Zrážky a ich meranie.Zostrojenie zrážkomera.

Ako vzniká dážď.

Kolobeh vody

Voda sa dostáva do vzduchu odparovaním z jazier, riek, morí a oceánov, ako aj z povrchu rastlín, zvierat i ľudí. Para zostáva vo vzduchu asi 10 dní a potom padá na zem ako dážď alebo sneh. Voda putuje z hôr do morí, riek i podzemných tokov a cyklus sa znova opakuje.

Oblak tvorí veľké množstvo drobných kvapiek vody alebo ľadových kryštálikov. Ak sú malé, aj slabé výstupné prúdy vzduchu ich vynášajú nahor .

Kvapky alebo kryštáliky sa však v oblaku postupne spájajú, čím sa zväčšuje ich objem a hmotnosť. Pri určitej veľkosti ich prúdiaci vzduch už nemôže unášať a preto padajú smerom dolu zrážky.

Tvorba zrážok

Ako vniká dážď

Zohriata voda stúpa vo forme vodnej pary vzduchom hore. V chladnejšej oblasti vodná para začne kondenzovať do malých kvapiek vody. Kvapky sa zrážajú na čiastočkách prachu, popola, soli obsiahnutých vo vzduchu. Kvapky sa spoja do väčších kvapiek a budú padať vo forme dažďa dole

Atmosférické zrážky: -sú produktami kondenzácie alebo sublimácie

vodnej pary, ktoré v kvapalnom, alebo tuhom skupenstve vypadávajú z oblakov (hmiel) na zemský povrch (zrážky vertikálne), alebo sa usadzujú - vyčesávajú na povrchu predmetov a pôdy (zrážky horizontálne).

1. Základné pojmy

Pri výskyte zrážok pozorovateľ sleduje:

A. čas výskytu a dobu trvania zrážok:- zrážky trvalého rázu - prehánky

B. intenzitu (silu) zrážok: stupeň 00: veľmi slabý dážď, nemerateľné

množstvo, stupeň 0: slabý dážď – 0,1 mm až 2,5 mm stupeň 1: mierny dážď – 2,6 mm až 8,0 mm stupeň 2: silný dážď – 8,1 mm až 40,0 mm stupeň 3: veľmi silný dážď s viac ako 40,0 mm

C. množstvo zrážok: - vyjadruje sa výškou stĺpca vody- po ohraničení záchytnej plochy- množstvo

vody spadnutých zrážok vyjadríme objemom vody na túto plochu

- najčastejšie sa vyjadruje množstvo zrážok v milimetroch

Platí: výška 1mm = 1 l.m-2 (100 cm.100 cm .0,1 cm = 1 000 cm-3 =1 l)

1.) zrážky vertikálne - zrážky padajúce - tvoria sa v atmosfére- padajú na aktívny povrch v dôsledku

gravitácie- patria sem: dážď, sneh, krúpy a iné

2. Rozdelenie zrážok

a.) Dážď, dažďové prehánky:

- padajúce vodné kvapky s priemerom od 0,5 do 5 mm.

- trvalý dážď je príznakom prechodu atm. frontov alebo tlakových níži

b.) Mrznúci dážď:- výskyt len v zimnom období- za teplotnej inverzie dážď

padá na prechladený zemský povrch s teplotou pod 0°C

- spája sa s nebezpečnými meteorologickými javmi ako napr. poľadovica

c.) Zmrznutý dážď: ľadové zrná- sa vyskytuje za rovnakých podmienok, ako mrznúci dážď. - vrstva studeného vzduchu, cez ktorú tekuté zrážky padajú,

je hrubšia - počas pádu stihnú dažďové kvapky vo vzduchu zmrznúť a

na zem dopadnú ako ľadové zrná.

d.) Mrholenie:- drobné vodné kvapky s priemerom do 0,5 milimetra

vypadávajúce z oblakov alebo hmly- pri unášaní aj veľmi slabým vetrom, ho cítiť aj pod

dáždnikom - mrznúce mrholenie- vznik ako mrznúci dážď

e.) Sneženie: - zrážky tvorené ľadovými

kryštálikmi, ktoré sú pri teplotách okolo 0°C a slabo pod nulou pospájané do vločiek

f.) Dážď so snehom:-vznik: sneženie padá cez

hrubšiu vrstvu vzduchu s kladnou teplotou, no táto vrstva nie je hrubá natoľko, aby sa sneh stihol úplne roztopiť

