Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
1
Faculteit Letteren en Wijsbegeerte
Vakgroep Afrikaanse talen en culturen
Academiejaar 2012-2013
Lingála na matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa
Etáleli ya bomoi ya bibéngeli ekelámí
Búku II
Bienvenu Sene Mongaba
Proefschrift voorgelegd tot het behalen van de greaad van doctor in de Afrikaanse Talen en
Culturen
Epésámí pó na kozwa lopété ya nganga na minoko pé bokóko ya Afrika
Boboongó ya Gent
Moyámboli : Pr. Dr. Michael Meeuwis
Moyámboli-elongó : Pr. Dr. Kabuta Ngo Semzara
Balandeli mosálá :
Dr. Jacky Maniacky
Dr.Jean de Dieu Karangwa
Batángi :
Pr. Dr. Gilles-Maurice de Schryver
Pr. Dr. Sigurd D’Hondt
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
2
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
3
Pó na Sara, mwásí na ngáí,
Pó na Selina, Felice pé Aurora, bána na ngáí
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
4
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
5
MOLONGÓ YA BIKÓTISAMI
MATÓNDI ............................................................................................................................................................ 13
MOLONGÓ YA BIKÚSISAMI ........................................................................................................................... 18
BOKÚSÉ............................................................................................................................................................... 23
SAMENVATTING ............................................................................................................................................... 27
RÉSUMÉ .............................................................................................................................................................. 31
ETÉNI 1 ELIMBOLI PÉ ESÁLELI ..................................................................................................................... 35
MOKABO 1 NKÓTÉLÁ ...................................................................................................................................... 37
1.1. LOPÁNGO ........................................................................................................................................ 37 1.2. NDEMBÉ ........................................................................................................................................... 39 1.3. ELUKA-BONDIMAMI PÉ MOKÁNO YA KOKOMA ETONGAMI ÓYO NA LINGÁLA .......... 40 1.4. ETONGÁ PÉ MAMEMELI YA BOYÉKOLI ÓYO .......................................................................... 41 1.5. KOSUKA YA BOYÉKOLI ÓYO ...................................................................................................... 46 1.6. MAYÉBOLI ...................................................................................................................................... 47 1.7. EKOMELI YA LINGÁLA ÓYO NASÁLÉLÍ NA MAKOMI ÓYO ................................................. 48
MOKABO 2 ELIMBOLI ESÍMBÍ MASOLÓ : BONGUYISI MONOKO .......................................................... 53
2.1. ESÍKÁ MASOLÓ EKÓMÍ ................................................................................................................ 53 2.2. MOLUKANO YA BONGUYISI MINOKO YA AFRIKA ................................................................ 59
2.2.1. MABAKÚ ......................................................................................................................................... 59 2.2.2. KOSÁLELA MINOKO YA AFRIKA : MAKANISI EBÓYÁNÁ ........................................................................ 60 2.2.3. MATÓMBÁ YA KOBIMISA BOYÉBI MBALA-MÓKÓ NA MONOKO YA KONGUYISA ....................................... 62
a) Pó boyébi ekómela bato ya Afrika ................................................................................................................. 62 b) Pó na kobóngola etáleli óyo balobi batálelaka minoko ya Afrika ................................................................. 66 c) Demokrasí ...................................................................................................................................................... 67
2.3. MAKAMBO YA KOSÁLA PÓ NA BONGUYISI MONOKO ........................................................................... 70 2.3.1. LOPÁNGO ....................................................................................................................................... 70 2.3.2. MOSÁLI-LIKAMBO............................................................................................................................ 70 2.3.3. MAMBÍ ............................................................................................................................................ 72 2.3.4. TÍÍ-WÁPI .......................................................................................................................................... 72
2.4. KOBIMISA BOYÉBI NA MONOKO YA KONGUYISA ................................................................ 73 2.4.1. BOBÉNGELI ..................................................................................................................................... 73 2.4.2. LIBÓNGOLI PÉ BONGUYISI MONOKO ................................................................................................. 75 2.4.3. BOBAGOLI ....................................................................................................................................... 75 2.4.4. KOSÁLA NA MONOKO YA KONGUYISA EZALÍ KONDINGISA MOSÁLÁ EZÁNGÁ SÚKA ................................. 79 2.4.5. MAKOMI ......................................................................................................................................... 82 2.4.6. BIYÓKI PÉ BILÍLI .............................................................................................................................. 83 2.4.7. PRAGMATISME YA KOSÁLELA TÓ TÓSÁLA-NA-ÓYO-TOZALÍ-NA-YANGÓ ................................................. 83
2.5. BOSUKISI : NAKONGUYISA LINGÁLA NDÉNGÉ NÍNI ? ......................................................... 85
MOKABO 3 BOKONGOLI PÉ BOSOSOLI BIPÉSAMI ................................................................................... 87
3.1. BOKONGOLI BIPÉSAMI ................................................................................................................ 87 3.1.1. MONOKO YA KOTÁNGISELA NA MOBONGISANO YA BITÉYELO NA EKÓLO KONGÓ YA DEMOKRASÍ ......... 87 3.1.2. EZWELO BIPÉSAMI ........................................................................................................................... 89
a) Balobi-Lingála ............................................................................................................................................... 89 b) Balakisi ya bitéyelo elandaka letá té. ............................................................................................................. 89 c) Bitéyelo elandaka letá .................................................................................................................................... 90 d) Masoló ná bato ya lengwisitíki pé bakeli-bibéngeli na Afrika ....................................................................... 91
3.1.3. MAYÉLE YA KOKONGOLELA BIPÉSAMI ............................................................................................... 92 a) Batúnituni ...................................................................................................................................................... 92 b) Botáli na bokébi ............................................................................................................................................. 93 c) Mitúná pé biyano ........................................................................................................................................... 94 d) Bitúno ............................................................................................................................................................. 95 e) Mayángani-masoló ........................................................................................................................................ 95
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
6
a) Makomi, maloba pé bilílí ............................................................................................................................... 97 3.1.4. BOZWI BAESHANTIYÓN .................................................................................................................... 99
a) Balobi-Lingála ............................................................................................................................................. 101 b) Balakisi ya bitéyelo elandaka letá ................................................................................................................ 101 c) Balakisi ya bitéyelo elandaka letá té ............................................................................................................ 103 d) Makomi, maloba pé bilílí ............................................................................................................................. 103
3.2. LISANGÁ-MALOBA EKOMÁMÁ ................................................................................................ 103 3.2.1. MAKAMBO EZALÍ NA KÁTI YA LISANGÁ-MALOBA ............................................................................... 104 3.2.2. LIBONGISI-KOTONGA YA MAKAKOLI ................................................................................................ 104 3.2.3. MOKÁNO YA BOSUKOLI PÉ BOSOSOLI YA KOZÓNGELA ...................................................................... 105 3.2.4. FISHIÉ READ ME (KOTÍA BABWÉTA) ................................................................................................ 105 3.2.5. ETÁLELO ....................................................................................................................................... 106 3.2.6. ELANDELAMI YA LISANGÁ-MALOBA ................................................................................................. 106 3.2.7. ESÁLELI PÓ NA KOYÉBELA BITONGAMI YA BIBÉNGI PÉ BOMÓNANI-ELONGÓ ...................................... 107
3.2.7.1. BOLANDELI YA KOBANDA ................................................................................................................... 107 3.2.7.2. BOBÉNDI ............................................................................................................................................ 107
3.3. BOSOSOLI BIPÉSAMI ................................................................................................................... 110 3.3.1. BOSOSOLI NA NDÉNGÉ YA MALONGÁ PÉ NA NDÉNGÉ YA BOEBELÉ .................................................... 110 3.3.2. ETÁNGELELI NA NGÁÍ YA BIZWAMI ................................................................................................. 111
ETÉNI 2. SOSIÓLENGWISITÍKI YA LINGÁLA NA KINSHASA
MOKABO 4 BALOKÓTÁ PÉ MITÁLÁKÁ YA LINGÁLA ............................................................................ 115
4.1. NKÓTÉLÁ ....................................................................................................................................... 115 4.2. ETONGAMELI YA MALOBA YA LINGÁLA ............................................................................. 116 4.3. LINGÁLA LYA MAKANZA (LM) PÉ LINGÁLA YA ÉQUATEUR (LC) ................................... 117
4.3.1. BOKOMOLI YA MOBIMBA ................................................................................................................ 117 4.3.2. LINGÁLA LYA MAKANZA ................................................................................................................. 117 4.3.3. LINGÁLA COURANT TÓ PARLÉ (LC) ................................................................................................. 118
4.4. BOKESENI KÁTI NA LINGÁLA LYA MAKANZA (LM) PÉ LINGÁLA YA KINSHASA (LK) 119 4.4.1. NA ÓYO ETÁLÍ ETONGAMELI ............................................................................................................ 119 4.4.2. NA ÓYO ETÁLÍ LOLÁKÁ ................................................................................................................... 121 4.4.3. NA ÓYO ETÁLÍ ESAKOLELI .............................................................................................................. 121 4.4.4. NA ÓYO ETÁLÍ EBÉNGO .................................................................................................................. 124
4.5. MITÁLÁKÁ YA LINGÁLA YA KINSHASA (LK) ....................................................................... 124 4.5.1. LINGÁLA YA SÓLÓ (LS) .................................................................................................................. 124 4.5.2. LINGÁLA FACILE (LINGÁLA YA PETE) .............................................................................................. 126 4.5.3. INDUBIL TÓ LINGÁLA YA BAYANKÉ .................................................................................................. 127 4.5.4. LANGÍLA ....................................................................................................................................... 128 4.5.5. LINGÁLA FACILE : KÓDE TÓ KOKÁMBIKA BAKÓDE ? ........................................................................ 129 4.5.6. MITÚYA ........................................................................................................................................ 131 4.5.7. MAMEKELI PÉ BIMÓKÓ YA KOMEKELA ............................................................................................ 134 4.5.8. BALÁNGI ....................................................................................................................................... 135 4.5.9. LIKÓBI : LINGÁLA YA SÓLÓ - LINGÁLA FACILE - FRANÇAIS ............................................................... 138
4.6. BOSÚKISI ....................................................................................................................................... 145
MOKABO 5 SOSIOLENGWISITÍKI YA BITÉYELO NA KINSHASA ......................................................... 147
5.1. NKÓTÉLÁ ....................................................................................................................................... 147 5.2. MONOKO YA KOTÁNGISELA NA TÁNGO YA BAKÓKO ....................................................... 147 5.3. MONOKO YA KOTÁNGISELA NA TÁNGO YA KOLONIZASYÓN ........................................ 148 5.4. MONOKO YA KOTÁNGISELA NA SIMA YA LIPANDÁ .......................................................... 152 5.5. DIGOLOSIA NA KÁTI YA BITÉYELO YA KINSHASA ............................................................. 154
5.5.1. MINOKO EZALÍ NA KÁTI YA MAKAMBO YANGÓ .................................................................................. 154 a) Français ....................................................................................................................................................... 154 b) Lingála ......................................................................................................................................................... 155 c) Digolosia...................................................................................................................................................... 156
5.5.2. BOSÁLELI MINOKO NA BITÉYELO .................................................................................................... 157 5.5.3. MAMEMELI YA EZALELI YANGÓ NA BOTÉYI ...................................................................................... 163 5.5.4. MAKAMBO YA BOMOI YA MBÓKA ÓYO EMEMÍ BONSÓMISI LINGÁLA ................................................... 165 a) bolembú pé mbóngwáná ya bapómbá ya mbóka .............................................................................. 166 b) Makonzí ya monoko óyo ebéngámí « monoko ya likoló » ................................................................ 167
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
7
c) Boyéisi pene, etéyelo pé mokili libándá ya etéyelona nzelá ya bomatisi motúya ya monoko ebéngámí
« monoko ya sé » ....................................................................................................................................... 167 5.6. BOSÚKISI ....................................................................................................................................... 168
MOKABO 6 LINGÁLA ÓYO BALAKISI YA SHIMÍ NA KINSHASA BALOBAKA .................................. 171
6.1. NKÓTÉLÁ ....................................................................................................................................... 171 6.2. MITÚNÁ-BIYANO ETÁMBÚSÁMÁ ............................................................................................ 172
6.2.1. ESÁLELI ........................................................................................................................................ 172 6.2.2. BOTÍEI NA LISANGÁ YA MAKAMBO ................................................................................................... 173 6.2.3. BASANGO ETÁLÍ BATÚNAMI ............................................................................................................. 173 6.2.4. MITÚNÁ ........................................................................................................................................ 174
6.3. BOYÉBI KOLOBA MONOKO ....................................................................................................... 174 6.4. NA MATÉYA, NA TÁNGO NÍNI BALAKISI BASÁLELAKA LINGALA? ................................ 177 6.5. KOLONGWA NA BOKÁMBIKI YA BAKÓDE, KOKENDE NA BOTONGI ESÁKÓLÁ YA
NZEBI NA LINGALA FACILE ..................................................................................................... 179 6.6. NDÉNGÉ BALAKISI BAZWELAKA LINGÁLA TÁNGO YA KOTÁNGISA ............................ 183 6.7. KOMEKA KOKELA BIBÉNGELI YA NZEBI PÉ MAYÉBOLI NA YANGÓ ÚTÁ NA BISÁKÓLÁ
YA BALAKISI ................................................................................................................................ 185 6.7.1. BOBIMISI MOTO MALOBA ............................................................................................................... 185 6.7.2. NZELÁ YA KOSÁLELA ...................................................................................................................... 186 6.7.3. BOSOSOLI YA BOEBELÉ .................................................................................................................. 189 6.7.4. BILANDELAMI YA BOBIMISI BATÚNAMI MALOBA ............................................................................. 190 6.7.5. BILANDELAMI NA KOLOBA YA BALAKISI NA TÁNGO YA KOTÁNGISA NA KELÁSI .................................... 191 6.7.6. BOBÓNGOLANI NA SHIMÍ (RÉACTION CHIMIQUE) ............................................................................. 191 6.7.7. LIKOKANI NA SHIMÍ ........................................................................................................................ 194 6.7.8. LIKANGANI NA SHIMÍ ..................................................................................................................... 201 6.7.9. LISANGANA, EMELA, EMELAMI ........................................................................................................ 203
6.8. BOSÚKISI ....................................................................................................................................... 209
ETÉNI YA 3 ESAKOLELI YA LINGÁLA. ETÁLELI YA ETONGÁ ............................................................. 213
MOKABO 7. BOSOSOLI BITONGI PÉ MOLANDO YA BOKELI BIBÉNGELI ETONGÁMÁ .................. 215
7.1. NKÓTÉLÁ ....................................................................................................................................... 215 7.2. MIBÉKO YA LIBÓKÉ-MALOBA PÓ NA LINGÁLA .................................................................. 216
7.2.1. LIBÓKÉ-MALOBA ............................................................................................................................ 216 7.2.2. BOBANDELI BOKOMI LISAKOLI NA LINGÁLA .................................................................................... 218 7.2.3. BOKUNDOLI MATONGI YA LISAKOLA ............................................................................................... 220 7.2.4. BOSIÉMISI ..................................................................................................................................... 220 7.2.5. MBÚLÚNGANO NA LISAKOLA ........................................................................................................... 225
7.3. LIBÓKÉ-KÓMBÓ ........................................................................................................................... 227 7.3.1. ETONGÁ 1 : KÓMBÓ YANGÓ MÓKÓ ................................................................................................. 228 7.3.2. ETONGÁ 2 : AMPLEXIF + KÓMBÓ EYÁNGELA ................................................................................... 228 7.3.3. ETONGÁ 3 :................................................................................................................................... 229 KÓMBÓ EYÁNGELA + (ELÍNGA) + {KÓMBÓ EYÁNGELAMI, EZWA-ESÍKÁ NSÓMÍ} ................................................ 229 7.3.4. ETONGÁ 4 : ................................................................................................................................... 233 KÓMBÓ EYÁNGELA + (ELÍNGA) + {LIKONZAMI , MOTÚYA , ETÁLISA-BOEBELÉ} ................................................ 233 7.3.5. ETONGÁ 5 : KÓMBÓ EYÁNGELA + EFÁNDISA ELAKISA....................................................................... 234 7.3.6. ETONGÁ 7 : KÓMBÓ EYÁNGELA + EFÁNDISA SÉMBA-TÉ .................................................................... 235 7.3.7. ETONGÁ 7 : KÓMBÓ EYÁNGELA + LISAKOLI YA BOYÓKANI ................................................................ 237 7.3.8. ETONGÁ 8 : KÓMBÓ EYÁNGELA + LILANDI-LIKELELO ...................................................................... 238 7.3.9. ETONGÁ 9 : KÓMBÓ EYÁNGELA + (ELÍNGA) + MOTÚNÁ ................................................................. 238 7.3.10. LITÓSI YA SINGA-MAYAKA YA LIBÓKÉ-KÓMBÓ ............................................................................. 238
7.4. MAKOKISI YA LIKELELO PÉ YA LISAKOLA .......................................................................... 239 7.4.1. LIMEKI YA BOBOMAMI.................................................................................................................... 240 7.4.2. LIMEKI YA BOBÓNGOLI-EFÁNDELO ................................................................................................. 240 7.4.3. LIMEKI YA BOYÍNGISI LILOBA "YANGÓ" .......................................................................................... 241 7.4.4. BIZALELA MINÉNE YA LIKOKISI EKANGÁMÁ ..................................................................................... 242 7.4.5. LIKOKISI EKANGÁMÁ ..................................................................................................................... 242 7.4.6. LIKOKISI YA KÁTI ........................................................................................................................... 243 7.4.7. LIKOKISI EPÉSAMELI...................................................................................................................... 244
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
8
7.4.8. LIKOKISI EKANGÁMÁ TÉ ................................................................................................................. 244 7.4.9. LIKOKISI MBELE ............................................................................................................................ 245 7.4.10. LIKOKISI MBELE YA ESÍKÁ ......................................................................................................... 245 7.4.11. MBELE YA NGONGA ................................................................................................................... 247 7.4.12. MBELE YA TÍNA-ESÁLÁMÍ ........................................................................................................... 247 7.4.13. MBELE YA LOLÉNGÉ.................................................................................................................. 248
7.5. LIBÓKÉ-LIKELELO ...................................................................................................................... 248 7.5.1. ETONGÁ 1 : LIKELELO EMIKOKÁ (EZÁNGÁ MAKOKISI) ..................................................................... 251 7.5.2. ETONGÁ 2 : LIKELELO EMIKOKÁ + EKANGÁMÁ TÉ NA EFÁNDELO SÓNGÓLÓ EYÉBÁNÍ ........................ 251 7.5.3. ETONGÁ 3 : LIKELELO EMIKOKÁ + MAKOKISI YA ELÓKO EKANGÁMÁ YA KÁTI .................................... 253 7.5.4. ETONGÁ 4 : LIKELELO EMIKOKÁ TÉ + LIKOKISI EKANGÁMÁ NSÓMÍ .................................................. 253 7.5.5. ETONGÁ 5 : LIKELELO EMIKOKÁ TÉ + LIKOKISI YA ELÓKO EKANGÁMÁ +MBELE ................................ 254 7.5.6. ETONGÁ 6 : LIKELELO EMIKOKÁ TÉ + 2 MAKOKISI EKANGÁMÁ ........................................................ 256 7.5.7. ETONGÁ 7 : LIKELELO EMIKOKÁ TÉ + 2 MAKOKISI EKANGÁMÁ+ MBELE ........................................... 257 7.5.8. ETONGÁ 8: LIKELELO MAKOKI MÍBALÉ + LIKOKISI YA BOBÉNDISI .................................................... 257
7.6. BOTONGI ....................................................................................................................................... 257 7.6.1. LIYÉBOLI....................................................................................................................................... 257 7.6.2. BOTONGI KÓMBÓ-KÓMBÓ .............................................................................................................. 258 7.6.3. BOTONGI KÓMBÓ-EFÁNDISA .......................................................................................................... 259 7.6.4. BOTONGI LIKELELO-KÓMBÓ .......................................................................................................... 259 7.6.5. BOTONGI NA BOBANDELI MALOBA ...................................................................................... 260 7.6.6. BOTONGI LIKELELO-LIKELELO ............................................................................................. 261 7.6.7. LISESE-KÓMBÓ .............................................................................................................................. 261
7.7. BOTÍEI BABOTONGI YA BWÁNYÁ NA LOLÁKÁ PÉ ETONGAMELI YA LINGÁLA .......... 262 7.7.1. BABOTONGI YA BWÁNYÁ ................................................................................................................. 262 7.7.2. BOTÍEI NA ETONGAMELI PÉ LOLÁKÁ YA LINGÁLA ............................................................................. 263
7.8. LISAKOLA MBÍLÍNGÁ ................................................................................................................. 265 7.8.1. MOPANZÍ-MOPANZÍ ....................................................................................................................... 265 7.8.2. BOSÁLI-ELONGÓ ........................................................................................................................... 268 7.8.3. BOKONZAMI .................................................................................................................................. 270
7.9. BOSÚKISI ....................................................................................................................................... 276
MOKABO 8 TÍNA-MALOBA PÉ ESAKOLELI YA BOBÉNDISI, EZALÍ PÓLE TÍÍ WÁPI ? ..................... 279
8.1. NKÓTÉLÁ ....................................................................................................................................... 279 8.2. LIYÉBOLI ....................................................................................................................................... 279 8.3. BITONGÁ YA BIBÉNGI YA MAKELELO EBÉNDÍSÁMÁ ........................................................ 281 8.4. TÍNA YA BIBÉNDISI NA BOBÉNGELI PÉ BOBAGOLI ............................................................ 285 8.5. MONGÓNGÓ YA EBÉNDISI ELANDAKA MONGÓNGÓ YA SÚKA ...................................... 285 8.6. TÍNA-MALOBA YA BISÚKI YA BABOBÉNDISI ....................................................................... 287
8.6.1. -IS- : ESÁLISA -IS- .......................................................................................................................... 290 8.6.2. -EL- : ESÁLELA .............................................................................................................................. 291 8.6.3. -AM- : ESÁLAMA ............................................................................................................................ 292 8.6.4. -AN- : KOSÁLANA ........................................................................................................................... 294 8.6.5. BOSIELUMUKI TÍNA-MALOBA ......................................................................................................... 295 8.6.6. -OL- : ELUTISA EMIKOKÁ TÉ ........................................................................................................... 296 8.6.7. -UK- : ELÚTISA EMIKOKÁ ............................................................................................................... 297 8.6.8. MAKELELO EBALOLA EBÉNDÍSÁMÁ .................................................................................................. 297 8.6.9. BOBANDELI MOBÍMBÍ .................................................................................................................... 298 8.6.10. ELÚLÚ ..................................................................................................................................... 299
8.7. LIBÓKÉ-LIKELELO YA MAKELELO EBÉNDÍSÁMÁ .............................................................. 300 8.7.1. ETONGÁ 8 : LIKELELO MAKOKI MÍBALÉ+ LIKOKISI YA EBÉNDISI ...................................................... 300 8.7.2. ETONGÁ 9 : LIKELELO MAKOKI MÍSATO + LIKOKISI YA BOBÉNDISI.................................................... 305
8.8. BOBÉNDISI PÉ BOMIKOKI NA LINGÁLA ................................................................................. 310 8.8.1. BOBÉNDISI YA LIKELELO EMIKOKÁ TÉ YA MAKOKI MÍBALÉ ............................................................... 310 8.8.2. BOBÉNDISI YA LIKELELO EMIKOKÁ ................................................................................................. 319 8.8.3. MIBÉKO YA BOBÉNDISI ÉNGÉBÉNÉ NA MAKOKI YA LIKELELO YA EBANDELI ....................................... 325
8.9. BOSOSOLI YA BAMBÚLÚNGANO ÚTÁ NA BOMIKOKI YA BOBÉNDISI MÍBALÉ
ELANDÁNÁ ................................................................................................................................... 330 8.9.1. BOBÉNDISI YA MÍBALÉ ELANDÁ ko-MOB-is-a .................................................................................. 330
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
9
8.9.1.1. KO-MOB-IS-A KO-MOB-IS-IS-A ....................................................................................................... 331
8.9.1.2. KO-MOB-IS-A KO-MOB-IS-EL-A ...................................................................................................... 334
8.9.1.3. KO-MOB-IS-A KO-MOB-IS-AN-A ..................................................................................................... 335
8.9.1.4. KO-MOB-IS-A KO-MOB-IS-AM-A ..................................................................................................... 336 8.9.2. BOBÉNDISI YA MÍBALÉ ELANDÁ KO-MOB-EL-A ................................................................................. 337
8.9.2.1. KO-MOB-EL-A KO-MOB-EL-IS-A ..................................................................................................... 338
8.9.2.2. KO-MOB-EL-A KO-MOB-EL-EL-A .................................................................................................... 338
8.9.2.3. KO-MOB-EL-A KO-MOB-EL-AM-A................................................................................................... 339
8.9.2.4. KO-MOB-EL-A KO-MOB-EL-AN-A ................................................................................................... 339 8.9.3. BOBÉNDISI YA MÍBALÉ ELANDÁ ko-MOB-am-a ................................................................................ 340
8.9.3.1. KO-MOB-AM-A KO-MOB-AM-IS-A .................................................................................................. 341
8.9.3.2. KO-MOB-AM-A KO-MOB-AM-EL-A ................................................................................................. 342 8.9.4. BOBÉNDISI YA MÍBALÉ ELANDÁ ko-MOB-an-a ................................................................................. 343
8.9.4.1. KO-MOB-AN-A KO-MOB-AN-IS-A ................................................................................................... 344
8.9.4.2. KO-MOB-AN-A KO-MOB-AN-EL-A .................................................................................................. 344
8.9.4.3. KO-MOB-AN-A KO-MOB-AN-AM-A ................................................................................................. 346
8.9.4.4. KO-MOB-AN-A KO-MOB-AN-AN-A .................................................................................................. 347 8.10. BOSÚKISI ....................................................................................................................................... 347
ETÉNI 4 BOKELI BIBÉNGELI NA LINGÁLA PÉ BOSÁLELI YANGÓ NA MATÉYA YA SHIMÍ .......... 350
NZELÁ YA KOSÁLELA ................................................................................................................................... 352
MOKABO 9 MAYÉBOLI YA BOBÉNDISI PÓ NA BITONGÁ EBÉNDÍSÁMÁ .......................................... 354
9.1. NKÓTÉLÁ ....................................................................................................................................... 354 9.2. ESÁLELI PÓ NA KOTÍMBELA BITONGÁ YA BIBÉNGI NA KÁTI YA LISANGÁ-MALOBA355
9.2.1. BILAKISA LOLÉNGÉ NA NDÉNGÉ YA LENGWISITÍKI ............................................................................ 355 9.2.2. ETANDA YA BANDAKISA EMÓNÁNÁ NA LINGÁLA ............................................................................... 356 9.2.3. KOTONGA MAYÉBOLI ..................................................................................................................... 358
9.3. NDÉNGÉ YA KOBÓTAMISA MAKELELO EBÉNDÍSÁMÁ PÉ MAYÉBOLI NA YANGÓ YA
BOBÉNDISI.................................................................................................................................... 358 9.4. ETONGAMI YA BAKÓMBÓ BIÚTÁ-LIKELELO ....................................................................... 364
9.4.1. BOTONGI MAYÉBOLI YA BOBÉNDISI ................................................................................................. 364 9.4.1.1. MO-MOB-I ........................................................................................................................................... 364 9.4.1.2. MO-MOB-Á .......................................................................................................................................... 368 9.4.1.3. MO-MOB-ANO ..................................................................................................................................... 371 9.4.1.4. MO-MOB-É .......................................................................................................................................... 374 9.4.1.5. MO-MOB-I (KELÁSI 3) .......................................................................................................................... 376 9.4.1.6. MO-MOB-O .......................................................................................................................................... 379 9.4.1.7. LI-MOB- .............................................................................................................................................. 382 9.4.1.8. LI-MOB-A ............................................................................................................................................ 383 9.4.1.9. LI-MOB-Á ............................................................................................................................................ 385 9.4.1.10. LI-MOB-AN-I ....................................................................................................................................... 387 9.4.1.11. LI-MOB-I ............................................................................................................................................. 390 9.4.1.12. LI-MOB-IS-I ......................................................................................................................................... 392 9.4.1.13. LI-MOB-O, LI-MOB-Ó ........................................................................................................................... 394 9.4.1.14. LI-MOB-Ú ............................................................................................................................................ 396 9.4.1.15. E-MOB- ............................................................................................................................................... 397 9.4.1.16. E-MOB-A +.N ...................................................................................................................................... 398 9.4.1.17. E-MOB-Á ............................................................................................................................................. 401 9.4.1.18. E-MOB-AM-I ........................................................................................................................................ 403 9.4.1.19. E-MOB-ELI .......................................................................................................................................... 404 9.4.1.20. E-MOB-ELO ......................................................................................................................................... 406 9.4.1.21. E-MOB-EL-O : ESÍKÁ BA-MOB-AKA. ...................................................................................................... 407 9.4.1.22. E-MOB-I .............................................................................................................................................. 408 9.4.1.23. E-MOB-IS-I .......................................................................................................................................... 410 9.4.1.24. E-MOB-O ............................................................................................................................................. 411 9.4.1.25. E-MOB-Á PÉ E-MOB-AKA ...................................................................................................................... 413 9.4.1.26. E-MOB-AKA ........................................................................................................................................ 414 9.4.1.27. LO-MOB-O, LO-MOB-U, LO-MOB-A ....................................................................................................... 414
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
10
9.4.1.28. BO-MOB- ............................................................................................................................................. 416 9.4.1.29. BO-MOB-Á .......................................................................................................................................... 416 9.4.1.30. BO-MOB-I ............................................................................................................................................ 418 9.4.1.31. BO-MOB-O .......................................................................................................................................... 421 9.4.1.32. [N,M]-MOB-[ÍS, ÉL, ÁM, ÁN] [Á, A, Ó, O] ............................................................................................... 423 9.4.1.33. -MOB-[ÍS, ÉL, ÁM, ÁN] [Á, A] ................................................................................................................ 427
9.4.2. EBÓTA-BIÚTÁ-LIKELELO ................................................................................................................ 431 9.5. TÍNA YA LIYÉBOLI YA BOBÉNDISI NA MISÁLÁ YA BOBÉNGELI ..................................... 433
9.5.1. LITÓMBÁ YA LIYÉBOLI YA BOBÉNDISI .............................................................................................. 433 9.5.2. BOSOSOLI MOBÍMBÍ KOLANDANA NA MOBIMBA YA MABÓKANI .......................................................... 434 9.5.3. TÍNA YA LIYÉBOLI YA BOBÉNDISI NA BOBAGOLI ................................................................................ 436 9.5.4. BOKOMI MAKOMI YA NZEBI ........................................................................................................... 437 9.5.5. MOBÓNGOLI ................................................................................................................................. 440
9.6. BIÚTÁ-KÓMBÓ ............................................................................................................................. 443 9.7. BOSÚKISI ....................................................................................................................................... 444
MOKABO 10 BOKELI BIBÉNGELI YA SHIMÍ NA LINGÁLA .................................................................... 446
10.1. NKÓTÉLÁ ....................................................................................................................................... 446 10.2. BITONGELAMI ESÁLELAMAKA NA SHIMÍ ............................................................................. 447
10.2.1. KEMI / SHIMÍ ............................................................................................................................ 447 10.2.2. EBÚKI ...................................................................................................................................... 447 10.2.3. ATÓMI ...................................................................................................................................... 448 10.2.4. MOLEKÍLI................................................................................................................................. 448 10.2.5. MUKÓKÓLÍ ............................................................................................................................... 449
10.3. BIBÚKI YA SHIMÍ ......................................................................................................................... 449 10.3.1. NDELO YA BOYÉKOLI NA SHIMÍ .................................................................................................. 449 10.3.2. EDÉFAMI TÓ BOTONGI YA BWÁNYÁ ? .......................................................................................... 456 10.3.3. NZELÁ BALANDAKA PÓ NA KOPÉSA KÓMBÓ YA EBÚKI NA SHIMÍ ................................................... 456 10.3.4. EÚTELO YA BAKÓMBÓ YA BIBÚKI YA SHIMÍ ................................................................................ 456 10.3.5. NZELÁ ESÁLÉMÁKÍ PÓ NA KOBÓTAMISA BIBÉNGELI YA BIBÚKI YA SHIMÍ NA LINGÁLA ..................... 458 10.3.6. BOSOSOLI YA BOTÍEI NA LOLÁKÁ ................................................................................................ 459 10.3.7. BOKÓTISI NA BAKELÁSI YA BAKÓMBÓ ......................................................................................... 462 10.3.8. PÓ NA NÍNI BASÁLÉLÍ BOTONGI YA BWÁNYÁ ? ............................................................................. 462
10.4. MILANDO, BIZALELI PÉ BIKÓMISAMI NA SHIMÍ .................................................................. 463 10.4.1. NZELÁ YA KOSÁLELA .................................................................................................................. 464 10.4.2. KOLAKISA ETANDA EBANDELAKA ............................................................................................... 464 Litéya : Tableau périodique des élements chimiques ................................................................................ 464 10.4.3. BOBÓNGOLANI YA SHIMÍ ........................................................................................................... 465 10.4.4. BONDIMISI BIBÉNGELI KOLANDANA NA ESÁLELI ÓYO .................................................................. 468
10.5. BABÚKU YA SHIMÍ ÓYO MOLAKISI MUKINAYI AKOMÁ ...................................................................... 472 10.5.1. LEXIQUE DE CHIMIE FRANÇAIS-LINGÁLA ................................................................................... 472 10.5.2. SHIMIE, MAMBI MA EBANDELA ................................................................................................... 475
10.6. BOSÚKISI ....................................................................................................................................... 476
MOKABO 11 BAGÓ YA SHIMÍ FRANÇAIS-LINGÁLA PÓ NA BAYÉKOLI YA KINSHASA ................. 478
11.1. NKÓTÉLÁ ....................................................................................................................................... 478 11.2. BOBÉNDI BIPÉSAMI PÓ NA BIBÉNGELI .................................................................................. 478 11.3. BOBIMISI BIZALELA YA MOSÁLELI-MOKÁNELAMI ........................................................... 480 11.4. BILANDELAMI YA BAGÓ ........................................................................................................... 482 11.5. KOPONA BALÉME PÉ MAYÉBOLI............................................................................................. 483 11.6. LIKÓMISI NA LINGÁLA YA MWANGO YA INFORMATÍKI TSWANELEX .......................... 485 11.7. BOLAKISI BAGÓ PÉ BITONGÁ YA MAKAKOLI ..................................................................... 487 11.8. BOSÚKISI ....................................................................................................................................... 496
MOKABO 12 BOPANZI SANGO YA MASUNGI YA ETÁNGISELI YA SHIMÍ NA LINGÁLA NA
BITÉYELO YA KINSHASA ............................................................................................................................. 498
12.1. NKÓTÉLÁ ....................................................................................................................................... 498 12.2. NDÉNGÉ BAYÁNGELI BITÉYELO BAZWELAKA MAKAMBO ............................................. 498
12.2.1. LITÓSI YA BOTÁLI NA BOKÉBI ..................................................................................................... 498 12.2.2. BIZWAMI YA BOTÚNITUNI .......................................................................................................... 499
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
11
12.3. BIYANO YA BALAKISI YA SHIMÍ PÉ YA BAYÉKOLI ............................................................ 500 12.3.1. MAYÁNGANI ............................................................................................................................. 501 12.3.2. BIZWAMI .................................................................................................................................. 501
12.4. BOSOSOLI ...................................................................................................................................... 502 12.5. BOSÚKISI ....................................................................................................................................... 502
ETÉNI YA 5 BOSÚKISI YA NYÓNSO ............................................................................................................ 504
1. NKÓTÉLÁ ....................................................................................................................................... 506 2. LIMEMELI YA BOYÉKOLI ÓYO NA SOSIOLENGWISITÍKI .................................................. 506 3. LIMEMELI YA BOYÉKOLI ÓYO NA ÓYO ETÁLÍ EKOMELI .................................................. 508 4. LIMEMELI YA BOYÉKOLI ÓYO NA ÓYO ETÁLÍ ESAKOLELI .............................................. 508 5. LIMEMELI YA BOYÉKOLI ÓYO NA ÓYO ETÁLÍ BOBÉNGI PÉ BOBAGOLI ........................ 509 6. LIMEMELI YA MOSÁLÁ ÓYO NA ÓYO ETÁLÍ BOBÉNGELI ................................................. 510 7. LIMEMELI YA MOSÁLÁ ÓYO NA ÓYO ETÁLÍ ETÁNGISELI ................................................ 512 8. KOTÁLA LÓBÍ ............................................................................................................................... 513
BIBAKISAMI ..................................................................................................................................................... 518
EBAKISAMI 1. BITÚNO .................................................................................................................................. 520
EBAKISAMI 2. MOLONGÓ YA BIBÉNGELI EBÓTÁMÍ NA TÁNGO YA BOKOMI BONGANGA ÓYO
NA LINGÁLA .................................................................................................................................................... 530
EBAKISAMI 3. EBÓTA-MAKELELO EBÉNDÍSÁMÁ .................................................................................. 556
MIKANDÁ TOTÁNGÍ ....................................................................................................................................... 568
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
12
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
13
MATÓNDI
Áwa tokómí na sombélé-súka-bisanga na mosálá óyo. Ekomí ndé ngonga ya kopésa
matóndi na bandeko nyónso óyo basálísákí ngáí pó mosálá óyo ékokisama.
Nakopésa matóndi míngi na babóti na ngáí. Mamá na ngáí Ida Mabiki pé tatá na ngáí
Nsene Nkubokoso Etienne. Ezalí té pó bazalí babóti na ngáí, ebóngó, lokóla mwána nyónso
akokúmisaka babóti na yé, ndé napésí bangó mersí áwa. Napésí bangó mersí pó, na ndéngé ya
sóló, ezalí bangó ndé bato balakísá ngáí Lingála. Mamá na ngáí ndé alakísá ngáí pé amesénísá
ngáí koyóka elobeli óyo elámbámá ya monoko ya bána ya Kisásá. Tatá na ngáí azalákí
kokoma lisapo ya ekólo ya Batiene na Lingála. Na boye, nazwákí momeseno ya kotánga
makomi ekomámá na Lingála ya pímbó. Bangó pé bato bapésákí ngáí momeseno ya kotánga
Bible pé makomi misúsu na Lingála.
Nayékólá Lingála na kelási té. Na lisungi ya mikandá ya Dzokanga Adolphe, ndé
nayékólákí na ndéngé na ngáí mókó, mibéko ya monoko ya Lingála. Tálá tína nazóngísélí yé
matóndi na mosálá asálá pó na Lingála.
Natondí botondi molakisi Kabuta Ngo Semzara, óyo andimákí kokamba mosálá óyo
pé molakisi Michael Meeuwis óyo andimákí kokóba na mokúmbá yangó tángo molakisi
Kabuta azwákí pansyón.
Mersí na tatá molakisi Kabuta. Atá ko azalákí na misálá na yé míngi ya kosála, atá na
sima ya yé kozwa pansyón, alembákí té koyamba ngáí na batángo ya milaí, ézala na biró na
yé na Gent, ézala na ndáko na yé na Feluy, pó na kolandela bonganga na ngáí. Bakotínda ngáí
kokende kobakisa basango misúsu, epésákí ngáí nzelá ya kokólisa boluki na ngáí, ézala na
óyo etálí lisosoli ya etongá na esakoleli ya Lingála, ézala na óyo etálí nzelá ya kosálela na
bobagoli tó na bobéngeli1.
Mersí na molakisi Michael Meeuwis. Bitindá na yé na óyo etálí ndéngé ya
kokongolela bipésami esálákí ke, mbala nyónso nazalákí kokende Kinshasa, nazalákí na
esáleli ya moyébi na bokéngí mambí ya sosiolengwisitíki. Lokóla yé mókó pé azalí nganga ya
Lingála, masoló na ngáí ná yé ezalákí kondingisa ngáí kokabola níni ezalí penzá bibómbolami
na ngáí pé níni ezalí matéya esí ekomámá na bakomi misúsu libosó na ngáí. Napésí yé pé
mersí pó na ndéngé azalákí na motéma molaí ya koluka ke mosálá óyo éséma na libóngo na
ndéngé elongóbání. Matóndi pé na ndéngé andimákí kobóngola na Kiflamá, bokúsé ya
boyékoli óyo.
Bamersí ebelé epái ya banganga Jean de Dieu Karangwa ya INALCO pé Jacky
Maniacky ya Mizé ya Tervuren, pó bandimákí kozala na lisangá ya bapési-tolí. Bandá
ebandeli ya mosálá óyo, bazalákí sé kondima koyamba ngáí pó na masoló na óyo etálí misálá
pé makomi nazalákí kosála. Bazalákí tángo nyónso kopésa ngáí mitíndo esengélí na ndéngé
ya kopétola mosálá yangó.
Na nsai na motéma, nakopésa matóndi na molakisi Bokamba Eyamba ya University of
Illinois na Amerika. Makanisi na yé, ézala na óyo etálí ndéngé ya kolakisa bipésami, ézala
basango na óyo etálí nzelá ya kosálela pó na bisákólá elámbámá, ézala óyo etálí Lingála pé
1 Bobagoli = lexicographie ; bobéngeli = terminologie
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
14
biléngeleli ya matéya na Kongó, esungákí ngáí míngi na botiei boyékoli óyo na etongá
elongobání. Esungákí ngáí pé pó na kozwa bindimiseli pó na elimboli ya bonguyisi minoko
ya Afrika na ndéngé ya kotángisela nzebi.
Napésí mersí míngi na Sara Mortoni, mwásí na ngáí. Azalákí penzá mosálani ya nzebi
bandá ebandeli tíí súka na mosálá óyo. Azalákí kotánga makomi na ngáí nyónso pé azalákí
kotúna ngáí mitúná pó na koyéisa makanisi na ngáí polélé. Azalákí kozánga té komónisa
tembe na bakobélela na ngáí. Yangó ezalákí kotínda ngáí kobongisa endimiso na ngáí.
Azalákí koyanola na mitúná na ngáí na óyo etálí Kigréki ya kala tó pé Kilatin. Naprofitákí pé
na koyéba mosálá na yé na óyo etálí Anglais pé libóngoli.
Mosálá óyo ekómí na ndelo ya malonga óyo pó na lisungi ya balakisi 244 ya bitéyelo
ya Kinshasa, míngimíngi 90 óyo ya shimí. Bazalákí tángo nyónso kobélema pó na koyanola
na mitúná na ngáí, kotíndela ngái makanisi na bangó pé kozala na mayángani óyo nazalákí
koléngela. Napésí bangó mersí penzá.
Matóndi na molakisi Mukinayi Mulangala Joseph ya Université de Kinshasa pó na
kopésa ngáí makási ya kokóba mosálá óyo. Ezalí mosálá óyo yé mókó esí abandákí ya
kokoma boyébi ya nzebi na minoko ya Afrika.
Mersí na mamá Claire Sene, moyángeli ya lingómbá CDFD (Centre Dorcas Femmes
et Développement), na ndéngé afungólélákí ngáí porte ya etéyelo na yé pó nákoka kotála na
bokébi, natúnatúnaka, naléngelaka mayángani pé nákoka kosála na bangó mwángo ya
kokoma mikandá ya misálá ya mabóko na Lingála. Boyébi na yé ya terén na óyo etálí
etángiseli na Lingála ya makambo ya kotonga bilambá pé ya kolámba, esungákí ngáí míngi.
Napésí mersí na balakisi pé bayékoli ya CDFD pó na lisungi na bangó na mosálá óyo.
Napésí mersí na basálani na ngáí na káti ya lingómbá Mabiki asbl. Pó na makokí ya
Mabiki asbl na Kinshasa, ndé nakokákí kozala na ekípi mobimba ya batúnituni óyo basungákí
ngáí pó na kokongola bipésami pé koléngela mayángani pé masoló. Matóndi ékende penzá
epái ya mokambi na bangó Ange Manguanda pó na komipésa na yé pé boyángeli na yé ya
misálá.
Napésí mersí na molakisi Jean-Paul Yawidi ya Université Pédagogique Nationale ya
Kinshasa óyo azalákí kozwa tángo ya kofungolela ngáí na óyo etálí kozánga kokoka kolanda
lokolo na kelási epái ya mwá bayékoli na Kongó. Masoló na óyo etálí bokómi nkóló ya
boyébi pé botiei makambo na maloba na yó mókó, esungí ngáí míngi na babososoli óyo nasálí
na káti ya boyékoli óyo.
Natóndí botóndi molakisi Crispin Maalu-Buungi ya Université ya Kinshasa. Azalákí
lokóla nkélo na ngáí epái wápi nazalákí kokende kotúna pó na koyéba ekómelo ya makambo
na óyo etálí bobéngeli na Ekólo Kongó ya Demokrasí.
Natondí molakisi Gilles-Maurice De Schryver ya Universiteit Gent pó na kopésa ngáí
lisangá-maloba na yé atongákí ya Lingála pé batolí na yé na óyo etálí nzelá ya kolanda na
bobagoli. Yé pé moto apésákí ngáí makokí ya kosálela esálisela TswaneLex pó na bobagoli.
Napésí mersí na molakisi Cedrick Fairon ya Université Catholique de Louvain-la-
neuve. Matéya na yé na óyo etálí bososoli masangá-maloba, pé, masungi na yé na óyo etálí
esálisela Unitex, esálísákí ngáí pó na kolandela bipésami na lisangá-maloba na ngáí.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
15
Matóndi na Gary Snapper pé Fabienne Etienne, baóyo bandimákí kobandela kotánga
makakoli na ngáí ya nzebi óyo nazalákí kokoma.
Matóndi na moníngá na ngáí Fortunat Nkasa, óyo apésákí ngáí makokí ya kotámbola
pé kofánda na pási té na engumba Kinshasa, pé, na masoló na ngáí ná yé ndé nazwákí
mokáno ya kokóndisa elanga ya botúnituni na ngáí sé na balakisi ya shimí ya bitéyelo ya
katikáti. Yangó esungákí ngáí makási pó na kokende libosó.
Napésí mersí na baluki pé balakisi ya Afrika óyo nakútánákí na bangó na mayangáni
na ndelo ya mokili mobimba. Bapésákí ngáí makanisi na bangó bó bato ya nzebi, pé, bó bato
ya Afrika. Yangó epésákí ngáí nzelá ya kozala na etáleli na ndéngé ya mobimba na óyo etálí
likambo ya minoko ya kotángisela na Afrika.
Na sima ya pene na bamvúla mwambe ya kokongola bipésami na terén, ekozalela ngáí
pási, nákoka kotánga kómbó ya moto mókó mókó. Baóyo bandimákí kosolola ngáí, baóyo
basálákí ngáí baremarke na ndéngé ya kokela bibéngeli na Lingála, baóyo bakótákí tembe na
litómbá ya kosálela minoko ya Afrika pó na kotángisela nzebi, baóyo na maloba na bangó
bapésákí ngáí bitongelami ya kososola, baóyo nadesevwár bangó na nzelá óyo nalandí, baóyo
bamónákí ke ezalí mosálá ya motúya, bínó nyónso, napési bínó mersí eútí na sé ya motéma.
Last but not least, na mwási na ngáí Sara pé bána na ngáí Selina, Felice pé Aurora.
Bangó ndé bato ya libosó banyókwámí na mosálá ezángá kopéma óyo namesénísákí bangó
pene na mvúla mobimba ya kokoma. Mersí pó na mapími nyónso óyo kokoma bonganga óyo
epúsákí bangó bándima.
Litómbélá na ngáí ya makási koleka, ezalí ke, mosálá óyo ésunga na bokólisi mayéle
ya kokómisa bayékoli ya Kongó bankóló boyébi óyo bazalí koyékola.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
16
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
17
Mwángo ya etongami
Eténi 1 Elimboli pé Esáleli
Mokabo 1 Nkótélá
Mokabo 2 Elimboli esímbí masoló : Bonguyisi monoko
Mokabo 3 Bokongoli pé bososoli bipésami
Eténi 2 Sosiolengwisitíki ya Lingála na Kinshasa
Mokabo 4 Balokótá pé mitáláká ya Lingála
Mokabo 5 Sosiolengwisitíki ya bitéyelo na Kinshasa
Mokabo 6 Lingála óyo balakisi ya shimí na Kinshasa balobaka
Eténi 3 Esakoleli ya Lingála. Etáleli na ndéngé ya etongá
Mokabo 7 Bososoli bitongi pé molando ya bobéngeli etongámá
Mokabo 8 Tína-maloba pé esakoleli ya bobéndisi ezalí póle tíí wápi?
Eténi 4 Bokeli bibéngeli na Lingála pé bosáleli yangó na matéya ya shimí
Mokabo 9 Mayéboli pé bobéndisi pó na bitongá ebéndísámá
Mokabo 10 Bokeli bibéngeli ya shimí na Lingála
Mokabo 11 Bagó ya shimí Français-Lingála pó na bayékoli ya Kinshasa
Mokabo 12 Bopanzi sango ya masungi ya etángiseli ya shimí na Lingála na bitéyelo ya
Kinshasa
Eténi 5 Bosúkisi ya nyónso
Bibakisami
Ebakisami 1 Bitúno
Ebakisami 2 Molongo ya bibéngeli óyo ekelámí tángo ya kokoma bonganga óyo na Lingála
Ebakisami 3 Likelelo Makelelo ebéndísámá
Mikandá totángí
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
18
MOLONGÓ YA BIKÚSISAMI2
abréviations
bikúsisami
Lingála
1PL moto ya libosó na boyíké
1SG moto ya libosó na bókó
2PL moto ya míbalé na boyíké
2SG moto ya míbalé na bókó
3PL moto ya mísáto na boyíké
3SG moto ya mísáto na bókó
ADV lilandi-likelelo
APPL esálela
C elelisi
CAUS esálisa
CD likokisi ekangámá
CDFD Esálelo Dorkas bamamá pé
ntómbwámá
CL elakisa kelási
CL1 elakisa kelási 1
CL1A elakisa kelási 1a
CL2 elakisa kelási 2
CL3 elakisa kelási 3
CL4 elakisa kelási 4
CL5 elakisa kelási 5
CL6 elakisa kelási 6
CL7 elakisa kelási 7
CL7B elakisa kelási 7b
CL8 elakisa kelási 8
CL9 elakisa kelási 9
CL9A elakisa kelási 9a
CL10 elakisa kelási 10
CL10A elakisa kelási 10a
CL11 elakisa kelási 11
CL14 elakisa kelási 14
CL15 elakisa kelási 15
COMPL likokisi
CONJ ekangisa
CONN elínga
CONT etúta
CS likokisi ya ebéndisi
CV elelisi-eleli
CVC elelisi-eleli-elelisi
CVS elelisi-eleli-elelindámbo
DEM emónisa
DÉTPOSS efándisa bonkóló
2 ekúsisami = abréviation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
19
EXP1 elútisa 1 (-ol-)
EXP2 elútisa 2 (-uk-)
EXT ebéndisi ya likelelo
EXTEN epanzisa
F ebéngeli sóngóló na français
FOC elakisa bosiémisi
FV eleli-súka
HAB momeseno
IMP etíndá
IMPOS ekwéisa
INAN nyáma té, moto té
INDÉF eyébólámá té
INSTR esálela
INTERR etúna
INTR emikoká
LA Langíla
LC Lingála ya Équateur
LF Lingála facile
LITT. libóngoli liloba na liloba
LK Lingála ya Kinshasa
LM Lingála lya Makanza
LOC efándelo
LS Lingála ya sóló
LY Lingála ya bayanké
MOB mobímbí
N kómbó
NÉG ebóya
Ø- ebandi pámba
ONG lingómbá ya guvernemá té
P lisakola
P REL lisakola ya boyókanisi
PASS1 elekákí
PASSIF esálama
PERF1 esálámí
PERF2 esálámá
PF ebandi etongaka
PFIN libosó-ya-súka
PL boyíké
PN ebandi ya kómbó
PO ebandi ya likokisi
PP ebandi ya likitana
PRÉP liyamboli
PV ebandi ya likelelo
RAD mobímbí
RD Congo Ekólo Kongó ya Demokrasí
RÉC esálana
REDUPLIC ebandela
RÉF emísálela
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
20
REL eyókanisa
S eleli ndámbo, elelisi ndánmbo
SA libóké-mbele
SADV libóké-lilandi
SCONN libóké-elínga
SG bókó
SIND likitana nsómi
SIND:1PL likitana nsómi moto ya libosó na
boyíké
SIND:1SG likitana nsómi moto ya libosó na
bókó
SIND:2PL likitana nsómi moto ya míbalé na
boyíké
SIND:2SG likitana nsómi moto ya míbalé na
bókó
SIND:3PL likitana nsómi moto ya mísáto na
boyíké
SIND:3SG likitana nsómi moto ya mísáto na
bókó
SN libóké-kómbó
SP libóké-liyamboli
SPRON libóké-likitana
STAT ezalela
SUBJ litómbélá
SV libóké-likelelo
SVC elelisi ndambo-eleli-elelisi
T mosisa
TNOM mosisa ya kómbó
TR emikoká té
V likelelo
V eleli
VC eleli-elelisi
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
21
BOKÚSÉ
SAMENVATTING
RÉSUMÉ
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
22
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
23
BOKÚSÉ
Na Bikólo ebelé ya Afrika, míngimíngi pó na matéya ya nzebi, na bitéyelo ya
katikáti pé ya likoló, batángisaka na minoko óyo bakolonizéláká bangó na yangó.
Likambo ya monoko ya kotángisela, ezalí likambo óyo bato bazalí kondongwanela na
yangó makási, tíí na mói ya leló. Ekokí kozwelama na ndéngé ya idolojí. Bankóló
monoko bakomilobela : "bakoyéba bísó na monoko na bísó, esengélí tóbatela yangó".
Ekokí pé kozwelama na ndéngé ya etángiseli. Bankóló monoko bakotála : mikakatano
níni, bayékoli bazalí kokútana na yangó tángo bazalí koyékola na monoko ya bapaya,
monoko óyo bayébí té, tó pé, monoko óyo bayébí malámu té. Ézala na ndéngé ya
idolojí, ézala na ndéngé ya etángiseli, na mói ya leló, mibéko ya kokoma minoko
míngi ya Afrika nánu efándísámí té. Ndéngé mókó pé, bibéngeli ya misálá óyo
ekopésa minoko yangó nzelá ya kosálelama lokóla minoko ya kotángisela, nánu
ekelámí nyónso té. Na boye, ezalí na boséngá ya konguyisa minoko ya Afrika pó
balakisi bákoka kotángisa na yangó, na ndéngé ya malongá.
Na Kinshasa, mbóka-mokonzi ya Ekólo Kongo ya Demokrasí, bayékoli
balobaka Lingála na bomoi na bangó ya mokolo na mokolo, kasi, na bitéyelo,
batángaka na Français. Epái mosúsu, baboyékoli ezalí kolakisa ke, bayékoli bayébí
Français na ndéngé ya malongá té. Balakisi misúsu pé bayébí Français ya malongá té.
Na boyékoli óyo, nalukí kopésa biyano na likambo óyo na bopésáká likanisi ya esáleli
pó na konguyisa maloba ya nzebi na Lingála pé ndéngé ya koyébanisa maloba yangó
epái ya basáleli na yangó ya libosó, elingí koloba, balakisi pé bayékoli.
Boyékoli óyo ezalí kolandela makambo mínei : 1) kolakisa ezalelo na ndéngé
ya sosiolengwisitíki (bomoi ya monoko na mbóka) ya bitéyelo ya Kinshasa. 2)
kolakisa ndéngé níni balobi-Lingála batongaka masakoli ya polélé pé bibéngeli
etongámá tángo balobaka. 3) kobimisa polélé boyókani káti na etongameli pé tína-
maloba. Yangó ezalí pó na koyéba ndéngé ya kobótamisa bibéngeli ya nzebi pé
mayéboli ya bobéndisi na Lingála. 4) kokundola mayéle eléndá pó na koyébanisa
bibéngeli óyo ekelámí.
Boyékoli óyo ekabwání na biténi mítáno :
Eténi ya libosó ezalí kofándisa ndelo óyo masoló ekolekelama. Ezalí kolakisa
lisangá ya makambo óyo etíndí ke, boyékoli óyo ésálama. Elakísí pé elimboli óyo
esimbí masoló ya mosálá óyo. Ezalí bóngó : liyébi ya empowerment ya monoko tó, na
Lingála, babéngí bonguyisi monoko. Bizwami ebimí na mosálá óyo, eútí penzá na
mosálá na ngáí ya terén ya bamvúla pene na mwambe (2004-2012). Etongami óyo
epésí likanisi ya óyo ekokí kozala bóngó, ekomeli ya Lingála ya Kinshasa ná
Brazzaville.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
24
Na eténi ya míbalé, nalakísí sosiolengwisitíki ya engumba Kinshasa na mói ya
leló. Míngimíngi, nalakísí ndé bomoi ya minoko na bitéyelo. Natandí balokótá
(Mangála) minéne ya Lingála óyo eyébání na mói ya leló. Nalimbólí na bozindó,
lokótá mókó mókó. Nalakísí bokokani pé bokeseni ezalí káti na yangó. Ezalí balokótá
óyo : Lingála lya Makanza (LM), Lingála ya Equateur (LC) pé Lingála ya Kinshasa
(LK) (Kinshasa ná Brazzaville). Nafándélí na bozindó Lingála óyo elobamaka na
Kinshasa pé na Brazzaville. Botáli na bokébi pé botángi ndé etíndí ngáí, nálakisa
elongi ya Lingála ya Kinshasa pé mitáláká na yangó lokóla Lingála ya sóló (LS),
Lingála Facile (LF), Lingála ya bayanké (LY) pé Langíla (LA). Nasosólí digolosia
Lingála-Français na engumba Kinshasa. Nalukákí koyéba : Na engumba Kinshasa,
balakisi balobaka pé Lingála tángo batángisaka ? Lingála níni (lokótá níni pé na
motáláká níni) balakisi balobaka na káti ya bakelási ? Basálaka ndéngé níni pó na
bibéngeli ya mosálá ? Ezalí bolandeli na ndéngé ya epistemolojí ya mwá mayébi óyo
ezalí makonzí ya shimí. Ndéngé níni balakisi bazalí kolobela mayébi yangó na
Lingála, atá ko, bangó mókó, bayékóláká shimí káka na Français.
Na makambo etálí bitéyelo, Lingála eyékolamaka míngi tángo baluki
bakomolaka3 Français ya bayékoli tó ya balakisi. Na etongami óyo, nayékólí Lingála
na ndembé ya kokomola bonsómisi4 ya kosálela yangó na bitéyelo. Elingí koloba,
nalimbólí na molaí, nzelá óyo Lingála ezalí kolanda pó na éndimama bó monoko óyo
bakokí kotángisela na yangó na bitéyelo. Na óyo etálí balokótá, Lingála óyo
elobamaka na Kinshasa pé na Brazzaville esosolamaka tángo nyónso bó elobeli ya sé
ya likóbi Lingála lya Makanza-Lingála ya Équateur-Lingála ya Kinshasa. Etongami
óyo etálí na bozindó elobeli ya Kinshasa pé Brazzaville. Botúnituni na ngáí ebimísí
polélé ke, Lingála yangó ezalí na mitáláká na yangó, ya yangó mókó, ézala motáláká
elámbámá (Lingála ya sóló) óyo esálelamaka pó na kokoma mikandá, motáláká
elobamaka (Lingála facile). Bokomoli ya mitáláká óyo míbalé ezalí mókó ya bizwami
etongami óyo ememí.
Na eténi ya mísáto, nasolólí esakoleli ya Lingála. Ezalí lisosoli ya etongá óyo
ezalí koluka kososola mbúlúngano útá na etongá pé ekelameli ya maloba na Lingála,
ézala bibéngeli ekelamaka na nzelá ya bobéndisi, ézala bibéngeli ekelamaka na nzelá
ya kotongama. Natandí mibéko ya kobandela kokoma masakola na Lingála pé mwá
mameki5 óyo ekopésa nzelá ya kokundola bitongi ndéngé né ndéngé ya lisakola.
Mameki yangó ezalí bóngó : bosiémisi, bobomi, bopúsi libosó pé boyíngisi. Bitongi
yangó ezalí : libóké-kómbó, libóké-likelelo pé likokisi. Natálí, tíí wápi, makelelo
3 Kokomola elakísí, kolimbola likambo na molaí. Kolakisa na molaí, likambo yangó,
esálamaka tó elakanaka ndéngé níni. 4 Bonsómisi ezalí nzelá óyo likambo elandí pó ékóma nsómi.
5 Limeki = test
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
25
ebéndísámá ekokí koloba makambo polélé, ézala na ndéngé ya esakoleli, ézala na
ndéngé ya tína-maloba .
Esakoleli ya Lingála eyékólámí nánu míngi té. Na boyékoli óyo, nalandélí
esakoleli ya Lingála penzá penzá na etáleli ya etongá (mibéko ya libóké-maloba,
etongameli ya nzeté, lisosoli ya bitongi elandá, bokundoli makokisi, …). Nasálélí
lisosoli ya bokaboleli pó na kokomola mabóké-kómbó pé mabóké-likelelo. Etongami
óyo ememí bóngó mái ya sika na ndéngé ya kosímba tína ya ndéngé balobi-Lingála
bakímaka mbúlúngano pé batongaka bibéngeli. Na etongami óyo, nabandélí bitongá ya
bobéndisi mókó mókó na bozindó, pó na kotála, kolongobana na yangó, ézala na
ndéngé ya esakoleli, ézala na ndéngé ya tína-maloba. Nasosólí bambúlúngano ya
etongá óyo ekokí kobima tángo ya komatisa makoki ya bondimi ya makelelo
ebéndísámá pó na bibéndisi elamúká mínei óyo : -is-, -el-, -am-, -an-. Ndéngé mókó
pé, nasosólí yangó pó na bibéndisi elandáná míbalé míbalé. Na polélé, tóloba ke,
nazalí kotála, na ndelo níni, makelelo ebéndísámá, esálaka na káti ya masakola.
Eténi ya mínei etandí esáleli óyo nabimísí pó na kokela bibéngeli ya nzebi na
bosáléláká bikelameli ya káti ya Lingála. Nabimísí batína-maloba óyo bobókani ya
bibakami (ebandi-esuki-súka) ememaka na ebéngeli óyo ekelámí. Nasálí yangó na
motíndo ya etanda. Na boye, mokeli-bibéngeli akokí kosálela yangó pó na kobimisa
bibéngeli útá na mobímbí. Na sima, nalobélí mosálá óyo nasálí pó na koluka
konguyisa Lingála na nzelá ya bokeli bibéngeli ya shimí. Nasálélí bóngó banzelá óyo
nalimbólákí na eténi ya míbalé pé mísáto. Nalakísí mosálá ya kokela bitongelami ya
kemi (bibúki, baatomi, bamolekíli, baiyon, bikélékété). Namónísí pó na níni, nasálélí
míngi, kotía na loláká pé etongameli ya Lingála, maloba ya minoko misúsu,
míngimíngi, ya Kigréki ya kala. Nalakísí pé mosálá ya Diambu (2001) óyo apésákí
bakómbó ya bibúki míngi na Lingála, mosálá óyo ngáí mókó pé nasálákí ya kokela
bibéngeli ya shimí na óyo etálí bikómisami, milando pé mamekeli na shimí. Namónísí
pó na níni, nasálélí míngi banzelá ya bobéndisi pé botongi. Mosálá óyo ebimísákí
lokásá Etanda ebandelaka ya bibúki ya kemi pé búku moké na kómbó Pó na koyéba
shimí. Nalimbólí nzelá nalandákí, útá na mikandá óyo nakomákí pé mikandá ya
molakisi Mukinayi (2011), pó na kobimisa bagó ya shimí, ya minoko míbalé Lingá-
Français. Bagó yangó ezalí pó na bayékoli ya kelási ya mísáto ya etéyelo ya katikáti.
Nazalí ndé komónisa ndéngé níni, moluki akokí kokela lisungi ya etángiseli na
monoko óyo moyékoli asálelaka na bomoi na yé ya mokolo na mokolo, atá ko,
monoko yangó ekeséní ná monoko óyo eyébáná bó monoko ya kelási. Tángo na tángo,
molakisi pé asálelaka monoko ya bomoi ya mokolo na mokolo pó na kolimbola
matéya epésámákí na monoko ya kelási. Na bagó óyo, monoko ya kelási ezalí
Français, pé, monoko ya mokolo na mokolo ezalí Lingála. Nasúkísí na bolakísáká
nzelá óyo nalandákí pó na koyébanisa misálá yangó epái ya balakisi pé bayékoli ya
shimí na engumba Kinshasa.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
26
Boyékoli óyo ezalí na molongó ya baboyékoli óyo ezalí kosálama na Afrika na
óyo etálí kokómisa minoko ya Afrika minoko ememaka nzebi. Misálá yangó míngi
ezalí kosálama na Ekólo ya Afrika ya Ngelé. Boyékoli óyo ememí makambo mísáto ya
sika na bilanga óyo ya boluki.
Ya libosó, naboyí kosúka káka na kokundola mayéle ya kokela bibéngeli pé
kokela bibéngeli yangó, ezángá nákipé sókí balobi-monoko óyo bakosálela bibéngeli
yangó bakondima tó bakobóya bibéngeli yangó. Na etápi na etápi ya mosála óyo,
nasálákí makási ke, balakisi ya shimí bápésa makanisi na bangó na bizwami ya mosálá
nazalákí kosála. Masoló ná mókó na mókó, tó pé, masoló na mayángani, epésákí Nzelá
na balakisi ya shimí bándima, tó pé, bábóya bibéngeli óyo ekelámákí. Na nyónso,
nasolólákí ná balakisi 90 ya shimí (72 ya bitéyelo ya katikáti, 18 ya bitéyelo ya likoló
pé boboongó).
Ya míbalé, etongami óyo ememí mái ya sika na makambo ya bobagoli pé na
makambo ya bobéngeli ya Lingála. Boyékoli óyo ezalí kokénga na bozindó makokí
óyo bibandi ya bakómbó, bibéndisi ya makelelo pé basúka na mosála, ezalí na yangó
pó na kokólisa ndoba6 elámbámá. Ndéngé nabimísí pé mayéboli ya bobéndisi, ematísí
mbángu ya bobéngeli. Epésí nzelá ya kotía yangó ya komibongamisa pó bibéngeli
ebimaka elongó ná ndimbola na yangó. Na boye, ezalí penzá elóko ya mosála pó na
mobagoli, na kokólisa mosálá na yé.
Ya mísáto etálí monoko ya kosálela. Mosálá óyo emizalélí nzelá óyo nabimísí
ya kokelela bibéngeli. Nzelá yangó ezalí boye : mokeli-bibéngeli akokanisa, akosála
pé akotonga matéya na yé mbala-mókó na monoko ná yé. Na boye, nakimí kotonga
libosó litéya yangó na Français tó na Anglais, na sima ndé, náyá koluka ndéngé ya
kobóngola yangó na Lingála. Namónísí ke, kosála na nzelá óyo, ekolongola mokeli-
bibéngeli na kaká ya komónela makambo na ndéngé ya libándá. Ekopésa yé pé,
bonsómí na mosálá óyo ya kokela bibéngeli. Nzelá yangó pé nalandákí pó na kosála
etongami ya bonganga óyo.
Na eténi ya mítáno pé ya súka, nasúkísí boyékoli óyo na bolakisáká elóko níni
boyékoli óyo ememélí, banzebi ya lengwisitíki, ya bobagoli, ya bobéngeli pé ya
etángiseli. Na súka, napésí mwá makanisi na ndéngé nazalí komónela makambo óyo
esengélí kosála, pé, bilanga ya boluki óyo efungwámí na makambo ya lengwisitíki pé
ya etangiseli pó na Afrika.
6 ndoba = vocabulaire (lisangá ya maloba ya monoko)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
27
LINGÁLA IN HET WETENSCHAPSONDERWIJS
IN DE SCHOLEN VAN KINSHASA :
EEN SOCIOTERMINOLOGISCHE
BENADERING
SAMENVATTING
In verschillende Afrikaanse landen blijven de talen uit de koloniale periode behouden
als media van onderwijs, met name -- maar niet alleen-- in de middelbare scholen en aan de
universiteiten en met name voor wetenschappelijke onderwerpen. De kwestie van de taal van
instructie kan ideologisch worden benaderd, met nadruk op identiteit, of vanuit educatief
oogpunt, met nadruk op moeilijkheden om te onderwijzen en te leren in een vreemde taal.
Wat Afrika betreft is er het bijkomende probleem dat veel Afrikaanse talen nog geen systeem
van codering en gespecialiseerde terminologie tot zich genomen hebben om als volwaardige
taal van instructie te kunnen fungeren. Er is dus behoefte aan een versterking van de capaciteit
(empowerment) van de Afrikaanse talen, zodat leraren ze efficiënt kunnen aanwenden als
talen van instructie.
In de stad Kinshasa, de hoofdstad van de Democratische Republiek Congo, spreken
studenten Lingála in hun dagelijkse leven, maar leren en gebruiken Frans op school. Studies
hebben aangetoond dat de beheersing van het Frans bij deze studenten en soms zelfs bij de
leraren laag is. Ons werk draagt bij tot het uitbouwen van een methode voor het construëren
van een woordenschat en wetenschappelijk discours in het Lingála, en test ze via validatie en
verspreiding bij de primaire gebruikers, namelijk de leraren in de scholen van Kinshasa.
Dit werk heeft vier doelstellingen: 1) het beschrijven van de sociaal-taalkundige
situatie in de scholen van Kinshasa; (2) het beschrijven van de verschillende instrumenten die
de sprekers aanwenden om structurele onduidelijkheden te vermijden en om op basis van
nominale en verbale syntagmen samengestelde termen te produceren; (3) het opstellen van
een morphosemantische methode voor het genereren van afgeleide termen (afgeleide
werkwoorden en zelfstandige naamwoorden) en hun derivationele definities; (4) een
effectieve aanpak testen voor de validatie en de verspreiding van deze terminologie bij
primaire gebruikers. Deze doelstellingen zijn bedoeld om de hypothese te testen dat het
Lingála van een terminologie en een discours kan voorzien worden om te worden gebruikt als
taal van instructie en wetenschap.
Het werk is verdeeld in vijf delen.
Het eerste deel beschrijft de context en de theoretische basis die ten grondslag liggen
aan dit werk (language empowerment) en de methodologie die werd gebruikt om de gegevens
te verzamelen, te analyseren en te interpreteren. De resultaten van deze studie zijn gebaseerd
op veldwerk van ongeveer acht jaar (2004-2012).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
28
Het tweede deel onderzoekt de huidige sociolinguïstische situatie in de stad Kinshasa
in het algemeen en in de klaslokalen in dezelfde stad in het bijzonder. De gegevens van elk
van de varianten van het Lingála worden besproken, evenals de gelijkenissen en de
verschillen tussen hen. Met name: Lingála lya Makanza (LM), Lingála ya Equateur (LEq) en
Lingála ya Kinshasa (LK). Op basis van veldenquêtes worden de verschillende registers van
het LK gekenmerkt: Lingála ya solo (LS), Lingála facile (LF), Lingála ya bayanke (LY) en
Langila (LA). Lingála-Frans diglossie in de scholen van Kinshasa wordt geanalyseerd en het
Lingála gebruikt door leraren van chemie word beschreven om aldus te identificeren hoe deze
docenten komen tot de productie van een discours in chemie gebruik makend van Lingála-
termen. Deze epistemologische aanpak onderzoekt hoe docenten deze begrippen in het
Lingála verwoorden, hoewel ze ze geleerd hebben in het Frans.
Voorgaande studies benaderden vaak het gebruik van het Lingála in de Congolese
scholen om vandaaruit het Franse van studenten of leraren te kunnen ver-klaren. Onze studie
neemt een tegengestelde paradigma aan, waarbij het gebruik van het Lingála wordt
geanalyseerd om de legitimatie van zijn gebruik in de klas te beschrijven. Onze studie toont
aan dat het Lingála ya Kinshasa zijn eigen registers heeft, met een ontwikkeld register
(Lingála ya solo) dat wordt gebruikt in documenten die geschreven zijn, en een gesproken
register, het Lingála facile. De beschrijving van het Lingála ya solo en het Lingála facile is
één van de originele bijdragen van dit werk.
Het derde deel van dit werk is gewijd aan de syntactische analyse van structurele
ambiguïteiten die worden gegenereerd door afleiding en mechanismen van samenstelling. Het
stelt de regels bloot voor het herschrijven van de zin in het Lingála, evenals de veelheid aan
testen (focalisatie, verwijdering, antepositie, insertie) toegepast op het Lingála om de
verschillende componenten te identificeren (nominale syntagmen, verbale syntagmen,
complementen). Vanuit deze syntagmatische structuren werden de verschillende structuren
van samengestelde termen vastgesteld. De syntactische en semantische grenzen van de
derivatie werden aldus in detail onderzocht.
De syntaxis van Lingála blijft slecht beschreven in de literatuur. In dit werk wordt de
syntaxis in wezen vanuit een structurele aanpak benadered. Onze studie stelt een originele
bijdrage voor tot het inzicht in de mechanismen van desambiguatie en van samenstelling
aangewend door Lingálasprekers. Zij analyseert de structurele dubbelzinnigheden die kunnen
veroorzaakt worden door de verhoging of verlaging van de valentie van de werkwoorden
afgeleid door vier verbale extensies (-is-, - el-, - am-, -an-) evenals de dubbele derivaties. Het
betreft in feite het verifieren van het goed functioneren van de samengestelde woorden en
werkwoorden in een zin.
Het vierde deel legt het terminologische instrument bloot voor de versterking van de
wetenschappelijke woordenschat op basis van een taaleigen mechanisme. De lexicologische
structuren van de afgeleide werkwoorden en van de deverbatieve nomina werden op basis van
een corpus geïdentificeerd en hun derivationele definities werden geproduceerd om de
oprichting van terminologie met behulp van het mechanisme van afleiding te systematiseren.
Deze methodologie wordt vervolgens toegepast op het gebied van de chemie. Bestaande
werken over scheikundige terminologie in het Lingála gebruiken zowel morfofonologische
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
29
aanpassing als afleiding en samenstelling. Dit is in principe het werk van Diablo (2001),
Mukinayi (2011) en mezelf (Sene Mongaba 2012e). Deze termen corresponderen met de
chemische objecten (elementen, atomen, moleculen, ionen, subatomaire deeltjes,
meeteenheden) en met chemische processen, verschijnselen en grootheden. Om te illustreren
hoe de onderzoeker onderwijs in de taal van de leerling kan bieden, zelfs als die taal niet
erkend wordt als een taal van instructie maar in werkelijkheid toch gebruikt wordt voor het
overbrengen van wetenschap in de klas, beschrijft onze studie de aanpak om een
woordenboek van chemie (Frans-Lingála) te bouwen ten behoeve van studenten en docenten.
Tot slot worden verschillende strategieën in het veld getest voor de validatie en de
verspreiding van de termen bij chemie-leraren in Kinshasa scholen.
Dit werk past in het bredere kader van werk gericht op de "intellectualisatie" van de
Afrikaanse talen. De bijdrage van dit werk op dit gebied is drievoudig.
Ten eerste, in elke fase van het werk werd ervoor gezorgd de terminologische creaties
voor te leggen aan de primaire gebruikers (leraren van chemie). Individuele gesprekken en
gesprekken in groep met docenten van chemie hebben de voorstellen kunnen valideren of
verwerpen.
Ten tweede, met betrekking tot de lexicografie en de terminologie van het Lingála,
verifieert deze thesis in detail het potentieel van nominale voorvoegsels, verbale extensies en
eindklinkers in de woordenschatverrijking. De productie van de derivationele definities
verbetert het aanbod in de systematisering van de terminologische creatie, voorzover de
lexicograaf of de terminoloog niet alleen over potentiële neologismen beschikt, maar ook over
definities die hem of haar begeleiden in zijn of haar werk. Deze thesis is dus een hulpmiddel
voor de lexicograaf.
Ten derde, op het algemene plan van de capaciteitsopbouw van Afrikaanse talen, het
feit dat het werk is ontworpen, geproduceerd en volledig in het Lingála geschreven is, is op
zich ook een bijdrage tot de onderzoeksmethodologie in dit gebied.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
30
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
31
RÉSUMÉ
Dans plusieurs pays africains, les langues héritées de la colonisation continuent à être
utilisées comme langues d’enseignement dans le système scolaire, en particulier à l’école
secondaire et à l’université et surtout pour les matières scientifiques. La question de la langue
d’enseignement peut être abordée sur le plan idéologique (identitaire) ou sur le plan
didactique (difficulté à enseigner et à apprendre dans une langue étrangère). Quelle qu’en soit
l’approche, il s’avère qu’à l’heure actuelle plusieurs langues africaines ne sont pas dotées
d’une codification et d’une terminologie spécialisée leur permettant d’assumer le rôle de
langue d’enseignement. Il se pose donc la nécessité d’un renforcement des capacités
(empowerment) des langues africaines, afin de permettre aux enseignants de les utiliser de
manière efficiente comme langues d’enseignement.
Dans la ville de Kinshasa, la capitale de la République Démocratique du Congo, les
élèves parlent en lingála dans leur vie quotidienne, mais apprennent en français dans l’école
du type formel. Par ailleurs, des études montrent la faible maîtrise du français de la part de ces
élèves et, parfois, même dans le chef des enseignants. Ce travail contribue à la résolution de
ce problème en proposant une méthode permettant le renforcement du vocabulaire et du
discours scientifiques en lingála, ainsi que sa validation et sa diffusion auprès des utilisateurs
primaires, qui sont les enseignants de la ville de Kinshasa.
Ce travail poursuit quatre objectifs : 1) décrire la situation sociolinguistique dans les
écoles de Kinshasa ; 2) décrire les différents outils que les locuteurs mettent en place pour,
d’une part, éviter les ambiguïtés structurales et, d’autre part, produire des termes composés à
partir des syntagmes nominaux et verbaux ; 3) établir une méthodologie morphosémantique
pour générer des termes dérivés (verbes dérivés et noms déverbatifs) et leurs définitions
dérivationnelles en lingála ; 4) tester une approche efficace pour la validation et la diffusion
de cette terminologie auprès des utilisateurs primaires, qui sont les enseignants. Ces objectifs
visent à vérifier l’hypothèse selon laquelle le lingála peut être doté d’une terminologie et d’un
discours élaboré lui permettant d’être utilisé comme langue d’enseignement et véhicule de
sciences.
Ce travail se subdivise en cinq parties.
La première partie décrit le contexte, la base théorique qui sous-tend ce travail
(language empowerment) et la méthodologie suivie pour collecter, analyser et interpréter des
données. Les résultats obtenus dans le cadre de cette thèse sont basés sur un travail de terrain
d’environ huit ans (2004-2012). Par rapport à la question de l’orthographe, cette thèse
propose une orthographe pour la variété de lingála parlé à Kinshasa et à Brazzaville.
La deuxième partie examine la situation sociolinguistique actuelle dans la ville de
Kinshasa en général et dans les salles de classe de cette même ville en particulier. Elle détaille
chacune des variétés et en montre les ressemblances et les dissemblances entre elles. Il s’agit
de : lingála lya Makanza (LM), lingála ya Équateur (LEq) et lingála ya Kinshasa (LK). Partant
des enquêtes de terrain, les différents registres du lingála ya Kinshasa sont caractérisés :
lingála ya sóló (LS), lingála facile (LF), lingála ya bayanké (LY) et langíla (LA). L’analyse de
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
32
la diglossie lingála-français dans les écoles de Kinshasa et la description du lingála utilisée
par les enseignants de chimie présentées dans cette partie ont pour but d’identifier la manière
dont ces enseignants arrivent à produire un discours élaboré et des termes de chimie en
lingála. Cette démarche épistémologique examine comment les enseignants abordent ces
notions en lingála, alors qu’ils les ont apprises en français.
Dans le contexte scolaire, le lingála a souvent été abordé dans l’optique d’études
visant à décrire le français des élèves ou des enseignants. Cette thèse adopte un paradigme
contraire, où l’usage du lingála est analysé dans le but de décrire le processus de légitimation
de son usage dans la salle de classe. Cette thèse révèle que le lingála ya Kinshasa a ses
propres registres, avec un registre élaboré (lingála ya sóló) qui est utilisé dans les documents
écrits, ainsi qu’un registre parlé, le lingála facile. La description du lingála ya sóló et du
lingála facile constitue une contribution originale de ce travail.
La troisième partie de ce travail est consacrée à l’analyse syntaxique des ambiguïtés
structurales et celle des structures générées par les mécanismes de composition et dérivation.
Elle expose les règles de réécriture de la phrase en lingála, ainsi que les différents tests
(focalisation, effacement, antéposition, insertion) appliqués au lingála pour identifier les
différents constituants (syntagmes nominaux, syntagmes verbaux, compléments). De ces
structures syntagmatiques, les différentes structures de termes composés ont été identifiées.
Les limites syntaxiques et sémantiques de la dérivation sont aussi examinées dans les détails.
La syntaxe du lingála reste faiblement décrite dans la littérature. Dans ce travail, la
syntaxe est abordée essentiellement par l’approche structurale. Cette thèse propose donc une
contribution originale dans la compréhension des mécanismes de désambiguïsation et de
composition mis en place par des locuteurs du lingála. Elle analyse les ambiguïtés structurales
que peuvent engendrer l’augmentation ou la diminution des valences de ces verbes dérivés
pour les quatre extensions verbales (-is-, -el-, -am-, -an-) ainsi que les doubles dérivations. Il
s’agit en fait de vérifier le bon fonctionnement des termes composés et des verbes dérivés
dans une phrase.
La quatrième partie expose l’outil de création terminologique pour le renforcement du
vocabulaire scientifique par un mécanisme interne à la langue, la dérivation. Les structures
lexicologiques des verbes dérivés et des noms déverbatifs ont été identifiées à partir du corpus
et leurs définitions dérivationnelles ont été produites dans le but de systématiser la création
terminologique utilisant le mécanisme de dérivation. Cette méthodologie est ensuite appliquée
dans le domaine de la chimie. Les travaux de terminologie de chimie en lingála connus à ce
jour utilisent aussi bien l’adaptation morphophonologique que la dérivation et la composition.
Il s’agit essentiellement des travaux de Diambu (2001), Mukinayi (2011) et moi-même (Sene
Mongaba 2012e). Ces termes correspondent d’une part aux objets chimiques (éléments,
atomes, molécules, ions, particules subatomiques, unités de mesures) et d’autre part aux
processus, aux phénomènes et aux grandeurs chimiques. Dans le but d’illustrer comment le
chercheur peut proposer des supports pédagogiques dans la langue de l’apprenant, même si
cette langue n’est pas reconnue comme langue d’enseignement, mais qu’en réalité elle est
utilisée pour transmettre les savoirs en classe, cette thèse décrit la démarche suivie pour
concevoir un dictionnaire de chimie (français-lingála) à l’intention des élèves et enseignants
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
33
de la troisième année scientifique. Enfin, elle aborde les différentes stratégies expérimentées
sur le terrain pour la validation et la diffusion de ces termes de spécialités auprès des
enseignants de chimie des écoles de Kinshasa.
Ce travail s’intègre dans le cadre plus global des travaux axés sur l’«
intellectualisation » des langues africaines. La contribution de ce travail dans ce champ de
recherche comporte trois volets.
Premièrement, à chaque étape de ce travail, j’ai veillé à soumettre aux utilisateurs
(enseignants de chimie) mes travaux de création terminologique et de production des
définitions. Les discussions individuelles et en conférence avec les enseignants de chimie ont
permis de valider ou de rejeter certaines de mes propositions et d’en avancer d’autres.
Deuxièmement, sur le plan de la lexicographie et de la terminologie du lingála, cette
thèse vérifie dans le détail les potentialités des préfixes nominaux, des extensions verbales et
des finales dans l’enrichissement du vocabulaire élaboré. La production des définitions
dérivationnelles améliore l’offre dans la systématisation de la création terminologique, dans la
mesure où le lexicographe ou le terminologue dispose non seulement des néologismes
éventuels, mais de définitions qui le guident dans son travail. Cette thèse constitue donc un
outil pour le lexicographe.
Troisièmement, sur le plan global du renforcement des capacités des langues
africaines, le fait que le travail soit conçu, produit et rédigé intégralement en lingála constitue
également une contribution dans la méthodologie de ce champ de recherche.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
34
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
35
ETÉNI 1
ELIMBOLI PÉ ESÁLELI
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
36
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
37
MOKABO 1
NKÓTÉLÁ
1.1. LOPÁNGO
Na Bikólo ebelé ya Afrika, míngimíngi pó na matéya ya nzebi7, na bitéyelo ya
katikáti pé ya likoló, batángisaka na minoko óyo bakolonizéláká bangó na yangó. Ezalí
na mwá Bikólo óyo batángisaka na minoko ya Afrika pé na minoko ya kolonizasyón.
Na Bikólo yangó, matéya ya nzebi etángisamaka míngi na minoko ya kolonizasyón.
Na bakelási ya katikáti pé ya likoló, ezalaka míngi minoko ya kolonizasyón. Na
Bikólo ya likoló na Afrika, batángisaka míngi na Kiarabe, kasi, batángisaka matéya ya
nzebi, káka na minoko ya kolonizasyón. Bikólo misúsu ya Afrika, lokóla Etiopí,
basálelaka pé minoko ya Afrika na mwá mayékoli ya ndelo ya boboongó8. Na Ekólo
Afrika ya Ngelé9, bazalí kosála makási míngi pó na kotómbola kotángisa na minoko ya
Afrika. Nzókandé, na Tanzaní, bangó bato babandákí makambo ya kotángisa na
minoko ya Afrika (Kiswahili) na tángo ya mokonzi na bangó ya libosó M’Zee
Nyerere, bakonzi na bangó bazóngísá Tanzaní sima na makambo ya kosálela Kiswahili
na ndéngé ya letá, na bitéyelo ya katikáti pé ya likoló. Bikólo ebelé epái wápi Anglais
ezalí monoko ya letá, basáleka minoko ya Afrika pó na kotángisa na bandelo mibalé
ya libosó ya etéyelo ya ebandeli. Nzókandé, na Bikólo óyo monoko ya letá ezalí
Français, Kiportigé tó Kiespanyol, kotángisa na minoko ya Afrika ezalí nánu na ndelo
ya komekameka, ndakisa na Mali tó na Sénégal.
Ezalelo óyo eútí míngi penzá na politíki ya kolonizasyón óyo bapómbá óyo
babwíláká mabelé ya Afrika, bazaláká kosálela. Letá ya France azalákí kosálela
politíki ya nákómísá-bangó-néti-ngáí10
. Français ezalákí monoko ya Ekólo. Na France,
óyo babéngaka République, sókí babákísí kómbó mosúsu na sima té, elingí koloba
France. La langue de la Republique elingí koloba, monoko ya Ekólo. Na boye,
epékísámákí na bitéyelo, kosálela atá minoko óyo ezalákí kolobama na bambóka ya
France kasi ezalákí Français té. Portigal na Espanye bazalákí pé kosálela politíki ya
nákómisa-bangó-néti-ngáí. Angleterre azalákí kozwela makambo na ndéngé ekesáná.
Bangó bazalákí kobanda na minoko ya Afrika pé komema bayékoli malémbemalémbe
na koyékola Anglais. Anglais ezalákí kozwa esíká ya minoko ya Afrika
malémbemalémbe pé tíí ekotíkala yangó mókó, bó monoko ya kotángisela na bitéyelo
ya likoló. Ezalelo na Ekólo Kongó ya Demokrasí óyo ebwílámáká na Beljíki, ezalákí
7 nzebi = science
8 boboongó = université
9 Afrika ya ngelé = Afrique du Sud
10 politíki ya nákómisa-bangó-néti-ngáí = politique d'assimilation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
38
penepene na óyo ya Bikólo ebwílámáká na Angleterre. Esíká ya malongá epésámélákí
minoko ya Kongo pó na kotángisela na bitéyelo ya ebandeli. Na kelási ya mísáto ndé,
Français ezalákí kokóma monoko ya kotángisela. Minoko ya Kongo ezalákí kokóba
kotángisama bó matéya.
Na Afrika, likambo ya monoko ya kotángisela, ezalí likambo óyo bato bazalí
kondongwanela na yangó makási tíí mói ya leló. Ekokí kozwelama na ndéngé ya
idolojí. Bankóló monoko bakomilobela : "bakoyéba bísó na monoko na bísó, esengélí
tóbatela yangó". Ekokí pé kozwelama na ndéngé ya etángiseli. Bankóló monoko
bakotála : mikakatano níni, bayékoli bazalí kokútana na yangó tángo bazalí koyékola
na monoko ya bapaya, monoko óyo bayébí té, tó pé, monoko óyo bayébí malámu té.
Ézala na ndéngé ya idolojí, ézala na ndéngé ya etángiseli, na mói ya leló, mibéko ya
kokoma minoko míngi ya Afrika nánu efándísámí té. Ndéngé mókó pé, bibéngeli ya
misálá óyo ekopésa minoko yangó nzelá ya kosálelama lokóla minoko ya kotángisela,
nánu ekelámí nyónso té. Na boye, ezalí na boséngá ya konguyisa minoko ya Afrika pó
balakisi bákoka kotángisa na yangó, na ndéngé ya malongá (Bamgbose 2011).
Bososoli nakosála na boyékoli óyo ekosúka káka na ndelo ya etángiseli.
Bayékoli basengélí koyéba níni balakisi bazalí kotángisa bangó. Ezalí pó, bákoka
kokómisa boyébi yangó, boyébi na bangó mei penzá. Na boye, bakoleka na kosálela
boyébi yangó, ézala na bomoi na bangó ya mokolo na mokolo, tó pé, na misálá na
bangó.
Baboyékoli ebelé ezalí kolakisa ke, bayékoli ebelé na Afrika, bayébí malámu té,
minoko óyo batángisamaka na yangó. Na tembe té, kozánga koyéba yangó, ezalí
kopékisa bangó pó na kokanga baboyébi óyo etéyámí na monoko yangó. Likambo
yangó eyéí lisúsu pási koleka na bomónáká ke, balakisi, bangó mókó pé, bayébí
malámumalámu té, monoko yangó. Na boye, ezalí kopekisa bangó kokoka kotángisa
na ndéngé esengélí na monoko yangó.
Na ndelo ya etángiseli, baboyékoli míngi, elakísá ke, bayékoli bayékolaka
malámu míngi tángo bazalí koyékola na monoko óyo balobaka na bomoi na bangó ya
mokolo na mokolo (M1). Babomekimeki esálámá bipái na bipái na Afrika, elakísá ke,
bayékoli bazwaka bapwén ya malongá tángo bazalí kolanda matéya na minoko na
bangó ya libosó (Kembo 2000 ; Webb & al. 2004 ; Afola-Amey 2005;Daouda 2008).
Babomekimeki misúsu elakísá ke, esáleli yangó epésaka pé bayékoli makoki malámu
ya koyékola, na sima, na monoko ya bapaya. Kasi esengélí koyéba ke, koyékola libosó
na monoko na yó na kelási ya ebandeli, na sima, na kelási ya likoló, kokóma koyékola
na monoko ya bapaya, ekosénga lisúsu na bayékoli bákoba boyékoli na bangó na
monoko óyo ya sika, monoko óyo bazalí na káti ya koyékola. Na boye, baboyékoli
yangó ezalí kolakisa ke, kobóngola monoko ya kotángisela na bitéyelo ya katikáti pé
ya likoló, ezalí yangó té, ndé moto ekomatisa malongá ya kotángisa. Kasi, ekobótela
bayékoli mikakatano misúsu. Ezalí pó, ezalí kosénga na bangó, bámesana na koyékola
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
39
na monoko ya sika, óyo bazalí koyékola, kasi balobaka yangó té, na bomoi na bangó
ya mokolo na mokolo.
Ndakisa ya Kinshasa, mbóka-mokonzi ya Ekólo ya Kongo ya Demokrasí, ezalí
komónisa polélé nkwókósó yangó. Bayékoli balobaka Lingála na bomoi na bangó ya
mokolo na mokolo, kasi, na bitéyelo, batángaka na Français. Epái mosúsu, baboyékoli
ezalí kolakisa ke, bayékoli bayébí Français na ndéngé ya malongá té. Balakisi misúsu
pé bayébí Français ya malongá té. (Nkenda 1971, Bokamba 1986, Nyembwe 2004,
Yawidi 2008, Saint-Moulin 2009, Sene Mongaba 2011).
Na mayéle na ngáí, ezalí na banzelá míbalé ekokámí na kolanda pó na kozwa
eyano esengélí na likambo ya monoko ya kotángisa pé na likambo ya kotómbola
malongá ya kotángisa :
a) Komatisa ndelo ya koyéba monoko ya kolonizasyón óyo esálelamaka.
b) Kosálela monoko elobamaka na esíká etéyelo efándísámí.
Na mói ya leló, nzelá óyo ya libosó, eyékólámí míngi. Ezalí nzelá ya koléndisa
bayékoli ya Afrika na boyébi minoko ya kolonizasyón óyo batángisamelaka na yangó.
Kasi, baboyékoli yangó pé emónísí pási óyo ezalí na Afrika pó, balakisi pé bayékoli
bákoka koyéba malámumalámu, minoko yangó, atá ko, bameko ndéngé na ndéngé
ezwamaka pó na koléndisa boyébi ya minoko yangó (Lokombe 1984, Bamgbose,
Chaudenson, Nkongolo 2000, Nyembwe 2004, Yawidi 2008, Noyau 2010).
Nzelá ya míbalé, baluki nánu bakipé yangó míngi té. Ezalí nzelá ya kosálela
monoko óyo elobamaka na bomoi ya mokolo na mokolo na esíká etéyelo efándísámí.
Pó ke nzelá yangó ékokisama, ezalí na mwá mabáku pé mikakatano óyo esengélí
kotálela pó ke minoko ya Afrika ékoka kozala eyano elongóbání na likambo óyo
etúnámélí etéyelo na Afrika.
Na boyékoli óyo, nalukí kopésa biyano na likambo óyo na bopésáká likanisi ya
esáleli pó na konguyisa maloba ya nzebi na Lingála pé ndéngé ya koyébanisa maloba
yangó epái ya basáleli na yangó ya libosó, elingí koloba, balakisi pé bayékoli.
1.2. NDEMBÉ
Ndéngé natálí na bokébi, ezalí té, pó bato na Kinshasa balobaka Lingála, ndé,
na mbala-mókó, bakokoka kosálela Lingála, na ndéngé elongóbání, bó monoko ya
kotángisela. Epái mosúsu, atá ko, kozánga koyéba Français ezalí penzá tengú monéne
pó na bokómisi bayékoli bankóló ya boyébi, tozalí komóna ke, babóti, bapómbá ya
Ekólo pé baímbóka, batálaka Français bó monoko ya lokúmu pé batálaka Lingála bó
monoko ya pámbapámba.
Na tína wáná, na boyékoli óyo, ndembé ya libosó ezalí ya koluka kolakisa
ezalelo na ndéngé ya sosiolengwisitíki (bomoi ya monoko na mbóka) ya bitéyelo ya
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
40
Kinshasa. Esíká ya Lingála na matéya11
. Bokongoli bipésami óyo nasálákí na terén,
ezalákí pó na kolimbola Lingála óyo balobi-Lingála ya Kinshasa balobaka,
míngimíngi penzá, Lingála óyo balakisi basálelaka na masoló na bangó ya kotángisa.
Likambo ya monoko ya kotángisela esúkaka káka té na kokela bibéngeli ya
nzebi. Ekosénga pé koyéba ndéngé níni bibéngeli yangó ekosakolelama. Nayékólákí
ndéngé balobi Lingála batongaka masakoli ya polélé tángo balobaka. Nasálélákí bóngó
etáleli ya lisosoli ya etongá12
pó na komóna ndéngé balobi-Lingála bakímaka
mbúlúngano na maloba na bangó pé ndéngé bibéngeli etongámá13
ekelamaka.
Ndembé ya mísáto ezalí ya kobimisa polélé boyókani óyo ezalí káti na
etongameli ya maloba pé tína-maloba. Yangó ezalí pó na koyéba ndéngé ya
kobótamisa bibéngeli ya nzebi na Lingála. Mosálá yangó ekosálama na botáléláká
ndéngé Lingála esálelaka etongameli na yangó pó na kobimisa maloba ya sika. Na
yangó, Lingála esálelaka bikelameli óyo : bobéndisi ; botongi ; bodéfi ; botiei na
etongameli pé loláká ya Lingála. Mosálá na terén esungákí ngáí pó na kokundola
boyókani óyo ezalí káti na etongameli maloba na Lingála pé bokeli bibéngeli, na
bososoláká liyéboli14
ya limanyoli pé, na nzelá yangó, koyéba ndéngé níni limanyoli
yangó ekokí kobéngama na Lingála.
Ndembé ya mínei na boyékoli óyo ezalí kokundola mayéle eléndá pó na
koyébanisa bibéngeli óyo ekelámí. Elingí koloba, koyébanisa yangó epái ya bato
bakozala na boséngá ya kosálela bibéngeli yangó. Na boyékoli óyo, basáleli bibéngeli
ezalí bóngó balakisi pé bayékoli.
1.3. ELUKA-BONDIMAMI PÉ MOKÁNO YA KOKOMA ETONGAMI ÓYO
NA LINGÁLA 15
Na boyékoli óyo, eluka-bondimami ezalí óyo : Lingála ekokí kopésama
bibéngeli ya nzebi pé bisákólá elámbámá óyo ekondingisa yangó kosálelama lokóla
monoko ya kotángisela. Elingí koloba, Lingála ezalí monoko óyo ekokí komema
nzebi.
Sókí eluka-bondimami yangó ezalí ya sóló, elingí koloba ke, nakokí pé kosála
etongami ya bonganga óyo na Lingála. Yangó wáná, pó na kozala na bomókó ná
makanisi na ngáí mókó, namanyólákí, nakanísákí, nakokísákí pé nakomákí etongami
11
boyékoli loláká = phonologie ; etongameli = morphologie ; esakoleli = syntaxe ;
tína-maloba = sémantique 12
lisosoli ya etongá = analyse structurale 13
ebéngeli etongámá = terme composé 14
liyéboli = définition ; koyébola = définir 15
eluka-bondimami = hypothèse
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
41
ya bonganga óyo mbala-mókó na Lingála. Makomi ya Français ezalí bóngó libóngoli
nasálákí na sima. Na bolandáká nzelá wáná, mosálá óyo endimísí pé eluka-bondimami
yangó. Kobimisa boyébi ya nzebi mbala-mókó na monoko óyo olobaka ezalí pé
konguyisa monoko yangó. Ezalí ya sóló pó, tángo nazalákí kokoma maloba ya
bonganga óyo, bibéngeli ya shimí ekelámí koleka 200 pé óyo ya lengwisitíki pene na
50 ekelámí na Lingála (táláká maloba ya sé-ya-lokásá tó pé, bibakisami16
na súka ya
mokandá óyo).
1.4. ETONGÁ PÉ MAMEMELI YA BOYÉKOLI ÓYO
Boyékoli óyo ekabwání na biténi mítáno :
Eténi ya libosó ezalí kofándisa ndelo óyo masoló ekolekelama. Eténi yangó
ekabwání na mikabo mísáto. Na mokabo ya libosó, ezalí kolakisa lisangá ya makambo
óyo ememí kosálama ya boyékoli óyo. Na mokabo ya míbalé, nakolakisa elimboli óyo
esimbí masoló ya mosálá óyo. Ezalí bóngó : liyébi ya empowerment ya monoko tó, na
Lingála babéngí bonguyisi17
monoko. Bonguyisi ezalí kopésa nguyá na elóko, na
likambo tó na moto. Bonguyisi monoko ézalí na biténi míbalé : kofándisa makokí ya
monoko yangó pé koléndisa boyébi na yangó epái ya balobi na yangó. Na mokabo ya
mísáto, nalakísí nzelá nalandákí pó na kokongola, kososola pé kolimbola bipésami18
.
Bizwami ebimí na mosálá óyo, eútí penzá na mosálá na ngáí ya terén ya
bamvúla pene na mwambe (2004-2012). Elingí koloba, ézala bizwami etálí lokótá ya
Lingála óyo esálelamaka na Kinshasa, ézala bizwami etálí ndéngé basálelaka Lingála
na bandáko ya bakelási, ézala bizwami etálí bitongá ya bobéndisi, ézala bizwami etálí
bitongá ya bibéngeli etongámá, ézala bizwami etálí bamayéle ya kokíma mbúlungano,
nyónso wáná óyo nakomólí na mosálá óyo, efándísámí likoló ya mosálá na ngáí ya
botúnituni pé botálitali na terén19
. Mosálá yangó ndé ememélákí ngáí lisangá-maloba
óyo nasálélákí pó na masosoli pé matángeleli. Mosálá yangó ya terén ndé nakomólí20
na mokabo ya mísáto.
16
maloba ya sé-ya-lokásá = notes de bas de page ; ebakisami = annexe
17 bonguyisi = empowerment ; konguya = to empower
18 limemeli = contribution ; epésami = donnée ; ezwami = résultat ; lisosoli = analyse ;
litángeleli = interprétation ; likundolami = identifié ; libómbolami = découverte 19
etongá = structure ; etongá ya bobéndisi = structure dérivationnelle ; etongá ya
bibéngeli etongámá = structure de termes composés ; ebéngeli etongámá = terme
composé ; mbúlungano = ambigüité ; mayéle = stratégie ; botúnituni = enquête ; botáli
na bokébi = observation 20
kokomola = décrire
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
42
Éngébéné na ekomeli21
, etongami óyo epésí likanisi ya ekomeli óyo ekokí
kozala ekomeli ya Lingála ya Kinshasa ná Brazzaville. Ekomeli yangó ekipé mitíndo
óyo epésámáká na koyángana ya banganga ya lengwisitíki óyo esálámáká na
Lubumbashi na 1974. Ekótísí pé bizaleli ya ndéngé balobi-Lingála bakomaka Lingála
na mói ya leló (sima ya mobú 2000).
Na eténi ya míbalé, nalakísí sosiolengwisitíki ya engumba Kinshasa na mói ya
leló. Míngimíngi, nalakísí ndé bomoi ya minoko na bitéyelo. Mokabo ya mínei,
natandí balokótá22
(Mangála) minéne ya Lingála óyo eyébání na mói ya leló.
Nalimbólí na bozindó, lokótá mókó mókó. Nalakísí bokokani pé bokeseni ezalí káti na
yangó. Ezalí balokótá óyo : Lingála lya Makanza (LM), Lingála ya Equateur (LEq) pé
Lingála ya Kinshasa (LK). Nasálélí míngi misálá ya Bwantsa (1970), Dzokanga
(1979), Motingea (2006), Bokamba (2012), Bokula (1987), Sesep (1987), Nzanga
(1991), Meeuwis (2010), (Sene Mongaba 2012). Nafándélí na bozindó Lingála óyo
elobamaka na Kinshasa, ézala na káti ya mabótá, ézala na babalabála, ézala na mítuka
ememaka bato nyónso, ézala na bazándo, ézala na babiró, ézala na batévé, ézala na
baradio pe na internet. Botáli na bokébi pé botángi ndé etíndí ngáí na mokabo óyo
nálakisa elongi ya Lingála ya Kinshasa pé mitáláká23
na yangó lokóla Lingála ya sóló
(LS), Lingála Facile (LF), Lingála ya bayanké (LY) pé Langíla (LA).
Na mokabo ya mítáno ebimísí elongi ya digolosia24
Lingála-Français na
engumba Kinshasa. Na mokabo óyo, nalukákí koyéba : Na engumba Kinshasa,
balakisi balobaka pé Lingála tángo batángisaka ? Lingála níni (lokótá níni pé na
motáláká níni) balakisi balobaka na káti ya bakelási ? Basálaka ndéngé níni pó na
bibéngeli ya mosálá ? Ezalí bolandeli na ndéngé ya epistemolojí ya mwá mayébi óyo
ezalí makonzí ya shimí. Na mokabo ya motóbá nasosólí ndéngé níni balakisi bazalí
kolobela mayébi yangó na Lingála, atá ko, bangó mókó, bayékóláká shimí káka na
Français. Bipésami yangó ezwámákí na nzelá ya kobimisa balakisi maloba pé na nzelá
ya kolanda bangó tángo bazalí kotéya na bakelási.
Na makambo etálí bitéyelo, Lingála eyékolamaka míngi tángo baluki bazalí
koluka kokomola Français ya bayékoli tó ya balakisi (Nkenda 1971 & 1973, Lokombe
1984, Nkongolo 1998, Manduku 2004, Nyembwe & Koni 2004, Ilunga 2006, Ekwa
2008, De Saint Moulin 2009, Kupelesa 2010, Nyembwe 2010, Nyembwe & Matabishi
2012). Etongami óyo ezwí emóneli ya bizónga25
. Elingí koloba, nayékólí Lingála na
21
ekomeli = orthographe 22
monoko = langue ; lokótá = dialecte, variété 23
motáláká = registre, repertoire 24
digolosia = diglossie 25
emóneli = paradigme ; bizónga = sens contraire ; bazilekite = basilecte ;
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
43
ndembé ya kokomola bonsómisi26
ya kosálela yangó na bandáko ya kelási. Na óyo
etálí balokótá, Lingála óyo elobamaka na Kinshasa pé na Brazzaville esosolamaka
tángo nyónso bó bazilekite ya likóbi lingála lya Makanza-lingála ya Équateur-lingála
ya Kinshasa. Etongami óyo etálí na bozindó elobeli ya Kinshasa pé Brazzaville.
Botúnituni na ngáí ebimísí polélé ke, Lingála yangó ezalí na mitáláká na yangó, ya
yangó mókó, ézala motáláká elámbámá (Lingála ya sóló) óyo esálelamaka pó na
kokoma mikandá, motáláká elobamaka (Lingála facile). Bokomoli ya mitáláká óyo
míbalé ezalí mókó ya bizwami etongami óyo ememí ya sika27
.
Na eténi ya mísáto, nasolólí esakoleli28
ya makambo na Lingála. Lisosoli ya
etongá óyo ezalí koluka kososola mbúlúngano útá na etongá pé ekelameli ya maloba
na Lingála, ézala bibéngeli ekelamaka na nzelá ya bobéndisi, ézala bibéngeli
ekelamaka na nzelá ya kotongama. Na mokabo ya sambo etandí mibéko ya kobandela
kokoma masakola na Lingála pé mwá mameki óyo ekopésa nzelá ya kokundola
bitongi ndéngé na ndéngé ya lisakola. Mameki yangó ezalí bóngó : bosiémisi,
bobomami, bobóngwami-efándelo pé boyíngisi. Bitongi yangó ezalí : libóké-kómbó,
libóké-likelelo pé likokisi. Na mokabo ya mwambe natálí tíí wápi makelelo
ebéndísámá ekokí koloba makambo polélé, ézala na ndéngé ya esakoleli, ézala na
ndéngé ya tína-maloba29
.
Na mói ya leló, tokokí koloba ke, ezalí na babúku mítáno óyo ezalí kokomola
na mobimba na yangó, mibéko ya Lingála. Ezalí bóngó (Bwantsa 1970, Dzokanga
1979, Bokamba 2004, Motingea 2006, Meeuwis 2010). Etongami óyo ekeséní na
babúku yangó pó, áwa, nayékólí bobéndisi pé botongi na ndéngé ya bozindó. Boyékoli
yangó efándísámí likoló na lisangá-maloba ya malongá ndéngé nalakísí yangó na
mokabo ya mísáto. Esakoleli ya Lingála eyékólámí nánu míngi té. Baboyékoli óyo
ekótí penzá na bozindó ya esakoleli ya Lingála, ezalí baboyékoli ya Ndinga Oba
(1971) pé ya Adoua (1984). Baluki óyo míbalé ndé bakomólí synthématique,
syntagmatique pé énoncématique ya Lingála. Na boye, baboyékoli ya ndinga Oba pé
Adoua ezalí na etáleli ya bisála30
. Mukash pé, ayékólí Lingála, sé na etáleli ya bisála.
Kasi boyékoli ya Mukash eyékólí ndé esakoleli ya minoko ya Babantu ya Ekólo
Kongó ya Demokrasí. Na káti na yangó, Lingála pé eyékólámí. Nzanga (1991) alobélí
26
bonsómisi = légitimation ; konsómisa = legitimer 27
motáláká elámbámá = registre elaboré ; motáláká elobamaka = registre parlé 28
Esakoleli = syntaxe 29
etongi = constituant ; limeki = test ; bosiémisi = focalisation ; bobomami =
effacement ; bomati-libosó = topicalisation ; bobóngwami-efándelo = antéposition ;
boyíngisi = insertion ; libóké-kómbó = syntagme nominal ; libóké-likelelo = syntagme
verbal ; likokisi = complément 30
etáleli ya bisála = approche fonctionnelle ; etáleli ya etongá = approche structurale
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
44
mwá ebandeli ya etáleli ya etongá pó na kolílisa31
bibéndisi ya makelelo. Na boyékoli
óyo, nalandélí esakoleli ya Lingála penzá penzá na etáleli ya etongá (mibéko ya
libóké-maloba, etongameli ya nzeté, lisosoli ya bitongi elandá, bokundoli makokisi,
…)32
. Nasálélí lisosoli ya bokaboleli33
pó na kokomola mabóké-kómbó pé mabóké-
likelelo. Etongami óyo ememí bóngó mái ya sika na ndéngé ya kosímba tína ya
ndéngé balobi-Lingála bakímaka mbúlúngano pé batongaka bibéngeli. Etongameli pé
bobéndisi ya Lingála eyékólámá na bozindó na bakomi ebelé (tózwa ndakisa ya
Ndinga Oba 1971, Dzokanga 1979, Nzanga 1991, Motingea 2006, Edema 2008,
Meeuwis 2010). Baboyékoli yangó ekótá na bozindó té pó na kokénga sóló ya eluka-
bondimami óyo ebelelaka ke, bibakami (bibandi ya bakómbó, bibéndisi ya makelelo,
basúka) ekokí kobóta maloba ebelé ya nzebi na Lingála. Na etongami óyo, nabandélí
bitongá yangó mókó mókó na bozindó, pó na kotála, kolongobana na yangó, ézala na
ndéngé ya esakoleli, ézala na ndéngé ya tína-maloba. Nasosólí bambúlúngano ya
etongá óyo ekokí kobima tángo ya komatisa makoki ya bondimi34
ya makelelo
ebéndísámá pó na bibéndisi elamúká35
mínei óyo : -is-, -el-, -am-, -an-. Ndéngé mókó
pé, nasosólí yangó pó na bibéndisi elandáná míbalé míbalé. Na polélé, tóloba ke,
nazalí kotála, na ndelo níni, makelelo ebéndísámá esálaka na káti ya masakola.
Eténi ya mínei etandí esáleli óyo nabimísí pó na kokela bibéngeli ya nzebi na
bosáléláká bikelameli ya káti ya Lingála. Ndinga Oba (1971) abimísákí bitongá ya
bibéngi óyo ekokí kobimisa maloba ya sika na Lingála. Kasi amónísákí té bandakisa
na yangó útá na koloba ya mokolo na mokolo. Na mokabo ya libwá, nabimísí batína-
maloba óyo bobókani36
ya bibakami (ebandi-esuki-súka) ememaka na ebéngeli óyo
ekelámí. Nasálí yangó na motíndo ya etanda. Na boye, mokeli-bibéngeli akokí
kosálela yangó pó na kobimisa bibéngeli útá na mobímbí.
Na mokabo ya zómi, nalobélí mosálá óyo nasálí pó na koluka konguyisa
Lingála na nzelá ya bokeli bibéngeli ya shimí. Nasálélí bóngó banzelá óyo nalimbólákí
na eténi ya míbalé. Nalakísí mosálá ya kokela bitongelami37
ya kemi (bibúki, baatomi,
bamolekíli, baiyon, bikélékété). Namónísí pó na níni, nasálélí míngi, kotía na loláká pé
etongameli ya Lingála, maloba ya minoko misúsu, míngimíngi, ya kigréki ya kala.
31
kolílisa = kopésa elíli, komónisa polélé na nzelá ya bandakisa 32
mibéko ya malob-libóké = grammaire syntagmatique ; etongameli ya nzeté =
arborescence ; lisosoli ya bitongi elandá = analyse des constituants immédiats ;
bokundoli makokisi = identification des compléments 33
Lisosoli ya bokaboleli = analyse distributionnelle 34
makoki ya bondimi = valence 35
ebéndisi elamúká = extension productive ; ebéndisi elálá = extension non productive 36
bobókani = combinaison 37
etongelami = matériau
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
45
Nalakísí pé mosálá nasálákí ya kokela bibéngeli ya shimí na óyo etálí bikómisami,
milando pé mamekeli38
na shimí. Namónísí pó na níni, nasálélí míngi banzelá ya
bobéndisi pé botongi. Mosálá óyo ebimísákí lokásá Etanda ebandelaka ya bibúki ya
kemi pé búku moké na kómbó Pó na koyéba shimí.
Na mokabo ya zómi na mókó, nalimbólí nzelá nalandákí, útá na mikandá39
óyo
nakomákí pé mikandá ya molakisi Mukinayi, pó na kobimisa bagó ya shimí, ya
minoko míbalé Lingá-Français. Bagó yangó ezalí pó na bayékoli ya kelási ya mísáto
ya etéyelo ya katikáti. Nazalí ndé komónisa ndéngé níni, moluki akokí kokela lisungi
ya etángiseli na monoko óyo moyékoli asálelaka na bomoi na yé ya mokolo na
mokolo, atá ko, monoko yangó ekeséní ná monoko óyo eyébáná bó monoko ya kelási.
Tángo na tángo, molakisi pé asálelaka monoko ya bomoi ya mokolo na mokolo pó na
kolimbola matéya epésámákí na monoko ya kelási. Na bagó óyo, monoko ya kelási
ezalí Français, pé, monoko ya mokolo na mokolo ezalí Lingála. Na mokabo ya zómi
na míabalé, nalakísí nzelá óyo nalandákí pó na koyébanisa misálá yangó epái ya
balakisi pé bayékoli ya shimí na engumba Kinshasa.
Boyékoli óyo ezalí na molongó ya baboyékoli óyo ezalí kosálama na Afrika na
óyo etálí kokómisa minoko ya Afrika minoko ememaka nzebi. Misál’a yangó míngi
ezalí kosálama na Ekólo ya Afrika ya Ngelé (Howies 2001, Howies & Plomp 2003,
Reddy et al. 2006, Alexander 2007, Laffon & Webb 2007, Maseko 2009, Adams &
Sewry 2010, Louw et al. 2011, Nchabeleng 2011).
Boyékoli óyo ememí makambo mísáto ya sika na bilanga óyo ya boluki.
Ya libosó, naboyí kosúka káka na kokundola mayéle ya kokela bibéngeli pé
kokela bibéngeli yangó, ezángá nákipé sókí balobi-monoko óyo bakosálela bibéngeli
yangó bakondima tó bakobóya bibéngeli yangó. Na etápi na etápi ya mosála óyo,
nasálákí makási ke, balakisi ya shimí bápésa makanisi na bangó na bizwami ya mosálá
nazalákí kosála. Masoló ná mókó na mókó, tó pé, masoló na mayángani, epésákí Nzelá
na balakisi ya shimí bándima, tó pé, bábóya bibéngeli óyo ekelámákí. Na nyónso,
nasolólákí ná balakisi 90 ya shimí (72 ya bitéyelo ya katikáti, 18 ya bitéyelo ya likoló
pé boboongó).
Ya míbalé, etongami óyo emí mái ya sika na makambo ya bobagoli pé na
makambo ya bobéngeli ya Lingála40
. Boyékoli óyo ezalí kokénga na bozindó makokí
ya bibandi ya bakómbó, bibéndisi ya makelelo pé basúka na mosála ya kokólisa ndoba
38
ekómisami = phénomène ; molando = processus ; limekeli = grandeur de mesure 39
búku = livre ; mokandá = document
40 Na boyékoli óyo, nazalí kozwa bokeli-bibéngeli lokóla ndé lekisikografí ya
bibéngeli ya mosálá (Bergenholtz & Tarp 1995).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
46
elámbámá41
. Ndéngé nabimísí pé mayéboli ya bobéndisi ematísí mbángu ya bobéngeli,
kotía yangó ya komibongamisa pó bibéngeli ebimaka elongó ná ndimbola na yangó.
Na boye, ezalí penzá elóko ya mosála pó na mobagoli, na kokólisa mosálá na yé.
Ya mísáto etálí monoko ya kosálela. Mosálá óyo emizalélí nzelá óyo nabimísí
ya kokelela bibéngeli. Nzelá yangó ezalí boye : mokeli-bibéngeli akokanisa, akosála
pé akotonga matéya na yé mbala-mókó ná yé. Na boye, nakimí kotonga libosó litéya
yangó na Français tó na Anglais, na sima ndé, náyá koluka ndéngé ya kobóngola
yangó na Lingála. Namónísí ke, kosála na nzelá óyo, ekolongola mokeli-bibéngeli na
kaká ya komónela makambo na ndéngé ya libándá. Ekopésa yé pé, bonsómí na mosálá
óyo ya kokela bibéngeli. Nzelá yangó pé nalandákí pó na kosála etongami ya
bonganga óyo.
Eténi ya mítáno pé ya súka ezalí na mokabo mókó, mokabo ya zómi na motóbá.
Nasolólí na óyo etálí matéya nazwí na bosáláká boluki óyo, ya konguyisa monoko na
nzelá ya kokela bibéngeli ya nzebi, ya koyébanisa misálá yangó pé ya kosála na
monoko óyo nazalákí koluka konguyisa. Na mokabo ya zómi na mítáno, nasúkísí
boyékoli óyo na bolakisáká elóko níni boyékoli óyo ememélí, banzebi ya lengwisitíki,
bobéngeli pé etángiseli. Na súka napésí mwá makanisi na ndéngé nazalí komónela
makambo óyo esengélí kosála pé bilanga ya boluki óyo efungwámí na makambo ya
lengwisitíki pé ya etangiseli pó na Afrika.
1.5. KOSUKA YA BOYÉKOLI ÓYO
Nákání kosúkisa boyékoli óyo káka na Lingála óyo elobamaka na Kinshasa-
Brazzaville pé shimí óyo etángisamaka na bitéyelo ya Kinshasa. Nabakísí pé makambo
ya mekaníki pé ya kotonga bilambá pó, ndéngé nakolakisa, bitéyelo ebelé ya Kinshasa,
balingaka té ke, balakisi pé bayékoli na bangó, báloba na Lingála. Pó na koyékola
Lingála ya malámu na mói ya leló, koyékola etángiseli ya Lingála pé koyékola
kotángisa na Lingála, ebongákí na ngáí, kolanda bato óyo batángisaka polélépolélé na
Lingála. Yangó wáná, nayékólákí bamayéle ya mosálá óyo míbalé, kotonga bilambá
pé mekaníki. Nazalákí bóngó kolanda, tángo matéya ezalákí kopésama na mayékoli
óyo míbale.
Nakokí kotúta tólo té ke, na boyékoli óyo, nayékólí makokí nyónso óyo Lingála
pé balobi-Lingála bazalí na yangó pó na konguyisa bibéngeli ya nzebi pé bisakólá ya
nzebi ya monoko ya Lingála. Na mbísa, ndéngé boyékoli óyo ekipé káka Lingála ya
Kinshasa, etíkí na mopanzí babotongi óyo ekokákí pé kobimisa bibéngeli misúsu na
nzelá ndakisa ya Lingála lya Makanza. Atá ko bóngó, pó na moluki óyo akosálela,
41
Ndoba (lisangá ya maloba ya likanisi sóngóló) = vocabulaire ; ndoba elámbámá =
vocabulaire élaboré.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
47
ndakisa, lokótá ya Makanza tó pé monoko mosúsu ya Afrika, ekosénga na yé káka
kolanda nzelá óyo tolakísí áwa pé kobakisa babotongi óyo ezalí áwa té.
1.6. MAYÉBOLI
Na boyékoli óyo nakosálela mbala míngi maloba óyo: limanyoli, elakisami,
elakisa, liloba, ebéngeli,42
(Diki-Kidiri 2008 :31-33 ).
Tózwa ndakisa ya « mbelí ».
Limanyoli ezalí likanisi-likonzí óyo ezalí na ebandeli ya kokela elóko tó
likambo. Elakisami ezalí limanyolí, likámbo tó elóko yangó, yangó mókó. Ndéngé ya
kozwela elóko yangó, tína na yangó, mosálá na yangó, kitóko, malámu tó mabé na
yangó, nyónso óyo ezalí kobimisa penzá elóko tó likambo yangó. Ézala limanyoli,
ézala elakisami, ekipé monoko ozalí kobéngela yangó té. Nzókandé ebéngeli ezalí
ndéngé ya kobénga moto tó likambo. Liloba ezalí kimókó43
óyo elobamaka pé ezalí na
ndimbola na monoko. Na boye, elóko óyo tozwí na ndakisa na bísó ebéngamaka
« mbelí » na Lingála pé « couteau » na Français. Ebéngeli « mbeli » ezalí liloba ya
Lingála. Elakisa ezalí makomi óyo : mbelí, couteau. Elingí koloba, ndéngé babéngaka
yangó na monoko. Nasálélí ebéngeli « ebéngeli » pó na koloba liloba sóngóló ya
monoko pakala óyo esálélámí lokóla kómbó ya limanyoli kingandi.
Ebéngeli ya nzebi ezalí ebéngeli óyo bato ya nzebi sóngóló, basálelaka yangó,
pó na kobénga limanyoli pakala, na nzebi na bangó. Ndelo ya kosálela ebéngeli yangó
ekátámá polélé éngébéné na liyébisi óyo nzebi yangó epésá na limanyoli yangó. Bato
ya nzebi yangó basálelaka ebéngeli yangó na eyókeli óyo wáná pé eyókeli mosúsu té.
Ndakisa na shimí, ebéngeli ekóteli ezalí na ndimbola na yangó óyo ekeséní na ndéngé
liloba wáná ekóteli eyókanamaka na maloba ya bato nyónso.
Esákólá ya nzebi 44
ezalí kosakola óyo esálelaka esakoleli ya monoko ya bato
nyónso kasi esálelaka pé na bibéngeli ya nzebi na ndéngé ke, boyébi ékabolana
éngébéné na nzebi yangó. Tángo nazalí koloba makambo ya shimí epái ya bayékoli,
tó, epái ya bato ya shimí misúsu, nakoloba ndéngé óyo esengélí na shimí pó, maloba
na ngáí ézala na síkísíkí ya shimí.
42
limanyoli = concept , elakisami = signifié, liloba = mot, ebéngeli = terme, elakisa =
signifiant 43
kimókó = unité
44 esákólá = discours ; esákólá ya nzebi = discours de spécialité, discours scientifique ;
esákólá elámbámá = discours elaboré ; lisakola = phrase ; lisakoli = proposition ;
esakoleli = syntaxe
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
48
Esákólá elámbámá ezalí tángo molobi azalí penzá kolámba monoko pó maloba
na yé ézala na mobúlú té. Azalí koluka penzá ke babokeseni ya mikémiké pé síkísíkí
óyo yé alingí koloba, émónana polélé na maloba akoloba. Maloba yangó ézala
penepene penzá ná makanisi na yé. Esákólá elámbámá elukaka pé koloba na botosi
nyónso.
1.7. EKOMELI YA LINGÁLA ÓYO NASÁLÉLÍ NA MAKOMI ÓYO
Lingála, lokóla minoko ebelé ya Kongó, ezalí nánu na ekomeli óyo efándísámá
pé endimámá na bato nyónso té (Meeuwis 2010 : 34-37). Na masoló ya bato ya
lengwisitíki óyo elekáká na Lubumbashi na 1974 (CELTA 1974 : 148), bakamátáká
mikáno na óyo etálí ndéngé ya kokoma minoko ya Kongó. Kasi mikáno yangó
efándísámá penzá polélé té, epái ya balobi-Lingála (Edema 2003, Kabuta 2006b,
Kadima 2006). Sé ndéngé mókó epái ya balobi ya minoko misúsu mísáto ya Ekólo.
Lokóla pé letá abimísá ekomeli ya kolanda té, tíí na moi ya leló, balobi-Lingála
bakomaka yangó kolandana na ndéngé bayékolaka kokoma na kelási. Lokóla bakelási
míngi etángisaka na Français, bato bakomaka, kolandana na ndéngé bayékólá kokoma
Français. Kasi ezalí na makomi óyo mobúlú ezalaka té.
Bato nánu bayókání té na óyo etálí kopona ekomeli mókó pó na monoko mókó
mókó ya Kongó. Pó na Lingála, kopotana óyo ezalaka na likambo etálí kolakisa
mingóngó, tó pé, kolakisa yangó té. Kopotana mosúsu etálaka likambo ya [ɛ] (kokoma
e tó ɛ pé [ɔ] (kokoma o tó ɔ), bileli elandáná, bilelisi elandáná, likambo ya u na esíká
ya o, likambo ya bilelisi-bibandi ya zólo, pé, likambo ya bankomá ya sika óyo ekótí na
Lingála, tó pé, óyo ya kala óyo esálelamaka lisúsu té. Na óyo etálí kolimbola ekomeli
ya Lingála na mozindó, motángi akokí kokúta yangó na mikandá pé makakoli óyo esí
ebimá (CELTA 1974, Bokula 1987, Muwoko 1990a, Edema 2008, Meeuwis 2010,
Sene Mongaba 2011a).
Banzelá ya kofándisa ekomeli sé mókó pó na bato nyónso ekokí na yangó
kosálama sókí tolandí tolí ya bato ya lengwisitíki ya masoló ya 1974 pé bambóngwáná
óyo ekótí na Lingála bandá tángo yangó tíí na mói ya leló.
Tokokí kosímba makambo óyo : kotía manzáka ezalí penzá lotómo pó na
kolongola mbúlúngano káti na bandoyí na kokoma45
, kasi, na mói ya leló, balobi
basálelaka yangó té. Baóyo basálelaka yangó, basúkaka káka na kotía manzáka ya
likoló, na bikango óyo ekesenisaka bandoyí ya kokoma.
Na mói ya leló, Lingála ya Kinshasa esálelaka káka bileli mitáno pó yangó
ekipaka té sókí /e/ ná /o/ ezalí ya kofungwama tó ya kokangama. Lingála óyo esálelaka
pé balétre r, h pé bileli ya zólo. Ebwakisá m ná n libosó ya bilelisi ya zólo mp, nk, nt,
45
ndoyí ya kokoma = homographe
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
49
ns. Bato misúsu basálelaka yangó, bato misúsu basálelaka yangó té. Pó na Maalu-
Bungi46
, tángo endimámí ke, liloba yangó edéfámí, na boye, esengélí kozwa liloba
yangó bó liloba penzá ya Lingála. Na boye, ekokomama na ekomeli ya Lingála. Kasi
mbala mosúsu, balobi bazalaka na káti ya koyéba polélé ke, azalí kosálela liloba ya
Français. Na boye, basepelaka kosálela ekomeli ya Français.
Ndéngé Edema akomí, ngonga ebétí pó bato ya lengwisitíki básangana ná
bakonzi ya politíki pó na kotía na molongó ekomeli níni esengélí na bato kosálela
(Edema 2003:76). Na bozeláká tíí mokolo letá ya Ekólo Kongó ekomema mokúmbá
na yangó, ekozala malámu ke, tángo moto aponí ekomeli óyo akosálela, átíkala káka
na ekomeli yangó banda ebandeli tíí na súka ya makomi yangó Yangó ekobongisa
etángeli ya makomi.
Yangó wáná, kolandana na ndéngé ekomeli ya Lingála ezalí kotíólela, napóní
ekomeli óyo ngáí namóní ke, ezalí ekomeli elongóbání pó na kokoma Lingála na mói
ya leló. Yangó ndé, ekomeli óyo nasálélí áwa, pó na kokoma makomi óyo. Ekopekisa
mobúlu. Kasi, pó na koyéisa yangó pete, tokokí pé kosúkisa kotía manzáka, káka pó na
kokesenisa bandoyí na kokoma.
Elóko ya libosó ezalí ke, nakomí na Lingála ya Makanza té kasi na Lingála ya
Kinshasa. Nakolimbola na mokabo ya mítáno, bamangála óyo eyébání na mói ya leló.
Nasálélí bileli sé mítáno a, e, i, o, u. Pó na likambo ya mingóngó ya likoló tó
mingóngó na sé, pó na ngáí, kotía manzáka káka na bandoyí ya kokoma ekokí kokoka
na yangó pó na motángi óyo azalí molobi-Lingála. Kasi, naponí kotía manzáka óyo
ezalí kolakisa mongóngó likoló nyónso. Yangó ezalí pó, makomi yangó ékoka
kolandelama malámu na míango ya informatíki óyo esosolaka minoko elobamaka,
ndakisa esálisela Unitex óyo nasálélí. Ekozala pete kolongola manzáka sókí esengí
kolongola yangó kasi ezalí mosála monéne kobakisa manzáka.
(1)
ta-tá ; mo-ngó-ngó
Lingála ezalaka na likambo ya kobandela liloba mókó mbala míbalé.
Nakokangisa maloba yangó esíká mókó.
(2)
míngimíngi
(3)
likolólikoló
máimái
46
Maalu-Bungi ezalí molakisi ya littératures na minoko ya Kongó pé ya terminologie
na faculté ya lpétres ya Boboongó ya Kinshasa. Interview qu'il nous a bolóngobaniée
le 26 août 2010.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
50
Nzóka ndé, pó na maloba etongámá kasi ekesáná, nakotíka polélé káti na yangó
míbalé, tó pé, nakokabola yangó na ekangisi47
.
Nakotíka polélé, sókí ezalí ebéngeli ekabolamaka :
(3b)
mwána mwásí
Nakotía ekangisa-maloba sókí ezalí ebéngeli ekabolamaka té.:
(3c)
mwána-mosálá
Pó na bileli48
elandáná, nabátélí káka bileli yangó. Nabóyí koyíngisa eleli-
ndámbo w tó y.
(4)
epái
koúta
mói
Nasálélí bileli-ndámbo pó na kokoma bilelisi ya mbilinga. Nabóyí kosálela
bileli (i,u,o)
(5)
nyónso
mwásí
kokwéya
Nabwákísí bilelisi ya zólo ya ebandeli.
(6)
mpó pó
nsósó sósó
Pó na maloba esálelaka tángo mókó /o/ tángo mosúsu /u/, nasálélí káka o.
(7)
47
ekangisi = trait d'union
48 eleli = voyelle ; elelisi = consonne
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
51
ndáko
moto
mokongo
Na óyo etálí maloba ya Français, nakomí yangó na ndéngé míbalé : Sókí ezalí
maloba na ngáí mókó, nakomí yangó na botíaká yangó na etongameli pé loláká ya
Lingála.
(8)
Lengwisitíki, matematíki, fizíki, biolojí,
Okomprándre, ílifó, bísi,mwayén...
Sókí ezalí maloba ya bato misúsu, nakomí yangó na ekomeli ya Français pó,
nayébí té sókí mosololami alingákí kokoma yangó ndéngé níni.
(9)
Linguistique, mathématique, physique, biologie,
Ocomprendre, il faut, bus,moyen...
Ezalí mokáno nazwí pé nasálí makási ke, nátíkala na nzelá óyo namikelélí
bandá ebandeli tíí súka ya makomi ya bonganga óyo. Motángi akokí kondima tó
kobóya mikáno na ngáí, wáná ekokólisa botiéi ekomeli Lingála na molongó. Kasi
esengélí kotánga makomi ezalí áwa na lojíki tó alimá óyo naútí kolimbola áwa.
Pó na kosunga motángi óyo amesání té na kotánga na Lingála, makambo ya
lengwisitíki tó pé ya nzebi ya kotángisa, natíé ndimbola ya maloba yangó na Français,
na maloba ya sé-ya-lokásá .
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
52
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
53
MOKABO 2
ELIMBOLI ESÍMBÍ MASOLÓ :
BONGUYISI MONOKO
2.1. ESÍKÁ MASOLÓ EKÓMÍ49
Liyébi óyo ebéngámí na monoko ya Anglais empowerment, tó pé, bonguyisi na
Lingála, eyékolamaka na bamambí míngi ya nzebi ya bomoto, néti na nzebi ya
kotéya50
(Fraser et al. 2006, Clyne 2006, Edwards 2006, Le Bossé 2008, Maversa
2009). Na Bikólo lokóla USA, empowerment eyékolamaka míngimíngi kolandana na
likambo ya loposo. Na mambi yangó, baboyékoli elukaka kolakisa bamayéle ya kozwa
pó na kobongisa etángeli ya bato mwindu, ya bahispaníki, ya mindélé ya bozwi moké,
tó pé, ya bato ya libosó (baEndyen ya Amerika). Na Bikólo ya bozwi, lokóla Canada,
USA, Lisangá ya Eropa (Union européenne), Ostralí, likambo yangó eyékolamaka pé,
pó na bána ya baútá (Sleeter 1991, Breton 2002, Becker et al. 2002). Na Bikólo ya
Afrika, baboyékoli míngi elukaka kolakisa bóníbóní, bayékoli bazalí na pási ya
kokoka kolanda matéya na kelási pé bamayéle ya kozwa pó na kolandela bangó na
boyékoli pó bákáta kelási té (Benson 2004, Amanda et al. 2005, Biseth 2006, Batibo
2009, Brock-Utne 2009, Yawidi 2009, Bamgbose 2011).
Na mokúsé, bonguyisi ezalí kolimbola nzelá óyo moto akolanda pó ákóma na
makoki ya kosála, ya kolénda, ya komikipé pé ya kokóma na bonsomi ya komizwela
meko pó na kotámbusa bomoi na yé na ndéngé yé alingí. Pó na moyékoli, elingí
koloba, makoki na yé akómí na yangó ya kosímba tína pé ya kokómisa boyébi
batángísí yé, boyébi na yé. Na boye, akokoka kosálela yangó na bomoi na yé ya
mosálá, tó pé, na bomoi na yé na káti ya bato.
Na mambí lokóla sosiolojí tó antropolojí, baboyékoli etálaka míngi kowélana
makási káti na masangani tó bikólo (Lord 1993 ; Heller 2002 ; Brock-utne 2003,
Dooly 2010 ; Devisch 2003 ; Edwards 2006 ; Pütz& al. 2006, Dooly 2010). Bikólo ya
mokili óyo ezalí kobimisa mitó, ekómí kosénga esíká na bangó na Bikólo ya G8 tó pé
ya conseil ya sécurité ya ONU. Na masoló etálí bobáteli mokili, Bikólo ya bozwi ebelé
bazalaka na momeseno ya kozwa, na ndéngé na bangó mókó, mikáno pó na mokili
mobimba. Kasi, na mói ya leló, Bikólo ya bozwi moké, bakómí kotélemela likambo
yangó. Na káti ya Bikólo-letá51
, bato ya bikólo óyo ezalí na bato moké, tó pé, bato ya
bikólo óyo badominaka bangó na bato ya bikólo misúsu, bakoluka ndéngé ya
49
bonguyisi = empowerment ; esíká masoló ekómí = état de la question
50 nzebi ya mambi ya bomoto = science humaine ; nzebi ya kotéya = pédagogie
51 Ekólo-letá = État-nation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
54
kotómbola motó, ézala na ndéngé ya kosolola, ézala na ndéngé ya bitumba. Bikólo óyo
ekolonizámákí na Bikólo misúsu, bakobunda pó na kozwa bonsomi na bangó.
Bokótamisi pé boyángeli na ndelo ya mokili ezalí kobóta baboningisani ya sika
káti na Bikólo, tó pé, babotélémelani káti na Bikólo pé bakompani Bikólo-ebelé52
, tó
pé lisúsu, káti na bakompani Bikólo-ebelé pé bato ya bikólo ya bato moké. Makambo
nyónso wáná ezalí bamakambo ya bomoi na mbóka óyo baluki, balandelaka na óyo
etálí bonguyisi tó empowerment.
Na boye, tokokí koloba boye : bonguyisi ezalí nzelá óyo bato ya lisangá óyo
enyátámá bakolanda pó bákoka kozwa, mokolo na sima ya mokolo, bonsomi ya
komiponela nzelá ya kobíkela. Míngimíngi, liyébi óyo ya bonguyisi ezwelamaka
lokóla nzelá ya kolandela pó na konguyisa makokí ya baóyo bazalákí na yangó libosó
té. Tokokí kotánga likanisi yangó epái ya Mavesera (2009 : 30) :
Empowerment means to give power or authority to a
group of people previously excluded from the
mainstream.
Na ndelo ya sosiolengwisitíki, bakomi míngi bayékólaka makambo óyo :
minoko ya bato moké, minoko elingí kobúnga, minoko óyo ekonzaka minoko misúsu,
bolobi minoko ebelé tó pé bokútani ya minoko (Clyne 2006 ; Bullock 2009 ; Mufwene
& Vigouroux 2008).
Na óyo etálí minoko elingí kobúnga, baluki bazalí kobimisa baboyékoli óyo
ezalí koluka kolamusa bato pó bábátela minoko yangó pó, ébúnga té. Baboluki misúsu
ezalí koluka kobíkisa óyo ekokí kobíkisama na maloba ya minoko yangó, áwa ko
emónání polélé ke, minoko yangó, súkasúka, ekobúnga. Na Afrika pé na bisíká misúsu
na mokili, minoko ebelé óyo ezalí na balobi míngi té, misálá ebelé esálamaka pó na
koluka kobátela boyébi ya bokóko óyo ezalí na minoko yangó. Na boye, baboyékoli
yangó elakisaka loláká, etongameli, pé bóngó na bóngó. Tángo mosúsu, koyékola
yangó esálamaka na nzelá ya antropolojí pó na koyéba ndéngé mabongisami ya bomoi
ya bato na bambóka epái wápi minoko yangó elobamaka. Minoko misúsu, ndakisa
kilatin, atá ko elobamaka lisúsu té, bato bazalí koyékola yangó pó monoko yangó ezalí
kokóba kotángisama pé boyébi na yangó ezalí kosunga koyéba biútelo ya bamaloba,
ézala ya minoko misúsu ya etando ya balatin, ézala ya makambo ya mibéko, ézala ya
makambo ya nzebi na bamambí ndéngé na ndéngé.
Bilanga mosúsu ya boluki ezalí boyékoli bopótani monoko enyataka-monoko
enyatámaka. Ezalí ndakisa babososoli óyo : digolosiya tó ya poligolosiya, bokámbiki
bakóde, bowélani ya minoko pé bondimi minoko. Na botáláká ndéngé Anglais
52
kompani Bikólo-ebelé = société multinationale
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
55
enyataka Français na Canada, baluki ebelé ya balobi-Français bayékolaka ndéngé níni
Français esengélí kozalela pó na kotélemela Anglais. Babooyékoli ebelé ezalí pé
kolakisa ezalelo ya minoko na mbóka Beljíki. Baflamá basálá pé bazalí kokóba na
kosála makási pó na kopésa monoko na bangó bonsomi libosó na Français. Pó na tína
ya kolonizasyón, minoko misúsu ya Pótó ekómákí na Afrika pé etíkálá. Na Afrika ya
ngelé ya tángo ya bopekisi-bosangani-bikólo53
tó apartheid, bakonzi ya Ekólo bazalákí
Baafrikaner. Banguyísákí makoki ya Kiafrikans. Ezalákí na bilandelami míbalé. Ya
libosó ezalákí pó na kokitisa bodóndwi ya Anglais. Ya míbalé, ezalákí pó na konyata
minoko ya Afrika.
Na óyo etálí Afrika, na mobimba na yangó na mói ya leló, tozalí pé na
baboyékoli ebelé na likambo ya bonguyisi. Baluki bazalí koyékola impact ya kosálela
minoko ya kolonizasyón bó monoko ya letá. Ezalí pé koyékola badigolosiya óyo ezalí
káti na monoko ya letá pé monoko ya bato ebelé. Ezalí koyékola pé, digolosiya káti na
monoko ya bato ebelé-monoko ya bato moké. Baboyékoli misúsu ezalí kolakisa
ndéngé bato bazwelaka minoko na makanisi na bangó.
Na mbísa, bambóka ebelé ya Afrika ekómá leló bingumba minéne. Kozala ya
bingumba yangó ekótísá bambóngwáná ebelé na ndéngé ya sosiolengwisitíki. Na káti
ya mókó mókó ya bingumba yangó, mbala míngi, okomóna monoko mókó ezwí esíká
monéne koleka minoko misúsu tíí eyeí pé konganzama54
lokóla monoko ya bato
nyónso. Kasi, atá ko ekonganzámí lokóla monoko ya bato nyónso, ekokótisa na káti na
yangó, maloba pé bitongameli ya minoko óyo yangó enganzámélí. Minoko yangó, tíí
na bamibú 1980, ezalákí míngimíngi monoko ya moto té. Kasi, malémbemalémbe,
babótámá ya bingumba yangó bakomí kokóma pé, bó ekólo pé monoko yangó, bó,
monoko na bango ya mbóka. Epái mosúsu, minoko yangó ezalí tángo nyónso
penepene na minoko ya letá pé ezalí kobimisa bikómisami óyo ebongí na koyékolama.
Tózwa néti kobima ya kipidgin tó kosangisa bakóde tó kokámbika na bakóde. Tózwa
ndakisa ya minoko lokóla Lingála na Kinshasa pé Brazzaville.
Ngugi wa Thiongo (1986) pé bakomi ebelé, bazalí kobéta tángwá ke, masoló
etongámá55
ya Afrika esengélí ékomamaka na minoko ya Afrika. Tángwá óyo, na
ndelo ya elimboli, etíé makambo míbalé na mésá. Ya libosó ezalí likambo ya boyókani
óyo ezalí káti na bokóko ya ekólo sóngóló pé monoko ya ekólo yangó. Likambo ya
míbalé ezalí likambo ya boyókani óyo ezalí káti na monoko óyo bakeli ya ekólo
53
bopekisi-bosangani-bikólo = apartheid
54 konganzama = kopika misisa pó na kobóya kolongwa (yó moto opikí misisá na yó
pó ólongwa té); konganza = kozala na misisa ya kopikama óyo ekopekisa yó
kolongwa. Kasi elobí té ke yó moto opikí misisá yangó.
55 masoló etongámá = littérature
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
56
yangó bazalí kosálela pó na kobimisa bibimisami ya makelelo56
, pé, bató óyo bakeli
yangó bazalí kobimisela makambo yangó. Na mayéle na ngáí, kopotana na masoló, na
óyo etálí bonguyisi makoki ya monoko, esengélí esálama libosó ya konana. Sókí
nalobí nákoma na monoko na ngáí, esengélí náyéba : eske nazalí na bisáleli óyo
ekopésa ngáí nzelá ya kosála yangó? Sókí bisáleli yangó ezalí té, nakopona mókó ya
banzelá míbalé óyo : tó, nasálélí monoko óyo ezalí na bisáleli yangó, tó, nzelá ya
míbalé, nakelí bisáleli yangó na monoko na ngáí. Motúná ya Ngungi ezalí ya koyéba
sókí nakokoka, na monoko ya bapaya, koloba na bozindó, makambo óyo esengélí pé
na nakoka kokútanisa makanisi pé maloba, ndéngé nalingákí koloba, sókí nálobaka na
monoko na ngáí. Motúna ya sika ebimí na motúná óyo ya libosó ezalí : sókí nalobí na
monoko ya bapaya, moto óyo akoyóka ngáí tó akotánga ngáí, akoyéba makambo óyo
nazalí koyébisa yé? Na makanisi na ngáí, pó na koyanola na mitúná óyo míbalé,
esengélí libosó, koluka kolonga polélé : náni akotánga tó akoyóka makambo na ngái ?
Sókí ezalí moto ya ekólo na ngáí, óyo ayébí malámu monoko na bísó, kasi ayébí
monoko ya bapaya óyo ngáí nalingí kosálela té, ekozala na nzelá, nákela bisáleli pó na
monoko na ngáí. Na boye, tángo nakosolola na motángi tó moyóki, akoyéba makambo
níni nazalí koloba na yé. Sókí moyóki tó motángi ngáí ayébí monoko ya bapaya, wáná
nakokoma na monoko ya bapaya, pó na bato óyo bayébí monoko yangó. Na boye,
ngáí, bó mokeli makelelo, esengélí náyéba sókí nazalí kokomela náni?
Bonguyisi monoko tó ndéngé ebéngámí na Anglais language empowerment
esúkaka káka té na makambo ya minoko enyatámá, minoko ya balobi moké tó minoko
elingí kokúfa. Bonguyisi monoko ezalí esálameli óyo epanzáná na bandelo ndéngé na
ndéngé na mokili. Baletá míngi banguyisaka móko ya minoko ya mbóka. Míngimíngi,
minoko yangó ndé eponamaka lokóla monoko ya letá pé monoko ya kotángisela.
Ndakisa na Italí, baponá lokótá óyo ya Toscane na esíká ya balokótá misúsu ya Italí.
Ndéngé mókó na France, batómbólá Français pé banyatá minoko misúsu. Na wallonie,
na Beljíki, Français pé enyatá kiwalon.
Bambala misúsu, okomóna pé bato bazalí koyékola ndéngé níni ya konguyisa
monoko óyo ezalí kodóndwa na ndelo ya mokili mobimba pó, bato ya bikólo misúsu
bánguyisa boyébi na bangó ya monoko yangó, atá ko, monoko yangó ezalí monoko na
bangó té. (Hussain, & al. 2009). Na Suede, básálá pé bazalí kokóba na kosála makási
pó ke, bato ya Suede báyéba Anglais malámu malámu. Na mói ya leló ezalí pási
kokútana na moto ya Suede óyo azángí koyéba Anglais. Na Koré ya ngelé pé na
Malezia, bazalí kopotana na masoló na óyo etálí ndéngé ya konguyisa boyékoli
Anglais na bitéyelo. Na Afrika, baboyékoli ebelé ezalí koluka ndéngé níni ya
kobongisa botángisi minoko ya Pótó.
56
ebisami ya makelelo = production culturelle
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
57
Tokomónaka pé, ézala bikólo óyo bazalí na monoko óyo ezalí konyata baninga,
kosála na ndéngé ke bánguyisa lisúsu koleka, makokí ya monoko yangó. Letá ya
France, epái azalí koléngela tángo nyónso ndéngé ya kotélemela Anglais pé, epái
mosúsu, azalí koléngela ndéngé níni ya konganzisa (kopika misisá) monoko ya
Français na Bikólo ya Afrika. Asfándisaka politíki yangó na nzelá ya Lisangá ya
mokili mobimba ya balobi-Français57
(O.I.F). Angleterre, na nzelá Commonwealth,
azalí pé kosála nyónso pó na konguyisa makoki ya Anglais.
Na mopanzí ya bonguyisi óyo ya politíki, tokomóna pé bonguyisi monoko, na
bibimisami ya makelelo, ya nzebi pé ya nkita58
. BaAmerikén bazalí na makelelo ebelé
óyo ezalí konganzisa Anglais na mokili. Tózwa ndakisa ya sinemá pé mizíki ya
Amerika, tózwa ndakisa ya bisáleli ya batekinolojí ya sika ya basango. Yangó ezalí
kopanza Anglais ya Amerika na bonyatáká tíí kútu ná Anglais ya BaBritish. Lokóla,
na mói ya leló, ebelé ya makakoli ya nzebi ezalí kokomama na Anglais, ezalí pé
konguyisa lisúsu koleka, makokí ya Anglais. Bokási ya nkita ya bashinwá ekómí
kosála ke mandarin tó kishinwá ékóma pé kokipamé na mokili.
Bilanga mosúsu ya boluki ya monéne koleka, kolandana na baboyékoli óyo
ebimísámí, etálí makambo ya bokótamisi pé boyángeli na ndelo ya mokili59
. Na
baboyékoli yangó, Anglais, monoko ya bokótamisi, etálísámí mosapi lokóla mobomi-
minoko misúsu. Na baboyékoli misúsu pé, Anglais etálísámí mosapi lokóla lokóla
monoko óyo esengélí koyéba, sókí olingí ózala na kilo na masoló ya bokótamisi pé ya
boyángeli na ndelo ya mokili.
Mobongisano óyo ya monoko-enyátá/monoko-enyatámá ekokí komónana,
ndakisa, na libálani Anglais/minoko misúsu ya Eropa, minoko ya Eropa/Minoko ya
Afrika, Minoko ya Afrika epanzáná makási/Minoko ya mbóka na Afrika,
Anglais/minoko ya Azia, Minoko ya Azia epanzáná makási/Minoko ya mbóka ya
Azia, pé bóngó na bóngó. Sókí totálí na pene, baboyékoli ya sosiolengwisitíki
éngébéné na bokótamisi pé na boyángeli na ndelo ya mokili, ezalí kokóta na káti ya
óyo Calvet abéngá : la guerre de langues (Calvet : 187).
Baboyékoli nyónso óyo ezalí bóngó kososola boyókani óyo ezalí káti na
bopómbá pé monoko, ndéngé Johns Edwards abéngí yangó na motó ya likakoli na yé
57
organisation internationale ya la francophonie = Lisangá ya mokili mobimba ya
balobi-Français
58 bibimisami ya makelelo, ya nzebi pé ya nkita = outils culturels, scientifiques
économiques
59 bokótamisi = globalisation ; boyángeli na ndelo ya mokili = mondialisation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
58
ke : the language of the power, the power of the language (2006 : 13-35), elingí
koloba, monoko ya bopómbá, bopómbá ya monoko60
.
Na boye, tokokí komóna ke, minoko óyo elobamaka na ndelo ya mokili
mobímba, ezalí pé minoko óyo ememámá na Bikólo ya bapómbá. Ezalí té, ndé
Nzambe moto asálá bóngó kasi ezalí éngébéné na ezalela ya makambo ndéngé ezalí
kotámbolela. Bapósá ya politíki ya kipómbá emónísamaka na koluka kokweisela
monoko na yó epái ya bato misúsu óyo bazalí nzíngánzíngá ya esíká na yó ya
kobíkela. Yangó ndé ebimisaka baidolojí lokóla nationalisme, colonialisme,
bokótamisi, tó pé, kobundela monoko na yó pó éndimama (revendication régionale),
bitumba pó na lipandá, makokí ya bomoto, pé bóngó na bóngó.
Mókó ya makonzí ya minéne na bopómbá, ezalí boyébi (Edwards : 15). Na
boye, mosálá ya bonguyisi ezalí pé kosénga kozala na boyébi eléndá. Ekomónana na
lombángo ke, kokóma nkóló ya boyébi, ekosénga libosó koyéba malámu monoko óyo
boyébi yangó ekopésamela. Edwards abendí matói na bolobáká ke, esengélí pé té
kolekisa ezweli ya kilo ya boyébi na nzelá ya bokómi pómbá. Ezalí na makambo
misúsu óyo ekótaka. Atá ko bóngó, ezalí pási pó na kozánga komóna ke, bambóka óyo
bansómi na bangó bazalí na bomoi ya malongá, ezalí pé bambóka óyo boyébi ya nzebi
pé ya tekinolojí eyébámá na bozindó.
Tomónaka míngimíngi ke, minoko óyo ezalí na nzelá ya kolimwa, bankóló na
yangó bazalí pé na pási pó na konguyisa yangó. Likambo yangó ebimísí bosóló óyo
balobaka ke : "okweí, batíkí yó". Sókí bankóló monoko yangó bazángí makokí ya
konguyisa monoko na bangó, bato ya mitéma malámu ya Bikólo ya bapómbá,
bakokoka té konguyisa minoko yangó tíí bapekisa kolimwa na yangó. Makokí yangó
ekótísí pé makokí ya kokoka kotélemela bapósá ekánámá ya bakonzi ya politíki ya
minoko enyataka. Motúná ezalí kosúka káka té na boningisani, ndakisa, monoko ya
Eropa-monoko ya Afrika. Ezalí pé kotálela boningisani káti na minoko ya etando
mókó, ndakisa káti na Lingála pé minoko misúsu ya Kongó.
Ézala Edwards, ézala Bourdieu (1982), bangó nyónso míbalé bandimí mosálá
ya etéyelo, ézala pó na kofándisa monoko ya baóyo bazalí kokonza, ézala pó na
koyéba malámu bisáleli ya bopómbá.
Ndéngé Edwards (2006: 30) asúkísí, likambo ya konguyisa bokóko pé monoko,
esúkaka té, káka na kozwa mikáno pé kosála makambo ya politíki. Eséngaka penzá
pósá yangó ézala ya bozindó pé ékanama na kimya. Pósá óyo ya oyébí-malámu-níni-
olingí-kosála pó na konguyisa makokí ya monoko yangó. Koleka ndelo ya kotéya, ya
politíki, ya idolojí, ya kozala na mbóka, esengélí penzá kotía na nzelá, misálá óyo
eyébání litómbá polélé pó bonguyisi monoko tó language empowerment ézala na
60
power = bopómbá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
59
misisá eléndá. Baboyékoli-kosála61
míngi ekoséngama pó na mosálá yangó. Ezalí
bóngó : bobéngeli, lengwisitíki-esálela, bobagoli, libóngoli, bokomi mikandá ya kelási,
kosololana, mwángo ya minoko, mibéko ya ekomeli, pé bóngó na bóngó62
.
Boyékoli óyo ezalí bóngó na nzelá ya boluki-kosála óyo ezalí kopésa makanisi
na óyo etálí nzelá ya kolandela pó na konguyisa makokí ya monoko sóngóló,
míngimíngi penzá ya konguyisa makokí ya Lingála.
2.2. MOLUKANO YA BONGUYISI MINOKO YA AFRIKA
2.2.1. MABAKÚ
Lingála, ndéngé mókó na minoko ebelé ya Afrika, bafúndaka yangó na makambo
mínei óyo :
a) Likambo ya libosó bato bafúndaka minoko ya Afrika ezalí ke, minoko yangó
elobamaka na mikili míngi té, káka na kamwá bambóka moké. Natálí na bokébi
nyónso, pé, nakokí koloba ke, ezalí lokutá, pó, minoko ya Afrika ekeséní té ná
minoko misúsu na mokili. Minoko yangó pé, elobamaka na mokili mobimba té, kasi
batángiselaka na yangó. Nakokí kozwa ndakisa ya minoko lokóla Bahasa, Thaï,… na
Azí, tó pé, minoko ya Pótó lokóla Kiflamá, Kisiyedwá, Kitshéki, Kiitalyén,… Ezalí
minoko elobamaka na mikili ebelé té, kasi, batángelaka na yangó na bambóka epái
wápi minoko yangó elobamaka. Ezalí pé na minoko ya Afrika óyo elobamaka na
mikili ebelé, néti Kiswahili, kasi, endimamaka té, pó na kotángisela na yangó.
b) Kofúnda ya míbalé ezalí ke, na Ekólo mókó mókó ya Afrika, minoko elekí ebelé.
Kosálela minoko yangó ekomema bokabwani pé ekosénga na baletá kotía misolo
míngi koleka. Sókí totálí na bokébi ndéngé makambo ezalí kolekana na mói ya leló na
Afrika, nakokí koloba ke, kosálela minoko ya kolonizasyón ememí bomókó té. Na
Bikólo lokóla Rwanda tó Madagascar, epái wápi minoko ezalí ebelé té, bazalí na pási
ya kotángisela na minoko na bangó ya Ekólo. Bazalí kokóba kopésa lokúmu na
minoko ya Pótó. Baboyékoli ebelé emónísí ke, ezalí té minoko ebelé ya Afrika ndé,
ezalí kopekisa kosálela minoko yangó lokóla minoko ya kotángisela. Likambo ya
misolo ezalí pé káka koluka barezón. Nalobí bóngó pó, baletá ya Afrika, kolongola
káka mwá baletá moké, batíaka pé mosolo té, na makambo ya minoko ya kotángisela,
atá pó na koléndisa boyébi ya minoko óyo ya kolonizasyón. Mwá baletá óyo etíaka
61
boyékoli-kosála = recherche-action 62
bokeli-bibéngeli = terminologie ; lengwisitíki-esálela = linguistique appliquée ;
bobagoli = lexicographie ; libóngoli = traduction ; bokomi mikandá = la rédaction de
manuels ; bosololani = communication ; mwángo ya minoko = planification
linguistique, kofándisa mibéko ya ekomeli = codification et normalisation.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
60
mbóngo na makambo ya minoko ezalí míngimíngi, baóyo balingí kobongisa esáleli ya
minoko ya Afrika na bitéyelo ya Afrika, lokóla na Etiopí, Eritré tó Afrika ya ngelé.
c) Kofúnda ya mísáto etálí elobeli pé ekomeli ya minoko ya Afrika. Elobeli pé
ekomeli ya minoko ya Afrika ezalí ebelé pó, tíí na mói ya leló, ezalí na loléngé óyo
efándísámí pé endimámí na bato nyónso té. Elobeli níni pé ekomeli níni esengélí
kosálela ? Na boyékoli óyo, natandí na mésá mangála nyónso óyo eyébání na mói ya
leló pé namónísí Lingála níni basálelaka na Kinshasa pé bakomaka yangó ndéngé níni.
Na sima na yangó, na mayéle na ngáí, natálísí elobeli níni pé ekomeli níni esengélí
koponama na esíká sóngóló pó na kotángisa na bitéyelo. Na bosáláká bóngó, nalakísí
ke, likambo ya elobeli pé ya ekomeli, ezalí likambó ya kosála na óyo omóní ke ekokí
kosálama. Ezalí kopekisa té kotángisa na minoko yangó.
d) Kofúnda ya súka óyo nayanólí na boyékoli óyo, etálí bibéngeli ya mosálá. Bato
míngi balobaka ke, minoko ya Afrika ekokí kosálelama lokóla monoko ya kotángisela
té, pó ezángá bibéngeli ya mosálá óyo basálelaka na matéya na kelási. Míngimíngi na
makambo ya nzebi pé ya tekiníniki. Na boye, na boyékoli óyo, natálí na bokébi nyónso
pé, nalakísí ke, balakisi na Afrika, esí basálelaka minoko yangó pó na kolimbola
matéya, atá ko, likambo ya bibéngeli ya nzebi, nánu ekátámí té. Nalakísí ndéngé níni
kobimisa bibéngeli ya mosálá útá na etongameli pé ekeleli maloba na Lingála.
Bibakami ya Lingála ezalí mísáto : ebandi, esúki, súka63
. Bibakami yangó ememaka
ndimbola sóngóló na kómbó eútá-likelelo64
óyo ekelámí, kolongwa na mobímbí ya
likelelo. Pó na kosúkisa, nalakísí ndéngé nasálákí pó, balakisi pé bayékoli báyóka
sango pé báyéba bibéngeli ya shimí óyo ekelámákí. Nasálí yangó pó, bonguyisi
monoko esúkaka káka té na kokela bibéngeli, kasi, esengaka pé, koyébanisa bibéngeli
yangó.
Na mibóko óyo ekolanda, nakomeka kosámba pé kolimbola tína níni nasúkísí
boyékoli na ngáí na engumba Kinshasa pé na matéya ya shimí, ya mekaníki pé ya
kotonga bilambá.
2.2.2. KOSÁLELA MINOKO YA AFRIKA : MAKANISI EBÓYÁNÁ65
Likambo ya kosálela minoko ya Afrika, ebimisaka masoló milaímilaí óyo
ebóyanaka na alimá tó na lojíki ya makambo. Okomóna masoló nyónso ezalí koleka pé
kokomama na Anglais tó na Français pé ezalí kolobéla na tína ya kosálela minoko ya
Afrika. Pó na níni kosálela mbala-mókó té minoko yangó, na esíká ya kolobalobáká
63
ebakami = affixe ; ebandi = préfixe ; esúki = suffixe ; suffixe dérivationnel =
ebéndisi ; súka = finale ; mobímbí = radical ; likelelo = verbe ; kómbó = substantif 64
kómbó eútá-likelelo = nom déverbatif
65 ebóyáná = contradictoire
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
61
ke, esengélí kosálela yangó? Nakútánákí na mamá mókó azalí molakisi na ISP
Mbanza-ngungu. Ayébísákí ngáí ke, azalákí kozwa makambo ya kokoma nzebi na
minoko na bísó, néti káka bandóto, pó, atíkáláká komóna té, esíká bato óyo bazalákí
kolobela makambo yangó, esíká bakomákí makambo ya nzebi na minoko ya Afrika.
Tembe na yé eyákí kosíla mokolo akútánákí na etanda ebandelaka óyo nabimísákí pó
na matéya ya shimí.
Vatomene (1983: 119) akomí boye :
« Les définitions se donnent en Français ; ce qui
veut dire que nous utilisons le Français pour
définir ces emprunts en Lingála. Le Français est
donc la métalangue de ce lexique.
Nous avons rencontré de grandes difficultés dans
cette tâche (définir les emprunts), et les
lacunes que les locuteurs de lingala pourraient
découvrir dans certaines définitions, en seraient
la preuve. Vu que le Français a une autre
structure linguistique (et une autre vision du
monde) que le lingala, il nous a été quelque fois
difficile de donner (en Français) toutes les
informations sur une entrée. »
Nakokí kobóngola maloba ya Vatomene na ndéngé óyo :
"Nasálélí monoko ya Français pó na koloba sókí mayébi ezalí níni; elingí
koloba tosálélí Français pó na koloba sókí bidéfami óyo eútí na Français
ezalí níni na Lingála. Na boye, Français ezalí bóngó monoko-ya-monoko
ya ebéngo66
. Tokútánákí na mikakatano ebelé na káti ya mosálá óyo ya
koloba sókí edéfami ezalí níni. Pé madúsu óyo balobi-Lingála bakokí
kokundola na bozalí-níni misúsu, ezalí elémbetele tó preuve ke, tosálákí
na Lingála té. Na bomónáká ke, kotongama ya Français, bó monoko, pé
emóneli makambo ya Français, ekeséní ná óyo ya Lingála, ezalélákí bísó
mbala míngi pási kokoka kopésa basango nyónso ya ekóti sóngóló".
Brock-Utne pé Skattum (2009 : 17) balélí sé likambo yangó pó, mokandá
babimisákí ezalákí ndé kobéta tángwá na ndéngé minoko ya Afrika ekokí pé esengélí
66
monoko-ya-monoko = metalangue. Ebéngo = lexique (Ebéngo ezalí lisangá ya
bibéngeli ya nzebi sóngóló, tó ya lingómbá pakala).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
62
ézwama bó minoko ya kotángisela, kasi mokanda yangó ekomámí na Angais pé na
Français, bazangí makokí ya kobóngolisa yangó na minoko ya Afrika.
‘We are acutely aware of the paradox this
constitutes for a book focusing on the use of
african languages, but it only underscores the
magnitude of the difficulties that African
languages are faced with.’
Nakokí kobóngola maloba bangó na ndéngé óyo :
"Tozalí na káti ya koyéba nkwókósó óyo tozalí na yangó na bosáláká
mokandá óyo ezalí kolobela kosálela minoko ya Afrika. Ezalí komónisa
penzá pási óyo minoko ya Afrika ezalí kokútana na yangó."
2.2.3. MATÓMBÁ YA KOBIMISA BOYÉBI MBALA-MÓKÓ NA MONOKO YA KONGUYISA
Ndéngé naútákí koloba, bonguyisi monoko ezalí na mapapú míbalé. Lipapú ya
libosó ezalí bokeli pé bomatisi ndelo ya bibéngeli pé ya bisákólá na monoko yangó.
Lipapú ya míbalé ezalí boléndisi boyébi ya monoko yangó epái ya balobi na yangó.
Naponí matómbá mísáto óyo lisangá ya balobi-monoko, bakokí kozwa, sókí
bazalí na makokí ya kotánga makomi ya boyébi óyo ekomámí na monoko na bangó.
