S P R A V O D A J Univerzity Komenského
QSQ
n i v e r z i t a
Číslo 9—10
Brat i s lava
j ú n
1968
Na kolégiu r e k t o r a Univerzity Komenského rozšíreného o dekanov fakúl t , k t o r é bolo dňa 1. aprí la t. r., s a p r e d i s k u toval návrh na zmenu názvu Univerzity Komenského, k t o r ý predložila komisia p r e pr ípravu o s l á v 50. v ý r o č i a založenia UK pod vedením p r o r e k t o r a doc. MUDr. E. HURAJA, CSc. Názory na premenovanie UK s a ob jav i l i i v t lači (Kul túrny ž ivot z 29. 3. 1968, Sl iacky). Vedecká r a d a UK u ž d ň a 12. f e b r u á r a 1968 p r i j a l a rozhodnutie, ž e bude o t e j t o o t á z k e rokovať na j e d n e j z budúcich s v o j i c h schôdzok. Pretože ko lég ium r e k t o r a UK a dekani f a k ú l t p o v a ž u j ú o t á z k u premenovania a lebo nepremenovania UK za v ý z n a m n é a h i s tor ické rozhodnutie, chcú rozhodovať u v á ž e n e p o predi skutovaní t e j t o o t á z k y n a v e d e c k ý c h radách f a k ú l t , k d e m a j ú možnosť v y j a d r i ť s v o j n á zor vedúci k a t e d i e r a v e d e c k o v ý s k u m n ý c h inšt i túci í na f a k u l tách, k tor í s ú r e p r e z e n t a n t m i základných pracovných j e d n o t iek na v y s o k e j škole. Pretože nie k a ž d ý j e informovaný o tom, a k é názory s a v y s k y t l i pr i rokovaniach n a k o l é g i u ' r e k t o r a UK a predtým, podávame prehľad a r g u m e n t o v , k t o r é s a u v á d z a j ú v p r o s p e c h premenovania alebo v prospech ponechania t e r a j š i e h o mena. Toto poradie n e m á ovplyvniť rozhodovanie a kolég ium r e k t o r a UK n e c h c e ním v y j a d r i ť poradie dôležitost i . V ú v o d e pripomíname, ž e v his tór i i t r v a n i a univerz i ty boli u ž zaznamenané nas ledovné z m e n y názvov: a ) p r i zr iadení univerz i ty v r o k u 1919 nebol u r č e n ý p r e s n e j š í
názov, len s a stanovilo, ž e s a z r i a ď u j e „Československá š t á t n a univerzi ta v Bra t i s lave" ,
b ) š t y r i mes iace p o zákone o zr iadení univerz i ty v B r a t i s l a v e bolo v l á d n y m nariadením s t a n o v e n é m e n o „Univerzita Kom e n s k é h o " — s p r á v n e b y malo b y ť Komenského u n i verz i ta ,
c ) v o f e b r u á r i 1939 v l á d n y m nariadením bola Univerzita Komenského premenovaná na Slovenskú univerzi tu,
d ) nar iadením SNR z 25. j ú n a 1945 č. 88/45 Sb. n a r . SNR bolo s tanovené, ž e „Štátna univerz i ta v B r a t i s l a v e " s a nazýva Slovenská univerz i ta v Brat is lave, l a t insky Univers i tas Slovaca Brat i s lavens is ,
e ) v novembri 1954 v ládnym nariadením bola Slovenská u n i v e r z i t a premenovaná n a Univerzitu Komenského.
Dôvody k ponechaniu mena:
1. A k ide o meno univerzi ty, t r e b a zot rvať pr i pôvodnom m e n e n a j m ä preto, ž e toto meno j e h i s tor ické a o d z r k a d ľ u j e obdobie a h i s tor ické okolnost i vzniku univerz i ty .
2. Nazdávame sa, ž e meno univerzi ty, ako a j mená č a s o pisov nemožno meniť podľa toho, ako s a mení polit ická s i tuácia. V danom pr ípade zmena mena univerzi ty bola b y u ž š t v r t á od j e j založenia, čo nie j e ani zďaleka o b v y k l é v h i s tórii univerzí t . Naopak, národy s i z a c h o v á v a j ú pôvodné názvy, k torými univerzi ty pomenovali p r i ich založení. Obzvlášť v p o
s lednom č a s e naša univerz i ta pod s v o j í m názvom začala p r e nikať do zahraničia a u ž v i a c e j a k o d e s a ť rokov j e v e d e n á v o svetovom zozname u n i v e r z í t (Handbook of Univers i t ies) pod t ý m t o menom. Univerzita Komenského s odvolaním s a na toto meno a t radíc iu bola p r i j a t á a k o d r u h á č e s k o s l o v e n s k á v y s o k á škola do s v e t o v e j únie univerz í t a u ž v i a c e r é o d b o r y v zahraničí vybudoval i pod t ý m t o m e n o m k o n t a k t y a spoluprácu.
K vzťahom v zahraničí a k o a j k domácim pomerom t r e b a brať do úvahy, ž e na Univerzite Komenského vychádza p o m e r n e v e ľ a periodík, nesúcich toto meno (napríklad f a k u l t n é A c t a a pod.) , k t o r é b y zmenou n á z v u b ib l iogra f icky zanikli .
3. Niet dôvodu, a b y meno a osobnosť Komenského s a s t a l i nevhodnými v súčasnom období, p re tože Komenský, hoci bol teológom, p a t r í i d n e s m e d z i učencov, p e d a g ó g o v a o r g a n i zátorov š k o l s t v a sve tového mena. J e známym p e d a g o g i c k ý m odborníkom n a početných univerz i tách s v e t a a j e h o s p i s y boli preložené d o s v e t o v ý c h j a z y k o v . Sú mnohí pedagógovia, k t o r í pod názvom Komeniológovia š t u d u j ú i d n e s Komenského diela, pre tože j e h o m y š l i e n k y s ú v p e d a g o g i k e s t á l e ž i v é a p la tné . Za s v o j h o ž ivota Komenský napísa l a s i 142 spisov, čo j e úctyhodné n a pomery, v a k ý c h žil. Komenský j e rodákom z Moravského Slovácka, z Uherského Brodu, blízo s l o v e n s k ý c h hraníc (nar. 28. 3. 1592). Dlhší č a s žil (4 r o k y ) v s l iezskom Lešne a v Š a r i š s k o m Potoku v bývalom Uhorsku. Zdržoval s a i v Čechách, Angl icku, Š v é d s k u a Holandsku, k d e i zomrel a t a m j e a j pochovaný. V Levoči v r o k u 1685 v y š l a m u kniha Orbis p ic tus .
4. Univerzi ta Komenského j e d n e s n a p r a h u 50. v ý r o č i a s v o j h o založenia. Pri t e j t o prí ležitosti, o d v o l á v a j ú c sa na pols toročné jubi leum, chceme pri ložiť n a j v ä č š i u v á h u n a d e j i n n é poslanie n a š e j univerz i ty a p r i d r ž i a v a j ú c s a tohto f a k t u , bolo b y obt iažne v y s v e t ľ o v a ť , p r e č o p r á v e p r i tomto v ý r o č í b y malo d ô j s ť k z m e n e názvu. O k r e m t o h o j e p o t r e b n é b r a ť do úvahy, ž e v r o k u 1970, t e d a ani nie r o k p o naš ich os lavách, b u d ú o s l a v y 300. výroč ia s m r t i J . A. Komenského a bolo b y dosť nepochopiteľné, ž e j e d i n á univerz i ta honosiaca s a j e h o menom s a h o v z d á v a , a t o p r á v e v období p r o g r e s í v n y c h zmien v n a š e j v n ú t o r n e j politike, k t o r é v o s v e t e s a hodnotia pozit ívne. Berme do ú v a h y skutočnosť, ž e s menom J . A. K o menského nie j e s p o j e n é len v ý z n a m n é učenie z o d b o r u p e d a g o g i k y a f i lozofie, a l e v j e h o die lach s a z rkadl í i humanizm u s a pokrokové p r ú d y v XVI. s toročí .
Návrh na premenovanie Univerzity Komenského v Brat i s lave na Univerzitu Istropolitana j e z nas ledovných a s p e k t o v :
Zmenu mena s odvolaním s a na s t r e d o v e k ú Istropolitanu dosiahla b y s a náväznosť n a s t r e d o v e k , r e s p . mohli b y s m e s a odvolávať na s t a r é 500-ročné t radíc ie . Týmto (pravdepodobne) b y s m e s a mohli uchádzať o zaradenie medzi n a j s t a r š i e univerz i ty Európy.
Tiež s a v y c h á d z a z n iektorých iných momentov. J e d n ý m z nich j e spôsob, a k ý m v ô b e c n a š a univerz i ta dosta la t e r a j š i e meno. Samotná univerz i ta v B r a t i s l a v e v č a s e pomenovanie ( roku 1919) nemohla a nemala v p l y v na s v o j e pomenovanie. Sú urč i té náznaky, ž e voľba Komenského nebola jednotná, t r e b a v š a k konštatovať, ž e s a v ô b e c neuvažovalo o Istropoli-tane. V roku 1919 Istropoli tana nebola známa, n a j m ä v Čechách <a o k r e m toho v y c h á d z a j ú c го skutočnosti, ž e .-e j e j zakladateľa s a p o v a ž u j e Mate j Corvín, k t o r ý nebol Čech&m
(Pokračovanie na 2. s t r . )
naklonený, b a viedol sem a j v ý b o j e (spory J u r a j a Poděbradského s Matejom), takže pomenovanie Istropolitana by nebolo ani populárne. Ďalej dialo s a to na území, k toré s a v tedy považovalo га Uhorsko, takže v prípade pr i j a t ia mena Istropolitana by t o bol snáď príklon k u h o r s k e j histórii, čo takt iež v roku 1919 nebolo populárne. Doteraz v histórii univerzity pr i ž iadne j príležitosti nebol podaný podobný návrh, až v roku 1938, resp. 1939, keď -sa Univerzita Komenského p r e menovala na Slovenskú univerzitu a v latinskom názve (zriedkavo) s a používal názov UNIVERSITAS SLOVACA ISTROPOLITANA.
Pokiaľ ide o historické fakty, t ý k a j ú c e s a Istropolitany, začalo s a so skúmaním Istropolitany pomerne až v posledných časoch, n a j m ä v súvislosti s 500-ročným výročím založenia.
