Stupne efektívnosti nákladov na výrobu
Proporcionálne náklady
- rastú priamo úmerne s objemom produkcie a možno ich charakterizovať vzťahmi:
AVC
AVC3
AVC2
AVC1
Q
Q
VCAVC
QAVCVC
pp
pp
AVC3
Q
VC VC3
VC2
VC1
AVC1AVC2
Fixné nákladyV rámci určitého rozsahu výroby zostávajú nemenné. Z dostatočne dlhodobého hľadiska sa menia skokovo.
FC1
FC2
FC3
Q
FC AFC
QAFC1
AFC2
AFC3
0AFClim
Q
FCAFC
Q
Z uvedených rovníc vyplývajú ekonomické pravidlá
1. Zníženie jednotkových fixných nákladov zodpovedajúce konštantnému zvýšeniu výroby s rastúcou úrovňou produkcie klesá.
2. Pre rovnaké zvýšenie objemu produkcie je úspora jednotkových fixných nákladov vyššia pri nižšej úrovni produkcie.
3. S rastom fixných nákladov na výrobu rastú jednotkové fixné náklady. Pre konštantné zvýšenie objemu produkcie sú však úspory jednotkových fixných nákladov pri vyšších fixných nákladoch vyššie.
4. Z tohto dôvodu je potrebné venovať vyššiu pozornosť využitiu výrobných kapacít u drahších technológií ako u lacnejších, nakoľko prináša väčšie zníženie jednotkových fixných nákladov a tým aj vyššie relatívne úspory fixných nákladov
Rozdielne zníženie jednotkových nákladov pre rôzne úrovne produkcie
AFC
AFC1
AFC2
Q1Q2
AFC
Nižšia úroveň produkcieAFC
Q4Q3
AFC 3
AFC 4 AFC
Q
Vyššia úroveň produkcie
(Q2 – Q1) = (Q4 – Q3)
(AFC1 – AFC2) > (AFC3 – AFC4)
Relatívnu zmenu fixných nákladov pre produkciu porovnateľného obdobia Q1 vypočítame:
101 Q Q
ΔFC AFCAFC
QiFCFCFC
1
Q
Q
FC
Q
FC
Q
ΔFC
0
11
01
Ak iQ >1, potom < 0 ide o relatívnu úsporu fixných nákladov.
Ak iQ<1, potom > 0 ide o relatívne prekročenie fixných nákladov.
Čím väčší bude index produkcie, tím bude väčšia i relatívna úspora fixných nákladov.
Q
FCΔ
Q
FCΔ
Nadproporcionálne náklady
Q
VC
Q
FC
Q
TC p
AVCAFCATC
AVCATClimQ
Nadproporcionálne náklady vzniknú zlúčením dvoch nákladových druhov a to nákladov proporcionálnych a nákladov fixných. Matematicky ich možno vyjadriť:
Celkové nadproporcionálne náklady:TC = FC + VCp
Priemerné nadproporcionálne náklady:
Vývoj nadproporcionálnych nákladov
Nadproporcionálne celkovénáklady
Nadproporcionálne jednotkové náklady
Nadproporcionálne náklady vykazujú s rastom objemu výroby rastúcu efektívnosť danú vyšším produkčným využitím fixných nákladov.
ATCTC
Q Q
AVC FC
TC
ATC
AVC
Podproporcionálne nákladyPodproporcionálne celkové náklady
TR
TR (1-v)
ATC
Q
- FC
0Q
ATCAVC
Podproporcionálne jednotkové náklady
AVCATClim
AFCAVCATC
Q
FC
Q
VCATC
Q
ATC
)1(
)1(
vTRVC
FCvTRFCVCATC
Metódy proporcionovania nákladov na výrobu
1. Porovnávanie dynamiky tržieb a nákladov
2. Porovnávanie skutočných a prijateľných variabilných nákladov
c1c2
Prírastok tržieb vplyvom vyššej ceny
T
Q Q
Bod zvratu na základe porovnávania dynamiky tržieb a nákladov
Pre stanovenie minimálneho objemu produkcie je treba vymedziť funkciu tržieb a funkciu nákladov. Zjednodušene možno definovať tržby ako funkciu ceny a objemu produkcie v naturálnych jednotkách.
