ÚVOD
Organizácia Spojených národov (ďalej OSN) vznikla ako prvá
plne funkčná medzinárodná organizácia s univerzálnym zameraním,
hoci sa dá povedať, že väčšinou len zastrešuje mnohé špecializované
organizácie ako sú napríklad Svetová Zdravotnícka Organizácia,
Svetová Obchodná Banka a pod. Toto zastrešovanie sa uskutočňuje
z viacerých dôvodov, napríklad z dôvodu uľahčenia medzinárodnej
spolupráce v rámci menšieho a prehľadnejšieho celku, zrýchlenia
procesov sledujúcich skvalitnenie tej ktorej časti spoločenského
života či jednoducho z dôvodu sprehľadnenia systému medzinárodnej
spolupráce.
Napriek vytvoreniu všetkých týchto čiastkových organizácií
OSN nikdy nestratila nič na svojich cieľoch, ktoré sú deklarované
v preambule Charty OSN. Avšak šesťdesiat rokov vývoja tejto
organizácie nebolo ideálnych, najmä pri presadzovaní mierového
poslania tejto organizácie. Dá sa povedať, že sme sa neraz stali
svedkami snahy jednotlivých členských štátov o sebapresadenie sa na
úkor cieľov a zásad OSN deklarovaných v kapitole I Charty. Ďalej sa
nedá nevšimnúť si aký rozmach a pokrok, spojený s novými dosiaľ
nepredvídanými problémami a výzvami, bol dosiahnutý počas tejto
doby. A ani Charta OSN by nemala zaostávať vo vývoji, ale priebežne
revidovať svoj obsah čím sa priblíži problémom súčasnosti.
Táto diplomová práca vznikla ako reakcia na najnovšie trendy
medzinárodnoprávnych vzťahov prebiehajúce na úrovni medzinárodných
organizácií, pričom sa sústredíme hlavne na popis predpokladaných
zmien znenia Charty OSN, hoci nevylučujeme, že sa čokoľvek môže
zmeniť v priebehu reforiem právomocí jednotlivých orgánov OSN.
Najmä zmeny, ktoré navrhuje generálny tajomník ako osoba
poverená a vybavená právomocami práve v tejto oblasti, sa dajú
označiť za prvú pomerne komplexnú snahu o zlepšenie a skvalitnenie
spolupráce na poli boja proti chudobe a hladu, na poli zlepšenia
a zrovnoprávnenia základného vzdelania, zrovnoprávnenia pohlaví,
1
zníženia detskej úmrtnosti, zlepšenia zdravotnej úrovne žien -
matiek, ďalej v oblasti boja proti HIV, AIDS, malárii a iným vysoko
nákazlivým ochoreniam so smrteľnými následkami, v oblasti zlepšenia
životného prostredia a v oblasti vývoja medzinárodného partnerstva
s cieľom všeobecného konsenzu. Napriek všetkej tejto snahe nemožno
poprieť fakt, že zlepšenia v týchto oblastiach nemajú byť chápané
ako možnosť presadzovať svoje návrhy nech sú akokoľvek dobré, ale
ako všeobecný konsenzus všetkých štátov s cieľom skutočne dospieť
ku skvalitneniu života všetkých v čo možno najvyššom počte oblastí
verejného života celého sveta.
Na internete možno nájsť množstvo zdrojov informácií o tejto
problematike a dá sa predpokladať, že sa v dohľadnej dobe skutočne
udeje zopár kvalitatívnych zmien.
Markantný je podľa nás nezáujem širokej verejnosti, obmedzený
niekoľkými málopočetnými správami. Napokon, táto problematika sa
jednotlivcov osobne málo dotýka, avšak stále má dopad na každého.
Sami sme sa k tejto téme dopracovali celkom náhodne medzi
správami o prírodných nešťastiach a voľbách kdesi v zahraničí.
Považujeme ju však za dostatočne dôležitú, aby sme ju rozpracovali
vo svojej diplomovej práci.
Zdrojom informácií sú predovšetkým odborné publikácie nám
dostupné, ako aj rozličné spravodajské články zverejnené na
internete a sociálne štúdie vypracované v snahe získať čo
najpresnejší prehľad o spoločenských zmenách v priebehu posledných
šesťdesiatich rokov.
Použitou metódou je štúdium všetkých dostupných zdrojov
s cieľom čo najpresnejšie a najreálnejšie popísať súčasný stav
a možnosti jeho rozvoja.
S nádejou, že sa vývoj medzinárodného práva a skvalitňovanie
spolupráce medzi štátmi neskončí len návrhmi na zmeny, všetkým
ktorí majú záujem predkladáme túto prácu.
2
1 HISTORICKÝ VÝVOJ MEDZIVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ S MIEROVÝM ZAMERANÍM
1.1 Situácia po prvej svetovej vojne
Po nepredstaviteľnom utrpení a skaze, ktoré so sebou
priniesla prvá svetová vojna, sa názor, že vojna je pokračovaním
politiky inými prostriedkami, nemohol udržať. Z celého sveta sa
ozývali hlasy požadujúce nájsť riešenie, ktorým by sa budúce
konflikty riešili mierovými prostriedkami.
Oficiálny návrh podal americký prezident Woodrow Wilson, vo
svojich štrnástich bodoch, v ktorých okrem iného žiadal vytvoriť
akýsi systém kolektívneho odsúdenia. V ňom by v prípade porušenia
mieru agresor stál proti všetkým ostatným štátom, ktoré sa mali
združiť na strane napadnutého štátu a tým by sa narušiteľ mieru
dopustil vojnového činu voči všetkým štátom. Donucovacím prvkom
malo byť odsúdenie všetkých priamo nezainteresovaných štátov.
(Chybou bolo to, že každý štát sa mal samostatne rozhodnúť, či sa
v tomto prípade skutočne jedná o porušenie mieru.)1
A tak na vymedzenie primeraných spôsobov vzájomnej
spolupráce, zamedzeniu vzniku ďalších vojnových konfliktov
a rozvoja svojich vzťahov spoločne vytvorili organizáciu,
Spoločnosť národov, podpísaním Versailleskej mierovej zmluvy 28.
júna 1919. Za sídlo organizácie bola vybraná Ženeva.2
Táto organizácia vznikla ako prostriedok udržiavania
rovnováhy v medzinárodnej politike, pričom jej cieľom bolo zaistiť,
aby v budúcnosti nedochádzalo k výkyvom v rámci boja mocenských
aliancií, ktoré podobných tým, ktoré stáli za samotným priebehom
prvej svetovej vojny.3
Pakt Spoločnosti národov bol založený na zásadách bellum
iustum na zabezpečenie mieru. V praxi to znamenalo, že
1 Seidl-Hohenweldern, I. Mezinárodní právo veřejné. Praha: CODEX BOHEMIA, 1999. 27-28 s. ISBN
80-85963-82-5. 2 Kamenický, M. - Mrva, I. – Tonková, M. – Valachovič, P. Lexikón svetových dejín. Banská Bystrica:
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001. 273 s. ISBN 80-08-03036-4. 3 Klučka, J. Medzinárodné právo verejné. Bratislava: IURA EDITION, s r.o., 2004. 27 s. ISBN 80-890437-
90-4.
3
spravodlivými boli len vojny, ktoré štát viedol až po skončení
všetkých iných mierových procesov predpokladaných Paktom a po
uplynutí ďalšej – trojmesačnej lehoty.4
Hoci Spoločnosť národov dosiahla značné úspechy, najmä pri
poskytovaní pomoci utečencom, v boji proti drogám a proti obchodu s
„bielym mäsom“. Bola úspešná aj v oblasti medzinárodnej dopravy
a komunikácii a dokonca aj v oblasti medzinárodných financií.
Napriek tomu nebola táto organizácia schopná dôrazne presadiť svoje
mierotvorné ciele. Úplne neefektívna bola jej činnosť proti
agresívnym krokom fašistickej vlády v Taliansku (okupácia Etiópie),
nacistickej vlády v Nemecku (účasť v španielskej občianskej vojne,
anšlus Rakúska, rozbitie Československa), ani militaristickej vlády
v Japonsku (vojna v Číne).
Menším členským štátom chýbal významnejší vplyv na chod a
rozhodovanie organizácie, čo spôsobovalo napätie medzi nimi na
jednej strane a Britániou a Francúzskom na strane druhej.
Spoločnosť národov tak v súvislosti so začiatkom druhej svetovej
vojny v rokoch 1939 až 1945 stratila faktický význam. Formálne bola
Spoločnosť národov rozpustená v apríli 1946.5
S odstupom času možno povedať, že za neúspechom Ligy národov
je práve zlyhanie v otázke tvorby mieru, keďže táto vo svojom
zakladajúcom dokumente – Pakte Spoločnosti národov nezakazovala
použitie ozbrojenej vojenskej sily. Celé svoje mierotvorné úsilie
prakticky vymedzovala len na odďaľovanie prípadného vojnového
konfliktu. K istému posunu k systému kolektívneho donútenia došlo
až v roku 1928, kedy bol podpísaný Briand-Kellogov pakt.6 Tento
dokument zakazoval vojnu ako prostriedok politiky na ochranu
národných záujmov. Od tohto roku každá vojna s cieľom brániť svoje
práva nie je spravodlivou. Takou je iba vojna obranná v prípade
napadnutia zo strany iného štátu. 4 Seidl-Hohenweldern, I. 1999. Mezinárodní právo veřejné. Praha: CODEX BOHEMIA, 1999. 27-28 s.
ISBN 80-85963-82-5. 5 Kamenický, M. - Mrva, I. – Tonková, M. – Valachovič, P. Lexikón svetových dejín. Banská Bystrica:
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001. 273-274 s. ISBN 80-08-03036-4. 6 Klučka, J. Medzinárodné právo verejné. Bratislava: IURA EDITION, s r.o., 2004. 27 s. ISBN 80-890437-
90-4.
4
1.2 Ďalší vývoj po skončení druhej svetovej vojny
Termín Organizácia spojených národov ako prvý použil americký
prezident Franklin D. Roosewelt, čím chcel vyjadriť medzinárodnú
politickú scénu nie ako spoločenstvo na sebe nezávislých štátov ale
ako organizované krajiny, ktoré budú spoločne postupovať pri
riešení vzájomných konfliktov na čo najpriateľskejšej úrovni.
Informačné centrum OSN v Prahe na svojej internetovej stránke
uvádza: „Charta OSN bola podpísaná 26. júna 1945 päťdesiatimi
krajinami, ale organizácia ako samostatný subjekt medzinárodného
práva vznikla až 24. októbra 1945, kedy bola Charta ratifikovaná
Čínou, Sovietskym Zväzom, USA, Veľkou Britániou a väčšinou
ostatných signatárskych krajín.“7 Autori českej učebnice
medzinárodného práva verejného k tomu dodávajú, že pozvanými štátmi
boli tie, ktoré sa zúčastnili vojny na strane bojujúcej proti
mocnostiam Osy. Medzi ne započítavame aj Francúzsko a ďalšie štáty
– Argentínu, Dánsko. Ukrajina a Bielorusko boli prizvané členmi
konferencie po jej začatí.8
Dnes sa dá povedať, že OSN vo väčšine prípadov dosiahla svoje
ciele vyjadrené v preambule Charty slovami:
„My ľud spojených národov, odhodlaní uchrániť budúce
pokolenia pred metlou vojny, ktorá dvakrát v priebehu nášho života
priniesla ľudstvu nevysloviteľné strasti, (...) a pre tento cieľ
pestovať znášanlivosť a žiť spolu navzájom v mieri ako dobrí
susedia, (...) rozhodli sme sa zjednotiť svoje úsilie, aby sme
dosiahli tieto ciele.“
1.3 Priebežne uskutočnené zmeny
Aj samotná OSN prešla za šesťdesiat rokov svojej existencie
určitým vývojom, hoci v samotnej Charte, ktorá tvorí jadro tejto
diplomovej práce, sa to odrazilo v minimálnej miere. Do dnešného
7 www.osn.cz - O OSN [online]. Dostupné z URL <http://www.osn.cz/system-osn/o-osn/> 8 Čepelka, Č. – Šturma, P. Mezinárodní právo veřejné. Praha: EUROLEX BOHEMIA s.r.o., 2003. 463 s.
ISBN 80-86432-57-2.
5
dňa došlo len ku zmene článkov 23 (zmenil sa počet nestálych členov
v Rade bezpečnosti z 11 na 15) a 27 (počet hlasov nutných na
prijatie rozhodnutí sa zvýšil zo siedmich na deväť, vrátane hlasov
piatich stálych členov pri rozhodovaní o všetkých podstatných
otázkach) v roku 1965. V tom istom roku došlo aj ku zmene článku 61
(bol zvýšený počet členov Ekonomickej a sociálnej rady z 18 na 27 a
v roku 1973 bol znovu zvýšený na 54). Ďalšou zmenou v roku 1968 bol
zasiahnutý článok 109, kedy sa zvýšil počet hlasov v Rade
bezpečnosti potrebných na zvolanie Všeobecnej konferencie o revízii
Charty OSN zo siedmich na deväť.9
Bohužiaľ, aj počas fungovania OSN sa vyskytlo mnoho
problémov, o ktorých sa s odstupom času dá povedať, že im bolo
možné predísť a dodnes sa priamo považujú za zlyhanie samotnej
organizácie. Príkladmo možno uviesť program Ropa za potraviny,
prehliadanie genocídy v Rwande, nezasiahnutie mierových síl OSN
počas masakru v Srebrenici, zlyhanie pri doručení humanitárnej
pomoci pre obyvateľov Somálska či sexuálne zneužívanie dievčat v
Kongu pracovníkmi OSN.
Ďalšie kritické názory sa snažia upozorniť na to, že OSN sa
chce postupne prebrať suverénnu moc štátov; iné kritické názory
poukazujú na fakt, že OSN v skutočnosti nie je „spojením národov“,
ale spojením politických režimov. Napríklad Čína s právom veta môže
zablokovať rozhodnutie OSN, aj keď čínsky zástupcovia zastupujú len
úzke vedenie komunistickej strany. Inými negatívnymi javmi sú
široko rozšírená korupcia a v nemalej miere aj skutočnosť, že OSN
zveruje priveľkú moc krajinám porušujúcim ľudské práva svojich
vlastných štátnych príslušníkov. Napríklad Líbya bola zvolená 20.
januára 2003 za predsedajúcu krajinu Komisie pre ľudské práva ako
to vytýka napríklad organizácia U.N. Human Rights Commission.10
Je potrebné reagovať na tieto nedostatky. Je potrebné
reformovať OSN v duchu, ktorý by zodpovedal jej princípom
9 www.osn.cz - Dodatky k Chartě [online]. Dostupné z URL <http://www.osn.cz/system-osn/o-osn/?sub=179> 10 sk.wikipedia.org - Organizácia Spojených národov [online]. Dostupné z URL <http://sk.wikipedia.org/wiki/Organiz%C3%A1cia_spojen%C3%BDch_n%C3%A1rodov>
6
a zabránil prípadnému ďalšiemu obchádzaniu alebo zneužívaniu jej
postavenia, ktoré jej bolo zverené pri jej vzniku. V tejto práci sa
budeme zaoberať práve tomuto procesu reformovania organizácie.
