Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Základná škola,Nábrežie mládeže 5, Nitra
Školský časopis ročníkov 1. – 4.
December 2013
Ahojte školáci i poškoláci, bifľoši i lajdáci, čawte
všetci, ktorí ma máte radi!
Neviem prečo, ale v tento predvianočný čas bývam akýsi citlivý. Dokonca
ma nebaví ani sa naháňať s chalanmi, ani pozerať babám pod sukne. A možno to
bude tým, že teraz nosia nohavice, aby im nebola zima na zadok. Všetko by bolo
skvelé, lebo ani učiteľky nemajú na nás toľko času, lebo doma vypekajú
medovníčky, len keby už konečne napadal sneh. Ale Perinbabka je akási lenivá.
Alebo nebodaj ochorela?! Dúfam, že sa čoskoro uzdraví a obšťastní nás
bielučkým sniežikom. Možno by mi ožili moje lenivé žilky a začalo by ma baviť
vyvádzať. Veď už aj poznámok mám málinko. Ale to je zas možno aj dobre, lebo
bude viac darčekov. Aspoň dúfam.
Aj vám želám veľa darčekov, ktoré vám urobia radosť. Počas vianočných
sviatkov si oddýchnite, užite si voľné dni a v januári sa posaďte do lavíc
a opravujte známky, lebo čochvíľa bude polročné vysvedčenie. Ahojte kámoši
a v júni opäť DOVIDENIAAAAA!!!!!!!
Váš kámoš Lojzík
CESTA DO ŠKOLY
Od pondelka do piatku,
vstávam pekne v poriadku.
Prečo vlastne počkať?
Školy sa neviem dočkať.
Zošity a knižky si kontrolujem,
do tašky ich pekne zoraďujem.
Ešte desiatu do tašky strčíme
a už aj do školy bežíme.
Dobre sa pripravím na hodinu,
aby som na lavici nemala inú knihu.
Pani učiteľka sa veľmi teší,
že má v triede veľa poslušných detí.
Stanka Valachová
II.C PONDELOK
Vonku tma a veľmi prší,
na stolíku zvoní budík.
Nikomu sa nechce vstať,
iba stále spať a spať.
Zrazu budík stíchne,
mamina už vstáva hore.
Ide budiť všetkých v dome,
očakávať ranné zore.
Ešte rýchlo raňajky,
sadáme si za stôl,
potom taška na chrbát,
škola ma už čaká zas.
Daniel Fogada, II.B
O levovi a zajacovi
Žil raz jeden lev, ktorý išiel do lesa. Uvidel tam zajaca, podišiel k nemu
a začal sa mu posmievať, že má veľké zuby. Spýtal sa ho: „Načo sú ti také
veľké zuby?“ Zajac odpovedal: „Aby som mohol lepšie hrýzť.“ Levovi sa
táto odpoveď nepáčila a povedal: „To ti je na nič. Nikdy to nevyužiješ.“
A odišiel. Kráčal lesom ďalej a stále si hundral, že prečo len majú zajace také
veľké zuby. Začuli ho ostatné zajace a rozhodli sa, že ho vytrestajú. Keď si
ľahol oddychovať, silným lanom ho priviazali o strom. Po prebudení lev kričal
o pomoc. Náhodou šiel okolo zajačik, ktorému sa posmieval. Lev ho prosil:
„Pomôž mi, zajačik, prosím ťa!“ Zajačik si spomenul, ako sa mu lev
posmieval, trápilo ho to, ale pretože mal dobré srdiečko, rozhrýzol svojimi
zubami lano a leva vyslobodil. Potom mu povedal: „Vidíš, ako sa mi teraz
moje veľké zuby hodili?“
PONAUČENIE: Nevysmievaj sa z vecí, o ktorých nič nevieš a môžu ti byť
prospešné.
Eliška Krajňáková
IV.A
Príbeh o rybárovi
Starý rybár sa jedného dňa rozhodol, že pôjde na ryby. Nastúpil na
svoju loďku, spustil sieť a čakal. Zrazu sa v sieti ligotala malá, zlatá rybička.
Ryba prosila rybára, aby ju pustil, že mu splní tri želania. Ale rybár sa nevedel
rozhodnúť a chcel si priania odložiť na neskorší čas.
Doma potom všetko vyrozprával svojej chamtivej žene. Tá ho hneď
poslala naspäť a kázala mužovi, aby si vypýtal 30 000 Eur. Ale žena ich veľmi
rýchlo minula. Takto ho poslala druhý aj tretíkrát. Keď už zasa nemala
peniaze, kričala na muža, nech jej prinesie ďalšie. Nešťastný rybár prišiel na
breh a volal na rybku. Tá sa na ženu nahnevala a rozhodla sa, že ženu potrestá.