Makomi yangó ekokí kozala makomi ekomámí mbala-mókó na monoko yangó, tó pé,
ekokí kozala mabóngoli.
a) Pó boyébi ekómela bato ya Afrika
Na Afrika, batángisaka na minoko ya kolonizasyón. Na boye, baluki pé balakisi
ya bakelási ya likoló, bakomaka boyébí na bangó, sé na minoko yangó. Nzókandé,
bato ebelé na Afrika, bayébí minoko yangó té. Na boye, makambo óyo baluki ya
Afrika bakomaka pó na Afrika, etíamaka na motáláká óyo, bato bazalí na boséngá na
yangó bakokaka kozwa yangó té (Qorro 2009: 73-74). Pó na kondingisa bato ya Afrika
bázala na makokí ya kozwa boyébi yangó, nzelá ya libosó ezalí, kobóngola na minoko
ya Afrika, makomí óyo baluki ya Afrika bakomá na minoko ya Pótó (Qorro 2009: 77).
Nzelá ya míbalé ezalí, kobanda kokoma makambo yangó na minoko ya Afrika.
Na óyo etálí bonguyisi monoko, nzelá ya míbalé ezalí na litómbá koleka pó
ezalí kolongola mokomi na kaká ya emoneli ya monoko pé ya makambo ya libandá.
Sókí, na sima, moluki alingí koyébana, bó moluki na ndelo ya mokili-mobimba, akotía
yangó na Anglais lokóla bato nyónso basálaka. Akoyéba polélé ke, makambo akomí
na Anglais, ezalí pó na bató ya monoko na yé té, kasi, pó na baluki na ndelo ya mokili-
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
63
mobimba. Azalí na pósá baluki misúsu ya mokili, bákoka kotánga makundoli pé
mabómboli na yé. Nzókandé, kokoma yangó na monoko na yé, ezalí pó, bato ya Ekólo
na yé báprofité na boyébi yangó. Ezalí banzelá míbalé ekésáná óyo moluki eséngélí
áyéba pé ámónaka yangó polélé na molimo na yé.
Na ndelo ya kelási, yangó ndé mamá na likambo ya boluki óyo, ndéngé
nalobákí, balakisi basálelaka Lingála pó na kolimbola polélé, matéya ya shimí epái ya
bayékoli pó bazalí koyéba Français malámu té. Yangó ezalí káka na Kongó té, kasi, na
bakelási ebelé na bambóka ya Afrika (Heugh pé al. 2007 ; Orekan 2011 ; Carole
2004). Pó na kolakisa yangó, tótánga litátoli óyo eútí na ebandoli67
ya UNESCO, pó na
kotátola ndéngé makambo elekanaka na bakelási na Botswana, Etiopí, Malí, Tanzaní
(Ouane, & Glanz 2010: 29) :
Les concepts scientifiques sont plus faciles à
comprendre dans une langue familière. Dans une
expérience menée au Botswana (Brock-Utne et
Alidou, 2006 ; Prophet et Dow, 1994), une série
de concepts scientifiques ont été enseignés en
setswana a un groupe expérimental (Form I) et en
anglais a un groupe témoin. Les étudiants ont
ensuite été testés pour évaluer leur
compréhension de ces concepts. Les chercheurs ont
découvert que les élèves qui avaient appris ces
concepts en setswana en avaient acquis une bien
meilleure compréhension que ceux qui les avaient
appris en anglais. Une étude similaire, avec les
mêmes résultats, a été menée en Tanzanie. Des
concepts scientifiques ont été enseignés a des
élèves de secondaire : ceux qui les ont appris en
kiswahili les ont beaucoup mieux compris que ceux
qui l’ont fait en anglais (Mwinsheikhe, 2003).
Nakokí kobóngola yangó na motíndo óyo :
Ezalí pete koleka, kosímba tína ya mamanyoli ya nzebi na monoko óyo
omesáná koloba. Na Botswana, mwá molongó ya mamanyoli
etángísámákí na Kisetswana na libóké mókó ya bayékoli (Form I) pé na
libóké ya míbalé (libóké-nzéngénéké) mamanyoli yangó etángísámákí na
67
ebandoli = rapport ; kobanda = commencer ; kobandola = kokende tíí na súká na
likambo obandákí, kobéta lisoló mobimba ndéngé misálá elekánákí. (boucler un
dossier, rapporter du début a la fin).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
64
Anglais (Brock-Utne pé Alidou, 2006 ; Prophet pé Dow, 1994). Na sima
batúnákí bangó mitúná, pó na koyéba ndelo ya boyébi na bangó ya
mamanyoli batángákí. Baluki babómbólákí ke, bayékoli óyo
batángísámákí na Kisetswana, bazalákí kosímba tína koleka bayékoli óyo
bayékólákí na Anglais. Boyékoli ya ndéngé mókó esálámákí na Tanzaní.
Batángísákí bayékoli ya bitéyelo ya katikáti mamanyoli ya nzebi : baóyo
batángísámákí na Kiswahili basímbákí tína koleka baóyo batángísámákí
na Anglais (Mwinsheikhe 2003).
Na Etiopí, balandélákí bapwén ya bayékoli ya kelási ya mwambe,
kobanda na mobú 2000 tíí na mobú 2004. Yangó emónísákí ke, na
mimekano ya matematíki pé ya nzebi, bána óyo batángákí na monoko óyo
bamesáná koloba, bazalákí na bapwén koleka bána óyo batángákí na
Anglais. Babokundoli óyo emónísí ke, na bitéyelo ya ebandeli ya ndelo 7
pé 8, kotángisa matematíki pé nzebi na monoko ya mbóka, ezalí
kobóngisa makási bapwén ya bána. Emónísí pé ke, ezalí penzá na
bokeseni té ná óyo etálí bapwén na Anglais, ézala ya bána óyo bayékólí na
Anglais, ézala na baóyo bayékólí na monoko ya mbóka. Na Mali, pene na
10 % ya bána batángaka na bakelási óyo batángisaka na monoko ya
mbóka. Bayékoli yangó bazali na ngenge mbala mítáno koleka, pó
bábandela kelási té, pé, ngenge mbala mísáto koleka, pó bákáta kelási té.
Biyano yangó ezalí na tína makási sókí toyébí ke, bána óyo batángaka na
bakelási ya motíndo óyo, ezalí bána ya bato ya bozwi moké (Banque
Mondiale 2005) »
Na masoló na ngáí ná balakisi, koleka 90% na bangó (225 likoló ya 248)
bayébísákí ngáí na óyo etálí tína ya kozala na babúku bakomá na Lingála. Tína ya
libosó ezalí, pó na kondingisa bangó bákoka kosálela Lingála na ndéngé elongobání pé
éngébéné na elobeli esengélí pó na matéya na kelási. Tína ya míbalé ezalí pó bákólisa
komiyékolisa na bangó. Yangó wáná balingákí ke na mikandá yangó, mamekami esí
basálá 68
ézalaka míngi. Ouane pé Galanz (2010 : 46) bakomí pé bandakisa óyo ezalí
komónisa, bóníbóní, balakisi míngi bamónísí boséngá na bangó ya kozala na mikandá
epái wápi balimbólá boyebi na monoko elobamaka na esíká etéyelo efándí. Na boye,
bangó bakosálela makomi yangó pó na kobandela kolimbolela bayékoli matéya
ndéngé naútí koloba.
En outre, l’expérience du Malawi, par exemple,
indique que les enseignants ont besoin de manuels
68
limekami esí basálá = exercice résolu
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
65
rédigés dans la langue d’enseignement de la
matière concernée afin de pouvoir développer la
métalangue appropriée nécessaire. Les enseignants
ont aussi besoin de guides d’enseignement dans la
langue d’enseignement. Un guide de ce type rédigé
dans toutes les langues nationales a d’ailleurs
été élaboré par les ministères de l’Éducation de
base du Burkina Faso, du Mali et du Niger, en
coopération avec InWent et GTZ (Galdames et al.,
2004). En Afrique, il existe des modèles
efficaces de formation des enseignants : l'un des
meilleurs modèles a été élaboré pour le projet
Ife au Nigéria (Fafunwa et al., 1989) Dans la
plupart des classes africaines, les enseignants
pratiquent déjà une forme d’éducation bilingue :
ils alternent constamment entre la langue
officielle d’instruction et la langue la plus
familière pour les apprenants. Les enseignants
ont recours à l’alternance des langues pour
faciliter la compréhension de la matière
enseignée. Dans certains pays, des enseignants
appellent même à une refonte de la politique
d’éducation concernant les langues pour une
meilleure adaptation à la réalité de la classe
(Buchan & al.2005).
Nakobóngola yangó na maloba óyo :
« Na mbísa, bomekimeki óyo elekákí na Malawi, ezalí koloba ke, balakisi
bazalí na boséngá ya mikandá óyo ekokomámá na monoko óyo matéya
yangó ekopésama. Ezalí pó epésa bangó nzelá ya kokólisa monoko-ya-
monoko na ndéngé esengélí. Balakisi bazalí pé na boséngá ya bilakisa-
etángiseli óyo ekomámá na monoko óyo bakotángisela. Elakisa-etángiseli
mókó ya motíndo óyo wáná, ekomamákí na baministere ya bitéyelo ya
ebandeli, na Burkina Faso, na Mali pé na Niger, na boyókani ná InWent
pé GTZ (Galdames & ban. 2004). Na Afrika, ezalí na mitíndo ya malongá
ya koyékolisa balakisi : mókó na baóyo elekí malámu ezalí óyo ekelámákí
pó na mwángo Ife na Nigeria (Fafunwa pé ban. 1989). Na bakelási ebelé
na Afrika, balakisi esí basálelaka kotángisa na minoko míbalé :
bakámbikaka tángo nyónso káti na monoko óyo letá apésá pó na
kotángisa, pé, monoko óyo bayékoli bamesáná na yangó. Balakisi
basálelaka bokámbiki ya minoko pó na koyéisa pete, bosímbi tína ya
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
66
matéya óyo bazalí kotángisa. Na Bikólo misúsu, balakisi bazalí kútu
kosénga ke bakonzi bábandela penzá mabongiseli ya míango ya kotángisa
na óyo etálí minoko ya kotángisela pó ékoka kolandana na bosóló óyo
ezalí na terén (Buchan, Hicks, Read, 2005 ; Association internationale pó
la lecture, 2005) ».
Balakisi, ndé, bazalí libóké ya libosó ya bato batángá na Afrika óyo bazalí na
boséngá ke, boyébi bakomá na minoko ya Afrika. Kasi, ezalí pé ya sóló, pó na mabóké
misúsu ya bato batángá baboboongó na makambo ndéngé na ndéngé. Ndéngé Mesthrie
akébísí (2009 : 136-139), ezalí té pó tokelí babagó69
, ndé, ekosílisa bolembú óyo
minoko ya Afrika ezalí na yangó leló, pó na kosálela nzebi. Pó na yé, esengélí nzebi na
nzebi, élobelama, ésololama káti na bato basálaka yangó pó, maloba ya nzebi
éfándisama na lisangá ya bato ya nzebi sóngóló, ya monoko pakala. Konguyisa
monoko, ezalí káka té, kobóngola makambo na monoko yangó, kasi penzá kotónga
makanisi pé kokoma nzebi na monoko yangó. Likambo yangó ekokóma, sé tángo
bitéyelo ya likoló, ekobanda kotángisa na minoko elobamaka esíká etéyelo yangó ya
likoló ezwámí. Ndakisa, na Kinshasa, baingénieur ya bapón, bakozala na pási té ya
kokela maloba ya kotonga bapón na Lingála, sókí bayékólí kotonga bapón na Lingála.
Sókí na Lingála, tokomí na makomí ya malongá na makambo ndéngé na ndéngé, ézala
ya misálá ya baingénieur, ya basambeli, ya mínganga, ya bato ya nkita, … bato
batángá bakozala na boyébi ya nzebi na bangó na monoko na bangó mókó, pé, yangó
ekosunga bangó míngi pó na kokóma bankóló ya boyébi yangó.
b) Pó na kobóngola etáleli óyo balobi batálelaka minoko ya Afrika
Baboyékoli ebelé (Napon 2003, Nomlomo 2006, Alidou 2008 pé Oualane &
Galanz 2010, Tsitsi 2008, Qorro 2009, Maurer 2010) emónísí polélé, bóníbóní, babóti
míngi na Bikólo ya Afrika, balingaka té bána na bangó báyékola na minoko ya Afrika.
Bamónaka ke, kotángisa bána na minoko ya Afrika, ezalí kokitisa ndelo ya matéya.
Mobóti akobóngola ezaleli na yé, na bindimiseli milaímilaí té. Ezalí mokúmbá ya
mobóti nyónso ya koluka ke, mwána na yé ázala na bomoi ya malongá na kimokóló na
yé. Ezweli makambo na mói ya leló, ezalí kotínda yé komóna ke, mwána na yé
akokóma moto, sókí atángí na minoko ya kolonizasyón. Kasi, butú na mói, babóti
bazalí kolelalela ke, bána na bangó, tángo bazali kosilisa kelási ya katikáti tó ya likoló,
bazalí na ndelo ya bakelási yangó té. Na esíká ya kokende koluka masoló milaímilaí,
sókí moto akomí mokandá ya kontabilité na Lingála, mobóti amóní ke mwána na yé
asálélí mokandá yangó pé ayébí makambo yangó, mobóti, akobanda kokótisa,
69
bagó = dictionnaire
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
67
malémbemalémbe, na motó na yé ke, Lingála pé ezalí monoko bakokí kotángisela na
yangó bána, makambo ya tína penzá.
Sókí kosála pé kobimisa boyébi ya malongá mbala-mókó na minoko ya Afrika,
ezalí koyékolisa bato, pé, bato yangó bazalí kokoka makambo, ekotínda babóti
bándima ke, bána na bangó bátángisama na minoko ya Afrika. Ekolongola pé, na mitó
na bangó, ezweli ya mabé óyo bazalaka na yangó pó na minoko na bangó mókó.
Ezalí káka babótí té ndé bazalaka na ezaleli yangó. Bato ebelé koleka,
bakanisaka ke, minoko ya kolonizasyón ezalí nzelá óyo esengélí, pó na kokoka kozwa
boyébi. Ezweli makambo yangó eútí ndé na traumatisme óyo kolonizasyón etíá na
mitó ya bato, ndéngé bakomi ebelé balakísá yangó (Neville 2007, Mufwene 2008 pé
Bokamba 2011). Pó na kondimisa kopona wáná, na esíká ya kobénga yangó minoko
ya kolonizasyón, balobaka ke ezalí minoko ya ndelo ya mokili-mobimba70
.
Bindimiseli óyo etongamaka pó na komema bato na Afrika bándima ke, ekozala
malámu kosála na minoko ya Afrika, esímbaka té. Ndéngé naútí kolimbola na pwén
óyo ezalí likoló, kobimisa boyébi na minoko ya Afrika ezalí nzelá ya malámu pó na
komema bayímbóka, bándima likanisi yangó. Bato bazalí na pósá ya kimona-méso.
Na boyékoli óyo, nalimbólí pé litómbá ya mosála yangó na óyo etálí kobóngola
ndéngé bato ya Afrika batálaka minoko na bangó mókó. Míngi bazwaka yangó lokóla
minoko ezángá tína óyo okokí kosála na yangó likambo ya malongá té. Na boye,
komóna mikandá óyo ezalí kolobela makambo ya nzebi pé ya bamayéle ya misálá,
ekomámá na minoko na bangó, pé mikanda yangó ezalí kitóko na kotála, ekotínda
bangó bábóngola etáleli na bangó ya minoko na bangó na ndéngé ya malámu. Komóna
ke mosálá yangó esálámí epái ya bato na bangó mókó ya mayéle, ekonétola pé
bomikwi-moto71
na bangó. Nalakísí etámboli óyo ememí ngáí na biyano óyo na
mokabo etálí koyébanisa Etanda ebandelaka ya bibúki ya shimí (eténi ya mínei).
c) Demokrasí
Likambo ya demokrasí na Afrika ekokí komónana néti ezalí mosíka na kokoma
boyébi na monoko ya konguyisa, nzókandé, yangó ndé penzá mamá na likambo.
Demokrasí ezalí káka vóti té. Demokrasí ezalí libongisami óyo ezalí kosála ke,
mwána-mbóka mókó mókó, ázala na makokí ya koyéba pé kosolola ndéngé níni
mbóka esengélí éyángelama pé étámbusama. Na Afrika ya ngelé, ezalí na bato óyo
balobaka Anglais té, balobaka pé Afrikaans té. Pó na Biseth (2006 : 139), bato yangó
bazalí na tengú pó na masoló ya demokrasí na Ekólo Afrika ya ngelé. Pó na óyo etálí
bondeko káti na demokrasí pé makambo ya kelási, Biseth Akomí boye, :
70
ndelo ya mokili-mobimba = international
71 bomikwi-moto = estime de soi
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
68
The use of mother tongue as the language of
instruction at all levels of education
contributes to the recognition of different
identities and cultures found in South Africa, as
well as empowering the coming generations of
democratic and multilingual citizens. Education
and democracy are claimed to be symbiotically
interrelated...The main feature of the
deliberative democracy is the public discourse
which takes place in political speeches, news,
books, or academic discourse. To be able to
participate in this discourse a good command of
language is a necessary requirement.
Nakokí kobóngola yangó boye na Lingála :
"Kosálela monoko ya mbóka lokóla monoko ya kotángela na bandelo
nyónso ya kelási, ezalí kosunga na bondimi ya babozali pé babokóko óyo
etongí Afrika ya ngelé na mói ya leló, pé, bonguyisi boyei ya ngala ya
bansómí na demokrasí pé na minoko ebelé. Kelási pé demokrasí
ekótánákótáná na bomókó… Mókó ya makonzi ya demokrasí ya
kosololana ezalí, ndé, koloba tángo ya bamitíngi ya politíki, basango,
mikandá tó pé na maloba ya balakisi tángo batángisaka. Kokoka kokóta na
masoló yangó, esengaka kozala na makokí ya koloba monoko óyo masoló
yangó ezalí kobétama".
Bambóka ebelé na Afrika etámbolaka na ndéngé ya digolosia tó poligolosia.
Digolosia ezalí ndéngé minoko míbalé ekabóláná misálá na lingómbá ya bato.
Trigolosia ekolobama pó na minoko mísáto, pé poligolosia pó na minoko ebelé
(Mackey 1989).
Na Kinshasa, sókí tozalí koloba makambo ya letá, makambo ya kelási,
makambo ya mikandá, makambo ya tína pé ya lokúmu, wáná, tosálelaka Français.
Mibéko ya Ekólo, mitíndo pé masoló na bandelo nyóso ya letá ekomamaka na
Français. Sókí makambo ya mikolo nyónso tó ya pámbapámba, masoló ya bále,
masoló ya mizíki, tó pé, koswana na balabála, kofíngana na internet tó kosolola na
wenze, wáná tolobaka na Lingála. Tomónaka kokabolama ya misálá yangó, néti ndé,
Nzambe moto atíá bóngó, nzóka ndé, ezalí bóngó té. Ezalí káka mikáno ya bato ya
mokili. Na ndéngé ya digolosia, Français ebéngámí bóngó, monoko ya ‘likoló’ pé
Lingála ndé monoko ya ‘sé’.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
69
Bakonzi ná bato batángá, bakopupola Français ya mbángumbángu, etóndá na
maloba óyo eyókamaka míngimíngi té, pó, ndéngé Mobutu alobáká, bána-mbóka
báyéba té.
Kasi, sókí tokómí koloba makambo nyónso na Lingála, ézala makambo ya tína,
ézala makambo ya pámbapámba, ézala makambo ya mokolo na mokolo, bána-mbóka
nyónso bakoyéba. Na boye, ekokóma pási pó na kokósa, tó pé, koloba PPTE72
na
lokúmu nyónso.
Demokrasí ezalí káka té, na ndelo ya káti na Ekólo. Ezalí pé, na ndelo ya
mokili-mobimba. Likambo etálí bosololi na ndelo ya mokili-mobimba
(mondialisation) pé bokótamisi (globalisation) (Mufwene & Vigouroux 2008) ezalí
kosénga ke, bato nyónso, pé, masangá nyónso :
bázala na makokí ya kokoka kotánga boyébi óyo ekomatisa bokoki na bangó ya
makambo. Na boye, bakobimisa nkita na mingálá nyónso, ézala na mongálá ya
ebandli, mongála ya míbalé tó mongálá ya mísáto73
.
bázala na makokí ya kososola bandembé minéne minéne óyo mokili ezalí na
yangó na mói ya leló. Tokozwa ndakisa ndéngé mokili ezalí kokóma móto
koleka, tokozwa ndakisa ya ekonzo ya kabóni, tokozwa ndakisa ya mibéko ya
LMM, tokozwa ndakisa ya boyókani pó na tómbwámá, tokozwa ndakisa ya
makokí ya moto, tokozwa ndakisa ya bazando ya mbóngo74
, pé bongo na
bongo.
72
pays pauvre très endettés = mbóka ya bobólá elútá banyóngo.
73 mongálá ya ebandeli = secteur primaire ; mongálá ya míbalé = secteur secondaire,
pé mongála ya mísáto = secteur tertiaire
74 ndéngé mokili ezalí kokóma móto koleka = réchauffement climatique ; ekonzo ya
kabóni = crédit carbone ; mibéko ya LMM = règles de l'OMC ; LMM = lingómbá ya
molóngó pó na mombóngo = organisation mondiale du commerce (OMC) ; boyókani
pó na tómbwámá = coopération au développement ; makokí ya moto = droit de
l'homme ; bazando ya bambóngo = marché financier.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
70
2.3. Makambo ya kosála pó na bonguyisi monoko
2.3.1. LOPÁNGO
Na boyékoli óyo, namekí koyékola makambo óyo esengélí kosála pó na
kofándisa bonguyisi minoko ya Afrika na bambóka ya Afrika. Pó na kokáta ndelo ya
elimboli óyo nakolanda, nakosálela nzelá óyo Bamgbose (2011: 9) apésí. Nakokí
kobóngola yangó na Lingála na boye :
Pó na bonguyisi minoko ya Afrika, esengélí kotála yangó na bandelo mísáto :
bato bakosála - basáli-likambo ; Esíká ya kosálela monoko - mambí ; mosíká likambo
yangó ekokí kokende – tíí-wápi. Bato bakosála, ekokí kozala moto mókó mókó,
guvernemá, mangómbá ya bato basanganaka pó na likambo sóngóló, masangá ya
bitúká, tó pé, masangá na ndelo ya molóngó. Esíká ya kosálela monoko ezalí ebelé :
na kotángisa, bobimisi-mibéko, boyángeli Ekólo, bosémbo, pé bóngó na bóngó. Ekokí
pé kozala na makambo ya privé lokóla na bandáku, tó pé, na masangá ya bato. Mosíká
likambo ekokí kokende, ekokí kozala ya esíká moké, na ndelo ya Ekólo, ya ndámbo
ya kontiná, tó pé, ya mokili-mobimba.
2.3.2. MOSÁLI-LIKAMBO
Kolandana na etongá óyo Bamgbose apésí, na boyékoli óyo, basáli-likambo
bazalí na ndelo mísáto : balobi-monoko óyo bazalí bato ya boyébi, letá ya mbóka óyo
elobaka monoko yangó, pé, balobi-monoko yangó bangó nyónso. Esíká ya kosálela
monoko ezalí nzebi (sciences) pé bamayéle ya kosála (technologies). Namónísí yangó
na engumba Kinshasa.
Moto ya boyébi75
azalí moto óyo atálaka mikakatano ezalí na mbóka na yé pé
azalí koluka biyano na mikakatano yangó, éngébéné na boyébi óyo yé azalí na yangó
na makambo yangó. Ekeséní ná óyo na Lingála babéngaka moto atángá. Moto atángá
azalí moto óyo akendé kelási pé ayékólá makambo ebelé. Mwána ya mayéle ezalí
moto óyo asímbaka tína ya makambo bazalí koyébisa tó kotángisa yé. Ekokí kozala
ke, moto ázala na mbala-mókó, na makambo wáná nyónso mísáto, kasi ezalí mobéko
té.
Na mobóko óyo ekolanda, nakolimbola makambo ya bonguyisi monoko óyo
nakolandela na etongami óyo, éngébéné na ndelo ya lopángo ndéngé naútí kozínga
áwa.
75
moto ya boyébi = intellectuel ; moto atángá = personne instruite ; mwána mayéle =
personne intelligente
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
71
Bonguyisi monoko ezalí kopésa monoko yangó makokí pé lokúmu pó balobi na
yangó pé bapaya, bákoka kosálela yangó na makambo nyónso ya bomoi ya bato na
libóké ya balobi-monoko yangó.
Pó na kokokisa ndembé yangó, ekosénga koluka ndéngé esengélí pó, balobi-
monoko bázala na loléndo na monoko yangó, bákoka komikwa bato76
, bákoka
koyékola monoko na bangó mókó na bozindó, maloba ya nzebi ékelama, babúku ya
koyékola monoko yangó pé ya matéya misúsu ékomama, pé, likoló ya boyébi óyo
ekobátelama na monoko yangó, ézala bakolo-monoko, ézala bapaya, bákoka kokóma
na boséngá ya koyéba monoko yangó.
Na kotála na óyo naútí koloba, mosálá ya konguyisa monoko ezalí mokúmbá ya
bato óyo bazalí na litómbá ke, monoko yangó énguyisama, elingí koloba, sango óyo
bazalí na yangó ékoka kokómela balobi-monoko yangó. Na polélé, nalingí koloba,
bonguyisi monoko ezalí mokúmbá, na molongó,
1) ya bato ya boyébi,
2) ya bakonzi ya politíki ya Ekólo
3) ya balobi-monoko bangó nyónso.
Molongó óyo ezalí na tína makási : bato ya boyébi ndé bazalí na makokí ya
kozwa boyébi ya ekólo, kotía yangó na molongó pé koyéba ndéngé ya komema yangó
epái ya ekólo mobímba. Ezalaka pási ke, bakonzi ya mbóka bázala na pósá yangó na
ndéngé na bangó mókó, sókí bato ya boyébi ya mbóka balobí yangó té. Kasi, ezalí té,
pó bato ya boyébi balakísí litómbá ya konguyisa monoko, ndé, bakonzi bakondima
konguyisa monoko yangó. Na boye, etápi ya míbalé ekómí ngala ya bakonzi. Tíí
bakonzi, ézala na kosolola, ézala na makási, bakopésa makokí na monoko, ndé,
monoko yangó ekonguyisama.
Ekómaka, mbala mosúsu, monoko sóngóló ékóla na sango, na bozwáká nzelá
na yangó ya bonguyisami, yangó mókó. Ekokí kozala pó, bokóko (culture) óyo
monoko yangó ezalí komema pé kilo ya nkita ya esíká monoko yangó ezalí kolobama,
endimísí yangó na mikili ezalí nzingánzíngá ya mokili na yangó ya ebandeli. Ekómí
bóngó kotínda bato bakómá na boséngá ya koyéba monoko yangó. Na boye, monoko
óyo ekómí kopúsa misisa na yangó koleka ndelo ya bambóka óyo ezalákí kolobama
libosó. Ezalí ndakisa ya Lingála, ndéngé tokomóna, epái wápi, kilo ya engumba
Kinshasa pé Brazzaville na káti Bikólo Kongó, pé, lokúmu ya mizíki eyémbamaka na
Lingála, esálí ke, Lingála ézwa sango makási na bisíká misúsu ya Kongó ndéngé
ekómí na mói ya leló. Ndéngé mókó pé Kiswahili ezalí kosála na bitúka na Este ya
Kongó ya Demokrasí, na Tanzaní, na Kenya pé na Bikólo misúsu ya Afrika ya este
(Legere 2006, Moshi 2006, Motingea 2010, Sene Mongaba 2012b).
76
komikwa moto = estime ya soi
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
72
Namóní bitápi míbalé na esáleli óyo: Ya libosó esengélí kokela bibéngeli pó na
kopésa na monoko, maloba esengélí na makambo óyo olingí konguyisela monoko.
Etápi ya míbalé ezalí, kofándisa bibéngeli yangó epái ya lisangá ya balobi-monoko
óyo bazalí na boséngá ya bibéngeli yangó. Na mibóko ekolanda, nalakísí, éngébéné na
ezweli na ngáí ya makambo, bamayéle ya kosálela pó na kokela pé kofándisa bibéngeli
yangó.
2.3.3. MAMBÍ
Monoko ekómaka na maloba ebelé na mambí kingándi, kolandana na ndéngé
balobi-monoko yangó, bazalí kokela bibéngeli pó na mamanyoli ya mambi yangó.
Na mói ya leló, mambi ya bobéngeli ya nzebi pé ya bamyéle ya misálá ezalí
elanga monéne ya boluki pé bobimisi maloba ya sika pó na konguyisa minoko ya
Afrika,. Ezalí bóngó ebákátá ya mosálá ezángá súka, óyo, esengélí kosálaka. Nalingí
koloba ke, ezalí té ke esengélí tókela libosó bibéngeli, sókí tosílísí, ndé toyéí kobanda
kosálela minoko ya Afrika lokóla minoko ya nzebi pé ya kotángisela. Té. Ílifó kosála
mbala-mókó, epái tozalí kokela bibéngeli ya nzebi, epái tozalí kosálela monoko.
Kolongwa na kodéfa maloba ya ebelé na minoko misúsu, malémbe malémbe,
kokela bibéngeli na minoko ya Afrika. Yangó ekosálama na boyébáká malámu
bisálameli óyo monoko na monoko elandaka pó na kokela maloba na yangó. Ezalí
bóngó, bobéndisi pé botongi. Áwa ndé litómbá ya kolakisa elongi ya monoko sóngóló
na ndelo ya lengwisitíki ndé ezalí na litómbá monéne. Na boyébáká ndéngé maloba
etongamaka na monoko, balobi-monoko yangó pé banganga nzebi ya minoko na
bangó, bakoyéba kokela bibéngeli ya sika na ndéngé elongóbání.
2.3.4. TÍÍ-WÁPI
Tíí-wápi77
ekátamaka éngébéné na monéne-ya-pósá óyo bato balingí konguyisa
monoko bazalí na yangó. Mbala míngi, ezalaka na mbúlúngano na bindimiseli pé
bibóyiseli óyo epésamaka, pó na kosálela tó kobóya kosálela minoko ya Afrika, na
kotángisa. Elóko ya libosó kotángisa etálaka, ezalí ndéngé níni moyékoli akosímba
matéya óyo bazalí kopésa yé pé ndéngé níni akokóma nkóló boyébi yangó. Na sima na
yangó, kotángisa ekotála pé makokí moyékoli azalí na yangó pó na kosímba boyébi
yangó pé kosálela yangó pó na bolámu na yé, pé, bolámu ya mbóka na yé. Na alimá
óyoyo, tíí-wápi ya monoko, ezalí libosó likambo ya nzíngánzíngá ya esíká moyékoli
afándí. Na boye, monoko yé alobaka na nzíngánzíngá yangó ekokí na yangó.
77
tíí-wápi = portée ; monéne-ya-pósá = ambition ; koyéba-kosála = compétence
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
73
Koleka wáná, tíí-wápi ekokí kokátama na ndelo ya Ekólo, ya eténi ya kontiná,
tó pé, na súka, na ndelo ya molóngó. Yangó ezalaka, éngébéné na bilandelami óyo
moto yé mókó amitíélí tó lisangá ya balobi-monoko yangó bamitíélí. Elingí koloba té
ke, sókí lisangá ya balobi-monoko bazalí na makokí té, tó pé, bazalí na kokanisa té
kokómisa monoko na bangó monoko ya mokili mobimba, ndé, balobi-monoko yangó
esengélí bábwákisa monoko na bangó pé bátángisama na monoko mosúsu. Bonguyisi
monoko ezalaka libosó pó na kopésa balobi-monoko nzelá ya kozwa boyébi pé
koyéba-kosála na bamambí ndéngé na ndéngé ya bomoi. Na boye, ekomemela bangó
ntómbwámá pé lipandá. Na sima, ezalaka pó na kotía koyéba-kosála yangó pó na
kosunga masangá misúsu óyo bazalí na boséngá ya koyéba-kosála yangó.
2.4. KOBIMISA BOYÉBI NA MONOKO YA KONGUYISA
2.4.1. BOBÉNGELI78
Bamgbose (2011: 7) akomí boye :
The use of African languages as media of
instruction brings to the fore the question of
intellectualization of these languages. Where
adequate terminology does not exist, it will need
to be developed so that African languages can be
used in a wider range of domains.
Nakokí kobongola yangó na Lingála na ndéngé óyo :
Kosálela minoko ya Afrika lokóla monoko ya koyékolela, ebimísí polélé
likambo ya makokí ya boluki biyano79
na minoko yangó. Esíká bibéngeli
elongóbání ezalí té, ekosénga mosálá yangó ésálama. Na boye, minoko ya
Afrika ekokoka kosálelama na ndelo ya monéne koleka, na makambo
ndéngé na ndéngé.
Ndéngé naútí koloba likoló, na Bikólo ebelé ya Afrika, pó na kotángisa,
basálelaka minoko óyo bakolonizéláká bangó na yangó. Elingí koloba, Français,
Anglais, Kiespanyol tó kiportigé. Mókó ya tína óyo basálelaka minoko ya Afrika té,
ezalí ke, minoko ya Afrika ezalí na bibéngeli ya makambo ya nzebi té. Na boye,
78
bobéngeli = terminologie ; bokeli-bibéngeli = création terminologique 79
intellectualisation = ya boluki biyano
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
74
esengélí kokela bibéngeli na minoko yangó pó ésunga balakisi pó na kokoka kosálela
minoko yangó na ndéngé elongóbání.
Atá ko misálá yangó ezalí nánu míngi té na minoko ya Afrika, ebongí koyéba
ke, ezalí kosálama pé esí epúsání, ndakisa na Ekólo ya Afrika ya ngelé, na Etiopí, na
Eritré, Somali, pé, na Madagaskar (BAKITA 1972-2004, Bamgbose 1984, Morin
1986, Kabuta 1997, CELTA 1995-2000, TAMA 2003, Kabuta 2008, Taljard 2011).
Na Tanzaní, na tángo ya bokonzi ya M’Zee Nyerere, misálá ebelé esálámá pó na
bibéngeli ya nzebi na Kiswahili. Kasi, na mói ya leló, guvernemá ekipaka lisúsu penzá
té, pé, epésaka lisúsu makokí ya malongá té na mosálá yangó (Brock-Utne 2003,
Legere 2006, Qorro 2009). Kasi na Bikólo nyónso ya Afrika, bakeli-bibéngeli bazalí
kosála misálá yangó, atá ko, baletá bazalí kopésa makokí té.
Ndéngé nakolakisa yangó na boyékoli óyo, mosálá ya kokela bibéngeli ezalí
mosálá óyo ekokí na yangó kosálama na pási pé ya makási penzá té. Ekosénga na
bakeli-bibéngeli bákoka kozala na nzelá ya ekeleli bibéngeli óyo ekosála ke, balobi-
monoko basálela yangó na pási té (Mudimbe 1977, Sawadogo 2004, Silate 2004,
Kanoute 2006, Kabuta 2008, Diki-Kidiri 2008, Kambaja 2009, Hien 2010, Taljard
2001). Tokokí kolanda bandéngé míbalé esunganaka, pó na komatisela monoko
sóngóló, motúya ya bibéngeli ya mosála. Ya libosó ezali, kobimisa (komanyola,
kokanisa, koloba pé kokoma) makambo na monoko yangó. Ya míbalé ezalí, kobóngola
maloba útá na monoko mosúsu pé komema yangó na monoko óyo tolingí konguyisa.
Na banzelá óyo nyónso míbalé, mokeli-bibéngeli asengélí koyéba bandéngé óyo
bibéngeli ekelamaka na monoko yangó. Ezalí bóngó, koyéba etongameli, bobakamisi,
botongi, bozwi bandoyí, bodéfi,…
Bomekimeki elakísá ke, pó na kozwa bibéngeli óyo elongóbání, ekopusa
malámu, kokoma lisoló mobímba. Yangó elekí, kozwáká liloba mókómókó na
monoko sóngóló pé koluka kozwa ndoyí na yangó na monoko óyo ezalí na boséngá ya
konguyisa. Yangó ezalí pó, monoko na monoko ezalí na etongameli na yangó ya
maloba, etongeli na yangó ya masakola pé ebimiseli na yangó ya batína-maloba, pé
lisúsu, nzebi na nzebi, ezalí na ndéngé na yangó óyo eséngí kolobela yangó na tángo
wáná. Makambo óyo nyónso mínei ekokí kokótisa bokeseni káti na makomi ya
minoko óyo míbalé mokeli-bibéngeli azalí kosálela. Yangó wáná, ekozala malámu
kokoma tó kobóngola lisoló mobimba, pó ke, mikakatano óyo, émónana na mbala-
mókó, na monoko óyo mokeli-bibéngeli alingí konguyisa.
Koyébanisa misálá yangó ezalí likambo ya motúya pé likonzi na bonguyisi
monoko. Namónákí yangó ngáí mókó tángo nyónso nazalákí kosála mosála ya
bolukiluki. Ezalí pé makambo óyo basosololani na ngáí ya baluki ya Bikólo ya Afrika
bazalákí koloba na ngáí pé ndéngé mikandá ebelé ekomí yangó (Silate 2004, Kanoute
2006, Tourneux 2006, Diki-Kidiri 2008, Taljard 2011, Sene Mongaba 2012). Pó, atá
ko bato ya boyébi bakelí bibéngeli, bakomí babúku pé bapésí masakola, sókí balobi-
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
75
monoko bayébí monoko yangó malámu té, ekozala pási pó ke bákoka kosálela
monoko yangó. Koyéba monoko, ezalí koyéba kokoma pé kotánga monoko, koyéba pé
ndéngé makanisi etongamaka na molongó, na monoko yangó.
Na boye, nakokí koloba ke, etápi ya libosó ya konguyisa monoko ezalí, kopésa
na monoko yangó maloba pó bákoka kosálela yangó na makambo nyónso ya bomoi.
Etápi ya míbalé ezalí, kosála ke, balobi-monoko, bálenda na boyébi ya monoko na
bangó.
Pó na kosúkisa, ézala mosála ya bato ya boyébi, ézala mosála ya balobi-
monoko, bonguyisi monoko ezalí mosálá ya bomoi ya mokolo na mokolo. Bonguyisi
monoko ezalí mosálá ezángá súka. Mokolo balobi-monoko bakolemba konguyisa
monoko na bangó, mokolo wáná pé kúfa ya monoko yangó ekobanda.
2.4.2. LIBÓNGOLI PÉ BONGUYISI MONOKO
Sókí boyébi ezalí na monoko sóngóló, ekosénga bakolo-monoko pakala,
bákende koluka boyébi yangó na monoko sóngóló. Ndéngé nalobákí libosó, libóngoli
ezalí mókó ya banzelá míbalé ya malámu pó na konguyisa monoko. Na bobóngóláká
makomi ya nzebi pé ya bamayéle ya misála, mobóngoli akoluka elobeli-ndoyí na
monoko óyo azalí komemela maloba. Mosálá óyo, ezalí nzelá ya kokela bibéngeli óyo
nánu ezalí té, na monoko ya konguyisa. Bato ya boyébi ya monoko sóngóló,
bakokende kozwa boyébi óyo ekomámí na monoko pakala, pé, bakomemela yangó
bato ya monoko na bangó (Kambaja 2009).
Kobóngola maloba, esálamaka pó na elengi ya kobóngola maloba té, kasi, pó
ésunga bato ya monoko ya konguyisa. Bato ya monoko yangó, bangó nyónso té, ndé
bazalí na makokí ya kokende kotánga pé koyéba na bozindó monoko ya bapaya.
Nzókandé, káti na bangó, ezalí na baóyo bazalí na makokí ya koyéba makambo
elobámí kúná pó ezalí, mosálá na bangó, tó pé, ezalí mosálá óyo balingí koyékola.
Názwa ndakisa ya mobongisi mítuka. Sókí mokandá ya malámu ya kobóngisa
mítuka ya Mercedes ezalí na Kialemá tó na Anglais, ekosénga té, ke, mekanisyén ya
N’Djili ákende koyékola Kialemá tó Anglais, libosó átánga mokandá yangó. Ekosénga
na babongoli, bábóngolela yé mokandá yangó na Lingála.
2.4.3. BOBAGOLI
Etáleli ya bobagoli tó pé bobagoli ezalí kopésa nzelá ya kotanda molongó ya
bibéngeli pé mayéboli, ézala óyo ekelámí, ézala óyo ebéndámí útá na lisangá-maloba.
Epái mosúsu, etáleli yangó ezalí koluka ndéngé ya kotanda basango yangó, na ekomeli
mókó ya polélé pé na ndelo ya monoko óyo ekokipé pé ndelo ya boyébi monoko ya
moto óyo akotánga yangó (Mavoungou 2008, De Schryver 2008, Diki-Kidiri 2008,
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
76
Bergenholtz & Gouws 2010, Tarp 2011, Bergenholtz & Gouws 2012, Bergenholtz
2012, Tarp & Gouws 2012). Mosálá ya bobagoli esengélí ébanda na bolongáká
(kofixer) lopángo ya sosiolengwisitíki óyo ekondingisa mokeli-babgó ya koyéba
ndéngé basáleli bazwelaka monoko yangó, koyéba na bangó ya monoko yangó pé níni
bazalí kozela bámóna na káti ya bagó yangó. Koluka kokáta lopángo ya
sosiolengwisitíki ekotínda koyébola mambí, tíí-wápi pé elandelami ya mosálá ya
bibéngeli. Ezalí ndakisa esáleli elandákí Taljard pé ban. (2007) na mosálá ya bokeli-
bagó ya elekitroníki ya baindistrí pó na bayékoli ya Afrika ya ngelé óyo monoko na
bangó ya libosó ezalí Kisotho ya likoló.
Pó na kotonga bagó, mobagoli alandaka bitápi minéne óyo :
1) kolonga bilandelami pé mosálá ya bagó
2) koyéba bizalela ya moto óyo akotánga akosálela yangó
3) kosála mwángo ndéngé bagó ekozala (mikala níni ekozala na káti)
4) kopona ndelo ya monoko óyo bagó yangó ekokomamela
5) kopona ndéngé makambo na káti ekolakisama
6) kopona loléngé ya mayéboli pé makokisani80
7) kosála lisangá-maloba
8) kolonga bamayéle ya kobéndela pé kobénda baléme pé mayéboli óyo ekozala
na bagó
9) okwaka pé, kobóngola bipésami yangó
10) kosála bagó
Na mosálá ya kobimisa masungí ya et’angiseli, ézala bagó, ézala búku ya
kelási, mayébi óyo ya liyéboli pé likokisani ezalí na motúya makási. Nasoólí yangó na
mibóko óyo elandí.
Liyéboli
Na káti ya bagó, esengélí kozala na ángele pó na koyéba ndéngé níni ya
koyébola mayébi pé ndangé ya kotía yangó na lisangá ya makambo81
. Míngimíngi,
mosáleli-bagó alukaka ndimbola (bagó ya monoko mókó), tó pé, ndéngé níni ebengélí
na monoko sóngóló, ebéngamaka na monoko pakala (bagó ya minoko míbalé). Yangó
wáná, póle ya esákólá pé ndelo ya monoko esengélí élongobana na mosáleli-
mokánelami. Na boye, ekosunga yé ákoka kosálela bagó yangó ná litómbá.
Ezalí na bandéngé ebelé pó na koyébola ebéngeli. Na litósi, esengélí mosáleli
ázala na pete pé pási té pó na kokomprándre bibéngeli misúsu óyo esálélámí pó na
80
liyéboli = définition ; likokisani = équivalence 81
kotía yangó na lisangá ya makambo = contextualiser ; lisangá ya makambo =
contexte
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
77
koyébola ebengéli ya libosó (Taljard 2007, Gauton 2008, Seppälä 2008, Diki-Kidiri
2008, Ndlovu & Sanelisiwe 2010, Swanepoel 2010, Soutet 2011, Taljard 2011). Pó na
Soutet (2011 : 255)
les types définitoires sont multiples. On peut
les identifier en les distinguant par leur
contenu et par leur forme. Du point de vue du
contenu, une définition peut être soit
conventionnelle, soit naturelle. Les définitions
conventionnelles visent à définir le sens d’un
mot ou l’un de ses sens de manière prescriptive,
comme telle non contestable. En général, relèvent
de ce type les définitions de termes
techniques... les définitions naturelles visent,
quant à elles, à définir le sens d’un mot en
explicitant l’intuition qu’en ont les locuteurs.
À l’intérieur de cet ensemble, on peut
distinguer, avec R.Martin, les définitions
minimales, qui se bornent à fournir les traits
discriminatoires du signe décrit et les
définitions stéréotypiques qui fournissent «un
ensemble de propriétés plus riche que le seul
sous-ensemble des propriétés nécessaires et
suffisantes pour que l’objet dénommé soit
abstraitement ce qu’il est».
Du point de vue de la forme, on distinguera les
définitions métalinguistiques et les définitions
paraphrastiques. Une définition métalinguistiques
sert à commenter l’emploi d’un signe, une défi-
nition paraphrastique sert à commenter un contenu
de signification... les définitions paraphrasti-
ques, elles-mêmes, se subdivisent en plusieurs
catégories. On retiendra notamment les défini-
tions synonymiques,... les définitions antonymi-
ques,... les définitions approximatives,... les
définitions dérivationnelles, qui consistent bien
souvent à reprendre le signe à commenter sous une
autre de ses réalisations morphologiques,... et
surtout les définitions hyperonymiques, qui con-
sistent à paraphraser un contenu de signification
par la conjonction d’un trait définitoire géné-
rique et d’un ou plusieurs traits spécifiques.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
78
Na boye, liyéboli ezalí penzá elóko ya motúya na káti ya bagó pó, na botáláká
bagó, mosáleli azalí koluka koyéba tína-maloba ya ebengeli. Na óyo etálí bagó ya
mambí sóngóló, liyéboli esengélí ézala na póle, na mbúlúngano té, pási té pó na
kokomprándre pé kososola tína.
Mayéboli óyo nabimísí na boyékoli óyo, ezalí mayéboli ya bobéndisi pé ya
iperoními. Mayéboli ya bobéndisi ezalí pó na kobimisa tína-maloba ya makelelo
ebéndísámá pé bakómbó biútá-likelelo. Ezalí koluka komema mosáleli ákomprándre
tína ya ebéngeli ya mosálá óyo ekelámí na Lingála, útá na mobímbí ya likelelo
elobamaka na monoko ya mokolo na mokolo. Mayéboli ya ipéroními eyókání áwa bó
une microstructure sémantico-lexicale où sont
associés à un sème générique plusieurs sèmes
spécifiques en nombre variable (Soutet 2011 : 258).
Nasálélí liyéboli ya iperoními míngi, na tángo ya koluka koyébola liyébi
sóngóló ya shimí. Na boye, súsu pé pó na kokesenisa ndimbola ya ebengeli yangó na
monoko ya mokolo na mokolo pé ndimbola na yangó na shimí.
Makokisani
Na bagó ya minoko míbalé monoko A-monoko B, elandelami ezalí ndé kotía na
mabóko ya molobi ya monoko A, bibéngeli ya monoko B óyo ekokí kokokisana ná
bibéngeli ya monoko A. Ndéngé mókó pé, bibéngeli ya monoko A óyo ekokí
kokokisana ná bibéngeli ya monoko B. Nzoka ndé, minoko ebongísámá té ke, na
ebéngeli nyónso X ya monoko A, ézala na ebéngeli Y ekokáná ná yangó na monoko
B. Monoko na monoko ezalaka na etongameli, esakoleli, etáleli, emanyoli na yangó.
Na boye, ekómaka pási pó na kozwa makokisani na minoko míbalé.
Yangó wáná ekosenga koyéba makambo wáná nyónso tángo ozalí kobimisa
makokisani ézala na ndéngé ya bobéngeli, ézala na ndéngé ya bobagoli. Adamska
Salaciak (2011 : 4-8) asálí typologie ya malongá ya makokisani. Ezalí bóngó na
likokisani ya mbala-mókó, likokisani ya libóngoli, likokisani ya ndimbola pé
likokisani ekipa-makambo82
.
Fuertes-Olivera (2011 : 96-98) amónísí ke, esáleli ya bobagoli enétólí nzelá ya
bobéngeli pó na kokela bibéngeli. Ya sóló, bobagoli ekómá kotála míngi lisangá ya
makambo, ézala ya monoko-epésa, ézala ya monoko-ekánelami. Ezalí té kosála
molongó ya bibéngeli ya monoko A pé koluka makokisani na ndéngé ya biunivoque
82
likokisani = équivalence ; likokisani ya mbala-mókó = équivalence cognitive ;
likokisani ya libóngoli = équivalence de traduction ; likokisani ya ndimbola =
équivalence explicative ; likokisani ekipa-makambo = équivalence fonctionnelle.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
79
káti na bibéngeli míbalé ya minoko óyo. Makokisani ekipa-makambo ezal’i esáleli ya
motúya na mabóko ya mokeli-bibéngeli pé pó na babgó ya mambí. Yangó pé mókó ya
mokáno óyo ya kosála mbala-mókó na monoko ya konguyisa.
2.4.4. KOSÁLA NA MONOKO YA KONGUYISA EZALÍ KONDINGISA MOSÁLÁ EZÁNGÁ
SÚKA
Lokóla nalobákí likoló, míngimíngi bafúndaka minoko ya Afrika ke, ezángí
bibéngeli óyo ekokí kosálelama pó na koloba makambo ya nzebi. Sókí, ndakisa, tozalí
kokoma mbala-mókó na Lingála, tokobanda pé, malémbemalémbe, kokela maloba
yangó. Ezalí na nzelá té, kokela libosó bibéngeli nyónso ya shimí na Lingála, sima
ndé, tóbanda kotángisa shimí pé kokoma mikandá ya shimí na Lingála. Na bosáláká
nyónso mbala-mókó na Lingála, tokomóna na lombángo ke, ebéngeli eútí kokelama
ezalí kosímba tó ezalí kosímba té, na ndéngé ya shimí, tó pé, na ndéngé ya esakoleli tó
ya batína-maloba ya Lingála.
Pó na kokóma na mokáno óyo, natálí makambo eyélá ngáí mókó na boluki óyo.
Pó na kokela bibéngeli ya shimí na Lingála, libosó nalukákí kokela ebéngo (molongó
ya bibéngeli) na bozwáká molongó ya bibéngeli ya shimí na Français, pé, koluka
bibéngeli-ndoyí83
na yangó na Lingála, kolandana na boyébi óyo nazalákí na yangó ya
shimí pé boyébi óyo nazalákí na yangó ya Lingála. Nayákí komóna ke, ezalákí pási
kokoka kozwa tángo nyóngo bibéngeli-ndoyí elongóbáná. Ndakisa, pó na ebéngeli
réaction ya shimí, na ebandeli nazalákí komóna té, ndéngé níni nakozwa ndoyí ya
réaction na Lingála. Nasundólákí bóngó esáleli óyo. Nabóngólákí ndéngé ya kosála.
Nakomákí bóngó litéya mobimba ya réaction chimique na Lingála. Na koluka koloba
sókí réaction chimique ezalí níni, ndé nayákí kokóma na ebéngeli bobóngolani na
shimí.
Mbala mosúsu, ebéngeli óyo ekelámí pé ezalí komónana elongobáná, kasi,
tángo okoluka kotía yangó na lisakola mosúsu, okomóna ke ezalí kosímba té na
ndéngé ya mibéko ya monoko84
na yangó. Ndakisa ya bobóngolani ezalí pé kolakisa
nkwókósó yangó. Batángo misúsu, lisakola óyo olingí kokoma ezalí kopésa yó nzelá
ya kosálela eútá-likelelo bobóngolani té, kasi, ya kosálela likelelo yangó mókó, ézala
na ndéngé na yangó ya linoko, kobóngolana, tó pé, na ndéngé na yangó ya elobelami,
babóngolání, ebóngolanaka,....
Tálá tína nabóngólákí esáleli na ngáí na bokomáká lisoló mobimba ya shimí na
Lingála, tó pé, na bobongóláká mikabo mibimba ya kemi útá na babúku ya kemi
bakomá na Français tó na Anglais. Na bosáláká boye, bibéngeli ebelé ezalákí
83
bibéngeli-ndoyi = termes équivalents
84 na ndéngé ya mibéko ya monoko = grammaticalité
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
80
komibimisa yangó mókó na tángo nazalákí koloba makambo yangó na Lingála, ngáí,
bó molobi-Lingála pé moyébi etongameli pé etongeli masakola na Lingála. Na boye,
nazalákí kozwa, káka bibéngeli ya shimí té, kasi bibéngeli misúsu óyo ezalí na tína na
esákólá na nzebi. Nakokí kopésa ndakisa ya liloba lokóla argumenter = kondimisa pé
refuter = kobóyisa.
Sókí ebéngeli na Lingála ezwámí nánu té, nakobátela ebéngeli ya Français tó ya
Anglais. Nakobátela yangó pó, tíí súkasúka, ebéngeli ya Lingála ekobima káka, ézala
na ngáí mókó, ézala tángo nazalí kosolola ná balakisi ya shimí. Nakozóngela esáleli
óyo na bozindó na eténi ya minei ya boyékoli óyo. Nazwákí pé biyano ya ndéngé óyo,
na nzelá ya kobimisa balakisi maloba. Elingí koloba, nazalákí kosénga na bangó
kotéya litéya mobimba ya shimí na Lingála. Na mbángu wáná ya koloba, okomóna pé
ke, bibéngeli mosúsu ya nzebi pé ya tekiníki ezalákí kobima tángo bazalí kolimbola
litéya.
Nakúbísí bondimi na ngáí na biyano nazwákí, elongó ná balakisi ya CDFD,
tángo ya mosálá ya kokoma mikandá ya koyékola misálá. Tozwákí makambo na
ndéngé ya tósála-na-óyo-tozalí-na-yangó tó pragmatisme na Français. Elingí koloba
níni ? Naséngákí bangó kokoma óyo balobaka tángo bazalí kotángisa. Básála lokóla
bazalí kotángisa. Na esíká ya koloba, bákomaka. Na ebandeli, na tembe té, ezalákí
komónana ke, ezalí na ndéngé ya koloba, kasi na ndéngé ya kokoma té. Makomi níni
ebandaka nánu kozala maloba té? Na momeseno, malémbemalémbe, na kobóngísáká,
bazalákí kokóma na makomi ekomama na ndéngé ya mwá malámu. Na sima na yangó,
bakomi-mikandá bakótákí na mosálá ya kobandela kotánga makomi yangó kínó
bamónákí ke, ekokí pó na kobima lokóla búku. Babúku mítáno ebimákí na súka ya
mosálá yangó. Ezalí bóngó : Kokáta pé kotonga bilambá (Sene Nzale 2010), Sekelé ya
kikúku (Sene Nzale & al. 2010), Kotámbusa kompaní ya moké (Ange Manguanda
2010), Náyéba kotánga pé kokoma (Sene Mongaba & ban. 2010), Matematíki (Sene
Mongaba & ban. 2010), Mibéko ya nzelá (Odely Nyme 2012).
Baluki misúsu babétí pé masoló ya esáleli óyo. Bock-Utne (2003:46) óyo azalí
kolobela mosálá ya Roy-Campbell na Tanzaní, akomí boye :
At the University of Dar es Salaam in Tanzania,
however, there is one department and one
institute that use an African language as the
language of instruction: the Department of
Kiswahili and the Institute of Kiswahili
Research. Referring to the history of the
Department of Kiswahili, Zaline Makini Roy-
Campbell (1992a, 1992b) counters the frequently
heard argument that African languages do not have
a vocabulary that is developed enough to be
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
81
languages of scholarship and instruction at
higher levels in the educational system. She
holds that this department gives a good practical
example of the coinage of technical words which
was undertaken in the process of changing from
English to Kiswahili as the medium of
instruction.
Prior to 1970, the courses in this department
were also taught in English. There were no
Kiswahili terms for guttural sounds and phonemes,
nor terms even for linguistics and vocabulary.
Once the decision was made to teach the courses
in the Department of Kiswahili in Kiswahili,
however, words were developed in the process of
teaching and were later standardized. Some words
were used side by side as synonyms. English
terminologies were used until Kiswahili terms
were developed. Some English terms became
Kiswahili-ized and some terms were found in some
of the other languages of Tanzania. The process
of creating new words was done with the
assistance of all teachers in the Department of
Kiswahili and the Institute for Kiswahili
Research. This example illustrates the fact that
a language develops and grows through use.
Na Boboongó ya Dar es Salaam na Tanzaní, ezalí na department pé
etéyelo óyo etángisaka na monoko mókó ya Afrika. Ezalí bóngó :
Department ya Kiswahili pé Etéyelo ya Boluki ya Kiswahili. Zaline
Makini Roy-Campbell (1992a, 1992b) azalí koloba ke, ayókaka
míngimíngi ke, minoko ya Afrika ezalí na maloba ya kokoka té, pó ékoka
kozala minoko ya bwányá ya likoló, pé minoko ya kotángisela na ndelo ya
bitéyelo ya likoló. Kasi atátólí ndakisa ya bitéyelo óyo. Bakómákí kopésa
bakómbó ya bibéngeli ya tekiníki pó batíkákí Anglais pé bakómákí
kosálela Kiswahili, bó monoko ya kotángisela.
Libosó ya 1970, matéya na department wáná ezalákí kopésama káka na
Anglais. Ezalákí na bibéngeli na Kiswahili té pó na, ndakisa, guttural
sounds, fonéme, bibéngeli ya lengwisitíki pé maloba misúsu. Tángo
mokáno ya kobanda kotéya na Kiswahili ekamátámákí na Department ya
Kiswahili, maloba ezalákí kokelama na nzelá ya matéya, pé na sima,
bazalákí kofándisa bondéngémókó na yangó na mobéko. Maloba misúsu
ezalákí kosálelama lokóla elakisa-likambo-mókó, pé bazalákí kotía yangó
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
82
míbalé mopanzímopanzí. Bazalákí kokóba kosálela ebéngeli ya Anglais tíí
bakozwa ebéngeli ya Kiswahili. Bibéngeli mosúsu etíámákí na mongóngó
ya Kiswahili pé misúsú ezwámákí na minoko misúsu ya Tanzaní. Mosálá
yangó ya kokela bibéngeli, esálelámákí na lisungi ya balakisi nyónso ya
Department ya Kiswahili pé ya Etéyelo ya Boluki ya Kiswahili. Ndakisa
óyo, ezalí kolakisa ke, monoko ekólaka na bosáléláká yangó.
2.4.5. MAKOMI
Toyókaka bato koloba ke, minoko ya Afrika ezalí minoko elobamaka (langue
parlée) kasi ekomamaka té. Nzóka ndé, ezalí na monoko mókó té, óyo ekobóya
kokomama. Ezalí likambo ya kozwa mokáno ya kokoma yangó. Bato ndé bakelaka
ekomeli. Bato ya monoko sóngóló, bakokí kokela ekomeli na bangó, tó pé, kozwa
ekomeli óyo bato mosúsu bakelákí. Minoko ebelé ezalí na bikomeli na bangó. Ezalí na
kongolé mókó akelá ekomeli óyo, pó na yé, ekozala malámu pó na minoko ya Kongó.
Abéngá yangó “mandombe”85
. Kasi, nánu na Kongó tobandí kosálela yangó té.
Pó na níni tolingí kokoma?
Na mói ya leló, kotía maloba na makomi ndé, ekómá mobéko pó, maloba
ekendeke na mopepe, ebúngaka malémbemalémbe, kasi makomí ebátelamaka tángo
molaí. Tokokí kokóba té kondimáká ke, minoko ya Afrika ezalí minoko elobamaka
káka. Minoko nyónso ekokí kolobama pé kokomama, sókí, balobi-monoko bazalí
kokóba na koloba pé kokoma yangó. Sókí batíkí koloba yangó, ekolobama lisúsu té.
Sókí pé bakomí yangó té, ekokomama pé té.
Na óyo etálí kotíka boyébi na bato bazalí koyá sima, kokoma ezalí na nguyá
makási koleka koloba. Pó, makomi etíkalaka ndéngé bakomákí yangó. Nzókandé,
maloba ebóngwamaka na kolanda ndéngé, moto óyo ayókákí maloba yangó, asímbákí
yangó. Sókí abósání ndámbo, ndámbo yangó pé ebúngí. Nazalí koloba té ke, minoko
ya Afrika, lokóla ezalákí kokomama té, ndé tóloba ke, Afrika bazángá lisapo tó
boyébi. Nalobí bóngó té. Nalobí, na mói ya leló, lokóla kokoma eyébání, ekozala
malámu kosálela míngi makomi pó boyébi étámbola na ndéngé ebimákí. Na boye,
batángi bakoyéba ndelo na yangó pé ndéngé ya konétola yangó (Kwesi 2009 : 92-93).
Nzebi etongamaka na kotíáká boyébi mókó likoló ya mosúsu, kolongola óyo
ezalákí na libúngá, kokitanisa óyo elimbólámí, bó, sóló. Na boye, mvúla na sima ya
mvúla, boyékoli na sima ya boyékoli, nzebi ezalí kopúsa boyébi na bísó libosó. Pó na
yangó, eséngaka kobátela boyébi ya etápi na etápi na nzelá ya makomi, pó, ébúnga té.
85
Wabeladio, Payi David. 1996. Mandombe, ériture negro-africaine. Kinshasa :
C.E.N.A.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
83
Kokoma ekopésa nzelá na moto óyo azalí mosíká, tángo akotánga boyékoli
yangó, ázwa ngonga ya kobandela kotánga yangó, tíí akoyéba yangó malámu malámu.
Bamayéle ya kosálela ya síka na nzelá ya informatíki, eyéí káka komatisa tína ya
makomi, pó, atá bafishé ya koyóka tó pé ya kotála, etíamaka na internet na nzelá ya
makomi.
Hamadou Ampate Bâ abélélákí ke : “En Afrique quand un vieillard meurt, c’est
la bibliotheque qui brûle.” Ekokí kobóngolama boye, na Afrika, sókí mpaka akúfí,
ezalí ndé ebátelo-mikandá86
ezikí. Elingí koloba, bampaka bayébí makambo ebelé.
Esengélí koluka koyéba pé kobátela boyébi na bangó. Na mói ya leló, tokobátela
yangó na nzelá ya bafishié ya koyóka tó pé ya videó, kasi, míngi penzá na bokomáká
yangó. Na boye, lokóla tokokoka kopékisa liwá té, sókí moto akufí, boyébi na yé,
ákende na yangó té, kasi, étíkala na baóyo batíkálí. Na esíká tóyóka mbélá yangó pé
tókoma koluka kobátela boyébi na bangó na nzelá ya mikandá, tokómá kolobáká
yangó néti moto akangí mabóko, azalí kotála ndéngé ebátelo-mikandá ezalí kozíka.
Kolandana na óyo naútí koloba, nakosúkisa na koloba ke, kokoma ezalí esáleli
óyo ekoyéisa makambo pete pó na konguyisa monoko. Balobi-monoko bakokólisa
monoko na bangó na ebelé pé bokulaka ya makomi óyo bakobanda kobimisa tángó
nyónso na monoko bangó. Na boye, bakokoka kosálela monoko yangó lokóla monoko
ya nzebi pé ya tekinolojí.
2.4.6. BIYÓKI PÉ BILÍLI
Óyo elobámí na tína ya makomi etíndí té koloba été bisungi ya koyoka pé
kotála ezángí mosálá na bonguyisi monoko. Kútu, ezalí ndé na lisungi ya tévé, ya
radio pé ya internet ndé ebelé ya lomoto bakonguyisa boyébi na bangó ya monoko na
bangó pé ya minoko ya bapaya, na nzelá ya baemisyón óyo etálamaka na bato ebelé, tó
pé, badokimantér ya koyébanisa nzebi. Lomoto bakoyéba bibéngeli pé bisákólá ya
nzebi, na nzelá ya eyóki-elíli87
.
2.4.7. PRAGMATISME YA KOSÁLELA TÓ TÓSÁLA-NA-ÓYO-TOZALÍ-NA-YANGÓ
Ezalí likambo ekokí na yangó kosálama na pási míngi té. Ezalí káka likambo ya
kolinga. Na botálitali na ngáí, namóní ke, balakisi, na mói ya leló, basálelaka Lingála
pó na kolimbola boyébi óyo batángísákí libosó na Français pé bayékoli basímbákí tína
té.
86
ebatelo-mikandá = bibliothèque
87 eyóki-elíli= audio-visuel
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
84
Kokoma ekótisaka bokeseni ná koloba. Sima ya kokoma mbala ya libosó,
okotánga makambo okomákí. Okoboma óyo omóní ezalí na nzelá té, okobakisa óyo
omóní ezalí na nzelá. Okokí kobandela kokoma pó ézala polélé koleka. Makambo
obandákí na yangó, okokí kolongola yangó na esíká ezalákí pé kotía yangó na esíká
mosúsu. Óyo ezalákí na libosó, ozóngísí yangó na sima, óyo ezalákí na súka otíé na
katikáti,... Mosálá wáná, yangó ndé, enguyisaka boyébi pé ebimisaka kokoma, bó,
maloba ya bwányá koleka koloba.
Mosálá wáná nyónso pó énguya, pó bato ya nzebi kingándi, bábanda kokoma,
bábanda kosolola pé, bábanda koluka makambo etálí nzebi yangó na monoko na
bangó, nzelá mosúsu ezalí té, sé ya kosála yangó. « Tíá moto, bákáta », ndéngé
elobamaka. Na kotángisáká mbala-mókó na monoko óyo elobamaka na esíká etéyelo
ezalí, ndé, tokokokisa misálá yangó.
Kopésa bacondition ya ndéngé na ndéngé, libosó ya kotángisa na minoko ya
Afrika, ezalí kobóya kosálela minoko yangó. Tángo tozalí kosálela minoko yangó na
bitéyelo, ndé, pétwa pé bokulaka na yangó ezalí kokóla. Kelási ndé epétolaka pé
epésaka monoko lokúmu (Bourdieu 1982). Balabála ekokoka mosálá yangó té. Yangó
wáná, na makanisi na ngáí, koloba ke esengélí libosó tófándisa ndéngé ya kokoma,
ndéngé ya koloba, kokela bibéngeli, kotonga makanisi na ndéngé ya nzebi, kokoma
mikandá ya kelási, sima ndé tóya kobanda kotángisa na minoko yangó, ezalí kobóya
konguyisa minoko yangó. Makambo óyo nyónso, esálamaka na mbala-mókó, pó,
ebongisanaka yangó na yangó.
Nafándákí pé nakanísákí : ezalí na ngonga mókó, óyo, bato ya Bikólo ya Pótó
(balobi Français tó Anglais), bafándákí na koyángana pé bakelákí Français tó Anglais
juridique, Français tó Anglais scientifique, Français tó Anglais commercial? Té. Atá
ko, tángo na tángo, bazalákí kosála makási ya kopona elobeli tó ekomeli óyo esengélí,
ezalí káka basámbísi, basámbeli, basámbi, basáli-mibéko pé balakisi-mibéko, na
misálá na bangó ya mokolo na mokolo, malémbemalémbe, ndé Français tó Angalais
ya mibéko (Français tó Anglais juridique) ekelámákí. Tíí na mói ya leló, mosálá yangó
ezalí sé kokóba. Ndéngé mókó pé, pó na makambo nyónso ya boyébi, lokóla shimí,
fizíki, biolojí, matematíki,… Pó Lingála ya makambo ya mibéko ékóla, eséngí sé na
bato ya bosémbo pé ya mibéko óyo balobaka Lingála, básálelaka monoko yangó,
tángo ya kokoma pé koloba bosémbo pé mibéko. Na bokomáká makambo na Lingála,
malémbemalémbe, Lingála yangó ekofándisama pé ekondimama.
Kobimisa boyébi mbala-mókó na monoko sóngóló ezalí penzá likonzi ya
monéne ya ndéngé ya konguyisa monoko yangó. Kasi, esengélí na bato óyo bazalí
kolandela esáleli yangó, bámiyébela ke, esálamaka na ndéngé ya pragmatisme (sála na
óyo ozalí na yangó). Kasi, pragmatisme yangó, elakísí wúsúwusu té. Ezalí penzá
lisangá ya makambo etíamaka mokémoké na molongó, na nzelá ya komeka-kobúnga,
ndéngé esálamaka na banzebi nyónso. Yangó etíndí ngáí náloba ke, bato ya boyébi ya
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
85
Afrika óyo bandimí penzá ke ezalí malámu kotángisa na monoko elobamaka esíká
etéyelo ezalí (M1), malámu bábanda kokoma matéya pé kotángisa matéya yangó na
monoko yangó. Na boye, malémbemalémbe, monoko ekonguya.
Ndakisa na Kinshasa, moto sókí azalí molakisi ya baingenieur, eséngí káka,
tángo aléngelaka matéya na yé, na esíká ákoma yangó na Français, ákomaka yangó na
Lingála. Lingála na yé ekobonga malémbemalémbe. Pó na kokóma na ndelo ya
Lingála ya Simaro Lutumba88
, ekozwa yé mwá tángo. Ekoyá na nzelá ya mosálá
míngi. Wáná ezalí ndé mobéko pó na boyébi nyónso tó kokoka makambo, eséngaka
káka koyíka mpíko.
Yangó wáná, na emóneli na ngáí ya makambo, ekokí kolobama na mokúsé na
ndéngé óyo : sókí olingí kotángisa na Lingála, tángísá na Lingála, koluka barezón té.
Emóneli yangó elobámí na ndéngé ya mbwákélá, kasi, nazwí yangó na ndéngé na ngáí
mókó té. Ezalí ndé litéya nazwí na masoló pé kotála na bokébi óyo nasálákí epái ya
balakisi ya Kinshasa pé na matángi ya makakoli ezalí kolobela likambo ya monoko ya
kotángisela.
2.5. BOSUKISI : NAKONGUYISA LINGÁLA NDÉNGÉ NÍNI ?
Kolanda lopángo ya kosálela óyo Bamgbose atandákí, nakundólí basáli-likambo
ndéngé mísáto pó na konguyisa makokí ya monoko sóngóló. Ezalí bato ya boyébi, letá
pé balobi-monoko. Mokolo óyo ekozala ke, bato óyo mísáto bakotíka konguyisa
makokí ya monoko yangó, káka mokolo wáná ndé kolimwa ya monoko yangó
ekobanda. Bapómbá ya politíki ya Bikólo-letá bakokí, na bameko ya lómá, kotíndika
minoko misúsu na kolimwa tó pé kolembisa yangó, ndéngé Calvet alimbólá (Calvpé
1987).
Leló óyo, na sima ya bamvúla koleka 50, óyo Bikólo ya Afrika ezwá lipandá,
masoló etálí monoko ya kotángisela esilí nánu té. Ezalí pé masoló óyo, sókí bobandí
kobéta yangó, ndéngé Qorro alobí (2009 : 58), moto nyónso akómí nganga. Makanisi
ekobima súka té. Yangó wáná, na boyékoli óyo nalobí, ezalí lisúsu likambo ya
kofánda, tóloba makambo té. Ezalí ndé likambo ya kosála. Bato óyo bazalí na kondima
ke, likambo yangó ezalí ndé nzelá ya lobíko pó na Bikólo ya Afrika, bámipésa na
mosála.
Bonguyisi ya Lingála ekoleka na boyébáká Lingála níni bato basálelaka. Elóko
níni ezángí na Lingála yangó, ndéngé níni ya kosála ke balobi-Lingála bálenda na
boyébi monoko na bangó pé ndéngé níni ya kolénda na mayéle ya kokela bibéngeli ya
88
Lutumba Ndo Manueno azalí alángá-nzembo ya Kongó óyo andimámá na bato
nyónso ke ayébí kolamba Lingála na bandéngé nyónso. Lingála ya motíndo óyo yé
alobaka ndé leló ezalí, ndéngé tokomóna na boyékoli óyo, Lingála óyo bato babéngaka
Lingála ya sóló.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
86
sika na Lingála. Na boyékoli óyo, namekí kopésa mayéle ya kosála pó na kozwa
biyano na mitúná óyo.
Nabóyí kolandela likambo ya konguyisa monoko na ndelo ya idolojí pé
komiyéba. Nasepélí kosúka na ndelo ya etángiseli. Nalukí koyanola na likambo óyo :
esengélí nátángisa bayékoli ya engumba Kinshasa, shimí na Lingála. Bisáleli níni óyo
esengélí námemela Lingála pó, monoko yangó ékoka kosálelama na ndéngé esengélí
bó monoko ya kotángisela ? Tálá nzelá ekátámí pó na boyékoli óyo.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
87
MOKABO 3
BOKONGOLI PÉ BOSOSOLI BIPÉSAMI 89
3.1. BOKONGOLI BIPÉSAMI
3.1.1. MONOKO YA KOTÁNGISELA NA MOBONGISANO90
YA BITÉYELO NA EKÓLO
KONGÓ YA DEMOKRASÍ
Kelási na Kongó ya Demokrasí ezalí na bandéngé míbalé : bakelási óyo
elandaka mwángo ya letá pé bakelási óyo elandaka mwángo ya letá té. Bakelási óyo
elandaka mwángo ya letá, ekabwáná na bandelo mísáto : ebandaka na etéyelo ya
ebandeli (bamvúla 6), etéyelo ya katikáti (bamvúla 6) pé etéyelo ya likoló pé
boboongó91
(bamvúla mísato pó na graduat, licence bamvúla míbalé pé matéya ya
likoló-makási (DEA) óyo epésaka boyékoli ya kokóta na bozindó pé matéya ya
bonganga). Kelási ya gardiéni92
ezalaka lotómo té. Mwána akokí kokóta yangó tó pé
kozela kokóta mbala-mókó na etéyelo ya ebandeli tángo akokokisa bamvúla 6.
Ezalí na bandéngé mísáto ya bitéyelo elandaka letá : bitéyelo ya letá, bitéyelo
esungamaka na letá (ezalaka míngimíngi bitéyelo ya biyamba ya Nzambe néti
katolíko, mísioni, Kimbangu, mizilimá, …) pé bitéyelo ya baprivé. Ézala na bitéyelo
ya letá, ézala na bitéyelo esungamaka na letá (ezalí bitéyelo ya letá té), letá ndé
afutaka balakisi pé apésaka mbóngo ya kotámbusela yangó. Kasi, na kolandana na
ndéngé letá apésaka mosolo ya malongá té, pé, mosolo yango epésamaka na likukuma,
bitéyelo yangó etámbusamaka na óyo ebéngamaka limemeli ya babóti tó contribution
de parents. Na bosóló, ezalí mosolo ya babóti ndé etámbusaka bitéyelo yangó, ézala
pó na lifúta, ézala pó na misálá. Bitéyelo ya baprivé ezalí bitéyelo óyo moto kingándi,
na mosolo na yé, atongí pé letá asungaka yé té.
Atá ko bóngó, pó na kozwa lingísi (diplôme) óyo letá apésaka, bitéyelo ya
maboké óyo nyónso mísáto (ya letá, esungamaka na letá, ya baprivé) esengélí na
bangó kotósa mwángo ya etángiseli ya Ekólo mobimba óyo ministere ya matéya ya
ebandeli, ya katikáti pé ya misálá ya mabóko (EPSP) tó pé, ministere ya matéya ya
likoló pé boboongó babimisaka.
89
epésami = donnée
90 mobongisano = système
91 etéyelo ya ebandeli = école primaire ; etéyelo ya katikáti = école secondaire ;
etéyelo ya likoló pé boboongó = enseignement supérieur et universitaire 92
gardiéni = école maternelle
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
88
Mobéko-lopángo93
ya matéya óyo eyángelaka matéya na Kongó ya Demokrasí,
eléngélá na artikle na yangó ya 120 (Loi-cadre 1986, Article 120) ke :
Les langues nationales ou langue du milieu de
l'enfant et le Français sont des langues de
l'enseignement national. Les modalités
d’utilisation et d'enseignement de ces langues
sont déterminées par voie réglementaire.
Éngébéné na mobéko yangó, minoko ya kotángisela ezalí : a) minoko ya Ekólo
mobimba, b) minoko óyo elobamaka na esíká etéyelo ezwámí pé c) Français. Kasi,
bakonzi óyo bazalí na mokúmbá ya matéya, bakambi bitéyelo pé babóti, bazalaka na
ezaleli lokóla ndé, mobéko yangó, efándísá káka Français bó monoko ya kotángisela.
Yangó ezalí pó Français etálamaka na lokúmu monéne, míngimíngi epái ya bakonzi ya
letá, babóti pé bato batángá míngi. Atá ko Français etálamaka na lokúmu, baboyékoli
ebelé ezalí komónisa ke, mvúla sima ya mvúla, boyébi Français ya bayékoli ezalí sé
kokita. Ndelo óyo bayébélí Français, ezalí kopekisa bangó kokoka kolanda matéya na
monoko yangó. Yangó wáná etíndaka balakisi míngi kokámbika na Lingála tángo azalí
kolimbola matéya na kelási. Kasi, molakisi akokí kondima yangó polélé té mbambá
ázwa mindóndó ná bakonzi na yé tó ná babóti. Nakozóngela yangó na bozindó tángo
nakolakisa elongi ya digolosia na engumba Kinshasa. Nazwákí kónzó ya kotála na
bokébi, ngáí mókó likambo yangó na káti ya bakelási. Kasi, kopékisa Lingála na
bakelási ezángísákí ngáí makoki ya kolakisa na bozindó elongi ya Lingála na bisákólá
elámbámá. Yangó wáná natálákí pé na bokébi bitéyelo óyo elandaka letá té.
Na mopanzí ya bitéyelo óyo elandaka nzelá ya letá, tozalí pé na bitéyelo óyo
elandaka nzelá ya letá té. Yangó eyángelamaka míngi na Mangómbá ya guvernemá té
(ONG) pé yangó ezalaka míngimíngi ya tángo mokúsé (póso, sanza tó pé mvúla mókó
tó míbalé). Ezalaka pó na bato bakátá kelási tó pé baóyo balingí koyékola mosálá ya
mabóko, tó, baóyo balingí kosálela ordinateur. Ezalí míngimíngi matéya ya
alphabétisation (koyéba kotánga pé kokoma), misála ya biró ná ya ordinateur, kotonga
bilambá, mekaníki, kurán, kosálela bakisi ya kopétola bilóko pé bisíka, … Ekipaka
penzá té ndelo moto atángá libosó ya kobanda yangó. Ezalí ndakisa na bato óyo esí
basilísá kelási ya katikáti tó pé ya likoló kasi balingí koyékola mosálá óyo mayékoli
asáláká epésákí yé boyébi na yangó té. Na mói ya leló, matéya yangó eyángelamaka na
ministere ya makambo ya bomoi ya bato na mbóka (affaire sociale) óyo ezalí koluka
kotía miángo ya botángisi yangó na molongó. Kasi, ezalí na mwá pási, pó, matéya
yangó eléngelamaka kolandana na mwángo ya Lingómbá ya guvernemá té, óyo ekelí
93
mobéko-lopángo = Loi-cadre
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
89
mayékoli yangó, tó pé, kolandana na boséngá ya bato óyo bayáka kolanda mayékoli
yangó.
Na boyékoli óyo, nakútánákí na balakisi ya banzelá óyo nyónso míbalé. Ndéngé
nalobákí na nkótélá ya etongami óyo, natélémí míngi na balakisi ya shimí pó na
bakelási óyo elandaka mwángo ya letá pé na balakisi ya kotonga bilambá pé mekaníki
pó na bakelási óyo elandaka mwángo ya letá té.
Nasálí mosálá óyo ya terén pó na kolakisa elongi ya elobeli pé ekomeli óyo bato
ya mangála ya engumba Kinshasa basálelaka tángo bapésanaka basango (kosolola).
Bipésami nazwí áwa esungí ngáí pé, pó na kolakisa na bozindó, mosála ya kokela
bibéngeli na bolandáká ekelameli ya káti (etongameli, bobéndisi, botongi, ndakisa-
lisapo) pé ekelameli ya libanda (bodéfi).
Mosálá óyo esálísí pé pó na kokoka kobimisa bondeko óyo ezalí káti na
etongameli ya maloba pé bobéngeli, na bosósóláká liyéboli ya limanyoli pé ndéngé
limanyoli yangó ekokí kobéngama na Lingála.
3.1.2. EZWELO BIPÉSAMI
Pó na kolukaluka na ngáí ya terén, naponákí bangulupa mínei ya bato epái
wápi nakozwela bipésami :
a) Balobi-Lingála
Bandá sánzá ya mínei ya mobú 2008 tíí sánzá ya libwá ya mobú 2011, nayókí
pé natúní balobi-Lingála ebélé ya engumba Kinshasa makambo ebelé pó na kofándisa
elimboli na ngáí. Nazalákí koyóka bato na bataksí-bísi, na babalabála, na bawenze, na
baTV, na baradio, na babár pé na káti ya bandáku na bangó. Esíká nyónso ezalákí pó
na ngáí okazyón ya kolandela elobeli ya bato ya mangála.
Nasálélí pé mikandá ndéngé na ndéngé óyo bakomá na Lingála. Nabéndí pé
makomi ebelé ya Lingála óyo balobi-Lingála batíká na internet, ézala lokóla mikandá
tó makakoli na molai-monéne ya pdf, ézala na ndéngé ya masoló na baforum pé
bibóngá ya bomoninga (facebook, netlog, …) na molai-monéne94
ya html. Nyónso
wáná, pó na kofándisa kolakisa elongi ya Lingála ndéngé elobamaka na mói ya leló.
b) Balakisi ya bitéyelo elandaka letá té95
.
94
molaí-monéne = format
95 mangómbá ya letá té = organisation non-gouvernementale
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
90
Nakútánákí na balakisi 104 ya bitéyelo óyo elandaka letá té. Ezalákí na
mayángani-masoló96
mítáno óyo nasálísákí na óyo etálí koyékola na Lingála.
Nalekisákí tángo na ngáí míngi na lisangá CDFD (Centre Dorcas Femmes pé
développement). Yangó ezalí lingómbá ya guvernemá té, efándísámí na engumba
Kinshasa, na kartié ya Kingasani ya súka na Commune ya Kimbanseke. Bazalí na
etéyelo ya kotonga bilambá. Bato bakendeke koyékola kúná, ezalaka míngimíngi
bilengé-bási óyo bakátákí kelási pé bakómí na bamvúla óyo, mayéle ya kozónga lisúsu
na kelási ezalí té. Lokóla bazalí na pósá ya koyéba mosálá pó na kobíkela, bákendeke
kolanda matéya ya kotonga bilambá. Ezwaka bangó pene na basánzá motóbá pó
báyéba kotonga pé sánzá mísáto ya koyékola na mosálá97
. Na matéya na bangó, bosáli-
sóló (pratíki) elekaka elimboli (teorí) na míngi98
. Matéya nyónso epésamaka na
Lingála. Lokóla bayékoli bazalákí na mwá mikakatano pó na kozwa pé kokoma
bamezír, bakótísá pé matéya ya koyéba kotánga, kokoma, kozwa bamezír pé
kokalikilé.
Na boyókani ná Mabiki asbl, lingómbá óyo nakambaka, babimísákí mikandá
mítáno ya kelási na Lingála. Natálákí misálá ya CDFD na bokébi, tángo bazalákí nánu
na babúku ya kotángisela té. Nayákí pé kotála tángo bakomí ná babúku ya kotángisela.
Na katikáti na yangó, natálákí pé ndéngé basálákí pó na kokoma babúku yangó.
Kotála na bokébi esáleli pé etángiseli ya balakisi ya CDFD esungákí ngáí na koyéba
ndéngé níni Lingála, atá ko mikandá ya kelási ezalí té, ndéngé níni balakisi
basedebruyaka pé ndéngé níni ya kosála pó na kokoma babúku ya kotángisela pé
ndéngé níni bato bakokí komesana na kotánga Lingála.
c) Bitéyelo elandaka letá
Nakútánákí pé ná balakisi ya bakelási óyo elandaka mwángo ya letá, ézala ya
bitéyelo ya ebandeli, ézala ya bitéyelo ya katikáti, ézala ya bitéyelo ya likoló. Kasi,
nafándísákí penzá boluki na ngáí epái ya balakisi ya shimí ya bitéyelo ya katikáti.
Na bitéyelo míngi óyo elandaka letá, batángisaka na Français pé bapekisaka na
balakisi pé bayékoli koloba na Lingála. Yangó wáná, pó na kozwa bipésami ya
malongá, naponákí kosolola ná balakisi na ndéngé ya mitúná pé biyano pó na kokoka
kozwa maloba na bangó na Lingála. Atá ko bóngó, nakéndékí kolanda mwá matéya na
bakelási. Bipésami óyo nazwákí na nzelá wáná, esungákí ngáí pó na kolakisa ndéngé
etongeli masakola ya Lingála ekótaka na etongeli masakola ya Français ya balakisi pé
96
mayángani-masoló = conférence-débat
97 koyékola na mosálá = stage
98 bosáli-sóló ; pratíki = pratique / elimboli ; teorí = théorie
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
91
bayékoli. Nabéngísákí pé bamayángani-masoló mísáto. Ya libosó, esálámákí na
departement ya shimí ya Boboongó ya Kinshasa na na sánzá ya zomi na mókó (sánzá
zómi na mókó) 2008. Kúná nalakísákí bangó misálá nasálákí pó na kobimisa etanda
ebandelaka ya bibúki ya shimí99
.
Balakisi bapésákí makanisi na bangó, ézala na óyo etálí bakómbó ya bibúki,
ézala na óyo etálí bisálameli pé makambo eyáka. Na sima ya koyángana yangó pé na
sima ya masoló ya mókó na mókó ya eténi ya libosó, nabimísákí etanda ebandelaka ya
bibúki ya kemi pé natíndákí bato bákende kotéka yangó na bitéyelo. Mosálá wáná
epésákí ngáí nzelá ya koyéba ndéngé níni bakambi ya bitéyelo, balakisi pé bayékoli
bazwélákí makambo, tángo bamónákí Lingála na búku ya kelási. Nakóbákí na masoló
ya mókó na mókó pé, na sánzá ya mwambe (août) 2010, nabéngísákí mayángani-
masoló ya míbalé na CDFD epái wápi, nasolólákí káka ná balakisi ya shimí ya
bitéyelo ya katikáti. Etálákí bóngó etángiseli ya shimí na ndéngé ya misálá ya mabóko
na Kinshasa. Balakisi bapésákí makanisi na bangó na óyo etálí bibéngeli ya shimí óyo
ezalí na Etanda ebandelaka pé mayébi óyo ezalí na mwángo ya letá kasi ezángákí na
etanda yangó. Batolí ya balakisi epésákí ngáí nzelá ya kobongisa mosálá yangó.
Etanda ya mísáto ebímákí na 2012 pé nalakísákí yangó na balakisi na mayangani-
masoló ya mísáto óyo esálámákí na sánzá ya libwá ya 2012.
Ézala na tángo ya masoló ya moto na moto, ézala na mayangani, nazalákí
kopésa bangó pé etúno100
pó na koyéba sókí bibéngeli ya shimí óyo nabimísí na
Lingála, bandímí yangó tó bandimí yangó té.
d) Masoló ná bato ya lengwisitíki pé bakeli-bibéngeli na Afrika
Nasololákí na baluki 15 ya Kongo ya Demokrasí pé 53 ya Bikólo ndéngé na
ndéngé ya Afrika. Ezalí bóngó baluki óyo balandaka makambo ya minoko ya
kotángisa tó pé makambo ya bobéngeli. Nasálákí mosálá yangó tángo nazalákí
kokende Kinshasa, tó pé, na bamayángani ya boluki101
epái wápi nabéngísámákí pó na
koloba102
. Nakenékí bóngó na mayángani libwá :
1) na Suede (Stockholm pé Göteborg na sánzá-libwá 2010),
2) na Afrika ya ngelé (Pretoria, sánzá-zómi-na-mókó 2010) ;
3) na France (Nantes na sánzá-motóbá 2011 ; Angers na sánzá-mísáto 2012),
99
etanda ebandelaka ya bibúki ya shimí = tableau périodique des éléments chimiques
100 etúno = questionnaire
101 mayángani ya boluki = colloque scientifique
102 pó na koyéba mitó ya makasa óyo natángákí na bacolloque yangó, tángá na
molongó ya mikandá óyo natángákí. Ezalí na súka ya boyékoli óyo.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
92
4) na USA (Maryland, sánzá-motóbá 2011 ; na New Orleans sánzá-mísáto 2012) ;
5) na Namibí (Windhoek) na na sánzá-sambo 2010
6) na Hollande (na Leiden sánzá-mwambe 2011 pé sánzá-mwambe 2012).
Na mitúná na ngáí, nazalákí koluka koyéba ndéngé níni baluki yangó,
bazwelaka likambo monoko ya kotángisela. Nazalákí pé koluka koyéba, ndéngé
makambo elekanaka na bambóka na bangó.
3.1.3. MAYÉLE YA KOKONGOLELA BIPÉSAMI
Pó na kokongola bipésami epái ya bangulupa óyo naútí kotánga, nasálélákí
banzelá óyo :
Botáli na bokébi103
Mitúna pé biyano
Etúno
Mayángani-masoló
Makomi, maloba pé bilílí
Na banzelá óyo nyónso mítáno, nazalákí kolandela na bokébi nyónso, makambo
óyo : mitúya, balángi, mamekeli, biútá-likelelo pé biútá-kómbó. Nazalákí pé kotála
esakoleli. Naponí kolandela makambo óyo pó na yangó ekopésa ngái nzelá ya
koyékola bobéngeli na Lingála pé ndéngé ya koyébanisa yangó epái ya balobi-Lingála.
a) Batúnituni
Pó na kokútana na balakisi, nazalákí na ekípi ya batúnituni 14. Nazalákí
koléngela elongó na bakambi ya CDFD pé ya Mabiki, mbélá. Pé batúnituni bazalákí
kokende kotíka bambélá yangó, kotéka mikandá, tó pé, kokende kokútana na bakambi
ya bakomíni pé ministere pó na kozwa basitatisítíki pé basango mosúsu óyo nazalákí
na yangó boséngá. Batúnituni bazalákí pé kokende na bitéyelo pó na kotéka bitanda
ebandelaka pé kotála na bokébi ndéngé níni bakambi ya bitéyelo bazalákí kozwela
makambo tángo bazaláklí komóna Lingála na búku ekomámí pó na kelási. Nazalákí
kopona batúnituni yangó pó na makási na bangó na kotéka. Ezalákí té pó na boyébi na
bangó ya makambo ya kotéya. Kasi, nazalákí kotíéla bangó mibéko polélé pó na kotála
na bokébi. Na boye, nazalákí kozwa bipésami na ndéngé ya alimá.
103
botáli na bokébi = observation ; mitúna pé biyano = interview ; etúno =
questionnaire ; mayángani-masoló = conférence-débat ; makomi, maloba pé bilílí = les
documents écrits, oraux et visuels ;
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
93
b) Botáli na bokébi
Nazalákí kotála na bokébi pó na kokoka kolakisa na bozindó ndéngé makambo
ezalí koleka pé ndéngé níni bato bazalí kosálela Lingála.
CDFD
Nazalákí kokende na tóngó na centre kolanda na bokébi ndéngé matéya ezalákí
kopésama. Ezalákí pási té pó na ngáí pó, bakelási ya CDFD ezalí na baporte minéne pé
ya polélé. Na boye, nazalákí kofánda na libándá pé nazalákí koderanger bangó té.
Bazalákí pé koyéba té, ke, nazalákí kotála bangó. Nazalákí koyóka makambo molakisi
azalákí koloba pé biyano bayékoli bazalákí kozóngisa. Mbala mosúsu, molakisi
azalákí koyéba ke nazalákí kokipé misálá na bangó pó nazalákí kopésa yé ezwa-
maloba104
pó na kozwa matéya azalákí kopésa. Tángo ya bosáli-sóló, bazalákí kokáta
bilambá na bangó na verandá na libándá, tó, na salle ya monéne epái wápi bato misúsu
pé bazalákí kofánda atá bazalí bayékoli té. Na boye, nazalákí kofánda na esíká yangó
pé kolandela na masoló na bangó na óyo etálí kotonga. Ndéngé bazalákí kotúna
balakisi mitúná pé ndéngé balakisi bazalakí kozóngisela bangó biyano pé ndéngé
bazalákí kosolola bangó na bangó. Nazalákí na kayé pé nazalákí kokoma makambo
óyo nazalákí kotála na bokébi. Mamá molakisi azalákí koleka esíká ya mwána mókó
mókó pó na kolakisa yé ndéngé ya kosála. Bayékoli pé bazalákí kobéngabénga yé
tángó bazalákí kokútana na mikakatano pé bazalákí na boséngá ya ndimbola. Nazalákí
kolanda tángo nyónso bosololani káti na molakisi pé bayékoli.
Garaj ya mítuka
Nalandákí mikolo minei mosálá na garaj Nzau na kartié 7 na N'Djili pé mikolo
míbalé na garaj chez Maître na komíni ya Kasa-Vubu. Motéyi azalákí kolimbolela na
bayékoli, na Lingála, likambo azalákí kosála. Na sima, azalákí kotíkela bayékoli
bámeka óyo yé aútákí kosála. Mbala mosúsu azalákí káka kolimbola pé atíkí moyékoli
ámeka. Bayékoli bazalákí kotúna mitúna tó pé kopésa makanisi pé motéyi azalákí
koyanola bangó.
Ngáí nazalákí kokende kotíka moto óyo azalákí na mótuka ya kobóngisa. Na
boye, bazalákí kopésa bísó kíti pé nazalákí kofánda na mwá bamétre moké na esíká
bazalákí kobongisa mótuka. Bagaraj óyo míbalé ezalí bagaraj ya libándá. Bandimákí
násálela ezwa-maloba káka mbala mókó pó ezalákí lokóla teorí (elimboli) pé nazalákí
penzá na pósá ya kotía maloba yangó na makomi na ndéngé penzá ya síkísíkí. Na 104
ezwa-maloba = dictaphone
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
94
batángo misúsu, bazalákí kobóya. Bazalákí kobóya pó, lokóla ezalákí esíká ya bato
ebelé, bazalákí kosolola káka makambo ya mekaníki té. Bakliyán bazalákí kosolola na
bamekasyén, bamekanisyén bazalákí pé kosolola na bato mosúsu ya kartié. Na boye,
masoló ezalákí ya ndéngé na ndéngé, politíki, vie privé, pé bóngó na bóngó. Yangó
wáná, bankóló bagaraj balingákí té názwa masoló yangó na ezwa-maloba. Nazalákí
káka kokoma masakola pé ezalela ya bato.
Bitéyelo elandaka mwángo ya letá
Nalandákí matéya mikolo mítáno na bitéyelo mítáno na Kinshasa. Lokóla na
bitéyelo ebelé epékisaka na bayékoli pé balakisi kosálela Lingála na káti ya etéyelo,
balakisi bazalákí koloba tángo míngi na Français. Atá ko bóngó ezalákí kokóma pé
báloba na Lingála. Ezalákí míngimíngi pó na kobandela kolimbola matéya sókí
molakisi amóní ke, bayékoli basímbí tína té. Bipésami óyo nazwákí, ezalákí kolakisa
míngi elongi ya Français óyo ezalákí kolobama, koleka elongi ya Lingála. Kasi ezalí
na motúya na boyékoli na bísó pó, ezalákí komónisa bóníbóní, esakoleli bazalákí
kosálela na tángo ya koloba Français, ezalákí míngimíngi ndé esakoleli ya Lingála.
Ezalákí penzá té esakoleli ya Français óyo endimámá lokóla Français ya malongá.
Balobi bazalákí kosálela bibéngi óyo ezalí kokokana ná bibéngi ya Lingála na esíká
básálela bibéngi óyo esengélí kolobama na Français, kolandana na makambo bazalákí
koloba. Yangó ndé babéngaka Français de Kinshasa tó Français ya Kinshasa (Sesep
1982, Edema 2006). Bipésami óyo ekozala na litómbá na bolakisi ndéngé minoko
míbalé óyo, ekútanaka pé ebóngolanaka.
Lokóla emónísámákí polélé ke, ezalákí pási pó na kozwa maloba ya Lingála na
káti ya bakelási, nazalákí káka kotelema na libándá ya bitéyelo pé koyóka bayékoli
kosolola káti na bangó, ézala libosó bákóta na etéyelo tó pé na bobimi na bangó na
etéyelo. Nazalákí na kayé na ngáí. Nazalákí kozwáká makanisi na óyo etálí Lingála
éngébéné na makonzi mítáno óyo nazalákí kolandela.
Na engumba
Na engumba (na bandáko, mítuka, babalabála, bazando, …), nazalákí tángo
nyónso ná kayé epái wápi nazalákí kokoma maloba bato bazalákí koloba pé baremarke
misúsu óyo ekokákí kozala na tína pó na ngáí.
c) Mitúná pé biyano
Na nzelá ya mitúná pé biyano, nazalákí koluka kokongola basango ya elobeli ya
balakisi pé makanisi na bangó na óyo etálí etángiseli pé esáleli Lingála. Nazalákí pé
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
95
kotála ndéngé níni bazalákí kosálela bibéngeli ya mosálá. Ezalákí mitúná ya polélé pó
na kopésa balakisi nzelá ya kokóta na bozindó ya makambo. Na boye, nazalákí na
bipésami ebelé, ézala ya makanisi na bangó, ézala ya elobeli na bangó ya Lingála.
Nazalákí na ezwa-maloba óyo nazalákí kosálela sókí molakisi andimí násálela
yangó. Tángo nakozónga epái na ngáí, nazalákí kotía yangó na makomi. Sókí aboyí,
nazalákí kokoma makambo ye azalákí koloba mbala-mókó. Malámu ya ezwa-maloba,
ezalí pó nazalákí kozwa penzá maloba nyónso, kokoka kokoma mobimba ya maloba
ya molobi pé na síkísíkí. Na boye, epésákí ngáí bipésami ebelé.
d) Bitúno
Etúno ezalí molongó ya mitúna ya póna-mókó, tó pé, póna-ya-malámú. Pó na
boyékoli óyo, bitúno mísáto epésámákí na balakisi, ézala na súka ya mayángani-
masoló, ézala na masoló ná moto na moto. Etúno ya libosó, pó na balakisi nyónso,
ezalákí pó na koyéba sókí basálelaka Lingála na kelási, tó pé, basálelaka yangó té.
Etúno ya míbalé ezalákí pó na balakisi ya shimí na bitéyelo ya katikáti. Ezalákí pó na
komóna sókí balakisi bakondima tó bakobóya bibéngeli óyo nakelákí. Nazalákí pé
kotála, na nzelá ya etúno yangó, sókí balakisi bazalákí kosimba tína ya bibéngeli
yangó útá na boyébi na bangó ya Lingála. Etúno ya mísáto ezalákí pó na kobimisa
balakisi ya shimí, bibéngeli ya nzebi pé mayéboli ya mamanyoli na Lingála. Natié
bitúno nyónso mísáto na súka ya búku óyo, na ebakisami 1.
e) Mayángani-masoló
Naléngélákí mabóké míbalé ya bamayángani-masoló : libóké ya libosó ezalákí
ya balakisi ya bitéyelo elandaka letá té. Na libóké óyo, nakútánákí na masoló na
21/08/2010 pé naléngélákí mayángani mínei na sánzá ya mísáto ya mobú 2011
nabadistríki minei ya engumba Kinshasa. Libóké ya míbalé ezalákí ya balakisi ya
shimí ya bitéyelo elandaka letá. Na libóké óyo nakútánákí na bangó mayángani mísáto.
Ya libosó na mwá 12/11/2008, mwá 28/08/2010 pé 02/09/2012.
Mayángani-masoló ná bayékolisi105
ya bitéyelo elandaka letá té
Mangómbá ya guvernemá té, óyo ekipaka kotángisa bato misálá ya mabóko,
ezalí ebelé na Kinshasa. Yangó eyángelamaka na ministere óyo etálaka makambo ya
bomoi ya bato na mbóka (ministere ya affaires sociales). Ezalí pási koyéba motúya na
bangó. Pó na yangó, tokendékí na babiró ya bakomíni nyónso 24 ya engumba
105
moyékolisi = formateur
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
96
Kinshasa. Kúná, bazalaka na mosóko106
óyo babéngaka service de développement
communautaire (mosóko ya ntómbwáná ya lisangá). Bangó ndé batálaka makambo ya
mangómbá ya guvernemá té na komíni. Toyébísákí bangó ke, tozalí koléngela
mayángani-masoló na bamasangá yangó. Bapésákí bísó bakómbó pé bisíká bamasangá
yangó efándísámí. Na boye, natíndélákí bangó mbélá pó báya na koyangana ná bísó.
Kinshasa ekabwáná na badistríki minei : Tshangu, Mont-Amba, Funa pé
Lukunga. Lokóla Kinshasa ezalí monéne, naléngélákí mayángani minei, kolandana na
badistríki óyo. Masoló ezalákí : Ndéngé ya sika ya koyékolisa misála ya mabóko.
Nayambákí bóngó masangá 104.
Mayángani yangó ezalákí kosálama mobimba na Lingála. Bandembé na yangó
ezalákí óyo :
a) kolakisa ndéngé níni bayékolisi basálaka pó na kotángisa na Lingála, atá ko,
bazángá masungi ya etángiseli óyo ekomámá na Lingála.
b) koluka koyéba elobeli ya Lingála óyo basálelaka.
c) koyéba níni pé ndéngé níni masungi ekomámí na Lingála esengélí ézala.
Elingí koloba :
1) makambo níni bakosepela ézala na káti ya masungi yangó,
2) masungi yangó émónana na ndéngé níni na mísó ya motángi.
3) masungi yangó esengélí kosálela elobeli níni pé bibéngeli na
monoko níni?
Bamayángani ezalákí kotámbusama na bakambi ya baLGT107
Mabiki pé CDFD.
Na sima ya kolakisa mikandá mítáno óyo baútákí kobimisa, bazalákí kolimbola
mokáno na bangó ya kokoma yangó na Lingála. Na sima na yangó, masoló ezalákí
kolanda. Na masoló yangó, bayékolisi bazalákí kopésa makanisi na bangó, ézala pó na
kondima makambo ekomámákí na mikandá, ézala kopésa ndéngé ya kobongisa yangó.
Bazalákí pé koloba mikakatano óyo bakútanaka na yangó na mosálá na bangó ya
mokolo na mokolo. Bazalákí kolobela míngi likambo etálí monoko ya kotángisela, tó
pé, bozángi mikandá ekomámá na Lingála.
Mayángani yangó ezalákí koúmela pene na bangonga mísáto. Masoló ezalákí
kozwama na ezwa-maloba. Na boye, nazalákí na makokí kotía yangó na makomi, tó
pé, ya koyóka yangó mbala míngi. Ezalákí pé kopésa nzelá ya kobongisa mabúngá óyo
ezalákí na mikandá, éngébéné na makanisi ya bayékolisi. Mayangani yangó ndé
ememí ke Mabiki ábimisa mokandá na kómbó mibéko ya nzelá. Yangó ebimákí na
sánzá ya libwá ya 2012.
106
mosóko = service 107
LGT : Lingómbá ya guvernemá té (ONG).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
97
Mayángani-masoló ná balakisi ya shimí
Naléngélákí bamayángani-masoló mísáto, epái wápi, nasangísákí balakisi ya
shimí. Koyángana ya libosó esálámákí na Boboongó ya Kinshasa na mwa 12 sánzá
zómi na mókó 2008. Koyángana yangó esangísákí balakisi ya shimí ya bitéyelo ya
katikáti pé ya bitéyelo ya likoló. Kúná, nalakísákí misálá na ngáí ya etanda ebandelaka
ya bibúki ya shimí. Tína ya bokútani yangó ezalákí pó na kotála bomókó, na ndelo ya
epistemolojí, káti na ndimbola ya limanyoli pé kómbó ya ebúki, kómbó ya ekómisami,
tó pé, kómbó ya bisálameli óyo eponámákí. Ezalákí na bakómbó misúsu óyo nazwákí
na bagó ya Lingála ya Kawata (2003). Yangó ezalí bakómbó óyo moto ya shimí mókó
ya Kongó, na kómbó ya Papi Diambu Diambu, asálákí. Ngáí nakóbákí mosálá yangó.
Na koyángana wáná, nakabólélákí molakisi mókó mókó etanda yangó. Na sima
na yangó, nalobélákí bangó tína níni nazalí koluka kotángisa shimí na Lingála.
Nazalákí pé kosénga na bangó bápésa ngáí makanisi na bangó, ézala na bakómbó óyo
ezalí na etanda, ézala makanisi na bangó na óyo etálí kotángisa shimí na Lingála.
Nakipákí makanisi na bangó pé nakótísákí yangó na etanda ebandelaka óyo ebimákí
bóngó na 2009 pé etíndámákí na bitéyelo ya Kinshasa.
Koyángana ya míbalé pé ya mísáto, nasálákí yangó na komíni ya Kimbanseke
na kartié Kingasani, na lopángo ya etéyelo ya CDFD. Ya míbalé ezalákí na sánzá ya
mwambe 2010 pé koyángana ya mísáto elekákí na sánzá-libwá 2012. Kúná,
nayángánísákí balakisi ya shimí, káka ya bitéyelo ya katikáti. Yangó ezalákí pó na
kosolola na óyo etálí :
a) ndéngé bayambélákí etanda ebandelaka na bitéyelo na bangó,
b) ndéngé níni ya kotángisa shimí pó bayékoli bákoka kosálela yangó lokóla
mosálá ya mabóko na súka ya etéyelo ya katikáti
c) ndéngé níni basálelaka Lingála tángo batángisaka.
Bazalákí kopésa makanisi ya sika, ézala na ndéngé ya kobénga mamanyoli ya
shimí, ézala níni esengélí komónisama na káti ya etanda yangó. Motíndo ya súka ya
etanda yangó ebimákí na sánzá-libwá ya 2012 pé balakisi ebelé bandimákí yangó pé
bakómá kosálela yangó.
Na súka ya mayángani nyónso, nazalákí kozángisa té kopésa bangó lokásá ya
etúno pó na koyanola. Na mayángani ya 2008, ezalákí bóngó etuno n°1, mayángani ya
2010, ekómákí ngala ya etúno n° 2, pé, nasúkisákí na etúno n° 3 na mayángani ya
2012.
a) Makomi, maloba pé bilílí
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
98
Nakelákí lisangá-maloba108
óyo esungákí ngáí pó na kososola Lingála ya
Kinshasa, na bozwáká, na ezwa-maloba, maloba ya bato óyo nazalákí kosolola na
bangó. Na tembe té, nazalákí koboma makambo ya víprivé na bangó pé kotíkala káka
na makambo óyo mosololani andimákí nábátela. Nazwákí pé maloba ebelé na TV,
míngimíngi na babomemi-sango109
ya Journal télévisé na Lingála Facile. Ezalí bóngó
pó, na journal yangó, batúnaka bato ya balabála mitúna. Na boye, ezalí liziba monéne
pó na elobeli ya Lingála ya Kinshasa na mói ya leló. Lokóla ezalí na baslogan na
bangó óyo eséngamaka ke moto azalí koloba, áloba yangó na ebandeli tó na súka ya
maloba na yé, nazalákí kokéba pó na kolongola baslogan ya yangó, pé, kotíka yangó
káka mbala mókó pó na kobóya kokótisa libúngá na mobimba ya ebimeli ya maloba.
Nazwákí pé bilílí ya mayángani, tó pé, ya matéya na CDFD.
Nasálélí mikandá míngi óyo ekomámá na Lingála pó na kobimisa elongi ya
Lingála ndéngé ekomamaka na mói ya leló. Mikandá yangó pé esungí ngáí pó na
kopésa makanisi, na óyo etálí ndéngé ya koloba pé kokoma Lingána na bitéyelo.
Mopiko ya libosó ya mikandá yangó, ezalí mikandá ya bandáko ya Nzambe :
1. Bible ya Bamisioni pé Bakatoliko, lisangá, óyo ebimákí na 2004
2. Biblia ya Batatoli ya Yehova óyo nazwákí na internet.
3. Nasálélákí pé eténi ya Korani. Yangó pé nazwákí yangó na internet.
Malámu ya mikandá óyo mísáto ezalí boye : mikandá yangó ekomámí na
lisangá ya balobi-Lingála ya biyamba yangó. Kolandana na ndéngé babóngoli-
mikandá óyo bakomákí na ebandeli ya mikandá na bangó, bafándákí ngulupa, pé,
bakánákí ndéngé níni ya kokoma na Lingála ya leló pó, bandimi na bangó ya bato ya
mangála, bázala na pási té ya kotánga makomi yangó. Na boye, ezalí makomi óyo
balobi-Lingála ebelé basolólélákí yangó. Litómbá ya míbalé ya mikandá óyo, etálí
maloba ya Lingála óyo ebimí na nzelá ya mosálá yangó. Makomi óyo, ebimísí biútá-
likelelo ebelé. Biútá-likelelo yangó esúngákí ngáí pó na kofándisa mibéko ya boyókani
káti na bibakami ya Lingála pé tína-maloba óyo bibakami yangó ememaka.
Maloba óyo bato bazalákí koloba, ebimisákí biútá-likelelo míngi té. Na boye,
esungákí ngáí míngi té na bososoli mabókani ebandi-esuki. Babible óyo míbalé, atá kó
ezalí koloba makambo míngi ekokáná, na óyo etálí bibéngi (ebéngo) pé esakoleli, ezalí
mikandá míbalé ekesáná. Pó na kosúkisa, baBible óyo míbalé esungí ngáí pó na
kopésa makanisi na óyo etálí kotía manzáka pó na bikango ya mingóngó likoló tó
mingóngó na sé.
Nasálélí pé mikandá misúsu bakomá, ndakisa, mikandá ya masoló, mikandá ya
kelási, tó pé, mikandá ya makanisi. Ezalí bóngó mikandá óyo ebimá na CELTA, na
Mabiki, pé bibimiselo misúsu. Esálí bóngó mikandá 23. Kolongola mikandá óyo,
108
lisangá-maloba = corpus 109
bomemi-sangao = reportage
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
99
nabéndí pé na internet mikanda na molaí-monéne ya PDF. Ezalí bóngó bafishié 117.
Nasangísí yangó esíká mókó pé epésí batoken pene na 1.028.000 na ndéngé ya
esálisela Unitex. Makomi yangó pé esungí na mosála óyo ya kofándisa bondeko káti
na bibakami pé batína-maloba óyo bibakami yangó ebimisaka na Lingála. Molongó ya
mikandá yangó etíámí na súka ya boyékoli óyo.
Makomi misúsu ezalí makomi óyo ya internet (html). Yangó nazwí yangó na
bibóngá ya internet epái wápi bato ya mangála basololaka. Ezalí bóngó baforum ya
Congomikili, mbókamosíka, congo2000 pé bibóngá misúsu. Yangó epésí ngái pé
basango ya koyéba ndéngé níni bato ya mangála bakomaka Lingála, ézala na óyo etálí
bileli-lipása, kosálela /u/ na esíká ya /o/, mitúya, balángi, mamekeli tó pé biútá-
likelelo. Kasi epésí ngáí té, sango na óyo etálí esáleli manzáka pó na mingóngó likoló
tó mingóngó na sé. Yangó ezalí pó bibétami ya bankomá yangó ezalaka té na
ekembé110
. Ekosénga na moto koyéba ke esengélí kokende koluka yangó na mésá ya
bilembo.
3.1.4. BOZWI BAESHANTIYÓN
Baeshantiyón óyo nasálélí, ezalí kopésa ngáí nzelá ya kososola pé kobimisa
bandimbola elongobání.
Matéya óyo nazwí epái ya balobi-Lingála óyo nakútání na bangó, ezalí kopésa
ngáí nzelá ya koloba makambo yangó pó na balobi-Lingála ya Kinshasa
mobimba. Nalobí bóngó pó, natálí bizaleli yangó tángo molaí (kobanda 2008 tíí
2012), na bisíká ndéngé na ndéngé ya Kinshasa, ézala bisíka ya libándá ya bato
nyónso, tó pé, na bisíká ya mísálá ya bato moké. Néti bazándo, babalabála,
bamítuka ememaka bato nyónso, babiró ya baministre, bandáko ya Nzambe,
mapitálo, bamayángani, … Balobi yangó bazalákí ya motíndo na motíndo,
kolongwa na bato batángá míngi tíí na bato batángá moké, tó pé, batángá té.
Pó na kobimisa elongi ya Lingála óyo balakisi ya Kinshasa basálelaka, nakipákí
makonzi míbalé. Ya libosó, ezalí ndéngé elobeli yangó ezalí kobandelama na
monoko ya balakisi nyónsoe. Ya míbalé ezalí ke, balakisi yangó baútákí na
bisíká ndéngé na ndéngé óyo ekangí etando mobimba ya engumba Kinshasa.
Yangó wáná namóní ke, nazalí na makokí ya koloba sókí, Lingála níni balakisi
ya engumba Kinshasa basálelaka.
110
ekembé = clavier ; nkomá = caractère (signe en informatique)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
100
Baeshantiyón na ngáí, na óyo etálí maloba ya Lingála, epésí ngáí pé makokí ya
koloba ke, bobéndisi pé botongi ekokí kokela bibéngeli ya sika, na ndéngé
nalakísí na boyékoli óyo. Bibéngeli ya shimí eútí na mokandá ya shimí óyo
nakomákí na Lingála pé na babúku ya Mukinayi. Bó moto ya mangála pé moto
ya shimí, nakokákí komóna sókí makomi yangó ezalí na molongó tó ezalí na
molongó té. Na sima ya mosálá ya kokoma-kokela, nalakísákí bibéngeli yangó
na balakisi 58 ya shimí ya katikáti na nzelá ya etúno. Biyano na bangó esungákí
ngáí pó na kobongisa bibéngeli yangó.
Pó na koyébanisa bibéngeli óyo nabimísí, nzelá óyo napésí áwa ezalí penzá
nzelá óyo bato mosúsu bakokí pé kosálela. Sókí balandí nzelá yangó, bakokóma
na bizwami óyo nabimísí áwa. Leló etanda ebandelaka Français-Lingála ekómí
elóko ya sóló na bitéyelo ya Kinshasa. Na 2009, tobimísákí bitanda yangó
50.000 pé etékámákí na bamvúla mísáto (2009-2010; 2010-2011; 2011-2012).
Ebimisami ya 2012 ebimísámí na makásá 20000 pé 3000 esí ekeí na sánzá ya
libwá 2012. Na motángo óyo, esengélí pé kobakisa óyo nyónso ebimí na
ndéngé ya mayuya pé tozalí na mayéle ya koyéba motúya na yangó té. Esáleli
óyo elandámákí pé pó na kopanza bibéngeli bikelámí sika na makambo ya
kokáta pé kotonga bilambá. Na esíká ya kosúka káka na kokela bibéngo,
kobimisa mikandá ya matéya ezalí nzelá elekí makási pó basáleli bákoka
koyéba bibéngeli yangó. Esengélí pé kokipé makanisi ya balakisi. Bangó bato
bazalí na terén. Yangó ezalí likonzí ya míbalé pó na kopanza sango. Lobóko ya
letá ndé ezalí likonzi ya mísáto pé ya kilo koleka, pó ke likambo yangó ékoma
na ndelo ya monéne koleka.
Atá ko ekéngé ekotínda ngáí násúkisa bizwami na ngáí káka na ndelo ya
makomi ezwámí na lisangá-maloba, kasi, ngáí, bó molobi-Lingála, mwána ya
Kinshasa, motéyi nzebi, motáli etámboli ya Lingála leló bamvúla ebelé,
moyángeli lingómbá óyo ebimisaka mikandá na Lingála, nakokí koloba ke,
míngi óyo ebimí áwa, ezalí kopésa elongi ya Lingála ya Kinshasa pé ndéngé
balobi-monoko bakelaka bibéngeli na monoko yangó. Pé, bobéngeli etósí
etongameli na Lingála éngébéné na bondeko ezalí káti na bibakami pé batína-
maloba. Esáleli óyo ekokí pé kolandelama na bilobeli misúsu ya Lingála
(ndakisa, Lingála lya Makanza), tó, pé, na minoko misúsu, míngimíngi minoko
ya baBantu. Pó na kokóma na mokano óyo, nalakísí na mibóko óyo ekolanda,
ndéngé nazwákí baeshantiyón pó na kokongola bipésami.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
101
a) Balobi-Lingála
Engumba ya Kinshasa ekabwáná na bakomíni 24. Bakomíni yangó esangísámá
na badistríki 4. Distríki ya Tshangu ezalí na bakomíni 5 : N'Djili, Masina,
Kimbanseke, N'Sele pé Maluku. Ezalí na Este ya Kinshasa. Distríki ya Mont-Amba
ezalí na bakomíni 5 : Matete, Limete, Lemba, Ngaba, Kinsenso. Ezalí na katikát, epái
ya Este. Na katikáti, na epái ya weste ezalí bóngó distríki ya Funa. Yangó ezalí na
bakomíni 7 : Kalamu, Kasa-Vubu, Ngiri-ngiri, Bandalungwa, Selembao, Bumbu,
Makala. Bakomíni 7 óyo etíkálí, ezalí distríki ya Lukunga óyo ezalí na weste :
Ngaliema, Kintambo, Lingwala, Kinshasa, Barumbu, Gombe pé Mont-Ngafula.
Basitatisitíki ya letá ezalí kopésa bísó nzelá té ya kokoka koloba, na síkísíkí, na mói ya
leló, lomoto na Kinshasa ezalí na motúya ya bato bóní. Kasi, engébéné na bakomeka
ya likolólikoló, motúya yangó ezalí pene na mifuku libwá (9 millions) ya bato. Atá ko
ekozala pási pó na ngáí, nákoka koloba motúya síkísíkí ya bato óyo nayókákí na ndelo
ya boyékoli óyo, na mikandá na ngáí, nakokísí bato 3022, bakabólámí na badistríki
minei ya engumba Kinshasa ndéngé emónísámí na etanda óyo elandí.
Distríki ya Kinshasa Motúya ya batúnami %
Tshangu 1013 34%
Mont-Amba 782 26%
Funa 804 27%
Lukunga 423 14%
Nyónso 3022 100%
Etanda 3.1. Bokabolami, kolanda jógrafí, ya balobi batúnámákí.
Natángí káka bato óyo nakomákí atá lisakola mókó ya makambo balobákí. Na
motúya óyo ya 3022, natángí bána kelási pé balakisi té.
b) Balakisi ya bitéyelo elandaka letá
Kinshasa ezalí na bitéyelo ya ebandeli 2.820 pé bayékoli 910.466 pé balakisi
25.349. Nzóka ndé, ezalí na bitéyelo ya katikáti 1.689, bayékoli 526.181 pé balakisi
27.436 (Annuaire statistique 2011).
Bitéyelo yangó ekabolámá na ndéngé ekokáná na etando ya engumba Kinshasa.
Míngimíngi, bayékoli balobaka Lingála na bomoi na bangó ya mokolo na mokolo.
Basálelaka Français lokóla monoko ya kotángiselama. Bitéyelo ya bána ya bato ya
mbóngó ezalí míngi té. Totángákí bitéyelo 12 ya ebandeli, 21 ya katikáti. Na bána óyo
ya bato ya mbóngo, míngi balobaka Français na bomoi na bangó ya mokolo na
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
102
mokolo. Ezalí pé na bitéyelo ya bána ya mayéle makási. Kúná, bayékoli bakómaka na
makoki esengélí na Français, atá ko baútaka na bisíká óyo balobaka Lingála na bomoi
ya mokolo na mokolo. Natángákí bitéyelo 18 ya motíndo yangó. Nasálákí kébá ke na
botúnituni na ngáí, nátía ká na ekabolami ya bitéyelo óyo naútí kolimbola áwa. Ézala
na ndéngé ya jografí, ézala na ndéngé ya bozwi ya babóti.
Na óyo etálí baboboongó pé bitéyelo ya likoló, lokóla kokabolama, ézala na
ndéngé ya jografí, ézala na ndéngé ya bozwi, ezalí ya kokana té ndéngé ezalí na
bitéyelo ya sé, naponákí UNIKIN pé UPN, kolandana na kiló na yangó na etandamelo
ya babobóngo na Kinshasa. Kolongola baboboongó óyo míbalé, natúnátúnákí pé na
bitéyelo ya likoló míbalé. Ezalí bóngó, ISTM (etéyelo eyékolisaka bainfirmyé) pé
IFASIC (etéyelo ya bapanzi-sango)111
. Bitéyelo óyo nyónso minei ezalí bitéyelo ya
letá.
Nayákí kofándisa boyékoli na ngáí na balakisi ya shimí ya bitéyelo ya katikáti,
na óyo etálí kolakisama ya bipésami pó na botángisi nzebi na Lingála. Kolandana na
mitúya óyo epésámákí na ministere ya bitéyelo ya ebandeli pé ya katikáti, na óyo etálí
exament ya État ya 2008-2009, na Kinshasa, bitéyelo 665 ya katikáti ezalákí na
mongálá ya biolojí-shimí. Kolandana na basango óyo balakisi bapésí bísó, bitéyelo
míngi ezalaka na balakisi ya shimí míbalé. Kasi balakisi míngi batángisaka na bitéyelo
míbalé. Na boye, nakokí koloba ke, balakisi ya shimí bakokí kozala pene na 665.
Ndéngé emónísámí na etanda óyo elandí, nakútánákí na balakisi 72 ya shimí ya
bitéyelo ya katikáti pé balakisi 18 ya UNIKIN pé UPN. Kolongola balakisi óyo ya
shimí, nakútánákí pé ná balakisi 23 ya bitéyelo ya ebandeli, 17 ya bitéyelo ya katikáti
pé 14 ya bitéyelo ya likoló.
Ndelo ya etéyelo Ebandeli Katikáti Likoló Nyónso
Motángo ya balakisi
nasolólí na bangó
23 89 32 144
Motángo ya balakisi ya
shimí
- 72 18 81
Etanda 3.2. Bokabolami, kolanda ndelo ya etéyelo, ya balakisi batúnámákí.
111
Boboongó ya Kinshasa = Université de Kinshasa (UNIKIN) ; Boboongó ya Botéyi
na ndelo ya Ekólo = Université pédagogique Nationale (UPN) ; Etéyelo ya Likoló ya
baTekiníki ya boSálisi maKono = Institut Supérieur des Techniques Médicales (ISTM)
; Etéyelo ya boboongó ya Nzebi ya basango pé ya bosololani = Institut Facultaire ya
Sciences de l'Information et de la Communication (IFASIC)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
103
c) Balakisi ya bitéyelo elandaka letá té
Kolandana na mitúya óyo nazwákí na bakomíni 24 ya engumba Kinshasa,
masangá ya guvernema té, óyo epésaka matéya ya misálá ya mabóko ezalí 582. Káti
na bangó, míngi esálaka penzá ya sóló té. Batúnituni na ngáí bakútánákí penepene na
masangá 236 pé masangá 104 bayákí na mayángani-masoló óyo naléngélákí. Boluki
na ngáí efándélákí penzá bitéyelo mísáto, mókó ya kokáta pé kotonga bilambá, CDFD
pé ya bibongiselo-mítuka112
tó bagaraj míbalé.
d) Makomi, maloba pé bilílí
Kolongola maloba, makomi pé bilílí óyo nazwákí tángo ya kokongola bipésami
na terén, nakongólákí pé makomi ya mikandá tó makakoli. Nasengélákí na yangó pó
na kokokanisa yangó ná makomi óyo nazwákí libosó pé koyéisa bilanga monéne pó na
kokoka kososola biútá-likelelo óyo nakozala na pósá na yangó pó na kobimisa batína-
maloba.
Na mopanzí ya bafishié óyo ya makomi, nakongólákí pé bafishié ya koyóka pé
bavidéo. Esálákí bóngó baér 46.
Na boye, nakokí koloba ke, ezalí lisangá-maloba ya malongá óyo ekopésa ngáí
makokí ya kolandela Lingála elobamaka na Kinshasa pé etongameli ya bibéngeli na
Lingála yangó.
3.2. LISANGÁ-MALOBA EKOMÁMÁ
Bilimboli ebelé elobelaka ndéngé ya kosála, kotanda pé kososola lisangá-
maloba. Nzelá ya kosálela lisangá-maloba pó na makambo na ndéngé ya lengwisitíki
ezalí koluka kokundola níni lisangá-maloba ekokí kolobela bísó na óyo etálí ebéngo113
,
mibéko ya monoko, balokótá, mitáláká, mambí, esákólá, bokeli maloba na monoko
sóngóló, pé bóngó na bóngó.
Pó na kokoma masungi ya etángiseli, lisangá-maloba ezalí pé esáleli likonzí,
ézala pó na kozwa bandakisa, ézala pó na kozwa mayéboli, … Nabanzí ke, ezalela ya
boluki na mói ya leló ekokí kotangama na The Routledge Handbook of Corpus
Linguistics (O’keeffe & McCarthy 2010).
Bokomoli nyónso óyo eútí kosálama na mobóko 3.1. ezalákí ndé kolakisa nzelá
óyo nalandákí pó na kotonga lisangá-maloba na ngáí óyo nakosálela na boyékoli óyo.
112
ebongiselo-mítuka = garage (garaj) 113
ebéngo = lexique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
104
Nakotanda sikóyo makambo ezalí na káti ya lisangá-maloba yangó pé elóko nazalí
koluka na bosáléláká yangó.
3.2.1. MAKAMBO EZALÍ NA KÁTI YA LISANGÁ-MALOBA
Botángi114
na nzelá ya esálisela Unitex emónísí ke, lisangá-maloba óyo ezalí na
masakola 143.323, batoken 5.072.967 pé bikesani 111.975. Lisangá-maloba óyo
ekabwání na masangá-maloba ya miké 8 :
Lisangá-maloba ya moké 1 : Bible ekimeníki
Lisangá-maloba ya moké 2 : Bible ya Batátoli ya Yehova
Lisangá-maloba ya moké 3 : Babúku ekomámá na Lingála
Lisangá-maloba ya moké 4 : makomi pdf ya internet
Lisangá-maloba ya moké 5 : makomi html, baforum ya internet
Lisangá-maloba ya moké 6 : makomi útá na maloba ezal’i na lisangá-maloba ya
koloba
Lisangá-maloba ya moké 7 : makomi ya banzémbo
Lisangá-maloba ya moké 8 : babagó
Babagó míngi ezalí bibéngo Lingála-Français. yangó esung’akí míngi káka pó
na kozwa bibéngeli. Káka bagó ya Kawata (2004) ndé ezalí bagó ya Ling’ala ná
mayéboli pé bandakisa. Mayéboli ya Kawata ezalí na lingála lya Makanza.
3.2.2. LIBONGISI-KOTONGA115
YA MAKAKOLI
Likakoli eyókámí áwa lokóla lisangá ya búku tó ya lisoló mobimba óyo ezwámí
na káti ya lisangá-maloba ya moké sóngóló tó pakala. Makakoli ezalí na libongisi-
kotonga óyo :
1. N°
2. Kómbó ya likakoli
3. Mokolo likakoli yangó ebimákí
4. Mobimba ya makomi
114
token ezalí singa ya nkomá óyo esálisela etángí yangó lokóla liloba sé mókó ;
Ekesani = type (ezalí batoken nyónso óyo ekokáná na lisangá-maloba. Pó na bokulaka
ya lisangá-maloba, ekotángama sé elobami mókó). 115
libongisi-kotonga = architecture
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
105
3.2.3. MOKÁNO YA BOSUKOLI PÉ BOSOSOLI YA KOZÓNGELA
Nakánákí kotíka makomi ya Français óyo ezalí na makomi. Naponákí kosálela
monoko ya Français na esálisela Unitex pó na kozwa ndéngé ya koyéba motúya ya
maloba ya Français na makomi yangó. Yangó ezalí míngi pó na makakoli óyo eútí na
baforum internet. Makakoli misúsu, ezalí mbala míngi kokambika na minoko tó pé
bodéfi ndéngé ekolimbolama na eténi ya míbalé ya boyékoli óyo.
Na súka, nakokánísí lisangá-maloba, nalongólí manzáka ya mingóngó likoló,
nakitánísí ɛ na e pé ɔ na o. Yangó ezalí na nzelá pó, elóko nazalí koluka áwa, ezalí
kokundola bitongá ya bibéngi pé ya esakoleli. Nazalí koyékola loláká té. Ezalí na
bakomi óyo batíaka manzáka, misúsu batíaka té. Kolongola manzáka epésí nzelá ya
kokénga (kovérifier) ke, bitongá ya bibéngi óyo nazalí koluka, ézala na tángo
nakobénda bipésami.
Naponí koyékola esakoleli pé bibéngi ya lisangá-maloba óyo. Makakoli ezalí
lingála lya Makanza pé ya lingála ya Kinshasa. Yangó ezalí na mindóndó té pó, nazalí
koluka kotálisana Mangála óyo míbalé té. Kasi, pó na Lingála lya Makanza, nazalákí
kokénga (kovérifier) sókí bitongá ya bibéngi óyo eponámí, ezalí penzá bakómbó biútá-
likelelo. Pó, ekokí pé kozala elobelami ya likelelo óyo ezalí na ebandi ya likelelo
elongóbání ná ebandi ya kómbó ekonza116
.
Likambo lisalami o miso ma bakonzi.
Ebéngeli lisalami ezalí elobelami ya likelo 3SG:INAN-kosála-PASSIF-PERF1.
Ezalí kómbó té (CL5-kosála-PASSIF-FV). Natíé manzáka té na ndakisa óyo pó na
kolakisa ndéngé ezalí na lisangá-maloba.
3.2.4. FISHIÉ READ ME (KOTÍA BABWÉTA117
)
Na sima natíé babwéta na masangá-maloba ya miké na ndéngé oyo :
<lisangá-maloba>
<lisangá-maloba ya moké>
<kómbó> kómbó ya lisangá-maloba ya moké </kómbó>
<likakoli>
<motó>Motó ya likakoli</motó>
116
kokénga = vérifier ; kómbó biútá-likelelo = nom déverbatif ; elobelami = forme
fléchie ; kómbó ekonza = substantif régent 117
bwéta = balise
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
106
<maloba-káti>
nzóto ya makomi ya likakoli
<mokomi> kómbó ya mokomi pé CV na yé</mokomi>
</maloba-káti>
</likakoli>
</lisangá-maloba ya moké>
</lisangá-maloba>
3.2.5. ETÁLELO
Nafándísí mosálá óyo na likakoli ya Véronique Malaisé & al. (2004) : Repérage
et exploitation d’énoncés définitoires en corpus pour l’aide à la construction
d’ontologie. Boyékoli yangó ememákí etongami ya bonganga : Méthodologie
linguistique et terminologique pour la structuration d’ontologies différentielles à
partir de corpus textuels (Malaisé 2005).
Baboyékoli ebelé na mambí ya NLP (Natural Language Processing) ezalí
kokela bipésa-loléngé ézala ya bibéngi, ézala ya mibéko ya monoko óyo ezalí
kondingisa kokoka kobénda bipésami útá na masangá-maloba. Pó na kokundola
bitongá ya bibéngi pé kobénda bandakisa óyo nasálélí na boyékoli óyo, nasálélákí
bóngó kotokeniza pé boluki bilobami ya molongó (bipésa-loléngé ya bibéngi pé
biyungúlu ya etongameli) óyo ezalí na Unitex (Paumier 2003 : 71-88)118
. Nzelá ya
kobénda yangó elimbólámí na pwén 3.2.7.
3.2.6. ELANDELAMI YA LISANGÁ-MALOBA
Elóko tozalí kolandela na lisangá-maloba óyo ezalí :
kobénda bandakisa ya kolílisa bilimboli ;
kokundola bitongá ya bibéngi pé mayéboli ya maloba ya bitongá yangó ;
kokundola bamayéle ya kokíma bambúlúngano ya etongá (kokundola makokisi,
kopona ya tína-maloba, bobéndisi míbalé tó mísáto elandána.
118
kotokeniza = kotanda na batoken ; elobami ya molongó = expression regulière ;
epésa-loléngé = patron ; epésa-loléngé ya bibéngi = patron lexical ; kiyungúlu ya
etongameli = filtre morphologique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
107
3.2.7. ESÁLELI PÓ NA KOYÉBELA BITONGAMI YA BIBÉNGI PÉ BOMÓNANI-ELONGÓ119
3.2.7.1. BOLANDELI YA KOBANDA
Nafungólí lisangá-maloba ya moké na esálisela Notepad++. Nazwí nyónso pé
nakopié yangó. Nabambí yangó na Open Office. Nabátélí yangó na monéne-molai txt
na unicode. Nakeí na Unitex pé nafungólí fishié óyo naútí kokela. Nandimí ke Unitex
álandela yangó na kobanda. Na boye, na nzelá ya bilakisa, nazwí fishié na ebéndisi
.snt. Nakoleka na kobénda bipésami. Nasálákí etápi óyo ya kolandela ya kobanda pó
na masangá-maloba ya miké nyónso.
3.2.7.2. BOBÉNDI
Nafungólí fishié .snt óyo naútí kokela na etápi óyo elekí.
Na mopiko120
Text, nafiní na locate pattern : kúna, nakomí, ndakisa, singa ya
bankomá óyo : <<^mo.*a$>>.
Ndimbola ya ekomeli :
119
bomónani-elongó = collocation 120
mopiko = rubrique ; singa ya bankomá = chaîne de carctères ; monéne-molai =
format ;
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
108
<< >> : kokoma singa ya bankomá na káti ya bilembo óyo << >>, Unitex
ekokende koluka bimónaneli nyónso óyo ekokání na singa ya bankomá yangó. Na
bokomaka <<mosombi>> na fenétre locate pattern, Unitex ekotanda bimónaneli
nyónso ya liloba mosombi óyo ezwámí na káti ya lisangá-maloba.
Elembo ^ libosó ya singa ya bankomá ekondingisa na Unitex kobóta bibéngeli
nyónso óyo ezalí na káti ya lisangá-maloba pé ebandá na singa ya bankoma óyo ezalí
na sima ya ^. Na boye, na bokomáká epésa-loléngé óyo <<^mo>>, Unitex ekobóta
bibéngeli nyónso óyo ebandá na mo na káti ya lisangá-maloba óyo.
Elembo ya pwén ezalí kolakisa óyo elandí mo.
Elembo * ezalí kolakisa ke, ezalí na singa ya bankoma óyo elandí na sima .
Elembo $ ezalí kolakisa ke liloba esúkí na singa ya bankomá óyo ezalí libosó ya
elembo yangó $. Unitex ekobóta bibéngeli nyónso óyo esúká na singá ya bankomá
et’iamí libosó ya $. Na boye, na bokomáká <<a$>>, Unitex ekobóta bibéngeli nyónso
esúká na a. Tokokí pé kokoma epésa-loléngé óyo ezalí kosangisa baboséngá ebelé.
Ndakisa, na bokomáká <<^mo.*a>> : epésa-loléngé óyo ekotínda Unitex ébimisa
bibéngeli nyónso óyo ezalí na káti ya lisangá-maloba pé ebandá na mo- pé esúká na -a.
Nakokoshé all matches pé index all utterances in text pé natíndi Unitex éluka.
Bizwami ekolakisa motúya ya bimónaneli (matches), pé pursantáj ya bilakisa yangó na
káti ya makomi.
Na sima nakofina na search. Unitex ekolakisa motúya ya bimónaneli ya etongá
yangó na lisangá-maloba.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
109
Nafiní na OK. Linzánzá ya bolongobani ekobima.
Nakopona motúya ya bankomá óyo nalingí émónana na lobóko ya mobáli pé na
lobóko ya mwásí. 40 na lobóko ya mwásí pé 55 na lobóko ya mobáli. Nafiní na build
concordance. Bibéndami etand’amí. Napés’i fishié yangó kómbó pó Unitex epésaka
kómbó té. Sókí otíkí bóngó, tángo okokela fishié mosúsu, ekoya kofina fishié óyo ya
libosó.
Unitex akobíkisa fishié na motáláká óyo eléngélámí pó na yangó. Nakokende
kozwa fishié yangó kúna pó na kososola bimónaneli yangó. Nakotíkala káka na
maloba óyo ezalí biútá-likelelo óyo ebandá na mo pé esúká na a. maloba misúsu óyo
ebandá na mo pé esúká na a, nakobwákisa yangó.
Nakokákí pé kotála mbala-mókó na molongó ya batoken óyo Unitex ebimisaka.
Mabé na yangó ezalí pó, lokóla ezalí na libandá ya lisangá ya makambo, okoyéba té
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
110
sókí ezalí elobelami ya likelelo tó pé ezalí kómbó-eútá-likelelo Nasálákí mosálá yangó
pó na libókani mókó mókó ebandi-súka.
3.3. BOSOSOLI BIPÉSAMI
3.3.1. BOSOSOLI NA NDÉNGÉ YA MALONGÁ121
PÉ NA NDÉNGÉ YA BOEBELÉ
Na boyékoli óyo, míngimíngi, nasosólí bizwami na ndéngé ya koluka koyéba
likambo óyo : na ndéngé níni ekonguyisa Lingála? Nazalákí koluka koyéba : balobi-
Lingála bakokí kosálela maloba óyo ebimísámí pó na kokela bibéngeli ? Bibéngeli
yangó ezalí komatisa Lingála na mísó na bangó mókó bato ya mangála? Na boye,
nasosólí bizwami óyo, éngébéné na bomalongá na yangó pé na boebelé na yangó.
Ndakisa, nasosólí motúya ya balakisi óyo basálelaka Lingála na kelási. Pó na
níni? Ezalí pó na kolakisa ezalela ya digolosiya óyo ezalí na káti ya bakelási. Ezalí pé,
pó na kofándisa mayéle ya koyébanisa masungi ya kotángisela ekomámá na minoko
míbalé. Na boye, bososoli ya boebelé ezalákí na litómbá pó, mayéle yangó ekokipé
sókí, balakisi óyo basálelaka Lingála, bazalí míngi tó bazalí moké. Sókí bazalí moké
koleka, nakozwa mokano ya konguyisa Lingála na ndéngé sóngóló. Sókí bazalí ebelé
koleka, nakozwa pé mokano ya konguyisa Lingála na ndéngé pakala.
Bososoli mosúsu ya boebelé ezalí na óyo etálí maloba ya kodéfa. Míngimíngi
ezalí maloba óyo eútá na Français. Pó nákoka koloba ke, liloba óyo ezalí edéfami, tó
pé, ezalí kokambika bakóde, ekosénga ngáí kokokanisa bambala óyo liloba yangó
ebimí na maloba ya balobi-Lingála, ézala na ebéngeli na yangó ya Lingála, tó pé, na
ebéngeli-ndoyí122
na Français.
Nasálélí pé bososoli ya boebelé pó na kokoka kosolola loléngé óyo bakambi ya
bitéyelo pé balakisi, bazwelákí komóna Lingála na mikandá ya kelási.
Kasi nasosólí na ndéngé ya malongá, pó na kobimisa boyókani óyo ezalí káti na
bibakami pé batína-maloba. Ezalí pó elóko elútí motúya ezalí káka kotála bandimbola
óyo ezalí. Ézala emónaneli na yangó ezalí káka mókó, ézala emónaneli na yangó ezalí
kámá, nakoluka kobimisa mayéboli ya bobéndisi éngébéné na sókí limanyoli yangó
ezalí níni. Epái mosúsu, kososola na ndéngé ya boebelé, epésí ngáí nzelá ya koyéba
sókí, balobi-Lingála basálelaka etongameli sóngóló tó pakala na masoló na bangó ya
mokolo na mokolo pó na kobimisa bibéngeli. Ndakisa, etongameli Mo-MOB-i
121
bomalongá = qualité ; boebelé = quantité
122 ebéngeli-ndoyí = terme équivalent
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
111
(mosáli, motéki, mobóti) ebimisaka bibéngeli ebelé na maloba ya bato ya
mangála, nzókandé, etongameli e-MOB-o (elámbo, ekango,…) ebimisaka maloba
míngi té. Bato basálelaka káka maloba óyo ezalaka. Yangó epésí ngáí nzelá ya kopésa
tolí na bakeli-bibéngeli.
Ndéngé mókó, nasálélí pé bososoli ya malongá na maloba óyo balakisi bazalákí
kobimisa. Nasálákí bóngó pó, ezalákí kozala na bambala míngi, likanisi sóngóló,
ebimí káka epái ya molakisi mókó, kasi, likanisi yangó, ezalí na litómbá monéne.
Ezalákí pé kozala ke, atá likanisi yangó ebimí káka epái ya molakisi mókó, balakisi
mosúsu pé bazalákí na yangó, tó pé, makambo esálamaka bóngó na terén.
3.3.2. ETÁNGELELI123
NA NGÁÍ YA BIZWAMI
Ndéngé natángélélí bizwami óyo nazwí na boyékoli óyo, étálí penzá bonguyisi
ya Lingála. Na boye, nalukákí míngi koyéba, na maloba óyo molakisi alobí, Lingála na
yé ezalí ndéngé níni ? Bibéngeli ya nzebi alobí yangó ndéngé níni ? Nzelá níni alandí
pó áloba Lingála na ndéngé óyo yé alobí ? Asálélí bobéndisi, botongi, bodéfi, ndakisa-
lisapo, maloba ya kigréki ? Pé bóngó na bóngó. Nalukákí koyéba, nzelá óyo nalandí,
ekopésa bibéngeli óyo nakelí ? Nzelá ya koyébanisa bibéngeli ezalí penzá nzelá óyo
elongóbání? Elóko níni epekísí tó etíndí bato bándima bibéngeli nabimísí ?
Na boye, tángo nyónso, namekí kosála makási ke, etángeleli na ngáí ya
bizwami óyo épésa póle na óyo etálí bonguyisi ya Lingála.
123
Etángeleli = interprétation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
112
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
113
SOSIÓLENGWISITÍKI YA LINGÁLA NA
KINSHASA
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
114
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
115
MOKABO 4.
BALOKÓTÁ PÉ MITÁLÁKÁ YA LINGÁLA
4.1. NKÓTÉLÁ
Na mokabo óyo, nalakísí Mangála óyo eyébání na mói ya leló. Ezalí na
Mangála mínei óyo baluki basílá kolimbola na bozindó (Bwantsa 1970, Ndinga Oba
1971, Dzokanga 1979, Mufwene 1981, Bokula 1983 & 1987, Adoua 1984, Sesep
1987, Mbulamoko 1991, Muwoko 1990, Nzanga 1991, Edema 1994 & 2008,
Motingea 2006 & 2010, Bokamba 2008 & 2012, Meeuwis 2010, Sene Mongaba 2010a
& 2012e). Ezalí bóngó :
(1) Lingála lya Mankanza (LM), míngimíngi eyébánákí lokóla Lingála ya
basángo pé bato bazwaka yangó lokóla ndé Lingála ya pímbó tó Lingála óyo esengélí.
Eyamba ya bakatoliko ndé etíá yangó na makomi pé na molongó óyo toyébélí yangó
leló.
(2) Lingála ya míbalé ezalí óyo bakomi babéngaka Current tó pé Spoken
Lingála (CL) na Anglais tó Lingála Courant na Français. Yangó ezalí Lingála óyo
bato ya Mangála, na kala bazaláká kobénga : Lingála ya bamisioni. Bazaláká kobénga
yangó bóngó pó, mikandá ya bamisioni ezaláká kokomama na Lingála yangó. Tokokí
koloba ke, Lingála yangó ezalí Lingála óyo tobéngaka leló, Lingála ya Equateur. Ezalí
Lingála óyo elobamaka na bingumba minéne ya etúká ya Equateur pé na etúka ya
Orientale (ndakisa na Mbandaka, Boéndé, Gemena, Bumba, Kisangani, pé bóngó na
bóngó).
(3) Lingála ya mísáto ezalí Lingála ya Kinshasa (LK), elingí koloba, Lingála
óyo elobamaka na Kinshasa, na Brazzaville pé na mói ya leló, ezalí kopanzana na
Kongó mobimba. Na mói ya leló, bato ya Kinshasa pé ya Brazzaville bakómí pé
kokoma babúku na Lingála yangó.
(4) Lingála ya mínei, yangó eyébání míngi té. Ebéngámí Bangála. Moto ayékólí
yangó ezalí bóngó Edema (1994). Kasi nakoyékola yangó áwa penzá té pó, nazalí na
makokí ya kokoka kososola yangó té. Na bosóló, ezalí pé mókó ya bamangála óyo
etándámá ngulupa na minano ya ebalé ya Kongó pé ya Ubangi. Nyónso wáná ekokí
kososolama na ndéngé ekokí, na mangála (1) pé (2).
Nakotelema tángo molaí na Lingála ya Kinshasa pó, na boyékoli óyo, nazalí
ndé koyékola ndéngé ya konguyisa Lingála óyo elobamaka na engumba Kinshasa pó
ke, balakisi bákoka kosálela yangó na ndéngé ekokí, bó monoko ya kotángisela
bayékoli, na engumba Kinshasa. Na botáli na bokébi pé matángi na ngáí ndé, etíndí
ngáí na mokabo óyo, nálakisa elongi ya Lingála ya Kinshasa pé mitáláká na yangó
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
116
lokóla Lingála ya sóló (LS), Lingála facile (LF), Lingála ya bayanké (LY) pé Langíla
(LA).
Mokabo óyo ekabwání na biténi mínei. Nkótélá óyo bozalí kotánga ezalí eténi
ya libosó. Na eténi ya míbalé, nakolakisa na bokúsé elongi ya Lingála ya Makanza pé
Lingála ya Equateur. Na eténi ya mísáto, nakolakisa na bozindó, elongi ya Lingála ya
Kinshasa. Nakosúkisa mokabo óyo na bosámbáká, na emoneli na ngáí ya makambo,
Lingála níni esengélí kosálela na bitéyelo ya Kinshasa na mói ya leló.
4.2. ETONGAMELI YA MALOBA YA LINGÁLA
Na Lingála, bamoféme ekokí kobakama na mobímbí pó na kosála maloba.
Etongameli ya maloba na Lingála ekokí komónisama na etongá óyo :
{PN, PV, PP }(-PF-PO)-MOB-(EXT)x-PFIN-FV
PN : ebandi ya kómbó ; PV : ebandi ya likelelo ; PP : ebandi ya likitana ; PO :
ebandi elóko ; PF : ebandi ya kokela ; MOB : mobímbí ; EXT: ebéndisi ya likelelo ; PFIN:
libosoyasúka, FV : súka. x : bambala óyo bisúki yangó ekokí kolandana
Maloba ya Lingála esálelaka bamoféme nyónso té óyo emónanaka na mondelo
ya libóké-maloba124
(mondeolo ya kolala). Bamoféme ezwanaka bisika na mondelo ya
emoneli (mondelo ya kotélema). Akoladi { } elakísí okopona mókó káti na óyo ezalí
na káti ya akoládi. Elingí koloba, ebandi ya kómbó (PN), ebandi ya likelelo (PV) pé
ebandi ya likitana (PP) ebwakisanaka. Baparantézi elakísí, ekokí kozala tó pé kozala té.
Pó na kosúkisa, esengélí kobósana té ke, Lingála lya Makanza ezalí na simayasúka -ni
óyo emónanaka té na Lingála ya Kinshasa.
komitongela
ko-mi-tong-el-a
PN-PF-RAD-SUFF-FIN
nakomitongela
na-ko-mi-tong-el-a
PV:1SG-PF-RAD-SUFF-FV
124
mondelo ya maloba-libóké = axe syntagmatique ; mondelo ya emóneli = axe
paradigmatique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
117
4.3. LINGÁLA LYA MAKANZA (LM) PÉ LINGÁLA YA ÉQUATEUR (LC)
4.3.1. BOKOMOLI YA MOBIMBA125
Lingála óyo endimámá tángo molaí lokóla Lingála ya pímbo ebéngamaka
Lingála lya Makanza (LM) kolandana na kómbó ya mwá mbóka mókó moké na
Equateur epái wápi bazaláká kobimisa mikanda óyo bazalákí kokoma na Lingála
yangó.
Likambo ya libosó ya kosímba ezalí ke, Lingála lya Makanza esálelaka mobéko
ya bolongobani ya bakelási, na mobimba na yangó. Elingí koloba, likelelo, ekonzami,
ekitani, lifándisi pé elínga126
nyónso óyo ekozala na lisakola, esengélí ébanda na
ekango éngébéné na ekango nkóndo ya kómbó-likonzi.
Likambo ya míbalé ezalí ke, Lingála lya Makanza ezalaka na bileli sambo : {a,
i, e, ɛ, o, ɔ, u}. Elingí koloba, /e/ ya kokangama [e], ekesanaka na /e/ kofungwama [ɛ].
Ndéngé mókó pé, /o/ ya kokangama [o], ekesanaka na /o/ kofungwama [ɔ].
Nzókandé, Lingála ya Equateur yangó ezalí Lingála óyo atá na tángo ya kala,
(1900-1960) yangó ndé ezaláká kolobama na bitúká ya likoló. Yangó esálelaka
mobéko ya bolongobani na ndéngé ya moké. Míngi míngi esúkaka káka na likonzi-
likelelo tó pé kómbó-efándisa kómbó. Yangó ndé na a lengwisitíki, eyébámí míngi bó
Lingála courant tó spoken Lingála. Nakokí koloba ke, mangála óyo míbalé, ezalí
mitáláká ya elobeli mókó. Na mibóko óyo ekolanda, nakomeka kolimbola elongi ya
elobeli yangó. (De Boeck 1918, 1942 ; Hulstaert 1940 ; Guthrie 1951).
4.3.2. LINGÁLA LYA MAKANZA
(1)
Mayébi ma shimí pé maloba masúsu mazalí o monoko
mwa lifalansé kasi loléngé loye masakólá
matongámá matíkálí o Lingála. Yangó ezalí na
ntína ya kosunga bána ba kelási ‘te bábúngana té
o matéya ma bangó. Báyéba makambo maye bazalí
kotánga mazalí o esíká níni o ntei ya matéya ma
bangó.
125
Bokomoli ya mobimba = description générale 126
likonzi = sujet ; ekonzami = adjectif ; lifándisi = déterminant ; likokisi =
complément ; likitana = pronom ; elínga = connectif
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
118
Sókí nalobí násosola ndakisa (1), nakoloba boye : elínga ma na libóké-
maloba127
mayébi ma shimí elandí bolongobani ná kómbó mayébi. Ebandi ma- ya
boyíké ya mayébi ezalaka na kelási 6.
Ndéngé mókó pé, na libóké-maloba monoko mwa lifalansé, elínga ya bonkóló
mwa elandí bolongobani ná kómbó monoko. Ebandi ya kelási 3 mo-, motíndo mwa
ezalí kofinana ya mo-a.
Libóké-maloba maloba masúsu mazalí (1) ezalí kolakisa bolongobani esálélámí
na mobimba na yangó. Likonzami masúsu pé motíndo ya bolobami128
mazalí ya
likelelo kozala ezwí ebandi ma- ya likonzi maloba. Na bókó : liloba lisúsu lizalí.
Ebandi li- ezalí ebandi ya kelási 5.
4.3.3. LINGÁLA COURANT TÓ PARLÉ (LC)
Lingála ya Equateur ezalí Lingála óyo elobamaka na bitúká ya Equateur pé
Orientale. Esálelaka mobéko ya bolongobani kasi na mobimba na yangó té. Esúkaka
míngimíngi na bokokísáká likonzi pé likelelo. Esálelaka pé bileli sambo : (a, i, e, ɛ, ɔ
o, u).
Ndakisa (1) ekokóma boye na Lingála ya Équateur :
(2)
Mayébi ya shimí mpé maloba mosúsu mazalí na
monoko ya lifalansé kasi loléngé masakólá
matongámá, matíkálí na Lingála. Yangó ezalí na
ntína ya kosunga bána ya kelási ke bábúngana té
na matéya na bangó. Báyéba makambo óyo bazalí
kotánga mazalí esíká níni na matéya na bangó.
Na bokeseni ya ndakisa ya LM (1), LC (2) esálélí elínga ya óyo ezalí motíndo
générique pó na bonkóló129
(kelási 7) sókí tokipé kelási kómbó-nkóló té. Ndakisa :
mayébi ya shimí, monoko ya lifalansé). Bolongobani ezalí ya kokónda na libóké-
maloba maloba mosúsu mazalí, epái wápi ebandi ya likonzami mosúsu elongóbání té,
ná ebandi ma- ya likonzi maloba, kasi, ezalí na bolongobani káti na likonzi pé likelelo
mazalí.
127
maloba-libóké = syntagme
128 Bolobami = flexion ; motíndo ya bolobami = forme fléchie
129 bonkóló = possessif
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
119
4.4. BOKESENI KÁTI NA LINGÁLA LYA MAKANZA (LM) PÉ LINGÁLA
YA KINSHASA (LK)
Na boyékoli óyo, nakabólí té Lingála ya Kinshasa (LK) epái, Lingála ya
Brazzaville epái. Nasálí bóngó pó bokeseni ezalí penzá ya malonga té. Na boye, na
boyékoli óyo, tángo nazalí koloba Lingála ya Kinshasa, nazalí kolobela Lingála óyo
elobamaka na bingumba ya Kinshasa, ya Brazzaville pé, kolandana na ndéngé ezalí
kopanzana, na bitúká nyónso ya Kongó pé, bipái na bipái na mokili, epái wápi, molúká
ezalí komema bato ya mangála.
Likambo ekótisaka bokeseni káti na Lingála ya Kinshasa pé Lingála ya
Makanza ezalí ke, Lingála ya Kinshasa esálelaka lisúsu mobéko ya bolongobani té.
Kolongola káka pó na bókó pé boyíké.
4.4.1. NA ÓYO ETÁLÍ ETONGAMELI
Na Lingála, lokóla na minoko misúsu ya babantu, bakómbó (bakómbó ya
lisangá pé bakómbó ya sóngóló ) ekabwámá na mabálani. Libálani ezalí bozali elongó
ya bakelási míbalé, kelási ya bókó pé kelási ya boyíké (Kabuta 1997). Kelási na kelási
ekoyébanaka na ebandi sóngóló ya bakómbó. Na Lingála, bibandi ya bakelási 1, 1a, 3,
5, 7, 9, 9a, 11 pé 14 elakisaka bókó, nzóka ndé óyo ya bakelási 2, 4, 6, 8, 10, 10a
elakisaka boyíké. Kelási 15 eléngélámá pó na makelelo na ndéngé ya linókó. Mabálani
ezalí libalé ya bakelási óyo ezalí kolakisa ndéngé níni bibéngeli na bókó ekokóma na
boyíké. Ndakisa, libálani 1-2 tó libálani mo-ba, libálani 5-6 tó libálani li-ma, pé bóngó
na bóngó.
Na Lingála lya Makanza, bakómbó ezalí na bakelási zómi na mísáto (13), na
Lingála ya Kinshasa ezalí káka zómi na mókó. Elingí koloba, na Lingála ya Kinshasa,
bakelási 9 pé 9a epésaka na boyíké bakelási kelási 2. Etanda óyo elandí ezalí kolílisa
mabálani na mangála nyónso míbalé.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
120
Etanda 4.1. mabálani ya bakómbó na Lingála
130
etongá-kabámbi = infrastructure
LM LK Ndakisa LM Ndakisa LK Tína-maloba ya libálani
1-2
1a-2
1-2
1a-2
1-4
moto – bato
tatá - batatá
moto – bato
tatá – batatá
moyíbi-miyíbi
moto,
bondeko,
bato ya fuláni, moto ya ekólo
kingandi.
3-4
3-
3-4
4-2
motéma- mitéma
miyoyo
motéma – mitéma
miyoyo - bamiyoyo
mitéma-bamitéma
elóko esímbamaka,
sóló-esímbamaka té,
etongelami esímbamaka té,
eténi ya nzóto,
etángamaka té (ekóntamaka té)
5-6
6-
5-6
6-2
lipéla - mapéla lipéla – mapéla
mapéla-bamapéla
mái-bamái
elóko esímbamaka,
etongela, etongelami
esímbamaka té, bosóló-
esímbamaka té, eténi ya nzóto,
likambo, boyókani,
Bómái, etángamaka té
(ekóntamaka té)
7-8
8-
7a-8
8-2
7b-8
7b-2
etabe - bitabe etabe -bitabe
bisánza-babisánza
bitabe-babitabe
kizobazóba
kibebé-bakibebé
elóko,
etongela, etongela esímbamaka
té, eténi ya nzóto
bosáli ya malongá moké
ezaleli, mokúmbá
9-10
9a-10
9-2
ndáko – ndáko
zándo - zándo
ndáko – bandáko
zándo - bazándo
banyama, bitongá-kabámbi130
,
etongela, etongela esímbamaka
té, Bizwami na sima ya
likambo kosálama
11-
11-6
11-10
11-6
11-2
9-2
lobóko - mabóko
loyémbo -
nzémbo
lobóko - mabóko
lokúmu-balokúmu
nzémbo- banzémbo
Biténi ya nzóto, etongela,
etongela esímbamaka té,
bosóló-esímbamaka té
14-
14-6
3-4
14-2
bolámu-
bondóki-
mandóki
mondóki-mindóki
Bolámu-babolámu
molando, nzelá ya kosálela
likambo, etongela, etongela
esímbamaka té, sóló-
esímbamaka té
15 15-2 kobína kobína-bakobína Likelelo na linókó, kómbó
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
121
Nkomá ba+- ezalí kolakisa ke, ebandi ba- eyáka kobakama na ebéngeli óyo
ndéngé ezalákí, elingí koloba, ebandi ya kómbó óyo ezalákí kolakisa bókó etíkálí pé,
ebandi ba- eyeí kobakama libosó ya ebandi óyo esí ezalákí.
4.4.2. NA ÓYO ETÁLÍ LOLÁKÁ
Bokeseni ya míbalé ezalí ke, LK esálelaka káka bileli mítáno {a, e, i, o, u}.
Elingí koloba, bato basálelaka tángo mókó /e/ tó /o/ (ya kokangama), tángo mosúsu, /ɛ/
tó /ɔ/ (ya kofungwama) (Meeuwis 2010 : 23-30).
(3)
esɛngɔ == esengo
Likambo ya mísáto ezalí boye, LM pé LC esálelaka bokokanisi loláká káti na
moleli ya mobímbí pé moleli-súka ya likelelo na linóko. LK esálelaka yangó té.
(4)
komɔ nɔ == komóna
Bokeseni óyo ememá mbúlúngano na Lingála ya Kinshasa. Tózwa ndakisa ya
likelelo kobἐlɛ (kozala na bokono) pé kobéla (bilóko elámbámí pé ebélémí pó na
koliama). Na Lingála ya Kinshasa, makelelo óyo míbalé ekómá ndoyí-ya-loláká131
:
kobéla / kobἐla. Balobi basálelaka bibéngeli óyo míbalé pó na kolobela makelelo óyo
míbalé, ezángá kokesenisa.
Bokeseni ya minei ezalí boye : mongóngó ya kitá-matá tó pé ya matá-kitá 132
na
LM pé LC ekómaka nyónso mongóngó ya likoló na LK.
(5)
mwăna mwána
mwâsí mwásí
4.4.3. NA ÓYO ETÁLÍ ESAKOLELI
Na ndelo ya esakoleli, LK esálelaka kolongobana káka pó na likonzi-likelelo na
bókó pé boyíké ya bato/banyama (kelási ya bakómbó 1 pé 2)
131
ndoyí-loláká = homophone
132 mongóngó = ton ; mongóngó likoló = ton haut ; mongóngó na sé = ton bas ;
mongóngó Kitá-matá = ton montant ; mongóngó matá-kitá = ton descendant .
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
122
(6)
mwána alembí / bána balembí
Nzóka ndé, pó na bakelási óyo etíkálí, ebandi e- ndé esálelamaka ézala pó na bókó
(3SG) ézala pó na boyíké (3PL).
(7)
mótuka monéne ekangí nzelá / mítuka minéne ekangí
nzelá
Bifándisa ebóngwamaka té na Lingála ya Kinshasa.
LM :
(8)
lilálá lîná, yayá wâná, lopángo lôná
LK :
(9)
lilálá wáná, yayá wáná, lopángo wáná
Lingála ya Kinshasa esálelaka bikwakya té. Bikwakya ezalí moféme óyo eyáka
kobakama libosó ya mobímbí pé na sima ya ebandi, pó na kolakisa mosálelami-
likambo.
LM :
(10)
bamotíndélí mokandá.
ba-mo-tínd-él-í mokandá.
PV:3PL-EKWAKYA-MOBÍMBÍ-APPL-FV mokandá
LK :
(11)
batíndélí yé mokandá.
Ba-tínd-él-í yé mokandá.
PV:3PL-MOBÍMBÍ-APPL-FV yé mokandá
Kasi, mangála nyónso, ézala LK, esálelaka ekwakya mi- óyo elakisaka ke
likonzi asálí likambo yangó epái yé mókó.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
123
(12)
Omikósí
O-mi-kós-í
PV:2SG-EKWAKYA-MOBÍMBÍ- FV
Balobi LK basálelaka boyíké míbalé na bakelási ya bizali-bato té. Ézalaka pó na
kolakisa ebelé ya ebelé, ebelé na ndéngé ya mabé, tó pé káka, momeseno ya kokómisa
ebandi ba-, elakisa-boyíké na ndéngé ya Lingála mobimba.
(Ndakisa : ba-ma-kambo, na esíká ya ma-kambo; ba-bi-lóko na esíká ya bi-lóko
(Sesep 1978, Bokamba 1993, Meeuwis 2010).
(a) Kokómisa ba-, bó elakisa-boyíké ya Lingála
Na LM, ebandi ba- (kelási 2) esálelamaka pó le boyíké ya kelási 1. Na mói ya
leló, balobi bazwá bizaleli ya kosálela ebandi ba-, na boyíké ya maloba ya bakelási (9,
11, 14 pé 15) óyo, na Lingála lya Makanza ezaláká kobóngwama té, tó pé, ezaláká
kobóngwama na motíndo óyo : 11-6 ; 11-10 pé 14-6. Ezaleli yangó ekóteli elobeli
mobimba tíí na bakelási 3, 5 pé 7 óyo ezalaka na mabálani óyo 3-4, 5-6 pé 7-8.
(b) Boyíké ya mabóké
Lokóla libulá ya (a), balobi basálelaka pé ebandi ba- lokóla elakisa-boyíké133
ya
mabóké tó pé ya bandéngé ebelé ya elóko sóngóló.
(14)
batékaka babilambá ya Congo, ya Ngwanzú ná ya Potó.
ba-ték-aka ba-bi-lambá ya Congo, ya Ngwanzú ná ya
Potó.
3PL-koteka-HAB CL2-CL8-elambá CONN Kongó CONN Ngwanzú ná CONN Pótó
(c) Na ndéngé ya mabé : bilóko tó makambo ezángá tína
(15)
tíkélá ngáí bamasoló ya pámbapámba wáná.
Ø-tík-él-á ngáí ba-ma-soló ya pámba pámba wáná.
2SG-kotíkela-APPL-IMP ngáí CL2-CL6-lisoló GEN pámba pámba REDUPLIC DEM
133
elakisa-boyíké = marqueur de pluriel ; elakisa-bókó = marqueur de singulier
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
124
4.4.4. NA ÓYO ETÁLÍ EBÉNGO
Pó na óyo etálí ebéngo134
, LM pé LC esálelaka míngi etongameli na yangó
mókó ya maloba tó pé edéfaka na minoko óyo ezalí nzíngánzíngá na bitúká ya likoló.
Nzóka ndé, Lingála ya Kinshasa edéfaka míngi maloba na minoko minéne misúsu ya
Ekólo (Kikóngó, Kiswahili pé Ciluba) pé na Français.
