AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
1
KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009
Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc
Bratislava
Január 2010
.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
2
Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.
Klasifikácia vysokých škôl 2009
1.vydanie
© Autor/ARRA/2010
ISBN 978-80-89472-06-2
K zostaveniu publikácie a jej odbornej recenzii prispeli:
Prof. Dr.h.c. Ing. F. Devínsky, DrSc.
Mgr. Juraj Barta
Rukopis neprešiel redakčnou úpravou
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
3
OBSAH
Úvod . . . . . . . . . . . . 3
Carnegie Classification®
. . . . . . . . . 5
Komplexná akreditácia vysokých škôl . . . . . . . 9
ARRA Rating vysokých škôl . . . . . . . . . 37
Porovnanie Komplexnej akreditácie a ARRA ratingu vysokých škôl . . . 62
Záver . . . . . . . . . . . . 86
Prílohy. . . . . . . . . . . . 93
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
4
ÚVOD
Hodnotenie vysokých škôl má svoju dlhodobú tradíciu. Na dekády sa táto tradícia
počíta predovšetkým v anglosaskom svete, zvlášť v USA, kde napriek občasným námietkam
sa rankingy aj ratingy pouţívajú naďalej, pričom sa pozornosť venuje vývoju takých
metodických postupov, ktoré by umoţnili vyuţiť výsledky týchto špecifických klasifikácií aj
na iné ako informačné účely pre širokú verejnosť. Jeden z takýchto príkladov v podobe
Carnegie Classification® je uvedený aj v tejto štúdii.
Podstatne mladšia je tradícia rankingov a ratingov mimo anglosaského sveta. Ako
však nasvedčujú súčasné trendy, je táto tradícia čoraz vitálnejšia práve v Európe a v Ázii.
K známym ratingom THES1 a ARWU
2 moţno dnes priradiť rýchlo sa rozvíjajúce aktivity v
rámci EU z ktorých treba zvýrazniť také projekty ako je Medzinárodné sympózium o
rankingu organizované univerzitou v Leidene3, projekty “Classifying European Institutions
for higher education (stage II)”, “U-MAP: European Classification of HEIs” a “The CHE
Ranking of European Universities”, ktoré organizuje Centre for Higher Education Policy and
Strategy (CHEPS) v Twente.
Najbeţnejšie názory na rankingy a ratingy tvrdia, ţe sú príliš zjednodušujúce
a netransparentné, ale objavujú sa aj také, ktoré povaţujú tieto klasifikácie za tzv. mäkkú silu
(soft power), ktorá je lacnejšia a účinnejšia ako „vojnové konflikty“. Aj v oficiálnych
materiáloch4 sa objavujú stanoviská podľa ktorých význam klasifikácií vzrastá, preto im a ich
metodikám treba venovať zvýšenú pozornosť.
Kaţdá metodika zameraná na klasifikáciu vysokých škôl by mala byť predovšetkým
spoľahlivá. Aby bola spoľahlivá musí byť správna a presná. Na splnenie správnosti metodiky
a tým i celej klasifikácie musí mať daná klasifikácia zreteľne definovaný účel, či cieľ.
Rovnako za účelom naplnenia podmienky správnosti musí byť metodika danej klasifikácie
transparentná v podobe zrozumiteľne uvedených ukazovateľov (parametrov) a operácií,
ktorými sa dospieva k výsledku. Podmienka transparentnosti metodiky platí i z hľadiska
naplnenia podmienky presnosti. Podmienka presnosti metodiky musí byť okrem
transparentnosti doplnená o podmienku obecnej dostupnosti vstupných údajov, ktoré sa
v rámci danej klasifikácie pouţijú na vypracovanie vlastnej klasifikácie. Pouţité údaje musia
byť zároveň konzistentné a relevantné inak hrozí diskvalifikácia celej klasifikácie.
1 Times Higher Education/QS World University Rankings
2 ARWU = Academic Ranking of World Universities, Shanghai Jiao Tong University Ranking
3 International symposiums on Universittie rankings, Leiden, 2004, 2007, 2009
4 HEFCE Report 2008
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
5
Predkladaná štúdia je prehľadom dvoch súčasných ratingových hodnotení slovenských
vysokých škôl a to Komplexnej akreditácie, ktorú vykonala Akreditačná komisia poradný
orgán vlády a ARRA Ratingov. V oboch prípadoch ide o hodnotenia slovenských vysokých
škôl, ktoré nie sú na Slovensku obvyklé. Z metodických dôvodov je materiál doplnený
o klasifikáciu vysokých škôl ako ju vykonáva Carnegie Foundation v USA.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
6
Carnegie Classification®
Jednou z najvýznamnejších klasifikácií vysokých škôl v súčasnosti je klasifikácia,
ktorú od r. 1973 vykonáva Carnegie Foundation pod názvom Carnegie Classification®.
Uvádzaný príklad vymedzuje klasifikáciu univerzít. Hoci Carnegie Classification® delí
univerzity v USA do troch klasifikačných skupín jej autori odmietajú označenie tejto
klasifikácie za rating a pochybujú o moţnosti vyuţitia výsledkov klasifikácie na účely
rankingu. Podstatou Carnegie klasifikácie je vymedzenie len výskumného výkonu univerzity
v dvojrozmernom klasifikačnom priestore, ktorý tvorí os absolútneho výkonu univerzity a os
výskumného výkonu univerzity prepočítaná na jedného výkonného/tvorivého zamestnanca.
Ako parametre výkonu vo výskume pouţíva Carnegie Classification®
výšku výdajov na
výskum, bez ohľadu na jeho úroveň, či kvalitu výstupov z neho. Hoci sa Carnegie
Classification® bráni označeniu ranking, či vyuţitiu výsledkov na rating, v skutočnosti
pouţíva metódy týchto dvoch hodnotení. Zozbierané štatistické údaje spracúva metódu
Principal Component Analysis (PCA), čo je štatistická metóda schopná vyhľadávať
v súboroch údajov zloţky, či smery (vektory) určujúce charakter týchto súborov (hlavé t.j.
„principiálne“, charakteristické zloţky). Carnegie Classification® vyuţíva PCA analýzu
dvomi spôsobmi. V prvom priblíţení pouţíva pri PCA analýze priamo súbor štatistických
údajov o výdavkoch na výskum (absolútne hodnoty vs. výdavky na jedného tvorivého
zamestnanca). PCA analýza centruje údaje voči aritmetickému priemeru a príslušným
matematickým aparátom vytvorí jednoduchú škálu údajov napravo i naľavo od hodnoty „0“,
čo je priemer. Následne sústavou rovníc počíta „vzdialenosť“ jednotlivých bodov (inštitúcií)
v dvojrozmernej matici, ktorej súradnice tvoria absolútne výdavky (X) a výdavky na jedného
tvorivého zamestnanca (Y). PCA analýza výdavkov na výskum (tak absolútnych hodnôt ako
aj výdavkov na jedného tvorivého zamestnanca) moţno povaţovať za ranking, pretoţe
napriek pouţitiu moderného matematického aparátu (PCA analýza) miesto konkrétnej
inštitúcie v matici je priamoúmerne dané výlučne oboma sledovanými parametrami (čím
vyššie údaje (výdavky), tým väčšia „vzdialenosť“ inštitúcie na príslušnej osi). Výhodou
uvedenej metódy spracovania vstupných údajov je vzájomná nezávislosť oboch parametrov,
ich rovnaká váha a tým i objektívnosť stanovenia „vzdialenosti“ inštitúcie v kaţdom zo
smerov. Na účely klasifikácie boli arbitrárne stanovené hranice „vzdialeností“, ktorými sa
oddelili tri skupiny univerzít. „Vzdialenosť“ >2,9 charakterizuje „Univerzity s veľmi vysokou
mierou výskumu“. „Vzdialenosť“ >1,15<2,9 charakterizuje „Univerzity s vysokou mierou
výskumu“. „Vzdialenosť„ <1,15 charakterizuje „Univerzity poskytujúce doktorandské
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
7
štúdium” („C“?). Inak povedané konečným rezultátom klasifikácie je rating vysokých škôl.
Výsledok z takto spracovanej PCA analýzy je na obrázku 1.
Obrázok 1. Carnegie Classification® PCA analýza pôvodných údajov.
Ranking bol pouţitý pri tejto klasifikácii ešte inak, keď pôvodné štatistické údaje
o výdavkoch na výskum boli pouţité na ranking jednotlivých inštitúcií (samostatne absolútne
výdavky a samostatne výdavky na jedného tvorivého zamestnanca). Následne nie samotné
údaje, ale takto získaný ranking (poradie v rankingu) bol pouţitý ako vstupný údaj do PCA
analýzy („raw data were converted to rank scores to reduce the influence of outliers and to
improve discrimination at the lower end of the distributions where many institutions were
clustered“). Ako vyplýva z citácie, dôvodom na takýto postup bola snaha odstrániť vplyv
odľahlých hodnôt a zvýšiť rozlíšenie tam, kde boli hodnoty pre skupiny vysokých škôl príliš
blízko seba. Opäť rovnaký postup pre obe skupiny parametrov znamenal, ţe obe osi
klasifikačného priestoru majú rovnakú škálu t.j. váha oboch skupín je rovnaká. V tomto
prípade bolo arbitrárne rozhodnuté, ţe na škálach siahajúcich od hodnoty -1,6 po hodnotu 2,0
boli vymedzené klasifikačné hranice pre tri rozdielne skupiny univerzít. („Univerzity
s veľmi vysokou mierou výskumu“ („A“?) = > 1,35, „Univerzity s vysokou mierou výskumu“
Per-capita Index
Ag
gre
ga
te I
nd
ex
Per-capita Index
PhD study
programmes
High level of
research
Very high level
of research
1,15
2,9
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
8
(„B“?) = -0,4 – 1,35 = „2nd“, „Univerzity poskytujúce doktorandské štúdium” („C“?) = -1,6 –
- 0,4 = „3rd“,). Výsledky takto spracovanej PCA analýzy sú na Obrázku 2. Ako uvádzajú
sami autori takto zostavená klasifikácia síce rozdelí skupinu klasifikovaných inštitúcií na
pribliţne rovnaké skupiny, ale takýto výsledok znamená, ţe:
- v rámci skupín existujú významné rozdiely medzi inštitúciami, ktoré klasifikácia
nezohľadňuje,
- arbitrárne stanovené hranice nezohľadňujú „prirodzené“ delenie inštitúcií.
Inak povedané takáto klasifikácia nie je kvalitatívnou klasifikáciou, ale arbitrárne stanovenou
distribúciou, ktorá na distribúciu vyuţíva najmenšie moţné rozdiely medzi inštitúciami
(rozdiel je daný rozdielom v poradí inštitúcií, vtedy je minimálnou hodnotou hodnota 1 pre
susedné inštitúcie a maximálnou hodnotou je rozdiel v poradí medzi prvou a poslednou
inštitúciou. To znamená o.i., ţe distribúcia je nielen rovnomerná, ale významne závisí od
počtu inštitúcií v analyzovanej kohorte.)
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
9
Obrázok 2. Carnegie Classification® PCA analýza rankingov z pôvodných údajov
er-
Ag
gre
gat
e In
dex
Per-capita Index
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
10
KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA
ÚVOD
Komplexná akreditácia vysokých škôl vychádzala zo zákona 175/2008 Z.z. (úplné
znenie zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo
zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 209/2002 Z. z., zákonom č. 401/2002 Z. z.,
zákonom č. 442, atď), ktorý ju upravuje podľa ustanovení § 84 a ďalšími ustanoveniami tohto
zákona, ktoré upravujú činnosť Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR a ďalšie
akreditačné procesy a ich dopady. Na priebeh a výsledky Komplexnej akreditácie mali
významný vplyv a príslušné nariadenia Ministerstva školstva SR. Z hľadiska výsledkov
komplexnej akreditácie je významný aj § 2 citovaného zákona, ktorý o.i. uvádza:
§ 2
(13) Vysoké školy môžu byť za splnenia ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) začlenené medzi
a) univerzitné vysoké školy alebo
b) odborné vysoké školy.
(14) Univerzitná vysoká škola poskytuje vzdelávanie v študijných programoch všetkých troch stupňov
a vykonáva najmä základný výskum. Študijné programy uskutočňuje v nadväznosti na svoje činnosti v
oblasti vedy, techniky alebo umenia a v súlade s aktuálnym stavom a rozvojom týchto oblastí. Slovo
"univerzita", prípadne z neho odvodené tvary slov môže mať vo svojom názve len univerzitná vysoká
škola.
(15) Odborná vysoká škola poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijných programoch prvého stupňa
a vykonáva najmä aplikovaný výskum. Názov odbornej vysokej školy obsahuje slová "odborná vysoká
škola".
(16) Vysoká škola, ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy,
poskytuje vysokoškolské vzdelávanie najmä v študijných programoch prvého stupňa, druhého stupňa a
v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 a vykonáva najmä základný výskum. Názov vysokej školy,
ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, obsahuje slovné
spojenie "vysoká škola".
Text zákona zreteľne definuje kurióznu, či skôr zmätočnú klasifikáciu vysokých škôl.
Jednak sú vysoké školy klasifikované ako „univerzitné“ alebo ako „odborné vysoké školy“
(ods. 13) a jednak sa do tejto dvojstupňovej klasifikácie pridáva „tretí“ (ods. 16),
v skutočnosti druhý klasifikačný stupeň „vysoké školy“. Zmätok v inak logickej klasifikácii
„univerzity“, „odborné vysoké školy“ a „vysoké školy“ vnášajú definície pôsobnosti
jednotlivých typov vysokých škôl v ods. 14 – 16, ktoré terminologickú logiku obracajú pre
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
11
druhý a tretí klasifikačný stupeň naruby. Logicky by totiţ „odborná vysoká škola mala
vykonávať „vysokoškolské vzdelávanie najmä v študijných programoch prvého stupňa, druhého
stupňa a v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 a vykonáva najmä základný výskum.“, čo je však
pôsobnosť vyhradená zákonom pre „nezaradené vysoké školy“. A naopak pôsobnosť logicky
patriaca nezaradeným vysokým školám „ ... vysoká škola poskytuje vysokoškolské vzdelanie v
študijných programoch prvého stupňa a vykonáva najmä aplikovaný výskum“ je vyhradená
„odborným vysokým školám“.
Ako vyplýva z výsledkov Komplexnej akreditácie bola táto klasifikácia pouţitá
spôsobom, keď Akreditačná komisia vyuţila len dva z troch moţných klasifikačných stupňov
– prvý a „dodatočný“ druhý! To je prvá systémová chyba, ktorá sa v Komplexnej akreditácii
vyskytuje. Ide v jej podstate o chybu strategického významu z hľadiska dopadov Komplexnej
akreditácie.
Na účely Komplexnej akreditácie bola pouţitá sústava oblastí výskumu a im
zodpovedajúcich študijných odborov5, podrobné pravidlá hodnotenia výskumu na úrovni
fakúlt v príslušných oblastiach výskumu6 a kritériá pouţité pri vyjadrovaní sa o zaradení
vysokej školy7. Základom týchto pravidiel boli kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej,
vývojovej, umeleckej a ďalšej činnosti v rámci Komplexnej akreditácie činností vysokej
školy8. Pri návrhu týchto kritérií boli pouţité niektoré princípy britského systému Research
Assessment Exercise pouţívaného na hodnotenie výskumu na vysokých školách vo Veľkej
Británii od roku 1992.
METODIKA
Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej
činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy (príloha 2) sú pôvodným
východiskom pre metodiku Komplexnej akreditácie ako bola táto pripravovaná od r. 2004.
Ich základom sú princípy britského systému Research Assessment Exercise. Na tieto kritéria
priamo nadväzujú Podrobné pravidlá hodnotenia príslušných oblastí výskumu pripravené
neskôr.
5 Zoznam oblastí výskumu hodnotených v rámci komplexnej akreditácie a im zodpovedajúcich študijných
odborov MŠ SR z 27.10.2006 6 Podrobné pravidlá hodnotenia podľa ktorých sa postupuje pri hodnotení v príslušných oblastiach výskumu,
Príloha k uzneseniu č. 36.7.6 AK, 28.2.2006, doplnené uznesením 38.6.1 AK, 27.10.2006 7 Kritériá pouţívané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy, MŠ SR 2007, CD-2007-16256/50355-5:071
8 Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej
akreditácie činností vysokej školy, MŠ SR, 28.2.2006
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
12
Podrobné pravidlá hodnotenia príslušných oblastí výskumu (úroveň fakulta) (príloha 3)
Podrobné pravidlá hodnotenia príslušných oblastí výskumu (ďalej „Podrobné
pravidlá“), ako sú uvedené v prílohe 3 predstavujú súbor detailne vypracovaných indikátorov
či ukazovateľov výskumného výkonu. Podrobné pravidlá predstavujú príklad tzv. absolútnej,
arbitrárne stanovenej stupnice hodnotenia. V takom prípade sa parametre/ukazovatele a ich
miera stanovujú spravidla (a predovšetkým) z hľadiska cieľa, či zámeru hodnotenia. Menej sa
dbá na údaje, históriu, doterajší vývoj a skutočný stav hodnotených. Základnou ideou
pravidiel je téza „Čím viac kvalitnejších výsledkov/výstupov, tým kvalitnejší výskum“, čo je
pre naplnenie stanoveného cieľa (diferenciácia vysokých škôl) nielen korektný, ale aj
splniteľný prístup. Podrobné pravidlá vznikli aj s prispením neformálnej diskusie medzi
členmi pracovných skupín Akreditačnej komisie a zamestnancami fakúlt reprezentujúcich
príslušné oblasti výskumu. Tento neformálny konsenzus sa týkal tak definícií jednotlivých
parametrov ako aj ich kvantifikácie. Výhodou postupu, keď hodnotený sa sám zúčastňuje
prípravy pravidiel hodnotenia je fakt, ţe pri prísnom dodrţaní takto dohodnutých pravidiel
hodnotiacimi nemá hodnotený prakticky ţiadny priestor na reklamáciu výsledku. Pre vlastnú
klasifikáciu tvorivej činnosti (výskum, umelecká činnosť a pod.) bol v Podrobných pravidlách
zvolený tak znakový ako aj numerický spôsob vyjadrenia úrovne t.j. kvality tvorivej činnosti.
Druhou základnou ideou pravidiel je téza merania kvality na základe arbitrárnych prahových
hodnôt (quality as a threshold). Preto väčšina z Podrobných pravidiel bola kvantifikovaná
formou minimálnych povinných hodnôt a/alebo úrovní potrebných pre príslušné hodnotenie v
znakovej stupnici A,B,C,D. V tabuľke 1 je uvedená stupnica klasifikácie pouţitá v rámci
komplexnej akreditácie na hodnotenie úrovne tvorivej činnosti.
Tabuľka 1. Stupnica pre klasifikáciu tvorivého výkonu odborov vedy
AK
KLASIFIKÁCIA
[znaková]
STUPNICA
[numerická]
ROZDIEL STUPNICA
[%]
REDUKOVANÁ
KLASIFIKÁCIA
[znaková]
A 4,00-3,75 0,25 93,8% A
A- 3,74-3,50 0,24 87,5% A
B+ 3,49-3,25 0,24 81,3% A
B 3,24-2,75 0,49 68,8% B
B- 2,74-2,50 0,24 62,5% B
C+ 2,49-2,25 0,24 56,3% C
C 2,24-1,75 0,49 43,8% C
C- 1,74-1,50 0,24 37,5% D
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
13
Z tabuľky vyplýva, ţe Akreditačná komisia (ďalej AK) zvolila síce klasickú
štvorznakovú stupnicu klasifikácie, ale jednotlivé stupne zjemnila drobením na
„medzistupne“ znamienkami „+“ a „-„. Rovnako postupovala AK pri stanovení numerickej
stupnice, pre ktorú síce zvolila rozsah od 1 po 4, ale tento pre jednotlivé klasifikačné stupne
rozdrobila tak, aby kaţdému z nich mohla priradiť konkrétny rozsah hodnôt v rámci ktorých
je daná klasifikácia platná. Zaujímavý je pohľad práve na matematické rozdiely medzi
jednotlivými klasifikačnými stupňami. Tieto ukazujú, ţe stupnica nie je rovnomerná, ale
obsahuje výraznejšie rozdiely pre základné klasifikačné stupne B a C (hodnota 0,49), kým pre
ostatné stupne je táto hodnota rovnaká (0,24). Na účely tejto štúdie bola klasifikačná stupnica
AK prepočítaná na percentá. Tým bolo moţné stanoviť redukovanú klasifikačnú stupnicu,
ktorá je tak v znakovom ako aj v percentuálnom vyjadrení zhodná so stupnicou v ARRA
Ratingu9.
Podrobné pravidlá hodnotenia príslušných oblastí výskumu majú
indikátory/ukazovatele zoskupené do troch tzv. atribútov. Atribút výstupov obsahuje
ukazovatele výstupov výskumu z jednotlivých oblastí. Atribút prostredia obsahuje indikátory
doktorandského štúdia a výskumných grantov a atribút ocenenia obsahuje indikátory
charakteristické pre profesnú a spoločenskú úspešnosť.
ATRIBÚTY
Atribútom boli konsenzuálne priradené váhy, ktorými boli tieto atribúty násobené pri
zostavovaní konečného hodnotenia výskumu. V tabuľke 2 je väčšinový obraz váh atribútov,
ktoré sa pouţili v 17 z 24 oblastí výskumu
Tabuľka 2. Váhy atribútov
atribút váha
atribútu
výstupov 50%
prostredia 30% - 35%
ocenenia 20% - 15%
Za pozitívum treba povaţovať fakt, ţe 19 oblastí priznalo atribútu výstupov aspoň
50% váhu, pričom 3 odbory priznali výstupom viac ako 50% váhu a len dva odbory priznali
výstupom menej ako 50% váhy. Za negatívum treba povaţovať fakt, ţe ţiadna z oblastí
9 Pozri ARRA Ratingy www.arra.sk
D+ 1,49-1,25 0,24 31,3% D
D 1,24-1,00 0,24 25,0% D
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
14
nepouţila minimálnu stanovenú váhu pre atribút ocenenia, ktorá bola 5%, hoci tento atribút
bol definovaný najdifúznejšie.
ATRIBÚT VÝSTUPOV
Atribút výstupov reprezentovali predovšetkým publikačné výstupy ako ich pozná
Smernica MŠ SR č. 13/2005-R, čo moţno povaţovať za významné pozitívum s výrazným
kvalitatívnym prvkom. Akreditačná komisia však prijala pravidlo, podľa ktorého „V zmysle
odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo, ako je
upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R. Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť počet
10.“ Kaţdý z odborov výskumu si mohol upraviť vlastnú klasifikáciu publikačných výstupov
tak, aby bolo moţné jednoznačne vykonať hodnotenie tohto atribútu na jednotlivých
fakultách. Za „štandardné“ hodnotenie úrovne „A“ (pouţité pre 16 z 24 odborov) bol pouţitý
nasledujúci zoznam indikátorov:
A
Vedecká štúdie v časopise evidovanom v
medzinárodnej profesijnej databáze.
Štúdia vo vedeckom zborníku svetového
kongresu/konferencie vydanom v renomovanom
zahraničnom vydavateľstve.
Monografia vydaná v renomovanom, resp.
významnom zahraničnom vydavateľstve.
Štúdia v časopise alebo zborníku charakteru vedeckej
monografie vydaná v renomovanom, resp. významnom
zahraničnom vydavateľstve.
Technické odbory doplnili tento zoznam o patenty a lekárske odbory presunuli monografie
na prvé miesto. Ani ostatné odbory (6 z 24) nemali parametre svojich výstupov príliš odlišné
od uvedeného „štandardu“. Za odlišnosť moţno povaţovať rozhodnutie odborov „Fyzika“
a vedy o Zemi a vesmíre“ a „Chémia, chemické technológie a biotechnológie“, ktoré pouţili
jediný ukazovateľ, a to medián 90% impact faktoru pre publikácie v Current Contents. Iný
parameter publikačných výstupov nepovaţovali tieto odbory za relevantný. Ako ukazuje
súčasný vývoj v súčasnosti sú k dispozícii aj ďalšie relevantné scientometrické indikátory10
kvality výskumného výkonu.
10
A principal component analysis of 39 scientific impact measures.
Johan Bollen1;_, Herbert Van de Sompel
1, Aric Hagberg
2;, and Ryan Chute
1,
1 Digital Library Research and Prototyping Team, Research Library, Los Alamos National
Laboratory, Mail Stop P362, Los Alamos NM 87545, USA 2 Theoretical Division, Mathematical Modeling and Analysis Group, and Center for
Nonlinear Studies, Los Alamos National Laboratory, Los Alamos NM 87545, USA
E-mail: Corresponding author: [email protected], ?: Authors made equal contributions.
PLoS ONE 4(6): e6022.doi:10.1371/journal.pone.0006022
URL http://www.plosone.org/article/info%3Adoi%2F10.1371%2Fjournal.pone.0006022
arXiv:0902.2183v2, 29 Jun 2009
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
15
S ohľadom na obecne akceptovanú váhu tohto atribútu (minimum 40%, stred 50%,
maximum 60%) na úrovni 50% a jeho výrazne kvalitatívny charakter mal tento atribút
(pravdepodobne) najvýznamnejšie prispieť k rozdielnej klasifikácii vysokých škôl v rámci
hodnotenia ich výskumu. Za nedostatok atribútu moţno povaţovať absenciu aspoň jedného
ďalšieho ukazovateľa s jednoznačne kvalitatívnym charakterom, akým je napr. citačný index.
ATRIBÚT PROSTREDIE
V rámci „Prostredia“ sa hodnotili štyri parametre doktorandského štúdia a dva parametre
grantovej úspešnosti, pričom konkrétne hodnoty zodpovedajú návrhom príslušných vysokých
škôl, resp. fakúlt:
a) priemerný počet prijatých doktorandov na jedného akademického zamestnanca a rok,
pričom jeden školiteľ nemôţe mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých,
b) počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok,
c) účasť doktorandov na riešení projektov,
d) publikačné výstupy doktorandov,
e) podiel zahraničných grantov na všetkých grantoch,
f) suma grantových prostriedkov na jedného tvorivého zamestnanca.
Za prekvapenie moţno povaţovať fakt, ţe AK nepovaţovala tento zoznam za obligatórny
a niektoré odbory mohli získať hodnotenie „A“ aj vtedy ak z tohto súboru „vyuţili“ len malú
časť. Nie je známe, ţe by niektorý odbor získal negatívne hodnotenie za ignorovanie
niektorého, či viacerých z uvedených ukazovateľov Určite je prekvapením, ţe napr. také
odbory ako je chémia alebo fyzika vyuţili iba polovicu z týchto parametrov a niektoré ďalšie
(spolu 4) pouţili zo šiestich parametrov len dva, t.j. 1/3!.
Prehľad plnenia jednotlivých ukazovateľov je v tabuľke 3. Vyplýva z neho, ţe väčšina
odborov povaţuje za výskumný výkon na úrovni „A“ keď:
a) aspoň 30% školiteľov má aspoň jedného PhD študenta (10 z 24), pričom ďalších 7
odborov stanovilo túto úroveň na 20%. Zvyšných 5 odborov nestanovilo ţiadnu
úroveň pre tento parameter,
b) aspoň 50% doktorandov ukončí PhD štúdium (18 z 24 odborov),
c) účasť doktorandov na riešení projektov je aspoň 10 - 30% (15 z 24). Za pozitívum
treba povaţovať fakt, ţe táto účasť sa viaţe na zahraničné projekty. Štvrtina odborov
(6 z 24) tento parameter nepouţila vôbec vrátane chémie, fyziky a ostatných vied
o Zemi, informačných vied a inţinierstva a technológií!
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
16
d) všeobecný bol súhlas s tým, ţe na úroveň „A“ postačuje, aby 1/3 doktorandov mala
aspoň jednu publikáciu v zahraničí (22 z 24 odborov). To bol tieţ jediný parameter,
ktorý pouţili všetky odbory,
e) polovica (12 z 24) odborov súhlasila s tým, ţe pre úroveň „A“ postačuje 10% podiel
zahraničných projektov na všetkých projektoch. Päť odborov pouţilo ťaţko
pouţiteľné vyjadrenie podľa ktorého pre hodnotenie „A“ platí „údaje za fakultu v
príslušnej oblasti na tvorivého pracovníka sú na úrovni najlepších 10–15% v rámci
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
17
Tabuľka 3. Ukazovatele atribútu prostredia a ich úrovne pre hodnotenie A.
ODBOR UKAZOVATEĽ
priemerný počet prijatých doktorandov na jedného akademického zamestnanca a rok, jeden školiteľ max. 5 doktorandov vrátane externých
počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
účasť doktorandov na riešení projektov
publikačné výstupy doktorandov
Podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň
Získané finančné prostriedky na jedného tvorivého zamestnanca v Sk
1 Pedagogické vedy, A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000
2 Humanitné vedy A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000
3 Historické vedy a etnológia A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000
4.Umenie A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A–10%, A – 50.000
5 Proj., inţ. a technol.a vodné hosp. 0 0 0 A - 33% zahr. pub. A – naj 10 – 15 % v SR 0
6 Spoločenské a behaviorálne vedy A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000
7 Právo a medzinárodné vzťahy A – 20 % má 1PhD A – 40 % 10 % na zahr.pr. A - 20% zahr. pub. A – 10%, A – 30 000
8 Ekonómia a manaţment A – 30 % má 1PhD A – 30 % 30 % na zahr.pr. A - 33% CC pub. A – 5%, A – 50 000
9 Fyzika a vedy o Zemi a vesmíre 0 A – 50 % 0 A - 33% CC pub. 0 A – 75 000
10 Environmentalistika a ekológia 0 0 0 A - 33% zahr. pub. A – naj 10 – 15 % v SR 0
11 Metalurgické a montánne vedy 0 0 0 A - 33% zahr. pub. A – naj 10 – 15 % v SR 0
12 Chémia, chem. technol. a biotech. 0 A – 50 % 0 A - 33% zahr. pub. 0 A – 75 000
13 Vedy o ţivej prírode A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – naj 10 – 15 % v SR
14 Strojárstvo A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 80 000
15 Elektrotechnika a elektroenergetika A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 80 000
16 Inform.vedy, automat.a telekom. 0 0 0 A - 33% zahr. pub. A – naj 10 – 15 % v SR 0
17 Inţinierstvo a technológie A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 80 000
18 Lekárske a farmaceutické vedy A – 30 % má 1PhD A – 50 % 60 % účasť A - 33% zahr. pub. 3 zahr. granty A – 50.000
19 Poľnohospodárske a lesnícke vedy A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 50.001
20 Veterinárske vedy A – 30 % má 1PhD A – 50 % 60 % účasť A - 33% zahr. pub. 3 zahr. granty A – 50.000
21 Vedy o športe A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000
22 Dopravné sluţby A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 80 000
23 Bezpečnostné sluţby A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000
24 Matematika a štatistika 0 A – 50 % 90 % účasť A – 3 publikácie 0 0
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
18
Slovenska“. Nie je zrejmé, kto a ako „určil 10-15% najlepších v rámci Slovenska“.
f) Presnú sumu na jedného tvorivého zamestnanca určilo spolu 18 z 24 odborov
v rozsahu od 30-80 tis. Sk.
Sumárne moţno konštatovať, ţe atribút prostredia reprezentuje zmes ad hoc dohodnutých a
kvantifikovaných, neobligatórnych ukazovateľov/parametrov, ktorých charakter je skôr
kvantitatívny s istým kvalitatívnym prvkom. Za kvalitatívny moţno povaţovať parameter
publikácií doktorandov, ktorý správne pouţili všetky odbory. Sklamaním sú tieto ukazovatele
v skupine odborov, ktoré vyuţili iba ich časť, čo sa týka predovšetkým takých odborov akými
sú chémia a fyzika, ktorým je vlastné tak doktorandské štúdium, ako aj grantové riešenie
výskumných úloh. Ukazovatele pre atribút boli pouţité ako spodná hranica (minimálny
threshold) pre ohodnotenie fakulty v tomto atribúte. Na tento účel bol ich výber postačujúci.
ATRIBÚT OCENENIA
Atribútu ocenenia bola väčšinou priradená váha od 15% do 20%. Ide o pomerne
významnú váhu s ohľadom na fakt, ţe tento atribút bol hodnotený spôsobom peer-review.
Svedčia o tom citáty z podrobných pravidiel, ktoré sa chronicky opakovali:
kvalita výskumnej infraštruktúry
„Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení
kategórie.“
ostatné aspekty
„Pracovná skupina preverí situáciu na pracovisku a rozhodne „ad hoc“ o pridelení kategórie.“
„Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre
potreby výskumu. Pracovná skupina zhodnotí na mieste.“
„Pracovná skupina zhodnotí podľa predloţených podkladov, prípadne doplnených o zistenia
na mieste.“
Zároveň, ako o tom svedčí obsah tohto atribútu v podobe tzv. ukazovateľov, má tento atribút
ako celok nízku výpovednú hodnotu, najniţšiu medzi ostatnými atribútmi. Zvolené
„ukazovatele“ svedčia skôr o postavení alebo kvalite jednotlivcov ako o kvalite inštitúcie.
Vzhľadom na pouţitý postup treba konštatovať, ţe tento atribút bol svojou povahou
nielen subjektívny ako taký, ale i subjektívne hodnotený! Keďţe sa pracovné skupiny, ktoré
zhodnocovali a preverovali plnenie tohto atribútu na mieste, navzájom líšili, bolo konečné
hodnotenie tohto atribútu výlučne mierou ich dojmov z toho, čo videli a zaţili na mieste,
doplnených o „meno“ t.j. tradičné, spoločenské „hodnotenie“ fakulty, ktorej hodnotenie
atribútu prideľovali.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
19
S ohľadom na povahu atribútu mohol tento subjektívne ovplyvniť celkové hodnotenie
fakulty i významnejšou mierou a tým subjektívne prispieť i k celkovému zaradeniu vysokej
školy.
Záver
Vcelku moţno Podrobné pravidlá povaţovať za konsenzuálne pripravený, ale
nehomogénny súbor pravidiel, ktorým sa riadila AK pri hodnotení výskumu. Podrobné
pravidlá pomerne výrazne kladú dôraz na špecifiká oblastí dohodnuté ad hoc, vrátane ad hoc
stanovených váh jednotlivých atribútov. Podrobné pravidlá obsahujú aj prvok „peer review“ v
podobe subjektívneho posudzovania „na mieste“ s veľmi vysokou váhou takéhoto
posudzovania (minimálne 15%). Tým sa síce zabezpečila „blízkosť“ pravidiel predstavám
hodnotených a takáto „ústretovosť“ dáva menej dôvodov na kritiku, ale vzďaľuje Podrobné
pravidlá objektívnosti.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
20
Kritériá používané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy (príloha 4)
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v súlade s § 82 ods. 7 zákona č. 131/2002
Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, po vyjadrení Akreditačnej komisie a orgánov reprezentácie vysokých škôl,
schválilo 12.12.2007 s účinnosťou od 1.1.2009 pod číslom CD-2007-16256/50355-5:071
Kritériá pouţívané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy (ďalej „Kritériá“). Uvedené sú
v prílohe 4 tohto materiálu. Treba podotknúť, ţe proti týmto zaradeniam protestoval
generálny prokurátor ale jeho protest Vláda SR zamietla. Týmto rozhodnutím boli zrušené
Kritériá začlenenia univerzitnej vysokej školy medzi výskumné univerzity vydané
ministerstvom 8. marca 2006 a Kritériá začlenenia vysokej školy medzi univerzitné vysoké
školy vydané ministerstvom 8. marca 2006.
Kritériá predstavujú súbor pravidiel, ktorými sa sumarizujú výsledky hodnotenia
výskumu jednotlivých oblastí podľa fakúlt a vysokých škôl doplnené o pravidlá hodnotenia
vzdelávacej činnosti vysokých škôl. Takýto jednoduchý súbor (6 resp.3) kritérií umoţnil
diferencovať doteraz homogénnu skupinu vysokých škôl, ktorých väčšina nesie názov
„univerzita“ na tri oddelené skupiny vysokých škôl. Prvou skupinou budú „Univerzitné
vysoké školy“ (6 kritérií), druhou skupinou budú „Vysoké školy, ktoré nie sú začlenené
medzi univerzitné vysoké školy a ani medzi odborné vysoké školy“ (3 kritériá) a treťou
skupinou budú „Odborné vysoké školy“ (3 kritériá). Všetky kritériá majú charakter
minimálnej prahovej úrovne (minimum threshold). Kritériá boli stanovené arbitrárne
ministerstvom školstva, bez účasti hodnotených a aglomerované do atribútov. Pri vyjadrovaní
sa o začlenení vysokej školy boli hodnotené nasledujúce atribúty (aglomerované kritériá):
„Univerzitné vysoké školy“
a) výsledky vysokej školy v oblasti výskumu,
b) výsledky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa,
c) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého
stupňa a ich personálnom zabezpečení.
„Vysoké školy, ktoré nie sú začlenené medzi univerzitné vysoké školy a ani medzi
odborné vysoké školy“
a) výsledky vysokej školy v oblasti výskumu,
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
21
b) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého
stupňa a ich personálnom zabezpečení.
„Odborné vysoké školy“
a) úroveň činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia, ktorá je základom pre
uskutočňovanie študijných programov a úroveň súladu uskutočňovania študijných
programov s aktuálnym stavom a rozvojom v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
b) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov a ich personálnom
zabezpečení.
Z analýzy atribútov Kritérií vyplýva trochu prekvapujúce pozorovanie, ţe tie, ktoré sú
určené pre hodnotenie výskumu nie sú úplne konzistentné s Podrobnými pravidlami
hodnotenia príslušných oblastí výskumu. Konzistencia Kritérií a Podrobných pravidiel
spočíva v zostavení celkového hodnotenia príslušných oblastí výskumu pomocou Pravidiel
a pouţití tohto výsledku Kritériami ako prvé kritérium. Nekonzistencia Kritérií s Pravidlami
spočíva v tom, ţe z Pravidiel pouţívajú Kritériá ako ďalšie parametre/kritériá jednotlivé
ukazovatele jednotlivých častí jednotlivých atribútov z Pravidiel. Tak zo 6
ukazovateľov atribútu prostredia Pravidiel pouţívajú Kritériá indikátor/ukazovateľ „objem
financií za výskumné granty, projekty, na evidovaný prepočítaný počet docentov, profesorov
a tvorivých výskumných pracovníkov“ ako samostatné „kritérium“ v rámci atribútu „výsledky
vysokej školy v oblasti výskumu“. Toto kritérium bolo pouţité i pre „Odborné vysoké
školy“ hoci pre túto skupinu sa nehodnotili výsledky vysokej školy v oblasti výskumu, ale
„úroveň činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia, ktorá je základom pre uskutočňovanie
študijných programov a úroveň súladu uskutočňovania študijných programov s aktuálnym
stavom a rozvojom v oblasti vedy, techniky alebo umenia“. To znamená, ţe tento parameter,
ovplyvňujúci výsledok celkového hodnotenia oblasti výskumu, tým fakulty a tým vysokej
školy bol pouţitý opakovane ako samostatné kritérium.