Keď rybár prišiel domov, čakal, čo sa bude diať. Zrazu začali zo stropu
padať peniaze. Najskôr sa tomu potešila, ale keď už bola celá zasypaná
a nevládala sa ani pohnúť, začala kričať o pomoc. Kričala, že už nechce nikdy
v živote peniaze. Vtedy ryba zastavila kúzlo. Žena pochopila, že peniaze nie
sú najdôležitejšie na svete a žila s mužom šťastne a bez hádok.
Marek Vanko
III.B
Môj malý psík
Kúpil som si malého psíka,
a to huňatého bieleho westíka.
Je taký milý, roztomilý,
náš spoločník rodinný.
Huncút je to preveliký,
ale zato kamarát veliký.
Nedám ho ja nikomu,
radšej strpím jeho neplechu.
Simonko Kilian
II.C
PRÍBEH O MALEJ KOBYLKE MERI
Bola raz jedna farma a na tej farme bolo veľmi veľa zvierat, ale len jeden
farmár. Ten farmár sa volal Adam. Na farme bolo fakt veľa zvierat. Napríklad
pes Dunčo, ovečky Róza a Bela, prasiatka Pigy, Titi a Biby, kravička Fialôčka
aj sliepočky Kiky a Biky, zajko Belko aj mačička Mašlička a ešte najlepšie zo
všetkého kobylka Hajdy! A viete prečo? No tak ja vám to poviem. No preto,
lebo sa jej narodilo malé žriebätko! No vlastne malá kobylka. No a farmár
Adam povedal, že vyzerá ako malý motýlik, tak jej dá meno na M. A ešte
v ten deň vymyslel meno Meri. Bol to ten najzábavnejší koník v šírom okolí
a čoskoro sa stal miláčikom celej farmy.
Andrea Szarková
II.B
Voda
Voda je životne dôležitá. K životu ju potrebujú ľudia, zvieratá aj
rastliny. Ceníme si ju tak, že 22.marec bol vyhlásený za Svetový deň vody.
Človek využíva vodu denne na pitie, varenie, umývanie. Voda sa
v prírode vyskytuje v pevnom, kvapalnom a plynnom skupenstve. Najviac jej
je ako kvapaliny. Tvorí až 71% zemského povrchu.
Miška Antoniová, III.B
Voda nadovšetko VODA
Voda, voda, vodička Vodu mám rád,
prináša nám zdravíčka. som jej veľký kamarát.
Ten, kto vodu pije,
v zdraví dlho žije. Jedna kvapka, druhá kvapka,
čo mi len tak z nosa kvapká.
Keď nám prší z nebíčka,
zelená sa trávička. Tomi Toman
Zem dostane vlahu, III.B
budeme žiť v blahu.
Voda, voda, vodička
potrebuje ťa ocko i mamička.
Ak nemáme vodu,
potočíme kohútik vodovodu.
Bez chuti a bez vône
pijeme ťa do vôle.
Podzemná či povrchová
pred ľuďmi sa ťažko schová.
V našich srdciach miesto máš,
každému sa napiť dáš.
Vždy ťa chceme nablízku,
preto píšem túto básničku.
Nina Kadáková, IV.B
Jeseň ZASMEJME SA
Jeseň mám rád, Mamička oznamuje synčekovi:
vietor je môj kamarát. - Jožinko, budúci rok už budeš
v druhej triede a to už budeš
Lieta babie leto, môcť umývať riad...
každý pavúk vie to. - Tak to radšej prepadnem.
Slniečko už menej hreje, Dávid Čaládi
pavúčik sa tomu smeje. IV.A
Rastú hríby jedlé,
nazbieram si bedle.
Farieb je už plný les,
pozná to aj slepý pes.
Tomi Toman, III.B
Tešíme sa na ne celý rok: ............................................
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
1. nočný vták
2. atrament po anglicky
3. dopravné prostriedky
4. orgán čuchu
5. orgán zraku
6. kyslá pochutina
7. 24.12. má meniny
Lukáš Plhal, IV.A
Moje jesenné prázdniny
Môj otec pracuje ako mäsiar. Chodíme k nemu každý deň pre mäso.
Raz, keď mal dovolenku, vybrali sme sa do lesa na piknik. Zobrali sme si kôš
plný dobrôt. Našli sme si pekné miesto pri potôčiku s mäkkou trávičkou. Ten kôš
tak krásne voňal, že sme nemohli odolať tej vôni. Tak dobre sme si pochutili, že
sme dostali veľký smäd. Keď sme išli domov, natrhali sme si mätu a nevädzu.