V c e l e j doteraz známej publicistike ohľadne Istropolitany j e e š t e veľa neprebádaného, napríklad nie j e známe, dokedy f a k t i c k y (nie de jure, lebo nie j e doklad o j e j zrušení) e x i s tovala, nie s ú zachované matriky, takže nie j e možné zistiť, k t o v ' n e j študoval, presný počet a mená učiteľov a pod. Skoro v š e t k y práce, t ý k a j ú c e sa Istropolitany pravdepodobne s ú z jedného prameňa, a to „Czaszar Mihaly — Az Academia Istropolitana, Bratislava 1914", k t o r ý s a používal v rôznych obmenách. Novšie poznatky prináša prof. JUDr. Rebro v Slov e n s k e j archivalistike, r . 11/1967 č. 10, podľa ktorých mala Academia Istropolitana veľmi ohraničené pôsobenie, n a j m ä pokiaľ išlo o rozsah j e j inštitúcií — fakúl t .
Akadémia Istropolitana urči te bola veľkým kultúrnym prínosom. Treba brať do úvahy, ž e vznikala v dobe rozširovania myšlienok humanizmu a renesancie toho obrodného prúdu XVI. storočia, ktorého k poznatkom i výsledkom v niektor ý c h oblastiach v e d y a k u l t ú r y ako a j myslenia s a môžeme hlásiť. I keď Akadémia Istropolitana sa nesta la univerzitou, k torá by bola pretrva la veky, ako pretrval i univerzity okolitých š tá tov (Praha, Viedeň, Krakov), p r e d s a j e j vznik a e x i s tencia boli veľkým kultúrnym a pokrokovým činom. Tiež s k u točnosť, že Akadémia Istropolitana mala s v o j e sídlo v Bratis lave, má p r e nás v e ľ k ý význam, keďže s a tým vytvori la v Brat is lave tradícia univerzitného mes ta a Univerzita Komenského má v n e j s v o j u predchodkyňu.
Pri prípadnom premenovaní nastala by určitá ťažkosť, ako názov preložiť do slovenčiny. Zároveň s premenovaním b y s a musela urobiť značná propagačná činnosť a práca, k torá by univerzitám v zahraničí priblížila históriu Akademie Istropolitany, aby s a takto podporilo premenovanie.
Premenovaním Univerzity Komenského na Univerzitu Istrapolitanu nevznikli by žiadne ťažkosti, keďže tento názov s a neviaže na politiku alebo osobu, ale v iaže s a na tradíciu, k torá Univerzite Komenského chýbala. Tento názov b y ani v budúcnosti nepodliehal ne jakým tlakom na zmenu, k e ď ž e svo j ím obsahom má predpoklady pretrvať.
Najčestnejšie uznanie Na návrh Ústredného výboru Komunistickej s t rany Česko
slovenska, Ústredného výboru Národného f rontu . Predsedníct v a Národného zhromaždenia, v lády republiky a Ústrednej rady odborov udelil prezident republiky Ludvík Svoboda к 1. a 9. má j u 1968:
Rad republiky — Dr. Antonovi RAŠLOVI, Rad práce — JUDr. Arpádovi BALOGHOVI-DÉNESOVI. Laureát š t á t n e j ceny Klementa Gottwalda — doc. RNDr.
Miroslavovi KODĚROVI, CSc., docentovi Prírodovedeckej f a kul ty Univerzity Komenského v Bratislave za stanovenie r u d ných prognóz vypracovaných na základe pôvodných mineralogických a geochemických výskumov na ložisku Banská Štiavnica.
Za vynika júcu prácu — doc. MUDr. Jozefovi JEZERSKÉ-MU, CSc.
Sto rokov od narodenia Márie Sklodowskej Corie
Na Pedagogickej fakul te Univerzity Komenského v Trnave, bola instalovaná výs tava „STO ROKOV OD NARODENIA MARIE SKLODOWSKEJ-CUIUE", na k t o r e j odznela i p > d ,šk;i o živote a diele t e j t o významnej osobnosti v spolupráci s okresnou Jednotou čs. matematikov a fyzikov.
Študenti na Devíne Na Gottwaldovom námestí 28. apríla o 13. hodine podTa
odhadu s a zoskupilo okolo trit is íc vysokoškolákov a o s t a t n e j mládeže. Chystali s a na pút na Devin, ktprú zorganizovali brat is lavskí študenti. A boli tam a j delegáci i / vysokých ikdl ostatných slovenských miest i delegácie slovenských š tudentov z Prahy, ktorí si tam nedávno založili s lovensky vysokoškolský klub.
Púť na Devín sa začala zápalistym pre javom popredneho vychovávateľa s lovenských vysokoškolákov prof. Univerzity Komenského dr. Milana Pišúta. Spomenul, ako pred 132. rokmi skupinka štúrovcov, poslucháčov bratis lavského evanjelického lýcea po p r v ý raz vyš la na historický Devín, aby sa tu u t v r dila v boj i za slobodu slovenského národa. A te raz sa naša mládež vracia k týmto tradíciám so staronovou náplňou, aby si pripomenula a utvrdila sa v ideáloch slobody, demokracie, ľudskosti, b ra t s tva s ostatnými pokrokovými národmi, aby si pripomenula všetko, čo nás viaže s českým národom a s o s t a t nými slovanskými národmi.
Na Devíne v amfiteátr i sa zišlo v y š e 15-tisícové zhromaždenie. Z pódia odzneli nadšené pre javy, hlásiace s a k slávnemu odkazu našich národných dejín, za dovedenie zápasu o rovnoprávne postavenie Slovenska v ČSSR do úspešného konca. V tomto zmysle vyznelo programové vyhlásenie brat is lavských vysokoškolákov, v ktorom sa o. i. hovorí: „Sme si vedomí, že bojovať dnes len za národné požiadavky nestačí. Preto budeme bojovať a j za vypracovanie nove j ústavy, zodp o v e d a j ú c e j potrebám moderného, demokratického štátu, za záruky všetkých občianskych slobôd, a j akademických, ra zmenu exis tu júceho školského systému, za uplatňovanie r- ä-l i s t icke j zahraničnej politiky."
Členmi korešpondentmi ČSAV sa stal i t í to učitelia UK: prof. MUDr. J u r a j ANTAL, DrSc., akademik SAV, externý r iaditeľ Ústavu normálnej a patalogickej fyziológie SAV, podpredseda Vedeckého kolégia lekárskych vied SAV, vedúci Katedry fyziológie LF UK, prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc., člen korešpondent SAV, externý riaditeľ Geologického ús tavu SAV, i »ktor UK, prof . RNDr. Mikuláš KONČEK, DrSc., člen korešpondent SAV, externý riaditeľ Ústavu meteorológie a klimatológie SAV, v e dúci Katedry astronómie, geofyziky a meteorológie Prírodov e d e c k e j fakul ty UK.
* * *
Dňa 31. m á j a t . r. odovzdal námestník povereníka SNR pre školstvo prof. Ing. Štefan CHOCHOL, CSc. docentské diplomy 55 pracovníkom vysokých škôl, ktorí s a habilitovali na UK a ostatných slovenských vysokých školách. Slávnosť s a konala v klube Univerzity Komenského.
Trojstretnutie miest 1. m á j a s a Martin stal miestom stretnutia brnenských, b r a
t is lavských a martinských medikov a profesorov. 2. máju s a tam totiž začali Dni družby. Trvali tri dni. V republike i v zahraničí známi odborníci-lekári si vymenili na vedecke j konferencii s v o j e skúsenosti a študenti-športovci i zamestnanci si vzá jomne zmerali s i ly vo volejbale, basketbale, futbale a kolkoch. Všetci spoločne navštívili významné martinské kultúrne inštitúcie, v tomto roku 80-ročného narodenia umelca Martina Benku a v posledn, deň na rieke Danovka si vyskúšali u j s v o j e rybárske umenie. Stretnutie kolektívov lekárskych f a kú l t Univerzity J. E. Purkyňu v Brne a Univerzity KomensKŕ-ho v Bratislave bolo cenným prínosom na prehlbovanie v r a
hov v jubi le jnom roku 50. výročia vzniku ČSR.
D R U Ž B A medzi Univerzitou Komenského a Štátnou
univerzitou N. G. ČERNYŠEVSKÉHO v Saratove
" VI
Už druhý rok t r v á družba medzi bratis lavskou Univerzitou Komenského a Štátnou univerzitou Nikolaja Gavriloviča Černyševského, nositeľkou „Radu Červenej z á s t a v y " v Saratove. Zmluvu podpísali akademickí funkcionári obidvoch univerzít dňa 15. novembra 1967 v Saratove. Vedecká rada UK v novembri m. r. udelila čestný doktorát rektorovi s a r a t o v s k e j univerzity Valentínovi Grigorievičovi Lebedevovi, doktorovi geograf ických vied.
Dňa 14. m á j a t . r . p r i j a l rektor Univerzity Komenského prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc. delegáciu sa ra tovske j univerz i ty za prítomnosti vedenia UK a akademických funkcionárov všetkých siedmich fakúl t . V delegácii boli prorektor saratovs k e j univerzity doc. V. S. STAĽMACHOV, kandidát fyzikálno-matematických vied, prof . V. B. OSTROVSKÚ, doktor historických vied a prof. S. S. CHOCHLOV, doktor biologických vied s mamželkami. Vedecká rada UK udelila spomenutým vedcom a pedagógom pamätné medaily Univerzity Komenského.
Počas desaťdňovej návštevy v ČSSR sovietski hostia prednášali a besedovali na Filozofickej a Prírodovedeckej fakul te UK. Prezreli si historické miesta, pamätihodnosti a prírodné k r á s y Slovenska.
D O H O D A o spolupráci Miedzi Štátnou univerzitou N. G. Černyševské-
ho v Saratove, nositeľkou radu práce „ČERVENEJ ZÁSTAVY" a Univerzitou Komenského v Bratislave.
Pre rozvoj priateľských vzťahov a pracovných zväzkov medzi Štátnou univerzitou N. G. Černyševského, nositeľkou radu práce „Červenej zás tavy" v Saratove a Univerzitou J.. A. Komenského v Bratislave, uzatvárame nasledujúcu dohodu:
§ I-Dohoda zodpovedá snahe oboch univerzít rozví jať
pr iateľské vzťahy. Obe s t rany budú spolupracovať v oblasti výuky a vzdelania študentov, v oblasti vedeckého výskumu a poskytovať s i vzá jomne pomoc. Pre tento účel sa obe s t rany zaväzu jú každý rok, najneskôr do 30. septembra odsúhlasiť pracovný plán spolupráce, ktorý po potvrdení Ministerstvom vysokého a stredného škols t v a ZSSR a Ministerstvom školstva ČSSR sa s tane konkrétnym programom činnosti oboch univerzít na určené obdobie. § 2.