Podobne Kritériá stanovili, ţe samostatným atribútom pre začlenenie vysokých škôl
budú aj „výsledky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov tretieho
stupňa“, hoci platným len pre „Univerzitné vysoké školy“. Nekonzistencia Kritérií
s Pravidlami spočíva v tom, ţe pre tento atribút zobrali tvorcovia Kritérií z atribútu prostredia
Pravidiel ako samostatné kritériá hneď dva ukazovatele, a to ukazovateľ „publikačná činnosť
doktorandov“ hoci s mierne zmeneným textom „Výstupy výskumu študentov a absolventov
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
22
doktorandského štúdia“ a ukazovateľ „priemerný počet prijatých doktorandov na jedného
akademického zamestnanca a rok, jeden školiteľ max. 5 doktorandov vrátane externých“ tieţ
so zmeneným textom „počet doktorandov denného doktorandského štúdia na prepočítaný
evidenčný počet docentov a profesorov (funkčné miesta)“, čo je určite presnejšia
a správnejšia definícia ako pôvodná v Pravidlách. Ani tieto kritériá neznamenajú nič iného len
opakované pouţitie uţ raz uplatnených ukazovateľov a to v kritériu „výsledky vysokej školy
v oblasti výskumu“.
Okrem uvedenej duplicity bolo toto kritérium doplnené o inováciu, keď za parameter
bolo zvolený aj „počet PhD absolventov na jedno funkčné miesto profesora“ namiesto
parametra „počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok“ pouţitého v
Pravidlách. Táto inovácia obsahuje určite silnejší kvalitatívny prvok ako pôvodný parameter
z Pravidiel. Pre začlenenie do ostatných dvoch skupín vysokých škôl sa tento atribút
nepouţíva, čo je faktickým potvrdením myšlienky, ţe len univerzitné vysoké školy budú
môcť byť akreditované pre tretí stupeň štúdia.
Z uvedeného vyplýva, ţe pôvodné parametre atribútu prostredia z Pravidiel boli
rozčlenené do dvoch skupín (granty a doktorandské štúdium) a pouţité jednak ako samostatné
kritériá (v atribúte výskum) a jednak ako samostatný atribút Kritérií. To znamená duplicitné
pouţitie nie nevýznamnej časti ukazovateľov Pravidiel a tým aj ovplyvnenie začlenenia
vysokej školy práve touto duplicitou.
Pre začlenenie vysokej školy medzi „Vysoké školy, ktoré nie sú začlenené medzi
univerzitné vysoké školy a ani medzi odborné vysoké školy“ alebo medzi „Odborné
vysoké školy“ stačilo plniť v atribúte „výsledky vysokej školy v oblasti výskumu“ resp.
„úroveň činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia, ktorá je základom pre uskutočňovanie
študijných programov a úroveň súladu uskutočňovania študijných programov s aktuálnym
stavom a rozvojom v oblasti vedy, techniky alebo umenia“ primerane zníţené kritériá
výskumných výstupov a grantov, bez kritérií doktorandského štúdia.
Atribút „podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého
a druhého stupňa a ich personálnom zabezpečení“, ktorý bol pouţitý univerzálne pre
začlenenie do akejkoľvek skupiny s tým, ţe kvantifikovane odstupňoval individualizáciu,
resp. masifikáciu vzdelávania. Na plnenie atribútu bolo pouţité jediné kritérium „počet
študentov v študijných programoch prvého a druhého stupňa na prepočítaný evidenčný
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
23
počet vysokoškolských učiteľov“. Kritérium nesie silný prvok kvality. Jeho kvantifikáciou
mohlo dôjsť k rozlíšeniu experimentálne a na individuálny prístup náročných foriem štúdia a
celých programov od programov, ktoré alebo nepotrebujú alebo zanedbávajú experimentálne,
či individuálne formy štúdia (laboratórne cvičenia, výučba pri lôţku pacienta a pod.). Je na
škodu Kritérií, ţe z viacerých ponúkajúcich sa kritérií charakteristických pre kvalitu
poskytovaného štúdia pouţilo jediný. Je však pravdou, ţe i tento výrazne (moţno
rozhodujúco) prispel k diferenciácii vysokých škôl.
Záver
Kritériá pouţité MŠ SR na začlenenie vysokých škôl do troch kvalitatívne odlišných
typov vysokých škôl predstavujú zjednodušený model veľmi špecifického ratingu.
V porovnaní s Pravidlami nesú výraznejšie prvky kvality. Dôraz na kritériá výskumného
výkonu umoţnil hodnotiacim diferenciáciu vysokých škôl práve dimenziou, ktorá aj
v zahraničí odlišuje univerzity od vysokých škôl. Nízko stanovené prahové hodnoty
jednotlivých ukazovateľov, ale i celých atribútov, ktoré reprezentovali hodnoty blízke
priemeru v SR však znamenali, ţe výsledná diferenciácia nie je dostatočne dôrazná
a preukazná. Inak povedané neoddeľuje úplne „univerzitné“ zrno od „ne-univerzitných“
plodín.
VÝSLEDKY (pôvodné)11
Akreditačná komisia (ďalej AK) vykonala komplexnú akreditáciu spolu 27 vysokých
škôl Slovenskej republiky všetkých troch kategórií, t.j. verených, štátnych aj súkromných.
S ohľadom na platnú legislatívu nebola vykonaná komplexná akreditácia pobočiek
zahraničných vysokých škôl pôsobiacich na území SR. Výsledky sú v podobe zápisníc zo
zasadnutí AK zverejnené na internetovej stránke www.akredkom.sk. Zápisnice zo zasadnutí
AK, ktoré obsahujú výsledky komplexnej akreditácie vysokých škôl a návrhy na ich
zaradenie . Väčšina návrhov obsahuje úvod, vlastný obsah členený do piatich kapitol
a záver. Obsah je členený do týchto typických kapitol:
1. Hodnotenie plnenia poslania a úloh univerzity/vysokej školy/akadémie XY,
2. Vyjadrenie Akreditačnej komisie o spôsobilosti univerzity/vysokej školy/akadémie XY
uskutočňovať študijné programy, pre ktoré vysoká škola požiadala o akreditáciu,
11
Výsledky Komplexnej akreditácie podľa hodnotiacich správ AK k 23.10.2009
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
24
3. Vyjadrenie Akreditačnej komisie o spôsobilosti univerzity/vysokej školy/akadémie XY
uskutočňovať habilitačné konania a konania na vymenúvanie za profesorov pre ktoré
vysoká škola požiadala o akreditáciu
4. Hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti univerzity/vysokej
školy/akadémie XY,
5. Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začlenení univerzity/vysokej školy/akadémie XY podľa
§ 2 ods. 13 zákona o vysokých školách
Výnimku z toho „štandardu“ tvoria niektoré zápisnice, ktoré nemajú záver resp.
menej, či viac kapitol. Tak napr. zápisnica o výsledkoch komplexnej akreditácie Akadémie
umení v Banskej Bystrici nemá kapitolu o vyjadrení Akreditačnej komisie o spôsobilosti
akadémie uskutočňovať habilitačné konania a konania a na vymenúvanie profesorov, zato
zápisnica o výsledkoch komplexnej akreditácie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
má aţ šesť kapitol, keď nemá záver z iných zápisníc, ale kapitolu 6. Podobne obsah
jednotlivých kapitol, zvlášť kapitoly 4 Hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej
tvorivej činnosti nemá úplne štandardnú podobu vo všetkých zápisniciach. Niekedy je obsah
neprehľadný a výsledné hodnotenie jednotlivých odborov výskumu nie je dostatočne
zvýraznené a je potrebné ho vyhľadávať v ostatnom texte. Z hľadiska spracovania zápisníc
nemoţno však AK vyčítať nedostatok snahy po nájdení primeraného štandardu.
Klasifikácia vysokých škôl
Klasifikácia vysokých škôl, ktorých systematický rankig robí ARRA (spolu 20
verejných a 1 súkromná vysoká škola), je podľa výsledkov komplexnej akreditácie uvedených
v zápisniciach Akreditačnej komisie uvedená v tabuľke 4. Z tabuľky vyplýva, ţe všetky
vysoké školy boli klasifikované alebo medzi univerzitné vysoké školy (klasifikácia A) alebo
medzi ne-zaradené (ne-univerzitné) vysoké školy (klasifikácia B). Ţiadna z vysokých škôl
v tomto súbore nebola klasifikovaná medzi odborné vysoké školy (klasifikácia C). To svedčí
o nízkej rozlišovacej schopnosti komplexnej akreditácie, poznačenej i zreteľnou mierou
subjektívnosti (klasifikácia „na mieste“, hodnotenie „kvality“ výskumnej infraštruktúry ako
kvalitatívneho prvku a pod.). Akreditačná komisia postupovala pri vyjadrovaní sa o začlenení
vysokých škôl aţ do 23.10.2009 korektne a konzekventne, keď medzi univerzitné vysoké
školy zaradila len tie, ktoré splnili (hoci kaţdá v inej miere) všetky kritériá KZU aspoň na
minimálnej poţadovanej úrovni. Uţ menej dôsledná bola AK pri vlastnom komplexnom
hodnotení a/alebo vyjadrovaní sa o začlenení tých vysokých škôl, ktoré získali klasifikáciu B.
V tejto skupine moţno nájsť štyri rozličné metodické prístupy AK. V prvej skupine sú tie
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
25
vysoké školy, ktoré nesplnili aspoň jedno z kritérií KZU (spolu 7 vysokých škôl). Vtedy ich
AK „automaticky“ začlenila do klasifikácie B, bez toho, aby sa v zápisnici vyjadrila v akom
rozsahu plnia kritériá KZV12
. Podobne „automaticky“ postupovala aj v prípade dvoch iných
vysokých škôl (PU a TU), ktoré nesplnili viac ako jedno kritérium KZU, ale AK sa
v zápisnici nevyjadruje do akej miery plnia kritériá KZV. Môţe to byť síce „zrejmé“ z úrovne
neplnenia kritérií KZU, ale o tom chýba akákoľvek zmienka. Zato v prípade dvoch
nasledujúcich vysokých škôl (KU a UCM) bola AK dôsledná. V zápisniciach o komplexnej
akreditácii týchto vysokých škôl je jasné stanovisko AK k neplneniu kritérií KZU a plnení
(vrátane miery plnenia) kritérií KZV. V prípade zostávajúcej skupiny vysokých škôl AK bez
vysvetlenia v zápisnici konštatuje, ţe tieto boli hodnotené výlučne z hľadiska plnenia kritérií
KZV.
12
od 23.10.2009 postupovala AK voči časti vysokých škôl v tejto skupine špeciálnym spôsobom, ktorý je
komentovaný v kapitole VÝSLEDKY 2
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
26
Tabuľka 4. Klasifikácia vysokých škôl podľa hodnotiacich správ z komplexnej akreditácie do 23.10.2009
vysoká škola KZU -1
KZU -2
KZU -3
KZU -4
KZU -5
KZU -6 klasifikácia
KZV - 1
KZV - 2
KZV - 3 klasifikácia
Univerzita veterinárskeho lekárstva + + + + + + A
Univerzita Komenského + + + + + + A
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika + + + + + + A
Vysoká škola sv. Alţbety + + + + + + A
Technická univerzita Zvolen + + + + + + A
Slovenská technická univerzita + + + + + + A
Technická univerzita Košice + + + + + + A
Ekonomická univerzita + + + + + - B
Slovenská poľnohospodárska univerzita + + + + + - B
Univerzita Mateja Bela + + + + + - B
Ţilinská univerzita + + + + + - B
Univerzita Konštantína Filozofa + + + + + - B
Vysoká škola múzických umení + - + + + + B
Vysoká škola výtvarných umení + + - + - + B
Prešovská univerzita + - + + - - B
Trnavská univerzita + - - - + - B
Katolícka univerzita - + - + - - + + + B
Univerzita sv. Cyrila a Metoda - - - + + + B
Akadémia umení + + + B
Univerzita J. Selyeho + + + B
Trenčianska univerzita A. Dubčeka + + + B
+ znamená splnené kritérium A znamená univerzitnú vysokú školu
- znamená nesplnené kritérium B znamená nezaradenú vysokú školu
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
27
Klasifikácia fakúlt
Aj pre komplexnú akreditáciu, podobne ako pre akékoľvek iné hodnotenie platí, ţe
čím je organizačná úroveň na ktorej sú vysoké školy klasifikované vyššia (všeobecnejšia)
tým je výsledok menej presný. Preto bola v ďalšom pozornosť zameraná na klasifikáciu
jednotlivých fakúlt, ktorá presnejšie vyjadruje kvalitu príslušnej činnosti. Z principiálneho
dôvodu, ale i z hľadiska cieľa komplexnej akreditácie, ktorým bola klasifikácia vysokých škôl
v závislosti od kvality výskumnej a inej tvorivej činnosti vrátane tretieho stupňa
vysokoškolského vzdelávania bola analyzovaná klasifikácia výskumnej a inej tvorivej
činnosti fakúlt ako ju vykonala AK v rámci komplexnej akreditácie. V tabuľke 5 je uvedená
klasifikácia tvorivej činnosti podľa odborov výskumu príslušných fakúlt vysokých škôl.
Spolu bolo 252-krát klasifikovaných 24 odborov výskumu (ďalej OV) (Príloha 1). Distribúcia
klasifikácie podľa znakov je spolu s distribúciou redukovanej klasifikácie na obrázku 3.
Distribúcia klasifikácie poukazuje na takmer dokonalé rozdelenie klasifikačných znakov na
celej stupnici, pričom platí, ţe AK vyuţila pri klasifikácii 9 z 10 stupňov. Pritom klasifikačný
stupeň D+ bol pouţitý iba raz (PedF UK, OV13 Vedy o ţivej prírode). V prípade redukovanej
klasifikácie, ktorá presnejšie vymedzuje hranice medzi univerzitnými a ostatnými vysokými
školami (do klasifikácie A patria aj OV s pôvodnou klasifikáciou B+), je distribúcia znakovej
klasifikácie zreteľne posunutá v prospech klasifikácie A. To je základ nevýrazne
diferencovanej celkovej klasifikácie vysokých škôl. Sumárny pohľad na klasifikáciu OV
ukazuje niektoré zaujímavé skutočnosti, keď pre klasifikáciu vysokej školy nie je podstatná
prevaha niektorého klasifikačného stupňa OV. Tak napr. TUKE má 6 OV v klasifikácii
A a 14 OV v klasifikácii B, ktorá je typická pre ne-zaradené vysoké školy, ale stále má
klasifikáciu A ako univerzitná vysoká škola (A). Rovnako TUZVO, ktoré má len dva OV
s klasifikáciou A, ďalších 5 OV s klasifikáciou B a dokonca 4 OV s klasifikáciou C má stále
celkovú klasifikáciou univerzitnej vysokej školy (A). Na druhej strane SPU má 6 OV
s klasifikáciou A a 3 OV s klasifikáciou B, ale ako taká bola klasifikovaná medzi ne-zaradené
vysoké školy (B). Inak povedané ani kvalita jednotlivých odborov výskumu, či ich sumár
neboli rozhodujúce pre klasifikáciu vysokých škôl. To je znakom účelovosti metodiky
komplexnej akreditácie a nie jej principiálnou orientáciou na charakteristiky typické pre
diferenciáciu medzi univerzitami a ne-univerzitami, medzi ktoré patrí v prvom rade
a predovšetkým úroveň realizovaného výskumu meraná jeho výstupmi.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
28
Tabuľka 5. Klasifikácia tvorivej činnosti podľa odborov výskumu príslušných fakúlt vysokých škôl
FAKULTA VYSOKÁ ŠKOLA Klasifikácia
tvorivej činnosti Klasifikácia tvorivej
činnosti Redukovaná klasifikácia
Komplexná akreditácia
FAKULTY FAKULTY FAKULTY ŠKOLA
[rating OV] [priemer bodov OV] [redukovaný rating OV] [rating]
AU 2B/1C 2B/1C B
Fakulta muzických umení Akadémia umení B+ 81,3 A
Fakulta výtvarných umení Akadémia umení B+ 81,3 A
Fakulta dramatických umení Akadémia umení C+ 56,3 C
EU 2A/4B/1C 2A/4B/1C B
Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita A- 87,5 A
Obchodná fakulta Ekonomická univerzita A- 87,5 A
Fakulta podnikového manaţmentu Ekonomická univerzita B 68,8 B
Podnikovohospodárska fakulta Ekonomická univerzita B 68,8 B
Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita B/B- 65,7 B
Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita C+ 56,3 C
KU 7B/8C 7B/8C B
Teologická fakulta Katolícka univerzita B/B/C+ 64,6 B
Pedagogická fakulta Katolícka univerzita B-/B/B/B-/C-
/C/C/C+/C/B+ 56,9 C
Fakulta zdravotníctva Katolícka univerzita C+ 56,3 C
Filozofická fakulta Katolícka univerzita C 43,8 C
PU 1A/12B/3C 1A/12B/3C B
Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovská univerzita B+ 81,3 A
Filozofická fakulta Prešovská univerzita C+/A-/B+/B+/B+ 77,5 B
Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita B-/B+/B/B/B+/B 71,9 B
Pedagogická fakulta Prešovská univerzita B 68,8 B
Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovská univerzita B+/C+ 68,8 B
Fakulta zdravotníctva Prešovská univerzita C 43,8 C
Fakulta manaţmentu Prešovská univerzita / / /
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
29
Fakulta športu Prešovská univerzita / / /
SPU 5A/3B 5A/3B B
Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva Slovenská poľnohospodárska univerzita A 93,8 A
Technická fakulta Slovenská poľnohospodárska univerzita A 93,8 A
Fakulta ekonomiky a manaţmentu Slovenská poľnohospodárska univerzita A- 87,5 A
Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenská poľnohospodárska univerzita B+/B+/A- 83,4 A
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita B/A 81,3 A
Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita / / /
STU 13A/13B/1C 13A/13B/1C A
Fakulta architektúry Slovenská technická univerzita A-/A/A 91,7 A
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita A/A/B+/ 89,6 A
Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita A/A/B+ 89,6 A
Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita A- 87,5 A
Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita B+/A/A/B+/B+ 86,3 A
Univerzitné pracoviská Slovenská technická univerzita A/B 81,3 A
Materiálovotechnologická fakulta Slovenská technická univerzita B-/A/A/B/B+ 80,0 A
Strojnícka fakulta Slovenská technická univerzita B/C+/B+/B/B 68,8 B
TUKE 6A/14B 6A/14B A
Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita Košice A 93,8 A
Fakulta výrobných technológií Technická univerzita Košice A- 87,5 A
Ekonomická fakulta Technická univerzita Košice B+ 81,3 A
Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technická univerzita Košice B/A/B/A- 79,7 B
Hutnícka fakulta Technická univerzita Košice B+/A/B/B 78,2 B
Strojnícka fakulta Technická univerzita Košice B/B+/B/A-/B/B+/B 75,0 B
Fakulta umení Technická univerzita Košice B 68,8 B
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
30
Stavebná fakulta Technická univerzita Košice B 68,8 B
Letecká fakulta Technická univerzita Košice / / /
TUZVO 2A/5B/4C 2A/5B/4C A
Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen B 68,8 B
Drevárska fakulta Technická univerzita Zvolen C+/B-/A-/B- 67,2 B
Lesnícka fakulta Technická univerzita Zvolen B-/C/A- 64,6 B
Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technická univerzita Zvolen B-/C-/C 47,9 C
TUAD 3B/2C 3B/2C B
Fakulta priemyselných technológií Trenčianska univerzita A. Dubčeka B+ 81,3 A
Univerzitné pracoviská Trenčianska univerzita A. Dubčeka B+ 81,3 A
Fakulta špeciálnej techniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka B 68,8 B
Fakulta mechatroniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka C+ 56,3 C
Fakulta sociálno ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita A. Dubčeka C 43,8 C
TU 1A/5B/10C 1A/5B/10C B
Právnická fakulta Trnavská univerzita B+ 81,3 A
Teologická fakulta Trnavská univerzita B 68,8 B
Filozofická fakulta Trnavská univerzita B-/A-/C+/B 68,8 B
Pedagogická fakulta Trnavská univerzita B/C/C+/C/C/C/C/C+ 50,1 C
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavská univerzita C/C 43,8 C
UJS 3B/4C 3B/4C B
Fakulta reformovanej teológie Univerzita J. Selyeho B- 62,5 B
Pedagogická fakulta Univerzita J. Selyeho C+/B/B-/C/C+ 57,5 C
Ekonomická fakulta Univerzita J. Selyeho C+ 56,3 C
UK 10A/15B/4C/1D 10A/15B/4C/1D A
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského A/A/A 93,8 A
Farmaceutická fakulta Univerzita Komenského A 93,8 A
Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského A 93,8 A
Lekárska fakulta Univerzita Komenského A 93,8 A
Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského B/A/A/A/A 88,8 A
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
31
Právnická fakulta Univerzita Komenského B+ 81,3 A
Filozofická fakulta Univerzita Komenského B/B+/B/A- 76,6 B
Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského B 68,8 B
Fakulta managementu Univerzita Komenského B 68,8 B
Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzita Komenského B+/C+ 68,8 B
Rímskokatolícka cyr.-met. bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského B/B 68,8 B
Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzita Komenského B-/C/B 58,4 C
Pedagogická fakulta Univerzita Komenského B-/C/B-/C/B-/D+ 51,1 C
UKF 2A/11B/5C 2A/11B/5C B
Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa A/B+/A- 87,5 A
Pedagogická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa B/C+/B/B- 64,1 B
Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzita Konštantína Filozofa B+/C 62,6 B
Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa B-/B/C/B+/B-/C 60,5 C
Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzita Konštantína Filozofa B-/B-/C 56,3 C
UMB 3A/7B/6C 3A/7B/6C B
Fakulta politických vied Univerzita Mateja Bela A/A- 90,7 A
Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela A- 87,5 A
Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela B/B+ 75,1 B
Právnická fakulta Univerzita Mateja Bela B 68,8 B
Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela B+/C/B/B- 64,1 B
Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela C/C+/B/C-/C+/C+/A 59,0 C
UPJŠ 8A/1B/1C 8A/1B/1C A
Lekárska fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A 93,8 A
Prírodovedecká fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika B-/A/A-/A/A/A-/A 87,5 A
Právnická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A- 87,5 A
Fakulta verejnej správy Univerzita Pavla Jozefa Šafárika C+ 56,3 C
UCM 3B/5C 3B/5C B
Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda B 68,8 B
Fakulta prírodných vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda B/C-/C+ 54,2 C
Filozofická fakulta Univerzita sv. Cyrila a Metoda C/C+/B-/C 51,6 C
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
32
UVL 2A/1B 2A/1B A
Univerzita veterinárskeho lekárstva Univerzita veterinárskeho lekárstva B/A/A 85,5 A
VŠMU 2A/1B 2A/1B B
Filmová a televízna fakulta Vysoká škola múzických umení A- 87,5 A
Hudobná a tanečná fakulta Vysoká škola múzických umení A- 87,5 A
Divadelná fakulta Vysoká škola múzických umení B+ 81,3 A
VŠSA 1A/1B 1A/1B A
Vysoká škola sv. Alţbety Vysoká škola sv. Alţbety A/B+ 87,6 A
VŠVU 1A/1B 1A/1B B
Vysoká škola výtvarných umení Vysoká škola výtvarných umení A/B- 78,2 B
ŢU 5A/9B/3C 5A/9B/3C B
Fakulta riadenia a informatiky Ţilinská univerzita A-/B+ 84,4 A
Stavebná fakulta Ţilinská univerzita B+/A- 84,4 A
Strojnícka fakulta Ţilinská univerzita B/B+/A- 79,2 B
Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Ţilinská univerzita B/A- 78,2 B
Elektrotechnická fakulta Ţilinská univerzita A-/B+/C 70,9 B
Fakulta špeciálneho inţinierstva Ţilinská univerzita C+/B 62,6 B
Fakulta prírodných vied Ţilinská univerzita C/B-/B 58,4 C
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
33
Obrázok 3. Distribúcia klasifikácie odborov výskumu v komplexnej akreditácii
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
110
120
O A B C D
klasifikácia
po
čet
Klasifikácia AK
Redukovaná
klasifikácia
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
34
VÝSLEDKY (konečné)13
Záver procesu Komplexnej akreditácie, formovanie konečných rozhodnutí
o výsledkoch, predovšetkým o zaraďovaní vysokých škôl podľa klasifikácie a transparentnosť
tohto procesu a jeho výsledkov patria tieţ medzi slovenské zvláštnosti. Komplexná
akreditácia vysokých škôl nebola skončená ani k 31.12.2009. Stále ešte pokračujú procesy,
ktoré sa opierajú o ustanovenia § 85 zákona č. 175/2008 Z.z., ktoré definujú podmienky
„preradenia“ vysokej školy. Hoci dikcia zmieneného § 85 jasne určuje, ţe „preradenie“ je
moţné vykonať u tých vysokých škôl, ktoré uţ boli niekedy niekde zaradené všetko
nasvedčuje tomu, ţe uţ v rámci primárneho (!) zaraďovania vysokých škôl t.j. pri vôbec prvej
komplexnej akreditácii, ktorá toto zaraďovanie podmieňuje, došlo k jeho aplikácii. Pre
netransparentnosť záveru Komplexnej akreditácie, keď doteraz Ministerstvo školstva SR
nezverejnilo oficiálny zoznam svojich rozhodnutí o zaradení vysokých škôl je moţné
z dostupných verejných údajov, ako sú tieto uvedené ďalej, pochybovať o správnosti aplikácie
§ 85 v rámci záveru Komplexnej akreditácie. Dopady na konečnú klasifikáciu z týchto
záverečných procesov sú pritom nie zanedbateľné, keďţe významným spôsobom (na takmer
dvojnásobok) rozširujú a ešte rozšíria skupinu „univerzitných vysokých škôl“. To zvlášť
vysokou mierou zniţuje objektívnu váhu celej Komplexnej akreditácie.
Tak predovšetkým je moţné nájsť na internetovej stránke Ministerstva školstva SR14
Rozhodnutia Ministerstva školstva SR poskytnuté vysokým školám v súvislosti so skončením
komplexnej akreditácie ich činnosti(í?). Materiál je uvedený v tabuľke 5. Názov vysokej
školy je v tomto materiáli vstupom k súboru údajov a rozhodnutí v nasledujúcom členení:
A) Dátum skončenia komplexnej akreditácie
B) Hodnotiaca správa
C) niektoré alebo všetky typy „rozhodnutí“ uvedené niţšie
Rozhodnutie o priznaní práva udeľovať absolventom študijného programu
zodpovedajúci akademický titul
Rozhodnutie o odňatí práva udeľovať absolventom študijného programu
zodpovedajúci akademický titul
Rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti o udelenie práva udeľovať absolventom študijného
programu zodpovedajúci akademický titul
Rozhodnutie o priznaní práva na uskutočňovanie habilitačného konania a konania na
vymenúvanie profesorov
13
Výsledky komplexnej akreditácie podľa uznesení 48.a 49. zasadnutia Akreditačnej komisie 14
www.minedu.sk
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
35
Rozhodnutie o pozastavení práva na uskutočňovanie habilitačného konania a konania
na vymenúvanie profesorov
Rozhodnutie o odňatí práva na uskutočňovanie habilitačného konania a konania na
vymenúvanie profesorov
Rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti na udelenie práva na uskutočňovanie habilitačného
konania a konania na vymenúvanie profesorov
V tomto materiáli však chýba rozhodujúca informácia o výsledku komplexnej akreditácie,
ktorou je rozhodnutie o začlenení príslušnej vysokej školy. Neexistuje ani ţiadny ďalší
verejne dostupný materiál MŠ SR, ktorý by informoval verejnosť o konečnom výsledku
Komplexnej akreditácie t.j. o zaradení vysokých škôl a teda o klasifikácii tých vysokých
škôl, ktoré absolvovali komplexnú akreditáciu. Zdôrazňujem(e?), ţe ide o vôbec prvú
komplexnú akreditáciu v zmysle zákona a tým o primárne a na dlhú dobu definitívne
začlenenie vysokých škôl. To je o to závaţnejšie, ţe doteraz sa verejnosť nedozvedela
oficiálne nič konkrétneho o ich klasifikácii.
Tabuľka 5. Rozhodnutia Ministerstva školstva SR poskytnuté vysokým školám v súvislosti so
skončením komplexnej akreditácie ich činnosti(í?)
Názov školy Ukončenie Komplexnej akreditácie
Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach 8.1.2009
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave 10.7.2009
Technická univerzita vo Zvolene 13.7.2009
Vysoká škola múzických umení v Bratislave 15.7.2009
Akadémia policajného zboru v Bratislave 15.7.2009
Ekonomická univerzita v Bratislave 21.7.2009
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 21.8.2009
Slovenská technická univerzita v Bratislave 14.9.2009
Univerzita Komenského v Bratislave 17.9.2009
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre 21.10.2009
Prešovská univerzita v Prešove 22.10.2009
Univerzita J. Selyeho 30.10.2009
Trnavská univerzita v Trnave 2.11.2009
Akadémia umení v Banskej Bystrici 3.11.2009
Ţilinská univerzita v Ţiline 3.11.2009
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 3.11.2009
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne 9.11.2009
Technická univerzita v Košiciach 19.11.2009
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre 30.11.2009
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave 4.12.2009
Katolícka univerzita v Ruţomberku 13.12.2009
Z vecného hľadiska je záver Komplexnej akreditácie zaujímavý. Moţno sa to neprieči
zákonu, a preto je to skôr chyba zákonodarcu, ale umoţniť bleskovú reakciu tých, ktorí boli
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
36
pristihnutí pri nedostatkoch a rovnako bleskovo ju akceptovať nesvedčí o korektnom vzťahu
a zodpovednosti voči vysokoškolskému systému a jeho inštitúciám. Uţ formulácia, ţe pri
zistení nedostatkov stačí „prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov„ t.j. nie odstrániť
zistené nedostatky, je alarmujúca. Hovorí o tom, ţe stačí napísať niekoľko tzv. opatrení,
„zaviazať“ sa ich splnením a ţivot ide rovnako ako predtým ďalej. Stačia (prázdne) sľuby!
Pravdepodobne konečné výsledky Komplexnej akreditácie vysokých škôl sú v tabuľke 6.
Vysoké školy, ktorých zaradenie nebolo ešte vykonané, ale očakávané závery sú zrejmé,
rovnako ako vysoké školy, ktorých komplexná akreditácia nebola ešte ukončená majú svoje
zaradenie – klasifikáciu uvedenú v zátvorke. Výsledkom Komplexnej akreditácie je prostá
klasifikácia, keď spolu 11 z 20 získalo zaradenie medzi „univerzitné vysoké školy“ a spolu 9
z 20 získalo zaradenie medzi tzv. „ne-zaradené vysoké školy“, jedna z vysokých škôl nemala
k 31.12.2009 ukončenú komplexnú akreditáciu, pričom doterajšie rozhodnutia Akreditačnej
komisie smerujú skôr k začleneniu tejto školy ako jedinej medzi „Odborné vysoké školy“.
ZÁVER
Uvedené, pravdepodobne konečné výsledky prvej Komplexnej akreditácie
slovenských vysokých škôl sú obrazom aj stavu myslenia časti našej spoločnosti.
Nejednoznačný zákon, následne priebeh procesu ale aj pouţitie a , nakladanie s výsledkami
po jej ukončení včítane začleňovania t.j. klasifikácie vysokých škôl významne ovplyvnili celý
proces a najmä „korigovanie“ výsledkov po skončení KA určite neprispeli k zvýšeniu
dôveryhodnosti tohto postupu hodnotenia kvality slovenských vysokých škôl. Výsledkom
Komplexnej akreditácie nie je skutočná diferenciácia doterajšej monokultúry univerzít, ale len
jej rozdelenie na dve rovnomerne zastúpené skupiny vysokých škôl. Hoci dosiahnutý
výsledok je určitým krokom smerom k štruktúrovanému systému vysokých škôl, nesplnil tie
očakávania, ktoré ho (i verejne) sprevádzali a nie je zásadným príspevkom k ďalšiemu
rozvoju vysokého školstva na Slovensku. Slovensko so svojou 5,3 miliónovou populáciou,
ktorá sa nelíši od iných, nemá kapacitu na 11 univerzít, a to napriek tvrdeniam formálnych, či
iných autorít. Preto si myslíme, ţe pôvodné zaradenie pred „korekciami“, aj keď aj k tomu
moţno mať výhrady uvedené vyššie v texte, bolo bliţšie k pravde ako to, ktoré bolo
zverejnené (?) ako definitívne.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
37
Tabuľka 6. Klasifikácia vysokých škôl podľa výsledkov komplexnej akreditácie k 31.12.2009
vysoká škola KZU -1 KZU -2 KZU -3 KZU -4 KZU -5 KZU -6 klasifikácia KZV - 1
KZV - 2
KZV - 3 klasifikácia
UVL + + + + + + A
UK + + + + + + A
UPJŠ + + + + + + A
TUZVO + + + + + + A
STU + + + + + + A
TUKE + + + + + + A
SPU + + + + + (+) A
ŢU + + + + + (+) A
EU + + + + + (+) (A)
UMB + + + + + (+) (A)
UKF + + + + + (+) (A)
VŠMU + - + + + + B
VŠVU + + - + - + B
PU + - + + - - B
TU + - - - + - B
KU - + - + - - + + + B
UCM - - - + + + B
AU + + + B
UJS + + + B
TUAD + + + B
VŠSA ? ? ? ? ? - - (C)
+ = splnené kritérium
(+) = prísľub dodatočného splnenia kritéria
- = nesplnené kritérium
A,B = získaná klasifikácia
(A) = navrhovaná klasifikácia
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
38
ARRA RATING
ÚVOD
Predkladaný rating slovenských vysokých škôl je po takmer 15 rokoch ďalším
pokusom vyhodnotiť súčasný stav (kvalitu) slovenských vysokých škôl prostriedkami, ktoré
nie sú na Slovensku obvyklé. V medzinárodnej akademickej komunite pritom ratingy
nevymizli, aj keď nepatria medzi najčastejšie pouţívané postupy. Väčšiu popularitu,
predovšetkým prostredníctvom médií, získali predovšetkým rankingy. Globálne platí, ţe
kaţdý rating alebo ranking musí mať svoj jasne definovaný cieľ/zámer. Často sa stáva, ţe
výsledky ratingu alebo rankingu sú prezentované alebo interpretované príliš zjednodušene.
Moţno aj preto, ţe rankingy pouţívajú merateľné a kvantifikovateľné ukazovatele na
posúdenie kvality inštitúcií. Keďţe týchto ukazovateľov či kritérií je v pedagogickom procese
pomerne málo a nie sú jednoznačné, navyše sú väčšinou zaloţené na subjektívnom vnímaní,
naopak výsledky výskumu sú pomerne dobre kvantifikovateľné, navyše je všeobecne
prijímané, ţe kvalitná VŠ inštitúcia je kvalitná preto, lebo má kvalitný výskum, pouţívajú sa
kritériá vychádzajúce z výsledkov výskumu. Je tieţ signifikantné, ţe najväčšími odporcami
rankingov sú inštitúcie, ktoré majú slabé, dalo by sa povedať podpriemerné alebo ţiadne
výsledky vo výskume. Preto je ranking alebo rating na úrovni charakteristických skupín
vedných alebo študijných odborov typicky organizovaný ako ranking/rating fakúlt, či ústavov
vţdy podstatne bliţšie realite ako ranking/rating na úrovni len samotných vysokých škôl.
K zámeru pripraviť po dlhšom období rating vysokých škôl na Slovensku nás viedlo
faktické zavŕšenie takého špecifického ratingu vysokých škôl akým Komplexná akreditácia
vysokých škôl na Slovensku nepochybne je. Metodika a cieľ Komplexnej akreditácie ako ju
za posledné dva roky realizovala Akreditačná komisia SR nesie všetky znaky typického
ratingu. Metodika definovala pre vysoké školy sériu vybraných ukazovateľov a ich mieru
hodnotenia na typicky ratingovej škále A – D. Komplexná akreditácia má aj jasne stanovený
cieľ, ktorým je rozdelenie doteraz homogénnej skupiny vysokých škôl do typicky ratingovej
hierarchie univerzitných vysokých škôl („A“), vysokých škôl bez zaradenia („B“) a
odborných vysokých škôl („C“). Hoci sa akreditačná komisia bráni hierarchickému zoradeniu
vysokých škôl na základe Komplexnej akreditácie do „ratingu“, v skutočnosti ho metodika
Komplexnej akreditácie jasne definuje a to tým, ţe presne určuje postavenie kaţdej
z definovaných skupín vysokých škôl v systéme vysokoškolského vzdelávania i vo výskume.
S takouto hierarchickou, čiţe ratingovou diferenciáciou, a to i z hľadiska finančných zdrojov,
sa netají ani ministerstvo školstva. Cieľovou skupinou Komplexnej akreditácie sú primárne
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
39
samotné vysoké školy a ministerstvo školstva, sekundárne uchádzači o štúdium a tým celá
verejnosť.
Cieľom ratingu, ktorý pripravila ARRA, je primárne poskytnúť verejnosti alternatívnu
moţnosť „ratingového“ pohľadu na vysoké školy a sekundárne vytvoriť moţnosť bliţšieho
skúmania pouţitých metód v Komplexnej akreditácii a ARRA ratingu z hľadiska ich
správnosti a presnosti postihnutia reálneho stavu vysokých škôl.
METODIKA
ARRA metodiky, na rozdiel od metodík akreditácií pouţívaných AK predstavujú
odlišný prístup. ARRA pouţíva systém relatívnej stupnice hodnotenia. Relatívna stupnica
pouţíva ako referenčnú hodnotu (benchmark) úroveň niektorého z arbitrárne stanovených
parametrov/ukazovateľov voči ktorej sú hodnotené parametre/ukazovatele hodnotených.
V tomto prípade ide o prístup, ktorý dôsledne sleduje stanovený cieľ, ktorým je hierarchické
usporiadanie hodnotených v závislosti od miery ich zhody so stanoveným nezávislým
kritériom. Tento prístup je nezávislý od hodnotených. V prípade pravidiel stanovených
nezávisle od hodnoteného je výhodou moţnosť ich objektívnejšieho stanovenia predovšetkým
z hľadiska celkového zámeru hodnotenia. V takom prípade sa síce ľahšie dosahuje stanovený
cieľ hodnotenia, ale otvára sa široký priestor na oponentúru „všetkého“ „kaţdým“, dokonca
i mimo priamo zúčastnených.
ARRA pouţíva pre potreby rankingu ako referenčnú hodnotu (benchmark) vţdy
najvyššie údaje parametrov t.j. najlepšiu fakultu v danej skupine. Keďţe sa sleduje plnenie
stanovených parametrov len v rámci Slovenska ide o typický vnútorný benchmark. Pre
potreby tejto štúdie bol okrem tradičného pouţitý aj iný spôsob stanovenia referenčnej
hodnoty (benchmarku).
Aby bolo moţné čo najdôkladnejšie porovnanie Komplexnej akreditácie a ARRA
Ratingu boli definované dva odlišné modely metodiky. Model A bol zostavený tak, aby na
základe princípov rankingu ARRA definoval pre ARRA Rating kritériá a postupy blízke
Komplexnej akreditácii. Model B bol zostavený tak, aby na ARRA Rating v plnom rozsahu
poţíval výlučne princípy a metodiku rankingu ako ju ARRA pouţíva systematicky.