Lokóla kelási etángisamaka na Français (Vatomene 1983), Lingála ya Kinshasa
edéfá maloba ebelé ya Français pé, na mói ya leló, maloba misúsu, atá ko bibéngeli na
yangó ya Lingála ezalí, balobi basálelaka bibéngeli ya Français. Mbala míngi balobi
bakámbikaka na minoko óyo míbalé, atá ko, etongameli masakola etíkalaka na
Lingála.
Atá ko bóngó, etongameli, esakoleli (kolongola káka bolongobani pé bikwakya)
pé tína-maloba ya LK ekokání na yangó ná óyo ya LM pé LC. Na mbísa, bibéngeli ya
ndéngé na ndéngé ya LM pé LC ebóyamaka té na LK, kasi balobi-Lingála ya Kinshasa
ndé bayébaka yangó té.
Mosála ya kokela bibéngeli ekofánda penzá likoló ya bokokani wáná óyo ezalí
káti na mangála óyo. Kasi sókí bokeseni ezalí, nakosálela Lingála ya Kinshasa.
4.5. MITÁLÁKÁ YA LINGÁLA YA KINSHASA (LK)
4.5.1. LINGÁLA YA SÓLÓ (LS)
Bato nazalákí kosolola na bangó babéngákí Lingála ya sóló, Lingála ya
Kinshasa óyo maloba ya Français ezalí káka maloba óyo edéfámá, ndakisa mitúya,
mamekeli, balángi pé mwá maloba óyo esí ekótá na Lingála.
(16)
bic, porte, bureau, droite, ...
Bidéfámi yangó etíámaka na etongameli pé mongóngó ya Lingála. 1 (unén) ;
2 (deux dé); 5(sénki), jaune jón', bureau biró, pé bóngó na bóngó.
Na sóló, útá bamvúla 2000, bakomi Lingála ya Kinshasa bakómá kosálela
míngi LS na makomi ya ndéngé na ndéngé, ézala masoló etongámá (Sene Mongaba
2002 ; Muan'Ambuta 2007 ; Banda Y. 2011) ; babúku ya kelási (Nzongo 1993 ; Sene
Nzale 2010 ; Manguanda Nyme 2010 ; Sene Mongaba 2010), Bible ekimeníki ya
2004, Bible ya Batátoli ya Jéhovah, biténi ya Koráni, pé bóngó na bóngó.
134
ebéngo = lexique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
125
Basololani na ngáí bazalákí kobéta sété ke, Lingála ya sóló (LS) ekeséní ná
Lingála ya Equateur (LC), tó pé, ná Lingála ya Makanza (LM). Ndéngé nalobákí
likoló, ezalí ndakisa Lingála óyo bakomélá Bible ya 2004 pé Biblia ya batatoli ya
Yehova. Mikandá óyo ebimaka na Mabiki pé, tosálelaka Lingála yangó. Yangó ndé
Lingála ya pímbó ya Lingála ya Kinshasa. Makomi ya ndakisa (1) pé (2), ekokí
kokomama boye na Lingála ya sóló :
(17)
Mayébi ya shimí pé maloba mosúsu ezalí na monoko
ya Français. Kasi ndéngé masakola etongámá,
etíkálí na Lingála. Yangó ezalí na tína ya
kosunga bána kelási bábúngana té na matéya na
bangó. Báyéba makambo óyo bazalí kotánga ezalí
esíká níni na matéya na bangó.
Na litángi óyo ya mísáto (17), ndéngé mókó tomónákí pó na LC, basálelaka
elínga -a káka na loléngé mókó ya pó na kolakisa bozali ya sóngóló, ekipaka té kelási
ya kómbó eyángela135
. Ndakisa : mayébi ya shimí, monoko ya Français.
Na libóké-maloba maloba mosúsu ezalí, ebandi mo- ya efándisa mosúsu,
elongóbání té136
ná ebandi ma- ya likonzi maloba, lokóla na (2). Kasi, na bokeseni ya
(2), likelelo ezali ezalí na ebandi e- na esíká ézala ebandi mo-.
Bibéngeli na Français na (17), shimí (chimie) pé Français ezwélámí lokóla
bidéfami. Tokobósana té ke, bosáleli ya bibéngeli mayébi, masakola ezalí kolakisa
elobeli elámbámá. Na sóló, mayébi ezalí kómbó eútá-likelelo137
ebéndísámí138
na
mosisá ya likelelo -yéb- (koyéba). Liloba yangó ebótísámí kolandana na ndéngé
Lingála ekelaka bibéngeli ya sika kolandana na etongameli pé tína-maloba, ndéngé
tokomóna na eténi ya minei.
Na boye, Lingála ya sóló (LS) ezalí bóngó motáláká ya elobeli elámbámá ya
Lingála ya Kinshasa. Basálelaka yangó pó na kokoma Lingála ya Kinshasa. Makomi
óyo ozalí kotánga, ekomámí na Lingála ya sóló. Esengélí té kozwa yangó ndéngé
mókó na Lingála lya Makanza, tó pé, ná Lingála ya Équateur.
Esengélí pé koyéba ke, na Kinshasa, ezalí pási kokútana na moto akoloba káka
Lingála ya sóló, kasi, atá ko bóngó, bazwaka yangó lokóla motáláká ya elobeli óyo
esengélí.
135
elínga = connectif ; kómbó eyángela = nom référent 136
elóngobanaka té =ne s'accorde pas 137
déverbatif = eútá-likelelo 138
kobéndisa = dériver
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
126
4.5.2. LINGÁLA FACILE (LINGÁLA YA PETE)
Na babosololani ya kolobana bomoi ya mokolo na mokolo pé na mwá
baemisyón pé bamabóké ekendé sango na baradio tó na batévé, bato míngi na
Kinshasa balobaka Lingála facile (LF), óyo ezalí elobeli esangisa-bakóde LS-Français
(Motingea 2010, Sene Mongaba 2012). Ndelo ya maloba ya Français ekipaka
míngimíngi ndelo ya kotánga ya molobi. Ekipaka pé ekómelo ya esákólá na yé. Elingí
koloba, azalí koluka kokóma wápi tángo azalí koloba. Na internet (e-mail, chat, forum,
blog, Facebook, pé bóngó na bóngó.), momeseno ezalí ya kosálela LF. Na lisangá-
makambo139
ya bitéyelo, ndéngé nakolakisa yangó na mokabo ekolanda, tomóní ke
bibéngeli ya nzebi esálelamaka na Français. Bokeseni káti na Lingála ya sóló pé
Lingála facile ezalí na likambo ya bidéfami : Na Lingála ya sóló, káka maloba ya
Français óyo edéfámá, ndé esálelamaka. Ndakisa : porte, biro, bísi, …. Kasi na
Lingála facile ezalí pé na maloba tó mabóké ya maloba ya Français óyo ezalí bidéfami
té, kasi molobi akokótisa yangó, ézala pó azalí ba boséngá na yangó tó pé pó azalí na
pósá ya kokótisa yangó. Elingí koloba té ke, ezalí na baóyo balobaka káka LF pé
misúsu balobaka káka LS, kasi, lokóla nasílákí koloba, ezalí lokóla likóbi140
. Na boye,
ekozala pási pó na kotía ndelo esíká monoko sóngóló tó pakala ebandí pé esúkí. Óyo
elandí na (18) ezalí ndakisa (1) ekomámí na LF.
(18)
Banotion ya chimie pé baparole mosúsu ezalí na
Français kasi ndéngé baphrase etongámá, etíkalí
na Lingála. Yangó ezalí pó eaider bána classe
bábúngana té na bacours na bangó. Báyéba makambo
óyo bazalí kotánga ezalí place níni na cours na
bangó.
Na ndakisa óyo (18), tomóní ndelo ya likoló makási ya maloba na Français :
notion, chimie, parole, Français, phrase, aider, classe, cours, place. Atá ko bóngó,
bolongobani likonzi-likelelo pé etongá ya mibéko ya monoko ezalí kokokana ná
ndakisa (17) ya Lingála ya sóló. Áwa na sé, bandakisa misúsu eútí na lisangá-
maloba141
, ezalí kobimisa ezalameli yangó ya Lingála facile.
(19)
nazócomprendre té ndéngé porte ekangámí.
139
lisangá-makambo = contexte 140
likóbi = continuum
141 lisangá-maloba = corpus
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
127
(20)
nakoyá na quatorze heures.
(21)
nakolata elambá ya vert.
(22)
il fallait óexpliquer yé yangó bien bien pó
ácomprendre.
4.5.3. INDUBIL TÓ LINGÁLA YA BAYANKÉ
Koleka likóbi óyo naútí kolakisa, ezalí na motáláká mosúsu, elobeli ya bayanké
ya Kinshasa. Yangó pé ebimisaka maloba ya sika ndéngé na ndéngé (Vatomene 1983,
Sesep 1986, Edema 2006). Ezalí motáláká ya Lingála, eyébání na makomi ya nzebi na
kómbó ya “Indoubill”. Lingála yangó ebimákí na bamvúla 1950 (Motingea 2010).
Ebéngeli wáná ya Indoubill ekómá ya kala. Bato babéngaka yangó, na mói ya leló,
Lingála ya bayanké.
Lingála ya bayanké esálelaka esakoleli ya Lingála ya Kinshasa. Pó na óyo etálí
ebéngo na yangó, elandaka nzelá ya Lingála facile, kasi maloba óyo eútá na Français
tína-maloba na yangó ezalaka penzá mosíká ná tína-maloba yangó ndéngé ezalákí na
ebandeli na Français. Ekómaka pási kobénga maloba yangó bidéfami. Maloba-sika
óyo ekelamaka, eútaka káka na Français té. Eútaka pé na bakámá ya minoko óyo
elobamaka na Kongó.
(23)
ozóyela ngá kwélekwéle néti káka óbáka ngá baplán
na kúzu, kelesprí? Púsáná lisúsu, okorevé.
(24)
salam masta! we !!! Masoló ezá kitóko, karé ya
niama!
Molobi monoko ya bayanké azalí pé na makokí ya koloba Lingála ya sóló-
Lingála facile kolandana na mosololani óyo azalí libosó na yé. Nakolakisa yangó na
ndakisa nazwí na lisoló-etongámá Fwa-ku-Mputu, óyo nakomá. Ezali elengé mobáli
azalí koyébisa tatá na yé makambo na monoko ya bayanké :
(25)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
128
- Père, n’esprit ya bien, ngá namóní káka
tóngondé risél. Líkónda wáná ngáí nápésa mikili.
Tángu nakokóma kúná, six mois ebelé, natíndélí yó
mwá bacent-cent, barisel míbále na Limete. Máté !
Tatá na yé asímbí tína té makambo óyo ye aútí koloba. Elengé mobáli abandeli
yangó na bosáléláká bibéngeli "elongóbání".
(25b)
- Nalingi náloba ke, tótéka lopángo óyo pó názwa
mbóngo ya tiké. Sókí nakeyí Pótó, sima ya sanza
motóbá, nakotíndela yó mbóngo. Okosómba mapángo
míbalé na Limeté. Na boye bokofánda kímya.
4.5.4. LANGÍLA
Motáláká mosúsu ya Lingála ebimá na Kinshasa útá 2005, na kómbó ya
Langíla. Langíla ezalí lokóla elobeli na bakóde ya Lingála ya bayanké. Maloba ya
Langíla ezalí lokóla bakóde. Na esíká óloba liloba penzá óyo elobamaka, okozwa
kómbó ya moto, ya mbóka tó ya likambo, pé okotía na esíká yangó. Kómbó yangó
ekozala koyókana na mongóngó penepene ya liloba ya Lingála óyo okitanísí.
Bakómbó yangó, lokóla ekokóma momeseno, balobi Langíla nyónso bakobanda
kosálela káka kómbó yangó pó na koloba liloba wáná.
(26)
Langíla Lingála ya bayanké Lingála ya sóló
Venezuela bacotonou venez bacôté óyo yaká bipái
óyo
(27)
Langíla
Blaise! lelo e pasagé pprd na kitokolilo pe
kitokimosi, nazarias ko feré gola bamasolokelé na
yodji ya mamoto oparlemantaki na ngalamunume
Lingála ya bayanké
Vré, leló pepélé, nazósála bamasoló okozákí ngá
Lingála ya sóló
Malámu, lelo eleki kitoko, nazalí kokoma masolo óyo
olobákí na ngáí
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
129
Tokobósana té ke, ézala Langíla, ézala Lingála ya bayanké ezwamaka na
lokúmu té epái ya balobi-Lingála. Na ndelo ya lopángo ya boyékoli óyo, emónísámí
polélé ke, pó na kokela bibéngeli ya nzebi pó na bitéyelo, nakosálela té, bikelameli ya
maloba ya sika óyo mangála óyo míbalé esálelaka. Nakosálela káka Lingála ya sóló
atá ko nakososola pé mamemi142
ya Lingála facile óyo ezalí na lisangá-maloba.
4.5.5. LINGÁLA FACILE : KÓDE TÓ KOKÁMBIKA BAKÓDE ?
Ndéngé Bourhis (2000) alobí yangó, tozalí na bandéngé mísáto ya kokámbika
bakóde :
1. Minoko míbalé esálélámí na lisakola mókó :
(28)
Il faut korezónner avant ya koloba.
2. Minoko míbalé esálélámí na masakola ekabwáná :
(29)
Qu’est-ce que tu veux dire par la?143 Ngáí nazalí
moto mabé ?
3. Basololani míbalé bazalí kosolola na minoko míbalé ekesáná :
(30)
- Je vous dis de vous taire et vous continuez a
parler. Tu peux me dire ce qu'il y a ?
- Prof, yé moto alobí, nayíbí bíki na yé !144
- Ou l'as-tu mis ?
- Ezalákí áwa !
Bokabolisi145
kokámbika bakóde pé kodéfa esololamaka na sosiolengwisitíki
útá kala. Edéfami pé kokámbika na bakóde ezalí likambo mókó tó ekeséní ? (Bourhis
2000). Ezalelo ya minoko na engumba Kinshasa ezalí komónisa likambo yangó. Sókí
totálí makambo na ndéngé ya minoko ekútanaka (Français pé Lingála), bakoloba ya
balobi na Kinshasa ekokí kozwelama lokóla kokámbika tó kosangisa bakóde.
142
limemeli = apport
143 wáná, Olingí koloba níni ?
144monsieur, il dit que, j'ai volé son stylo
145 bokabolisi = distinction ; distinguer = kokabolisa
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
130
Kamwangamalu (1989) apésí elongí ya bokámbiki/bosangisi bakóde Lingála-Français
na bozindó na yangó. Baboyékoli ebelé ebimísá polélé maloba óyo Lingála edéfá na
Français. Mókó ya baboyékoli óyo ekótá penzá na bozindó ya makambo yangó ezalí
bóngo boyékoli ya Vatomene (1983). Nzóka ndé, sókí tolobí tózwa maloba óyo ya
Français lokóla maloba ekótá na ebéngo ya balobi-Lingála ya Kinshasa, ndéngé
Meeuwis pé Bloomaert (1998) bandimí yangó, elobeli ya bato ya Kinshasa ekokí
kozwelama yangó mókó lokóla kóde mobimba. Na sóló, pó na molobi ya Kinshasa, na
bolobáká na Lingála facile, azalí koloba Lingála, azalí koloba Français té. Monoko ya
katikáti óyo káti na Lingála ya sóló pé Français ekokí kozwelama yangó mókó lokóla
kóde, kasi ekozwelama lokóla kosangisa tó kokámbika té. Wána ezalí etáleli ya lokótá
mókó.
Na boyékoli óyo, ngáí naponí kotála Lingála facile bó bokámbiki/bosangisi
bakóde. Na boye, ekozala na mabóké míbalé ya maloba ya Français. Libóké ya libosó
ezalí na bamaloba óyo esí ekótá na ebéngo ya balobi-Lingála pé bazwaka yangó bó
maloba ya Lingála. Libóké ya míbalé ezalí libóké bamaloba ya Français, óyo, balobi-
Lingála, tángo bazalí kosálela yangó, bazalí na káti ya koyéba ke bazalí kosálela
Français. Elongi ya Lingála óyo nalakísí na mokabo óyo ezalí koluka kotía likóbi
Lingála-Français na etáleli ya bobéngeli. Mokeli-bibéngeli alingí kokela bibéngeli na
mókó ya minoko míbalé óyo elobamaka na lisangá sóngóló. Mokakatano óyo nazalí
koluka komemela biyano na mosálá óyo ezalí : mokeli-bibéngeli akotélemela wápi pó
na kosála mosálá na yé?
Na makambo óyo natálákí na bokébi na terén etíndí ngáí naláloba ke, esengélí
kokabola makambo na ndéngé ya polélé. Na óyo etálí Lingála óyo elobamaka na
engumba Kinshasa, sókí ndelo ya maloba eútí na Français ezalí nzingánzíngá ya 20%
na esákólá ya molobi na Kinshasa, maloba yangó ezalaka míngimíngi maloba
ekótísámá na elobeli bato balobaka mokolo na mokolo. Koleka ndelo wáná, ezalí na
bibéngeli ebelé pé bisákólá ya nzebi ebelé óyo ebimísámí na Français. Na ndéngé óyo
ya sima, molobi ayébí malámu ke azalí kokámbika na Français. Elingí koloba,
bibéngeli ya nzebi ekótísámá na Lingála té. Epái mosúsu, na mói ya leló, bibéngeli
yangó pé bisákólá ya nzebi yangó ekelámí nánu na Lingála té. Etéyelo, yangó ndé
ezalí mopesi-bibéngo, epésaka yangó na Français. Kobakisa, basáli-mosálá bazalí
komiyóka té ke, bazalí na bokonzi ya kokela bibéngeli yangó na Lingála.
Babótámá ya Kinshasa basálelaka, na mói ya leló, Lingála lokóla monoko na
bangó ya libosó. Bakosepela koloba Français, kasi bayébí koloba yangó malámu
malámu té. Koyéba koloba Français malámu esengélákí ézwama na etéyelo. Epái
mosúsu, Français ezalí kokóba kongazama epái na bangó bó monoko babéngí « ya
likoló » na ndéngé ya digolosia. Pó na mayébi óyo esálelamaka míngi té na Lingála,
balobi basálelaka maloba ya Français tángo bazalí koloba Lingála. Ezalí bóngó
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
131
bibéngeli ya nzebi, mitúya, bimókó ya komekela pé mamekeli, balángi146
ná mwá
maloba néti comprendre, expliquer, pé bóngó na bóngó. Lingála yangó ezalí óyo leló
ekómá kobéngama Lingála facile na kolanda na Journal Télévisé na Lingála facile óyo
mopanzi-sango pé moyékoli mayémaleká Zacharie Babaswe akelákí.
Na nzelá ya mwá bandakisa, nakolakisa bankóndó mísáto óyo ya maloba eútá
na Français pé balobi-Lingála na Kinshasa basálelaka.
4.5.6. MITÚYA
Motúya 1 elobamaka míngimíngi na Lingála.
(31)
Azalí na mwána mókó.
Mitúya 2, 3, 4 pé 5 elobamaka na Lingála tó na Français.
(32)
Azalí na bána mítáno.
Azalí na bána cinq.
Azalí na cinq bána.
Kobanda na 6, bibéngeli na Lingála esálelamaka míngi té. Balobi-Lingála na
Kinshasa bayébí kobénga mitúya 6, 7, 8, 9 pé 10 na Lingála, kasi basálelaka yangó
penzá té. Pene na 30% ya bato óyo natúnákí, bazalákí na mbúlúngano pó na kopésa
motúya na motúya, kómbó óyo esengélí. Na likoló ya motúya 10, balobi pene na
nyónso ya Kinshasa, basálelaka bibéngeli eútá na Français.
Bipésami ya matematíki óyo, na tángo míngi, elobamaka na Français.
Esálamaka bóngó pó na bitéyelo, bayékoli bayékolaka kotánga mitúya na Français.
Koleka wáná, na bomoi ya mokolo na mokolo, makásá ya misolo ekomámá pé na
Français147
. Na boye, na zando, tángo ya koyókana tálo, balobi-Lingála basálelaka
mitúya na Français. Rezón ya mísáto, óyo esálákí ke mitúya ya Français éfánda, ezalí
ke, mobongisano ya mitúya na Lingála ebimisaka bakómbó ya milai penzá. Ekómaka
mbílíngámbilinga pó na koloba yangó pó na mitúya ya minéne. Mitúya na Français
ezalaka ya ekango mókó tó bikango míbalé (un, deux, trois, quatre, cinq, six, sept,
huit, neuf, dix, vingt, cent, mille, million), nzóka ndé mitúya ya Lingála ezalaka na
146
ebéngeli ya nzebi = terme de spécialité ; motúya = nombre, chiffre ; kimókó ya
komekela = unité de mesure ; limekeli = grandeur ; emekelo = récipient de mesure ;
lángi = couleur 147
na makásá óyo babimísí na 2012, ekomámí na minoko minei ya Kongó
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
132
bikango míbalé tó mísáto (mókó, míbalé, mísáto, mínei, mítáno, motóbá, sambo,
mwambe, libwá, zómi, ntúkú, nkámá, nkóto, mokoko, mofuku). Kosangisa mitúya
esálaka ke, bakámá na Lingála ezalaka na bikango banda na minei pé matá (nkámá
mókó), nzóka ndé na Français ezalí káka na bikango míbalé (deux cents). Motúya
lokóla 3652 ezalí ebéngeli ya bikango 9 na Français (trois mille six cent cinquante-
deux), nzóka ndé na Lingála ezalí ebéngeli ya bikango 21 (nkóto mísáto na nkámá
motóbá na ntúkú mítáno na míbalé). Pó na kosúkisa, esengélí pé kotála ndéngé
masakola etongamaka na Lingála. Na sóló, na Lingála, efándisa eyáka na sima ya
kómbó. Etandameli wáná ekokí kokótisa mobúlú na bosímbi tína ya makomi. Ndakisa
ya motúya 3652 sókí ekótí na libóké-kómbó, kómbó eyángela ekozala mosíká ná
likelelo na kokabwana ya bikango 21.
(33a)
bato 3652 bakótákí mizíki ya Werra.
bato trois mille six cent cinquante-deux bakótákí
mizíki ya Werra
(33b)
bato nkóto mísáto na nkámá motóbá na ntúkú mítáno
na míbalé bakótákí mizíki ya Werra
Ndéngé tokomóna yangó, likambo óyo ya esakoleli etíndaka pé balobi na
Kinshasa kosálela esakoleli ya Français, na óyo etálí mitúya, na botíáká yangó libosó
ya bakómbó.
(33c)
Trois mille six cent cinquante-deux bato bakótákí
mizíki ya Werra.
Míngimíngi, pó na motúya 1, balobi basálelaka ebéngeli mókó ná esakoleli ya
Lingála.
(34)
moto mókó, mwána mókó
Balobi bsálelaka ebéngeli ya Français té.
(35)
* moto un, * mwána un
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
133
Kasi, na kozónga, ebéngeli un (én) esálelamaka tángo pó na bamezír, ndéngé
tokomóna yangó mwá mosíká, tó pé, tángo motúya 1 ezalí na káti ya motúya ya
monéne.
(36)
un litre, un kilo,
vingt-et-un, un million,...
Balobi basálelaka bolongobani bomobáli-bomwásí ya Français káka na
kokámbika bakóde Lingála-Français. Ezalaka míngimíngi balobi óyo batángá pé bazalí
na koyéba epúsáná mwá ndámbu ya Français.
(37)
bazalákí vingt-et-une moto.
bazalákí bato vingt-et-un.
bazalákí vingt-et-un bato.
Pó na mbóngo pé bamezír misúsu, na Kinshasa, basálelaka mobéko ya Français.
(38)
pésá ngáí cinq cents francs.
(39)
molaí na yangó ézá un métre vingt
(40)
sómbá un lítre ya pétrole
Mitúya ya molongó148
ezwamaka na botíáká motúya na sima ya elínga149
ya
(Motingea 2006 : 67).
(41)
mokolo ya mísáto
Balobi basálelaka bibéngeli ya Français na mobéko ya Lingála. Ndéngé
tokomóna yangó na bandakisa ekolanda, ezalí na bisíká epái wápi bibéngeli nyónso
míbalé esálelamaka, nzóka ndé , na misúsu, okosálela káka ebéngeli mókó, okosálela
ebéngeli mosúsu té.
148
motúya ya molongó = numéral ordinal 149
elínga = connectif
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
134
Molongó na libóta
Na libóta, pó na kobénga mwána na mwána na esíká na yé na libóta, basálelaka
molongó na Lingála.
(42)
nazalí mwána ya libosó.
(43)
azalí mwána ya míbalé na libumu ya mamá na bangó.
(44)
ozalí mwána ya súka.
Kasi, pó na óyo etálí libála ya básí ebelé, basálelaka ebéngeli ekokáná ya
Français tó ya Lingála.
(45)
mamá na bísó azalí mwásí ya libosó.
(46)
mamá na bísó azalí premyé biró.
(47)
mwásí na yé ya míbalé azalaka na bandal.
(48)
deuxième biró na yé azalaka na bandal.
Míngimíngi, basálelaka bibéngeli na Lingála pó bisíká óyo ezalí na sé ya 5,
nzóka ndé pó bisíká óyo ezalí na likoló ya 5, basálelaka ebéngeli ekokáná ya Français.
Mbala mosúsu basálelaka pé mobéko ya Français.
(49)
leká balabála ya libosó, ya míbalé tíí na sixieme
balabála.kobanda na ya wáná, okocompter tíí na
huitieme ndáku.
4.5.7. MAMEKELI PÉ BIMÓKÓ YA KOMEKELA
Pó na óyo etálí mamekeli pé bimókó ya komekela, basálelaka bibéngeli na
Français na botiei na loláká pé etongameli ya Lingála.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
135
(50)
kilométre, ekitométre, dekamétre, métre,
santimétre, milimétre.
kilolítre, ekitolítre, dekalítre, lítre,
santilítre, mililítre.
kilográm, ekitográm, dekagrám, grám, santigrám,
miligrám.
ér, miníti, segóndi
Pó na óyo etálí póso, sánzá pé mvúla, basálelaka bibéngeli Lingála tó Français.
(51)
mokolo (jour), póso (semaine), sánzá (mois), mvúla /
mbúla150 (année), siecle
Epái mosúsu, pó na mikolo ya póso, basálelaka batíaka bibéngeli ya Français
na loláká ya Lingála, tó pé, basálelaka bibéngeli na Lingála. Kasi míngimíngi ezalaka
kotía bibéngeli ya Français na loláká ya Lingála, longólá káka pó na lundi, epái wápi
ebéngeli na Lingála (mokolo ya yambo) esálelamaka penzá té.
(52)
léndi, mokolo ya míbalé (mardi), mokolo ya mísáto
(mercredi), mokolo ya mínei (jeudi), mokolo ya mítáno
(vendredi), mokolo ya póso (samedí), mokolo ya eyenga
(dimanche).
Ebéngeli siecle esálelamaka na esíká ya kosálela ebéngeli ya Lingála bonkámá,
óyo bato nasolólákí na bangó bayébí yangó té.
4.5.8. BALÁNGI
Balángi ebéngamaka míngimíngi na botíaka bibéngeli ya Français na loláká ya
Lingála, longólá káka pó na lángi ya pémbé pé lángi ya mwíndu. Pó na lángi ya
pémbé, balobi basálelaka pé ebéngeli ya Lingála pémbé. Ndéngé mókó pé pó na lángi
mwíndu, epái wápi balobi basálelaka pé ebéngeli Lingála mwíndu tó moyíndo.
(53)
150
Na Kinshasa balobaka mbúla, pé na Brazzaville balobala mvúla. Na boyékoli óyo,
nasálélí ebéngeli Brazzaville pó kúná, liloba mbúla elakísí eténi ya nzóto óyo
elakisaka bomwásí.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
136
alátí shemiz ya pémbé.
(54)
bózela bísó na ndáku ya pémbé, na menkao.
(55)
nakomitúnaka : moto mwíndu aútá ndé wápi ?
(Verkys Kiamuangana, nzémbo « Nakomitúnaka »)
(56)
sapátu ya mwíndu esímbaka ná bilambá ya bacouleur
nyónso.
Atá ko bóngó, botiei maloba ya Français na loláká ya Lingála pé esálelamaka.
Ezalí bidéfami, na bomónáká ke maloba yangó esálelamaka káka na bomobálí151
, atá
kómbó ezalí liloba ya bomwásí152
. Na kobakisa, elínga ya eyíngelaka káti na kómbó pé
likonzami ya lángi.
(57)
ezá lítch ya couleur níni ? litch ya blanc.
(58)
chaussure ya vert esímbaka ná bilambá ya bacouleur
nyónso té.
Balobi na Kinshasa basálelaka lisúsu míngi té, ebéngeli motáné. Bakómá míngi
kosálela ebéngeli rúji óyo ezalí botiei ebéngeli ya Français rouge na loláká ya Lingála.
(59)
olátí rouge rouge lokóla nganga ya Batéké boye !
(60)
sómbá deux metres ya biyé ya rouge ná rouleau ya
singa pé ya rouge.
Ebéngeli mayápóndu pé esálelamaka míngi té. Balobi basálelaka míngi
ebéngeli ya Français vert. Ezalí edéfami, pó maloba yangó esálelamaka káka na
bomobáli ná elínga ya, atá kómbó yangó na Français ezalí liloba na bomwásí.
151
bomobáli = masculinité 152
bomwásí = fémininité
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
137
(61)
sókí omóní makásá ya vert ekómí kosíla, elanga
ekómí pene.
(62)
balátaka bashemíz ya vert ná kol ya pémbé.
Balobi-Lingála na Kinshasa bayébí té bibéngeli ya Lingála óyo elakisaka
balángi bleue, jaune, rose, orange, violet, gris. Basálelaka káka maloba ya Français na
botíáká yangó na loláká ya Lingála.
Ezalí pé na balángi óyo ezwaka, na Lingála, kómbó ya elóko esímbamaka.
Ndakisa, lángi ya shokolá, kolandana na lángi ya shokolá óyo balíaka.
Pó na komóna ke ezalí penzá bidéfami, ekomónana na balángi óyo na Français,
bomwásí pé bomobáli elobamaka na bokeseni nyónso. Ezalí ya : blanche/blanc,
verte/vert, violette/violet. Baloléngé ya bomwásí emónanaka káka epái ya bato óyo
bayébí Français mwá malámu koleka. Na boye, basálelaka kokámbika bakóde.
(63)
lakísá ngáí chemise verte wáná, óyo ezá derriere
la blanche.
(64)
pó na níni ozalí kotámbola ná bachaussure blanche
na potopóto?
Bakokesana ya miké ya balángi esíkisamaka míngimíngi na Lingála.
(65)
bleu ya makási, bleu néti mwíndu, bleu ya pete
(bleu claire), bleu ciel, bleu enzulúká, bleu
vert
(66)
vert ya makási, vert ya pete( vert claire), vert
enzulúká, vert néti mwíndu, vert néti blé, vert
néti jóne
(67)
rouge ya makási, rouge ya pete(rouge claire),
rouge enzulúká, rouge néti mwíndu,
(67b)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
138
jaune ya makási, jaune néti pémbé, jaune ya pete,
jaune néti ver, jaune enzulúká,
(68)
pémbé ya makási, pémbé néti na mwá salité, pémbé
ya manyóko
(69)
mwíndu tuu, mwíndu makási, mwíndu enzulúká (gris)
Ebéngeli couleur (kulér) yangó mókó, leló, ekótísámá na lisangá-maloba ya
balobi na Kinshasa lokóla liloba ya Lingála, na esíká ya ebéngeli na Lingála lángi.
Bato bazalí nánu koyéba tína ya ebéngeli óyo lángi, kasi, basálelaka yangó lisúsu
míngi té.
Na boye, nakokí koloba ke, bibéngeli pó na kobénga balángi, ezalí bidéfami.
Ezalí bokámbiki bakóde té.
4.5.9. LIKÓBI : LINGÁLA YA SÓLÓ - LINGÁLA FACILE - FRANÇAIS
Pó na kolakisa likóbi óyo elongwaka na Lingála ya sóló kokende na Lingála
facile, nasolólákí na batatá 20 pé bamamá 20 na Lingála. Na sima ya botiei maloba na
bangó na makomi, nalekánákí na kotánga na ndéngé ya mitúya, mitúya ya maloba ya
Français óyo ezalí na maloba nyónso óyo molobi alobi. Nazwákí bóngó biténi 100 ya
bamasoló yangó. Eténi na eténi ekokákí kozala na maloba kobanda na 30 tíí 100.
Ndembé ya boyékoli óyo ezalákí komeka koyéba ndelo ya mitúya ya maloba ya
Français pé loléngé ya maloba yangó na koloba ya balobi Lingála na Kinshasa. Na
boye, nakomeka kotía mondelo káti na Lingála facile, bó kóde mókó, pé kokesenisa
yangó ná elobeli ya kokámbika na bakóde Lingála pé Français. Na sima na yangó,
natútísákí bizwami ya masoló na ngáí ná biténi 40 ya masoló (batatá 15 pé bamamá
15) óyo nazwákí na Youtube. Ezalí bóngó, masoló bapanzi-sango ya tévé pé ya webtv
basálákí. Namekákí kozwa na ndéngé ya kokana balobi, kolandana na kotánga na
bangó :
a) molobi atángá míngi té (asúka na etéyelo ya ebandeli),
b) molobi atángá mwá ndámbu (asúká na etéyelo ya katikáti)
c) atángá míngi (akendé na etéyelo ya likoló).
Babotúnituni emónísákí ke, na engumba Kinshasa, ndelo likóló ya kámá ya
maloba ya Français na Lingála ezalí na nzingánzíngá ya 25% pó na molobi óyo atángá
míngi té, tó pé, molobi óyo atángá mwá ndámbu. Ndelo likóló ya kámá yangó ekokí
komata tíí na 50% tó leká pó na molobi óyo atángá míngi. Na sé ya 15%, ekipé ndelo
ya kotánga té, molobi azalí kolikya ke, azalí koloba Lingála ya sóló.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
139
Maloba ya Français óyo eyáka míngi, ezalí bamaloba óyo ezalí na mabóké naútí
kolakisa na likoló áwa. Elingí koloba, mitúya, balángi, bimókó ya komekela, maloba
óyo elobamaka míngi na matéya (comprendre, expliquer), na bomoi ya mokolo na
mokolo (porte, bureau, numéro), pé bóngó na bóngó.
Nakobéta sété ke, ezalí té pó, balobi basálelaka ndelo ya likóló ya maloba eútá
na Français, ndé elakísí ke, bayébí koloba Français malámu. Na sóló, maloba óyo
esálelamaka, míngi, na esakoleli ya Lingála pé míngimíngi lokóla bidéfami, kasi té,
lokóla kokámbika bakóde.
Nazwí mwá bandakisa ya koloba yangó pó na kolakisa níni nazalí kolobelela.
Ndakisa óyo elandí, atá eyókámí lokóla Lingála facile, ekokí kozwama lokóla
Lingála ya sóló, na bomónáká ndelo na sé ya maloba ya Français pé makási óyo
molobi azalí kosála pó na kolámba Lingála na yé. Molobi azalí mopanzi-sango pé azalí
kolimbola na bamamá óyo alingí kotúna mitúná, tína ya mokolo ya koyékola kotánga
pó na mikóló (alphabétisation). Mopanzi-sango azalí elengé mobáli ya mibú káti na 25
pé 30. Azalí kosála makási pó na koloba na botósi epái ya bato óyo batángá míngi té
pé ayébí ke, koyéba na bangó ya Français ezalí moké penzá.
(70)
tokomeka kokólisa balingála… leló eza mokolo na
yangó, ndéngé ezalaka bajournée ya la femme, leló
ezá mukolo ya journée ya alphabétisation. Alors
ngá nasepélákí… nayébísákí mamá C., nakosepela
náyá kokútana ná bayayá ndéngé bazótánga bangó
mókó wáná. Ayébísákí ngáí náyá. Ndéngé nalobí,
naséngí bolimbisi … bayébísí ngáí, baninga mosúsu
bazalákí áwa bakeí… peut-être… donc likambo
penzá ya motúya yangó wáná.
Balobi-Lingála na Kinshasa basálelaka motáláká óyo, tángo ezalaka ndakisa
koloba na bankóló ya libóta, bakulútu baóyo okanísí ke bayébí Français malámu té. Na
ndakisa óyo toútí komóna, na maloba 59 óyo mopanzi-sango abimísí, maloba 9 ezalí
na Français (15%).
Na sima ya nkótélá wáná ndéngé totángí, mopanzi-sango ayákí kobanda mitúná
pé biyano na yé. Eyano óyo elandí ezalí óyo mókó ya batúnami apésákí. Na maloba 58
óyo motúnami abimísí, ezalí na maloba 6 óyo eútí na Français (10%).
(71)
Pó na ngáí namóní yangó ezá bien. Atá kútu pó na
chaque jour. Pó tóyéba penzá kotánga penzá,
otángí pé ozwí, pé osílísí. Néti na baéglise,
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
140
nazá na babible na ngáí na ndáku, kasi moyen ya
kotánga yangó ezá té. Sikóyo lokóla nayá áwa,
nakómá koyéba mwá kokoma ná mwá kotánga. Sikóyo
Lingála ndé ekómá kosunga ngáí makási.
Na eyano óyo elandí, na maloba 36 óyo motúnami abimísí, maloba 9 ezalí na
Français (26%). Bibéngeli nyónso na Français óyo asáléli, ekómá kosálelama na mói
ya leló na elobeli bato balobaka mokolo na mokolo (âge, dix-sept, ans, jeune-fille,
kelási, possibilité, alphabétisation, numéro, lettre).
(72)
Nazalí na âge ya dix-sept ans. Naza jeune fille,
nakátáká kelási pó na possibilité ya mbóngo
ezaláká té. Yangó leló, pó na kotánga, nayé pó
náyékola kotánga, náyéba alphabétisation, náyéba
banuméro ndéngé ezalaka, náyéba pé kokoma
balettre.
Mopanzi-sango azóngélí motúnami na bolobáká boye :
(73)
Oyókaka sóni té, peut-être bajeune-fille mosúsu
ya âge na yó bazá na université tó na káti ya
bamisálá, yó ozá koyékola káka kotánga ná kokoma
Lingála ?
Na maloba 26 óyo mopanzi-sango abimísí, maloba 4 ezalí na Français (15%).
Bibéngeli nyónso na Français óyo esálélámí na esákólá óyo ezalí maloba esálelamaka
na elobeli bato balobaka mokolo na mokolo (peut-être, jeune-fille, âge, université).
Ebéngeli jeune-fille etíámí na etongameli ya Lingála na bozwáká ebandi ba-, kelási 2,
óyo ezalí elakisa-boyíké.
Na eyano epésámí na motúnami, na maloba 62, maloba 11 ezalí na Français
(18%). Maloba yangó pé, lokóla baóyo ya libosó, ezalí maloba ekótá na elobeli ya bato
nyónso.
(74)
Pó na ngáí, nayókaka sóni té. Pó na níni ? Parce
que, nabandákí classe nasúkákí na katikáti. Sóki
bazá na université, wáná ezá bangó. Ngá pé sókí
nayékólí alphabétisation na ngáí, nazwí mayéle,
nazóngí classe, nakokende na université pó classe
ezá na retard té. Atá na ndáku ya libála,
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
141
nakosála université. Kasi koyéba káka kotánga ná
kokoma, yangó ndé nalingí koyéba kotánga na
alphabétisation.
Motúnami mosúsu alobí :
(75)
Kómbó na ngáí… navándí na route M… avenue M…
nayákí áwa pó nátonga. Mais éyé kokoma na cours
ya alphabétisation. Nasepélákí makási pó nakátákí
classe na troisieme commercial pó mamá akúfákí
papá pé akúfákí. Lokóla église moto endimí pó
báfútela ngáí minerval, yangó nayákí áwa. Donc
nayébákí kútu té elóko té, elóko té penzá. Lokóla
nayékolaka, nakómá pé kosála badictée, nakómá
kokoma mwá ndámbu.
Maloba ya motúnami óyo, ekokí komónana néti ezalí koyókana té, káti na
yangó. Asúkísá kelási na kelási ya mísáto ya katikáti. Na centre, ayákí koyékola
kotonga bilambá. Kasi esengí yé lisúsu ábandela koyékola kotánga pé kokoma (matéya
ya alphabétisation). Tokobósana té ke, yangó pé ezalí mókó ya mikakatano, bayékoli
míngi ya kelási elandaka letá bazalí kokútana na yangó. Kasi nakokóta molaí té na
likambo yangó na boyékoli óyo. Maloba 13 na maloba 64 óyo motúnami abimísí
(20%) eútá na Français pé esálelamaka na elobeli ya bato ya mokolo na mokolo.
Ná motúnami mosúsu, káka 7 % (2 likoló ya 28) ya maloba óyo mopanzi-sango
abimísí eútá na Français.
(76)
Leló pé mokili mobímba elobí que ezalí mokolo ya
alphabétisation. Yó omóní yangó ndéngé níni ? Ezá
na tína penzá bápésa mokolo mobimba pó na
koyékola kotánga ya bamikóló ?
Na sima ya kosolola ná bayékoli, mopanzi-sango abalúsí mísó epái ya mamá-
moyángeli-etéyelo pé atúní yé motúná. Mamá-moyángeli atángá kelási ya misálá ya
mabóko ya kokáta pé kotonga bilambá ya bamvúla minei. Elingí koloba, na sima ya
bamvúla motóbá ya etéyelo ya ebandeli, asálákí lisúsu bamvúla minei na etéyelo ya
misálá ya mabóko. Na sima, ayákí kokela atelyé na yé ya kotonga bilámba. Súkasúka,
afungólákí etéyelo ya koyékolisa bato mosálá ya kokáta pé kotonga bilambá. Ayókaka
Français kasi asololaka malámu koleka na Lingála.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
142
(77)
Mamá C., tokómí na Centre, tomóní ndéngé bilengé
bazá koyékola ná koyéba kotonga, ná koyéba
kotánga, balobí kútu kotánga ezalí ofelé, bísó
tolingí tóyéba osálaka ndéngé níni pó ótía yangó
ofelé ? Ozá na baambition politique, député tó
bien níni ?
Maloba 5 na maloba 38 (13%) óyo mopanzi-sango abimísí ezalí na Français.
Sókí bibéngeli néti député, tó pé, bien ezalí maloba ya elobeli bato balobaka mokolo
na mokolo, ebéngeli ambition politique ekokí kozwelama lokóla edéfami té kasi liloba
ya Français.
Eyano óyo elandí ezalí eyano ya mamá-moyángeli. Ezalí na maloba 82 epái
wápi, maloba 20 ezalí na Français (24%). Bibéngeli misúsu ekokí kozwelama lokóla
bibéngeli ya nzebi, pó ndakisa, na elobeli ya mangómbá ya guvernemá té, bibéngeli
lokóla partenaire pé projet esálelamaka míngi. Basálelaka bibéngeli ekokáná ya
Lingála té, óyo, bó mobéko, ezalí na bibéngeli esengélí kokelama. Ndakisa, likelelo
remarquer etíámí na loláká pé esakoleli ya Lingála. Ezalí ya nzelá óyo balobi-Lingála
míngi balandaka pó na kokótisa makelelo ya Français na Lingála.
Remarquer > -remarqu-er > -remark- >tó-remark-ákí > toremarkákí
(78)
Ezá problème ya baambition politique té. Ezá
probleme ya projet óyo tozalákí na yangó.
Toremarquákí ke, bána na bísó ya koyékola kotonga
bazókíma avant pó azóyéba kotánga té. Pó bísó na
centre ná partenaire na bísó, tomekákí kobimisa
balivre óyo ezólakisa bato kotánga pé kokoma,
kotonga bilambá pé kokáta. Kasi toremarquákí ke,
bána lokóla bayébí kotánga té, moyen básálela
balivre wáná ezá té. Ensemble ná partenaire na
bísó, yangó ndé tozwákí likanisi óyo ya kokótisa
alphabétisation na káti ya centre na bísó.
Natíé áwa eyano óyo mókó ya bayékolisi153
apésákí ngáí tángó nazalákí kotúna
yé mitúná pó na etángiseli na etéyelo na bangó ya koyékolisa. 28% (23 ya 81) ya
maloba na yé eútí na Français. Balobi na Kinshasa basálelaka míngimíngi bibéngeli na
Français pó na bokabolami ya tángo, ézala ndakisa, pó na mikolo ya póso, póso, sánzá
pé mvúla atá ko bibéngeli na Lingála ezalí.
153
moyékolisi = formateur
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
143
(79)
Ya kotonga míngi. Libosó ezalákí elambá mókó
bakokí kosála na yangó un mois. Elambá mókó
awumélí ee… kasi sikóyo totíákí systeme tolobí,
tein, sókí tózoyóka bamawa tángu mususu aza na
elambá té, aza na elambá té, sókí tolandí káka
bato óyo bazángí bilambá, musálá ekokende té.
Totíé systeme que, chaque mardi ezalaka coupe.
Mardi bakátí modele óyo batongí yangó jeudi,
samedi esílí. Sókí osílisí té, c'est ton
probleme. Semaine prochaine, okátí elambá mususu.
Semaine óyo kuná… donc chaque mardi tozalaka na
coupe.
Na Journal Télévisé Lingála facile ya 06/01/2011, batúnákí elengé mobáli
mókó óyo azalákí komeka kotonga masúwa-pépo154
. Tokomóna ke, bibéngeli nyónso
ya nzebi ezalí na Français, ndéngé mókó pé pó na mitúya. Maloba 48 ya maloba 108
abimísákí, (44 %) ezalí bóngó maloba ya Français.
(80)
Óyo ezalí inspiration premierement. Deuxiemement
ezalí bapropre effort na ngáí. Bandá nonante-sept
nasálákí barecherche na ngáí a propos ya
aéronautique. Nasálí baétudes beaucoup plus na
moteur ya aérodynamique, nacomprendre
fonctionnement na yangó. Yangó wáná na deux mille
dix naselancer na barecherche pó nazwákí mwá
bamoyen. Actuellement natravailler na base ya
projet na ngáí, nakómí na súka ya bamoyen. Yangó
nazalí kosénga na bato nyónso ya bonne foi,
bakonzi báaider bísó beaucoup plus pó na
nácontinuer projet na ngáí óyo. Premiere image,
nasálákí yangó na forme ya avion ezótámbola tres
bien na terre kasi na avion ekosénga ngáí bamoyen
ebelé, yangó nazalí kosénga namodifier yangó
lokóla aéroglisseur mókó na mái.
Esákólá óyo ekokí kozwelama lokóla kosangisa bakóde. Nalobí bóngó pó
maloba misúsu ya Français óyo asálélí, ezalí maloba ekótá té na maloba óyo bato
balobaka na elobeli ya mokolo na mokolo. Ezalí bidéfami té. Kasi ezalákí na tína epái
ya motúnami pó na kopésa yé nzelá ya kobimisa esákólá etongámá pé na alima.
Tokozwa ndakisa ya bamaloba lokóla : 154
masúwa-pépo = hydravion
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
144
beaucoup plus : koloba óyo elobámí tángo molobi alingí kokámbika útá na
Français koleka na Lingála. Namekákí kolandisa beaucoup plus na liloba bakonzi.
Nalukákí yangó na Google pé ebimísákí bimónaneli155
181. Mbala nyónso koloba
beaucoup plus elobámákí ezalákí míngi molobi azalákí koloba Français. Ezalákí míngi
kokámbika bakóde ya masakola :
(81)
... si tu regardes d’un côté a Kinshasa, cette
loi vaut beaucoup plus que, cela: c'était... Bato
ya mayele lokola yo(nakanís’i) bayébí ke mabé
éútí pé na bakonzi ya ...
Tó pé, esákólá ezalí na Français epái wápi maloba ya Lingála ezalí káka koyá
kobakama pó na kotía makanisi na lisangá ya makambo :
(82)
... comment s'étonner que, les Bakonzi aillent
puiser dans les caisses de l'État .... ce matin,
j'ai vu des écoliers rentrer chez eux beaucoup
plus tôt que d’habitude.
Kosálela beaucoup plus emónísámí pé na bosangisi bakóde na káti ya lisakola
na Lingála, lokóla na maloba óyo :
(83)
na 2011 RDC ezalí kozóngela lokúmu na yangó
na bakonzi ya sóló...interprétation wáná
ekozala beaucoup plus professionnelle pó
namoní...
nacomprendre fonctionnement : boluki na Google ebimísí bomónani-elongó156
óyo té. Ndimbola ekokí kozala ke, ezalí elobeli ya makambo ya tekiníki. Yangó etíndí
ngáí náloba ke, tokokí kotía yangó na kónti ya bosangi bakóde.
naselancer na barecherche: likelelo se lancer ezalí óyo babéngaka na Français,
verbe pronominal. Molobi azwí biténi nyónso míbalé pé akangísí yangó pé ekómí
mobímbí mókó na Lingála. Yangó wáná atá ko na Français, se ebóngwanaka
kolandana na moto ya libóngwinyi (me, te, se, nous, vous, se), motúnami asálélí
etongameli ya Français té kasi etongameli ya Lingála. Sókí álandaka etongameli ya
155
emónaneli = occurrence
156 bomónani-elongó = collocation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
145
Français, alingákí koloba : "namelancer". Lokóla asálélí etongameli ya Lingála,
yangó wáná alobí : "naselancer". Sókí álobaka na Lingála ya sóló, alingákí koloba :
"namibwákí".
Kobwáka
Komibwáka : kobwáka yó mókó, kokóta yó mókó na likambo sóngóló, moto
atíndí yó té.
ko-mi-bwák-a
ko-: elakisa-kelási 15 (likelelo)
-mi-: ekwakya ya kosála likambo epái na yó mókó
-bwák-: mobímbí
-a: súka
actuellement natravailler na base ya projet na ngai : koloba óyo ezalí komónisa
ke, motúnami azalí koloba Lingála kási, kasi ya esákólá na yé, ezalí na Français :
actuellement, j'ai travaillé sur base de mon projet.
Likóbi Français-Lingála ezalí sóló na koloba ya Kinshasa. Atá ko bóngó, lokóla
nalobákí yangó na ebandeli ya mobóko óyo, ézala batúnami ndéngé tomóní áwa,
okwaka pé molobi kingándi na Kinshasa azwaka Lingála óyo alobaka na lokúmu
penzá té. Bazwaka yangó lokóla Lingála ya sóló té. Káka bangó mókó pé balobaka ke
eséngélí kokóma koloba Lingála ya sóló. Tomóní pé ke, bamamá balobaka Lingála
óyo epúsáná pene na Lingála ya sóló koleka batatá. Yangó ezalí pó, bomoi ya bato na
mbóka ezalí kosénga na mwásí, bandá tángo azalí mwána moké, ázala na elobeli ya
botósi pé lokúmu. Toyókaka mbala míngi tángo babóti bagangelaka bána bási.
balobaka na bangó : "mwásí alobaka boye té!".
4.6. BOSÚKISI
Babotáli na bokébi óyo nasálí na engumba Kinshasa efándísí kondima ya
babotáli óyo bakomi míngi (Bwantsa 1970, Dzokanga 1979, Bokula 1983, Vatomene
1983, Kamwangamalu 1989, Muwoko 1990, Mbulamoko 1991, Nzanga 1991,
Motingea 2006, Meeuwis 2010, Bokamba 2012, Sene Mongaba 2012a, Sene Mongaba
2012e) basálákí libosó. Ezalí níni? Lingála ya Kinshasa ezángá bolongobani ya
bakelási, esálelaka bikwakya té pé ndelo ya kokámbika bakóde Lingála-Français ezalí
likoló míngi.
Utá na óyo naútí kolakisa, na boyékoli óyo, nabimísí penzá ndelo ya lopángo ya
Lingála ya leló. Ndelo ya lopángo yangó ezalí esáleli pó na baluki na mambi ya
etángiseli, baóyo bakokí kobimisa babúku ya kelási pó na bayékoli ya Kinshasa.
Ndakisa, bakomi babúku ya kelási, bakokí kosálela mitúya, bilongi ya jometrí,
mamekeli, bimókó ya komekela, pé balángi ndéngé nalakísí na mokabo óyo. Yangó
ekosála ke, bayékoli bázala na pete ya kosímba tína makambo ekomámí na káti ya
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
146
masungi ya etángiseli yangó. Yangó pé ekolongola moluki na etángiseli kobángabanga
ya monoko ya kokomela óyo bazalí na yangó sikóyo. Kobángabanga yangó ezalí óyo
ya komitúna sókí bandimi ya Lingála ya pímbó bakoloba níni, áwa ko balingaka
komóna bidéfami té na makomi, pé, balingaka káka bakomi básálela Lingála lya
Makanza?
Mokabo óyo ezalí lokóla mbuma ya mayaka óyo esengélí ézala na botongi
etongami ya bonganga óyo na óyo etálí bosáleli Lingála ya kotángisela nzebi na
bitéyelo ya Kinshasa. Ndembé ya mokabo óyo ezalákí ya kobimisa elongi ya
kokámbika na bakóde Lingála-Français óyo esálelamaka na Kinshasa, na tína ya
kosála bokeseni ná bidéfami óyo Lingála edéfá na Français. Kobóngisa na molongó
bidéfami yangó ezalí koluka kolakisa bonsomi ya bidéfami yangó bó maloba ya
Lingála óyo ekokí kosálelama na esákólá ya nzebi. Maloba yangó ekondimama káka
té, na ndéngé ya nzebi pé ya etángiseli. Ekondimama pé lokókola maloba ya Lingála
penzá.
Atá ko bóngó, koloba bóngó elingí koloba té ke, pó na kokómisa Lingála
monoko ememaka nzebi, tokosúka káka na kodéfadefa maloba na Français. Lingála
yangó mókó ezalí na bisálamaeli na yangó ya káti pó na kokela maloba. Mokeli-
bibéngeli na Lingála akozwa libulá monéne na boyékóláká bisálameli yangó. Na
mokabo óyo ekolanda, nakososola, masákólá ya balakisi ya shimí pó na komónisa sóló
ya Lingála facile na maloba na bangó pé, kolakisa ndéngé basálelaka bisálameli ya
káti ya Lingála pó na kobimisa bibéngeli ya nzebi na Lingála.
Na óyo etálí maloba, balobi-Lingála ebelé ya Kinshasa pé Brazzaville bayébí
maloba ebelé ya Lingála té. Pó na yangó, esengélí kokela babagó157
pé koyébanisa
yangó pé kosála ke balobi bákoka kozala na yangó pó na kokólisa maloba na bangó.
Na boye, na óyo etálí maloba, nakokí koloba ke, ezalí na bokeseni té káti na Lingála
lya Makanza pé Lingála ya Kinshasa.
157
bagó = dictionnaire
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
147
MOKABO 5
SOSIOLENGWISITÍKI YA BITÉYELO NA
KINSHASA
5.1. NKÓTÉLÁ
Na boyékoli óyo, nazalí koyékola likambo ya monoko ya kotángisela nzebi, na
ndéngé ke, bayékoli bákóma bankóló ya boyébi óyo ekotángisama. Nazwí etáleli óyo,
lokóla etáleli alimá. Atá ko bóngó, likambo ya monoko ya kotángisela, míngimíngi,
ezalaka penzá mamá na bendabíka ya politíki, ya idolojí pé ya ezweli makambo na
makanisi ya bato. Etáleli óyo ya míbalé, nabéngí yangó etáleli ya kotómbela158
. Na
boye, tozalí na bitáleli míbalé ya makambo : alimá pé litómbeli. Yangó míbalé ekokí
kopotana tó pé koléndisana.
Na mokabo óyo, nabandí nánu libosó na kobéta lisapo ya minoko ya
kotángisela na mobongisano ya kotéya na Kongó ya Demokrasí. Lisapo yangó,
nabandi yangó, kolongwa na tángo ya bakóko, libosó ke kolonizasyón éya, nalekí na
tángo ya kolonizasyón pé nasúkísí na eleko óyo elandí kolonizasyón kino mói ya leló.
Natándí makambo yangó pó na komóna, na óyo etálí monoko ya kotángisela, ndéngé
makambo elekaka na bakelási ya shimí na bitéyelo ya Kinshasa. Ezalí pé komóna sókí
bosáleli minoko yangó, ememelaka etángiseli, bolámu níni, tó pé, mindondó níni?
5.2. MONOKO YA KOTÁNGISELA NA TÁNGO YA BAKÓKO
Na tángo bakóko na bísó bazaláká na sé, mobongisano ya kotéya efándísámáká
na boyékoli ya motíndo óyo : Bilengé bazaláká kolanda matéya ya bakulútu, tó pé,
bazaláká kozala penepene na nganga-molakisi159
tángo azalákí kosála mosálá na yé.
Kobanda bomwána, na sé ya nzeté, tó, nzíngánzíngá ya móto, baléki bazaláká
kofánda pembéni ya bakulútu pó na koyóka masapo, mayemaleká, mabongisami ya
bomoi ya bato na mbóka, bokóko, bokulútu, bobáteli mokili, pé bóngó na bóngó. Na
óyo etálí mabongisi ya ndéngé nzotó ya bomoi esálaka, babóti bazaláká kotínda
bilengé óyo babandí kokóma bato (pene na bamvúla zómi na minei) na mabóko ya
mwá libóké ya bakulútu baóyo baponámákí. Bazaláká komema bilengé óyo na zámba.
Bakosálá kúná mwá mikolo epái wápi bazaláká kotángisa bangó bomoi ya bokulútu.
Na óyo etálí koyékola mosálá, bilengé bazaláká bóngó kolanda nganga-molakisi
tángo azalákí kokende kosála mosálá na yé. Nganga-molakisi ezalákí bóngó mokóló
158
litómbeli=subjectivité ; alimá = elandelami, logique 159
nganga = expert
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
148
óyo ayébákí mosálá sóngóló, ézala kobikisa na bokono, ézala kotonga bandáko tó
banzelá, ézala koboma banyama, ézala kolóbo mbísi, ézala kotula bibendé,… Na boye,
bilengé bazaláká kobanda na kotála ndéngé nganga ya makambo yangó azaláká kosála.
Na sima ndé, bazaláká komekola esáleli yangó. Sókí mabúngá tó mikakatano tó pé
mitúná, nganga-mokakisi azaláká kofungolela bayékoli. Ndakisa, motongi bandáko
azaláká komema bilengé na zámba pó bámóna ndéngé azalákí kopona pé kokáta
banzeté pé makásá. Na sima bayékoli bakolanda molakisi na esíká akotonga ndáko pé
bazalákí kotála ndéngé yé azalákí kosála. Malémbemalémbe, bazalákí komekola pé na
boye bazalákí koyéba mosálá yangó. Ndéngé mókó pé, elongó na bayékoli na yé,
mobíkisi-bokono azalákí kokende kobúka matíti na zámba, kosála minó ya kopésa
babéli.
Matéya wáná nyónso, ezaláká kopesama na monoko óyo ezaláká kolobama na
mbóka, atá ko mosálá na mosálá ezalákí na ebéngo (lisangá ya bakómbó ya makambo
ya mosálá) na yangó éngébéné na mambí ya nzebi yangó
5.3. MONOKO YA KOTÁNGISELA NA TÁNGO YA KOLONIZASYÓN
Tángo mabelé óyo ekómá leló Ekólo Kongó ya Demokrasí, ekótísámákí na sé
ya bokonzi ya Léopold II ya Beljíki pé na sima, na sé ya bokonzi ya Beljíki, minoko
minei (Kikongo, Kiswahili, Lingála pé Ciluba) eponámákí bó minoko ya Ekólo.
Ezalákí pó minoko yangó ezalákí kolobama na bikólo ebelé. Bakonzi ya bitéyelo
bapésákí pé nzelá ke balakisi bákoka kosálela minoko yangó pó na kotángisela na
bakelási ya ebandeli. Kolandana na esíká mbóka efándísámákí, bazalákí kotángisa na
mókó ya minoko minei ya minéne óyo. Bazalákí pé kosálela minoko misúsu ya bikólo,
sókí balobi monoko yangó bazalákí ebelé, tó pé, mindondó ezalákí té. Tokokí kotánga
minoko lokóla Lomongo, Lotetela, kizándé, Ngbaka,…. Monoko ya Français ezalákí
kotángisama lokóla litéya na bakelási ya bandelo míbalé ya libosó. Sima na yangó, na
bakelási ya likóló ya kelási ya mísáto, Français ndé ekómákí monoko ya kotángisela.
Na likoló ya kelási ya mísáto ya ebandeli, minoko ya Ekólo ezalákí kokóba
kotángisama lokóla litéya. Na kelási ya katikáti pé ya likoló, bazalákí kotángisa káka
na Français (Brochure jaune 1929, 1948, 1952).
Na bamvúla 80 ya kolonizasyón ya Kongó na Beljíki, myángo minéne minei
ebimákí pó na kotámbusa botángisi na Kongó : na 1929, 1948, 1952 pé 1957 (Vinck
2007).
Na óyo etálí makambo ya minoko, mwángo ya 1929 epésélákí ke bátángisa
bayékoli ya bakélási ya ebandeli na mókó ya minoko ya Kongó, ndéngé naútí koloba
mwá likoló. Na ndéngé ya etángiseli, bakomi mwángo óyo bamónákí ke, kosálela
minoko ya Kongó ekopésa bayékoli nzelá ya koyéba matéya malámu koleka. Yangó
wáná bakomákí boye :
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
149
La langue véhiculaire de l'enseignement doit
retenir l’attention. Le Congo ne forme pas une
unité linguistique. A côté des multiples
dialectes locaux, quatre linguae francae, de
grande diffusion, sont en usage : le Kikongo, le
Lingála, le Tshiluba et le Kiswahili.
L'enseignement en langue européenne se heurte à
des objections sérieuses d’ordre pédagogique.
C'est autant que possible dans leur langue qu’il
faut enseigner aux indigènes si l’on veut que
l'enseignement porte des fruits.
Nakokí kobóngola yangó na Lingála na ndéngé óyo :
Monoko ya kotángisela esengélí élandelama na bokébi nyónso. Kongó
ezalí mókó té, na makambo ya minoko. Na mopanzí ya minoko-ya-mbóka
ebelé, ezalí na minóko minei óyo elobamaka koleka ndelo ya ekólo moké
mókó. Ezalí bóngó Kikongo, Lingála, Tshiluba pé na Kiswahili. Kotángisa
na minoko ya Pótó ezalí kokútana na mabakú minéne na óyo etáli etéyeli.
Ekopusa malámu kotángisa bayímbóka na minoko na bangó sókí tolingí
ke botángisi yangó ébóta mbuma.
Kasi pó na óyo etálákí mwángo ya kofándisa kolonizasyón ya bomoto ya
bayímbóka, bakomi-mwángo babétákí sété na tína ke, esengélákí kotángisa Français.
Na boye, kotángisa Français pé na Français ezalákí kolandela mbuma ya etéyeli té,
kasi mokáno ya kopúsa bato mwíndo pó bámimóna pámba pé báluka ndéngé ya
komata na lokúmu na nzelá ya boyébi Français. Bakomi-mwángo babétákí sété makási
pó ke, motángisi ya monoko na bangó (Français) ázala missionnaire tó pé moto ya
Beljíki. Na mwángo óyo, óyo bazalí kobénga minoko ya Ekólo (langue nationale ya
Belgique) ezalí ndé Français pé Kiflamá. Kasi na ndéngé ya bosóló ezalákí míngi ndé
Français. Bakomí boye :
L'enseignement de l’une de nos langues nationales
a son utilité dans les écoles primaires du second
degré et dans les écoles spéciales.
Les élèves groupés en ces établissements seront
en effet en contact avec les Européens. Pour les
commis, et quoique dans une mesure moindre, pour
les instituteurs, la connaissance convenable de
la langue du colonisateur est indispensable...
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
150
Au surplus, il faut tenir compte de l’intérêt
supérieur qu’il y a à créer un lien linguistique
entre les indigènes et la métropole, a mettre a
1a portée de l'élite des populations congolaises
notre patrimoine intellectuel, a faciliter les
rapports entre colonisés et Européens.
Dans maints centres, les indigènes témoignent
d’un vrai engouement pour la langue européenne.
Il leur semble que la connaissance de cette
langue doive du coup les hausser au niveau de
l'homme blanc.
Il est indiqué de tirer parti de cette
disposition, mais ce serait une erreur
regrettable de sacrifier la formation générale et
surtout la formation au travail à une
connaissance linguistique dont l’utilité pratique
serait nulle, si elle ne sert pas de complément a
une formation générale.
Nakokí kobóngola yangó na Lingála na ndéngé óyo :
Kotángisa mókó ya minoko na bísó ya Ekólo ezalí na tína, kobanda na
ndelo ya míbalé ya kelási ya ebandeli pé na bitéyelo ya misálá. Bayékoli
óyo basangísámí na bitéyelo wáná bakozala kokútánáká ná Baútá Eropa.
Pó na bakalaka, atá ko ezalí penzá na boséngá moké, pó na balakisi ya
kelási ya ebandeli, ezalí lotómo koyéba malámu monoko ya kolonizatér.
Na mbísa, esengélí koyéba litómbá monéne óyo ezalí na kokela boyókani
na ndéngé ya monoko, káti na bato ya áwa pé mbóka mokonzi. Kopésa
bato ya bwányá ya Kongó bokulaka ya bwányá na bísó, koyéisa pete
barapor káti na bakolonizami pé bakolonizi.
Na bingumba ebelé, bayímbóka bazalí komónisa pósá na bangó ya koyéba
monoko ya Pótó. Pó na bangó, koyéba monoko yangó ekotómbola bangó
mbala móko na ndelo ya mondélé.
Esengélí na bísó koprofité na komipésa wáná. Kasi ekozala libúngá, likoló
ya koluka bayéba koloba monoko na bísó, kolekisa na mbeka boyékoli
mobimba, sirtú koyékolisa misálá. Sókí boséngá ya monoko yangó ezalí
kosunga té na mosálá, ezalí na tína mókó té. Ekokákí kozala na tína sókí
ezalákí pó na kobakisa na boyébi óyo esengélí étángisama.
Bakomi-mwángo ya botéyi, babandeli makomi óyo na mwángo ya 1948, óyo
ebímákí libosó na 1938 (Organisation scolaire 1938 :11-12) pé na mwágo ya 1952.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
151
Kasi na myángo óyo ya sima, tomóní ke esíká ya Français ekomí lisúsu makási
pó, kelási esí elongwákí káka kelási ya ebandeli, ekómákí pé na kelási ya katikáti pé
na kelási ya likoló. Na boye, bakomi-mwángo bafándísákí penzá etángiseli ya Français
pó na kokela bakalaka ya malongá óyo bakosunga bangó na misálá kasi na boyébáká
ke ekosengela na bato yangó bátíkala na makanisi ya bakolonizami. Atá ko bóngó,
kotángisa na minoko ya Kongó elongwákí té. Kotángisa na minoko yangó etíkálákí pó,
epái bazalákí na pósá ya kokela basungi pó na misálá ya babiró, epái bayébákí ke
ezalákí káka mwá libóké moké óyo bakokákí koleka na kelási ya katikáti pé moké
lisúsu na kelási ya likoló. Na boye, bakomi mwángo bazalákí na susí ya koluka
koyéba, ndéngé níni ya kosála pó, kelási ya ebandeli élengela bato bakosúka wáná pé
bato óyo bakokóba mosíká.
Na myángo óyo ya 1948 pé 1952, na óyo etálí etéyelo ya katikáti, emónísámí
polélé ke, Français ndé esengélákí étangisama pé esálelama pó na kotángisa. Bakomi-
mwángo bazalákí na pási pó na kosangisa ndéngé ya kotángisa bilengé ya Kongó pó,
epái bákoka kozala na makoki ya kosála na letá tó na bakompaní, epái pó bázala na
makokí ya kolanda matéya ya likoló. Yangó wáná bakomákí boye :
Une autre forme de l’orientation éducative du
programme réside dans l'enseignement attentif de
la langue indigène. La formation d’une élite
congolaise doit nécessairement se concevoir du
point de vue indigène aussi bien que sous l’angle
de la civilisation européenne (Organisation
scolaire 1948 :11 ; 1952 :10).
Na Lingála ekozala :
Ndéngé mosúsu ya kotía mwángo óyo na nzelá ya etéyeli ezalí botángisi
na bokébi nyónso minoko ya bayímbóka. Kotángisa pó na kobimisa bato
ya bwányá ya Kongó esengélí ékanisama éngébéné na etáleli ya bato ya
Kongó pé na mbala-mókó éngébéné na etáleli ya ebongiseli bomoi na
ndéngé ya Eropa.
Le Français est enseigné comme première langue et
doit former le véhicule exclusif de
l'enseignement des la 2e année d'études, sinon
des la 1e année. L'élève devra acquérir la
connaissance du Français au point d'en pénétrer
le génie d’une manière très satisfaisante. En
littérature, on veillera a doter les élèves de
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
152
"morceaux choisis" qui soient à leur portée
(Organisation scolaire 1948 :17).
Nakoloba ya na Lingála ke :
Français ekotángisama lokóla monoko ya libosó pé esengélí ézala monoko
óyo ekomema matéya nyónso kobanda na kelási ya míbalé, okwaka pé na
kelási ya libosó [kelási ya katikáti]. Moyékoli esengélí áyéba Français tíí
ákoma kolámba yangó na bozindó pé kitóko na yangó na ndéngé ya
malongá. Na botángi masoló, bakokéba ke “biténi ya kotánga” na masoló
yangó ézala na ndelo na bangó’.
Esengélí pé koyéba ke kobongisa óyo, ya ndéngé ya komata na bakelási, ezalákí
pé koyángelama bóngó na Beljíki epái wápi, ezalákí kosénga na bána ya bato ya bozwi
moké kozwa na kelási koleka pó bákoka kokóba na matéya ya likoló. Yangó ndé
bazaláká kobénga méritocratie (Grotaers 1998). Lokóla bakolonizami bazalákí na ‘sé’
ya Babelje ya bozwi moké, ezalákí kosénga na bangó kosála makási lisúsu ya koleka.
5.4. MONOKO YA KOTÁNGISELA NA SIMA YA LIPANDÁ
Tángo Ekólo Kongó ya Demokrasí ezwákí lipandá na 1960 pé ekómákí nsómí,
guvernemá ya bána ya Kongó epónákí Français lokóla monoko sé mókó ya
kotángisela. Kasi babakísí ke, sókí molakisi akútání na mikakatano, akokí kosálela
monoko ya Kongó pó na kokútolela bayékoli kasi esáleli óyo ezalí na nzelá ya
komema moyékoli áyéba matéya na Français. (Ministere ya Éducation nationale 1963,
Nzeza 1987, Nsuka 1987, Bokamba 2008).
Mokáno yangó ekokí kokámwisa pó bakongolé bangó mókó ndé babengánákí
minoko na bangó na bitéyelo. Ezweli makambo óyo ekokí kolimbolama na óyo
Bokamba (2011:161) azalí kobénga Ukolonia. Pó na Bokamba,
Ukolonia is a psychological syndrome that
obfuscates the rational thinking of a patient in
a postcolonial society and causes him/her to
evaluate himself/herself in terms of values and
standards established by the former colonial
masters’ culture(s). In other words, it is an
internalized colonial mentality way of self-
valuation.
Nakokí kobóngola yangó na Lingála na bolobáká boye :
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
153
Ukolonia ezalí elembo ya maládi ya bomoto (maládi ya pisikolojí) óyo
ezwí moto ya mbóka óyo ekolonizámáká, maládi yangó ezalí kosála ke
moto yangó ákoma na pási ya kokanisa na ndéngé esengélí pé ezalí
kotínda moto yangó ámikwa tó ámitála kolandana na mitúya pé emekeli
óyo batíéláká yé éngébéné na bokóko ya bato óyo bakolonizáká yé.
Na boye, esengélí koyéba ke, kolonizasyón ekótísákí na mitó na bangó ke,
kelási, pó ézala ya sólósóló, esengélí étángisama na Français. Lokóla bakambi ya letá
bazalákí na pósá ya kotómbola ndelo ya kelási na Kongó, ezalákí na nzelá, pó na
bangó, Français ézala monoko sé mókó ya kotángisela bána nyónso ya Kongó. Na
boye, sókí bayébí Français, bakokóma na boyébi lokóla Babelje pé bakokoka
kotámbusa mbóka na bangó na ndéngé esengélí.
Na mobú 1965, Mobutu, yé óyo azalákí mokonzi ya mapingá ya basodá ya
Kongó, abótólákí bokonzi na nkó pé akómákí bóngó Tatá-mokonzi ya Ekólo Kongó ya
Demokrasí. Na ebandeli ya ngala na yé, abélélákí ekaniseli ya “kozóngela bokóko”.
Ekaniseli yangó ezalákí kosénga na bána ya Afrika kozóngela bokóko na bangó,
kotíka kolanda bokóko ya mindélé gubegube. Éngébéné na ekaniseli yangó ndé,
bayínzebi ya minoko (bato ya lengwisitíki) ya Kongó, bakútánákí na Masoló ya libosó,
na mobú 1974 na engumba Lubumbashi. Kolandisama na mitíndo epésámákí na
masoló yangó, guvernemá ya Ekólo ebimísákí politíki ya minoko ya kotángisela na
Kongó. Politíki yangó ezalákí kotínda bóngó kosálela minoko minei óyo ya minéne pó
na kotángisela na kelási ya ebandeli tíí na kelási ya míbalé na etéyelo ya katikáti. Na
sima, mwá matéya ekotíkala kotángisama na minoko yangó pé Français ekotángisama
lokóla litéya kobanda kelási ya mísáto (3eme
) ya ebandeli pé matá. Na bakelási ya
likoló ndé, Français ekotíkala monoko ya kotángisela.
Kasi, politíki yangó elándámákí té. Français epikámákí lokóla monoko sé mókó
ya kotángisela. Yangó ezalákí pé ezalí bóngó, sirtú na bingumba minéne (Lokomba
1984, CELTA 1987, Nsuka 1987, Bokamba, 2008a-b, 2009). Na bambóka ya káti,
Français pé enganzámá, atá ko, ezalí na mwá ndelo ya sé.
Na 1985, na Masoló ya míbalé, bayí nzebi ya minoko basolólákí na óyo etálí
litómbá níni ezalí na kosálela minóko minéne ya Kongó na bitéyelo (Kazadi &
Nyembwe 1987). Na 1986, guvernemá ebimísákí mobéko likonzi ya botángisi (la Loi-
cadre de l'enseignement) óyo eyángelaka botángisi na Ekólo Kongó ya Demokrasí.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
154
5.5. DIGOLOSIA NA KÁTI YA BITÉYELO YA KINSHASA
5.5.1. MINOKO EZALÍ NA KÁTI YA MAKAMBO YANGÓ
a) Français
Mobéko yangó elobí ke : Français pé minoko ya Kongó ezalí minoko ya
kotángisela na Kongó (Loi-cadre 1986, Article 120).
Les langues nationales ou langue du milieu de
l'enfant et le Français sont des langues de
l'enseignement national. Les modalités
d’utilisation et d'enseignement de ces langues
sont déterminées par voie réglementaire.
Minoko ya Ekólo tó pé monoko elobamaka esíká mwána afándí pé
Français ezalí minoko ya botángisi na Ekólo. Ndéngé ya kosálela pé ya
kotángisa na minoko yangó ekotámbusama na nzelá ya mikano ekopésama
(Loi-cadre 1986, Article 120).
Mobéko ya sika ezalí sikóyo kosololama na parlemá pé na sená, kasi ebóngólí
té, likambo ya monoko ya kotángisela. Atá ko bóngó, ndéngé Karangwa (1995 : 335)
akomí, tíí na mói ya leló, na bitéyelo, basálelaka Français lokóla ndé Letá apékísá
minoko mosúsu pé atíká káka Français, bó, monoko ya kotángisela.
Na Kinshasa, matéya nyónso etángisamaka na Français. Na etéyelo ya ebandeli
pé ya katikáti, Français yangó mókó pé ezalí litéya ya monéne, na mopanzí ya
matematíki. Na boboongó, Français pé etángisamaka lokóla litéya na bakelási misúsu
ya yambo.
Français ezalí na lokúmu na míso ya bakonzi ya bitéyelo, na míso babóti, pé na
míso bato batángá ya Kongó. Atá ko bazalí kozwela Français na ndéngé wáná, bandá
bamvúla koleka túkú mitáno, baboyékoli ebelé ezalí komónisa polélé ke, bayékoli
bazalí na boyébi elongóbání té ya Français (Nkenda 1971, Lokomba 1984, CELTA
1987, Nsuka 1987, Nkongolo 1998, Nyembwe & Koni 2004, Manduku 2004, Ilunga
2006, Yawidi 2008, Nyembwe 2010, Nyembwe & Matabishi 2012).
Nkenda-Mpasi (1971 & 1973) asosólákí bizwami ya limeki ya kosímba tína na
Français ya bayékoli ya kelási ya súka ya bitéyelo ya ebandeli. Akómí na eyano óyo :
Bayékoli bayébi penepene na maloba nkóto mókó (1000) ya Français. Motúya óyo
ezalí moké pó na bato óyo bayékólí Français pé na Français bamvúla motóbá. Nkóto
míbalé (2000) ya maloba ezalí motúya malámu pó na bayékoli óyo basílísí ndelo
yangó pé balingí kobanda etéyelo ya katikáti.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
155
Ndelo ya koyéba Français ezalí sé kokita mvúla sima ya mvúla. Bandá Kongó
ya Demokrasí ezwá lipandá, Bokamba (2008 : 103) andimí ke kozánga koyéba
Français ya bayékoli pé balakisi ezwamaka bó mókó ya makambo etíndaka bayékoli
bákata kelási na nzelá. Baboyékoli ya mikolo óyo ezalí pé kolakisa, bóníbóní likambo
yangó ezalí sé koyá monéne (Manduku 2004, Nyembwe pé Koni 2004, Ilunga 2006 ;
Yawidi 2009, Nyembwe 2010, Nyembwe & Matabishi 2012). Makakoli ya Nyembwe
(2010) pé ya Nyembwe ná Matabishi (2012) elakísí penzá na bozindó ndelo ya
kozánga koyéba Français yangó epái na bayékoli ya Kongó.
b) Lingála
Malémbemalémbe, Lingála ezalí kopanzana pé kopika misisá na yangó epái ya
bilengé ya Kongó kobandá na engumba Kinshasa, mbóka mokonzi ya Ekólo Kongó ya
Demokrasí. Ndéngé mókó pé, na etúká na etúká, minoko ya minéne (kikongo,
kiswahili tó ciluba) ezalí kopikama.
Na baboyékoli etálí Lingála, balokótá míbalé ya Lingála ndé eyékólámí míngi.
Ezalí bóngó : Lingála óyo elobamaka na bitúká nya likoló pé ebéngamaka Lingála lya
Makanza, óyo ezwamaka lokóla elobeli ya likóló160
(acrolecte) pé, Lingála ya
Kinshasa pé ya Brazzaville, óyo nakobénga áwa Lingála ya Kinshasa, óyo ezwámákí
tángo molaí pé tíí sikóyo lokóla elobeli ya sé (basilecte). Etámboli ya bomoi na mbóka
etíndí ke, na mói ya leló, Lingála ya Kinshasa ekómí pé na motáláká na yangó mókó
ya esákólá elambámá. Yangó ndé babéngaka Lingála ya sóló. Lingála ya sóló ekeséní
na Lingála lya Makanza penzá na ndelo na yangó ya botósi mobéko ya kolongobana.
Motángi akokí kokende na mokabo óyo elandí pó na komóna na bozindó balokótá ya
Lingála. Na mobóko161
óyo, tángo nakokoma Lingála, elingí kolakisa, Lingála ya
Kinshasa.
Na mbísa, Lingála óyo elobamaka na Kinshasa ezalí lokóla mwá monoko ya
katikáti káti na Lingála pé Français. Na monoko yangó, Lingála ezalí lokóla monoko-
ememelo162
. Elobámí bóngó pó, ézala etongameli, ézala esakoleli, ézala loláká ya
maloba, nyónso wáná elandaka penzápenzá óyo ya Lingála. Monoko ya katikáti yangó
eyébání na kómbó ya Lingála facile (Motingea 2010 ; Sene Mongaba 2010). Na
Lingála facile, mitúya, mamekeli, balángi pé mwá ebóké ya maloba ya kosálela ya
mokolo na mokolo, eútaka na Français.
160
acrolecte = elobeli ya likoló ; basilecte = elobeli ya sé 161
mobóko = tas, paragraphe 162
matrice = ememelo ; elobeli ya katikáti = interlecte
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
156
Na boye, tozalí libosó ya mibóngisano míbalé ya digolosia : Lingála lya
Makanza-Lingála ya Kinshasa pé Lingála ya sóló-Français. Na boyékoli óyo,
tokoyékola ndé mobongisano óyo ya míbalé.
Na Kinshasa, míngimíngi, Lingála etángisamaka té. Atá ko bóngó, mwá
bitéyelo elengelaka kotángisa yangó. Kasi, balakisi balobákí na bísó ke, lokóla
bazángá babúku ya Lingála, ezalelaka bangó pási pó na kobongisa matéya. Kobakisa
na yangó, babóti basepelaka té, komóna bána na bangó, kotángisama na Lingála.
Yangó wáná esálaka ke, bána bakútanaka na makambo ekomámá na Lingála míngi té.
Ézala babúku ya kelási, ézala babúku ya masoló, ézala óyo ekomámá na na Lingála
facile, ézala óyo, tó pé, na Lingála ya sóló.
Ezaleli óyo epanzáná míngi ezalí óyo ya kopekisa bayékoli koloba Lingála
ontei ya etéyelo. Na boye, Lingála ezwamaka na lokúmu té na bitéyelo, ézala bitéyelo
ya sé, ézala na bitéyelo ya likoló. Atá kútu ezalí bóngó163
, koyéba Français moké ezalí
kosála ke, bazalí na ndéngé mosúsu ya kosála té : batíkálí káka na Lingála pó na
kokoka koloba óyo ezalí na káti na bangó. Balakisi, libosó ya ezalelo164
óyo, bangó pé,
bazalí na monoko mosúsu ya kosálela té. Pó na komema bayékoli bákoka kosímba tína
ya matéya óyo bazalí kopésa bangó, batíkálí káka na Lingála. Na boye, atá ko Lingála
ezwamaka na lokúmu té, ezalí kominganzama na káti ya kelási.
Yangó wáná, ezalelákí bísó na litómbá monéne koyékola bobakisani na ndéngé
ya digolosia káti na Lingála pé Français na bitéyelo ya sé pé ya likoló na engumba
Kinshasa.
c) Digolosia
Na Kinshasa, likambo ya minoko ya koloba pé bomoi ya bato na mbóka,
elengelamaka na ndéngé ya digolosia. Digolosia ezalí ndéngé minoko míbalé
ekabólánélá misálá na mabelé mókó. Ndakisa na Kinshasa, Français ná Lingála. Na
ndéngé ya sóló, tokoki kobénga yangó poligolosia (minoko ebelé ekaboláná misálá na
mabelé mókó) (Ngalasso 1986 : 14 ; Nyembwe 2010 : 12). Poligolosia pó, minoko
misúsu néti kikongo, kiswahili, ciluba , tó pé, minoko ya mbóka, elobamaka na káti ya
bato ya etúká mókó, tó pé, bato ya monoko ya mbóka mókó, tángo bazalaka bangó na
bangó. Atá ko bóngó, bána ya Kinshasa basálelaka míngi Lingála, atá ko babóti na
bangó baútá na bitúká. Esengeli koyéba ke, na kala ezaláká bóngó té. Ezalelo óyo ezalí
ndé etámboli ya bomoi na bato na mbóka Kinshasa. Mvúla sima ya mvúla, koloba
163
quoi qu'il en soit = atá kútu ezalí bóngó ; néanmoins = atá ko bóngó 164
ezalelo = situation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
157
minoko misúsú ezalí kokónda pé Lingála ezalí komata. Français ezalí kokóba
kotángisama na kelási.
Ezalí bóngó na mabongisano ya badigolosia míbalé : lingála lya Makanza-
lingála ya Kinshasa pé Français-lingála ya Kinshasa. Na boyékoli óyo, tozalí
koyékola digolosia óyo ya míbalé.
Na káti ya lisangá moké ya balobi, néti na káti ya kelási óyo elandaka letá,
ezalelo ya digolosia óyo, atá ko kiló ya Français ezalí makási koleka kiló ya Lingála,
Lingála ezalí komatisa kiló na yangó pó, ndéngé tomóní, kozánga koyéba Français ya
bayékoli, ezalí kotínda balakisi básálelaka Lingála pó na kosunga bayékoli bákoka
kosímba tína ya matéya. Na mobóko óyo ekolanda, nakolimbola ezalelo yangó na
bozindó.
5.5.2. BOSÁLELI MINOKO NA BITÉYELO
Pó na kobanda, natálákí libosó na bokébi, balakisi pé bayékoli tángo ya matéya
na kelási. Na sima, nayákí kotála bayékoli na bobimi ya bitéyelo na elikyá ya kobimisa
polélé monoko níni bayékoli basálelaka pó na kosolola bangó na bangó. Na súka,
nasolólákí ná balakisi pó na koyéba minoko óyo basálelaka na bosololani165
na bangó
ná bayékoli.
Bizwami na ngáí ekotongama na kolanda mitúná óyo mísáto :
- Na minoko níni bayékoli basólolanaka káti na bangó?
- Na minoko níni balakisi balobaka tángo batángisaka ?
- Na minoko níni bayékoli balobelaka molakisi?
a) Botáli na kelási
Nalandákí matéya míbalé na etéyelo ya ebandeli pé matéya motóbá na etéyelo
ya katikáti. Na matéya mwambe óyo, kolongola káka litéya mókó ya etéyelo ya
katikáti, balakisi basálélákí Lingála mbala nyónso bayékoli bazalákí na pási pó na
kosímba tína.
Na súka ya litéya, nazalákí kotúna balakisi : "pó na níni, atá ko bazalákí
kozóngela na Lingála bolimboli, bayékoli bazalákí penzá mótomóto té na kokóta na
litéya?" Balakisi bayébísákí ngáí boye : lokóla epekísámí koloba Lingála ontei ya
etéyelo, sókí ezalí na mopaya na kelási, ezalaka pete té pó na bayékoli kokoka koloba
ezángá kaká. Atá kútu mopaya yangó akosepela báloba Lingála. Kozala na ngáí na káti
ya kelási ezalákí bóngó kobúlunganisa etámboli ya litéya. Botáli na káti ya kelási
ezalákí penzá kopésa ngáí bizwami na mbala-mókó. Mawa káka pó, ezalákí pé kiló pó
165
bosololani = se communiquer
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
158
na kokokisa yangó. Mbala míngi, ezalákí pási pó molakisi ándima na mbala-mókó ke,
náya na kelási na yé. Koyókana na moyangeli ya etéyelo, sima na yangó, yé áyókana
ná molakisi pé bóya kozwa mokolo óyo bangó bamóní ezalí malámu pó na yó óya,
nyónso wáná, ekokákí kopésa ngáí nzelá ya kozwa bizwami ebelé té. Eshantiyón pé
ezalákí bóngó moké. Yangó wáná, nayákí kopona kotála bayékoli na bobimi ya
matéya pé na bosololani ná balakisi. Botáli na káti ya bakelási ekómákí bóngó lokóla
botúnituni ya kobongisa nzelá166
.
b) Na minoko níni, bayékoli basólolanaka káti na bangó?
Natálákí kosolola ya bayékoli na bobimi ya bitéyelo, na bakulwár ya bafakilité
ya boboongó, tó pé, na libándá ya mapángo ya bitéyelo ya ebandeli tó ya bitéyelo ya
katikáti. Elandeli óyo epésákí ngáí nzelá ya kotála bayékoli na nzingánzingá ya
etéyelo. Na libándá ya etéyelo. Na boye, mobéko ya bopekisi Lingála ezalákí lisúsu té.
Nasáláki botáli yangó na bitéyelo 12 ya ebandeli (bitéyelo míbalé ya bána ya
bato ya bozwi), bitéyelo 24 ya katikáti (bitéyelo míbalé ya bána ya bato ya bozwi pé
etéyelo mókó ya bána ya mayéle makási) pé na bitéyelo minei ya likoló pé boboongó.
Engumba Kinshasa ekabwáná na badistríki minei : Tshangu, Mont-Amba, Funa
pé Lukunga. Etanda óyo elandí elakísí bokabolami na ndéngé ya jografí ya bitéyelo
óyo natálákí na badistríki óyo minei.
Tshangu Mont-
Amba
Funa Lukunga
Etéyelo ya
ebandeli
3 3 3 3
Etéyelo ya katikáti 6 6 6 6
Boboongó167
0 2 1 1
Nyónso 9 11 10 10
Etanda 5.1. Bokabwami na ndéngé ya jografí na bitéyelo epái wápi nalandélákí bosololani na
bobimi ya matéya
Nazalákí bóngó kotála ndéngé bayékoli bazalákí kosolola bangó na bangó, na
esíká etéyelo ezalaka. Bazalákí koyéba té ke, nazalákí kotála bangó. Nazalákí pé té,
kopésa bangó mitíndo na ndéngé ya kosololela. Nazalákí kokonté na bokébi, masoló
nyónso óyo ezalákí koleka bakozóngisana mísáto na mosololi. Na etanda óyo elandí,
nalakísí mitúya ya babosololani yangó.
166
botúnituni ya kobongisa nzelá = pre-enquête 167
boboongó = université
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
159
Etéyelo Motúya ya
babosololani
Babosololani
na Français
Babosololani
na Lingála
Babosololani
na minoko
misúsu
Motúya
ya
bitéyelo
etálámí
Ebandeli 169 10 159 0 12
Katikáti 313 15 298 0 24
Boboongó 86 6 78 2 4
Nyónso 568 31 535 2 40
Etanda 5.2. Monoko ya bosololani káti na bayékoli ya bitéyelo ya Kinshasa
Elongi 5.1. Monoko ya bosololani káti na bayékoli na bobimi ya bitéyelo
Bizwami óyo ezalí komónisa ke, na libándá ya bandáko ya kelási, bayékoli
basololaka bangó na bangó na Lingála.
c) Na minoko níni balakisi balobaka tángo batángisaka ?
Nasolólákí ná balakisi na masoló ya moto na moto. Nazwákí makanisi ya moto
na moto pé óyo eyélá moto na moto na ndéngé na yé ya kosálela minoko. Balakisi
bapésákí pé endimeli na bangó na óyo etálí, ndéngé bayékoli basálelaka minoko ya
koloba.
Pó na óyo etálí balakisi ya ebandeli pé ya katikáti, masoló ezalákí koleka na
bitéyelo té kasi na biró na ngáí na Kinshasa na boyébisáká balakisi ke, nakotánga
kómbó ya moto té na polélé. Yangó ezalákí pó na kobóya ke balakisi bákútana na
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
160
mindóndó útá na bizaleli óyo bakonzi ya bitéyelo pé babóti bazalaka na yangó ya
komóna molakisi moto pámba sókí alobí na Lingála, tó pé, ya kopésa yé etúmbu.
Nasolólákí ná balakisi 23 óyo baútákí na bitéyelo 18 ya ebandeli, balakisi 89 óyo
baútákí na bitéyelo 68 ya katikáti pé balakisi 32 ya bakelási ya likoló pé boboongó.
Bokabolami yangó emónísámí na etanda óyo elandí.
Motúya ya
balakisi óyo
batúnámákí
Baóyo basálelaka
Français pé
Lingála
Baóyo
basálelaka káka
Lingála
Baóyo
basálelaka káka
Français
Ya ebandeli 23 20 0 3
Ya katikáti 89 77 0 12
Boboongó 32 3 0 29
Nyónso 144 100 0 44
Etanda 5.3. Monoko óyo balakisi balobaka, tángo batángisaka
Elongi 5.2. Monoko óyo balakisi balobaka, tángo batángisaka
Namóní áwa ke, na balakisi 23 ya etéyelo ya ebandeli, 20 basálelaka Français
pé Lingála tángo batángisaka. Na balakisi 89 ya etéyelo ya katikáti, balakisi 77
basálelaka Français pé Lingála tángo batángisaka. Yangó ezalí bóngó 86% ya balakisi
ya bandelo óyo ndé basálelaka minoko nyónso míbalé tángo batángisaka. Na
boboongó, basálelaka Lingála míngi té pó, na balakisi 32 óyo nasolólákí na bangó,
káka balakisi mísáto (9%), bandimákí ke basálelaka tángo mosúsu Lingála.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
161
Na sima ya botúnituni óyo, nayákí koyungela batúnami pó nátíkala káka na
balakisi 97 ya ebandeli pé ya katikáti óyo basálelaka Français pé Lingála, pó násosola
bokabolami na ndéngé ya digolosia káti na minoko óyo míbalé na káti ya bakelási.
Etanda óyo elandí etálí káka balakisi óyo basálelaka Français pé Lingála.
Makambo
ya kosála
Ndelo ya
botéyi
Balakisi
óyo
basálelaka
mbala
nyónso
Lingála
Balakisi
óyo
basálelaka
Lingála atá
mbala
mókó na
litéya
nyónso ya
baminíti
50
Balakisi
óyo
basálelaka
mbala
mosúsu
Lingála
Balakisi
batíkálá
kosálela
Lingála
té
Nyónso
Ndimbola
ya koloba
ya ebandeli 6 10 4 0 20
ya katikáti 25 38 14 0 77
nyónso 31 48 18 0 97
Makomi
ya matéya
ya ebandeli 0 0 2 18 20
ya katikáti 0 0 0 77 77
nyónso 0 0 2 95 97
Etanda 5.4. Bokabolami na ndéngé ya digolosia káti na Lingála pé Français
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
162
Elongi 5.3. Bokabolami na ndéngé ya digolosia ya Lingála pé ya Français na bitéyelo ya
Kinshasa
Botúnituni óyo ebimísí polélé ke, balakisi 31 (32%) basálelaka mbala nyónso
Lingála pó na kolimbola na koloba matéya na bangó, balakisi 48 (49%) basálelaka
Lingála atá káka mbala mókó na litéya ya baminíti 50 pé balakisi 18 (19%) basálelaka
yangó bambala mosúsu. Nzóka ndé, pó na óyo etálí makomi ya matéya, balakisi 95
(98%) bapésaka yangó na Français. Elongi 4 ezalí kolílisa bokaboli yangó na ndéngé
ya digolosia.
d) Na minoko níni, bayékoli bayanolaka na kelási ?
Botáli na kelási epésákí ngáí té, makokí ya kotía motúya na ndéngé ekokí, na
óyo etálí minoko bayékoli basálelaka tángo bayanolaka tó batúnaka molakisi.
Míngimíngi, bayékoli bazalákí koyanola na Français éngébéné na mitúná ekángámá
óyo balakisi bazalákí kotúna bangó.
Pó na kokíma libúlú óyo, nazwákí bóngó bipésami koleka na nzelá ya balakisi
óyo nasolólákí na bangó. Bizwami óyo elakísámí áwa, ezalí ndéngé balakisi bazalákí
kokanisela bayékoli na bangó : ndakisa, molakisi akokanisa ke, bayékoli bayanolaka
na Français, mbala libwá likoló ya zómi. Ngái nabóngólí yangó na pursantaj, pé nalukí
motúya-káti168
ya balakisi ya ndelo na ndelo ya etéyelo.
Biyano ya kokoma (%) Biyano ya koloba (%)
Etéyelo Lingála Français Lingála Français
ya ebandeli 20% 80% 80% 20%
ya katikáti 10% 90% 70% 30%
boboongó 0% 100% 0% 100%
Etanda 5.5. Monoko óyo bayékoli basálelaka na kelási pó na koyanola na koloba, tó pé,
koyanola na kokoma.
168
motúya-káti = moyenne ; motúya-katikáti = médiane ; etélémá-katikáti = médiatrice
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
163
Elongi 5.4. Monoko óyo bayékoli bayanolelaka na kelási, ézala na koloba, tó pé, na kokoma
Bizwami óyo ezalí kotálisa momeseno ya koloba ya bayékoli : minoko óyo
míbalé ekabóláná misálá.
5.5.3. MAMEMELI YA EZALELI YANGÓ NA BOTÉYI
Na mói ya leló, na bakelási, na ndéngé ya digolosia, kiló ya Français pé ya
Lingála ezalí kopúsana na ndéngé óyo : kiló ya Français ezalí kokita, óyo ya Lingála
ezalí komata. Na óyo etálí mosálá ya monoko ya kotángisela, epúsaneli yangó ekokí
kozwama lokóla sango ya tína monéne.
Elekaka ndéngé níni na bitéyelo ya Kinshasa ? Bayékoli bazalí kosímba tína
malámu penzá té na Français. Nzóka ndé, yangó ndé monoko óyo batángisamelaka na
yangó. Yangó wáná, balakisi bakótaka na Lingála, pó na kokoka kolongwa na
mikakatano yangó. Na sima, tángo molakisi akolimbola makambo na Lingála,
akoyóka bayékoli kolobáká ke : basímbí tína ya makambo alobí, bacomprendre. Kasi
súkasúka, molakisi akoyá kokútana na mokakatano ya míbalé : tángo ya bomeki-
boyébi169
ya bayékoli, ézala bomeki ya kopésa mbano tó ya koyékolisa, bayékoli
bazalí na makokí té, ya kopésa eyano ya malongá.
169
bomeki-boyébi = évaluation ; bomeki-boyébi ya mbano = évaluation sommative ;
Bomeki-boyébi ya koyékolisa = évaluation formative
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
164
Balakisi bayébísákí ngáí ke, bayékoli ya kelási ya súka ya bitéyelo ya katikáti,
balandaka matéya ya kobandelela na bacentre óyo babéngaka bakaforme170
. Kúná,
matéya epésamaka na Lingála. Tángo bayékoli bazóngaka na kelási, bakómaka na
makokí ya kosála mimekano pé kolónga. Pó na níni? Tózwa ndakisa ya mimekano ya
shimí, ya fizíki tó ya matematíki. Eséngaka Français milaí milaí té. Banzebi yangó
ezalí na elobeli na yangó, ya yangó mókó. Na tángo moyékoli asosólí, na Lingála,
ndéngé ya kosála yangó, akosála yangó, atá ko Français na yé ezalí ya malongá moké.
Ndakisa ya likokani ya shimí. Esengí káka moyékoli áyéba ndéngé ya komema
likokani ya shimí ekokanisama. Na matematíki, ekosénga ndakisa, áyéba ndéngé ya
kozwa eyano ya ésála ebéndisámá. Na fizíki, ekosénga áyéba mbángu ya motúka na
nzelá ya molaí sóngóló (motámbolo171
). Na sima, kosála momekano ekómí káka
kokoma bilembo óyo esálelamaka na minoko nyónso ya mokili. Ézala na shimí, ézala
na fizíki tó pé, ézala na matematíki. Yangó ekopésa bayékoli nzelá ya kosála
momekano na ndéngé ya malongá, atá ko, Français na bangó ezalí ya malongá té.
Ezalí na bayékoli ya ISTM (Institut Supérieur ya Batekiníki Médicales) óyo
balandaka matéya ya koyéba kosála na bacentre bakaforme. Na boye, bakómaka na
makokí ya kosála mimekano ya kosála sóló, atá ko Français ezalí ya kokoka té. Na
tángo ayébí kosála ndéngé balimbólélákí yé na centre bakaforme, akosála yangó. Ézala
komatisa tó kokitisa motó ya mbéto ya mobeli, kobongisa mbéto, kobongisa mobeli,
kobongisa tonga, kobongisa bakisi ya komela, kozóngisa mái tó makila,…
Tángo batúní na libóké ya bayékoli na bopanzisangao kokokisa bomemi-sango
tó mitúná-biyano, bakosálela ndéngé balimbolélákí bangó yangó na centre bakaforme..
Masoló pé babomemi-sango esálamaka míngi na Lingála, atá ko voix off ekokí kozala
mbala mosúsu na Français. Bayékoli óyo bakokóma na bizwami óyo bazalákí na
yangó pósá pó, batósí mibéko na ndéngé ya nzebi pé tekiníki ya bomemi-sango172
,
ezángá kozala na boséngá ya koyéba Français.
170
bakaforme ezalí liloba-sika ekelámá útá na kokanganisa maloba báka (kozwa na
kidiba) pé liloba ya Français "forme". Baexamens d'État ezalaka mimekano ya póna-
mókó. Tekiníki ya bákaforme epésaka nzelá na bayékoli, kolongola na ndéngé ya
tímbela, biyano óyo emónísámí mabé pé kotíkala na biyáno óyo emónísámí malámu.
Atá ko ezalí penzá esáleli ya malongá té, esáleli yangó esungaka bayékoli pó na
kobómba kozánga koyéba na bangó. Na bacentre wáná, bayékolaka pé batekiníki
yangó. Kasi bayékolaka pé ndéngé ya kosála mimekano. Malámu na yangó pó na
bayékoli ezalí pó ndimbola epésamaka na Lingála. 171
kokokanisa ekwasyón na shimí = équilibrer une équation chimique ; ésála
ebéndisámá = fonction dérivée ; cinématique = motámbolo. 172
bomemi-sango = reportage
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
165
Kasi, káka bayékoli yangó, bazalí na kwokósó ya makási pó na koyanola
malámu na mitúná óyo balakisi batúnaka bangó. Esengélí koyéba ke mitúná yangó
etúnamaka na Français. Pó na balakisi óyo nasolólákí na bangó, mindóndó eyáka pó,
bayékoli bazalaka na pási ya kosímba tína ya masakoli etúnámí na Français. Sókí
lisakoli etóngámí na ndéngé óyo bayékoli bamesáná na yangó té, bakokóta na mobúlú.
Na polélé, nzelá ya koyékolisama epái ya bayékoli ya Kinshasa elekaka na
bitápi óyo : Molakisi apésí matéya na Français. Moyékoli ayámbí matéya yangó. Na
sima, abóngólí yangó na Lingála pé akómísí boyébi yangó, boyébi na yé. Na tángo ya
bomeki-boyébi, pó na kozóngisela yangó molakisi, moyékoli akolanda nzelá ya
kozóngela. Akotonga esákólá na yé na Lingála, na sima, akobóngola yangó na
Français. ndé akoyá kopésa eyano.
Na boye, bayékoli basengélí kotánga matéya na bangó na ndéngé ya kokokanisa
makomi pé ndimbola óyo molakisi apésákí. Moyékoli asengélí komilobela : « Nasímbí
tína ndéngé esálaka. Sikóyo, nakoloba yangó ndéngé níni na Français? » Sókí koyéba
na yé ya Français ezalí moké, wáná moyékoli ateléngání pé asúkí. Yangó ndé ezalelo
óyo ekómelaka bayékoli míngi na bitéyelo ya Kinshasa.
Kolandana na óyo elobámí173
, etángiseli esengélí kobimisa mapapú na yangó
nyónso pó na kozwa biyano ya malongá na mosálá óyo ya botéyi tó bolekisi boyébi.
Ezalí polélé ke, na ndelo óyo, digolosia ekokí kozala mayéle malámu na makambo ya
koyékolisa. Kosálela minoko óyo míbalé ekosunga bayékoli na kokóma bankóló
boyébi óyo bazwí na kelási. Kasi pó likambo yangó ekokisama, esengélí ke
bokabolami174
ya misála káti na minoko óyo míbalé, ékoka kosálama na ndéngé ya
malámu pé ya polélé na mitó ya balakisi pé na mitó ya bayékoli.
5.5.4. MAKAMBO YA BOMOI YA MBÓKA ÓYO EMEMÍ BONSÓMISI175
LINGÁLA
Kolongwa na bizwami óyo eútí kolimbolama na likoló áwa, nakokí koloba ke,
Lingála eyéí komifándisa na lisangani, epái wápi, Français ndé ezalákí monoko sé
mókó óyo endimámákí ya kosálela. Epúsaneli176
ya ezalelo óyo, ezalí lokóla elembo
óyo ezalí kolakisa ke, mbóngwáná ezalí kosálama na bomoi ya bato na mbóka, na káti
ya engumba Kinshasa penzápenzá, pé, na káti ya Kongó ya Demokrasí na ndéngé ya
mobimba. Tokotánga mwá bandakisa ya bambóngwáná yangó.
173
kolandana na yangó (óyo elobámí /eyélí) = En conséquence 174
bokabolami = répartition 175
bonsómisi = légitimation 176
epúsaneli = évolution
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
166
a) bolembú pé mbóngwáná ya bapómbá ya mbóka
Na Kongó ya Demokrasí, libóké ya bapómbá etongámá bóngó na bato ya
politíki, bakonzi ya mapingá ya basodá, bakádre ya bakompaní ya letá pé ya privé,
bato batángá na badiplóm ya baboboongó pé bitéyelo ya likoló.
Útá lipandá, libóké óyo emikesenisaka na lomoto óyo etíkálí ya Ekólo, na
boyébi na bangó ya koloba Français. Bato ya badiplóm bazalákí kozwa bisiká ya
minéne pé ya lokúmu na misálá, ézala na misálá ya letá, ézala na misálá ya baprivé.
Ebandákí útá na tángo ya kolonizasyón pé ezalákí kokóba na sima ya lipandá. Na
tángo ya kolonizasyón, ezaláká na bakongolé óyo bazalaka kobéngama « ba-évolué ».
Na tángo ya kolonizasyón, bazaláká kosálela ebéngeli «évolué», pó na moto ya Kongó
óyo alakákí na bakonzi ya Beljík ke, akolanda bizaleli pé akokóma kovivre lokóla
mindélé. Na boye, esengélákí na yé kokende kelási, kokoka koloba Français, kozala
mobali ya mwásí mókó, kolía na mésá na bangongá eyébáná, pé bóngó na bóngó.
Ezalákí na kalaka ya letá óyo azalákí koyá kotála sókí moto yangó, azalákí kotósa
nzelá yangó. Tángo bakomóna ke, akómí penzá kotósa makambo yangó, bazalákí
kopésa yé karte óyo bazaláká kobénga, «carte de mérite civique». Karte yangó ezalákí
kopésa yé mwá baavantáj na bomoi na mbóka. Ndakisa, kokóta na bikalá óyo
eléngélámákí káka pó na mindélé. Míngi ya babóti na bísó óyo bazwéláká bísó
lipandá, bazaláká «ba-évolués» (Kadima-Tshimanga 1982).
Tángo tozwí lipandá, ba-évolué pé bakitani na bangó ndé bakóbákí kokonza
Ekólo. Malémbemalémbe, letá atíkákí kokonza bato, pé, bato bazalákí lisúsu kozelela
letá té (Ngalasso 1986, Yawidi 2009, Nyembwe 2010). Ekómákí bóngó, bomói ya
moto na moto áluka na ndéngé na yé, tó pé, ndéngé balobaka, « article 15 » 177
. Na
boye, libóké ya bapómbá ya Ekólo bakómákí kozánga ndéngé ya kosálela bindimiseli
bazaláká na yangó kala ya kofándisa Français na nkó. Ezalí pó, Français óyo ezaláká
kolakisa bomoi ya bozwi, ezalákí lisúsu komema bozwi yangó té. Bozwi ekomákí
koyá na nzelá ya makambo mosúsu.
Epái mosúsu, esengélí koyéba ke, libóké ya bapómbá óyo bakómákí kobima na
sima ya lipandá, loléngé na bangó ekómákí pé kobóngwana. Ngulupa ya síka ya
bapómbá ezalí kobótama. Bangó bazalí na pási ya koloba Français na ndéngé esengélí.
Na babiró ya baministre, na bakulwár ya baparlemá, ézala baparlemá ya Ekólo ézala
baparlemá ya bitúká, minó ya Ekólo ndé elobamaka míngi. Atá ko badepité basálelaka
177
Atá ko ezalí ya sóló té, balobaka ke ezalí article ezalákí na mobéko-likonzi ya
Albert Kalonji tángo alukáká kobimisa eténi ya Kasaï ékóma Ekolo nsómí, na libandá
ya Kongó. Balobaka ke article 15 ya Kalonji ezaláká koloba : «débrouillez-vous pó
óvivre».
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
167
Français tángo bazwaka maloba na elobelo, esengélí koyéba ke, míngi káti na bangó
batángaka masákólá esí bamikomelákí libosó ya komata na elobelo.
b) Makonzí ya monoko óyo ebéngámí « monoko ya likoló »
Ndéngé toútí komóna, ezalí pási pó na bato koyéba Français malámu, atá ko,
yangó ndé monoko babéngí « ya likoló ». Na maloba mosúsu, nakokí koloba ke,
makokí óyo etíámákí pó na kofándisa Français, ezalí ya kokoka té. Etéyelo ezalí ndé
eziba ya monoko ya likoló. Na etéyelo ndé, eléngélámákí pó na kosála ke, bapómbá ya
Ekólo bákangama na monoko yangó. Kasi, etéyelo ekokákí komema mokúmbá yangó
té. Epái mosúsu, ezalákí sé pó na lokúmu na bangó mókó, ndé, bapómbá balukákí ke
Français, ékóma monoko na bangó. Ezalákí té, pó na bobóngwami ya bomoi ya
mbóka. Atá ko bóngó, káka libóké ya bapómbá yangó, lokóla baútá pé káka na
ngulupa ya bato nyónso ya mbóka, bazalaka pépélé tángo balobaka na minoko ya
Kongó. Na tembe té, bandimaka té kobwakisa Français. Ezalí pó, na bobwákísáká
Français, bakobwákisa pé lokúmu óyo bazalaka na yangó libosó ya bato nyónso ya
mbóka.
Súkasúka, lokóla naútí koloba, kokóta na libóké ya bapómbá ya Ekólo, ezalí
kolekana lisúsu té na koyéba Français. Balakisi, pó bámikesenisa na bayékoli,
balakisaka ndé badiplóm na bangó. Elingí koloba, diplóm ya lokásá ezalí nánu na
lokúmu na yangó. Káka lokásá wáná ndé ezalí na lokúmu. Bato bazalí penzá kokipé té
koyéba makambo óyo esengélákí koyéba. Na mobéko, lokásá wáná ezalí sé elembo ya
boyebi. Kasi leló, lokásá ekómí yangó mókó ndé lokúmu. Atá ya kosómba, moto
akosómba na yé.
c) Boyéisi pene, etéyelo pé mokili libándá ya etéyelo178
na nzelá ya bomatisi
motúya ya monoko ebéngámí « monoko ya sé »
Epái mókó, letá apésákí makokí esengélí té na etéyelo pó na komema mokúmbá
na yangó. Epái mosúsu, babóti pé bakambi bitéyelo bazalí na mbúlúngano káti na
koyéba Français pé koyéba matéya. Molakisi atíkálí na lípaté libosó ya bayékoli óyo
bazalí kosímba tína ya matéya azalí kopésa té pó monoko azalí kotángisela, bangó
bayébí yangó malámu té. Atá kó bato bazalí na etáleli ya mabé pó na Lingála, molakisi
azalí na ndéngé mosúsu ya kobima na potopóto óyo té. Nzelá sé mókó atíkálí na
yangó. Ezalí : kosálela Lingála pó na kolimbolela bayékoli matéya. Na boye, Lingála
emikótísí na makási na káti ya bakelási. Ezalí lisúsu bó monoko ya bato ya balabála té,
178
mokili libándá ya etéyelo = milieu extra-scolaire
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
168
kási bó monoko ya kotéyela, monoko óyo ezalí kokúmba boyébi. Ezalelo óyo
ebongwánísí ndéngé ya bayékoli kotálela Lingála. Lingála ekómí kozwa kiló.
Na mbísa, esengélí kobéta sété ke, na ndéngé ya nkita óyo elandaka letá té, óyo
babéngaka «économie informelle», baboyékolisi óyo ememaka na koyéba misálá ya
mabóko, ezalí kopésama míngi na Lingála na bitéyelo óyo elandaka letá té. Ebótó ya
misálá wáná ezalí sé komata na kiló na nkita ya Kongó ya Demokrasí. Ezalí pé
kobimisa bato óyo bazalí na makokí ya kozala na bomoi ya malongá. Ebelé káti na
bato bazalí kozwa makokí na nzelá wáná, bayébí pé Français ya makási té. Nzóka ndé,
bato yangó bazalí kotálama lokóla bandakisa ya bato balongí na mokili. Bashída
ekómí kosálama ndé na Lingála. Shída elakísí : lisoló óyo ezalí kosálama káti na bato
pé ezalí komemela bangó mosolo.
Ezalí pé na nzelá ya kobakisa ke, bato bakendé sango na batévé (bapanzi-sango,
bayémbi, basáli-mabóké, bato ya politíki) bazwaka lokúmu na boyébi na bangó ya
kolámba Lingála na ndéngé ekokí. Útá bakóko, bamvúla nkóto na nkóto, koyéba
kosálela masese, ezalí penzá mókó ya bokóko ya masoló elámbámá ya lokúmu. Na
mói ya leló, koyéba yangó ezóngí lisúsu na sango makási sé na nzelá ya Lingála na
tévé, tó pé, na banzémbo. Na boye, Lingála ekómí kotámbusa bato, na bandoto ya
kitóko.
Atá kútu ezalí bóngó, kozóngela komatisa motúya ya Lingála esálí pé ke,
mokili libándá ya etéyelo, emibéngísí na káti ya etéyelo. Eyéí ná makambo na yangó
ya malámu, kasi pé ná makambo na yangó ya mabé. Sókí ekómisami yangó
eyángélámí na ndéngé na molongó té, ekokí pé komema makámá, na óyo etálí bozwi
boyébi. Pó na níni? Na témbé té, elobeli ya balabála, na bokótáká na etéyelo, ememí
pé kifunda na yangó ya bozángi botósi, pé ezaleli na yangó ya boyébi ya likolólikoló.
Makambo óyo etámbolaka nzelá mókó té ná bikómelo179
ya etéyelo. Mosálá ya kopésa
elobeli ya balabála mibéko elongóbání pé masungi ya etángiseli nánu ezalí na
ebandeli. Ezalí nánu na makokí té ya kopésa na bayékoli bizaleli óyo esengélí na
nsómí ya Ekólo.
5.6. BOSÚKISI
Nabandákí mokabo óyo na bomónísáká, na ndéngé ya lisapo, epúsaneli ya
likambo ya monoko ya kotángisela na Ekólo Kongó ya Demokrasí. Na sima na yangó,
nayákí kolakisa bóníbóní, na bakelási míngi, balakisi pé bayékoli basálelaka Français
pó na kokoma matéya pé, basálelaka Lingála pó na kolimbola matéya yangó na
koloba. Balakisi basálaka bóngó, atá kútu babóti, bakambi-bitéyelo pé bakéngeli-
179
ekómelo = finalité
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
169
matéya, balingaka koyóka té ke, balakisi pé bayékoli básálelaka Lingála na káti ya
bakelási tó ontei ya mapángo ya bitéyelo.
Elobeli ya balakisi ekendeke, kolongwa na kokambika na minoko tíí na
bokabolami na ndéngé ya digolosia. Balakisi óyo nasolólákí na bangó bazwaka esáleli
yangó lokóla esáleli ya malámu pó kotángisela na Kinshasa na mói ya leló, na ndéngé
ya tósála-na-óyo-tozalí-na-yangó.
Digolosia tozalí na yangó áwa ezalí óyo ya monoko babéngí «ya sé» (Lingála)
eyéí komikótisa na makási, na lisangani epái wápi monoko babéngí «ya likoló»
(Français) esí efándísámákí. Na ndelo ya sosiolengwisitíki, boyékoli óyo epésí ngáí
nzelá ya kotángelela ezalelo yangó lokóla elembo ya bikómisami óyo :
libóké ya bapómbá ya Ekólo bakótí na bolembú pé bato ya libóké yangó bazalí
kobóngwama loléngé.
monoko babéngí «ya likoló» epikámákí makásí té na bomoi ya bato na mbóka
pé na bokóko (bizaleli ya lisangani) ya bato yangó.
mokili libándá ya etéyelo éyéisámí na káti ya etéyelo
monoko babéngí «ya sé» ekómí komatisama motúya na míso ya balobi na
yangó.
Na mokabo óyo ekolanda, nakolobela balokótá ya Lingála na tína ya kokáta
ndelo ya lopángo, epái wápi monoko yangó ekonguyiselama na bokeléláká yangó
bibéngeli.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
170
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
171
MOKABO 6
LINGÁLA ÓYO BALAKISI YA SHIMÍ NA
KINSHASA BALOBAKA
6.1. NKÓTÉLÁ
Na mokabo óyo, nakotálela penzá motáláká ya Lingála óyo balakisi ya shimí
basálelaka na bitéyelo ya katikáti na engumba Kinshasa tángo batángisaka tó tángo
basololaka na óyo etálí makambo ya nzebi tó ya tekiníki. Eluka-bondimami óyo
namitíélí, ezalí boye : koloba ya banganga ezalí nzelá ya malámu ya kokundola pé
kokela bibéngeli pé bisákólá ya nzebi. Bisákólá óyo nasosólí na mokabo óyo eútí na
bitúná-biyáno pé matéya na bakelási.
Nasáli boyékoli óyo útá na masoló balakisi 22 pé matéya 4 (epésámákí na
balakisi 4 na balakisi 22 óyo nasolólákí na bangó). Balakisi babóyákí ke nábátela
mingóngó ya maloba óyo bazalákí koloba tángo ya kotángisa. Na boye, tozalákí káka
kokoma makambo yangó mbala-mókó. Motúya ya balakisi 22 ezalí motúya ya balakisi
óyo nasolólákí na bangó pó na botúnituni óyo.
Elóko nazalí koluka áwa, ezalí kokundola banzelá óyo balakisi balandaka pó na
kobimisa, na nzelá ya bobéndisi pé bobakamisi, makelelo ebéndísámá pé biútá-
likelelo. Nakososola babokeseni ya miké pó na kobimisa litómbá ya eyókami-mókó
pé/tó ndimbola-mókó180
ya bipésami ya bobéngi181
na esákólá ya nzebi tó na esákólá
ya botéyi. Bokongoli bipésami óyo ekokí kozwelama lokóla bobimisi moto maloba182
.
Nalobí bóngó pó, tángo ya mitúná pé biyano, nazalákí komema balakisi bábimisa
bisákólá na Lingála na óyo etálí limanyoli kingándi. Atá, na koloba na bangó ya
mokolo na mokolo, bazalákí na kaká wáná té ya koloba na ndéngé wáná, bó balobi
monoko. Epái mosúsu, koloba na bangó na káti ya kelási elobamaka na ndéngé ya
momeseno. Nalukákí bóngó kolanda matéya na kelási óyo ekokání na mamanyoli óyo
nazalákí kotúna na bobimisi maloba pó na kokoka kozala na bipésami ya libóké mókó.
Boyékoli óyo ezalí koluka bamayéle pó na konguyisa makokí ya minoko ya
Afrika bó minoko ya kotángisela.
Mokabo óyo ezalí na mibóko mwambe. Nkótélá óyo, ezalí mobóko ya yambo.
Na mobóko ya míbalé nakolimbola etúno óyo esungákí ngáí pó na kolandela mitúna
pé biyano. Mobóko ya mísáto etálí ndéngé balakisi bayébí minoko (Lingála pé
180
ndimbola-mókó = monosémie ; eyókami mókó = univocité 181
epésami ya bobéngi = donnée lexicologique ; ya bobéngi = lexicologique 182
Bobimisi moto maloba = élicitation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
172
Français). Mobóko ya minei etálélí tángo níni balakisi bazalaka na boséngá ya kosálela
Lingála na matéya na bangó. Na mobóko ya mítáno, nakososola Lingála facile na
esákólá ya nzebi, nzóka ndé na mobóko ya motóbá nakolobelela likambo ya ezweli
makambo na óyo etálí botéyi pé minoko, kolandana na ndéngé balakisi basálelaka
Lingála na bakelási. Na mokabo ya sambo, nalandélí kokundola ndéngé níni balakisi
bazalí komeka koluka koloba sókí limanyoli sóngóló ezalí níni. Nakundólí183
pé biútá-
likelelo pé makelelo ebéndísámá óyo balakisi babimísí na masákólá na bangó.
Nasúkísí na mobóko ya mwambe epái wápi natálísí litómbá ya koyéba malámu
bondeko óyo ezalí káti na etongameli pé tína-maloba ya bipésami ya bobéngi pé
bobóti bibéngeli pé bisákólá ya nzebi.
6.2. MITÚNÁ-BIYANO ETÁMBÚSÁMÁ
6.2.1. ESÁLELI
Nasálákí etúno lisangá ya mitúná (tálá na ebakisami 1, questionnaire n°3) óyo
nazalákí kosálela pó kosolola ná balakisi na ndéngé ya masoló ya kotámbúsa184
.
Nasepélákí kosálela tekiníki ya mitúná pé biyano na esíká ya óyo ya etúno na papyé pó
na batína míbalé. Ya libosó, botúnituni ya koluka nzelá185
, emónísákí ke, balakisi
bazalákí na momeseno ya kokoma na Lingála té. Ya míbalé, nazalákí na pósá ya
kozwa maloba na bangó, atá ko na libándá ya kelási, óyo ezalí kolimbola na koloba
mamanyoli óyo balimbolaka na káti ya kelási. Koloba ya koloba, ezalákí nzelá
malámu pó na yangó. Balakisi bazalákí kokende mosíka pé koloba míngi, nzoka ndé,
na kokoma, bazalákí kokende mosíká té pé kokoma makambo míngi té. Na boye, na
koloba ya koloba, nazalákí kozwa bitongela186
míngi. Lokóla, bambala misúsu ezalákí
kozalela ngáí pási pó na kozala na bomoto boye, na Kinshasa, masoló misúsu ezalákí
ndé batúnituni na ngáí ndé bazalákí kokende kozwa yangó. Bazalákí kosálela ezwa-
maloba. Na boye, motúnituni akotúna molakisi motúna pé yé, akoyanola pé maloba
yangó ekokóta na ezwa-maloba. Mosálá óyo ezwákí pé libákú ya kosálamela na
ndéngé ya malámu pó, ngáí mókó, bó moto ya shimí, nafándísákí monyámá187
(nakelákí reseau) efándá ya balakisi ya shimí. Atá ko bóngó, ndéngé nalobákí likoló,
ezweli makambo ya minoko na bitéyelo óyo elandaka letá, esálaka ke, Lingála
183
bokundoli = identification ; bobómboli = découverte 184
masoló etámbúsámá = entretien dirigé 185
botúnituni ya koluka nzelá = enquête préliminaire 186
etongela = matériau 187
monyámá = réseau ; kolonga = déterminer, maintenir
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
173
ézwama bó monoko ya pámbapámba, elongóbání na kelási té. Na boye, pó na kobánga
ke, balakisi bámóna etúno na ngáí lokóla elóko ezángá tína, batúnituni bazalákí libosó
kopésa balakisi ya shimí etúno óyo ekomámí na papyé. Na lokásá wáná, nazalákí
kolimbolela bangó níni nazalákí koluka koyéba. Na sima na yangó, baóyo bandimákí
koyanola, maloba na bangó ezalákí kozwama na ezwa-maloba. Na súka, nazalákí kotía
maloba yangó na makomí pó na kososola yangó.
Etúno yangó ya papyé ekabwánákí na biténi mísáto. Botíei na lisangá-ya-
makambo188
, basango ya motúnami pé mitúná ya botúnituni.
6.2.2. BOTÍEI NA LISANGÁ YA MAKAMBO
Na ebandeli, molakisi akotánga nkótélá óyo ezalí kolimbola esíká níni boyékoli
óyo ezalí pé ezalí koluka kokende wápi. Kotía boyékoli yangó na lisangá ya makambo
yangó ezalákí pó na kondingisa batúnami bázala na sango na óyo etálí níni nazalí
kozela epái na bangó pé epái níni nazalí koluka kokóma. Ezalí makomi ya minoko
míbalé, Lingála-Français. Makomí ya Français ezalí pó, éngébéné na babotúnituni ya
koluka nzelá óyo nasálákí na ebandeli, sókí Lingála ezalí káka yangó mókó, bato
batángá bazalákí kozwa yangó na motúya té.
6.2.3. BASANGO ETÁLÍ BATÚNAMI
Eténi ya míbalé ya etúno ezalákí koluka kozwa basango na óyo etálí motúnami.
Ndembé ya mobóko óyo ezalí koluka koyéba ndelo ya boyébi Lingála (útá tángo bóní
afándaka na Kinshasa) pé ndelo ya boyébi kosála óyo azalí na yangó na shimí (diplóm,
matéya atángisaka pé ndelo ya kelási óyo atángisaka).
Kómbó :
Kelási :
Komíne :
Diplóm :
Matéya otángisaka :
Kelási otángisaka :
Obótámá na :
Ofándaka na Kinshasa bandá :
188
botíei na lisangá ya makambo = contextualisation ; kotía na lisangá ya makambo =
contextualiser
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
174
6.2.4. MITÚNÁ
Mitúná pé biyano ezalákí bóngó na mitúná libwá (9). Ezalákí kotúnama na
balakisi káka na Lingála. Mitúná mínei ya libosó pé motúná ya súka ezalákí pó na
kotía ndelo ya lopángo na óyo etálí mambi ya sosiolengwisitíki pé etángiseli ya
bakelási ya shimí na bitéyelo ya Kinshasa. Biyano ya balakisi epésákí ngáí nzelá ya
kolakisa elongi ya Lingála facile na bangó pé ndelo na bangó ya kotonga bisákólá ya
nzebi ndéngé ezalí na mói ya leló. Mitúná kobanda na 5 tíí na 8 ezalí bóngó kobimisa
bangó bibéngeli pé bisákólá189
ya shimí na Lingála. Áwa na sé, natíé mitúná yangó.
6.3. BOYÉBI KOLOBA MONOKO
Kolandana na koyéba koloba Français, koyéba koloba Lingála pé koyéba shimí,
nakabólákí balakisi óyo batúnámákí na mabóké mínei. Bokaboli na mabóké óyo ezalí
na ndembé ya koluka kososola bizwami óyo ebimákí na koloba na bangó pé pó na
koyéba mikáno níni ya kozwa pó na kokoma babúku ya shimí na Lingála. Natálákí
ndelo ya koyéba shimí éngébéné na biyano óyo balakisi bapésákí na óyo etálí
mamanyoli 6 ya bibéngeli ya shimí óyo natúnákí bangó bálimbola. Koyéba Français
etálélámákí kolandana na makokí ya molakisi kosolola na Français na eténi óyo ya
Français. Ndéngé mókó pé, koyéba Lingála etálélámákí kolandana na makokí ya
molakisi kosolola na Lingála na eténi óyo ya Lingála.
Nakokí koloba ke, balakisi bakabwámí na mabóké mínei :
Koyéba
Français
Koyéba shimí Koyéba
Lingála
Motúya ya
balakisi
Libóké 1 mabé mabé malámu 2
Libóké 2 malámu malámu mabé 7
Libóké 3 mabé malámu malámu 7
Libóké 4 malámu malámu malámu 6
Lokóla etanda óyo, ezalí kolakisa, libóké 1 ezalí ya balakisi óyo bazalí na koyéba
ya moké na Français, bayébi mayébi bazalí kotángisa mabé, kasi bayébí Lingála
malámu. Atá ko balakisi yangó balobaka Lingála malámu, bazalí na makokí té ya
kokoka kopésa bayékoli bandimbola óyo elongóbání. Kasi, na óyo etálí lengwisitíki,
maloba na bangó ezalákí bipésami ya malongá pó na bososoli Lingála facile tó pé pó
na koyéba bozeli na bangó na óyo etálí ndéngé ya kokoma búku ya shimí.
189
elicitation = bobimisi moto maloba
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
175
Libóké 2 ezalí ya balakisi óyo bazalí na boyébi ya malámu ya Français, bazalí na
boyébi malámu ya shimí kasi bazalí na pási pó na kotía boyébi ya shimí na maloba na
bangó mókó na Lingála. Na libóké óyo, nazalí na ngulupa míbalé ya balakisi. Ezalí na
balakisi óyo baúmélí nánu té na Kinshasa. Kasi batíámí libosó ya bayékoli óyo bazalí
bána ya Kinshasa pé bayébí Français malámu té. Mosálá ya balakisi óyo ezalaka pási.
Mókó na bangó atátólákí na tína na óyo ekómélákí yé.
(1)
J’enseignais une leçon sur la génération
spontanée en prenant l'exemple de la chenille.
Alors j’ai expliqué, j’ai expliqué, les enfants
ne comprenaient toujours pas. Moi-même, ne
connaissant pas Lingála, je voulais encore
recourir à ma langue maternelle. Je me suis
retourné, j’ai dit, parce ke, chez moi la, on
appelle le kidisu. Il y avait une fille dans la
classe qui connaissait ça, elle dit : ezá mbínzó
(c'est mbínzó). C’est ça, je dis : voila ! Ce
n’était même pas le Français, même pas le
Lingála, ni même le Kikongo.
Ngulupa ya míbalé na libóké óyo, ezalí ya balakisi óyo bayébí Lingála malámu
kasi bakokí té komanyola matéya na bangó na Lingála. Bazalí na makokí té ya
kobimisa bisákólá ya Lingála óyo etongámá na molongó. Nzóka ndé bayébí kosála
yangó na Français. Lokóla koyéba Lingála yangó ezalí kosúka, babimisaka bisákólá
ezángá síkísíkí tó bisákólá ya likolólikoló. Molakisi mókó alobákí :
(2)
J'expliquais les états de la matière. Pour
expliquer la sublimation, le passage de l'état
solide a l'état gazeux... Vous savez, ce n'est
pas un phénomène que l'on rencontre dans la vie
de tous les jours. Et les enfants ne comprenaient
pas exactement ce que je voulais dire.
Heureusement, il y avait mon éleve le plus
appliqué qui comprend mieux le français. Alors il
a dit : "ezá lok’ola ebendé ekómí mólinga mbala
moko sans que ékóma mái". Alors les enfants ont
compris. J'ai eu chaud, mon frère.
Na boye, ezalí na balakisi óyo, atá ko bazalí bayébi-mosála na mambí sóngóló,
bazalí kokoka té kolimbola na polélé mamanyoli-makonzi ya nzebi óyo, na mobéko,
esengélí na bangó koyéba yangó. Ezalí té pó na kozánga koyéba nzebi yangó. Ezalí pé
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
176
té pó na kozánga koyéba, kasi pó, batíkálá té koyékola nzebi yangó na Lingála. Ezalí
pé komónisa ke, tángo bazaláká bayékoli, batíkálá té koyékolisama momeseno ya
botiei makambo na maloba na bangó mókó. Lokóla baboyékoli ebelé ezalí kolakisa
yangó (Yawidi 2008 ; Noyau 2010 ; Bamgbose 2011) kozóngisana molakisi-bayékoli
na bakelási ya Afrika, balakisi ebelé basálelaka óyo Yawidi190
abéngákí likelemba191
,
elingí koloba, kozóngisela molakisi óyo yé apésákí yó, kobakisa té, kolongola té.
Kozánga komesana kotía makambo na maloba na yó mókó ezalí pé mókó ya batína
óyo ezalí kopekisa balakisi bázwa boyébi óyo bazalí kotángisa pé kokabola yangó na
bayékoli lokóla boyébi na bangó mókó. Bazalí komizwa bobélé bó bamemi sango ya
boyébi óyo ezalí na babúku pé bazalí na ndayi ya komema yangó mobimba, kolongola
té, kobakisa té.
Libóké 3 ezalí ya balakisi óyo bazalí na koyéba Français moké, bayébi malámu
mayébi ya nzebi óyo bazalí kotángisa pé ndelo ya malongá ya kokoka kotía makambo
na maloba na bangó mókó na Lingála. Tángo bazalákí bangó mókó bayékoli, balakisi
óyo bakamátákí boyébi yangó, na boyébáká malámu ke bazalí na mikakatano ya
Français. Na boye, bazaláká kobóngola na Lingála pó na koyéba nzelá ya kolanda pé
koluka biyano ya baexercice bazaláká kopésa bangó. Ezaleli ya botéyi ya shimí ezalí
kopésa nzelá ya kokoka koyékola yangó atá ko ndelo ya Français ezalí moké pó, na
bakelási, balakisi batúnaka míngi baexercice óyo ekosénga káka kokalkilé pé kokoma
na bilembo ya shimí. Baséngaka kotonga bisákólá milaímilaí na Français té.
Ngulupa óyo ezalí ya balakisi óyo bayébi matéya ya kotéya pé bazalí na makokí
ya kopésa yangó na bayékoli na Lingála. Bandimbola na Lingála óyo balakisi
bakopésa na bayékoli pó na kolimbola óyo ekomísámákí na Français, ezalí ndé
babotíei makambo na maloba na bangó mókó. Atá ko bóngó, ezalí ya nzelá molakisi
na molakisi na ndéngé na yé amikelélákí pó na kokoka kotía makambo na Lingála.
Lokóla bayébi Français makási té, basúkaka míngimíngi, tángo bazalí kolimbola na
Français, koloba káka óyo bakomísákí bayékoli na bakayé. Molakisi mókó alobákí na
ngáí :
190
Masoló nasolólákí na molakisi Yawidi Mayinzambi na óyo etálí ndéngé makambo
elekanaka na bitéyelo ya Kinshasa na óyo etálí botíei makambo na maloba na yó
mókó. Sánzá ya libwá 2011, Kinshasa. 191
Likelemba ezalí kosangisa mbóngó óyo ezalaka : ngulupa ya bayókani bakání
kotíaka mbóngo eleko na eleko. Bakotía mbóngo ndéngé mókó pé mókó na bangó
akolía. Pé, na eleko ekolanda, moto mosúsu akolía. Bakokóba bóngó, kíno bangó
nyónso bakolía. Elingí koloba, na súka ya likelemba, moto na moto alíé mbóngó óyo
ekokání na motúya ya mbóngó na yé atíákí bandá na ebandeli kínó na súka. Kobakisa
té, kolongola té.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
177
(3)
Ngáí ndéngé nazalí boye, ndéngé natángí kelási,
sókí leló nazá molakisi, natángá áwa na Kinshasa,
sókí nazá molakisi leló, ndéngé natélémí boye
malgré nazá nánu jeune, c’est parce que, bazalákí
koexpliquer ngáí bilóko ebelé na Lingála. Langue
óyo nakomprenaka. Nazalákí kocomprendre
facilement.
Libóké 4 ezalí ya balakisi óyo bazalí na boyébi ya malámu ya Français pé ya
matéya ya kotéya. Bayébí pé malámu ndéngé ya kotía yangó na maloba na bangó
mókó na Lingála. Balakisi yangó balobaka Français pé Lingála malámu pé bandimbola
na bangó tángó ya mitúná pé biyano ezalákí komónisa ke, bayébí malámu matéya na
bangó. Ndéngé mókó na balakisi ya libóké 3, botíei makambo na maloba na bangó
mókó, ezalí makási ya molakisi na molakisi asálá na ndéngé na yé. Balakisi yangó pé
bazaláká kosála makási yangó tángo bazaláká nánu bayékoli. Bazalí pé na makokí ya
kotía makambo na maloba na bangó na Français.
6.4. NA MATÉYA, NA TÁNGO NÍNI BALAKISI BASÁLELAKA
LINGALA?
Balakisi basálelaka Lingála tángo bamónaka ke, makambo óyo bazalí
kolimbolelela bayékoli, bayékoli bazalí kosímba tína té.
(4)
Bon, ezalaka tángo óyo bána bazócomprendre
matéya té, yangó wáná toprofitaka, okotísí mwá
Lingála pó óexpliquer bána bácomprendre bien.
Ekokí kozala molakisi atálí lisangá ya makambo ndéngé matéya ezalí
kopésama. Ndakisa, tángo ekómaka na bangonga ya súka, wáná bayékoli esí balembí,
ndelo na bangó ya kolanda matéya ekómaka ya kokita makási. Ekómelaka bangó pási
koleka kolanda bandimbola yangó na Français. Na boye, balakisi bakótaka na Lingála
(5)
Na tángo óyo matéya elekí malámu té na
compréhension ya bána, pó na kolimbola, esengí
koloba na Lingála.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
178
Pási óyo emónanaka pé tángo eséngaka moyékoli ásosola ebéngeli ya nzebi
kasi, ézala etongameli na yangó, ézala bozalí-níni ndéngé esakólámí, atá mókó té ezalí
kolobela yé likambo.
(6)
Napésaka baexplication na Lingála, sókí baéleve
bazócomprendre té batermes chimiques.
Molakisi akokí pé komóna ke, liloba ya Français óyo abimísí, ezalí liloba ya
sika pó na moyékoli. Nzoka ndé, pó na molakisi, ezalí liloba ya ebandeli óyo moyékoli
ya kelási wáná esengélákí ásíla koyéba, kasi moyékoli ayébí yangó té. Na tángo wáná
pé, molakisi akokí kokóta na Lingála.
(7)
Exactement, parce que bána na bísó bazá na
difficulté ya français. Ezá na mot musúsu okokí
koloba, amóní yangó néti mot ya sika. Eséngaka
pé pour la meilleure compréhension, pour la
meilleure assimilation, toutiliser tángo mosúsu
langue nationale óyo ezalí Lingála.
(8)
Na tángo nazotángisa et puis bána sókí
bacomprendre mot wáná na français bien bien té,
nakokí kolimbola yangó na Lingála na temps
opportun.
Ekómaka pé ke, bayékoli babúngí na Français ya molakisi pó, molakisi azalí
koloba makambo óyo ya bosóló-esímbamaka-té192
. Tó pé, ezalí kokangana na bosóló-
esímbamaka atá mókó té, tó pé, bosóló atá mókó té. Na tángo wáná, molakisi
akokámbika na Lingála pó na kopésa nzelá na bayékoli bákoka kozwa boyébi yangó.
(9)
Koloba Lingála, sókí ozalí koexpliquer bána
bazalí koyéba elóko yangó malámu malámu té, okokí
koloba na Lingála pó óconcrétiser enseignement pé
enseignement ézala pratique. Na tángo okoloba
Lingála, omóni que bána bozoposer yo baquestion
ebelé pé bazócomprendre. Okokí kolimbolela bangó
192
bosóló-esímbamaka-té = abstrait ; bosóló-esímbamaka = concret
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
179
na Lingála mwá moké pó báyéba, níni ozókoloba pé
níni ozalí kotángisa.
Sókí molakisi así ayébá kelási na yé wáná ke, ndelo ya koyéba Français ya
bayékoli na yé, ezalí penzá moké, akozwa momeseno ya kolimbolaka tángo nyónso na
Lingála, makomi akomísákí bayékoli na Français.
(10)
Na tángo napesí cours, nalobi nánu na francais.
Bon, ezá na bána bacomprenaka Français bien té,
il fallait koexpliquer bangó na Lingála parce
que, mwána nyónso ázala a mesure ya kocomprendre
na cours na ngáí.
6.5. KOLONGWA NA BOKÁMBIKI YA BAKÓDE, KOKENDE NA
BOTONGI ESÁKÓLÁ YA NZEBI NA LINGALA FACILE
a. Biyano ndéngé na ndéngé óyo epésámákí ezalí komónisa polélé ke balakisi
óyo batúnámákí, balobaka na Lingála facile.
(11)
Bon, ezalaka tángo óyo bána bazócomprendre
matéya té yangó wáná toprofitaka, okótísí mwá
Lingála pó óexpliquer bána bácomprendre bien.
Sókí tozwí maloba lokóla expliquer, comprendre, profiter ézala lokóla bidéfami,
ekozala pási pó tóloba ke, áwa molakisi óyo akámbíkí na bakóde. Makelelo yangó pé
ebongwínyámí (ekonjigamé) na Lingála.
b. Bibéngeli ya nzebi ezalí tángo nyónso kosálelama na Français. Yangó ezalí
kolakisa bokámbiki bakóde ya balakisi óyo batúnámákí. Nalobí bóngo pó, balakisi
bayébí malámu ke bazalí kosálela ebéngeli ya Français pé, ebéngeli yangó, ezalí na
Lingála té. Yangó ekeséní ná tángo basálelaka likelelo comprendre, tó pé, mitúya.
Bosáleli bibéngeli ya nzebi na Français ezalí pé ezaleli ya balakisi pene na nyónso ya
engumba Kinshasa, ézala na bitéyelo elandaka letá, tó pé, na bitéyelo óyo elandaka
letá té. Ezalelo óyo ezalí komónisa ke, na mói ya leló, balakisi bazángí momeseno ya
kosalela bibéngeli ya nzebi na Lingála.
(12)
Napésaka baexplication na Lingála sókí baéleve
bazocomprendre té baterme chimique.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
180
(13)
Bon, concernant chimie, tellement que natángisaka
na troisieme année, nasepelaka míngi na chapitre
ya míbalé óyo etálí étude ya tableau périodique,
étude ya tableau périodique. Tellement que chimie
nyónso ezalí basée na káti ya tableau périodique,
il ya même une partie ya biologie ekótaka na káti
ya chimie, yangó ndé partie óyo nasepelaka míngi
kotángisa bána.
Na ndakisa óyo elandí, atá kútu motúnami asálélí ebéngeli ya nzebi na Français,
abimísí ndimbola na yé na Lingála.
(14)
Totángisaka bána mais ngáí personnellement
nasepelaka míngi sókí tokómí na eténi ya réaction
chimique : eyano ya banzóto míbalé óyo esanganaka
pó epésa nzóto musúsu.
c. Ekokákí kozelama ke, bokámbiki Lingála-Français yangó, ndakisa, émema
esákólá mókó etongámá pé na molongó. Na botáláká na pene esákólá ya molakisi óyo,
tokomóna ke bambala misúsu etongeli masakola na yé, ezalí kolongobana té ná tína-
maloba óyo, molobi alingákí koloba.
(15)
Niveau ya compréhension eza te entre yo na bango
Molakisi alingákí koloba :
(16)
ndelo na bangó ya kocomprendre makambo ozalí koloba,
ezali moké
d. Tomóní pé ke, minoko míbalé óyo ezalí na bokámbiki yangó, ezalí kokótana.
Yangó ezalí kotínda molobi kosálela etongameli ya monoko sóngóló na maloba ya
monoko pakala. Koloba óyo molakisi alobí ke, toyaka kofaire intervenir
Lingála na kotangisa ezalí kolakisa ke, molobi azalákí na makanisi ya
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
181
kosálela etongameli esálisa193
ya Lingála. Kasi lokóla atíé yangó na Français, na esíká
ya esuki -is-, asálélí likelelo faire. Sókí molobi ázalaka koloba na Français, alingákí
koloba c'est en ce moment qu'intervient Lingála tó c'est en ce moment que, nous
utilisons Lingála. Na Lingála, alingákí koloba : na tángo wáná ndé tokótisaka Lingála.
e. Áwa, namitíé na emóneli ya kozwa motáláká Lingála facile lokóla lokótá
mókó emikókélá (Meeuwis 1997). Elingí koloba, nazwí bisákólá ya balakisi lokóla
bokámbiki tó bosangisi bakóde té, kasi lokóla kóde mókó. Yangó ekozala pó, ebéngo
mobimba pé esakoleli pé batína-maloba óyo ebimísámí ezwélámí bó kóde mókó,
Lingála facile. Na emóneli wáná, ankokí koloba ke, balakisi bazalí kobimisa bisákólá
ya nzebi etongámá na Lingála. Na ndéngé ya esakoleli, molakisi apésí pé esákólá
etongámá na Lingála. Nalobí bóngó na bomónáká ke, libosó ya bakómbó baarticle ya
Français ezalí té pé tozalí na elínga ya.
Na kotálela wáná, nakokí koloba ke, bokámbiki na bakóde tó bosangisi bakóde
ezalí káka tángo motúnami abimísí mwa biténi ya lisakola óyo ezalí na esakoleli pé
tína-maloba ya Français, lokóla, na ndakisa óyo elandí : Sókí je peux en citer quelques
unes par exemple, tó pé, tángo ezalí ndé bibéngeli ya nzebi, lokóla nalobélélákí yangó
na pwén b.
(17)
Vraiment ezá ebelé. Si je peux en citer quelques
unes par exemple chimie analytique, notion ya
concentration par exemple elekaka sans probleme,
atomistique étude de l’atome surtout coté
découverte ya atome na côté ya spectre quoi disons
ezá na yangó mwá ebelé, nasentaka a l’aise tángo
natángisaka yangó.
Ezalí pé na tángo balobi batíaka bibéngi194
ya Français na etongameli pé
esakoleli ya Lingála. Ndakisa na makelelo ya Français, óyo ebóngwínyamaka na
Lingála, tó pé lisúsu, tángo liloba ya Français ezwaka ebandi elakisa-kelási ya boyíké
ba-.
(18)
Sentir --> kosentir --> -sent- -->na-sent-aka -->
nasentaka
193
esálisa = causatif -is- ; esálela = applicatif, instrumentatif ; esálana = reciprocatif ;
esálama = passif 194
ebéngi = lexie
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
182
S'appliquer --> kos'appliquer --> -s'aplliqu- -->
es'apliquaka
Souhaiter --> kosouhaiter--> -souhait- --> na-
souhait-aka--> nasouhaitaka
Kelási --> ba-kelási --> bakelási
Ndakisa óyo elandí, ezalí kolakisa pé ke, atá kó na komóna boye, esákólá óyo
ekokí kozwelama lokóla bokámbiki bakóde, esákólá yangó ezalí na Lingála facile :
(19)
Ngáí nasouhaitaka que contenu ézala beaucoup plus
pratique pó c'est-a-dire pó chimie tozóvivre na
vie courante. C'est-a-dire ekofaciliter bána
bámóna réalité ya chimie, réalité palpable quoi.
Pó souvent tozómona bathéorie elóko tel, réaction
avec tel, bána bazómóna té, parfois ná pósá ya
komóna mais sur terrain bilóko yangó ezá té.
J’aimerais bilóko wáná ézala facile na kokútana na
yangó.
f. Pó na kosúkisa, ekozala pé na mwá malámu ya kotálela bosáleli liloba
bon, óyo ezalákí míngimíngi na ebandeli bisákólá ya balakisi. Na sóló, tángo ekómaka
likambo ya koluka maloba, ndé, míngimíngi balobi, na Kinshasa, bazalaka na
momeseno ya koloba liloba óyo : bon.
(20)
bon, na baclasse nyónso matière nyónso nasepelaka
na yangó kotángisa.
Bon, ezá na bána bacomprenaka Français bien té.
g. Ésákólá elámbámá
Pó na kososola botongamisi195
ya bisákólá óyo balakisi bazalákí kobimisa,
namítíákí bóngó na etáleli ya Lingála facile. Na botáléláká elobeli yangó na míso ya
lokótá sé mókó (Lingála facile), tó pé, na míso ya bosangisi balokótá (Lingála ya sóló,
Lingála Facile, Français). Balakisi babakisaka bidéfami ya Français, pé, bibéngeli ya
nzebi na Français na koloba elobeli ya bato nyónso.
Natángákí té, na ndéngé ya mitúya bimónaneli ya bibéngi pé ya bitongameli ya
masakola ya monoko mókó mókó na maloba balakisi bazalákí koloba. Elóko nazalákí 195
kotongamisa = structurer ; botongamisi = structuration
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
183
koluka kokundola ezalákí ndé bisálameli ya káti (bobéndisi pé botongi) ya monoko na
monoko óyo balakisi (balobi-banganga) bazalákí kosálela pó na kokela bibéngeli ya
nzebi. Ndembé óyo ezalí koluka té kosámbisa elobeli ya balakisi kasi ekopésa nzelá ya
kotía makonzi óyo ekokúmba na bozindó mosálá ya kokela bibéngeli ya nzebi pé
kokoma boyébi ya nzebi na Lingála na ndéngé elongóbání.
Namónákí pé ke, mbala míngi, molakisi akoloba na Français pé koloba azalí
koloba na Français ezalí kosunga yé pó na kokoka kobimisa makanisi yangó polélé na
Lingála. Na eyano óyo elandí, motúnami abandí libosó na bolobáká, na Français, sókí
ebéngeli sóngóló ezalí níni. Yangó epésí yé nzelá ya kofándisa makanisi na molongó
pó na sima, ábanda koluka ndéngé ya koloba yangó na Lingála.
(21)
Bon, solvant, na français tolobí, un solvant
c’est ce qui dissout. La substance qui dissout.
Un soluté est une substance qui est dissoute.
Bon, na Lingála tokokí koloba, solvant ezalí
elóko óyo emelaka, soluté elóko óyo batié pó
bámela, elóko óyo emelámí, elóko óyo emelámí
yangó ndé soluté. Ndakisa tozwí múngwa, totié na
máyi. Múngwa tozóbénga elóko óyo emelámí
tandisque máyi elóko óyo emelí.
6.6. NDÉNGÉ BALAKISI BAZWELAKA LINGÁLA TÁNGO YA
KOTÁNGISA
Na ndéngé ya mobimba, nakokí koloba ke babóti pé bakambi ya bitéyelo míngi
bazwelaka bosáleli Lingála bó, esáleli mabé. Emónanaka lokóla ndé, molakisi ayébí
matéya malámu té, tó pé, matéya ezalí ya malongá té. Balakisi bangó mókó pé
bamikótísá na ezweli wáná. Na boye, tángo basálelaka Lingála na kelási, bamónaka
néti bazalí kobúka mibéko ya botéyi malámu.
(22)
Pédagogiquement, ezalí autorisé té, óloba Lingála
na classe. De fois ozótángisa, bána bakomí
quelque part, niveau ya compréhension ezá té
entre yó na bangó. Il faut koramener bána na
langue tó na dialecte óyo ezá na environnement na
bangó. Óyo bangó balobaka, pó bácomprendre
facilement. Donc c’est a ce moment que, bísó
toyaka kofaire intervenir Lingála na kotángisa.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
184
Na ndéngé ya sosiolengwisitíki pé ya etángiseli, eyano óyo ezalí kolakisa
ezalelo ya bobóyani óyo balakisi babwákamaka na káti na yangó. Tángo molakisi óyo
alobí ke : pédagogiquement, ezalí autorisé té, alingí koloba ke, kolandana na mitíndo
ya bakambi ya etéyelo. Tokobósana té ke, lokóla eyano na yé esémbólí196
yangó na
sima, ezalí pó na kolúka komatisa malongá ya botéyi, ndé, azwákí mokáno ya
kolimbolela bayékoli matéya yangó na Lingála. Eyano óyo ezalí kolimbola bóníbóní,
na ndéngé ya etángiseli, molakisi aponí kosálela Lingála pó na komatisa ndelo ya
bayékoli kosímba tína ya makambo óyo bazwí na litéya na bangó. Kasi, kopekisa
Lingála na sima ya kopekisa Lingála, ekótísí na mitó ya balakisi ke, kosálela Lingála
ezalí kobúka mibéko ya botéyi.
Balakisi bazalí lokóla na káti ya kébákébá197
na óyo etálí monoko ya kosálela.
Na mbísa, batálaka Lingála na bangó lokóla Lingála ya mabé, lokóla ya monoko ya
bayanké.
(23)
Bon, omóní Lingála bísó tokómá koloba óyo, ezá
penzá Lingála té, mais ezá mwá argot.
Balakisi bazalí kobanza kokoka kokóma koloba Lingála "ya sóló" óyo ekopésa
bangó makokí ya kobimisa bisákólá ya botéyi óyo etongámá pé na molongó.
(24)
Nakokí kopésa exemple, bána ya ISTM, sókí bazalí
na examen pratique, il y a un type la qui a
acheté des lits, des matelas, des draps, qui ne
vient que pour expliquer aux étudiants de l’ISTM,
makambu ya pratique wáná na Lingála. Mbéto,
bakotanda mbéto ndéngé níni? Malgré que c’est un
Lingála facile comme on le dit, mais le message
passe.
(25)
La langue obligée est le français, mais [il
faudrait] qu’on autorise, pour la compréhension
des enfants, qu’on utilise la langue de base et
quand nous utilisons le lingála, c’est le lingála
pauvre ici de Kinshasa. Et si je prends les
196
kosémbola = justifier 197
kébákébá = insécurité ; kébákébá ya monoko = insécurité linguistique ; kébákébá
ya botéyi = insécurité pédagogique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
185
termes que nous utilisons a la cité, l’enfant
comprend.
Na boye, botúnituni óyo, ezalí kolakisa ke, kokóta balakisi bakótaka na Lingála,
eyáka té na ezalela endimámá ya bomoi ya kelási na mokolo na mokolo. Ezalí
míngimíngi na ndéngé ya kébákébá, ézala na ndelo ya botéyi, tó pé, na ndelo ya
monoko ya koloba. Yangó wáná, ezaleli óyo ya kosálela minoko míbalé ekokí
komema bambébá epái na bayékoli na óyo etálí bokási pó na bokómisi boyébi, boyébi
na bangó pé botiei makambo na maloba na bangó mókó.
Na mobóko óyo ekolanda, nakolimbola biyano óyo balakisi ya shimí bapésákí,
na óyo etálí mayébi motóbá ya shimí : bobóngolani na shimí (réaction chimique),
likokani na shimí équation chimique, likangani na shimí (la liaison chimique), emela
(solvant), emelami (soluté) pé lisangana (la solution). Nakokokanisa biyano na
Français pé na Lingála, éngébéné na makomi ya matéya epésámákí na kelási.
6.7. KOMEKA KOKELA BIBÉNGELI YA NZEBI PÉ MAYÉBOLI NA
YANGÓ ÚTÁ NA BISÁKÓLÁ YA BALAKISI
6.7.1. BOBIMISI MOTO MALOBA
Bobimisi moto maloba198
ezalí komema motúnami ábimisa esákólá óyo ezalí
kopésa nzelá na moluki ya kozwa bibúki ya bososoli óyo ekokí kokokanisama na
bisákólá óyo balobi misúsu balobákí (Gumperz 1982, Gass & Mackey 2007). Na boye,
ezalí té, esákólá óyo ezwámí na koloba ya mokolo na mokolo ya balakisi na botéyi na
káti ya ndáko ya matéya199
. Bitúno ezalákí kosénga na polélé epái ya batúnami báloba
na Lingála pé báyanola na mitúná eyébání. Ezalákí pó na bámeka kopésa bakómbó ya
mayébi sóngóló ya shimí pé bámeka koloba, na Lingála, sókí mayébi yangó ezalí níni.
Etáleli óyo ezalí kobébisa bizwami na bísó té. Nalobí bóngó pó, mosálá óyo ya
bobéngeli nalingákí kobanda, ekosálama pé káka na ndéngé wáná. Bó, molobi pé
moyébi na bozindó, ekosénga námilobela : "liyébi200
sóngóló tó pakala, na Lingála,
nakobénga yangó níni pé ezalí níni?" Na mbísa, esáleli óyo ezalí pé kobébisa té,
bososoli ya esálameli ya káti ya bobéngeli. Nalobí bóngó pó, balobi bazalí kobimisa
bibéngeli yangó na elandeli ya makanisi na bangó bó balobi monoko ndéngé baboongó
na bangó esálaka tángo ya bobéngeli na koloba ya mokolo na mokolo. Na bozaláká ná
198
bobimisi moto maloba = élicitation 199
ndáko ya matéya = salle de classe 200
liyébi = notion
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
186
bipésami útá na bilimboli pé kobimisa ebongamisámá201
, nakozala na makokí ya
koyéba motúya202
ya maloba ezalí na bisákólá ya batúnami. Nalandélákí makambo
éngébéné na bandembé na ngáí óyo ezalí ya kokundola ndéngé balakisi basálaka pó na
bobéngeli pé bobimisi bisákólá ya nzebi na Lingála na koloba na bangó ya nzebi.
Nalandí nzelá ya bobimisi balakisi maloba pó, na bandáko ya matéya, ndéngé
tomónákí, balakisi babimisákí penzá bitongelami ya kokoka té pó na kopésa ngáí nzelá
ya kososola makambo na ndéngé esengélí.
6.7.2. NZELÁ YA KOSÁLELA203
Natúnákí balakisi bákoka kobimisa bisákólá na koloba epái wápi bakomeka
kolimbola mayébi-makonzi204
ya shimí. Ezalí bóngó mayébi óyo elandí : Réaction
chimique, Equation chimique, Liaison chimique, Solvant, Solution pé Soluté. Liluki205
ya bobimisi balakisi maloba, ezalí pó na komóna bandéngé óyo balakisi bapésaka
bandimbola ya mayébi yangó na lisangá-makambo ya koloba pé komeka kokokanisa
yangó ná óyo ekomámí na bakayé na bangó. Liluki ya míbalé ezalí koyéba motúya ya
bosáleli monoko elobamaka na esíká etéyelo ezwámí pó na komatisa malongá ya
bopési ndimbola.
Biyano na Français etíámí na molongó na ndéngé óyo elandí :
eyano ya bóngóbóngó
eyano ya mwápene
libóngoli ya eyano ya kokoma
eyano ezalí na makambo ekokí kopésa nzelá ya kotía yangó na maloba na yó
mókó
Pó na óyo etálí biyano na Lingála, ezalí na molongó :
eyano ya bóngóbóngó
eyano ya mwápene
libóngoli ya eyano ya koloba
libóngoli ya eyano ya kokoma
eyano ezalí na makambo ekokí kopésa nzelá ya kotía yangó na maloba na yó
mókó.
201
bobimisi ebongámisámá = production systématisée ; kobongamisa = systématiser 202
koyéba motúya = évaluer 203
nzelá ya kosálela = méthodologie 204
liyébi-likonzi = notion de base ; liyébi ya kobanda = notion élémentaire 205
liluki = inconnu, ce que l'on cherche
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
187
Balakisi 22 batúnámákí. Mókó té káti na bangó abóngolaka matéya na yé na
Lingála libosó ya kopésa yangó. Pó na kolimbola mayébi yangó na Lingála, balukaka
maloba ya Lingála káka tángo bazalí kotángisa.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
188
Kosakola bozali-nini
Biyano na Français Biyano na Lingála
Bobó-
ngolani
na shimí
Likoka-
ni na
shimí
Lika-
ngani na
shimí
Emela Emelami Lisanga-
na
Bobó-
ngolani
na shimí
Likokani
na shimí
Lika-
ngani na
shimí
Emela Emelami Lisa-
ngana
Eyano té 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 18,18% 22,73% 18,18% 4,55% 9,09% 4,55%
Biyano ya
bóngóbóngó
4,55% 4,55% 9,09% 0,00% 0,00% 0,00% 18,18% 13,64% 22,73% 13,64% 13,64% 9,09%
Biyano ya mwá
penepene
9,09% 0,00% 9,09% 4,55% 9,09% 4,55% 27,27% 18,18% 18,18% 18,18% 13,64% 22,73%
Biyano ya
malámu,
éngébéné na
makomi ya
matéya
77,27% 86,36% 72,73% 86,36% 81,82% 86,36% 4,55% 9,09% 9,09% 13,64% 9,09% 13,64%
Biyano ya
malámu etíámí
na maloba ya
molakisi
9,09% 9,09% 9,09% 9,09% 9,09% 9,09% 31,82% 36,36% 31,82% 50,00% 54,55% 50,00%
Motúya nyónso
ya balakisi óyo
batúnámákí 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00%
Etanda 6.2. Ndelo ya botíei makambo ya shimí na maloba na bangó mókó pó na balakisi óyo batúnámákí. Ndelo na Français pé na Lingála.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
189
6.7.3. BOSOSOLI YA BOEBELÉ
Nakokí koloba ke, tángo balakisi basálelaka Français, batíaka makambo na
maloba na bangó mókó té. Míngimíngi balukaka kobimisa masakola ndéngé ekomámí
na bakayé na bangó ya boléngeli matéya. Bayékoli bazalí na boyébi káka moké, ya
bososoli esákólá elobámí tó ekomámí na Français. Na boye, balakisi bazángí makokí
ya kolimbola mayébi yangó, na bosáléláká maloba misúsu na Français. Kimoké ya
botiei makambo na maloba na bangó mókó ekokí koúta na kimoké ya boyébi na bangó
Français. Nalobí boye pó, balakisi óyo bazalákí kotía makambo na maloba na bangó
mókó (libóké 4), bazalákí koloba Français malámu koleka baóyo bazalákí kosálela
yangó té (libóké 2 pé 3). Tína ya míbalé ezalí kimoké ya boyébi mayébi óyo molakisi
yangó asengélí kotángisa (libóké 1).
Bizwami etálí Lingála ezalí kosénga bososoli na mwá bozindó. Bososoli yangó
ezalí kotía póle na ezalelo ya botéyi na bandáko ya matéya. Lokóla balakisi nyónso 22
bazalákí koloba malámu na Lingala facile, ekokí kokámwisa komóna ke balakisi
míngi (koleka 35%) bakokákí té kopésa eyano, tó, bapésákí biyano ya bóngóbóngó pé
ya mwápene na Lingála. Ndelo yangó ematákí tíí koleka 50 % pó na mayébi néti
réaction chimique, équation chimique pé liaison chimique. Nakokí koloba té ke,
malongá moké na biyano ya balakisi ezalí pó bazángí koyéba shimí malámu. Té, ezalí
bóngó té. Na sóló, káka balakisi míbalé káti na balakisi 22 óyo batúnámákí ndé
bakweyí na libóké óyo ya bato bazalí na boyébi moké ya mayébi ya kotángisa. Kasi,
balakisi misúsu, míngimíngi baóyo ya libóké 2, bangó pé bapésákí biyano ya
bóngóbóngó pé ya mwápene. Éngébéné na bokabolami206
óyo, nakokí kopésa batína
míbalé :
1. balakisi bangó mókó, batángáká shimí na Lingála té kasi na Français ;
2. bozángi babúku ya shimí na Lingála. Yangó elingákí kosunga bangó na botongi
bisákólá elámbámá na monoko yangó.
Na emóneli ya botiei makambo na maloba na yó mókó, emónísámí ke, balakisi
koleka 30 % basálelaka yangó tángo babandelaka kolimbola matéya na bangó na
Lingála. Na sóló, balakisi nyónso óyo batúnámákí na ndelo ya boyékoli óyo bazalí
balakisi óyo basálelaka Lingála pó na kobandela kolimbola matéya. Atá kó bakómaka
na Lingála té, esí bazalí na momeseno ya koloba na Lingála tángo batángisaka. Yangó
esémbólí ndelo koleka 30% ya babotiei makambo na maloba na yó mókó óyo esálámí
na ndéngé ya malongá. Ndelo yangó elekí óyo ya Français (na sé ya 10%). Matómbá
ya malámu ya botiei makambo na maloba na yó mókó emónání pé na ndéngé esáleli
yangó ezalí komátisa bosololani káti na molakisi pé bayékoli. Balakisi basálelaka
206
bokabolami = repartition ; bokaboleli = distribution
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
190
yangó pó na kopésa bayékoli makási ya komipésa na kolanda matéya, ndéngé esí
nalimbólákí yangó.
Pó na kokoma matéya na bangó, balakisi basálelaka Lingála té. Bazalí na
makomi-etálelami207
té. Bazalí na lotómo ya kobimisa bisákólá na maloba na bangó
mókó pó na kolimbolela bayékoli matéya. Balakisi bazalákí kosála makási ya kokela
bibéngeli ya nzebi, óyo ezalí komónisa ke, bazalákí na pósá ya kotósa alimá ya nzebi
óyo bazalákí kolobelela. Tokobósana té ke, lokóla balakisi bazalí balobi-Lingála, pé
ndéngé koloba Lingála ekótisaka bosololani káti na bangó pé bayékoli, ezalí kotínda
bangó bákóba na komatisa ndelo ya kotonga pé kotía na molongó bisákólá na Lingála.
Na boye, ezaleli yangó ezalí komatisa ndelo ya botiei makambo na maloba na bangó
mókó.
