash pacienta ndashv 3 osaacutech (frontaacutelna sagitaacutelna horizontaacutelna) i pri

uacuteplnej pasivite pacienta Suacutečasne dochaacutedza i k rotačneacutemu kontrapohybu ramenneacuteho

pletenca a panvy čiţe ak ide kocircň ľavostrannyacutemi končatinami ľavyacute bok jazdca rotuje

vpred a suacutečastne i praveacute plece čo zodpovedaacute i pohyboveacutemu stereotypu chocircdze človeka

Kocircň pocircsobiacute na človeka i pomocou zmyslovyacutech impulzov - dotyku zraku čuchu ktoreacute

cez proprioceptiacutevny systeacutem vyvolaacutevajuacute radu aferentnyacutech signaacutelov (Kulichovaacute a kol

1995)

U skoliotikov sa hipoterapia sa indikuje do 24deg Cobovho uhla Prostredniacutectvom

tejto terapie dochaacutedza k normalizaacuteciisvaloveacuteho tonusu k zlepšeniu koordinaacutecie pohybu

(dochaacutedza k facilitaacuteciicerebraacutelnych funkciiacute vraacutetane mozočku) Rytmickyacutem prenaacutešaniacutem

3D pohybovyacutech stimulov podmienenyacutech krokom koňa dochaacutedza k narušeniu rovnovaacutehy

a tyacutem k stimulovaniu intersegmentaacutelnych svalov axiaacutelneho systeacutemu Posturaacutelny systeacutem

tak prijiacutema veľkeacute mnoţstvo proprioceptiacutevnych informaacuteciiacute (Kulichovaacute a kol 1995)

4103 Respiračnaacutefyzioterapia

Skolioacuteza nespocircsobuje iba tvaroveacute zmeny hrudniacuteka ale ovplyvňuje aj dychoveacute

funkcie Pacienti maacutevajuacute okrem ineacuteho zniacuteţenuacute vitaacutelnu kapacitu pľuacutec preto kladieme

docircraz na dychoveacute cvičenia (Dos Santos Alves Stirbulov Avanzi 2006) Prvky

dychovej fyzioterapie suacute teda nevyhnutnou suacutečasťou pohybovej terapie skolioacutez Vaumlčšiou

sa v metodikaacutech vyuţiacuteva lokalizovaneacute dyacutechanie Pacienti sa musia naučiť dyacutechať do

konkreacutetnych oblastiacute a na to sa vyuţiacuteva naacutecvik kontaktneacuteho lokalizovaneacuteho dyacutechania

Tlakom sa zvyacuterazniacute dychovyacute pohyb v mieste pocircsobenia Toto sa vyuţiacuteva napriacuteklad aj

57

v cvičeniacute podľa Schrottovej ktoraacute vytvaacutera tlak vaacutehou tela pri opretiacute priacuteslušneacuteho sektoru

o podloţku (Sochovaacute 2002)

Pri terapiiskolioacutez sa nacvičuje derotačneacute dyacutechanie k zlepšeniu tvaru hrudniacuteka

kde sa vyuţiacuteva tlak pelot orteacutez a zdocircrazňuje sa vyplňovanie vpadliny v hrudniacuteku Vdych

cielime do konkaacutevnej strany krivky čiacutem odďaľujeme konvexitu krivky od peloty

uloţenej na jej strane a korigujeme tvar hrudniacuteka a chrbtice (Hromaacutedkovaacute a kol 2002

Sochovaacute 2002)

Loptičkovanie

Ide o doplnkovuacute komplexnuacute masaacuteţnu metoacutedu facilitujuacutecu naacutedych inhibujuacutecu

vyacutedych Relaxuje a preťahuje brušneacute hrudneacute a krčneacute svaly svaly panvy a ramenneacuteho

pletenca Uvoľneniacutem braacutenice dochaacutedza k aktivaacuteciifyziologickej dychovej vlny Vyuţiacuteva

uacutečinky kompresie v akupresuacuternych a akupunktuacuternych bodoch Vyuţiacuteva teoacuteriu podľa

ktorej po kompresii tkaniva docircjde k jeho uvoľneniu Merania potvrdili ţe touto

metoacutedou je moţneacute dosiahnuť zvyacutešenie vitaacutelnej kapacity pľuacutec Jej priamy uacutečinok na

kostroveacute svalstvo prospieva k spraacutevnemu drţaniu tela a zlepšeniu dychovyacutech pohybov

Zaacuteroveň zlepšuje hybnosť a udrţuje pruţnosť hrudniacuteka a chrbtice (Jebavaacute 1993)

4104 Hydrokinezioterapia

Zameriava sa hlavne na posturaacutelny vyacutecvik vo vode Kľuacutečom k spraacutevnemu

drţaniu tela vo vode je spraacutevna poloha panvy Ďalej suacute docircleţiteacute stabilizačneacute cvičenia

(statickeacute dynamickeacute) Zaacuteťaţ zvyšujeme napriacuteklad prostredniacutectvom ryacutechlosti pohybu

alebo vyuţiacutevaniacutem pomocirccok zvyšujuacutecich odpor(Sochovaacute2002)

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie

Prostriedky fyzikaacutelnej terapie majuacute v liečbe skolioacutez len podpornyacute doplnkovyacute

vyacuteznam Vyuţiacutevame ich na zniacuteţenie svaloveacuteho napaumltia a celkoveacute uvoľnenie

Najčastejšie pouţiacutevanyacutemi suacute napriacuteklad parafiacuten a solux z proceduacuter vyuţiacutevajuacuteci uacutečinok

tepla vodoliečba (podvodnaacute masaacuteţ viacuterivka) i elektroliečba (diadynamickeacute pruacutedy)

(Sochovaacute 2002)

58

411 Reţimoveacute opatrenia a šport

Okrem cvičenia suacute veľmi docircleţiteacute reţimoveacute opatrenia Neexistuje v nich však

jednotnosť Vo všeobecnosti však platiacute neobmedzovanie pohybovej aktivity Nevhodnaacute

je dlhodobaacute statickaacute zaacuteťaţ a jednostranneacute zaťaţovanie (Kolaacuteř2009)

Zo športov sa mocircţu vykonaacutevať všetky pohyboveacute aktivity ktoreacute nevyţadujuacute

nadmernuacute vertikaacutelnu zaacuteťaţ a nemajuacute jednostranneacute zaťaţenie (vzpieranie uacutepoloveacute

športy skoky a doskoky vraacutetane hier obsahujuacutece tieto prvky hokej tenis a pod) Pri

skolioacutezach do 15deg sa odporuacuteča plaacutevanie (nie zaacutevodne) bicyklovanie (hlavne v tereacutene)

jazdu na koni beh sa preferuje orientačnyacute atletiku bez skokovyacutech discipliacuten Mocircţu hrať

i loptoveacute hry na rekreačnej uacuterovni treba si však daacutevať pozor na riziko mikrotraacuteum So

zvyšujuacutecim sa stupňom skolioacutezy sa zvyšuje i opatrnosť volia sa športy podľa stavu

a chuti pacienta neobmedzuje sa vyacuterazne vyacuteber športovej aktivity len jej prevedenie

Modifikuje sa tereacuten vynechaacutevajuacute sa prvky ktoreacute mocircţu viesť k presileniu či

mikrotraume upravujuacute sa pravidlaacute Vyacutenimkou je jazda na koni a cyklistiku ktoreacute

mocircţeme vyuţiť ako liečebnuacute metoacutedu Ich pozitiacutevom je moţnosť obmedzenia

gravitačneacuteho pocircsobenia a suacutemernaacute stimulaacutecia chrbtice Negatiacutevom je len riziko paacutedu

U ťaţkyacutech deformiacutet nad 40degsa pristupuje priacutesne individuaacutelne podľa naacutelezu i celkoveacutemu

stavu pacienta Vhodneacute je staacutele plaacutevanie alebonesmieme zabudnuacuteť na vykonaacutevanie

inyacutech aktiviacutet vo vode (napr beh hry) Aktivity vyţadujuacutece vertikaacutelne zaťaţenie napr

turistika musia byť prekladaneacute kompenzačnyacutemi aktivitami (Veacutele1997 Kučera1996)

412 Korzetoterapia

Cieľom liečby skolioacutezy prostredniacutectvom trupovyacutech orteacutez (korzetov) je

zabraacutenenie progresie deformity počas rastoveacuteho obdobia priacutepadne prispieť k zlepšeniu

krivky Korzet sa najčastejšie nasadzuje u kriviek v rozmedziacute 20 ndash 40 stupňov v obdobiacute

ryacutechleho rastu dieťaťa a nosiacute sa do doby ukončenia rastu Rozhodnutie o zahaacutejeniacute liečby

je v kompetenciilekaacutera Liečba orteacutezou maacute vyacuteznam iba u rastuacuteceho jedinca s flexibilnou

krivkou Krivky nad 40 stupňov u dospievajuacutecich uţ orteacutezou nemoţno ovplyvniť (Sosna

kol 2001)

59

Vo všeobecnosti sa odporuacuteča mať korzet nasadenyacute 23 hodiacuten denne Zvyšnaacute

hodina je určenaacute na hygienu starostlivosť o koţu a cvičenie Privykanie na korze je

postupneacute a vaumlčšinou dobre tolerovaneacuteUacutečinnosť trupovyacutech orteacutez najviac obmedzuje

spolupraacuteca pacientaNajviac problematickeacute sa ukaacutezalo dodrţanie doby nosenia korzetu

u adolescentov V jednej štuacutediiacute sa dokonca uvaacutedza ţe pacienti nosili korzet v priemere

len 65 doporučovaneacuteho času Priacutečinou sa pripisuje vplyvu korzetu na vzhľad a tyacutem aj

psychiku pacienta (Kolaacuteř 2009 Repko 2010)

Liečbu povaţujeme za uacutespešnuacute ak u progredujuacutecej idiopatickej skolioacutezy sa

stav pacientov nezhoršiacute o viac ako 6 stupňov (Kotwicki et al 2013)

Korzety fungujuacute na princiacutepe trojbodovej fixaacutecie Zaacutekladneacute sily prostredniacutectvom

ktoryacutech orteacutezy ovplyvňujuacute skolioacutezu suacute osoveacute (ťahoveacute) a bočneacute (tlakoveacute)Svojiacutem

tvarovaniacutem priacutepadne dolepeniacutem pelot pocircsobia nielen proti zakriveniu vo frontaacutelnej

rovine ale aj proti skolioticky rotovanej chrbtici V dnešnej dobe suacute orteacutezy vyraacutebaneacute

individuaacutelne z plastu po predchaacutedzajuacutecom zhotoveniacute odliatku trupu zo saacutedry

(Černyacute 2008 Repko 2012)

Niektoreacute druhy trupovyacutech orteacutez

Milwaukee orteacuteza ndash je jednyacutem z najstaršiacutech uţiacutevanyacutech typov Skladaacute sa z panvoveacuteho

paacutesu a krčneacuteho kruhu spojenyacutemi vpredu i vzadu vertikaacutelnymi dlahami K dlahaacutem sa

pripaacutejajuacute korigujuacutece peloty pocircsobiace tlakom na hrudnyacute kocircš Nie je vhodnaacute na horneacute Th

krivky

Torakolumbosakraacutelna orteacuteza (TLSO) ndash typy Cheneau Boston atd Aplikuje sa

u flexibilnyacutech torakolumbaacutelnych a lumbaacutelnych kriviek Vkladaneacute peloty pocircsobia

derotačne

Nočnaacute korekčnaacute trupovaacute orteacuteza ndash sluacuteţi k zvyacutešeniu korekčneacuteho uacutečinku v noci Svojiacutem

tvarom uklaacuteňa trup a je prehnutyacute bdquocezldquo hlavnuacute krivku skolioacutezy Cez deň nie je

pouţiteľnaacute pretoţe vo vodorovnej polohe je trup o paacuter centimetrov dlhšiacute V porovnaniacute

s dennyacutem typom orteacutezy je dlhšia a nie je stavanaacute ldquodo osildquo (Ortotika sro)

Ideaacutelnym priacutestupom pri liečbe skolioacutez trupovou orteacutezou by bolo poctiveacute

pouţiacutevanie denneacuteho i nočneacuteho korzetu Keď je k dispoziacuteciiiba jeden korzet pri noseniacute

celyacute čas vyuţiacuteva sa dennyacute typ Ak pacient nespolupracuje a odmieta nosenie korzetu

počas dňa ale suacutehlasiacute s liečbou v podobe nočneacuteho nosenia pouţiacuteva sa iba nočnaacute orteacuteza

ktoraacute dosahuje lepšie vyacutesledky ako pouţitie dennej počas noci (Ortotika sro)

60

Trupoveacute orteacutezy sa neustaacutele vyviacutejajuacute zlepšujuacute vznikajuacute noveacute druhy Dnes uţ

existuje širokeacute spektrum ich typov Pre pozitiacutevne vyacutesledky je potrebnyacute nielen spraacutevny

typ orteacutezy a zhotovenie na mieru ale i dodrţiavanie pokynov lekaacutera ortotika a taktieţ

fyzioterapeuta Rehabilitaacutecia je neoddeliteľnou suacutečasťou terapie korzetom Špeciaacutelnou

časťou suacute dychoveacute cvičenia tzv derotačneacute dyacutechanie kedy pacient aktiacutevne vypĺňa

ventraacutelne prepadnutuacute časť hrudniacuteka do odľahčovaneacuteho otvoru v orteacuteze ndash derotuje

deformitu (Dungl a kol 2005)

413 Operačnaacute liečba

Operačnaacute liečba je najradikaacutelnejšiacutem terapeutickyacutem zaacutesah O chirurgickom

riešeniacute sa uvaţuje pri progresii krivky nad 40- 50 stupňovCieľom je dosiahnutie

a udrţanie korekcie krivky najviac deformovaneacuteho uacuteseku chrbtice zmenšenie

rebroveacuteho gibusu upravenie rotaacutecie chrbtice a zaistenie jej stability zlepšenie

rovnovaacutehy sedu ako i zlepšenie kardiopulmonaacutelnych funkciiacute Operujuacute sa tie krivky

ktoreacute sa povaţujuacute za štrukturaacutelne a podieľajuacute sa na dekompenzaacuteciiacute stavu chrbtice

Princiacutepom operačnej terapie je korekcia krivky a spevnenie postihnuteacuteho uacuteseku

v korigovanom postaveniacute Spocircsob prevedenia operaacutecie sa riadi predovšetkyacutem vekom

a typom krivky Operateacuter si mocircţe zvoliť zadnyacute prednyacute alebo kombinovanyacute priacutestup

k riešeniu deformity Po operaacuteciiacute je pacient prveacute 2-3 dni stabilizovanyacute na jednotke

intenziacutevnej starostlivosti postupne od 3 pooperačneacuteho dňa vysadzovanyacute

a vertikalizovanyacute do stoja Fixaacutecia korzetom sa riadi stabilitou inštrumentaacutecie ale

v priacutepade novej modernej inštrumentaacutecie sa od nej upuacutešťa Prvyacute mesiac je nutneacute

dodrţiavaťpriacutesnejšiacute pohybovyacute reţim s vyluacutečeniacutem preťaţenia chrbtice Pol roka

dodrţiavať opatrnyacute reţim a aţ potom zaradiť kondičneacute športoveacute aktivity (nekontaktneacute

športyplaacutevanie a pod) Všeobecne sa neodporuacutečajuacute športy vyţadujuacutece plnuacute flexibilitu

chrbtice veľkaacute športovaacute zaacuteťaţ do prveacuteho roku po operaacutecii Kontaktneacute športy sa

odporuacutečajuacute začiacutenať taktieţ aţ po roku od operaacutecie (Kotwicki et al 2013 Repko

2012Sosna a kol 2001)

Po chirurgickej liečbe postupnyacute naacutevrat do športovej činnosti trvaacute aţ do jedneacuteho

roka s moţnosťou vyluacutečenia športov ktoreacute vyţadujuacute plnuacute flexibilitu chrbtice Pacienti

61

sa mocircţu vraacutetiť k bezkontaktnyacutem športomdo šiestich mesiacov zatiaľ čo kontaktneacute

športy suacute zvyčajne povoleneacute po rokuod operaacutecie

V poslednyacutech rokoch došlo k vyacuterazneacutemu pokroku operačnyacutech vyacutekonov

vznikajuacute staacutele noveacute modifikaacutecie a moderneacute typy inštrumentaacuteriiacute avšak treba mať na

pamaumlti ţe ide o jeden z najzloţitejšitejšiacutech vyacutekonov v spondylochirurgiiacute K neţiaducim

uacutečinkom patria rizikaacute spojeneacute s anesteacutezou bolesť pooperačneacute komplikaacutecie

neurologickeacute priacuteznaky či infekcie Tie sa mocircţu manifestovať i niekoľko rokov po

operaacutecii(5-10) (Repko 2010 Vařeka 2000 Weiss et al 2008)

Všeobecne sa však miera komplikaacuteciiacute s vyuţitiacutem modernyacutech inštrumentaacuteriiacute zniţuje

a komplikaacutecie sa objavujuacute v pribliţne 1-2 priacutepadov Vaumlčšie percento sa objavuje

u kriviek kongenitaacutelnej a neuromuskulaacuternej skolioacutezy (Repko 2010)

62

5 REŠERŠ

51 Vyacutesledky

Na zaacuteklade stanovenyacutech kriteacuteriiacute a riešenyacutech otaacutezok bol spracovanyacute rešeršnyacute

prehľad Z celkoveacuteho počtu dohľadanyacutech štuacutediiacute vzhľadom na zadanie kľuacutečovyacutech slov

bolo naacutejdenyacutech 1070 člaacutenkov Z tohto počtu bolo vybranyacutech 136 člaacutenkov ktoreacute

vyhovovali našim kriteacuteriaacutem podľa diagnoacutezy probandov a ich pohybovej intervencie

(konzervatiacutevna terapia) Po detailnom preštudovaniacute boli vyradeneacute štuacutedie ktoreacute

nezodpovedali našim metodologickyacutem kriteacuteriam a intervenčneacutemu priacutestupu

predovšetkyacutem kvocircli korzetovaniu pacientov Konečnyacute počet člaacutenkov vyhovujuacutecich

našim kriteacuteriaacutem je 12 Stručneacute charakteristiky suacute prezentovaneacute v tabuľke č 3 a naacutesledne

popiacutesaneacute vzhľadom k lepšiemu zoznaacutemeniu sa s priebehom vyacutesledkami a hodnoteniacutem

ich efektiacutevnosti

63

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam

AUTORI

SKUacuteMANYacute FYZIOTERAPEUTICKYacute

POSTUP

INTERVENČNAacute

SKUPINA

KONTROLNAacute

SKUPINA

ROZVRH

PROGRAMU

VYacuteSLEDKY

Monticone

et al

2014

Taliansko

activeself-correction and task-

orientedexercise

aktiacutevna auto-korekcia a cvičenia

orientovaneacute na uacutelohy

n= 55

Cobbov uhol 10- 25deg

vek ˃10

n=55

Cobbov uhol 10-

25deg

vek ˃10

bdquovšeobecneacuteldquo

cvičenie zameraneacute

na mobilizaacuteciu

chrbtice s cieľom

zvyacutešiť jej

pohyblivosť

a spevniť

Interv sk

42plusmn76m

Kontrolsk

4236plusmn76m

amb60 mintyacuteţ

doma

30 min2x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv sk

darr 69

uarr 8

= 23

Kontrolsk

darr 6

uarr39

= 55

Białek

2011

Poľsko

FITS koncept

FunctionalIndividualTherapyofScoliosis

Funkčnaacute individuaacutelna terapia skolioacutezy

Skupina A

n=78

Cobbov uhol 10- 25deg

Vek ge 10

Skupina B

n= 37

Cobbov uhol 26-

40deg

Vek ge 10

FITS + korzet(13-

21 hdeň)

2005 ndash 2010

Ind th

60 min1x

ms autorkou metoacutedy

doma

45 mindeň

vyacutesledky

viď text (str 74 )

64

Negrini et al

2008

Taliansko

SEAS

Scientific Exercises Approach to

Scoliosis

n=35

Cobbov uhol 15plusmn6deg

vek 127plusmn 22

n=39

Cobbov uhol

15plusmn6deg

vek 121plusmn21

UP

bdquousualldquo

physiotherapy

12 mesiacov

Interv sk

SEAS inštituacutet

15h1x za 2-3m

pod dohľadom

40min2x tyacuteţ

doma

5mindeň

Kontrol sk

45-90 min2-3x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv skup

darr235

uarr118

Kontrol skup

darr111

uarr139

predpis korzetu

Interv sk

61 (n=2)

Kontrol sk

25 (n=9)

Weiss et al

2003

Nemecko

SIR

ScoliosisIn-patientRehabilitation

Skupina I

n=30

Cobbov uhol 6- 52deg

vek 9-12

Skupina II

II n= 59

Cobbov uhol 8-68deg

IIa n=26

Cobbov uhol 30-68deg vek 12-14

neliečeniacute

(Hopf1989)

Skupina 1

n=64

Cobbov uhol 5-30deg

vek˂12

Skupina II

n= 43

Cobbov uhol 5-30deg

vek 12-14

Interv sk

≐ 35 m

Kontrol sk

524 m

hospitalizaacutecia

4-6 tyacuteţ

domaacuteci program

30 min3-4x denne

zmena zakrivenia

Interv sk

I uarr4466 (1430)

II uarr305 (1859)

IIa uarr192 (526)

Kontrol sk

I 712 (4564)

II558 (2243)

65

Otman

et al

2005

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 50

Cobbov uhol 20 - 35deg

vek 11-17

1 rok

6 tyacuteţ pod dohľadom

4h deň 5xtyacuteţ

6m kaţdeacute 2 tyacuteţ1x na

klinike+ cv doma

4h deň 5xtyacuteţ

zmena zakrivenia

priemerne

darr z 2610deg rarr 1785deg

VC uarrz

2795mlrarr3215ml

Yilmaz et al

2011

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 39

Cobbov uhol 3250 plusmn 920deg

vek 10-16

Skupina 1

n=11 cv + korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 2

n=24 korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 3

n=4cv

Cobbov uhol ge20deg

3 mesiace

cvičebnyacute program

3xtyacuteţ

1hdeň

korzet Cheneau

zmena zakrivenia

Skupina 1

3438plusmn924degrarr2937

plusmn1086deg

Skupina 2

3400 plusmn 856deg

rarr286 plusmn 1024deg

Skupina 3

2056 plusmn300deg

rarr1928 plusmn1deg

66

Amaricăi

2008

Rumunsko

Klapp- Cotrel metoacuteda

Schrothovej metoacuteda

Vojtova metoacuteda

n=9

Cobbov uhol 15-30deg

vek 14 ndash 17

Skupina 1

n=3

Klapp-Cotrel

Skupina 2

n=3

Schrothovej metoacuteda

Skupina 3

n=3

Vojtova metoacuteda

6mesiacov

Skupina 1

1hod 3x tyacuteţ

Skupina 2

45 ndash 60 min3x tyacuteţ

Skupina 3

15-20 min4xdeň

zmeny zakrivenia

Skupina 1

darr6deg

uarr1deg

=

Skupina 2

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Skupina 3

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Diab

2012

Egypt

Forward head corrective exercise

program

n= 38

Cobbov uhol 10- 30deg

vek 132 plusmn 12

tradičneacutecv + program

korektiacutevneho cv

predstunuteacuteho drţania hlavy

n=38

Cobbov uhol 10-

30deg

vek 145 plusmn13

tradičneacute cv

10 tyacuteţdňov

Interv sk

4x tyacuteţ

Kontrol sk

3x tyacuteţ

kraniovertebraacutelny

uhol

Interv sk

335 plusmn 25 deg

rarr412plusmn51deg

Kontrol sk

381 plusmn29deg

rarr375plusmn42deg

Abstrakt

Naacutezov Zhodnotenie efektu konzervatiacutevneho priacutestupu v liečbe skolioacutez

Cieľ praacutece Cieľom praacutece je zhrnutie problematiky skolioacutez jej klinickeacuteho obrazu

priacutečinaacutech jej vzniku naacutesledkoch a uacutečinnosti konzervatiacutevnej terapie Na

zaacuteklade prevedenej kritickej rešerše sme chceli zhodnotiť efekt

fyzioterapeutickej intervencie v liečbe skolioacutez a porovnať jednotliveacute

fyzioterapeutickeacute priacutestupy

Metoacuteda Diplomovaacute praacuteca maacutedeskriptiacutevno- analytickyacute charakter a je spracovanaacute

formou literaacuternej rešerše

Vyacutesledky Na zaacuteklade rešeršne prevedenej praacutece iba dvanaacutesť člaacutenkov vyhovovalo

stanovenyacutem kriteacuteriaacutem ktoreacute riešili uacutečinok cvičenia k ovplyvneniu

skolioacutezy a jej naacutesledkov K najčastejšie pouţiacutevanyacutem konzervatiacutevnym

priacutestupom patrili Schroth koncept FITS SEAS SIRKlapp-Cotrell

koncept Vojtova metoacuteda program aktiacutevnej autokorekcie a cvičenia

zameraneacuteho na uacutelohy korekčneacute cvičenie na uacutepravu predsunuteacuteho drţania

hlavy MedX Rotary Torso Machine aLTX 3000 Napriek tomu ţe kaţdyacute

z priacutestupov vykazoval určityacute efekt nie je moţneacute na zaacuteklade prevedenej

štuacutedie jednoznačne povedať ktoryacute z priacutestupov je najviac efektiacutevny

Kľuacutečoveacute slovaacuteskolioacuteza konzervatiacutevna liečba Cobbov uhol fyzioterapia

Abstract

Title Evaluation of the effect of conservative approach in the treatment of

scoliosis

Objective The purpose of this thesis is to summarize scoliosis issue natural history

causes consequences and effectiveness of conservative therapy Based

on the critical literature review there was an intention to evaluate effects

of physiotherapy intervention in the treatment of scoliosis and compare

individual physical therapy approaches

Methods This thesis is a descriptive analysis based on a literature review

Results Based on the research paper only twelve articles met our criteria that

address the effect of exercise to influence scoliosis and its consequences

The most commonly used conservative approaches included Schroth

concept FITS SEAS SIR Klapp-Cotrell concept Vojta method

program of active self-correction and task- oriented exercise forward

head corrective exercise program MedX Rotary Torso Machine and LTX

3000 Despite that fact each approach showed some effect it is not

possible to say which approach is the most effective

Keywords scoliosis conservative treatment Cobb anglephysiotherapy

7

OBSAH

1 UacuteVOD 11

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY 13

21 Ciele praacutece 13

22 Riešeneacute otaacutezky 13

3 METODIKA PRAacuteCE 14

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute 16

41 Axiaacutelny systeacutem 16

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj 16

43 Stabilita chrbtice 17

44 Pohyblivosť chrbtice 17

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza 18

46 Klasifikaacutecia skolioacutez 19

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie 19

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky 21

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky 21

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy 22

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek 23

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek 23

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky 23

47 Idiopatickaacute skolioacuteza 24

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy 24

472 Delenie IS 26

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze 27

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky 28

475 Incidencia a prognoacuteza 29

48 Ostatneacute druhy skolioacutez 30

8

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez 31

491 Anamneacuteza 32

492 Kineziologickyacute rozbor 32

493 Ostatneacute vyšetrenia 42

494 Zobrazovacie metoacutedy 42

410 Terapia skolioacutez 44

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy 45

4102 Hippoterapia 56

4103 Respiračnaacutefyzioterapia 56

4104 Hydrokinezioterapia 57

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie 57

411 Reţimoveacute opatrenia a šport 58

412 Korzetoterapia 58

413 Operačnaacute liečba 60

5 REŠERŠ 62

51 Vyacutesledky 62

52 Odpovede na riešeneacute otaacutezky 92

6 DISKUSIA 96

7 ZAacuteVER 104

POUŢITAacute LITERATUacuteRA 106

9

Zoznam obraacutezkov

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010) 22

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000) 23

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001) 28

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010) 34

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014) 43

Obraacutezok 6 Smer autokorekcie (Monticone et al 2014) 70

Obraacutezok 7 LTX 3000 ( Chromy et al 2006) 91

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008) 18

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

38

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam 63

Tabuľka 6 Intervenčnaacute skupina programu SIR (Weiss et al 2003) 78

Tabuľka 8 Vyacutesledky jednotlivyacutech skupiacuten (Amaracăi 2008) 82

Tabuľka 4 Priemerneacute zmeny sledovanyacutech parametrov (Diab 2012) 84

Tabuľka 5 Prehľad zmien vplyvom siloveacuteho treacuteningu (McIntire 2008) 90

Tabuľka 7 Zmeny Cobbovho uhla (Chromy et al 2006) 92

10

Zoznam pouţityacutech skratiek asymbolov

AIS ndash adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

AP ndash anteroposterioacuterny

ATR ndash Angle of Trunk Rotation

ASS- aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

C- krčnaacute chrbtica

CNS ndash centraacutelny nervovyacute systeacutem

CT ndash počiacutetačovaacute tomografia

DKDKK ndash dolnaacute končatinay

FITS ndash Funcional Individual Therapy of Scoliosis

FRI ndash Functional Rating Index

IS ndash idiopatickaacute skolioacuteza

L- driekovaacute chrbtica

LS ndash lumbosakraacutelny

NSB- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt

OGE ndash Obolenskaja ndash Goljanitzki efekt

RTG - roumlntgen

SET ndash sling exercise therapy

SEAS ndash Scientific Exercises Approach to Scoliosis

S1- prvyacute kriacuteţovyacute stavec

SIR ndash Scoliosis In-patient Rehabilitation

SRS-22 ndash Scoliosis Research Society 22 Patient Questionare

Th- hrudnaacute chrbtica

TLSO ndash torakolumbosakraacutelna orteacuteza

UP- usual physiotherapy

VC- vitaacutelna kapacita

11

1 UacuteVOD

Pojem skolioacuteza je všeobecne znaacutemy často rozoberanyacute laickou verejnosťou i vo

vedeckyacutech kruhoch Je to diagnoacuteza s ktorou sa počas svojej praxe stretne kaţdyacute

fyzioterapeut

Napriek tak časteacutemu probleacutemu neexistuje stopercentne uacutečinnaacute liečba V dnešnej

dobe nevieme vyliečiť tuacuteto diagnoacutezu a preto sa snaţiacuteme v čo moţno najvaumlčšej miere

eliminovať jejneţiaduce symptoacutemy Toto je docircvodom hľadania čo najuacutečinnejšej liečby

Existuje niekoľko rocircznych priacutestupov a metodiacutek ktoreacute suacute uacutespešneacute a overeneacute praxou

Napriek tomu vznikajuacute neustaacutele ďalšie a ďalšie experimenty snaţiace sa overiť noveacute

postupy alebo zefektiacutevniť uţ pouţiacutevaneacute Tento fakt je danyacute snahou o čo najskoršie

zastavenie progresie krivky priacutepadne uacutepravu krivky a zabraacutenenievzniku sekundaacuternych

komplikaacutecii spojenyacutech s touto diagnoacutezou

Vačšina skoliotickyacutech deformiacutet vznikaacute v detstve V dospelosti sa stretaacutevame s

ich naacutesledkami Progres mocircţeme sledovať hlavne u detskyacutech pacientov predovšetkyacutem

v obdobiacute rastu Predstavuje zaacutevaţneacute postihnutie chrbtice Komplexne ovplyvňuje nielen

pohybovyacute aparaacutet ale sekundaacuterne i ďalšie orgaacutenoveacute suacutestavy predovšetkyacutem

kardiopulmonaacutelny systeacutem (Repko 2012)

Vyacuteskyt skolioacutezy ako najčastejšej deformity chrbtice je v3 u detskej a

adolescentnej populaacutecie Pomer vyacuteskytu u dievčat a chlapcov je 21 Idiopatickaacute

deformita je pribliţne u70 skolioacutez Pri rodinnej zaacuteťaţi sa u priamych priacutebuznyacutech

pohybuje rodinnaacute zaacuteťaţ okolo 10 (Němec Korbelaacuteř 2007)

Z vyššie uvedenyacutech skutočnostiacute vyplyacuteva ţe snahou lekaacuterov a fyzioterapeutov by

mala byť prevencia a zachytenie rozviacutejajuacuteceho sa ochorenia v najkratšom moţnom čase

predovšetkyacutem ak sa jednaacute o pacientov v detskom vekuPotvrdzuje to i tvrdenie ţe

jednyacutem z najdocircleţitejšiacutech faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute vyacutevoj skolioacutezy je jej včasneacute

diagnostikovanie (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009) Vhodnou liečbou v pravyacute čas sa mocircţe

prediacutesť veľkyacutem deformitaacutem ktoryacutech zhoršenie mocircţemať negatiacutevny vplyv i na psychiku

pacienta (Weiss 2011)

Z niektoryacutech časovo obmedzenyacutech štuacutediiacute moţno vyvodiť zaacutevery ţe u pacientov

u ktoryacutech je zahaacutejenaacute liečba v pokročilom štaacutediu zakrivenia je omnoho

12

pravdepodobnejšie jej zlyhanie ako u pacientov so včasnyacutem zahaacutejeniacutem terapie (Kolaacuteř

2009)

V raacutemci prevencie je preto docircleţiteacute prekonať prvuacute prekaacuteţku a to motivovať deti

mladistvyacutech ale aj ich rodičov k pravidelnej pohybovej aktivite ktoraacute bude pozitiacutevne

vplyacutevať na ich vyacutevoj V priacutepade terapie je problematika o to zaacutevaţnejšia ţe uţ sa

deformita prejavila maacute tendenciu s rastom progredovať a o to docircleţitejšie je mať čo

najvaumlčšiacute prehľad v metodikaacutech ktoreacute ju mocircţu ovplyvniť

Keďţe nepoznaacuteme presnuacute etioloacutegiu nie je stanovenaacute kauzaacutelna liečba tyacutem

paacutedom sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute Existuje mnoho priacutestupov a je na naacutes

aby sme vybrali ten najefektiacutevnejšiacute pre daneacuteho pacienta Naacutezory jednotlivyacutech autorov sa

liacutešia ale ich cieľ je rovnakyacute a to zastaviť progresiu krivky priacutepadne krivku zmenšiť a

odstraacuteniť jej sekundaacuterne prejavy

Bolo vypracovanyacutech mnoţstvo vyacuteskumov ktoreacute sa venovali problematike

skolioacutez Naša praacuteca sa preto chce zamerať na porovnanie efektivity jednotlivyacutech

priacutestupov

13

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY

21 Ciele praacutece

Hlavnyacutem cieľom tejto praacutece bolo vyhľadať porovnať dostupneacute štuacutedie a

zmapovať vyacutesledky prevedenyacutech vyacuteskumov zaoberajuacutecich sa konzervatiacutevnou terapiou

skolioacutez Spracovať dostupneacute poznatky ovzniku priacutečinaacutech vyacutevoji skolioacutez a podať ich

ucelenou a prehľadnou formou V neposlednom rade sme sa s oboznaacutemeniacutem

vzaacutejomnyacutem porovnaacutevaniacutem a ohodnoteniacutem ziacuteskanyacutech vyacutesledkov pokuacutesili navrhnuacuteť

vyuţitie ziacuteskanyacutech poznatkov v klinickej praxi

22 Riešeneacute otaacutezky

1Je konzervatiacutevna terapia skolioacutez efektiacutevna

2 Ktoraacute metoacutedaje najuacutečinnejšia vterapii skolioacutez

14

3 METODIKA PRAacuteCE

Diplomovaacute praacuteca maacute charakter kritickej rešerše avyuţiacuteva poznatky a vyacutesledky

vyacuteskumov inyacutech autorov Zahŕňa v sebe to čo uţ bolo oteacuteme publikovaneacute vdomaacutecej

čizahraničnej literatuacutere Informaacutecie boli ziacuteskavaneacute z pedagogickyacutech

(učebnice)avedeckyacutech (periodikaacute monografie štuacutedie) materiaacutelov Strateacutegia

vyhľadaacutevania štuacutediiacute kombinovala kľuacutečoveacute slovaacute ich synonymaacute i priacutebuzneacute termiacuteny

vzhľadom k teacuteme Ako zdroje pre hľadanie štuacutediiacute avyacuteskumov sluacuteţili elektronickeacute

databaacutezy PubMed PEDro Scopus EBSCOhost Web of Science a elektronickeacute

časopisy Štuacutedie boli taktieţ vyhľadaacutevaneacute v citaacuteciaacutech naacutejdenyacutech v systematickyacutech

prehľadoch aďalšiacutech odbornyacutech publikaacuteciaacutechči člaacutenkoch Pre selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

z naacutejdenyacutech člaacutenkov do tejto praacutece boli aplikovaneacute kriteacuteriaacute pre vyacuteber avyluacutečenie štuacutediiacute

Uacutelohy a postup praacutece

Poradie činnostiacuteksplneniu zadania bolo stanoveneacute nasledovne

1 Vyhľadanie a spracovanie dostupnyacutech literaacuternych zdrojov

2 Zvolenie vyacuteskumnyacutech metoacuted stanovenie cieľov ariešenyacutech otaacutezok

3 Stanovenie kriteacuteriiacute na selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

4 Zvolenie kľuacutečovyacutech slov

5 Vyhľadaacutevanie štuacutediiacute v databaacutezach podľa zvolenyacutech kľuacutečovyacutech slov

6 Vyacuteber vyhovujuacutecich štuacutediiacute podľa stanovenyacutech kriteacuteriiacute

7 Analyacuteza aporovnanie vybranyacutech štuacutediiacute

8 Vyhodnotenie ziacuteskanyacutech štuacutediiacute

9 Zodpovedanie riešenyacutech otaacutezok

Kriteacuteriaacutepre zaradenie štuacutediiacute

- typ štuacutedieklinicky kontrolovaneacute randomizovaneacute vyacuteskumy prospektiacutevne štuacutedie

retrospektiacutevne štuacutedie priacutepadoveacute štuacutedie pilotneacute štuacutedie

- daacutetum publikovania vymedzenyacute rokmi 2000 ndash 2014

15

- vyacuteber probandov osoby vo veku 10- 18 rokov (do veku kostnej zrelosti)

s diagnoacutezou idiopatickaacute skolioacuteza liečeneacute konzervatiacutevnevyacutehradne

fyzioterapeutickyacutemi postupmi

- vyacuteber diagnoacutezy adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza veľkosť Cobbovho uhla od

10do 25 stupňov priacutepadne vaumlčšie uhly avšak pacienti musia byť liečeniacute bez

korzetov

- intervencia konzervatiacutevna terapia vyuţitiacutem fyzioterapeutickyacutech postupov ndash

v člaacutenku musiacute byť definovanaacute vybranaacute metoacuteda postup a intenzita cvičenia

dĺţka aplikovanej terapie minimaacutelne 3 mesiacekontrolneacute vyšetrenie po ukončeniacute

terapie ideaacutelne i s odstupom času

- vyacutesledkyhlavnyacutem sledovanyacutem efektom bolo zastavenie progresie skoliotickej

krivky s objektiacutevnym dokaacutezaniacutem vyacutesledku (veľkosť Cobbovho uhla) priacutepadne

zlepšenie rozviacutejania chrbtice kraniovertebraacutelny uhol zvyacutešenie pľuacutecnej kapacity

Pokiaľ boli ovplyvneneacute i tieto či ďalšie parametre mali by byť popiacutesaneacute

a takisto objektivizovaneacute

- jazyk štuacutediiacute anglickyacute českyacute slovenskyacute

- zdroje vyacuteberu elektronickeacute databaacutezy PubMed PEDro EBSCOhost Scopus

Web of science

- kľuacutečoveacute slovaacutescoliosis physiotherapy excercise therapyspecific exercises

Kriteacuteriaacutepre vyluacutečenie štuacutediiacute

Štuacutedie boli vyluacutečeneacute pokiaľ obsahovali aspoň jedno z nasledujuacutecich kriteacuteriiacute ak

štuacutedie zahŕňali pacientov ktoriacute nosili počas obdobia terapie korzet ne-idiopatickaacute

etioloacutegia skolioacutezy pacienti po operaacuteciiacute chrbtice kardiopulmonaacutelne ochorenie

reomatoidneacute ochorenie naacutedoroveacute ochorenie mentaacutelne postihnutiacute pacienti

16

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute

41 Axiaacutelny systeacutem

Axiaacutelny systeacutem tvoriacute z anatomickeacuteho hľadiska osovyacute skelet- chrbtica spoje na

chrbtici svaly pohybujuacutece a stabilizujuacuteci osovyacute skelet kostrovyacute zaacuteklad hrudniacuteka s jeho

spojmi dyacutechacie svaly a svaly panvoveacuteho dna Komponenty z ktoryacutech je zloţenyacute majuacute

nosnuacute ochrannuacute a hybnuacute funkciu V širšej suacutevislosti patriacute k axiaacutelnemu systeacutemu

i riadiaca zloţka- taacute časť nervovej suacutestavy ktoraacute zabezpečuje funkciu systeacutemuJe

subsysteacutemom tzv posturaacutelneho systeacutemu zahŕňajuacuteceho i dolneacute končatiny ďalšie zloţky

nervovej suacutestavy a niektoreacute štruktuacutery hlavy (Dylevskyacute 2009a)

Z pohľadu funkčnej anatoacutemie je axiaacutelny systeacutem komplex rozdielnych komponentov

Zaacutekladnou zloţkou osoveacuteho systeacutemu je chrbtica ktorej zaacutekladnou funkčnou jednotkou

je pohybovyacute segment Maacute 5 stavebnyacutech a funkčnyacutech zloţiek a to nosnuacute ndash tvorenuacute

stavcami fixačnuacute ndash medzistavcoveacute vaumlzy hydrodynamickuacute ndash medzistavcoveacute platničkya

cievny systeacutem chrbtice kinetickuacute ndash kĺby chrbtice kinematickuacute ndash svalyAxiaacutelny systeacutem

tak mocircţeme chaacutepať ako časť pohybovej suacutestavy zaisťujuacuteci stabilitu a pohyb trupu

(Dylevskyacute 2009a Veacutele 2006)

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj

Chrbtica dospeleacuteho človeka je zakrivenaacute v sagitaacutelnej rovine (predozadne)

a mierne i v rovine frontaacutelnej Kraniokaudaacutelne sa striedajuacute krčnaacute lordoacuteza (vrchol C4-

C5) kyfoacuteza hrudnaacute (vrchol Th 6-Th7) taacute prechaacutedza do dolnej hrudnej chrbtice (od Th

10) v driekovuacute lordoacutezu (vrchol L3-L4) a od predchodu L5-S1 je kyfoticky zakrivenaacute

kostrč V rovine frontaacutelnej je popiacutesanaacute mierne vybočenie v oblasti Th3-Th5 označeneacute

ako fyziologickaacute skolioacuteza Zakrivenia nesluacuteţia lennazvyšovanie pruţnosti chrbtice ale

vyacuterazne zvyšujuacute jej pevnosť (Čihaacutek 2001)

Zakrivenia sa vyviacutejajuacute postupne s pohybovyacutem vyacutevojom jedinca Chrbtica plodu

i novorodenca je prevaţne kyfotickaacute Krčnaacute lordoacuteza sa vyviacuteja a fixuje hlavne v obdobiacute

kedy dieťa v polohe na bruchu dviacuteha hlavu nad podloţkuDriekovaacute lordoacuteza zase v obobiacute

17

kedy si dieťa sadaacute učiacute sa staacuteť chodiť a zapaacuteja tyacutem hlbokeacute svaly chrbta (Dylevskyacute

2009)

Na tvar chrbice vplyacutevajuacute i svaly ktoreacute sa zuacutečastňujuacute pri jej pohybe Autochtoacutenna

muskulatuacuteraprostredniacutectvom ovplyvnenia vnuacutetrobrušneacuteho a vnuacutetrohrudneacuteho tlaku

kontroluje osovyacute orgaacuten ako celok Sekundaacuterne naň vplyacutevajuacute svaly trupu braacutenice svaly

panvoveacuteho dna pletenca panvoveacuteho a postavenie končatiacuten (Vojta Peters 2010 Veacutele

1997 2006)

43 Stabilita chrbtice

Je vyacutesledkom neporušeneacuteho tvaru skeletu funkčnej spocircsobilosti vaumlziva

a optimaacutelnej funkcie svaloveacuteho korzetu Ide o schopnosť fixovať tzv kľudovuacute

konfiguraacuteciu chrbtice danuacute tvarom stavcov a zakriveniacutem chrbtice ako celku a toto

postavenie udrţať pri fyziologickom pohybe (Dylevskyacute 2009a)

V priacutepade udrţania bdquokľudovejldquo konfiguraacutecie chrbtice hovoriacuteme o statickej stabilite

Je podmienenaacute tromi stabilizačnyacutemi piliermi Prednyacute pilier tvoria telaacute stavcov

s medzistavcovyacutemi platničkami sprevaacutedzanyacutemi pozdĺţnymi vaumlzmi Dva postranneacute

piliere formujuacute kĺbne vyacutebeţky puzdraacute intervertebraacutelnych kĺbov a vaumlzy spaacutejajuacutece

susedneacute stavce (Dylevskyacute 2009a)

Ak ide o fixaacuteciu zmien vzniknutyacutech pri pohybe hovoriacuteme o dynamickej stabilite

ktoraacute je zabezpečovanaacute pruţnosťou axiaacutelnych vaumlzivovyacutech štruktuacuter a svalov Vaumlzivo

svojou pruţnosťou pocircsobiacute ako brzda ndash tlmič naacuterazov (Dylevskyacute 2009a)

44 Pohyblivosť chrbtice

Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov chrbtice je danaacute suacutečtom drobnyacutech pohybov

medzistavcovyacutech kĺbov a mierou stlačiteľnosti medzistavcovyacutech platničiek Zaacutekladnyacutemi

pohybmi chrbtice suacute predklon (anteflexia) zaacuteklon (retroflexia) uacuteklony (lateroflexia)

otaacutečanie (rotaacutecia torzia) a peacuterovacie pohyby Peacuterovacie pohyby menia zakrivenie

chrbtice(Dylevskyacute 2009a)

18

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008)

Chrbtica Flexia Extenzia Uacuteklon Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg 60deg 35-45deg 45-50deg

Hrudnaacute 45deg 40deg 20deg 35deg

Driekovaacute 60deg 20deg 20deg 5deg

Tieto uacutedaje suacute pribliţneacute nakoľkoneexistuje ţiadna dohoda medzi autormi pokiaľ ide o

rozsah pohybu v rocircznych uacuterovniach chrbtice Navyše sa tieto hodnoty značne liacutešia

s vekom (Kapanji 2008)

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza

Zadefinovanie skolioacutezy nie je uacuteplne jednotneacute a u rocircznych autorov sa mierne liacuteši

Jeoznačovanaacute ako všeobecnyacute pojem zahŕňajuacuteci rocircznoroduacute skupinu stavov pri ktoryacutech

dochaacutedza k zmenaacutem tvaru a postavenia chrbtice hrudniacuteka trupu Poznal ju uţ v 5

storočiacute pred Kristom Hipokrates(scolios ndash krivyacute zahnutyacute) ktoryacute ju liečil

rumpaacutelovouextenziou na extenčnom stole a naacutesilnyacutem stlaacutečaniacutem hrbu (Vasiliadis

Grivas Kaspiris2009)Neskocircr termiacuten bdquoskolioacutezaldquo pouţil Claudius Galeacuten (1st p n l) na

opis neprirodzeneacuteho bočneacuteho zakrivenia chrbtice Dnes skolioacutezu definujeme nielen ako

zmenu vo frontaacutelnej rovine ale ako 3-dimenzionaacutelnu torznuacute deformitu chrbtice a trupu

(Grivas 2008 Esposito et al 2012 ) čo znamenaacute ţe vybočenie vo frontaacutelnej rovine je

sprevaacutedzaneacute zmenami v rovine sagitaacutelnej (kyfoacuteza lordoacuteza vaumlčšinou no nie

vţdyredukovaneacute smerom k plocheacutemu chrbtu) a osovou rotaacuteciou v tranverzaacutelnej rovine

(Negrini et al2012)

I v suacutečasnosti je z hľadiska anatoacutemie staacutele chaacutepanaacute ako akeacutekoľvek zakrivenie

chrbtice vo frontaacutelnej rovine Podľa Čihaacuteka (2001) maacute kaţdaacute chrbtica mierne vybočenie

s vrcholom medzi Th3 aţ Th5 ktoreacute je v 85 priacutepadov pravostranneacute Tuacuteto skolioacutezu

však označuje ako fyziologickuacute Ako vysvetlenie tejto skutočnosti byacuteva uvedeneacute

asymetrickeacute uloţenie vnuacutetornyacutech orgaacutenov v hrudnej a brušnej dutine V tejto oblasti

byacutevajuacute i spinoacutezne vyacutebeţky vychyacuteleneacute doprava u pravaacuteka u ľavaacuteka opačne čo je

spocircsobeneacute zrejme asymetrickyacutem rastom a silou svalstva trupu Pri skolioacuteze je ich

19

vychyacutelenie vinou rotaacutecie tiel stavcov ďaleko menšie ako je skutočnaacute krivka(Dungl a

kol2005)

Z klinickeacuteho hľadiska je zdocircrazňovaneacute ţe skolioacuteza je poruchou drţania a tvaru

chrbtice v 3 hlavnyacutech anatomickyacutech rovinaacutech Je označovanaacute ako stav chrbtice ktoryacute sa

prejavuje okrem vlastneacuteho zakrivenia aj štrukturaacutelnymi zmenami Najvaumlčšie zmeny suacute

popisovaneacute na vrcholovyacutech a prechodnyacutech stavcoch (Kolaacuteř 2001) Kolaacuteř (2001) ďalej

dodaacuteva ţe s tyacutemito zmenami suacutebeţne prebiehajuacute zmeny na rebraacutech Zmeny sa tyacutekajuacute

ich tvaru dĺţky a priebehu (Kolaacuteř 2003) To uţ ide o skolioacutezu patologickuacute Hranica

medzi fyziologickou a patologickou skolioacutezou nie je presne vymedzenaacute no patologickaacute

skolioacuteza je charakterizovanaacuterotaacuteciou stavcov (Čihaacutek2001)

Patologickuacute skolioacutezu definuje i Repko (2010) podľa ktoreacuteho je skolioacuteza

patologickeacute zakrivenie vo frontaacutelnej rovine nad 10 stupňov spojenaacute s rotaacuteciou tiel

stavcov sprevaacutedzanaacute porušeniacutem fyziologickeacuteho zakrivenia v sagitaacutelnej rovine ( hrudnaacute

hypo- alebo hyperkyfoacuteza) Tuacuteto komplexnuacute trojrozmernuacute deformitu označujeako

priacutečinu ktoraacute vedie k zdravotnyacutem kozmetickyacutem a psychosociaacutelnym škodaacutem nositeľov

46 Klasifikaacutecia skolioacutez

Na skolioacutezu sa vzťahuje niekoľko v suacutečasnosti staacutele platnyacutech

klasifikaacuteciiacuteMocircţeme ich rozdeľovať podľa viaceryacutech hľadiacutesk napriacuteklad podľaetioloacutegie

štrukturality lokalizaacutecie orientaacutecie či podľa veku kedy deforminta nastupuje(Repko

2012Kokavec Novorolskyacute2007)

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie

Ako najčastejšie zaacutekladneacute delenie viacero autorov uvaacutedza praacuteve delenie podľa

etioloacutegie a to na deformity

Funkčnaacute (neštrukturaacutelna) skolioacuteza

Funkčnaacute skolioacuteza je zakrivenie chrbtice pre ktoreacute je charakteristickeacute ţe nie je

zafixovaneacute Je vyacutesledkom sekundaacuternych zmien mimo chrbtice (napr nerovnakaacute dĺţka

dolnyacutech končatiacuten asymetrickyacute tonus paravertebraacutelneho svalstva) Je ju moţneacute aktiacutevne

20

alebo pasiacutevne čiastočne alebo uacuteplne zredukovať napriacuteklad uţ aj pri vyšetreniacute (napr

v ľahu uacuteklonom na stranu konvexity predklonom trakciou ) alebo vymizne aj sama

po odzneniacute vyvolaacutevajuacutecej priacutečiny (Vařeka 2000 Negrini et al 2012) Jednyacutem zo

znakov funkčnej skolioacutezy je aj nepriacutetomnosť rotaacutecie aalebo torzie stavcov (Kubaacutet

1991) Funkčnaacute skolioacuteza mocircţe pri dlhšom trvaniacute prejsť do štrukturaacutelnej (napriacuteklad

kompenzačnaacute skolioacuteza pri skraacuteteniacute DK 3cm a viac) (Kubaacutet 1991Lomiacuteček 1973)

Priacuteklady funkčnej skolioacutezy (Vařeka2000)

- posturaacutelna (objavujuacuteca sa iba v sede alebo v stoji mimo kompenzačnuacute

skolioacutezu)

- kompenzačnaacute skolioacuteza objavujuacuteca sa najskocircr v LS oblasti (pri šikmej baacuteze

chrbtice)

- hysterickaacute skolioacuteza

- skolioacuteza pri koreňovom draacuteţdeniacute lumbagu

- reflexnaacute skolioacuteza pri inyacutech bolestivyacutech stavoch (napr naacutehle priacutehody brušneacute)

Štrukturaacutelna skolioacuteza

Pre štrukturaacutelnu skolioacutezu suacute typickeacute štrukturaacutelne zmeny klinovitaacute deformaacutecia

stavcov torzia a rotaacutecia stavcov fixovaneacute zmeny maumlkkyacutech tkaniacutev medzistavcovyacutech

platničiek fixovanaacute asymetria paravertebraacutelnych zoacuten (Repko2010 Vařeka2000)

Aspoň jedna skoliotickaacute krivka je fixovanaacute nie je moţnosť ju pri vyšetreniacute vyrovnať

aktiacutevne či pasiacutevne Na konvexnej strane sa objavuje fixovanyacute val

Podľa priacutečiny vyzniku rozlišujeme tri zaacutekladneacute typy skolioacutezy a to (Repko2010)

idiopatickuacute

kongenitaacutelnu

neuromuskulaacuternu

Medzi minoritneacute priacutečiny vzniku skolioacutez patriacute mnoho ďalšiacutech priacutečin napriacuteklad (Repko

a kol2008)

pri neurofibromatoacuteze

z poruchy mezenchyacutemu

21

pri naacutedoroch

stavoch po oţiareniacute

pri reumatickyacutech ochoreniach

pri pozaacutepalovyacutech stavoch

pri osteochondrodystrofii

pri poruchaacutech metabolizmu

Ehlersov-Danlosov syndroacutem

Marfanov syndroacutem

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky

Pre naacutezov je rozhodujuacutece umiestnenie vrcholoveacuteho stavca

Okcipitocervikaacutelne ndash vrchol krivky je na C1 alebookcipute a C1 spojeniacute

Cervikaacutelne ndash vrchol krivky je medzi C2 ndash C6

Cervikotorakaacutelnendashvrchol krivky je na C7 Th1alebo v oblasti prechodu C7ndashTh1

Torakaacutelne ndash vrchol krivky je medzi Th2 ndash Th11

Torakolumbaacutelnendashvrchol krivky je na Th12L1alebo prechod Th12ndashL1

Lumbaacutelne ndash vrchol krivky je medzi L2 ndash L4

Lumbosakraacutelne ndash vrchol krivky je v lumbosakraacutelnomspojeniacute L5 ndash S1

(Kokavec Novorolskyacute 2007Bessette Rousseau 2012)

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky

I keď je skolioacuteza priestorovaacute zmena tvaru chrbtice a hrudneacuteho koša štandardne

najpouţiacutevanejšia je metoacuteda Cobba-Lippmana Ide o stupnicu ktorou moţno zmerať

veľkosť a rozsah krivky hneď ako je identifikovanaacute krivka a koncoveacute stavce Uhol

skoliotickej krivky je formovanyacute spojnicou dvoch priamok jedna ide z hornej plochy

kraniaacutelneho koncoveacuteho stavca druhaacute priamka z dolnej plochy kaudaacutelneho koncoveacuteho

stavca a vznikaacute po pretnutiacute kolmiacutec vytvorenyacutech na tieto dve priamkyje Krivky suacute

zaradeneacute doštyroch zaacutekladnyacutech stupňov podľa rozsahu(Kokavec Novorolskyacute 2007

Bessette Rousseau 2012)

22

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010)

Stupeň Indash krivky menšie ako 30 stupňov s maloutorziou stavcov (IA ndash krivky do

10 stupňov IB- do 30 stupňov)

Stupeň IIndash krivky 30 ndash 60 stupňov s torziou 10ndash 12 stupňov

Stupeň IIIndash krivky 60 ndash 90 stupňov s torziou 20ndash 30 stupňov

Stupeň IVndash krivky nad 90 stupňov s torziou 30stupňov a viac

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy

novorodeneckaacute zaacutechyt od 1 do 12 mesiacov

infantilnaacute zaacutechyt do 3 roku veku dieťaťa

juvenilnaacute zaacutechyt medzi 4 rokom aţ po naacutestup puberty

adolescentnaacute zaacutechyt po 10 roku ţivota dieťaťa do ukončenia kostneacuteho rastu

skolioacuteza dospelyacutech zaacutechyt po 18 roku ţivota

Vekom naacutestupu skolioacutezy sa rozumie vek v ktorom bola deformita spozorovanaacute

čo nemusiacute byť nutne rovnakyacute čas v ktorom sa objaviacute zakrivenie (Bessette

Rousseau 2012)

23

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek

Vybočenie do straacuten od strednej čiary

jednyacutem obluacutekom ndash skolioacuteza tvaru C (a)

dvomi obluacutekmi ndash skolioacuteza tvaru S ndash esoviteacute prehnutie (b)

tromi obluacutekmindash skolioacuteza tvaru S ndash prehnutie je dvojito esoviteacute(c)(Novotnaacute

Kohliacutekovaacute 2000)

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek

Všetky skolioacutezy mocircţeme rozdeliť podľa smeru krivky

frontaacutelna rovina krivka smerujuacuteca doprava je dextrokonvexnaacute doľava

sinistrokonvexnaacute krivka

sagitaacutelna rovina rozlišujeme hyperkyfoacutezu a hyperlordoacutezu (Dungl a kol

2005)

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky

Pri kompenzovanej skolioacuteze prechaacutedza olovnica spustenaacute zo stredu zaacutehlavia

intergluteaacutelnou ryhou

Pri dekompenzovanej skolioacuteze naopak spustenaacute olovnica prechaacutedza mimo

intergluteaacutelnu ryhu Často je to znaacutemkou progresie krivky (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

24

47 Idiopatickaacute skolioacuteza

Termiacuten idiopatickaacute skolioacuteza zaviedol Kleinberg v roku 1922 a označuje

pacientov u ktoryacutech nie je moţneacute určiť presnuacute priacutečinu vzniku deformity V skutočnosti

to vyzeraacute tak ţe sa mocircţe vyvinuacuteť u zjavne zdravyacutech detiacute s fyziologickyacutem zakriveniacutem

chrbtice vo vzťahu k viaceryacutem faktorom v ktoromkoľvek obdobiacute počas kostneacuteho rastu

a kedykoľvek mocircţe docircjsť k progresii (Negrini et al2012Kolaacuteř 2003)Najčastejšie je to

v obdobiacute zryacutechleneacuteho rastu medzi 6 a 24 mesiacom 5-8 rokom a 11-14rokom

ţivota(Negrini et al2005)Ryacutechlosť vyacutevoja zakrivenia chrbtice sa meniacute najryacutechlejšie na

začiatku puberty (Grivas et al2006) Po ukončeniacute rastu chrbticeje oveľa menšie riziko

potencionaacutelneho rozvoja krivkyV dospelosti mocircţe byť zhoršenie stavu idiopatickej

skolioacutezyvyacutesledkom progresiacutevnej osifikaacutecie deformity a skruacutetenia kolapsu

chrbtice(Negrini et al 2012)

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy

Etiopatogeneacuteza idiopatickej skolioacutezy (IS) ako naacutem uţ naacutezov či definiacutecia hovoriacute

staacutele nie je objasnenaacute a je pravdepodobne vyacutesledkom viaceryacutech priacutečinZaoberaacute sa ňou

mnoho autorov vyacuteskumov ale ani početneacute rastoveacute metabolickeacute neurofyziologickeacute

epidemiologickeacute patologicko-anatomickeacute štuacutedie a teoacuterie naacutem zatiaľ neposkytli

jednoznačnuacute odpoveď na otaacutezku vzniku skolioacutezy (Kolaacuteř 2003 Kenanidis et al 2008

Mordecai Dabke 2012 Wong Liu 2003)