7
2. CHARTA OSN, JEJ ZÁSADY A ŠTRUKTÚRA
2.1. Všeobecne o Charte
Originál Charty Organizácie spojených národov ( aj jeho
preklady v čínskom, francúzskom, ruskom, anglickom a španielskom
jazyku, ktoré sú oficiálnymi jazykmi OSN v dobe založenia OSN ) sú
uložené v archívoch vlády Spojených štátov amerických.
Charta položila základy vzniku OSN. Stojí na zmluvno-právnom
princípe a formuje Organizáciu Spojených národov po stránke
funkčnej a inštitucionálnej. Je to multilaterálna zmluva
s podmieneným počtom ratifikácií. Je dôležitým prvkom
medzinárodného všeobecného práva, keďže obsahuje tri
najzákladnejšie prvky medzinárodného zmluvného práva: zásadu zákazu
hrozby silou, zásadu nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov
a zásadu mierového riešenia medzinárodných sporov.11
Vytvára celý rad orgánov, ktoré majú zabezpečiť fungovanie
týchto zásad v praxi. Valné zhromaždenie sa venuje predovšetkým
udržiavaním mierového stavu a v prípade nutnosti odzbrojovaniu.
Práve preto sa jej členom stávajú všetky členské štáty organizácie.
Každý člen má rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Bezpečnostná rada
má síce iba pätnásť členov, ale táto rozhoduje najmä v prípadoch,
kedy je potrebný rýchly zásah. Hospodárska a sociálna rada
podporuje predovšetkým rozvoj a spoluprácu v oblastiach vymedzených
v čl. 62 dohodami, odporúčaniami, návrhmi dohovorov predkladanými
Valnému zhromaždeniu. V neposlednej rade sa venuje aj koordinácii
činnosti špecializovaných organizácií, ktoré pôsobia
v „hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a výchovnej oblasti, v
oblasti verejného zdravotníctva a v ostatných príbuzných
oblastiach, ktoré sú bližšie ustanovené v ich zakladajúcich
listinách.“ (čl. 57ods. 2) Poručenská rada, ktorá vznikla na
základe ustanovení Kapitoly XIII Charty dnes už prakticky
11 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 76 s.
ISBN 80-224-0753-4.
8
neexistuje, hoci v minulosti plnila dôležitú úlohu. Sekretariát
vznikol na plnenie administratívnych úloh. Registruje aj
medzinárodné dohody členov organizácie podľa čl. 102 ods.1. Bližší
popis jednotlivých orgánov OSN sa nachádza v samostatnej kapitole.
Špecifikom tejto zmluvy je jej všeobecnosť a flexibilita.
Vytvára predpoklady pre efektívnejší budúci vývoj medzinárodného
práva. Príkladom jej efektivity je aj Deklarácia zásad
medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a
spolupráce medzi štátmi (ďalej deklarácia), ktorá bola prijatá
Valným zhromaždením OSN. Samotná deklarácia bola prijatá vo forme
prílohy k rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 2625/XXV 24.
OKTÓBRA 1970.12
Možno tu rozoznať zásady medzinárodného práva verejného ako
celku, ktoré tvoria súčasťou prameňov medzinárodného práva
zakomponovaných v medzinárodných zmluvách alebo v medzinárodných
zvyklostiach. Zohľadňujú ciele medzinárodného práva a tvoria jadro
tohto právneho systému. Vzhľadom na zvýšený proces globalizácie
a zmeny medzinárodného spoločenstva sa má medzinárodné právo väčšmi
opierať o všeobecné právne zásady medzinárodného práva
a spravodlivosti, keďže vznik priveľkého množstva pravidiel, ktoré
spolu navzájom nesúvisia, vytvára fragmentáciu medzinárodného
práva. Základné zásady držia štruktúru, unifikovanú interpretáciu
a univerzálnosť právneho systému v jednom celku. Ak vnímame
medzinárodné právo ako súhrn pravidiel upravujúcich vzťahy medzi
jeho subjektmi, s cieľom predísť medzinárodným sporom a zaručiť
medzinárodný mier a bezpečnosť, zabrániť existencii útočných činov
a každému porušeniu medzinárodného práva kolektívnymi opatreniami
a rozvíjať medzinárodné vzťahy medzi štátmi v súlade s princípmi
spravodlivosti a dodržiavania ľudských práv, potom aj základné
zásady a ďalšie zásady medzinárodného práva slúžia tomuto cieľu
a sú súčasťou medzinárodného práva a jeho prameňov. Navyše možno
12 Keďže deklarácia nebola oficiálne zavedená do slovenského právneho poriadku, používame neoficiálny
preklad ako je uvedený v prílohe vysokoškolskej učebnice, ktorej autorom je Doc. JUDr. J. Klučka, CSc. Číslo strany je vlastne číslo strany, ktorá je priradená k deklarácii v tejto publikácii.
9
povedať, že vytvárajú jadro medzinárodného práva a majú všeobecný
charakter, platia erga omnes a majú normotvornú silu kogentných
noriem porovnateľnú s vnútroštátnym právom.13
Tieto zásady rozšírili počet troch pôvodných vyššie
spomínaných zásad na celkový počet 7. Tie sú v jurisprudencii
označované nasledovne:
1. Zásada mierového riešenia medzinárodných sporov
2. Zásada zákazu hrozby a použitia sily v medzinárodných vzťahoch
3. Zásada neintervencie
4. Zásada povinnosti štátov navzájom spolupracovať v súlade
s Chartou OSN
5. Zásada rovnoprávnosti a sebaurčenia národov
6. Zásada zvrchovanej rovnosti štátov
7. Zásada svedomitého plnenia záväzkov
Všetky tieto zásady sa prvý krát spomínajú v rezolúcii
Valného zhromaždenia č. 1815/XVII zo dňa 18. decembra 1962 nazvanej
Zváženie (consideration) zásad (principles) medzinárodného práva
súvisiacich (concerning) s priateľskými vzťahmi a spoluprácou
(cooperation) medzi štátmi v súlade (in accordance) s Chartou OSN
(Charter of United nations). Práce na príprave kodifikácie týchto
zásad Valné zhromaždenie zverilo Osobitnému výboru pre štúdium
medzinárodnoprávnych zásad, priateľských vzťahov a spolupráce medzi
štátmi, ktorý mal vypracovať záverečnú správu a odporúčania. Tieto
neskôr vyústili do vyššie spomínanej deklarácie. Keďže Charta a jej
rezolúcie sú pre štáty záväzné, má OSN právo použiť svoju
donucovaciu moc v prípade ich nedodržiavania.
Právny význam (significance) deklarácie spočíva
v skutočnosti, že poskytuje dôkaz (evidence) vzájomnej dohody
v danej veci medzi členskými štátmi Organizácie Spojených národov
týkajúceho sa významu a vypracovania Charty. Nepredstavuje dodatok
Charty napriek tomu, že je dokumentom najvyššej dôležitosti (first
13 Azud, J. Medzinárodnoprávne zásady priateľských vzťahov a spolupráce štátov. Právny obzor 2006, roč.
89, č. 1, s. 46-47. ISSN 0032-6984
10
importance). Navyše jej význam sa nemá vykladať „na ujmu“
niektorého z ustanovení (provision) Charty.14
2.2 Zásada mierového riešenia medzinárodných sporov
Prvá veta tejto zásady v duchu univerzality určuje, že všetky
štáty by mali riešiť svoje spory mierovými prostriedkami tak, aby
medzinárodný mier a bezpečnosti a ani spravodlivosť neboli
obmedzené. „Veľký medzinárodný politický význam má prvá veta
druhého odseku deklarácie, ktorá zabraňuje tomu, aby sa formálne
mierovými prostriedkami vyriešený spor opätovne stal hrozbou mieru
a bezpečnosti; ak by sa pri takom “riešení“, nedodržala zásada, že
ani medzinárodný mier a bezpečnosť, ani spravodlivosť, nemajú byť
ohrozené.“15 Táto veta je teda akousi duplikáciou či potvrdením čl.
33 ods. 1 Charty.
Mierové riešenia sporov by mali podľa nás nasledovať práve
v takom poradí ako sú uvádzané v deklarácii:
a. rokovanie
b. vyšetrovanie
c. sprostredkovanie
d. zmierovacie rozhodcovské konanie
e. uzavretím oblastnej dohody alebo dojednaním
f. inými mierovými prostriedkami podľa vzájomnej dohody
zúčastnených štátov.
Dá sa povedať, že práve takto zvolený postup dokáže poskytnúť
práve to skoré a spravodlivé riešenie, ktoré je ustanovené v prvej
vete druhého odseku, keďže ním sa vylučuje problém právnej
neistoty. Tá môže vzniknúť, pokiaľ sa neurčia hranice akejsi formy
procesného práva v medzinárodnom práve verejnom. Práve zbytočnými
obštrukciami pri výbere vhodného riešenia by bolo možné zabrániť
rýchlemu a spravodlivému konaniu. Aby sa zabránilo tejto situácii,
14 Brownlie, I. Basic Documents in International Law. New York: Oxford University Press Inc., 1995. 38 s.
ISBN 0-19-876381-6. 15 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 95 s.
ISBN 80-224-0753-4.
11
odborníci na medzinárodné právo verejné odporúčajú práve túto
cestu.
2.3 Zásada zákazu hrozby a použitia sily v medzinárodných
vzťahoch
Vzhľadom na fakt, že túto zásadu medzinárodného práva
verejného zaviedla jurisprudencia až v 20. storočí, možno povedať,
že ide o novum v terminológii tohto právneho odvetvia. V minulosti
vznikalo viacero návrhov, ako by sa táto zásada ukotvila a ako by
sa aj v praxi uplatňovala. Ako sa dalo očakávať, rokovania o tejto
zásade sa predlžovali a prenášali skôr do sféry medzinárodného
práva všeobecného než do medzinárodného práva priateľských vzťahov.
Až 21. zasadanie Valného zhromaždenia prinieslo výsledok – 30.
novembra 1966 sa Valné zhromaždenie uznieslo na prijatí návrhu
tejto zásady, ktorý predniesla ČSSR.16
„Každý štát je povinný vystríhať sa vo svojich medzinárodných
stykoch hrozby silou alebo použitia sily tak proti územnej
celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu, ako
aj akýmkoľvek nezlučiteľným s cieľmi Organizácie Spojených
národov.“17
Deklarácia v nasledujúcich ustanoveniach špecifikuje akými
ďalšími spôsobmi je zakázaná hrozba či použitie sily:
• útočná vojna alebo jej propaganda
• narušenie existujúcich medzinárodných hraníc iného štátu
• porušenie medzinárodných demarkačných línií
• represálie zahŕňajúce použitie sily
• násilný čin zbavujúci národy práv rovnosti s inými a práva na
sebaurčenie, slobodu a nezávislosť
• organizovanie alebo podpora organizovania nepravidelných
ozbrojených síl alebo bánd vrátane žoldnierov
16 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 113 s.
ISBN 80-224-0753-4. 17 Prvá veta prvého odseku tejto zásady ustanovenej V Deklarácii zásad medzinárodného práva týkajúcich
sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi 251 s.
12
• organizovanie, podnecovanie alebo účasť v občianskej vojne alebo
teroristických aktoch v inom štáte alebo ich napomáhanie, ako aj
ich tolerovanie na svojom území pokiaľ zahŕňajú hrozbu či
použitie sily
• vojenská okupácia na základe použitia sily v rozpore
s ustanoveniami Charty
• nadobudnutie územia alebo jeho časti iným štátom pod hrozbou
sily alebo použitím sily a ani takto použitá hrozba silou či
použitie sily nesmie byť uznané ako zákonné.
Žiadne vyššie uvedené ustanovenie sa nesmie vykladať tak, aby
sa tým akýmkoľvek spôsobom rozširoval alebo zužoval obsah rozsah
tých ustanovení Charty, ktoré sa týkajú prípadov v ktorých je
použitie sily dovolené.
2.4 Zásada neintervencie
Celý názov tejto zásady uvedenej v deklarácii znie: Zásada
vzťahujúca sa na povinnosť štátov nezasahovať do vecí patriacich do
vnútornej právomoci ktoréhokoľvek štátu v súlade s Chartou. Ide
teda o „právo každého štátu, aby pri výkone svojich suverénnych
práv nebol rušený mocenskými zásahmi iného štátu a súčasne jeho
povinnosť zdržať sa podobných zásahov voči iným štátom“18
Túto zásadu nepriamo zakotvuje aj čl. 1 ods.2, čl. 2 ods.1, 2
a 7 Charty OSN. Do vydania rezolúcie 2625/XXV bolo možné túto
zásadu len nepriamo vyvodiť zo znenia bilaterálnych
a multilaterálnych medzinárodných dohôd o vzájomnom neútočení. Len
jedna forma intervencie je dovolená v medzinárodnom práve verejnom,
takzvaná humanitárna intervencia, ktorá sa používa na ochranu práv
vlastných štátnych príslušníkov na území iného štátu.19
Humanitárnu intervenciu sa niektorí snažia rozšíriť o prvok
humanitárnej pomoci formou intervencie do záležitostí iného štátu
18 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 127 s.
ISBN 80-224-0753-4. 19 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 131 s.
ISBN 80-224-0753-4.
13
v prípade, ak štát porušuje ľudské práva svojich občanov, na ich
ochranu iným štátom. Takto chápaná intervencia je podľa iných
zásahom do suverenity štátu a možno ju zneužiť na sebecké ciele
iným štátom.
Podstatou intervencie je zasahovanie do vnútorných
záležitostí štátu, teda narušenie jeho suverenity. Uplatňovaním
tejto zásady sa má chrániť suverenita štátu ako základného
a pôvodného subjektu medzinárodného práva.20 Keďže štáty sú si vo
sfére medzinárodného práva rovné, intervenciou do vnútorných
záležitostí sa štát stáva cieľom diskriminácie, ktorá je v rozpore
s jeho suverenitou.
2.5 Zásada povinnosti štátov navzájom spolupracovať v súlade
s Chartou OSN
„Štáty sú povinné navzájom spolupracovať, bez ohľadu na
rozdiely v ich politickom, hospodárskom a spoločenskom zriadení,
bez diskriminácie založenej na takýchto rozdieloch v rôznych
oblastiach medzinárodných vzťahov tak, aby bol udržaný medzinárodný
mier a bezpečnosť a aby podporili medzinárodnú hospodársku
stabilitu a pokrok, všeobecný blahobyt národov a medzinárodnú
spoluprácu.“21
Vzájomná spolupráca je základom rozvíjania priateľských
vzťahov ako to bolo navrhované v rezolúcii Valného zhromaždenia č.
1815/XVII a zároveň cieľom ich úsilia.22 Aby sa tento cieľ
dosiahol, štáty majú spolupracovať navzájom pri udržiavaní
medzinárodného mieru a bezpečnosti, pri podporovaní úcty k ľudským
právam a základným slobodám a pri odstraňovaní akejkoľvek formy
diskriminácie alebo náboženskej neznášanlivosti, spravovať
medzinárodné styky v oblasti hospodárskej, sociálnej, kultúrnej,
technickej a obchodnej v súlade so zásadou rovnosti a neintervencie
20 Klučka, J. Medzinárodné právo verejné. Bratislava: IURA EDITION, s r.o., 2004. 53 s. ISBN 80-
890437-90-4. 21 Toto je znenie prvej vety prvého odseku tejto zásady, 254 s. 22 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 143 s.
ISBN 80-224-0753-4.
