TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE

TEOLOGICKÁ FAKULTA

SÚČASNÝ STAV DOMÁCEHO VZDELÁVANIA

NA SLOVENSKU

Diplomová práca

Študijný program: Náuka o rodine

Školiace pracovisko: Katedra náuky o rodine

Študijný odbor: 6161809 Katolícka teológia

Vedúci práce / školiteľ: Mgr. Jozef Žuffa, PhD.

Konzultant:

2013

Bc. Radka Galková

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a použila som

len pramene, ktoré citujem a uvádzam v priloženom zozname použitej literatúry.

V Bratislave dňa 27.04. 2013

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

podpis

Poďakovanie

Predovšetkým sa chcem poďakovať podpredsedkyni

Občianskeho združenia Domáca škola na Slovensku RNDr. Eve

Macákovej, PhD. za množstvo času, ktorý mi venovala pri

zodpovedaní odborných i praktických otázok spojených

s diplomovou prácou a ochotne sa podielala pri uskutočnení nášho

pilotného výskumu medzi rodičmi. Rovnako sa chcem poďakovať

vedúcemu diplomovej práce Mgr. Jozefovi Žuffovi, PhD., za jeho

odborné vedenie, pripomienky, návrhy a trpezlivosť.

Abstrakt

GALKOVÁ, Radka: Súčasný stav domáceho vzdelávania na Slovensku.

[Diplomová práca] / Radka Galková. - Trnavská univerzita v Trnave. Teologická fakulta.

Katedra sociálnej práce. – Školiteľ: Mgr. Jozef Žuffa, PhD. Komisia pre obhajoby:

Katolícka teológia. – Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár katolíckej teológie. –

Bratislava : TFTU, 2013, 63 s.

Diplomová práca mapuje súčasný stav domáceho vzdelávania na Slovensku a snaží sa

porovnať jeho fungovanie s vybranými krajinami Európskej únie a Spojenými štátmi.

Stručne charakterizuje alternatívne školstvo a snaží sa domáce vzdelávanie zaradiť medzi

funkčné alternatívy vzdelania. V argumentačnej oblasti sa snaží presadiť domáce

vzdelávanie ako právo a kritiku voči domácemu vzdelávaniu sa snaží obhájiť na základe

rôznych argumentov. V neposlednom rade práca prináša vlastné výsledky z pilotného,

kvalitatívne zameraného výskumu, ktorý prebehol v spolupráci Občianskeho združenia

Domáca škola na Slovensku.

Kľúčové slová: domáce vzdelávanie, alternatívne školy, právo na vzdelanie, kvalifikácia

rodičov, socializácia dieťaťa

MDT 37.018.1(437.6)

Abstract

Galková, Radka: The current status of home schooling in Slovakia.

[Master thesis] / Radka Galková. - Trnava University. Faculty of Theology. Department of

Social Work. - Supervisor: Mgr. Jozef Žuffa, PhD. Commission for defense: Catholic

theology. – Level of qualification: Bachelor of theology. - Bratislava: TFTU, 2013, 63 p.

Master thesis establishes the current state of the home schooling in Slovakia and tries to

compare it with selected countries of the European Union and the United States. Briefly

charakterizes alternative schools and tries to put home schooling under the functional

alternative education. In the field of argumentation is trying to promote home schooling as

a right and criticisms of home schooling tries to defend on the basis of various arguments,

as well. Finally, the work brings own results from the pilot, quality-oriented research,

which was conducted in partnership with the Civil Association Domáca škola na

Slovensku (Home schooling in Slovakia).

Keywords: home schooling, alternative schools, the right to education, qualification of

parents, child socialization

MDT 37.018.1(437.6)

Obsah

Zoznam ilustrácií....................................................................................................................8

Zoznam skratiek a symbolov.................................................................................................9

Úvod.....................................................................................................................................11

1. Alternatívne vzdelávanie..................................................................................................14

1.1 Alternatívne vzdelávanie v porovnaní s tradičnou školou.........................................15

1.2 Typy alternatívnych škôl............................................................................................19

1.3 Domáce vzdelávanie ako alternatíva..........................................................................21

1.3.1 Súčasný stav domáceho vzdelávania na Slovensku.............................................22

1.3.2 Porovnanie domáceho vzdelávania na Slovensku s vybranými krajinami

Európskej Únie a Spojenými štátmi..............................................................................23

2. Domáce vzdelávanie v kontexte slovenskej legislatívy...................................................28

2.1 Vývoj domáceho vzdelávania v legislatíve................................................................28

2.2 Návrh na novelu Zákona č. 245/2008 Z. z................................................................29

2.2.1 Odpoveď na podaný návrh...................................................................................32

3. Vybrané argumentačné oblasti k domácemu vzdelávaniu...............................................35

3.1 Právo na vzdelanie a rodičovské práva na výchovu dieťaťa......................................35

3.1.1 Právo na vzdelanie a rodičovské práva na Slovensku.........................................36

3.1.2 Európska únia a medzinárodné dohovory............................................................37

3.1.2 Pohľad Cirkvi na domáce vzdelávanie ako právo rodičov..................................40

3.2 Kvalifikácia rodičov...................................................................................................41

3.3 Socializácia dieťaťa....................................................................................................46

4. Empirická časť: súčasný stav domáceho vzdelávania na Slovensku...............................51

4.1 Občianske združenie Domáce vzdelávanie na Slovensku..........................................51

4.2 Pilotný kvalitatívny výskum.......................................................................................53

4.2.1 Cieľ a hypotézy výskumu....................................................................................53

4.2.2 Metodológia pilotného výskumu.........................................................................54

4.2.3 Spracovanie údajov..............................................................................................54

4.2.4 Diskusia a vyhodnotenie výskumu.....................................................................58

Záver....................................................................................................................................60

Zoznam použitej literatúry...................................................................................................61

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 – Skóre doma vzdelávaných študentov

Obr. 2 – Porovnanie vplyvu kvalifikácie rodičov na výsledky doma vzdelávaných žiakov

Obr. 3 – Percentuálny pomer výsledkov hodnotenia úrovní škôl v oblasti podmienok

výchovy a vzdelávania

Obr. 4 – Percentuálny pomer výsledkov hodnotenia úrovní škôl v oblasti výchovno –

vzdelávacieho procesu

Zoznam skratiek a symbolov

a pod. – a podobne

atď. – a tak ďalej

č. - číslo

ČR – Česká republika

IV – individuálne vzdelávanie

HSLDA - Home School Legal Defense Association

KDH – Kresťansko-demokratické hnutie

nar. - narodený

NHERI - National Home Education Research Institute

NRSR – Národná rada Slovenskej republiky

Obr. - obrázok

OZ – Občianske združenie

resp. - respektíve

Resp. - Respondent

SR – Slovenská republika

TASR – Tlačová agentúra Slovenskej republiky

tzv. – tak zvaný

ZŠ – Základná škola

Úvod

Témou diplomovej práce je Súčasný stav domáceho vzdelávania na Slovensku

a hlavným predmetom práce je zmapovanie danej témy a vývoj domáceho vzdelávania

v období za posledných približne desať rokov. Diplomová práca vychádza z poznatkov

rôznych spoločensko – vedných disciplín ako pedagogika, sociológia, psychológia, ale

takisto využíva pramene právnej disciplíny, ktoré súvisia s predmetom témy.

Vychádzať budeme predovšetkým z publikácií Prof. Mirona Zelinu, Prof. Jana

Průchu a Doc. Márie Matulčíkovej z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského

v Bratislave. Vzhľadom k tomu, že domáce vzdelávanie na Slovensku je pomerne nová

téma, ku ktorej nebolo doposiaľ napísanej mnoho odbornej literatúry a taktiež nebola

možnosť na Slovensku uskutočniť kvantitatívne výskumy jej fungovania, v našej práci

budeme vychádzať tiež z relevantných internetových zdrojov zahraničných organizácií

a inštitúcií, ktoré sa danej oblasti venujú už dlhodobo. Konkrétne budeme vychádzať

najmä zo stránok týchto inštitúcií: National Home Education Research Institute (ďalej

NHERI)1, v preklade Národná výskumná inštitúcia domáceho vzdelávania, ktorej

zakladateľom a súčasným prezidentom je Dr. Brian D. Ray, PhD. Už z názvu je zrejmé, že

NHERI je organizácia zameraná na výskum a dokumentovanie domáceho vzdelávania

najmä v Spojených štátoch. Má za sebou mnoho výskumných prác, štatistických údajov,

rôzne typy konferencií a seminárov, či prednášok, zameraných na to, ako zlepšiť domáce

vzdelávanie. Informácie sme čerpali tiež zo stránky Home School Legal Defense

Association (ďalej HSLDA)2, v preklade Asociácia právnej ochrany domáceho

vzdelávania, ktorej zakladateľom je Michael Farris. HSLDA je nezisková advokátna

organizácia, ktorej hlavným poslaním je brániť a presadzovať ústavné právo rodičov, aby

mohli slobodne režírovať vzdelanie svojich detí a tak chárniť rodinné slobody. Vychádzať

budeme tiež z rôznych právnych dokumentov ako napríklad zo Všeobecnej deklerácie

1 Porov. NHERI: National Home Education Research Institute. In: http://www.nheri.org/about-nheri.html (15.marca 2013).2 Porov. HSLDA: Home School Legal Defense Association. In: http://www.hslda.org/ (15.marca 2013).

11

ľudských práv z roku 1948, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z

roku 1950 či programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z roku 1998.

Hlavným cieľom našej práce je predstaviť domáce vzdelávanie ako možnú a zo

skúsenosti iných krajín ako úspešnú alternatívu vzdelania. Nutné je však zdôrazniť, že táto

diplomová práca nemá v snahe presadiť domáce vzdelávanie ako najlepšiu alternatívu

vzdelávania, ani snahu dokázať, že ako forma vzdelania je úplne bezchybná. Naša snaha

bude preto zameraná aj na predstavenie niektorých námietok voči domácej škole a ich

hlbšej analýze, čím by sme chceli rozšíriť hlavnú argumentačnú oblasť v danej

problematike.

Ciele sme dosahovali predovšetkým nadobúdaním odborných poznatkov z vyššie

uvedených prameňov a pokusom o ich syntézu sme sa snažili vniesť novú perspektívu na

danú tému. Výskumné otázky boli hlavnou metódou nášho pedagogického prieskumu,

ktorého hlavným cieľom bolo priniesť nové informácie pre vytvorenie istého pohľadu na

situáciu preberanej témy a rovnako priniesť informácie o stave danej edukačnej reality vo

všeobecnosti.

Samotná práca je zostavená a rozdelená do štyroch hlavných kapitol. V prvej

kapitole našej práce sa zameriame na zaradenie a vysvetlenie domáceho vzdelávania

v kontexte tradičného vzdelávania a alternatívneho školstva vo všeobecnosti.

V druhej kapitole si danú tému predstavíme v kontexte slovenskej legislatívy a

stanovisko Ministerstva školstva Slovenskej republiky k danej téme, čo je istou tématickou

predprípavou k nasledujúcej kapitole.

V tretej kapitole je sústredená naša hlavná argumentačná oblasť, v ktorej sa na

danú tému pokúsime nahliadnuť nie len z pedagogicko-psychologického, ale rovnako aj

z právneho hľadiska. Vychádzajúc z názoru, že domáce vzdelávanie je istým právom

rodičov na výchovu dieťaťa, má táto diplomová práca snahu podporiť pozitívny vývoj

zákona v danej oblasti, teda v prospech rodičov, ktorí sa rozhodli vychovávať a vzdelávať

svoje deti v domácom prostredí. Pozornosť venujeme tiež najčastejšie používaným

námietkam proti domácej škole, ktoré sa sústreďujú v zásade na dve základné oblasti, a to

12

na nedostatočnú kvalifikáciu rodičov a ohrozenie nedostatočnej socializácie dieťaťa. Máme

za to, že sa jedná o dávno prekonané názory, ktoré by sme našou prácou radi oslobodili od

mylných predsudkov.

Empirická časť mojej práce je zhrnutá v poslednej kapitole, v ktorej predstavím

Občianske združenie Domáca škola na Slovensku, vďaka ktorého spolupráci v zastúpení

jeho podpredsedkyne RNDr. Evy Macákovej, PhD., sme mohli spraviť menší prieskum

medzi rodičmi, ktorí sa v súčasnosti domácemu vzdelávaniu na Slovensku venujú a snažia

sa o jeho rozvoj.

13

1. Alternatívne vzdelávanie

V našej prvej kapitole sa budeme venovať predovšetkým definovaniu témotvorných

pojmov alternatívneho vzdelávania, jeho porovnania s tradičnou školou a pre hlbší náhľad

si predstavíme niektoré typy alternatívnych škôl. V závere tejto kapitoly si predstavíme

domáce vzdelávanie ako možnú alternatívu vzdelania, povieme si o jeho súčasnom stave

na Slovensku a to aj v porovnaní s vybranými krajinami Európskej únie, či Spojenými

štátmi.

Pojem „alternatívna škola“, „alternatívne školstvo“, „alternatívna pedagogika“

možno definovať hneď niekoľkými spôsobmi. Napríklad pedagogický tezaurus definuje

alternatívne vzdelanie (anglicky: alternative education) ako obecný termín pre prístupy

ponúkajúcich alternatívu k tradičnému inštitucionálnemu vzdelaniu, alebo pre hnutia,

ktoré odmietajú koncepciu formálneho vzdelávania.3 Najväčší rozmach alternatívnych škôl

možno považovať 60. roky 20. storočia, ktoré vznikali okrem iného aj ako úsilie prekonať

pôvodné názory na význam spoločnosti v školskom vzdelávaní a vo výchove, a to

v prospech rodičovskej vzdelávacej autonómie a sebariadeného učenia sa detí. Alternatívne

školy hľadali predovšetkým nové cesty a pokrokovejšie spôsoby edukácie v prospech

zlepšenia kvality vzdelania, výchovy, či školského systému. Ako tvrdí Prof. Miron Zelina

v svojej publikácii Alternatívne školstvo: „vznik aternatívnych škôl je tiež vyjadrením

úsilia o občiansku personálnu autonómiu, o samosprávnosť, svoju identitu, oproti snahám

moci o byrokraciu, riadenie a kontrolu škôl.“4 U nás na Slovensku, vzhľadom

k predchádzajúcemu totalitnému režimu, kedy bolo vyučovanie aj výchova silne

ideologizovaná a školský systém bol zviazný rigídnymi pravidlami a predpismi, k

alternatívnemu školstvu sa nám na Slovensku otvorili možnosti až koncom osemdesiatych

rokov 20. storočia.5

3 Porov. UNESCO: IBE Education Thesaurus, 5th ed., Paris, 1991. In: PRUCHA, J.: Alternativní školy. Praha : Portál, 1996. s 11. Porov. ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava : IRIS, 2000. s. 13.4 ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. s. 11.5 Porov. PAŘÍZEK, V.: Human rigihts in education: The Czech and Slovak experience. In: RAY, D.: Education for Human Rights. An Inernational Perspective. Paris : UNESCO : International Bureau of Education, 1994. s. 187-191.

14

1.1 Alternatívne vzdelávanie v porovnaní s tradičnou školou

„Keď je silná rodina, obec a hodnoty, potom sú silné školy aj národ.“6 V súvislosti s

touto myšlienkou bolo v prvej polovici 20. storočia vzdelávanie žiakov postavené na

piatich pilieroch: na rodine, kultúre, náboženstve, obci a škole. S postupom času,

schopnosť rodiny zamerať sa na vzdelávanie svojich detí oslabila nie len stúpajúca

rozvodovosť, ale aj ekonomická, či osobná potreba rodičov pracovať mimo domova.

Podobne ako rozvody, tak aj fluktuácia a časté sťahovanie destabilizovalo aj obec.