Metodiky, ktoré ARRA zvolila na zostavenie vlastných ratingov slovenských
vysokých škôl sú postavené na dvoch základných premisách:
1) metodika zodpovedá v maximálne moţnej miere metodike, ktorú ARRA
pouţíva pri kaţdoročnom rankingu vysokých škôl a ich fakúlt,
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
40
2) metodika sa tieţ snaţí v maximálnej miere priblíţiť tým pravidlám, ktoré
pouţila AK pri Komplexnej akreditácii v rámci záverečného hodnotenia
vysokých škôl a ich zaradenia do jednotlivých skupín.
Metodika pre model A
1) Rating vysokej školy je sumárom ratingu jej fakúlt.
2) Rating fakúlt je sumárom ich ratingov za obdobie 2006 – 2009 t.j. za štyri roky.
3) Rating fakúlt bol zostavený z údajov ARRA rankingu za kaţdý rok, pričom
samostatne bola hodnotená suma rankingových údajov z parametrov za
VZDELÁVANIE a samostatne suma rankingových údajov za VÝSKUM, samozrejme
podľa charakteristických skupín fakúlt pouţívaných v rankingu ARRA. Tým vznikla
moţnosť hodnotiť fakulty a následne vysoké školy v dvojrozmernom priestore
„VZDELÁVANIE“ a „VÝSKUM“.
4) Na zdôraznenie charakteristických rozdielov tak vo výkone vo VZDELÁVANÍ ako aj
vo výkone vo VÝSKUME boli sumárne rankingové údaje za VZDELÁVANIE
[(SV1-SV8)15
] aj sumárne údaje za VÝSKUM [(VV1:VV10)13
] centrované.
Centrovanie údajov je prvý krok pouţívaný pri PCA analýze (pozri vyššie Carnegie
Classification®), ktorým sa pôvodný súbor údajov „centruje“ tak, ţe sa od kaţdého
údaju odpočíta priemerná hodnota súboru. Tým sa zo súboru odstránia absolútne
rozdiely medzi údajmi, ale zvýraznia sa charakteristické rozdiely medzi údajmi
navzájom. To je z hľadiska hodnotenia zvlášť významný fakt. Takto centrované údaje
umoţňujú bezprostredne charakterizovať súbory údajov (a tým aj to, čo údaje
reprezentujú), keďţe z povahy centrovania je zrejmé, ţe centrované údaje na kladnej
strane stupnice reprezentujú nadpriemer, centrované údaje blízko nulovej hodnoty
reprezentujú priemer a záporné údaje reprezentujú podpriemer. Inak povedané
smerom k vyšším kladným hodnotám moţno hovoriť o rastúcej kvalite, smerom ku
klesajúcim záporným hodnotám o klesajúcej kvalite. „Vzdialenosť“ od nuly určuje
kvalitu.
5) Keďţe zámerom modelu A bolo zostaviť rating vysokých škôl, a nie nájsť principiálne
charakteristiky vysokých škôl, nebolo potrebné po centrovaní údajov pre obe
charakteristiky (oba smery) VZDELÁVANIE a VÝSKUM vykonať úplnú PCA
analýzu. Z výberu sumárnych charakteristík (VZDELÁVANIE, VÝSKUM) a
15
Výročné správy ARRA 2005-2009 www.arra.sk
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
41
z povahy centrovania (bodom zvratu je „PRIEMER“) vyplýva, ţe táto metodika sa
najviac pribliţuje Kritériám pre začlenenie vysokej školy, ktoré boli pouţité na
konečné začlenenie vysokých škôl do definovaných troch skupín a zároveň zachováva
základný princíp rankingu ARRA – interný benchmarking voči najlepšiemu v skupine
fakúlt.
6) Rating fakúlt resp. ich finálny sumár centrovaných údajov tak za VZDELÁVANIE
ako aj za VÝSKUM bol zostavený tak, ţe príslušné údaje sa centrovali za kaţdý rok
zvlášť, a na konci bol vypočítaný aritmetický priemer centrovaných údajov pre kaţdú
fakultu v kaţdej skupine.
7) Rating vysokých škôl bol vypracovaný tak, ţe sa vypočítal aritmetický priemer súčtu
centrovaných údajov pre všetky fakulty príslušnej vysokej školy. Údaje v kvadrante
kladných hodnôt za oba smery znamenali rating A. Údaje v kvadrante s kladným
VÝSKUMOM, ale záporným VZDELÁVANÍM znamenali rating B, údaje so
záporným VÝSKUMU, ale kladným VZDELÁVANÍM znamenali rating C a údaje so
záporným VÝZKUMU i záporným VZDELÁVANÍM znamenali rating D. ARRA
rating vysokých škôl bolo moţné ďalej zjednodušiť a priblíţiť Komplexnej akreditácii
tým, ţe vysoké školy z kvadrantov B a C, ktoré reprezentujú vţdy jeden kladný
a jeden záporný smer dostali rating B a pôvodný rating D sa zmenil na rating C.
Dôsledok: Výsledný rating vysokých škôl a ich fakúlt zostavený metodikou pre model A
je obrazom kvality slovenských vysokých škôl a celého systému, ktorý bol zostavený na
základe pouţitia priemerných hodnôt príslušných ukazovateľov podľa charakteristických
skupín fakúlt. Takéto priemerné hodnoty slúţili ako prahové hodnoty pre pridelenie
príslušného ratingu. Metodicky je tento model blízky metodike Komplexnej akreditácie.
Metodika pre model B
1) Rating vysokej školy je aritmetickým priemerom ratingu jej fakúlt za obdobie 2005 –
2009 t.j. za päť rokov.
2) Rating fakúlt je sumárom ich ratingov za obdobie 2005 – 2009 t.j. za päť rokov.
3) Rating fakulty za daný rok bol stanovený zo syntetického ukazovateľa „priemer“,
ktorý ARRA pouţíva ako celkový ukazovateľ výkonu fakulty pri stanovovaní jej
rankingu v danej skupine fakúlt. Z uvedeného vyplýva, ţe pre stanovenie ratingu
fakulty za daný rok sa pouţili rovnaké výkonové parametre fakulty v oblasti
vzdelávania i v oblasti výskumu aké pouţila ARRA pri stanovení rankingu fakulty
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
42
v danom roku. Pre nízku selektivitu t.j. rozlišovaciu schopnosť, nebolo moţné na
účely ratingu pouţiť priamo ukazovateľ „priemer“. Preto bol pouţitý postup, ktorým
ARRA stanovuje pri rankingu bodové hodnotenie jednotlivých výkonových
/kvalitatívnych parametrov. V rámci tohto postupu sa fakulte s najvyššími údajmi
o príslušnom výkone v danej skupine fakúlt pridelí hodnota 100 (bodov, % a pod.)
a hodnota výkonového parametra ostatných fakúlt v danej skupine fakúlt sa vypočíta
ako podiel z najlepšieho výkonu (výpočet sa robil s presnosťou na jedno desatinné
miesto). Inak povedané ako interný benchmark slúţila v kaţdej skupine fakúlt tá
najlepšia z nich. Takéto porovnanie syntetického parametra „priemer“ ukázalo
dostatočnú rozlišovaciu schopnosť t.j. selektivitu a celkový rozsah na to, aby bolo
moţné stanoviť korektnú stupnicu pre rating umoţňujúcu dostatočne rozlíšiť medzi
výkonmi t.j. kvalitou jednotlivých fakúlt v danej skupine a prideliť kaţdej fakulte
príslušný rating.
4) Stupnica pre rating fakúlt bola podľa predchádzajúceho postupu stanovená v rozsahu
0 – 100 % prepočítaného parametra „priemer“ pričom na účely ratingu boli zvolené
štyri stupne A – D a to tak, ţe fakulta s prepočítaným „priemerom“ v rozsahu 80 – 100
% bola hodnotená ratingom „A“, fakulta s prepočítaným „priemerom“ v rozsahu 60 –
79,9% bola hodnotená ratingom „B“, fakulta s prepočítaným „priemerom“ v rozsahu
40 – 59,9% bola hodnotená ratingom „C“ a fakulta s prepočítaným „priemerom“
v rozsahu 0 – 39,9% bola hodnotená ratingom „D“.
Dôsledok: Výsledný rating vysokých škôl a ich fakúlt zostavený touto metodikou je výlučne
interným obrazom kvality slovenských vysokých škôl a celého systému. Tento dôsledok
vyplýva zo základnej premisy metodiky ratingu, ktorou je porovnávanie fakúlt a následne
vysokých škôl voči priemerným (Model A) resp. najlepším fakultám (t.j. tým, ktoré v danej
skupine vykazujú najvyšší sumárny výkon pre skupinu vybraných parametrov) (Model B).
Výsledná hodnota (rating) takto zostaveného interného benchmarku je priemernou hodnotou
za celú školu t.j. bez ohľadu na prevaţujúci charakter školy. To má zásadný význam, pretoţe
konečný výsledok je daný o.i. i tým, ţe fakulta, ktorá nepatrí medzi charakteristické fakulty
danej vysokej školy prispieva k výsledku rovnako ako fakulty, ktoré danú školu
charakterizujú. Typickým príkladom môţe byť Fakulta umení Technickej univerzity
v Košiciach. Toto treba o.i. brať do úvahy pri porovnávaní výsledkov tohto ratingu
s výsledkami iných ratingov, zvlášť zahraničných. Pri porovnávaní s komplexnou
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
43
akreditáciou prináša metodika modelu B principiálne odlišnosti. Model B nastavuje kvalite
slovenských vysokých škôl iné zrkadlo. Vzájomné porovnanie výsledkov týchto ratingov je
však moţné a uţitočné tak z hľadiska metodického ako aj z hľadiska samotného výsledku.
VÝSLEDKY
Rating vysokých škôl podľa Modelu A
ARRA Rating fakúlt podľa modelu A je uvedený na obrázku 4. Tak ako sa dalo
očakávať, zvolená metodika rozdelila dvojrozmerný priestor VÝSKUM vs. VZDELÁVANIE
na štyri kvadranty, ktoré umoţňujú štyri rozličné úrovne ratingu fakúlt. Kvadrant
A reprezentujú fakulty, ktoré majú aj výskumný aj vzdelávací výkon vyšší ako je priemer
v ich skupine. V kvadrante B sú fakulty, ktoré majú výskumný výkon vyšší ako je priemer,
ale vzdelávací výkon je niţší ako je priemer v ich skupine. V kvadrante C sú fakulty, ktorých
výskumný výkon je niţší ako je priemer v ich skupine, ale ich vzdelávací výkon je vyšší ako
je priemer v ich skupine. V kvadrante D sú fakulty, ktorých oba tak výskumný ako aj
vzdelávací výkon sú niţšie ako je priemer v ich skupine. Spolu bolo v ratingu 103 fakúlt
z ktorých 41 (39,8%) získalo rating A, 10 (9,7%) získalo rating B, 24 (23,3%) získalo rating
C a 28 (27,2%) získalo rating D. Z uvedenej distribúcie fakúlt je moţné pozorovať, ţe
pribliţne 1/3 fakúlt vytvára okolo priemeru „cluster“ rozmiestnený vo všetkých kvadrantoch.
Najrovnomernejšia je distribúcia fakúlt s ratingom A, nasledovaná fakultami s ratingom D.
Najkompaktnejšia je skupina fakúlt s ratingom B. Je zároveň najmenšia. Tieto dve
charakteristiky poukazujú na inak známy fakt, ţe väčšine fakúlt je vlastné skôr vzdelávanie
a tých, ktorých prioritou je výskum, hoci na úkor vzdelávania, je minimum.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
44
Obrázok 4. Distribúcia fakúlt podľa ARRA Rating Modelu A
-100
-50
-
50
100
150
-60 -40 -20 - 20 40 60 80
VZDELÁVANIE
VÝ
SK
UM
AB
CD
ARRA Rating vysokých škôl podľa Modelu A je na obrázku 5. Vyplýva z neho, ţe zo
skupiny 21 vysokých škôl (20 verejných a 1 súkromná) 9 škôl (42,9 %) získalo rating A, 2
školy(9,5 %) získali rating B, 5 škôl (23,8 %) získalo rating C a ďalších 5 škôl (23,8 %)
získalo rating D. Rating je moţné zjednodušiť tým, ţe vysokým školám v kvadrante A (oba
kladné parametre = kvalitou výkonov nadpriemerné vysoké školy) ponecháme rating A,
vysokým školám v kvadrantoch B a C pridelíme spoločný rating B (jeden kladný a jeden
záporný parameter = kvalitou výkonov priemerné vysoké školy.) a vysokým školám
v kvadrante D pridelíme rating C (oba záporné parametre = kvalitou výkonov podpriemerné
vysoké školy). To je výsledok, ktorý má rovnakú štruktúru ako Komplexná akreditácia a preto
umoţňuje ich priame porovnanie. Podľa tejto zjednodušenej klasifikácie získalo 9 vysokých
škôl rating A (42,9%), 7 škôl získalo rating B (33,3%) a 5 škôl získalo rating C (23,8%).
Z hľadiska doterajších poznatkov o vysokých školách nie je tento rating prekvapením.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
45
Obrázok 5. Rating vysokých škôl podľa ARRA Ratingu Model A
-75,00
-55,00
-35,00
-15,00
5,00
25,00
45,00
65,00
85,00
-25,00 -15,00 -5,00 5,00 15,00 25,00 35,00 45,00 55,00
VZDELÁVANIE
VÝ
SK
UM
AB
BC
VŠMU
UKUVL
VŠVU
STU
TTU
UPJŠ
EU
TUKE
VŠSA
ŢU
TUZV
UMB
AU
UJS
KU
UKF
TUAD
UCM
PU
SPU
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
46
Rating vysokých škôl podľa Modelu A je v tabuľke 7. Z tabuľky vyplýva, ţe rating
„A“ získali predovšetkým vysoké školy, ktoré patria medzi najstaršie na Slovensku o ktorých
je známy tradične vysoký podiel výskumu v ich činnosti. Aj „A“ rating Trnavskej univerzity,
ktorá patrí medzi mladé univerzity, sa z uvedenej charakteristiky nevyníma. Dôvodom je fakt,
ţe jej rozhodujúci akademickí zamestnanci majú svoje korene buď v tradičných slovenských
univerzitách alebo v SAV. Rozhodujúcim pre rating tejto univerzity však nie je len táto
skutočnosť, ale predovšetkým fakt, ţe títo akademici dokázali aj na novom pôsobisku nadvia-
Tabuľka 7. Rating vysokých škôl Model A
UNIVERZITY CVZ* CVY
* RATING
Univerzita veterinárskeho lekárstva 49,68 78,45 A
Univerzita Komenského 34,80 48,04 A
Vysoká škola múzických umení 24,66 36,44 A
Trnavská univerzita 12,70 24,66 A
Slovenská technická univerzita 19,63 24,49 A
Vysoká škola výtvarných umení 24,56 21,62 A
Ekonomická univerzita 13,44 17,92 A
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika 12,34 17,78 A
Slovenská poľnohospodárska univerzita 3,10 0,95 A
Vysoká škola sv. Alţbety -5,05 6,57 B
Technická univerzita Košice -0,43 5,24 B
Prešovská univerzita 1,00 -2,46 B
Ţilinská univerzita 4,93 -12,55 B
Technická univerzita Zvolen 1,00 -15,93 B
Akadémia umení 17,37 -16,16 B
Univerzita J. Selyeho 17,91 -30,45 B
Univerzita Konštantína Filozofa -2,30 -22,08 C
Katolícka univerzita -13,52 -22,28 C
Univerzita Mateja Bela -0,93 -24,10 C
Trenčianska univerzita A. Dubčeka -19,41 -30,29 C
Univerzita sv. Cyrila a Metoda -10,40 -67,46 C
* centrované údaje pre vzdelávanie (CVZ) a výskum (CVY)
zať na svoje predchádzajúce profesionálne úspechy a tým zabezpečiť svojej novej Alma
Mater príslušnú kvalitu. Takýto úspech nezaznamenala na Slovensku ţiadna iná univerzita,
zaloţená po roku 1989, hoci všetky boli budované na rovnakom princípe „nákupu“ ľudských
zdrojov z existujúcich vysokých škôl, SAV, či rezortných výskumných ústavov. Skupina
s ratingom A, rovnako ako ostatné ratingové skupiny univerzít, obsahuje všetky typy
vysokých škôl z hľadiska ich výskumnej a/alebo vzdelávacej orientácie t.j. klasické univerzity
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
47
(UK, UPJŠ), technické univerzity (STU, SPU, UVL), spoločensko-humanitne orientované
univerzity (EU, TTU) i umelecké vysoké školy (VŠMU, VŠVU). Tento výsledok poukazuje
na významný fakt, ţe tento rating je nezávislý od profesionálnej orientácie vysokej školy.
Preto ho moţno označiť za závislý len od kvality príslušných výkonov v príslušnej skupine
fakúlt patriacich danej univerzite.
Rating „B“ získali tri technické vysoké školy (TUKE, TUZVO, ŢU), tri spoločensko-
humanitné vysoké školy (VŠSA, PU, UJS) a jedna umelecká akadémia (AU). Všetky moţno
charakterizovať ako vysoké školy s priemernou kvalitou výkonov podľa pouţitých kritérií.
Istou výnimkou v oblasti vzdelávania tvoria AU a UJS, ktoré v parametri vzdelávanie patria
medzi kvalitu mierne presahujúcu slovenský priemer. Prekvapenie určite vzbudí fakt, ţe do
tejto skupiny sa dostali tak vysoké školy s dostatočnou tradíciou (TUKE, TUZVO, ŢU) ako aj
vysoké školy zaloţené po roku 1989 (PU, VŠSA, AU, UJS). Moţno konštatovať, ţe prv
menované nedokázali vyuţiť svoje skúsenosti na primeraný rozvoj svojich kvalít. Tie druhé
naopak vyuţili núkajúcu sa príleţitosť na to, aby za krátke obdobie 20 rokov dosiahla kvalita
ich výkonov predovšetkým vo vzdelávaní aspoň slovenský priemer.
Rating „C“ získala jedna technická (TUAD) a štyri spoločensko-humanitné vysoké
školy (UMB, UKF, KU, UCM). Všetky tieto školy vznikli po roku 1989, hoci dve z nich
(UMB a UKF) majú korene v samostatných fakultách spred roku 1989. Ţiadna z týchto škôl
nedokázala za uplynulých 20 rokov dosiahnuť ani priemernú úroveň svojej kvality, a to ani vo
vzdelávaní, hoci väčšina z nich je spoločensko-humanitne orientovaná, bez väčších nárokov
na experimentálne formy vzdelávania. Prípad TUAD ukazuje aké ťaţké je v tak krátkom
časovom úseku akým je predchádzajúcich 20 rokov vybudovať technicky orientovanú vysokú
školu, náročnú na experimentálne formy vzdelávania. Ďalším zistením z tohto modelu ratingu
je fakt, ţe s výnimkou STU, ostatné technicky orientované vysoké školy zaznamenali len
priemernú hodnotu svojej kvality (aj rating A pre SPU ukazuje jej postavenie blízke
priemeru). Ak neberieme do úvahy prípad TUAD, ide vţdy o vysoké školy s dostatočnou
tradíciou v príprave inţinierov a aj podmienkam primeranej kvalite technického výskumu.
Len priemerný rating však spôsobila pravdepodobne o.i. aj ich zlá stratégia rozvoja za
posledných 20 rokov. Základom tejto stratégie bola snaha expandovať, ale nie smerom
ďalšieho rozvoja pôvodnej orientácie, ale smerom budovania „plno-sortimentných univerzít“.
Rozširovanie počtu fakúlt orientovaných skôr spoločensko-humanitne, environmentálne, či
dokonca umelecky a budovaných na „zelenej lúke“, znamenalo i zníţenie celkovej kvality
výkonov tak vo výskume ako aj vo vzdelávaní. Stačí sa pozrieť na rating fakúlt. Rovnaký
efekt moţno pozorovať aj v rámci STU. Jej nové fakulty s niţšou kvalitou výkonov však
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
48
tvoria menšiu časť tejto univerzity, ktorá nemohla ohroziť jej rating. V porovnaní s UK je
však rozdiel výraznejší ako by sa dalo čakať.
Rating vysokých škôl podľa Modelu B
Sumárny rating vysokých škôl je uvedený v tabuľke 8 a jeho štatistické rozdelenie je
znázornené na obrázku 6. Z ratingu vyplýva, ţe na základe metodiky pre Model B bol
sumárny rating „A“ pridelený spolu piatim vysokým školám (23,8%). Sumárny rating „B“ bol
pridelený ôsmim vysokým školám(38,1%). Sumárny rating „C“ bol pridelený ôsmym
vysokým školám (38,1%). Ţiadna vysoká škola nezískala rating D.
Na obrázku 7 je znázornený rating vysokých škôl podľa Modelu B. Výsledky ratingu
sa vo viacerých prípadoch líšia od beţne zauţívaného vnímania jednotlivých vysokých škôl
resp. ich skupín. Medzi prekvapenia moţno zahrnúť napr. fakt, ţe sumárny rating „A“
nezískala ţiadna technická univerzita. Z nich rating „B“ získali renomovaná Slovenská
technická univerzita (STU), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (SPU)
a Technická univerzita vo Zvolene (TUZVO). Ostatné technické univerzity získali tieţ rating
„C“, čo nesvedčí o ich kvalitatívnom raste v poslednom období. Prekvapením môţe byť tieţ
rating „B“ Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorej všetky ekonomicky orientované
fakulty získali rating „B“ a Fakulta medzinárodných vzťahov dokonca rating „A“. Na rozdiel
od Modelu A má Model B výraznejšie kvalitatívne znaky, pretoţe jeho interným
benchmarkom je vţdy najlepšia fakulta v danej skupine a nie priemer skupiny ako je tomu
v Modeli A. Preto moţno bez prekvapenia pozorovať stav keď podstatne staršie a zavedené
vysoké školy akými nesporne sú Ţilinská univerzita a Technická univerzita v Košiciach
získali len rating C za sumárny výkon, ktorý je niţší ako je sumárny výkon Univerzity J.
Seleyho, ktorá je podstatne mladšia. Poukazuje to na fakt, ţe kvalita väčšiny fakúlt týchto
vysokých škôl je v porovnaní s najlepšími dokonca podpriemerná. To len potvrdzuje
nesprávnosť zvolenej a realizovanej stratégie rozvoja týchto škôl za posledných 20 rokov.
Rating C u ostatných vysokých škôl v tejto skupine neprekvapuje. Platí pre ne konštatovanie
z ratingu podľa Modelu A o nedostatočnom zvládnutí svojho vývoja po zaloţení. Grafické
vyjadrenie ratingu podľa Modelu B plasticky zvýrazňuje kvalitatívne rozdiely medzi
jednotlivými skupinami vysokých škôl i medzi školami navzájom.
Za povšimnutie stojí predovšetkým fakt, ţe štyri posledné univerzity nedosahujú
kvalitou ani 50% najlepších fakúlt na Slovensku, pričom tri z nich ledva prekonávajú hranicu
40%. To svedčí o faktickom zlyhaní rozvoja týchto inštitúcií, čo zaráţa zvlášť v prípade UKF,
ktorá má istú tradíciu. Je zrejmé, ţe zakladanie „univerzít“ nasilu, pre uspokojenie miestnych
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
49
či osobných ambícií nie je cestou rozvoja vysokého školstva ani na Slovensku. Toto
konštatovanie platí aj pre vysoké školy s vyšším ratingom. Určite nemôţe nikoho uspokojiť
nízky rating technických vysokých škôl, keď predovšetkým najväčšie z nich, Slovenská
technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach, vykazujú prekvapujúco
nízku kvalitu a nevyrovnanosť svojich výkonov. Ako uţ bolo konštatované, ţiadna vysoká
škola nezískala rating D. To poukazuje na fakt, ţe napriek nízkej kvalite kaţdá vysoká škola
disponuje aspoň niektorými fakultami, ktorých rating je dostatočne vysoký na celkový rating
školy aspoň C.
Obrázok 6. Štatistické rozdelenie ratingu vysokých škôl podľa Modelu B.
RATING UNIVERZITY
(DISTRIBÚCIA)
C; 38,10%A; 23,80%
B; 38,10%
A
B
C
A
BC
0,00
10,00
20,00
30,00
40,00
50,00
0 0,5 1 1,5 2 2,5 3 3,5
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
50
Tabuľka 8. Rating vysokých škôl 2009 podľa Modelu B
VYSOKÁ ŠKOLA RATING
2009 2008 2007 2006 2005 PRIEMER
Univerzita veterinárskeho lekárstva 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 A
Vysoká škola múzických umení 93,2 96,8 98,8 94,1 92,9 95,2 A
Vysoká škola výtvarných umení 91,8 91,2 92,7 81,9 100,0 91,5 A
Univerzita Komenského 88,1 87,6 86,9 87,9 94,2 88,9 A
Trnavská univerzita 75,9 77,4 91,5 84,4 92,1 84,3 A
Ekonomická univerzita 80,0 73,7 79,8 79,3 77,1 78,0 B
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika 76,0 70,4 66,8 77,2 85,2 75,1 B
Akadémia umení 66,1 79,1 68,8 67,8 76,0 71,6 B
Slovenská poľnohospodárska univerzita 62,2 62,8 67,2 75,1 70,7 67,6 B
Prešovská univerzita 62,5 62,9 56,4 63,5 66,4 62,3 B
Vysoká škola sv. Alţbety 62,6 61,1 0,0 0,0 0,0 61,8 B
Technická univerzita Zvolen 58,1 56,3 57,8 63,4 67,8 60,7 B
Slovenská technická univerzita 62,1 63,7 50,7 61,7 64,3 60,5 B
Univerzita Mateja Bela 67,0 57,9 50,9 57,1 62,3 59,0 C
Univerzita J. Selyeho 50,7 61,0 0,0 0,0 0,0 55,9 C
Technická univerzita Košice 55,1 55,4 46,4 52,6 51,7 52,3 C
Ţilinská univerzita 52,8 50,1 46,4 56,8 46,7 50,6 C
Univerzita Konštantína Filozofa 56,9 48,6 45,2 44,7 44,9 48,1 C
Trenčianska univerzita A. Dubčeka 35,6 35,8 34,1 51,3 50,4 41,4 C
Katolícka univerzita 56,8 47,7 31,6 32,0 37,2 41,0 C
Univerzita sv. Cyrila a Metoda 39,7 38,7 35,1 41,8 48,3 40,7 C
SYNTETICKÝ PARAMETER
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
51
Obrázok 7. ARRA Rating Model B
0,0
10,0
20,0
30,0
40,0
50,0
60,0
70,0
80,0
90,0
100,0
UVL
VŠM
U
VŠVU
UK
TTUEU
UPJŠ A
USPU P
U
VŠSA
TUZVO
STU
UM
BUJS
TUKE ŢU
UKF
TUAD
KU
UCM
Po
die
l vo
či n
ajlep
šie
mu
A
B
C
D
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
52
Rating fakúlt.
Sumárny rating fakúlt je uvedený v tabuľke 8. Rating nebol urobený v absolútnej
škále, ale v štruktúre podľa charakteristických skupín ako túto pouţíva ARRA na účely
rakingu. Celkovo bolo hodnotených 104 fakúlt rozdelených do 11 charakteristických skupín.
Rating „A“ získalo spolu 28 fakúlt zo všetkých skupín, čo je 26,9% všetkých fakúlt v ratingu.
Rating „B“ získalo spolu 32 fakúlt z 10 skupín, keď v skupine PRIR ţiadna fakulta nezískala
rating „B“. Rating „B“ tvorí 30,8% všetkých fakúlt v ratingu. Rating „C“ získalo 30 fakúlt
z ôsmich skupín, keď v skupine AGRO, PRAV a EKONOM ţiadna fakulta nezískala rating
„C“. Rating „C“ tvorí spolu 28,8% všetkých fakúlt v ratingu. Rating „D“ získalo spolu 14
fakúlt zo šiestich skupín, keď v skupine AGRO, UMEL, TEOLOG, PRAV a PEDAGOG
nezískala ţiadna fakulta rating „D“. Rating „D“ tvorí spolu 13,5 % všetkých fakúlt v ratingu.
Prehľad ratingu a jeho distribúcia je na obrázku 8.
Z tabuľky 9 o.i. vyplýva, ţe v rámci univerzít existujú veľmi zreteľné rozdiely medzi
kvalitou jednotlivých fakúlt. Príkladom vyrovnanej kvality môţe byť Ekonomická univerzita
v Bratislave, ktorej 5 fakúlt získalo rating „B“ a jedna rating „A“, ale aj Slovenská technická
univerzita v Bratislave, ktorej 5 fakúlt získalo rating „C“, jedna rating „B“ a jedna rating „A“.
Opačným príkladom je Prešovská univerzita v Prešove, či Ţilinská univerzita, ktorých fakulty
získali rating v rámci celej pouţitej škály. Tým vzniká veľmi pestrý a nevyrovnaný obraz
kvality fakúlt týchto vysokých škôl.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
53
Obrázok 8. Štatistické rozdelenie ratingu fakúlt v Modeli B
RATING FAKÚLT (DISTRIBÚCIA)
B; 30,77%
A; 26,92%
D; 13,46%
C; 28,85%
ABCD
CBA
D
0,00
10,00
20,00
30,00
40,00
0,5 1,5 2,5 3,5 4,5
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
54
Tabuľka 9. Rating fakúlt 2009
AGRO 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Univerzita veterinárskeho lekárstva
Univerzita veterinárskeho
lekárstva A A A A A A
2 Fakulta biotechnológie a potravinárstva
Slovenská poľnohospodárska
univerzita B B B A C B
3 Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov
Slovenská poľnohospodárska
univerzita B B B B B B
4 Lesnícka fakulta Technická univerzita Zvolen B B B B B B
5 Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva
Slovenská poľnohospodárska
univerzita C B C B B B
6 Drevárska fakulta Technická univerzita Zvolen C C B B B B
UMEL 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Hudobná a tanečná fakulta Vysoká škola múzických umení A A A A A A
2 Divadelná fakulta Vysoká škola múzických umení A A A A A A
3 Filmová a televízna fakulta Vysoká škola múzických umení A A A A A A
4 Vysoká škola výtvarných umení Vysoká škola výtvarných umení A A A A A A
5 Fakulta muzických umení Akadémia umení B A A A A A
6 Fakulta dramatických umení Akadémia umení B B C B B B
7 Fakulta výtvarných umení Akadémia umení B B C C B B
8 Fakulta umení Technická univerzita Košice C C C B C C
MED 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského A A A A A A
2 Farmaceutická fakulta Univerzita Komenského A A A A A A
3 Lekárska fakulta
Univerzita Pavla Jozefa
Šafárika A A B B A A
4 Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavská univerzita B B A A A A
5 Lekárska fakulta Univerzita Komenského B A A B B B
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
55
6 Vysoká škola sv. Alţbety Vysoká škola sv. Alţbety B B 0 0 0 B
7 Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzita Konštantína Filozofa C C C C D C
8 Fakulta zdravotníctva Katolícka univerzita D D 0 0 0 D
9 Fakulta zdravotníctva Prešovská univerzita D D D D D D
PRIR 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského A A A A A A
2 Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského A A A A A A
3 Prírodovedecká fakulta
Univerzita Pavla Jozefa
Šafárika A B B A A A
4 Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen C C B B C C
5 Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa C C C C C C
6 Fakulta prírodných vied Ţilinská univerzita C D D D C D
7 Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela D D D C C D
8 Fakulta prírodných vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda D D D D D D
EKONOM 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Ekonomická fakulta Technická univerzita Košice A A A A A A
2 Fakulta ekonomiky a manaţmentu
Slovenská poľnohospodárska
univerzita A A A A A A
3 Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Ţilinská univerzita B A A A A A
4 Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita A B B A B B
5 Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela B C C B B B
6 Fakulta managementu Univerzita Komenského B B A B B B
7 Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita B B B B B B
8 Obchodná fakulta Ekonomická univerzita B B A A B B
9 Podnikovohospodárska fakulta Ekonomická univerzita B B A B B B
10 Fakulta podnikového manaţmentu Ekonomická univerzita C B B B B B
11 Ekonomická fakulta Univerzita J. Selyeho D D 0 0 0 D
12 Fakulta manaţmentu Prešovská univerzita D D 0 0 0 D
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
56
TECH 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita A A A A A A
2 Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita B B B B B B
3 Strojnícka fakulta Ţilinská univerzita B B C C B B
4 Hutnícka fakulta Technická univerzita Košice B C C B B B
5 Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita B B C C C C
6 Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita C C 0 0 0 C
7 Fakulta riadenia a informatiky Ţilinská univerzita C C D C 0 C
8 Strojnícka fakulta Technická univerzita Košice C C C C B C
9 Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technická univerzita Košice C C C C B C
10 Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita Košice C C C C B C
11 Fakulta priemyselných technológií
Trenčianska univerzita A.
Dubčeka C C C C B C
12 Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technická univerzita Zvolen C C D C B C
13 Stavebná fakulta Technická univerzita Košice C C C B C C
14 Fakulta výrobných technológií Technická univerzita Košice C C C C C C
15 Strojnícka fakulta Slovenská technická univerzita C C C C C C
16 Materiálovotechnologická fakulta Slovenská technická univerzita C C D D C C
17 Fakulta architektúry Slovenská technická univerzita C C C C C C
18 Elektrotechnická fakulta Ţilinská univerzita C C 0 C C C
19 Stavebná fakulta Ţilinská univerzita C C C C C C
20 Technická fakulta
Slovenská poľnohospodárska
univerzita C C D C C C
21 Fakulta špeciálneho inţinierstva Ţilinská univerzita D C D B C C
22 Letecká fakulta Technická univerzita Košice D D 0 0 0 D
23 Fakulta špeciálnej techniky
Trenčianska univerzita A.
Dubčeka D D D C C D
24 Fakulta mechatroniky
Trenčianska univerzita A.
Dubčeka D D D D D D
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
57
TEOLOG 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského A A A A A A
2 Fakulta reformovanej teológie Univerzita J. Selyeho B A 0 0 0 B
3 Rímskokatolícka cyr.-met. bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského C A B B A B
4 Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovská univerzita C B B A A B
5 Teologická fakulta Trnavská univerzita C B A A A B
6 Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovská univerzita B C C C B C
7 Teologická fakulta Katolícka univerzita B C C 0 0 C
FILOZOF 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Filozofická fakulta Univerzita Komenského A A A A A A
2 Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita A A A A A A
3 Filozofická fakulta Prešovská univerzita B B B A A B
4 Filozofická fakulta Trnavská univerzita B B B B B B
5 Filozofická fakulta Katolícka univerzita B B D C C C
6 Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa B C C C C C
7 Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela C C C C C C
8 Filozofická fakulta Univerzita sv. Cyrila a Metoda D D D D C D
PRAV 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Právnická fakulta Trnavská univerzita A A A A A A
2 Právnická fakulta Univerzita Komenského A A A A A A
3 Právnická fakulta
Univerzita Pavla Jozefa
Šafárika A A B A A A
4 Právnická fakulta Univerzita Mateja Bela C B B B B B
PEDAGOG 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Pedagogická fakulta Trnavská univerzita A A A B B A
2 Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzita Komenského A A A A A A
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
58
3 Fakulta športu Prešovská univerzita A B 0 0 0 A
4 Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela A B B C C B
5 Pedagogická fakulta Univerzita Komenského B B B B B B
6 Pedagogická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa B B B B B B
7 Pedagogická fakulta Prešovská univerzita B C C B B B
8 Pedagogická fakulta Katolícka univerzita C C C C B C
9 Pedagogická fakulta Univerzita J. Selyeho C C 0 0 0 C
OSTATNE 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY
1 Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita A A A A A A
2 Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzita Komenského A A A B A A
3 Fakulta politických vied Univerzita Mateja Bela A B B B B B
4 Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
Slovenská poľnohospodárska
univerzita C C B B A B
5 Filologická fakulta Univerzita Mateja Bela 0 0 D C C C
6 Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda C C D C B C
7 Fakulta sociálno ekonomických vzťahov
Trenčianska univerzita A.
Dubčeka D D D B B D
8 Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzita Konštantína Filozofa D D 0 0 0 D
9 Fakulta verejnej správy
Univerzita Pavla Jozefa
Šafárika D D D B B D
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
59
ZÁVER
Rating vysokých škôl a ich fakúlt poskytuje zaujímavú moţnosť hodnotiť z hľadiska
zvolených výkonových parametrov ratingovým spôsobom kvalitu vysokých škôl a ich fakúlt.
ARRA pouţíva sústavu výkonových parametrov, ktorých úplná väčšina spĺňa poţiadavky na
„kvalitatívnu“ dimenziu v nich obsiahnutú i poţiadavku, ktorá zdôrazňuje, ţe hodnotený
parameter musí byť hodnotenou inštitúciou (fakulta, vysoká škola) ovplyvniteľný. Zvolený,
a v rankingu pouţívaný systém parametrov moţno povaţovať z hľadiska zastúpenia
parametrov charakterizujúcich kvalitu vzdelávania a/alebo kvalitu výskumnej práce za
vyváţený, keď z piatich skupín parametrov sú dve venované vzdelávaniu, dve skupiny
parametrov sú venované výskumu a jedna (doktorandské štúdium) je spoločná pre obe tieto
oblasti. Preto výsledky ratingu moţno interpretovať ako syntetický, hoci zjednodušený obraz
kvality vysokých škôl a ich fakúlt. Z hľadiska riadenia vysokých škôl je významnejší pohľad
na školy ako také, z hľadiska financovania, výskumných priorít a ich riadenia, ako aj
z hľadiska orientácie uchádzačov o štúdium a ich okolia je významnejší pohľad na fakulty.
Z oboch ratingov moţno zostaviť nasledujúcu interpretáciu. Z údajov o ratingu fakúlt
vyplýva, ţe tento má v princípe normálne, či „prirodzené“ rozdelenie, keď len o niečo viac
ako ¼ fakúlt získala rating „A“, väčšina fakúlt získala rating „B“ alebo „C“ (spolu 59,6 % čo
sú takmer 2/3 celého počtu) a niečo viac ako 1/8 fakúlt získalo rating „D“. Prvé dva stupne
ratingu „A“ alebo „B“ pritom získalo spolu 57,7% fakúlt, čo poukazuje na primeranú kvalitu
celého systému, pokiaľ sa táto pomeriava voči najlepším fakultám v štáte! Bohuţiaľ, uţ pri
prvom zodvihnutí zraku mimo naše územie zistíme, ţe na Slovensku máme iba jednu fakultu,
Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STU, ktorá z hľadiska celkového hodnotenia
znesie aj medzinárodné porovnanie, napr. s fakultami najbliţších susedov. Bliţšie skúmanie
ratingu po skupinách fakúlt poskytuje moţnosť i ďalších interpretácií. Z hľadiska
rovnorodého a kvalitatívne vyrovnaného výkonu moţno povaţovať skupinu fakúlt PRAV za
najvyrovnanejšiu v celom vysokoškolskom systéme. Obsahuje síce len 4 fakulty, ale z nich
len jedna získala rating „B“ a ostatné rating „A“, čo je najvyššie hodnotenie i medzi
skupinami fakúlt. Podobné moţno konštatovať o skupine fakúlt AGRO (6 fakúlt) v ktorej
jedna získala rating „A“ ostatné rating „B“. Ostatné skupiny fakúlt vykazujú alebo
prevaţujúci rating väčšieho počtu fakúlt v skupine (napr. skupina TECH v ktorej z 24 fakúlt
17 získalo rating „C“, tri rating „B“ alebo „D“ a jedna rating „A“) alebo je rating v skupine
rozdelený viac-menej rovnomerne (napr. skupina FILOZOF). Také skupiny fakúlt akými sú
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
60
MED, PRIR alebo OSTATNÉ majú zreteľné vnútorné členenie na podskupinu fakúlt
s vysokým ratingom „A“ a podskupinu fakúlt, ktorých rating je aspoň o dve úrovne niţší („C“
a „D“). Porovnanie ratingu fakúlt tieţ poukazuje na dva vývojové efekty. Prvým je
porovnanie ratingu v rámci skupiny PRIR, ktorý ukazuje, ţe tradičné prírodovedecké fakulty
dlhodobo vykazujú najvyššie výkonové parametre. Na druhej strane ani dvadsať rokov
budovania fakúlt prírodných vied na ďalších univerzitách neprinieslo efekt ich kvalitatívneho
priblíţenia sa prírodovedeckým fakultám. To evokuje predstavu o neúčelnosti takéhoto úsilia
a zbytočného plytvania prostriedkov na inak veľmi náročné študijné programy a výskum v
organizáciách, ktoré v dôsledku tzv. efektu štvrtej generácie nebudú mať ešte desiatky rokov
šancu priblíţiť svoju kvalitu kvalite zavedených prírodovedeckých fakúlt. Druhým
vývojovým efektom, pozorovateľným z ratingu fakúlt je rating fakúlt v skupine OSTATNÉ.