14
a v neposlednom rade aj uskutočňovať akty spolupráce v kooperácii
s Organizáciou Spojených národov podľa príslušných ustanovení
Charty.
Pravdaže v dnešných podmienkach je ťažké si predstaviť
spoluprácu všetkých štátov vo všetkých spomínaných oblastiach, no
ako základ a predpoklad budúceho vývoja udalostí táto zásada úplne
postačuje.
2.6 Zásada rovnoprávnosti a sebaurčenia národov
Táto zásada sa prvý krát spomína v rezolúcii OSN prijatej na
základe návrhu vyslancov z ČSSR. Touto formuláciou rezolúcie sa
stáva každá násilná akcia, ktorá zbavuje národy pod cudzím panstvom
práva na sebaurčenie, slobodu a nezávislosť porušením Charty OSN.
Aj preto, že sa toto konanie považuje zároveň za porušenie
základných práv a zásady nezasahovania. Štáty sú povinné vykonať
všetko, aby uľahčili uplatňovanie práva na sebaurčenie národov,
vrátane národov tvoriacich súčasť koloniálneho panstva.23
Každý štát ako suverénny medzinárodnoprávny subjekt má na
základe zásady rovných práv a práva na sebaurčenie zakotvených
v Charte OSN právo slobodne rozhodovať o svojom politickom
postavení a rovnako aj o svojom hospodárskom, spoločenskom
a kultúrnom zriadení bez akýchkoľvek zásahov zvonka a každý štát je
povinný rešpektovať toto právo v súlade s ustanoveniami Charty.24
Táto zásada sa uplatňuje s cieľom:
• podpory priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi
• urýchleného skoncovania s kolonializmom a so zreteľom na
slobodne prejavenú vôľu dotyčných národov.
Prejavom práva na sebaurčenie je nielen vytvorenie
zvrchovaného a nezávislého štátu, ale aj jeho združenie s iným
nezávislým štátom alebo presun do iného politického štatútu, ktorý
bol slobodne zvolený národom tvoriacim daný štát.
23 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 144 s.
ISBN 80-224-0753-4 24 Prvý odsek tejto zásady ustanovenej v deklarácii, 254 s.
15
2.7 Zásada zvrchovanej rovnosti štátov
„Všetky štáty požívajú zvrchovanú rovnosť, majú rovnaké práva
a povinnosti a sú rovnými členmi medzinárodného spoločenstva, bez
ohľadu na ich rozdiely hospodárskej, spoločenskej, politickej alebo
inej povahy.“25
Táto zásada sa prejavuje v týchto smeroch – v právnej
rovnosti všetkých štátov, v slobodnom užívaní práv zahrnutých
v zvrchovanosti štátu, v povinnom rešpektovaní osobnosti iných
štátov, v nedotknuteľnosti územnej celistvosti a politickej
nezávislosti štátov, v slobode štátu vybrať si a rozvíjať svoje
zriadenie a napokon v povinnosti dôsledne a v dobrej viere svoje
medzinárodné záväzky a žiť v mieri s inými štátmi.26
2.8 Zásada svedomitého plnenia záväzkov
Presné znenie tejto zásady znie: Zásada, že všetky štáty sú
povinné poctivo plniť záväzky prevzaté v súlade s Chartou OSN.
Domnievame sa, že táto časť deklarácie neobsahuje špecifikáciu čl.
103 Charty, ktorý hovorí o všeobecnej záväznosti Charty a jej
prednosti v medzinárodnom práve. Táto zásada je skôr potvrdením
celkovej prednosti a dôležitosti ustanovení Charty.
V krajnom prípade porušovania tejto zásady je možné použiť
donucujúce prostriedky, ktoré boli OSN priznané.
Keďže nie sú vylúčené žiadne prípadné deformácie pôvodných
myšlienok, na ktorých stojí Charta, táto zásada sa môže
v budúcnosti stať stabilizačným prvkom celého inštitucionálneho
systému.
Predpokladáme, že sa tým členské štáty snažili poistiť pre
prípad, že sa bude možné vyhýbať povinnostiam, ktoré boli všetkým
štátom uložené v rovnakej miere.
25 Prvý odsek príslušnej zásady uvedený v deklarácii, 255 s. 26 Rozšírená a špecifikovaná verzia základného popisu tejto, 255-256 s.
16
2.9 Právo na život v mieri ako základné ľudské právo
Toto právo vyvodzujeme z ustanovení Charty, jej cieľov, zásad
a medzinárodného práva ako celku. V minulosti bol jediným garantom
použiteľnosti ľudských práv v praxi štát. Azda netreba ani
popisovať, ako sa ich základné prvky – neodňateľnosť,
nescudziteľnosť, nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť často
nestretávali s potrebným prístupom zo strany štátu. S rozvojom
medzinárodných vzťahov sa otázka ochrany ľudských práv stáva čoraz
dôležitejšou. Na to reaguje Charta, ktorej celé znenie sa nesie
v tomto duchu, hoci žiadne priame ustanovenie o tomto práve v nej
nemožno nájsť.
Jediné konkrétne ustanovenie týkajúce sa výslovne tohto práva
sa nachádza v dokumente vydanom na základe Charty. Je ním
Deklarácia Valného zhromaždenia OSN o práve národov na mier (ďalej
ako deklarácia o mieri) schválená na 57. plenárnom zasadnutí
Valného zhromaždenia dňa 12. novembra 1984.
Ako je vidieť, bolo potrebné kogentne ustanoviť dané právo
v dohovore, ktorým sa OSN ako strážca medzinárodného mieru
a bezpečnosti snaží toto právo presne klasifikovať.
Ako sa uvádza v samotnej deklarácii o mieri: „Valné
zhromaždenie znovu potvrdzujúc (reaffirming), že najdôležitejším
(principal) cieľom Organizácie Spojených národov je udržanie
medzinárodného mieru a bezpečnosti, majúc na pamäti (bearing in
mind) najdôležitejšie princípy medzinárodného práva upravené (set
forth) v Charte Organizácie Spojených národov, vyjadrujúc vôľu
a túžbu (aspirations) všetkých ľudí odstrániť (eradicate) vojnu zo
života ľudstva, a nadovšetko, odvrátiť (avert) celosvetovú
nukleárnu katastrofu, presvedčené (convinced), že život bez vojen
slúži ako najdôležitejší a nevyhnutný predpoklad (prerequisite)
materiálneho blaha (well-being), rozvoja a pokroku krajín, a na
plnú implementáciu (implementation) práv a základných ľudských
slobôd vyhlásených (proclamed) Organizáciou Spojených národov,
vedomé si (aware), že v atómovom veku založenie (establishement)
trvalého mieru na Zemi predstavuje primárne podmienky na ochranu
17
ľudskej civilizácie a prežitia ľudstva, uznávajúc (recognizing), že
udržanie pokojného života ľudí je posvätná povinnosť každého štátu,
1. Slávnostne vyhlasuje, že ľudia tejto planéty majú posvätné
právo na mier;
2. Slávnostne vyhlasuje, že ochrana práva ľudí na mier
a podpora jeho implementácie vytvárajú základnú povinnosť každého
štátu;
3. Zdôrazňuje, že zabezpečenie (ensuring) výkonu práva na
mier vyžaduje od policajných zložiek všetkých štátov aby sa
zamerali na odstránenie (elimination) nebezpečenstva vojny
a obzvlášť vojny nukleárnej, vzdanie sa použitia sily
v medzinárodných vzťahoch a uzatváranie dohôd (settlement)
v medzinárodných sporoch (international disputes) na mierové účely
(peaceful means) na základe Charty Organizácie Spojených národov;
4. Dovoláva sa, aby všetky štáty a medzinárodné organizácie
urobili všetko pre to, aby pomohli implementácii práva ľudí na mier
prijatím príslušných opatrení na úrovni národnej ako aj
medzinárodnej.“27
2.10 Vnútorná štruktúra Charty
Ako každá zakladateľská zmluva, aj Charta obsahuje základné
náležitosti medzinárodnoprávneho dokumentu: účel, vnútornú
štruktúru organizácie, spôsoby a podmienky jej fungovania, počet
potrebných ratifikácií na jej činnosť a dobu, od ktorej sa stáva
záväznou.
Účel sme popísali vyššie, vnútornej štruktúre venujeme
nasledujúcu samostatnú kapitolu, ale na tomto mieste sa chceme
venovať štruktúre Charty samotnej.
Charta je rozdelená na preambulu a 19 kapitol, ktoré sa dajú
rozčleniť na články, ktorých je spolu 111. Kapitoly sú rozdelené
nasledovne:
I. Ciele a zásady (čl. 1 - 2)
27 Táto deklarácia tvorí prílohu rezolúcie Valného zhromaždenia zo dňa 12.11.1984 pod oficiálnym
archívnym označením A/RES/39/11.
18
II. Členstvo (čl. 3 - 6)
III. Orgány (čl. 7 - 8)
IV. Valné zhromaždenie (čl. 9 - 22)
V. Bezpečnostná rada (čl. 23 - 32)
VI. Mierové riešenie sporov (čl. 33 - 38)
VII. Akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných
činov (čl. 39 - 51)
VIII. Oblastné dohody (čl. 52 - 54)
IX. Medzinárodná hospodárska a sociálna spolupráca (čl. 55 -
60)
X. Hospodárska a sociálna rada (čl. 61 - 72)
XI. Vyhlásenie o nesamosprávnych územiach (čl. 73 - 74)
XII. Sústava medzinárodného poručenstva (čl. 75 - 85)
XIII. Poručenská rada (čl. 86 - 91)
XIV. Medzinárodný súdny dvor (čl. 92 - 96)
XV. Sekretariát (čl. 97 - 101)
XVI. Rôzne ustanovenia (čl. 102 - 105)
XVII. Prechodné bezpečnostné ustanovenia (čl. 106 -.107)
XVIII. Zmeny (čl. 108 - 109)
XIX. Ratifikácia a podpis (110 - 111)
Keďže obsah väčšiny týchto kapitol už bol priamo alebo
nepriamo vyjadrený v iných kapitolách, nebudeme ich v tejto časti
diplomovej práce bližšie popisovať.
Pristavme sa však pri kapitole VII. Mierové akcie OSN, ktoré
v roku 1988 získali Nobelovu cenu za mier. Avšak v praxi sa
ukázalo, že nie vždy sú tieto akcie nevyhnutné. Väčšina štúdií
zaoberajúcich sa mierovými operáciami dokazuje, že klasické metódy
mierových misií 20. storočia by sa nemali využívať aj v 21.
V súčasnosti má OSN k dispozícii iba obmedzené možnosti a tie jasne
svedčia v neprospech využívania príliš veľkého počtu mierových
operácií. Členské štáty nepochopili zrejme skutočný rozsah potreby
ich využívania. Niekoľko krát sa dokonca ukázalo, že preferovať
kvantitu nad kvalitou mierových operácií je veľkou chybou. Zbytočne
sa nimi predlžujú neplodné diskusie a obmedzujú sa v praxi kvalitne
19
realizovateľné iné spôsoby mierových riešení medzinárodných sporov.
Proti tomu stoja názory vlád členských štátov. Preto by bolo
potrebné zamyslieť sa, či kvalita v tomto prípade skutočne
neznamená viac ako kvantita.28
S autorom tohto článku v podstate súhlasíme, ale nemožno
prehliadnuť fakt ako sa stavia k problematike medzinárodných
konfliktov v ich historickom kontexte. Zreteľne oddeľuje svet počas
studenej vojny a po nej. Problém s rozdielnymi názormi na
medzinárodnej scéne spočíva podľa nás v tom, že tieto tu vždy boli
a budú. Nepovažujeme za dôležité, či je svet rozdelený na dva
tábory alebo existuje viacero blokov snažiacich sa získať politickú
prevahu v medzinárodných vzťahoch. A preto historické ponímanie
konfliktov a ich riešenia sú v porovnaniach tohto autora tak
odlišné, pretože predtým neexistoval reálny spôsob, ako túto
problematiku monitorovať. Jediným rozdielom je, že dnes už existuje
medzinárodná organizácia spĺňajúca podmienky strážkyne mieru
s efektívnymi možnosťami na zabránenie konfliktu alebo jeho
pokračovania. Preto na základe krátkodobých pozorovaní neodporúčame
vyvodzovať generalizované závery.
28 Bureš, O. Mírové operace OSN v postbipolárním svete – méne znamená více. Mezinárodní vztahy, 2003,
roč. 41, č. 3, s. 38-39. ISSN 0323-1844
20
3 OSN, JEJ VÝZNAM A FUNKČNÝ APARÁT
3.1 Všeobecná charakteristika a význam OSN
OSN je historicky prvá medzivládna organizácia zasahujúca
všetky najdôležitejšie oblasti medzinárodnej politiky. Patrí medzi
odvodené subjekty medzinárodného práva, medzinárodné medzivládne
organizácie, keďže pôvodné subjekty medzinárodného práva – štáty sa
dobrovoľne vzdali časti svojej suverenity a medzinárodnou zmluvou
túto suverenitu preniesli na medzinárodnú organizáciu. Okrem
suverenity jej zverili aj právomoci, aby koordinovaným a všeobecne
záväzným postupom svojich orgánov naplnila ciele, ktorými bola
poverená pri svojom vzniku.
Na jej pôde sa doteraz podarilo vytvoriť mnohé dokumenty, na
ktorých stojí dnešná spoločnosť a dá sa usudzovať, že to nie sú
posledné výsledky medzinárodnej spolupráce štátov v oblasti
medzinárodného verejného práva. Za ďalší prínos možno pokladať už
samotný fakt, že štáty spolupracujú aj v takých otázkach, ktoré sa
ich priamo netýkajú a nefixujú sa výlučne na svoje lokálne záujmy.
Cieľmi OSN vyjadrené v Charte sú okrem zachovania
medzinárodného mieru a bezpečnosti a rozvíjania priateľských
vzťahov medzi národmi založených na rešpektovaní zásad
rovnoprávnosti a práva na sebaurčenie národov aj spolupráca pri
riešení medzinárodných, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a
humanitárnych otázkach a pri podporovaní ľudských práv a základných
slobôd pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo
náboženstva a koordinácia spoločných krokov smerujúcich k ich
naplneniu.
Napriek značnej flexibilite systému OSN vrátane značného
priestoru na rozvoj, celý systém stojí na svojej legitimite (it is
governed by the rule of law). Právo je obsiahnuté v základných
(fundamental) hodnotách a v zakladateľských (constitutional)
dokumentoch systému OSN, rovnako ako základných hodnotách
medzinárodného právneho poriadku (international legal order) ako
21
celku – pravidlami ius cogens. Legalita základného systému
(constitutional order) by sa posilnila, ak by Medzinárodný súdny
dvor mohol využívať právomoc preverovať (power to review)
právoplatnosť (legality) konania OSN. 29
Profesor medzinárodných organizácií Nottinghamskej univerzity
v svojej publikácii rozoznáva tzv. hodnoty OSN30 ako základný
stavebný prvok tejto organizácie. Medzi ne zaradzuje
1. mier a bezpečnosť
2. právo a spravodlivosť
3. ľudské práva
4. sebaurčenie národov a demokracia
5. životné prostredie
6. ekonomický a sociálny blahobyt.
Pozoruhodné na tom je fakt, že tieto hodnoty OSN sa kryjú
so všeobecným medzinárodným právom verejným. Dokonca aj
problematika životného prostredia sa postupom času dostáva na
úroveň, akú si zaslúži.