Na óyo etálí botiei makambo na maloba na yó mókó, bizwami ya malámu
koleka, ezwámákí tángo tángo balakisi bazalákí kosálela bandakisa pó na kolílisa208
(kolakisa na ndéngé ya bilílí) mayébi ya elimboli óyo esengélákí koloba sókí ezalí
níni. Na boye, balakisi bazalákí kokundola polélé etongelami na etongelami209
óyo
etongí ndakisa yangó. Akokundola pé mosálá ya bitongelami yangó na molando210
óyo
azalí kolimbola. Esálámí bóngó pó, kosakola na nzelá ya bandakisa ezalí kobimisa
bosóló-esímbamaka koleka kosakola na nzelá ya liyéboli211
óyo ezalaka míngimíngi
bosóló-esímbamaka-té.
6.7.4. BILANDELAMI212
YA BOBIMISI BATÚNAMI MALOBA
Ezalí áwa likambo ya bobimisi-moto-maloba. Elingí koloba, komema molobi
ábimisa maloba óyo motúni azalí na pósá na yangó, kasi motúnami, na ndéngé na yé
mókó, alingákí kobimisa yangó té. Na boyékoli óyo, maloba yangó ezalí bóngó,
bibéngeli ya nzebi na Lingála. Natúnákí na balakisi bálimbola na Lingála, mayébi-
makonzi ya shimí. Lokóla elimbólámákí likoló, bobimisi-moto-maloba yangó etálákí
bóngó mayébi óyo : Réaction chimique, Equation chimique, Liaison chimique,
Solvant, Soluté pé Solution. Liluki áwa ezalí ya kotímbela makokami213
ya kokundola
bibéngeli óyo ezalí komónisa mamanyoli ya nzebi. Tokokundola yangó na maloba ya
molobi óyo ayébí na bozindó mambí sóngóló. Na sima, tokotála nzelá balobi
207
référence = etálelami 208
kolílisa = illustrer 209
etongelami = matériau 210
molando = processus 211
liyéboli = définition ; koyébola = définir 212
elandelami = objectif, but 213
likokami = possibilité
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
191
balandaka pó na kobimisa bisákólá ya nzebi. Biyano ya batúnami etandámí na
molongó kobanda na eyano ya bóngóbóngó, eyano ya mwápene, eyano ezalí na
bitongelami ya liyéboli pé eyano ezalí kopésa ebéngeli. Na mibóko óyo ekolanda,
nalílísí ezalelo na mobimba na yangó. Natandí pé nasosólí biyano yangó éngébéné na
bibéngeli motóbá ezalí na boyékoli óyo.
6.7.5. BILANDELAMI NA KOLOBA YA BALAKISI NA TÁNGO YA KOTÁNGISA NA KELÁSI
Na sima ya kokundola ndéngé balakisi bazalákí komeka kopésa mayéboli tángo
ya mitúná pé biyano, nakendékí bóngó kolanda balakisi tángo bazalákí kopésa matéya.
Naponákí balakisi óyo namónákí ke, bazalákí na koyéba malámu matéya ya shimí,
bayébákí malámu Français pé Lingála. Matéya míbalé etálákí liyébi ya réaction
chimique pé ya équation chimique, matéya míbalé etálákí bóngó liaison chimique pé
matéya míbalé etálákí masangana (solutions). Matéya motóbá óyo, epésákí ngáí nzelá
ya kotála na bokébi, Lingála óyo balakisi bazalákí kobimisa na tángo bazalí kotángisa.
Pó na óyo nalimbólákí likoló, nazalákí koyébisa bangó ke, nazalákí kolanda matéya
káka pó na kopésa ngáí likanisi ndéngé nakokí kokoma búku ya shimí pó na bayékoli.
Na mibóko óyo ekolanda, nakososola bakoloba ya batúnami pó na kolílisa kóde
ya monoko óyo balakisi basálélákí. Nakososola pé bikelameli ya bibéngeli óyo
balakisi basálélákí bó, balobi monoko. Nakolakisa pé bóníbóní, tángo balakisi bazalí
kosálela maloba ya mokolo na mokolo na esíká ya kosálela bibéngeli esengélí, ekokí
pé kobébisa motúya ya esákólá ya nzebi tó ya botéyi.
6.7.6. BOBÓNGOLANI NA SHIMÍ (RÉACTION CHIMIQUE)
Na sóló, bobóngolani na shimí ezalí esálameli óyo ememaka bizala ya sika
(ébéngamaka : bisálami, na français produits) útá na bizala ya ebandeli (ébéngamaka :
bibóngolana, na français: réactifs). Bibóngolana tángo etíámí esíká mókó,
ekobóngolana yangó na yangó pé ekobúnga pó na kobimisa bisálami.
Nakomeka sikóyo kososola biyano ya balakisi tángo bayanólákí na motúná óyo
: Okokí kolimbola (koexpliquer) réaction chimique na
Lingála? Okobénga yangó níni ?
Eyano óyo elandí ezalí kolílisa óyo nazalí kobénga eyano ya bóngóbóngó.
(26)
Réaction chimique ezá néti likambo ekokí óyo
esálémí na miníti wáná ndé yangó wáná ezá
réaction chimique.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
192
Eyano óyo na sé, ezalí eyano ya mwápene. Kolinga kolimbola na Lingála,
ememí molakisi óyo ásálela ebéngeli ya monoko ya bato nyónso, bilóko na esíká ya
ebéngeli ya nzebi réactif tó ebóngolana.
(27)
Réaction chimique na Lingála, tokokí kobénga
yangó, ezá lokóla, tokokí kosangisa bilóko mibalé
pó bilóko wáná échangé, épésa bilóko mókó boye.
Eyano mosúsu ya mwápene elílísámí na maloba óyo elandí. Áwa, molakisi, pó
na koloba sókí bobóngolani na shimí ezalí níni, asúkí káka na likanisi ya kosangisa
(kotía esíká mókó) bibóngolana.
(28)
Réaction chimique na Lingála ezalí kosangisa
baproduit (bilóko)
Ndimbola óyo, ekokí komema bayékoli na káti ya mobúlú káti na limanyoli ya
sangísa (mélange) pé óyo ya bobóngolani na shimí (réaction chimique). Na
bobéngeli214
kolandana na réaction ya shimí, ebéngeli produit ezalí ebéngeli
eléngélámá káka pó na óyo esálámí na sima ya kobóngolana. Bizala óyo ozalí na
yangó na ebandeli, libosó ya kobóngolana, ebéngamaka réactif . Ebéngamaka produit
té. Epái mosúsu, na monoko ya bato nyónso, ézala na Lingála facile tó na Français,
ebéngeli produit elobelaka bizala óyo nyónso míbalé, réactif pé produit. Óyo ezalí
bóngó kolakisa litómbá ya kosálela bibéngeli elongóbání tángo ozalí koloba maloba ya
nzebi.
Eyano ya malámu éngébéné na óyo ekomámákí ezalí eyano epái wápi molakisi
azalí koluka kopésa libóngoli ya makomi na yé.
(29)
Réaction chimique ezá lokóla esálameli ya bilóko
óyo basangísí.
Na eyano óyo, molakisi abimísí liyéboli endimámí na shimí, na bosáléláká eútá-
likelelo esálameli (e-sál-am-el-i) pé likelelo kosangisa (ko-sang-is-a).
e- : elakisa-kelási 7
-sál- : mobímbí ya kosála
-am- : esuki elakisaka esálama
214
bobéngeli = terminologie
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
193
-el-: esálela
-i : súka
Motúnami asálélí etongá e-MOB-el-i. Etongá yangó ezalí kolakisa ndéngé ya
kosála likambo. Abakísí esúki -am- (esálama) na mobímbí pó na kobóta mobímbí ya
likelelo ebéndísámá -sálam-, óyo elakísí kosálama. Asálélí motíndo óyo pó na
kolakisa ndéngé bilóko esálamaka na shimí (bisálami, na français : produit). Likelelo
Kosangisa, ebéndísámá na likelelo kosanga. Atá ko leló balobi basálelaka lisúsu
likelelo kosanga té, ndéngé tokomóna yangó mwá mosíká, mokeli-bibéngeli akokí
kozóngisa ebéngeli yangó na bobimísáká ndimbola na yangó. Na shimí, kosanga ekokí
kolakisa, ndakisa, liyébi óyo : tángo baiyón tó bamolekíli ya emelami ezíngamaka na
bamolekíli ya emela pó ébúnga pé ékóma sangísa esangáná. Yangó ndé na français
babéngaka solvatation. Kosanga ekolakisa kozíngama na makangani na bimókó
ekokáná. Atá ko bóngó, liyéboli óyo motúnami apésí ezalí na síkísíkí té. Nalobí bóngó
pó, molakisi asálélí ebéngeli ya monoko ya bato nyónso, bilóko, na esíká ásálela
ebéngeli óyo elongóbání na shimí réactif (ebóngolana). Na boye, ekokótisa mobúlú na
bosímbi-tína ya bayékoli.
Na súka, eyano ya malámu eútí na botiei na maloba na yé mókó óyo molakisi
óyo asálélí na eyano óyo elandí. Molakisi óyo abimísí liyéboli mobimba na yangó na
Lingála.
(30)
Réaction chimique ezalí eyano ya banzóto míbalé
óyo esanganaka pó épésa nzóto musúsu.
Apésí eyano mobimba na Lingála. Eyano yangó pé elobí sókí bobóngolani na
shimí (réaction ya shimí) ezalí níni. Likelelo Kosangana ezalí kokótisa likanisi ya
kokómisa néti elóko mókó bilóko óyo etíámí esíká mókó.
ko-sang-an-a
ko- : elakisa-kelási 15 (likelelo)
-sang-: mobímbí ya likelelo (kozíngama na makangani ya bilóko ekokáná)
-an-: ebéndisi elakisaka kosálana
-a : súka
Bikoma óyo molakisi abakísí, pó epésa nzóto musúsu, ezalí kokesenisa
bobóngolani na shimí tó réaction ya shimí pé sangísa esangáná tó mélange homogene.
Na sangísa esangáná, atá ko ezalí komónana néti elóko móko, bizala ya sika ekelámí
té.
Nakosúkisa mobóko óyo ya bobóngolani na shimí na ndakisa óyo molakisi
mókó apésákí pó na kolimbolela bayékoli na yé limanyoli yangó. Na sóló, namónákí
ke, balakisi bakómaka na ndelo ya malongá ya botiei na maloba na bangó mókó pé ya
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
194
bobimisi bisákólá etongámá tángo basálelaka bandakisa pó na kolílisa mayébi ya
nzebi. Ezalaka mbala míngi, libosó na mikakatano ya koluka ndéngé ya kolimbola
mayébi yangó na Lingála. Likoló ya kozánga bibéngeli, balakisi bapésaka bandakisa
pé baexercice óyo ezalí kopésa nzelá ya kolimbola malámu mayébi yangó na bayékoli.
Yangó endimísámí pé na mamanyoli na nzelá ya bandakisa.
(31)
Réaction chimique na Lingála ezá tokozwa elóko
exemple fufú. Tozwí mái, tolámbí, totokísí. Heure
ekotoka, tozwí fufú na bísó, tosálí níni? Totié.
Apres avoir kotía, tobalúsí níni? Fufú na bísó.
Na fufú wáná, Tosílísí. Kasi nyónso ensemble wáná
donc fufú ezá produit tozwí réaction chimique de
départ. Tozwi mái ná fufú wáná ezá bacorps du
départ. Tobénngaka yangó bareactifs. Réactif ezá
corps du départ, yangó mái ekotoka. Ozwí fufú
otié sókí nzúngu etokí apres obalúsí fufú. Bozwi
fufú. Fufú wáná okomóna tobéngaka yangó produit.
C’est ça ezá réaction chimique.
Na eyano óyo, molakisi azalí kolílisa liyébi ya réaction chimique. Alukí té
kopésa kómbó ya limanyoli yangó na Lingála. Ndimbola na yé ezalí kopésa bayékoli
nzelá ya kosímba tína ya liyébi óyo azalí kolobela. Molobi asálélí bibéngeli ya nzebi
na Français pé ezalí polélé pé na síkísíkí na esákólá na yé na Lingála. Koleka na nzelá
ya bandakisa, atá ezalí komatisa polélé ya mayébi, ezalí kosunga míngi té na mosálá
ya bokeli bibéngeli pó yangó esungamaka míngi tángo molobi azalí koluka
kolimbolisa215
likambo.
6.7.7. LIKOKANI NA SHIMÍ
Likokani na shimí tó équation chimique ezalí elakiseli ya bobóngolani na shimí
na ndéngé ya matématíki. Na likokani na shimí, tokokúta bilakisa ya shimí óyo ezalí
kolakisa epái mókó, baentité (atomes, ions, électrons, bamolekíli, énergie, pé bóngó na
bóngó.) óyo ezalí na ebandeli pé ekozwa esíka na káti ya kobóngolana yangó
(bibóngolana) pé, epái mosúsu, bilakisa ya shimí ya baentité óyo ekobima na
kobóngolana yangó (bisálami).
Na katikáti na yangó, tokokí kokúta bandéngé míbalé ya makongá. Ekokí
kozala káka likongá mókó elongwá na lobóko ya mwásí pé ekendé na lobóko ya
mobáli. Ekokí pé kozala makongá míbalé, mókó eútá na lobóko ya mwási, ekendé na
215
kolimbolisa = théoriser
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
195
lobóko ya mobáli, mosúsu eútá na lobóko ya mobáli pé ekendé na lobóko ya mwásí.
Bikóta ya mísáto na likokani ya shimí, ezalí bikóta-songísongí216
. Yangó ezalaka na
kobóngolana pó na kosála ke kobóngolana ékende mbangu, tó pé, bisálami ébima
ebelé. Kasi, bikóta-songísongí yangó mókó ebóngolanaka té. Okokúta yangó na súka
ya kobóngolana. Bikóta misúsu ezalí nguyá. Ézala nguyá, ézala bikóta-songísongí,
yangó etíamaka mbala míngi na likoló tó na sé ya makongá.
Motúná óyo etúnámákí na balakisi ezalí ya koyéba : Okokí kolimbola
(koexpliquer) équation ya shimí na Lingála? Okobénga yangó
níni ?
Na ndakisa óyo elandí, motúnami apésí liyéboli ya bóngóbóngó óyo ekokí
kokótisa mobúlú káti na liyébi ya bobongisami ya baatom pé ya bamolekíli217
pé
likokani na shimí.
(32)
Équation chimique ezalí réarrangement ya bibúki
ná bamolécules.
Atá liyéboli óyo molakisi óyo apésí, ezalí ya likokani na shimí té. Atá ko
bóngó, namóní ke, ebéngeli óyo ya ebúki, lokóla esí nabimísá yangó na etanda
ebandelaka, balakisi pé bakómí kosálela yangó. Yangó nalobí ke, sókí ebéngeli
sóngóló ya nzebi esí ekomámí na masungi ya kotángisela, ezalí pete pó, balobi
bákóma kosálela yangó. Molakisi óyo asálélí ebéngeli yangó bibúki.
Eyano óyo elandí, ezalí pé bamwápene míngi. Yangó wáná esálí ke, liyéboli
óyo motúnami apésí, ezalí míngi liyéboli ya bobóngolani na shimí na esíká ézala
liyéboli ya likokani na shimí. Atá ko bóngó, motúnami asálélí bibéngeli (esangiseli pé
ekokání) óyo ezalí bitongameli óyo ekokí kokóta na bolimboli ya limanyoli likokani tó
équation.
(33)
Équation chimique, équation chimique, nakokí
koloba, ezá lokóla esangiseli ya bilóko míbalé pó
épesa elóko óyo ekokání pé na esangiseli ya
bilóko wáná míbalé.
Ebéngeli esangiseli (e-sang-is-el-i) elakísí ndéngé ya kosangisa tó ya kotía
esíká mókó. Na liyéboli óyo, motúnami asálélí ebéngeli óyo míngi na ndéngé ya kotía
esíká mókó tó na ndéngé ya bobakisi na matematíki. Ezalí penzá na ndéngé ya sangísa
216
ekóta-songísongí = catalyseur 217
bobongisami ya baatómi = rearrangement atomique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
196
té. Wáná elingákí kozala pó na bobóngolani na shimí (réaction ya shimí). Atá ko
bóngó, molobi ya Lingála akoyókela ebéngeli yangó míngi na ndéngé ya sangísa
koleka na ndéngé ya kobakisa.
Kosangisa > -sang-is- > e-sang-is-el-i > esangiseli
e- : elakisa-kelási ya kómbó 7
-sál- : mobímbí
-is- : esálisa
-el- : esálela
-i: súka
Ndéngé motúnami asálélí likelelo ekokání ezalí komónisa ke, na makanisi ya
motúnami, azalákí koluka ndéngé ya koloba sókí likokani (équation) ezalí níni? Kasi,
bomwápene na maloba ya motúnami eyéí na ndéngé asálélí ebéngeli elóko. Ebéngeli
elóko, ezalí kopésa nzelá té, ya kokesenisa, bilóko ya ebandeli pé bilóko ezwámí. Ezalí
baatómi, baelektrón tó bamolekíli?
Motúnami óyo tokomóna sikóyo, apésí liyéboli óyo ezalí kolongobana na
limanyoli ya likokani na shimí. Kasi asálélí maloba ya Français pó na óyo etálí
bibéngeli ya nzebi pé likelelo likonzí.
(34)
Bon, équation chimique na Lingála ezá lokóla
koreprésenter réaction wáná, tolobí.
Na súka, motúnami mosúsu apésí liyéboli óyo esí ezalí na mayébi ya bolakisi
bamolekíli pé bokoki-kosangana. Atá ko bóngó, ebéngeli kosangana ekokí pé kolobela
likanisi ya bosanganisi, ya kotía esíká mókó tó ya kobókanisa218
. Bapenepene na
batína-maloba ya motíndo óyo, ezalí pé bilanga monéne na boluki na óyo etálí mokeli-
bibéngeli.
(35)
Équation chimique ezalí loléngé tokokí kolimbola
na bolakisi ndéngé programme ya baatomi bakokí
kosangana.
Bobakamisi bo-MOB-i ebótaka na Lingála, eútá-likelelo óyo ezalí kolakisa
molando (nzelá óyo likambo ezalí kolanda pó na kosálama)219
. Na boye, bolakisi ezalí
molando ya kolakisa.
218
kobókanisa = combiner 219
molando (nzelá óyo likambo ezalí kolanda pó na kosálama) = processus
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
197
Kolakisa > ko-lakis-a > -lakis- > bo-lakis-i >
bolakisi.
Na kotála na bokébi, namóní ke, balakisi bazalákí na pási ya koloba sókí
likokani na shimí ezalí níni. Ezalí pó, liyébi yangó ezalí míngi limanyoli ya
bolimbolisi220
. Tángo ya kopésa bandakisa tó ya kosála baexercice na óyo etálí
likokani na shimí, balakisi bazalí na pási té pó na kobimisa polélé níni bazalí kobénga
likokani na shimí. Kasi ezalí kokóma pási tángo esengélí na bangó koloba sókí
likokani na shimí ezali níni. Nakolílisa maloba óyo na ndakisa óyo nakomákí tángo ya
litéya mókó óyo nalandákí. Ezalí ya litéya ya shimí kelási ya minei ya katikáti na
mongálá ya nzebi221
. Molakisi abandákí libosó kolimbola litéya na yé na Français.
Tángo azalákí kotúna bayékoli pó na kolamusa bangó pé litéya étoka, atá moyékoli
mókó té azalákí koyéba níni azalákí koloba. Na boye, abandélákí litéya na yé na
Lingála.
Libosó, apésákí bayékoli bákoma na bakayé na bangó. Ezalákí na Français. Na
etanda, atíákí káka bilakisa ya shimí222
pé likokani.
(36)
Áwa tolingí tóyéba sókí baequilibraka équation
chimique ndéngé níni.
Tozwí exemple óyo :
Fe + O2 --> Fe
2O
3
Molakisi alobí té polélé sókí, likokani na shimí ezalí níni. Kasi, akomí na etanda :
Fe + O2 --> Fe
2O
3
Na sima alakísí bayékoli ke, ezalí likokani. Azalí koluka bayékoli batímbela ke,
makambo óyo aútí kokoma ezalí ndé équation chimique (likokani na shimí). Tángo
azalí kolimbola na Lingála, molakisi abóngólí té, na Lingála, bibéngeli ya nzebi néti
équation chimique tó likelelo équilibrer. Kasi atíé yangó na etongameli ya Lingála
(baéquilibraka). Abwákísí article libosó ya ebéngeli équation chimique , pó, na
Lingála, baarticle ezalaka té.
équilibrer > équilibr-er > ko-équilibré > -équilibr- >
ba-équilibr-aka
ba- : ebandi elakisaka moto ya mísáto ya boyíké. Esálelamaka pé sókí balobí té
náni ndé asálí likambo yangó.
220
ya bolimbolisi = théorique 221
mongálá ya nzebi = section scientifique, filière scientifique
222 elakisa ya shimí = formule chimique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
198
- aka : esúki ya makelelo elobámí óyo ezalí kolakisa ezalisi momeseno223
na
Lingála.
Molakisi akóbí litéya na yé na bolimbóláká nzelá alandí pó na kokokanisa
likokani yangó.
(37)
Koéquilibrer ekosénga tózala na nombre ya
baatome ndéngé mókó na gauche pé na droite.
Ézala pó na Fer, tó pé, pó na Oxygene. Fer,
symbole na yangó ezalí Fe, Oxygene, symbole
na yangó O. Babakisaka bachiffe na gauche ya
symbole ya atome,… na droite na yangó té. Pó
na níni ?
Bibéngeli atome, fer, oxygene, symbole, óyo ezalí bibéngeli ya nzebi, ezalí na
Français, ndéngé mókó pé mwá bibéngeli ya monoko ya bato nyónso. Tomóní lisúsu
ke, likelelo équilibrer etíámí na etongameli ya Lingála (ko-équilibrer > koéquilibrer).
Ebandi ko- ezalí elakisa-kelási 15 ya makelelo. Ebéngeli chiffre ebandísámí224
na ba-
pó na kolakisa boyíké (ba-chiffre). Bibéngeli óyo esálelamaka míngi na monoko ya
bato nyónso, lokóla nombre, droite, gauche ezalí na pé na Français, pó maloba yangó,
ekómá ndé bidéfami endimámá na Lingála ya Kinshasa. Balobi-Lingála ya Kinshasa
basálelaka bibéngeli gauche pé droite na esíká ya kosálela lobóko ya mwásí pé lobóko
ya mobáli.
Moyékoli óyo azalákí koyanola pé asálélí káka kóde óyo molakisi azalákí
kosálela. Elingí koloba, kosálela bibéngeli ya nzebi na Français pé bidéfami ná botíáká
yangó na etongameli pé esakoleli ya Lingála (ba-chiffre ; formule ya molécule) pé
elínga 225
ya.
(38)
Pó bachiffre óyo ezalaka na droite ezalí na
káti ya formule ya molecule.
Molakisi asepélí na eyano ya moyékoli. Yangó wáná abakísí koloba : tres bien.
Kokokanisa na biyano epésámákí tángo ya masoló ya mitúná pé biyano. Tomóní pé
ke, molakisi azalí kosálela bibéngeli na síkísíkí makási koleka. Ndakisa, na
bandimbola óyo elandí, molakisi asálélí ebéngeli produit na ndéngé ya eyókami-mókó
223
ezalisi momeseno = le présent habituel
224 kobandisa = préfixer ; kosúkisisa = suffixer
225 elínga = connectif
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
199
na lisangá-makambo ya bobóngolani na shimí. Elingí koloba, ezala óyo ezwámí tángo
kobóngolana esálámí. Ndéngé mókó, ebéngeli réactif esálélámí pó na kolobela ezala
ya ebandeli. Ndéngé nalobákí likoló, mitúya na Français ezalí na bidéfami, ndéngé
mókó pé ebéngeli côté, na mói ya leló ekótá bó edéfami na monoko ya bato nyónso.
Basálelaka ebéngeli côté, basálelaka pé ebéngeli epái.
(39)
Très bien. Lokóla na côté ya baproduit,
tozalí na Fe2O
3, elingí koloba, tozali na deux
Fe pé trois O. Kasi na gauche, côté ya
baréactif, tozalí káka na Fe mókó pé deux O.
Molakisi abandí na kokáta ndelo ya makambo óyo ezalí na esíká yangó. Na
sima, ndéngé tokomóna na makomi elandí, abandí kolimbola nzelá ya kolandá pó na
kokokanisa likokani. Na boye, ezalí ndé esákólá etongámá.
(40)
Pó na koéquilibrer, babandaka na Oxygene sima
ndé okoyá kosála pó na bamétaux. Il faut
tóluka nombre ya baOxygene na doite ékokana
ná nombre ya baOxygene na gauche. Yangó wáná,
na gauche tokotyá 3 libosó ya O2 pó ésála
trois fois deux … six.
Fe + 3O2 --> 2Fe
2O
3
Na droite pé tokotía deux libosó ya Fe2O
3 pó
ésála deux fois trois …
Molakisi atíkí mwá tángo pó na kopésa na bayékoli nzelá ya kopésa eyano.
Bazalí kosálela káka kóde mókó wáná.
six.
Tozalí na six oxygene na gauche, six oxygenes
na droite.
Tolekí epái ya Fe. Na droite ekómí deux fois
deux égal quatre Fer. Na gauche pé il faut
tómultiplier yangó na quatre pó ékokana.
4Fe + 3O2 --> 2Fe
2O
3
Moyékoli mókó akátí molakisi na motúná pó asímbí tína malámu té.
(42)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
200
Excusez prof, nacomprendre té, omultiplier na
quatre ?
Molakisi afándí mwá tángo libosó ásosola esíká níni mokakatano ya moyékoli
ezalí. Asosólí ke, ezalí ndé likoló ya liloba ya français "multiplier". Na boye, asálélí
óyo bayékoli bamesáná kosálela na esíká ya multiplier, alobí fois.
(43)
Tokozwa yangó mbala quatre, elingí koloba
tokosála fois quatre.
aan, nacomprendre.
Koloba wáná tómultiplier yangó par quatre óyo molakisi asálélákí na
ebandeli ekokí kozwelama kokámbika bakóde. Na sóló, molakisi amónákí ke,
moyékoli azongísí yé pó ábandela ndimbola : "Excusez prof nacomprendre té,
omultiplier na quatre". Molakisi abandélélí yé yangó na Lingála : "tokozwa yangó
mbala quatre."
Namatísí na mésá likambo óyo pó na botálitali na ngái na matéya óyo
nalandákí, ezalákí koyá mwá míngi. Na masoló pé, na balakisi 22 óyo batúnámákí,
balakisi 20 bazóngélákí likambo yangó. Ezalí níni? Balakisi bayébaka tángo nyónso té,
na ndelo níni, kozánga koyéba Français ya moyékoli sóngóló tó pakala ezalí. Mbala
mosúsu, elekelaka bangó. Liloba multiplication ezalí mókó ya mabókani226
mínei óyo
esálelamaka na aritimetíki. Bayékolaka yangó na etéyelo ya ebandeli. Molakisi azalákí
kokanisa ke, ebéngeli multiplier par quatre eyébánákí malámu epái ya bayékoli
nyónso. Nzoka ndé, na elobeli bato balobaka mokolo na mokolo a Kinshasa,
basálelaka míngi ebéngeli fois na esíká ya ebéngeli multiplier, deux fois quatre na
esíká ya deux multipliés na quatre. Likambo óyo etíndí ngáí náloba ke,esengélí kosála
kéba. Kosálela bibéngeli ya nzebi pé bidéfami na Français, ekokí kosunga na bomatisi
ndelo ya bosímbi tína ya matéya. Kasi, esengélí ésalama na bokébi nyónso. Pó, liloba
ya Français óyo molobi asálélí, sókí moyóki ayébí yangó té, na esíká ésunga moyóki,
ekotía moyóki na mpitakáni. Ezalaka míngimíngi sókí bayékoli bayébi té, ndimbola ya
liloba ya Français óyo molakisi asálélí tángo azalí kolimbola.
Lokóla tokokí komóna, ezalaka tángo nyónso pete té, pó na koyéba ndelo ya
Lingála facile óyo balobani bakokí kosolola pó na koyókana. Ezalí pé pási koyéba
mondelo polélé óyo ekabólí kokámbika na bakóde Lingala-Français ná Lingála facile
óyo molobani óyo atángá moké akozala na makokí ya kososola. Yangó ndé likambo ya
bayékoli.
226
libókani = opération
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
201
Na súka ya bolimboli, molakisi atúní na bayékoli motúná na Lingála pé bayékoli
bayanólí yé sé na Lingála. Na sima apésí bangó nzelá ya kokoma. Bayékoli bakomí na
Français, bakomí na Lingála té.
(44)
bocomprendre?
ee
sikóyo bókoma.
Na ndakisa óyo ya litéya, molakisi azalákí kokoma na etanda káka bilembo ya
shimí pé ya matematíki. Masakola ya bolimboli azalákí kotángela bangó yangó na
Français.
Bibéngeli ya nzebi, lokóla équation chimique, formule, symbole, atome, fer,
oxygene, ebóngólámí pé na Lingála té. Bibéngeli etíámí na etongameli pé esakoleli227
kolandana na boyíké tó na elobameli228
ya likelelo: baproduit, baréactif, bamétaux,
baéquilibraka, koéquilibrer, tómultiplier, omultiplier. Bibéngeli ya monoko ya bato
nyónso, yangó, elongámí (batíkí yangó ndéngé ezalákí) na Lingála pó moyékoli áyéba
elóko níni penzá balingí kosála, ndakisa, maloba eyanolaka na motúná : ndéngé níni.
Pó na balakisi, na ndéngé ya etángiseli, kosálela Lingála facile ezalí sémba pó,
liluki óyo ezalí wáná, ezalí ndé kolimbolela bayékoli boyébi óyo ekomámí na Français
pé bayékoli bazalí koyéba té, pó Français na bangó ezalí moké. Bazalí kosálela
bibéngeli ya nzebi na Français sóngóló eyébání229
. Ezalí pó na kokáta ndelo ya
bolimboli óyo bazalí kopésa. Moyékoli akomóna polélé ke, molakisi azalí kolimbola
limanyoli sóngóló tó pakala óyo yé, bó moyékoli, asengélí ásosola.
Bibéngeli misúsu, atá ko ezalí bibéngeli ya nzebi té, ezalí kosálelama na Français
pó balobi-Lingála ya Kinshasa esí bakótísá yangó na Lingála bó bidéfami. Ezalí
ndakisa : exemple, nombre, gauche, droite, chiffre, côté, deux, trois, mais, il faut,
comprendre…
6.7.8. LIKANGANI NA SHIMÍ
Likangani na shimí230
tó liaison chimique ezalí bokási óyo ekanganisaka
baatómi míbalé na káti ya entité ya shimí, lokóla iyón tó molekíli. Na sóló, iyón ekokí
kozala káka atómi mókó óyo ebúngísí tó ekamátí baelektrón na libándá. Kasi, baiyón
misúsu etongamaka na baatómi míbalé tó leká, elongó ya baatómi yangó ndé, ebúngísí
227
botíami na etongameli pé esakoleli = adaptation morphosyntaxique 228
elobameli = flexion ; 229
sóngóló eyébání = déterminé 230
likangani na shimí = liaison chimique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
202
tó ekamátí baelektrón na libándá. Molekíli etongamaka na batómi míbalé tó leká.
Bokási óyo ekanganisaka baatómi míbalé na káti ya iyón tó molékíli ndé ebéngamaka
likangani na shimí.
Ndéngé mókó pé, balakisi batúnámákí na óyo etálí likangani na shimí.
Nakososola sikóyo biyano na bangó pé ndéngé basálélákí yangó na tángo bazalákí
kotángisa na kelási. Biyano ekabwání na biyano ya bóngóbóngó, ya mwapene pé ya
síkísíkí, ndéngé esálélámákí na mibóko ya libosó.
Eyano óyo elandí ezalí ya bóngóbóngó pó, liyéboli óyo epésámí áwa ekokí
kozala pó na bosangisi ya ndéngé nyónso tó pé, botíei esíká mókó ya ndéngé nyónso.
Atá ko bóngó, ezalí liyéboli ya likangani na shimí té.
(45)
Liaison ezalí kosangisa ya bilóko míbalé tó
ebelé.
Na eyano óyo ekolanda, motúnami afándísí likanisi ya koloba ke, likangani na
shimí ezalí botiei esíká mókó baatómi na káti ya molekíli.
(46)
Liaison chimique na Lingála ezalí kosangisa
baatome na káti ya molécule.
Atá ko bóngó, ezalí liyéboli ya mwápene. Nalobí bóngó pó, ezalí kopésa
likanisi ya likangani na shimí na bomobimba ya bosangisi yangó, nzóka ndé likangani
na shimí ezalí kokútanisa baatómi míbalé. Na molekíli mókó, tokokí kozala na
makangani na shimí ebelé.
Eyano óyo elandí ezalí ya na liyéboli óyo ebongí. Tokobósana té ke, motúnami
asálélí ebéngeli ya Français force na esíká ézala bokási pé ebéngeli corps na esíká
ézala nzóto. Mpóná óyo ekokí kolimbolama na botáláká ke, bibéngeli óyo míbalé,
force pé corps, balobi na Kinshasa, basálelaka pé yangó na monoko ya bato nyónso.
Kasi, bosáleli ya ebéngeli bilóko ekitísí síkísíkí ya esákólá pé ekómísí eyano óyo,
eyano ya likolólikoló.
(47)
Liaison ya shimí na Lingála ezá lokóla force.
Kosangisa bilóko míbalé pó épésa corps mókó.
Na liyéboli óyo elandí, motúnami abandí na kolimbola limanyoli. Akipé nánu té
koluka sókí akobénga yangó níni. Kasi bitongelami nyónso óyo tozalí na yangó
boséngá ezalí. Alílísí liyébi bokási na nzelá ya ebéngeli aimant. Likelelo likonzi
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
203
kokangana ezalí na likanisi ya kosálana likambo pó na kolakisa ke sóngóló akangí
pakala, pé, pakala akangí sóngóló. Bakangání.
(48)
Liaison chimique ezalí loléngé baatómi bakokí
kokangana bangó na bangó na loléngé ya aimant
Kokangana > ko-kang-an-a
-kang-: kokanga
-an- : ebéndisi kosálana
Na eyano óyo ekolanda, molakisi asálélí pé boyébi na yé ya Français pé ya
shimí pó na kobimisa ebéngeli ya malongá pó na limanyoli yangó. Apésí ebéngeli e-
kang-el-i (elóko basálelaka pó na kokanga). Ekaniso231
na yé ekokí kotíáma na
mokúsé na ndéngé óyo elandí :
se lier kokangana ekangání e-kang-án-í e-kang-el-i
(49)
Liaison ya shimí ezalí ekangeli ya bilóko míbalé
parce que, sókí, tolobí liaison ewútí na likelelo
lier, donc bilóko míbalé ekangání.
ko- : ebandi elakisa-kelási 15 (kelási ya manókó)
e- : ebandi elakisa-kelási 7
-an- : esálana
-el- : esálela
Lokóla pé pó na bobóngolani na shimí pé likokani na shimí, batúnami bazalí
kosálela likelelo kosangisa na ndéngé ya kotía étútana. Batúnami basálélí likelelo
kosangisa na ndéngé ya kotía esíká mókó. Ezalí té, na ndéngé ya kokela lisangá.
Nakozóngela na sima pó na kolimbola polélé bokeseni ya makelelo ya mobímbí -sáng-
. Ebéngeli ya malámu na esíká ya kosangisa ebongákí ézala kotútanisa tó kokanganisa.
6.7.9. LISANGANA, EMELA, EMELAMI
Mayébi óyo mísáto ekótáná na ndéngé óyo ekosála ke, nakososola yangó
elongó na mbala mókó. Na sóló, lisangana ezalí sangísa esangáná, epái wápi, ezala
mókó ezalí ebelé míngi koleka, pé, bizala misúsu ezalí moké pé emelámí na káti ya
ezala óyo ezalí ebelé. Ezala óyo ya míngi, ebéngamaka emela. Bizala óyo ezalí ya 231
ekaniso = raisonnement
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
204
komelama, ebéngamka, bimelami (mókó, emelami). Sangísa esangáná óyo esálámí, na
mísó boye, okomóna yangó néti káka ezala mókó, nzoka ndé, na bosóló, bizala ebelé
ezalí lisangá, kasi ezala na ezala ezalí na ndéngé na yangó.
Biyano míngi ya batúnami, ezalí biyano ya mwápene pé ya síkísíkí. Biyano ya
bóngóbóngó ezalákí moké.
Motúnami óyo akolanda, azalí kolobelela kosangisa na ndéngé ya mobimba,
etálí penzá shimí té. Asálélí pé ebéngeli ekótisa-makambo-nyónso bilóko.
(50)
Solution ezali elóko óyo ozwí na rapport ya
bilóko míbalé óyo osangísí.
Motúnami óyo alandí, yé así akátí ndelo ya lopango pó akundólí mái bó, emela.
Kasi eyano yangó ekóndísí liyéboli pó asúkí káka na mái bó, emela. Nzoka ndé,
bimela nyónso ezalí káka mái té. Atá ko bóngó, eyano óyo ekokí kosémbolisama pó,
na ndelo ya botéyi shimí na mvúla ya mísáto ya etéyelo ya katikáti, shimí óyo
etángisamaka, ezalí shimí óyo elekanaka na mái. Pó na kosíkisa mosálá ya emela,
motúnami esálélí likelelo komela na libóngwinyi ya momeseno emelaka. Likelelo
kolembisa ebéndísámí -is- ya likelelo kolemba. Yangó ezalí kobakisela esákólá óyo
likanisi ya molando ya bomeli (nzelá óyo emela elandí pó na komela emelami). Asálélí
ngónga ekoyá (ekolembisa) pó na kolakisa kolanda ya likambo yangó.
(51)
Solvant ezalí elóko mókó ezá ya mái, sikóyo
ezalaka óyo emelaka bilóko misúsu. Soluté ezá
elóko wáná ezá makási kasi mái ekolembisa yangó.
Komela > Emelaka > e-mel-aka
e- : 3SG (moto ya mísáto na bókó)
-mel- : mobímbí (komela)
-aka : elobameli ya ezalela ya momeseno.
Kolemba > kolembisa > ekolembisa > e-ko-lemb-is-a
e- : 3SG (moto ya mísáto na bókó)
-ko-MOB-a : elobameli ya ngonga ekoyá.
-lemb- : mobímbí (kolemba)
Na eyano óyo elandí, motúnami asálélí ebéngeli ya ekótisa-makambo-nyónso
bilóko, pó na kolimbola bizala níni esálaka lisangana. Yangó ekómísí esákólá yangó,
esákólá ya mwápene.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
205
(52)
Bon, solution na Lingála ezá lokóla kosangisa
bilóko míbalé óyo ezá différent, ça signifie le
corps solide pé musúsu liquide.
Likelelo kosangisa ekokí koyókama na ndéngé ya kotía lisangá. Síkísíkí
útá na maloba corps solide pé liquide ekóndísí liyéboli ya lisangana. Nalobí
bóngó pó, banzotó óyo míbalé ezalí kosála lisangana, ekokí kozala yangó míbalé
bó mái, ekokí kozala mílinga, ekokí kozala ya makási, kasi, ekokí pé kozala
mókó na ezalela sóngóló, mosúsu na ezalela pakala (bó mái-mólinga ; bó mái-
makási ; mólinga-makási), yambo ke, lisangana ékoka kosálama. Na botáláká
malámu, molakisi akóndísí liyéboli óyo pó na mayéle ya etángiseli. Ezalí pete pó
na bayékoli bámóna ke, múngwa ezalí makási pé mái ezalí bó mái.
Atá ko motúnami óyo akoloba sikóyo, abátélí bolekani na mái pó na ndéngé ya
etángiseli, liyéboli óyo yé apésí, elongóbání koleka. Bosáleli ebéngeli ekótisa-nyónso
elóko elongóbání áwa pó, lisakoli ya boyókani ezalí kolimbola mosálá ya elóko
(elóko óyo emelámí na mái). Likelelo komelama ebéndísámí na likelelo
komela, pé, ekótísí likanisi ya likambo ezalí kosálamela likonzi. Tína na yangó ezalí
ke, motúnami alingí koloba sókí emelami ezali níni pó na emela. Boyókani ya míbalé
ezalí kosíkisa mosálá ya mái bó, emela (mái óyo tobéngí solvant). Liloba
óyo ezalí conjonction ya bokonzami.
(53)
Soluté ezalí ndé elóko óyo emelámí na mái óyo
tobéngí solvant. Solvant ezalí elóko mókó ezá ya
mái, sikóyo ezalaka óyo emelaka bilóko misúsu.
Komela >> ko-mel-am-a
-am- : ebéndisi ya kosálamela
Molakisi óyo alandí, abandí eyano na yé na bosáléláká likelelo dissoudre na
Français, kasi atíéí yangó na etongameli ya Lingála (kosedissoudre). Na sima, na
kotonga esákólá na yé, akómí na makokí ya kobimisa ebéngeli ekokání na Lingála
(komelama). Na boye, dissoudre ekómí komela.
(54)
Soluté ezalí elóko óyo ezá kosedissoudre na elóko
mosúsu, tó, ekokí komelama na elóko mosúsu.
Alors, surtout okokí koloba ke, elóko óyo ekokí
komelama alors solvant ezalí elóko óyo ezalí
komela moningá mosúsu.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
206
Na botáláká na pene, ezalí ekaniso (lisangá ya makanisi óyo atongí) ya mokeli-
bibéngeli tó mobóngoli. Bó, molobi pé moyébi makambo azalí koloba, abandí libosó
na kolimbola limanyoli na maloba óyo eyélí yé na ebandeli : (elóko ezá
kosedissoudre na elóko mosúsu). Na etápi ya míbalé ya esákólá na yé,
abandí na liloba alors pó na kolakisa ke, kolandana na óyo aútí koloba, akómí na
liyéboli ya emelami (elóko óyo ekokí komelama). Na bokóbáká ekaniso na
yé, asúkísí na kosakola liyéboli ya emela (solvant ezali elóko óyo ezalí
komela moninga mosúsu).
Na eyano óyo elandí, motúnami abimísí mitíndo ya makelelo óyo ekokí
kosálelama na na Lingála pó na kobimisa biútá-likelelo óyo ekozala bibéngeli ya
mamanyoli óyo ya ezala ya míngi pé ezala ya moke na káti ya lisangana.
(55)
Bon, solvant ezá elóko óyo emelaka, disons !
Soluté eza elóko óyo emelámí.
Na sóló, na Lingála,
elóko óyo emelaka ebótaka eútá-likelelo emela
elóko óyo emelámí ebótaka eútá-likelelo emelami
Nzelá mosúsu mokeli-bibéngeli tó mobóngoli alandaka ezalí na eyano óyo
elandí. Na sóló, motúnami abandí na koloba liyéboli ya bibéngeli na Français. Yangó
epésí yé nzelá ya kofándisa makanisi libosó ya kobanda koluka ndéngé ya kobimisa
liyéboli yangó na Lingála. Ekókání na óyo motúnami óyo toútí komóna, abimísákí.
(56)
Bon, solvant, na français tolobí un solvant c’est
ce qui dissout. La substance qui dissout. Un
soluté est une substance qui est dissoute, bon,
na Lingála, tokokí koloba: solvant ezalí elóko
óyo emelaka. Soluté elóko óyo batié pó bámela,
elóko óyo emelámí. Elóko óyo emelámí yangó ndé
soluté. Ndakisa tozwi múngwa, totié na mái.
Múngwa tozóbénga elóko óyo emelámí tandisque mái
elóko óyo emelí.
Motúnami óyo alandí abimísí esákólá elámbámá na Lingála, epái wápi abandí
na komónisa emela lokóla esáleli (elóko basálelaka pó na). Transformation de la
matiere, ezalí ebéngeli ya nzebi. Motúnami alobí yangó na ndéngé ya Lingála facile.
Nalobí bóngó pó, asálélí eútá-likelelo mbóngwáná (transformation) óyo ekoyókama
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
207
lokóla molando mobimba óyo ezalí komema kobóngwama mobimba, nzóka ndé,
ebéngeli matiere ezalí liloba óyo balobi basálelaka yangó míngi na monoko ya bato
nyónso. Mokeli-bibéngeli akokí kokóma na kondima ebéngeli matiere bó edéfami tó
koluka kokela ebéngeli ekokání na bobandáká, ndakisa, na ndimbola ya ebéngeli
matiere ezalí ce qui est accessible par les cinq sens, (Baudet
2004). Tíí na mói ya leló, nánu nazwí ndéngé ya kobénga yangó na Lingála té. Na
etongami ya bonganga óyo, nakokóba kobénga yangó matiere.
(57)
Solvant ezalí esáleli óyo ekokí kosálisa na
mbóngwáná ya bamatiere.
Kosála > -sál- > -sál-el > ko-sál-el-a > e-sál-el-i
e- : elakisa-kelási 7
-sál-: mobímbí (kosála)
-sál-el- : mobímbí +ebéndisi esálela (kosálela)
-el-: ebéndisi esálela
e-MOB-el-i: esáleli
Na sima, motúnami alobí sókí emelami ezalí níni na bopotánísáká yangó
ná emela (lokóla...kasi).
(58)
Soluté ezalí esaleli pé lokóla solvant kasi,
soluté ezali ya míngi té.
Pó na kosúkisa, motúnami akómí na kolakisa lisangana. Abéngí yangó :
bosangani. Ezalí liyéboli ya limanyoli ya nzelá óyo elandámí (molando) pó na
kozwa lisangana.
(59)
Solution : ezalí bosangani ya solvant ná soluté.
Kosangana > ko-sang-an-a > sang-an- > bo-sang-an-
i > bosangani
bo- : elakisa-kelási 14
-sang- : mobímbí
-an- : kosálana
bo-MOB-I : molando (nzelá ya kolanda bandá na ebandeli ya likambo tíi na súka
ya kosálama ya likambo yangó).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
208
Motúnami asálélí molando óyo ebimí na ndéngé ezalaka ya tángo molobi
monoko alobaka monoko na yé. Na boye, abimísi ebéngeli lisangani, kolongwa na
mobímbí ya likelelo -sang-an- (kosangana).
(60)
La solution tóloba káka néti lisangani
Na eyano óyo ezalí na sé áwa, molakisi abimísí ebéngeli na Lingála pó na
sangísa : bosangisi. Bosangisi ezalí molando ya kotía esíká mókó tó kosangisa. Esálisa
-is- etíámí pó, motúnami azwélí yangó ke, moto ndé atíé babómái míbalé ézala lisangá.
Lokóla na biyano míbalé óyo ezalí libosó, sókí totálélí yangó na ndéngé ya babómái
míbalé ezalí kosálana likambo, na boye, tokosálela esuki ebéndisi -an-..
(61)
Solution c’est le mélange, ezá lokóla bosangisi,
bosangisi míngi míngi ezalaka baliquide, ozwí
liquide tel ná liquide tel, osangisi, tó pé,
liquide ná solide. Osangisi yangó. Liquide ná
liquide osangisi yangó, ezá solution. Donc
liquide ná liquide osangísí yangó epésí ce qu’on
appelle une solution.
Ndéngé mókó na esákólá óyo elandí, ebéngeli bosangisi esálélámí pó na
limanyoli óyo ezalí kolakisa molando (nzelá bandá na ebandeli tíí na súka) ya kozwa
bizala, kotía yangó ékóma lisangá. Atá molobi abimísí ebéngeli na ebandeli, na sima,
asúkí káka koloba sókí mamanyoli misúsu ezali níni. Alukí té kopésa mamanyoli
yangó bakómbó na Lingála.
(62)
Solution ezali bosangisi ya soluté ná solvant.
Solvant ezalí elóko óyo bazwí tó batié ebelé na
bosangisi. Soluté ezali elóko óyo bazwí tó batié
muké na bosangisi.
Bibéngeli bosangani, bosangisi pé lisangani ezalí na babokeseni moké káti na
yangó mísáto. Mokeli-bibéngeli asengélí kokundola babokeseni yangó, pó ákoka
kopésa kómbó ekokí, na limanyoli ya lisangá óyo ezwamaka na sima ya kotía bizala
ndéngé na ndéngé na lisangá mókó pé bizala yangó nyónso ékoma komónana bó ezala
sé mókó.
Na bandáko ya matéya, balakisi bazalákí pé kosálela míngi bandakisa pó na
kofungolela bayékoli polélé, mayébi óyo bazalí kotángisa bangó. Lokóla tomónákí na
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
209
esákólá óyo ezalí likoló, kosálela bandakisa ezalí kopésa bangó nzelá ya koloba na
ndéngé elongóbání, mamanyoli yangó na Lingála. Lokóla, likoló ya kozánga bibéngeli
na Lingála, ezalákí kozalela bangó pási pó na kolimbola mayébi ya elimboli, balakisi
bazalákí bóngó kosálela bandakisa pé mimekano. Tokokí komóna yangó na bandakisa
óyo elandí :
(63)
Solution ezá melange. Tokozwa exemple mái. Mái
ezá solvant chimiquement parlant. Mái ezá
solvant. Tokobénga pé mái substance. Azá
substance, azá corps, azá solvant, ezá elóko
ekomisa elóko na ndenge esengeli. Elóko wáná
ezalákí makási sókí batié yangó na mái, tout
esili donc tokozwa mái plus múngwa. Totié yangó
place mókó. Múngwa nyónso ekosíla na káti ya mái.
Tángo okogoûté mái wáná, okosentir saveur. Mái
wáná ekokóma múngwa. Bon, ensemble ya bilóko
wáná, solvant plus soluté, tóbénga yangó
solution. Solution ezoúta a partir ya mái ná
múngwa.
(64)
Solvant ezá mái, mái tokobénga yé solvant tout
comme tokobenga yé substance chimique
(65)
Par exemple ozwí múngwa, otié na káti ya mái.
Múngwa elímwé na káti ya mái. Donc mái penzá ezá
solvant. Donc l’eau, c’est un solvant qui a
dissous le sel, soit le sel ou le sucre.
6.8. BOSÚKISI
Namekákí kokundola ndéngé balakisi bamekaka koloba sókí limanyoli sóngóló
tó pakala ya nzebi ezalí níni. Natálákí pé ndéngé níni bamekákí kobénga yangó na
Lingála. Yangó esálámákí na lisangá-makambo epái wápi, molobi abimísámí esákólá
na ndéngé ya mitúná pé biyano, tó, tángo azalí kotángisa na ndáko ya matéya.
Nalandélákí bibóngolisa232
míbalé : ya libosó ezalí etongameli pé tína-maloba ya
biútá-likelelo óyo ebimísámí na esákólá ya molobi. Ya míbalé ezalí ndéngé bibéngeli
óyo emesáná kobéngama na Français pé botíami na yangó na etongameli pé esakoleli
232
ebóngolisa = paramètre
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
210
ya Lingála, tó pé, ndéngé esálelamaka lokóla bidéfami. Bososoli óyo epésí pé nzelá ya
kobimisa na mói, ndéngé mamanyoli ya nzebi óyo ezalí na tína penepene ezalí na
boséngá ya kopésama bakómbó na ndéngé esengélí pó na kobóya mbúlúngano káti na
bibéngeli pé batína-maloba. Yangó ekosénga kotósa tína-maloba ya ebandi, ebéndisi
pé súka mókó mókó. Yangó wáná mokeli-bibéngeli asengélí kopona bibéngeli na
ndéngé elongóbání.
Míngimíngi, biyano ya balakisi ezalákí polélé pé síkísíkí míngi té na óyo etálí
bibéngeli lokóla : bobóngolani na shimí (réaction chimique), likokani na shimí
(équation chimique pé likangani na shimí (liaison chimique). Kasi na kozónga,
balakisi babimísákí bisákólá ya polélé pé síkísíkí na óyo etálí mayébi lokóla emela
(solvant), emelami (soluté) pé lisangana (solution).
Mwápene ya biyano na bangó, ekokí koúta na ndéngé mitúná pé biyano ezalákí
kolekana na ndéngé ya kolobana. Tokobósana té ke, endimiseli ya monéne óyo ekokí
kosála ke balakisi bázala na makokí té ya kobimisa mayéboli esengélí, efándí na
likambo óyo : balakisi bayékólá té, tángo bazalákí na kelási, bibéngeli pé bisákólá na
Lingála. Likambo yangó ebótí bóngó mikakatano na malongá ya kotía makambo na
maloba na bangó mókó, na monoko na bangó óyo balobaka na bomoi ya mokolo na
mokolo. Esálí ke, ekomí pé pási pó na kosímbisa bayékoli tína ya mayébi na ndéngé
ya malongá.
Mayébi emela (solvant), emelami (soluté) pé lisangana (solution) ezalí bóngó
na ngulupa ya mayébi ya bosóló-esímbamaka. Ezalí pási té pó na kolimbola yangó na
nzelá ya bandakisa ya bomoi ya mikolo nyónso. Nzóka ndé, mayébi lokóla
bobóngolani na shimí (réaction chimique), likokani na shimí (équation chimique) pé
likangani na shimí (liaison chimique) ezalí pási pó na kokátela ndelo, sókí ozángí
boyébi ya maloba esengélí. Yangó ekokí kosémbola bokeseni ya ndelo ya síkísíkí ya
esákólá na bangulupa óyo míbalé, epái ya motúnami mókó.
Nakokí kobakisa ke, esákólá na shimí eséngaka ndelo epúsáná ya eyókami-
mókó ya bibéngeli ya kosálela. Batúnami, na bosáléláká, ndakisa, likelelo kosangisa
(ézala pó na kotía lisangá, kotútisa, kosómbinya tó kokanganisa), bakobimisa esákólá
mókó óyo, bamwápene ya mayébi ekotía mobúlú na mitó ya bayékoli. Na sóló, liyébi
kosangisa ezalí kotínda míngi na likanisi ya kotía lisangá. Nzoka ndé, koloba
kosangisa baatómi pó na koloba ndéngé baatómi ekanganaka na káti ya molekíli, ezalí
kotínda na likanisi mókó té. Na kozónga, likelelo kosangana ebongí malámu kosálela
yangó pó kolobela limanyoli ya kotíama esíká mókó tíí lisangá yangó émónana néti
elóko móko mókó. Ebéndisi -an- ya likelelo (ko-sang-an-a) ezalí kozóngisa polélé
likanisi ya kosálana likambo.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
211
Pó na kosúkisa, nabétí sété na ndéngé balakisi basálelaka maloba ya nyónso233
ya monoko ya mokolo na mokolo, na esíká ya bibéngeli ya nzebi tó bibéngeli esengélí
pó na kolimbola mayébi ya shimí. Yangó esálaka ke, bisákólá ézala ya mwápene, na
esíká ézala bisákólá ya síkísíkí. Ndakisa, batúnami basálélákí ebéngeli elóko pó na
kolobelela mamanyoli ndéngé na ndéngé lokóla etongelami, elóko, ebóngolana,
esálami, nzóto, ezala234
... Mamanyoli nyónso wáná, batúnami míngi bazalákí kobénga
yangó elóko.
Batúnami bazalákí mbala mosúsu, libosó ya mikakatano ya kosálela bibéngeli
elongóbání, pé, pó na koloba sókí liyébi sóngóló ezalí níni na shimí, bazalákí bóngó
kosálela bandakisa pó na kopésa mamamyoli yangó na Lingála. Na boye, balakisi
bazalákí kosálela bandakisa pé mimekano pó na kolimbola malámu mayébi yangó pó
na bayékoli na bangó.
Tokobósana té ke, botúnituni óyo, etálísí polélé, na ndéngé ya malongá, maloba
óyo balobi babimísi na óyo etálí makambo ya nzebi. Na botáláká na pene, biyano ya
batúnami, tokomóna ke, balobi basálélí biútá-likelelo pé makelelo ebéndísámá, pó na
kobimisa bibéngeli ya nzebi. Ezalela eyókami-mókó óyo eséngamaka na esákólá ya
nzebi, ekotínda mokeli-bibéngeli ákitisa misó, na bokébi, na batína-maloba ya biútá-
likelelo pé ya makelelo ebéndísámá. Yangó ezalí pó na kopika eyókami-mókó ya
bibéngeli pó ékoka kolobama káka pó na limanyoli sóngóló pé ékesana polélé na
mamanyoli ya nzebi óyo ezalí na tína-maloba penepene na yangó.
Na ndelo ya etángiseli, napésí losáko na mosálá ya balakisi pó, na nzíngánzíngá
ya kébákébá na makambo ya minoko pé na ndéngé bato bazwelaka minoko, balakisi
bazalí kokóba na kokela bamayéle ya etángiseli pé ya botéyi pó na kolekisa boyébi.
Mosálá yangó ya kolekisa boyébi esengélákí ésungama na masungi ya etángiseli óyo
esengélí, ndakisa (babúku ya kelási, babagó, babosáli-sóló pé mimekano). Botúnituni
óyo ebimísí pé na mói, lotómo ya kobimisa makakoli, babúku pé matéya ya nzebi, pé,
kotía yangó na mabóko ya balakisi pó na kopésa nzelá bákoka kokóma bankóló ya
baboyébi, komatisa makokí ya botiei makambo na maloba na bangó mókó pé kokoka
kolekisa boyébi epái ya bayékoli.
Biyano ya balobi epésákí ngáí nzelá ya kokundola bondeko káti na etongameli
ya bibakami pé batína maloba óyo bibéndisami óyo ekelámí. Tokozóngela yangó na
eténi ya mínei ya etongami ya bonganga óyo.
233
générique = ya nyónso 234
etongelami = matériau ; ebóngolana = réactif ; esálami = produit ; nzóto = corps ;
ezala = substance
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
212
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
213
ETÉNI YA 3
ESAKOLELI YA LINGÁLA
ETÁLELI YA ETONGÁ
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
214
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
215
MOKABO 7.
BOSOSOLI BITONGI PÉ MOLANDO YA
BOKELI BIBÉNGELI ETONGÁMÁ
7.1. NKÓTÉLÁ
Na mosálá óyo ya koluka konguyisa monoko, na tína ke, ékoka kosálelama na
ndéngé esengélí bó monoko ya kotángisela, póle ya esákólá elámbámá (ya bitéyelo, ya
masoló etongámá tó pé ya nzebi) elandaka boyébi ya ndéngé maloba ekótanaka pé
elandanaka na monoko. Yangó pé ekopésa nzelá ya kotonga bibéngeli ya sika óyo
ekosálelama lokóla bibéngeli ya nzebi. Ekobótamisa pé bisákólá ya nzebi epái wápi
masakola óyo ebimísámí, ekozala na póle óyo esengeli. Yangó ndé litómbá ya
koyékola na malámu nyónso esakoleli ya monoko. Ekokí koyékolama na banzelá
nyónso míbalé, ézala na etáleli235
ya ndéngé esálaka, ézala na etáleli ya bokaboleli236
.
Na mói ya leló, ezalí na baboyékoli míngi té óyo ezalí kokomola esakoleli ya
Lingála. Ndinga Oba (1971) pé Adoua (1984) ndé, bato bayékólí esakoleli ya Lingála
na bozindó na óyo etálí etáleli ya bisála. Elimboli ya Mukash (2004) esosólí etamboli
ya minoko míngi ya Babantu óyo elobamaka na Kongó. Na boyékoli yangó, akótísí pé
Lingála. Meeuwis (2010) alobélí mwá ndámbo makambo ya masakola alimá pé
mbilinga. Ayékólí ebéndisi (-is-) pé libongwinyi ya Lingála. Libongwinyi yangó
eyékólámákí pé na Bwantsa (1970) pé Mufwene (1978). Na litéya na bangó
eléngélámí pó bato ya Mangala báyékola Français, Loussakoumounou et al. (2009),
bayékólí pé mitíndo ya masakola ya Lingála. Na etongami na yé ya bonganga, Nzanga
(1991) asálí mwá likomoli ya kobanda ya bososoli ya bokaboleli ya lisakola alimá.
Ezalí míngi pó na koyékola bibéndisi.
Na boye, boyékoli óyo, ezalí mosálá ya libosó óyo ekótí na bozindó na
bokomóláká pó na Lingála, mibéko ya libóké-maloba, kososola na banzeté, etongá ya
mabóké-kómbó pé ya mabóké-likelelo, makokisi ya likelelo pé makokisi ya lisakola.
Boyékoli óyo ezalí limemeli ya motúya pó na kosímba tína ya bambúlúngano óyo
ekokí komónana na lisakola ya Lingála. Ememí pé biyano na óyo etálí bamayéle ya
kokíma mbúlúngano na esákólá elámbámá na Lingála. Lokótá ekomólámí áwa ezalí
Lingála ya Kinshasa. Atá ko bóngó, batángi bakokí kotála bilimboli epésamákí na
mokabo ya boyékoli loláká pé ya etongameli na Lingála pó na koyéba basíkísíkí óyo
ya bolongobani ya bakelási ndéngé esálelamaka na Lingála lya Makanza.
235
etáleli = approche 236
bososoli ya bisála = analyse fonctionnelle ; bososoli ya bokaboleli = analyse
distributionnelle
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
216
Na botáláká níni boyékoli óyo ezalí kolandela, ézala na ndéngé ya bobagoli,
ézala na ndéngé ya bobéngeli, bososoli esakoleli na mokabo óyo, ekokipé míngi etáleli
ya bokaboleli. Atá ko bóngó, bokomoli ya lisakola mbilinga ekosálama pé na etáleli ya
bisála na ndelo ya lopángo ya elimboli óyo Mukash (2004) atandákí pó na minoko ya
Babantu.
Mokabo óyo ezalí na mibóko sambo. Kolongola mobóko ya nkótélá óyo boútí
kotánga, mobóko ya míbalé ekotála bolimboli mibéko ya libóké-maloba pó na Lingála.
Mobóko ya mísáto etandí bitongá ndéngé na ndéngé ya libóké-kómbó. Na mobóko ya
minei, kúná nakeí na bozindó na óyo bitongá ya libóké-likelelo. Nzóka ndé, na
mobóko ya mítáno, na etáleli ya bosáli, nayékólí etongá ya lisakola sémba pé ya
lisakola mbílíngá na Lingála. Pó na kosúkisa, nabimísí likoló ya mésá, bizwami óyo
ebimi na bososoli óyo237
.
7.2. MIBÉKO YA LIBÓKÉ-MALOBA PÓ NA LINGÁLA
7.2.1. LIBÓKÉ-MALOBA
Na káti ya lisakola, liloba sóngóló ekokí komónana bó, likonzi, likanisi-likonzí,
likokisi tó mbele238
. Ekokí komónana yangó mókó, tó, na ngulupa etongámá,
ezíngámá na bibéngeli misúsu. Na boye, bibéngeli óyo ezíngí, ekokoka kofándisa
ndimbola ya bibéngeli óyo ezíngámí. Elingí koloba, ekokóndisa bilanga ya ndimbola
ya ebéngeli yangó pó na kokólisa síkísíkí ya tína na yangó. Libóké-maloba ezalí
ngulupa yangó na mobimba na yango : ebengélí ezíngámí pé bibéngeli ezíngí. Na
Lingála, tozalí na mabóké-maloba óyo : libóké-kómbó, libóké-likelelo, libóké-elínga,
libóké-likitana pé libóké-lilandi. Libóké-maloba eyókámí lokóla mobimba ya
mots [qui] s'enchaînent les uns aux autres et
contractent des rapports fondés sur le caractere
linéaire de la langue qui exclut la possibilité
de prononcer deux éléments à la fois (Donato: 318).
237
libóké-kómbó = syntagme nominal ; libóké-likelelo = syntagme verbal ; likitana-
libóké = syntagme pronominal ; elínga-libóké = syntagme connectival ; lilandi-libóké
= syntagme adverbial ; lisakoli = proposition ; lisakola sémba = phrase simple ;
lisakola mbílíngá = phrase complexe ; mibéko ya maloba-libóké = grammaire
syntagmatique 238
likonzi = sujet ; likanisi-likonzí = prédicat ; likokisi = complément ; mbele =
circonstanciel
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
217
Na boyékoli óyo, nakolandela, ézala mabóké-maloba óyo ezalí babobókani eútí
na maloba molobi apóní na ngonga azalí koloba (mwána ya mwásí ya Kabangu), ézala
maloba óyo monoko esí esangísá pé emónanaka elongó239
lokóla liloba etongámá
(mwána mwásí). Nakokipé bitáleli óyo nyónso míbalé pó na kokoka kofándisa esáleli
ya bobéngeli. Babomónani-elongó óyo esí ezalaka ekondingisa kokundola babondeko
óyo ekokí kozala káti na etongameli pé tína-maloba.
Lokóla boyékoli óyo ezalí kolandela bobéngeli pé bobagoli, mokabo óyo
ekosúka káka na kolimbola libóké-kómbó pé ya makelelo. Motángi akobósánáká té ke,
na Lingála, ezalí na pé libóké-maloba misúsu.
Na bososoli ya libóké-kómbó, tokomóna bitongá ndéngé na ndéngé epái wápi
tokokí kokútana na bakómbó. Bifándisa ya kómbó ekokí kozala : kómbó mosúsu,
ezwa-esíká ya yangó mókó, efándisa elakisa, efándisa sémba-té, lilandi-likelelo,
lisakoli ya boyókani tó elínga (ya, na) elandáná na mókó ya bifándisa óyo totángí240
.
Bitongá óyo ezalí komónisa ke, molongó ya bifándisa ya bakómbó esengaka kotósama
na káti ya libóké-kómbó.
Libóké-likelelo etongamaka na kozínga likelelo. Ekokí kozala likelelo yangó
mókó, ekokí pé kozala likelelo elandámí na e(bi)kokisi mókó tó ebelé ekangámá na
likelelo (bilóko, bisúki, bipésameli241
). Yangó ebéngamaka makokisi ya likelelo.
Tozalí pé na makokisi ekangámá na likelelo té pé makokisi mbele. Yangó ezalí na káti
ya libóké-likelelo té (Nzanga 1991 : 214). Na boye, ebéngamaka makokisi ya lisakola
pé na bosoli ya bokaboleli tokozwa yangó bó libóké-maloba bapésá (SA) na lisakoli
(Fromkin 2000 ; Garric 2001). Libóké-maloba bapésá ezalí litongi ya mísáto ya
lisakoli. Litongi ya mínei ya lisakoli ebóyisa242
. Ebóyisa ezalí lilobaóyo : té. Yangó
efándaka na súka ya lisakoli pó na kobóya lisakoli. Ekokí pé kofánda na sima ya
libóké-maloba pó na kobóya libóké-maloba óyo.
239
Bomónani-elongó = collocation 240
ezwa-esíká = substitutif ; efándisa-elakisa = déterminant démonstratif ; efándisa
sémba-té = déterminant indéfini ; lilandi-likelelo = adverbe ; lisakoli ya boyókani =
proposition relative ; elínga = connectif 241
likokisi ya likelelo = complément du verbe ; likokisi ekangámá = complément
direct du verbe ; elóko = objet ; esúki = suffixe ; epésameli = attribut ; likokisi
ekangámá té = complément indirect ; likokisi mbele = complément circonstanciel ;
likokisi ya lisakola = complément de la phrase ; litongi ya lisakola = terme de la
phrase 242
ebóyisa = négateur
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
218
7.2.2. BOBANDELI BOKOMI LISAKOLI NA LINGÁLA
Mobimba ya mibéko ya mabóké-maloba ekokí komónisama na ndéngé óyo
elandí áwa na sé. Motángi esengélí áyéba ke, baparantézi ( ) ezalí kolakisa ke,
litongi243
yangó ekokí kozala tó kozala té. Baakoládi { } ezalí kolakisa ke, okokí
kopona mókó ya matongi óyo ezalí na káti. Lisakoli ekozwelama lokóla lisakola. Na
Lingála, kobandela kokoma244
ekokí kokomama na mitíndo óyo esangísámí na etanda
óyo elandí.
P {SN, SCONN, SPRON, SADV} (SV) (SA) (NÉG)
lisakola ya kondima ná SA P SN SV SA mamá akeí na wenze
SN SV SA
lisakola ya kobóya ná SA P SN SV SA NÉG mamá akeí na wenze té
SN SV SA NÉG
lisakola ya kondima ezángá SA P SN SV mamá akeí
SN SV
lisakola ya kobóya ezángá SA P SN SV NÉG mamá akeí té
SN SV
lisakola ya kondima ezángá SN P SV SA akeí na wenze
SV SA
lisakola ya kondima ezángá SN
pé ezángá SA
P SV akeí
SV
lisakola ya kobóya ezángá SN P SV SA NÉG akeí na wenze té
SV SA NÉG
lisakola ya kobóya ezángá SN pé
ezángá SA
P SV NÉG akeí té
SV NÉG
243
litongi = terme (≠ebéngeli) áwa litongi ezalí mókó ya óyo ezalí kokokisa mobimba,
ezalí na ndéngé na yangó, na mosálá na yangó. Néti na matematíki : matongi ya
likokani = les termes d'une équation 244
réécriture = kobandela kokoma
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
219
lisakola ya kondima ezángá SV P SN SA nzóto lokóla mwásí
SN SA
lisakola ya kondima ezángá SV
pé ezángá SA
P SN zándo!
SN
lisakola ya kobóya ezángá SV P SN SA NÉG nzóto lokóla mwásí té
SN SA NÉG
lisakola ya kobóya ezángá SV pé
ezángá SA
P SN NÉG zándo té!
SN NÉG
lisakola ya kobóya ezángá SN,
SV pé ezángá SA
P NÉG té!
NÉG
P : lisakoli tó lisakola ; SN : libóké-kómbó ; SCONN : libóké-elínga ; SPRON : libóké-likitana ;
SADV : libóké-lilandi ; SV : libóké-likelelo ; SA : libóké-maloba bapésá tó mbele pé NÉG :
ebóyisa.
Lisakoli na Lingála ekokí kotongama káka ná mókó ya matongi óyo. Na mbísa,
mókó ya matongi óyo (SCONN, SPRON, SADV), ekokí kozwa esíká ya litongi SN.
Na bolakisi na ndéngé ya bitápi ya nzeté245
(Fromkin 2000 ; Garric 2001),
tokofándisama na mobéko óyo : nzeté ezalí na bitápi pé mazíta. Matongi ya ndelo ya
pété mókó pé eútí na lizíta mókó, bazalí bandeko. Lizíta yangó ndé ezalí kokonza
bangó. Na boye, bazalí bána ya lizíta-mamá mókó.
P
SN SV SA NÉG
Litósi ya singa-mayaka246
ezalí kolakisa ke : libóké-maloba ekokí kotongama na
mabóké-maloba misúsú pé kokóba néti singa ya mayaka ezángá súka, kolandana na
ndéngé esákólá ekopésa nzelá. Na Lingála, ezalí na matongi mísáto óyo epésaka nzelá
ya kotonga singa-mayaka yangó. Ezalí bóngó : elínga ya, liyamboli247
na pé
eyókanisa248
óyo.
245
bolakisi na ndéngé ya bitápi ya nzeté = représentation arborescente ; etápi =
branche ; lizíta = nœud 246
litósi ya singa-mayaka = principe de récursivité 247
liyamboli = préposition 248
eyókanisi = relateur
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
220
(1)
Mokonzi ya basoda ya mapinga ya Kongó ya
Demokrasí óyo ya katikáti na Afrika
7.2.3. BOKUNDOLI MATONGI YA LISAKOLA
Bokundoli matongi ya lisakola ezalaka pete té. Pó na kokoka kokundola
matongi yangó, eséngaka kozwela yangó mayéle. Etápi ya libosó ezalaka kokáta ndelo
pó na kokundola elandani249
mókó mókó. Pó na yangó, tokosálela tekiníki ya bozwani
bisíká250
pé limeki ya bosiémisi251
. Bozwani bisíká ezalí kopésa nzelá ya kokundola
sókí elandani ezalí libóké-kómbó tó libóké-likelelo. Na sima ekosénga kososola
bambúlúngano óyo ekokí kobébisa bokáti ndelo yangó. Yangó ekosálama libosó ya
koleka na bisálásala óyo ezalí kopésa nzelá ya kokundola makokisi ndéngé na ndéngé
óyo ezalí na lisakola. Bososoli ya masakola ekoloba pé polélé sókí makokisi yangó
ezalí kotálela likelelo tó ezalí kotálela likelelo té. Na bosáléláká mopiko ya mameki
misúsu (limeki ya koboma, limeki ya bobóngoli-efándelo, limeki ya boyíngisi pé
limeki ya bokómisi likitana), bokundoli motíndo ya makokisi ekokóma pete pé
ekosálisa bososoli ya masakola.
7.2.4. BOSIÉMISI
Bosiémisi pó na bokundoli mabóké-maloba ekosálama na lisungi ya biyókanisi
"moto" pó na likonzi pé "ndé" pó na makokisi.
(2)
bakangí miyíbi
ba-kang-í mi-yíbi
249
elandani = séquence 250
bozwani bisíká = commutation 251
limeki = test ; limeki ya bosiemisi = test de focalisation ; commutation = bozwani
bisíká
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
221
P
SV SN
V N
bakangí miyíbi
Pó na kokundola matongi ya lisakola, tokosiémisa likonzi. Ekopésa :
(3)
bangó bato bakangí miyíbi.
ba-ngó ba-tó ba-kang-í mi-yíbi.
P
Spron SV
SInd Foc V N
bangó bato bakangí miyíbi
bangó ezalí ezwa-esíká ekangámá té (SInd). Áwa, bangó ezwí kíti ya likonzi na
esíká ya ebandi ya likelelo ba- óyo ezalákí likonzi.
Kasi, sókí osalí bóngó pó na likokisi miyíbi , lisakolá ekobima ekozala
bobandeli kokoma ya mabé. Ekobóta ndimbola mosúsu.
(4)
miyíbi bato bakangí bangó
miyíbi bato bakangí bangó
P
SN SV
N Foc V SInd
miyíbi bato bakangí bangó
Na boye, miyíbi, atá kútu ezalí kómbó, ezalí litongi ya libóké-likelelo.
Lisakola bakangí miyíbi ekokí kobandelama kokomama : P SV SN
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
222
Mwá mosíká, bososoli ekobimisa polélé ke, SN ezalí likokisi ekangámá ya
likelelo pé ekozala litongi na libóké-likelelo. Na tángo wáná, lisakoli ekobandelama
kokomama na motíndo óyo : PSV.
Tótála sikóyo lisakola óyo elandí :
(5)
moto mókó atongákí na balabála
mo-tó mókó a-tong-ákí na balabála
P
SN SV SA
SP
N INDÉF V PRÉP N
moto mókó atongákí na balabála
Lisakola óyo ezalí na matongi mísáto ekesáná SN SV SA. Pó na kondima
yangó, tózóngela bososoli na bosiémisi ya likonzi pé ya makokisi. Ekopésa :
(6)
moto mókó moto atongákí na balabála
na balabála ndé moto mókó atongákí
Ngulupa moto mókó esálí SN. Ngulupa na balabála esálí bóngó SA.
Na sima, tokokí bóngó kososola SN : moto mókó. Yangó ezalí libóké-kómbó
esálámí na kómbó moto pé efándisa sémba-té mókó. Mbele na balabála ezalí libóké-
liyamboli252
. Yangó esálámí na liyamboli na pé kómbó balabála.
Pó na kokundola matongi ya libóké-likelelo, tokolanda pé limeki ya bosiémisi.
Tosí tomekánákí na yangó na lisakola :
(7)
bakangí miyíbi
252
liyamboli-libóké = syntagme prépositionnel
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
223
Libóké-likelelo : bakangí miyíbi ekokí kobandela kokomama V SN. Bosiémisi
pó na kokundola matongi ya libóké-likelelo esálamaka na nzelá ya eyókanisi moto kasi
na bosáléláká likelelo na motíndo na yangó ya esálama (-am-).
(8)
miyíbi bato bakangámí
Bososoli matongi ya lisakola ya míbalé
(9)
moto mókó atongákí na balabála
ebimísí polélé ke, SV ekokí kobandelama kokomama na V. Ezalí bóngó pámba
té, ezángí ngulupa óyo ekokání na bosiémisi yangó. Kasi, lisakola
(10)
moto mókó atongákí ndáko na yé na balabála
P
SN SV SA
V SN SP
N DétPoss
N INDÉF PRÉP SIND PRÉP N
moto mókó atongákí ndáko na yé na balabála
ngulupa ndáko na yé ekokí kosiémisama na ndéngé óyo elandí :
(11)
ndáko na yé moto etongámákí
Ngulupa ndáko na yé ezalí bóngó na káti ya SV. Na liyéli, ekokí kobandelama
kokomamam : SV V SN.
Ngulupa ndáko na yé ekokí kobandelama kokomama : SN N DétPoss N
Conn SInd
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
224
Ndéngé ekolimbolama mwá mosíká, ezalí na motíndo mosúsu ya ngulupa óyo
ezalaka na káti ya libóké-likelelo. Yangó, pó na kokundola yangó, eséngaka kobakisa
bobóngwami ya likelelo na esúki -el- (esálela).
(12)
moto mókó alobákí na tatá likambo
Motíndo ya likelelo óyo endimaka bangulupa míbalé na libóké-likelelo. Ezalí
ya : na tatá pé likambo. Bosiémisi ekopésa :
(13)
likambo moto élobámákí
Yangó ezalí ndéngé ya koyéba ke, ezalí sóló ke, likambo, ezalí litongi ya
libóké-likelelo. Kasi tómeka kosála bóngó ná na tatá.
(14)
na tatá ndé moto mókó alobákí likambo
Ezalí kolakisa ke, na tatá ezalí mbele. Sókí likelelo ebóngólámí na esálela (-el-),
bosiémisi ekokí kokomama :
(15)
tatá moto alobélámákí likambo
Atá kútu ezalí mbele, ngulupa na tatá etósí condition esálelami (-am-) pé ezalí litongi
ya libóké-likelelo.
Kasi na lisakola
(16)
moto mókó atongákí ndáko na yé na balabála
bobongolami ya likelelo na esálela ekomema mbongwáná ya ndimbola
(17)
moto mókó atongélákí ndáko na yé balabála
ekokí pé kobóngwama té na
(18)
balabála moto etongámákí
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
225
Ngulupa na balabála ezalí bóngó mbele. Ezalí bóngó libándá ya libóké-likelelo.
Mbele óyo ezalaka na káti ya libóké-likelelo ekobéngama likokisi ekangámá té.
Nzóka ndé, bikangámá té misúsu ekobéngama likokisi mbele253
.
7.2.5. MBÚLÚNGANO NA LISAKOLA254
Na mokabo óyo, tozalí kokéba na likambo etálí bambúlúngano. Ezalí pó, na
bisákólá ya botéyi tó ya nzebi, sókí mwayen ya kokíma bambúlúngano ezalí, malámu
kokíma yangó. Balobi bakólísá bamayéle óyo ezalí kopésa nzelá ya kokitisa penzá
makási bariske ya bambúlúngano yangó. Bososoli ya masakola ekokí kosunga pó na
kosíla komiyébela bambúlúngano pé kopésa banzelá ya kolongola bambulúngano
yangó.
Tozalí na bambúlúngano ya mitíndo míbalé : mbúlúngano ya bobéngi pé
mbúlúngano ya mobéko ya monoko.
Mbúlúngano ya bobéngi eútaka na ndéngé ya ndimbola-nzíké255
, elingí koloba
liloba mókó ekokí kozala ndimbola ya mamanyoli ekesáná.
(19)
mibáli batóndaka té.
Ebéngeli mibáli ekokí kolakisa moto abálá mwásí tó moto óyo azalí mwásí té.
Ezalí bóngó mbúlúngano ya bobéngi eútí na ndimbola-nzíké ya ebéngeli mibáli.
Mbúlúngano ya etongá tó ya masakola, yangó eútaka na elandaneli ya
bangulupa na káti ya libóké-maloba, tó pé, elandaneli ya mabóké-maloba na káti ya
lisakola.
Sango ya mbúlúngano ya masakola na Lingála ebimá polélé na lisapo ya
Monimambu. Mamá mókó apésákí monimambu nzelá álía nguba. Mamá óyo apésákí
pé bána nzelá ya kolía nguba. Nguba yangó eséngélákí élíama. Na boye, mamá óyo
ayébísákí na Monimambu :
(20)
Monimambu, líá ngúba ná bána
253
likokisi ekangámá té = complément indirect ; likokisi mbele = complément
circonstanciel 254
mbúlúngano = ambiguïté 255
ndimbola-nzíké = polysémie
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
226
Monimambu asálélákí lisakola óyo na kozánga kososola. Yé alíákí ngúba, kasi
alíákí pé bána.
Mbúlúngano ya bobéngi ekokí pé mbala mosúsu kosangana ná mbúlúngano ya
etongá, nyónso na lisakola mókó. Lokóla na bososoli ya bokaboleli ekotála tína-
maloba té, mayéle ezalí té ya kososola bambúlúngano ya bobéngi na nzelá ya bososoli
ya bokaboleli. Kasi, bambúlúngano ya etongá ekokí kozwa eyano na bokátáká ndelo
ya libóké-maloba na nzelá ya limeki ya bozwani bisíká pé limeki ya bosiémisi.
(21)
Monimambu, líá ngúba ná bána
Ngulupa epái mbúlúngano eútí ezalí ngúba ná bána. Sókí ná bána ezalí libóké-
mbele, bosiémisi ekopésa lisakola óyo :
(22)
ná bána ndé Monimambu ália ngúba.
Wáná, ná bána ezalí libándá ya libóké-likelelo. Kasi, sókí ngúba ná bána ezalí
libóké-kómbó na káti ya libóké-likelelo, bosiémisi ekopésa :
(23)
ngúba ná bána élíama na Monimambu.
Etongameli óyo ekopésa nzelá na molobi esákólá, pó ke maloba na yé ézala
polélé, akotámbusa mbele, pó na kotía yangó na esíká óyo ekokima mbúlúngano.
Akokí kotía yangó na libosó ya libóké-kómbó likonzi. Akokí pé kotía yangó na sima
na yangó, kasi, na libosó ya libóké-likelelo. Litéya ya lisapo óyo ezalí ke, esengélí
kolobaka na ndéngé elongóbání pó moyóki ásosola na polélé.
Lisakola ya mamá esengélákí ézala :
(24)
Monimambu, yó ná bána, bólíá ngúba.
Bososoli ya bokaboleli ezalí kobimisa mbúlúngano ya etongá na bolongáká
bitápi ya nzeté na ndéngé esengélí. Etápi na etápi ekokání na nzelá na yangó ya
mbúlúngano tó té.
Bosiémisi 1: ngúba ná bána bato balíámí na Monimambu
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
227
P
SN SV
N V SN
N Conj N
Monimambu líá ngúba ná bána
Bosiémisi 2: ná bána ndé Monimambu balíé ngúba
P
SN SV Circ
SN
N V N Conj N
Monimambu líá ngúba ná bána
7.3. LIBÓKÉ-KÓMBÓ
Libóké-kómbó ezalí kómbó yangó elongó ná ngulupa ya maloba óyo efándísí
ndimbola ya kómbó yangó. Mobimba wáná ezalí kotámbola lokóla kómbó mókó.
Ekokí kozala káka kómbó yangó mókó, tó pé, kómbó yangó ná ngulupa. Ngulupa
yangó ebéngamaka efándisa. Elingí koloba, ngulupa yangó ndé eyáka kokóndisa
monéne ya bilanga ya tína-maloba ya kómbó pó na kopésa yangó tína ya síkísíkí na
káti ya lisangá ya makambo.
Shemá óyo etíámí na sé áwa, ezalí kolakisa bifándisa ndéngé na ndéngé óyo
ekokí kosála libóké-kómbó. Longólá káka na ká ya baamplexif, míngimíngi, efándisa
elandaka kómbó. Lokóla elobámákí mwá likoló, molongó ya maloba na libóké-kómbó
esengélí étósama. Kobóngola efándelo ya litongi ekomema mbóngwáná ya ndimbola,
okwaka pé, ememí koloba óyo ezalaka té na Lingála.
Amplexif: Kómbó eyángela Kómbó eyángelami
Elínga + Kómbó eyángelami (libóké-elínga)
Elínga + Ezwa-esíká nsómí (Efándisa Bonkóló)
Motúya
Elínga + Motúya (motúya ya molongó)
Elakisa
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
228
Elínga + Elakisa
Sémba-té
Elínga + Sémba-té
Lilandi-likelelo
Elínga + Lilandi-likelelo
Elínga + motúná
Lisakoli ya boyókani
ebóyisa
Na mibóko óyo ekolanda, nakolimbola bitongá makonzí ya libóké-kómbó.
7.3.1. ETONGÁ 1 : KÓMBÓ YANGÓ MÓKÓ
Kómbó ekokí kosálelama káka yangó mókó lokóla likonzi tó likokisi ezángá
ndimbola ya kobakisa. Wáná káka yangó mókó ekozwelama lokóla libóké-kómbó.
(25)
nókó atongí ndáko
(26)
mamá alámbí mbíka
(27)
mótuka ekúfí
7.3.2. ETONGÁ 2 : AMPLEXIF + KÓMBÓ EYÁNGELA
Koloba moyí tó mosí esálelamaka na Lingála lya Makanza pó na koloba moto
afándaka na mbóka kingandi. Etíamaka na libosó ya kómbó óyo ezalí kolakisa mbóka
tó ekólo. Na Lingála ya Kinshasa, mbala mosúsu basálelaka ebéngeli mwána ya tó
bato ya.
(28a)
Makanza
Bayí mbóka batámbólákí pó na kolakisa ke babóyí
mobúlú o mabelé ma bangó. Sima na yangó, bayí
guvernemá batálákí na bokébi likambo óyo ya
kulúna.
(28b)
Kinshasa
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
229
Bana ya mbóka batámbólákí pó na kolakisa ke
babóyí mobúlú na mabelé na bangó. Sima na yangó,
bato ya guvernemá batálákí na bokébi likambo óyo
ya kulúna.
Ebéngeli mwá etíamaka pé libosó ya kómbó pó na kokitisa tó komatisa ndelo ya
bokási ya kómbó.
(29)
mwá balár yangó esílí néti lisekí
Ebéngeli ka edéfámá na ciluba. Esálelamaka lokóla amplexif pó na kolakisa
bomoké ya kómbó. Míngimíngi ezalaka na ndéngé ya mabé.
(30)
Tálá ka moto yangó azótía pé munoko
7.3.3. ETONGÁ 3 :
KÓMBÓ EYÁNGELA + (ELÍNGA) + {KÓMBÓ EYÁNGELAMI, EZWA-ESÍKÁ NSÓMÍ}
Kómbó mosúsu ekokí pé kotíama na sima ya kómbó ya libosó. Kómbó ya
libosó ekobéngama kómbó eyángela pé kómbó óyo eyeí kofándisa ndimbola
ekobéngama kómbó eyángelami. Kómbó eyángelami ekokí kolakisa bomalongá tó
síkísíkí ya kómbó eyángela. Ekokí pé kolakisa boyókani ya bonkóló, boyókani ya
ekendelo, boyókani ya eútelo256
, pé bóngó na bóngó.
Na esíká ya kómbó eyángelami tokokí pé kozala na ezwa-esíká nsómí. Wáná,
singa-mayaka elínga + ezwa-esíká nsómí, ezalí efándisa bonkóló.
(31)
tatá na ngáí.
(32)
vié na bangó.
(33)
lipápá na yó
256
kómbó eyángela = substantif régent ; kómbó eyángelami = substantif régis ;
ekendelo = destination ; eútelo = origine ; bonkóló = possession
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
230
(34)
ndáko ya pémbé
(35)
Ndáko-pémbé
(36)
mótuka ya monéne
(37)
mótuka-monéne
(38)
sóso-pémbé
(39)
sóso ya pémbé
(40)
mwána ya moké
(41)
mwána-moké
(42)
tokokita na ndáko ya pémbé, koté ya Menkao
tokokita na ndáko-pémbé, koté ya Menkao
Na mobéko, ezalaka tángo nyónso ná elínga ya tó na libosó ya kómbó
eyángelami. Kasi balobi, mbala mosúsu, babwákisaka elínga. Ezalaka míngimíngi sókí
bomónani-elongó yangó esálelamaka lokóla kómbó etongámá.
(43)
tatá ya lopángo
tatá-lopango
(44)
mwána ya mamá
mwána-mamá
(45)
mwána ya mwásí
mwána-mwásí
Ebéngeli óyo ya súka, ekokí kokótisa mobúlú pó ekokí kolakisa mwána óyo
azalí mwásí (wáná ebéngeli ya mwásí esálelamaka lokóla efándisa ya bomalongá).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
231
Ekokí pé kolakisa, mwána ya mwásí sóngóló. Mwásí yangó azalí mamá ya mwána
yangó (wáná ebéngeli ya mwásí esálelamaka lokóla efándisa bonkóló). Mbúlúngano
óyo eyélí na ndéngé elínga ya ezalaka na batína-maloba ndéngé na ndéngé na Lingála.
Pó na kokíma mbúlúngano óyo na esákólá, ekozala malámu kolandisa bifándisa
na kómbó eyángela óyo yangó ezalí koyángelama. Kobósana té, ekosálama sókí nzelá
ya kosála bóngó endimámí na mibéko ya Lingála.
(46)
mwána na yó ya mwásí
Na lisakola óyo, ezalí na mbúlúngano té. Elakísí, mwána azalí mwána na yó.
Azalí mwási.
Nzóka ndé, mbúlúngano ekotingama na koloba óyo elandí :
(47)
mwána mwásí na yó
Eséngaka na balobi koloba na polélé elínga ya pó na koloba ete, mwásí ndé
azalí mamá na mwána yangó. Mwási yangó azalí mwási na yó (mwána ya mwásí
na yó). Elingí koloba ke, efándisa óyo elandaka mbala-mókó kómbó, yangó ndé
efándisaka ndimbola ya kómbó yangó.
Ekómaka pé ke, ndéngé ya kokíma mbúlúngano ezalí té. Ezalaka míngimíngi
sókí kómbó eyángelami ekokí kolimbolama té na libándá ya kómbó eyángela na
efándisa ya kobakisa.
(48)
mamá batísimo na yé
(49)
mamá na yé ya batísimo
(50)
tatá lopángo na bísó
(51)
tatá na bísó ya lopángo
(52)
nkóló mótuka óyo
(52a)
* Nkóló óyo mótuka
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
232
Singa-mayaka Nkóló óyo mótuka endimamaka té na Lingála.
Likokami ya súka eséngaka kokende na efándisa ndimbola ya kobakisa pó na
kokoka kolongola mbúlúngano ya libóké-maloba.
(53)
tatá mwásí wáná
Ekopusa malámu koloba polélé elínga ya na sima ya kómbó eyángela pó na
kolakisa ke, efándisa óyo etíamí na sima ya kómbó eyángelami, ezalí kofándisa
ndimbola ya kómbó ya libosó.
(54)
tatá ya mwásí wáná
Na bandéngé nyónso, esengélí koyéba ke lisangá ya makambo esíka likambo
ezalí kolekela esengélí épésa nzelá ya kokundola sókí tozalí kolobelela ndeko ya tatá.
Ndeko yangó azalí mwásí (tatá-mwásí) tó pé, tozalí kolobelela tatá sóngóló pé mwásí
pakala. Mwásí yangó azalí mwána ya tatá yangó (tatá ya mwásí).
Ezalaka té na mibéko ya Lingála257
koloba
(55)
*tatá wáná mwásí
Pó éndimama na Lingála, esengélí koloba polélé elínga ya.
(56)
tatá wáná ya mwásí
Ndeko ya tatá azalí tatá. Kasi azalí mwásí. Elobamaka míngi na tángo ya koloba
makambo ya famí.
Etongá kómbó + kómbó ekokí kozwelama bó liloba etongámá ya kokabwana.
Elingí koloba, tángo ya kotíela yé efándisa ya bonkóló tó ya elakisa, yangó ekoyá
kofánda mbala-mókó na sima ya kómbó eyángela. Tobósání té ke, kotía efándisa ya
bonkóló tó elakisa na sima ya kómbó eyángelami ekotínda mbóngwáná ya ndimbola
pó yangó ekoyá ndé kofándisa ndimbola ya kómbó óyo ya míbalé. Yangó ndé toútí
kolobelela.
257
ezalaka té na mibéko ya monoko = agrammaticalité
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
233
7.3.4. ETONGÁ 4 :
KÓMBÓ EYÁNGELA + (ELÍNGA) + {LIKONZAMI , MOTÚYA , ETÁLISA-BOEBELÉ258
}
Etongá óyo ezalí ya libóké-kómbó etongámá na molongó óyo:
kómbó eyángela óyo elandámí na elínga, na sima likonzami tó motúya tó pé
lisúsu etálisa-boebelé.
Ndéngé mókó na etongá kómbó + kómbó, pó na óyo etálí likonzami, balobi
bazángisaka elínga ya, míngimíngi tángo libóké-maloba esálélámí bó liloba etongámá.
Kasi, na mobéko, ezalaka tángo nyónso ná elínga káti na kómbó eyángela pé
likonzami.
Nzoka ndé, pó na óyo etálí mitúya, bozángi ya elínga ezalaka tángo efándisa
ezalí motúya sémba nzóka ndé bozali ya elínga ezalaka tángo efándisa ezalí na motúya
ya molongó. Etálisa-boebelé eyáka mbala-mókó na sima ya kómbó. Ezalaka na elínga
té. Wáná ekolakisa ke, boebelé ezalí ya kómbó eyángela. Kasi, na etongá kómbó +
ezwa-esíká ya boebelé, eséngaka tángo nyónso kotía elínga ya.
Motúya :
(57)
bandáko míbalé bandáko ya míbalé
Etálisa-boebelé :
(58)
bakúmbi nyónso bayébí kotámbusa mítuka
(59)
bakúmbi ya nyónso babóyí kotámbusa.
Na mbísa, efándisa ya kobakisa (ndakisa bonkóló, likonzami, motúya, elakisa tó
sémba-té) ekokí kotíama libosó tó na sima ya likonzami. Etongá yangó ekozala káka
ya kondimama na Lingála. Kasi ekokí kobimisa ndimbola mosúsu.
(60)
mótuka monéne óyo ekángí nzelá
(61)
mótuka óyo ya monéne ekángí nzelá
258
etálisa boebelé = quantificateur
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
234
(62)
bozalí mitéma mabé
(63)
mitéma mabé na bínó ebímí polélé
(64)
mitéma na bínó ya mabé ebímí polélé
(65)
mitéma mabé wáná ebímí polélé
(66)
mitéma wáná ya mabé ebímí polélé
7.3.5. ETONGÁ 5 : KÓMBÓ EYÁNGELA + EFÁNDISA ELAKISA
Efándisa elakisa etíamaka na sima ya kómbó eyángela. Elínga ezalaka té.
(67)
tatá wáná azózela yó
(68)
bakangá nzela óyo
(69)
libángá yangó ekátáná
Sókí efándisa elakisa ezalí lisangá ná efándisa bonkóló (elínga+ezwa-esíká
nsómí), bonkóló efándaka míngimíngi libosó ya elakisa
(70)
tatá na bínó wáná azalaka motéma mabé
Sókí efándisa-elakisa etíámí mbala-mókó na sima ya kómbó-eyángela pé libosó
ya bonkóló, wáná ezalí efándisa ya kómbó (Kómbó + elakisa). Ekokí kozala na káti ya
libóké-kómbó elandámá ná lisakoli mosúsu tó pé, ya boyókani tó ya likitani.
Na Lingála ya Kinshasa, ezalaka polélé pó, na etongá óyo ya míbalé, elínga ya
ezwaka esíká ya elínga na. Etongá ya+ezwa-esíká nsómí ezalí ndé ezwa-esíká bonkóló.
Elakísí mayaka óyo : kómbó eyángela + efándisa elakisa + ezwa-esíká bonkóló.
Kobóngola efándelo óyo ememaka pé mbóngwáná na ndimbola ya libóké-maloba.
Ezalí emphase tó ya kopona káti na babonkóló ebelé ya motíndo mókó.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
235
botiéi bikoma259
:
(71)
tatá wáná ya bínó azalaka motéma mabé.
kopona :
(72)
tatá wáná óyo ya bínó azalaka motéma mabé.
Ezwa-esíká elakisa ekokí kofándisa ndimbola ya kómbó. Wáná ezwa-esíká
ekosála lokóla efándisa óyo-tolobélákí tó pé lokóla lisakoli ya boyókani efináná.
(73)
tatá ówáná azalaka na N'djili, ayákí kosénga
nyongo na yé.
Sókí ezwa-esíká elakisa elandí kómbó, na sóló, ezalí ya lisakoli ya boyókani tó
efándisa elakisa óyo-tolobélákí. Wáná, efándisa ezalí ezwa-esíká elakisa té, kasi, ezalí
lisakoli ya boyókani tó efándisa elakisa óyo-tolobélákí.
(74)
bamamá ówáná bamemí bána
bamamá óyo wáná bamemí bána
(75)
abéngí yé na kómbó na yé ówáná
7.3.6. ETONGÁ 7 : KÓMBÓ EYÁNGELA + EFÁNDISA SÉMBA-TÉ
Efándisa sémba-té, mókó tó mosúsu, efándaka na sima ya kómbó eyángela pó
na kosála libóké-kómbó.
(76)
bato mókó bayákí koluka yó.
(77)
mibáli misúsu balukaka makambo
Míngimíngi, motúya eyáka na sima ya sémba-té.
(78)
259
Botíei bikoma = emphase
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
236
bato mókó míbalé bayákí koluka yó.
(79)
bato misúsu míbalé bayákí koluka yó.
Ebéngeli mosúsu efándaka na sima tó libosó ya motúya bó, efándisa ya
bomalongá. Na tángo wáná ekozwelama té lokóla sémba-té.
(80)
bato mibalé misúsu bayákí koluka yó.
Sókí ebéngeli mókó ezalí libosó ya ebéngeli mosúsu, wáná ebéngeli mókó
esálélámí bó, sémba-té.
(81)
moto mókó mosúsu ayákí koluka yó.
Sókí ebéngeli mókó elandí ebéngeli mosúsu, wáná ebéngeli mókó esálélámí bó,
motúya.
(82)
moto mosúsu mókó ayákí koluka yó.
Efándisa bonkóló etíamaka libosó ya efándisa sémba-té.
(83)
bato na yé mókó bayákí koluka yó
Etongá ezwa-esíká nsómí + mókó ekokí koyókana lokóla
(1) Bato na yé, nayébí bangó té, bayákí koluka yó.
(2) Bato ya moto mosúsu té, ya yé mókó, bayákí koluka yó.
Lingála ezwaka eyano na mbúlúngano óyo, na bosáléláká, pó na (2), elínga ya
na esíká ya kosálela elínga na.
(84)
bato ya yé mókó bayákí bayákí koluka yó
Sókí efándisa sémba-té etíámí libosó ya efándisa bonkóló, ekozala ezwa-esíká
bonkóló. Ekozala efándisa ndimbola bonkóló té.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
237
(85)
bato mókó ya yé bayákí bayákí koluka yó
7.3.7. ETONGÁ 7 : KÓMBÓ EYÁNGELA + LISAKOLI YA BOYÓKANI
Libóké-kómbó ekokí kotongama na kómbó elandámá na lisakoli ya boyókani.
Lisakoli ya boyókani ekótisamaka na nzelá ya eyókanisa óyo.
(86)
mamá óyo azalaka na kwén, akúfí
SN
P
SN SV
N P rél V
Rél SV
V SP
Prép N
Mamá óyo azalaka na kwén akúfí
Mbala mosúsu, balobi babwákisaka eyókanisa óyo kasi, na mobéko, ezalaka
tángo nyónso.
(87)
mamá azalaka na kwén, akúfí
Lisakoli ekokí kobanda mbala-mókó na elínga, efándisa elakisa tó efándisa ya
sémba-té. Yangó ekokí kozwelama lokóla kokóndisama ya lisakoli ya boyókani.
(88)
savón ya bilambá
(89)
savón óyo basukolelaka bilambá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
238
(90)
mwásí wáná alálí na mbéto azalí na tifoyídi
Yangó ekokí kobandela kokomama :
(91)
mwásí wáná óyo alálí na mbéto, azalí na tifoyídi
7.3.8. ETONGÁ 8 : KÓMBÓ EYÁNGELA + LILANDI-LIKELELO
Kómbó elandámá na lilandi-likelelo etongaka pé libóké-kómbó.
(92)
bilanga míngi ezindí na mvúla
Míngimíngi, bonkóló tó elakisa etíamaka libosó ya lilandi-likelelo na libóké-
kómbó ya mbílíngá koleka.
(93)
bandeko na bangó míngi bakendé Pótó.
7.3.9. ETONGÁ 9 : KÓMBÓ EYÁNGELA + (ELÍNGA) + MOTÚNÁ
Mitúná ekokí kotíama na sima ya kómbó eyángela pó na kosála libóké-kómbó.
(94)
batatá níni bafútí té?
(95)
tíyó etoboki bipai wápi?
7.3.10. LITÓSI YA SINGA-MAYAKA YA LIBÓKÉ-KÓMBÓ
Tokokí kozwa mókó mókó ya bitongá óyo elimbólámí bó kómbó pé kobakisela
yangó bifándisa misúsu pó na kosála libóké-kómbó ya mbílíngá koleka. Bitongá óyo
ekokí kondima kobakisa basinga-mayaka, na boyébáká ke, singa-mayaka tángo ezalí
komata molai, mbúlúngano na yangó pé ezalí komata. Lokóla elobélámákí likoló, na
Lingála ezalaka míngi míngi elínga ya, liyamboli na pé eyókanisa óyo ndé ekólisaka
singa-mayaka yangó.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
239
(96)
mwána mái na ngáí óyo ya avoká na Londres akómá
kosála na Joburg
(97)
mwána mái na ngáí ya Londres óyo ya avoká akómá
kosála na Joburg
7.4. MAKOKISI YA LIKELELO PÉ YA LISAKOLA
Yambo ya kolakisa bitongá ya libóké-likelelo, ekozala na tína ya kosíkísa
mitíndo ya makokisi óyo tokokí kokútana na yangó na Lingála. Mukash (2004:38, 42)
alobí pó na makokisi
comme toute unité qui vient en expansion d'un
prédicat... Le complément marque sa relation avec
le prédicat soit directement soit indirectement.
La relation est directe, selon le modèle
fonctionnel, quand entre le prédicat et le
complément il n'y a pas de morphème quelconque
qui indique ce rapport de dépendance... La
relation entre le prédicat et le complément est
complètement indirecte quand ce dernier est
affecté d'un morphème prépositionnel ou
postpositionnel indicateur de fonction. C'est
dans la relation indirecte qu'il convient
d'inclure tous les syntagmes fonctionnels tels
que le comitatif, l'instrumental, les compléments
circonstanciels de cause, de lieu, de buts, etc.
Na Lingála, ezalí na mabóké míbalé ya makokisi óyo ebéngamaka : makokisi
ya likelelo. Ya libosó ezalí, makokisi ekangámá, ézala ya nsómí, ézala ya káti. Ya
míbalé, ezalí bipésameli. (Mukash 2004 : 42; Nzanga 1991 : 215). Epái mosúsu,
makokisi ya lisakola ezalí makokisi misúsu óyo ya likelelo té. Yangó ekokí
kobomama, kobongwama efándelo, likelelo ekobúngisa ndimbola na yangó ya
ebandeli té. Míngimíngi, makokisi ya lisakola elandaka liyamboli na. Mbala mosúsu
balobi babwákisaka yangó kasi na bososoli okokúta liyamboli na. Likokisi ya lisakola
ekokí kolakisa : mosálelami likambo, esíká, ndéngé, ngonga,… Yangó ezalí bóngó
makokisi mbele.
Tángo balobi bamelaka liyamboli, mikakatano ekótaka pó na kokundola
motíndo ya likokisi. Mameki mísáto óyo nazwí kolongwa na modéle óyo Garric (2001
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
240
: 172-174) alimbólí, ezalí kopésa nzelá ya kokabolisa makokisi ekangámá pé óyo
ekangámá té.
(98)
il avait étudié l’élevage des moutons au Mecklembourg
et en Angleterre
atángá kobókola bibwélé na Mecklembourg pé na Angleterre
(99)
atángá kobókola bibwélé na Yangambi
7.4.1. LIMEKI YA BOBOMAMI260
(100)
atángá kobókola bibwélé na yangambi.
il a étudié élevage ya banyama a yangambi.
Limeki ya bobomami ezalaka boye : okomeka koboma bilandani óyo, pó na yó,
ekokí kozala makokisi.
(101)
atángá kobókola bibwélé na Yangambi.
(102)
atángá kobókola bibwélé na Yangambi.
Tángo elandani kobókola bibwélé ébomámí, lisakola ezalí káka kondimama na
Lingála. Kasi ndimbola ya lisakola ebóngwámí. Yangó ezalí pó na tína-maloba ya
likelelo kotánga óyo, tángo ezángí ngulupa ya likokisi ekangámá na yangó, elakisaka
kozala moyékoli na etéyelo sóngóló. Nzóka ndé, tángo tobomí elandani na Yangambi,
likelelo kotánga ebátélí ndimbola na yangó ya ebandeli, elingí koloba, kososola
likambo kingándi pó na koyéba míngi na óyo etálí likambo yangó.
7.4.2. LIMEKI YA BOBÓNGOLI-EFÁNDELO
Na limeki ya bobóngoli-efándelo261
, okozwa elandani óyo okanísí ke ezalí
likokisi. Okolongola yangó na efándelo ezalákí na lisakola pé okokende kokitisa yangó
na efándelo mosúsu na lisakola yangó.
260
bobomami = effacement
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
241
(103)
na Yangambi atángá kobókola bibwélé.
(104)
*kobókola bibwélé atángá na Yangambi.
Elandani na Yangambi ekokí kokitisama na libosó ya likonzi, lisakola ekotósa
tángo nyónso elobeli endimámá na Lingála pé ekobóngola tína-maloba ya lisakola té.
Wáná ndé babéngaka emphase. Nzóka ndé, sókí obóngólí efándelo ya elandani
kobókola bibwélé, ekokela lisakola ya sika. Lisakola yangó, atá ko ekotósa elobeli ya
Lingála, ndimbola na yangó ebóngwámí. Na ndakisa óyo, ebimísí lisakola óyo
ndimbola na yangó ezalí na nzelá té.
7.4.3. LIMEKI YA BOYÍNGISI LILOBA "YANGÓ"
Pó na óyo etálí limeki ya boyíngisi, okoyíngisa liloba yangó (efándisa elakisa
óyo-tolobélákí), libosó ya elandani ya kososola pé okotála sókí ememí bozángi kotósa
mibéko ya Lingála, tó pé, ememí mbóngwáná na tína-maloba ya lisakola. Na sóló,
likelelo ekangamaka na likokisi na yangó na ndéngé ke, káti na likelelo pé likokisi
yangó, mayéle ya koyíngisa liloba yangó ekokí kondimama té. Atá kútu esí ezalí na
elandani káti na likelelo pé likokisi, kobakisa liloba yangó (efándisa elakisa óyo-
tolobélákí), libosó ya likokisi ya kososola ekomema tángo nyónso bozángi botósi
mibéko ya monoko.
(105)
atángá kobókola bibwélé yangó na Yangambi.
Boyíngisi yangó (efándisa elakisa óyo-tolobélákí) libosó ya na Yangambi
ememí bozángi botósi monoko té na lisakola yangó. Kasi, boyíngisi yangó libosó ya
kobókola bibwélé ememí bozángi botósi monoko.
(106)
*atángá yangó kobókola bibwélé na Yangambi.
Mameki emónísí ke, kobókola bibwélé ezalí likokisi ya likelelo atángá. Nzóka
ndé, na Yangambi, ezalí likokisi ya lisakola.
261
bobongisi-efándelo = antéposistion
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
242
7.4.4. BIZALELA MINÉNE YA LIKOKISI EKANGÁMÁ
Na polé ya mameki óyo, nakokí kopésa mwá bizalela ya minéne ya likokisi. Ya
libosó, ezalí na makokisi ekangámá ya likelelo óyo ekokí kozángisama té. Ezalí pé na
makokisi óyo ekokí kozángisama. Makokisi ya likelelo ebomamaka té, ebóngwamaka
efándelo té pé, efándisa elakisa óyo-tolobélákí yangó eyíngisamaka té káti na likelelo
pé likokisi yangó. Ya míbalé, likokisi ya lisakola ekokí na yangó kozángisama, ekokí
kobóngwama efándelo pé ekokí kondima ke, efándisa elakisa óyo-tolobélákí yangó
etíama káti na yangó pé likelelo.
7.4.5. LIKOKISI EKANGÁMÁ262
1° Likokisi ekangámá ezalí likokisi ya likelelo óyo bakokí kotía na esíká na
yangó, mókó ya bizwa-esíká nsómí óyo : ngáí, yó, yé, yangó, bísó, bínó, bangó. Yangó
ndé likambo ezalí kosálamela. Na boye, tokokí kotía likitana yangó na esíká ya
kobókola bibwélé. Lisakola
(107)
atángá kobókola bibwélé na Yangambi.
Ekokí kokóma
(108)
atángá yangó na Yangambi.
2° Likokisi ya elóko ekangámá ekokí pé kozwelama lokóla eyano na motúná
náni tó níni.
(109)
atángá níni?
3° Pó na kosúkisa, likokisi ya elóko ekangámá ekómaka likonzi ya lisakola na
esálama (-am-).
(110)
kobókola bibwélé étángámá na Yangambi.
262
likokisi ekangámá = complément direct
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
243
Na lisakola (111), likokisi bajuge ebomamaka kasi ebóngwamaka efándelo té
pé ebóyaka boyíngisi ya liloba yangó.
(111)
Wallace akósáká bajuge
(111a)
Wallace akósáká bajuge
(111b)
bajuge Wallace akósáká
(111c)
*Wallace akósáká yangó bajuge
(111d)
Bajuge bakósámákí na Wallace
Na sóló, lisakoli (a) elongóbání pé tína-maloba ya likelelo kokósa ebóngwámí
té. Lisakoli (b) lisúsu na ndimbola ya libosó té ná lisakola (a). Lisakoli c ebóyí kotósa
mibéko ya monoko. Lisakoli (d) ezalí na esálama.
Yangó wáná, tokokí koloba ke, likokisi ekangámá ebóngwamaka efándelo té pé
endimaka té boyíngisi yangó. Ezwa-esíká nsómí óyo elongóbání ekokí kozwa esíká na
yangó. Ezalí eyano na motúná : likonzi+likelelo+níni/náni pé ekómaka likonzi ya
lisakola na esálama (-am-). Bobomi likokisi ekangámá ememaka mbóngwámá ya tína-
maloba.
7.4.6. LIKOKISI YA KÁTI263
Likokisi ya elóko ya káti ezalí liloba óyo etíamaka na sima ya likelelo pó na
kokokisa tína-maloba ya likelelo. Sókí liloba yangó ezalí té likelelo ekolakisi likambo
mosúsu. Mobimba likelelo pé likokisi ya káti ezalí lokóla liloba etongámá
(likelelo+likokisi). Ekeséní ná likokisi ya elóko ekangámá. Elobámí bóngó pó, sókí
lisakola elobámí na ndéngé ya esalama, likokisi ekómaka likonzi kasi likelelo ezwaka
esúki -am- té óyo elakisaka esálama.
(112)
kobima + makilá kobima makilá abimí makilá
makilá ebimí yé
263
likokisi ya káti = complément interne
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
244
(113)
kobima + miyoyo kobima miyoyo abimí miyoyo
miyoyo ebimí yé
(114)
kotánga + sóyi kotánga sóyi atángí sóyi
sóyi etángí yé
(115)
kozwa + maládi kozwa maládi azwí maládi
maládi ezwí yé
7.4.7. LIKOKISI EPÉSAMELI
Epésameli ezalí likokisi ya likelelo óyo ezalí kolakisa malongá tó ebelé óyo
epésámélí likonzi. Eshanjanaka bisíká ná likonzami ya bomalongá. Makelelo óyo
eponaka makokisi ya motíndo óyo ebéngamaka makelelo ya epésameli. Tokí kozwa
ndakisa makelelo : kozala, kofánda, kokóma,… Makelelo yangó esálaka lokóla
likelelo-mosungi na etáleli inchoatif. Epésameli elandaka atá liyamboli mókó té.
Ebomamaka té, ebóngwamaka efándelo té, elandaka tángo nyónso likelelo, kolongola
káka na ká ya emphase.
(116)
tozalí bána ya nzámbe
(117)
akómí moto ya mbóngo
(118)
bilóko étíkálí moké
7.4.8. LIKOKISI EKANGÁMÁ TÉ
Likokisi ya bilóko ekangámá té (Loussakoumounou & al. 2009:10) ezalí
likokisi ya likelelo kasi elandaka liyamboli na.
(119)
Filomambo alobákí na yó níni?
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
245
Eyáka míngimíngi ke, liyamboli ná ébwákisama. Bobwákisi264
ya liyamboli
eyéisaka mikakatano kokoka kokabola likokisi ekangámá ná likokisi ekangámá té.
Wáná, ekozala malámu kosálela mameki óyo tolobélélákí libosó.
Likokisi ekangámá té etíamaka pé tángo nyónso na sima ya likelelo. Tokokí
kokundola yangó bó likokisi ya likelelo na nzelá ya kobéndisa na likelelo na ndéngé ya
esálela (-el-). Na tángo wáná, likokisi ekangámá té, ekokóma likokisi ekangámá.
Ebomamaka kasi ebóngwamaka efándelo té, pé, enbóyaka boyíngisi ya yangó káti na
yangó pé likelelo.
7.4.9. LIKOKISI MBELE265
Ndéngé elimbólámákí mwá likoló, likokisi mbele ezalí likokisi ebomamaka (b),
ebóngwamaka efándelo (c) pé endimaka boyíngisi ya óyo-tolobélákí yangó káti na
yangó pé likelelo (d).
(120)
(a) atángá na yangambi
(b) atángá na yangambi
(c) na yangambi atángá
(d) atángá yangó na yangambi
Tozalí na makokisi mbele ya esíká, ya ngonga, tína-esálámí pé ya loléngé.
7.4.10. LIKOKISI MBELE YA ESÍKÁ
Likokisi mbele ya esíká elakisaka ekendelo tó ekómelo ya likambo ezalí
kosálama na likelelo266
.
Tángo esálelami267
ezalí likelelo, likokisi mbele ya esíká elandaka liloba epái.
(121)
azángí epái ya kokende
Tángo lisálami ezalí kómbó, likokisi mbele ya esíká elandaka mókó ya maloba
óyo : na, epái, (na) epái ya, (na) libosó ya, (na) sima ya, (na) káti ya, (na) kátikáti ya,
264
bobwákisi = élision 265
likokisi mbele = complément circonstanciel 266
ekendelo = destination ; eútelo = origine 267
esálelami = patient
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
246
(na) libándá ya, (na) likoló ya, (na) sé ya, (na) súka ya, (na) ébandeli ya, pembéni ya,
pene ya, penepene ya.
(122)
Ponga akómá na Lubumbashi
(123)
nzéle yangó fándaka na Camp ya basodá!
(124)
botélémákí libosó ya lopángo na bangó
(125)
bazálákí kosakana pembéni ya prince.
Pó na kosílisa, tángo lisálami ezalí lilandi-likelelo (áwa, kúná, pembéni,
penepene, …) likokisi mbele ya esíká elandaka atá liyamboli mókó té.
(126)
yáka áwa!
(127)
longwá kúná!
(128)
apúsání penepene
Tokobéta sété na motíndo ya makelelo ya boningani. Ezalí ndakisa
makeleloóyo : kokende , koyá, koúta, kokóma , kokita , komata, kopumbwa,…
Míngimíngi balobi babwákisaka liyamboli na óyo elandaka pó na kokótisa
mbele ya esíká. Esálamaka bóngó pó, makelelo yangó esí ezalaka na tína-maloba ya
liyamboli na na káti ya likelelo yangó.
(129)
mamá akeí na zando mamá akeí zando
(130)
Kabungu aútí na mosálá Kabungu aútí mosálá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
247
7.4.11. MBELE YA NGONGA
Likokisi mbele ya ngonga ekokí kozala mókó ya libóké-maloba óyo : liloba
mókó, ngulupa ya maloba tó lisakoli ya boyókani. Libóké-maloba yangó elakisaka
ngonga. Elandaka liyamboli na. Maloba ya ngonga óyo emónanaka míngi ezalí : leló,
lóbí, sima-na-lóbí, tóngó, midí, pókwa, butú, mokolo, póso, sánzá, mvúla, tángo, ér,
miníti, segóndi,…
(131)
bafungolaka porte na butú
(132)
alíákí na midí
Ekómaka pé ke, liyamboli na ébwákisama.
(133)
match ezá sima-na-lóbí
(134)
okomela kísi óyo tóngó midí, pókwa
7.4.12. MBELE YA TÍNA-ESÁLÁMÍ
Likokisi mbele ya tína-esálámí ezalí likokisi óyo elandaka mókó ya baliyamboli
óyo : (m)pó, (m)pó na, likoló ya/na,… elakisaka tína óyo likambo esálámí.
(135)
babengání bíso pó na mbóngo ya minerval
(136)
abétí yé pó afíngákí mamá na bángó
(137)
akwéyá likoló ya matólo
(138)
nabóyá yé likoló na yó
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
248
7.4.13. MBELE YA LOLÉNGÉ
Likokisi mbele ya loléngé ekokí kolanda liyamboli na. Ekokí pé kolanda yangó
té. Ezalaka mabóké-lilandi óyo ezalí kolakisa loléngé makambo ezalí kolekela.
Malandi óyo emónanaka míngi ezalí : malémbe, mbángu, nkó, míngi, ebelé, nokí,
makási, lokósó, pósá, … La maniere ezalí pé exprimé na ya admakelelo obtenus na
réduplication: malémbemalémbe, mbángumbángu, likolikoló, sésé, móimói,…
(139)
nátóka néti moto azólíá na lokósó
(Fere Gola, 2009, nzémbo « 3ème doigt »)
(140)
azóngí mbángu na ndáko
(141)
totámbólákí malémbemalémbe
7.5. LIBÓKÉ-LIKELELO
Na mokabo óyo elekí, tolimbólákí na bozindó, etongameli ya makelelo na
Lingála. Elobámákí ke, na linókó, likelelo etongamaka na ebandi ko-, na mobímbí, na
súka. Pó na mekelelo ebéndísámá pé, mbala mosúsu, okokúta esúki tó bisúki ya
bobéndisi, na sima ya mobimbí pé libosó ya súka.
Makelelo likonzi ezalí baóyo ezángá bisúki ya bobéndisi, ézala bibéndisi
elamúká tó elálá. Na mobéko, etongá ya mobímbí ezalí ya motíndo CVC. Okokúta pé,
na bimónaneli moké, bitongá misúsu óyo elandí : VC, CV, SVC, CVS, C tó S (C:
elelisi ; V: eleli ; S: eleli-ndámbo).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
249
CVC VC CV SVC CVS C S
kosála koúta kolía koyóka kobóya kozwa koyá
ko-sál-a ko-út-a ko-lí-a ko-yók-a ko-bóy-a ko-zu-a ko-yá-a
kobénga koúmba kotía koyéba kotéya koba kowá
ko-béng-a ko-úmb-a ko-tí-a ko-yéb-a ko-téy-a ko-b-a ko-wá-a
kongala koáka kowuna kokwéya koswá
ko-ngal-a ko-ák-a ko-wun-a ko-kwéy-a ko-sú-a
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
250
Makelelo ekokí kokabolama na bakelási ya sé mísáto : makelelo emikoká té,
makelelo emikoká pé makelelo ya epésameli. Makelelo emikoká té, na sóló, ezalí
baóyo endimaka likokisi mókó tó makokisi míngi ya makelelo. Sókí makokisi yangó
ezángí, lisakola ekozala esílá té pé tína-maloba na yangó ekoyébana té. Makelelo
emikoká ezalí baóyo ezalí na boséngá ya likokisi té pó tína-maloba ya lisakola na
yangó éyébana. Makelelo ya epésameli ezalí baóyo, na tína maloba na yangó mókó,
endimaka likokisi ya likelelo óyo ezalí kolakisa malongá ya likonzi. Ezalí pé na
makelelo ekokí, kolandana na esakoleli, ekokí kotámbola lokóla emikoká, emikoká té,
tó pé, ya epésameli.
Likoki268
ya likelelo ezalí kokoka óyo ezalí na yangó ya kondima mandimisi
(likonzi pé makokisi). Na boye tozalí na :
a) makelelo ya likoki mókó269
, endimaka káka likonzi.
b) makelelo makoki míbalé endimaka likonzi pé likokisi mókó.
c) makelelo makoki mísáto endimaka likonzi pé makokisi míbalé.
d) makelelo makoki mínei endimaka likonzi pé makokisi mísáto.
Makokisi ya likelelo ebéngamaka bisálaka270
. Bisálaka ezalí bóngó, makokisi
ya likelelo. Bisála-mbele yangó ezalaka nsómí na míso ya likelelo pé elimbolaka ndelo
ya lopángo epái wápi likambo ya likelelo ezalí kolekana. Na boye, bisála-mbele ezalí
makokisi ya lisakola.
Kolongola makokisi óyo naútí kotánga, ezalí pé na bisúki bibéndisi óyo ezalaka
na likelelo pé etongaka elongó na likokisi, likokisi ya mobimba óyo ebéngamaka
likokisi ya bobéndisi271
.
Libóké-likelelo etongamaka na likelelo yangó mókó pé makokisi na yangó. Na
etanda óyo elandí, namónísí mwá bandakisa ya mabóké-likelelo ya bisakoli. Bisakoli
ezalí na lobókó ya mwásí pé mabóké-likelelo ezalí na lobóko ya mobáli.
Lisakoli Libóké-likelelo
(142)
mamá amemí mwána
Ø-mamá a-mem-í mo-ána
amemí mwána
Ø-mamá a-mem-í mo-ána
(143)
mokonzi apésí mitíndo
mo-konzi a-pés-í mi-tíndo
apésí mitíndo
a-pés-í mi-tíndo
268
likoki = valence ; lindimisi = argument 269
likoki mókó = monovalent; makoki míbalé = bivalent ; makoki mísáto = trivalent 270
esálaka = actant ; circonstant = esála-mbele 271
likokisi ya bobéndisi = complément suffixal
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
251
(144)
tatá abikí na liwá
Ø-tatá a-bík-í na li-wá
(145)
abikí na liwá
a-bík-í na li-wáá
(145)
Kabongo akólá na Kingasani
Kabongo a-kól-á na Kingasani
akólá na Kingasani
a-kól-á na Kingasani
Makokisi ya likelelo elandamaka na molongó na káti ya libóké-likelelo. Elingí
koloba ke, sókí obongólí molongó yangó, tína-maloba ya libóké-maloba ekokí
kobóngwama tó kobimisa makambo óyo ekobóya kotósa mibéko ya Lingála.
Makokisi ya likelelo eyáka tángo nyónso na sima ya likelelo. Sókí ozalí na
makelelo ya makoki mísáto, likokisi ya elóko óyo ya mosálelami ezalaka libosó ya
likokisi ya esálelami. Lokóla elobámákí likoló, bambele ekokí kobóngwama efándelo
na káti ya lisakola, nzóka ndé, bikangámá ebóngwamaka efándelo té.
Na mibóko óyo ekolanda, nakolimbola bitongá ya libóké-likelelo. Makokisi ya
likelelo ekokí kozala libóké-kómbó, libóké-likitana, libóké-malandi, tó pé, bipésameli.
7.5.1. ETONGÁ 1 : LIKELELO EMIKOKÁ (EZÁNGÁ MAKOKISI)
(146)
mamá abimí
mamá a-bim-í
P
SN SV
N V
mamá a-bim-í
7.5.2. ETONGÁ 2 : LIKELELO EMIKOKÁ + EKANGÁMÁ TÉ NA EFÁNDELO SÓNGÓLÓ
EYÉBÁNÍ
(147)
mamá abimí na libándá
mamá a-bim-í na libándá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
252
P
SN SV SA
SP
N V Prép N
mamá a-bim-í na libándá
Na mobéko, makelelo ya boningani ezalí makelelo emikoká. Na boye,
elandamaka tángo nyónso na liyamboli na óyo ezalaka libosó ya libóké-kómbó
elakisaka eútelo tó ekendelo.
(148)
tatá aútí na mosálá
ø-tatá a-út-í na mosálá
(149)
okeí na wenze
o-ke-í na ø-wenze
(150)
amatí na bísi
a-mat-í na Ø-bísi
Míngimíngi, balobi babwákisaka liyamboli yangó. Na boye, okokanisa ke,
likokisi óyo elandí ezalí likokisi ekangámá, nzóka ndé, ezalí likokisi mbele ya esíká.
(151)
tatá aútí mosálá
ø-tatá a-út-í mosálá
(152)
okeí wenze
o-ke-í Ø-wenze
(153)
amatí bísi
a-mat-í Ø-bísi
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
253
7.5.3. ETONGÁ 3 : LIKELELO EMIKOKÁ + MAKOKISI YA ELÓKO EKANGÁMÁ YA KÁTI
Ezalí na makelelo óyo, na molongó, emikoká. Kasi, na bobakísáká kómbó-
likokisi, ekokí kobóta likelelo mosúsu. Mobimba likelelo+likokisi esálaka lokóla
likelelo etongámá. Na boye, kómbó likokisi óyo, ekokómisa yangó likelelo emikoká
té. Likokisi ya motíndo óyo ebéngamaka likokisi ya káti. Sókí olongólí kómbó-likokisi
ya káti, bobóngolami wáná pé elongwé. Ndéngé tomónákí likoló, kotía lisakola óyo na
loléngé ya esálama, ekomema té kosálela esúki -am-. Makelelo ya motíndo óyo yangó
mókó, esí ezalí mwá néti loléngé ya esálama. Nalobí bóngó pó, likonzi ya likambo
yangó ezalí mosáli-likambo té. Mosáli likambo ezalí ndé likokisi ya káti.
(154)
kobima kobima makilá ; kobima miyoyo
(155)
abimí
a-bim-í
(156)
abimí makilá
a-bim-í makilá
P
SV
V SN
N
a-bim-í makilá
(157)
abébí nzóto
a-béb-í nzóto
7.5.4. ETONGÁ 4 : LIKELELO EMIKOKÁ TÉ + LIKOKISI EKANGÁMÁ NSÓMÍ
Ezalí likokisi ezalí nsómí ya likelelo. Elingí koloba, ekokí kozwana esíká272
ná
likokisi mosúsu, tína-maloba ya likelelo ekobóngwama té. Likelelo ezalí makoki
272
bozwani-esíká = commutation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
254
míbalé, elingí koloba ekoyamba likonzi pé likokisi mókó. Likokisi yangó efándaka
tángo nyónso na sima ya likelelo.
(158)
tosómbí mápa
tó-sómb-í má-pa
P
SV
V SN
N
tó-sómb-í mápa
(159)
yayá Ngani alobákí na yó
yayá Ngani a-lob-ák-í na yó
P
SN SV
N N V SP
PRÉP SIND
yayá Ngani a-lob-ák-í na yó
7.5.5. ETONGÁ 5 : LIKELELO EMIKOKÁ TÉ + LIKOKISI YA ELÓKO EKANGÁMÁ +MBELE
Etongá óyo ezalí lokóla bitongá míbalé óyo toútí komóna kasi, áwa, likokisi
mbele mókó ebakísámí na sima liyamboli na. Likokisi ekangámá efándaka na sima ya
likelelo pé libosó ya likokisi mbele, sókí likokisi mbele efándí na sima ya likelelo.
(160)
nókó atékaka nyama na wenze.
nókó a-ték-ak-a nyama na wenze.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
255
P
SN SV SA
N
V N SP
PRÉP N
nókó a-ték-ak-
a
nyama na wenze
(161)
na wenze nókó atékaka nyama.
na wenze nókó a-ték-ak-a nyama.
P
SA SN SV
SP N V N
PRÉP N
na wenze nókó a-ték-ak-a nyama
Atá ko, okokí kobóngola efándelo ya mbele, lisakola ekómaka na mbúlúngano
sókí olukí koyíngisa yangó káti na likelelo pé likokisi ekangámá. Kómbó likokisi
ekangámá ezalí koriské ezwama lokóla ndé ezalí na káti ya libóké-kómbó mbele.
(162)
nókó atékaka na wenze nyama.
nókó a-ték-ak-a na wenze nyama.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
256
P
SN SV Circ
N SP
V PRÉP N N
nókó a-ték-ak-a na wenze nyama.
7.5.6. ETONGÁ 6 : LIKELELO EMIKOKÁ TÉ + 2 MAKOKISI EKANGÁMÁ
Ezalí na mwá makelelo emikoká té óyo ekokí kozala makoki mísáto. Elingí
koloba, ekokí kondima makokisi ekangámá míbalé. Likokisi ya libosó etíamaka na
sima ya likelelo elakisaka motíndelami tó mosálelami ya likambo pé likokisi ya míbalé
óyo etíamaka na sima ya likokisi ya libosó elakisaka esálelami tó elóko óyo bazalí
kokendele (Mukash 2004 : 43, Nzanga 1991 : 218).
(163)
mokonzi apésí kapíta mosálá
mokonzi a-pés-í kapíta mosálá
P
SN SV
N V SN SN
N N
mokonzi a-pés-i kapíta mosálá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
257
7.5.7. ETONGÁ 7 : LIKELELO EMIKOKÁ TÉ + 2 MAKOKISI EKANGÁMÁ+ MBELE
Etongá óyo ezalí lokóla etongá óyo eútí koleka. Okobakisa likokisi mbele
elandá liyamboli na. Makokisi ekangámá efándaka na sima ya likelelo kolandana na
molongó esengélí. Na sima ndé okoyá kokúta likokisi mbele, sókí efándí na sima ya
likelelo.
(164)
mokonzi ya basodá aséngí ngáí mbóngo na kúzu
mokonzi ya basodá a-séng-í ngáí mbóngo na kúzu
P
SN SV
SA
N Conn N V SN SN SP
N N Prép N
mokonzi ya basodá a-séng-i ngáí mbóngo na kúzu
7.5.8. ETONGÁ 8: LIKELELO MAKOKI MÍBALÉ + LIKOKISI YA BOBÉNDISI
Bitongá ya makelelo ebéndísámá esosólámí na bozindó na mokabo óyo elandí.
7.6. BOTONGI
7.6.1. LIYÉBOLI
Botongi esálamaka tángo olandaísí maloba míbalé tó ebelé óyo esí ezalaka na
monoko, pé, okelí liloba ya sika óyo ezalí na ndimbola ekesáná ná maloba óyo
etongákí yangó. Ndimbola yangó ekokí kozala ná bondeko tó té ná maloba ya
ebandeli. Botongi ekokí kopésa bibéngeli etongámá ya ndéngé míbalé : maloba
ekangámá (1), tó pé, maloba ekabwáná kasi, lokóla emónanaka elongó na maloba tó na
makomi, ekozwama lokóla ndimbola ya sika (2).
(165)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
258
(mwána)N, (petról)
N (mwána-petról)
N
(166)
(mwána)N, (mwásí)
N (mwána-mwásí)
N
(167)
(kangá)V, (moyíbi)
N (kangá-moyíbi)
N
(168)
(tómbólá)V, (bwáká)
V (tómbólá-bwáká)
N
(169)
(míngi)adv (míngimíngi)
adv
(170)
(mái)N (máimái)
adv
(171)
(ndáko)N, (ya)
G , (Nzámbe)
N (ndáko ya Nzámbe)
N
(172)
(lobóko)N (ya)
G (mwási)
N (lobóko ya mwási)
N
Na boyékoli óyo, nakolimbola babotongi óyo emónáná na Lingála pé nzelá ya
kosálela óyo mokeli-bibéngeli akokí kolanda pó na kobóta bibéngeli etongámá.
7.6.2. BOTONGI KÓMBÓ-KÓMBÓ
Pó kobóta ebéngeli ya sika, molobi ya Lingála akokí kotía esíká mókó,
bakómbó (biútá-likelelo tó té) míbalé.
(173)
mokáti+mbíla mokáti-mbíla
(174)
tonga+mashíni tonga-mashíni
(175)
tonga+mabóko tonga-mabóko
(176)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
259
epasola+kóni epasola-kóni
(177)
mobongisi+radio mobongisi-radio
(178)
bíkende+bízónga bíkende-bízónga
(179)
tatá+mokonzi tatá-mokonzi
7.6.3. BOTONGI KÓMBÓ-EFÁNDISA
(180)
mamá+mobimba mamá-mobimba
(181)
mbwá+mabé mbwá-mabé
(182)
mbwá+libóma mbwá-libóma
(183)
motéma + malámu motéma-malámu
7.6.4. BOTONGI LIKELELO-KÓMBÓ
Botongi ekokí kozwama pé na kómbó elandá likelelo. Likelo ekokí kozala na
ngonga óyo míbalé : etíndá tó ekokísámá 2 (eleká-etíkálá).
a) V:etíndá-.N
(184)
kangá+ moyíbi kangá-moyíbi
(185)
kangá + journée kangá-journée
(186)
kangá + lopango kangá-lopángo
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
260
(187)
bombá + sekélé bombá-sekélé
(188)
béndá + bilílí béndá-bilílí
b) V:(ekokísámá2)eleká-kala-.N
(189)
amelá + milangi amelá-milangi
(190)
akátá + singa akátá-singa
(191)
abomá + Lumumba abomá-Lumumba
c) V:(ezalela)eleká-pene-.N
(192)
akúfa + lóbí akúfa-lóbí
7.6.5. BOTONGI NA BOBANDELI MALOBA
Bifándisa míngi (makonzami tó malandi) ebótamaka na bobandeli kómbó tó
liloba mbala míbalé.
(193)
mái máimái
(194)
butú butúbutú
(195)
káti katikáti
(196)
likoló likolólikoló
(197)
malémbe malémbemalémbe
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
261
7.6.6. BOTONGI LIKELELO-LIKELELO
Botongi likelelo-likelelo ezalaka míngimíngi ya motíndo etíndá-etíndá tó
ezalela-ezalela.
a) etíndá-etíndá
(199)
tómbólá + bwáká tómbólá-bwáká
(200)
kótá + poná kótá-poná
(201)
bénda-bíka bénda-bíka
(202)
kébá + kébá kébá-kébá
b) ezalela-ezalela
Ezalí na pé motíndo ya botóngi epái wápi ebéngeli óyo ebótámí ezalí lisakola
óyo makelelo na yangó ezalí na motáláká "ezalela", na moto ya mísáto na bókó tó
boyíké. Botóngi yangó elakisaka míngimíngi ezalela ya mosáli-likambo ya kozángisa
ndelo na ndéngé asálaka likambo yangó.
(203)
apésa+atála+té apésa-atála-té
(204)
amela-alángwa-té
7.6.7. LISESE-KÓMBÓ273
Ndéngé ekomí Kabuta (2003 : 138),
edéfami ya Kikongo
273 lisese-kómbó = hypostase
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
262
on entend par hypostase de la transposition d’un
mot appartenant à une catégorie grammaticale
quelconque ou d’une phrase vers la catégorie des
noms.
Na boye, lisese-kómbó ezalí maloba ya mwá molai (lisakola) óyo balobi
bakómá kosálela bó kómbó etongámá (Barbaud 2009 : 235-236).
(205)
tíá + mutú + bákata tíá-mutú-bákata
(206)
mbwá + akátá + singa mbwá-akátá-singa
(207)
féti + ya + bato + ya + mabandi féti-ya-bato-ya-
mabandi
(208)
fwa-kú-mpútu fwa-kú-mpútu
(209)
libúlú + ezángá + súka libúlú-ezángá-súka
7.7. BOTÍEI BABOTONGI YA BWÁNYÁ NA LOLÁKÁ PÉ ETONGAMELI
YA LINGÁLA
7.7.1. BABOTONGI YA BWÁNYÁ
Na bamambí ya nzebi, ekómaka míngimíngi ke ebéngeli yangó ékokana na
moniko ebelé, pé monoko na monoko ekotía yangó na loláká pé etongameli na yangó.
Tokokí koloba té ke, ezalí kodéfa maloba : ezalí ebéngeli ebéndísámá óyo moluki óyo
azalákí na ebandeli ya kokundola limanyoli yangó alukákí kopésa yangó. Asálákí
yangó na nzelá ya bibakami tó ya mobímbí ya monoko óyo lisangá ya bato ya nzebi
yangó basálelaka bó nkelo ya bibéngeli. Ezalaka míngimíngi kigréki ya kala, kilatin, tó
pé na mói ya leló, ekómá míngimíngi Anglais.
Nakolílisa ezalelo óyo na ndakisa ya ebúki mókó ya shimí óyo Lavoisier
abombólákí na na 18eme siecle. Lokóla amónákí ke, mólinga yangó na botútánáká ná
mopepe, ezalákí kobimisa mái, Lavoisier akanákí kokelela yangó kómbó na botongáká
ebéngeli ya sika na nzelá ya kobakamisa maloba ya kigréki ya kala : υδωρ (mái), pé
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
263
γενναω (kobóta). Na ndéngé ya loláká, na Français, ebéngeli grec υδωρ elobamaka
hydro pé ebéngeli γενναω elobamaka gene. Na boye, Lavoisier abéngákí ebúki óyo
aútákí kobómbola na kómbó ya hydrogene. Ndéngé ya kokoma óyo elongóbání ná
ekomeli ya Français. BaAnglais basálélákí sé ebéngeli yangó na botíáká yangó na
loláká pé ekomeli ya Anglais : hydrogen. Ndéngé mókó pé batalien basálákí :
idrogeno. Bakeli-bibéngeli ya Tanzaní babéngákí yangó na Kiswahili : hidrojeni (Tuki
1990). Na boye, bakeli-bibéngeli na Lingála babéngákí yangó : idrojéni274
.
Lingála esálelaka pé esálameli óyo pó na óyo etálí kobénga bizali ya nzebi.
(210)
telefóni, radío, lotilíki, foní, tekiníki
Na mói ya leló, maloba ekómí koúta míngimíngi ndé na Anglais.
(211)
SMS, lowbat, internet, blútúf, podkast, kompyúter,
flash, skán
Mbala mosúsu, ezalaka pé bakómbó ya bato tó yha bisíká.
(212)
sakómbi, vólt, grám,
Nasálélákí nzelá óyo pó na kobongamisa bokeli-bakómbó ya bibúki pé
bamolekíli ya shimí. Nakolimbola yangó na eténi ya mínei ya boyékoli óyo.
7.7.2. BOTÍEI NA ETONGAMELI PÉ LOLÁKÁ YA LINGÁLA
Ézala bidéfami, ézala babotongi ya bwányá, pó na kokótisama na ndéngé ya
malámu na ebéngo ya Lingála, maloba yangó etíamaka na loláká pé etongameli ya
Lingála. Monoko na monoko ezalí na libóké ya batekiníki óyo esálelaka pó na
kokokisa mosálá yangó. Pó na óyo etálí Lingála, elimbólámí na bozindó na makomi ya
nzebi (Mudimbe pé al. 1977, Vatomene 1983, Edema 2008).
Batekiníki yangó elimbolaka bizaleli ya balobi na ndéngé ya kotía makambo
kolandana na monoko na bangó. Na boye, nakokí koloba ke, mokeli-bibéngeli esengélí
ákipé ndéngé balobi Lingála basálaka, ézala pó na loláká, ézala pó na etongameli. Na
eténi ya mínei ya boyékoli óyo, nakolakisa na bozindó, botiei na loláká pé etongameli
ya Lingála. Ekozala na mokabo etálí bokeli bibéngeli ya shimí.
274
Diambu Mbika Papi moto apésákí kómbó yangó.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
264
Ezalí na mwá batekiníki óyo balobi-Lingála bazaláká kosálela té na kala, kasi
na mói ya leló, bakómá kosálela yangó. Tokokí kozwa ndakisa, pó na óyo etálí bileli
ya zólo.
(213)
bán, pón, mwayén
Na le elekí, balobi avaient pé tendance a likitanakar systématiquement [r] na [l].
Na mói ya leló, on emploie pé [r].
(214)
merci melesí mersi
docteur dokotólo dokter
Loláká [ᶴ] ezaláká kozwa esíká ya [s]. Kasi leló, ezalaka lisúsu bóngó té. [ᶴ]
ekómá kosálelama tángo nyónso.
(215)
machine masíni mashíni
chemise simísi shemíz
Bilelisi óyo elandáná tó basúka endimaka míngimíngi boyíngisi ya eleli, tó pé,
babakisaka bilelisi misúsu. Ezalí ya bikómisami óyo babéngaka : bokóndisi ya
fonetíki, boyéisi molaí, bozwi-esíká tó bokómisi mókó275
.
(216)
bus bísi
kelási kelási klási
açucar sukáli
soldat sodá
diabulus zábolo
milk miliki
avocat savoká
ananas ananási
l'heure lér
hôpital lopitálo
275
bokóndisi ya fonetíki = réduction phonétique ; boyéisi molaí = allongement
vocalique ; bozwi-esíká = substitution ; bokómisi mókó = fusion
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
265
Bikendeli ya sika óyo na Lingála ya Kinshasa, ndéngé mókó pé na minoko
misúsu ya Kongó, ndéngé Kabuta (1998) afándísí kondima yangó, ezalí ya kotía na
konti ya kokende kelási pé lokúmu ya koyéba Français. Yangó ndé etíndaka balobi
báluka koloba maloba óyo eútá na Français, na modele óyo ya pene penzá na elobeli
ya Français. atá ko ezalí na mindondó misúsu óyo eútaka na momeseno ya loláká óyo
epekisaka mbala míngi koloba na ndéngé ya Français elóngobana penzápenzá. Ezalí
ndakisa baloláká ya Français lokóla [y], [ø], [œ]. Balobi ya Lingála basálelaka [i], [e],
[ɛ].
(217)
bureau biró
bleu blé
docteur dokter
chauffeur shofér
7.8. LISAKOLA MBÍLÍNGÁ
Na Lingála, tokokí kokútana na masakola mbílíngá na bitongá óyo elandí :
mopanzí-mopanzí, bosáli-elongó, bokonzami pé boyókanisi.
7.8.1. MOPANZÍ-MOPANZÍ276
Na óyo etálí mopanzí-mopanzí, Mukash (2004) alobí yangó ezalí :
Dans le cas de la juxtaposition, deux
propositions viennent une à la suite de l’autre
sans un terme explicitant les rapports et le type
de relations qui lient les deux structures
phrastiques combinées... (Mukash 2004:115)
Mukash akundólí babobókani óyo elandí :
Bolandani káka
Bolandani ya likelelo ya boningani ná likelelo mosúsu na linókó
Mopanzí-mopanzí kobanda na litongi-ebaluka277
óyo ezalí na misálá míbalé
Mayaka ya likelelo
Nakolakisa matongami óyo pó kondima tó kobóya ezalela ya mopanzí-mopanzí
ya lisakola mbílíngá.
276
mopanzí-mopanzí = juxtaposition ; bosáli-elongó = coordination ; bokonzami =
subordination ; boyókanisi = relative 277
litongi-ebaluka = terme pivot ; bokonzami = subordination
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
266
a) Bolandani káka
Bolandani káka etósaka alimá ya tína-maloba.
(218)
nakoyá lóbí epái na yó, nakolía epái na yó.
b) Bolandani ya likelelo ya boningani ná likelelo mosúsu na linókó
Pó na Mukash (2004:116-117), ngáí pé nandimí bososoli yangó, sókí makelelo
ya boningani esálélámí lokóla likelelo-mosungi pé elandámí na likelelo mosúsu na
linókó,
relèvent des relations de subordination où
l’infinitif est une proposition subordonnée
rattachée à la principale directement par un
mécanisme qui relève de la parataxe, [et] la
conjonction de subordination exprimant le but est
élidée...Là où le verbe de mouvement est un
auxiliaire, il exprime dans la même langue
l’aspect inchoatif ou inceptif et n’autorise pas
l’insertion du subordinatif.
Bokonzami : Likelelo ya boningani+linókó
(219)
tokokende kolala na matánga
Bokonzami emónání pó, tokokí koyíngisa ekangisa ya bokonzami óyo
ebwákísámákí :
(220)
tokokende pó na kolala na matánga
Kasi, etáleli inchoatif na ndakisa óyo elandí ezalí kopésa nzelá té ya koyíngisa
ekangisa ya bokonzami pó na.
(221)
nakómí kozónga mbóka
Koyíngisa ekangisa ebótaka lisakola mosúsu ná tína-maloba ekesáná.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
267
(222)
nakómí póna kozónga mbóka
Pó na kosúkisa, bososoli óyo, ezalí kolakisa ke, etongá óyo, ezalí mopanzí-
mopanzí té, kasi, ekokí kozala tó bokonzami, tó motáláká ya libóngwinyi.
c) Mopanzí-mopanzí kobanda na litongi-ebaluka a double statut
fonctionnel
Makelelo lokóla komóna, koyóka, kokúta, kotíka, endimaka likokisi óyo esálaka
káka na tángo yangó pé, lokóla likonzi ya likelelo óyo elandí. Mukash azwí yangó bó
mopanzí-mopanzí ya mwá ndéngé na yangó. Alobí bóngó pó, likokisi ya likelelo ya
libosó ezalí pé likonzi ya likelelo ya míbalé. Mosálá óyo ya likokisi-likonzi ndé
ebéngámí : litongi-ebaluka.
(223)
totíkí batatá bazálí kobimisa bakíti libándá
Ebéngeli batatá ezalí litongi-ebaluka ya lisakola óyo, pó, ezalí likokisi ya
likelelo ya libosó (totíkí batatá) pé ezalí likonzi ya likelelo ya míbalé
(batatá bazálí kobimisa bakíti libándá).
Tokokí pé kozwa etongami óyo lokóla bokonzami ya kokokisa278
ezángá
kikoma. Motúná SN + V + níni ? ezalí kopésa nzelá ya kokundola lisakoli ya
kokokisa. Na motúná : totíkí níni ?, eyano ezalí : batatá bazálí kobimisa
bakíti libándá. Na boye, etongami óyo ezalí bokonzami epái wápi boyókani
káti na lisakoli ya likonzí pé óyo ekonzámí ezalí na tína ya kotíama elembo té
(Mukash 2004 : 117).
d) Mayaka ya likelelo
Ekómaka ke, bolandani ya milúlú ésálama na ndéngé ya kolandana káka
mosáli-likambo mókó. Ezalí bóngó mayaka ya likelelo "constituées des propositions
juxtaposées, toutes affirmatives, avec un même sujet" (Mukash 2004: 117).
(224)
basodá bayeí, balúkí yé, bakángí yé, bakeí na yé.
278
bokonzami ya kokokisa = subordination complétive
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
268
Mipanzí-mipanzí yangó ekokí kokóma pete sókí likelelo likambo ya libosó óyo
esálámí, ezalí kolemba koleka likelelo ya likambo ya míbalé óyo esálámí. Likelelo óyo
ya míbalé ezalí ya makoki míbalé tó mísato pé tína-maloba na yangó ekokí kokótisa na
káti na yangó, tína-maloba ya likambo esálámákí libosó.
(225)
tatá na bangó akamátí mbóngo apésí basodá.
Likelelo kokamata ezalí kolemba. Ekokí kokwéya ezángá kobalola tína-maloba
ya lisakola. Likelelo ya makoki míbalé kopésa ekokí koyamba motíndelami pé
etíndelami (elóko óyo batíndélí) lokóla makokisi míbalé.
(226)
tatá na bangó apésí basodá mbóngo.
7.8.2. BOSÁLI-ELONGÓ
Na ká ya bosáli-elongó, Mukash (2004:120) akomí,
la proposition B est reliée à la proposition A à
l’aide d’un relateur, une conjonction de
coordination. La coordination unit des
propositions qui, sur le plan fonctionnel, jouent
un même rôle dans une phrase donnée. Le rapport
généralement exprimé sont l’addition,
l’alternative, la restriction et la conclusion.
Na Lingála, ezalí na, bosáli-elongó ya bobakisi, ya boyambonoli (mbala óyo yó,
mbala wáná ngáí,…), ya bokakisi (kotía na kaká, kokitisa ndelo ya bonsómí), pé
bosúkisi279
.
a) Bosáli-elongó ya bobakisi
Eyókanisa pé eyíngísámí káti na bisakoli míbalé. Na boye, lisakola óyo ebimí,
ezalí libakisi ya makambo míbalé óyo etángámí.
279
koyambona= maintenir la continuité ; koyambonola= alterner ; kokakisa (kotía na
kaká) = restreindre ; konsóma = reconnaître la souveraineté ; konsómola = renforcer
les libertés ; bonsómoli (komatisa ndelo ya bonsómí) = renforcement des libertés ;
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
269
(227)
okoyá pé okozónga
Pó kosiémisa, eyókanisa ekokí kotíama na súka ya lisakoli ya míbalé :
(228)
okoyá, okozónga pé
Bosáli-elongó ya bobakisi ekokí pé kosálela káka mwá kopéma pó na kolakisa
bosáli-elongó.
(229)
nákoyémba, nákolela, Kongó ekeí wápi?
(Siatula, 2005, Chanson populaire «Nákoyemba nákolela»)
b) Bosáli-elongó ya boyambonoli
Bosáli-elongó ya boyambonoli esangisaka masakoli míbalé tó ebelé. Masakoli
yangó ekabwanaka na babopémi. Lisakoli ya libosóyasúka pé óyo ya súka
ekangisamaka na eyókanisa tó, tó, tó pé. Ekokí pé kokabwana na tángo nyónso na
etiei-bondeko tó. Ekozala boyambonoli tó bobóyani.
(230)
náyá tó óyá?
(Werrason, 2010, nzémbo « Temps présent »)
(231)
nyama óyo ekúfá míso tó ebúkáná tó ezalí na mpótá
tó na mosopi na loposo tó na makwanza tó na
mapaka, bosengelí té kopésa Yehova mókó na
yangó.
(Balevi 22:22, Bible Batátoli ya Yehova)
Eyókanisa ekokí pé kosálelama lokóla elakisa motúná ya mobimba. Wáná, tó
ekotíama na súka ya motúná.
(232)
okoyá, tó?
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
270
c) Bosáli-elongó ya bonsómoli
Lisakoli ya míbalé ensómólí (ekóndísí ndimbola) elanga ya likambo esálámí na
lisakoli ya libosó. Bonsómoli emónísamaka na nzelá ya etiei-bondeko kasi.
Ousmane, nakoyá na rendez-vous kasi nabóyí nákúta
yó na mbánda.
(Mayaula, 1994, nzémbo « Ousmane »)
d) Bosáli-elongó ya bosúkisi
Bosáli-elongó ya bosúkisi esangisaka bisakoli míbalé tó ebelé epái wápi,
lisakoli ya súka, ezalí bosúkisi ya bisakoli ya libosó. Lisakoli óyo ya súka elandaka
eyókanisa yangó wáná, na boye.
(234)
mái ya Makélélé etóndákí, yangó wáná bandáko ezíndí.
7.8.3. BOKONZAMI
Na bokonzami, bisakoli ndéngé ya kokonza-kokonzama, epái wápi, bisakoli
óyo ezalí kokonzama etálelaka lisakoli óyo ezalí kokonza. Mitíndo óyo míbalé ya
bisakoli ezalí na ndelo mókó té, ya kosála na káti ya lisakola. Mukash (2004:125)
akundólí mitíndo mísáto ya bisakoli óyo ekonzámí : ya kokokisa, ya motúná ekangámá
té, pé, ya mbele.
la proposition subordonnée peut être introduite
par un morphème relateur, marqueur de la
subordination appelé dans la grammaire tradition-
nelle «conjonction de subordination». Le morphème
en question est obligatoire ou facultatif selon
les langues. Les relations de subordination
peuvent aussi être marquées par la morphologie du
verbe. Celui-ci peut se trouver par exemple à
l’infinitif, au subsécutif ou au subjontif.
a) Ekonzámí ya kokokisa ya normal
Lisakoli óyo ezalí kokonza ezalaka míngimíngi ya likelelo esakola ndakisa :
koloba, koyébisa, kofínga… Na Lingála lya Makanza, ekonzámí ya kokokisa
elandamaka na bitíei-bondeko ke tó 'te. Na Lingála ya Kinshasa, ezalaka ke tó ke. Ke
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
271
eútí na Français que pé etíámí na loláká ya Lingála. Ekómaka míngimíngi ke,
eyókanisa yangó ebwákisama. Atá ko bóngó, lisakola ekososolama té bó lisakola
mopanzí-mopanzí tó bosáli-elongó atá, na elongi, ekokí komónana néti káka mopanzí-
mopanzí.
(235)
afíngí yé ke azalí elongi mabé
afíngí yé azalí elongi mabé
(236)
nzele alobí ke nayébí movéma té
nzele alobí nayébí movéma té
(237)
masta ayébísí ngáí ke nátíka momí yangó.
masta ayébísí ngáí nátíka momí yangó.
b) Ekonzámí ya kokokisa linókó
Motíndo mosúsu ya lisakoli óyo ekonzámí ya kokokisa ezalí boye : ezalí
likelelo ya lisakoli óyo ezalí kokonza ekokí kosálelama lokóla likelelo mosungi ya
likelelo mosúsu óyo elongámí (etíkámí) na linókó tó na makokí.
(Mukash 2004)
(238)
bamarié balingí kokóta
(239)
bamarié balingí bákóta
Linókó kokóta tó makokí bákota ezalí likokisi ya likelelo balingí. Ezalí bóngó
pó, na motúná : Bamarié balingí níni?, eyano ezalí : kokóta / bakóta.
Likelelo kolinga ekokí pé kosála lokóla likelelo-mosungi libosó ya likelelo na
linókó tó na makoki na etáleli inchoatif ya libóngwinyi. Wáná, etongami óyo ememí
lisakoli óyo ekonzámí té, kasi lisakola ya simple epái wápi, kolinga ezalí likelelo-
mosungi pé likelelo óyo elandí ezalí likelelo esúngámí. Ezalí ndéngé emónání na
ndakisa óyo elandí (Mukash 2004:129).
(240)
nalingí nákúfa
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
272
Etongá kolinga + linókó ekokí kososolama lokóla lisakola ya simple epái wápi,
linókó ezalí likokisi ekangámá nzóka ndé etongá kolinga+makoki ekokí kososolama
lokóla lisakola mbílíngá, epái wápi, makokí ezalí lisakoli óyo ekonzámí. Na ká óyo ya
sima, ekangisa ya bosáli-elongó ke ebwákísámí.
c) Bomati libosó280
tó komata ya likonzi
Na lisakoli ekonzámí ya kokokisa, babéngaka bomati libosó ya likonzi tángo
lisakoli óyo ezalí kokonza ezalí na likonzi ya malongá té tó likonzi ya moféme zeró,
pé, likonzi ya lisakoli óyo ekonzámí elongwé esíká ezalákí pé ekeyí kozwa esíká ya
likonzi ya lisakoli óyo ezalí kokonza.
(241)
esengelí bakonzi balobela likambo nakútánákí na yangó
na match ya Vita.
(242)
bakonzi basengelí balobela likambo nakútánákí na
yangó na match ya Vita.
Na koloba ndéngé bato balobaka na engumba Kinshasa, na esíká ézala motíndo
ya likelelo esengélí, molobi asálelaka ebéngeli ílifó óyo ezalí botíei na loláká ya
Lingála ya koloba ya Français il faut. Atá ko bóngó, esengelí esálelamaka na bisákólá
elámbámá, ézala na etongá ya likonzi pámba tó na ndéngé ya bomati-libosó ya likonzi.
Na ndakisa óyo toútí komóna, ebéngeli bakonzi óyo ezalákí likonzi ya likelelo
kolobela ya lisakoli óyo ekonzámí, ekómí likonzi ya lisakoli óyo ezalí kokonza.
Ebandi ya likelelo ba- etíkálí káka yangó mókó likonzi ya lisakoli óyo ekonzámí.
Tomóní pé ke, etósí bolongobani ná libálani (1-2) ya bakonzi.
Ekómaka pé ke likelelo ya lisakoli óyo ezalí kokonza ébatela ebandi ya likelelo
ya likonzi ya polélé pé na mbala-mókó, éndima ke, likonzi ya lisakoli óyo ekonzámí
émata libosó na lisakoli óyo ezalí kokonza. Wáná, efándelo ya ebéngeli bakonzi ezalí
ya kosíemisa (Mukash 2004:132). Tína-maloba ya lisakola ebóngwámí té.
(243)
bakonzi esengelí balobela likambo nakútánákí na yangó
na match ya Vita.
280
bobóngwami-efándelo = antéposition ; bomati-libosó = topicalisation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
273
Likokami281
ya súka ezalí boye : komata ya likonzi na lisakoli óyo ezalí
kokonza, ekútání na kobóngwama ya likelelo óyo ezalí kokonzama. Likelelo yangó
ekómí na linókó.
(244)
bakonzi basengelí kolobela likambo nakútánákí na
yangó na match ya Vita.
d) Bokómisi kómbó
Lokóla esílákí kolimbolama, ézala na Lingála, ézala na minoko ebelé ya
babantu, linókó ezalaka likelelo pé kómbó. Na lisakola mbílíngá, likelelo ya lisakoli
óyo ekonzámí ekokí kosálelama lokóla kómbó ndéngé tokomóna na ndakisa óyo
elandí :
(245)
mwána alingí kosímba móto
Motíndo linkó ekokí pé kosála lokóla kómbó likonzi
(246)
bakolela na yó wáná ezôpésa ngáí kándá.
(247)
Nzambe ayókí kolela ya mwásí na ngáí
Manókó ya mwá makelelo esálelamaka lokóla mosálá na káti ya mibéko ya
monoko. Tokokí kopésa ndakisa : eútelo na tángo tó ya ememeli282
(kobanda,
kolongwa), bokokanisi (koleka), pé bóngó na bóngó.
(248)
kobanda tóngó nalíé elóko té.
(249)
lopángo na bangó ezalí kolongwa na piké óyo tíí na
nzeté ówáná;
(250)
Mado azalí kitóko koleka ye
281
likokami = possibilité
282 eútelo na tángo = origine temporelle ; eútelo ya ememeli = origine vectorielle
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
274
e) Ekonzámí ya motúná ekangámá té
Ekonzámí ya motúná ekangámá té eponamaka na makelelo ndakisa, kotúna,
koyéba, … Motúná ekokí kozala mobimba, ndámbo tó ya boyambonoli (yó-ngáí-yó-
ngáí). Ekangisa ya bokonzami óyo esálélámí wáná ezalí sókí. Ekokí kobandelama tó
kobókanisa ná ekangisa ya bosáli-elongó tó na ká ya motúná ya boyambonoli.
Ekómaka pé ebwákisama.
(251)
natúní sókí mopáo azalí
(252)
yó mókó oyébí sókí ya sóló sókí ya lokútá
(253)
oyébí sókí azalí tó abimí?
f) Ekonzámí mbele
Ekonzámí mbele elakisaka tína-esálámí, elandelami, tángo, sókómbele283
, pé
bóngó na bóngó. Bokonzami óyo ekokí pé kolakisa loléngé ya mibéko ya monoko tó
ya bobéngi.
Na lisakola óyo ekonzámí mbele elakisaka tína-esálámí, lisakoli óyo ezalí
kokonza pé óyo ekonzámí ekangísámí na (m)pó tó likoló ya.
(254)
babétí yé, pó yó ofíngákí bangó
(255)
amóna makambu likoló ya koluka koyá Pótó.
Bikangisa (m)pó na pé likoló na ekótísí pé likokisi mbele ya tína-esálámí kasi
na lisakola ya simple.
(256)
abétí yé pó na yó
283
tína-esálámí = cause ; elandelami = but ; tángo = temps ; sókómbele = la condition
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
275
(257)
akúfá likoló ya UDPS
Mbele ya ngonga esálelaka ekangisa tángo
(258)
azalákí kosukola basáni tángo ngáí nakómákí
(259)
nakopésa yó mbóngo tángo nakozónga
Na koloba ya mokolo na mokolo, balobi basálelaka pé ebéngeli ér tó lér, óyo
ezalí botíei na loláká ya Lingála liloba heure óyo ezalí liloba ya Français.
(260)
azalákí kosukola basáni ér ngáí nakómákí
(261)
nakopésa yó mbóngo ér nakozónga
Sókómbele esálelaka ekangisa sókí
(262)
nakopésa yó mbóngo sókí nakozónga
Bosiémisi
(263)
sókí náyébaka, ndé osakání na molimo na ngáí té.
g) Boyókanisi
Lisakoli óyo ekonzámí ya boyókani ekokí kosála lokóla ya efándisa ya kómbó.
Na boye, etongí libóké-kómbó. Kómbó ekobéngama antécédent. Antécédent pé
lisakoli ya boyókani etíámí na bpyókanisi na nzelá ya ekangisa ya bokonzami óyo. Na
elobeli ya mokolo na mokolo, míngimíngi, balobi babwákisaka ekangisa yangó pé
sirtú tángo ekonzami ya boyókani ezalí likokisi ekangámá.
(264)
(a) bato óyo bazalákí wáná, balíákí na tembe
(b) bato bazalákí wáná, balíákí na tembe
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
276
(265)
(a) bafútákí bato óyo bakendékí marche
(b) bafútákí bato bakendékí marche
7.9. BOSÚKISI
Na mói ya leló, baboyékoli moké etálá esakoleli ya Lingála. Na baboyékoli
yangó, míngimíngi ezalaka etáleli ya bisála. Mosálá óyo ezalí mosálá ya libosó ekótí
na bozindó ya etáleli ya etongá ya Lingála, na bokomóláká mibéko ya libóké-maloba,
botandami ya nzeté, bitongá ya mabóké-kómbó, bitongá ya mabóké-likelelo pé
bokundoli bitongi ya likelelo pé bitongi ya lisakola. Ezalí kopésa nzelá ya koyéba
bambúlúngano óyo ekokí komónana na lisakola ya Lingála na ndéngé ya etongá. Na
lisungi ya bososoli bamayéle óyo balobi-Lingála basálelaka, boyékoli óyo ememí
eyano ya malongá na óyo etálí bolongoli, na Lingála, mbúlúngano na esákólá
elámbámá.
Boyékoli ezalí sémbá pó, na koluka ndéngé ya konguyisa monoko, esengélí
bibéngeli óyo ekokelama, éfánda na ndéngé elongobání na káti ya lisakola. Póle yangó
ndé, ekosunga motángi tó moyóki pó na kosímba tína ya óyo epésámélí yé.
Boyékoli óyo elimbólí bóngó bokótani pé botandami na molongó ya maloba na
káti ya lisakoli, na Lingála. Na sóló, lisakoli na Lingála etongamaka mabóké-maloba
óyo elandí : libóké-kómbó, libóké-likitana, libóké-lilandi, libóké-elínga, libóké-
likelelo, libóké-mbele tó ebóyisa té. Tolimbólí na bozindó libóké-kómbó pé libóké-
likelelo. Yangó ezalí pó, na boyékoli óyo, tozalí ndé koluka ndéngé ya kofándisa
mayéle ya bobéngeli pé bobagoli.
Bososoli óyo, endimísí ke, na Lingála, bifándisa ya kómbó-eyángela, na káti ya
libóké-kómbó ezalí na molongó óyo yangó etósaka. Míngimíngi, pó na kokíma
bambúlúngano óyo ekokí komónana, ekozala malámu kotía bifándisa ya bonkóló
mbala-mókó na sima ya kómbó óyo ezalí kofándisa ndimbola, pé, kotía yangó libosó
ya bifándisa misúsu. Elínga ezalaka na bitongá míngi ya mabóké-kómbó kolongola
káka pó na mitúya pé elakisa boebelé nyónso. Ezalí pó, sókí elínga eyeí koyíngisama,
ekopésa motúya ya molongó. Sókí elingá ezalí té, ekolakisa motúya cardinal. Kómbó
eyángela ekokí kondima bifándisa ebelé óyo ekokí kozala. Kasi, tángo molaí ya singa-
mayaka ya mafándi ezalí komata, mbúlúngano pé ezalí komata. Mbala míngi balobi
babwákisaka eyókanisa óyo kasi ezalaka. Pó na kobóya mbúlúngano, tolí ya malámu
ezalí ya kotía yangó tángó nyónso óyo esengélí kotía yangó.