Rating tejto skupiny fakúlt je najniţší medzi všetkými skupinami, keď z 9 fakúlt v skupine tri
získali rating „D“ a ďalšie dve rating „C“. To znamená, ţe viac ako 55% fakúlt v tejto skupine
má rating „C“ a niţší. Prakticky všetky tieto fakulty pritom patria medzi také, ktoré vznikli za
ostatných 20 rokov. Z nich však len dve (Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK
a Fakulta medzinárodných vzťahov EÚ) vykazujú primeranú kvalitu a ďalšie dve sa snaţia
k nim priblíţiť (Fakulta politických vied UMB a Fakulta európskych štúdií a regionálneho
rozvoja SPU). Ostatné štyri naďalej zápasia so svojou nedostatočnou kvalitou piata z nich
dokonca zanikla (Filologická fakulta UMB). Z vývoja a súčasného stavu kvality na týchto
fakultách je moţno zreteľne pozorovať aké je ťaţké zaloţiť novú fakultu a uspieť s jej
kvalitou hoci v strednodobom intervale 20 rokov. Podobne nevyrovnaný vývoj kvality
vykazuje aj skupina fakúlt TEOL. To je moţno prekvapujúce, ak si uvedomíme, ţe tieto
fakulty sú okrem civilnej riadené aj príslušnou cirkevnou autoritou. Výsledky poukazujú
v tomto prípade na prílišné ambície na oboch stranách. Rovnaké však platí i pre ostatné
skupiny fakúlt. Z ratingu a jeho vývoja za sledované obdobie moţno pozorovať ťaţkosti,
ktoré sprevádza nie tak zaloţenie, ako vlastná prevádzka a kvalitatívny vývoj nových fakúlt,
zaloţených za ostatných 20 rokov. S ohľadom na moţnosti slovenskej spoločnosti je zrejmé,
ţe menej by bolo viac. Priamo povedané, menej fakúlt s primeranou kvalitou by, pri
rovnakom mnoţstve prostriedkov, bolo väčším prínosom pre štúdium, výskum i celú
spoločnosť.
Rating vysokých škôl je ich štatisticko-výkonovým, príslušne kondenzovaným
hodnotením. Keďţe rating bol zostavený ako porovnanie výkonových jednotiek (fakúlt)
s najlepšou v skupine, rating vysokých škôl o.i. ukazuje aj podiel fakúlt príslušnej vysokej
školy na vedúcom postavení v príslušnej skupine a/alebo skupinách fakúlt. Zároveň rating
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
61
poukazuje na rovnomernosť rozloţenia kvality medzi fakultami príslušnej vysokej školy.
Rating vysokých škôl je z tohto hľadiska aj zrkadlom vývoja a riadenia vysokých škôl.
Nevyrovnaná kvalitatívna úroveň v rámci univerzity, ktorá pretrváva, a preto nie je obrazom
fakúlt v stave zrodu, poukazuje na nie najvhodnejší spôsob riadenia danej školy. Ako príklad
takejto nevyrovnanej kvality v rámci vysokej školy môţe slúţiť Ţilinská univerzita, ktorej
rating fakúlt pokrýva takmer rovnomerne celú hodnotiacu škálu. Opačný obraz poskytujú
Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorých rating fakúlt
sa sústreďuje do jednej ratingovej úrovne („A“ resp. „C“).
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
62
POROVNANIE KOMPLEXNEJ AKREDITÁCIE A ARRA RATINGOV
ÚVOD
Porovnanie Komplexnej akreditácie ako bola táto zverejnená Ministerstvom školstva
SR16
a v zápisniciach AK17
a ARRA Ratingami bolo vykonané pre skupinu 20 verejných
a jednu súkromnú vysokú školu. Zúţenie počtu vysokých škôl z 27, ktoré boli zahrnuté do
Komplexnej akreditácie na 21 v tejto je dané verejnou dostupnosťou údajov. Tá je
zabezpečená z oficiálnych zdrojov Ministerstva školstva SR pre 20 verejných vysokých škôl.
Súkromná Vysoká škola sv. Alţbety zverejňuje rovnaký rozsah svojich údajov ako verejné
vysoké školy na svojej internetovej stránke. Ostatné, tak súkromné ako aj štátne vysoké školy
nemajú verejne dostupný potrebný rozsah údajov preto nie sú zahŕňané ani do pravidelných
výročných správ ARRA (ARRA Ranking) ani do tejto štúdie.
METODIKA
Rozdiel medzi výsledkami zaradenia vysokých škôl v Komplexnej akreditácii
a výsledkami ARRA Ratingov je predovšetkým dôsledkom rozdielov v metodík, ktoré boli
v tej ktorej klasifikácii pouţitá. V tabuľke 10 je prehľad ukazovateľov výkonu, ktoré boli
pouţité v kaţdej z týchto metodík. Je zrejmé, ţe Komplexná akreditácia sa sústredila predo-
všetkým na kvantitatívne ukazovatele/parametre. V oblasti výskumu pouţíva len jediný
relevantný objektívny ukazovateľ – počet a druh publikácií, ktorý má výrazný kvalitatívny
charakter. A hoci aj ďalšie pouţité parametre nesú istý kvalitatívny prvok (doktorandské
štúdium, granty) je celkový výsledok hodnotenia významným spôsobom ovplyvňovaný
kvantitatívnym charakterom parametrov („rozsah doktorandského štúdia“) a ich subjektivitou
(1/3 váhy tvoria „kvalita výskumnej infraštruktúry“ a tzv. „ostatné aspekty“). Pre zaradenie
vysokej školy pouţíva Komplexná akreditácia pre klasifikáciu vzdelávacieho výkonu jediný,
aj to kvantitatívny parameter.
Naopak metodika ARRA ratingov vyuţíva pre oba modely sériu
ukazovateľov/parametrov, ktoré majú výrazný kvalitatívny charakter. Vedomá si
komplexného charakteru kaţdej vysokej školy pouţíva ARRA vyváţený pomer medzi
ukazovateľmi výskumného výkonu a ukazovateľmi vzdelávacieho výkonu. Podrobná analýza
a porovnanie týchto ukazovateľov je uvedené ďalej.
16
www.minedu.sk 17
Zápisnica 36 aţ 48
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
63
Tabuľka 10. Ukazovatele výkonu pouţité pre klasifikácie
UKAZOVATELE ARRA UKAZOVATELE AK
výskum výskum
VV1a, publikácie/tvorivý zamestnanec „atribút výstupov“
VV2, počet citácií/tvorivý zamestnanec 50 výstupov výskumu (publikácie)
VV2a, citácie /publikácia „atribút prostredia“
VV4a, PhD absolventi / PhD študenti rozsah a výsledky doktorandského štúdia
(váha aspoň 1/3)
VV5, PhD absolventi/prof.,doc. objem finančných prostriedkov (grantov)
získaných na projekty riešené na fakulte
v hodnotenej oblasti v hodnotenom období
(váha aspoň 1/3)
VV6, denní PhD/denní štud. kvalita výskumnej infraštruktúry (prístrojové
vybavenie, kniţnice, počítačové vybavenie -
váha aspoň 1/6)
VV7, VEGA granty/tvorivý zamestnanec ostatné aspekty charakterizujúce prostredie,
v ktorom sa realizuje výskum (váha aspoň
1/6)
VV8, APVV/tvorivý zamestnanec „atribút ocenenia“ 30 výsledkov fakulty
VV9, zahraničné granty/tvorivý zamestnanec uskutočnené vyţiadané prednášky
VV10, suma granty/tvorivý zamestnanec členstvo v národných a medzinárodných
výboroch v oblasti výskumu
poverenia z externého prostredia na
organizovanie konferencií
členstvo v edičných radách medzinárodných
časopisov
členstvo v národných a medzinárodných
komisiách a porotách
ocenenia a vyznamenania
vzdelávanie vzdelávanie
SV1, počet študentov/učiteľ počet študentov v študijných programoch
prvého a druhého stupňa na prepočítaný
evidenčný počet vysokoškolských učiteľov
SV2, počet študentov/ prof. alebo doc.
SV3, počet učiteľov s PhD/učiteľ
SV4, počet prof. a doc/učiteľ
SV6, prihlásení/plán
SV7, počet zapísaných/prijatých
SV8 podiel zahraničných študentov
Analýza a porovnanie parametrov a ukazovateľov pre vlastné zaraďovanie (rating)
vysokých škôl sú uvedené v tabuľke 11. Vyplýva z nej, ţe všetky tri klasifikácie pouţili pre
rating vysokých škôl príbuzné parametre a ukazovatele, hoci v rozličnej štruktúre a miere.
Tak Komplexná akreditácia pouţila ukazovateľ „publikácie“ len v jednoduchej verzii
sumárneho počtu publikácií v odbore za obdobie a fakultu, kým ARRA Ratingy pouţili tento
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
64
ukazovateľ v podobe troch samostatných parametrov (počet publikácií na tvorivého
pracovníka, počet citácií na tvorivého pracovníka a počet citácií na publikáciu). Rovnako
ukazovateľ „granty domáce“ pouţila Komplexná akreditácia len v jednoduchej podobe sumy
prostriedkov získaných príslušnou fakultou za dané obdobie, kým ARRA Ratingy pouţili
sústavu aţ štyroch parametrov (suma prostriedkov VEGA grantov na akademického
pracovníka, suma APVV prostriedkov na akademického pracovníka a suma prostriedkov zo
zahraničných grantov na akademického pracovníka a celková suma grantových prostriedkov
na akademického pracovníka). V prípade doktorandského štúdia pouţila Komplexná
akreditácia tri parametre (počet PhD absolventov na školiteľa, počet „PhD publikácií“ na PhD
študenta a počet PhD študentov na celkový počet učiteľov). ARRA Ratingy pouţili tieţ tri
parametre (pomer PhD absolventov a PhD študentov, pomer PhD študentov a školiteľov
a pomer denných PhD študentov voči denným študentom). Z porovnania vyplýva, ţe jeden
z týchto parametrov bol rovnaký, resp. veľmi príbuzný (pomer PhD študentov a školiteľov
resp. učiteľov). Najväčší rozdiel medzi klasifikáciami bol v parametroch vzdelávania. Kým
Komplexná akreditácia pouţila na klasifikáciu (rating) len jediný, aj to kvantitatívny,
parameter (počet študentov 1. a 2. stupňa na učiteľa) ARRA Ratingy ich pouţili sedem, čo je
vôbec najvyšší počet parametrov z jednej charakteristickej skupiny. Počet pouţitých
parametrov či ukazovateľov nie je síce pre výsledok rozhodujúci, ale pouţitie výrazne
kvalitatívnych ukazovateľov ako tomu je v prípade ARRA Ratingov zvyšuje vypovedaciu
hodnotu samotnej klasifikácie.
Z tabuľky 11 je zrejmý nielen arbitrárny charakter stupníc pouţitých pri oboch
klasifikáciách, ale predovšetkým miernosť, či priam nízka náročnosť Komplexnej akreditácie
na hodnotených. Veď pre dosiahnutie úrovne „univerzitná vysoká škola“ stačilo, aby 60%
fakúlt splnilo poţadované kritériá aspoň na úrovni B-, resp. C+, čo sú piaty resp. šiesty
klasifikačný stupeň v stanovenej desať stupňovej stupnici Komplexnej akreditácie. Inak
povedané pre slovenskú vysokú školu stačilo na začlenenie medzi „univerzitné vysoké školy“,
aby aspoň 60% jej fakúlt splnilo aspoň priemernú, či mierne podpriemernú úroveň
stanovených ukazovateľov vo výskume. To znamená, ţe na Slovensku je uţ priemer
povaţovaný za univerzitnú úroveň. Všetko ostatné t.j. podpriemer stačí uţ na druhý najvyšší
stupeň tzv. ne-zaradenú vysokú školu.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
65
Tabuľka 11. Parametre a ukazovatele pre klasifikáciu vysokých škôl (minimálne hodnoty
resp. rozsahy)
AK Univerzity Ne-Univerzity Odborné VŠ Iné
pravidlo parameter ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ
KZ -1 (publikácie)
60% fakúlt/ 50% pre
OVŠ 4,00 – 2,50
B-
2,49 – 1,50
C+
< 1,50
C-
/
KZ -2 (granty
domáce) Sk/osoba 60 000 40 000 20 000 /
KZ-3 (PhD
absolventi/školiteľa)
60% fakúlt 1/3 ? ? /
KZ -4 (PhD
publikácie) 60% fakúlt C+ ? ? /
KZ-5 (počet PhD
študentov/učiteľ)
počet PhD študentov/učiteľ min. 1 ? ? /
KZ-6 (počet
študentov 1. a
2./učiteľ)
počet študentov 1. a 2.
stupňa/učiteľ max. 20 max. 25 max. 30
ARRA „A” A B B C
VV1a publikácie/tvorivý
Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
VV2 počet
citácií/tvorivý Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
VV2a citácie
/publikácia Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
VV7 VEGA granty/osoba
Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
VV8 APVV/osoba Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
VV9 zahraničné
granty/osoba Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
VV10 suma
granty/osoba Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
VV4a PhD
absolventi / PhD študenti
Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
VV5 PhD
absolventi/prof.,doc. Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
VV6 denní
PhD/denní štud. Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
SV1 počet
študentov/učiteľ Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
SV2 počet
študentov/ prof. alebo
doc.
Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
SV3 počet
učiteľov s PhD/učiteľ Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
SV4 počet prof. a
doc/učiteľ Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
Použité len pre ARRA
SV6 prihlásení/plán
Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
SV7 počet
zapísaných/prijatých Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
SV8 podiel
zahraničných študentov
Pomer k priemeru v
skupine +,+ +,- -,+ -,-
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
66
ARRA „B” A B C D
VV1a publikácie/tvorivý
Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
VV2 počet
citácií/tvorivý Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
VV2a citácie
/publikácia Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
VV7 VEGA granty/osoba
Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
VV8 APVV/osoba Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
VV9 zahraničné
granty/osoba Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
VV10 suma
granty/osoba Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
VV4a PhD
absolventi / PhD
študenti
Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
VV5 PhD
absolventi/prof.,doc. Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
VV6 denní
PhD/denní štud. Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
SV1 počet
študentov/učiteľ Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
SV2 počet
študentov/ prof. alebo doc.
Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
SV3 počet
učiteľov s PhD/učiteľ Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
SV4 počet prof. a
doc/učiteľ Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
Použité len pre ARRA
SV6 prihlásení/plán
Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
SV7 počet
zapísaných/prijatých Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
SV8 podiel
zahraničných študentov
Pomer k najlepšiemu
v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0
V tabuľke 12 sú uvedené klasifikačné stupnice pouţité pri jednotlivých klasifikáciách.
Z tabuľky je zrejmé, ţe rating bol pre všetky tri klasifikácie príbuzný a to napriek tomu, ţe
v rámci Komplexnej akreditácie bola na hodnotenie výskumu pouţitá 10 stupňová
klasifikačná stupnica. ARRA Ratingy pouţili síce štyri ratingové klasifikačné stupne, ale pre
priame porovnanie s Komplexnou akreditáciou boli pouţité len prvé tri, čím sa oba ARRA
Ratingy zreteľne priblíţili ku klasifikácii Komplexnej akreditácie.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
67
Tabuľka 12. Klasifikačné stupnice pre ratingy
AK ARRA „A” ARRA „B”
STUPNICA RATING STUPNICA REDUKOVANÁ
KLASIFIKÁCIA
CVV CSV RATING STUPNICA
[%]
RATING
4,00-3,75 A 93,80% A + + A 100-80,0 A
3,74-3,50 A- 87,50% A + + A 100-80,0 A
3,49-3,25 B+ 81,30% A + + A 100-80,0 A
3,24-2,75 B 68,80% B + - B 79,9-60,0 B
2,74-2,50 B- 62,50% B + - B 79,9-60,0 B
2,49-2,25 C+ 56,30% C - + B 59,9-40,0 C
2,24-1,75 C 43,80% C - + B 59,9-40,0 C
1,74-1,50 C- 37,50% D - - C < 40,0 D
1,49-1,25 D+ 31,30% D - - C < 40,0 D
1,24-1,00 D 25,00% D - - C < 40,0 D
VÝSLEDKY
Klasifikácia vysokých škôl
V tabuľke 13 je porovnanie začlenenia vysokých škôl podľa výsledkov Komplexnej
akreditácie a ARRA Ratingu z oboch modelov. Z tabuľky vyplýva, ţe na rozdiel od ARRA
Ratingov ţiadna vysoká škola nebola pôvodne v rámci Komplexnej akreditácie zaradená
medzi odborné vysoké školy (v ARRA Ratingoch klasifikácia „C“). Dodatočnými
iniciatívami ministerstva školstva voči Vysokej škole svätej Alţbety po ktorých AK
prehodnotila jej údaje sa ukazuje, ţe s ohľadom na uznesenie 49.5.2.4. o plnení „Kritérií pre
začlenenie ...“ bude VŠSA zaradená ako jediná medzi „odborné vysoké školy“. To nesvedčí
o príliš vysokej rozlišovacej schopnosti metodiky Komplexnej akreditácie. O iných moţných
dôvodoch slabého rozlíšenia medzi úrovňami jednotlivých vysokých škôl nie je dostatok
spoľahlivých údajov.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
68
Tabuľka 13. Porovnanie výsledkov Komplexnej akreditácie a ARRA Ratingov (vysoké školy
sú usporiadané podľa ARRA Ratingu Model A)
RATING 2009
ARRA
"A"
ARRA
"B" AK
ROZDIEL
"A"- "B"
ROZDIEL
"A" - AK
ROZDIEL
"B" - AK
Univerzita Komenského A A A 0 0 0
Univerzita veterinárskeho lekárstva A A A 0 0 0
Trnavská univerzita A A B 0 1 1
Vysoká škola múzických umení A A B 0 1 1
Vysoká škola výtvarných umení A A B 0 1 1
Slovenská technická univerzita A B A 1 0 -1
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A B A 1 0 -1
Slovenská poľnohospodárska univerzita A B A 1 0 -1
Ekonomická univerzita A B (A) 1 0 -1
Technická univerzita Zvolen B B A 0 -1 -1
Akadémia umení B B B 0 0 0
Prešovská univerzita B B B 0 0 0
Vysoká škola sv. Alţbety B B (C?) 0 ? ?
Technická univerzita Košice B C A 1 -1 -2
Ţilinská univerzita B C A 1 0 -2
Univerzita J. Selyeho B C B 1 0 -1
Univerzita Mateja Bela C C (A) 0 -1 -2
Univerzita Konštantína Filozofa C C (A) 0 -1 -2
Katolícka univerzita C C B 0 -1 -1
Trenčianska univerzita A. Dubčeka C C B 0 -1 -1
Univerzita sv. Cyrila a Metoda C C B 0 -1 -1
Zaujímavý pohľad dáva vzájomné porovnanie ratingov jednotlivých škôl navzájom.
Predovšetkým je zrejmé, ţe ARRA ratingy sa líšia zvoleným benchmarkom. „Priemer“ ako
benchmark v Modeli A rozširuje rating „A“ i „B“ a zmenšuje rozsah ratingu „C“. Naopak,
„Najlepší v skupine“ ako benchmark v Modeli B významným spôsobom zuţuje rozsah
ratingu „A“ a rozširuje rozsah ratingu „C“, čo poukazuje na jeho významnejšiu kvalitatívnu
orientáciu v porovnaní s Modelom A.
Porovnanie ARRA ratingov s Komplexnou akreditáciou ukazuje na významné
rozdiely v dosiahnutej klasifikácii. Tieto rozdiely sú predovšetkým obrazom principiálne inak
stanovených cieľov, odlišných prístupov a z nich odvodených metodík klasifikácie. Len pre
dve vysoké školy so zaradením v rámci Komplexnej akreditácie medzi univerzity bola
dosiahnutá úplná zhoda medzi všetkými tromi pouţitými modelmi ratingu (UK a UVL
s ratingami A,A,A). Komplexná akreditácia ďalších dvoch vysokých škôl, ktoré boli v rámci
komplexnej akreditácie zaradené medzi ne-univerzitné vysoké školy je tieţ zhodná s oboma
ARRA Ratingami (AU a PU, ratingy B,B,B). Výsledok je v zhode s očakávaním, ţe
štatisticky, zvlášť pri snahe zosúladiť pouţité klasifikačné stupnice, budú niektoré,
predovšetkým krajné hodnoty kvality, navzájom zhodné bez ohľadu na odlišnosti v pouţitých
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
69
metodikách. Z tohto hľadiska rozdiely v metodikách zvýrazňuje fakt, ţe ţiadna zhoda medzi
k Komplexnou akreditáciou a ARRA ratingami sa nedosiahla pre skupinu škôl s najniţšou
kvalitou. Kým ARRA Ratingy jednoznačne poukazujú na nízku kvalitu istej skupiny
vysokých škôl Komplexná akreditácia sa uspokojila len s diferenciáciou univerzít od
ostatných vysokých škôl. To je málo i na prvotinu akou Komplexná akreditácia nesporne je.
V prípade oboch akadémií umení bola dosiahnutá zhoda v ratingoch ARRA, ale
v rámci Komplexnej akreditácie obe školy skončili medzi tzv. nezaradenými vysokými
školami. To poukazuje na fakt, ţe Komplexná akreditácia priorizovala výskumný výkon
v absolútnej škále (ktorý nie je úplne vlastný umeleckým vysokým školám), kým ARRA
ratingy vychádzajú z hodnotenia kvality v rámci príbuzných fakúlt. Podobný výsledok získala
aj Trnavská univerzita, ktorá získala oba ARRA ratingy A, ale v Komplexnej akreditácii
zaradenie medzi „ne-univerzitné“ vysoké školy.
Nasleduje skupina štyroch vysokých škôl (STU, UPJŠ, SPU a EU), ktorých rating
A v Komplexnej akreditácii je v súlade s ARRA Ratingom v Modeli A, ale uţ nie s ARRA
Ratingom v Modeli B. Tento výsledok hovorí, ţe tieto vysoké školy patria k nadpriemerným
slovenským vysokým školám, čo potvrdzuje aj ich zaradenie do kategórie univerzitných
vysokých škôl v Komplexnej akreditácii. Výstrahou je však druhý ARRA rating B (v Modeli
B), ktorý poukazuje na fakt, ţe kvalita fakúlt týchto škôl je značne nevyrovnaná, pričom
väčšina z nich výrazne zaostáva v kvalite v porovnaní s najlepšou v skupine. Tieţ zvláštny
spôsob, akým SPU a EU získali klasifikáciu „A“ v KA nepridáva tomuto výsledku KA na
dôveryhodnosti.
Ďalšia skupina vysokých škôl (TUZVO, AU, PU, VŠSA) tvorí akýsi predel
v ratingoch. Ţiadna z nich nezískala ani jeden ARRA rating na úrovni „A“. Zato TUZVO
získala v rámci Komplexnej akreditácie klasifikáciu „A“. AU a PU získali všetky tri ratingy
„B“ čím sa zaradili medzi klasické priemerné vysoké školy, hoci vzdelávanie na AU ukazuje
v Modeli A ARRA ratingov nadpriemernú úroveň. Prípad Vysokej školy svätej Alţbety si
ţiada samostatný komentár. V rámci Komplexnej akreditácie získala škola najprv rating „A“,
aby bol tento následne spochybnený ministerstvom školstva. Na základe výsledkov kontroly
nebol proces komplexnej akreditácie tejto školy doteraz ukončený a AK prehodnocuje svoju
pôvodnú správu. Ako ukazujú uznesenia zo 49. zasadnutia AK škola po overení nových
skutočností spĺňa pravdepodobne kritériá len pre zaradenie medzi „odborné vysoké školy“!!
Technická univerzita Košice, Ţilinská univerzita získali polovicu ARRA ratingov „B“
a polovicu „C“, čo znamená klasický slovenský priemer tak vo výskume ako aj vo vzdelávaní.
Pritom v rámci Komplexnej akreditácie boli vysoké školy z tejto skupiny získali postavenie
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
70
univerzity. To zaráţa tak v prípade TUKE, ktorá v oboch ARRA ratingoch vykázala práve len
priemernú, či dokonca podpriemernú mieru kvality svojich činností ako aj v prípade ŢU. Tá
získala klasifikáciu „A“ univerzitnej vysokej školy v samom závere Komplexnej akreditácie
zaujímavým spôsobom.
Univerzita J. Seleyeho sa od predchádzajúcich dvoch vysokých škôl líši len tým, ţe na
rozdiel od nich nezískala postavenie univerzitnej vysokej školy, čo v istej chvíli sebakriticky
priznali aj jej predstavitelia. Je však zaujímavé, ţe výkon UJS vo vzdelávaní ako to ukazuje
Model A ARRA ratingov patrí medzi slovenský nadpriemer.
Skupina vysokých škôl do ktorej patrí UMB, KU, UKF, TUAD a UCM získala oba
ARRA ratingy „C“. To poukazuje na podpriemerné výkony ich fakúlt tak vo výskume ako ja
vo vzdelávaní. V Komplexnej akreditácii však „prekvapujúco“ tak UMB ako aj UKF
dodatočne získali odporúčanie AK na zaradenie medzi „univerzitné vysoké školy“. To sú
ďalšie dve vysoké školy, ktorých výsledky Komplexnej akreditácie sa zásadne líšia od ARRA
ratingov (podobne ako ŢU a SPU). Spolu so zvláštnym postupom známym uţ pri akreditácii
ŢU a SPU aj tieto dve vysoké školy získali odporúčanie AK na zaradenie medzi „univerzitné
vysoké školy“ na poslednú chvíľu a po oficiálnom ukončení ich komplexnej akreditácie.
Rozdiely medzi ARRA ratingami a Komplexnou akreditáciou v tejto skupine vysokých škôl
poukazujú na významnosť rozdielov v metodikách ARRA Ratingov a Komplexnej akreditácie
predovšetkým z hľadiska subjektívnosti a kvantitatívneho charakteru ukazovateľov
Komplexnej akreditácie, ako aj z hľadiska ďalších postupov potom, ako bola známa primárna
klasifikácia týchto škôl v hodnotiacej správe AK. Z porovnania ratingov práve tejto skupiny
vysokých škôl je zrejmé, ţe Komplexná akreditácia nevyústila do úplnej a kvalitatívnej
diferenciácie slovenskej „monokultúry“ univerzít a „univerzít“ a uspokojila sa
s oddiferencovaním skupiny univerzít. Je na škodu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na
Slovensku, ţe v tomto kritickom momente prvej diferenciácie a vykročenia (?) k profesne
i kvalitatívne rôznorodej štruktúre vysokých škôl nebol dostatok odvahy na dôslednú
diferenciáciu, čo je nevyhnutný predpoklad riadneho rozvoja celého systému.
Klasifikácia fakúlt
Ako bolo uvedené uţ skôr, je klasifikácia fakúlt reprezentujúcich jednotlivé odbory
alebo ich charakteristické skupiny správnejšia a presnejšia, jednoducho kvalitatívne
preukaznejšia ako klasifikácia komplexných štruktúr akými vysoké školy nesporne sú.
Klasifikácia fakúlt je však výrazne náročnejšia tak na spracovanie ako aj na interpretáciu
a prezentáciu. Pre zjednodušenie a vyššiu blízkosť ARRA Ratingu v Modeli A bolo
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
71
porovnanie klasifikácie ARRA Ratingami a Komplexnej akreditácie na úrovni fakúlt
vykonané len porovnaním ARRA Ratingu A a Komplexnej akreditácie. Výsledky sú uvedené
v tabuľke 14. Z tabuľky vyplýva, ţe porovnávaných bolo spolu 104 fakúlt zoradených podľa
príslušnosti k vysokej škole. Štatistické porovnanie výsledkov je na obrázku 9.
Obrázok 9. Štatistické porovnanie výsledkov ARRA Ratingu A a Komplexnej
akreditácie fakúlt.
-4
-3
-2
-1
0
1
2
3
4
0,00% 5,00% 10,00% 15,00% 20,00% 25,00% 30,00% 35,00%
KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA
ARRA Rating A
Štatistické porovnanie výsledkov ukazuje, ţe nehodnotených bolo 4,81%. V rámci
hodnotených fakúlt bola úplná zhoda ratingov 29,29%, odchýlka o jeden stupeň bola pre
44,44% fakúlt, pričom prevaţovala odchýlka smerom k vyššiemu ratingu Komplexnej
akreditácie (28,28%) oproti ARRA Ratingu A (16,16%). Odchýlka o dva stupne bola zistená
pre 20,20% fakúlt, pričom úplne prevaţovala odchýlka smerom k vyššiemu ratingu
Komplexnej akreditácie (16,16%) oproti vyššiemu ARRA Ratingu A (4,04%). Odchýlka o tri
stupne bola zistená pre 6,06 % fakúlt pričom všetky odchýlky boli na prospech Komplexnej
akreditácie. V prípade, ţe úplnú zhodu oboch ratingov a odchýlku o jeden stupeň budeme
povaţovať za výsledky v rámci akceptovateľnej miery zhody potom táto dosiahne úroveň
73,74%. Tento výsledok moţno interpretovať tak, ţe bez ohľadu na rozdiely v metodike bola
dosiahnutá zhoda medzi Komplexnou akreditáciou a ARRA Ratingom A (porovnanie
s priemerom) pre takmer 3/4 fakúlt, pričom extrémne odchýlky (3 stupne) boli zistené len pre
6,06% fakúlt.
Tabuľka 14 umoţňuje porovnať a hodnotiť ratingy a ich rozdiely pre fakulty
jednotlivých vysokých škôl. Najväčšiu nezhodu medzi ratingami moţno pozorovať u SPU,
keď z jej piatich hodnotených fakúlt v troch prípadoch bola zistená nezhoda vyššia ako 2.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
72
Rovnako bola zistená vysoká miera nezhody Komplexnej akreditácie a ARRA Ratingu A pre
Trnavskú univerzitu, ktorej päť hodnotených fakúlt vykazuje v troch prípadoch nezhodu o dva
stupne, pričom prevaţuje nezhoda v prospech vyšších ratingov ARRA ako Komplexnej
akreditácie. Podobne v prípade UMB bola zistená nezhoda ratingov aspoň o dva stupne pre
tri zo šiestich hodnotených fakúlt. Menej výrazná je táto nezhoda v prípade Ţilinskej
univerzity, keď z jej siedmych hodnotených fakúlt tri vykazujú nezhodu medzi ratingami
v rozsahu aspoň dva stupne. Pozoruhodná je relatívna zhoda ratingov v prípade TUKE, keď
v rámci jej komplexnej akreditácie väčšina fakúlt získala rating B (A:B = 3:5), čo je v celkom
dobrej zhode s ARRA ratingom „B“ (4xA, 2xB, 3xD). Napriek tomu bola TUKE zaradená
medzi univerzity. Opačným prípadom je Vysoká škola múzických umení, ktorá vykazuje
úplnú zhodu oboch klasifikácií jej fakúlt na úrovni A, ale napriek tomu bola táto škola
zaradená medzi tzv. ne-zaradené vysoké školy. Ostatné rozdiely medzi ratingami fakúlt
jednotlivých vysokých škôl majú skôr singulárny charakter odráţajúci pravdepodobne mieru
subjektivity pracovných skupín i AK v rámci Komplexnej akreditácie. Toto konštatovanie sa
opiera o fakt, ţe v rámci ARRA ratingov boli pouţité výlučne verejne dostupné objektívne
údaje, kým v prípade Komplexnej akreditácie mala časť jej ukazovateľov i metodiky
charakter peer review hodnotenia „na mieste“, čo je nanajvýš subjektívna časť akejkoľvek
klasifikácie.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
73
Tabuľka 14. Porovnanie klasifikácie fakúlt podľa ARRA Ratingu „A“ a podľa Komplexnej akreditácie (redukovaná stupnica) v štruktúre podľa
vysokých škôl
FAKULTA ŠKOLA
ARRA Rating
"A"
Redukovaná klasifikácia
AK Rozdiel
Fakulta dramatických umení Akadémia umení C C 0
Fakulta muzických umení Akadémia umení A A 0
Fakulta výtvarných umení Akadémia umení C A 2
Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita C B 1
Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita A C -2
Fakulta podnikového manaţmentu Ekonomická univerzita D B 2
Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita A A 0
Obchodná fakulta Ekonomická univerzita A A 0
Podnikovohospodárska fakulta Ekonomická univerzita B B 0
Fakulta zdravotníctva Katolícka univerzita D C 1
Filozofická fakulta Katolícka univerzita D C 1
Pedagogická fakulta Katolícka univerzita D C 1
Teologická fakulta Katolícka univerzita D B 2
Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita A B -1
Fakulta manaţmentu Prešovská univerzita D / /
Fakulta športu Prešovská univerzita A / /
Fakulta zdravotníctva Prešovská univerzita D C 1
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
74
Filozofická fakulta Prešovská univerzita A B -1
Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovská univerzita C A 2
Pedagogická fakulta Prešovská univerzita B B 0
Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovská univerzita A B -1
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita D A 3
Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenská poľnohospodárska univerzita B A 1
Fakulta ekonomiky a manaţmentu Slovenská poľnohospodárska univerzita A A 0
Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita B / /
Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva Slovenská poľnohospodárska univerzita D A 3
Technická fakulta Slovenská poľnohospodárska univerzita C A 2
Fakulta architektúry Slovenská technická univerzita C A 2
Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita A A 0
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita A A 0
Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita B A 1
Materiálovotechnologická fakulta Slovenská technická univerzita D A 3
Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita A A 0
Strojnícka fakulta Slovenská technická univerzita C B 1
Ekonomická fakulta Technická univerzita Košice A A 0 Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technická univerzita Košice A B -1
Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita Košice B A 1
Fakulta umení Technická univerzita Košice D B 2
Fakulta výrobných technológií Technická univerzita Košice D A 3
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
75
Hutnícka fakulta Technická univerzita Košice A B -1
Letecká fakulta Technická univerzita Košice D / /
Stavebná fakulta Technická univerzita Košice B B 0
Strojnícka fakulta Technická univerzita Košice A B -1
Drevárska fakulta Technická univerzita Zvolen D B 2
Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen C B 1
Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technická univerzita Zvolen D C 1
Lesnícka fakulta Technická univerzita Zvolen A B -1
Fakulta mechatroniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka D C 1
Fakulta priemyselných technológií Trenčianska univerzita A. Dubčeka A A 0
Fakulta sociálno ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita A. Dubčeka D C 1
Fakulta špeciálnej techniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka D B 2
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavská univerzita A C -2
Filozofická fakulta Trnavská univerzita B B 0
Pedagogická fakulta Trnavská univerzita A C -2
Právnická fakulta Trnavská univerzita C A 2
Teologická fakulta Trnavská univerzita A B -1
Ekonomická fakulta Univerzita J. Selyeho D C 1
Fakulta reformovanej teológie Univerzita J. Selyeho C B 1
Pedagogická fakulta Univerzita J. Selyeho C C 0
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
76
Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského A B -1
Fakulta managementu Univerzita Komenského C B 1
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského A A 0
Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzita Komenského A B -1
Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzita Komenského A C -2
Farmaceutická fakulta Univerzita Komenského A A 0
Filozofická fakulta Univerzita Komenského A B -1
Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského A A 0
Lekárska fakulta Univerzita Komenského A A 0
Pedagogická fakulta Univerzita Komenského C C 0
Právnická fakulta Univerzita Komenského C A 2
Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského A A 0
Rímskokatolícka cyr.-met. bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského A B -1
Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa C C 0
Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzita Konštantína Filozofa C B 1
Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzita Konštantína Filozofa D C 1
Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa C A 2
Pedagogická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa A B -1
Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela D A 3
Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela D B 2
Fakulta politických vied Univerzita Mateja Bela A A 0
Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela D C 1
Filologická fakulta Univerzita Mateja Bela D / /
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
77
Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela C B 1
Právnická fakulta Univerzita Mateja Bela D B 2
Fakulta verejnej správy Univerzita Pavla Jozefa Šafárika D C 1
Lekárska fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A A 0
Právnická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika C A 2
Prírodovedecká fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A A 0
Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda C B 1
Fakulta prírodných vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda D C 1
Filozofická fakulta Univerzita sv. Cyrila a Metoda D C 1
Univerzita veterinárskeho lekárstva Univerzita veterinárskeho lekárstva A A 0
Divadelná fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0
Filmová a televízna fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0
Hudobná a tanečná fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0
Vysoká škola sv. Alţbety Vysoká škola sv. Alţbety B A 1
Vysoká škola výtvarných umení Vysoká škola výtvarných umení A B -1
Elektrotechnická fakulta Ţilinská univerzita C B 1
Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Ţilinská univerzita A B -1
Fakulta prírodných vied Ţilinská univerzita D C 1
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
78
Fakulta riadenia a informatiky Ţilinská univerzita D A 3
Fakulta špeciálneho inţinierstva Ţilinská univerzita D B 2
Stavebná fakulta Ţilinská univerzita C A 2
Strojnícka fakulta Ţilinská univerzita A B -1
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
79
V Tabuľke 15 je porovnanie klasifikácie fakúlt podľa ARRA Ratingu „A“ a podľa
Komplexnej akreditácie (redukovaná stupnica) v štruktúre podľa odborov výskumu.