Spolupráca oboch univerzít s a bude realizovať v medziach určených medzinárodnými vzťahmi a obsahuje nasledovné: a ) Pravidelné cesty vedeckých pracovníkov oboch uni
verzí t na prednáškové pobyty, účasť na kongresoch, vedeckých konferenciách alebo oslavách, ktoré poriada jedna z univerzít na výmenu skúseností, poznatkov a plánov v oblasti v ý u k y a vzdelávania š t u dentov a vedeckého výskumu.
b ) Výmenu mladých vedeckých pracovníkov, ašpirantov a š tudentov na absolvovanie stáže, š tudi jného pobytu, resp. praxe.
c ) Výmena vedeckých publikácií a materiálov pre publikovanie vo vedeckých zborníkoch univerzít. Výmena učebných plánov, programov, učebníc, b ibl iograf ickej a metodickej l iteratúry, programy a materiály v e deckých konferencií.
d ) Okrem toho sa obe s t rany zaväzujú, že súhlasia s tým, že si budú vzájomne dávať k dispozícii knihy a vedecké práce v súlade so zákonmi platnými v p r í slušnom štáte.
Spolupráca a spoluúčasť pri príprave kandidátskych a doktorských dizertácií:
e ) Výmena skúseností v oblasti zvyšovania úrovne v ý u k y študentov a ašpirantov, zvyšovania kval i f ikácie vyučujúcich, zdokonaľovanie učebného procesu v r á tane uplatňovania súčasných technických pomôcok výuky.
f ) Výmena skúseností v oblasti riadenia na v y s o k e j škole a t iež vzá jomné informácie o ekonomických problémoch vysokých škôl oboch kra j ín .
§ 3. Spoločenské organizácie oboch univerzít s i budú v z á
jomne vymieňať skúsenosti z politicko-výchovnej a k u l -túrno-výchovnej práce, zahrňujúc v to i organizáciu rekreácie š tudentov a pracovníkov š tudentske j umeleck e j tvorivosti a súťaží kolektívov športových družst iev oboch univerzít.
§ 4. Dohoda predpokladá spoluprácu medzi knižnicami uni
verz í t vrátane výmeny plánov práce, správ o práci, m e todických pokynov, zoznamov odporúčanej l i teratúry a iných materiálov. Obe s t rany s a zaväzu jú k spolupráci pri organizovaní spoločných vedeckých konferencii, na vzájomných stážach pracovníkov knižníc, výmene delegácií a k ďalším spôsobom spolupráce.
§ 5. Na financovanie podujatí, k t o r é predpokladá táto do
hoda, budú sa brať pri plnení vzájomných podujatí , k tor é s ú stredom záujmu oboch s t rán t ieto princípy: 1. Zasielanie l i teratúry a iných materiálov hradí vždy
odosielajúci. 2. Náklady, k toré vzniknú v súvislosti s cestami p r a
covníkov a š tudentov hradí : a ) cestovné náklady — vys ie la júca strana, b ) pobytové náklady — pri j ímacia strana, t . j . s t r a v
né v o forme vreckového: diéty, nocľažné a cestovné náklady súvisiace s o š tudi jným programom na území n a v š t í v e n e j kra j iny .
Rektor Š tá tne j univerzity Rektor Univerzity Komenského N. G. Černyševského Prof. RNDr. B. CAMBEL, DrSc. profesor LEBEDEV
Domáci poriadok p r e š t u d e n t s k é domovy
Pokračovanie z čísla 8.
h ) rodičia a blízki príbuzní môžu navšt ív iť ubytovaného š t u d e n t a s o súhlasom r iadi teľa domova a j mimo n á v š t e v n ý c h hodín.
3. Ubytovaný š t u d e n t j e povinný:
a ) pr i nasťahovaní d o internátu predložiť riaditeľovi domova t i e t o doklady : občiansky preukaz, študenti-cudzinci p latný ces tovný pas , l e k á r s k e potvrdenie o bezinfekčnost i t r v a l é h o bydl i ska n i e s t a r š i e ako 10 dní, zmluvu o ubytovaní v domove, k t o r ú s ním uzavre l pr í s lušný dekanát f a k u l t y . Hlásenie o prechodnom ubytovaní š tudentov v domove z a bezpečí vedenie domova v. 'zmysle platných predpisov o hlás e n í o b y v a t e ľ s t v a ;
b ) pri v s t u p e do domova preukázať s a na požiadanie vrá tnika p la tným preukazom;
c ) plat iť r iadne poplatok za ubytovanie v o v ý š k e u r č e n e j platnými smernicami, a t o n a j n e s k o r š i e do 10. dňa b e ž ného mesiaca. A k neplatí poplatok za ubytovanie dlhšie ako 2 mesiace, s t r á c a uzavre tá zmluva o ubytovaní p l a t nosť;
d ) s t a r a ť s a o vzhľad a č is totu s v o j e j izby a k o i spoločných zariadení a umožniť ich upratovanie v s tanovenom č a s e ;
e ) dodržiavať uzavierac iu hodinu internátu, a t o denne o 00,30 hod. a pred dňom pracovného poko ja o 2.00 hod. Príchody po u z a v i e r a c e j hodine s a e v i d u j ú a za otvorenie s a p lat í poplatok K č s 1 . — internátu. Spôsob inkasa t o h t o poplatku a j e h o využi t ia urč í r iadi teľ s o Študentskou radou;
f ) ihneď hlás iť v š e t k y z i s t e n é z á v a d y vedenia domova. Za poškodenie inventárnych p r e d m e t o v a zariadenia domova, k u k t o r é m u nedošlo r iadnym opotrebením, zodpovedá š t u dent, k t o r ý v e c poškodil alebo zničil;
g ) vysťahovať s a z domova, a t o
— do 5 dní p o prerušení , zanechaní, dokončení štúdií, a k o i p o uplynutí doby, na k t o r ú bola zmluva u z a v r e t á ,
— do 3 dní p o vylúčení z o š túdia a lebo zrušenia z m l u v y o ubytovaní, v ý n i m k y môže povoliť dekan f a k u l t y ;
h ) p r i skončení pobytu v domove s a r i a d n e odhlásiť na vedení domova, odovzdať zapožičaný inventár , a k o i v por iadku izbu a uhradiť ním zavinené škody.
V domove s a n e p o v o ľ u j e :
a ) presťahovať s a d o i n e j izby b e z s ú h l a s u r iadi teľa domova a Š t u d e n t s k e j rady, a lebo s v o j v o ľ n e premies tňovať i n v e n t á r ,
b ) ruš i ť k ľ u d potrebný k š túdiu a kľud občanov v blízkom okolí,
c ) poškodzovať o b j e k t y a zar iadenia ( s teny, nábytok, atd'.),
d ) robiť a k é k o ľ v e k z á s a h y d o inštalacií (e lektr ických, vodovodných a plynových, rozhlasu p o drôte) ,
é ) v y n á š a ť z j e d á l n e j e d á l e n s k ý r iad,
f ) prechovávať v izbách nepr ih lásené osoby,
g ) hrať hazardné h r y a n a d m e r n e požívať alkoholické nápoje .
Cl. IV.
Porušenie domáceho poriadku
1. Porušenie domáceho por iadku p r e r o k o v a v a Študentská r a d a spolu s r iaditeľom domova.
2. Za porušenie u s t a n o v e n í domáceho por iadku a za i n é previnenia môže uložiť Študentská r a d a a r iadi teľ domova t i e t o opatrenia :
a ) napomenutie š t u d e n t a p r e d Študentskou radou a lebo r i a diteľom domova,
b ) v e r e j n é napomenutie,
c ) napomenutie s v ý s t r a h o u predloženia n á v r h u dekanovi f a k u l t y na z r u š e n i e u b y t o v a c e j zmluvy,
d ) návrh dekanovi na okamžité z r u š e n i e u b y t o v a c e j zmluvy. O v š e t k ý c h kárnych opatreniach upovedomí Študentská rada
spolu s r iaditeľom domova dekana fakul ty . Dekan f a k u l t y môže zruš iť ubytovaciu zmluvu pred uplynu
tím dohodnute j doby na návrh r iaditeľa domova, š t u d e n t s k e j r a d y a lebo z v las tného rozhodnutia, n a j m ä vtedy, ak š t u d e n t v domove napr iek napomenutiu p o r u š u j e svcj je povinnosti v y p l ý v a j ú c e zo zmluvy .
Pri ukladaní jednot l ivých druhov opatrení s a prihl iadne na závažnosť porušenia domáceho poriadku, na s p r á v a n i e s a š t u d e n t a v domovte a škole, na j e h o p o s t o j k spáchanému pr ies tupku a k náhrade škody.
3. K prerokovaniu p r i e s t u p k u a uloženiu opatrenia j e Š tudentská r a d a povinná prizvať š tudenta, k t o r é h o pr ies tupok s a prerokováva a umožniť m u účasť na rokovaní. Ak s a pozvaný š t u d e n t nedostav í alebo r iadne neospravedlní, p r e r o k u j e s a pr ies tupok bez j e h o prí tomnost í .
4. Proti rozhodnutiu Š t u d e n t s k e j rady môže s a š t u d e n t odvolať písomne do 15 dní na VOV ČSZM, pričom proti rozhodnutiu dekana o z rušení zmluvy o ubytovaní s a môže š t u d e n t odvolat do 15 dni k rektorovi, k torý po vypočutí s tanoviska VOV ČSZM rozhodne o veci s konečnou platnosťou. O odvolaní s a rozhodne d o 10 dní od j e h o doručenia.
5. Odvolanie má odkladný účinok.
6. Opatrenia u v e d e n é v bode 2 nemožno uložiť v tedy, ak konanie š t u d e n t a p r e d s t a v u j e k á r n e previnenie podľa § 22 vyhl . MŠK. č. 25/1966 Zb., za k t o r é už bolo ulo/eně k á r n e opatrenie u v e d e n é v cit. vyhláške.
C l . V .