Kolimbola óyo ezalí na litómbá na bandelo míbalé : na ndéngé ya esakoleli,
ekopésa nzelá ya bososoli na síkísíkí masakola tángo tozalí na káti ya libóké-likelelo.
Na ndéngé ya bibéngeli pé ya liyéboli (lekisíkografí), ekozala na tína ya kokipé batína-
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
277
maloba óyo tángo ekokóma ngala ya kokela maloba etongámá lokóla bibéngeli ya
nzebi.
Bososoli ya libóké-likelelo epésí nzelá ya kokabolisa makokisi ya likelelo pé
makokisi ya lisakola. Makoki ya makelelo pé bomikoki na yangó esosólámákí. Yangó
ezalí ndéngé ya kopika makonzí ya ndéngé ya kobongamisa yangó pó esálaka pó na
mibímbí nyónso na tángo ya kokela bibéngeli na nzelá ya botongi.
Na mokabo óyo ekolanda, na tína éte bibéngeli óyo ekokelama na nzel’a ya
bobéndisi, ekelama bikelámélá té, nakoyékola tíí wápi babobéndisi yangó ekokí
kokende pó na kobimisa bibéngeli óyo ekosálamela na póle nyónso.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
278
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
279
MOKABO 8
TÍNA-MALOBA PÉ ESAKOLELI YA
BOBÉNDISI, EZALÍ PÓLE TÍÍ WÁPI ?
8.1. NKÓTÉLÁ
Tángo babandaka koloba likambo ya bibéngeli ya nzebi na minoko ya Afrika,
na tína ke, bákoka kosálela minoko yangó na nzelá na bisákólá elámbámá tó bisákólá
ya nzebi, bato míngi balobelaka makokí óyo minoko yangó ezalí na yangó pó na
kokela maloba ya sika na nzelá ya bobéndisi. Bibandi ya bakómbó, bisúki ya
bobéndisi pé basúka, ezalí bóngó bibakami óyo minoko yangó esálelaka pó na kokela
bibéngeli ya sika. Bibakami yangó esálelamaka pó na kobimisa makelelo pé bakómbó
óyo ebéngamaka biútá-likelelo. Mwá bibandi ya bakómbó esálelamaka pó kobóta
bakómbó misúsu.
Bobéndisi na Lingála, eyékólámá míngi (Ndinga Oba 1971, Dzokanga 1979,
Adoua 1984, Motingea 1990, Motingea 2006, Edema 2008, Meeuwis 2010). Kasi,
baboyékoli yangó etálaka penzá té bambúlúngano óyo bibéndisi yangó ekokí
komemela lisakola. Na etáleli óyo, Meeuwis (2008) ayékólákí ebéndisi esálisa (-is-) pé
Rapold (1997) ayékólákí ebéndisi esálela (-el-). Na bozwáká etáleli ya etongá, ndéngé
naútí kokomola yangó na mokabo óyo elekí, nasosólí na bozindó, bambúlúngano óyo
ekokí kobima útá na bobakisi makoki ya kondima makokisi óyo, mókó mókó ya
bibéndisi (-is-, -el-, -am-, -an-) ekokí koyá na yangó. Nasosólí pé pó na bibéndisi
míbalé elandáná. Nakomólí pé ndéngé makelelo yangó eponaka makokisi na ndéngé
ya tína-maloba. Nalakísí pé bamayéle óyo balobi-Lingála basálelaka pó na kokíma
bambúlúngano yangó. Etáleli óyo ezalí mái ya sika pé ezalí na litómbá monéne pó na
moto sókó náni óyo alingí kokela bibéngeli. Ezalí ndé kokénga sókí bibéngeli ekelámí
na nzelá ya bobéndisi ezalí penzá kosála na ndéngé esengélí na káti ya masakola.
Nakobandela koloba éte, bandakisa etángámí áwa eútí na lisangá-maloba óyo
nasálákí, tó pé, na bolukiluki na Google.
8.2. LIYÉBOLI
Bobéndisi ezalí nzelá óyo elandelamaka pó na kobakamisa bibakami na
mobímbí sóngóló pó na kozwa liloba ebéndísámá. Bibakami yangó ezalí na : bibandi,
bisúki ya bobéndisi pé basúka. Bibandi esálelamaka na bobéndisi ezalí na ya bibandi
ya bakómbó. Yangó elakisaka kelási ya kómbó ya ebéngeli óyo ebótámí. Bisúki óyo
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
280
ebéngamaka pé ebéndisi ya makelelo284
ezalí bamoféme óyo eyíngisamaka káti na
mobímbí ya likelelo pé súka. Súka ezalí mókó ya bileli zómi {á, a, é, e, í, i, ó, o, ú, u}
ya boyékoli mingóngó ya Lingála. Bibakami, ézala ozwí yangó mókó, ézala
osómbitinyi, ememaka tína-maloba pé mosálá eyébání na káti ya masakola. Etósaka pé
mibéko ya loláká (bofini, lindánda ya bileli, bokitisi mongóngó, …) kolandana na
ndégé bamoféme pé bafonéme ezwámí na káti ya etongá óyo ebótámí. Na boye,
bobéndisi ezalí elandameli esangisaka na mbala-mókó boyékoli loláká, etongameli,
esakoleli pé tína-maloba pó na kobóta ebéngeli ya sika kobanda na mobímbí ya
ebandeli.
Bibéngeli óyo ebótámí útá na mobímbí sé mókó, ezalí na batína-maloba óyo ezalí
na bondeko kasi ná mókó na mókó ezalí na liyéboli ya bobéngi ekesáná. Ebéngeli na
ebéngeli elakisaka limanyoli kingándi.
(1)
-yók-
-RAD-
ko-yók-a
CL15-RAD-FV
koyóka
bo-yók-an-
i
CL14-RAD-
SUFF-FV
boyókani
Na Lingála, lokóla na minoko míngi ya babantu, makelelo ezalí libóké óyo
ebimisaka maloba míngi koleka. Na boye, bibéngeli óyo ebótamaka míngi na Lingála
ezalaka, míngimíngi, na nzelá ya mibímbí ya makelelo. Bibéngeli óyo ezwamaka na
nzelá yangó ekokí kozala makelelo tó bakómbó biútá-likelelo.
(2)
-sál- Kosála kosálela
-sál- ko-sál-a ko-sál-el-a
-RAD- CL15-RAD-FIN CL15-RAD-SUFF-FV
kosála mosálá
ko-sál-a mo-sál-á
CL15-RAD-FIN CL3-RAD-FIN
284
ebéndisi ya makelelo = extension verbale
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
281
Motíndo ya míbalé ya bobéndisi ezalí bobéndisi ya bakómbó. Áwa, bakómbó
ebótamaka koúta na kómbó mosúsu tó koúta na lilandi-likelelo.
(3)
tatá botatá
Ø-tatá bo-Ø-tatá
CL1-TNOM CL14-TNOM
Motíndo ya mísáto ya bobéndisi, atá ko esálelamaka míngi té, ezalí óyo ya
kobóta makelelo koúta na bakómbó.
(4)
zémi kozémisa
Ø-zémi ko-zémi-is-a
CL9-TNOM CL15-TNOM-SUFF-FIN
8.3. BITONGÁ YA BIBÉNGI YA MAKELELO EBÉNDÍSÁMÁ
Na boyékoli óyo, ebéngeli esuki ya bobéndisi ya makelelo ekobéngama na
mokúsé esúki ya bobéndisi. Esúki ya bobéndisi ezalí moféme óyo eyáka koyíngisama
na sima ya mobímbí pé libosó ya eleli-súka. Ezalí na bisúki mínei óyo elamúká na
Lingála : -is-, -el-, -am-, -an-. Ezalí pé na bisúki ya bobéndisi motóbá óyo elálá -ol-, -
uk-, -ik-, -al-, {a,e,i,o,u,t}t, {a,e,i,o,u,t}ng- (De Boeck 1918, De Boeck 1928, ANC
1967, Guthrie 1965, Ndinga Oba 1971, Dzokanga 1979, Motingea 2006, Edema 2008,
Meeuwis 2010). Bisúki elamúká elingí koloba, molobi akokí kosálela bisúki yangó
tángo azalí koloba pó na kobimisa likelelo tó kómbó, atá ko, likelelo tó kómbó óyo
abimísí, elobamaka té na koloba ya mokolo na mokolo. Kasi, basololani na yé,
bakozala na makokí ya koyéba tó kokanisa ndimbola ya liloba yangó, éngébéné na
bozali na bangó balobi ya monoko yangó. motíndo ya súka ya bobéndisi ezalí
kobandela mobímbí mbala ya míbalé. Na etanda óyo elandí, namónísí bitongá ya
makelelo ebéndísámá.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
282
Suffixe
dérivationnel
structure Exemple
-is- ko-RAD-a ko-RAD-is-a kosála kosálisa
ko-sál-is-a
PV-RAD-EXT-FV
-el- ko-RAD-a ko-RAD-el-a kosála kosálela
ko-sál-el-a
PV-RAD-EXT-FV
-am- ko-RAD-a ko-RAD-am-a kosála kosálama
ko-sál-am-a
PV-RAD-EXT-FV
-an- ko-RAD-a ko-RAD-an-a kosála kosálana
ko-sál-an-a
PV-RAD-EXT-FV
-ol- ko-RAD-a ko-RAD-ol-a *kopása kopasola
ko-pas-ol-a
PV-RAD-EXT-FV
-uk- ko-RAD-a ko-RAD-uk-a *kopása kopasuka
ko-pas-uk-a
PV-RAD-EXT-FV
-ik- ko-RAD-a ko-RAD-ik-a kotínda kotíndika
ko-tínd-ik-a
PV-RAD-EXT-FV
-al- ko-RAD-a ko-RAD-al-a kotíka kotíkala
ko-tík-al-a
PV-RAD-EXT-FV
-{a, o, e, i,u}t- ko-RAD-a ko-RAD-at-a ?kokama kokamata
ko-kam-at-a
PV-RAD-EXT-FV
-{a, o, e, i, u}ng- ko-RAD-a ko-RAD-ing-a kokála kokálinga
ko-kál-ing-a
PV-RAD-EXT-FV
-tverbaltverbal- ko-RAD-a
ko-RAD-a-RAD-a
kosála kosálasala
ko-sál-a-sal-a
PV-RAD-FV-RAD-FV
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
283
Bobéndisi ya makelelo ekokí kobókanisa bisúki míbalé tó leká pó na kobóta
makelelo misúsu ya sika. Libókani ya bisúki etósaka bizalela ebelé ya tína-maloba pé
ya esakoleli ya mosisa ya likelelo óyo obandí na yangó. Etálaka bomikoki, makoki ya
bondimi, likelelo ya boningani, likelelo ya bozaleli, …
Bisúki ya bobéndisi míbalé elandáná ya bibéndisi elamúká etandámí na
molongó na etanda óyo elandí. Misúsu káti na yangó esí ekundólámákí ep’ai ya
Ndinga Oba (1971 : 324-334) (-isam-, isan-, isel-,-amel-, -anan-, -elam-, -elan-, -elis-
). Nakundólí pé mabókani yangó útá na lisangá-maloba na ngáí. Atá ko mabókani
yangó esúkí káka na óyo nasosólí áwa té, óyo etandámí áwa ndé emónanaka míngi.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
284
-isis- ko-RAD-is-is-a ko-lemb-is-is-a kolembisisa
-isel- ko-RAD-is-el-a ko-lemb-is-el-a kolembisela
-isam- ko-RAD-is-am-a ko-lemb-is-am-a kolembisama
-isan- ko-RAD-is-an-a ko-lemb-is-an-a kolembisana
-elel- ko-RAD-el-el-a ko-lemb-el-el-a kolembelela
-elam- ko-RAD-el-am-a ko-sálel-am-a kosálelama
-elan- ko-RAD-el-an-a ko-sálel-an-a kosálelana
-anis- ko-RAD-an-is-a ko-sálan-is-a kosálanisa
anel- ko-RAD-anel-a ko-sál-anel-a kosálanela
-amis- ko-RAD-am-is-a ko-bak-am-is-a kobakamisa
-amel- ko-RAD-am-el-a ko-bak-am-el-a kobakamela
-iselan- ko-RAD-is-el-an-a ko-lemb-is-el-an-a kolembiselana
-isamel- ko-RAD-is-am-el-a ko-lemb-is-am-el-a kolembisamela
-isanel- ko-RAD-is-an-el-a ko-lemb-is-an-el-a kolembisanela
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
285
Ekómaka ke, molobi ásálela koleka bibéndisi mísáto ndéngé likambo óyo azalí
kolimbola ezalí kosénga.
(5)
ngáí ná Mamu nationale tomíbakiselanaka mayéle
(Meje 30 interview na Sektion Musik sur youtube
http://www.youtube.com/watch?v=FeW3s-HCx9Y)
(6)
tomíbakiselanaka
tó-mí-bak-is-el-an-ak-a
Etongami óyo ezalí komónisa bóníbóní es’alameli óyo ya bobéndisi ekokí
kosálelama pó na kokela bibéngeli ya sika. Kasi, na bomónáká éte, babobéndisi
elandáná ebelé emónanaka míngi té, nakososola etongami yangó na bozindó té.
Nakokí koloba káka káka bobókani -is-el-an- pó emónanaka míngi. Yangó ekokí
kozala bóngó pó, na ndéngé ya koloba pó, eyáka míngi ke : yó ótínda moto A ásála
likambo pó na moto B pé, yó mókó pé, moto B átínda moto C ásala káka likambo
yangó pó na yó.
Yangó wáná, ekómaka ke, bibéndisi míbalé tó mísáto ésómbitinya pó kobóta
likelelo ya sika.
8.4. TÍNA YA BIBÉNDISI NA BOBÉNGELI PÉ BOBAGOLI
Kobókana (kozala na libóké mókó) ya ebandi ya kómbó, esúki ya bobéndisi pé
eleli-súka, epésaka nzelá ya kobóta bakómbó biútá-likelelo ebelé. Biútá-lekelo yangó
ekokí kokelama pó na kozala bibéngeli ya mosálá (Edema 2008). Bisúki elálá ekokí pé
kosunga mokeli-bibéngeli bó eziba epái wápi akokí kokende kopepa maloba ya sika.
Mosálá yangó nakotanda yangó na mokabo óyo ezalí kolanda.
8.5. MONGÓNGÓ YA EBÉNDISI ELANDAKA MONGÓNGÓ YA SÚKA
Na ndéngé ya boyékoli baloláká (Ndinga Oba 1971, Meeuwis 2010), tokoyéba
kokundola ke, likelelo kingandi ezalí likelelo ebéndísámá na nzelá ya motáláká ya
libóngwinyi : eleli ya ebéndisi ezalaka mongóngó likoló sókí eleli ya súka ezalí
mongóngó likoló. Ezalaka mongóngó na sé, sókí eleli ya súka ezalí mongóngó na sé.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
286
Likelelo ebóngwinyá súka mongóngó ebéndisi ton
abétí mizíki
a-bét-í mizíki
3SG- kobéta -PERF1 mizíki
í likoló - -
abétísí mizíki
a-bét-ís-í mizíki
3SG- kobéta -SUFF-PERF1
í likoló í
likoló
abétísá mizíki
a-bét-ís-á mizíki
3SG- kobéta -SUFF-PERF2
á likoló í
likoló
abétisaka mizíki
a-bét-ís-ak-a mizíki
3SG- kobéta -SUFF-PRÉFIN-
PERF1
a sé i sé
ábétisa mizíki
a-bét-ís-a mizíki
3SG-kobéta-SUFF- PERF1
a sé i sé
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
287
8.6. TÍNA-MALOBA YA BISÚKI YA BABOBÉNDISI
Likelelo
ebéndísá
má té
kosála
ko-sál-a
CL15-kosála-FV
kolámba
ko-lámb-a
CL15-kolámba-FV
kokoma
ko-kom-a
CL15- kokoma -FV
kofínga
ko-fíng-a
CL15-kofínga- FV
Esálisa
-is-
kosálisa
ko-sál-is-a
CL15-kosála-CAUS-FV
kolámbisa
ko-lámb-is-a
CL15- kolámba -CAUS-FV
kokomisa
ko-kom-is-a
CL15- kokoma -CAUS-FV
kofíngisa
ko-fíng-is-a
CL15- kofínga-CAUS-FV
esálela
-el-
kosálela
ko-sál-el-a
CL15-kosála-APPL-FV
kolámbela
ko-lámb-el-a
CL15- kolámba -APPL-FV
kokomela
ko-kom-el-a
CL15- kokoma -APPL-FV
kofíngela
ko-fíng-el-a
CL15- kofínga-APPL-FV
esálama
-am-
kosálama
ko-sál-am-a
CL15-kosála-PASSIF-FV
kolámbama
ko-lámb-am-a
CL15- kolámba -PASSIF-FV
kokomama
ko-kom-am-a
CL15- kokoma -PASSIF-FV
kofíngama
ko-fíng-am-a
CL15- kofínga-PASSIF-FV
esálana
-an-
kosálana
ko-sál-an-a
CL15-kosála-RÉC-FV
kolámbana
ko-lámb-an-a
CL15- kolámba -RÉC-FV
kokomana
ko-kom-an-a
CL15- kokoma -RÉC-FV
kofíngana
ko-fíng-an-a
CL15- kofínga-RÉC-FV
ebandela kosálasala
ko-sál-a-sal-a
CL15-kosála- FV1-RED-FV2
kolámbalamba
ko-lámb-a-lamb-a
CL15-kolámba-FV1-RED-FV2
kokomakoma
ko-kom-a-kom-a
CL15- kokoma - FV1-RED-FV2
kofíngafvga
ko-fíng-a-fvg-a
CL15- kofínga- FV1-RED-FV2
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
288
Elútisa
emikoká té
-ol-
kokunda
ko-kund-a
CL15-kokunda-FV
kokundola
ko-kund-ol-a
CL15-kokunda-EXP1-
FV
kokómba
ko-kómb -a
CL15-kokómba-FV
kokómbola
ko-kómb-ol-a
CL15-kokómba-EXP1-FV
kobala
ko-bal-a
CL15-kobala-FV
kobalola
ko-bal-ol-a
CL15-kobalaa-EXP1-FV
#kopasa
ko-pas-a
CL15-kopasa-FV
kopasola
ko-pas-ol-a
CL15-kopasa-EXP1-FV
Elútisa
emikoká
-uk-
kofúla
ko-fúl-a
CL15-souffler-FV
kofúluka
ko-fúl-uk-a
CL15- souffler -EXP2-
FV
#kodasa
ko-das-a
CL15-kodasa-FV
kodasuka
ko-das-uk-a
CL15-kodasa-EXP2-FV
kobala
ko-bal-a
CL15-kobala-FV
kobaluka
ko-bal-uk-a
CL15-kobala-EXP2-FV
#kopasa
ko-pas-a
CL15-mettre ensemble-FV
kopasuka
ko-pas-uk-a
CL15-kopasa-EXP2-FV
etúta
-at-
-ot-
-ut-
#kokama
ko-kam-a
CL15- kokama-FV
kokamata
ko-kam-at-a
CL15- kokama -CONT-
FV
#kopaka
ko-pak-a
CL15-kopaka-FV
kopakata
ko-pak-at-a
CL15- kopaka -CONT-FV
kobúka
ko-búk-a
CL15-kobúka-FV
kobúkuta
ko-búk-ut-a
CL15-kobúka-CONT-FV
koloka
ko-lok-a
CL15-koloka-FV
kolokota
ko-lok-ot-a
CL15-koloka-CONT-FV
# Les locuteurs ne l'utilisent plus.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
289
etíndika
-ik-
kotínda
ko-tínd-a
CL15-kotínda-FV
kotíndika
ko-tínd-ik-a
CL15-kotínda-IMPOS-
FV
kofinika
ko-fin-a
CL15-kofina-FV
kofinika
ko-fin-ik-a
CL15-kofina-IMPOS-FV
kozipa
kozipa
CL15-couvrir-FV
kozipika
ko-zip-ik-a
CL15-kozipa-IMPOS-FV
kokámba1
ko-kámb-a
CL15-RAD -FV
kokámbika285
ko-kámb-ik-a
CL15-kokámba-IMPOS-FV
eyangalála
-al-
kotíka
ko-tík-a
CL15-kotíka-FV
kotíkala
ko-tík-al-a
CL15-kotíka-EXTEN-FV
285
Ezalí likelelo eútá na monoko ya kikongo
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
290
Na boyékoli óyo, nakosúka káka na kolakisa bisúki mínei óyo elamúká (-is-, -
el-, -an-, -am-), bisúki míbalé ya kobalola286
(-ol-, -uk-) pé na Bobandeli mosisa287
ya
likelelo. Yangó ezalí pó, na ndelo óyo ya boluki na ngáí, kolandana na ndéngé
bimónaneli ya bibéndisi mosúsu ezalí moké, nakomí nánu na makokí té, ya kokundola
tína-maloba ya bisúki elálá óyo : (-al-, -ik-, -{a,e,i,o,u}t-, -{a,e,i,o,u}ng-), na ndéngé
ke ébóta bibéngeli ya sika óyo liyéboli na yangó ekokí kobongamisama. Atá ko bóngó,
bisúki motóbá óyo ya libosó pé bobandeli óyo ekolimbolama ekosunga na ndéngé ya
moké té na bobongamisi ya bokeli bibéngeli ya nzebi.
8.6.1. -IS- : ESÁLISA -IS-
Ebéndisi -is- elakisaka :
a) kosála ke, moto ásála likambo tó kosálisa moto likambo ; kosála ke elóko
ésála likambo tó kosálisa elóko likambo ; kosála ke básála moto tó elóko
sóngóló likambo.
b) Kosála ke, básála moto tó elóko, likambo.
c) kotínda tó komema moto ásála likambo
d) kopésa na moto okazyón ya kosála
e) kosunga moto ásála
f) kokómisa moto na makokí ya…
Na linókó, likelelo óyo ebótámí na esálisa -is- ezalaka na etongá óyo elandí :
KO-MOBÍMBÍ-IS-A
(7)
kosála
ko-sál-a
kosálisa
ko-sál-is-a
kokanga
ko-kang-a
kokangisa
ko-kang-is-a
kofánda
ko-fánd-a
kofándisa
ko-fánd-is-a
koloba
ko-lob-a
kolobisa
ko-lob-is-a
(8)
nakangí moto ya nyongo
na-kang-í mo-tó e-a ø-nyongo
Elingí koloba : ngáí moto nakangí yé.
286
ya kobalola = reversif 287
bobandeli mosisa = reduplication
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
291
(9)
nakangísí moto ya nyongo
na-kang-ís-í mo-tó ya ø-nyongo
Elingí koloba, ngáí moto nakeí kofúnda yé na bapolísi pé bakangí yé. Ngáí
moto nasálí ke, basodá bákanga yé.
(10)
obimí na libándá
o-bim-í na li-bándá
(11)
obimísí bakíti na libándá
o-bim-ís-í ba-kíti na libándá
8.6.2. -EL- : ESÁLELA
Ebéndisi -el- elakisaka :
a) Kosála na moto tó elóko likambo ya kosála óyo ezalí na likelelo ya kobanda
b) Kosála likambo na esíká ya moto tó pó na moto
c) kosálela elóko tó likambo pó na kokokisa likambo ya kosásla óyo ezalí na
likelelo ya kobanda (instrumentatif)
Na linókó, likelelo óyo ebótámí na esálela ezalaka na etongá óyo elandí:
KO-MOBÍMBÍ-EL-A
(12)
kosála
ko-sál-a
kosálela
ko-sál-el-a
(13)
kokanga
ko-kang-a
kokangela
ko-kang-el-a
(14)
kofánda
ko-fánd-a
kofándela
ko-fánd-el-a
(15)
koloba
ko-lob-a
kolobela
ko-lob-el-a
(16)
Nakangélí yó moto ya nyongo
Na-kang-él-í yó mo-tó e-a ø-nyongo
Elingí koloba, ngáí moto nakangí yé. Kasi ezalí nyongo na yó.
(17)
Nalámbélí yó madésu
Na-lámb-él-í yó madésu
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
292
Ekokí kolakisa makambo míbalé. (1) : Ozalí mopaya na ngáí, tó ndeko na ngáí,
nalámbí madésu pó yó ólia yangó. (2) : Yó moto esengélákí ólámba madésu. Kasi ngáí
nalámbí yangó.
Elóko ya kosálela ezalí kobimisa likanisi ya kosálela elóko ndéngé tokomóna na
bandakia óyo elandí :
(18)
alámbélí nzúngu
a-lámb-él-í ø-nzúngu
Elingí koloba, alámbí na nzúngu.
(19a)
komata
ko-mat-a
(19b)
komatela
ko-mat-el-a
Elingí koloba, komata likoló ya moto tó ya elóko, kosálela elóko pó na komata
(20)
Olingí komatela ngáí? Omóní ngáí yúma na yó?
8.6.3. -AM- : ESÁLAMA
Na linókó, likelelo óyo ebótámí na esálama, ezalaka na etongá óyo elandí:
KO-MOBÍMBÍ-AM-A
Ebéndisi -am- ezalí kolakisa ke, likambo ezalí kosálamela likonzi. Wáná,
lisakola óyo ezalí kosálela likelelo óyo ebótámí na esúki -am- ezalí na motíndo ya
esálama. Basálelaka yangó míngi sókí tína ya koloba moto óyo asálí likambo, ezalí té.
Elóko ezalí na motúya, ezalí moto óyo likambo esálámélí yé pé likambo yangó. Sókí
esengélí kotánga mosáli-likambo na lisakoli, ekósénga kobakisa liyamboli na tó epái
{y,n}a , sima kobakisa likokisi ekangámá té.
Esálama ezalí kolakisa ke moto mosúsu ndé azalí kosála likonzi likambo. Moto
yangó ndé azalákí likonzi na lisakoli, na motíndo ya esála. Esúki -am- elakisaka
ezalela (ezalela tó ezalelo epái wápi likambo ezalí kosálamela likonzi, ezángá kokótisa
moto mosúsu). Kasi na ndelo ya lopángo ya boyékoli óyo ya bobongamisi, nakosálela
esúki -am- káka motíndo na yangó ya esálama. Ezalí míngi penzá pó, ezala elamúká té
na koloba ya mokolo na mokolo na Lingála pé ekozala pási ya kobongamisa yangó.
Lisakola óyo, óyo elandí ezalí na motíndo ya esála.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
293
(21)
basodá bakángí moto ya nyongo
ba-sodá ba-káng-í mo-tó ya ø-nyongo
Lisakola (2) ezalí na motíndo ya esálama:
(22)
moto ya nyongo akangámí.
Mo-tó e-a ø-nyongo a-kang-ám-í.
Elingí koloba, bakangí moto ya nyóngo. Elobí té, náni akangí yé. Sókí balingí
kosíkisa (kopréciser) moto óyo akangí yé, bakobakisa yangó na sima ya
liyamboli epái ya tó na.
(23)
moto ya nyongo akangámí epái ya basodá
mo-tó ya ø-nyongo a-kang-ám-í chez ya ba-sodá
Mosáli-likambo : basodá
Lokóla elobámákí na mokabo etálákí esakoleli, liyamboli na, na ká ya motíndo
ya kosálama, ekokí komema mbúlúngano tángo ezalí likelelo emikoká té.
(24)
Sara apésí Selina mbóngo
Ø-Sara a-pés-í Selina Ø-mbóngo
(25)
mbóngo epésámí
mbóngo e-pés-ám-í
Na mobéko, na motíndo ya kosálama, ezalí mosáli-likambo moto ekómaka
likokisi ekangámá té. Na boye, na ndakisa óyo, ezalí mamá. Lisakola ya kosálama
ekokomama :
(26)
mbóngo epésámí na mamá
ø-mbóngo e-pés-ám-í na ø-mamá
Lisakola óyo, ekokí kotínda moyóki kokanisa ke, mamá azalí mosálelami
(bapésí mamá mbongó). Nzoka, ezalí bóngó té. Tángo eséngaka penzá kómbó ya
mosálelami na motíndo ya kosálama, balobi, na sóló, basálelaka bobéndisi míbalé epái
wápi esálela (le bénéfactif) -el- eyáka na sima ya esálama -am-.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
294
(27)
mbóngo epésámélí Selina
ø-mbóngo e-pés-ám-él-í Selina
Elingí koloba, bapésí Selina mbóngo.
Kasi, míngimíngi, sókí lotómo, eséngí kotía kómbó ya mosáli-likambo pé ya
mosálelami likambo, pó na kokíma bambúlúngano, balobi basálelaka motíndo ya
kosála (24).
Esúki -am- ekokí pé kolobela ezalela. Likonzi óyo ezalí mosáli-likambo,
emisálélí likambo (esálí likambo epái na yé mókó). Wáná, likelelo ya kobanda ezalí
likelelo epái wápi mosáli-likambo asálí yé mókó likambo óyo azalí likonzi.
(28)
kobonga
ko-bong-a
(29)
linzanza ebóngá na lángi
li-nzanza e-bóng-á na lángi
(30)
kobongama
ko-bong-am-a
(31)
tobongámí pó na match.
tó-bong-ám-í póna match.
8.6.4. -AN- : KOSÁLANA
Na linókó, likelelo óyo ebótámí na kosálana tó bosangisani ezalaka na etongá
óyo elandí:
KO-MOBÍMBÍ-AN-A
Esúki ya likelelo -an- esálelamaka tángo bapotani bazalí kosálana likambo.
Elingí koloba, mopotani A asálí mopotani B likambo. Mopotani B asálí mopotani A sé
likambo yangó. Wáná tozalí na motíndo ya esálana. Sókí bapotani bazalí ebelé koleka
míbalé, pé mókó na mókó azalí kosála basúsu sé likambo yangó, wáná ebéndisi -an-
ekolakisa esangisana288
.
288
mopotani = mopotani ; esangisana = associatif
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
295
Na nzémbo ya alangánzémbo Lutumba, óyoeyémbámá na Madilu, mókó ya
lisakola elobaka boye :
(32)
Bomá ngáí, náboma yó, tóbomana, mokili basálá
yangó pó na yó mókó té.
(Lutumba, 1989, nzémbo «Bomá ngáí, náboma yó, tóbomana »)
Koboma
Ko-bom-a
Boma ngáí
ø-bom-a ngáí
Náboma yó
ná-bom-a
tóbomana
tó-bom-an-a
Lisakola óyo elandí elobí : A abétí B pé B abétí A. Babétání (babundí).
Babétání
Ba-bét-án-í
3PL-frapper-RÉC-PERF1
Lisakola (33) ezalí kobéta lisoló ya mobáli abálákí mwásí pé mwásí yangó,
abálákí mobáli yangó. Babálánákí.
(33)
tobálánákí na míso ya letá.
tó-bál-án-ák-í namíso ya letá.
Epái mosúsu, esúki -an- esálelamaka pé lokóla motíndo ya ezalela kasi na
ezalela, ezalí motíndo elálá. Na mói, káka esúki -am- moto elamúká. Na etáleli ya
bobéngeli, nasálela esúki -am- pó na motíndo esálama, nzóka ndé, esúki -an-
ekosálelama pó na motíndo esálana pé esangisana. Nakobongamisa motindo ezalela té.
8.6.5. BOSIELUMUKI TÍNA-MALOBA 289
Na ndéngé tomóní tína-maloba ya bibéndisi ya makelelo, mbala mosúsu
tokútanaka na makelelo ezalí na elongi ya bobéndisi, kasi, ndimbola na yangó
ebóngwáná. Wáná eyáka na balobi monoko. Maloba misúsu, atá ko ekelámí na nzelá
óyo, okomóna ke, na sima ya mikolo, ezwí ndimbola mosúsu, mosíká ná ndimbola na
yangó ya bobéndisami.
kobwáka kobwákisa
289
esiélúmúkí tína = glissement sémantique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
296
Na mobéko, kobwákisa elakísí : kosála ke bábwáka moto tó bilóko na moto
mosúsu. Otíndí bábwaka elóko, tó pé, likoló na yó, babwákí elóko tó moto. Kasi na
mói ya leló, kobwákisa elakisaka : kotíka tó kokáta na mbálákáka bondeko, boyókani
tó bolingo na moto mosúsu.
(34)
obwákísí bilóko pó otokísákí yangó té.
(35)
Obwákísí ngáí boye ndéngé níni ?
(36)
kolandaka yé té, abwákísá bamasta likoló ya nzéle.
Ezalí pási kosálela bosielumuki ya tína-maloba pó na kokela bibéngeli ya sika
ya nzebi. Ezalí pó, kosiélumuka eyáka na maloba ya balobi-monoko, na bilobélá na
bangó ya mokolo na mokolo. Na boyékoli óyo, pó na kokela bibéngeli, nakosálela
bosiélumuki té. Longólá káka bibéngeli óyo esí ekelámá na nzelá wáná epái ya balobi,
ngáí nakokí kotála sókí ekosunga na bobákíséláká yangó bibéndi misúsu tó pé na
botongáká yangó na maloba misúsu.
8.6.6. -OL- : ELUTISA290
EMIKOKÁ TÉ
Na mói ya leló, esúki ya bobéndisi -ol- elálá. Atá ko bóngó, epésaka tína-
maloba ya elútisa (kolútisa kofungwama ya kosála likambo, koyéisa likambo monéne
koleka ndéngé ezalákí). Likelelo ebéndísámá óyo ebimaka, ezalaka likelelo emikoká té
(Meeussen 1967, Schadeberg 2003).
Na linókó likelelo óyo ebótámí na ebalola emikoká té, etongá na yangó ezalaka
boye :
KO-MOBÍMBÍ-OL-A
Kopika
Ko-pik-a
kopikola
ko-pik-ol-a
Kokunda
Ko-kund-a
kokundola
ko-kund-ol-a
Kobáka
ko-bák-a
kobákola
ko-bák-ol-a
kobómba
ko-bómb-a
kobómb-ol-a
Ko-bómb-ol-a
290
elútisa = expansif
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
297
8.6.7. -UK- : ELÚTISA EMIKOKÁ
Ndéngé mókó pó na ebéndisi -ol-, na mói ya leló, ebéndisi -uk- elálá. Yanó pé,
epésaka tína-maloba ya ebalola pé ya kolútisa lokóla esúki -ol-. Kasi, likelelo óyo
ebimaka ezalaka likelelo emikoká. Elingí koloba, likonzi emisálélí ebalola tó elútisa.
Atá ko bóngó, lokóla na Lingála, esúki óyo elálá, balobi basálelaka yangó té pó na
kobóta maloba na motíndo ya esálama tó ya ezalela. Pó na yangó, basálelaka ebéndisi -
am-.
Na linókó, likelelo óyo ebótámí na esúki óyo, ezalaka na etongá óyo elandí:
KO-MOBÍMBÍ-UK-A
Míngimíngi, balobi basálelaka lisúsu té, likelelo ya ebandeli, óyo epésákí
likelelo ebéndísámá na -uk-. Kasi, mokeli-bibéngeli akokí kobénda ndimbola na yangó
útá na ndimbola ya likelelo ebéndísámá ya -uk-.
(37)
kopasuka
ko-pas-uk-a
kopasa
ko-pas-a
(38)
kobaluka
ko-bal-uk-a
kobala
Ko-bal-a
kosutuka
ko-sut-uk-a291
kosuta
ko-sut-a
kolam-uk-a
Ko-lam-uk-a292
kolama
ko-lam-a
8.6.8. MAKELELO EBALOLA EBÉNDÍSÁMÁ
Likelelo na -ol- tó na -uk- ekokí pé kondima bobéndisi ya likelelo, pó na
bibéndisi elamúká óyo tomónákí likoló. Ezalí na litómbá komóna ke, tángo -uk-
elandámí na bibéndisi -is-, -el-, -am-, -an-, likelelo ebéndísámá óyo ebimaka ekokí
kokútana na bomelami ya fonéme /k/. Fonéme /u/ ya ebalola pé fonéme {/i/, /e/, /a/}
ekokí kolobama mobímba tó kokóta na fonéme /w/ na ndéngé ya bofinani ndéngé
elakísámí na etanda óyo ezalí kolanda. Banzelá óyo míbalé ememí batína-maloba
míbalé ekesáná. Na ká ya libosó, mosáli-likambo akeséní ná mosálelami-likambo. Na
ká ya míbalé, mosáli-likambo akomisálela likambo yangó.
(41)
kotómba293
ko-tómb-a
291
kosuta = avertir 292
kolama = dormir (être na sommeil) 293
kotómba = kozala likolo ya. Likelelo óyo esálelamaka lisúsu té. Litómbá = óyo
ezwamaka likoló ya
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
298
Ebalola emikoká té Ebalola emikoká
KO-MOB-OL-A kotómbola
ko-tómb-ol-a
KO-MOB-UK-A kotómbuka
ko-tómb-uk-a
(néti móto ya volkán)
KO-MOB-OL-IS-A kotómbolisa
ko-tómb-ol-is-a
CL15-kotómba-RÉV1-
CAUS-FIN
kotínda bátómbola
KO-MOB-UK-IS-A kotómbuisa
(kotómbwisa)
ko-tómb-uk-is-a
CL15-kotómba-RÉV2-
CAUS-FIN
kotínda étómbwama
KO-MOB-OL-EL-A kotómbolela
ko-tómb-ol-el-a
CL15-kotómba-RÉV1-
APPL-FIN
kotómbola pó na moto
KO-MOBÍ-UK-EL-A Kotómbuela
(kotómbwela)
ko-tómb-uk-el-a
CL15-kotómba-RÉV2-
APPL-FIN
kotómbuka pó na moto
KO-MOB-OL-AM-A kotómbolama
ko-tómb-ol-am-a
CL15-kotómba-RÉV1-
ESÁLAMA-FIN
batómbólí na moto
mosúsu
KO-MOBÍMBÍ-UK-
AM-A
Kotómbuama
(kotómbwama)
ko-tómb-uk-am-a
CL15-kotómba-RÉV2-
STATIF-FIN
omitómbólí
KO-MOB-OL-AN-A kotómbolana
ko-tómb-ol-an-a
CL15-kotómba-RÉV1-
RÉC-FIN
otómbólí moninga ;
moninga pé atómbólí yó
KO-MOBÍMBÍ-UK-
AN-A
Kotómbuana
(kotómbwana)
ko-tómb-uk-an-a
CL15-kotómba-RÉV2-
STATIF-FIN
omitómbólí
8.6.9. BOBANDELI MOBÍMBÍ
Bobandeli mobímbí ezalí kobandela mosisa ya likelelo. na likelelo óyo
ekobima, mosisa ya míbalé, lotómo, ezalaka ya mongóngó ya sé atá mobímbí ya
ebandeli ezalákí ya mongóngó ya likoló. Yangó ezalí kolanda mobéko ya bobéndisi
epái wápi, ebéndisi elandaka mongóngó ya súka. Na motáláká na motáláká ya
libóngwinyi, esúki ekolanda mongóngó ya likoló tó mongóngó ya sé, kolandana na
mongóngó súka ya motáláká. Sókí súka ezalí mongóngó ya likoló, mobímbí ya míbalé
ekozala mongóngó ya likoló. Sókí súka ezalí mongóngó ya sé, mobímbí ya míbalé
ekozala mongóngó ya sé. Na linókó, likelelo óyo ebótámí na bobandeli, ezalaka na
etongá óyo elandí :
KO-(MOBÍMBÍ)-(MOBÍMBÍ)ˋ-A
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
299
(42)
Kobénga
Ko-béng-a
kobéngabenga
ko-béng-a-beng-a
(43)
kosála
ko-sál-a
kosálasala
Ko-sál-a-sal-a
(44)
kobima
ko-bim-a
kobimabima
ko-bim-a-bim-a
(45)
kolela
Ko-lel-a
kolelalela
ko-lel-a-lel-a
(46)
babéngákíbéngákí yó na telefóne lóbí mokolo mobimba.
ba-béng-ák-í-béng-ák-í yó na telefóne lóbí mokolo mobimba.
(47)
lóbí mokolo mobimba telefóne na yó elelélí.
lóbí mokolo mobimba telefóne na yó e-lel-i-lél-í.
8.6.10. ELÚLÚ294
Elúlú elakisaka elúlú ya likambo óyo esálámí tó bomatisi elúlú ya ezalelo ya
ebandeli. Esúki ya bobéndisi yangó, ebótaka likelelo emikoká. Ezalaka bobókani ya
libosó-ya-esúki -ang-, -ab-, -ak-, -at- ná esangisana -an-. Ekobimisa bibéndisi óyo -
angan-, -aban-, -akan-, -atan-. Likoló ya lindándá ya bileli káti na eleli ya ebéndisi pé
eleli ya mobímbí ya ebandeli, mókó ya bileli óyo e , i, u, o ekokí kozwa esíká ya eleli
a. Ekopésa bibéndisi lokóla : -engan-, -ungan-, -otan- Na Lingála lya Makanza,
lindánda ya eleli ná súka ekomema ndakisa : -engen-, -eten-. Ezalí ya lilandani -
{a,e,i,o,u}{b, ng, t, k}-{a,e,o}- elandámá na esangisana -an-. Na boye, tokí kokútana na
bisúki óyo elandí : -aban-, -oban-,-uban-,-eban-,-iban-,-angan-, -ongan-,-ungan-,-
engan-,-ingan-,-akan-, -okan-,-ukan-,-ekan-,-ikan-, -atan-, -otan-,-utan-,-etan-,-itan-.
Na ndelo ya boluki na bísó na mói ya leló, lilandani, -{a,o,u,e,i}ngan- ezalí na
litómbá pó na bobéngeli pó ezalí na ndimbola óyo ekokí kobongamisama pó
emibimiselaka bibéngeli pé ndimbola na yangó. Ekolakisa likambo esálámí epanzání
tó emwángání súka té.
294
elúlú = intensif
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
300
kobúlungana
ko-búl-ung-
an-a
kolimwa na káti ya
ngulupa ya bato
kopalangana
ko-pal-ang-
an-a
kokende bipái
nyónso
komwángana
ko-mwá-ang-
an-a
kopalangana na
mabelé (na etando
ya pápálá)
kotelengana
ko-tel-eng-
an-a
kokende esíká
eyébání té.
kokakatana
ko-kak-at-an-
a
komitúnatuna na
kati ya tembe
kolongobana
ko-long-ob-
an-a
kolanda molongó
banda ebandeli tíí
súka té
koyéngebene
ko-yéng-eb-
en-e
kozala sémba na
makambo nyónso
8.7. LIBÓKÉ-LIKELELO YA MAKELELO EBÉNDÍSÁMÁ
Nakososola áwa bitongá míbalé ya libóké-likelelo pó ezalí mabóké-likelelo óyo
motó na yangó ezalí likelelo ebéndísámá.
8.7.1. ETONGÁ 8 : LIKELELO MAKOKI MÍBALÉ+ LIKOKISI YA EBÉNDISI
Lokóla elimbólámákí na etongameli ya likelelo, ezalí na bisúki elamúká mínei :
-is-, -el-, -am-, pé -an-. Ezalí pé na bisúki elálá. Makelelo ebéndísámá ekokí
kososolama na banzelá míbalé :
Ya libosó : mobímbí likonzí + bisúki = mobímbí ya likelelo ebéndísámá.
Wáná ekososolama lokóla likelelo nyónso kolandana na makoki na yangó.
Ya míbalé : esúki + likokisi ekangámá= likokisi ya bobéndisi.
Etáleli óyo ya míbalé elekí malámu na bososoli masakola, míngimíngi pó na
kokundola, sókí mbúlúngano ezalí, mosálelami likambo.
Etáleli ya libosó ezalí kolandela tína-maloba na bozwáká ke, likelelo
ebéndísámá ezalí likelelo mosúsu ekesáná ná likelelo likonzí. Ezalaka malongó tángo
tokómaka na ezalelo ya bosiélumuki ya tína-maloba. Nzeté na nzeté ezalí na mosálá
na yangó na lopángo ya bolongoli mbúlúngano. Na mobóko óyo, nakotanda
etongameli óyo ya míbalé ya masakola.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
301
(48)
nasálí mosálá
na-sál-í mosálá
P
SV
V SN
N
na-sál-í mosálá
ESÁLISA -is-
(49)nasálísí bangó mosálá
na-sál-ís-í bangó mosálá
P
SV
V CS SN
Suff SInd N
na-sál-í -ís- bangó mosálá
Liloba bangó ezalí likokisi óyo likelelo kosálisa endímí na lisungi ya esúki
esálisa -ís-. Likelelo kosálisa ekómí ya makoki mísáto pó na boye :
- endimí na síká ya libosó, mosálelami ya likambo esálámí, bangó.
- endimí na esíká ya míbalé, esálelami, mosálá.
Esúki -is- ekoki kozwama lokóla eténi ya likokisi ekangámá 1.
Prédicat : nasálí
Likokisi ya bobéndisi : -ís- bangó
Likokisi ekangámá 2 : mosálá
ESÁLELA (-el-)
(50)
nasálélí bangó mosálá
na-sál-él-í bangó mosálá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
302
P
SV
V CS SN
Suff SInd N
na-sál-í -él- bangó mosálá
Lokóla pó na esálisa -is-, liloba bangó ezalí likokisi óyo likelelo kosáléla
endimí na lisungi ya esúki ya esálela -él-. Wáná, likelelo kosálela ekómí na makoki
mísato pó endimí mosálelami ya likambo esálámí, bangó, pé esálelami, mosálá. Esúki
-el- ezwámí yangó mókó lokóla eténi ya likokisi ekangámá 1.
Prédicat : nasálí
Likokisi ya bobéndisi : -él- + bangó
Likokisi ekangámá 2 : mosálá
Esálama
(51)
mosálá esálámí
mosálá e-sál-ám-í
travail 3SG-faire-ESÁLAMA-PERF1
linókó : kosálama
P
SN SV
V CS
N Suff
mosálá e-sál-í -ám-
Áwa ekeséní na bisúki míbalé óyo toútí komóna. Esúki ya esálama -am-
ekitisaka motúya ya makoki. Na ndakisa óyo, likelelo kosála ezalákí ya makoki
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
303
míbalé. Na botíáká yangó na esálama, ekómí lekelelo ya likoki mókó tó likelelo
emikoká. Esúki -am- ezwámí lokóla likokisi ya bobéndisi ezángá likokisi ekangámá.
Prédicat : esálí ; Likokisi ya bobéndisi : -ám- ; Likokisi ekangámá : Ø
Motíndo ya kosálama ekokí kokótisa likokisi ekangámá té sóngóló eyébání.
Wáná likonzi ya motíndo ya kosála ndé ekokóma likokisi ekangámá té sóngóló
eyébání.
(52)
mosálá e-sál-ám-í na ngáí
P
SN SV SA
V CS SP
N SUFF PRÉP SIND
mosálá e-sál-í -ám- na ngáí
Esálana
(53)
tosálání mísálá
tó-sál-án-í misálá
P
SV
V CS SN
SUFF N
tó-sál-í -án- misálá
Likelelo kosála endimí likokisi ekangámá. Bosáleli esálana elingí koloba
ngambo míbalé bazalí kosálana likambo káka likambo mókó. Mosáli-likambo azalí pé
mosálelami likambo. Likanisi yangó ezalí esúki -an- yangó mókó. Likelelo kosálana
endimí likokisi mosálá ya likelelo ya ebandeli lokóla étant esálelami. Likelelo
kosálana etíkálí ya makoki míbalé. Esúki -an- ezwámí lokóla likokisi ya bobéndisi.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
304
Prédicat : nasálí ; Likokisi ya bobéndisi : -án- ; Likokisi ekangámá : mosálá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
305
8.7.2. ETONGÁ 9 : LIKELELO MAKOKI MÍSATO + LIKOKISI YA BOBÉNDISI
Sókí obakísí esúki elamúká na mobímbí ya likelelo ya makoki mísato, makoki
na yangó ekokí komata, tó pé, ekokí kokita. Ndéngé tokomóna na bandakisa óyo
elandí, komata ya makoki yangó ekokí pé komatisa ndelo ya mbúlúngano ya lisakola..
(54)
Mongali aséngí mamá bilóko
P
SN SV
N V SN SN
N N
Mongali aséngí mamá bilóko
Esálisa -is-
Sókí obakísí esálisa -is- na likelelo aséngí ekopésa nzelá na likelelo óyo
ebótámí, ya ya kokoka koyamba makokisi mísáto. Atá ko bóngó, kolandana ya
makokisi mísáto ekangámá, ekokótisa mobúlú pó na koyéba na mosálelami ya
likambo esálámí. Na sóló, lokóla nzeté ya bitápi ezalí kolakisa, likokisi óyo etíámí
mbala-mókó na sima ya likelelo ezalí elongó ná esúki -is- óyo ekótí. Nzóka ndé,
mosálelami ya míbalé ezalí elongó ná na moto óyo basálí likambo ya esálisa -is-,
elingí koloba mosálelami ya likelelo ezángá esálisa -is-.
(55)
Mongali aséngísí ngáí mamá bilóko
Mongali a-séng-ís-í ngáí mamá bilóko
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
306
P
SN SV
N V CS SN SN
Caus SInd N N
Mongali aséngí -ís- ngáí mamá bilóko
Liloba ngái eyeí kobakisama lokóla likokisi ya mísáto ya likelelo koséngisa na lisungi
ya esúki ya esálisa -is-. Wáná, likelelo koséngisa ekómí ya makoki mínei. Ezalí bóngó
pó, endimí, na esíká ya libosó, ngáí, óyo ezalí motíndelami-múkala295
ya likambo
esálámí. Na esíká ya míbalé, mamá, óyo ezalí motíndelami ya likambo esálámí. Na
esíká ya mísáto, bilóko, óyo ezalí elóko óyo batindí. Esúki -is- ezalí yangó mókó eténi
ya likokisi ekangámá 1.
Prédicat : nasálí ;
Makokisi ya bobéndisi : -ís- ngáí ;
Makokisi ekangámá 1: mamá ;
Makokisi ekangámá 2: biloko
Míngimíngi, balobi basálelaka esúki óyo, kasi likelelo etíkalaka na makoki
mísato pó na kokíma mbúlúngano. Na boye, molobi akoloba : Mongali aséngísí ngáí
bilóko epái ya mamá. Elingí koloba ke, mosálelami ya libosó ekokóma likokisi mbele.
(56)
Mongali aséngísí ngáí bilóko epái ya mamá.
Mongali a-séng-ís-í ngáí bilóko epái ya mamá.
295
motíndelami-múkala = destinataire intermédiaire
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
307
P
SN SV
SA
N V CS SN SADV
CAUS SIND N ADV CONN N
Mongali aséngí -ís- ngáí bilóko epái ya mamá
Esálela
(57)
Mongali aséngélí ngáí mamá bilóko
Mongali aséngélí ngáí bilóko épái ya mamá
Ndéngé toútí komóna pó na esálisa -is-, sókí obakísí esálela -el- na likelelo,
ekopésa nzelá na likelelo óyo ebótámí, ya kokoka koyamba makokisi mísáto
ekangámá. Atá ko bóngó, kolandana ya makokisi mísáto ekangámá ekótisaka mobúlú
pó na koyéba mosálelami ya likambo esálámí. Lokóla nzeté ya bitápi ya ndakisa ezalí
komónisa, likokisi etíámí mbala-mókó na sima ya likelelo ezalí ya mosálelami ya
esálela -el-. Mosálelami ya míbalé ezalí moto óyo basálí yé likambo esálámí ya
esálela. Elingí koloba, mosálelami ya likelelo ezángá esálela.
(58)
Mongali aséngélí ngáí mamá bilóko
Mongali a-séng-él-í ngáí mamá bilóko
P
SN SV
N V CS SN SN
Appl SInd N N
Mongali aséngí -él- ngáí mamá bilóko
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
308
Míngimíngi, balobi basálelaka esúki ya esálela, kasi batíaka káka makokisi
míbalé ekangámá pó na kobóya mbúlúngano. Na boye, molobi ya Lingála akoloba :
Mongali aséngélí ngáí bilóko epái ya mamá. Elingí koloba, mosálelami ya libosó
ekómí likokisi mbele.
(59)
Mongali aséngélí ngáí bilóko epái ya mamá.
Mongali a-séng-él-í ngáí bilóko epái ya mamá.
P
SN SV
SA
N V CS SN SADV
APPL SIND N ADV CONN N
Mongali aséngí -él- ngáí bilóko epái ya mamá
Esálana
(60)
Mongali ná mamá baséngání bilóko
Likelelo kosénga endimí makokisi míbalé ekangámá. Lokóla elobámákí likoló,
esálana -an- etíndaka ke, ngámbo míbalé bazalí kosálana likambo. Elingí koloba, A
asálí B likambo. B pé, asálí A sé likambo yangó. Likelelo koséngana endimí likokisi
bilóko ya likelelo ya ebandeli kosénga lokóla esálelami. Likelelo kosénga ezalí ya
makoki mísáto. Makoki ya likelelo koséngana ekití, ekómí míbalé. Esúki -an- ezalí
likokisi ya bobéndisi. Na boye, mbúlúngano ezalí té na esálana ya likelelo ya makoki
mísato.
Prédicat : nasálí ;
Likokisi ya bobéndisi : -án- ;
Likokisi ya elóko : mosálá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
309
P
SN SV
N CONJ N V CS
RÉC N
Mongali ná mamá baséngí -án- bilóko
Esálama
(61)
bilóko eséngámí
Esúki esálama -am- ekitisaka pé makoki na bokómáká likoki mókó. Motíndo ya
kosálama296
ekokí kokótisa likokisi ekangámá té sóngóló eyébání. Wáná likonzi ya
motíndo ya kosála ndé ekokóma likokisi ekangámá té sóngóló eyébání.
(62)
bilóko eséngámí na Mongali
P
SN SV SA
V CS SP
N PASSIF PRÉP SIND
bilóko e-séng-í -ám- na Mongali
Kasi, ezalelo ya makokisi míbalé ekangámá, ekokí pé komema mbúlúngano.
Yangó ezalí pó, na Lingála, liyamboli na, esálelamaka na makambo ndéngé na ndéngé.
Liyamboli na, ekokí kosálelama pó na :
a) mosáli-likambo : moto óyo asálí likambo
b) mosálelami-likambo : moto óyo basálí yé likambo
296
motíndo ya kosála = voix active ; motíndo ya kosálama = voix passive
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
310
Liyéli na yangó na lisakola óyo toútí komóna ezalí ke : bakokí kokanisa ke,
baséngí Mongali bilóko, nzóka ndé, Mongali moto aséngí bilóko. Pó na kokíma
mbúlúngano óyo, balobi basálelaka motíndo ya kosálama, káka sókí molobi azalí na
pósá ya esálelami, elingí koloba elóko óyo basálélí. motíndo ya kosálama, esálelamaka
míngimíngi pó na masakola ezángá makokisi ekangámá té.
8.8. BOBÉNDISI PÉ BOMIKOKI NA LINGÁLA
8.8.1. BOBÉNDISI YA LIKELELO EMIKOKÁ TÉ YA MAKOKI MÍBALÉ
Bobéndisi ematisaka makoki ya mobímbí ya likelelo ya ebandeli. Ebóngolaka
pé tína-maloba na yangó. Bososoli óekomeka kolakisa mibéko óyo ekokí kolobela
libélá makokami óyo mobímbí ezalí na yangó ya kondima tó kobóya bisúki ya
bobéndisi (mókó tó ebelé).
Kolongwa na likelelo kolámba óyo ezalí likelelo emikoká té ya makoki míbalé,
esálisa -is- tó esálela -el- ezalí kopésa nzelá ya kobóta makelelo emikoká té ya makoki
mísato. Ezalí bóngó makelelo óyo : kolámbisa pé kolámbela.
(63)
nalámbí mbísi.
na-lámb-í ø-mbísi.
P
SV
V SN (makokisi
ekangámá)
N
nalámbí mbísi
Kolámba ezalí likelelo emikoká té ya makoki míbalé óyo endimí likokisi
ekangámá. Sókí molobani asúkí na bolobáká :
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
311
(64)
nalámbí
na-lámb-í
P
SV
V
nalámbí
Mosololani akoluka koyéba míngi :
(65)
olámbí níni?
o-lámb-í níni
2SG-kolámba-PERF1 quoi
P
SV
V SADV
INTERR
olámbí níni
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
312
a) Esálisa -is-
Sókí esúki ya esálisa -is- efándí na sima ya mobímbí ya likelelo, tokozwa
lisakola óyo elandí :
(66)
nalámbísí mbísi
na-lámb-ís-í mbísi
P
SV
V CS
CAUS N
nalámbí -ís- mbísi
Na lisakola óyo, mosololani akokí pé kosénga síkísíkí :
(67)
olámbísí náni mbísi?
o-lámb-ís-í náni mbísi
Likelelo kolámbisa ezalí likelelo óyo ebótámí na sima ya kobakamisa -is-. Ezalí
likelelo emikoká té ya makoki mísato. Elingí koloba, endimaka makokisi míbalé
ekangámá.
(68)
nalámbísí moto ya mosálá mbísi
na-lámb-ís-í moto ya mosálá mbísi
P
SV
V CS
CD 1
SN
CD2
CAUS
SN N
N CONN N
nalámbí -ís- moto ya mosálá mbísi
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
313
Molongó ya makokisi ya bobéndisi etósamaka297
. Elingí koloba, sókí ndakisa,
lisakola ekokísámá té ezalákí :
(69)
nalámbísí moto ya mosálá
na-lámb-ís-í mo-tó ya mosálá
P
SV
V CS
CAUS N
nalámbí -ís- moto ya mosálá
Lisakola (69), na ndéngé na yangó mókó, elakísí natíndí bálámba moto ya
mosálá. Tokokí kokútana na mbúlúlúngano yangó epái ya molobi pó, azalí na pósá ya
kobéta sété na mosáli-likambo óyo etíndámí (moto ya mosálá). azalí kopésa kiló té na
elóko óyo etíndámí kosála (mbísi). Na boye, asálélí mosálelami lokóla likokisi
ekangámá sé mókó. Esengo ezalí pó mosololani akokí komóna níni alingí koloba pé
kokipé mbúlúngano yangó té. Kotía likokisi káka mókó na sima ya likelelo
ebéndísámá na -is- ekotíkela mosololani kopona sókí likokisi yangó ezalí mosálelami
tó esálelami. Na boye, lisakola oyo ekososolama na motíndo óyo :
nalámbísí moto ya mosálá
na-lámb-ís-í mo-tó ya mosálá
P
SV
V CS
(makokisi
ekangámá)
SN
CAUS N
nalámbí -ís- moto ya
mosálá
Lisakola (69), na ezalela na yangó ya ekokísámá té, ekokí kotínda mosololani
ásénga síkísíkí :
297
molongó etósamaka = ordre contraignant
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
314
(70)
olámbísí yé níni?
o-lámb-ís-í yé níni
Likelelo kolámbisa óyo ebótámí ezalí bóngó likelelo emikoká té ya makoki
mísato, elingí koloba, endimaka makokisi míbalé ekangámá. Ekokání bóngó na
lisakola (68) óyo tozwákí libosó
(68)
nalámbísí moto ya mosálá mbísi
na-lámb-ís-í moto ya mosálá mbísi
Kasi sókí tobóngólí molongó ya makokisi, lisakola óyo ekozwama ekozala pé
na tína-maloba ya kobóngwama. Lisakola (71) ekozala :
(71)
nalámbísí mbísi moto ya mosálá
na-lámb-ís-í m-bísi moto ya mosálá
P
SV
V CS
CD 1
SN
CD2
CAUS
N N
CONN N
nalámbí -ís- mbísi moto ya mosálá
Yangó efándísí kondima ezalela ya botósi molongó ya makokisi. Likokisi óyo
elandaka na sima likelelo ezalí mosálelami, nzóka ndé, likokisi óyo eyáka na esíká ya
míbalé, ezalí esálelami. Pó na kokíma bambúlúngano, ekozala malámu, esálisa -is-
élandamaka na makokisi míbalé. Kasi balobi basálelaka bóngó tángo nyónso té. Kasi
pó na mokomi bisákólá ya nzebi, makomi na yé ekozala na póle míngi, sókí akolanda
tolí óyo.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
315
b) Esálela
Bososoli óyo, toútí kosála pó na esálisa -is-, ezalí pé ya sóló pó na esálela. Sókí
mosololani asúkí káka na likokisi mókó, esúki ya bobéndisi -el- ebótaka masakola
míbalé ekesáná :
(72a)
Nalámbélí yó
na-lámb-él-í yó
(72b)
Nalámbélí mbísi
na-lámb-él-í mbísi
Ndéngé mókó pó na esálisa -is- óyo toútí kososola áwa, masakola 7a pé 7b
ekokí kobénda esálela (pó na moto tó kosálela elóko). Kasi mbúlúngano ezalí penzá té
pó, mosololani amóní polélé na lisakola 7a, kosala pó na moto pé na lisakola 7b
kosálela elóko. Masakola ekopúsa mosololani na motúná ya níni. Eyano na motúná
óyo ezalí pé kolakisa botósi molongó óyo esúki -el- eséngaka.
(73a)
nalámbélí yó mbísi
na-lámb-él-í yó m-bísi
(73b)
Nalámbélí mbísi yó
na-lámb-él-í m-bísi yó
Na boye, likelelo kolámbela ezalí likelelo emikoká té ya makoki mísato. Botósi
molongó ya makokisi ekobóta masakola míbalé óyo batína-maloba na yangó ekesáná.
c) Esálama
Esálama ekitisaka makoki ya likelelo ya ebandeli. Likelelo emikoká té ya
makoki míbalé ekobimisa likelelo ebéndísámá emikoká (ya ezalela tó ya esálama).
(74)
mbísi elámbámí
mbísi e-lámb-ám-í
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
316
P
SN SV
N V
mbísi elámbámí
Likelelo kolámbama ezalí likelelo emikoká. Atá ko bóngó, molobi azalaka na
boséngá ya kosíkisa mosáli-likambo ya likambo esálámí ya motíndo ya esálela. Yangó
esálamaka na nzelá ya kobakisa liyamboli na tó epái ya.
(75)
mbísi elámbámí na mamá.
m-bísi e-lámb-ám-í na mamá.
d) Kosálana
Kosálana elongaka (ebóngolaka té) makoki ya likelelo emikoká té ya makoki
míbalé.
(76)
tolámbání bambísi
tó-lámb-án-í ba-mbísi
Wáná, kosálana elakisaka likambo esálámí na ngámbo nyónso míbalé kasi,
elakísí té ke, likambo yangó esálámí pó na litómbá ya bapotani. Likokisi ekangámá ya
esálana ezalí bóngó esálelami. Ndéngé nakolimbola yangó mwá mosíká, na óyo etálí
babobéndisi míbalé elandáná, ezalí esálela elandámá na esálana. Ebimisaka ebéndisi -
el-an- óyo ezalí kolakisa likambo esálámí na ngambo míbalé pó na litómbá ya
bapotani. Wáná, lisakola ekokóma :
(78)
tolámbélání bambísi
tó-lámb-él-án-í ba-m-bísi
Singa mayaka ya masakola mísáto óyo elandí ekokí kososolama boye :
(79)
nasekí mobali na yó, osekí mobali na ngáí,
tosekání mibali
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
317
(79a)
nasekí mobali na yó
na-sek-í mo-bali na yó,
(79b)
osekí mobali na ngáí
o-sek-í mo-bali na ngáí,
(79c)
tosekání mibali
tó-sek-án-í mi-bali
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
318
P
P P P
SV SV SV
V SN V SN V SN
N CONN SIND N CONN SIND N
nasekí mobáli na yó, osekí mobáli na ngáí, tosekání mibáli
P
SV
V SN
N
tosekání mibáli
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
319
Kasi, sókí likokisi ekangámá ya likelelo ya ebandeli (emikoká té ya makoki
míbalé) ezalí bapotani ya likambo esálámí, wáná likelelo ebéndísámá óyo ekobima,
ekozala likelelo emikoká. Elingí koloba, ekobóya likokisi ekangámá.
(80)
nasekí yó, osekí ngáí, tosekání.
Na-sek-í yó, o-sek-í ngáí, tó-sek-án-í.
P
P P P
SV SV SV
V SIND V SIND V
nasekí yó, osekí ngáí, tosekání
P
SV
V
tosekání
8.8.2. BOBÉNDISI YA LIKELELO EMIKOKÁ
Sikóyo, nakososola ezalelo epái wápi likelelo ya ebandeli ezalí likelelo
emikoká.
Kobanda na likelelo emikoká kobima, esálisa -is- tó esálela -el-, ezalí kopésa
nzelá ya kobóta makelelo emikoká té ya makoki míbalé óyo : kobimisa pé kobimela.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
320
(81)
nabimí
na-bim-í
P
SV
V
nabimí
Kobima ezalí likelelo emikoká ya likoki mókí. Ekokí pé kokóma ke likelelo ya
motíndo óyo éndima likokisi ekangámá ya káti.
(82)
nabimí makilá
na-bim-í ma-kilá
P
SV
V SN
N
nabimí makilá
a) Esálisa -is-
Sókí esúki ya esálisa -is- efándí na sima ya mobímbí ya likelelo, tokozwa
lisakola óyo elandí :
(83)
nabimísí basáni
na-bim-ís-í ba-sáni
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
321
P
SV
V CS
CAUS N
nabimí -ís- basáni
Na boye, likelelo ya esálisa -is- óyo ebótámí útá na likelelo ya ekoki ya káti,
ekokí kozala likelelo emikoká té ya makoki míbalé. Ekondima káka makokisi
ekangámá nsómí. Kasi, sókí tozwí yangó lokóla likelelo emikoká ná likokisi ekangámá
ya káti, lokóla na ndakisa (24) :
(84)
nabimísí makilá
na-bim-ís-í ma-kilá
P
SV
V CS
CAUS N
nabimí -ís- makilá
Lisakola óyo ezalí kolakisa ke, esálisa óyo ebimí na bobéndisi ya likelelo
emikoká ekokí kozala likelelo emikoká té ya makoki míbalé sókí mosáli-likambo azalí
kosálisa yé mókó likambo yangó tó pé, mosálelami likambo ayébání té. Na ká óyo ya
súka, mosololani akokí kosénga síkísíkí :
(85)
obimísí náni makilá?
o-bim-ís-í náni makilá
Kasi, esákólá ekokísámá ya likelelo kobimisa ekokí kozala ya makoki mísáto,
lokóla na ndakisa óyo elandí :
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
322
(86)
babimísí moyíbi makilá
ba-bim-ís-í moyíbi makilá
Áwa pé tozalí na botósi molongó ya makokisi ya bobéndisi. Elingí koloba,
likelelo ebéndísámá ezalí na molongó na yangó ya kondimela makokisi ekangámá. Na
boye, ezalí mabé koloba :
(87)
*babimísí makilá moyíbi
ba-bim-ís-í makilá moyíbi
Óyo elingí koloba ke, likokisi ekangámá ya káti efándaka tángo nyónso na sima
ya likokisi ya bobéndisi. Ezalí bóngó pó, na lisakola óyo, mosálelami ezalí ndé libóké-
maloba óyo esálí likokisi ya bobéndisi. Likokisi ya káti ekómí likokisi ekangámá
nsómí ya likelelo esálisa -is-. Tolakísí yangó na nzeté ya bitápi óyo :
P
SV
V CS
SN
CAUS
SN N
N
babimísí -ís- moyíbi makilá
Na boye, likelelo emikoká ná likokisi ya káti, ebótaka likelelo esálisa -is- ya
makoki mísato, nzóka ndé, likelelo emikoká penzápenzá, ebótaka likelelo esálisa -is-
ya makoki míbalé.
b) Esálela
Bososoli óyo, naútí kosála pó na esálisa -is-, ezalí pé ya sóló pó na esálela.
Sókí mosololani asúkí na kosálela likokisi káka mókó, esúki ya bobéndisi -el-
ebótaka likelelo emikoká té ya likoki mókó :
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
323
(88)
abimélí bayékoli
a-bim-él-í ba-yékoli
P
SV
V CS
CAUS N
abimélí -él- bayékoli
Likelelo esálela óyo ebótámí ezalí donc likelelo emikoká té ya makoki míbalé.
Ekondima likokisi ekangámá nsómí káka mókó. Kasi, bososoli ekobóngwama sókí
ozwí yangó bó likelelo emikoká óyo ezalí na likokisi ya káti lokóla na ndakisa (29)
(89)
abimélí ngáí makilá
a-bim-él-í ngáí ma-kilá
P
SV
V CS SN
APPL SIND N
abimí -él- ngáí makilá
Lisakola óyo, ezalí kolakisa ke, ná esúki -el-, likelelo ebéndísámá ya likelelo
emikoká ezalí esálela. Ezalí likelelo emikoká té ya makoki míbalé, epái wápi, mosáli-
likambo azalí kosála likambo yangó pó na mosálelami. Kasi sókí likelelo ya ebandeli
endimí likokisi ekangámá ya káti, likelelo ebéndísámá ezalí likelelo emikoká té ya
makoki mísato. Esálela áwa ezwámí na ndéngé ya kosálela elóko. Na tángo wáná,
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
324
likokisi ekangámá ya káti ekozwama lokóla elóko ya kosálela ézala pó na litómbá tó
pó na libúngá ya mosálelami.
Na boye, na ndéngé ya bomikoki penzápenzá, likelelo kobimela ekokí kozala
likelelo emikoká té ya makoki míbalé. Kasi, na tángo ezwámí lokóla likelelo endimaka
likokisi ekangámá ya káti, ekozala likelelo ya makoki mísato. Wáná, tozalí na botósi
molongó ya makokisi. Mosálelami ezalí bóngó likokisi óyo etíámí na sima ya likelelo,
pé likokisi ya káti ekómí nsómí pé etíámí na sima ya mosálelami.
c) Esálama
Na kotósa penzápenzá ezaleli ya likelelo emikoká, ezalí kopésa nzelá té ya
kozwa motíndo esálama. Atá ko bóngó, ezalí na mwá baká óyo, esúki ya bobéndisi -
am- esálaka lokóla ezalela. Na ndelo ya bososoli óyo tozalí, ezalí pási pó na ngáí
kokoka koloba ke ezalí na ndéngé ya kobongamisa pó na kobóta motíndo ezalela. Ká
ya likelelo kobongama eútá na likelelo kobonga ekokí pé kotálelama lokóla
bosíelumuki ya tína-maloba.
d) Esálana
Sókí tolobí tólandela tína-maloba penzápenzá, makelelo óyo ebótámí na esúki -
an- ekokí kozwama lokóla esangisana koleka kozwa yangó lokóla esálana. Áwa,
esangisana eyókámí lokóla : likambo óyo mókó na mókó na káti ya ngulupa, azalí
kosála bamisúsu ya ngulupa yangó. Ezalí lokóla boyókani óyo ezalí káti na
baíngulupa.
(90)
basíláná
ba-síl-án-á
P
SV
V
basíláná
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
325
8.8.3. MIBÉKO YA BOBÉNDISI ÉNGÉBÉNÉ NA MAKOKI YA LIKELELO YA EBANDELI
Babososoli óyo epésí nzelá ya kokundola mibéko óyo ezalí kolakisa, ndéngé
níni, bomikoki ya likelelo ya ebandeli, ekokí komikótisa na makokí ya bobéndisi ya
mobímbí ya likelelo :
Na mokúsé, makelelo nyónso emikoká té ebótaka makelelo ebéndísámá pó na
bisúki nyónso mínei -is-, -el-, -am-, -an-. Kasi makelelo emikoká, ebótaka
bisálama té.
Ézala bomikoki tó la likoki níni ya likelelo, ebótaka tángo nyónso likelelo
ebéndísámá esálisa -is- pé likelelo ebéndísámá esálela/instrumentatif -el-.
Esálisa -is- tó esálela -el- ematisaka makoki ya likelelo. Pó na óyo etálí mibímbí
ya makelelo ya ebandeli óyo ezalí ya makoki mísato (makokisi míbalé
ekangámá), makelelo ebéndísámá óyo ekozwama ekozala bóngó ya makoki
mínei (makokisi mísáto ekangámá). Atá ko bóngó, pó na kokíma
bambúlúngano, balobi basúkaka káka na kosálela makokisi míbalé ekangámá.
Na boye, na ká ya makoki mísáto ya likelelo ebéndísámá, likokisi ekangámá ya
libosó (óyo efándí mbala-mókó na sima ya likelelo) ezalí mosálelami, elingí
koloba, óyo bazalí kotínda ásála likambo yangó tó óyo bazalí kosála likambo
yangó pó na yé. Likokisi ekangámá ya efándelo ya míbalé, ezalí ya esálelami,
elingí koloba, elóko óyo likambo esálísámí tó esálélámí. Mosálelami ya likelelo
ya ebandeli ekómaka bóngó likokisi ekangámá té na efándelo sóngóló eyébání.
Elandaka liyamboli na tó epái ya.
Sókí likelelo ezalí likelelo emikoká té, elingí koloba, ezalí na boséngá ya
likokisi ekangámá pó ébimisa bonyónso ya likambo. Likelelo yangó ebótaka
likelelo ebéndísámá ya motíndo esálama ná esúki -am- pé likelelo ebéndísámá
ya motíndo esálana ná esúki -an-. Likelelo esálama óyo ezwámí ezalí na
likelelo emikoká. Míngimíngi, balobi basálelaka motíndo ya esálama sókí
esálelami ndé ezalí na tína na esákólá na yé. Sókí ezalí lotómo pó na molobi
ásíkisa mosáli-likambo, na motíndo ya esálama, mosáli-likambo akokóma
likokisi ekangámá té na efándelo sóngóló eyébání. Kasi etongeli óyo ememaka
mbúlúngano míngi epái ya bayóki. Balobi Lingála basálelaka míngi, na ká ya
boséngá boye, motíndo ya esála. Likelelo ya esálana óyo ebótámí ekokí pé
kozala likelelo emikoká té, tó, likelelo emikoká. Ekozala likelelo emikoká té
sókí mókó na mókó ya bapotani azalí kosála likambo sé mókó ezángá kozala na
litómbá tó libúngá ya mopotani mosúsu kasi ezalí pó na litómbá na yé mókó
mókó mosáli-likambo. Ekozala likelelo emikoká, sókí, mókó na mókó ya
bapotani azalí esálelami ya mopotani mosúsu. Na póle, esálana ezalí likelelo
emikoká sókí likokisi ya likelelo ya ebandeli ezalí mopotani pé ezalí likelelo
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
326
emikoká té, sókí likokisi ya likelelo ya ebandeli ezalí elóko óyo mopotani azalí
nkóló na yangó. Sókí tína-maloba ya mobímbí ezalí kopésa nzelá té ke,
bapotani basálana likambo, wáná esúki -an- ekokí kobóngolama lokóla ezalela
(ex: koleka (depasser) * kolekana (ngáí na lekí ngáí na lekí yó, yó olekí ngáí ;
ekokí kosálama té, sókí koleka ezwámí na ndéngé ya kozala libosó ya moto pé
yé álanda yó na sima) kolekana (kokútana pé moto na moto akóbí nzelá na
yé ezángá kotelema).
Sókí likelelo ya ebandeli ezalí likelelo emikoká, elingí koloba, ezalí na boséngá
té, ya likokisi ekangámá pó na kobimisa bonyónso ya likambo. Likelelo
ekokoka kobóta té likelelo ebéndísámá ná esúki ya bobéndisi -am- ya
esálama/ezalela. Likelelo -an- óyo ekobótama ezalí na tína-maloba ya boyókani
óyo elongámí (efándísámí) káti na bapotani. Kasi, ekozala té, likambo óyo
bapotani basálání. Na boye, esálana ya likelelo emikoká ezalí emízaleli likelelo
emikoká. Esúki -an- ekoyókama míngi na motíndo ya esangisana.
Pó na kofándisa kondima ya matéya óyo, nasálélákí bóngó esálisela Excel.
Nakelákí milongó mísáto mibímbí ya makelelo emikoká té, emikoká té ya makoki
míbalé pé emikoká té makoki mísato. Na lisungi ya mosálá CONCATENER
(KOTÚTANISA), nabimísákí makelelo ebéndísámá na -is, -el-, -am-, pé -an-. Yangó
epésí nzelá ya kofándisa polélé mibéko kolandana na ndéngé mobímbí ya likelelo ezalí
na likelelo mókó tó likelelo mosúsu, ekobóta likelelo ebéndísámá ya esúki kingandi tó
té.
Na molongó óyo elandí, tozalí na molongó ya mwá makelelo emikoká. Tomóní
ke, makelelo esálisa -is- pé esálela -el-, emónání na Lingála kasi, na motíndo esálama,
emónání té. Ndéngé mókó, bisálana óyo ebótámí ezalí na baboyókani káti na bapotani
kasi ezalí té makambo óyo bapotani bazalí kosálana.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
327
Likelelo ebéndísámá
té
-is- -el- -am- -an-
kobéba
ko-béb-a
kobébisa
ko-béb-is-a
kobébela
ko-béb-el-a
kobébama
ko-béb-am-a
kobébana
ko-béb-an-a
kobíka
ko-bík-a
kobíkisa
ko-bík-is-a
kobíkela
ko-bík-el-a
kobíkama
ko-bík-am-a
*
kobíkana
ko-bík-an-a
kobima
ko-bim-a
kobimisa
ko-bim-is-a
kobimela
ko-bim-el-a
kobimama
ko-bim-am-a
kobimana
ko-bim-an-a
kofánda
ko-fánd-a
kofándisa
ko-fánd-is-a
kofándela
ko-fánd-el-a
kofándama
ko-fánd-am-a
kofándana1
ko-fánd-an-a
kokémba
ko-kémb-a
kokémbisa
ko-kémb-is-a
kokémbela
ko-kémb-el-a
kokémbama
ko-kémb-am-a
kokémbana
ko-kémb-an-a
kokóla
ko-kól-a
kokólisa
ko-kól-is-a
kokólela
ko-kól-el-a
kokólama
ko-kól-am-a
kokólana
ko-kól-an-a
kokóma
ko-kóm-a
kokómisa
ko-kóm-is-a
kokómela
ko-kóm-el-a
kokómama
ko-kóm-am-a
kokómana1
ko-kóm-an-a
kokónda
ko-kónd-a
kokóndisa
ko-kónd-is-a
kokóndela
ko-kónd-el-a
kokóndama
ko-kónd-am-a
kokóndana
ko-kónd-an-a
kokóta
ko-kót-a
kokótisa
ko-kót-is-a
kokótela
ko-kót-el-a
kokótama
ko-kót-am-a
kokótana
ko-kót-an-a
kokúfa
ko-kúf-a
kokúfisa
ko-kúf-is-a
kokúfela
ko-kúf-el-a
kokúfama
ko-kúf-am-a
kokúfana
ko-kúf-an-a
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
328
Likelelo ebéndísámá
té
-is- -el- -am- -an-
kolímwa
ko-límw-a
kolímwisa
ko-límw-is-a
kolímwela
ko-límw-el-a
kolímwama
ko-límw-am-a
kolímwana
ko-límw-an-a
kopéma
ko-pém-a
kopémisa
ko-pém-is-a
kopémela
ko-pém-el-a
kopémama
ko-pém-am-a
kopémana
ko-pém-an-a
kopola
ko-pol-a
kopolisa
ko-pol-is-a
kopolela
ko-pol-el-a
kopolama
ko-pol-am-a
kopolana
ko-pol-an-a
kopota
ko-pot-a
kopotisa
ko-pot-is-a
kopotela
ko-pot-el-a
kopotama
ko-pot-am-a
kopotana
ko-pot-an-a
kosíla
ko-síl-a
kosílisa
ko-síl-is-a
kosílela
ko-síl-el-a
kosílama
ko-síl-am-a
kosílana
ko-síl-an-a
kotela
ko-tel-a
kotelisa
ko-tel-is-a
kotelela
ko-tel-el-a
kotelama
ko-tel-am-a
kotelana
ko-tel-an-a
koyá
ko-yá
koyeisa
ko-ye-is-a
koyela
ko-y-el-a
koyama
ko-y-am-a
koyána
ko-yá-an-a
ko-yínd-a
koyínda
ko-yínd-is-a
koyíndisa
ko-yínd-el-a
koyíndela
ko-yínd-am-a
koyíndama
ko-yínd-an-a
koyíndana
kozónga
ko-zóng-a
kozóngisa
ko-zóng-is-a
kozóngela
ko-zóng-el-a
kozóngama
ko-zóng-am-a
kozóngana
ko-zóng-an-a
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
329
Na molongó óyo elandí, tozalí na mwá makelelo emikoká té. Tomóní ke, bisúki
nyónso mínei ya bobéndisi ebótaka makelelo ebéndísámá.
likelelo
ebéndísámá té
-is- -el- -am- -an-
kobéta
ko-bét-a
kobétisa
ko-bét-is-a
kobétela
ko-bét-el-a
kobétama
ko-bét-am-a
kobétana
ko-bét-an-a
koboma
ko-bom-a
kobomisa
ko-bom-is-a
kobomela
ko-bom-el-a
kobomama
ko-bom-am-a
kobomana
ko-bom-an-a
kobúka
ko-búk-a
kobúkisa
ko-búk-is-a
kobúkela
ko-búk-el-a
kobúkama
ko-búk-am-a
kobúkana
ko-búk-an-a
(ezalela)
kokáta
ko-kát-a
kokátisa
ko-kát-is-a
kokátela
ko-kát-el-a
kokátama
ko-kát-am-a
kokátana
ko-kát-an-a
kokíma
ko-kím-a
kokímisa
ko-kím-is-a
kokímela
ko-kím-el-a
kokímama
ko-kím-am-a
kokímana
ko-kím-an-a
kolámba
ko-lámb-a
kolámbisa
ko-lámb-is-a
kolámbela
ko-lámb-el-a
kolámbama
ko-lámb-am-
a
kolámbana
ko-lámb-an-
a
kolía
ko-lí-a
kolíisa
ko-lí-is-a
kolíela
ko-lí-el-a
kolíama
ko-lí-am-a
kolíana
ko-lí-an-a
komeka
ko-mek-a
komekisa
ko-mek-is-a
komekela
ko-mek-el-a
komekama
ko-mek-am-a
komekana
ko-mek-an-a
kotóka
ko-tók-a
kotókisa
ko-tók-is-a
kotókela
ko-tók-el-a
kotókama
ko-tók-am-a
kotókana
ko-tók-an-a
koyóka
ko-yók-a
koyókisa
ko-yók-is-a
koyókela
ko-yók-el-a
koyókama
ko-yók-am-a
koyókana
ko-yók-an-a
kozwa
ko-zw-a
kozwisa
ko-zw-is-a
kozwela
ko-zw-el-a
kozwama
ko-zw-am-a
kozwana
ko-zw-an-a
Ezalí na makelelo óyo ekokí kotámbola tángo mókó lokóla likelelo emikoká,
pé, tángo mosúsu lokóla likelelo emikoká té. Tángo likelelo ezalí kosála lokóla likelelo
emikoká, ekolanda mibéko ya bobéndisi ya makelelo emikoká. Tángo likelelo ezalí
kosála lokóla likelelo emikoká té, ekolanda mibéko ya bobéndisi ya makelelo emikoká
té.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
330
Likelelo
ebéndísámá té
-is- -el- -am- -an-
kokíma
ko-kím-a
kokímisa
ko-kím-is-
a
kokímela
ko-kím-el-
a
kokímama
ko-kím-am-a
kokímana
ko-kím-an-a
kolála
ko-lál-a
kolálisa
ko-lál-is-
a
kolálela
ko-lál-el-
a
kolálama
ko-lál-am-a
kolálana
ko-lál-an-a
koleka
ko-lek-a
kolekisa
ko-lek-is-
a
kolekela
ko-lek-el-
a
kolekama
ko-lek-am-a
kolekana
ko-lek-an-a
(ezalela)
8.9. BOSOSOLI YA BAMBÚLÚNGANO ÚTÁ NA BOMIKOKI YA
BOBÉNDISI MÍBALÉ ELANDÁNÁ
Na botáléláká mibéko óyo ebimísámí na mibóko óyo toútí koleka, tokokí
komiyébela ndéngé níni likelelo óyo esí ezalí ya kobéndisama ekokí kondima
kobéndisama ya míbalé. Nakososola babobéndisi elandáná óyo emónanakana Lingála
pé batína-maloba óyo ebimisaka. Elóko tozalí koluka na bosáláká boye ezalí
kokundola banzelá ya kobongamisa bibakami pó bibéngeli ya nzebi. Na makomi óyo
ekolanda, nakosálela elembo -MOB- pó na kolakisa mobímbí ya likelelo ya ebandeli.
8.9.1. BOBÉNDISI YA MÍBALÉ ELANDÁ ko-MOB-is-a
Tokobósana té ke, motíndo ko-MOB-is-a ebimisaka makelelo emikoká té.
(91)
nasálísí menizié kíti.
na-sál-ís-í ø-menizié ø-kíti.
Lokóla tozalí na esúki -is- ya esálisa -is- ezalí likelelo emikoká té, tokokí
koloba ke, makelelo nyónso ya esálisa -is- endimaka bobéndisi ya míbalé -is-, -el-, -
am-, -an-. Likelelo ko-MOB-is-a nyónso, ebótaka : ko-MOB-is-is-a, ko-MOB-is-el-a, ko-
MOB-is-am-a pé ko-MOB-is-an-a.
Tozalí na ebóta-makelelo óyo :
(ko-RAD-a)VTR (ko-RAD-is-a)VTR (ko-RAD-is-is-a)VTR
(ko-RAD-is-el-a)VTR
(ko-RAD-is-am-a)VINTR
(ko-RAD-is-an-a)VTR
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
331
TR: emikoká té
INTR : emikoká
8.9.1.1. KO-MOB-IS-A KO-MOB-IS-IS-A
Nazwí ndakisa óyo epái ya Meeuwis (2010 : 161). Likelelo kokita, ezalí likelelo
emikoká.
(92)
sandúku ekití
ø-sandúku e-kit-í
(93)
nakitísí sandúku
na-kit-ís-í ø-sandúku
(94)
okitísísí ngáí sandúku
o-kit-ís-ís-í ngáí sandúku
Lisakola (94) ekokí kolakisa bandimbola óyo elandí :
a) osálí ke, nákitisa sandúku.
b) Otíndí ngáí nákitisa sandúku pé nakitísí yangó.
c) Osungí ngáí pó na kokitisa sandúku. Ngáí ná yó, tokitísí sandúku kasi ezalákí
mokúmbá na ngáí ya kosála yangó.
Nzeté ya bitápi ya lisakola ekozala na loléngé óyo elandí
P
SV
V CS CS
CAUS SIND CAUS N
okití ís ngáí ís sandúku
Násosola sikóyo ezalela ya bobéndisi elandáná pó na likelelo ya ebandeli emikoká té
ya makoki míbalé. Nazwí ndakisa : kolámba.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
332
(95)
nalámbí madésu
na-lámb-í ma-désu
(96)
nalámbísí madésu
na-lámb-ís-í ma-désu
Lisakola (96) elakísí ke, natíndí bálámba madésu. Nasálí ke bálámba madésu.
(97)
nalámbísísí madésu
na-lámb-ís-ís-í ma-désu
Lisakola (97) ekokí kolakisa ke :
a) Nasálí ke, bálámba madésu
b) Natíndí bálámba madésu
c) Nasungí pó na kolámba madésu
Sókí totálí na bokébi bakokesana ya miké yangó, ézala pó na likelelo emikoká
(lisakola 96), ézala pó na likelelo emikoká té (lisakola 97), tokokí komóna ke, batína-
maloba a) pé b) elakísí káka likambo mókó ke sókí tosálélákí káka esálisa -is- mókó.
Kasi, tína-maloba c) ya kosunga eyéí pó na bobéndisi-míbalé elandáná. Elingí koloba,
sókí tosálélí esálisa -is- káka mókó, likanisi ya kosunga ekozala té. Tokokí komóna
tína-maloba ya bisálisa -is- míbalé, na esálisa -is- epái wápi tobimísákí liyéboli óyo ya
kosunga. Ezalí na likelelo kosálisa óyo, na Lingála, elakísí pé kosunga. Na boye,
nakokí koloba ke, bobéndisi-míbalé elandáná ya -is-, esálelamaka tángo molobi alingí
koloba ke, mosáli-likambo asungí mosálelami pó na kokokisa likambo esálámí ya
likelelo.
(98)
Kabongo atángí fizíki
ø-Kabongo a-táng-í ø-fizíki
(99)
natíndí Kabongo átánga fizíki
na-tínd-í ø-Kabongo á-táng-a ø-fizíki
(100)
Baiddah atángísí Kabongo fizíki
Baiddah a-táng-ís-í ø-Kabongo ø-fizíki
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
333
Likelelo kotángisa ezalí na banzelá míbalé :
(a) Kosála ke moto átánga (ákonté, atánga na mongóngó makási makambo óyo
ekomámí tó ayékola pó áyéba tína ya makambo óyo bakomí)
(b) Kopésa matéya na kelási (na sóló, áwa tozalí na ká ya bosíelumuki ya tína-
maloba).
Na baká nyónso óyo, kotángisa ezalí ya likelelo emikoká té ya makoki mísato
lokóla likelelo esálisa -is- óyo eútí na likelelo emikoká té ya makoki míbalé. Éngébéné
na tína-maloba (a), lisakola óyo, elakísí ke, nasálí ke, Kabongo átánga na mongóngó
makási tó áyékola litéya ya fizíki. Kolandana na (b) lisakola óyo, elakísí ke, natéyí
Kabongo, matéya ya fizíki.
Tótála sikóyo likambo óyo elandí :
(101)
natíndí Baiddah átangisa Kabongo fizíki
na-tínd-í Baiddah á-tang-is-a Kabongo fizíki
Nakokí koloba ke :
(102)
natángísísí Baiddah Kabongo Fizíki
na-táng-ís-ís-í Baiddah Kabongo Fizíki
Tozalí na likelelo ya makoki mínei. Elingí koloba, ekokí koyamba tíí makokisi
mísáto mísáto ekangámá. Kasi lokóla nalimbólákí yangó, na koloba ya mokolo na
mokolo, balobi bakímaka kolandisa makokisi mísáto ekangámá pó, míngimíngi,
ebótaka mbúlúngano pé ekómaka pási pó na mosololani kosímba tína malámu. Na
boye, balobi basálelaka masakola ndéngé ya lisosoli (kokáta na biténi)298
pó na kokíma
mobúlú.
Sókí kotángisa ezalí na ndéngé ya kopésa litéya, molobi akoloba :
(103)
natíndí Baiddah átángísa Kabongo Fizíki
Sókí kotángisa ezalí na ndéngé ya moto áyékola pó áyéba, molobi akoloba :
(104)
natíndí Baiddah átínda Kabongo átánga fizíki
298
ya lisosoli = analytique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
334
Na bokúsé, nakokí koloba ke, bobéndisi-míbalé elandáná ya esálisa -is-
ebimisaka maloba míngi té na Lingála. Ezalí pó na ndelo makási na yangó ya
mbúlúngano pé pó ememaka bokeseni penzá té na esálisa -is- óyo ezalí káka mókó.
Ekokí, atá ko bóngó, kokóma ke, na esákólá, molobi tó mokeli-bibéngeli áluka
kosálela bobéndisi yangó pó kobénga limanyoli kingándi. Ekozala malámu pó na
mokeli-bibéngeli, ábószana té batengú míbalé óyo bobéndisi -is-is- ezalí na yangó.
8.9.1.2. KO-MOB-IS-A KO-MOB-IS-EL-A
Nakososola etongá óyo kobanda na likelelo kokoma. Ezalí likelelo emikoká té.
(105)
nakomí mokandá
na-kom-í mokandá
(106)
nakomísí mokandá
na-kom-ís-í mokandá
Lisakola (106) elingí koloba, natíndí moto ákoma mokandá. Ekokí pé kolakisa,
nasálí ke, moto kingándi ákoma mokandá. Sókí sikóyo, nalingí naloba pé moto
kindandi yangó na esákólá na ngáí, nakoloba :
(107)
nakomísí yó mokandá
na-kom-ís-í yo mokandá
Lisakola (107) elingí koloba, napúsí yó ókoma mokandá. Na boye, esálela -el-
ekokí kobakama esálisa -is-, sókí likambo óyo ezalí kosálama, ekokísámí pó na moto
yangó.
(108)
nakomísélí mamá mokandá
na-kom-ís-él-í mamá mokandá
Lisakola (108) elakísí ke, naséngí tó nasálí ke moto mosúsu ákoma mokandá pó
na mamá. Sókí nalingí kotía kómbó ya moto yangó na esákólá, lisakola ekokóma :
(109)
nakomísélí mamá Bieveni mokandá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
335
na-kom-ís-él-í mamá Bienveni mokandá
Lokóla pó na esálisa -is-, esálela atá kútu ekokí kondima makokisi mísáto
ekangámá, ndelo ya mbúlúngano ezalí penzá makási. Yangó etíndaka balobi kosúka na
makokisi míbalé ekangámá. Mosálelami ya esálela (bobéndisi ya míbalé) ekosálelama
lokóla likokisi ekangámá té, pé ekotíama na sima ya makokisi míbalé ekangámá. Na
yangó, molobi akoloba :
(110)
nakomísélí mamá mokandá epái ya Bieveni
na-kom-ís-él-í mamá mokandá epái ya Bieveni
Babobéndisi -isel- ezalí penzá ya kolamuka na Lingála. Ezalí pó, yangó
ebimisaka tína-maloba na yangó penzá. Mokeli-bibéngeli akokí kosálela etongá óyo,
pó na kobóta makelelo pé bakómbó ya sika. Kasi, akobósánáká té ke, pó esákólá
étíkala póle, ezángá mbúlúngano, malámu kosúka na makokisi ekangámá míbalé.
Likokisi ekangámá ya libosó ezalí mosálelami ya likelelo ya ebandeli pé likokisi
ekangámá ya míbalé ekozala esálelami ya likelelo yangó ya ebandeli. Likokisi ya
bobéndisi -el- ekozala lokóla likokisi ekangámá té na efándelo sóngóló eyébání.
Libosó na yangó, tokozala na liyamboli na tó epái ya.
8.9.1.3. KO-MOB-IS-A KO-MOB-IS-AN-A
(111)
nabétí yó
na-bét-í yó
(112)
nabétísí yó
na-bét-ís-í yó
(113)
obétísí ngáí
o-bét-ís-í ngáí
(114)
tobétísání
tó-bét-ís-í
Likelelo kobétisa ebátélí makoki míbalé ya likelelo kobéta. Ezalí pó,
mosálelami azalí pé esálelami (likokisi ekangámá) ya likelelo ya kobanda. Ezalí
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
336
esálana. Yangó wáná, ezalí na molongó ya makambo ke, esálana ya esálisa -is- ézala
likelelo emikoká.
Kasi, sókí likokisi ya likelelo ya ebandeli ekesáná ná mopotani, lokóla na
ndakisa óyo elandí, tokomóna ke, likelelo ebéndísámá óyo tokozwa ezalí ya motíndo
ya esanganisa; na boye, ekobóta likelelo emikoká té ya makoki míbalé.
(115)
Nabétísí mobáli na yó
na-bét-ís-í mobáli na yó
(116)
obétísí ngáí
o-bét-ís-í mobáli na ngáí
(117)
tobétísání mibáli
tó-bét-ís-í mibáli
Etongá óyo, ezalí ya kolamuka na Lingála. Elakísí, bapotani bazalí kosálana
likambo. Ezalí na tína-maloba ya esálela té pó yangó ezalí kosálama, ekipé té pó na
litómbá tó libúngá ya bapotani. Tokoyékola lisangani ya esálela pé esálana mwá
mosíká.
8.9.1.4. KO-MOB-IS-A KO-MOB-IS-AM-A
(118)
nabétísí yó
na-bét-ís-í yó
Na motíndo ya kosálama lisakola óyo, ekokomama
(119)
obétísámí
o-bét-ís-ám-í
(120)
nabétísí yó epái ya basodá
na-bét-ís-í yó epái ya basodá
Na motíndo ya kosálama lisakola óyo, s'écrira
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
337
(121)
obétísámí epái ya basodá
o-bét-ís-ám-í epái ya basodá
Bobéndisi -is-am- ezalí ya kolamuka na Lingála. Na boye, ebótaka motíndo -
am- ya likelelo esálisa -is-. Yangó wáná ezalí likelelo emikoká. Elakisaka ndéngé
likambo basálísákí likonzi.
8.9.2. BOBÉNDISI YA MÍBALÉ ELANDÁ KO-MOB-EL-A
Lokóla elimbólámákí mwá likoló, makelelo ya etongá ko-MOB-el-a ezalaka na
likoki mókó koleka likelelo ya ebandeli ko-MOB-a. Na boye, makelelo ko-MOB-el-a
ezalaka makelelo emikoká té. Ekokí kolakisa kosála pó na litómbá tó libúngá ya
fulani. Ekokí pé kolakisa kosálela elóko kingándi lokóla elóko ya mosálá.
(122)
nasálélí yó kíti
(123)
nasálélí kíti
(124)
nalámbélí yó madésu
(125)
nalámbélí yó
(126)
nalámbélí nzúngu
Esúki -el- ekokí kolakisa :
a) kosála likambo pó na fuláni (bénéfactif)
b) kosála likambo na esíká ya fuláni (esálela)
c) kosálela un elóko, moto tó likambo lokóla elóko ya mosálá (instrumentatif)
Kolandana na ndéngé likelelo ya -el- ezalaka likelelo emikoká té, tokokí koloba ke,
ebótaka tángo nyónso bobéndisi míbalé elandáná ya mitíndo : ko-MOB-el-is-a, ko-MOB-
el-el-a, ko-MOB-el-am-a pé ko-MOB-el-an-a. etongá ko-MOB-el-is-a ezalí productif ke,
sókí Ko-MOB-el-a ezalí instrumentatif.
(ko-MOB-a)VTR (ko-MOB-el-a)VTR (ko-MOB-el-is-a)V TR
(ko-MOB-el-el-a)V TR
(ko-MOB-el-am-a)V INTR
(ko-MOB-el-an-a)V TR
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
338
8.9.2.1. KO-MOB-EL-A KO-MOB-EL-IS-A
Na Lingála, singa-mayaka -el-is- elobamaka sókí esúki -el- esálelámí lokóla
instumentatif. Yangó ezalí kolanda alimá óyo eútí na tína-maloba ya esúki -is- elandí
esúki -el-.
Ezalí na ndéngé té ya kosála libosó likambo pó na moto mosúsu, na sima
kosálisa likambo yangó na moto mosúsu ya míbaloé. Ndéngé mókó, kosálela elóko bó
elóko ya mosála pó na kokokis mosálá, libosó ya kosálisa yangó na moto mosúsu. Na
boye, ezalí polélé ke, singa-mayaka -el-is- ekokoka kozala té na ndéngé mosúsu,
ekolakisa likambo té na Lingála. Kasi, tokokí pé kokútana ná singa-mayaka -el-is- na
tángo likelelo ya -el-, ezalí bosíelumuki ya tína-maloba. Wáná likelelo yangó
ekoyamba esúki -i- lokóla káka likelelo ya ebandeli.
(127)
*kosepa kosepela kosepelisa
Likelelo kosepela ezalí likelo emikoká. Yangó elongóbání té ná makelelo
ebéndísámá ya etongá ko-MOB-el-a. Likelelo kosepa óyo ebóa, likelelo kosepela
esálelamaka lisúsu té na Lingála.
8.9.2.2. KO-MOB-EL-A KO-MOB-EL-EL-A
(128)
nalámbélí yó madésu
na-lámb-él-í yó madésu
1SG-kolámba-APPL-PERF1 toi lidésu
Lisakola (128) elingí koloba, nalámbí madésu pó yó ólía yangó (bénéfactif).
Ekokí pé kolakisa, nalámbí madésu óyo yó ndé esengélákí ólámba (esálela). Etongami
óyo ekolakisa nalámbí madésu pó na yó pó na yó, na esíká na yó na esíká na yó, pó na
yó na esíká na yó, na esíká na yó pó na yó. Babobókani mínei óyo, ememí sango ya
sika té na óyo esí ezalákí na esúki -el- ya libosó.
(129)
nalámbélí nzúngu
na-lámb-él-í nzúngu
(130)
nalámbélélí nzúngu
na-lámb-él-él-í nzúngu
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
339
Wáná pé, tomóní ke, -el-el- ebótí ebéngeli ya polélé té. Likoló ya ndelo ya
mbúlúngano ya makási, balobi basálelaka etongá óyo míngi té. Yangó pé, na ndelo yya
bobéngeli, ezalí penzá na litómbá míngí té. Yangó epekísí té na mokeli-bibéngeli
kokundola ebéngeli ya etongami óyo, óyo ezalí na tina-maloba ebongí na limanyoli
kingándi.
8.9.2.3. KO-MOB-EL-A KO-MOB-EL-AM-A
Balobi basálelaka etongami óyo sókí esúki -el- esálélámí pó na elóko ya
mosála. Basálélákí likonzi pó na kokokisa likambo yangó.
(132)
nalámbí na nzúngu
(133)
nalámbélí nzúngu
(134)
nzúngu elámbélámí
Lokóla esúki -am- ezalí esúki ya súka, likelelo óyo ebótámí ezalí likelo
emikoká. Motíndo óyo, esálelamaka sókí tolingí kosiémísá elóko óyo basálélí na
molando. Mokeli-bibéngeli akobósana té likambo yangó na mosálá na yé. Nalobí
bóngó pó, likonzi esálelamaka pó na mobímbí ya ebandeli (ko-MOB-a).
8.9.2.4. KO-MOB-EL-A KO-MOB-EL-AN-A
(135)
nalámbí madésu na yó
na-lámb-í madésu na yó
(136)
nalámbélí yó madésu
na-lámb-él-í yó madésu
(137)
olámbí madésu na ngáí
o-lámb-ímadésu na ngáí
(138)
olámbélí ngáí madésu
o-lámb-él-í ngáí madésu
(139)
tolámbélání madésu
tó-lámb-él-án-í madésu
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
340
(140)
nalámbí na nzúngu na yó
na-lámb-í na nzúngu na yó
(141)
nalámbélí nzúngu na yó
na-lámb-él-í nzúngu na yó
(142)
olámbí na nzúngu na ngáí
o-lámb-í na nzúngu na ngáí
(143)
olámbélí nzúngu na ngáí
o-lámb-él-í nzúngu na ngáí
(144)
tolámbélání banzúngu
tó-lámb-él-án-í banzúngu
Ezalí bobéndisi míbalé elandáná ya kolamuka koleka na Lingála. Elakisa ke,
mopotani A asálí likambo pó ya mopotani B, pé mopotani B asálí káka likambo yangó
pó na mopotani A. na boye, ezalí esálela elandámá na esálana. Sókí bapotani bazalí
míngi, wáná tokómí na esangisana.
8.9.3. BOBÉNDISI YA MÍBALÉ ELANDÁ ko-MOB-am-a
Lokóla elimbólámákí mwá likoló, míngimíngi, esúki -am- ebótaka esálama pé
mbala mosúsu ezalela. Bobéndisi óyo ekobóta makelelo emikoká óyo tángo ekondima
babobéndisi misúsu ekotámbola lokóla makelelo emikoká ndéngé ya normal. Yangó
elakísí ke, makelelo óyo esúkaka na -am- endimaka káka, esúki -is- tó -el-.
(145)
kíti esálámí
(146)
madésu elámbámí
(KO-MOB-A)V (KO-MOB-AM-A)V INTR (KO-MOB-AM-IS-A)VTR
(KO-MOB-AM-EL-A)VTR
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
341
8.9.3.1. KO-MOB-AM-A KO-MOB-AM-IS-A
(147)
Kaly abétámísí ndeko na yé epái ya mamá na bangó
Kaly a-bét-ám-ís-í ndeko na yé epái ya mamá na
bangó
Na lisakola (1), likelo ezalí káka likelelo ya esálisa -is-, esúki ya esálama
ememí sango ya sika té. Molobi akosúka káka na koloba
(148)
Kaly abétísí ndeko na yé epái ya mamá na bangó
Kaly a-bét-ís-í ndeko na yé epái ya
mamá na bangó
Atá ko bóngó, esengélí koyéba ke, pó ya boluki síkísíkí, molobi akokí kokóma
na kosálela etongá óyo, pó átí na libosó likambo óyo esálámélí moto. Wáná molobi
akozwa likekelo ya -am- néti likelelo ya ebandeli. Pó na ndakisa koloba ndéngé sukali
elímwaka na mái, lokóla likelelo óyo ezaláká kala na Lingála eyébání lisúsu té,
balakisi ya shimí óyo nazalákí kosolola na bangó, bazalákí koloba : komelamisa sukáli.
(149)
sukáli emelámí na mái
sukáli e-mel-ám-í na mái
(150)
Ponga amelámísí sukáli na mái
Ponga a-mel-ám-ís-í sukáli na mái
Lisakola óyo, ekokí kosúkisama káka na esálisa -is- ya pámba té lokóla na
ndakisa óyo ya libosó.
(151)
Ponga amélísí sukalí na mái
Kosála bóngó ekomema bosóló mosúsu ekesáná ná óyo balakisi bazalákí
kolobela. komela ezalí likelelo emikoká té ya makoki míbalé. Esálisa -is- na yangó
ekozala likelelo ya makoki mísato pé ekosénga likokisi ya míbalé óyo ezalí kosíkisa
ke, sukáli ezalí komela. Molobi akokí pé kozwa mái té lokóla mbele pó na kobwákisa
liyamboli pó na kokóma na makoki mísáto. Wáná lisakola esálisa ekozala :
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
342
(152)
Ponga amélísí sukalí mái
Lisakola óyo, ekokí kotínda kokanisa ke, sukáli ndé ezalí ebelé pé mái ezalí na
moké. Ekozala lokóla kokomisa sukali mwá potopóto na botíáká mwá mái.
Sókí tozóngélí ndakisa ya ebandeli, likambo esálámí ya ebandeli ya kolímwisa
sukáli na mái ebongí na likelelo komelama. Ezalí komela té. Esúki -am- ya esálama
ememí sango ezalí na tína.
Na bosúkisi, nakokí koloba ke, etongá -am-is- ekeséní na esálisa -is- ya pámba,
sókí likonzi ezalí yangó mókó mosáli-likambo ya likambo óyo ebimaka na esálisa -is-.
Lokóla na ndakisa ya sukáli, Ponga ezalí likonzi ya lisakola pé Ponga ndé azalí koála
ke, sukáli "émelama" na mái. Kasi na kozónga, sókí likonzi ya lisakola ezalí mosáli-
likambo té, etongá -am-is- ekokí kokokana na -is-. Ezalí ká ya ndakisa ya libosó, epái
wápi, Kaly ezalí likonzi ya lisakola, kasi, azalí mosáli-likambo té. Elingí koloba, yé té
moto asimbí ndeko na yé pó mamá ábéta.
8.9.3.2. KO-MOB-AM-A KO-MOB-AM-EL-A
(153)
madésu elámbámélí yó
madésu e-lámb-ám-él-í yó
Na esakola ya nzémbo Eclipse ya Ferre Gola (2009), likelelo epésámélí elakísí
óyo bapésí na.
(154a)
pó amour ezá vizá ya kompliké
(154b)
epésámélí moto ya púsu, bapímélí roi
e-pés-ám-él-í moto ya púsu, bapímélí roi
Etongá óyo, ekokí koyókama lokóla óyo esálámí pó na. Na mobimba, nakokí
koloba ke : Likonzi Ko-MOB-am-a pó na. Ezalí etongá ya kolamuka makási
(esálelamaka míngi) na Lingála.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
343
8.9.4. BOBÉNDISI YA MÍBALÉ ELANDÁ ko-MOB-an-a
Makelelo ebéndísámá ya -an-, ekokí kokabolama na bangulupa míbalé :
makelelo emikoká pé makelelo emikoká té. Sókí ezalí likelelo emikoká, ekondima
káka bisúki -is- pé -el-. Sókí ezalí likelelo emikoká té, ekondima mókó ya bisúki mínei
ya bobéndisi : -is- ,-el-, -am-, -an-.
(155)
napésí yó mbóte.
na-pés-í yó ø-mbóte.
(156)
opésí ngáí mbóte.
o-pés-í ngáí ø-mbóte.
(157)
topésání mbóte.
to-pés-án-í ø-mbóte.
Kopésana ezalí likelelo emikoká té.
(158)
bomá ngáí,
ø-bomá ngáí,
(159)
náboma yó,
ná-boma yó,
(160)
tóbomana.
tóbomana.
(Lutumba, 1989, nzémbo «bomá ngáí»)
Kobomana ezalí likelelo emikoká.
KO-RAD-AN-A emikoká :
(KO-RAD-A)VTR (KO-RAD-AN-A)V INTR (KO-RAD-AN-IS-A)V TR
(KO-RAD-AN-EL-A)V TR
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
344
KO-RAD-AN-A emikoká té :
(KO-RAD-A)VTR (KO-RAD-AN-A)VTR (KO-RAD-AN-IS-A)VTR
(KO-RAD-AN-EL-A)VTR
(KO-RAD-AN-AM-A)VINTR
(KO-RAD-AN-AN-A)VTR
8.9.4.1. KO-MOB-AN-A KO-MOB-AN-IS-A
(161)
abétánísí bafana ya Wera ná JB
a-bét-án-ís-í bafana ya Wera ná JB
Etongá óyo, ezalí ya kosála ke á-MOB-an-a. na boye, ezalí esálisa -is- ya esálana
-an-.
8.9.4.2. KO-MOB-AN-A KO-MOB-AN-EL-A
(162)
tolámbánélí madésu
tó-lámb-án-él-í madésu
Etongá óyo, elingí koloba, nalámbí madésu na yó pó na yó. Yó pé, olámbí
madésu na ngáí pó na ngáí. Ezalí esálana -an- ya esálela -el-. Na ndéngé ya tína-aloba,
ekeséní penzá té ná esálela -el- ya esálana -an- óyo tomónákí libosó.
(163)
tolámbélání madésu
tó-lámb-él-án-í madésu
Tótála sikóyo likelelo kobétana na motíndo na yangó ya likelelo emikoká.
Kobétanela ekolakisa néti kobétana ezwámí bó elóko ya mosála. Atá ko bóngó,
tokomóna ke, balobi basálelaka motíndo óyo té pó na elóko ya mosála kasi basálelaka
likokisi ekangámá kasi ná mbele ya esíká. Balobi basálelaka etongá óyo míngi té pó na
kobimisa maloba na Lingála.
(164)
bakéí kobétanela na stade.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
345
Na níni, etongá ko-MOB-an-el-a pé ko-MOB-el-an-a ekeséní? Tokososola yangó
na ndakisa óyo.
(165)
(165)
nabétí mbonda na yó
(166)
obétí mbonda na ngáí
(167)
tobétání bambonda
(168)
nabétélí yó mbonda
(169)
obétélí ngáí mbonda
(170)
tobétélání bambonda
(171)
tobétánélí bambonda
Bokeseni ezalí wápi káti na lisakola (170) pé (171)?
Etongá (170) elakísí nabétí mbonda pó na yó, yó pé, obétí mbonda pó na ngáí.
Na lisakola (170), tozalí na susí té ya koyéba sókí mbonda yangó ezalí ya náni. Yangó
wáná, esúki -el- efándaka mbala-mókó na sima ya mobímbí ya ebandeli, pó na
kolakisa likanisi ya libosó ezalí kobétela mbonda. Esúki -an- eyáka na sima ya pó
kosálela yangó ezalí ya ngáí nabétí yó pé obéti.
Etongá (171) elingí koloba, nabétí mbonda pó na yó, yó pé, obétí mbonda pó na
ngáí. Na lisakola (171), molobi azalí kokipé sókí mbonda ezalí ya náni. Yangó wáná
esúki -an- ezalí libosó ya esúki -el-. Yangó ezalí kolakisa ke, kobétana bambonda
ezalí likambo óyo esálámí libosó. Nzóka ndé , esúki -el- eyáka kobéndisa likelelo
kobétana pó ezalí kolakisa ke, kobétana bambonda yangó ezalí pó na bolámu ya
bapotani nyónso míbalé.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
346
8.9.4.3. KO-MOB-AN-A KO-MOB-AN-AM-A
Sókí likelelo ko-MOB-an-a ezalí likelelo emikoká, bobéndisi míbalé elandáná
óyo ebótámí ná esúki -am- ekokí kolakisa káka ezalela tó ekokí kobóta likelelo ezángá
nzelá na Lingála. Lisakola (177) ya molongó óyo elandí, ememí bísó na ezalelo yangó.
(172)
nabétí yó
(173)
obétí ngáí
(174)tobétání
(175)nabétámí na yó
(176)obétámí na ngáí
(177)tobétánámí
Lisakola (177) ezalí káka esálana tó esangisana. Ndimbola mókó ekolongwa té,
sókí molobi alobí na yé káka
(177b)
tobétání
Sókí likokisi ya lisakoli ezalí mopotani (mosálelami) ya likambo esálámí té :
(178)nabétí mbonda na yó
(179)obétí mbonda na ngáí
(180)bambonda ebétánámí
Etongá ya lisakoli (180) ezalí kolakisa ke, atá batángí bapotani té, likambo óyo
bazalí kosálana yangó mókó ndé etíámí libosó. Yangó wáná basálélí esálama -am- na
súka. Bambonda ebétánámí elingí koloba boye : Mbonda na yó ebétámí. Ngáí moto
nabétí yangó. Mbonda na ngáí ebétámí. Yó moto obétí yangó. Etongá ko-MOB-an-am-a
ekokí kobandelama kokomama (Likonzi fulani ya sóngóló e-MOB-ám-í. Likonzi fulani
ya pakala moto e-MOB-í yangó ; (Likonzi fulani ya pakala e-MOB-ám-í. Likonzi fulani
ya sóngóló moto e-MOB-í yangó).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
347
Esúki -an- ebakamaka mbala-mókó na sima ya mobímbí ya likelelo ya ebandeli
pó, likambo ezalí ndé kosálana kobétana bambonda, nzóka ndé, esúki -am- óyo ezalí
kolakisa ke, likambo ezalí kosálamela bambonda (motíndo ya esálama).
8.9.4.4. KO-MOB-AN-A KO-MOB-AN-AN-A
Likanisi ya ya esálana tó ya esangisana ezalí kopésa nzelá té ya kobóta likelelo
ya bisúki -an-an-. Kosálana ya míbalé ekomema kokesana ya miké atá mókó té na
tína-maloba ya likambo óyo ezalákí kosálana na ebandeli.
(181)
tolámbání madésu
(182)
*tolámbánání madésu
8.10. BOSÚKISI
Na mokabo óyo, natándí na bozindó babobéndisi ya makelelo pó na bokeli
makelelo ya sika. Natálélákí babobéndisi ya likelelo, óyo ezalí kopésa nzelá ya kobóta
ya makelelo ya sika na lisungi ya bibéndisi mínei elamúká (-is-, -el-, -am-, -an-).
Bisúki yangó eyíngisamaka káti na mobímbí pé súka ya likelelo. Na botáláká na
bokébi, tokomóna éte, makoki ya mobímbí ezalí kosála éte, bobéndisi ya mibalé
elandáná ekokí kosálelama míngi, mwá míngi, tó pé, ekokí kopekisama.
Mokabo óyo ememí mái ya sika na koyéba ndéngé ya balobi-Lingála basálelaka
esálameli óyo (bobéndisi), ézala na koloba na bangó ya mokolo na mokolo, ézala na
bisákólá elámbámá. Bososoli na bokéngi ya batína-maloba pé ya bomikoki ezalí
kolakisa póna níni, babobéndisi míbalé elandáná óyo ekútanamaka míngi ezalí baóyo :
-isis-, -isel-, isam-, -isan-, -elel-, -elam-, elan-, -anis-, anel-, -anam-, -amis- et -amel-.
Bambúlúngano ya etongá ekokí kotálelama na bozwani bisíká káti na babobéndisi
míbalé, na ndéngé óyo : -isam- pé -amis- ; -isan- pé -anis- ; -elam- pé -amel- ; -elan-
pé -anel-.
Boyékoli óyo elakísí pé éte, kobakisa ozalí kobakisa bibéndisi -is- tó -el-,
makoki ya likelelo pé ezalí komata. Komata makoki ya likelelo ezalí komata,
mbúlúngano pé ya etongá ya libóké-likelelo ezalí komata. Pó esákólá ézala polélé,
balobi-Lingála basúkaka káka na makokisi míbalé ekangámá ata ko likelelo
ebéndísámá óyo ebótámí, ezalí na makoki ya kondima makokisi ebelé.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
348
Na ebandeli ya mokabo óyo, nalobélákí mwá ndámbo bobéndisi útá na
bibéndisi elálá (-ol-, -uk-, -ik-, -al-, {a,e,i,o,u}t, {a,e,i,o,u}ng-). Nakótákí na bozindó na
yangó té. Kasi, yangó pé ezalí eziba monéne pó na kopepa bibéngeli ya nzebi.
Ekosénga na mokeli-bibéngeli ákipé bizwelami299
nyónso óyo na tángo ya
kokela bibéngeli, tó pé, ya kotonga bisákólá.
299
ezwelami = considération
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
349
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
350
ETÉNI 4
BOKELI BIBÉNGELI NA LINGÁLA PÉ
BOSÁLELI YANGÓ NA MATÉYA YA SHIMÍ
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
351
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
352
NZELÁ YA KOSÁLELA
Na eténi óyo, nalandélí na bozindó baboyókani óyo ekokí kozala káti na etongameli pé
tína-maloba óyo bibakami ekokí komemela bibéngeli óyo ebótámí na bobéndisi (biútá-
likelelo) pé na botóngi. Na sima ya kotanda ndéngé ya kosálela etongameli pó na kobótamisa
bibéngeli ya sika, nakososola ndéngé ya kosálela etáleli óyo pó na bokeli bibéngeli ya nzebi.
Na sóló, pó na kokóma na bizwami óyo nakolimbola na eténi óyo, nasálákí mosálá
yangó na ndéngé na bíkende-bízónga. Elingí koloba, tángo nazalákí kososola batína-maloba
óyo bibakami ezalákí kobóta, nazalákí mbala-mókó komeka yangó na bokomáká boyékoli
óyo pé na bokomáká búku ya shimí pó na bayékoli ya kelási ya mísáto ya katikáti. Na ndéngé
wáná, nazalákí kokéngela pó na kotála sókí bibéngeli yangó ezalákí kolanda molongó ya
makanisi pé ya masakola na ndéngé elongóbání. Nazalákí, tángo na tángo, kozóngela bososoli
etongameli pé tína-maloba pó na kobongisa mayéboli óyo nazalákí kotongela bobókani ya
bibakami. Na bíkende, nazalákí kokela bibéngeli úta na mibímbí ya makelelo ya Lingála pé
nazalákí kozónga kotála sókí ezalákí koloba likambo na Lingála. Nazalákí pé kotála sókí
ebéngeli yangó ekokákí kokóma ebéngeli ya liyébi kingándi ya nzebi. Na bízónga, nazalákí
kokoma na Lingála, na bosáléláká bobéndisi, botongi pé botiei na loláká ya Lingála.
Bibéngeli pé makomi ya shimí óyo ezalákí kobima, nazalákí kolakisa yangó epái ya balakisi
ya shimí ya bitéyelo ya Kinshasa, ézala na nzelá ya kobimisa bangó maloba, ézala na nzelá ya
bitúno tó pé ya masoló. Na boye, na bíkende-bízónga, nazalákí kokéngela sókí bibéngeli óyo
ezalákí kokelama, tó pé, batína-maloba óyo ezalákí kobótáma pó na bibakami, ezalákí na
molongó. Namipímélákí kokela bibéngeli na nzelá ya bodéfi. Bibéngeli ya nzebi tó ya
monoko ya bato nyónso óyo etíkálí na Français elakísí ke, tíí na mói ya leló, nánu nazwí
ebéngeli elongóbání té na Lingála. Wáná, na makomi óyo ekobima na nkoma enyéfúká300
.
Atá ko mosálá yangó esálámákí na mobimba na yangó nzelá mókó, pó na susí ya
etángiseli, nakolimbola yangó na mikabo ekabwáná. Molongó ya mikabo elakísí té ke,
esálámákí na molongó wáná. Na mokabo óyo elandí, nakolobela boyókani káti na etongameli
ya bibakami pé tína-maloba óyo ebótámí na nzelá ya kobókánisa301
bibakami yangó (ebandi-
ebéndisi-súka). Ekozala penzá pó na óyo etálí makelelo ebéndísámá pé biútá-likelelo.
300
enyéfúká = italique, oblique 301
kobókanisa = combiner
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
353
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
354
MOKABO 9
MAYÉBOLI YA BOBÉNDISI PÓ NA BITONGÁ
EBÉNDÍSÁMÁ
9.1. NKÓTÉLÁ
Baboyékoli ebelé esí elandélá boyókani óyo ezalaka káti na bakelási ya bakómbó,
elingí koloba, bilakisa bakelási pé tína-maloba óyo ememelaka biútá-likelelo. Na óyo etálí
minoko ya Afrika, tokokí kotánga (Mufwene 1987, Idiatov 1999, Jousse 2002, Schadberg
2006, Katamba 2006, Phindane 2008, Ferrari-Bridgers 2009, Payne & Olsen 2009, Nabirye &
De Schryver 2010, Mletshe 2010). Baboyékoli míngi óyo elandelákí koluka kokundola
boyókani káti na batína-maloba óyo bibandi ememaka, batína-maloba óyo basúka ememaka,
ekútanaka na mikakatano pó na kobimisa mobéko na ndéngé ya mobimba(Richardson 1967,
Contini-Morava 1996, Demuth 2000, Dingemanse 2006). Kokakatana yangó ekokí
komónisama na maloba ya Katamba (2006 : 114-119) tángo asúkí na bolobáká ke,
these attempts to make sense of the semantic
principles behind the allocation of nouns to various
noun classes are to be welcomed. They clarified some
of the issues though real problems still remain
unresolved.
Pó kopumbuka mokakatano óyo, ekopusa malámu kokóndisa bilanga ya bakómbó.
Baboyékoli ebelé etálélá, ndakisa, bakómbó biútá-likelelo pó na koluka kokundola batína-
maloba óyo ebimaka útá na bibakami (Edema 2008, Phindane 2008, Payne & Olsen 2009,
Nabirye & De Schryver 2010, Mletshe 2010, Hlungwani 2012). Kokóndisa bilanga ya
bakómbó káka na biútá-likelelo epésí nzelá ya komóna ke, bibakami yangó, ebakamisamaka
bibakámísélá té ndéngé Richardson (1967) akokákí koloba.
Na mosálá óyo, nalandí pé esáleli ya Kabuta pó na óyo etálí monoko ya ciluba
(Kabuta 2008: 345-363). Esaleli yangó ezalí ya koluka koyéba nánu babobakamisi nyónso
óyo esí emónáná na lisangá-maloba ya monoko yangó.
Nabandákí na kosangisa bitongá ya bibéngi pé batína-maloba óyo bakomi misúsu
libosó esí bakundólákí (De Boeck 1918, Rubben 1928, Guthrie 1951, De Boeck L.B. 1952,
ANC 1967, Bwantsa 1970, Ndinga Oba 1971, Dzokanga 1979, Muwoko 1983, Adoua 1984,
Van Everbroeck 1985, Dzokanga 2001, Kawata 2003 & 2004, Motingea 2006, Edema 2008).
Bakomi yangó basálélákí míngi lokótá ya Lingála lya Makanza. Na boyékoli óyo, nazalí
kosálela lokótá ya Lingála ya Kinshasa. Kasi, ndéngé nalimbólákí yangó na mokabo ya
mínei, na ndelo ya bibéngi, ezalí penzá na babokeseni míngi té káti na Mangála óyo míbalé.
Atá ko bóngó, tángo nyónso óyo Lingála ya Kinshasa esálélí etongá ekesáná na etongá ya
Lingála lya Makanza, nazwákí káka etongá ya Lingála ya Kinshasa. Ndakisa, na Lingála lya
Makanza, basálelaka etongá E-MOB-EL-E pó na koloba elóko ya mosálá óyo BA-MOB-EL-AKA.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
355
Nzoka ndé, etongá E-MOB-EL-I, basálelaka yangó pó na koloba ndéngé ya KO-MOB-A. Kasi, na
Lingála ya Kinshasa, basálelaka etongá E-MOB-EL-I pó na bandimbola nyónso míbalé, ézala pó
na elóko ya mosálá óyo BA-MOB-EL-AKA, ézala pó na ndéngé ya KO-MOB-A.
Kisika ya boyékoli óyo ezalí na ndéngé ya kokundola liyéboli ya libókani mókó mókó
ya bibakami (ebandi ya kómbó-esúki ya bobéndisi-suka) óyo emónáná na Lingála. Na sima
nasálí ke nákoma yangó néti lisakola na ndéngé ya mobimba pó, liloba nyónso óyo ekozala na
etongá yangó, emizalela libélá na liyéboli na yangó óyo ezalí koloba sókí liloba yangó ezalí
níni. Yangó ndé nabéngí liyéboli ya bobéndisi (définition dérivationnelle). Etáleli ya bibéngi
ndé elandélámí na boyékoli óyo.
Na súka ya boyékoli óyo ya kobongamisa, nabimísí etanda óyo nabéngí ebóta
bibéngeli. Na etanda yangó, mokeli-bibéngeli, mokeli babagó, mobóngoli tó mokomi babúku
ya nzebi akokí kokótisa mobímbí óyo azalí na boséngá na yangó pé ekobimisela yé na mbala-
mókó, makelelo pé biútá-likelelo nyónso óyo ezalí na tína-maloba na Lingála pé ezalí na
liyéboli ya kobanda óyo ekosunga yé na mosálá na yé. Na sima, akokoka kolandela pó na
kosíkisa liyéboli ya mókó na mókó ya bibéngeli yangó éngébéné na limanyoli óyo azalí
kolukela kómbó. Akokí pé kobanda na liyéboli sóngóló pé kozwa eútá-likelelo elongóbání.
Akokí pé lisúsu kobanda eútá-likelelo napé kozwa liyéboli ya ebandeli. Ezalí bóngó elóko ya
mosálá na bokeli bibéngeli pé bokeli mayéboli.
Sima na yangó, kobótamisa bibéngeli ya sika éngébéné na bobakamisi yangó pé
kokéngela ke bibéngeli yangó ézala na nzelá. Sima na yangó, kotía yangó na mésá pó balobi
misúsu bátála pé bándima tó bábóya yangó.
Mosálá óyo, ezalí yangó mókó, esáleli (elóko ya mosálá). Nakanísákí yangó mobimba
na Lingála. Áwa, nazóngélí káka na mokúsé ndéngé nasálákí. Na libakami, natíé mosálá
yangó na mobimba na yangó.
9.2. ESÁLELI PÓ NA KOTÍMBELA BITONGÁ YA BIBÉNGI NA KÁTI YA
LISANGÁ-MALOBA
Na mokabo ya mísáto, nalimbólákí lisangá-maloba pé nzelá ya kolanda pó na kobenda
bitongá ya bibengi na káti na yangó. Nasálélákí esálisela Unitex.
9.2.1. BILAKISA LOLÉNGÉ NA NDÉNGÉ YA LENGWISITÍKI
Nalandélákí bamasangá-maloba ya miké na Unitex pó na kotála na bokébi
bambaleyáka ya etongá na etongá. Pó na yangó, natálákí molongó ya batoken óyo Unitex
ezalákí kobimisela ngáí.
Nasálélákí bilakisa-etongameli na Lingála pó na kobénda bitongá ya bibéngi yangó.
Bilakisa-etongameli ekwabwámí na biténi míbalé :
a) Bilakisa-etongameli ya makelelo : ezalí bóngó bibandi ya makelelo (na-, o-, a-, to-,
bo-, ba-, e-), bibéndisi elamúká (-is-, -el-, -am-, -an-), bibéndisi elálá (-ol-, -uk-, -ik-, -al-, -
{a,e,i,o,u}t-, -{a,e,i,o,u}ng- pé babibéndisi elandáná.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
356
b) a) Bilakisa-etongameli ya bakómbó : Ezalí libókani káti na bibandi (mo-, ba-, mo-
, mi-, li-, ma-, e-, bi-, ki-, bo-, lo-, ko-, m/n-, Ø- ) pé basúka (-a, -e, -i, -o, -u).
9.2.2. ETANDA YA BANDAKISA EMÓNÁNÁ NA LINGÁLA
Etanda óyo elandí ezalí kolakisa bandakisa ya mabókani óyo ebéndámí útá na
bilakisa-etongameli ya bakómbó.
Etanda 9.1. Ndakisa ya combinaisons attestées ebandi-mobímbí-súka
Ebandi Esúki Ndakisa
mo-ba a moboma, mobonda, mokila
á mobólá
i mosáli, mobóti, moyíbi, mokúmbi, mokonzi
o mobondo
ó mokóló
ú mobolú
mo-mi a mobonga, mokába, mokeka, mukomprena, mokíma, molóna
á mosálá, mokúmbá, mokangá, molúká, molángwá, motúná, miloná
i motoki, mokókóli, mileki,
o motámbo, mopiko, mobéko, mobembano, mobémbo, mobéndano,
mobéngo, mobóko, mokakatano, mokako, mokango, mokáno,
mokáto, moláto, moleko, molelo, moliako, molíngo, mombóto,
momeko, momeseno, monano, mitelengano
ó molongó
é moléndé, motúté
u moboku
li-ma a libála, libandela, libéba, libenisa, libula, likita, likwánza, liloba,
lilónga, lisakola, lisékwa, litéya, lípapola, masúba, makútana,
makwéla, malúli, matákanelo, matúmoli, mayébi,
á libélá, libótá, likulá, lisangá, litombá, liwá, liwáká, libúngá, litangá
i libakami, libáki, libakisi, libákoli, libandeli, libandami, libandisi,
libángi, libátelami, libátelani, libáteli, likéngeli, libátelisi, libébi,
libéleli, libélemi, libéndani, libéndi, libéngami, libéngani, libengani,
libéti, libíki, libondeli, libongisi, libóngoli, likakoli, likámwisi,
likonzi, lipámboli, liseki, litúmoli, liyébisi, litátoli, litángi
o likabo, likambo, lisano
ó lisoló
ú litútú
e-bi a bibambábamba, bilandálanda, eboma, eboma-mabála, ebuka, edenda,
bikálíngá, ekangabásí, ekangola, likelelo, bikelákela, ekita, esopa,
bilobáloba, elónga, epanza-makita, epasola, etanda, etula, eyamba,
bípola, bisánza,
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
357
á elaká, elikyá, etímá, etíndá, etongá, esákólá
i ebákeli, ebakiseli, ebáleli, ebongiseli, ebúki, egugi, ekákoli,
ekakweli, ekakwelisi, ekakwani, ekálingeli, ekámoleli, ekáti,
ekeseni, ekomeli, elobeli, epakolami, esálami, esáleli, esáli, esálisi,
ezaleli
o ebambo, ebámbólá, ebandeli, ebómbelo, etéyelo, elíelo, ekango,
ekelámo, ekéngelo, elálo, elámbo, eleko, emeko, esálelo, etálo,
etando, etélemo, eyano,
é etíké
lo-ma/ba a loningisa
o lolómbo, lobánzo, lobíko, losámbo, lokendo, lomeko, longindo,
losáko, losílo, lotángo, loyino,
u lokúmu, lofúndu
bo-ba á boséngá, bobólá
i bobáli, bosáli, bokei, bozóngi, bosengi, botosi, bozeli, botálani
o bolingo, bopéto, bosémbo,
m /n-ba a Ndakisa, ndimbola, ndingisa, nkóla,
á mbóngá, mbébá, mbélá, mbóngwáná, mbótámá, mbótélá, mbwákélá,
ndaká, nkomá, nkótélá, nkótísá, nsákólá, nsékwá, ntelá, ntómbwámá,
mpámélá
i ndoki, nzebi,
í mbóndí,
o ndóbo, ndóto, mbóto, mbúlúngano, mpíko
ó nkóló
Ø-ba a sanóla, súka, fungóla, mpasúla, kangáma, bíma, bukábuka, sangána,
sumbéla, fúlafúla, péma, ngala, tonga, talatála
á kangamá, álingá, bandá, kébá, túbélá
ó pyólóló, potopóto,
e ngenge
u púsu
ki-bi a kisanóla, kitalatála
Natálí na bokébi, pó na kobimisa maloba na nzelá ya bobéndisi pé botongi, nzelá níni
bato ya mangála basálelaka míngi ? Na makomi óyo, -MOB- ekobanda kolakisa mobímbí.
Nakokí kokabola mabókani óyo na mabóké mínei óyo :
a) Mabókani ebimisaka bibéngeli pó na makelelo nyónso
b) Mabókani ebimisá bibéngeli míngi
c) Mabókani ebimisaka bibéngeli míngi té
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
358
9.2.3. KOTONGA MAYÉBOLI
Na lisungi ya bilakisa-etongameli, nakokákí bóngó kobénda maloba óyo elongóbání
na etongá na etongá ya bibéngi. Kolongwa na mayéboli yangó, nakokákí bóngó kotonga
mayéboli ya bomobimba pó na etongá mókó mókó. Napésí áwa bondeko óyo ezalí káti na
etongá pé lisakola óyo ezalí kolimbola liloba óyo ekelámí. Nabandélí kokoma liyéboli yangó
na bosálelaka maloba ya kinyónso óyo balobi-Lingála basálelaka pó na koyébola likambo.
Efándísámí na maloba mísáto óyo : moto, elóko pé likambo. Mobímbí elakísámí na singa ya
bankmá -MOB-. Mayéboli yangó etíámí na bitanda míbalé, mókó pó na makelelo, mosúsu pó
na bakómbó biútá-likelelo. Nabéngí yangó, ebóta-bibéngeli.
Mosálá óyo epésí ngáí nzelá ya kotálela na ndéngé kosálela na molongó mosálá ya
bobéngeli pé bobagoli. Na mibóko míbalé óyo ekolanda, nakomólí mosálá na ngáí ya kokoma
mayéboli ya bobéndisi. Na mobóko 9.3., nalimbólí mosálá ya makelelo ebéndísámá. Na
mobóko 9.4. pé 9.5., nalimbólí mosálá ya bakómbó biútá-likelelo. Nasúkísí yangó na mobóko
9.6. pó na bakómbó biútá-kómbó.
9.3. NDÉNGÉ YA KOBÓTAMISA MAKELELO EBÉNDÍSÁMÁ PÉ MAYÉBOLI
NA YANGÓ YA BOBÉNDISI
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
359
Etanda 9.2. Mayéboli ya bobéndisi ya bibéndisi ya makelelo
esúki ya
bobéndisi
Liyéboli ya bobéndisi
emikoká Emikoká té
-mi- ko-RAD-a yó mókó
-is- kosála ke moto á-RAD-a; kosála
ke elóko é-RAD-a
kosála ke moto á-RAD-a likambo, elóko
tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-a
likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-
RAD-a moto tó elóko sóngóló likambo.
-el- ko-RAD-a na esíká ya moto ; ko-
RAD-a pó na moto ; kosálela
likambo, elóko tó moto pó na ko-
RAD-a
ko-RAD-a likambo, elóko tó moto na
esíká ya moto ; ko-RAD-a likambo, elóko
tó moto pó na moto ; kosálela likambo,
elóko tó moto pó na ko-RAD-a
-am- kozala ya ko-RAD-a ba-RAD-í elóko, likambo tó moto ; elóko,
likambo tó moto e-RAD-ám-í
-an- A a-RAD-í pó na B ; B a-RAD-í pó
na A ; A ná B ba-RAD-ání
A a-RAD-í B ; B a-RAD-í A ; A ná B ba-
RAD-án-í (transitif)
A a-RAD-í elóko, likambo tó moto ya B ;
B a-RAD-í elóko, likambo tó moto ya A ;
A ná B ba-RAD-án-í elóko, likambo tó
moto (transitif)
A a-RAD-í B elóko, likambo tó moto ; B
a-RAD-í A elóko, likambo tó moto ; A ná
B ba-RAD-án-í elóko, likambo tó moto
(bitransitif)
-ol- kolongola óyo ba-RAD-ákí;
kobóngola óyo ba-RAD-ákí ; ko-
RAD-a na libándá, ko-RAD-a
koleka ndelo
kolongola óyo ba-RAD-ák-í ; kobóngola
óyo ba-RAD-ák-í ; ko-RAD-a na libándá,
ko-RAD-a koleka ndelo
-uk- komilongola na óyo ba-RAD-ákí;
komibóngola na óyo ba-RAD-ákí;
komi-RAD-a na libándá, komi-
RAD-a na koleka ndelo
komilongola na óyo ba-RAD-ák-í ;
komibóngola na óyo ba-RAD-ák-í ; ko-mi-
RAD-a na libándá, komi-RAD-a na koleka
ndelo
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
360
Kolandana na óyo eútí kolobama áwa, namanyólákí etanda óyo nabéngákí : ebóta-
makelelo-ebéndísámá. Ezalí kosangisa bitongá nyónso emónanaka na Lingála pé, mayéboli na
yangó ya bobéndisi pó na etongá mókó mókó.
Ndéngé níni nakotonga masakola óyo ekoyébola bitongá yangó ? (elingí koloba,
masakola óyo ekoloba sókí, bitongá yangó ezalí níni ?) Nakobanda na mobímbí ya likelelo ya
kobanda té, kasi, nakobanda na mobímbí ya ndelo óyo ezalí mbala-mókó na sé na yangó.
Ndakisa, tózwa likelelo kokomisama. Na esíká nálimbola yangó útá na likelelo kokoma,
nakolimbola yangó útá na likelelo kokomisa. Nakosála bóngó pó na kobóya mbúlúngano. Pó
na makelelo ebéndísámá té, nalobí té sókí ezalí níni. Ezalí pé na makelelo ebéndísámá óyo
makelelo ebimísá yangó, esálelamaka lisúsu té na lingála. Nakeí kokundola ndimbola na
yangó útá na bandimbola ya makelelo ebéndísámá. Ndakisa, pó na koloba sókí likelelo
kosanga ezalí níni, nayékólí ndimbola ya makelelo kosangisa, kosangela pé kosangana.
Yangó ekosunga moyékoli-bobéngi tó mobagoli na mosálá na yé.
Na ebakisami 3, nalakísí etanda ya mobimba (Ebóta makelelo) epái wápi nasangísí
mayéboli ya babobéndisi. -MOB- ekolakisa mobímbí ya likelelo ya ebandeli.
Áwa nalakísí mwá eténi ya etanda yangó pó na kozwa likanisi ya mosálá yangó.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
361
verbe dérivé structure intransitif transitif
ko-RAD-a ko-RAD-a
ko-RAD-isa ko-RAD-is-a kosála ke moto á-RAD-a likambo, elóko tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-a
likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-a moto tó elóko sóngóló
likambo.
ko-RAD-ela ko-RAD-el-a ko-RAD-a likambo, elóko tó moto na esíká ya moto ; ko-RAD-a likambo,
elóko tó moto pó na moto ; kosálela likambo, elóko tó moto pó na ko-RAD-
a
ko-RAD-ana ko-RAD-an-a A a-RAD-í pó na B ; B a-RAD-í
pó na A; A ná B ba-RAD-án-í
A a-RAD-í B ; B a-RAD-í A; A ná B ba-RAD-án-í (transitif) /
A a-RAD-í elóko, likambo tó moto ya B; B a-RAD-í elóko, likambo tó moto
ya A; A ná B ba-RAD-án-í elóko, likambo tó moto (transitif)/
A a-RAD-í B elóko, likambo tó moto; B a-RAD-í A elóko, likambo tó moto;
A ná B ba-RAD-án-í elóko, likambo tó moto (bitransitif)
verbe déri-vé structure intransitif transitif
ko-RAD-ama ko-RAD-am-a Kozala ya ko-RAD-a
ba-RAD-í elóko, likambo tó moto. elóko, likambo tó moto e-RAD-ám-í
ko-RAD-ola ko-RAD-ol-a kolongola óyo ba-RAD-ákí ; kobóngola óyo ba-RAD-ákí ; ko-RAD-a na
libándá, ko-RAD-a koleka ndelo
ko-RAD-uka ko-RAD-uk-a komilongola na óyo ba-RAD-
ákí ; Komibóngola na óyo ba-
RAD-ákí ; komi-RAD-a na
libándá, komi-RAD-a na koleka
ndelo
komilongola na óyo ba-RAD-ákí ; Komibóngola na óyo ba-RAD-ákí ; komi-
RAD-a na libándá, komi-RAD-a na koleka ndelo
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
362
Ebóta-makelelo óyo esungákí ngáí pó na kobimisa makelelo óyo ekokí kondimama.
Nasálélí bóngó mibímbí ya makelelo emikoká pé makelelo emikoká té. Káti na makelelo
yangó, ezalí pé na makelelo óyo esí esálelamaka na Lingála. Motíndo óyo ekozala lokóla
bilembo ya kolakisa sókí mayéboli ya bobéndisi ya makelelo óyo nánu emónání té, ekokí
kondimama.
Pó na kolílisa yangó, nazwí ndakisa ya mobímbí -kom- (kokoma), pó na komóna mwá
makelelo ndámbo (kokomola pé kokomuka) óyo ebótámí na mobímbí ya likelelo.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
363
verbe dérivé structure intransitif transitif
kokoma ko-KOM-a écrire, inscrire le nom
kokomisa ko-KOM-is-a kosála ke moto ákoma ;
kosála ke elóko ékoma
kosála ke moto ákoma likambo, elóko tó moto ; kosála ke elóko
ékoma likambo, elóko tó moto ; kosála ke bákoma moto tó elóko
sóngóló likambo.
kokomela ko-KOM-el-a kokoma na esíká ya moto ;
kokoma pó na moto ; kosálela
likambo, elóko tó moto pó na
kokoma
kokoma likambo, elóko tó moto na esíká ya moto ; kokoma likambo,
elóko tó moto pó na moto ; kosálela likambo, elóko tó moto pó na
kokoma
kokomama ko-KOM-am-a Kozala ya kokoma bakomí elóko, likambo tó moto. elóko, likambo tó moto ekomámí
kokomana ko-kom-an-a A akomí pó na B ; B akomí
pó na A ; A ná B bakomání
A akomí B ; B akomí A ; A ná B bakomání (transitif) /
A akomí elóko, likambo tó moto ya B ; B akomí elóko, likambo tó
moto ya A; A ná B bakomání elóko, likambo tó moto (transitif)/
A akomí B elóko, likambo tó moto; B akomí A elóko, likambo tó
moto; A ná B bakomání elóko, likambo tó moto (bitransitif)
kokomola ko-KOM-ol-a kokoma na libándá, kokoma koleka ndelo (kokoma na bolaí pó na
kolakisa polélé ya likambo)
kokomuka ko-KOM-uk-a komilongola na óyo
bakomákí
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
364
9.4. ETONGAMI YA BAKÓMBÓ BIÚTÁ-LIKELELO
Na mobóko óyo, nakolimbola nzelá ya kosálela óyo nalandákí pó na
kobótamisa biútá-likelelo pé mayéboli ya bobéndisi pó na libókani (ebandi-mobímbí-
esúki) mókó mókó302
.
9.4.1. BOTONGI MAYÉBOLI YA BOBÉNDISI
Nalukákí koloba sókí libókani na libókani ezalí níni. Nasangísí yangó na etanda
óyo nabéngí ebóta-biútá-likelelo. Na sima na yangó, éngébéné na esáleli pé emónaneli
ya libókani, nalakísí ndéngé níni mokeli-bibéngeli, mobagoli, mobóngoli tó mokomi
makomi ya nzebi, akokí kosálela ebóta-biútá-likelelo yangó.
Na sima ya kondima liyéboli ya bobéndisi, nasálélí mwá mibímbí ya makelelo
pó na kobótamisa biútá-likelelo óyo ekokí kozala ya Lingála. Ézala óyo esí emónáná
na maloba ya balobi-Lingála, ézala óyo nánu emónáná na té. Yangó epésí ngáí
sandúku ya bipésami303
ya biútá-likelelo ya mibímbí ya makelelo mwá míngi. Sandúku
ya bipésami yangó ekokí kosálelama pó na mosálá ya bobéngeli.
Na mibóko óyo ekolanda, na kolílisa etámboli óyo pó na mókó na mókó ya
mabókani emónáná na Lingála.
9.4.1.1. MO-MOB-I
a) Etongá
Ebandi : mo- (libálani 1-2)
súka : -i
Kosála -sál- mo-sál-i mosáli
Kosénga -séng- mo-séng-i moséngi
Kozánga -záng- mo-záng-i mozángi
Kozwa -zw- mo-zw-i mozwi
Kobóta -bót- mo-bót-i mobóti
Kobókola -bók-ol- mo-bók-ol-i mobókoli
302
libókani = combinaison 303
sandúku ya bipésami = base de données
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
365
b) Liyéboli ya bibéngeli
Mosáli : moto óyo asálaka mosála na kompaní pé azwaka lifúta
na súka ya sánzá.
Moséngi : moto óyo aséngí, moto óyo aséngaka.
Mozángi : moto óyo azángí, azalí na elóko té. Elobamaka pó
na moto óyo azalí na mbóngo míngi té.
Mozwi : moto óyo azwaka. Elobamaka pó na moto óyo azalí na
mbóngo míngi. Babéngaka yé pé, moto ya mbóngo.
Mobóti : moto óyo abótá tó azalí na bána.
Mobókoli : moto óyo abokolaka moto mosúsu, tó pé, abokolaka
bibwélé.
Tatá-mobókoli : ezalí tatá óyo azalí kobókola mwána óyo yé
abótá té, kasi abókólí yé na bózwáká yé mwána na yé.
Mobókoli-basóso : ezalí moto óyo abókolaka basóso.
Motéki : ezalí moto óyo azalí kotéka, tó pé, moto óyo
atékaka.
Mosómbi : ezalí moto óyo azalí kosómba, tó pé, moto óyo
asómbaka.
c) Bososoli
Balobi-Lingála basálelaka etongameli óyo míngi pó na kokela bibéngeli ya
sika. Bazalaka na bizaleli ndéngé mísáto pó na maloba ya libóké óyo.
Balobaka yangó tángo bamitíaka na makanisi na bangó ke, bazalí koloba Lingála
ya sóló.
Tángo basololaka masoló ya bomoi ya mokolo na mokolo, mbala mosúsu, atá ko
ebéngeli yangó eyébání na Lingála, bakosálela ebéngeli óyo eútá na Français.
Ndakisa prof tó profesére (professeur) na esíká ya molakisi. Shofére (chauffeur) na
esíká ya mokúmbi-motúka.
Kosálela ebéngeli mosúsu káka na Lingála, na nzelá ya botongi kómbó-kómbó.
Ndakisa, na esíká báloba mosálí, bakoloba : moto ya mosálá. Ndéngé mókó,
bakoloba : mwána ya mokúmbá, mwána-petról, mamá-mápa, …
Atá ko bóngó, bibéngeli ebelé esálelamaka káka na etongameli óyo : mokonzi,
mopanzi-sango, mokáti-mbíla, motéki, mosómbi, mobóti, …
Etongameli óyo ezalí kelási ebimisaka bibéngeli pó na bakómbó ya basáli-
likambo304
. Éngébéné na lisangá-maloba, nakokí koloba ke mo-MOB-i elakisaka moto
304
mosáli-likambo = agent
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
366
óyo azalí kosála likambo tó asálaka likambo, elingí koloba, moto ya mosálá sóngóló.
Na ebéndiseli óyo, tokokí kobimisa misálá nyónso útá na makelelo.
d) liyéboli ya bobéndisi
Na botáláká tína-maloba ya bandakisa óyo pé bandakisa misúsu óyo ezalí na
etanda ya likoló, nakokí kobimisa mayéboli ya bobéndisi óyo mísáto :
a) moto óyo a-MOB-aka
b) moto óyo a-MOB-í
c) Moto óyo a-MOB-á
Masakola óyo mísáto ekokí kokomama boye : moto óyo a-MOB-aka. tó
moto óyo a-MOB-í tó pé moto óyo a-MOB-á.
e) Bondimamisi305
liyéboli ya bobéndisi
Pó na kokela bibéngeli na etongameli óyo, okobanda na ebandi mo-, okolandisa
mobímbí pé okosúkisa na súka -i.
Libosó ya kokende koluka kobimisa bibéngeli ya sika, namékí nánu liyéboli
óyo naútí kotonga pó na kotála sókí ezalí penzá kosála malámu. Namekí yangó na
biútá-likelelo óyo nasálélákí pó na kokela yangó.
Mosáli : moto óyo asálaka tó moto óyo asálí tó pé moto óyo
asálá
Moséngi : moto óyo aséngaka tó moto óyo aséngí tó pé moto
óyo aséngá
Mozángi : moto óyo azángaka tó moto óyo azángí tó pé moto
óyo azángá
Mozwi : moto óyo azwaka tó moto óyo azwí tó pé moto óyo azwá
Mobóti : moto óyo abótaka tó moto óyo abótí tó pé moto óyo
abótá
Mobókoli : moto óyo abókolaka tó moto óyo abókolí tó pé moto
óyo abókolá
Motéki : moto óyo atékaka tó moto óyo atékí tó pé moto óyo
atéká
Mosómbi : moto óyo asómbaka tó moto óyo asómbí tó pé moto
óyo asómbá
305
bondimamisi = validation ; kondimamisa = valider
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
367
f) Nzelá ya kokela bibéngeli
Naponí sikóyo mwá makelelo. Nalukí kobimisa biútá-likelelo ya loléngé mo-
MOB-i.
Kokóta -kót- mo-kót-i mokóti
Kokótisa -kótis- mo-kótis-i mokótísi
Kokótela -kótel- mo-kótel-i mokótéli
Kobíka -bík- mo-bík-i mobíki
Kobóngola -bóngol- mo-bóngol-i mobóngoli
Kosíla -síl- mo-síl-i mosíli
Kobalola -balol- mo-balol-i mobaloli
Kotíndika -tíndik- mo-tíndik-i motíndiki
Kotumba -tumb- mo-tumb-i motumbi
Kokámola -kámol- mo-kámol-i mokámoli
konóka *monóki
Pó na koyéba tína-maloba ya bibéngeli óyo naútí kobimisa, nakomeka kosálela
mayéboli ya bobéndisi. Ekopésa ngáí pé nzelá ya koyéba, sókí mayéboli ya bobéndisi
yangó elobí likambo na Lingála.
mokóti : moto óyo akótaka tó moto óyo akótí tó pé moto óyo
akótá
mokótísi : moto óyo akótisaka tó moto óyo akótisí tó pé moto
óyo akótisá
mokótéli : moto óyo akótelaka tó moto óyo akótelí tó pé moto
óyo akótelá
mobíki : moto óyo abíkaka tó moto óyo abíkí tó pé moto óyo
abíká
mobíkisi : moto óyo abíkisaka tó moto óyo abíkísí tó pé moto
óyo abíkísá
mobíkisami : moto óyo abíkisamaka tó moto óyo abíkisámí tó pé
moto óyo abíkísámá
mobóngóli : moto óyo abóngolaka tó moto óyo abóngolí tó pé
moto óyo abóngolá
mobótami : moto óyo abótamaka tó moto óyo abótámí tó pé moto
óyo abótámá asílá (mobótámá)
mobaloli : moto óyo abalolaka tó moto óyo abalolí tó pé moto
óyo abalolá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
368
motíndíki : moto óyo atíndikaka tó moto óyo atíndíkí tó pé
moto óyo atíndíká
motumbi : moto óyo atumbaka tó moto óyo atumbí tó pé moto
óyo atumbá
mokámoli : moto óyo akámolaka tó moto óyo akámolí tó pé moto
óyo akámolá
Na Lingála, tokokí kosálela etongameli óyo pó na makelelo nyónso kolongola
káka makelelo óyo ekokí kozala na lojíki tó alimá té.
konóka *monoki (pó na mvúla)
Basálelaka ebéngeli manóka tó matangá ya mvúla. Nakozóngela etongameli
óyo na sima. Ebandi ma- ezalí elakisa-kelási 6. Esálelamaka, ézala lokóla pó na boyíké
ya kelási 5, ézala pó na babómái.
manóka
ma-nók-a
CL6-konóka-FIN
g) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Etongameli óyo ezalí na litómbá pó na kokoka kopésa kómbó ya mosálá
kingándi na ndéngé elongóbání. Kasi, ebongí libosó kolimbola na Lingála, mosálá
yangó. Na boye, kómbó óyo elongóbání, ekobima yangó mókó.
Pó na síkísíkí, na Lingála, balobi babakisaka kómbó ya elóko likonzi na mosálá
yangó. Na boye, basálelaka míngi bobéndisi elandáná ná botongi.
mokáti-mbila
moleki-nzelá
mobomi-nyama
molóbi-mbísi
mokúmbi-mítuka
9.4.1.2. MO-MOB-Á
h) Etongá
Ebandi : mo- : kelási 3.
Súka : -á
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
369
Kosála -sál- mo-sál-á mosálá
Kokúmba -kúmb- mo-kúmb-á mokúmbá
Kolángwa -lángw- mo-lángw-á molángwá
Kotúna -tún- mo-tún-á motúná
Kolóna -lón- mo-lón-á molóná
Kolúka -lúk- mo-lúk-á molúká
Mosála : ezalí tángo moto azalí kosála, likambo wáná azalí kosála ndé
babéngaka yangó mosála.
Nasálí kíti. Mosálá ya kosála bakíti
Elakisaka pé likambo óyo moto asálaka bó momeseno, ézala azwelaka na yangó
lifúta, tó pé, azwelaka na yangó lifúta té.
Mosálá ya sodá
Mosálá ya mpúnda
Na koloba, basálelaka mosálá pé pó na koloba ezwami ya mosálá, elingí koloba
óyo mosálá ebimisaka.
Omóní mosálá nasálí ?
Mosálá : ezalí likambo óyo ezalí kosálama tó likambo óyo esálamaka.
Mokúmbá : elobamaka pó na elóko tó likambo óyo okúmbí (omemí).
Okeyí na mikúmbá wáná wápi ?
Memá mokúmbá na yó ya kimobali.
Azalí mwána mokúmbá na libóngo ya Kingabwa.
Motúná : ezalí tángo moto alingí koyéba likambo, akoloba na moto mosúsu
ayébisa yé makambo ezalí ndéngé níni. Akotúna. Likambo wáná óyo
akotúna, yangó ndé babéngaka motúná.
Motúná na yó ezalí níni ?
Milóná : ezalí bambóto óyo balónaka pó ébóta bandúnda tó banzeté. Tomóní
ke, áwa ezalí té, óyo eyáka sima ya kolóna kasi óyo balónaka.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
370
Molúká : ezalí tángo baluki-mbísi bazalí kolúka nkayí na ebalé pó na kokende
koboma mbísi na mosíká. Elobamaka pé pó na kolakisa tángo moto akeyí
mbóka mosíká pó na koluka bomoi ya malámu koleka.
Lúká nkáyi tíí na Boéndé ! kéndé molúká !
Toyáka molúká.
a) Bososoli
Libóké óyo elakisaka míngimíngi likambo tó elóko óyo basálaka. Balobi-Lingála
basálelaka etongá óyo té pó na kokela bibéngeli ya sika tángo bazali kosolola masoló
ya bomoi ya mokolo na mokolo. Basálelaka káka bibéngeli óyo esí ekelámá na
Lingála. Ndimbola na yangó ezalaka pembéni na ndimbola ya etongá li-MOB-a.
b) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, mo-MOB-á ezalí :
likambo tó elóko óyo ba-MOB-aka
likambo óyo esálamaka tángo ya ba-MOB-aka
makelelo óyo míbalé ekokí kobimisa :
likambo tó elóko óyo ba-MOB-aka tó pé likambo óyo esálamaka tángo ya ba-
MOB-aka
c) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé okobanda
na yangó na ebandi mo- , okolandisa mobímbí pé okosúkisa na súka -á.
kosála -sál- mo-sál-á mosálá
kokúmba -kúmb- mo-kúmb-á mokúmbá
kolúka -lúk- mo-lúk-á molúká
kolángwa -lángw- mo-lángw-á molángwá
kolóna -lón- mo-lón-á molóná
kobíka -bík- mo-bík-á mobíká
kosénga -séng- mo-séng-á moséngá
kobóngola -bóngol- mo-bóngol-á mobóngolá
kobalolá -balol- mo-balol-á mobalólá
kotíndika -tíndik- mo-tíndik-á motíndíká
mosálá: likambo óyo basálaka
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
371
mokúmbá : likambo óyo bakúmbaka
molángwá : likambo óyo esálamaka tángo balángwaka
molóná : elóko óyo balónaka
molúká : likambo óyo esálamaka tángo balúkaka
motúná : likambo óyo batúnaka
mobíká : likambo tó elóko óyo babíkaka tó pé likambo óyo esálamaka tángo ya
babíkaka
moséngá : likambo tó elóko óyo baséngaka tó pé likambo óyo esálamaka tángo
ya baséngaka
mobóngolá : likambo tó elóko óyo babóngolaka tó pé likambo óyo esálamaka
tángo ya babóngolaka
mobalólá : likambo tó elóko óyo babalolaka tó pé likambo óyo esálamaka
tángo ya babalolaka
motíndiká : likambo tó elóko óyo batíndikaka tó pé likambo óyo esálamaka
tángo ya batíndikaka
d) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Atá ko ezalí na mwá pási pó na komóna polélé, ndéngé ya kosálela ndimbola
yangó, etongá óyo, ekosunga mokeli-bibéngeli pó na kozwa bakómbó ya bibéngeli ya
makambo esálamaka. Kasi ekosénga na bangó kolénda na boyébi ya Lingála. Na sima
ya kobimisa bibéngeli na nzelá óyo, ekosénga na mokeli-bibéngeli kotála sókí
bibéngeli yangó ekokí kolakisa likambo na Lingála. Ebongí pé kotála sókí ebéngeli
yangó ekolobama malámu té na etongami ebandi-súka mosúsu, ndakisa li-MOB-a tó li-
MOB-á.
9.4.1.3. MO-MOB-ANO
a) Etongá
Ebandi : mo- : kelási 3.
Ebéndisi : -an-
Súka : -o
komeka -mek- mo-mek-an-o momekano
koluka -luk- mo-luk-an-o molukano
koboma -bom- mo-bom-an-o mobomano
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
372
Momekano : elobamaka tángo balakisi batúnaka bayékoli pó bámeka kosálela
makambo óyo batángákí.
Molukano : néti na match ya bále, tángo basani ya bikípi nyónso míbalé bazalí
koluka kotía mingété kasi ezalí kokóta té, ekómí ndé molukano. Tó pé na
bitumba, bato ya kán óyo bazalí koluka bato ya kán wáná, baóyo ya kán
wáná pé bazalí koluka baóyo ya kán óyo. Ekómí ndé molukano.
Mobomano : bato bazalí kobomana mayéle té. Elobamaka sókí na esíká, na
kompani tó na lingómbá bato bazalí kosálana mabé, moto na moto azalí
koluka misúsu bákita yé ámata. Bazalí kofúndana epái ya bakonzi.
b) Bososoli
Ezalí etongá mókó ebimisaka maloba ebelé na Lingála. Atá ko balobi-Lingála
basálelaka yangó míngi té na masoló na bangó ya mokolo na mokolo, bayébaka
malámu ndimbola na yangó. Libóké óyo elakisaka ndéngé ya kosálana makambo
elekaka. Na boye, maloba óyo esúkaka na -ano, elakisaka ke kasálana makambo ya
ebelé ya baóyo bazalí na káti ya likambo yangó. Etongá óyo elobamaka tángo bato,
banyama tó bilóko bazalí kosálana likambo bangó nyónso, moto na moto azalí kosála
likambo yangó.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, mo-MOB-ano ezalí : bato,
banyama tó bilóko ezalí ko-MOB-an-a bangó nyónso na mbala-mókó, pé, moto na moto
azalí ko-MOB-a.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé
okobanda na yangó na ebandi mo- , okolandisa mobímbí, na sima ebéndisi -an- pé
okosúkisa yangó na súka -o.
Namékí liyéboli ya bobéndisi na biútá-likelelo óyo nasálélákí pó na kokela
liyéboli ya bobéndisi yangó.
momekano : bato, banyama tó bilóko bazalí komekana bangó nyónso na
mbala-mókó, pé, moto na moto azalí komeka.
mobomano : bato, banyama tó bilóko bazalí kobomana bangó nyónso na
mbala-mókó, pé, moto na moto azalí koboma
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
373
molukano : bato, banyama tó bilóko bazalí kolukana bangó nyónso na mbala-
mókó, pé, moto na moto azalí koluka.
Sikóyo nakotía masakola yangó na bibéngeli óyo ebimí na bobéngeli pó na
kotála sókí ekokí kozala na litómbá.
kobíka -bík- mo-bík-an-o mobíkano
kosénga -séng- mo-séng-an-o moséngano
kobóngola -bóngol- mo-bóngol-an-o
mobóngolano
kosála -sál- mo-sál-an-o mosálano
kobalola -balol- mo-balol-an-o mobalolano
kotíndika -tíndik- mo-tíndik-an-o
motíndikano
kotumba -tumb- mo-tumb-an-o motumbano
kokamola -kamol- mo-kamol-an-o mokamolano
mobíkano : bato, banyama tó bilóko ezalí kobíkana bangó nyónso na mbala-
mókó, pé, moto na moto azalí kobíka.
moséngano : bato, banyama tó bilóko ezalí koséngana bangó nyónso na mbala-
mókó, pé, moto na moto azalí kosénga.
mobóngolano : bato, banyama tó bilóko ezalí kobóngolana bangó nyónso na
mbala-mókó, pé, moto na moto azalí kobóngola.
mosálano : bato, banyama tó bilóko ezalí kosálana bangó nyónso na mbala-
mókó, pé, moto na moto azalí kosála.
mobalolano : bato, banyama tó bilóko ezalí kobalolana bangó nyónso na
mbala-mókó, pé, moto na moto azalí kobalola.
motíndikano : bato, banyama tó bilóko ezalí kotíndikana bangó nyónso na
mbala-mókó, pé, moto na moto azalí kotíndika.
motútano : bato, banyama tó bilóko ezalí kotútana bangó nyónso na mbala-
mókó, pé, moto na moto azalí kotútana.
motumbano : bato, banyama tó bilóko ezalí kotumbana bangó nyónso na
mbala-mókó, pé, moto na moto azalí kotumba.
mokamolano : bato, banyama tó bilóko ezalí kokámolana bangó nyónso na
mbala-mókó, pé, moto na moto azalí kokámola.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
374
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Etongá óyo ezali liziba óyo ekokí kobimisa bibéngeli pó na mibímbí nyónso.
Dzokanga akeli bibéngeli ebelé na nzelá ya etongá óyo (Dzokanga 2001). Ndimbola
na yangó ezalí polélé. Na boye mokeli-bibéngeli akosálela etongá óyo pó na kokela
bibéngeli ya makambo óyo esálamaka na káti ya lingómbá epái wápi moto na moto
azalí kosála likambo yangó. Ndakisa na shimí ya milingá pó na kobimisa likanisi óyo
ke bamolekíli ya mólinga etútanaka yangó na yangó makási pé ekelaka vúya makási.
Mokeli-bibéngeli akokí kosálela ebéngeli motútano, óyo na Français babéngaka na
shimí, collision306
. Ndakisa mosúsu na shimí pé na makambo ya kurán ezalí ebéngeli
motíndikano. Yangó ekolakisa likanisi óyo ke tangó bizala ya mokúmbá ya kurán
ekokáná etídikanaka. Ndakisa baiyón ya elembo ekokáná (+ + tó - -) : bato, banyama
tó bilóko ezalí kotíndikana bangó nyónso na mbala-mókó, pé, moto na moto azalí
kotíndika.