3.2 Členstvo
Členstvo v Organizácii Spojených národov je prístupné všetkým
mierumilovným štátom ochotným prijať povinnosti vyplývajúce z
Charty, ktoré sú odhodlané a schopné tieto povinnosti plniť.31
V súčasnosti má OSN 192 členských štátov, pričom posledný,
Čierna Hora sa stal členom 28. júna 2006 na základe rezolúcie
Valného zhromaždenia číslo 60/264. A práve na takomto prípade sa dá
ukázať, ako pracuje administratívny aparát OSN navonok voči iným
subjektom medzinárodného práva. Na prijatie štátu za plnoprávneho
člena organizácie nestačí len oficiálne požiadať o členstvo, ale aj
schválenie členstva žiadateľa Valným zhromaždením na odporúčanie
Rady bezpečnosti dvojtretinovou väčšinou v ktorom majú rovnaké
29 White, N. D. The United Nations System. Towards International Justice. London: Lynne Rienner
Publishers, Inc., 2002. 43 s. ISBN 1-58826-070-4. 30 White, N. D. The United Nations System. Towards International Justice. London: Lynne Rienner
Publishers, Inc., 2002. 47-72 s. ISBN 1-58826-070-4. 31 www.osn.cz - Dodatky k Chartě [online]. Dostupné z URL <http://www.osn.cz/system-osn/o-osn/>
22
právo vyjadriť sa k celospoločenským otázkam všetky členské
krajiny. Odporúčania Rady bezpečnosti pri výbere nových členov majú
skôr vecný význam, pričom je v tomto prípade potrebný plný počet
hlasov stálych členov Bezpečnostnej rady.32
Pre členstvo štátov v OSN je nutné brať do úvahy článok 103
Charty OSN, ktorý zaväzuje štáty dať prednosť záväzkom vyplývajúcim
z Charty pred záväzkami z iných medzinárodných dohôd.
3.3 Orgány
Podľa doterajšej praxe sa ustálili približne tri skupiny
orgánov OSN, ktoré možno rozdeliť na základné, ktoré predpokladala
už Charta v okamihu svojej ratifikácie, pridružené organizácie
ktoré OSN iba zastrešuje vo svojom systéme a v neposlednom rade
ďalšie orgány. Pridružené organizácie majú prakticky svoju vlastnú
štruktúru, no pre jednotnosť a ucelenosť spolupráce ich zastrešuje
práve OSN.
Medzi posledné menované zaradzujeme orgány, ktorých
vytvorenie Charta predpokladala v čl. 7 ods. 2 ako pomocné orgány
základných a najdôležitejších orgánov. Tieto sa zaoberajú
predovšetkým rozvojovými programami na zlepšenie súčasnej situácie
v danej odbornej oblasti, v ktorej pôsobia. Príkladom môže byť
Detský fond OSN (UNICEF), ktorý je založený na spoluprácu v tak
úzko vymedzenej oblasti, akou je ochrana a zlepšovanie životných
podmienok detí a podpora ich všestranného rozvoja,33 alebo Úrad
vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý tvorí
samostatné oddelenie Sekretariátu OSN s cieľom zabezpečovať
a ochraňovať všetky práva, ktoré sa spomínajú v Charte OSN alebo
v iných právnych predpisoch medzinárodného práva.34
32 Čepelka, Č. – Šturma, P. Mezinárodní právo verejné. Praha: EUROLEX BOHEMIA s.r.o., 2003. 463 s.
ISBN 80-86432-57-2 33 www.unicef.sk – Unicef [online]. Dostupné z URL <http://www.unicef.sk/unicef/> 34 www.ohchr.org – Mandate [online]. Dostupné z URL <http://www.ohchr.org/english/about/index.htm>
23
3.3.1 Základné orgány
Ako vyplýva zo znenia Charty, Rada bezpečnosti je
najdôležitejším orgánom vnútri OSN práve kvôli úlohám, ktoré plní.
Práve jej je zverené udržiavanie mieru a zabezpečovanie bezpečnosti
na medzinárodnej úrovni, ktoré sú hlavnými cieľmi OSN. Radu
bezpečnosti tvorí 15 členov, z ktorých je päť stálych: Čína,
Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného
Írska a Spojené štáty americké, ktorí majú pre hlasovanie právo
veta a ostatní členovia sú volení na dva roky Valným zhromaždením
a nemožno ich opätovne zvoliť v bezprostredne nasledujúcom volebnom
období. V súčasnosti je Slovenská republika jedným z nestálych
členov Bezpečnostnej rady. Problémom je rozdelenie členských
štátov, pri ktorom sa berie do úvahy hlavne politický prvok a menej
sa prihliada na geografickú polohu.
Svoje úlohy vykonáva nepretržite a preto je nutná neustála
prítomnosť vyslanca každého z jej členov v jej sídle, ktorým je New
York, ale môže zasadať kdekoľvek na svete. Zaručujú jej to
medzinárodné výsady, ktoré vyplývajú z čl. 103 Charty OSN. Členovia
schvaľujú zasadací poriadok a v predsedníckom kresle sa striedajú
zástupcovia členských štátov každý mesiac abecedne podľa ich
oficiálneho názvu v anglickom jazyku. Pravdaže aj Rada si vytvára
pomocné orgány rovnako ako Valné zhromaždenie, ktorých je okolo 30.
Medzi ne možno zaradiť napríklad aj Medzinárodný súdny tribunál pre
bývalú Juhosláviu a Rwandu.
Rada je poverená úlohami v oblasti pokojného riešenia sporov,
riešenia krízových situácií ako je napríklad vojenský zásah bez
poverenia OSN, ohrozenie alebo porušenie mieru, rozvrhovania plánov
na odzbrojovanie a vykonávanie rozhodnutí Medzinárodného súdneho
dvora. Svoje právomoci vykonáva buď výlučne sama alebo v spolupráci
s Valným zhromaždením. Niektoré kompetencie má totožné s Valným
zhromaždením, ako je právo vyžadovať posudok od Medzinárodného
súdneho dvora alebo otázky odzbrojovania.
Rada bezpečnosti určuje aké opatrenia treba použiť v prípade
ohrozenia či porušenia mieru. Napríklad čiastočné alebo úplné
24
prerušenie hospodárskych stykov, spojení železničných, námorných,
leteckých, poštových, rádiových a iných, ako aj prerušenie
diplomatických stykov. Ak tieto opatrenia podľa uznesenia
Bezpečnostnej rady neboli dostatočne účinné, môžu byť podniknuté
leteckými, námornými či pozemnými silami akcie ak je to nevyhnutné
pre zachovanie alebo obnovenie medzinárodného mieru. Ďalšími
možnosťami sú demonštrácie a blokády.
Všetci členovia OSN sa zaviazali, že Rade bezpečnosti dajú k
dispozícii ozbrojené sily, pomoc a služby nutné k zachovaniu
medzinárodného mieru a bezpečnosti na jej výzvu, vrátane práva
prechodu. Plány na použitie ozbrojených síl vypracuje Rada
bezpečnosti za pomoci Vojenského štábneho výboru, ktorý sa skladá z
náčelníkov vojenských štábov stálych členov Rady bezpečnosti alebo
ich zástupcov. Tento zodpovedá za strategické riadenie všetkých
ozbrojených síl.
Na odhlasovanie uznesenia v meritórnom rozhodovaní je
potrebný súhlas všetkých stálych členov a minimálne deväť hlasov
všetkých členov. V ostatných prípadoch postačuje absolútna väčšina
všetkých členov. V prípade, že Bezpečnostná rada prejednáva
záležitosť týkajúcu sa niektorého zo stálych členov Rady,
nepovažuje sa jeho absencia na hlasovaní za uplatnenie práva veta,
ktorého uplatnenie by sa v inom prípade mohlo považovať za
blokovanie rozhodnutia. Je potrebné spomenúť, že pri tvorbe Charty
sa právo veta stálych členov považovalo za prvok, ktorý sa má
používať iba vo výnimočných prípadoch ak by boli dotknuté jeho
podstatné záujmy. Naším názorom je, že ide o obsolentný prvok,
ktorý týmto vytvára ironicky povedané skupiny rovných a rovnejších
členov OSN.
Valné Zhromaždenie je jediným orgánom vnútri OSN, v ktorom sú
zastúpené všetky členské štáty, pričom každý z nich môže vyslať päť
svojich vyslancov, ktorých sprevádzajú ďalší poradcovia a experti.
Charta zakotvuje nasledujúce funkcie a právomoci Valného
zhromaždenia: uvažovať a činiť odporúčania v záležitostiach
týkajúcich sa princípov spolupráce pri udržovaní svetového mieru a
25
bezpečnosti, čo zahŕňa aj otázky odzbrojenia a regulácie
ozbrojovania. Ďalšou úlohou je pojednávať o všetkých otázkach
týkajúcich sa Charty a môže dávať odporúčania Rade bezpečnosti na
jej požiadanie. Samotné Valné zhromaždenie nedáva žiadne
odporúčania v konkrétnych sporoch medzi krajinami okrem prípadov,
keď je potrebný priamy zásah Bezpečnostnej rady.
Ďalšími výlučnými kompetenciami sú tieto: Valné zhromaždenie
schvaľuje rozpočet OSN, volí nestálych členov Bezpečnostnej rady na
2 roky bez možnosti opätovného znovuzvolenia v bezprostredne
nasledujúcom volebnom období a členov Hospodárskej a sociálnej
rady, koordinuje spoločný postup viacerých odborných organizácií
v rámci OSN a zmocňuje ich na vydanie posudku Medzinárodnému
súdnemu dvoru. Uznesenia takto vydané sú priamo záväzné dovnútra
OSN a majú skôr administratívno-právnu povahu.
Zasadá raz ročne a zasadnutie začína v septembri a končí
niekedy pred Vianocami. V prípade potreby sa uskutočňujú zvláštne
zasadnutia na žiadosť Bezpečnostnej rady alebo väčšiny členov.
Valné zhromaždenie prijíma svoj vlastný zasadací poriadok
a pre každé svoje zasadnutie volí predsedu nie ako štátneho
príslušníka určitej krajiny, ale pre jeho osobnosť. Je ustálenou
obyčajou, že predsedom Valného zhromaždenia sa nestáva delegát
z rovnakej krajiny ako sú tie, ktoré sú momentálne zastúpené
v Bezpečnostnej rade. Ďalšou obyčajou je, že si delegáti volia
spomedzi seba podpredsedov v celkovom počte 17, pričom kľúčom je
pomerné zastúpenie podľa zemepisných oblastí a do týchto funkcií
môžu byť zvolení aj zástupcovia krajín ktoré sú zastúpené aj
v Bezpečnostnej rade a vždy aj zo stálych členov Bezpečnostnej
rady.
Na zefektívnenie svojej činnosti si Valné zhromaždenie
vytvára celú radu pomocných orgánov, ktoré možno roztriediť do
dvoch hlavných skupín podľa toho, či sú vytvorené natrvalo, alebo
ad hoc. Trvalými pomocnými orgánmi sú výbory, z ktorých je šesť
hlavných a sú v nich zastúpené všetky členské krajiny. Obnovujú sa
pravidelne pre každé jednotlivé zasadanie Valného zhromaždenia. Sú
26
nimi Politický bezpečnostný výbor, Hospodársky finančný výbor,
Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor, Poručenský výbor,
Administratívny a rozpočtový a Právny výbor. Keďže agenda
Politického a bezpečnostného výboru býva často preťažená, zriaďuje
sa aj stály Zvláštny politický výbor, na ktorý sa prenesie menej
dôležitá časť práce Politického a bezpečnostného výboru. Pre
spracovanie organizačných záležitostí sa vytvárajú výbory na
preverenie plnomocenstiev delegátov z členských krajín –
Verifikačný výbor a samozrejme aj Riadiaci výbor zložený z predsedu
a podpredsedov Valného zhromaždenia a takisto z predsedov hlavných
stálych výborov. Posledný spomenutý výbor riadi zasadanie a
rozdeľuje záležitosti, ktoré treba riešiť medzi hlavné
výbory, koordinuje ich spoluprácu a pod.
Ostatné pomocné orgány sú vytvárané buď nastálo alebo ad hoc.
Stálymi sú napríklad Komisia pre medzinárodné právo alebo Úrad
vysokého komisára OSN pre utečencov. Orgány vytvorené ad hoc sú
vytvárané na splnenie určitých špecifických úloh len na dobu
potreby ich splnenia.
Hlasovanie Valného zhromaždenia je zásadne väčšinové, pričom
rozlišujeme kvalifikovanú a absolútnu väčšinu všetkých členov a
kvalifikovanú a absolútnu väčšinu prítomných členov.
Za kvalifikovanú väčšinu všetkých členov považujeme hlasy
dvoch tretín všetkých členov Valného zhromaždenia potrebné
v prípade rozhodovania o zmenách Charty OSN. Prehlasovaný člen,
ktorý je zároveň členom Rady môže zablokovať rozhodnutie v Rade pri
ratifikácii, keďže tam je na rozhodnutie o zmenách Charty potrebný
súhlas všetkých členov. Absolútnou väčšinou členov sa hlasuje
o voľbe členov Medzinárodného súdneho dvora.
Kvalifikovanou väčšinou prítomných sa prijímajú rozhodnutia v
„dôležitých otázkach“, medzi ktorými čl. 18 ods. 2 Charty OSN
taxatívne uvádza odporúčania Bezpečnostnej rade vo veciach mieru
a bezpečnosti, voľby nestálych členov Bezpečnostnej rady a iných
orgánov OSN, prijímanie nových členov a pozastavenie členských práv
a výsad niektorého štátu. Okrem týchto sa hlasovaním kvalifikovanou
27
väčšinou prítomných riešia otázky týkajúce sa rozpočtu a otázky
spojené s účinkovaním poručenskej sústavy. Absolútnou väčšinou
prítomných sa rozumie nadpolovičná väčšina prítomných, ktorá je
potrebná na prijatie rozhodnutia v ostatných veciach rovnako ako na
rozhodnutie, či je vec dôležitá a treba o nej hlasovať
kvalifikovanou väčšinou.
V súčasnosti sa do popredia dostáva hlavne hlasovanie pomocou
konsenzu, čo vlastne predstavuje spôsob hlasovania pomocou
zákulisných dohôd. Tento spôsob takpovediac praktickejší, keďže sa
ním uľahčuje konečné rozhodnutie, pretože sa pri jeho použití
nepredlžuje hlasovanie námietkami a či pozmeňujúcimi návrhmi.35 Ako
príklad možno uviesť hlasovanie o vytvorení nového orgánu – Rady
pre ľudské práva na plenárnom zasadnutí dňa 23. februára 2006.
Rezolúcie Valného zhromaždenia samy osebe nepredstavujú
samostatné pramene medzinárodného práva. Za určitých okolností ale
dokladujú existenciu obyčajových pravidiel používaných v rámci
medzinárodného práva.36
Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC) ako ďalší z dôležitých
orgánov OSN má 54 členov volených na tri roky Valným zhromaždením
s každoročným obnovovaním tretiny členov. Vypracováva správy,
štúdie a odporúčania pre Valné zhromaždenie, zvoláva medzinárodné
konferencie, predkladá návrhy zmlúv o otázkach hospodárskych,
sociálnych, kultúrnych, výchovných, zdravotníckych a pod. Do jej
právomoci spadá aj uzatváranie zmlúv s medzinárodnými odbornými
organizáciami o ich pridružení k OSN, vytváranie odporúčaní na
rešpektovanie ľudských práv a plnenie úlohy, ktorými ju poverilo
Valné zhromaždenie.