Ochorenie nemaacute ţiadne prodromaacutelne priacuteznaky (Gallo2011)Etiopatogeneticky

mocircţe byť idiopatickaacute deformita chrbtice označenaacute za skolioacutezu ako syndroacutem

s multifaktoriaacutelnou etioloacutegiou(Burwell et al 1991Grivas et al 2002 Kolař 2003 )

Bolo vyslovenyacutech mnoho teoacuteriiacute Za pocircvod poruchy bolooznačeneacute nielen kostneacute

tkanivo ale i nervy svaly vaumlzy chrbtice hormonaacutelne faktory atďRodinnyacute vyacuteskyt

ochorenia je veľmi častyacute uvaacutedza sa sa medzi 7-11 u priamych priacutebuznyacutechVyacuteskum

incidencie skolioacutezy u jednovaječnyacutech a dvojvaječnyacutech dvojčiat ukazuje

u jednovaječnyacutech identickyacute typ i progresiu krivky (Dungl a kol 2005)

V nedaacutevnych vyacuteskumoch sa u pacientov potvrdila rodinnaacute anamneacuteza priacutečina v

centraacutelnom nervovom systeacuteme ndash dysfunkcia proprioceptiacutevneho a vestibulaacuterneho

systeacutemu a asymetriacentraacutelneho nervoveacuteho systeacutemu (CNS) Ďalšiacutemi faktormi

25

prispievajuacutecimi k vzniku ISsuacute metabolickeacute poruchy kolageacutenu poruchy svalov a krvnyacutech

doštičiek rastoveacuteho faktoru a biomechanickeacute faktory (Reuben Hwan 2012)

Z pohľadu vyacutevojovej kinezioloacutegie je skolioacuteza asymetrickou koordinačne

podmienenou posturaacutelnou poruchou ktoraacute maacute pocircvod v prvyacutech troch mesiacoch

posturaacutelneho vyacutevoja dieťaťa (Švejcar2003 Kolaacuteř 2003)

Z pohľadu biomechaniky moţno naacutezory na vznik IS rozdeliť podľa odhadovanej

primaacuternej priacutečiny

Rastovaacute hypoteacuteza uvaţuje o vplyve asymetrie rastovej ryacutechlosti alebo časovyacute posun

nesuacutehlasnyacute začiatok rastovej akceleračnej faacutezy pre obe polovice stavca (Hniacutezdil a kol

1996)

Deformačnaacute hypoteacuteza hovoriacute o primaacuternom spuacutešťacom mechanizme ktoryacutem je lokaacutelna

deformaacutecia (napr traumatickaacute) alebo tvaroveacute anomaacutelie v niektorom mieste chrbtice To

vyvolaacute kompenzačneacute procesy ktoreacute modelujuacute tvaroveacute zmeny často zosilnenou rastovou

akceleraacuteciou (Hniacutezdil a kol 1996)

Silovaacute hypoteacuteza ndash primaacuternym dlhodobyacutem formujuacutecim uacutečinkom je buď asymetrickaacute

vonkajšia zaacuteťaţalebo asymetria ťahovyacutech siacutel trupoveacuteho svalstva ktoraacute maacute pocircvod

v jednostrannej pohybovej zaacuteťaţi (jednostranneacute skraacutetenie svalov) (Hniacutezdil a kol1996)

Etioloacutegia však zostaacuteva staacutele kontroverznaacute Suacutečasnyacute vyacuteskum podporuje teoacuteriu ţe

ide o multifaktoriaacutelne ochorenie zahŕňajuacutece abnormality v genetike (Ogilvie et

al2006) metabolizmus melatoniacutenu (Moreau et al2004) posturaacutelnu nerovnovaacuteha

(Mirovsky Blankstein Shlamkovitch2006) vestibulaacuternu patoloacutegiu (Lambert et

al2009) a komunikaacuteciu medzi mozočkom a vestibulaacuternym systeacutemom(Simoneau et

al2009)

Vedci zaoberajuacuteci sa objemovyacutemi zmenami mozočku u pacientov

s adolescentnou idiopatickou skolioacutezou prišli k zaacuteveru ţe tieto zmeny mocircţu byť

priacutečinou kompenzovania naacutesledkov v CNS v docircsledku pretrvaacutevajuacutecej snahy udrţať

rovnovaacutehu tela vzhľadom na asymetriu chrbtice (Shi et al2013)

26

472 Delenie IS

Idiopatickuacute skolioacutezu moţno klasifikovať všetkyacutemi deleniami ako skolioacutezy

všeobecne Najčastejšie v literatuacutere naacutejdeme delenie podľa doby naacutestupu lokality uhla

zakrivenia počtu kriviek a vyvaacuteţenosti

Infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Je najčastejšou formou skolioacutezy ktoraacute maacute incidenciu aţ 96 no v 90

priacutepadoch sa spontaacutenne upraviacute iba vyacutenimočne dochaacutedza k ryacutechlej progresiido zaacutevaţnej

deformity Začiacutena v kojeneckom veku a od ostatnyacutech typov sa odlišuje dvomi

zaacutekladnyacutemi prvkami

- resolventnyacute typ ndash častejšie u chlapcov prevaţne ľavostrannaacute hrudnaacute krivka

upravuje sa bez liečby

- progresiacutevny typ - zaacutevaţnyacute typ ktoryacute ryacutechlo progreduje a je jednyacutem

z najzaacutevaţnejšiacutech typov deformiacutet chrbtice často sprevaacutedzanyacutem inyacutemi vrodenyacutemi

vadami (Dungl a kol2005)

Juvenilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Povaţuje sa takisto za jednu z najzaacutevaţnejšiacutech foriem pre svoj vysokyacute

potencionaacutel rastu a častyacute vyacuteskyt (Dungl a kol2005) Postihuje obe pohlavia

rovnakoŤaţkeacute krivky nad 40 stupňov suacute infantilneacuteho pocircvodu Juvenilnaacute skolioacuteza maacute

lepšiu prognoacutezu ako infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza (Vařeka2000) Jej krivky majuacute

typickuacute formu a umiestnenie Klasifikujeme ju stupnicou podľa Kinga - maacute 5 typickyacutech

foriem

King 1 ndash primaacuternou je bedernaacute krivka ktoraacute je vaumlčšia a menej flexibilnaacute

King 2 ndash primaacuterna je hrudnaacute krivka je vaumlčšia a menej pohyblivaacute neţ driekovaacute

King 3 ndash pravostrannaacute dolnaacute hrudnaacute krivka driekovaacute krivka nie je vyvinutaacute

King 4 ndash dlhaacute hrudnaacute alebo thorakolumbaacutelna krivka pravoľavostrannaacute

King 5 - dvojitaacute hrudnaacute krivka kde hornaacute začiacutena na Th1 je veľmi tuhaacute spojenaacute

s elevaacuteciou ľavej lopatky a ťaţkou kozmetickou vadou

Najčastejši vyskytujuacutecimi sa krivkami suacute pravostranneacute dolneacute hrudneacute

krivky Najmenej sa vyskytujuacute dvojiteacute hrudneacute krivky Pri idiopatickyacutech skolioacutezach

nikdy nenaacutejdeme štrukturaacutelnu krivku v C CTh alebo LS oblasti chrbtice (Dungl a

kol2005)

27

Adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Začiacutena v obdobiacute puberty v dobe poslednej rastovej akceleraacutecie a trvaacute do

ukončenia rastu Tvoriacute pribliţne 80 všetkyacutech IS Na toto obdobie rastu pripadaacute 10

z celkovej telesnej vyacutešky jedinca pri samotnej chrbtici ide iba o niekoľko centimetrov

tyacutem je danyacute aj menšiacute potencionaacutel malignity tohto typu skolioacutezy Lokalizaacutecia a typ

kriviek je rovnakyacute ako u juvenilnej skolioacutezy(Dungl a kol2005) U ľahkyacutech skolioacutez

dochaacutedza vaumlčšinou k malej alebo ţiadnej progresii Naopak u stredne ťaţkyacutech foriem

mocircţeme sledovať veľmi ryacutechlo progresiuAdolescentneacute skolioacutezy typu bdquoCldquo suacute obvykle

menej zaacutevaţneacute ako skolioacutezy typu bdquoSldquo (Sosna kol 2001)

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze

Najčastejšou zmenou tvaru ktoruacute u chrbtice so skolioacutezou spozorujeme je

lateraacutelna deviaacutecia vo frontaacutelnej rovine Pri pohľade zozadu je vaumlčšinou chrbtica

vyklenutaacute v hrudnej chrbtici doprava a v driekovej časti chrbtice doľava(Weiss1991)

V sagitaacutelnej rovine vaumlčšinou nachaacutedzame lordoacutezu pohybovyacutech segmetov

takzvanyacute plochyacute chrbaacutet driekovuacute lordoacutezu a často hrudnuacute hypokyfoacutezu aţ lordoacutezu

Všeobecnyacutem znakom skolioacutezy je zniacuteţenie aţ vymiznutie hrudnej kyfoacutezy Suacutevisiacute to

s niţšou stabilitou chrbtice tendenciou k rotaacuteciia uacuteklonu hlavne v dobe rastu kedy je

flexibilita chrbtice vaumlčšia (Pallovaacute Kubovyacute Otaacutehal 2006)

Tvar stavcov je deformovanyacuteNajvaumlčšie zmeny vidieť napoziacutecii a tvare stavcov

vrcholovyacutech a prechodnyacutech Vrcholovyacute stavec je nepravidelne klinovityacute deformovanyacute

v kolmom i vodorovnom priereze (Kolaacuteř 2009) Je najviac rotovanyacutema najviac

odchyacutelenyacutem stavcom od vertikaacutelnej osi pacienta (Bessette Rousseau 2012)Na

konvexnej strane skoliotickeacuteho obluacuteku je vyššiacute neţ na konkaacutevnej strane a v sagitaacutelnej

rovine je predozadne oploštenyacute Čiacutem viac je stavec vzdialenyacute od vrcholu vybočenia

tyacutem menej maacute klinovityacute tvar a tyacutem viac je viditeľnaacute rotaacutecia a stočenie stavcovPod

pojmom rotaacutecia rozumieme špiraacuteloviteacute otočenie jedneacuteho stavca proti druheacutemu tak ţe

jeho tŕň je posunutyacute oproti druheacutemu v smere konkavity obluacuteku chrbtice Toziou

rozumieme skruacutetenie samotneacuteho stavca podľa smeru pocircsobiacej sily (Kolaacuteř2009)

Torzia a rotaacutecia suacute priacutečinou prečo na roumlntgenovom (RTG) zaacuteznamevyzeraacute vybočenie

chrbtice do strany vaumlčšie neţ klinicky (Lomiacuteček1973)

Koncovyacute stavec ohraničuje krivku kraniaacutelne i kaudaacutelne Je poslednyacutem meranyacutem

stavcom ktoryacute sa sklaacuteňa do konkavity krivky Jeho krycie plochy suacute najviac skloneneacute

28

do konkavity krivky Ak suacute na konci krivky stavce uloţeneacute rovnobeţneposlednyacutem

stavcom je ten ktoryacute je najvzdialenejšiacute od jej vrcholu(Bessette Rousseau 2012)

Okrem zmien na chrbtici prebiehajuacute i zmeny na rebraacutech tyacutekajuacutece sa ich

priebehu tvaru i dĺţky Na konkaacutevnej strane hrudniacuteku vznikaacute hlbokeacute vtiahnutie a rebraacute

suacute stlačeneacute nasebe Na konvexnej strane suacute roztiahnuteacute a vytvaacuterajuacute tak gibbus

paravertebraacutelny val podmienenyacute rotaacuteciou tiel stavcov a rebier suacutečasne

Lopatka je na vybočenej strane hrudniacuteka posunutaacute kraniaacutelne a lateraacutelne Stojiacute

vyššie neţ na opačnej strane

Na strane konvexity je crista iliaca postavenaacute niţšie ako na opačnej strane čo

vyvolaacuteva u postihnutyacutech jedincoch pocit skraacutetenia dolnej končatiny na strane konkaacutevnej

(Kolaacuteř 2009)

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001)

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky

Medzi rizikoveacute predisponujuacutece faktory ktoreacute ovplyvňujuacute pravdepodobnosť ţe

docircjde k progresii patria (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009)

vek- vek naacutestupu skolioacutezy je prognosticky veľmi docircleţityacutem faktorom Čiacutem

v mladšom veku sa diagnostikuje tyacutem horšia je jej prognoacuteza U dievčat mocircţe

29

byť i vek naacutestupu menštruaacutecie vyhodnotenyacute ako faktor v oblasti predikcie

progresie(Philippe 2012)

pohlavie- idiopatickaacute skolioacuteza sa vyskytuje častejšie u dievčat neţ u chlapcov

lokalizaacutecia primaacuternej krivky ndash hrudneacute skolioacutezy majuacute horšiu prognoacutezu ako

skolioacutezy driekoveacute ktoreacute nedosahujuacute takuacute zaacutevaţnosť Skolioacutezy s viacpočetnou

primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu ndash dvojitaacute krivka maacute lepšiu

prognoacutezu ako jednoduchaacute

stav maumlkkyacutech tkaniacutev ndash pruţnosťkoţe a laxicita kĺbovje značnyacutem rizikovyacutem

faktorom

minimaacutelne mozočkoveacute priacuteznaky ndashvyacuteznamnuacute vyacutepovednuacute hodnotu pre vyacutevoj

krivky maacute docirckladneacute vyšetrenie mozočkovyacutech funkciiacute U pacientov

s potencionaacutelnou progresiou je charakteristickeacute mierne naznačenie

paleocerebelaacuternej mozočkovej poruchy Spojenie minimaacutelneho mozočkoveacuteho

syndroacutemu s laxicitou maumlkkyacutech tkaniacutev povaţujeme za najzaacutevaţnejšiacute symptoacutem

potencionaacutelneho zhoršenia krivky

genetika ndashvyšetrenie rodičov popriacutepade prarodičov by malo byť čo najuacuteplnejšie

Pri pozitiacutevnom klinickom naacuteleze je vhodneacute spraviť RTG sniacutemok v stoji

475 Incidencia a prognoacuteza

ISje typom skolioacutezy ktoryacute je zo všetkyacutech štrukturaacutelnych deformiacutet najčastejšiacute

Podľa Kolaacuteřa (2003)maacute na svedomiacute 65 priacutepadov štrukturaacutelnych skolioacutez Repko

(2010)uvaacutedza tento typ deformity ako 80 všetkyacutech detskyacutech skolioacutez Je pribliţne

dvakraacutet častejšiacute u dievčat i progreduje osemkraacutet častejšie v porovnaniacute s chlapcami

Všeobecne platiacute ţe skolioacuteza ktoraacute sa prejaviacute neskocircr počas dospievania alebo po

ukončeniacute rastu maacute lepšiu prognoacutezu a nebezpečie progresie je minimaacutelne Faktom je ţe

progres krivky sa zastavuje asi jeden rok pred uacuteplnou osifikaacuteciou Viac-menej k určitej

pomalej progresii i naďalej mocircţe dochaacutedzať čo sa u dospelyacutech prejaviacute napriacuteklad

zniţovaniacutem telesnej vyacutešky (Bessette Rousseau 2012Vlach 1986)

Čiacutem skocircr sa skolioacuteza prejaviacute tyacutem horšiu maacute prognoacutezu keďţe sa IS rozviacuteja hlavne

v obdobiacute rastu Z toho vyplyacuteva ţe skoliotickaacute krivka ktoraacute sa objaviacute v priebehu

detskeacuteho veku sa mocircţe zvyacutešiť oveľa viac v porovnaniacute s krivkou ktoraacute sa objaviacute

v priebehu dospievaniaRyacutechly naacuterast krivky na seacuteriiroumlntgenovmaacute zlyacute prognostickyacute

30

vyacuteznam Avšak veľkyacute počet novonarodenyacutechdetiacute so skolioacutezou vymizne spontaacutenne bez

liečby (Bessette Rousseau 2012 Vlach 1986)Docircleţityacutem znakomudaacutevajuacutecim

ukončenie kostneacuteho rastu je kostnyacute vek Určuje sa podľa Risserovho znamenia To naacutem

udaacuteva zrast apofyacutezy a os ilium Podľa tohto znamenia sa daacute predpokladať moţnaacute

progresia ochorenia Mocircţeme povedať ţe do doby kyacutem apofyacuteza pevne zrastie

s hrebeňom bedrovej kosti mocircţe skoliotickaacute krivka progredovať (Kolaacuteř 2003)

Ďalšiacutem prognostickyacutem kriteacuteriom je lokalizaacutecia primaacuternej skoliotickej krivky

Thorakaacutelne skolioacutezy majuacute lepšiu prognoacutezu ako krivky lokalizovaneacute kaudaacutelnejšie

Skolioacutezy s viacpočetnou primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu To znamenaacute

ţe dvojitaacute krivka maacute lepšiu prognoacutezu neţ krivka jednoduchaacute (Kolaacuteř 2003)

Z hľadiska ďalšej prognoacutezy mocircţu mať najhoršie naacutesledky ryacutechlo sa zhoršujuacutece

krivky v hrudnej oblasti V pokročilyacutech štaacutediaacutech mocircţu meniť pomery vo

vnuacutetrohrudniacutekovom priestore a viesť tak ku komplikaacuteciaacutem zo strany respiračneacuteho

a kardiovaskulaacuterneho aparaacutetu (Hniacutezdil a kol 1999)

Naacutesledkom poruchy pľuacutecnej ventilaacutecie mocircţe docircjsť k preťaţeniu srdca a vzniku cor

scolioticum (Sochovaacute 2002)

48 Ostatneacute druhy skolioacutez

Kongenitaacutelna skolioacuteza

Vznikaacute poruchou formaacutecie alebo segmentaacutecie stavcov priacutepadne kombinaacuteciou tyacutechto

poruacutechNa RTG sniacutemke vidieť klinovityacute tvar stavca alebo nesegmentovanuacute lištuna

jednej strane Je zreteľnaacute hneď po narodeniacute Počas rastu mocircţe začať progredovať

a vyacuterazne sa zhoršiť Na RTGobraze vidieť asymetrickuacute malformaacuteciu stavcov Pri

progredujuacutecich deformitaacutech spocircsobujuacutecich dekompenzaacuteciu je indikovanaacute k operaacutecii

v niacutezkom veku dieťaťa (2-4 roky) (Sosna kol2001 Gallo 2011)

Skolioacuteza pri neurofibromatoacuteze

Vyacuteviacuteja sa ako suacutečasť systeacutemoveacuteho ochorenia spojiva Podozrenie je pri vyacuteskyte

typickyacutech koţnyacutech škvŕn bielej farby Neurofibroacutem v oblasti chrbtice vyvolaacute kraacutetke

patologickeacute zakrivenie postihnuteacuteho uacuteseku chrbticez ktoreacuteho sa však mocircţe vyvinuacuteť

31

zaacutevaţnaacute deformita RTG obraz odhaliacute kraacutetke ostreacute zakrivenie v postihnutej oblasti

a kompenzačnuacute krivku vďalšom uacuteseku chrbtice Terapiou je odstraacutenenie neurofibroacutemu

(pokiaľ je moţneacute) a korekcia krivky s fuacuteziou Komplikaacuteciou je hojenie kostnej fuacutezie

ktoreacute je spomaleneacute a často dochaacutedza k vytvoreniu pakĺbu vzhľadom na zaacutekladneacute

ochorenie (Sosna kol 2001 Gallo 2011)

Neuromuskulaacuterna skolioacuteza

Vznikaacute pri poruche centraacutelnej nervovej suacutestavy u centraacutelnych i perifeacuternych pareacutez

a pri primaacuternych svalovyacutech ochoreniach Postihnutyacute jedinec je od narodenia neschopnyacute

voľne ovlaacutedať perifeacuterne svaly Chrbtica vytvaacutera bizardneacute krivky Na RTG je

necharakteristickeacute zakrivenie Operačnaacute terapia je indikovanaacute iba v priacutepadoch kedy je

priaznivaacute predpokladnaacute dĺţka ţivota postihnutej osoby (Dungl a kol 2005 Kolaacuteř

2009 Sosna kol 2001)

Ostatneacute skolioacutezy

Mocircţu vznikať po uacuterazoch operaacuteciaacutech chrbtice pri ochoreniach spojiva ndash

Marfanov syndroacutem Ehlersov-Danlosov syndroacutem Pri tyacutechto chorobaacutech je postihnutie

skeletu a chrbtice vysokeacute (40-70) Ďalej mocircţu vznikať napriacuteklad i ako

mnohopočetneacute epifyzaacuterne dysplaacutezie osteogenesis imperfecta mukopolysacharidoacutezy

(Dungl a kol 2005 Kolaacuteř 2009)

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez

Vyšetrenie deliacuteme na orientačneacute a špeciaacutelne Orientačneacute vyšetrenie sluacuteţi na

včasneacute zachytenie deformity Vykonaacuteva ho pediater inyacute odborniacutek alebo zaškolenyacute

zdravotniacutecky či nezdravotniacutecky personaacutel ktoryacute je často v kontakte s deťmi ako

napriacuteklad učiteľ telesnej vyacutechovy Včasneacute odhalenie začiacutenajuacutecej skolioacutezy je veľmi

docircleţiteacute pre zvolenie strateacutegie a naacutesledne vlastnyacute efekt liečby (Kolaacuteř 2003)

Krivka skolioacutezy byacuteva skreslenaacute zrotovanyacutem postaveniacutem tŕňovyacutech vyacutebeţkov ku

konkavite krivky obluacuteku Ich postavenie nezodpovedaacute objektiacutevnemu rozmeru poruchy

32

a pri neskuacutesenom vyšetrujuacutecom mocircţe docircjsť k prehliadnutiu skoliotickej krivky alebo

nedoceneniu jej rozsahu (Kolaacuteř 2003)

Pri špeciaacutelnom vyšetreniacute sa zameriava hlavne na dve oblasti Je nutneacute rozliacutešiť

idiopatickuacute skolioacutezu od skolioacutezy posturaacutelnej alebo skolioacutezy inej etioloacutegie Pre vyluacutečenie

z inyacutech priacutečin sa hľadajuacute škvrny bielej kaacutevy a podkoţneacute maumlkkeacute tumorky ktoreacute svedčia

pre neurofibromatoacutezu diastomyeacutelie je zase sprevaacutedzanaacute trsom vlasov pigmentaacuteciou

a lipoacutemom v driekovej oblasti Zameriava sa i na rohovku či nie je zakalenaacute

(mukopolysacharidoacuteza) utvaacuteranie podnebia (Marfanov syndroacutem) či ušneacute boltce

(kongenitaacutelna skolioacuteza) (Kolaacuteř 2003)

Hlavnyacutem prejavom štrukturaacutelnej skolioacutezy je fixovanaacute rotaacutecia v predklone Ak

ide o skolioacutezu posturaacutelnu zakrivenie pri predklone Pri idiopatickej skolioacuteze je

zakrivenie priacutetomneacute v kaţdej polohe U štrukturaacutelnej skolioacutezy je vaumlčšia či menšia

rotaacutecia stavov priacutetomnaacute vţdy a nemoţno ju skorigovať v ţiadnej polohe (Kolaacuteř 2003)

Vyšetrenie a kontroly pacienta by podľa moţnosti mal vykonaacutevať jeden lekaacuter

a vhodneacute je zhotoviť i fotodokumentaacuteciu (Sochovaacute2002 )

491 Anamneacuteza

Okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov paacutetrame po suacutevislostiach s deformitou

Naacutestup deformity mocircţe napovedať o jejetioloacutegiiacute Predchaacutedzajuacutece vyšetrenia a liečba

pomaacutehajuacute odhadnuacuteťdoterajšiacutepriebeh a veľkosť progresie Pozornosť treba zvyacutešiť ak

pacient uvedie subjektiacutevne obtiaţe ako bolesť uacutenavu dychoveacute probleacutemy či

neuromuskulaacuterne poruchy Familiaacuterny vyacuteskytje cennyacutem poznatkom u vaumlčšiny

systeacutemovyacutech a vrodenyacutech vaacuted Uacutedaje o telesnom vyacutevoji obdobiacute zryacutechlenia rastu

naacutestupu sekundaacuternych pohlavnyacutech znakova celkovaacute vyacuteška rodičov napomaacuteha odhadnuacuteť

doteraz vyčerpanyacute rast a moţnosť progresie vady(Dungl a kol 2005)

492 Kineziologickyacute rozbor

Aspekcia

Je jednyacutem zo zaacutekladnyacutech klinickyacutech vyšetreniacute ktoreacuteho podstatou je pozorovanie

a zhodnotenie pacienta Pohľadom vyšetrujuacuteci zhodnotiacute ako celkovuacute postuacuteru tak aj

33

konfiguraacuteciu jednotlivyacutech častiacute tela Poskytuje moţnosť zhodnotiť vonkajšie prejavy

pacienta a niacutem udaacutevaneacute informaacutecie (Dobeš 2011)

Postuacutera sa hodnotiacute z troch straacuten zozadu zpredu zboku Postupuje sa

systematicky kaudaacutelnym kraniaacutelnym smerom

Pohľad zozadu hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy relieacutef krku symetriu

postavenia ramien horneacute končatiny (relieacutef osa konfiguraacutecia) tvar a symetriu

hrudniacuteka vyacutešku a postavenie lopatieksledujeme kontuacutery paravertebraacutelnych erektorov

liacuteniu tŕňovyacutech vyacutebeţkov suacutemernosť torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov panvu ndash vyacutešku

spinae iliacae posteriores superiores(SIPS) gluteaacutelne svaly symetriugluteaacutelnych ryacuteh

osoveacute postavenie dolnyacutech končatiacuten (relieacutef osa konfiguraacutecia)

Pohľad zboku hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy drţanie hornyacutech

končatiacuten postavenie a tvar hrudniacuteka zakrivenia chrbtice brušneacute svaly postavenie

panvy postavenie dolnyacutech končatiacuten

Pohľad zpredu sledujeme symetriu tvaacutere osoveacute postavenie hlavy krku relieacutef

krku symetriu vyacutešky ramien kľuacutečnych kostiacute symetriu prsnyacutech bradaviek tvar

a symetriu hrudniacuteka postavenie rebier suacutemernosť pohybu rebier pri dyacutechaniacute svalstvo

brucha drţanie hornyacutech končatiacuten symetriu torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov

postavenie panvy symetriu spinae iliacae anteriores superiores postavenie dolnyacutech

končatiacuten klenbu nohy aktivitu prstov ( Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010Gross a kol

2005)

Vyšetrenie v sede

Pozorujeme rozdiely vzniknuteacute zmenou polohy Tieto rozdiely sa objavujuacute

v docircsledku odstraacutenenia vplyvu funkčnyacutech či anatomickyacutech odchyacutelok dolnyacutech končatiacuten

(Gross a kol 2005)

Vyšetrenie chocircdze

Za normaacutelnych okolnostiacute je chocircdza uacutečinnyacutem pohybom vpred Uacutečinnyacutem

pohybom rozumieme pohyb s minimaacutelnym energetickyacutem vyacutedajom Je definovanaacute i ako

spocircsob lokomoacutecie umoţňujuacuteci pohyb tela v priestore vpred tak ţe ťaţisko tela

umiestneneacute ventraacutelne pred stavcom S1 opisuje siacutenusoidu vo vertikaacutelnej (doprava-

34

doľava) i v horizontaacutelnej rovine (hore-dole) s minimaacutelnou amplituacutedou (Gross a

kol2005)

Chocircdza by mala byť rytmickaacute s rovnakou dĺţkou kroku končatiny by mali byť

v osovom postaveniacute a byť rovnomernezaťaţovaneacute Odviacutejanie chodidla stojnaacute noha sa

dotyacuteka podloţky paumlta a vaacuteha sa prenesie cez vonkajšiacute okraj nohy na špičku Všiacutemame si

suacutehyb panvy trupu a hornyacutech končatiacuten Ramenaacute a horneacute končatiny sa majuacute pohybovať

opačnyacutem smerom ako trup a dolneacute končatiny (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010

Rychliacutekovaacute 2008)

Adamsov test a vyšetrenie skoliometrom

Ide o hlavnyacute screeningovyacute test pri vyšetreniacute skolioacutezy Tento spocircsob vyšetrenia

popiacutesal Adams v roku 1865 Pacienta vyšetrujeme v stoji vyzveme ho aby sa

predklaacuteňal Pri vyšetreniacute je v 90 stupňovom predklone v drieku vystreteacute kolenaacute ramenaacute

uvoľneneacute ruky voľne visiace Nerovnakaacute dĺţka dolnyacutech končatiacuten sa vaumlčšinou

nekoriguje (Kokavec Novorolskyacute 2007 Patias et al 2010)

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010)

Pri vyšetreniacute pohľadom v horizontaacutele vidiacuteme zvyacuteraznenuacute asymetriu spocircsobenuacute

fixaacuteciou stavcov a vyklenutiacutem rebier Test je pozitiacutevny u všetkyacutech štrukturaacutelnych

skolioacutez funkčnaacute deformita sa v predklone vyrovnaacute (Blaha 2005)

Pri objektiacutevnom meraniacute sa pouţiacutevaacute skoliometerŠpeciaacutelne navrhnutaacute vodovaacuteha

bola predstavenaacute Bunnellom v roku 1984 aby obmedzil subjektivitu testu v predklone

Je pouţiacutevanyacute na ryacutechle a ľahkeacute kvantitatiacutevne posuacutedeniestupňa rotaacutecie trupu Uhol

rotaacutecie trupu by mal byť meranyacute na troch uacuterovniach chrbtice a to v proximaacutelnej časti

35

hrudnej chrbtice v jej strede a v torakolumbaacutelnom prechode (Bunell 1984 Grivas et

al 2007 Kotwicky et al 2013)

Vo vyšetrovanej poziacuteciiacute sa odmeria sklon gibusua paravertebraacutelneho valu

skoliometrom uhol vaumlčšiacute neţ 5deg je podozrivyacute zo skolioacutezy Vyacutešku kostaacutelneho gibusu

meriame v centimetroch (Kokavec Novorolskyacute 2007)

Pri vyšetreniacute skoliometrom hovoriacuteme o symetrii pri vyacutesledku 0deg akaacutekoľvek inaacute

hodnota je nazvanaacute asymetriou (Grivas et al 2006)

Uvaacutedza sa ţe Adamsov test skutočne preukaacuteţe rotačnuacute zloţku skolioacutezy keďţe

prominencia rebier je vyacutesledkom rotaacutecie hrudneacuteho koša spolu s chrbticou (Grossman et

al1995)

Adamsov test sa povaţuje za citliveacute klinickeacute vyšetrenie v porovnaniacute s meraniacutem

Cobbovho uhla (Cote et al 1998)

Avšak citlivosť a špecifita sa meniacute v zaacutevislosi na zručnosti vyšetrujuacuteceho umiestnenia

a veľkosti krivky (Viviani et al1984) Rozsahcitlivosť a špecifita testu v predklone

rocircznym stupňom skolioacutezy suacute (Scherl 2014)

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge10 deg - citlivosť 74 - 84 špecificita 78 -93

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť92 - 100 špecificita 60 - 91

driekovaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť 73 špecificita 68

skolioacutezy s uhlom Cobb ge40 deg - citlivosť 83špecificita 99

I keď vyacutesledky Adamsovho testu nezodopovedajuacute presne Cobbovmu uhlu

nameraneacutemu na RTG sniacutemkach mocircţu tieto dve hodnoty korelovať Všeobecne platiacute ţe

Adamsov uhol medzi 5deg aţ 7deg zodpovednaacute 10deg aţ20deg Cobbovho uhla (Ashworth et al

1988 Bunnell 1984) Bolo dokaacutezaneacute ţe uhol nameranyacute pri Adamsovom teste menšiacute

ako 5deg maacute špecifitu 47 pre detekciu adolescentnej idiopatikej skolioacutezy (AIS) Na

zaacuteklade tohto uacutedaja sa uhol menšiacute ako 5deg nepovaţuje za pozitiacutevny naacutelez Špecifitu 86

vypovedaacute Adamsov uhol 7deg takto vysokeacute percento špecifity koreluje s veľkosťou

Cobbovho uhla nad 10deg zisteneacuteho na RTG sniacutemke a pacient sa posiela na vyšetrenie

chrbtice k odborniacutekovi(Ashworth et al1988 Bunnell 1984)

36

Vyšetrenie olovnicou

Meranie

zozadu hodnotiacuteme osoveacute postavenie chrbtice- olovnica spustenaacute zo stredu

zaacutehlavia (protuberantia occipitalis externa tŕň C7) maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou

ryhou stredom celej chrbtice medzi kolenami a dopadať medzi paumlty V tomto priacutepadne

hovoriacuteme o kompenzovom osovom postaveniacute V priacutepade ţe olovnica intergluteaacutelnou

ryhou neprechaacutedza odmeria sa odchyacutelka v centimetroch a označiacute sa ako

dekompennzaacutecia vpravo vľavo (Rychliacutekovaacute2008)

spredu hodnotiacuteme osoveacute postavenie trupu ndash olovnica sa spuacutešťa od processus

xiphoideus prebieha cez pupok (brucho sa dotyacuteka olovnice nemalo by prominovať)

zboku hodnotiacuteme osoveacute postavenie tela ndash olovnica sa spuacutešťa od vonkajšieho

zvukovodu a maacute prechaacutedzať stredom plecoveacuteho a bedroveacuteho kĺbu a padať pred osu

členkoveacuteho kĺbu (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie pohyblivosti chrbtice

Schoberova vzdialenosť ndash hodnotiacute pohyblivosti driekovej chrbtice do flexie

Meria sa vzdialenosť trňoveacuteho vyacutebeţku stavcaL5 a 10cm kraniaacutelne u dospelyacutech 5 cm

u detiacute Pri zdravej chrbtici sa taacuteto vzdialenosť predĺţi u dospelyacutech minimaacutelne o 4-5 cm

u detiacute o 25 cm (Macrae Wright 1969)

Stiborova vzdialenosť ndash ukazuje rozviacutejanie hrudnej a driekovej chrbtice Meria

sa vzdialenosť tŕňoveacuteho vyacutebeţku stavca L5 a C7 Pri predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť o 7-10cm (Malanga Nadler 2006)

Ottova vzdialenosť ndashrozsah pohybu hrudnej chrbtice do predklonu a do

zaacuteklonu Meranaacute je vzdialenosť od stavcaC7 a 30cm kaudaacutelne Pri predklone by sa mala

vzdialenosť predĺţiť aspoň o 35 cm pri zaacuteklone by sa mala vzdialenosť zmenšiť v

priemere o 25 cm (Vařeka Vařekovaacute 1995)

Čepojova dištanciandash rozsah pohybu krčnej chrbtice do flexie Meria sa

vzdialenosť od stavcaC7 a 8 cm kraniaacutelne Pri maximaacutelnom predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť najmenej o 3cm (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

37

Forestier Flache ndash kolmaacute vzdialenosť protuberantia occipitalis externaa steny

meria sa najčastejšie v stoji Ak sa pacient s prepnutyacutemi kolenami dotyacuteka tylom steny

je Forestierova fleche 0Pouţiacuteva sa pre meranie fixovanej hrudnej kyfoacutezy alebo pri

flekčnom postaveniacute hlavy (Kolaacuteř 2009)

Thomayerova skuacuteškandashtzv skuacuteška jednoducheacuteho predklonu nešpecificky

hodnotiacute pohyblivosť celej chrbticePacient sa zo stoja predkloniacute a meria sa vzdialenosť

medzi špičkou tretieho prstu a podlahou Normou je ak sapacient dotkne špičkou prstu

podlahy za fyziologickuacute sa daacute povaţovať ešte aj vzdialenosť do 10 cm od podlahy

(Kolaacuteř2009)

Tyacutemto testom mocircţeme hodnotiť aj hyperhypomobilitu chrbice Za patologickuacute sa

povaţuje jednoznačne vzdialenosť 30cmod zeme Je nutneacute však diferencovať či je

predklon obmedzenyacute poruchou statodynamikychrbtice alebo skraacuteteniacutem flexorov kolien

Ak sa vyšetrovanyacute behom testu dotkne podlahy celou dlaňou najčastejšie to poukazuje

na generalizovanuacute hypermobilitu Ak poloţiacute na zem celeacute predlaktie jednaacute sa o vyznamuacute

poruchu vaumlziva (Kolaacuteř 2009)

Podľa Jandu a kol (2004) hodnotiacuteme tuacuteto skuacutešku nasledovne

norma ndash dotyk podloţky špičkami prstov

pozitiacutevnaThomayerova skuacuteška ndash meriame vzdialenosť v cm od podloţky

negatiacutevna Thomayerova skuacuteška ndash miacutenus v cm (pacient sa dotyacuteka dlaňami alebo

predklaktiami zeme)

Vyšetrenie lateroflexiendashPacient stojiacute vzpriamene chrbtom opretyacute o stenu

horneacute končatiny pozdĺţ tela dlane k telu prsty natiahnuteacute Na stehne sa zaznačiacute bod po

ktoryacute siaha najdlhšiacute prst vyzveme pacienta aby aby spravil uacuteklon (vyluacutečenie

predklonunadvihnutie opačnej dolnej končatiny (DK)značnyacute posun panvy lateraacutelne)

Zaznačiacute sa kam dosiahol a porovnajuacute sa strany Skuacuteška je orientačnaacute (Haladovaacute

Nechvaacutetalovaacute 2010Hromaacutedkovaacute a kol 2002)

Matthiassov test drţania tela - jednoduchyacute a spoľahlivyacute test vyšetrovanyacute

v stoji predpaţiacute horneacute končatiny do 90deg a drţiacute ich tak 30 sekuacutend Sleduje sa zmena

drţania tela (Matthiass 1966)

Pri vyšetreniacute sledujeme i celkoveacute zakriveniechrbtice kompenzaacuteciu trupu

meriame celkovuacute vyacutešku v porovnaniacute s dĺţkou končatiacuten v upaţeniacute Normaacutelne byacuteva

38

rozpaumltie paţiacute jedinca rovnakeacute ako jeho telesnaacute vyacuteška jeho telesnej vyacuteške Skoliotik maacute

trup skraacutetenyacute o deformitu chrbtice Podobnyacute vyacuteznam maacute vyšetrenie proporciiacute postavy

v stoji a v sede Podobne sluacuteţi vyšetrenie proporcionality v sede a v stoji Naacutepadnyacute

rozdiel vyacutešky postavy v stoji s dĺţkou trupu v sede svedčiacute o deformite chrbtice

Vyšetrenie trupu v sede vyluacuteči asymetriu panvy a sekundaacuterny pocircvod krivky (Dungl a

kol 2005)

Goniometrickeacute vyšetrenie

Hodnotenie rozsahov pohyblivosti chrbtice maacute vyacuteznam pri hodnoteniacute flexibility

krivky a pohyblivosti jednotlivyacutech uacutesekov Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov sme uţ

uviedli medzi kineziologickyacutemi poznatkami Teraz zdocircrazňujeme vyšetrovaneacute pohyby

a uvaacutedzame aj ich fyziologickyacute rozsah podľa Jandy a Pavlŧ

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

Uacutesek chrbtice Flexia Extenzia Lateraacutelna flexia Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg-45deg 45deg-75deg 45deg 50deg-60deg

Hrudnaacute

a driekovaacute - - 35deg-45deg 20deg-45deg

Vyšetrenie dolnyacutech končatiacuten

Vyšetrenie skoliotikov cielene dopĺňame o vyšetreniedolnyacutech končatiacuten (DKK)

Karski Madej a Rehaacutek (2001) odporuacutečajuacute vyšetrenie pohyblivostiv oboch bedrovyacutech

kĺboch Zistili ţe u vaumlčšiny pacientov s IS je priacutetomnaacute abdukčnaacute kontraktuacutera prevaţne

v oblasti pravej coxy

Testuje sa addukcia oboch bedrovyacutech kĺbov v extenzii Kontroluje sa i priacutetomnosť

flekčnej a extrarotačnej kontraktuacutery bedrovyacutech kĺbov (hlavne vpravo) (Karski Karski

2014 )

Meranie dĺţky dolnyacutech končatiacuten

Dĺţka DKK sa meria v ľahu

Funkčnaacute dĺţka vzdialenosť prednej spiny a vnuacutetorneacuteho členku

Anatomickaacute dĺţka trochanter major ndash vonkajšiacute členok

39

Umbilikomaleolaacuterna dĺţka pupok- vnuacutetornyacute členok (pri šikmej

a asymetrickej panve) (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Trendelenburgov test- vyšetrenie stoja na jednej nohe -hodnotiacute stav

pelvifemoraacutelnychstabilizaacutetorov Ide o stoj na jednej dolnej končatine druhaacute je pokrčenaacute

v bedrovom a kolennom kĺbe Pri teste by nemalo docircjsť k vychyacuteleniu či poklesu panvy

na stranu flektovanej končatiny Pozorujeme i trup ndash nemalo by dochaacutedzať ku

kompenzačneacutemu uacuteklonu na stranu stojnej končatiny (Hardcastle Nade1985)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania a dychovyacutech pohybov

Dychoveacute pohyby sluacuteţia nielen k metabolickyacutem potrebaacutem organizmu ale majuacute

suacutečasne i posturaacutelnu funkciu Rytmicky menia tvar hrudniacuteka a tyacutem ovplyvňujuacute drţanie

a konfiguraacuteciu tela Dynamika dyacutechania zaacutevisiacute na tvare chrbtice a tvar chrbtice zaacuteleţiacute na

dynamike dyacutechania (Dylevskyacute 2009b Veacutele 2012)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania je uacutezko spojeneacute s vyšetreniacutem stabilizačnej

funkcie chrbtice Umoţňuje posuacutediť aktivaacuteciu braacutenice a jej spolupraacutecu s brušnyacutemi

svalmi Z hľadiska kinezioloacutegie rozdeľujeme dyacutechanie na braacuteničneacute a kostaacutelne Pri

braacuteničnom dyacutechaniacute sa rozširuje nielen brušnaacute dutina a dolnaacute apetuacutera hrudniacuteka do šiacuterky

ale i predozadne Pri hornom type dyacutechania sa sternum pohybuje kraniokaudaacutelne

a hrudniacutek sa rozširuje minimaacutelne(Kolaacuteř 2009)

Sledujeme priebeh dychovej vlny ndash respiračnyacute pohyb prebieha distoproximaacutelne

pri naacutedychu i vyacutedychu (Chaloupka 2011)

Celkovuacute pohyblivosť rebier zisťujeme priloţeniacutem prstov do medzirebrovyacutech

priestorov Porovnaacutevame ich vzaacutejomneacute postavenie pri naacutedychu a vyacutedychui symetrickosť

rozpiacutenania hrudniacuteka V hornej časti hrudniacuteka sledujeme pohyb rebier nahor pri naacutedychu

pri vyacutedychu ich pokles V dolnej časti hrudniacuteka by sa mal odohraacutevať kriacutedlovityacute pohyb

rebier (Gross a kol 2005)

Meranie obvodu hrudniacuteka

Suacutečasťou vyšetrenia hrudniacuteka je i meranie jeho pruţnosti Zistiacuteme ju

prostredniacutectvom merania jeho obvodu krajčiacuterskym metrom - meria sa na dvoch

miestach a to

40

- cez bod mezosternale (muţi thelion) ndash obvod meriame vzadu tesne nad dolnyacutem

uhlom lopatiek vpredu u ţien cez stred hrudnej kosti (tesne nad hornyacutem

okrajom pŕs) u muţov nad prsnyacutemi bradavkami

- cez xifosternale - presnešie pre menšie zapojenie svalov a menšiu vrstvu tuku

Meranie sa opakuje 3x a to pri maximaacutelnom naacutedychu a maximaacutelnom vyacutedychu

(Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

Rozlišujeme svaly s tendenciou k skraacuteteniu a svaly s tendenciou k oslabeniu

Fylogeneticky staršie svaly s prevaţne posturaacutelnou funkciou suacute svaly s tendenciou

k hyperaktivite a skraacuteteniu Fylogeneticky mladšie svaly prevaţne svaly faacutezickeacute majuacute

tendenciu k oslabeniu vaumlčšinou je to praacuteve končatinoveacute svalstvo ryacutechlejšie sa

kontrahuje pri preťaţeniacute majuacute sklon k oslabeniuPodľa Jandu vyšetrujeme svalovuacute silu

(svalovyacute test) i vyšetrenie skraacutetenyacutech svalovVyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

naacutem preukaacuteţe priacutetomneacute svaloveacute dysbalancie(Lewit2003Veacutele 1997 )

Podľa Jandu rozlišujeme tri typy svalovyacutech dysbalanciiacute kedy suacute v nerovnovaacutehe

svaloveacute paacutery

Dolnyacute skriacuteţenyacute syndroacutemndashoslabeneacute mm glutaei maximi x skraacuteteneacute flexory

bedrovyacutech kĺbov slabeacute priame brušneacute svaly x skraacuteteneacute driekoveacute vzpriamovače trupu

slabeacute mm glutei medii x skraacuteteneacute m tensory fasciae latae a mm quadrati lumborum

Hornyacute skriacuteţenyacute syndroacutem ndashskraacuteteneacute horneacute x oslabeneacute dolneacute fixaacutetory ramenneacuteho

pletenca skraacuteteneacute mmbodka pectorales x oslabeneacute medzilopatkoveacute svaly

oslabeneacutehlbokeacute flexory šije x skraacuteteneacute extenzory šije a kyacutevače

Vrstvovyacute syndroacutem - charakterizovanyacute striedaniacutem oblastiacute hypertrofickyacutech

a oslabenyacutech svalov kaudokraniaacutelne sledujeme skraacuteteneacute ischiokruraacutelne svaly chabeacute

gluteaacutelne svaly maacutelo vyvinuteacute vzpriamovače drieku hypertrofickeacute vzpriamovače v ThL

oblasti slabeacute medzilopatkoveacute svaly hypertrofickeacute horneacute fixaacutetory ramenneacuteho pletenca

Na prednej strane pozorujeme oslabeneacute m vastus medialis skraacuteteneacute flexory bedrovyacutech

kĺbov oslabeneacute priame brušneacute svaly lateraacutelne však brušnaacute stena byacuteva vtiahnutaacute v

šikmyacutech brušnyacutech svalovskraacuteteneacute prsneacute svalyoslabeneacute hlbokeacute flexory krku

(Lewit2003 Veacutele 1997)

41

Karski Madej a Rehaacutek (2001) zdocircrazňujuacute vyšetrenie adduktorov a abduktorov

bedrovyacutech kĺbov Čiacutem vaumlčšiacute je rozdiel v rozsahu abdukcie (menšia addukcia praveacuteho

bedroveacuteho kĺbu a vaumlčšia addukcia ľaveacuteho) tyacutem vaumlčšia je hrozba rozvinutia skolioacutezy

Tvrdiacute ţe skolioacutezy sa objavujuacute u detiacute ktoreacute majuacute abdukčnuacute kontraktuacuteru vpravo

(addukcia 0 abdukčnaacute kontraktuacutera 5-10deg) alebo u detiacute ktoreacute majuacute menšiu abdukčnuacute

kontraktuacuteru praveacuteho bedroveacuteho kĺbu ale veľkuacute addukciu ľaveacuteho bedroveacuteho kĺbu (40-

45deg)

Podľa Kolaacuteřa (2002) je podstatneacute vyšetrenie svalov z funkčneacuteho hľadiska a to

hlavne vyšetreniacutem hlbokeacuteho stabilizačneacuteho systeacutemu ako najvyacuteznamnejšieho funkčneacuteho

faktoru Ide o vyšetrenie suacutehry svalov zaisťujuacutecich stabilizaacuteciu chrbtice počas pohybu

Vyšetrenie hypermobility

Pod pojmom hypermobilita sa rozumie zvyacutešenaacute kĺbna pohyblivosť nad beţnuacute

fyziologickuacute normu Podľa Sachseho rozoznaacutevame tri druhy hypermobility

lokaacutelnupatologickuacute ndash vznikaacute napriacuteklad medzi jednotlivyacutemi stavcami ako kompenzaacutecia

blokaacutedy generalizovanuacute patologickuacute ndash mocircţe vzniknuacuteť ako naacutesledok poruchy aferencie

centraacutelnej poruchy svaloveacuteho tonu a pod Konštitučnaacute hypermobilita je charakteristickaacute

postihnutiacutem celeacuteho tela nemusiacute však byť vo všetkyacutech oblastiach rovnakeacuteho stupňa

(Janda a kol 2004 Kolaacuteř 2009)

Je viacero skuacutešok napr skuacuteška rotaacutecie hlavy skuacuteška šaacutelu zapaţenyacutech paţiacute

zaloţenyacutech paţiacute extendovanyacutech lakťov zopnutyacutech ruacutek zopnutyacutech prstov skuacuteška

posadenia na paumlty či uţ spomiacutenanaacute skuacuteška predklonu ndash tzvThomayerov test (Janda

a kol 2004)

Skuacutešku uacuteklonu pri vyšetreniacute hypermobility hodnotiacuteme podľa kolmice spustenej

z axily - maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou ryhou Pri hypermobilite sa kolmica dostaacuteva za

kontralateraacutelnu stranu pri skraacuteteniacute mquadratus lumborum zostaacuteva na homolateraacutelnej

strane (Janda a kol 2004)

Palpaacutecia

Vyšetreniacutem pohmatom zisťujeme reflexneacute zmeny na koţi (hladkosť teplota

potivosť napaumltie) podkoţiacute fasciaacutech svaloch Zisťujeme vzaacutejomnuacute pohyblivosť tyacutechto

42

tkaniacutev voči sebe eventuaacutelne vyhľadaacutevame barieacutery medzi jednotlivyacutemi vrstvami

Zisťujeme i priacutetomnosť a kvalitu opuch bolestivosť a posunlivosť jaziev i kvalitu

citlivosti Čiacutem hlbšie palpujeme tyacutem je porucha hlbšie uloţenaacute Pri palpaacutecii kostiacute

rozpoznaacutevame hrboly (miesta svalovyacutech uacuteponov) moţneacute zmeny na okostici

lokalizujeme kĺbne štrbiny Palpujeme kĺbnu pohyblivosť v zmysle kvality a rozsahu

tzv kĺbnu hru (Dobeš 2011)

493 Ostatneacute vyšetrenia

Suacutečasťou klinickeacuteho vyšetrenia byacuteva i neurologickeacute vyšetrenie či zistenie

funkčneacuteho stavu kardiopulmonaacutelneho aparaacutetu (vitaacutelna kapacita pľuacutec

echokardiogramultrazvuk srdca)Orientačneacute neurologickeacute vyšetrenievyluacuteči uacutetlakoveacute

miešne a koreňoveacute syndroacutemy alebo neuromuskulaacuterne poruchy (Repko 2010 Dungl a

kol2005)

Sledujeme i celkovyacute duševnyacute stav pacienta Mocircţe naacutes doviesť k odhaleniu zaacutevaţnyacutech

systeacutemovyacutech ochoreniacute a dovoľuje naacutem odhadnuacuteť spolupraacutecu pacienta v buduacutecej liečbe

(Dungl a kol 2005)

494 Zobrazovacie metoacutedy

RTG vyšetrenie

Pri podozreniacute na štrukturaacutelnu skolioacutezu sa vyšetrenie dopĺňa o RTG obraz

Umoţňuje naacutem zistiť rozsah štrukturaacutelnych zmien na chrbtici posuacutediť funkčnuacute

a štrukturaacutelnu zloţku odmerať uhol zakrivenia a určiť primaacuternu krivku Najvaumlčšiu

vyacutepovednuacute hodnotu majuacute sniacutemky na dlhom formaacutete 30x90 cm kde je zachytenaacute celaacute

chrbtica i s polohou hlavy a panvy Takeacuteto sniacutemky sa zhotovujuacute

v anteroposterioacuternej(AP)a bočnej projekcii na začiatku liečby a po jednom

rokuZaacutekladneacute sniacutemky sa dopĺňajuacute APsniacutemkom v uacuteklonoch na stranu konvexity krivky

s centraacuteciou na vrcholktoreacute sluacuteţiak zisteniu flexibility krivky Tieto sniacutemky sa

zhotovujuacute aktiacutevnou flexiou pacienta alebo ešte lepšie pasiacutevnym tlakom na vrchol krivky

a pomocnyacutem ťahom za trup Pri sledovaniacute liečby sa kontrolnyacute sniacutemok v predozadnej

projekcii zopakuje po šiestich mesiacoch Pri očakaacutevaniacute progresie o tri mesiace (Sosna

kol 2001 Repko 2007 Kolaacuteř 2003)

43

RTG sluacuteţi na

Meranie tiaţe zakrivenia ndash Cobbov uholndash na AP projekciiho zvierajuacute kolmice na

priamky prechaacutedzajuacutece odľahlyacutemi kryciacutemi plochami koncovyacutech stavcov (Repko 2012)

Meranie rotaacutecie stavcov

Stupeň rotaacutecie stavcov sa hodnotiacute metoacutedou podľa Nashe a Moa podľa poziacutecie tieňov

pedikulov stavca na AP sniacutemku a je klasifikovanyacute piatimi stupňami rotaacutecie (Esposito et

al 2012)

- nultyacute stupeň tiene pedikulov suacute v rovnakej vzdialenosti od straacuten tiel stavcov

- stupeň I tieň pedikulu na konvexnej strane sa presuacuteva z okraja tela stavca

- stupeň II rotaacutecia je medzi stupňom I a III

- stupeň III tieň pedikulu sa nachaacutedza bliacutezko centra tela stavca

- stupeň IV tieň pedikulu je za stredom tela stavca

Určenie kostneacuteho vekundash u adolescentnyacutech pacientov sa odčiacutetava kostnaacute zrelosť

sledovaniacutem stupňa osifikaacutecie apofyacutez iliakaacutelnych kriacutest metoacutedou podľa Rissera Stupeň 1

je 25 osifikaacutecia stupeň 2 je 50 osifikaacutecia stupeň 3 je 75 osifikaacutecia stupeň 4 je

100 osifikaacutecie stupeň 5 je fuacutezia skostnatenyacutech epifyacutez lopaacutet bedrovyacutech kostiacute (Repko

2012Horne Flannery Usman 2014)

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014)

Ďalšie zobrazovacie metoacutedy suacute napriacuteklad magnetickaacute rezonancia (MRI) alebo

počiacutetačovaacute tomografia(CT) ktoreacute sa pouţiacutevajuacute v priacutepadoch kombinovanyacutechporuacutech

s postihnutiacutem chrbticoveacuteho kanaacutela či nervovyacutech štruktuacuter (Repko 2012)

44

410 Terapia skolioacutez

Liečba skolioacutezy by mala byť komplexnaacute a individuaacutelne prispocircsobenaacute kaţdeacutemu

pacientovi Ide o spolupraacutecu viaceryacutech odborniacutekov pediater ortopeacuted rehabilitačnyacute

lekaacuter fyzioterapeut niekedy i neuroloacuteg Pri liečbe orteacutezami zohraacuteva docircleţituacute uacutelohu

protetik (Kolaacuteř 2003)

Keďţe nepoznaacuteme presnyacute pocircvod idiopatickej skolioacutezy kauzaacutelna liečba nie je

moţnaacute a sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute (Sochovaacute 2002)

Pri liečbe je veľmi docircleţiteacute i navodenie spolupraacutece medzi pacientom a rodičom

hlavne u detskeacuteho pacienta ktoryacute maacute primaacuternu krivku v hrudnej oblasti krivka sa

objavila pred 10 rokom pacientje hypermobilnyacute a vykazuje minimaacutelne mozočkoveacute

priacuteznaky (Kolaacuteř2003)

Všeobecnou zaacutesadou či uţ konzervatiacutevnej alebo operačnej terapie je skorigovanie

skoliotickej krivky a tuacuteto korekciu udrţať Tyacutem sa zmierni rozvoj štrukturaacutelnych zmien

(hlavne v obdobiacute po ukončeniacute rastu) a progresia krivky (Vlach 1986 Weiss et al

2006)

Z hľadiska voľby terapie a tiaţe krivky sa skolioacutezy delia nasledovne

- 0-10deg nepovaţuje sa za skolioacutezu

- 10-20deg sledovanie krivky (kaţdeacute 3 mesiace) ak je krivka bez progresie kaţdyacutech

6 mesiacov rehabilitaacutecia

- 20-40deg indikaacutecia korzetu

- nad 40deg - pri progresiioperačneacute riešenie (Sosna kol 2001)

Pri kinezioterapiisaautori zhodujuacute v naacutezore ţe je indikovanaacute pri skolioacutezach nad 10deg

teda Ib a viac U kriviekpod 10deg nie je terapia nutnaacute doporučujesa zvyacutešenaacute telesnaacute

aktivita (Vařeka 2000)

Hlavnyacutem cieľom pohybovej terapie skolioacutezy je zabraacutenenie progresie skoliotickyacutech

zmien a podľa moţnosti i uacuteprava chybneacuteho zakrivenia chrbtice Docircleţityacutem

predpokladom pre ovplyvnenie skolioacutezy je nahradeniepatologickyacutech posturaacutelnych

a pohybovyacutech vzorov fyziologickyacutemispraacutevnymi (Pavlŧ2003 Weiss et al 2006)

45

Kriteacuteriom pre vyacuteber terapeutickeacuteho postupu je kineziologickyacute rozbor Vyacuteber ďalej

musiacute rešpektovať typ skolioacutezy veľkosť krivky vek a schopnosť spolupraacutece pacienta či

spolupraacutecu rodičov (techniky vyuţiacutevajuacutece asistenciu zaučenej osoby) V raacutemci

fyzioterapeutickyacutech postupov sa vyuţiacuteva predošetkyacutem formatiacutevny vplyv svalstva na

kostnyacute vyacutevoj I keď terapeuti vyuţiacutevajuacute odlišneacute techniacuteky mali by sa dodrţiavať určiteacute

všeobecneacute pravidlaacute

- cielene aktivovať autochtoacutennu muskulatuacuteru

- ovplyvňovať synergie ventraacutelnej a dorzaacutelnej muskulatuacutery a nedostatočnuacute

svalovuacute diferenciaacuteciu

- aktivovať braacuteničneacute dyacutechanie pri spraacutevnom postaveniacute panvy

- cvičenieby malo prebiehat prebieha v trakcii

- cvičenie zameraneacute na svalovuacute funkciu doplniť mobilizačnyacutemi technikami

(Kolaacuteř 2009)

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy

Metoacuteda Klapp

Autorom tejto metoacutedy je nemeckyacute ortopeacuted Rudolph Klapp Vypracoval ju na

zaacuteklade pozorovania ţe pri chocircdzi štvornoţcov suacute pohyby chrbtice z hľadiska ortopeacutedie

veľmi praktickeacute a navyše u tyacutechto zvierat sa nevyskytujuacute skolioacutezy Podstatou je teda

lokomoacutecia v kvadrupedaacutelnej poziacutecii Princiacutep cvičenia spočiacuteva v rozloţeniacute chrbtice

medzi 4 body opory so suacutečasnou lokomoacuteciu (lezeniacutem) s priamym vplyvom na rotabilitu

a pretiahnutie chrbtice s posilneniacutem svaloveacuteho korzetu Dochaacutedza tak k trojrozmernej

mobilizaacutecii chrbtice a ku korekcii chybneacuteho zakrivenia zlepšovaniu svalovej sily

koordinaacutecie a vytrvalosti Cvičebnyacute program sa riadi typom a stupňom zakrivenia

chrbtice Pozostaacuteva z pohybov končatiacuten trupu a zaujatia rocircznych polocirch trupu pri chocircdzi

po štyroch Taacuteto technika vyuţiacuteva dva bazaacutelne typy lezenia kreuzgang (skriacuteţeneacute

lezenie) kde suacute odrazoveacute končatiny kontralateraacutelne a passgang (mimochodneacute lezenie)

pri ktorom suacute odrazoveacute končatiny ypsilateraacutelne Skriacuteţeneacutelezenie sa vyuţiacuteva skocircr

u skolioacutez tvaru Cmimochodneacute pri tvare S Tyacutemto spocircsobom moţno dosiahnuť uacutepravu

nielen zmien v zmysle skolioacutezy a torzie ale i v zmysle lordotizaacutecie a kyfotizaacutecie

Odľahčenie chrbtice napomaacuteha k jej mobilizaacutecii a preťahovaniu za suacutečasneacuteho

posilňovania svalstva trupu Podľa vyacutechodiskovej polohy suacute aktivovaneacute svaly na

46

konvexnej i konkaacutevnej strane Kotraindikaacuteciou tejto metoacutedy je neschopnosť zvlaacutednuť

cvičenie (motoricky mentaacutelne) a postihnutie hornyacutech či dolnyacutech končatiacuten nedovoľujuacutece

zaujatie či zaacuteťaţ spojenaacute s postaveniacutem na štyroch končatinaacutech (Pavlŧ2003 Kolaacuteř

2009)