Vzhľadom k tomu, podstatná úloha vzdelania a výchovy detí tak ostala ponechaná na

pleciach inštitútu školy. Podľa Pallasa, ak zostanú súčasné trendy také isté ako doteraz, tak

bude v roku 2020 takmer 50 percent všetkých žiakov pedagogicky znevýhodnených.7

K téme krízy výchovy a vzdelania prispela aj nemecko-americká politologička

a filozofka Hannah Arendtová (nar. 1906) a to zhrnutím troch predpokladov. Za prvý

predpoklad považuje tzv. rovnostránstvo a moc kolektívu, kde ide o existenciu akéhosi

autonómneho detského spoločenstva, a na nich samotných je ponechané (podľa možností)

všetko ich rozhodovanie. Z toho vyplýva jej druhý predpoklad – strata kompetencií

a autority učiteľa, ktorý sa priamo dotýka vyučovania. Tretím predpokladom je vyučovanie

praktickým konaním, ktoré vychádza z tézy, že človek môže pochopiť len toľko, čo sám

vytvorí a osobne zakúsi. Týmto presvedčením dochádza k postupnej strate tradičnej

výučby, k návratu ktorej Arendtová vyzýva, pričom tiež zdôrazňuje vzdelanostnú

kvalifikáciu učiteľa.8

V nadväznosti nie len na Arendtovú ale celkový pohlad na tradičnú výučbu, bol už

v druhej polovici 20. storočia prekonaný názor, že škola nie je jedinou a obvzášť

zodpovednou formovateľkou mladej generácie a tým aj charakterových vlastností detí

a mládeže. Okrem inštitútu školy poznáme rozličné činitele, ako sú najmä kamaráti, média

6 ROGERS, R. Carl a FREIBERG, H. Jerome: Sloboda učiť sa. Modra : Persona, 1998. s. 52.7 Porov. ROGERS, R. Carl a FREIBERG, H. Jerome: Sloboda učiť sa. s. 52.8 Porov. Rajský, A.: Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. Trnava : Typi Universitas Tyrnaviensis, 2009. s. 155.

15

a javy širšieho spoločenského života, ktoré sú často veľmi ťažko kontrolovateľné

a predovšetkým každý z nich istým spôsobom vplýva na formáciu žiaka/dieťaťa.9

V danej súvislosti, naším hlavným cieľom tejto kapitoly je tiež predstaviť tradičné

školstvo a jeho základné nedostatky, ktoré boli častokrát hlavným podnetom k vzniku

rôznych alternatívnych škôl.

Doc. Mária Matulčíková z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského

v Bratislave v svojej publikácii Reformno-pedagogické a alternatívne školy (2007) píše

o rôznych nedostatkoch tradičnej školy:

„Z kultúrno-historického hľadiska sa tradičnej škole vyčítala prehnaná orientácia na

učenie (Lehrschule), chladné až nepriateľské vzťahy učiteľov a žiakov,

jednostrannosť výchovy a odtrhnutosť školy od praktických potrieb života (naučiť sa

žiť spolu s ostatnými ľuďmi – staršími, mladšími, s rôznym sociálnym pôvodom,

národnosťou a pod.) Ako odpoveď na tieto negatívne javy vznikol nový typ vzťahov

medzi dospelými, deťmi a mladými ľuďmi, ktoré sa utvárajú v každodennom

spolužití a v spoločnom prežívaní nevšedných chvíľ (spoločné večery, cesty do

zahraničia, turistika, výlety).“10

Prof. PhDr. Miron Zelina, DRSc. z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského

je spoluautorom koncepčných reformných dokumentov školstva SR – Duch školy,

Konštantín a Milénium. Práve v článku Výchova vo svetle Milénia (v publikácii Fórum

pedagogiky 2004) píše, ako tradičná škola stále kladie dôraz na výkonnosť a učenie,

pričom si nevšíma (alebo len minimálne), či je pritom žiak šťastný, ši sa rád učí, či sa

dobre správa, či rád poznáva, zdokonaľuje sa. Milénium ako národný program výchovy

a vzdelávania v Slovenskej republike bol schválený NRSR v roku 2001. S odstupom rokov

(k roku 2004) výskum M. Mankovej potvrdzuje, že „výchova“ v školskom systéme sa stále

neposilňuje. Naopak, televízia a počítače prispievajú k zhoršeniu správania detí a mládeže,

9 Porov. GRÁC, J. a spol.: Psychológia a škola II. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1972. s 111.10 MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. Bratislava : MUSICA LITURGICA, s. r. o., 2007. s. 45.

16

a denný kontakt žiakov druhého stupňa ZŠ s rodičmi je ďaleko za kontaktami s kamarátmi,

počítačom a televíziou.11

„Taktiež stúpa počet žiakov v triedach vzhľadom na normatívy. Deti sa učia

v preplnených triedach, padajúcich budovách, učia sa z predimenzovaných učebníc,

(„definuje konštitučnú a cis-trans izomériu!“) v atmosfére úzkosti a naháňania

časovo-tématických plánov, za prítomnosti nervóznych alebo vyhoretých učiteľov.

A poobede sú zasa na uliciach s kamarátmi búriacimi sa proti nevšímavosti

dospleých o ich problémy alebo pri televízii, počítačoch, na diskotékach,

v puboch.“12

Český filozof výchovy Zdeněk Kratochvíl píše: „Opakom výchovy a vzdelávania je

každé zameranie, ktoré preferuje okamžitý účel: znalosť mnohých faktov, informácie,

obyčajné prispôsobenie človeka spoločenskému statu quo a využitie ľudskej intelektuálnej

alebo pracovnej sily.“13 V súčasnom systéme vzdelania môžme teda hovoriť, o akejsi

„ulitaristickej hierarchii“, podľa ktorej máme študijné odbory zoradené skôr podľa

„lukratívnosti“, inak povedané podľa dopytu a ohodnotenia absolventov na trhu práce,

pričom vedecká orientácia a humanitný prínos jednotlivých odborov je vylúčený na

posledné miesta.14 Tým môže dochádzať k tzv. návyku selektovať a osvojovať si iba také

poznatky, ktoré bude žiak/študent považovať za použiteľné a prínosné v budúcnosti.

Klasický príklad zo školských lavíc: „Načo sa budem učiť chémiu, keď chcem byť

právnikom“.

Ďalej sa ku kritike súčasného školstva vyjadril aj taliansky filozof a psychoanalytik

Umberto Galimberti, ktorý tvrdí, ako ho cituje docent Trnavskej univerzity Andrej Rajský

vo svojej publikácii Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka:

11 Porov. KRIŽANOVÁ, O. – HRDINA, Ľ.: Fórum pedagogiky 2004. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum, 2004. s. 15-17.12 KRIŽANOVÁ, O. – HRDINA, Ľ.: Fórum pedagogiky 2004. s. 17.13 KRATOCHVÍL, Z.: Výchova, zřejmost, vědomí. Praha : Herrmann a synové, 1995. s. 10. 14 Prorov. RAJSKÝ, A.: Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. s. 171.

17

„Omylom súčasného školstva, je obmedzenie vlastnej činnosti na vzdelávanie

a zanedbávanie výchovy. Výchova nie je prirodzeným dôsledkom vzdelávania,

vzdelávanie musí postupovať ruka v ruke s výchovou. Dochádza k excesívnej

objektivácii hodnotenia, pri ktorej sa v školstve sleduje ekonomická efektivita

a výkonnosť (učiteľov i žiakov), a vzdelávanie sa redukuje na čisto kvantitatívny

fakt, vyčíslený známkami a bodmi. Vzdelávanie sa mení na ekonomickú súťaž

chladných a vypočítavých nositeľov výkonov, bez emocionálnych osobných

vzťahov. Učenie stráca príťažlivosť a rozmer osobnej citovej zaangažovanosti na

„dobývanie zaujímavého sveta videnia“. Tu treba, začať, píše Galimberti,

s osobnou prípravou a tréningom budúcich učiteľov nielen na úrovni intelektu,

ale aj na úrovni „srdca“.15

Rajský v svojej publikácií ďalej rozoberá zaujímavý pohľad na vzdelanie, a to

personalistický prístup k edukácii. Tento prístup vychádza z premisy, že vychovávaný/

vzdelávaný nie je práznou nádobou, ktorú treba naplniť, ani živočíchom, ktorého treba

vycvičiť, ale osobou, ktorú treba vzbudiť k človeku:

„V tomto zmysle edukácia je „maieutikou“ osoby: vychovávaný/žiak je prvým

faktorom výchovno-vzdelávacieho procesu a vychovávateľ je jeho

spolupracovníkom. Vychovávaný/žiak ako osoba nie je „res“ (= vecou) rodiny,

cirkvi alebo štátu. Edukácia sa popiera, keď sa stáva továrňou sociologického

konfromizmu, alebo sa dostane do monopolu politickej moci či hegemónnych

sociálnych síl... Personalizácia by sa mala stať základnou pedagogickou

a výchovnou perspektívou: „živé osoby“ sú začiatkom (= východiskom), princípom

(= prvým a posledným referenčným rámcom), cieľom a cestou (= základnou

stratégiou) výchovy.“16

V nasledujúcej podkapitole si stručne charakterizujeme vybrané typy alternatívnych

škôl, pre lepšie pochopenie pojmu „alternatívne vzdelanie“.

15 Porov. GALIMBERTI, U.: L´ospite inquieetante. Il nichilismo e i giovani. Miláno : Feltrinelli, 2007. In: RAJSKÝ, A.: Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. s. 161.16 RAJSKÝ, A.: Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. s. 185.

18

1.2 Typy alternatívnych škôl

Čo sa týka typov alternatívnych škôl, tie sú v súčasnosti natoľko rozmanité, že nie

je možné vymedziť ich ako určitý systém škôl, alebo vymedziť ich spoločné znaky.

Prikláňame sa preto k názoru R. Winklera (1979), že nie je možné presne určiť, ktorá škola

je a ktorá nie je alternatívna, vrátane domáceho vzdelávania. Winkler tiež zdôrazňuje, že

nie je možné hovoriť o alternatívnej pedagogike (teórii), pretože každá alternatívna škola

má svoju vlastnú pedagogiku.17 My sme čerpajúc z knižných publikácií autorov Průchu,

Zelinu a Matulčíkovej vybrali niektoré základné typy alternatívnych škôl, ktoré si našli

obľubu vo svete a niektoré aj u nás.

Průcha v svojej publikácii Alternativní školy delí zákládné typy alternatívnych škôl

na: 1. Klasické reformné školy, kde patrí napr. Waldforská škola, Montessoriovská škola,

či Daltonská škola, 2. Cirkevné školy (katolícke, protestanské a pod.) a 3. Moderné

alternatívne školy.18 Zelina alternatívne školy delí predovšetkým na tie, ktoré vznikli

v prvej polovici 20. storočia a tie ktoré vznikali po druhej polovici 20. storočia.19

Matulčíková okrem alternatívnych škôl rozlišuje aj reformnopedagogické školy.20

Medzi asi najznámejší typ alternatívnej školy z radu klasických reformných škôl

z prvej polovice 20. storočia, patrí Pedagogika Marie Montessori, ktorá si našla

priaznivcov aj na Slovensku. „Jej základnou pedagogickou myšlienkou bolo oslobodiť

dieťa od diktatúry dospelých a dať mu slobodu, pričom verila, že dieťa samo osebe má

dostatok vnútroných predpokladov, aby sa stalo dobrým človekom.“21 Montessoriovej

pedagogika považuje každé dieťa za jedinečné indivíduum, ktoré sa vyvíja rôzne,

sebevlastným spôsobom.22 V duchu pedocentrizmu a dôvere vo vlastný spontánny

17 Porov. MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. s. 6-13.18 Porov. PRUCHA, J.: Alternativní školy. s 22 -23.19 Porov. ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. s. 28 a s.48.20 Porov. MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. s. 3.21 ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. s. 33.22 Porov. PRUCHA, J.: Alternativní školy. s 26.

19

sebarozvoj dieťaťa vytvorila originálne edukačné prostredie s názvom „Casa dei bambini“,

čo v preklade znamená tzv. Dom detí. Toto prostredie bolo zamerané predovšetkým na

potreby detí (nie dospelých), a ktoré poskytovalo maximálne možnosti na ich rozvoj.

Okrem dôležitosti prostredia k hlavným princípom a metódam jej pedagogiky by sme

mohli stručne zhrnúť aj: princíp samostatnosti a sústredenosti detí na činnosť, princíp

vnímania a rozvíjania všetkých zmyslov, či princíp postupnej náročnosti úloh a prostredia,

ktoré majú stupňovať rozvoj dieťaťa. Povadané v skratke: Montessoriovská škola

uprednostňuje samostatnú aktivitu žiakov, ktorí sa vzdelávajú vo väčšej miere jeden od

druhého.23

Od otvorenia prvej Waldfordskej školy v nemeckom Stuttgarte ubehlo viac ako 90

rokov, no filozofia jej pedagogiky je zrejme v súčasnoti najrozšírenejším typom

alternatívnej školy, ktorá vznikla na báze reformno pedagogického hnutia. Táto škola je

predovšetkým zameraná na učenie prostredníctvom zážitku a elimináciu poučiek

a definícií. Hlavný dôraz kladie na umeleckú výchovu, alebo výchovu umením. Prežívanie,

city a vlastná tvorba sú základným princípom učenia.24

Ako môžme na týchto dvoch vybraných typoch alternatívnych škôl vidieť,

v podstate sa absolútne nestotožňujú s  pohľadom Hannah Arendtovej, ktorý sme rozobrali

v úvode prvej kapitoly. Práve naopak, to čo Arendtová považovala za hlavné predpoklady

krízy výchovy a vzdelania, ako napr. dôležitosť učiteľovej autority a tradičnej výučby,

úspešnosť a obľúbenosť týchto škôl jej názory dávno prekonali. Samozrejme, týmto

pohľadom nechceme tvrdiť, že alternatívne školy sú bezchybné, alebo obvzlášť dokonalé.

Snažíme sa však poukázať na to, že ani tradičná škola nie je garantom najlepšieho

vzdelania a výchovy, a príliš konzervatívne presadzovanie odporu voči novým podnetom

a metódam, samo v sebe nepriamo popiera napredovanie poznania a rozvoj pedagogickej

vedy ako takej. Pre úplne doplnenie nášho názoru musíme dodať, že nepovažujeme všetko

„staré“ za zlé, alebo všetko „nové“ za dobré. Snažíme sa len podporiť slobodu rodičov pri

výbere formy vzdelania podľa ich vlastného presvedčenia.

23 Porov. ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. s. 33.24 Porov. PRUCHA, J.: Alternativní školy. s 24 -25. Porov. ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. s. 28 – 32.

20

Z reformnopedagogických škôl podľa Matulčíkovej si uvedieme príklad Vidieckej

školy domáceho typu. Už z názvu je zrejmé, že sa jedná o typ škôl, v ktorých sa rozhodli

vychovávať deti a mládež na vidieku, teda v bezprostrednej blízkosti prírody. Ďalším

predpokladom úspešného rozvoja žiakov bolo vytvorenie rodinného spoločenstva

a domáceho prostredia. Svojím kritickým zameraním proti vplyvom mestského

konzumného života a negatívnym civilizačným vplyvom sa snažili o pozdvihnutie úrovne

kultúry a jej aktívneho prijímania či vytvárania. Podnetom pre rozvoj nie len

intelektuálnych, ale aj fyzických zručností, vidiecke školy zakladali predovšetkým na

výchovnom pôsobení prírody či architektúry, alebo na umeleckých a spoločenských

podujatiach.25 Tento typ školy otvoril bránu celému radu pedagogických inovácií, a „azda

najzaujímavejšou myšlienkou, ktorú do pedagogiky vniesli vidiecke školy rodinného typu,

je celostné chápanie človeka. Celostné v zmysle prepojenia so svetom prírody (i kozmu),

sveta ľudí, celostné v zmysle potreby rozvíjať človeka v dimenziách rozumu, srdca

a rúk.“26

1.3 Domáce vzdelávanie ako alternatíva

Na uvedených príkladoch typov alternatívnych škôl sme sa snažili poukázať nie len

na hlavné podnety k ich vzniku, ale aj na ich inovačný prínos v oblasti pedagogiky. Avšak

na to, aby sme mohli aj domáce vzdelávanie zaradiť medzi alternatívne formy vzdelania, je

dôležité analyzovať domáce vzdelávanie v jeho historickom kontexte.

Prvým modelom domácej školy môžme považovať súkromnú školu Bertholda Otta.