ECOSOC rozhoduje väčšinou hlasov. Do jej činnosti spadá
pozorovanie a diskutovanie o problémoch. Následne iniciuje činnosť,
ktorú považuje za potrebnú svojimi uzneseniami v oblasti svojej
právomoci. Výsledky jej činnosti nie sú právne záväzné.
35 Čepelka, Č. – Šturma, P. Mezinárodní právo veřejné. Praha: EUROLEX BOHEMIA s.r.o., 2003. 470-
474 s. ISBN 80-86432-57-2. 36 Seidl-Hohenweldern, I. 1999. Mezinárodní právo veřejné. Praha: CODEX BOHEMIA, 1999. 41 s. ISBN
80-85963-82-5
28
Na vykonávanie svojej činnosti zriaďuje komisie buď odborové,
napríklad Komisia pre omamné látky alebo regionálne zriadené pre
jednotlivé časti sveta s miestnymi pobočkami. Pre Európu Európska
hospodárska komisia (EHK) Ženeva, pre Áziu a Ďaleký východ Bangkok,
pre Latinsko-americkú a Karibskú oblasť Santiago de Chile a pre
Afriku Addis-Abeba. Členmi sú vždy krajiny danej oblasti. Výnimkou
je USA, ktoré ja bez hlasovania zastúpené v EHK.
Sekretariát OSN sa skladá z generálneho tajomníka a ďalších
zamestnancov. Generálny tajomník je hlavným správnym úradníkom OSN
a je menovaný Valným zhromaždením na návrh Bezpečnostnej rady. Jeho
funkčné obdobie trvá päť rokov s možnosťou znovuzvolenia. Vykonáva
všetky úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Rada bezpečnosti a
Hospodárska a sociálna rada. Pripravuje potrebné podklady na
zasadnutia spomínaných orgánov, spravuje peňažné prostriedky
organizácie a do jeho právomoci podľa Charty spadá aj registrovanie
a zverejňovanie medzinárodných zmlúv. Podáva Valnému zhromaždeniu
výročnú správu o činnosti OSN, v ktorej každoročne popisuje ako sa
vyvíja proces plnenia zásad organizácie a môže zahrnúť do svojej
správy aj upozornenie na možnosť ohrozenia medzinárodného mieru.
Môže priamo upozorniť Bezpečnostnú radu na možné medzinárodné
narušenie mieru.
Priamo z Charty mu vyplýva povinnosť zaoberať sa nejakou
vecou pokiaľ na to nie je povolaný iný orgán. Generálny tajomník má
osem zástupcov ktorých menuje podľa kľúča určeného stálymi členmi
Bezpečnostnej rady a každý zo zástupcov riadi príslušné oddelenie.
Na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených medzi OSN na jednej
strane a členskými krajinami na strane druhej nesmie generálny
tajomník ani jeho zamestnanci žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej
vlády ani inej moci v rámci OSN.
Súčasným generálnym tajomníkom OSN je Kofi Annan z Ghany,
ktorý bol zvolený na dva bezprostredne po sebe nasledujúce funkčné
obdobia. Jeho funkčné obdobie končí 31. decembra 2006. Jeho
následníkom sa má stať Ban Ki-mun – v súčasnosti juhokórejský
29
minister zahraničných vecí a obchodu. Zvolený bol 13. októbra
2006.37
Ďalšie významné zložky OSN možno nájsť i v Ženeve, Viedni a
Nairobi. Úrad OSN v Ženeve (UNOG) sa zaoberá konferenčnou
diplomaciou a vytvára fórum pre prerokovávanie otázok odzbrojenia
a ľudských práv. Úrad OSN vo Viedni (UNOV) riadi činnosť OSN v
oblasti kontroly zneužívania drog, prevencie zločinnosti a výkonu
trestnej jurisdikcie a otázky týkajúce sa vesmíru a medzinárodného
obchodného práva. Úrad OSN v Nairobi (UNON) je strediskom riadenia
činnosti v oblasti životného prostredia a ľudských sídiel.38
Medzinárodný súdny dvor (ICJ) je hlavným súdnym orgánom OSN.
Skladá sa z pätnástich sudcov, pričom z každej krajiny môže byť
vždy len jeden sudca. Pôsobí na základe Štatútu medzinárodného
súdneho dvora. Každý člen OSN sa musí podrobiť jeho rozhodnutiu v
každom spore, v ktorom je stranou keďže ako vyplýva zo znenia
Štatútu stranami sú vždy len štáty. V prípade, že sa sporová strana
odmieta podrobiť rozhodnutiu ICJ, môže sa druhá strana obrátiť na
Bezpečnostnú radu, ktorá rozhodne v prípade potreby či a aké
opatrenia sa majú urobiť na vykonanie rozsudku.39 Okrem
rozhodovania vydáva posudky k právnym otázkam na požiadanie
ostatných orgánov OSN ako aj na požiadanie odborných organizácií.
Pre pracovnoprávne a dôchodkové konania sa v rámci OSN
zriadil Administratívny tribunál ktorý rieši hlavne spory
vyplývajúce z pracovného pomeru v ktorých jednou stranou je fyzická
osoba ako zamestnanec a druhou stranou je OSN ako zamestnávateľ.
Okrem nich existujú súdne orgány zriadené v rámci niektorých
organizácií, ktoré boli pridružené k OSN ako napríklad
Administratívny tribunál MOP či administratívne tribunály Svetovej
Banky.
37 UNbulletin: OSN zná svého nového šéfa. Je jím Pan Ki-mun z Kórejskej republiky. Október-november
2006, č. 10-11. 1-3 s. 38 www.juristic.cz - Sekretariát [online]. Poslední změna proběhla 23.1.2001. Dostupné z URL
<http://mezinarodni2.juristic.cz/62083/pojem> [cit. 2001-1-23] 39 Čl. 94 ods. 2 Charty OSN.
30
Poručnícka rada je orgánom určeným pre poručníctvo nad
územiami, ktoré sú pod mandátom OSN; územia, ktoré sa dobrovoľne
podriadia medzinárodnej poručníckej sústave, a i. Dnes už fakticky
nefunguje, hoci formálne nebola nikdy zrušená.
Odborné organizácie OSN sú samostatné medzivládne
organizácie, ktoré vznikli na základe zakladateľskej zmluvy
a zaoberajú sa špecifickými úlohami. Z toho vyplýva, že boli
samostatne založené, vytvorili si vlastnú vnútornú štruktúru a majú
svoj stály správny orgán. K OSN boli pripojené dohodou o pridružení
v určitom štádiu svojho vývoja a sú relatívne autonómne. Dôkazom
toho je aj fakt, že ich členská základňa nie je totožná s členskou
základňou OSN. Dohodou o pridružení sa odborná organizácia
zaväzuje, že poskytne OSN aj informácie o pridružení k inej
organizácii medzinárodného charakteru vrátane mimovládnych.
Ich činnosť sa prejavuje hlavne vydávaním odporúčaní v rámci
svojej činnosti, určovaním medzinárodných štandardov a technických
noriem. Hospodárska a sociálna rada ich činnosť koordinuje
a finančne ich dotuje a preto sa môže aj vyjadrovať k ich rozpočtu.
Táto kontrolná činnosť sa prejavuje až pri spätnej kontrole
využívania dotácií a v obmedzenej miere, aby sa nenarušila
autonómnosť odbornej organizácie.
3.3.2 Pridružené organizácie
Zoznam pridružených organizácií obsahuje tieto odborné
organizácie: Svetová poštová únia, Medzinárodná organizácia práce
(MOP), Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, Medzinárodný menový
fond, Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo, Organizácia
spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Organizácia
spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), Svetová
zdravotnícka organizácia (WHO), Medzinárodná telekomunikačná únia,
Svetová meteorologická organizácia, Medzinárodná námorná
organizácia a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.
Ďalšie organizácie, ktoré neboli pridružené dohodou úspešne
pôsobia popri nich. Tieto sa zaoberajú hlavne hospodárskymi (WTO),
31
sociálnymi, kultúrnymi (Bernská únia), technickými a príbuznými
problémami.40
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) bola založená v roku
1946 a v tom istom roku sa stala súčasťou OSN. Patrí medzi odborné
organizácie a jej poslaním je podporiť zvyšovanie zdravotnej
úrovne, prevenciu chorôb, boj proti epidémiám a zlepšovanie
hygieny. Pomáha jednotlivým vládam pri organizácii zdravotníckeho
systému. V globálnom meradle sleduje výskyt epidémií a chorôb
a koordinuje postup proti nim. Centrála WHO v Ženeve zhromažďuje
informácie o chorobách, epidémiách a hygienických podmienkach
a všeobecnej zdravotnej situácii na celom svete. Tieto informácie
potom slúžia ako štandardy a základný zdroj pre národné vlády
i medzinárodné organizácie pri porovnávaní výskytu chorôb, pri
epidémiách presahujúcich hranice štátov alebo pri hľadaní vhodných
spôsobov liečby. Jej databázy sú dôležité pre plánovanie
zdravotníckych stratégií v nadnárodnom meradle.
WHO sa rozhodujúcim spôsobom podieľala na úspešnom a takmer
konečnom vymetení nákazlivých chorôb ako sú čierne kiahne nebo
obrna, ktoré sa ale v posledných rokoch opäť objavujú. V roku 1996
zahájila veľkú kampaň proti obnovujúcemu sa výskytu tuberkulózy
a patrí medzi hlavných koordinátorov globálnej kampane pre
potieranie malárie, ktorá stále zabíja viac ľudí než šíriaca sa
pandémia AIDS. Medzi jej najväčšie úspechy patrí prijatie prvej
medzinárodnej dohody v zdravotníckej oblasti: Dohody o boji proti
tabakovým výrobkom (2003), ktorá sa týka predovšetkým zákazu
tabakovej reklamy.
Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo
(FAO) patrí medzi odborné organizácie v systéme OSN, do ktorého
bola začlenená po svojom založení v roku 1945. Jej cieľom je
zvyšovanie úrovne výživy obyvateľov všetkých štátov, zlepšovanie
životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva a rozvoj pôdnych a vodných
zdrojov. Stará sa tiež o medzinárodnú výmenu nových rastlín
40 Čepelka, Č. – Šturma, P. Mezinárodní právo veřejné. Praha: EUROLEX BOHEMIA s.r.o., 2003. 484 s.
ISBN 80-86432-57-2
32
a plodín. Naopak nie príliš výrazne sa angažuje na vytvorení
medzinárodného trhu plodín, ktorý by bol spravodlivejší než ten
súčasný. V tejto oblasti totiž naráža na obchodné obmedzenia
a záujmy jednotlivých štátov. Všeobecne však FAO podobne ako
Svetová banka a Medzinárodný menový fond podporuje exportné
poľnohospodárstvo zamerané na makroekonomické výsledky a globálny
trh, a to často na úkor potrieb ľudí v rozvojových krajinách.
Jej ústredie v Ríme je podobne ako centrály ostatných
organizácií OSN vo svojom odbore výbornou databankou, odkiaľ sa
dajú čerpať informácie napríklad pri epidémiách zvierat či rastlín,
kde sa dá hľadať spôsob technickej pomoci pri obrábaní pôdy alebo
sledovať novinky v tejto oblasti. Publikuje aj pravidelné správy
a štatistiky o stave pôdy, výživy, potravinách, rybárstve alebo
lesníctve.
FAO sa v šesťdesiatych rokoch významne angažovala pri
presadzovaní zelenej revolúcie41, teda pestovaní veľkých monokultúr
plodín za podpory veľkých dávok umelých hnojív, a to najmä
v ázijských krajinách, kde tento projekt zachránil milióny ľudí
pred hladom. Na druhej strane priniesol tento postup i problémy,
keď sa nahrádzaním tradičných plodín upravenými semenami zmenšila
miestna rozmanitosť a intenzívnym nasadením agrochemikálií významne
zhoršila kvalita pôdy a vody. V súčasnosti sa diskutuje o nahradení
zelenej revolúcie ekologicky prijateľnejšími programami, ktoré
povedú k dlhodobejšiemu rozvoju.
Medzinárodná organizácia práce (ILO) bola založená v roku
1919. V roku 1944 prijala tzv. Filadelfskú deklaráciu, ktorá
stanovila všeobecné podmienky pre pracovné štandardy a ďalšie úlohy
organizácie. O dva roky neskôr sa stala prvou medzinárodnou
41 „Povojnový poľnohospodársky rozvoj priniesol “vysoko výnosné” hybridné semená a petrochemické
vstupy. Zavedenie a rozšírenie týchto vstupov a na kapitál náročných foriem poľnohospodárstva je všeobecne pomenované ako tzv. “Zelená revolúcia”. Nové “Vysoko Výnosné Odrody” (High Yielding Varieties), v skratke VVO, vyžadujú používanie chemických hnojív, pesticídov a veľkého množstva závlahovej vody. Bez týchto vstupov tradičné odrody prekonávajú VVO, ktoré sú vďaka ich uniformite oveľa menej odolné voči škodcom.“ –Gussao, J.: The Feeding Web autora Joana Gussaoa uverejnený v časopise In Life č. 3 z roku 1993. Preložili a spracovali Milo, D. - Ritomský, M. [online] Dostupné z URL <http://www.zianechajzit.sk/show.stm?x=6759> [cit. 2003-1-2]
33
organizáciou začlenenou do systému OSN. Jej hlavným cieľom je
zlepšovať pracovné a životné podmienky zamestnancov a dohliadať na
dodržiavanie zákonov, ktoré sa zaoberajú pracovnými podmienkami
a dodržiavaním pracovnej doby. Organizácia sídli v Ženeve a funguje
na princípe tripartity (vlády, odbory, zamestnávatelia).
Chudobným štátom sa snaží ILO poskytovať pomoc, ktorá
obsahuje odborný výcvik, poradenstvo a prípravu niektorých
riadiacich pracovníkov. V roku 1969 táto organizácia získala
Nobelovu cenu za mier. V posledných rokoch sa ILO angažuje na
strane skupín bojujúcich proti ekonomickej globalizácii, upozorňuje
predovšetkým na zneužívanie detskej a ženskej práce v rozvojových
krajinách a na neúmerne dlhú pracovnú dobu. Snaží sa tiež
presadzovať jednotné štandardy bezpečnosti práce a určitou výšku
mzdy a zabrániť tak otrockej práci. Podieľa sa tiež na určitom
oživení odborového hnutia v rozvinutých krajinách, čo tiež súvisí
s protestmi proti ekonomickej globalizácii.
3.3.3 Ďalšie orgány v rámci OSN s rozvojovým zameraním
Orgánmi zaoberajúcimi sa rozvojom súčasného stavu
celosvetovej ekonomiky sú Konferencia OSN o obchodu a rozvoji
(UNCTAD) a Rozvojový program OSN (UNDP). UNCTAD je zameraný hlavne
na prípravu, prediskutovanie a odporúčanie rôznych teórií
a postupov ekonomického vývoja. Organizuje konferencie
a spolupodieľa sa na formulovaní politiky s dôrazom na najmenej
rozvinuté krajiny (obzvlášť na Afriku). Je jedným z hlavných
subjektov procesu Nového partnerstva pre africký rozvoj (NEPAD).