1. P r á v o na ubytovanie v domove vzniká na podklade zmluv y u z a v r e t e j medzi faku l tou a š tudentom. Nárok na u b y t o vanie v domove a s p ô s o b uzavierania zmlúv o ubytovaní, u r č u j ú osobitné s m e r n i c e v y d a n é Rektorátom UK.
2. Študent, k t o r ý sa bez ú s t n e h o alebo pisobnéhn o s p r a vedlnenia n e n a s ť a h u j e d o domova do 10 dni po začiatku š k o l s k é h o roku. pr ípadne d o 5 dní od prevzat .a ubytoval o j zmluvy počas š k o l s k é h o roku s t r á c a n^rok na ubytovanie a mies to pridelí dekanát f a k u l t y inému studentovi .
3. Počas hlavných prázdnin mo/no poskytnut älud'ntort i ubytovanie v domove, ak f a k u l t a potvrdí, že ich prí tomnosť j e nutná z dôvodov v ý u č b y alebo prázdninove j praxe . Počas hlavných prázdnin m a j ú nárok na ubytovanie v domove s i r o t y a zahraniční š tudent i .
Ubytovanie, k t o r é súv i s í s o štúdiom, má : prednosť p r e d ostatnými požiadavkami a ubytovanie.
4. Pri skončení pobytu š t u d e n t j e povinný r iadne s a z domova odhlásiť. Ak tak neurobí, j e povinný uhradiť pr í s lušné poplatky za ubytovanie až do úradného zistenia uvolneného mies ta .
5. Študenti s ú povinní zoznámiť s a s t ý m t o domácim poriadkom š t u d e n t s k ý c h domovov UK.
6. Za mimoriadnych okolností j e v právomoci r e k t o r a v y hlásiť po vypočut í Správy š t u d e n t s k ý c h domovov a jedální UK a Š t u d e n t s k e j r a d y opatrenia i mimo ustanovení u v e dených v tomto domácom poriadku.
7. Vedúci akademickí funkcionári školy a nimi poverení pracovníci, a k o a j pracovnici nadriadených školských organov m a j ú p r á v o k e d y k o ľ v e k navšt ív iť ubytovacie pr ies tory domov o v a zisťovať skutočný s t a v .
8. Otázky vnútorného života domova, k t o r é nie s ú v ý s l o v n e u v e d e n é v t o m t o domácom poriadku, uprav í podľa k o n k r é t nych okolností vedenie domova spolu s o Študentskou radou a náleží te ich z v e r e j n í .
9. Tento domáci poriadok nadobúda platnosť dňom 15. j a nuára 1968.
10. Z r u š u j e sa domáci poriadok doteraz platný v j ednot l i v ý c h š t u d e n t s k ý c h domovoch patriacich Univerzite Komens k é h o a internátny p c r adok vydaný r e k t o r o m UK dňa 1. nov e m b r a 1967 pod č. 9!ь 3 1-967 D VII/1.
Prof. RND>. B. CAMBEL. DrSc.. rektor UK, v . r.
J U B I L E Á * J U B I L E Á * Dňa 15. m á j a t . r . dožil s a päťdesiatpäť rokov MUDr. Jozef
DEDEK, vedúci K a t e d r y sociálneho l e k á r s t v a LF UK. Po skončení gymnázia v Prievidzi v r o k u 1933, š tudoval na
L e k á r s k e j f a k u l t e K a r l o v e j univerz i ty v Prahe, a v š a k p r e obsadenie P r a h y v m a r c i 1939 nemeckými okupantmi bol p r o movaný v decembri 1939 na L e k á r s k e j f a k u l t e v Brat is lave.
Pracoval na K r č n e j a u š n e j kl inike v Brat is lave. Bol v e d ú cim zdravotníckeho odboru, zástupcom povereníka z d r a v o t níctva, odborným as i s tentom K a t e d r y organizácie zdravotn íct v a LF UK a e x p e r t o m Slovenského ú r a d u sociálneho z a b e z pečenia.
V t ý c h t o funkciách p o t e o r e t i c k e j a p r a k t i c k e j s t r á n k e s i o s v o j i l n a j m ä odbor organizácie zdravotníctva . Zúčastňoval s a na rôznych celoštátnych komisiách pr i z jednotení z d r a v o t níctva a organizačnom rozvoj i .
Od roku 1954 p r a c u j e n a Katedre sociálneho l e k á r s t v a L e k á r s k e j f a k u l t y UK.
V ď a l š e j prác i že láme m u veľa úspechov a osobného šťas t ia ! * * *
Docent dr . Jozef FELIX, CSc., p r e odbor ,,Románskych l i ter a t ú r " na Fi lozof icke j f a k u l t e Univerzity Komenského, dožil s a 27. m á j a t. r . päťdesiat ich r o k o v (na obr.) .
Po skončení š túd i í n a Fi lozof icke j f a k u l t e v Brat is lave, P r a he a Paríži v r . 1931—1935 n a j p r v pôsobil a k o s t r e d o š k o l s k ý p r o f e s o r . Neskôr bol menovaný za člena š t á t n e j s k ú š o b n e j komis ie p r e uč i teľskú spôsobilosť n a s t r e d n ý c h školách z j a z y k a f rancúzskeho. V r . 1950—1951 e x t e r n e prednáša l a viedol seminárne cvičenia z f r a n c ú z s k e j l i te ra túry n a Fi lozof icke j f a k u l t e UK, k d e vynikli j e h o n e o b y č a j n é v e d e c k é a p e d a g o g i c k é schopnosti, o čom svedčí v e ľ k ý z á u j e m poslucháčov f r a n c ú z š t i n y o prednášanú problematiku.
Doc. dr . Jozef FELIX j e autorom 22 knižných alebo časopiseckých pôvodných prác, k t o r é s a t ý k a j ú rôznych otázok r o mánskych l i te ra túr a ce lkove cca 50 prekladov z románskych j a z y k o v . Jeho publikácie m a j ú po o d b o r n e j s t r á n k e v y s o k ú úroveň. Má veľmi dobrý základ v problematike l i t e r á r n e j v e d y vo s v e t o v e j l i t e r a t ú r e a osobitne v l i teratúrach románskych. J e romanistom v n a j š i r š o m význame tohto slova, s k ú m a l i ter á r n e obdobia, pos tavy a diela v o v iacerých románskych l i t e ratúrach, s ú č a s n e v o f r a n c ú z s k e j , t a l i a n s k e j i š p a n i e l s k e j . J e ho š t ú d i e s a v y z n a č u j ú rozsiahlou znalosťou n a j d ô l e ž i t e j š e j l i t e r a t ú r y o danom predmete, o spoločenských a k u l t ú r n y c h podmienkach doby, z k t o r ý c h pr í s lušná l i te ra túra v y r á s t l a a p o k r a č u j e v s ledovaní premien, k t o r ý m i autor a j e h o dielo prechádzali v neskorš ích dobách. Osobitne t r e b a spomenúť a j j e h o v y n i k a j ú c u znalosť s l o v e n s k e j l i t e ra túry . Neskorš ie s a venoval l i terárno-histor ickému v ý s k u m u , u v e r e j n i a c v i a c e r o š túdi í v o vydaniach SVKL. V t e j t o súv i s los t i nemožno n e uviesť, ž e v ď a k a doc. dr . Felixovi m á m e d n e s v s lovenčine vrcholné diela s v e t o v e j l i te ra túry, ako j e Cervantesov Don Qui jo t te a Danteho Peklo ( to to spolu s básnikom V. T u r č á -n y m ) . Veľmi s i t r e b a ceniť a j Felixov rozsiahly s vedeckou akríbicou napísaný komentár (cca 300 s t r á n ) k uvedenému dielu Danteho.
Veľa z d r a v i a do mnohých ďalších ú s p e š n ý c h rokov želáme jubi lantovi !
* * *
Dňa 30. j ú n a t . r . s a dožíva 50. rokov prodekan Fi lozof icke j f a k u l t y UK a docent K a t e d r y českos lovenských d e j í n a a r chívnictva PhDr. Jozef BUTVIN, CSc. Jubi lant š tudoval na FF S l o v e n s k e j univerzi ty odbor s lovenčina—dejepi s . Popri š túdiu pracoval ako výpomocná si la v Ú s t r e d n e j s p r á v e Slovenske j l igy v Brat i s lave. Po skončení š túdia bol v roku 1945 p r i j a t ý za vedúceho oddelenia na Povereníctve ško l s tva a osve ty . Od r o k u 1948 pôsobí ako učiteľ, n a j p r v a k o a s i s t e n t na Filozof i c k e j f a k u l t e , potom preš ie l na s t r e d n ú školu. V roku 1953 preš ie l na býva lú V y s o k ú školu pedagogickú a po zlúčení t e j t o ško ly s Filozofickou f a k u l t o u pôsobí tu dodnes. Prednáša metodiku de jep i su, špeciá lne p r e d n á š k y z českos lovenských d e j í n a zároveň bol pracovníkom Ústavu učiteľského v z d e l á vania.
Pedagogická práca jub i lanta j e hodnotená veľmi kladne p r e v y s o k ú úroveň j e h o prednášok a ú s p e š n ú ideovopolitickú v ý chovu poslucháčov. Docent BUTVIN m á veľmi bohatú publ ikačnú činnosť. V súčasnos t i s i v š í m a dôležité momenty s l o v e n s k ý c h d e j í n v d r u h e j polovici 19. s t o r o č i a a n iektoré o t á z k y s lovenského národného obrodenia.
V ďalšom živote p r a j e m e m u v e ľ a úspechov !