Z tabuľky vyplýva, ţe najväčšia zhoda medzi ARRA Ratingami a komplexnou akreditáciou je
pre skupinu odborov PRIR, MED a UMEL. Výnimkami v tejto zhode sú Fakulta
zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity s výrazne lepším ratingom ARRA ako
ratingom z Komplexnej akreditácie a Fakulta výtvarných umení Akadémie umení, ktorá
získala naopak podstatne lepší rating v Komplexnej akreditácii ako v ARRA ratingu. Podobne
v skupine EKONOM je súlad medzi ARRA ratingom A a komplexnou akreditáciou porušený
len v prípade fakulty podnikového manaţmentu EU (rozdiel 2) a Ekonomickej fakulty UMB
(rozdiel 3). Obe tieto výnimky ukazujú vyšší rating v rámci Komplexnej akreditácie ako
rating ARRA. Naopak najväčší nesúlad ARRA Ratingov a Komplexnej akreditácie moţno
najvýraznejšie pozorovať pre skupinu odborov AGRO, ale obdobne výrazný je nesúlad týchto
ratingov aj pre skupinu odborov TECH a OSTATNÉ. Systematicky na jednu stranu sú
orientované vzájomné odchýlky ratingov v skupine PRAV a v skupine TEOLOG. Kým
v skupine PRAV ide o rozdiel dvoch stupňov v prospech Komplexnej akreditácie pre všetky
hodnotené fakulty, v skupine TEOLOG ide o jednostupňový systematický rozdiel v prospech
ARRA Ratingu A. Výnimku tvoria len Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta Prešovskej
univerzity a Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ruţomberku, ktoré majú rating
posunutý v prospech Komplexnej akreditácie o dva stupne. Tento rozdiel je daný diametrálne
odlišnými výsledkami ratingu oboch fakúlt v ARRA Ratingu A v porovnaní s Komplexnou
akreditáciou. Obdobný charakter má i porovnanie ratingov v skupine FILOZOF, kde výnimku
v prospech Komplexnej akreditácie tvoria Filozofická fakulta UKF a Fakulta humanitných
vied UMB. Moţno konštatovať, ţe na týchto javoch sa prejavuje predovšetkým
homogénnejšia, menej diferencovaná klasifikácia Komplexnej akreditácie s 22,22 %
podielom najniţšej klasifikácie „C“ v porovnaní s ARRA Ratingom A v ktorom podiel
najniţších klasifikácií „C“ a „D“ dosiahol 53,53%.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
80
Tabuľka 15. Porovnanie klasifikácie fakúlt podľa ARRA Ratingu „A“ a podľa Komplexnej akreditácie (redukovaná stupnica) v štruktúre podľa
odborov výskumu.
FAKULTA ŠKOLA
ARRA Rating
"A"
Redukovaná klasifikácia
AK Rozdiel
AGRO
Univerzita veterinárskeho lekárstva Univerzita veterinárskeho lekárstva A A 0
Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenská poľnohospodárska univerzita B A 1
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita D A 3
Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva Slovenská poľnohospodárska univerzita D A 3
Lesnícka fakulta Technická univerzita Zvolen A B -1
Drevárska fakulta Technická univerzita Zvolen D B 2
UMEL
Hudobná a tanečná fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0
Filmová a televízna fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0
Divadelná fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0
Vysoká škola výtvarných umení Vysoká škola výtvarných umení A B -1
Fakulta muzických umení Akadémia umení A A 0
Fakulta výtvarných umení Akadémia umení C A 2
Fakulta dramatických umení Akadémia umení C C 0
Fakulta umení Technická univerzita Košice D B 1
MED
Lekárska fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A A 0
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
81
Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského A A 0
Farmaceutická fakulta Univerzita Komenského A A 0
Lekárska fakulta Univerzita Komenského A A 0
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavská univerzita A C -2
Vysoká škola sv. Alţbety Vysoká škola sv. Alţbety B A 1
Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzita Konštantína Filozofa C B 1
Fakulta zdravotníctva Katolícka univerzita D C 1
Fakulta zdravotníctva Prešovská univerzita D C 1
PRIR
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského A A 0
Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského A A 0
Prírodovedecká fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A A 0
Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa C C 0
Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen C B 1
Fakulta prírodných vied Ţilinská univerzita D C 1
Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela D C 1
Fakulta prírodných vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda D C 1
EKONOM
Ekonomická fakulta Technická univerzita Košice A A 0
Fakulta ekonomiky a manaţmentu Slovenská poľnohospodárska univerzita A A 0
Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita A A 0
Obchodná fakulta Ekonomická univerzita A A 0
Podnikovohospodárska fakulta Ekonomická univerzita B B 0
Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita C B 1
Fakulta podnikového manaţmentu Ekonomická univerzita D B 2
Fakulta managementu Univerzita Komenského C B 1
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
82
Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Ţilinská univerzita A B -1
Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela D A 3
Fakulta manaţmentu Prešovská univerzita D / /
Ekonomická fakulta Univerzita J. Selyeho D C 1
TECH
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita A A 0
Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita A A 0
Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita A A 0
Strojnícka fakulta Slovenská technická univerzita C B 1
Fakulta architektúry Slovenská technická univerzita C A 2
Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita B A 1
Materiálovotechnologická fakulta Slovenská technická univerzita D A 3
Hutnícka fakulta Technická univerzita Košice A B -1
Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technická univerzita Košice A B -1
Strojnícka fakulta Technická univerzita Košice A B -1
Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita Košice B A 1
Letecká fakulta Technická univerzita Košice D / /
Stavebná fakulta Technická univerzita Košice B B 0
Fakulta výrobných technológií Technická univerzita Košice D A 3
Technická fakulta Slovenská poľnohospodárska univerzita C A 2
Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technická univerzita Zvolen D C 1
Strojnícka fakulta Ţilinská univerzita A B -1
Fakulta riadenia a informatiky Ţilinská univerzita D A 3
Elektrotechnická fakulta Ţilinská univerzita C B 1
Stavebná fakulta Ţilinská univerzita C A 2
Fakulta špeciálneho inţinierstva Ţilinská univerzita D B 2
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
83
Fakulta špeciálnej techniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka D B 2
Fakulta priemyselných technológií Trenčianska univerzita A. Dubčeka A A 0
Fakulta mechatroniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka D C 1
TEOLOG
Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského A B -1
Rímskokatolícka cyr.-met. bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského A B -1
Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovská univerzita A B -1
Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovská univerzita C A 2
Teologická fakulta Katolícka univerzita D B 2
Teologická fakulta Trnavská univerzita A B -1
Fakulta reformovanej teológie Univerzita J. Selyeho C B 1
FILOZOF
Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita A B -1
Filozofická fakulta Prešovská univerzita A B -1
Filozofická fakulta Trnavská univerzita B B 0
Filozofická fakulta Katolícka univerzita D C 1
Filozofická fakulta Univerzita Komenského A B -1
Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa C A 2
Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela D B 2
Filozofická fakulta Univerzita sv. Cyrila a Metoda D C 1
PRAV
Právnická fakulta Univerzita Komenského C A 2
Právnická fakulta Trnavská univerzita C A 2
Právnická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika C A 2
Právnická fakulta Univerzita Mateja Bela D B 2
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
84
PEDAGOG
Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzita Komenského A C -2
Pedagogická fakulta Univerzita Komenského C C 0
Fakulta športu Prešovská univerzita A / /
Pedagogická fakulta Prešovská univerzita B B 0
Pedagogická fakulta Trnavská univerzita A C -2
Pedagogická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa A B -1
Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela C B 1
Pedagogická fakulta Katolícka univerzita D C 1
Pedagogická fakulta Univerzita J. Selyeho C C 0
OSTATNE
Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzita Komenského A B -1
Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita A C -2
Fakulta politických vied Univerzita Mateja Bela A A 0
Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita B / /
Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzita Konštantína Filozofa D C 1
Fakulta verejnej správy Univerzita Pavla Jozefa Šafárika D C 1
Fakulta sociálno ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita A. Dubčeka D C 1
Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda C B 1
Filologická fakulta Univerzita Mateja Bela D / /
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
85
ZÁVER
Výsledky porovnania ARRA Ratingov a Komplexnej akreditácie ukazujú, ţe napriek
metodickým rozdielom je takéto porovnanie moţné. Jeho uţitočnosť spočíva v metodickej
rovine, keď pripomína význam správneho definovania cieľov ratingov a správneho
a korektného definovania ukazovateľov a samotnej metodiky ich spracovania na informáciu –
rating. Z kvalitatívneho hľadiska porovnanie ukázalo len malú zhodu výsledkov ARRA
Ratingov a Komplexnej akreditácie, predovšetkým pre skupinu univerzít. Pre skupinu
nezaradených vysokých škôl je nezhoda medzi ARRA Ratingami a Komplexnou akreditáciou
predovšetkým výrazom skutočnosti, ţe ARRA Ratingy sú na hodnotených nezávislé
a kvalitatívne orientované, kým Komplexná akreditácia je s hodnotenými konsenzuálna a
viac kvantitatívne orientovaná.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
86
ZÁVER
Štúdia je jednak reflexiou Komplexnej akreditácie vysokých škôl ako túto vykonala
Akreditačná komisia a jednak reflexiou tých trendov, ktoré v oblasti hodnotenia kvality
vysokých škôl patria dnes k významným. Z metodického hľadiska obsahuje materiál tri
metodicky rôzne prístupy k hodnoteniu výkonov, či kvality vysokých škôl. Spoločným
znakom všetkých troch príkladov je arbitrárne rozhodovanie o škálach v rámci ktorých sa
vykonáva klasifikácia (Carnegie), Komplexná akreditácia (AK), či rating (ARRA).
Spoločným znakom Komplexnej akreditácie a ARRA Ratingu bola nevyhnutnosť vykonať
primárne hodnotenie na úrovni skupiny odborov, t.j. na úrovni fakúlt a aţ následne,
sekundárne, zaradiť vysokú školu alebo jej priradiť rating. To ukazuje, ţe pri hodnotení
vysokých škôl (hoci na rôzne účely) nie je moţné nájsť akúsi „prirodzenú“ škálu, nezávislú
od ich komplexného charakteru a zároveň nezávislú od cieľa príslušného hodnotenia.
Kaţdá metodika zameraná na klasifikáciu vysokých škôl by mala byť predovšetkým
spoľahlivá. Aby bola spoľahlivá musí byť správna a presná. Na splnenie správnosti metodiky
a tými celej klasifikácie musia mať tieto zreteľne definovaný účel, či cieľ. Rovnako za účelom
naplnenia podmienky správnosti musí byť metodika transparentná v podobe zrozumiteľne
uvedených ukazovateľov (parametrov) a operácií, ktorými sa dospieva k výsledku.
Podmienka transparentnosti metodiky platí i z hľadiska naplnenia podmienky presnosti.
Podmienka presnosti metodiky musí byť okrem transparentnosti doplnená o podmienku
obecnej dostupnosti a relevantnosti vstupných údajov, ktoré sa v rámci danej klasifikácie
pouţijú na vypracovanie vlastnej klasifikácie.
Z hľadiska výberu parametrov v hodnotení, či spôsobu ich spracovávania do
informácie, sa všetky tri prezentované prípady líšia.
Carnegie Classification® je príkladom metodiky v rámci ktorej sa na účely
klasifikácie skupiny univerzít pouţíva jediný ukazovateľ (parameter), ktorým je výška
výdavkov na výskum a to v dvoch podobách, ako absolútna výška výdavkov a ako výška
výdavkov prepočítaná na jedného akademického (tvorivého) zamestnanca. Tento jediný
ukazovateľ je modernou štatistickou metódou (Principal Component Analysis, PCA)
spracovaný tak, aby umoţnil klasifikáciu sledovanej skupiny univerzít do troch samostatných
skupín v závislosti od absolútnej výšky výdavkov na výskum a výšky týchto výdavkov
prepočítanej na jedného tvorivého zamestnanca. To znamená, ţe výsledok klasifikácie
reflektuje tak celkový objem výdavkov na výskum (parameter „úspešnosť“ školy) ako aj
objem výdavkov na jedného výskumníka (parameter „intenzita“ výskumu). Ako priznávajú
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
87
sami autori, kvalitatívny rozmer pouţitého parametra je neurčitý. Z hľadiska spoľahlivosti
spĺňa táto klasifikácia skôr uvedené základné podmienky pre jej správnosť a presnosť, pretoţe
má jednoznačne definovaný zámer, transparentné parametre (cieľová skupina + ukazovatele) i
operácie na dosiahnutie výsledku a pouţíva verejne dostupné údaje.
Komplexná akreditácia je príkladom metodiky, ktorá pouţíva niekoľko vybraných
parametrov (spolu 6), medzi ktorými prevaţujú parametre charakterizujúce doktorandské
štúdium (povaţované obecne skôr za parametre výskumu, spolu 3) a výskum ako taký (spolu
2), pričom vzdelávanie bolo hodnotené i ďalším parametrom (počet študentov 1. a 2. stupňa
štúdia na jedného učiteľa). Uvedené parametre sú svojou podstatou kvantitatívne, ale panuje
o nich obecné presvedčenie, ţe obsahujú aj istý kvalitatívny prvok. Hodnotenie jednotlivých
parametrov sa vykonalo podľa arbitrárne stanovenej 10 stupňovej stupnice a to na úrovni
oblastí výskumu. Rovnako zaraďovanie univerzít do troch skupín je výsledkov arbitrárne
stanovenej stupnice plnenia príslušných parametrov stanoveným podielom fakúlt z ich
celkového počtu. Takýmto postupom, ktorý moţno označiť za špecifický druh ratingovej
klasifikácie, t.j. s pouţitím niekoľko málo vybraných parametrov, jednoduchého
matematického aparátu a arbitrárne stanovených škál bolo moţné rozdeliť vysoké školy do
troch kvalitatívne odlišných skupín. Kritickým sa v prvom kroku ukázali „doktorandské
parametre“, ktorých nesplnenie znamenalo vyradenie vysokej školy spomedzi univerzít
a v druhom kroku bol kritický vzdelávací („študentský“) parameter, keď príliš veľký počet
študentov na jedného učiteľa posunul niektoré vysoké školy mimo skupiny univerzít. Inak
povedané ak škola nedokázala preukázať poskytovanie doktorandského štúdia aspoň na
úrovni blízkej priemeru Slovenska nebola zaradená medzi univerzity. Ak zároveň preukázala
podpriemerné mnoţstvo (a kvalitu) publikácií, nízky objem grantov na výskum a vysoký
počet študentov na učiteľa mohla byť zaradená len medzi tzv. ne-zaradené vysoké školy. Na
základe pouţitej metodiky a jej výsledkov moţno Komplexnú akreditáciu charakterizovať ako
špecifický rating vysokých škôl zaloţený na plnení stanovených minimálnych úrovní
(minimum threshold principle) vybraných kvantitatívnych ukazovateľov, ktorý reflektuje
v miere potrebnej na základnú diferenciáciu vysokých škôl aj kvalitatívne rozdiely medzi
vysokými školami. Z hľadiska základných poţiadaviek na spoľahlivosť predstavuje
Komplexná akreditácia pomerne pestrú zmes. Jej cieľ je definovaný jasne, rovnako cieľová
skupina. Transparentnosť ukazovateľov i operácií je však diskutabilná, keďţe niektoré sú
vyslovene subjektívneho charakteru (posudzovanie a hodnotenie pracovnou skupinou ad hoc
„na mieste“). Rovnako vstupné údaje nie sú dostatočne transparentné, keďţe vysoké školy
museli pripraviť tzv. akreditačné spisy ako ad hoc súbory, ktoré neboli zverejnené. Ich
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
88
správnosť a presnosť je tým neznáma a neoveriteľná. Najvyššiu mieru subjektivity pritom
vykazuje záver Komplexnej akreditácie, keď celkom zvláštnym spôsobom, boli
prehodnocované a menené pôvodné návrhy Akreditačnej komisie na začlenenie skupiny
piatich vysokých škôl (25 % z verejných vysokých škôl !) navrhnutých do skupiny tzv. ne-
zaradených vysokých škôl.
ARRA Ratingy sú príkladom klasifikácie, ktorá sa pokúša nájsť taký súbor
ukazovateľov a k nim prislúchajúci matematický aparát, ktorým by bolo moţné tak
kvantitatívne ako aj kvalitatívne charakterizovať jednotlivé vysoké školy a podľa tohto
charakteru im aj prideliť príslušný rating. Súbor parametrov pouţitých ARRA je takmer 3x
väčší (17) ako súbor parametrov pouţitých v Komplexnej akreditácii (6), pričom aspoň 7
z parametrov ARRA má prevaţne kvalitatívny charakter (citácie/publikácia, citácie/tvorivý
pracovník, študenti/profesor, učitelia s PhD/učiteľ, atď.). Vlastné hodnotenie sa vykonalo tieţ
na úrovni fakúlt aglomerovaných do typických skupín, a to na základe dvoch interných
benchmarkov pouţitých samostatne v dvoch modeloch ARRA ratingov. Ako prvý interný
benchmark bol pouţitý priemer údajov na základe centrovania údajov samostatne pre sumu
ukazovateľov VÝSKUMU a samostatne pre sumu ukazovateľov VZDELÁVANIA (ARRA
Rating Model „A“). Následne bolo moţné v súradniciach VÝSKUM vs. VZDELÁVANIE
prideliť jednotlivým vysokým školám príslušný rating. Takáto klasifikácia vysokých škôl,
zaloţená na porovnaní s „priemerom“, je pre „konzumentov“ (verejnosť, médiá a pod.), či
„odberateľov“(zamestnávatelia, štátna správa, a pod.) veľmi dobre čitateľná, pretoţe
umoţňuje ľahko rozoznať „nadpriemerné“, „priemerné“ a „podpriemerné“ vysoké školy.
Ako druhý benchmark (ARRA Rating Model „B“) bola pouţitá vţdy fakulta
s najvyšším plnením sumy parametrov. Arbitrárnou, rovnomerne rozdelenou stupnicou bol
jednotlivým fakultám pridelený rating v rámci skupiny do ktorej boli zaradené. A na základe
aritmetického priemeru sumy ratingov fakúlt bol príslušnej vysokej škole priradený jej rating.
Takáto klasifikácia má výrazne kvalitatívnu orientáciu. Jej „nevýhodou“ voči konzumentom
a odberateľom je práve jej schopnosť jednoznačne rozlíšiť kvalitné fakulty v rovnakej skupine
od menej kvalitných. To pre „odberateľov“ vytvára náročnejšiu situáciu pri chápaní takto
zostaveného ratingu školy ako celku. Typickou ukáţkou je rating STU. Podľa Modelu „A“
patrí STU medzi nadpriemerné vysoké školy. Podľa Modelu „B“ však jej rating nie je vyšší
ako „B“, pričom v skupine s ratingom „B“ skončila STU ako posledná s najniţšou
matematickou hodnotou ratingu 60,5 (rating „C“ začína pri hodnote 59,9). Takéto rozdiely
v ratingoch tej istej inštitúcie nemusia vôbec prekvapovať. Ak porovnáme fakulty STU so
slovenským priemerom technických fakúlt, potom prakticky všetky získajú rating „A“. Ak
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
89
však porovnáme fakulty STU s najlepšou technickou fakultou v SR, ktorou je zhodou
okolností Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, potom všetky okrem nej
samotnej (rating „A“) a Fakulty elektrotechniky a informatiky STU (rating „B“) majú rating
„C“ (spolu 5 fakúlt), čo znamená, ţe škola ako taká by štatisticky nemala mať rating vyšší ako
„C“. Výsledný rating „B“ bol získaný len vďaka dostatočnému vplyvu oboch kvalitných
fakúlt STU k celkovej matematickej hodnote ratingu a v porovnaní s priemerom vyšším
hodnotám ratingov ostatných fakúlt tejto školy. Podobný rating majú aj ostatné fakulty
technicky a technologicky orientované, preto polovica technických univerzít získala v Modeli
„B“ rating „B“ a polovica rating „C“, čo môţe niekoho prekvapiť. Takto rozdielne výsledky
však nie sú chybou niektorej z pouţitých metodík, ale obrazom ich rozdielnej orientácie. Kým
Model „A“ je orientovaný na určenie „vzdialenosti“ hodnotenej fakulty/školy od priemeru
v normalizovanej škále, ktorá matematicky zmenšuje rozsah stupnice/škály, Model „B“ je
orientovaný na určenie „vzdialenosti“ hodnotenej fakulty/školy od najlepšej v absolútnej
škále, keď rozdiely t.j. “vzdialenosti“ môţu byť aj tak výrazné ako je tomu v uvedenom
príklade STU. Inak povedané STU je nadpriemernou vysokou školou z hľadiska priemeru
technických fakúlt v SR, ale je podpriemernou vysokou školou z hľadiska kvality
najkvalitnejšej technickej fakulty v SR. Podobne rozdielnych ratingov, a nielen technických
vysokých škôl moţno pri porovnaní modelov „A“ a „B“ nájsť viac. Pretoţe Model B je
výrazne kvalitatívne orientovaný moţno pozorovať, ţe tento rating je vţdy „prísnejší“
a priraďuje niţší klasifikačný stupeň ako Model A. Z hľadiska spoľahlivosti spĺňajú ARRA
ratingy všetky základné podmienky. ARRA pouţíva známu, dlhodobo zverejňovanú
metodiku s jasne definovaným, transparentným cieľom, cieľovými skupinami, ukazovateľmi i
metodikou. Podobne ako v prípade rankingov aj pri ratingoch boli pouţité výlučne verejne
dostupné oficiálne údaje sprostredkované Ministerstvom školstva SR. Preto oba ARRA
Rankingy moţno označiť za dostatočne spoľahlivé.
Na základe pouţitej metodiky a jej výsledkov moţno ARRA Ratingy charakterizovať
ako typickú, od hodnotených nezávislú klasifikáciu vysokých škôl, zaloţenú na verejne
dostupných údajoch spracovaných za pomoci interných bechmarkov, ktoré reflektujú
predovšetkým kvalitatívne rozdiely medzi fakultami a tým aj vysokými školami.
Komplexnú akreditáciu moţno charakterizovať ako klasifikáciu vysokých škôl
zaloţenú na konsenzuálne s hodnotenými ad hoc dohodnutými parametrami s prevahou
kvantitatívnych ukazovateľov, ktorej prahové (limitujúce) hodnoty, t.j. benchmark, sú tvorené
hodnotami na úrovni priemeru a niţšími ako je priemer zvolenej stupnice. Ako ukazuje
porovnanie Komplexnej akreditácie s ARRA Ratingom Model A to v skutočnosti posúva
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
90
bechmark Komplexnej akreditácie často pod slovenský priemer. Metodika Komplexnej
akreditácie je tieţ poznačená vplyvom subjektívneho hodnotenia pracovnej skupiny „na
mieste“ a ďalšími externými vplyvmi a procesmi, ktoré jej výsledky významným spôsobom
deformujú. Z metodiky i výsledkov Komplexnej akreditácie je zrejmý nielen arbitrárny
charakter pouţitej klasifikačnej stupnice, ale predovšetkým miernosť, či priam nízka
náročnosť Komplexnej akreditácie na hodnotených a otvorenosť voči externým vplyvom.
Napr. pre dosiahnutie úrovne „Univerzitná vysoká škola“ stačilo, aby 60% fakúlt splnilo
poţadované kritériá aspoň na úrovni B-, resp. C+, čo sú piaty resp. šiesty klasifikačný stupeň
v stanovenej desať stupňovej stupnici Komplexnej akreditácie. Inak povedané pre slovenskú
univerzitu stačilo, aby aspoň 60% jej fakúlt splnilo aspoň priemernú, či mierne podpriemernú
úroveň stanovených ukazovateľov vo výskume. To znamená, ţe na Slovensku uţ priemer je
povaţovaný za univerzitnú úroveň. Všetko ostatné t.j. podpriemer stačí ešte na „dodatočný“
druhý stupeň tzv. „ne-zaradenú“ vysokú školu. Zároveň tieţ stačila nespokojnosť s pôvodným
návrhom Akreditačnej komisie na začlenenie vysokej školy, nech bola táto u kohokoľvek, aby
sa mimoriadne flexibilným postupom dosiahla „náprava“.
Pre všetky analyzované klasifikácie platí jeden spoločný výsledok, ktorý hovorí, ţe
najvyššia a najniţšia kvalita sa dajú identifikovať veľmi ľahko a sú na pouţitej metodike
menej závislé ako „priemer“. Priemerné hodnoty, ich rozsah a rozptyl sa vyhodnocujú
podstatne ťaţšie a konečný výsledok je výrazne závislý od schopnosti pouţitej metodiky
diferencovať. To je dané predovšetkým definíciou cieľa klasifikácie. Rovnako platí, ţe pre
konečný výsledok klasifikácie jej kritická jej robustnosť daná mierou odolnosti voči externým
vplyvom. V tomto preukazuje Komplexná akreditácia najniţšiu mieru robustnosti.
Z hľadiska ďalšej existencie slovenského vysokoškolského systému sú rozhodujúce
výsledky Komplexnej akreditácie. Treba konštatovať, ţe ich konečná podoba je výrazne
poznačená systémovou chybou, ktorá vyplýva z terminologických a kompetenčných zmätkov
ako ich uvádza § 2 zákona 175/2008 Z.z., keď zo stanovených troch klasifikačných stupňov
pouţila len prvý a „dodatočný“ druhý. Text zákona zreteľne definuje kurióznu, či skôr
zmätočnú klasifikáciu vysokých škôl. Jednak sú vysoké školy klasifikované ako „univerzitné“
alebo ako „odborné vysoké školy“ (ods. 13) a jednak sa do tejto dvojstupňovej klasifikácie
pridáva „tretí“ (ods. 16), v skutočnosti druhý klasifikačný stupeň „vysoké školy“. Takţe
namiesto návratu k známemu, osvedčenému a dodnes v zahraničí beţne fungujúcemu
binárnemu modelu vysokoškolského systému univerzít a odborných vysokých škôl, ktorý
mohol byť doplnený o ďalšiu skupinu inštitúcií orientovaných predovšetkým na prvý stupeň
vysokoškolského vzdelávania, sme do zákona 131/2002 zabudovali vlastný „originál“.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
91
Rovnako výrazne sú výsledky Komplexnej akreditácie poznačené jej nízkou odolnosťou voči
vonkajším vplyvom. To sú dve systémové chyby, ktoré sa v Komplexnej akreditácii
vyskytujú. Ide v jej podstate o chyby strategického významu z hľadiska dopadov Komplexnej
akreditácie, keďţe vytvárajú zmes 11 „univerzít“ a ďalších aspoň 9 „ne-zaradených vysokých
škôl“. Namiesto jasnej diferenciácie zbytočná iritácia s okamţitým hľadaním úniku z „ne-
zaradenia“, čo je úplne prirodzená reakcia „ne-zaradených“. Pritom ako ukazuje záver celého
procesu, prechod medzi oboma klasifikáciami bol aţ priveľmi jednoduchý. Výsledky
Komplexnej akreditácie sú uvedenými systémovými chybami významne ovplyvnené
a skresľujú skutočný stav vysokých škôl v krajine. Podľa klasifikácie Komplexnej akreditácie
má Slovensko v súčasnosti zvláštnu zmes univerzít a ne-zaradených vysokých škôl. Je
podivuhodné, ako málo (úsilia, času, argumentov, atď.) stačí na to , aby sa z „vysokej školy“
(II. stupeň klasifikácie) stala „univerzita“ (I. stupeň klasifikácie). Takto realizovaný záver
Komplexnej akreditácie a jeho výsledky môţu diskvalifikovať celý tento proces. Pritom
Komplexná akreditácia je zásadným vykročením správnym smerom, k diferenciácii vysokých
škôl.
Aj táto štúdia ukazuje, ţe vysoké školy vedia málo o svojej kvalite a spoliehajú
a uspokojujú sa s výsledkami akreditácie. Pritom zotrvačnosťou pretrváva externý tlak na
kvantitatívny „rozvoj“ vzdelávania, keď sa vysokoškolské vzdelávanie sprístupnilo uţ viac
ako 70% vekovej kohorty. Výsledkom je stav, keď kvalita vzdelávania i kvalita získaného
vzdelania klesá. Nestíhame reagovať na vývoj v Európe v rámci rozvoja Európskeho
vysokoškolského a Európskeho výskumného priestoru (EHEA + ERA). Vykonané
klasifikácie ukazujú, ţe zavedené vysoké školy a fakulty s tradíciou presahujúcou 50 rokov
vedia lepšie zabezpečiť kvalitu svojho výskumu i z neho plynúceho vzdelávania
a nezaznamenávajú pri masifikácii vzdelávacieho procesu príliš vysoký pokles svojej kvality.
Pri pretrvávajúcej rovnostárskej monokultúre univerzít nevedia však ani ony zabezpečiť
primeraný rozvoj svojej kvality, ktorý by z nich spravil partnerov v Európskom
vysokoškolskom a výskumnom priestore. Mladšie školy a fakulty nezvládajú s rastúcou
intenzitou nároky na kvalitu poskytovaného vzdelávania a ich kvalita (aţ na výnimky)
dlhodobo zaostáva a začína klesať.
Klasifikácie zároveň ukázali nesprávnosť doterajšieho vývoja vysokoškolského
systému v podobe homogenizovanej monokultúry univerzít. Skutočný stav vecí ukazuje, ţe
takýto vývoj nebol udrţateľný ani v strednodobom horizonte 20 rokov. Homogénna kultúra
17 verejných univerzít v 5,3 miliónovej spoločnosti Slovenska bol kuriózny extrém.
Komplexná akreditácia bola prvým krokom k návratu na prirodzenú cestu rozvoja
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
92
diferencovaného a štruktúrou inštitúcií pestrého systému vysokých škôl na Slovensku. Je na
škodu ďalšieho rozvoja tohto systému, ţe v tomto kritickom momente prvej diferenciácie
a vykročenia (?) k profesne i kvalitatívne rôznorodej štruktúre vysokých škôl nebol dostatok
odvahy na dôslednejšiu diferenciáciu. To by umoţnilo venovať kaţdej skupine vysokých škôl
samostatnú pozornosť, čo je nevyhnutný predpoklad riadneho rozvoja celého systému.
Slovensko, ako úplne štandardná, kvantitatívne limitovaná populácia, nemá kapacitu na 11
univerzít. Bez dôkladnej a dôslednej diferenciácie vysokoškolských inštitúcií orientovanej na
dostatočnú stratifikáciu ľudského a finančného potenciálu orientovanú na ich koncentráciu na
potreby rozvoja výskumu a širokého spektra vysokoškolského vzdelávania nemá Slovensko
a jeho univerzity šancu zabezpečiť prudko sa meniace potreby vlastnej krajiny ani byť
partnerom ostatným krajinám tak v priestore Európy ako aj globálne.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
93
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
94
PRÍLOHY
Príloha 1
Zoznam oblasti výskumu hodnotených v rámci
Komplexnej akreditácie a im zodpovedajúcich študijných
odborov
Ćislo
oblasti
výskumu
Názov oblasti výskumu
1 Pedagogické vedy
2 Humanitné vedy
3 Historické vedy a etnológia
4 Umenie
5 Projektovanie, inţinierstvo a
technológie a vodné hospodárstvo
6 Spoločenské a behaviorálne vedy
7 Právo a medzinárodné vzťahy
8 Ekonómia a management
9 Fyzika a vedy o Zemi a vesmíre
10 Environmentalistika a ekológia
11 Metalurgické a montánne vedy
12 Chémia, chemická technológia a
biotechnológie
13 Vedy o ţivej prírode
14 Strojárstvo
15 Elektrotechnika a elektroenergetika
16 Informatické vedy, automatizácia a
telekomunikácie
17 Inţinierstvo a technológie
18 Lekárske a farmaceutické vedy
19 Poľnohospodárske a lesnícke vedy
20 Veterinárske vedy
21 Vedy o športe
22 Dopravné sluţby
23 Bezpečnostné sluţby
24 Matematika a štatistika
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
95
Príloha 2
Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej,
umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci Komplexnej
akreditácie činností vysokej školy
(1) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje v § 82 ods. 7, ţe Akreditačná
komisia pri výkone svojej pôsobnosti pouţíva kritériá, ktoré na jej návrh a po vyjadrení
orgánov reprezentácie vysokých škôl schvaľuje Ministerstvo školstva SR (ďalej len
„ministerstvo“).
(2) Tento materiál obsahuje súbor kritérií, ktoré Akreditačná komisia pouţíva podľa § 84
ods. 4 písm. d) zákona pri hodnotení výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej
činnosti vysokej školy (ďalej len „výskum“18
)).19
)
(3) Hodnotenie výskumu sa uskutočňuje po fakultách vysokej školy a po oblastiach
výskumu, v ktorých fakulta uskutočňuje výskumnú činnosť. Ak sa na vysokej škole
uskutočňuje výskum aj mimo fakúlt (napríklad na celouniverzitných pracoviskách), celý tento
výskum sa hodnotí rovnako, ako keby ho uskutočňovala jedna osobitná fakulta. To isté platí,
ak sa vysoká škola nečlení na fakulty.
(4) Stanovenie oblastí výskumu na účely hodnotenia (ďalej len „hodnotená oblasť“)
vychádza z podskupín študijných odborov Sústavy študijných odborov vysokoškolského
vzdelávania Slovenskej republiky. Zoznam hodnotených oblastí a k nim patriacich študijných
odborov je v prílohe č. 2. Pri zmene sústavy študijných odborov ministerstvo na návrh
Akreditačnej komisie schváli jej premietnutie do zoznamu hodnotených oblastí.
(5) Na účely hodnotenia výskumu podľa týchto kritérií sa akademickým zamestnancom
fakulty rozumie kaţdý vysokoškolský učiteľ alebo výskumný pracovník s vysokoškolským
vzdelaním, ktorý
a) je k 31.12. posledného roka hodnoteného obdobia podľa odseku 7 zamestnaný na
vysokej škole na ustanovený týždenný pracovný čas a zaradený na fakulte, a to
súvislo aspoň po dobu troch rokov, alebo
b) bol počas hodnoteného obdobia zamestnaný na vysokej škole na ustanovený týţdenný
pracovný čas a zaradený na fakulte aspoň po dobu štyroch rokov.
(6) Pri hodnotení výskumu sa hodnotia nasledovné atribúty:
a) výstupy výskumu (ďalej tieţ „atribút výstupov“),
b) prostredie pre výskum (ďalej tieţ „atribút prostredia“),
c) ocenenie výsledkov výskumu (ďalej tieţ „atribút ocenenia“).
(7) Vzhľadom na šesťročný interval komplexných akreditácií sa pri hodnotení atribútov
uvedených v odseku 6 berie do úvahy obdobie šiestich kalendárnych rokov pred rokom,
v ktorom vysoká škola predkladá podklady na hodnotenie v rámci Komplexnej akreditácie
18
) Osobitosti umeleckej činnosti, ktoré nie sú uvedené v týchto kritériách, budú zohľadnené v ich rozpracovaní
príslušnou pracovnou skupinou (odsek 20). 19
) Pri návrhu týchto kritérií boli pouţité aj niektoré princípy britského systému Research Assessment Exercise
pouţívaného na hodnotenie výskumu na vysokých školách vo Veľkej Británii od roku 1992.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
96
(ďalej len „hodnotené obdobie“). Ak fakulta existuje menej ako 6 rokov pred rokom,
v ktorom vysoká škola predkladá podklady na hodnotenie v rámci Komplexnej akreditácie,
berie sa za hodnotené obdobie celé obdobie jej existencie pred rokom, v ktorom vysoká škola
predkladá podklady na hodnotenie v rámci Komplexnej akreditácie. Hodnotia sa len vysoké
školy a fakulty, ktoré pôsobia aspoň štyri roky pred rokom, v ktorom majú predloţiť podklady
na komplexnú akreditáciu.
(8) Pri hodnotení atribútu výstupov v hodnotenej oblasti sa berie do úvahy 50 výstupov
výskumu patriacich do hodnotenej oblasti spĺňajúcich nasledovné kritériá:
a) dátum zverejnenia výstupu spadá do hodnoteného obdobia,
b) autorom výstupu, alebo jedným z autorov výstupu, je akademický zamestnanec fakulty,
alebo študent denného štúdia, ktorý pôsobil resp. študoval v čase zverejnenia výstupu na
fakulte,
c) ak ide o výstup viacerých autorov, započítava sa fakulte z neho len časť patriaca
autorovi (autorom) spĺňajúcemu podmienky uvedené v písmene b); ak je časť presne
určená, berie sa táto časť, ak nie je určená, berie sa pomerná časť (napríklad pri výstupe
3 autorov, z ktorých dvaja sú z fakulty, sa takýto výstup započítava 2/3),
d) aspoň 20 výstupov musí byť z druhej polovice hodnoteného obdobia,
e) najvyšší prepočítaný počet výstupov jedného akademického zamestnanca za hodnotené
obdobie, ktorý moţno započítať, je 12.
(9) Hodnotí sa 50 prepočítaných výstupov (napríklad výstup s tromi autormi, z ktorých dvaja
sú akademickí zamestnanci fakulty spĺňajúci podmienky odseku 8 písm. b), sa započítava ako
2/3 výstupu).
(10) Štandardnými výstupmi výskumu v jednotlivých oblastiach hodnotenia sú publikácie.
Fakulta môţe predloţiť na hodnotenie aj iné výstupy výskumu.
(11) Pre kaţdý predkladaný výstup musí byť poskytnuté dostatočné mnoţstvo informácií, aby
sa dalo presne určiť o aký výstup ide, či ide o dielo jedného človeka alebo kolektívu, v akej
fyzickej forme výstup existuje, a kde sa nachádza.
(12) Ak ide o výstup upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R o publikačnej činnosti
a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov (ďalej len „smernica“), uvádza sa štandardný
bibliografický záznam v súlade s touto smernicou.
(13) Ak fakulta predkladá výstup, ktorý nie je upravený smernicou, uvedie sa
a) názov výstupu,
b) rok zverejnenia – uvedie sa rok, keď sa výstup stal verejne prístupným,
c) typ výstupu – napríklad patent, softvér, umelecká prezentácia, výstava a pod.,
d) autor a spoluautori,
e) ďalšie významné podrobnosti charakterizujúce výstup, na základe ktorých bude moţné
jeho zaradenie do jednej z kategórií podľa odseku 23.
(14) Pri hodnotení atribútu prostredia v hodnotenej oblasti sa berú do úvahy nasledovné
štyri komponenty:
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha aspoň 1/3),
b) objem finančných prostriedkov (grantov) získaných na projekty riešené na fakulte
v hodnotenej oblasti v hodnotenom období (váha aspoň 1/3),
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
97
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (prístrojové vybavenie, kniţnice, počítačové
vybavenie - váha aspoň 1/6),
d) ostatné aspekty charakterizujúce prostredie, v ktorom sa realizuje výskum (váha aspoň
1/6).
(15) Na účely hodnotenia jednotlivých komponentov atribútu prostredia podľa odseku 14
predloţí fakulta tieto údaje:
a) údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia obsahujúce
údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov,
b) zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré
fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu
s objemom týchto grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou,
c) charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu,
d) údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným
počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých
podujatiach usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte
(semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
(16) Pri hodnotení atribútu ocenenia v hodnotenej oblasti sa berú do úvahy:
a) uskutočnené vyžiadané prednášky na konferenciách, alebo vyţiadaná prezentácia
umeleckých diel alebo umeleckých výkonov,
b) členstvo v národných a medzinárodných výboroch v oblasti výskumu,
c) poverenia z externého prostredia na organizovanie konferencií a iných vedeckých
alebo umeleckých podujatí,
d) členstvo v edičných radách medzinárodných časopisov,
e) členstvo v národných a medzinárodných komisiách a porotách v oblasti vedy a umenia,
f) ocenenia a vyznamenania získané akademickými zamestnancami a ich študentmi od
externých inštitúcií za výsledky vo výskume,
g) prípadné ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia o uznaní dosiahnutých výsledkov fakulty
v hodnotenej oblasti výskumu medzinárodnou a/alebo národnou komunitou.
(17) Na účely hodnotenia atribútu ocenenia predloţí fakulta 30 výsledkov fakulty podľa
odseku 16 v hodnotenej oblasti získaných akademickými zamestnancami fakulty a ich
študentmi. Výsledky, ktoré fakulta predkladá v rámci tohto atribútu na hodnotenie, musia
spĺňať nasledovné kritériá:
a) dátum dosiahnutia výsledku spadá do hodnoteného obdobia,
b) výsledok dosiahol akademický zamestnanec fakulty alebo študent fakulty, ktorý pôsobil
resp. študoval v čase jeho dosiahnutia na fakulte,
c) viacnásobný výsledok podľa odseku 16 písm. b) pre ten istý výbor a podľa odseku 16
písm. d) pre tú istú edičnú radu počas hodnoteného obdobia sa započítava iba raz.