Keďže nemá za sebou tak veľkú podporu rozvinutých štátov, výsledky
jeho činnosti nie sú tak výrazné ako je to v porovnaní napríklad s
Medzinárodným menovým fondom nebo Svetovou obchodnou organizáciou.
UNDP je agentúrou, ktorá používa fondy vytvorené rozvinutými štátmi
na priamu technickú rozvojovú pomoc v menej rozvinutých krajinách.
Spravidla spolufinancuje konkrétne projekty a preto sa od príjemcu
očakáva, že si časť rozpočtu bude hradiť sám.
34
Najcennejšou časťou práce UNDP sú pravidelné správy a štúdie,
ktoré sa vydávajú každý rok a zakaždým sa zameriavajú na určitý
problém — napríklad na otázku postavenia žien a pod. Tieto súbory
sa dopĺňajú o každoročne aktualizované prehľady štatistických
ukazovateľov rozvoja. Vďaka UNDP sa podarilo vytvoriť kategóriu
Index ľudského rozvoja (HDI). HDI je to súbor štatistických
ukazovateľov, ktorý pomerne ukazuje, aké je postavenie danej
krajiny i jednotlivca v porovnaní s ostatnými obyvateľmi sveta
z pohľadu ekonomického, sociálneho, kultúrneho a informačného.
Nóvum je vytváranie a pravidelné publikovanie Správy o ľudskom
rozvoji (Human Development Report). Táto spočíva práve v tom, že
miera gramotnosti, očakávaná dĺžka života alebo osobná sloboda –
teda sociálne ukazovatele, stavia na rovnako dôležitú úroveň
s tradične uvádzanými ekonomickými ukazovateľmi.
Program OSN pre životné prostredie (UNEP) vznikol v roku 1972
so sídlom v Nairobi, v Keni. Stojí na čele úsilia o ochranu
životného prostredia a podporuje partnerskú spoluprácu v
možnostiach, akými by štáty a národy mohli zvyšovať svoju životnú
úroveň bez ohrozenia života budúcich generácií. Ako hlavný orgán
OSN na poli ochrany životného prostredia ustanovuje - UNEP globálny
ekologický program, ktorý podporuje aplikáciu trvalo udržateľného
rozvoja v aktivitách systému OSN a slúži ako zástanca celosvetového
životného prostredia.
Detský fond OSN (UNICEF) je súčasťou systému OSN ako jedna
z medzivládnych organizácií. Jeho špecifickosť sa prejavuje v tom,
že využíva minimálny aparát zamestnancov (aktivity UNICEF stoja na
práci dobrovoľníkov), a v spôsobe financovania (členské štáty
neprispievajú priamo, ale kombinujú sa príspevky z rôznych
zdrojov). Bol založený v roku 1946, pôvodne ako Medzinárodný detský
fond neodkladnej pomoci (United Nations International Children's
Emergency Fund). Predstavoval nástroj pomoci deťom postihnutým
druhou svetovou vojnou. Od roku 1953 sa pod názvom United Nations
Children's Fund (UNICEF) stal trvalou súčasťou systému OSN a ako
jeho jediný orgán je poverený špeciálne ochranou detských práv;
35
v tejto oblasti je azda najvýznamnejším úspechom jeho činnosti
Dohovor o právach dieťaťa, ktorý je platný a účinný od roku 1989.
Hlavnými oblasťami činnosti UNICEF sú vzdelávanie dievčat,
program zameraný na očkovanie všetkých potrebných detí ako
prevencia vážnych chorôb (Immunisation Plus), ďalej ochrana
detí, vytváranie bezpečného prostredia pre ich zdravý vývoj a
problematika HIV/AIDS. Za nimi v ničom nezaostáva problematika
ranného detstva, ktoré predstavuje určujúce obdobie života pre
zdravý vývoj jedinca.
Hlavné ústredie UNICEF sídli v New Yorku, dôležité úrady
a distribučné základne UNICEF sú tiež v Ženeve, Bruseli, Tokiu
a Kodani. Pre potreby výskumu a vzdelávania pôsobí vo Florencii
Výskumné centrum dieťaťa (UNICEF Innocenti Research Centre).
Organizačnú štruktúru UNICEF tvorí 8 regionálnych úradov, určených
na riadenie činnosti UNICEF v jednotlivých oblastiach sveta, 37
Národných výborov pre UNICEF a 127 kancelárií UNICEF pre prácu
v rozvojových a priemyselne menej vyspelých štátoch.
Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) bol
založený Valným zhromaždením v roku 1950 so sídlom v Ženeve a v
rokoch 1954 a 1981 získal za svoju činnosť Nobelovu cenu za mier.
Je poverený koordináciou ochrany utečencov a riešením súvisiacich
problémov. Počas doby svojho pôsobenia UNHCR pomohol zhruba 50
miliónom utečencov. Poskytuje najmä „medzinárodnú ochranu“ cestou
dodržiavania ľudských práv utečencov, vrátane možnosti uchádzať sa
o azyl, a zaistiť, že nikto z nich nebude proti svojej vôli
vrátený do krajiny, v ktorej by bol ohrozený jeho život alebo
zdravie alebo život alebo zdravie príslušníkov jeho rodiny len
preto, že si uplatňuje svoje práva. Podporuje medzinárodné dohody
o utečencoch, monitoruje dodržiavanie medzinárodného práva zo
strany vlád a poskytuje utečencom základnú materiálnu pomoc. Dnes
má UNHCR vyše 5 000 zamestnancov, ktorí pracujú v 254 kanceláriách
umiestnených v 115 krajinách sveta. Úrad slúži viac než 20
miliónom ľudí, medzi ktorých patria utečenci, osoby vrátené do
krajiny pôvodu a ľudia vysídlení v rámci svojej krajiny. Každé dva
36
roky vydáva ucelenú analýzu problémov a stratégií určených na
monitorovanie problematiky utečencov nazvanú Svetový stav
utečencov (World State of Refugees).
Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) bola založená
Valným zhromaždením OSN v roku 1966. Za sídlo organizácie bola
vybraná Viedeň. Odborným orgánom OSN sa stala v roku 1985
s poverením podporovať priemyslový rozvoj a spoluprácu. V súčasnej
dobe má UNIDO 168 členov. Oblasť posilňovania priemyslovej kapacity
krajín a dosiahnutiu udržateľného priemyslového rozvoja šetrného
voči životnému prostrediu tvorí prevažnú časť jej agendy. Vydáva
štatistiky a správy o priemyselnom rozvoji a realizuje projekty na
podporu priemyslu, konkurencieschopnosti a vývoj technológií
využiteľných v rozvojových krajinách. V poslednej dobe venuje
pozornosť aj dopadom priemyselných aktivít na životné prostredie,
otázkam udržateľných energetických zdrojov, klimatickým zmenám
atď.42
42 www.rozvojovka.cz – Broža, M. Ehl, M. Kaplan, M. Procházka, M. Stojanov, R. Vyšanská, R.:
Organizace spojených národů [online] . Posledná zmena 27. 12. 2005. Dostupné z URL <http://www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=mo&id=6>
37
4 SÚČASNÉ TENDENCIE VÝVOJA
„Nemôžeme mať úžitok z rozvoja bez zaistenia bezpečnosti, nemôžeme
mať úžitok z bezpečnosti bez možnosti rozvoja a ani z jedného
z nich sa nemôžeme tešiť, pokiaľ nie sú rešpektované ľudské
práva.“43
4.1 Všeobecne o danej problematike
Pokrok v medzinárodnom práve chápeme ako vývoj systému
medzinárodného práva, ktorý možno charakterizovaním zdokonaľovaním
tohto systému. Obzvlášť čl. 13 ods. 1 Charty OSN sa zaoberá týmto
vývojom. Originálna verzia Charty spomína „progressive
developement of international law“, čo možno preložiť z originálu
ako pokrok. Teda aj OSN sa svojím chápaním pokroku snaží dospieť
k určitým spoločnosťou uznávaným princípom, s ktorými sa
identifikuje. Medzi ne zaradzuje spoločenské aj právne princípy
vyjadriteľné ako univerzalizmus, globalizácia, humanizácia,
demokratizácia, zvýšenie vplyvu verejnej mienky, zvyšovanie
efektívnosti medzinárodnoprávnych noriem a inštitucionalizácia
medzinárodného práva.44 Všetky tieto hodnoty sú na seba navzájom
naviazané a neodporujú si.
Univerzalizmus z celospoločenského hľadiska znamená, že
subjekty medzinárodného práva sa snažia upevniť svoju súdržnosť aj
rovnakými cieľmi, ktoré následne jednotným postupom uplatňujú.
Globalizácia je nielen prejavom medzinárodného obchodného
práva, ako sa to v odbornej literatúre45 pomerne často cituje, ale
celého medzinárodného práva. Je tiež prejavom zväčšovania rozsahu
kriminality presahujúcej národné hranice, prejavom dopadu
negatívnych zásahov do rovnováhy v životnom prostredí, prejavom
43 Čl. 17 uznesenia Valného zhromaždenia OSN č. 59/2005 zo dňa 21. marca 2005 v časti B. Väčšia
sloboda: rozvoj, bezpečnosť a ľudské práva. 44 Malenovský, J. Mezinárodní právo veřejné a poměr k vnitrostátnímu právu, zvláště k právu českému. 4.
opravené a doplnené vydanie. Brno: Doplněk, 1993. 55 s. ISBN 80-7239-160-7. 45 Šturma, P. Globalizace a vláda práva (rule of law) v medzinárodním právu. Príklad práva WTO.
Právník, august 2006, roč. 145, č. 8, s. 893. ISSN 0231-6625.
38
kolobehu informácií a v neposlednom rade aj prejavom šírenia
nových, doteraz nepoznaných nákazlivých chorôb (SARS, H5N1)
a ďalších. Je možné ju charakterizovať ako spôsob dosiahnutia
univerzality v rozličných oblastiach verejného života. V priveľkom
rozsahu však potláča špecifické prvky národnej kultúry kdekoľvek
na svete. Preto treba aj v medzinárodných vzťahoch voliť stále
rovnovážny stav, kedy sa globalizácia a osobitosť štátov navzájom
nepotláčajú.
Od dôb podpísania tzv. srdečnej dohody, na základe ktorej
neskôr vznikali prvé vojenské bloky v modernom medzinárodnom
práve46, možno pozorovať jeden zaujímavý jav. Medzinárodné
spoločenstvo pomaly, ale isto preberá vedúcu úlohu v určovaní
kvality a kvantity ľudských práv, ktoré bolo pre potreby teórie
medzinárodného práva humanizácia medzinárodného práva. Je to
výsledok potreby zjednocovania náhľadu na samotné základy práva
ako takého. Podľa nášho názoru týmito základmi sú práve
zabezpečenie hraníc možností ľudského správania. Dotýkajú sa
jednotlivcov a prostredníctvom ich činnosti smerujúcej
k zabezpečeniu svojich práv prenikajú do všetkých sfér života
spoločnosti. Vďaka vzniku medzinárodných súdov a tribunálov
v dvadsiatom storočí je možné sa týchto práv dožadovať aj
medzinárodnou cestou. Istú časť týchto práv predstavujú
preventívne opatrenia (zákaz mučenia, neľudského zaobchádzania)
a ďalšou je časť represívna (potrestanie vojnových zločinov).
Čoraz viac do popredia prenikajú aj práva, ktoré patria skupinám
(sebaurčenie národov, diplomatická ochrana vyslancov štátu
a pod.).
Demokracia znamená nielen to pôvodné demos kritos (vláda
ľudu), ale tvorí ju aj zásada rovnosti, rovných príležitostí,
46 Kamenický, M. - Mrva, I. – Tonková, M. – Valachovič, P. Lexikón svetových dejín. Banská Bystrica:
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001. 105 s. ISBN 80-08-03036-4.
39
nediskriminácie a rozhodujúceho významu spoločnej väčšinovej
vôle.47
Vzrast vplyvu verejnej mienky je dopadovým efektom nárastu
mimovládnych a nevládnych organizácií, ktoré postupne preberajú
kontrolnú úlohu nad správaním sa štátov. Pravdaže, ich kontrola sa
prejavuje spätne, aby štáty nestratili svoju funkciu
v medzinárodnom práve tým, že tieto organizácie budú až priveľmi
zasahovať do ich činnosti. Prostriedkom tejto kontroly je práve
verejná mienka. Typickým príkladom je organizácia Amnesty
International, ktorá hrá špecifickú rolu v medzinárodnej ochrane
ľudských práv. Hnutie sa sústreďuje na prepustenie väzňov
svedomia, ktorí sú väznení za svoje názory, farbu pleti, pohlavie,
etnický pôvod, jazyk či náboženstvo, a ktorí vo svojej činnosti
nepoužívali násilie ani sa pre používanie násilia nevyslovovali.
Základom jej funkcií je dohľad nad dodržiavaním práv ustanovených
vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv prijatej na zasadaní III.
Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov vo forme
rezolúcie č. 217/III dňa 10. decembra 1948.48
Efektívnosť medzinárodného práva a rovnako aj OSN je priamo
úmerná snahe štátov venovať pozornosť, akú si vzhľadom na svoje
postavenie vyžaduje.
Je zrejmé, že OSN nemôže existovať bez možností vykonávania
svojich funkcií nestranne a nezaujato. Aby mohla plniť tieto
funkcie potrebuje aj kvalitný systém inštitúcií, ktorým by sa
zabezpečila stabilita a právna istota v medzinárodnom práve. Práve
pre tento princíp teória medzinárodného práva vytvorila pojem
inštitucionalizácia medzinárodného práva.49
47 Malenovský, J. Mezinárodní právo veřejné a poměr k vnitrostátnímu právu, zvláště k právu českému. 4.
opravené a doplnené vydanie. Brno: Doplněk, 1993. 58 s. ISBN 80-7239-160-7. 48 www.amnesty.sk - História a súčasnosť [online]. Dostupné na
URL < http://www.amnesty.sk/index.php?action=htmlview&filename=historia.htm > 49 Malenovský, J. Mezinárodní právo veřejné a poměr k vnitrostátnímu právu, zvláště k právu českému. 4.
opravené a doplnené vydanie. Brno: Doplněk, 1993. 58-61 s. ISBN 80-7239-160-7.
40
4.2 Historický kontext zmien
Charta v posledných desiatkach rokov neodrážala stav
vzniknutý rozpadom bývalých mocenských blokov a zmeny pomeru síl,
hoci samotná podstata Charty vyjadrená v jej preambule a jej ciele
a zásady zakotvené v Kapitole I dávajú tušiť jej možné
prispôsobovanie sa meniacemu sa svetu.
Už v roku 1997 generálny tajomník vo svojej správe č.