Domáca škola Bertholda Otta spočívala v zrušení triedno-hodinového systému, deti sa učili

v malých skupinkách a vyučovanie prebiehalo v domácom prostredí. To malo v snahe

elimitovať žiakov stres zo známok a vytvoriť tak harmonické prostredie otvorené kladeniu

otázok v snahe pochopiť učivo. Snahou učiteľa malo byť tiež prehĺbenie vzťahov so svojou

skupinkou žiakov. Učiteľ s nimi trávil čas aj po vyučovaní, pri spoločných výletoch,

25 Porov. MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. s. 19 a 44-45.26 MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. s. 44.

21

návštevách divadla, múzea a pod. Podobné aktivity ako napr. chovanie zvierat, či

pestovateľské práce mali sporstredkovať žiakom možnosť vidieť a zažiť poznávané na

vlastné oči. Ottova domáca škola predbehla svoju dobu a inšpirovala mnoho tvorcov

ďaľších pedagogických koncepcií. Môžme ju považovať za predchodcu domáceho

vzdelávania tak, ako ho poznáme v súčasnosti.27

V nasledujúcej kapitole si predstavíme domáce vzdelávanie v jeho aktuálnej

podobe.

1.3.1 Súčasný stav domáceho vzdelávania na Slovensku

Domáce vzdelávanie (anglicky: home-school alebo tiež home schooling) je

vzdelanie založené predovšetkým na hodnotách rodiny a myšlienkach autonómie

a samosrpávy. Hlavným pedagógom sa stáva rodič dieťaťa a výučba prebieha v rodinnom

prostredí. Nie je však pravidlom, aby bol učiteľom bezprostredne iba rodič, preto sa na

Slovensku používa tiež výraz „vzdelávajúca osoba“, ktorá v sebe zahŕňa nie len rodiča, ale

akúkoľvek dospelú osobu s potrebným ukončeným stupňom vzdelania, ktorá dieťa

vyučuje.

Úpravou zákona možnosť domácej školy na Slovensko prišla v roku 2008. Právna

úprava, ktorá doteraz platí, dovoľuje rodičovi individuálne vzdelávanie svojho dieťaťa na

prvom stupni Základnej školy (ďalej ZŠ), a to len za predpokladu vysokoškolského

vzdelania v odbore učiteľstvo prvého stupňa ZŠ aspoň jedného z rodičov. Inak je rodič

povinní zabezpečiť súkromného učiteľa pre svoje dieťa. Žiak je riadne zapísaný

v spolupracujúcej základnej škole (ďalej „kmeňová škola“), ktorá prijíma a vyhodnocuje

žiadosti rodičov na povolenie domáceho vzdelávania. V  priebehu akademického roka je

žiak kontrolovaný príslušnou kmeňovou školou prostredníctvom komisionálnych skúšok

dva krát do roka. V prípade, že by žiak z akýchkoľvek dôvodov takouto skúškou neprešiel

bude automaticky zaradený späť do školy a denná dochádza bude pre neho povinná.

27 Porov. MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. s. 80-85.

22

Na Slovensku sa domáce vzdelávanie týka niekoľko desiatok detí. Konkrétnejšie

čísla, ktoré nám v osobnom rozhovore poskytla RNDr. Eva Macáková, Phd, predsedkyňa

Občianskeho združenia Domáca škola na Slovensku, posyktujeme v kapitole 4.1. Z malých

počtov doma vzdelávajúcih žiakov je však jasné, že na Slovensku sa jedná predovšetkým

o minoritný jav, a s veľkou pravdepodobnosťou aj dlhodobo bude, nakoľko len málo

rodičov uprednostní pred svojou kariérou, či finančným zabezpečením domácu výučbu

svojich detí. Ostatne, je to len o dohadoch, nakoľko by sa záujem zvýšil v prípade

uvoľnenia podmienok, ktoré stanovuje súčasný Zákon.

Napríklad v Spojených štátoch bolo možné pred desiatimi rokmi považovať toto

vzdelanie za akúsi „alternatívnu formu“, no so stúpajúcim záujmom sa dostáva do pozície

jedného z hlavných prúdov vzdelania. Tento nárast môžme sledovať po celom svete

v mnohých krajinách, ako je napríklad Austrália, Kanada, Japonsko, ale aj Maďarsko, či

Spojené kráľovstvo.28 O porovnaní domáceho vzdelávania, ktoré už dlhodobo funguje

v niektorých rozvinutých krajinách si povieme viac v nasledujúcej kapitole.

1.3.2 Porovnanie domáceho vzdelávania na Slovensku s vybranými krajinami

Európskej Únie a Spojenými štátmi

Na Slovensku možno považovať iniciatívu Občianskeho Združenia Domáce

vzdelávanie na Slovensku, ako jednu zo snáh čerpať zo skúsenosti zahraničných trendov

v rozvoji školsva, zahraničných modelov a praxe alternatívnych škôl, ktorá má význam aj

z toho dôvodu, že trend rozširovania ekonomických a kultúrnych vplyvov z vyspelého

zahraničia je veľmi silný – v ekonomike, kultúre, s dosahom na spôsob života

a nepochybne aj na školstvo.29 V tejto kapitole preto sústreďujeme pozornosť na

porovnanie vybraných krajín, v ktorých je domáce vzdelávanie legálne a bez väčších

problémov tam plnohodnotne funguje už niekoľko rokov. Pre možnú komparáciu

28 Porov. NHERI: Brian D. Ray, PhD. 2011. Research Facts on Homeschooling. In: http://www.nheri.org/research/research-facts-on-homeschooling.html (12. marca 2013).29 Porov. MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. s. 17.

23

domáceho vzdelávania s jednotlivými krajinami, sme vybrali predovšetkým domáce

vzdelávanie v Českej republike, ktorá nám je z historicko-kultúrneho hľadiska najbližšia.

Stručne si tiež charakterizujeme stav domáceho vzdelávania v Anglicku, Francúzsku a

Nemecku

V Českej Republike je domáce vzdelávanie nahradené pojmom „individuálne

vzdelávanie“ a je podchytené v školskom zákone č. 561/2004 Z. z. o predškolskom,

základnom, strednom vzdelaní, § 41.30 Do školského systému Českej republiky vstúpilo od

prvého septembra 1998, čiže takmer desať rokov pred Slovenskom a bolo povolené

v experimentálnej podobe pre žiakov 1.-5. ročníka Základnej školy (ďalej ZŠ), pričom

rodičom na vzelávanie doma stačí maturita.

Na webovej stránke Ministerstva školstva Českej republiky je podľa najnovšie

zverejnených informácií zo dňa 21. januára 2013 v budúcnosti možné domáce vzdelávanie

aj na druhom stupni Základnej školy. Ako sa vyjadril tajomník ministra školstva, mládeže

a telovýchovy Jindřich Fryč – je možné otvorenie možnosti legislatívneho ukotvenia na

druhý stupeň, vzhľadom k tomu, že individuálne vzdelanie na prvom stupni sa osvedčilo,

nevyskytli sa žiadne zásadné problémy, rovnako tak ani v priebehu päťročného pokusného

overovania na druhom stupni ZŠ. Najčastejšími dôvodmi záujmu o individuálne/domáce

vzdelávanie na druhom stupni ZŠ boli dobré skúsenosti s rovnakou formou vzdelávania na

prvom stupni, zdravotné, psychické či iné problémy žiakov, možnosti rozvoja nadania

žiaka a možnosť cestovať so žiakmi do zahraničia. Úplnú väčšinu žiakov v priebehu

pokusného overovania vyučovali ich rodičia. V niektorých prípadoch využívali pomoc

externistov (predovšetkým v predmetoch hudobnej, telesnej a výtvarnej výchovy).

Učebnice mali žiaci požičané zo školy.31

Skrz dobré skúsenosti z pokusného overovania, ktoré otvorili cestu pre jeho

kodifikáciu sa predpokladá, že v zákone budú narozdiel od domáceho vzdelávania na

prvom stupni základných škôl, stanovené podmienky pre povolenie tejto formy

vzdelávania. Jedná sa o podmienky kedy napríklad riaditeľ školy bude môcť zaradenie

žiaka do individuálneho vzdelávania (ďalej IV) odmietnuť. Zatiaľ, čo u vyučujúcich žiakov 30 Porov. Zákony-online: Školský zákon. In : http://zakony-online.cz/?s122&q122=41 ( 5.februára 2013).31 Porov. MSMT: Domáci vzdelávaní by mohlo být v budoucnu možné i na 2. stupni ZŠ. In: http://www.msmt.cz/pro-novinare/domaci-vzdelavani-by-mohlo-byt-v-budoucnu-mozne-i-na-2?highlightWords=dom%C3%A1c%C3%AD+vzdel%C3%A1van%C3%AD (5.februára 2013).

24

prvého stupňa stačí vzdelanie na úrovni strednej školy s maturitou, u vyučujúcich žiakov

druhého stupna bude vyžadované vzdelanie aspoň na úrovni vyššieho odborného alebo

bakalárskeho štúdia. Výsledky žiakov s IV bude sledovať Česká školská inšpekcia.

Súčasťou IV sú pravidelné konzultácie na kmeňovej škole žiaka a jeho preskúšanie na

konci každého polroka.32 V českej republike tiež funguje spolok rodičov a záujemcov

o domáce vzdelávanie, ktorých združuje Asociácia pre domáce vzdelávanie (ADV –

Asociace pro domáce vzdělávaní).33

Podľa Asociácie HSLDA, právna forma domáceho vzdelávania v Anglicku

a Walese je legálna a to podľa školského zákona z roku 1944, ktorý bol konsolidovaný v

roku 1996. Školský zákon z roku 1996 v § 7 uvádza, že efektívna prezenčná, teda denná

forma vzdelávania, primeraná k veku dieťaťa, jeho schopnostiam a nadaniu, môže mať

akékoľvek špeciálne vzdelávacie potreby a to buď pravidelnou školskou dochádzkou alebo

inak. Pojmem „inak“ vo vete zákona, umožňuje rodinám vzdelávať deti doma. Neexistujú

žiadne požiadavky na informovanosť orgánov, keď je dieťa vzdelávajúce sa doma, ak bol

žiak predtým riadne zapísaný v rámci systému štátnej školy. V tej dobe musí rodič nechať

škole oficiálne vedieť, že bude svoje dieťa vzdelávať doma. Žiadne iné požiadavky pre

domáce vzdelávanie tu neexistujú. Vo Veľkej Británii je počet detí vzdelávajúcich sa doma

v rozmedzí 20 až 100 tisíc vo veku od 5 do 16 rokov.34 V Anglicku funguje niekoľko

druhov organizácií, ktoré vytvárajú podpornú sieť pre tých rodičov, ktorí sa rozhodli

vzdelávať svoje deti doma, ako napr. organizácia HEAS Home Education Advisory

Service (v preklade: Poradenský servis domáceho vzdelávania), alebo Education Otherwise

(V preklade: Vzdelávanie inak), ktoré sa snažia poskytovať informácie a zdroje pre

domáce vzdelávanie a taktiež vedenie domáceho vzdelania ako práva.35

32 Porov. MSMT: Domácí vzdelávavní Domáci vzdelávaní by mohlo být v budoucnu možné i na 2. stupni ZŠ. In: http://www.msmt.cz/pro-novinare/domaci-vzdelavani-by-mohlo-byt-v-budoucnu-mozne-i-na-2?highlightWords=dom%C3%A1c%C3%AD+vzdel%C3%A1van%C3%AD (5.februára 2013).33 Porov. ADV: Asociace pro domáce vzdělávaní. In: http://www.domaciskola.cz/index.php?option=com_content&view=featured&Itemid=484 (8.februára 2013).34 Porov. HSLDA: United Kingdom. In: http://www.hslda.org/hs/international/UnitedKingdom/default.asp (8.februára 2013).35 Porov. HEAS: Home Education Advisory Service. In: http://www.heas.org.uk/ (8.februára 2013). Porov. Education otherwise. In: http://www.educationotherwise.net/ (8.februára 2013).

25

Vo Francúzsku je právna forma homeschoolingu legálna a je riadená vzdelávacím

kódexom, článok L. 131, dodatok vyhlášky. Rodiny musia každoročne informovať

príslušné orgány o svojom zámere domáceho vzdelávania. Hoci zákon poskytuje iba

školským inšpektorom oprávnenosť „overiť“ výučbu v home-school každý rok, realita je

často úplne iná. Mnohokrát úradníci vykonávajú tieto kontroly ľubovoľným a negatívnym

spôsobom voči homeschoolingu. Úradníci môžu vyžadovať testovanie doma

vzdelávajúcich študentov, pričom ich po jednej negatívnej správe namiesto dvoch, môžu

poslať späť do školy alebo hrozí, že môžu vyhlásiť, že dieťa je v nebezpečenstve zlého

zaobchádzania, čo vedie k tlaku na rodičov prijať požiadavky inšpektora. Odhadovaný

počet žiakov vzdelávajúcich sa doma je približne 10 až 20 tisíc a sú vo veku od 6 do 16

rokov zapísaných do korešpondenčných škôl.36

Situácia homeschooling v Nemecku v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie

je ďaleko odlišná, nakoľko právne postavenie domáceho vzdelávania nie je legálna.

V Nemecku je asi 400 rodín, ktoré vzdelávajú svoje deti doma v utajení a teda ilegálne

alebo sú na súde.37 Paradoxný v tejto situácií je fakt, že prvý model domácej školy

Bertholda Otta (ako sme si ho načrtli v predchádzajúcej kapitole 1.2), vznikol práve

v Berlíne. Z ostatných štátov, kde je domáce vzdelávanie prísnymi pravidlami povolené len

niektorým skupinám, by sme si mohli spomenúť napr. Taliansko, či Grécko.38

Čo sa týka Spojených štátov (ďalej „USA“), môžme hovoriť približne o 15 -20 %

ročnom raste počtu detí, ktoré sú vzdelávané v rámci domáceho vzdelávania (ďalej

„homeschooler“). V roku 1980 bolo v Spojených štátoch doma vzdelávaných detí zhruba

12 tisíc, v roku 1990 okolo 300 tisíc a v roku 1998 sa počet detí vyšplhal až na 1,5

milióna.39 Nárast v rokoch 2002-2003 sa odhaduje na 1,7 až 2,1 milióna. Podľa týchto čísel

sa domáce vzdelávanie zdá byť najrýchlejšie rastúca forma vzdelania.40 Presný počet

homeschoolerov v USA však nie je možný, nakoľko patričné úrady nevedú presné

36 Porov. HSLDA: France. In: http://www.hslda.org/hs/international/France/default.asp (8.februára 2013).37 Porov. HSLDA: Germany. In: http://www.hslda.org/hs/international/Germany/default.asp (8.februára 2013).38 Porov. HSLDA: Italy. In: http://www.hslda.org/hs/international/Italy/default.asp (8.februára 2013). Porov. HSLDA: Greece. In: http://www.hslda.org/hs/international/Greece/default.asp (8.februára 2013).39 Porov. MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. s. 15, s. 174.40 Porov. HSLDA: Homeschooling research. In: http://www.hslda.org/research/faq.asp (8.februára 2013).

26

štatistiky, vzhľadom k tomu, že rodičia niektorých štátov USA nemajú žiadnu, alebo len

čiastočnú ohlasovaciu povinnosť úradom, že budú svoje deti vzdelávať doma. Uvedené

číselné odhady sú predovšetkým orientačné a výchadzajú zo štatistík organizácií pre

domáce vzdelávanie. Podľa štatistík IES Institut of education statistics (v preklade Inštitút

vzdelávacích štatistík), rodičia uviedli veľa rôznych dôvodov pre homeschooling svojich

detí. V roku 2007 bol v Spojených štátoch najčastejším dôvodom pre domáce vzdelávanie

ten, že rodičia považovali za dôležité poskytovať náboženské alebo morálne vzdelanie

svojim deťom (36% rodičov). Tento dôvod nasledovali obavy o školskom prostredí, ako je

bezpečnosť, drogy, alebo negatíva vyplývajúce zo vzájomného tlaku (21%), nespokojnosť

s akademickou výučbou (17%), a „iné dôvody“, vrátane rodinného času, financií,

cestovania a vzdialenosti (14%). Rodičia asi siedmych percent doma vzdelávaných

študentov prejavili túžbu poskytovať svojmu dieťaťu netradičný prístup k vzdelaniu ako

najdôležitejší dôvod pre homeschooling, a rodičia ďalších šesť percent študentov uvediedli

ako dôvod zdravotné problémy alebo osobitné potreby dieťaťa.41

41 Porov. U.S. Department of Education: National Center for Education Statistics. (2009). The Condition of Education 2009 (NCES 2009-081). NCES: Homeschooling. In: http://nces.ed.gov/fastfacts/display.asp?id=91 (8.februára 2013).

