Dážď a Slnko

Ondrej Bašták Ďurán

Človek musí byť sám,aby spoznal ľudí, ku ktorým patrí,a ktorí patria k nemu.

Venované Evke

{1997}

DÁŽĎ A SLNKO

Autor: Ondrej Bašták ĎuránTitul: Dážď a SlnkoRok vydania: 2012Ilustrácie a grafická úprava: Eva KocnárováJazyková úprava: Ľudmila HorkáPredhovor: Denis Blaho, Fedor Blaščák

Vydanie prvéVšetky práva vyhradené

Internetová verzia

Básne

{Prvá časť} MilenciŽe môžem všetkoŽrebecMôžeme sa milovaťRaná toaletaIt’s a tragedy/comedyMeadow streetRužeZnovaMargarétkaTvoje očiSklamaní životomA ja umieramZenTanec udalostíŽijemeDážď a SlnkoLáska ako riekaKôňHavranKoniec

{Druhá časť} Za toto ránoúsilieNepatrím nikomuSrdceCesta ďalejZáblesky a...PopolaváČlovekKto by ťa chcel?Muž a pobehlicaLupene ruží

9 910111214161718202122242426272829303132

3334353636373738404144

Vitajte v záhrade srdca.. kde možno chvíľu na vás zaprší, možno o chvíľu zasvieti slnko.. Vitajte v rozochvení medzi strunami riadkov, na ktoré brnkol hľadajúci pútnik.. ako v zrkadle sa v nej môže vidieť každý, kto povýšil hľadanie na cestu.. Prechádzam záhradou a vidím oblúk túžby preklenúť rozum a cit.. napravo pod stromami je socha krásnej ženy.. pri nej kľačí muž.. chcel sa načiahnuť po kráse, ale našiel iba ženu.. chcel sa načiahnuť po žene a našiel iba bolesť.. chcel sa načiahnuť po bolesti, tak o nej píše.. búši kladivom slov, aby rozbil stenu piatich zmyslov a nezmyslov.. Prejdite sa so mnou po záhrade, kde kvitnú kvety viet.. a konáre myšlienok sa načahujú po ovocí poznania, ktoré by nasýtilo hladné srdce.. vidím, ako sa horúcou rukou vášne dotýka vločiek krásy, ale topia sa mu v dlaniach.. Prejdite sa so mnou po záhrade za každého počasia.. a hľadajte, vyhladnite a nechajte sa pohladiť

Denis Blaho

Za básne, za posolstvá nimi vyjadrené, má básnik ručiť nie iba slovom, ale tiež činmi, životom. Na základe toho potom existujú dve základné autorské stratégie. Prvá – nazvem ju organická – je taká, ktorá skúsenosti života prerastá, životné okolnosti sú pre ňu ako semeno, z ktorého vyrastá niečo nové. Zrak má otočený do budúcnosti, k tomu, čo ešte len príde, o čom nevieme aké bude. Taký básnik musí byť drzý, lebo je „out of control“, riskuje. Druhá – nazvem ju zrkadlová – je tá, ktorá existujúce danosti života reflektuje a podáva o nich „lyrickú“ správu. Obzerá sa po tom, čo a ako bolo a poéziou sa snaží nájsť v tom nejaký poriadok. Viac než o risk v nej ide o hľadanie pevného bodu - istoty. V tomto zmysle sú produkty tohto typu poetiky istým druhom spätnej nápravy. Terapie. K veci poézie prirodzene patrí to, že tieto dve poetiky sa navzájom nevylučujú, dajú a aj sa majú kombinovať, no ide o to, ktorá z nich prevažuje. V prípade básni autora tejto zbierky ide viac o zrkadlo skúsenosti, o hľadanie významu zažitého. To zažité bolo v čase, keď ich písal, mimoriadne náročné a kom-plikované. Bol som sčasti pri tom a nepreháňam ak poviem, že išlo o život. Autor, aj prostredníctvom svojej poézie, našiel cestu ako z toho von. Nie je to zázrak, ale ani to nie je nič samozrejmé.

Fedor Blaščák

6 7

Milenci

On: Tvoje oči Tvoje ústaTvoje vlasy Tvoje ušiTvoje pery Tvoje rukyTvoje krásy...

Ona: Tvoje - Tvoje - Všetko je Tvoje...