A/51/950 zo 14. júla 1997, nazvanej Obnova Organizácie Spojených
národov: Program reformy, v ktorej zhrnul všetky potrebné úpravy,
ktorými by vtedajšia OSN mala prejsť. Tieto zhrnul do týchto
bodov:
• založiť nové vedenie a štruktúru riadenia výkonného aparátu
OSN
• zabezpečiť solventnosť organizácie dobrovoľnými príspevkami
členských štátov
• integrovať oddelenia Sekretariátu do väčších celkov s cieľom
zníženia ich počtu
• zmeniť spôsob vedenia sekretariátu s cieľom zvýšiť efektivitu
práce
• založiť orgány vnútornej kontroly sekretariátu, ktoré preveria
schopnosti každého zo zamestnancov
• presadiť udržateľný rozvoj ako hlavný zdroj záujmu výkonného
aparátu
• posilniť a preniesť ohnisko záujmu normatívnych a
strategických funkcií a funkcií založených na odborných
vedomostiach na službu medzivládnym orgánom OSN
• zlepšiť schopnosť organizácie zabezpečiť prípravu
a umiestnenie (deploy) mierových misií a iných operácií
s podobným zameraním rýchlejšie
• posilniť schopnosť OSN udržania mieru po skončení mierových
misií
• podporiť medzinárodné úsilie v boji proti zločinnosti, drogám
a terorizmu
41
• zvýšiť počet aktivít v oblasti ľudských práv
• vylepšiť agendu odzbrojovania
• uskutočniť podstatné zmeny v komunikácii s verejnosťou
• určiť rozsah potreby podstatných zmien systému OSN.50
Ide o formu programového vyhlásenia obsahujúceho súhrn
zásadných reforiem, ktorá bola ešte v tom istom roku prijatá
Valným zhromaždením. Tieto zmeny sa do dnešných dní už stihli
prejaviť najmä v skvalitňovaní práce v programoch riadených OSN
a v rozhodovacích procesoch.
Na dohľad nad realizáciou týchto reformných opatrení sa
zriadila funkcia námestníka generálneho tajomníka. Ako prvá bola
do tejto funkcie zvolená námestníčka ministra národnej obrany
Kanady Louise Frechettová. Okrem iného zodpovedá za vedenie Úradu
pre financovanie rozvoja, novovytvoreného orgánu zaoberajúceho sa
pokrokom v medzinárodných vzťahoch.
Zaujímavosťou je, že tieto zmeny pomáhajú spolufinancovať aj
jednotlivci (Ted Turner – člen predstavenstva Time-Warner).51
4.3 Prvé dokumenty týkajúce sa konkrétnych zmien OSN
Ako možno usudzovať na základe pozorovaní, vývoj smerom ku
globalizácii sveta je neustály. Inak to nie je ani v prípade
Organizácie Spojených národov. Nesmierne sa zväčšil počet
požiadaviek členských štátov na OSN, jej Sekretariát, agentúry,
fondy a pokrokové programy . Očakáva sa, že OSN bude poskytovať
pomoc čoraz väčšiemu počtu ľudí.
Za posledných deväť rokov sa počet vojakov v ozbrojených
zložkách OSN zvýšil z 20.000 na 80.000 vojakov a celkové finančné
náklady, s ktorými Sekretariát ročne operuje, sa vyšplhali na sumu
18 biliónov dolárov. Prudko sa zvýšil aj počet humanitárnych
operácií.
50 SECRETARY-GENERAL'S REFORM DOCUMENTS [database online]. New York: Department of Public
Information, United Nations, 2006 [cit. 2006-11-16]. Dostupné z URL <http://www.un.org/reform >. 51 www.juristic.cz – Bednář, V. Sekretariát [online]. Poslední změna proběhla 23.1.2001
URL <http://mezinarodni2.juristic.cz/62083/pojem> [cit. 2001-1-23]
42
Takýto objem jednotlivých oblastí pôsobnosti OSN zvyšuje aj
nároky na jej operatívnosť a akcieschopnosť. Aby sa OSN dokázala
lepšie prispôsobiť týmto požiadavkám, potrebuje vylepšiť svoju
štruktúru a systematickosť.
Zásady, na ktorých bola založená Charta OSN v roku 1946 sú
dnes rovnako aktuálne ako boli v tej dobe. Ale ciele, ktorými je
ich potrebné uvádzať do života sa menia. Minulý rok generálny
tajomník OSN vydal svoju správu nazvanú Vo väčšej slobode (In
Larger Freedom). V nej vyjadruje svoju predstavu o prioritách,
ktorým by sa OSN mala venovať v nasledujúcich rokoch. Patria sem
zmiernenie rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami (Je to
známa Global Call to Action against Poverty – GCAP, na Slovensku
pod názvom Kampaň proti chudobe. Snaha upozorniť na tento problém
sa prejavuje aj predajom bielych náramkov a vyhlásením 17. októbra
za svetový deň boja proti chudobe.52), rozvoj, prevencia konfliktov
a ľudské práva.53
Prílohu 154, ktorá bola dodatočne pripojená k správe 14.
apríla 2005 a bola pôvodne určená predsedovi Valného zhromaždenia,
tejto správy tvorí návrh na vytvorenie novej Rady OSN pre ľudské
práva (Human Rights Council - HRC)55. V tomto návrhu sa uvádza, že
povýšenie Komisie pre ľudské práva (Comission on Human Rights –
CHR) na plne kvalifikovanú Radu OSN pre ľudské práva povýši
zároveň ľudské práva na princíp, za ktorý ho považuje Charta OSN.
Takto upravená štruktúra orgánov OSN by dotvárala prehľadný systém
popri iných Radách, ktoré sa zaoberajú inými princípmi OSN –
bezpečnosť a rozvoj.
Táto poznámka v prílohe správy Vo väčšej slobode zrejme
poukazuje na fakt, že existujú orgány, v centre záujmu ktorých
52 www.svetbezchudoby.sk – Prečo sa zapojiť? [online] Dostupné z URL
<http://www.svetbezchudoby.sk/preco.php> 53 www.un.org/reform - About UN Reform. [online] Dostupné z URL <http://www.un.org/reform/about-
unreform.html> 54 www.un.org/largerfreedom - Addendum 1. Human Rights Council. Explanatory note by the Secretary-
General. The Secretary-General’s proposal. [online] Dostupné z URL <http://www.un.org/largerfreedom/add1.htm>
55 Neoficiálny preklad názvu HRC.
43
stojí bezpečnosť – Bezpečnostná rada a rozvoj – ECOSOC, no nikdy
nevznikol nezávislý orgán, ktorý by sa zaoberal výlučne ochranou
ľudských práv ako jedným z najdôležitejších princípov fungovania
OSN. Komisia pre ľudské práva bola totiž vždy podriadená priamo
ECOSOC, ktorá menuje členov v celkovom počte 53 podľa
teritoriálneho kľúča (Afrika 15, Ázia 12, Východná Európa 5,
Latinskoamerické štáty a štáty Karibskej oblasti 11, Západná Európa
a ostatné štáty 10) každé tri roky. Informácie o CHR ako aj o HRC
sú dostupné na jej webovej stránke Úradu Vysokého komisára OSN pre
ľudské práva (OHCHR): www.ohchr.org. Len pre úplnosť informácií
dodávame, že OHCHR nie je samostatný orgán, ale je jedným z
oddelení Sekretariátu OSN a sídli v historickej budove Palais
Wilson v Ženeve, Švajčiarsko.
V prílohe 2 pripojenej k správe Vo väčšej slobode dňa 19.
apríla 2005 pôvodne určenej predsedovi Valného zhromaždenia
generálnym tajomníkom OSN sa takisto uvádza návrh na vytvorenie
nového orgánu – Komisia pre budovanie mieru (Peacebuilding
Commision - PBC)56. Táto komisia je priamo podriadená Bezpečnostnej
rade na vyplnenie medzery, ktorá tu dovtedy bola. Tou medzerou
bola neschopnosť mediácie mierových dohôd medzinárodnými orgánmi
a následná pomoc pri implementácii týchto dohôd do právnych
poriadkov dotknutých štátov. Týmto spôsobom by sa malo zabrániť
vzniku vojnových konfliktoch v určitých regiónoch. Generálny
sekretár ako príklad uvádza Angolu v roku 1993 a Rwandu v roku
1994, domnievajúc sa, že bolo možné sa vyhnúť týmto konfliktom
v prípade, že by tu takáto inštitúcia v danej dobe existovala.57
Prílohou 3 správy je list adresovaný predsedovi Valného
zhromaždenia OSN datovaný zo dňa 26. mája 2005 obsahujúci plán
budúcich zmien predložený Vysokým Komisárom OSN pre ľudské práva,
ktorý je príliš obsiahly a podrobný aby sa mohol stať predmetom
popisu v tejto diplomovej práci.
56 Ani v tomto prípade nepracujeme s oficiálnym slovenským prekladom. 57 www.un.org/largerfreedom - Addendum 2. Peacebuilding Commission. Explanatory note by the
Secretary-General. Background. [online] Dostupné z URL <http://www.un.org/largerfreedom/add2.htm#sg>
44
4.4 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 60/180
Pre koordinovaný, súvislý a integrovaný prístup k otázke
tvorby mieru v krajinách otrasených vojnovým konfliktom
a v ktorých je potrebná rekonštrukcia štátnej organizácie
s ohľadom na dosiahnutie udržateľného mieru sa OSN v aktívnej
snahe predchádzať konfliktom a pomôcť zúčastneným stranám
v konflikte ukončiť nepriateľstvo strán a znovu vytvoriť pokojnú
atmosféru ozdravenia, rekonštrukcie a rozvoja vzťahov týchto strán
sa Valné zhromaždenie rozhodlo vytvoriť Komisiu pre budovanie
mieru (Peacebuilding Commision PBC). Táto je v Rezolúcii
definovaná ako medzivládny poradný orgán. Rezolúciu Valné
zhromaždenie prijalo počas 66. plenárneho zasadania dňa 20.
decembra 2005 v súlade s čl. 7,22 a 29 Charty OSN. Prvý krát bola
PBC zvolaná 21. júna 2006.
Hlavnými cieľmi PBC je:
• zabezpečiť stretnutie všetkých relevantných účastníkov
konfliktu na zoradenie zásob a na poradu o návrhu
integrovaných stratégií pre pokonfliktné budovanie mieru
a obnovy krajín
• sústrediť záujem na rekonštrukciu a snahu o vytvorenie
inštitúcií, ktoré boli poškodené konfliktom a podporovať
rozvoj stratégií smerujúcich k obnoveniu integrity, aby sa
položili základy udržateľného rozvoja
• poskytnúť odporúčania a informácie na zlepšenie koordinácie
všetkých relevantných činiteľov vnútri aj mimo OSN, na rozvoj
najlepších možných zvykov, pomôcť zaistiť predvídateľné
financovanie skorých rekonštrukčných aktivít a predĺžiť
obdobie v ktorom sa medzinárodné spoločenstvo bude zaoberať
zotavovaním sa krajín po konflikte.
Členská základňa sa má meniť každých päť rokov a celkový
počet členov je 31. Každý člen PBC môže byť zvolený iba jedným zo
spôsobov. Pri ich výbere sa bude riadiť týmito kritériami:
45
1) sedem členov Bezpečnostnej rady vrátane jej stálych členov
vybraných podľa kritérií stanovených Bezpečnostnou radou
2) sedem členov ECOSOC zvolených z regionálnych skupín v súlade
s pravidlami a procesmi hlasovania, ktoré stanovuje ECOSOC
prihliadajúc na tie krajiny, ktoré majú skúsenosti v oblasti
zotavovania sa po konflikte
3) päť členov spomedzi najväčších prispievateľov do rozpočtu
fondov a programov OSN určených štatistickými údajmi za
posledné tri kalendárne roky s ohľadom na veľkosť ich
príspevkov v súlade s ich zoznamom, ktorý zabezpečí generálny
tajomník OSN a neboli zvolení podľa pravidiel skupiny 1) alebo
2)
4) päť členov spomedzi krajín, ktoré zverujú najvyšší počet
vojakov a civilnej polície do služieb misií OSN a neboli
zvolení podľa pravidiel skupiny 1), 2) alebo 3). Veľkosť ich
vojenskej pomoci sa určuje podľa príspevkov štatisticky
určených za posledné tri roky a ich zoznam vedie generálny
tajomník
5) s ohľadom na reprezentáciu všetkých regiónov sveta v celkovej
tvorbe Organizačného výboru a na reprezentáciu krajín, ktoré
boli v minulosti poškodené konfliktom, bude sedem ďalších
členov volených podľa zásad a pravidiel stanovených Valným
zhromaždením.
Členovia Organizačného výboru sú volení na dva roky
s možnosťou znovuzvolenia Valným zhromaždením. Tento rok sú teda
kreslá v Organizačnom výbore rozdelené medzi päť regiónov takto: 2
kreslá Afrika, 1 kreslo Ázia, 1 kreslo pre východoeurópsku oblasť,
3 kreslá pre latinskoamerickú oblasť a Karibik a žiadne kreslo pre
Západnú Európu a ostatné štáty. Táto voľba členov výboru nevytvára
precedens a preto sa podmienky voľby budú každý rok
prehodnocovať.58
58 Rezolúcia prijatá Valným zhromaždením OSN dňa 17. mája 2006 pod označením 60/261.
46
Stretnutia, ktoré majú byť špecifické pre každú krajinu budú
pozostávať z: krajiny, o ktorej sa rokuje; krajín v regióne
zapojených v procese obnovy po konflikte a ďalších krajín
zapojených do pomoci krajine a/alebo politického dialógu rovnako
ako relevantných regionálnych organizácií; hlavných finančných,
vojenských alebo policajných podporovateľov OSN zapojených do
obnovovacích aktivít; jedného z významnejších predstaviteľov OSN v
tejto oblasti a iných relevantných reprezentantov OSN; také
regionálne a medzinárodné finančné inštitúcie, aké môžu byť
dôležité.
Reprezentant generálneho tajomníka sa môže zúčastňovať
zasadaní PBC a rovnako aj reprezentanti Svetovej banky,
Medzinárodného menového fondu a iných darcovských inštitúcií majú
právo kedykoľvek sa zúčastniť zasadania.
Komisia pre budovanie mieru môže okrem iného požiadať o radu:
• Bezpečnostnú radu
• ECOSOC alebo Valné zhromaždenie so súhlasom dotknutého štátu
za výnimočných okolností s podmienkou, že to bude v súlade so
znením čl. 12 Charty OSN
• členský štát vo výnimočných situáciách a pokiaľ sa danou
problematikou nezaoberá Bezpečnostná rada.59
Spolupráca Bezpečnostnej rady s PBC je daná tým, že prvoradou
úlohou v tejto spolupráci je podávať Bezpečnostnej rade odborné
stanovisko kedykoľvek o to Rada požiada.
Vo zvláštnych výboroch vytvorených pre jednotlivé štáty sa
bude vykonávať gro práce Komisie. „Pokiaľ máme zaistiť riadne
fungovanie Komisie a pokiaľ má mať skutočne význam v krajinách,
ktoré potrebujú pomoc, musíme venovať najväčšiu starostlivosť
vytváraniu špecifických skupín pre každou krajinu. Musíme zaistiť,
že tieto skupiny budú reflektovať pohľady a hlasy hlavných
finančných investorov,“ uviedol v tejto súvislosti Kofi Annan.
Zároveň označil vznik Komisie pre budovanie mieru za „prelom v 59 Výnimočnou situáciou v súlade so znením Rezolúcie A/RES/60/261 rozumieme bezprostrednú možnosť
vzniku konfliktu, alebo opakovania medzinárodného ozbrojeného konfliktu.