QPTR T2
T1
T1
T2
Bod zvratu(Break-even point) zisk
VN
FC
QQ0
TR,TC
TR P,ATC
PATCAVC
QQ0
Bod zvratu
Bod zvratu pre nulovú rentabilitu výrobyBod zvratu je bod, v ktorom podnik dosahuje nulovú rentabilitu výroby, vtedy keď tržby za vyrobené výrobky sa rovnajú nákladom na túto produkciu.
AVCP
FCQ
QAVCFCQP
TCTR
0
00
TC
Bod zvratu pre minimálnu rentabilitu výroby
TR
VC
TCFC
QQ0
Q(min)
TR,VN
P,AC
P
AVCATC
AFC
Q0 Q
)π(AVCP
FCQ
QπQAVCFCQP
ΠTCTR
minmin
min
min
Q(min)
Bod zvratu na základe porovnania skutočných a prijateľných variabilných nákladov
TR,TC
Objempožadovaného
zisku
TR
Prijateľné proporcionálnenáklady
Prijateľný variabilný náklad
Skutočný variabilný náklad
Objem dodatočného zisku
Q
Nereálne štádiumprodukcie
Stádiumnerentab.produkcie
Štádium rentabilnejprodukcie
Vplyv daní na bod zvratu
Zdanenie nemá na bod zvratu vplyv. To vyplýva z rovnice:
Bod zvratu pre nezdanený zisk = Bod zvratu pre zdanený zisk.
t)(1)AVC(P
t)(1FC
AVCP
FCQ
minmin
Bod zvratu pre cash flow
Bod zvratu
TRTC
VC a FC bez odpisov
FC
TR,TC
Celkové odpisy
FC - Odpisy
Bod zvratu pre cashflow
Q
Predpokladajme:
FC = 1500 tis. Sk
Odpisy =1 mil. Sk
AVC = 50 Sk
P = 250 Sk. Bod zvratu pre cash flow potom bude:
Bod zvratu pre cash flow je snahou vyjadriť taký bod zvratu, v ktorom by boli iba tie náklady (fixné a variabilné), ktoré súvisia s výdajovou zložkou, to znamená, že do fixných nákladov nie sú zahrnuté odpisy.
AVCP
OdpisyFCQ
ksAVCP
OdpisyFCQ 2500
50250
10000001500000
Bod zvratu pre prevádzkový cash flow
Prevádzkový cash flow (Operating Cash flow – OCF) je v tomto prípade definovaný ako zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) +odpisy.Bod zvratu je daný:
Predpokladajme, že podnik potrebuje uhradiť prevádzkový cash flow vo výške zisku pred úrokmi a zdanením EBIT = 200 000 Sk a odpisy vo výške 300 000 Sk. FC bez odpisov = 200 000 Sk, P = 1000 Sk/ks a AVC = 800 Sk.
AVCP
odpisyFCOCFQ
ksAVCP
odpisyFCOCFQ 3500
8001000
200000500000
Účtovný bod zvratu (Accounting Break Even Point)
V tomto prípade prevádzkový cash flow je rovný odpisom.Bod zvratu vypočítame z rovnice:
Po úprave:
AkFC = 1500 tis. Sk Odpisy = 1 mil. SkAVC = 50 SkP = 250 SkPotom účtovný bod zvratu bude:
AVCP
FC
AVCP
odpisyFCOdpisyQ
ks750050250
15000000Q
AVCP
odpisyFCOCFQ
Finančný bod zvratu (Financial Break Even Point)
Pre tento bod zvratu predpokladajme, že čistá súčasná hodnota je rovná nule. Bod zvratu vypočítame z rovnice:
kde OCF* je výška prevádzkového CF, pre ktorý je čistá súčasná hodnota nulová.
AVCP
odpisyFCOCFQ
*
Ak investičný projekt predpokladá dobu životnosti investície5 rokov. Kapitálové výdaje na investície činia 5 mil. Sk. Požadované percento zúročenia investície je 10 %, FC = 500 tis. Sk, AVC = 50 Sk a P = 250 Sk.
Ročný CF z investície v Sk bude:
Ročný CF z investície pri úrokovej miere 10 % je 1319 tis. SkBod zvratu:
987318110,1)(1
0,10,1)(10005000
5
5
ks095950250
9873181000500Q
Bod zvratu pre nelineárnu funkciu tržieb a nákladovTC,
TR
Q0 QOPT Q0Q
TC
TR
Množstevné zľavy, zmeny cien a iné deformácie spôsobujú nelineárny priebeh nákladov a výnosov. U nelineárnej funkcie nákladov a výnosov môžu byť dva, alebo viac bodov zvratu.