Že môžem všetko

Vychádzam z toho, že môžem všetkoak môžem všetko, vyberám si konaťak môžem všetko, vyberám si konať dobroak môžem všetko, zisťujem, že vôbec nemôžem všetko lebo niekedy neviem konať dobro lebo niekedy neviem konať niekedy musím nekonať...

A vtedy len čakám, kedy budem znova môcť všetko.

{Prvá časť}

9

Žrebec

Duša mi je ako žrebec, v ktorom horí oheň.Žrebec bez jazdca je ako šialená duša,beží naraz všetkými smermi,križuje púšť sem a tam,až zhynie niekde uprostredako zrnko piesku vo vetre.

Divého žrebca je treba skrotiť,aby mohol v jeho sedlejazdec uháňať ponad horizontza svojím cieľom, za slnkom, za čímkoľvek.

Láska moja, ak nemáš dosť odvahy, so just let me be, just let my soul to be,lebo môj žrebecrozdupe Ťa na pracha potom aj mňa.Zhynieme spolu ako v prachu prach.

Môžeme sa milovať

Nechajte ma len tak milovať...

Chcem ísť len vlastnou cestou.Ak niekoho stretnem,pokloním sa,pomôžem,nechám si aj poradiť.- môžeme sa milovať, ak na to príde -potom sa rozlúčims úctou, ale hrdoa vykročím vlastnou cestou.

Len nech niečo neočakáva,nech odo mňa nič neočakáva.Som ako oheňktorý hreje,ale páli...

Nechajte ma len tak milovať.

10 11

Raná toaleta

Zívam ráno do zrkadla,aby som si videl lepšiedo duše;tam kde mi bije srdce,odkiaľ počujem to trápne ticho,čo bolí...

Zívam ráno do zrkadlav nádeji,že čosi uvidím,ale je tu len jazyk, zuby, pery, červená tmaa žiadne zvyšky včerajšieho vína,len pery sú trocha sinavé.

Zívam ráno do zrkadla,no nedovidím si na dno duše,som slepý,ako to zavše býva - po opici.

12

It’s a comedy

Muž, modrooký, plavé vlasy, stredná postava, atraktívny, má ženu a deti, rodinný dom, auto... Je šťastný. Raz ráno sa prebudil a usmial sa.

It’s a comedy

Žena, módny typ, ruského pôvodu, išla po Petrohrade. Stretla muža, fotografa, zoznámili sa, pozval ju do fotoateliéru. O dva roky neskôr jej fotografie zdobili predné stránky módnych časopisov. Stala sa žiaducou modelkou.

It’s a comedy

Dieťa, ktoré už vo svojich troch rokoch prejavovalo známky jasnovidetva a zvýšenej senzitivity, prekypovalo tvorivosťou. Už v 19 rokoch prekvapil/a akademickú obec svojou prenikavou filozofickou štúdiou Rozpravy o duševných úrovniach. Teraz, ako 25 ročný/á nám predkladá túto výnimočnú, už deviatu publikáciu z oblasti klinickej psychiatrie.

It’s a tragedy

Muž, modrooký, plavé vlasy, stredná postava, atraktívny. Oženil sa, má deti a rodinný dom, kúpil si auto. Raz ráno sa zobudil a spáchal samovraždu.

It’s a tragedy

Žena, módny typ, ruského pôvodu, išla po Petrohrade. Stretla muža, fotografa, oslovil ju, na skúšku spravili pár záberov. Toho večera ju znásilnil. Jej pozostatky našli po dvoch rokoch v lese neďaleko Ladožského jazera.

It’s a tragedy

Dieťa, ktoré už vo svojich troch rokoch prejavovalo známky jasnovidectva a zvýšenej senzitivity, žilo nezvyčajným životom. Vo svojich 19 rokoch prekonal/a prvý záchvat duševného ochorenia. Teraz, ako 25 ročné, prežíva nezvratný stav pokročilej schizofrénie na uzavretom oddelení psychiatrickej kliniky.Zomiera.

14 15

Meadow street

Na lúke, čo bola lúkou sveta,tamprišiel posol Slnka a prinášal mier,do srdca mužavstúpil pokoj.

Slnko zapadalo, oblohou plávalimračná, nekonečné mračná...

Ako sa Slnko míňalo a dvíhal sa Tieňnad lúkou, čo bola lúkou sveta,osvetľovalo srdce muža.