9.4.1.4. MO-MOB-É
a) Etongá
Ebandi : mo- : kelási 3.
Súka : -é
kolénda -lénd- mo-lénd-é moléndé
kotúta -tút- mo-tút-é motúté
Tokoyékola sikóyo mayébisi ya bandakisa ya libóké óyo.
moléndé : ezalí ezaleli ya kolénda libosó ya likambo, koyíka mpíko pé kolemba
té tíí likambo yangó ekosálama.
motúté : ezalí nzeté óyo basálelaka pó na kotúta pondú, pilipíli, fufú tó pé elóko
níni na eboka. Nakokí koloba ke, bakokákí kosálela etongá “etúteli”, elóko
óyo batútelaka na yangó.
306
motútano = collision ; motíndikano = repulsion ; motíndikano ya kurán = repulsion
électrique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
375
b) Bososoli
Libóké óyo elakisaka ezaleli libosó ya likambo, tó pé, elóko óyo basálelaka na
yangó mosála. Nakútání na bandakisa míngi té ya etongá óyo na káti ya lisangá-
maloba. Balobi-Lingála basálelaka etongá óyo té pó na kobimisa bibéngeli ya sika na
masoló na bangó ya bomoi ya mokolo na mokolo. Ndimbola ya elóko basálelaka
mosála ezalí polélé na etongá e-MOB-eli epái wápi balobi-Lingála basálelaka yangó
míngi. Nzókandé ndimbola ya ezaleli libosó ya likambo ekokí kozala liziba ya malámu
pó na kobimisa bibéngeli ya ndimbola yangó. Kasi ndimbola yangó, ezalí pene, kasi
ekokání té, ná ndimbola ya etongá bo-MOB-o. Ekosénga na mokeli-bibéngeli kotála
bitongameli óyo míbalé libosó ya kozwa mokáno.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, na makanisi na ngáí, nakokí koloba ke, káka tína-
maloba ya moléndé ndé ekótísí ndimbola ya sika. Na bokeli liyéboli ya bobéndisi,
tokokí kosálela etongá óyo pó na kokela bibéngeli elakisaka bizaleli ya kozala na
yangó libosó ya likambo.
Na boye mo-MOB-é ezalí : ezaleli ya ko-MOB-a libosó ya likambo
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Namékí liyéboli ya bobéndisi óyo ebéngeli molendé pó na komóna sókí
ekosímba.
moléndé : ezaleli ya kolénda libosó ya likambo
Sikóyo nakotía masakola yangó na bibéngeli óyo ebimí na bobéngeli pó na
kotála sókí ekokí kozala na litómbá.
kobíka -bík- mo-bík-é mobíké
kosénga -séng- mo-séng-é moséngé
kobóngola -bóngol- mo-bóngol-é mobóngolé
kosála -sál- mo-sál-é mosálé
kobalolé -balol- mo-balol-é mobalolé
kotíndika -tíndik- mo-tíndik-é motíndiké
kotumba -tumb- mo-tumb-é motumbé
kokámola -kámol- mo-kámol-é mokámolé
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
376
mobíké : ezaleli ya kobíka libosó ya likambo
moséngé : ezaleli ya kosénga libosó ya likambo
mobóngólé : ezaleli ya kobóngola libosó ya likambo
mosálé : ezaleli ya kosála libosó ya likambo
mobalólé : ezaleli ya kobalola libosó ya likambo
motíndíké : ezaleli ya kotíndika libosó ya likambo
motumbé : ezaleli ya kotumba libosó ya likambo
mokámólé : ezaleli ya kokámola libosó ya likambo
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Atá ko balobi-Lingála basálelaka etongá óyo té pó na kokela bibéngeli,
ndimbola na yangó ezalísí yangó liziba monéne ya kokela bibéngeli. Ekosénga na
mokeli-bibéngeli tángo azalí kosála mosálá na yé, ákoka koyéba sókí limanyoli óyo
alingí kopésa kómbó ezalí mo-MOB-é tó bo-MOB-o. Epái mosúsu, tína-maloba ya
mobímbí ekokí pé kopékisa yé pó na kosálela yangó. Ezalí eziba ya malámu pó na óyo
etálí bakómbó ya bizaleli.
9.4.1.5. MO-MOB-I (KELÁSI 3)
a) Etongá
Ebandi : mo- : kelási 3.
Súka : -i
Tokoyékola sikóyo mayéboli ya bandakisa ya libóké óyo.
kotoka -tok- mo-tok-i motoki
konyókola -nyókol- mo-nyókol-i monyókoli
kokókola -kókól- mo-kókól-í mokókólí
koleka -lek- mo-lek-i moleki mileki
motoki : ezalí mái ya nzóto óyo ebimaka tángo moto azalí kotoka tó pé, mái
óyo ekangamaka na mofiníko ya nzúngu tángo mái ezalí kotoka. Nakokí
koloba ezalí mái óyo ebimaka tángo mobimba ezalí kotoka.
monyókoli : ezalí pási óyo bamónisaka moto. Elingí koloba ezalí makambo óyo
moto amónaka tángo bazalí konyókola yé. Ezalí kolúta monyóko. Monyóko
óyo ezalí likambo óyo esálámí tángo moto anyókwámí. Monyóko eútí na
konyókwama, nzókandé monyókoli eútí na konyókola.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
377
mokókólí : ezalí tángo bakáti moto súki, ndéngé motó etíkalaka, ezángá súki, tó
kovó. Elobamaka pé pó na óyo etíkalaka na mbuma sókí olongólí poso pé
misuni ya mbuma yango. Elingí koloba, óyo etíkalaka tángo okókólí elóko.
Tomóní ke, pó na ebéngeli óyo, etongá na yangó ekeséní ná mo-MOB-i ya
kelási 1 (mokókoli : óyo akókolaka). Áwa ezalí lokóla etongámí útá na
elobameli ya likelelo bakókólí. Mongóngó ezalí likoló. o ya míbalé,
mongóngó na yangó emátí éngébéné na mobéko ya mingóngó ya makelelo
óyo esúkaka na -ol. Nakokí koloba, kasi na ekéngé, ke, ezalí balobi-Lingála
ndé basielúmúkísí elobeli na ndéngé wáná.
mileki : ezalí tángo motéki asílísí kotéka bilóko na yé, mbóngo óyo azwí likoló
ya mbóngo óyo abimísákí pó na kozala na bilóko yangó. Elingí koloba
mbóngo óyo elekí. Elobamaka na ebelé pó ezalí na ndéngé té ya kolobela
kimókó ya mbóngo yangó.
b) Bososoli
Balobi-Lingála basálelaka etongá óyo té pó na kokela bibéngeli ya sika na
masoló na bangó na bomoi ya mokolo na mokolo.
Libóké óyo elakisaka míngimíngi likambo tó elóko óyo ebímaka tó etikalaka
na sima ya kosála likambo.
Ekomeli na yangó ekokí kokótisa mbúlúngano káti na yangó pé mo-MOB-i ya
kelási 1. mo-MOB-i ya kelási 1 ezalí pó na bato nzókandé mo-MOB-i óyo kelási 3 ezalí
pó na bilóko tó pó na makambo. Kasi sókí ezalí na ebelé, ezalaka na mindóndó té, pó
mo-MOB-i ya kelási 1 ekómaka ba-MOB-i nzókandé, mo-MOB-i ya kelási 3 ekómaka
mi-MOB-i.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, mo-MOB-i ezalí :
Elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí ko-MOB-a, tó pé, óyo etíkalaka na
sima ya ko-MOB-a, tó lisúsu, óyo e-MOB-aka na sima ya kosála likambo.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Namékí liyéboli ya bobéndisi na biwútálikelelo óyo nasálélákí pó na kokela
yangó pé namóní ke ezalí na mabóké mísáto ya makelelo kolandana na mayéboli ya
bobéndisi.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
378
motoki : elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí kotoka, tó pé, óyo
etíkalaka na sima ya kotoka
monyókoli : elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí konyókola, tó pé, óyo
etíkalaka na sima ya konyókola
mokókólí : elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí kokókóla, tó pé, óyo
etíkalaka na sima ya kokókola
mileki : elóko tó likambo óyo elekaka na sima ya kosála likambo
Sikóyo nakotíya masakola yangó na bibéngeli óyo ebimí na bobéngeli pó na na
kotála sókí ekokí kozala na litómbá.
kobíka -bík- mo-bík-i mobíki mibíki
kosénga -séng- mo-séng-i moséngi miséngi
kobóngola -bóngol- mo-bóngol-i mobóngoli
mibóngoli
kosála -sál- mo-sál-i mosáli misáli
kobaloli -balol- mo-balol-i mobaloli
mibaloli
kotíndika -tíndik- mo-tíndik-i motíndiki
mitíndiki
kotumba -tumb- mo-tumb-i motumbi
mitumbi
kokámola -kámol- mo-kámol-i mokámoli
mikámoli
mobíki (mibíki) : elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí kobíka, tó pé,
óyo etíkalaka na sima ya kobíka, tó lisúsu, óyo ebíkaka na sima ya kosála
likambo.
moséngi (miséngi) : elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí kosénga, tó pé,
óyo etíkalaka na sima ya kosénga, tó lisúsu, óyo eséngaka na sima ya kosála
likambo.
mobóngoli (mibóngoli): elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí
kobóngola, tó pé, óyo etíkalaka na sima ya kobóngola, tó lisúsu, óyo
ebóngolaka na sima ya kosála likambo.
mosáli (misáli) : elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí kosála, tó pé, óyo
etíkalaka na sima ya kosála, tó lisúsu, óyo esálaka na sima ya kosála
likambo.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
379
mobaloli (mibaloli) : elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí kobalola, tó
pé, óyo etíkalaka na sima ya kobalola, tó lisúsu, óyo ebalolaka na sima ya
kosála likambo.
motíndiki (mitíndiki) : elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí kotíndika,
tó pé, óyo etíkalaka na sima ya kotíndika, tó lisúsu, óyo etíndikaka na sima
ya kosála likambo.
motumbi (mitumbi) : elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí kotumba, tó
pé, óyo etíkalaka na sima ya kotumba, tó lisúsu, óyo etumbaka na sima ya
kosála likambo.
mokámoli (mikámoli) : elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí kokámola,
tó pé, óyo etíkalaka na sima ya kokámola, tó lisúsu, óyo ekámolaka na sima
ya kosála likambo.
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Lokóla etongá óyo ekokí kokótisa mobúlú ná mo-MOB-i ya kelási 1 óyo ezalí
na tína makási, na makanisi na ngáí, ekobonga malámu kosálelaka yangó káka na
ebelé mi-MOB-i. Na ndéngé ya bobéngeli na banzebi, etongá e-MOB-am-i ekobimisa
bibéngeli na polélé nyónso ezángá mbúlúngano. Na boye, mokeli-bibéngeli, tángo
azalí kosála mosálá na yé, pó na makelelo emikoká té, akokí pé kokána kosálela káka
etongá e-MOB-am-i. Pó na makelelo emikoká té, sókí mwayén ekozala, ekozala
malámu kosálela ebelé mi-MOB-i. Epái mosúsu, tína-maloba ya mobímbí ekokí
kopékisa yé pó na kosálela yangó.
9.4.1.6. MO-MOB-O
a) Etongá
Ebandi : mo- : kelási 3.
Súka : -o
koláta -lát- mo-lát-o moláto
kokána -kán- mo-kán-o mokáno
kopika -pik- mo-pik-o mopiko
kokakatana -kakatan- mo-kakatan-o
mokakatano
kotínda -tínd- mo-tínd-o motíndo
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
380
moláto : ezalí bilambá óyo elátámí pé ndéngé yangó elátámí. moláto ezalí
bilámba óyo balátí.
mokáno : ezalí makambo óyo ekánámí ke ésálama. Ezalí makambo óyo bakáni.
mopiko : ezalí tángo bakabólí bilóko mabóké-mabóké, libóké mókó ezalí
mopiko. mopiko ezalí lokóla elóko óyo bapikí.
mokakatano : ezalí tángo moto azalí na pási pó na kokoka kokokisa likambo
pó likambo yangó ezalí pási. likambo óyo ekakatámí.
motíndo : ezalí loléngé ya kozala ya elóko tó ya likambo. nakokí koloba ke
ezalí likambo ndéngé etíndámí ézala.
monano : ezalí tángo masúwa, bwáto tó monyanyi (nageur) azalí konana, elingí
koloba, azalí komata mái tángo máyi yangó ezalí kokita. komata wáná ndé
babéngaka monano (elobamaka na ebelé : minano). likambo óyo esálámí
tángo mái enanámí
motío : ezalí tángo masúwa, bwáto tó moto azalí kotíola, elingí koloba azalí
kokita ndéngé mái ezalí kokita. kokita wáná ndé babéngaka motío
(elobamaka na ebelé : mitío). likambo óyo esálámí tángo mái etíólámí.
b) Bososoli
Libóké óyo elakisaka míngimíngi likambo tó elóko óyo basálaka. Libóké óyo
ezalí na ndimbola pene na mo-MOB-á. Kasi ndimbola ya súka -o, ezalí kokótisa likanisi
ya elóko basálí pé esílí, nzókandé, súka -á ezalí kokótisa likanisi ya elóko basálí kasi
esúkí té.
Balobi-Lingála basálelaka yangó té pó na kokela bibéngeli ya sika na masoló na
bangó ya mokolo na mokolo. Basálelaka káka bibéngeli óyo esí ezalaka na Lingála.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, mo-MOB-o ezalí :
likambo tó elóko óyo ba-MOB-í
likambo óyo esálámí tángo bazalí ko-MOB-a
likambo ndéngé e-MOB-ám-í ézala
Makelelo óyo mísáto ekokí kobimisa :
likambo tó elóko óyo ba-MOB-í, tó pé, likambo óyo esálámí tángo bazalí ko-
MOB-a, tó lisúsu, likambo ndéngé e-MOB-ámí ézala.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
381
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Namékí liyéboli ya bobéndisi na biwútálikelelo óyo tosálélákí pó na kokela
yangó pé namóní mabóké mísáto óyo natíákí na liyéboli ya bobéndisi.
moláto : likambo tó elóko óyo balátí
mokáno : likambo tó elóko óyo bakání
mopiko : likambo tó elóko óyo bapikí
mokakatano : likambo tó elóko óyo bakakátání
motíndo : likambo ndéngé etíndámí ézala
monano : likambo óyo esálámí tángo bazalí konana
motío : likambo óyo esálámí tángo bazalí kotíyola
Sikóyo nakotía masakola yangó na bibéngeli óyo ebimí na bobéngeli pó na
kotála sókí ekokí kozala na litómbá.
kobíka -bík- mo-bík-o mobíko
kosénga -séng- mo-séng-o moséngo
kobóngola -bóngol- mo-bóngol-o mobóngolo
kosála -sál- mo-sál-o mosálo
kobaloloa -balol- mo-balol-o mobalolo
kotíndika -tíndik- mo-tíndik-o motíndiko
kotumba -tumb- mo-tumb-o motumbo
kokamola -kamol- mo-kamol-o mokamolo
mobíko : likambo tó elóko óyo babíkí tó pé likambo óyo esálámí tángo bazalí
kobíka tó lisúsu likambo ndéngé ebíkámí ézala likambo óyo esálámí tángo
bazalí kobíka. (libíki??)
moséngo : likambo tó elóko óyo baséngí tó pé likambo óyo esálámí tángo
bazalí kosénga tó lisúsu likambo ndéngé eséngámí ézala.
mobóngolo : likambo tó elóko óyo babóngólí tó pé likambo óyo esálámí tángo
bazalí kobóngóla tó lisúsu likambo ndéngé ebóngólámí ézala.
mosálo : likambo tó elóko óyo basálí tó pé likambo óyo esálámí tángo bazalí
kosála tó lisúsu likambo ndéngé esálámí ézala.
mobalolo : likambo tó elóko óyo babalólí tó pé likambo óyo esálámí tángo
bazalí kobalóla tó lisúsu likambo ndéngé ebalólámí ézala.
motíndiko : likambo tó elóko óyo batíndíkí tó pé likambo óyo esálámí tángo
bazalí kotíndíka tó lisúsu likambo ndéngé etíndíkámí ézala.
motumbo : likambo tó elóko óyo batumbí tó pé likambo óyo esálámí tángo
bazalí kotumba tó lisúsu likambo ndéngé etumbámí ézala.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
382
mokamolo : likambo tó elóko óyo bakamólí tó pé likambo óyo esálámí tángo
bazalí kokamóla tó lisúsu likambo ndéngé ekamólámí ézala.
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Kosálela etongá óyo na bobéngeli ezalí kosénga kolénda na boyébi Lingála, pó
ekosénga na mokeli-bibéngeli kokoka kopona ebéngeli níni káti na li-MOB-á, mo-MOB-
á pé mo-MOB-o elongóbání pó na limanyoli olingí kopésa kómbó.
Mokeli-bibéngeli, tángo azalí kosála mosálá na yé, akokana kosálela ndimbola
óyo elongóbání. Kasi tína-maloba ya mobímbí ekokí pé kopékisa yé pó na kosálela
yangó.
9.4.1.7. LI-MOB-
a) Etongá
Ebandi : li- : kelási 5.
Súka : -i
Liboké óyo ebimisaka bibéngeli ebelé na Lingála. Kasi esengélí kolénda na
boyébi ndimbola na yangó pó na kokoka kosálela yangó malámu. Eséngélí kokóba
koluka koyéba kolimbola na bozindó mobéko ya semantíki óyo ekambaka yangó. Pó
na biútá-likelelo, ebandi li- epésaka likanisi ya boyókani (boyókani), ya ekótisami307
,
ya litómbá tó ya liyéli.
Éngébéné na lisangá-maloba, nakabólí yangó na mabótá óyo : li-MOB-a, li-MOB-
á, li-MOB-an-i, li-MOB-is-i, li-MOB-i. Namekí kotála na bozindó, ebéndisami mókó
mókó pó na kososola tína-maloba na yangó pé kobimisa liyéboli ya bobéndisi na
yangó.
Pó na óyo etálí li-MOB-am-i pé li-MOB-el-a, nakokí koloba ke, ebimaka na
ndéngé esengélí na lisangá e-MOB-am-i pé e-MOB-el-i. Na boye, nakoyékola yangó na
libóké ya li-MOB- té.
lipakolami epakolami
libandela ebandeli
307
ekótisami = contenu ; liyéli = conséquence
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
383
9.4.1.8. LI-MOB-A
a) Etongá
Ebandi : li- : kelási 5.
Súka : -a
kobála -bál- li-bál-a libála
kofúta -fút- li-fút-a lifúta
kosékwa -sékw- li-sékw-a lisékwa
kobonza -bonz- li-bonz-a libonza
libála : ezalí boyókani óyo eyáka na sima ya kobála. libála ezalí kokokisama ya
kobála.
lifúta : elóko óyo bafútaka moto na sima kosála mosálá. lifúta ezalí kokokisama
ya boyókani mokóló mosálá pé mosálí bayókánákí. ezalí kokokisama ya
kofúta.
libóta : lisangá óyo ebimaka na sima ya kobóta. kokokisama ya kobóta.
lisékwa : likambo óyo esálamaka tángo moto asékwí. lisékwa ya Yesu Masiya.
kokokisama ya kosékwa.
libonza : elóko óyo babonzelaka moto na sima ya yé kosála bolámu tó kolónga
na momekano. elakisaka pé elóko óyo babonzelaka Nzámbe pó na bolámu na
yé asálí epái ya bato. libonza ezalí kokokisama ya boyókani. ezalí
kokokisama ya kobonza. na lingála, kobonza elakísí kobébisa bilóko tó
kozwa elóko ezalákí na motúya pó na yó pé kopésa yangó na moto mosúsu
pó na bolámu na yé. ezalí óyo na Français babéngaka sacrifier.
b) Bososoli
Bato basálelaka etongá óyo té pó na kokela bibéngeli na masoló ya bomoi na
bangó ya mokolo na mokolo. Basálelaka maloba óyo esí ekelámá.
Libóké óyo ebimisaka bibéngeli óyo elakisaka boyókani, likambo tó elóko óyo
eyáka na sima ya kosálama ya likambo. Elingí koloba, boyókani (boyókani) óyo
efándaka na sima ya kosála likambo.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, li-MOB-a ezalí kokokisama ya ko-
MOB-a.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
384
li-MOB-a : kokokisama ya ko-MOB-a
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé
okobanda nangó na ebandi bo- pé na sima ya mobímbí okosúkisa yangó na súka –i.
libála : kokokisama ya kobála
lifúta : kokokisama ya kofúta
libóta : kokokisama ya kobóta
lisékwa : kokokisama ya kosékwa
libonza : kokokisama ya kobonza
Sikóyo nakomeka kosálela liyéboli ya bobéndisi óyo nabimísí pó na kokela
bibéngeli ya sika na Lingála.
kobíka -bík- li-bík-a libíka
kosénga -séng- li-séng-a lisénga
kobóngwana -bóngwan- li-bóngwan-a libóngwana
kosála -sál- li-sál-a lisála
kobalusa -balus- li-balus-a libalusa
kotíndikana -tíndikan- li-tíndikan-a
litíndikana
libíka : kokokisama ya kobíka (lobíko?)
lisénga : kokokisama ya kosénga
libóngwana : kokokisama ya kobóngwana (mbóngwáná?)
lisála : kokokisama ya kosála (mosála? té, mosálá ezalí óyo ezalí kosálama.
lisála ezalí tángo mosálá esálami pé esílí. kasi basálelaka yangó té pó ezalí
boyókani té. na esíká ya lisála, ebéngeli esálami ekoleka malámu. pó yangó
ekolakisa, kokokisama ya kosála.)
libalusa : kokokisama ya kobalusa
litíndikana : kokokisama ya kotíndikana
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Atá ko balobi basálelaka yangó té, mokeli-bibéngeli akokí kosálela etongá óyo
pó na kokela bibéngeli ya síka. Kasi, ndéngé tomóní, ezalí kosénga na mokeli-
bibéngeli álénda na boyébi Lingála pó na kokoka kosálela etongamei óyo. Ndéngé
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
385
tokomóna pó na bitongameli misúsu ya li-MOB-, ekozala malámu na mokeli-bibéngeli,
kotála libosó sókí limanyoli na yé alingí kopésa kómbó, ekolongobana té, ná etongá li-
MOB-an-i (pó na boyókani) pé li-MOB-á pó na likambo óyo ebimaka na súka ya kosála
likambo. Tomóní ke, atá ko tokokí kobimisa bibéngeli na nzelá óyo ekosénga na sima
kotála sókí bibéngeli yangó ekokí kolakisa likambo na nzelá ya liyéboli ya bobéndisi.
9.4.1.9. LI-MOB-Á
a) Etongá
Ebandi : li- : kelási 5.
Súka : -á
kotanga -tang- li-tang-á litangá
kowá -wá- li-wá-a liwá
kobéla -bél- li-bél-á libélá
kobúnga -búng- li-búng-á libúngá
litangá : ezalí eténi ya moké ya mái óyo mísó ya bato emónaka tángó mái tó
bó-mái ezalí kotánga. Elingí koloba ezalí kosopana na mbala mókó té kasi na
eténi na eténi.
liwá : ezalí likambo eyáka tángo moto, nyama, nzeté tó likambo ewéí tó awéí.
libélá : ezalí likambo esálamaka pé etíkalí bóngó tíí súka té. ebélí.
libúngá : ezalí tángo moto abúngí ndéngé ya kosála likambo. asálí ndéngé
esengélákí té kosála.
lisangá : ezalí tángo bilóko, bato tó makambo etíamí esíká mókó pó na kosála
makambo lokóla ndé bazalí káka elóko, moto tó likambo mókó. libóké wáná
óyo ezwamaka ndé babéngaka lisangá. likelelo na yangó, kosanga, ekokí
kolakisa kokende kokokóma elóko mókó ná elóko mosúsu.
litómbá : ezalí óyo ezwamaka na alimá ya makambo na sima ya kosála
likambo. kotómba ekokí kozala kolinga likambo ésálama pó na moto, elóko
tó likambo.
b) Bososoli
Bato basálelaka etongá óyo té pó na kokela bibéngeli na masoló na bangó ya
bomoi ya mokolo na mokolo. Basálelaka bibéngeli óyo esí ezalaka. Libóké óyo
elakisaka míngi-míngi likambo óyo ebimaka tángo likambo esálámí tó na sima ya
likambo kosálama.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
386
Na libóké óyo nakútání pé na liloba : litangá. Nalobákí ke li-MOB- ezalaka pó
na likambo. Litangá ezalí likambo té kasi ezalí eténi ya elóko (bomái). Lingála
ekokákí kosálela etongá e-MOB-am-i té pó kotanga ezalí likelelo emikoká. Ekokákí
ndé kozala na etongá e-MOB-i, eténi ya mobimba (etangi).
Na libóké óyo pé tokúta bibéngeli lokóla lisangá (boyókani) pé litómbá atá ko
makelelo na yangó (kosanga pé kotómba) esálelamaka lisúsu té na Lingála ya leló.
Nakútání na etongá óyo káka pó na makelelo emikoká. Sókí ezalí likelelo
emikoká té, namóní ke balobi-Lingála basálelaka mingóngó nyónso míbalé, ézala
mongóngó na sé, ézala mongóngó likoló.
libótá, libóta
Na boye, nakokí koloba ke, ekozala malámu kosálela etongá óyo pó na kopésa
kómbó ya likambo.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, li-MOB-á ezalí : likambo óyo
ebimaka tángo likambo e-MOB-í tó na sima ya likambo ko-MOB-a.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé okobanda
na yangó na ebandi li- , okolandisa mobímbí pé okosúkisa na súka -á.
Nasálélí liyéboli ya bobéndisi óyo naútí kobimisa pó na kotála sókí ezalí kosála
na bibéngeli óyo tína na yangó esí epésamákí.
litangá : eténi ya bomái óyo ebimaka tángo bomái etangí.
liwá : likambo óyo ebimaka tángo likambo tó moto ewéí tó na sima ya likambo
tó moto kowá.
libélá : likambo óyo ebimaka tángo likambo ebélí tó na sima ya likambo
kobéla.
libúngá : likambo óyo ebimaka tángo likambo ebúngí tó na sima ya likambo
kobúnga.
Sikóyo nakosálela pé liyéboli ya bobéndisi yangó pó na kokela bibéngeli ya sika
pé natálí ndimbola óyo ebimísí.
kobíka -bík- li-bík-á libíká
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
387
kosénga -séng- li-séng-á liséngá
kobóngola -bóngol- li-bóngol-á libóngolá
kosála -sál- li-sál-á lisálá
kobalolá -balol- li-balol-á libalolá
kotíndika -tíndik- li-tíndik-á litíndiká
libíká : likambo óyo ebimaka tángo likambo ebíkí tó na sima ya likambo
kobíka.
liséngá : likambo óyo ebimaka tángo likambo eséngí tó na sima ya likambo
kosénga. (boséngá??)
libóngolá : likambo óyo ebimaka tángo likambo ebóngólí tó na sima ya
likambo kobóngóla.
lisálá : likambo óyo ebimaka tángo likambo esálí tó na sima ya likambo kosála.
(mosálá??)
libalolá : likambo óyo ebimaka tángo likambo ebalólí tó na sima ya likambo
kobalola.
litíndiká : likambo óyo ebimaka tángo likambo etíndíkí tó na sima ya likambo
kotíndika.
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Atá ko bandakisa óyo emónísámí na liyéboli ya bobéndisi ezalí káka ya makelelo
emikoká, namóní ke etongá óyo ekokí pé kobimisa, pó na makelelo emikoká té,
bibéngeli óyo ezalí koloba likambo na Lingála. Atá ko tokokí kobimisa bibéngeli na
nzelá óyo, ekosénga na sima kotála sókí bibéngeli yangó ekokí kolakisa likambo na
nzelá ya liyéboli ya bobéndisi. Ebongí pé kotála sókí ebéngeli yangó esí ekokí
kolobáma té, na etongá mosúsu, néti li-MOB-an-i tó li-MOB-a.
9.4.1.10. LI-MOB-AN-I
a) Etongá
Ebandi : li- : kelási 5.
Súka : -an-i
koyébana -yéb- li-yéb-ani liyébani
kobébana -béb- li-béb-ani libébani
koyókana -yók- li-yók-ani liyókani
kobéngana -béng- li-béng-ani libéngani
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
388
liyébani : bato sókí bayébání, basálí liyébani. ozóluka liyébani ? basálelaka pé
liyébani na ndéngé ya koluka siksé. wáná, likelelo koyébana ezwámí lokóla
ebéndisami té, kasi, lokóla esielumuki ya ndimbola. boyókani óyo bato
bazalí na yangó tángo bazalí koyébana.
libébani : elobamaka tángo bato babébání. na lingála facile, balobaka pé
« potanaj » (kopotana). boyókani té óyo bato bazalí na yangó tángo bazalí
kobébana. atá ko kobéba ezalí likelelo emikoká, áwa likelelo óyo ezalí
kosielumuka na etongá. elakísi boyókani ebébí.
liyókani : elobamaka tángo bato bazalí koyókana. elingí koloba tángo
makambo sóngóló azalí koloba, pakala azalí koyéba pé kososola yangó.
tángo pakala azalí koloba, sóngóló azalí koyéba pé kososola yangó. boyókani
óyo bato bazalí na yangó tángo bazalí koyókana.
b) Bososoli
Liboké óyo ebimisaka bibéngeli óyo elakisaka boyókani óyo eyáka na sima ya
kosálama ya likambo.
li-MOB-an-i ekeséní ná li-MOB-a pó áwa ezalí kokokisama ya likambo té kasi na
boyókani kátí na ngambo míbalé óyo bazalí kosálana likambo tángo likambo yangó
ezalí kosálama. Eyáka na sima té. Boyókani óyo eyáka tángo ngambo míbalé basálaní
likambo. Etongá óyo esálamaka káka úta na likelelo ebéndísámá ko-MOB-an-a.
kobálana -bál- li-bál-ani libálani
kofútana -fút- li-fút-ani lifútani
kobótana -bót- li-bót-ani libótani
kosékwana -sékw- li-sékw-ani lisékwani
libálani : ezalí boyókani óyo bato bazalí na yangó tángo babáláni. ekeséni ná
libála. libála ezalí kokokisama ya kobála.
lifútani : ezalí boyókani óyo bato bazalí na yangó ya sóngóló afútí pakala pé,
pakala afútí sóngóló. lifúta ezalí kokokisama ya boyókani mokóló mosálá pé
mosálí bayókánákí.
libótani : ekokí kozala té pó likelelo kobótana yangó mókó ezalaka té pé ekokí
kozala té pó na ndéngé ya lojíki tó alimá ya makambo.
lisékwani : kosékwa ezalí likelelo emikoká. ekobimisa likelelo na -an-a té. na
boye, ekokí pé kobimisa lisékwani té.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
389
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, li-MOB-ani ezalí boyókani ya
kosálana likambo.
li-MOB-ani : boyókani óyo bato, bilóko tó makambo bazalí na yangó tángo
bazalí ko-MOB-an-a.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé
okobanda nangó na ebandi li- pé na sima ya mobímbí, okolandisa ebéndisi -an- pé
okosúkisa yangó na súka -i
liyébani : boyókani óyo bato, bilóko tó makambo bazalí na yangó tángo bazalí
koyébana
libébani : boyókani té óyo bato bazalí na yangó tángo bazalí kobébana
liyókani : boyókani óyo bato bazalí na yangó tángo bazalí koyókana
kobíkisana -bíkis- li-bíkis-ani libíkisani
koséngana -séng- li-séng-ani liséngani
kobóngolana -bóngol- li-bóngol-ani
libóngolani
kosálana -sál- li-sál-ani lisálani
kobalusana -balus- li-balus-ani libalusani
kotíndikana -tíndik- li-tíndik-ani
litíndikani
libíkisani : Boyókani óyo bato, bilóko tó makambo bazalí na yangó tángo
bazalí kobíkisana
liséngani : Boyókani óyo bato, bilóko tó makambo bazalí na yangó tángo bazalí
koséngana
libóngolani : Boyókani óyo bato, bilóko tó makambo bazalí na yangó tángo
bazalí kobóngolana
lisálani : Boyókani óyo bato, bilóko tó makambo bazalí na yangó tángo bazalí
kosálana
libalolani : Boyókani óyo bato, bilóko tó makambo bazalí na yangó tángo
bazalí kobalolana
litíndikani : Boyókani óyo bato, bilóko tó makambo bazalí na yangó tángo
bazalí kotíndikana
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
390
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Bato basálelaka etongá óyo pó na kobimisa bibéngeli tángo bazalí kosolola na
bomoi ya mokolo na mokolo. Etongá óyo ezalí liziba esíká bakeli-bibéngeli bakokí
kokende kopepa bibéngeli óyo elakísí boyókani. Atá ko tokokí kobimisa bibéngeli na
nzelá óyo, ekosénga na mokeli-bibéngeli kotála sókí ebéngeli óyo akelí elongóbání na
limanyoli óyo yé alingí kopésa kómbó. Ebongí pé kotála sókí limanyoli yangó
elongóbání té ná etongá li-MOB-a. Kasi na botáláka esáleli bitongameli míbalé óyo na
Lingála, ekopúsa malámu na mokeli-bibéngeli kobanda na kosálela li-MOB-an-i.
9.4.1.11. LI-MOB-I
a) Etongá
Ebandi : li- : kelási 5.
Súka : -i
kobika -bik- li-bik-i libiki
kotánga -táng- li-táng-i litángi
kokanisa -kan- li-kan-isi likanisi
libíki : tángo moto abíkí na maládi tó na mpiáka, bakoloba azwí libíki. ekeséní
ná lobíko : yangó ezalí kobíka ya libélá. libíki ezalí elóko tó likambo óyo
eyáka mbala-mókó na sima ya kobíka.
litángi : eténi ya makomi óyo ebóngisámí pó na kotánga. ézala na ndako ya
nzambe, eténi óyo motéyi akotánga libosó ya kososola yangó na bozindó. na
kelási, litángi ezalí eténi óyo molakisi aléngeélí pó bána bátánga yangó na
mongóngó makási.
likanisi : likambo óyo moto azwí pé abongísí yangó tángo azalí kokanisa.
likambo yangó ezalí ya kobongisama pó na kosálela yangó tó pé sókí ezalí na
nzelá té, akosálela yangó té.
b) Bososoli
Bato basálelaka etongá óyo pó na kobimisa bibéngeli ya sika na masoló na
bangó ya bomoi ya mokolo na mokolo. Liboké óyo ebimisaka bibéngeli óyo elakisaka
likambo óyo eyáka na bosáláká likambo.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
391
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, li-MOB-i ezalí : likambo óyo eyáka
na ko-MOB-a tó likambo ezwámí pé ebongísámí pó na ko-MOB-a.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé okobanda
nangó na ebandi li- , okolandisa mobímbí pé okosúkisa na súka -i
libíki : likambo óyo eyáka na kobíka tó likambo ezwámí pé ebongísámí pó na
kobíka.
litángi : likambo óyo eyáka na kotánga tó likambo ezwámí pé ebongísámí pó na
kotánga.
likanisi : likambo óyo eyáka na kokanisa tó likambo ezwámí pé ebongísámí pó
na kokanisa.
Sikóyo nakotíya masakola yangó na bibéngeli óyo ebimí na bobéngeli pó na
na kotála sókí ekokí kozala na litómbá.
kobíka -bík- li-bík-i libíki
kosénga -séng- li-séng-i liséngi
kobóngola -bóngol- li-bóngol-i libóngoli
kosála -sál- li-sál-i lisáli
kobaloli -balol- li-balol-i libaloli
kotíndika -tíndik- li-tíndik-i litíndiki
liséngi : elóko tó likambo óyo eyáka na kosénga tó likambo ezwámí pé
ebongísámí pó na kosénga.
lisáli : elóko tó likambo óyo eyáka na kosála tó likambo ezwámí pé ebongísámí
pó na kosála.
libóngoli : elóko tó likambo óyo eyáka na kobóngola tó likambo ezwámí pé
ebongísámí pó na kobóngola.
libaloli : elóko tó likambo óyo eyáka na kobalola tó likambo ezwámí pé
ebongísámí pó na kobalola.
litíndiki : elóko tó likambo óyo eyáka na kotíndika tó likambo ezwámí pé
ebongísámí pó na kotíndika.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
392
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Atá ko tokokí kobimisa bibéngeli na nzelá óyo ekosénga na sima kotála sókí
bibéngeli yangó ekokí kolakisa likambo na Lingála. Mokeli-bibéngeli akosálela etongá
óyo sókí limanyoli alingí kopésa kómbó ezalí likambo eyáka na bosáláká.
9.4.1.12. LI-MOB-IS-I
a) Etongá
Ebandi : li- : kelási 5.
Ebéndisi : -is-
Súka : -i
Liboké óyo ebimisaka bibéngeli óyo elakisaka elóko tó likambo óyo basálaka.
koyébisa -yéb- li-yéb-is-i liyébisi
kobongisa -bong- li-bong-is-i libongisi
kokámwisa -kámw- li-kámw-is-i likámwisi
liyébisi : elobamaka pó na koloba likambo óyo ebóngísámí pó na koyébisa bato.
Ezalí koloba sókí ebéngeli sóngóló ezalí níni. Óyo na Français babéngaka
annonce. Likambo eyáka tángo bayébisi bato. Likambo óyo bayébisaka bato.
liyébisi : bamamá bátíkala na sima ya losámbo.
liyébisi ya mobóti : mobóti azalí moto óyo azalí
na bána pé abokolaka bána yangó.
libóngisi : elobamaka sókí bazalí kobongisa milúlú tó ndéngé likambo tó
lingómbá ebongisámaka pó na etámboli na yangó. Likambo eyáka tángo
babongísí milúlú tó lingómbá.
mabongisi ya milúlú ya le 30 juin ekozala ndéngé
níni.
Mabongisi ya kompáni na bínó ezalí ndéngé níni ?
likámwisi : ezalí likambo óyo ya kokámwa eyélí bato. likambo óyo
bakámwisaka bato.
Kimbangu asála makamwisi ndéngé na ndéngé.
likámwisi : akweyí na motúka, akúfí té.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
393
b) Bososli
Natíé likanisi na libóké óyo té pó likelelo kokanisa esálelamaka lokóla likelelo
ya ebandeli. Yangó ekokóta na lisangá ya li-MOB-i. Kasi namóní pé té, bokeseni níni
óyo etongá li-MOB-is-i ekótísí na ndimbola ya li-MOB-i.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, li-MOB-is-i ekokí kozala : likambo
óyo eyáka na ko-MOB-a tó likambo ezwámí pé ebongísámí pó na ko-MOB-a.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé okobanda
nangó na ebandi li- pé na sima ya mobímbí, okolandisa ebéndisi -is- pé okosúkisa
yangó na súka -i.
liyébisi : likambo óyo bayébisaka tó likambo óyo eyáka na koyébisa tó likambo
ezwámí pé ebongísámí pó na koyébisa.
libóngisi : likambo óyo babóngisaka tó likambo óyo eyáka na kobongisa tó
likambo ezwámí pé ebongísámí pó na kobongisa.
likámwisi : likambo óyo bakámwisaka tó likambo óyo eyáka na kokámwisa tó
likambo ezwámí pé ebongísámí pó na kokámwisa.
kobíka -bík- li-bík-isi libíkisi
kosénga -séng- li-séng-isi liséngisi
kobóngola -bóngol- li-bóngol-isi libóngolisi
kosála -sál- li-sál-isi lisálisi
kobalola -balol- li-bal-usi libalusi
kotíndika -tíndik- li-tíndik-isi litíndikisi
liséngisi : likambo óyo eyáka na kosénga tó likambo ezwámí pé ebongísámí pó
na kosénga.
libíkisi : likambo óyo eyáka na kobíka tó likambo ezwámí pé ebongísámí pó na
kobíka.
libóngolisi : likambo óyo eyáka na kobóngola tó likambo ezwámí pé
ebongísámí pó na kobóngola.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
394
libalusi : likambo óyo eyáka na kobalola tó likambo ezwámí pé ebongísámí pó
na kobalola.
litíndikisi : likambo óyo eyáka na kotíndika tó likambo ezwámí pé ebongísámí
pó na kotíndika.
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Etongá óyo ezalí liziba monéne pó ebimisaka bibéngeli ebelé óyo elakisaka
likambo. Tomóní ke, atá ko tokokí kobimisa bibéngeli na nzelá óyo, ekosénga na sima,
kotála sókí bibéngeli yangó ekokí kolakisa likambo na Lingála. Etongá óyo ekeséní té
na ndimbola ná etongá li-MOB-i. Ekipé káka áwa mobímbí ezalí -MOB-is-. Na boye
nakokí koloba ke, mokeli bibéngeli akosálela li-MOB-i (-MOB- ekokí kozala likelelo ya
ebandeli ) pé pó na li-MOB-i, -MOB- ezalí mobímbí ya -MOB-is-.
9.4.1.13. LI-MOB-O, LI-MOB-Ó
a) Etongá
Ebandi : li-
Súka : -o, -ó
kokamba -kamb- li-kamb-o likambo
kokaba -kab- li-kab-o likabo
kosakana -san- li-san-o lisano
kosolola -sol- li-sol-ó lisoló
likambo : ezalí elóko esímbamaka té, óyo ezalí kosálama tó óyo bazalí
kolobelela. eútí na likelelo kokamba pó yangó ndé ezalí kokambama. liloba
óyo ezalí mókó ya maloba likonzi ya lingála, esálelamaka na ndéngé nyónso
pé ezalí pási pó na kopésa liyéboli na yangó na ndéngé esengélí. kasi ezalí na
likanisi ya kokamba.
likabo : ezalí sókí bilóko ezalí pé bakabólí yangó na biténi míngi. moto na moto
eténi akozwa, ezalí likabo na yé. na boye likabo ezalí eténi óyo ekabameli
sóngóló. na lingála, ezalí pé na ebéngeli mokabo. yangó ezalí káka pó na
makomi, ndéngé ya kokabola mokandá na biténi ya minéne tó shapítre (na
français chapitre).
lisano : ezalí tángo bato bazalí kosakana. esakaneli wáná pé tángo óyo
epésamélí pó na kosakana yangó ndé babéngaka na lingála lisano. likelelo
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
395
elongóbání ezalí kosana. kasi likelelo yangó ekomá : kosakana nzókandé
maloba lisano pé mosani etíkálá. (mosani pó na koloba moto óyo azalí
kosakana).
lisoló : tángo bato bazalí kosolola tó kopésana maloba. eténi ya tángo wáná na
makambo ezalí kolobama yangó ndé babéngí lisoló.
b) Bososoli
Balobi-Lingála basálelaka etongá óyo té pó na kobimisa bibéngeli ya síka.
Basálelaka káka bibéngeli óyo esí ekelámá na Lingála. Etongá óyo elakisaka likambo
óyo bazalí kosála. Kasi likambo yangó ezalí libóké na molongó. Ndimbola óyo ezalí
kosénga ke mokeli-bibéngeli álénda na boyébi ya Lingála pó na kokoka kobimisa
bibéngeli ya sika na nzelá óyo. Kasi ezalí na litómbá monéne na bosáleli nzebi.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, li-MOB-o ekokí kozala : eténi óyo
bazalí ko-MOB-a.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé okobanda
na yangó na ebandi li- , okolandisa mobímbí pé okosúkisa na súka -o. Namékí liyéboli
ya bobéndisi na biútá-likelelo óyo tosálélákí pó na kokela yangó.
likambo : eténi óyo bazali kokamba
likabo : eténi óyo bazali kokaba
lisano : eténi óyo bazali kosana
Sikóyo nakotía masakola yangó na bibéngeli óyo ebimí na bobéngeli pó na
kotála sókí ekokí kozala na litómbá.
kotumba -tumb- li-tumb-o litumbo
kotokisa -tokis- li-tokis-o litokiso
kozwa -zw- li-zw-o lizwo
kotéka -ték- li-ték-o litéko
kokundola -kundol- li-kundol-o likundolo
kokámola -kámol- li-kámol-o likámolo
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
396
litumbo : eténi óyo bazali kotumba
litokiso : eténi óyo bazali kotokisa
lisómbo : eténi óyo bazali kosómba
litéko : eténi óyo bazali kotéka
lizwo : eténi óyo bazali kozwa
likundolo : eténi óyo bazali kokundola
likámolo : eténi óyo bazali kokamola
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Balobi-Lingála basálelaka etongá óyo té na káti ya lisoló pó na kobimisa
bibéngeli ya sika. Basálelaka maloba óyo esí ekelámá (likabo, likambo, lisano). Kasi
mokeli-bibéngeli akokí kosálela yangó na bopésáká ndimbola pé liyéboli elongóbání
pó, tángo molobi akoyékola ebéngeli yangó ákoka koyéba tángo níni akosálela yangó.
Ndimbola ya etongá óyo ezalí kosénga ke mokeli-bibéngeli álénda na boyébi ya
Lingála pó na kokoka kobimisa bibéngeli ya sika na nzelá óyo. Kasi ezalí na litómbá
monéne na bosáleli nzebi.
Atá ko tokokí kobimisa bibéngeli na nzelá óyo, ekosénga na sima kotála sókí
bibéngeli yangó ekokí kolakisa likambo na Lingála. Etongá óyo ekokí kozala pé liziba
ya malonga pó na kobimisa bibéngeli ya nzébi. Etíkálí koyéba sókí ezalí na bamasangá
óyo na nzebi sóngóló ekokí kozala na boséngá ya kobéngama.
Néti litumbo, ekokí kolakisa eténi ya mosálá wáná ya kotumba. Na shimí ekokí
kosálelama pó na nzóto óyo moluki alingí kokómisa putúlú. Nzókandé likámolo ekokí
kolakisa eténi ya mosálá wáná ya kokámola.
9.4.1.14. LI-MOB-Ú
a) Etongá
Ebandi : li- , kelási 5
Súka : -ú
kotúta -tút- li-tút-ú litútú
kokunda -kund- li-kund-ú likundú
litútú : ezalí kovímba óyo ebimaka moto na tángo atútámí (batútí yé, tó pé,
atútání yé mókó).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
397
likundú : ezalí eténi na káti ya libumu ya moto tó nyama. yangó ezalí na
likanisi ya óyo ekundámí. basálelaka liloba likundú pé pó na koloba ke moto
azalí motéma-mabé na baníngá.
b) Bososoli
Etongá óyo elakisaka likambo óyo ebimaka na sima ya likambo kosálama.
Súka -ú emónisaka ke, likambo yangó ezalí na mabé pó na moto óyo likambo yangó
ekoyéla.
Kasi na botáláká pé bandakisa káka míbalé óyo nakútání na yangó, nayébí té
sókí súka -ú ezalí pé káka té pó na lindándá ya etongá. Lokóla ekango ya libosó ezalí
na elelisi u, na boyé súka elandí bóngó. Pó, liyéboli ya libóké óyo, ekeséní penzá té ná
liyéboli ya libóké li-MOB-á (Libóké óyo elakisaka míngimíngi boyókani tó likambo
óyo ebimaka tángo likambo esálámí tó na sima ya likambo kosálama).
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, li-MOB-ú ekokí kozala : óyo ya
mabé ebimaka na sima ya ko-MOB-am-a.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli pé tolí pó na mokeli-bibéngeli
Balobi-Lingála basálelaka etongá óyo té na káti ya lisoló pó na kobimisa
bibéngeli ya sika. Basálelaka maloba óyo esí ekelámá (litútú, likundú). Na botáláká
moké ya bandakisa ya libóké óyo pé na liyéboli na yangó, nakolikya ke ekozala
malámu mokeli-bibéngeli ásangisa yangó na libóké li-MOB-á pé kotála sókí likelelo
yangó ezalí na ekango ya monóngó u, wáná akokí kosúkisa na ú. Pó, kozwa ke ezalí
kolakisa ndéngé ya mabé ezalí kosímba penzá té pó ndakisa liwá ezalí mabé koleka
kasi esálélí liwú té.
9.4.1.15. E-MOB-
a) Etongá
Ebandi : e- : kelási 5.
Liboké óyo ebimisaka bibéngeli ebelé na Lingála. Kasi esengélí kolénda na
boyébi ndimbola na yangó pó na kokoka kosálela yangó malámu. Eséngélí kokóba
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
398
koluka koyéba kolimbola na bozindó mobéko ya semantíki óyo ekambaka yangó. Pó
na biútá-likelelo, ebandi e- epésaka likanisi ya likambo óyo ezalí kosálama tó ezwámí
na súka tó ya elóko. Ebimisaka pé bakómbó ya bato, kasi na ndéngé ya mabé.
Éngébéné na lisangá-maloba, nakabólí yangó na mabótá óyo : e-MOB-a, e-MOB-
á, e-MOB-am-i, e-MOB-é, e-MOB-el-o, e-MOB-is-i, e-MOB-i, e-MOB-o. Namekí kotála na
bozindó, ebéndisami mókó mókó pó na kososola tína-maloba na yangó pé kobimisa
liyéboli ya bobéndisi na yangó. Pó na óyo etálí e-MOB-an-i namóní yangó té, namóní
pé bokeseni na yangó té ná e-MOB-i. Ndéngé mókó na e-MOB-el-a óyo ezaláká ndéngé
ya kala ya koloba ndéngé ya kosála likambo. Na Lingála ya leló, balobi bakómá
kosálela e-MOB-el-i ézala pó na tína óyo, tó pé, pó na elóko óyo basálelaka likambo.
Na boye, nayékólí yangó té . kasi sókí moto azalí kosálela Lingála ya Makanza, akokí
kotála na eténi ya e-MOB-el-i pó na koyéba ndéngé ya kokela bibéngeli ya E-MOB-el-a.
9.4.1.16. E-MOB-A +.N
a) Etongá
Ebandi : e- : kelási 7.
Súka : -a
kobengana -bengan- e-bengan-a ebengana
ebengana-banzinzi
kopompa -pomp- e-pomp-a epompa epompa-
bagungi
koluka -luk- e-luk-a eluka eluka-
makambo
kopanza -panz- e-panz-a epanza epanza-
makita
kopasola -pasol- e-pasol-a epasola
epasola-koni
ebengana-banzinzi : elóko óyo ebenganaka banzinzi. elobamaka na pantalon
óyo basukólí pé bangomí yangó kitóko, nzinzi akopúsana pembéni té.
epompa : kala tángo Kinshasa ezaláká nánu na bopéto makási, kaminyón óyo
ezalálaka kopompé kísi ya bangungi na mbóka, bazaláká kobénga yangó
epompa. mashíni óyo batíaka kísi ya kopompé, babéngaka yangó epompa.
eluka-makambo : elobamaka na moto óyo alukaka makambo. ezalí na ndéngé
ya mabé. nzókandé, moluki makambo ezalí moto óyo alukaka bamakambo
néti bakóp pó na kokótisa mbóngo tó kokela misála.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
399
epanza-makita : ezalaka kómbó bapésá na mvúla pó yangó, atá bozalákí na
koyangana na bínó, yangó tángo ekweyí, moto na moto akimí pé likita
epanzání. yangó wáná babéngaka yangó epanza-makita. óyo epanzaka
makita.
epasola-kóni : ezalí mashíni tó esáleli óyo bapasolelaka na yangó bakóni.
b) Bososoli
Balobi Lingála basálelaka etongá óyo pó na kobimisa bibéngeli na masoló na
bangó ya bomoi ya mokolo na mokolo. Libóké óyo ezalí ezalí na makokí ya kobimisa
bibéngeli ebelé. Na nzelá ya e-MOB-a ekelaka bakómbó ya bamashíni, ya biténi pé
bilóko óyo esálaka mosálá sóngóló. Pó na síkísíkí308
(kopésa précision), momeseno
ezalaka ya kobakisa kómbó sóngóló na sima ya ebéngeli yangó. Kómbó yangó ezalaka
na mókó tó na ebelé.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, e-MOB-a ezalí elóko, mashíni tó
moto (na ndéngé ya mabé) óyo e-MOB-aka .N.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé
okobanda na yangó na ebandi e-, okolandisa mobímbí pé okosúkisa na súka -a. Na
boye, tokobimisa, útá na ebombelo-maloba na bísó, molongó ya e-MOB-a. Nakokí
koloba ke, maloba nyónso óyo ebimí na etongá óyo, bakokí kosálela yangó na Lingála.
Na ebéngeli mókó mókó ekelámí, okokí kotútisa yangó ná bakómbó (na
boyíké) nyónso ezalí na Lingála.
Mayéle ya kokoma mabókani nyónso ezalí té. Elóko ya kosála ezalí, kotála
nzebi na nzebi, tó mosálá na mosálá, kotála ndakisa, bamashíni ya mosálá yangó,
mashíni níni ezalí na liyébisi elongóbání na e-MOB-a. Pé kokende kolóba kómbó óyo
ekokání penzá na yangó.
kosukola esukola esukola-bilambá
kosukola esukola esukola-basáni
kosukola esukola esukola-mítuka
kosukola esukola esukola-bavítre
308
síkísíkí = précision ; kosíkisa = préciser
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
400
mashíni óyo esukolaka.
kolakisa elakisa elakisa-nzelá
mashíni óyo elakisaka nzelá
koníka eníka eníka-ngúba
mashíni óyo eníkaka ngúba
koníka eníka eníka-bilei
mashíni óyo eníkaka bilóko ya kolía (bilei).
kosangisa esangisa esangisa-bapapyé
mashíni óyo esangisaka bapapyé
kopétola epétola epétola-máyi
mashíni óyo epétolaka máyi
kozwa ezwa ezwa-maloba
mashíni óyo ezwaka maloba (dictaphone)
e) Toli pó na mokeli-bibéngeli
Na boyé, nzelá ya molaí efungwámí pó na kopésa bamashíni bakómbó na
Lingála.
Etéta-kafé, etéta-ngúba, ekalinga-mbálá, elongola-bushón, etondisa-masanga,
eyungela-fufú,…
Biténi ya bamashíni ya minéne pé ekokí kozwa bakómbó na nzelá óyo. Ndakisa
tomóní ke na mokandá ya kotonga bilambá (Sene Nzale C 2010), eténi ya mashíni ya
bilambá esíká motongi afándisaka elambá pó tángo azalí kotonga, elambá ékima té,
abéngí yangó « enyatelambá ». Na mekaníki, biténi ebelé na montére tó na bisíká
misúsu, ekokí kobéngama na ndéngé óyo. Ekosénga kolimbola mosála eténi yangó
esálaka. Na boye, tokozwa kómbó na yangó.
Accumulateur ezalí eténi óyo ebombaka kurán pó na kopésa nzelá na motúka
ésálela yangó na sima. Tángo motúka ezalí kotánmbola yangó ezalí kozwa pé
kobomba kurán. Na boye, tokokí kobéngé yangó ebómbakurán. Générateur ezalí
elóko óyo ebótaka kurán pó circuit ésála. Na boye, ebóta ekokí kobéngama
ebótakurán309
.
309
ebómba-kurán = accumulateur ; ebóta-kurán = générateur ; enyata-elambá = pied de
biche
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
401
Na banzebi nyónso tolandí nzelá wáná pé tobimísí bakómbó yangó
9.4.1.17. E-MOB-Á
a) Etongá
Ebandi : e-
Súka : -á
kolaka -lak- e-lak-á elaká
kolikya -liky- e-liky-á elikyá
kotínda -tínd- e-tínd-á etíndá
kotonga -tong- e-tong-á etongá
elaká : elóko tó likambo óyo balakaka yangó moto. olakí ngáí okosómbela ngáí
lopángo. opésí ngáí eláka ya lopángo. olakí ngáí lopángo.
elikyá : likambo tó elóko óyo balíkyaka. elíkyá na ngáí na Nzakomba.
etíndá : kotínda moto ásála likambo. esáleli wáná ndé babéngaka etíndá. yó
ozalí mwána mabé. olingaka bitínda té.
etongá : etongá ezalí elóko óyo likoló na yangó ndé bakotonga nzóto mobimba.
ndakisa : etongá ya bibendé pó na kotonga ndako, ezalí bibendé óyo
bafándisaka. na sima, bakomí kotonga babríki kolanda ndéngé bibendé
yangó ezalí tíí ndáko mobimba ekotongama. etongá ya nzoto ezalí mikúwa
ndéngé efándisámá. likoló na yangó ndé misuni, misisa, makila ná mafúta
eyáka kofánda pó na kotonga nzóto ya moto.
b) Bososoli
Balobi-Lingála basálelaka káka maloba óyo esí ekelámá. Basálelaka etongáóyo
té pó na kobimisa bibéngeli na masoló na bangó ya bomoi ya mokolo na mokolo.
Etongá óyo elakisaka likambo óyo basálá pé etíkálá
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, e-MOB-á ekokí kozala : likambo
óyo ba-MOB-aka.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
402
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Balobi Lingála basálelaka etongá óyo té na káti ya lisoló pó na kobimisa
bibéngeli ya sika. Basálelaka maloba óyo esí ekelámá. Kasi mokeli-bibéngeli akokí
kosálela yangó na bopésáká ndimbola pé liyébisi elongóbání pó, tángo molobi
akoyékola ebéngeli yangó, ákoka koyéba tángo níni akosálela yangó.
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé okobanda
nangó na ebandi e- , okolandisa mobímbí pé okosúkisa na súka –á.
kotumba -tumb- e-tumb-á etumbá
kotokisa -tokis- e-tokis-á etokisá
kozwa -zw- e-zw-á ezwá
kotéka -ték- e-ték-á etéká
kozwa -zw- e-zw-á ezwá
kokundola -kundol- e-kundol-á ekundolá
kokámola -kámol- e-kámol-á ekámolá
etumbá : likambo óyo batumbaka
etokísá : likambo óyo batokisaka
esómbá : likambo óyo basómbaka
etéká : likambo óyo batékaka
ezwá : likambo óyo bazwaka
ekundólá : likambo óyo bakundolaka
ekámolá : likambo óyo bakámolaka
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Atá ko balobi-Lingála basálelaka nzelá yangó té pó na kobimisa maloba, mokeli-
bibéngeli akokí kobimisa bibéngeli na nzelá óyo. Ekosénga na sima kotála sókí
bibéngeli yangó ekokí kolakisa likambo na nzelá ya liyéboli ya bobéndisi. Ebongí pé
kotála sókí ebéngeli yangó esí elobámá na Lingála na lisangá ebandi-súka mosúsu té.
Etongá óyo ekokí kobimisa molongó ya makambo sókí tosúkísí liyébisi óyo na
“likambo”.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
403
9.4.1.18. E-MOB-AM-I
a) Etongá
Ebandi : e-
Súka : -am-i
kopakola -pakol- e-pakol-ami epakolami
kosála -sál- e-sál-ami esálami
epakolami : ezalí mafúta óyo bapakolaká moto pó ándimama lokóla nganga-
nzambe. na lingála ya leló, basálelaka yangó pó na koloba mbóngo óyo moto
akopésa na moto mosúsu pó azalí na botósi ya moto yangó pé bolámu óyo
asálí na bopésáká mbóngo yangó, nzambe akopámbola yé.
esálami : elóko óyo esálámí.
ebongisami : makambo óyo bato bakání na likita pó na kosála likambo tó
kobongisa etámboli ya lingómbá.
b) Bososoli
Etongá óyo elakisaka elóko tó likambo óyo ezwámí na sima ya kosála likambo.
Balobi Lingála basálelaka yangó míngi té na maloba na bangó ya mokolo na mokolo
kasi tína na yangó eyébanaka na pási té epái ya balobi.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, e-MOB-am-i ekokí kozala : elóko
tó likambo óyo e-MOB-ám-í.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Etongá óyo ebimisaka bibéngeli pó na makelelo nyónso. Tokesénísí yangó ná
libóké e-MOB-i, pó, ndéngé tokomóna na sima, e-MOB-i esálelamaka pó na makelelo
nyónso té atá ko ekokí kosálelama pé tínamaloba na yangó ekeséní na tínamaloba ya e-
MOB-ami.
kosómba -sómb- e-sómb-ami esómbami
kotéka -ték- e-ték-ami etékami
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
404
kozwa -zw- e-zw-ami ezwami
kokundola -kundol- e-kundol-ami ekundolami
etumbami : elóko tó likambo óyo etumbámí.
etokisami : elóko tó likambo óyo etokísámí.
esómbami : elóko tó likambo óyo esómbámí.
etékami : elóko tó likambo óyo etékámí.
ezwami : elóko tó likambo óyo ezwámí.
ekundolami : elóko tó likambo óyo ekundólámí.
ekámolami : elóko tó likambo óyo ekámólámí.
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Etongá óyo ezalí pé liziba monéne pó na kobimisa bibéngeli ya bilóko tó
likambo óyo etíkalaka na súka ya likambo. lokóla nalakísákí na óyo etálí makelelo,
etongá óyo ebimisamaka káka na makelelo emikoká. Na boye mokeli-bibéngeli
akotála sókí likelelo na yé, emikoká tó emikoká té.
9.4.1.19. E-MOB-ELI
a) Etongá
Ebandi : e-
Ebéndisi : -el-
Súka : -i
kotumba -tumb- e-tumb-eli etumbeli
kosála -sál- e-sál-eli esáleli
kobanda -band- e-band-eli ebandeli
kokáta -kát- e-kát-eli ekáteli
kosúka -súk- e-súk-eli esúkeli
kobénga -béng- e-béng-eli ebéngeli
etumbeli (1) : ndéngé ya kotumba elóko.
etumbeli (2) : elóko basálelaka pó na kotúmbela nyama.
nasepelaka na etumbeli na bangó ya ntaba. ezalaka
elengi.(1)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
405
nasepelaka na etumbeli na bangó ya ntaba. egugaka
té. (2)
Na lisakola (1), elakísí ndéngé ya kotumba ntaba. Nzókandé na lisakola (2),
elakísí, ebendé óyo bakótisaka misuni ya ntaba libosó ya kotía yangó likoló ya
mbabola.
esáleli : ndéngé ya kosála mosálá
esáleli : elóko ya kosála na yangó mosálá.
ebandeli : ndéngé ya kobanda likambo
Ebéngeli ezalí ndéngé ya kobénga moto tó likambo. Nasálélí kómbó yangó na
lengwisitíki pó na óyo babéngaka na Français terme pó na koloba liloba óyo elobámí
pó na kolakisa likanisi sóngóló.
b) Bososoli
Etongá óyo elakisaka ndéngé ya kosála likambo tó pé elóko óyo okosála na
yangó likambo yangó. Na boye ezalí na tína-maloba míbalé óyo ezalí mamamyoli
míbalé ekesáná. Na tína-maloba ya libosó ezalí ndéngé ya kosálela, nzóka ndé na tína-
maloba ya míbalé, ezalí elóko esímbamaka. Na Lingála ya Makanza, bazaláká
kokabola yangó. Ndéngé ya kosálela, ezaláká kosúka na -el-a pé elóko ya kosálela
ezalákí kosúka na -el-e. Kasi na Lingála ya Kinshasa, basálelaka esúki -el-i pó na
mamanyoli nyónso míbalé.
Nakabólí libóké óyo ná libóké ya e-MOB-i, pó, e-MOB-i esálelamaka pó na
makelelo nyónso té atá ko ekokí kosálelama pé tína-maloba na yangó ekeséní na
tínamaloba ya e-MOB-el-i.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, e-MOB-el-i ekokí kozala :
e-MOB-el-i : ndéngé ya ko-MOB-a tó
e-MOB-el-i : elóko ya ko-MOB-el-a na yangó.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé okobanda
nangó na ebandi e- pé na sima ya mobímbí, okolandisa ebéndisi -el- pé okosúkisa
yangó na súka -i.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
406
kotúna -tún- e-tún-el-i etúneli
kotokisa -tokis- e-tokis-el-i etokiseli
kosómba -sómb- e-sómb-el-i esómbeli
kotéka -ték- e-ték-el-i etékeli
kozwa -zw- e-zw-el-i ezweli
kokundola -kundol- e-kundol-el-i ekundoleli
kokamola -kamol- e-kamol-el-i ekamoleli
etúneli : ndéngé ya kotúna tó elóko ya kotúnela na yangó
etokiseli : ndéngé ya kotokisa tó elóko ya kotokisela na yangó.
esómbeli : ndéngé ya kosómba tó elóko ya kosómbela na yangó.
etékeli : ndéngé ya kotéka tó elóko ya kotékela na yangó.
ezweli : ndéngé ya kozwa tó elóko ya kozwela na yangó.
ekundoleli : ndéngé ya kokundola tó elóko ya kokundolela na yangó.
ekámoleli : ndéngé ya kokamola tó elóko ya kokamolela na yangó.
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Etongá óyo ebimisaka bibéngeli pó na makelelo nyónso. Na boye, ezalí penzá
liziba ya bibéngeli pó na koloba ndéngé ya kosála likambo tó elóko ya kosálela na
yangó likambo.
9.4.1.20. E-MOB-ELO
a) Etongá
Ebandi : e- : kelási 7.
esúki : -el-o
etéyelo : esíká batéyaka ; esíká ya kotéya
ebimelo : esíká móyi ebimaka
ekimelo : esíká tó mbóka moto akokende kobómbama pó na kokíma bákanga
yé.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
407
b) Bososoli
Etongá óyo basálelaka yangó pó na kopésa kómbó ya esíká likambo ezalí
kolekana.
Balobi Lingála na Kinshasa basálelaka etongá óyo míngi té. Basálelaka yangó
káka sókí bamitíé na moto ke, bazalí koloba Lingála ya sóló. Liloba lokóla etéyelo,
esálelamaka míngi té. Balobi basálelaka ekól ebéngeli na yangó eútá na Français
(école) ; esálelo basálelaka laboratwár ebéngeli na yangó eútá na Français
(laboratoire). Pó na elámbelo, basálelaka kikúku ebéngeli ewútá na kiflamá (keuken).
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo tokokí koloba ke, liyéboli ya bobéndisi ya etongá óyo
ezalí :
9.4.1.21. E-MOB-EL-O : ESÍKÁ BA-MOB-AKA.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé okobanda
nangó na ebandi e- pé na sima ya mobímbí okotíya ebéndisi -el- pé okosúkisa yangó
na súka –o.
kobíka -bík- e-bík-el-o ebíkelo
kosénga -séng- e-séng-el-o eséngelo
kobóngwana -bóngwan- e-bóngwan-el-o
ebóngwanelo
kosála -sál- e-sál-el-o esálelo
kobalusa -balus- e-balus-el-o
kobíkisa -bíkis- e-bíkis-el-o ebíkiselo
kosangisa -sangis- e-sangis-el-o esangiselo
kosanganisa -sanganis- e-sanganis-el-o
esanganiselo
kokútana -kútan- e-kútan-el-o ekútanelo
ebíkiselo : esíká babíkisaka
esangiselo : esíká basangisaka
ekótelo : esíká bakótaka
ebóngolanelo : esíká babóngolanaka
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
408
ebóngwanelo : esíká babóngwanelaka
ekómelo : esíká bakómaka
ekomelo : esíká bakomaka
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Etongá óyo ezalí liziba monéné pó na bakómbó ya bisíká makambo esálamaka.
Míngimíngi etongá óyo basálelaka yangó mibímbí ya ebandeli. Kasi sókí elakisi
likambo na Lingála, okokí pé kosálela likelelo ebéndisámá. Ebongí koyéba ke, mbala
mosúsu etongá óyo ekobimisa ebéngeli óyo ekokáná ndimbola ná ebéngeli ya
mobímbí ya ebandeli.
kobéta -bét- e-bét-el-o ebételo
kobétama -bétam- e-bétam-el-o ebétamelo
ebételo : esíká babétaka.
ebétamelo : esíká babétamaka ; esíká babétaka
Na boye, kopésa kómbó ekotála sókí likambo ezalí na tína míngi ezalí ebakisi
óyo ezalí kosalamela likambo tó likonzi óyo azalí kosála likambo. Kasi mobímbi ya
ebandeli ndé ekoponama libosó.
9.4.1.22. E-MOB-I
a) Etongá
Ebandi : e- : kelási 7.
Súka : -i
kobanda -band- e-band-i ebandi
kosúka -súk- e-súk-i esúki
kokáta -kát- e-kát-i ekáti
ebandi : eténi ya ebéngeli esíká ebéngeli ebandaka.
esúki : eténi ya ebéngeli esíká ebéngeli esúkaka
ebúki : eténi ya nzeté na sima ya kobúkabuka yangó mikémiké
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
409
b) Bososoli
Tíí sikóyo nakútání sé na bandakisa ya maloba bakeli-bibéngeli ya lengwisitíki
bakelákí pó na makambo ya lengwisitíki. Bibéngeli ya e-MOB-i ezalí lokóla bibéngeli
mo-MOB-i (mo, kelási 1). Bokeséni ezalí ke na mo-MOB-i ezalí pó na bato, e-MOB-i
ezalí pó na biténi ya makambo. Toloba ke, eténi ya likambo óyo esálaka mosála
sóngóló na likambo yangó.
Mobéko óyo ezalí pé pó na bitongameli e-MOB-is-i pé e-MOB-an-i.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, li-MOB-an-i ezalí boyókani ya
kosálana likambo.
e-MOB-i : eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó e-MOB-aka.
e-MOB-is-i : eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó e-MOB-
isaka
e-MOB-an-i : eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó e-MOB-
anaka.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé okobanda
nangó na ebandi e- pé na sima ya mobímbí pé okosúkisa yangó na súka -i
kobíka -bík- e-bík-i ebíki
kosénga -séng- e-séng-i eséngi
kobóngola -bóngol- e-bóngol-i ebóngoli
kosála -sál- e-sál-i esáli
kobaloli -balol- e-balol-i ebaloli
kotíndika -tíndik- e-tíndik-i etíndiki
Tomóní ke, atá ko tokokí kobimisa bibéngeli na nzelá óyo ekosénga na sima
kotála sókí bibéngeli yangó ekokí kolakisa likambo na nzelá ya liyéboli ya bobéndisi.
ebíki: eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó ebíkaka.
eséngi: eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó eséngaka.
ebóngoli: eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó
ebóngolaka.
esáli: eténi ya likambo tó elóko ya esíká likambo tó elóko yangó esálaka.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
410
ebaloli: eténi ya likambo tó elóko ya esíká likambo tó elóko yangó ebalolaka.
etíndiki: eténi ya likambo tó ya elóko óyo etíndikaka.
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Etongá óyo ezalí etongá óyo mokeli-bibéngeli akosálela pó, étongameli yangó
ezalí na makokí ya kobimisa bibéngeli ebelé. Bibéngeli ya etongá óyo elakisaka
mosálá ya eténi na káti ya mobimba. Mobimba yangó ekokí kozala eloko tó ya
likambo. kasi, esengelí koyéba ke, libosó ya kokóma na mokáno ya kosálela etongá
óyo, ebongí kotála sókí bitongameli óyo : e-MOB-[Ø,-is-, -el-, -am-, -an-]a+.N ; e-
MOB-[Ø,-is-, -el-, -am-, -an-]ami elongóbání té.
9.4.1.23. E-MOB-IS-I
a) Etongá
Ebandi : e- : kelási 7.
esúki : -is-i
komónisa -món- e-món-isi emónisi
kolakisa -lak- e-lak-isi elakisi
Emónisi tó elakisi ezalí mashíni kitalatála esíka emónisaka bilílí na bamashíni
ya ndéngé na ndéngé (TV, ordinater, fotokopí, …). Yangó ndé na Français babéngaka
écran.
b) Bososoli
Ndéngé mókó na e-MOB-i, etongá e-MOB-is-i nakútání sé na bandakisa óyo
bakeli-bibéngeli bakelákí. Bibéngeli ya e-MOB-is-i ezalí lokóla bibéngeli mo-MOB-i
(mo, kelási 1). Bokeséni ezalí ke na mo-MOB-i ezalí pó na bato, e-MOB-i ezalí pó na
biténi ya makambo. Toloba ke, eténi ya likambo óyo esálaka mosála sóngóló na
likambo yangó.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, e-MOB-isi ezalí elóko óyo e-MOB-
isaka.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
411
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé
okobanda nangó na ebandi e- pé na sima ya mobímbí pé okosúkisa yangó na súka -isi.
kobíka -bík- e-bík-is-i ebíkisi
kosénga -séng- e-séng-is-i eséngisi
kobóngola -bóngol- e-bóngol-is-i
ebóngolisi
kosála -sál- e-sál-is-i esálisi
kobaloli -balol- e-balol-is-i ebalusi
kotíndika -tíndik- e-tíndik-is-i
etíndikisi
ebíkisi : elóko óyo ebíkisaka.
eséngisi : elóko óyo eséngisaka.
ebóngolisi : elóko óyo ebóngolisaka
esálisi : elóko óyo eáliisaka
ebalusi : elóko óyo ebalusaka
etíndikisi : elóko óyo etíndikisaka
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Atá ko balobi-Lingála babimisaka maloba na nzelá óyo té, basálelaka yangó na
ndéngé ya likelelo. Na boye, ekokí kozala pé eziba monéne pó na kozwa bibéngeli ya
sika. Kasi yangó ezalí libúlú ezángá-súka té lokóla e-MOB-a pó yangó etútisamaka té
na bakómbó. Sókí etútísámí, Lingála ekopona kosálela etongá e-MOB-a, pó ekobimisa
ndimbola mókó. Ekosénga pé, na sima, kotála sókí bibéngeli yangó ekokí kolakisa
likambo na nzelá ya liyéboli ya bobéndisi.
9.4.1.24. E-MOB-O
a) Etongá
Ebandi : e-
Súka : -o
kolámba -lámb- e-lámb-o elámbo
koleka -lek- e-lek-o eleko
koyanola -yan- e-yan-o eyano
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
412
kokanga -kang- e-kang-o ekango
kotanda -tand- e-tand-o etando
elámbo : ezalí tángo bato balámbí pó na féti. bilóko wáná óyo elámbámí ná
milúlú óyo ekoleka epái wápi babéngami bakolía, yangó ndé ebéngamaka
elámbo. bato ya misioni basálelaka ebéngeli yangó pó na kolía lípa pé
komela vínu pó na kokanisa liwá pé kosékwa ya Yesu Masiya. bakatoliko
babéngaka yangó, kominyón (eútí na français, communion).
eleko : ezalí lisangá ya tángo (bandá na ngonga sóngóló tíí na ngonga pakala)
esíká wápi makambo elekánákí.
eyano : ezalí lisangá ya maloba, makomi tó bizaleli óyo bayanolaka na yangó
motúná óyo etúnámí tó likambo óyo ekwéyí.
ekango : ezalí lisangá ya mileli pé milelisi óyo ekobimisa mongóngó mókó na
káti ya liloba. liloba liloba ezalí na bikango mísáto : li-lo-ba.
etando : ezalí esíká óyo etandámí pé bakokí kokitisa bilóko na molongó tó na
molongó té. na nzebi, ezalí óyo na français babéngaka surface.
b) Bososoli
Balobi-Lingála basálelaka yangó té pó na kobimisa bibéngeli na masoló na
bangó ya bomoi ya mokolo na mokolo. Basálelaka maloba óyo esí ekelámá. Ezalaka
pé míngi epái tángo bazalí kosálela Lingála ya sóló. Nzókandé, bakeli-bibéngeli ya
lengwisítiki basálelaka etongá óyo pó na kokela bibéngeli ya lengwisitíki (ekango,
etando,…)
Etongá óyo elakisaka lisangá ya makambo óyo esálámí.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, e-MOB-o ekokí kozala : lisangá ya
óyo e-MOB-ám-í.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé
okobanda na yangó na ebandi e- , okolandisa mobímbí pé okosúkisa na súka -o
kotumba -tumb- e-tumb-o etumbo
kotokisa -tokis- e-tokis-o etokiso
kozwa -zw- e-zw-o ezwo
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
413
kotéka -ték- e-ték-o etéko
kosómba -sómb- e-sómb-o esómbo
kokundola -kundol- e-kundol-o ekundolo
kokámola -kámol- e-kámol-o ekámolo
etumbo : lisangá ya óyo etumbámí
etokiso : lisangá ya óyo etokisámí
esómbo : lisangá ya óyo esómbámí
etéko : lisangá ya óyo etékámí
ezwo : lisangá ya óyo ezwámí
ekundolo : lisangá ya óyo ekundolámí
ekámolo : lisangá ya óyo ekamolámí
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Atá ko balobi-Lingála basálelaka etongá óyo té pó na kobimisa bibéngeli na
masolo ya mokolo na mokolo, mokeli-bibéngeli akokí kosálela yangó na bopésáká
ndimbola pé liyébisi elongóbání pó, tángo molobi akoyékola ebéngeli yangó, ákoka
koyéba tángo níni akosálela yangó.
Tomóní ke, atá ko tokokí kobimisa bibéngeli na nzelá óyo, ekosénga na sima
kotála sókí bibéngeli yangó ekokí kolakisa likambo na nzelá ya liyéboli ya bobéndisi.
Etongá óyo ekokí kozala pé liziba ya malongá pó na kobimisa bibéngeli ya nzébi.
Etíkálí koyéba sókí ezalí na masangá óyo na nzebi sóngóló ekokí kozala na boséngá ya
kobéngama. Néti etumbo, ekokí kolakisa lisangá ya óyo etumbámí. Na shimí ekokí
kosálelama pó na baputúlú óyo etíkalaka na sima ya kotumba elóko tó baorganíki óyo
epumbwaka na sima ya kotumba elóko. Nzókandé ekámolo ekokí kolakisa bó-mái óyo
ebimaka tángo bakámólí sangisa óyo ezalí na bó-mái pé bilóko ya makási.
9.4.1.25. E-MOB-Á PÉ E-MOB-AKA
a) Etongá
Ezalí mitíndo óyo : e-MOB-á
koténgama eténgámá
kolíama elíámá
kofinana efináná
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
414
9.4.1.26. E-MOB-AKA
kosímba kosímbama esímbamaka
kobénd a kobéndana ebéndanaka
(b) Bososoli
Lingála esálelaka pé makelelo lokóla kómbó. Tokokí kosálela bilobameli
míbalé ya makelelo pó na kobénga mamanyoli óyo esímbamaka tó esímbamaka té.
Lingála esálelaka elobameli e-MOB-á pó na bifándisa tó pé bakómbó. Nzókandé e-
MOB-aka pó na bakómbó.
9.4.1.27. LO-MOB-O, LO-MOB-U, LO-MOB-A
a) Etongá
Ebandi : lo- : kelási 11.
Súka : -o
kobíka -bík- lo-bík-o lobíko
kolómba -lómb- lo-lómb-o lolómbo
kobánza -bánz- lo-bánz-o lobánzo
kosámba -sámb- lo-sámb-o losámbo
konginda -ngind- lo-ngind-o longindo
kosíla -síl- lo-síl-o losílo
lobíko : ezalí elóko tó likambo óyo eyáka mbala-mókó na sima ya kobíka.
kobíka ya libélá. lobíko na ngáí ezalí na Nzambe.
lolómbo : ezalí kosénga moto mbóngo na ndéngé ya lotómo, elingí koloba néti
mbóngo ya nyóngo, mpáku ya letá tó pé moto azalí kosénga mbóngo lokóla
ndé ezalákí mobéko yó ópésa yé yangó atá ko ezalí bóngó té.
losámbo : ezalí kosámbela Nzambe tó pé kosénga mosámbisi ándima óyo
mosámbi tó mosámbeli azalí koloba.
longindo : ezalí sókí moto angindí, elingí koloba akómí mbóngo ebelé. mbóngo
wáná tó bozwi wáná ndé babéngaka, longindo.
losílo : ezalí mozóngo ya longindo310
. Sókí moto azalákí na bilóko tó mbóngo,
na sima bozwí yangó esílí, bakoloba asílí. Kosíla wáná ndé babéngaka losílo.
310
mozóngo = contraire, opposé (matématíki)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
415
b) Bososoli
Balobi-Lingála basálelaka etongá óyo té pó na kobimisa bibéngeli ya sika.
Basálelaka bibéngeli óyo esí ekelámá na Lingála. Liboké óyo ebimisaka bibéngeli óyo
elakisaka likambo óyo basálaka epái ya moto mosúsu. Liloba néti lokúmu (lo-MOB-u)
pé ekokí kotíama na libóké óyo. Súka -u ekokí kozala káka pó na mondule ya
mongóngó. Ndéngé mókó pó na liloba loningisa (lo-MOB-a)
Esengélí kokéba : lo-MOB-o ezalí nzelá té lokóla bo-MOB-i, óyo likambo
esálamelaka. lo-MOB-o ezalí likambo yangó bandá ebandi tíí esúkí. Ndakisa : longindo
ekeséni na bongindi. Bongindi ezalí nzelá óyo moto alandákí bandá na ebandeli ya
konginda na yé tíí na ndéngé konginda yangó ekómí pé efándísámí. Nzóka ndé
longindo ezalí óyo azwí. Lo-MOB-o ezalí lokóla ezwami ya bo-MOB-i.
Pó na kosúkisa, lo-MOB-o ezalí té, káka elóko, mókó. Ezalí, lisangá mobimba ya
óyo ezwámí. Pó na elóko, mókó, ekozala malámu kosálela e-MOB-ami pé pó na
likambo, mókó, kosálela li-MOB-i.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, lo-MOB-o ezalí óyo ezwámí na
súka ya ko-MOB-a.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé
okobanda nangó na ebandi lo- , okolandisa mobímbí pé okosúkisa na súka -o
kobíka -bík- lo-bík-o lobíko
kosénga -séng- lo-séng-o loséngo
kobóngola -bóngol- lo-bóngol-o lobóngolo
kosála -sál- lo-sál-o losálo
kobalolo -balol- lo-balol-o lobalolo
kotíndika -tíndik- lo-tíndik-o lotíndiko
lobíko : óyo ezwámí na súka ya kobíka
lolómbo : óyo ezwámí na súka ya kolómba
losámbo : óyo ezwámí na súka ya kosámba
longindo : óyo ezwámí na súka ya konginda
losílo : óyo ezwámí na súka ya kosíla
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
416
loséngo : óyo ezwámí na súka ya kosénga
losálo : óyo ezwámí na súka ya kosála
lobóngolo : óyo ezwámí na súka ya kobóngola.
lobalolo : óyo ezwámí na súka ya kobalola.
lotíndiko : óyo ezwámí na súka ya kotíndika.
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Kokela bibéngeli na nzelá ya etongá óyo ezalí koseénga na mokeli-bibéngeli
ázala ya kolénda na Lingála pó na komóna limanyoli óyo ekokání ná ndimbola óyo.
Kasi ezalí pé liziba monéne epái wápi mokeli-bibéngeli akokí kokendeke kopepa
bibéngeli pó na mamanyoli óyo ezalí kolakisa mobimba ya likambo tó ya elóko.
Akozala na ekéngé ya kokesenisa bo-MOB-i pé lo-MOB-o.
9.4.1.28. BO-MOB-
a) Etongá
Ebandi : e- : kelási 14.
Liboké óyo ebimisaka bibéngeli ebelé na Lingála. Esengélí kolénda na boyébi
ndimbola na yangó pó na kokoka kosálela yangó malámu. Eséngélí kokóba koluka
koyéba kolimbola na bozindó mobéko ya semantíki óyo ekambaka yangó. Pó na biútá-
likelelo, ebandi bo- epésaka likanisi ya nzelá likambo ezalí kosálamela, kozala ya
likambo tó ezaleli ya kozala na yangó libosó ya likambo. Ebimisaka pé bakómbó
makambo.
Éngébéné na lisangá-maloba, nakabólí yangó na mabótá óyo : bo-MOB-i, bo-
MOB-o, bo-MOB-á
Bibéndisi esengélí ézwama lokóla eténi ya mobímbí pó ebongólí tó ebimísí
ndimbola mosúsu té kokesana ná bo-MOB-i. Namekí kotála na bozindó, ebéndisami
mókó mókó pó na kososola tína-maloba na yangó pé kobimisa liyéboli ya bobéndisi na
yangó.
9.4.1.29. BO-MOB-Á
a) Etongá
Ebandi : bo- : kelási 14.
Súka : -á
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
417
kosénga -séng- bo-séng-a boséngá
boséngá : ezalí tángo moto, elóko tó likambo eséngélí na yé moto, elóko tó
likambo. Káka pó na elengi ya kozala na yangó té kasi penzá ezalí na tína ya
kozala na yangó.
azalí maladi makási. ezalí kosénga mongángá átála
yé.
azalí na boséngá ya monganga sinon té akokúfa.
b) Bososoli
Etongá óyo elakisaka kozala na lotómo ya kosála likambo. Nakútání káka na
liloba mókó na Lingála : boséngá
Ndimbola óyo tokútání na yangó na libóké li-MOB-á (likambo esálámí tó na
sima ya likambo kosálama).
libúngá, lisangá, litangá, liwá
Na boye, boséngá ekokákí pé kozala liséngá. Kasi mbala mosúsu, mokeli
ebéngeli yangó atálákí kozala ya likambo (ezalela) yangó wáná aponákí ebandi bo-
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na ndakisa ya boséngá pé bokokanisi yangó ná libóké li-MOB-á, nakokí
koloba ke liyéboli ya bobéndisi ya etongá óyo ezalí : kozala ya likambo óyo ebimaka
tángo likambo e-MOB-ám-í tó na sima ya likambo ko-MOB-am-a.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé
okobanda nangó na ebandi bo- pé na sima ya mobímbí okosúkisa yangó na súka -á
kobíka -bík- bo-bík-á bobíká
kosénga -séng- bo-séng-á boséngá
kobóngwana -bóngwan- bo-bóngwán-á bobóngwaná
kosála -sál- bo-sál-á bosálá
kobalusa -balus- bo-balús-á bobalúsá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
418
kotíndikana -tíndikan- bo-tíndíkán-á
botíndíkáná
boséngá: kozala ya boyókani tó likambo óyo ebimaka tángo likambo eséngámí
tó na sima ya likambo koséngama. (liséngá??)
bobóngolá: kozala ya boyókani tó likambo óyo ebimaka tángo likambo
ebóngólámí tó na sima ya likambo kobóngólama.
bosálá : kozala ya boyókani tó likambo óyo ebimaka tángo likambo esálámí tó
na sima ya likambo kosálama. (mosálá??)
bobalólá: boyókani tó likambo óyo ebimaka tángo likambo ebalólámí tó na
sima ya likambo kobalolama.
botíndíká: boyókani tó likambo óyo ebimaka tángo likambo etíndíkámí tó na
sima ya likambo kotíndikama.
e) Toli pó na mokeli-bibéngeli
Na botáláká bibéngeli óyo nabimísi áwa, nakokí koloba ke, biútá ndimbola óyo
etálí míngi-míngi súka -á. Pó, ndimbola ndakisa ya bosálá pé lisálá óyo ebimí áwa,
ekokí kopésama na mosálá. Ndimbola ya liséngá pé moséngá ekokí kopésama na
boséngá. Kolongola bibéngeli óyo esí ezalá, nakokí koloba ke, pó na boyókani tó
likambo óyo esálamaka tó ebimaka na sima ya kosálama ya likambo, lokóla balobi-
Lingála basálelaka míngi ebandi li-, na makanisi na ngáí, ekozala malámu kosálela li-
MOB-á. Kasi, ekokí pé kobima, pó na nzebi sóngóló makambo míbalé óyo ezalí na
ndimbola pene kasi eséngí ébéngama ndéngé mókó té pó ezalí penzá-penzá ndéngé
mókó té, na boye mokeli-bibéngeli akokoka kosálela bibéngeli óyo. Ndakisa na
makambo ya mibéko, mokeli-bibéngeli akozala na pósá ya kokela ebéngeli pó na
koloba ndakisa regulation pé reglement. Tomóní ke, mokeli-bibéngeli ya Français
asálélí mobímbí mókó reg- kasi bibakami míbalé ekesáná.
9.4.1.30. BO-MOB-I
a) Etongá
Ebandi : bo- : kelási 14.
Súka : -i
kosénga -séng- bo-séng-i boséngi
kotála -tál- bo-tál-i botáli
kobéba -béb- bo-béb-i bobébi
kosíla -síl- bo-síl-i bosíli
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
419
kolela -lel- bo-lel-i boleli
kosála -sál- bo-sál-i bosáli
boséngi : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kosénga. boséngi
ezalí kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
botáli : nzelá óyo moto tó lisangá ya bato bakolanda pó na kotála likambo tó
moto. botáli ezalí kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na
yangó.
bobébi : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kobéba. bobébi ezalí
kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
bosíli : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kosíla. bosíli ezalí
kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
boleli : nzelá óyo moto tó lisangá bakolanda pó na kolela. boleli ezalí kolakisa
nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
bosáli : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kosála. bosáli ezalí
kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
b) Bososoli
Óyo ezalí kelási ebimisaka bibéngeli ya banzelá makambo esálamelaka,
kobanda na ebandeli tíí na súka. Makelelo nyónso ekokí kosálela etongá óyo pó na
kobimisa banzelá makambo esálamelaka.
Kasi, sókí totálí na bokébi nyónso, balobi-Lingála na Kinshasa basálelaka
míngimíngi linoko ya likelelo na esíká básálela etongá óyo. Nzókandé, na mikandá tó
na makomi ndé, basálelaka yangó míngi.
boleli na yó ekátí ngáí pongí kolela na yó
ekátí ngáí pongí
bobébi ya mwána ya moto kobéba ya mwána ya moto
bosíli na yé nyónso wáná kosíla na yé nyónso
wáná
Nzambé ayókí boleli na ngáí Nzambé ayókí kolela
na ngáí
Kasi esengélí kosála ángele : ebandi bo- elakisaka míngi nzelá likambo ezalí
kosálama.
na bozóngi na yé na mbóka, akútí bato bazalí kolela.
na kozónga na yé na mbóka, akútí bato bazalí kolela.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
420
Sókí ezalí likambo esálámí tó ezalí kosálama, malámu kosálela ebakisi ko-
bakolela na yó epésaka ngáí kándá.
kobóta elukí banganga.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo tokokí koloba ke liyéboli ya bobéndisi ya etongá
óyo, nakokí koloba ke, bo-MOB-i ezalí nzelá pé makambo ya ko-MOB-a bandá na
ebandeli tíí na súka.
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé
okobanda nangó na ebandi bo- pé na sima ya mobímbí okosúkisa yangó na súka -i
kobíka -bík- bo-bík-i bobíki
kosénga -séng- bo-séng-i boséngi
kobóngwana -bóngwan- bo-bóngwan-i bobóngwani
kosála -sál- bo-sál-i bosáli
kobalusa -balus- bo-balus-i bobalusi
kotíndikana -tíndikan- bo-tíndikan-i
botíndikani
boyébi : nzelá óyo moto tó lisangá bakolanda pó na koyéba. boyébi ezalí
kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
bokóti : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kokóta. bokóti ezalí
kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
botumbi : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kotumba. botumbi
ezalí kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
bokámoli : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kokámola.
bokámoli ezalí kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
bokótisi : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kokótisa. bokótisi
ezalí kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
bobóngoli : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kobóngola.
bobóngoli ezalí kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
bobóngolani : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kobóngolana.
bobóngolani ezalí kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na
yangó.
bokokani : nzelá óyo elóko, moto tó lisangá bakolanda pó na kokokana.
bokokani ezalí kolakisa nzelá yangó, bandá na ebandeli tíí na súka na yangó.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
421
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Etongá óyo ezalí liziba ezángá súka pó na bokeli bibéngeli útá na mibímbí ya
makelelo nyónso. Yangó elakisaka nzelá ya likambo ndéngé esalamaka bandá na
ebandeli tíí na súka na yangó.
9.4.1.31. BO-MOB-O
a) Etongá
Ebandi : bo-
Súka : -o
kolinga -ling- bo-ling-o bolingo
kopéta -pét- bo-pét-o bopéto
kosémbola -sémb- bo-sémb-o bosémbo
bolingo : ezalí koyóka kolinga óyo moto azalí na yangó epái ya moto mosúsu,
elóko tó likambo. pó na bilóko pé makambo, ezalí ekendeli ya kolinga kozala
lisangá óyo elóko tó likambo sóngóló ezalí na yangó pó na elóko tó likambo
pakala.
bopéto : ezalí ndéngé ya kozala pétwa, ndéngé ya kozala ya kopétwama.
bosémbo : ezalí ndéngé ya kozala sémbo ya makambo. yangó eútí na likelelo
ya Lingála ya kala kosémba óyo leló elobamaka kosémbola pó na koloba ke,
kotía elóko ésembwama (ézala túdrwá). bosémbo ezalí koluka moto na moto
ázwa éngébéné na bolámu tó mabé, mosálá míngi tó moké óyo ye asálí.
yangó ndé na Français bazalí kobénga justice.
b) Bososoli
Ndimbola yangó ezalí penzá polélé-polélé té epái ya balobi pó bákoka kosálela
yangó. Na boye, balobi-Lingála basálelaka etongá óyo té pó na kokela bibéngeli ya
sika na masoló na bangó ya bomoi ya mokolo na mokolo. Basálelaka káka bibéngeli
óyo esí ekelámá.
Etongá óyo elakisaka kozala ya likambo. Yangó wáná, bo-MOB-o ezalí ndéngé
ya kozala ya makambo.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
422
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, bo-MOB-o ekokí kozala : ndéngé
ya kozala ya ko-MOB-a. Balobi Lingála basálelaka etongá óyo té na káti ya lisoló pó na
kobimisa bibéngeli ya sika. Basálelaka maloba óyo esí ekelámá (bolingo, bosémbo,
bopéto,…).
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Pó na kokela bibéngeli na etongá óyo, okozwa mobímbí ya likelelo pé
okobanda nangó na ebandi bo- , okolandisa mobímbí pé okosúkisa na súka -o
kotumba -tumb- bo-tumb-o botumbo
kotokisa -tokis- bo-tokis-o botokiso
kozwa -zw- bo-zw-o bozwo
kotéka -ték- bo-ték-o botéko
kosómba -sómb- bo-sómb-o bosómbo
kokundola -kundol- bo-kundol-o bokundolo
kokámola -kámol- bo-kámol-o bokámolo
bolingo : ndéngé ya kozala ya kolinga
bopéto : ndéngé ya kozala ya kopétolama
bosémbo : ndéngé ya kozala ya kosémbolama
botumbo : ndéngé ya kozala ya kotumba
botokiso : ndéngé ya kozala ya kotokisa
bosómbo : ndéngé ya kozala ya kosómba
botéko : ndéngé ya kozala ya kotéka
bozwo : ndéngé ya kozala ya kozwa
bokundolo : ndéngé ya kozala ya kokundola
bokámolo : ndéngé ya kozala ya kokámola
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Atá ko balobi-Lingála basálelaka nzelá yangó té pó na kobimisa maloba,
mokeli-bibéngeli akokí kosálela yangó na bopésáká ndimbola pé liyébisi elongóbání
pó, tángo molobi akoyékola ebéngeli yangó ákoka koyéba tángo níni akosálela yangó.
Tomóní ke, atá ko tokokí kobimisa bibéngeli na nzelá óyo, ekosénga na sima
kotála sókí bibéngeli yangó ekokí kolakisa likambo na nzelá ya liyéboli ya bobéndisi.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
423
Etongá óyo ekokí kozala pé liziba ya malonga pó na kobimisa bibéngeli ya nzébi.
Ezalí kolakisa ndéngé ya kozala ya makambo. Ndimbola óyo epúsání pene na
ndimbola ya bibéndisi kómbó-kómbó epái wápi ebandi bo- ezalí kolakisa ndéngé ya
kozala ya likambo.
Néti na shimí, botumbo (ndéngé ya kozala ya kotumba), ekokí kolakisa loléngé
ya elóko óyo etumbámí, loléngé na yé ya sika ekokí kobéngama bóngó. Ekútání na
bobéndisi kómbó-kómbó ya bomái. Nzókandé bokámolo (ndéngé ya kozala ya
kokámola) ekokí kolakisa loléngé ya elóko óyo ekámólámí, loléngé na yangó ya sika
ekokí kobéngama bóngó.
9.4.1.32. [N,M]-MOB-[ÍS, ÉL, ÁM, ÁN] [Á, A, Ó, O]
a) Etongá
Ebandi : [n-, m-]: kelási 9/10.
Ebéndisi : [-ís-, -él-, -ám, -án-] , ekokí kozala tó té
Súka : [-á, -a, -ó, -o]
kobóngwana -bóngwan- m-bóngwan-á mbóngwáná
kobwákela -bwákel- m-bwákél-á mbwákélá
kotómbwama -tómbwam- n-tómbwám-á ntómbwámá
kolakisa -lakis- n+l = nd ; n-lakís-á
ndakísá
kolingisa -lingis- n+l = nd ; n-lingís-á
ndingísá
kolimbola -limbol- n+l = nd ; n-ndimból-á
ndimbólá
mbóngwáná : tángo makambo ebóngwání ndéngé. néti, na mbóka mókó, bato
babóyí nkó pé lómá tó bokonzi óyo ezalákí, babimí na babalabála na
koganga pé kotomboka tíí baóyo bazalákí kokamba bangó na lómá pé nkó
bakimí, bakonzi ya sika bazwí esíká, wáná tokoloba, mbóngwáná ekótí na
mbóka. mbóngwáná pé elobamamka sókí leló na lóbí, emoneli ya makambo
ebóngwání na mbala-mókó. internet ekótísá mbóngwáná monéne na mokili.
mbwákélá : ezalí koloba makambo na mongóngó makási pó na kozokisa
motéma ya moto mosúsu, elingí koloba koloba makambo pó na kosála moto
mosúsu pási. kasi, molobi azalí koloba yangó polélé té. ezalí lokóla obwákélí
yé maloba. maloba óyo obwákélí yé ndé babéngaka yangó mbwákélá.
ntómbwámá : tángo moto, ekólo, elóko tó likambo etómbwámí, ndelo ya
boyébi, bozwi, bozali-malámu ematí.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
424
ndakísá : ezalí tángo moto alingí kolakisa polélé-polélé elimboli azalí kopésa.
akozwa ndakísá. áwa nazalí kolobelela biwútálikelelo óyo ebimisamaka na
botíáka n tó m libosó ya mobímbí pé bomatísáká mongóngó ya bikango. na
yangó, nalakísí yangó na bandakisa ya : mbóngwáná, ntómbwámá, ndakísá.
liloba óyo ndakísá elobamaka míngi na bikango ya mingongo na sé : ndakisa.
baléki balandaka bizaleli ya mikóló. mikóló bazalí bandakisa pó na baléki.
ndingísá : ezalí kopésa nzelá likambo ésálama, tó pé, nzelá tó té ya likambo
kosálama. ewútí na likelelo 'kolingisa' óyo elakísí : kosála ke moto álinga
kosála, kokende, kozónga, ....
ndimbólá : ezalí maloba óyo moto azalí kobimisa pó na kolimbola likambo.
mobimba ya maloba wáná ebéngámí : ndimbola.
ndaká : elóko tó likambo óyo balakí yangó na moto. ekokáni ndimbola na
elaká.
mbébá : ezalí tángo moto abébísí elóko tó makambo, bakoloba ke asálí mbébá.
kobéba ya likambo.
mbótámá : tángo moto, nyama, elóko tó likambo ebótámí. kobótama wáná ndé
babéngí mbótámá.
ndóto : ezalí makambo óyo moto alótaka. mobimba ya lisoló óyo moto alótákí
ndé ebéngámí ndóto. áwa, esúkí na -o pó likelelo kolota, na lingála ya kala
ezalákí kosúka na -o : kolóto.
mpíko : elobamaka pó na ezaleli ya kopikama na likambo, kolemba té, kotía
moléndé.
mbúlúngano : ezalí tángo bato tó makambo esangání na ndéngé ya mabé pé
ezalí lisúsu koyébana té níni ezalí níni, nzókandé esengélákí eyébana polélé
níni ezalí níni. tó moto azalí kokamata likambo sóngóló pó na likambo
pakala. ewútí na likelelo kobúlungana óyo elakísí kolimwa na káti ya ebelé
ya bato. nasálélí liloba yangó míngi na mokabo óyo pó na kokébisa sókí
bitongameli míbalé ya mobímbí mókó ekokí kokótisa mobúlú na óyo etálí
ndimbola.
b) Bososoli
Balobi-Lingála basálelaka kelási óyo míngi té pó na kobimisa bibéngeli ya
síka na masoló na bangó ya mokolo na mokolo. Balobi-Lingála basálelaka míngi
bibéngeli óyo esí ekelámá. Nzókandé, bakomi-Lingála basálelaka yangó míngi pó na
kobimisa bibéngeli ya sika na makomi na bangó.
Etongá óyo ekeséni ná bo-MOB-i pó bo-MOB-i ezalí nzelá óyo likambo ezalí
kosálamela (processu na Français). Kasi n/m-MOB-á ezalí mobímba ya likambo óyo
esálámí, elingí koloba likambo ezwámí. Ntómbwámá ya ekólo Shíne ezalí ndéngé
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
425
tomóní leló Shíne ekómí ekolo ya pómbá pé bozwi. Botómbwámi ya Shíne ezalí nzelá
óyo bashinwá balandí bandá na Mao tíí na mói ya leló, pó bákóma esíká bakómí.
Tomóní pé ke, na ndakisa ya ndaká, kelási óyo ebimísí ebengeli ya ndimbola
mókó ná e-MOB-á. Ndimbola ya ndaká, ebongí míngi na etongá e-MOB-á. Ekozala
ekéngé kosálela etongá wáná (e-MOB-á) pó na mamanyoli óyo ezalí na likanisi-
ndimbola óyo.
Tomóní pé ke, na elobeli, mbala mosúsu, míngi pó na bibéngeli ya nd-
(ndingisa, ndakisa, ndimbola), mongóngó etíkalaka na sé.
Tomóní pé ke, mibímbí óyo ebandí na l-, ezalí kokóma nd- (n+l nd ; n+y
nz), tó pé wána ezalí mobéko ya kolandana milelisi na minoko ebelé ya babantu
(Dzokanga 1979).
Ndimbola óyo pé ezalí pó na etongá mosúsu ezalí pene na óyo : [n,m]-MOB-
[ís, él, ám, án] [ó, o]. Maloba lokóla : ndóto, ndóbo, mpíko, mbóto, mbúlúngano. Kasi
yangó balobi Lingála basálelaka yangó té pó na kobimisa maloba tángo ya koloba na
bangó. Basálelaka káka maloba óyo esí ezalá. Lokóla pé ndimbola ezalí mókó, mokeli-
bibéngeli akoluka kosálela óyo esálelamaka míngi.
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, n/m-MOB-[ís, él, ám, án] á ezalí :
mobímba ya makambo óyo ezwámí na ko-MOB-[is, el, am, an]a
makambo basálelaka pó na ko-MOB-[is, el, am, an]a
Mayéboli ya bobéndisi óyo míbalé ebimísi : makambo basálelaka pó na ko-
MOB-[is, el, am, an]a, tó pé, mobímba ya makambo óyo ezwámí na súka ya ko-MOB-
[is, el, am, an]a
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Namékí liyéboli ya bobéndisi na biwútálikelelo óyo tosálélákí pó na kokela
yangó.
mbóngwáná : mobímba ya makambo óyo ezwámí na súka ya kobóngwama
ntómbwámá : mobímba ya makambo óyo ezwámí na súka ya kotómbwama
mbwákélá : mobímba ya makambo óyo ezwámí na súka ya kobwákela
mbébá : mobímba ya makambo óyo ezwámí na súka ya kobéba
mbótámá : mobímba ya makambo óyo ezwámí na súka ya kobótama
ndakísá : makambo basálelaka pó na kolakisa tó mobímba ya makambo óyo
ezwámí na súka ya kolakisa
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
426
ndimbola : makambo basálelaka pó na kolimbola pé mobímba ya makambo
óyo ezwámí na súka ya kolimbola
ndingisa : makambo basálelaka pó na kolingisa (kopésa nzelá)mobímba ya
makambo óyo ezwámí na súka ya kolingisa (kopésa nzelá).
Sikóyo nakotía masakola yangó na bibéngeli óyo ebimí na bobéngeli pó na na
kotála sókí ekokí kozala na litómbá.
kokóta -kót- n-kót-á nkótá
kokótisa -kótis- n-kótis-á nkótísá
kokótela -kótel- n-kótel-á nkótélá
kobíka -bík- m-bík-á mbíká
kosénga -séng- n-séng-á nséngá
kobóngola -bóngol- m-bóngol-á mbóngólá
kosála -sál- n-sál-á nsálá
kobalolá -balol- m-balol-á mbalólá
kotíndika -tíndik- n-tíndik-á ntíndíká
kotumba -tumb- n-tumb-á ntumbá
kokámola -kámol- n-kámol-á nkámólá
nkótá : makambo basálelaka pó na kokóta, tó pé, mobímba ya makambo óyo
ezwámí na súka ya kokóta. tokokí kosálela yangó pó na koloba óyo na
français babéngaka recette.
nkótísá : makambo basálelaka pó na kokótisa, tó pé, mobímba ya makambo
óyo ezwámí na súka ya kokótisa. bato ya katoliko basálelaka liloba óyo pó na
libátisi na bangó ya míbalé (confirmation).
nkótélá : makambo basálelaka pó na kokótela, tó pé, mobímba ya makambo
óyo ezwámí na súka ya kokótela. na makomi, bakomi misúsu basálelaka
yangó pó na mokabo óyo ya libosó pó na kokóta na mamá ya likambo, óyo
na français balobi nkótélá.
mbíká : makambo basálelaka pó na kobíka, tó pé, mobímba ya makambo óyo
ezwámí na súka ya kobíka.
nséngá : makambo basálelaka pó na kosénga, tó pé, mobímba ya makambo óyo
ezwámí na súka ya kosénga.
mbóngólá : makambo basálelaka pó na kobóngola, tó pé, mobímba ya
makambo óyo ezwámí na súka ya kobóngola. liloba óyo tosálélí yangó na
boyékoli óyo pó na koloba mosálá ya kozwa maloba na monoko sóngóló pé
kobóngola yangó na monoko pakala.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
427
nsálá : makambo basálelaka pó na kosála, tó pé, mobímba ya makambo óyo
ezwámí na súka ya kosála.
mbalólá : makambo basálelaka pó na kobalola, tó pé, mobímba ya makambo
óyo ezwámí na súka ya kobalola.
ntíndíká : makambo basálelaka pó na kotíndika, tó pé, mobímba ya makambo
óyo ezwámí na súka ya kotíndika.
ntumbá : makambo basálelaka pó na kotumba, tó pé, mobímba ya makambo
óyo ezwámí na súka ya kotumba.
nkámólá : makambo basálelaka pó na kokámola, tó pé, mobímba ya makambo
óyo ezwámí na súka ya kokámola.
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Tomóní ke, pó na bibéngeli ya n+l, ebakísí ndimbola ya míbalé nzókandé
maloba ya mb- ezalí káka na ndimbola mókó. Nabánzí ke, pó na mokeli-bibéngeli
akokí kosálela ndimbola óyo ya míbalé pó yangó ndé ezalí pó na ebelé ya maloba óyo
Lingála ebimisaka na nzelá ya etongá óyo. Ndimbola ya libosó ezalí míngi etámboli ya
liloba na bomoi na yangó ya mokolo na mokolo epái ya bato ya mangála. Na boye,
mokeli-bibéngeli tángo azalí kosála mosálá na yé, akoyéba kosálela ndimbola óyo
elongóbání. Kasi tína-maloba ya mobímbí ekokí pé kopékisa yé pó na kosálela yangó.
Ndakisa, kokámola, kotumba ekipaka bilóko kasi makambo té. Na boye, ezalí mwá
pási ya kosálela nkámólá pó na koloba makambo. Bakokí kosálela yangó pó na koloba
bilóko óyo bakámolelaka na yangó. Nzókande esí ezalí na ebéngeli, ekámoleli óyo
elakísí elóko óyo bakámolelaka na yangó. Kasi mokeli-bibéngeli, sókí azalí penzá na
boséngá ya limanyoli óyo ezalí kolakisa mobímba ya bilóko óyo ezwámí na súka ya
kokámola, akokí na bóngó kosálela ebéngeli óyo.
Nyónso óyo ezalí kolakisa ke, na sima ya kosálela liyéboli ya bobéndisi óyo
napésí áwa, ekozala na lotómo ke mokeli-bibéngeli ákoka kotála na bokébi, na loléngé
níni elongóbání óyo yé akokí kosálela yangó.
9.4.1.33. -MOB-[ÍS, ÉL, ÁM, ÁN] [Á, A]
a) Etongá
Ebandi : ezalí na ebandi té. Ebandi mbala-mókó na mobímbi.
Ebéndisi : [ís, él, ám, án] ekokí kozala tó té
Súka : [-á, -a]
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
428
kosúka -súka súka
kopéma -péma péma
kotonga -tonga tonga
kosanola -sanola sanóla
kofungola -fungola fungóla
kokómba -kómbo kómbo
kokangama -kangama kangáma
kokangama -kangama kangámá
kosangana -sangana sangána
kosumbela -sumbela sumbéla
súka : ezalí esíká tó ndelo moto, makambo tó elóko esúkí.
péma : ezalí mopepe óyo moto asálelaka pó na kopéma.
tonga : ezalí elóko óyo batongelaka na yangó bilambá. bakokákí pé koloba
etongeli. tonga ezalí pé elóko óyo na lopitalo basálelaka pó na kokótisa kisi
na nzóto. ezalí pó na kokokana na yangó ndéngé ná tonga óyo ya bilambá.
sanóla : ezalí elóko óyo basálelaka yangó pó na kosanola súki. basálelaka pé
ebéngeli kisanola. bakokákí pé koloba esanoleli.
fungóla : ezalí elóko óyo bafungolelaka na yangó porte. bakokákí pé koloba
efungoleli. basálelaka pé ebéngeli yangó pó na kolobela elóko nyónso óyo
epésaka nzelá ya kokóta na esíká sóngóló. (mosolo ezalí fungóla ya
bomengo).
kómbo : ezalí elóko óyo bakómbolelaka na yangó. ekómboleli.
kangáma : ezalí ndéngé ya kiyanké ya kobénga bilóko ya kolía. tángo moto
akangámí, elingí koloba alíé, atondí makási, libumu evímbí, ekangámí. áwa
tomóní ke mongóngó ematí na ekango ya ebéndisi. bilóko óyo
bakangamelaka na yangó.
kangámá : ezalí elambá óyo ekangaka nzóto bandá na likoló tíí na sé. áwa,
mongóngó ezalí likoló ézala na ebéndisi tó na súka.
sangána : ezalí tángo bato basangání ebelé pé bazalí kosála likambo mókó, tó,
pó na likambo mókó. ezalí likambo óyo eyáka na sima ya kosangana. ekeséní
na lisangá.
sumbéla : komemisa moto ngambo na likambo óyo asálí té kasi nyónso ebimí
lokóla yé ndé moto asálí yangó. ezalí ndakisa-elílí ya moto basúmbélí, batíé
yé bosoto.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
429
b) Bososoli
Etongá ya kokóndisa ezalí ndéngé míbalé. Óyo ekokanaka na likelelo,
kolongola káka ebandi ko-, mongóngó ya súka ezalí na sé (súka). Misúsu ezalí óyo
mongóngó ya ebéndisi emátaka nzókandé mongóngó ya súka etíkalaka na sé (fungóla).
Ya súka ezalí mongóngó ya ebéndisi ekitá pé mongóngó ya súka etíkalaka na likoló
(kangamá).
c) Liyéboli ya bobéndisi
Longwá na bandakisa óyo, nakokí koloba ke, -MOB-[ís, él, ám, án][á,a] ezalí :
likambo óyo eyáka na ko-MOB-[ís, él, ám, án][á,a]
elóko óyo basálelaka na yangó pó na ko-MOB-[ís, él, ám, án][á,a]
Mayéboli ya bobéndisi óyo míbalé ebimísi : elóko tó likambo óyo basálelaka na
yangó pó na ko-MOB-[ís, él, ám, án][á,a] , tó pé, likambo óyo eyáka na sima ya ko-
MOB-[ís, él, ám, án][á,a]
d) Nzelá ya kokela bibéngeli
Namékí liyéboli ya bobéndisi na biwútálikelelo óyo tosálélákí pó na kokela
yangó.
súka : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kosúka, tó pé, likambo
óyo eyáka na sima ya kosúka
péma : elóko óyo basálelaka na yangó pó na kopéma, tó pé, likambo óyo eyáka
na sima ya kopéma
tonga : elóko óyo basálelaka na yangó pó na kotonga, tó pé, likambo óyo eyáka
na sima ya kotonga
sanóla : elóko óyo basálelaka na yangó pó na kosanola, tó pé, likambo óyo
eyáka na sima ya kosanola
fungóla : elóko óyo basálelaka na yangó pó na kofungola, tó pé, likambo óyo
eyáka na sima ya kofungola
kómbo : elóko óyo basálelaka na yangó pó na kokómba, tó pé, likambo óyo
eyáka na sima ya kokómba
kangáma : elóko óyo basálelaka na yangó pó na kokangama, tó pé, likambo
óyo eyáka na sima ya kokangama
kangamá : elóko óyo basálelaka na yangó pó na kokangama, tó pé, likambo
óyo eyáka na sima ya kokangama
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
430
sangána : elóko óyo basálelaka na yangó pó na kosangana, tó pé, likambo óyo
eyáka na sima ya kosangana
sumbéla : elóko óyo basálelaka na yangó pó na kosumbela, tó pé, likambo óyo
eyáka na sima ya kosumbela
Sikóyo nakotíya masakola yangó na bibéngeli óyo ebimí na bobéngeli pó na
na kotála sókí ekokí kozala na litómbá.
kokóta -kót- -kót-a kóta
kokótisa -kótis- -kótis-a kótísa
kokótela -kótel- -kótel-a kótéla
kobíka -bík- -bík-a bíka
kosénga -séng- -séng-a sénga
kobóngola -bóngol- -bóngol-a bóngóla
kosála -sál- -sál-a sála
kobalola -balol- -balol-a balóla
kotíndika -tíndik- -tíndik-a tíndíka
kotumba -tumb- -tumb-a tumba
kokámola -kámol- -kámol-a kámóla
kóta : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kokóta, tó pé, likambo
óyo eyáka na sima ya kokóta
kótísa : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kokótisa, tó pé,
likambo óyo eyáka na sima ya kokótisa
kótéla : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kokótela, tó pé,
likambo óyo eyáka na sima ya kokótela
bíka : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kobíka, tó pé, likambo
óyo eyáka na sima ya kobíka
sénga : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kosénga, tó pé,
likambo óyo eyáka na sima ya kosénga
bóngóla : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kobóngola, tó pé,
likambo óyo eyáka na sima ya kobóngola
sála : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kosála, tó pé, likambo
óyo eyáka na sima ya kosála
balóla : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kobalola, tó pé,
likambo óyo eyáka na sima ya kobalol a
tíndíka : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kotíndika, tó pé,
likambo óyo eyáka na sima ya kotíndika
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
431
tumba : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kotumba (etumbeli),
tó pé, likambo óyo eyáka na sima ya kotumba
kámóla : elóko tó likambo óyo basálelaka na yangó pó na kokámola, tó pé,
likambo óyo eyáka na sima ya kokámola
e) Tolí pó na mokeli-bibéngeli
Na kotála ndéngé nasálélí masakola óyo, emóní ke, mokeli-bibéngeli akokí
kotála sókí epúsí malámu kosálela ndimbola níni. Ndakisa ndimbola ya elóko óyo
basálelaka na yangó likambo, etongá ya e-MOB-eli ezalí na mindóndó té. Na boye, sókí
pó na ngáí, nakosálela etongá óyo káka pó na 'likambo óyo eyáka na ko-MOB-[ís, él,
ám, án][á,a]'. Nakébísí pé pó na kolakisa ke, ezalí míngi pó na makelelo ebéndísámá.
Ezalí pé etongá óyo ya komatisa mongóngó ya ebéndisi likólo -MOB-[ís, él, ám, án]a.
Na Lingála ya leló, balobi-Lingála basálelaka míngi etongá óyo koleka etongá n/m-
MOB-[ís, él, ám, án]a. yangó ndé balobi bakozala na pási té pó na koyéba. Sirtú pó na
mibímbí ebandá na l.
Tomóní ke, mokeli-bibéngeli tángo azalí kosála mosálá na yé, akokí kokana
kosálela káka ndimbola mókó. Kasi tínamaloba ya mobímbí ekokí kopékisa yé pó na
kosálela yangó.
9.4.2. EBÓTA-BIÚTÁ-LIKELELO
Naútí kolakisa nzelá nalandákí pó na kobimisa liyéboli ya bobéndisi óyo
libókani mo-MOB-i ebimisaka. Nalakísí pé ndéngé ya kosálela yangó pó na kobimisa
bibéngeli ya sika óyo ekokí kosálelama na banzebi nyónso óyo ezalí leló na mokili.
Nalandákí sé nzelá yangó pó na na kobimisa mayéboli ya mabókani misúsu óyo
emónanaka na Lingála. Áwa, nasangísí mabókani óyo nyónso na etánda mókó. Ezalí
pó na kosunga mokeli-bibéngeli, ákoka komóna na esíká mókó, mayéboli ya bobéndisi
ya mabókani yangó. Na boye, akomóna pé na lombángo, esíká bitongameli yangó
ekokí kokokana, tó pé, kokesana, na óyo etálí bibéngeli pé bandimbola ekobimisa.
Etanda yangó, nabéngí yangó ebóta-bibéngeli.
Ebóta-bibéngeli :
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
432
Etanda ya mayéboli ya bobéndisi ya mabókani ebandi-mobímbí-súka. -MOB- ezalí kolakisa
mobímbí.
Etongameli
La morphologie
Lisakola-ndimbola
Définition dérivationnelle
mo-MOB-i
classe 1
Moto óyo a-MOB-aka ; moto óyo a-MOB-í ; moto óyo a-MOB-á
mo-MOB-á Likambo tó elóko óyo ba-MOB-aka ; likambo óyo esálamaka tángo ba-
MOB-aka.
mo-MOB-an-o Bato, banyama tó bilóko ezalí ko-MOB-ana bangó nyónso na mbala-
mókó, pé, moto na moto azalí ko-MOB-a.
mo-MOB-é Ezaleli ya ko-MOB-a libosó ya likambo.
mo-MOB-i
classe 3
Elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí ko-MOB-a, tó pé, óyo
etíkalaka na sima ya ko-MOB-a, tó lisúsu, óyo e-MOB-aka na sima ya
kosála likambo.
mo-MOB-o Likambo tó elóko óyo ba-MOB-í ; likambo óyo esálámí tángo bazalí ko-
MOB-a ; likambo ndéngé e-MOB-ámí ézala.
li-MOB-a Boyókani eyáka na sima ya ko-MOB-ana; Kokokisama ya ko-MOB-a.
li-MOB-á Likambo óyo ebimaka tángo likambo e-MOB-í tó na sima ya likambo
ko-MOB-a.
li-MOB-an-i Boyókani óyo bato, bilóko tó makambo bazalí na yangó tángo bazalí
ko-MOB-ana.
li-MOB-i Likambo óyo eyáka na ko-MOB-a ; likambo ezwámí pé ebongísámí pó
na ko-MOB-a.
li-MOB-is-i Likambo óyo eyáka na ko-MOB-isa tó likambo ezwámí pé ebongísámí
pó na ko-MOB-isa.
li-MOB-o, li-MOB-
ó
Eténi óyo bazalí ko-MOB-a.
li-MOB-ú Óyo ya mabé ebimaka na sima ya ko-MOB-ama.
e-MOB-a Moto (na ndéngé ya mabé) óyo a-MOB-aka.tó elóko, mashíni óyo e-
MOB-aka.
e-MOB-á Likambo óyo ba-MOB-aka
e-MOB-am-i Elóko tó likambo óyo e-MOB-ám-í
e-MOB-el-i Ndéngé ya ko-MOB-a tó elóko ya ko-MOB-ela na yangó.
e-MOB-el-o Esíká ba-MOB-aka
e-MOB-i Eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó e-MOB-aka
; elóko óyo etíkalaka na sima ya ko-MOB-a.
e-MOB-is-i Eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó e-MOB-
isaka.
e-MOB-an-i Eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó e-MOB-
anaka.
e-MOB-o Lisangá ya óyo e-MOB-ámí.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
433
lo-MOB-o, lo-
MOB-u, lo-MOB-a
Óyo ezwámí na súka ya ko-MOB-a.
bo-MOB-á
Kozala ya likambo óyo ebimaka tángo likambo e-MOB-ámí tó na sima
ya likambo ko-MOB-ama.
bo-MOB-i Nzelá pé makambo ya ko-MOB-a bandá na ebandeli tíí na súka.
bo-MOB-o Ndéngé ya kozala ya ko-MOB-a.
-MOB’-á
(mongóngó ya
eleli ya mobímbí
ezalí likoló)
Mobímba ya makambo tó bilóko óyo ezwámí na ko-MOB-a.
Makambo basálelaka pó na ko-MOB-a.
-MOB-a Likambo óyo eyáka na ko-MOB-a.
9.5. TÍNA YA LIYÉBOLI YA BOBÉNDISI NA MISÁLÁ YA BOBÉNGELI
Ebóta-bibéngeli óyo ekokí kosunga misálá ya ndéngé mínei : bobéngeli,
bokomi mikandá ya nzebi, bosáli-bagó pé bobóngoli-maloba.
Mokeli-bibéngeli : limanyoli liyéboli liyéboli ya bobéndisi ebéngeli
Mobagoli : ebéngeli liyéboli ya bobéndisi liyéboli
Mobóngoli-maloba : ebéngeli na monoko 1 liyéboli ya bobéndisi ebéngeli na
monoko 2.
Mokomi mikandá ya nzebi : limanyoli liyéboli liyéboli ya bobéndisi
ebéngeli
9.5.1. LITÓMBÁ YA LIYÉBOLI YA BOBÉNDISI
Bandakisa óyo tomóní tíí sikóyo, ezalí bandakisa ya maloba óyo balobi-Lingála
basálelaka na elobeli na bangó ya mokolo na mokolo, tó, na makomi na bangó. Na óyo
etálí mibímbí misúsu óyo balobi-Lingála nánu basálelaka biútá-likelelo na yangó té, na
bolandáká nzelá óyo, mokeli-bibéngeli akokí kobimisa bibéngeli ya sika útá na
mibímbí ya makelelo pé mayéboli ya bobéndisi óyo napésí áwa. Yangó ekopésa nzelá
na mokeli-bibéngeli ákoka kosálela yangó tángo ya kokela bibéngeli.
Nzelá ya libosó ya kosálela ebóta-bibéngeli óyo ezalí, koyéba bibéngeli níni
ekokí kozala na ndimbola na monoko ya Lingála. Na yangó, mokeli-bibéngeli
akokitanisa singa ya bankomá -MOB- na mobímbí óyo yé alingí koyékola. Na boye,
akozwa biútá-likelelo nyónso óyo ekokí kolakisa limanyoli óyo azalí kolukela kómbó.
Ekopésa yé pé mayéboli ya bobéndisi ya eútá-lekelelo mókó mókó. Na sima akomóna
ndéngé níni akokí kopona kómbó mókó éngébéné na liyéboli na yangó.
Nzelá ya míbalé ezalí : akozwa liyéboli, akoluka kokoma yangó na ndéngé ke,
ékokana na esakoleli ya liyéboli ya bobéndisi. Na sima akokótisa yangó na ebóta-
bibéngeli na bokitánísáká -MOB- pé -N. Na boye akozwa ebéngeli esengélí.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
434
9.5.2. BOSOSOLI MOBÍMBÍ KOLANDANA NA MOBIMBA YA MABÓKANI
Pó na kolílisa maloba na ngáí, nakozwa ndakisa ya mobímbí : -lámb- óyo ezalí
mobímbí ya likelelo kolámba. Nakotía -lámb- na esíká ya -MOB-. Ekobimisa bóngó
molongó ya biútá-likelelo óyo :
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
435
Etongá Liyéboli ya bobéndisi
mo-lámb-á Likambo tó elóko óyo balámbaka ; likambo óyo esálamaka tángo
balámbaka.
mo-lámb-an-o Bato, banyama tó bilóko311
ezalí kolámbana bangó nyónso na mbala
mókó, pé, moto na moto azalí kolámba.
mo-lámb-é Ezaleli ya kolámba libosó ya likambo.
(Le caractère de cuisiner devant un fait)
mo-lámb-i Moto óyo alámbaka ; moto óyo alámbí ; moto óyo alámbá
mo-lámb-i
(classe 3)
Elóko tó likambo óyo ebimaka tángo bazalí kolámba, tó pé, óyo
etíkalaka na sima ya kolámba, tó lisúsu, óyo elámbaka na sima ya
kosála likambo.
mo-lámb-o
Likambo tó elóko óyo balámbí ; likambo óyo esálámí tángo bazalí
kolámba ; likambo ndéngé elámbámí ézala ; nzelá ya kolámba likambo
tó elóko.
li-lámb-a Boyókani eyáka na sima ya kolámbana ; Kokokisama ya kolámba.
li-lámb-á Likambo óyo ebimaka tángo likambo elámbí tó na sima ya likambo
kolámba.
li-lámb-an-i Boyókani óyo bato, bilóko tó makambo bazalí na yangó tángo bazalí
kolámbana.
li-lámb-i Likambo óyo eyáka na kolámba ; likambo ezwámí pé ebongísámí pó
na kolámba.
li-lámb-is-i Likambo óyo eyáka na kolámbisa tó likambo ezwámí pé ebongísámí pó
na kolámbisa.
li-lámb-o, li-
lámb-ó
Eténi óyo bazalí kolámba.
li-lámb-ú Óyo ya mabé ebimaka na sima ya kolámbama.
e-lámb-a Moto (na ndéngé ya mabé) óyo alámbaka.tó elóko, mashíni óyo
elámbaka.
e-lámb-á Likambo óyo balámbaka
e-lámb-am-i Elóko tó likambo óyo elámbámí
e-lámb-el-i Ndéngé ya kolámba tó elóko ya kolámbela na yangó.
e-lámb-el-o Esíká balámbaka
e-lámb-i Eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó elámbaka ;
elóko óyo etíkalaka na sima ya kolámba.
e-lámb-isi Eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó elámbisaka.
e-lámb-ani Eténi ya likambo tó ya elóko esíká likambo tó elóko yangó
elámbanaka.
311
Makomi óyo nabaré ezalí kolakisa ke elobeli yangó ezalí alimá té na Lingála, tó pé,
etósí mibéko ya Lingála té.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
436
e-lámb-o Lisangá ya óyo elámbámí.
lo-lámb-o,
lo-lámb-u,
lo-lámb-a
Óyo ezwámí na súka ya kolámba.
bo-lámb-á
Kozala ya likambo óyo ebimaka tángo likambo elámbámí tó na sima ya
likambo kolámbama.
bo-lámb-i Nzelá pé makambo ya kolámba bandá na ebandeli tíí na súka.
bo-lámb-o Ndéngé ya kozala ya kolámba.
ndámbá Mobímba ya makambo tó bilóko óyo ezwámí na kolámba.
Makambo basálelaka pó na kolámb[is, el, am, an]a.
ndámbísá Mobímba ya makambo tó bilóko óyo ezwámí na kolámbisa
Makambo basálelaka pó na kolámbisa.
ndámbélá Mobímba ya makambo tó bilóko óyo ezwámí na kolámbela
Makambo basálelaka pó na kolámbela.
ndámbámá Mobímba ya makambo tó bilóko óyo ezwámí na kolámbama
Makambo basálelaka pó na kolámbama.
ndámbáná Mobímba ya makambo tó bilóko óyo ezwámí na kolámbana
Makambo basálelaka pó na kolámbana.
9.5.3. TÍNA YA LIYÉBOLI YA BOBÉNDISI NA BOBAGOLI
Mobagoli azalí koluka ndéngé ya koloba sókí ebéngeli kingandi, ezalí níni.
Akoluka koloba yangó na ndéngé ke, póle ézala na ndimbola ya ebéngeli mókó mókó.
Na botíáká mobímbí ya likelelo na esíká ya nkomá -MOB-, akozwa eútá-likelelo pé
liyéboli ya nyónso. Yangó ekopésa yé nzelá, na sima, ya kolandela na bozindó pé pó
na kosíkisa, koloba penzá penzá, limanyoli yangó ezalí níni. Akobakisa bikoma na yé,
útá na bandimbola óyo ekobima na lisangá-maloba na yé.
Mobagoli akolanda nzelá yangó na loléngé óyo :
ebéngeli liyéboli ya bobéndisi liyéboli.
Pó kolílisa maloba na ngáí, nazwí ndakisa óyo : mobagoli alingí koyéba
koloba, na Lingála, sókí bikóta óyo míbalé elandí, ezali níni. Ezalí bóngó bíkóta óyo :
molakisi pé libála. Ekosénga na yé kotía -lakis-, tó, -bál- na esíká ya -MOB- .
mo-lakis-i mo-MOB-i Moto óyo a-MOB-aka ; moto óyo a-MOB-í
; moto óyo a-MOB-á molakisi : moto óyo alakisaka ; moto
óyo alakísí ; moto óyo alakisá.
Na sima, akopona lisakoli óyo elongóbání : moto óyo alakisaka
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
437
li-bál-a li-MOB-a boyókani eyáka na sima ya ko-MOB-an-a ;
Kokokisama ya koxa li-bál-a boyókani eyáka na sima ya
kobálana ; Kokokisama ya kobála.
Na sima, akopona lisakoli óyo elongóbání : boyókani eyáka na sima ya
kobálana.
9.5.4. BOKOMI MAKOMI YA NZEBI
Mokomi-makomi ya nzebi azalí na pósá ke, maloba na yé, tó, makomi na yé,
éloba penzá likambo óyo yé alingí koloba. Ekosénga na yé kosálela limanyoli-mókó-
ebéngeli-mókó. Eyáka míngi ke, asengélí kosálela ngulupa ya mamanyoli óyo ezalí na
bondeko káti na yangó kasi ekesáná mókó na mókó. Akosálela ebóta-biútá-likelelo, pó
na kozwa bibéngeli esengélí.
Nazwí ndakisa ya litéya ya shimí óyo : bobéndi makási-bómái312
. Mokomi
akokí kozala na limanyoli óyo akoloba ke ezalí, bilóko óyo etíkalaka na
sima ya kokamola pó na kobimisa bó-mái nyónso pé limanyoli
mosúsu bó-mái óyo babimísí na mobondo óyo tozalákí na yangó.
Na tángo wáná, mokomi azalí libosó ya mamanyoli míbalé ekesáná, kasi ezalí koúta
na mosálá se mókó ya kokámola. Na ebandeli, tozalí na sangísa epái wápi, ezalí na
bilóko ya makási pé bómái. Na sima ya kolekisa nyónso na mashíni óyo ekokámola
yangó, tozwí bómái na epái mókó, pé, na epái mosúsu, banzóto ya makási.
Mokomi akokí kobénga bómái óyo ebimí, tó pé, nzóto ya makási óyo etíkálí na
ebéngeli bikámólá. Ezalí bóngó pó, yangó nyónso míbalé ezalí óyo ekámólámí.
Tokobósana té ke, mbúlúngano yangó ekokí pé kotínda yé koluka kotála níni na biténi
óyo míbalé ezalí na litómbá koleka. Akokí pé kopona pó na mayébi óyo míbalé, biútá-
likelelo óyo ekokíma mbúlúngano. Mbúlúngano yangó ezalí fóti ya etongameli ya
eútá-likelelo té. Mbúlúngano yangó eútí na tína-maloba ya mobímbí -kámol-. Yangó
ezalí komema na kozwa bisálami míbalé ekabwáná pé, eténi na eténi ekokí kondima
etongami bi-kám-ól-á. Na ká ya mobímbí ya likelelo lokóla -lí- (kolía) tó -sánz-
(kosánza), etongameli bi-MOB-á ekopésa bi-lí-á (óyo balíaka) pé bi-sánz-a (óyo
basánzaka). Kasi bi-kámól-á ezalí kotálela libóké mobimba makási-bómái. Na boye,
moto ya nzebi akotála bitongameli misúsu ya mobimbí yangó pó na kozwa biútá-
likelelo óyo ezalí síkísíkí pó na limanyoli na yé.
Lokóla ezalí ya bilóko, libosó, akobwákisa mabókani nyónso óyo ezalí kobóta
káka makambo tó baboyókani. Na mayéboli ya bobéndisi óyo ekotíkala, akobwákisa
312
bobéndi makási-bómái = extraction solide-liquide
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
438
pé bibéngeli moto tó likambo. Pó na kosílisa, babobéndisi na -is- (esálisa), -el- (esálela
) pé -an- (esálana) ekokí komema té na biútá-likelelo óyo elakisaka ezwami ya
motíndo óyo. Na boye, ekóndísí motúya ya bibéngeli óyo ekokí kozala bakómbó-
kandidá pó na bisálami óyo míbalé. Batína-maloba ya mwá biútá-likelelo yangó,
ekokabwana penzá makási té. Ekosénga penzá ekéngé pó na komóna bokeseni yangó
na bakómbó. Nakoluka na ebóta-biútá-likelelo óyo etíkálí, ebéngeli níni ekokí kokana
na :
a) Nzóto óyo bakokámólá (-kámol-)
b) bómái óyo ekobima (-bim-)
c) elóko ya makási óyo ekotíkala (-tík-)
Etongameli Liyéboli ya bobéndisi
mo-kámol-á Elóko óyo bakámolaka a)
Ebéngeli óyo elongóbání penzá té. Nalobí bóngó pó,
kokámola yangó ezalí likambo eyéí, kasi ezalí momeseno té. a)
mo-kámol-i
(kelasi 3)
Elóko óyo ebimaka tángo bazalí kokámola, tó pé, óyo
etíkalaka na sima ya kokámola.
Liyéboli óyo ebongí pó na bisálami nyónso míbalé. Ekozala
ekéngé té, kosálela yangó lokóla kómbó ya mókó, tó, kómbó ya
mosúsu. Ezalí bóngó likoló ya tína-maloba ya mobímbí -kámol-.
mo-kámol-o
Elóko óyo bakámolí c)
Yangó ebongí pó na elóko ya makási óyo etíkálí na sima ya
bokámoli. Kasi, ebéngeli yangó ekokí pé kosálelama pó na
kobénga nzóto óyo ezalákí na ebandeli (lisangá ya elóko ya
makási pé bómái). a) c)
li-kámol-o,
li-kámól-ó
Eténi óyo bazalí kokámola. a)
Ezalí eténi té kasi mobimba ndé bazalí kokámola. Ebéngeli
óyo ekobonga néti sókí bazalákí kokámola eténi mókó ya nzóto
yangó pé biténi misúsu té. a)
li-kámol-ú Óyo ya mabé ebimaka na sima ya kokámolama.
Áwa ekokipé elóko níni mokámoli azalí koluka kozwa na súka.
Sókí ya kobwáka ezalí bómái óyo ekobima, wáná akokí kobénga
bómái yangó, likámolú. b) Sókí ya kobwáka ekozala elóko ya
makási, wáná akobénga elóko ya makási ndé likámolú. c)
e-kámol-ami Elóko tó likámbo óyo ekámolámí a)
Ebéngeli óyo ebongí na nzóto óyo ezalákí na ebandeli. Ezalí
bóngó pó, yangó ndé ekámólámí. a)
bi-kámol-i Eténi ya likámbo tó ya elóko esíká likámbo tó elóko yangó
ekámolaka. Elóko óyo etíkalaka na sima ya kokámola c)
Ebéngeli óyo ebongí na elóko ya makási óyo etíkálí, na sima
ya kokámola. c)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
439
e-kámol-o Lisangá ya óyo ekámolámí a)
Ebéngeli óyo ezalí kolakisa libóké mobimba ya óyo
ekámólámí. Ezalí kokótisa mwá bokeseni moké na ndimbola.
Ebéngeli yangó ekobonga ndakisa na molongó ya banzóto
bakámólá ndakisa na elandameli ya kokela bilóko na baizíne.
Banzóto yangó ezalí kosáma nzóto na nzóto na koté na yangó pó
na sima eyá kosangisama pó na kobimisa esálami ya súka. a)
lo-kámol-o, lo-
kámol-u, lo-
kámol-a
Óyo ezwámí na súka ya kokámola b)
Molongó ya bibéngeli óyo ekokí kosálelama pó na bómái óyo
ekozwama na súka ya bokámoli. Bokeseni moké óyo bibéngeli
yangó ekótísí ezalí ke, pó míngimíngi bazwaka bómái óyo ebimí
lokóla elóko óyo ezwámí pé elóko ya makási lokóla elóko óyo
etíkálí. Ekosénga kopona súka éngébéné na susí ya kotángisa.
Ebéngeli likámolú (ya mabé oyo ezwámí na súka) esí ezalí
kosúka na -ú. Nakopona bóngó súka -a, óyo esálelamaka
míngimíngi pó na kofungwama, nzoka ndé súka -u esálelamaka
míngimíngi pó na kokangama. Nakopona bóngó ebéngeli
lokámola pó na bómái óyo ebéndámí.
n-kamól- á Mobímba ya makámbo tó bilóko óyo ezwámí na kokámola
b)
Makámbo basálelaka pó na kokámola
Ebéngeli óyo ezalí libóké ya óyo ezwámí na sima ya bokámoli.
Bokeséni moké óyo ebéngeli óyo ekótísí ezalí ke, ebéngeli óyo
ememí likanisi ya libóké. Lokóla pó na ebéngeli ekámolo,
ebéngeli nkámólá ekokí kosálelama pó na libóké ya bibéndami,
na bosálameli óyo ezalí na bibéndami ebelé.
Na bososoli óyo, ebimí polélé ke, bibéngeli óyo elandí ekokí kosálelama pó na
kolakisa mamanyoli óyo :
a) Ekamolami : nzóto óyo ekokámolama.
b) Bikámoli : óyo ya makási etíkalaka na sima ya kokámola
c) Lokámola : bómái óyo ebéndámí
d) Likámolú : ya kobwáka na sima ya kokámola
e) Nkámólá : libóké ya bibéndami bómái
f) Ekámolo : libóké ya banzóto ya kokámola
g) Ekámoleli : ndéngé ya kokámola
h) Ekámolelo : ebóngolanelo (nzúngu) epái wápi bokámoli ezalí kosálama
i) Ekámola : mashíni óyo ekámolaka
j) Bokamoli : molando ya kokámola, kobanda na ebandeli tíí na súka ya
mosálá yangó.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
440
Etámboli óyo ya bobéngeli ekokí kosunga bakomi makomi ya nzebi pó na
kobongisa bomókó ebéngeli-mókó-limanyoli-mókó. Na litéya ya shimí, ndakisa óyo
ekosunga na kokoma makomi ya síkísíkí na óyo etálí , mobímbí -kámol-, na bosálelaka
ebelé ya bibéngeli óyo ebótámí.
Na boye, mokomi búku ya kelási akokí kosálela ebóta-biútá-likelelo óyo tángo
mokomi azalí kolengela litéya na yé. Akokí kopésa, na limanyoli mókó mókó óyo
ekótí na litéya na yé, ebéngeli elongóbání óyo akokótela na bozindó pó na koloba, sókí
ezalí níni. Liyéboli ya bobéndisi óyo ekobima na ebóta-biútá-likelelo ekosunga yé pó
na kozwa liyéboli ya ebandeli óyo ezalí na póle. Nakozóngela etámboli óyo na
mokabo óyo ezalí kolanda epái wápi nakomónisa bandakisa ebelé na óyo etálí shimí.
9.5.5. MOBÓNGOLI
Mosálá óyo ezalí pé na litómbá pó na babóngoli-maloba tángo bazalí koluka
komema makomi ya minoko misúsu na Lingála. Ndakisa, bato babóngolaka makambo
útá na Français, bakokí pé kosálela nzelá óyo pó na kozwa bibéngeli-ndoyí na Lingála.
Áwa, mobóngoli-maloba ndé moto akopésa liyébisi ya ebéngeli yangó na
Lingála, kolongwa na boyébi na yé ya ebéngeli yangó. Tózwa ndakisa na Français
balobí :
la lave-vaisselle : appareille electroménager qui
lave et seche la vaisselle (Larousse 2012).
Mobóngoli akoluka libosó koloba na Lingála, sókí lave-vaisselle yangó esálaka
níni. Akokí koloba ke :
lave-vaisselle ezalí mashíni óyo esukolaka basáni pé
ekausaka yangó.
Akokitanisa lave-vaisselle na elembo F. F elakísí liloba ya Français óyo
esengélí kobóngola.
F ezalí mashíni óyo esukolaka basáni pé ekausaka
yangó.
Mashíni ezalí liloba óyo elándí likelelo ezalí. Likelelo yangó ezalí eyébolisa313
Akokitanisa yangó na moto, elóko tó likambo. Áwa mashíni ezalí elóko.
313
eyébolisa = marqueur de définitions
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
441
F ezalí elóko óyo esukolaka basáni pé ekausaka yangó.
Na sima na yangó, akotála likelelo ya lisakola na yé aútí kosála. Ezalí na
masakola míbalé : esukolaka, ekausaka. Akitánísí mibímbí na yangó na elembo -MOB-.
Na boye, lisakola ya lave-vaisselle ekomí :
F ezalí elóko óyo e-MOB-aka basáni pé e-MOB-aka yangó.
Pó na koyeisa lisakola yangó pete, akobwakisa mókó ya makelelo. Káti na
kosukola pé kokausa, mosálá ezalí penzá na tína koleka ezalí kosukola. Na boye,
akobwákisa kokaúsa.
F ezalí elóko óyo e-MOB-aka basáni
Basáni ezalí likokisi ya lisakola. Ezalí kómbó. Akokoma yangó na elembo ya
kómbó : .N
F ezalí elóko óyo e-MOB-aka ba.N
Akotála na ebóta-bibéngeli, lisakola óyo ezalí ya liyéboli ya bobéndisi ya
lisangá ebandi-esúki níni.
elóko óyo e-MOB-aka ba.N
Yangó ezalí liyéboli ya bobéndisi ya e-MOB-a-ba.N
Akitánísí -mob- na -sukol- pé .N na sáni. Na boye akozwa : esukola-basáni.
Ndakisa ya míbalé.
Mobóngoli akozwa ebéngeli, akokitanisa mobímbí ya ebéngeli azalí na yangó
na esíka ya -MOB- óyo ezalí na liyéboli ya bobéndisi pé akoyéba kopésa liyéboli ya
bobéndisi ya kobanda na yangó. Na sima ndé akokende koloba na bozindó sókí ezalí
níni. Wáná akoluka yangó na lisangá-maloba tó na misálá ya bakeli-bibéngeli.
ebéngeli liyéboli ya bobéndisi liyéboli
Ndakisa, alingí koyéba sókí directeur akobénga yé náni na Lingála.
Akobanda na koluka liyéboli :
directeur azalí moto óyo atámbusaka lingómbá.
directeur azalí moto óyo ayángelaka lingómbá.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
442
Nabimísí masakola óyo míbalé pó na kolakisa ke, kozwa likelelo óyo esengélí,
ezalaka pé mwá pási. Ekosénga na mobóngoli áyéba malámu minoko yangó pé
limanyoli óyo yé alingí kobóngola.
Akokitanisa directeur na elembo F
F azalí moto óyo atámbusaka lingómbá.
F azalí moto óyo ayángelaka lingómbá.
mobímbí ya likelelo na elembo -MOB-
F azalí moto óyo a-MOB-aka lingómbá.
lingómbá ezalí likokisi314
ya lisakola. Ezalí kómbó. Akokoma yangó na elembo
ya kómbó : .N
F azalí moto óyo a-MOB-aka .N
Akotála na ebóta-bibéngeli, lisakola óyo ezalí ya liyéboli ya bobéndisi ya
libókani níni.
moto óyo a-MOB-aka .N
Yangó ezalí liyéboli ya bobéndisi ya mo-MOB-i-.N
Akitánísí -MOB- na -támbus- pé .N na lingómbá. Na boye akozwa : motambusi-
lingómbá / moyángeli-lingómbá.
Ndakisa óyo ya directeur ekobimisa biyano ya síkísíkí koleka, sókí mokeli-
bibéngeli azalí moto ya nzebi-ya-misálá. Na boye, kokela bibéngeli pé koloba sókí
ezalí níni ekosálama na bomónáká makambo na kinyónso na yangó. Elingí koloba,
akoyéba libélá, lingómbá ezalí níni, mikúmbá bóní pé ya ndéngé níni, ezalaka na
mangómbá yangó. Na boye, akoyéba kobimisa ebéngeli ya directeur, administrateur,
chef de service, chef de bureau, inspecteur, gestionnaire, gérant, … Na bozaláká na
makelelo elongóbání pó na mokúmbá mókó mókó, akokoka kobimisa bakómbó yangó
na mbúmlúngano moké.
Nzelá óyo nalandí, ekokí pé kotíama na ndéngé ya esálisela pó na kokómisa
yangó otomatíki pó na mabóngoli ebelé. Mosálá yangó ezalí kokóba.
314
likokisi = complément
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
443
9.6. BIÚTÁ-KÓMBÓ
Bibéndísami mísúsu eútaka na bakómbó óyo ezalí na mókó ya bitongá óyo
elandí. Nalimbólákí yangó na mokabo ya bobéndisi.
mo-PN-MOSISA YA BAKÓMBÓ
ki-PN-MOSISA YA BAKÓMBÓ
bo-PN-MOSISA YA BAKÓMBÓ
Mosála ya bobéngi ezalí kobóta biútá-kómbó pé mayéboli ya bobéndisi ya
biútá-kómbó yangó. Nkomá -N. elakisaka mosisa ya kómbó.
Ebandi ki- ekokí kobóta
mokúmbá ya kozala -N.
monoko elobamaka bato ya ekólo sóngóló.
Ebandi ki- eyáka kobakama na kómbó ya ebandeli. Elingí koloba, libóké PN-
MOSISA YA BAKÓMBÓ ezwámí lokóla mosisa ya kómbó. Ebandi ki- ekoyá kobakama
libosó ya ebandi óyo esí ezalákí. Ekolongola yangó té. Ebéngeli ya sika óyo ebótámí,
ezalí bóngó na kelási 7. Sókí -N. ezalí ekólo, ebandi ki- elakisaka monoko ya ekólo
yangó. Ezalí bóngó libálani ya kelási mókó, kelási 7. Biútá-kómbó misúsu óyo
elakisaka mokúmbá, yangó ezalí na libálani 7-2+ (ki- / baki-). Pó na kolandela yangó
na pete na ndéngé ya otomatíki, bakómbó ya ebandeli etíámí na mabóké míbalé
ekabwáná.
Ebandi bo- ebótaka kómbó óyo ekokí kolakisa :
malongá ya kozala
libóké ya bato bazalí na boyókani ná -N.
bokóko pé bizaleli ya lisangá ya ba-N.
Ebandi bo- ekozwa esíká ya ebandi óyo ezalákí. Mosisa ya kómbó
ekobóngwama té. Ebéngeli ya sika óyo ebótámí ekozala na libálani 14-2+ (bo-/babo-).
Bososoli lisangá-maloba epésákí ngáí nzelá té, ya kobótamisa liyéboli ya
bobéndisi ya malongá pó na ebandi mo-. Yangó ekokí kozala pó ezalí na bimónaneli
moké. Atá ko bóngó, liyéboli ya bobéndisi óyo ezwámí ezalí komónisa mwá nzelá ya
kolandela na boluki. Tíí na mói ya leló, nalukí té kobimisa bibéngeli ya sika na nzelá
ya ebandi mo-.
Mayéboli ya bobéndisi ezalí na motíndo óyo :
Etongá ya bakómbó Mayéboli ya bobéndisis
Ki-N. mokúmbá ya kozala -N. ; monoko ya mbóka ya ba-N.
Bo-N. loléngé ya kozala -N., lisangá ya bato ya -N., ezaleli ya ba-N.
Mo-N. likambo tó elóko esímbaka -N.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
444
Na libakami, natíé pé molongó ya bakómbó óyo ebótámí pé mayéboli ya
bobéndisi óyo elongóbání na bibéngeli yangó.
9.7. BOSÚKISI
Na mokabo óyo nalakísí bondeko óyo ezalí káti na libókani ebandi-mobímbí-
súka sóngóló pé tína-maloba óyo ekobimisa. Tína-maloba yangó, nabimísí yangó
polélé na nzelá ya mayéboli ya bobéndisi óyo natongí. Na etanda óyo nabéngí ebóta-
bibéngeli, nalakísí ndéngé níni kobimisa na mbala-mókó, ebéngeli pé liyéboli na
yangó. Na nzelá ya mayéboli ya bobéndisi yangó, mokeli-bibéngeli, mobagoli,
mobóngoli-maloba, tó pé, mokomi makambo ya nzebi, akokí kobimisa bibéngeli
ndéngé na ndéngé óyo ekosunga yé na mosálá na yé.
Kasi esengélí koyéba ke, ezalí té pó, mokeli-bibéngeli abimísí ebéngeli sóngóló,
ndé balobi-monoko bakosálela ebéngeli yangó. Kasi sókí ebéngeli yangó ezalí na tína,
pé, ndimbola na yangó epésámí, balobi bakokí kosálela yangó. Ndéngé nalimbólí áwa,
mokeli-bibéngeli asengélí pé koyéba ke, mbala mosúsu bokeseni ya tína-maloba
ezalaka moké penzá káti na matongami míbalé óyo esúká ndéngé mókó kasi ekesáná
bibandi. Na boye, ekokí kosunga mokeli bibéngeli pó na kopésa yangó na mamanyoli
míbalé óyo ezalí na ndimbola pene (ndakisa : likabo < > mokabo).
Ndéngé mókó pé, bibéndisi míbalé tó mísáto ekokáná ebandi pé mobímbi kasi
ekesáná bisúki, ekokí komónana néti ezalí na ndimbola mókó, kasi ezalaka tángo
nyónso na mwá bokeséni-ndimbola moké. Na boye ekosénga mokeli-bibéngeli ázala
na boyébi ya kokoka kobimisa ebéngeli óyo esengélí. Tó pé, ekokí kopésa mokeli-
bibéngeli nzelá ya kopésa limanyoli na yé kómbó óyo ekokesenisa yangó na kómbó ya
bato nyónso óyo ekolakisa makambo mosúsu kasi penzá penzá té, ndimbola ya
limanyoli na yé.
Ndakisa na shimí, mokomi akokí kolobela : libálani ya baelektrón na esíka
áloba libála ya baelektrón. Liloba libála esí elobamaka pó na bato pé ezalí na likanisi
ya koúmela, nzókandé, libálani ezalí kolakisa boyókani yangó kasi káka na tángo
boyókani yangó ezalí kolobelama. Ezalí kotála té koúmela néti na libála.
Kolandana na etanda ya bandakisa, ezalí té pó ezalí na liloba ya mo-MOB-á, ndé
liloba li-MOB-a ekopekisama. Elóko ekopékisa libókani sóngóló ézala, ezalí káka
kozánga kolakisa likambo na Lingála, éngébéné na ndéngé tína-maloba óyo libókani
yangó ebimísí.
Na bofándísáká tína-maloba mókó mókó ndéngé naútí kosála áwa, ezalí pó na
kopésa mokeli-bibéngeli, mobóngoli-maloba, mobagoli pé mokomi-mikandá ya nzebi
esáleli óyo ekosunga bangó na misálá na bangó.
Na eténi óyo ekolanda, nakosálela batekiníki nyónso óyo naútí kotanda na eténi
óyo, elingí koloba, bobéndisi, botongi pé botongi ya nzebi pó na kokela bibéngeli ya
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
445
kemi. Nakosúkisa mosálá óyo na makambo ya kemi ya bayékoli ya ndelo ya libosó ya
kemi, elingí koloba, kelási ya mísáto ya etéyelo ya katikáti na Ekólo Kongó ya
Demokrasí.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
446
MOKABO 10
BOKELI BIBÉNGELI YA SHIMÍ NA LINGÁLA
10.1. NKÓTÉLÁ
Eluka-biyano ya boyékoli óyo ezalí boye : Kokundola batína-maloba ya liyébi
na liyébi, pé kokundola ndéngé liyébi yangó ezwaka esíká na káti ya esakoleli, ezalí
kopésa nzelá ya kozwa bandéngé óyo elongóbání pó na kokela bibéngeli. Tína-maloba
ezalí koúta na shimí yangó mókó. Nzoka ndé, esakoleli etálaka ndéngé makomi ya
shimí, na mobimba na yangó, ekomámí na Lingála. Kotía na mabóko ya basáleli
(balakisi pé baluki) bibéngeli ya nzebi, ekosunga bangó na tángo ya koléngela matéya,
tó pé, na tángo ya kokoma babúku ya kelási. Esungaka pé pó na komatisa molendé ya
bayékoli na boyékoli shimí.
Na nzelá ya bandakisa, nalakísí etámboli óyo nalandí pó na kokela bibéngeli
yangó. Mokabo óyo ekabwání na mibóko mítáno. Nkótélá óyo ezalí mobóko ya
yambo. Na mobóko ya míbalé, nalobélí na óyo etálí bokeli bibéngeli óyo efándisámí
likoló ya makokani pé botiei na etongameli pé loláká ya Lingála. Yangó etálí penzá
penzá bitongelami315
óyo esálelamaka na shimí. Na mobóko ya mísáto, nalandélí
bibéngeli ya bibúki ya shimí. Mobóko óyo elakísí míngi babotongi ya bwányá pé
botíámí na yangó na etongameli pé loláká ya Lingála. Kasi ezalí pé na bibúki óyo
bakómbó na yangó ezwámí na nzelá ya makokani. Na mobóko ya mínei, nalakísí nzelá
nalandákí pó na kopésa bakómbó ya milando, ya bizaleli, pé ya bikomisami na
shimí316
. Mobóko óyo, elílísí bóngó, ndéngé ya kosálela bobéndisi, botóngi pé
bokokani 317
. Natandí na bitanda míbalé bibéngeli ya shimí óyo ebótámí. Etanda ya
libosó, ezalí bibúki ya shimí pé etanda ya míbalé ezóngélí bóngó bitongelami,
milando, bizaleli pé bikómisami na shimí. Nasúkísí mokabo óyo na kolakisa nzelá óyo
nalandí na boyékoli óyo : kosála na monoko olingí konguyisa makokí. Pó na ngáí, na
boyékoli, monoko yangó ezalí Lingála. Namónísí pé ke, bozángi bibéngeli ya nzebi
ekokí kopekisa té, kosálela minoko ya Afrika lokóla minoko ya kotángisela. Mosála
óyo esálámí tángo nyónso na bosolóláká bizwami yangó ná balakisi ya shimí na
Kinshasa.
315
etongelami = matériau 316
molando = processus ; ezaleli = propriété ; ekomisami = phénomène 317
bokokani = équivalence
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
447
10.2. BITONGELAMI ESÁLELAMAKA NA SHIMÍ
Milando pé bikómisami na shimí ezalí kosénga mikélékété ya ebandeli óyo
tokokí kozwa yangó lokóla bimókó ya matiere. Bibéngeli ya bitongelami ekelamaka
míngimíngi na nzelá ya botóngi ya bwányá. Esálelaka bibakami ya Kigréki tó ya
Kilatin. Bakeli-bibéngeli na Lingála basálélákí bóngó botiei na etongameli pé loláká
ya Lingála, pé makokani ya bibéngeli.
Pó na kolílisa mosálá óyo, natandí na sé áwa, mwá bandakisa epái wápi nalakísí
etámboli nalandákí pó na kokóma na bibéngeli yangó. Nabendí yangó na matéya ya
shimí óyo nalengélákí pó na kokela bibéngeli.
10.2.1. KEMI / SHIMÍ
Kemi ezalí nzebi óyo eyekolaka ndéngé ya kosangisa minó pó na bokeli baminó
ya sika. Pó na nini tobéngi yangó shimí na esika tóbénga yangó kemi? Soki totali na
mokili, bobéle Français ndé ekímá mosíká na ebéngeli. Na Anglais, balobaka
chemistry (kemistri), na Kiitalien balobi (chimica = kimika) pé na kiespagnole
babéngaka yangó quimica (kimika). Loláká wáná eúti na kómbó ya ebandeli óyo
ekoyokana lokóla kemi. Na mbísa, Diambu tó Kawata basálélákí ebéngeli ya kemi.
Nzebi óyo ya kemi ezalí mókó ya makambo ekopésa lokumu na bísó baíndo. Bagréki
óyo bazaláká kokende na Ezipeto koyékola, pé bazaláká kozónga kosála mosála yangó
na Eropa, bazaláká kobénga bangó, bato basálaka nzebi ya mboka ya baíndo. Na boye,
tosepeli kopona kemi na esika ya shimi. Kasi, na makútani na balakisi, emónánákí
polélé ke, míngi basepélákí kobénga yangó shimí, pó, bato ebelé na Kinshasa
basálelaka ebéngeli ya Français. Esengí káka kokoma yangó na ekomeli ya Lingála.
Na tína wáná, tosálélí ebéngeli shimí.
10.2.2. EBÚKI
Na Lingála, elóko sóngóló, sókí okómí kopasola
yangó na biténi mikémiké, sókí okómí na ndelo óyo
okokoka lisúsu kopasola yangó té, babéngaka yangó
ebúki (Nazwí kómbó yangó na bagó ya Van Everbroeck 1985).
Ebúki ya nzeté ya mánga, ekeséni na ebúki ya
nzeté ya lipelá, atá ko yangó nyónso ezalí
banzeté.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
448
Nzókandé na shimí, "Ebúki" ezalí elóko óyo ya
mokélékété ya súka, óyo okokí kokabola yangó
lisúsu na bilóko ya ndéngé míbalé té.
Ndéngé mokili esálámá, bilóko óyo ekokí
kosímbama, etongámá bobélé na bibúki kámá na
ndambo.
Napésákí makanisi ke, ébéngama ebúki pó ezalí ebéngeli ya Lingála. Pó
na níni tobéngi yangó káka elemá té ndéngé Mukinayi asálí ? Bakokí koloba na
ngáí ke, bato basálélaka ebéngeli ebúki té. Namilobélí boye, sókí na Lingála,
tozalí na liloba ya nzebi lokóla ebúki, malámu tósálela yangó, na esiká tókende
kozwa liloba na monoko mosúsu. Liloba epúsání pene pene na likanisi ya
élément ezalí ebúki. Likambo ezalí kuna té. Elóko ya tína makási ezalí ndé
kopésa ndimbola na ndéngé elongóbání. Moyékoli asengélí ndé koyéba ke :
ebúki ezalí elóko óyo okoki kokabola yangó na bilóko ya ndéngé ebelé té. Yangó
ndé etongí bilóko nyónso óyo ezalí na mokili pé ekokí kosímbama. Na mói ya
leló, bibúki óyo eyebání ezalí 116.
10.2.3. ATÓMI
Ebéngeli atómi eútí na kigreki α = té ; τομος =
kokatana- (ekokí kokátana té). Ezalí bóngó pó, na
tángo ya kala, bazalakí kokanisa ke, atómi ekokí
kokabwama na biténi té.
Atá ko leló emónísámá ke, na káti ya atómi, ezalí
lisúsu na mikélékété misúsu óyo míso ya bato
ekokí komóna té, kómbó yangó etíkálá. Yangó wáná
na Lingála, tolobi atómi.
Ezalí botongi ya bwányá, óyo ezalí kolobela bizaleli ya atómi té. Na boye,
etíámákí káka na etongameli pé loláká ya Lingála. Ézala Mukinayi, ézala bakomi ya
babagó (Van Everbroeck 1985, Kawata 2003) basálélákí pé botíei na etongameli pé
loláká. Ezalí ebéngeli óyo balobi esí basálelaka.
10.2.4. MOLEKÍLI
Sókí ozwí elóko esímbamaka lokóla mái, yangó
etongámí na atómi ya ndéngé mókó káka té. Mái
etongámí na baatómi ndéngé míbalé. Atómi ya
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
449
idrojéni ná atómi ya okisijéni. Baatómi ya
idrojéni míbalé pé atómi ya okisijéni mókó. Na
boye, ezalí bríki óyo etongámí na lisangá ya
baatómi. Kasi ezalí kimókó ya mái. Bríki ya
ndéngé óyo tokobénga yangó molekíli.
Ebéngeli molekíli eútí na Kilatin (molecula). Molecula elingí koloba mwá
mobondo. Na botíáká na etongameli pé loláká ya Lingála, ndéngé mókó pé Mukinayi
ná bakomi ya babagó (Everbroeck 1985, Kawata 2003) basálélákí, epésí molekíli.
Ezalí ebéngeli óyo balobi esí basálelaka.
10.2.5. MUKÓKÓLÍ
Noyau ezalí motéma ya atómi. Atómi ekabwání na
biténi míbalé: noyau pé baelektrón. Na káti ya
noyau ya atómi sóngóló, okokúta bikélékété,
ndakisa, baprotón pé banetrón. Na libándá ya
noyau, okokúta baelektrón ezalí kotepatepa na
bifándelo nzíngánzíngá.
Ebéngeli na Lingála ezalí mukókólí. Ndakisa, balobaka : mukókólí ya
mánga. Mukinayi apésí makanisi ya kobénga yangó ndika. Kasi ndiká ezalaka
káka pó na bambuma lokóla mbíla. Na boye, ndiká tó mukokólí ezalí bibéngeli
ezalí kolobelela limanyoli mókó.
Litéya óyo epésí ngáí nzelá ya kosálela botiei na etongameli pé loláká ya
Lingála pó na bibéngeli lokóla proton, neutron pé électron. Ebéngeli ekélékété
ezalí kolakisa nzóto ya moké koleka óyo tokokí kokúta na káti ya atómi.
10.3. BIBÚKI YA SHIMÍ
10.3.1. NDELO YA BOYÉKOLI NA SHIMÍ
Etanda ebandelaka ya bibúki ya shimí tó pé na bokusé, etanda ebandelaka,
ezalí na boséngá pé litomba monéne na shimí. Yangó esangísí na esíká mókó bibúki
nyónso óyo eyébáná. Etanda ebandelaka ekolakisa bakómbó, bilembo pé bizaleli ya
ebúki na ebúki. Ézala bizaleli na ndéngé ya shimí tó pé na ndéngé ya fizíki. Na etanda
ebandelaka, tokomóna pé ndéngé níni bibúki ekabwámá na mabótá pé bileko.
Pó na kokela bibéngeli ya bibúki ya shimí na Lingála, nalandákí nzelá óyo
Diambu Diambu Papi asálélákí318
. Efándísámí na botiei na etongameli pé loláká ya
318
Diambu ezalí ingénieur ya Kongó asálaka mosálá ya kokela bibéngeli ya nzebi.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
450
Lingála pé makokani. Akelákí bibéngeli ya bibúki, kobanda na motángo 1 tíí na 105.
Ngáí nakokísákí molongó yangó, kobanda na 106 tíí na 118. Pó na óyo etálí bibúki
óyo esí ezalá na bakómbó na yangó na Lingála útá bokóko, ebéngeli na Lingála
elongámákí (ebátélámákí). Pó na yangó, nasálélákí bagó ya Lingála (Van Everbroeck
1985 ; Dzokanga 2001; Kawata 2003 pé 2004). Ezalí bóngó ndakisa likele (Fe),
motáko (Cu), sengí (Ag), paláta (Pt).
Na sima na yangó, nabandélákí kotála molongó mobimba pó na kokótisa
makanisi, batolí pé bakobongisa óyo balakisi ya shimí bapésákí tángo nakútánákí na
bangó na masoló na Bobobongó ya Kinshasa (Unikin) na mwá 12 ya sánzá zómi
namókó 2008, pé na masoló ya moto na moto, masoló óyo elandákí koyángana yangó.
Na boye, ndakisa, na esíká ya ebéngeli paúni, baluki baponákí ebéngeli wólo pó na
ebendé ya elembo Au (ebúki n°79). Ndéngé mókó pé ebéngeli Natúlu eponámákí na
esíká ya Sódu pó na Na (ebúki n°11)pé Kálu na esíká ya Potásu pó na K (ebúki n°19).