Ortopedickaacute dychovaacute terapia Schroth

Autorkou je učiteľka Katharina Schroth Svoju cvičebnuacute metoacutedu vypracovala

a vyskuacutešala najskocircr sama na sebea aţ potomzaloţila vlastnuacute kliniku na liečbu skolioacutezy

Neskocircr v jej šľapajaacutech pokračovala Katharinina dceacutera Schrothovaacute vychaacutedzala

z pocircvodne empirickeacuteho poznania podľa ktoreacuteho trup pozostaacuteva z troch zhruba

pravouhlyacutech blokov stojacich nad sebou

- panvovyacute (začiacutena podbruškom a končiacute rebrami)

- hrudnyacute (začiacutena na bruchu do vyacutešky stavcaTh6 a dolnej 13 rebier)

- ramennyacute (od vyacutešky ramien k mandibule)

Pri skolioacuteze suacute tieto bloky vo frontaacutelnej rovine protisebe vzaacutejomne posunuteacute

priacutepadne zrotovaneacute a nadobuacutedajuacute klinovityacute tvar čiacutem vznikaacute torzia Klinovityacutem

sformovaniacutem blokov a rotovaniacutem tiel stavcov dochaacutedza k zniacuteţeniu vyacutešky chrbtice

obmedzeniu pohyblivosti rebier čo nepriaznivo ovplyvniacute i dyacutechanie

Korekcia chybneacuteho postavenia je zahaacutejenaacute v oblasti chodidiel pokračuje

dolnyacutemikončatinami panvou To znamenaacute ţe dochaacutedza ku korekcii pacienta bdquozdola-

nahorldquo Veduacute k nej tieto kroky

- aktiacutevne pretiahnutie (prolongaacutecia)

- korekcia stranovyacutech posunov (vychaacutedza sa z opaumltovne ziacuteskaneacuteho stredneacuteho

postavenia panvy)

- aktiacutevna derotaacutecia

Tento stav sa deje predovšetkyacutem prostredniacutectvom špeciaacutelnych dychovyacutech cvičeniacute

Naacutecvik vhodneacuteho spocircsobu dyacutechania je veľmi podstatnou časťou liečby Maacute docieliť

korekciu nepriaznivyacutech dychovyacutech vzorcov ktoreacute suacute pre skolioacutezu typickeacute a prispievajuacute

k jej zhoršeniu (Pavlŧ2003)

Hlavnyacutem zloţkami cvičebnyacutech programov suacute

47

- cvičenie DKK v zaacutevese na rebrinaacutech

- naťahovacie cvičenie v kľaku za rukami a podobne ktoreacute vedie k zlepšovaniu

pohyblivosti chrbtice

- formovacie cvičenia pri ktoryacutech sa korekcia chybneacuteho postavenia chrbtice

dosahuje aktivaacuteciou určityacutech svalovyacutech skupiacuten

- posilňovacie cvičenia ktoreacute izometrickou kontrakciou zvyšujuacute silu svalov

a tyacutem udrţujuacute korigovaneacute postavenie chrbtice

Pre udrţanie terapeutickeacuteho efektu maacute docircleţiteacute miesto v terapii tzv aktiacutevna

stabilizaacutecia Ide o izometrickeacute svaloveacute kontrakcie počas vyacutedychu Tyacutemto sa aktivujuacute

i svaly ktoreacute boli doposiaľ neaktiacutevne (Pavlŧ2003)

Koncept vzpornyacutech cvičeniacute Brunkow

Terapeutickyacute koncept meroacutedy Roswithy Brunkow je zaloţenyacute na cielenej

aktivaacuteciidiagonaacutelnych svalovyacutech reťazcov Autorka bolanaacutesledkami uacuterazu nuacutetenaacute byť

nejakyacute čas pripuacutetanaacute k invalidneacutemu voziacuteku V tomto obdobiacute na sebe spozorovala ţe pri

vzpornom napiacutenaniacute hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten sa svalovaacute aktivita rozšiacuteri aţ na trup

a k hlave Vytvorila tak systeacutem vzpornyacutech cvičeniacute ktoryacute umoţňuje

- zlepšenie funkcie oslabenyacutech svalov

- stabilizačnyacute treacutening pre chrbticu a končatiny bez neţelaneacuteho zaťaţenia kĺbov

- preučenie spraacutevnych pohybov(Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Hlavnyacutem terapeutickyacutem prostriedkom suacute napiacutenacie resp vzporneacute cvičenia Postavenie

hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten vyvolaacute aktivitu svaloveacuteho vzorca Zaacutekladom cvičeniacute je

voľnaacute maximaacutelna dorzaacutelna flexia ruacutek a nocirch prevedenaacute vzpieraniacutem zaacutepaumlstia dlane či

paumlty v distaacutelnom smere proti pomyselneacutemu či reaacutelnemu odporu Dorzaacutelna flexia

aktivuje svaloveacute reťazce ktoryacutech fixnyacute bod leţiacute proximaacutelne a aktivita sa šiacuteri smerom

disto-proximaacutelnym Izometrickeacute vzpieranie oproti tomu aktivuje svaloveacute reťazce

s fixnyacutem bodom v distaacutelnych častiach končatiacuten aktivaacutecia je teda proximo-distaacutelna

V oboch priacutepadoch sa svalovaacute aktivita iradiaacuteciou šiacuteri ďalej i na trupoveacute

svaly(Pavlŧ 2003)

Metodika je rozpracovanaacute na cvičenia do šiestich tyacuteţdňov Pri cvičeniacute je nutneacute

zaujatie vhodnej zaacutekladnej polohy tela a vyacutechodiskovej polohy pre končatiny

48

Zaacutekladnou podmienkou postupu svalovej aktivaacutecie je spraacutevne postavenie kĺbov ktoreacute

musiacute byť zachovaneacute počas vzpornyacutech cvičeniacute Opakovaniacutem sa udrţujuacute reflexneacute draacutehy

tejto neuromuskulaacuternej aktivity Podpornyacutem prostriedkom suacute pomocneacute manuaacutelne

techniky ktoreacute stimulujuacute povrchovuacute či hlbokuacute citlivosť Napriacuteklad potieranie

povrchoveacute hlbokeacute hladkanie naacuterazoveacute tlakoveacute impulzy roztieranie (Pavlŧ2003)

Dyacutechanie pri cvičeniacute hraacute vyacuteznamnuacute rolu Naacutedych pocircsobiacute facilitačne vyacutedych

inhibične V ľahu na bruchu pri naacutedychu vychaacutedza pohyb smerom od ruacutek cez trup

k nohaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu od nocirch k rukaacutem V ľahu na chrbte ide pohyb

s naacutedychom od nocirch smerom k rukaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu zase opačne Cvičenie

prekladaacuteme relaxaacuteciou (Haladovaacute a kol1997)

Docircleţituacute uacutelohu zohraacuteva vedomeacute motorickeacute učenie pozornosť koncentraacutecia

a pochopenie optickej a akustickej ponuky a jej prenesenie na kinestetickuacute uacuteroveň

(Kolaacuteř2009)

Vojtov princiacutep reflexnej lokomoacutecie

Zaacuteklady tohto diagnostickeacuteho a terapeutickeacuteho princiacutepu poloţil na zaacuteklade

vlastnyacutech pozorovaniacute a skuacutesenostiacute českyacute neuroloacuteg Dr Vaacuteclav Vojta Metoacuteda vznikla

empiricky Zistil ţe pri určitej manipulaacuteciiacute s dieťaťom dochaacutedza k zmenaacutem svalovej

suacutehry ktoreacute vykazovali určituacute pravidelnosť a to vzbudilo jeho zaacuteujem U jeho malyacutech

pacientov vznikali vo svaloch pravidelne a automaticky takeacute reakcie ktoreacute boli

doposiaľ z funkcie vyradeneacute Na zaacuteklade prvyacutech pozorovaniacute vypracoval terapeutickyacute

koncept ktoryacute povaţoval viac za hypoteacutezu ako vyacutesledok vedeckej praacutece S cieľom

zlepšenia klinickeacuteho stavu svojich pacientov ďalej rozviacutejal a prepracovaacuteval svoju

metoacutedu (Vojta Peters2010)

Dnes predstavuje neurofyziologickyacute a vyacutevojovo orientovanyacute systeacutem

ktoreacuteho cieľom je znovuobnovenie vrodenyacutech fyziologickyacutech pohybovyacutech vzorov

ktoryacutech spontaacutenne zapojenie je obmedzeneacute poruchou centraacutelnej nervovej suacutestavy

a pohybovej suacutestavy nech uţ majuacute akuacutekoľvek priacutečinu Profesor Vojta vychaacutedzal

z predstavy ţe zaacutekladneacute pohyboveacute vzory suacute geneticky naprogramovaneacute v centraacutelnej

nervovej suacutestave kaţdeacuteho jedinca a pomocou reflexnej lokomoacutecie je moţneacute CNS

aktivovať prebudiť jej narušeneacute spoje a znovu obnoviť fyziologickeacute pohyboveacute vzory

(Pavlŧ2003Kolař 2009)

49

Metoacuteda vyuţiacuteva modeloveacute reflexneacute vzory z ontogenetickeacuteho vyacutevoja typickeacute pre

skoryacute detskyacute vek a pomocou nich sa snaţiacute aktivovať motorickeacute funkcie K reflexneacutemu

vybaveniu vyuţiacuteva adekvaacutetne proprioceptiacutevne stimuly - predpaumltie periostaacutelny tlak

v spuacutešťovyacutech zoacutenach na trupe a končatinaacutech statickyacute a dynamickyacute tlak v kĺbe presne

definovanuacute vyacutechodiskovuacute polohu oporneacute body a adekvaacutetny odpor proti vznikajuacutecemu

pohybu Ide o neustaacutelu kontrolu cez aferentnyacute a eferentnyacute systeacutem medzi perifeacuteriou

a centrom ktoruacute mocircţeme pozorovať spraacutevnym zapojeniacutem svalov v reťazci a zreťazeniacutem

tyacutechto svalovyacutech slučiekdo vyacutesledneacuteho globaacutelneho vzoru Celyacute dej prebieha

dynamickyacutem striedaniacutem opornej (stojnej) krokovej (flekčnej) odrazovej a relaxačnej

faacutezy v určitej časovej postupnosti Vyvolanie zmeny drţaniapostuacuteryalebo pohybu je

odvodeneacute od dvoch zaacutekladnyacutech globaacutelnych vzorov nazyacutevanyacutech reflexneacute otaacutečanie

a reflexneacute plazenie (Pavlŧ2003)

Stimulovaneacute zoacuteny sa označujuacute ako spuacutešťoveacute zoacuteny Vojta ich definoval spolu

dvadsať a rozdelil ich na hlavneacute a vedľajšie Hlavneacute zoacuteny sa nachaacutedzajuacute na končatinaacutech

(periostaacutelne stimuly) a vedľajšie na trupe (aplikaacutecia svalovyacutech podnetov) V princiacutepe

podnet aplikovanyacute do jednej zoacuteny vedie k vyvolaniu celeacuteho reflexneacuteho vzoru Suacutečasne

s motorickyacutem prejavom dochaacutedza i k vegetatiacutevnym prejavom vo vzťahu

k postihnuteacutemu svalstvu (potenie sčervenanie koţe dyacutechanie a pod) (Pavlŧ2003)

Drţanie tela znamenaacute zapojenie autochtoacutennej muskulatuacutery v jednotlivyacutech

segmentoch chrbtice ktoreacute je zaacutekladom vzpriamenia (Haladovaacute a kol1997) V oboch

globaacutelnych vzoroch sa taacuteto vzpriamovacia funkcia uskutočňuje

Podľa Kolaacuteřa (2003) je moţneacute prostredniacutectvom tyacutechto lokomočnyacutech vzorov

cielene ovplyvniť funkciu autochtoacutenneho svalstva u ktoreacuteho nie je moţnosť voľnej

kontroly Vyacutevoj IS znamenaacute blokaacutedu recipročne predisponovaneacuteho vzoru pričom

časovyacute a priestorovyacute sled rozvinutia autochtoacutennej muskulatuacutery nie je usporiadanyacute

Funkcia osoveacuteho orgaacutenu je z riadenia vzorovo posturaacutelnej ontogeneacutezy vyradenaacute a tyacutem

docircjde k jej nedostatočnej funkcii Pomocou vzorov reflexnej lokomoacutecie mocircţeme

vyacuterazne ovplyvniť porušenuacute funkciu autochtoacutennej muskulatuacutery ktoraacute riadi recipročnyacute

vzor šiacuteriaci sa z centraacutelnej nervovej suacutestavy na celyacute osovyacute orgaacuten a tyacutem zapojiť svaly do

spraacutevnej suacutehry Dochaacutedza takisto k aktivaacutecii spraacutevneho dychoveacuteho stereotypu

zapojeniacutem braacutenice do dychovej a posturaacutelnej funkcie

Reflexne mocircţeme cvičiť s pacientom v kaţdom veku Plasticita mozgu a tyacutem

vyacutebavnosť však klesajuacute v zaacutevislosti na veku Najvyacutebavnejšie suacute deti do jedneacuteho roku ţivota

50

Tuacuteto metodiku vyuţiacutevame pri staršiacutech deťoch skocircr ako podpornuacute aby sme podporili noveacute

alebo opravili zleacute pohyboveacute vzory (Kolaacuteř2009)

Nevyacutehodou metoacutedy reflexnej lokomoacutecie Dr Vojty je jej naacuteročnosť Je

nevyhnutnaacute spolupraacuteca pacienta i rodičov Vysokeacute naacuteroky suacute kladeneacute na terapeuta jeho

vzdelanosť a skuacutesenosti Chybne zostavenaacute terapia totiţ nielen neprinaacuteša ţiadny efekt

ale mocircţe byť dokonca škodlivaacute pretoţe podporuje svalovuacute nerovnovaacutehu čiacutem mocircţe

prispieť k dekompenzaacutecii krivky (Kolaacuteř2009)

Bruumlgger koncept

Diagnostickyacute a terapeutickyacute koncept vyvinutyacute na zaacuteklade vlastneacuteho pozorovania

švajčiarskym neuroloacutegom a psychiatrom Dr Aloisom BruumlggeromZaacutekladnou

myšlienkou konceptu k vzhľadom k podstate funkčnyacutech poruacutech pohyboveacuteho systeacutemu je

ţe pocircsobeniacutem patologickyacutech aferentnyacutech signaacutelov dochaacutedza v pohybovej suacutestave

(artromuskulaacuternom systeacuteme) k vzniku reflektorickyacutech ochrannyacutech mechanizmov (NSB

- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt) ktoreacute vyvolaacutevajuacute ochranneacute reakcie vo

forme artrotendomyotickyacutech reakciiacute čiacutem dochaacutedza k zmene fyziologickyacutech priebehov

pohybov a drţaniatela Cieľom terapie je patologicky pocircsobiace javy eliminovať aby

boli nastoleneacute fyziologickeacute a ekonomickeacute drţanie a pohyby (Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Cieľom diagnostickej časti konceptu je ohodnotiť a určiť tzv rušiveacute faktory

K tomu sluacuteţi

Anamneacuteza ndash okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov sa kladie docircraz na činnosti

ktoreacute pacient vykonaacuteva či po straacutenke kvalitatiacutevnej tak i kvantitatiacutevnej a prevaacutedza sa

analyacuteza prevaţujuacutecich pohybovyacutech funkciiacute

Inšpekcia ndash ohodnotenie tranzitoacuternych (odev obuv naacutebytok) i perzistentnyacutech

(jazvy opuch psychickeacute poruchy ) rušivyacutech faktorov

Funkčneacute vyšetrenie ndash ohodnotenie naacutevykoveacuteho drţania korigovaneacuteho drţania

Porovnanie drţaniacute poukazuje na veľkosť funkčnej poruchy a je i prvyacutem prognostickyacutem

kriteacuteriom (Pavlŧ2003)

Funkčnyacute test ndash test Th5 pruţenia ndash vaumlčšinou pri vyšetreniacute pacient sediacute (mocircţe

i staacuteť) v skorigovanej poziacutecii Ide o manuaacutelne rytmickeacute impulzy v kolmom smere na

chrbticu Maacute tri faacutezy a hodnotiacute

51

- pevnosť chrbtice

- klopenie panvy

- skuacuteškuretropoziacutecie ramien

Je hodnotenaacute kvantita i kvalita uvedenyacutech pohybov Test nie je iba testom

diagnostickyacutem ale opakuje sa po kaţdom terapeutickom zaacutekroku na zhodnotenie efektu

a spraacutevnosti zvolenej terapie

Medzi ďalšie testy patria test predbiehania lopatky rotaacutecie panvy vonkajšej

rotaacutecie v plecovom kĺbe a rotaacutecie hlavy

Stanovenie rušivyacutech faktorov ndash terapeut hypoteticky stanoviacute tieto faktory na

zaacuteklade predchaacutedzajuacutecich vyšetreniacute

Stanovenie pracovnej hypoteacutezy ndash stanovenie postupu terapie

V terapeutickej časti konceptu je cieľom odstraacutenenie rušivyacutech faktorov K tomu suacute

vyuţiacutevaneacute nasledujuacutece prvky (Pavlŧ 2003)

Korekcia držania tela ndash vzpriameneacute drţanie tela demonštruje Bruumlgger na modely

troch ozubenyacutech kolies ktoreacute reprezentujuacute tri zaacutekladneacute pohyby klopenie panvy vpred

zdvihnutie hrudniacuteka pretiahnutie šije Zdocircrazňovanaacute je tzv thorakolumbaacutelna lordoacuteza

ktoraacute by mala byť pretiahnutaacute od os sacrum po oblasť Th5

Priacutepravneacute opatrenia ndash polohovanie prikladanie špeciaacutelnych tepelnyacutech obkladov

na oblasť sternokostaacutelneho skĺbenia extetenzorov šije bedrovej chrbtice symfyacutezy

a adduktorov stehien Hlavnyacute uacutečinok je relaxačnyacute

Pasiacutevne terapeutickeacute postupy

- aplikaacutecie horkej bdquorolyldquo predstavujuacutecej tepelnuacute proceduacuteru k ovplyvneniu

edeacutemov (OGE ndash Obolenskaja-Goljanitzki efekt) vytvorenyacutech

opakovanyacutemi pohybmi s cieľom pozitiacutevne ovplyvniť lymfatickyacute obeh

Podľa potreby ju moţno kombinovať s hlbokou priečnou masaacuteţou

- neurologickeacute kontrakčneacute postupy ndash ryacutechle chvejiveacute pohyby

s relaxačnyacutem efektom

Aktiacutevne terapeutickeacute postupy

- agisticko-excentrickeacute kontrakčneacute postupy k zlepšeniu excentrickej

kontrakčnej schopnosti

52

- cvičenie s Thera-Bandom

- aktivity beţneacuteho denneacuteho ţivota

- aktiacutevne cviky

- terapeutickaacute chocircdza podľa Bruggera

- motivaacutecia a kladnyacute priacutestup terapeuta

Cvičenie s vyuţitiacutem pruţnyacutech ťahov

Vyuţitie takzvanyacutech pruţnyacutech ťahov je znaacuteme uţ daacutevno a okrem športu majuacute

svoje nezastupiteľneacute miesto i vo fyzioterapiiacute Na jednom z prvyacutech systematickyacutech

cvičeniacute maacute zaacutesluhu praacuteve Bruumlgger ktoryacute vypracoval ucelenyacute koncept cvičenia s Thera-

Bandom Vyuţiacutevame ho pre jeho vlastnosti ako je vysokuacute elasticita pevnosť proti

roztrhnutiu a moţnosťdaacutevaťprogresiacutevny odpor Umoţňuje tak aktiacutevne cvičiť proti

progresiacutevnemu odporu vyuţiacutevať izometrickuacute koncentrickuacute či excentrickuacute kontrakciu

svalov Svaly moţno aktivovať selektiacutevne i v globaacutelnom vzorci (Pavlŧ2003)

DoboMed

Autorkou metoacutedy je lekaacuterka a fyzioterapeutka ProfDobosiewicz Metoacutedu

najskocircr vyskuacutešala na skupinke ambulantnyacutech pacientov postupne ju zdokonaľovala

a od roku 2000 sa beţne pouţiacuteva ako intenziacutevny program pre skoliotikov na klinike

v Katowiciach (Bettany- Saltikov et al 2012)

Priacutestup DoboMed sa zameriava ako na deformity trupu tak i dychoveacute funkcie

Do svojho konceptu zahrnula i poziacuteciu kyfotizaacutecie hrudnej chrbtice i priacutestup aktiacutevneho

asymetrickeacuteho dyacutechania podľa Lehnert-SchrothMetoacuteda rešpektuje trojdimenzionaacutelny

pocircvod skoliotickej deformity chrbtice a snaţiacute sa ju ovplyvniť jej aktiacutevnymi pohybmi

Zaacutekladnou technikou je aktiacutevna trojdimenzionaacutelna korekcia zahŕňajuacuteca

mobilizaacuteciu primaacuternej krivky s docircrazom na kyfotizaacuteciu hrudnej chrbtice aalebo

lordotiacutezaacuteciu driekovej chrbtice Taacuteto mobilizaacutecia sa uskutočňuje v uzavretom

kinetickom reťazci ktoryacute sa dosiahne symetrickou poziacuteciou panvy a ramenneacuteho

pletenca Taacuteto poziacutecia sa zaujme ako prvaacute a musiacute sa udrţať vo faacuteze naacutedychu i vyacutedychu

Metoacuteda pozostaacuteva z troch častiacute Prvaacute časť priacutestupu je hlavne korektiacutevna technika

a skladaacute sa z 3D autokorekcie chrbtice a hrudneacuteho koša Taacuteto 3D autokorekcia

v predklone je originaacutelnou komponentou metody DoboMed Taacuteto zaacutekladnaacute technika je

jednou z kľuacutečovyacute techniacutek tejto metodiky (Bettany- Saltikov et al 2012)

53

Pred vlastnyacutem popisom hlavnej metodiky je spomiacutenanaacute priacutepravnaacute faacuteza sluacuteţiaca

k zahriatiu organizmu Taacuteto rozcvička mocircţe byť formou nešpecifikeacuteho cvičenia

Cvičeniacute DoboMed je charakterizovaneacute symetrickou poziacuteciou panvy a ramien v priebehu

všetkyacutech cvikov Maacute viesť k facilitaacutecii aktiacutevnej korekcie medzi dvoma symetrickyacutem

stabilnyacutemi oblasťami a k podpore a upevneniu spraacutevneho posturaacutelneho naacutevyku i mimo

terapeutickuacute jednotku Dosiahnutie cvičenia v uzavretom kinetickom reťazci je

docieleneacute fixaacuteciou panvy a liacutenie ramien hornyacutemi a dolnyacutemi končatinami na (proti)

podloţke(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Cvičenia suacute navrhnuteacute v uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch aby sa zvyacutešila ich uacutečinnosť

Toto je dosiahnuteacute pomocou fixaacutecie panvy a ramenneacuteho pletenca sa horneacute a dolneacute

končatiny Na začiatku terapie po rozcvičke nasleduje cvičenie v niacutezkych polohaacutech

aby došlo k čiastočneacutemu vyluacutečeniu vplyvu gravitaacutecie na chrbtoveacute svaly Pravdepodobne

z tohto docircvodu je skorigovanie skolioacutezy najviac viditeľneacute v niacutezkych polohaacutech Cvičenie

v niacutezkej poziacuteciiacute je prerušovaneacute Maximaacutelna aktiacutevna kyfotizaacutecia hrudnej chrbtice

a lordotizaacutecia driekovej chrbtice pri jej suacutečasnej trojrozmernej korekciisa uskutočňuje

medzi cvikmi v niacutezkych polohaacutech

Po cvičeniacute v niacutezkych poziacuteciaacutech nasledujuacute vyššie poziacutecie v ktoryacutech uţ dochaacutedza

k ovplyvneniu chrbtovej muskulatuacutery gravitaacuteciou

Pozornosť je zameranaacute na okolie vrcholoveacuteho stavca Na konkaacutevnu stranu krivky sa

lokaacutelne aplikuje silnyacute tlak zatiaľ čo na konvexnej strane sa pridaacuteva jemnaacute facilitaacutecia

Tieto dva prvky byacutevajuacute prepojeneacute s dychovyacutem cyklom Tlak sa vyviacuteja počas naacutedychu

facilitaacutecia je spojenaacute s vyacutedychom V priebehu vyacutedychu je dosiahnutaacute korekcia ktoraacute je

zastabilizovanaacute izometrickou kontrakciou (Bettany- Saltikov et al 2012Fusco et al

2011)

Tuacuteto metoacutedu moţno povaţovať za naacuteročnuacute Je vyţadovanaacute pravidelnaacute kontrola

fyzioterapeutom V praxi došlo k najlepšiacutem vyacutesledkom pri systematickom cvičeniacute kaţdyacute

deň pod dohľadom rodičov ktoriacute boli vyškoleniacute počas intenziacutevneho programu na

klinike(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Zaacutekladnyacutem cieľom tejto metoacutedy je aby sa zabraacutenilo progresii a alebo sa zniacuteţilo

zakrivenie Druhyacutem cieľom je zlepšiť dyacutechacie funkcie Uacutečinnosť terapie zaacutevisiacute na

pruţnosti krivky a aktiacutevnej spolupraacuteci pacienta preto DoboMed nie je odporuacutečaneacute pre

maleacute deti (Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

54

Side shift exercise

Cvičenie s bočnyacutem posuvom pocircvodne navrhla Mehta Ide o jednoducheacute cvičenie

bez potreby akyacutechkoľvek pomocirccok Skladajuacute sa z aktiacutevnej korekcie krivky chrbtice

prostredniacutectvom bočneacuteho posunu trupu na konkaacutevnu stranu krivky Bočnyacute naacuteklon

niţšieho koncoveacuteho stavca je zniacuteţenyacute a automaticky je krivka upravenaacute v polohe

bočneacuteho posunu (Maruyama et al 2003 Mehta 1985)

Cvičenie prebieha tak ţe pacient sa učiacute posunuacuteť trup smerom ku konkavite krivky

tak aby sa dostal nad panvu Cvičiacute sa v stoji pacient je inštruovanyacute vykonať posun

zotrvať 10 sekuacutend a vraacutetiť sa do neutraacutelnej poziacutecie V tento moment docircjde k uacuteprave

krivky prostredniacutectvom kontrakcie priacuteslušnyacutech svalov Pacient sa nesmie pri posune

ohyacutebať ani rotovať Pouţiacuteva sa ako samostatnaacute liečba Podľa autorky časteacute opakovanie

tohto maneacutevru (najmenej 30x denne) mocircţe stabilizovať a dokonca upraviť začiacutenajuacutecu

skolioacutezu(Den Boer et al 1999Maruyama Takeshita Kitagawa 2008)

Aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

Autorom je Dr Švejcar ktoryacute sa zaoberaacute problematikou posturaacutelnych poruacutech

v kontexte idiopatickej skolioacutezy od roku 1993 Zaacutekladneacute vyacutechodisko pre jeho praacutecu

bolabiomechanickaacute scheacutema terapie podľa Schrothovej a detailneacute zoznaacutemenie sa

s praacutecou Dr Vojty Inšpiraacuteciou mu bola ipraacuteca Ľudmily Mojţišovej a v neposlednom

rade zuţitkovanie vlastnej dlhoročnej praxe s nestabilnyacutemi plochami pri liečbe

posturaacutelnych poruacutech (Švejcar 2003)

Vychaacutedza z domienky ţe IS je asymetrickaacute koordinačne podmienenaacute posturaacutelna

porucha asymetria reakciiacute v zmysle diagonaacutely osoveacuteho aparaacutetu Pre pochopenie

funkčnyacutech vzťahov vyuţiacuteva kvadrupedaacutelnu poziacuteciu Pre jej kvalitu je určujuacuteca

schopnosť jedinca nastaviť stabilny a extendovanyacute osovyacute orgaacutenu pevneacute bdquouchopenie

tereacutenuldquo končatinami a vyvaacuteţeneacute podoprenie trupu v miestach koreňovyacutech kĺbov

Cieleneacute vyšetrenie pacientov s IS poukazuje na vyacuteraznuacute poruchu tyacutechto parametrov

Praacuteve klinickeacute vyšetrenie postuacutery v kvadrupedaacutelnej poziacutecii naznačuje vyacuteraznuacute korelaacuteciu

kvality bdquouchopenia tereacutenuldquo chodidlom alebo dlaňou s kvalitou drţania priacuteslušneacuteho

koreňoveacuteho kĺbu schopnosťou jeho zacentrovania Pri testovaniacute tela v poziacuteciina štyroch

nachaacutedza takmer absoluacutetnu zhodu krivky s kvalitou centraacutecie jednotlivyacutech koreňovyacutech

kĺbov Dominujuacuteca časť krivky zodpovedaacute osoveacutemu kĺbu s najhoršiacutem zacentrovaniacutem

i postaveniacutem akra priacuteslušnej končatiny Svaly centrujuacutece koreňoveacute kĺby facilitujuacute

55

autochtoacutennu muskulatuacuteru zodpovednuacute za centraacuteciu osoveacuteho orgaacutenu Okrem centrovania

je suacutečasťou terapie cvičenie uacutechopovej funkcie korekčneacute vypodloţenie chodidiel

Vyuţiacuteva i nestabilneacute plochy cvičenie zahŕňajuacutece prirodzeneacute pohyboveacute schopnosti

a v neposlednom rade zaistenie ergonomickeacuteho prostredia (Švejcar 2003)

Aktiacutevnu segmentaacutelnu stabilizaacuteciu moţno na zaacuteklade skuacutesenostiacute autora

kombinovať s manuaacutelnou terapiou (hlavne z postupu podľa Schrothovej) relaxačnyacutem či

strečingovyacutem cvičeniacutem i so stimulaacuteciou podľa Dr Vojtu V priacutepade nutnosti moţno

skombinovať s noseniacutem korzetov Neodporuacuteča ju kombinovať s klasickyacutemi

analytickyacutemi posilňovaciacutemi cvičeniami alebo silovyacutem cvičeniacutem v nepresne nastavenej

atituacutede (Švejcar 2003)

Cvičenie na veľkej lopte

Tuacuteto rehabilitačnuacute pomocirccku vyuţiacutevali uţ manţelia Bobathoviacute pri rehabilitaacutecii

detiacute s detskou mozgobou obrnou Postupom času sa vypracovali rocirczne cvičebneacute postupy

podľa mnohyacutech autorov Lopta maacute 3 charakteristickeacute vlastnosti a to labilnuacute plochu

pruţnosť rocircznu veľkosť Pri cvičeniacute dochaacutedza nezaacutevisle na vocircli pacienta ku korekcii

chybneacuteho nastavenia pohybovyacutech segmentov Je vypracovanyacutech mnoho cvikov

v rocircznych polohaacutech na zlepšenie stabilizaacutecie chrbtice a obnovenie jej pohyblivosti

Vyacutehodou je moţnosť autoterapie a jej vyuţiteľnosť u všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech

Ako senzomotorickaacute pomocirccka zvyšuje mnoţstvo proprioceptiacutevnej aferentaacutecie a podieľa

sa tak na aktivaacuteciišpecifickyacutech senzitiacutevnych a motorickyacutech oblastiacute CNS Neustaacutele tak

podnecuje riadiacu suacutestavu k aktivite a korekcii motorickeacuteho programu (Kolaacuteř 2009)

Sling exercise therapy - aktiacutevna terapia v zaacutevese

Pohybovaacute terapia Sling exercise therapy (SET) maacute pocircvod v Noacutersku Je to

ucelenyacute diagnostickyacute a terapeutickyacute systeacutem pre aktiacutevnu liečbu a cvičenie s cieľom

prispieť k trvaleacutemu zlepšeniu pohyboveacuteho uacutestrojenstva Diagnostickyacute systeacutem zahŕňa

testovanie tolerancie svalov prostredniacutectvom postupneacuteho zaťaţovania v otvorenom a

uzavretom kinematickom reťazci Pouţiacuteva sa spoločne s beţnyacutemi vyšetrenia

v diagnostikepohyboveacuteho uacutestrojenstva Terapeutickyacute systeacutem obsahuje prvky ako je

relaxaacuteciazvyacutešenie rozsahu pohybu trakcie treacutening stabilizačneacuteho svalstva

senzomotorickeacute cvičenie cvičenia v otvorenyacutech a uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch

56

Okrem toho je taacuteto terapia zaloţenaacute i na princiacutepe neuromuskulaacuternej aktivaacutecie

prostredniacutectvom statickyacutech a dynamickyacutech cvičeniacute vyuţiacutevajuacutecich facilitačnyacute uacutečinok

kontrolovanej vibraacutecie a nestabilneacuteho prostredia(Kirkesola2000)

4102 Hippoterapia

Hippoterapia je druh liečby pri ktorom vyuţiacutevame koňa ako prostriedok

k ovplyvneniu a zlepšeniu motorickyacutech schopnostiacute Podstatou je vyuţitie prirodzeneacuteho

pohybu zvieraťa s jeho typickyacutem chocircdzovyacutem mechanizmom (pohybovyacute krokovyacute vzorec

koňa je ľavaacute zadnaacute ľavaacute prednaacute pravaacute zadnaacute pravaacute prednaacute) ako motorickeacuteho vzoru

Dochaacutedza k pokusu o suacutelad pohybu koňa a pohybu pacienta Pohyb chrbta koňa je

prenaacutešanyacute na jazdca ndash pacienta ndashv 3 osaacutech (frontaacutelna sagitaacutelna horizontaacutelna) i pri

uacuteplnej pasivite pacienta Suacutečasne dochaacutedza i k rotačneacutemu kontrapohybu ramenneacuteho

pletenca a panvy čiţe ak ide kocircň ľavostrannyacutemi končatinami ľavyacute bok jazdca rotuje

vpred a suacutečastne i praveacute plece čo zodpovedaacute i pohyboveacutemu stereotypu chocircdze človeka

Kocircň pocircsobiacute na človeka i pomocou zmyslovyacutech impulzov - dotyku zraku čuchu ktoreacute

cez proprioceptiacutevny systeacutem vyvolaacutevajuacute radu aferentnyacutech signaacutelov (Kulichovaacute a kol

1995)

U skoliotikov sa hipoterapia sa indikuje do 24deg Cobovho uhla Prostredniacutectvom

tejto terapie dochaacutedza k normalizaacuteciisvaloveacuteho tonusu k zlepšeniu koordinaacutecie pohybu

(dochaacutedza k facilitaacuteciicerebraacutelnych funkciiacute vraacutetane mozočku) Rytmickyacutem prenaacutešaniacutem

3D pohybovyacutech stimulov podmienenyacutech krokom koňa dochaacutedza k narušeniu rovnovaacutehy

a tyacutem k stimulovaniu intersegmentaacutelnych svalov axiaacutelneho systeacutemu Posturaacutelny systeacutem

tak prijiacutema veľkeacute mnoţstvo proprioceptiacutevnych informaacuteciiacute (Kulichovaacute a kol 1995)

4103 Respiračnaacutefyzioterapia

Skolioacuteza nespocircsobuje iba tvaroveacute zmeny hrudniacuteka ale ovplyvňuje aj dychoveacute

funkcie Pacienti maacutevajuacute okrem ineacuteho zniacuteţenuacute vitaacutelnu kapacitu pľuacutec preto kladieme

docircraz na dychoveacute cvičenia (Dos Santos Alves Stirbulov Avanzi 2006) Prvky

dychovej fyzioterapie suacute teda nevyhnutnou suacutečasťou pohybovej terapie skolioacutez Vaumlčšiou

sa v metodikaacutech vyuţiacuteva lokalizovaneacute dyacutechanie Pacienti sa musia naučiť dyacutechať do

konkreacutetnych oblastiacute a na to sa vyuţiacuteva naacutecvik kontaktneacuteho lokalizovaneacuteho dyacutechania

Tlakom sa zvyacuterazniacute dychovyacute pohyb v mieste pocircsobenia Toto sa vyuţiacuteva napriacuteklad aj

57

v cvičeniacute podľa Schrottovej ktoraacute vytvaacutera tlak vaacutehou tela pri opretiacute priacuteslušneacuteho sektoru

o podloţku (Sochovaacute 2002)

Pri terapiiskolioacutez sa nacvičuje derotačneacute dyacutechanie k zlepšeniu tvaru hrudniacuteka

kde sa vyuţiacuteva tlak pelot orteacutez a zdocircrazňuje sa vyplňovanie vpadliny v hrudniacuteku Vdych

cielime do konkaacutevnej strany krivky čiacutem odďaľujeme konvexitu krivky od peloty

uloţenej na jej strane a korigujeme tvar hrudniacuteka a chrbtice (Hromaacutedkovaacute a kol 2002

Sochovaacute 2002)

Loptičkovanie

Ide o doplnkovuacute komplexnuacute masaacuteţnu metoacutedu facilitujuacutecu naacutedych inhibujuacutecu

vyacutedych Relaxuje a preťahuje brušneacute hrudneacute a krčneacute svaly svaly panvy a ramenneacuteho

pletenca Uvoľneniacutem braacutenice dochaacutedza k aktivaacuteciifyziologickej dychovej vlny Vyuţiacuteva

uacutečinky kompresie v akupresuacuternych a akupunktuacuternych bodoch Vyuţiacuteva teoacuteriu podľa

ktorej po kompresii tkaniva docircjde k jeho uvoľneniu Merania potvrdili ţe touto

metoacutedou je moţneacute dosiahnuť zvyacutešenie vitaacutelnej kapacity pľuacutec Jej priamy uacutečinok na

kostroveacute svalstvo prospieva k spraacutevnemu drţaniu tela a zlepšeniu dychovyacutech pohybov

Zaacuteroveň zlepšuje hybnosť a udrţuje pruţnosť hrudniacuteka a chrbtice (Jebavaacute 1993)

4104 Hydrokinezioterapia

Zameriava sa hlavne na posturaacutelny vyacutecvik vo vode Kľuacutečom k spraacutevnemu

drţaniu tela vo vode je spraacutevna poloha panvy Ďalej suacute docircleţiteacute stabilizačneacute cvičenia

(statickeacute dynamickeacute) Zaacuteťaţ zvyšujeme napriacuteklad prostredniacutectvom ryacutechlosti pohybu

alebo vyuţiacutevaniacutem pomocirccok zvyšujuacutecich odpor(Sochovaacute2002)

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie

Prostriedky fyzikaacutelnej terapie majuacute v liečbe skolioacutez len podpornyacute doplnkovyacute

vyacuteznam Vyuţiacutevame ich na zniacuteţenie svaloveacuteho napaumltia a celkoveacute uvoľnenie

Najčastejšie pouţiacutevanyacutemi suacute napriacuteklad parafiacuten a solux z proceduacuter vyuţiacutevajuacuteci uacutečinok

tepla vodoliečba (podvodnaacute masaacuteţ viacuterivka) i elektroliečba (diadynamickeacute pruacutedy)

(Sochovaacute 2002)

58

411 Reţimoveacute opatrenia a šport

Okrem cvičenia suacute veľmi docircleţiteacute reţimoveacute opatrenia Neexistuje v nich však

jednotnosť Vo všeobecnosti však platiacute neobmedzovanie pohybovej aktivity Nevhodnaacute

je dlhodobaacute statickaacute zaacuteťaţ a jednostranneacute zaťaţovanie (Kolaacuteř2009)

Zo športov sa mocircţu vykonaacutevať všetky pohyboveacute aktivity ktoreacute nevyţadujuacute

nadmernuacute vertikaacutelnu zaacuteťaţ a nemajuacute jednostranneacute zaťaţenie (vzpieranie uacutepoloveacute

športy skoky a doskoky vraacutetane hier obsahujuacutece tieto prvky hokej tenis a pod) Pri

skolioacutezach do 15deg sa odporuacuteča plaacutevanie (nie zaacutevodne) bicyklovanie (hlavne v tereacutene)

jazdu na koni beh sa preferuje orientačnyacute atletiku bez skokovyacutech discipliacuten Mocircţu hrať

i loptoveacute hry na rekreačnej uacuterovni treba si však daacutevať pozor na riziko mikrotraacuteum So

zvyšujuacutecim sa stupňom skolioacutezy sa zvyšuje i opatrnosť volia sa športy podľa stavu

a chuti pacienta neobmedzuje sa vyacuterazne vyacuteber športovej aktivity len jej prevedenie

Modifikuje sa tereacuten vynechaacutevajuacute sa prvky ktoreacute mocircţu viesť k presileniu či

mikrotraume upravujuacute sa pravidlaacute Vyacutenimkou je jazda na koni a cyklistiku ktoreacute

mocircţeme vyuţiť ako liečebnuacute metoacutedu Ich pozitiacutevom je moţnosť obmedzenia

gravitačneacuteho pocircsobenia a suacutemernaacute stimulaacutecia chrbtice Negatiacutevom je len riziko paacutedu

U ťaţkyacutech deformiacutet nad 40degsa pristupuje priacutesne individuaacutelne podľa naacutelezu i celkoveacutemu

stavu pacienta Vhodneacute je staacutele plaacutevanie alebonesmieme zabudnuacuteť na vykonaacutevanie

inyacutech aktiviacutet vo vode (napr beh hry) Aktivity vyţadujuacutece vertikaacutelne zaťaţenie napr

turistika musia byť prekladaneacute kompenzačnyacutemi aktivitami (Veacutele1997 Kučera1996)

412 Korzetoterapia

Cieľom liečby skolioacutezy prostredniacutectvom trupovyacutech orteacutez (korzetov) je

zabraacutenenie progresie deformity počas rastoveacuteho obdobia priacutepadne prispieť k zlepšeniu

krivky Korzet sa najčastejšie nasadzuje u kriviek v rozmedziacute 20 ndash 40 stupňov v obdobiacute

ryacutechleho rastu dieťaťa a nosiacute sa do doby ukončenia rastu Rozhodnutie o zahaacutejeniacute liečby

je v kompetenciilekaacutera Liečba orteacutezou maacute vyacuteznam iba u rastuacuteceho jedinca s flexibilnou

krivkou Krivky nad 40 stupňov u dospievajuacutecich uţ orteacutezou nemoţno ovplyvniť (Sosna

kol 2001)

59

Vo všeobecnosti sa odporuacuteča mať korzet nasadenyacute 23 hodiacuten denne Zvyšnaacute

hodina je určenaacute na hygienu starostlivosť o koţu a cvičenie Privykanie na korze je

postupneacute a vaumlčšinou dobre tolerovaneacuteUacutečinnosť trupovyacutech orteacutez najviac obmedzuje

spolupraacuteca pacientaNajviac problematickeacute sa ukaacutezalo dodrţanie doby nosenia korzetu

u adolescentov V jednej štuacutediiacute sa dokonca uvaacutedza ţe pacienti nosili korzet v priemere

len 65 doporučovaneacuteho času Priacutečinou sa pripisuje vplyvu korzetu na vzhľad a tyacutem aj

psychiku pacienta (Kolaacuteř 2009 Repko 2010)

Liečbu povaţujeme za uacutespešnuacute ak u progredujuacutecej idiopatickej skolioacutezy sa

stav pacientov nezhoršiacute o viac ako 6 stupňov (Kotwicki et al 2013)

Korzety fungujuacute na princiacutepe trojbodovej fixaacutecie Zaacutekladneacute sily prostredniacutectvom

ktoryacutech orteacutezy ovplyvňujuacute skolioacutezu suacute osoveacute (ťahoveacute) a bočneacute (tlakoveacute)Svojiacutem

tvarovaniacutem priacutepadne dolepeniacutem pelot pocircsobia nielen proti zakriveniu vo frontaacutelnej

rovine ale aj proti skolioticky rotovanej chrbtici V dnešnej dobe suacute orteacutezy vyraacutebaneacute

individuaacutelne z plastu po predchaacutedzajuacutecom zhotoveniacute odliatku trupu zo saacutedry

(Černyacute 2008 Repko 2012)

Niektoreacute druhy trupovyacutech orteacutez

Milwaukee orteacuteza ndash je jednyacutem z najstaršiacutech uţiacutevanyacutech typov Skladaacute sa z panvoveacuteho

paacutesu a krčneacuteho kruhu spojenyacutemi vpredu i vzadu vertikaacutelnymi dlahami K dlahaacutem sa

pripaacutejajuacute korigujuacutece peloty pocircsobiace tlakom na hrudnyacute kocircš Nie je vhodnaacute na horneacute Th

krivky

Torakolumbosakraacutelna orteacuteza (TLSO) ndash typy Cheneau Boston atd Aplikuje sa

u flexibilnyacutech torakolumbaacutelnych a lumbaacutelnych kriviek Vkladaneacute peloty pocircsobia

derotačne

Nočnaacute korekčnaacute trupovaacute orteacuteza ndash sluacuteţi k zvyacutešeniu korekčneacuteho uacutečinku v noci Svojiacutem

tvarom uklaacuteňa trup a je prehnutyacute bdquocezldquo hlavnuacute krivku skolioacutezy Cez deň nie je

pouţiteľnaacute pretoţe vo vodorovnej polohe je trup o paacuter centimetrov dlhšiacute V porovnaniacute

s dennyacutem typom orteacutezy je dlhšia a nie je stavanaacute ldquodo osildquo (Ortotika sro)

Ideaacutelnym priacutestupom pri liečbe skolioacutez trupovou orteacutezou by bolo poctiveacute

pouţiacutevanie denneacuteho i nočneacuteho korzetu Keď je k dispoziacuteciiiba jeden korzet pri noseniacute

celyacute čas vyuţiacuteva sa dennyacute typ Ak pacient nespolupracuje a odmieta nosenie korzetu

počas dňa ale suacutehlasiacute s liečbou v podobe nočneacuteho nosenia pouţiacuteva sa iba nočnaacute orteacuteza

ktoraacute dosahuje lepšie vyacutesledky ako pouţitie dennej počas noci (Ortotika sro)

60

Trupoveacute orteacutezy sa neustaacutele vyviacutejajuacute zlepšujuacute vznikajuacute noveacute druhy Dnes uţ

existuje širokeacute spektrum ich typov Pre pozitiacutevne vyacutesledky je potrebnyacute nielen spraacutevny

typ orteacutezy a zhotovenie na mieru ale i dodrţiavanie pokynov lekaacutera ortotika a taktieţ

fyzioterapeuta Rehabilitaacutecia je neoddeliteľnou suacutečasťou terapie korzetom Špeciaacutelnou

časťou suacute dychoveacute cvičenia tzv derotačneacute dyacutechanie kedy pacient aktiacutevne vypĺňa

ventraacutelne prepadnutuacute časť hrudniacuteka do odľahčovaneacuteho otvoru v orteacuteze ndash derotuje

deformitu (Dungl a kol 2005)

413 Operačnaacute liečba

Operačnaacute liečba je najradikaacutelnejšiacutem terapeutickyacutem zaacutesah O chirurgickom

riešeniacute sa uvaţuje pri progresii krivky nad 40- 50 stupňovCieľom je dosiahnutie

a udrţanie korekcie krivky najviac deformovaneacuteho uacuteseku chrbtice zmenšenie

rebroveacuteho gibusu upravenie rotaacutecie chrbtice a zaistenie jej stability zlepšenie

rovnovaacutehy sedu ako i zlepšenie kardiopulmonaacutelnych funkciiacute Operujuacute sa tie krivky

ktoreacute sa povaţujuacute za štrukturaacutelne a podieľajuacute sa na dekompenzaacuteciiacute stavu chrbtice

Princiacutepom operačnej terapie je korekcia krivky a spevnenie postihnuteacuteho uacuteseku

v korigovanom postaveniacute Spocircsob prevedenia operaacutecie sa riadi predovšetkyacutem vekom

a typom krivky Operateacuter si mocircţe zvoliť zadnyacute prednyacute alebo kombinovanyacute priacutestup

k riešeniu deformity Po operaacuteciiacute je pacient prveacute 2-3 dni stabilizovanyacute na jednotke

intenziacutevnej starostlivosti postupne od 3 pooperačneacuteho dňa vysadzovanyacute

a vertikalizovanyacute do stoja Fixaacutecia korzetom sa riadi stabilitou inštrumentaacutecie ale

v priacutepade novej modernej inštrumentaacutecie sa od nej upuacutešťa Prvyacute mesiac je nutneacute

dodrţiavaťpriacutesnejšiacute pohybovyacute reţim s vyluacutečeniacutem preťaţenia chrbtice Pol roka

dodrţiavať opatrnyacute reţim a aţ potom zaradiť kondičneacute športoveacute aktivity (nekontaktneacute

športyplaacutevanie a pod) Všeobecne sa neodporuacutečajuacute športy vyţadujuacutece plnuacute flexibilitu

chrbtice veľkaacute športovaacute zaacuteťaţ do prveacuteho roku po operaacutecii Kontaktneacute športy sa

odporuacutečajuacute začiacutenať taktieţ aţ po roku od operaacutecie (Kotwicki et al 2013 Repko

2012Sosna a kol 2001)

Po chirurgickej liečbe postupnyacute naacutevrat do športovej činnosti trvaacute aţ do jedneacuteho

roka s moţnosťou vyluacutečenia športov ktoreacute vyţadujuacute plnuacute flexibilitu chrbtice Pacienti

61

sa mocircţu vraacutetiť k bezkontaktnyacutem športomdo šiestich mesiacov zatiaľ čo kontaktneacute

športy suacute zvyčajne povoleneacute po rokuod operaacutecie

V poslednyacutech rokoch došlo k vyacuterazneacutemu pokroku operačnyacutech vyacutekonov

vznikajuacute staacutele noveacute modifikaacutecie a moderneacute typy inštrumentaacuteriiacute avšak treba mať na

pamaumlti ţe ide o jeden z najzloţitejšitejšiacutech vyacutekonov v spondylochirurgiiacute K neţiaducim

uacutečinkom patria rizikaacute spojeneacute s anesteacutezou bolesť pooperačneacute komplikaacutecie

neurologickeacute priacuteznaky či infekcie Tie sa mocircţu manifestovať i niekoľko rokov po

operaacutecii(5-10) (Repko 2010 Vařeka 2000 Weiss et al 2008)

Všeobecne sa však miera komplikaacuteciiacute s vyuţitiacutem modernyacutech inštrumentaacuteriiacute zniţuje

a komplikaacutecie sa objavujuacute v pribliţne 1-2 priacutepadov Vaumlčšie percento sa objavuje

u kriviek kongenitaacutelnej a neuromuskulaacuternej skolioacutezy (Repko 2010)

62

5 REŠERŠ

51 Vyacutesledky

Na zaacuteklade stanovenyacutech kriteacuteriiacute a riešenyacutech otaacutezok bol spracovanyacute rešeršnyacute

prehľad Z celkoveacuteho počtu dohľadanyacutech štuacutediiacute vzhľadom na zadanie kľuacutečovyacutech slov

bolo naacutejdenyacutech 1070 člaacutenkov Z tohto počtu bolo vybranyacutech 136 člaacutenkov ktoreacute

vyhovovali našim kriteacuteriaacutem podľa diagnoacutezy probandov a ich pohybovej intervencie

(konzervatiacutevna terapia) Po detailnom preštudovaniacute boli vyradeneacute štuacutedie ktoreacute

nezodpovedali našim metodologickyacutem kriteacuteriam a intervenčneacutemu priacutestupu

predovšetkyacutem kvocircli korzetovaniu pacientov Konečnyacute počet člaacutenkov vyhovujuacutecich

našim kriteacuteriaacutem je 12 Stručneacute charakteristiky suacute prezentovaneacute v tabuľke č 3 a naacutesledne

popiacutesaneacute vzhľadom k lepšiemu zoznaacutemeniu sa s priebehom vyacutesledkami a hodnoteniacutem

ich efektiacutevnosti

63

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam

AUTORI

SKUacuteMANYacute FYZIOTERAPEUTICKYacute

POSTUP

INTERVENČNAacute

SKUPINA

KONTROLNAacute

SKUPINA

ROZVRH

PROGRAMU

VYacuteSLEDKY

Monticone

et al

2014

Taliansko

activeself-correction and task-

orientedexercise

aktiacutevna auto-korekcia a cvičenia

orientovaneacute na uacutelohy

n= 55

Cobbov uhol 10- 25deg

vek ˃10

n=55

Cobbov uhol 10-

25deg

vek ˃10

bdquovšeobecneacuteldquo

cvičenie zameraneacute

na mobilizaacuteciu

chrbtice s cieľom

zvyacutešiť jej

pohyblivosť

a spevniť

Interv sk

42plusmn76m

Kontrolsk

4236plusmn76m

amb60 mintyacuteţ

doma

30 min2x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv sk

darr 69

uarr 8

= 23

Kontrolsk

darr 6

uarr39

= 55

Białek

2011

Poľsko

FITS koncept

FunctionalIndividualTherapyofScoliosis

Funkčnaacute individuaacutelna terapia skolioacutezy

Skupina A

n=78

Cobbov uhol 10- 25deg

Vek ge 10

Skupina B

n= 37

Cobbov uhol 26-

40deg

Vek ge 10

FITS + korzet(13-

21 hdeň)

2005 ndash 2010

Ind th

60 min1x

ms autorkou metoacutedy

doma

45 mindeň

vyacutesledky

viď text (str 74 )

64

Negrini et al

2008

Taliansko

SEAS

Scientific Exercises Approach to

Scoliosis

n=35

Cobbov uhol 15plusmn6deg

vek 127plusmn 22

n=39

Cobbov uhol

15plusmn6deg

vek 121plusmn21

UP

bdquousualldquo

physiotherapy

12 mesiacov

Interv sk

SEAS inštituacutet

15h1x za 2-3m

pod dohľadom

40min2x tyacuteţ

doma

5mindeň

Kontrol sk

45-90 min2-3x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv skup

darr235

uarr118

Kontrol skup

darr111

uarr139

predpis korzetu

Interv sk

61 (n=2)

Kontrol sk

25 (n=9)

Weiss et al

2003

Nemecko

SIR

ScoliosisIn-patientRehabilitation

Skupina I

n=30

Cobbov uhol 6- 52deg

vek 9-12

Skupina II

II n= 59

Cobbov uhol 8-68deg

IIa n=26

Cobbov uhol 30-68deg vek 12-14

neliečeniacute

(Hopf1989)

Skupina 1

n=64

Cobbov uhol 5-30deg

vek˂12

Skupina II

n= 43

Cobbov uhol 5-30deg

vek 12-14

Interv sk

≐ 35 m

Kontrol sk

524 m

hospitalizaacutecia

4-6 tyacuteţ

domaacuteci program

30 min3-4x denne

zmena zakrivenia

Interv sk

I uarr4466 (1430)

II uarr305 (1859)

IIa uarr192 (526)

Kontrol sk

I 712 (4564)

II558 (2243)

65

Otman

et al

2005

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 50

Cobbov uhol 20 - 35deg

vek 11-17

1 rok

6 tyacuteţ pod dohľadom

4h deň 5xtyacuteţ

6m kaţdeacute 2 tyacuteţ1x na

klinike+ cv doma

4h deň 5xtyacuteţ

zmena zakrivenia

priemerne

darr z 2610deg rarr 1785deg

VC uarrz

2795mlrarr3215ml

Yilmaz et al

2011

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 39

Cobbov uhol 3250 plusmn 920deg

vek 10-16

Skupina 1

n=11 cv + korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 2

n=24 korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 3

n=4cv

Cobbov uhol ge20deg

3 mesiace

cvičebnyacute program

3xtyacuteţ

1hdeň

korzet Cheneau

zmena zakrivenia

Skupina 1

3438plusmn924degrarr2937

plusmn1086deg

Skupina 2

3400 plusmn 856deg

rarr286 plusmn 1024deg

Skupina 3

2056 plusmn300deg

rarr1928 plusmn1deg

66

Amaricăi

2008

Rumunsko

Klapp- Cotrel metoacuteda

Schrothovej metoacuteda

Vojtova metoacuteda

n=9

Cobbov uhol 15-30deg

vek 14 ndash 17

Skupina 1

n=3

Klapp-Cotrel

Skupina 2

n=3

Schrothovej metoacuteda

Skupina 3

n=3

Vojtova metoacuteda

6mesiacov

Skupina 1

1hod 3x tyacuteţ

Skupina 2

45 ndash 60 min3x tyacuteţ

Skupina 3

15-20 min4xdeň

zmeny zakrivenia

Skupina 1

darr6deg

uarr1deg

=

Skupina 2

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Skupina 3

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Diab

2012

Egypt

Forward head corrective exercise

program

n= 38

Cobbov uhol 10- 30deg

vek 132 plusmn 12

tradičneacutecv + program

korektiacutevneho cv

predstunuteacuteho drţania hlavy

n=38

Cobbov uhol 10-

30deg

vek 145 plusmn13

tradičneacute cv

10 tyacuteţdňov

Interv sk

4x tyacuteţ

Kontrol sk

3x tyacuteţ

kraniovertebraacutelny

uhol

Interv sk

335 plusmn 25 deg

rarr412plusmn51deg

Kontrol sk

381 plusmn29deg

rarr375plusmn42deg

Abstract

Title Evaluation of the effect of conservative approach in the treatment of

scoliosis

Objective The purpose of this thesis is to summarize scoliosis issue natural history

causes consequences and effectiveness of conservative therapy Based

on the critical literature review there was an intention to evaluate effects

of physiotherapy intervention in the treatment of scoliosis and compare

individual physical therapy approaches

Methods This thesis is a descriptive analysis based on a literature review

Results Based on the research paper only twelve articles met our criteria that

address the effect of exercise to influence scoliosis and its consequences

The most commonly used conservative approaches included Schroth

concept FITS SEAS SIR Klapp-Cotrell concept Vojta method

program of active self-correction and task- oriented exercise forward

head corrective exercise program MedX Rotary Torso Machine and LTX

3000 Despite that fact each approach showed some effect it is not

possible to say which approach is the most effective

Keywords scoliosis conservative treatment Cobb anglephysiotherapy

7

OBSAH

1 UacuteVOD 11

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY 13

21 Ciele praacutece 13

22 Riešeneacute otaacutezky 13

3 METODIKA PRAacuteCE 14

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute 16

41 Axiaacutelny systeacutem 16

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj 16

43 Stabilita chrbtice 17

44 Pohyblivosť chrbtice 17

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza 18

46 Klasifikaacutecia skolioacutez 19

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie 19

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky 21

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky 21

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy 22

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek 23

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek 23

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky 23

47 Idiopatickaacute skolioacuteza 24

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy 24

472 Delenie IS 26

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze 27

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky 28

475 Incidencia a prognoacuteza 29

48 Ostatneacute druhy skolioacutez 30

8

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez 31

491 Anamneacuteza 32

492 Kineziologickyacute rozbor 32

493 Ostatneacute vyšetrenia 42

494 Zobrazovacie metoacutedy 42

410 Terapia skolioacutez 44

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy 45

4102 Hippoterapia 56

4103 Respiračnaacutefyzioterapia 56

4104 Hydrokinezioterapia 57

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie 57

411 Reţimoveacute opatrenia a šport 58

412 Korzetoterapia 58

413 Operačnaacute liečba 60

5 REŠERŠ 62

51 Vyacutesledky 62

52 Odpovede na riešeneacute otaacutezky 92

6 DISKUSIA 96

7 ZAacuteVER 104

POUŢITAacute LITERATUacuteRA 106

9

Zoznam obraacutezkov

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010) 22

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000) 23

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001) 28

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010) 34

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014) 43

Obraacutezok 6 Smer autokorekcie (Monticone et al 2014) 70

Obraacutezok 7 LTX 3000 ( Chromy et al 2006) 91

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008) 18

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

38

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam 63

Tabuľka 6 Intervenčnaacute skupina programu SIR (Weiss et al 2003) 78

Tabuľka 8 Vyacutesledky jednotlivyacutech skupiacuten (Amaracăi 2008) 82

Tabuľka 4 Priemerneacute zmeny sledovanyacutech parametrov (Diab 2012) 84

Tabuľka 5 Prehľad zmien vplyvom siloveacuteho treacuteningu (McIntire 2008) 90

Tabuľka 7 Zmeny Cobbovho uhla (Chromy et al 2006) 92

10

Zoznam pouţityacutech skratiek asymbolov

AIS ndash adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

AP ndash anteroposterioacuterny

ATR ndash Angle of Trunk Rotation

ASS- aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

C- krčnaacute chrbtica

CNS ndash centraacutelny nervovyacute systeacutem

CT ndash počiacutetačovaacute tomografia

DKDKK ndash dolnaacute končatinay

FITS ndash Funcional Individual Therapy of Scoliosis

FRI ndash Functional Rating Index

IS ndash idiopatickaacute skolioacuteza

L- driekovaacute chrbtica

LS ndash lumbosakraacutelny

NSB- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt

OGE ndash Obolenskaja ndash Goljanitzki efekt

RTG - roumlntgen

SET ndash sling exercise therapy

SEAS ndash Scientific Exercises Approach to Scoliosis

S1- prvyacute kriacuteţovyacute stavec

SIR ndash Scoliosis In-patient Rehabilitation

SRS-22 ndash Scoliosis Research Society 22 Patient Questionare

Th- hrudnaacute chrbtica

TLSO ndash torakolumbosakraacutelna orteacuteza

UP- usual physiotherapy

VC- vitaacutelna kapacita

11

1 UacuteVOD

Pojem skolioacuteza je všeobecne znaacutemy často rozoberanyacute laickou verejnosťou i vo

vedeckyacutech kruhoch Je to diagnoacuteza s ktorou sa počas svojej praxe stretne kaţdyacute

fyzioterapeut

Napriek tak časteacutemu probleacutemu neexistuje stopercentne uacutečinnaacute liečba V dnešnej

dobe nevieme vyliečiť tuacuteto diagnoacutezu a preto sa snaţiacuteme v čo moţno najvaumlčšej miere

eliminovať jejneţiaduce symptoacutemy Toto je docircvodom hľadania čo najuacutečinnejšej liečby