(18) Aspoň 10 výsledkov predloţených fakultou musí byť z druhej polovice hodnoteného
obdobia.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
98
(19) Hodnotenie pripravuje, vrátane uskutočňovania všetkých potrebných úkonov
a vypracovania podkladov pre rokovanie Akreditačnej komisie, pracovná skupina20
)
zriadená Akreditačnou komisiou. Hodnotenie schvaľuje Akreditačná komisia. Pre kaţdú
oblasť hodnotenia určuje Akreditačná komisia samostatnú pracovnú skupinu. Jedna pracovná
skupina nemôţe hodnotiť viac ako jednu hodnotenú oblasť. Akreditačná komisia môţe
hodnotenie pracovnej skupiny upraviť.
(20) Kaţdá pracovná skupina vypracuje podrobné pravidlá hodnotenia, podľa ktorých sa
bude pri hodnotení v príslušnej oblasti postupovať. Ich súčasťou budú aj pravidlá na
zabránenie vzniku konfliktu záujmov. Člen pracovnej skupiny sa nebude zúčastňovať na
hodnotení výskumu fakúlt vysokej školy, na ktorej pôsobí, alebo v hodnotenom období
pôsobil Vypracúvanie pravidiel hodnotenia pracovnými skupinami koordinuje a ich konečné
znenie schvaľuje a zverejňuje pred začiatkom komplexných akreditácií Akreditačná komisia.
(21) Pracovná skupina zhodnotí na základe podkladov predloţených vysokou školou
výskumnú činnosť po jednotlivých atribútoch a pre kaţdý atribút vypracuje hodnotenie
atribútu a profil kvality.21
) V profile kvality pre daný atribút pracovná skupina určí
percentuálne zaradenie posudzovaných činností resp. ukazovateľov do kategórií A, B, C a D.
Hodnotenie atribútu sa odvodí z profilu kvality spôsobom uvedeným v odseku 26.
(22) Percentuálne zastúpenie činností resp. ukazovateľov v jednotlivých kategóriách vo
všetkých profiloch kvality sa zaokrúhľuje tak, aby bolo násobkom 5 %.22
) Postup pri
zaokrúhľovaní je ilustrovaný v prílohe č. 1.
(23) Pre atribút výstupov a atribút ocenenia sú základnými kritériami pre zaradenie do
jednotlivých kategórií tieto kritériá:
a) kategória A – špičková medzinárodná kvalita,
b) kategória B – medzinárodne uznávaná kvalita,
c) kategória C – národne uznávaná kvalita,
d) kategória D – kvalita, ktorá nie je národne uznávaná, alebo príslušné činnosti nespĺňajú
podmienky určené pre výskum v danej oblasti hodnotenia.
(24) Pre atribút prostredia sú základnými kritériami pre zaradenie do jednotlivých kategórií
tieto kritériá:
a) kategória A – špičková kvalita v rámci Slovenska,
b) kategória B – nadpriemerná kvalita v rámci Slovenska,
c) kategória C – priemerná kvalita v rámci Slovenska,
d) kategória D – podpriemerná kvalita v rámci Slovenska.
(25) Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A aţ D pre jednotlivé
atribúty navrhnú so zohľadnením špecifík jednotlivých oblastí hodnotenia príslušné pracovné
skupiny a je súčasťou pravidiel hodnotenia podľa odseku 20. Akreditačná komisia
koordinuje a schvaľuje vytváranie pravidiel hodnotenia tak, aby postup pracovných
skupín pri hodnotení vrátane spôsobu aplikácie základných kritérií v jednotlivých
hodnotených oblastiach bol konzistentný a dával v čo najväčšej miere porovnateľné výsledky.
20
) Článok 6 ods. 1 Štatútu Akreditačnej komisie. 21
) Hodnotenie atribútu vyjadruje priemernú kvalitu posudzovaných činností, profil kvality vyjadruje štruktúru
kvality posudzovaných činností. 22
) Cieľom zaokrúhľovania je eliminovať rozlišovanie zaloţené na malých rozdieloch medzi posudzovanými
činnosťami.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
99
(26) Hodnotenie atribútu sa určí z jeho profilu kvality podľa percentuálnych zaradení
jednotlivých činností resp. ukazovateľov pri priradení váh od 4 po 1 postupne kategóriám
A aţ D. Kategórie pre hodnotenie/spodné hraničné hodnoty hodnotenia pre zaradenie do
týchto kategórií sú: A/3,75; A-/3,50; B+/3,25; B/2,75; B-/2,50; C+/2,25; C/1,75; C-/1,50;
D+/1,25; D/1,00.
(27) Na základe profilov kvality v jednotlivých atribútoch podľa odseku 6 sa určí celkový
profil kvality výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej oblasti ako váţený priemer
profilov jednotlivých atribútov podľa odseku 6 s váhami, ktoré pre jednotlivé hodnotené
oblasti navrhnú pracovné skupiny a schváli Akreditačná komisia. Váha atribútu výstupov
musí byť najmenej 40 %, váha atribútu prostredia najmenej 30 % a váha atribútu
ocenenia najmenej 5 %. Váhy pre jednotlivé hodnotené oblasti sú súčasťou pravidiel
hodnotenia podľa odseku 20.
(28) Z celkového profilu kvality sa určí postupom podľa odseku 26 celkové hodnotenie
výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej oblasti.
(29) V osobitne odôvodnených prípadoch, najmä pri hodnotení nových vysokých škôl a fakúlt
a pri hodnotení v oblasti umenia, moţno po odsúhlasení Akreditačnou komisiou pouţiť pri
hodnotení upravenú formu niektorého z uvedených kritérií. Pri úprave kritéria musí ostať
zachovaný princíp, z ktorého kritérium vychádza. O pouţití upraveného kritéria musí
Akreditačná komisia rozhodnúť formou osobitného uznesenia.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
100
Príloha 3
AKREDITAČNÁ KOMISIA
poradný orgán vlády Slovenskej republiky
Podrobné pravidlá hodnotenia
podľa ktorých sa postupuje pri hodnotení v príslušných oblastiach výskumu
v zmysle ods. 20
„Kritérií na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej
činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy“
schválených Ministerstvom školstva dňa 28.2.2006 v zmysle § 82 ods. 7 zákona č. 131/2002
Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov
schválené na 29. zasadnutí Akreditačnej komisie dňa 27.10.2006 ako
Príloha k uzneseniu č. 29.6.1
Akreditačná komisia - Podrobné pravidlá hodnotenia výskumu
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
101
ÚVODNÉ USTANOVENIA
1. Postup pri výkone pôsobnosti Akreditačnej komisie (ďalej len „AK“) pri komplexnej
akreditácii činností vysokej školy sa riadi:
a. zákonom č.131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o vysokých školách“) (§ 84)
b. Nariadením vlády Slovenskej republiky č.104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii z 19. marca
2003 (§ 4)
c. Štatútom Akreditačnej komisie, schváleným vládou Slovenskej republiky uznesením č. 1240 z
13. novembra 2002 (ďalej iba „Štatút AK“)
d. Kritériami na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v
rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy schválenými MŠ SR 28. februára 2006
(ďalej iba „Kritériá“)
2. Vysoká škola vypracuje akreditačný spis formou sebahodnotenia, t.j. v zmysle Kritérií a ich
atribútov (výstupy, prostredie a ocenenie) sama navrhne pri kaţdom zázname zaradenie do
príslušnej kategórie (A, B, C, D).
Predkladateľ navrhne ku kaţdému údaju (výstupu), ktorý uvádza ako podklad pre hodnotenie
atribútu výstupu, v zmysle kritérií kategóriu:
A – špičková medzinárodná kvalita
B – medzinárodne uznávaná kvalita
C – národne uznávaná kvalita
D – ostatné
Predkladateľ navrhne kaţdému údaju, ktorý uvádza ako podklad pre hodnotenie atribútu
prostredia, v zmysle kritérií kategóriu:
A – špičková kvalita v rámci Slovenska
B – nadpriemerná kvalita v rámci Slovenska
C – priemerná kvalita v rámci Slovenska
D – podpriemerná kvalita v rámci Slovenska
Predkladateľ navrhne kaţdému údaju (výsledku), ktorý uvádza ako podklad pre hodnotenie
atribútu ocenenia, v zmysle Kritérií kategóriu:
A – špičková medzinárodná kvalita
B – medzinárodne uznávaná kvalita
C – národne uznávaná kvalita
D – ostatné
PRAVIDLÁ NA ZABRÁNENIE VZNIKU KONFLIKTU ZÁUJMOV
AK prijala na zabránenie vzniku konfliktu záujmov na základe návrhov z pracovných skupín (ods.
20 Kritérií) tieto pravidlá:
1. Člen AK a pracovnej skupiny AK (ďalej len „PS“) sa nebude zúčastňovať na hodnotení
úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy, na ktorej
pôsobí, alebo v hodnotenom období pôsobil v rámci pracovného pomeru.
2. Člen AK a pracovnej skupiny AK nezastupuje pri komplexnej akreditácii inštitúciu, na ktorej
pôsobí, ani sa jej nezodpovedá za svoju činnosť.
3. Pracovná skupina si môţe vyţiadať stanovisko aj ďalších odborníkov v predmetnej oblasti
hodnotenia výskumu podľa vlastného uváţenia v rámci stanovených kritérií.
4. Pracovná skupina na konkrétny účel ustanovená na záverečné hodnotenie úrovne výskumnej,
vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy v rámci komplexnej akreditácie
vysokej školy sa skladá z členov AK, ktorí sú členmi pracovných skupín príslušných oblasti
výskumu, vývoja, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy, ktorí sa zúčastnili na
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
102
komplexnej akreditácií fakúlt (pracovísk VŠ) a ich študijných programov a podľa potreby aj z
prizvaných členov pracovných skupín. Predsedu a zloţenie pracovnej skupiny na konkrétny účel
schvaľuje AK. Komisia o tom prijíma uznesenie.
5. Vzhľadom na pôsobenie garantov a akademických zamestnancov vysokých škôl sa pri
hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy
ustanovuje:
výskumná, vývojová, umelecká a ďalšia tvorivá činnosť sa pri súbehu pracovných pomerov
garanta, resp. akademického zamestnanca na viacerých vysokých školách, na účely komplexnej
akreditácie hodnotí iba na jednej vysokej škole za posledných šesť rokov (podľa roka
komplexnej akreditácie).
PRAVIDLÁ HODNOTENIA PRE JEDNOTLIVÉ OBLASTI VÝSKUMU
AK schvaľuje tieto podrobné pravidlá hodnotenia majúc na zreteli hlavný cieľ, aby vyjadrovali
porovnateľnú úroveň kvality v jednotlivých kategóriách vo všetkých 24 oblastiach výskumu. AK
rešpektuje rôzne zvyklosti a spôsoby formulovania zauţívané v jednotlivých oblastiach, napr.
rôznu mieru, s akou sa pouţíva na vyjadrenie podmienok kvantifikovanie (napr. „impakt faktor
rovnajúci sa alebo väčší neţ 0.4“), kvalifikovanie (napr. výrazmi renomovaný, významný a pod.)
alebo ich len implicitné chápanie (napr. pri vyjadrení niektorých podmienok pomocou
bibliografickej kategorizácie), ktoré však treba chápať tak, aby vyjadrovali porovnateľnú úroveň
kvality.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
103
1 Pedagogické vedy
2 Humanitné vedy
3 Historické vedy a etnológia
6 Spoločenské a behaviorálne vedy
23 Bezpečnostné služby
Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti (ods. 27 Kritérií)
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 30%
ocenenia 20%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov(ods. 6, 8 Kritérií)
V zmysle ods.10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup ako je upravený smernicou
MŠ SR č. 13/2005-R. Počet takýchto výstupov by nemal prekročiť počet 10.
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Vedecká štúdie v časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej databáze.
Štúdia vo vedeckom zborníku svetového kongresu/konferencie vydanom
v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Monografia vydaná v renomovanom, resp. významnom zahraničnom
vydavateľstve.
Štúdia v časopise alebo zborníku charakteru vedeckej monografie vydaná
v renomovanom, resp. významnom zahraničnom vydavateľstve.
B Vedecká práca v renomovanom časopise, ktorý nie je evidovaný
v medzinárodnej profesijnej databáze.
Vedecká štúdia v recenzovanom zborníku zo zahraničnej konferencie
s medzinárodným programovým výborom, pokiaľ nie je zaradený do kategórie
A.
Monografia vo svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve, pokiaľ
nie je zaradená do kategórie A.
Kapitoly v monografii vydané v renomovanom významnom zahraničnom
vydavateľstve.
Učebnica vydaná v zahraničnom renomovanom významnom vydavateľstve.
C Štúdia vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.
Štúdia v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A alebo B.
Monografia vydaná v renomovanom, resp. významnom domácom
vydavateľstve.
Učebnica vydaná v domácom renomovanom, resp. významnom vydavateľstve.
Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená na internete.
Štandard alebo norma.
D Ostatné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
104
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3)
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa
- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného akademického zamestnanca a rok, pričom
jeden školiteľ nemôže mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých
A – aspoň 20 % školiteľov má jedného doktoranda,
B – aspoň 10 % školiteľov má jedného doktoranda,
C – aspoň 5 % školiteľov má jedného doktoranda,
D – 0.
- počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
A – aspoň 50 % ukončených,
B – aspoň 30 % ukončených,
C – aspoň 15 % ukončených,
D – 0.
- účasť doktorandov na riešení projektov
A – aspoň 10 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných,
B – aspoň 50 % z počtu doktorandov participuje na riešení projektov podporených agentúrou
VEGA, KEGA atď.
C – inštitucionálne a HČ,
D – iné.
- publikačné výstupy doktorandov
A – aspoň 1/3 skončených doktorandov má publikáciu v zahraničnom časopise,
B – aspoň 1/6 skončených doktorandov má publikáciu v domácom časopise alebo v
recenzovanom zborníku zo zahraničnej konferencie,
C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii kvality C,
D – iné.
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré
fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu s objemom týchto
grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa podľa oficiálnych štatistických údajov o získaných finančných prostriedkoch
fakultami na výskum a vývoj od jednotlivých agentúr.
Pracovná skupina údaje vyhodnotí takto:
Podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň:
A – 10%, B – 5%, C – 3%, D – 0.
Získané finančné prostriedky na jedného tvorivého zamestnanca v Sk
A – 40 000, B – 30 000, C – 20 000, D – 0.
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)
Predkladá sa charakteristika prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu
Pracovná skupina zhodnotí na mieste
d) ostatné aspekty (váha 1/6)
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
105
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným
počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach
usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob
hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Pracovná skupina zhodnotí podľa predloţených podkladov, prípadne doplnených o zistenia a na
mieste preverí.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A pozvaná prednáška na niektorej z najvýznamnejších medzinárodných
konferencií s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore
konferencie na podobnej úrovni a dôleţitosti, poverenie organizovať
medzinárodnú konferenciu pod záštitou vedeckej organizácie nadnárodného
významu, členstvo v edičnej rade karentovaného časopisu, citácie
karentovaných časopisoch* a pod.
B pozvaná prednáška na menej významnej medzinárodnej konferencii
s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore na podobnej
úrovni dôleţitosti, poverenie organizovať medzinárodnú konferenciu na
podobnej úrovni a dôleţitosti, v edičnej rade medzinárodného časopisu,
citácie v zahraničných časopisoch a zahraničných zborníkoch s náročným
recenzovaním* a pod.
C pozvaná prednáška na niektorej národnej konferencii s náročným
recenzovaním, členstvo v národnom výbore na podobnej úrovni dôleţitosti,
poverenie organizovať národnú konferenciu s medzinárodnou účasťou
záštitou vedeckej organizácie, členstvo v edičnej rade národného časopisu,
citácie v domácich časopisoch* a pod.
D ostatné *Predkladateľ musí predložiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií, najviac však 10 výsledkov týkajúcich sa
citácií. Za jeden výsledok sa považuje ak publikačný výstup dosiahol v príslušnej kategórii minimálne 2 citácie.
Ak počet citácií na ten istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10 považuje sa za dva výsledky.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
106
4 Umenie Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality umeleckej činnosti, výskumnej
a vývojovej činnosti a ďalšej tvorivej činnosti fakulty v hodnotenej oblasti (ods. 27 Kritérií)
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 20%
ocenenia 30%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až C pre atribút
výstupov (ods. 6, 8 Kritérií)
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Hodnotia sa diela a umelecké výkony uznávané umeleckou obcou, kritickou
reflexiou, odbornými článkami a staťami, výskumom a vedeckými prácami :
Špičkové umelecké dielo alebo umelecký výkon prezentované
v zahraničí na renomovaných zahraničných podujatiach a
v renomovaných inštitúciách.
Špičkové umelecké dielo alebo umelecký výkon prezentované doma
alebo v zahraničí s medzinárodným ocenením alebo ohlasom
v odbornej tlači a časopisoch.
Medzinárodne uznávaný umelecký výskum a vývojová činnosť
s medzinárodným ohlasom.
Pri zaraďovaní do kategórie je potrebné uviesť a preukázať konkrétny
medzinárodný ohlas a ocenenie.
B Umelecké dielo alebo umelecký výkon prezentované v zahraničí so
zahraničným ohlasom
Medzinárodne uznávaný umelecký výskum a vývojová činnosť.
Pri zaraďovaní do kategórie je potrebné uviesť a preukázať konkrétny
zahraničný ohlas a uvedenie umeleckého diela a výkonu.
C Národne uznávaná kvalita umeleckého diela alebo umeleckého
výkonu a domáce ocenenie alebo ohlasy.
Národná prezentácia umeleckého diela alebo umeleckého výkonu
a ocenenia.
Národne uznávaný umelecký výskum a vývojová činnosť.
Pri zaraďovaní do kategórie je potrebné uviesť a preukázať národne uznávanú
kvalitu a ocenenie.
D Ostatné
Do hodnotenia A, B, C možno zaradiť výstupy:
Publikované práce, postery z konferencií, odborné kniţné práce, učebnice a skriptá, práce
zverejnené na internete, rôzne uverejnené publikácie a dokumenty.
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia (ods. 14, 15 Kritérií)
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia*
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia. Údaje
sa týkajú: počtu doktorandov, dizertačných skúšok, obhajoby dizertačnej práce, počtu
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
107
absolventov, školiacej kapacite učiteľov, 5 výstupov výskumu, resp. umeleckých diel alebo
umeleckých výkonov doktorandov.
Hodnotí sa:
- primeraný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok, pričom jeden
školiteľ nemôže mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých.
A – aspoň 30% školiteľov má jedného doktoranda
B – aspoň 15% školiteľov má jedného doktoranda
C – aspoň 5% školiteľov má jedného doktoranda
D – 0
- počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
A – aspoň 50% ukončených v štandardnej dĺţke štúdia
B – aspoň 30% ukončených v štandardnej dĺţke štúdia
C – aspoň 15% ukončených v štandardnej dĺţke štúdia
D – 0
- účasť doktorandov na riešení projektov
A – aspoň 30% z počtu doktorandov sa zúčastňuje na riešení zahraničných projektov
B – aspoň 60% z počtu doktorandov sa zúčastňuje na riešení projektov podporených
agentúrou KEGA, VEGA
C – inštitucionálne a HČ
D – iné
- umelecké diela a výkony, publikačné výstupy doktorandov
A – aspoň 1/3 doktorandov má umelecké dielo, umelecký výkon, resp. publikáciu v zahraničí
B – aspoň 2/3 doktorandov majú umelecké dielo, umelecký výkon, resp. publikáciu v domácom
časopise alebo zborníku zo zahraničných konferencií
C – inštitucionálne a HČ
D – iné
b) objem finančných prostriedkov (grantov)
Predkladá sa:
Zoznam zahraničných výskumných a umeleckých projektov riešených v hodnotenom období na
fakulte v príslušnej oblasti výskumnej alebo umeleckej činnosti spolu s finančným objemom.
Zoznam domácich výskumných a umeleckých projektov riešených v hodnotenom období na
fakulte v príslušnej oblasti výskumnej alebo umeleckej činnosti spolu s finančným objemom. *
Poznámka. Rozsah a výsledky doktorandského štúdia na umeleckých školách oslabuje fakt vyplývajúci z § 76 ods. 4 a 5
zákona o vysokých školách, ktorý hovorí, ţe podmienkou na získanie umelecko-pedagogického titulu „docent“ nie je
vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa .
Hodnotí sa
Podiel zahraničných grantov z celkového počtu
A–10%, B–5%, C–3%
Získané finančné prostriedky na tvorivého zamestnanca v Sk
A – 50.000, B– 25.000, C – 15.000.
Predkladá sa:
Charakteristika prístrojového vybavenia, technológie, informačného a počítačového vybavenia pre
potreby výskumu a umeleckej činnosti fakulty.
Hodnotí sa
Pracovná skupina preverí situáciu na pracovisku a rozhodne „ad hoc“ o pridelení kategórie.
c) ostatné aspekty
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumnej, vývojovej a umeleckej činnosti a
ostatnej tvorivej činnosti vyjadrené priemerným prepočítaným počtom zamestnancov v
hodnotenom období, údaje o výskumných a umeleckých podujatiach usporiadaných fakultou,
údaje o vnútornej organizácii výskumu a umeleckej činnosti a ďalšej tvorivej činnosti na fakulte
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
108
(semináre, projekty, podujatia, umelecké dielne (workshopy) na medzinárodnej a domácej úrovni,
spôsob hodnotenia výsledkov týchto činností, stratégia pre vzdelávacie ciele a dlhodobý zámer
vysokej školy, ktorý sa môţe porovnávať s inými referenciami, kvalita študijných moţností
študenta, prístup k študentovi, progres študijných programov, vnútorné sledovanie jednotlivých
oblastí činnosti, kontinuita personálneho zabezpečenia, študentský dotazník hodnotenia činností
fakulty). Pri hodnotení výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti sa prihliada na
kritériá pouţívané pri periodickom hodnotení podľa osobitného predpisu42a)(v zmysle § 84 ods. 8
zákona o vysokých školách). Ako podklad slúţi Výročná správa. Pracovná skupina preverí
situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne „ad hoc“ o pridelení
kategórie. 42a) Zákon č. 311/2001 Z.z.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A–D pre atribút
ocenenia (ods.16, 17 Kritérií)
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A medzinárodné projekty, účasť, prednáška, vedecké ohlasy vo Web of
Science, študijný pobyt, účasť na špičkových medzinárodných podujatiach,
členstvo v medzinárodných komisiách, výboroch, radách, záštita špičkových
medzinárodných organizácií a inštitúcií.
B medzinárodné projekty, účasť, prednášky, študijné pobyty, účasť na
medzinárodných podujatiach, záštita medzinárodných organizácií a inštitúcií,
zahraničné citácie na vedecké a umelecké dielo, členstvo vo výboroch
medzinárodných vedeckých a umeleckých spoločností.
C – národné projekty, účasť, prednášky, členstvo v národných radách,
komisiách, výboroch a iných zoskupeniach, domáca citácia na vedecké
a umelecké dielo.
D ostatné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
109
5 Projektovanie, inžinierstvo a technológie a vodné hospodárstvo Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 30%
ocenenia 20%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov
V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup ako je upravený
smernicou MŠ SR č. 13/2005-R.
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Článok v niektorom časopise evidovanom v databáze Current Contents
s impakt faktorom rovnajúcim sa alebo väčším ako 0.4.
Článok v niektorom zborníku svetového kongresu/konferencie vydanom
v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Monografia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve ako napr.
Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley atď.
B Článok v niektorom časopise evidovanom v databáze Current Contents
s impakt faktorom menším ako 0.4 alebo v inej profesijnej medzinárodnej
databáze.
Článok v recenzovanom zborníku zahraničnej konferencie
s medzinárodným programovým výborom, pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A .
Monografia v svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve
pokiaľ nie je zaradená do kategórie A.
Kapitola v monografii vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve
ako napr. Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley atď.
C Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo
B.
Článok v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A alebo B.
Monografia vydaná v renomovanom domácom vydavateľstve.
D Ostatné
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia
V tejto časti sa predkladá:
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3)
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov v príslušnej oblasti
výskumu.
Hodnotí sa publikačný výstup:
A – aspoň 1/3 skončených doktorandov má publikáciu v kategórii kvality výstupov A alebo B,
B – aspoň 1/6 skončených doktorandov má publikáciu v kategórii kvality výstupov A alebo B,
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
110
C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii kvality výstupov aspoň C,
D – ostatné.
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3)
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte v
príslušnej oblasti výskumu, na ktoré fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a
zahraničné granty spolu s objemom týchto grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa
Podľa oficiálnych štatistických údajov o získaných finančných prostriedkoch fakultami na
výskum a vývoj od jednotlivých agentúr.
Pracovná skupina údaje vyhodnotí takto:
A – údaje za fakultu v príslušnej oblasti na tvorivého pracovníka sú na úrovni najlepších 10–15%
v rámci Slovenska,
B – údaje za fakultu v príslušnej oblasti na tvorivého pracovníka sú na úrovni najlepších 40–50%
v rámci Slovenska,
C – údaje za fakultu v príslušnej oblasti na tvorivého pracovníka sú na úrovni najlepších 80–85%
v rámci Slovenska,
D – ostatné.
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)
Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu. Pracovná skupina zhodnotí na mieste.
d) ostatné aspekty (váha 1/6)
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným
počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach
usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob
hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Hodnotí sa:
Pracovná skupina zhodnotí podľa predloţených podkladov, prípadne doplnených o zistenia na
mieste.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii A.
Členstvo v programovom výbore na kongrese/konferencii s výstupmi
v kategórii A.
Poverenie zorganizovať zvláštnu sekciu na kongrese/konferencii s výstupmi
v kategórii A alebo B.
Citácia vo Web of Science, WOS (max. 20), pričom na výstupy od jednej
osoby najviac 8.
Medzinárodná vedecká cena resp. čestný doktorát na renomovanej
zahraničnej univerzite.
Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu A.
Recenzovanie knihy alebo posudzovanie zámeru knihy pre renomované
zahraničné vydavateľstva ako napr. Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley.
Získanie výskumného projektu v rámcovom programe EU.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
111
B Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii B.
Členstvo v programovom výbore na kongrese/konferencii s výstupmi
v kategórii B.
Členstvo v medzinárodných výboroch vedeckých spoločností
Citácia vo výstupe v kategórii A alebo B (max. 15), pričom na výstupy od
jednej osoby najviac 7.
Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu B.
Recenzovanie príspevkov do časopisov kategórie A (max. 5).
Získanie medzinárodného výskumného projektu ak nie je zaradený
v kategórii A.
C Členstvo v radách a výboroch vedeckých agentúr alebo programov v oblasti
výskumu.
Citácia vo výstupe v kategórii C (max. 15), pričom na výstupy od jednej
osoby najviac 7.
Členstvo v redakčnej rade vedeckého časopisu.
Recenzovanie príspevkov do časopisov kategórie B (max. 5).
Národná cena za výsledky výskumnej činnosti.
D Ostatné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
112
7 Právo a medzinárodné vzťahy Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti (ods. 27 Kritérií)
atribút váha atribútu
výstupov 55%
prostredia 30%
ocenenia 15%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov (ods. 6, 8 Kritérií)
V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup ako je výstup upravený
smernicou MŠ SR č. 13/2005-R, ako napr. legislatívne návrhy, právne stanoviská a rozbory
pre Národnú radu SR, vládu SR a iné ústredné orgány,
Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť počet 10.
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Článok v niektorom časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej
databáze.
Článok v niektorom zborníku medzinárodného kongresu/konferencie vydanom
v zahraničnom vydavateľstve.
Monografia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Štúdia v časopise alebo zborníku charakteru vedeckej monografie vydaná
v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Vedecká štúdia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve
B Článok v niektorom renomovanom časopise, ktorý nie je evidovaný
v medzinárodnej profesijnej databáze
Článok v recenzovanom zborníku zahraničnej konferencie s medzinárodným
programovým výborom pokiaľ nie je zaradený do kategórie A.
Monografia vydaná v renomovanom vydavateľstve, pokiaľ nie je zaradená do
kategórie A.
Kapitola v monografii vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Učebnica vydaná v zahraničnom renomovanom vydavateľstve.
Kapitola v monografii v renomovanom domácom vydavateľstve.
C Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.
Článok v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A alebo B.
Monografia vydaná v renomovanom domácom vydavateľstve.
Učebnica vydaná v domácom renomovanom vydavateľstve.
Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená ne internete.
Legislatívne návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov.
D Ostatné
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia (ods. 14 a 15 Kritérií)
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
113
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok, pričom jeden
školiteľ nemôže mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých
A – aspoň 20 % školiteľov má jedného doktoranda,
B – aspoň 10 % školiteľov má jedného doktoranda,
C – aspoň 5 % školiteľov má jedného doktoranda,
D – 0.
- počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
A – aspoň 40 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
B – aspoň 20 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
C – aspoň 10 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
D – 0.
- účasť doktorandov na riešení projektov
A – aspoň 10 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných projektov,
B – aspoň 40 % z počtu doktorandov participuje na riešení projektov podporovaných agentúrou
VEGA,
C – inštitucionálne a HČ,
D– iné.
- publikačné výstupy doktorandov
A – aspoň 1/5 doktorandov má publikáciu v zahraničnom časopise,
B – aspoň 1/3 majú publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo zahraničnej konferencie,
C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácich konferencií ,
D – iné.
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte v
príslušnej oblasti výskumu, na ktoré fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a
zahraničné granty spolu s objemom týchto grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
- podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň
A – 10%, B – 5%, C– 3%, D – 0.
- získané finančné prostriedky (mimorozpočtové) na jedného tvorivého pracovníka v Sk
A – 30 000, B – 15 000, C – 7 000, D – 0.
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu
Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu v príslušnej oblasti výskumu
Hodnotí sa:
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení
kategórie.
d) ostatné aspekty (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu komponentu ako celku
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu v príslušnej oblasti vyjadrené
priemerným prepočítaným počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a
umeleckých podujatiach usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na
fakulte (semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Hodnotí sa:
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
114
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení
kategórie.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia (ods. 16 a 17 Kritérií)
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A prednáška na niektorej recenzovanej medzinárodnej konferencií, členstvo v
medzinárodnom výbore konferencie na podobnej úrovni a dôleţitosti,
poverenie organizovať medzinárodnú konferenciu pod záštitou vedeckej
organizácie, členstvo v edičnej rade karentovaného časopisu alebo redakčnej
rade zahraničného časopisu, citácie v karentovaných časopisoch,
citácie v dielach vydaných renomovanými zahraničnými vydavateľstvami
a pod.*
B prednáška na medzinárodnej konferencii s recenzovaním, členstvo v
medzinárodnom výbore na podobnej úrovni dôleţitosti, poverenie
organizovať medzinárodnú na podobnej úrovni a dôleţitosti, v edičnej rade
medzinárodného časopisu, účasť v inauguračných komisiách a oponovaní
v zahraničí, citácie v zahraničných časopisoch a zahraničných zborníkoch
s recenzovaním, citácie v zahraničí a pod.*
C pozvaná prednáška na niektorej národnej konferencii s recenzovaním,
členstvo národnom výbore na podobnej úrovni dôleţitosti, poverenie
organizovať národnú konferenciu s medzinárodnou účasťou, členstvo
v edičnej rade národného časopisu, citácie v domácich dielach a časopisoch*
a pod.
D ostatné
*
Predkladateľ musí predložiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií , najviac však 15 výsledkov týkajúcich sa citácií. Za
jeden výsledok sa považuje ak publikačný výstup dosiahol v príslušnej kategórii minimálne 2 citácie. Ak počet citácií na ten
istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10, považuje sa za dva výsledky.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
115
8 Ekonómia a manažment Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti (ods. 27 Kritérií)
atribút váha atribútu
výstupov 40%
prostredia 40%
ocenenia 20%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov (ods. 6 a 8 Kritérií)
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A článok v niektorom časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej
databáze ako špičková medzinárodná kvalita
článok v niektorom zborníku svetového kongresu/konferencie vydanom
v renomovanom zahraničnom vydavateľstve
monografia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve
štúdia v časopise alebo zborníku charakteru vedeckej monografie vydanom
v renomovanom zahraničnom vydavateľstve
B článok v niektorom časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej
databáze ako medzinárodne uznávaná kvalita
článok v recenzovanom zborníku zahraničnej konferencie s medzinárodným
programovým výborom, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A
monografia v svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve,
pokiaľ nie je zaradená do kategórie A
kapitola v monografii vydaná v zahraničnom renomovanom vydavateľstve
C článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo
B
článok v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A alebo B
monografia vydaná v renomovanom domácom vydavateľstve
kapitola v monografii vydanej v domácom vydavateľstve
vysokoškolská učebnica vydaná v domácom renomovanom vydavateľstve
výskumná štúdia pre centrálne orgány, ministerstvá a pod.
D ostatné
Poznámka: Zoznamy príslušných časopisov pre kategórie A a B sú uvedené v prílohe č. 1
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia (ods. 14 a 15 Kritérií)
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého zamestnanca a rok, pričomjeden
školiteľ nemôže mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých
A – aspoň 30 % školiteľov má jedného doktoranda,
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
116
B – aspoň 15 % školiteľov má jedného doktoranda,
C – aspoň 5 % školiteľov má jedného doktoranda, D – 0),
- počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
A – aspoň 30 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
B – aspoň 20 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
C – aspoň 10 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
D – 0.
- účasť doktorandov na riešení projektov
A – aspoň 30 % z počtu doktorandov sa zúčastňuje na riešení zahraničných projektov,
B – aspoň 60 % z počtu doktorandov sa zúčastňuje na riešení projektov podporovaných agentúrou
VEGA,
C – inštitucionálne a HČ,
D – iné.
- publikačný výstup hodnotiť v zmysle atribútu výstupov, pričom náročnosť na jednotlivé sa
posunie o dva stupne nižšie
A – aspoň 1/3 má publikáciu v karentovanom časopise,
B – aspoň 2/3 má publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo zahraničnej
konferencie,
C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácej konferencie,
D – iné
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte v
príslušnej oblasti výskumu, na ktoré fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a
zahraničné granty spolu s objemom týchto grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
- podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov
A – 5%, B – 3%, C – 2%, D – 0,
- získané finančné prostriedky na jedného tvorivého pracovníka v Sk
A – 50 000, B – 30 000, C – 10 000, D – 0.
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu
Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu v príslušnej oblasti
Hodnotí sa:
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení
kategórie.
d) ostatné aspekty (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu v príslušnej oblasti vyjadrené
priemerným prepočítaným počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a
umeleckých podujatiach usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na
fakulte (semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Hodnotí sa:
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne „ad hoc“ o pridelení
kategórie.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
117
kategória
atribútu
prostredia
váhy jednotlivých
kategórií kvality
atribútu prostredia
A
údaje za fakultu v príslušnej
oblasti sú na úrovni
najlepších 10–15 % v rámci
Slovenska
20 %
B
údaje za fakultu v príslušnej
oblasti sú na úrovni
najlepších 40–50 % v rámci
Slovenska
40 %
C údaje za fakultu v príslušnej
oblasti sú na úrovni
najlepších 80–85 % v rámci
Slovenska
70 %
D
ostatné 5 %
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia (ods. 16 a 17 Kritérií)
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A pozvaná prednáška na niektorej z najvýznamnejších medzinárodných konferencií
s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore konferencie na
podobnej úrovni dôleţitosti, poverenie organizovať medzinárodnú konferenciu
pod záštitou vedeckej organizácie nadnárodného významu, členstvo v edičnej
rade karentovaného časopisu, citácie v karentovaných časopisoch* a pod.
B pozvaná prednáška na menej významnej medzinárodnej konferencií s náročným
recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore konferencie na podobnej
úrovni dôleţitosti, poverenie organizovať medzinárodnú konferenciu na podobnej
úrovni dôleţitosti, členstvo v edičnej rade medzinárodného časopisu, citácie
v zahraničných časopisoch a zahraničných zborníkoch s náročným
recenzovaním* a pod.
C pozvaná prednáška na niektorej národnej medzinárodných konferencií
s náročným recenzovaním, členstvo v národnom výbore konferencie na podobnej
úrovni a dôleţitosti, poverenie organizovať národnú konferenciu
s medzinárodnou účasťou pod záštitou vedeckej organizácie, členstvo v edičnej
rade národného časopisu, citácie v domácich časopisoch* a pod.
D ostatné
*Predkladateľ musí predloţiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií, najviac však 10 výsledkov týkajúcich sa citácií. Za
jeden výsledok sa povaţuje, ak publikačný výstup dosiahol v príslušnej kategórii minimálne 2 citácie. Ak počet citácií na ten
istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10, povaţuje sa za dva výsledky.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
118
Zoznam časopisov pre zaradenie atribútu výstupov A a B
Príloha č. 1
kategória
atribútu
výstupov
Zoznam časopisov
A článok v niektorom
karentovanom časopise zo zoznamu
najuznávanejších
karentovaných časopisov
American Economic Review;
Econometrica; Journal of Economic
Theory; Journal of Political
Economy; Quarterly Journal of
Economics; Review of Economic
Studies; International Economic
Review; Journal of Econometrics;
Journal of Economic Literature;
Journal of Finance; Journal of
International Economics; Journal of
Monetary Economics; Journal of the
American Statistical
Association; Review of Economics
and Statistics; Academy of
Management executive; Academy of
Management Journal; Academy
of Management Learning &
Education; Academy of Management
Perspectives; Academy of
Management Review;
Administrative
Science Quarterly; British Journal of
Industrial Relations; British
Journal of Management; California
Management Review; Canadian
Journal of Administrative Sciences;
Administration; Corporate
Governance-an International
Review; Decision Sciences;
Economic
and Industrial Democracy; European
Journal of Industrial Relations;
European Journal of Operational
Research; Group & Organization
Management; Group Decision and
Negotiation; Human Relations;
Human Resource Management;
Human Resource Management
Review; IEEE Transactions on
Engineering Management; Industrial
& Labor Relations Review;
Industrial Marketing Management;
Industrial Relations; Interfaces;
International Journal of Conflict
Management; International Journal
of Forecasting; International
Journal of Human Resource
Management; International Journal
of
Management Reviews; International
Journal of Manpower;
International Journal of Operations
& production Management;
International Journal of Selection
and Assessment; International
Journal of Service Industry
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
119
Management; International Journal
of
Technology Management;
International Labour Review; Journal
of
Collective Negotiations in the Public
Sector; Journal of Employment
Counseling; Journal of Forecasting;
Journal of Human Resources;
Journal of Labor Research; Journal
of Management; Journal of
Management Inquiry; Journal of
Management Studies; Journal of
Operations Management; Journal of
Organizational Behavior
Management; Journal of
Organizational Change Management;
Journal of Product Innovation
Management; Journal of Small
Business Management; Journal of
The Operational Research Society;
Leadership Quarterly; Long Range
Planning; Management Learning,
Management Science; MIS
Quarterly; MIT Sloan Management
Review; Monthly Labor Review;
Negotiation Journal; Negotiation
Journal-on The Process of Dispute
Settlement; New Technology
Work and Employment; OMEGA-
International Journal of
Management; Science ; Operations
Research; Organization;
Organization Science; Organization
Studies; Organizational
Behavior and Human Decision
Processes; Organizational Dynamics;
Organizational Research Methods;
Public Personnel Management; R
& D Management; Relations
Industrielles - Industrial Relations;
Research Policy; Research-
Technology Management; Service
Industries Journal; Sloan
Management Review; Strategic
Management Journal; System
Dynamics Review; Systemic Practice
and Action Research; Systems
Practice; Systems Research and
Behavioral Science; Technology
Analysis & Strategic Management;
Theory and Decision; Total Quality
Management; Total Quality
Management & Business Excellence;
Tourism Management, Training &
Development; Workforce
B
článok v niektorom
karentovanom časopise
alebo príspevok na
niektorej medzinárodnej
Politická ekonomie, Finance a úvěr,
Ekonomický časopis, Rand
Journal of Economics; Journal of
Money, Credit, and Banking;
Journal of Public Economics;
Economica; Economic
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
120
konferencii s
recenzovaním z uvádzaného
zoznamu
Journal;American Journal of
Agricultural Economics; Brookings
Papers on Economic Activity;
Demography; Eonometric Theory;
Journal of Labor Economics;
Contemporary Economic Policy,
Journal of Law and Economics.