Bod zvratu spojený s ukazovateľmi nákladovosti
nTR,TC
TR
TCBod zvratu
FN
T0 T
1ATCAVC
T0 T
Nákladovosť je daná pomerom nákladov a výnosov:
TR
VCFCn
Bod zvratu pre agregované údaje s použitím ukazovateľa nákladovosti
Nákladovosť fixných, variabilných nákladov je daná:
0nlimTR
FCn
TR
TR
VCn
Odtiaľ nákladovosť celkových nákladov: (VC)nTR
FCn
Ich vyjadrením je rovnoosá hyperbola s limitou: (VC)TR
nnlim
Za týchto predpokladov je bod zvratu definovaný rovnicou: n = 1Pre objem tržieb, kde n < 1 je výroba rentabilná a pre objem tržieb, kde n > 1 je výroba nerentabilná. Bod zvratu vypočítame podľa vzťahu:
)(0 1 VCn
FCT
Bod zvratu spojený s ukazovateľmi nákladovosti pre minimálnu rentabilitu výroby
U tohto bodu zvratu sa modifikuje funkcia tržieb na funkciu nákladov podľa vzťahu VN = (1-v)*T.
Bod zvratu môžeme potom vypočítať z rovnice:
v1
TCTR
TCv)(1TR
(min)
(min)
)1((min))( vTRnFCTC VC
Potom platí:
)((min) )1( VCnv
FCTR
Výkony podniku pre predpokladaný minimálny zisk sú rovné podielu fixných nákladov a rozdielu nákladovosti produkcie zabezpečujúcej minimálny zisk a nákladovosti variabilných nákladov.
Ak FC = 500 000 Sk a nákladovosť variabilných nákladov n = 0,6. Požadovaná minimálna výnosnosť je 8 %. Bodzvratu pre minimálnu výnosnosť bude:
15625006,0)08,01(
500000
)(1(min)
pnv
FNT
Definícia prevádzkovej páky
Prevádzková páka (Operating leverage – OL) vyjadruje, ako sa zmení zisk z bežnej činnosti pred zdanením a úrokmi (EBIT), ak
dôjde k zmene celkových tržieb (Total revenues - TR).
01
01
TRTR
EBITEBITOL
Stupeň prevádzkovej páky
Stupeň prevádzkovej páky (Degree of operating leverage – DOL) je definovaný ako relatívny prírastok EBIT-u zodpovedajúci relatívnej zmene tržieb.
Substitúciou relatívnych zmien za indexy dostaneme:0
01
0
01
0
0
TR
TRTREBIT
EBITEBIT
TR
TREBIT
EBIT
DOL
1
1
1
1
0
1
0
1
TR
EBIT
i
i
TR
TREBIT
EBIT
DOL
Príklad:
Predpokladajme, že tržby za minulý rok dosiahli tržby 10 000 Sk, v porovnaní s aktuálnym obdobím došlo k nárastu tržieb o 4 000 Sk. Zisk pred zdanením a úrokmi (EBIT) dosiahol za minulé obdobie 800 Sk a vzrástol na 1 000 Sk v súčasnom sledovanom období. Vypočítajte prevádzkovú páku a stupeň prevádzkovej páky, výsledky interpretujte!
Prevádzková páka vyjadruje, že každé zvýšenie tržieb o 100 Sk, by prinieslo zvýšenie zisku pred zdanením a úrokmi o 5 Sk.
05,04000
200
01
01
TRTR
EBITEBITOL
pokračovanie príkladu:
Stupeň prevádzkovej páky vypovedá o tom, že ak sa zvýšia tržby o 100 %, potom zisk pred zdanením a úrokmi vzrastie o 62,5 %.