27

2. Domáce vzdelávanie v kontexte slovenskej legislatívy

Domáce vzdelávanie ako individuálna forma plnenia školskej dochádzky je

definovaná v zákone číslo 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon),

konkrétne v §24.42 V porovnaní s ostatnými krajinami, kde je domáce vzdelávanie legálne

už dlhšie, patrí naše právne znenie medzi tie najprísnejšie na svete. Už len v porovnaní

s Českou republikou, ktorá nám je z hľadiska kultúrneho pozadia najbližšia, môžme

hovoriť o zbytočných rozdieloch v neprospech slovenských rodičov, ktorí sa rozhodli

vzdelávať svoje deti touto formou.

V tejto kapitole sme sa zamerali predovšetkým na stručný vývoj domáceho

vzdelávania v slovenskej legislatíve (kapitola 2.1). V kapitole 2.2 sa snažíme podrobnejšie

nahliadnuť na návrh novely Zákona č. 245/2000 Z.z., kde budeme vychádzať z oficiálnych

dokumentov uverejnených na stránkach Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej

NRSR), a to predovšetkým z týchto dokumentov: Návrh zákona v paragrafovom znení,

Dôvodová správa NRSR, Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

a Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na

zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

2.1 Vývoj domáceho vzdelávania v legislatíve

Ako sme už spomenuli v predošlej kapitole, možnosť vzdelávať deti domácou

formou výučby prišla na Slovensko v roku 2008. Počas prvých štyroch rokov bolo domáce

vzdelávanie považované skôr za „experiment“ kedy sa skúmali všetky jeho aspekty. Rok

2013 sa stal zlomovým, pretože deti/žiaci, ktorí sa ako prví začali vzdelávať touto formou,

postupujú na druhý stupeň základných škôl, pričom im súčasná legislatíva neumožňuje

pokračovať v domácom vzdelávaní a to i napriek tomu, že si našlo pozitívne ohlasy

a dobré skúsenosti. Najmä z tohto dôvodu nastal už dávnejšie dopyt verejnosti, teda

42 ROSINOVÁ, E.: Zákony V/2013. Zborník úplných znení zákonov a súvisiacich predpisov k 1.1.2013 z oblasti verejnej správy, škôl a obcí. Žilina : Poradca, s.r.o., 2013. s. 199-200.

28

rodičov, ktorí sa angažujú v domácom vzdelávaní, na úpravu tohto zákona, v zmysle

uvoľnenia jeho podmienok.

Odpoveďou po tomto dopyte sa stala poslanecká iniciatíva zo dňa 18. novembra

2011, poslancov toho času Strany KDH Jany Žitňaskej a Radoslava Procházku, ktorý sa

v parlamente snažili cez novelu školského zákona presadiť, aby rodičia mohli doma

vzdelávať svoje deti aj na druhom stupni základnej školy, pričom chceli uvolniť aj

minimálnu kvalifikáciu rodičov. Na tlačovej besede sa Procházka vyjadril, že návrh zákona

vznikol ako reakcia na dopyt zdola – teda na dopyt verejnosti.43

Hlavným zámerom tejto novely, ako to poslanci uviedli v Dôvodovej správe, je

vylepšiť a zjednodušiť podmienky individuálneho, domáceho vzdelávania žiakov na

prvom stupni ako aj umožniť tento druh vzdelávania na druhom stupni zákaldnej školy.

Odvolali sa na veľmi dobré výsledky žiakov i na viaceré svetové štúdie, ktoré potvrdzujú,

že tieto deti dosahujú podstatne lepšie výsledky a zapájajú sa do verejného života

preukázateľne vo väčšej miere než zvyšok populácie.44

2.2 Návrh na novelu Zákona č. 245/2008 Z. z.

V tejto podkapitole by sme radi rozobrali celkový návrh na novelu Zákona č.

245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z.

z. a zákona č. 37/2011 Z. z., ktorého navrhovateľmi boli poslanci Národnej rady

Slovenskej republiky Jana Žitňaská a Radoslav Procházka. Názov tohto návrhu zákona je:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský

43 Porov. KDH: Poslanci z KDH chcú dovoliť domáce vzdelávanie rodičom s maturitou. 2011. In : http://www.kdh.sk/spravy/z-domova/poslanci-z-kdh-chcu-dovolit-domace-vzdelavanie-rodicom-s-maturitou (10.februára 2013).44 Porov. NRSR: Dôvodová správa. In: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3905 (10.februára 2013).

29

zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dátum

doručenia návrhu zákona do Národnej Rady Slovenskej republiky bol 11. 11. 2011.45

V prvej časti návrhu zákona (v bode 1) § 24 odsek 1, znie: „(1) O povolení

individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) a c) rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej

bol žiak prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), a to na základe písomnej žiadosti zákonného

zástupcu maloletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka.

Individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) povolí riaditeľ kmeňovej školy na

základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu maloletého žiaka, ak sú splnené podmienky

podľa odseku 5.“ Dôvodom tejto úpravy je snaha, aby došlo k odstráneniu možnosti

nepovolenia individuálneho vzdelávania, pokiaľ sú naň splnené všetky podmienky podľa

zákona.46

Vzhľadom k tomu, že limitovanie individuálneho vzdelávania na prvý stupeň

základnej školy nemá vecné opodstatnenie sa v druhej časti (bod druhý) zmeny zákona

navrhuje možnosť individuálneho vzdelávania vo vzťahu k žiakom a to aj druhého stupňa

základnej školy, pričom v § 24 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „prvého stupňa“.

V treťom bode sa navrhuje upraviť podmienka vzťahujúca sa na minimálne

dosiahnuté vzdelania osoby, ktorá by toto vzdelávanie vykonávala, či už by sa jednalo

o zákonného zástupcu alebo inú osobu. Vzhľadom na rozdielnosť v náročnosti výučby sa

navrhuje ustanoviť minimálnu podmienku stredoškolského vzdelania s maturitou pre prvý

stupeň a vysokoškolského bakalárskeho vzdelania pre druhý stupeň základnej školy.

V tomto prípade sa upravuje § 24 odsek 4, ktorý znie: „(4) Vzdelávanie žiaka, ktorému

bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), môže vykonávať len

osoba, ktorá má absolvované najmenej

a) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, ak

ide o vzdelávanie žiaka prvého stupňa základnej školy,

b) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, ak ide o vzdelávanie žiaka druhého

stupňa základnej školy.“.47

45 Porov.: NRSR: Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. In: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3905 (10.februára 2013).46 Porov. NRSR: Dôvodová správa. In: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3905 (10.februára 2013).

30

V § 24 ods. 5 písm. c) sa vypúšťajú slová „na povolenie“.48 Jedná sa o vypustenie

nadbytočného textu predmetného ustanovenia, a týmto spôsobom sa bod štyry vzťahuje

čisto na  legislatívno-technickú úpravu.

Bod päť sa vzťahuje na kontrolu podmienok a kvality individuálneho vzdelávania,

pričom by viac neprislúchal školskej inšpekcii, ale predmetnej („kmeňovej“) škole. Tento

návrh sa vzťahuje aj na osobitný predpis zákona č. 296/2003, podľa ktorého inšpekcia

kontroluje školy a školské zariadenia. V § 24 ods. 10 znie: „(10) Kontrolu úrovne kvality

výchovy a vzdelávania, ako aj kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického

zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia žiaka pri individuálnom vzdelávaní

vykonáva kmeňová škola. Na účely kontroly podľa prvej vety je zákonný zástupca povinný

umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému zamestnancovi kmeňovej školy.“. 49

V § 24 ods. 11 písm. c) sa slová „hodnotiaceho obdobia“ nahrádzajú slovami

„dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich hodnotiacich období“.50 To znamená, že návrh

zákona má v tejto časti (bode šesť) za cieľ predĺžiť hodnotiace obdobie, teda čas, v ktorom

je posudzovaná kvalita vzdelania s ohľadom na výsledky a prospech žiaka. Vzťahuje sa to

na prípadný neúspech žiaka v hodnotení jedného hodnotiaceho obdobia, aby nebol

dôvodom na zrušenie domáceho vzdelávania, ale práve naopak, aby bol poskytnutý väčší

priestor na posúdenie výsledkov a kvality vzdelania.

V siedmom bode sa jedná opäť o legislatívno-technickú zmenu nadväzujúcu na

úpravu v bode piatej novely, kedy sa v § 24 ods. 11 sa vypúšťa písmeno d).

V § 24 sa vypúšťa odsek 14. Toto vypustenie sa vzťahuje na povinnosť uhrádzať

odmenu, pričom je táto úprava odôvodnená tým, že neexistuje žiaden legitímny dôvod na

strane štátu, aby to bolo inak, teda aby štát upravoval individuálne vzdelávanie nevyhnutne

ako odplatný vzťah. Z tohto dôvodu sa navrhovalo vypustiť toto ustanovenie. Odmena za

47 NRSR: Návrh zákona. In: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3905 (10.februára 2013).48 Porov. NRSR: Návrh zákona. In: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3905 (10.februára 2013).49 NRSR: Návrh zákona. In: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3905 (10.februára 2013).50 Porov. NRSR: Návrh zákona. In: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3905 (10.februára 2013).

31

individuálne vzdelávanie je preto plne ponechaná na rozhodnutí osôb, ktoré ho budú

zabezpečovať.51

2.2.1 Odpoveď na podaný návrh

Občianske združenie Domácej školy na Slovensku verilo, že poslaneckú iniciatívu

podporia aj ostatné parlamentné strany, pretože ide o návrh zákona, ktorý nielen rozširuje

priestor na realizáciu slobody a zodpovednosti občanov a komunít, ale tiež podporuje

tradičné hodnoty, avšak tento návrh si našlo mnoho kritikov. Vyjadrenia vtedajších

politikov zaplavili televízne média, ako i internet, čo uľahčilo ich následnú verifikáciu.

Uvedené informácie sme preto overili z viacerých prameňov. Taktiež musíme upozorniť na

fakt, že dané informácie existujú aj na iných mediách, alebo v inej forme, a nebolo možné

odvolať sa na všetky tieto zdroje. Osobne sme využili archív spravodajstva televízie

Markíza, z dňa 17.11.2011 / TASR.

Voči domácemu vzdelávaniu vystúpilo mnoho oponentov, napríklad zo strany

Smer, alebo SaS (Sloboda a Solidarita).

„Poslanec Martin Poliačik (SaS) si chce od kolegov, ktorí zákon predkladajú,

vypočuť argumenty, prečo plánujú znížiť kvalifikáciu rodičov: „Úroveň niektorých

slovenských maturantov je tak mizerná, že si nie som úplne istý, či je to dobrý

nápad. Ale ak tam budú ešte nejaké iné opatrenia, ktoré to vyrovnajú, tak v zásade s

tým nemám problém súhlasiť,“ povedal Poliačik pre TASR.“52

V tomto tvrdení sa nám nepriamo podsúva otázka, či nie sú práve títo maturanti „s

mizernou úrovňou“ v prvom rade absolventi našich stredných škôl? Akým spôsobom chce

potom pán Poliačik dokázať, že štátne školy poskytujú zásadne lepšie vzdelanie ako môžu

51 Porov. NRSR: Návrh zákona a Dôvodová správa. In: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3905 (10.februára 2013).52 TVNOVINY: Deti by mohli učiť doma rodičia s maturitou. In: http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/deti-by-mohli-ucit-doma-rodicia-s-maturitou.html (8.marca 2013)

32

poskytnúť rodičia formou domáceho vzdelávania? A taktiež, kontrolu vedomostí

kmeňovou školou dva krát do roka, nemožno predsa považovať za nedostatočné opatrenia.

Proti tomuto návrhu Zákona ostro vystúpili aj opoziční poslanci. Predseda

školského výboru Dušan Čaplovič (Smer) tvrdí, že Žitňanská a Procházka tento návrh

predkladajú bez akýchkoľvek odborných analýz a ich dôvody zväčša plávajú na vode.

„Dnes máme na Slovensku problémy s domácim vzdelávaním aj na prvom stupni

základných škôl a bez experimentu chceme tento systém vzdelávania zaviesť aj na druhý

stupeň,“ podčiarkol Čaplovič. Upozornil, že za takýmito návrhmi sú združenia

intelektuálne veľmi vyspelých rodičov, ktorých spôsob myslenia v niektorých prípadoch

hraničí so sektárstvom. Na riziká domáceho vzdelávania bez pedagogickej kvalifikácie

podľa neho upozorňujú aj Česi.“53

K tomuto príspevku je možné položiť hneď niekoľko otázok: Aké problémy

s domácim vzdelávaním zatiaľ máme? Na čo upozorňujú Česi? K odpovedi na našu prvú

otázku využijeme priestor v 4. kapitole, kde uvádzame výsledky nášho pilotného

výskumu; riziká domáceho vzdelávania bez pedagogickej kvalifikácie hlbšie rozoberieme

v kapitole 3.2; a vychádzajúc z vyjadrenia Ministerstva školstva Českej republiky, (ktoré

sme si spomenuli už v predchádzajúcej kapitole 1.3.2), to, na čo „upozorňujú Česi“, sú len

„dobré skúsenosti“.54

Podľa aktuálnych správ (ku dňu 10. februára 2012), boli uverejnené tieto

informácie: „Bratislava, 9. februára 2012 (SITA) - Domáce vzdelávanie bude naďalej

prístupné len pre žiakov na prvom stupni základných škôl. Novelu zákona o výchove a

53 TVNOVINY: Deti by mohli učiť doma rodičia s maturitou. In: http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/deti-by-mohli-ucit-doma-rodicia-s-maturitou.html (8.marca 2013)54 Porov. MSMT: Domáci vzdelávaní by mohlo být v budoucnu možné i na 2. stupni ZŠ. In: http://www.msmt.cz/pro-novinare/domaci-vzdelavani-by-mohlo-byt-v-budoucnu-mozne-i-na-2?highlightWords=dom%C3%A1c%C3%AD+vzdel%C3%A1van%C3%AD (10.februára 2013).

33

vzdelávaní od Jany Žitňanskej a Radoslava Procházku (obaja KDH), ktorá mala umožniť

domáce vzdelávanie aj žiakom druhého stupňa, dnes parlament zastavil.55

Hoci parlament podaný návrh na novelu zákona zastavil, Ministerstvo školstva

ostalo pozitívne naklonené myšlienke experimentálneho overovania domáceho vzdelávania

na II. stupni ZŠ od septembra 2013. V akom stave je teraz tento experiment si viac

povieme v kapitole 4.1.

55 NOVINY: SITA: Možnosti pre domáce vzdelávanie sa nerozšíria. In: http://udalosti.noviny.sk/politika/09-02-2012/nr-sr-moznosti-pre-domace-vzdelavanie-sa-nerozsiria.html (10. februára 2013).

34

3. Vybrané argumentačné oblasti k domácemu vzdelávaniu

Napriek úspešnému fungovaniu domáceho vzdelávania v mnohých krajinách sa na

Slovensku návrh na novelu zákona neujal. Našiel si veľa kritikov a oponentov, ktorí sa zdá,

vychádzali skôr z vlastných presvedčení a názorov, ako z rôznych zahraničných štúdií

mnohých organizácií, ktoré sa venujú odborným analýzam domáceho vzdelávania po

celom svete. K základnej kritike mnohých oponentov je predovšetkým otázka kvalifikácie

rodičov a socializácie dieťaťa, ako hlavných nedostatkov domáceho vzdelávania. Oba tieto

aspekty by sme preto radi hlbšie rozobrali, konkrétne v kapitolách 3.2 a 3.3.