Pripomienky k návrhu úprav vzfahov medzi katedrami maixizmu-leninizmu
a straníckymi orgánmi V návrhu sa o. i. uvádza, že na KML sa vzťahujú tie isté práva
a povinnosti, ako na ostatné vysokoškolské katedry. No ignoruje sa skutočnosť, že tieto práva a povinnosti nie sú nikde v právne záväznej forme stanovené. Ani vo vysokoškolskom zákone, ani v príslušných platných predpisoch a nariadeniach, vydaných na jeho uskutočnenie. Je tu vážna medzera v zákone. V starších už neplatných predpisoch napr. v „nařízení MŠaK ze 4. V. 1957 č. 28 Zb. o organi-saci a působnosti vysokých škol a ich zložek" normotvorcovia aspoň v komentári k §-u 10 uvádzajú, resp. upozorňujú, že „organizační jednací řád kateder bude součástí organisačních statutů vysokých škol. Jeho samostatné vydání by nebylo účelné, nebo základní organizační vztahy na katedrách jsou již obecně vžité". (Pravda, značne nejednotne.) Žiaľ, táto požiadavka normotvorcov sa na mnohých v y sokých školách a ich fakultách neuskutočnila. Napríklad štatút LF UK, ktorý mimochodom vznikol až 10 rokov po spomenutej vyhláške tak, ako i štatúty ďalších fakúlt UK v Bratislave, na jednací poriadok katedier jednoducho nepamätal. V posledných rokoch v súlade s celkovým nedemokratickým duchom vývoja našej spoločnosti sa i na vysokých školách jednostranným zdôrazňovaním práv vedúcich a ignorovaním inštitucionálneho poslania, resp. postavenia katedier, fakticky ignoruje skutočnosť, že na katedrách sú často okrem vedúcich i iní vedecko-pedagogickí pracovníci, profesori, docenti, odborní asistenti, ktorí svojou úrovňou časom v nezriedkavých prípadoch prerastajú úroveň i svojich vedúcich, ale ich váha, možnosť pozitívneho pôsobenia a ovplyvňovania práce katedry j e často negovaná diktátorským zneužívaním monopolného postavenia (neschopného, či zaostávajúceho) a z týchto dôvodov i odborne a často a j morálne slabého vedúceho katedry. Chýbajú regulárne a záväzná pravidlá hry pre demokratické vedenie katedier — vedenie, ktoré by rešpektovalo ich charakter, ako vedecko-pedagogických pracovísk. Doterajšie priame ovplyvňovanie práce KML straníckymi orgánmi malo i pozitívne stránky: a) čiastočne demokraticky vypĺňalo pri riešení problémov KML spo
mínanú medzeru v zákone (predpisoch), keďže sa orientovali tiež na stranícke kolektívy katedier,
b) ovplyvňovanie bolo (s výhradou) do i s te j miery i odborné. Táto skutočnosť nie j e na prírodovedných a technických (oehumanit-ných) fakultách zanedbateľná, lebo fakultné orgány týchto škôl nemôžu byť pre riadenie KML odborne kompetentné!
Preniesť (obsahovú) kompetenciu pri riadení KML plne na MŠ a PŠ SNR pri ponechaní kádrového riadenia v monopolnej právomoci fakulty a fakticky vedúceho katedry povedie k paradoxným situáciám. Okrem toho riadenie výuky KML len z MŠ a PŠ SNR bude znamenať riadenie príliš zďaleka a bude preto i naďalej tak. ako i doteraz nedostatočné a málo účinné.
Dodnes napríklad chýba, resp. nefunguje systém permanentnej odbornej inšpekcie obsahovej a pedagogickej úrovne výuky. Ak to má byť úprava vzťahov medzi KML a straníckymi orgánmi, nemalo sa zabudnúť ani na vymedzenie týchto vzťahov v rámci fakúlt a priamo i straníckych skupín na týchto katedrách. ..Predbežný návrh úpravy" má zrejme súvislosť so súčasným demokratizačným procesom. Ovšem s takýmto jednostranným chápaním realizácie demokratizačného procesu, ktorý by sa obmedzil len na akúsi odluku KML od straníckych orgánov a pritom ponechal nedotknuté existujúce adml-nistratívno-byrokratické formy a spôsoby riadenia a niekedy i ř in-nosti týchto katedier, nemôžeme súhlasiť. Uvedený návrh úpravy pokladáme za nedostatočný, navrhujeme ho upraviť v duchu týchto pripomienok v súvislosti s riešením tiež ďalších otázok foriem ( f l noriem) práce a všetkej činnosti Katedier.
Sme tiež proti výnimočnému (privilegovanému) postaveniu KML. ako a j proti ignorovaniu skutočnosti, t. \i osobitosti — špecifičnosti ich postavenia (hlavne na nehumanitných fakultách), čo musí nájsť svoj výraz i v osobitných (špecifických) formách riadenia týchto katedier. JUDr. Ján TÔTH.
odb asistent KML LF UK
Minister školstva pri zapisovaní do pamatne j knihy Univir/i-ty Komenského v Bratislave
29. apríla t . r . p r i j a l prorektor Univerzity Komenského v Bratis lave docent MUDr. Emil HURAJ, CSc. a dekan Filozof i c k e j f a k u l t y UK prof. PhDr. Ľudovít BAKOŠ, CSc. rektora univerzity z Regensburgu prof. dr. F. Mayera (na obr.).
Hosť z Nemeckej spolkov e j republiky pre jav i l záu j e m o nadviazanie vedeckých, pedagogických a pr iateľských s tykov s brat i s lavskou univerzitou. Akademickí funkcionári dohodli účasť našich odborníkov na Dunajskom sympóziu, ktoré bolo začiatkom júna v Regensburgu. Okrem toho poskytnú 20 študentom pobyt v NSR. Naša UK poskytne štipendium dvom nemeckým slavistom.
V novembri m. r. s a akademickí funkcionáři UK zúčastnili na slávnostnom akte otvorenia novej, š t v r t e j k r a j i n s k e j univerzi ty v Regensburgu, kde odovzdali dary a pozdravný l ist UK rektorovi prof. dr. F. MAYEROVI.
MINISTER ŠKOLSTVA NA UK
30. apríla t . r . pr i ja l rektor Univerzity Komenského v Brat i s lave prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc. rakúskych hostí, zástupcov v iedenske j univerzity, prorektora profesora dr. Karia HÖRMANNA a administrat ívneho riaditeľa dr. Aloisa KITZ-LERA. Na pr i ja t í sa zúčastnil r a k ú s k y generálny konzul v Bratislave dr. Ernst PLOIL (na obr.).
15. m á j a t . r. pr i ja l rektor UK prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc. ministra škols tva ČSSH prof. Ing. Vladimíra KAD-LECA, DrSc. a jeho námestníkov doc. Ing. J u r a j a SEDLÁKA, CSc. a JUDr. Jaroslava HAVELKU (na obr.). Hosti sprevádzal námestník povereníka pre školstvo prof. Ing. Štefan CHOCHOL, CSc. Akademickí funkcionári informovali ministra o výs tavbe vysokoškolského areálu v Mlynskej doline, o situácii na univerzite a o ďalších dôležitých otázkach.
16. m á j a bolo pracovné s t retnut ie akademických funkcionárov brat is lavských vysokých škôl s ministrom prof. Ing. Kad-lecom v zasadačke SNR na1 Októbrovom námestí.
V s rdečne j besede s a hostia zaujímali o š iroký okruh otázok týkajúcich s a organizácie a riadenia našich vysokých škôl. Osobitnú pozornosť venovali vzájomným prednáškovým pobytom univerzitných profesorov, docentov a vedeckých pracovníkov.
DESAŤ PLODNÝCH ROKOV DRUŽBY Pri príležitosti osláv 10. výročia podpísania družobnej zmlu
v y zasadala 22. apríla t . r. s lávnostná Vedecká rada UK rozšírená o vedecké rady všetkých fakú l t v aule univerzity. Na oslavách s a zúčastnil rektor SVŠT a minister stavebníctva ČSSR prof. dr. Ing. Jozef TROKAN a ďalší akademickí f u n k cionári vysokých škôl. Prítomná bola a j delegácia Univerzity Martina Luthera z Halle-Wittenbergu na čele s j e j rektorom prof . RNDr. Friedrichom WOLFOM. Slávnostné p r e j a v y predniesli rektor UK prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc. a r e k tor z Halle. V kultúrnom programe vystúpil Akademický hu-
dobno-spevácky súbor Pedagogickej fakul ty UK v Trnave. V e -redecké rady oboch univerzít udelili za vzájomné upevňovanie vedeckých a priateľských s tykov pamätné medaily n a j z a -slúžilejším predstaviteľom oboch vysokých škôl.
Univerzita Komenského udelila týmto haliským hosťom pamätné medaily: prof. RNDr. F. WOLFOVI, prof. dr. H. WOLF-GRAMMOVI, prof. dr. W. JAHNOVI, R. BÜNDIGOVI, prof . d r . G. LUKÁŠOVI, prof. dr. L. REPPELOVI a dipl. ju r . L. JAKOB-SONOVI.
Univerzita Martina Luthera udelila pamätné medaily týmto MUDr. E. HURAJOVI, CSc., doc. PhMr. J. MAJEROVI, DrSc., predstaviteľom UK: prof. RNDr. B. CAMBELOVI, DrSc., prof. doc. PhDr. O. BALÄŽOVI, CSc. a JUDr. J . BURAJOVL J . SEFRÄNKOVI, doc. PhDr. V. ČERNUŠÄKOVI, CSc., doc.
Na záver osláv 10. výročia družby bolo v Učebno-rekreačnom zriadení v Modre-Pieskoch kultúrno-'poločenské posedenie (na obrázkoch).
о x
ся С 0> £ с
D W Л . С ^ ее S 1 *
р т з rt
D
з - -i •з w
« ! *>»2 Js! " nj «С >W £ > © Л > O o U s > o -u 3
o a
í
Sp
olu
vš
etky
dru
hy
štúd
ia (
riad
ne
+
iné
dru
hy)
/ ž
eny
1155
/962
10
73/8
89
i
2225
/138
9 22
13/1
330
587/
338
581/
345
1287
/457
14
36/5
13
1983
/129
5 22
15/1
461
2232
/125
5 21
39/1
244
733/
198
715/
205
2442
/171
4 24
53/1
721
1264
5/76
08
1282
5/77
08
+ 1
80/+
100
kurz
y/
ženy
1 1 1 1 1 1
180/
11
171/
11
1 1 1 1
52/1
3
291/
119
215/
95
523/
143
386/
106
—13
7/—
37
Iné
druh
y št
údia
z to
ho
mim
oria
d.
štúd
ium
/ že
ny
1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 d i Ю 1 1 1 1 1 S 1 1
Iné
druh
y št
údia
post
grad
, št
údiu
m/
žŕn
y
I- 1 1 1 1 1 1 1 54/3
4
1 1 1 1 1 1
54/3
4 ľ
+ 5
4/ +
34
celk
om/ž
eny
1 1 1 1 1 18
0/11
17
1/U
54/3
4
S i to
1 1 Ю 291/
119
215/
95
528/
144
440/
140
1 s I
štúd
ium
pop
ri
zam
. ce
lkom
(d
iaľ.