Journal of Financial Economics;
Economics Letters; Economic
Theory; European Economic
Review;
Games and Economic Behavior;
Industrial and Labor Relations
Review; International Journal of
Game Theory; Journal of Applied
Econometrics; Journal of Banking
and Finance, Journal of Business
and Economic Statistics; Journal of
Comparative Economics; Journal
of Development Economics; Journal
of Economic Behavior and
Organization; Journal of Economic
Dynamics and Control; Journal
of Economic Growth; Journal of
Economic History; Journal of
Economic Methodology; Journal of
Economic Perspectives; Journal
of Economics and Management
Strategy; Journal of Environmental
Economics and Management;
Journal of Financial and Quantitative
Analysis; Journal of Health
Economics; Journal of Human
Resources; Journal of Industrial
Economics; Journal of Law,
Economics and Organization;
Journal of Mathematical Economics;
Journal of Risk and Insurance;
Journal of Risk and Uncertainty;
Journal of Urban Economics;
Macroeconomic Dynamics;
Marketing
Science; Mathematical Methods of
Operations Research; National
Tax Journal; Oxford Bulletin of
Economics and Statistics; Public
Choice; Regional Science and Urban
Economics; Scandinavian
Journal of Economics; Social Choice
and Welfare; Urban Studies,
Economics of Transition.
Pracovná skupina ďalej posúdi, či publikácie tu neuvedené môţu byť zaradené, ak ide o špeciálny prípad
(napr. nový časopis, nové nakladateľstvo).
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
121
9 Fyzika a vedy o Zemi a vesmíre
12 Chémia, chemická technológia a biotechnológie Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti
atribút váha atribútu
výstupov 60%
prostredia 30%
ocenenia 10%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov
Karentované časopisy, sledujú sa podľa jednotlivých oblastí výskumu podľa WOS Hodnotí sa
kaţdý časopis podľa mediánu IF (Impact factor) pre danú vednú oblasť
A viac ako 90 % mediánu IF
B v intervale 30 – 90 % mediánu IF
C v intervale 15 – 30 % mediánu IF
D menej ako 15 % mediánu IF
Monografie (aj kapitoly v monografiách a učebnice)
Pracovná skupina zatriedi do kategórie A, B, C alebo D „ad hoc“
Nekarentované, recenzovné publikácie
Pre vednú oblasť GEOGRAFIA, ak predloţené publikácie predstavujú percentuálne časť zo
zoznamu nasledovných selektovaných publikácií:
Geografický časopis
Acta Universitatis Carolinae, Geographica
-Studia Geomorphologica Carpatho-Balcanica
-European Spatial Research and Policy
Demografie
Kartografické listy
-Studia Geomorphologica Carpatho-Balcanica
Na zatriedenie sa aplikuje nasledujúca tabuľka
A viac ako 90 % predloţených publikácií je zo zoznamu
B predloţené publikácie predstavujú 30 – 90 % zo zoznamu
C predloţené publikácie predstavujú 15 – 30 % zo zoznamu
D menej ako 15 % predloţených publikácií je zo zoznamu
Patenty (akceptujú sa udelené patenty)
A – zahraničný patent
B – domáci patent
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia
V tejto časti sa predkladá:
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 10 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa
počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
A – aspoň 50 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
122
B – aspoň 30 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
C – aspoň 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
D – 0,
publikačný výstup
A – aspoň 1/3 má publikáciu v karentovanom časopise, časopise zo zoznamu alebo patent,
B – aspoň 2/3 má publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo zahraničnej
konferencie,
C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácej konferencie,
D – iné
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré
fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu s objemom týchto
grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou (granty VEGA, APVV a zahraničné granty).
Hodnotí sa
získané finančné prostriedky na jedného tvorivého pracovníka v Sk
A – 75 000, B – 50 000, C – 20 000, D – 0).
Pre geologické alebo geografické odbory sú uvedené sumy násobené koeficientom 0.5
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)
Pracovná skupina preverí situáciu na mieste a rozhodne „ad hoc“ o pridelení kategórie.
d) ostatné aspekty (váha 1/6)
Pracovná skupina preverí situáciu na miesta a rozhodne „ad hoc“ o pridelení kategórie.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia
1. Citačné ohlasy na publikované práce za posledných 6 rokov (váha 2/3)
Predkladateľ predloţí 10 najcitovanejších prác
kategória absolútny počet citácií na prácu za posledných 6 rokov
A viac ako 20x medián IF v danej oblasti
B od 10 do 20x medián IF v danej oblasti
C od 1 do 5 x medián IF v danej oblasti
D 0
2. Ostatné (váha 1/3)
Pracovná skupina preverí situáciu na mieste a rozhodne „ad hoc“ o pridelení kategórie.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
123
10 Environmentalistika a ekológia Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 35%
ocenenia 15%
V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo,
ako je upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R.
Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť počet 10.
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Monografie vydané v zahraničných vydavateľstvách (napr. Springer (Kluwer),
Elsevier, John Wiley a pod.)
Články v zborníkoch vydaných zo svetových kongresov/konferencií
Vedecké práce v zahraničných časopisoch zo zoznamu napr. JCR Science
Edition, Current Contents, Thomson ISI Master Journal List, SCOPUS, napr.
Advances in Environmental Research, Environmental Science and Technology,
Ecological Engineering, Environment International, Environmental Pollution,
Environmental Research, Hazardous Waste Consultant, Chemical Engineering
Journal, Journal of Environmental Management, Journal of Environmental
Engineering and Science, Journal of Hazardous Materials, Waste Management,
Waste Management and Research a pod.
B Článok v niektorom časopise zo zoznamu environmental-expert.com
http://www.environmentalexpert.com/magazines.asp?idmainpage=46&idprodu
cttype=5&level=1
Článok v zborníkoch vydanom celosvetovo uznávanými vedeckými
inštitúciami (napr. U.S. Environmental Protection Agency, European
Environmental Protection Agency, Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley,
atď., pokiaľ nie je zaradený do kategórie A.
Úţitkové vzory a udelené patenty.
C Vedecké monografie vydané v domácich vydavateľstvách
Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.
Článok v zborníku z konferencie s medzinárodným programovým výborom,
pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.
Tvorba noriem a štandardov.
D Ostatné
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia
V tejto časti sa predkladajú:
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3)
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
124
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa: publikačný výstup:
A – aspoň 1/3 skončených doktorandov má publikáciu v kategórii kvality výstupov A alebo B,
B – aspoň 1/6 skončených doktorandov má publikáciu v kategórii kvality výstupov A alebo B,
C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii výstupov aspoň C
D – ostatné.
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3)
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré
fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu s objemom týchto
grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa podľa oficiálnych štatistických údajov o získaných finančných prostriedkoch
fakultami na výskum a vývoj od jednotlivých agentúr
A – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 10 – 15 % v rámci SR
B – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 40 – 50 % v rámci SR
C – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 80 – 85 v rámci SR
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)
Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu
Hodnotí sa:
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne o pridelení kategórie.
d) ostatné aspekty (váha 1/6)
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným
počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach
usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob
hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Hodnotí sa:
Pracovná skupina zhodnotí podľa predloţených podkladov, prípadne doplnených o zistenia na
mieste .
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii A alebo
B.
Členstvo vo výbore na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii A alebo
B.
Citácia vo Web of Science (max. 20), pričom na výstupy od jednej osoby
max. 10.
Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu A.
Recenzovanie knihy pre vydavateľstvá Springer (Kluwer), Elsevier, John
Wiley, recenzovanie článku pre Advances in Environmental Research,
Environmental Science and Technology, Ecological Engineering,
Environment International, Environmental Pollution, Environmental
Research, Hazardous Waste Consultant, Chemical Engineering Journal,
Journal of Environmental Management, Journal of Environmental
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
125
Engineering and Science, Journal of Hazardous Materials, Waste
Management, Waste Management and Research a pod..
Posudzovanie projektov EÚ.
Získanie výskumného projektu v rámcovom programe EÚ.
B Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii C.
Členstvo vo výbore na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii C.
Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu B.
Citácia vo výstupe v kategórii A alebo B (max. 15), pričom na výstupy od
jednej osoby max. 10.
Vypracovávanie zámerov EIA (Environmental Impact Assessment) pre
zahraničné subjekty.
Posudzovanie grantových projektov (napr. Českej GAV).
C Členstvo v radách a výboroch vedeckých agentúr alebo programov v oblasti
výskumu.
Členstvo v redakčnej rade vedeckého časopisu.
Citácia vo výstupe v kategórii C (max. 15), pričom na výstupy od jednej
osoby max. 10.
D Ostatné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
126
11 Metalurgické a montánne vedy Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 35%
ocenenia 15%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Monografie vydané v zahraničných vydavateľstvách (napr. Springer
(Kluwer), Elsevier, TMS, John Wiley a pod.)
Články v zborníkoch vydaných zo svetových kongresov/konferencií
Vedecké práce v zahraničných časopisoch zo zoznamu JCR Science
Edition, Current Contents, Thomson ISI Master Journal List, SCOPUS,
TMS – Metallurgical and Materials Transactions, SME – Society for
Mining, Metallurgical and Exploration, Journal of Metals a pod.
B Článok v niektorom časopise zo zoznamu napr. http://www.mineng.
com/directory/journals/index.html,
http://wwwlib.murdoch.edu.au/guides/science/mettmin.html#journ,http:/
/www.qualitymag.com/, http://www.iso.org/iso/en/ISOOnline
Článok v zborníkoch vydanom celosvetovo uznávanými vedeckými
inštitúciami (napr. Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley, U.S.
Environmental Protection Agency, European Environmental Protection
Agency, ISO, atď., pokiaľ nie je zaradený do kategórie A.
Úţitkové vzory a udelené patenty.
C Vedecké monografie vydané v domácich vydavateľstvách
Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie
A alebo B.
Článok v zborníku z konferencie s medzinárodným programovým
výborom, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.
Tvorba noriem a štandardov.
D Ostatné
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia
V tejto časti sa predkladajú:
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3)
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa: publikačný výstup:
A – aspoň 1/3 skončených doktorandov má publikáciu v kategórii kvality výstupov A alebo B,
B – aspoň 1/6 skončených doktorandov má publikáciu v kategórii kvality výstupov A alebo B,
C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii výstupov aspoň C
D – ostatné.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
127
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3)
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré
fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu s objemom týchto
grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa podľa oficiálnych štatistických údajov o získaných finančných prostriedkoch
fakultami na výskum a vývoj od jednotlivých agentúr
A – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 10 – 15 % v rámci SR
B – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 40 – 50 % v rámci SR
C – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 80 – 85 v rámci SR
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)
Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu
Hodnotí sa:
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne o pridelení kategórie.
d) ostatné aspekty (váha 1/6)
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným
počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach
usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob
hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Hodnotí sa:
Pracovná skupina zhodnotí podľa predloţených podkladov, prípadne doplnených o zistenia na
mieste.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii
A alebo B.
Členstvo vo výbore na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii
A alebo B.
Citácia vo Web of Science (max. 20), pričom na výstupy od jednej
osoby max. 10.
Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu A.
Recenzovanie knihy pre vydavateľstvá Springer (Kluwer), Elsevier,
John Wiley, recenzovanie článku pre časopisy uvedené napr.
http://www.min-eng.com/directory/journals/index.html,
http://wwwlib.murdoch.edu.au/guides/science/mettmin.html#journ
Posudzovanie projektov EÚ.
Získanie výskumného projektu v rámcovom programe EÚ.
B Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii C.
Členstvo vo výbore na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii C.
Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu B.
Citácia vo výstupe v kategórii A alebo B (max. 15), pričom na výstupy
od jednej osoby max. 10.
Vypracovávanie zámerov EIA (Environmental Impact Assessment) pre
zahraničné subjekty.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
128
Posudzovanie grantových projektov (napr. Českej GAV)
C Členstvo v radách a výboroch vedeckých agentúr alebo programov
v oblasti výskumu.
Členstvo v redakčnej rade vedeckého časopisu.
Citácia vo výstupe v kategórii C (max. 15), pričom na výstupy od jednej
osoby max. 10.
D Ostatné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
129
13 Vedy o živej prírode Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti (ods. 27 Kritérií)
atribút váha atribútu
výstupov 55%
prostredia 30%
ocenenia 15%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov (ods. 6,8 Kritérií)
Hodnotí sa 50 prepočítaných výstupov (ods. 8 a 9 Kritérií) vo forme plnotextových vedeckých
prác zoradených podľa štandardného bibliografického záznamu uvedeného v Smernici MŠ SR č.
13/2005-R.
Pri publikácii, ktorej autori pochádzajú z viacerých fakúlt sa započítava pomerná časť podľa počtu
autorov. Aspoň 20 prepočítaných publikačných výstupov musí byť z druhej polovice hodnoteného
obdobia. Najvyšší prepočítaný počet výstupov jedného akademického zamestnanca za hodnotené
obdobie, ktorý moţno započítať, je 12.
V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo, ako
je upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R. Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť počet 10.
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Články v časopisoch evidovaných v databáze Current Contents s IF (impakt
faktor) ≥ 0.8.
Články v recenzovaných zborníkoch svetových kongresov a konferencií
vydaných vo významnom zahraničnom vydavateľstve.
Monografie vydané v renomovanom zahraničnom vydavateľstve ako napr.
Elsevier, CAB International, Oliver and Boyd, Oxford University Press,
Cambridge University Press, Wageningen Pers, John Wiley a pod
B Články v časopisoch evidovaných v databáze Current Contents alebo ďalších
medzinárodných databázach s IF < 0.8.
Články v recenzovaných zborníkoch zahraničných kongresov a konferencií
s medzinárodným programovým výborom pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A.
Kapitoly v monografiách vydaných v renomovaných zahraničných
vydavateľstvách vydané v renomovanom zahraničnom vydavateľstve ako
napr. Elsevier, CAB International, Oliver and Boyd, Cambridge University
Press, Wageningen Pers, John Wiley a pod.
C Články vo vedeckých časopisoch, pokiaľ nie sú zaradené do kategórie
A alebo B.
Články v recenzovaných zborníku z kongresov a konferencií, pokiaľ nie sú
zaradené do kategórie A alebo B.
Monografie vydané v renomovanom domácom vydavateľstve
D Ostatné
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia (ods. 14 a 15 Kritérií)
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
130
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia váha 1/3 (predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku)
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok
( jeden školiteľ nemôţe mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých)
A – min. 30 % školiteľov má jedného doktoranda,
B – min. 15 % školiteľov má jedného doktoranda,
C – min. 5 % školiteľov má jedného doktoranda,
D – menej ako 5 %
- počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
A – min. 50 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
B – min. 30 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
C – min. 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
D – menej ako 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia.
- účasť doktorandov na riešení projektov
A – min. 30 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných projektov,
B – min. 50 % z počtu doktorandov participuje na riešení celoštátnych projektov napr.: VEGA,
KEGA, APVV
C – inštitucionálne a HČ,
D– iné;
- publikačné výstupy doktorandov
A – min. 30 % doktorandov má publikáciu v zahraničnom časopise,
B – min. 60 % doktorandov má publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo
zahraničných konferencií,
C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácich konferencií,
D – iné.
b) objem finančných prostriedkov (grantov) váha 1/3 –( predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku)
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré
fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu s objemom týchto
grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa podľa oficiálnych štatistických údajov o získaných finančných prostriedkoch
fakultami na výskum a vývoj od jednotlivých agentúr.
Pracovná skupina údaje vyhodnotí takto:
A – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 10–15% v rámci Slovenska,
B – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 40–50% v rámci Slovenska,
C – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 80–85% v rámci Slovenska,
D – ostatné.
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)
Predkladá sa charakteristika prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu.
Hodnotí sa:
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení
kategórie.
d) ostatné aspekty (váha 1/6)
Predkladateľ priradí kategóriu komponentu ako celku. Predkladajú sa údaje o personálnom
zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným počtom zamestnancov v hodnotenom
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
131
období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej
organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Hodnotí sa:
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne „ad hoc“ o pridelení
kategórie.
Výpočet celkového profilu z čiastkových profilov jednotlivých komponentov sa vykonáva
podľa metodiky v prílohe č. 1 Kritérií.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia (ods. 16 a 17 Kritérií)
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A vyţiadaná prednáška na významných medzinárodných konferenciách
s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodných výboroch konferencií
vysokej medzinárodnej úrovni, poverenie organizovať medzinárodné
konferencie pod záštitou vedeckej organizácie nadnárodného významu,
členstvo v edičných radách karentovaných časopisov a vedeckých orgánoch
medzinárodných inštitúcií, citácie v karentovaných časopisoch a pod.
Koordinácia medzinárodných projektov v rámci EU. Získanie významnej
medzinárodnej vedeckej ceny.
B vyţiadaná prednáška na medzinárodných konferenciách s recenzovaním,
členstvo v medzinárodných výboroch konferencií akceptovanej
medzinárodnej úrovni, poverenie organizovať medzinárodné konferencie,
členstvo v edičných radách vedeckých časopisov a orgánoch
medzinárodných odborných inštitúcií, citácie v karentovaných časopisoch
a pod. Koordinácia medzinárodných projektov. Získanie medzinárodného
vedeckého ocenenia.
C vyţiadaná prednáška na národných konferenciách s recenzovaním, členstvo v
národných výboroch konferencií, poverenie organizovať národné
konferencie, členstvo v edičných radách vedeckých časopisov a orgánoch
vedeckých a odborných inštitúcií, citácie vo vedeckých časopisoch a pod.
Koordinácia výskumných projektov v rámci SR. Získanie národného
vedeckého ocenenia. Členstvo v orgánoch vedeckých agentúr, programoch
v oblasti výskumu, odborných komisiách a pod.
D ostatné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
132
14 Strojárstvo Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti (ods. 27 Kritérií)
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 35%
ocenenia 15%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov (ods. 6, 8 Kritérií)
V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo, ako
je upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R.
Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť počet 10.
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Článok v niektorom časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej databáze.
Článok v niektorom zborníku svetového kongresu/konferencie vydanom
v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Monografia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Štúdie v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané
v renomovaných zahraničných vydavateľstvách.
Udelený patent v zahraničí
B Článok v niektorom renomovanom časopise, ktorý nie je evidovaný
v medzinárodnej profesijnej databáze
Článok v recenzovanom zborníku zahraničnej konferencie s medzinárodným
programovým výborom pokiaľ nie je zaradený do kategórie A.
Monografia v svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve pokiaľ nie
je zaradená do kategórie A.
Kapitola v monografii vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Učebnica vydaná v zahraničnom renomovanom vydavateľstve.
Udelený domáci patent.
Inţinierske dielo medzinárodného významu.
C Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.
Článok v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A alebo B.
Monografia vydaná v renomovanom domácom vydavateľstve.
Učebnica vydaná v domácom renomovanom vydavateľstve.
Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená ne internete
Štandardy a normy
Inţinierske dielo národného významu.
D Ostatné
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia (ods. 14 a 15 Kritérií)
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
133
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok, pričom jeden
školiteľ nemôže mať pre účel hodnotenia viacej ako 5 doktorandov vrátane externých
A – aspoň 30 % školiteľov má jedného doktoranda,
B – aspoň 15 % školiteľov má jedného doktoranda,
C – aspoň 5 % školiteľov má jedného doktoranda,
D – 0.
- počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
A – aspoň 50 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
B – aspoň 30 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
C – aspoň 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
D – 0.
- účasť doktorandov na riešení projektov
A – aspoň 30 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných projektov,
B – aspoň 60 % z počtu doktorandov participuje na riešení VEGA,
C – inštitucionálne a HČ,
D– iné.
- publikačné výstupy doktorandov
A – aspoň 1/3 doktorandov má publikáciu v zahraničnom časopise,
B – aspoň 2/3 doktorandov majú publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku
zo zahranič. konfer.,
C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácich konferencií ,
D – iné.
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré
fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu s objemom týchto
grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
- podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň
A – 10%, B – 5%, C– 3%, D – 0.
- získané finančné prostriedky (mimorozpočtové) na jedného tvorivého pracovníka v Sk
A – 80 000 , B – 40 000, C – 20 000, D – 0.
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu
Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu
Hodnotí sa:
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení
kategórie.
d) ostatné aspekty (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu komponentu ako celku
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným
počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach
usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob
hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Hodnotí sa:
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
134
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení
kategórie.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia (ods. 16 a 17 Kritérií)
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A pozvaná prednáška na niektorej z najvýznamnejších medzinárodných
konferencií s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore
konferencie na podobnej úrovni a dôleţitosti, poverenie organizovať
medzinárodnú konferenciu pod záštitou vedeckej organizácie nadnárodného
významu, členstvo v edičnej rade karentovaného časopisu, citácie
karentovaných časopisoch* a pod.
B pozvaná prednáška na menej významnej medzinárodnej konferencii
s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore na podobnej
úrovni dôleţitosti, poverenie organizovať medzinárodnú na podobnej úrovni
a dôleţitosti, v edičnej rade medzinárodného časopisu, citácie v zahraničných
časopisoch a zahraničných zborníkoch s náročným recenzovaním* a pod.
C pozvaná prednáška na niektorej národnej konferencii s náročným
recenzovaním, členstvo národnom výbore na podobnej úrovni dôleţitosti,
poverenie organizovať národnú konferenciu s medzinárodnou účasťou
záštitou vedeckej organizácie, členstvo v edičnej rade národného časopisu,
citácie v domácich časopisoch* a pod.
D ostatné
*Predkladateľ musí predložiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií , najviac však 10 výsledkov týkajúcich sa
citácií. Za jeden výsledok sa považuje ak publikačný výstup dosiahol v príslušnej kategórii minimálne 2 citácie.
Ak počet citácií na ten istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10, považuje sa za dva výsledky.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
135
15 Elektrotechnika a elektroenergetika
17 Inžinierstvo a technológie
22 Dopravné služby Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej
oblasti (ods. 27 Kritérií)
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 35%
ocenenia 15%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov (ods. 6, 8 Kritérií)
V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo,ako
je upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R.
Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť počet 10.
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Článok v niektorom časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej
databáze.
Článok v niektorom zborníku svetového kongresu/konferencie vydanom
v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Monografia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Štúdie v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané
v renomovaných zahraničných vydavateľstvách.
Udelený patent v zahraničí.
B Článok v niektorom renomovanom časopise, ktorý nie je evidovaný
v medzinárodnej profesijnej databáze
Článok v recenzovanom zborníku zahraničnej konferencie s medzinárodným
programovým výborom pokiaľ nie je zaradený do kategórie A.
Monografia v svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve
pokiaľ nie je zaradená do kategórie A.
Kapitola v monografii vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Učebnica vydaná v zahraničnom renomovanom vydavateľstve.
Udelený domáci patent.
Inţinierske dielo medzinárodného významu
C Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo
B.
Článok v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A alebo B.
Monografia vydaná v renomovanom domácom vydavateľstve.
Učebnica vydaná v domácom renomovanom vydavateľstve.
Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená ne internete
Štandardy a normy
Inţinierske dielo národného významu
D Ostatné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
136
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia (od. 14 a 15 Kritérií)
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3) - predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok, pričom jeden
školiteľ nemôže mať pre účel hodnotenia viacej ako 5 doktorandov vrátane externých
A – aspoň 30 % školiteľov má jedného doktoranda,
B – aspoň 15 % školiteľov má jedného doktoranda,
C – aspoň 5 % školiteľov má jedného doktoranda,
D – 0.
- počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
A – aspoň 50 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
B – aspoň 30 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
C – aspoň 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
D – 0.
- účasť doktorandov na riešení projektov
A – aspoň 30 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných projektov,
B – aspoň 60 % z počtu doktorandov participuje na riešení VEGA,
C – inštitucionálne a HČ,
D– iné,
- publikačné výstupy doktorandov
A – aspoň 1/3 doktorandov má publikáciu v zahraničnom časopise,
B – aspoň 2/3 doktorandov majú publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo zahranič.
konfer.,
C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácich konferencií ,
D – iné.
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré
fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu s objemom týchto
grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
- podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň
A – 10%, B – 5%, C– 3%, D – 0.
- získané finančné prostriedky (mimorozpočtové) na jedného tvorivého pracovníka v Sk
A – 80 000 , B – 40 000, C – 20 000, D – 0. Akreditačná komisia - Podrobné pravidlá hodnotenia výskumu
43
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu
Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu
Hodnotí sa:
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne „ad hoc“ o pridelení
kategórie.
d) ostatné aspekty (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu komponentu ako celku
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
137
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným
počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach
usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob
hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Hodnotí sa:
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení
kategórie.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia (ods. 16 a 17 Kritérií)
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A pozvaná prednáška na niektorej z najvýznamnejších medzinárodných
konferencií s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore
konferencie na podobnej úrovni a dôleţitosti, poverenie organizovať
medzinárodnú konferenciu pod záštitou vedeckej organizácie nadnárodného
významu, členstvo v edičnej rade karentovaného časopisu, citácie
karentovaných časopisoch* a pod.
B pozvaná prednáška na menej významnej medzinárodnej konferencii
s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore na podobnej
úrovni dôleţitosti, poverenie organizovať medzinárodnú na podobnej úrovni
a dôleţitosti, v edičnej rade medzinárodného časopisu, citácie v zahraničných
časopisoch a zahraničných zborníkoch s náročným recenzovaním* a pod.
C pozvaná prednáška na niektorej národnej konferencii s náročným
recenzovaním, členstvo národnom výbore na podobnej úrovni dôleţitosti,
poverenie organizovať národnú konferenciu s medzinárodnou účasťou
záštitou vedeckej organizácie, členstvo v edičnej rade národného časopisu,
citácie v domácich časopisoch* a pod.
D ostatné
*Predkladateľ musí predložiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií , najviac však 10 výsledkov týkajúcich sa
citácií. Za jeden výsledok sa považuje ak publikačný výstup dosiahol v príslušnej kategórii minimálne 2 citácie.
Ak počet citácií na ten istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10, považuje sa za dva výsledky.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
138
16 Informatické vedy, automatizácia a telekomunikácie Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 30%
ocenenia 20%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Článok v niektorom časopise zo zoznamu Thomson Scientific Master
Journal List (MJL).
Článok v niektorom zborníku vydanom celosvetovo uznávanými
vedeckými inštitúciami ako sú IFAC, IFIP, IEEE, ACM, IET, SPIE,
vydanom ako zborník svetového kongresu/konferencie.
Monografia vydaná vydavateľstvom ako Springer (Kluwer), Elsevier,
John Wiley atď.
B Článok v niektorom časopise zo zoznamu INSPEC
(http://www.iee.org/Publish/Support/INSPEC/Document/LoJ-IET.pdf)
Článok v zborníku vydanom celosvetovo uznávanými vedeckými
inštitúciami IFAC, IFIP, IEEE, ACM, IET, SPIE alebo vydavateľstvami
ako Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley atď., pokiaľ nie je
zaradený do kategórie A (podľa prvého alebo druhého bodu).
C Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie
A alebo B.
Článok v zborníku z konferencie s medzinárodným programovým
výborom, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.
D Ostatné
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia
V tejto časti sa predkladá:
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3)
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa publikačný výstup:
A – aspoň 1/3 skončených doktorandov má publikáciu v kategórii kvality výstupov A alebo B,
B – aspoň 1/6 skončených doktorandov má publikáciu v kategórii kvality výstupov A alebo B,
C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii kvality výstupov aspoň C,
Ostatné.
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3)
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré
fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu s objemom týchto
grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
139
Hodnotí sa podľa oficiálnych štatistických údajov o získaných finančných prostriedkoch
fakultami na výskum a vývoj od jednotlivých agentúr.
Pracovná skupina údaje vyhodnotí takto:
A – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 10–15% v rámci Slovenska,
B – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 40–50% v rámci Slovenska,
C – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 80–85% v rámci Slovenska,
D – ostatné.
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)
Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu.
Pracovná skupina zhodnotí na mieste.
d) ostatné aspekty (váha 1/6)
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným
počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach
usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob
hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Hodnotiť sa bude:
Pracovná skupina zhodnotí podľa predloţených podkladov, prípadne doplnených o zistenia na
mieste.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii
A alebo B.
Členstvo v programovom výbore na kongrese/konferencii s výstupmi
v kategórii A alebo B.
Poverenie zorganizovať zvláštnu sekciu na kongrese/konferencii
s výstupmi v kategórii A alebo B.
Citácia vo Web of Science (max. 20), pričom na výstupy od jednej osoby
najviac 10.
Turingova cena alebo podobná vedecká cena.
Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu A.
Recenzovanie knihy alebo posudzovanie zámeru knihy pre
vydavateľstvo ako Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley.
Posudzovanie EU projektov.
Získanie výskumného projektu v rámcovom programe EU.
B Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii C.
Členstvo v programovom výbore na kongrese/konferencii s výstupmi
v kategórii C.
Členstvo v medzinárodných výboroch alebo radách inštitúcií ako IFAC,
IFIP, IEEE, ACM.
Citácia vo výstupe v kategórii A alebo B (max. 15), pričom na výstupy
od jednej osoby najviac 10.
Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu B.
Cena Wernera von Siemens za výskum.
C Členstvo v radách a výboroch vedeckých agentúr alebo programov
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
140
v oblasti výskumu.
Citácia vo výstupe v kategórii C (max. 15), pričom na výstupy od jednej
osoby najviac 10.
Členstvo v redakčnej rade vedeckého časopisu.
D Ostatné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
141
18 Lekárske a farmaceutické vedy
20 Veterinárske vedy Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej
oblasti (ods. 27 Kritérií)
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 30%
ocenenia 20%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút výstupov
(ods. 6, 8 Kritérií)
Pri hodnotení atribútu výstupov v hodnotenej oblasti sa berie do úvahy 50 výstupov výskumu
patriacich do hodnotenej oblasti spĺňajúcich tieto kritériá:
a) dátum zverejnenia výstupu spadá do hodnoteného obdobia,
b) autorom výstupu alebo jedným z autorov výstupu je akademický zamestnanec vysokej školy,
ktorý pôsobil v čase zverejnenia výstupu na vysokej škole,
c) ak ide o výstup viacerých autorov, započítava sa vysokej škole z neho len časť patriaca
autorovi (autorom) spĺňajúcemu podmienky uvedené v písmene b) – časť sa berie ako pomerná
časť (napríklad pri výstupe 3 autorov, z ktorých dvaja sú z hodnotenej vysokej školy, sa takýto
výstup započítava vo výške 2/3),
d) aspoň 20 výstupov musí byť z druhej polovice hodnoteného obdobia,
e) najvyšší prepočítaný počet výstupov jedného akademického zamestnanca vysokej školy za
hodnotené obdobie, ktorý moţno započítať, je 12,
f) štandardnými výstupmi výskumu v jednotlivých oblastiach hodnotenia sú publikácie,
g) pre kaţdý predkladaný výstup musí predkladateľ poskytnúť dostatočné mnoţstvo informácií,
aby sa dalo presne určiť o aký výstup ide, či ide o dielo jedného človeka, alebo kolektívu, v akej
fyzickej forme výstup existuje a kde sa nachádza,
h) pri výstupoch upravených smernicou MŠ SR č. 13/2005-R o publikačnej činnosti a
kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov (ďalej len „smernica“), uvádza sa štandardný záznam
v súlade s touto smernicou.
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Vedecké monografie vydané v renomovaných zahraničných vydavateľstvách
Štúdie v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané
v renomovaných zahraničných vydavateľstvách
Vedecké práce uverejnené v niektorom zborníku svetového
kongresu/konferencie vydanom v renomovanom zahraničnom vydavateľstve
Vedecké práce v karentovaných časopisoch (impakt faktor > 0,5)
Patenty zahraničné
B Vedecké monografie vydané v renomovaných domácich vydavateľstvách.
Kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v zahraničných
vydavateľstvách
Vysokoškolské učebnice vydané v zahraničných vydavateľstvách
Kapitoly vo vysokoškolských učebniciach vydané v zahraničných
vydavateľstvách
Vedecké práce v karentovaných časopisoch (impakt faktor < 0,5)
Vedecké práce v zahraničných recenzovaných vedeckých zborníkoch,
monografiách pokiaľ nie je zaradená do kategórie A.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
142
C Štúdie v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané v
domácich vydavateľstvách, pokiaľ nie sú zaradené do kategórie B.
Kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v domácich vydavateľstvách
Vysokoškolské učebnice vydané v domácich vydavateľstvách
Kapitoly vo vysokoškolských učebniciach vydané v domácich
vydavateľstvách
Vedecké práce v domácich nekarentovaných časopisoch
Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch,
monografiách
Vedecké práce v zahraničných nerecenzovaných vedeckých zborníkoch,
monografiách
Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách
Publikované príspevky na domácich vedeckých konferenciách.
D Vedecké práce v domácich nerecenzovaných vedeckých zborníkoch,
monografiách
Učebnice pre základné a stredné školy vydané v domácom vydavateľstve
Odborné práce v domácich nerecenzovaných zborníkoch (konferenčných aj
nekonferenčných)
Rôzne publikácie a dokumenty, ktoré nemoţno zaradiť do ţiadnej
z predchádzajúcich kategórií.
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia (ods. 14 a 15 Kritérií)
Pri hodnotení atribútu prostredia v hodnotenej oblasti sa berú do úvahy tieto štyri komponenty:
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3),
b) objem finančných prostriedkov z grantov získaných na projekty riešené na vysokej škole v
hodnotenom období (váha 1/3),
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (prístrojové vybavenie, kniţnice, počítačové vybavenie – váha
1/6),
d) ostatné aspekty charakterizujúce prostredie, v ktorom sa realizuje výskum (váha 1/6).
Na účely hodnotenia jednotlivých komponentov atribútu prostredia predloţí vysoká škola tieto
údaje:
a) údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia obsahujúce údaje o
dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite akademických
zamestnancov vysokej školy a 5 výstupov výskumu doktorandov,
b) zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na vysokej škole, na ktoré
vysoká škola získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty, spolu s objemom
týchto grantov, ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou,
c) charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby výskumu,
d) údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným počtom
zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých podujatiach usporiadaných vysokou
školou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na vysokej škole (semináre, spôsob hodnotenia
výsledkov, výskumná stratégia).
Pre kvalitatívne hodnotenie rozsahu a výsledkov doktorandského štúdia sa pouţijú tieto limity:
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
143
a) priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok (pričom jeden
školiteľ nemôže mať viacej ako 5 doktorandov): Kategória Ukazovateľ
A aspoň 30 % potencionálnych školiteľov má
jedného doktoranda
B aspoň 15 % potencionálnych školiteľov má
jedného doktoranda
C aspoň 5 % potencionálnych školiteľov má
jedného doktoranda
D ţiaden školiteľ nemá doktoranda
b) počet ukončených interných doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
Kategória Ukazovateľ Kategória Ukazovateľ
A aspoň 50 % doktorandov ukončených v
štandardnej dĺţke štúdia
B aspoň 30 % doktorandov ukončených v
štandardnej dĺţke štúdia
C aspoň 15 % doktorandov ukončených v
štandardnej dĺţke štúdia
D ţiaden doktorand neukončil štúdium v
štandardnej dĺţke štúdia
c) účasť doktorandov na riešení projektov
Kategória Ukazovateľ Kategória Ukazovateľ
A aspoň 60 % doktorandov z počtu doktorandov
participuje na riešení vedeckých projektov
grantových agentúr
B aspoň 30 % doktorandov z počtu doktorandov
participuje na riešení projektov VEGA alebo
projektov grantových agentúr nezaradených do
kategórie A
C doktorandi participujú na riešení
inštitucionálnych grantov a výskumných úloh
riešených na základe zmluvy o hospodárskej
činnosti
D iné
d) publikačné výstupy doktorandov
Kategória Ukazovateľ Kategória Ukazovateľ
A aspoň 1/3 doktorandov má publikáciu v
zahraničnom časopise
B aspoň 2/3 doktorandov majú publikáciu v
domácom časopise alebo
v recenzovanom zborníku zo zahraničnej
konferencie
C doktorandi publikujú v recenzovaných
zborníkoch z domácich
konferencií
D iné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
144
Pre kvalitatívne hodnotenie objemu finančných prostriedkov z grantov získaných na projekty
riešené na vysokej škole v hodnotenom období budú pracovné skupiny pouţívať tieto limity:
a) počet zahraničných grantov Kategória Ukazovateľ
A počet zahraničných grantov aspoň 3
B počet zahraničných grantov aspoň 2
C počet zahraničných grantov aspoň 1
D počet zahraničných grantov – 0
b) získané finančné prostriedky (grantové) na jedného tvorivého pracovníka v Sk Kategória Ukazovateľ
A grantové prostriedky na 1 TP – 50 000,- Sk
B grantové prostriedky na 1 TP – 30 000,- Sk
C grantové prostriedky na 1 TP – 20 000,- Sk
D grantové prostriedky na 1 TP – 0,- Sk
Pre kvalitatívne hodnotenie kvality výskumnej infraštruktúry (prístrojové vybavenie, kniţnice,
počítačové vybavenie) sa predkladá charakteristika prístrojového, informačného a počítačového
vybavenia pre potreby výskumu, pričom pracovné skupiny preveria situáciu na príslušnom
pracovisku a rozhodnú „ad hoc“ o pridelení kategórie.