Čo je pre nás však v tejto kapitole hlavnou snahou, je predstaviť domáce

vzdelávanie ako prirodzené právo rodičov na slobodný výber formy vzdelania svojich detí,

pričom neexistuje jediný právny dôvod, aby ho štát naďalej obmedzoval. Navrhovanú

novelu zákona preto vnímame ako nápravu nevyhovujúcej a v porovnaní s väčšinou

európskych štátov aj neštandardnej regulácie. Predkladaný návrh zákona bol v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi SR, ale aj s medzinárodnými zmluvami a inými

medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská  republika viazaná

3.1 Právo na vzdelanie a rodičovské práva na výchovu dieťaťa

V 60. rokoch 20. storočia začali vznikať tzv. alternatívne školy, ktoré mali

revoltujúci postoj k tradičnej škole, podobne ako k štruktúrovanej spoločnosti. Ich

zakladatelia (rodičia, učitelia) disponovali vedomím ľudských práv a slobôd a vedome si

uplatňovali (garantované) ľudské práva, medzi ktoré patrí aj právo na výber školy pre

svoje dieťa a jeho vzdelanie.56 „V tomto prípade sa stali vtedajšie alternatívne školy druhou

možnosťou voľby školy, alternatívou ku vtedajšej škole. To postupne vyústilo až do

zakladania neformálnych vzdelávacích organizácií a iniciatív, ktoré samy seba ponímali

ako alternatívu školy (a školskej dochádzky) vôbec.“57

56 Porov. MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. s. 5.57 MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. s. 5.

35

Ľudské práva sú tu preto, aby istým spôsobom chánili dôstojnosť človeka

a rovnako ju podporovali. Štát nepopierateľne prejavuje svoj záujem o dieťa, jeho práva,

povinnosti a taktiež jeho samotnú ochranu. V prípade domáceho vzdelávania a vyplývajúc

zo súčasnej legislatívy za najlepšiu formu tohto záujmu považuje štát inštitucionálne

vzdelanie. (Pozn. pojem „najlepšia forma“ je použitý vychádzajúc z predpokladu, že

inštitucionálne vzdelanie je zatiaľ ako jediným legálnym spôsobom vzdelania – s malými

a obmedzujúcimi výnimkami.)

3.1.1 Právo na vzdelanie a rodičovské práva na Slovensku

Ústava Slovenskej Republiky, definuje právo na vzdelanie nasledovne: „Každý má

právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví

zákon. Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných

školách, podľa schopnosti občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách“58 

Ústava je základným zákonom nášho štátu, ktorému sú podriadené všetký ostatné zákony.

V tomto základnom znení práva a povinnosti na vzdelanie, však nenachádzame konkrétne

východiská k danej problematike domáceho vzdelávania, nakoľko je definícia veľmi

všeobecná. Pozrime sa preto na ostatné právane dokumenty, ktoré nám povedia viac.

„Programové výhlásenie vlády (1998), deklarovalo výchovu a vzdelávanie za

jednu zo svojich trvalých priorít a  zdroj dlhodobej prosperity spoločnosti.“59 K návrhu

koncepcie výchovy a vzdelávania projektu Milénium vznikol Národný program výchovy

a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov. Tento projekt však

nemožno považovať za vedeckú prácu, je to skôr súbor zámerov neustále podliehajúcim

korekciám. Nemožno ho preto považovať za právny dokument, ale skôr za koncepčný

materiál.

58 Ústava SR: Druhá hlava, piaty oddiel, čl. 42, ods. 1, 2. In: http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf (11. Marca 2013).59 Ministry of Education of the SR: Millennium. Bratislava : Institute of Information and Prognoses of Education, 2002. s. 1.

36

Zámerom tohto národného programu je predovšetkým rozvoj výchovy

a vzdelávania na Slovensku a ako sám v sebe uznáva, „škola prestáva byť dominantným

zdrojom informácií.“60 Vychádzajúc z požiadaviek tohto programu, ako napríklad

motivácia k učeniu, či kreativizácia človeka vyvodzuje okrem iných aj potrebu zabezpečiť

právo slobodnej voľby vzdelávacej cesty.61 V neposlednom rade, by sme v prospech

domáceho vzdelávania chceli citovať jeden z dvanástich pilierov Národného programu,

ako jeden z hlavných ťažiskových okruhov a zámerov tohto programu, a to:

„Diverzifikácia ciest, spôsobov, metód a foriem výchovy a vzdelávania, ktorá pri

rešpektovaní štátneho výchovno-vzdelávacieho programu umožňuje zriaďovanie aj

alternatívnych škôl a školských zariadení.“62 Program spomedzi viacerých úrovní

realizácie predpokladá tiež uplatnenie zmien požadovaných občanmi, rodičmi

a pedagógmi.63

Vychádzajúc z jeho obsahu, tento dokument uvádza (okrem iného), významné

kvalitatívne zmeny od r. 1990. Pre nás sú zaujímavé napríklad: „nastolenie

demokratického režimu vo výchovno-vzdelávacej sústave a odstránenie jednostranného

ideologického nánosu v práci škôl a školských zariadení; a vznik súkromných, cirkevných,

alternatívnych a bilingválnych škôl ako prirodzenú reakciu na predchádzajúci strnulý

jednotný systém školstva...“64

3.1.2 Európska únia a medzinárodné dohovory

V nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu pokračujeme ďaľšími medzinárodnými

dokumentami, ktoré pojednávajú o základných ľudských právach v oblasti vzdelania.

V Európskej únii je vzdelanie považované za jeden zo základných pilierov

ľudských práv. Lisabonská stratégia a jej konkurencieschopná ekonomika je založená

predovšetkým na vzdelaní. Vzdelanie v Únii však nepatrí do spoločných politík a

vzdelávacie systémy v členských štátoch nepodliehajú unifikácii. Platí tu princíp 60 Ministry of Education of the SR: Millennium. s. 5. 61 Ministry of Education of the SR: Millennium. s. 6. 62 Ministry of Education of the SR: Millennium. s. 14.63 Porov. Ministry of Education of the SR: Millennium. s. 15.64 Ministry of Education of the SR: Millennium. s. 1.

37

subsidiarity a teda zodpovednosť štátov za ich vnútroštátny rozvoj vzdelania a

vzdelávacích systémov. Kladie sa však dôraz na spoluprácu, výmenu skúseností, výmenné

pobyty (Erasmus, Sokrates, Mundus) a vzájomné uznávanie diplomov a certifikátov

o vzdelaní.

Čo sa týka stupňa zlučiteľnosti nášho návrhu na zmenu zákona s právom Európskej

únie je úplný,65 čo znamená, že z právneho hľadiska nie je dôvod, aby bol náš návrh

zákona považovaný za právne nezlučiteľný.

V nadväznosti na predchádzajúci text pokračujeme ďaľšími medzinárodnými

dokumentami. Budeme sa snažiť vymenovať ich hlavné body, ktoré pojednávajú o

základných ľudských právach v oblasti vzdelania.

Všeobecná deklerácia ľudských práv z roku 1948 prijatá na pôde OSN (v Článku

26) účasť na základnom vzdelaní formuluje ako povinnosť a účasť na vzdelaní na

ostatných stupňoch, ako právo fyzickej osoby. Základné vzdelanie je pritom bezplatné

a rodičia majú právo na voľbu druhu vzdelania pre deti.66

Dohovor o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania (OSN, 1960) hovorí o tom, že

vzdelanie v sebe zahŕňa okrem prístupu k vzdelaniu, aj poskytovanie určitej úrovne

a kvality vzdelávania. Sociálny aspekt práva na vzdelanie vyžaduje od štátov, aby ho

urobili prístupným a dosiahnuteľným.67

Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (OSN, 1966,

oznám. č. 120/1976 Zb. z.) dáva vzdelanie do súvisu s ľudskou dôstojnosťou a úctou

k ľudským právam. Vzdelanie je teda akousi zárukou posilnenia dôstojnosti a slobody

človeka (spoločnosť je tým slobodnejšia, čím sú vzdelanejší jej členovia).68

65 Porov. NRSR: Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. In: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3905 (dňa 13. januára 2013).66 Porov. UNHCR: Všeobecná deklerácia ľudských práv. In : http://www.unhcr-centraleurope.org/sk/pdf/zdroje/pravne-materialy/medzinarodne-utecenecke-pravo/vseobecna-deklaracia-ludskych-prav-1948.html (dňa 13. januára 2013).67 Porov. UNESCO: Convention against Discrimination in Education 1960. In: http://portal.unesco.org/en/ev.php-URL_ID=12949&URL_DO=DO_TOPIC&URL_SECTION=201.html (13. januára 2013).68 Porov OHCHR: International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights. In: http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/CESCR.aspx (13. januára 2013).

38

Rada Európy v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku

1950 zabezpečuje právo rodičom zabezpečiť výchovu a vzdelanie svojich detí v súlade s

ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Európsky Dohovor o ochrane

ľudských práv a základných slobôd zahŕňa vo svojom dodatkovom protokole tiež právo na

vzdelanie, čím dáva možnosť podať individuálnu sťažnosť pre porušenie práva na

vzdelanie proti Slovenskej republike na Európsky súd pre ľudské práva. Európsky súd sa

vo svojich rozhodnutiach vyjadril k právu rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelanie v

zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Za náboženské

presvedčenie súd považuje také presvedčenie, ktoré vychádza zo známeho náboženstva.

Pojem filozofické presvedčenie vyjadruje len také presvedčenie, ktoré je v súlade s

hodnotami demokratickej spoločnosti, s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti a základného

práva dieťaťa na vzdelanie.69

Zásadu alternatívnosti vo vzdelávaní s rešpektovaním filozofického a náboženského

presvedčenia rodičov zakotvuje aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych

a kultúrnych právach v článku 13 ods. 3 v nasledovnom znení: „Štáty, zmluvné strany

paktu, sa zaväzujú rešpektovať slobodu rodičov, prípadne poručníkov zvoliť svojím deťom

iné školy než zriadené verejnými orgánmi, ktoré zodpovedajú takej minimálnej úrovni

vzdelania, akú stanovil alebo schválil štát, a zabezpečovať náboženskú a morálnu výchovu

ich detí v zhode s ich vlastným presvedčením.“70 Rešpektovanie slobody rodičov pri

výbere vzdelania znamená záväzok štátu vytvoriť také podmienky v spoločnosti, aby sa

mohli realizovať rôzne alternatívy vo vzdelávaní prostredníctvom štátnych/obecných škôl,

súkromných škôl, cirkevných škôl, prípadne uskutočnenie alternatívy domácej školy.

69 ECHR: Covention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms. In: http://www.echr.coe.int/NR/rdonlyres/D5CC24A7-DC13-4318-B457-5C9014916D7A/0/Convention_ENG.pdf (13. januára 2013).70 DISKRIMINACIA: Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. In: http://diskriminacia.sk/medzinarodne-dokumenty/ (13. januára 2013).

39

3.1.2 Pohľad Cirkvi na domáce vzdelávanie ako právo rodičov

Medzi dôležité víťazstvo rodičovských práv vo svete je aj vyjadrenie zo strany

Vatikánu. Vyhlásenie Delgácie Svätej Stolice ku 45. zasadnutiu Komisie OSN pre

populáciu a rozvoj bolo uverejnené na stránkach Misie Svätej Stolice v New Yorku (The

Holy See Mission) zo dňa 24. apríla 2012. Vyjadrenie sa týkalo okrem iného, aj

zaznamenaniu znepokojujúceho trendu, menovite, snahu zo strany niektorých

bagatelizovať úlohu rodičov pri výchove svojich detí, a názory podobné tomu, že to nie je

úloha rodičov, ale štátu. V tejto súvislosti bolo zdôraznené, ako je dôležité, aby prirodzený

a teda nevyhnutný vzťah medzi rodičmi a ich deťmi bol potvrdený a podporovaný, a nebol

viac narušovaný. Delgácia Svätej Stolice sa obracia na Všeobecnú deklaráciu ľudských

práv (UDHR), ktorá potvrdzuje, že „rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelania,

ktorý bude poskytnutý ich deťom“ (článok 26, 3) a na Dohovor o právach dieťaťa (CRC),

ktorý potvrdzuje, že rodičia majú „primárnu zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa“

(článok 18, 1).71

Francis A. Chullikatt stály pozorovateľ Svätej stolice pri Organizácii spojených

národov (OSN) prehlásil, že všetci rodičia majú právo vzdelávať svoje deti doma. Vo

svojom prehlásení tiež vyjadril, aby štát rešpektoval rozhodnutie rodičov ohľadne ich detí

a mal by sa vyhnúť pokusov o ideologickú indoktrináciu. Rodičia majú podľa neho právo

a povinnosť vybrať pre svoje deti školu, vrátane domáceho vzdelávania a taktiež musia

mať slobodu sa takto rozhodnúť, čo musí štát rešpektovať.72

Michael Farris, zakladateľ spoločnosti Právnej ochrany domáceho vzdelávania

(HSLDA) a prezident ParentalRights.org, vyjadril podporu vyhlásenia Svätej stolice, ako

dôležitého doplnenia k ich práci na ochranu rodičovských práv. Taktiež Michael Donnelly,

riaditeľ medzinárodných vzťahov v HSLDA hovorí, že vyhlásenie pápežskej delegácie

prichádza v kritickej dobe pre rodiny doma vzdelávajúcich svoje deti. „Štáty ako

71 Porov. The Holy See Mission: Statement by the Holy See Delegation, Economic and Social Council45th session of the Commission on Population and Development. New York, 24 April 2012. In : http://www.holyseemission.org/statements/statement.aspx?id=380 (21. Marca 2013).Porov. LifeSiteNews. In : http://www.lifesitenews.com/news/vatican-to-the-un-all-parents-have-the-right-to-homeschool/ (21. Marca 2013).72 Porov. HSLDA: Papal Delegation Says Homeschooler Must be Free. 14. May 2012. In: http://hslda.org/docs/news/2012/201205140.asp (21. Marca 2013).

40

Nemecko, Švédsko, a Brazília si zatvárali oči pred medzinárodnými dokumentami, ktoré

výslovne uvádzajú, že rodičia majú prednostné právo určiť formu vzdelávania svojich

detí“, povedal Donnelly. „Rodiny v týchto krajinách čelia rastúcemu prenasledovaniu v

podobe pokút a hrozieb voči zverení dieťaťa do starostlivosti. Mnoho rodín utieklo z

krajiny v dôsledku tohto prenasledovania, a my sme radi, že Vatikán podporil domáce

vzdelávanie ako ľudské právo.“73

3.2 Kvalifikácia rodičov

V rôznych článkoch a diskusiách vedených na tému domáceho vzdelávania sa

takmer vždy spomenie argument nedostatočnej kvalifikácie rodičov, pretože oponenti

domácej školy sú presvedčení, že rodičia nemajú možnosť učiť svoje deti ako

certifikovaný učiteľ. Napr. v Spojených štátoch na dosiahnutom stupni vzdelania rodičov

v tomto ohľade vôbec nezáleží. Súhlasíme, že učitelia majú vyššiu odbornú kvalifikáciu

ako rodičia, ktorým by podľa navrhovanej novely zákona stačila na prvý stupeň základnej

školy iba maturita. Zároveň sa však domnievame, že rodičia majú schopnosť učiť dieťa

akejkoľvek triedy, ktorú bude potrebovať, a to najmä v základných rokoch.

Jedným z oponentov domácej školy na Slovensku, na základe argumentu

kvalifikácie je aj exminister školstva Slovenskej republiky Ján Mikolaj (SNS), ktorý si

myslí, že „deti majú nárok na to, aby ich učili kvalifikovaní pedagógovia, nie nejakí

amatéri. Nie všetky deti by potom mali rovnakú šancu na vzdelávanie. Niektorí by mali

kvalifikovaných pedagógov, niektorí nekvalifikovaných doma.“74 Ak by teda návrh na

zníženie kvalifikácie rodičov prešiel, jednoznačne by sa tým podľa exministra uškodilo

deťom. Neprináleží nám posudzovať názor pána Mikolaja, no vychádzajúc z jeho tvrdenia,

sa nám podsúva nepriamo vypovedaná myšlienka, že len škola je istým garantom

vzdelania a rodičia sú v podstate „amatéri“, neschopní učiť svoje deti. Realita je však taká,

73 Porov. HSLDA: Papal Delegation Says Homeschoolers Must be Free. In: http://hslda.org/docs/news/2012/201205140.asp (8.marca 2013).74 TVNOVINY: Deti by mohli učiť doma rodičia s maturitou. In: http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/deti-by-mohli-ucit-doma-rodicia-s-maturitou.html (8.marca 2013).