Doma sme si uvarili teplý čajík, lebo sme opäť veľmi vysmädli.
Andrea Szarková, II.B
SLNKO
Po oblohe kotúľa sa,
a za mraky ukrýva sa.
Či je zima a či mráz, JESEŇ
vždy nás hreje, lieči nás.
Pozerá sa na svet zhora, Jeseň prišla pomaličky,
chorobu vždy ľahko zdolá. lístie padá do vodičky.
Bez slnka sa nedá byť, Žltá, hnedá, červená,
preto chceme zdravo žiť! krásne farby veru má.
Rastislav Pšenko, II.C Vetrík fúka veľmi rád,
s jeseňou je kamarát.
FAREBNÉ TÓNY Keď si svoju prácu spraví,
strom je zrazu celkom holý.
Je tu jeseň bohatá,
pre chlapcov aj dievčatá. Simonko Balej
Farebnými tónmi hrá, II.C
do prírody nás volá.
Prekrásny je tento čas,
kým slniečko hreje nás.
Vôňa lístia jesenného,
skončí nástupom mrazu prvého.
Ema Brachňáková, II.C
Kniha
Bola raz jedna kniha zastrčená v tmavom kúte knižnice. A tá kniha bola
strašidelná. Bola stará a roztrhaná. Keď sa k nej niekto priblížil, tak mu
povedala: „Povedz slovo kniha a nastraším ťa. A keď povieš slovo les, stratí
sa ti pes.“
Takto strašila všetky deti, ktoré si ju chceli prečítať. Nechcela, aby si ju
niekto požičal. Spomínala na to, keď bola ešte novučičká a čistá a požičal si
ju tretiak Karol. Ten ju dotrhal a počmáral. Už to nechcela viac zažiť. Preto
túžila byť nenápadná v kúte knižnice.
Jedno dievčatko však prekonalo svoj strach a zobralo si knižku domov.
Polepilo ju, vyčistilo a správalo sa k nej veľmi pekne. Keď si ju čítalo, ocitlo
sa v rozprávkovom svete, kde sa super zabávalo.
Tamarka Sreyerová
III.B
Kniha – moja priateľka
Čo sú vôbec knihy?
Sem - tam majú ryhy.
Zaujímavé sú veľmi,
knihy číta každý, ver mi.
Kniha, to je kamarát,
každý knihy číta rád.
Ježibaby, upíry,
každý sa rád zapýri.
Kristína Lidíková
III.A
O čítaní kníh
Som tretiačka. Mám rada knihy a rada ich čítam. Keď som bola
druháčka, na knihy som sa vždy tešila. Čítala som aj ja, ale väčšinou mi čítali
rodičia. Mamina čítala krásne. Počúvala som ju a predstavovala si celý príbeh.
Najviac sa mi páčilo, keď čítala o víle Lile. No a ocino ...? keď čítal on, tak
sme sa veľa nasmiali. Prečo? Pretože, keď mal uspať rozprávkou moju malú
sestričku Lejku, tak nezaspala ona, ale oco.
Ema Nagyová, III.B
Kniha
Keď čítame knihy, tak sa veľa naučíme. Knihu beriem do rúk vždy, keď
mám voľný čas, alebo sa nudím a tiež pred spaním. Kniha je niečo fantastické.
Doma máme veľa kníh. Moja mamina ich už prečítala mnoho. Je rada, keď aj
ja čítam. Už som prečítala štyri knihy. Knihy bavia aj moju sestru.
Sú výborné, lebo: Keď sa nudíš – čítaj knihu!
Keď nemôžeš zaspať – čítaj knihu!
Keď sa chceš niečo naučiť – čítaj knihu!
Keď sa chceš dozvedieť niečo nové – čítaj knihu!
No nie sú tie knihy fantastické?
Emmka Nemčeková
III.B
Kniha KNIHA
Knihu mám rád, Knihy čítam veľmi rád,
je môj dobrý kamarát. budem sa vždy s nimi hrať.
Kniha - to je super vec, Knihy, tie sú veľmi fajn,
pozná ju každý umelec. objavím s nimi úžasný raj.
Moja obľúbená kniha –
Traja pátrači,
Umelec, dieťa, dospelý, teším sa,
čítame ju aj v posteli. keď si ju dávam pred oči.