Existuje niekoľko rocircznych priacutestupov a metodiacutek ktoreacute suacute uacutespešneacute a overeneacute praxou

Napriek tomu vznikajuacute neustaacutele ďalšie a ďalšie experimenty snaţiace sa overiť noveacute

postupy alebo zefektiacutevniť uţ pouţiacutevaneacute Tento fakt je danyacute snahou o čo najskoršie

zastavenie progresie krivky priacutepadne uacutepravu krivky a zabraacutenenievzniku sekundaacuternych

komplikaacutecii spojenyacutech s touto diagnoacutezou

Vačšina skoliotickyacutech deformiacutet vznikaacute v detstve V dospelosti sa stretaacutevame s

ich naacutesledkami Progres mocircţeme sledovať hlavne u detskyacutech pacientov predovšetkyacutem

v obdobiacute rastu Predstavuje zaacutevaţneacute postihnutie chrbtice Komplexne ovplyvňuje nielen

pohybovyacute aparaacutet ale sekundaacuterne i ďalšie orgaacutenoveacute suacutestavy predovšetkyacutem

kardiopulmonaacutelny systeacutem (Repko 2012)

Vyacuteskyt skolioacutezy ako najčastejšej deformity chrbtice je v3 u detskej a

adolescentnej populaacutecie Pomer vyacuteskytu u dievčat a chlapcov je 21 Idiopatickaacute

deformita je pribliţne u70 skolioacutez Pri rodinnej zaacuteťaţi sa u priamych priacutebuznyacutech

pohybuje rodinnaacute zaacuteťaţ okolo 10 (Němec Korbelaacuteř 2007)

Z vyššie uvedenyacutech skutočnostiacute vyplyacuteva ţe snahou lekaacuterov a fyzioterapeutov by

mala byť prevencia a zachytenie rozviacutejajuacuteceho sa ochorenia v najkratšom moţnom čase

predovšetkyacutem ak sa jednaacute o pacientov v detskom vekuPotvrdzuje to i tvrdenie ţe

jednyacutem z najdocircleţitejšiacutech faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute vyacutevoj skolioacutezy je jej včasneacute

diagnostikovanie (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009) Vhodnou liečbou v pravyacute čas sa mocircţe

prediacutesť veľkyacutem deformitaacutem ktoryacutech zhoršenie mocircţemať negatiacutevny vplyv i na psychiku

pacienta (Weiss 2011)

Z niektoryacutech časovo obmedzenyacutech štuacutediiacute moţno vyvodiť zaacutevery ţe u pacientov

u ktoryacutech je zahaacutejenaacute liečba v pokročilom štaacutediu zakrivenia je omnoho

12

pravdepodobnejšie jej zlyhanie ako u pacientov so včasnyacutem zahaacutejeniacutem terapie (Kolaacuteř

2009)

V raacutemci prevencie je preto docircleţiteacute prekonať prvuacute prekaacuteţku a to motivovať deti

mladistvyacutech ale aj ich rodičov k pravidelnej pohybovej aktivite ktoraacute bude pozitiacutevne

vplyacutevať na ich vyacutevoj V priacutepade terapie je problematika o to zaacutevaţnejšia ţe uţ sa

deformita prejavila maacute tendenciu s rastom progredovať a o to docircleţitejšie je mať čo

najvaumlčšiacute prehľad v metodikaacutech ktoreacute ju mocircţu ovplyvniť

Keďţe nepoznaacuteme presnuacute etioloacutegiu nie je stanovenaacute kauzaacutelna liečba tyacutem

paacutedom sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute Existuje mnoho priacutestupov a je na naacutes

aby sme vybrali ten najefektiacutevnejšiacute pre daneacuteho pacienta Naacutezory jednotlivyacutech autorov sa

liacutešia ale ich cieľ je rovnakyacute a to zastaviť progresiu krivky priacutepadne krivku zmenšiť a

odstraacuteniť jej sekundaacuterne prejavy

Bolo vypracovanyacutech mnoţstvo vyacuteskumov ktoreacute sa venovali problematike

skolioacutez Naša praacuteca sa preto chce zamerať na porovnanie efektivity jednotlivyacutech

priacutestupov

13

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY

21 Ciele praacutece

Hlavnyacutem cieľom tejto praacutece bolo vyhľadať porovnať dostupneacute štuacutedie a

zmapovať vyacutesledky prevedenyacutech vyacuteskumov zaoberajuacutecich sa konzervatiacutevnou terapiou

skolioacutez Spracovať dostupneacute poznatky ovzniku priacutečinaacutech vyacutevoji skolioacutez a podať ich

ucelenou a prehľadnou formou V neposlednom rade sme sa s oboznaacutemeniacutem

vzaacutejomnyacutem porovnaacutevaniacutem a ohodnoteniacutem ziacuteskanyacutech vyacutesledkov pokuacutesili navrhnuacuteť

vyuţitie ziacuteskanyacutech poznatkov v klinickej praxi

22 Riešeneacute otaacutezky

1Je konzervatiacutevna terapia skolioacutez efektiacutevna

2 Ktoraacute metoacutedaje najuacutečinnejšia vterapii skolioacutez

14

3 METODIKA PRAacuteCE

Diplomovaacute praacuteca maacute charakter kritickej rešerše avyuţiacuteva poznatky a vyacutesledky

vyacuteskumov inyacutech autorov Zahŕňa v sebe to čo uţ bolo oteacuteme publikovaneacute vdomaacutecej

čizahraničnej literatuacutere Informaacutecie boli ziacuteskavaneacute z pedagogickyacutech

(učebnice)avedeckyacutech (periodikaacute monografie štuacutedie) materiaacutelov Strateacutegia

vyhľadaacutevania štuacutediiacute kombinovala kľuacutečoveacute slovaacute ich synonymaacute i priacutebuzneacute termiacuteny

vzhľadom k teacuteme Ako zdroje pre hľadanie štuacutediiacute avyacuteskumov sluacuteţili elektronickeacute

databaacutezy PubMed PEDro Scopus EBSCOhost Web of Science a elektronickeacute

časopisy Štuacutedie boli taktieţ vyhľadaacutevaneacute v citaacuteciaacutech naacutejdenyacutech v systematickyacutech

prehľadoch aďalšiacutech odbornyacutech publikaacuteciaacutechči člaacutenkoch Pre selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

z naacutejdenyacutech člaacutenkov do tejto praacutece boli aplikovaneacute kriteacuteriaacute pre vyacuteber avyluacutečenie štuacutediiacute

Uacutelohy a postup praacutece

Poradie činnostiacuteksplneniu zadania bolo stanoveneacute nasledovne

1 Vyhľadanie a spracovanie dostupnyacutech literaacuternych zdrojov

2 Zvolenie vyacuteskumnyacutech metoacuted stanovenie cieľov ariešenyacutech otaacutezok

3 Stanovenie kriteacuteriiacute na selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

4 Zvolenie kľuacutečovyacutech slov

5 Vyhľadaacutevanie štuacutediiacute v databaacutezach podľa zvolenyacutech kľuacutečovyacutech slov

6 Vyacuteber vyhovujuacutecich štuacutediiacute podľa stanovenyacutech kriteacuteriiacute

7 Analyacuteza aporovnanie vybranyacutech štuacutediiacute

8 Vyhodnotenie ziacuteskanyacutech štuacutediiacute

9 Zodpovedanie riešenyacutech otaacutezok

Kriteacuteriaacutepre zaradenie štuacutediiacute

- typ štuacutedieklinicky kontrolovaneacute randomizovaneacute vyacuteskumy prospektiacutevne štuacutedie

retrospektiacutevne štuacutedie priacutepadoveacute štuacutedie pilotneacute štuacutedie

- daacutetum publikovania vymedzenyacute rokmi 2000 ndash 2014

15

- vyacuteber probandov osoby vo veku 10- 18 rokov (do veku kostnej zrelosti)

s diagnoacutezou idiopatickaacute skolioacuteza liečeneacute konzervatiacutevnevyacutehradne

fyzioterapeutickyacutemi postupmi

- vyacuteber diagnoacutezy adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza veľkosť Cobbovho uhla od

10do 25 stupňov priacutepadne vaumlčšie uhly avšak pacienti musia byť liečeniacute bez

korzetov

- intervencia konzervatiacutevna terapia vyuţitiacutem fyzioterapeutickyacutech postupov ndash

v člaacutenku musiacute byť definovanaacute vybranaacute metoacuteda postup a intenzita cvičenia

dĺţka aplikovanej terapie minimaacutelne 3 mesiacekontrolneacute vyšetrenie po ukončeniacute

terapie ideaacutelne i s odstupom času

- vyacutesledkyhlavnyacutem sledovanyacutem efektom bolo zastavenie progresie skoliotickej

krivky s objektiacutevnym dokaacutezaniacutem vyacutesledku (veľkosť Cobbovho uhla) priacutepadne

zlepšenie rozviacutejania chrbtice kraniovertebraacutelny uhol zvyacutešenie pľuacutecnej kapacity

Pokiaľ boli ovplyvneneacute i tieto či ďalšie parametre mali by byť popiacutesaneacute

a takisto objektivizovaneacute

- jazyk štuacutediiacute anglickyacute českyacute slovenskyacute

- zdroje vyacuteberu elektronickeacute databaacutezy PubMed PEDro EBSCOhost Scopus

Web of science

- kľuacutečoveacute slovaacutescoliosis physiotherapy excercise therapyspecific exercises

Kriteacuteriaacutepre vyluacutečenie štuacutediiacute

Štuacutedie boli vyluacutečeneacute pokiaľ obsahovali aspoň jedno z nasledujuacutecich kriteacuteriiacute ak

štuacutedie zahŕňali pacientov ktoriacute nosili počas obdobia terapie korzet ne-idiopatickaacute

etioloacutegia skolioacutezy pacienti po operaacuteciiacute chrbtice kardiopulmonaacutelne ochorenie

reomatoidneacute ochorenie naacutedoroveacute ochorenie mentaacutelne postihnutiacute pacienti

16

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute

41 Axiaacutelny systeacutem

Axiaacutelny systeacutem tvoriacute z anatomickeacuteho hľadiska osovyacute skelet- chrbtica spoje na

chrbtici svaly pohybujuacutece a stabilizujuacuteci osovyacute skelet kostrovyacute zaacuteklad hrudniacuteka s jeho

spojmi dyacutechacie svaly a svaly panvoveacuteho dna Komponenty z ktoryacutech je zloţenyacute majuacute

nosnuacute ochrannuacute a hybnuacute funkciu V širšej suacutevislosti patriacute k axiaacutelnemu systeacutemu

i riadiaca zloţka- taacute časť nervovej suacutestavy ktoraacute zabezpečuje funkciu systeacutemuJe

subsysteacutemom tzv posturaacutelneho systeacutemu zahŕňajuacuteceho i dolneacute končatiny ďalšie zloţky

nervovej suacutestavy a niektoreacute štruktuacutery hlavy (Dylevskyacute 2009a)

Z pohľadu funkčnej anatoacutemie je axiaacutelny systeacutem komplex rozdielnych komponentov

Zaacutekladnou zloţkou osoveacuteho systeacutemu je chrbtica ktorej zaacutekladnou funkčnou jednotkou

je pohybovyacute segment Maacute 5 stavebnyacutech a funkčnyacutech zloţiek a to nosnuacute ndash tvorenuacute

stavcami fixačnuacute ndash medzistavcoveacute vaumlzy hydrodynamickuacute ndash medzistavcoveacute platničkya

cievny systeacutem chrbtice kinetickuacute ndash kĺby chrbtice kinematickuacute ndash svalyAxiaacutelny systeacutem

tak mocircţeme chaacutepať ako časť pohybovej suacutestavy zaisťujuacuteci stabilitu a pohyb trupu

(Dylevskyacute 2009a Veacutele 2006)

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj

Chrbtica dospeleacuteho človeka je zakrivenaacute v sagitaacutelnej rovine (predozadne)

a mierne i v rovine frontaacutelnej Kraniokaudaacutelne sa striedajuacute krčnaacute lordoacuteza (vrchol C4-

C5) kyfoacuteza hrudnaacute (vrchol Th 6-Th7) taacute prechaacutedza do dolnej hrudnej chrbtice (od Th

10) v driekovuacute lordoacutezu (vrchol L3-L4) a od predchodu L5-S1 je kyfoticky zakrivenaacute

kostrč V rovine frontaacutelnej je popiacutesanaacute mierne vybočenie v oblasti Th3-Th5 označeneacute

ako fyziologickaacute skolioacuteza Zakrivenia nesluacuteţia lennazvyšovanie pruţnosti chrbtice ale

vyacuterazne zvyšujuacute jej pevnosť (Čihaacutek 2001)

Zakrivenia sa vyviacutejajuacute postupne s pohybovyacutem vyacutevojom jedinca Chrbtica plodu

i novorodenca je prevaţne kyfotickaacute Krčnaacute lordoacuteza sa vyviacuteja a fixuje hlavne v obdobiacute

kedy dieťa v polohe na bruchu dviacuteha hlavu nad podloţkuDriekovaacute lordoacuteza zase v obobiacute

17

kedy si dieťa sadaacute učiacute sa staacuteť chodiť a zapaacuteja tyacutem hlbokeacute svaly chrbta (Dylevskyacute

2009)

Na tvar chrbice vplyacutevajuacute i svaly ktoreacute sa zuacutečastňujuacute pri jej pohybe Autochtoacutenna

muskulatuacuteraprostredniacutectvom ovplyvnenia vnuacutetrobrušneacuteho a vnuacutetrohrudneacuteho tlaku

kontroluje osovyacute orgaacuten ako celok Sekundaacuterne naň vplyacutevajuacute svaly trupu braacutenice svaly

panvoveacuteho dna pletenca panvoveacuteho a postavenie končatiacuten (Vojta Peters 2010 Veacutele

1997 2006)

43 Stabilita chrbtice

Je vyacutesledkom neporušeneacuteho tvaru skeletu funkčnej spocircsobilosti vaumlziva

a optimaacutelnej funkcie svaloveacuteho korzetu Ide o schopnosť fixovať tzv kľudovuacute

konfiguraacuteciu chrbtice danuacute tvarom stavcov a zakriveniacutem chrbtice ako celku a toto

postavenie udrţať pri fyziologickom pohybe (Dylevskyacute 2009a)

V priacutepade udrţania bdquokľudovejldquo konfiguraacutecie chrbtice hovoriacuteme o statickej stabilite

Je podmienenaacute tromi stabilizačnyacutemi piliermi Prednyacute pilier tvoria telaacute stavcov

s medzistavcovyacutemi platničkami sprevaacutedzanyacutemi pozdĺţnymi vaumlzmi Dva postranneacute

piliere formujuacute kĺbne vyacutebeţky puzdraacute intervertebraacutelnych kĺbov a vaumlzy spaacutejajuacutece

susedneacute stavce (Dylevskyacute 2009a)

Ak ide o fixaacuteciu zmien vzniknutyacutech pri pohybe hovoriacuteme o dynamickej stabilite

ktoraacute je zabezpečovanaacute pruţnosťou axiaacutelnych vaumlzivovyacutech štruktuacuter a svalov Vaumlzivo

svojou pruţnosťou pocircsobiacute ako brzda ndash tlmič naacuterazov (Dylevskyacute 2009a)

44 Pohyblivosť chrbtice

Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov chrbtice je danaacute suacutečtom drobnyacutech pohybov

medzistavcovyacutech kĺbov a mierou stlačiteľnosti medzistavcovyacutech platničiek Zaacutekladnyacutemi

pohybmi chrbtice suacute predklon (anteflexia) zaacuteklon (retroflexia) uacuteklony (lateroflexia)

otaacutečanie (rotaacutecia torzia) a peacuterovacie pohyby Peacuterovacie pohyby menia zakrivenie

chrbtice(Dylevskyacute 2009a)

18

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008)

Chrbtica Flexia Extenzia Uacuteklon Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg 60deg 35-45deg 45-50deg

Hrudnaacute 45deg 40deg 20deg 35deg

Driekovaacute 60deg 20deg 20deg 5deg

Tieto uacutedaje suacute pribliţneacute nakoľkoneexistuje ţiadna dohoda medzi autormi pokiaľ ide o

rozsah pohybu v rocircznych uacuterovniach chrbtice Navyše sa tieto hodnoty značne liacutešia

s vekom (Kapanji 2008)

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza

Zadefinovanie skolioacutezy nie je uacuteplne jednotneacute a u rocircznych autorov sa mierne liacuteši

Jeoznačovanaacute ako všeobecnyacute pojem zahŕňajuacuteci rocircznoroduacute skupinu stavov pri ktoryacutech

dochaacutedza k zmenaacutem tvaru a postavenia chrbtice hrudniacuteka trupu Poznal ju uţ v 5

storočiacute pred Kristom Hipokrates(scolios ndash krivyacute zahnutyacute) ktoryacute ju liečil

rumpaacutelovouextenziou na extenčnom stole a naacutesilnyacutem stlaacutečaniacutem hrbu (Vasiliadis

Grivas Kaspiris2009)Neskocircr termiacuten bdquoskolioacutezaldquo pouţil Claudius Galeacuten (1st p n l) na

opis neprirodzeneacuteho bočneacuteho zakrivenia chrbtice Dnes skolioacutezu definujeme nielen ako

zmenu vo frontaacutelnej rovine ale ako 3-dimenzionaacutelnu torznuacute deformitu chrbtice a trupu

(Grivas 2008 Esposito et al 2012 ) čo znamenaacute ţe vybočenie vo frontaacutelnej rovine je

sprevaacutedzaneacute zmenami v rovine sagitaacutelnej (kyfoacuteza lordoacuteza vaumlčšinou no nie

vţdyredukovaneacute smerom k plocheacutemu chrbtu) a osovou rotaacuteciou v tranverzaacutelnej rovine

(Negrini et al2012)

I v suacutečasnosti je z hľadiska anatoacutemie staacutele chaacutepanaacute ako akeacutekoľvek zakrivenie

chrbtice vo frontaacutelnej rovine Podľa Čihaacuteka (2001) maacute kaţdaacute chrbtica mierne vybočenie

s vrcholom medzi Th3 aţ Th5 ktoreacute je v 85 priacutepadov pravostranneacute Tuacuteto skolioacutezu

však označuje ako fyziologickuacute Ako vysvetlenie tejto skutočnosti byacuteva uvedeneacute

asymetrickeacute uloţenie vnuacutetornyacutech orgaacutenov v hrudnej a brušnej dutine V tejto oblasti

byacutevajuacute i spinoacutezne vyacutebeţky vychyacuteleneacute doprava u pravaacuteka u ľavaacuteka opačne čo je

spocircsobeneacute zrejme asymetrickyacutem rastom a silou svalstva trupu Pri skolioacuteze je ich

19

vychyacutelenie vinou rotaacutecie tiel stavcov ďaleko menšie ako je skutočnaacute krivka(Dungl a

kol2005)

Z klinickeacuteho hľadiska je zdocircrazňovaneacute ţe skolioacuteza je poruchou drţania a tvaru

chrbtice v 3 hlavnyacutech anatomickyacutech rovinaacutech Je označovanaacute ako stav chrbtice ktoryacute sa

prejavuje okrem vlastneacuteho zakrivenia aj štrukturaacutelnymi zmenami Najvaumlčšie zmeny suacute

popisovaneacute na vrcholovyacutech a prechodnyacutech stavcoch (Kolaacuteř 2001) Kolaacuteř (2001) ďalej

dodaacuteva ţe s tyacutemito zmenami suacutebeţne prebiehajuacute zmeny na rebraacutech Zmeny sa tyacutekajuacute

ich tvaru dĺţky a priebehu (Kolaacuteř 2003) To uţ ide o skolioacutezu patologickuacute Hranica

medzi fyziologickou a patologickou skolioacutezou nie je presne vymedzenaacute no patologickaacute

skolioacuteza je charakterizovanaacuterotaacuteciou stavcov (Čihaacutek2001)

Patologickuacute skolioacutezu definuje i Repko (2010) podľa ktoreacuteho je skolioacuteza

patologickeacute zakrivenie vo frontaacutelnej rovine nad 10 stupňov spojenaacute s rotaacuteciou tiel

stavcov sprevaacutedzanaacute porušeniacutem fyziologickeacuteho zakrivenia v sagitaacutelnej rovine ( hrudnaacute

hypo- alebo hyperkyfoacuteza) Tuacuteto komplexnuacute trojrozmernuacute deformitu označujeako

priacutečinu ktoraacute vedie k zdravotnyacutem kozmetickyacutem a psychosociaacutelnym škodaacutem nositeľov

46 Klasifikaacutecia skolioacutez

Na skolioacutezu sa vzťahuje niekoľko v suacutečasnosti staacutele platnyacutech

klasifikaacuteciiacuteMocircţeme ich rozdeľovať podľa viaceryacutech hľadiacutesk napriacuteklad podľaetioloacutegie

štrukturality lokalizaacutecie orientaacutecie či podľa veku kedy deforminta nastupuje(Repko

2012Kokavec Novorolskyacute2007)

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie

Ako najčastejšie zaacutekladneacute delenie viacero autorov uvaacutedza praacuteve delenie podľa

etioloacutegie a to na deformity

Funkčnaacute (neštrukturaacutelna) skolioacuteza

Funkčnaacute skolioacuteza je zakrivenie chrbtice pre ktoreacute je charakteristickeacute ţe nie je

zafixovaneacute Je vyacutesledkom sekundaacuternych zmien mimo chrbtice (napr nerovnakaacute dĺţka

dolnyacutech končatiacuten asymetrickyacute tonus paravertebraacutelneho svalstva) Je ju moţneacute aktiacutevne

20

alebo pasiacutevne čiastočne alebo uacuteplne zredukovať napriacuteklad uţ aj pri vyšetreniacute (napr

v ľahu uacuteklonom na stranu konvexity predklonom trakciou ) alebo vymizne aj sama

po odzneniacute vyvolaacutevajuacutecej priacutečiny (Vařeka 2000 Negrini et al 2012) Jednyacutem zo

znakov funkčnej skolioacutezy je aj nepriacutetomnosť rotaacutecie aalebo torzie stavcov (Kubaacutet

1991) Funkčnaacute skolioacuteza mocircţe pri dlhšom trvaniacute prejsť do štrukturaacutelnej (napriacuteklad

kompenzačnaacute skolioacuteza pri skraacuteteniacute DK 3cm a viac) (Kubaacutet 1991Lomiacuteček 1973)

Priacuteklady funkčnej skolioacutezy (Vařeka2000)

- posturaacutelna (objavujuacuteca sa iba v sede alebo v stoji mimo kompenzačnuacute

skolioacutezu)

- kompenzačnaacute skolioacuteza objavujuacuteca sa najskocircr v LS oblasti (pri šikmej baacuteze

chrbtice)

- hysterickaacute skolioacuteza

- skolioacuteza pri koreňovom draacuteţdeniacute lumbagu

- reflexnaacute skolioacuteza pri inyacutech bolestivyacutech stavoch (napr naacutehle priacutehody brušneacute)

Štrukturaacutelna skolioacuteza

Pre štrukturaacutelnu skolioacutezu suacute typickeacute štrukturaacutelne zmeny klinovitaacute deformaacutecia

stavcov torzia a rotaacutecia stavcov fixovaneacute zmeny maumlkkyacutech tkaniacutev medzistavcovyacutech

platničiek fixovanaacute asymetria paravertebraacutelnych zoacuten (Repko2010 Vařeka2000)

Aspoň jedna skoliotickaacute krivka je fixovanaacute nie je moţnosť ju pri vyšetreniacute vyrovnať

aktiacutevne či pasiacutevne Na konvexnej strane sa objavuje fixovanyacute val

Podľa priacutečiny vyzniku rozlišujeme tri zaacutekladneacute typy skolioacutezy a to (Repko2010)

idiopatickuacute

kongenitaacutelnu

neuromuskulaacuternu

Medzi minoritneacute priacutečiny vzniku skolioacutez patriacute mnoho ďalšiacutech priacutečin napriacuteklad (Repko

a kol2008)

pri neurofibromatoacuteze

z poruchy mezenchyacutemu

21

pri naacutedoroch

stavoch po oţiareniacute

pri reumatickyacutech ochoreniach

pri pozaacutepalovyacutech stavoch

pri osteochondrodystrofii

pri poruchaacutech metabolizmu

Ehlersov-Danlosov syndroacutem

Marfanov syndroacutem

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky

Pre naacutezov je rozhodujuacutece umiestnenie vrcholoveacuteho stavca

Okcipitocervikaacutelne ndash vrchol krivky je na C1 alebookcipute a C1 spojeniacute

Cervikaacutelne ndash vrchol krivky je medzi C2 ndash C6

Cervikotorakaacutelnendashvrchol krivky je na C7 Th1alebo v oblasti prechodu C7ndashTh1

Torakaacutelne ndash vrchol krivky je medzi Th2 ndash Th11

Torakolumbaacutelnendashvrchol krivky je na Th12L1alebo prechod Th12ndashL1

Lumbaacutelne ndash vrchol krivky je medzi L2 ndash L4

Lumbosakraacutelne ndash vrchol krivky je v lumbosakraacutelnomspojeniacute L5 ndash S1

(Kokavec Novorolskyacute 2007Bessette Rousseau 2012)

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky

I keď je skolioacuteza priestorovaacute zmena tvaru chrbtice a hrudneacuteho koša štandardne

najpouţiacutevanejšia je metoacuteda Cobba-Lippmana Ide o stupnicu ktorou moţno zmerať

veľkosť a rozsah krivky hneď ako je identifikovanaacute krivka a koncoveacute stavce Uhol

skoliotickej krivky je formovanyacute spojnicou dvoch priamok jedna ide z hornej plochy

kraniaacutelneho koncoveacuteho stavca druhaacute priamka z dolnej plochy kaudaacutelneho koncoveacuteho

stavca a vznikaacute po pretnutiacute kolmiacutec vytvorenyacutech na tieto dve priamkyje Krivky suacute

zaradeneacute doštyroch zaacutekladnyacutech stupňov podľa rozsahu(Kokavec Novorolskyacute 2007

Bessette Rousseau 2012)

22

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010)

Stupeň Indash krivky menšie ako 30 stupňov s maloutorziou stavcov (IA ndash krivky do

10 stupňov IB- do 30 stupňov)

Stupeň IIndash krivky 30 ndash 60 stupňov s torziou 10ndash 12 stupňov

Stupeň IIIndash krivky 60 ndash 90 stupňov s torziou 20ndash 30 stupňov

Stupeň IVndash krivky nad 90 stupňov s torziou 30stupňov a viac

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy

novorodeneckaacute zaacutechyt od 1 do 12 mesiacov

infantilnaacute zaacutechyt do 3 roku veku dieťaťa

juvenilnaacute zaacutechyt medzi 4 rokom aţ po naacutestup puberty

adolescentnaacute zaacutechyt po 10 roku ţivota dieťaťa do ukončenia kostneacuteho rastu

skolioacuteza dospelyacutech zaacutechyt po 18 roku ţivota

Vekom naacutestupu skolioacutezy sa rozumie vek v ktorom bola deformita spozorovanaacute

čo nemusiacute byť nutne rovnakyacute čas v ktorom sa objaviacute zakrivenie (Bessette

Rousseau 2012)

23

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek

Vybočenie do straacuten od strednej čiary

jednyacutem obluacutekom ndash skolioacuteza tvaru C (a)

dvomi obluacutekmi ndash skolioacuteza tvaru S ndash esoviteacute prehnutie (b)

tromi obluacutekmindash skolioacuteza tvaru S ndash prehnutie je dvojito esoviteacute(c)(Novotnaacute

Kohliacutekovaacute 2000)

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek

Všetky skolioacutezy mocircţeme rozdeliť podľa smeru krivky

frontaacutelna rovina krivka smerujuacuteca doprava je dextrokonvexnaacute doľava

sinistrokonvexnaacute krivka

sagitaacutelna rovina rozlišujeme hyperkyfoacutezu a hyperlordoacutezu (Dungl a kol

2005)

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky

Pri kompenzovanej skolioacuteze prechaacutedza olovnica spustenaacute zo stredu zaacutehlavia

intergluteaacutelnou ryhou

Pri dekompenzovanej skolioacuteze naopak spustenaacute olovnica prechaacutedza mimo

intergluteaacutelnu ryhu Často je to znaacutemkou progresie krivky (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

24

47 Idiopatickaacute skolioacuteza

Termiacuten idiopatickaacute skolioacuteza zaviedol Kleinberg v roku 1922 a označuje

pacientov u ktoryacutech nie je moţneacute určiť presnuacute priacutečinu vzniku deformity V skutočnosti

to vyzeraacute tak ţe sa mocircţe vyvinuacuteť u zjavne zdravyacutech detiacute s fyziologickyacutem zakriveniacutem

chrbtice vo vzťahu k viaceryacutem faktorom v ktoromkoľvek obdobiacute počas kostneacuteho rastu

a kedykoľvek mocircţe docircjsť k progresii (Negrini et al2012Kolaacuteř 2003)Najčastejšie je to

v obdobiacute zryacutechleneacuteho rastu medzi 6 a 24 mesiacom 5-8 rokom a 11-14rokom

ţivota(Negrini et al2005)Ryacutechlosť vyacutevoja zakrivenia chrbtice sa meniacute najryacutechlejšie na

začiatku puberty (Grivas et al2006) Po ukončeniacute rastu chrbticeje oveľa menšie riziko

potencionaacutelneho rozvoja krivkyV dospelosti mocircţe byť zhoršenie stavu idiopatickej

skolioacutezyvyacutesledkom progresiacutevnej osifikaacutecie deformity a skruacutetenia kolapsu

chrbtice(Negrini et al 2012)

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy

Etiopatogeneacuteza idiopatickej skolioacutezy (IS) ako naacutem uţ naacutezov či definiacutecia hovoriacute

staacutele nie je objasnenaacute a je pravdepodobne vyacutesledkom viaceryacutech priacutečinZaoberaacute sa ňou

mnoho autorov vyacuteskumov ale ani početneacute rastoveacute metabolickeacute neurofyziologickeacute

epidemiologickeacute patologicko-anatomickeacute štuacutedie a teoacuterie naacutem zatiaľ neposkytli

jednoznačnuacute odpoveď na otaacutezku vzniku skolioacutezy (Kolaacuteř 2003 Kenanidis et al 2008

Mordecai Dabke 2012 Wong Liu 2003)

Ochorenie nemaacute ţiadne prodromaacutelne priacuteznaky (Gallo2011)Etiopatogeneticky

mocircţe byť idiopatickaacute deformita chrbtice označenaacute za skolioacutezu ako syndroacutem

s multifaktoriaacutelnou etioloacutegiou(Burwell et al 1991Grivas et al 2002 Kolař 2003 )

Bolo vyslovenyacutech mnoho teoacuteriiacute Za pocircvod poruchy bolooznačeneacute nielen kostneacute

tkanivo ale i nervy svaly vaumlzy chrbtice hormonaacutelne faktory atďRodinnyacute vyacuteskyt

ochorenia je veľmi častyacute uvaacutedza sa sa medzi 7-11 u priamych priacutebuznyacutechVyacuteskum

incidencie skolioacutezy u jednovaječnyacutech a dvojvaječnyacutech dvojčiat ukazuje

u jednovaječnyacutech identickyacute typ i progresiu krivky (Dungl a kol 2005)

V nedaacutevnych vyacuteskumoch sa u pacientov potvrdila rodinnaacute anamneacuteza priacutečina v

centraacutelnom nervovom systeacuteme ndash dysfunkcia proprioceptiacutevneho a vestibulaacuterneho

systeacutemu a asymetriacentraacutelneho nervoveacuteho systeacutemu (CNS) Ďalšiacutemi faktormi

25

prispievajuacutecimi k vzniku ISsuacute metabolickeacute poruchy kolageacutenu poruchy svalov a krvnyacutech

doštičiek rastoveacuteho faktoru a biomechanickeacute faktory (Reuben Hwan 2012)

Z pohľadu vyacutevojovej kinezioloacutegie je skolioacuteza asymetrickou koordinačne

podmienenou posturaacutelnou poruchou ktoraacute maacute pocircvod v prvyacutech troch mesiacoch

posturaacutelneho vyacutevoja dieťaťa (Švejcar2003 Kolaacuteř 2003)

Z pohľadu biomechaniky moţno naacutezory na vznik IS rozdeliť podľa odhadovanej

primaacuternej priacutečiny

Rastovaacute hypoteacuteza uvaţuje o vplyve asymetrie rastovej ryacutechlosti alebo časovyacute posun

nesuacutehlasnyacute začiatok rastovej akceleračnej faacutezy pre obe polovice stavca (Hniacutezdil a kol

1996)

Deformačnaacute hypoteacuteza hovoriacute o primaacuternom spuacutešťacom mechanizme ktoryacutem je lokaacutelna

deformaacutecia (napr traumatickaacute) alebo tvaroveacute anomaacutelie v niektorom mieste chrbtice To

vyvolaacute kompenzačneacute procesy ktoreacute modelujuacute tvaroveacute zmeny často zosilnenou rastovou

akceleraacuteciou (Hniacutezdil a kol 1996)

Silovaacute hypoteacuteza ndash primaacuternym dlhodobyacutem formujuacutecim uacutečinkom je buď asymetrickaacute

vonkajšia zaacuteťaţalebo asymetria ťahovyacutech siacutel trupoveacuteho svalstva ktoraacute maacute pocircvod

v jednostrannej pohybovej zaacuteťaţi (jednostranneacute skraacutetenie svalov) (Hniacutezdil a kol1996)

Etioloacutegia však zostaacuteva staacutele kontroverznaacute Suacutečasnyacute vyacuteskum podporuje teoacuteriu ţe

ide o multifaktoriaacutelne ochorenie zahŕňajuacutece abnormality v genetike (Ogilvie et

al2006) metabolizmus melatoniacutenu (Moreau et al2004) posturaacutelnu nerovnovaacuteha

(Mirovsky Blankstein Shlamkovitch2006) vestibulaacuternu patoloacutegiu (Lambert et

al2009) a komunikaacuteciu medzi mozočkom a vestibulaacuternym systeacutemom(Simoneau et

al2009)

Vedci zaoberajuacuteci sa objemovyacutemi zmenami mozočku u pacientov

s adolescentnou idiopatickou skolioacutezou prišli k zaacuteveru ţe tieto zmeny mocircţu byť

priacutečinou kompenzovania naacutesledkov v CNS v docircsledku pretrvaacutevajuacutecej snahy udrţať

rovnovaacutehu tela vzhľadom na asymetriu chrbtice (Shi et al2013)

26

472 Delenie IS

Idiopatickuacute skolioacutezu moţno klasifikovať všetkyacutemi deleniami ako skolioacutezy

všeobecne Najčastejšie v literatuacutere naacutejdeme delenie podľa doby naacutestupu lokality uhla

zakrivenia počtu kriviek a vyvaacuteţenosti

Infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Je najčastejšou formou skolioacutezy ktoraacute maacute incidenciu aţ 96 no v 90

priacutepadoch sa spontaacutenne upraviacute iba vyacutenimočne dochaacutedza k ryacutechlej progresiido zaacutevaţnej

deformity Začiacutena v kojeneckom veku a od ostatnyacutech typov sa odlišuje dvomi

zaacutekladnyacutemi prvkami

- resolventnyacute typ ndash častejšie u chlapcov prevaţne ľavostrannaacute hrudnaacute krivka

upravuje sa bez liečby

- progresiacutevny typ - zaacutevaţnyacute typ ktoryacute ryacutechlo progreduje a je jednyacutem

z najzaacutevaţnejšiacutech typov deformiacutet chrbtice často sprevaacutedzanyacutem inyacutemi vrodenyacutemi

vadami (Dungl a kol2005)

Juvenilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Povaţuje sa takisto za jednu z najzaacutevaţnejšiacutech foriem pre svoj vysokyacute

potencionaacutel rastu a častyacute vyacuteskyt (Dungl a kol2005) Postihuje obe pohlavia

rovnakoŤaţkeacute krivky nad 40 stupňov suacute infantilneacuteho pocircvodu Juvenilnaacute skolioacuteza maacute

lepšiu prognoacutezu ako infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza (Vařeka2000) Jej krivky majuacute

typickuacute formu a umiestnenie Klasifikujeme ju stupnicou podľa Kinga - maacute 5 typickyacutech

foriem

King 1 ndash primaacuternou je bedernaacute krivka ktoraacute je vaumlčšia a menej flexibilnaacute

King 2 ndash primaacuterna je hrudnaacute krivka je vaumlčšia a menej pohyblivaacute neţ driekovaacute

King 3 ndash pravostrannaacute dolnaacute hrudnaacute krivka driekovaacute krivka nie je vyvinutaacute

King 4 ndash dlhaacute hrudnaacute alebo thorakolumbaacutelna krivka pravoľavostrannaacute

King 5 - dvojitaacute hrudnaacute krivka kde hornaacute začiacutena na Th1 je veľmi tuhaacute spojenaacute

s elevaacuteciou ľavej lopatky a ťaţkou kozmetickou vadou

Najčastejši vyskytujuacutecimi sa krivkami suacute pravostranneacute dolneacute hrudneacute

krivky Najmenej sa vyskytujuacute dvojiteacute hrudneacute krivky Pri idiopatickyacutech skolioacutezach

nikdy nenaacutejdeme štrukturaacutelnu krivku v C CTh alebo LS oblasti chrbtice (Dungl a

kol2005)

27

Adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Začiacutena v obdobiacute puberty v dobe poslednej rastovej akceleraacutecie a trvaacute do

ukončenia rastu Tvoriacute pribliţne 80 všetkyacutech IS Na toto obdobie rastu pripadaacute 10

z celkovej telesnej vyacutešky jedinca pri samotnej chrbtici ide iba o niekoľko centimetrov

tyacutem je danyacute aj menšiacute potencionaacutel malignity tohto typu skolioacutezy Lokalizaacutecia a typ

kriviek je rovnakyacute ako u juvenilnej skolioacutezy(Dungl a kol2005) U ľahkyacutech skolioacutez

dochaacutedza vaumlčšinou k malej alebo ţiadnej progresii Naopak u stredne ťaţkyacutech foriem

mocircţeme sledovať veľmi ryacutechlo progresiuAdolescentneacute skolioacutezy typu bdquoCldquo suacute obvykle

menej zaacutevaţneacute ako skolioacutezy typu bdquoSldquo (Sosna kol 2001)

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze

Najčastejšou zmenou tvaru ktoruacute u chrbtice so skolioacutezou spozorujeme je

lateraacutelna deviaacutecia vo frontaacutelnej rovine Pri pohľade zozadu je vaumlčšinou chrbtica

vyklenutaacute v hrudnej chrbtici doprava a v driekovej časti chrbtice doľava(Weiss1991)

V sagitaacutelnej rovine vaumlčšinou nachaacutedzame lordoacutezu pohybovyacutech segmetov

takzvanyacute plochyacute chrbaacutet driekovuacute lordoacutezu a často hrudnuacute hypokyfoacutezu aţ lordoacutezu

Všeobecnyacutem znakom skolioacutezy je zniacuteţenie aţ vymiznutie hrudnej kyfoacutezy Suacutevisiacute to

s niţšou stabilitou chrbtice tendenciou k rotaacuteciia uacuteklonu hlavne v dobe rastu kedy je

flexibilita chrbtice vaumlčšia (Pallovaacute Kubovyacute Otaacutehal 2006)

Tvar stavcov je deformovanyacuteNajvaumlčšie zmeny vidieť napoziacutecii a tvare stavcov

vrcholovyacutech a prechodnyacutech Vrcholovyacute stavec je nepravidelne klinovityacute deformovanyacute

v kolmom i vodorovnom priereze (Kolaacuteř 2009) Je najviac rotovanyacutema najviac

odchyacutelenyacutem stavcom od vertikaacutelnej osi pacienta (Bessette Rousseau 2012)Na

konvexnej strane skoliotickeacuteho obluacuteku je vyššiacute neţ na konkaacutevnej strane a v sagitaacutelnej

rovine je predozadne oploštenyacute Čiacutem viac je stavec vzdialenyacute od vrcholu vybočenia

tyacutem menej maacute klinovityacute tvar a tyacutem viac je viditeľnaacute rotaacutecia a stočenie stavcovPod

pojmom rotaacutecia rozumieme špiraacuteloviteacute otočenie jedneacuteho stavca proti druheacutemu tak ţe

jeho tŕň je posunutyacute oproti druheacutemu v smere konkavity obluacuteku chrbtice Toziou

rozumieme skruacutetenie samotneacuteho stavca podľa smeru pocircsobiacej sily (Kolaacuteř2009)

Torzia a rotaacutecia suacute priacutečinou prečo na roumlntgenovom (RTG) zaacuteznamevyzeraacute vybočenie

chrbtice do strany vaumlčšie neţ klinicky (Lomiacuteček1973)

Koncovyacute stavec ohraničuje krivku kraniaacutelne i kaudaacutelne Je poslednyacutem meranyacutem

stavcom ktoryacute sa sklaacuteňa do konkavity krivky Jeho krycie plochy suacute najviac skloneneacute

28

do konkavity krivky Ak suacute na konci krivky stavce uloţeneacute rovnobeţneposlednyacutem

stavcom je ten ktoryacute je najvzdialenejšiacute od jej vrcholu(Bessette Rousseau 2012)

Okrem zmien na chrbtici prebiehajuacute i zmeny na rebraacutech tyacutekajuacutece sa ich

priebehu tvaru i dĺţky Na konkaacutevnej strane hrudniacuteku vznikaacute hlbokeacute vtiahnutie a rebraacute

suacute stlačeneacute nasebe Na konvexnej strane suacute roztiahnuteacute a vytvaacuterajuacute tak gibbus

paravertebraacutelny val podmienenyacute rotaacuteciou tiel stavcov a rebier suacutečasne

Lopatka je na vybočenej strane hrudniacuteka posunutaacute kraniaacutelne a lateraacutelne Stojiacute

vyššie neţ na opačnej strane

Na strane konvexity je crista iliaca postavenaacute niţšie ako na opačnej strane čo

vyvolaacuteva u postihnutyacutech jedincoch pocit skraacutetenia dolnej končatiny na strane konkaacutevnej

(Kolaacuteř 2009)

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001)

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky

Medzi rizikoveacute predisponujuacutece faktory ktoreacute ovplyvňujuacute pravdepodobnosť ţe

docircjde k progresii patria (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009)

vek- vek naacutestupu skolioacutezy je prognosticky veľmi docircleţityacutem faktorom Čiacutem

v mladšom veku sa diagnostikuje tyacutem horšia je jej prognoacuteza U dievčat mocircţe

29

byť i vek naacutestupu menštruaacutecie vyhodnotenyacute ako faktor v oblasti predikcie

progresie(Philippe 2012)

pohlavie- idiopatickaacute skolioacuteza sa vyskytuje častejšie u dievčat neţ u chlapcov

lokalizaacutecia primaacuternej krivky ndash hrudneacute skolioacutezy majuacute horšiu prognoacutezu ako

skolioacutezy driekoveacute ktoreacute nedosahujuacute takuacute zaacutevaţnosť Skolioacutezy s viacpočetnou

primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu ndash dvojitaacute krivka maacute lepšiu

prognoacutezu ako jednoduchaacute

stav maumlkkyacutech tkaniacutev ndash pruţnosťkoţe a laxicita kĺbovje značnyacutem rizikovyacutem

faktorom

minimaacutelne mozočkoveacute priacuteznaky ndashvyacuteznamnuacute vyacutepovednuacute hodnotu pre vyacutevoj

krivky maacute docirckladneacute vyšetrenie mozočkovyacutech funkciiacute U pacientov

s potencionaacutelnou progresiou je charakteristickeacute mierne naznačenie

paleocerebelaacuternej mozočkovej poruchy Spojenie minimaacutelneho mozočkoveacuteho

syndroacutemu s laxicitou maumlkkyacutech tkaniacutev povaţujeme za najzaacutevaţnejšiacute symptoacutem

potencionaacutelneho zhoršenia krivky

genetika ndashvyšetrenie rodičov popriacutepade prarodičov by malo byť čo najuacuteplnejšie

Pri pozitiacutevnom klinickom naacuteleze je vhodneacute spraviť RTG sniacutemok v stoji

475 Incidencia a prognoacuteza

ISje typom skolioacutezy ktoryacute je zo všetkyacutech štrukturaacutelnych deformiacutet najčastejšiacute

Podľa Kolaacuteřa (2003)maacute na svedomiacute 65 priacutepadov štrukturaacutelnych skolioacutez Repko

(2010)uvaacutedza tento typ deformity ako 80 všetkyacutech detskyacutech skolioacutez Je pribliţne

dvakraacutet častejšiacute u dievčat i progreduje osemkraacutet častejšie v porovnaniacute s chlapcami

Všeobecne platiacute ţe skolioacuteza ktoraacute sa prejaviacute neskocircr počas dospievania alebo po

ukončeniacute rastu maacute lepšiu prognoacutezu a nebezpečie progresie je minimaacutelne Faktom je ţe

progres krivky sa zastavuje asi jeden rok pred uacuteplnou osifikaacuteciou Viac-menej k určitej

pomalej progresii i naďalej mocircţe dochaacutedzať čo sa u dospelyacutech prejaviacute napriacuteklad

zniţovaniacutem telesnej vyacutešky (Bessette Rousseau 2012Vlach 1986)

Čiacutem skocircr sa skolioacuteza prejaviacute tyacutem horšiu maacute prognoacutezu keďţe sa IS rozviacuteja hlavne

v obdobiacute rastu Z toho vyplyacuteva ţe skoliotickaacute krivka ktoraacute sa objaviacute v priebehu

detskeacuteho veku sa mocircţe zvyacutešiť oveľa viac v porovnaniacute s krivkou ktoraacute sa objaviacute

v priebehu dospievaniaRyacutechly naacuterast krivky na seacuteriiroumlntgenovmaacute zlyacute prognostickyacute

30

vyacuteznam Avšak veľkyacute počet novonarodenyacutechdetiacute so skolioacutezou vymizne spontaacutenne bez

liečby (Bessette Rousseau 2012 Vlach 1986)Docircleţityacutem znakomudaacutevajuacutecim

ukončenie kostneacuteho rastu je kostnyacute vek Určuje sa podľa Risserovho znamenia To naacutem

udaacuteva zrast apofyacutezy a os ilium Podľa tohto znamenia sa daacute predpokladať moţnaacute

progresia ochorenia Mocircţeme povedať ţe do doby kyacutem apofyacuteza pevne zrastie

s hrebeňom bedrovej kosti mocircţe skoliotickaacute krivka progredovať (Kolaacuteř 2003)

Ďalšiacutem prognostickyacutem kriteacuteriom je lokalizaacutecia primaacuternej skoliotickej krivky

Thorakaacutelne skolioacutezy majuacute lepšiu prognoacutezu ako krivky lokalizovaneacute kaudaacutelnejšie

Skolioacutezy s viacpočetnou primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu To znamenaacute

ţe dvojitaacute krivka maacute lepšiu prognoacutezu neţ krivka jednoduchaacute (Kolaacuteř 2003)

Z hľadiska ďalšej prognoacutezy mocircţu mať najhoršie naacutesledky ryacutechlo sa zhoršujuacutece

krivky v hrudnej oblasti V pokročilyacutech štaacutediaacutech mocircţu meniť pomery vo

vnuacutetrohrudniacutekovom priestore a viesť tak ku komplikaacuteciaacutem zo strany respiračneacuteho

a kardiovaskulaacuterneho aparaacutetu (Hniacutezdil a kol 1999)

Naacutesledkom poruchy pľuacutecnej ventilaacutecie mocircţe docircjsť k preťaţeniu srdca a vzniku cor

scolioticum (Sochovaacute 2002)

48 Ostatneacute druhy skolioacutez

Kongenitaacutelna skolioacuteza

Vznikaacute poruchou formaacutecie alebo segmentaacutecie stavcov priacutepadne kombinaacuteciou tyacutechto

poruacutechNa RTG sniacutemke vidieť klinovityacute tvar stavca alebo nesegmentovanuacute lištuna

jednej strane Je zreteľnaacute hneď po narodeniacute Počas rastu mocircţe začať progredovať

a vyacuterazne sa zhoršiť Na RTGobraze vidieť asymetrickuacute malformaacuteciu stavcov Pri

progredujuacutecich deformitaacutech spocircsobujuacutecich dekompenzaacuteciu je indikovanaacute k operaacutecii

v niacutezkom veku dieťaťa (2-4 roky) (Sosna kol2001 Gallo 2011)

Skolioacuteza pri neurofibromatoacuteze

Vyacuteviacuteja sa ako suacutečasť systeacutemoveacuteho ochorenia spojiva Podozrenie je pri vyacuteskyte

typickyacutech koţnyacutech škvŕn bielej farby Neurofibroacutem v oblasti chrbtice vyvolaacute kraacutetke

patologickeacute zakrivenie postihnuteacuteho uacuteseku chrbticez ktoreacuteho sa však mocircţe vyvinuacuteť

31

zaacutevaţnaacute deformita RTG obraz odhaliacute kraacutetke ostreacute zakrivenie v postihnutej oblasti

a kompenzačnuacute krivku vďalšom uacuteseku chrbtice Terapiou je odstraacutenenie neurofibroacutemu

(pokiaľ je moţneacute) a korekcia krivky s fuacuteziou Komplikaacuteciou je hojenie kostnej fuacutezie

ktoreacute je spomaleneacute a často dochaacutedza k vytvoreniu pakĺbu vzhľadom na zaacutekladneacute

ochorenie (Sosna kol 2001 Gallo 2011)

Neuromuskulaacuterna skolioacuteza

Vznikaacute pri poruche centraacutelnej nervovej suacutestavy u centraacutelnych i perifeacuternych pareacutez

a pri primaacuternych svalovyacutech ochoreniach Postihnutyacute jedinec je od narodenia neschopnyacute

voľne ovlaacutedať perifeacuterne svaly Chrbtica vytvaacutera bizardneacute krivky Na RTG je

necharakteristickeacute zakrivenie Operačnaacute terapia je indikovanaacute iba v priacutepadoch kedy je

priaznivaacute predpokladnaacute dĺţka ţivota postihnutej osoby (Dungl a kol 2005 Kolaacuteř

2009 Sosna kol 2001)

Ostatneacute skolioacutezy

Mocircţu vznikať po uacuterazoch operaacuteciaacutech chrbtice pri ochoreniach spojiva ndash

Marfanov syndroacutem Ehlersov-Danlosov syndroacutem Pri tyacutechto chorobaacutech je postihnutie

skeletu a chrbtice vysokeacute (40-70) Ďalej mocircţu vznikať napriacuteklad i ako

mnohopočetneacute epifyzaacuterne dysplaacutezie osteogenesis imperfecta mukopolysacharidoacutezy

(Dungl a kol 2005 Kolaacuteř 2009)

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez

Vyšetrenie deliacuteme na orientačneacute a špeciaacutelne Orientačneacute vyšetrenie sluacuteţi na

včasneacute zachytenie deformity Vykonaacuteva ho pediater inyacute odborniacutek alebo zaškolenyacute

zdravotniacutecky či nezdravotniacutecky personaacutel ktoryacute je často v kontakte s deťmi ako

napriacuteklad učiteľ telesnej vyacutechovy Včasneacute odhalenie začiacutenajuacutecej skolioacutezy je veľmi

docircleţiteacute pre zvolenie strateacutegie a naacutesledne vlastnyacute efekt liečby (Kolaacuteř 2003)

Krivka skolioacutezy byacuteva skreslenaacute zrotovanyacutem postaveniacutem tŕňovyacutech vyacutebeţkov ku

konkavite krivky obluacuteku Ich postavenie nezodpovedaacute objektiacutevnemu rozmeru poruchy

32

a pri neskuacutesenom vyšetrujuacutecom mocircţe docircjsť k prehliadnutiu skoliotickej krivky alebo

nedoceneniu jej rozsahu (Kolaacuteř 2003)

Pri špeciaacutelnom vyšetreniacute sa zameriava hlavne na dve oblasti Je nutneacute rozliacutešiť

idiopatickuacute skolioacutezu od skolioacutezy posturaacutelnej alebo skolioacutezy inej etioloacutegie Pre vyluacutečenie

z inyacutech priacutečin sa hľadajuacute škvrny bielej kaacutevy a podkoţneacute maumlkkeacute tumorky ktoreacute svedčia

pre neurofibromatoacutezu diastomyeacutelie je zase sprevaacutedzanaacute trsom vlasov pigmentaacuteciou

a lipoacutemom v driekovej oblasti Zameriava sa i na rohovku či nie je zakalenaacute

(mukopolysacharidoacuteza) utvaacuteranie podnebia (Marfanov syndroacutem) či ušneacute boltce

(kongenitaacutelna skolioacuteza) (Kolaacuteř 2003)

Hlavnyacutem prejavom štrukturaacutelnej skolioacutezy je fixovanaacute rotaacutecia v predklone Ak

ide o skolioacutezu posturaacutelnu zakrivenie pri predklone Pri idiopatickej skolioacuteze je

zakrivenie priacutetomneacute v kaţdej polohe U štrukturaacutelnej skolioacutezy je vaumlčšia či menšia

rotaacutecia stavov priacutetomnaacute vţdy a nemoţno ju skorigovať v ţiadnej polohe (Kolaacuteř 2003)

Vyšetrenie a kontroly pacienta by podľa moţnosti mal vykonaacutevať jeden lekaacuter

a vhodneacute je zhotoviť i fotodokumentaacuteciu (Sochovaacute2002 )

491 Anamneacuteza

Okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov paacutetrame po suacutevislostiach s deformitou

Naacutestup deformity mocircţe napovedať o jejetioloacutegiiacute Predchaacutedzajuacutece vyšetrenia a liečba

pomaacutehajuacute odhadnuacuteťdoterajšiacutepriebeh a veľkosť progresie Pozornosť treba zvyacutešiť ak

pacient uvedie subjektiacutevne obtiaţe ako bolesť uacutenavu dychoveacute probleacutemy či

neuromuskulaacuterne poruchy Familiaacuterny vyacuteskytje cennyacutem poznatkom u vaumlčšiny

systeacutemovyacutech a vrodenyacutech vaacuted Uacutedaje o telesnom vyacutevoji obdobiacute zryacutechlenia rastu

naacutestupu sekundaacuternych pohlavnyacutech znakova celkovaacute vyacuteška rodičov napomaacuteha odhadnuacuteť

doteraz vyčerpanyacute rast a moţnosť progresie vady(Dungl a kol 2005)

492 Kineziologickyacute rozbor

Aspekcia

Je jednyacutem zo zaacutekladnyacutech klinickyacutech vyšetreniacute ktoreacuteho podstatou je pozorovanie

a zhodnotenie pacienta Pohľadom vyšetrujuacuteci zhodnotiacute ako celkovuacute postuacuteru tak aj

33

konfiguraacuteciu jednotlivyacutech častiacute tela Poskytuje moţnosť zhodnotiť vonkajšie prejavy

pacienta a niacutem udaacutevaneacute informaacutecie (Dobeš 2011)

Postuacutera sa hodnotiacute z troch straacuten zozadu zpredu zboku Postupuje sa

systematicky kaudaacutelnym kraniaacutelnym smerom

Pohľad zozadu hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy relieacutef krku symetriu

postavenia ramien horneacute končatiny (relieacutef osa konfiguraacutecia) tvar a symetriu

hrudniacuteka vyacutešku a postavenie lopatieksledujeme kontuacutery paravertebraacutelnych erektorov

liacuteniu tŕňovyacutech vyacutebeţkov suacutemernosť torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov panvu ndash vyacutešku

spinae iliacae posteriores superiores(SIPS) gluteaacutelne svaly symetriugluteaacutelnych ryacuteh

osoveacute postavenie dolnyacutech končatiacuten (relieacutef osa konfiguraacutecia)

Pohľad zboku hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy drţanie hornyacutech

končatiacuten postavenie a tvar hrudniacuteka zakrivenia chrbtice brušneacute svaly postavenie

panvy postavenie dolnyacutech končatiacuten

Pohľad zpredu sledujeme symetriu tvaacutere osoveacute postavenie hlavy krku relieacutef

krku symetriu vyacutešky ramien kľuacutečnych kostiacute symetriu prsnyacutech bradaviek tvar

a symetriu hrudniacuteka postavenie rebier suacutemernosť pohybu rebier pri dyacutechaniacute svalstvo

brucha drţanie hornyacutech končatiacuten symetriu torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov

postavenie panvy symetriu spinae iliacae anteriores superiores postavenie dolnyacutech

končatiacuten klenbu nohy aktivitu prstov ( Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010Gross a kol

2005)

Vyšetrenie v sede

Pozorujeme rozdiely vzniknuteacute zmenou polohy Tieto rozdiely sa objavujuacute

v docircsledku odstraacutenenia vplyvu funkčnyacutech či anatomickyacutech odchyacutelok dolnyacutech končatiacuten

(Gross a kol 2005)

Vyšetrenie chocircdze

Za normaacutelnych okolnostiacute je chocircdza uacutečinnyacutem pohybom vpred Uacutečinnyacutem

pohybom rozumieme pohyb s minimaacutelnym energetickyacutem vyacutedajom Je definovanaacute i ako

spocircsob lokomoacutecie umoţňujuacuteci pohyb tela v priestore vpred tak ţe ťaţisko tela

umiestneneacute ventraacutelne pred stavcom S1 opisuje siacutenusoidu vo vertikaacutelnej (doprava-

34

doľava) i v horizontaacutelnej rovine (hore-dole) s minimaacutelnou amplituacutedou (Gross a

kol2005)

Chocircdza by mala byť rytmickaacute s rovnakou dĺţkou kroku končatiny by mali byť

v osovom postaveniacute a byť rovnomernezaťaţovaneacute Odviacutejanie chodidla stojnaacute noha sa

dotyacuteka podloţky paumlta a vaacuteha sa prenesie cez vonkajšiacute okraj nohy na špičku Všiacutemame si

suacutehyb panvy trupu a hornyacutech končatiacuten Ramenaacute a horneacute končatiny sa majuacute pohybovať

opačnyacutem smerom ako trup a dolneacute končatiny (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010

Rychliacutekovaacute 2008)

Adamsov test a vyšetrenie skoliometrom

Ide o hlavnyacute screeningovyacute test pri vyšetreniacute skolioacutezy Tento spocircsob vyšetrenia

popiacutesal Adams v roku 1865 Pacienta vyšetrujeme v stoji vyzveme ho aby sa

predklaacuteňal Pri vyšetreniacute je v 90 stupňovom predklone v drieku vystreteacute kolenaacute ramenaacute

uvoľneneacute ruky voľne visiace Nerovnakaacute dĺţka dolnyacutech končatiacuten sa vaumlčšinou

nekoriguje (Kokavec Novorolskyacute 2007 Patias et al 2010)

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010)

Pri vyšetreniacute pohľadom v horizontaacutele vidiacuteme zvyacuteraznenuacute asymetriu spocircsobenuacute

fixaacuteciou stavcov a vyklenutiacutem rebier Test je pozitiacutevny u všetkyacutech štrukturaacutelnych

skolioacutez funkčnaacute deformita sa v predklone vyrovnaacute (Blaha 2005)

Pri objektiacutevnom meraniacute sa pouţiacutevaacute skoliometerŠpeciaacutelne navrhnutaacute vodovaacuteha

bola predstavenaacute Bunnellom v roku 1984 aby obmedzil subjektivitu testu v predklone

Je pouţiacutevanyacute na ryacutechle a ľahkeacute kvantitatiacutevne posuacutedeniestupňa rotaacutecie trupu Uhol

rotaacutecie trupu by mal byť meranyacute na troch uacuterovniach chrbtice a to v proximaacutelnej časti

35

hrudnej chrbtice v jej strede a v torakolumbaacutelnom prechode (Bunell 1984 Grivas et

al 2007 Kotwicky et al 2013)