-je sprievodným javom zmeny počasia, najmä teploty

g.) Snehové krúpy:- výskyt najmä v prehánkach- majú charakter bielych,

nepriesvitných a mäkkých ľadových zŕn s veľkosťou do 6 mm, ktoré sa pri dopade trieštia

h.) Snehové zrná:-biele, veľké do 1 mm-pri dopade na zem sa

netrieštia

i.) Snehové ihlice:-padajú z hmly pri nižších

teplotách (pod -5°C)

j.) Krúpy:- spojené spravidla aj s búrkou- vznik: silné výstupné prúdy

vynášajú vodné kvapky do veľkých výšok, kde zamŕzajú. Vzniknuté ľadové útvary začnú padať, no výstupné prúdy ich vynesú opäť do väčších výšok, kde na nich namŕzajú menšie vodné kvapky

- čím viac sa tento cyklus opakuje, tým sú krúpy väčšie, až sú tak ťažké, že ich výstupné prúdy neudržia a spadnú na zem

- vyskytujú sa najmä v lete a to napriek tomu, že v tomto ročnom období je hranica 0°C vo výške okolo 3500 m. Ich rýchlosť je tak veľká, že sa nestihnú počas pádu roztopiť.

2.) zrážky horizontálne a.) zachytené :- vytvorené v atmosfére - v dôsledku horizontálneho prúdenia sú

zachytené na prekážkach- patria sem horizontálne zrážky z hmly,

zrnitá námrazab.) usadené:- vznikajúce v dôsledku kondenzácie, resp.

sublimácie vodnej pary na povrchu a predmetoch

- napr.: horizontálne zrážky z rosy, srieň, osuheľ, šedý mráz, kryštalická námraza – inovať

a.) Rosa: -vodná usadenina na zemskom povrchu, najmä na tráve,

rastlinách a iných predmetoch-vzniká v noci za jasného počasia, keď zemský povrch

vyžaruje teplo a tým sa ochladzuje-keď klesne teplota povrchu pod teplotu rosného bodu, začne

na ňom kondenzovať vodná para a vzniká rosa

b.) Zmrznutá rosa:-vzniká tak ako rosa, no teplota po jej vzniku klesne pod 0°C

a kvapky rosy zamrznú

c.) Inovatka:- tvorí sa rovnako ako rosa, ale teplota klesne pod nulu už

pred jej vznikom- máva tvar šupín alebo ihlíc so zreteľnou kryštalickou

štruktúrou 

Patria sem:

d.) Námraza:-biela ľadová usadenina-vznik: keď je teplota vzduchu pod nulou a

vyskytuje sa prúdiaca hmla, častejšie oblaky v horských polohách, ich kvapky pri strete s povrchom stromov, budov, lietadiel okamžite mrznú a vytvára sa tak biela vrstva ľadu so zrnitou štruktúrou.

e.) Priesvitná námraza:-tvorí sa výlučne vtedy, ak sa vyskytuje mrznúci

dážď-vznik: ak má zemský povrch teplotu nižšiu, ako

0°C a prší, kvapky dažďa pri dopade naň zamŕzajú a tvoria tak súvislý ľadový obal

Inovatka

Námraza

Rosa Namrznutá rosa

Meranie zrážok

1. Zrážkový totalizátor- tzv. Veľké vedro- prístroj na meranie zrážok na ťažko

dostupných miestach- má veľký objem zrážkomernej nádoby- meria sa objem za určitý čas- dlhodobé merania (niekoľko mesiacov)- v zime sa pridávajú látky proti

zamŕzaniu nameraných zrážok- na horských staniciach nádoby asi 100l

pridáva sa chlorid vápenatý- proti výparu sa pridáva vazelínový olej

Lomnický štít

Meranie zrážok

-prístroj na meranie množstva spadnutých zrážok (kvapalné aj tuhé skup.)

-nádoba v tvare valca z kovu umiestnená vo výške 1 meter nad zemou

- musí byť umiestnený na pozemku stanice s minimálnymi rozmermi 10 x 10 m, položenom na dostatočne voľnom priestranstve prístupnom zrážkam padajúcim zo všetkých strán obzoru, teda mimo tzv. zrážkového tieňa

2. Zrážkomer- zrážkomerná sústava

Meranie zrážok3.Ombograf:- nepretržitý záznam- množstva

zrážok na papier navinutý na valci otáčaný hodinovým strojom

- tvoria ho tri časti: prijímacia, meracia, registračná

- prijímacia časť má záchytnú plochu 250 cm a dno v tvare lievika

- meracia časť obsahuje valcovitú nádobu -plavákovú komoru s dutým plavákom opatreným zvislým tiahlom, na ktorého konci je zapisovacie pero

- registračná časť obsahuje valec s pásom papiera s natlačenou sieťou

Otočka valca trvá 24 hodín.

Meranie zrážok

4. Snehomerná lata:

- využíva sa na meranie výšky snehu

- pevne zapustená po nulu v zemi

- obyčajne 1m, na miestach s vysokou snehovou pokrývkou 2- 3m