Pre kvalitatívne hodnotenie ostatných aspektov charakterizujúcich prostredie, v ktorom sa
realizuje výskum predkladá vysoká škola údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené
priemerným prepočítaným počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých
podujatiach usporiadaných vysokou školou a údaje o vnútornej organizácii výskumu na vysokej
škole (semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Pracovná skupina preveria situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodnú „ad hoc“ o pridelení
kategórie, pričom predkladateľ kaţdému výstupu priradí v zmysle kritérií kategóriu:
Kategória Ukazovateľ
A špičková kvalita v rámci Slovenska
B nadpriemerná kvalita v rámci Slovenska
C priemerná kvalita v rámci Slovenska
D podpriemerná kvalita v rámci Slovenska
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia (ods.(16 a 17 Kritérií)
Pri hodnotení atribútu ocenenia v posudzovanej oblasti sa berú do úvahy:
a) uskutočnené vyţiadané prednášky na konferenciách,
b) členstvo v národných a medzinárodných výboroch v oblasti výskumu,
c) poverenia z externého prostredia na organizovanie konferencií a iných vedeckých podujatí,
d) členstvo v edičných radách medzinárodných časopisov,
e) členstvo v národných a medzinárodných komisiách a porotách v oblasti vedy,
f) ocenenia a vyznamenania získané tvorivými pracovníkmi vysokej školy od externých inštitúcií
za výsledky vo výskume,
g) prípadné ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia o uznaní dosiahnutých výsledkov vysokej školy v
hodnotenej oblasti výskumu medzinárodnou alebo národnou komunitou (napríklad citácie
evidované v SCI).
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
145
h) členstvo vo významných medzinárodných odborných spoločnostiach
Na účely hodnotenia atribútu ocenenia predloţí vysoká škola 30 výsledkov vysokej školy
získaných tvorivými pracovníkmi vysokej školy. Výsledky, ktoré vysoká škola predkladá v rámci
tohto atribútu na hodnotenie, musia spĺňať tieto kritériá:
a) dátum dosiahnutia výsledku spadá do hodnoteného obdobia,
b) výsledok dosiahol tvorivý pracovník vysokej školy, ktorý pôsobil v čase jeho dosiahnutia na
vysokej škole,
c) viacnásobný výsledok pre ten istý výbor a pre tú istú edičnú radu počas hodnoteného obdobia
sa započítava iba raz,
d) aspoň 10 výsledkov predloţených vysokou školou musí byť z druhej polovice hodnoteného
obdobia.
Pre kvalitatívne hodnotenie jednotlivých výsledkov v rámci atribútu ocenenia sa pouţijú tieto
pravidlá na zaradenie do príslušnej kategórie:
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A vyţiadaná prednáška na niektorej z významných medzinárodných
konferencií s náročným recenzovaním; členstvo v organizačnom výbore
významnej medzinárodnej konferencie s náročným recenzovaním;
poverenie organizovať medzinárodnú konferenciu pod záštitou vedeckej
alebo odbornej organizácie nadnárodného významu; členstvo vo vedeckej
rade zahraničnej vzdelávacej alebo výskumnej inštitúcie; členstvo
v redakčnej rade medzinárodného vedeckého časopisu; citácie v
karentovaných časopisoch* a pod.
B vyţiadaná prednáška na medzinárodnej konferencii; členstvo v
organizačnom výbore medzinárodnej konferencie; poverenie organizovať
medzinárodnú konferenciu; členstvo vo vedeckej rade domácej vzdelávacej
alebo výskumnej inštitúcie; členstvo v redakčnej rade zahraničného
odborného časopisu; citácie mimo SCI v zahraničných časopisoch
a zahraničných recenzovaných zborníkoch** a pod.
C vyţiadaná prednáška na celonárodnej konferencii, členstvo v organizačnom
výbore celonárodnej konferencie; poverenie organizovať celonárodnú
konferenciu s medzinárodnou účasťou; členstvo v redakčnej rade domáceho
časopisu; citácie mimo CSI v domácich časopisoch** a pod.
D ostatné
Pracovná skupina môţe na základe posúdenia výstupov (spojené s ohlasmi) priradiť o stupeň
niţšie, resp. vyššie hodnotenie. *Predkladateľ musí predloţiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií , najviac však 10 výsledkov týkajúcich sa citácií. Za
jeden výsledok sa povaţuje, ak publikačný výstup dosiahol v príslušnej kategórii minimálne 2 citácie.
**renomované vydavateľstvá
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
146
19 Poľnohospodárske a lesnícke vedy Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej
oblasti (ods. 27 Kritérií)
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 35%
ocenenia 15%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov (ods. 6 a 8 Kritérií)
- Hodnotí sa 50 prepočítaných výstupov (Kritériá ods. 8 a 9) vo forme plnotextových vedeckých
prác zoradených podľa štandardného bibliografického záznamu uvedeného v Smernici MŠ SR č.
13/2005-R.
- Pri publikácii, ktorej autori pochádzajú z viacerých fakúlt sa započítava pomerná časť podľa
počtu autorov.
- Aspoň 20 prepočítaných publikačných výstupov musí byť z druhej polovice hodnoteného
obdobia.
- Najvyšší prepočítaný počet výstupov jedného akademického zamestnanca za hodnotené
obdobie, ktorý moţno započítať, je 12.
- V zmysle odseku (10) a (13) Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo,
ako je upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R. Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť
počet 10.
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Článok v niektorom časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej
databáze.
Článok v niektorom zborníku svetového kongresu/konferencie vydanom
v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Monografia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Štúdie v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané
v renomovaných zahraničných vydavateľstvách.
Udelený patent v zahraničí.
Inţinierske dielo nadnárodného významu.
B Článok v niektorom renomovanom časopise, ktorý nie je evidovaný
v medzinárodnej profesijnej databáze.
Článok v recenzovanom zborníku zahraničnej konferencie s medzinárodným
programovým výborom pokiaľ nie je zaradený do kategórie A.
Monografia v svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve
pokiaľ nie je zaradená do kategórie A.
Kapitola v monografii vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Učebnica vydaná v zahraničnom renomovanom vydavateľstve.
Udelený domáci patent.
Inţinierske dielo medzinárodného významu.
C Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo
B.
Článok v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A alebo B.
Monografia vydaná v renomovanom domácom vydavateľstve.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
147
Učebnica vydaná v domácom renomovanom vydavateľstve.
Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená ne internete.
Štandardy a normy.
Inţinierske dielo národného významu.
D Ostatné
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia (ods. 14 a 15 Kritérií)
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3) (predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku)
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného školiteľa rok,
(jeden školiteľ nemôţe mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých)
A – min. 30 % školiteľov má jedného doktoranda,
B – min. 15 % školiteľov má jedného doktoranda,
C – min. 5 % školiteľov má jedného doktoranda,
D – menej ako 5 %;
- počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
A – min. 50 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
B – min. 30 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
C – min. 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
D – menej ako 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia.
- účasť doktorandov na riešení projektov
A – min. 30 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných projektov,
B – min. 50 % z počtu doktorandov participuje na riešení celoštátnych projektov napr.: VEGA,
KEGA, APVV
C – inštitucionálne a HČ,
D– iné;
- publikačné výstupy doktorandov
A – min. 30 % doktorandov má publikáciu v zahraničnom časopise,
B – min. 60 % doktorandov má publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo
zahraničných konferencií,
C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácich konferencií,
D – iné.
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3) –( predkladateľ priradí kategóriu
komponentu ako celku)
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré
fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu s objemom týchto
grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa podľa oficiálnych štatistických údajov o získaných finančných prostriedkoch
fakultami na výskum a vývoj od jednotlivých agentúr.
PS údaje vyhodnotí takto:
A – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 10–15% v rámci Slovenska,
B – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 40–50% v rámci Slovenska,
C – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 80–85% v rámci Slovenska,
D – ostatné.
Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
148
- podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň
A – 10%, B – 5%, C– 3%, D – 0.
- získané finančné prostriedky (mimorozpočtové) na jedného tvorivého pracovníka v Sk
A – 50 000 , B – 30 000, C – 10 000, D – 0.
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)
Predkladá sa charakteristika prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu.
Hodnotí sa:
PS preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení kategórie.
d) ostatné aspekty (váha 1/6)
Predkladateľ priradí kategóriu komponentu ako celku
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným
počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach
usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob
hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Hodnotí sa:
PS preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení kategórie.
Výpočet celkového profilu z čiastkových profilov jednotlivých komponentov sa urobí podľa
metodiky v prílohe č. 1 Kritérií.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia (ods. 16 a 17 Kritérií)
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A vyţiadaná prednáška na významných medzinárodných konferenciách
s náročným recenzovaním,
členstvo v medzinárodných výboroch konferencií vysokej medzinárodnej
úrovni,
poverenie organizovať medzinárodné konferencie pod záštitou vedeckej
organizácie nadnárodného významu,
členstvo v edičných radách karentovaných časopisov a vedeckých orgánoch
medzinárodných inštitúcií, citácie v karentovaných časopisoch a pod.,
koordinácia medzinárodných projektov v rámci EU,.
získanie významnej medzinárodnej vedeckej ceny.
B vyţiadaná prednáška na medzinárodných konferenciách s recenzovaním,
členstvo v medzinárodných výboroch konferencií akceptovanej
medzinárodnej úrovni,
poverenie organizovať medzinárodné konferencie,
členstvo v edičných radách vedeckých časopisov a orgánoch
medzinárodných odborných inštitúcií,
citácie v nekarentovaných časopisoch a pod.,
koordinácia medzinárodných projektov,
získanie medzinárodného vedeckého ocenenia.
C vyţiadaná prednáška na národných konferenciách s recenzovaním, členstvo v
národných výboroch konferencií,
poverenie organizovať národné konferencie,
členstvo v edičných radách vedeckých časopisov a orgánoch vedeckých a
odborných inštitúcií,
citácie vo vedeckých časopisoch a pod.,
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
149
koordinácia výskumných projektov v rámci SR,
získanie národného vedeckého ocenenia,
členstvo v orgánoch vedeckých agentúr, programoch v oblasti výskumu,
odborných komisiách a pod.
D ostatné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
150
21 Vedy o športe Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty
v hodnotenej oblasti
atribút váha atribútu
výstupov 50%
prostredia 30%
ocenenia 20%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov
V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup ako je upravený smernicou
MŠ SR č. 13/2005-R. Počet takýchto výstupov by nemal prekročiť počet 10.
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Vedecké štúdie v časopisoch evidovaných v medzinárodnej profesijnej
databáze.
Štúdie vo vedeckých zborníkoch svetového kongresu/konferencie vydanom
v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.
Monografia vydaná v renomovanom, resp. významnom zahraničnom
vydavateľstve.
Štúdie v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané
v renomovaných, resp. významných zahraničných vydavateľstvách.
B Vedecké práce v renomovaných časopisoch, ktoré nie sú evidované
v medzinárodnej profesijnej databáze.
Vedecké štúdie v recenzovanom zborníku zo zahraničnej konferencie
s medzinárodným programovým výborom pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A.
Monografia vo svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve
pokiaľ nie je zaradená do kategórie A.
Kapitoly v monografii vydané v renomovanom, významnom zahraničnom
vydavateľstve.
Učebnica vydaná v zahraničnom renomovanom, významnom vydavateľstve.
C Štúdie vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.
Štúdie v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do
kategórie A alebo B.
Monografia vydaná v renomovanom, resp. významnom domácom
vydavateľstve.
Učebnice vydané v domácom renomovanom, resp. významnom
vydavateľstve.
Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená na internete.
Štandardy a normy.
D Ostatné
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3)
Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia
obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite
akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
151
Hodnotí sa
- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok, pričom jeden
školiteľ nemôže mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých
A – aspoň 20 % školiteľov má jedného doktoranda,
B – aspoň 10 % školiteľov má jedného doktoranda,
C – aspoň 5 % školiteľov má jedného doktoranda,
D – 0.
- počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok
B – aspoň 30 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
A – aspoň 50 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
C – aspoň 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,
D – 0.
- účasť doktorandov na riešení projektov
A – aspoň 10 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných,
B – aspoň 50 % z počtu doktorandov participuje na riešení VEGA, KEGA atď.
C – inštitucionálne a HČ,
D – ostatné
- hodnotenie publikačného výstupu doktorandov
A – aspoň 1/3 skončených doktorandov má publikáciu v kategórií kvality výstupov A alebo B,
B – aspoň 1/6 skončených doktorandov má publikáciu v kategórií kvality výstupov A alebo B,
C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii kvality C,
D – ostatné.
b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3)
Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na
ktoré fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu
s objemom týchto grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.
Hodnotí sa podľa oficiálnych štatistických údajov o získaných finančných prostriedkoch
fakultami na výskum a vývoj od jednotlivých agentúr.
Pracovná skupina údaje vyhodnotí takto:
- podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň:
A – 10%, B – 5%, C – 3%, D – 0.
- získané finančné prostriedky na jedného tvorivého pracovníka v Sk
A – 40 000, B – 30 000, C – 20 000, D – 0.
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)
Predkladá sa charakteristika prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby
výskumu
Pracovná skupina zhodnotí na mieste
d) ostatné aspekty (váha 1/6)
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným
počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a športových podujatiach v
usporiadaných fakultou/pracoviskom, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte
(semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).
Pracovná skupina zhodnotí podľa predložených podkladov, prípadne doplnených o zistenia na
mieste.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
152
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia
kategória
atribútu
ocenenia
druh výstupu
A Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii A alebo B.
Členstvo v programovom výbore kongresu/konferencie s výstupmi v kategórii
A alebo B.
Poverenie zorganizovať medzinárodný kongres/konferenciu s výstupmi
v kategórii A alebo B.
Citácie v časopisoch prístupné vo full textoch prístupné vo svetových
databázach.
Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu A.
Recenzovanie knihy alebo posudzovanie zámeru knihy pre renomované
zahraničné vydavateľstvá
Získanie výskumného projektu v rámcovom programe EU
Umiestnenie športovcov, účasť trénerov a rozhodcov na svetových
a európskych športových súťaţiach (OH do 12 miesta, MS do 8. miesta, ME
do 3 miesta, Svetová univerziáda do 3. miesta)*.
B Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii B.
Členstvo v programovom výbore kongresu/konferencie s výstupmi v kategórii
B.
Členstvo v medzinárodných výboroch vedeckých spoločností.
Citácie v časopisoch prístupné vo full textoch prístupné vo svetových
databázach.
Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu B.
Recenzovanie vedeckých príspevkov do časopisov v kategórii výstupu B.
Získanie medzinárodného projektu ak nie je zaradený v kategórii A.
Účasť športovcov, trénerov a rozhodcov na svetových a európskych
športových súťaţiach (účasť na OH, MS, ME, SU)*.
C Členstvo v radách a výboroch vedeckých agentúr alebo programov v oblasti
výskumu.
Citácie vo výstupe v kategórii C (maximálne 15), pričom výstupy od jednej
osoby najviac 7.
Členstvo v redakčnej rade vedeckého časopisu.
Recenzovanie vedeckých príspevkov do časopisov v kategórii výstupu B.
Dosiahnutie úspechov v národných športových súťaţiach (majstrovstvá SR).
D Ostatné
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
153
24 Matematika a štatistika Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej
oblasti
atribút váha atribútu
výstupov 40%
prostredia 30%
ocenenia 30%
I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
výstupov
Ak vysoká škola v zmysle odseku 10 a 13 kritérií predloţí výstup, ktorý nie je upravený
smernicou MŠ SR č 13/2005–R, zaradenie výstupu posúdi pracovná skupina.
kategória
atribútu
výstupov
druh výstupu
A Publikácia v časopise, ktorý je uvedený v čase uverejnenia v Master Journal
List databázy Web of Knowledge. Do úvahy pripadajú aj iné databázy po
posúdení pracovnou skupinou (napr. Scopus a pod.).
Publikácia v zborníku z konferencie sledovanom databázou Scopus, alebo
inou špecializovanou databázou. Posúdi pracovná skupina.
Monografia alebo príspevok do monografie, vydanej poprednými
vydavateľstvami typu Elsevier, John Wiley, Springer a pod. Posúdi pracovná
skupina.
B Publikácia v časopise, ktorý je uvedený v čase uverejnenia v Mathematical
Reviews Citation Database. Do úvahy pripadajú aj iné špecializované
databázy po posúdení pracovnou skupinou.
Publikácia v zborníku z medzinárodnej konferencie s recenzovanými
príspevkami, ktorá sa konala v svetových jazykoch a so širokou
medzinárodnou účasťou a ktorá bola recenzovaná v Mathematical Reviews,
alebo v Zentralblatt für Mathematik alebo v časopise Referativnyj Ţurnal.
Posúdi pracovná skupina.
Monografia alebo príspevok do monografie, vydanej medzinárodnými
vydavateľstvami vo svetovom jazyku. Posúdi pracovná skupina.
Článok v niektorom renomovanom časopise, ktorý nie je evidovaný
v medzinárodnej profesijnej databáze.
C Publikácia, ktorá bola recenzovaná (nie by title) v Mathematical Reviews,
alebo v Zentralblatt für Mathematik alebo v časopise Referativnyj Ţurnal.
Publikácia v zborníku z medzinárodnej konferencie s recenzovanými
príspevkami, ktorá sa konala v svetových jazykoch a ktorá bola recenzovaná
v Mathematical Reviews, alebo v Zentralblatt für Mathematik alebo
v časopise Referativnyj Ţurnal. Posúdi pracovná skupina.
Monografia alebo príspevok do monografie, vydanej domácim
vydavateľstvom vo svetovom jazyku. Výnimočne moţno akceptovať aj
slovenskú monografiu, ktorá bola recenzovaná v Mathematical Reviews,
alebo v Zentralblatt für Mathematik alebo v časopise Referativnyj Ţurnal
a ktorá prezentuje aktuálne výsledky výskumu. Posúdi pracovná skupina.
D Vedecká publikácia, monografia alebo príspevok do monografie, ktorý nie je
v ţiadnej z predchádzajúcich kategórií.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
154
II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
prostredia
a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3)
Hodnotí sa:
- publikačné výstupy doktorandov
Publikácia sa počíta s koeficientom 3 – 0 podľa zaradenia v časti I, vrátane podielu na publikácii
podľa počtu spoluautorov alebo explicitného vyznačenia. Moţno započítať najviac 3 publikácie
(môţu byť zloţené z viacerých podielov).
A – doktorand má aspoň 3 prepočítané publikácie,
B – doktorand má aspoň 2 prepočítané publikácie,
C – doktorand má aspoň 1 prepočítanú publikáciu.
D – ostatné.
- účasť doktorandov na riešení projektov s grantovom podporou sa prepočíta takto:
účasť na riešení medzinárodného projektu sa počíta s koeficientom 2,
účasť na riešení domáceho projektu sa počíta s koeficientom 1,
účasť na riešení fakultného alebo univerzitného projektu sa počíta s koeficientom 0.3.
A – aspoň 90% doktorandov participuje prepočítane na riešení projektov,
B – aspoň 70% z počtu doktorandov participuje prepočítane na riešení projektov,
C – aspoň 50% z počtu doktorandov participuje prepočítane na riešení projektov,
D – ostatné.
-priemerný počet ukončených doktorandov na jedného funkčného profesora v hodnotenom
období
A – aspoň 0,75
B – aspoň 0,5
C – aspoň 0,25
D – menej.
b) Prehľad získaných finančných prostriedkov (grantov, kontraktov) (váha 1/3)
Pracovná skupina komplexne posúdi primeranosť získanej finančnej podpory k moţnostiam
pracoviska. Pri hodnotení sa bude zohľadňovať získavanie podpory z rozličných zdrojov, vrátane
zahraničných, počet zapojených zamestnancov do týchto projektov, objem získaných finančných
prostriedkov v porovnaní s celoštátnym objemom takýchto finančných prostriedkov.
c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)
Predkladá sa charakteristika informačného a počítačového vybavenia pre potreby výskumu.
Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne o pridelení kategórie.
d) ostatné aspekty (váha 1/6)
Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené pomerom priemerného
počtu zamestnancov, ktorí mali v hodnotenom období aspoň 2 publikácie kategórie C a vyššie
podľa zaradenia v časti I, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob
hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia). Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom
pracovisku a rozhodne o pridelení kategórie A – D.
III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút
ocenenia
Vedecké podujatia (konferencie) zaradiť do kategórií takto:
A – významný celosvetový alebo kontinentálny kongres alebo konferencia so širokým záberom.
B – Medzinárodné konferencie zamerané na určitú problematiku s výstupmi v publikáciách aspoň
B.
C – Iné významné konferencie.
Zaradenie posúdi pracovná skupina.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
155
Hodnotenie:
a) Pozvaná prednáška na konferencii. Podľa typu konferencie koeficient 4 –2 – 1 –0.
b) Prijatá prednáška na konferencii. Podľa typu konferencie koeficient 2 – 1 – 0,5 – 0.
c) Členstvo v programovom výbore konferencie s koeficientmi ako v časti a).
d) Poverenie z externého prostredia organizovať takúto konferenciu s koeficientmi ako v časti a).
e) Členstvo v redakčnej rade časopisu podľa zaradenia časopisu v časti I koeficientom 6–3–1–0.
f) Vysoká škola predloţí najviac 15 publikácií (čas vzniku publikácie nerozhoduje) s uvedením
citácií za posudzované obdobie v súlade s kritériami. Jeden výstup sú 2 citácie evidované SCI,
alebo v Scopus alebo v monografii kategórie A. Citácie sa dokladujú výpismi z databáz, prípadne
kópiou titulnej strany citujúcej monografie a príslušnej strany s citáciou. Ak počet citácií na ten
istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10, povaţuje sa za dva výsledky.
g) Oponentúra doktorskej dizertácie (CSc., DrSc.), profesúry, grantového projektu na
významných pracoviskách v zahraničí. Posúdi pracovná skupina.
h) Ďalšie ocenenia sa posudzujú individuálne. Posúdi pracovná skupina.
1. Na strane 2 ods. 1 písm. b) sa nahrádza textom: „Nariadením vlády Slovenskej
republiky č. 558/2007 Z. z ., ktorým sa mení nariadenie vlády SR č. 104/2003 Z. z.
o Akreditačnej komisii.“
2. V celom texte sa smernica MŠ SR č. 13/2005-R nahrádza „Smernicou MŠ SR č.
8/2007-R“
3. Na strane 25 II. oddiel písm. a) sa číselná hodnota 10 výstupov
nahrádza textom: „5 výstupov výskumu doktorandov.“
4. Na strane 48 v kategórií atribútu výstupov B sa text (impakt faktor menší ako 0,5)
nahrádza textom „(impakt faktor ≤0,5)“
5. Na strane 48 v kategórií atribútu výstupov C sa z textu
„Vedecké práce v domácich nekarentovaných časopisoch“ vypúšťa slovo „domácich“
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
156
Príloha 4
Kritériá pre začleňovanie vysokých škôl Schválené Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v súlade s § 82 ods. 7 zákona č.
131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, po vyjadrení Akreditačnej komisie a orgánov reprezentácie vysokých
škôl, dňa 12.12.2007 s účinnosťou od 1.1.2009 pod číslom CD-2007-16256/50355-5:071
Kritériá začlenenia vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy
(1) Tento dokument obsahuje súbor kritérií, ktoré Akreditačná komisia pouţíva podľa § 84 ods. 4
písm. e) zákona pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 zákona medzi
univerzitné vysoké školy.
(2) Pre skrátené označenie súboru kritérií obsiahnutých v tomto materiáli sa pouţíva skratka KZU
(kritériá začlenenia medzi univerzity).
(3) Pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy sa hodnotia
nasledujúce atribúty:
a) výsledky vysokej školy v oblasti výskumu,
b) výsledky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa,
c) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého stupňa a
ich personálnom zabezpečení.
(4) Akreditačná komisia posúdi príslušnú vysokú školu. Zistí, v akej miere jej atribúty spĺňajú
jednotlivé kritériá. Ak vysoká škola spĺňa poţadované kritériá na poţadovanej úrovni,
Akreditačná komisia sa vyjadrí o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 14, teda odporučí jej
začlenenie medzi univerzitné vysoké školy.
(5) Ak vysoká škola alebo fakulta splynula počas hodnoteného obdobia s inou vysokou školou
alebo fakultou, zohľadňuje sa to rovnako, akoby splynuli na začiatku hodnoteného obdobia.
(6) Pri hodnotení spĺňania kritérií sa berie do úvahy obdobie 6 kalendárnych rokov pred rokom, v
ktorom vysoká škola predkladá podklady na hodnotenie (ďalej len „hodnotené obdobie“).
Hodnotia sa len vysoké školy a fakulty, ktoré pôsobia aspoň štyri roky pred rokom, v ktorom
majú predloţiť podklady na komplexnú akreditáciu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe miesta
funkčných profesorov boli zriadené aţ od roku 2003, vyhodnocuje sa kritérium KZU-2, KZU - 5
aţ od tohto roku.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
157
KZU: Kritériá začlenenia vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy Atribút/kritérium Uspokojivé plnenie
Atribút: Výsledky vysokej školy v oblasti výskumu
Kritérium KZU-1: Výsledky hodnotenia
úrovne výskumnej činnosti vysokej školy
Najmenej 60 % fakúlt vysokej školy dosahuje v
nadpolovičnej väčšine oblastí výskumu zodpovedajúcich
uskutočňovaným študijným programom druhého stupňa
a/alebo študijným programom tretieho stupňa celkové
hodnotenia výskumu podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona
najmenej B-. Ak sa na vysokej škole uskutočňujú
študijné programy druhého stupňa a/alebo študijné
programy tretieho stupňa aj na úrovni vysokej školy,
započítavajú sa, ako keby ich uskutočňovala osobitná
fakulta. Ak sa vysoká škola nečlení na fakulty, musí
spĺňať podmienku uvedenú v tomto kritériu ako celok.
Kritérium KZU-2: objem financií za
výskumné granty, projekty, na evidovaný
prepočítaný počet docentov, profesorov a
tvorivých výskumných pracovníkov
Objem financií za hodnotené obdobie predelený súčtom
prepočítaného evidenčného počtu profesorov, docentov a
tvorivých výskumných pracovníkov za jednotlivé
kalendárne roky hodnoteného obdobia je najmenej 60
000 Sk. V objeme financií sa zohľadňujú príjmy vysokej
školy v hodnotenom období zo zdrojov: projekty KEGA,
projekty VEGA, finančné prostriedky na riešenie
výskumných projektov z APVV (APVT) a zo štátnych
programov výskumu a vývoja, finančné prostriedky z
rámcových programov EÚ pre výskum a technologický
vývoj, finančné prostriedky získané na riešenie
výskumných projektov zo zahraničia zohľadnené na
účely rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu.
V prípade súkromných vysokých škôl, ak im neboli
poskytnuté finančné prostriedky na schválený projekt v
rámci grantových schém KEGA a VEGA, zohľadňuje sa
namiesto príjmov z týchto grantových schém suma
finančných prostriedkov vynaloţených súkromnou
vysokou školou na riešenie schválených projektov v
príslušnom roku.
Atribút: Výsledky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa
Kritérium KZU-3: Počet absolventov
doktorandského štúdia
Najmenej 60 % fakúlt vysokej školy dosahuje v
nadpolovičnej väčšine oblastí výskumu zodpovedajúcich
uskutočňovaným študijným programom tretieho stupňa
ročný priemer absolventov doktorandského štúdia v
príslušných študijných odboroch na obsadené miesto
funkčného profesora najmenej 1/31). Ak sa na vysokej
škole uskutočňujú študijné programy tretieho stupňa aj
na úrovni vysokej školy, započítavajú sa ako keby ich
uskutočňovala osobitná fakulta. Ak sa vysoká škola
nečlení na fakulty, musí podmienku uvedenú v tomto
kritériu spĺňať ako celok.
Kritérium KZU-4: Výstupy výskumu
študentov a absolventov doktorandského
štúdia
Najmenej 60 % fakúlt vysokej školy dosahuje v
nadpolovičnej väčšine oblastí výskumu zodpovedajúcich
uskutočňovaným študijným programom tretieho stupňa
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
158
výstupy výskumu doktorandov v dennej forme štúdia a v
externej forme štúdia, ktorí sú na príslušnej vysokej škole
zamestnaní na ustanovený týţdenný pracovný čas, v
hodnotenom období hodnotené podľa vzorky 25
výstupov a podľa kritérií na hodnotenie atribútu výstupov
hodnotu najmenej C+. V tomto kritériu sa berú do úvahy
len fakulty spĺňajúce podmienku uvedenú v KZU-3. Ak
sa na vysokej škole uskutočňujú študijné programy
tretieho stupňa aj na úrovni vysokej školy, započítavajú
sa, ako keby ich uskutočňovala osobitná fakulta. Ak sa
vysoká škola nečlení na fakulty, musí podmienku
uvedenú v tomto kritériu spĺňať ako celok.
Kritérium KZU-5: počet doktorandov
denného doktorandského štúdia na
prepočítaný evidenčný počet docentov a
profesorov (funkčné miesta)
Počet doktorandov denného doktorandského štúdia a
doktorandov v externej forme štúdia, ktorí sú na
príslušnej vysokej škole zamestnaní na ustanovený
týţdenný pracovný čas, k 31. októbru príslušného
akademického roka na prepočítaný evidenčný počet
docentov a profesorov (funkčné miesta) v kalendárnom
roku, v ktorom sa tento akademický rok začal, v
jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia je najmenej 1.
Atribút: podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého stupňa
a ich personálnom zabezpečení
Kritérium KZU-6: počet študentov v
študijných programoch prvého a druhého
stupňa na prepočítaný evidenčný počet
vysokoškolských učiteľov
Počet študentov v študijných programoch prvého a
druhého stupňa a v študijných programov podľa § 53
ods. 3 zákona k 31. októbru príslušného akademického
roka na prepočítaný evidenčný počet vysokoškolských
učiteľov s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa
alebo s vedecko-pedagogickým titulom docent, alebo s
vedecko-pedagogickým titulom profesor v kalendárnom
roku, v ktorom sa tento akademický rok začal, je v
jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia najviac 20.
Študenti v externej forme štúdia sa zohľadnia v
celkovom počte študentov s váhou 0,3.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
159
Kritériá začlenenia vysokej školy medzi vysoké školy, ktoré nie sú začlenené medzi
univerzitné vysoké školy a ani medzi odborné vysoké školy
(1) Tento dokument obsahuje súbor kritérií, ktoré Akreditačná komisia pouţíva podľa § 84 ods. 4
písm. e) zákona pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy.
(2) Pre skrátené označenie súboru kritérií obsiahnutých v tomto dokumente sa pouţíva skratka
KZV (kritériá začlenenia medzi vysoké školy, ktoré nie sú začlenené medzi univerzitné vysoké
školy a ani odborné vysoké školy).
(3) Pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy sa hodnotia nasledujúce atribúty:
a) výsledky vysokej školy v oblasti výskumu,
b) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého stupňa a
ich personálnom zabezpečení.
(4) Akreditačná komisia posúdi príslušnú vysokú školu. Zistí, v akej miere jej atribúty spĺňajú
jednotlivé kritériá. Podľa výsledku zistenia plnenia kritérií sa Akreditačná komisia vyjadrí o
začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13.
(5) Ak vysoká škola splní kritériá na začlenenie vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy,
Akreditačná komisia odporučí začlenenie vysokej školy podľa kritérií začlenenia vysokej školy
medzi univerzitné vysoké školy.
(6) Ak vysoká škola alebo fakulta splynula počas hodnoteného obdobia s inou vysokou školou
alebo fakultou, zohľadňuje sa to rovnako, akoby splynuli na začiatku hodnoteného obdobia.
(7) Pri hodnotení spĺňania kritérií sa berie do úvahy obdobie 6 kalendárnych rokov pred rokom, v
ktorom vysoká škola predkladá podklady na hodnotenie (ďalej len „hodnotené obdobie“).
Hodnotia sa len vysoké školy a fakulty, ktoré pôsobia aspoň štyri roky pred rokom, v ktorom
majú predloţiť podklady na komplexnú akreditáciu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe miesta
funkčných profesorov boli zriadené aţ od roku 2003, vyhodnocuje sa kritérium KZV-2 aţ od
tohto roku.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
160
KZV: Kritériá začlenenia vysokej školy medzi vysokej školy, ktoré nie sú začlenené medzi
univerzitné vysoké školy ani medzi odborné vysoké školy
Atribút/kritérium Uspokojivé plnenie
Atribút: Výsledky vysokej školy v
oblasti výskumu
Kritérium KZV-1: Výsledky
hodnotenia úrovne výskumnej
činnosti vysokej školy
Najmenej 60 % fakúlt vysokej školy dosahuje v
nadpolovičnej väčšine oblastí výskumu zodpovedajúcich
uskutočňovaným študijným programom druhého stupňa
a/alebo študijným programom tretieho stupňa celkové
hodnotenia výskumu podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona
najmenej C+. Ak sa na vysokej škole uskutočňujú študijné
programy druhého stupňa a/alebo študijné programy tretieho
stupňa aj na úrovni vysokej školy, započítavajú sa ako keby
ich uskutočňovala osobitná fakulta. Ak sa vysoká škola
nečlení na fakulty, musí spĺňať podmienku uvedenú v tomto
kritériu ako celok.
Kritérium KZV-2: objem financií
za výskumné granty, projekty, na
evidovaný prepočítaný počet
docentov, profesorov a tvorivých
výskumných pracovníkov
Objem financií za hodnotené obdobie predelený súčtom
prepočítaného evidenčného počtu profesorov, docentov a
tvorivých výskumných pracovníkov za jednotlivé kalendárne
roky hodnoteného obdobia je najmenej 40 000 Sk. V objeme
financií sa zohľadňujú príjmy vysokej školy v hodnotenom
období zo zdrojov: projekty KEGA, projekty VEGA,
finančné prostriedky na riešenie výskumných projektov z
APVV (APVT) a zo štátnych programov výskumu a vývoja,
finančné prostriedky zo 6. a 7. rámcového programu pre
výskum a technologický vývoj, finančné prostriedky získané
na riešenie výskumných projektov zo zahraničia zohľadnené
na účely rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu.
V prípade súkromných vysokých škôl, ak im neboli
poskytnuté finančné prostriedky na schválený projekt v rámci
grantových schém KEGA a VEGA, zohľadňuje sa namiesto
príjmov z týchto grantových schém suma finančných
prostriedkov vynaloţených súkromnou vysokou školou na
riešenie schválených projektov v príslušnom roku.
Atribút: podmienky vysokej školy
pri uskutočňovaní študijných
programov prvého a druhého stupňa
a ich personálnom zabezpečení
Kritérium KZV-3: počet študentov
v študijných programoch prvého a
druhého stupňa na prepočítaný
evidenčný počet vysokoškolských
učiteľov
Počet študentov v študijných programoch prvého a druhého
stupňa a v študijných programov podľa § 53 ods. 3 zákona k
31. októbru príslušného akademického roka na prepočítaný
evidenčný počet vysokoškolských učiteľov v kalendárnom
roku, v ktorom sa tento akademický rok začal, je v
jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia najviac 25.
Študenti v externej forme štúdia sa zohľadnia v celkovom
počte študentov s váhou 0,3.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
161
Kritériá začlenenia vysokej školy medzi odborné vysoké školy
(1) Tento dokument obsahuje súbor kritérií, ktoré Akreditačná komisia pouţíva podľa § 84 ods. 4
písm. e) zákona pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 zákona medzi
odborné vysoké školy.
(2) Pre skrátené označenie súboru kritérií obsiahnutých v tomto dokumente sa pouţíva skratka
KZO (kritériá začlenenia medzi odborné vysoké školy).
(3) Pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy medzi odborné vysoké školy sa hodnotí
nasledovný atribút:
a) úroveň činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia, ktorá je základom pre uskutočňovanie
študijných programov a úroveň súladu uskutočňovania študijných programov s aktuálnym
stavom a rozvojom v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
b) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov a ich personálnom
zabezpečení.
(4) Akreditačná komisia posúdi príslušnú vysokú školu. Zistí, v akej miere jej atribúty spĺňajú
kritérium. Ak vysoká škola spĺňa KZO a nespĺňa kritériá začlenenia medzi vysoké školy, ktoré nie
sú začlenené medzi univerzitné vysoké školy a ani medzi odborné vysoké školy, alebo kritériá
začlenenia medzi univerzitné vysoké školy, Akreditačná komisia odporučí začlenenie vysokej
školy medzi odborné vysoké školy podľa § 2 ods. 13 a 15 zákona.
(5) Pri hodnotení spĺňania kritérií sa berie do úvahy obdobie 6 kalendárnych rokov pred rokom, v
ktorom vysoká škola predkladá podklady na hodnotenie (ďalej len „hodnotené obdobie“).
Hodnotia sa len vysoké školy a fakulty, ktoré pôsobia aspoň štyri roky pred rokom, v ktorom
majú predloţiť podklady na komplexnú akreditáciu.
(6) Ak vysoká škola alebo fakulta splynula počas hodnoteného obdobia s inou vysokou školou
alebo fakultou, zohľadňuje sa to rovnako, akoby splynuli na začiatku hodnoteného obdobia.
(7) Ak vysoká škola pôsobí ako celok kratšie ako štyri roky, navrhne sa ponechať jej doterajšie
začlenenie.
AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA
162
KZO: Kritériá začlenenia vysokej školy medzi odborné vysoké školy
Atribút/kritérium Plnenie postačujúce na začlenenie medzi odborné
vysoké školy
Atribút: Výsledky vysokej školy v
oblasti výskumu
Kritérium KZO-1: Výsledky
hodnotenia úrovne výskumnej činnosti
vysokej školy
Najmenej 50 % fakúlt vysokej školy dosahuje v
nadpolovičnej väčšine oblastí výskumu zodpovedajúcich
uskutočňovaným študijným programom celkové
hodnotenia výskumu podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona
najmenej C-. Ak sa na vysokej škole uskutočňujú študijné
programy aj na úrovni vysokej školy, započítavajú sa ako
keby ich uskutočňovala osobitná fakulta. Ak sa vysoká
škola nečlení na fakulty, musí spĺňať podmienku uvedenú
v tomto kritériu ako celok.
Kritérium KZO-2: objem financií za
výskumné granty, projekty, na
evidovaný prepočítaný počet
docentov, profesorov a tvorivých
výskumných pracovníkov
Objem financií za hodnotené obdobie predelený súčtom
prepočítaného evidenčného počtu profesorov, docentov a
tvorivých výskumných pracovníkov za jednotlivé
kalendárne roky hodnoteného obdobia je najmenej 20 000
Sk. V objeme financií sa zohľadňujú príjmy vysokej školy
v hodnotenom období zo zdrojov: projekty KEGA,
projekty VEGA, finančné prostriedky na riešenie
výskumných projektov z APVV (APVT) a zo štátnych
programov výskumu a vývoja, finančné prostriedky z
rámcových programov EÚ pre výskum a technologický
vývoj, finančné prostriedky získané na riešenie
výskumných projektov zo zahraničia zohľadnené na účely
rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu
V prípade súkromných vysokých škôl, ak im neboli
poskytnuté finančné prostriedky na schválený projekt v
rámci grantových schém KEGA a VEGA, zohľadňuje sa
namiesto príjmov z týchto grantových schém suma
finančných prostriedkov vynaloţených súkromnou
vysokou školou na riešenie schválených projektov v
príslušnom roku.
Atribút: podmienky vysokej školy
pri uskutočňovaní študijných
programov prvého stupňa a jeho
personálnom zabezpečení
Kritérium KZO-3: počet študentov
v študijných programoch prvého
stupňa na prepočítaný evidenčný počet
vysokoškolských učiteľov
Počet študentov v študijných programoch prvého stupňa k
31. októbru príslušného akademického roka na prepočítaný
evidenčný počet vysokoškolských učiteľov v kalendárnom
roku, v ktorom sa tento akademický rok začal, je v
jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia najviac 30.
Študenti v externej forme štúdia sa zohľadnia v celkovom
počte študentov s váhou 0,3.