Vo vyšetrovanej poziacuteciiacute sa odmeria sklon gibusua paravertebraacutelneho valu

skoliometrom uhol vaumlčšiacute neţ 5deg je podozrivyacute zo skolioacutezy Vyacutešku kostaacutelneho gibusu

meriame v centimetroch (Kokavec Novorolskyacute 2007)

Pri vyšetreniacute skoliometrom hovoriacuteme o symetrii pri vyacutesledku 0deg akaacutekoľvek inaacute

hodnota je nazvanaacute asymetriou (Grivas et al 2006)

Uvaacutedza sa ţe Adamsov test skutočne preukaacuteţe rotačnuacute zloţku skolioacutezy keďţe

prominencia rebier je vyacutesledkom rotaacutecie hrudneacuteho koša spolu s chrbticou (Grossman et

al1995)

Adamsov test sa povaţuje za citliveacute klinickeacute vyšetrenie v porovnaniacute s meraniacutem

Cobbovho uhla (Cote et al 1998)

Avšak citlivosť a špecifita sa meniacute v zaacutevislosi na zručnosti vyšetrujuacuteceho umiestnenia

a veľkosti krivky (Viviani et al1984) Rozsahcitlivosť a špecifita testu v predklone

rocircznym stupňom skolioacutezy suacute (Scherl 2014)

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge10 deg - citlivosť 74 - 84 špecificita 78 -93

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť92 - 100 špecificita 60 - 91

driekovaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť 73 špecificita 68

skolioacutezy s uhlom Cobb ge40 deg - citlivosť 83špecificita 99

I keď vyacutesledky Adamsovho testu nezodopovedajuacute presne Cobbovmu uhlu

nameraneacutemu na RTG sniacutemkach mocircţu tieto dve hodnoty korelovať Všeobecne platiacute ţe

Adamsov uhol medzi 5deg aţ 7deg zodpovednaacute 10deg aţ20deg Cobbovho uhla (Ashworth et al

1988 Bunnell 1984) Bolo dokaacutezaneacute ţe uhol nameranyacute pri Adamsovom teste menšiacute

ako 5deg maacute špecifitu 47 pre detekciu adolescentnej idiopatikej skolioacutezy (AIS) Na

zaacuteklade tohto uacutedaja sa uhol menšiacute ako 5deg nepovaţuje za pozitiacutevny naacutelez Špecifitu 86

vypovedaacute Adamsov uhol 7deg takto vysokeacute percento špecifity koreluje s veľkosťou

Cobbovho uhla nad 10deg zisteneacuteho na RTG sniacutemke a pacient sa posiela na vyšetrenie

chrbtice k odborniacutekovi(Ashworth et al1988 Bunnell 1984)

36

Vyšetrenie olovnicou

Meranie

zozadu hodnotiacuteme osoveacute postavenie chrbtice- olovnica spustenaacute zo stredu

zaacutehlavia (protuberantia occipitalis externa tŕň C7) maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou

ryhou stredom celej chrbtice medzi kolenami a dopadať medzi paumlty V tomto priacutepadne

hovoriacuteme o kompenzovom osovom postaveniacute V priacutepade ţe olovnica intergluteaacutelnou

ryhou neprechaacutedza odmeria sa odchyacutelka v centimetroch a označiacute sa ako

dekompennzaacutecia vpravo vľavo (Rychliacutekovaacute2008)

spredu hodnotiacuteme osoveacute postavenie trupu ndash olovnica sa spuacutešťa od processus

xiphoideus prebieha cez pupok (brucho sa dotyacuteka olovnice nemalo by prominovať)

zboku hodnotiacuteme osoveacute postavenie tela ndash olovnica sa spuacutešťa od vonkajšieho

zvukovodu a maacute prechaacutedzať stredom plecoveacuteho a bedroveacuteho kĺbu a padať pred osu

členkoveacuteho kĺbu (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie pohyblivosti chrbtice

Schoberova vzdialenosť ndash hodnotiacute pohyblivosti driekovej chrbtice do flexie

Meria sa vzdialenosť trňoveacuteho vyacutebeţku stavcaL5 a 10cm kraniaacutelne u dospelyacutech 5 cm

u detiacute Pri zdravej chrbtici sa taacuteto vzdialenosť predĺţi u dospelyacutech minimaacutelne o 4-5 cm

u detiacute o 25 cm (Macrae Wright 1969)

Stiborova vzdialenosť ndash ukazuje rozviacutejanie hrudnej a driekovej chrbtice Meria

sa vzdialenosť tŕňoveacuteho vyacutebeţku stavca L5 a C7 Pri predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť o 7-10cm (Malanga Nadler 2006)

Ottova vzdialenosť ndashrozsah pohybu hrudnej chrbtice do predklonu a do

zaacuteklonu Meranaacute je vzdialenosť od stavcaC7 a 30cm kaudaacutelne Pri predklone by sa mala

vzdialenosť predĺţiť aspoň o 35 cm pri zaacuteklone by sa mala vzdialenosť zmenšiť v

priemere o 25 cm (Vařeka Vařekovaacute 1995)

Čepojova dištanciandash rozsah pohybu krčnej chrbtice do flexie Meria sa

vzdialenosť od stavcaC7 a 8 cm kraniaacutelne Pri maximaacutelnom predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť najmenej o 3cm (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

37

Forestier Flache ndash kolmaacute vzdialenosť protuberantia occipitalis externaa steny

meria sa najčastejšie v stoji Ak sa pacient s prepnutyacutemi kolenami dotyacuteka tylom steny

je Forestierova fleche 0Pouţiacuteva sa pre meranie fixovanej hrudnej kyfoacutezy alebo pri

flekčnom postaveniacute hlavy (Kolaacuteř 2009)

Thomayerova skuacuteškandashtzv skuacuteška jednoducheacuteho predklonu nešpecificky

hodnotiacute pohyblivosť celej chrbticePacient sa zo stoja predkloniacute a meria sa vzdialenosť

medzi špičkou tretieho prstu a podlahou Normou je ak sapacient dotkne špičkou prstu

podlahy za fyziologickuacute sa daacute povaţovať ešte aj vzdialenosť do 10 cm od podlahy

(Kolaacuteř2009)

Tyacutemto testom mocircţeme hodnotiť aj hyperhypomobilitu chrbice Za patologickuacute sa

povaţuje jednoznačne vzdialenosť 30cmod zeme Je nutneacute však diferencovať či je

predklon obmedzenyacute poruchou statodynamikychrbtice alebo skraacuteteniacutem flexorov kolien

Ak sa vyšetrovanyacute behom testu dotkne podlahy celou dlaňou najčastejšie to poukazuje

na generalizovanuacute hypermobilitu Ak poloţiacute na zem celeacute predlaktie jednaacute sa o vyznamuacute

poruchu vaumlziva (Kolaacuteř 2009)

Podľa Jandu a kol (2004) hodnotiacuteme tuacuteto skuacutešku nasledovne

norma ndash dotyk podloţky špičkami prstov

pozitiacutevnaThomayerova skuacuteška ndash meriame vzdialenosť v cm od podloţky

negatiacutevna Thomayerova skuacuteška ndash miacutenus v cm (pacient sa dotyacuteka dlaňami alebo

predklaktiami zeme)

Vyšetrenie lateroflexiendashPacient stojiacute vzpriamene chrbtom opretyacute o stenu

horneacute končatiny pozdĺţ tela dlane k telu prsty natiahnuteacute Na stehne sa zaznačiacute bod po

ktoryacute siaha najdlhšiacute prst vyzveme pacienta aby aby spravil uacuteklon (vyluacutečenie

predklonunadvihnutie opačnej dolnej končatiny (DK)značnyacute posun panvy lateraacutelne)

Zaznačiacute sa kam dosiahol a porovnajuacute sa strany Skuacuteška je orientačnaacute (Haladovaacute

Nechvaacutetalovaacute 2010Hromaacutedkovaacute a kol 2002)

Matthiassov test drţania tela - jednoduchyacute a spoľahlivyacute test vyšetrovanyacute

v stoji predpaţiacute horneacute končatiny do 90deg a drţiacute ich tak 30 sekuacutend Sleduje sa zmena

drţania tela (Matthiass 1966)

Pri vyšetreniacute sledujeme i celkoveacute zakriveniechrbtice kompenzaacuteciu trupu

meriame celkovuacute vyacutešku v porovnaniacute s dĺţkou končatiacuten v upaţeniacute Normaacutelne byacuteva

38

rozpaumltie paţiacute jedinca rovnakeacute ako jeho telesnaacute vyacuteška jeho telesnej vyacuteške Skoliotik maacute

trup skraacutetenyacute o deformitu chrbtice Podobnyacute vyacuteznam maacute vyšetrenie proporciiacute postavy

v stoji a v sede Podobne sluacuteţi vyšetrenie proporcionality v sede a v stoji Naacutepadnyacute

rozdiel vyacutešky postavy v stoji s dĺţkou trupu v sede svedčiacute o deformite chrbtice

Vyšetrenie trupu v sede vyluacuteči asymetriu panvy a sekundaacuterny pocircvod krivky (Dungl a

kol 2005)

Goniometrickeacute vyšetrenie

Hodnotenie rozsahov pohyblivosti chrbtice maacute vyacuteznam pri hodnoteniacute flexibility

krivky a pohyblivosti jednotlivyacutech uacutesekov Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov sme uţ

uviedli medzi kineziologickyacutemi poznatkami Teraz zdocircrazňujeme vyšetrovaneacute pohyby

a uvaacutedzame aj ich fyziologickyacute rozsah podľa Jandy a Pavlŧ

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

Uacutesek chrbtice Flexia Extenzia Lateraacutelna flexia Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg-45deg 45deg-75deg 45deg 50deg-60deg

Hrudnaacute

a driekovaacute - - 35deg-45deg 20deg-45deg

Vyšetrenie dolnyacutech končatiacuten

Vyšetrenie skoliotikov cielene dopĺňame o vyšetreniedolnyacutech končatiacuten (DKK)

Karski Madej a Rehaacutek (2001) odporuacutečajuacute vyšetrenie pohyblivostiv oboch bedrovyacutech

kĺboch Zistili ţe u vaumlčšiny pacientov s IS je priacutetomnaacute abdukčnaacute kontraktuacutera prevaţne

v oblasti pravej coxy

Testuje sa addukcia oboch bedrovyacutech kĺbov v extenzii Kontroluje sa i priacutetomnosť

flekčnej a extrarotačnej kontraktuacutery bedrovyacutech kĺbov (hlavne vpravo) (Karski Karski

2014 )

Meranie dĺţky dolnyacutech končatiacuten

Dĺţka DKK sa meria v ľahu

Funkčnaacute dĺţka vzdialenosť prednej spiny a vnuacutetorneacuteho členku

Anatomickaacute dĺţka trochanter major ndash vonkajšiacute členok

39

Umbilikomaleolaacuterna dĺţka pupok- vnuacutetornyacute členok (pri šikmej

a asymetrickej panve) (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Trendelenburgov test- vyšetrenie stoja na jednej nohe -hodnotiacute stav

pelvifemoraacutelnychstabilizaacutetorov Ide o stoj na jednej dolnej končatine druhaacute je pokrčenaacute

v bedrovom a kolennom kĺbe Pri teste by nemalo docircjsť k vychyacuteleniu či poklesu panvy

na stranu flektovanej končatiny Pozorujeme i trup ndash nemalo by dochaacutedzať ku

kompenzačneacutemu uacuteklonu na stranu stojnej končatiny (Hardcastle Nade1985)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania a dychovyacutech pohybov

Dychoveacute pohyby sluacuteţia nielen k metabolickyacutem potrebaacutem organizmu ale majuacute

suacutečasne i posturaacutelnu funkciu Rytmicky menia tvar hrudniacuteka a tyacutem ovplyvňujuacute drţanie

a konfiguraacuteciu tela Dynamika dyacutechania zaacutevisiacute na tvare chrbtice a tvar chrbtice zaacuteleţiacute na

dynamike dyacutechania (Dylevskyacute 2009b Veacutele 2012)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania je uacutezko spojeneacute s vyšetreniacutem stabilizačnej

funkcie chrbtice Umoţňuje posuacutediť aktivaacuteciu braacutenice a jej spolupraacutecu s brušnyacutemi

svalmi Z hľadiska kinezioloacutegie rozdeľujeme dyacutechanie na braacuteničneacute a kostaacutelne Pri

braacuteničnom dyacutechaniacute sa rozširuje nielen brušnaacute dutina a dolnaacute apetuacutera hrudniacuteka do šiacuterky

ale i predozadne Pri hornom type dyacutechania sa sternum pohybuje kraniokaudaacutelne

a hrudniacutek sa rozširuje minimaacutelne(Kolaacuteř 2009)

Sledujeme priebeh dychovej vlny ndash respiračnyacute pohyb prebieha distoproximaacutelne

pri naacutedychu i vyacutedychu (Chaloupka 2011)

Celkovuacute pohyblivosť rebier zisťujeme priloţeniacutem prstov do medzirebrovyacutech

priestorov Porovnaacutevame ich vzaacutejomneacute postavenie pri naacutedychu a vyacutedychui symetrickosť

rozpiacutenania hrudniacuteka V hornej časti hrudniacuteka sledujeme pohyb rebier nahor pri naacutedychu

pri vyacutedychu ich pokles V dolnej časti hrudniacuteka by sa mal odohraacutevať kriacutedlovityacute pohyb

rebier (Gross a kol 2005)

Meranie obvodu hrudniacuteka

Suacutečasťou vyšetrenia hrudniacuteka je i meranie jeho pruţnosti Zistiacuteme ju

prostredniacutectvom merania jeho obvodu krajčiacuterskym metrom - meria sa na dvoch

miestach a to

40

- cez bod mezosternale (muţi thelion) ndash obvod meriame vzadu tesne nad dolnyacutem

uhlom lopatiek vpredu u ţien cez stred hrudnej kosti (tesne nad hornyacutem

okrajom pŕs) u muţov nad prsnyacutemi bradavkami

- cez xifosternale - presnešie pre menšie zapojenie svalov a menšiu vrstvu tuku

Meranie sa opakuje 3x a to pri maximaacutelnom naacutedychu a maximaacutelnom vyacutedychu

(Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

Rozlišujeme svaly s tendenciou k skraacuteteniu a svaly s tendenciou k oslabeniu

Fylogeneticky staršie svaly s prevaţne posturaacutelnou funkciou suacute svaly s tendenciou

k hyperaktivite a skraacuteteniu Fylogeneticky mladšie svaly prevaţne svaly faacutezickeacute majuacute

tendenciu k oslabeniu vaumlčšinou je to praacuteve končatinoveacute svalstvo ryacutechlejšie sa

kontrahuje pri preťaţeniacute majuacute sklon k oslabeniuPodľa Jandu vyšetrujeme svalovuacute silu

(svalovyacute test) i vyšetrenie skraacutetenyacutech svalovVyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

naacutem preukaacuteţe priacutetomneacute svaloveacute dysbalancie(Lewit2003Veacutele 1997 )

Podľa Jandu rozlišujeme tri typy svalovyacutech dysbalanciiacute kedy suacute v nerovnovaacutehe

svaloveacute paacutery

Dolnyacute skriacuteţenyacute syndroacutemndashoslabeneacute mm glutaei maximi x skraacuteteneacute flexory

bedrovyacutech kĺbov slabeacute priame brušneacute svaly x skraacuteteneacute driekoveacute vzpriamovače trupu

slabeacute mm glutei medii x skraacuteteneacute m tensory fasciae latae a mm quadrati lumborum

Hornyacute skriacuteţenyacute syndroacutem ndashskraacuteteneacute horneacute x oslabeneacute dolneacute fixaacutetory ramenneacuteho

pletenca skraacuteteneacute mmbodka pectorales x oslabeneacute medzilopatkoveacute svaly

oslabeneacutehlbokeacute flexory šije x skraacuteteneacute extenzory šije a kyacutevače

Vrstvovyacute syndroacutem - charakterizovanyacute striedaniacutem oblastiacute hypertrofickyacutech

a oslabenyacutech svalov kaudokraniaacutelne sledujeme skraacuteteneacute ischiokruraacutelne svaly chabeacute

gluteaacutelne svaly maacutelo vyvinuteacute vzpriamovače drieku hypertrofickeacute vzpriamovače v ThL

oblasti slabeacute medzilopatkoveacute svaly hypertrofickeacute horneacute fixaacutetory ramenneacuteho pletenca

Na prednej strane pozorujeme oslabeneacute m vastus medialis skraacuteteneacute flexory bedrovyacutech

kĺbov oslabeneacute priame brušneacute svaly lateraacutelne však brušnaacute stena byacuteva vtiahnutaacute v

šikmyacutech brušnyacutech svalovskraacuteteneacute prsneacute svalyoslabeneacute hlbokeacute flexory krku

(Lewit2003 Veacutele 1997)

41

Karski Madej a Rehaacutek (2001) zdocircrazňujuacute vyšetrenie adduktorov a abduktorov

bedrovyacutech kĺbov Čiacutem vaumlčšiacute je rozdiel v rozsahu abdukcie (menšia addukcia praveacuteho

bedroveacuteho kĺbu a vaumlčšia addukcia ľaveacuteho) tyacutem vaumlčšia je hrozba rozvinutia skolioacutezy

Tvrdiacute ţe skolioacutezy sa objavujuacute u detiacute ktoreacute majuacute abdukčnuacute kontraktuacuteru vpravo

(addukcia 0 abdukčnaacute kontraktuacutera 5-10deg) alebo u detiacute ktoreacute majuacute menšiu abdukčnuacute

kontraktuacuteru praveacuteho bedroveacuteho kĺbu ale veľkuacute addukciu ľaveacuteho bedroveacuteho kĺbu (40-

45deg)

Podľa Kolaacuteřa (2002) je podstatneacute vyšetrenie svalov z funkčneacuteho hľadiska a to

hlavne vyšetreniacutem hlbokeacuteho stabilizačneacuteho systeacutemu ako najvyacuteznamnejšieho funkčneacuteho

faktoru Ide o vyšetrenie suacutehry svalov zaisťujuacutecich stabilizaacuteciu chrbtice počas pohybu

Vyšetrenie hypermobility

Pod pojmom hypermobilita sa rozumie zvyacutešenaacute kĺbna pohyblivosť nad beţnuacute

fyziologickuacute normu Podľa Sachseho rozoznaacutevame tri druhy hypermobility

lokaacutelnupatologickuacute ndash vznikaacute napriacuteklad medzi jednotlivyacutemi stavcami ako kompenzaacutecia

blokaacutedy generalizovanuacute patologickuacute ndash mocircţe vzniknuacuteť ako naacutesledok poruchy aferencie

centraacutelnej poruchy svaloveacuteho tonu a pod Konštitučnaacute hypermobilita je charakteristickaacute

postihnutiacutem celeacuteho tela nemusiacute však byť vo všetkyacutech oblastiach rovnakeacuteho stupňa

(Janda a kol 2004 Kolaacuteř 2009)

Je viacero skuacutešok napr skuacuteška rotaacutecie hlavy skuacuteška šaacutelu zapaţenyacutech paţiacute

zaloţenyacutech paţiacute extendovanyacutech lakťov zopnutyacutech ruacutek zopnutyacutech prstov skuacuteška

posadenia na paumlty či uţ spomiacutenanaacute skuacuteška predklonu ndash tzvThomayerov test (Janda

a kol 2004)

Skuacutešku uacuteklonu pri vyšetreniacute hypermobility hodnotiacuteme podľa kolmice spustenej

z axily - maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou ryhou Pri hypermobilite sa kolmica dostaacuteva za

kontralateraacutelnu stranu pri skraacuteteniacute mquadratus lumborum zostaacuteva na homolateraacutelnej

strane (Janda a kol 2004)

Palpaacutecia

Vyšetreniacutem pohmatom zisťujeme reflexneacute zmeny na koţi (hladkosť teplota

potivosť napaumltie) podkoţiacute fasciaacutech svaloch Zisťujeme vzaacutejomnuacute pohyblivosť tyacutechto

42

tkaniacutev voči sebe eventuaacutelne vyhľadaacutevame barieacutery medzi jednotlivyacutemi vrstvami

Zisťujeme i priacutetomnosť a kvalitu opuch bolestivosť a posunlivosť jaziev i kvalitu

citlivosti Čiacutem hlbšie palpujeme tyacutem je porucha hlbšie uloţenaacute Pri palpaacutecii kostiacute

rozpoznaacutevame hrboly (miesta svalovyacutech uacuteponov) moţneacute zmeny na okostici

lokalizujeme kĺbne štrbiny Palpujeme kĺbnu pohyblivosť v zmysle kvality a rozsahu

tzv kĺbnu hru (Dobeš 2011)

493 Ostatneacute vyšetrenia

Suacutečasťou klinickeacuteho vyšetrenia byacuteva i neurologickeacute vyšetrenie či zistenie

funkčneacuteho stavu kardiopulmonaacutelneho aparaacutetu (vitaacutelna kapacita pľuacutec

echokardiogramultrazvuk srdca)Orientačneacute neurologickeacute vyšetrenievyluacuteči uacutetlakoveacute

miešne a koreňoveacute syndroacutemy alebo neuromuskulaacuterne poruchy (Repko 2010 Dungl a

kol2005)

Sledujeme i celkovyacute duševnyacute stav pacienta Mocircţe naacutes doviesť k odhaleniu zaacutevaţnyacutech

systeacutemovyacutech ochoreniacute a dovoľuje naacutem odhadnuacuteť spolupraacutecu pacienta v buduacutecej liečbe

(Dungl a kol 2005)

494 Zobrazovacie metoacutedy

RTG vyšetrenie

Pri podozreniacute na štrukturaacutelnu skolioacutezu sa vyšetrenie dopĺňa o RTG obraz

Umoţňuje naacutem zistiť rozsah štrukturaacutelnych zmien na chrbtici posuacutediť funkčnuacute

a štrukturaacutelnu zloţku odmerať uhol zakrivenia a určiť primaacuternu krivku Najvaumlčšiu

vyacutepovednuacute hodnotu majuacute sniacutemky na dlhom formaacutete 30x90 cm kde je zachytenaacute celaacute

chrbtica i s polohou hlavy a panvy Takeacuteto sniacutemky sa zhotovujuacute

v anteroposterioacuternej(AP)a bočnej projekcii na začiatku liečby a po jednom

rokuZaacutekladneacute sniacutemky sa dopĺňajuacute APsniacutemkom v uacuteklonoch na stranu konvexity krivky

s centraacuteciou na vrcholktoreacute sluacuteţiak zisteniu flexibility krivky Tieto sniacutemky sa

zhotovujuacute aktiacutevnou flexiou pacienta alebo ešte lepšie pasiacutevnym tlakom na vrchol krivky

a pomocnyacutem ťahom za trup Pri sledovaniacute liečby sa kontrolnyacute sniacutemok v predozadnej

projekcii zopakuje po šiestich mesiacoch Pri očakaacutevaniacute progresie o tri mesiace (Sosna

kol 2001 Repko 2007 Kolaacuteř 2003)

43

RTG sluacuteţi na

Meranie tiaţe zakrivenia ndash Cobbov uholndash na AP projekciiho zvierajuacute kolmice na

priamky prechaacutedzajuacutece odľahlyacutemi kryciacutemi plochami koncovyacutech stavcov (Repko 2012)

Meranie rotaacutecie stavcov

Stupeň rotaacutecie stavcov sa hodnotiacute metoacutedou podľa Nashe a Moa podľa poziacutecie tieňov

pedikulov stavca na AP sniacutemku a je klasifikovanyacute piatimi stupňami rotaacutecie (Esposito et

al 2012)

- nultyacute stupeň tiene pedikulov suacute v rovnakej vzdialenosti od straacuten tiel stavcov

- stupeň I tieň pedikulu na konvexnej strane sa presuacuteva z okraja tela stavca

- stupeň II rotaacutecia je medzi stupňom I a III

- stupeň III tieň pedikulu sa nachaacutedza bliacutezko centra tela stavca

- stupeň IV tieň pedikulu je za stredom tela stavca

Určenie kostneacuteho vekundash u adolescentnyacutech pacientov sa odčiacutetava kostnaacute zrelosť

sledovaniacutem stupňa osifikaacutecie apofyacutez iliakaacutelnych kriacutest metoacutedou podľa Rissera Stupeň 1

je 25 osifikaacutecia stupeň 2 je 50 osifikaacutecia stupeň 3 je 75 osifikaacutecia stupeň 4 je

100 osifikaacutecie stupeň 5 je fuacutezia skostnatenyacutech epifyacutez lopaacutet bedrovyacutech kostiacute (Repko

2012Horne Flannery Usman 2014)

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014)

Ďalšie zobrazovacie metoacutedy suacute napriacuteklad magnetickaacute rezonancia (MRI) alebo

počiacutetačovaacute tomografia(CT) ktoreacute sa pouţiacutevajuacute v priacutepadoch kombinovanyacutechporuacutech

s postihnutiacutem chrbticoveacuteho kanaacutela či nervovyacutech štruktuacuter (Repko 2012)

44

410 Terapia skolioacutez

Liečba skolioacutezy by mala byť komplexnaacute a individuaacutelne prispocircsobenaacute kaţdeacutemu

pacientovi Ide o spolupraacutecu viaceryacutech odborniacutekov pediater ortopeacuted rehabilitačnyacute

lekaacuter fyzioterapeut niekedy i neuroloacuteg Pri liečbe orteacutezami zohraacuteva docircleţituacute uacutelohu

protetik (Kolaacuteř 2003)

Keďţe nepoznaacuteme presnyacute pocircvod idiopatickej skolioacutezy kauzaacutelna liečba nie je

moţnaacute a sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute (Sochovaacute 2002)

Pri liečbe je veľmi docircleţiteacute i navodenie spolupraacutece medzi pacientom a rodičom

hlavne u detskeacuteho pacienta ktoryacute maacute primaacuternu krivku v hrudnej oblasti krivka sa

objavila pred 10 rokom pacientje hypermobilnyacute a vykazuje minimaacutelne mozočkoveacute

priacuteznaky (Kolaacuteř2003)

Všeobecnou zaacutesadou či uţ konzervatiacutevnej alebo operačnej terapie je skorigovanie

skoliotickej krivky a tuacuteto korekciu udrţať Tyacutem sa zmierni rozvoj štrukturaacutelnych zmien

(hlavne v obdobiacute po ukončeniacute rastu) a progresia krivky (Vlach 1986 Weiss et al

2006)

Z hľadiska voľby terapie a tiaţe krivky sa skolioacutezy delia nasledovne

- 0-10deg nepovaţuje sa za skolioacutezu

- 10-20deg sledovanie krivky (kaţdeacute 3 mesiace) ak je krivka bez progresie kaţdyacutech

6 mesiacov rehabilitaacutecia

- 20-40deg indikaacutecia korzetu

- nad 40deg - pri progresiioperačneacute riešenie (Sosna kol 2001)

Pri kinezioterapiisaautori zhodujuacute v naacutezore ţe je indikovanaacute pri skolioacutezach nad 10deg

teda Ib a viac U kriviekpod 10deg nie je terapia nutnaacute doporučujesa zvyacutešenaacute telesnaacute

aktivita (Vařeka 2000)

Hlavnyacutem cieľom pohybovej terapie skolioacutezy je zabraacutenenie progresie skoliotickyacutech

zmien a podľa moţnosti i uacuteprava chybneacuteho zakrivenia chrbtice Docircleţityacutem

predpokladom pre ovplyvnenie skolioacutezy je nahradeniepatologickyacutech posturaacutelnych

a pohybovyacutech vzorov fyziologickyacutemispraacutevnymi (Pavlŧ2003 Weiss et al 2006)

45

Kriteacuteriom pre vyacuteber terapeutickeacuteho postupu je kineziologickyacute rozbor Vyacuteber ďalej

musiacute rešpektovať typ skolioacutezy veľkosť krivky vek a schopnosť spolupraacutece pacienta či

spolupraacutecu rodičov (techniky vyuţiacutevajuacutece asistenciu zaučenej osoby) V raacutemci

fyzioterapeutickyacutech postupov sa vyuţiacuteva predošetkyacutem formatiacutevny vplyv svalstva na

kostnyacute vyacutevoj I keď terapeuti vyuţiacutevajuacute odlišneacute techniacuteky mali by sa dodrţiavať určiteacute

všeobecneacute pravidlaacute

- cielene aktivovať autochtoacutennu muskulatuacuteru

- ovplyvňovať synergie ventraacutelnej a dorzaacutelnej muskulatuacutery a nedostatočnuacute

svalovuacute diferenciaacuteciu

- aktivovať braacuteničneacute dyacutechanie pri spraacutevnom postaveniacute panvy

- cvičenieby malo prebiehat prebieha v trakcii

- cvičenie zameraneacute na svalovuacute funkciu doplniť mobilizačnyacutemi technikami

(Kolaacuteř 2009)

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy

Metoacuteda Klapp

Autorom tejto metoacutedy je nemeckyacute ortopeacuted Rudolph Klapp Vypracoval ju na

zaacuteklade pozorovania ţe pri chocircdzi štvornoţcov suacute pohyby chrbtice z hľadiska ortopeacutedie

veľmi praktickeacute a navyše u tyacutechto zvierat sa nevyskytujuacute skolioacutezy Podstatou je teda

lokomoacutecia v kvadrupedaacutelnej poziacutecii Princiacutep cvičenia spočiacuteva v rozloţeniacute chrbtice

medzi 4 body opory so suacutečasnou lokomoacuteciu (lezeniacutem) s priamym vplyvom na rotabilitu

a pretiahnutie chrbtice s posilneniacutem svaloveacuteho korzetu Dochaacutedza tak k trojrozmernej

mobilizaacutecii chrbtice a ku korekcii chybneacuteho zakrivenia zlepšovaniu svalovej sily

koordinaacutecie a vytrvalosti Cvičebnyacute program sa riadi typom a stupňom zakrivenia

chrbtice Pozostaacuteva z pohybov končatiacuten trupu a zaujatia rocircznych polocirch trupu pri chocircdzi

po štyroch Taacuteto technika vyuţiacuteva dva bazaacutelne typy lezenia kreuzgang (skriacuteţeneacute

lezenie) kde suacute odrazoveacute končatiny kontralateraacutelne a passgang (mimochodneacute lezenie)

pri ktorom suacute odrazoveacute končatiny ypsilateraacutelne Skriacuteţeneacutelezenie sa vyuţiacuteva skocircr

u skolioacutez tvaru Cmimochodneacute pri tvare S Tyacutemto spocircsobom moţno dosiahnuť uacutepravu

nielen zmien v zmysle skolioacutezy a torzie ale i v zmysle lordotizaacutecie a kyfotizaacutecie

Odľahčenie chrbtice napomaacuteha k jej mobilizaacutecii a preťahovaniu za suacutečasneacuteho

posilňovania svalstva trupu Podľa vyacutechodiskovej polohy suacute aktivovaneacute svaly na

46

konvexnej i konkaacutevnej strane Kotraindikaacuteciou tejto metoacutedy je neschopnosť zvlaacutednuť

cvičenie (motoricky mentaacutelne) a postihnutie hornyacutech či dolnyacutech končatiacuten nedovoľujuacutece

zaujatie či zaacuteťaţ spojenaacute s postaveniacutem na štyroch končatinaacutech (Pavlŧ2003 Kolaacuteř

2009)

Ortopedickaacute dychovaacute terapia Schroth

Autorkou je učiteľka Katharina Schroth Svoju cvičebnuacute metoacutedu vypracovala

a vyskuacutešala najskocircr sama na sebea aţ potomzaloţila vlastnuacute kliniku na liečbu skolioacutezy

Neskocircr v jej šľapajaacutech pokračovala Katharinina dceacutera Schrothovaacute vychaacutedzala

z pocircvodne empirickeacuteho poznania podľa ktoreacuteho trup pozostaacuteva z troch zhruba

pravouhlyacutech blokov stojacich nad sebou

- panvovyacute (začiacutena podbruškom a končiacute rebrami)

- hrudnyacute (začiacutena na bruchu do vyacutešky stavcaTh6 a dolnej 13 rebier)

- ramennyacute (od vyacutešky ramien k mandibule)

Pri skolioacuteze suacute tieto bloky vo frontaacutelnej rovine protisebe vzaacutejomne posunuteacute

priacutepadne zrotovaneacute a nadobuacutedajuacute klinovityacute tvar čiacutem vznikaacute torzia Klinovityacutem

sformovaniacutem blokov a rotovaniacutem tiel stavcov dochaacutedza k zniacuteţeniu vyacutešky chrbtice

obmedzeniu pohyblivosti rebier čo nepriaznivo ovplyvniacute i dyacutechanie

Korekcia chybneacuteho postavenia je zahaacutejenaacute v oblasti chodidiel pokračuje

dolnyacutemikončatinami panvou To znamenaacute ţe dochaacutedza ku korekcii pacienta bdquozdola-

nahorldquo Veduacute k nej tieto kroky

- aktiacutevne pretiahnutie (prolongaacutecia)

- korekcia stranovyacutech posunov (vychaacutedza sa z opaumltovne ziacuteskaneacuteho stredneacuteho

postavenia panvy)

- aktiacutevna derotaacutecia

Tento stav sa deje predovšetkyacutem prostredniacutectvom špeciaacutelnych dychovyacutech cvičeniacute

Naacutecvik vhodneacuteho spocircsobu dyacutechania je veľmi podstatnou časťou liečby Maacute docieliť

korekciu nepriaznivyacutech dychovyacutech vzorcov ktoreacute suacute pre skolioacutezu typickeacute a prispievajuacute

k jej zhoršeniu (Pavlŧ2003)

Hlavnyacutem zloţkami cvičebnyacutech programov suacute

47

- cvičenie DKK v zaacutevese na rebrinaacutech

- naťahovacie cvičenie v kľaku za rukami a podobne ktoreacute vedie k zlepšovaniu

pohyblivosti chrbtice

- formovacie cvičenia pri ktoryacutech sa korekcia chybneacuteho postavenia chrbtice

dosahuje aktivaacuteciou určityacutech svalovyacutech skupiacuten

- posilňovacie cvičenia ktoreacute izometrickou kontrakciou zvyšujuacute silu svalov

a tyacutem udrţujuacute korigovaneacute postavenie chrbtice

Pre udrţanie terapeutickeacuteho efektu maacute docircleţiteacute miesto v terapii tzv aktiacutevna

stabilizaacutecia Ide o izometrickeacute svaloveacute kontrakcie počas vyacutedychu Tyacutemto sa aktivujuacute

i svaly ktoreacute boli doposiaľ neaktiacutevne (Pavlŧ2003)

Koncept vzpornyacutech cvičeniacute Brunkow

Terapeutickyacute koncept meroacutedy Roswithy Brunkow je zaloţenyacute na cielenej

aktivaacuteciidiagonaacutelnych svalovyacutech reťazcov Autorka bolanaacutesledkami uacuterazu nuacutetenaacute byť

nejakyacute čas pripuacutetanaacute k invalidneacutemu voziacuteku V tomto obdobiacute na sebe spozorovala ţe pri

vzpornom napiacutenaniacute hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten sa svalovaacute aktivita rozšiacuteri aţ na trup

a k hlave Vytvorila tak systeacutem vzpornyacutech cvičeniacute ktoryacute umoţňuje

- zlepšenie funkcie oslabenyacutech svalov

- stabilizačnyacute treacutening pre chrbticu a končatiny bez neţelaneacuteho zaťaţenia kĺbov

- preučenie spraacutevnych pohybov(Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Hlavnyacutem terapeutickyacutem prostriedkom suacute napiacutenacie resp vzporneacute cvičenia Postavenie

hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten vyvolaacute aktivitu svaloveacuteho vzorca Zaacutekladom cvičeniacute je

voľnaacute maximaacutelna dorzaacutelna flexia ruacutek a nocirch prevedenaacute vzpieraniacutem zaacutepaumlstia dlane či

paumlty v distaacutelnom smere proti pomyselneacutemu či reaacutelnemu odporu Dorzaacutelna flexia

aktivuje svaloveacute reťazce ktoryacutech fixnyacute bod leţiacute proximaacutelne a aktivita sa šiacuteri smerom

disto-proximaacutelnym Izometrickeacute vzpieranie oproti tomu aktivuje svaloveacute reťazce

s fixnyacutem bodom v distaacutelnych častiach končatiacuten aktivaacutecia je teda proximo-distaacutelna

V oboch priacutepadoch sa svalovaacute aktivita iradiaacuteciou šiacuteri ďalej i na trupoveacute

svaly(Pavlŧ 2003)

Metodika je rozpracovanaacute na cvičenia do šiestich tyacuteţdňov Pri cvičeniacute je nutneacute

zaujatie vhodnej zaacutekladnej polohy tela a vyacutechodiskovej polohy pre končatiny

48

Zaacutekladnou podmienkou postupu svalovej aktivaacutecie je spraacutevne postavenie kĺbov ktoreacute

musiacute byť zachovaneacute počas vzpornyacutech cvičeniacute Opakovaniacutem sa udrţujuacute reflexneacute draacutehy

tejto neuromuskulaacuternej aktivity Podpornyacutem prostriedkom suacute pomocneacute manuaacutelne

techniky ktoreacute stimulujuacute povrchovuacute či hlbokuacute citlivosť Napriacuteklad potieranie

povrchoveacute hlbokeacute hladkanie naacuterazoveacute tlakoveacute impulzy roztieranie (Pavlŧ2003)

Dyacutechanie pri cvičeniacute hraacute vyacuteznamnuacute rolu Naacutedych pocircsobiacute facilitačne vyacutedych

inhibične V ľahu na bruchu pri naacutedychu vychaacutedza pohyb smerom od ruacutek cez trup

k nohaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu od nocirch k rukaacutem V ľahu na chrbte ide pohyb

s naacutedychom od nocirch smerom k rukaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu zase opačne Cvičenie

prekladaacuteme relaxaacuteciou (Haladovaacute a kol1997)

Docircleţituacute uacutelohu zohraacuteva vedomeacute motorickeacute učenie pozornosť koncentraacutecia

a pochopenie optickej a akustickej ponuky a jej prenesenie na kinestetickuacute uacuteroveň

(Kolaacuteř2009)

Vojtov princiacutep reflexnej lokomoacutecie

Zaacuteklady tohto diagnostickeacuteho a terapeutickeacuteho princiacutepu poloţil na zaacuteklade

vlastnyacutech pozorovaniacute a skuacutesenostiacute českyacute neuroloacuteg Dr Vaacuteclav Vojta Metoacuteda vznikla

empiricky Zistil ţe pri určitej manipulaacuteciiacute s dieťaťom dochaacutedza k zmenaacutem svalovej

suacutehry ktoreacute vykazovali určituacute pravidelnosť a to vzbudilo jeho zaacuteujem U jeho malyacutech

pacientov vznikali vo svaloch pravidelne a automaticky takeacute reakcie ktoreacute boli

doposiaľ z funkcie vyradeneacute Na zaacuteklade prvyacutech pozorovaniacute vypracoval terapeutickyacute

koncept ktoryacute povaţoval viac za hypoteacutezu ako vyacutesledok vedeckej praacutece S cieľom

zlepšenia klinickeacuteho stavu svojich pacientov ďalej rozviacutejal a prepracovaacuteval svoju

metoacutedu (Vojta Peters2010)

Dnes predstavuje neurofyziologickyacute a vyacutevojovo orientovanyacute systeacutem

ktoreacuteho cieľom je znovuobnovenie vrodenyacutech fyziologickyacutech pohybovyacutech vzorov

ktoryacutech spontaacutenne zapojenie je obmedzeneacute poruchou centraacutelnej nervovej suacutestavy

a pohybovej suacutestavy nech uţ majuacute akuacutekoľvek priacutečinu Profesor Vojta vychaacutedzal

z predstavy ţe zaacutekladneacute pohyboveacute vzory suacute geneticky naprogramovaneacute v centraacutelnej

nervovej suacutestave kaţdeacuteho jedinca a pomocou reflexnej lokomoacutecie je moţneacute CNS

aktivovať prebudiť jej narušeneacute spoje a znovu obnoviť fyziologickeacute pohyboveacute vzory

(Pavlŧ2003Kolař 2009)

49

Metoacuteda vyuţiacuteva modeloveacute reflexneacute vzory z ontogenetickeacuteho vyacutevoja typickeacute pre

skoryacute detskyacute vek a pomocou nich sa snaţiacute aktivovať motorickeacute funkcie K reflexneacutemu

vybaveniu vyuţiacuteva adekvaacutetne proprioceptiacutevne stimuly - predpaumltie periostaacutelny tlak

v spuacutešťovyacutech zoacutenach na trupe a končatinaacutech statickyacute a dynamickyacute tlak v kĺbe presne

definovanuacute vyacutechodiskovuacute polohu oporneacute body a adekvaacutetny odpor proti vznikajuacutecemu

pohybu Ide o neustaacutelu kontrolu cez aferentnyacute a eferentnyacute systeacutem medzi perifeacuteriou

a centrom ktoruacute mocircţeme pozorovať spraacutevnym zapojeniacutem svalov v reťazci a zreťazeniacutem

tyacutechto svalovyacutech slučiekdo vyacutesledneacuteho globaacutelneho vzoru Celyacute dej prebieha

dynamickyacutem striedaniacutem opornej (stojnej) krokovej (flekčnej) odrazovej a relaxačnej

faacutezy v určitej časovej postupnosti Vyvolanie zmeny drţaniapostuacuteryalebo pohybu je

odvodeneacute od dvoch zaacutekladnyacutech globaacutelnych vzorov nazyacutevanyacutech reflexneacute otaacutečanie

a reflexneacute plazenie (Pavlŧ2003)

Stimulovaneacute zoacuteny sa označujuacute ako spuacutešťoveacute zoacuteny Vojta ich definoval spolu

dvadsať a rozdelil ich na hlavneacute a vedľajšie Hlavneacute zoacuteny sa nachaacutedzajuacute na končatinaacutech

(periostaacutelne stimuly) a vedľajšie na trupe (aplikaacutecia svalovyacutech podnetov) V princiacutepe

podnet aplikovanyacute do jednej zoacuteny vedie k vyvolaniu celeacuteho reflexneacuteho vzoru Suacutečasne

s motorickyacutem prejavom dochaacutedza i k vegetatiacutevnym prejavom vo vzťahu

k postihnuteacutemu svalstvu (potenie sčervenanie koţe dyacutechanie a pod) (Pavlŧ2003)

Drţanie tela znamenaacute zapojenie autochtoacutennej muskulatuacutery v jednotlivyacutech

segmentoch chrbtice ktoreacute je zaacutekladom vzpriamenia (Haladovaacute a kol1997) V oboch

globaacutelnych vzoroch sa taacuteto vzpriamovacia funkcia uskutočňuje

Podľa Kolaacuteřa (2003) je moţneacute prostredniacutectvom tyacutechto lokomočnyacutech vzorov

cielene ovplyvniť funkciu autochtoacutenneho svalstva u ktoreacuteho nie je moţnosť voľnej

kontroly Vyacutevoj IS znamenaacute blokaacutedu recipročne predisponovaneacuteho vzoru pričom

časovyacute a priestorovyacute sled rozvinutia autochtoacutennej muskulatuacutery nie je usporiadanyacute

Funkcia osoveacuteho orgaacutenu je z riadenia vzorovo posturaacutelnej ontogeneacutezy vyradenaacute a tyacutem

docircjde k jej nedostatočnej funkcii Pomocou vzorov reflexnej lokomoacutecie mocircţeme

vyacuterazne ovplyvniť porušenuacute funkciu autochtoacutennej muskulatuacutery ktoraacute riadi recipročnyacute

vzor šiacuteriaci sa z centraacutelnej nervovej suacutestavy na celyacute osovyacute orgaacuten a tyacutem zapojiť svaly do

spraacutevnej suacutehry Dochaacutedza takisto k aktivaacutecii spraacutevneho dychoveacuteho stereotypu

zapojeniacutem braacutenice do dychovej a posturaacutelnej funkcie

Reflexne mocircţeme cvičiť s pacientom v kaţdom veku Plasticita mozgu a tyacutem

vyacutebavnosť však klesajuacute v zaacutevislosti na veku Najvyacutebavnejšie suacute deti do jedneacuteho roku ţivota

50

Tuacuteto metodiku vyuţiacutevame pri staršiacutech deťoch skocircr ako podpornuacute aby sme podporili noveacute

alebo opravili zleacute pohyboveacute vzory (Kolaacuteř2009)

Nevyacutehodou metoacutedy reflexnej lokomoacutecie Dr Vojty je jej naacuteročnosť Je

nevyhnutnaacute spolupraacuteca pacienta i rodičov Vysokeacute naacuteroky suacute kladeneacute na terapeuta jeho

vzdelanosť a skuacutesenosti Chybne zostavenaacute terapia totiţ nielen neprinaacuteša ţiadny efekt

ale mocircţe byť dokonca škodlivaacute pretoţe podporuje svalovuacute nerovnovaacutehu čiacutem mocircţe

prispieť k dekompenzaacutecii krivky (Kolaacuteř2009)

Bruumlgger koncept

Diagnostickyacute a terapeutickyacute koncept vyvinutyacute na zaacuteklade vlastneacuteho pozorovania

švajčiarskym neuroloacutegom a psychiatrom Dr Aloisom BruumlggeromZaacutekladnou

myšlienkou konceptu k vzhľadom k podstate funkčnyacutech poruacutech pohyboveacuteho systeacutemu je

ţe pocircsobeniacutem patologickyacutech aferentnyacutech signaacutelov dochaacutedza v pohybovej suacutestave

(artromuskulaacuternom systeacuteme) k vzniku reflektorickyacutech ochrannyacutech mechanizmov (NSB

- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt) ktoreacute vyvolaacutevajuacute ochranneacute reakcie vo

forme artrotendomyotickyacutech reakciiacute čiacutem dochaacutedza k zmene fyziologickyacutech priebehov

pohybov a drţaniatela Cieľom terapie je patologicky pocircsobiace javy eliminovať aby

boli nastoleneacute fyziologickeacute a ekonomickeacute drţanie a pohyby (Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Cieľom diagnostickej časti konceptu je ohodnotiť a určiť tzv rušiveacute faktory

K tomu sluacuteţi

Anamneacuteza ndash okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov sa kladie docircraz na činnosti

ktoreacute pacient vykonaacuteva či po straacutenke kvalitatiacutevnej tak i kvantitatiacutevnej a prevaacutedza sa

analyacuteza prevaţujuacutecich pohybovyacutech funkciiacute

Inšpekcia ndash ohodnotenie tranzitoacuternych (odev obuv naacutebytok) i perzistentnyacutech

(jazvy opuch psychickeacute poruchy ) rušivyacutech faktorov

Funkčneacute vyšetrenie ndash ohodnotenie naacutevykoveacuteho drţania korigovaneacuteho drţania

Porovnanie drţaniacute poukazuje na veľkosť funkčnej poruchy a je i prvyacutem prognostickyacutem

kriteacuteriom (Pavlŧ2003)

Funkčnyacute test ndash test Th5 pruţenia ndash vaumlčšinou pri vyšetreniacute pacient sediacute (mocircţe

i staacuteť) v skorigovanej poziacutecii Ide o manuaacutelne rytmickeacute impulzy v kolmom smere na

chrbticu Maacute tri faacutezy a hodnotiacute

51

- pevnosť chrbtice

- klopenie panvy

- skuacuteškuretropoziacutecie ramien

Je hodnotenaacute kvantita i kvalita uvedenyacutech pohybov Test nie je iba testom

diagnostickyacutem ale opakuje sa po kaţdom terapeutickom zaacutekroku na zhodnotenie efektu

a spraacutevnosti zvolenej terapie

Medzi ďalšie testy patria test predbiehania lopatky rotaacutecie panvy vonkajšej

rotaacutecie v plecovom kĺbe a rotaacutecie hlavy

Stanovenie rušivyacutech faktorov ndash terapeut hypoteticky stanoviacute tieto faktory na

zaacuteklade predchaacutedzajuacutecich vyšetreniacute

Stanovenie pracovnej hypoteacutezy ndash stanovenie postupu terapie

V terapeutickej časti konceptu je cieľom odstraacutenenie rušivyacutech faktorov K tomu suacute

vyuţiacutevaneacute nasledujuacutece prvky (Pavlŧ 2003)

Korekcia držania tela ndash vzpriameneacute drţanie tela demonštruje Bruumlgger na modely

troch ozubenyacutech kolies ktoreacute reprezentujuacute tri zaacutekladneacute pohyby klopenie panvy vpred

zdvihnutie hrudniacuteka pretiahnutie šije Zdocircrazňovanaacute je tzv thorakolumbaacutelna lordoacuteza

ktoraacute by mala byť pretiahnutaacute od os sacrum po oblasť Th5

Priacutepravneacute opatrenia ndash polohovanie prikladanie špeciaacutelnych tepelnyacutech obkladov

na oblasť sternokostaacutelneho skĺbenia extetenzorov šije bedrovej chrbtice symfyacutezy

a adduktorov stehien Hlavnyacute uacutečinok je relaxačnyacute

Pasiacutevne terapeutickeacute postupy

- aplikaacutecie horkej bdquorolyldquo predstavujuacutecej tepelnuacute proceduacuteru k ovplyvneniu

edeacutemov (OGE ndash Obolenskaja-Goljanitzki efekt) vytvorenyacutech

opakovanyacutemi pohybmi s cieľom pozitiacutevne ovplyvniť lymfatickyacute obeh

Podľa potreby ju moţno kombinovať s hlbokou priečnou masaacuteţou

- neurologickeacute kontrakčneacute postupy ndash ryacutechle chvejiveacute pohyby

s relaxačnyacutem efektom

Aktiacutevne terapeutickeacute postupy

- agisticko-excentrickeacute kontrakčneacute postupy k zlepšeniu excentrickej

kontrakčnej schopnosti

52

- cvičenie s Thera-Bandom

- aktivity beţneacuteho denneacuteho ţivota

- aktiacutevne cviky

- terapeutickaacute chocircdza podľa Bruggera

- motivaacutecia a kladnyacute priacutestup terapeuta

Cvičenie s vyuţitiacutem pruţnyacutech ťahov

Vyuţitie takzvanyacutech pruţnyacutech ťahov je znaacuteme uţ daacutevno a okrem športu majuacute

svoje nezastupiteľneacute miesto i vo fyzioterapiiacute Na jednom z prvyacutech systematickyacutech

cvičeniacute maacute zaacutesluhu praacuteve Bruumlgger ktoryacute vypracoval ucelenyacute koncept cvičenia s Thera-

Bandom Vyuţiacutevame ho pre jeho vlastnosti ako je vysokuacute elasticita pevnosť proti

roztrhnutiu a moţnosťdaacutevaťprogresiacutevny odpor Umoţňuje tak aktiacutevne cvičiť proti

progresiacutevnemu odporu vyuţiacutevať izometrickuacute koncentrickuacute či excentrickuacute kontrakciu

svalov Svaly moţno aktivovať selektiacutevne i v globaacutelnom vzorci (Pavlŧ2003)

DoboMed

Autorkou metoacutedy je lekaacuterka a fyzioterapeutka ProfDobosiewicz Metoacutedu

najskocircr vyskuacutešala na skupinke ambulantnyacutech pacientov postupne ju zdokonaľovala

a od roku 2000 sa beţne pouţiacuteva ako intenziacutevny program pre skoliotikov na klinike

v Katowiciach (Bettany- Saltikov et al 2012)

Priacutestup DoboMed sa zameriava ako na deformity trupu tak i dychoveacute funkcie

Do svojho konceptu zahrnula i poziacuteciu kyfotizaacutecie hrudnej chrbtice i priacutestup aktiacutevneho

asymetrickeacuteho dyacutechania podľa Lehnert-SchrothMetoacuteda rešpektuje trojdimenzionaacutelny

pocircvod skoliotickej deformity chrbtice a snaţiacute sa ju ovplyvniť jej aktiacutevnymi pohybmi

Zaacutekladnou technikou je aktiacutevna trojdimenzionaacutelna korekcia zahŕňajuacuteca

mobilizaacuteciu primaacuternej krivky s docircrazom na kyfotizaacuteciu hrudnej chrbtice aalebo

lordotiacutezaacuteciu driekovej chrbtice Taacuteto mobilizaacutecia sa uskutočňuje v uzavretom

kinetickom reťazci ktoryacute sa dosiahne symetrickou poziacuteciou panvy a ramenneacuteho

pletenca Taacuteto poziacutecia sa zaujme ako prvaacute a musiacute sa udrţať vo faacuteze naacutedychu i vyacutedychu

Metoacuteda pozostaacuteva z troch častiacute Prvaacute časť priacutestupu je hlavne korektiacutevna technika

a skladaacute sa z 3D autokorekcie chrbtice a hrudneacuteho koša Taacuteto 3D autokorekcia

v predklone je originaacutelnou komponentou metody DoboMed Taacuteto zaacutekladnaacute technika je

jednou z kľuacutečovyacute techniacutek tejto metodiky (Bettany- Saltikov et al 2012)

53

Pred vlastnyacutem popisom hlavnej metodiky je spomiacutenanaacute priacutepravnaacute faacuteza sluacuteţiaca

k zahriatiu organizmu Taacuteto rozcvička mocircţe byť formou nešpecifikeacuteho cvičenia

Cvičeniacute DoboMed je charakterizovaneacute symetrickou poziacuteciou panvy a ramien v priebehu

všetkyacutech cvikov Maacute viesť k facilitaacutecii aktiacutevnej korekcie medzi dvoma symetrickyacutem

stabilnyacutemi oblasťami a k podpore a upevneniu spraacutevneho posturaacutelneho naacutevyku i mimo

terapeutickuacute jednotku Dosiahnutie cvičenia v uzavretom kinetickom reťazci je

docieleneacute fixaacuteciou panvy a liacutenie ramien hornyacutemi a dolnyacutemi končatinami na (proti)

podloţke(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Cvičenia suacute navrhnuteacute v uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch aby sa zvyacutešila ich uacutečinnosť

Toto je dosiahnuteacute pomocou fixaacutecie panvy a ramenneacuteho pletenca sa horneacute a dolneacute

končatiny Na začiatku terapie po rozcvičke nasleduje cvičenie v niacutezkych polohaacutech

aby došlo k čiastočneacutemu vyluacutečeniu vplyvu gravitaacutecie na chrbtoveacute svaly Pravdepodobne

z tohto docircvodu je skorigovanie skolioacutezy najviac viditeľneacute v niacutezkych polohaacutech Cvičenie

v niacutezkej poziacuteciiacute je prerušovaneacute Maximaacutelna aktiacutevna kyfotizaacutecia hrudnej chrbtice

a lordotizaacutecia driekovej chrbtice pri jej suacutečasnej trojrozmernej korekciisa uskutočňuje

medzi cvikmi v niacutezkych polohaacutech

Po cvičeniacute v niacutezkych poziacuteciaacutech nasledujuacute vyššie poziacutecie v ktoryacutech uţ dochaacutedza

k ovplyvneniu chrbtovej muskulatuacutery gravitaacuteciou

Pozornosť je zameranaacute na okolie vrcholoveacuteho stavca Na konkaacutevnu stranu krivky sa

lokaacutelne aplikuje silnyacute tlak zatiaľ čo na konvexnej strane sa pridaacuteva jemnaacute facilitaacutecia

Tieto dva prvky byacutevajuacute prepojeneacute s dychovyacutem cyklom Tlak sa vyviacuteja počas naacutedychu

facilitaacutecia je spojenaacute s vyacutedychom V priebehu vyacutedychu je dosiahnutaacute korekcia ktoraacute je

zastabilizovanaacute izometrickou kontrakciou (Bettany- Saltikov et al 2012Fusco et al

2011)

Tuacuteto metoacutedu moţno povaţovať za naacuteročnuacute Je vyţadovanaacute pravidelnaacute kontrola

fyzioterapeutom V praxi došlo k najlepšiacutem vyacutesledkom pri systematickom cvičeniacute kaţdyacute

deň pod dohľadom rodičov ktoriacute boli vyškoleniacute počas intenziacutevneho programu na

klinike(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Zaacutekladnyacutem cieľom tejto metoacutedy je aby sa zabraacutenilo progresii a alebo sa zniacuteţilo

zakrivenie Druhyacutem cieľom je zlepšiť dyacutechacie funkcie Uacutečinnosť terapie zaacutevisiacute na

pruţnosti krivky a aktiacutevnej spolupraacuteci pacienta preto DoboMed nie je odporuacutečaneacute pre

maleacute deti (Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

54

Side shift exercise

Cvičenie s bočnyacutem posuvom pocircvodne navrhla Mehta Ide o jednoducheacute cvičenie

bez potreby akyacutechkoľvek pomocirccok Skladajuacute sa z aktiacutevnej korekcie krivky chrbtice

prostredniacutectvom bočneacuteho posunu trupu na konkaacutevnu stranu krivky Bočnyacute naacuteklon

niţšieho koncoveacuteho stavca je zniacuteţenyacute a automaticky je krivka upravenaacute v polohe

bočneacuteho posunu (Maruyama et al 2003 Mehta 1985)

Cvičenie prebieha tak ţe pacient sa učiacute posunuacuteť trup smerom ku konkavite krivky

tak aby sa dostal nad panvu Cvičiacute sa v stoji pacient je inštruovanyacute vykonať posun

zotrvať 10 sekuacutend a vraacutetiť sa do neutraacutelnej poziacutecie V tento moment docircjde k uacuteprave

krivky prostredniacutectvom kontrakcie priacuteslušnyacutech svalov Pacient sa nesmie pri posune

ohyacutebať ani rotovať Pouţiacuteva sa ako samostatnaacute liečba Podľa autorky časteacute opakovanie

tohto maneacutevru (najmenej 30x denne) mocircţe stabilizovať a dokonca upraviť začiacutenajuacutecu

skolioacutezu(Den Boer et al 1999Maruyama Takeshita Kitagawa 2008)

Aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

Autorom je Dr Švejcar ktoryacute sa zaoberaacute problematikou posturaacutelnych poruacutech

v kontexte idiopatickej skolioacutezy od roku 1993 Zaacutekladneacute vyacutechodisko pre jeho praacutecu

bolabiomechanickaacute scheacutema terapie podľa Schrothovej a detailneacute zoznaacutemenie sa

s praacutecou Dr Vojty Inšpiraacuteciou mu bola ipraacuteca Ľudmily Mojţišovej a v neposlednom

rade zuţitkovanie vlastnej dlhoročnej praxe s nestabilnyacutemi plochami pri liečbe

posturaacutelnych poruacutech (Švejcar 2003)

Vychaacutedza z domienky ţe IS je asymetrickaacute koordinačne podmienenaacute posturaacutelna

porucha asymetria reakciiacute v zmysle diagonaacutely osoveacuteho aparaacutetu Pre pochopenie

funkčnyacutech vzťahov vyuţiacuteva kvadrupedaacutelnu poziacuteciu Pre jej kvalitu je určujuacuteca

schopnosť jedinca nastaviť stabilny a extendovanyacute osovyacute orgaacutenu pevneacute bdquouchopenie

tereacutenuldquo končatinami a vyvaacuteţeneacute podoprenie trupu v miestach koreňovyacutech kĺbov

Cieleneacute vyšetrenie pacientov s IS poukazuje na vyacuteraznuacute poruchu tyacutechto parametrov

Praacuteve klinickeacute vyšetrenie postuacutery v kvadrupedaacutelnej poziacutecii naznačuje vyacuteraznuacute korelaacuteciu

kvality bdquouchopenia tereacutenuldquo chodidlom alebo dlaňou s kvalitou drţania priacuteslušneacuteho

koreňoveacuteho kĺbu schopnosťou jeho zacentrovania Pri testovaniacute tela v poziacuteciina štyroch

nachaacutedza takmer absoluacutetnu zhodu krivky s kvalitou centraacutecie jednotlivyacutech koreňovyacutech

kĺbov Dominujuacuteca časť krivky zodpovedaacute osoveacutemu kĺbu s najhoršiacutem zacentrovaniacutem

i postaveniacutem akra priacuteslušnej končatiny Svaly centrujuacutece koreňoveacute kĺby facilitujuacute

55

autochtoacutennu muskulatuacuteru zodpovednuacute za centraacuteciu osoveacuteho orgaacutenu Okrem centrovania

je suacutečasťou terapie cvičenie uacutechopovej funkcie korekčneacute vypodloţenie chodidiel

Vyuţiacuteva i nestabilneacute plochy cvičenie zahŕňajuacutece prirodzeneacute pohyboveacute schopnosti

a v neposlednom rade zaistenie ergonomickeacuteho prostredia (Švejcar 2003)