+
ex
st.
štud
.) /
žen
y
293/
245
192/
156
1 1 1 1
576/
121
564/
116
789/
430
741/
418
448Д
95
379/
175
251/
43
211/
36
940/
684
772/
518 со o> H r—< «r "H rH
r-* o> o> £ СЧ OÓ to
s СЧ 1
s -r 1
E o
TÍ
z to
ho
ddnn
é št
údiu
m z
toh
o za
hr.
štud
./
žen
y
48/2
1 36
/8
62/5
66
/5 1 1
rH СЧ ^ 1
16 U
18
/11 Ю Ю rH
to to тН СЧ l 3 M oc
1 1 ^ 3 1 1 3 $ rH rH
c-í +
Ria
dn
e
štú
ddnn
é št
údiu
m
celk
om/ž
eny
862/
717
881/
733
i 22
25/1
389
2213
/133
0 СО Ю to ^ Ю Ю r—Г со CO Ю Ю 53
1/32
5 70
1/38
6
1194
/865
14
20/1
009
1779
/105
9 17
60/1
069
431/
142
504/
169
1211
/911
14
66/1
108
8820
/574
6 95
26/6
149
1 +
706
/+ 4
03
celk
om/ž
eny
1155
/962
10
73/8
89
2225
/138
9 22
13/1
330
587/
338
581/
345
1107
/446
12
65/5
02
1983
/129
5 21
61/1
427
2227
/125
4 21
39/1
244
682/
185
715/
205
2151
/159
5 22
38/1
626
1211
7/74
64
1238
5/75
68
+ 2
68/+
104
Rok
1966
19
67
1966
19
67
1966
19
67
1966
19
67
1966
19
67
1966
19
67
1966
19
67
1966
19
67
1966
19
67
/ŕ
со +-> 3 X CO tu
Far
mac
eutick
á'
m B
rati
slav
a
Lek
ársk
a
Mar
tin
Wf f
a! Filo
zofi
cká
j P
ríro
dove
deck
á •
Fak
ulta
TV
Š
Ped
agog
ická
3 ô a to R
ozdi
el:
Dekanát Filozofickej fakulty UK, Bratislava 6.066 /1968 A 11/4
Titl. Správa Matice s lovenskej do rúk s. správcu dr. Jána Martáka M a r t i n - >. Vážený súdruh správca,
Vedecká rada Filozofickej fakulty UK sa na svojom aprílovom zasadnutí zaoberala poslaním Matice slovens k e j v politickom a kultúrnom živote slovenského národa. Jednomyseľne sa uzniesla ponúknuť MS spoluprácu n a š e j fakulty pri plnení j e j úloh.
Prosím Vás, vážený súdruh správca, keby s te láskavé tlmočili stanovisko Vedeckej rady FF UK všetkým pracovníkom MS.
Prosím Vás, keby s te nás pri príležitostnej návšteve v Bratislave navštívili, aby sme konkretizovali formy u ž š e j spolupráce.
Želám menom cele j FF Matici s lovenskej veľa úspechov v práci a zostávam so súdružským pozdravom
prof. PhDr. Ľ. Bakoš., CSc., dekan, v. r .
Prírastok pracovníkov v r. 1967 podľa kategórií
Fyzický počet pracovníkov Kategória pracovníkov: prepočítaný na plný Prírastok +
pracovný úväzok Úbytok — k 31.12.1966 k 31.12.1967
I. Učitelia spolu 1537 1683,75 + 146.75
z toho: profesori dekani
odb. asistenti asistenti ostatní učitelia
94 220.5
1091 119.5
12
110.5 211.5
1205.75 140
16
+ 16.5 — 9 + 114.75 + 20.5 + 4
II. Technicko-odborní 390.7 503 + 112.3
III. Hospodársko-správni 315 356.5 + 41.5
IV. Remeselní a namuálni Ostatní Zdravotní
220.5 70
157
220.75 78
135
+ 0.25 + 8 — 22
§ 5 — Škola spolu 2690.2 2977 + 286.8
I. Vedeckí 38.5 51 + 12.5
II. Technicko-odborní 201.7 281 + 79.3
III. Hospodársko-správni — 3 + 3
§ 2 — Ved. výskum spolu 240.2 335 + 94.8
Študentské domovy 247 327 + 80
Študentské jedálne 200 210 + 10
UK — spolu 3377.4 3849 471.6
Otvorená cesta bádaniu vo Viedni Pracovníci Katedry československých dejín a Katedry v š e
obecných dejín Filozofickej fakulty UK donedávna pociťovali ako veľkú brzdu vo s v o j e j vedecke j práci skutočnosť, že nemali možnosť využívať viedenské archívy s bohatými fonda-mi o slovenských dejinách. Z podnetu členov Katedry v š e obecných dejín doc. dr. Äkoša Paulinyiho, CSc. a doc. dr. Mikuláša Píscha, CSc., po ukončení schvaľovacieho pokračovania dňa 5. apríla t. r . bola podpísaná zmluva medzi Filozofickou fakultou UK v zastúpení prodekana doc. dr. Elemíra Terraya, CSc. a Rakúskym ústavom pre východnú a juhovýchodnú Európu vo Viedni v zastúpení univ. prof. dr. Richarda Plaschka, vedúceho Katedry dejín j v . Európy na viedenskej univerzite a riaditeľa Rakúskeho ústavu pre výchovnú a jv . Európu vo Viedni (na obr.).
é V< " 1
Zmluva umožňuje dvojtýždňovú štipendijnú výmenu historikov a otvára cestu k obohacovaniu n a š e j historiografie o nové pramene ako a j ďalšie tvorivé podnety. Bolo b y žiadúce, aby k podobným pozitívnym výsledkom došlo predovšetkým medzi pracovníkmi oboch univerzít.
TOHTO ROKU 2 5 0 0 0 NOVÝCH ŠTUDENTOV Najviac príležitosti pre uchádzačov o vysokoškolské štúdium
bude na vysokých školách technického a poľnohospodárskeho smeru. České vysoké učenie technické v Prahe pr i jme pre nový školský rok vyše 2700 študentov, najviac na s t ro jár ske a elektrotechnické odbory, Vysoké učenie technické v Brne v y še 1900, slovenské vysoké školy na odbory dopravy a spojov, s t ro jár ske a elektrotechnické okolo 2400 uchádzačov.
Vysoké školy poľnohospodárske v Prahe a v Brne ponúkajú vyše 1800 študijných miest, slovenské" vysoké učilištia 1100 Karlova univerzita ráta s pri jat ím vyše 2100 nových študentov. Brnenská univerzita predpokladá pri jať skoro 600 š t u dentov, olomoucká v y š e 500.
Niektorá odbory možno študovat len na slovenských vysokých školách — Vysoká škola dopravna v Ži'.inc pr i jme 360 študentov z českých kra jov. Farmaceutická fükul ta Univerzity Komenského v Bratislave lôO.
OZNAMY * OZNAMY * OZNAMY * OZNAMY * OZNAMY
„BRATSKÁ DRUŽBA" pod týmto titulkom uverejni l i sovietske noviny „KOMU-
NIST" dňa 9. m á j a t. r. obsiahly článok V. Artiseviča, predsedu oblastného výboru Spoločnosti sovietsko-českosloven-ského priateľstva. Článok bol venovaný 23. výročiu oslobodenia Československa od faš is t ických okupantov. Autor článku oboznamuje čitateľov o vývo j i vzájomných sovietsko-česko-slovenských vzťahov po oslobodení, na jma v š a k s konkrétnymi kontaktami a družbou Saratovske j oblasti a Západoslovenského kra ja , Saratova a Bratislavy.
Okrem iného noviny „KOMUNIST" píšu: „Na oslavách 50. výročia s o v i e t s k e j moci Saratovčania vrelo
pr i ja l i delegáciu zo Západoslovenského k r a j a . Delegácia podniku „Slovnaft" prišla do saratovského zá
vodu na spracovanie na f ty . Kolchoz „Ross i ja" v Atkarskom okrese navštívila delegácia poľnohospodárov zo Senca. Na Saratovskú štátnu univerzitu N. G. Černyševského prišla delegácia bra t i s lavske j Univerzity Komenského na čele s j e j r e k torom prof. RNDr. B. Cambelom. Hosťom v e d e c k e j knižnice Saratovske j š t á t n e j univerzity bol riaditeľ b r a t i s l a v s k e j Univ e r z i t n e j knižnice Ing. V. Kútik. V Saratove hostili delegáciu odborárov Západoslovenského k r a j a , ako a j basketbalistov z Levíc. V závode technického skia pracovali odborníci z Československa.
Vcelku zo Západoslovenského k r a j a bolo v minulom roku v Saratove 16 delegácií a j edna skupina turistov. Zo Saratova družobný slovenský k r a j navštívilo jedenásť delegácií a dve turis t ické skupiny . .
ODBORNÍCI 0 NÁRODNOSTNEJ OTÁZKE Za účast i v y š e 80 odborníkov začal s a 20. m á j a t . r . v Bra
t i s lave celoštátny seminár o národnostnej otázke. Zvolal ho Ostav marxizmu-leninizmu p r e vysoké školy — pracovná skupina v Bratislave a Filozofická fakul ta Univerzity Komenského. Pôvodne bol tento seminár plánovaný na november minulého roku, v čase, keď s a iba začínali udalosti, k toré v y ústili do dnešného obrodného procesu. Preto ho vtedy odložili, aby — ako vysvetl i l v úvode doc. F. VARTÍK, CSc., s a získali nové podklady p r e teoretické posúdenie národnostnej otázky. Odvtedy, pravda, vynorili s a a j nové teoretické problémy v súvislosti s utváraním modelu social ist ickej demokracie.
Toto plenárne zasadnutie bolo venované všeobecným problémom vymedzenia etnického sys tému „národ" a riešenie národohospodárskej spoločnosti. Po príhovore riaditeľa Ústavu marxizmu-leninizmu p r e v y s o k é školy doc. P. MACHONINA, CSc., boli na programe r e f e r á t y a koreferáty doc. J. ŠIN-DELKU, CSc., prof. J. ŠEFRÄNKA, prof. Ing. V. PAVLENDU, DrSc., dr. J. GROSPIČA, CSc., a doc. J. ZVARU, CSc.
Seminár pokračoval rokovaním v pléne i š tyroch sekciách, — historickej, ekonomickej, š tá toprávne j a sekcii národnostných menšín. Skončil sa 25. m á j a .