Keď Slnko zapadlo,kruh svetla sa spojil v srdci mužana lúke, čo bola lúkou sveta.

Plynula láska,plynul mier,splynuli láska a mier.

Ruže

V tú jar slnko chladnejšie vychádzalo, po oblohe sa mračná rozliezalivztýčila svoju hlávku k nebu ruža.

Pre Tvoje modré oči trhal som jej krásny puk,tŕne krvou pokropili jej listy.Pre Tvoj úsmev som kvapky rosy z jej lupeňovk Tvojim perám nosil.

V tú jar slnko chladnejšie vychádzalo, po oblohe sa mračná rozliezali,v tú jar som prišiel na svet kvitnúť.

16 17

Znova

Chytil som lásku za ruku; po tom, čo o láske som len sníval po tom, čo písal som o nej básne.

Chytil som lásku za rukua otvorilo sa mi srdce tak, ako v snovom rojčení, tak, ako v objatiach za školským múrom.

Stojím na brehu rieky,slnko sa za mnou načahuje,po hladine skáču jeho úsmešky.Chytil som lásku za rukua vravím :- Pozri dievča, aký krásny kvet. -

18

Margarétka

Margarétka, kvet nevinnosti,vo svojich sedemnástichbola sťatá.

Margarétka, biely oblak na čistej oblohe,bodnutá bola nožom,mužom silným, mladým.

Margarétka, nežná voňavá pieseň jari,umiera v kŕčoch,už berú si ju anjeli.

Margarétka, jej spotené nahé telopomaly chladne,do jasnej tváre vkráda sa smrť.

- Dokonáno jest! -Povedal, keď skončil hygienické úkony.

Tvoje oči

Vyšla na terasu, kde stál a upieral pohľad do diaľky.Pristúpila ticho bližšie.- Vidíš ten oblak? To je môj osud, už dlho mi rozpráva o ceste môjho života.- A čo vraví? - spýtala sa.- Rozplýva sa do éteru, tak ako sa rozplyniem i jaale ešte predtýmmení a pretvára všemožne svoje tvary a farby; pozri, teraz sa trasie v ružovom ohni, vzpína sa, a už je plný dažďa. Ťarbavo sa valí obzorom a letí, letí v ošiali bleskov do rúk vánku, čo mu jemne zapletá vlasy - Aha, tam je tvoja ruka...Pohladila ho nežne a pýta sa :- Kam kráča to mračno? -

Za láskou?Do ničoty a prázdna!

Zaduneli mračnom tvrdé kroky.Po jeho stopách placho hľadeli do neba jej čisté oči.

20 21

Sklamaní životom

Hej, sklamaní životom, pozrite za seba a uvidíte ruiny svojej cesty.

Hej, sklamaní životom, pozrite pred seba a uvidíte ruiny svojej cesty.

Hej, sklamaní životom, pozrite na seba a uvidíte ruiny svojej cesty.

Niet spravodlivosti v tomto svete.Ublížilo sa vám -to je všetko, čo vám život dal.Preto ublížite aj vy,aby ste svetu nezostali dlžní.Niet spravodlivosti...

Násilie plodí násilie a sklamaní životom sklamaných životom

Hej, sklamaní životom,ak si pred týmto zakryjete oči,uvidíte len ruiny svojej cesty.

Kričíte :- Reči, reči, všetko sú to iba reči!A vy ste sklamaní životom na ruinách svojej cesty.

22 23

A ja umieram

Láska, daruj mi svoje srdce,naplním ti ho bolesťou.

Dal som ti svoje srdce, odmietla si ho.Prenikla mnou bolesť, až som plakal.Kráčal som s ňou svetom dlhý čas.Bolesť pominula a ja umieram.

Láska, daruj mi svoje srdce,naplním ti ho bolesťou.

Dala si mi svoje srdce, odmietol som ho.S bolesťou vydala si sa na púť.Ako si kráčala,vyrástli ti z tela ruže aj ich tŕne.Bolesť pominie a ty odkvitneš.

Darujem ti svoje srdce.Prijímam.

Zen

Obloha a na nej mraky.Všade som doma.

24

Tanec udalostí

Ráno zrodilo kvapku rosy, čo padla priamo do vlniaceho sa stredu na hladinu jazera.Ráno vytrhlo človeka z pokojnej samoty do ustavičného tanca udalostí.