Aktiacutevnu segmentaacutelnu stabilizaacuteciu moţno na zaacuteklade skuacutesenostiacute autora

kombinovať s manuaacutelnou terapiou (hlavne z postupu podľa Schrothovej) relaxačnyacutem či

strečingovyacutem cvičeniacutem i so stimulaacuteciou podľa Dr Vojtu V priacutepade nutnosti moţno

skombinovať s noseniacutem korzetov Neodporuacuteča ju kombinovať s klasickyacutemi

analytickyacutemi posilňovaciacutemi cvičeniami alebo silovyacutem cvičeniacutem v nepresne nastavenej

atituacutede (Švejcar 2003)

Cvičenie na veľkej lopte

Tuacuteto rehabilitačnuacute pomocirccku vyuţiacutevali uţ manţelia Bobathoviacute pri rehabilitaacutecii

detiacute s detskou mozgobou obrnou Postupom času sa vypracovali rocirczne cvičebneacute postupy

podľa mnohyacutech autorov Lopta maacute 3 charakteristickeacute vlastnosti a to labilnuacute plochu

pruţnosť rocircznu veľkosť Pri cvičeniacute dochaacutedza nezaacutevisle na vocircli pacienta ku korekcii

chybneacuteho nastavenia pohybovyacutech segmentov Je vypracovanyacutech mnoho cvikov

v rocircznych polohaacutech na zlepšenie stabilizaacutecie chrbtice a obnovenie jej pohyblivosti

Vyacutehodou je moţnosť autoterapie a jej vyuţiteľnosť u všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech

Ako senzomotorickaacute pomocirccka zvyšuje mnoţstvo proprioceptiacutevnej aferentaacutecie a podieľa

sa tak na aktivaacuteciišpecifickyacutech senzitiacutevnych a motorickyacutech oblastiacute CNS Neustaacutele tak

podnecuje riadiacu suacutestavu k aktivite a korekcii motorickeacuteho programu (Kolaacuteř 2009)

Sling exercise therapy - aktiacutevna terapia v zaacutevese

Pohybovaacute terapia Sling exercise therapy (SET) maacute pocircvod v Noacutersku Je to

ucelenyacute diagnostickyacute a terapeutickyacute systeacutem pre aktiacutevnu liečbu a cvičenie s cieľom

prispieť k trvaleacutemu zlepšeniu pohyboveacuteho uacutestrojenstva Diagnostickyacute systeacutem zahŕňa

testovanie tolerancie svalov prostredniacutectvom postupneacuteho zaťaţovania v otvorenom a

uzavretom kinematickom reťazci Pouţiacuteva sa spoločne s beţnyacutemi vyšetrenia

v diagnostikepohyboveacuteho uacutestrojenstva Terapeutickyacute systeacutem obsahuje prvky ako je

relaxaacuteciazvyacutešenie rozsahu pohybu trakcie treacutening stabilizačneacuteho svalstva

senzomotorickeacute cvičenie cvičenia v otvorenyacutech a uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch

56

Okrem toho je taacuteto terapia zaloţenaacute i na princiacutepe neuromuskulaacuternej aktivaacutecie

prostredniacutectvom statickyacutech a dynamickyacutech cvičeniacute vyuţiacutevajuacutecich facilitačnyacute uacutečinok

kontrolovanej vibraacutecie a nestabilneacuteho prostredia(Kirkesola2000)

4102 Hippoterapia

Hippoterapia je druh liečby pri ktorom vyuţiacutevame koňa ako prostriedok

k ovplyvneniu a zlepšeniu motorickyacutech schopnostiacute Podstatou je vyuţitie prirodzeneacuteho

pohybu zvieraťa s jeho typickyacutem chocircdzovyacutem mechanizmom (pohybovyacute krokovyacute vzorec

koňa je ľavaacute zadnaacute ľavaacute prednaacute pravaacute zadnaacute pravaacute prednaacute) ako motorickeacuteho vzoru

Dochaacutedza k pokusu o suacutelad pohybu koňa a pohybu pacienta Pohyb chrbta koňa je

prenaacutešanyacute na jazdca ndash pacienta ndashv 3 osaacutech (frontaacutelna sagitaacutelna horizontaacutelna) i pri

uacuteplnej pasivite pacienta Suacutečasne dochaacutedza i k rotačneacutemu kontrapohybu ramenneacuteho

pletenca a panvy čiţe ak ide kocircň ľavostrannyacutemi končatinami ľavyacute bok jazdca rotuje

vpred a suacutečastne i praveacute plece čo zodpovedaacute i pohyboveacutemu stereotypu chocircdze človeka

Kocircň pocircsobiacute na človeka i pomocou zmyslovyacutech impulzov - dotyku zraku čuchu ktoreacute

cez proprioceptiacutevny systeacutem vyvolaacutevajuacute radu aferentnyacutech signaacutelov (Kulichovaacute a kol

1995)

U skoliotikov sa hipoterapia sa indikuje do 24deg Cobovho uhla Prostredniacutectvom

tejto terapie dochaacutedza k normalizaacuteciisvaloveacuteho tonusu k zlepšeniu koordinaacutecie pohybu

(dochaacutedza k facilitaacuteciicerebraacutelnych funkciiacute vraacutetane mozočku) Rytmickyacutem prenaacutešaniacutem

3D pohybovyacutech stimulov podmienenyacutech krokom koňa dochaacutedza k narušeniu rovnovaacutehy

a tyacutem k stimulovaniu intersegmentaacutelnych svalov axiaacutelneho systeacutemu Posturaacutelny systeacutem

tak prijiacutema veľkeacute mnoţstvo proprioceptiacutevnych informaacuteciiacute (Kulichovaacute a kol 1995)

4103 Respiračnaacutefyzioterapia

Skolioacuteza nespocircsobuje iba tvaroveacute zmeny hrudniacuteka ale ovplyvňuje aj dychoveacute

funkcie Pacienti maacutevajuacute okrem ineacuteho zniacuteţenuacute vitaacutelnu kapacitu pľuacutec preto kladieme

docircraz na dychoveacute cvičenia (Dos Santos Alves Stirbulov Avanzi 2006) Prvky

dychovej fyzioterapie suacute teda nevyhnutnou suacutečasťou pohybovej terapie skolioacutez Vaumlčšiou

sa v metodikaacutech vyuţiacuteva lokalizovaneacute dyacutechanie Pacienti sa musia naučiť dyacutechať do

konkreacutetnych oblastiacute a na to sa vyuţiacuteva naacutecvik kontaktneacuteho lokalizovaneacuteho dyacutechania

Tlakom sa zvyacuterazniacute dychovyacute pohyb v mieste pocircsobenia Toto sa vyuţiacuteva napriacuteklad aj

57

v cvičeniacute podľa Schrottovej ktoraacute vytvaacutera tlak vaacutehou tela pri opretiacute priacuteslušneacuteho sektoru

o podloţku (Sochovaacute 2002)

Pri terapiiskolioacutez sa nacvičuje derotačneacute dyacutechanie k zlepšeniu tvaru hrudniacuteka

kde sa vyuţiacuteva tlak pelot orteacutez a zdocircrazňuje sa vyplňovanie vpadliny v hrudniacuteku Vdych

cielime do konkaacutevnej strany krivky čiacutem odďaľujeme konvexitu krivky od peloty

uloţenej na jej strane a korigujeme tvar hrudniacuteka a chrbtice (Hromaacutedkovaacute a kol 2002

Sochovaacute 2002)

Loptičkovanie

Ide o doplnkovuacute komplexnuacute masaacuteţnu metoacutedu facilitujuacutecu naacutedych inhibujuacutecu

vyacutedych Relaxuje a preťahuje brušneacute hrudneacute a krčneacute svaly svaly panvy a ramenneacuteho

pletenca Uvoľneniacutem braacutenice dochaacutedza k aktivaacuteciifyziologickej dychovej vlny Vyuţiacuteva

uacutečinky kompresie v akupresuacuternych a akupunktuacuternych bodoch Vyuţiacuteva teoacuteriu podľa

ktorej po kompresii tkaniva docircjde k jeho uvoľneniu Merania potvrdili ţe touto

metoacutedou je moţneacute dosiahnuť zvyacutešenie vitaacutelnej kapacity pľuacutec Jej priamy uacutečinok na

kostroveacute svalstvo prospieva k spraacutevnemu drţaniu tela a zlepšeniu dychovyacutech pohybov

Zaacuteroveň zlepšuje hybnosť a udrţuje pruţnosť hrudniacuteka a chrbtice (Jebavaacute 1993)

4104 Hydrokinezioterapia

Zameriava sa hlavne na posturaacutelny vyacutecvik vo vode Kľuacutečom k spraacutevnemu

drţaniu tela vo vode je spraacutevna poloha panvy Ďalej suacute docircleţiteacute stabilizačneacute cvičenia

(statickeacute dynamickeacute) Zaacuteťaţ zvyšujeme napriacuteklad prostredniacutectvom ryacutechlosti pohybu

alebo vyuţiacutevaniacutem pomocirccok zvyšujuacutecich odpor(Sochovaacute2002)

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie

Prostriedky fyzikaacutelnej terapie majuacute v liečbe skolioacutez len podpornyacute doplnkovyacute

vyacuteznam Vyuţiacutevame ich na zniacuteţenie svaloveacuteho napaumltia a celkoveacute uvoľnenie

Najčastejšie pouţiacutevanyacutemi suacute napriacuteklad parafiacuten a solux z proceduacuter vyuţiacutevajuacuteci uacutečinok

tepla vodoliečba (podvodnaacute masaacuteţ viacuterivka) i elektroliečba (diadynamickeacute pruacutedy)

(Sochovaacute 2002)

58

411 Reţimoveacute opatrenia a šport

Okrem cvičenia suacute veľmi docircleţiteacute reţimoveacute opatrenia Neexistuje v nich však

jednotnosť Vo všeobecnosti však platiacute neobmedzovanie pohybovej aktivity Nevhodnaacute

je dlhodobaacute statickaacute zaacuteťaţ a jednostranneacute zaťaţovanie (Kolaacuteř2009)

Zo športov sa mocircţu vykonaacutevať všetky pohyboveacute aktivity ktoreacute nevyţadujuacute

nadmernuacute vertikaacutelnu zaacuteťaţ a nemajuacute jednostranneacute zaťaţenie (vzpieranie uacutepoloveacute

športy skoky a doskoky vraacutetane hier obsahujuacutece tieto prvky hokej tenis a pod) Pri

skolioacutezach do 15deg sa odporuacuteča plaacutevanie (nie zaacutevodne) bicyklovanie (hlavne v tereacutene)

jazdu na koni beh sa preferuje orientačnyacute atletiku bez skokovyacutech discipliacuten Mocircţu hrať

i loptoveacute hry na rekreačnej uacuterovni treba si však daacutevať pozor na riziko mikrotraacuteum So

zvyšujuacutecim sa stupňom skolioacutezy sa zvyšuje i opatrnosť volia sa športy podľa stavu

a chuti pacienta neobmedzuje sa vyacuterazne vyacuteber športovej aktivity len jej prevedenie

Modifikuje sa tereacuten vynechaacutevajuacute sa prvky ktoreacute mocircţu viesť k presileniu či

mikrotraume upravujuacute sa pravidlaacute Vyacutenimkou je jazda na koni a cyklistiku ktoreacute

mocircţeme vyuţiť ako liečebnuacute metoacutedu Ich pozitiacutevom je moţnosť obmedzenia

gravitačneacuteho pocircsobenia a suacutemernaacute stimulaacutecia chrbtice Negatiacutevom je len riziko paacutedu

U ťaţkyacutech deformiacutet nad 40degsa pristupuje priacutesne individuaacutelne podľa naacutelezu i celkoveacutemu

stavu pacienta Vhodneacute je staacutele plaacutevanie alebonesmieme zabudnuacuteť na vykonaacutevanie

inyacutech aktiviacutet vo vode (napr beh hry) Aktivity vyţadujuacutece vertikaacutelne zaťaţenie napr

turistika musia byť prekladaneacute kompenzačnyacutemi aktivitami (Veacutele1997 Kučera1996)

412 Korzetoterapia

Cieľom liečby skolioacutezy prostredniacutectvom trupovyacutech orteacutez (korzetov) je

zabraacutenenie progresie deformity počas rastoveacuteho obdobia priacutepadne prispieť k zlepšeniu

krivky Korzet sa najčastejšie nasadzuje u kriviek v rozmedziacute 20 ndash 40 stupňov v obdobiacute

ryacutechleho rastu dieťaťa a nosiacute sa do doby ukončenia rastu Rozhodnutie o zahaacutejeniacute liečby

je v kompetenciilekaacutera Liečba orteacutezou maacute vyacuteznam iba u rastuacuteceho jedinca s flexibilnou

krivkou Krivky nad 40 stupňov u dospievajuacutecich uţ orteacutezou nemoţno ovplyvniť (Sosna

kol 2001)

59

Vo všeobecnosti sa odporuacuteča mať korzet nasadenyacute 23 hodiacuten denne Zvyšnaacute

hodina je určenaacute na hygienu starostlivosť o koţu a cvičenie Privykanie na korze je

postupneacute a vaumlčšinou dobre tolerovaneacuteUacutečinnosť trupovyacutech orteacutez najviac obmedzuje

spolupraacuteca pacientaNajviac problematickeacute sa ukaacutezalo dodrţanie doby nosenia korzetu

u adolescentov V jednej štuacutediiacute sa dokonca uvaacutedza ţe pacienti nosili korzet v priemere

len 65 doporučovaneacuteho času Priacutečinou sa pripisuje vplyvu korzetu na vzhľad a tyacutem aj

psychiku pacienta (Kolaacuteř 2009 Repko 2010)

Liečbu povaţujeme za uacutespešnuacute ak u progredujuacutecej idiopatickej skolioacutezy sa

stav pacientov nezhoršiacute o viac ako 6 stupňov (Kotwicki et al 2013)

Korzety fungujuacute na princiacutepe trojbodovej fixaacutecie Zaacutekladneacute sily prostredniacutectvom

ktoryacutech orteacutezy ovplyvňujuacute skolioacutezu suacute osoveacute (ťahoveacute) a bočneacute (tlakoveacute)Svojiacutem

tvarovaniacutem priacutepadne dolepeniacutem pelot pocircsobia nielen proti zakriveniu vo frontaacutelnej

rovine ale aj proti skolioticky rotovanej chrbtici V dnešnej dobe suacute orteacutezy vyraacutebaneacute

individuaacutelne z plastu po predchaacutedzajuacutecom zhotoveniacute odliatku trupu zo saacutedry

(Černyacute 2008 Repko 2012)

Niektoreacute druhy trupovyacutech orteacutez

Milwaukee orteacuteza ndash je jednyacutem z najstaršiacutech uţiacutevanyacutech typov Skladaacute sa z panvoveacuteho

paacutesu a krčneacuteho kruhu spojenyacutemi vpredu i vzadu vertikaacutelnymi dlahami K dlahaacutem sa

pripaacutejajuacute korigujuacutece peloty pocircsobiace tlakom na hrudnyacute kocircš Nie je vhodnaacute na horneacute Th

krivky

Torakolumbosakraacutelna orteacuteza (TLSO) ndash typy Cheneau Boston atd Aplikuje sa

u flexibilnyacutech torakolumbaacutelnych a lumbaacutelnych kriviek Vkladaneacute peloty pocircsobia

derotačne

Nočnaacute korekčnaacute trupovaacute orteacuteza ndash sluacuteţi k zvyacutešeniu korekčneacuteho uacutečinku v noci Svojiacutem

tvarom uklaacuteňa trup a je prehnutyacute bdquocezldquo hlavnuacute krivku skolioacutezy Cez deň nie je

pouţiteľnaacute pretoţe vo vodorovnej polohe je trup o paacuter centimetrov dlhšiacute V porovnaniacute

s dennyacutem typom orteacutezy je dlhšia a nie je stavanaacute ldquodo osildquo (Ortotika sro)

Ideaacutelnym priacutestupom pri liečbe skolioacutez trupovou orteacutezou by bolo poctiveacute

pouţiacutevanie denneacuteho i nočneacuteho korzetu Keď je k dispoziacuteciiiba jeden korzet pri noseniacute

celyacute čas vyuţiacuteva sa dennyacute typ Ak pacient nespolupracuje a odmieta nosenie korzetu

počas dňa ale suacutehlasiacute s liečbou v podobe nočneacuteho nosenia pouţiacuteva sa iba nočnaacute orteacuteza

ktoraacute dosahuje lepšie vyacutesledky ako pouţitie dennej počas noci (Ortotika sro)

60

Trupoveacute orteacutezy sa neustaacutele vyviacutejajuacute zlepšujuacute vznikajuacute noveacute druhy Dnes uţ

existuje širokeacute spektrum ich typov Pre pozitiacutevne vyacutesledky je potrebnyacute nielen spraacutevny

typ orteacutezy a zhotovenie na mieru ale i dodrţiavanie pokynov lekaacutera ortotika a taktieţ

fyzioterapeuta Rehabilitaacutecia je neoddeliteľnou suacutečasťou terapie korzetom Špeciaacutelnou

časťou suacute dychoveacute cvičenia tzv derotačneacute dyacutechanie kedy pacient aktiacutevne vypĺňa

ventraacutelne prepadnutuacute časť hrudniacuteka do odľahčovaneacuteho otvoru v orteacuteze ndash derotuje

deformitu (Dungl a kol 2005)

413 Operačnaacute liečba

Operačnaacute liečba je najradikaacutelnejšiacutem terapeutickyacutem zaacutesah O chirurgickom

riešeniacute sa uvaţuje pri progresii krivky nad 40- 50 stupňovCieľom je dosiahnutie

a udrţanie korekcie krivky najviac deformovaneacuteho uacuteseku chrbtice zmenšenie

rebroveacuteho gibusu upravenie rotaacutecie chrbtice a zaistenie jej stability zlepšenie

rovnovaacutehy sedu ako i zlepšenie kardiopulmonaacutelnych funkciiacute Operujuacute sa tie krivky

ktoreacute sa povaţujuacute za štrukturaacutelne a podieľajuacute sa na dekompenzaacuteciiacute stavu chrbtice

Princiacutepom operačnej terapie je korekcia krivky a spevnenie postihnuteacuteho uacuteseku

v korigovanom postaveniacute Spocircsob prevedenia operaacutecie sa riadi predovšetkyacutem vekom

a typom krivky Operateacuter si mocircţe zvoliť zadnyacute prednyacute alebo kombinovanyacute priacutestup

k riešeniu deformity Po operaacuteciiacute je pacient prveacute 2-3 dni stabilizovanyacute na jednotke

intenziacutevnej starostlivosti postupne od 3 pooperačneacuteho dňa vysadzovanyacute

a vertikalizovanyacute do stoja Fixaacutecia korzetom sa riadi stabilitou inštrumentaacutecie ale

v priacutepade novej modernej inštrumentaacutecie sa od nej upuacutešťa Prvyacute mesiac je nutneacute

dodrţiavaťpriacutesnejšiacute pohybovyacute reţim s vyluacutečeniacutem preťaţenia chrbtice Pol roka

dodrţiavať opatrnyacute reţim a aţ potom zaradiť kondičneacute športoveacute aktivity (nekontaktneacute

športyplaacutevanie a pod) Všeobecne sa neodporuacutečajuacute športy vyţadujuacutece plnuacute flexibilitu

chrbtice veľkaacute športovaacute zaacuteťaţ do prveacuteho roku po operaacutecii Kontaktneacute športy sa

odporuacutečajuacute začiacutenať taktieţ aţ po roku od operaacutecie (Kotwicki et al 2013 Repko

2012Sosna a kol 2001)

Po chirurgickej liečbe postupnyacute naacutevrat do športovej činnosti trvaacute aţ do jedneacuteho

roka s moţnosťou vyluacutečenia športov ktoreacute vyţadujuacute plnuacute flexibilitu chrbtice Pacienti

61

sa mocircţu vraacutetiť k bezkontaktnyacutem športomdo šiestich mesiacov zatiaľ čo kontaktneacute

športy suacute zvyčajne povoleneacute po rokuod operaacutecie

V poslednyacutech rokoch došlo k vyacuterazneacutemu pokroku operačnyacutech vyacutekonov

vznikajuacute staacutele noveacute modifikaacutecie a moderneacute typy inštrumentaacuteriiacute avšak treba mať na

pamaumlti ţe ide o jeden z najzloţitejšitejšiacutech vyacutekonov v spondylochirurgiiacute K neţiaducim

uacutečinkom patria rizikaacute spojeneacute s anesteacutezou bolesť pooperačneacute komplikaacutecie

neurologickeacute priacuteznaky či infekcie Tie sa mocircţu manifestovať i niekoľko rokov po

operaacutecii(5-10) (Repko 2010 Vařeka 2000 Weiss et al 2008)

Všeobecne sa však miera komplikaacuteciiacute s vyuţitiacutem modernyacutech inštrumentaacuteriiacute zniţuje

a komplikaacutecie sa objavujuacute v pribliţne 1-2 priacutepadov Vaumlčšie percento sa objavuje

u kriviek kongenitaacutelnej a neuromuskulaacuternej skolioacutezy (Repko 2010)

62

5 REŠERŠ

51 Vyacutesledky

Na zaacuteklade stanovenyacutech kriteacuteriiacute a riešenyacutech otaacutezok bol spracovanyacute rešeršnyacute

prehľad Z celkoveacuteho počtu dohľadanyacutech štuacutediiacute vzhľadom na zadanie kľuacutečovyacutech slov

bolo naacutejdenyacutech 1070 člaacutenkov Z tohto počtu bolo vybranyacutech 136 člaacutenkov ktoreacute

vyhovovali našim kriteacuteriaacutem podľa diagnoacutezy probandov a ich pohybovej intervencie

(konzervatiacutevna terapia) Po detailnom preštudovaniacute boli vyradeneacute štuacutedie ktoreacute

nezodpovedali našim metodologickyacutem kriteacuteriam a intervenčneacutemu priacutestupu

predovšetkyacutem kvocircli korzetovaniu pacientov Konečnyacute počet člaacutenkov vyhovujuacutecich

našim kriteacuteriaacutem je 12 Stručneacute charakteristiky suacute prezentovaneacute v tabuľke č 3 a naacutesledne

popiacutesaneacute vzhľadom k lepšiemu zoznaacutemeniu sa s priebehom vyacutesledkami a hodnoteniacutem

ich efektiacutevnosti

63

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam

AUTORI

SKUacuteMANYacute FYZIOTERAPEUTICKYacute

POSTUP

INTERVENČNAacute

SKUPINA

KONTROLNAacute

SKUPINA

ROZVRH

PROGRAMU

VYacuteSLEDKY

Monticone

et al

2014

Taliansko

activeself-correction and task-

orientedexercise

aktiacutevna auto-korekcia a cvičenia

orientovaneacute na uacutelohy

n= 55

Cobbov uhol 10- 25deg

vek ˃10

n=55

Cobbov uhol 10-

25deg

vek ˃10

bdquovšeobecneacuteldquo

cvičenie zameraneacute

na mobilizaacuteciu

chrbtice s cieľom

zvyacutešiť jej

pohyblivosť

a spevniť

Interv sk

42plusmn76m

Kontrolsk

4236plusmn76m

amb60 mintyacuteţ

doma

30 min2x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv sk

darr 69

uarr 8

= 23

Kontrolsk

darr 6

uarr39

= 55

Białek

2011

Poľsko

FITS koncept

FunctionalIndividualTherapyofScoliosis

Funkčnaacute individuaacutelna terapia skolioacutezy

Skupina A

n=78

Cobbov uhol 10- 25deg

Vek ge 10

Skupina B

n= 37

Cobbov uhol 26-

40deg

Vek ge 10

FITS + korzet(13-

21 hdeň)

2005 ndash 2010

Ind th

60 min1x

ms autorkou metoacutedy

doma

45 mindeň

vyacutesledky

viď text (str 74 )

64

Negrini et al

2008

Taliansko

SEAS

Scientific Exercises Approach to

Scoliosis

n=35

Cobbov uhol 15plusmn6deg

vek 127plusmn 22

n=39

Cobbov uhol

15plusmn6deg

vek 121plusmn21

UP

bdquousualldquo

physiotherapy

12 mesiacov

Interv sk

SEAS inštituacutet

15h1x za 2-3m

pod dohľadom

40min2x tyacuteţ

doma

5mindeň

Kontrol sk

45-90 min2-3x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv skup

darr235

uarr118

Kontrol skup

darr111

uarr139

predpis korzetu

Interv sk

61 (n=2)

Kontrol sk

25 (n=9)

Weiss et al

2003

Nemecko

SIR

ScoliosisIn-patientRehabilitation

Skupina I

n=30

Cobbov uhol 6- 52deg

vek 9-12

Skupina II

II n= 59

Cobbov uhol 8-68deg

IIa n=26

Cobbov uhol 30-68deg vek 12-14

neliečeniacute

(Hopf1989)

Skupina 1

n=64

Cobbov uhol 5-30deg

vek˂12

Skupina II

n= 43

Cobbov uhol 5-30deg

vek 12-14

Interv sk

≐ 35 m

Kontrol sk

524 m

hospitalizaacutecia

4-6 tyacuteţ

domaacuteci program

30 min3-4x denne

zmena zakrivenia

Interv sk

I uarr4466 (1430)

II uarr305 (1859)

IIa uarr192 (526)

Kontrol sk

I 712 (4564)

II558 (2243)

65

Otman

et al

2005

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 50

Cobbov uhol 20 - 35deg

vek 11-17

1 rok

6 tyacuteţ pod dohľadom

4h deň 5xtyacuteţ

6m kaţdeacute 2 tyacuteţ1x na

klinike+ cv doma

4h deň 5xtyacuteţ

zmena zakrivenia

priemerne

darr z 2610deg rarr 1785deg

VC uarrz

2795mlrarr3215ml

Yilmaz et al

2011

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 39

Cobbov uhol 3250 plusmn 920deg

vek 10-16

Skupina 1

n=11 cv + korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 2

n=24 korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 3

n=4cv

Cobbov uhol ge20deg

3 mesiace

cvičebnyacute program

3xtyacuteţ

1hdeň

korzet Cheneau

zmena zakrivenia

Skupina 1

3438plusmn924degrarr2937

plusmn1086deg

Skupina 2

3400 plusmn 856deg

rarr286 plusmn 1024deg

Skupina 3

2056 plusmn300deg

rarr1928 plusmn1deg

66

Amaricăi

2008

Rumunsko

Klapp- Cotrel metoacuteda

Schrothovej metoacuteda

Vojtova metoacuteda

n=9

Cobbov uhol 15-30deg

vek 14 ndash 17

Skupina 1

n=3

Klapp-Cotrel

Skupina 2

n=3

Schrothovej metoacuteda

Skupina 3

n=3

Vojtova metoacuteda

6mesiacov

Skupina 1

1hod 3x tyacuteţ

Skupina 2

45 ndash 60 min3x tyacuteţ

Skupina 3

15-20 min4xdeň

zmeny zakrivenia

Skupina 1

darr6deg

uarr1deg

=

Skupina 2

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Skupina 3

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Diab

2012

Egypt

Forward head corrective exercise

program

n= 38

Cobbov uhol 10- 30deg

vek 132 plusmn 12

tradičneacutecv + program

korektiacutevneho cv

predstunuteacuteho drţania hlavy

n=38

Cobbov uhol 10-

30deg

vek 145 plusmn13

tradičneacute cv

10 tyacuteţdňov

Interv sk

4x tyacuteţ

Kontrol sk

3x tyacuteţ

kraniovertebraacutelny

uhol

Interv sk

335 plusmn 25 deg

rarr412plusmn51deg

Kontrol sk

381 plusmn29deg

rarr375plusmn42deg

7

OBSAH

1 UacuteVOD 11

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY 13

21 Ciele praacutece 13

22 Riešeneacute otaacutezky 13

3 METODIKA PRAacuteCE 14

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute 16

41 Axiaacutelny systeacutem 16

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj 16

43 Stabilita chrbtice 17

44 Pohyblivosť chrbtice 17

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza 18

46 Klasifikaacutecia skolioacutez 19

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie 19

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky 21

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky 21

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy 22

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek 23

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek 23

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky 23

47 Idiopatickaacute skolioacuteza 24

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy 24

472 Delenie IS 26

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze 27

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky 28

475 Incidencia a prognoacuteza 29

48 Ostatneacute druhy skolioacutez 30

8

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez 31

491 Anamneacuteza 32

492 Kineziologickyacute rozbor 32

493 Ostatneacute vyšetrenia 42

494 Zobrazovacie metoacutedy 42

410 Terapia skolioacutez 44

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy 45

4102 Hippoterapia 56

4103 Respiračnaacutefyzioterapia 56

4104 Hydrokinezioterapia 57

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie 57

411 Reţimoveacute opatrenia a šport 58

412 Korzetoterapia 58

413 Operačnaacute liečba 60

5 REŠERŠ 62

51 Vyacutesledky 62

52 Odpovede na riešeneacute otaacutezky 92

6 DISKUSIA 96

7 ZAacuteVER 104

POUŢITAacute LITERATUacuteRA 106

9

Zoznam obraacutezkov

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010) 22

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000) 23

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001) 28

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010) 34

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014) 43

Obraacutezok 6 Smer autokorekcie (Monticone et al 2014) 70

Obraacutezok 7 LTX 3000 ( Chromy et al 2006) 91

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008) 18

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

38

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam 63

Tabuľka 6 Intervenčnaacute skupina programu SIR (Weiss et al 2003) 78

Tabuľka 8 Vyacutesledky jednotlivyacutech skupiacuten (Amaracăi 2008) 82

Tabuľka 4 Priemerneacute zmeny sledovanyacutech parametrov (Diab 2012) 84

Tabuľka 5 Prehľad zmien vplyvom siloveacuteho treacuteningu (McIntire 2008) 90

Tabuľka 7 Zmeny Cobbovho uhla (Chromy et al 2006) 92

10

Zoznam pouţityacutech skratiek asymbolov

AIS ndash adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

AP ndash anteroposterioacuterny

ATR ndash Angle of Trunk Rotation

ASS- aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

C- krčnaacute chrbtica

CNS ndash centraacutelny nervovyacute systeacutem

CT ndash počiacutetačovaacute tomografia

DKDKK ndash dolnaacute končatinay

FITS ndash Funcional Individual Therapy of Scoliosis

FRI ndash Functional Rating Index

IS ndash idiopatickaacute skolioacuteza

L- driekovaacute chrbtica

LS ndash lumbosakraacutelny

NSB- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt

OGE ndash Obolenskaja ndash Goljanitzki efekt

RTG - roumlntgen

SET ndash sling exercise therapy

SEAS ndash Scientific Exercises Approach to Scoliosis

S1- prvyacute kriacuteţovyacute stavec

SIR ndash Scoliosis In-patient Rehabilitation

SRS-22 ndash Scoliosis Research Society 22 Patient Questionare

Th- hrudnaacute chrbtica

TLSO ndash torakolumbosakraacutelna orteacuteza

UP- usual physiotherapy

VC- vitaacutelna kapacita

11

1 UacuteVOD

Pojem skolioacuteza je všeobecne znaacutemy často rozoberanyacute laickou verejnosťou i vo

vedeckyacutech kruhoch Je to diagnoacuteza s ktorou sa počas svojej praxe stretne kaţdyacute

fyzioterapeut

Napriek tak časteacutemu probleacutemu neexistuje stopercentne uacutečinnaacute liečba V dnešnej

dobe nevieme vyliečiť tuacuteto diagnoacutezu a preto sa snaţiacuteme v čo moţno najvaumlčšej miere

eliminovať jejneţiaduce symptoacutemy Toto je docircvodom hľadania čo najuacutečinnejšej liečby

Existuje niekoľko rocircznych priacutestupov a metodiacutek ktoreacute suacute uacutespešneacute a overeneacute praxou

Napriek tomu vznikajuacute neustaacutele ďalšie a ďalšie experimenty snaţiace sa overiť noveacute

postupy alebo zefektiacutevniť uţ pouţiacutevaneacute Tento fakt je danyacute snahou o čo najskoršie

zastavenie progresie krivky priacutepadne uacutepravu krivky a zabraacutenenievzniku sekundaacuternych

komplikaacutecii spojenyacutech s touto diagnoacutezou

Vačšina skoliotickyacutech deformiacutet vznikaacute v detstve V dospelosti sa stretaacutevame s

ich naacutesledkami Progres mocircţeme sledovať hlavne u detskyacutech pacientov predovšetkyacutem

v obdobiacute rastu Predstavuje zaacutevaţneacute postihnutie chrbtice Komplexne ovplyvňuje nielen

pohybovyacute aparaacutet ale sekundaacuterne i ďalšie orgaacutenoveacute suacutestavy predovšetkyacutem

kardiopulmonaacutelny systeacutem (Repko 2012)

Vyacuteskyt skolioacutezy ako najčastejšej deformity chrbtice je v3 u detskej a

adolescentnej populaacutecie Pomer vyacuteskytu u dievčat a chlapcov je 21 Idiopatickaacute

deformita je pribliţne u70 skolioacutez Pri rodinnej zaacuteťaţi sa u priamych priacutebuznyacutech

pohybuje rodinnaacute zaacuteťaţ okolo 10 (Němec Korbelaacuteř 2007)

Z vyššie uvedenyacutech skutočnostiacute vyplyacuteva ţe snahou lekaacuterov a fyzioterapeutov by

mala byť prevencia a zachytenie rozviacutejajuacuteceho sa ochorenia v najkratšom moţnom čase

predovšetkyacutem ak sa jednaacute o pacientov v detskom vekuPotvrdzuje to i tvrdenie ţe

jednyacutem z najdocircleţitejšiacutech faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute vyacutevoj skolioacutezy je jej včasneacute

diagnostikovanie (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009) Vhodnou liečbou v pravyacute čas sa mocircţe

prediacutesť veľkyacutem deformitaacutem ktoryacutech zhoršenie mocircţemať negatiacutevny vplyv i na psychiku

pacienta (Weiss 2011)

Z niektoryacutech časovo obmedzenyacutech štuacutediiacute moţno vyvodiť zaacutevery ţe u pacientov

u ktoryacutech je zahaacutejenaacute liečba v pokročilom štaacutediu zakrivenia je omnoho

12

pravdepodobnejšie jej zlyhanie ako u pacientov so včasnyacutem zahaacutejeniacutem terapie (Kolaacuteř

2009)

V raacutemci prevencie je preto docircleţiteacute prekonať prvuacute prekaacuteţku a to motivovať deti

mladistvyacutech ale aj ich rodičov k pravidelnej pohybovej aktivite ktoraacute bude pozitiacutevne

vplyacutevať na ich vyacutevoj V priacutepade terapie je problematika o to zaacutevaţnejšia ţe uţ sa

deformita prejavila maacute tendenciu s rastom progredovať a o to docircleţitejšie je mať čo

najvaumlčšiacute prehľad v metodikaacutech ktoreacute ju mocircţu ovplyvniť

Keďţe nepoznaacuteme presnuacute etioloacutegiu nie je stanovenaacute kauzaacutelna liečba tyacutem

paacutedom sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute Existuje mnoho priacutestupov a je na naacutes

aby sme vybrali ten najefektiacutevnejšiacute pre daneacuteho pacienta Naacutezory jednotlivyacutech autorov sa

liacutešia ale ich cieľ je rovnakyacute a to zastaviť progresiu krivky priacutepadne krivku zmenšiť a

odstraacuteniť jej sekundaacuterne prejavy

Bolo vypracovanyacutech mnoţstvo vyacuteskumov ktoreacute sa venovali problematike

skolioacutez Naša praacuteca sa preto chce zamerať na porovnanie efektivity jednotlivyacutech

priacutestupov

13

2 CIELE A RIEŠENEacute OTAacuteZKY

21 Ciele praacutece

Hlavnyacutem cieľom tejto praacutece bolo vyhľadať porovnať dostupneacute štuacutedie a

zmapovať vyacutesledky prevedenyacutech vyacuteskumov zaoberajuacutecich sa konzervatiacutevnou terapiou

skolioacutez Spracovať dostupneacute poznatky ovzniku priacutečinaacutech vyacutevoji skolioacutez a podať ich

ucelenou a prehľadnou formou V neposlednom rade sme sa s oboznaacutemeniacutem

vzaacutejomnyacutem porovnaacutevaniacutem a ohodnoteniacutem ziacuteskanyacutech vyacutesledkov pokuacutesili navrhnuacuteť

vyuţitie ziacuteskanyacutech poznatkov v klinickej praxi

22 Riešeneacute otaacutezky

1Je konzervatiacutevna terapia skolioacutez efektiacutevna

2 Ktoraacute metoacutedaje najuacutečinnejšia vterapii skolioacutez

14

3 METODIKA PRAacuteCE

Diplomovaacute praacuteca maacute charakter kritickej rešerše avyuţiacuteva poznatky a vyacutesledky

vyacuteskumov inyacutech autorov Zahŕňa v sebe to čo uţ bolo oteacuteme publikovaneacute vdomaacutecej

čizahraničnej literatuacutere Informaacutecie boli ziacuteskavaneacute z pedagogickyacutech

(učebnice)avedeckyacutech (periodikaacute monografie štuacutedie) materiaacutelov Strateacutegia

vyhľadaacutevania štuacutediiacute kombinovala kľuacutečoveacute slovaacute ich synonymaacute i priacutebuzneacute termiacuteny

vzhľadom k teacuteme Ako zdroje pre hľadanie štuacutediiacute avyacuteskumov sluacuteţili elektronickeacute

databaacutezy PubMed PEDro Scopus EBSCOhost Web of Science a elektronickeacute

časopisy Štuacutedie boli taktieţ vyhľadaacutevaneacute v citaacuteciaacutech naacutejdenyacutech v systematickyacutech

prehľadoch aďalšiacutech odbornyacutech publikaacuteciaacutechči člaacutenkoch Pre selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

z naacutejdenyacutech člaacutenkov do tejto praacutece boli aplikovaneacute kriteacuteriaacute pre vyacuteber avyluacutečenie štuacutediiacute

Uacutelohy a postup praacutece

Poradie činnostiacuteksplneniu zadania bolo stanoveneacute nasledovne

1 Vyhľadanie a spracovanie dostupnyacutech literaacuternych zdrojov

2 Zvolenie vyacuteskumnyacutech metoacuted stanovenie cieľov ariešenyacutech otaacutezok

3 Stanovenie kriteacuteriiacute na selekciu vhodnyacutech štuacutediiacute

4 Zvolenie kľuacutečovyacutech slov

5 Vyhľadaacutevanie štuacutediiacute v databaacutezach podľa zvolenyacutech kľuacutečovyacutech slov

6 Vyacuteber vyhovujuacutecich štuacutediiacute podľa stanovenyacutech kriteacuteriiacute

7 Analyacuteza aporovnanie vybranyacutech štuacutediiacute

8 Vyhodnotenie ziacuteskanyacutech štuacutediiacute

9 Zodpovedanie riešenyacutech otaacutezok

Kriteacuteriaacutepre zaradenie štuacutediiacute

- typ štuacutedieklinicky kontrolovaneacute randomizovaneacute vyacuteskumy prospektiacutevne štuacutedie

retrospektiacutevne štuacutedie priacutepadoveacute štuacutedie pilotneacute štuacutedie

- daacutetum publikovania vymedzenyacute rokmi 2000 ndash 2014

15

- vyacuteber probandov osoby vo veku 10- 18 rokov (do veku kostnej zrelosti)

s diagnoacutezou idiopatickaacute skolioacuteza liečeneacute konzervatiacutevnevyacutehradne

fyzioterapeutickyacutemi postupmi

- vyacuteber diagnoacutezy adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza veľkosť Cobbovho uhla od

10do 25 stupňov priacutepadne vaumlčšie uhly avšak pacienti musia byť liečeniacute bez

korzetov

- intervencia konzervatiacutevna terapia vyuţitiacutem fyzioterapeutickyacutech postupov ndash

v člaacutenku musiacute byť definovanaacute vybranaacute metoacuteda postup a intenzita cvičenia

dĺţka aplikovanej terapie minimaacutelne 3 mesiacekontrolneacute vyšetrenie po ukončeniacute

terapie ideaacutelne i s odstupom času

- vyacutesledkyhlavnyacutem sledovanyacutem efektom bolo zastavenie progresie skoliotickej

krivky s objektiacutevnym dokaacutezaniacutem vyacutesledku (veľkosť Cobbovho uhla) priacutepadne

zlepšenie rozviacutejania chrbtice kraniovertebraacutelny uhol zvyacutešenie pľuacutecnej kapacity

Pokiaľ boli ovplyvneneacute i tieto či ďalšie parametre mali by byť popiacutesaneacute

a takisto objektivizovaneacute

- jazyk štuacutediiacute anglickyacute českyacute slovenskyacute

- zdroje vyacuteberu elektronickeacute databaacutezy PubMed PEDro EBSCOhost Scopus

Web of science

- kľuacutečoveacute slovaacutescoliosis physiotherapy excercise therapyspecific exercises

Kriteacuteriaacutepre vyluacutečenie štuacutediiacute

Štuacutedie boli vyluacutečeneacute pokiaľ obsahovali aspoň jedno z nasledujuacutecich kriteacuteriiacute ak

štuacutedie zahŕňali pacientov ktoriacute nosili počas obdobia terapie korzet ne-idiopatickaacute

etioloacutegia skolioacutezy pacienti po operaacuteciiacute chrbtice kardiopulmonaacutelne ochorenie

reomatoidneacute ochorenie naacutedoroveacute ochorenie mentaacutelne postihnutiacute pacienti

16

4 TEORETICKEacute VYacuteCHODISKAacute

41 Axiaacutelny systeacutem

Axiaacutelny systeacutem tvoriacute z anatomickeacuteho hľadiska osovyacute skelet- chrbtica spoje na

chrbtici svaly pohybujuacutece a stabilizujuacuteci osovyacute skelet kostrovyacute zaacuteklad hrudniacuteka s jeho

spojmi dyacutechacie svaly a svaly panvoveacuteho dna Komponenty z ktoryacutech je zloţenyacute majuacute

nosnuacute ochrannuacute a hybnuacute funkciu V širšej suacutevislosti patriacute k axiaacutelnemu systeacutemu

i riadiaca zloţka- taacute časť nervovej suacutestavy ktoraacute zabezpečuje funkciu systeacutemuJe

subsysteacutemom tzv posturaacutelneho systeacutemu zahŕňajuacuteceho i dolneacute končatiny ďalšie zloţky

nervovej suacutestavy a niektoreacute štruktuacutery hlavy (Dylevskyacute 2009a)

Z pohľadu funkčnej anatoacutemie je axiaacutelny systeacutem komplex rozdielnych komponentov

Zaacutekladnou zloţkou osoveacuteho systeacutemu je chrbtica ktorej zaacutekladnou funkčnou jednotkou

je pohybovyacute segment Maacute 5 stavebnyacutech a funkčnyacutech zloţiek a to nosnuacute ndash tvorenuacute

stavcami fixačnuacute ndash medzistavcoveacute vaumlzy hydrodynamickuacute ndash medzistavcoveacute platničkya

cievny systeacutem chrbtice kinetickuacute ndash kĺby chrbtice kinematickuacute ndash svalyAxiaacutelny systeacutem

tak mocircţeme chaacutepať ako časť pohybovej suacutestavy zaisťujuacuteci stabilitu a pohyb trupu

(Dylevskyacute 2009a Veacutele 2006)

42 Zakrivenia chrbtice a ich vyacutevoj

Chrbtica dospeleacuteho človeka je zakrivenaacute v sagitaacutelnej rovine (predozadne)

a mierne i v rovine frontaacutelnej Kraniokaudaacutelne sa striedajuacute krčnaacute lordoacuteza (vrchol C4-

C5) kyfoacuteza hrudnaacute (vrchol Th 6-Th7) taacute prechaacutedza do dolnej hrudnej chrbtice (od Th

10) v driekovuacute lordoacutezu (vrchol L3-L4) a od predchodu L5-S1 je kyfoticky zakrivenaacute

kostrč V rovine frontaacutelnej je popiacutesanaacute mierne vybočenie v oblasti Th3-Th5 označeneacute

ako fyziologickaacute skolioacuteza Zakrivenia nesluacuteţia lennazvyšovanie pruţnosti chrbtice ale

vyacuterazne zvyšujuacute jej pevnosť (Čihaacutek 2001)

Zakrivenia sa vyviacutejajuacute postupne s pohybovyacutem vyacutevojom jedinca Chrbtica plodu

i novorodenca je prevaţne kyfotickaacute Krčnaacute lordoacuteza sa vyviacuteja a fixuje hlavne v obdobiacute

kedy dieťa v polohe na bruchu dviacuteha hlavu nad podloţkuDriekovaacute lordoacuteza zase v obobiacute

17

kedy si dieťa sadaacute učiacute sa staacuteť chodiť a zapaacuteja tyacutem hlbokeacute svaly chrbta (Dylevskyacute

2009)

Na tvar chrbice vplyacutevajuacute i svaly ktoreacute sa zuacutečastňujuacute pri jej pohybe Autochtoacutenna

muskulatuacuteraprostredniacutectvom ovplyvnenia vnuacutetrobrušneacuteho a vnuacutetrohrudneacuteho tlaku

kontroluje osovyacute orgaacuten ako celok Sekundaacuterne naň vplyacutevajuacute svaly trupu braacutenice svaly

panvoveacuteho dna pletenca panvoveacuteho a postavenie končatiacuten (Vojta Peters 2010 Veacutele

1997 2006)

43 Stabilita chrbtice

Je vyacutesledkom neporušeneacuteho tvaru skeletu funkčnej spocircsobilosti vaumlziva

a optimaacutelnej funkcie svaloveacuteho korzetu Ide o schopnosť fixovať tzv kľudovuacute

konfiguraacuteciu chrbtice danuacute tvarom stavcov a zakriveniacutem chrbtice ako celku a toto

postavenie udrţať pri fyziologickom pohybe (Dylevskyacute 2009a)

V priacutepade udrţania bdquokľudovejldquo konfiguraacutecie chrbtice hovoriacuteme o statickej stabilite

Je podmienenaacute tromi stabilizačnyacutemi piliermi Prednyacute pilier tvoria telaacute stavcov

s medzistavcovyacutemi platničkami sprevaacutedzanyacutemi pozdĺţnymi vaumlzmi Dva postranneacute

piliere formujuacute kĺbne vyacutebeţky puzdraacute intervertebraacutelnych kĺbov a vaumlzy spaacutejajuacutece

susedneacute stavce (Dylevskyacute 2009a)

Ak ide o fixaacuteciu zmien vzniknutyacutech pri pohybe hovoriacuteme o dynamickej stabilite

ktoraacute je zabezpečovanaacute pruţnosťou axiaacutelnych vaumlzivovyacutech štruktuacuter a svalov Vaumlzivo

svojou pruţnosťou pocircsobiacute ako brzda ndash tlmič naacuterazov (Dylevskyacute 2009a)

44 Pohyblivosť chrbtice

Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov chrbtice je danaacute suacutečtom drobnyacutech pohybov

medzistavcovyacutech kĺbov a mierou stlačiteľnosti medzistavcovyacutech platničiek Zaacutekladnyacutemi

pohybmi chrbtice suacute predklon (anteflexia) zaacuteklon (retroflexia) uacuteklony (lateroflexia)

otaacutečanie (rotaacutecia torzia) a peacuterovacie pohyby Peacuterovacie pohyby menia zakrivenie

chrbtice(Dylevskyacute 2009a)

18

Tabuľka 1 Rozsahy pohyblivosti chrbtice (Kapanji 2008)

Chrbtica Flexia Extenzia Uacuteklon Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg 60deg 35-45deg 45-50deg

Hrudnaacute 45deg 40deg 20deg 35deg

Driekovaacute 60deg 20deg 20deg 5deg

Tieto uacutedaje suacute pribliţneacute nakoľkoneexistuje ţiadna dohoda medzi autormi pokiaľ ide o

rozsah pohybu v rocircznych uacuterovniach chrbtice Navyše sa tieto hodnoty značne liacutešia

s vekom (Kapanji 2008)

45 Zadefinovanie pojmu skolioacuteza

Zadefinovanie skolioacutezy nie je uacuteplne jednotneacute a u rocircznych autorov sa mierne liacuteši

Jeoznačovanaacute ako všeobecnyacute pojem zahŕňajuacuteci rocircznoroduacute skupinu stavov pri ktoryacutech

dochaacutedza k zmenaacutem tvaru a postavenia chrbtice hrudniacuteka trupu Poznal ju uţ v 5

storočiacute pred Kristom Hipokrates(scolios ndash krivyacute zahnutyacute) ktoryacute ju liečil

rumpaacutelovouextenziou na extenčnom stole a naacutesilnyacutem stlaacutečaniacutem hrbu (Vasiliadis

Grivas Kaspiris2009)Neskocircr termiacuten bdquoskolioacutezaldquo pouţil Claudius Galeacuten (1st p n l) na

opis neprirodzeneacuteho bočneacuteho zakrivenia chrbtice Dnes skolioacutezu definujeme nielen ako

zmenu vo frontaacutelnej rovine ale ako 3-dimenzionaacutelnu torznuacute deformitu chrbtice a trupu

(Grivas 2008 Esposito et al 2012 ) čo znamenaacute ţe vybočenie vo frontaacutelnej rovine je

sprevaacutedzaneacute zmenami v rovine sagitaacutelnej (kyfoacuteza lordoacuteza vaumlčšinou no nie

vţdyredukovaneacute smerom k plocheacutemu chrbtu) a osovou rotaacuteciou v tranverzaacutelnej rovine

(Negrini et al2012)

I v suacutečasnosti je z hľadiska anatoacutemie staacutele chaacutepanaacute ako akeacutekoľvek zakrivenie

chrbtice vo frontaacutelnej rovine Podľa Čihaacuteka (2001) maacute kaţdaacute chrbtica mierne vybočenie

s vrcholom medzi Th3 aţ Th5 ktoreacute je v 85 priacutepadov pravostranneacute Tuacuteto skolioacutezu

však označuje ako fyziologickuacute Ako vysvetlenie tejto skutočnosti byacuteva uvedeneacute

asymetrickeacute uloţenie vnuacutetornyacutech orgaacutenov v hrudnej a brušnej dutine V tejto oblasti

byacutevajuacute i spinoacutezne vyacutebeţky vychyacuteleneacute doprava u pravaacuteka u ľavaacuteka opačne čo je

spocircsobeneacute zrejme asymetrickyacutem rastom a silou svalstva trupu Pri skolioacuteze je ich

19

vychyacutelenie vinou rotaacutecie tiel stavcov ďaleko menšie ako je skutočnaacute krivka(Dungl a

kol2005)

Z klinickeacuteho hľadiska je zdocircrazňovaneacute ţe skolioacuteza je poruchou drţania a tvaru

chrbtice v 3 hlavnyacutech anatomickyacutech rovinaacutech Je označovanaacute ako stav chrbtice ktoryacute sa

prejavuje okrem vlastneacuteho zakrivenia aj štrukturaacutelnymi zmenami Najvaumlčšie zmeny suacute

popisovaneacute na vrcholovyacutech a prechodnyacutech stavcoch (Kolaacuteř 2001) Kolaacuteř (2001) ďalej

dodaacuteva ţe s tyacutemito zmenami suacutebeţne prebiehajuacute zmeny na rebraacutech Zmeny sa tyacutekajuacute

ich tvaru dĺţky a priebehu (Kolaacuteř 2003) To uţ ide o skolioacutezu patologickuacute Hranica

medzi fyziologickou a patologickou skolioacutezou nie je presne vymedzenaacute no patologickaacute

skolioacuteza je charakterizovanaacuterotaacuteciou stavcov (Čihaacutek2001)

Patologickuacute skolioacutezu definuje i Repko (2010) podľa ktoreacuteho je skolioacuteza

patologickeacute zakrivenie vo frontaacutelnej rovine nad 10 stupňov spojenaacute s rotaacuteciou tiel

stavcov sprevaacutedzanaacute porušeniacutem fyziologickeacuteho zakrivenia v sagitaacutelnej rovine ( hrudnaacute

hypo- alebo hyperkyfoacuteza) Tuacuteto komplexnuacute trojrozmernuacute deformitu označujeako

priacutečinu ktoraacute vedie k zdravotnyacutem kozmetickyacutem a psychosociaacutelnym škodaacutem nositeľov

46 Klasifikaacutecia skolioacutez

Na skolioacutezu sa vzťahuje niekoľko v suacutečasnosti staacutele platnyacutech

klasifikaacuteciiacuteMocircţeme ich rozdeľovať podľa viaceryacutech hľadiacutesk napriacuteklad podľaetioloacutegie

štrukturality lokalizaacutecie orientaacutecie či podľa veku kedy deforminta nastupuje(Repko

2012Kokavec Novorolskyacute2007)

461 Klasifikaacutecia podľa etioloacutegie

Ako najčastejšie zaacutekladneacute delenie viacero autorov uvaacutedza praacuteve delenie podľa

etioloacutegie a to na deformity

Funkčnaacute (neštrukturaacutelna) skolioacuteza

Funkčnaacute skolioacuteza je zakrivenie chrbtice pre ktoreacute je charakteristickeacute ţe nie je

zafixovaneacute Je vyacutesledkom sekundaacuternych zmien mimo chrbtice (napr nerovnakaacute dĺţka

dolnyacutech končatiacuten asymetrickyacute tonus paravertebraacutelneho svalstva) Je ju moţneacute aktiacutevne

20

alebo pasiacutevne čiastočne alebo uacuteplne zredukovať napriacuteklad uţ aj pri vyšetreniacute (napr

v ľahu uacuteklonom na stranu konvexity predklonom trakciou ) alebo vymizne aj sama

po odzneniacute vyvolaacutevajuacutecej priacutečiny (Vařeka 2000 Negrini et al 2012) Jednyacutem zo

znakov funkčnej skolioacutezy je aj nepriacutetomnosť rotaacutecie aalebo torzie stavcov (Kubaacutet

1991) Funkčnaacute skolioacuteza mocircţe pri dlhšom trvaniacute prejsť do štrukturaacutelnej (napriacuteklad

kompenzačnaacute skolioacuteza pri skraacuteteniacute DK 3cm a viac) (Kubaacutet 1991Lomiacuteček 1973)

Priacuteklady funkčnej skolioacutezy (Vařeka2000)

- posturaacutelna (objavujuacuteca sa iba v sede alebo v stoji mimo kompenzačnuacute

skolioacutezu)

- kompenzačnaacute skolioacuteza objavujuacuteca sa najskocircr v LS oblasti (pri šikmej baacuteze

chrbtice)

- hysterickaacute skolioacuteza

- skolioacuteza pri koreňovom draacuteţdeniacute lumbagu

- reflexnaacute skolioacuteza pri inyacutech bolestivyacutech stavoch (napr naacutehle priacutehody brušneacute)

Štrukturaacutelna skolioacuteza

Pre štrukturaacutelnu skolioacutezu suacute typickeacute štrukturaacutelne zmeny klinovitaacute deformaacutecia

stavcov torzia a rotaacutecia stavcov fixovaneacute zmeny maumlkkyacutech tkaniacutev medzistavcovyacutech

platničiek fixovanaacute asymetria paravertebraacutelnych zoacuten (Repko2010 Vařeka2000)

Aspoň jedna skoliotickaacute krivka je fixovanaacute nie je moţnosť ju pri vyšetreniacute vyrovnať

aktiacutevne či pasiacutevne Na konvexnej strane sa objavuje fixovanyacute val

Podľa priacutečiny vyzniku rozlišujeme tri zaacutekladneacute typy skolioacutezy a to (Repko2010)

idiopatickuacute

kongenitaacutelnu

neuromuskulaacuternu

Medzi minoritneacute priacutečiny vzniku skolioacutez patriacute mnoho ďalšiacutech priacutečin napriacuteklad (Repko

a kol2008)

pri neurofibromatoacuteze

z poruchy mezenchyacutemu

21

pri naacutedoroch

stavoch po oţiareniacute

pri reumatickyacutech ochoreniach

pri pozaacutepalovyacutech stavoch

pri osteochondrodystrofii

pri poruchaacutech metabolizmu

Ehlersov-Danlosov syndroacutem

Marfanov syndroacutem

462 Klasifikaacutecia podľa lokalizaacutecie krivky

Pre naacutezov je rozhodujuacutece umiestnenie vrcholoveacuteho stavca

Okcipitocervikaacutelne ndash vrchol krivky je na C1 alebookcipute a C1 spojeniacute

Cervikaacutelne ndash vrchol krivky je medzi C2 ndash C6

Cervikotorakaacutelnendashvrchol krivky je na C7 Th1alebo v oblasti prechodu C7ndashTh1

Torakaacutelne ndash vrchol krivky je medzi Th2 ndash Th11

Torakolumbaacutelnendashvrchol krivky je na Th12L1alebo prechod Th12ndashL1

Lumbaacutelne ndash vrchol krivky je medzi L2 ndash L4

Lumbosakraacutelne ndash vrchol krivky je v lumbosakraacutelnomspojeniacute L5 ndash S1

(Kokavec Novorolskyacute 2007Bessette Rousseau 2012)

463 Klasifikaacutecia podľa rozsahu krivky

I keď je skolioacuteza priestorovaacute zmena tvaru chrbtice a hrudneacuteho koša štandardne

najpouţiacutevanejšia je metoacuteda Cobba-Lippmana Ide o stupnicu ktorou moţno zmerať

veľkosť a rozsah krivky hneď ako je identifikovanaacute krivka a koncoveacute stavce Uhol

skoliotickej krivky je formovanyacute spojnicou dvoch priamok jedna ide z hornej plochy

kraniaacutelneho koncoveacuteho stavca druhaacute priamka z dolnej plochy kaudaacutelneho koncoveacuteho

stavca a vznikaacute po pretnutiacute kolmiacutec vytvorenyacutech na tieto dve priamkyje Krivky suacute

zaradeneacute doštyroch zaacutekladnyacutech stupňov podľa rozsahu(Kokavec Novorolskyacute 2007

Bessette Rousseau 2012)

22

Obraacutezok 1 Cobbov uhol (Patias et al 2010)

Stupeň Indash krivky menšie ako 30 stupňov s maloutorziou stavcov (IA ndash krivky do

10 stupňov IB- do 30 stupňov)

Stupeň IIndash krivky 30 ndash 60 stupňov s torziou 10ndash 12 stupňov

Stupeň IIIndash krivky 60 ndash 90 stupňov s torziou 20ndash 30 stupňov

Stupeň IVndash krivky nad 90 stupňov s torziou 30stupňov a viac

464 Klasifikaacutecia podľa veku naacutestupu skolioacutezy

novorodeneckaacute zaacutechyt od 1 do 12 mesiacov

infantilnaacute zaacutechyt do 3 roku veku dieťaťa

juvenilnaacute zaacutechyt medzi 4 rokom aţ po naacutestup puberty

adolescentnaacute zaacutechyt po 10 roku ţivota dieťaťa do ukončenia kostneacuteho rastu

skolioacuteza dospelyacutech zaacutechyt po 18 roku ţivota

Vekom naacutestupu skolioacutezy sa rozumie vek v ktorom bola deformita spozorovanaacute

čo nemusiacute byť nutne rovnakyacute čas v ktorom sa objaviacute zakrivenie (Bessette

Rousseau 2012)

23

465 Klasifikaacutecia podľa počtu kriviek

Vybočenie do straacuten od strednej čiary

jednyacutem obluacutekom ndash skolioacuteza tvaru C (a)

dvomi obluacutekmi ndash skolioacuteza tvaru S ndash esoviteacute prehnutie (b)

tromi obluacutekmindash skolioacuteza tvaru S ndash prehnutie je dvojito esoviteacute(c)(Novotnaacute

Kohliacutekovaacute 2000)

Obraacutezok 2 Krivky tvaru C a S (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

466 Klasifikaacutecia podľa orientaacutecie kriviek

Všetky skolioacutezy mocircţeme rozdeliť podľa smeru krivky

frontaacutelna rovina krivka smerujuacuteca doprava je dextrokonvexnaacute doľava

sinistrokonvexnaacute krivka

sagitaacutelna rovina rozlišujeme hyperkyfoacutezu a hyperlordoacutezu (Dungl a kol

2005)

467 Delenie podľa vyvaacuteţenosti krivky

Pri kompenzovanej skolioacuteze prechaacutedza olovnica spustenaacute zo stredu zaacutehlavia

intergluteaacutelnou ryhou

Pri dekompenzovanej skolioacuteze naopak spustenaacute olovnica prechaacutedza mimo

intergluteaacutelnu ryhu Často je to znaacutemkou progresie krivky (Novotnaacute Kohliacutekovaacute 2000)