625,04,0
25,0
00010
4000800
200
0
0
TR
TREBIT
EBIT
DOL
Prevádzková páka v prípade rovnorodej resp. homogénnej produkcie
Homogénnou resp. rovnorodou produkciou je taká produkcia, pri ktorej dochádza k výrobe iba jedného druhu výrobku. Výnimku môžu tvoriť typy výrob, kedy dochádza k výrobe viacerých druhov výrobkov avšak vyjadriteľných v tých istých výrobných jednotkách. Stupeň prevádzkovej páky rovnorodej produkcie vychádza z hodnôt ukazovateľov základného obdobia a predpokladá ich nemennosť aj pri odhade do budúcnosti. Predpokladá teda, že tržby sa budú vyvíjať proporcionálne k cene a objemu produkcie v naturálnych jednotkách a takisto variabilné náklady sa budú vyvíjať proporcionálne k jednotkovým variabilným nákladom a objemu produkcie v naturálnych jednotkách. Hodnota fixných nákladov zostáva nezmenená.
1. Prevádzková páka v prípade proporcionálnych tržieb a proporcionálnych nákladov
Ide o najjednoduchší prípad prevádzkovej páky.
- prevádzková páka je v tomto prípade rovná výnosnosti produkcie.
p
AVCp
QQp
QQAVCp
TRTR
EBITEBITOL
O
O
)(
)()(
1
1
01
01
Prevádzková páka v prípade homogénnej produkcie
TR, VC
AVC
p
OL
VC
TR
QQ0 Q1
Stupeň prevádzkovej páky možno v tomto prípade vyjadriť:
V prípade proporcionálnych nákladov a tržieb je stupeň prevádzkovej páky rovný jednej, pretože index EBIT-u sa rovná indexu tržieb.
1)(
)(
)()(
0
01
0
01
0
01
0
01
0
0
Q
QQQ
Qp
QQpQAVCp
QQAVCp
TR
TREBIT
EBIT
DOL
Príklad:Predpokladajme nasledovné údaje o výrobe daného výrobku v Sk.
p0 = 8 AC0 = 6
TR0 = 8000 TR1 = 9600
EBIT0 = 2000 EBIT1 = 2400
Z hodnoty prevádzkovej páky vyplýva, že každé zvýšenie tržieb o 100 Sk, vyvolá nárast zisku pred zdanením a úrokmi o 25 Sk.
25,08
68
p
AVCpOL
pokračovanie príkladu:
Z hodnoty stupňa prevádzkovej páky vyplýva, že jednopercentný nárast tržieb vyvolá proporcionálny nárast EBIT-u práve o jedno percento.
12,0
2,0
8000
16002000
400
0
0
TR
TREBIT
EBIT
DOL
2. Prevádzková páka v prípade proporcionálnych tržieb a nadproporcionálnych nákladov
Pre výpočet prevádzkovej páky v prípade rovnorodej produkcie vychádzame z predpokladu, že fixné náklady, jednotková cena a jednotkové náklady sa so zmenou objemu produkcie nemenia. Ak platí že:
)(
)()(
)(
)(
01
0101
11
00
11
00
QQpTR
AVCpQQEBITEBITEBIT
FCAVCpQEBIT
FCAVCpQEBIT
QpTR
QpTR
2. Prevádzková páka v prípade proporcionálnych tržieb a nadproporcionálnych nákladov
Potom:
p
AVCpOL
FCQAVCp
QAVCp
Qp
QQpFCQAVCp
QQAVCp
TR
TREBIT
EBIT
DOL
0
0
0
01
0
01
0
0
)(
)()(
)(
)()(
Príklad:Predpokladajme nasledovné údaje o výrobe daného výrobku v Sk. p = 10 AVC = 4,2 FC = 5 000
Q0 = 1000 Q1 = 1400
TR0 = 10 000 TR1 = 14 000
EBIT0 = 800 EBIT1 = 3 120
Z hodnoty prevádzkovej páky vyplýva, že každé zvýšenie tržieb o 100 Sk, vyvolá nárast zisku pred zdanením a úrokmi o 58 Sk.
58,010
2,410
p
AVCpOL
pokračovanie príkladu:
V relatívnom vyjadrení by nárast tržieb o jedno percento, priniesol zvýšenie EBIT-u o 7,25 %. Inými slovami, ak tržby vzrastú z 10 000 Sk na 14 000 Sk
potom EBIT vzrastie o
SkEBITEBITEBIT 3120232080001
25,7
10000
4000800
2320
0
0
TR
TREBIT
EBIT
DOL
4,010000
4000
0
TR
TR
SkEBITDOLTR
TREBIT 2320800)25,74,0(0
0
3. Vzťah prevádzkovej páky a bodu obratu
Bod obratu určuje taký objem produkcie, pri ktorom dosiahnuté výnosy (v užšom poňatí tržby), pokryjú celkové náklady na výrobu daného výrobku a dosiahnutý zisk bude rovný nule. Každý vyšší objem výroby bude zabezpečovať kladný výsledok hospodárenia – zisk a naopak každý nižší objem produkcie stratu. Z toho vyplýva, že faktory, ktoré ovplyvňujú bod obratu, budú ovplyvňovať taktiež aj silu prevádzkovej páky.