Prichádza deň a závan vetrarozhýbe rozospaté kvapky jednu za druhou. Hore znamená hore, dole znamená dole,niet dopredu, niet dozadu.Prichádza deň a človek, ešte rozospatý, klesá a stúpa v ustavičnom tanci udalostí.

V noci sa kvapky primknú jedna k druhej,uložia sa k spánku. Nádych znamená hore, výdych znamená dole, niet dopredu, niet dozadu.Človek už padá od únavy noc privíta ho ustavičným tancom udalostí, niet pokojnej samoty.

Žijeme

Stvorenie je len spadnutie kameňa z okraja cesty na hladinu jazera.

Smejme sa tomuto žartu!Plačme nad touto skutočnosťou!Vlny sa prevaľujúa zmývajú náš smiecha zmývajú plač.

Žijeme - čo iné nám zostáva? -na hladine oceánu.

Noc neprestáva a vlny sa valia ďalej ďalej a ďalej...

26 27

Dážď a Slnko

Za smiechom príde plač,za plačom smiech.Smiech a plač odchádzajú,ja zostávam.

Po dni príde noc,po noci deň.Deň a noc odchádzajú,ja zostávam.

Po živote prichádza smrť,po smrti život.Život a smrť odchádzajú,ja zostávam.

Láska ako rieka

Jeden koniec sa zváža k druhémuzrazia saa putujú späť,každý ku svojmu okraju.

Učia nás miernosti,učia strednej ceste.A my v domnienke,že láska je extrémnou cestou ku svetlu,zvážame sa k násilnosti do tmy.

Ale láska je mierna,tečie ako rieka bez brehov.28 29

Kôň

Kôň podišiel bližšie, otrel si pysk o moje líce a dýchol paru do studeného rána. Pohladil som ho od mihalníc po boku tváre a oprel si čelo do jeho nozdier.

V bočnej kapse nahmatal som chlieb, požmolil kúsok medzi prstami a vložil do úst. Dlaňou som odtrhol väčšiu skyvu a priložil mu ju k pysku. Obaja sme tam žuli v zarosenom studenom ráne.

Je pred nami nový deňnašej začarovanej cesty.

Holé stehná sa opreli o jeho teplý chrbát. Šelestilo lístie, vychádzalo slnko, pršal dážď.

Havran

Rozprestrel krídla svojedobrodruh, čierny vták,srdce si slobodeotvoril, smelý,aby sa lepšie prizrel zemi,aby zakrúžil ponad more.

Rozprestrel krídla svojehavran, čierny vták,krvou zažiarilo slncea guľka vo dvojepreťala mu srdce.

Červeňou zakvílili zore;tak skončildobrodruh,havran,čierny vták.

30 31

Koniec

Končím už teda o zatemnených chmárach a jasných zábleskoch svetla.

Končím už teda o neviere, čo zmára a viere pevnej ako skala.

Kyticu kvetov skladám k čerstvo ustlanému hrobu a badám, že vzplanul plameň z ošúchanej starej lampy. Je chladno, vlhko, tma a do nej vytesané: meno neznámeho boha.

Za toto ráno

Kto sa prihovára bohu, prihovára sa samému sebe.Kto prejavuje úctu bohu, prejavuje ju samému sebe.Kto prosí boha o pomoc, prosí o ňu seba samého.

Kto sa prihovára samému sebe, prihovára sa bohu.Kto prejavuje úctu sebe, prejavuje ju bohu.Kto prosí o pomoc seba samého, prosí o pomoc boha.

Ďakujem teda bohu za toto ráno.Ďakujem si teda za toto ráno.

{Druhá časť}

32 33

1

len úsiliea úsiliea úsiliežiaden cieľ

len úsiliea úsiliea úsiliežiaden cieľ

2(po rokoch)

len trocha úsiliaa jasný cieľ

úsilie Nepatrím nikomu

Nepatrím nikomu,patrím všetkým.Ale nie každému rovnakým dielom.Tebe nosím ruže,tebe len bezvýznamné slová,teba si nevšímam,o tebe ani netuším.

Nepatrím nikomu,patrím všetkýma každému rovnakým dielom.Som,nie som,moje srdce bije,moje srdce nebije.

34 35

Srdce

Je tu niekto?Je tu vôbec ešte niekto,kto rozbije ľadna mojom srdci?

- Blázon, zahoď svoje srdcedo chladu a výsmechu.