24

47 Idiopatickaacute skolioacuteza

Termiacuten idiopatickaacute skolioacuteza zaviedol Kleinberg v roku 1922 a označuje

pacientov u ktoryacutech nie je moţneacute určiť presnuacute priacutečinu vzniku deformity V skutočnosti

to vyzeraacute tak ţe sa mocircţe vyvinuacuteť u zjavne zdravyacutech detiacute s fyziologickyacutem zakriveniacutem

chrbtice vo vzťahu k viaceryacutem faktorom v ktoromkoľvek obdobiacute počas kostneacuteho rastu

a kedykoľvek mocircţe docircjsť k progresii (Negrini et al2012Kolaacuteř 2003)Najčastejšie je to

v obdobiacute zryacutechleneacuteho rastu medzi 6 a 24 mesiacom 5-8 rokom a 11-14rokom

ţivota(Negrini et al2005)Ryacutechlosť vyacutevoja zakrivenia chrbtice sa meniacute najryacutechlejšie na

začiatku puberty (Grivas et al2006) Po ukončeniacute rastu chrbticeje oveľa menšie riziko

potencionaacutelneho rozvoja krivkyV dospelosti mocircţe byť zhoršenie stavu idiopatickej

skolioacutezyvyacutesledkom progresiacutevnej osifikaacutecie deformity a skruacutetenia kolapsu

chrbtice(Negrini et al 2012)

471 Teoacuteria vzniku idiopatickej skolioacutezy

Etiopatogeneacuteza idiopatickej skolioacutezy (IS) ako naacutem uţ naacutezov či definiacutecia hovoriacute

staacutele nie je objasnenaacute a je pravdepodobne vyacutesledkom viaceryacutech priacutečinZaoberaacute sa ňou

mnoho autorov vyacuteskumov ale ani početneacute rastoveacute metabolickeacute neurofyziologickeacute

epidemiologickeacute patologicko-anatomickeacute štuacutedie a teoacuterie naacutem zatiaľ neposkytli

jednoznačnuacute odpoveď na otaacutezku vzniku skolioacutezy (Kolaacuteř 2003 Kenanidis et al 2008

Mordecai Dabke 2012 Wong Liu 2003)

Ochorenie nemaacute ţiadne prodromaacutelne priacuteznaky (Gallo2011)Etiopatogeneticky

mocircţe byť idiopatickaacute deformita chrbtice označenaacute za skolioacutezu ako syndroacutem

s multifaktoriaacutelnou etioloacutegiou(Burwell et al 1991Grivas et al 2002 Kolař 2003 )

Bolo vyslovenyacutech mnoho teoacuteriiacute Za pocircvod poruchy bolooznačeneacute nielen kostneacute

tkanivo ale i nervy svaly vaumlzy chrbtice hormonaacutelne faktory atďRodinnyacute vyacuteskyt

ochorenia je veľmi častyacute uvaacutedza sa sa medzi 7-11 u priamych priacutebuznyacutechVyacuteskum

incidencie skolioacutezy u jednovaječnyacutech a dvojvaječnyacutech dvojčiat ukazuje

u jednovaječnyacutech identickyacute typ i progresiu krivky (Dungl a kol 2005)

V nedaacutevnych vyacuteskumoch sa u pacientov potvrdila rodinnaacute anamneacuteza priacutečina v

centraacutelnom nervovom systeacuteme ndash dysfunkcia proprioceptiacutevneho a vestibulaacuterneho

systeacutemu a asymetriacentraacutelneho nervoveacuteho systeacutemu (CNS) Ďalšiacutemi faktormi

25

prispievajuacutecimi k vzniku ISsuacute metabolickeacute poruchy kolageacutenu poruchy svalov a krvnyacutech

doštičiek rastoveacuteho faktoru a biomechanickeacute faktory (Reuben Hwan 2012)

Z pohľadu vyacutevojovej kinezioloacutegie je skolioacuteza asymetrickou koordinačne

podmienenou posturaacutelnou poruchou ktoraacute maacute pocircvod v prvyacutech troch mesiacoch

posturaacutelneho vyacutevoja dieťaťa (Švejcar2003 Kolaacuteř 2003)

Z pohľadu biomechaniky moţno naacutezory na vznik IS rozdeliť podľa odhadovanej

primaacuternej priacutečiny

Rastovaacute hypoteacuteza uvaţuje o vplyve asymetrie rastovej ryacutechlosti alebo časovyacute posun

nesuacutehlasnyacute začiatok rastovej akceleračnej faacutezy pre obe polovice stavca (Hniacutezdil a kol

1996)

Deformačnaacute hypoteacuteza hovoriacute o primaacuternom spuacutešťacom mechanizme ktoryacutem je lokaacutelna

deformaacutecia (napr traumatickaacute) alebo tvaroveacute anomaacutelie v niektorom mieste chrbtice To

vyvolaacute kompenzačneacute procesy ktoreacute modelujuacute tvaroveacute zmeny často zosilnenou rastovou

akceleraacuteciou (Hniacutezdil a kol 1996)

Silovaacute hypoteacuteza ndash primaacuternym dlhodobyacutem formujuacutecim uacutečinkom je buď asymetrickaacute

vonkajšia zaacuteťaţalebo asymetria ťahovyacutech siacutel trupoveacuteho svalstva ktoraacute maacute pocircvod

v jednostrannej pohybovej zaacuteťaţi (jednostranneacute skraacutetenie svalov) (Hniacutezdil a kol1996)

Etioloacutegia však zostaacuteva staacutele kontroverznaacute Suacutečasnyacute vyacuteskum podporuje teoacuteriu ţe

ide o multifaktoriaacutelne ochorenie zahŕňajuacutece abnormality v genetike (Ogilvie et

al2006) metabolizmus melatoniacutenu (Moreau et al2004) posturaacutelnu nerovnovaacuteha

(Mirovsky Blankstein Shlamkovitch2006) vestibulaacuternu patoloacutegiu (Lambert et

al2009) a komunikaacuteciu medzi mozočkom a vestibulaacuternym systeacutemom(Simoneau et

al2009)

Vedci zaoberajuacuteci sa objemovyacutemi zmenami mozočku u pacientov

s adolescentnou idiopatickou skolioacutezou prišli k zaacuteveru ţe tieto zmeny mocircţu byť

priacutečinou kompenzovania naacutesledkov v CNS v docircsledku pretrvaacutevajuacutecej snahy udrţať

rovnovaacutehu tela vzhľadom na asymetriu chrbtice (Shi et al2013)

26

472 Delenie IS

Idiopatickuacute skolioacutezu moţno klasifikovať všetkyacutemi deleniami ako skolioacutezy

všeobecne Najčastejšie v literatuacutere naacutejdeme delenie podľa doby naacutestupu lokality uhla

zakrivenia počtu kriviek a vyvaacuteţenosti

Infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Je najčastejšou formou skolioacutezy ktoraacute maacute incidenciu aţ 96 no v 90

priacutepadoch sa spontaacutenne upraviacute iba vyacutenimočne dochaacutedza k ryacutechlej progresiido zaacutevaţnej

deformity Začiacutena v kojeneckom veku a od ostatnyacutech typov sa odlišuje dvomi

zaacutekladnyacutemi prvkami

- resolventnyacute typ ndash častejšie u chlapcov prevaţne ľavostrannaacute hrudnaacute krivka

upravuje sa bez liečby

- progresiacutevny typ - zaacutevaţnyacute typ ktoryacute ryacutechlo progreduje a je jednyacutem

z najzaacutevaţnejšiacutech typov deformiacutet chrbtice často sprevaacutedzanyacutem inyacutemi vrodenyacutemi

vadami (Dungl a kol2005)

Juvenilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Povaţuje sa takisto za jednu z najzaacutevaţnejšiacutech foriem pre svoj vysokyacute

potencionaacutel rastu a častyacute vyacuteskyt (Dungl a kol2005) Postihuje obe pohlavia

rovnakoŤaţkeacute krivky nad 40 stupňov suacute infantilneacuteho pocircvodu Juvenilnaacute skolioacuteza maacute

lepšiu prognoacutezu ako infantilnaacute idiopatickaacute skolioacuteza (Vařeka2000) Jej krivky majuacute

typickuacute formu a umiestnenie Klasifikujeme ju stupnicou podľa Kinga - maacute 5 typickyacutech

foriem

King 1 ndash primaacuternou je bedernaacute krivka ktoraacute je vaumlčšia a menej flexibilnaacute

King 2 ndash primaacuterna je hrudnaacute krivka je vaumlčšia a menej pohyblivaacute neţ driekovaacute

King 3 ndash pravostrannaacute dolnaacute hrudnaacute krivka driekovaacute krivka nie je vyvinutaacute

King 4 ndash dlhaacute hrudnaacute alebo thorakolumbaacutelna krivka pravoľavostrannaacute

King 5 - dvojitaacute hrudnaacute krivka kde hornaacute začiacutena na Th1 je veľmi tuhaacute spojenaacute

s elevaacuteciou ľavej lopatky a ťaţkou kozmetickou vadou

Najčastejši vyskytujuacutecimi sa krivkami suacute pravostranneacute dolneacute hrudneacute

krivky Najmenej sa vyskytujuacute dvojiteacute hrudneacute krivky Pri idiopatickyacutech skolioacutezach

nikdy nenaacutejdeme štrukturaacutelnu krivku v C CTh alebo LS oblasti chrbtice (Dungl a

kol2005)

27

Adolescentnaacute idiopatickaacute skolioacuteza

Začiacutena v obdobiacute puberty v dobe poslednej rastovej akceleraacutecie a trvaacute do

ukončenia rastu Tvoriacute pribliţne 80 všetkyacutech IS Na toto obdobie rastu pripadaacute 10

z celkovej telesnej vyacutešky jedinca pri samotnej chrbtici ide iba o niekoľko centimetrov

tyacutem je danyacute aj menšiacute potencionaacutel malignity tohto typu skolioacutezy Lokalizaacutecia a typ

kriviek je rovnakyacute ako u juvenilnej skolioacutezy(Dungl a kol2005) U ľahkyacutech skolioacutez

dochaacutedza vaumlčšinou k malej alebo ţiadnej progresii Naopak u stredne ťaţkyacutech foriem

mocircţeme sledovať veľmi ryacutechlo progresiuAdolescentneacute skolioacutezy typu bdquoCldquo suacute obvykle

menej zaacutevaţneacute ako skolioacutezy typu bdquoSldquo (Sosna kol 2001)

473 Patologickeacute zmenypri skolioacuteze

Najčastejšou zmenou tvaru ktoruacute u chrbtice so skolioacutezou spozorujeme je

lateraacutelna deviaacutecia vo frontaacutelnej rovine Pri pohľade zozadu je vaumlčšinou chrbtica

vyklenutaacute v hrudnej chrbtici doprava a v driekovej časti chrbtice doľava(Weiss1991)

V sagitaacutelnej rovine vaumlčšinou nachaacutedzame lordoacutezu pohybovyacutech segmetov

takzvanyacute plochyacute chrbaacutet driekovuacute lordoacutezu a často hrudnuacute hypokyfoacutezu aţ lordoacutezu

Všeobecnyacutem znakom skolioacutezy je zniacuteţenie aţ vymiznutie hrudnej kyfoacutezy Suacutevisiacute to

s niţšou stabilitou chrbtice tendenciou k rotaacuteciia uacuteklonu hlavne v dobe rastu kedy je

flexibilita chrbtice vaumlčšia (Pallovaacute Kubovyacute Otaacutehal 2006)

Tvar stavcov je deformovanyacuteNajvaumlčšie zmeny vidieť napoziacutecii a tvare stavcov

vrcholovyacutech a prechodnyacutech Vrcholovyacute stavec je nepravidelne klinovityacute deformovanyacute

v kolmom i vodorovnom priereze (Kolaacuteř 2009) Je najviac rotovanyacutema najviac

odchyacutelenyacutem stavcom od vertikaacutelnej osi pacienta (Bessette Rousseau 2012)Na

konvexnej strane skoliotickeacuteho obluacuteku je vyššiacute neţ na konkaacutevnej strane a v sagitaacutelnej

rovine je predozadne oploštenyacute Čiacutem viac je stavec vzdialenyacute od vrcholu vybočenia

tyacutem menej maacute klinovityacute tvar a tyacutem viac je viditeľnaacute rotaacutecia a stočenie stavcovPod

pojmom rotaacutecia rozumieme špiraacuteloviteacute otočenie jedneacuteho stavca proti druheacutemu tak ţe

jeho tŕň je posunutyacute oproti druheacutemu v smere konkavity obluacuteku chrbtice Toziou

rozumieme skruacutetenie samotneacuteho stavca podľa smeru pocircsobiacej sily (Kolaacuteř2009)

Torzia a rotaacutecia suacute priacutečinou prečo na roumlntgenovom (RTG) zaacuteznamevyzeraacute vybočenie

chrbtice do strany vaumlčšie neţ klinicky (Lomiacuteček1973)

Koncovyacute stavec ohraničuje krivku kraniaacutelne i kaudaacutelne Je poslednyacutem meranyacutem

stavcom ktoryacute sa sklaacuteňa do konkavity krivky Jeho krycie plochy suacute najviac skloneneacute

28

do konkavity krivky Ak suacute na konci krivky stavce uloţeneacute rovnobeţneposlednyacutem

stavcom je ten ktoryacute je najvzdialenejšiacute od jej vrcholu(Bessette Rousseau 2012)

Okrem zmien na chrbtici prebiehajuacute i zmeny na rebraacutech tyacutekajuacutece sa ich

priebehu tvaru i dĺţky Na konkaacutevnej strane hrudniacuteku vznikaacute hlbokeacute vtiahnutie a rebraacute

suacute stlačeneacute nasebe Na konvexnej strane suacute roztiahnuteacute a vytvaacuterajuacute tak gibbus

paravertebraacutelny val podmienenyacute rotaacuteciou tiel stavcov a rebier suacutečasne

Lopatka je na vybočenej strane hrudniacuteka posunutaacute kraniaacutelne a lateraacutelne Stojiacute

vyššie neţ na opačnej strane

Na strane konvexity je crista iliaca postavenaacute niţšie ako na opačnej strane čo

vyvolaacuteva u postihnutyacutech jedincoch pocit skraacutetenia dolnej končatiny na strane konkaacutevnej

(Kolaacuteř 2009)

Obraacutezok 3 Morfologickeacute zmeny pri skolioacuteze (Sosna a kol 2001)

474 Rizikoveacute faktory progresie krivky

Medzi rizikoveacute predisponujuacutece faktory ktoreacute ovplyvňujuacute pravdepodobnosť ţe

docircjde k progresii patria (Bunnel 1986 Kolaacuteř 2009)

vek- vek naacutestupu skolioacutezy je prognosticky veľmi docircleţityacutem faktorom Čiacutem

v mladšom veku sa diagnostikuje tyacutem horšia je jej prognoacuteza U dievčat mocircţe

29

byť i vek naacutestupu menštruaacutecie vyhodnotenyacute ako faktor v oblasti predikcie

progresie(Philippe 2012)

pohlavie- idiopatickaacute skolioacuteza sa vyskytuje častejšie u dievčat neţ u chlapcov

lokalizaacutecia primaacuternej krivky ndash hrudneacute skolioacutezy majuacute horšiu prognoacutezu ako

skolioacutezy driekoveacute ktoreacute nedosahujuacute takuacute zaacutevaţnosť Skolioacutezy s viacpočetnou

primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu ndash dvojitaacute krivka maacute lepšiu

prognoacutezu ako jednoduchaacute

stav maumlkkyacutech tkaniacutev ndash pruţnosťkoţe a laxicita kĺbovje značnyacutem rizikovyacutem

faktorom

minimaacutelne mozočkoveacute priacuteznaky ndashvyacuteznamnuacute vyacutepovednuacute hodnotu pre vyacutevoj

krivky maacute docirckladneacute vyšetrenie mozočkovyacutech funkciiacute U pacientov

s potencionaacutelnou progresiou je charakteristickeacute mierne naznačenie

paleocerebelaacuternej mozočkovej poruchy Spojenie minimaacutelneho mozočkoveacuteho

syndroacutemu s laxicitou maumlkkyacutech tkaniacutev povaţujeme za najzaacutevaţnejšiacute symptoacutem

potencionaacutelneho zhoršenia krivky

genetika ndashvyšetrenie rodičov popriacutepade prarodičov by malo byť čo najuacuteplnejšie

Pri pozitiacutevnom klinickom naacuteleze je vhodneacute spraviť RTG sniacutemok v stoji

475 Incidencia a prognoacuteza

ISje typom skolioacutezy ktoryacute je zo všetkyacutech štrukturaacutelnych deformiacutet najčastejšiacute

Podľa Kolaacuteřa (2003)maacute na svedomiacute 65 priacutepadov štrukturaacutelnych skolioacutez Repko

(2010)uvaacutedza tento typ deformity ako 80 všetkyacutech detskyacutech skolioacutez Je pribliţne

dvakraacutet častejšiacute u dievčat i progreduje osemkraacutet častejšie v porovnaniacute s chlapcami

Všeobecne platiacute ţe skolioacuteza ktoraacute sa prejaviacute neskocircr počas dospievania alebo po

ukončeniacute rastu maacute lepšiu prognoacutezu a nebezpečie progresie je minimaacutelne Faktom je ţe

progres krivky sa zastavuje asi jeden rok pred uacuteplnou osifikaacuteciou Viac-menej k určitej

pomalej progresii i naďalej mocircţe dochaacutedzať čo sa u dospelyacutech prejaviacute napriacuteklad

zniţovaniacutem telesnej vyacutešky (Bessette Rousseau 2012Vlach 1986)

Čiacutem skocircr sa skolioacuteza prejaviacute tyacutem horšiu maacute prognoacutezu keďţe sa IS rozviacuteja hlavne

v obdobiacute rastu Z toho vyplyacuteva ţe skoliotickaacute krivka ktoraacute sa objaviacute v priebehu

detskeacuteho veku sa mocircţe zvyacutešiť oveľa viac v porovnaniacute s krivkou ktoraacute sa objaviacute

v priebehu dospievaniaRyacutechly naacuterast krivky na seacuteriiroumlntgenovmaacute zlyacute prognostickyacute

30

vyacuteznam Avšak veľkyacute počet novonarodenyacutechdetiacute so skolioacutezou vymizne spontaacutenne bez

liečby (Bessette Rousseau 2012 Vlach 1986)Docircleţityacutem znakomudaacutevajuacutecim

ukončenie kostneacuteho rastu je kostnyacute vek Určuje sa podľa Risserovho znamenia To naacutem

udaacuteva zrast apofyacutezy a os ilium Podľa tohto znamenia sa daacute predpokladať moţnaacute

progresia ochorenia Mocircţeme povedať ţe do doby kyacutem apofyacuteza pevne zrastie

s hrebeňom bedrovej kosti mocircţe skoliotickaacute krivka progredovať (Kolaacuteř 2003)

Ďalšiacutem prognostickyacutem kriteacuteriom je lokalizaacutecia primaacuternej skoliotickej krivky

Thorakaacutelne skolioacutezy majuacute lepšiu prognoacutezu ako krivky lokalizovaneacute kaudaacutelnejšie

Skolioacutezy s viacpočetnou primaacuternou deformitou maacutevajuacute dobruacute prognoacutezu To znamenaacute

ţe dvojitaacute krivka maacute lepšiu prognoacutezu neţ krivka jednoduchaacute (Kolaacuteř 2003)

Z hľadiska ďalšej prognoacutezy mocircţu mať najhoršie naacutesledky ryacutechlo sa zhoršujuacutece

krivky v hrudnej oblasti V pokročilyacutech štaacutediaacutech mocircţu meniť pomery vo

vnuacutetrohrudniacutekovom priestore a viesť tak ku komplikaacuteciaacutem zo strany respiračneacuteho

a kardiovaskulaacuterneho aparaacutetu (Hniacutezdil a kol 1999)

Naacutesledkom poruchy pľuacutecnej ventilaacutecie mocircţe docircjsť k preťaţeniu srdca a vzniku cor

scolioticum (Sochovaacute 2002)

48 Ostatneacute druhy skolioacutez

Kongenitaacutelna skolioacuteza

Vznikaacute poruchou formaacutecie alebo segmentaacutecie stavcov priacutepadne kombinaacuteciou tyacutechto

poruacutechNa RTG sniacutemke vidieť klinovityacute tvar stavca alebo nesegmentovanuacute lištuna

jednej strane Je zreteľnaacute hneď po narodeniacute Počas rastu mocircţe začať progredovať

a vyacuterazne sa zhoršiť Na RTGobraze vidieť asymetrickuacute malformaacuteciu stavcov Pri

progredujuacutecich deformitaacutech spocircsobujuacutecich dekompenzaacuteciu je indikovanaacute k operaacutecii

v niacutezkom veku dieťaťa (2-4 roky) (Sosna kol2001 Gallo 2011)

Skolioacuteza pri neurofibromatoacuteze

Vyacuteviacuteja sa ako suacutečasť systeacutemoveacuteho ochorenia spojiva Podozrenie je pri vyacuteskyte

typickyacutech koţnyacutech škvŕn bielej farby Neurofibroacutem v oblasti chrbtice vyvolaacute kraacutetke

patologickeacute zakrivenie postihnuteacuteho uacuteseku chrbticez ktoreacuteho sa však mocircţe vyvinuacuteť

31

zaacutevaţnaacute deformita RTG obraz odhaliacute kraacutetke ostreacute zakrivenie v postihnutej oblasti

a kompenzačnuacute krivku vďalšom uacuteseku chrbtice Terapiou je odstraacutenenie neurofibroacutemu

(pokiaľ je moţneacute) a korekcia krivky s fuacuteziou Komplikaacuteciou je hojenie kostnej fuacutezie

ktoreacute je spomaleneacute a často dochaacutedza k vytvoreniu pakĺbu vzhľadom na zaacutekladneacute

ochorenie (Sosna kol 2001 Gallo 2011)

Neuromuskulaacuterna skolioacuteza

Vznikaacute pri poruche centraacutelnej nervovej suacutestavy u centraacutelnych i perifeacuternych pareacutez

a pri primaacuternych svalovyacutech ochoreniach Postihnutyacute jedinec je od narodenia neschopnyacute

voľne ovlaacutedať perifeacuterne svaly Chrbtica vytvaacutera bizardneacute krivky Na RTG je

necharakteristickeacute zakrivenie Operačnaacute terapia je indikovanaacute iba v priacutepadoch kedy je

priaznivaacute predpokladnaacute dĺţka ţivota postihnutej osoby (Dungl a kol 2005 Kolaacuteř

2009 Sosna kol 2001)

Ostatneacute skolioacutezy

Mocircţu vznikať po uacuterazoch operaacuteciaacutech chrbtice pri ochoreniach spojiva ndash

Marfanov syndroacutem Ehlersov-Danlosov syndroacutem Pri tyacutechto chorobaacutech je postihnutie

skeletu a chrbtice vysokeacute (40-70) Ďalej mocircţu vznikať napriacuteklad i ako

mnohopočetneacute epifyzaacuterne dysplaacutezie osteogenesis imperfecta mukopolysacharidoacutezy

(Dungl a kol 2005 Kolaacuteř 2009)

49 Diagnostika a vyšetrenie skolioacutez

Vyšetrenie deliacuteme na orientačneacute a špeciaacutelne Orientačneacute vyšetrenie sluacuteţi na

včasneacute zachytenie deformity Vykonaacuteva ho pediater inyacute odborniacutek alebo zaškolenyacute

zdravotniacutecky či nezdravotniacutecky personaacutel ktoryacute je často v kontakte s deťmi ako

napriacuteklad učiteľ telesnej vyacutechovy Včasneacute odhalenie začiacutenajuacutecej skolioacutezy je veľmi

docircleţiteacute pre zvolenie strateacutegie a naacutesledne vlastnyacute efekt liečby (Kolaacuteř 2003)

Krivka skolioacutezy byacuteva skreslenaacute zrotovanyacutem postaveniacutem tŕňovyacutech vyacutebeţkov ku

konkavite krivky obluacuteku Ich postavenie nezodpovedaacute objektiacutevnemu rozmeru poruchy

32

a pri neskuacutesenom vyšetrujuacutecom mocircţe docircjsť k prehliadnutiu skoliotickej krivky alebo

nedoceneniu jej rozsahu (Kolaacuteř 2003)

Pri špeciaacutelnom vyšetreniacute sa zameriava hlavne na dve oblasti Je nutneacute rozliacutešiť

idiopatickuacute skolioacutezu od skolioacutezy posturaacutelnej alebo skolioacutezy inej etioloacutegie Pre vyluacutečenie

z inyacutech priacutečin sa hľadajuacute škvrny bielej kaacutevy a podkoţneacute maumlkkeacute tumorky ktoreacute svedčia

pre neurofibromatoacutezu diastomyeacutelie je zase sprevaacutedzanaacute trsom vlasov pigmentaacuteciou

a lipoacutemom v driekovej oblasti Zameriava sa i na rohovku či nie je zakalenaacute

(mukopolysacharidoacuteza) utvaacuteranie podnebia (Marfanov syndroacutem) či ušneacute boltce

(kongenitaacutelna skolioacuteza) (Kolaacuteř 2003)

Hlavnyacutem prejavom štrukturaacutelnej skolioacutezy je fixovanaacute rotaacutecia v predklone Ak

ide o skolioacutezu posturaacutelnu zakrivenie pri predklone Pri idiopatickej skolioacuteze je

zakrivenie priacutetomneacute v kaţdej polohe U štrukturaacutelnej skolioacutezy je vaumlčšia či menšia

rotaacutecia stavov priacutetomnaacute vţdy a nemoţno ju skorigovať v ţiadnej polohe (Kolaacuteř 2003)

Vyšetrenie a kontroly pacienta by podľa moţnosti mal vykonaacutevať jeden lekaacuter

a vhodneacute je zhotoviť i fotodokumentaacuteciu (Sochovaacute2002 )

491 Anamneacuteza

Okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov paacutetrame po suacutevislostiach s deformitou

Naacutestup deformity mocircţe napovedať o jejetioloacutegiiacute Predchaacutedzajuacutece vyšetrenia a liečba

pomaacutehajuacute odhadnuacuteťdoterajšiacutepriebeh a veľkosť progresie Pozornosť treba zvyacutešiť ak

pacient uvedie subjektiacutevne obtiaţe ako bolesť uacutenavu dychoveacute probleacutemy či

neuromuskulaacuterne poruchy Familiaacuterny vyacuteskytje cennyacutem poznatkom u vaumlčšiny

systeacutemovyacutech a vrodenyacutech vaacuted Uacutedaje o telesnom vyacutevoji obdobiacute zryacutechlenia rastu

naacutestupu sekundaacuternych pohlavnyacutech znakova celkovaacute vyacuteška rodičov napomaacuteha odhadnuacuteť

doteraz vyčerpanyacute rast a moţnosť progresie vady(Dungl a kol 2005)

492 Kineziologickyacute rozbor

Aspekcia

Je jednyacutem zo zaacutekladnyacutech klinickyacutech vyšetreniacute ktoreacuteho podstatou je pozorovanie

a zhodnotenie pacienta Pohľadom vyšetrujuacuteci zhodnotiacute ako celkovuacute postuacuteru tak aj

33

konfiguraacuteciu jednotlivyacutech častiacute tela Poskytuje moţnosť zhodnotiť vonkajšie prejavy

pacienta a niacutem udaacutevaneacute informaacutecie (Dobeš 2011)

Postuacutera sa hodnotiacute z troch straacuten zozadu zpredu zboku Postupuje sa

systematicky kaudaacutelnym kraniaacutelnym smerom

Pohľad zozadu hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy relieacutef krku symetriu

postavenia ramien horneacute končatiny (relieacutef osa konfiguraacutecia) tvar a symetriu

hrudniacuteka vyacutešku a postavenie lopatieksledujeme kontuacutery paravertebraacutelnych erektorov

liacuteniu tŕňovyacutech vyacutebeţkov suacutemernosť torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov panvu ndash vyacutešku

spinae iliacae posteriores superiores(SIPS) gluteaacutelne svaly symetriugluteaacutelnych ryacuteh

osoveacute postavenie dolnyacutech končatiacuten (relieacutef osa konfiguraacutecia)

Pohľad zboku hodnotiacuteme drţanie a osoveacute postavenie hlavy drţanie hornyacutech

končatiacuten postavenie a tvar hrudniacuteka zakrivenia chrbtice brušneacute svaly postavenie

panvy postavenie dolnyacutech končatiacuten

Pohľad zpredu sledujeme symetriu tvaacutere osoveacute postavenie hlavy krku relieacutef

krku symetriu vyacutešky ramien kľuacutečnych kostiacute symetriu prsnyacutech bradaviek tvar

a symetriu hrudniacuteka postavenie rebier suacutemernosť pohybu rebier pri dyacutechaniacute svalstvo

brucha drţanie hornyacutech končatiacuten symetriu torakobrachiaacutelnych trojuholniacutekov

postavenie panvy symetriu spinae iliacae anteriores superiores postavenie dolnyacutech

končatiacuten klenbu nohy aktivitu prstov ( Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010Gross a kol

2005)

Vyšetrenie v sede

Pozorujeme rozdiely vzniknuteacute zmenou polohy Tieto rozdiely sa objavujuacute

v docircsledku odstraacutenenia vplyvu funkčnyacutech či anatomickyacutech odchyacutelok dolnyacutech končatiacuten

(Gross a kol 2005)

Vyšetrenie chocircdze

Za normaacutelnych okolnostiacute je chocircdza uacutečinnyacutem pohybom vpred Uacutečinnyacutem

pohybom rozumieme pohyb s minimaacutelnym energetickyacutem vyacutedajom Je definovanaacute i ako

spocircsob lokomoacutecie umoţňujuacuteci pohyb tela v priestore vpred tak ţe ťaţisko tela

umiestneneacute ventraacutelne pred stavcom S1 opisuje siacutenusoidu vo vertikaacutelnej (doprava-

34

doľava) i v horizontaacutelnej rovine (hore-dole) s minimaacutelnou amplituacutedou (Gross a

kol2005)

Chocircdza by mala byť rytmickaacute s rovnakou dĺţkou kroku končatiny by mali byť

v osovom postaveniacute a byť rovnomernezaťaţovaneacute Odviacutejanie chodidla stojnaacute noha sa

dotyacuteka podloţky paumlta a vaacuteha sa prenesie cez vonkajšiacute okraj nohy na špičku Všiacutemame si

suacutehyb panvy trupu a hornyacutech končatiacuten Ramenaacute a horneacute končatiny sa majuacute pohybovať

opačnyacutem smerom ako trup a dolneacute končatiny (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010

Rychliacutekovaacute 2008)

Adamsov test a vyšetrenie skoliometrom

Ide o hlavnyacute screeningovyacute test pri vyšetreniacute skolioacutezy Tento spocircsob vyšetrenia

popiacutesal Adams v roku 1865 Pacienta vyšetrujeme v stoji vyzveme ho aby sa

predklaacuteňal Pri vyšetreniacute je v 90 stupňovom predklone v drieku vystreteacute kolenaacute ramenaacute

uvoľneneacute ruky voľne visiace Nerovnakaacute dĺţka dolnyacutech končatiacuten sa vaumlčšinou

nekoriguje (Kokavec Novorolskyacute 2007 Patias et al 2010)

Obraacutezok 4 Adamsov test (a) a skoliometer (b) (Patias et al 2010)

Pri vyšetreniacute pohľadom v horizontaacutele vidiacuteme zvyacuteraznenuacute asymetriu spocircsobenuacute

fixaacuteciou stavcov a vyklenutiacutem rebier Test je pozitiacutevny u všetkyacutech štrukturaacutelnych

skolioacutez funkčnaacute deformita sa v predklone vyrovnaacute (Blaha 2005)

Pri objektiacutevnom meraniacute sa pouţiacutevaacute skoliometerŠpeciaacutelne navrhnutaacute vodovaacuteha

bola predstavenaacute Bunnellom v roku 1984 aby obmedzil subjektivitu testu v predklone

Je pouţiacutevanyacute na ryacutechle a ľahkeacute kvantitatiacutevne posuacutedeniestupňa rotaacutecie trupu Uhol

rotaacutecie trupu by mal byť meranyacute na troch uacuterovniach chrbtice a to v proximaacutelnej časti

35

hrudnej chrbtice v jej strede a v torakolumbaacutelnom prechode (Bunell 1984 Grivas et

al 2007 Kotwicky et al 2013)

Vo vyšetrovanej poziacuteciiacute sa odmeria sklon gibusua paravertebraacutelneho valu

skoliometrom uhol vaumlčšiacute neţ 5deg je podozrivyacute zo skolioacutezy Vyacutešku kostaacutelneho gibusu

meriame v centimetroch (Kokavec Novorolskyacute 2007)

Pri vyšetreniacute skoliometrom hovoriacuteme o symetrii pri vyacutesledku 0deg akaacutekoľvek inaacute

hodnota je nazvanaacute asymetriou (Grivas et al 2006)

Uvaacutedza sa ţe Adamsov test skutočne preukaacuteţe rotačnuacute zloţku skolioacutezy keďţe

prominencia rebier je vyacutesledkom rotaacutecie hrudneacuteho koša spolu s chrbticou (Grossman et

al1995)

Adamsov test sa povaţuje za citliveacute klinickeacute vyšetrenie v porovnaniacute s meraniacutem

Cobbovho uhla (Cote et al 1998)

Avšak citlivosť a špecifita sa meniacute v zaacutevislosi na zručnosti vyšetrujuacuteceho umiestnenia

a veľkosti krivky (Viviani et al1984) Rozsahcitlivosť a špecifita testu v predklone

rocircznym stupňom skolioacutezy suacute (Scherl 2014)

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge10 deg - citlivosť 74 - 84 špecificita 78 -93

hrudnaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť92 - 100 špecificita 60 - 91

driekovaacute skolioacuteza s uhlom Cobb ge20 deg - citlivosť 73 špecificita 68

skolioacutezy s uhlom Cobb ge40 deg - citlivosť 83špecificita 99

I keď vyacutesledky Adamsovho testu nezodopovedajuacute presne Cobbovmu uhlu

nameraneacutemu na RTG sniacutemkach mocircţu tieto dve hodnoty korelovať Všeobecne platiacute ţe

Adamsov uhol medzi 5deg aţ 7deg zodpovednaacute 10deg aţ20deg Cobbovho uhla (Ashworth et al

1988 Bunnell 1984) Bolo dokaacutezaneacute ţe uhol nameranyacute pri Adamsovom teste menšiacute

ako 5deg maacute špecifitu 47 pre detekciu adolescentnej idiopatikej skolioacutezy (AIS) Na

zaacuteklade tohto uacutedaja sa uhol menšiacute ako 5deg nepovaţuje za pozitiacutevny naacutelez Špecifitu 86

vypovedaacute Adamsov uhol 7deg takto vysokeacute percento špecifity koreluje s veľkosťou

Cobbovho uhla nad 10deg zisteneacuteho na RTG sniacutemke a pacient sa posiela na vyšetrenie

chrbtice k odborniacutekovi(Ashworth et al1988 Bunnell 1984)

36

Vyšetrenie olovnicou

Meranie

zozadu hodnotiacuteme osoveacute postavenie chrbtice- olovnica spustenaacute zo stredu

zaacutehlavia (protuberantia occipitalis externa tŕň C7) maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou

ryhou stredom celej chrbtice medzi kolenami a dopadať medzi paumlty V tomto priacutepadne

hovoriacuteme o kompenzovom osovom postaveniacute V priacutepade ţe olovnica intergluteaacutelnou

ryhou neprechaacutedza odmeria sa odchyacutelka v centimetroch a označiacute sa ako

dekompennzaacutecia vpravo vľavo (Rychliacutekovaacute2008)

spredu hodnotiacuteme osoveacute postavenie trupu ndash olovnica sa spuacutešťa od processus

xiphoideus prebieha cez pupok (brucho sa dotyacuteka olovnice nemalo by prominovať)

zboku hodnotiacuteme osoveacute postavenie tela ndash olovnica sa spuacutešťa od vonkajšieho

zvukovodu a maacute prechaacutedzať stredom plecoveacuteho a bedroveacuteho kĺbu a padať pred osu

členkoveacuteho kĺbu (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie pohyblivosti chrbtice

Schoberova vzdialenosť ndash hodnotiacute pohyblivosti driekovej chrbtice do flexie

Meria sa vzdialenosť trňoveacuteho vyacutebeţku stavcaL5 a 10cm kraniaacutelne u dospelyacutech 5 cm

u detiacute Pri zdravej chrbtici sa taacuteto vzdialenosť predĺţi u dospelyacutech minimaacutelne o 4-5 cm

u detiacute o 25 cm (Macrae Wright 1969)

Stiborova vzdialenosť ndash ukazuje rozviacutejanie hrudnej a driekovej chrbtice Meria

sa vzdialenosť tŕňoveacuteho vyacutebeţku stavca L5 a C7 Pri predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť o 7-10cm (Malanga Nadler 2006)

Ottova vzdialenosť ndashrozsah pohybu hrudnej chrbtice do predklonu a do

zaacuteklonu Meranaacute je vzdialenosť od stavcaC7 a 30cm kaudaacutelne Pri predklone by sa mala

vzdialenosť predĺţiť aspoň o 35 cm pri zaacuteklone by sa mala vzdialenosť zmenšiť v

priemere o 25 cm (Vařeka Vařekovaacute 1995)

Čepojova dištanciandash rozsah pohybu krčnej chrbtice do flexie Meria sa

vzdialenosť od stavcaC7 a 8 cm kraniaacutelne Pri maximaacutelnom predklone by sa mala taacuteto

vzdialenosť predĺţiť najmenej o 3cm (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

37

Forestier Flache ndash kolmaacute vzdialenosť protuberantia occipitalis externaa steny

meria sa najčastejšie v stoji Ak sa pacient s prepnutyacutemi kolenami dotyacuteka tylom steny

je Forestierova fleche 0Pouţiacuteva sa pre meranie fixovanej hrudnej kyfoacutezy alebo pri

flekčnom postaveniacute hlavy (Kolaacuteř 2009)

Thomayerova skuacuteškandashtzv skuacuteška jednoducheacuteho predklonu nešpecificky

hodnotiacute pohyblivosť celej chrbticePacient sa zo stoja predkloniacute a meria sa vzdialenosť

medzi špičkou tretieho prstu a podlahou Normou je ak sapacient dotkne špičkou prstu

podlahy za fyziologickuacute sa daacute povaţovať ešte aj vzdialenosť do 10 cm od podlahy

(Kolaacuteř2009)

Tyacutemto testom mocircţeme hodnotiť aj hyperhypomobilitu chrbice Za patologickuacute sa

povaţuje jednoznačne vzdialenosť 30cmod zeme Je nutneacute však diferencovať či je

predklon obmedzenyacute poruchou statodynamikychrbtice alebo skraacuteteniacutem flexorov kolien

Ak sa vyšetrovanyacute behom testu dotkne podlahy celou dlaňou najčastejšie to poukazuje

na generalizovanuacute hypermobilitu Ak poloţiacute na zem celeacute predlaktie jednaacute sa o vyznamuacute

poruchu vaumlziva (Kolaacuteř 2009)

Podľa Jandu a kol (2004) hodnotiacuteme tuacuteto skuacutešku nasledovne

norma ndash dotyk podloţky špičkami prstov

pozitiacutevnaThomayerova skuacuteška ndash meriame vzdialenosť v cm od podloţky

negatiacutevna Thomayerova skuacuteška ndash miacutenus v cm (pacient sa dotyacuteka dlaňami alebo

predklaktiami zeme)

Vyšetrenie lateroflexiendashPacient stojiacute vzpriamene chrbtom opretyacute o stenu

horneacute končatiny pozdĺţ tela dlane k telu prsty natiahnuteacute Na stehne sa zaznačiacute bod po

ktoryacute siaha najdlhšiacute prst vyzveme pacienta aby aby spravil uacuteklon (vyluacutečenie

predklonunadvihnutie opačnej dolnej končatiny (DK)značnyacute posun panvy lateraacutelne)

Zaznačiacute sa kam dosiahol a porovnajuacute sa strany Skuacuteška je orientačnaacute (Haladovaacute

Nechvaacutetalovaacute 2010Hromaacutedkovaacute a kol 2002)

Matthiassov test drţania tela - jednoduchyacute a spoľahlivyacute test vyšetrovanyacute

v stoji predpaţiacute horneacute končatiny do 90deg a drţiacute ich tak 30 sekuacutend Sleduje sa zmena

drţania tela (Matthiass 1966)

Pri vyšetreniacute sledujeme i celkoveacute zakriveniechrbtice kompenzaacuteciu trupu

meriame celkovuacute vyacutešku v porovnaniacute s dĺţkou končatiacuten v upaţeniacute Normaacutelne byacuteva

38

rozpaumltie paţiacute jedinca rovnakeacute ako jeho telesnaacute vyacuteška jeho telesnej vyacuteške Skoliotik maacute

trup skraacutetenyacute o deformitu chrbtice Podobnyacute vyacuteznam maacute vyšetrenie proporciiacute postavy

v stoji a v sede Podobne sluacuteţi vyšetrenie proporcionality v sede a v stoji Naacutepadnyacute

rozdiel vyacutešky postavy v stoji s dĺţkou trupu v sede svedčiacute o deformite chrbtice

Vyšetrenie trupu v sede vyluacuteči asymetriu panvy a sekundaacuterny pocircvod krivky (Dungl a

kol 2005)

Goniometrickeacute vyšetrenie

Hodnotenie rozsahov pohyblivosti chrbtice maacute vyacuteznam pri hodnoteniacute flexibility

krivky a pohyblivosti jednotlivyacutech uacutesekov Pohyblivosť jednotlivyacutech uacutesekov sme uţ

uviedli medzi kineziologickyacutemi poznatkami Teraz zdocircrazňujeme vyšetrovaneacute pohyby

a uvaacutedzame aj ich fyziologickyacute rozsah podľa Jandy a Pavlŧ

Tabuľka 2 Fyziologickyacute rozsah vyšetrovanyacutech pohybov chrbtice (Janda Pavlŧ 1993)

Uacutesek chrbtice Flexia Extenzia Lateraacutelna flexia Rotaacutecia

Krčnaacute 40deg-45deg 45deg-75deg 45deg 50deg-60deg

Hrudnaacute

a driekovaacute - - 35deg-45deg 20deg-45deg

Vyšetrenie dolnyacutech končatiacuten

Vyšetrenie skoliotikov cielene dopĺňame o vyšetreniedolnyacutech končatiacuten (DKK)

Karski Madej a Rehaacutek (2001) odporuacutečajuacute vyšetrenie pohyblivostiv oboch bedrovyacutech

kĺboch Zistili ţe u vaumlčšiny pacientov s IS je priacutetomnaacute abdukčnaacute kontraktuacutera prevaţne

v oblasti pravej coxy

Testuje sa addukcia oboch bedrovyacutech kĺbov v extenzii Kontroluje sa i priacutetomnosť

flekčnej a extrarotačnej kontraktuacutery bedrovyacutech kĺbov (hlavne vpravo) (Karski Karski

2014 )

Meranie dĺţky dolnyacutech končatiacuten

Dĺţka DKK sa meria v ľahu

Funkčnaacute dĺţka vzdialenosť prednej spiny a vnuacutetorneacuteho členku

Anatomickaacute dĺţka trochanter major ndash vonkajšiacute členok

39

Umbilikomaleolaacuterna dĺţka pupok- vnuacutetornyacute členok (pri šikmej

a asymetrickej panve) (Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Trendelenburgov test- vyšetrenie stoja na jednej nohe -hodnotiacute stav

pelvifemoraacutelnychstabilizaacutetorov Ide o stoj na jednej dolnej končatine druhaacute je pokrčenaacute

v bedrovom a kolennom kĺbe Pri teste by nemalo docircjsť k vychyacuteleniu či poklesu panvy

na stranu flektovanej končatiny Pozorujeme i trup ndash nemalo by dochaacutedzať ku

kompenzačneacutemu uacuteklonu na stranu stojnej končatiny (Hardcastle Nade1985)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania a dychovyacutech pohybov

Dychoveacute pohyby sluacuteţia nielen k metabolickyacutem potrebaacutem organizmu ale majuacute

suacutečasne i posturaacutelnu funkciu Rytmicky menia tvar hrudniacuteka a tyacutem ovplyvňujuacute drţanie

a konfiguraacuteciu tela Dynamika dyacutechania zaacutevisiacute na tvare chrbtice a tvar chrbtice zaacuteleţiacute na

dynamike dyacutechania (Dylevskyacute 2009b Veacutele 2012)

Vyšetrenie stereotypu dyacutechania je uacutezko spojeneacute s vyšetreniacutem stabilizačnej

funkcie chrbtice Umoţňuje posuacutediť aktivaacuteciu braacutenice a jej spolupraacutecu s brušnyacutemi

svalmi Z hľadiska kinezioloacutegie rozdeľujeme dyacutechanie na braacuteničneacute a kostaacutelne Pri

braacuteničnom dyacutechaniacute sa rozširuje nielen brušnaacute dutina a dolnaacute apetuacutera hrudniacuteka do šiacuterky

ale i predozadne Pri hornom type dyacutechania sa sternum pohybuje kraniokaudaacutelne

a hrudniacutek sa rozširuje minimaacutelne(Kolaacuteř 2009)

Sledujeme priebeh dychovej vlny ndash respiračnyacute pohyb prebieha distoproximaacutelne

pri naacutedychu i vyacutedychu (Chaloupka 2011)

Celkovuacute pohyblivosť rebier zisťujeme priloţeniacutem prstov do medzirebrovyacutech

priestorov Porovnaacutevame ich vzaacutejomneacute postavenie pri naacutedychu a vyacutedychui symetrickosť

rozpiacutenania hrudniacuteka V hornej časti hrudniacuteka sledujeme pohyb rebier nahor pri naacutedychu

pri vyacutedychu ich pokles V dolnej časti hrudniacuteka by sa mal odohraacutevať kriacutedlovityacute pohyb

rebier (Gross a kol 2005)

Meranie obvodu hrudniacuteka

Suacutečasťou vyšetrenia hrudniacuteka je i meranie jeho pruţnosti Zistiacuteme ju

prostredniacutectvom merania jeho obvodu krajčiacuterskym metrom - meria sa na dvoch

miestach a to

40

- cez bod mezosternale (muţi thelion) ndash obvod meriame vzadu tesne nad dolnyacutem

uhlom lopatiek vpredu u ţien cez stred hrudnej kosti (tesne nad hornyacutem

okrajom pŕs) u muţov nad prsnyacutemi bradavkami

- cez xifosternale - presnešie pre menšie zapojenie svalov a menšiu vrstvu tuku

Meranie sa opakuje 3x a to pri maximaacutelnom naacutedychu a maximaacutelnom vyacutedychu

(Haladovaacute Nechvaacutetalovaacute 2010)

Vyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

Rozlišujeme svaly s tendenciou k skraacuteteniu a svaly s tendenciou k oslabeniu

Fylogeneticky staršie svaly s prevaţne posturaacutelnou funkciou suacute svaly s tendenciou

k hyperaktivite a skraacuteteniu Fylogeneticky mladšie svaly prevaţne svaly faacutezickeacute majuacute

tendenciu k oslabeniu vaumlčšinou je to praacuteve končatinoveacute svalstvo ryacutechlejšie sa

kontrahuje pri preťaţeniacute majuacute sklon k oslabeniuPodľa Jandu vyšetrujeme svalovuacute silu

(svalovyacute test) i vyšetrenie skraacutetenyacutech svalovVyšetrenie skraacutetenyacutech a oslabenyacutech svalov

naacutem preukaacuteţe priacutetomneacute svaloveacute dysbalancie(Lewit2003Veacutele 1997 )

Podľa Jandu rozlišujeme tri typy svalovyacutech dysbalanciiacute kedy suacute v nerovnovaacutehe

svaloveacute paacutery

Dolnyacute skriacuteţenyacute syndroacutemndashoslabeneacute mm glutaei maximi x skraacuteteneacute flexory

bedrovyacutech kĺbov slabeacute priame brušneacute svaly x skraacuteteneacute driekoveacute vzpriamovače trupu

slabeacute mm glutei medii x skraacuteteneacute m tensory fasciae latae a mm quadrati lumborum

Hornyacute skriacuteţenyacute syndroacutem ndashskraacuteteneacute horneacute x oslabeneacute dolneacute fixaacutetory ramenneacuteho

pletenca skraacuteteneacute mmbodka pectorales x oslabeneacute medzilopatkoveacute svaly

oslabeneacutehlbokeacute flexory šije x skraacuteteneacute extenzory šije a kyacutevače

Vrstvovyacute syndroacutem - charakterizovanyacute striedaniacutem oblastiacute hypertrofickyacutech

a oslabenyacutech svalov kaudokraniaacutelne sledujeme skraacuteteneacute ischiokruraacutelne svaly chabeacute

gluteaacutelne svaly maacutelo vyvinuteacute vzpriamovače drieku hypertrofickeacute vzpriamovače v ThL

oblasti slabeacute medzilopatkoveacute svaly hypertrofickeacute horneacute fixaacutetory ramenneacuteho pletenca

Na prednej strane pozorujeme oslabeneacute m vastus medialis skraacuteteneacute flexory bedrovyacutech

kĺbov oslabeneacute priame brušneacute svaly lateraacutelne však brušnaacute stena byacuteva vtiahnutaacute v

šikmyacutech brušnyacutech svalovskraacuteteneacute prsneacute svalyoslabeneacute hlbokeacute flexory krku

(Lewit2003 Veacutele 1997)

41

Karski Madej a Rehaacutek (2001) zdocircrazňujuacute vyšetrenie adduktorov a abduktorov

bedrovyacutech kĺbov Čiacutem vaumlčšiacute je rozdiel v rozsahu abdukcie (menšia addukcia praveacuteho

bedroveacuteho kĺbu a vaumlčšia addukcia ľaveacuteho) tyacutem vaumlčšia je hrozba rozvinutia skolioacutezy

Tvrdiacute ţe skolioacutezy sa objavujuacute u detiacute ktoreacute majuacute abdukčnuacute kontraktuacuteru vpravo

(addukcia 0 abdukčnaacute kontraktuacutera 5-10deg) alebo u detiacute ktoreacute majuacute menšiu abdukčnuacute

kontraktuacuteru praveacuteho bedroveacuteho kĺbu ale veľkuacute addukciu ľaveacuteho bedroveacuteho kĺbu (40-

45deg)

Podľa Kolaacuteřa (2002) je podstatneacute vyšetrenie svalov z funkčneacuteho hľadiska a to

hlavne vyšetreniacutem hlbokeacuteho stabilizačneacuteho systeacutemu ako najvyacuteznamnejšieho funkčneacuteho

faktoru Ide o vyšetrenie suacutehry svalov zaisťujuacutecich stabilizaacuteciu chrbtice počas pohybu

Vyšetrenie hypermobility

Pod pojmom hypermobilita sa rozumie zvyacutešenaacute kĺbna pohyblivosť nad beţnuacute

fyziologickuacute normu Podľa Sachseho rozoznaacutevame tri druhy hypermobility

lokaacutelnupatologickuacute ndash vznikaacute napriacuteklad medzi jednotlivyacutemi stavcami ako kompenzaacutecia

blokaacutedy generalizovanuacute patologickuacute ndash mocircţe vzniknuacuteť ako naacutesledok poruchy aferencie

centraacutelnej poruchy svaloveacuteho tonu a pod Konštitučnaacute hypermobilita je charakteristickaacute

postihnutiacutem celeacuteho tela nemusiacute však byť vo všetkyacutech oblastiach rovnakeacuteho stupňa

(Janda a kol 2004 Kolaacuteř 2009)

Je viacero skuacutešok napr skuacuteška rotaacutecie hlavy skuacuteška šaacutelu zapaţenyacutech paţiacute

zaloţenyacutech paţiacute extendovanyacutech lakťov zopnutyacutech ruacutek zopnutyacutech prstov skuacuteška

posadenia na paumlty či uţ spomiacutenanaacute skuacuteška predklonu ndash tzvThomayerov test (Janda

a kol 2004)

Skuacutešku uacuteklonu pri vyšetreniacute hypermobility hodnotiacuteme podľa kolmice spustenej

z axily - maacute prechaacutedzať intergluteaacutelnou ryhou Pri hypermobilite sa kolmica dostaacuteva za

kontralateraacutelnu stranu pri skraacuteteniacute mquadratus lumborum zostaacuteva na homolateraacutelnej

strane (Janda a kol 2004)

Palpaacutecia

Vyšetreniacutem pohmatom zisťujeme reflexneacute zmeny na koţi (hladkosť teplota

potivosť napaumltie) podkoţiacute fasciaacutech svaloch Zisťujeme vzaacutejomnuacute pohyblivosť tyacutechto

42

tkaniacutev voči sebe eventuaacutelne vyhľadaacutevame barieacutery medzi jednotlivyacutemi vrstvami

Zisťujeme i priacutetomnosť a kvalitu opuch bolestivosť a posunlivosť jaziev i kvalitu

citlivosti Čiacutem hlbšie palpujeme tyacutem je porucha hlbšie uloţenaacute Pri palpaacutecii kostiacute

rozpoznaacutevame hrboly (miesta svalovyacutech uacuteponov) moţneacute zmeny na okostici

lokalizujeme kĺbne štrbiny Palpujeme kĺbnu pohyblivosť v zmysle kvality a rozsahu

tzv kĺbnu hru (Dobeš 2011)

493 Ostatneacute vyšetrenia

Suacutečasťou klinickeacuteho vyšetrenia byacuteva i neurologickeacute vyšetrenie či zistenie

funkčneacuteho stavu kardiopulmonaacutelneho aparaacutetu (vitaacutelna kapacita pľuacutec

echokardiogramultrazvuk srdca)Orientačneacute neurologickeacute vyšetrenievyluacuteči uacutetlakoveacute

miešne a koreňoveacute syndroacutemy alebo neuromuskulaacuterne poruchy (Repko 2010 Dungl a

kol2005)

Sledujeme i celkovyacute duševnyacute stav pacienta Mocircţe naacutes doviesť k odhaleniu zaacutevaţnyacutech

systeacutemovyacutech ochoreniacute a dovoľuje naacutem odhadnuacuteť spolupraacutecu pacienta v buduacutecej liečbe

(Dungl a kol 2005)

494 Zobrazovacie metoacutedy

RTG vyšetrenie

Pri podozreniacute na štrukturaacutelnu skolioacutezu sa vyšetrenie dopĺňa o RTG obraz

Umoţňuje naacutem zistiť rozsah štrukturaacutelnych zmien na chrbtici posuacutediť funkčnuacute

a štrukturaacutelnu zloţku odmerať uhol zakrivenia a určiť primaacuternu krivku Najvaumlčšiu

vyacutepovednuacute hodnotu majuacute sniacutemky na dlhom formaacutete 30x90 cm kde je zachytenaacute celaacute

chrbtica i s polohou hlavy a panvy Takeacuteto sniacutemky sa zhotovujuacute

v anteroposterioacuternej(AP)a bočnej projekcii na začiatku liečby a po jednom

rokuZaacutekladneacute sniacutemky sa dopĺňajuacute APsniacutemkom v uacuteklonoch na stranu konvexity krivky

s centraacuteciou na vrcholktoreacute sluacuteţiak zisteniu flexibility krivky Tieto sniacutemky sa

zhotovujuacute aktiacutevnou flexiou pacienta alebo ešte lepšie pasiacutevnym tlakom na vrchol krivky

a pomocnyacutem ťahom za trup Pri sledovaniacute liečby sa kontrolnyacute sniacutemok v predozadnej

projekcii zopakuje po šiestich mesiacoch Pri očakaacutevaniacute progresie o tri mesiace (Sosna

kol 2001 Repko 2007 Kolaacuteř 2003)

43

RTG sluacuteţi na

Meranie tiaţe zakrivenia ndash Cobbov uholndash na AP projekciiho zvierajuacute kolmice na

priamky prechaacutedzajuacutece odľahlyacutemi kryciacutemi plochami koncovyacutech stavcov (Repko 2012)

Meranie rotaacutecie stavcov

Stupeň rotaacutecie stavcov sa hodnotiacute metoacutedou podľa Nashe a Moa podľa poziacutecie tieňov

pedikulov stavca na AP sniacutemku a je klasifikovanyacute piatimi stupňami rotaacutecie (Esposito et

al 2012)

- nultyacute stupeň tiene pedikulov suacute v rovnakej vzdialenosti od straacuten tiel stavcov

- stupeň I tieň pedikulu na konvexnej strane sa presuacuteva z okraja tela stavca

- stupeň II rotaacutecia je medzi stupňom I a III

- stupeň III tieň pedikulu sa nachaacutedza bliacutezko centra tela stavca

- stupeň IV tieň pedikulu je za stredom tela stavca

Určenie kostneacuteho vekundash u adolescentnyacutech pacientov sa odčiacutetava kostnaacute zrelosť

sledovaniacutem stupňa osifikaacutecie apofyacutez iliakaacutelnych kriacutest metoacutedou podľa Rissera Stupeň 1

je 25 osifikaacutecia stupeň 2 je 50 osifikaacutecia stupeň 3 je 75 osifikaacutecia stupeň 4 je

100 osifikaacutecie stupeň 5 je fuacutezia skostnatenyacutech epifyacutez lopaacutet bedrovyacutech kostiacute (Repko

2012Horne Flannery Usman 2014)

Obraacutezok 5 Scheacutema Risserovyacutech zoacuten(Horne Flannery Usman 2014)

Ďalšie zobrazovacie metoacutedy suacute napriacuteklad magnetickaacute rezonancia (MRI) alebo

počiacutetačovaacute tomografia(CT) ktoreacute sa pouţiacutevajuacute v priacutepadoch kombinovanyacutechporuacutech

s postihnutiacutem chrbticoveacuteho kanaacutela či nervovyacutech štruktuacuter (Repko 2012)

44

410 Terapia skolioacutez

Liečba skolioacutezy by mala byť komplexnaacute a individuaacutelne prispocircsobenaacute kaţdeacutemu

pacientovi Ide o spolupraacutecu viaceryacutech odborniacutekov pediater ortopeacuted rehabilitačnyacute

lekaacuter fyzioterapeut niekedy i neuroloacuteg Pri liečbe orteacutezami zohraacuteva docircleţituacute uacutelohu

protetik (Kolaacuteř 2003)

Keďţe nepoznaacuteme presnyacute pocircvod idiopatickej skolioacutezy kauzaacutelna liečba nie je

moţnaacute a sme odkaacutezaniacute na liečbu symptomatickuacute (Sochovaacute 2002)

Pri liečbe je veľmi docircleţiteacute i navodenie spolupraacutece medzi pacientom a rodičom

hlavne u detskeacuteho pacienta ktoryacute maacute primaacuternu krivku v hrudnej oblasti krivka sa

objavila pred 10 rokom pacientje hypermobilnyacute a vykazuje minimaacutelne mozočkoveacute

priacuteznaky (Kolaacuteř2003)

Všeobecnou zaacutesadou či uţ konzervatiacutevnej alebo operačnej terapie je skorigovanie

skoliotickej krivky a tuacuteto korekciu udrţať Tyacutem sa zmierni rozvoj štrukturaacutelnych zmien

(hlavne v obdobiacute po ukončeniacute rastu) a progresia krivky (Vlach 1986 Weiss et al

2006)

Z hľadiska voľby terapie a tiaţe krivky sa skolioacutezy delia nasledovne

- 0-10deg nepovaţuje sa za skolioacutezu

- 10-20deg sledovanie krivky (kaţdeacute 3 mesiace) ak je krivka bez progresie kaţdyacutech

6 mesiacov rehabilitaacutecia

- 20-40deg indikaacutecia korzetu

- nad 40deg - pri progresiioperačneacute riešenie (Sosna kol 2001)

Pri kinezioterapiisaautori zhodujuacute v naacutezore ţe je indikovanaacute pri skolioacutezach nad 10deg

teda Ib a viac U kriviekpod 10deg nie je terapia nutnaacute doporučujesa zvyacutešenaacute telesnaacute

aktivita (Vařeka 2000)

Hlavnyacutem cieľom pohybovej terapie skolioacutezy je zabraacutenenie progresie skoliotickyacutech

zmien a podľa moţnosti i uacuteprava chybneacuteho zakrivenia chrbtice Docircleţityacutem

predpokladom pre ovplyvnenie skolioacutezy je nahradeniepatologickyacutech posturaacutelnych

a pohybovyacutech vzorov fyziologickyacutemispraacutevnymi (Pavlŧ2003 Weiss et al 2006)

45

Kriteacuteriom pre vyacuteber terapeutickeacuteho postupu je kineziologickyacute rozbor Vyacuteber ďalej

musiacute rešpektovať typ skolioacutezy veľkosť krivky vek a schopnosť spolupraacutece pacienta či

spolupraacutecu rodičov (techniky vyuţiacutevajuacutece asistenciu zaučenej osoby) V raacutemci

fyzioterapeutickyacutech postupov sa vyuţiacuteva predošetkyacutem formatiacutevny vplyv svalstva na

kostnyacute vyacutevoj I keď terapeuti vyuţiacutevajuacute odlišneacute techniacuteky mali by sa dodrţiavať určiteacute

všeobecneacute pravidlaacute

- cielene aktivovať autochtoacutennu muskulatuacuteru

- ovplyvňovať synergie ventraacutelnej a dorzaacutelnej muskulatuacutery a nedostatočnuacute

svalovuacute diferenciaacuteciu

- aktivovať braacuteničneacute dyacutechanie pri spraacutevnom postaveniacute panvy