47
snahe pomôcť štátom a spoločnostiam úspešne zvládnuť zložitý
prechod od vojny k mieru.“60
4.5 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 60/251
Ako sa uvádza v príhovore H.E. J. Eliassona61, hlasovaniu za
vytvorenie Komisie OSN pre ľudské práva (Human Rights Council HRC)
predchádzalo vyše tridsať neformálnych konzultácií pléna Valného
zhromaždenia. Ďalej sa uvádza, že HRC vzniklo z dôvodu posilnenia
systému OSN pre ochranu ľudských práv. Rezolúcia vychádza zo
znenia Charty OSN, Viedenského akčného programu62 a zo Záverečného
dokumentu svetového summitu63.
Bola prijatá 3. apríla 2006 počas 72. plenárneho zasadnutia.
Táto rada nahrádza pôvodnú CHR s viacerými rozdielmi:
• nová HRC sa stala subsidiárnym orgánom Valného zhromaždenia
a tak bude má aj vyššie postavenie
• vydáva pravidelné správy v ktorých uvádza porušovanie ľudských
práv štátmi a odporúčania, ktorými by sa mali štáty riadiť
• princípy dialógu a spolupráce sa používajú pri implementácii
všetkých ľudských práv
• HRC má účinný mechanizmus na zvolávanie zasadnutí aj mimo
pravidelne určených termínov
• zasadá pravidelne počas roka
• členov Rady nemožno zvoliť bezprostredne po tom, čo zasadali
v Rade dva volebné obdobia po sebe
• kreslá v Rade sa budú rozdeľovať na základe regionálneho
princípu
• Valné zhromaždenie má právomoc odvolať niektorého z členov
Rady, pokiaľ systematicky a hrubo porušuje ľudské práva.
60 www.osn.cz - Komise pro budování míru (Peacebuilding Commission) [online]
URL <http://www.osn.cz/zpravodajstvi/zpravy/zprava.php?id=1131> 61 Oficiálny príhovor pri zahájení plenárneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN zo dňa 23. februára
2006. 62 Výsledok Svetovej konferencie o ľudských právach z 14 – 25. júna 1993 vo Viedni. V systéme právnych
predpisov OSN nesie označenie 157/23. 63 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN zo dňa 24. októbra 2005 bola označená ako 60/1.
48
Pri svojej práci vydáva tiež odporúčania Valnému zhromaždeniu
pre ďalší vývoj medzinárodného práva na poli ľudských práv,
zabezpečuje plnú implementáciu povinností v oblasti ľudských práv
štátmi a sleduje ciele a záväzky spojené s podporou a ochranou
ľudských práv, ktoré sú výsledkom konferencií a summitov OSN.
Formou dialógu a spolupráce prispieva k prevencii porušovania
ľudských práv a je schopná okamžite zasiahnuť na ich ochranu v
prípade nutnosti. Ako právny nástupca Komisie pre ľudské práva
preberá jej úlohy a zodpovednosť súvisiacu s prácou Úradu Vysokého
komisára OSN pre ľudské práva. Úzko spolupracuje s jednotlivými
vládami, regionálnymi organizáciami, národnými inštitúciami
zaoberajúcimi sa ľudskými právami a verejnosťou. Nezanedbateľná
nie je ani právomoc podávať každoročné správy Valnému
zhromaždeniu.
HRC pozostáva zo 47 členov volených priamym, individuálnym
a tajným hlasovaním. Volí ich Valné Zhromaždenie s prihliadnutím
na región, v ktorom sa daná krajina nachádza:
• 13 spomedzi afrických štátov
• 13 ázijských štátov
• 6 východoeurópskych štátov
• 8 latinskoamerických a karibských štátov
• 7 západoeurópskych a ostatných štátov
Členovia Rady sú volení na tri roky s možnosťou opakovaného
znovuzvolenia za prítomnosti minimálne dvoch tretín prítomných
a voliacich členov Valného zhromaždenia. Členstvo je otvorené
všetkým štátom, ale pri ich voľbe sa bude prihliadať na ich
schopnosť dodržiavať a uplatňovať ľudské práva vo svojej krajine.
Očakáva sa, že členovia budú udržiavať najvyšší možný štandard
dodržiavania ľudských práv najmenej počas doby svojho členstva –
v prípade nedodržiavania tejto podmienky je možné ich vylúčiť
z HRC.
Zasadania sú pravidelné, konajú sa najmenej trikrát ročne
vrátane hlavného zasadnutia. Na prvom zasadnutí slávnostne
49
otvorenom 19. júna 2006 a trvajúcom dva týždne64 členovia Rady
prijali Deklaráciu práv pôvodného obyvatelstva (UN Declaration on
the Rights of Indigenous Peoples). Hneď na to nasledovalo prijatie
Dohovoru o ochrane osôb pred “núteným zmiznutím” (International
Convention for the Protection of All Persons from Enforced
Disappearance). Ďalej vyzvala štáty OSN na prijatie Opčného
protokolu k Dohovoru proti mučení a inému krutému, neľudskému či
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorá sa stala platnou
22. júna v dobe zasadania rady.65
„Komisia reagovala na výzvu svojej doby nastavením svetových
štandardov ľudských práv. Éra rady by mala byť obdobím
implementácie. To aspoň členské štáty sľúbili. To očakáva
verejnosť. Obete a zraniteľné osoby v rôznych miestach sveta
neočakávajú o nič menej.“66
4.6 Ďalšie navrhované alebo už prijaté zmeny
Valné zhromaždenie 20. septembra 2006 prijalo rezolúciu č.
60/288 nazvanú Stratégia Organizácie Spojených národov boja proti
terorizmu vo svete. Táto obsahuje plán akcií, ktorý zahŕňa
opatrenia:
• na určenie podmienok, ktoré pomáhajú šíriť terorizmus;
• na predchádzanie a boj s terorizmom;
• na vybudovanie schopnosti štátov predchádzať a bojovať
s terorizmom a na posilnenie úlohy OSN v tomto ohľade;
• na zaistenie ľudských práv pre všetkých a vládu práva ako
základ, na ktorom je postavený boj proti terorizmu.
Okrem všetkých vyššie spomínaných dokumentov sa generálny
tajomník venoval aj otázke etiky osôb pracujúcich v službách OSN.
Závery svojich pozorovaní zhrnul do návrhu na vytvorenie Úradu pre
64 www.unwatch.org - Human Rights Reform [online] Dostupné na URL
<http://www.unwatch.org/site/c.bdKKISNqEmG/b.1342853/k.C17/Human_Rights_Reform.htm> 65 www.osn.cz - Závěrečné shrnutí 1. zasedání Rady pro lidská práva [online] Dostupné na URL
<http://www.osn.cz/zpravodajstvi/zpravy/zprava.php?id=1165> [cit. 2006-7-7] 66 Arbourová, L.: Rada pro lidská práva. [online] cit. 2006-6-19]. Dostupné na URL
<http://www.osn.cz/zpravodajstvi/zpravy/zprava.php?id=1162>
50
etiku (Ethics Office EO) odkazujúc na čl. 101 ods.3 Charty OSN
v nadväznosti na čl. 161 rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č.
60/1 a 60/248 vydaný v bulletine generálneho tajomníka OSN č.
2005/22 zo dňa 30.12.2005.
V ňom sa uvádza, že každý pracovník v službách OSN je povinný
počas celej doby svojho zamestnania udržiavať najvyšší možný
štandard etiky, transparentnosti a správnosti správania. Predseda
Úradu bude podriadený priamo generálnemu tajomníkovi a prijíma
podnety o správaní porušujúcom etiku, ktoré môže EO podávať
ktokoľvek. Úrad vedie samostatnú evidenciu pracovníkov a podáva
v prípade potreby aj hlásenia polícii.
EO v žiadnom prípade nenahrádza, ale iba dopĺňa už existujúce
orgány, s ktorými spolupracuje v prípadoch porušenia etických
pravidiel, ktoré sa podľa vnútorných predpisov OSN majú
dodržiavať.
51
ZÁVER
V tejto práci sme sa pokúsili načrtnúť všetky trendy
podstatných zmien v poslednom okolí. Je len skľučujúcim faktom, že
v Slovenskej republike je tak dramatický nedostatok literatúry
venujúcej sa tejto téme.
Ciele ďalšieho rozvoja pri príležitosti milénia67 (Millennium
Developement Goals MDG), ktoré detailne rozpracoval v rovnomennom
dokumente generálny tajomník Kofi Annan, do ktorého sa zapojilo 25
medzinárodných, medzivládnych, mimovládnych a nevládnych
organizácií prinášajú postupne prvé výsledky. Okrem nich vznikali
ďalšie, ktorých cieľom je napĺňať plán akcií navrhovaný v MDG.
Tieto ciele sa ale predmetom tejto diplomovej práce nestali
z jedného dôvodu. Nie je to právne záväzný dokument, len plán
akčných opatrení OSN na najbližšie obdobie.
Pravdaže nie je možné ani obsiahnuť celý diapazóm dokumentov,
ktoré sme tu rozpracovali. Očakávame, že ani táto práca nebude
v ďalšom období postačovať vzhľadom na fakt, ako sa v posledných
desaťročiach dramaticky mení medzinárodné spoločenstvo a nič
nenasvedčuje tomu, že týmito viac-menej organizačnými zmenami sa
skončí celé reformné úsilie orgánov OSN. Predpokladáme, že zmeny
v štruktúre OSN neboli spojené len s osobnosťou tohto generálneho
tajomníka, ale stali sa neoddeliteľnou súčasťou OSN ako celku.
Najmä vytvorenie Rady OSN pre ľudské práva by malo znamenať
posilnenie ochrany ľudských práv a zároveň povýšenie tohto
princípu na úroveň princípu zabezpečenia mieru a bezpečnosti vo
svete alebo princípu spolupráce štátov najmä v oblasti rozvoja.
Skúsenosť z Rwandy z roku 199468, kedy obyčajná
medzikulturálna nevraživosť prerástla do krvavej genocídy ukázala
aké dôležité môžu byť okamžité rokovania o potrebách daného
67 www.un.org - What are the Millennium Development Goals? [online]. Dostupné na URL
<http://www.un.org/millenniumgoals/> 68 Kovanda, K.: Česká republika v Radě bezpečnosti OSN. Genocida ve Rwandě, 1994. Mezinárodní vztahy
2004, roč. 39, č. 3. 45-65 s. ISSN 0323-1844
52
regiónu. V tomto tvrdení vychádzame z predpokladu, že väčšina
konfliktov má svoje širšie pozadie a to sa v prevažnej väčšine
nevyrieši v priebehu jedného plenárneho zasadnutia Valného
zhromaždenia OSN.
Vytvorenie Komisie pre budovanie mieru je významným míľnikom
na ceste budovania dlhotrvajúceho mieru. Nemožno zrejme ani
predvídať ako kvalitne v budúcnosti splní všetky svoje úlohy, no
už dnes je jasné, že jej existencia pomôže prekonať konflikty
v nejednom prípade.
Hlavne spoluúčasť investorov na možnosti predchádzania
konfliktov alebo na možnosti rekonštrukcie konfliktom zasiahnutých
krajín zvyšuje kvalitu týchto opatrení. Keďže rovnaké práva ako
investori budú mať v PBC aj dodávatelia vojenských síl predpokladá
sa, že sa tým zvýši aj záujem o menej rozvinuté krajiny. V tých
prebieha väčšina vojenských konfliktov a ekonomicky silnejšie
štáty spravidla nemajú záujem zaoberať sa otázkami, v ktorých sa
neberie do úvahy ich hlas.
Otázne ale je, či sa prostredníctvom svojich investícií alebo
vojenskej sily nepokúsia ovládnuť daný región, v ktorom sa budú
tieto konflikty odohrávať.
Zásady Charty OSN a princípy OSN sa však meniť nebudú.
Dôvody, pre ktoré bola Charta OSN v roku 1945 spísaná,
ratifikovaná a implementovaná sú rovnako aktuálne aj dnes,
šesťdesiat rokov po udalostiach, ktoré ovplyvnili jej vznik.
Spôsob jej novelizácie je uvedený v samostatnej kapitole XVIII.
Nemožno tvrdiť, je raz a navždy daná, hoci vytvára stabilizačný
prvok v medzinárodnom práve verejnom.
Úrad pre etiku by si podľa nás mal nájsť svoje stabilné
miesto v systéme, hoci aj určenom Chartou OSN. Rovnako tak aj Rada
OSN pre ľudské práva a Komisia pre budovanie mieru. Existencia
oboch týchto orgánov znamená poistku, že sa zásady Charty
a princípy OSN budú naďalej uplatňovať v praxi a nenastane
situácia, že sa OSN minie svojmu pôvodnému poslaniu a stane sa iba
53
ďalším spôsobom, ako si štáty budú vybavovať svoje účty pred
tvárou celého medzinárodného spoločenstva.
54
BIBLIOGRAFIA
Knižné publikácie
1) Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo
SAV, 2003. ISBN 80-224-0753-4
2) Klučka, J. Medzinárodné právo verejné. Bratislava: IURA
EDITION, spol. s.r.o., 2004. ISBN 80-890437-90-4
3) Brownlie, C.B.E, Q.C. Basic documents in international law, 4.
vydanie, Oxford 1995. ISBN 0-19-876381-6
4) Čepelka, Č. – Šturma, P. Mezinárodní právo verejné. Praha:
EUROLEX BOHEMIA s.r.o., 2003. ISBN 80-86432-57-2
5) Seidl-Hohenweldern, I. Mezinárodní právo veřejné. Praha: CODEX
BOHEMIA, 1999. ISBN 80-85963-82-5.
6) Kamenický, M. - Mrva, I. – Tonková, M. – Valachovič, P. Lexikón
svetových dejín. Banská Bystrica: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, 2001. ISBN 80-08-03036-4.
7) White, N. D. The United Nations System. Towards International
Justice. London: Lynne Rienner Publishers, Inc., 2002. ISBN 1-
58826-070-4.
8) Malenovský, J. Mezinárodní právo veřejné a poměr k
vnitrostátnímu právu, zvláště k právu českému. 4. opravené
a doplnené vydanie. Brno: Doplněk, 1993. ISBN 80-7239-160-7
Odborné články v časopisoch
1) Azud, J. Medzinárodnoprávne zásady priateľských vzťahov
a spolupráce štátov. Právny obzor 2006, roč. 89, č. 1, s. 46-
47. ISSN 0032-6984
2) Bureš, O. Mírové operace OSN v postbipolárním svete – méne
znamená více. Mezinárodní vztahy, 2003, roč. 41, č. 3, s. 38-
39. ISSN 0323-1844
3) UNbulletin: OSN zná svého nového šéfa. Je jím Pan Ki-mun
z Kórejskej republiky. Október-november 2006, č. 10-11. 1-3 s.
55
4) Šturma, P. Globalizace a vláda práva (rule of law)
v medzinárodním právu. Príklad práva WTO. Právník, august 2006,
roč. 145, č. 8, s. 893-901. ISSN 0231-6625.
5) Kovanda, K. Česká republika v Radě bezpečnosti OSN. Genocida ve
Rwandě, 1994. Mezinárodní vztahy 2004, roč. 39, č. 3. 45-65 s.
ISSN 0323-1844
Internetové stránky
1) www.osn.cz
2) www.un.org
3) sk.wikipedia.com
4) www.rozvojovka.cz
5) www.unicef.sk
6) www.ohchr.org
7) www.juristic.cz
8) www.amnesty.sk
9) www.svetbezchudoby.sk
10) www.un.org/reform
11) www.un.org/largerfreedom
12) unbisnet.un.org
13) www.zianechajzit.sk 14) www.unwatch.org
15) www.un.org/millenniumgoals
56