Graf 2: Silná prevádzková páka
TR, C
p
Silná prevádzková páka
TC
TR
Q
FCAVC
p - AVC
Graf 3: Silná prevádzková páka
ACp, π
p
Q
AVC
AFC
ATC
π
Graf 4: Slabá prevádzková páka
TR, C
p
Slabá prevádzková páka
TC
TR
Q
FC AVC
p - AVC
Graf 5: Slabá prevádzková páka
ACp, π
p
Q
AVC
AFC
ATC
π
Z uvedených skutočností a grafov vyplýva:
- ak predpokladáme lineárny vývoj tržieb a proporcionálne náklady, potom aj prevádzková páka bude mať v závislosti na tržbách lineárny vývoj
- čím je rozdiel medzi jednotkovou cenou a jednotkovými nákladmi väčší, tým silnejšia je prevádzková páka a teda zvýšenie objemu produkcie o jednu jednotku vedie k zvýšeniu zisku o viac ako jednu jednotku. Naopak menší rozdiel medzi jednotkovými nákladmi a jednotkovou cenou je prejavom slabšej prevádzkovej páky
-výška fixných nákladov ovplyvňuje bod obratu priamo, silu prevádzkovej páky nepriamo. Čím vyšší je stupeň automatizácie a mechanizácie v podniku, tým nižší je podiel ľudskej práce, čo vedie k znižovaniu mzdových – variabilných nákladov. Tým vzrastá rozdiel medzi cenou a jednotkovými nákladmi a prevádzková páka sa stáva silnejšou.
- čím silnejšia je prevádzková páka, tým vyššia je aj dynamika rastu jednotkového zisku
V prípade rôznorodej produkcie, nie je možné sčítať skutočné objemy produkcií jednotlivých druhov výrobkov v naturálnych jednotkách. Najčastejšie sa preto pristupuje k ich vyjadreniu v peňažných jednotkách, resp. tržbách.
Prevádzková páka v prípade rôznorodej resp. heterogénnej produkcie
EBIT
FC
EBIT
FCEBIT
TCTR
VCTRDOL
1
Stupeň prevádzkovej páky vyjadruje pomer fixných nákladov k zisku pred zdanením a úrokmi. Vysoká hodnota tohto pomeru naznačuje silnú prevádzkovú páku. Naopak nízky pomer fixných nákladov k zisku pred zdanením a úrokmi je signálom slabšej prevádzkovej páky. Z toho vyplýva, že čím nižšia bude výška fixných nákladov, tým je prevádzková páka slabšia. Ak by fixný náklad bol nulový, prevádzková páka by sa rovnala jednej. Index rastu tržieb by sa rovnal indexu rastu zisku a prevádzkový efekt by bol nulový.
Prevádzková páka v prípade rôznorodej resp. heterogénnej produkcie
Príklad:
Na základe troch variantov fixných nákladov si overíme závislosť stupňa prevádzkovej páky od výšky fixných nákladov.
FC1 = 400 FC2 = 200 FC3 = 0 EBIT = 400
2400
400111
EBIT
FCDOL
Zvýšenie tržieb o 10 %, by znamenalo dvojnásobné zvýšenie EBIT-u o 20 %.
5,1400
200112
EBIT
FCDOL
Zvýšenie tržieb o 10 %, by znamenalo zvýšenie EBIT-u o 15 %.
1400
0113
EBIT
FCDOL
Zvýšenie tržieb o 10 %, by znamenalo práve také isté zvýšenie EBIT-u o 10 %.