41

že masový systém výučby a tým pádom neschopnosť individuálneho prístupu učiteľa

k žiakom vyžaduje, aby práve rodič doučil svoje dieťa to, čo sa v škole nestihlo naučiť,

alebo pochopiť. Je to nepísaným pravidlom, že rodičia, ktorí nie sú ľahostajní k vzdelaniu

svojich detí, trávia takmer denne čas strávený nad učebnicami v snahe vysvetľovať svojim

deťom to, čo im nie je z učiva jasné, a to bez ohľadu na ich dosiahnuté vzdelanie.

Ak by bola pravda, že vzdelanie a výchova závisí predovšetkým na dosiahnutej

kvalifikácii, potom by bolo veľmi pravdepodobné, že deti z detských domovov by boli

akademicky aj sociálne vysoko popredu v porovnaní s ostatnými deťmi, pretože sú 24

hodín denne v rukách 100 percentne kvalifikovaných pedagógov a vychovávateľov. Žiaľ,

realita je presne opačná, čím sa len potvrdzuje dôležitosť rodiny ako významného činiteľa

nie len vo výchove, ale aj vo vzdelaní.

K tomu, aby sme svoj názor podložili nie len „prirovaniami“ ale aj adekvátnymi

argumentami, pozrime sa na výsledky zahraničných štúdií, ktoré nám k danej téme povedia

viac. Totižto, názor, že nekvalifikovaní rodičia, alebo ako ich nazval pán Mikolaj

„amatéri“, nemôžu poskytnúť kvalitné vzdelanie svojim ďeťom sú vo svete už dávno

prekonané. Na otázku prečo si čoraz viac rodičov vybralo pre svoje deti domáce

vzdelávanie je jednoduchá odpoveď – pretože to funguje. Výsledky rôznych zahraničných

výskumov hovoria, že deti vzdelávajúce sa doma s ich rodičmi dosahujú častokrát lepšie

výsledky ako žiaci verejných škôl. Disponujeme najmä americkými štatistikami, kde je

domáce vzdelávanie najviac rozvinuté a našlo si najviac priaznivcov. V prospech návrhu

novely zákona treba tiež poznamenať, že v Spojených štátoch na potrebnej kvalifikácii

rodičov nezáleží, ako sme to už spomenuli. Na stránkach Asociácie HSLDA sa možno

dočítať štatistické výsledky štúdie Dr. Briana Raya z roku 1997 prezidenta Národnej

Inštitúcie domáceho vzdelávania (NHERI).

42

75

Graf na tomto obrázku zobrazuje výsledky, ktoré dokazujú, že doma vzdelávaní

študenti (červená farba) excelovali vo výsledkoch na národno-normovaných

štandardizovaných skúškach pre akademický rok 1994 - 1995. Podľa výsledkov domáci

študenti prekonali ich vrstovníkov zo štátnych škôl (modrá farba) v priemere od 30 do 37

bodov percentilu vo všetkých predmetoch.76

Na ďalšom grafe sa môžme presvedčiť, že ukončené vzdelanie rodičov nie je

rozhodujúce v štúdijných výsledkoch doma-vzdelávajúcich sa detí. V prvej časti grafu sú

zobrazené výsledky žiakov vzdelávaných otcom rodiny a v druhej časti ich matkami,

pričom červená farba patrí rodičom, ktorí majú ukončené vysokoškolské štúdium, zelená

tým, ktorí dosiahli nejaké vzdelanie po ukončení strednej školy, žltá označuje rodičov,

75 Porov. HSLDA: Home School Achievment. In : http://www.hslda.org/docs/study/comp2001/HomeSchoolAchievement.pdf (7. marca 2013).76 Porov. HSLDA: Home School Achievment. In : http://www.hslda.org/docs/study/comp2001/HomeSchoolAchievement.pdf (7. marca 2013).

43

ktorí majú skončenú strednú školu a fialovou sú označení tí, ktorí nedosiahli ani

stredoškolské vzdelanie.

77

Ako je možné na tomto grafe vidieť, úroveň vzdelania rodičov nemá vplyv na

akademické výsledky svojich detí. Doma vzdelávaní študenti dosiahli výsledky medzi 80.

až 90. percentilom, bez ohľadu na to, či ich matky mali vysokoškolské vzdelanie alebo

nedokončili ani strednú školu.

A taktiež, v porovnaní s výsledkami verejných škôl, študenti vzdelávaní doma ich

matkami, ktoré nikdy nedokončili ani strednú školu, mali takmer o 55 bodov percentilu

viac ako žiaci verejných škôl z rodín s porovnatelným vzdelaním.78

77 Porov. HSLDA: Home School Achievment. In : http://www.hslda.org/docs/study/comp2001/HomeSchoolAchievement.pdf (7. marca 2013).78 Porov. HSLDA: Home School Achievment. In : http://www.hslda.org/docs/study/comp2001/HomeSchoolAchievement.pdf (7. marca 2013).

44

Čo sa týka slovenských štatistík, vzhľadom k tomu, že domáce vzdelávanie u nás

nie je zabehnuté dlhodobo a podobné prieskumy sa u nás nekonali, disponujeme akurát

výsledkami hodnotenia vzdelanostnej úrovne našich absolventov a úrovní našich škôl. Na

internetovom portály o reforme vzdelávania Nové školstvo sú uverejnené (okrem iných), aj

Správy o stave školstva počnúc rokom 1999 až po súčasnosť. Zo správy pre akademický

rok 2011-2012 z výsledkov zobrazených pomocou grafov vidíme, že približne len 13 %

škôl dosiahlo veľmi dobrú úroveň v oblasti podmienok výchovy a vzdelávania,

v porovnaní s takmer 70 % škôl, ktorých úroveň bola ohodnotená len ako „dobrá“.

79

80

79 Nové školstvo: Správa o stave školstva 2011-2012. In : http://www.noveskolstvo.sk/upload/pdf/sprava_2011-2012.pdf (7. marca 2013).80 Nové školstvo: Správa o stave školstva 2011-2012. In : http://www.noveskolstvo.sk/upload/pdf/sprava_2011-2012.pdf (7. marca 2013).

45

Na druhom grafe vidíme percentuálne zobrazenie výsledkov hodnotenia úrovne

škôl v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, kde ako „veľmi dobrá“ úroveň škôl bol

označený alarmujúci iba troj percentý podiel škôl v porovnaní s „priemernou“ úrovňou

takmer 60 % škôl.

3.3 Socializácia dieťaťa

Okrem toho, že rodina je považovaná za základnú bunku spoločnosti, k jej

neodmysliteľnej súčasti patrí aj aktívny človek so svojimi potrebami a záujmami. Rodina

je pôvodné jadro spoločnosti, prvotný základ sociálnych väzieb a miestom, kde sú

budované vzťahy manželské, rodičovské, či súrodenecké. Každá rodina, ktorá bola

založená na nerozlučnom spojení medzi mužom a ženou, dosahuje svoje poslanie – byť

životná bunka spoločnosti, škola cností, škola konštruktívneho a mierového spolužitia,

nástroj harmónie a privilegované prostredie, v ktorom je život kždého človeka vítaný a

chránený, radostne a zodpovedne, od jeho začiatku až do jeho prirodzeného konca. V

tomto ohľade, singulárna a nenahraditeľná hodnota rodiny, ktorá je založená na manželstve

a nedotknuteľnosti ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť musí byť potvrdená.

V tejto podkapitole by sme zhrnutím rôznych štúdií radi odpovedali na dve

základne otázky: Je škola jediným inštitútom, kde sa môže dieťa plnohodnotne

socializovať? Sú doma vzdelávané deti dostatočne socializované?

Rodina je pôvodné jadro spoločnosti, prvotný základ sociálnych väzieb a

miestom, kde sú budované vzťahy manželské, rodičovské, či súrodenecké. V nie tak

dávnej minulosti panoval názor, že socializačno-výchovná funkcia rodiny je ľahko

nahraditeľná vplyvom kolektívu, pôsobením výchovných inštitúcií a rastom významu

skupiny rovesníkov (Sawicki 2002). Avšak pravda je taká, že táto funkcia rodiny je nie

len podstatná, ale aj ťažko nahraditeľná. 81 Špecifická dynamika prebiehajúca v rodine 81 WEDLICHOVÁ, Iva: Socializace a emoční vývoj dítěte. Bratislva : Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2008. 137 s. ISBN 978-80-227-2892-8. s. 16-17

46

tvorí celkom jedinečné prostredie pre formovanie postojov k svetu a tiež vytvára

hodnotové orientácie ako základ pre formovanie vlastného „Ja“. Rodina tiež poskytuje

dieťaťu modely k napodobňovaniu i identifikácií a okrem toho významne ovplyvňuje aj

spôsob komunikácie, citového reagovania a citových vzťahov, ktoré sa premietajú do

ďalších osobných vzťahov dieťaťa. Kladný vzťah dieťaťa k ostatným ľuďom, je tvorený

predovšetkým kladným vzťahom k rodičom, či k ich postojom.82

„Na formovanie detskej psychiky od naranejšieho veku má podstatný vplyv

predovšetkým rodina. Podľa Čápa (1997) majú vplyv na jednej strane socio-kultúrne

podmienky (vzdelanie rodičov, národnosť, bydlisko, vek, profesia, spôsob života, resp.

životnná filozofia...), ale zároveň zdôrazňuje význam psychologických premenných.“83

„Rodina totiž posyktuje dieťaťu modely k napodobňovaniu i identifikácii. Predáva

mu základný model – model sociálnej interakcie a komunikácie v malej sociálnej skupine.

Začleňuje dieťa do určitého spôsobu života a predáva mu určité sociálne požiadavky

a normy. Odmenami a trestami podpruje prijatie týchto požiadaviek a noriem, ich

interiorizáciu a exteriorizáciu v správaní dieťaťa.“84

„Okrem týchto elementárnych zákonov sociálneho učenia, rodina významne

ovplyvňuje aj spôsob komunikácie, citového reagovania a citových vzťahov, ktoré sa

premietajú do ďalších osobných vzťahov dieťaťa.“85 Kladný vzťah dieťaťa k ostatným

ľuďom, je tvorený predovšetkým kladným vzťahom k rodičom, či k ich postojom. Potreba

afilácie, či potreba kladného hodnotenia vo vzťahu k ľuďom, pomáha dieťaťu vo

formovaní jeho svedomia a charakteru.

Rodina silne pôsobí na formovanie schopnosti dieťaťa zvládať vonkajší stres

a adaptovať sa na rôzne životné situácie. A hoci školu možno považovať za inštitúciu nie

len vzdelávaciu ale aj vychovávajúcu, nemožno poprieť že práve rodina je hlavnou

82 Porov. ČÁP, Jan: Psychologie výchovy a vyučování. s. 272. Porov. Ďuricová, Lenka: Spôsob výchovy a formovanie osobnosti dieťaťa. In: ŠATÁNEK, Juraj: Rodinné prostredie ako fakto socializácie a personalizácie osobnosti dieťaťa. s.1383 ĎURICOVÁ, L.: Spôsob výchovy a formovanie osobnosti dieťaťa. In: ŠATÁNEK, J.: Rodinné prostredie ako faktor socializácie a personalizácie osobnosti dieťaťa. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2005. s. 13.84 ČÁP, J.: Psychologie výchovy a vyučování. Praha : Karolinium, 1997. s. 272.85 ĎURICOVÁ, L.: Spôsob výchovy a formovanie osobnosti dieťaťa. In: ŠATÁNEK, Juraj: Rodinné prostredie ako fakto socializácie a personalizácie osobnosti dieťaťa. s. 13.

47

formovateľkou svedomitosti, vytrvalosti, sebaovládania dieťaťa. Rodine preto treba uznať

silu a moc nad výchovou a socialiáciou dieťaťa, viac ako škole.86

Poďme sa však pozrieť na socializáciu dieťaťa v kontexte domáceho vzdelávania

z pohľadu výskumov, ktoré by mali túto problematiku ozrejmiť. V Amerike patrí táto

problematika medzi horúce témy. Otázka znie, prečo? Na to možno odpovedať

jednoducho: V spojených štátoch je v súčasnosti doma vzdelávajúcich detí približne 4

milióny s 15 až 20 percentým ročným nárastom. Z toho pochopiteľne vyplývajú isté obavy

týkajúce sa narušenia verejného vzdelávacieho sytému. Taktiež, mnoho učiteľov sa

domnieva, že táto forma vzdelávania podkopáva ich odoborné znalosti a ohrozuje ich

pracovné miesta. Otázky týkajúce sa nedostatočnej socializácie vznikajú často ako

prostriedok na vylúčenie „homeschoolingu“ ako životaschopnej alternatívy formy

vzdelávania, ale nakoľko sú takéto argumenty platné? NHERI The National Home

Education Research Instition (Národná Inštitúcia Výskumu Domáceho vzdelávania)

odhalila, že 36 až 54 hodín, ktoré študenti trávia v škole so svojimi rovesníkmi alebo

dospelými má oveľa väčší vplyv na ich životy ako rodičia. Škody, ktoré môže táto

konštatna produkovať sú si predovšetkým vedomí rodičia, ktorí chcú vzdelávať svoje deti

v domácom prostredí, a v blízkom vzťahu s nimi počas vzdelávacieho procesu.

Výskum Dr Thomasa Smedleyho povrdzuje jeho tvrdenie, že deti vzdelávajúce sa

v domácom prostredí majú vynikajúce socializačné zručnosti. Výsledky Smedleyho štúdie,

ktorú riadil prostredníctvom škálovacieho testu adaptívneho správania zameraného na

identifikáciu zrelého a dobre-prispôsobujúceho sa správania u detí boli nasledovné: Doma

učiaci sa žiaci mali lepšie výsledky, v škálovacej stupnici dosiahli 84%, žiaci verejných

škôl dosiahli na stupnici výsledky len 23%. Taktiež, tvrdenia mnohých amerických

advokátov školskej socializácie ktorí tvrdia, že deti vzdelávajúce sa doma sú izolované od

reálneho života vyvracajú výskumy NHERI, ktoré potvrdzujú minimálne päť sociálnych

aktivít mimo domova na pravidelnom základe, čo úplne rozvracia predstavu, že domáci

študenti trávia svoje dni izolované od spoločnosti za kuchynskými stolmi a so zošitmi

v ruke. Namiesto „izolácii“ za školskými bránami, kde je vynucované takmer neustále

86 Porov. ĎURICOVÁ, L.: Spôsob výchovy a formovanie osobnosti dieťaťa. In: ŠATÁNEK, J.: Rodinné prostredie ako faktor socializácie a personalizácie osobnosti dieťaťa. s. 12-13.

48

mlčania a nastavená veková segregácia, domáci študenti často rozširujú svoju „domácu

triedu“ na návštevu rôznych inštitúcií, ako sú napríklad nemocnice, múzea, kostoly,

národné parky, knižnice, hasičské zbory a pod.87

Rodičia, ktorí vzdelávajú svoje deti doma to robia z toho najlepšieho presvedčenia

plnohodnotne vychovať a vzdelať svoje deti a podporovať zdravý rozvoj ich osobnosti.

Vzdávajú sa častokrát vlastnej kariéry a to v prospech svojich detí, ťažko preto považovať

ich výchovu za ohrozujúcu vývoj dieťaťa. Samozrejme, ako sa vraví, všetko sa dá zneužiť,

a v prípade ak má rodič zlý úmysel, domáce vzdelávanie môže byť takto zneužité

v neprospech dieťaťa.