- cvičenieby malo prebiehat prebieha v trakcii

- cvičenie zameraneacute na svalovuacute funkciu doplniť mobilizačnyacutemi technikami

(Kolaacuteř 2009)

4101 Fyzioterapeutickeacute postupy

Metoacuteda Klapp

Autorom tejto metoacutedy je nemeckyacute ortopeacuted Rudolph Klapp Vypracoval ju na

zaacuteklade pozorovania ţe pri chocircdzi štvornoţcov suacute pohyby chrbtice z hľadiska ortopeacutedie

veľmi praktickeacute a navyše u tyacutechto zvierat sa nevyskytujuacute skolioacutezy Podstatou je teda

lokomoacutecia v kvadrupedaacutelnej poziacutecii Princiacutep cvičenia spočiacuteva v rozloţeniacute chrbtice

medzi 4 body opory so suacutečasnou lokomoacuteciu (lezeniacutem) s priamym vplyvom na rotabilitu

a pretiahnutie chrbtice s posilneniacutem svaloveacuteho korzetu Dochaacutedza tak k trojrozmernej

mobilizaacutecii chrbtice a ku korekcii chybneacuteho zakrivenia zlepšovaniu svalovej sily

koordinaacutecie a vytrvalosti Cvičebnyacute program sa riadi typom a stupňom zakrivenia

chrbtice Pozostaacuteva z pohybov končatiacuten trupu a zaujatia rocircznych polocirch trupu pri chocircdzi

po štyroch Taacuteto technika vyuţiacuteva dva bazaacutelne typy lezenia kreuzgang (skriacuteţeneacute

lezenie) kde suacute odrazoveacute končatiny kontralateraacutelne a passgang (mimochodneacute lezenie)

pri ktorom suacute odrazoveacute končatiny ypsilateraacutelne Skriacuteţeneacutelezenie sa vyuţiacuteva skocircr

u skolioacutez tvaru Cmimochodneacute pri tvare S Tyacutemto spocircsobom moţno dosiahnuť uacutepravu

nielen zmien v zmysle skolioacutezy a torzie ale i v zmysle lordotizaacutecie a kyfotizaacutecie

Odľahčenie chrbtice napomaacuteha k jej mobilizaacutecii a preťahovaniu za suacutečasneacuteho

posilňovania svalstva trupu Podľa vyacutechodiskovej polohy suacute aktivovaneacute svaly na

46

konvexnej i konkaacutevnej strane Kotraindikaacuteciou tejto metoacutedy je neschopnosť zvlaacutednuť

cvičenie (motoricky mentaacutelne) a postihnutie hornyacutech či dolnyacutech končatiacuten nedovoľujuacutece

zaujatie či zaacuteťaţ spojenaacute s postaveniacutem na štyroch končatinaacutech (Pavlŧ2003 Kolaacuteř

2009)

Ortopedickaacute dychovaacute terapia Schroth

Autorkou je učiteľka Katharina Schroth Svoju cvičebnuacute metoacutedu vypracovala

a vyskuacutešala najskocircr sama na sebea aţ potomzaloţila vlastnuacute kliniku na liečbu skolioacutezy

Neskocircr v jej šľapajaacutech pokračovala Katharinina dceacutera Schrothovaacute vychaacutedzala

z pocircvodne empirickeacuteho poznania podľa ktoreacuteho trup pozostaacuteva z troch zhruba

pravouhlyacutech blokov stojacich nad sebou

- panvovyacute (začiacutena podbruškom a končiacute rebrami)

- hrudnyacute (začiacutena na bruchu do vyacutešky stavcaTh6 a dolnej 13 rebier)

- ramennyacute (od vyacutešky ramien k mandibule)

Pri skolioacuteze suacute tieto bloky vo frontaacutelnej rovine protisebe vzaacutejomne posunuteacute

priacutepadne zrotovaneacute a nadobuacutedajuacute klinovityacute tvar čiacutem vznikaacute torzia Klinovityacutem

sformovaniacutem blokov a rotovaniacutem tiel stavcov dochaacutedza k zniacuteţeniu vyacutešky chrbtice

obmedzeniu pohyblivosti rebier čo nepriaznivo ovplyvniacute i dyacutechanie

Korekcia chybneacuteho postavenia je zahaacutejenaacute v oblasti chodidiel pokračuje

dolnyacutemikončatinami panvou To znamenaacute ţe dochaacutedza ku korekcii pacienta bdquozdola-

nahorldquo Veduacute k nej tieto kroky

- aktiacutevne pretiahnutie (prolongaacutecia)

- korekcia stranovyacutech posunov (vychaacutedza sa z opaumltovne ziacuteskaneacuteho stredneacuteho

postavenia panvy)

- aktiacutevna derotaacutecia

Tento stav sa deje predovšetkyacutem prostredniacutectvom špeciaacutelnych dychovyacutech cvičeniacute

Naacutecvik vhodneacuteho spocircsobu dyacutechania je veľmi podstatnou časťou liečby Maacute docieliť

korekciu nepriaznivyacutech dychovyacutech vzorcov ktoreacute suacute pre skolioacutezu typickeacute a prispievajuacute

k jej zhoršeniu (Pavlŧ2003)

Hlavnyacutem zloţkami cvičebnyacutech programov suacute

47

- cvičenie DKK v zaacutevese na rebrinaacutech

- naťahovacie cvičenie v kľaku za rukami a podobne ktoreacute vedie k zlepšovaniu

pohyblivosti chrbtice

- formovacie cvičenia pri ktoryacutech sa korekcia chybneacuteho postavenia chrbtice

dosahuje aktivaacuteciou určityacutech svalovyacutech skupiacuten

- posilňovacie cvičenia ktoreacute izometrickou kontrakciou zvyšujuacute silu svalov

a tyacutem udrţujuacute korigovaneacute postavenie chrbtice

Pre udrţanie terapeutickeacuteho efektu maacute docircleţiteacute miesto v terapii tzv aktiacutevna

stabilizaacutecia Ide o izometrickeacute svaloveacute kontrakcie počas vyacutedychu Tyacutemto sa aktivujuacute

i svaly ktoreacute boli doposiaľ neaktiacutevne (Pavlŧ2003)

Koncept vzpornyacutech cvičeniacute Brunkow

Terapeutickyacute koncept meroacutedy Roswithy Brunkow je zaloţenyacute na cielenej

aktivaacuteciidiagonaacutelnych svalovyacutech reťazcov Autorka bolanaacutesledkami uacuterazu nuacutetenaacute byť

nejakyacute čas pripuacutetanaacute k invalidneacutemu voziacuteku V tomto obdobiacute na sebe spozorovala ţe pri

vzpornom napiacutenaniacute hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten sa svalovaacute aktivita rozšiacuteri aţ na trup

a k hlave Vytvorila tak systeacutem vzpornyacutech cvičeniacute ktoryacute umoţňuje

- zlepšenie funkcie oslabenyacutech svalov

- stabilizačnyacute treacutening pre chrbticu a končatiny bez neţelaneacuteho zaťaţenia kĺbov

- preučenie spraacutevnych pohybov(Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Hlavnyacutem terapeutickyacutem prostriedkom suacute napiacutenacie resp vzporneacute cvičenia Postavenie

hornyacutech a dolnyacutech končatiacuten vyvolaacute aktivitu svaloveacuteho vzorca Zaacutekladom cvičeniacute je

voľnaacute maximaacutelna dorzaacutelna flexia ruacutek a nocirch prevedenaacute vzpieraniacutem zaacutepaumlstia dlane či

paumlty v distaacutelnom smere proti pomyselneacutemu či reaacutelnemu odporu Dorzaacutelna flexia

aktivuje svaloveacute reťazce ktoryacutech fixnyacute bod leţiacute proximaacutelne a aktivita sa šiacuteri smerom

disto-proximaacutelnym Izometrickeacute vzpieranie oproti tomu aktivuje svaloveacute reťazce

s fixnyacutem bodom v distaacutelnych častiach končatiacuten aktivaacutecia je teda proximo-distaacutelna

V oboch priacutepadoch sa svalovaacute aktivita iradiaacuteciou šiacuteri ďalej i na trupoveacute

svaly(Pavlŧ 2003)

Metodika je rozpracovanaacute na cvičenia do šiestich tyacuteţdňov Pri cvičeniacute je nutneacute

zaujatie vhodnej zaacutekladnej polohy tela a vyacutechodiskovej polohy pre končatiny

48

Zaacutekladnou podmienkou postupu svalovej aktivaacutecie je spraacutevne postavenie kĺbov ktoreacute

musiacute byť zachovaneacute počas vzpornyacutech cvičeniacute Opakovaniacutem sa udrţujuacute reflexneacute draacutehy

tejto neuromuskulaacuternej aktivity Podpornyacutem prostriedkom suacute pomocneacute manuaacutelne

techniky ktoreacute stimulujuacute povrchovuacute či hlbokuacute citlivosť Napriacuteklad potieranie

povrchoveacute hlbokeacute hladkanie naacuterazoveacute tlakoveacute impulzy roztieranie (Pavlŧ2003)

Dyacutechanie pri cvičeniacute hraacute vyacuteznamnuacute rolu Naacutedych pocircsobiacute facilitačne vyacutedych

inhibične V ľahu na bruchu pri naacutedychu vychaacutedza pohyb smerom od ruacutek cez trup

k nohaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu od nocirch k rukaacutem V ľahu na chrbte ide pohyb

s naacutedychom od nocirch smerom k rukaacutem Uvoľnenie pri vyacutedychu zase opačne Cvičenie

prekladaacuteme relaxaacuteciou (Haladovaacute a kol1997)

Docircleţituacute uacutelohu zohraacuteva vedomeacute motorickeacute učenie pozornosť koncentraacutecia

a pochopenie optickej a akustickej ponuky a jej prenesenie na kinestetickuacute uacuteroveň

(Kolaacuteř2009)

Vojtov princiacutep reflexnej lokomoacutecie

Zaacuteklady tohto diagnostickeacuteho a terapeutickeacuteho princiacutepu poloţil na zaacuteklade

vlastnyacutech pozorovaniacute a skuacutesenostiacute českyacute neuroloacuteg Dr Vaacuteclav Vojta Metoacuteda vznikla

empiricky Zistil ţe pri určitej manipulaacuteciiacute s dieťaťom dochaacutedza k zmenaacutem svalovej

suacutehry ktoreacute vykazovali určituacute pravidelnosť a to vzbudilo jeho zaacuteujem U jeho malyacutech

pacientov vznikali vo svaloch pravidelne a automaticky takeacute reakcie ktoreacute boli

doposiaľ z funkcie vyradeneacute Na zaacuteklade prvyacutech pozorovaniacute vypracoval terapeutickyacute

koncept ktoryacute povaţoval viac za hypoteacutezu ako vyacutesledok vedeckej praacutece S cieľom

zlepšenia klinickeacuteho stavu svojich pacientov ďalej rozviacutejal a prepracovaacuteval svoju

metoacutedu (Vojta Peters2010)

Dnes predstavuje neurofyziologickyacute a vyacutevojovo orientovanyacute systeacutem

ktoreacuteho cieľom je znovuobnovenie vrodenyacutech fyziologickyacutech pohybovyacutech vzorov

ktoryacutech spontaacutenne zapojenie je obmedzeneacute poruchou centraacutelnej nervovej suacutestavy

a pohybovej suacutestavy nech uţ majuacute akuacutekoľvek priacutečinu Profesor Vojta vychaacutedzal

z predstavy ţe zaacutekladneacute pohyboveacute vzory suacute geneticky naprogramovaneacute v centraacutelnej

nervovej suacutestave kaţdeacuteho jedinca a pomocou reflexnej lokomoacutecie je moţneacute CNS

aktivovať prebudiť jej narušeneacute spoje a znovu obnoviť fyziologickeacute pohyboveacute vzory

(Pavlŧ2003Kolař 2009)

49

Metoacuteda vyuţiacuteva modeloveacute reflexneacute vzory z ontogenetickeacuteho vyacutevoja typickeacute pre

skoryacute detskyacute vek a pomocou nich sa snaţiacute aktivovať motorickeacute funkcie K reflexneacutemu

vybaveniu vyuţiacuteva adekvaacutetne proprioceptiacutevne stimuly - predpaumltie periostaacutelny tlak

v spuacutešťovyacutech zoacutenach na trupe a končatinaacutech statickyacute a dynamickyacute tlak v kĺbe presne

definovanuacute vyacutechodiskovuacute polohu oporneacute body a adekvaacutetny odpor proti vznikajuacutecemu

pohybu Ide o neustaacutelu kontrolu cez aferentnyacute a eferentnyacute systeacutem medzi perifeacuteriou

a centrom ktoruacute mocircţeme pozorovať spraacutevnym zapojeniacutem svalov v reťazci a zreťazeniacutem

tyacutechto svalovyacutech slučiekdo vyacutesledneacuteho globaacutelneho vzoru Celyacute dej prebieha

dynamickyacutem striedaniacutem opornej (stojnej) krokovej (flekčnej) odrazovej a relaxačnej

faacutezy v určitej časovej postupnosti Vyvolanie zmeny drţaniapostuacuteryalebo pohybu je

odvodeneacute od dvoch zaacutekladnyacutech globaacutelnych vzorov nazyacutevanyacutech reflexneacute otaacutečanie

a reflexneacute plazenie (Pavlŧ2003)

Stimulovaneacute zoacuteny sa označujuacute ako spuacutešťoveacute zoacuteny Vojta ich definoval spolu

dvadsať a rozdelil ich na hlavneacute a vedľajšie Hlavneacute zoacuteny sa nachaacutedzajuacute na končatinaacutech

(periostaacutelne stimuly) a vedľajšie na trupe (aplikaacutecia svalovyacutech podnetov) V princiacutepe

podnet aplikovanyacute do jednej zoacuteny vedie k vyvolaniu celeacuteho reflexneacuteho vzoru Suacutečasne

s motorickyacutem prejavom dochaacutedza i k vegetatiacutevnym prejavom vo vzťahu

k postihnuteacutemu svalstvu (potenie sčervenanie koţe dyacutechanie a pod) (Pavlŧ2003)

Drţanie tela znamenaacute zapojenie autochtoacutennej muskulatuacutery v jednotlivyacutech

segmentoch chrbtice ktoreacute je zaacutekladom vzpriamenia (Haladovaacute a kol1997) V oboch

globaacutelnych vzoroch sa taacuteto vzpriamovacia funkcia uskutočňuje

Podľa Kolaacuteřa (2003) je moţneacute prostredniacutectvom tyacutechto lokomočnyacutech vzorov

cielene ovplyvniť funkciu autochtoacutenneho svalstva u ktoreacuteho nie je moţnosť voľnej

kontroly Vyacutevoj IS znamenaacute blokaacutedu recipročne predisponovaneacuteho vzoru pričom

časovyacute a priestorovyacute sled rozvinutia autochtoacutennej muskulatuacutery nie je usporiadanyacute

Funkcia osoveacuteho orgaacutenu je z riadenia vzorovo posturaacutelnej ontogeneacutezy vyradenaacute a tyacutem

docircjde k jej nedostatočnej funkcii Pomocou vzorov reflexnej lokomoacutecie mocircţeme

vyacuterazne ovplyvniť porušenuacute funkciu autochtoacutennej muskulatuacutery ktoraacute riadi recipročnyacute

vzor šiacuteriaci sa z centraacutelnej nervovej suacutestavy na celyacute osovyacute orgaacuten a tyacutem zapojiť svaly do

spraacutevnej suacutehry Dochaacutedza takisto k aktivaacutecii spraacutevneho dychoveacuteho stereotypu

zapojeniacutem braacutenice do dychovej a posturaacutelnej funkcie

Reflexne mocircţeme cvičiť s pacientom v kaţdom veku Plasticita mozgu a tyacutem

vyacutebavnosť však klesajuacute v zaacutevislosti na veku Najvyacutebavnejšie suacute deti do jedneacuteho roku ţivota

50

Tuacuteto metodiku vyuţiacutevame pri staršiacutech deťoch skocircr ako podpornuacute aby sme podporili noveacute

alebo opravili zleacute pohyboveacute vzory (Kolaacuteř2009)

Nevyacutehodou metoacutedy reflexnej lokomoacutecie Dr Vojty je jej naacuteročnosť Je

nevyhnutnaacute spolupraacuteca pacienta i rodičov Vysokeacute naacuteroky suacute kladeneacute na terapeuta jeho

vzdelanosť a skuacutesenosti Chybne zostavenaacute terapia totiţ nielen neprinaacuteša ţiadny efekt

ale mocircţe byť dokonca škodlivaacute pretoţe podporuje svalovuacute nerovnovaacutehu čiacutem mocircţe

prispieť k dekompenzaacutecii krivky (Kolaacuteř2009)

Bruumlgger koncept

Diagnostickyacute a terapeutickyacute koncept vyvinutyacute na zaacuteklade vlastneacuteho pozorovania

švajčiarskym neuroloacutegom a psychiatrom Dr Aloisom BruumlggeromZaacutekladnou

myšlienkou konceptu k vzhľadom k podstate funkčnyacutech poruacutech pohyboveacuteho systeacutemu je

ţe pocircsobeniacutem patologickyacutech aferentnyacutech signaacutelov dochaacutedza v pohybovej suacutestave

(artromuskulaacuternom systeacuteme) k vzniku reflektorickyacutech ochrannyacutech mechanizmov (NSB

- nociceptiacutevny somatomotorickyacute blokujuacuteci efekt) ktoreacute vyvolaacutevajuacute ochranneacute reakcie vo

forme artrotendomyotickyacutech reakciiacute čiacutem dochaacutedza k zmene fyziologickyacutech priebehov

pohybov a drţaniatela Cieľom terapie je patologicky pocircsobiace javy eliminovať aby

boli nastoleneacute fyziologickeacute a ekonomickeacute drţanie a pohyby (Pavlŧ2003 Kolaacuteř 2009)

Cieľom diagnostickej časti konceptu je ohodnotiť a určiť tzv rušiveacute faktory

K tomu sluacuteţi

Anamneacuteza ndash okrem beţnyacutech anamnestickyacutech uacutedajov sa kladie docircraz na činnosti

ktoreacute pacient vykonaacuteva či po straacutenke kvalitatiacutevnej tak i kvantitatiacutevnej a prevaacutedza sa

analyacuteza prevaţujuacutecich pohybovyacutech funkciiacute

Inšpekcia ndash ohodnotenie tranzitoacuternych (odev obuv naacutebytok) i perzistentnyacutech

(jazvy opuch psychickeacute poruchy ) rušivyacutech faktorov

Funkčneacute vyšetrenie ndash ohodnotenie naacutevykoveacuteho drţania korigovaneacuteho drţania

Porovnanie drţaniacute poukazuje na veľkosť funkčnej poruchy a je i prvyacutem prognostickyacutem

kriteacuteriom (Pavlŧ2003)

Funkčnyacute test ndash test Th5 pruţenia ndash vaumlčšinou pri vyšetreniacute pacient sediacute (mocircţe

i staacuteť) v skorigovanej poziacutecii Ide o manuaacutelne rytmickeacute impulzy v kolmom smere na

chrbticu Maacute tri faacutezy a hodnotiacute

51

- pevnosť chrbtice

- klopenie panvy

- skuacuteškuretropoziacutecie ramien

Je hodnotenaacute kvantita i kvalita uvedenyacutech pohybov Test nie je iba testom

diagnostickyacutem ale opakuje sa po kaţdom terapeutickom zaacutekroku na zhodnotenie efektu

a spraacutevnosti zvolenej terapie

Medzi ďalšie testy patria test predbiehania lopatky rotaacutecie panvy vonkajšej

rotaacutecie v plecovom kĺbe a rotaacutecie hlavy

Stanovenie rušivyacutech faktorov ndash terapeut hypoteticky stanoviacute tieto faktory na

zaacuteklade predchaacutedzajuacutecich vyšetreniacute

Stanovenie pracovnej hypoteacutezy ndash stanovenie postupu terapie

V terapeutickej časti konceptu je cieľom odstraacutenenie rušivyacutech faktorov K tomu suacute

vyuţiacutevaneacute nasledujuacutece prvky (Pavlŧ 2003)

Korekcia držania tela ndash vzpriameneacute drţanie tela demonštruje Bruumlgger na modely

troch ozubenyacutech kolies ktoreacute reprezentujuacute tri zaacutekladneacute pohyby klopenie panvy vpred

zdvihnutie hrudniacuteka pretiahnutie šije Zdocircrazňovanaacute je tzv thorakolumbaacutelna lordoacuteza

ktoraacute by mala byť pretiahnutaacute od os sacrum po oblasť Th5

Priacutepravneacute opatrenia ndash polohovanie prikladanie špeciaacutelnych tepelnyacutech obkladov

na oblasť sternokostaacutelneho skĺbenia extetenzorov šije bedrovej chrbtice symfyacutezy

a adduktorov stehien Hlavnyacute uacutečinok je relaxačnyacute

Pasiacutevne terapeutickeacute postupy

- aplikaacutecie horkej bdquorolyldquo predstavujuacutecej tepelnuacute proceduacuteru k ovplyvneniu

edeacutemov (OGE ndash Obolenskaja-Goljanitzki efekt) vytvorenyacutech

opakovanyacutemi pohybmi s cieľom pozitiacutevne ovplyvniť lymfatickyacute obeh

Podľa potreby ju moţno kombinovať s hlbokou priečnou masaacuteţou

- neurologickeacute kontrakčneacute postupy ndash ryacutechle chvejiveacute pohyby

s relaxačnyacutem efektom

Aktiacutevne terapeutickeacute postupy

- agisticko-excentrickeacute kontrakčneacute postupy k zlepšeniu excentrickej

kontrakčnej schopnosti

52

- cvičenie s Thera-Bandom

- aktivity beţneacuteho denneacuteho ţivota

- aktiacutevne cviky

- terapeutickaacute chocircdza podľa Bruggera

- motivaacutecia a kladnyacute priacutestup terapeuta

Cvičenie s vyuţitiacutem pruţnyacutech ťahov

Vyuţitie takzvanyacutech pruţnyacutech ťahov je znaacuteme uţ daacutevno a okrem športu majuacute

svoje nezastupiteľneacute miesto i vo fyzioterapiiacute Na jednom z prvyacutech systematickyacutech

cvičeniacute maacute zaacutesluhu praacuteve Bruumlgger ktoryacute vypracoval ucelenyacute koncept cvičenia s Thera-

Bandom Vyuţiacutevame ho pre jeho vlastnosti ako je vysokuacute elasticita pevnosť proti

roztrhnutiu a moţnosťdaacutevaťprogresiacutevny odpor Umoţňuje tak aktiacutevne cvičiť proti

progresiacutevnemu odporu vyuţiacutevať izometrickuacute koncentrickuacute či excentrickuacute kontrakciu

svalov Svaly moţno aktivovať selektiacutevne i v globaacutelnom vzorci (Pavlŧ2003)

DoboMed

Autorkou metoacutedy je lekaacuterka a fyzioterapeutka ProfDobosiewicz Metoacutedu

najskocircr vyskuacutešala na skupinke ambulantnyacutech pacientov postupne ju zdokonaľovala

a od roku 2000 sa beţne pouţiacuteva ako intenziacutevny program pre skoliotikov na klinike

v Katowiciach (Bettany- Saltikov et al 2012)

Priacutestup DoboMed sa zameriava ako na deformity trupu tak i dychoveacute funkcie

Do svojho konceptu zahrnula i poziacuteciu kyfotizaacutecie hrudnej chrbtice i priacutestup aktiacutevneho

asymetrickeacuteho dyacutechania podľa Lehnert-SchrothMetoacuteda rešpektuje trojdimenzionaacutelny

pocircvod skoliotickej deformity chrbtice a snaţiacute sa ju ovplyvniť jej aktiacutevnymi pohybmi

Zaacutekladnou technikou je aktiacutevna trojdimenzionaacutelna korekcia zahŕňajuacuteca

mobilizaacuteciu primaacuternej krivky s docircrazom na kyfotizaacuteciu hrudnej chrbtice aalebo

lordotiacutezaacuteciu driekovej chrbtice Taacuteto mobilizaacutecia sa uskutočňuje v uzavretom

kinetickom reťazci ktoryacute sa dosiahne symetrickou poziacuteciou panvy a ramenneacuteho

pletenca Taacuteto poziacutecia sa zaujme ako prvaacute a musiacute sa udrţať vo faacuteze naacutedychu i vyacutedychu

Metoacuteda pozostaacuteva z troch častiacute Prvaacute časť priacutestupu je hlavne korektiacutevna technika

a skladaacute sa z 3D autokorekcie chrbtice a hrudneacuteho koša Taacuteto 3D autokorekcia

v predklone je originaacutelnou komponentou metody DoboMed Taacuteto zaacutekladnaacute technika je

jednou z kľuacutečovyacute techniacutek tejto metodiky (Bettany- Saltikov et al 2012)

53

Pred vlastnyacutem popisom hlavnej metodiky je spomiacutenanaacute priacutepravnaacute faacuteza sluacuteţiaca

k zahriatiu organizmu Taacuteto rozcvička mocircţe byť formou nešpecifikeacuteho cvičenia

Cvičeniacute DoboMed je charakterizovaneacute symetrickou poziacuteciou panvy a ramien v priebehu

všetkyacutech cvikov Maacute viesť k facilitaacutecii aktiacutevnej korekcie medzi dvoma symetrickyacutem

stabilnyacutemi oblasťami a k podpore a upevneniu spraacutevneho posturaacutelneho naacutevyku i mimo

terapeutickuacute jednotku Dosiahnutie cvičenia v uzavretom kinetickom reťazci je

docieleneacute fixaacuteciou panvy a liacutenie ramien hornyacutemi a dolnyacutemi končatinami na (proti)

podloţke(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Cvičenia suacute navrhnuteacute v uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch aby sa zvyacutešila ich uacutečinnosť

Toto je dosiahnuteacute pomocou fixaacutecie panvy a ramenneacuteho pletenca sa horneacute a dolneacute

končatiny Na začiatku terapie po rozcvičke nasleduje cvičenie v niacutezkych polohaacutech

aby došlo k čiastočneacutemu vyluacutečeniu vplyvu gravitaacutecie na chrbtoveacute svaly Pravdepodobne

z tohto docircvodu je skorigovanie skolioacutezy najviac viditeľneacute v niacutezkych polohaacutech Cvičenie

v niacutezkej poziacuteciiacute je prerušovaneacute Maximaacutelna aktiacutevna kyfotizaacutecia hrudnej chrbtice

a lordotizaacutecia driekovej chrbtice pri jej suacutečasnej trojrozmernej korekciisa uskutočňuje

medzi cvikmi v niacutezkych polohaacutech

Po cvičeniacute v niacutezkych poziacuteciaacutech nasledujuacute vyššie poziacutecie v ktoryacutech uţ dochaacutedza

k ovplyvneniu chrbtovej muskulatuacutery gravitaacuteciou

Pozornosť je zameranaacute na okolie vrcholoveacuteho stavca Na konkaacutevnu stranu krivky sa

lokaacutelne aplikuje silnyacute tlak zatiaľ čo na konvexnej strane sa pridaacuteva jemnaacute facilitaacutecia

Tieto dva prvky byacutevajuacute prepojeneacute s dychovyacutem cyklom Tlak sa vyviacuteja počas naacutedychu

facilitaacutecia je spojenaacute s vyacutedychom V priebehu vyacutedychu je dosiahnutaacute korekcia ktoraacute je

zastabilizovanaacute izometrickou kontrakciou (Bettany- Saltikov et al 2012Fusco et al

2011)

Tuacuteto metoacutedu moţno povaţovať za naacuteročnuacute Je vyţadovanaacute pravidelnaacute kontrola

fyzioterapeutom V praxi došlo k najlepšiacutem vyacutesledkom pri systematickom cvičeniacute kaţdyacute

deň pod dohľadom rodičov ktoriacute boli vyškoleniacute počas intenziacutevneho programu na

klinike(Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

Zaacutekladnyacutem cieľom tejto metoacutedy je aby sa zabraacutenilo progresii a alebo sa zniacuteţilo

zakrivenie Druhyacutem cieľom je zlepšiť dyacutechacie funkcie Uacutečinnosť terapie zaacutevisiacute na

pruţnosti krivky a aktiacutevnej spolupraacuteci pacienta preto DoboMed nie je odporuacutečaneacute pre

maleacute deti (Bettany- Saltikov et al 2012 Fusco et al 2011)

54

Side shift exercise

Cvičenie s bočnyacutem posuvom pocircvodne navrhla Mehta Ide o jednoducheacute cvičenie

bez potreby akyacutechkoľvek pomocirccok Skladajuacute sa z aktiacutevnej korekcie krivky chrbtice

prostredniacutectvom bočneacuteho posunu trupu na konkaacutevnu stranu krivky Bočnyacute naacuteklon

niţšieho koncoveacuteho stavca je zniacuteţenyacute a automaticky je krivka upravenaacute v polohe

bočneacuteho posunu (Maruyama et al 2003 Mehta 1985)

Cvičenie prebieha tak ţe pacient sa učiacute posunuacuteť trup smerom ku konkavite krivky

tak aby sa dostal nad panvu Cvičiacute sa v stoji pacient je inštruovanyacute vykonať posun

zotrvať 10 sekuacutend a vraacutetiť sa do neutraacutelnej poziacutecie V tento moment docircjde k uacuteprave

krivky prostredniacutectvom kontrakcie priacuteslušnyacutech svalov Pacient sa nesmie pri posune

ohyacutebať ani rotovať Pouţiacuteva sa ako samostatnaacute liečba Podľa autorky časteacute opakovanie

tohto maneacutevru (najmenej 30x denne) mocircţe stabilizovať a dokonca upraviť začiacutenajuacutecu

skolioacutezu(Den Boer et al 1999Maruyama Takeshita Kitagawa 2008)

Aktiacutevna segmentaacutelna stabilizaacutecia

Autorom je Dr Švejcar ktoryacute sa zaoberaacute problematikou posturaacutelnych poruacutech

v kontexte idiopatickej skolioacutezy od roku 1993 Zaacutekladneacute vyacutechodisko pre jeho praacutecu

bolabiomechanickaacute scheacutema terapie podľa Schrothovej a detailneacute zoznaacutemenie sa

s praacutecou Dr Vojty Inšpiraacuteciou mu bola ipraacuteca Ľudmily Mojţišovej a v neposlednom

rade zuţitkovanie vlastnej dlhoročnej praxe s nestabilnyacutemi plochami pri liečbe

posturaacutelnych poruacutech (Švejcar 2003)

Vychaacutedza z domienky ţe IS je asymetrickaacute koordinačne podmienenaacute posturaacutelna

porucha asymetria reakciiacute v zmysle diagonaacutely osoveacuteho aparaacutetu Pre pochopenie

funkčnyacutech vzťahov vyuţiacuteva kvadrupedaacutelnu poziacuteciu Pre jej kvalitu je určujuacuteca

schopnosť jedinca nastaviť stabilny a extendovanyacute osovyacute orgaacutenu pevneacute bdquouchopenie

tereacutenuldquo končatinami a vyvaacuteţeneacute podoprenie trupu v miestach koreňovyacutech kĺbov

Cieleneacute vyšetrenie pacientov s IS poukazuje na vyacuteraznuacute poruchu tyacutechto parametrov

Praacuteve klinickeacute vyšetrenie postuacutery v kvadrupedaacutelnej poziacutecii naznačuje vyacuteraznuacute korelaacuteciu

kvality bdquouchopenia tereacutenuldquo chodidlom alebo dlaňou s kvalitou drţania priacuteslušneacuteho

koreňoveacuteho kĺbu schopnosťou jeho zacentrovania Pri testovaniacute tela v poziacuteciina štyroch

nachaacutedza takmer absoluacutetnu zhodu krivky s kvalitou centraacutecie jednotlivyacutech koreňovyacutech

kĺbov Dominujuacuteca časť krivky zodpovedaacute osoveacutemu kĺbu s najhoršiacutem zacentrovaniacutem

i postaveniacutem akra priacuteslušnej končatiny Svaly centrujuacutece koreňoveacute kĺby facilitujuacute

55

autochtoacutennu muskulatuacuteru zodpovednuacute za centraacuteciu osoveacuteho orgaacutenu Okrem centrovania

je suacutečasťou terapie cvičenie uacutechopovej funkcie korekčneacute vypodloţenie chodidiel

Vyuţiacuteva i nestabilneacute plochy cvičenie zahŕňajuacutece prirodzeneacute pohyboveacute schopnosti

a v neposlednom rade zaistenie ergonomickeacuteho prostredia (Švejcar 2003)

Aktiacutevnu segmentaacutelnu stabilizaacuteciu moţno na zaacuteklade skuacutesenostiacute autora

kombinovať s manuaacutelnou terapiou (hlavne z postupu podľa Schrothovej) relaxačnyacutem či

strečingovyacutem cvičeniacutem i so stimulaacuteciou podľa Dr Vojtu V priacutepade nutnosti moţno

skombinovať s noseniacutem korzetov Neodporuacuteča ju kombinovať s klasickyacutemi

analytickyacutemi posilňovaciacutemi cvičeniami alebo silovyacutem cvičeniacutem v nepresne nastavenej

atituacutede (Švejcar 2003)

Cvičenie na veľkej lopte

Tuacuteto rehabilitačnuacute pomocirccku vyuţiacutevali uţ manţelia Bobathoviacute pri rehabilitaacutecii

detiacute s detskou mozgobou obrnou Postupom času sa vypracovali rocirczne cvičebneacute postupy

podľa mnohyacutech autorov Lopta maacute 3 charakteristickeacute vlastnosti a to labilnuacute plochu

pruţnosť rocircznu veľkosť Pri cvičeniacute dochaacutedza nezaacutevisle na vocircli pacienta ku korekcii

chybneacuteho nastavenia pohybovyacutech segmentov Je vypracovanyacutech mnoho cvikov

v rocircznych polohaacutech na zlepšenie stabilizaacutecie chrbtice a obnovenie jej pohyblivosti

Vyacutehodou je moţnosť autoterapie a jej vyuţiteľnosť u všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech

Ako senzomotorickaacute pomocirccka zvyšuje mnoţstvo proprioceptiacutevnej aferentaacutecie a podieľa

sa tak na aktivaacuteciišpecifickyacutech senzitiacutevnych a motorickyacutech oblastiacute CNS Neustaacutele tak

podnecuje riadiacu suacutestavu k aktivite a korekcii motorickeacuteho programu (Kolaacuteř 2009)

Sling exercise therapy - aktiacutevna terapia v zaacutevese

Pohybovaacute terapia Sling exercise therapy (SET) maacute pocircvod v Noacutersku Je to

ucelenyacute diagnostickyacute a terapeutickyacute systeacutem pre aktiacutevnu liečbu a cvičenie s cieľom

prispieť k trvaleacutemu zlepšeniu pohyboveacuteho uacutestrojenstva Diagnostickyacute systeacutem zahŕňa

testovanie tolerancie svalov prostredniacutectvom postupneacuteho zaťaţovania v otvorenom a

uzavretom kinematickom reťazci Pouţiacuteva sa spoločne s beţnyacutemi vyšetrenia

v diagnostikepohyboveacuteho uacutestrojenstva Terapeutickyacute systeacutem obsahuje prvky ako je

relaxaacuteciazvyacutešenie rozsahu pohybu trakcie treacutening stabilizačneacuteho svalstva

senzomotorickeacute cvičenie cvičenia v otvorenyacutech a uzavretyacutech kinetickyacutech reťazcoch

56

Okrem toho je taacuteto terapia zaloţenaacute i na princiacutepe neuromuskulaacuternej aktivaacutecie

prostredniacutectvom statickyacutech a dynamickyacutech cvičeniacute vyuţiacutevajuacutecich facilitačnyacute uacutečinok

kontrolovanej vibraacutecie a nestabilneacuteho prostredia(Kirkesola2000)

4102 Hippoterapia

Hippoterapia je druh liečby pri ktorom vyuţiacutevame koňa ako prostriedok

k ovplyvneniu a zlepšeniu motorickyacutech schopnostiacute Podstatou je vyuţitie prirodzeneacuteho

pohybu zvieraťa s jeho typickyacutem chocircdzovyacutem mechanizmom (pohybovyacute krokovyacute vzorec

koňa je ľavaacute zadnaacute ľavaacute prednaacute pravaacute zadnaacute pravaacute prednaacute) ako motorickeacuteho vzoru

Dochaacutedza k pokusu o suacutelad pohybu koňa a pohybu pacienta Pohyb chrbta koňa je

prenaacutešanyacute na jazdca ndash pacienta ndashv 3 osaacutech (frontaacutelna sagitaacutelna horizontaacutelna) i pri

uacuteplnej pasivite pacienta Suacutečasne dochaacutedza i k rotačneacutemu kontrapohybu ramenneacuteho

pletenca a panvy čiţe ak ide kocircň ľavostrannyacutemi končatinami ľavyacute bok jazdca rotuje

vpred a suacutečastne i praveacute plece čo zodpovedaacute i pohyboveacutemu stereotypu chocircdze človeka

Kocircň pocircsobiacute na človeka i pomocou zmyslovyacutech impulzov - dotyku zraku čuchu ktoreacute

cez proprioceptiacutevny systeacutem vyvolaacutevajuacute radu aferentnyacutech signaacutelov (Kulichovaacute a kol

1995)

U skoliotikov sa hipoterapia sa indikuje do 24deg Cobovho uhla Prostredniacutectvom

tejto terapie dochaacutedza k normalizaacuteciisvaloveacuteho tonusu k zlepšeniu koordinaacutecie pohybu

(dochaacutedza k facilitaacuteciicerebraacutelnych funkciiacute vraacutetane mozočku) Rytmickyacutem prenaacutešaniacutem

3D pohybovyacutech stimulov podmienenyacutech krokom koňa dochaacutedza k narušeniu rovnovaacutehy

a tyacutem k stimulovaniu intersegmentaacutelnych svalov axiaacutelneho systeacutemu Posturaacutelny systeacutem

tak prijiacutema veľkeacute mnoţstvo proprioceptiacutevnych informaacuteciiacute (Kulichovaacute a kol 1995)

4103 Respiračnaacutefyzioterapia

Skolioacuteza nespocircsobuje iba tvaroveacute zmeny hrudniacuteka ale ovplyvňuje aj dychoveacute

funkcie Pacienti maacutevajuacute okrem ineacuteho zniacuteţenuacute vitaacutelnu kapacitu pľuacutec preto kladieme

docircraz na dychoveacute cvičenia (Dos Santos Alves Stirbulov Avanzi 2006) Prvky

dychovej fyzioterapie suacute teda nevyhnutnou suacutečasťou pohybovej terapie skolioacutez Vaumlčšiou

sa v metodikaacutech vyuţiacuteva lokalizovaneacute dyacutechanie Pacienti sa musia naučiť dyacutechať do

konkreacutetnych oblastiacute a na to sa vyuţiacuteva naacutecvik kontaktneacuteho lokalizovaneacuteho dyacutechania

Tlakom sa zvyacuterazniacute dychovyacute pohyb v mieste pocircsobenia Toto sa vyuţiacuteva napriacuteklad aj

57

v cvičeniacute podľa Schrottovej ktoraacute vytvaacutera tlak vaacutehou tela pri opretiacute priacuteslušneacuteho sektoru

o podloţku (Sochovaacute 2002)

Pri terapiiskolioacutez sa nacvičuje derotačneacute dyacutechanie k zlepšeniu tvaru hrudniacuteka

kde sa vyuţiacuteva tlak pelot orteacutez a zdocircrazňuje sa vyplňovanie vpadliny v hrudniacuteku Vdych

cielime do konkaacutevnej strany krivky čiacutem odďaľujeme konvexitu krivky od peloty

uloţenej na jej strane a korigujeme tvar hrudniacuteka a chrbtice (Hromaacutedkovaacute a kol 2002

Sochovaacute 2002)

Loptičkovanie

Ide o doplnkovuacute komplexnuacute masaacuteţnu metoacutedu facilitujuacutecu naacutedych inhibujuacutecu

vyacutedych Relaxuje a preťahuje brušneacute hrudneacute a krčneacute svaly svaly panvy a ramenneacuteho

pletenca Uvoľneniacutem braacutenice dochaacutedza k aktivaacuteciifyziologickej dychovej vlny Vyuţiacuteva

uacutečinky kompresie v akupresuacuternych a akupunktuacuternych bodoch Vyuţiacuteva teoacuteriu podľa

ktorej po kompresii tkaniva docircjde k jeho uvoľneniu Merania potvrdili ţe touto

metoacutedou je moţneacute dosiahnuť zvyacutešenie vitaacutelnej kapacity pľuacutec Jej priamy uacutečinok na

kostroveacute svalstvo prospieva k spraacutevnemu drţaniu tela a zlepšeniu dychovyacutech pohybov

Zaacuteroveň zlepšuje hybnosť a udrţuje pruţnosť hrudniacuteka a chrbtice (Jebavaacute 1993)

4104 Hydrokinezioterapia

Zameriava sa hlavne na posturaacutelny vyacutecvik vo vode Kľuacutečom k spraacutevnemu

drţaniu tela vo vode je spraacutevna poloha panvy Ďalej suacute docircleţiteacute stabilizačneacute cvičenia

(statickeacute dynamickeacute) Zaacuteťaţ zvyšujeme napriacuteklad prostredniacutectvom ryacutechlosti pohybu

alebo vyuţiacutevaniacutem pomocirccok zvyšujuacutecich odpor(Sochovaacute2002)

4105 Prostriedky fyzikaacutelnej terapie

Prostriedky fyzikaacutelnej terapie majuacute v liečbe skolioacutez len podpornyacute doplnkovyacute

vyacuteznam Vyuţiacutevame ich na zniacuteţenie svaloveacuteho napaumltia a celkoveacute uvoľnenie

Najčastejšie pouţiacutevanyacutemi suacute napriacuteklad parafiacuten a solux z proceduacuter vyuţiacutevajuacuteci uacutečinok

tepla vodoliečba (podvodnaacute masaacuteţ viacuterivka) i elektroliečba (diadynamickeacute pruacutedy)

(Sochovaacute 2002)

58

411 Reţimoveacute opatrenia a šport

Okrem cvičenia suacute veľmi docircleţiteacute reţimoveacute opatrenia Neexistuje v nich však

jednotnosť Vo všeobecnosti však platiacute neobmedzovanie pohybovej aktivity Nevhodnaacute

je dlhodobaacute statickaacute zaacuteťaţ a jednostranneacute zaťaţovanie (Kolaacuteř2009)

Zo športov sa mocircţu vykonaacutevať všetky pohyboveacute aktivity ktoreacute nevyţadujuacute

nadmernuacute vertikaacutelnu zaacuteťaţ a nemajuacute jednostranneacute zaťaţenie (vzpieranie uacutepoloveacute

športy skoky a doskoky vraacutetane hier obsahujuacutece tieto prvky hokej tenis a pod) Pri

skolioacutezach do 15deg sa odporuacuteča plaacutevanie (nie zaacutevodne) bicyklovanie (hlavne v tereacutene)

jazdu na koni beh sa preferuje orientačnyacute atletiku bez skokovyacutech discipliacuten Mocircţu hrať

i loptoveacute hry na rekreačnej uacuterovni treba si však daacutevať pozor na riziko mikrotraacuteum So

zvyšujuacutecim sa stupňom skolioacutezy sa zvyšuje i opatrnosť volia sa športy podľa stavu

a chuti pacienta neobmedzuje sa vyacuterazne vyacuteber športovej aktivity len jej prevedenie

Modifikuje sa tereacuten vynechaacutevajuacute sa prvky ktoreacute mocircţu viesť k presileniu či

mikrotraume upravujuacute sa pravidlaacute Vyacutenimkou je jazda na koni a cyklistiku ktoreacute

mocircţeme vyuţiť ako liečebnuacute metoacutedu Ich pozitiacutevom je moţnosť obmedzenia

gravitačneacuteho pocircsobenia a suacutemernaacute stimulaacutecia chrbtice Negatiacutevom je len riziko paacutedu

U ťaţkyacutech deformiacutet nad 40degsa pristupuje priacutesne individuaacutelne podľa naacutelezu i celkoveacutemu

stavu pacienta Vhodneacute je staacutele plaacutevanie alebonesmieme zabudnuacuteť na vykonaacutevanie

inyacutech aktiviacutet vo vode (napr beh hry) Aktivity vyţadujuacutece vertikaacutelne zaťaţenie napr

turistika musia byť prekladaneacute kompenzačnyacutemi aktivitami (Veacutele1997 Kučera1996)

412 Korzetoterapia

Cieľom liečby skolioacutezy prostredniacutectvom trupovyacutech orteacutez (korzetov) je

zabraacutenenie progresie deformity počas rastoveacuteho obdobia priacutepadne prispieť k zlepšeniu

krivky Korzet sa najčastejšie nasadzuje u kriviek v rozmedziacute 20 ndash 40 stupňov v obdobiacute

ryacutechleho rastu dieťaťa a nosiacute sa do doby ukončenia rastu Rozhodnutie o zahaacutejeniacute liečby

je v kompetenciilekaacutera Liečba orteacutezou maacute vyacuteznam iba u rastuacuteceho jedinca s flexibilnou

krivkou Krivky nad 40 stupňov u dospievajuacutecich uţ orteacutezou nemoţno ovplyvniť (Sosna

kol 2001)

59

Vo všeobecnosti sa odporuacuteča mať korzet nasadenyacute 23 hodiacuten denne Zvyšnaacute

hodina je určenaacute na hygienu starostlivosť o koţu a cvičenie Privykanie na korze je

postupneacute a vaumlčšinou dobre tolerovaneacuteUacutečinnosť trupovyacutech orteacutez najviac obmedzuje

spolupraacuteca pacientaNajviac problematickeacute sa ukaacutezalo dodrţanie doby nosenia korzetu

u adolescentov V jednej štuacutediiacute sa dokonca uvaacutedza ţe pacienti nosili korzet v priemere

len 65 doporučovaneacuteho času Priacutečinou sa pripisuje vplyvu korzetu na vzhľad a tyacutem aj

psychiku pacienta (Kolaacuteř 2009 Repko 2010)

Liečbu povaţujeme za uacutespešnuacute ak u progredujuacutecej idiopatickej skolioacutezy sa

stav pacientov nezhoršiacute o viac ako 6 stupňov (Kotwicki et al 2013)

Korzety fungujuacute na princiacutepe trojbodovej fixaacutecie Zaacutekladneacute sily prostredniacutectvom

ktoryacutech orteacutezy ovplyvňujuacute skolioacutezu suacute osoveacute (ťahoveacute) a bočneacute (tlakoveacute)Svojiacutem

tvarovaniacutem priacutepadne dolepeniacutem pelot pocircsobia nielen proti zakriveniu vo frontaacutelnej

rovine ale aj proti skolioticky rotovanej chrbtici V dnešnej dobe suacute orteacutezy vyraacutebaneacute

individuaacutelne z plastu po predchaacutedzajuacutecom zhotoveniacute odliatku trupu zo saacutedry

(Černyacute 2008 Repko 2012)

Niektoreacute druhy trupovyacutech orteacutez

Milwaukee orteacuteza ndash je jednyacutem z najstaršiacutech uţiacutevanyacutech typov Skladaacute sa z panvoveacuteho

paacutesu a krčneacuteho kruhu spojenyacutemi vpredu i vzadu vertikaacutelnymi dlahami K dlahaacutem sa

pripaacutejajuacute korigujuacutece peloty pocircsobiace tlakom na hrudnyacute kocircš Nie je vhodnaacute na horneacute Th

krivky

Torakolumbosakraacutelna orteacuteza (TLSO) ndash typy Cheneau Boston atd Aplikuje sa

u flexibilnyacutech torakolumbaacutelnych a lumbaacutelnych kriviek Vkladaneacute peloty pocircsobia

derotačne

Nočnaacute korekčnaacute trupovaacute orteacuteza ndash sluacuteţi k zvyacutešeniu korekčneacuteho uacutečinku v noci Svojiacutem

tvarom uklaacuteňa trup a je prehnutyacute bdquocezldquo hlavnuacute krivku skolioacutezy Cez deň nie je

pouţiteľnaacute pretoţe vo vodorovnej polohe je trup o paacuter centimetrov dlhšiacute V porovnaniacute

s dennyacutem typom orteacutezy je dlhšia a nie je stavanaacute ldquodo osildquo (Ortotika sro)

Ideaacutelnym priacutestupom pri liečbe skolioacutez trupovou orteacutezou by bolo poctiveacute

pouţiacutevanie denneacuteho i nočneacuteho korzetu Keď je k dispoziacuteciiiba jeden korzet pri noseniacute

celyacute čas vyuţiacuteva sa dennyacute typ Ak pacient nespolupracuje a odmieta nosenie korzetu

počas dňa ale suacutehlasiacute s liečbou v podobe nočneacuteho nosenia pouţiacuteva sa iba nočnaacute orteacuteza

ktoraacute dosahuje lepšie vyacutesledky ako pouţitie dennej počas noci (Ortotika sro)

60

Trupoveacute orteacutezy sa neustaacutele vyviacutejajuacute zlepšujuacute vznikajuacute noveacute druhy Dnes uţ

existuje širokeacute spektrum ich typov Pre pozitiacutevne vyacutesledky je potrebnyacute nielen spraacutevny

typ orteacutezy a zhotovenie na mieru ale i dodrţiavanie pokynov lekaacutera ortotika a taktieţ

fyzioterapeuta Rehabilitaacutecia je neoddeliteľnou suacutečasťou terapie korzetom Špeciaacutelnou

časťou suacute dychoveacute cvičenia tzv derotačneacute dyacutechanie kedy pacient aktiacutevne vypĺňa

ventraacutelne prepadnutuacute časť hrudniacuteka do odľahčovaneacuteho otvoru v orteacuteze ndash derotuje

deformitu (Dungl a kol 2005)

413 Operačnaacute liečba

Operačnaacute liečba je najradikaacutelnejšiacutem terapeutickyacutem zaacutesah O chirurgickom

riešeniacute sa uvaţuje pri progresii krivky nad 40- 50 stupňovCieľom je dosiahnutie

a udrţanie korekcie krivky najviac deformovaneacuteho uacuteseku chrbtice zmenšenie

rebroveacuteho gibusu upravenie rotaacutecie chrbtice a zaistenie jej stability zlepšenie

rovnovaacutehy sedu ako i zlepšenie kardiopulmonaacutelnych funkciiacute Operujuacute sa tie krivky

ktoreacute sa povaţujuacute za štrukturaacutelne a podieľajuacute sa na dekompenzaacuteciiacute stavu chrbtice

Princiacutepom operačnej terapie je korekcia krivky a spevnenie postihnuteacuteho uacuteseku

v korigovanom postaveniacute Spocircsob prevedenia operaacutecie sa riadi predovšetkyacutem vekom

a typom krivky Operateacuter si mocircţe zvoliť zadnyacute prednyacute alebo kombinovanyacute priacutestup

k riešeniu deformity Po operaacuteciiacute je pacient prveacute 2-3 dni stabilizovanyacute na jednotke

intenziacutevnej starostlivosti postupne od 3 pooperačneacuteho dňa vysadzovanyacute

a vertikalizovanyacute do stoja Fixaacutecia korzetom sa riadi stabilitou inštrumentaacutecie ale

v priacutepade novej modernej inštrumentaacutecie sa od nej upuacutešťa Prvyacute mesiac je nutneacute

dodrţiavaťpriacutesnejšiacute pohybovyacute reţim s vyluacutečeniacutem preťaţenia chrbtice Pol roka

dodrţiavať opatrnyacute reţim a aţ potom zaradiť kondičneacute športoveacute aktivity (nekontaktneacute

športyplaacutevanie a pod) Všeobecne sa neodporuacutečajuacute športy vyţadujuacutece plnuacute flexibilitu

chrbtice veľkaacute športovaacute zaacuteťaţ do prveacuteho roku po operaacutecii Kontaktneacute športy sa

odporuacutečajuacute začiacutenať taktieţ aţ po roku od operaacutecie (Kotwicki et al 2013 Repko

2012Sosna a kol 2001)

Po chirurgickej liečbe postupnyacute naacutevrat do športovej činnosti trvaacute aţ do jedneacuteho

roka s moţnosťou vyluacutečenia športov ktoreacute vyţadujuacute plnuacute flexibilitu chrbtice Pacienti

61

sa mocircţu vraacutetiť k bezkontaktnyacutem športomdo šiestich mesiacov zatiaľ čo kontaktneacute

športy suacute zvyčajne povoleneacute po rokuod operaacutecie

V poslednyacutech rokoch došlo k vyacuterazneacutemu pokroku operačnyacutech vyacutekonov

vznikajuacute staacutele noveacute modifikaacutecie a moderneacute typy inštrumentaacuteriiacute avšak treba mať na

pamaumlti ţe ide o jeden z najzloţitejšitejšiacutech vyacutekonov v spondylochirurgiiacute K neţiaducim

uacutečinkom patria rizikaacute spojeneacute s anesteacutezou bolesť pooperačneacute komplikaacutecie

neurologickeacute priacuteznaky či infekcie Tie sa mocircţu manifestovať i niekoľko rokov po

operaacutecii(5-10) (Repko 2010 Vařeka 2000 Weiss et al 2008)

Všeobecne sa však miera komplikaacuteciiacute s vyuţitiacutem modernyacutech inštrumentaacuteriiacute zniţuje

a komplikaacutecie sa objavujuacute v pribliţne 1-2 priacutepadov Vaumlčšie percento sa objavuje

u kriviek kongenitaacutelnej a neuromuskulaacuternej skolioacutezy (Repko 2010)

62

5 REŠERŠ

51 Vyacutesledky

Na zaacuteklade stanovenyacutech kriteacuteriiacute a riešenyacutech otaacutezok bol spracovanyacute rešeršnyacute

prehľad Z celkoveacuteho počtu dohľadanyacutech štuacutediiacute vzhľadom na zadanie kľuacutečovyacutech slov

bolo naacutejdenyacutech 1070 člaacutenkov Z tohto počtu bolo vybranyacutech 136 člaacutenkov ktoreacute

vyhovovali našim kriteacuteriaacutem podľa diagnoacutezy probandov a ich pohybovej intervencie

(konzervatiacutevna terapia) Po detailnom preštudovaniacute boli vyradeneacute štuacutedie ktoreacute

nezodpovedali našim metodologickyacutem kriteacuteriam a intervenčneacutemu priacutestupu

predovšetkyacutem kvocircli korzetovaniu pacientov Konečnyacute počet člaacutenkov vyhovujuacutecich

našim kriteacuteriaacutem je 12 Stručneacute charakteristiky suacute prezentovaneacute v tabuľke č 3 a naacutesledne

popiacutesaneacute vzhľadom k lepšiemu zoznaacutemeniu sa s priebehom vyacutesledkami a hodnoteniacutem

ich efektiacutevnosti

63

Tabuľka 3 Vyacutesledneacute štuacutedie vyhovujuacutece našim kriteacuteriam

AUTORI

SKUacuteMANYacute FYZIOTERAPEUTICKYacute

POSTUP

INTERVENČNAacute

SKUPINA

KONTROLNAacute

SKUPINA

ROZVRH

PROGRAMU

VYacuteSLEDKY

Monticone

et al

2014

Taliansko

activeself-correction and task-

orientedexercise

aktiacutevna auto-korekcia a cvičenia

orientovaneacute na uacutelohy

n= 55

Cobbov uhol 10- 25deg

vek ˃10

n=55

Cobbov uhol 10-

25deg

vek ˃10

bdquovšeobecneacuteldquo

cvičenie zameraneacute

na mobilizaacuteciu

chrbtice s cieľom

zvyacutešiť jej

pohyblivosť

a spevniť

Interv sk

42plusmn76m

Kontrolsk

4236plusmn76m

amb60 mintyacuteţ

doma

30 min2x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv sk

darr 69

uarr 8

= 23

Kontrolsk

darr 6

uarr39

= 55

Białek

2011

Poľsko

FITS koncept

FunctionalIndividualTherapyofScoliosis

Funkčnaacute individuaacutelna terapia skolioacutezy

Skupina A

n=78

Cobbov uhol 10- 25deg

Vek ge 10

Skupina B

n= 37

Cobbov uhol 26-

40deg

Vek ge 10

FITS + korzet(13-

21 hdeň)

2005 ndash 2010

Ind th

60 min1x

ms autorkou metoacutedy

doma

45 mindeň

vyacutesledky

viď text (str 74 )

64

Negrini et al

2008

Taliansko

SEAS

Scientific Exercises Approach to

Scoliosis

n=35

Cobbov uhol 15plusmn6deg

vek 127plusmn 22

n=39

Cobbov uhol

15plusmn6deg

vek 121plusmn21

UP

bdquousualldquo

physiotherapy

12 mesiacov

Interv sk

SEAS inštituacutet

15h1x za 2-3m

pod dohľadom

40min2x tyacuteţ

doma

5mindeň

Kontrol sk

45-90 min2-3x tyacuteţ

zmena zakrivenia

Interv skup

darr235

uarr118

Kontrol skup

darr111

uarr139

predpis korzetu

Interv sk

61 (n=2)

Kontrol sk

25 (n=9)

Weiss et al

2003

Nemecko

SIR

ScoliosisIn-patientRehabilitation

Skupina I

n=30

Cobbov uhol 6- 52deg

vek 9-12

Skupina II

II n= 59

Cobbov uhol 8-68deg

IIa n=26

Cobbov uhol 30-68deg vek 12-14

neliečeniacute

(Hopf1989)

Skupina 1

n=64

Cobbov uhol 5-30deg

vek˂12

Skupina II

n= 43

Cobbov uhol 5-30deg

vek 12-14

Interv sk

≐ 35 m

Kontrol sk

524 m

hospitalizaacutecia

4-6 tyacuteţ

domaacuteci program

30 min3-4x denne

zmena zakrivenia

Interv sk

I uarr4466 (1430)

II uarr305 (1859)

IIa uarr192 (526)

Kontrol sk

I 712 (4564)

II558 (2243)

65

Otman

et al

2005

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 50

Cobbov uhol 20 - 35deg

vek 11-17

1 rok

6 tyacuteţ pod dohľadom

4h deň 5xtyacuteţ

6m kaţdeacute 2 tyacuteţ1x na

klinike+ cv doma

4h deň 5xtyacuteţ

zmena zakrivenia

priemerne

darr z 2610deg rarr 1785deg

VC uarrz

2795mlrarr3215ml

Yilmaz et al

2011

Turecko

Schrothovej metoacuteda

n= 39

Cobbov uhol 3250 plusmn 920deg

vek 10-16

Skupina 1

n=11 cv + korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 2

n=24 korzet

Cobbov uhol ge30deg

Skupina 3

n=4cv

Cobbov uhol ge20deg

3 mesiace

cvičebnyacute program

3xtyacuteţ

1hdeň

korzet Cheneau

zmena zakrivenia

Skupina 1

3438plusmn924degrarr2937

plusmn1086deg

Skupina 2

3400 plusmn 856deg

rarr286 plusmn 1024deg

Skupina 3

2056 plusmn300deg

rarr1928 plusmn1deg

66

Amaricăi

2008

Rumunsko

Klapp- Cotrel metoacuteda

Schrothovej metoacuteda

Vojtova metoacuteda

n=9

Cobbov uhol 15-30deg

vek 14 ndash 17

Skupina 1

n=3

Klapp-Cotrel

Skupina 2

n=3

Schrothovej metoacuteda

Skupina 3

n=3

Vojtova metoacuteda

6mesiacov

Skupina 1

1hod 3x tyacuteţ

Skupina 2

45 ndash 60 min3x tyacuteţ

Skupina 3

15-20 min4xdeň

zmeny zakrivenia

Skupina 1

darr6deg

uarr1deg

=

Skupina 2

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Skupina 3

darr2deg

darr5deg

uarr2deg

Diab

2012

Egypt

Forward head corrective exercise

program

n= 38

Cobbov uhol 10- 30deg

vek 132 plusmn 12

tradičneacutecv + program

korektiacutevneho cv

predstunuteacuteho drţania hlavy

n=38

Cobbov uhol 10-

30deg

vek 145 plusmn13

tradičneacute cv

10 tyacuteţdňov

Interv sk

4x tyacuteţ

Kontrol sk

3x tyacuteţ

kraniovertebraacutelny

uhol

Interv sk

335 plusmn 25 deg

rarr412plusmn51deg

Kontrol sk

381 plusmn29deg

rarr375plusmn42deg