Nakótísákí mitíndo wáná nyónso pé nabongísákí bibéngeli yangó. Etanda
ebandelaka ya libosó ebimákí na mobú 2009. Balakisi babakísákí bakobongisa pé
makanisi misúsu. Nakótísákí yangó lisúsu pé etanda ya súka ebimákí na sánzá libwá
ya 2012. Na etanda óyo elandí, etandámí bóngó molongó ya bibúki nyónso ya shimí ná
bakómbó na yangó na Lingála.
Bizwami ya mosálá na yé ezalí na babagó ya Lingála ya Kawata (2003 pé 2004). Pó
óyo etálí etanda ebandelaka na Lingála, tálá na Sene Mongaba 2009 / 2012.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
451
Etanda. Molongó ya bibúki ya shimí eyébání na mói ya leló
Motángo
ya atómi
Elembo
Ebéngeli na
Lingála
Ebéngeli
endimámí
Ebéngeli na
Français
Mokeli
kómbó na
Lingála
Bondimami
na basáleli
1 H Idrojeni Idrojeni Hydrogène Diambu Unikin 2008
2 He Eliyumu Elu Hélium Diambu Unikin 2008
3 Li Litu Litu Lithium Diambu Unikin 2008
4 Be Belilu Belilu Béryllium Diambu Unikin 2008
5 B Bolo Bolo Bore Diambu Unikin 2008
6 C Kaboni Kaboni Carbone Diambu Unikin 2008
7 N Azoti Azoti Azote Diambu Unikin 2008
8 O Oksijeni Okisijeni Oxygène Diambu Unikin 2008
9 F Folina Folina Fluor Diambu Unikin 2008
10 Ne Neoni Neoni Néon Diambu Unikin 2008
11 Na sodu Natulu Sodium Diambu Unikin 2008
12 Mg Manezu Manyezu Magnésium Diambu Unikin 2008
13 Al Aluminiu Aluminyu Aluminium Diambu Unikin 2008
14 Si Siliki Siliki Silicium Diambu Unikin 2008
15 P fosolo fofolo Phosphore Lingála Unikin 2008
16 S Sufa Sufa Soufre Diambu Unikin 2008
17 Cl Kololi Kololi Chlore Diambu Unikin 2008
18 Ar Alago Alagoni Argon Diambu Unikin 2008
19 K Potasu Kalu Potassium Diambu Unikin 2008
20 Ca Kalisu Kalisu Calcium Diambu Unikin 2008
21 Sc Sekandu Sekandu Scandium Diambu Unikin 2008
22 Ti Titani Titani Titane Diambu Unikin 2008
23 V Vanadu Vanadu Vanadium Diambu Unikin 2008
24 Cr Kolomo Kolomo Chrome Diambu Unikin 2008
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
452
Motángo
ya atómi
Elembo Ebéngeli na
Lingála
Ebéngeli
endimámí
Ebéngeli
na Français
Mokeli
kómbó na
Lingála
Bondimami na
basáleli
25 Mn Manganí Mangání Manganèse Diambu Unikin 2008
26 Fe Likele Likele Fer Lingála Unikin 2008
27 Co Kobalti Kobalti Cobalt Diambu Unikin 2008
28 Ni Nikeli Nikeli Nickel Diambu Unikin 2008
29 Cu Motako Motako Cuivre Lingála Unikin 2008
30 Zn Zenki Zenki Zinc Diambu Unikin 2008
31 Ga Gallu Galu Gallium Diambu Unikin 2008
32 Ge Zemánu Zemánu Germanium Diambu Unikin 2008
33 As Aseni Aseni Arsenic Diambu Unikin 2008
34 Sé Seleni Seleni Sélénium Diambu Unikin 2008
35 Br Bomo Bomo Brome Diambu Unikin 2008
36 Kr Kriptoni Kilipitoni Krypton Diambu Unikin 2008
37 Rb Libidu Libidu Rubidium Diambu Unikin 2008
38 Sr Sitotu Sitotu Strontium Diambu Unikin 2008
39 Y Yatu Yatu Yttrium Diambu Unikin 2008
40 Zr Zikonu Zikonu Zirconium Diambu Unikin 2008
41 Nb Nobu Nobu Niobium Diambu Unikin 2008
42 Mo Molideni Molideni Molybdène Diambu Unikin 2008
43 Tc Tekinetu Tekinetu Technétium Diambu Unikin 2008
44 Ru Lutenu Lutenu Ruthénium Diambu Unikin 2008
45 Rh Lodu Lodu Rhodium Diambu Unikin 2008
46 Pd Paladu Paladu Palladium Diambu Unikin 2008
47 Ag Sengi Sengi Argent Lingála Unikin 2008
48 Cd Kademu Kademu Cadmium Diambu Unikin 2008
49 In Indu Indu Indium Diambu Unikin 2008
50 Sn Etání Etání Étain Diambu Unikin 2008
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
453
Motángo
ya atómi
Elembo Ebéngeli na
Lingála
Ebéngeli
endimámí
Ebéngeli na
Français
Mokeli
kómbó na
Lingála
Bondimami na
basáleli
51 Sb Antimoni Antimoni Antimoine Diambu Unikin 2008
52 Te Telulu Telulu Tellure Diambu Unikin 2008
53 I Ide Ide Iode Diambu Unikin 2008
54 Xe Zenoni Zenoni Xénon Diambu Unikin 2008
55 Cs Kaesu Kesu Césium Diambu Unikin 2008
56 Ba Balu Balu Baryum Diambu Unikin 2008
57 La Lantani Lantani Lanthane Diambu Unikin 2008
58 Ce Selu Selu Cérium Diambu Unikin 2008
59 Pr Padimu Padimu Praséodyme Diambu Unikin 2008
60 Nd Nedimu Nedimu Néodyme Diambu Unikin 2008
61 Pm Pometu Pometu Prométhium Diambu Unikin 2008
62 Sm Samalu Samalu Samarium Diambu Unikin 2008
63 Eu Elopa Eropu Europium Diambu Unikin 2008
64 Gd Gadoli Gadolinu Gadolinium Diambu Unikin 2008
65 Tb Telebu Telebu Terbium Diambu Unikin 2008
66 Dy Diposu Disiposu Dysprosium Diambu Unikin 2008
67 Ho Olimu Olimu Holmium Diambu Unikin 2008
68 Er Ebu Ebu Erbium Diambu Unikin 2008
69 Tm Tulu Tulu Thulium Diambu Unikin 2008
70 Yb Yetibu Yetibu Ytterbium Diambu Unikin 2008
71 Lu Lutetu Lutetu Lutécium Diambu Unikin 2008
72 Hf Hafenu Hafenu Hafnium Diambu Unikin 2008
73 Ta Tantali Tantali Tantale Diambu Unikin 2008
74 W Tungu Tungu Tungstène Diambu Unikin 2008
75 Re Lenu Lenu Rhénium Diambu Unikin 2008
76 Os Osumu Osumu Osmium Diambu Unikin 2008
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
454
Motángo
ya atómi
Elembo Ebéngeli na
Lingála
Ebéngeli
endimámí
Ebéngeli na
Français
Mokeli
kómbó na
Lingála
Bondimami na
basáleli
77 Ir Ilidu Ilidu Iridium Diambu Unikin 2008
78 Pt Palata Palata Platine Lingála Unikin 2008
79 Au Paúni Wolo Or Lingála Unikin 2008
80
Unikin
200880
Hg Mekuli Mekuli Mercure Diambu Unikin 2008
81 Tl Talu Talu Thallium Diambu Unikin 2008
82 Pb Mbodi Mbodi Plomb Lingála Unikin 2008
83 Bi Bisemu Bisemu Bismuth Diambu Unikin 2008
84 Po Polonu Polonu Polonium Diambu Unikin 2008
85 At Atati Asitati Astate Diambu Unikin 2008
86 Rn Lado Ladoni Radon Diambu Unikin 2008
87 Fr Fansu Fransu Francium Diambu Unikin 2008
88 Ra Ladu Ladu Radium Diambu Unikin 2008
89 Ac atinu akítinu Actinium Diambu Unikin 2008
90 Th Tolu Tolu Thorium Diambu Unikin 2008
91 Pa Potákítinu Potákítinu Protactinium Diambu Unikin 2008
92 U Ulanu Ulanu Uranium Diambu Unikin 2008
93 Np Netunu Netunu Neptunium Diambu Unikin 2008
94 Pu Putonu Putonu Plutonium Diambu Unikin 2008
95 Am Amelu Amelu Américium Diambu Unikin 2008
96 Cm Kolumu Kulu Curium Diambu Unikin 2008
97 Bk Bekelu Bekelu Berkélium Diambu Unikin 2008
98 Cf Kalifo Kalifu Californium Diambu Unikin 2008
99 Es Esetenu Esetenu Einsteinium Diambu Unikin 2008
100 Fm Femu Femu Fermium Diambu Unikin 2008
101 Md Mendele Mendelevu Mendélévium Diambu Unikin 2008
102 No Nobelu Nobelu Nobélium Diambu Unikin 2008
103 Lr Lolensu Lolensu Lawrencium Diambu Unikin 2008
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
455
Motángo
ya atómi
Elembo Ebéngeli na
Lingála
Ebéngeli
endimámí
Ebéngeli na
Français
Mokeli
kómbó na
Lingála
Bondimami na
basáleli
104 Rf Lutefodu Lutefodu Rutherfordium Diambu Unikin 2008
105 Db Dubenu Dubenu Dubnium Diambu Unikin 2008
106 Sg Seabolu Seabolu Seaborgium Sene Cdfd 2010
107 Bh Bohlu Bohulu Bohrium Diambu Unikin 2008
108 Hs Hahnu Hasu Hassium Diambu Unikin 2008
109 Mt Metinelu Metinelu Meitnerium Sene Cdfd 2012
110 Ds Damasatatu Damasatatu Darmstadtium Sene Cdfd 2010
111 Rg Lodjenu Lodjenu Roentgenium Sene Cdfd 2012 112 Cn Kopenisu Kopenisu Copernicium Sene Cdfd 2012
113 Uut Ununmísáto Ununmísáto Ununtrium Sene Cdfd 2012
114 Fl Felelovu Felelovu Flerovium Sene Cdfd2012
115 Uup Ununmítáno Ununmítáno Ununpentium Sene Cdfd 2012
116 Lv Livemolu Livemolu Livermorium Sene Cdfd 2012
117 Uus Ununsambo Ununsambo Ununseptium Sene Cdfd 2012
118 Uuo Ununmwambe Ununmwambe Ununoctium Sene Cdfd 2012
456
10.3.2. EDÉFAMI TÓ BOTONGI YA BWÁNYÁ ?
Pó na óyo etálí bibúki ya shimí pé bamolekíli, ezalí penzá bidéfami té, kasi
botóngi ya bwányá pé botiei na etongameli pé loláká ya Lingála. Sókí tokobénga
yangó edéfami, ekozala bóngó edéfami óyo moluki óyo apésákí kómbó yangó asálákí.
Ézala ebúki óyo abómbólákí, tó molekíli óyo asosákí (kososa : kokela molékíli ya sika
útá na bamokíli misúsu ya ebandelí)319
. Nakobimisa polélé makambo óyo naútí koloba
na bolimbóláká ndéngé níni bapésaka kómbó ya ebuku na shimí.
10.3.3. NZELÁ BALANDAKA PÓ NA KOPÉSA KÓMBÓ YA EBÚKI NA SHIMÍ
Lingómbá IUPAC320
ndé endimaka kómbó óyo bato bakundólákí ebúki bapésí
yangó. Kasi, sókí pé bamoni ke, kómbó yangó ezalí malamu té, bakókí pé kobóya pé
kosénga na banganga nyónso bákoka koluka kómbó elongóbání. Sókí kómbó
endimámí, ekólo na ekólo ekotía yangó na etongameli pé loláká ya monoko na bangó
(McQuarrie & Rock 2007: 66-69, Holden & Coplen 2004: 8-9, Tottola & al. 2008: 50-
53 pé Tuki 1990: 180-184).
Esáleli óyo ebongí pó na bizali ya shimí. Néti pó na bibúki, elingí koloba,
kómbó óyo epésámí ezalí kopésa té likanisi ya elóko yangó. Kasi pó na bamolekíli,
baiyón, elingí koloba, etandameli ya bakómbó ya bibúki pé mitúya ya Kigréki óyo
ezalí na libosó na yangó, esí elakísí likambo na ndéngé ya shimí. Koluka kotía mitúya
yangó na Lingála, ekomema mamá na mbúlúngano na kómbó ya mokíli. Na boye,
bakómbó ya bibúki, ya bamolekíli, ya baiyón, ya bikélékété ezalaka míngimíngi
botongi ya bwányá elandáná ná botíei na etongameli pé loláká.
10.3.4. EÚTELO321
YA BAKÓMBÓ YA BIBÚKI YA SHIMÍ
Bakómbó ya bibúki epésamaka kolandana na biútelo ndéngé na ndéngé :
1. Kómbó bapésí eúti na kómbó ya mbóka sóngóló
2. Kómbó bapésí ndoyí ya minzóto ezalaka na likoló
3. Kómbó bapésí eúti na kómbó ya moto ya bwányá akendé sango, tó pé, moto ya
lokúmu na masapo ya kala
319
kososa = synthétiser (kososa : kokela molékíli ya sika útá na bamokíli misúsu ya
ebandelí) ; koloba na mokúsé makambo óyo elobámákí na bozindó na banzelá ndéngé
na ndéngé. Kasi koloba na mokúsé yangó ezángá kobwákisa makanisi misúsu. 320
IUPAC ezalí bokusé ya International Union of Pure and Applied Chemistry tó pé
na Lingála Lisanga na molongó pó na shimí ya bozindo pé kemi ya misála. 321
Eútelo ya kómbó = etymologie ; eútelo = origine
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
457
4. Kómbó bapésí ezalí kómbó eyébáná útá bokóko
5. Kómbó bapésí kolandana na ezaleli ya ebúki yangó tó ya etongami na yangó
6. Kómbó ya ndéngé na ndéngé
a) Kómbó epésámí ezalí kómbó ya mbóka kingándi
Mwá engumba mókó na kómbó ya Ytterby na Ekólo Suede epésá bakómbó ya
bibúki mínei mobimba pó, kúná ndé bakundólákí bibúki óyo totángí : Ebu (Er, ebúki
n° 68), Yatu (Y, ebúki n° 39), Telebumu (Tb, ebúki n° 65) pé Yetibu (Yb, ebúki n°
70).
b) Kómbó bapésí ndoyí ya minzóto ezalaka na likoló
Bibúki lokóla Ulanu (U, ebúki n° 92), Netunu (Np, ebúki n° 93) pé Putonu (Pu,
ebúki n° 94) ezalí bandoyí ya milóngó322
Uranus, Netu pé Puto.
c) Kómbó bapésí eúti na kómbó ya moto ya bwányá akendé sango, tó pé, moto
ya lokúmu na masapo ya kala
Kómbó Esetenu (Es, ebúki n° 99) eútí na kómbó ya Albert Einstein pé óyo ya
Livemolu eútí na kómbó ya Lawrence Livermore (Lv, ebúki n° 116).
d) Kómbó bapésí ezalí kómbó eyebáná útá bokóko
Banganga bwányá bakundoli ke ezalí ebúki kasi esí eyébáná útá kala. Ndakisa :
Motako (Cu, ebúki n° 29), Likele (Fe, ebúki n° 26), Wólo (Au, ebúki n° 79). Yangó
ezalí bibendé útá bokóko, tosálelaka yangó. Ekobengama sé na kómbó na yangó.
e) Kómbó bapésí kolandana na ezaleli ya ebúki yangó tó ya etongami na
yangó
Lavoisier azalakí na libúngá tángo apésákí Okisijeni (O, ebúki n°8) kómbó
yangó pó ye akanisákí ke, pó na kosála aside, bakozala na boséngá tángo nyónso ya
molinga yangó. Yangó waná apésákí yangó kómbó Okisijéni. Ebéngeli óyo etongámí
na bibéngeli míbalé ya kigréki: : ngayi, asídi pé γενναω : ebóta. Na boye,
322
molóngó = planète
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
458
okisijéni elingákí koloba : ebóta asídi. Atá ko na sima, bayákí komóna ke tozalí káka
na boséngá ya mólinga wáná té pó na kosála asídi, kómbó yangó etíkálá.
Kómbó ya Ilidu (Ir, ebúki n° 77) bitongami na yangó ezalaka balángi ndéngé na
ndéngé lokóla monama tó arc-na-ciel323
.
f) Bakómbó ya ndéngé na ndéngé
Ezalí pé na liboke mosúsu óyo bakómbó epésamá ndéngé na ndéngé. Misúsu
útá bakómbó ya bibúki misúsu, tó pé, bakómbó ya kala. Ndakisa : ebúki Ladoni (Rn,
ebúki n° 86). Kómbó yangó ebéndísámá útá na kómbó ya ebúki mosúsu Ladu (Ra,
ebúki n°88). Kómbó ya Ladu eútí na latin Radius óyo elingí koloba lingali 324
(kongala), kolandana na ezalela na yangó ya kobúlowa 325
(kongala óyo ekátisaka
nzóto ngámbo na ngámbo) na mangali ya mosálá-lingali 326
.
10.3.5. NZELÁ ESÁLÉMÁKÍ PÓ NA KOBÓTAMISA BIBÉNGELI YA BIBÚKI YA SHIMÍ
NA LINGÁLA
Kolandana na biútelo ya bibéngeli ya bibúki na shimí, emónánákí polélé ke, pó
na kozwa bakómbó yangó na Lingála, ebongí malámu kosálela botíei na etongameli pé
loláká ya Lingála.
Pó na kobanda, mokeli-bibéngeli akoluka sókí ebúki yangó esí ezalí na kómbó
na Lingála. Sókí ezalí bóngó, akobénga yangó na kómbó óyo emesáná kobéngama na
Lingála. Pó na yangó, akosálela, ézala boyébi na yé bó molobi-Lingála, ézala babagó
ya Lingála, tó pé, botúni balobi-Lingála. Na nzelá wáná ndé tozalí na bibéngeli lokóla
Motáko (Cu, ebúki n°29), Likele (Fe, ebúki n°26), Paláta (Pt, ebúki n°78), Sengí (Ag,
ebúki n°47), Mbódi (Pb, ebúki n°82).
Sókí, ebúki ezalí nánu na kómbó té na Lingála, kómbó ekopésama na botíei na
loláká pé etongameli Lingála. Tokozwa ndakisa lokóla bibúki Kalu (K, ebúki n°19),
Natulu (ebúki n°11), Yatu (Y, ebúki n°39). Monoko ya ebandeli ezalí káka Français té.
Atá ko bóngó, sókí kómbó na Français esí esálelamaka na balobi ya Lingála, wáná,
kómbó yangó ekosálelama, na botíáká yangó na loláká pé etongameli ya Lingála.
Ndakisa ya bibúki wólo (or, Au, ebúki n°79), mekuli (mercure, Hg, ebúki n80), sufa
(soufre, S, ebúki n°16), fofólo (phosphore, P, ebúki n° 15), azóti (azote, N, ebúki n°7).
323
monama = arc-en-ciel 324
lingali = rayon lumineux 325
kobúlowa = irradier ; kongala óyo ekátisaka nzóto ngámbo na ngámbo 326
mosálá-lingali = radioactivité
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
459
Bibúki óyo bakómbó na yangó nánu endimámí na IUPAC té, ezwaka kómbó ya
provizwar óyo ezalaka kofinana ya ebengeli unus óyo elakísí mókó na Kilatin pé
motúya mosúsu : unus-unus-motúya latin-ium). Ndakisa, ebúki 113 ekobéngama
ununtrium. Nabátélí ebandi unun pé nabakámísí motúya na Lingála. Ndakisa, na mói
ya leló, ya bibúki 113 : ununmísáto, 115 : ununmítáno, 117 : ununsambo, 118 :
ununmwambe.
10.3.6. BOSOSOLI YA BOTÍEI NA LOLÁKÁ
Na mobóko óyo, nakolakisa milando ya botíei na loláká pé etongameli ya
Lingála. Bakeli-bibéngeli batósákí mwá mibéko ya monoko ya Lingála. Káti na
mibéko yangó, tokokí kotánga : bokóndisi na fonetíki, boyeisi eleli mola, kozwa esíká
na fonetíki 327
(Edema, 2008a : 94). Nakomí bankomá ya fonetíki na káti ya bakroshé [
], kolandana na alifabé ya fonetíki ya mokili mobimba. Bagraféme ekokomama na káti
ya baakoládi { }.
a) Bozwi esíká
"La substitution consiste à remplacer (ou a
muter) un ou plusieurs phonèmes ou traits
distinctifs par d'autres phonèmes ou traits."
(Edema 2008a : 97).
Na boyékoli óyo, bozwi esíká esálélámákí na motíndo óyo :
Botiei na fonetíki ya Lingála :
Na esíká ya fricative [r], batíákí latérale [l].
Rhénium ekómaka Lenu
Antérieure fermée [y] ekokí kokóma [i].
Rubidium ekómaka Libidu
Antérieure fermée [y] ekokí kokóma [u]
327
bokóndisi na fonetíki = réduction phonétique ; boyeisi molai na eleli = allongement
vocalique ; kozwa-esíká na fonetíki = substitution phonétique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
460
Ruthénium ekómí lutenu
Antérieures mi-fermée [ø] pé mi-ouverte[œ] ekómí [e].
Europium ekómí Eropu
[ə] baba na súka ekómí [i].
Titane ekómí Titani.
Sókí [ə] ya bába na súka ezalí na mayaka -yme ekokóma -imu (Néodyme ekómí
Nedimu).
Atá kútu, balobi-Lingála ya leló bakómá kosálela bileli ya zólo, ebelé ya
bakómbó epésámí áwa ezólólí328
(elongólí eleli ya zólo) bafonéme yangó. Ndakisa, [õ]
ekómí [o] pé pé Néon ekómí Neoni ; Radon ekómí Ladoni.
Botiei na ekomeli ya Lingála :
Nasale palatale [ᶮ] ekokomama ny.
magnésium ekómí manyezu
Graféme c ekokomama s, sókí ezalí fricative post-alvéolaire [s] pé na k, sókí
ezalí occlusive vélaire [k].
Cerium ekómí Selu ; Calcium ekómí Kalisu
Graféme g ekokomama j sókí ezalí fricative post-alvéolaire [ʒ] pé g sókí ezalí
occlusive vélaire [g].
Hydrogene ekokomama idrojeni;
Kokoma na Lingála ezalaka penepene na fonetíki (ndéngé tolobaka). Na boye,
bagraféme mbílíngá (míbalé-ekangámá tó mísáto-ekangámá329
) na Français
ekomamaka na elelisi tó eleli óyo ezalí na loláká ya fonetíki ya pene koleka.
328
kozólola = denasaliser 329
míbalé-ekangámá = digramme ; trigramme = mísáto-ekangámá
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
461
Hydrogène ekómí idrojeni;
b) Boyeisi molaí
Bomiyíngisi330
esálamaka tángo
"quand, pour des raisons phonologiques ou
articulatoires ou simplement euphoniques, un
phonème non étymologique s'intercale dans un mot"
(Edema 2008a: 97)
Na Lingála, esálamaka míngimíngi té ke, bilelisi míbalé élandana. Pó na yangó,
pó na maloba-sika óyo eútá na minoko misúsu, babakisaka eleli káti na bilelisi míbalé
óyo ezalákí ya kolandana. Eleli óyo ekokí kozala :
- eleli óyo elandá bilelisi yangó
Natrium ekómí Natulu
- eleli óyo ezalí libosó ya bilelisi yangó
Argon ekómí Alagoni
- eleli óyo ezalí na loláká pene ya lolaka ya pete óyo ebómbámí na elelisi óyo ezalí
libosó
Scandium ekómí Sekandu
c) Bokóndisi
Bobúngi ya fonéme tó bafonéme ekokí kosálama na káti ya liloba kingándi.
(Edema 2008a : 96).
Diambu apésí likanisi ya kosúkisa -u bakómbó óyo na minoko ya Pótó esúkaka
na -ium.
Vanadium ekómí Vanadu.
330
bomiyíngisi = épenthèse
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
462
d) Bobókani ya batekiníki ebelé
Lokóla tokokí komóna yangó na bandakisa óyo eútí kopésama, basálélí
batekiníki míbalé tó ebelé pó na kozwa ebéngeli kingándi.
Na Berkelium, r ekwéyí pé batíé u na esíká ya ium. Berkelium ekómí Bekelu na
Lingála.
e) Kokipé ekendeli ya mói ya leló
Tokobósana té ke, lokóla tokokí komóna yangó na bizwami, mibéko yangó
elandélámí té na ndéngé ya komibongisama libélá. Tángo mosúsu, loláká ya Français
tó ya Anglais ebátélámí. Yangó ezalí míngimíngi sókí ebéngeli yangó esí ezwá esíká
na Lingála.
Hydrogène ekómí Idrojéni na esíká ékóma idolozéni
Oxygène ekómí Okisijéni na esíká ékóma okisizéni.
10.3.7. BOKÓTISI331
NA BAKELÁSI YA BAKÓMBÓ
Tángo balobi bakokóma kosálela yangó míngi, wáná ndé ekoyébana sókí
bakómbó yangó ekokende nyónso na kelási 9 (Motingea 2006 : 59 ; Meeuwis 1998 :
23) tó sókí bibúki óyo ebandaka na mo (Molideni), na e (Elu, Etáni, Eropu, Ebu,
Esetnu) tó na li (Litu, Libidu) ekokende na bakelási 3, 5 tó 7. Toyébí ke, bibúki óyo
bakómbó na yangó esí eyébáná na Lingála elandaka libálani óyo elongóbání. Ezalí ya
Likele, Motáko, Wólo, Paláta, Sengí, Mbódi.
10.3.8. PÓ NA NÍNI BASÁLÉLÍ BOTONGI YA BWÁNYÁ ?
Eútelo ya bakómbó ya bibúki ya shimí emónísí ke, bakómbó yangó epésamaka
té na kolandana na bizaleli tó ezalela penzápenzá ya ebúki. Baluki óyo babómbólákí332
bibúki yangó bakelákí bakómbó yangó na nzelá ya botóngi ya bwányá. Bobéndisi tó
botongi bó esálameli ya káti ya monoko esálélámákí té. Bakómbó epésámélákí na
bibúki ya shimí ezalákí na bondeko té na limanyoli yangó. Ezalákí míngi kosepelisa
pósá ya baluki na bomoto na bangó kasi na kishimí té. Mbala mosúsu bazalákí
kolandela ezaleli ya ebúki, kasi na sima ya mikolo ezalákí komónana ke, ezaleli yangó
ezalákí na yangó ya sóló té, tó pé, ezalákí káka ndámbo ya bosóló, pé na mói ya leló
331
bokótisi = intégration 332
kobómbola = kolongola na kobómbama, kokundola yangó (découvrir).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
463
emónáná ke, ezalaka bóngó té. Na boye, na makanisi na ngáí, ezalí na molongó ya
kosálela botóngi ya bwányá pé botíei na loláká ndéngé bikólo míngi esálaka.
Na óyo etálí bamolekíli pé baiyón, shimí ezalí na ndéngé na yangó ekangisaka
bakómbó ya bibúki pé mitúya ya kigréki pó na kopésa likanisi ya etongameli ya
molekíli pé misálá ya shimí óyo ezalí na káti ya molekíli yangó. Koluka kotíya mitúya
ya kigréki na Lingála, ekokótisa mamá na mobúlú na eyébeli ya molekíli yangó.
Ndakisa :
1,2-dichlorocyclopropane. Elakísí ke, ezalí na baatómi míbalé ya kololi (Cl).
Kololi mókó ekangáná ná kabóni ya efándelo 1, pé, kololi mosúsu ekangáná na kaboni
ya efándelo 2. Na ekomeli óyo, ekozala malongá kosálela yangó káka na ndéngé
epésámélí na minoko misúsu. Tokokoma na lingála : 1,2-dikololisiklopropáni.
Ekosénga na bayékoli ya shimí koyéba ke,
kololi (ebúki n°17)
ebandi di- elakísí tozalí baatómi míbalé (di- eútá na Kigréki)
1,2- ezalí kolakisa bisíká baatómi ya kololi yangó ekokende kofánda na lizínga
esúki -áni elakisaka bakabóni ekangáná na makangani etóndá.
ebakami siklo elingí koloba, ezalí lizínga (bakabóni esálá lizínga). Na boye,
siklopropáni ezalí lizínga ya bakabóni mísáto ekangáná na ndéngé ya kotónda.
ebakami prop- ezalí molongó ya bakabóni mísáto
bibandi ya Kigréki ezalaka boye :
mono- : mókó
di- : míbalé
tri- : mísáto
tetra : mínei
…
Sókí nalobí, na esíká ya dikololi, náloba, bakololi míbalé. Tózwa ndakisa,
nalingí koloba sangísá bamolekíli míbalé, ekokoma : sangísá 1,2-
bakololimíbalésiklopropáni míbalé. Ekómí mobúlú. Na boye nakoloba : sangísá 1,2-
dikololisiklopropáni míbalé. Tomóní pé ke, nabwákísí ebandi ba- pó na kobóya
mobúlú.
10.4. MILANDO, BIZALELI PÉ BIKÓMISAMI NA SHIMÍ
Naútí kolakisa batekiníki óyo bakeli-bibéngeli basálélákí pó na kobótamisa
bibéngeli ya bibúki ya shimí na Lingála. Na mobóko óyo, nalakísí etámboli óyo
nalandákí pó na kobótamisa bibéngeli ya mamanyoli ya shimí óyo ezalí milando,
bizaleli tó bikómisami na shimí.
Ebongí koyéba ke, míngimíngi, bibéngeli pó na milando, bizaleli pé
bikómisami na shimí ezalaka na mobímbí óyo esí elakisaka, na ndéngé ya tína-maloba,
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
464
limanyoli óyo olingí kopésa kómbó. Na boye, nalukákí kokela bibéngeli yangó na
bosáléláká bobéndisi, botóngi pé na makokani ya bobéngi. Mukinayi pé na babúku na
yé asálélákí sé nzelá yangó. Ézala pé na masoló ná balakisi, baóyo bamekákí,
basálélákí sé nzelá yangó.
10.4.1. NZELÁ YA KOSÁLELA
Nalandákí nzelá óyo : naléngélákí matéya ya shimí na Lingála. Nazalákí
kolanda mwángo ya letá pó na kelási ya mísáto ya katikáti (3eme
secondaire). Tángo
nyónso nazalákí na boséngá ya kosálela ebéngeli ya nzebi pó na molando, ezaleli tó
ekómisami na shimí, nazalákí komeka koyébola limanyoli yangó na Lingála. Koyébola
liyébi ezalí koloba sókí liyébi yangó ezalí níni ? Na ngonga wáná nazalí nánu na pósá
ya ebéngeli té.
Na mbísa, koluka kolimbola liyébi yangó mobimba na Lingála, ezalákí pé
kobóta na mbala-mókó, bibéngeli misúsu ya nzebi. Na sóló, kosála mbala-mókó na
monoko ozalí koluka konguyisa makokí, áwa Lingála, epésákí ngáí nzelá, ngáí, bó
molobi-Lingála, ya kokende kotóka na bosálameli óyo esí efándá na bongó na ngáí ya
molobi. Sima ndé nakoyéba kobómbola ebéngeli óyo elongóbání na limanyoli yangó
na Lingála. Ezalákí pé koyá ke, nátelengana libosó ya bibéngeli míbalé. Ezalákí
kosálama tángo bibéngeli yangó ezalí na bokeseni moké na batína-maloba na yangó.
Wáná nakosálela ebóta-biútá-likelelo óyo, nalakísákí na mokabo óyo eútí koleka. Na
boye, nazalákí kosálela babosálameli óyo elandí : bobéndisi, botongi, makokani pé
botongi ya bwányá. Atá ko bóngó, sókí ezalí na limanyoli óyo nazalí na pási ya kozwa
yangó, nazalákí kotála na babagó ya minoko míbalé (Everbroek 1985, Dzokanga 2001,
Kawata 2003 & 2004) tó pé nazalákí kotúna balobi-Lingála misúsu : bato ya shimí na
Kongó. Ndéngé ngáí mókó pé nazalí moto ya shimí, ezalákí kozala pete pó na kotúna
bangó. Bibéngeli óyo ezalákí kobima, nazalákí kozónga na yangó epái ya balakisi ya
shimí kotúna bangó sókí bandimí yangó tó pé babóyí yangó.
Na mibóko óyo ekolanda, nakolílisa etámboli ya matéya míbalé ya shimí :
kolakisa etanda ebandelaka pé bobóngolani na shimí.
10.4.2. KOLAKISA ETANDA EBANDELAKA
Litéya : Tableau périodique des élements
chimiques
Liyéboli : Ezali-níni ?
Tableau périodique des élements chimiques ezalí
na lotómo pé litómbá monéne na matéya ya shimí pé
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
465
na misálá na shimí. Yangó esangísí na esíká mókó,
bakómbó ya bibúki nyónso óyo eyébáná. Tableau
périodique ekolakisa bísó pé bizaleli ya ebúki na
ebúki. Ézala na ndéngé ya shimí (kobóngwama pó na
kokela elóko ya sika), tó pé, na ndéngé ya fizíki
(kobóngwana emónisameli kasi ekotíkala káka elóko
mókó). Na Tableau périodique, tokomóna pé ndéngé
níni bibúki ekabwáná na mabótá pé bileko.
Kokoma makambo óyo epésí ngáí nánu té nzelá ya kopésa kómbó ya
tableau périodique na Lingála. Atá ko bóngó, bibéngeli lokóla ezaleli (propriété),
libóta (famille) pé eleko (période), kobóngwama (transformation), esí ebótámí
káka na kokokanisa ebéngeli ya Français na Lingála.
Sikóyo, nakomeka kopésa kómbó na Lingála : Tableau périodique des
élements ya shimí
Sókí natálí na Français, babéngi yangó : "
Tableau périodique des élements chimiques ".
Ndéngé nini tokobénga yangó na Lingála ?
Diambu abéngákí yangó : molongó mwa kemi ( na lingála ya Kinshasa :
Molongó ya shimí).. Ebéngeli wáná ekótísí té, likanisi ya kobandelama eleko na
eleko óyo ezalí na likonzami périodique. Nzoka ndé ezalí likanisi likonzí ya
ebongiseli ya etanda yangó. Etanda yangó ezalí káka molongó ya pámba té. Kasi
etandí ebúki na ebúki, kolandana na bizaleli na yangó pé bizalela na yangó.
Ekipaka pé ndéngé bibúki ekokáná bizaleli pé bizalela. Bibúki óyo ekokáná
bizaleli pé bizalela etíamaka penepene na káti ya etanda yangó.
Ndéngé naútákí koloba, ebéngeli périodique ezalí na tína monéne na
botandi yangó. Yangó wáná, liloba yangó esengélí émónana na kómbó. Tálá tína
níni, napésákí likanisi ya kobénga yangó etanda ebandelaka. Nakokákí pé kotála
na bagó pé kobóngola. Nalingákí kozwa : etanda ya bileko ya bibúki ya shimí.
Kasi pó limanyoli ya kobandela bileko ézala polélé, naponákí kosálela likelelo
kobandela. Lokóla ezalí ndé momeseno, totíé ebandelaka.
10.4.3. BOBÓNGOLANI YA SHIMÍ
Na shimí, tángo banzóto míbalé, tó pé, ebelé,
ekútání, ebóngolanaka pé ekelaka nzóto tó banzóto
ya sika. Nzelá wáná, banda na ebandeli tángo
basángísí banzóto ya ebandeli tíí tángo banzóto
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
466
ya sika ekobima, yangó ndé na shimí babéngaka
réaction ya shimí. Ezalí donki kobóngolana wáná,
ná makambo na yangó nyónso.
Likelelo-likonzí na mosálá óyo ezalí likelelo ko-bóngol-an-a. Mobímbí ya
likelelo ezalí -bóngolan-. Bobéndisi óyo elakisaka molando ezalaka na etongá óyo :
bo-MOB-i. Yangó ndé ekobóta ebéngeli bobóngolani (tálá na ebóta-biútá-likelelo na
mokabo eútí koleka). Yangó ndé etíndí ngáí nabénga yangó bobóngolani na shimí.
Ndakisa :
Sókí tozwí mafúta, tosanganísí yangó na súde,
ekopésa bísó savón. Elingí koloba, mafúta
ebongolí súde, Súde pé ebongólí mafúta.
Babóngólání. Mafúta ebongólání ná sude pé savón
esálámí. Gliséríni pé esálámí. Na ebandeli, savón
pé gliséríni ezalákí té.
Ezalí banzóto óyo ezalí kobóngolana. Na bosáléláká ebóta-biútá-likelelo, nazwí
pé : ebóngolana.
Ebóngolana: Elóko óyo ebóngolanaka.
Mafúta pé súde ezalí bibóngolana. Na français bakoloba réactifs.
NaOH elakísí sude : (sude etongámá na Na, O pé
H).
Likambo óyo elakisaka ebóta-biútálikelo epésí elakisa.
Elakisa333 ezalí kokoma bamolekíli na ndéngé ya
bilembo ya bibúki óyo etongá yangó.
Elakisaka ebóta-biútá-likelelo elakisa (formule).
Ndakisa :
(1)
333
Mukinayi (2011 : 9) esálelaka ebéngeli "elili" tó botiei na loláká ya Lingála
"formile". Na sa liyéboli ya limanyoli formule ya shimí, atá ko bóngó likelelo ya
likonzí ezalí pé kolakisama : "Formile inso ezali bosangisi bwa bilembo bya atómi iye
itongi molekile. Motango mwa atómi na atómi molakisami o nse ya elembo, longola
nkoma 1."
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
467
elakisa ya Aside ya kololi ezalí : HCl (aside ya
kololi etongámá na H pé Cl)
(2)
Mái etongámá na baatómi míbalé ya idrojéni (H),
pé na atómi mókó ya okisijéni (O). Elakisa na
yangó ezalí H2O
Pó na kolakisa ndéngé kobóngolana yangó
esálamaka, bakomaka bilakisa ya elóko mókó mókó
óyo ebóngolanaka na misúsú. Bakotía likongá pó na
kolakisa nzelá kobóngolana yangó ezalí kosálama.
Na sima bakokísání bilakisa yangó pó, na shimí
eséngaka, motúya ya atómi na atómi óyo ezalí na
ebandeli, ékokana na motúya na yangó na súka. Na
boye, ekosénga kokokanisa likokani yangó.
Tángo nakómí na esíká óyo, eséngélí na ngáí koyébisa bayékoli, bibéngeli
níni esengélí na bangó koyéba sókí ezalí níni. Na boye, ekopésa bangó nzelá ya
kokómisa boyébi yangó, boyébi na bangó. Nakundólí mwá makelelo ya tína óyo
ekobóta bibéngeli elongóbání. Ekozala bóngó na lisungi ya ebóta-biútá-likelelo.
Nakotonga ekaniso334
na ngáí na ndéngé óyo :
Likelelo likonzi ezalí : kokokana : -kok-an-
Lisakola ezalí : bakokánísí bilakisa yangó
bakokánísí ebóta-biútá-likelelo kokokanisa ; likokani
a) Kokokanisa335 : kosála ke bilóko tó makambo
ékokana
b) Likokani : Boyókani óyo bato, bilóko tó makambo
bazalí na yangó tángo bazalí kokokana.
Na boye, nakobénga équation chimique na kómbó ya likokani na shimí pé
Équilibrer équation sera kokokanisa likokani.
Nakokí kokóba kokoma litéya na ngáí :
Bobóngolani : Nazwí súde, nakútánísí yangó ná
asíde. Nabalúsí tíí ekobóngolana pé ekosála
múngwa ná mái.
Likokani ya bobóngolani yangó ezalí : NaOH +
HCl NaCl + H2O
334
ekaniso = raisonnement 335
kokokanisa = équilibrer ; likokani = équation
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
468
Ebóngolana ezalí nzóto óyo tozalí na yangó na
ebandeli.
Na ndakisa na bísó, NaOH ná HCl ezalí
bibóngolana.
Esálami ezalí óyo ezwamaka na sima ya
bobóngolani. Na ndakisa na bísó, Nacl ná H2O ezalí
bisálami.
Kolandana na bandakisa ya bokomi matéya óyo míbalé mbala-mókó na
Lingála, ememákí ngáí na kobótamisa bibéngeli ya nzebi mwambe (8), lokóla
elakísámí na etanda óyo elandí :
Français Lingála
Réaction chimique Bobóngolani na shimí
Réactif Ebóngolana
Produit Esálami
Réacteur Ebóngolanelo
Équation likokani
Équilibrer une
équation
kokokanisa
Équilibre chimique mokokano na shimí
Formule elakisa
10.4.4. BONDIMISI BIBÉNGELI KOLANDANA NA ESÁLELI ÓYO
Nakomákí búku ya kelási ya mísáto ya katikáti. Nalakísákí molongó ya
bibéngeli yangó epái ya balakisi 42 ya shimí. Ezalákí néti etúno ya póna-ya-malámu.
Sókí balakisi koleka 35 káti na bangó, baponákí lisakoli óyo ngáí naponákí, nazalákí
bóngó kozwa kómbó yangó lokóla endimámí. Sókí té, nazalákí kozwa yangó lokóla
ebóyámí. Na mói ya leló, bibéngeli koleka kámá esí endimámí.
Ezalí na bibéngeli óyo ekokání ná bibéngeli óyo Mukinayi aponákí na babúku
na yé : Ebéngo Lingála-Français (2006) pé Shimie, mambi ma ebandela (2011). Ezalí
bóngó na bibéngeli óyo ezalí na bisakoli na ngáí pé eútí na makomi ya Mukinayi tó pé
na masoló óyo nasolólákí ná yé. Kasi, babokeseni óyo emónání káti na bisakoli na ngáí
pé ná óyo ya Mukinayi, ezalí na bandelo míbalé. Ya libosó, Mukinayi asálélákí
Lingála lya Makanza, nzóka ndé ngáí nasálélí Lingála ya Kinshasa. Ya míbalé,
Mukinayi abimísí makomi na yé ya shimí bó, molakisi ya shimí pé molobi ya Lingála,
kasi ezángá etáleli ya moto ayékólí etámboli ya monoko (linguiste). Na boye, akipákí
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
469
té, ndakisa, bakokesana ya miké batína-maloba óyo bobakamisi ekokí komema.
Etanda 10.3. molongó ya bibéngeli ya shimí pó kelási ya mísátó ya katikáti na
Ekólo Kongó ya Demokrasí
Makomi Unikin 2008, Cdfd 2010, Cdfd 2012 elakísí bisíká mayángani esálámákí óyo
esangísákí balakisi ya shimí pó na kondima tó kobóya bibéngeli óyo ekelámáki.
FRANÇAIS LINGÁLA Mokeli
kómbó na
Lingála
Bondimami
Acide Asíde Mukinayi Cdfd 2012
Acidité Bokási ya asídi Sene Cdfd 2012
Actinides Baakitinu Sene Cdfd 2010
Atome Atómi Van
Everbroeck
Unikin 2008
Base Baze Mukinayi Cdfd 2012
Basicité Bobaze Sene Cdfd 2012
Chimie Shimí Diambu Cdfd 2012
Composé chimique Etongami na shimí Sene Unikin 2008
Configuration
électronique
Etándameli ya baelektrón Sene Unikin 2008
Corps Nzóto Lingála Unikin 2008
Couche périphérique Molongó ya libándá Sene Unikin 2008
Décanter Kokabwanisa na kokitisa Sene Cdfd 2010
Dégagement gazeux Bobimisi mílinga Sene Cdfd 2010
Diluer Kosenzola Lingála Cdfd 2010
Dilution Bosenzoli Lingála Cdfd 2010
Dissolution Bosenzwi, bomelamisi Balakisi Cdfd 2010
Dissoudre Komelamisa , kosénzwa Balakisi Cdfd 2010
dissoudre (se) Komelama, bosénzoli Balakisi Cdfd 2010
Distiller Kokabwanisa na kotokisa Sene Cdfd 2010
Eau distillée Mái bakabwánísá na
kotokisa
Sene Cdfd 2010
Électron Elektrón Mukinayi Unikin 2008
Électron célibataire Elektrón monzemba Mukinayi Cdfd 2012
Électronégativité Makási ya kobénda
elektrón
Sene Cdfd 2012
Élément Ebuki Sene Unikin 2008
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
470
Éléments
représentatifs
Bibuki elakisaka Sene Unikin 2008
Équation chimique Likokani na shimí Sene Cdfd 2010
Équilibre chimique mokokano na shimí Sene Cdfd 2010
Équilibrer une
équation chimique
Kokokisana likokani na
shimí
Sene Cdfd 2010
Étage d’oxydation Ndelo ya kotíka Sene Cdfd 2010
État d’oxydation Ndelo ya botíki Sene Cdfd 2010
États de la matière Bizalela ya bisímbamaka Sene Cdfd 2010
Expérience Bomekimeki Lingála Cdfd 2010
Formule chimique Elakisami na shimí Sene Cdfd 2010
Interaction Boningisani Sene Cdfd 2010
Interatomique káti na baatómi Sene Unikin 2008
Intratomique na káti ya atómi Sene Unikin 2008
Ion Iyón Mukinayi Cdfd 2012
IUPAC LMKPB Sene Unikin 2008
Lanthanides Balantani Sene Unikin 2008
Liaison chimique Likangani na shimí Sene Cdfd 2010
Loi de la conservation
de la matière
Mobéko ya bobateli
bisímbamaka
Sene Cdfd 2010
Masse atomique Mobondo ya baatómi Sene Unikin 2008
Matière Esímbamaka Sene Cdfd 2010
Mélange Sangísa Sene Cdfd 2010
Mélange hétérogène Sangísa ekesáná Sene Cdfd 2010
Mélange homogène Sangísa esangáná Sene Cdfd 2010
Métal Ebendé Lingála Cdfd 2010
Métalloïde Ebendénétinétité Sene Cdfd 2010
métaux de transition Bibendé ya katikáti Sene Unikin 2008
Mole Móli Sene Cdfd 2010
Molécule Molekíli Balakisi Cdfd 2010
Neutralisation Bosukisani Sene Cdfd 2010
Neutron Netrón Mukinayi Cdfd 2010
Nombre d’Avogadro Motúya ya Avogadro Sene Unikin 2008
Nombre d’électrons
par couche
Motúya ya baelektrón
molongó na molongó
Sene Unikin 2008
Nombre d’oxydation Motúya ya kotíka
baelektrón
Sene Unikin 2008
Non-métal Ebendété Sene Unikin 2008
Noyau Mukókólí Sene Cdfd 2010
Numéro atomique Motángo ya atómi Sene Unikin 2008
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
471
Orbitale Etepelo Sene Cdfd 2012
Oxydant Ezwa Sene Cdfd 2010
Oxydation Botíki baelektrón Sene Cdfd 2010
Oxydoréduction Botíki-bozwi baelektrón Sene Cdfd 2010
Paire électronique Libalé ya baélectron Sene Cdfd 2012
Particules
subatomiques
Bikélékété na káti ya
atómi
Sene Cdfd 2010
pH pH Chimie Unikin 2008
Phénomène chimique Ekómisami ya shimí Sene Cdfd 2010
Phénomène physique Ekómisami ya fizíki Sene Cdfd 2010
Photon Monkalikali Mukinayi Unikin 2008
Pratique Bosálisóló Sene Cdfd 2010
Précipitation Bokitisi Sene Cdfd 2010
Pression Lifina Mukinayi Cdfd 2010
Probabilité Ndelo ya ngenge Sene Cdfd 2010
Produit Esálami Sene Cdfd 2010
Propriété Ezaleli Lingála Cdfd 2010
Proton Protón Mukinayi Cdfd 2010
Réacteur chimique Ebóngolanelo na shimí Sene Cdfd 2010
Réactif Ebóngolana Sene Cdfd 2010
réaction acide-base Bobóngolani asíde-báze Sene Cdfd 2010
Réaction chimique Bobóngolani na shimí Sene Cdfd 2010
Réducteur Etíka Sene Cdfd 2010
Réduction Bozwi baelektrón Sene Cdfd 2010
Règle de valence Mobéko ya makokí ya
kokangana
Sene Cdfd 2010
Saturation Botóndi-meké Sene Cdfd 2010
Science Nzebi Lingála Unikin 2008
Science de nos
ancêtres
Nzebi ya bakóko na bísó Lingála Unikin 2008
Science expérimentale Nzebi ya bomekimeki Sene Unikin 2008
Sel Múngwa Lingála Unikin 2008
Soluté Emelami Balakisi Cdfd 2010
Solution Lisangana Sene Cdfd 2010
Solvant Emela Balakisi Cdfd 2010
subatomique ya biténi ya atómi Sene Unikin 2008
Substance chimique Ezala ya shimí Sene Unikin 2008
Symbole chimique Elembo na shimí Sene Unikin 2008
Tableau périodique
des éléments
Etanda ebandelaka ya
bibuki
Sene Unikin 2008
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
472
Théorie Elimboli Sene Cdfd 2010
Transfert d’électrons Bolekisani baélectron Sene Cdfd 2010
Valence Makokí ya kokangana Sene Cdfd 2010
10.5. Babúku ya shimí óyo molakisi Mukinayi akomá
Natálákí na bokébi babúku míbalé ya shimí óyo Mukinayi, molakisi na
Boboongó ya Kinshasa, akomá. Na sima na yangó, naskanákí babúku yangó pé
nabóngólákí yangó na fishié .txt, pó na koyéba kososola yangó na nzelá ya esálisela
Unitex. Ezalí bóngó, Lexique Chimie Français-Lingála (Mukinayi 2011a) pé Shimie,
mambi ma ebandela (Mukinayi 2011b). Babúku yangó míbalé ekomámá na Lingála
lya Makanza pé ezalí eténi ya matéya ya shimí ya kelási ya libosó ya shimí na
boboongó na Ekólo Kongó ya Demokrasí. Áwa nalakísí babúku yangó na botáláká
míngi molando ya bobéngeli pé etámboli na ndéngé ya nzebi ya minoko ya makomi
óyo ebimísámí.
10.5.1. LEXIQUE DE CHIMIE FRANÇAIS-LINGÁLA
Ebéngo yangó ezalí na mabáteli336
302 óyo ezalí mayébi ya shimí eléngélámí na
matéya ya shimí likonzí ya mvúla ya libosó ya shimí na boboongó. Bikóta ezalí na
Français pé bandimbola ezalí na Lingála lya Makanza. Na boye, ezalí, lokóla kómbó
na yangó ezalí kolakisa, ebéngo ya likendeli (nzelá ya kokendele) sé mókó Français-
Lingála. Libáteli ezalí na mikala mísáto : ekóta, ekokana, pé liyéboli (ndimbola).
Ekóta ekabwáná ná mikala misúsu na bapwén-virgíle. Mokala ya libosó sima ya pwén-
míbalé ezalí ebéngeli-ekokáná na Lingála. Mokala ya míbalé ezalí liyéboli óyo ezalí
kolimbola limanyoli.
Atome: atomi; eténi ya nsuka ya nsima ya bopasoli
pasoli eloko inso.(p.4)
Ekómaka pé ke, mokomi, na bosáléláká bibéngeli-ekokáná na ndéngé ya
mosálá na yangó, ákóma na bibéngeli ekokáná míngi, tó pé mayéboli míngi. Wáná,
akokabola bibéngeli tó mayéboli yangó na bapwén-virgíle.
Base: baze; mopikoli H+; mobwaki OH-; eloko eye
ezali na bokoki bwa kopikola (kobukola,
336
libáteli = enregistrement ; likendeli sé mókó = unidirectionnel ; ekóta = entrée ;
liyéboli = définition ; ekokana = équivalent
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
473
kongunola) proton H+ o kati ya mai, tó ezali na
bokoki ya kobwaka ion OH- o kati ya mai.
Ekómaka pé ke, mokomi apésí liyéboli té. Wáná ekozala káka mikala míbalé,
óyo ya ekóta ná óyo ya ebéngeli ekokáná.
Balance: emekele ya kilo
Pó na kosílisa, mwá bikóta misúsu ezalí na bibéngeli ekokáná té kasi apésí káka
liyéboli na yangó.
Cellule électrolytique : nzungu esika wapi nzete
ibale katode elongo na anode izindisami elongo na
boniangoa bwa mungwa na kati ya mai, mpe isila
kokangisama na lotiliki (+) elongo na (-) mpo'te
anion na kation ya mungwa ibaluka atomi iye
izangi lotiliki.
Ebéngo óyo ezalí ndé lisangá-maloba ya shimí likonzí ya ndelo epúsáná, mvúla
ya yambo na boboongó. Na ndelo ya Lingála lya Makanza pé ezalí na likambo té.
Mokomi asálélí bolakisi mingóngó té. Wáná ezalí ekendeli ya bakomi míngi ya
Lingála. Atá ko bóngó, ezalí na mwá maloba óyo etíámí mingóngó ya likoló lokóla
ndakisa mibalé, bibendé, mabelé, nsé… Na kotálela na ngáí, mokomi azalákí komóna
néti /e/ óyo elakísámí mongóngó té, ekokí kotángama lokóla /e/ ya bába ya Français.
Ndéngé mókó pé, kotía linzáka na é ya ebéngeli molékile ezalí koúta na kofúla ya
ekomeli na Français. Na loláká ya Lingála, ekokomama molekíli pó mongóngó ya
fonéme yangó ezalí na sé. Akokákí pé kokoma molekile pó na kotíkala na bomókó na
ekomeli na yé. Akokákí pé kokoma molekíle sókí eséngákí mongóngó ya likoló, lokóla
tolí epésámákí na mayángani ya 1974 ya banganga minoko ya Kongó.
Kolandana na ndéngé mokomi aponákí kokoma na Lingála lya Makanza, ezalí
na mwá biútá-likelelo óyo esálámá ná basúka ekesáná ná basúka ya Lingála ya
Kinshasa.
ekangele, emekele, esalele
ekangele, emekele, esálele
e-kang-el-e, e-mek-el-e, e-sál-el-e
Etongá e-MOB-el-e na Lingála lya Makanza ekómaka e-MOB-el-i na Lingála ya
Kinshasa. Elingí koloba, súka -i ezwí esíká ya súka -e. Elakisaka kómbó ya elóko ya
mosálá pó na ko-MOB-a.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
474
ekangeli, emekeli, esaleli
ekangeli, emekeli, esáleli
e-kang-el-i, e-mek-el-i, e-sál-el-i
Kosálela Lingála ya Makanza ezalí kolakisa pé bokulaka na ndoba (lisangá ya
maloba, vocabulaire)337
ya Lingála, míngimíngi na óyo etálí kosálela makelelo
ebéndísámá ya esúki ya bobéndisi -ol-. Tína-maloba ya bobéndisi yangó eyébání míngi
té epái ya balobi ya Lingála ya Kinshasa.
kobómbola
kobómbola
ko-bómb-ol-a
kobómba + ol = kobimisa polélé óyo ebómbámákí.
Na óyo etálí bibéngeli, mokomi, bambala misúsu akipé penzá mwá bakokesana
ya miké té na batína-maloba. Ezalí komema mbala mosúsu ebengeli mókó-mamamyoli
ebelé (polysémie). Na shimí, ekosénga bokébi pó ekokí kokómisa esákólá ya
likolólikoló. Tózwa ndakisa ya bibéngeli changement pé réaction óyo mokomi abéngí
nyónso na Lingála bobaluki, bobongoani.
Changement : esálama = bobaluki ; bobongoani ;
actif = bobaluli ; bobongoli ; mbongoani.
Changement spontané: bobaluki bozanga lisalisi.
Réaction: reaksion;bobaluki; bobongoani.
Réaction ya shimí:bobaluli bwa litonga lya eloko
; bobuki bikangele bya kala mpe botongi bikangele
bya sika,
Nakótísákí mokandá óyo na lisangá-maloba pé ebimísákí maloba ebelé
elámbámá ya etongá bo-MOB-i (óyo elakisaka molando), e-MOB-el-e (i) (ndéngé ya
kosála tó elóko ya kosálela), esúki -ol- (ebalola tó elútisa). Yangó esungákí na
boyékoli ya etongameli pé tína-maloba ya makelelo ebéndísámá pé bakómbó lokóla
etandámákí na mokabo óyo eútí koleka. Yangó ezalí na molongó ya makambo pó na
shimí, míngimíngi milando, bosálameli, bilóko ya kosálela pé makambo ya kosála na
nzelá ya kozóngela emónanaka míngi.
Mapésami elandélámákí na esálisela Unitex. Fishié ezalákí na masakola 591 ná
batoken 8791 (batoken 1333 ya kokesana). Elandélámákí lokóla nkómá ya Français,
337
ndoba = vocabulaire (n-loba ndoba : lisangá ya koloba)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
475
wordlist esálisela eyébákí maloba 579 ya simple n Français, maloba 31 ya etongámá
pé maloba 866 óyo eyébání té, elingí koloba, maloba ya Lingála.
10.5.2. SHIMIE, MAMBI MA EBANDELA
Búku na kómbó Shimie, mambi ma ebandela yangó pé ekomámá na Lingála lya
Makanza. Yangó ebimí na sima ya lexique de chimie. Ezalí pé pó na bayékoli ya kelási
ya libosó ya shimí na boboongó. Ezalí na makásá 52 pé mikabo 6 :
1. ebandela (introduction)
2. bokaboli biloko lingomba na lingomba (classification ya la matiere)
3. biyebeli bya biloko mpenza (bimekelo)
4. likakoli lyaatomi (atomistique)
5. botongi ekangele o kati ya atomi ibale (la liaison ya shimí)
6. molongo mwa ba elema inso (molongó ya bibúki ya shimí
Mukinayi akomí shimie na e na súka. Yangó ezalí pó, alandí ndéngé
ekomamaka na français. Kasi lokóla na Lingála, bileli nyónso óyo ekomámí, esengélí
étángama, ekozala na tína té, ya kotía e yangó.
Lokóla pó na lexique français-lingala, na óyo etálí ekomeli, atíé manzáká té.
Bibúki ya shimí ekomámí na Français. Kasi, ezalí na mwá bakómbó ya bibúki óyo
ekomámí na botíei na etongameli pé loláká ya Lingála (karbone, beriliom, oxijene,
fliore …). Kasi, kokoma boye, etíkálí ndéngé mókó té, tángo nyónso.
Pó na óyo etálí bokeli bibéngeli ya nzebi, mokomi asálélí bobéndisi, botóngi,
bodéfi pé botíei na etongameli pé loláká ya Lingála. Elingí koloba, bibéngeli yangó
ezalí na Lingála. Mokomi azalí pé kozánga té kokótisa tángo nyónso, bibéngeli óyo
ezalí na bikokana na Français pé na Lingála.
Pó na óyo etálí boyíké ya maloba, mokomi azalí kokoma ebandi ya kómbó ba-
ekabwáná ná ebéngeli. Kosálela, ndakisa, ba elektron, ba orbitale ezalí kolakisa
ekendeli ya balobi. Balobi Lingála bazalaka na momeseno té ya koyíngisa bidéfami ya
Français na bakelási ya bakómbó éngébéné na ebandi. Edéfami atá ebandí na ekango
níni, eyíngisamaka sé na libálani 9-2+. Ekómisami yangó emónanaka pé pó na
bibéngeli ya nzebi óyo ebótámí na bobakamisi elongóbání na Lingála. Namóní pé ke,
tángo ezalí liloba mókó esálelamaka míngi té na Lingála, atá ezalí ya libálani e-bi (7-
8), mokomi asálélí káka ebandi ba- (2) na boyíké. (elukelo / ba elukelo). Boyíké ya
elukelo (esíká balukaka, laboratoire) ezalí bilukelo. Yangó ezalí kofándisa kondima
ke, ekendeli ya balobi-Lingála ezalí ya kosálela ebandi ya kómbó ba- lokóla ebandi ya
boyíké pó na bakómbó nyónso.
Nabéndákí bibéngeli ya nzebi na lisungi ya esálisela Unitex. Yangó epésí ngáí
nzelá pé ya kokundola bibéngeli óyo Mukinayi akelákí na tángo azalákí kokoma
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
476
babúku na yé. Bibéngeli yangó ebakísámí na molongó ya bikóta 302 óyo ezalákí na
búku na yé lexique français-lingála.
Na Unitex, fishié yangó epésákí masakola 1303, batoken 22883 (batoken 2008
ya kokesana. Eyékólámákí pó na monoko ya Français. Yangó wáná wordlist ya
esálisela ekundólákí maloba ya simple 552 ya Français, maloba etongámá 11 pé
maloba 1506 eyébáná té, elingí koloba, maloba ya Lingála.
10.6. BOSÚKISI
Na mokabo óyo, nalakísí batekiníki óyo esálelamaka pó na kobótamisa
bibéngeli ya nzebi. Ezalí bóngó : bobéndisi, botóngi, bokokani pé botíei na etongameli
pé loláká. Yangó emónísámí káka té, na mosálá na ngáí mókó ya kokoma búku ya
shimí. Emónísámí pé na mosálá ya Mukinayi (2011a ; 2011b) pé Diambu (2001).
Diambu akomákí Molongo mwa kemi epái wápi akelákí bibéngeli ya bibúki ya shimí.
Mukinayi asílí kobimisa babúku míbalé ya shimí na Lingála pé misúsu minoko misúsu
ya Kongó (Kiswahili pé Cilubà). Na mokabo óyo, namónísí pé tína ya ebóta-biútá-
likelelo óyo ezalí esáleli ya kokelela bibéngeli. Ezalí bóngó óyo nalakísákí na mokabo
óyo eútí koleka. Nalakísákí pé ndéngé ya kosála mbala-mókó na Lingála ekopésa
nzelá ya kokela na pwásá bibéngeli pé bisakoleli.
Nasálélákí Lingála, monoko óyo nazalákí koluka konguyisa makoki na yangó
na shimí, bó monoko ya mosálá. Etámboli óyo epésákí ngáí nzelá ya kokótisa libélá,
etáleli ya bokóko ya bato ya mangála. Ezalaka pete té ya kokabola, epái bokóko tó
bizaleli ya ekólo sóngóló, epái makambo óyo ezalí bizaleli ya bato ya shimí. Nalobí
bóngó pó, shimí ezalí pé na baboséngá na yangó, óyo ekipaka ekólo té, pé molóngó
mobimba basálelaka káka mibéko mókó. Na boye, kosála mosála mbala-mókó na
Lingála etíé ngáí na etáleli makambo ya bato ya Kongó.
Nasangísákí bizwami ya misálá óyo mísáto pé namemélákí yangó balakisi ya
shimí na mayángani. Ezalákí pó na bátála, níni ezalí malámu, pé, níni esengélí
kobongisa. Mayángani yangó eléngélámákí bóngó, na sánzá ya zomi na mókó ya
2008, na sánzá ya mwambe ya 2010 pé na sánzá ya libwá ya 2012. Kúná, epái wápi
nakútánákí na balakisi 90 ya shimí. Na mokabo óyo, natandí bibéngeli óyo
epésámélákí bangó, bibéngeli óyo bandimákí pé na óyo babongísákí. Boyékoli óyo
ezalí komónisa litómbá ya koyóka bakánelami338
, ézala yambo ya kobanda mosálá ya
bobéngeli, ézala tángo ozalí kosála mosálá yangó, ézala na sima ya kosála mosálá
yangó. Mosálá ya bobéngeli óyo nakomólí áwa, efándísámí bóngó na makonzí míbalé,
338
mokánelami = personne cible
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
477
epái bosáleli malámu bikelameli ya káti ya monoko, epái bondimamisi339
misálá yangó
epái ya balobi-monoko óyo bazalí pé banganga na mambí yangó.
Mokeli-bibéngeli akokí kolanda esáleli óyo pó na kokela bibéngeli ya nzebi na
ézala na mambí sókí níni ya nzebi tó ya mayéle ya mosála (tekinolojí). Ekosénga káka
ábosana té ke, tángo azalí kosála mosálá na monoko ya Afrika, azalí koluka té
kobóngola makambo kolongwa na Français tó na Anglais pé komema yangó na
monoko yangó, kasi azalí penzá kotonga pé kokoma tó koloba makanisi na yé mbala-
mókó na monoko yangó. Sókí na tángo yangó azalí na makokí ya kokela ebéngeli na
monoko na yé té, akokí kodéfa ebéngeli, ndakisa, na monoko ya Pótó óyo esálelemaka
lokóla monoko ya letá na Ekólo na yé. Mokeli-bibéngeli asengélí koyéba tángo nyónso
polélé ke, mosálá ya bobéngeli ezalaka mosálá ekóbaka, ezángá súka. Ebéngeli
endimámí leló ekokí pé kobwákisama lóbí.
Pó na kosílisa, mokabo óyo emónísí, ndéngé esílá komónisama na baluki
misúsu libosó (Cheik Anta Diop 1964, Bamgbose 1984, CELTA 1995-2000, BAKITA
1972-2004), ke, likambo ya kosálela minoko ya Afrika bó minoko ya kotángisela na
bitéyelo, ezalí té pó na bozángi bibéngeli ya nzebi. Ndéngé elakísámákí na babotálitali
na bísó na terén, ezalí lisoló mosúsu óyo mikakatano na yangó ekoútaka míngimíngi
na ndéngé bato bazwelaka minoko yangó. Atá kútu baboyékoli ebelé esílá komónisa
ke, balakisi pé bayékoli bayébaka malámu malámu té monoko óyo bazalí kosálela pó
na matéya na kelási, ebelé ya bato batángá, bakambi ya politíki pé babóti bandimaka
nánu té ke búku ya kelási ékomama na monoko ya Afrika. Sirtú koyóka ke, molakisi
azalí kotángisa na monoko ya Afrika, balingaka koyóka yangó té.
Na boye, na súka ya mosálá óyo ya bobéngeli ya shimí, nalukákí pé koyékola
banzelá níni ya kolanda pó makomi yangó ya Lingála éndimama na bitéyelo. Tozalí
nánu mosíká pó bato bándima ke Lingála ékoka pé kosálelama bó monoko ya kelási na
bandelo nyónso, bandá na gardiéni tíí na bonganga (doctorat). Kasi, nakokí koloba ke
boluki-na-kosála340
óyo, epésí mwá bilembo na óyo etálí etámboli ya kokamata pó na
kopika baboyébi ya nzebi na minoko ya Afrika pó na bato na Afrika. Natandí etámboli
yangó na mokabo ezalí libosó. Kasi, na mokabo óyo ekolanda, nakolimbola, etámboli
nalandákí pó na kokoma bagó (bagó) ya shimí pó na bayékoli ya kelási ya mísáto ya
katikáti. Yangó eyeí kofándisa mosálá óyo ya konguyisa boyébi ya nzebi na minoko ya
Afrika.
339
bondimamisi = validation 340
boluki-na-kosála = recherche-action
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
478
MOKABO 11
BAGÓ YA SHIMÍ FRANÇAIS-LINGÁLA
PÓ NA BAYÉKOLI YA KINSHASA
11.1. NKÓTÉLÁ
Mokabo óyo ezalí sombélé suka bisanga ya etámboli ya bokeli-bagó pé
bobéngeli óyo nakomólí na boyékoli óyo. Nalakísí etámboli óyo nalandí pó na
kokokisa mosálá ya kokoma bagó ya shimí ya minoko míbalé Lingála-Français. Ezalí
pó na bayékoli pé balakisi ya kelási ya mísáto ya katikáti ya bitéyelo ya Kinshasa.
Bagó yangó emanyólámí bó lisungi ya etángiseli, ézala pó na balakisi, ézala pó na
bayékoli, pó bákoka komóna na lombango, liyéboli ya limanyoli óyo bazalí koluka
koyéba tína. Na boye, bakokóba na kolimbola tó koyékola litéya pé kosála mamekami.
Pó na yangó, nalandí bóngó bitápi óyo esengélí pó na kotonga bagó ya motíndo óyo.
Mokabo óyo ezalí na mibóko sambo. Na sima ya nkótélá óyo, mobóko ya
míbalé ezalí kolobela elimboli pé nzelá ya kosálela. Mobóko ya mísáto ezalí kolakisa
mosáleli óyo akánámí341
, nzóka ndé na mobóko ya mínei, natandí bilandelami ya bagó.
Mobóko ya mítáno ezalí kolakisa etámboli óyo nalandákí pó na kopona baléme pé
kobimisa mayéboli. Kolakisa etongá ya bagó yangó esálámí bóngó na mobóko ya
motóbá óyo ezalí bóngó libosó ya bosúkisi.
11.2. BOBÉNDI BIPÉSAMI PÓ NA BIBÉNGELI
Na tángo bobéngeli ezalí kozwama lokóla mambí ya nzebi, eséngaka kokipé
makambo óyo, kolanda na ndéngé Depecker (2009: 97) azalí koloba :
"les unités linguistiques dans les langues, les
concepts par lesquels le réel est représenté dans
la pensée, les objets et les représentations".
Mokeli-bibéngeli akipaka níni azalí kolandela pé maziba epái wápi akokende kopepa
bibéngeli óyo ezalí yangó boséngá. Monoko na monoko ezalí na ebongiseli na yangó
eyébáná óyo etósaka. Bakimókó342
ya monoko ezalí bitongelami óyo mokeli-bibéngeli
akosengela na yangó pó na kobongisa bibéngeli na mambí sóngóló. Na mopanzi ya
boyébi wáná na ndelo ya nzebi ya minoko, mamanyoli pé bilóko óyo esengélí kopésa
kómbó etálí mambí na mambí. Yangó ezalí lengwisitíki té kasi mambí ya mosálá óyo
341
mosáleli-mokánami = utilisateur-cible 342
kimókó ya monoko = unité linguistique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
479
olingí kopésela bilóko na yangó bakómbó. Ndakisa shimí. Ezalí pé na ndéngé na
yangó epéselaka bakómbó ya mayébi na yangó. Koyéba malámu ebongiseli wáná pé
ezalí na tína monéne na boyékoli bibéngeli. Pó na kosílisa, bato óyo bibéngeli yangó
ekelélámí, bazalí pé na ndéngé na bangó bazwelaka makambo, ézala na óyo etálí
monoko ya kosálela, ézala na óyo etálí nzebi tó tekinolojí yangó. Mokeli-bibéngeli
asengélí pé kokipé ezweleli ya makambo yangó.
Na ndéngé ya nzebi ya bobagoli, ezalí na bitápi míbalé ya tína monéne óyo
esengélí kokokisa libosó ya kobanda kotonga bagó. Ezalí : kolakisa bizalela ya
mosáleli-mokánami pé kolonga (koloba polélé) bilandelami ya bagó óyo olingí kosála.
Elingí koloba, bagó yangó, olingí kokoma yangó pó na banáni ? Elóko níni ozalí
koluka éte, bato óyo bakotonga yangó, bázwa tángo akotánga yangó ? Bitápi míbalé
óyo ndé ekopésa nzelá na mikáno óyo mobagoli akozwa, kolandana na ndéngé ya
kopona baléme, mayéboli, bandakisa, ndelo ya monoko pé mpóná343
ya mikala óyo
likakoli na likakoli ekozala na yangó344
.
Ézala pó na bobéngeli, ézala pó na bobagoli, bobéndi bakandidá
bibéngeli/baléme ndé ebandeli penzápenzá ya mosálá ya botongi bagó. Ezalí na
minoko óyo ezalí na makomi ebelé. Tózwa ndakisa, monoko ya Français tó ya
Anglais. Bakeli-bibéngeli pé bakeli-babagó bakolekisa tángo molaí na kopanzapanza
makomi óyo bazalí na yangó pó na kobénda bakandidá bibéngeli pé, okwaka pé,
mayéboli. Etámboli óyo elongóbání na minoko ya Afrika té, néti Lingála. Ezalí pó,
makomi na minoko yangó ezalí míngi té. Na boye, makomi yangó mókó, ekopésa
nzelá té ya kokokisa mosálá ya bobéngeli pé bobagoli na botáléláká lisangá-maloba ya
makomi. Kobakisa na mosála ya kopanzapanza lisangá-maloba, mosálá ya bobéngeli
esengélí ekokisama pó na kopésa nzelá na babagó yangó ékoka kosílisa bapósá ya
basáleli (balakisi pé bayékoli). Pó na yangó, bakeli-babagó ya minoko ya Afrika
baponaka mókó ya banzelá ya kosálela óyo elandí.
Nzelá ya libosó, óyo esálelamaka míngi, ezalí, kosálela lisangá-maloba na
monoko-epésa345
(lokóla Anglais tó Français). Kúná mobagoli akobénda baléme,
mayéboli pé bandakisa. Na sima, akotanda bipésami yangó na mabóké pé na molongó
káka na monoko-epésa. Na sima akobóngola yangó na monoko-ekánelami346
(Matumele 1995, Prinsloo & De Schryver 2002, Taljard et al. 2007, Diki-Kidiri 2008,
343
mpóná = choix 344
léme = lemme ; liyéboli = définition ; ndakisa = exemple ; mokala = champ ;
likakoli = article, ekóta = entrée 345
monoko-epésa = langue source 346
monoko-ekánelami = langue cible
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
480
Maseko 2009, Taljard et al. 2011, Nkomo & Madiba 2011). Óyo ndé etámboli óyo
nabéngí etámboli ya boyékoli bobóngoli347
.
Kasi nasálélákí esáleli ya míbalé. Yangó ndé nabéngí etámboli ya bobéngeli.
Elandamaka ndéngé níni ? Nabandákí na kokoma, na Lingála, búku ya shimí
kolandana na mwángo ya kelási ya mísáto ya katikáti. Na boye, nayébólákí mamanyoli
(nalobákí sókí ezalí níni). Napésákí pé bandakisa ya botiei na lisangá ya makambo.
Nyónso wáná nasálákí yangó mbala-mókó na monoko-ekánami, elingí koloba, na
Lingála. Mosálá óyo ya bobimisi mayéboli ya mamanyoli pé ya bandakisa epésákí
nzelá, na sima, ya kokela bibéngeli ya nzebi. Kokela bibéngeli yangó efándísámákí na
babosálameli ya maloba na Lingála. Elingí koloba : bobéndisi, botongi pé bodéfi.
Bomoi na ngáí bó moto ya shimí pé moluki na mambí ya lengwisitíki pé bososoli
lisangá-maloba esungákí makási na mosálá óyo. Eséngí káka té mobagoli ázala pé
nganga na mambí óyo alingí kosálela. Kasi, na etámboli óyo, ekosénga na yé kosála
mosálá yangó elongó na nganga na mambí yangó. Nganga óyo akobimisa penzá
boyébi na monoko óyo ekánámí. Na etámboli óyo, boyébi na bozindó etongameli ya
maloba na monoko-ekánami ezalí kopésa nzelá ya bobongamisi libélá ekeleli
bibéngeli, pé, bonguyisi monoko yangó (Mochiwa 2007:118).
Motángi akobátela na moto na yé ke, bitámboli míbalé óyo naútí kolimbola,
ekokisanaka. Elingí koloba, etámboli ya bobóngoli ezalí kopésa nzelá ya kobimisa
bibéngeli ya nzebi ebelé na ngonga óyo ekokí kokwama mokúsé, nzóka ndé, etámboli
ya bobéngeli ezalí kopésa nzelá ya komeka kotála na sóló, sókí, bibéngeli óyo ekelámí
ezalí koyíngisama malámu na káti ya masakola pé ezalí kobátela tína-maloba ya
limanyoli na monoko-ekánami. Sókí bóngó té, etámboli óyo ekopésa nzelá ya
kobongisa ebéngeli yangó pó éfánda na ndéngé esengélí na monoko-ekánami. Pó na
kosúkisa, na lisangá ya makambo ya ekólo óyo elobaka monoko yangó, ézala na
ndéngé ya bokóko pé bizaleli, ézala na ndéngé ya nkita pé bomoi ya bato na mbóka,
kosálela na monoko-ekánami ekokótisa libélá etáleli ya ekólo yangó.
11.3. BOBIMISI BIZALELA YA MOSÁLELI-MOKÁNELAMI348
Bagó ya shimí óyo tozalí koluka kobimisa na etámboli óyo, ezalí pó na bayékoli
pé balakisi ya kelási ya mísáto ya etéyelo ya katikáti. Baóyo batángaka tó pé
batángisaka na mongálá ya nzebi349
na engumba Kinshasa.
Na Kongó, litéya ya shimí ebandaka na kelási ya mísáto ya katikáti. Elingí
koloba, na mvúla ya libwá ya etéyelo. Ministere ya botéyi ya katikáti ebimísá mwángo
347
traductologie = boyékoli bobóngoli 348
bobimisi bizalela = caractérisation ; kobimisa bizalela = caractériser 349
mongála ya nzebi = section scientifique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
481
ya shimí pó na Ekólo mobimba. Yangó ndé bitéyelo nyónso esengélí bálanda
(Ministere EPSP 2009). Na ndéngé ya mobimba, na mwángo yangó, litéya ya shimí ya
kelási ya mísáto ya katikáti epésamaka ngonga mísáto na póso. Matéya óyo
eléngélámá yangó óyo :
Mayébi-makonzi (liyéboli ya shimí, liyéboli ya matière, bobóngwami na
ndéngé ya shimí pé na ndéngé ya fizíki),
Boyékoli atómi pé molekíli,
Bobóngolani na shimí,
Bolakisi mwá baatómi, bamolekíli tó basangísa lokóla kololi, okisijéni, mái,
mopepe, móto, pé bóngó na bóngó.
Na Kongó, babúku ebelé ya shimí, ekomámá na Français pé éngébéné na
mwángo yangó. Babúku yangó ebimaka na bibimiselo ya baprivé.
Na etáleli ya sosiolengwisitíki, ezalí na balokótá ebelé ya mangála ndéngé
tomónákí na mokabo ya mínei ya boyékoli óyo. Na boyékoli óyo ya bagó ya shimí,
nakipákí míngi lokótá babéngí Lingála ya Kinshasa óyo ezalí lokótá óyo esálelamaka
na bingumba ya Kinshasa pé ya Brazzaville.
Motángi akokí kobwáka lísó pé na likakoli na ngáí (Sene Mongaba 2012e) pó
na óyo etálí bozindó ya Mangála yangó.
Babotúnituni emónísákí ke, na engumba Kinshasa, ndelo likóló ya kámá ya
maloba ya Français na Lingála ezalí na nzingánzíngá ya 25% pó na molobi atángá
míngi té tó pé molobi óyo azalí koluka koloba Lingála ya sóló. Ndelo likóló ya kámá
yangó ekokí komata tíí na 50% tó leká, pó na molobi óyo atángá (tálá na mokabo 5) tó
pé óyo azalí koloba makambo ya nzebi tó ya tekinolojí.
Bayékoli ya kelási ya mísáto ya katikáti balobaka míngi Lingála facile ná 25%
ya maloba ya Français. Bazalaka pé míngi koleka penepene ya makomi tó maloba
elobámí na motáláká yangó na internet (Facebook, Youtube, forum ya bibóngá internet
ya Kongó, …), na SMS, na radio pé na télévision. Ezalí, míngimíngi, makomi óyo
elandelaka makambo ya bomoi ya mokolo na mokolo (mizíki, mabóké, politíki,
biyamba,…). Lokóla naútákí koloba kala míngi té, Lingála etángisamaka na bitéyelo
té. Na boye, bayékoli bakútanaka káka moké ná makomi elámbámá (ya kelási, ya
masoló, …), ézala na Lingála facile, ézala na Lingála ya sóló.
Ezalí na tína kobéta séte ke, ezalí té pó, balobi ya Lingála facile basálelaka
maloba ya Français míngi ndé, balobi yangó bayébí koloba Français na ndéngé ya
malongá. Na sóló, maloba yangó, esálelamaka, na eténi ya míngi, na esakoleli ya
Lingála pé míngimíngi lokóla bidéfami. Míngimíngi, esálelamaka té lokóla kokámbika
bakóde.
Bayékoli ya kelási ya mísáto ya katikáti bazalí na bamvúla pene na 15.
Kolongola bayékoli ya bitéyelo ya bána ya mayéle makási pé mwá bitéyelo ya bána ya
bato ya mbóngo, bayékoli ya bitéyelo ya katikáti na engumba Kinshasa, ebelé na
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
482
bangó, bazalí na koyéba Français ya moké penzá (kotánga, kokoma, koloba, koyóka,
kosímba tína, kotía makambo na maloba na bangó mókó). Yangó ndé tína óyo,
balakisi 58 ya shimí óyo nasolólákí na bangó na botúnituni na óyo etálí Français-
Lingála (Sene Mongaba 2013) bazalákí na kondima ke, bagó ya minoko míbalé
Français-Lingála ezalí na tína makási pó na kokoka kolimbola bibéngeli ya shimí óyo
esálelamaka na Français na kelási.
Bayékoli ya kelási ya mísáto ya katikáti, ezalí mvúla na bangó ya libosó ya
koyékola shimí. Mayéboli óyo epésámí esengélí bóngó ézala pó na bato ya sika na
shimí. Kasi, ezalí mokanda ya kopanza-sango ya shimí té pó maloba ézala likolólikoló.
Ezalí penzá matéya ya shimí pé esengélí ékomama na alimá nyónso. Yangó elakísí ke,
mayéboli pé bandakisa esengélí kotongama na bisákólá ya nzebi (shimí) ezángá
kokóta na bozindó óyo ekolúta ndelo ya óyo eléngélámí na mwángo ya shimí ya kelási
ya mísáto ya katikáti.
Pó na óyo etálí balakisi, motángi akokí kotánga makomoli óyo epésámákí na
mokabo ya mísáto pé mokabo ya motóbá ya boyékoli óyo.
11.4. BILANDELAMI YA BAGÓ
Na boyékoli óyo tozalí koluka kokoma bagó Lingála-Français óyo ekosunga
batángi na yangó na kosímba tína ya matéya ya shimí. Batángi yangó bazalí bóngó
bayékoli pé balakisi ya kelási ya mísáto ya katikáti ya Kinshasa na mongálá ya nzebi.
Bizalelo350
míbalé ekokí koloba na mokúsé boséngá ya bayékoli pé ya balakisi.
Ezalelo 1. Bayékoli bazalí na boséngá ya kosímba tína ya ndimbola ya liyébi
óyo etángísámákí na litéya. Na boye, ezalí likambo ya koluka ndimbola na Lingála ya
ebéngeli óyo ebéngámí na Français. Liloba ekokí kozala ebéngeli ya shimí tó liloba ya
monoko ya bato nyónso. Na boye, ekóta ya likakoli ezalí na Français kasi liyéboli pé
bandakisa ezalí na Lingála. Ebéngeli ekokáná na Lingála ekosunga pó na kosímba tína
ya limanyoli pé ya ebéngeli na Français. Lokóla emónísámákí libosó (Sene Mongaba
2012e), ebéngeli na Lingála ezalí kosunga pé pó na kopésa bayékoli makási ya kokóba
na koyékola litéya na bangó pé kobongisa etáleli na bangó ya monoko na bangó mókó.
Lokóla elobámákí likoló, ekómaka míngimíngi ke, molakisi ábandela kolimbola
litéya na yé na Lingála. Ezalaka tángo akomóna ke, bayékoli bazalí koyéba malámu
malámu té, makambo óyo aútí koloba na Français. Kolakisa makomi na loléngé ya
bagó ekopésa nzelá na molakisi ya kotála penzá na lokásá óyo esengélí, ndéngé ya
koloba likambo yangó na Lingála. Atá tángo azalí kotángisa, akolukaluka té, akokende
mbala-mókó na lokásá óyo ezalí na ndimbola yangó. Kúná akokúta, ézala ebéngeli
ekokáná, ézala liyéboli, ézala ndakisa. Na boye, etámboli óyo ekosunga molakisi
350
ezalelo = situation ; ezaleli = habitude, propriété ; ezalela = état, caractère
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
483
kokólisa síkísíkí ya esákólá na yé. Bagó ekopésa nzelá na molakisi ya kokíma kosálela
maloba óyo ekótisaka makambo nyónso na monoko ya bato nyónso. Akosálela penzá
bibéngeli ya nzebi óyo esengélí.
Ezalelo 2. Na mosálá na yé ya kotía makambo na maloba na yé mókó, ézala na
óyo etálí monoko ya koloba, ézala na óyo etálí etángiseli, útá na makambo óyo aútí
kobimisa na Lingála, moyékoli tó molakisi akokí kozala na boséngá ya kobóngola
yangó na Français. Pó na moyékoli, ezalaka pó na koyanola na momekano. Pó na
molakisi, ezalaka pó na kopésa bayékoli pó na bákoma. Na tángo wáná ekosénga
kozwa ndéngé ya koloba maloba yangó na Français. Wáná, akoluka liloba tó maloba
na bagó pé akomóna bibéngeli ekokáná na Français. Na mbísa, na lisungi ya liyéboli
ya maloba yangó na Lingála, akokí pé komóna sókí ebéngeli na Lingála elongóbání, tó
pé, elongóbání té, na limanyoli óyo ezalí kolakisa liyébi. Sókí elongóbání té, na lisungi
ya mayéboli ya maloba ebéndísámá na mobímbí mókó, mosáleli akokí bóngó
kokundola ebéngeli elongóbání. Bakozóngisa na ngámbo ya Lingála ekopésa nzelá, ya
kokútana na liloba óyo ebongí malámu koleka. Na boye, mosáleli akofándisa na
ndéngé ya libélá, mayébi ya sika óyo aútí koyékola. Nalílísí makambo nazalí koloba,
na nzelá ya ndakisa ya mobímbí -sang- (kotía esíká mókó). Nakolobelela yangó mwá
mosíká na mokabo óyo.
Ndéngé nasí nalimbólákí, kolandana na makambo ndéngé elekanaka éngébéné
na sosiolengwisitíki, nakokí koloba ke, bayékoli bakomprenaka míngi Lingála facile.
Na yangó eyélí ke, mayéboli pé bandakisa na bagó, ekokomama na motáláká ya
Lingála facile LF (bibéngeli ya nzebi, mitúya, mamekeli ekozala na Français), atá na
káti ya parantézi, nakotía pé bibéngeli ekokáná na Lingála ya sóló LS. Libóngoli na
Français, óyo ekozala na molongó ya lobóko ya mobáli, ezalí kosunga basáleli na
bokási bakosála ya kotía makambo na maloba na bangó mókó. Pó makambo ndéngé
elekanaka, na káti ya kelási, súkasúka, esengelaka na bangó kokoma makambo yangó
na Français.
11.5. KOPONA BALÉME PÉ MAYÉBOLI
Na mói ya leló, na óyo etálí makomi ya shimí na Lingála, ezalí míngi té. Tozalí
na molongó ya bakómbó ya bibúki ya shimí (Diambu 2003 ; Sene Mongaba 2009) pé
mwá babúku miké míbalé (Mukinayi 2011a ; 2011b) : Ebéngo ya shimí Français-
lingala pé Shimie, mambi ma ebandela. Mabimisami351
ya Mukinayi ezalí nkótélá ya
litéya ya shimí likonzí. Ezalí pó na bayékoli ya kelási ya libosó ya shimí na boboongó.
Ezalí kozwa mwángo ya shimí ya kelási ya mísáto ya katikáti té. Ekótí na bozindó
koleka makambo óyo eléngélámí pó kelási ya mísáto ya katikáti. Na bomónáká ke,
351
libimisami = publication
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
484
Lingála ezalí monoko mókó óyo ezalí penzá na makomi míngi té ya shimí, etíndákí
bísó ya kokela bibéngeli ya shimí tángo tozalákí, sé na ngonga yangó, kokoma búku ya
shimí pó na kelási yangó. Makomi ya búku ya shimí pé mabimisami nyónso míbalé ya
Mukinayi pé molongó mwa kemi ya Diambu pé ekokísámákí na Sene Mongaba (2009)
ezalákí ndé lisangá-maloba óyo tosálélákí. Mayéboli na Lingála óyo ezalí na káti ya
bagó óyo, ezalí bóngó míngimíngi mayéboli óyo nakomákí tángo nazalákí kokoma
búku óyo ya shimí. Ezalí polélé ke natángákí babúku ya shimí óyo ekomámá na
Français pó na bitéyelo ya Kongó (Mikalukalu 1984, 1986 & 1992, Lufimpadio 1998,
Ndjungu 2002, O Cledjo 2005), pé, babúku misúsu ya bitéyelo ya katikáti misúsu ya
bambóka lokóla Belgique (Pirson & al 2009), Grande Bretagne (Ryan 2006), Italie
(Tottola & al 2008), Espagne (Del Barrio 2008), Malaisie (Yasin 2011), Canada (Kotz
& Treichel 2006) pé USA (Moore 2004).
Na ndelo ya bobéngeli, nalukákí libosó kolimbola, sima koloba na Lingála sókí
limanyoli yangó ezali níni. Wáná nazalí kokipé té, ndéngé níni nakobénga liyébi yangó
na Lingála. Tángo nabimísí liyéboli pé nalimboli limanyoli na botíaká yangó na káti ya
lisangá ya makambo nzíngánzíngá na lisungi ya bandakisa, ebéngeli elongóbání ya
limanyoli óyo, ekobima polélé yangó mókó kolandana na esákólá. Pó na yangó,
boyébi na ngáí ya ndéngé maloba ekelamelaka na Lingála (bobéndisi, botongi, botiei
na etongameli pé loláká ya Lingála pé bodéfi) ezalákí na lisungí monéne.
Pó na kosílisa, nasálákí mosálá óyo mobimba na Lingála. Nazalákí kolanda
ndéngé balobi pé bakomi ya babúku ya bato nyónso óyo ezalí na káti ya lisangá-
maloba basálákí pó na koloba na Lingála, sókí limanyoli sóngóló tó pakala ezalí níni.
Nazalákí kobósana té kotála, ndéngé níni bazalákí kokoma pó esákólá na bangó ézala
na póle pó na motángi tó moyóki. Makomi na Français óyo ezalí na bagó ezalí bóngó
mabóngoli ya makomi ya Lingála.
Malámu ya etámboli óyo ezalí ya komóna mbala-mókó sókí ebéngeli óyo
ekelámí, ekokí koyíngisama na malámu na esakoleli ya Lingála ná mbúlúngano moké.
Na ndelo ekátámí pó na boyékoli óyo, nasálélákí esálisela Notepad++ pó na
kokótisa makomi na lisangá-maloba. Nasálélákí esálisela Unitex pó na kobénda
bibéngeli na lisangá-maloba pé pó na koyéba motúya ya bambaleyáka352
pé bomónani-
elongó ya bibéngeli yangó. Esálisela TswaneLex esungákí bísó pó na kokela bagó
yangó. Esálisela TswaneLex etíámákí na Lingála. Yangó epésákí nzelá ya kosála
mosálá na nzíngánzíngá 353
ya informatíki ekomámá na Lingála pé ezalí kotósa etongá
pé mibéko ya monoko ya Lingála.
352
mbaleyáka = fréquence ; koyéba motúya = évaluer 353
nzíngánzíngá = environnement
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
485
11.6. LIKÓMISI NA LINGÁLA YA MWANGO YA INFORMATÍKI
TSWANELEX
Likómisi ndéngé De Schryver (2006 : 223) akomí, ezalí
the entire lexicographic process, from initial
compilation all the way to final product, may
henceforth be conducted in any language of one's
choice
TswaneLex ezalí esálisela emanyólámí na ndéngé ya kopésa nzelá na mosáleli
ákoka kobóngola mobimba ya bitínda354
na monoko na yé pé ákoka kotía ekomeli ya
monoko yangó. na boye, nakokákí kokótisa bankomá óyo ekopésa nzelá ya kokoma
balokótá nyónso ya Lingála. Na sima nabongólákí bitíndi ya esálisela yangó na
Lingála. Ezalí libóngoli kolongwa na Anglais pé kokende na Lingála. Nasálélákí
bandéngé nyónso mínei ya bikokána ndéngé nalimbólákí na mokabo ya míbalé
éngébéné na typologie ya Adamska-Salaciak (2011). Pó na pási ya kozwa bikokana ya
mbala-mókó, nasálélákí bóngó, bobéndisi pé botongi pó na kobóngola bibéngeli óyo
ekosunga basáleli bákoka kosála na nzíngánzíngá eyámbaka bato malámu.
Ndakisa,
a) Ekokana mbala-mókó
create new list kelá molongó ya
sika
save ... bátélá ...
search luká
text makomi
b) Liloba ya sika na nzelá ya bobéndisi (kómbó eútá-likelelo)
entry
entries
ekóta
bikóta
entity
entities
ezalisela
bizalisela
354
etínda = commande
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
486
c) Botongi
alternative sókí óyo té óyo
database sandúku ya bipésámí
edit bongísá-bimísá
activation sálá-ésála:
frequency mbala-eyáka
username kómbo ya mosáleli
d) Kotía na loláká ya Lingála
file fishé
copy kopié
code kóde
percentage pursantáj
letter létre
pó na kokesenisa yangó na ebéngeli nkomá óyo nasálélí
pó na kobóngola character
statistic sitatisitíkí
underline sulinyé
e) Bodéfi
plugin plugin
copyright copyright
f) Ndakisa-lisapo
fields mikala
toggle bilingual linked view kámbíká na etáleli
ekangánísá minoko míbalé
Bibéngeli ebéndámákí útá na lisangá-maloba pé etíámákí na molongó na lisungí
ya esálisela Unitex. Na sima, nabéngísákí yangó na esálisela TswaneLex pó na kokela
bagó ya shimí Lingála-Français. Mosálá óyo ezalí mwá pete pó, lisangá-maloba
ezalákí ya moké pé mayébi ezalákí ya kotandama na makomi ya búku óyo nakomákí.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
487
11.7. BOLAKISI BAGÓ PÉ BITONGÁ YA MAKAKOLI
Bagó yangó etongámá ya biténi mísáto.
Eténi ya libosó ezalí bandimbola, na Lingála, na ndéngé ya kosálela bagó
nyangó, bikátami355
óyo esálélámí, bokúsé ya ndimbola ya etongameli ya maloba na
Lingála, bolakisi mingóngó, pé lokótá ya Lingála óyo esálélámí. Na eténi yangó,
okokúta pé elakisa-nzelá ya mosaleli na ndéngé ya malámu ya koluka ebéngeli pé
bandimbola ya limanyoli kingándi.
Eténi ya míbalé pé ya mísáto ezalí ndé bagó yangó penzá. Likakoli na likakoli
emónání na molongó ya alifabé ya bibéngeli óyo elimbólámí. Nasálélí molongó na
ndéngé ya alifabé pó na susí ya kopésa nzelá na moluki ákende mbala-mókó na
likambo azalí koluka. Bolakisi yangó ezalí na litómbá pó na moyékoli óyo ayébí nánu
malámu malámu té etongá ya litéya na yé shimí. Bolakisi yangó, ezalí pé na litómbá
pó na molakisi. Yé, akokí kobwáka lísó na lombángo tángo azalí kotéya na kelási.
Bolakisi óyo ekokí kopekisa motángi ákoka komóna mobimba ya boyébi óyo ezalí
nzíngánzíngá pó lokóla bibandi ya bakómbó ekesáná, bibéngeli míbalé ya ndimbola
pene, ekokí kotíama mosíká na káti ya bagó. Pó na kokíma tengú yangó, natíé
mobóngisano ya kotínda kotála na bibéngeli nyónso óyo ekokí kosunga motángi.
(Taljard 2007).
Na bagó óyo, eténi ya míbalé ezalí na moleko356
ya Français-Lingála. Na eténi
yangó, tozalí na mabóké míbalé ya makakoli : makakoli ya bibéngeli ya nzebi pé
makakoli ya maloba ya monoko ya bato nyónso.
Na libóké ya libosó, ezalí makakoli ya bibéngeli ya shimí. Makakoli yangó ezalí
na mikala óyo :
1) Mokala ya libosó ezalí ekóta yangó mókó. Ebéngeli ya shimí ezalí na
Français. Ezalí mayébi ya shimí óyo eléngélámí pó na kelási ya mísáto.
2) Mokala na kómbó : na Lingála. Yangó ezalí ya ebéngeli ya shimí ekokáná na
Lingála.
3) Mokala ya mísáto : ezalí-níni. Yangó ezalí kopésa liyéboli ya liyébi na
ndéngé ya shimí. Libosó ya kotía liyéboli óyo, ekokí pé kozala na botiei na lisangá ya
makambo na monoko ya bato nyónso, sókí boséngá ezalí. Esákólá ekomámí na
Lingála pé bibéngeli ya nzebi na Français.
4) Mokala ya mínei : ndakisa. Yangó ezalí kopésa ndakisa tó bandakisa ya
shimí. Bandakisa yangó ezalí tángo nyónso na Lingála. Kasi bibéngeli ya nzebi ezalí
355
ekátami = abréviation 356
mokendo = sens ; moleko = direction (science physique)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
488
na Français. Ekómaka pé ke, bandakisa ya bomoi ya mokolo na mokolo épésama pó na
kotía liyébi yangó na lisangá ya makambo pé na etáleli ya sóló-esímbamaka357
.
5) Mokala ya súka : tálá pé. Yangó ezalí kotínda motángi ákende kotála pé
mayébi misúsu káka na káti ya bagó. Mayébi yangó ekopésa yé makokí ya komóna, na
ndéngé ya mobimba, makambo óyo alingí koyéba.
Likakoli nyónso ebóngólámí na Français. Makomi ya Français ezalí na tína ya
kosunga moyékoli tó molakisi pó na kotía esákólá na yé na Français. Lokása
ekomónana lokóla etanda ya milongó míbalé. Na molongó ya lobóko ya mwásí, ezalí
bagó na Lingála. Na lobóko ya mobáli, ezalí libóngoli na yangó na Français.
Mélange hétérogène : sangísa ekesáná.
Banzóto na shimí tó bacorps chimique,
míbalé tó leká, etíámí esíká mókó,
kasi, nzóto na nzóto ezalí komónana na
ndéngé na yangó. Lisangá wáná ndé
babéngaka mélange hétérogène tó
sangísa ekesáná.
Ndakisa : soki otíé pilipíli, matungúlu
pé pondú na eboka. Lisangá wáná ezalí
mélange hétérogène tó sangísa
ekesáná, pó, elóko na elóko ezalí
komónana na ndéngé na yangó. Tángo
otútí yangó, na súka ekokóma
komónana káka néti elóko mókó :
pondú batútá. Wáná ekómí mélange
homogène.
Tálá pé MÉLANGE, MÉLANGE
HOMOGÈNE, SANGÍSA.
Mélange hétérogène : sangísa ekesáná.
Deux ou plusieurs corps chimiques
sont mis ensemble ou mélangés, mais
chaque corps garde son apparence. Cet
ensemble est appelé mélange
hétérogène ou sangísa ekesáná.
Exemple : si l’on met du piment, de
l’oignon et du pondú (feuille de
manioc) dans un mortier, cet ensemble
constitue un mélange hétérogène,
puisque l’on voit séparément chaque
ingrédient. Si vous pilez le tout, à la fin
vous obtenez le pondú pilé (pondú
batútá), qui est donc devenu un
mélange homogène, puisque le tout ne
se présente plus que comme un seul
corps.
Voir aussi MÉLANGE, MÉLANGE
HOMOGÈNE, SANGÍSA,
357
sóló-esímbamaka = concret
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
489
Mélange homogène : sangísa esangáná.
Elingí koloba, banzóto ezalákí ya
kokesana, esangání, ekómí komónana
néti nzóto káka mókó.
Ndakisa : tálá na mélange hétérogène.
Tálá pé MÉLANGE, MÉLANGE
HÉTÉROGÈNE, SANGÍSA
Mélange homogène : sangísa esangáná.
Cela signifie que des corps qui étaient
distincts se mélangent et ne paraissent
que comme un seul corps.
Exemple : voir mélange hétérogène.
Voir aussi MÉLANGE, MÉLANGE
HÉTÉROGÈNE, SANGÍSA
Noyau : mukókólí.
Noyau ezalí motéma ya atome.
Ndakisa : mukókólí ya manga ezalí
noyau ya manga.
Atome ekabwáná na biteni míbalé :
noyau pé baélectron. Na kati ya
mukókólí ya atome sóngóló, okokuta
baproton, baneutron pé biteni misúsu
ya mikelekete. Na libanda ya mukókólí,
okokuta baélectron ezalí kotepatepa na
bacouche électronique to
banzinganzinga ekabwáná pé lokóla na
milongó.
Ndakisa : noyau ya atome ya H,
idrojeni, ezalí na proton mókó. Óyo ya
Pb, mbódi, ezalí na baproton 82.
Tálá pé ATOME, NOMBRE DE MASSE,
NUMÉRO ATOMIQUE, ÉLECTRON,
PROTON, NEUTRON.
noyau : mukókólí.
Le noyau est le cœur de l’atome.
Exemple : le mukókólí de la mangue
est le noyau de la mangue
L’atome est subdivisé en deux parties,
le noyau et les électrons. Au sein du
noyau, nous rencontrons des protons,
des neutrons et d’autres particules.
En dehors du noyau se trouvent des
électrons qui sont dans des couches
électroniques tout autour du noyau.
Exemple : le noyau de l’atome H
(Hydrogène) a un proton. Celui de
l’atome de Pb (Plomb) en a 82.
Voir aussi ATOME, NOMBRE DE MASSE,
NUMÉRO ATOMIQUE, ÉLECTRON,
PROTON, NEUTRON.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
490
Soluté : emelami.
Ezalí corps chimique (nzóto na shimí)
óyo ya kantité ya moké emelamaka na
óyo ya kantité ya míngi. Óyo ya míngi
babéngaka yangó solvant. Lisangá na
yangó epésaka solution (lisangana).
Ndakisa : sókí otíé sukali na káti ya
mái pó na kosála mái ya lóbo. Sukali
ezalí emelami tó soluté. Mái ezalí
emela tó solvant.
Tála pé SOLVANT, SOLUTION,
KOSANGANA, KOSANGANISA, EMELA,
LISANGANA, KOMELAMA,
KOMELAMISA,
Soluté : emelami.
Un corps chimique généralement en
faible quantité qui est dissous dans un
autre corps chimique en grande
quantité. Ce dernier est appelé solvant.
L’ensemble forme la solution.
Exemple : Lorsqu’on dissout du sucre
dans l’eau pour faire de l’eau sucrée, le
sucre est le soluté, tandis que l’eau est
du solvant.
Voir aussi SOLVANT, SOLUTION,
KOSANGANA, KOSANGANISA, EMELA,
LISANGANA, KOMELAMA, KOMELAMISA
Solvant (bimela) : e-mel-a / solvant.
Na chimie : Ezalí corps chimique
(nzóto na shimí) óyo ezalí na kantité ya
míngi pé emelaka banzóto na shimí
misúsu ya bakantité ya miké (bimelami
tó basoluté) pé yangó nyónso
ekosangana pó na kosála lisangana tó
solution.
Ndakisa : Sókí batíé mungwa ná sukáli
esíká mókó, ekozala ya kosangisa kasi
esángáná té. Sókí babakísi mái,
babalólí, okomóna esangání. Mái emelí
bangó. Mái ezalí emela tó solvant.
Tálá pé SOLVANT, SOLUTÉ, EMELAMI,
SOLUTION, KOSANGANISA, KOSANGANA,
KOSANGISA
Solvant (bimela) : e-mel-a / solvant.
Bimela.
En chimie : le corps chimique en
grande quantité qui dissout d’autres
corps chimiques en petite quantité
(solutés). Le tout se mélange et forme
la solution.
Exemple : si l’on met du sucre et du
sel ensemble, ils sont mélangés de
façon hétérogène (juste mis
ensemble), mais ils ne se sont pas
encore mélangés de façon homogène.
Si on ajoute de l’eau, on agite, ils vont
se mélanger de façon homogène.
L’eau les a dissous. L’eau est le
solvant.
Voir aussi SOLVANT, SOLUTÉ,
SOLUTION, KOSANGANISA,
KOSANGANA, KOSANGISA
Libóké ya míbalé ya makakoli, ezalí pé bibéngeli ya Français. Bibéngeli yangó
ezalí maloba monoko ya bato nyónso. Kasi emónaneli na yangó na makomi ya shimí
ezalí kosénga ke élimbolama malámu pó na kosunga basáleli koyéba malámu
makambo bazalí kotánga. Ebéngeli yangó ezalí pé na ebéngeli ekokáná na Lingála.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
491
Ezalí bibéngeli óyo ezalí pé na eténi Lingála-Français. Makakoli etongámí na mikala
óyo elandí :
1) Mokala ya libosó ezalí ekóta yangó mókó. Ezalí na Français ;
2) Mokala ya míbalé : na Lingála. Yangó ezalí ebéngeli ekokáná na
Lingála ;
3) Mokala ya mísáto : tála pé. Yangó ezalí botíndi kotála.
Na eténi óyo, mayéboli pé bandakisa epésámí té. Ezalí bóngó pó, esí epésámí na
moleko Lingála-Français na likakoli ya ebéngeli ekokáná na Lingála.
Mélange : sangísa.
Tálá pé MÉLANGE HOMOGÈNE, MÉLANGE
HÉTÉROGÈNE, MÉLANGER, SE MÉLANGER.
Mélange : sangísa.
Voir aussi MÉLANGE HOMOGÈNE,
MÉLANGE HÉTÉROGÈNE, MÉLANGER,
SE MÉLANGER.
Eténi ya mísáto ya bagó ezalí pó na moleko Lingála-Français. Elóko ezalí
kolandelama na eténi óyo ezalí kopésa nzelá na mosáleli ya koyéba polélé ndéngé
maloba etongamaka na Lingála. Ezalí babosálameli óyo motángi esí asálelaka bó,
molobi. Yangó ekopésa yé nzelá ya kobongisa bosímbi tína ya mayéboli óyo ezalí na
eténi ya míbalé. Na eténi óyo ya mísáto, tozalí pé na bandéngé míbalé ya makakoli :
makakoli ya nzebi pé makakoli ya monoko ya bato nyónso. Na ká ya libosó, likakoli
ezalí ebéngeli ekokáná ná ebéngeli ya shimí na Français. Ezalí bóngó bibéngeli óyo
elimbólámí na moleko Français-Lingála. Na ká ya míbalé, likakoli ekokí kozala
likelelo tó kómbó óyo ekokí kosálelama tángo ya kotía matéya ya shimí na Lingála.
Bitongá ya mitíndo ya makakoli ezalí ya kokesana.
Makakoli ya bibéngeli ya shimí na Lingála etongámá na mikala óyo elandí :
1) Mokala ya libosó ezalí ekóta yangó mókó. Ezalí na Lingála ;
2) Mokala ya míbalé : na Français. Yangó ezalí ebéngeli ekokáná na
Français ;
3) Mokala ya mísáto : tála pé. Yangó ezalí botíndi kotála.
Bobóngolani na shimí : réaction
chimique
Tálá pé KOBÓNGOLA, KOBÓNGOLANA,
KOBÓNGWAMA, LIKOKANA NA SHIMÍ,
EKWASYÓN NA SHIMÍ
Bobóngolani na shimí : réaction chimique
Voir aussi KOBÓNGOLA, KOBÓNGO-
LANA, KOBÓNGWAMA, LIKOKANA NA
SHIMÍ, EKWASYÓN NA SHIMÍ
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
492
Emela (bimela) : e-mel-a / solvant.
Tálá pé SOLVANT, SOLUTÉ, EMELAMI,
SOLUTION, KOSANGANISA, KOSANGANA,
KOSANGISA
Emela (bimela) : e-mel-a / solvant.
Voir aussi SOLVANT, SOLUTÉ,
SOLUTION, KOSANGANISA,
KOSANGANA, KOSANGISA
Bagó ezalí pé na bibéngeli ya monoko ya bato nyónso (makelelo tó bakómbó)
óyo balakisi pé bayékoli basálelaka míngi tángo ya kotía makambo na maloba na
bangó mókó. Makakoli ya bibéngeli yangó ezalí na mikala misúsu ya koleka. Esákólá
ezalí na Lingála ná bibéngeli ya nzebi na Français. Ezalí ya mikala óyo elandí :
1) Mokala ya libosó ezalí ekóta yangó mókó (ná boyíké na yangó) ;
2) Mokala ya míbalé : etongameli ya liloba ;
3) Mokala ya mísáto : na Français. Ebéngeli ekokáná na Français ;
4) Mokala ya mínei : ezalí-níni. Liyéboli ya ekóta (ekokí pé kozala liyéboli ya
bobéndisi). Na mokala óyo, ezalí na mikala míbalé ya sé : a) na ndéngé ya
shimí ezalí liyéboli na shimí ya ebéngeli yangó. b) na ndéngé ya bato nyónso :
liyéboli na monoko ya bato nyónso ya ebéngeli yangó ;
5) Mokala ya mítáno : ndakisa. Bandakisa ya shimí pé/tó ya botiei na lisangá ya
makambo ;
6) Mokala ya súka : tálá pé. Ezalí ya kotínda motángi ákende kotála mayébi
misúsu pó na komóna mobimba ya likanisi.
Nalílísí motíndo ya likakoli yangó na mwá bibéngeli óyo eútí na mobímbí -
sang-. Na shimí, mamanyoli míngi óyo etálí liyébi ya bosangisi, ya botíei esíká mókó
tó botútanisi eyáka míngi na tángo ya kolobela milando pé bikómisami. Ekokí kokóma
ke molakisi tó moyékoli áluka kolobela na tína ya mókó ya mamanyoli yangó. Na
monoko ya bato nyónso, moyékoli akosálela likelelo ya mobímbí -sang-. Ezalí pó,
ezalí komema likanisi ya kotía esíká mókó. Sókí, ndakisa, liyébi óyo : kokómisa bilóko
ekesáná, etíama esíká mókó tíí lisangá yangó émónana néti káka elóko móko.
Moyékoli akokí kolinga kotía makambo na maloba na yé mókó. Akokí kosálela mókó
ya makelelo : kosangisa (kotía esíká mókó, kokótanisa) pé kosangana (bilóko
ezókótana) esálelamaka na monoko ya bato nyónso. Na botáláká na bagó, akomóna ke,
liyéboli ya likelelo níni elongóbání na liyébi óyo alingí kolobela. Botíndi kotála358
ekopésa yé nzelá, ndakisa, ya kotála pé ebéngeli kosanganisa, atá ko balobi-Lingála
balobaka yangó míngi té, kasi, ezalí penzá malámu pó na limanyoli ya kokómisa
358
Botindi kotála = renvoi, cross-linking
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
493
bilóko ekesáná, etíama esíká mókó tíí lisangá yangó émónana néti káka elóko móko.
Botíndi kotála ekosunga mosáleli ya komóna ebéngeli ya limanyoli.
Kosangana : Ko-sang-an-a / se mélanger
Na ndéngé ya shimí : kosangana ezalí
tángo basoluté míbalé tó ebelé etíámí
esíká mókó pé ekomí komónana káka
néti elóko móko. Esálamaka tángó
batíé yangó na káti ya solvant.
Basoluté esanganí ná solvant pó na
kosála solution tó lisangana.
Na ndéngé ya bato nyónso,
kosangana ezalí tángo bilóko ezalí
esíká mókó pé ekómí komónana káka
néti elóko mókó. Bilóko yangó
esangání.
Ndakisa : na mái ya lóbo, sukáli ná
mái emónanaka káka néti elóko mókó.
Tokoloba sukáli esangání ná mái pó na
kosála mái ya lóbo.
Tálá pé MÉLANGE HOMOGÈNE,
KOSANGANISA, KOSANGISA,
KOBALOLA, KOBALUSA, KOKANGANA,
KOKANGISA, KOBÓNGOLANA, KOBÓ-
NGOLISA, KOBÓNGOLANISA,
KOBÓNGWANA, KOBÓNGWANISA.
Kosangana : Ko-sang-an-a / se mélanger
En chimie : kosangana : quand deux
ou plusieurs solutés sont mis ensemble
dans un solvant et le tout ne parait plus
que comme un seul corps. Les solutés
se mélangent au solvant pour former
une solution.
De manière générale, quand des
choses qui sont ensemble ne paraissent
plus que comme une seule chose. Elles
se sont mélangées.
Exemple : dans l’eau sucrée, le sucre
et l’eau paraissent comme formant un
seul corps. On dit que l’eau et le sucre
se sont mélangés. L’eau et sucre se
mélangent pour former de l’eau sucrée.
Voir aussi MÉLANGE HOMOGÈNE,
KOSANGANISA, KOSANGISA,
KOBALOLA, KOBALUSA, KOKANGANA,
KOKANGISA, KOBÓNGOLANA,
KOBÓNGOLISA, KOBÓNGOLANISA,
KOBÓNGWANA, KOBÓNGWANISA.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
494
Kosangisa : Ko-sang-is-a / mélanger
Na ndéngé ya shimí : kosangisa ezalí
tángo otíé bacorps chimique (banzóto
na shimí) míbalé tó ebelé esíká mókó.
Bacorps yangó ekokí komónana néti
elóko mókó (mélange homogène) tó pé
elóko na elóko ekokí komónana na
ndéngé na yangó (mélange
hétérogène).
Na ndéngé ya bato nyónso, kosangisa
ezalí kotía bilóko ékóma esíká mókó.
Ndakisa : sókí batíé sukáli na kópo.
Babakísí míliki ya pusyér. Babalúsí
yangó ná lútu. Elingí koloba, basangísí
yangó.
Tálá pé SANGÍSA, MÉLANGE
HÉTÉROGÈNE, MÉLANGE HOMOGÈNE,
KOSANGANA, KOSANGANISA,
KOBALOLA, KOBALUSA, KOKANGANA,
KOKANGISA, KOBÓNGOLANA,
KOBÓNGOLISA, KOBÓNGOLANISA,
KOBÓNGWANA, KOBÓNGWANISA.
Kosangisa : Ko-sang-is-a / mélanger
En chimie : kosangisa ou mélanger :
quand on met deux ou plusieurs corps
chimiques ensemble. Ces corps
mélangés peuvent paraître comme un
seul corps (mélange homogène) ou
chaque corps peut apparaître
distinctement (mélange hétérogène).
De manière générale, kosangisa ou
mélanger : mettre les choses ensemble.
Exemple : on met du sucre dans un
gobelet et on y ajoute du lait en
poudre. Ensuite, à l’aide d’une
cuillère, on mélange.
Voir aussi SANGÍSA, MÉLANGE
HÉTÉROGÈNE, MÉLANGE HOMOGÈNE,
KOSANGANA, KOSA-NGANISA,
KOBALOLA, KOBALUSA, KOKANGANA,
KOKANGISA, KOBÓNGOLANA,
KOBÓNGOLISA, KOBÓNGOLANISA,
KOBÓNGWANA, KOBÓNGWANISA.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
495
Kosanganisa : ko-sang-an-is-a /
homogénéiser /
kosanganisa tó kohomogénéiser
ekeséní ná kosangana. Ekeséní pé ná
kosangisa.
Na ndéngé ya shimí : kosanganisa tó
kohomogénéiser ezalí kosála ke
bacorps chimique (banzóto na shimí),
míbalé tó leká, ésangana yangó na
yangó pé ékela sangísa esangáná tó
mélange homogène.
Na ndéngé ya bato nyónso : Kosála
ke bilóko ésangana yangó na yangó tíí
ékoma néti elóko móko.
Ndakisa : 1. sókí otíé pilipíli ná
múngwa na eboka. Wáná osangísí
pilipíli ná múngwa (kosangisa). Sikóyo
tángo otútí yangó pé esangání ekómí
káka potopóto mókó (kosangana).
Yó moto osálí pilipíli ná múngwa
ésangana. Wáná osangánísí yangó
(kosanganisa).
2. Sókí osangísí mafúta na súde.
Obalólí yangó tíí ebimísí savón.
Okomóna bisíká mosúsu esálí
bambumambuma, bisíká mosúsu
potopóto. Okosanganisa yangó tíí
bisíká nyónso ékóma potopóto ya
ndéngé mókó.
Tálá pé KOSANGANA, KOSANGISA,
ESANGANISI, LISANGÁ, LISANGANI.
Kosanganisa : ko-sang-an-is-a /
homogénéiser /
Homogénéiser ou kosanganisa :
différent de mélanger (kosangisa) ou
se mélanger (kosangana).
En chimie : kosanganisa ou
homogénéiser : amener deux ou
plusieurs corps chimiques à se
mélanger pour former un mélange
homogène.
En général : Faire que deux ou
plusieurs objets se mélangent de façon
à ne paraître que comme un seul objet.
Exemple : si tu mets du piment et du
sel dans un mortier, tu les as mis
ensemble. Tu as mélangé du piment et
du sel. Osangísí du piment et du sel
(mélanger).
Ensuite, quand tu piles, le tout se
mélange et ne forme plus qu’une seule
pâte. Le piment et du sel se sont
mélangés (se mélanger).
C’est toi qui as fait qu’ils se
mélangent, tu les as homogénéisés,
osangánísí yangó.
2. Tu mélanges de l’huile avec de la
soude caustique. Tu malaxes jusqu’à
obtenir du savon. Tu verras que par
endroits il y aura des morceaux durs et
par endroits une pâte. Tu vas
homogénéiser ton produit jusqu’à avoir
une pâte homogène.
Voir aussi KOSANGANA, KOSANGISA,
ESANGANISI, LISANGÁ, LISANGANI.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
496
11.8. BOSÚKISI
Na mokabo óyo, nalakísí mosálá ya bomanyoli pé bokomi bagó ya shimí
Lingála-Français pó na bayékoli ya kelási ya mísáto ya katikáti na mongálá ya nzebi.
Bagó yangó ezalí penzá elóko ya mosála pó na botéyi shimí. Bagó óyo etósí
baboséngá míbalé ya bobagoli. Ezalí kobimisa polélé bizalela ya mosáleli pé
bilandelami ya bagó.
Na ndelo ya elimboli pé nzelá ya kosálela, boyékoli óyo elobélí etámboli ya
kolanda pó na kotonga bagó ya minoko míbalé (monoko óyo ezalí na makomí míngi -
monoko óyo ezalí na makomí míngi té). Etámboli óyo ezalí kobimisa boyébi mbala-
mókó na monoko-ekánelami (óyo ezalí na makomí míngi té). Sima na yangó, kotanda
yangó na molongó éngébéné na bibéngeli ya nzebi óyo ebéndámí na lisangá-maloba ya
monoko-epésa (óyo ezalí na makomí míngi). Etámboli óyo ekeséní ná etámboli ya
bobóngoli. Na etámboli ya bobóngoli, babéndaka bibéngeli, mayéboli pé bandakisa na
lisangá-maloba ya monoko-epésa pé na sima na yangó bakobóngola yangó na
monoko-ekánami. Etámboli ya bobéngeli ezalí malámu pó na komiyébela libélá sókí
ebéngeli óyo ekelámí ekosála na káti ya esakoleli, na monoko-ekánami. Mobagoli
akokí kozala pé nganga na mambí ya bagó yangó, tó pé, mobagoli akokí kosála elongó
ná nganga ya mambí. Nganga ya mambi yé akobimisa boyébi na monoko-ekánami.
Boyékoli óyo esungí na kolakisi ke, bobéngeli pé bobagoli ezalí banzebi óyo
elongóbání koleka, na boséngá óyo ezalí leló pó na balobi ya minoko ya Afrika, na
tína ke, minoko yangó ékoka kosálelama lokóla minoko ya kotángisela.
Pó na kosílisa, ezalí na mwá baguvernemá (France, Belgique, Afrique ya Sud,
pé bóngó na bóngó.) óyo ezalí na misóko ya bobéngeli pó na kolongobanisa359
bibéngeli-kandidá (Gaudin 2002, Depecker 2009, Taljard 2011, Pansalb 2012)). Na
Ekólo Kongó ya Demokrasí, mosóko ya letá ya motíndo óyo nánu ekelámí té. Na
Bikólo míngi ya Afrika pé nánu etíámí té. Na Kongó, tozalí na minoko ya Ekólo
mobimba, kasi ezalí minoko ya letá té. Guvernemá ya Kongó nánu ekótísá té ndelo
wáná na politíki na yé ya minoko. Politíki yangó pé, ya minoko, nánu efándísámá
polélé té pé na ndéngé ya koluka makambo ya konguyisa makoki ya minoko yangó
ékende libosó. Bobéngeli ezalí nánu likambo ya bato privé na ndéngé na bangó. Na
káti ya lopángo óyo ndé tokokí kotía boluki óyo ememí ngáí kosála mosálá óyo ya
bobéngeli na Lingála. Ekozala malámu ke, na mikolo ekoyá, baekípi ya boluki
efándisama na elandelami yangó na baboboongó ya Kongó.
359
mosóko = service ; kolongobanisa = standardiser ; bibéngeli-kandidá= terme-
candidat ;
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
497
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
498
MOKABO 12
BOPANZI SANGO YA MASUNGI YA
ETÁNGISELI YA SHIMÍ NA LINGÁLA NA
BITÉYELO YA KINSHASA
12.1. NKÓTÉLÁ
Molando óyo ya bobéngeli ezalí té óyo balobi babimisaka na koloba na bangó
ya mokolo na mokolo. Na boye, ekokótisama epái ya balobi na kidiba té kasi na
ndéngé ya polélé boye bazalí koyéba. Yangó ezalí kosénga kozwa bamayéle ya
kofándisa yangó. Na boye, nazalákí komemela balakisi ya shimí ya engumba
Kinshasa, bibéngeli óyo nakelákí. Ezalákí na tína ke bátála sókí elongóbání, bándima
yangó.
Na mokabo óyo, nasosólí biyano na bangó pé makanisi na bangó na bomónáká
Lingála kosálelama na babúku ya kelási. Mokabo óyo ezalí kolakisa éte, libosó pé na
sima ya kokela bibéngeli ya nzebi, ezalí na tína ya kolonga libosó ndelo ya
sosiolengwisitíki. Elingí koloba komeka koyanola na mitúná óyo : Minoko níni
esálelamaka na mbóka yangó ? Balobi bazwelaka monoko na bangó ndéngé níni ?
Bayébi yangó na ndelo níni ? Basálelaka yangó na tángo níni ? Boyékoli na ndelo ya
sosiolengwisitíki óyo nasálákí epái ya balakisi emónísákí ke, ézala bangó, ézala
bayékoli, babélémí pó na kosálela Lingála bó monoko ya kotángisela. Kasi, etáleli ya
kolúla Français ezalí kosála ke, makomi ya kelási, pó éndimama, eséngí lotómo,
Français ézala na káti. Na boye, sókí obakísí Lingála, bakokí kondima makomi yangó.
Sókí ezaleli yangó ezalí ya sóló na bitéyelo óyo elandaka letá, na bitéyelo óyo
elandaka letá té, okokí na yó kokoma mbala-mókó na minoko ya Kongó ezángá
Français, likambo ekozala té.
12.2. NDÉNGÉ BAYÁNGELI BITÉYELO BAZWELAKA MAKAMBO
Tozalákí na batúnituni motóbá óyo bazalákí kokende kolakisa etanda
ebandelaka (Sene Mongaba 2009) pó na kotéka na bitéyelo 102 ya katikáti na
Kinshasa. Botúnituni ya terén esálámákí kobanda le 5 ya sánzá libwá tíí na le 21 ya
sánzá zómi na míbalé 2009. Elandelami ezalákí ya kotála na bokébi sókí ndéngé
Lingála ezalí na etanda ebandelaka ekokákí kozala libakú pó na kondima tó kobóya
etanda yangó ésálelama bó likomi ya kelási.
12.2.1. LITÓSI YA BOTÁLI NA BOKÉBI
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
499
Batúnituni óyo batíndámákí na bitéyelo, bazalákí bato ya shimí té. Bazalákí pé
bayébi mosálá ya botéyi té. Mosálá na bangó ezalákí ya kolakisa etanda ebandelaka
epái ya bakambi bitéyelo. Etanda yangó ezalákí ndé etángeleli pó na bayékoli.
Nakipákí té mitúya ya kotékama pó yangó ezalákí elandelami ya boluki óyo té.
Naséngákí té na batúnituni kotúna bakambi bitéyelo mitúná. Batúnituni nyónso
motóbá bazalákí káka kotála na bokébi pó nalingákí té koinfluencer biyano ya
bakambi.
Naséngákí na bangó kotála na bokébi biyano ya batíndelami pé kozimelé
makambo mítáno óyo :
(a) Náni ayambákí yó na etéyelo ?
(b) Bakámwákí tángo bamónákí Lingála na etanda ebandelaka ?
(c) Bazwákí etanda tó bazwákí etanda té ?
(d) Baóyo babóyákí, pó na níni babóyákí ?
(e) Baóyo bandimákí, elóko níni etíndákí bangó bándima ?
12.2.2. BIZWAMI YA BOTÚNITUNI
Tángo motúnituni azóngí na biró, nakotúna yé motúna óyo pé nazalákí kokoma
biyano na yé :
(a) Náni ayambákí yó na ekól ?
Pó na kosímba tína mobimba ya eyano na mitúná óyo, ebongí kobéta séte ke,
mabongisi ya bitéyelo ezalí ndéngé mókó té na bitéyelo nyónso. Míngimíngi, tángo
motúnituni azalákí kokóma na etéyelo, azalákí kokende na biró óyo bayambaka
bapaya. Kúná bazalákí kotínda yé epái ya moyángeli-etéyelo tó epái ya molakisi ya
shimí. Na bitéyelo 102 óyo bakendélékí, na bitéyelo 81, motúnituni akútánákí ná
moyángeli-etéyelo. Na bitéyelo 21 alekánákí mbala-mókó epái ya molakisi ya shimí.
(b) Akámwákí tángo amónákí Lingála na etanda ebandelaka?
Na bitéyelo 102, bayángeli-bitéyelo pé balakisi bazalákí tángo nyónso
kokámwa komóna Lingála na etanda ebandelaka. Káka balakisi óyo bazalákí na
mayángani óyo naléngélákí, ndé, bazalákí kokámwa té pó esí bayébákí yangó.
(c) Bazwí etanda ebandelaka tó bazwí té?
Na bitéyelo 81 epái wápi motúnituni ayambámákí na moyángeli-etéyelo,
bayángeli ya bitéyelo 15 babóyákí kozwa etanda ebandelaka.
(d) Babóyí pó na níni ?
Na bitéyelo 15 epái wápi babóyákí etanda ebandelaka, pó na bayángeli ya
bitéyelo 6, babóyákí pó Lingála ezalákí na káti. Bayángeli-bitéyelo balobákí ke,
bitéyelo na bangó ezalí na bakartié epái wápi babóti ya bayékoli bakondima té komóna
bána na bangó na makomi ya kelási ekomámá na Lingála. Ezalí bóngó bitéyelo óyo
ezwámí na bakartié ya bato ya mbóngó. Bazalákí kobátela lokúmu na bangó.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
500
Bayángeli-bitéyelo ya bitéyelo míbalé babóyákí etanda pó bazalaka na momeseno té
ya kotékela bayékoli bilóko ; bitéyelo mínei bamónákí ke, etanda elongóbánákí té ná
mwángo ya shimí, nzóka ndé na bitéyelo mísáto, bayékoli esí bazalákí na yangó.
(e) Baóyo bandimákí, bazalákí koloba níni?
Bitéyelo óyo bandimákí etanda yangó, ezalákí míngi pó na elongi na yangó pé
kileló ya makambo ekomámákí (bibúki 116 na esíká ya 109). Atá na bitéyelo óyo
babóyákí etanda ebandelaka likoló ya Lingála, bandimákí ke, ezalákí mái ya sika ya
malámu. Bizwami yangó nyónso etíámí na bokúsé na etanda 3.
Etanda 12.1.. Boyambi ya etanda ebandelaka na bitéyelo 102 ya katikáti ya Kinshasa
Bitéyelo Nyónso %
Bitéyelo epái wápi motúnituni ayambámákí na molakisi ya shimí
Motángo ya bitéyelo óyo bandimákí 21 100%
Motángo ya bitéyelo óyo babóyákí 0 0%
Nyónso 21 100%
Bitéyelo epái wápi motúnituni ayambámákí na moyángeli-etéyelo
Motángo ya bitéyelo óyo bandimákí 66 81%
Motángo ya bitéyelo óyo babóyákí 15 19%
Nyónso 81 100%
Motángo ya bitéyelo óyo bandimákí 87 85%
Motángo ya bitéyelo óyo babóyákí 15 15%
Nyónso ya bitéyelo 102 100%
Elobomaka ke, minoko ya Afrika ekokoka kosálelama té pó komema sango ya
nzebi pé ya tekiníki. Nakokí koloba ke, bizwami óyo elobí míngi. Emónísí ke, esengélí
kotálela míngi malongá ya óyo elobámí na esíká ya kotála na monoko níni elobámí.
12.3. BIYANO YA BALAKISI YA SHIMÍ PÉ YA BAYÉKOLI
Na mwá 28 sánzá ya mwambe 2010, yambó ke bána bázónga kelási ya 2010-
2011, nakútánákí na mayángani ná balakisi 42 ya shimí. Ezalákí balakisi ya kelási ya
katikáti. Nazwákí bizweli na bangó ya makambo na óyo etálí etanda ebandelaka óyo
epésámélákí bangó (libimisami ya yambo). Nakútánákí lisúsu ná balakisi 42 na mwá
01 sánzá ya libwá 2012 pó na libimisami ya míbalé ya etanda ebandelaka. Elandelami
na ngáí ezalákí ya kokongola makanisi na bangó na óyo ekomámákí pé kotála na
bokébi biyano na bangó pé ya bayékoli na bangó libosó ya etanda ya minoko míbalé
óyo napésákí bangó.
Bitéyelo ebelé epekisaka kosálela Lingála. Yangó wáná, nazwákí bizweli ya
makambo pó na bayékoli epái na bangó mókó té. Balakisi ndé bato bayébísákí ngáí
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
501
bizweli ya bayékoli. Nasosólákí ndé ndéngé balakisi bazalákí kotála na bokébi
bayékoli na bangó. Bangó ndé bazalákí batúnituni na ngáí pó na yangó.
12.3.1. MAYÁNGANI
Na mayángani, esáleli na ngáí ezalákí boye : nazalákí kopésa balakisi etúno pé
nazalákí kokongola biyano na bangó na nzelá ya etúno yangó. Nazalákí kobandisa
masoló na mitúná míbalé óyo :
(a) Tángo omónákí etanda ebandelaka na Lingála, ozwélákí yangó ndéngé níni
? Nazalákí kotíka bangó koloba.
(b) Sókí molakisi alobélí biyano ya bayékoli té, nazalákí kokóba : Ebóngó bána
ya kelási ?
Mitúná óyo ezalákí ya kofúngwama pó nazalákí na pósá ya kokongola bisákólá
elambámá epái ya balakisi. Bisákólá yangó ezalákí kolakisa ezalelo na ndéngé ya
sosiolengwisitíki pé ya etángiseli. Maloba elobámákí na mayángani ebátélámákí na
ezwa-maloba pé na sima, nayákí kotía yangó na makomi pó na bososoli.
12.3.2. BIZWAMI
Bizwami ezalí kolakisa ke makambo ezalí kokóba na ndéngé ya malámu :
bayékoli bazalákí na bangó na likambo té pó na kotánga na Lingála. Mwá ndámbo káti
na bangó, tángo bazalákí komóna bakómbó ya bibúki ya shimí na Lingála, bazalákí
kososola ke, baatómi ezalaka ya sóló, ezalí makambo ya kofondé té. Bandá nakanísákí
kokende kokongola bipésami na terén, etíkálákí koyéla ngáí té ke, bayékoli bakokákí
kondima ke baatómi ezalí makambo ya sóló káka na bomónáká ke, ebéngámí na
Lingála. Remarke óyo moyékoli apésákí na molakisi, ezalí komónisa ke, botéyi na
monoko óyo mwána alobaka, ezalí na tína monéne pó na bokómi nkóló ya boyébi.
Shimí ezalí litéya ya sika pó na bayékoli óyo babandí kelási ya mísáto ya katikáti, pé
etángisamaka na Français. Sókí bayékoli bayébí Français malámu té, bakokí kokanisa
ke, mokili ya bikélékété ezángá-súka, ezalí makambo ya kofondé, nzoka ndé ezalí
bosóló. Bazalí na pósá ya kimonameso360
.
"Pó na níni bozelákí tángo molaí boye libosó ya kopésa bíso tableau périodique
na Lingála facile?" Motúná óyo, ezalí motúná bayékoli ebelé ya bakelási 4eme
, 5eme
pé
6eme
ya katikáti bazalákí kotúna na balakisi na bangó tángo bazalákí komóna etanda
ebandelaka ya minoko míbalé. Yangó ekémbísí kondima na ngáí ke, bayékoli
bakútanaka na mikakatano tángo bayékolaka makambo ya kelási na monoko ya
360
bosóló = réalité ; kimonameso = liloba eútá na kikongo pó na koloba esengélí
komóna pó na kondima.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
502
bapaya. Epái mosúsu, komóna makambo ya kelási na Lingála ezalákí pé kotómbola
lokúmu ya Lingála na míso na bangó. Na boye, bakokákí koloba makambo ya shimí na
Lingála, ezángá bámiyóka sóni.
12.4. BOSOSOLI
Balakisi pé bayángeli ya bitéyelo bandimákí etanda ebandelaka pó na minoko
óyo ekomélámákí té, kasi, pó na elongi na yangó pé kileló ya makambo ekomámákí na
káti. Basepélákí na kozala ya Lingála na mikandá ya kelási. Ezalákí likambo ya sika.
Kasi yangó esungákí té pó na etanda éndimama. Tokobósana té ke, bayángeli-bitéyelo
pé balakisi basepélákí na bosáleli ya Lingála na etanda ebandelaka lokóla momeseno
óyo ekokákí kosunga bayékoli komatisa bosímbi tína ya shimí. Na bitéyelo óyo
bayángeli babóyákí etanda pó na Lingála, ezalákí míngi pó na kobátela lokúmu na
bangó epái ya babóti. Ezalí pó babóti balingaka té ke bána na bangó báyékola na
Lingála.
Tángo ya mayángani, basololani na ngáí bayébísákí ke balakisi ebelé bayébí
Lingála yangó na bozindó té. Ezalí bóngó pó, míngimíngi batángá/bayékólá Lingála na
kelási té. Ndéngé mókó ná bayékoli na bangó, Lingála óyo balobaka ezalí káka
Lingála óyo bayékólá na babalabála ya Kinshasa. Balakisi bamónísákí mikakatano
bazalaka na yangó pó na kobóngola matéya na bangó na Lingála. Na lisungi ya etanda
ebandelaka Lingála-Français, balakisi míngi bazalákí kobómbola bakómbó ya bibúki
na Lingála, nzelá mókó na bayékoli. Tíí wáná, bangó mókó pé bayébákí yangó té.
Yangó pé ezalí kolakisa ke, atá kútu, kotángisa na Lingála ekozala nzelá malámu ya
kolanda, etíkálí ná makambo ebelé ya kosála na ndéngé ya kobongola mwángo ya
kotángisela. Ezalí míngi penzá pó na ndéngé ya konguyisa boyébi Lingála ya balakisi.
12.5. BOSÚKISI
Boyékoli óyo elakísí tína ya kokipé makambo ndéngé elekanaka na óyo etálí
sosiolengwisitíki (Diki-Kidiri 2008: 113). Kokipé yangó, ézala tángo ya kokongola
bipésami, ézala tángo ya komema bibéngeli epái ya basáleli ya súka. Boyébanisi
bizwami ezalélákí ngáí mwá pete pó na mobongisano ya bitéyelo na Kinshasa, balakisi
esí basálelaka Lingála pó na kolimbola shimí epái ya bayékoli. Koleka etáleli ya
sosiolengwisitíki, nalukákí kokundola etáleli ya bobéngeli na biyano ya balakisi.
Etáleli óyo ezalí nánu kosénga kolukaluka pó, balakisi bazalákí míngi na susí ya
koyéba ndéngé níni ya konétola etángiseli na esíká ya koluka kokela bibéngeli. Atá ko
bóngó, bazalí kosepela na bokási óyo ya kokela bibéngeli. Tángo bazalákí kosepela té
na kómbó óyo epésámákí, bazalákí kozánga té kopésa makanisi na bangó. Komóna ke,
na mói ya leló, balakisi basálelaka Lingála pó na kolimbola shimí pé epái mosúsu,
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
503
mosálá ya kokela bibéngeli ezalí mosíká na kosíla, yangó etíndí ngáí náloba ke, atá
bokeli bibéngeli ezalí na tína makási, esengélámí té ésíla kosálama pó na kobanda
kotángisa na minoko ya Afrika.
Ebelé ya bibéngeli ya shimí óyo ekelámí na Lingála, epésí ngáí nzelá ya
kobanda kobimisa mikandá na Lingála pó na botéyi ya shimí na Ekólo Kongó. Yangó
ezalí kolakisa ke, konguyisa makokí ya monoko na nzelá ya kokela bibéngeli ya nzebi,
ezalí likambo ya makási penzá té pó na kosála. Yangó ezalí pé komónisa ke, bobéngeli
ezalí na mosálá na óyo etálí bobongisi ndéngé balobi-monoko sóngóló bazwelaka
monoko na bangó. Ekonétola ezweli ya minoko ya Afrika pó ékoka kosálelama na
ndéngé ya malámu bó minoko ya kotángisela. Bizwami óyo ebimí na boyékoli óyo
ezalí kosámba pó na kokóba mosálá yangó ya bobéngeli. Ezalí káka pó na matéya ya
shimí na Lingála té. Ezalí pé, pó na bamambi misúsu pé minoko misúsu ya Afrika.
Nazalí na kondima ke, na bolandáká nzelá ya kosálela óyo nalimbólí na
boyékoli óyo, bazwi-meko na politíki pé bakomi babúku ya bitéyelo, bakokoka
komikótisa penzá na mosálá óyo ya bonétoli bisálameli ya kokómisa bayékoli na
Afrika, bankóló baboyébi óyo bazalí koyékola.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
504
ETÉNI YA 5
BOSÚKISI YA NYÓNSO
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
505
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
506
1. NKÓTÉLÁ
Boyékoli óyo ekokísámí na lisangá ya makambo ya bonguyisi monoko na tína
ke, balobi na yangó bákoka kosálela yangó lokóla monoko ya kotángisela / koyékolela.
Boyékoli óyo ekokí kozwelama lokóla boyékoli ekótísá mambí míngi. Nalobí bóngó
pó, boyékoli óyo ekótísí lengwisitíki, bobéngeli, bobagoli pé etángiseli. Na makásá
óyo ekolanda, nameki kobimisa polélé makambo óyo boyékoli óyo ememélí361
bamambí óyo totángí. Na sima, nakomeka kobimisa polélé, ndéngé nazalí komóna níni
ekolanda boyékoli óyo, ézala na ndéngé ya makambo esengélí kosála pó na konguyisa
minoko ya Afrika, ézala na ndéngé ya bilanga ya boluki.
2. LIMEMELI YA BOYÉKOLI ÓYO NA SOSIOLENGWISITÍKI
Na ndelo ya sosiolengwisitíki, nalakísí na bozindó lokótá ebéngámí Lingála ya
Kinshasa, penzápenzá na mitáláká na yangó ebéngámí Lingála ya sóló (LS) pé Lingála
facile (LF). Nakesénísí Lingála ya sóló ná óyo na mikandá babéngaka Lingála courant
LC (tó Lingála ya Équateur LC). Ebéngeli ya Lingála ya sóló ngáí moto nabéngí
yangó bóngó kolanda ndéngé batúnami na ngáí bazalákí kobénga motáláká yangó.
Baboyékoli ya boye esí esálámá kasi bakótélá yangó na bozindó té ndéngé ngáí nasálí
áwa pó na kofándisa Lingála ya sóló lokóla Lingála ya makomi na Kinshasa. Nasosoli
Lingála óyo bakomí na Biblia ya leló pé na mwá mikandá, ézala ya koyékola misálá,
ézala ya koyékola kotánga pé kokoma. Namónísí likóbi (continuum) óyo ezalí
kosálelama na Kinshasa kolongwa na Lingála ya sóló tii na Français na bolekáká na
bandéngé na ndéngé ya óyo ebéngamaka Lingála facile. Ndelo ya maloba ya Français
ekokí kozala káka bidéfami (20% ya maloba molobi alobí. Ezalaka míngimíngi molobi
óyo atángá míngi té tó molobi óyo azalí kosála makási ya koloba na ndéngé
elongóbání, elingí koloba na Lingála ya sóló). Ndelo ya maloba ya Français ekokí pé
kozala na baokámbiki/bosangisi bakóde Lingála-Français (50% ya maloba molobi
alobí. Ezalaka míngimíngi molobi óyo atángá míngi tó tángo ezalí ndé ya bisákólá ya
nzebi tó pó barezón misúsu ya boningisani na masoló).
Na boye, nalakísí ke, na bakelási, bosololani esálamaka na ndéngé ya
digolosíya, okwaka pé, na ndéngé ya poligolosíya, epái wápi, Français ezwamaka
lokóla monoko ya “likoló” pé Lingála ezwamaka lokóla monoko ya “sé”. Na mói ya
leló, na bakelási na Kinshasa, mobongisano ya digolosíya etálí ndéngé minoko óyo
míbalé, Français pé Lingála, ekabólanaka misálá : Français pó na kokoma matéya pé
koyanola na mimekano pé Lingála pó na kolimbola matéya yangó.
361
limemeli = apport, contribution
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
507
Nalakísí ezalelo na ndáko ya kelási na Kinshasa, epái wápi, minoko míbalé
ekabóláná misálá na ndéngé óyo : Français esálelamaka lokóla monoko ya makomi,
nzóka ndé, Lingála esálelamaka lokóla monoko ya kopésela ndimbola ya makomi
yangó na koloba. Bososoli óyo, ekipé káka bitéyelo ya bato ya kozwa ya katikáti pé ya
bozwi moké. Yangó bazalí koleka 90% ya bitéyelo na Kinshasa. Boyékoli óyo ezwí té,
bitéyelo ya bato ya mbóngo pé bitéyelo ya bána mayéle makási. Yangó ezalí na sé ya
10% ya bitéyelo ya Kinshasa. Kokabola yangó eyélí ndé na bilandelami óyo nazalí
kolandela na boyékoli óyo : bonguyisi ya Lingála. Mwá bitéyelo óyo nabwákísí ezalí
pó kúna Lingála elobamaka penzá té na káti ya ndáko ya kelási.
Na ndelo ya bomoi ya bibéngeli ekelámí362
, nalakísí litómbá ya koluka koyéba
malámu malámu, yambo ya kobanda mosálá ya bobéngeli pé ya koyébanisa yangó,
attitude pé ezweli makambo ya basáleli ya bibéngeli yangó. Ezalí óyo Diki-Kidiri azalí
kobénga la détermination du cadre sociolinguisitique tó kolonga lopángo ya
sosiolengwisitíki (Diki Kidiri 2008: 113). Balakisi ya shimí bandimákí misálá na ngáí
pó, bangó mókó, pó na kobandela kolimbolela bayékoli matéya, esí basálelaka Lingála
na bandáko ya bakelási. Babotúnituni ya libosó ya kobanda epésákí pé nzelá ya
komóna ke, elóko ezalákí kosepelisa balakisi, ezalákí, míngi, etáleli ya etángiseli. Na
masoló na bangó ná ngáí, bazalákí penzá kokipé té makambo ya monoko ya
kotángisela. Atá ko ezalákí susí na bangó. Boyébi óyo ememákí bonétoli ya bamayéle
ya kokongolela bipésami pé mitúná ya kotúna tángo ya mituna pé biyano. Na boye,
napésákí tángo míngi na mitúná óyo ezalákí kotála etángiseli. Napésákí tángo moké na
mitúná óyo ezalákí kotála sosiolengwisitíki. Bipésami ya lengwisitíki esosólámákí na
maloba na bangó bazalákí koloba na Lingála.
Kasi na kozónga, bizwami ya babotúnituni emónísí ke, mosálá ya bobéngeli
ezalí na tína míngi, libosó, pó na óyo etálí ndéngé balobi monoko bazwelaka monoko
na bangó. Na sima káka ndé tína na óyo etálí kosálela bibéngeli yangó na bomoi ya
mokolo na mokolo tó na bamambi ndéngé na ndéngé, ndakisa na kelási. Na sóló,
masungi ya kotángisela ya shimí (litéya, etanda ebandelaka, babúku) na Lingála
ekosunga libosó pó na kopúsa bayékoli bámipésa na matéya na kelási. Tángo balakisi
bamónaka ke bayékoli bazalí komipésa té na matéya, balakisi bakótaka na Lingála pó
na kozwa kokipa363
ya bayékoli. Tángo bamemélákí bangó etanda ebandelaka
ekomámá na Lingála pé na Français, bayékoli ebelé bayébísákí balakisi na bangó : "Pó
na níni bozelákí tángo molaí pó na koyá kotékela bísó tableau périodique na Lingála
facile?".
362
bomoi bibéngeli ekelámí = socioterminologie (ezalí koyékola ndéngé bibéngeli
ekótisamaka, efándisamaka pé endimamaka na bomoi ya bato na mbóka). 363
kokipa = intérêt (na ndéngé ya kokipé likambo yangó pó na koluka koyéba sókí
elakísí níni).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
508
Mosálá óyo ya kobimisa masungi ya kotángisela na Lingála epésí nzelá na
balakisi pé bayékoli míngi ya kotála na ndéngé ya lokúmu Lingála, óyo ezalí monoko
na bangó mókó. Balakisi ebelé, káka ya shimí té, kasi matéya misúsu pé, balobákí na
ngáí ke, komóna babúku ya shimí, ya kotonga bilamba, tó pé, ya kotámbusa
bakompani ndé etíndákí bangó bándima ke tokokí pé kosálela minoko na bíso pó na
kotángisa nzebi pé tekiníki. Na boye, na ndéngé ya kimonameso, bamóní ke, likambo
ya kosálela minoko na bísó pó na kotángisa, ezalí káka ndóto té ezalí mosálá óyo ekokí
kokokisama. Boyékoli óyo elakísí ke, minoko ya Afrika ezalí na makokí ya
kobótamisa, na babosálameli na yangó ya káti, bibéngeli ya nzebi na bamambí ya
nzebi, lokóla Cheik Anta Diop (1964) pé baluki misúsu esí babélélá pé balakísá yangó.
3. LIMEMELI YA BOYÉKOLI ÓYO NA ÓYO ETÁLÍ EKOMELI
Ekomeli óyo nasálélí na boyékoli óyo ezálí, na yangó mókó, likanisi na ngáí
óyo napésí, na óyo etálí ekomeli ya Lingála ya Kinshasa. Ezalí lokóla lisosi364
ya
bikomeli óyo balobi-Lingála basálelaka na mói ya leló, pé, ya biséngami ya koyángana
ya bato ya lengwisitíki óyo esálámáká na Lubumbashi na 1974.
4. LIMEMELI YA BOYÉKOLI ÓYO NA ÓYO ETÁLÍ ESAKOLELI
Na mói ya leló, baboyékoli moké etálá esakoleli ya Lingála. Na baboyékoli
yangó, míngimíngi ezalaka etáleli ya bisála. Mosálá óyo ezalí mosálá ya libosó ekótí
na bozindó ya etáleli ya etongá ya Lingála, na bokomóláká mibéko ya libóké-maloba,
botandami ya nzeté, bitongá ya mabóké-kómbó, bitongá ya mabóké-likelelo pé
bokundoli bitongi ya likelelo pé bitongi ya lisakola. Ezalí kopésa nzelá ya koyéba
bambúlúngano óyo ekokí komónana na lisakola ya Lingála na ndéngé ya etongá. Na
lisungi ya bososoli bamayéle óyo balobi-Lingála basálelaka, boyékoli óyo ememí
eyano ya malongá na óyo etálí bolongoli, na Lingála, mbúlúngano na esákólá
elámbámá.
Natandí na boyékoli óyo mwá líso na mibéko ya monoko ya libóké-maloba pé
ya bososoli na ndéngé ya bokaboleli ya Lingála. Yangó ezalí kopésa póle na ndéngé ya
kosálela makelelo ebéndísámá, penzápenzá na botongi bisákólá elámbámá. Na sóló,
mwá líso yangó ezalí kopésa nzelá ya kokitisa ndelo ya bambúlúngano óyo ekokí
kobima na tángo ya bosáleli makokisi pó na makelelo ya makoki mísato tó matá. Na
mbísa, bizwami yangó ezalí na tína sirtú pó na kobóngola makomi ya Français tó ya
Anglais na Lingála pé kobóngola makomi ya Lingála na Français tó na Anglais. Na
364
lisosi = synthèse (kozwa makambo ezalí kotálela likambo mókó, koloba yangó na
mokúsé pó na kobimisa polélé pé na molongó bizwami)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
509
sóló, mobóngoli esengélí ábátela na molimo na yé ke, ezalí na bitongameli ya Lingála
óyo ezángá etongameli ekokáná na Français tó na Anglais. Na tángo wáná, libóngoli
ekosálama káka na nzelá ya libengi-lisakola, tó pé, ya bobóngwani libóké na mobéko
ya monoko365
. Ndéngé mókó pé, ezalí na bitongameli ya Français tó ya Anglais óyo
ezángá etongameli ekokáná na Lingála. Na tángo wáná, libóngoli ekosálama káka na
nzelá ya libengi-lisakola, tó pé, ya bobóngwani libóké na mobéko ya monoko.
5. LIMEMELI YA BOYÉKOLI ÓYO NA ÓYO ETÁLÍ BOBÉNGI PÉ
BOBAGOLI
Baboyékoli óyo etálí tína-maloba ya minoko ya babantu ezalí kolakisa
mokakatano ya kobongamisa mikendo366
ya maloba káka na botáláká bibandi ya
bakómbó, tó pé, káka na botáláká basúka ya bakómbó. Pó na kozwa eyano na
mokakatano yangó, boyékoli óyo ekátí ndelo ya bilanga ya tína-maloba (ezwí
mobimba ya ebandi ya kómbó-mobímbí ya likelelo-esúki-súka). Namónísí ezalí na
boyókani ya etongameli pé tína-maloba káti na libókani (combinaison) ebandi-esúki-
súka sóngóló pé eútá-likelelo óyo ebótámí na libókani yangó. Ndinga Oba (1971)
atándákí molongó ya bitongá ya bobéngi pó na Lingála. Dzokanga (1979) pé Edema
(2008) bakóbákí na koluka kobimisa batína-maloba ya mwá bitongá, kasi bakomi óyo
míbalé pé misúsu basúkaka káka na kolakisa na ndéngé ya mobima bakelási ya
bakómbó pó na óyo etálí kosímba tína ya boyókani káti na etongameli pé tína-maloba.
Ngáí nakeí mosíká na bolakisi óyo, na bobongámísáká boyókani ná na mabókani
nyónso óyo emónanaka na Lingála. Na sima na yangó nabótamísí maloba-sika óyo
monoko ezalí na yangó boséngá pó na monoko ya nzebi pé elobeli elámbámá. Na
mbísa, natongí mayéboli ya bobéndisi pó na etongá na etongá óyo ezalí kopésa nzelá
na bobéngeli, boyékoli bibéngi pé bobagoli na Lingála pé nzelá ya kosálela yangó na
nzebi. Na sóló, nabimísí óyo nabéngí ebóta-biútá-likelelo. Ezalí etanda epái wápi, epái
mókó, matongami óyo emónanaka na Lingála etandámí ná nkomá -MOB- na esíká ya
mobímbí ya likelelo pé, na molongó mosúsu, liyéboli ya bobéndisi óyo ezalí kopésa
liyéboli ya kobanda na yangó367
ya ebéngeli óyo ebótámí. Ekosénga káka na kotía na
esíka ya -MOB- mobímbí óyo olingí. Etanda óyo ekobóta biútá-likelelo nyónso óyo
ekokí kobima na mobímbí yangó. ekobóta pé mayéboli ya kobanda na yangó óyo
ekosunga pó na kopona eútá-likelelo óyo ezalí kolakisa pene míngi limanyoli óyo
olingí kopésa kómbó. Ezalí bóngó esáleli (elóko ya mosálá) ya matematíki ya kónzo
365
libengi-lisakola = paraphrase ; changement de catégorie grammaticale =
bobóngwani libóké na mobéko ya monoko 366
mokendo = sens 367
ya kobanda na yangó = sommaire
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
510
óyo ekobanda kosunga mokeli-bibéngeli, mobagoli, mobóngoli tó mokomi ya babúku
ya kelási.
Boyékoli óyo ebimísí polélé ndéngé Lingála esálelaka etongameli na yangó pé
kitína-maloba ya bobókani ya bibakami na yangó pé mobímbí ya likelelo. Yangó ezalí
kopésa nzelá ya kobongamisa libélá batína-maloba ya bibéngeli óyo ekobima.
6. LIMEMELI YA MOSÁLÁ ÓYO NA ÓYO ETÁLÍ BOBÉNGELI
Boyékoli óyo etandí misálá ya baluki ya Kongó na óyo etálí kobimisa boyébi ya
shimí na Lingála. Ezalí bóngó misálá ya Diambu (2001), ya Mukinay (2011a ; 2011b)
pé ya ngáí mókó. Na bosáléláká bobéndisi, botongi, botongi ya bwányá, pé, botiei na
loláká pé etongameli ya Lingála, tokokákí bóngó kokela bibéngeli ya shimí koleka
kámá pé kobimisa masungi ya kotángisela.
Boyékoli óyo emónísí nzelá ya kosálela óyo esengélí kokamata pó na kokóba
mosálá óyo ya bobéngeli. Nayékólí, na Lingála, ndéngé ya kokela bibéngeli na
Lingála. Nalingí koloba ke, namanyólákí, nakanísákí, nakokísákí pé nakomákí
mobimba ya boluki óyo na Lingála. Nazalákí koluka ndéngé ya koluka kolimbola
limanyoli na Lingála, na esíká ya koluka ndéngé ya kobénga limanyoli yangó na
Lingála. Na boye, nakímákí motámbo ya koluka kobóngóláká bibéngeli ya nzebi ya
Français na Lingála. Nazalákí kobimisa bandimbola tó mayéboli, mbala-mókó na
Lingála. Nazalákí kobanda na Lingála facile, epái wápi bibéngeli ya nzebi ezalí na
Français, pé, malémbe malémbe kobongisa yangó na Lingála ya sóló. Kokóma na
ebéngeli ya nzebi na Lingála esálámí na maloba ya koloba bó, molobi pé bosáleli ya
bizwami ya bolakisi lengwisitíki óyo elobámí na ebóta-biútá-likelelo.
Na mói ya leló, ezalí na baboyékoli moké óyo ezalí kolobela likambo ya
koyékola ndéngé ya kosála ke minoko ya Afrika ésálelamaka pó na koloba makambo
ya boyébi. Elingí koloba, baboyékoli óyo emanólámí pé ekomámí na minoko óyo
balingí konguyisa makokí na yangó. Boyékoli óyo ezalí kosunga na óyo etálí nzelá ya
kosálela bobéngeli bó, mambí ya nzebi.
Kosála na monoko olingí konguyisa ezalí pé kokótisa na mbala-mókó emóneli
ya bizaleli pé bokóko ya lisangá ya bato ya nzebi balobaka monoko óyo olingí
konguyisa makokí na bokeláká bibéngeli ya nzebi. Na mambí ya nzebi lokóla shimí,
ezalí pási ya kokoka koloba na ndéngé ya polélé, ndakisa, na esíká óyo, bokóko pé
bizaleli ya Kinshasa ezalí óyo. Na nzebi lokóla shimí, lisangá ya bato ya nzebi na
ndelo ya mokili bazalaka na elobeli pé ekomeli na bangó mókó óyo ya shimí. Kosála
mbala-mókó na monoko ya moluki, ekolongola mabákú ebelé pé ekopésa nzelá ya
kotála mbala-mókó kosúka ya bibéngeli óyo ekelámí. Ezalí kobandela mosálá mbala
míbalé kosála na ndéngé óyo : Koluka kobanda libosó kokela bibéngeli ya shimí na
Lingála, tángo ozalí kosála yangó na Français pé na sima koluka kobimisa boyébi ya
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
511
shimí na Lingála. Okomóna na lombángo ke, tángo mosúsu esakoleli ya Lingála ezalí
kopésa nzelá té ya kosálela ebéngeli óyo oútí kokela. Ekokí pé kozala, tína-maloba
óyo ebótámí ezalí kokóta té na mobimba ya makomi ya shimí óyo ozalí kolobela.
Bakomi ya baboyébi ya nzebi pé batekiníki bakokí kolanda nzelá óyo pó na
kobótamisa bibéngeli ya nzebi tó batekiníki. Míngimíngi, ndakisa na Kongó, tozalaka
na ekendeli ya kozwa maloba ezalí na Français lokóla etálelami368
. Na Nigeria,
bazwaka Anglais lokóla etálelo. Nzóka ndé, monoko na monoko ezalí na alimá na
yangó pé kolongobana ya mobimba ya makomi óyo ekomámí. Esengélí mokomi ázala
na káti ya alimá yangó, tángo azalí kokoma boyébi, ézala lokóla litéya, ézala lokóla
likakoli, ézala lokóla kosakola, tó pé, ézala lokóla búku na monoko óyo alingí
konguyisa makokí. Akozala pé polélé na makanisi na yé ke, bato bakotánga makambo
azalí kokoma ezalí bato ya ekólo óyo ya monoko yangó.
Etáleli óyo ekokí kofándisama na ndéngé ya idolojí té. Kasi esengélí
kofándisama na ndéngé ya tósála-na-óyo-tozalí-na-yangó. Na bozwáká etáleli óyo,
mokomi akokoka kokóba na kosálela ebéngeli ya Français tó ya Anglais ndakisa,
tángo nánu azwí té ebéngeli elongóbání na Lingála. Na tángo azalí kokoma tó kosolola
ná basáleli misúsu, súkasúka, ebéngeli elongóbání ekobóama na monoko óyo ozalí
kosálela. Mosálá ya bobéngeli ezalí mosálá ekóbaka esílaka té. Ekokí na konétolama
tángo nyónso. Epái mosúsu, pó na makomi óyo eléngélámí pó na lisangá ya bato ya
nzebi na ndelo ya mokili, moluki akokí tángo nyónso kobimisa makakoli tó babúku na
Anglais tó na Français. Kasi, na bosáláká bóngó, akobósana té ke, azalí koloba na
lisangá ya bato ya nzebi na ndelo ya mokili, kasi, azalí koloba té na bayékoli pé
basáleli ya boyébi yangó na lisangá ya bato ya ekólo na yé, óyo bayébí Anglais tó
Français té.
Boyékoli óyo epésí pé nzelá ya kobótamisa ya batúkú bibéngeli ya lengwisitíki.
Bibéngeli yangó ebótámí káka na ndéngé nazalákí kokoma boyékoli óyo na Lingála.
Yangó ezalí elémbetele ke, na ebalé ya maloba óyo ebimaka tángo moto azalí
kosakola, molobi azalí na makokí ya kobakisa maloba ya sika na monoko na yé,
éngébéné na nzebi óyo azalí kolobelela.
Pó na kosúkisa, boyékoli óyo etandí ndéngé ya koyébanisa, epái ya basáleli-
balobi, bibéngeli ya nzebi óyo ekelámí. Na etáleli wáná, boyékoli óyo epúsí pé boluki
–kosála na óyo etálí bosáli mwángo ya minoko na Afrika. Na sóló, boyékoli óyo
ekokísí pé esosólí ká ya sóló-esímbamaka ya ndéngé ya koyébanisa bisákólá ya nzebi
(shimí) na Lingála epái ya basáleli-balobi na engumba Kinshasa. Ezalí bóngó balakisi
368
etálelami = référence ; ebóngolisa = paramètre (ezalí molongó ya makambo óyo
etámbusaka likambo ya mobimba. Tángo ebóngolisa ebóngwámí, likambo ya
mobimba pé ekobóngwama éngébéné na ebóngolisa yangó).
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
512
pé bayékoli ya bitéyelo ya katikáti ya engumba Kinshasa. Baboyékoli ebelé esúkaka
káka na kopésa makanisi ya bitáleli tó bamayéle ya kosálela. Emekaka té kotála na
terén sókí likanisi tó mayéle yangó ekosímba. Yangó esálaka ke, míngimíngi,
bibéngeli óyo ekelamaka esúkaka káka na mikandá óyo basáleli bayébaka kútu té ke
ezalaka. Kasi, na boyékoli óyo, namekí na terén kotála sókí makanisi pé mayéle óyo
nazwí ya koyébanisa bibéngeli ya shimí sókí esálaka ya sóló. Pó na yangó, nabimísákí
etanda ebandelaka ya minoko míbalé Lingála-Français óyo ebimiselo atékélákí
bitéyelo ya katikáti ya Kinshasa pé nasosólákí ezweli-makambo pé batolí ya bakambi
ya bitéyelo, ya balakisi ya shimí pé ya bayékoli.
7. LIMEMELI YA MOSÁLÁ ÓYO NA ÓYO ETÁLÍ ETÁNGISELI
Na komóna ke, babúku ya shimí na Lingála nánu ekómélí balakisi té, kasi,
balakisi esí bazalí kosálela Lingála pó na kotángisa. Yangó ekémbísí likanisi óyo
nazalí na yangó na bolobáká ke, kozánga bibéngeli ya nzebi na monoko sóngóló, ezalí
kopekisa té na monoko yangó ékoka kosálelama lokóla monoko ya kotángisela. Na
boluki banzelá pé mingálá ya konétola bozwi baoyébi óyo etángísámí/eyékólámí,
balakisi basálelaka monoko ya libosó M1 ya bayékoli pó na kobandela kolimbola
matéya na bangó óyo epésámákí na monoko ya bapaya. Monoko M1 eyókámí áwa
lokóla monoko óyo bayékoli basálelaka pó na kosolola na bomi na bangó ya mokolo
na mokolo na esíká óyo etéyelo ezwámí. Monoko yangó ekobimisa monoko ya etéyelo
malémbemalémbe kobanda na monoko óyo elobamaka na balabála, na bobongámísáká
ndámbondámbo bisákólá elámbámá, óyo ekolóngobana na babotéyi óyo ekozala
kopésámáká pé na motíndo óyo etéyelo esengélí kokela nsómi ya Ekólo. Ezalí ndé útá
na elobeli óyo kosálela monoko na etéyelo ekobanda kosáléláká ndé mibéko ya
etongameli, ya batína-maloba, ya bisakoleli pé loláká ekobóta lokótá elámbámáe. Na
boye, makokí ya monoko ekonguyisama.
Nalakísí mosálá na terén ya balakisi óyo basálelaka Lingála pó na kobandela
kolimbola369
matéya ya nzebi (matéya ya shimí). Na boye, ezalí kolakisa ebutelo ya
kosálela monoko ya bosololani ya mokolo na mokolo kíno bokómisi yangó na
efándelo ya monoko ya kotángisela. Bamayéle óyo balakisi batómbwánísí pé mabáku
óyo bakútání na yangó na mosálá óyo, elakísámí na boyékoli óyo na etáleli ya
epistemolojí pé ya bopusi kolinga koyékola370
. Na boyékoli óyo, nasosólí ndéngé
balakisi batíaka na maloba na bangó mókó mwá mayébi ya kobanda na botéyi ya shimí
369
kobandela kolimbola = réexpliquer 370
motivation = bopusi na kolinga ko-MOB-a (ekipé lisangá ya makambo esíká olingí
kosálela limanyoli yangó, ndakisa : bopusi na kolinga kotánga, bopusi na kolinga
kosála, …)
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
513
pé botongami elongó káti na liyéboli ya mamanyoli pé ndéngé ya kotonga kosakola na
yangó na Lingála. Ezalí bóngó mamanyoli óyo : bobóngolani na shimí, likokani na
shimí, likangani na shimí, emelami, emela pé lisangana.
Bozángi babúku ekomámá na Lingála ezalí kokómisa pási mosálá ya balakisi.