Pre základné vyjadrenie prevádzkovej páky sme predpokladali, že cena, jednotkové variabilné náklady a fixné náklady sa nemenia. V praxi tieto podmienky nebývajú splnené. Popri fixných nákladoch sa môžu vyskytovať aj polofixné náklady, ktoré zostávajú nemenné iba pre časť vytvorenej produkcie, avšak v hodnotenom období sa môžu niekoľko krát zmeniť. Takisto lineárny priebeh tržieb môže byť v praxi narušený v dôsledku poskytovaných zliav na odber určitého množstva, v dôsledku zmien cien atď. Množstvo faktorov môže spôsobiť aj zmenu jednotkových variabilných nákladov ako napr. zmena technológie výroby, zmena pracovnej doby atď. Každý z týchto faktorov ovplyvňuje aj prevádzkovú páku a v dôsledku každého z faktorov, krivky tržieb, nákladov a ceny nebudú mať lineárny priebeh.
Všeobecný tvar prevádzkovej páky
Graf 6: Polofixné náklady
FC
Q
Fixné náklady
polofixné náklady1
polofixné náklady2
polofixné náklady3
Graf 7: Všeobecný (nelineárny) tvar prevádzkovej páky
TR, C
p
Polofixné náklady
TR
Q
FC AVC
TC
Prevádzková páka
Zvyšovanie objemu produkcie pri nezmenených nákladoch vedie k proporcionálnemu rastu objemu zisku, ide o tzv. efekt z rozsahu výroby (zákon výnosnosti produkcie). Zvyšovanie objemu produkcie na druhej strane vedie k relatívnej úspore fixných nákladov (zákon zhromadňovania produkcie).
Vzťah prevádzkovej páky a úspor z rozsahu produkcie
FCQAVCp
QAVCp
Qp
QQpFCQAVCp
QQAVCp
TR
TREBIT
EBIT
DOL
0
0
0
01
0
01
0
0
)(
)()(
)(
)()(
- efekt z rozsahu výroby
- relatívna úspora fixných nákladov
- celková zmena zisku
Stupeň prevádzkovej páky teda súhrnne vyjadruje efekt z rozsahu výroby a relatívnu zmenu fixného nákladu.
Vzťah prevádzkovej páky a úspor z rozsahu produkcie
)()( 01 QQAVCpEBITQ
)1( QQ iFCFC
QQ FCEBITEBIT
Pri analýze bodu obratu a výpočte prevádzkovej páky sme vychádzali z predpokladu, že objem zisku je možné ovplyvňovať zmenou variabilných nákladov, ceny a objemom produkcie. Pri analýze finančnej páky budeme analyzovať vplyv štruktúry kapitálu na zisk. Kapitálovou štruktúrou sa rozumie pomer vlastného a cudzieho kapitálu a cieľom analýzy je nájdenie optimálnej kapitálovej štruktúry.
Finančná páka podniku
Finančnou pákou (Financial leverage – FL) nazývame takú zmenu zisku pripadajúceho na akciu, ktorá bola vyvolaná použitím cenných papierov s pevnými platbami k financovaniu podniku. Ide teda o vzťah medzi ziskom pred úrokmi a zdanením (EBIT) a ziskom na akciu (Earnings per share –EPS). Finančnú páku však možno používať aj v podnikoch, ktoré nie sú akciovými spoločnosťami. V takom prípade je definovaná ako vzťah medzi ziskom po zdanení a vlastným kapitálom.
Definícia finančnej páky
kapitálvlastný
zdanenípoziskROE
akciímnožstvo
zdanenípoziskEPS
akciimnožstvo
kapitálvlastnýROEEPS
V závislosti na veľkosti zisku po zdanení môže finančná páka pôsobiť pozitívne a zvyšovať zisk na akciu alebo negatívne, ak zisk na akciu znižuje. Negatívny vplyv finančnej páky nastáva vtedy ak zisk na akciu je čiastočne alebo úplne odčerpaný na zaplatenie úrokov z cudzieho kapitálu.
Pozitívny resp. negatívny vplyv finančnej páky potom možno vyjadriť nasledovne:
výsledný zisk je nulový a a teda aj zisk na akciu bude nulový, finančná páka nemá žiadny vplyv
Vplyv finančnej páky
0
100
kapitálcudzí
iEBIT
výsledný zisk je kladný a a teda aj zisk na akciu bude kladný, finančná páka má pozitívny vplyv
výsledný zisk je záporný a a teda aj zisk na akciu bude záporný, finančná páka má negatívny vplyv
Vplyv finančnej páky
0
100
kapitálcudzí
iEBIT
0
100
kapitálcudzí
iEBIT
Stupeň finančnej páky (Degree of financial leverage – DFL) možno definovať ako relatívnu zmenu zisku na akciu (EPS) vyvolanú relatívnou zmenou zisku pred úrokmi a zdanením (EBIT).