P R Á V N I C I Ž I A D A J C S P R A V O D L I V O S Ť D O P R Á V A
V Prahe bolo 14. m á j a spoločné zasadanie katedier občianskeho práva Právnicke j fakul ty Karlovej univerzity a P r á v n i c k e j fakul ty Univerzity Komenského v Bratislave, na k torom sa pracovníci oboch katedier zaoberali stavom platne j p r á v n e j úpravy majetkových vzťahov, p r á v n e j úpravy občianskeho súdneho konania, ako a j organizácie justície.
LIEČENIE KRÄTKOZRAKübTI A D A L E K O Z R A K O U ULTRAZVUKOM Výskumy s použitím ultrazvuku v očnom lekárstve sa robia
už viac rokov; u b e r a j ú sa dvo jakým smerom, diagnostickým a liečebným.
Na úseku diagnostickom boli dosiahnuté určité kladné v ý sledky. V dňoch 24.—26. m á j a 1967 konalo sa v Brne medzinárodné sympózium o u l t razvukove j diagnostike v očnom lek á r s t v e za účasti patričných európskych, amerických a iných pracovníkov. Pri t e j t o príležitosti boli zhrnuté dotera j š ie v ý sledky bádania o u l t razvukove j diagnostike v očnom lekárs tve . Veľmi dobré výs ledky p o s k y t u j e biometria oka; má v ý znam nielen pre stanovenie fyzikálnych veličin (napr. dlžky očne j gule), ale n a j m ä pre meranie vzdialenosti v oku za živa u človeka. Na veľkom materiali aplikovaním biometrie oka sa ukázalo, že pri vše tkých stupňoch krátkozrakosti ide o predlženie osi očne j gule. Pomocou biometrie bola liež v y počítaná a korigovaná dotera j š ia hodnota indexu lomu š o šovky a celkového indexu lomu oka. Pomerne pekné výs ledky sa dosahujú pri u l t razvukove j diagnostike nádorov a cudzích tel ies oka a očnice. Táto metóda j e cenným prínosom hlavne v prípadoch, keď ide o zákal šošovky alebo sklovCa a súčasne o nádor alebo odlúpenie sietnice, keď toto nemôžeme o b j e k tívne zistiť inou metódou.
Výskum vplyvu účinku ultrazvuku na tkanivá oka j e len v začiatkoch a nedošlo s a e š t e k ni jakým výsledkom, k t o r é by sa dali použiť v praxi.
O liečbe krátkozrakosti a ďalekozrakosti ultrazvukom stl doteraz známe len novinové správy o výsledkoch liečenia ultrazvukovou pištoľou, vyrobenou podľa návrhu prof. Yama-motu. Lekárska vedecká práca liečenia nie j e zatiaľ u nás prístupná. O prvých výsledkoch v Európe prednášal istý lekár r . 1966 v rámci oftalmologického kongresu v Mníchove; prednáška doteraz nevyšla tlačou.
Z uvedeného možno usudzovať, že liečba krátkozrakosti a ďalekozrakosti ultrazvukom j e e š t e len v štádiu výskumu.
Prof. MUDr. Jozef Š u s t e r, prednosta Očnej kliniky L e k á r s k e j fakul ty UK
TRETÍ ROČNÍK SÚŤAŽE UMELECKEJ T V O R I V O S T I
vysokoškol ske j mládeže na Slovensku zakončili 17. m á j a t . r . v Prešove gala-koncertom víťazných súborov a jednotlivcov.
V jednotlivých súboroch zvíťazili súbory Gymnik a Technik zo SVŠT v Bratislave, súbor Pedagóg z Filozofickej fakul ty v Banske j Bystrici, Zobor z VŠP v Nitre a v odbore š tudentských divadiel Divadlo poézie z Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafaříka v Prešove.
Z jednotlivcov získali p r v é mieste J. Baranová /a sólový ľudový spev a z inštrumentálnych sólistov P. Bystr iansky, nevidomý poslucháč Pedagogickej fakul ty v Trnave.
SLOVO POSLUCHÁČOV PRÁV Z rezolúcie poslucháčov Právnicke j fakul ty UK. V prebieha júce j diskusii o úlohe a organizácii hnutia č e s
koslovenskej mládeže zastávame názor, že sila a akcieschopnosť celého hnutia j e v zachovaní jeho jednotnosti, pri s ú stavnom a prísnom rešpektovaní záujmov všetkých sociálnych, vekových a národných skupín.
DNI KlILTflRY A ĽMENIA UKRAJINSKEJ SOVIETSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY
Už od roku 1962 t rvá družba medzi bratislavskou Univerzitou Komenského a Štátnou univerzitou Tarasa Ševčenka v Kyjeve . Dňa 27. m á j a t . r. pri ja l rektor UK prof. RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc., 8-člennú delegáciu k y j e v s k e j univerzi ty za prítomnosti vedenia UK. akademických funkcionárov všetkých siedmich fakú l t a predsedov spoločenských organizácií. Delegáciu viedol prorektor Štátne j univerzity T. Šev
čenka docent Igor Michajlovič KARNAUCHOV, CSc., v k t o r e j boli profesori A. A. ČUCHMO, I. S. DZIUBKO, DrSc., docent V. P. CHIZŇAK, CSc., a ich manželky.
Sovietski hostia pobudli na univerzite v Bratislave a na Slovensku do 2. júna t. r . Prednášali a diskutovali na katedrách Filozofickej, Prírodovedeckej a L e k á r s k e j fakul ty UK. Počas s v o j e j návš tevy zavítali na Národný výbor hl. mesta Bratislavy, prezreli si Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, Vysoké Tatry, Levoču, Demänovú, Ľubochňu a ďalšie historické miesta, ako a j prírodné k r á s y Slovenska. Návšteva k y -j e s k e j univerzi tnej delegácie bola pri príležitosti dekády „Dní
Ukra j inske j s o v i e t s k e j social is t ickej republiky".
* * *
V rámci dekády „Dní kul túry a umenia Ukra j inske j soviets k e j social ist ickej republ iky" zavítal k nám 51-členný vysokoškolský hudobno-spevácky a tanečný súbor zo Štátne j univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, k torý spoločne s brat is lavským univerzitným súborom „GYMNIK" absolvoval nácvik v e s t r á d n e j hale PKO. Kyjevčania predviedli s v o j program pre vysokoškolákov v internáte Mladá garda. Repertoár s ú boru j e veľmi pes t rý a rež i jne zladený. Obsahuje ukra j inské ľudové a umelé piesne ako a j tance. Prekvapením a darom pre naše publikum bola hlavne s lovenská polka i s o slovenskou pesničkou. Mimo Bratislavy súbor predviedol s v o j program v Krakovanoch v Trnavskom okrese. Umeleckým vedúcim s ú boru j e Volodymyr Nedorenko a zbormajs t rom Figizmond L j u b a n s k y j , o b a j a univerzitní pedagógovia. K y j e v s k ý súbor navštívil Piešťany, Prievidzu, Liptovský Mikuláš, Brno a Prahu.
Na j e seň t. r. umelecký kolektív „GYMNIK" z Takul ty t e l e s n e j výchovy a športu UK odplatí návštevu Kyjevčanov a bude šíriť s lovenské piesne a tance po Ukraj ine.
Plán vedeckej a kultúrnej spolupráce medzi Štátnou univerzitou T. G. Ševčenka v Kyjeve, nositelkou Leninovho radu a Univerzitou Komenského v Bratislave pre rok 1968
V súlade so Zmluvou o v e d e c k e j a k u l t ú r n e j spolupráci medzi k y j e v s k o u a bratis lavskou univerzitou z októbra 1962 obe univerzity sa z a v ä z u j ú :
1. Vzá jomne s i vymeniť a ) plány konania univerzitných vedeckých kongresov,
konferencií a sympózií do 20. 3. 1968 b ) oznámenia o zmenách v š t r u k t ú r e a vedení uni
verzít, výmena š tudi jných plánov do 20. 3. 1968 c ) usporiadať fotovýstavky o živote univerzít zo
vzá jomne zaslaného materiálu m á j 1968 d ) s t a t e a materiály o živote kolektívov univerzít
p r e publikovanie v univerzitných časopisoch každý š tvrťrok
e ) k y j e v s k á univerzita odovzdá b r a t i s l a v s k e j univerzi te dokumentárny kinofilm o letných prázdninách svoj ich študentov.
2. V rámci medziuniverzitnej výmeny vyslať vzá jomne troch pracovníkov na prednáškový a š tudi jný pobyt
na dobu dvoch týždňov — apríl — m á j — október — november.
3. Usporiadať spoločnú vedeckú konferenciu na tému „Problémy geológie sovietskych Karpát a Krymu", miesto konania — K y j e v . Zodpovední: prof. F. A. Rudenko— doc. M. I. Tolstoj — doc. V. K. Kuli-
kovsk i j . 4. Zorganizovať geologickú exkurziu účastníkov v e
d e c k e j konferencie po oblasti sovietskych Karpát a Krymu. Zodpovední: prof. F. A. Rudenko — prof. O. L. Ejnor — doc. V. Z. Zajko-Novackij
5. Pokračovať v spoločnom vedeckom výskume na t é mu „Porovnávacia charakterist ika hmotného zloženia a fyzikálnych vlastností neogénových vulkanických hornín sovietskych a s lovenských Karpát." Vykonávatelia: problémové laboratórium fyzikálno-chemického výskumu nerastných hornín k y j e v s k e j univerzity, geologický ústav bra t i s lavske j univerzity a Geologický ústav D. Štúra Bratislava — v pr iebehu roka — termín ukončenia rok 1970.
6. Bratis lavská univerzita pr i jme dvoch mladých p r a covníkov výskumného fyzikálno-ctíemického laboratória výskumu rudných nerastov k y j e v s k e j univerzity na tri týždne pre zvýšenie ich kvalif ikácie a v ý
menu skúseností spoločných výskumov na tému uvedenú pod bodom 5. — m á j — j ú n 1968.
7. Právnické fakulty oboch univerzít, bezdevízovou v ý menou vzájomne si vymenia po jednom pracovníkovi na prednáškový pobyt na dobu jedného m e siaca.
K y j e v s k á univerzita v y š l e do Bratislavy doc. A. P. Tkača, k torý povedie prednáškový kurz na tému „Z de j ín š t á t u a práva slovanských š tá tov — október 1968.