Mám rád knihy
a preto nerobím do nich ryhy. Matej Kiesel
III.B
Tomáš Toman
III.B
Kniha
Je dôležité, akú knihu si kúpime, alebo požičiame z knižnice. Raz sa
totiž stalo toto: Malý chlapček poprosil mamičku, aby mu kúpila knihu.
Mamička mu želanie splnila a knihu mu kúpila. No keď si ju otvoril a kúsok si
prečítal, zistil, že ho nebaví. Zatvoril ju a postavil na poličku k ostatným
knihám. Mamička bola smutná, ale rozhodla sa, že to vyrieši. A tak išli na
nákup spolu. Chlapček si vybral sám knihu, ktorá sa mu páčila. Túto knihu už
prečítal celú a mal z nej veľkú radosť.
Samko Buc
III.B
Rozprávka o vode
Jedného krásneho dňa si chudobný muž, ktorý putoval po Egypte a bol
už neuveriteľne smädný, kľakol a prehovoril: „Bože, ak si so mnou, prosím
pomôž mi! Som veľmi smädný a chcem piť!“
Odrazu akoby sa zem prepadla a objavila sa voda. Muž od radosti
zvýskol: „Mám vodu! Mám vodu! Voda je tu!“
Hneď sa všetci zbehli k nemu, tlačili sa a začali sa biť, kto sa napije
prvý. Muž využil túto situáciu a od každého, kto sa napil, si vypýtal peniaze.
Zbohatol a bol stále lakomejší a chamtivejší. Pýtal stále viac a viac peňazí.
Raz prišlo k nemu aj chudobné dievčatko. Bolo tiež veľmi smädné
a pýtalo si vodu. Lenže nemalo žiadne peniaze a tak mu boháč odmietol
pomôcť. Nedal jej ani kvapku vody. Vtedy sa Boh nahneval a zariadil, aby
v Egypte odvtedy žiadna voda nebola.
Beáta Géczi Tóth
III.B
HÁDANKY
Ktorý pán nemá rád slnko a jar?
Nepije a neje, bez farieb maľuje.
V ohni nehorí, v chladnej vode sa neroztopí.
V povetrí lieta, leží na zemi, na strom si sadá a vták nie je. Na teple zahynie
a zmizne v dlani.
Nemá ruky ani nohy, nemá oči ani nos – a maľuje celú noc.
(Správne odpovede: snehuliak, mráz, ľad, snehová vločka, mráz.) Dávid Čaládi
IV.A
ZIMNÁ HRA DETÍ AJ DOSPELÝCH: ..............................................................
1. časť tváre
2. horúci nápoj pre dospelých
3. prvý mesiac v roku
4. vodná rastlina
5. veľké zviera s chobotom
6. nočný vták
7. tropické ovocie
8. domáce zviera, ktoré pradie
9. stará mama
10. má meniny 24.12.
Dávid Čaládi, IV.A
Deti očakávajú veľa: ...............................................
Z komína ide...
Dopravný prostriedok
Ročné obdobie
Pijeme ho v zime
Zviera, ktoré má pichliače
Voňavý ranný nápoj
Opica po anglicky
Druh sovy
Martina Ligasová
IV.C
O MLADOM MLÁDENCOVI
Bola raz jedna chalúpka, v ktorej bývala chudobná rodina – otec, mama
a malý syn.
Keď syn vyrástol, hovorí mame: ,, Jój mami, už som veľký muž, idem do
sveta.“
Mama sa zamyslela a hovorí: ,, Nuž choď, synku.“ Nabalila mu veľký krajec
chleba a rozlúčili sa.
Ide, ide a stretne obchodníka so sekerami a valaškami. Rozhodol sa, že si od
neho kúpi jednu sekeru a valašku a potom by si mohol nejakú robotu nájsť.
Pýta sa obchodníka, žeby mu drevorubača robil, lebo nemá čím za náradie
zaplatiť. Obchodníkovi sa to pozdávalo, tak začali plácu za robotu zjednávať.
,, Ja by som za 1 dukát na týždeň porobil všetko, čo treba, roboty sa nebojím.“
Obaja boli spokojní, tak si na to tľapli dlaňami. Mládenec pracoval, prešiel
týždeň, dva, tri, mesiac a po pol roku už mal našetrených vyše 20 zlatých
dukátov.
Jedného pekného dňa sa mu sekera pokazila, tak si išiel kúpiť novú. Ide po
trhovisku a vidí, že akýsi zlodej kradne starčekovi brošňu. Pustí sa za ním,
zlodej sa zľakne a odhodí tašku s brošňou na zem.
Starček sa mu poďakuje a ako prejav veľkej vďačnosti mládencovi daroval
sekeru so slovami, aby na ňu dával obrovský pozor, lebo je čarovná.