Našou snahou je v tomto príspevku je ale taktiež dokázať fakt, že ani školu

nemožno považovať za ideálne a harmonické miesto. „V istom americkom prieskume,

ktorého sa zúčastnilo 65 550 žiakov druhého stupňa základných škôl v Houstone, 31 630

(48%) nesúhlasilo alebo silne nesúhlasilo s výrokom „škola je bezpečné miesto“. Ďalších

7 866 (12%) uviedlo, že to nevie (Sanchez, 1992).“88 Hoci sú výsledky z amerického

prieskumu, kde je kriminalita oveľa vyššia ako u nás, nemožno poprieť to, že aj v našich

školách vládnu problémy ako je napríklad šikana, nehovoriac o tom, že škola je častokrát

miestom, kde sa dieťa po prvý krát stretne s drogami (alkohol, cigarety), nádavkami,

násilým, či silného „vplyvu väčšiny“.

Zo správy o stave školstva pre rok 2011-2012, čerpáme výsledky, ktoré zobrazujú a

potvrdzujú problém šikany na slovenských školách. „Napriek snahe vytvoriť bezpečné

školské prostredie sa podľa vyjadrenia žiakov vyše 13 % v škole necítilo bezpečne, 17 %

malo strach z niektorého spolužiaka. Vlastnú negatívnu skúsenosť so šikanovaním

potvrdilo 24 % respondentov... Svedkom šikanovania niekoho iného bolo až 44 %

žiakov.“89 Napriek všetkým týmto „hrozbám“ zo strany školy, je práve rodina tou

„záchrannou archou“, ktorá učí dieťa zvládať negatívne emócie a zážitky.

87 Porov. CBN: Socialization: Homeschooling vs. School. In: http://www.cbn.com/cbnnews/144135.aspx (17. marca 2013).88 ROGERS, R. C. a FREIBERG, H. J.: Sloboda učiť sa. s. 52.89 Nové školstvo: Správa o stave školstva 2011-2012. In : http://www.noveskolstvo.sk/upload/pdf/sprava_2011-2012.pdf (12.marca 2013).

49

Na strane druhej sa nedá odhliadnuť od častého prototypu tzv. „kariérových rodín“,

kde je škola jediným socializačným miestom pre dieťa, ktoré po skončení vyučovania

prichádza do „prázdnej domácnosti“ a väčšinu času trávi za počítačom alebo televízorom.

A ako poslednú perspektívu ako sa dá na tému socializácie pozrieť je, že deti

verejných škôl sú akoby v pasci so skupinou rovesníkov, s malou nádejou na interakciu s

deťmi z iných vekových kategórií, alebo dospelými. „Aj v praxi LEH-ov (skratka od slova

„Landerziehungsheim“ pre vidiecke školy domáceho typu) sa skôr uprednostňujú vekovo

zmiešané skupiny (nie je to však pravidlo), pretože lepšie zodpovedajú podmienkam

reálneho života a do istého veku života sú koedukované.“90 Rovnako, príležitosť

individuálne sledovať, čo jednotlivých žiakov zaujíma je potlačovaná v prospech skupiny,

disciplína je často laxná a prechod z triedy do triedy je automatický. V porovnaní s tým, sú

deti vzdelávajúce sa doma v častejšej interakcii s rôznymi vekovými skupinami, či v

komunikácii s dospelými.

90 MATULČÍKOVÁ, M.: Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. s. 47.

50

4. Empirická časť: súčasný stav domáceho vzdelávania na Slovensku

V našej poslednej kapitole a zároveň empirickej časti našej práce si predstavíme

Občianske združenie (ďalej „OZ“) Domáce vzdelávanie na Slovensku91, ktoré vzniklo

začiatkom roku 2013, transformáciou z Občianskeho združenia Spoločnosť priateľov

Domácej školy na Slovensku (2007).92 Jeho webová stránka je momentálne vo výstavbe.

Zároveň predstavíme náš pilotný kvalitatívny výskum, jeho hlavný cieľ, výskumné

hypotézy, metodológiu výskumu a v závere kapitoly prinášame spracované údaje tohto

výskumu.

4.1 Občianske združenie Domáce vzdelávanie na Slovensku

Na Slovensku máme aktívny spolok rodičov, ktorí sa angažujú v domácom

vzdelávaní a združujú sa v OZ Domáca škola na Slovenku. Toto OZ nám pri rozhovore,

ktorý prebehol prostredníctvom elektronickej pošty dňa 5. apríla 2013, bližšie predstavila

jeho podpredsedkyňa - RNDr. Eva Macáková, PhD, ktorej sme položili nasledovné otázky:

1.) Kedy OZ Domáce vzdelávanie na Slovensku vzniklo? Vzniklo z OZ Spoločnosť

priateľov domácej školy na Slovensku? Prečo táto zmena?

„Občianske združenie momentálne prebieha procesom transformácie, vzhľadom na

výmenu aktívnych členov, (tým predošlým už jednoducho odrástli deti).“

2.) Aké je hlavné poslanie a snaha Vášho OZ? Vediete nejaké kurzy alebo

semináre? Ak áno, čo je ich cieľom?

„Hlavné poslanie je združovať a pomáhať rodičom, ktorí vzdelavajú doma svoje

deti a tiež udržiavať spoluprácu s organizáciami v zahraničí, najmä v Čechách. Nedávno

sme organizovali seminár o portfóliovom hodnotení (s hosťami z Čiech) a momentálne

91 Porov. Domáca škola na Slovensku, o.z. In: http://www.domacaskola.sk/ (5. apríla 2013).92 Porov. Spoločnosť priateľov domácej školy na Slovensku, o.z. In: http://www.domacaskola.progis.sk/ (5. apríla 2013).

51

pripravujeme Akadémiu domácich školákov (akcia, na ktorej budú doma vzdelávané deti

môcť prezentovať svoje záujmy a diela).“

3.) Približne koľko rodín (a koľko detí) je vo vašom OZ? (Dá sa zistiť aspoň

približne, koľko detí je v súčasnosti takto vzdelávaných na Slovensku?)

„Poznáme oficiálne čísla homeschoolerov v SR v školskom roku 2012/2013. V SR

je v tomto školskom roku žiakov celkovo 430139 (z toho 403440 štátne, 4348 súkromné,

22351 cirkevné). Homeschoolerov je 34, čo je 0,08 promile. Nárast počtu detí máme 283%

oproti minulému školskému roku, keď ich bolo 12. Ide o počet žiakov 1. – 4. ročníka ZŠ

individuálne vzdelávanych doma podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 245/2008 Z.z. (Je

možné, že niektoré doma vzdelávané deti sú v škole zaradené do inej 'kolónky' a potom

žiaľ v takýchto štatistikách chýbajú.)“

4.) S akými problémami sa najčastejšie rodiny môžu stretnúť pri podaní žiadosti na

domáce vzdelávanie alebo v priebehu jeho fungovania?

„Keďže na Slovensku je domáce vzdelávanie ešte stale len 'v plienkach', školy

často nemajú vôbec skúsenosti s týmto typom vzdelávania a s potrebnou byrokraciou.“

5.) Posledný návrh novely zákona na uvoľnenie podmienok domáceho vzdelávania

sa neujal, ale Ministerstvo školstva ostalo pozitívne naklonené myšlienke „experimentu“

od septembra 2013 o možnosti domáceho vzdelávania aj na II. stupni ZŠ. Je o to zo strany

rodín záujem? Vedeli by ste aspoň približne povedať, koľko percent detí, ktoré sú teraz na

I. stupni by v budúcnosti pokračovali v domácom vzdelávaní aj na II. stupeň?

„Žiaľ experiment pre 2.stupeň nám zamietli. Požiadavkou ministerstva bolo, aby

sme zozbierali 12 detí, ktoré by sa experimentu zúčastnili, čo sme splnili (neskôr by sa

zrejme zapojili ďalšie). Nedostali sme uspokojivú odpoveď, prečo bol experiment

zamietnutý.“93

93 Macáková, Eva. 2013. Občianske združenie Domáca škola na Slovensku. Osobná komunikácia. 5.3.2013. Email: radka.galkova@gmail.com

52

4.2 Pilotný kvalitatívny výskum

Prostredníctvom Občianskeho združenia Domáca škola na Slovensku sa nám

podarilo uskutočniť menší, kvalitatívne zameraný výskum, na zmapovanie súčasného stavu

domáceho vzdelávania na Slovensku a taktiež najnovších skúseností rodičov, ktorí sa mu

venujú. Podpredsedkyňa tohto združenia, RNDr. Eva Macáková, PhD. nám

prostredníctvom našich e-mailových konverzácií poskytla užitočné informácie ohľadne

domáceho vzdelávania na Slovensku. Ochotne sa tiež podielala na našom výskume, a

kontaktovala rodičov z databázy OZ, ktorí sa venujú domácemu vzdelávaniu, aby venovali

pozornosť prebiehajúcemu výskumu a aktívne sa doň zapojili.

4.2.1 Cieľ a hypotézy výskumu

Hlavným cieľom nášho výskumu bolo vymedzenie skúmaného problému a

opodstaniť novelu zákona. Vedľajším cieľom výskumu bolo potvrdenie našich dvoch

výskumných hypotéz, ktoré sme sformulovali nasledovne:

1. hypotéza – Predpokladáme, že deťom vzdelávaných prostredníctvom domácej školy je

poskytnuté kvalitné vzdelanie, ktoré im umožňuje dosahovať veľmi dobré štúdijné

výsledky.

Touto hypotézou sme sa snažili potvrdiť úspešnosť domácej školy a jej možnosť

poskytnúť kvalitné vzdelanie.

2. hypotéza – Predpokladáme, že každé z týchto detí sa pravidelne, minimálne jeden krát

do týždňa venuje niektorej záujmovej činnosti mimo inštitút školy i rodinu.

V rámci tejto hypotézy sme sa snažili hlbšie nahliadnuť k problematike socializácie

a potvrdiť naše presvedčenie, že každé doma vzdelávajúce sa dieťa je plnohdnotne

socializované a to prostredníctvom rôznorodých záujmových aktivít.

53

4.2.2 Metodológia pilotného výskumu

V tretej etape sme zostavili celkovú metodológiu nášho výskumu. Ako hlavnú

metódu výskumu, slúžiacu na overenie stanovených hypotéz, sme zvolili získavanie

odpovedí od respondentov pomocou pološtrukturovaných rozhovorov. Výskumné otázky

boli zostavené formou otvorených otázok, na ktoré mohli respondenti odpovedať

v ľubovolnom rozsahu. Respondentom bola zaručená úplná anonymita, preto pri

spracovaní údajov využívame anonymné označenie jednotlivých odpovedí (napr. Resp. 1,

Resp. 2, atď.)

Výskumné otázky boli zostavené koncom februára. Zber odpovedí sa uskutočnil v

priebehu mesiacov február – marec (presne od 1. februára do 31. marca 2013), kedy boli

respondentom zaslané výskumné otázky prostredníctvom e-mailu, a to vďaka ochotnej

spolupráci Evy Macákovej, ktorá pre tento účel využila databázu kontaktov z OZ Domáca

škola na Slovensku.

4.2.3 Spracovanie údajov

Od 1. apríla 2013 sme začali spracovávať prijaté výsledky. Žiaľ, nedisponujeme

celkovým počtom, koľkým rodinám boli otázky zaslané, no odpovede sme obdržali

dokopy od 9-tich respondetov. Niektorí z nich však vzdelávajú doma viac ako jedno dieťa,

preto sa uskutočnený výskum dotýka celkovo 13-tich detí, z celkového počtu 34 doma

vzdelávaných žiakov na Slovensku, vo veku od 5 do 10 rokov. Celkovo sme spracovali 3

výskumné otázky, a to nasledovné:

Výskumná otázka č. 1: Aké sú dôvody na domáce vzdelávanie dieťaťa?

Výskumná otázka č. 2: Aké dosahuje dieťa výsledky? (v hodnotiacej škále: veľmi

dobré – chválitebné – dobré – uspokojivé)

Výskumná otázka č. 3: Pokúste sa stručne charakterizovať, ako je Vaše dieťa

socializované – mimo inštitútu školy: (voľnočasové aktivity,

krúžky, tábory); s nadväzujúcou otázkou: Koľko času trávi

dieťaťa mimo rodinu?

54

Čo sa týka hlavných motívov rodičov pre domáce vzdelávanie, nech sú akokoľvek

rôznorodé, globálne ich spája, bez ohľadu na ich vierovyznanie, spoločenský status, či

životnú filozofiu, predovšetkým negatívny postoj k masovému školskému vzdelávaniu

a ich osobné presvedčenie, ktoré v sebe zahrňujú predovšetkým vieru v pozitíva

individuálneho prístupu a dôraz na hodnotu rodiny. Každý z respondentov uviedol

minimálne dva dôvody/motívy domáceho vzdelávania. Najčastejšie uvedeným dôvodom,

bol kladený dôraz na hodnotu rodiny, dôležitosť budovania rodinných vzťahov a

výchovnej funkcie rodiny. Ďalej to boli dôvody týkajúce sa vzdialenosti bydliska od

najbližšej školy, či školy, ktorá by spĺňala kritéria rodičov (napr. vzdialenosť cirkevnej

školy od miesta bydliska), alebo časté cestovanie rodiny do zahraničia. Osobné

presvedčenie a dobré skúsenosti s formou domáceho vzdelávania považovali rodičia za

dôležité, rovnako ako dôležitosť individuálneho prístupu k žiakovi (v porovnaní s masovou

výučbou), ktorý považujú pri dosahovaní výborných študijných výsledkov a celkového

rozvoja dieťaťa za najlepší. V neposlednom rade to boli dôvody zohľadňujúce viac

voľného času pre doma vzdelávané deti, ktoré takto získaný čas môžu venovať ostatným

aktivitám a osobitý prístup pre nadané deti, alebo deti s poruchou učenia.

Pre hlbšie pochopenie a špecifikáciu uvedených dôvodov si uvedieme vybrané

odpovede niektorých respondetov (ďalej „Resp.“):

Resp. 1 – „Možnosť lepšieho individuálneho prístupu k žiakovi a osobného tempa v

učení, polročný predstih v učive matematiky a čiastočne slovenského jazyka na začiatku

šk. roka.“

Resp. 2 – „Staviame na vzťahoch so súrodencami, učenie sa od starších a

pomáhanie mladším, na medzigeneračnej výmene. Nepáči sa nám systém rozdelenia

žiakov podľa veku, vysoký počet detí v triedach, „malotriedku“ v okolí nemáme. DV nám

taktiež umožňuje tráviť s deťmi viac času, a tiež poskytnúť im množstvo aktivít, krúžkov a

rovesníckych skupín zameraných na nejaký záujem.“

Resp. 4 – „Na domácom vzdelávaní nás fascinovalo to, že môžeme deti ešte

uchrániť od negatívnych vplyvov dnešnej doby; že môžeme na nich ešte vplývať a učiť ich

55

to, čo potrebujú pre život. ... Dieťa má viac času na svoje vlastné záujmy, je spokojnejší,

učíme sa len doobeda a poobede sa venuje svojim krúžkom a súrodencom.“

Resp. 6 – „Hlavným dôvodom bolo, že ide o mimoriadne nadané dieťa, (ktoré je

výrazne popredu v niektorých predmetoch oproti rovesníkom). Domáce vzdelávanie tiež

vyhovuje životnému štýlu našej rodiny (obaja s manželom pracujeme z domu a zvykneme

cestovať do cudziny).“

Resp. 8 – „Na to, aby z dieťaťa vyrástol plnohodnotný dospelý človek, nestačí len

vzdelanie, je potrebná aj výchova. Tá je úlohou rodiny. Ďalším dôvodom je spôsob

vzdelávania na školách, kde nie je možné individuálne pristupovať k žiakovi, jeho

potrebám, talentom, či obmezeniam. Okrem toho chceme byť spolu čo najviac ako rodina,

vzťahy sú pre nás prioritou.“

Výskumná otázka č. 2: Aké dosahuje dieťa výsledky? (v hodnotiacej škále: veľmi

dobré – chválitebné – dobré – uspokojivé) bola zameraná na zistenie akademických

výsledkov, pričom všetci respondenti odpovedali, že každé z ich doma vzdelávaných detí

dosahuje „veľmi dobré výsledky“.