8. Fakulty žurnalistiky oboch univerzít bezdevízovou formou si vymenia po jednom pracovníkovi, k torý bude vedúcim prednáškového jednomesačného k u r zu. K y j e v s k á univerzita vyš le do Bratislavy prof . P. M. Fedčenka, k torý povedie k u r z na tému „Téma k u l t ú r n e j vzájomnosti, družby a spolupráce slovanských národov v u k r a j i n s k e j dooktóbrovej žurnalistike". Bratis lavská univerzita vyš le doc. Jozefa Weisera na odprednášanie cyklu „Niektoré otázky teórie informácií".
9. Vzájomne bezdevízovou formou vyslať na tri týždne piatich učiteľov spoločensko-ekonomíckých vied na výmenu skúsenost í z vedecke j a pedagogickej práce.
10. Vzájomne vyslať na bezdevízovú výmennú prázdninovú prax 30 naj lepších študentov v období letných prázdnin z odborov: geológia, biológia a f i lológia — júl—august .
11. Vzájomne zaslať diplomy a odmeny pre dvoch n a j lepších študentov našich univerzít za ich úspechy v štúdiu a vere jno-spoločenskej práci — október 1968.
12. Konkrétny plán spolupráce na rok 1968 nadobudr«-platnosť po odsúhlasení v o vedení univerzít a potvrdení príslušnými ministerstvami ZSSR a CSS v
R e k t o r R e k t o r Štátne j univerzity T. G. Univerzity J. A. Komen-Ševčenka, nositelky Le- ského v Bratislave ninovho radu v K y j e v e prof. RNDr. B. Cambel. I. T. ŠVEC, akademik A V DrSc.. v. r.
USSR, v. r .
Vedecká rada Univerzity Komenského v Bratislave dňa 24. m á j a t . r. s a okrem inýeh vážnych otázok zaoberala a j premenovaním, resp. ponechaním názvu Univerzita Komenského. Nie náhodne s a touto otázkou zaoberali komisie pre pr ípravu os láv 50. výročia založenia UK, vedecké rady všetkých fakúlt, vedúci k a tedier, ústavov a takmer všetci zamestnanci univerzity. Hlasy na premenovanie alebo nepremenovanie t e j t o významnej národnej inštitúcie s a objavil i medzi samotnými pracovníkmi UK, ale a j na stránkach v e r e j n e j tlače. \
Kolégium rektora UK rozšírené o dekanov f a k ú l t a V e -i e c k á rada UK s plnou zodpovednosťou, vážnosťou a citlivosťou pristupovali k posúdeniu súčasných názorov a k p r e rokovaniu všetkých návrhov, pripomienok a poznámok. Ako je známe, návrhov na premenovanie b r a t i s l a v s k e j univerzity bolo viacero (Kultúrny život, č. 21). Rektorát UK rozposlal rozsiahly materiál, v ktorom podrobne informoval v še tky f a kulty s vyskytnutými návrhmi (Univerzita Komenského, Univerzita Istropolitana, Štúrova univerzi ta) a po dôkladnom prediskutovaní na zasadnutiach vedeckých rád f a k ú l t dostali s a v š e t k y pripomienky a závery f a k ú l t na prerokovanie do kolégia rektora a V e d e c k e j rady UK, vrcholného orgánu univerzity.
Pre celkový obraz uvádzame stanoviská a závery vedeckých r á d f a k ú l t :
FARMACEUTICKÁ FAKULTA UK: „Návrhy na prípadné premenovanie UK s m e — na základe
informačného materiálu, zaslaného od V á s — diskutovali na t u n a j š e j fakulte, v j e j vedení, v o výbore ZO KSS a potom v o Vedecke j rade f a k u l t y dňa 24. apríla, keď predtým bol u v e dený materiál postúpený kvôli bližšiemu oboznámeniu s t a noviska na jednotlivé zložky fakul ty . " Z prípisu dekana uvádzame z á v e r : „Pokiaľ možno charakterizovať mienku i niekoľko názorov vy jadrených v pos lednej d i s k u s n e j inštancii, teda v o Vedecke j rade, boli t ieto väčšinou v prospech zachovania dotera jš ieho názvu."
Docent RNDr. PhMr. M. MANDÄK, CSc., dekan, v . r .
FAKULTA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU UK: „Vedecká rada FTVŠ UK prerokovala na svojom zasadnutí
dňa 23. apríla návrh na zmenu názvu UK, k u ktorému z a u j í m a toto stanovisko: väčšina členov V e d e c k e j rady bola za ponechanie dotera jš ieho názvu Univerzita Komenského, ale s o zachovaním slovenského znenia — Komenského univerzita."
Prodekan f a k u l t y doc. PhDr. Ľ. KILÄR, CSc., v. r .
PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA UK: „Vedecká rada Prírodovedeckej fakul ty UK na svojom za
sadnutí dňa 3. m á j a zaoberala s a návrhom na premenovanie UK a hlasovaním pre javi la (väčšinou hlasov, j eden hlas proti) názor, že t reba ponechať dotera j š ie pomenovanie, t . j . Univerzita Komenského."
Tajomník fakul ty K. HOREČKY, v. r. PRÁVNICKÁ FAKULTA UK: „Vedecká rada Právnicke j fakul ty UK na svojom zasadnutí
dňa 17. m á j a prerokovala návrh na premenovanie UK. Po diskusii, v k t o r e j takmer všetci prítomní členovia Vedecke j rady vyslovili s v o j názor, Vedecká rada väčšinou hlasov sa vyslovila za to, aby UK bola premenovaná na Slovenskú univerzitu v Bratislave s príslušným adekvátnym latinským pomenovaním."
Tajomník fakul ty M. KOVALČIK, v. r. FILOZOFICKÁ FAKULTA UK: „Na mimoriadnej v e d e c k e j rade v apríli sme prerokovali
návrhy na premenovanie UK. Všetci členovia v e d e c k e j rady sa prikláňajú k tera j š iemu názvu, teda s ú za ponechanie názvu Univerzita Komenského."
Dekan fakul ty prof. PhDr. L. BAKOŠ, CSc., v. r. PEDAGOGICKÁ FAKULTA UK V TRNAVE: „Vedecká rada PdFUK na svojom mimoriadnom zasadnutí
dňa 21. m á j a prerokovala návrh na premenovanie UK. Z 28 prítomných členov hlasovalo:
a ) za návrh na ponechanie dotera jš ieho názvu UK — (> hlasov,
b ) za názov UNIVERSITAS SLOVACA ISTROPOLITANA — 21 hlasov,
c ) za názov UNIVERZITA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA — 1 hlas. Osem neprítomných členov Vedecke j rady sa nevyjadri lo. Vedecká rada s a zhodla, ž e : a ) ak univerzita dostane nový názov, aby s a to nestalo
k 50. výročiu j e j založenia a k 50. výročiu vzniku ČSR, b ) aby sa názvom Komenského označila niektorá z ex is tu
júcich pedagogických fakúlt, alebo ak vznikne podobná vysoká škola, napr. Vysoká škola pedagogická, o a k e j sa v poslednom čase hovorí."
Dekan fakul ty prof. dr. J. SCHUBERT, CSc., v. r.
LEKÁRSKA FAKULTA UK: Hlasovanie sa uskutočnilo per roliam. Za ponechanie názvu
Univerzita Komenského bolo 24 hlasov, jeden hlas bol za Slovenskú univerzitu a jeden hlas za Univerzitu Istropolitanu. Tento výsledok oznámil dekan L e k á r s k e j fakul ty UK prof. MUDr. J. KUKURA na Vedecke j rade UK.
• * *
Po vy jadrení a vzájomnom vysvetlení členov Vedecke j rady UK s a s konečnou platnosťou rozhodlo nemeniť t e r a j š í názov univerzity a ponechať ho i naďalej . Hlasovanie vyznelo takto:
— za názov Univerzita Istropolitana z prítomných 25 členov hlasovalo šes tnásť proti, š tyr ia boli za tento názov a piati sa zdržali hlasovania;
— za názov Štúrova univerzita hlasovalo osemnásť členov proti, d v a j a boli za tento názov a piati sa zdržali hlasovania;
— za názov Univerzita Komenského hlasovalo pätnásť /а tento názov, š iest i boli proti a š tyr ia s a zdržali hlasovania.
Jeden člen V e d e c k e j rady sa písomne ospravedlnil a v y jadri l sa za ponechanie te ra j š ieho mena, podobne telefonicky urobili i ďalší d v a j a členovia V e d e c k e j rady UK.
ZO SLÁVIE UK
„ A k a d e m i c k á m a j s t e r k a S l o v e n s k a
v u m e l e c k e j g y m n a s t i k e "
Dňa 6. m á j a t . r. sa konali Akademické m a j s t r o v s t v á Slovenska v umelecke j gymnastike. Pod záštitou Vysok e j školy ekonomickej prebory boli v telocvični internátu A. Bernoláka za účasti 24 pretekárok I. а II. v ý konnostnej triedy žien z celého Slovenska.
Držitelky n a j v y š š e j výkonnostnej tr iedy u nás (I. VT) súťažili v päťboji. Víťazkou ako i držiteľkou titulu „AKADEMICKÁ MAJSTERKA SLOVENSKA V UMELECKEJ GYMNASTIKE" sa stala Marika ŠVECOVÄ zo Slávie UK s o 46,55 b. Týmto výkonom zopakovala s v o j e v laň a j š i e víťazstvo.
Na druhom S treťom mieste sa umiestnili: Helena MIDLARIKOVÄ so 45,85 b. a Zlatica ŠTAUDEROVA s o 45,10 b., taktiež zo Slávie UK.
V II. výkonnostnej triede zvíťazila Tatiana ČECHOVÁ z V y s o k e j školy technickej, pred Emíliou BRŇÁKOVOU z V y s o k e j školy ekonomickej a Ruženou KRCHOVOU z Pedagogickej fakulty v Banske j Bystrici. (EK)
Spravodaj Univerzity Komenského # Naša univerzita # V y dáva Rektorát UK • Tlačový re ferát , Bratislava, Šafárikovo námestie č. 12, Helefón 535 61*, 580 41*. klapka 378 ф Zodpovedný redaktor Jozef Malacký 9 Tlačia: Západoslovens k é tíačiarne 01, n. p., Bratislava, Dukelská 51. • Uzávierka 25. každého mesiaca. K-I4-81311