Ach, srdce moje.

Cesta ďalej

Chcem zomrieť,ale musí byť cesta ďalej.

Chcem zomrieťale musí byť cesta ďalej.

Musí byť cesta ďalejmusí byť cesta ďalej.

Záblesky a ...

Osamotený je človekv pustatine sveta.

Záblesky a tma.Záblesky a tma.Záblesky a ...

Popolavá

Zasypávam ťa diamantmizo svojich najhlbších komnát,

ale keď dopadnú na tvoje pery, napriek tvojmu smiechusa menia na popol.

Si ruža, sivá, popolavá.

36 37

Človek

Hĺbka duše sa rovnávýške najvyšších končiarov.

Všade vôkol rozvoniava vonný éter,všade vôkol šíri sa odporný smrad.

Uprostred toho všetkéhotečie priezračná rieka.

- Pi teda do sýtosti, človek.38

Kto by ťa chcel, človek?

- Chcem sa rozdať, chcem sa rozplynúť,chcem sa roztrhať a dať to najcennejšie, čo v sebe mám.

Trhovisko sa hemží ľuďmi, čo prišli si kúpiť človeka.

Berú telá, kradnú myšlienky, rabujú majstrovské diela,len to najcennejšie, čo v sebe má,si nik nevšimne.Len to najcennejšie, čo v sebe nosí,leží pohodené medzi handrami.

Hej, človek, si pahýľ, si samota, si kosť, zdrapmi ovešaný pustovník, prachom zapadnutá bolesť,ale nosíš po cestách ten najcennejší tovar sveta.

Hej, človek, ty nedotknutá brána, rozkradnú všetko, čo máš, len to najcennejšie, čo nosíš po cestách,nik neberie.

Kto by ťa chcel, človek, čo i zadarmo?

Že láska otvára tvoje zámky?Ale tej na trhu nedostať!

Muž a pobehlica

Daj mi lásku, daj mi lásku.

Kričala do noci pobehlicaukrytá v mesačnom tieni.Úzkou uličkou pod vysokými múrmikráčal muž,pravidelným krokom udieral do dlažby.


Začul muž v chlade noci,pohľadom vyšplhal po tieni, až oči sa im stretli.Chrbtom k stene šepkala slová pobehlica.


Pristúpil bližšie, tak na krok,aby jej lepšie videl do tváre.Nehybná stála pobehlicav blízkosti muža,len dych jej z úst stúpalv podobe pary a tíško volal.

ObsahPRVÁ ČASŤ

40 41


Palicou, čo podopieral sa ňoumuž na prechádzke,vyťal naprieč telom pobehlicea potom len rúbal, bil a mlátil.Hlavu schúlila do objatia rúkna svoju ochranu pobehlica,telo spadlo jej na dlažbustočené do klbka.

Keď prvotný záchvat pominul,muž vrhol sa k zemi posadnutý túžbou,trhal kusy látky z pŕs pobehlice,kmásal zdrapy, hrabal po tele.Z očí pobehlice stekali slzy,lež nekričala, nebránila sa hrubostiam,len plakala, len plakala.Slzy na zem padali a smutne spievali.


Muž vydesene civel,ruky mal rozhodené,nevediac sa hnúť,keď telo pobehlice videl nehybnév mŕtvolnom kŕči.Schytil palicu a rozbehol sa do tmy.Z lona pobehlice stekala krvna dlažbu úzkej uličkyslabo nariekajúc.


Muž zadychčaný stojí uprostred mostanad mohutnou riekou.Palica v jednej, cylinder v druhej ruke,sklonená hlava.Po čele steká mustudený pot.

Daj mi lásku daj mi lásku.

Vrátila ozvena tieto slová rieke,čo navždy ho pohltila.

42 43

Lupene ruží

Všetko prichádza z Ničoty, od Bohaa všetko sa k Bohu navracia, do Ničoty.

Ľudský životje v tomto ustavičnom lúčení a návrate domovlen rozkvitaním a vädnutím lupeňov ruží.

44

narodil sa na Gemeri 6.3.1976vyštudoval biomedicínsku fyziku na FMFI UK v Bratislave, 2005pracoval v sociálnej oblasti, 2002 - 2011momentálne levituje

Ondrej Bašták Ďurán

filozof, údržbár, umelec, sedliak

Documents

Dážď a Slnko