Ezalí bóngó pó, bangó, batángá shimí na Français. Yangó esálaka ke, tángo mosúsu
bisákólá na bangó tángo ya kolimbola matéya na Lingála, ézala ya likolólikoló pé
ekótisa mbúlúngano na mitó ya bayékoli. Balakisi bamónísákí pósá na bangó ya
kozala na babúku ya minoko míbalé, ekomámá na Lingála pé na Français. Ezalelo ya
bozángi babúku ya kelási na Lingála ezalí káka pó na shimí té, ezalí pé káka pó na
balakisi ya engumba Kinshasa té. Masoló na ngáí na ebelé ya baluki ya Bikólo míngi
ya Afrika emónísákí ke, ezalelo yangó ezalí ya kokokana na minoko ebelé ya Afrika
pé pó na matéya misúsu ya kelási.
Nalakísákí pé ke, balakisi babimisaka bisákólá elámbámá pé eyókami-mókó
tángo ezalí balílisaka mayébi ya elimboli na nzelá ya bandakisa ya sóló-esímbamaka.
Bolongóbáni yangó endimí tína ya kosálela etángiseli ya mambí óyo ebongí mokili
ezíngí bayékoli na óyo etálí sosiolengwisitíki. Kobimisa baboyébi (kosakola, babúku
ya kelási) na monoko yangó ezalí eyano ekokí pó konétola kiunivoque ya bibéngeli ya
kosálela na esákólá elámbámá ya balakisi.
8. KOTÁLA LÓBÍ
Boyékoli óyo ekomámí pó na baluki na lengwisitíki, na bobéngeli, na bobagoli,
na boyékoli bobéngi tó na etángiseli. Ezalí pó na kopésa bangó esáleli ya polélé pó na
koyékola etámboli ya etéyelo na Afrika na óyo etálí likambo ya monoko ya
kotángisela pé babosálameli ya konguyisa makokí ya minoko ya Afrika. Na boye,
ekonétola makokí ya bayékoli na Afrika kokoka kokómisa boyébi bakoyékola ékóma
penzá boyébi na bangó.
Na mbísa, makomi óyo, ekopésa nzelá na bazwi-mikano na politíki ya kozala na
elóko ya mosálá pó na kozwa mikano na óyo etálí minoko ya kotángisa. Atá, na sima
ya bamvúla 50 na sima ya lipandá, baboyékoli ebelé pé babomekimeki esí emónísá
bolámu ya etáleli óyo.
Na súka ya mosálá ya motíndo óyo, ekómí ngonga ya kotála lóbí ya makambo
pé kopésa makanisi na ngáí na ndéngé baboluki pé makambo ekokí kolandana na sima.
Nalakísí etongameli pé tína-maloba ya biútá-likelelo na Lingála pé ndéngé ya
kobongamisa bokeli bokeli bibéngeli na Lingála. Nalílísí etámboli óyo na mosálá ya
kokela bibéngeli ya shimí na Lingála. Na tembe té, na mói ya leló, bibéngeli nyónso ya
shimí nánu eklámí té. Etíkálí bóngó mosálá monéne ya kosála, ézala pó na shimí ke,
ézala pó na mambí misúsu. Atá ko bóngó, nzelá ya kolanda óyo nalimbólí áwa
ekopésa nzelá na babimisi boyébi ya kokóba boyékoli óyo ya bobéngeli. Mókó na
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
514
mókó, na nzebi na yé, akokoka kosálela babosálameli óyo ezalí na monoko na yé pó
na ya kokela maloba ya sika. Na boye, akokokisa mosálá yangó. Kokoma esngélí pé
esálámá na motáláká óyo ezalí na mikakatano té pó na motángi ákoka kososola na
lombángo makambo ekomámí. Ezalí bóngó mokúmbá ya baluki ya Afrika kokóba na
misálá ya motíndo óyo sókí bazalí na kondima ke, bayékoli bakokóma bankóló ya
boyébi na nzelá óyo.
Tokobósana té ke, boyékoli óyo ekozala na mabulá ya malongá sókí bakambi
ya bitéyelo pé babóti bakondima ndéngé makambo ezalí, elingí koloba : "kotángisa
moyékoli na monoko óyo yé alobaka ekonétola bokómi nkóló ya boyébi371
". Atá ko
baluki bakobimisa boyébi na minoko ya Afrika, sókí bitéyelo ezalí kokóba na
kobengana minoko ya Afrika na bitéyelo pé kokótisa na mitó ya bayékoli ke minoko
yangó ezalí minoko ezángá nzebi pé bokóko ya malongá, boluki eyano ya bokómi
nkóló ya boyébi ekotíkala na libúlú ya molili, ezángá nzelá ya kobimela. Sókí babóti
bakokóbáká na momeseno ya kolongola bána na bangó na bitéyelo óyo esálelaka
minoko ya Afrika pé kokomisa bangó na bitéyelo óyo ebengáná minoko yangó,
bakambi ya bitéyelo bakoluka ke bitéyelo na bangó etángisaka káka Français, Anglais
na minoko misúsu ya Pótó. Nzoka ndé, na sima ya bamvúla kámá na ndámbo, bosáli
bóngó ememí eyano té na likambo ya bokómi nkóló ya boyébi. Atá bóngó, babóti tó
bakambi-bitéyelo bakobóngola etáleli na bangó ya minoko yangó káka tángo bakonzí
ya baletá ya Bikólo ya Afrika pé bato batángá ya Afrika bakopésa na misálá ezalí
komónana lokúmu na minoko yangó pé minoko yangó ekokí kotálama lokóla
etómbola na bomoi ya bato na mbóka372
. Kasi ya vova, tína ezalí té.
Molando óyo ekosálama bóngó na ndéngé ya bíkende-bízónga, epái wápi, na
mikendo, ekozala bato na boyébi bakopésa lupemba na bobimísáká baboyebi ya nzebi
na minoko ya Afrika. Baboyébi yangó ekotíama na mabóko ya balakisi pé ya bayékoli.
Yangó ekomema babóti ya kondimela etámboli óyo. Bakonzi ya letá bakotíama libosó
ya mikúmbá na bangó éngébéné na boséngá ya baímbóka pó na kofándisa minoko ya
Afrika na bibóngá ya lokúmu.
Na mizóngo373
, letá akopésa makokí ya kokoka pó na konétola botéyi na
minoko ya Afrika pé kosála ke, sókí moto ayébí malámu monoko na yé ékoka kobutisa
yé na bomoi na mbóka. Kosála boye, ekotínda bato ya boyébi ya Afrika kobimisa
lisúsu koleka boyébi na minoko yangó. Na mikendo, ekosénga na bakomi kosála
ndéngé balakisi basálaka na mói ya leló : bábanda kokoma na minoko ya Afrika,
ezángá kozela ke, letá letá ápésa makokí tó ke, babóti bándima ke bána na bangó
báyékolaka na minoko ya Afrika. Malémbemalémbe, na kimonaméso, bato bakobanda
371
bokómi nkóló-boyébi = appropriation du savoir 372
etómbola = ascenseur ; etómbola na bomoi ya bato na mbóka = ascenseur social 373
mozóngo = sens retour
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
515
kondima ke makomi ekomámí na minoko ya Afrika ezalí kosunga bayékoli na bokómi
nkóló ya boyébi. Tángo ngulupa ya bandimi ekokóma na ndelo esengélí, bakopúsa
bazwi mikano ya politíki kobóngola ezaleli na bangó. Pó ke, bobimisi boyébi ékoka
kosála na ndéngé esengélí, ekosénga káka té kobimisa masungi ya kotángisela na pó
na bayékoli ya etéyelo ya ebandeli, kasi ya ekosénga kobimisa boyébi ya nzebi na
minoko ya Afrika, pó na bayékoli ya bandelo nyónso ya kelási, kobanda na gardiéni tíí
na bonganga (doctorat).
Boyékoli óyo emónísí ke, bayékoli ya Kinshasa óyo nalandélí na boyékoli óyo,
elingí koloba, baóyo balobaka Lingála na bomoi na bangó ya mokolo na mokolo pé
batángaka na bitéyelo ya bána ya bato ya bóngó té, batángaka pé na bitéyelo ya bána
mayéle makási té, na tembe té, bakosepela koyékola na Lingála ya Kinshasa. Baóyo
basepélákí té na likanisi yangó, ezalí bána óyo balobaka Français na bandáko na
bangó. Yangó efándísí kondima ke, ezalí malámu pé kopúsa kolinga tángo moto
akotánga na monoko óyo alobaka na bomoi na yé ya mokolo na mokolo.
Pó na óyo etálí balakisi, koleka 95% ya batúnami balobákí ke, botéyi na Lingála
ekozala etámboli malámu ya etángiseli na ezalelo na ndéngé ya sosiolengwisitíki óyo
tozalí na yangó leló na engumba Kinshasa. Bazalí kotómbela ke, botéyi ézala ya
minoko míbalé Lingála-Français. Ezalelo ya leló ezalí kotía bangó na bomoi ya
kébákébá na óyo etálí monoko ya kotángisela pé esáleli ya botéyi. Nalobí bóngó pó,
epái bayékoli bazalí na nkwókósó pó na kosímba tína na Français pé epái mosúsu
bakambi ya bitéyelo pé babóti bazalí kopekisa kosálela Lingála na kelási. Na boye,
balakisi basálelaka Lingála na boyókáká na káti na bangó ke, bazalí kobúka mibéko ya
botéyi, nzóka ndé, elóko bazalí kosála, ezalí ndé kosálela mibéko ya botéyi pó ke
bayékoli bákoma bankóló ya boyébi.
Etálisami ya súka óyo boyékoli óyo ezalí kolakisa, pé, baboyékoli ebelé esílá
komónisa yangó, etálí kokoka makambo na koyéba minoko ya Afrika óyo ezalí M1.
Ndéngé níni balakisi bakokí kotángisa na minoko ya esíká, sókí bangó mókó bayébí té
na ndéngé ya polélé na mitó na bangó babosálameli óyo monoko esálelaka, ézala na
óyo etálí etongameli, ézala na óyo etálí batína-maloba, tó pé, ézala na óyo etálí
esakoleli ya monoko yangó? Ekokí káka té kozala molobi mobótámá ya monoko pó na
kozala na makokí ya kobimisa esákólá elámbámá na monoko yangó. Pó na yangó,
ekosénga na balakisi báyékolaka, ndakisa pó na óyo etálí Lingála, etongameli ya
maloba, babosálameli ya bobéndisi, ya botongi pé bilobameli ya maloba na Lingála.
Ekosénga pé báyékolaka batína-maloba, bisakoleli óyo ekobima na babosálameli
yangó. Yangó ekosunga bangó pó na kobimisa matéya tó makomi ya nzebi etongámá
na bolongobani, na síkísíkí, pé bayékoli bakokoka kosímba tína na yangó na pete.
Yangó ndé elanga mosúsu ya boluki óyo bato ya lengwisitíki batimólí míngi nánu té.
Ezalí té ya kolakisa babosálameli yangó. Ezalí ndé, na ndéngé ya kosála, kotía boyébi
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
516
yangó étangisama374
. Kolandana na ezalelo ya leló ya minoko ya kotángisela, ezalí
pási ya kolongola mambí óyo na bilanga ya boluki na lengwisitíki pó Afrique.
Na mói ya leló, tozalí na eleko ya ntómbwámá ya informatíki. Na óyo etálí
libóngoli, elanga mosúsu ya boluki, ezalí kofándisa basandúku ya bipésami minoko ya
Afrika / minoko ya Pótó. Ezalí pó na koyeisa pete misálá ya babóngoli. Bakozala na
boséngá, na bamvúla ezalí koyá, ya kobóngola mipiko na mipiko ya boyébi kolongwa
na minoko ya Póto, komema yangó na minoko ya Afrika. Mosálá ya libóngoli ekeséní
ná mosálá ya kobimisa boyébi na monoko ya Afrika, kasi ezalí kosunga pé na
konguyisa makokí ya minoko ya Afrika.
Bizwami útá na boyékoli óyo ezalí koléndisa likanisi ya kokóba na mosálá ya
kokela bibéngeli, ya kokoma pé ya kotángisa na minoko ya Afrika. Ezalí káka pó na
shimí pé engumba Kinshasa té. Ezalí pó na bamambí nyónso pé minoko ndéngé na
ndéngé ya Afrika. Sókí bazwi-mikano ya politíki pé bakomi-babúku ya bitéyelo
bakokamata molando óyo elimbólámí na boyékoli óyo, bakopésa mabóko na konétola
makokí ya bayékoli kokóma bankóló boyébi ya nzebi pé ya tekinolojí.
374
Botíei boyébi kotángisama = transposition didactique
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
517
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
518
BIBAKISAMI
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
519
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
520
EBAKISAMI 1. BITÚNO Questionnaire n°1
Le lingála dans l’enseignement
Nous menons un travail de thèse qui consiste à décrire le lingála utilisé en milieu scolaire. Ce
questionnaire est destiné aux enseignants, dans le but de savoir s’ils utilisent le lingála en
classe et en quelles circonstances. Il est anonyme, protégeant ainsi, si nécessaire, l’identité de
l’enseignant intéressé. Notre intérêt se porte exclusivement sur la question de l’utilisation du
lingála.
Tozalí kosála thèse ya doctorat epái wápi tozalí koluka kobimisa elongi ya lingála
ndéngé esálelamaka na baécole. Mitúná óyo ezalí koluka koyéba sókí balakisi basálelaka
lingála tó pé basálelaka yangó té. Sókí basálelaka yangó, ezalaka na tángo níni. Ezalí
etúno ezángá kómbó. Kómbó na yó ekoyébana té. Kasi yanólá bísó na ndéngé ya sóló.
Ekipé té, ézala osálelaka lingála, ézala osálelaka yangó té. Elóko tolingí koyéba káka
yangó wáná.
Nom (kómbó) :
École :
Commune :
Diplôme :
Cours enseigné (s) :
Classe (s) enseignée (s) :
Né à :
Habite Kinshasa depuis :
11. Est-ce que vous utilisez le lingála pendant que vous enseignez ?
Eske osálelaka Lingála tángo otángisaka ?
12. Dans quelle circonstance cela arrive-t-il ?
Ekomaka ndéngé níni óloba na Lingála ?
13. Si vous n’utilisez pas le lingála, pourquoi cela n’arrive-t-il pas ?
Pó na níni osálelaka Lingála té ?
14. L’école interdit-elle cette pratique ?
Epékisámí koloba Lingála na école ?
15. Quel est l’argument des responsables des écoles ? Qu’en pensez-vous ?
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
521
Pó na níni bakonzi ya école bapekisaka koloba na Lingála ? Pó na yó, ozwaka yangó
ndéngé níni ?
16. Si vous utilisez le lingála, avec quelle fréquence le faites-vous dans une leçon, à quel
moment de la leçon, quelle est la proportion lingála-français ?
Sókí osálelaka Lingála, eyáka mbala bóní na cours mókó ? Na ér níni ya cours ? Lingála
ná Français, níni osálelaka míngi ? Na ndelo níni ?
17. Quel apport cela amène-t-il ? Les élèves comprennent-ils mieux ?
Lingála ememaka níni na matéya na yó ? Bána basímbaka tína malámu ? Batúnaka
mitúná míngi ? Bapésaka baréponse míngi ? tó té.
18. Aimeriez-vous enseigner complètement en lingála ?
Okolinga kotángisa na Lingála bandá ebandeli tíí na súka ?
19. Comment faites-vous pour la terminologie scientifique en lingála ?
Osálaka ndéngé níni pó na bibéngeli ya nzebi (baterme scientifique) ?
20. Pensez-vous à la terminologie en lingála ?
Okanisaka na ndéngé ya kobénga baterme scientifique na Lingála ?
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
522
QUESTIONNAIRE N°2
Les termes de chimie en français et en lingála
Nom :
École :
Commune :
Diplôme :
Cours enseigné (s):
Classe (s) enseignée (s) :
Né à :
Habite Kinshasa depuis :
Suite à vos multiples avis et conseils relatifs au tableau périodique bilingue français-lingala
que nous avons publié, nous vous proposons ici une série de termes chimiques avec la
proposition en lingála. Le but de ce questionnaire est de valider les termes de chimie que nous
avons générés en lingála et d’évaluer leur compréhensibilité auprès d’un public expert du
domaine. Nous avons deux questionnaires. Dans le premier, les termes sont en lingala avec
trois propositions en français. Dans le deuxième questionnaire, les termes sont en français et
les propositions en lingala. Vous pouvez aussi donner votre avis ou proposition, dans l’espace
en bas de chaque cadre.
Choisissez le terme en français qui correspond le mieux
523
Ebóngolanelo
a) Réacteur
b) Mélangeur
c) Eprouvette
Esangiselo
a) Réacteur
b) Mélangeur
c) Eprouvette
Emekelo
a) Réacteur
b) Mélangeur
c) Eprouvette
Bómáyi
a) solide
b) liquide
c) gaz
d) aqueux
Nakatyamáyi
a) solide
b) liquide
c) gaz
d) aqueux
Yamakasi
a) solide
b) liquide
c) gaz
d) aqueux
Mólinga
a) solide
b) liquide
c) gaz
d) aqueux
Bomekimeki
a) Expérience
b) Fabrication
c) Préparation
Bolámbi
a) Expérience
b) Fabrication
c) Préparation
Bosáli
a) Expérience
b) Fabrication
c) Préparation
Ebóngolana
a) Substance
b) Composé
c) Structure
d) Produit
e) réactif
Esálami
a) Substance
b) Composé
c) Structure
d) Produit
e) réactif
Ezalami
a) Substance
b) Composé
c) Structure
d) Produit
e) réactif
Etongami
a) Substance
b) Composé
c) Structure
d) Produit
e) réactif
Etongá
a) Substance
b) Composé
c) Structure
d) Produit
e) Réactif
Ekita
a) Precipité
b) Solvant
c) Soluté
Sangísa
a) un mélange
b) mélange homogène
c) mélange hétérogène
d) une solution
e) un soluté
f) un solvant
Sangísa esangáná
a) un mélange
b) mélange homogène
c) mélange hétérogène
d) une solution
e) un soluté
f) un solvant
Sangísa ekesáná
a) un mélange
b) mélange homogène
c) mélange hétérogène
d) une solution
e) un soluté
f) un solvant
Lisangana
a) un mélange
b) mélange homogène
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
524
c) mélange hétérogène
d) une solution
e) un soluté
f) un solvant
Esangana
a) un mélange
b) mélange homogène
c) mélange hétérogène
d) une solution
e) un soluté
f) un solvant
Esanganisa
a) un mélange
b) mélange homogène
c) mélange hétérogène
d) une solution
e) un soluté
f) un solvant
Likangana na kemi
a) Réaction chimique
b) Équation chimique
c) Liaison chimique
Ekokana na kemi
a) Réaction chimique
b) Équation chimique
c) Liaison chimique
Bobóngolani na kemi
a) Réaction chimique
b) Équation chimique
c) Liaison chimique
Bobóngolani ya
bosukisani
a) Réaction de
neutralisation
b) Réaction de
précipitation
c) Réaction avec
degagement gazeux
d) Réaction d’oxydo-
réduction
Bobóngolani ya bokitisi
a) Réaction de
neutralisation
b) Réaction de
précipitation
c) Réaction avec
degagement gazeux
d) Réaction d’oxydo-
réduction
Bobóngolani ya
bobimisi mílinga
a) Réaction de
neutralisation
b) Réaction de
précipitation
c) Réaction avec
degagement gazeux
d) Réaction d’oxydo-
réduction
Bobóngolani ya
botikibozwi
b) Réaction de
neutralisation
c) Réaction de
précipitation
d) Réaction avec
degagement gazeux
e) Réaction d’oxydo-
réduction
Bobóngwami
a) transformation
b) production
c) réaction
525
Choississez le terme en
lingála qui correspond le
mieux au terme en
français.
Réacteur
a) Ebóngolanelo
b) Esangiselo
c) Emekelo
Mélangeur
a) Ebóngolanelo
b) Esangiselo
c) Emekelo
Eprouvette
a) Ebóngolanelo
b) Esangiselo
c) Emekelo
Liquide
a) yamakasi
b) bómáyi
c) mólinga
d) nakatyamáyi
Aqueux
a) yamakasi
b) bómáyi
c) mólinga
d) nakatyamáyi
Solide
a) yamakasi
b) bómáyi
c) mólinga
d) nakatyamáyi
Gaz
a) yamakasi
b) bómáyi
c) mólinga
d) nakatyamáyi
Expérience
a) Bomekimeki
b) Bosáli
c) Bolámbi
Fabrication
a) Bomekimeki
b) Bosáli
c) Bolámbi
Préparation
a) Bomekimeki
b) Bosáli
c) Bolámbi
Transformation
a) bobóngwámi
b) bozwi
c) bosangani
Produit
a) Esálami
b) Ezalami
c) Etongá
d) Etongami
e) Ebóngolana
Substance
a) Esálami
b) Ezalami
c) Etongá
d) Etongami
e) Ebóngolana
Structure
a) Esálami
b) Ezalami
c) Etongá
d) Etongami
e) Ebóngolana
Composé
a) Esálami
b) Ezalami
c) Etongá
d) Etongami
e) Ebóngolana
Réactif
a) Esálami
b) Ezalami
c) Etongá
d) Etongami
e) Ebóngolana
Mélange
a) sangísa
b) sangísa esangáná
c) sangísa ekesáná
d) lisangana
e) esangana
f) esanganisa
Mélange homogène
a) sangísa
b) sangísa esangáná
c) sangísa ekesáná
d) lisangana
e) esangana
f) esanganisa
Mélange hétérogène
a) sangísa
b) sangísa esangáná
c) sangísa ekesáná
d) lisangana
e) esangana
f) esanganisa
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
526
Solution
a) sangísa
b) sangísa esangáná
c) sangísa ekesáná
d) lisangana
e) esangana
f) esanganisa
Soluté
a) sangísa
b) sangísa esangáná
c) sangísa ekesáná
d) lisangana
e) esangana
f) esanganisa
Solvant
a) sangísa
b) sangísa esangáná
c) sangísa ekesáná
d) lisangana
e) esangana
f) esanganisa
Precipité
a) Ekita
b) Esangana
c) Esanganisa
Équation chimique
a) Likangana na kemi
b) Bobóngolani na
kemi
c) Ekokana na kemi
d) Ekokanisa na kemi
Réaction chimique
a) Likangana na kemi
b) Bobóngolani na
kemi
c) Ekokana na kemi
d) Ekokanisa na kemi
Liaison chimique
a) Likangana na kemi
b) Bobóngolani na
kemi
c) Ekokana na kemi
d) Ekokanisa na kemi
Équilibre chimique
a) Likangana na kemi
b) Bobóngolani na
kemi
c) Ekokana na kemi
d) Ekokanisa na kemi
Réaction de
neutralisation
a) Bobóngolani ya
bosukisani
b) Bobóngolani ya
bokitisi
c) Bobóngolani ya
bobimisi mílinga
d) Bobóngolani ya
botikibozwi
Réaction de
précipitation
a) Bobóngolani ya
bosukisani
b) Bobóngolani ya
bokitisi
c) Bobóngolani ya
bobimisi mílinga
d) Bobóngolani ya
botikibozwi
Réaction avec
dégagement gazeux
a) Bobóngolani ya
bosukisani
b) Bobóngolani ya
bokitisi
c) Bobóngolani ya
bobimisi mílinga
d) Bobóngolani ya
botikibozwi
Réaction d’oxydo-
réduction
a) Bobóngolani ya
bosukisani
b) Bobóngolani ya
bokitisi
c) Bobóngolani ya
bobimisi mílinga
d) Bobóngolani ya
botikibozwi
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
527
QUESTIONNAIRE N°3
Comment expliqueriez-vous cela en lingála
Dans le cadre de notre travail de thèse pour contribuer à l’amélioration de l’enseignement
de chimie en RD Congo, nous sollicitons votre aide en tant qu’expert de terrain en vous
demandant de répondre oralement à quelques questions. Étant donné que nos enquêteurs ne
sont pas des chimistes, ils vont enregistrer vos paroles sur un dictaphone pour nous permettre
par la suite de les transcrire et de les analyser sur le plan de la linguistique. Si vous ne voulez
pas que nous enregistrions vos réponses à l’oral, vous pouvez aussi nous donner des réponses
écrites. Nous vous demandons de nous répondre en lingála, puisque notre travail consiste à
analyser le lingála utilisé par les enseignants et comment vous abordez les matières
scientifiques dans cette langue. Notre but est simplement de pouvoir écrire des livres de
chimie dans un lingala tel que vous souhaiteriez voir dans un livre de chimie. Je vous
remercie.
Na cadre ya thèse na ngáí pó na koluka ndéngé ya kobongisa kotángisa chimie na
RD Congo, nazalí na pósá ya makanisi na bínó bakóló terrain. Yangó wáná nakosénga
na bínó kopésa ngáí baréponse na mitúná (baquestion) nakotúna bínó. Lokóla bato na
ngáí bazalí bachimiste té, nakosénga bínó bóloba na dictaphone. Comme ça ngáí
nakozwa maloba na bínó, nakokoma yangó pé nakososola (koanalyser) yangó na ndéngé
ya lengwisitíki (nzebi ya minoko). Sókí bolingí kotía maloba na dictaphone té, bokokí
kokoma biyano na bínó na papier óyo. Nakosénga bínó bóyanola (borépondre) na
Lingála pó mosálá na ngáí ezalí koluka kososola Lingála níni balakisi (baprof)
basálelaka pé ndéngé níni bolobelaka makambo ya science na Lingála. Pósá na ngáí
ezalí kokoka kokoma mikandá ya chimie na Lingála óyo bínó bokosepela ékomama na
mikandá ya chimie.
Nom (kómbó) :
École :
Commune :
Diplôme :
Cours enseigné (s):
Classe (s) enseignée (s) :
Né à :
Habite Kinshasa depuis :
1. Tángo níni pé pó na níni ekómaka que óloba na Lingála na classe?
Quand et pourquoi recourez-vous au lingála en classe ?
2. Eténi níni ya matéya osepelaka kotángisa míngi ?
Quelle partie de la matière préférez-vous enseigner ?
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
528
3. Osálelaka mikanda níni ya chimie ? Okosepela bákoma livre ya chimie na ndéngé níni?
Makambo níni okosepela ézala na káti ?
Quels manuels de chimie utilisez-vous ? Comment aimeriez-vous que l’on rédige un
manuel de chimie ? Quel contenu souhaiteriez-vous ?
4. Na óyo etálí labó, osálaka ndéngé níni ?
Comment faites-vous en ce qui concerne le laboratoire ?
5. Okokí kolimbola (koexpliquer) réaction chimique na Lingála ? Okobénga yangó níni ?
Pouvez-vous expliquer la réaction chimique en lingála ? Comment la nommeriez-vous ?
6. Okokí kolimbola (koexpliquer) équation chimique na Lingála ? Okobénga yangó níni ?
Pouvez-vous expliquer l’équation chimique en lingála ? Comment la nommeriez-vous ?
7. Okokí kolimbola (koexpliquer) liaison chimique na Lingála ? Okobénga yangó níni ?
Pouvez-vous expliquer la liaison chimique en lingála ? Comment la nommeriez-vous ?
8. Okokí kolimbola (koexpliquer) solution, solvant pé soluté na lingála ? Okobénga yangó
níni ?
Pouvez-vous expliquer la solution, le soluté et le solvant en lingála ? Comment les
nommeriez-vous ?
9. Ozalí na maloba ya kobakisa ?
Avez-vous quelque chose à ajouter ?
Mersí míngi
Bienvenu Sene Mongaba
tél : 0032495489750
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
529
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
530
EBAKISAMI 2.
MOLONGÓ YA BIBÉNGELI EBÓTÁMÍ NA
TÁNGO YA BOKOMI BONGANGA ÓYO NA
LINGÁLA
L’astérisque * indique que d’autres propositions de termes faites par d’autres auteurs
existent.
Lingála indique que le terme est connu soit dans la langue parlée soit répertorié dans
tous les dictionnaires.
Kin indique que le terme est utilisé en Lingála ya Kinshasa
Muwoko indique les différents termes créées par des missionnaires et répertoriés par
Muwoko (1990).
Français – Lingála
Terme en Français
Ebéngeli na Français
Terme en Lingála
Ebéngeli na Lingála
La personne
qui a proposé le
terme en
Lingála
Moto apésí
likanisi ya
ebéngeli na
Lingála
abréviation ekúsisami Sene*
abstrait bosóló-esímbamaka-té Sene
accumulateur ebómba-kurán Sene
acrolecte elobeli ya likoló Sene
actant esálaka Sene
adaptation morphosyntaxique botíami na etongameli pé esakoleli Sene
adjectif likonzami Muwoko
adverbe lilandi-likelelo Dzokanga
affixe ebakami Sene*
Afrique du sud Afrika ya ngelé Lingála
agent mosáli-likambo Sene
agrammaticalité ezalaka té na mibéko ya monoko Sene
allongement vocalique boyeisi molai na eleli Sene
alterner koyambonola Sene
ambigüité mbúlungano Sene
ambition monéne-ya-pósá Sene
analyse lisosoli Sene*
analyse des constituants
immédiats
lisosoli ya bitongi elandá Sene
analyse distributionnelle bososoli ya bokaboleli Sene
analyse distributionnelle lisosoli ya bokaboleli Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
531
analyse fonctionnelle bososoli ya bisála Sene
analyse structurale lisosoli ya etongá Sene
analytique ya lisosoli (kokáta na biténi) Sene
annexe ebakisami Sene
antéposition bobongisi-efándelo Sene
antéposition bobóngwami-efándelo Sene
apartheid bopekisi-bosangani-bikólo Lingála
applicatif, instrumentatif esálela Sene
apport, contribution limemeli Sene
approche etáleli Lingála
approche fonctionnelle etáleli ya bisála Sene
approche structurale etáleli ya etongá Sene
appropriation du savoir bokómi nkóló-boyébi Sene
arborescence etongameli ya nzeté Sene
architecture libongisi-kotonga Sene
argument lindimisi Sene
article likakoli Kawata
ascenseur etómbola Van Everbroeck
ascenseur social etómbola na bomoi ya bato na mbóka Sene
associatif esangisana Sene
attribut epésameli Sene
audio-visuel eyóki-elíli Sene
axe paradigmatique mondelo ya emóneli Sene
axe syntagmatique mondelo ya libóké-maloba Sene
balise bwéta Sene
base de données sandúku ya bipésami Sene
basilecte bazilekite, elobeli ya sé Sene
bibliothèque ebatelo-mikandá Sene
bivalence makoki míbalé Sene
boucler un dossier, rapporter
du début a la fin
kobandola Lingála
branche, etápi Lingála
but elandelami Sene
caractère nkomá Sene*
caractérisation bobimisi bizalela Sene
caractériser kobimisa bizalela Sene
catalyseur ekóta-songísongí Sene
causatif -is- esálisa Sene
cause tína-esálámí Sene
chaîne de caractères, singa ya bankomá Sene
champ (lexicographie) mokala
(terme signifiant plate-bande)
Sene
changement de catégorie
grammaticale
bobóngwani libóké na mobéko ya
monoko
Sene
choix mpóná Lingála
cinématique motámbolo Sene
circonstanciel mbele Sene
circonstant esála-mbele Sene
clavier ekembé Edema 2008
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
532
codification et normalisation kofándisa mibéko ya ekomeli Sene
collision motútano Sene
collocation bomónani-elongó Sene
colloque scientifique mayángani ya boluki Sene
combinaison bobókani Sene
combiner kobókanisa Sene
commande etíndi Lingála
communauté linguistique ekólo Lingála
communication bosololani Sene
commutation bozwani-bisíká Sene
compétence koyéba-kosála Sene
complément likokisi Celta
complément circonstanciel likokisi mbele Sene*
complément de la phrase likokisi ya lisakola Sene
complément direct likokisi ekangámá Sene
complément du verbe likokisi ya likelelo Sene*
complément indirect likokisi ekangámá té Sene*
complément interne likokisi ya káti Sene
complément suffixal likokisi ya bobéndisi Sene
concept limanyoli Sene
concret bosóló-esímbamaka Sene
concret, avec preuve kimonameso
(pó na koloba esengélí komóna pó na
kondima.)
Lingála
(liloba eútá na
kikongo)
conférence-débat mayángani-masoló Sene
connectif elínga Sene
conséquence liyéli Sene
considération ezwelami Sene
consonne elelisi Muwoko
constituant etongi Sene
contenant ekótami Sene
contenu ekótisami Sene
contexte lisangá-makambo Sene
contextualisation botiei na lisangá ya makambo Sene
contextualise kotía na lisangá ya makambo Sene
contextualiser kotía yangó na lisangá ya makambo Sene
continuum likóbi Sene
contradictoire ebóyáná Sene
contraire, opposé mozóngo (matématíki) Sene
coopération au développement boyókani pó na tómbwámá Sene
coordination bosáli-elongó Sene
corpus lisangá-maloba Sene
crédit carbone ekonzo ya kabóni Sene
découverte bobómboli Mukinayi
découverte libómbolami Sene
découvrir kobómbola kolongola na kobómbama,
kokundola yangó
Mukinayi
décrire kokomola Sene
définir koyébola Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
533
définition liyéboli Sene*
nasaliser kozólisa Celta
dénasaliser kozólola Sene
dériver kobéndisa Sene
désinscrire kokomusa Sene
destinataire intermédiaire motíndelami-múkala Sene
destination ekendelo Sene
déterminant efándisa Sene*
déterminant démonstratif efándisa elakisa Sene*
déterminant indéfini efándisa sémba-té Sene*
déterminer, maintenir kolonga Sene
déverbatif eútá-likelelo Sene
dialecte, variété Lokótá Sene*
dictaphone ezwa-maloba Sene
dictionnaire bagó Kawata
didactique etángiseli Sene
diglossie digolosia Sene
digramme míbalé-ekangámá Sene
direction (science physique) moleko Sene
discours esákólá Lingála
discours de spécialité, discours
scientifique
esákólá ya nzebi Sene
discours élaboré esákólá elámbámá Sene
distinction bokabolisi Sene
distinguer kokabolisa Sene
distribution bokaboleli Sene
document mokandá Lingála
donnée epésami Sene
donnée lexicologique epésami ya bobéngi Sene
dormir (être en sommeil) kolama Sene
droit de l'homme makokí ya moto Lingála
école maternelle gardiéni Lingála
école primaire etéyelo ya ebandeli Lingála
école secondaire etéyelo ya katikáti Lingála
effacement bobomami Lingála
élicitation bobimisi moto maloba Sene
élision bobwákisi Sene
ememelo matrice Sene
empowerment bonguyisi Sene
enquête botúnituni Lingála
enquête préliminaire botúnituni ya koluka nzelá Sene
enregistrement libáteli Sene
enseignement supérieur et
universitaire
etéyelo ya likoló pé boboongó Lingála
entrée ekóta Sene
entretien dirigé masoló etámbúsámá Sene
environnement nzíngánzíngá Lingála
épenthèse bomiyíngisi Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
534
équation likokani Sene
équilibrer kokokanisa Sene
équilibrer une équation ya
shimí
kokokanisa likokani na shimí Sene
équivalence likokisani Sene
équivalence cognitive likokisani ya mbala-mókó Sene
équivalence de traduction likokisani ya libóngoli Sene
équivalence explicative likokisani ya ndimbola Sene
équivalence fonctionnelle likokisani ekipa-makambo Sene
équivalent ekokana Sene
estime de soi bomikwi-moto Sene
estime ya soi komikwa moto Sene
état de la question esíká masoló ekómí Sene
état, caractère ezalela Lingála
État-nation Ekólo-letá Sene
poser kotómba (kozala likolo ya. Likelelo
óyo esálelamaka lisúsu té.)
Sene
étymologie eútelo ya kómbó Sene
évaluation bomeki-boyébi Sene
évaluationformative bomeki-boyébi ya koyékolisa Sene
évaluation sommative bomeki-boyébi ya kopésa mbano Sene
évaluer koyéba motúya Sene
évolution epúsaneli Sene
exercice résolu momekano esí basálá Lingála
expansif elútisa Sene
expert nganga Lingála
expression régulière elobami ya molongó Sene
extension ebéndisi Sene
extension non productive ebéndisi elálá Sene
extension productive ebéndisi elamúká Sene
extension verbale ebéndisi ya makelelo Sene
extraction solide-liquide bobéndi makási-bómái Sene
féminin bomwásí Lingála
filtre morphologique kiyungúlu ya etongameli Sene
finale súka Muwoko
finalité ekómelo Sene
flexion bolobameli Sene
flexion elobameli Sene
focalisation bosiémisi Sene
fonction dérivée ésála ebéndisámá Sene
format molaí-monéne Sene
format monéne-molai Sene
formateur moyékolisi Sene
forme fléchie elobelami Sene
formefléchie motíndo ya bolobameli Sene
formule chimique elakisa ya shimí Sene
fréquence mbaleyáka Sene
garage (garaj) ebongiselo-mítuka Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
535
générateur ebóta-kurán Sene
générique ya nyónso Sene
glissement sémantique esiélúmúkí tína Sene
globalisation bokótamisi Sene
grammaire syntagmatique mibéko ya libóké-maloba Sene
grammaticalité na ndéngé ya mibéko ya monoko Sene
grandeur limekeli Sene
habitude, propriété ezaleli Lingála
homographe ndoyí ya kokoma Sene
homonyme ndoyí Celta
homophone ndoyí-loláká Sene
hydravion masúwa-pépo Sene
hypostase lisese-kómbó Sene
hypothèse eluka-bondimami Sene
identification bokundoli Sene
identification des compléments bokundoli makokisi Sene
identifié likundolami Sene
illustrer kolílisa (kopésa elíli, komónisa polélé
na nzelá ya bandakisa)
Sene
inconnu, ce que l'on cherche liluki Sene
infrastructure etongá-kabámbi Sene
insécurité kébákébá Lingála
insécurité lingusitique kébákébá ya monoko Sene
insécurité pédagogique kébákébá ya botéyi Sene
insertion boyíngisi Sene
institut facultaire ya sciences de
l'information et de la
communication (ifasic)
Etéyelo ya boboongó ya Nzebi ya
basango pé ya bosololani
Sene
institut supérieur des
techniques médicales (istm)
Etéyelo ya Likoló ya baTekiníki ya
boSálisi maKono
Sene
intégration bokótisi Sene
intellectualisation ya boluki biyano Sene
intellectuel moto ya boyébi Lingála
intensif elúlú Sene
intérêt litómbá (óyo ezwamaka likoló ya) Lingála
interlecte monoko ya katikáti Sene
international ndelo ya mokili-mobimba Lingála
interprétation etángeleli Sene
interprétation litángeleli Sene
interview mitúna pé biyano Lingála
irradier kobúlowa (kongala óyo ekátisaka
nzóto ngámbo na ngámbo)
Kawata
italique, oblique enyéfúká Sene
IUPAC international union of
pure and applied chemistry
LMSBM Lisanga na molongó pó na
shimí ya bozindo pé ya misála.
Sene
juxtaposition mopanzí-mopanzí Sene*
la condition sókómbele Celta*
La rédaction de manuels bokomi mikandá Lingála
langue monoko Lingála
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
536
langue cible monoko-ekánelami Sene
Langue source monoko-epésa Sene
Le présent habituel ezalisi momeseno Kawata
légitimation bonsómisi Sene
légitimer konsómisa Sene
lemme léme Sene
lexicographe mobagoli Sene
lexicographie bobagoli (bobagoli) Sene
lexicologie boyékoli-bibéngi Sene
lexie ebéngi Sene
lexique ebéngo (ebéngo ezalí lisangá ya
bibéngeli ya nzebi sóngóló, tó ya
lingómbá pakala).
Sene
liaison chimique likangani na shimí Sene
linguistique appliquée lengwisitíki-esálela Sene
littérature masoló etongámá Sene
livre búku Lingála
logique alimá Lingála
loi-cadre mobéko-lopángo Sene
Maintenir la continuité koyambona Sene
marché financier zando ya bambóngo Sene
marqueur de définitions eyébolisa Sene
marqueur de pluriel elakisa-boyíké Sene
marqueur de singulier elakisa-bókó Sene
masculin bomobáli Lingála
matériau etongelami Sene
médiane motúya-katikáti Sene
médiatrice etélémá-katikáti Sene
mesure lomeko Lingála
métalangue monoko-ya-monoko Sene
méthodologie nzelá ya kosálela Sene
milieu extrascolaire mokili libándá ya etéyelo Sene
mondialisation boyángeli na ndelo ya mokili Sene
monosémie ndimbola-mókó Sene
monovalent likoki mókó Sene
morphologie etongameli Sene
motivation bopúsi na kolinga ko-MOB-a (ekipé
lisangá ya makambo esíká olingí
kosálela limanyoli yangó, ndakisa :
bopúsi na kolinga kotánga, bopúsi na
kolinga kosála, …)
Sene
moyenne motúya-káti Sene
nation Ekólo Lingála
négateur ebóyisa Sene
nœud lizíta Lingála
nom déverbatif kómbó eútá-likelelo Sene
Nom référent kómbó eyángela Sene
nom, substantif kómbó Lingála
notes de bas de page maloba ya sé-ya-lokásá Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
537
notion liyébi Sene
notion de base liyébi-likonzi Sene
notion élémentaire liyébi ya kobanda Sene
objectif ndembé Lingála
observation botáli na bokébi Lingála
observation botálitali Lingála
occurrence emónaneli Sene
ONG organisation non
gouvernementale
LGT : Lingómbá ya guvernemá té . Lingála
opération, combinaison libókani Sene
ordre contraignant molongó etósamaka Sene
organisation internationale de
la francophonie
lisangá ya mokili mobimba ya balobi-
Français
Sene
Organisation mondiale du
commerce (OMC)
LMM lingómbá ya molóngó pó na
mombóngo
Sene
organisation non-
gouvernementale
mangómbá ya letá té Sene
origine temporelle eútelo na tángo Sene
origine vectorielle eútelo ya ememeli Sene
orthographe ekomeli Sene*
outils culturels, scientifiques et
économiques
ebimisami ya makelelo, ya nzebi pé ya
nkita
Sene
paradigme emóneli Sene
paragraphe mobóko Sene
paramètre ebóngolisa (ezalí molongó ya
makambo óyo etámbusaka likambo ya
mobimba. ndéngé okokí kobóngola
paramètre, likambo ya mobimba pé
ekobóngwama éngébéné na paramètre
yangó.
Sene
paraphrase libengi-lisakola Sene
passif esálama Sene
patient esálelami Sene
patron epésa-loléngé Sene nzale
patron lexical epésa-loléngé ya bibéngi Sene
pédagogie nzebi ya kotéya Sene
personne cible mokánelami Sene
personne instruite moto atángá Lingála
personne intelligente mwána mayéle Lingála
phénomène ekomisami Sene
phonologie boyékoli loláká Sene*
phonologie boyékoli-loláká Sene
phrase lisakola Muwoko
phrase complexe lisakola mbílíngá Sene*
phrase simple lisakola sémba Sene*
pied de biche enyata-elambá Sene Nzale
planète molóngó Lingála
planification linguistique mwángo ya minoko Sene
politique d'assimilation politíki ya nákómisa-bangó-néti-ngáí Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
538
polysémie ndimbola-nzíké Sene
portée tíí-wápi Sene
possessif ya bonkóló Celta
possession bonkóló Celta
possibilité likokami Sene
power, puissance bopómbá Lingála
pratique bosáli-sóló Sene
pratique pratíki Kin
précis, précision síkísíkí Sene
préciser kosíkisa Sene
prédicat likanisi-likonzí Sene
pré-enquête botúnituni ya kobongisa nzelá Sene
préfixe ebandi Muwoko*
préfixer kobandisa Sene
préposition liyamboli Celta
principe de récursivité litósi ya singa-mayaka Sene
processus molando (nzelá óyo likambo ezalí
kolanda pó na kosálama)
Sene
production culturelle ebisami ya makelelo Sene
production systématisée bobimisi ebongámisámá Sene
produit esálami Sene
programme informatique esálisela Edema
pronom likitana Muwoko
protagoniste mopotani Sene
publication libimisami Sene
qualité bomalongá Sene
quantificateur etálisa boebelé Sene
quantité boebelé Sene
questionnaire etúno Sene
radical mobímbí Muwoko
radioactivité mosálá-lingali Sene
raisonnement ekaniso Sene
rapport ebandoli Kawata
rayon lumineux lingali Sene
réactif ebóngolana Sene
réalité bosóló Débat facebook
réarrangement atomique bobongisami ya baatómi Sene
réchauffement climatique ndéngé mokili ezalí kokóma móto
koleka
Sene
recherche-action boluki-na-kosála Sene
recherche-action boyékoli-kosála Sene
récipient demesure emekelo Lingála
réciprocatif esálana Sene
reconnaître la souveraineté konsóma Sene
réduction phonétique bokóndisi na fonetíki Sene
reduplication bobandeli mosisa Sene
réécriture kobandela kokoma Sene
réexpliquer kobandela kolimbola Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
539
référence etálelami Sene
registre motáláká Sene
registre élaboré motáláká elámbámá Sene
registre parlé motáláká elobamaka Sene
règles de l'OMC mibéko ya LMM Sene
relateur eyókanisi Sene
relative boyókanisi Sene
renforcement des libertés bonsómoli (komatisa ndelo ya
bonsómí)
Sene
renforcer les libertés konsómola Sene
renvoi, cross-linking botindi kotála Sene
répartition bokabolami Sene
répertoire motáláká Sene
reportage bomemi-sango Sene
représentation arborescente bolakisi na ndéngé ya bitápi ya nzeté Sene
répulsion motíndikano Sene
répulsion électrique motíndikano ya kurán Sene
réseau monyámá Sene
restreindre kokakisa (kotía na kaká) Sene
résultat ezwami Sene
réversif ya kobalola Sene
s’accrocher konganza kozala na misisa ya
kopikama óyo ekopekisa yó
kolongwa. Kasi elobí té ke yó moto
opikí misisá yangó.
Kin
salle de classe ndáko ya matéya Lingála
science nzebi Lingála
science humaine nzebi ya mambi ya bomoto Sene
se désinscrire kokomuka Sene
se grouper kobókana Sene
secteur primaire mongálá ya ebandeli Sene
secteur secondaire mongálá ya míbalé Sene
secteur tertiaire mongála ya mísáto Sene
section scientifique, filière
scientifique
mongálá ya nzebi Sene
sémantique tína-maloba Sene
sens mokendo Sene
sens contraire lizónga Kin
sens retour mozóngo Sene
séquence elandani Sene
service mosóko Lingála
signifiant elakisa Sene
signifié elakisami Sene
situation ezalelo Lingála
société multinationale kompani Bikólo-ebelé Sene
socioterminologie bomoi ya bibéngeli ekelámí (ezalí
koyékola ndéngé bibéngeli
ekótisamaka, efándisamaka pé
endimamaka na bomoi ya bato na
Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
540
mbóka).
stage koyékola na mosálá Lingála
standardiser kolongobanisa Sene
stratégie mayéle Sene
structuration botongamisi Sene
structure etongá Lingála
structure de termes composés etongá ya bibéngeli etongámá Sene
structure dérivationnelle etongá ya bobéndisi Sene
structurer kotongamisa Sene
subjectivité litómbeli Sene
subordination bokonzami Celta
subordination complétive bokonzami ya kokokisa Sene
substance ezala Sene
substantif régent kómbó ekonza Sene
substantif régent kómbó eyángela Sene
substantif régis kómbó eyángelami Sene
substitutif ezwa-esíká Sene
substitution bozwi-esíká Sene
substitution phonétique kozwa-esíká na fonetíki Sene
suffixe esúki Muwoko*
suffixer kosúkisisa Sene
sujet likonzi Sene
syntagme libóké-maloba Mateene
syntagme adverbial libóké-lilandi Sene
syntagme connectival libóké-elínga Sene
syntagme nominal libóké-kómbó Mateene
syntagme prépositionnel libóké-liyamboli Sene
syntagme pronominal libóké-likitana Sene
syntagme verbal libóké-likelelo Mateene
syntaxe esakoleli Celta*
synthèse lisosi (kozwa makambo ezalí kotálela
likambo mókó, koloba yangó na
mokúsé pó na kobimisa polélé pé na
molongó bizwami)
Sene
synthétiser kososa (kososa : kokela molékíli ya
sika útá na bamokíli misúsu ya
ebandelí. koloba na mokúsé makambo
óyo elobámákí na bozindó na banzelá
ndéngé na ndéngé. Kasi koloba na
mokúsé yangó ezángá kobwákisa
makanisi misúsu.)
Sene
systématiser kobongamisa Sene
système mobongisano Sene
tableau périodique des éléments
chimiques
etanda ebandelaka ya bibúki ya shimí Sene
terme ebéngeli Sene
terme (≠ebéngeli) litongi (áwa litongi ezalí mókó ya óyo
ezalí kokokisa mobimba, ezalí na
ndéngé na yangó, na mosálá na yangó.
Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
541
néti na matematíki : matongi ya
likokani)
terme composé ebéngeli etongámá Sene
terme de la phrase litongi ya lisakola Sene
terme de spécialité ebéngeli ya nzebi Sene
terme équivalent ebéngeli-ndoyí Sene
terme pivot litongi-ebaluka Sene
terme-candidat ebéngeli-kandidá Sene
termes d'une équation matongi ya likokani Sene
termes équivalents ebéngeli-ndoyi Sene
terminologie bobéngeli Sene
test emekami Lingála
test limeki Sene
test de focalisation limeki ya bosiemisi Sene
théorie elimboli / teorí Sene
théorique ya bolimbolisi Sene
théoriser kolimbolisa Sene
to empower (renforcer les
capacités)
konguya Sene
token token (ezalí singa ya nkomá óyo
mwángo ya informatíki atángí lokóla
liloba)
Sene
tokeniser kotokeniza kotanda na batoken Sene
ton mongóngó Sene
ton bas mongóngó na sé Sene
ton descendant mongóngó matá-kitá Sene
ton haut mongóngó likoló Sene
ton montant mongóngó Kitá-matá Sene
topicalisation bomati-libosó Sene
traduction libóngoli Témoins de
Jehova
traductologie boyékoli bobóngoli Sene
trait d'union ekangisi Celta
transposition didactique botíei boyébi kotángisama Sene
trigramme mísáto-ekangámá Sene
trivalence makoki mísáto Sene
type ekesani (ezalí batoken nyónso óyo
ekokáná ekotangama sé elobami
mókó.)
Sene
unidirectionnel likendeli sé mókó Sene
unité kimókó Sene
unité de mesure kimókó ya komekela Sene
unité linguistique kimókó ya monoko Sene
université boboongó Kawata
Université de Kinshasa (unikin) Boboongó ya Kinshasa Sene
Université Pédagogique
Nationale (UPN)
Boboongó ya Botéyi na ndelo ya
Ekólo
Sene
univocité eyókami mókó Sene
utilisateur-cible mosáleli-mokánami Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
542
valence likoki Mamba
validation bondimamisi Sene
valider kondimisa sóló Sene
verbe likelelo Muwoko
vérifier kokénga Sene
vocabulaire ndoba (n-loba ndoba lisangá ya
maloba ya likanisi sóngóló)
Celta
vocabulaire élaboré ndoba elámbámá Sene
voix active motíndo ya kosála Sene*
voix passive motíndo ya kosálama Sene*
voyelle eleli Muwoko
Lingála-Français
Terme en Lingála
Ebéngeli na Lingála
Terme en Français
Ebéngeli na Français
La personne
qui a
proposé le
terme en
Lingála.
Moto apésí
likanisi ya
ebéngeli na
Lingála.
alimá logique Lingála
bagó dictionnaire Kawata
bazilekite, elobeli ya sé basilecte Sene
bobagoli lexicographie
bobandeli mosisa reduplication Sene
bobéndi makási-bómái extraction solide-liquide Sene
bobéngeli terminologie Sene
bobimisi bizalela caractérisation Sene
bobimisi ebongámisámá production systématisée Sene
bobimisi moto maloba élicitation Sene
bobókani combinaison Sene
bobomami effacement Lingála
bobómboli découverte Mukinayi
bobongisami ya baatómi réarrangement atomique Sene
bobongisi-efándelo antéposition Sene
bobóngwami-efándelo antéposition Sene
bobóngwani libóké na mobéko ya
monoko
changement de catégorie grammaticale Sene
boboongó Université Kawata
Boboongó ya Botéyi na ndelo ya
Ekólo
Université Pédagogique Nationale
(UPN)
Sene
Boboongó ya Kinshasa Université de Kinshasa (UNIKIN) Sene
bobwákisi élision Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
543
boebelé quantité Sene
bokabolami répartition Sene
bokaboleli distribution Sene
bokabolisi distinction Sene
bobéngeli terminologie Sene
bokomi mikandá La rédaction de manuels Lingála
bokómi nkóló-boyébi appropriation du savoir Sene
bokóndisi na fonetíki réduction phonétique Sene
bokonzami subordination Celta
bokonzami ya kokokisa subordination complétive Sene
bokótamisi globalisation Sene
bokótisi intégration Sene
bokundoli identification Sene
bokundoli makokisi identification des compléments Sene
bolakisi na ndéngé ya bitápi ya
nzeté
représentation arborescente Sene
bolobameli flexion Sene
boluki-na-kosála recherche-action Sene
bomalongá qualité Sene
bomati-libosó topicalisation Sene
bomeki-boyébi évaluation Sene
bomeki-boyébi ya kopésa mbano évaluation sommative Sene
bomeki-boyébi ya koyékolisa évaluationformative Sene
bomemi-sango reportage Sene
bomikwi-moto estime de soi Sene
bomiyíngisi épenthèse Sene
bomobáli masculin Lingála
bomoi ya bibéngeli ekelámí (ezalí
koyékola ndéngé bibéngeli
ekótisamaka, efándisamaka pé
endimamaka na bomoi ya bato
na mbóka).
socioterminologie Sene
bomónani-elongó collocation Sene
bomwásí féminin Lingála
bondimamisi validation Sene
bonguyisi empowerment Sene
bonkóló possession Celta
bonsómisi légitimation Sene
bonsómoli (komatisa ndelo ya
bonsómí)
renforcement des libertés Sene
bopekisi-bosangani-bikólo apartheid Lingála
bopómbá power, puissance Lingála
bopusi na kolinga ko-MOB-a
(ekipé lisangá ya makambo esíká
olingí kosálela limanyoli yangó,
ndakisa : bopusi na kolinga
kotánga, bopusi na kolinga
kosála, …)
motivation Sene
bosáli-elongó coordination Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
544
bosáli-sóló pratique Sene
bosiémisi focalisation Sene
bosóló réalité Débat
bosóló-esímbamaka concret Sene
bosóló-esímbamaka-té abstrait Sene
bosololani communication Sene
bososoli ya bisála analyse fonctionnelle Sene
bososoli ya bokaboleli analyse distributionnelle Sene
botáli na bokébi observation Lingála
botálitali observation Lingála
botíami na etongameli pé
esakoleli
adaptation morphosyntaxique Sene
botíei boyébi kotángisama transposition didactique Sene
botiei na lisangá ya makambo contextualisation Sene
botindi kotála renvoi, cross-linking Sene
botongamisi structuration Sene
botúnituni enquête Lingála
botúnituni ya kobongisa nzelá pré-enquête Sene
botúnituni ya koluka nzelá enquête préliminaire Sene
boyángeli na ndelo ya mokili mondialisation Sene
boyeisi molai na eleli allongement vocalique Sene
Boyékoli-bibéngi lexicologie Sene
Boyékoli-bobóngoli traductologie Sene
Boyékoli-loláká phonologie Sene*
boyékoli-kosála recherche-action Sene
boyékoli-loláká phonologie Sene
boyíngisi insertion Sene
boyókani pó na tómbwámá coopération au développement Sene
boyókanisi relative Sene
bozwani-bisíká commutation Sene
bozwi-esíká substitution Sene
búku livre Lingála
bwéta balise Sene
digolosia diglossie Sene
ebakami affixe Sene*
ebakisami annexe Sene
ebandi préfixe Muwoko*
ebandoli rapport Kawata
ebatelo-mikandá bibliothèque Sene
ebéndisi extension Sene
ebéndisi elálá extension non productive Sene
ebéndisi elamúká extension productive Sene
ebéndisi ya makelelo extension verbale Sene
ebéngeli terme Sene
ebéngeli etongámá terme composé Sene
ebéngeli ya nzebi terme de spécialité Sene
ebéngeli-kandidá terme-candidat Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
545
ebéngeli-ndoyi termes équivalents Sene
ebéngeli-ndoyí terme équivalent Sene
ebéngi lexie Sene
ebéngo (ebéngo ezalí lisangá ya
bibéngeli ya nzebi sóngóló, tó ya
lingómbá pakala).
lexique Sene
ebimisami ya makelelo, ya nzebi
pé ya nkita
outils culturels, scientifiques et
économiques
Sene
ebisami ya makelelo production culturelle Sene
ebómba-kurán accumulateur Sene
ebongiselo-mítuka garage (garaj) Sene
ebóngolana réactif Sene
ebóta-kurán générateur Sene
ebóyáná contradictoire Sene
ebóyisa négateur Sene
ekangisi trait d'union Celta
ekaniso raisonnement Sene
ekúsisami abréviation Sene*
ekembé clavier Edema
2008
ekendelo destination Sene
ekesani (ezalí batoken nyónso
óyo ekokáná ekotangama sé
elobami mókó.)
type Sene
ekokana équivalent Sene
likokisi complément Celta
likokisi ekangámá complément direct Sene
likokisi ekangámá té complément indirect Sene*
likokisi mbele complément circonstanciel Sene*
likokisi ya bobéndisi complément suffixal Sene
likokisi ya káti complément interne Sene
likokisi ya likelelo complément du verbe Sene*
likokisi ya lisakola complément de la phrase Sene
ekólo communauté linguistique Lingála
Ekólo nation Lingála
Ekólo-letá État-nation Sene
ekomeli orthographe Sene*
ekómelo finalité Sene
ekomisami phénomène Sene
ekonzo ya kabóni crédit carbone Sene
ekóta entrée Sene
ekótami contenant Sene
ekóta-songísongí catalyseur Sene
ekótisami contenu Sene
elakisa signifiant Sene
elakisa ya shimí formule chimique Sene
elakisa-bókó marqueur de singulier Sene
elakisa-boyíké marqueur de pluriel Sene
elakisami signifié Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
546
elandani séquence Sene
elandelami but Sene
eleli voyelle Muwoko
elelisi consonne Muwoko
elimboli / teorí théorie Sene
elínga connectif Sene
libóké-elínga syntagme connectival Sene
elobameli flexion Sene
elobami ya molongó expression régulière Sene
elobelami forme fléchie Sene
elobeli ya likoló acrolecte Sene
eluka-bondimami hypothèse Sene
elúlú intensif Sene
elútisa expansif Sene
emekami test Lingála
emekelo récipient demesure Lingála
emónaneli occurrence Sene
emóneli paradigme Sene
enyata-elambá pied de biche Sene Nzale
enyéfúká italique, oblique Sene
epésa-loléngé patron Sene nzale
epésa-loléngé ya bibéngi patron lexical Sene
epésameli attribut Sene
epésami donnée Sene
epésami ya bobéngi donnée lexicologique Sene
epúsaneli évolution Sene
esákólá discours Lingála
esákólá elámbámá discours élaboré Sene
esákólá ya nzebi discours de spécialité, discours
scientifique
Sene
esakoleli syntaxe Celta*
ésála ebéndisámá fonction dérivée Sene
esálaka actant Sene
esálama passif Sene
esála-mbele circonstant Sene
esálami produit Sene
esálana réciprocatif Sene
esálela applicatif, instrumentatif Sene
esálelami patient Sene
esálisa causatif -is- Sene
esálisela programme informatique Edema
esangisana associatif Sene
esiélúmúkí tína glissement sémantique Sene
esíká masoló ekómí état de la question Sene
esúki suffixe Muwoko*
etálelami référence Sene
etáleli approche Lingála
etáleli ya bisála approche fonctionnelle Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
547
etáleli ya etongá approche structurale Sene
etálisa boebelé quantificateur Sene
etanda ebandelaka ya bibúki ya
shimí
tableau périodique des éléments
chimiques
Sene
etángeleli interprétation Sene
etángiseli didactique Sene
etápi branche Lingála
etélémá-katikáti médiatrice Sene
Etéyelo ya boboongó ya Nzebi ya
basango pé ya bosololani
institut facultaire ya sciences de
l'information et de la communication
(ifasic)
Sene
etéyelo ya ebandeli école primaire Lingála
etéyelo ya katikáti école secondaire Lingála
etéyelo ya likoló pé boboongó enseignement supérieur et
universitaire
Lingála
Etéyelo ya Likoló ya baTekiníki
ya boSálisi maKono
institut supérieur des techniques
médicales (istm)
Sene
etíndi commande Lingála
etómbola ascenseur Van
Everbroeck
etómbola na bomoi ya bato na
mbóka
ascenseur social Sene
etongá structure Lingála
etongá ya bibéngeli etongámá structure de termes composés Sene
etongá ya bobéndisi structure dérivationnelle Sene
etongá-kabámbi infrastructure Sene
etongameli morphologie Sene
etongameli ya nzeté arborescence Sene
etongelami matériau Sene
etongi constituant Sene
etúno questionnaire Sene
eútá-likelelo déverbatif Sene
eútelo na tángo origine temporelle Sene
eútelo ya ememeli origine vectorielle Sene
eútelo ya kómbó étymologie Sene
eyébolisa marqueur de définitions Sene
eyókami mókó univocité Sene
eyókanisi relateur Sene
eyóki-elíli audio-visuel Sene
ezala substance Sene
ezalaka té na mibéko ya monoko agrammaticalité Sene
ezalela état, caractère Lingála
ezaleli habitude, propriété Lingála
ezalelo situation Lingála
ezalisi momeseno Le présent habituel Kawata
ezwa-esíká substitutif Sene
ezwa-maloba dictaphone Sene
ezwami résultat Sene
ezwelami considération Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
548
gardiéni école maternelle Lingála
kébákébá insécurité Lingála
kébákébá ya botéyi insécurité pédagogique Sene
kébákébá ya monoko insécurité lingusitique Sene
kimókó unité Sene
kimókó ya komekela unité de mesure Sene
kimókó ya monoko unité linguistique Sene
kimonameso
(pó na koloba esengélí komóna
pó na kondima.)
concret, avec preuve Lingála
(liloba eútá
na kikongo)
kiyungúlu ya etongameli filtre morphologique Sene
kobandela kokoma réécriture Sene
kobandela kolimbola réexpliquer Sene
kobandisa préfixer Sene
kobandola boucler un dossier, rapporter du début
a la fin
Lingála
kobéndisa dériver Sene
kobimisa bizalela caractériser Sene
kobókana se grouper Sene
kobókanisa combiner Sene
kobómbola kolongola na
kobómbama, kokundola yangó
découvrir Mukinayi
kobongamisa systématiser Sene
kobúlowa (kongala óyo ekátisaka
nzóto ngámbo na ngámbo)
irradier Kawata
kofándisa mibéko ya ekomeli codification et normalisation Sene
kokabolisa distinguer Sene
kokakisa (kotía na kaká) restreindre Sene
kokénga vérifier Sene
kokokanisa équilibrer Sene
kokokanisa likokani na shimí équilibrer une équation ya shimí Sene
kokomola décrire Sene
kokomuka se désinscrire Sene
kokomusa désinscrire Sene
kolama dormir (être en sommeil) Sene
kolílisa (kopésa elíli, komónisa
polélé na nzelá ya bandakisa)
illustrer Sene
kolimbolisa théoriser Sene
kolonga déterminer, maintenir Sene
kolongobanisa standardiser Sene
kómbó nom, substantif Lingála
kómbó ekonza substantif régent Sene
kómbó eútá-likelelo nom déverbatif Sene
kómbó eyángela Nom référent Sene
kómbó eyángela substantif régent Sene
kómbó eyángelami substantif régis Sene
libóké-kómbó syntagme nominal Mateene
komikwa moto estime ya soi Sene
kompani Bikólo-ebelé société multinationale Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
549
kondimisa sóló valider Sene
konganza kozala na misisa ya
kopikama óyo ekopekisa yó
kolongwa. Kasi elobí té ke yó
moto opikí misisá yangó.
s’accrocher Kin
konguya to empower (renforcer les capacités) Sene
konsóma reconnaître la souveraineté Sene
konsómisa légitimer Sene
konsómola renforcer les libertés Sene
kosíkisa préciser Sene
kososa (kososa : kokela molékíli
ya sika útá na bamokíli misúsu
ya ebandelí. koloba na mokúsé
makambo óyo elobámákí na
bozindó na banzelá ndéngé na
ndéngé. Kasi koloba na mokúsé
yangó ezángá kobwákisa
makanisi misúsu.)
synthétiser Sene
kosúkisisa suffixer Sene
kotía na lisangá ya makambo contextualise Sene
kotía yangó na lisangá ya
makambo
contextualiser Sene
kotokeniza kotanda na batoken tokeniser Sene
kotómba (kozala likolo ya.
Likelelo óyo esálelamaka lisúsu
té.)
poser Sene
kotongamisa structurer Sene
koyambona Maintenir la continuité Sene
koyambonola alterner Sene
koyéba motúya évaluer Sene
koyéba-kosála compétence Sene
koyébola définir Sene
koyékola na mosálá stage Lingála
kozólisa nasaliser Celta
kozólola dénasaliser Sene
kozwa-esíká na fonetíki substitution phonétique Sene
bobagoli (bobagoli) lexicographie Sene
léme lemme Sene
lengwisitíki-esálela linguistique appliquée Sene
LGT : Lingómbá ya guvernemá
té .
ONG organisation non
gouvernementale
Lingála
libáteli enregistrement Sene
libengi-lisakola paraphrase Sene
libimisami publication Sene
libókani opération, combinaison Sene
libómbolami découverte Sene
libongisi-kotonga architecture Sene
ebóngolisa (ezalí molongó ya
makambo óyo etámbusaka
paramètre Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
550
likambo ya mobimba. ndéngé
okokí kobóngola paramètre,
likambo ya mobimba pé
ekobóngwama éngébéné na
paramètre yangó.
libóngoli traduction Témoins de
Jehova
efándisa déterminant Sene*
efándisa elakisa déterminant démonstratif Sene*
efándisa sémba-té déterminant indéfini Sene*
likakoli article Kawata
likangani na shimí liaison chimique Sene
likanisi-likonzí prédicat Sene
likelelo verbe Muwoko
libóké-likelelo syntagme verbal Mateene
likendeli sé mókó unidirectionnel Sene
likitana pronom Muwoko
libóké-likitana syntagme pronominal Sene
likóbi continuum Sene
likokami possibilité Sene
likokani équation Sene
likoki valence Mamba
likoki mókó monovalent Sene
likokisani équivalence Sene
likokisani ekipa-makambo équivalence fonctionnelle Sene
likokisani ya libóngoli équivalence de traduction Sene
likokisani ya mbala-mókó équivalence cognitive Sene
likokisani ya ndimbola équivalence explicative Sene
likonzami adjectif Muwoko
likundolami identifié Sene
lilandi-likelelo adverbe Dzokanga
libóké-lilandi syntagme adverbial Sene
liluki inconnu, ce que l'on cherche Sene
limanyoli concept Sene
limekeli grandeur Sene
limeki test Sene
limeki ya bosiemisi test de focalisation Sene
limemeli apport, contribution Sene
lindimisi argument Sene
lingali rayon lumineux Sene
lisakola phrase Muwoko
lisakola mbílíngá phrase complexe Sene*
lisakola sémba phrase simple Sene*
lisangá ya mokili mobimba ya
balobi-Français
organisation internationale de la
francophonie
Sene
lisangá-makambo contexte Sene
lisangá-maloba corpus Sene
lisese-kómbó hypostase Sene
lisosi (kozwa makambo ezalí synthèse Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
551
kotálela likambo mókó, koloba
yangó na mokúsé pó na kobimisa
polélé pé na molongó bizwami)
lisosoli analyse Sene*
lisosoli ya bitongi elandá analyse des constituants immédiats Sene
lisosoli ya bokaboleli analyse distributionnelle Sene
lisosoli ya etongá analyse structurale Sene
litángeleli interprétation Sene
litómbá (óyo ezwamaka likoló
ya)
intérêt Lingála
litómbeli subjectivité Sene
litongi (áwa litongi ezalí mókó ya
óyo ezalí kokokisa mobimba,
ezalí na ndéngé na yangó, na
mosálá na yangó. néti na
matematíki : matongi ya
likokani)
terme (≠ebéngeli) Sene
litongi ya lisakola terme de la phrase Sene
litongi-ebaluka terme pivot Sene
litósi ya singa-mayaka principe de récursivité Sene
liyamboli préposition Celta
libóké-liyamboli syntagme prépositionnel Sene
liyébi notion Sene
liyébi ya kobanda notion élémentaire Sene
liyébi-likonzi notion de base Sene
liyéboli définition Sene*
liyéli conséquence Sene
lizíta nœud Lingála
lizónga sens contraire Kin
LMM lingómbá ya molóngó pó
na mombóngo
Organisation mondiale du commerce
(OMC)
Sene
LMSBM Lisanga na molongó pó
na shimí ya bozindo pé ya misála.
IUPAC international union of pure and
applied chemistry
Sene
lokótá dialecte, variété Sene*
(en général
on utilise le
terme
monoko
(Kinshasa)
et lokótá
(Makanza)
pour
désigner le
terme
langue.
lomeko mesure Lingála
makoki míbalé bivalence Sene
makoki mísáto trivalence Sene
makokí ya moto droit de l'homme Lingála
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
552
maloba ya sé-ya-lokásá notes de bas de page Sene
libóké-maloba syntagme Mateene
mangómbá ya letá té organisation non-gouvernementale Sene
masoló etámbúsámá entretien dirigé Sene
masoló etongámá littérature Sene
masúwa-pépo hydravion Sene
matongi ya likokani termes d'une équation Sene
matrice ememelo Sene
mayángani ya boluki colloque scientifique Sene
mayángani-masoló conférence-débat Sene
mayéle stratégie Sene
mbaleyáka fréquence Sene
mbele circonstanciel Sene
mbúlungano ambigüité Sene
míbalé-ekangámá digramme Sene
mibéko ya LMM règles de l'OMC Sene
mibéko ya libóké-maloba grammaire syntagmatique Sene
mísáto-ekangámá trigramme Sene
mitúna pé biyano interview Lingála
mobagoli lexicographe Sene
mobéko-lopángo loi-cadre Sene
mobímbí radical Muwoko
mobóko paragraphe Sene (terme
désignant
un paquet
de bois ou
de terre)
mobongisano système Sene
mokala
(terme signifiant plate-bande)
champ (lexicographie) Sene
mokandá document Lingála
mokánelami personne cible Sene
mokendo sens Sene
mokili libándá ya etéyelo milieu extrascolaire Sene
likonzi sujet Sene
molaí-monéne format Sene
molando (nzelá óyo likambo ezalí
kolanda pó na kosálama)
processus Sene
moleko direction (science physique) Sene
molóngó planète Lingála
molongó etósamaka ordre contraignant Sene
momekano esí basálá exercice résolu Lingála
mondelo ya emóneli axe paradigmatique Sene
mondelo ya libóké-maloba axe syntagmatique Sene
monéne-molai format Sene
monéne-ya-pósá ambition Sene
mongálá ya ebandeli secteur primaire Sene
mongálá ya míbalé secteur secondaire Sene
mongála ya mísáto secteur tertiaire Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
553
mongálá ya nzebi section scientifique, filière scientifique Sene
mongóngó ton Sene
mongóngó Kitá-matá ton montant Sene
mongóngó likoló ton haut Sene
mongóngó matá-kitá ton descendant Sene
mongóngó na sé ton bas Sene
monoko langue Lingála
monoko ya katikáti interlecte Sene
monoko-ekánelami langue cible Sene
monoko-epésa Langue source Sene
monoko-ya-monoko métalangue Sene
monyámá réseau Sene
mopanzí-mopanzí juxtaposition Sene*
mopotani protagoniste Sene
mosálá-lingali radioactivité Sene
mosáleli-mokánami utilisateur-cible Sene
mosáli-likambo agent Sene
mosóko service Lingála
motáláká registre Sene
motáláká répertoire Sene
motáláká elámbámá registre élaboré Sene
motáláká elobamaka registre parlé Sene
motámbolo cinématique Sene
motíndelami-múkala destinataire intermédiaire Sene
motíndikano répulsion Sene
motíndikano ya kurán répulsion électrique Sene
motíndo ya bolobameli formefléchie Sene
motíndo ya kosála voix active Sene*
motíndo ya kosálama voix passive Sene*
moto atángá personne instruite Lingála
moto ya boyébi intellectuel Lingála
motútano collision Sene
motúya-káti moyenne Sene
motúya-katikáti médiane Sene
moyékolisi formateur Sene
mozóngo sens retour Sene
mozóngo (matématíki) contraire, opposé Sene
mpóná choix Lingála
mwána mayéle personne intelligente Lingála
mwángo ya minoko planification linguistique Sene
na ndéngé ya mibéko ya monoko grammaticalité Sene
ndáko ya matéya salle de classe Lingála
ndelo ya mokili-mobimba international Lingála
ndembé objectif Lingála
ndéngé mokili ezalí kokóma
móto koleka
réchauffement climatique Sene
ndimbola-mókó monosémie Sene
ndimbola-nzíké polysémie Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
554
ndoba (n-loba ndoba lisangá
ya maloba ya likanisi sóngóló)
vocabulaire Celta
ndoba elámbámá vocabulaire élaboré Sene
ndoyí homonyme Celta
ndoyí ya kokoma homographe Sene
ndoyí-loláká homophone Sene
nganga expert Lingála
nkomá caractère Sene*
nzebi science Lingála
nzebi ya kotéya pédagogie Sene
nzebi ya mambi ya bomoto science humaine Sene
nzelá ya kosálela méthodologie Sene
nzíngánzíngá environnement Lingála
politíki ya nákómisa-bangó-néti-
ngáí
politique d'assimilation Sene
pratíki pratique Kin
sandúku ya bipésami base de données Sene
síkísíkí précis, précision Sene
singa ya bankomá chaîne de caractères, Sene
sókómbele la condition Celta*
súka finale Muwoko
tíí-wápi portée Sene
tína-esálámí cause Sene
tína-maloba sémantique Sene
token (ezalí singa ya nkomá óyo
mwángo ya informatíki atángí
lokóla liloba)
token Sene
ya bobéngi lexicologique Sene
ya bolimbolisi théorique Sene
ya boluki biyano intellectualisation Sene
ya bonkóló possessif Celta
ya kobalola réversif Sene
ya lisosoli (kokáta na biténi) analytique Sene
ya nyónso générique Sene
zando ya bambóngo marché financier Sene
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
555
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
556
EBAKISAMI 3.
EBÓTA-MAKELELO EBÉNDÍSÁMÁ
verbe dérivé structure intransitif transitif
ko-RAD-a ko-RAD-a
ko-RAD-ola ko-RAD-ol-a kolongola óyo ba-RAD-ákí ; kobóngola óyo
ba-RAD-ákí ; ko-RAD-a na libándá, ko-RAD-a
koleka ndelo
ko-RAD-uka ko-RAD-uk-a komilongola na óyo ba-RAD-ákí ;
Komibóngola na óyo ba-RAD-ákí ;
komi-RAD-a na libándá, komi-RAD-a
na koleka ndelo
komilongola na óyo ba-RAD-ákí ;
Komibóngola na óyo ba-RAD-ákí ; komi-
RAD-a na libándá, komi-RAD-a na koleka
ndelo
ko-RAD-isa ko-RAD-is-a kosála ke moto á-RAD-a likambo, elóko tó
moto ; kosála ke elóko é-RAD-a likambo,
elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-a moto tó
elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-ela ko-RAD-el-a ko-RAD-a likambo, elóko tó moto na esíká
ya moto ; ko-RAD-a likambo, elóko tó moto
pó na moto ; kosálela likambo, elóko tó
moto pó na ko-RAD-a
ko-RAD-ana ko-RAD-an-a A a-RAD-í pó na B ; B a-RAD-í pó na
A; A ná B ba-RAD-án-í
A a-RAD-í B ; B a-RAD-í A; A ná B ba-RAD-
án-í (transitif) /
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
557
A a-RAD-í elóko, likambo tó moto ya B; B a-
RAD-í elóko, likambo tó moto ya A; A ná B
ba-RAD-án-í elóko, likambo tó moto
(transitif)/
A a-RAD-í B elóko, likambo tó moto; B a-
RAD-í A elóko, likambo tó moto; A ná B ba-
RAD-án-í elóko, likambo tó moto (bitransitif)
ko-RAD-ama ko-RAD-am-a Kozala ya ko-RAD-a
ba-RAD-í elóko, likambo tó moto. elóko,
likambo tó moto e-RAD-ám-í
ko-RAD-olisa ko-RAD-ol-is-a kosála ke moto á-RAD-ol-a likambo, elóko tó
moto ; kosála ke elóko é-RAD-ol-a likambo,
elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-ol-a moto
tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-olela ko-RAD-ol-el-a ko-RAD-ol-a likambo, elóko tó moto na esíká
ya moto ; ko-RAD-ol-a likambo, elóko tó
moto pó na moto ; kosálela likambo, elóko
tó moto pó na ko-RAD-ol-a
ko-RAD-olana ko-RAD-ol-an-a A a-RAD-ól-í pó na B ; B a-RAD-ól-í pó
na A; A ná B ba-RAD-ól-án-í
A a-RAD-ól-í B ; B a-RAD-ól-í A; A ná B ba-
RAD-ól-án-í (transitif) /
A a-RAD-ól-í elóko, likambo tó moto ya B;
B a-RAD-ól-í elóko, likambo tó moto ya A;
A ná B ba-RAD-ól-án-í elóko, likambo tó
moto (transitif)/
A a-RAD-ól-í B elóko, likambo tó moto; B a-
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
558
RAD-ól-í A elóko, likambo tó moto; A ná B
ba-RAD-ól-án-í elóko, likambo tó moto
(bitransitif)
ko-RAD-olama ko-RAD-ol-am-a Kozala ya ko-RAD-ol-a ba-RAD-ól-í elóko, likambo tó moto. elóko,
likambo tó moto e-RAD-ól-ám-í
ko-RAD-usa ko-RAD-uk-is-a kosála ke moto á-RAD-uk-a likambo, elóko
tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-uk-a
likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-
uk-a moto tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-ukela ko-RAD-uk-el-a ko-RAD-uk-a likambo, elóko tó moto na
esíká ya moto ; ko-RAD-uk-a likambo, elóko
tó moto pó na moto ; kosálela likambo,
elóko tó moto pó na ko-RAD-uk-a
ko-RAD-isisa ko-RAD-is-is-a kosála ke moto á-RAD-is-a likambo, elóko tó
moto ; kosála ke elóko é-RAD-is-a likambo,
elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-is-a moto
tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-isela ko-RAD-is-el-a ko-RAD-is-a likambo, elóko tó moto na esíká
ya moto ; ko-RAD-is-a likambo, elóko tó
moto pó na moto ; kosálela likambo, elóko
tó moto pó na ko-RAD-is-a
ko-RAD-isana ko-RAD-is-an-a A a-RAD-is-í pó na B ; B a-RAD-is-í pó
na A; A ná B ba-RAD-is-án-í
A a-RAD-is-í B ; B a-RAD-is-í A; A ná B ba-
RAD-is-án-í (transitif) /
A a-RAD-is-í elóko, likambo tó moto ya B; B
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
559
a-RAD-is-í elóko, likambo tó moto ya A; A
ná B ba-RAD-is-án-í elóko, likambo tó moto
(transitif)/
A a-RAD-is-í B elóko, likambo tó moto; B a-
RAD-is-í A elóko, likambo tó moto; A ná B
ba-RAD-is-án-í elóko, likambo tó moto
(bitransitif)
ko-RAD-isama ko-RAD-is-am-a Kozala ya ko-RAD-is-a ba-RAD-is-í elóko, likambo tó moto. elóko,
likambo tó moto e-RAD-ís-ám-í
ko-RAD-elisa ko-RAD-el-is-a kosála ke moto á-RAD-el-a likambo, elóko tó
moto ; kosála ke elóko é-RAD-el-a likambo,
elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-el-a moto
tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-elela ko-RAD-el-el-a ko-RAD-el-a likambo, elóko tó moto na esíká
ya moto ; ko-RAD-el-a likambo, elóko tó
moto pó na moto ; kosálela likambo, elóko
tó moto pó na ko-RAD-el-a
ko-RAD-elana ko-RAD-el-an-a A a-RAD-él-í pó na B ; B a-RAD-él-í pó
na A; A ná B ba-RAD-él-án-í
A a-RAD-él-í B ; B a-RAD-él-í A; A ná B ba-
RAD-él-án-í (transitif) /
A a-RAD-él-í elóko, likambo tó moto ya B; B
a-RAD-él-í elóko, likambo tó moto ya A; A
ná B ba-RAD-él-án-í elóko, likambo tó moto
(transitif)/
A a-RAD-él-í B elóko, likambo tó moto; B a-
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
560
RAD-él-í A elóko, likambo tó moto; A ná B
ba-RAD-él-án-í elóko, likambo tó moto
(bitransitif)
ko-RAD-elama ko-RAD-el-am-a Kozala ya ko-RAD-el-a ba-RAD-él-í elóko, likambo tó moto. elóko,
likambo tó moto e-RAD-él-ám-í
ko-RAD-amisa ko-RAD-am-is-a kosála ke moto á-RAD-am-a likambo, elóko
tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-am-a
likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-
am-a moto tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-amela ko-RAD-am-el-a ko-RAD-am-a likambo, elóko tó moto na
esíká ya moto ; ko-RAD-am-a likambo, elóko
tó moto pó na moto ; kosálela likambo,
elóko tó moto pó na ko-RAD-am-a
ko-RAD-anisa ko-RAD-an-is-a kosála ke moto á-RAD-an-ana; kosála
ke elóko é-RAD-an-ana
kosála ke moto á-RAD-an-a likambo, elóko
tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-an-a
likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-
an-a moto tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-anela ko-RAD-an-el-a ko-RAD-an-a likambo, elóko tó moto na
esíká ya moto ; ko-RAD-an-a likambo, elóko
tó moto pó na moto ; kosálela likambo,
elóko tó moto pó na ko-RAD-an-a
ko-RAD-anama ko-RAD-an-am-a Kozala ya ko-RAD-an-a ba-RAD-án-í elóko, likambo tó moto. elóko,
likambo tó moto e-RAD-án-ám-í
ko-RAD-olisisa ko-RAD-ol-is-is-a kosála ke moto á-RAD-ol-is-a likambo, elóko
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
561
tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-ol-is-a
likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-
ol-is-a moto tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-olisela ko-RAD-ol-is-el-a ko-RAD-ol-is-a likambo, elóko tó moto na
esíká ya moto ; ko-RAD-ol-is-a likambo,
elóko tó moto pó na moto ; kosálela
likambo, elóko tó moto pó na ko-RAD-ol-is-a
ko-RAD-olisana ko-RAD-ol-is-an-a A a-RAD-ól-is-í pó na B ; B a-RAD-ól-
is-í pó na A; A ná B ba-RAD-ól-is-án-í
A a-RAD-ól-is-í B ; B a-RAD-ól-is-í A; A ná
B ba-RAD-ól-is-án-í (transitif) /
A a-RAD-ól-is-í elóko, likambo tó moto ya
B; B a-RAD-ól-is-í elóko, likambo tó moto
ya A; A ná B ba-RAD-ól-is-án-í elóko,
likambo tó moto (transitif)/
A a-RAD-ól-is-í B elóko, likambo tó moto; B
a-RAD-ól-is-í A elóko, likambo tó moto; A
ná B ba-RAD-ól-is-án-í elóko, likambo tó
moto (bitransitif)
ko-RAD-olisama ko-RAD-ol-is-am-a Kozala ya ko-RAD-ol-is-a ba-RAD-ól-is-í elóko, likambo tó moto.
elóko, likambo tó moto e-RAD-ól-ís-ám-í
ko-RAD-olelisa ko-RAD-ol-el-is-a kosála ke moto á-RAD-ol-el-a likambo, elóko
tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-ol-el-a
likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-
ol-el-a moto tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-olelela ko-RAD-ol-el-el-a ko-RAD-ol-el-a likambo, elóko tó moto na
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
562
esíká ya moto ; ko-RAD-ol-el-a likambo,
elóko tó moto pó na moto ; kosálela
likambo, elóko tó moto pó na ko-RAD-ol-el-a
ko-RAD-olelana ko-RAD-ol-el-an-a A a-RAD-ól-él-í pó na B ; B a-RAD-ól-
él-í pó na A; A ná B ba-RAD-ól-él-án-í
A a-RAD-ól-él-í B ; B a-RAD-ól-él-í A; A ná
B ba-RAD-ól-él-án-í (transitif) /
A a-RAD-ól-él-í elóko, likambo tó moto ya
B; B a-RAD-ól-él-í elóko, likambo tó moto
ya A; A ná B ba-RAD-ól-él-án-í elóko,
likambo tó moto (transitif)/
A a-RAD-ól-él-í B elóko, likambo tó moto; B
a-RAD-ól-él-í A elóko, likambo tó moto; A
ná B ba-RAD-ól-él-án-í elóko, likambo tó
moto (bitransitif)
ko-RAD-olelama ko-RAD-ol-el-am-a Kozala ya ko-RAD-ol-el-a ba-RAD-ól-él-í elóko, likambo tó moto.
elóko, likambo tó moto e-RAD-olelámí
ko-RAD-olamisa ko-RAD-ol-am-is-a kosála ke moto á-RAD-ol-am-a likambo,
elóko tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-ol-
am-a likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-
RAD-ol-am-a moto tó elóko sóngóló
likambo.
ko-RAD-olamela ko-RAD-ol-am-el-a ko-RAD-ol-am-a likambo, elóko tó moto na
esíká ya moto ; ko-RAD-ol-am-a likambo,
elóko tó moto pó na moto ; kosálela
likambo, elóko tó moto pó na ko-RAD-ol-
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
563
am-a
ko-RAD-olanisa ko-RAD-ol-an-is-a kosála ke moto á-RAD-ol-an-a likambo,
elóko tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-ol-an-
a likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-
RAD-ol-an-a moto tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-olanela ko-RAD-ol-an-el-a ko-RAD-ol-an-a likambo, elóko tó moto na
esíká ya moto ; ko-RAD-ol-an-a likambo,
elóko tó moto pó na moto ; kosálela
likambo, elóko tó moto pó na ko-RAD-ol-an-
a
ko-RAD-olanama ko-RAD-ol-an-am-a Kozala ya ko-RAD-ol-an-a ba-RAD-ol-aní elóko, likambo tó moto.
elóko, likambo tó moto e-RAD-ol-án-ám-í
ko-RAD-usisa ko-RAD-uk-is-is-a kosála ke moto á-RAD-us-a likambo, elóko
tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-us-a
likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-RAD-
us-a moto tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-usela ko-RAD-uk-is-el-a ko-RAD-US-a likambo, elóko tó moto na
esíká ya moto ; ko-RAD-US-a likambo, elóko
tó moto pó na moto ; kosálela likambo,
elóko tó moto pó na ko-RAD-US-a
ko-RAD-usana ko-RAD-uk-is-an-a A a-RAD-ús-í pó na B ; B a-RAD-ús-í
pó na A; A ná B ba-RAD-ús-án-í
A a-RAD-ús-í B ; B a-RAD-ús-í A; A ná B
ba-RAD-ús-án-í (transitif) /
A a-RAD-ús-í elóko, likambo tó moto ya B;
B a-RAD-ús-í elóko, likambo tó moto ya A;
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
564
A ná B ba-RAD-ús-án-í elóko, likambo tó
moto (transitif)/
A a-RAD-ús-í B elóko, likambo tó moto; B a-
RAD-ús-í A elóko, likambo tó moto; A ná B
ba-RAD-ús-án-í elóko, likambo tó moto
(bitransitif)
ko-RAD-usama ko-RAD-uk-is-am-a Kozala ya ko-RAD-us-a ba-RAD-ús-í elóko, likambo tó moto. elóko,
likambo tó moto e-RAD-ús-ám-í
ko-RAD-ukelisa ko-RAD-uk-el-is-a kosála ke moto á-RAD-uk-el-a; kosála
ke elóko é-RAD-uk-el-a
kosála ke moto á-RAD-uk-el-a likambo,
elóko tó moto ; kosála ke elóko é-RAD-uk-el-
a likambo, elóko tó moto ; kosála ke bá-
RAD-uk-el-a moto tó elóko sóngóló likambo.
ko-RAD-ukelela ko-RAD-uk-el-el-a ko-RAD-uk-el-a na esíká ya moto ; ko-
RAD-uk-el-a pó na moto ; kosálela
likambo, elóko tó moto pó na ko-RAD-
uk-el-a
ko-RAD-uk-el-a likambo, elóko tó moto na
esíká ya moto ; ko-RAD-uk-el-a likambo,
elóko tó moto pó na moto ; kosálela
likambo, elóko tó moto pó na ko-RAD-uk-el-
a
ko-RAD-ukelana ko-RAD-uk-el-an-a A a-RAD-úk-él-í pó na B ; B a-RAD-úk-
él-í pó na A; A ná B ba-RAD-úk-él-án-í
A a-RAD-úk-él-í B ; B a-RAD-úk-él-í A; A ná
B ba-RAD-úk-él-án-í (transitif) /
A a-RAD-úk-él-í elóko, likambo tó moto ya
B; B a-RAD-úk-él-í elóko, likambo tó moto
ya A; A ná B ba-RAD-úk-él-án-í elóko,
likambo tó moto (transitif)/
A a-RAD-úk-él-í B elóko, likambo tó moto;
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
565
B a-RAD-úk-él-í A elóko, likambo tó moto;
A ná B ba-RAD-úk-él-án-í elóko, likambo tó
moto (bitransitif)
ko-RAD-ukelama ko-RAD-uk-el-am-a Kozala ya ko-RAD-uk-el-a ba-RAD-úk-él-í elóko, likambo tó moto.
elóko, likambo tó moto e-RAD-úk-él-ám-í
ko-RAD-iselana ko-RAD-is-el-an-a A a-RAD-ís-él-í pó na B ; B a-RAD-ís-
él-í pó na A; A ná B ba-RAD-ís-él-án-í
A a-RAD-ís-él-í B ; B a-RAD-ís-él-í A; A ná
B ba-RAD-ís-él-án-í (transitif) /
A a-RAD-ís-él-í elóko, likambo tó moto ya
B; B a-RAD-ís-él-í elóko, likambo tó moto
ya A; A ná B ba-RAD-ís-él-án-í elóko,
likambo tó moto (transitif)/
A a-RAD-ís-él-í B elóko, likambo tó moto; B
a-RAD-ís-él-í A elóko, likambo tó moto; A
ná B ba-RAD-ís-él-án-í elóko, likambo tó
moto (bitransitif)
ko-RAD-iselama ko-RAD-is-el-am-a Kozala ya ko-RAD-is-el-a ba-RAD-ís-él-í elóko, likambo tó moto.
elóko, likambo tó moto e-RAD-ís-él-ám-í
ko-RAD-amisela ko-RAD-am-is-el-a ko-RAD-am-is-a na esíká ya moto ; ko-
RAD-am-is-a pó na moto ; kosálela
likambo, elóko tó moto pó na ko-RAD-
am-is-a
ko-RAD-am-is-a likambo, elóko tó moto na
esíká ya moto ; ko-RAD-am-is-a likambo,
elóko tó moto pó na moto ; kosálela
likambo, elóko tó moto pó na ko-RAD-am-is-
a
ko-RAD-oliselana ko-RAD-ol-is-el-an-a A a-RAD-ól-is-í pó na B ; B a-RAD-ól-
is-í pó na A; A ná B ba-RAD-ól-is-án-í
A a-RAD-ól-is-í B ; B a-RAD-ól-is-í A; A ná
B ba-RAD-ól-is-án-í (transitif) /
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
566
A a-RAD-ól-is-í elóko, likambo tó moto ya
B; B a-RAD-ól-is-í elóko, likambo tó moto
ya A; A ná B ba-RAD-ól-is-án-í elóko,
likambo tó moto (transitif)/
A a-RAD-ól-is-í B elóko, likambo tó moto; B
a-RAD-ól-is-í A elóko, likambo tó moto; A
ná B ba-RAD-ól-is-án-í elóko, likambo tó
moto (bitransitif)
ko-RAD-oliselama ko-RAD-ol-is-el-am-a Kozala ya ko-RAD-ol-is-el-a ba-RAD-ól-is-él-í elóko, likambo tó moto.
elóko, likambo tó moto e-RAD-ól-ís-él-ám-í
ko-RAD-olamisela ko-RAD-ol-am-is-el-a ko-RAD-ol-am-is-a na esíká ya moto ;
ko-RAD-ol-am-is-a pó na moto ;
kosálela likambo, elóko tó moto pó na
ko-RAD-ol-am-is-a
ko-RAD-ol-am-is-a likambo, elóko tó moto
na esíká ya moto ; ko-RAD-ol-am-is-a
likambo, elóko tó moto pó na moto ;
kosálela likambo, elóko tó moto pó na ko-
RAD-ol-am-is-a
ko-RAD-uselana ko-RAD-us-el-an-a A a-RAD-ús-él-í pó na B ; B a-RAD-ús-
él-í pó na A; A ná B ba-RAD-ús-él-án-í
A a-RAD-ús-él-í B ; B a-RAD-ús-él-í A; A ná
B ba-RAD-ús-él-án-í (transitif) /
A a-RAD-ús-él-í elóko, likambo tó moto ya
B; B a-RAD-ús-él-í elóko, likambo tó moto
ya A; A ná B ba-RAD-ús-él-án-í elóko,
likambo tó moto (transitif)/
A a-RAD-ús-él-í B elóko, likambo tó moto;
B a-RAD-ús-él-í A elóko, likambo tó moto;
A ná B ba-RAD-ús-él-án-í elóko, likambo tó
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
567
moto (bitransitif)
ko-RAD-uselama ko-RAD-us-el-am-a Kozala ya ko-RAD-us-el-a ba-RAD-ús-él-í elóko, likambo tó moto.
elóko, likambo tó moto e-RAD-uselámí
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
568
MIKANDÁ TOTÁNGÍ
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
569
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
570
Adams, VJ & J. Sewry. 2010. The challenges of communicating chemistry concepts to
learners in Grahamstown schools. Presented at the Southern African Association of
Science and Technology Centres (SAASTEC) 13 th conference held at ArcelorMittal
Science Centre & School of Excellence in Vredenburg / Saldanah (Western Cape)22-25th
November 2010.
Adamska-Salaciak, Arleta. 2011. Between designer drugs and afterburners : a lexicographic-
semantic study of equivalence. Lexikos, 21 : 1-22.
Adoua, Jean-Marie. 1984. La syntaxe du lingala. Thèse de doctorat, 329p. Paris : Université
Sorbonne paris 3.
Afola-Amey, Ufualè. 2005. Les sciences d’observation au Togo : son enseignement et
quelques suggestions. R.E.C.L.A, 002 : 89-116.
Alexander, Neville. 2006. Linguistic diversity in Africa in a global perspective. In Neville,
Alexander & Brigitta Busch, dir., Literacy and linguistic diversity in a global perspective.
An intercultural exchange with African countries, 13-22. Strasbourg : ECML.
Alexander, Neville. 2007. The Role of African Universities in the Intellectualisation of
African Languages. JHEA/RESA , 5, 1 : 29–44.
Alidou, Hassana. 2009. Promoting multilingual an multicultural education in Francophone
Africa : challenges and perspectives. In Brock-Utne, Birgit & Skattum Ingse, dir.,
Languages and education in Africa. A comparative and transdisciplinary analysis,105-
131. Oxford : Symposium books.
ANC. 1967. Dictionnaire français-lingala lingala-français, 184p. Kinshasa : Service
d’éducation de l’ANC.
Auer, Peter (dir.). 1998. Code-switching in conversation, 356p. London, New York :
Routledge.
Auger, Alain. 1997. Repérage des énoncés d’intérêt définitoire dans les bases de données
textuelles. Thèse de doctorat, 224p. Neuchâtel : Université de Neuchâtel.
Backus, Ad, & Dorleijn Margreet. 2009. Loan translations versus code-switching. In Bullock,
Barbara & Toribio Almeida Jacqueline, dir., The Cambridge handbook of Linguistic Code-
Switching, 75-93. Cambridge : Cambridge University Press.
Baka, Jean. 1998. Définition de l’adjectif en langues bantu. Afrika Focus, 14, 1 : 43-58.
BAKITA. 1972 - 1985. Tafsiri Sanifu, 1 - 5. Dar es Salaam : BAKITA.
BAKITA. 2003. Istilahi za UKIMWI na magonjwa husanifu. Dar es Salaam : BAKITA.
BAKITA. 2004. Tafsiri Sanifu, 6. Dar Es Salaam : BAKITA.
Balisidya, M.L. 1987. Tanzu na Fani za Fasihi Simulizi. Mulika, 19 : 2-10.
Bamgbose, Ayo. 1984. Mother-tongue medium and scholastic attainment in Nigeria.
Prospects, 14, 1 : 87-93.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
571
Bamgbose, Ayo. 2009. Foreword. In Brock-Utne, Birgit & Skattum Ingse, dir., Languages
and education in Africa. A comparative and transdisciplinary analysis, 13-14. Oxford :
Symposium books.
Bamgbose, Ayo. 2011. African languages today : the challenge of and prospects for
empowerment under globalization. In Bokamba Eyamba et al., dir., Selected Proceedings
of the 40th Annual Conference on African Linguistics, African Languages Today, 1-14.
Somerville : Cascadilla Proceedings Project.
Barbaud, Philippe. 2009. Syntaxe référentielle de la composition lexicale : Un profil de
l'Homme grammatical, 535 p. Paris : L’Harmatan.
Bashi Murhi-Orhakube, Constantin. 2008. Réflexions préliminaires à la rédaction d’un
dictionnaire bilingue mashi-français. Thèse de doctorat, 392p. Lille : Université de Lille
III.
Batibo, Herman. 2009. Language documentation as a strategy for the empowerment of the
minority languages of Africa. In Masangu Matondo et al., dir., Selected Proceedings of the
38th Annual Conference on African Linguistics, 193-203. Somerville : Cascadilla
Proceedings Project.
Baudet, Jean. 2004. Penser la matière, 390p. Paris : Vuibert.
Bearth, Thomas. 2006. Syntax. In Nurse, Derek & Gérard Philippson, The Bantu languages,
121-141. London, New York : Routledge.
Becker, A. B., B. A.Israel, A. J.Schulz, E.A. Parker & L. Klem. 2002. Predictors of perceived
control among African american women in Detroit : exploring empowerment as a
multilevel construct. Health Education and Behavior, 29, 6 : 699-715.
Benson, Carole. 2004. The importance of mother tongue-based schooling for educational
quality. Background paper prepared for the Education for All Global Monitoring Report
2005. The Quality Imperative, 25p. Paris : Unesco.
http://unesdoc.unesco.org/images/0014/001466/146632e.pdf
Bergenholtz Henning. 2012. What is a Dictionary ? Lexikos, 22, 1 : 20-30.
Bergenholtz, Henning & Rufus Gouws. 2010. A functional approach to the choice between
descriptive, prescriptive and proscriptive lexicography. Lexikos, 20 : 26-51.
Bergenholtz, Henning & Rufus Gouws. 2012. What is lexicography ? Lexikos, 22, 1 : 31-42.
Bergenholtz, Henning & Sven Tarp. 1995. Manual of specialised lexicography. The
preparation of specialised dictionaries, 256 p. Amsterdam : Benjamins.
Bernstein, A. 2005. Unlocking maths and science potential. In The CSI handbook, 8 th
Edition, 230-234.
Biseth, Heidi. 2006. Democracy and language in education : reflections from a field study in
the Western Cape, South Africa. In Brock-Utne, Birgit, Zubeida Desai & Qorro Martha,
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
572
dir., Focus on fresh data on the language of instruction debate in Tanzania and South
Africa, 138-166. AFRICAN MINDS www.africanminds.co.za
Blanchon, Élisabeth. 1997. Point de vue sur la définition. Meta, XLII : 168-173.
Bokamba Eyamba & Bokamba Molingo. 2004. Tósolola Lingála, 492p. Illinois : NALR
Bokamba, Eyamba. 1986. Education and development in Zaire. In Nzongola-Ntalaja,
Georges, dir., The crisis in Zaire : myths and realities, 191-218. Trenton : Africa World
Press.
Bokamba, Eyamba. 1993. Language variation and change in pervasively multilingual
societies : Bantu languages. In Mufwene, Salikoko & Moshi Lioba, dir., Topics in African
linguistics, 207-252. Philadelphia : Benjamins.
Bokamba, Eyamba. 2008a. D.R.Congo : Language and ‘authentic nationalism’. In Simpson,
Andres, dir., Language and nationali in Africa, 214-234. London : Oxford University
Press.
Bokamba, Eyamba. 2008b. The lives of local and regional Congolese languages in globalized
linguistic markets. In Vigouroux, Cécile & Salikoko Mufwene, dir., Globalization and
language vitality. Perspectives from Africa, 97-125. London : Continuum.
Bokamba, Eyamba. 2009. The spread of Lingála as a lingua franca in the Congo Basin. In Mc
Laughlin, Fiona, dir., The languages of urban Africa, 50-70. London : Continuum.
Bokamba, Eyamba. 2011. Ukolonia in African language policies and practices. In Bokamba,
Eyamba et al., Selected Proceedings of the 40th Annual Conference on African Linguistics,
146-167. Somerville : Cascadilla Proceedings Project. www.lingref.com.
Bokamba, Eyamba. 2012. A polylectal grammar of Lingála and its theoretical implications. In
Marlo, Michael R. et al., dir., Selected Proceedings of the 42nd Annual Conference on
African Linguistics, 291-307. Somerville : Cascadilla Proceedings Project.
www.lingref.com.
Bokula, Moiso. 1983. Le lingála au Zaïre : défense et analyse grammaticale. Collection Étude,
1 : 279. Kisangani : Bureau Africain des Sciences de l’Éducation.
Bokula, Moiso. 1987. Remarques sur l’orthographe du lingala standard. In Kazadi Ntole &
Nyembwe Ntita, dir., Colloque sur l’Utilisation des langues Nationales. Linguistique et
sciences humaines, 27, spécial : 60-63. Kinshasa : CELTA.
Bothma, Theo & Sven Tarp. 2012. Lexicography and the relevance criterion. Lexikos, 22, 1 :
86-108.
Bourdieu, Pierre. 1982. Ce que parler veut dire : l’économie des échanges linguistiques,
248p. Paris : Fayard.
Bourhis, Richard, Dominique Lepicq & Itesh Sachdev. 2000. La psychologie sociale de la
communication multilingue. Diversité Langues, en ligne. Vol.V
http://www.teluq.uquebec.ca/diversité.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
573
Boyimbu, La Bobleze & Sika Mayo Baudouin. 2012. Búku bwa boyékoli Lingála, 104p.
Kinshasa : CRP.
Breton, M. 2002. Empowerment practice in Canada and the United States : restoring policy
issues at the center of social work. The Social Policy Journal, 1, 1, 19-34.
Brochure jaune. 1925. Projet d’organisation de l’Enseignement libre au Congo avec le
concours des Sociétés de Missions nationales. http://www.abbol.com/
Brochure jaune. 1929. Organisation de l’Enseignement libre, au Congo Belge et au Ruanda-
Urundi avec le concours des Sociétés de Missions nationales. «La Brochure jaune».
http://www.abbol.com/
Brochure jaune. 1948. Congo Belge Service de l’Enseignement Organisation de
l’enseignement libre subsidié pour indigènes avec le concours des Sociétés de Missions
chrétiennes. Dispositions Générales. http://www.abbol.com/
Brochure jaune. 1952. Congo Belge Service de l’Enseignement Organisation de
l’enseignement libre subsidié pour indigènes avec le concours des Sociétés de Missions
chrétiennes. Dispositions Générales. http://www.abbol.com/
Brock-Utne, Birgit & Alidou Hassan. 2006. Experience I – teaching practices – teaching in a
familiar language and experience ii – active students – learning through a language they
master. In ADEA Work Document. Optimizing learning and education in Africa – the
Language factor a Stock-taking research on mother tongue and bilingual education in Sub-
Saharan Africa, 85-117. Paris : ADEA.
Brock-Utne, Birgit & Ingse Skattum (dir.). 2009. Languages and education in Africa : A
comparative and transdisciplinary analysis, 368p. Oxford : Symposium Books.
Brock-Utne, Birgit, Zubeida Desai & Martha Qorro. 2006. Focus on fresh data on the
language of instruction debate in Tanzania and South Africa. AFRICAN MINDS.
www.africanminds.co.za
Brock-Utne, Birgit, Zubeida Desai, Martha Qorro & Allan Pitman. 2010. Language of
instruction in Tanzania and South Africa - Highlights from a Project, 220p. Rotterdam,
Boston, Taipei : Sense publishers.
Brock-Utne, Birgit. 2003. Formulating higher education policies in Africa : the pressure from
external forces and the neoliberal agenda. JHEA/RESA, 1, 1 : 24-56.
Brutt-Griffler, Janina. 2006. Language endargement and world English. In Pütz, Martin,
Joshua Fishman & JoAnne Neff-Van Aertselae, dir., Along the routes to power :
explorations of empowerment through language, 35-54. Berlin : Mouton de Gruyter.
Buchan, Amanda, Rod Hicks, Alice Ibale & Tony Read. 2005. Final evaluation report of year
1 of the reading pilot project. Kampala : Uganda Ministry of Education and Sports.
http://pdf.usaid.gov/pdf_docs/PNADW342.pdf
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
574
Bullock, Barbara & Jacqueline Toribio Almeida (dir.). 2009. The Cambridge handbook of
linguistic code-switching. Cambridge : Cambridge University Press.
Bwantsa Kafungu, Pierre. 1970. Esquisse de grammaire de lingala commun, 70p. Kinshasa :
Université Lovanium.
Bwantsa Kafungu. 1983. J’apprends le lingala tout seul en trois mois, 140p. Kinshasa :
CELTA.
Calvet, Louis-Jean. 1987. La guerre des langues et les politiques linguistiques, 294p. Paris :
Payot.
Campanini Carboni. 1997. Vocabolario latino italiano. Italiano latino, 2236p. Torino :
Paravia.
CDE. 2007. Doubling for Growth : Addressing the maths and science challenge in South
Africa’s Schools, Johannesburg : CDE. Department of Education (1997) Language in
Education Policy. Available online at polity. org.za/attachment.php?aa_id=4391.
CELTA. 1974. Actes du premier Séminaire des linguistes du Zaïre, 301p. Lubumbashi :
CELTA.
Centre for Development and Enterprise. 2004. From laggard to world class : Reforming
maths and science education in South Africa. Johannesburg : CDE.
Chabata, Emmanuel & Dion Nkomo. 2010. The utilisation of outer texts in the practical
lexicography of African languages. Lexikos, 20 : 73-91.
Chabata, Emmanuel. 2009. Linguistic theory in the practical lexicography of the African
languages. Lexikos, 19 : 1-15.
Chaudenson, Robert. 1995. Vers un outil d’évaluation des compétences linguistiques en
français dans l’espace francophone, In Chaudenson, Richard, dir., Langues et
développement, 267 p. Paris : CIRELFA, Didier Erudition.
Chebanne Andy. 2010. The role of dictionaries in the documentation and codification of
African languages : the case of Khoisan. Lexikos, 20 : 92-108.
Cheik Anta Diop. 1954 / 1979. Nations nègres et culture : de l’antiquité nègre égyptienne aux
problèmes culturels de l’Afrique noire d’aujourd’hui, 564p. Dakar, Paris : Présence
Africaine.
Chelliah, Shobhana. 2001. The role of text collection and elicitation. In Newman, Paul &
Martha Ratliff, dir., Linguistic fieldwork, 152-165. Cambridge : Cambridge U.P.
Clements, George. 2006. Phonology. In Heine, Bernd & Derek Nurse, dir., African
languages. An introduction, 123-160. Cambridge : Cambridge University Press.
Clyne, Michael. 2006. Empowerment through the community language – a challenge. In Pütz,
Martin, Joshua Fishman & JoAnne Neffvan Aertselaer, dir., Along the routes to power :
explorations of empowerment through language, 107-128. Berlin : Mouton de Gruyter.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
575
Contini-Morava, Ellen. 1996. ‘Things’ in a noun-class language. Semantic functions of
agreement in Swahili. In Edna, Andrews and Yishai Tobin, dir., Toward a Calculus of
Meaning. Studies in markedness, distinctive features and deixis. Studies in functional and
structural linguistics, 43 : 251-290. Amsterdam, Philadelphia : Benjamins.
Creissels Denis. 2006. Typology. In Heine, Bernd & Derek Nurse, dir., African languages. An
introduction, 231-258. Cambridge : Cambridge University Press.
Daouda, Ndiaye. 2008. L’enseignement des langues nationales à l’école primaire. Le cas du
Wolof. Thèse de doctorat, 293p. Vincennes-Saint-Denis : Université Paris 8.
De Barrio J.I., Puente J., Caamaño A., Augustench M. 2008. Física y Química 1, 384p.
Madrid : Bachillerato.
De Boeck, Egide. Lingala. 1940. Aequatoria, 3 : 124-127.
De Boeck, Egide. Un dernier mot. Aequatoria, 3 : 130-131.
De Boeck, L.B. 1952. Manuel de Lingála, 112p. Lisala : Procure Mission Catholique.
De Schryver Gilles-Maurice & Minah Nabirye. 2010. A quantitative analysis of the
morphology, morphophonology and semantic import of the Lusoga noun. Africana
Linguistica, 16 : 97-153.
De Schryver, Gilles-Maurice. 2006. Internationalisation, localisation and customi-sation
aspects of TshwaneLex. Lexikos, 16 : 222-238.
De Schryver, Gilles-Maurice. 2008. A new way to lemmatize adjectives in a user-friendly
Zulu-English dictionary. Lexikos, 18 : 63-91.
De St Moulin, Léon. 2009. Les problèmes de l’éducation en RDC selon une enquête effectuée
à Kinshasa/Mont-Ngafula. Congo-Afrique, 427 : 578-593.
De Surmont, Jean-Nicolas. 2009. L’apport de la sociolinguistique à la lexicographie :
l’exemple récent des belgicismes dans l’édition du Nouveau Petit Robert 2008. Lexikos, 19
: 55-71.
Demuth, Katherine. 2000. Bantu noun class systems : loanword and acquisition evidence of
semantic productivity. In Gunter, Senft, dir., Systems of nominal classification, 270-292.
Cambridge : Cambridge University Press.
Depecker, Loïc. 2009. La terminologie : ouverture d’un champ disciplinaire, In Willems,
Martine, dir., Pour l’amour des mots, 91-106. Bruxelles : Facultés universitaires Saint-
Louis.
Devisch, Réné. 2003. Les sciences et les savoirs endogènes en Afrique noire. Perspectives
anthropologiques. In Répenser le développement et la coopération internationale. États des
savoirs universitaires,109-134. Paris : Karthala.
Diambu, Diambu Papi. 2001. Molongo mwa kemi. (inédit) repris dans Kawata Ashem Tem
2003. Bagó-Dictionnaire lingála / Falansé français-lingála, Saint-Pierre-Lès-Nemours :
Etóngá ya nkóta ya Kóngo.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
576
Diki-Kidiri, Marcel. 2008a. La description de la méthode. In Diki-Kidiri, Marcel, dir., Le
vocabulaire scientifique dans les langues africaines, 113-142. Paris : Karthala.
Diki-Kidiri, Marcel. 2008b. Conceptualisation, dénomination et perception culturelle. In Diki-
Kidiri Marcel, dir., Le vocabulaire scientifique dans les langues africaines, 31-51. Paris :
Karthala.
Dimmendaal, Gerrit. 2006. Morphology. In Heine, Bernd & Derek Nurse, dir., African
languages. An introduction, 161-193. Cambridge : Cambridge University Press.
Dingemanse, Mark. 2006. The semantics of Bantu noun classification : a review and
comparison of three approaches. MA essay, 25p. Dept. of African Languages, Leiden
Univ. http://www.markdingemanse.nl/linguistics/bantu-noun-class-sematics.pdf.
Dispagne, Michel. 2007. L’accompagnement pédagogique : quels enjeux symboliques en
contexte diglossique ? L’orientation scolaire et professionnelle.
http://osp.revues.org/index1295.html
Donato, Joseph. 2006. Syntagme. In Mounin Georges, dir., dictionnaire de la linguistique,
318. Paris : Puf.
Dooly, Melinda. 2010. Empowering Language Minorities through Technology : Which way
to go? eLearning Papers, 19, April 2010. www.elearningpapers.eu
Dzokanga, Adolphe. 1979. Dictionnaire Lingala - Français suivi d’une grammaire lingala,
304p. Leipzig : VEB Verlag Enzyklopädie.
Dzokanga, Adolphe. 1985. Nyongo ya Leta na Kongo-Bεlεzε : Lumumba nguna na
mbulamatali ya Bεlεzε, 152p. Bonneuil s/Marne : I.P.C. Bonneuil.
Dzokanga, Adolphe. 2001. Dictionnaire sémantique illustré français-lingála. Tome 1 et 2,
1240p. Bonneuil : Biso-moko.
Dzokanga, Adolphe. 2001. Nouveau dictionnaire illustré lingála-français, 364p. Bonneuil :
Biso-moko.
Dzokanga, Adolphe. 2001. Parler quotidien de Lingala, 232p. Bonneuil : Biso-moko.
Edema, Atibakwa-Baboya. 1994. Dictionnaire bangála-français-Lingála. Paris : Sepia,
ACCT.
Edema, Atibakwa-Baboya. 2003. L’orthographe des langues de la République Démocratique
du Congo : entre usages et norme. In Le traitement informatique des langues africaines.
Cahier du Rifal, 23.
Edema, Atibakwa-Baboya. 2006. L’hindoubill a-t-il été un laboratoire des particularismes
lexicaux du français de Kinshasa ? Le français en Afrique, 21 : 17-40.
Edema, Atibakwa-Baboya. 2008a. La construction du signifiant. In Diki-Kidiri Marcel, dir.,
Le vocabulaire scientifique dans les langues africaines, 71-99, Paris : Karthala.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
577
Edema, Atibakwa-Baboya. 2008b. La terminologie africaine par des exemples. In Diki-Kidiri
Marcel, dir., Le vocabulaire scientifique dans les langues africaines, 201-214. Paris :
Karthala.
Edwards, John. 2006. The language of power, the power of language. In Pütz, Martin, Joshua
Fishman & JoAnne Neff-Van Aertselae, dir., Along the Routes to Power : Explorations of
Empowerment Through Language, 13-34. Berlin : Mouton de Gruyter.
Ekwa Ebanéga, Guy-Modeste. 2010. Le dictionnaire comme outil d’enseignement des
langues au Gabon. Lexikos, 20 : 212-233.
Ekwa, bis Isal. 2008. Pas de développement sans école et sans éducation de qualité. Interview,
Congo-Afrique, 427, 561.
Fafunwa, A., J.Macauley & J.Soyinka. 1989. Education in mother tongue. In The Ife primary
education research project (1970-1978). Ibadan : Ibadan University Press.
Ferrari-Bridgers, Franca. 2009. A quantitative and qualitative analysis of the final vowels [i]
and [a] in luganda deverbal nouns. In Akinloye, Ojo & Lioba Moshi, dir., Selected
Proceedings of the 39th Annual Conference on African Linguistics, 23-31. Somerville :
Cascadilla Proceedings Project. www.lingref.com.
Ferguson, Charles A. 1959. Diglossia. Word 15 : 325-340.
Fishman, Joshua. 1967. Bilingualism with and without diglossia; diglossia with and without
bilingualism. Journal of Social Issues, 23, 2 : 29–38.
Fraser, Evan, Andrew Dougill , Warren Mabee, Mark Reed & Patrick McAlpine. 2006.
Bottom up and top down : Analysis of participatory processes for sustainability indicator
identification as a pathway to community empowerment and sustainable environmental
management. Journal of Environmental Management, 78 : 114–127.
Fromkin, Victoria (dir.). 2000. Linguistics. An introduction to linguistic theory. 748p.
Malden, Oxford, Melbourne, Berlin : Blackwell.
Fuertes-Olivera, Pedro. 2011. Equivalent selection in specialized e-lexicography : A case
study with spanish accounting terms. Lexikos, 21 : 95-119.
Galdamès, Viviana, Hassana Alidou, Ingrid Jung & Thomas Büttner (dir.). 2004. L’école
vivante : enseigner la langue maternelle dans un programme d’éducation bilingue.
Niamey : INWENT-2PEB/GTZ.
Garric, Nathalie. 2001. Introduction à la linguistique, 192p. Paris : Hachette.
Gass, Susan & Alison Mackey. 2007. Data elicitation for second and foreign language
research, 212p. Mahwah : Erlbaum.
Gaudin, François. 2002. Socioterminologie : Une approche sociolinguistique de la
terminologie, 288 p. Bruxelles : De Boeck.
Gauton, Rachélle. 2008. Bilingual dictionaries, the lexicographer and the translator. Lexikos,
18 : 106-118.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
578
Germain, Claude. 2000. Didactique générale, didactique des langues et linguistique appliquée.
Revue canadienne de linguistique appliquée, 3, 1-2 : 23-33.
Grootaers, Dominique. 1998. Cent cinquante ans d’instruction publique, à la poursuite de
l’intégration sociale et de la promotion individuelle. In Grootaers, Dominique, dir.,
Histoire de l’enseignement en Belgique, 88-103. Bruxelles : CRISP.
Gumperz, John. 1982. Discourse strategies, 240p. Cambridge : Cambridge University Press.
Guthrie, Malcom. 1951. Grammaire et dictionnaire de Lingala, 2ème
éd., 190p. Kinshasa : La
librairie évangelique au Congo.
Halaoui, Nazam. 2002. La langue de la justice et les constitutions africaines. Droit et société,
2, 51-52 : 345-367.
Harper, Stephen. 2011. Counting the costs of a global anglophonic hegemony : examining the
impact of U.S. Language education policy on linguistic minorities worldwide. Indiana
Journal of Global Legal Studies, 18, 1 : 515-538.
Hazaël-Massieux, M-C. 1996. Du français, du créole et de quelques situations plurilingues :
données linguistiques et sociolinguistiques. Université de Provence.
http://creoles.free.fr/articles/MCHM96.pdf
Heine, Bernd & Derek Nurse. 2000. Introduction. In Heine, Bernd & Derek Nurse, dir.,
African languages. An introduction, 1-10. Cambridge : Cambridge University Press.
Heller Monica. 2002. Éléments d’une sociolinguistique critique, 176p. Paris : Didier
Heugh, Kathleen. 2005. Mother-tongue education is best. HSRC Review, 3, 3 : 6-7.
Heugh, Kathleen. 2006. Without language, everything is nothing in education. HSRC Review,
4, 3 : 8-9.
Heugh, Kathleen, Carol Benson, Berhanu Bogale & Mekonnen Alemu Gebre Yohannes.
2007. Final Report Study on Medium of Instruction in Primary Schools in Ethiopia, 22
January 2007. Commissioned by the Ministry of Education Sept. to Dec. 2006. Hien.
Hlungwani, Madala Crous. 2012. Deverbal nominals in Xitsonga. Thèse de doctorat, 1436p.
Stellenbosch University.
Holden N.E. & Coplen Ty. 2004. The Periodic table of the elements. Chemistry International,
January-February, 8-9.
Howie, S. 2001. Mathematics and science performance in grade 8 in South Africa 1998/1999.
Pretoria : Human Sciences Research Council.
Howie, S. & T. Plomp. 2003. Language proficiency and contextual factors influencing
secondary students’ performance in mathematics in South Africa. Paper presented at the
Annual Meeting of the American Educational Research Association, Chicago, April 2003.
http://www.adeanet.org/adeaPortal/adea/downloadcenter/Ouga/B3_1_MTBLE_en.pdf
Hulstaert, MSC. 1940. Lingala. Annales aequatoria, 2 : 33-43.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
579
Hulstaert, MSC. 1940. Lingala. Annales aequatoria, 3 : 65-73.
Hussain Nasreen, Ahmed Azra & Zafar Mohammad (dir.). 2009. English and empowerment
in the developing world, 300p. Newcastle : Cambridge Scholars.
Hyman, Larry. 2006. Basaá. In Nurse, Derek & Gérard Philippson, The Bantu languages,
257-282. London-New York : Routledge.
Hyman, Larry. 2006. Segmental phonology. In Nurse, Derek & Gérard Philippson, The Bantu
languages, 42-58. London-New York : Routledge.
Hyman, Larry. 2007. Niger-Congo Verb Extensions : Overview and Discussion. In Doris L.
Payne & Jaime Peña, Selected Proceedings of the 37th Annual Conference on African
Linguistics, 149-163. Somerville : Cascadilla Proceedings Project. www.lingref.com.
Ilunga, Ntumba Willy. 2006. Analyse des manuels et évaluation des compétences
linguistiques en RD Congo. Mémoire de Master, 98p. Université Paris III Sorbonne.
Isch, Nicole. 2012. Enseigner le français dans un milieu plurilingue. In Actes du colloque
«L’école plurilingue dans les communautés du Pacifique», 18-21 octobre 2010, Nouméa,
ALK, UNC, Agora-SHS. Nouméa : ALK.
Joffe, David & Gilles-Maurice De Schryver. 2009. The TshwaneLex Suite. User Guide
version 4.0.2. http://tshanedje.com.
Jousse, Anne-Laure. 2002. Dérivation sémantique et morphologique de termes, analyse en
corpus spécialisé et modélisation au moyen des fonctions lexicales. Mémoire de maîtrise,
109p. Université de Montréal.
Kabuta, Ngo Semzara. (à paraître). The noun phrase in Cilubà, Universiteit Gent.
Kabuta, Ngo Semzara. 1997. Isimu-Ushairi : Muundo wa Majigambo. Nordic Journal of
African Studies, 6, 1 : 36-60.
Kabuta, Ngo Semzara. 1998. Loanwords in Cilubà. Lexikos, 8 : 37-64.
Kabuta, Ngo Semzara. 2003. Eloge de soi, eloge de l’autre, 374p. Bruxelles : PIE-Peter Lang.
Kabuta, Ngo Semzara. 2006a. Questions d’orthographe. In Lwendu lwà Cilubà. Cibèjibeji cyà
pa yètù myakulu, 2 : 3-11.
Kabuta, Ngo Semzara. 2006b. Résumé des règles d’orthographe et exercices. In Lwendu lwà
Cilubà. Cibèjibeji cyà pa yètù myakulu, 2 : 12-20.
Kabuta, Ngo Semzara. 2008. Nkongamyakù Ciluba-Fwàlànsa, 368p. Gent : Recall,19.
Linguistic series.
Kadima, Batumona-Adi Gilbert. 2006. Harmonisation de l’orthographe du cilubà : un
préalable à toute politique d’aménagement linguistique de l’espace kasaien en RD-Congo.
In Lwendu lwà Cilubà. Cibèjibeji cyà pa yètù myakulu, 2 : 20-24.
Kalema, J. 1978. La transcription des langues africaines et son harmonisation : pratique et
problèmes actuels en Ouganda et au Zaïre. Réunion des experts sur «la transcription des et
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
580
l’harmonisation de la transcription des langues africaines». 17-21 juillet 1978. CC-
78/CONF.625/6. Paris : Unesco.
Kambaja, Musampa Emmanuel. 2007. Étude socio-terminologique du vocabulaire médical
cilubà. Lexikos, 17 : 88-113.
Kambaja, Musampa Emmanuel. 2009. Approche pragmatique et son application au processus
de la traduction français – cilubà. Cas de la constitution de la 3ème République en
R.D.Congo. Thèse de doctorat, 420p. Université de Lubumbashi.
Kamwangamalu, Nkonko Mudipanu. 1989. Code-mixing accross languages : structure,
functions and constraints. Thèse de doctorat, 292p. University of Illinois at Urbana-
Champaign.
Kanoute, Fasal. 2006. Point de vue des parents défavorisés sur leur implication dans le vécu
scolaire de leur enfant. Interactions, IX, 2 : 17-38.
Karangwa, Jean de Dieu. 1995. Le kiswahili dans l’Afrique des Grands Lacs. Contribution
sociolinguistique. Thèse de doctorat, 408p. Paris : INALCO.
Kashita Katungu. 2008. Difficultés des apprenants pour écrire et nommer les symboles et
formules chimiques. Mémoire DEA, 195p. Université Marien Ngouabi.
Katamba, Francis. 2006. Bantu nominal morphology. In Nurse, Derek & Gérard Philippson,
The Bantu languages, 103-120. London-New York : Routledge.
Kawata, Ashem Tem. 2003. Bagó-Dictionnaire Lingála/Falansé Français/Lingála, 554p.
Saint-Pierre-Lès-Nemours : Etóngá ya nkota ya Kóngo.
Kawata, Ashem Tem. 2004. Bagó ya lingála. Mambí ma lokóta. Dictionnaire lingála, 482p.
Paris : Karthala.
Kazadi Ntole & Nyembwe Ntita (dir.). 1987. Utilisation des langues nationales, Actes du
colloque sur les langues nationales, Kinshasa, 11-16 mars 1985, Linguistique et sciences
humaines, 27, spécial, 298 p.
Kembo, Jane. 2000. Language in education and language learning in Africa. In Webb, Vic &
Kembo-Sure, dir., African voices. An introduction to the languages and linguistics of
Africa, 286-334. Capetown : Oxford press.
Kisserberth, Charles & David Odden. 2006. Tone. In Nurse, Derek & Gérard Philippson, The
Bantu languages, 59-70. London-New York : Routledge.
Kiswahili Sekondari. 1988. Tanzu za Fasihi, Taasisi ya Ukuzaji Mitaala, 119-166. Dar es
Salaam.
Koni, Muluwa Joseph. 2010. Plantes, animaux et champignons en langues bantu. Étude
comparée de phytonymes, zoonymes et myconymes en nsong, ngong, mpiin, mbuun et
hungan (Bandundu, RD Congo). Thèse de doctorat, 560p. ULB.
Kotz, J.C. & P.M. Treichel Jr. 2006. Chimie des solutions, 358p. Bruxelles : De boeck.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
581
Kotz, J.C. & P.M. Treichel Jr. 2006. Chimie générale, 358p. Bruxelles : De boeck.
Kuhn, Thomas Samuel. 1962. La Structure des révolutions scientifiques, 284p. Paris :
Flammarion.
Kupelesa, Ilunga Max. 2010. Degré de satisfaction et de motivation des enseignants kinois.
Congo-Afrique, 444 : 281-296.
Kwesi, Kwaa Prah. 2009. Mother-tongue education in Africa for emancipation and
development : towards the intellectualisation of African languages. In Brock-Utne Birgit.
& Skattum Ingse, dir., Languages and education in Africa. A comparative and
transdisciplinary analysis, 83-104. Oxford : Symposium books..
Lafon, Michel & Webb, Vic (dir.). 2007. The Standardisation of African Languages
Language political realities. Proceedings of a CentRePoL workshop held at University of
Pretoria on March 29, 2007. Editors CentRePoL and IFAS
Larousse. 2012. Le petit Larousse illustré 2012, 1910p. Paris : Larousse.
Le Bossé, Yann. 2008. L’empowerment : de quel pouvoir s’agit-il ? Changer le monde (le
petit et le grand) au quotidien. Nouvelles pratiques sociales, 21, 1 : 137-149.
Legère, Karsten. 2006. Formal and Informal Development of the Swahili Language : Focus
on Tanzania. In Olaoba, F. Arasanyin & Michael A. Pemberton, Selected Proceedings of
the 36th Annual Conference on African Linguistics, 176-184. Somerville : Cascadilla
Proceedings Project.
Leitch Myles. 2006. Babole (C101). In Nurse, Derek & Gérard Philippson, The Bantu
languages, 392-421. London-New York : Routledge.
Lihamba, Amandina, Balisidya Ndyanao & Muhando Penina. 1982. Harakati za Ukombozi.
25p. Dar es Salaam : TPH.
Lokombe, Ndew’Okongo Kitete. 1984. Évaluation de l’enseignement du français en Afrique
centrale. Tiers-Monde, 25, 97 : 169-188.
http://www.persee.fr/web/revues/home/prescript/article/tiers_0040-
7356_1984_num_25_97_3365
Lord, John & Hutchison Peggy. 1993. The Process of Empowerment : Implications for
Theory and Practice. Canadian Journal of Community Mental Health, 12 : 5-22.
Lorenzo Rocci. 2011. Vocabolario greco-italiano 2011, 2064p. Roma : Dante Alighieri.
Loussakoumounou, Alain-Fernand, André Epanga Pombo, André Nyembwe Ntita & Rigobert
Makambala. 2009. Bi-grammaire lingala – français, 20p. Paris : OIF.
Louw, A.J.N., M. De Villiers & M.Van Heusden. 2011. Tutoring scientific subject matter in
students’ mother tongue. Faculty of Health Sciences Stellenbosch University. .
http://stbweb02.stb.sun.ac.za/sotl/SOTL_previous/SOTL_2011/presentations/tutors/Louw
%20De%20villiers%20Chemistry%20in%20your%20mother%20tongue.pdf
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
582
Lufimpadio, Ndongala. 1998. Travaux pratiques de Chimie 3ème
, 74p. Kinshasa : Afrique
éditions.
Lufimpadio, Ndongala. 1998. Travaux pratiques de Chimie 4ème
, 92p. Kinshasa : Afrique
éditions.
Lufimpadio, Ndongala. 1998. Travaux pratiques de Chimie 5ème
, 78p. Kinshasa : Afrique
éditions.
Lufimpadio, Ndongala. 1998. Travaux pratiques de Chimie 6ème
, 112p. Kinshasa : Afrique
éditions.
Macdonald, C.A. 1990. School-based learning experiences : a final report of the threshold.
Pretoria : Human Sciences Research Council.
Mackey, Wlliam. 1989. La Genèse d’une typologie de la diglossie. Revue québécoise de
linguistique théorique et appliqué, 8, 2 : 11-28.
Makabu, Thimotée, Martin Mba, Sebastien Merceron & Constance Torelli. 2007. Le Secteur
informel en milieu urbain en République Démocratique du Congo : Performances,
insertion, perspectives. Principaux résultats de la phase 2 de l’enquête 1-2-3 2004-2005.
41p. Paris : Dial.
Malaisé, Véronique. 2005. Méthodologie linguistique et terminologique pour la structuration
d’ontologies différentiellels à partir de corpus textuels. Thèse de doctorat, 158p. Université
Paris 7.
Malaisé, Véronique, Pierre Zweigenbaum & Bruno Bachimont. 2004. Repérage et
exploitation d’énoncés définitoires en corpus pour l’aide à la construction d’ontologie.
TALN 2004, Fès, 19–21 avril 2004.
Manduku, Sasa Hippolyte Eric. 2004. Langues et communication en milieux estudiantins de
Kinshasa : cas de l’université de Kinshasa. In Penser la francophonie. Concepts actions et
outils linguistiques, 545-553. Paris : E.A.C.-A.U.F.
Mangoya, Esau. 2009. Divergent Approaches to Corpus Processing : The Need for
Standardisation. Lexikos, 19 : 26-37.
Mangu, Mbata. 2003. Contribution des intellectuels congolais au mouvement nationaliste, à
la lutte pour l’indépendance et la démocratie au Congo-Kinshasa. Communication à la
conférence commémorative du 30ème
anniversaire du CODESRIA, Dakar.
https://www.codesria.org/IMG/pdf/mbata_mangu.pdf
Manguanda Ange. 2010. Kotámbusa kompaní ya moké, 64p. Kinshasa, Wavre : Mabiki
Maseko, Pamella (dir.) 2009. Terminology development for the intellectualisation of african
languages. Uphuhliso-sigama ngenjongo yokuphuhlisa iilwimi zesintu ngokugqibeleleyo.
PRAESA Occasional Papers, 38.
Massamba N’Ongla. 1977. O nzilá ya sika. Mobú mwa míbalé. Kinshasa : Bobiso.
Massamba N’Ongla. 1977. O nzilá ya sika. Mobú mwa yambo. Kinshasa : Bobiso.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
583
Mateene Kahombo.1998. Kiswahili Lingala. Matéya ma kiswahili na Lingala. Masomo ya
Lingala kwa kiswahili, 192p. Kinshasa : CRP.
Matumele, Maliya, Ayibite Pela Asey & Epanga Pombo. 1995. Terminologie grammaticale
et pédagogique. Lexique Français-Lingála Lingála-Français, 54p. Kinshasa :
CELTA/EUA.
Maurer, Bruno. 2010. Les langues de scolarisation en Afrique francophone. Enjeux et repères
pour l’action. Rapport général. Projet LASCOLAF, Juin 2010. Paris : AUF.
Mavesera, Miidzo. 2009. Empowerment through language : exploring possibilities of using
African languages and literature to promote socio-cultural and economic development in
Zimbabwe. Thèse de doctorat, 208p. Pretoria : University of South Africa.
Mavoungou, Paul Achille. 2008. De l’analyse lexicographique au dictionnaire : quelques
problèmes de lemmatisation des langues africaines ; l’exemple du civili. SciencesSud 1,
13p. Libreville : CENAREST
May, K. M., C. Mendelson& S. Ferketich. 1995. Community Empowerment in Rural Health
Care. Public Health Nursing, 12 : 25–30.
Mbulamoko Nzege Movoambe. 1991. État des recherches sur le lingala comme groupe
lingistique autonome. Annales aequatoria, 12 : 377-406.
McQuarrie C., McQuarrie D., Rock, P.A. 2007. Chimie Générale. 1083p. Bruxelles : De
Boeck.
Meeussen A.E. 1967. Bantu grammatical reconstructions. Annales du musée royal de
l’Afrique Centrale, 8, sciences humaines, 61 : 81-121.
Meeuuwis Michael & Stroeken Koen. 2012. Non-situational functions of demonstrative noun
phrases in Lingála (bantu). Pragmatics, 22, 1 : 147-166. International Pragmatics
Association.
Meeuwis, Michael & Jan Blommaert. 1998. A monolectal view of code-switching, layered
code-switching among Zaïrians in Belgium. In Auer, Peter, dir., Code-switching in
conversation, 76-98. London & New York : Routledge.
Meeuwis, Michael. 1997. Imminence and volition in Lingala grammar. Annales aequatoria,
18 : 529-542.
Meeuwis, Michael. 2008. The causative construction in Lingála. Annales Aequatoria, 29 :
447-461.
Meeuwis, Michael. 2010. A grammatical Overview of Lingála, 202p. Müchen : Lincom
Europa.
Mesthrie, Rajend. 2009. Assumptions and aspirations regarding african languages in South
Africa Higher Education : a sociolinguistic appraisal. In Brock-Utne, Birgit & Skattum
Ingse, dir., Languages and education in Africa. A comparative and transdisciplinary
analysis,133-151. Oxford : Symposium books.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
584
Mikalukalu, K.K.M. 1984. Lexique de chimie, 2, 122p. Kinshasa : CRP.
Mikalukalu, K.K.M. 1986. Lexique de chimie, 1, 2éd., 56p. Kinshasa : CRP.
Mikalukalu, K.K.M. 1992. La chimie avec du matériel de fortune, 96p. Kinshasa : CRP.
Ministère EPSP RD Congo. 2009. Programme national de chimie. Kinshasa : Ministère EPSP
RD Congo, Édition électronique.
http://www.epsp.cd/component/option,com_joomdoc/Itemid,84/gid,52/task,cat_view/
Ministère EPSP RD Congo. 2011. Annuaire statistique de l’enseignement primaire,
secondaire et professionnel. Année scolaire 2009-2010. Kinshasa : Ministère EPSP.
Mletshe, Loyiso Kevin. 2010. Deverbal nominals In Xhosa. Thèse de doctorat, 606p.
Stellenbosch : Stellenbosch University.
Mochiwa, Z.S.M. 2007. Kiswahili verbs : a lexicographical challenge. Lexikos, 17 : 114-133.
Mojela, V.M. 2008. Standardization or stigmatization ? Challenges confronting lexicography
and terminography in Sesotho sa Leboa. Lexikos, 18, 119-130.
Moon, Rosamund. 2008. Lexicography and linguistic creativity. Lexikos, 18, 131-153.
Moore, John. 2004. Chemistry made simple, 290p. New York : Broadway books.
Morin, Didier. 1986. Le parcours solitaire de la Somalie. In Politique Africaine, 23 : 57-66.
Moshi, Lioba. 2006. The globalized world languages : the case of Kiswahili. In Olaoba, F.
Arasanyin & Michael Pemberton, dir., Selected Proceedings of the 36th Annual
Conference on African Linguistics, 166-175. Somerville : Cascadilla Proceedings Project.
www.lingref.com.
Motingea Mangulu, André. 1987. Elargissement du radical en Lingála. Annales aequatoria, 8
: 355-364.
Motingea Mangulu, André. 1996. Le lingala du Pool Malebo : éléments de structure
phonologique et morphologique. Afrikanistiche Arbeitspapiere 46 : 55-117 ; 48 : 5-54.
Motingea Mangulu, André. 2005. Extensions formelles et suffixes dérivatifs en bantou du
groupe C30. In Koen Bostoen & Jacky Maniacky, dir., Collectie Sciences Humaines, 169.
Studies in African Comparative Linguistics, with Special Focus on Bantu and Mande, 361-
373. Tervuren : Royal Museum for Central Africa.
Motingea Mangulu, André. 2006. Lingála courant. Grammaire pédagogique de référence,
131p. Tokyo : ILCAA.
Motingea Mangulu, André. 2010. Lingála facile, un nouveau journal télévisé à Kinshasa :
essai d’une lecture sociolinguistique. http://www.cfee.Cnrs.fr/pdf/Mangulu_francais.pdf
Mthembu, Tozama. 2008. The implementation of isizulu as a subject in the public primary
schools of the lower Tugela circuit in Kwadukuza (stanger). Mémoire de Master, 126p.
University of Kwazulu-Natal, Durban.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
585
Mtintsilanaa, Priscilla & Rose Morrisa. 1988. Terminography in African languages in South
Africa. South African Journal of African Languages, 8, 4 : 109-113.
Mudimbe, V.Y., Kilanga Musinde, Lupukisa Wasamba & Nombo Lutete. 1977. Procédés
d’enrichissement du vocabulaire et créations de termes nouveaux dans un groupe de
langues de l’Afrique centrale, 24p. ED-77/WS/142. Paris : Unesco.
Mufwene, Salikoko & Vigouroux Cécile (dir.). 2008. Globalization and language vitality :
perspectives from Africa, 1-31. London : Continuum Press.
Mufwene, Salikoko. 1978. A reconsideration of Lingála temporal inflections. Studies in
African Linguistics, 9, 1 : 91-105.
Mufwene, Salikoko. 1980. Bantu class prefixes : inflectional or derivational ? In Kreiman,
Jody & Almerindo Ojeda, dir., Papers from the sixteenth Regional meeting of the chicago
linguistic society. Chicago Linguistic society, 246-258. Chicago.
Mufwene, Salikoko. 1980. Number, countability and markendenessin Lingala Li-/Ma- noun
class. Linguistics, 19 : 1019-1052.
Mufwene, Salikoko. 2006. Les continua créoles, linguistiques et langagiers, in Raphaël
Confiant & Robert Damoiseau, dir., A l’arpenteur inspiré : mélanges offerts à Jean
Bernabé, 185-197. Matoury : Ibis Rouge.
Mukash, Kalel. 2004. Question spéciales de linguistique générale. Syntaxe des langues bantu,
156p. Kinshasa : CRP.
Mukinayi Mulangala, Joseph. 2011a. Shimie, Mambi ma ebandela, 52p. Kinshasa : Science
pour tous.
Mukinayi Mulangala, Joseph. 2011b. Lexique de chimie français-Lingala, 24p. Kinshasa :
Science pour tous.
Müller, Natascha & Katja Francesca Cantone. 2009. Language mixing in bilingual children:
code-switching. In Bullock, Barbara & Jacqueline Toribio Almeida, dir., The Cambridge
handbook of Linguistic code-switching, 199-220. Cambridge : Cambridge University Press.
Musitu, Lufungula. 2006. La femme congolaise : pilier de l’économie informelle en milieu
urbain. Les classiques des sciences sociales, 16p. Québec, Canada. http
://www.uqac.ca/Classiques_des_sciences_sociales/
Muwoko, Ndolo Obwong. 1990a. À propos du Lingala scolaire. Annales aequatoria, 11 :
251-262.
Muwoko, Ndolo Obwong. 1990b. Terminologie grammaticale du Lingála. Annales
aequatoria, 11 : 263-279.
Mwinsheikhe, Halima Mohamed. 2003. Using Kiswahili as a medium of instruction in
Tanzania secondary schools as a strategy of improving student participation and
performance in science. Journal of Instruction in Tanzania and South Africa, 129-148. Dar
es Salaam: E & D.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
586
Nabirye, Minah & Gilles-Maurice De Schryver. 2010. The monolingual lusoga dictionary
faced with demands from a new user category. Lexikos, 20 : 326-350.
Nabirye, Minah, & Gilles-Maurice De Schryver. 2011. From corpus to dictionary : a hybrid
prescriptive, descriptive and proscriptive undertaking. Lexikos, 21, 1 : 120-143.
Napon, Abou. 2003. La problématique de l’introduction des langues nationales dans
l’enseignement primaire au Burkina Fasso. SudLangues, 2 : 145-156. Dakar : Université
Cheik Anta Diop. http://www.sudlangues.sn/IMG/pdf/doc-50.pdf
Nchabeleng, NJ. 2011. Terminological issues in the translation of the chemistry terms from
English to Nothern Sotho. Mémoire de master, 78 p. Université de Pretoria.
Ndinga Oba, Antoine. 1971. Structures lexicologiques du Lingála. Thèse de doctorat, 403 p.
Paris : Université de la Sorbonne Nouvelle (Paris III), Institut national des langues et
civilisations orientales.
Ndlovu, Eventhough & Sanelisiwe Sayi. 2010. The treatment of polysemy and homonymy in
monolingual general-purpose dictionaries with special reference to Isichazamazwi
SesiNdebele. Lexikos, 20 : 351-370.
Ndlovu, Eventhought. 2009. Sense relations in the treatment of-meaning in Isichazamazwi
SesiNdebele. Lexikos, 19 : 71-85.
Ngalasso, Mwatha Musanji. 1986. État des langues et langues de l’État au Zaïre, Politique
Africaine, 23 : 7-28.
Ngugi wa Thiongo. 1986. Decolonising the mind. The politics of languages in African
literature, 144p. Nairobi-Oxford : James Carey Oxford EAEP.
Nkenda Mpasi, Philippe. 1971. Réflexions sur la problématique de la langue d’enseignement
au Congo. Revue congolaise des sciences humaines, 2 : 35-58.
Nkenda Mpasi, Philippe. 1973. La problématique de la langue d’enseignement en République
du Zaïre. Cultures au Zaïre et en Afrique, 2 : 105-133.
Nkita, Kapinga. 1986. Morphotonologie des noms déverbatifs nominaux de l’agent en luba-
kassayi. Linguistique et Sciences humaines, 27, 1 : 123-154.
Nkomo, Dion. 2010. Affirming a role for specialised dictionaries in indigenous African
languages. Lexikos, 20 : 371-389.
Nkongolo, J-J. 1998. Quelle langue d’enseignement pour la République Démocratique du
Congo ? Une enquête à Kinshasa. DiversCité Langues. En ligne. Vol. III.
http://www.uquebec.ca/diverscite
Nomlomo, Vuyokazi. 2006. Parents’ choice of the medium of instruction in science : A case
of one primary school in the Western Cape, South Africa. In Brock-Utne, Birgit, Zubeida
Desai & Martha Qorro, dir., Focus on fresh data on the language of instruction debate in
Tanzania and South Africa, 112-137. African Minds www.africanminds.co.za
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
587
Noyau, Colette. 2007. Regards croisés sur l’appropriation du français en situation diglossique
et la construction de connaissances via la scolarisation. In Appropriation du français et
construction de connaissances via la scolarisation en situation diglossique. Actes du
colloque international de l’Université Paris-RAD-Nanterre de février 2005.
Noyau, Colette. 2010. Développer les capacités de reformulation chez les maîtres de l’école
bilingue en contexte subsaharien. In Neveu, F., Muni Toke V., Durand J., Klingler T.,
Mondada L., Prévost S., dir., Didactique et enseignement, français langue maternelle,
français langue seconde - CMLF 2010. Paris : Institut de Linguistique Française.
Nsuka-zi-Kabuiku. 1987. Langues nationales et éducation : langues nationales dans
l’éducation formelle. Linguistique et sciences humaines, 27, spécial : 5-17.
Nurse, Derek. 2006. Aspect and tense in Bantu languages. In Nurse, Derek & Gérard
Philippson, The Bantu languages, 90-102. London-New York : Routledge.
Nyembwe Ntita, André & Koni Tsonga Tsonga. 2004. La francophonie en milieux
estudiantins de Kinshasa. Pratique-Perception-Perspectives. In Penser la francophonie.
Concepts actions et outils linguistiques, 535-544. Paris : E.A.C.-A.U.F.
Nyembwe Ntita, André & Samuel Matabishi. 2012. Le devenir du français en République
Démocratique du Congo et question de la norme. In Peter Blumenthal & Stefan Pfänder,
dir., Actes du colloque : Convergences, divergences et la question de la norme en Afrique
francophone. Le Français en Afrique, 27 : 109-119.
Nyembwe Ntita, André. 2010. Le français en République Démocratique du Congo. État des
lieux. Le français en Afrique, 25 : 5-17.
Nzanga, Ngbanzoma Siokassa. 1991. Contribution à la didactique du Lingala langue
étrangère. Thèse de doctorat, 494p. Université de Mons-Hainaut.
Nzeza, Lufuma. 1987. L’utilisation des langues nationales dans l’enseignement primaire.
Bilan d’une décennie 1974-1984. Linguistique et sciences humaines, 27, spécial : 18-45.
Kinshasa : CELTA.
Nzongo, Sila-Ndunda. 1993. Mwinda ya sika, 1, 80p. Tulsa : Literacy international.
Nzongo, Sila-Ndunda. 1993. Mwinda ya sika, 2, 80p. Tulsa : Literacy international.
O’Keeffe & McCarthy Michael (dir.). 2010. The Routledge handbook of corpus linguistics,
682p. London, New York : Routledge.
Orekan, George. 2011. Mother Tongue Medium as an Efficient Way of Challenging
Educational Disadvantages in Africa : The Case of Nigeria. Scottish Languages Review, 23
: 27-38.
Ossete, Eugène-André. 2004. Traduction en langues congolaises de la constitution de 1992 :
étude d’expérience. In Penser la Francophonie. Concepts actions et outils linguistiques,
121-131. Paris: EAC/AUF
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
588
Ouane, Adama & Glanz Christine. 2010. Pourquoi et comment l’Afrique doit investir dans les
langues africaines et l’enseignement multilingue. 74p. Hamburg : Institut de l’Unesco pour
l’apprentissage tout au long de la vie.
http://unesdoc.unesco.org/images/0018/001886/188643f.pdf
Owu-Ewie, Charles. 2006. The Language Policy of Education in Ghana : A Critical Look at
the English-Only Language Policy of Education. In Mugane John, John P. Hutchison &
Dee A. Worman, dir., Selected Proceedings of the 35th Annual Conference on African
Linguistics, 76-85. Somerville : Cascadilla Proceedings Project. www.lingref.com.
Pansalb. 2012. Annual report 2011-2012. Arcadia : Pansalb. www.pansalb.org.za
Paumier, Sebastien. 2008. Unitex 3.0 user manual, 350p. http://www-igm.univ-
mlv.fr/~unitex. Paris : Université Paris-Est Marne-la-Vallée
Payne, Doris & Olsen Derek. 2009. Maa (Maasai) Nominalization : Animacy, Agentivity and
Instrument. In Masangu Matondo et al., dir., Selected Proceedings of the 38th Annual
Conference on African Linguistics, 151-165. Somerville : Cascadilla Proceedings Project.
www.lingref.com.
Phindane, Pule Alexis. 2008. Lexical semantics and deverbal nominalisations in sesotho.
Thèse de doctorat, 437p. Stellenbosch University.
Présidence de la République Démocratique du Congo. 1962. Ordonnance présidentielle n°
174, octobre 1962 portant sur le programme national d’enseignement au Congo.
Présidence de la République Démocratique du Congo. 2005. Loi-cadre de l’enseignement
national. JO RDC 46ème, année numéro spécial. Présidence de la République RDC.
Présidence de la République Démocratique du Congo. 2006. Constitution de la République
Démocratique du Congo. Présidence de la République RDC.
Prinsloo, DJ & Gilles-Maurice De Schryver. 2002. Reversing an African-language lexicon :
the Northern Sotho terminology and orthography n° 4 as a case in point 1.
S.Afr.J.Afr.Lang., 2 : 161-185.
Prophet, Robert & Dow. J. 1994. Mother-tongue Language and Concept Development in
Science. A Botswana Case Study. Language, Culture and Curriculum 7, 3 : 205-217.
Prudent, Lambert-Felix. 1981. Diglossie et interlecte. Langages, 15ème année, 61 : 13-38.
Qorro, Martha. 2009. Parents’ and Policy Makers’ Insistence on Foreign Languages as Media
of Education in Africa: restricting access to quality education – for whose benefit ? In
Brock-Utne Birgit. & Skattum Ingse, dir., Languages and education in Africa. A
comparative and transdisciplinary analysis, 57-82. Oxford : Symposium books.
Rabenoro, Irène. 2009. National language teaching as a tool for Malagasy Leraners’
Integration into Globalisation in Brock-Utne Birgit. & Skattum Ingse, dir., Languages and
education in Africa. A comparative and transdisciplinary analysis, 175-188. Oxford :
Symposium books.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
589
Rapold, Christian. 1997. The applicative construction in Lingala. Thèse de doctorat, 52p.
Rijksuniversiteit Leiden.
Reddy, V., A. Kanjee, G. Diedericks & L. Winnaar. 2006. Mathematics and science
achievement at South African schools. TIMSS 2003, Cape Town : HSRC Press.
Richardson, Irvine. 1967. Linguistic Evolution and Bantu Noun Class Systems. In Gabriel
Manessy & André Martinet, dir., La Classification Nominale dans les Langues Négro-
Africaines, 373-390. Aix-en-Provence : Éditions du Centre National de la Recherche
Scientifique.
Roche, Christophe. 2008. Le terme et le concept : fondement d’une ontoterminologie. In
Terminologie & Ontologie: théories et applications. Acte du colloque Toth, Annecy 1er
juin 2007, 1-23. Institut Porphyre. Annecy : Savoir et Connaissance.
Roy-Campbell, Zaline Makini. 2006. The State of African Languages and the Global
Language Politics: Empowering African Languages in the Era of Globalization. In Olaoba
F. Arasanyin & Michael A. Pemberton, dir., Selected Proceedings of the 36th Annual
Conference on African Linguistics, 1-13. Somerville : Cascadilla Proceedings Project.
www.lingref.com.
Sawadogo, Mahamadou. 2004. L’interprétation, traduction français-langues nationales : un
levier pour le développement des langues nationales, In Penser la Francophonie. Concepts
actions et outils linguistiques, 133-142. Paris : EAC/AUF.
Schadeberg, Thilo. 2006. Derivation. In Nurse, Derek & Gérard Philippson, The Bantu
languages, 71-89. London, New York : Routledge.
Schollar, E. & J. Roberts. 2006. Report on the meta-evaluation of maths and science,
Johannesburg : Zenex Foundation.
Sene Mongaba, Bienvenu (dir.). 2010. Matematíki, 120p. Kinshasa, Wavre : Mabiki.
Sene Mongaba, Bienvenu (dir.). 2010. Náyéba kotánga pé kokoma, 64p. Kinshasa, Wavre :
Mabiki.
Sene Mongaba, Bienvenu. 2006. 100 verbes pour parler lingála, 80p. Kinshasa, Wavre :
Mabiki.
Sene Mongaba, Bienvenu. 2009 / 2012. Tableau périodique de chimie-Etanda ebandelaka ya
bibuki ya kemi. Kinshasa, Wavre : Mabiki.
Sene Mongaba, Bienvenu. 2010a. Comment enseigner la chimie dans une optique
professionnelle ? Compte-rendu du Colloque des professeurs de chimie des écoles
secondaires de Kinshasa 2010, 22p. Kinshasa, Wavre : Mabiki.
Sene Mongaba, Bienvenu. 2010b. La littérature congolaise écrite en lingála. In Lete Apey
Esobe & Pius Ngandu Nkashama, dir., La littérature congolaise postcoloniale. Bilan et
perspective d’avenir, 255-268. Pretoria : Unisa Press.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
590
Sene Mongaba, Bienvenu. 2010c. La francophonie, une notion dépassée ? Entretien avec
Gérard Colavecchio. Christophe Premat , Françoise Sule. Revue Sens-public, 14p.
http://www.sens-
public.org/IMG/pdf/SensPublic_CPremat_Entretien_Bienvenu_Sene_Mongaba.pdf
Sene Mongaba, Bienvenu. 2011a. A global approach for a dictionary of Lingála. From the
localization of software to a lemmatization strategy. Communication. 16th International
AFRILEX Conference. 5-7 July 2011. University of Namibia, Windhoek, Namibia.
Sene Mongaba, Bienvenu. 2011b. Characterization of Lingála used by Kinshasa teachers in
formal and non-formal education. Communication. 41st Colloquium on African Languages
and Linguistics (CALL). 29-31 August 2011. Leiden, the Netherlands, Universiteit Leiden.
Sene Mongaba, Bienvenu. 2012b. The role of Lingála spoken by Kinshasa chemistry teachers
in the elaboration of specialized discourses. Communication. International Conference
43rd ACAL, Annual Conference on African Linguistics: Linguistic Interfaces in African
Languages. March 15-17 2012. New Orleans, USA. Tulane University.
Sene Mongaba, Bienvenu. 2012c. Comment les enseignants de Kinshasa utilisent-ils le lingála
(L1) pour reformuler leurs enseignements donnés en français ? Communication
Conference internationale. Pluri-L 2012 : Vers le plurilinguisme ? 20 ans après. 20-23
March 2012. Angers, France, Université d’Angers.
Sene Mongaba, Bienvenu. 2012d. Construction morphosémantique des noms déverbatifs en
Lingála. Une approche lexicographique. Communication. International Conference
Colloquium on African Languages and Linguistics (CALL). 27-29 August 2012. Leiden,
the Netherlands, Universiteit Leiden.
Sene Mongaba, Bienvenu. 2012e. The Use of Lingála in the Teaching of Chemistry in DR
Congo : A Socio-terminological Approach. In Michael R. Marlo et al., dir., Selected
Proceedings of the 42nd Annual Conference on African Linguistics, 308-320. Somerville :
Cascadilla Proceedings Project. www.lingref.com.
Sene Mongaba, Bienvenu. 2013. Analyse de la diglossie Français-Lingála dans les écoles de
Kinshasa. In Pluri-L 2011, Les contextes éducatifs plurilingues et francophones : entre
héritage et innovation. Rennes : Presses Universitaires de Rennes.
Sene Nzale, Claire (dir.). 2010. Sekelé ya kikúku, 88p. Kinshasa : Mabiki.
Sene Nzale, Claire. 2010. Kokáta pé kotonga bilambá, 68p. Kinshasa : Mabiki.
Seppälä Selja. 2008. La définition en terminologie : typologie et critères définitoires. Acte du
colloque Toth, Annecy 1er juin 2007, 23-44. Institut Porphyre. Annecy : Savoir et
Connaissance.
Sesep, Nsial. 1975. Pour une approche d’une variable du plurilinguisme : la conjonction du
français et du lingala dans le discours spontané. Bulletin du Centre d’études des
plurilinguismes 2 : 15-33.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
591
Sesep, Nsial. 1982. Le français zaïrois : système et variation. Linguistique et Sciences
humaines, 26 : 36-55.
Sesep, Nsial. 1986. L’expansion du lingala. Linguistique et Sciences humaines, 27, 1 : 19-48.
Setati, M., J.B. Adler, Y.L. Reed & A.H. Bapoo. 2002. Incomplete journeys : code-switching
and other language practices in mathematics, science and English language classrooms in
South Africa. In Language and Education, 16, 2 : 128-149.
Silate, Fary Ka. 2004. Langues nationales, éducation, développement durable : le defi de
LTT. In Penser la Francophonie. Concepts actions et outils linguistiques, 109-120. Paris:
EAC/AUF.
Skattum, Ingse & Birgit Brock-Utne. 2009. Introduction. Languages and Education in Africa :
a transdispilinary discussion. In Brock-Utne, Birgit. & Ingse Skattum, dir., Languages and
education in Africa. A comparative and transdisciplinary analysis, 15-54. Oxford :
Symposium books.
Sleeter, Christine. 1991. Empowerment through multicultural education, 340p. Albany : State
University of New York Press.
Soutet, Olivier. 2011. Linguistique, 358p. Paris : PUF Quadrige
Starke, Michal. 2009. Special issue on nanosyntax. Nordlyd, 36, 1 : 1-6.
http://www.ub.uit.no/baser/nordlyd/
Swanepoel, Piet. 2010. Improving the functionality of dictionary definitions for lexical sets :
the role of definitional templates, definitional consistency, definitional coherence and the
incorporation of lexical conceptual models. Lexikos, 20, 425-449.
Swigart, Leigh. 2000. The Limits of Legitimacy : Language Ideology and Shift in
Contemporary Senegal. Journal of Linguistic Anthropology, 10, 1 : 90-130.
Taljard, Elsabé, Rachélle Gauton & Liam Gauton. 2007. Issues in the planning and design of
a bilingual (english-northern sotho) explanatory dictionary for industrial electronics.
Lexikos, 17:152-169.
Taljard, Esabé & Jean Nchabeleng Mahlodi. 2011. Management and internal standardization
of chemistry terminology : a Northern Sotho case study. Lexikos, 21:152-169.
TAMA. 2003. Multilingual Knowledge and Technology Transfer. 6th
International Tama
Conference : Conference Proceedings, 221p. Pretoria.
Tarp, Sven & Rufus Gouws. 2012. School dictionaries for first-language learners. Lexikos, 22,
1, 333-351.
Tarp, Sven. 2011. Pedagogical Lexicography : Towards a new and strict typology
corresponding to the present state-of-the-art. Lexikos, 21, 1 : 217-231.
Tottola, F., Allegrezza A. & Righetti M. 2008. Nuovo corso di chimica. Milano : Minerva
Italica.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
592
Touré, S. 1990. Proposition pour une nomenclature chimique en dioula. Cahiers ivoiriens de
recherches linguistiques, 25 : 91-109. Abidjan : ILA, Université nationale de Côte
d’Ivoire.
Tourneux, Henry. 2006. La communication technique en langues africaines, 158p. Paris :
Karthala.
Traoré, M.L. 2009. L’utilisation des langues nationales dans le système éducatif malien :
historique, défis et perspectives in Brock-Utne, Birgit. & Ingse Skattum, dir., Languages
and education in Africa. A comparative and transdisciplinary analysis, 105-131. Oxford :
Symposium books.
Trovato, Paolo. 2012. Storia della lingua italiana. Il primo Cinquecento, 480 p. Limena :
libreriauniversitaria.
Tsitsi, Ndamba Gamuchirai. 2008. Mother tongue usage in learning : an examination of
language preferences in Zimbabwe. The Journal of Pan African Studies, 2, 4 : 171-188.
TUKI. 1981. Kamusi ya Kiswahili Sanifu. Dar es Salaam : TUKI, CKD.
TUKI. 1990. Kamusi sanifu ya biolojia, fizika na kemia, 180-184. Dar es Salam : Tuki.
UNESCO. 2000. Rapport d’évaluation Enseignement Pour Tous. Rapport pays. RD Congo.
Paris : Unesco.
http://www.unesco.org/education/wef/countryreports/congo_dem/contents.html
Van Everbroeck, Réné. 1985. Maloba ma lokóta, Dictionnaire Lingála. Lingála-Français
français-Lingála, 358p. Kinshasa : Epiphanie.
Vatomene, Kukanda. 1983. L’emprunt français en lingála de Kinshasa, 196p. Tübingen :
Gunter Narr verlag.
Vinck, Honoré. 2007. Le manuel scolaire au Congo belge. L’état de la recherche. In History
of Education and Children’s Literature, 2, 1 : 117-142.
Vinck, Honoré. 2007. Correspondance De Boeck - Hulstaert, une querelle linguistique au
Congo : Lingala ou lomongo. Annales Aequatoria 15 : 505-575.
http://www.aequatoria.be/04frans/030mosisas/0344de_boeck.htm
Vogl, Ulrike & Matthias Hüning. 2010. One nation, one language ? The case of Belgium.
Journal of Low Countries Studies, 34, 3, 20 : 228-247.
Vuyokazi, Nomlomo. 2006. Parents’ choice of the medium of instruction in science : A case
of one primary school in the Western Cape, South Africa. In Brock-Utne, Birgit, Zubeida
Desai & Martha Qorro, Focus on fresh data on the language of instruction debate in
Tanzania and South Africa, 112-137. AFRICAN MINDS www.africanminds.co.za
Wabeladio, Payi David. 1996. Mandombe, écriture négro-africaine, 44p. Kinshasa : C.E.N.A.
Wallerstein & Allerstein. 1994. Introduction to Community Empowerment, Participatory
Education, and Health. Health Education Quarterly, 21, 2 : 141-148.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
593
Watters, John. 2006. Syntax. In Heine, Bernd & Derek Nurse, dir., African languages. An
introduction, 194-230. Cambridge : Cambridge University Press.
Webb, Vic, Lepota Biki & Refilwe Ramagoshi. 2004. Using Northern Sotho as medium of
instruction in vocational training. In Bromber Katrin & Smieja Birgit, dir., Globalisation
and African languages, 119-146. Berlin, New York : Mouton de Gruyter.
Wei, Longxing. 2009. Code-switching and the bilingual mental lexicon. In Bullock, Barbara
& Jacqueline Toribio Almeida, dir., The Cambridge handbook of Linguistic code-
switching, 270-288. Cambridge : Cambridge University Press.
Williamson Kay & Blench Roger. 2006. Niger-Congo. In Heine, Bernd & Nurse Derek, dir.,
African languages. An introduction, 11-42. Cambridge : Cambridge University Press.
Wolff, Ekkehard. 2006. Languages and society. In Heine, Bernd & Derek Nurse, dir., African
languages. An introduction, 298-347. Cambridge : Cambridge University Press.
Woods, David. 1995. Attitudes towards French, National languages, and Mother-tongues
accross Age and sex in Congo. In Akinbiyi, Akinlabi, dir., Theoretical approaches to
African linguistics, 403-415. Trenton : Afica world press.
Woolford, Ellen. 1995. Why passive can block object marking. In Akinbiyi, Akinlabi, dir.,
Theoretical approaches to African linguistics, 199-215. Trenton : Afica world press.
Yawidi Mayinzambi, Jean-Paul. 2008. Procès de la société congolaise, 206p. Kinshasa,
Wavre : Mabiki.
Yawidi Mayinzambi, Jean-Paul. 2009. Pourquoi mon enfant a échoué, 120p. Kinshasa,
Wavre : Mabiki.
Zenex Foundation. 2006. Educating for impact in mathematics, science and language : A
ten-year review. Johannesburg : Zenex Foundation.
Bienvenu SENE MONGABA. 2013. Lingála na Matéya ya nzebi na bitéyelo ya Kinshasa. Etongami ya bonganga, búku II, 594p. Boboongó ya Gent.
594