Pri výskumnej otázke č. 3: Pokúste sa stručne charakterizovať, ako je Vaše dieťa

socializované – mimo inštitútu školy: (voľnočasové aktivity, krúžky, tábory);

s nadväzujúcou otázkou: Koľko času trávi dieťaťa mimo rodinu, sme sa snažili skúmať nie

len otázku socializácie ako takej, ale celkové trávenie voľného času.

Medzi pravidelné aktivity sme zaradili tie, ktoré deti vykonávajú pravidelne

minimálne jeden krát v týždni. Takýmito aktivitami boli najčastejšie uvedené návštevy

Základnej umeleckej školy (ZUŠ), Centrá voľného času (CVČ), či rôzne športové

a skautské krúžky. Sumarizovaním odpovedí sme dospeli k výsledku, že každé dieťa

navštevuje v priemere 1,5 krát do týždňa pravidelný krúžok v rôznom časovom rozpätí (1

až 3 hodiny).

Medzi ostatné, nepravidelné aktivity uviedli rodičia najmä tie, ktoré sú spojené

s výučbou, napr. poznávacie výlety do múzeí, skanzenov, galérií, divadla a pod., alebo

účasť detí na letných táboroch. Stretnutia detí s kamarátmi, rodinné stretnutia alebo

56

stretnutie rodín s podobnými záľubami potvrdil každý respondent. Medzi iné aktivity boli

uvedené napr. návšteva družiny, alebo miništrovanie.

Jedny z najčastejších poznámok rodičov k otázke socializácie bolo, že v školskom

prostredí je dieťa socializované do umelo vytvorenej skupiny rovesníkov (čo, v žiadnej inej

etape života, neexistuje). Človek sa celý život stretáva nie len s ľuďmi rôznej rasy,

národnosti, ale najmä rôzneho veku.

V prípade socializačných aktivít bez sprievodu rodiča je potrebné si uvedomiť, že

50% detí z nášho výskumu, sú žiaci prvého a druhého ročníka základnej školy, vo veku od

6 do 8 rokov. V tomto veku je ešte ťažké (a v istom zmysle nezákonné) ponechať ich bez

dozoru. V tomto veku sú deti ešte dosť naviazané na rodinu a ťažšie sa vedia od nej

odpútať, čo v sebe istým spôsobom zahrňuje individuálny a prirodzený vývoj dieťaťa.

Z týchto dôvodov sú aktivity mimo rodinu (rodičov) u najmladších detí minimálne, to však

neznamená, že sú izolované bezprostredne v kruhu rodiny.

Každé dieťa z výskumnej vzorky potvrdzuje minimálne jednu socializačnú aktivitu.

K bližšiemu špecifikovaniu týchto aktivít si opäť vyberieme niektoré odpovede:

Resp. 1 – „Dva krát do týždňa navštevuje krúžok v CVČ, jeden krát do týždňa sa

stretáva s deťmi pri pravidelných organizovaných aktivitách pre deti, navštevuje sa s deťmi

rodinných známych a s rovesníkmi z rodiny, prirodzene prichádza do styku s ľuďmi

rôzneho veku a spoločenského postavenia podobne, ako sa to deje aj u dospelých. Plánuje

ísť na svoj prvý detský tábor.“

Resp. 2 – „Detské stretko (ako skaut), rodinné stretko s programom zvlášť pre deti

(cca 30 detí s animátormi), ZUŠ - hudobný odbor, výtvarny odbor (aktuálne prerušený),

futbalový krúžok, krúžok cvičneho lezenia, miništrantské stretko, družina raz týždenne,

stretnutia rodín v kostole a detí po kostole,  stretnutia rodín v obci (všetko raz týždenne

alebo jeden krát za dva týždne), jednorázové akcie (spoločné návštevy múzeí, akcií, výlety

s inými rodinami, školou,...), stretnutia domavzdelavajúcich rodín, tábory...“ 

Resp. 5 – „Chodí do ZUŠ na flautu, chodí do svojej školy na florbalový krúžok, v

lete sa zúčastnilo tábora. Využívame príležitosti stretávať sa s deťmi v príbuzenstve a

medzi známymi a priateľmi. A predovšetkým - má dvoch súrodencov a blízky vzťah so

57

starými rodičmi - čo predstavuje výbornú príležitosť na socializáciu v heterogénnej

skupine.“

Resp. 9 – „Deti sa hrajú s kamarátmi, chodíme na návštevy a návštevy ku nám,

chodia častejšie na dlhšie ku starým rodičom, nadväzovať vzťahy s deťmi ani dospelými

nemajú problém.“

4.2.4 Diskusia a vyhodnotenie výskumu

Po spracovaní prijatých údajov sme mohli uskutočniť celkové vyhodnotenie nášho

výskumu. Keďže sa jednalo o kvalitatívny výskum so subjektívnymi výpovedami

jednotlivých respondentov, nemôžme naše hypotézy potvrdiť (či vyvrátiť) exaktne, ale iba

čiastočne.

Spracovaním údajov výskumnej otázky č. 2. sa nám naša prvá hypotéza:

„Predpokladáme, že deťom vzdelávaných prostredníctvom domácej školy je poskytnuté

kvalitné vzdelanie, ktoré im umožňuje dosahovať veľmi dobré štúdijné výsledky“ potvrdila,

nakoľko všetci respondenti odpovedali na otázku, že všetky deti zo skúmanej vzorky

dosahujú „veľmi dobré výsledky.“

Ako sme si v našej teoretickej časti uviedli, mnoho oponentov voči domácej škole,

má kritický pohľad na formu tohto vzdelávania práve z obavy nekvalitného vzdelania. Aj

vo vyjadreniach slovenských politikov odzneli podobné obavy. V našom výskume

podobne ako v dostupných zahraničných štúdiach sa nám potvrdzuje, že úroveň vzdelania

doma vzdelávaných detí je nie len kvalitná, ale v mnohých prípadoch prevyšuje úroveň

žiakov tradičnej školy. Okrem iného, na Slovensku je dosiahnutá kvalita vzdelania

kontrolovaná dva krát ročne kmeňovou základnou školou, preto sa nemôže stať, aby dieťa

zaostávalo v niektorom predmete. Podobne, tak ako sme si na predchádzajúcom grafe

(Obr. 2) ukázali, dosiahnuté vzdelanie u rodičov nemá vplyv na výsledky žiakov, preto si

myslíme, že zamietnutie návrhu na novelu zákona bolo neadekvántne a neodpostatnené.

58

Naša druhá hypotéza: „Predpokladáme, že každé z týchto detí sa pravidelne,

minimálne jeden krát do týždňa venuje niektorej záujmovej činnosti mimo inštitút školy

i rodinu“, sa potvrdila len čiastočne, nakoľko sa jedná o spriemerovaný výsledok, v ktorom

každé dieťa vykazovalo pravidelnú návštevu niektorého z inštitútov, v priemere 1,5 krát do

týždňa, v rôznom časovom rozpätí (1 až 3 hodiny).

Pri potvrdení toho čo sme formulovali, by bolo dobré uviesť, že takmer 50% zo

skúmaných detí je vo veku 5 až 7 rokov a ich záujmové aktivity mimo rodinu sú

prirodzene úplne minimálne, a naopak staršie deti vo veku od 8 do 10 rokov vykazovali

viac pravidelných aktivít do týždňa, v rôznych inštitúciach. Záujmová činnosť a aktívna

účasť na rôznych krúžkoch alebo spoločenských udalostiach u starších detí bola

podmienená tiež tým, že disponujú väčším množstvom voľného času, ako pri prezenčnej

forme štúdia.

Socializácii vzhľadom na domáce vzdelávanie sme sa venovali tiež v teoretickej

časti, kde sa nám podobne ako pri našom výskume potvrdilo, že doma vzdelávané deti,

okrem toho, že disponujú viac voľným časom, navštevujú rôzne inštitúcie, kde sa môžu

plnohodnotne socializovať.

Celkovým vyhodnotením nášho výskumu sa nám podarilo čiastočne obhájiť rôzne

kritické pripomienky voči domácemu vzdelávaniu na Slovensku. Tie sú síce vo svete už

dávno prekonané, pokúsilii sme sa aspoň a menší náhľad do aktuálnej situácie v našej

krajine. S našimi výsledkami tak môžme prispieť ku komparácii výsledkov iných krajín,

ktoré podobné výskumy uskutočnili aj kvanitatívne.

59

Záver

V diplomovej práci sme si za cieľ určili získanie a spracovanie teoretických

poznatkov z oblasti domáceho vzdelávania a zistenia jeho súčasných podmienok

a aktuálneho fungovania na Slovensku. Zamerali sme sa tiež na porovnanie domáceho

vzdelávania s vybranými krajinami, kde táto forma vzdelania funguje už dlhšie.

V teoretickej rovine sme si tiež povedali o tradičnej forme výučby v porovnaní

s vybranými typmi alternatívnych škôl. Taktiež sme sa snažili zaradiť domáce vzdelávanie

medzi alternatívne formy vzdelávania.

V kontexte slovenskej legislatívy sme si hlbšie rozobrali podaný návrh na novelu

zákona a stručne sme charakterizovali vývoj domáceho vzdelávania na Slovensku, až do

jeho súčasnej podoby.

V argumentačnej časti, sme sa snažili si na rôznych zahraničných štúdiách dokázať,

že domáce vzdelávanie ako alternatívna forma vzdelania funguje, dokáže poskytnúť

kvalitné vzdelanie a to bez ohľadu na dosiahnutú úroveň vzdelania rodičov, a že doma

vzdelávané deti sú dostatočne a plnohodnotne socializované a majú množstvo záujmových

aktivít. Ako hlavný argument pre domáce vzdelávanie sme si uviedli domáce vzdelávanie

ako právo. Na základe rôznych medzinárodných zmlúv a dohovorov sme sa toto naše

tvrdenie snažili obhájiť a dokázať, že zamietnutie podaného návrhu na novelu zákona bolo

neopodstatnené.

V praktickej časti sme pomocou výskumných otázok zisťovali súčasnú situáciu

domáceho vzdelávaia na Slovensku, pričom sme sa zamerali predovšetkým na zistenie

študijných výsledkov a úrovne socializácie doma vzdelávaných detí.

60

Zoznam použitej literatúry

1. ČÁP, Jan: Psychologie výchovy a vyučování. Praha : Karolinium, 1997. 416 s. ISBN

80-7066-534-3.

2. GRÁC, J a spol.: Psychológia a škola II. Bratislava : Slovenské pedagogické

nakladateľstvo, 1972. 153 s.

3. Kol. autorov: Rodina a jej perspektívy pri výchove detí. Zborník z medzinárodnej

vedeckej konferencie. Prešov : Katedra pedagogiky Pedagogickej fakulty v Prešove,

1994. 161 s. ISBN 80-88697-10-7.

4. KRATOCHVÍL, Zdeněk: Výchova, zřejmost, vědomí. Praha : Herrmann & synové,

1995. 199 s.

5. KRIŽANOVÁ, Oľga – HRDINA, Ľudovít: Fórum pedagogiky 2004. Vplyv vývhovy

na rozvoj osobnosti s akcentom na život v európskom spoločenstve. Bratislava :

Metodicko-pedagogické centrum, 2004. 188 s. ISBN 80-8052-212-X

6. MATULČÍKOVÁ, Mária: Reformnopedagogické alternatívne školy a ich prínos pre

reformu školy. Bratislava : MUSICA LITURGICA, s. r. o., 2007. 270 s. ISBN 978-80-

969784-0-3.

7. Ministerstvo školstva SR: Vzdelávanie v SR, postupy uznávania. Bratislava : Merkury

spol s.r.o., 2007. ISBN 978-80-89143-56-6

8. Ministry of Education of the SR: Millennium. Bratislava : Institute of Information and

Prognoses of Education, 2002. 15 s. ISBN 80-7098-301-9.

9. PRUCHA, Jan: Alternativní školy. Praha : Portál, 1996. 103 s. ISBN 80-7178-072-3.

10. RAJSKÝ, Andrej: Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. Trnava : Typi

Universitas Tyrnaviensis, 2009. 207 s. ISBN 978-80-8082-297-2.

11. RAY, Douglas et al.: Education for Human Rights. An Inernational Perspective. Paris

: UNESCO : International Bureau of Education, 1994. 304 s. ISBN 92-3103039-6.

12. ROGERS, R. Carl - FREIBERG, H. Jerome: Sloboda učiť sa. Modra : Persona, 1998.

431 s. ISBN 80-967980-0-6.

61

13. ROSINOVÁ, Eva: Zákony V/2013. Zborník úplných znení zákonov a súvisiacich

predpisov k 1.1.2013 z oblasti verejnej správy, škôl a obcí. Žilina : Poradca, s.r.o.,

2013. 384 s. ISBN 1335-6127

14. ŠATÁNEK, Juraj: Rodinné prostredie ako faktor socializácie a personalizácie

osobnosti dieťaťa. Zborník čiastkových výstupov z riešenia vedeckovýskumnej úlohy

VEGA 1/0244/03. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2005.

ISBN 80-8083-015-0.

15. WEDLICHOVÁ, Iva : Socializace a emoční vývoj dítěte. Bratislva : Slovenská

technická univerzita v Bratislave, 2008. 137 s. ISBN 978-80-227-2892-8.

16. ZELINA, Miron: Alternatívne školstvo. Bratislava : IRIS, 2000. 255 s. ISBN 80-

88778-98-0

Ďalšie pramene

1. ADV: Asociace pro domáce vzdělávaní. In: http://www.domaciskola.cz/

2. CBN: Socialization: Homeschooling vs. School. In:

http://www.cbn.com/cbnnews/144135.aspx

3. DISKRIMINACIA: Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych

právach. In: http://diskriminacia.sk/medzinarodne-dokumenty/

4. ECHR: European Court of Human Rights. In:

http://www.echr.coe.int/echr/homepage_EN

5. HEAS: Home Education Advisory Service. In: http://www.heas.org.uk/

6. HSLDA: Home School Legal Defense Association. In: http://www.hslda.org/

7. KDH: Kresťanskodemokratické hnutie. In: http://www.kdh.sk/

8. LifeSiteNews: Life, Family and Culture News. In : http://www.lifesitenews.com/

9. MSMT: Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy České Republiky. In:

http://www.msmt.cz/

10. NCES: The National center for Education Statistic. In: http://nces.ed.gov/

11. NHERI: National Home Education Research Institute. In: http://www.nheri.org/

62

12. NOVINY: Možnosti pre domáce vzdelávanie sa nerozšíria. In:

http://udalosti.noviny.sk/politika/09-02-2012/nr-sr-moznosti-pre-domace-vzdelavanie-

sa-nerozsiria.html

13. Nové školstvo: Portál o reforme vzdelávania. In : http://www.noveskolstvo.sk/

14. NRSR: Národná rada Slovenskej republiky. In: http://www.nrsr.sk/web/

15. OHCHR: International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights. In:

http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/CESCR.aspx

16. OZ: Domáca škola na Slovensku, o.z. In: http://www.domacaskola.sk/

17. OZ: Spoločnosť priateľov domácej školy na Slovensku, o.z. In:

http://www.domacaskola.progis.sk/

18. TheHolySeeMission: Statement by the Holy See Delegation, Economic and Social

Council 45th session of the Commission on Population and Development. New York,

24 April 2012. In: http://www.holyseemission.org/statements/statement.aspx?id=380

19. TVNOVINY: Deti by mohli učiť doma rodičia s maturitou. In:

http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/deti-by-mohli-ucit-doma-rodicia-s-

maturitou.html

20. UNESCO: Convention against Discrimination in Education 1960. In:

http://portal.unesco.org/en/ev.php-

URL_ID=12949&URL_DO=DO_TOPIC&URL_SECTION=201.html

21. UNHCR: Všeobecná deklerácia ľudských práv. In :

http://www.unhcr-centraleurope.org/sk/pdf/zdroje/pravne-materialy/medzinarodne-

utecenecke-pravo/vseobecna-deklaracia-ludskych-prav-1948.html

22. Zákony-online: Školský zákon. In: http://zakony-online.cz/

63