V prípade nulového zadĺženia podniku, kedy je k financovaniu využívaný výlučne vlastný kapitál, EPS = EBIT a stupeň finančnej páky = 1
Stupeň finančnej páky
0
01
0
01
0
0
EBIT
EBITEBITEPS
EPSEPS
EBIT
EBITEPS
EPS
DOL
Bod obratu finančnej páky nastáva, keď miera zisku pred zdanením a úrokmi je rovná úrokovej sadzbe. Vychádzame pritom z už známych vzťahov:
V tomto prípade finančná páka nepôsobí.
V tomto prípade finančná páka pôsobí kladne.
V tomto prípade finančná páka pôsobí záporne.
Bod obratu finančnej páky
100
i
kapitál
EBIT
100
i
kapitál
EBIT
100
i
kapitál
EBIT
Finančná páka umožňuje posúdiť rôzne varianty financovania podniku - kapitálovej štruktúry, z hľadiska výnosnosti jednotlivých foriem kapitálu a podstúpeného rizika. Prostredníctvom finančnej páky môže podnik ohodnotiť alternatívne finančné zdroje a riziko, ktoré je s týmito alternatívami spojené.
Celkové riziko podniku možno rozdeliť na riziko podnikateľské a finančné.
Finančná páka a riziko
Podnikateľské riziko súvisí s odvetvím, v ktorom firma podniká, súvisí iba s použitím vlastného kapitálu, bez použitia cudzieho kapitálu. Je to napr. riziko spojené s mierou inflácie, situáciou na trhu, hospodárskou politikou štátu, vývojom úrokových sadzieb, technickým rozvojom. Toto riziko závisí na množstve faktorov ako zmeny dopytu, zmeny cien vstupov aj realizovaných produktov, takisto stupeň prevádzkovej páky.
Finančné riziko súvisí s rôznymi spôsobmi financovania podniku, resp. investície.
Finančná páka a riziko
Väčší stupeň prevádzkovej páky predstavuje väčší prírastok zisku pred zdanením a úrokmi vyvolaný rastom tržieb. Väčší stupeň finančnej páky zasa znamená dosiahnutie väčšieho zisku na akciu. Prevádzková páka je ovplyvňovaná najmä výškou a štruktúrou aktív a ich efektívnym využitím. Finančná páka je ovplyvňovaná štruktúrou pasív – pomerom vlastného a cudzieho kapitálu. Ak podnik využije vyšší stupeň prevádzkovej a finančnej páky, potom pri rovnakej zmene tržieb, môže dosiahnuť vyšší výnos na akciu. Na tomto princípe je založená celková páka podniku. Zvyšovanie stupňa prevádzkovej a finančnej páky nie je v praxi jednoduché, spravidla platí, že čím je vyšší stupeň prevádzkovej páky, tým rizikovejšie je zvyšovať finančnú páku.
Celková páka
Celková páka (Total leverage – TL) spája účinky prevádzkovej a finančnej páky a vyjadruje závislosť zisku na akciu na celkových tržbách podniku.
Prevádzková páka ovplyvňuje EBIT, ktorý je vstupným faktorom pre vyjadrenie finančnej páky transformovaný na zisk na akciu (EPS) resp. zisk po zdanení na korunu vlastného kapitálu (ROE).
Definícia celkovej páky
TR
EPSTL
Stupeň celkovej páky (Degree of total leverage – DTL) je definovaný ako relatívny prírastok zisku na akciu (resp. zisku po zdanení na korunu vlastného kapitálu) zodpovedajúci relatívnej zmene tržieb.
Stupeň celkovej páky
0
0
TR
TREPS
EPS
DTL
Stupeň celkovej páky je daný súčinom stupňa prevádzkovej a finančnej páky.
Stupeň celkovej páky umožňuje spoločne posúdiť efekt prevádzkovej a finančnej páky na celkový zisk na akciu. To sa využíva pri investovaní, pri výpočte zisku na akciu pre predpokladaný objem tržieb atď.
Stupeň celkovej páky
0
0
0
0
EBIT
EBITEPS
EPS
TR
TREBIT
EBIT
DOL
DFLDOLDTL