Keď dobrý a múdry človek zasekne sekeru do stromu a povie 3-krát tni, tni,
tni, strom razom padne na zem.
Mládenec starčeka dobre počúval a potom sa rozlúčili.
Hneď na druhý deň išiel sekeru vyskúšať do hory. Zaťal sekeru do stromu,
vyriekol trikrát čarovné slovíčko a strom razom padol na zem. Mládenec
zostal stáť prekvapený, vyskúšal to ešte raz, dvakrát a fungovalo to. Začal sa
živiť ako drevorubač a bol vychýrený v celom kraji.
Postavil si pekný dom, našiel si krásnu a múdru manželku, mali spolu dve
krásne deti a žili spolu šťastne až do smrti.
Tomáš Malek
IV.C
HVIEZDIČKA
Ja som malá hviezdička,
volajú ma Hanička.
Večer je pre mňa deň,
ráno padám ako peň,
do postele z periny,
ktorá nemá pružiny.
Slniečko zdravím zívnutím,
zavriem očká a už spím.
Hanka Adámeková, II.C
KVIETOK
Jeden krásny deň zasadilo dievčatko malé semienka do kvetináča.
Čakalo dlhé dni. Sledovalo kvetináč, či sa niečo neobjaví. Najskôr vyrástla
stonka, potom lístok a nakoniec púčik, z ktorého sa rozvinul krásny kvietok.
Dievčatko malo veľkú radosť. Kvet stále krásnel a prinášal dievčatku
potešenie. Dievčatko ho pravidelne polievalo a tešilo sa z neho.
Raz chceli prísť kamarátky na týždeň na návštevu . Dievčatko sa bálo, aby mu
kamarátky nezávideli a tak kvietok skrylo do tmavej skrine. Keď kamarátky
po týždni odišli, dievčatko utekalo do skrine. Bolo zhrozené, lebo kvietok bol
zvädnutý. Rýchlo ho poliala a vystavila na slniečko do obloka. Kvietok sa
prebral a dievčatko si uvedomilo, že keby kvietok neskrývalo a ukázalo ho aj
kamarátkam, tak by sa tešili z kvietku všetky.
Tajana Solárová
III.A
Najkrajšie sviatky v roku sú:....................................................................
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
1. Záchranný letecký dopravný prostriedok
2. Pomôcka na šitie
3. Dievčatko, ktoré docestovalo v balíku ( z rozprávky)
4. Časť nohy
5. Rodičia čítajú deťom...
6. Bielok, žĺtok a škrupinka dokopy
7. Školská pomôcka v peračníku
Aninka Otepková, II.A
BÁSNIČKA O ZIME
Zima, tá je studená,
oziabu nás kolená.
Vločky z neba padajú,
na hlavy nám sadajú.
V zime sú aj Vianoce,
tešíme sa velice.
Na stromčeku žiari hviezda,
na stole zas svieti svieca.
Vonku s deťmi guľovačka,
s rodičmi zas lyžovačka.
Dobre sa my oblečieme,
tak cez zimu nezmrzneme.
Emma Horváthová, II.B
LIST PRE JEŽYŠKA Mylý Ježyško. Na vjanoce bi som stel sluhu ktorí bi my pýsal domáce úlohi do školi bes chíb. Ešte stem novú pany učku, ktorá bi my dávala stále len jednotki. Ešte bi som stel moc vecí a to bi bol list dlhí aš do Neba a tolko sa my pýsat neste. Otcovy dones ženu na varenie. Té ocové párki sa uš nedajú jest. Psovy Dunajovi dones novú búdu, abi mu uš nepršalo na hlavu. Strašne potom smrdý. Koze Líze daj nejaké kvetyni, šetky doma uš zežrala. Dakujme. Tvoj Joško Mrkvička
Martina Oravcová, IV.C
ZIMNÁ OSEMSMEROVKA
S E Z M Ľ A D F I
S N E H R Š K U M
U A E N É Á Á J E
Š S B H R L Z A L
I I A O U E L V U
A D T K B L K I Č
N O V E Á Y I C R
K N K J Y Ž Y A O
A E L U H E N S K
snehuliak, sane, korčule, hokej, sneh, fujavica, boby,
lyže, klzák, mráz, Yeti, snehule, šále, ušianka, ľad
Martina Oravcová, IV.C
POKOJNÉ PREŽITIE ZIMNÝCH PRÁZDNIN VÁM ŽELÁ REDAKČNÁ
RADA: Mgr. L. Kadáková a Mgr. J. Mičíková